BOJOVNÍK44D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 2

P. C. Roberts: 21. storočie – éra podvodu

str. 3

Informácia pre vojnové sirotystr. 9

Západní vojaci dorazili do Nemeckaako do bordelu

ISSN 03223-2018

Ján Kašica, tajomník OblV SZPB Zvolen: – Voľby do Národnej rady SR nám prinesú to, koho si zvo-líme. Úspech našich požiadaviek na nové zákony bude pri pravicových poslancoch menší, ako pri zvolení si ľavicových poslancov.

Mária Jendruščáková tajomníčka OblV SZPB Vranov N/T.: – Myslím si, že vopred nemôžem ve-dieť čo vyriešia voľby do NR SR pre SZPB, zále-ží na tom, ktorá politická strana voľby vyhrá. Ak voľby vyhrá strana SMER-SD, s istotou sa môžem vyjadriť, že mnohé veci, čo sa týka SZPB, sa vyrie-šia, pretože doposiaľ sme s touto politickou stranou mali veľmi dobrú spoluprácu. Máme s ňou uzavretú zmluvu o vzájomnej spolupráci.

Jozef Marunič, predseda OblV SZPB Nové Zám-ky: – SZPB nemá najlepšie skúsenosti s pravico-vými vládami, preto by ich prípadný úspech vo voľbách bol zlým signálom. Vzhľadom na tieto skutočnosti je účasť členov a ich rodinných prísluš-níkov vo voľbách dôležitá a koho voliť by malo byť každému jasné...

Jozef Čorba, predseda OblV SZPB Prešov: – Oča-kávame, že vo vzťahu SZPB a vlády bude pokra-čovať aj po voľbách kontinuita spolupráce a vzá-jomnej pomoci pre zväz. Z tohto pohľadu budeme apelovať na všetkých našich členov, aby v nastáva-júcich voľbách mali toto na pamäti.

Ľubomír Farkaš, predseda ZO SZPB Jána Rýsa, Trieda SNP, Banská Bystrica: – Predpokladám, že súčasná politická atmosféra v Európe a na Sloven-sku sa nutne prejaví aj vo voľbách do NR SR – zna-mená to aj ďalšie polarizovanie slovenskej spoloč-nosti. Už dnes som zaznamenal u niektorých členov SZPB prihlasovanie sa k novým nacionalistickým zoskupeniam. Túto problematiku voľby určite ne-vyriešia. Z toho mi jednoznačne vyplýva, že SZPB čaká ťažšia a zložitejšia doba, ktorá si bude vyža-dovať aj iný prístup k riešeniu pravdepodobných problémov. Želám si, aby túto dobu SZPB prekonal čestne a bez „strát“.

V politike nie sú priateľstvá, ale záujmy. Záujmom SZPB, možno ako posledného subjektu v SR je – viď. hl. II. čl. 5 Vianočnej dohody: „Myš-lienku demokracie treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národ-ného dôchodku medzi obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný.“ Dá sa to dnes dosiah-nuť?

– Nastolili ste otázku, ktorá je takpo-vediac jadrom politiky stredo-ľavých strán, snaha o to, aby sa ľuďom s nižší-mi príjmami žilo ľahšie, aby sa postup-ne zmenšovali majetkové rozdiely. Ta-

káto politika sa dnes pri nevyhnutnosti zdravých verejných fi nancií realizuje ťažšie, v žiadnom prípade by sme ale na ňu nemali rezignovať. My sme sa ju snažili napĺňať najmä prostredníctvom opatrení vládnych balíčkov pre ľudí. Myslím si, že prijatie takých rozhod-nutí, akými bolo dvojciferné zníženie cien plynu, o polovicu znížená DPH na vybrané základné potraviny, vlaky za-darmo pre študentov a dôchodcov, zní-ženie doplatkov za lieky pre deti a dô-chodcov, výrazné zvýšenie minimálnej mzdy či zvýšenie vianočných príspev-kov dôchodcov alebo materskej dávky a mnohé ďalšie z celkovo 30 opatrení, ktoré sme už prijali, napĺňa presne ten-

to cieľ – uľahčiť o niečo život najmä tým ľuďom, ktorí majú takpovediac najhlbšie do vrecka. Myslím si, že to je úlohou vládnej politiky a takto chce-me pokračovať, ak získame dostatočnú podporu od ľudí vo voľbách.

Kam by, podľa vás, mal SZPB od tohto roku ešte viac napnúť svoje sily na prospech suverénnej Sloven-skej republiky?

– Keď sme prednedávnom otvárali Múzeum holokaustu v Seredi, opätov-ne som zdôraznil, že práve mladej ge-nerácii, pre ktorú sú hrôzy 2. svetovej vojny a s ňou aj hrdinstvá partizánov

Na zamyslenie:Na zamyslenie:M. T. CICEROM. T. CICERO

18. 2. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketaČo vyriešia, resp. čo nevyriešia voľby do NR SR pre SZPB?

Byť sám a bez priateľov, znamená viesť život plnýnebezpečenstva a strachu.Byť sám a bez priateľov, znamená viesť život plnýnebezpečenstva a strachu.

PerličkaAuf wiedersehen, AltermediaServery sú odpojené, web je zrušený a po raziách majú nemeckí a španielski policajti v rukách aj dvoch páchateľov. Ústredný nemecký neonacistic-ký web Alter media skončil. Portál podľa nemeckého ministra vnútra šíril rasistické a xe-nofóbne názory, vychvaľoval útoky zamerané na cudzincov, popieral holokaust a ospravedlňoval nacistické zverstvá. Podľa nemeckej prokuratúry prevádzkovali stránky z ruské-ho serveru a tak sa krajiny diplomaticky spojili a server za-blokovali. Krátko nato uskutočnili policajti približne 60 razií v Nemec-ku a Španielsku. V rukách im skončili dvaja páchatelia, ktorí mali stránky spravovať a vyšetrujú ešte ďalšie tri osoby, ktoré ich mali napĺňať obsahom. A. MIKUNDOVÁ, zdroj: timesofisrael.com

Dňa 4. februára 2016 sa konala porada predsedov oblastných výborov SZPB, ktorá sa zaoberala vyhodnotením záverov z kontroly užívania fi nancií Ministerstvom vnútra SR; Rozborom pravidelných hlásení tajomníkov oblastných organizá-cií; Aktuálnym stavom mediálnej oblasti a úrovňou predaja dvojtýždenníka Bojovník a ročeniek odbojárov a v rôznom informáciami z rokovania výkonného výboru FIR v Budapešti, zámermi ústredných komisií: historicko-dokumentačnej a pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou.Výsledkom kontroly hospodárenia je konštatovanie, že SZPB nemá závažné porušenie fi nančnej disciplíny. S predsedami boli rozobraté čiastkové nedostatky ohľadne evidencie dochádzok do zamestnania, vypisovania cestovných príkazov a ve-rejného obstarávania služieb a tovarov.Vo vnútrozväzovej činnosti je potešiteľný trend vzniku nových, resp. obnovy činnosti staronových ZO SZPB. Podpredseda ÚR SZPB Norbert Lacko sa podrobnejšie pozastavil pri dejepisnej súťaži pre ZŠ, ktorej spoluvyhlasovateľom je MŠ SR, pri zmluve SZPB a MŠ SR a jej využívaní... (Voľné pokračovanie na str. 3)

USA a NATO, ktoré vedú „spravodlivé vojny“, zaťahujú ostatný svet do stále väčšieho násilia. Európa sa pre-to bude musieť rozhodnúť, či budú jej obyvatelia žiť v mieri a bez vrážd, vyslovila sa v Ríme Mairead Corri-ganová, nositeľka Nobelovej ceny mieru za rok 1976, na konferencii „Ak by neexistovalo NATO“.

„Kto ochráni mier pred NATO? Veď pod zámienkou spravodlivých vojen nás zaťahujú do stále väčšieho nási-lia“, povedala Corriganová a dodala, že sa stačí pozrieť na posledné konfl ikty v Líbyi a Sýrii. Práve NATO rozvrátilo

Líbyu, spôsobilo v nej chaos a destabilizovalo celý región.„Chceme byť súčasťou vojen, ktoré vedú USA? Myslím

si, že pred Európou je ťažká voľba, no musíme žiť v lep-šom svete – vo svete bez vrážd. A tento svet môžeme vy-budovať“, dodala.

Hlavným cieľom konferencie bolo prerokovanie otázky účelnosti členstva Talianska v NATO, ktoré sa podľa or-ganizátorov konferencie zmenilo „z nástroja kolektívnej ochrany na organizáciu agresora“.

Podľa cz.sputniknews.com, 30. 1. 2016

Nositeľka Nobelovej ceny: USA a NATO destabilizujú svet

3 krát s predsedom SMER-SD Rob ertom Ficom

(Pokračovanie na str. 3)

BOJOVNÍK / 4 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iní Ukrajina dnes: predávame nacistov –

vo veľkom, lacnoSpomínate si na starý vtip o ženách ľahkých mravov, ktorých Hospodin tri roky na loď zbieral, aby ich mohol šmahom utopiť? Analogická operácia sa dnes deje s nacistami a aktívnymi ruso-fóbmi – z celého sveta ich pozbierali na ukrajinský „Titanik“.Prezident Vladimír Putin nazval režim, vládnuci na zvyškoch Ukra-jiny chuntou. Prečo? Chunta v tom najzákladnejšom zmysle slova je vládny orgán (zvyčajne vytvorený na základe ozbrojeného pre-vratu) skupiny osôb, ktorá uchopila v štáte moc a nastolila v ňom diktatúru. Ukrajinské voľby, organizované počas vojny, tomuto plne zodpovedali.

Obyčajný nacizmusNa začiatku Majdana v zime 2013-14 nikomu ani len nenapadlo, že pod zástavami vystupujú aj oddiely neonacistov. Od 1. 12. 2013 bola všetka kyjevská inteligencia a študentstvo, požadujúce euroin-tegráciu, vytlačené z centra Kyjeva dobre pripravenými bojovníkmi najrôznejších neonacistických organizácií. V pivniciach obsadenej radnice (na ktorej visel obrovský portrét Banderu) sa rozložili sku-toční nacisti z Ruska – občania Ruskej federácie. Nad Majdanom sa rozviali zástavy Poľska a Gruzínska, USA i Švédska, Bieloruska a mnohých ďalších štátov, bojovníci sa pýšili s rovnošatami, na kto-rých sa vynímali hákové kríže, runy SS... Toto bol obyčajný nacizmus – viditeľný a neskrývaný.Originál: http://politobzor.net/show-80738-ukraina-segodnya-prodayutsya-nacisty-optom-nedorogo.html

Japonský premiér chce diskutovať s RFo územnom spore

„Deň severných území“ si Japonsko pripomína 7. februára na výročie podpisu Simodského traktátu v roku 1855, na zákla-de ktorého Japonsko získalo ostrovy Kunašir, Šikotan, Iturup a Haboman. Návratom týchto ostrovov späť Japonsko podmie-ňuje podpis Mierovej zmluvy s RF, ktorá nebola podpísaná od konca 2. sv. vojny. V roku 1956 ZSSR a Japonsko podpísali spoločnú deklaráciu, v kto-rej Moskva súhlasila, že posúdi návrat dvoch ostrovov v prípade podpisu mierovej zmluvy.ZSSR rátal s tým, že takto urobí za celou záležitosťou bodku. Lenže Japonsko považovalo túto dohodu len za časť riešenia problému, nevzdávajúc sa nárokov na všetky ostrovy. Ďalšie rokovania už nepriniesli nič nové. Pozícia Moskvy vychá-dza z toho, že ostrovy sa stali súčasťou ZSSR na základe výsledkov 2. sv. vojny a suverenita RF nad nimi je teda nespochybniteľná.

Ria.ru, 7. 2. 2016 (výňatok)

Halonoviny s ruským politológomNikolajom Starikovom

Vyostrí sa teda konfrontácia medzi Ruskom a USA?– Pravdepodobne áno a navyše bude čoraz zložitejšia a ťažšie sa bude udržiavať horiaci vojnový konfl ikt za hranicami Ruska. Nie je príliš pozitívne to, čo si myslím, ale, bohužiaľ, pravda je taká, že Rusku čoraz častejšie prichádzajú pozvánky do vojny. Pozvali nás do Sýrie, nepodarilo sa, pozvali nás na Ukrajinu, toto pozvanie sme neprijali, a opäť nás pozvali do Sýrie.

Prečo?– Je to jednoduché. Pretože „logika“ konania Západu sa od 2. sv. vojny proste nezmenila.

Môžete to spresniť? – Samozrejme. Adolfa Hitlera a jeho ríšu je možné uvádzať ako hlú-pu silu. Ten bojoval s jedným štátom, druhým, tretím, desiatym a na-koniec sa mu minuli zdroje, skončili sa mu nemeckí vojaci a nako-niec mu nezostalo nič iné, len sa zastreliť. Múdrejší ľudia vytvárajú hlúpe sily, ktorými likvidujú svojich protivníkov. Hitlera vytvorili naši anglickí a americkí partneri, ktorí dúfali, že nacisti zničia Sovietsky zväz. Teraz sa na Blízkom východe vytvára kolektívny Hitler, Islamský štát. Halonoviny.cz (výňatok)

Stretnutie priateľovZ iniciatívy veľvyslanca RF Alexeja L. Fedotova sa v stredu 3. februára konalo priateľské stretnutie so zástupcami Sloven-sko-ruskej spoločnosti. A. L. Fedotov sa okrem iného vrátil spomienkami aj na minuloročný Slavín pri 70. výročí porážky fašizmu a nacizmu a k atmosfére, kto-rou Slováci vítali Nočných vlkov. Ruskí motorkári vraj boli z nášho spontánneho privítania natoľko nadšení, že sa k nám chystajú prísť i tento rok. Výňatok z www.srspol.sk

Die Welt: Zásah Er-Riadu do sýrskeho konfliktu bude katastrofouZámer Saudskej Arábie zamiešať sa do sýrskeho konfliktu vyvolal šok všetkých strán zainteresovaných na jeho vyriešení. Prinútil USA zam yslieť sa nad tým, ako ďaleko sú pripravení zájsť v pod-pore Er-Riadu, píše Die Welt.

Washington vyhlásil, že je pri-pravený podporiť všetkých svojich spojencov v boji proti bojovníkom Islamského štátu, no odmietol ako-koľvek komentovať zámery Saudov.

Vyslanie pozemných vojsk Saud-

skej Arábie bez súhlasu vlády v Da-mašku bude porušením medziná-rodného práva, no a súhlas na to Er-Riád nikdy nezíska, píše list.

Monarchia Perzského zálivu sa stala základným zdrojom fi nanco-

vania a dodávok zbraní islamským povstaleckým skupinám, čo zna-mená, že je aj hlavným „autorom“ sýrskeho konfl iktu.

Podľa ria.ru, 7. 2. 2016

„Americký psychopat – 2016“ o „výdobytkoch“ ObamuV pondelok 8. 2. odštartovala pri moskovskom zastupiteľstve CNN putovná výstava, ilustrujúca následky krvavých úkladov USA voči Sýrii, Egyptu, Líbyi, Afganistanu a Ukrajiny.

Názov „Americký psycho-pat – 2016“ je analógiou kulto-vej knihy Breta Eastona Ellisa American Psycho (Americký psychopat) o sériovom vrahovi z vyšších spoločenských kruhov USA.

„Dobrovoľníci niesli počas vý-stavy 16 obrazov znázorňujúcich pravú podstatu súčasného prezi-denta USA Baracka Obamu. Sú to jeho mnohopočetné vojenské konfl ikty, štátne prevraty, podpora terorizmu a kruté potláčanie pro-

testov vo svojom štáte. No a pa-ralelne s tým, ako v románe, vrah nosí drahé veci, je upravený a ko-munikuje s predstaviteľmi elít“.

Moskovčania mohli vidieť Obamu na pozadí bojovníkov Islamského štátu, vyvraždených detí v Sýrii, bakchanálií na ky-jevskom Majdane, spálených obetí v Odese. Podľa vz.ru, 8. 2. 2016

Paul Craig Roberts: 21. storočie – éra podvoduV posledných rokoch 20. storočia vstúpil pod-vod do americkej zahraničnej politiky novým spôsobom.

Washington pod falošnou zámienkou demontoval Juhosláviu a Srbsko, aby napredoval v nedeklarova-nej agende. V 21. storočí sa tieto podvodné praktiky zopakovali mnohokrát. Afganistan, Irak, Somálsko a Líbya boli zničené a Irán so Sýriou by boli rovna-ko zničené, ak by tomu nezabránil ruský prezident. Washington tiež stojí za súčasnou likvidáciou Jeme-

nu a zároveň povolil a fi nancoval izraelskú deštruk-ciu Palestíny. Okrem toho vojensky operuje v Pakis-tane bez vyhlásenia vojny, vraždí ženy, deti a starších ľudí pod maskou „boja proti terorizmu“.

„Washingtonské vojnové zločiny konkurujú kto-rejkoľvek krajine, kedykoľvek v histórii a zdoku-mentoval som ich vo svojich článkoch a knihách. Kto ešte verí v čistotu washingtonskej zahraničnej politiky, je stratená duša.“

paulcraigroberts.org, Zero Hedge, ShadowStats (výňatok)

National Interest: Rusko je schopné zničiť námorníctvo USAVojenský expert The National Interest Garry Kazianis vytvoril zoznam zbraní, ktoré sú schopné zničiť americké vojnové námor-níctvo a zaradil doň ponorky Ruska, Číny a Švédska.

„Atómové torpédoborce a po-norky s balistickými raketami, lietadlové lode a bojové lode s naj-lepšími veliteľmi – to všetko je nič pri uvedomení si teoretickej zrážky s vojnovým námorníctvom Ruska, Číny, Iránu a ďalších súperov“, píše komentátor. Poznamenáva, „že na prípad zrážky so štátmi, ma-

júcimi túto technológiu, vďaka ich ultratichým dieselelektrickým po-norkám bude Washington musieť korigovať svoju taktiku“.

„Ak hovoriť o Rusku, tak to ešte zdvojnásobilo svoje možnosti. Moskva vyvíja ešte smrteľnejšiu triedu lodí“, hovorí sa v článku. Konkrétne sa tu poukazuje na trie-

du „Lada“ s technológiou Stealth.V tejto súvislosti si treba uve-

domiť to podstatné. Už ponorky predchádzajúcej triedy „Varšavian-ka“ pomenovali v štátoch NATO „čiernou dierou“. Aký prívlastok dostane Lada, ktorá je v hlučnosti na tom ešte rádovo lepšie? Navyše ide o prvú neatómovú ponorku na svete, ktorá je vyzbrojená špeciali-zovanými krídlatými raketami.

Podľa ria.ru, 27. 1. 2016

Rusko odpovie na rozšírenie vojenskej prítomnosti USA v EurópeMoskva ako odpoveď na pokraču-júce rozšírenie vojenskej prítom-nosti USA v Európe prijme „kom-penzačné opatrenia“, vyhlásil riaditeľ departmentu celoeuróp-skej spolupráce ruského minister-stva zahraničia Andrej Kelin.

Nedávno administrácia USA vyhlásila plán vyčleniť na rok 2017 3,4 mld. USD na program zabezpečenia bezpečnosti svo-jich európskych spojencov. Vo vyhlásení prezidenta USA Ba-racka Obamu je hlavným dô-vodom tohto štvornásobného zvýšenia „agresívne konanie

Ruska na periférii aliancie“.„Som presvedčený, že symet-

rická odpoveď na to je absolút-ne nepotrebná. Kompenzačné opatrenia na podporu normálnej vojensko-strategickej rovno-váhy sa prijímajú a aj sa budú prijímať“, poznamenal ruský diplomat. Podľa ria.ru, 4. 2. 2016

Zacharova je naozaj múdraOficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharova, keď ju o komen-tár požiadali novinári, priam geniálne odrazila zdanlivo vtipnú intelektuálnu úroveň slov veli-teľa US Army v Európe generála Philippa Breed-

loveho, ktorý sa nechal počuť, že USA sa už dlho „objímali s ruským medveďom“.

„Čo sa týka vyhlásenia pána Breedloveho, ktoré ste citovali, že oni sa príliš dlho objímali s ruským medveďom, tak ja uprednostňujem nekomentovať osobný život pána Breedloveho“, povedala.

Podľa ria.ru, 29. 1. 2016

Sýria varuje USA a ich spojencovMinisterstvo zahraničia Sýrie radí Spojeným štá-tom a ich satelitom v osobe Saudskej Arábie a Tu-recka veľmi dôkladne sa zamyslieť pred začatím akože „antiteroristickej“ pozemnej operácie na území jeho štátu bez súhlasu oficiálneho Damašku.

Minister Valid Muallem vyhlásil, že akýkoľvek akt agresie nezostane bez následkov a interventi, ktorí vpadnú na územie Sýrie sa „domov budú vracať v drevených truhlách“ (V tom sa sýrsky minister tro-chu mýli, Američania sa odvšadiaľ vracajú v plasti-kových vreciach – pozn. red.).

Podľa evrazia.org, 6. 2. 2016

3 BOJOVNÍK / 4

3 krát s predsedom SMER-SD Rob ertom Ficom(Dokončenie zo str. 1)

a odbojárov takpovediac len ka-pitolou v dejepise, treba práve na osobných svedectvách a ľud-ských príbehoch pamätníkov voj-ny a účastníkov odboja vysvetľo-vať, prečo sa nič také, ako zažili dnešní pamätníci vojny, nesmie v Európe opakovať. V tomto je úloha vášho zväzu nezastupiteľná a ja vám chcem za ňu opäť a zno-va aj touto cestou poďakovať.

A čo s týka dnešného suverén-neho Slovenska, to je súčasťou celoeurópskeho diania, v dobrom aj v zlom. Preto je práve dnes na-šou hlavnou úlohou ho chrániť pred rizikami, a dnes najmä rizi-kami migračnej krízy, ktoré, žiaľ, pretrvávajú, alebo sa ešte zväčšu-

jú. Preto zopakujem aj tu, že pre vládu, ktorú vediem, je prvoradou úlohou urobiť všetko pre to, aby naše Slovensko ostalo krajinou, kde budeme môcť zajtra, pozajtra aj v budúcnosti pokojne a bezpeč-ne žiť.

Na XVI. zjazde SZPB boli pria-mi účastníci protifašistického odboja ubezpečení ministrom práce... Jánom Richterom, že: „Tlmočím pripravenosť a závä-zok z nášho posledného stret-nutia, že strana SMER-SD svoj záväzok naplní. Od 1. januára budúceho roku budú platiť zá-kony, ku ktorým sme sa zavia-zali, vrátane vyššieho príspev-ku odbojárom“.

Prvý január prešiel, priami účastníci „kontrolujú sociálne balíčky“, telefonujú vedeniu zväzu i do redakcie Bojovník... Čo im máme odpovedať?

– Podľa mojich informácií bola nová koncepcia starostlivosti o voj-nových veteránov na pôde rezortu obrany schválená minulý rok a jej súčasťou je aj úprava poskytovania príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie, ako aj vdo-vám a vdovcom po týchto osobách. Otázka teda dnes nie je, či vyšší príspevok bude vyplácaný, ale-bo nie, toto je rozhodnuté, ale len konkrétny spôsob realizácie tohto zvýšenia. Toto bude medzi rezort-mi obrany a práce určite doriešené v dohľadnej dobe. V. MIKUNDA

27. JANUÁR Vyše 80 z tých, ktorí prežili

holokaust v najväčšom nacistic-kom koncentračnom tábore, sa pri príležitosti 71. výročia jeho oslobodenia zišlo v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau pri juhopoľskom meste Osvien-čim. Dopoludnia položili kytice kvetov k múru smrti, kde väz-ňov Nemci hromadne strieľali. Spomienkové akcie sa konali po celom svete, keďže Valné zhromaždenie OSN v roku 2005 vyhlásilo 27. január za Medzi-národný deň pamiatky obetí holokaustu. V tento deň v roku 1945 sovietski vojaci oslobodili z koncentračného tábora približ-ne 7 500 väzňov, ktorí prežili.

29. JANUÁRTraja bývalí príslušníci divízie

SS Hitlerova mládež sú podozri-ví z trestného činu vraždy v sú-vislosti s masakrou v mestečku Ascq pri severofrancúzskom Lille pred vyše 70 rokmi. Ob-vinených vypočuli v Dortmun-de a ich bydliská v nemeckých spolkových krajinách Sasko a Dolné Sasko prehľadali. Niekdajší esesáci sa mali podie-ľať na masakre 86 ľudí, ku kto-rej došlo ako k odvete za útok na

železničný transport príslušníkov jednotky SS na trati neďaleko Ascqa z 1. apríla 1944. Trojica mužov vo veku okolo 90 rokov vinu poprela.

4. FEBRUÁRMedzičasom 92-ročná niekdaj-

šia rádiotelegrafi stka veliteľstva vyhladzovacieho tábora Aus-chwitz a členka SS sa možno bude zodpovedať na Krajinskom

súde v Kieli z trestného činu na-pomáhania k vražde 260-tisíc Židov. Odborný zdravotný posu-dok totiž pripúšťa, že je schop-ná absolvovať súdne konanie. Generálny prokurátor spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko vzniesol žalobu voči žene, ktorá pôsobila v Auschwitzi od apríla do júla 1944 a mala tam pomáhať pri systematickom vyvražďovaní Židov a ostatných väzňov.

5. FEBRUÁRNemecká krajná pravica vede-

ná stranou Alternatíva pre Ne-

mecko (AfD) používa slovník podobný tomu, ktorý v Nemec-ku zaviedli nacisti. Povedal to nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel. Podpora AfD výrazne stúpa v dôsledku rastúcej nespo-kojnosti verejnosti s politikou otvorených dverí pre utečencov zo Sýrie a iných častí sveta, kto-rú presadzuje kancelárka Angela Merkelová. Len vlani prišlo do Nemecka 1,1 milióna emigran-tov. Januárový prieskum verej-nej mienky ukázal, že Merke-lovej CDU a jej sesterskú CSU by volilo 37, SPD 24 a AfD 11 percent Nemcov.

8. FEBRUÁRBývalý šéf francúzskej krajne

pravicovej strany Národný front Jean-Marie Le Pen sa rozhodol, že bude bojkotovať súdne pojed-návanie v Paríži, na ktorom by mal čeliť obvineniam z popiera-nia holokaustu. Le Pen sa chce odvolať na imunitu, ktorá mu vyplýva z funkcie poslanca Eu-rópskeho parlamentu. Vo veku 87 rokov ho predvolali pred trestný súd za to, že v apríli 2015 v rámci televízneho interview zopakoval svoj názor, že plynové komory sú iba detailom z obdobia 2. sveto-vej vojny. (ao)

stalo saVO SVETE

27. 1.–8. 2. 2016

Informácia pre vojnové siroty

Z listu Ministerstva spravodlivosti SR„Dňa 21. 1. 2016 bola Ministerstvu spravod-livosti SR doručená Vaša žiadosť o informá-cie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slo-bodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ne-skorších predpisov, ku ktorej uvádzame na-sledovné.

Podľa knihy došlých podaní ako internej evi-denčnej pomôcky príslušného organizačného útvaru (Referátu rehabilitácií a odškodňovania) bolo ministerstvu doručených 2 397 žiadostí podľa zákona č. 264/2014 Z. z. o poskytnutí jednorazové-ho fi nančného príspevku vojnovým sirotám (ďa-lej len „zákon č. 264/2014 Z. z.“). Nakoľko však mohlo dôjsť k duplicitnému zápisu tej istej žiados-ti (keďže niektorí žiadatelia podali tú istú žiadosť opakovane) alebo sa žiadosť týkala viacerých žia-dateľov, pričom vo vzťahu ku každému žiadateľo-vi ministerstvo následne vytvorilo osobitný spis, prípadne po posúdení obsahu podania toto napo-kon nebolo vyhodnotené ako žiadosť podľa záko-

na č. 264/2014 Z. z., čo sa však už v knihe došlých podaní nezaznamenáva, údaj o doručených žia-dostiach nemusí presne zodpovedať počtu reálne vybavovaných žiadostí o príspevok.

Do dnešného dňa (na liste je dátum 2. 2. 2016 – pozn. red.) bol priznaný príspevok 1 029 žiadate-ľom (rozhodnutím ministerstva 1 002 žiadateľom a v rámci preskúmania rozhodnutia priznal minis-ter spravodlivosti SR rozhodnutím príspevok v 27 prípadoch). Dovoľujeme si poukázať na to, že ten-to údaj nie je konečný, nakoľko proces rozhodo-vania v predmetnej agende stále trvá tak v rámci prvostupňového rozhodovania ako aj v rámci pre-skúmavania rozhodnutí ministrom spravodlivosti SR podľa § 5 ods. 5 zákona č. 264/2014 Z. z., ko-nečné údaje budú k dispozícii najskôr v júli 2016. Doposiaľ nebolo vybavených 115 žiadostí o prí-spevok.

S pozdravomMgr. Eva ŠULKOVÁvymenovaná na zastupovanie GR právnej sekcie

Zamyslime sa!Koncom januára sa v Budapešti na pozvanie prezidenta FIR Vil-mosa Hantiho zúčastnila rokovania výkonného výboru FIR de-legácia SZPB vedená predsedom Pavlom Sečkárom. Na porade predsedov oblastných výborov 4. 2. člen delegácie podpredseda ÚR SZPB Juraj Drotár informoval, že:

(Voľné pokračovanie zo str. 1)

– Cieľom rokovania výkonného výboru FIR bolo zhodnotiť aktivity a činnosť členských organizácií pri 70. výročí porážky fašizmu a na-cizmu a pripraviť Kongres FIR na rok 2016. So SZPB sa uskutočnili tzv. prístupové rokovania, vyvolané prezidentom FIR, ktorý na základe osobnej skúsenosti z našej činnosti, podporuje prijatie SZPB do zväzku Medzinárodnej antifašistickej or-ganizácie. SZPB podľa neho patrí medzi najaktívnejšie antifašistické organizácie v Európe.

Poučné je hodnotenie členov výkonného výboru FIR, ktorými sú prezidenti národných organizá-cií Talianska, Grécka, Holandska, Nemecka, Ruskej federácie a Ma-ďarska, ktorí poukazovali na rast antifašistických aktivít, ale aj na zhoršovanie podmienok jednotli-vých národných organizácií v štá-toch, kde majú pravicovú vládu. Tam majú buď nedostatočnú alebo žiadnu podporu a ťažké sociálne podmienky.

Patria medzi ne aj organizá-cie Holandska, Talianska, Grécka a Maďarska. Len Zväz vojnových veteránov Ruskej federácie, vedený armádnym generálom Alexandrom

Moisejevom potvrdil, že má plnú podporu vedenia RF a naša delegá-cia mohla povedať, že máme vytvo-rené podmienky na vlastnú činnosť a zákony, ktoré zabezpečujú činnosť SZPB, garantované vládou SR.

Všetky ostatné organizácie, kde majú pravicovú vládu, majú bez vládnej podpory ťažké podmienky na vlastnú činnosť. Napríklad bulhar-ská antifašistická organizácia pracuje takmer v ilegalite. Člen výkonného výboru z Holandska zase povedal, že sa mu zdá, že skôr sú preferova-né stretnutia veteránov Wehr machtu a Waffen SS, ako podpora účastníkov antifašistického odboja, väzňov zaja-teckých a koncentračných táborov... A že tieto neofašistické organizácie disponujú väčšími fi nančnými zdroj-mi, ako antifašistické organizácie. Zamyslime sa nad tým!

Preto v duchu našej ankety – Čo bude so SZPB po voľbách? – je od-poveď jednoznačná. Bude s nami to, kto bude na čele vlády a kto bude mať väčšinu v NR SR.

Prístupové rokovania FIR-u so SZPB budú ukončené na kongrese v októbri 2016. Preto sa dovtedy musíme rozhodnúť ako chceme me-dzinárodne pôsobiť. -vmi-

Vš imnite si, čo zaznelo v Istebnom!Januárová hodnotiaca schôdza ZO SZPB v Istebnom sa niesla nielen v ocenení aktivít, o ktoré v tejto jednej z najmenších zá-kladných organizácii nie je núdza. Nakoniec často o nich píše Bo-jovník. Schôdza tiež skonštatovala, že si cení veľkú podporu zo strany obce, základnej školy a aj iných organizácií.

Pozvanie na ňu prijal aj oblastný predseda Róbert Fajta, ktorý po slo-vách poďakovania za aktívnu čin-nosť odovzdal predsedovi základnej organizácie Dušanovi Sabolovi čest-né uznanie SZPB. Zároveň neopo-menul vyjadriť vďaku aj ostatným členom a pani starostke Lýdii Fač-kovej za jej osobnú podporu SZPB.

Hlavnou diskusnou témou bola práca s mládežou, ktorá si vyža-

duje aj určité fi nancie. No a s tým naša malá organizácia tvrdo zápa-sí. Z môjho pohľadu by sa malo v Ústrednej rade SZPB viac pozor-nosti venovať aktívnym základ-ným organizáciám v zameraní na prácu s mládežou a pozitívne ich motivovať. SZPB predsa potrebuje prijať takých nástupcov, ktorým ne-bude chýbať elán a zanietenie.

Pavol STUCHLÝ, podpredseda ZO SZPB Istebné

Ján Hulínek, významnáosobnosť PodjavorinyJavorina, Javorina... patrí k tradičným januárovým podujatiam v Novom Meste nad Váhom. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je pripomínanie si výročí vzniku SR a pri tejto príležitosti aj vyhla-sovanie Významnej osobnosti Podjavoriny.

Tohto roku sa medzi oce-nenými, za významný prínos pri šírení humánnych a pro-tivojnových myšlienok, oci-tol aj predseda OblV SZPB v Novom Meste nad Váhom Ján Hulínek.

Oblastnému výboru sa pod jeho vedením darí organizo-vať neprehliadnuteľné akcie a to nielen na regionálnej úrovni. Okrem rôznych spo-mienkových podujatí a množstva neformálne vedených partnerstiev, vrátane cezhraničnej spolupráce, v ostatnom období to boli napr. aj dva semináre pre stredné školy, te-maticky zamerané na SNP a ukon-čenie 2. svetovej vojny.

Vďaka osobnému vkladu a entu-ziazmu Jána Hulínka sa novomestská organizácia stala obrovskou posilou SZPB pri presadzovaní a propagácii protivojnových myšlienok a vyzdvi-hovania zásluh účastníkov 2. odboja.

Viliam SOLOVIČ

BOJOVNÍK / 4 4

REPORTÁŽNYM PEROM

Pionieri komunizmu, budeme ako Che!Pioneros por el comunismo, seremos como el Che – tak to znie v španielčine. Túto vetu vám povie na Kube zo spánku aj malé dieťa, teda presnejšie každý, koho sa opýtate na Ernesta Rafaela Guevaru de la Serna, na Slovensku známeho ako Che Guevara.

Jeho fotografi e nie náhodne zdobia tričká, poháre, osušky, pla-gáty aj vládne budovy. V histórii ostrova zohral veľkú úlohu a ľu-dia ho milujú. Fidelov kamarát Che je národným hrdinom a hoci sa na Kube nenarodil, chápu ho ako vlastného a dokonca je tam pochovaný.

Empatický astmatik zažratý do Marxa a Engelsa

Che Guevara sa narodil v Ar-gentíne španielsko-írskym imig-rantom, ale zomrel v Bolívii. Medzitým ubehlo 39 rokov, ktoré prežil tak intenzívne, že by to vy-dalo na desať životov iných ľudí.

Najstarší syn v rodine (mal dvoch bratov a dve sestry) takmer zahynul dva roky po narodení, pretože trpel silnou astmou, ktorá mu viac krát poriadne skompli-kovala život. Možno aj preto sa z neho stal intelektuál, ktorý sa zahĺbil do diel Freuda, Nerudu, Marxa a Engelsa. Zrejme aj zdra-votné komplikácie ho priviedli k štúdiu medicíny. Jeho silná em-patia ho hnala pomáhať druhým.

Ešte ako mladík precestoval Južnú Ameriku, pomáhal malo-mocným a cesty ho zaviedli aj do Kolumbie, kde práve zúrila ob-čianska vojna. Už vtedy zrejme cítil veľké protiamerické antipa-tie, ktoré sa ešte umocnili návšte-vou Miami na Floride. Po promó-ciách sa vydal do ostatných kútov Strednej a Južnej Ameriky – Bo-lívie, Peru, Venezuely a Guatema-ly. Práve v Guatemale zažil Ame-ričanmi podporovaný prevrat, po ktorom bol ako sympatizant ľavicového prezidenta Arbenza Guzmána, odrazu nepohodlný.

Šťastie skúsil v Mexiku, kde pracoval ako alergiológ a zohnal si aj prácu popri – fotil pre latin-skoamerickú tlačovú agentúru. Mexiko, raj ľavičiarov, mu po-núklo osudové stretnutie. V roku 1955 sa jeho cesta preťala s cestou

budúceho kubánskeho lídra Fide-la Castra. Ten sa v Mexiku oci-tol po nevydarenom puči z roku 1953. Čím odlišnejšie mali títo dvaja muži povahy, tým vzácnej-šiu zhodu nachádzali v otázkach sociálnej politiky a amerického imperializmu, čo pochopiteľne vyústilo do vzájomného hlboké-ho obdivu a úcty. Che Guevara sa nadšene pridal k Fidelovmu plánu ozbrojenej revolúcie.

Revolucionári získali ostrov Prípravy na prevrat netrvali dlh-

šie ako pár mesiacov. Drobné ne-zdary si odkrútili hneď na začiat-ku revolúcie a potom to už išlo, takpovediac ako po masle. Počas akcií v horách Sierra Maestra, odkiaľ viedol Ernesto partizánov, mu prischla prezývka Che (v pre-klade z hovorovej reči to znamená niečo ako u nás zvolanie – hej!).

Che bol spomedzi revolucio-nárskych veliteľov najúspešnejší – mal vynikajúce taktické mysle-nie a tvrdú disciplínu. Keď dobyl

mesto Santa Clara, Havana kapi-tulovala a Batista ušiel. Po revo-lúcii sa Che Guevara stal Fidelo-vou pravou rukou, dlhé hodiny sa

radili o budúcnosti ostrova a kvôli reformám sa stal pre USA úhlav-ným nepriateľom. Ďalším dôvodom bolo aj to,

že aj zásluhou Ernesta sa vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Ku-bou posilnili. Fidel sa svojmu priateľovi odmenil tým, že z neho spravil guvernéra národnej banky a neskôr ministra priemyslu.

Vzdelaný lekár tlačil najmä na problém gramotnosti – jeho refor-ma spôsobila, že v krátkom čase sa negramotnosť obyvateľstva na ostrove výrazne znížila. Tým položil základy pre mimoriadne kvalitné školstvo, ktorým sa Kuba môže hrdo pýšiť. Po rozvode s pr-vou manželkou sa oženil na Kube s tamojšou partizánkou. Z man-želstva mali štyri deti (dve dcéry a dvoch synov).

Keď sloboda kričí o pomocRok 1965 bol pre Che Gueva-

ru zlomový, vzdal sa všetkých postov, ktoré na Kube mal a vy-dal sa zachraňovať svet. Kongo

nedopadlo podľa jeho očakávaní – rovnaký úspech ako na Kube sa mu nepodarilo docieliť, navyše ho ničili akútne záchvaty astmy.

Ďalšia v rade mala byť Bolívia. Podmienky na revolúciu vyzerali viac ako sľubne, s falošným pa-som sa poľahky dostal do krajiny a naozaj mal prvé kroky len a len úspešné. Komplikácie na seba ale nenechali čakať – Chce Guevaru aj napriek jeho schopnostiam a skúse-nostiam nechceli tamojší partizáni poslúchať, čo vyústilo do toho, že ho zradili vlastní. Zrane-ného Che Guevaru od-vliekli a deň potom po-pravili bez akéhokoľvek súdu.

9. októbra 1967 vy-dýchol naposledy. Telo skryli a pochovali vtedy nevedno kam. Kubán-ci vám povedia, že sa USA tak revolucionára báli, že jeho pozostatky rozsekali na niekoľko častí a každú pochovali inde. Až v roku 1997 sa neďaleko Vallegrand-ského letiska v Bolívii v neoznačenom hrobe jeho pozostatky na-šli a boli prevezené na Kubu. Návrat „domov“ sprevádzala pompézna posledná rozlúčka. Kubánci stá-li pri vozovke, plakali a mávali. Svojmu hrdinovi vzdávali úctu cestou do jeho víťazného mesta Santa Clara, kde ho pochovali tak, ako sa patrí. A napokon si ho uctili aj v Bolívii – bustou.

Spisovateľ Che a príručka pre partizánov

Kvantá kníh, brožúr a encyklo-pédií o kubánskom revolucioná-rovi nájdete na Kube na každom kroku. On sám vášnivo rád písal. Svoje denníky vydal aj za života (Motocyklové denníky), tie ktoré sa týkajú revolúcie a udalostí pred

smrťou v Bolívii (Bolívijské den-níky) boli po jeho smrti prepašo-vané a vyšli oveľa neskôr. Azda najznámejšia kniha z jeho pera je ale Partizánsky boj, ktorá sa pre teóriu vedenia boja a revolúcie stala akousi príručkou partizánov z celého sveta.

Nesmrteľnýa všadeprítomný Che

To, čo si všimnete na Kube je, že Che Guevara je takmer všade, zato Fidel Castro takmer nikde. Dôvodom je to, že jeden je už po smrti a druhý ešte žije. A kým človek žije, nemal by si podľa Ku-báncov tvoriť kult osobnosti. Pre-to, ak zbadáte podobizeň Fidela, vždy je to doplnené jeho slovami, ide o citát.

Z Che Guevaru sa stala medzi-časom ikona a obchodná značka, čo sa nepáči najmä jeho synom. Dcéry o otcovi rady hovoria – práve z ich rozhovorov v médiách jeho kult ešte zosilnel. Aj mimo Kuby sa z neho stal vzor pre mla-dých – jeho rebélia, nespútaná duša a charizma sú symbolom slo-body aj európskej mládeže, ktorá jeho tvár hrdo nosí na hrudi.

Najväčší Che GuevaraObrovské obrázky, maľby

na stenách, tričkách, obrazoch, knihách, pohľadniciach a mag-netkách sú nič oproti jeho najväč-

šej podobizni v centre Havany. Z úcty od Kubáncov a priateľa Fi-dela jeho 9-tonová tvár zo železa zdobí sídlo tamojšej tajnej služby.

Ak by sa Kubáncom málilo, prí-beh dvoch priateľov je povinnou súčasťou osnov a tak životopis tohto výnimočného revolucionára vedia všetci Kubánci naspamäť. Mnohí z nich ľutujú, že ho zlákal boj za slobodu mimo ostrova – chápu, že nedokázal nepomáhať, ale potichu dodajú, že keby sa do Bolívie nevydal ešte stále mohli s Fidelom fajčiť cigary, ako za starých čias.

A. MIKUNDOVÁ, snímky – autorka

5 BOJOVNÍK / 4

Mier je pokojná sloboda. Marcus Tullius CICERO

Na rozdiel od Ukrajiny, Košičania sa svojich dejín nevzdávajúKošickí protifašisti januárové výročie oslobodenia svojho mesta Červenou armádou využívajú aj na slávnostné zasa-danie rozšíreného oblastného výboru.

Z príhovoru, ktorý predniesol predseda OblV SZPB Ján Dianiš-ka vyplynulo, že 12 základných organizácií združuje takmer 550 členov. Žiaľ, oblastná organizácia eviduje už iba 50 priamych účast-níkov odboja, pričom ešte pred troma rokmi ich bolo takmer tri-krát toľko. Na druhej strane klesol vekový priemer členskej základne. Nie tak dávno predstavoval až 86 rokov, teraz je pod 70 rokov.

Najpočetnejšiu základnú orga-nizáciu má obec Čaňa. Má až 208 členov (vo veku od 18 do 89 ro-kov), ktorí sa v činnosti zameria-

vajú predovšetkým na deti a mlá-dež. ZO SZPB v Čani má aj jednu raritku – vlastný Ples odbojárov. Nedávno sa konal jeho III. ročník.

Osláv 71. výročia oslobodenia Košíc sa zúčastnili aj vojnoví ve-teráni zo Zakarpatska. V ich dele-gácii bol aj osloboditeľ Českoslo-venska plk. v. v. Oleh Hrihorjevič Samojlovič. V auguste 1944 ako 17-ročný dobrovoľník narukoval k protitankovej batérii a koniec vojny ho zastihol na Morave.

Celé roky sa venuje memoáro-vej literatúre a jeho práce sú o to zaujímavejšie, že ich písal z po-

hľadu radového vojaka. Odborníci jeho dielo považujú za významný vklad do memoárovej literatúry Veľkej vlasteneckej vojny.

Na oslavách oslobodenia Košíc venoval mestu svoju knihu „Bra-tia nás čakali v Karpatoch“ a súbor fotografi í s krátkym životopisom a bojovou cestou všetkých naj-významnejších veliteľov, ktorí sa podieľali na oslobodení Košíc. Nad knihou pracoval celé štyri desať-ročia. Opisuje v nej bojovú cestu 875. samohybného delostrelecké-ho pluku 4. ukrajinského frontu od oslobodenia Zakarpatskej Ukrajiny cez Slovensko a Poľsko až do mo-ravského Olomouca.

Oleh Samojlovič si nesmierne

váži, že v Košiciach máme pamät-ník armádneho generála Ivana Je-fi movičova Petrova, ktorého voj-ská oslobodili ukrajinský Užhorod

i slovenské Košice. Žiaľ, v Užho-rode už nič nepripomína tohto vy-nikajúceho vojvodcu.

Vladimír MEZENCEV

Nepoznáme hrob, kde by sme položili kvietokV Trenčíne sa 26. januára členovia OblV a ZO SZPB zúčastnili na Veliteľstve pozemných síl OS SR spomienky na 110. výročie naro-denia armádneho generála in memoriam Jána Goliana.

Na nádvorí, pred vchodom do budovy veliteľstva, pri pamätnej tabuli venovanej dôstojníkom, ktorí v ilegalite pripravovali SNP sa účastníkom pietneho aktu prihovoril zástupca veliteľa pozemných síl brigádny generál Juraj Krištofovič.

V krátkosti pripomenul život Jána Goliana a dôležitú úlohu,

ktorú v ilegalite zohrával pri prí-prave vojakov na oslobodzovanie slovenského územia spod fašis-tickej okupácie. Tiež vyzdvihol jeho odvahu niesť bremeno zod-povednosti v najvyššej funkcii povstaleckého veliteľa. Pripome-nul, že „tretieho novembra 1944 počas teroristického záťahu Ein-satzkomanda 14 proti povstalcom

generálov Jána Goliana a Rudol-fa Viesta zajali v Pohronskom Bukovci. Nasledovali výsluchy v Bratislave a odvoz do Berlína, kde oboch napriek platným me-dzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov odsúdili na trest smrti. Poprava bola pravde-podobne vykonaná v koncentrač-nom tábore vo Flossenburgu“.

Najsmutnejšie ale je, že nepo-známe ani miesto, kde majú ge-neráli J. Golian a R. Viest hrob, kde by sme pri spomienke na nich mohli položiť kvietok.

Prítomným sa prihovoril aj podpredseda OblV SZPB Tomáš Švec. Jána Goliana charakteri-zoval ako odvážneho človeka a účastníkom spomienky kládol na srdce, aby nezabúdali na našu minulosť a na odkaz hrdinov bo-jujúcich za slobodu.

Medzi účastníkmi pietneho aktu nechýbal ani 95-ročný Šte-fan Štefl ovič, príslušník 2. čs. samostatnej paradesantnej bri-gády a účastník oslobodzova-cích bojov na Dukle.

Text a foto: Oľga KAJABOVÁ

Veniec k pamätnej tabuli položil priamy účastník SNP Pavol Líška v sprievode predsedu OblV SZPB v Trenčíne Ján Holičku a tajom-níčky Kataríny Plevovej.

ZO SZPB Stará Turá bilancovalaPo privítaní predsedníčkou Elenou Kovárovou predniesla ta-jomníčka Zuzana Zigová správu, v ktorej bilancovala všetky vlastné podujatia z minulého roka.

Napríklad, už po 20-ty krát zorganizovala detská organizácia Fénix v Starej Turej turistický po-chod pamätníkmi Bielych Karpát (120 účastníkov) s tradičným prí-hovorom pri bunkri vo Vetešovom jarku. Účastníci si tu minútou ticha uctili pamiatku nášho zosnulého člena Marcela Gažíka. Bol to totiž

on, kto inicioval, aby sa tento bun-ker dal do užívania detskej organi-zácii Fénix. Predvídal to správne, bunker je naozaj v dobrých rukách. Mladí sa oň starajú a zveľaďujú ho.

ZO SZPB v Starej Turej minulý rok získala 4 nových členov. Žiaľ, traja nás navždy opustili. Dnes má organizácia 44 členov.

Do bohatej diskusie sa zapo-jil aj člen OblV SZPB v Novom Meste nad Váhom Viliam Solo-vič, ktorý sa poďakoval za vyko-nanú prácu a apeloval na odber zväzovej tlače.

Na tejto schôdzi bol odovzda-ný ďakovný list za činnosť Lýdii Vráblikovej, ktorá ako 5-ročná prežila vypálenie ich domu Nem-cami v obci Hlavina.

Ladislav GRAMBAL

Zľava V. Solovič, podpredseda ZO SZPB Vladislav Mikláš, Elena Kovárová a Zuzana Zigová.

Pietny akt a tri celoobecné podujatiaSúčasťou osláv oslobodenia obce Hermanovce nad Topľou bola strelecká súťaž detí, mládeže a dospelých, do ktorej sa zapojilo 46 strelcov.

V kategórii mladších detí mali najlepšiu mušku Martin Rudý a Kristí-na Kriváková. V staršej kategórii detí od 11 do 15 rokov boli najlepšími Jonatán Juhaščik a Jarka Andreková. Medzi mládežou a dospelými zví-ťazili Samuel Prištiak a Anna Prištiaková.

Druhou osobitosťou osláv bola výstava fotografi í, listov a životných príbehov, ktoré sa odohrali v obci počas 2. svetovej vojny. A treťou 2. ročník Behu oslobodenia obce Hermanovce nad Topľou, ktorý absol-vovalo 37 bežcov. Títo na štyroch tratiach odbehli 96,2 km, čo v prie-mere na jedného predstavuje 2,6 km.

Tohtoročné oslavy nášho oslobodenia pripravila obec v spolupráci so základnou školou a Miestnym odborom MS. Jozef NIKO

Vyšná Olšava obnoví ZO SZPB

Čestnú stráž držali žiaci ZŠ v ba-raniciach s ozajstnými samopalmi PPŠ, so vzduchovkou a zástavami, medzi ktorými sa vynímala repli-ka bojovej štandardy partizánskeho zväzku Čapajev. Peknú kulisu podu-jatiu vytvorili členovia Klubu České-ho pohraničia Východné Slovensko.

Na podujatí sa zúčastnili predseda Poľnohospodárskeho družstva Tokajík Dušan Zajaroš, predsedníčka miestnej únie žien Ľubica Hudačinová, predsta-vitelia urbárov, poľovníckeho združe-nia... Miestny duchovný odslúžil zá-dušnú omšu za obete vojny.

Podpredseda OblV SZPB vo Svidníku Ján Uhrík pohovoril o 3. fáze Karpatsko-duklianskej operácie, o vedeniu mládeže k vlas-tenectvu... Starších nabádal, aby nezabúdali odovzdávať spomienky vnukom a pravnukom.

Po d lhšom čase starosta obce Juraj Kasarda spolu s členom SZPB Petrom Kasardom zorganizovali spomienkové stretnutie k výro-čiu oslobodenia obce. Zúčastnilo sa ho vyše 80 spoluobčanov.

Veľký ohlas medzi žiakmi zá-kladnej školy vyvolal fi lm z obdo-bia oslobodzovania Československa „Práče“, ktorý pedagógovia doplnili o fakty vojnových utrpení.

* * *Po pietnom akte bolo na ústredie

SZPB zaslaných 12 prihlášok na členstvo v SZPB. O členstvo preja-vil záujem aj starosta Juraj Kasarda. Čoskoro sa teda vo Vyšnej Olšave uskutoční ustanovujúca členská schôdza miestnej ZO SZPB.

Už dnes si tunajší protifašisti dá-vajú záväzok, že pripravia dôstojné oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom a zúčastnia sa aj podujatí Klubu Českého pohraničia... – osobitne vo Veľkej Lodine, na mieste posledné-ho boja s banderovcami u nás.

Peter KASARDA (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

BOJOVNÍK / 4 6 7 BOJOVNÍK / 4

Voľakedy sa ľudia stavali na barikády kvôli slobode, dnes to robia kvôli slobodnému času. Werner FINCK

OblV SZPB v S. Ľubovni oslávil výročieoslobodenia s novou ZO SZPBPrvá naša obec bola oslobodená 21. 1. 1945 a posledná 25. 1. 1945.

Pietnych spomienok sme sa zúčastnili v Starej Ľubovni, Jarabine, Veľkom Lipníku, Kamienke, Hniezdnom, Podolínci. Vo Vyšných Ruž-bachoch sa pri tejto príležitosti za účasti členov OblV SZPB, staros-tu obce a 10-tich zakladajúcich členov konala aj Zakladajúca členská schôdza ZO SZPB. Ladislav ŠLACHTOVSKÝ (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Stará Ľubovňa.

Štyri kluby vojenskej histórie v BrezneBrezno si spomienku na 71. výročie oslobodenia odštartovalo ukážkou historických bojov v podaní klubov vojenskej histórie Bajonet z Kežmarku, Tatry zo Spišského Bystrého, Tatranskí vlci z Popradu a Antropoid z Mýta pod Ďumbierom.

Primátor Brezna Tomáš Ábel na pietnom akte privítal rumun-ského veľvyslanca Steluta Arhi-ze, pridelenca obrany ruského veľvyslanectva Jevgenija Kar-puchova a predsedu ZO SZPB č. 1 Jána Longauera. Prítomní boli aj zástupcovia rumunského mesta Tautii Magheraus.

Súčasťou osláv sa konalo slávnostné odovzdávanie oce-není osobnostiam za tvorivé

výsledky, ktoré dosiahli v pro-spech občanov mesta, za šíre-nie jeho dobrého mena doma aj v zahraničí.

Oslavy spestrili členovia det-ského folklórneho súboru Šťast-né detstvo v Brezne, učitelia ZUŠ v Brezne, muzikálový spe-vák Martin Vetrák a Dievčenský spevácky zbor Dolce Canto pri ZUŠ v B. Bystrici.

Daniel RAKYTA

Brezno.

Pochod vďaky pri 71. výročíoslobodenia obce Čierny BalogTýždeň po 39. ročníku Pochodu vďaky k oslobodeniu mesta Brezna uskutočnil domáci turistický oddiel a SZPB aj tradičný Pochod po stopách osloboditeľov Čierneho Balogu.

Približne 126 turistov sa z kóty 938 m n. m. v lesnom masíve Skalica (známy je par-tizánskym cintorínom kde leží 16-ročná Kamila Šagy z Ovru-če) vydalo k pomníku obran-ných bojov a padlého guľo-metčíka Jozefa Schona v obci Páleničné. Tu sa pred 71 rokmi asi 40 miestnych občanov a 15 partizánov z oddielu Nikolaja Radula, v nedeľu 28. 1. 1945, postavilo proti 700-člennej jed-notke ustupujúceho Wehmach-tu. Jej cieľom bolo vypáliť túto partizánsku baštu. V prvý deň

domáci nemecký útok odrazili a 29. 1. 1945 už vstúpila do obce Červená armáda.

Všetko toto hrdinstvo našlo odraz aj v príhovoroch, s ktorý-mi vystúpili starosta František Budovec, predseda turistického oddielu Ivan Kučerák a predsta-viteľ SZPB. Spomienky na prvé ročníky spred 41 rokov priblížil 75-ročný stále aktívny turista Július Kliment.

Tohtoročný pochod fotografi c-ky zdokumentoval jeho najstarší účastník 77-ročný Milan Pivo-varči. Milan KOVÁČIK, snímka M. Pivovarči

Čierny Balog.

Dvojnásobná spomienka na71 slobodných rokov Stropkova„Čím viac sa nám vzďaľujú udalosti vojny, ktorá bola najväčšia a najničivejšia v dejinách ľudstva, o to úprimnejšia a silnejšia má byť naša spomienka“, povedal v Stropkove tajomník veľvy-slanectva RF Sergej Nikitin a dodal, že „Rusko a Slovensko sa zhodujú v hodnotení vojnového diania. Máme jednotnú pravdu o 2. sv. vojne i o našom spoločnom boji proti fašizmu“.

Podpredseda OblV SZPB Ján Uhrík pripomenul, že hoci sa o Stropkov „klasicky“ nebojovalo, lebo jeho obyvatelia boli evakuo-vaní a Nemci sa stiahli za Ondavu, sloboda neprišla sama od seba, ale bola vykúpená množstvom obetí, vrátane 32 zavraždených v Tokají-ku, 700 padlými Čapajevcami, kto-rí prerazili front pri Habure 24. 11. 1944...

Spomienkové stretnutie pokra-čovalo v mestskej knižnici kultúr-nym programom, ktorý pripravili pedagógovia a žiaci súkromnej

ZUŠ v Stropkove pod vedením riaditeľky Janky Bilecovej a zo-stavovateľa Miroslava Humeníka. Bola to nádherná zmes tematicky ladeného slova a hudby.

Podujatie vyvrcholilo besedou so S. Nikitinom pod názvom „My a Rusko“. Zaznelo v nej množstvo otázok na tému súčasného vývoja i očakávanej budúcnosti. Diskutu-júci sa netajili priateľskými vzťah-mi slovenského národa k ruskému a vďakou za oslobodenie.

* * *Stropkov je jedno z mála miest,

ktoré oslavujú výročie svojho oslobodenia 2-krát v roku. Navyše jedenkrát v novembri a druhýkrát v januári. Dôvodom je rieka On-dava, na ktorej sa cez vojnu zasta-vil front a tak Stropkov bol oslo-

bodený v novembri 1944 a vtedy samostatná obec Bokša (dnes mestská časť Stropkova), bola oslobodená až v januári 1945. – JN –

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

„Pravda o našom oslobodzovaní sa nedá spochybniť“Povedal pri Pamätníku vďaky a pria-teľstva zástupca primátora Marcel Tribus a dodal, že toto oslobodenie je jednou z najvýznamnejších uda-lostí vyše 770-ročnej histórie Bar-dejova.

Spomienkových osláv sa 19. 1. 2016 zúčastnilo vyše 250 členov oblastnej or-ganizácie SZPB, občanov, delegácií zo štátnej správy, samosprávy, ozbrojených a záchranných zložiek, JDS a Únie žien a strany Smer – SD. Na oslavách sa zú-častnili aj hostia z družobného poľské-ho mesta Gorlice a veľvyslanectva RF v SR. Špalier tvorili žiaci zo základných a materských škôl.

Oslavám 71. výročia oslobodenia Bardejova predchádzala už v poradí siedma rekonštrukcia bitky o Bardejov. Oslavy boli spojené so slávnostným odovzdávaním CENY PRIMÁTORA 13 jednotlivcom a Koncertom vďaky.

M. GIBEĽ (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Nebyť pamätnej noci z 19. na 20. januára 1945, hrdinstva a odvahy vojakov Čer-venej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ale aj statočnosti obyvateľov Bardejova, nestali by sme tu v tejto chvíli na tomto mieste, zvýraznil M. Tribus.

Spomienka na obete fašistickýchrepresálií v lesíku ChrastieObete represálií trestnej jednot-ky Einsatzkommando 13 z opor-ného bodu Žilina SS-hauptsturm-fuhrera Wernera Schonemanna, ktorá má na svedomí aj smrť 32 osôb zavraždených v tejto loka-lite, si pripomíname každý rok.

Ide o obete nájdené po oslobodení v spoločnom hrobe. Ich hromadné popravy sa uskutočnili po mučení na gestape v Žiline od začiatku novem-bra 1944 do 15. januára 1945.

Zločinci Einsaztkommanda 13, kto-rého veliteľstvo bolo v Trenčíne, zabili na strednom a západnom Slovensku 404 protifašistických bojovníkov, kto-rí sa po vojne našli v 29 hromadných hroboch. Medzi nimi boli povstaleckí vojaci a partizáni, ilegálni pracovníci, sovietski, českí, francúzski a rakúski antifašisti aj americkí letci.

Oblastný výbor SZPB Žilina v spolupráci s MeÚ Žilina, Klubom ZV SR, ZO JDS a vojakmi 5. pluku ŠU Žilina zorganizoval 25. januára

spomienkové stretnutie a pietny akt na tomto pamätnom mieste v lesí-ku Chrasť. Medzi prítomnými, tak ako každoročne, bol aj Ivan Hodas s manželkou, syn zavraždeného Jo-zefa Hodasa z Rosiny, ktorého brat, ako vojak povstaleckej armády, pa-dol v SNP. Dušan HALAJ, snímka Chovan

Ivan Hodas s manželkou spoločne s predsedom OblV SZPB Žilina Jurajom Drotárom pri pamätníku obetí.

Bez mohutne spievanej „Na Kráľovej holi“ to nejdeV Pohorelej si sprievod občanov pripomenul svoje oslobodenie ru-munskou armádou spevom hymny i básňou v podaní žiaka ZŠ s MŠ.

Predseda ZO SZPB Ján Lakanda privítal tajomníka OblV SZPB Brezno Jána Šuleja, zástupcu starostky Maro-ša Simana a predovšetkým posledného žijúceho partizána Františka Tlučáka.

Nasledoval hodnotný kultúrny program a mohutný spev folklórneho súboru Kráľova hoľa a ďalšie básne najmladších.

Príhovor predsedu ZO SZPB Jána Lakandu sa sústredil nielen na dejinné poohliadnutie sa po bojových udalos-tiach od októbra 1944 do januára 1945 na Horehroní, ale aj na zvýraznenie toho, že vybojovanú slobodu už máme

71 rokov a, že naša neutíchajúca vďa-ka za to patrí rumunským vojakom. Tých miestni občania 29. 1. 1945 vítali s postavenou slávobránou.

Je preto pochopiteľné, že aj posledné

slová predsedu Lakandu patrili vyjad-reniu vďaky rumunskému ľudu a na-ším vlastným protifašistickým bojov-níkom a osloboditeľom.

Pohorelá 29. 1. 2016

Deväť národností bojovaloza slobodu CinobaneCinobaňa bola pred 71 rokmi jedinou ústupovou cestou pre ne-mecké vojská v smere na Zvolen. Tí tento priestor držali po celý január 1945 ako v kliešťach. Občania si preto naozaj vydýchli keď ich vojská 2. ukrajinského frontu 28. januára 1945 oslobodili.

Takéto a ďalšie konkrétnosti zazneli vo vyjadreniach rečníkov – starostu obce Jozefa Melichera, predsedu OblV SZPB v Lučenci Jozefa Cerovského a predsedníč-ky ZO SZPB v Cinobani Márie Švikruhovej.

Na znak úcty boli k Pamätníku padlým hrdinom v SNP a všetkým,

ktorí nám vybojovali slobodu, po-ložené vence a kytičky vďaky. Žia-ci ZŠ s MŠ v Cinobani vystúpili s programom básní a piesní. Malá kapelka aj s našimi členmi zaspie-vala a zahrala partizánske piesne.

Celý priebeh osláv sme zadoku-mentovali do kroniky ZO SZPB.

– MŠ –

Pripravuje sa publikácia o histórii Ute káčaV Utekáči sú na pamätníku padlým mená všetkých spoluobčanov, ktorí položili životy vo vojne.

Pri výročí oslobodenia obce pri ňom pre-hovorili predseda OblV SZPB v Lučenci Jozef Cerovský, starosta Utekáča Miro-slav Barutiak a predsedníčka miestnej ZO SZPB Gabriela Šusteková. Zapálené svieč-ky položili k pomníku naši škôlkari.

Pietny akt mal aj svoje sprievodné podu-

jatie, besedu s historikom Štefanom Chras-tinom z Novohradského múzea v Lučenci o oslobodzovaní obcí horného Novohradu i samotného Utekáča. Profesionálneho historika potom vystriedal historik-amatér Milan Pupala, ktorý sa venuje zbieraniu najstarších fotografi í obce, občanov a uda-lostí s nimi spojených. Toho roku vyhlá-sil zámer vydať viaczväzkovú publikáciu o histórii obce Utekáč. – GŠ –

V Utekáči má kto preberať štafetu úcty k osloboditeľom.

Predseda ZO SZPB v Sáse Du-šan Mozola v hodnotiacej sprá-ve konštatoval, že novozvo-lený výbor sa osvedčil lebo úlohy, stanovené výročným uznesením v roku 2014 plní. Zároveň vyzdvihol spoluprácu s miestnou základnou organi-záciou JDS a SZZP v Sáse.

V diskusii starostka obce Iveta Hladká sa poďakovala všetkým, ktorí pomáhajú obci, pričom to veľmi múdro zhodnotila. Že „títo ľudia čerpajú z minulosti, odo-vzdávajú prítomnosti, no pri tom hľadia do budúcnosti“.

Tajomník OblV SZPB Ján Ka-šica sa poďakoval výboru za čin-nosť a obci za jej spoluprácu a fi -nančnú pomoc.

Organizácia v Sáse nezabudla ani na svoje jubilujúce členky, za-gratulovala im a poďakovala sa za prácu. V roku 2015 to boli Anna Sečkárová, Mária Jergušová a Zu-zana Babiaková.

Ľubica JERGUŠOVÁ, tajomníčka ZO SZPB

V Sáse hľadia do budúcnosti

Spišská Belá má tri pietne miestaPri príležitosti 71. vý-ročia oslobodenia Spiš-skej Belej sa konali dva pietne akty. Najprv pri pamätnej tabuli na bu-dove mestského úradu a potom aj pri soche Partizána v miestnom parku.

Pietnej spomienky sa zúčastnili členovia miest-nej organizácie SZPB, primátor Štefan Bieľak i žiaci z oboch základ-ných škôl v našom meste.

Primátor však pri-pomenul, že „v našom meste máme ešte jedno pamätné miesto – hrob neznámeho sovietskeho vojaka na mestskom cintoríne, ktorý mesto minulý rok zrekonštruovalo“. Jaroslav LÍNEK, predseda ZO SZPB Spišská Belá

BOJOVNÍK / 4 8

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Prešiel som bránou smrtiRudolf Porubský, vojak v SNP, 31. októbra 1944 zajatý a odvleče-ný do koncentračného tábora Stutthof, väzeň č. 52 429 spomínal:

„Útrapy prežité počas transpor-tu vlakom z Diviak až po Gdaňsk (Dancing), pobyt v tábore Stutthof, následne transport vlakom do Gruppe pri Grudionci a pobyt v tá-bore Gruppe sa mi zdal byť taký neuveriteľne ťažký, že už nič na svete nemôže byť horšie, čo by sa rovnalo útrapám prežitým v tomto období. Vtedy som ešte nevedel, že neuveriteľnejšie a strašnejšie nás ešte len čaká.

Túžobne sme očakávali rýchle postupujúcu Červenú armádu. Ve-rili sme, že konečne prinesie vytú-ženú slobodu. Žiaľ, nepoznali sme zákernosť fašistickej zámernej likvidácie im nepohodlných ľudí. Fašisti svoje zámery realizovali až do konca vojny – neuveriteľne cynicky a kruto.

Koncom januára 1945 zača-la naša ukrutná kalvária – peší transport z lágru Gruppe. Evakuá-cia koncentračných a zajateckých táborov pred postupujúcou, nami túžobne očakávanou Červenou ar-mádou. Stovky a tisícky ľudských trosiek zbavených akýchkoľvek

ľudských práv. Ľudia bez mien, len čísla, kráčali sme nevedno kam a dokedy.

Snehová fujavica, silné mrazy, hlad, chatrné oblečenie a namáha-vý pochod v hlbokom snehu 30–40 kilometrov, uberali na sile a zdraví každému z nás. Ozbrojené stráže SS-manov za pomoci osobitných jednotiek s cvičenými psami nás nútili zrýchľovať pochod. Mysle sme mali natoľko otupené útrapa-mi tohto pochodu smrti, že našim jediným zámerom bolo vyslobo-denie sa z týchto útrap pozemské-ho pekla, aj smrťou.

Tí, ktorí nevládali a zaostávali, boli nemilosrdne dorážaní baku-ľami, pažbami pušiek, alebo bez milosti a výčitiek svedomia tzv. nadľudí zastrelení.

Veľmi dobre sa pamätám na osud dvoch bratov, žiaľ, ich mená si už nepamätám. Viem len toľko, že pochádzali zo Zlatých Moraviec. Mladší pomáhal staršiemu, ktorý nevládal ísť. Išli tesne vedľa mňa , lebo ani ja som nevládal a tiež som zaostával. Strážni obidvoch nemi-

losrdne bili pažbami pušiek, kopali do nich a kričali. Keď im všetky metódy zlyhali, jeden strhol pušku z pleca, oprel ju hlavňou staršiemu bratovi o prsia a zastrelil ho. Žiaľ, mladší brat si život predĺžil len na-krátko, o niekoľko dní zomrel vy-silením tak, ako viacero iných.

Noci sme trávili v majeroch, stodolách alebo maštaliach pre dobytok. Raz v noci na akomsi majeri sme si na dvore naklád-li oheň a zohrievali si skrehnu-té údy. Veľmi ma oziabali nohy, tak som si ich dal blízko ohňa. Na moje nešťastie mi obhoreli čižmy. Nezbadal som to hneď, ale až po dvoch, či troch dňoch,

keď sa mi úplne rozpadli a musel som ich zahodiť. Nohy som si za-balil do starých handier a slamy. Takýchto nešťastníkov nás už vtedy bolo viac. Takto obutý som ešte zopár dní pochodoval pokiaľ mrzlo. Keď však prišiel odmäk, handry sa rozmočili. Ako som tr-pel, sa nedá opísať. Navyše prišla na mňa krvavá hnačka. Najskôr som musel odhodiť spodky, kto-ré boli zmáčané krvou a vodou. Nakoniec z tých istých dôvodov zahodiť aj nohavice a išiel som len ovinutý dekou previazanou špagátom. Takto som sa vliekol ako prízrak, polonahý, zničený na tele i duši. Myslel som len na to najhoršie, aby sa všetko skončilo jediným vykúpením – smrťou.

Len pud sebazáchovy ma hnal dopredu, pokým som vládal. Je-den deň ma sily opustili až natoľ-ko (mohlo to byť v prvých dňoch februára), že som už absolútne nevládal a zaostal som za ostat-nými. Strážni ma nútili bitkou po-kračovať v ceste. Nepomáhalo to. Už som bol na pokraji všetkých fyzických i psychických síl, bolo mi jedno, či ma zastrelia, len nech sa moje útrapy skončia.

Po niekoľkých úderoch a ko-pancoch som spadol do priekopy

a zostal tam v bezvedomí ležať. Prebral som sa na nákladnom aute, ktoré nás viacerých niekam odvá-žalo. Neskôr som sa dozvedel, že v tomto kritickom čase po ceste, kadiaľ išiel náš transport smrti, prechádzala komisia Medzinárod-ného Červeného kríža. Nechala pozbierať po priekopách ešte žijú-ce kostry, dopravili nás na želez-ničnú stanicu, naložili do vagónov a odviezli do Neubrandenburgu.

Pri vykladaní z vagóna bolo viac ľudí mŕtvych. Živých od-viezli do táborovej nemocnice. Tu som prekonal týfus a len vďa-ka starostlivosti juhoslovanských lekárov, tiež väzňov, som prežil svoju smrť, hoci som už neve-ril, že to prežijem. V tomto tá-bore, resp. táborovej nemocnici mi zomreli dvaja druhovia, a to Ladislav Lošonci, automechanik z Banskej Bystrice a Rudolf Šíp-ka, učiteľ z Dolných Strhár.

Koncentračný tábor a s ním aj táborovú nemocnicu oslobodila 29. apríla 1945 sovietska Červená armáda. Vďačím jej za svoj život.“

Rudolf Porubský bol členom ZO SZPB, Trieda SNP/A, Banská Bystrica v rokoch 1960–2004.

Zaznamenal pplk. v. v. Štefan BARTOŠ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Spomíname a nezabúdamePri prezeraní mojich archívnych dokumentov som našla pozvanie na Pochod vďaky z 20. januára 2007 do povstaleckej obce Cigeľ, ktorý sa tam každoroč-ne uskutočňuje. Je tomu už 9 rokov, čo sme tam boli, pretože náš vtedajší predseda ZO SZPB bol Cigeľčan, priamy účastník všetkých tých hrozných, ale zároveň aj hrdinských udalostí, ktoré sa tam počas SNP udiali.

Plk. v. v. Ľudovít Šušol po-čas cesty autom spomínal, že „do Povstania sa zapojili všetci obyvatelia obce. Mladí Cigeľčania si v roku 1943 vy-tvorili mládežnícku skupinu, aby podrývali moc fašizmu a pomáhali pri jeho porážke. Veľkým vzorom im bola par-tizánska skupina Major pod velením Františka Minisa. Zásobovali partizánov potra-

vinami a liekmi, viedli spravodajskú činnosť o pohyboch fašistických vojsk, kopali zákopy...“

Občania Cigľa boli už dlhšie tŕňom v oku fašistov, vše-možne sa usilujúcich o odhalenie protifašistickej bunky. Krvavý deň nastal 13. januára 1945, keď obec obsadili a 130 občanov odvliekli do zajatia. Medzi nimi aj 17-roč-ného Ľudovíta Šušola. Boli to najhoršie chvíle v jeho živo-te. V Prievidzi ich vypočúvali, beštiálne týrali, ale oni nič nevyzradili. Radšej hrdinskú smrť, ale zostali verní. Vtedy 25 občanov zahynulo.

Po vydrancovaní obce sa pomery ešte viac zhoršili. Ľu-dovít si hrou na harmonike, i to, že vedel po nemecky, zís-kal ich dôveru a tak správy o Nemcoch ďalej putovali k ve-liteľovi partizánskeho oddielu.

Sloboda prišla do Cigľa 4. apríla 1945. Mládežnícka jed-notka sa pustila do budovania. Opravovali vojnou zničené objekty, cesty, stavali provizórne mosty.

Túžba po vzdelaní vyniesla Ľudovíta k najvyšším mé-tam. Ľudovít Šušol patril v roku 1945 k zakladajúcim čle-nom SZPB. V Pezinku bol 30 rokov predsedom ZO SZPB, dlhší čas podpredsedom oblastného výboru v Bratislave. Venoval sa verejnej a poslaneckej činnosti a bol nositeľom najvyšších zväzových a rezortných vyznamenaní. Mesto Pezinok mu udelilo titul „Čestný občan mesta“. Jeho plod-ný život skončil 10. novembra 2010, ale spomienka na neho je trvalá. Mária MARKEOVÁ (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Ľudovít Šušol

Archívy vedia svoje...V národe sa už dlhé roky hovorí, že z mnohých ak-tívnych ľudákov sa po vojne, konkrétne po Februári 1948, veľmi rýchlo stali členovia komunistickej strany. Niektorí vraj dokonca aj jej funkcionármi. Nuž, niečo na tom určite bola pravda, veď ľudia vedeli svoje.

V Štátnom archíve v Košiciach sa nám podarilo nájsť zaujímavý dokument z roku 1954. Vo vtedajšom okrese Košice evidovali vtedy 5 011 členov a 1 147 kandidátov KSS. Podľa tohto ofi ciálneho straníckeho materiálu 114 z nich počas vojnových rokov boli členmi HSĽS (Hlinko-vá slovenská ľudová strana).

Koľko ich však potom muselo byť v iných okresoch, veď Košice s okolím boli v rokoch 1938–1945 okupo-vané horthyovským Maďarskom. Niektorí si myslia, že tí bývalí ľudáci prišli po oslobodení Slovenska do Košíc

Expozícia ponúkala pár desiatok obrazov, väčšinou tvorených kombi-náciou techník na kartóne. Nevšed-nosť bola v tom, že všetky vystave-né diela boli vlastne dary pre Maticu slovenskú od akademickej maliarky Eleny Lazinovskej. Meno i akcia mi utkveli v pamäti. Nedávno sme si pripomenuli 15. výročie úmrtia autorky spomínaných darovaných obrazov.

Akademická maliarka Elena La-zinovská sa dožila krásneho veku. Opustila ateliér ako 97-ročná 25. septembra 2000. Narodila sa na Silvestra roku 1903 v Liptovských Beharovciach; svetlo sveta uzrela teda pod Tatrami a táto malebná kra-jina ju vždy priťahovala ku kresleniu a neskôr k maľovaniu. Keď presídli-la inde, vracala sa do rodného kraja, aby nestratila kontakt s jeho dychom. Študovala na Akadémii výtvarných

predovšetkým preto, aby pozametali za sebou stopy po aktivitách počas existencie vojnového Slovenského štátu.

Na veľké prekvapenie tento dokument neobsahuje žiadne údaje o členoch KSS, ktorí počas obdobia okupá-cie južnej a juhovýchodnej časti Slovenska Maďarskom boli aktívni v maďarských fašistických a polovojenských organizáciách. V tých časoch takmer všetci chlapci i časť dievčat pôsobili v polovojenskej organizácii Levente, v ktorej absolvovali predvojenskú prípravu. Niektorí „leventovci“ z Košíc ustupovali pred Červenou armá-dou s nemeckými a maďarskými jednotkami na západ. Koniec 2. svetovej vojny v Európe ich zastihol väčšinou na území Moravy a Čiech, vrátili sa domov, priatelia im pomohli získať štatút bezúhonného občana, a neskôr časť z nich vstúpila do komunistickej strany. Prešli bez problé-mov straníckymi previerkami v rokoch 1953-54 a 1970-71 a tak členmi KSS zostali až do smrti... Vladimír MEZENCEV

Pred niekoľkými rokmi som sa ocitol na takej malej výstave v his-toricky prvej budove Matice slovenskej v Martine (dnes tu sídli Slo-venské národné literárne múzeum MS).

umení v Drážďanoch (1928) a abso-lutórium získala na Oddelení kresle-nia a maľovania SVŠT v Bratislave (1950) u profesorov Dezidera Mil-lyho, Gustáva Malého, Kolomana Sokola a Jána Mudrocha.

– ...Mojím umeleckým krédom vždy bolo: zdokonaliť výtvarnú reč. Len tak možno urobiť diváka estetic-ky aktívnym účastníkom a obdivova-teľom realizmu..., – potvrdzovala to i v praxi umelkyňa. – Umelec nikdy nesmie byť spokojný so svojou tvor-bou. Vždy má v sebe nosiť tvorivý nepokoj, ktorý ho vedie k ešte doko-nalejšej práci a pomáha mu zmoc-ňovať sa nových tém. V mojom veku, – dodáva – sa človek vracia k tomu čo prežil v detstve a na začiatku zre-lého veku, ale aj k tomu, čím žije dnešok a čo očakáva od zajtrajška...

Život Eleny Lazinovskej bol ruš-ný. Bola všade tam, kde sa čosi

udialo. A tak nemohla chýbať ani v Slovenskom národnom povstaní. Po oslobodení našej vlasti sa po roz-hovore s Andrejom Bagarom rozho-dovala, ktorú dráhu si vybrať – he-reckú či maliarsku. Zvíťazila paleta a farby...

Veľa jej obrazov obsahuje revo-lučný odkaz SNP, boj proti fašizmu. Za ostatné roky sme sa s jej dielom mohli stretnúť na troch výstavách. V Múzeu liptovskej dediny v Pri-byline to bola výstava z jej tvorby (2011) a nechýbali i také maľby ako „Z Liptova“ (1976), „Jesenný Liptov“ (1975) či „Z Tatier“. Na západnej terase Bratislavského hra-du sa v auguste 2014 prezentovala obrazmi k téme „SNP vo výtvar-nom umení“ a jej angažované diela nechýbali ani minulý rok, keď Lip-tovská galéria Petra Michala Bohú-ňa v Liptovskom Mikuláši pripravila expozíciu „Oslobodenie v sloven-skom výtvarnom umení“ v dňoch 8. až 23. mája 2015, počas ústredných osláv 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Pavol M. KUBIŠ

Maliar ka z Liptova, Elena Lazinovská, opustila pred 15 rokmi svoj ateliérPovstanie na palete

9 BOJOVNÍK / 4

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...zranenia sa v a po prvej svetovej vojne maskovali meďou?

Plastická chirurgia a rekonštrukcie zranení tváre dostali zelenú na konci prvej svetovej vojny, ale samotné vážne úrazy bolo nutné ošetriť a neskôr zamaskovať. A na to sa v medicíne využívala meď a iné kovy.

Keď vojakom znetvorili šrapnely tváre, odtrhlo im nosy, šikovní chi-rurgovia ich nenechali vykrvácať, hoci vytvoriť im novú tvár, ako to po-známe dnes, ešte nedokázali. A tak siahli po „karnevalových“ praktikách a vytvorili im na zohavených tvárach masky z kovu. Tie natreli farbami v odtieni pokožky, aby kusy kovu nepôsobili desivo a „nová“ tvár bola na svete.

...od roku 1495 je svet takmer stále v nejakej vojne?Bol to výrazný míľnik pre historikov, ktorí tvrdia, že od roku 1495

nie je v histórii dlhšie obdobie ako 25 rokov, ktoré by bolo bez jediného vojenského konfl iktu medzi krajinami. Ak sa nad tým zamyslíme, dnes už nie je bez vojenského konfl iktu nie 25, ale ani jeden jediný rok.

...prvá svetová vojna bola zrodom aj pre motorizované sanitky?

Prvá motorizovaná ambulancia, teda sanitka, bola po prvý raz nasadená počas prvej svetovej vojny, čím nahradila koňmi ťahané zdravotnícke vozy. Prvú sanitku kúpil Červený kríž a následne sa jej používanie rozšírilo. Prvá letecká ambulancia (dnes známa ako zá-chranárske helikoptéry) bola zasa použitá v druhej svetovej vojne.

...v prvej svetovej vojne sa bomby zhadzovali zo vzducholodí?

Boli postrachom z neba, zhadzovali bomby ako šialené a na zemi s nimi nevedeli až do roku 1917 nijako bojovať. Hoci sa ich snažili zostreliť, strely boli slabé a vzducholodiam neublížili.

Lenže rok pred koncom prvej svetovej vojny Briti vymysleli nové účinnejšie strelivo, ktorým zasiahli plynové nádrže na pohon vzdu-cholode, čím nastal koniec aj pre tento druh zhadzovania bômb.

...nášľapné míny zabijú ešte aj v 21. storočí ročne 24 – 26 tisíc ľudí?

Nášľapné míny číhajú na ľudský došľap pár centimetrov pod povr-chom zeme. V rôznom usporiadaní tvoria koberce smrti.

Medzi najpoužívanejšími je aj nášľapná mína, ktorá sa volá motýľ. Často skôr zmrzačí ako zabije. Práve tento typ našli napríklad v Af-ganistane. Čo je však zarážajúce, to je cena jednej míny. Poľahky sa na čier-

nom trhu dajú zohnať len za necelé tri doláre za kus.

...sa vie o najmenej 92 „stratených“ nukleárnych bombách?Človek je tvor omylný, ale toto číslo skutočne naháňa strach. Pre-

teky v zbrojení a vývine čo najlepších, najsilnejších a najničivejších bômb, teda atómoviek spôsobili, že niekde na svete sú roztrúsené nukleárne nálože. Slovo stratené je však v tomto prípade chápané v dvoch významoch: Po prvé, že reálne naozaj chýbajú a po druhé, že boli príliš nestabilné na použitie.

...spomedzi dvoch vojnových úmrtí pripadá jedno na vojaka a jedno na civilistu?

Do veľmi krutej štatistiky sa pustili súčasne na rôznych miestach sveta. Odborníci začali skúmať, aký počet civilných obetí pripadá na vojenské obete konfl iktov. A čísla im vyrazili dych.

Napríklad v bývalej Juhoslávii, v Afganistane a podobne zistili, že na jedného padnutého vojaka pripadá jedna civilná obeť. Zväčša sa civilné obyvateľstvo dostane pod paľbu medzi dvomi znepriatelený-mi stranami.

Štatistky sa tiež zameriavali jednotlivo na civilné obete ako celok, teda na tých, ktorí počas konfl iktu zahynuli – či už v dôsledku priamej paľby, alebo v dôsledku vedľajších okolností a na vyslovene zabité, či zmasakrované obyvateľstvo. Podľa ich záverov sa čísla líšili len v percentách.

...nedostatok potravín podnietil vznik kurióznych zákazov?Kŕmenie kačiek, hádzanie odrobiniek holubom, či hádzanie ryže

na svadbách, aby priniesla šťastie novomanželom – to sú bežné kra-tochvíle a zvyky, ktoré ale boli v prvej svetovej vojne zakázané. Dô-vodom bol nedostatok potravín a s tými, ktoré boli, bolo treba šetriť. Preto britská vláda pristúpila k drastickým škrtom a zákazom. Až do ukončenia vojny a údajne ešte aj niekoľko rokov po nej, sa ryža na svadbách skrátka hádzať nesmela. Za kŕmenie vtáctva rovnako hrozili pokuty.

...na svete sú aj krajiny, ktoré nemajú armádu?Je to až nepravdepodobné, ale áno, na svete sú aj také štáty, ktoré

nedisponujú vojskom, či armádou ako takou. A niekoľko z nich ani nie je tak ďaleko od Slovenska. Tak napríklad Vatikán – to je asi po-chopiteľné. Ale ani také Lichtenštajnsko, Andorra, či Island armádu nemajú. Ku vzdialenejším krajinám patria napríklad Kostarika, Gre-nada, Kiribati, či Tuvalu. Celkovo ich je na svete vyše 20.

A. MIKUNDOVÁ

V roku 2010 vyšla v Nemecku kniha 80-ročnej vedkyne Gabriely Köppovej, ktorá na svojich strán-kach hovorí, ako ju v roku 1945 znásilňovali vojaci Červenej armá-dy. Je to prvý prípad kedy znásil-nená napísala o tom knihu a ani ne-skryla svoje pravé meno. Memoár s názvom Warum war ich bloß ein Mädchen? (Prečo som bola dievči-nou?) rozšíril rámce osobných zá-žitkov dorastenky z Pruska, prebu-diac nemeckú verejnosť a prinútiac ju venovať pozornosť „zverstvám boľševických hord“.

V nemeckých médiách sa hovo-rí o dvoch miliónoch znásilnených nemeckých dievčat a žien. Čím je však podložená táto štatistika, to sa už neuvádza. No kriticky naladení historici, ktorí majú prístup k do-kumentom, odmietajú tieto údaje z jednoduchého dôvodu, že obete znásilnení o tom spravidla mlčali.

Obyvateľov strašili, že namiesto hnedého nacistického moru sa Eu-rópou začína šíriť nová pohroma – Stalinove ázijské hordy. Ochra-nu pred nimi vraj mohli poskytnúť len Briti a Yankeeovia – svetlá de-mokracie a slobody. Napriek tomu, že už v antike platilo pravidlo „z vý-chodu prichádza svetlo“ (ex oriente lux) a Západ je (podľa egyptskej

mytológie) „krajinou smrti“ – davy civilistov utekali preč od Červenej armády. A pritom to bolo z blata do kaluže.

Začiatkom minulého roka vyšla kniha „Keď prišli vojaci. Znásilne-nia nemeckých žien na konci druhej svetovej vojny“ (Als die Soldaten kamen. Die Vergewaltigung deut-scher Frauen am Ebde des Zweiten Weltkriegs). 53-ročná historička Mi-riam Gebhardtová v nej prináša fak-ty o znásilneniach nemeckých žien. A hovorí o „najmenej 860 tisícoch znásilnených nielen nemeckých žien a dievčat, ale aj mužov a chlapcov“. K tomuto údaju sa autorka dopraco-vala približným výpočtom.

Američania znásilnili 190 tisíc obyvateľov Tretej ríše, Briti 45 ti-síc a približne toľko isto i Francúzi. Dva milióny Nemiek, údajne zná-silnených vojakmi Červenej armá-dy je podľa Gebhardtovej „niekoľ-konásobne navýšený“ počet.

Fakty masového znásilňovania žien v západnom a južnom Nemec-ku vojakmi spojeneckých armád sa stali novým odhalením pre západ-ných čitateľov. Dovtedy, hovoriac o tejto tabuizovanej téme, sa hovo-rilo len o znásilňovaní červenoar-mejcami nemeckých žien na výcho-de krajiny.

„Rozdelenie na zlých Rusov a dobrých Američanov sa ukázalo byť rozprávkou?“, opýtal sa histo-ričky moderátor Nemeckého roz-hlasu.

„Tu na západe sme ešte aj v do-bách studenej vojny dedili predsta-vy, ktoré sa používali ako argument proti Sovietskemu zväzu“, pozna-menala profesorka.

Moderátor sa tiež opýtal, či úrady nevyužili tieto znásilnenia ako po-litický prostriedok. Historička na to odvetila: „Minimálne raz sa to stalo propagandistickým prostriedkom. Existuje totiž dostatok Goebbelso-vých vyjadrení o tom, čo sa stane so ženami, keď nemecká armáda pre-hrá vojnu.

Zároveň sme sa dozvedeli, že reál-ne politické pokyny alebo vojenské rozkazy na znásilňovanie žien, ako sa uvažovalo kedysi, neboli nikým vydávané. Reči o tom, že v Červenej armáde sa pokyny na znásilňovanie Nemiek vydávali otvorene, nezod-povedajú skutočnosti“.

Ako boli trestaní násilníci? Pani Gebhardtová hovorí, že civilné oby-vateľstvo Nemecka bolo zbavené možnosti súdne prenasledovať vo-jakov okupačných vojsk. „Na druhej strane, samotní dôstojníci pomerne tvrdo reagovali na prípady znásil-není, o ktorých sa dozvedeli. Osob-ne som vyhľadávala prípady, ktoré sa niesli proti černošským vojakom znásilňujúcim biele ženy“. Historič-ka uviedla niekoľko rozsudkov smrti a doživotných trestov pre takýchto násilníkov. Podľa pravda.ru, 15. máj 2015

Snímky internet

Západní vojaci dorazili do Nemeckaako do bordeluV posledných rokoch sa v Nemecku niekoľkokrát otvárala téma znásilňovania Nemiek na konci vojny. Keďže doteraz sa poukazo-valo hlavne na zločiny páchané červenoarmejcami, dnes historici hovoria o zverstvách páchaných Američanmi, Britmi a Francúz-mi. Nové fakty predstavila Miriam Gebhardtová.

BOJOVNÍK / 4 10

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Bzince p/Javorinou – Cetu-na s 88-ročným Ing. Rudolfom Gašparíkom. Bacúch s 93-ročnou Margi-tou Orovčíkovou. Banská Bystrica – ZO gen. I. Gibalu – Fončorda so 74-roč-nou Mgr. Lí viou Novosadovou. Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP s 92-ročnou Lý-diou Bancíkovou. Cigeľ s 91-ročnou Helenou Cmarkovou. Detva so 76-ročným Jarosla-vom Mitterkom a 70-ročným Jánom Kružliakom. Heľpa s 55-ročným Jozefom Hyriakom.

Navždy sme sa rozlúčili Levoča s 98-ročným Stani-slavom Chovancom. Partizánske s 82-ročným Michalom Machalom. Rožňava s 91-ročnou Katarí-nou Šimonovou. Rimavská Sobota 1 s 90-roč-nou Irenou Sekerkovou a 64-ročným Dr. Ladislavom Ken-gyelom. Sečovce 1 s 81-ročnou Hele-nou Vojtekovou. Valaská s 92-ročnou Bože-nou Selčanovou.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

• Bratislava 7: Mária Čertíková 86 a Želmíra Obertová 81 rokov.• Bratislava 15: Svätopluk Zá-lešák 93 rokov.• Bzince p/Javorinou – Cetu-na: Mária Hargašová 91 a Zde-na Janušíková 75 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Mgr. Marta Zlievska 65 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Daniel Kováč 75 rokov.• Banská Bystrica – ZO gen. I. Gibalu – Fončorda: Zuzana Motolová 55 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Mgr. Eva Holécyová 84 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Veronika Vajdová a Mária Ursi-nyová 75, Ľubomír Murgaš 70 rokov.• Bánovce n/Bebravou: Emília Peťovská 70 rokov.• Brezno 1: Alžbeta Macuľová 80 a Jana Bursová 65 rokov.• Blatnica: Mária Tarašová 81 rokov.• Cinobaňa: Mária Palíková 75 rokov.• Čaňa: Margita Lučkaiová a Margita Tomčová 80, Gejza Andres 75 a Martina Majorošo-vá 40 rokov.• Čierny Balog: Slavomír Pan-čík 50 rokov.• Čierny Potok: Elena Beche-rová 65 rokov.• Čierne n/Topľou: Milan Bähmer 65 rokov.• Dolná Krupá: Anna Hor-váthová 65 rokov.• Detva: Valent Ľapín 96, Jozef Šufl iarsky 83, Anna Náhliková 80, Júlia Debnárová a Rudolf Fekiač 75, Jolana Vavrová a Pa-vol Viazanička 65, Anna Látko-vá, Katarína Látková a Franti-šek Kucej 60, Irena Stehlíková 55, Peter Drugda a Michal Mu-rín 50 rokov.• Gemerská Poloma: Mária Ďuričeková 80, Ondrej Lišuch 70, Dušan Červenák, Ondrej Greško a Ján Greško 65 rokov.• Giraltovce: Ján Gdovin 80 a Ján Roguľa 55 rokov.• Harmanec: Elena Martišková 60 rokov.

• Hostie: Helena Horváthová 70 rokov.• Hnúšťa: Júlia Selčanská 85 rokov.• Heľpa: Anna Beráková a Pa-ulína Gambáľová 89, Anna Petrisková a Anna Zibríková 87, Karolína Jonásová 86, Emí-lia Garajová 75, Anna Janková a Pavel Ďurajda 65, Anna Rúfu-sová 55 a Mariana Boháľová 40 rokov.• Kolačno: Stanislav Kmeť 75 rokov.• Košice 7: Zlatica Hrodálová 90 rokov.• Kobeliarovo: Zuzana Ková-čová 86 rokov.• Kysta: Jozef Fedor 75 rokov.• Košťany n/Turcom: Matej Valocký 91 rokov.• Lipovec: Jozef Lamoš 89 ro-kov.• Liptovská Teplička: Marta Knappová 84 rokov.• Lehota p/Vtáčnikom: Jozef Gašparovič 91 rokov.• Lučenec 2: Anna Václavíková 70 rokov.• Levoča: Mária Rovderová a Štefan Janus 82 rokov.• Ľubietová: Bruno Filadelfi 85, Júlia Hiadlovská 82 a Linda Mandyčevská 30 rokov.• Medzilaborce: Júlia Žmolíko-vá 95 rokov.• Makovce: Mária Jadlovská 84 rokov.• Mestisko: Jozef Kánsky 96 rokov.• Martin – Východ: Ján Novák 81 rokov.• Martin – Stred: Miloš Buj-došík 85 a Stanislav Vartiak 60 rokov.• Michaľany: Emil Ďurman 93 rokov.• Necpaly: Pavol Šimko 92 a Ján Ďanovský 65 rokov.• Nové Mesto n/Váhom: Elena Poriezová 94 rokov.• Nemce: Gabriela Krajanová 60 rokov.• Považská Bystrica: Anna Bachratá 92 rokov.• Prievidza pri HBP: Helena Svitková 89 rokov.• Prievidza: Emília Fidesová

93, Paulína Plachá 90, Jozef Še-daj 75 a Blažej Lupták 70 rokov.• Pohorelá: Anna Slizová a Anna Sýčová-Kriváň 91, An-gela Malecká 83, Matej Sýč-Ru-man 80, Mária Rochovská 60, Anna Malecká 55 a Mgr. Kris-tína Haľaková 30 rokov. • Rimavská Sobota 1: Mgr. Vladimír Törköľ 55 rokov.• Rimavská Sobota 2: Margita Muchová 90 a Július Coch 84 rokov.• Spišská Belá: Janka Neupau-verová 50 rokov.• Spišská Nová Ves: Anna Fri-ňáková 94 a Ivan Horbaľ 65 ro-kov. • Selce: Gizela Cabanová 75 a Dušan Rusko 50 rokov. • Snina: Jozef Grundza 80 ro-kov.• Sučany: Miloslav Pakán 91 a Želmíra Chabadová 70 rokov.

• Staškovce: Mária Mulíková 90 rokov.• Svidník: Helena Vančišinová a Milan Ruščák 65, Anna Kop-čová 60 a Peter Kaputa 35 ro-kov.• Stropkov: Stanislav Kolcun 50 rokov.• Sečovce 1: Anna Petrovská 90 a Anna Svatková 85 rokov.• Trebišov 1: Emília Gibová 80 rokov.• Trebišov 2: Michal Savčák 65 rokov.• Trebišov 3: Helena Loceková 70 rokov.• Tlmače: Anna Považanová 65 rokov• Trenčín 1: Ing. Ľubomír Bre-zovský 60 rokov.• Vagrinec: Juraj Krempaský 70 rokov.• Vyšný Komárnik: Milan Gundza 55 rokov.

• Veľaty: Jozef Ostrožovič 70 rokov.• Valaská: Elena Plesníková 80 a Lýdia Krupová 70 rokov.• Vranov n/Topľou: Mária Mi-haľová 83 rokov.• Zámutov: Anna Matová 75 a Dušan Matta 70 rokov.• Zvolenská Slatina: Anna Ku-bovská 80 a Anna Bartošová 70 rokov.• Zvolen – Zlatý Potok: Emília Volkomerová 70 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Janka Ružičková 55 rokov.• Žiar n/Hronom: Božena Bu-chová 70 rokov.• Želiezovce: Milan Paukov 65, Štefan Garai 60 a Mgr. Edita Szabóová 45 rokov.

Jubilantom srdečneblahoželáme!

Vo veku nedožitých 96 rokov zomrel 11. januára 2016 prof. PhDr. František Hejl, CSc., emeritný prorektor UJEP (dnešnej MU), bývalý prísluš-ník Partizánskej brigády Jana Žižku (PBJŽ). Na jeho pohre-be sa 19. januára 2016 v Brne zúčastnila aj delegácia obce Uhrovec a oblastnej organizácie SZPB z Trenčína.

František Hejl bol nositeľom mnohých vyznamenaní, ocenení a čestných uznaní. Obecné za-stupiteľstvo Uhrovca mu 5. ok-tóbra 2013 udelilo titul Čestný občan.

František Hejl sa narodil 16. marca 1920 v Kněževísku pri Blansku. V rokoch 1934–1940 študoval na Gymnáziu v Bos-koviciach a po maturite krátko pracoval v Brne. V roku 1943 bol totálne nasadený na práce v Nemecku, Rakúsku a napokon na Slovensku v Dubnici nad Vá-hom.

Už v tej dobe sa zapojil do an-tifašistického hnutia a napokon

sa aktívne zúčastnil SNP, kde vďaka znalosti jazykov tiež po-máhal ako prekladateľ francúz-skym vojakom a partizánom. Bol príslušníkom 10. práporu PBJŽ, neskôr sa stal členom jeho štábu, postupne vel iteľom rozviedky, zástupcom komisára a od marca 1945 komisárom II. úderného od-dielu. Začiatkom februára 1945 bol jedným z organizátorov pre-chodu 160 Francúzov k PBJŽ, v dôsledku čoho sa zastavila vý-roba leteckých motorov v Dubni-ci nad Váhom.

Vysokoškolské štúdia absolvo-

val na fi lozofi ckej fakulte brnian-skej univerzity (obor dejepis-angličtina) v rokoch 1945–1948. Tam tiež od roku 1948 pôsobil na katedre histórie, v rokoch 1971–1985 ako jej vedúci. V ro-koch 1961–1966 a 1973–1980 bol prorektorom vtedajšej UJEP.

Prof. František Hejl bol členom mnohých odborných spoločností. Jeho vedecká činnosť bola zame-raná na dejiny slovanských náro-dov, hlavne na obdobie príchodu kresťanstva..., zaoberal sa však aj národno-oslobodeneckým bojom v druhej svetovej vojne.

Prof. František Hejl rád a čas-to navštevoval miesta bojov Par-tizánskej brigády Jana Žižku, obec Uhrovec a pamätník SNP na Jankovom vršku. Zúčastnil sa tam aj osláv 70. výročia SNP a prezrel si aj nové múzeum „jeho“ partizánskej brigády.

Opustil nás jeden z posled-ných aktívnych protifašistických bojovníkov v SNP. Česť jeho pamiatke!

– JH –

Odišiel František Hejl – aktívny bojovník v SNP

Zomrel „Najsympatickejší neprezliekač kabátov“

Nás odbojárov oslovoval naj-mä stvárnením hrdinov proti-fašistického odboja, napr. vo fi lmoch Kapitán Dabač, či Po-vstalecká história.

Po novembri 1989 bol jedným z mála osobností, ktorý si zacho-val svoju „tvár“ a čistý charak-ter. Okrem celého radu vyzna-menaní a ocenení pred rokmi získal aj titul „Najsympatickejší neprezliekač kabátov“!

O jeho humánnej činnos-ti nepriniesli médiá ani slovo. Málokto vie, že po roku 1989 sa do svojich 65 rokov stal na-ším 27-násobným darcom krvi (Strieborná plaketa J. Janského). K jeho 80-tym narodeninám sme

plánovali zorganizovať „Diva-delnú kvapku Leopolda Haver-la“, no nestihli sme.

Leopold Haverl zostane na-vždy v našich srdciach.

Česť jeho pamiatke!

Za všetkých darcov krvi z Gemera Jozef PUPALA

Dňa 5. 2. 2016 nás navždy opustil zaslúžilý umelec herec, reci-tátor Leopol Haverl, ktorý by sa bol 16. 2. dožil 80 rokov.

L. Haverl medzi našimi po jednom z odberov.

11 BOJOVNÍK / 4

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Ústredná radaSo sídlom Štúrova 8, 815 72 Bratislava – Staré Mesto

Právna forma: Občianske združenieIČO: 00177431

Podporte 2 percentami protifašistickú ideuVyzývame svojich členov, priateľov a sympatizantov, aby využili možnosť

poukázania 2-percentného podielu zaplatenej dane z príjmova poskytli tak podporu na našu činnosť v roku 2016.

SZPB bol na tento účel zaregistrovaný d ňa 19. 11. 2015 v zozname prijímateľov 2 % dane v Notárskom centrálnom registri (www.notar.sk) pod sp. zn. NCRls45458/2015.

Aktuálne tlačivo je možné stiahnuť na našej webovej stránke www.szpb.sk

Za Váš príspevok a prejavenú dôveru vopred ďakujeme.Ústredná rada SZPB

Kontakt: e-mail: ekonomka@szpb.sk telefón: 02/38104942, 0911 151 512 www.szpb.sk

Dňa 25. januára 2016 sa náš člen Štefan Kapec dožil krásneho jubilea 85 rokov. Napriek tomu, že býva v obci Kalinovo okr. Lu-čenec, po založení ZO SZPB v Čiernom Potoku 29. 8. 2008, požia-dal o prijatie do našej organizácie. Ako dôvod uviedol, že by to považoval za svoju morálnu česť, pretože k tejto obci ho púta okrem miesta narodenia aj iná významná etapa jeho života.

Rodičia Štefan a Marta rod. Sebíňová odišli po 1. sv. vojne v roku 1918 z Pod-poľania na „dolniaky“. Osadníkom bola „prideľovaná“ pôda po uhorskej korune. Najskôr sa viac rodín usadilo v osade Bl-hovce-Čákan, no v roku 1927 sa presťaho-vali o dve doliny ďalej do osady Hodoš. Tá patrila do katastra obce Hodejov.

Tu prvý raz uzrel svetlo sveta aj Štefan (25. 1. 1931). Od prvých krôčikov bol spä-tý so zemou a gazdovstvom. Od jari pása-

val kravy, od 8–10 rokov už musel pracovať na poli a okolo statku. Do základnej školy začal chodiť v rodnej obci. Zlom v jeho živote

nastal po roku 1938, po Viedenskej arbitráži v novembri 1938, kedy do obce prišli maďarskí vojaci, žandári a učitelia. Zo dňa na deň nesmeli hovoriť vo svojej materčine, iba po maďarsky. Akékoľvek prerieknutie sa v slovenčine trestal maďarský učiteľ Kováč nekompromisne trste-nicou. Naozaj s pôžitkom vytĺkal „tóthizmus“ z malých dušičiek. Ne-zriedka „spupných“ mládencov zapriahal namiesto koní aj do pluhov a museli orať učiteľove role.

Najťažším úderom pre mladého Števa a jeho matku bol 4. novem-ber 1944. Nyllassiovská soldateska spolu s ďalšími chlapmi Slovákmi odvliekla aj jeho otca. Najskôr do Jesenského a na tretí deň vagónmi do Štúrova. Po odovzdaní Nemcom putovali do koncentračného tábora v Dachau. Udialo sa to iba 51 dní pred oslobodením obce Červenou armádou.

Po skončení vojny sa zo l4 odvlečených chlapov vrátili len dvaja. Okrem nich neprežil nikto.

Po vojenčine sa zamestnal ako pomocný robotník – spojár na pošte v R. Sobote. Podniku (neskôr ako telekomunikáciám) ostal verný až do dôchodku.

S manželkou Máriou vychovali tri deti. Dnes mu energiu dodáva aj 6 vnúčat a rovnaký počet pravnúčat.

Štefan Kapec stále patrí medzi najaktívnejších členov ZO SZPB. Jubilantovi srdečne blahoželáme. Predseda ZO SZPB Jozef PUPALA

Srdečne blahoželáme

Blahoželanie k 90-tinámV týchto dňoch sa pri dobrom zdraví dožil významného život-ného jubilea 90 rokov Ladislav Tomes. Počas SNP spolupra-coval s povstaleckým básnikom Jánom Brockom v redakcii revúckych povstaleckých novín Naša cesta. Okrem toho vy-konával ostrahu rôznych objektov v Revúcej.

Po potlačení povstania ho Nemci zajali a len na odporučenie občana nemeckej ná-rodnosti ho nepopravili.

Ladislav Tomes sa narodil 9. februára 1926 v Revúcej, kde prežil aj svoje detstvo. Po ukončení ľudovej školy nastúpil do gym-názia v Rožňave. Po rozdelení republiky v roku 1938 prešiel študovať do Tisovca, no toto gymnázium si dokončil až po vojne.

Vojenskú základnú službu vykonával na západných hraniciach ČSR. Po návrate z vojny sa zamestnal v Lesostave v Revúcej, kde pracoval na rôznych pracovných pozíciách až do odchodu na dôchodok v roku 1986. Členom SZPB je od jeho založenia v Revúcej. Angažoval sa v oblasti kultúry.

Za činnosť v SNP bol ocenený viacerými plaketami a k 70. výročiu oslobodenia aj medailou Ruskej federácie.

K peknému životnému jubileu mu srdečne blahoželá výbor ZO SZPB gen. Viesta Revúca. Š. HAVIAR

Nemecký nacizmus zlikvidoval tejto rodáčke z obce Poša v koncentrákoch 25 príbuzných, ona s neterou Magdou prežila najskôr Osvienčim a po-tom Mauthausen (od 5. 5. 1944 do 4. 5. 1945).

Kto navštívi v Jeruzaleme Yad Vashem Museum a špe-ciálnu expozíciu venovanú Slovensku, môže tam vidieť aj fotografi u jej sestry Aranky s manželom a synom, ako príklad rodiny, ktorej boli vyvraždené tri generácie.

Rodnou obcou Žofi e Grošekovej je Poša, kde býva-la jej babička. No detstvo s rodičmi prežila v Nižnom Hrabovci.

Prvé jej manželstvo bolo naozaj krátke. Manžel zahy-nul 18. 1. 1943 na východnom fronte, kde bol ako Ma-ďar v pracovnom tábore. Zamrzol pri teplote – 44 °C.

Po vojne sa vydala druhý raz. S manželom Miku-lášom žila 54 rokov. Najprv bývali v Petržalke, od roku 1954 dodnes na Záhradníckej ulici v Bratislave. V roku 1950 sa im narodil syn Otokar.

Ž. Grošeková 14 rokov pracovala v predajni Soviet-ska kniha, odkiaľ odišla v roku 1976 do dôchodku.

V roku 2014 dostala od ministra obrany SR vyzna-menanie pri príležitosti 70. výročia SNP a ukončenia 2. sv. vojny. Má dvoch vnukov a troch pravnukov.

Žofia Grošeková, 100-ročná jubilantka

Pri príležitosti významného jubilea jej predseda OblV SZPB Martin Krno a tajomníčka Katarína Fri-šová odovzdali Medailu M. R. Štefánika 1. stupeň.

Majster Pelikán – tvorivý jubilant!Dňa 16. 2. 2016 sa dožil 81 rokov akademický sochár, maliar, Štefan Pelikán z Lietavskej Lúčky. Z nášho odbojárskeho pohľadu je skutočným „ve-likánom“, pretože vytvoril diela desiatok hrdinov protifašistického odboja.

V prvom rade sú to portréty veliteľov francúzskych par-tizánov bojujúcich v SNP. Najmä pri Strečne, kde s nimi bojoval aj jeho otec. Ďalej maľoval portréty veliteľov par-tizánskych oddielov a iných antifašistických bojovníkov.

Vytvoril krásny reliéf a bustu hrdinu Francúzskej repub-

liky Karola Pajera z Klenovca, ktorý bojoval proti fašis-tom vo Francúzsku, reliéf maršala Malinovského, ktorý je inštalovaný v Tornali a v novembri minulého roku bol odhalený reliéf antifašistu Júliusa Bolfíka v Rimavskej Sobote.

Majster Pelikán vytvoril tiež nádherné busty, sochy, maľby generála M. R. Štefánika, Jozefa Gabčíka a iné.

K narodeninám želajú majstrovi Pelikánovi pevné zdra-vie a veľa elánu vďační členovia SZPB z Gemera.

Jozef PUPALA

Dňa 4. 2. 2016 sa 90 rokov dožil člen ZO SZPB Bánovce nad Bebravou Július Kusý, jeden z po-sledných účastníkov SNP.

Narodil sa v neďalekej dedinke Omastiná, no vypuk-nutie SNP ho zastihlo v Uhrovci, kde vstúpil do par-tizánskej brigády Jána Žižku. Zúčastnil sa viacerých bojov v rámci 9. práporu, ktorého veliteľom bol Anton Novák z Prahy a komisárom Vladimír Sedlár.

V partizánskej brigáde slúžil do 26. 3. 1945. Vte-dy sa mu podarilo so skupinou partizánov prejsť front a stal sa vojakom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

Ukončenie vojny ho zastihlo na Morave, osobne sa zúčastnil aj prehliadky víťazov v Prahe.

Júliusovi Kusému želajú všetci členovia ZO SZPB Bánovce n. B. veľa šťastia, pohody a pevného zdravia do ďalších rokov života. Štefan ŠVELKA

Jubilant z Bánoviec

Júliusovi Kusému gratulujú k jeho 90-tke predseda OblV SZPB v Trenčíne J. Holička a predsedníčka ZO SZB v Bánovciach n/B E. Peťovská.

Dňa 16. 2. 2016 sa dožil 90 rokov priamy účastník SNP plk. v. v. Ing. Vladimír Repčík z Hornej Stredy (rodák z Bošáce), ktorý je dlhoročným aktívnym členom a funkcionárom SZPB. Od predsedu ZO SZPB až po člena predsedníctva ÚR SZPB.

Ako 18-ročný sa zúčastnil SNP v ozbrojenom útvare Ružomberskej posádky pod velením majora Miloša Ve-sela na úseku Ružomberok – Biely Potok – Vlkolínec – Liptovská Osada.

Je nositeľom viacerých vojenských a štátnych vyzna-menaní a ocenení. Do konca

roku 2015 zastával funkciu podpredsedu OblV SZPB v Novom Meste nad Váhom, v súčasnosti je predseda ZO SZPB v Hornej Strede.

Po skončení aktívnej činnosti v oblastnom vý-bore sa stal čestným členom predsedníctva Oblast-

Jubilant Vladimír Repčík z Hornej Stredynej organizácie SZPB v Novom Meste nad Váhom.

Nášmu vzácnemu jubilantovi, predsedníctvo a celá naša Oblastná organizácia SZPB v Novom Meste nad Váhom srdečne blahoželá a praje mu dobré zdravie a pokojný život.Predsedníctvo Oblastnej organizácie SZPB v Novom Meste nad Váhom

Správne vylúštenie tajničky z č. 2 znie: ...ako všetko, končí sa únavou.Knihu posielame Ondrejovi Jankovi do Trnavy. Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORUORU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

NAIL,ANASA,POLLO

orgányzraku

1. časťtajničky

pomôcky:

SKUPA,ASTOR,AIL

veľkéoči

krátkaženskávesta

49rímskymičíslicami

výzva

mys

hmyzpodobnývčele

opica

otlč

otázka na spôsob

opytovacie zámeno

výstelka

okolo

cudzie žen-ské meno

cestovnýdoklad

dokonalápodoba

otec

kŕmnarastlina

autorvýroku:

F. HEGEL

českýbábkar

pletenímspájal

3. časťtajničky

vedeckýnázovkrídla

utieram

necht, poanglicky

osobnézámeno

vykonáva-teľ trestu smrti

2. časťtajničky

druhhrozna

ujdi

jeden, poanglicky

sídlov Keni

kura, potaliansky

domáckemeno Ireny

kaukazskáosada

kovovýsudna naftu

chem. zn.zlata

bezduchývýcvik

osobnézámeno

st. značkabicyklov

tenisovýúder

včelíprodukt

mužskémeno

vstupdo bytu

rozpúšťajteplom

EČVBratislavy

mohutnámasa slanej vody

skratka prea podobne

sídlov USA

mravouka

kadiaľ

pristihni

podpisručiteľa nazmenke

Berlín sa stále trápi pre GoebbelsaMesto Berlín má ďalší problém. Je ním bývalý nacistický šéf pro-pagandy Joseph Goebbels. Teda, nie, že by vstal z mŕtvych, to ani náhodou, ale jeho bývalý majetok je pre metropolu obrovskou prí-ťažou. Konkrétne ide o jeho vilu, alebo aj hniezdočko lásky, ktoré sa nachádza v lesoch pri jazere Bogensee v Brandenbursku.

Áno, je to presne to isté miesto, kam si Goebbels – milovník žen-skej krásy a pôvabu, pozýval fi l-mové hviezdy, milenky a iné vý-znamné osobnosti. Vrátane Lídy Baarovej. Veď do Berlína to mal Goebbels na skok – stačilo prejsť len 40 kilometrov.

Predstavte si ten raj v úplnom tichu, ktorý vám môže poskytnúť len lono prírody. A práve v takom prostredí sa týči majestátna vila, ktorá bola v roku 1936 ešte len obyčajným domčekom. Nacistic-ký pohlavár zo skromného vidiec-keho domčeka nechal vybudovať prepychové sídlo s obrovskými oknami, mramorovým oblože-ním, izbami s výhľadom na jazero a dokonca kinosálou.

Mnohé do dnešných čias zo-stalo v pôvodnom stave a aj to

je obrovský problém. Nacistická nehnuteľnosť neuveriteľne chát-ra. No opraviť ju, naozaj nestojí málo. Otázka teda znie, čo s tým?

Od vojny spravuje „Goebbel-sovo hniezdočko“ Berlínsky fond nehnuteľností. A veru je mu po-riadne na príťaž. Sídlo chátra, ale fond sa ho obáva predať, aby sa z prepychu na 1400 štvorcových metroch nestalo niečo ako neo-nacistické pútnické miesto. Hoci zopár pokusov o predaj sa v mi-nulosti uskutočnilo, všetky dosiaľ skončili fi askom, posledným bol konkurz vlani v decembri.

Jeden nápad by však za uváže-nie rozhodne stál. Fond rozmýšľa

nad tým, že sídlo prenajme – čím by sa zbavil náročného fi nanco-vania opráv a navyše by tým pre-najímateľovi umožnil vybudovať z miesta plného histórie akúsi tu-ristickú atrakciu. V podstate niečo podobné ako je napríklad turis-ticky veľmi navštevované Orlie hniezdo.

Lenže tu tkvie problém v ďalšej veci. Po vojne úrady NDR dali na pozemku postaviť dnes veľmi nevzhľadný rozsiahly komplex, ktorý slúžil na vzdelávacie účely východonemeckej komunistic-kej mládeže, kde sa stretávala aj mládež spriatelených krajín ako sú Kuba, Vietnam a podobne. Na-vyše sa komunistická „opacha“ ani nedá zbúrať, pretože boli spo-lu s vilou vyhlásené za historické pamiatky. Generálna riaditeľka fondu tvrdí, že ak by stavby tento status nemali, čakal by ich iba je-den osud – demolícia. Takto mu-sia zvažovať iné alternatívy.

A. MIKUNDOVÁ, zdroj: thelocal.de

Čítaníčko

A skutočne, o pol hodiny za-zvoní pri doktorových dverách.

Vojde do záchodu, hodí do misy dva aspiríny a poznamená:

– Pokiaľ to do zajtra neprejde, tak zavolajte.

* * *Otázka pre Rádio Jerevan:

Je pravda, že sovietske hodin-ky idú ako švajčiarske?

Odpoveď: Áno, a dokonca ešte omnoho rýchlejšie.

* * *Môj známy z USA mi napísal,

že má taký veľký pozemok, že ho

Doktor v noci zistí, že sa im zapchal záchod.

Manželka mu radí: – Zavolaj inštalatéra.

– Veď ho nebudem otravovať v noci, oponuje.

– Keď bol chorý, tiež ti volal v noci, pritvrdzuje manželka.

Nakoniec tomu inštalatérovi zavolá.

Ten sa zdráha uveriť, že niečo také myslí doktor vážne.

Vzhľadom na to, že mu pri-pomenul svoju nočnú návštevu, keď bol chorý inštalatér, rozhod-ne sa prísť.

25. február 1946 – Do tohto dňa sa ozbrojené sily ZSSR nazývali Červená armáda (do 26. júla 1940 RRČA) a od tohto dňa Sovietska armáda. V tento deň boli zlúčené aj ľudové komisariáty obrany a vojenského námorníctva do Ľudového komisariátu ozbrojených síl, ktorý sa po ďalšom mesiaci stal ministerstvom.27. február 1939 – Veľká Británia a Francúzsko uznali vládu generála Franca.27. február 1945 – V bojoch 2. čs. paradesantnej brigády s jednotkou Edel weiss v chotári obce Bzince pod Javorinou padlo 16 partizánov. Ko-mando popravilo 27 zranených partizánov a občanov na cintoríne v Novom Meste nad Váhom.Pri osade Cetuna padol aj partizánsky veliteľ Miloš Uher.27. február 1945 – Predsedníctvo SNR vydalo nariadenie o konfi škácii pôdy Nemcov, Maďarov a zradcov národa. Nariadenie bolo základom ďal-šej pozemkovej reformy.27. február 1961 – Areál obce Kalište je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.29. február 1920 – Volebné právo na území ČSR získavajú aj ženy. 29. február 1944 – Banderovcami bol ťažko zranený veliteľ 1. UF gen. Nikolaj F. Vatutin (zomrel 15. apríla)1. marec 1941 – Ku štátom Osi sa pripája Bulharsko a vzápätí tam vstu-pujú nemecké vojská.1. marec 1942 – Hitler vydáva výnos o likvidácii Židov, slobodných mu-rárov a s nimi spojených protivníkov národného socializmu.1. marec 1942 – Nariadenie o zhabaní Židom šatstva a bielizne. Mohli si z každého ponechať len po jednom kuse odevu. 1. marec 1945 – Počas bojov medzi americkými a japonskými vojskami zahynul americký dôstojník, pôvodne pochádzajúci zo Slovenska, seržant Michael Strank, ktorý sa zúčastnil druhého vztýčenia americkej vlajky na vrchu sopečného ostrova Iwodžima – Suribači.1. marec 1948 – Na konferencii zástupcov všetkých odbojových organi-zácií na Slovensku bolo vytvorené Ústredie odbojových zväzov, ktoré malo zaúlohu pripraviť zlúčenie všetkých odbojových zväzov na Slovensku.2. marec 1943 – 1. čs. poľný prápor v ZSSR je zasadený do obrany pri Charkove. 2. marec 1978 – ČSSR sa stáva treťou kozmickou mocnosťou sveta. V rám-ci programu Interkozmos sa na vesmírnu púť so Sojuzom 28 vydáva bojový pilot kpt. Vladimír Remek. (Syn Slováka pôvodom z Mojšovej Lúčky pri Žiline, bývalého veliteľa letectva ČSĽA generálporučíka Jozefa Remeka.) 2. marec 2006 – Ruský prezident V. Putin priznal morálnu zodpovednosť Ruska za inváziu do Československa v auguste 1968.3.–15. marec 1943 – Straty 1. čs. samostatného poľného práporu v ZSSR činia 153 mŕtvych (vrátane 3 veliteľov rôt a 10 veliteľov čiat, t.j. takmer všetci velitelia týchto stupňov), 122 nezvestných, 92 ranených, 33 chorých. Straty techniky: 2 delá a 11 mínometov, 11 protankových pušiek a 31 gu-ľometov.Škody spôsobené nepriateľovi: zničených 21 tankov, 4 obrnené transporté-ry a do 400 vojakov. 3. marec 1944 – Z Istambulu do Bratislavy pricestoval styčný dôstojník čs. MNO z Londýna kpt. Jaroslav Krátky.3. marec 1945 – Začala Ostravská operácia 4. ukrajinského frontu. Ob-novená bola aj činnosť 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorú pred Liptov-ským Mikulášom posilnila 24. strelecká divízia. V odpoludňajších hodi-nách 1. brigáda dobyla kótu 746,5 Háj a kótu 696,4 Dubovec.5. marec 1933 – V Nemecku víťazí vo voľbách nacistická strana NSDAP so 44 percentami hlasov.5. marec 1941 – Hitler v direktíve č. 24 hovorí, že ak Japonsko vstúpi do vojny (išlo mu o prenesenie ťažiska vojny): „V takom prípade budú mocné anglické sily viazané tam a ťažisko záujmov USA bude v priebehu vojen-ských udalostí prenesené do Tichomoria.“5. marec 1946 – Churchillovým vyhlásením o existencii „železnej opony“ vo Fultone sa začína „studená vojna“.5. marec 1953 – Zomrel Josif Visarionovič Stalin.6. marec 1940 – Rusko a Fínsko podpisujú prímerie.6.–11. marec 1941 – V americkom Kongrese je schválený zákon o pôžič-ke a prenájme (Lend-lease Act), podľa ktorého bol prezident USA oprávne-ný nariadiť výrobu, predaj, pôžičku, prenájom alebo tiež výmenu vojnové-ho materiálu vláde, „obranu, ktorej krajina považuje zaživotne dôležitú pre obranu Spojených štátov“.6. marec 1945 – Nemecko uskutočňuje s maďarskými spojencami svoju poslednú veľkú ofenzívu v 2. sv. vojne „Jarné prebudenie“ (Plattenseeof-fensive, do 16. marca 1945). Išlo o uhájenie posledných ropných polí pri Balatone, ktorými Nemci disponovali.6. marec 1950 – USA a V. Británia protestujú proti odsunu Nemcov z Poľ-ska.6. marec 1998 – Taliansky vojenský súd odsúdil na doživotie bývalého nacistického dôstojníka Ericha Priebkeho za účasť na zastrelení 335 civi-listov v roku 1944 v Ardeatínskych jaskyniach. Doživotie dostal aj druhý obvinený, niekdajší major SS Karl Hass.

automobilom od rána do večera celý neobíde.

Je také niečo možné i u nás?Odpoveď rádia Jerevan: Samozrejme, že je to možné,

i my máme také pomalé autá.* * *

Môže si priemerný sovietsky ob-čan kúpiť Volgu?

Odpoveď: Áno môže. Ale na čo by mu bolo také obrovské množ-stvo vody?!

* * *Budú v komunizme peniaze?Odpoveď: U niekoho áno, u nie-

koho nie.