BOJOVNÍK66D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 2

Churchill by povedal,Krym je ruský

str. 5

Prečo práve Kalište?str. 9

5 katastrofických ropných vojen

ISSN 03223-2018

Ján Kašica, tajomník OblV SZPB, Zvolen: – Celý svet je pomýlený. Vybral sa nesprávnou cestou. Táto kniha, by sa nemala predávať a mala by slúžiť len na vedecké účely. Každá kríza prináša vzostup radikál-nych, extrémistických hnutí. Predaj uvedenej knihy napomáha radikálnym a fašistickým silám v ich vzo-stupe. História sa začala opakovať a mám strach, kde to všetko vyústi. Ľudia, zobuďte sa! Jozef Petráš, predseda OblV SZPB, Trnava: – Ak chce me bojovať proti nepriateľovi, je potrebné, aby sme poznali jeho názor. Z toho dôvodu by som si kni-hu kúpil a prečítal. Na druhej strane vzhľadom na dnešnú „demokraciu“ – zložitosti vnútropolitického a medzinárodne poli-tického vývoja, môžu existovať ľudia a sily, ktoré si z knihy prijmú autorove závery pre svoje konanie, čo môže byť pre spoločnosť i svet nebezpečné. Anna Zabáková, tajomníčka OblV SZPB, Nitra: – Mein Kampf som nečítala, ani po tom netúžim. Ale usudzujem, že jeho obsah je spojený s Hitlerovým vlastenectvom a nadradenosťou nemeckého národa. Nemyslím si však, že sa Nemci pohrávajú s myšlien-kou napadnutia krajín východného bloku. Teraz, keď veľká mama (Merkel) pustila toľko mosli-mov do krajiny, Nemci majú zrejme pocit, že ich rasa je ohrozená, že strácajú svoju identitu. Onedlho tam bude viac mešít ako kostolov. Zákon o odzbrojení platí na domácich, ktorí majú maličký revolver (na sebaobranu), ale kto si vie zhotoviť trhavinu na ko-lene a vyhodiť do vzduchu 10 poschodovú budovu, ten vlastne nie je ozbrojený. Tak sa nečudujme, že sa utiekajú k takejto literatúre. Jozef Pupala, predseda ZO SZPB, Čierny Potok: – Osobne si myslím, že „Mein Kampf“ by mal pre-čítať každý, kto vie čítať. Avšak aj s odborným ko-mentárom, tak, ako bol vydaný v roku 2000 jedným bratislavským vydavateľstvom. Prečo? Máme tu až takmer zrkadlovú podobnosť ná-stupu fašizmu so súčasným stavom v Európe (Ukraji-na) a ostatnom svete (účelovo organizovaná migrácia). Hitler za najväčších nepriateľov považoval Židov, Slovanov, černochov... Nie sú títo aj dnes hlavnými nepriateľmi rôznych „demokracií“?Preto si myslím, že pri pozornom čítaní „Mein Kampf“, dostaneme odpovede aj na veľa aktuálnych otázok.

To, že sa Nemcom nepodarilo rozbiť partizánske hnutie v horách Javoriny si vyžiadalo tvrdú daň. Okrem 16 podjavo-rinských bojovníkov v boji padol kpt. Mi-loš Uher i jeho zástupca Anton Jakubík.

V nedeľu 28. 2. 2016 v Cetune (miest-na časť obce Bzince pod Javorinou) pri pamätníku padlých a umučených sa konala pietna spomienková slávnosť na tento hrdinský boj. Vence a kytice vďaky sem priniesli mnohé delegácie i jednotlivci.

Starostka Alena Šoltýsová privítala

poslanca NR SR a predsedu TSK Jaro-slava Bašku, poslanca NR SR Dušana Bublavého, poslankyne TSK Kveto-slavu Hejbalovú a Annu Halinárovú, prednostku OÚ Nové Mesto nad Váhom Andreu Augustínovú, zástupcu pridelen-ca obrany pri Veľvyslanectve RF v SR plukovníka E. Karpuchova, tajomníka ÚR SZPB Viliama Longauera, členov OblV SZPB v Novom Meste nad Váhom na čele s predsedom Jánom Hulínkom, členov OblV SZPB z Trenčína a Seni-ce, predstaviteľov ČSBS z Uherského

Hradišťa, Uherského Brodu a Kyjova, primátorov a starostov okolitých miest a obcí a mnohých ďalších. Viacerí z nich sa k prítomným prihovorili.

Viliam Longauer poukázal na to, že „tu v okolí osady Cetuna prebiehal jeden z najväčších bojov medzi partizánskym oddielom Hurban a protipartizánskou jednotkou Abwehrgruppe 218 – Edelwe-iss a oddielom POHG“.

Zvýraznil, že SZPB chráni pamiatku hrdinstva príslušníkov národnooslobo-dzovacieho boja a nedopustí znevažo-vanie nielen vojakov, partizánov, ale aj ľudí, ktorí im za cenu vlastného života pomáhali. Viliam SOLOVIČ

Na zamyslenie:Na zamyslenie:

17. 3. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketaSvet sa (ne)pomiatol? Po uvoľnení autor-ských práv na Hitlerov Mein Kampf predaj knihy prekonáva rekordy. Myslíte si, že by si ju mali prečítať aj našinci?

Miloš ZEMAN, Bratislava 12. 2. 2016Miloš ZEMAN, Bratislava 12. 2. 2016

Politická korektnosť je synonymom pre lož, ak chcete,tak pre nevyslovenú pravdu.Politická korektnosť je synonymom pre lož, ak chcete,tak pre nevyslovenú pravdu.

PerličkaĽútosť po vyše 70 rokochNemecká automobilka, ktorá tento rok oslavuje svoje 100. narodeniny sa počas osláv začala ospravedlňovať. Za obrovské utrpenie, ktoré spôsobili otrokom počas druhej sve-tovej vojny. Koncern BMW bol v časoch Hitlerovho režimu exklu-zívnym dodávateľom vozidiel pre nacistickú mašinériu. Na prácu v továrňach na lietadlá a motocykle používali najmä tých, ktorí boli väznení v koncentračných táboroch, alebo odsúdení na nú-tené práce. Známa značka chce vystúpiť zo svojho tieňa a okrúhle narodeniny sa k tomu zdali vhodné. Vedia, že krv zo svojich rúk nezmyjú, preto od 90. rokov podporujú aktivity zamerané na reš-pekt a porozumenie medzi kultúrami a národmi.

A. MIKUNDOVÁ, zdroj: nypost.com

(Pokračovanie na str. 3)

Boj s večným prívlastkom – hrdinský

Cetuna: Sprievod od Kultúrneho domu k pamätníku.

Od významného boja v Cetune (27. 2. 1945), v ktorom sa proti fašistickej presile postavil partizánsky oddiel Hurban na čele s hrdinským Milošom Uhrom, uplynulo už 71 rokov.

Stanovisko SZPB k výsledkom volieb do NR SRSZPB dlhodobo upozorňoval na nárast extrémizmu, pokusov o skreslenie histórie boja za národné oslo-bodenie a o rehabilitáciu ľudáckeho režimu. Čoho sme svedkami po voľbách do NR SR.

SZPB však aj pri tejto príležitosti rovnako razantne vyhlasu-je, že naplní ciele, ktoré má vyjadrené vo vlastných stanovách. V súlade s princípmi obsiahnutými vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v Ústave SR naďalej bude presadzovať de-mokratický a humánny odkaz slovenského národno-emanci-pačného hnutia začatého štúrovcami, proces ktorý pokračoval v rokoch druhej svetovej vojny bojom proti fašizmu za národné oslobodenie a vyvrcholil Slovenským národným povstaním.

SZPB odsudzuje a odmieta všetky pokusy o znevažovanie miesta a významu SNP v slovenských dejinách, popieranie existencie holokaustu a skresľovanie výsledkov druhej sve-tovej vojny, ako aj pokusy o rehabilitáciu ľudáckeho režimu

na Slovensku a glorifi káciu jeho vedúcich predstaviteľov. Sme smutní z toho, že celá predvolebná kampaň bola ve-

dená tak, aby ľudia, osobitne mladí, rozhodovali iracionálne. Práve na týchto prejavoch, na veľmi negatívnych emóciách, či až nenávisti voči existujúcej moci, bola, žiaľ, postavená aj predvolebná podpora učiteľských štrajkov. Je to rezignácia na politiku, teda na zákonné spravovanie vecí verejných.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov rešpektuje suve-rénne rozhodnutie občanov SR o tom, kto ich má zastupovať v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky.

Za predsedníctvo ÚR SZPB Ing. Pavol SEČKÁR, PhD.

V Bratislave dňa: 9. marca 2016

Podporné stanoviská k postoju vyjadrenému týmto stano-viskom boli vedeniu SZPB zaslané viacerými oblastnými výbormi SZPB.

Pred 70-timi rokmi sa začala studená vojnaZo slov, ktoré vyslovil W. Churchill vo Fultone 5. marca 1946 sa podľa bývalého prezidenta USA R. Reaga-na nezrodil len súčasný Západ, ale aj súčasný svet.

„Na mapu sveta, len nedávno ožia-renú víťazstvom spojencov, padol tieň. Nikto nevie čo sa sovietske Rusko a jeho komunistická organizácia chystá urobiť v najbližšej budúcnosti a aké sú

medze, či niečo také vôbec existuje, ich expanzívnym a nedôveryhodným ten-denciám“, uviedol vtedy Churchill a do-dal: „Od Štetína na Balte do Terstu na Jadrane na kontinent padla železná opo-na. Na tej strane opony sú všetky hlavné

(Pokračovanie na str. 3)

BOJOVNÍK / 6 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iníAkajev: „Churchill by povedal, že Krym je ruský“Bývalý prezident Kirgizska As-kar Akajev – v projekte Rádio Sloboda „Rusko a ja. V tieni Kremľa“. (výňatok)

– Čo sa týka Krymu, tak Krym je ruský. Som o tom absolútne presvedčený. Ktorýkoľvek člo-vek, zbehlý vo svetových dejinách a v dejinách Ruského štátu vám po-vie to isté.

Krym – to je projekt Kataríny Veľkej, ktorý bol realizovaný jej vynikajúcimi vojvodcami – knie-žaťom Potemkinom, kniežaťom

Rumjancevom, generalisimom Su-vorovom a veľkými námornými vojvodcami Ušakovom a Nachimo-vom.

Špeciálne pomenúvam tieto mená, ...kde nenájdete ani jedného činiteľa pôvodom z Ukrajiny. Krym – to je výhradne len ruský projekt! Volun-taristické rozhodnutie Chruščova odovzdať Krym nebolo uskutočnené podľa práva a duchu Ústavy ZSSR, jednoducho to bolo len Chruščevove gesto.

Ak by dnes ožil sir Winston Chur-chill a prezident Roosevelt, oni by tiež povedali, že Krym je ruský. Sir

Winston Churchill vždy všetky veci pomenúval svojimi menami. Keď ho na Jaltskej konferencii hostili ar-ménskym koňakom, on ho aj tak na-zýval – arménsky koňak a nie ruský koňak. Sevastopoľ nazýval ruským mestom. Inosmi.ru zo 7. 3. 2016 (výňatok)

Celý rozhovor: http://inosmi.ru/politic/20160307/ 235642504.html

Neonacisti sa stali súčasťou parlamentu SlovenskaVýsledky parlamentných volieb v SR ukázali, že politický subjekt Ľudová strana Naše Sloven sko sa stal súčasťou NR SR. Osobitos-ťou novej parlamentnej strany je to, že má neonacistické názory.

Sociológovia predpovedali, že ĽS NS získa 2–3 % hlasov, lenže vo výsledku ich dosiahla trikrát viac. Neonacisti takto obsadia 14 zo 150 miest v parlamente.

„Ľudová strana“ vystupuje za zakrytie hraníc s EÚ a za vystúpe-nie z EÚ, za paternalizmus (jedinec nemôže sám poznať čo mu najviac prospieva – pozn. red.) a tradičné

hodnoty. Strana sa považuje za ná-stupkyňu HSĽS, ktorá počas 2. sv. vojny spolupracovala s nacistami.

Podľa politobzor.net, 7. 3. 2016

Poznámka: Zaujímavosťou je, že k článku o slovenských neonacis-toch bolo priložené foto z produk-cie io.ua sídla prezidenta A. Kisku.

Prízrak 3. svetovej od amerických stratégovNemecký Focus nedávno uverejnil rozhovor s vedúcim projektu „Umenie budúcej vojny“ Atlantickej rady USA Augustom Colem.

Vážený expert oznámil, že v 3. sa nebude bojovať ako v 2. sv. vojne len s obyčajnou výzbrojou, tretia, že sa začne bez varovania a že nemu-sí sa začať z bombardovania miest. „Prvé útoky budú nasmerované do kozmu. Štáty a ich armády sú zá-vislé na navigácii GPS (Glonass...). Na to, aby sme protivníka zmenili na zraniteľného, treba zostreliť jeho družice. Za tým pôjdu kybernetické útoky na dôležité objekty nepriate-ľa. V USA, napríklad, hackeri zaú-točia na Wall Street. V okamihu od-poja internet, mobilné spojenie...“

Mimochodom, možný je aj omnoho prízemnejší variant začiat-ku tretej svetovej vojny. V Sýrii. Je to sud s prachom, tvrdí expert.

Podľa Coleho scenára sa vojna rozpúta z viny Rusov. Veď kto by aj pochyboval o opaku, že?! Vraj VKS Ruska – úmyselne, či náhodou – zbombardujú amerických com-mandos, podporujúcich povstalcov proti Asadovi. Washington bude

musieť reagovať, začne sa eskalácia konfl iktu.

„Vladimír Putin bude mať malé šance proti USA na Blízkom vý-chode, americké sily sú v regióne príliš silné (Už aj z tohto je vidieť, že americký expert vojenstvu príliš nerozumie a doposiaľ si neuvedo-mil, čo prezradilo obstreľovanie IŠ z Kaspického mora, s ponorkami zo Stredozemného mora a bombardova-nie strategickým ruským letectvom. Povedané inak, v regióne Blízkeho východu budú za kratší koniec ťahať USA – pozn. Bojovník). Lenže Putin a jeho pomocníci si nebudú chcieť priznať porážku. Každý predstaviteľ štátu, ktorý je zahnaný do kúta má niekoľko variantov konania.“

Putin vraj spustí útok v Pobalt-sku, aby odpútal protivníkove sily z Blízkeho východu (A načo? Keď ich tam všetky môže zničiť – pozn. Bojovník.). Lebo na baltickom sme-re je Rusko vojensky omnoho lepšie pripravené. Rusko vraj preto zaúto-

čí nielen proti Estónsku, Lotyšsku a Litve, ale aj proti Fínsku, Nórsku a ďalším (???) krajinám regiónu. „Severná Európa je strategicky veľ-mi dôležitá kvôli zásobám plynu a ropy“, uvádza Cole.

Naozaj má nemecký Focus prav-du keď hovorí, že to, čo narysoval americký vojenský stratég je naozaj plán prízrak? Práve preto sa ruská „Komsomolka“ obrátila na strategic-kú expertku Elenu Larinovú, ktorá spolu s generálom Vladimírom Ov-činským napísala knihu „Svetovoj-na. Všetci proti všetkým. Najnovšie koncepcie bojovej činnosti Anglosa-sov“ a „Kybervojny 21. storočia. Čo zamlčal Edward Snowden.“

„Pomýlili ste si adresu, neočaká-vane zareagovala Larinová. – Vaša redakcia sa mala spojiť s fantasta-mi, so scenáristami televíznych se-riálov... Samotné Coleho predpove-de sú nudné a nezaujímavé. Eposov tohto typu sa v internete týždenne objavuje niekoľko. Preto nestoja ani za komentovanie.“

Výňatok z kp.ru zo 7. 3. 2016

Rozprávajú a konajú ako fašisti, no nazývajú sa......„občianski aktivisti“. Koľko času zostáva kým sa dostanú k moci skutoční fašisti?

Bezmocná situácia, v ktorej si ozbrojené bandy „občianskych akti-vistov“ robia čo chcú, skôr, či neskôr privedie ku konečnému víťazstvu skutočných nacistov bez akýchkoľ-vek harmonických tónov, píše ko-mentátor IA Regnum Sergej Gurkin.

Na to, aby sme adekvátne ocenili

situáciu v ukrajinskej politike, musí-me si pamätať, že postmajdanovská moc má hybridný charakter a že roz-hodnutia prijímajú nielen poslanci a činitelia, ale že časť rozhodnutí pri-jímajú rôzni „vlasteneckí aktivisti“.

Občania Ukrajiny by už naozaj mali pochopiť, že súčasných fašis-tov vymenia ešte pravejší, ktorí už budú zabíjať hlavne kvôli zabíjaniu! Nastal preto čas otvoriť si učebni-

ce dejepisu a pripomenúť si, že na Ukrajine zahynulo od fašistických rúk 5 300 000 ľudí, že 2 300 000 Ukrajincov a Ukrajiniek bolo odvle-čených na nútené práce do Nemecka. A že od rúk banderovských katanov zahynulo 850 000 Židov, 220 000 Poliakov, vyše 400 000 sovietskych vojnových zajatcov a ešte aj 500 000 mierumilovných ukrajinských civi-listov. Podľa regnum.ru, 6. 3. 2016

Kto učí Rusov na prestížnych univerzitách?Docent MGIMO Nikolaj Topornin pred celým svetom oznámil, že „NATO (1949) vzniklo ako odpoveď na vznik Varšavskej zmluvy (1955)“.

Ako „prinútiť“ rektora tejto školy, aby poslal pána doce nta za svojimi uči-

teľmi vypýtať si od nich školné, lebo z vlastných dejín ho nič nenaučili?

Táto „múdrosť“ súčasného ruské-ho vzdelanca zaznela na cca 59 mi-núte relácie Vladimíra Solovjova „Pojedinok“, kde sa stretli Rus Vla-

dimír Žirinovskij a Američan Niko-laj Zlobin a kde do debaty vstupujú aj ďalší hostia. Vladimír MIKUNDA

Videodôkaz: http://topwar.ru/91346-kto-uchit-nashih-detey-docent-mgimo-nato-voznik-kak-otvet-

na-varshavskiy-dogovor.html

V Kryme zneuctili pamätnú dosku Stalina Neznámi poškvrnili pamätnú dosku účastníka Jaltskej konfe-rencie J. V. Stalina. Počmárali ju červenou farbou a slovami „Kat“. Pamätná doska bola na budove republikového výboru KSRF odha-lená v máji minulého roku. Podľa ria.ru, 7. 3. 2016

Prežila Stalingradskú bitku, no súčasnosť?Drevená budova železničnej stanice Gumrak z roku 1917 v rajó-ne Dzeržinského, ktorá prežila nemecké bombardovanie Stalin-gradu, neprežije rozhodnutie súčasných volgogradských úradov a bude zbúraná. Vraj nezapadá do plánov majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré sa v roku 2018 budú konať aj vo Volgograde. Podľa regunm.ru, 3. 3. 206

Digitalizácia strát 1. sv. vojny do roku 2018 Digitalizácia kartotéky strát na frontoch 1. sv. vojny má byť v Rusku ukončená v roku 2018. „Uralský región zohral v oboch svetových vojnách unikátnu rolu, práve tu sa zachovala kartotéka strát na frontoch 1. sv. vojny. Prácu plánujeme dokončiť k stému výročiu jej konca“, povedal predseda ruskej historickej spoločnosti S. Naryškin. Cieľom tohto projektu je aby sa každý obyvateľ Ruska mohol do-zvedieť o osude svojich príbuzných – padlých, ranených, zajatých...

Podľa ria.ru, 4. 3. 2016

Bulharsko hovorí o „sovietskej okupácii“v roku 1944

Bulharský ľud si pamätá nielen oslobodenie Rusmi v rokoch 1877-78 od Osmanov, ale aj „sovietsku okupáciu“ v roku 1944. S takýmto vyjadrením vystúpil minister zahraničia Bulharska Da-niel Mitov, ktorý v článku „Bulharská pamäť a dejiny nepotrebu-jú regulovčíkov“, ktorý uverejnili noviny „24 hodín“ povedal, že „mentorovanie nie je formou, ktorou by sa malo komunikovať s Bulharskom“. Podľa regnum.ru, 3. 3. 2016

V Odese si šesť opilcov grilovalo šašlikyna večnom ohni

Pri pamätníku „Neznámemu námorníkovi“ v Aleji slávy boli za-držaní opití chuligáni, ktorí si v noci na večnom ohni grilovali šašliky. Ich priemerný vek je 25 rokov. Podľa ria.ru, 1. 3. 2016

Ženisti v Murmansku zneškodnili nemeckú mínu Nemecká 81 mm minometná mína z čias 2. sv. vojny sa našla v pivnici jedného z domov na ulici Hrdinov Rybáčskeho. Ženisti Severného loďstva iba v roku 2015 zneškodnili vyše 70 tisíc výbušných predmetov. Podľa ria.ru, 29. 2. 2016

Medika SS budú súdiť za masové vraždy Súd nemeckého mesta Schwerin posúdi záležitosť bývalého me-dicínského pracovníka jednotky SS v koncentračnom tábore Auschwitz Birkenau, uvádza agentúra Reuters. Ide o 95-ročného Huberta Zafkeho, ktorý sa obviňuje z účasti na vraždách tisícov zajatcov tábora. Podľa súdnych dokumentov totiž do povinností Zafkeho spadalo poskytovanie medicínskej pomoci nemeckým vojakom, lenže prokurátori si myslia, že bol účastný ma-sových vrážd v plynových komorách počas táborovej služby v sep-tembri 1944. Samotný Zafke neodmieta, že slúžil v Osvienčime, no trvá na tom, že nebol očitým svedkom čohokoľvek, čo malo spojitosť s vraž-dami. Podľa ria.ru, 28. 2. 2016

* * *Na ďalší deň vyšla správa, že súd bol preložený vzhľadom na zlý duševný stav Huberta Zafkeho.

Mexický exprezident porovnal Trumpas Hitlerom

Bývalý prezident Mexika Felipe Calderón porovnal v sobotu 27. 2. prezidentského kandidáta USA Donalda Trumpa s Adol-fom Hitlerom.„Myslím, že táto logika nadvlády belochov nič nezmôže proti mig-rácii, Donald Trump je potomkom migrantov, vystupuje proti mig-rantom, majúcim inú farbu kože a to je otvorená rasistická záleži-tosť, ktorou sa kedysi zaoberal samotný Hitler“, povedal Calderón.Trump podľa Calderóna teraz zasieva nenávisť k národu USA po celom svete, opierajúc sa pri tom viac na pocity ako na logické dô-vody. Podľa ria.ru, 28. 2. 2016

3 BOJOVNÍK / 6

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

Stanislav Chytka, predseda HDK pri OblV SZPB, Ružomberok: – Do-mnievam sa, že na pochopenie tej ohavnosti úplne postačia komentova-né vydania vychádzajúce v uplynulých desaťročiach (už za prvej ČSR, napr. J. Kapras). Pokiaľ viem, tak ani v nacistickej ríši nebolo veľa ľudí, ktorí tú zlátaninu dokázali prečítať a dnes, okrem historikov, ich bude ešte menej. Skôr sa dá predpokladať, že istá skupina holohlavcov, tzv. hrubokrkí, sa bude k nej stavať ako ku kultovej záležitosti, bez toho, že by bola schopná pochopiť, kam ich jej obsah môže nasmerovať. No a, že sa svet pomiatol? To predsa vieme už dosť dlho! Ján Bruncko, člen ZO SZPB Fončorda B, B. Bystrica: – Myslím si, že áno, aj s patričným komentárom, pretože mám pocit, že mladá generá-cia už nevie čo to bol (je) fašizmus. Ján Páleš, člen OblV SZPB, B. Bystrica: – Nepoznám žiaden dôvod pre-čo by som mal niečo také čítať. Podporovať neonacistov, ktorí sa snažia na predaji tohto braku zarobiť prostriedky, ktoré použijú na podporu svojich súkmeňovcov? Radšej si prečítam slovenskú klasiku. Vždy v nej nájdem inšpiráciu aj potešenie duše. Jozef Cerovský, predseda OblV SZPB, Lučenec: – Myslím si, že Svet sa určite čiastočne pomiatol. V uvoľnení autorských práv na Hitlerov Main Kampf nevidím veľkú tragédiu. Problém vidím v tom, ako sa uve-dená kniha bude prezentovať a propagovať na trhu. Ja osobne by som si ju rád prečítal. Podľa mňa by bolo dobré poznať do hĺbky ideológiu nášho nepriateľa a na základe týchto znalostí bojovať aj dnes proti neo-fašizmu. Dagmar Jůzková, predsedníčka OblV SZPB, Senica: – Táto kniha je najmä spomienkou na to, ako môžu ľudia skončiť, keď sa nechajú strh-núť národnou a rasovou neznášanlivosťou, súhrnom názorov na základe presvedčenia o výnimočnosti či dokonca nadradenosti, lacnou politic-kou ideológiou a zvolia si za svojho vodcu diktátora. A nakoľko bola vypracovaná právna analýza možností a podmienok o publikovaní kni-hy na Slovensku, jeho výsledkom je, že publikácia uvedeného diela nie je v rozpore s Ústavou ani zákonmi Slovenskej republiky, ak je kniha doplnená rozborom, ktorý sa vysporiadal s nebezpečnými myšlienkami, ktoré sú inkompatibilné s rasovou diskrimináciou, falošnosťou, nemo-rálnymi činmi a v dostatočnej miere sú vyvrátené niektoré argumenty autora, čím sa poukazuje na dôsledky, ktoré by táto kniha mohla vo ve-rejnosti vyvolať. Takže je len na každom z nás, či si knihu chce prečítať a prečo si ju chce prečítať. Ján Šteuček, člen výboru ZO SZPB, Sučany: – Mein Kampf som nečí-tal, ale zbežne som si pozrel program Kotlebovcov s heslom „Za Boha a za národ“ a mám z toho nepríjemný pocit. Na druhej strane ľudia by mali poznať, aký bol ideologický základ nemeckého národného so-cializmu, aby sa vedeli v spleti „jednoduchých politických receptov“ správne orientovať. Zuzana Gergelyová, HDK pri OblV SZPB Trnava: – Hitlerov Mein Kampf som nečítala. Oboznámila som sa len s niektorými jeho „myš-lienkami“, a to prostredníctvom prác iných autorov.Myslím si, že človek sa ihneď po prečítaní tejto nacistickej biblie stú-pencom nacistickej ideológie nestane. Avšak u tých jedincov, ktorí majú alebo prejavujú šovinistické a ultranacionalistické tendencie, sa ich pre-svedčenie môže pritvrdiť a s obsahom Hitlerovho spisu sa stotožnia. Predpokladám však, že tí ho už majú prečítaný. Na druhej strane, možnosť šírenia akejkoľvek nenávisti, hoci len písa-ným slovom, podceňovať nemožno. Ľubomír Farkaš, predseda ZO SZPB Jána Rýsa, Trieda SNP, B. Bystri-ca: – Má ešte v súčasnej dobe – po voľbách – zmysel odpovedať? Ján Šulej, tajomník OblV SZPB, Brezno: – Hitlerovu knihu Mein Kampf som síce nečítal, ale vzhľadom na dostupné informácie o jej ob-sahu je to dielo plné agresivity, nacizmu, militarizmu, antisemitizmu a rasizmu. Úmyslom Hitlera bolo podobne, ako sa to dialo so židov-ským obyvateľstvom vyvraždiť alebo zotročiť aj slovanské obyvateľ-stvo Európy. Nesmieme zabúdať na skutočnosť, že aj v dnešnej dobe žijú ľudia, ktorí tieto zvrátené myšlienky propagujú. Hrozí tu riziko, že najmä niektorí príslušníci mladšej generácie sa s nimi môžu stotožniť. O to viac by sa mali snažiť členovia SZPB pripomínať mladým ľudom skutočné hrôzy vojny. Ja osobne som proti vydaniu či šíreniu tejto kontroverznej knihy. Simona Štepanovicová, tajomníčka OblV SZPB Nové Mesto n/V: – História nás učí, že pokiaľ sa máme k niečomu vyjadriť, k nejakej udalosti alebo činu, mali by sme ich najskôr poznať. Na druhej strane – prečítať si dielo Mein Kampf určite vyžaduje vzdelaného, inteligent-ného čitateľa, ktorý je schopný rozpoznať obludnosť téz a myšlienok Adolfa Hitlera. Veď predsa to, akým zlomom v dejinách bol a čo spá-chal, už vieme aj bez tejto jeho knihy. V nesprávnych rukách, zle pochopená, môže byť táto kniha nebezpeč-ným návodom až zbraňou. Vystáva otázka, či fašizmus a Adolf Hitler potrebuje takúto propagáciu ešte i dnes?

29. FEBRUÁRFrancúzsky krajne pravicový

politik, bývalý predseda extré-mistickej strany Národný front Jean-Marie Le Pen podporil re-publikánskeho uchádzača o kan-didatúru na post prezidenta USA Donalda Trumpa. „Ak by som bol Američan, volil by som Trumpa. Nech ho Boh ochraňuje!“ napísal Le Pen na sociálnej sieti Twitter. Jeho podpora prišla v rovnakom čase, keď Trumpa jeho rivali skri-tizovali za to, že vo svojej prvej reakcii jednoznačne neodmietol podporu exlídra Ku Klux Klanu Davida Dukea.

6. MARECBritský minister spravodlivosti

Michael Gove varoval, že ultrap-

ravica v Európe je teraz najsilnej-šia od čias nástupu Hitlera k moci v 30. rokoch minulého storočia. Vo vyostrenej slovnej prestrelke s pre-miérom Davidom Cameronom súčasne odmietol, že by Británia

bola v Európskej únii bezpečnejšia a silnejšia. Gove v súvislosti s ul-trapravicou spomenul konkrétne grécky parlament a stranu Zlatý úsvit, ktorej členov nazval „Hitle-rovými ctiteľmi“. To asi ešte netu-šil, že neonacisti boli zvolení aj do slovenského parlamentu.

8. MARECJaponská vláda dostala od

Štátneho archívu Ruskej federá-cie údaje o takmer 300-tisíc ja-ponských vojnových zajatcoch, ktorých počas 2. svetovej vojny internovali na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Údaje sa tý-kajú relokácie 286 655 Japoncov, ktorí sa počas vojnového konfl iktu dostali do zajatia na Sachaline a na Kurilských ostrovoch. Domov sa z nich nevrátilo 1 069, a to kvôli núteným prácam alebo zatknutiu tajnými službami. Po kapitulácii Japonska 2. septembra 1945 sa do zajatia Červenou armádou do-stal milión jeho občanov. Z nich sa podľa japonského ministerstva zdravotníctva vrátilo do vlasti pri-bližne 730-tísíc osôb. (ao)

stalo saVO SVETE

29. 2.–8. 3. 2016

Pred 70-timi rokmi sa začala studená vojna(Dokončenie zo str. 1)

mestá starobylých štátov strednej a východnej Európy – Varšava, Berlín, Praha, Viedeň, Budapešť, Belehrad, Bukurešť, Sofi a. Všet-ky tieto významné mestá a ich obyvateľstvo sa ocitli v rozmedzí, ktorú nazývam sovietskou sfé-rou, všetky sa v tej, či onej forme podriaďujú nielen sovietskemu vplyvu, ale aj značnej a neustále silnejúcej kontrole Moskvy“.

Stalin na to reagoval stručne. Že Churchill, ktorý bol odjakživa ne-priateľom Ruska, šliapol na hrdlo vlastným princípom až „pred smr-teľnou hrozbou zo strany naciz-mu“. No a po Fultone svetu pripo-

menul: „Churchill a imperialisti dlho neotvárali druhý front, žela-júc si, aby sme čo najviac vykrvá-cali“. Dal tým najavo, že narážky Anglosasov na Sovietsky zväz ne-boli, žiaľ, žiadnou novotou.

Stalin fultonského orátora na-

vyše zaradil do jedného radu s Hitlerom: „Pán Churchill začína rozpútavať vojnu taktiež z rasovej teórie, tvrdiac, že len národy, ho-voriace po anglicky, sú plnohod-notné, povolané postaviť sa na čelo osudu celého sveta. Nemec-ká rasová teória priviedla Hitlera a jeho priateľov k takému záveru, že Nemci, ako jediný plnohodnot-ný národ, musia vládnuť všetkým. Anglická rasová teória privádza pána Churchilla a jeho priateľov taktiež k záveru, že národy, ho-voriace po anglicky, musia ako jediné plnohodnotne vládnuť nad ostatnými národmi sveta“.

S využitím topvar.ru, snímka internet

28. marec „Deň učiteľov“V marci si s prvými jarnými kvetmi už tradične pripomíname odkaz velikána pedagogiky J. A. Komenského. Po stáročia sa vraciame k jeho myšlienkam, ako k nevysychajúcemu prameňu pedagogického taktu i pedagogickému umeniu.

V myšlienkach učiteľa národov nájdeme vyslovenie takých želaní, aby sa každá škola stala „dielňou ľud-skosti“, v ktorej sa formujú pravé ľudské city, „cvi-čiskom práce“ ustavičnej, ale príjemnej, „výrobňou svetla“ s cieľom osvietiť mysle, aby to bola „škola hrou“, kde štúdium je späté s potešením. Komenský nám zanechal aj takýto odkaz: „...aby sme s hľadaním pravdy, dobra a krásy s trpezlivou láskou, pracovito a nenásilne kráčali k životnej múdrosti, radosti a šťas-

tiu, lebo len tak sa môže škola stať chrámom vzdela-nosti a výchovy.“ Aj pre toto je učiteľské povolanie také náročné, ale aj príťažlivé.

Učiteľ je inžinierom ľudských duší, určite je to skôr poslanie ako povolanie a preto si vyžaduje celého človeka. Taká bola generácia našich učiteľov a drž-me palce, pracujme na tom, aby také boli aj generácie učiteľov našich vnukov, pravnukov...

Naši učitelia patria k nášmu najväčšiemu národ-nému bohatstvu. Vážme si ich! Želajme im úspešné pedagogické výsledky! Sú to predsa oni, ktorí každo-denne vybrusujú zrkadlo našej budúcnosti.

Vážené učiteľky, učitelia, všetci pedagógovia, že-lám vám pevné zdravie, pedagogický optimizmus, veľa pracovných úspechov i osobného šťastia. Norbert LACKO, podpredseda ÚR SZPB a predseda Komisie učiteľov, žien a mládeže

Zmanipulované dejiny v školských učebniciachPrispôsobovanie si histórie. Deti na školách sa už roky učia z kníh, ktorých pasáže možno nazvať zmanipulované. Týkajú sa hlavne obdobia slovenského fašistického štátu z rokov 1939 až 1945.

Autori niektorých učebníc deje-pisu sa snažia ospravedlniť kona-nie kňaza a prezidenta tohto štátu Jozefa Tisa. Výchova školákov tak závisí od učiteľov, či tieto tex-ty preberú alebo ich učia z iných materiálov. Niektorí z nich bijú na poplach a tvrdia, že naším deťom podávame históriu tendenčne a ne-správne.

Otázka, čo mladí vedia o Tiso-vi a slovenskom štáte, sa vynorila po sobotňajších voľbách, keď sa do parlamentu prebojovala Kotle-bova strana. Tá je známa velebe-ním tohto prezidenta, popieraním holokaustu. Jadro jej voličov tvo-rili práve ľudia vo veku od 18 do 21 rokov. Tisov režim bol zodpo-

vedný za násilné vysťahovanie takmer 60 000 slovenských Židov, pričom drvivá väčšina z nich zahy-nula v koncentračných táboroch.

„Priznám sa, že výsledok volieb bol v tomto kontexte pre mňa ne-príjemným prekvapením a možno vypovedá o vzdelávacích výsled-koch našich škôl viac ako PISA,“ uviedla pre Pravdu hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Is-tým problémom, ktorý sa ukazuje pri prvovoličoch, môže byť podľa nej odbornosť pri vyučovaní de-jepisu, občianskej náuky a etickej výchovy na stredných odborných školách.

Denník Pravda si preštudoval učebnice od dvoch autorov, histo-

rikov Dušana Kováča a Róberta Letza. Obaja sú vo svojej oblasti odborníci, ale ich pohľad na dejiny je odlišný. Kým dejepis pre deviaty ročník základných škôl, ktorý napí-sal D. Kováč, vysvetľuje holokaust či potupné označovanie Židov žltou hviezdou jasne, v učebnici pre tretí ročník gymnázií od Róberta Letza je zmienka o hviezdach len ako do-plnkový stĺpček. V Letzovej knihe sú aj pasáže z Tisových prejavov, tiež z jeho obhajovacej reči pred Národným súdom z marca 1947, ktorý ho odsúdil za zradu na trest smrti, bez vysvetľovacích pozná-mok. Okrem toho nikde nespomína výraz fašistický slovenský štát, ale „Nový štát na mape Európy“.

Nikola BUČEKOVÁ, Pravda, 10. 3. 2016 (výňatok)

Originál: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386194-zmanipulovane-dejiny-v-skolskych-ucebniciach/

BOJOVNÍK / 6 4

LETOM SVETOM

Leonid Rešetnikov: „USA visia na vlásku“O podvodných kameňoch medzinárodnej politiky hovorí genpor. zahraničnej rozviedky vo výslužbe a súčasný riaditeľ Ruského in-štitútu strategických štúdií Leonid Rešetnikov.

– Západná elita zúri. Nečakali od nás takú rýchlosť, akou je operácia v Sýrii. Za oceánom sa už s Ruskom prestali zaoberať pred dvadsiatimi rokmi. V roku 1992 si riaditeľ CIA Robert Gates v Moskve uskutočnil svoju osobnú prehliadku víťazstva. Poradovým krokom sa prešiel po dlaždiciach Červeného námestia. Vypil si šampanské na počesť roz-padu ZSSR. Americkí politici mi v 90-tych rokoch do tváre hovorili: „Misia Ameriky je riadiť svet. Po-chopte to a podriaďte sa“.

Prvý raz Američania chceli zničiť Rusko počas októbrového prevratu v roku 1917 pomáhajúc boľševi-kom. Druhý pokus bol uskutočnený počas druhej svetovej vojny. A tretí – v roku 1991.

Hovorí sa, že cez druhú svetovú vojnu boli ZSSR a USA spojenca-mi...

– Druhú svetovú vojnu organizo-vali sily, ktoré sa teraz snažia riadiť svet. Ich trvalé bydlisko – USA. Reč ide o nadnárodných spoloč-nostiach a o verchuške anglo-saskej elity. Aj Nemecko a ZSSR dotlačili k vojne USA. Obom štátom pomá-hali zmocnieť, aby sa chyba oboch týchto štátov stala naozaj katastro-fálnou. Preto sa v 30-tych rokoch aktívne zúčastnili na industrializácii ZSSR.

Stalingradský traktorový závod bol kompletne postavený za oceá-nom, rozmontovaný a na 102 lo-diach prevezený do ZSSR. „Dne-

proges“ postavila americká Cooper Engineering Company. Gorkovskú automobilovú fabriku (GAZ) – spo-ločnosť Austin. AZLK (Automobi-lová fabrika leninského komsomolu – Moskvič) bol postavený podľa pro-jektu Forda. Za 10 rokov Američania postavili v ZSSR 150 fabrík. Lenže USA zároveň upevnili aj Nemecko.

Vo výsledku zrážky ZSSR a Ne-mecka Anglicko zmizlo zo scény, Nemecko bolo zničené a za víťaz-stvo ZSSR zaplatil 27 miliónov ži-votov. Áno, vo Veľkej vlasteneckej vojne sme zvíťazili a jedným z tých, kto bol štyri roky na fronte a došiel do Berlína, bol aj môj otec.

Lenže 2. sv. vojnu vyhrali USA so stratou 300 tisíc ľudí (Údaj nie je presný, nie sú sem zarátané straty na tichooceánskom bojisku – Bo-jovník. Celkové straty USA sú 420 tisíc ľudí.)

A práve USA a nie Stalin zorga-nizovali železnú oponu. Američania dúfali, že v spustošenom ZSSR, izolovanom od sveta, sa budú ľu-dia vzájomne hrýzť ako pavúky vo fľaši. No nedocenili silu ducha nášho národa. Je však pravdou, že izoláciou ZSSR sa USA stali pánom sveta.

A čo potom družba Ruska a USA v 90-tych rokoch?

– Mnohí verili magickej fráze: „Západ nám pomôže“. Lenže zá-padní partneri v tom čase pracovali na rozčlenení Ruska na 10–15 cel-kov. Čo myslíte, odkiaľ prichádzala

pomoc bojovníkom na severnom Kaukaze?

Lenže po, zdalo by sa triumfe CIA, prichádza návrat Krymu do zostavy Ruska a potom operácia v Sýrii. Bolo to ako blesk z jasného neba.

Americký Kongres inicioval vy-šetrovanie činnosti rozviedky USA, nevarujúcej o nových možnostiach Ozbrojených síl RF. Odtiaľ pramení nenávisť k Vladimírovi Putinovi.

Prečo Európa tancuje podľa americkej píšťalky?

– Ak hovoriť o FBI, tak po ka-pitulácii Nemecka boli medzi ním a USA uzavreté tajné dohody, že ne-mecké zlaté zásoby budú skladova-né za oceánom a na území Nemecka bude vyše 300 (!) amerických vo-jenských základní. USA si okrem toho kupujú riadiacu verchušku.

Nie jeden rok som pôsobil v Bul-harsku, kde nikdy nezabúdali, že od 500-ročnej poroby Osman-skej ríše ich oslobodila Ruská ríša v roku1878. Lenže približne 50 tisíc ľudí z verchušky Bulharska, ktorí

sú kúpení Spojenými štátmi, robí protiruskú politiku. Mnohí lídri po-litických strán sú, okrem toho, ľah-ko manipulovateľní, pretože sa boja fyzickej likvidácie. Veď CIA stojí za desiatkami štátnych prevratov.

Prebieha aj informačná vojna. Nech Kremeľ akokoľvek vyjadro-val ofi ciálne stanovisko, naši spo-jenci sa ma aj tak pýtali: „Leonid, povedz čestne: s IŠ budete bojovať do konca?“

Rusko začalo operáciu v Sýrii pár týždňov do pádu Damašku. V opač-nom prípade by sa začalo rozfran-forcovanie Sýrie a následne by sa IŠ pohol k hraniciam Ruska. Báb-koherci sú v tejto hre tí istí, ktorí organizovali druhú svetovú vojnu.

Finančný systém, ktorý sa vo sve-te zložil po roku 1945 a od ktorého všetok zisk z tohto ide do vrecka Ameriky, však začal preklzávať. Štáty sú v ťažkej situácii a možno dokonca visia na vlásku.

Máme aj krvavý front na Ukra-jine.

– Zbierame plody bomby, ktorú založil pod našu štátnosť V. I. Le-nin. Sovietska moc vytvorila na odvekých ruských územiach geopo-litické monštrum – Ukrajinu. Usku-točnili to špeciálne služby cisárske-ho Nemecka a boľševici: Lenin, Stalin a Trockij.

To oni vytvorili Ukrajinu, od-režúc od Ruska jeho ruské mestá Charkov (založený cárom Alexejom Michajlovičom), Doneck (založený cárom Alexandrom II.), Nikolajev, Dnepropetrovsk a Odesu (všetky tri založila cárovna Katarína II. Veľká) a Chruščov Ukrajine ešte aj Krym podaroval.

Načo je komu potrebná Ukraji-na? Tá bola vytvorená len na jed-no – aby sa stala antiRuskom. No a kým bratia Malorusi neprestanú byť upírskymi monštrami, dovtedy budú ich noví páni z USA ochotní bojovať do posledného Ukrajinca.

Slovo „vojna“ je čoraz silnejšie cítiť vo vzduchu...

Vo svete to cítia a s nádejou poze-rajú na našu krajinu ako na miero-tvorcu. Po začiatku operácie v Sý-rii vyšli z mnohých štátov signály podpory. Veď všetci chápali, ako sa dovtedy nespravodlivo správa-li voči Iraku, Afganistanu, Líbyi, Egyptu. Na neverejných medziná-rodných stretnutiach sa ma začali pýtať: „Kedy Rusko príde k nám?“. Pýtajú sa to ľudia z Talianska, Fran-cúzska a ďalších krajín. Nedávno som bol v Pakistane. Zdalo by sa, moslimská krajina, lenže ich vojaci dávajú rovnakú otázku.

Vo svete vznikol názor, že silné Rusko je zárukou spravodlivosti. Medzi našimi „priaznivcami“ Rus-ko nevyvoláva nenávisť kvôli tomu, že je konkurentom v ekonomike alebo vo vojenskej afére. Je to pre-to, lebo my svetu ponúkame civili-zovanú alternatívu.

Na Západe sú teraz hlavnými hod-notami: jesť, spať a to, čo sa s tý-mito slovami rýmuje (chlieb a hry, ako za čias Ríma – pozn. Bojovník). A v ruskej civilizácii (a aj v prostom slovenskom národe – pozn. Bojov-ník) vždy nad materiálnym prevlá-dalo duchovno. Práve preto sa náš národ nemôže pomýliť. Lebo nech sa ktokoľvek zaryl do nášho územia a bohatstva, nikto nás nedokázal po-raziť. Podľa AiF č. 5 z 3. 2. 2016

Oldøich Rambousek: Rusi utekajú,odhadzujú zbrane a na zadnejčasti nohavíc majú hnedý fľak100 českých vojakov sa môže premiestniť na hranicu s Ruskom. Títo českí bohatieri zaženú Ruského medveďa. Veď sa pozrite, Rusi už teraz majú vlastenecké blato na ihrisku. Sú pokakaní zo strachu pred českou armádou.

Na jednej strane to človeku príde zábavné, keď minister obra-ny Stropnický vypustí do éteru takúto hlášku, ale na druhej stra-ne je to do plaču. Robí tým totiž hanbu nielen českej krajine v medzinárodnom meradle, no zároveň plnohodnotne dekla-ruje našu hlbokú podriadenosť zločineckej organizácii NATO a štruktúram snažiacim sa zaviesť NWO (Nový svetový poria-dok). Ľudia, ktorí toto sledujú, cítia z toho väčšinou zúfalstvo, strach a beznádej. Len hlupáci a zapredanci tomu tlieskajú.

Najhoršie na tom je, že Česká republika alebo, lepšie pove-dané, vazal USA a Nemecka, sa priamo podieľa na zvyšovaní medzinárodného napätia! NATO už dávno nie je obranným pak-tom, ako sa s obľubou tvrdí, ale je čistým agresívnym nástrojom imperialistickej politiky západu a NWO. Kto má aspoň trochu inteligencie a je schopný orientovať sa v mapách, tak sa z nich dozvie, že je tu očividná snaha obkľúčiť Rusko.

Áno, Rusko má problém. Putin odmieta podriadiť sa diktátu Západu a NWO. Obrovský problém má aj v tom, že je nesmierne bohaté na nerastné suroviny, po ktorých Západ tak túži. No a pre-tože Západ ich nemôže ťažiť, tak v Rusku nie je demokracia.

Nemyslím si, pán Stropnický, že by stovka českých vojakov hrala v prípadnom strete s Ruskom nejakú rolu. Viem však, že ste do slova a do písmena potvrdili našu hlbokú podriadenosť a smerovanie českej zahraničnej politiky. V tejto oblasti sa do-mnievam, že postupujete proti vôli národa a, že zásadným spô-sobom poškodzujete skutočné záujmy ČR.

Možno, že je to nejaká komediantská úchylka, pretože na Slo-vensku sa pani Vášáryová vyjadrila v tom zmysle, že vlády mu-sia ísť proti vôli svojho národa. Parlamentnílisty.cz, február 2016 (výňatok)

Ruskí vojenskí experti vytvoriakoncepciu „mäkkej sily“

Koncom februára sa konalo zhro-maždenie Akadémie vojenských vied, kde sa posudzovali otázky vzdorova-nia „farebným revolúciám“. Náčelník generálneho štábu vystúpil s hlavným referátom a pohovoril o osobitostiach súčasných vojen, ktoré majú hybridný charakter, poznamenajúc, že ich neod-deliteľnou súčasťou sú „farebné revo-lúcie“, kybernetické útoky, prípravné podujatia formátu „mäkkej sily“.

„Keďže ruské ministerstvo považuje ,farebné revolúcieʻ za formu štátneho prevratu a pretože sa im nedá vzdorovať obyčajným vojskom, tak treba nasadiť proti nim rovnako hybridné metódy,“ povedal V. Gerasimov.

Ako príklad komplexného vzdo-rovania teroristickým zoskupeniam, vrátane diplomatických a iných ne-vojenských metód súčinnosti s inými štátmi Gerasimov uviedol Operáciu VKS RF v Sýrii.

Noviny Kommersant si všimli vý-ziev ďalších armádnych predstavite-ľov vážne pristúpiť k rozpracovaniu koncepcie „mäkkej sily“. Niektoré „jej jednotlivé elementy už existujú v koncepcii zahraničnej politiky RF, no zatiaľ sú iba načrtnuté a v mno-

Ruskí vojenskí experti sa rozhodli vzdorovať „hybridným vojnám“ analogickými metódami a pustili sa do vypracovania koncepcie „mäkkej sily“, napísali noviny Kommersant s odvolávkou sa na náčel-níka generálneho štábu OS RF Valerija Gerasimova.

hom len kopírujú zahraničné varianty tejto sféry“.

„Hybridná vojna“: vojenská stra-tégia zlučujúca obyčajnú vojnu, malú vojnu a kybernetickú vojnu. Jednou z hlavných foriem vedenia „hybrid-nej vojny“ je informovanie, psycho-logické akcie a kybernetické útoky, nasmerované tak proti štrukturálnym technickým komponentom štátov, ako aj proti ich občanom.

„Farebné revolúcie“: ide o sú-

hrnný názov procesov výmeny moci, takých ako „revolúcia ruží“ v Gruzín-sku, „tulipánová“ v Kirgizsku, „oran-žová“ na Ukrajine, „jazmínová“ v Tu-nisku a „lotosová“ v Egypte. Začínajú sa ako mierumilovné zhromaždenia, no vyúsťujú do tvrdých požiadaviek vychádzajúcich za právne rámce.

„Mäkká sila“: predpokladá dob-rovoľné pritiahnutie iných na obež-nú dráhu svojich záujmov. V prvom rade kvôli príťažlivej predstave – ako protiváha „tvrdej sile“, opierajúcej sa o prinútenie a peniaze.

Mäkkú silu aktívne používajú štáty Západu, šírením hodnôt demokracie a ľudských práv pripájajú širokú sveto-vú verejnosť ku svojej kultúre a spotre-biteľským prioritám. Podľa ria.ru, 1. 3. 2016, ilustračná snímka internet

Kyjevský „majdan“ bol „dokonalejší“, ako novembrový prevratový protest v Prahe v roku 1989 na Albertove. Kým v Prahe dav uveril, že jedného zabili (a on o pár dní akoby zázrakom ožil), tak Kyjev už potreboval vidieť krv reálne. Pričom nie jednej, ale desiatok osôb. No a organizátori prevratu to zabezpečili dokonale – „rovnovážne“ odstreľovali raz jedných a raz druhých.

5 BOJOVNÍK / 6

Po prepade kompaktného od-dielu francúzskych partizánov Nemcami na Liptove v Iľanovskej doline sa oddiel rozdelil na nie-koľko častí. Časť sa dostala až do Poľského Nowego Szonczu, kde prešla k Červenej armáde, ďal-šiu viedol Slovák Rudolf Kurčík z Čechaniek neďaleko Detvian-skej Huty, ktorý sa k francúzske-mu oddielu pripojil pri Strečne.

R. Kurčík viedol časť oddie-lu pod velením nadporučíka G. Lannuriena cez Nízke Tatry až za Poľanu do oblasti Mláky, Mysliny, Žihľava... A pritom mu-seli byť stále v strehu pred Nem-cami a gardistami.

Keď sa strýko Rudolfa Kurčíka dozvedel, že synovec sa mu vrátil domov aj s partizánmi, oznámil mu, že ho tu už viackrát hľadali Nemci a, že ak so svojimi „hos-ťami“ neodíde, že ho sám udá.

Vraj nechce, aby ich Nemci po-bili a vypálili.

Francúzov teda prenocoval su-sed R. Kučera, ktorý sa podujal, že im zabezpečí bezpečnejšie miesto na laze u Kamenských, ktorý bol na „Zabýkovom“ sme-rom k Mlákam a teda mimo hlav-nej trasy Detvianska Huta – Lát-ky – Kokava nad Rimavicou.

Početná rodina lazníkov (Ján Kamenský so ženou Dorotou mali deväť detí, z toho najstarší traja už mali svoje rodiny) sa im teda stala domovom na pár dní.

Tento popis v knihe sa zho-duje aj s rozprávaním mojej ne-bohej mamy, ktorá spomínala, že domáci nesmeli o „hosťoch“ ani pred inou rodinou hovoriť. Ak sa niekto opýtal, koho majú doma, tak mali tvrdiť, že im pri-šli príbuzní z Látok, lebo sa boja Nemcov, tak ušli pred nimi.

Mama tiež spomínala, že keď k nim prichádzal niekto cudzí a neprihovoril sa po nemecky dohodnutou frázou „guten tag, nicht partizanen“, tak v momen-te všetci spozorneli. Najviac sta-rý otec, ktorý vedel po nemecky.

„Hostia“ sa nikdy natrvalo doma nezdržiavali. Jeden, dva dni, potom odišli, no o nejaký čas sa opäť objavili.

Pri presunoch a prepadoch sa v Zimnom Potoku zoznámili aj s horárom (?) Roštárom a jeho manželkou Margitou. Aj tu po-budli zopár dní.

Keďže pri prepade Nemcov pri Málinci slovenskými parti-zánmi zajal francúzsky oddiel maďarskú kolónu aj s ovcami, na čas bolo o proviant postarané.

Po prepade lučeneckej cesty, kde Nemcov rozstrieľali a ma-

ďarských vojakov prepustili, sa francúzski partizáni stiahli do hôr. Na Štedrý večer 1944 ich teda hostili slovenskí partizáni.

Aj vďaka naším lazníkom z okolia Býkova (Mláky, Mysli-ny, Čechanky, Žihľava...) prežili francúzski partizáni zimu 1944 „v teplom rodinnom kruhu“. Veľkoryso sa k nim zachoval napríklad aj gazda (?) Ország zo Žihľavy, ktorý im na dlhší čas poskytol prístrešie i stravu.

Keď sa do týchto krajov prebojovala Červená armáda (6. februára 1945 v lesoch medzi Mlákami a Málincom), nikto ne-chcel veriť, že na Slovensku bo-jovalo takmer 180 francúzskych partizánov, pričom 56 z nich tu spí svoj večný sen...

Jozef PUPALA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

„LÁMANIE PEČATÍ“ od Bohuslava Chňoupka. Excelentná kniha. Možno vás zaujmem, keď aspoň o trochu viac rozpoviem pár postrehov o francúzskych partizánoch. Podávam to tak, ako mi to vyrozprávala moja mama.

Lazníci mali radi francúzskych partizánov

Hlavným jedlom pre hostí u Kamen-ských bola kapusta v rôznych podo-bách, ktorú domáci držali v 200 lit-rovom sude, k tomu zásoba krumplí a 500 litrový sud naloženej barani-ny. No a ak bolo treba nasadiť čosi proti mastnejšiemu, tak pomohla domáca lavórovica.

Nadporučík G. de Lannur ien oslávil v lone lazov v Podpoľaní pod Býko-vom aj svoje povýšenie na kapitána. Generál Charles de Gaulle tento roz-kaz podpísal 23. 12. 1944 so spät-nou účinnosťou k 25. 9. 1944.

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Národná kultúrna pamiatka KališteKalište sa nachádza v Nízkych Tatrách v nadmorskej výške 924 metrov a je úplne izolované od okolitej civilizácie. Osada bola vy-budovaná v 16. storočí ako uhliarska obec. Jej obyvatelia vyrábali drevené uhlie, ktoré dodávali do okolitých oblastí, kde sa vo veľ-kom rozvíjalo baníctvo. To však začalo v 18. storočí upadať. Oby-vatelia odľahlej obce dostali na výber: presťahovať sa do okolitých dedín a miest, alebo ostať žiť na Kališti a nájsť si alternatívny spô-sob obživy. Muži preto začali dochádzať za prácou na týždňovky do neďalekých železiarní v Podbrezovej. Počas tohto obdobia sa o deti a celý chod života na dedine starali ženy. Takýto spôsob živo-ta pretrval v tejto oblasti až do 2. svetovej vojny. Tá zasiahla životy obyvateľov Kališťa predovšetkým po vypuknutí SNP.

K prvému stretnutiu partizánov s obyvateľmi Kališťa došlo v lete 1944. Po obsadení B. Bystrice ne-meckou armádou v októbri 1944 sa vojaci, partizáni a rasovo, či poli-ticky prenasledovaní občania zača-li sťahovať do hôr a do horských osád, akou bolo aj Kalište. Sídlil tu aj Hlavný štáb partizánskeho oddie-lu Napred a časť partizánskej brigá-dy Smrť fašizmu. Kališťania týmto ľuďom pomáhali, ako sa dalo, či už zásobami, alebo poskytnutím stre-chy nad hlavou.

V roku 1944 došlo k niekoľkým vojenským stretom medzi nemec-kými jednotkami a partizánskymi skupinami, ktoré sídlili na Kališti. Neskôr sa situácia Kališťanov zhor-šila, keď do osady prenikla časť maďarských vojakov, bojujúcich na strane nemeckej brannej moci, v dô-sledku čoho prepukla v osade epidé-mia týfusu. Chorých museli izolovať a umiestniť do bunkrov na Suchari-ne. Dvanásti tejto chorobe podľahli.

Dňa 9. septembra 1944 zahynul na Dukle obyvateľ Kališťa Vincent Tišliar ako príslušník 1. čs. armád-neho zboru v ZSSR.

Po okupácii Banskej Bystrice......nemecké jednotky a aj narýchlo

sa formujúce protipartizánske tero-ristické skupiny robili časté výpa-dy do okolitých dedín v horských

dolinách. Na toto územie útočila zo severu Divízia pancierových granátnikov z okolia Liptovskej Osady a Revúcej, útočná brigáda Dirlewanger, a juhovýchodne na lí-nii Kyslá Voda – Kalište operovala bojová skupina SS Schill. Väčšinu útokov partizáni odrazili, ba darili sa im aj protiútoky.

Prvá nemecká jazdecká vojenská hliadka prenikla do osady Kalište koncom októbra 1944. Nakoľko sily partizánov ešte neboli dosta-točné, revolučný NV a partizáni sa dohodli, že sa im nebude klásť od-por, aby sa nepomstili na civilnom obyvateľstve. Nemeckí vojaci mali tak osadu pod kontrolou celý deň.

Neskôr sa brutalita nemeckých jed-

notiek rozrástla. Prvotriedne vyzbro-jená silná nemecká skupina podnikla 14. novembra 1944 neočakávaný prepad partizánskeho oddielu, ktorý odpočíval v blízkosti Kališťa. Nem-ci Kalište obsadili, ostali tam i cez noc a urobili domové prehliadky. Pri bojoch došlo k stratám na životoch na obidvoch stranách. Zahynulo 9 partizánov a 19 bolo ranených. Parti-záni neskôr odpovedali protiútokom a znovu Kalište obsadili.

Dňa 11. decembra 1944 nemeckí vojaci Kalište opäť prepadli, a to smerom od Moštenice. Partizáni útok nepriateľa odrazili. Zahynu-lo 26 vojakov. Nemeckí vojaci sa stiahli do Moštenice a sľubovali pomstu.

V okolí Kališťa sa sústreďovali partizáni i nemeckí vojaci. Kališ-ťania partizánom veľmi pomáhali. Pri prevádzaní partizánov na Kyslú zahynul Július Mistrík.

Situácia bola pre obyvateľov Ka-lišťa v daných chvíľach veľmi kritic-ká. Zhoršila ju ešte epidémia týfusu. Okrem maďarských vojakov zomre-li na týfus i títo obyvatelia Kališťa: Emília Bullová, Adela Kaliská, An-tónia Kaliská, Marta Kaliská, Július

Kaliský, Berta Komorová, Jozef Kri-vuš, Štefan Kubove, Anna Kulfaso-vá, Alojzia Rusková, Koloman Slo-bodník, Cecília Tišliarová, Herman Tišliar, Imrich Tišliar, Teodor Tišliar, Vinca Tišliarová, Zuzana Tišliarová a Emil Mistrík. Zomreli i občania, ktorí sa na Kališti skrývali. Boli to: Mária Purdjaková, Eva Kleinová a Anna Žáčeková-Gellerová.

V tejto situácii si nemecké jednot-ky chceli zabezpečiť ústupové cesty najmä medzi B. Bystricou a Ružom-berkom. Túto cestu kontrolovali partizáni, ktorí narušovali presuny nemeckých kolón. Partizáni kvô-li nedostatku munície a potravín sa rozhodli presunúť cez front k Červe-nej armáde. Ranených a chorých ne-chali na Kališti. Dňa 15. marca 1945 partizáni postupovali smerom na Liptovskú Lúžnu, Chabenec a Brez-no. Stalo sa tak na základe rozkazu, podľa ktorého sa mali partizánske skupiny pobývajúce v slovenských horách spojiť s oslobodzujúcou Čer-venou armádou, rumunskou armá-dou a jednotkami 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, aby sa nedostali do krížovej paľby.

Pri ústupe jednotiek nemeckej ar-mády z východného frontu prenikla do blízkosti osady dňa 17. marca 1945 ďalšia nemecká výzvedná hliadka. Po zistení situácie sa stiah-la do Moštenice.

Tragédia, ktorú poznámeKalište sa však zapísalo do his-

tórie tragédiou, ktorá jeho obyvate-ľov postihla 18. marca 1945, kedy bola dedina vypálená nemeckými jednotkami. V tento deň v skorých ranných hodinách nemeckí voja-ci vtrhli v počte asi 300 mužov do dediny, obkľúčili južný a východný okraj osady a ostreľovali hlavnú ces-tu, ktorá bola ako jediná pre vysoký

sneh schodná. Šesť ľudí zastrelili priamo na mieste, deviatich upálili zaživa v domoch, ktoré začali nacis-ti zapaľovať. Skupina 15 dospelých mužov, ktorá bola zajatá, bola neskôr postrieľaná v neďalekej Moštenici. Jozef Vyšný zahynul v Turčianskych Tepliciach. Z osady sa stalo zhore-nisko. Zo 42 domov ostalo len šesť, avšak po oslobodení už život v tejto obci nebol naďalej možný.

Niektorí obyvatelia Kališťa sa nasťahovali k svojim príbuzným do okolitých obcí, pre ostatných boli vybudované na sídlisku Fon-čorda v Banskej Bystrici obytné domy a vznikla ulica Nové Kališ-te. V roku 1961 Kalište vyhlásili za Národnú kultúrnu pamiatku. Jej súčasťou sú dva zrekonštruované domy, kde sa nachádza expozícia, ktorá zobrazuje históriu Kališťa a obcí tzv. Partizánskej republiky, ktoré boli centrom organizovaného protifašistického odporu po tom, ako nemecké jednotky v októbri 1944 obsadili B. Bystricu. Z pô-vodnej obce sa akoby zázrakom zachovala aj malá kaplnka. Z ostat-ných domov je možné vidieť iba ich základy. Taktiež sa tam nachádza pom ník obetiam tejto tragédie.

Národná kultúrna pamiatka Ka-lište je pod správou Múzea SNP v B. Bystrici. S počiatočnou úpra-vou jej areálu začalo Múzeum SNP v roku 2006, kedy sa uskutočnilo prvé „Stretnutie generácií“ – podu-jatie, ktoré sa odvtedy koná každý rok, vždy v polovici augusta, a na ktorom sa pravidelne zúčastňuje niekoľko tisíc ľudí.

* * *Povojnovú súčasnosť Kališťa si

priblížime v auguste pri príležitosti 11. Stretnutia generácií.

Viera KOVÁČOVÁ, Boris VIGAŠMúzeum SNP B. Bystrica

Kalište pred vypálením.

BOJOVNÍK / 6 6 7 BOJOVNÍK / 6

Meradlom národa nie je to, aký je, ale to, čo považuje za krásu a pravdu... F. M. DOSTOJEVSKÝ

7. ročník Pochodu za zdravím v Čiernom BaloguAk človek robí niečo nielen pre seba, ale aj pre druhých, tak sa všet-ky dobré sily vesmíru spoja za ním a za všetkým do čoho sa pustí. Tento výrok Martina Rázusa sa potvrdil v sobotu 27. februára 2016 pri organizácii 7. ročníka Pochodu za zdravím po stopách lekára a spisovateľa Dr. Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského.

Všetci sa autobusom prepravili do horského masívu Skalica (938 m n. m.) a od tejto kóty sa vydali turis-tickým tempom po cca 7 km trase k návratu do Čierneho Balogu.

Na kóte Salašíky (851 m n. m.) sme si urobili zastávku, preto-že kamaráti Ján Zemko a Milan Medveď tu v predstihu pripra-vili ohniskovú pahrebu na ope-kačku. V dobrej nálade a počasí, v lone prírody, so slzavými oča-mi od dymu, si viacerí netradične

prišli na svoje opekacie chúťky.Na záver sme sa stretli v kultúr-

nom dome Čierneho Balogu, kde nám Oľga Friedlová, Janka Mate-ová a Pavlína Giertlová pripravili chlieb so šmalcom, červenou cibu-ľou a čajom. A to úplne náročky, aby sme si i takto pripomenuli ži-votné krédo Dr. Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského: „Kto má zdravie a kus chleba, ten má všetko, čo mu treba“.

Milan KOVÁČIK, snímka Milan Pivovarči

Pochod za zdravím.

Bardejovské zasadnutie – slávnostné a tvorivéSlávnostné bolo tým, že sa ho zúčastnili najvyšší predstavitelia zväzu, politickej strany SMER-SD, okresu a zástupca mesta. Ďalej tým, že piati členovia boli ocenení Čestným uznaním UR SZPB a predsedníčke komisie pre prácu s mládežou Anne Petričovej bola udelená medaila M. R. Štefánika 3. stupňa.

Tvorivé bolo tým, že hľadalo spô-soby, ako udržať a rozšíriť členskú základňu a ako zvýšiť odber časopi-su Bojovník a Ročenky odbojárov.

Z rokovania a diskusie vyplynu-lo, že je potrebné zamerať sa hlavne na mládež formou rozširovania spo-lupráce so základnými a strednými školami a organizovaním spoločných akcií, ako sú vedomostné kvízy, stret-nutia a besedy s priamymi účastníkmi odboja, spoločné zájazdy po pamät-ných miestach bojov druhej svetovej vojny... Ako predseda OblV SZPB v Bardejove Milan Gibeľ v správe o činnosti zdôraznil, musíme pokra-čovať aj v osvedčených formách spo-lupráce, ako je Stretnutie troch gene-rácii a odborné semináre pre učiteľov škôl na tému 2. sv. vojny a SNP.

Počas celého rokovania boli k dispozícii najnovšie čísla časo-pisu Bojovník, prítomní sa mohli presvedčiť, že jeho obsah je zau-jímavý a mohli si ho aj objednať. V budúcnosti chceme tieto noviny dostať do škôl a aj takým spôso-bom rozširovať poslanie zväzu.

Vysoko bola hodnotená spoluprá-ca s mestom a s politickou stranou SMER-SD, pričom jednotliví zá-stupcovia vyslovili ochotu v tejto spolupráci nielen pokračovať, ale ju aj rozširovať. Veď aj v uznesení sa odporúča predsedom ZO a akti-vistom vyhotoviť a podpísať doho-dy o spolupráci so starostami obci, ZO Jednoty dôchodcov Slovenska a Únie žien. Leonard BAŇAS

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Rokovali odbojári MO SZPB partizána Tótha v RožňaveDňa 18. februára 2016 sa v priestoroch letnej záhrady hotela Kras v Rožňave stretli členovia MO SZPB partizána Tótha na svojej hodnotiacej členskej schôdzi. Zavítal medzi nás aj primátor Pavol Burdiga, predseda okresného úradu Ján Matu, ktorý je aj členom našej organizácie a podpredseda ÚR SZPB Norbert Lacko.

Predseda MO SZPB partizána Tótha Mi-lan Malček zhodnotil činnosť za uplynulé obdobie a predstavil návrh plánu práce na budúci rok. Hlavne je zameraný na prácu so žiakmi základných a stredných škôl.

Na niektoré akcie sú vypracované pro-jekty a mali by byť schválené komisiou mestského úradu.

Súčasťou programu bolo aj udelenie ocenení za uplynulé obdobie. Za spoluprá-cu s oblastnou organizáciou SZPB v Rož-ňave odovzdal N. Lacko medailu primá-torovi Burdigovi. Ďalšiu si za dlhoročnú prácu vo výbore MO SZPB a v oblastnej revíznej komisii prevzala Marika Füze-ková. Milan KUPČO

Čítajte Bojovník, informácie,aké sa inde nenájduNajmladšia ZO SZPB v trnavskej oblasti je v obci Šelpice. Vznikla iba v roku 2015 na podnet iniciátorky a predsedníčky Jarmily Valovičovej.

Šelpickí odbojári si svoje bilanč-né rokovanie usporiadali 25. febru-ára 2016. Zúčastnil sa ho aj oblastný predseda v Trnave Jozef Petráš.

Správa o činnosti konštatovala, že táto ZO SZPB pripravila v mi-nulom roku množstvo vlastných akcií – pripomenuli občanom vý-ročie oslobodenia obce, ukončenia 2. svetovej vojny, SNP i Deň voj-nových veteránov. Zúčastnili sa aj osláv oslobodenia na Slavíne.

Bohatá činnosť je aj výsledkom podpory zo strany starostky obce i spolupráce s ďalšími organizácia-mi, ako Jednota dôchodcov na Slo-vensku a s miestnym obchodným re-ťazcom. Obohatením života v celej obci je spevokol Dolina, v ktorom väčšinu tvoria práve členovia ZO

SZPB. V tomto roku v spolupráci so základnou školou plánujú navyše usporiadať výtvarnú súťaž pre deti.

Keďže viacerí členovia ZO SZPB v Šelpiciach pôsobili v pedagogic-kej sfére, v diskusii zaznela kritika súčasného vyučovacieho proce-su v oblasti výučby dejín, najmä 2. svetovej vojny, SNP, protifašis-tického odboja... Ďalšou témou kri-tiky bola neobjektívnosť verejno-právnych médií.

Oblastný predseda J. Petráš in-formoval o práci oblastného výboru a práci Ústrednej rady SZPB, kon-krétne o pripravovaných akciách v roku 2016. Vyzval na predplate-nie dvojtýždenníka Bojovník, ktorý prináša informácie, aké sa v iných médiách nenájdu. Emília DÍTEOVÁ

Šelpice.

Bardejov.

Trebišovčania boli oceneníukrajinskými medailami

Trebišov: Na snímke sprava: Ivan Kseňák, Igor I. Zinčuk, Milan Ur-ban, Mikolaj M. Kozlovský a Milan Malý.

V priestoroch trebišovského oblastného výboru SZPB sme pod-písali Dohodu o cezhraničnej spolupráci na ďalšie obdobie s Me-dzinárodným ukrajinským spolkom účastníkov vojny (MUSUV) a Ukrajinskou oblastnou organizáciou zahraničného kozáctva (ZOO OR UZK) v Užhorode.

Napriek tomu, že podpisy boli dané na papier až teraz, praktická a pre obe strany osožná spolupráca beží už niekoľko rokov.

Po podpísaní Dohody o cezhraničnej spolupráci predseda MUSUV Igor Ivanovič Zinčuk a hlavný ataman ZOO OR UZK Mikolaj Miko-lajevič Kozlovský sa rozhodli oceniť medailami troch členov predsed-níctva OblV SZPB v Trebišove: predsedu Milana Urbana, podpredsedu Ivana Kseňáka a tajomníka Milana Malého. – MU –

Pracujeme s mládežouKomisia učiteľov, žien a mládeže pri OblV SZPB v Banskej Bystri-ci už rozbehla tohtoročné svoje aktivity. Konkrétne organizačne pripravila súťaž Medzníky 2. svetovej vojny.

Je to nová začínajúca súťaž pre žiakov deviatych ročníkov ZŠ a žiakov osemročných gym-názií. Tento školský rok urobí-me v našom okrese školské kolá. Bolo by dobré, keby na strán-kach Bojovníka sme si mohli vymieňať skúsenosti z organi-zovania tejto dejepisnej súťaže.

Vo februári sa uskutočnilo aj okresné kolo dejepisnej olym-piády. V štyroch kategóriách súťažilo 54 žiakov ZŠ a dosiah-

li dobré výsledky. Odmenou od OblV SZPB im bude opäť zá-jazd. Tento školský rok si žiaci pozrú pamätník na Krpáčove a v Nemeckej.

Aj počas letných prázdnin v rámci letnej činnosti centrum voľného času zahrnie Putovanie po pamätných miestach a v spo-lupráci s našim oblastným vý-borom navštívia napr. národnú kultúrnu pamiatku na Kališti.

Milena VACHOVÁ, predsedníčka komisie

B. Bystrica: Na snímke sú prví traja úspešní riešitelia v kategórii C – deviatakov. Prvá zľava je predsedníčka komisie Ľ. Tomková, prvá sprava pracovníčka centra voľného času K. Líšková.

Novohrad, ako druhá DuklaTakéto konštatovanie zaznelo na februárovom rozšírenom zasa-dnutí predsedníctva OblV SZPB v Lučenci.

Poďakovanie ženámPri príležitosti Medzinárodného

dňa žien sa 8. marca uskutočnilo stretnutie s funkcionárkami OblV SZPB Bratislava.

JUDr. Dušan Vilim, nás pozdra-vil slovami z blahoželanía ženám uverejneným v Bojovníku 5-2016, od podpredsedu SZPB Norberta Lacka: „ženy hladia rukou, vedia udrieť, ale aj odpúšťať“. Poďakoval nám za celoživotnú prácu v pro-spech rodiny a spoločnosti.

Na jeho slová nadviazal priamy účastník ná rodnooslobodzovacie-

Schôdza ZO SZPB GiraltovceDňa 26. februára sa v ZO SZPB Giraltovce konala výročná členská schôdza za prítomnosti tajomníka OblV SZPB Svidník Mikuláša Žižáka.

Výbor ZO zhodnotil celkovú činnosť za rok 2015 a zároveň si vytýčil nové úlohy na rok 2016. Zvláštny dôraz výbor kládol na rozširovanie členskej základne, pre-dovšetkým na prijímanie mladých ľudí. Na členskej schôdzi boli pri-jatí aj traja mladí členovia.

Tajomník OblV SZPB vo Svidní-

ku Mikuláš Žižák prítomných čle-nov oboznámil s oblastným plánom hlavných úloh.

V diskusii sa členovia ZO SZPB zaoberali spoluprácou medzi mlá-dežou a miestnymi školami, ktoré by si mali pripomínať výročia oslo-bodenia giraltovského regiónu.

Jozef ŽIŽÁK

ho zápasu, člen predsedníctva ÚR SZPB Karol Kuna. Vyjadril vďač-nosť nám ženám, nositeľkám ži-vota, za našu pozitívnu úlohu pri udržiavaní rodiny, výchove a sta-rostlivosti o deti.

Predseda oblastného výboru Martin Krno vyzdvihol aktívnu účasť funk-cionárok OblV SZPB na všetkých ak-ciách organizovaných oblastným vý-borom. Poznamenal pritom, „že bez žien by akcie neboli a boli by smutné, ženy vedia rozveseliť.“

Mária BOHRNOVÁ, členka OblV SZPB Bratislava

Po správe o činnosti, informá-cii o hospodárení, o počte člen-skej základne, o odbere novín Bojovník a Ročenky odbojárov 2016 oblastný predseda Jozef Cerovský informoval o aktivi-tách a akciách pripravovaných na rok 2016. Neopomenul ani otvorenie pamätníka Holokaus-tu v Seredi.

Veľmi dobrou iniciatívou bolo pozvanie na toto rokovanie his-torika Štefana Chrastinu z No-vohradského múzea a galérie v Lučenci, ktorý nám prednášal na tému „Oslobodenie Novohradu“.

Skonštatoval, že v bojoch na juhu Slovenska padlo najviac ruských, ukrajinských, rumun-ských a slovenských vojakov na strane osloboditeľov, ale veľa strát bolo aj na strane nepriate-ľa. Po Dukle je náš kraj najväč-ším bojiskom, aj podľa množ-

stva za slobodu preliatej krvi. Tunajšia operácia trvala dva

mesiace a vyžiadala si 20 836 padlých a ranených vojakov Červenej armády a 15 000 vo-jakov rumunskej armády. Zo strany nepriateľa padlo 6 425 nemeckých a 650 maďarských vojakov.

Tieto čísla a skutočnosti varu-jú. Sú dôkazom, že v Novohrade bola sloboda naozaj draho vykú-pená.

Dukla pamätník má už tretiu sochu. V Novohrade by si za-slúžili mať zvečnenú slovenskú matku ako víta svojho syna z bo-jiska a tiež Rumuna a Rusa. Sme povďační mladému človeku, historikovi, ktorý nám poskytol tieto vzácne informácie a aj na ich základe si slobodu budeme vážiť ešte viac. Mária ŠVIKRUHOVÁ

podpredsedníčka oblastného výboru

BOJOVNÍK / 6 8

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Anton Prvonič – hrdý pilot RAFAk niekedy zavítate do Záhorskej Bystrice, možno si všimnete pamätnú tabuľu na rodnom dome stíhacieho pilota Antona Prvo-niča, ktorá hlása: „V tomto dome sa 5. 5. 1915 narodil plk. Anton Prvonič, príslušník 312. čs. squadrony Royal Air Force. Zahynul 15. 5. 1944 v Anglicku. Česť jeho pamiatke.“

Pri minuloročných slávnostiach 70. výročia ukončenia 2. sv. vojny si Antonovi príbuzní pripomenuli sté výročie jeho narodenín, ktorých sa však tento náš hrdina nedožil. Zomrel ako 29 ročný a pochovaný je na leteckom cintoríne v Brook-woode pri Londýne.

Cesta Antona Prvoniča k lietaniu sa začala možno aj náhodne. Po skončení meštianskej školy v Stu-pave sa vyučil za zámočníka v Bra-tislave. V októbri 1936 ho odviedli k vojsku a dostal sa k leteckému pluku T. G. Masaryka. Podal si žia-dosť o zaradenie do pilotného vý-cviku a podpísal reverz, v ktorom sa zaviazal, že ak bude prijatý, odslúži si po ukončení vojenskej služby po-žadovaný počet vojenských cviče-ní. Letecký výcvik absolvoval od februára do novembra 1937 v Nitre, potom 1. marca 1938 ho vymenova-li za pilota a 1. mája dostal hodnosť slobodníka.

Sen sa mu splnil. Lietal. Potom však prišla májová mobilizácia, jesenná zrada v Mníchove, marec 1939 a roztrhnutie Československa

a fašistická Slovenská republika. Anton Prvonič, potomok chor-

vátskych prisťahovalcov, z ktorých tí starší dodnes ešte hovoria na Slo-vensku aj svojím materským jazy-kom, chlapec, ktorého životným snom bolo lietať, na prekvapenie všetkých kolegov aj príbuzných od letectva odišiel. Nechcel byť súčas-ťou fašistickej vojenskej mašiné-rie. Našiel si civilné zamestnanie. Krátko pracoval u fi nančnej stráže

v Bratislave a následne odišiel ďa-leko od centra politického diania, na Kysuce, k Turzovke.

V apríli 1940 prišiel domov na krátku dovolenku, no bol celý nesvoj, nespokojný a rozrušený. Keď sa ho otec opýtal na príčinu, odpovedal: „Musím ísť za svojím zamestnaním“, odvetil a pozrel sa pritom na oblohu. Vtedy ho videli napo sledy.

Cesta za snomDva razy utekal zo Slovenska do

zahraničného odboja. Po prvý raz ho v Maďarsku chytili, druhý raz bol informovanejší. Slovensko opustil 15. októbra 1940 a o deň neskôr sa už hlásil v česko-slovenskom stredisku v Belehrade. Nasledoval Istanbul a 3. decembra sa dostavil k česko-slovenskej jednotke v Pa-lestíne. Zaradili ho do 11. práporu, k rote sprievodných zbraní.

Z Jeruzalema je k preliačine pri Mŕtvom mori, nazývanej Judejská púšť, dovedna len tridsať kilomet-rov. Je to však cesta cez vrchy do hĺbky 392 metrov pod úroveň mora. A práve uprostred tejto púšte bez vody a bez tieňa, navôkol len piesok a skaly, britskí sprievodcovia neur-čito mávli okolo seba rukou a pove-dali: nuž, tento kúsok púšte je váš. Good bye!

Nedalo sa tam žiť a predsa tam prežili december, január a takmer celý február. Všetci vytrvali. Ab-solvovali púštny vojenský výcvik, lebo situácia na africkom fronte si vyžadovala nové jednotky. Česko-slovenská jednotka opustila Judej-skú púšť 24. februára. Presunula sa k Alexandrii a tam vykonávala strážnu službu.

No tam už pilot Anton Prvonič veľa nenastrážil. Strohý záznam v jeho kmeňovom liste hovorí, že z Afriky ho odvelili 10. marca 1941 na rozkaz československého mi-nistra národnej obrany v Londýne. Nariaďovalo sa v ňom zhromaždiť všetkých výkonných letcov do An-glicka.

O dva mesiace neskôr, 5. mája 1941, v deň svojich 26-tych naro-

denín, prišiel Prvonič do Cardiffu. Už o dva týždne, 19. mája ho prijali v hodnosti vojaka do RAF, anglic-kého kráľovského letectva. O ďalší týždeň, 26. mája mu priznali hod-nosť „acting sergeant“ a 21. júna ho poslali do mesta Upravon, kde bola letecká škola – Central Flying School. Odtiaľ už viedla rovná cesta k bojovej jednotke. No nie k česko-slovenskej, ale k britskej. Keďže ho čoskoro, už 15. septembra, povýšili do hodnosti čatára, znamenalo to, že svoje bojové úlohy si plnil viac ako dobre.

V československej perutiAnton Prvonič sa k nej dostal až

ďalší rok. Prežil zlú zimu, počas ktorej ho stíhali choroby, vrátane pobytu v nemocnici. Po vyzdravení

sa prihlásil u veliteľa 312. čs. stíha-cej perute.

Opäť nastali bežné bojové dni, z ktorých každý mohol byť ten posledný. Našťastie rok 1943 taký ešte nebol. Dňa 18. augusta sa už v britskej hodnosti Flying Sergeant šťastlivo vrátil aj zo známej Diop-skej operácie, v ktorej si britské ve-lenie vyskúšalo možnosti vylodenia v Normandii.

Mal však aj nehodu, ktorá ho po-

stihla posledného februára 1943. Kronika perute o tom prezrádza, že toho dňa pri rolovaní Prvonič nevi-del stojaci R/T-1 na perimetri a po-škodil nielen voz, ale aj lietadlo.

V archíve sa uvádza, že z preško-lenia v Croydone sa 5. februára 1944 opäť vrátil k tristodvanástke, v rámci ktorej o desať dní letel na ďalší bojo-vý let. Potom lietal takmer denne až do konca marca. V apríli oddycho-val, ale v máji opäť bojoval. Svoje 29-té narodeniny však prežil len o desať dní.

Jedným z tých, ktorí Antona Prvo-niča poznali, bol aj stíhač František Loucký, autor knihy Mnohí nedole-teli. Hovoril o ňom, že „bol dobrý letec a ešte lepší kamarát. Vysoký s fúzikmi a šibalským úsmevom na tvári. Hrdo nosil na hrudi odznak

RAF. Spočiatku lietal ako my všetci, na „spiťákoch jedna“, tak sme im hovorili, to boli cvičné stroje, bez kanónov, neskôr na dvojkách, tie už kanóny mali. Priamo u nás pre-rábali dvojky na spitfi re V, tie mali dva kanóny a štyri guľomety. Silné nemecké letecké sily nalietavali nad anglické mestá a dediny každý deň a ničili ich, zabíjali ľudí. My všetci sme dobrovoľne nasadzovali životy na ich obranu.“ Marta SLEZÁKOVÁ

František Žáček bol nielen novinár, ale aj filmár a karikaturista

Takto sa začína odvíjať dej Slovensko-gruzínskeho celove-černého fi lmu Prerušená pieseň (1960). Vďaka televízii si ho nie-len starší, ale, našťastie, i tí mlad-ší diváci môžu často pripomínať.

Ide o dobrodružno-romantický príbeh o priateľstve, láske a hr-dinstve. Na scenári podľa sku-točného príbehu spolupracoval

vtedy aj Albert Marenčin. Réžiu tohto úspešného diela mal Gruzí-nec Nikolaj K. Sanišvili spolu so Slovákom Františkom Žáčkom... Dávnejšie sa práve o tomto na-šom novinárovi, fi lmárovi a vý-tvarníkovi pokúšam dozvedieť niečo viac.

František Žáček sa narodil 27. apríla 1920 v Malackách.

– ...Bol jednou zo zaujímavých osobností novinárskeho sveta v prvých štyroch rokoch po máji roku 1945... – pripomína v No-vom slove publicista Ivan Bonko (5. júna 1980). A nielen novinár, ale tiež výtvarník a od roku 1948 dramaturg hraného fi lmu v Bra-tislave. V roku 1950 začal písať scenáre a užšie spolupracovať s fi lmovým dianím už aj ako re-žisér.

V období po oslobodení patril medzi „priekopníkov novodobej slovenskej politickej karikatúry“ (Andrej Švec); ako výtvarný re-daktor a karikaturista sa František Žáček podieľal na vytváraní kon-cepcie humoristicko-satirického časopisu Šibeničky, kde kreslil

pod značkou Fe. Tejto tvorbe sa venoval až do svojej smrti, keď prispieval, najmä koncom päťde-siatych rokov, do časopisov Ro-háč a Predvoj.

Pred 70 rokmi – ešte roku 1946 – prešiel František Žáček do ko-lektívu redakcie denníka Bojov-ník, ktorý od roku 1947 premeno-vali na Obranu ľudu. Ako vedúci kultúrnej rubriky písal divadelné, fi lmové aj výtvarné kritiky a za krátky čas si získal dobré meno kultúrneho publicistu. V tom čase sa začínala formovať i mla-dá slovenská kinematografi a. Tu sa osvedčil ako jeden z vedúcich organizačných pracovníkov a do scenáristického kolektívu pri-tiahol o. i. aj Vladimíra Mináča

a Ivana Bukovčana. Filmografi a Františka Žáčka začína doku-mentom Bratislavská jar (1955) a potom fi lmami Rohy (1955), Čert nespí (1956), Prerušená pieseň (1960) a Pokorené rieky (1961).

František Žáček strávil pri fi l-movej práci asi trinásť rokov. Pred 55 rokmi – 28. októbra 1961 – ako 41 ročný – dobrovoľne predčasne odišiel. Jeho tragická smrť pripomína, že kedysi pat-ril medzi výtvarných umelcov, s ktorými i študoval – Viliama Chmela, Ervína Semiana a Ľu-bomíra Kellenberga. Za šestnásť-ročné obdobie Žáčkovho tvo-rivého obdobia (1945 až 1961) vykonal dosť na to, aby sme ho dnes s vďakou spomenuli.

Pavol M. KUBIŠ

Prerušený život i tvorba...V lete roku 1942 sa s hitlerovskými armádami dostali na Kau-kaz i Slováci – príslušníci slovenských jednotiek, ktoré sloven-ská fašistická vláda vohnala do vojny proti Sovietskemu zväzu. Medzi nimi bol i Mišo Zvara a jeho priateľ Ján Soviar. Už v čase, keď ešte fašisti slávili veľké úspechy, začali slovenskí vojaci pre-chádzať k Červenej armáde. Mišo s Janom sa tiež rozhodli pre-behnúť a v príhodnej chvíli svoj úmysel aj uskutočnili...

V článku Cesta vojaka do zajatia a šťastný návrat (Bojovník č. 5/2016, str. 8) zapracoval novinársky škriatok. Na začiatku sme meno povstaleckého vojaka Ondreja SOPUCHA správne uviedli, no na konci sme napísali Ján SOPUCH.

Redakcia sa za tú to nepresnosť ospravedlňuje.

Ospravedlnenie

9 BOJOVNÍK / 6

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...druhá svetová vojna sa pre dve krajiny stále neskon-čila?

Keďže Japonsko a Rusko doteraz nepodpísali miero-vú dohodu, panuje medzi nimi len prímerie.

Dôvodom je spor o Kurilské ostrovy, na ktoré si oba štáty nárokujú. 56 ostrovov sa tak stalo dôvodom pre-čo majú Japonsko a Rusko podpísanú len deklaráciu o ukončení vojnového stavu, nie však mierovú dohodu.

...povstalecké vojsko sa od 29. 8. 1944 nazývalo 1. čes-koslovenská armáda?

Názov 1. československá armáda na Slovensku začal platiť až 30. septembra 1944.

...SNP malo naozaj veľký ohlas u českého obyvateľ-stva?

Heinricha Himmlera na to 3. 9. 1944 ďalekopisom upozornil protektor K. H. Frank.

...podľa oznámenia Predsedníctva SNR z 20. 9. 1944 bol na povstaleckom území povolený telegrafi cký styk, ale telefónny styk bol zakázaný?

Povolené boli len vojenské a služobné hovory me-dzi jednotlivými povereníctvami. Na telefonovanie na poštových úradoch mal dohliadať vojenský poštový dozorca, ktorý mal prerušiť prípadné súkromné hovory. Ostatné poštové služby (zásielky listové, balíkové a pe-ňažné) fungovali bez obmedzenia.

30. 9. 1944 boli tieto podmienky na povstaleckom území upravené stanovením prednostného práva, podľa ktorého na prvom mieste boli hovory vojenské, potom služobné hovory povereníctiev, štátnych úradov a v po-slednom rade ostatné hovory. Pripúšťali sa aj súkromné hovory s tým, že naďalej boli cenzurované.

...dňa 21. septembra 1944 sa Zbor povereníkov uznie-sol na zákaze výčapu liehových nápojov, vrátane vína, na celom území oslobodenej časti Slovenska?

Výnimku tvorilo pivo.

...po boku nacistických okupantov pôsobili proti účast-níkom SNP, po jeho vojenskej porážke, aj slovenské oddiely žandárstva?

Pôsobením plk. Alojza Králika a neskôr plk. Timoteja Ištóka sa podarilo vytvoriť tri Pohotovostné oddiely žan-dárstva, a to v Bratislave, Trenčíne a Banskej Bystrici.

Pri strážnych a očisťovacích prácach sa nacisti spolie-hali hlavne na slovenské gardistické jednotky, ktorých počet sa neustále zvyšoval. Kým v septembri 1944 ich bolo 1 015 mužov, koncom októbra to bolo už 3 270 mu-žov.

...27. septembra 1944 predsedníctvo SNR v Banskej Bystrici prijalo uznesenie, podľa ktorého občania v patrizánskych oddieloch, resp ich rodinní príslušníci, majú tie isté zákonné nároky na vyživovacie príspevky ako príslušnici vojska v rámci platných predpisov?

A že MNO bratislavskej vlády zriadilo v ten istý deň v Nitre sústreďovací tábor pre „nespoľahlivých a menej spoľahlivých dôstojníkov“?

...slovenská vláda si na základe dohody z 9. októbra

1944 sama fi nancovala okupáciu Slovenska nacistic-kými jednotkami?

Hitlerovskému Nemecku tým umožnila pokračovať v drancovaní hospodárskych zdrojov Slovenska, násil-ne využívať pracovné sily na stavbu opevnení na Slo-vensku a v Nemecku a evakuovať výrobné zariadenia z mnohých závodov.

Bojovník už kedysi uviedol, že do konca vojny nás táto okupácia stála 6 miliárd vtedajších slovenských ko-rún!

...o bojovej hodnote talianskej armády nemali príliš vysokú mienku ani ich spojeneckí Nemci?

Dosvedčuje to aj dobový vtip z čias ako Taliansko na-padlo Grécko.

– Môj vodca, Taliansko vstúpilo do vojny?– Čože...? Pošli proti nemu divíziu...– Ale ono vstúpilo do vojny na našej strane!– No čo už, pošlite mu na pomoc armádu...

A. MIKUNDOVÁ, aj s využitím Deň po dni SNP

Kto pomáhal Hitlerovi s petrochémiou?

Kto sú bratia Kochovci? Stačí, aby sme si do vyhľadávača google napí-sali slová Charles a David Kochovci (alebo len Kochovci) a objaví sa nám tento text:

Charles de Ganahl Koch a David Hamilton Koch, známi tiež ako bratia Kochovci, sú majoritnými vlastníkmi energetického konglomerátu Koch Industries Inc., ako aj znační fi nanční podporovatelia libertarianizmu (po-dobný liberalizmu, ale s ešte väčším dôrazom na neregulované trhy a vlád-ne vplyvy) a konzervativizmu v USA. Podľa rebríčka časopisu Forbes sa

k 5. 2. 2015 obaja bratia zhodne na-chádzajú na šiestom mieste, pričom majetok každého z nich dosahuje 41,9 miliardy dolárov.

Fred Chase Koch, otec Charlesa a Davida, prišiel k svojmu prvému majetku vďaka vynálezu novej tech-niky tepelného krakovania (thermal cracking), prostredníctvom ktorej sa ropa pretvára na ľahšie oleje a na benzín.

* * *V rokoch 2. sv. vojny Fred Ch. Koch

dosiahol v biznise svoje prvé úspechy, vrátane, za hranicami USA. Napo-

mohlo mu partnerstvo s Wiliamom R. Davisom, ktorý sympatizoval s nacistami. No a tento Davis podľa J. Mayerovej najal Kocha na výstavbu rafi nérie, ktorá sa neskôr stala kľúčo-vým priemyselným elementom „vo-jenskej mašinérie“ Tretej ríše, hovorí sa v článku Nicholasa Confessoreho v The New York Times.

V historickom poohliadnutí sa za dejinami fi rmy sa však tento fakt ne-nachádza.

Predstaviteľ Koch Industries Ken Spain vyhlásil: „Pokiaľ obsah knihy J. Meyerovej odráža veľmi ranné no-vinárske materiály o rodine Kochov-cov, o Koch Industries alebo o zapoje-ní sa Charlesa a Davida do politického života, tak potom očakávame, že bu-deme mať hlboké rozpory s interpre-táciou faktov i s ich zdrojmi a taktiež proti tomu razantné výhrady“.

Meyerová opisuje Kochovcov a ďalšie rodiny ako tajné a chamtivé sily, stojace za posilnením a rastom súčasného konzervatívneho hnutia, píšu noviny. Títo fi lantropi a sponzori podnietili podľa Meyerovej schváliť smerovanie proti zasahovaniu vlá-dy do ekonomiky a zvyšovania daní. Také smerovanie chráni záujmy ich podnikania a aj vlastné majetky.

S využitím The New York Times, január 2016

Dark Money v novej knihe Jane Mayerovej „Temné peniaze“ (voľný pre-klad) tvrdí, že otec bratov Kochovcov napomáhal výstavbe petroche-mickej fabriky pre nacistov. Čiže závodu, ktorého výstavbu vraj osobne schválil Adolf Hitler, uvádzajú The New York Times.

5 katastrofických ropných vojenAmerický časopis The National Interest vytvoril zoznam piatich ropných konfliktov, ktoré sa skon-čili katastrofou.

V dejinách rôzne štáty vstupovali do vojny len preto, aby získali strategický surovinový zdroj – ropu. Často sa však snaha ovládnuť cudzie, zmenila na zničenie vlastného štá-tu, píše list.

Prvé dve miesta v zozname bojov o ropné zdroje patria bitkám z obdobia 2. sv. vojny. Na prvom mieste je Japonsko

V auguste 1941 Európa a USA zaviedli embargo na do-dávky ropy Tokiu kvôli jeho agresívnej politike voči Číne a okupácii francúzskej Indočíny. Podľa autora článku prá-ve toto sa stalo katalizátorom japonskej agresie v Tichom oceáne, na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii, hoci je očividné, že existovalo množstvo príčin, ktoré popohnali Japonsko, aby vstúpilo do 2. sv. vojny.

Rozbitie tichooceánskeho námorníctva USA v Pearl Har-bore ropný problém Japonska nevyriešilo. Uľahčenie jeho hospodárstvu neprinieslo ani obsadenie ázijských nálezísk, nakoľko privážať palivo odtiaľ bolo mimoriadne neľahké.

Na konci vojny „Japonci museli kvôli leteckému benzínu vytínať lesy“. Vojna a snaha o získanie neobmedzených zá-sob ropy nakoniec Japonsku spôsobili krach ríše, uvádza list. Na druhom mieste je Stalingrad...

...a vojna nacistického Nemecka so ZSSR. Idea blitzkrie-gu krachla už v lete 1941. „Ak niekto z lídrov bol posadnu-tý ovládnuť ropu, tak určite to bol Hitler, ktorý sa sťažoval, že ,moji generáli nevedia nič o ekonomických aspektoch vojnyʻ. Lenže oni by, na rozdiel od Hitlera, asi ťažko po-slali hlava nehlava svoje tanky na dobytie ropy“, hovorí sa v článku.

K júnu 1942 boli hlavné sily uťahanej nemeckej nacis-tickej armády nasmerované na obsadenie území na juhu Ruska, ktoré sú bohaté svojimi ropnými náleziskami. K au-gustu nacisti narazili na dilemu – obsadiť Stalingrad alebo ropu na Kaukaze. Nacistická armáda sa teda rozdelila, no nedokázala dosiahnuť ani jeden z týchto cieľov.

Päticu katastrofických ropných vojen ešte tvoria: Iránsko-iracká „tankerová“ vojna 1980–1988, vpád Iraku do Kuvajtu v roku 1991 a vojny USA v Iraku.

Sokolovo: Boj, na ktorý môžeme byť stále hrdí

Možno aj preto naši vojaci tak ra-zantne protestovali, keď ich veliteľ Voronežského frontu genplk. F. I. Golikov, pod ktorého velenie spadali, chcel nasadiť na menej náročný úsek proti maďarským divíziám. Veliteľ práporu L. Svoboda nástojčivo požia-dal o nasadenie proti nemeckým jed-notkám.

Ostrý bojový poplach bol našim vy-hlásený už v noci 2. marca. Nemecká 4. tanková armáda totiž prerazila po-zície Voronežského frontu a valila sa na Charkov. Rozkaz pre náš prápor bol jednoznačný. Udržať postavenie na nízkom brehu rieky Mža v úseku

Mirgorod – Sokolovo – Arťuchovka (takmer 15 km). A ak nepriateľ toto postavenie už prekročil, zatlačiť ho späť za rieku a nedovoliť mu pokra-čovať v postupe na Charkov.

Dnes je už veľmi ťažké dopátrať sa pravdy, koľko dôstojníkov, rotmaj-strov, poddôstojníkov a vojakov bolo v bitke o Sokolovo vyradených z boja. Všeobecne sa uvádza 86 padlých, 106 ranených a 30 nezvestných. Vie sa však, že boj to musel byť krutý keďže podľa historikov Nemci na „našom“ úseku nasadili 40 tankov a 20 obrne-ných vozidiel.

Priamo v Sokolove je dnes v spo-

ločnom hrobe pochovaných 67 našich rodákov, vrátane veliteľa 1. roty Hrdi-nu ZSSR in memoriam npor. Otakara Jaroša.

Z nezvestných sa historici dopátra-li o osude najmenej dvadsiatich. Boli medzi nimi i piati, ktorí sa potom spo-lu s protektorátnymi novinármi dob-rovoľne zúčastnili propagačnej akcie štátneho tajomníka Protektorátu Če-chy a Morava K. H. Franka a 30. 10. 1943 hovorili o zničení celého práporu v bitke pri Sokolove.

Pravda je však iná. Českosloven-skí vojaci sa v tejto svojej prvej bitke vyznamenali a napriek tomu, že hneď v prvom boji stratili takmer štvrtinu stavu, Nemci cez nich neprešli. Svoje pozície opustili až na rozkaz nadriade-ného „na odpútanie sa“ od nepriateľa.

Podľa M. Brož: Hrdinové od Sokolova

Keď sa 1. čs. samostatný poľný prápor v ZSSR (26 dôstojníkov, 10 rot-majstrov, 237 poddôstojníkov, 663 vojakov a 38 žien – zdravotníčky, ra-distky... a dve odstreľovačky.) začal 30. januára 1943 presúvať na front, na jeho bojovej zástave už bola stuha od predstaviteľa mesta Buzuluk s nápisom „Smrť nemeckým okupantom“.

BOJOVNÍK / 6 10

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Jasenie so 78-ročným Mila-nom Grúberom. Košice – sídl. Mier s 94-roč-ným Ondrejom Mertinkom. Nová Baňa s 94-ročnou Má-riou Novákovou, 91-ročným Šte-fanom Spurným, 88-ročným Jo-zefom Miškelom, 73-ročným Ing. Ľudovítom Vozárom a 72-ročnou Otíliou Blahusovou.

Pliešovce – genmjr. A. Kordu s 86-ročnou Máriou Rievajovou. Pezinok s 94-ročným Alojzom Kokoškom a 74-ročnou Danielou Jureckou. Trebišov 3 s 93-ročným Vasi-ľom Šafranom.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

• Bratislava 3: Dr. Oto Fusák, DrSc. a Jozef Pevný 81 rokov.• Bratislava 12: Emil Richter 87 rokov.• Bratislava 16: Viera Žiláková 91 a Anna Vidrová 88 rokov.• Bratislava 18: Ing. Jozef Klanduch 75 rokov.• Bratislava 24: Štefan Čáni 88 rokov.• Bojnice: Emília Ajtnerová 87 rokov.• Bzince p/Javorinou – Cetuna: Milan Slávik 84 a Oľga Gulánová 65 rokov.• Badín: Anna Šúrová 88 a Darina Dan-ková 65 rokov.• Banská Bystrica – ZO gen. I. Gibalu – Fončorda: Vlasta Dovčiaková a Hele-na Haliarská 70 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Jozef Sokol 91 a Klára Kostelná 80 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Mgr. Pa-vel Čupka a Ján Murgaš 70 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Adela Kyjaková 90 rokov.• Bystré: Helena Cipalová 88 rokov.• Bátorove Kosihy: Alžbeta Benisková 90, Júlia Múčková a Mária Carasová 89 rokov.• Čaňa: Marta Murová 70 a Iveta Tili-monová 50 rokov.• Čierny Balog: Ing. Milan Giertl 50 rokov.• Dolné Vestenice: Anna Suchánková 75 rokov.• Dolná Krupá: Božena Škodová a Jo-zef Sýkora 65 rokov.• Galanta: Katarína Lanczová 80 rokov.• Harmanec: Jozef Žabka 65 rokov.• Hrachovo: Mária Mareková 83 rokov.• Humenné 1: Magda Kotradyová 84 rokov.• Hostie: Paulína Magušínová 95 a Šte-fan Krajčo 93 rokov.• Hanušovce n/Topľou: Jozef Sabo 50 rokov.• Hnúšťa: Mária Nevečeralová 93 a Pe-ter Ondrej 60 rokov.• Chtelnica: Mária Polakovičová 88 ro-kov.• Jasenie: Jozef Babka 75 rokov.• Kremnica: Ľubica Négerová 50 rokov.• Košice – Staré Mesto: Ján Petro 91 rokov.• Kordíky: Jozef Donoval 75 rokov.• Lipovec: Jana Kašíková 50 rokov.• Liptovská Teplička: Anna Matejková 86 rokov.• Liptovský Mikuláš: Mária Žiaranová 90, Rudolf Haraga 89, Emília Urbanová 88 a Ing. Anna Binková 70 rokov.• Lipany: Mária Hromjáková 85 rokov.• Ľubietová: Irena Filadelfi ová 83 ro-kov.• Martin – Stred: Mária Matelková 90, Magda Steinerová 88, Ondrej Kučera 87, Edita Boháčová 70, Oľga Odalošo-vá, Katarína Mažáriová a Ján Galgaňák 65 rokov.

• Martin – Sever: Emília Kubizňová 90 a Klára Rudá 87 rokov.• Martin – Východ: Anna Sliačanová 87, Ida Rakytová 82 a Anna Hulejová 75 rokov.• Myjava: Štefan Dekánek 89, Anna Bagalová 82 a Anna Viselková 81 rokov.• Medzibrod: Zdenka Huťková 65 ro-kov.• Medzilaborce: Andrej Mihalič 60 ro-kov.• Muráň: Anna Kotzmanová 94, Má-ria Sojáková 86, Zuzana Ďurejová 84 a PhDr. Stanislav Krokavec, CSc. 65 rokov.• Michalovce: Jolana Hrabovská 75 ro-kov.• Michaľany: Šarlota Vasilčáková 92 rokov.• Nižný Žipov: Jolana Ščerbáková 89 rokov.• Nové Mesto n/Váhom: Helena On-drašovičová 93, Božena Štukovská 86, Elena Priebrachová 83, Mária Lovásová 81, Jana Ševčíková 75, Michal Bartoš a Miloš Tomka 65, Mariana Valúšková 60 rokov.• Nová Baňa: Jozef Kráľ 95, Ernestína Šipikalová 92, Ing. Štefan Panuška 84, Ing. Ján Ivanič 81 a Soňa Chajmová 75 rokov.• Očová: Anna Tretiaková 75 a Ján Po-horelec 70 rokov.• Prašník: Katarína Kraváriková 94 a Alžbeta Zollerová 88 rokov.• Pohorelá: Františka Tešlárová 90, Ján Pompura 86, Júlia Tlučáková 84, Ing. Lukáč Kulifaj, CSc. 82, Štefan Matula 81 a Jozef Pompura 70 rokov.• Prievidza: Ján Dovina 94 rokov.• Púchov: Mária Slavíčková 89 rokov.• Petrovce: Pavol Kaňuch 45 rokov.• Petrovce n/Laborcom: Jozef Jaščur 65 a Ľubica Juhásová 60 rokov.• Rimavská Sobota 1: Jolana Čapkovi-čová 94, Gizela Belicová 85 a Mgr. Eri-ka Juhászová 55 rokov.• Rimavská Sobota 2: Emília Kaštano-vá a Ladislav Sládek 88, Darina Mišurá-ková 75, Mária Mikulášová 70, Viktória Barnová 65, Igor Praslička 60 a Alena Tilingerová 55 rokov.• Rožňava: Ing. Vlasta Martinková 60 rokov.• Stará Turá: Dagmar Racková 82 a Matúš Solovič 35 rokov.• Senica: Rudolf Medlen 86 rokov.• Sklabiňa: Vladimír Šuvada 65 rokov.• Skýcov: Magdaléna Husáková 85 a Edita Jenisová rokov.• Slovenská Kajňa: Mária Ivanová 65 rokov.• Sučany: Paula Bondová 96, Žofi a Mar-getínová 83 a Ján Koyš 70 rokov.• Sečovce 2: Verona Nováková 91 a Má-ria Kocúrová 82 rokov.

• Špania Dolina: Emanuel Bulla 80, Ján Ľupták 70 a Jozef Longauer 55 rokov.• Trebišov 1: Pavlína Bančanská 80 a Jiří Jetelina 50 rokov.• Trebišov 2: Michal Hospodár 93 ro-kov.• Trebišov 3: Ján Čintala 91 rokov.• Trenčianske Teplice: Veronika Kme-ťová 88 rokov.• Trenčín 1: Edita Cvachová a Jaroslav Šupala 91, Augustína Kuricová 89, Ing. Jozef Mikloš 86, Žarko Michaelli 82, Viera Andrisová 55 a Alena Macharová 50 rokov.

• Trhovište: Štefan Plašavský 70 rokov.• Tlmače: Vladimír Kotrus 70 rokov.• Topoľčany 1: Františka Mišutová 94 rokov.• Topoľčany 2: Anna Bošanská 89 a Jo-zef Bystričan 85 rokov.• Valaská: Martin Švantner 87 rokov.• Veľké Kapušany: Marián Pogáň 55 rokov.• Vranov n/Topľou 1: Agnesa Hajníko-vá, Monika Švandová a Ján Stirančák 60 rokov.• Vranov n/Topľou 2: Paula Lapuníko-vá 91 rokov.

• Vranov n/Topľou 3: Ján Liška 65 ro-kov. • Zámutov: Mária Ruščinová 65 rokov.• Zvolen – Zlatý Potok: Oľga Vaculová 81 rokov.• Zemianske Kostoľany: Mária Ďurtová a Peter Plevka 65, Peter Papánek 60 rokov.• Zemplínske Hradište: Anna Biačková 90 rokov.• Žiar n/Hronom: Mária Trníková 84 a Mária Luptáková 75 rokov.• Žilina 1: Matúš Behaň 95 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

V Giraltovciach bol Ján vyše 10 rokov tajomníkom ZO SZPB, osobitne sa zaslúžil o rozširovanie členskej základne, ktorá dovtedy stagnovala. Úzko pri tom spolu-pracoval s priamymi účastníkmi protifašistického odboja. Nadvia-zal efektívnu spoluprácu so samo-správou v Giraltovciach, za člena základnej organizácie zaangažoval aj primátora mesta a ďalších. Po-chopiteľne, že nezabúdal na spo-luprácu s miestnymi školami, často zavítal medzi školskú mládež.

Ján Gdovin dôrazne propagoval dejiny protifašistického odboja a zúčastňoval sa spomienkových výročí oslobodenia, SNP, KDO... Osobne sa angažoval aj pri vý-

stavbe pamätníka v Kobylniciach, ktorý pripomína partizánsku od-bojovú činnosť Čapajevovcov na východnom Slovensku. Tento bol slávnostne odhalený pri 70. výročí SNP. Za zmienku tiež stojí, že na tomto pamätnom mieste bola za-ložená aj nová každoročná tradícia stretnutia troch generácií.

Občianskym povolaním bol Ján Gdovin baník. 33 rokov fáral v Ostravsko-karvinských baniach, bol predák s titulom „Hrdina socia-listickej práce“.

Dá sa teda povedať, že všetko, čoho sa 80-ročný jubilant Ján Gdo-vin v živote chytil, to prinášalo vy-soké výsledky.

Ústredná rada SZPB taktiež pozi-

tívne zhodnotila celoživotnú prácu pána Jána Gdovina a na návrh ob-lastného výboru vo Svidníku ude-lila menovanému medailu M. R. Štefánika II. stupňa. Jubilantovi ju odovzdal predseda OblV SZPB Jozef Rodák počas priateľského posedenia. Jozef ŽIŽÁK

Jubilant so značkou úspechRodák z Brezova pri Giraltovciach Ján Gdovin sa 25. februára 2016 dožil 80 rokov. K jubileu ho prišli pozdraviť aj členovia predsedníc-tva OblV SZPB zo Svidníka, ktorého bol dlhé roky aktívnym členom.

Koloman Vida deväťdesiatročný

Pôvodne sme boli v tíme piati, ale po prechode Priečnym sedlom bolo jasné, že Kolja bude potrebo-vať na zostup viac času a tak sme sa rozdelili. Zostali sme so svok-rom vo dvojici a traja mladší sa pustili rýchlym tempom do doliny pre prípad, že by sme potrebovali pomoc Horskej služby. Na šťastie, mobilné spojenie fungovalo a tak sme boli v neustálom spojení.

Nebudem čitateľa ďalej napínať, všetko sa skončilo dobre. Faktom však je, že sme obaja prežili v horách situáciu, kedy bolo treba siahnuť na

dno fyzických a psychických síl.Snažil som sa Kolju myšlienkami

odpútavať od namáhavej cesty. Ne-ustále sme debatovali.

O jeho mladosti a účinkovaní v SNP v radoch Hornonitrinskej partizánskej brigády, o mesiacoch strávených na nútených prácach v Nemecku. Prešli sme si aj našu večnú spoločnú tému o politike a živote. Hovorili sme o vzťahu mladej generácie k histórii. Ako vždy aj tentoraz sa zamýšľal nad tým, ako čo najzrozumiteľnejšie odo-vzdať historické posolstvo mladým a formovať ich vlastenecké cítenie.

Osobne robil všetko pre to pri výcho-ve mladých ľudí ako dlhoročný vo-jenský pedagóg. Na svoje pozitívne skúsenosti však nadviazal aj vo funk-cii predsedu SZPB.

Nemohli sme obísť ani nedávny odchod jeho milovanej manželky Irenky. Vlastne celou cestou mi uka-zoval – aj tu sme boli s ňou a vtedy sa stalo... Táto strata ho bolí dodnes.

Záver zostupu bol veľmi drama-tický. V mihotavom svetle baterky sme dosť ťažko hľadali rozmočený tatranský chodník a bolo treba dávať veľký pozor aj na šmykľavé kame-ne. Ani som si nedokázal predstaviť, čo by sa stalo, keby... Ale Kolja sa opäť ukázal ako veľký bojovník a krátko pred desiatou večer sme konečne dorazili na Hrebienok. Boli sme v horách už sedemnásť hodín. V poloprázdnej reštaurácii bolo prí-jemne teplo a mali sme obaja pocit, že sme sa ocitli v naozajstnom po-zemskom raji.

„Čo si dáš Koloman,“ spýtal som sa ho s predstavou, že to asi bude silný čaj s rumom.

„Pivo a frťánka,“ odpovedal bez rozmýšľania, „ako vždy po poriad-nej túre“.

Bolo mi jasné, že je všetko tak, ako má byť.

Kolja, na cestu k stovke ti tvoji najbližší, rodina a priatelia spo-lubojovníci prajeme ešte veľa síl a pekných zážitkov a radosti zo ži-vota. pplk. v. v. Pavel VITEK

Bolo to pred desiatimi rokmi. Kolomanovi tiahlo na osemdesiat-ku a vedel, že vrchol turistickej kariéry má už dávno za sebou. S milovanými Vysokými Tatrami sa chcel rozlúčiť poriadnou tú-rou. Trasa, hore Malou Studenou dolinou, cez Priečne sedlo a zo-stup Veľkou Studenou dolinou, takou určite je. Nehovoriac, že aj nepriaznivé počasie k tomu prispelo. Najmä nepríjemný, hustý tatranský dážď, ktorý nás sprevádzal počas zostupu.

Snímka z turistickej túry: štart Tatranské Zruby – cieľ Kriváň (August 2000).

11 BOJOVNÍK / 6

Slovenský zväz protifašistických bojovníkovso sídlom Štúrova 8, 815 72 Bratislava – Staré Mesto

Právna forma: Občianske združenieIČO: 00177431

Vyzývame svojich členov, priateľov a sympatizantov, aby využilimožnosť poukázania 2 % podielu zaplatenej dane z príjmov

a poskytli tak podporu na našu činnosť v roku 2016

SZPB bol na tento účel zaregistrovaný d ňa 19. 11. 2015 v zozname prijímateľov 2 % dane v Notárskom centrálnom registri (www.notar.sk) pod sp. zn. NCRls45458/2015.

Aktuálne tlačivo je možné stiahnuť na našej webovej stránke www.szpb.sk

Za Váš príspevok a prejavenú dôveru vopred ďakujemeÚstredná rada SZPB

Kontakt: e-mail: ekonomka@szpb.sk telefón: 02/38104942, 0911 151 512 www.szpb.sk

Multimediálna časť VHM je otvorenáMinister obrany SR Martin Glváč sa 26. 2. 2016 zúčastnil na sláv-nostnom spustení multimediálnej časti v priestoroch Centrálnej expozície Vojenského historického múzea v Piešťanoch. Vybudo-vanie informačno-technického zabezpečenia na zvýšenie kvality výskumu Vojenského historického ústavu bolo spolufinancované z prostriedkov Európskej únie. Ide o jedinečnú udalosť v histórii slovenského vojenského múzejníctva.

„Vojenský historický ústav je jeden zo štyroch subjektov, ktorý v rámci rezortu obrany môže čer-pať eurofondy. Aj táto expozícia je dôkazom, že takéto fi nančné prostriedky sa dajú získať a naozaj priblížiť ľuďom vojenskú histó-riu, vojenskú techniku,“ povedal minister obrany SR Martin Glváč. Celkové náklady na vybudovanie projektu vo výške takmer 3 milió-nov eur sa získali z operačného programu Európskej únie „Vý-skum a vývoj“.

„Práve sme predstavili ďalší vý-stup nášho projektu, ktorý je veno-vaný multimediálnej časti. Pred-stavujeme tu hraný 3D fi lm, ktorý je o vojenskej histórii. Vybudovali

sme dotykové panely pre návštev-níkov v slovensko-anglickej mu-tácii, z ktorej sa dozvedia všetko o zbierkových predmetoch múzea. Návštevníci majú možnosť si poži-čať audiostanice a vypočuť si buď po slovensky, alebo po anglicky históriu jednotlivých predmetov, ktoré tu máme umiestnené,“ uvie-dol riaditeľ VHÚ Miloslav Čaplo-vič. Súčasťou projektu je aj e-bá-dateľňa, virtuálna bádateľňa a aj úložisko dát. V rámci programu mal premiéru dokumentárny fi lm Oceľové ticho, ktorý je venovaný 20. storočiu a vojenským dejinám Slovenska.

Múzejné oddelenie Vojenského historického múzea v Piešťanoch

sa začalo budovať v roku 2002 v objektoch po zrušenej 32. letec-kej základni. V roku 2004 bola pre verejnosť sprístupnená stála expozícia pod názvom Výzbroj čs. armády v rokoch 1945–1992. Expozícia je umiestnená na ploche väčšej ako 41 000 m2 a je členená na vnútornú a vonkajšiu. V expo-zíciách je pre verejnosť sprístup-nených vyše 400 kusov trojroz-merných zbierkových predmetov prezentujúcich výzbroj, výstroj a techniku používanú v čs. armáde od konca 2. svetovej vojny až po rok 1992. V depozitoch múzejné-ho oddelenia je ďalej uložených 18 500 predmetov múzejnej a gale-rijnej hodnoty. Väčšia časť veľko-rozmerných zbierkových predme-tov je sprístupnená na vonkajších plochách. Múzejné oddelenie Pieš-ťany registruje v zbierkovom fon-de 8 914 zbierkových predmetov, zaradených v 22 múzejných zbier-kach. Podľa mosr.sk, 26. 2. 2016

Za dobrý záber cesta do MoskvyV prvých dňoch februára som sa zúčastnil prehliadky hlavného mes-ta RF Moskvy. Zájazd organizovalo veľvyslanectvo RF na Slovensku v spolupráci s Ruským mierovým fondom ako odmenu za umiestnenie vo fotografickej súťaži „Ja a Rusko“ organizovanej veľvyslanectvom.

Naša malá skupinka šiestich fi na-listov mala možnosť vychutnať si to najlepšie z Moskvy. Návšteva mala aj ofi ciálny charakter keď nás na pôde Ruského fondu mieru privítala Elena Sutormina, predsedníčka ko-misie na rozvoj diplomacie.

Do fotografi ckej súťaže sa zapo-jilo veľa Slovákov rôzneho veku (dodali vyše 500 fotografi í), od naj-menších detí až po vojnových vete-ránov, ktorí bojovali bok po boku so sovietskymi vojakmi pri oslobodzo-vaní Slovenska od nacistov. Zapo-

jili sa aj Slováci žijúci v zahraničí, vrátane Slovákov žijúcich v USA či v Českej republike.

Ruské veľvyslanectvo už teraz pripravuje novú fotosúťaž s náz-vom „Naše spoločné víťazstvo“, ktorá bude venovaná pamätným udalostiam 71. výročia víťazstva a 75. výročia vypuknutia Veľkej vlasteneckej vojny.

Ján ROHÁR

Kolektívna monografia Slo-vensko a Slováci vo víre dru-hej svetovej vojny (aktuálne vydaná pri príležitosti 70. vý-ročia ukončenia 2. svetovej vojny) populárnou formou približuje všetky relevantné aspekty vojenských dejín Slo-venska v rokoch 1939–1945 a to nielen písaným slovom, ale tiež za pomoci bohatého obrazového materiálu (foto-grafie, ilustrácie, dobové pla-gáty, dokumenty, schematiz-my, tabuľky, grafy, mapy).

Kniha má prispieť k popularizácii najnovších poznatkov slovenskej vo-jenskej historiografi e. Ambíciou autorov bolo osloviť čo najširší okruh čita-teľov (predovšetkým z radov laickej verejnosti), aj preto bola pri spracovaní projektu uprednostnená vedecko-populárna forma. Stredobodom pozornos-ti je vývoj ozbrojených síl na území Slovenska, ako aj ozbrojená odbojová aktivita Slovákov doma i v zahraničí.

Veľká pozornosť je venovaná nasadeniu slovenskej armády na frontoch 2. svetovej vojny. Z hľadiska časového sa najväčší akcent kladie na obdobie od vypuknutia SNP v auguste 1944 do začiatku mája 1945, kedy sa zavŕšilo oslobodzovanie Slovenska. Podľa: www.promilitariahistorica.sk

Nová publikácia

Hlboká poklona červenoarmejcovi plk. v. v. Ladislavovi Sládekovi z R. Soboty je ocenením jeho účasti na hrdinskom boji počas 2. sv. vojny. Súčasne je aj poďakovaním za jeho aktivity, keďže dodnes sa každoročne zúčastňuje besedy aspoň na piatich základných školách, na ktorých pravdivo informuje mladých ľudí o spoločnom boji.

Recenzia

A vo Viedenskom lese stále stoja stromySkutočný príbeh založený na vyše 500 listoch adresovaných ra-kúskemu chlapcovi, ktorého poslali v roku 1939 rodičia do Švéd-ska, aby ho uchránili pred nacistickým prenasledovaním.

Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajom-stvom, ale až kniha Elisabeth Asbrinkovej, ktorú vydalo vydavateľ-stvo Absynt, ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval. Poukazoval aj na to, do akej miery sa švédskej, ale nielen švédskej spoločnosti podarilo vytlačiť z povedo-mia zodpovednosť za holokaust.

Je to tiež kniha o súčasnosti, keďže „poukazovanie na hanebnú mi-nulosť prebúdza citlivosť na drámu, ktorá sa odohráva pred našimi očami – drámu utečencov v súčasnom svete“. Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem „horšej rasy“ nahradila „cudzia kultúra“.

Obrana č. 1/2016

Správne vylúštenie tajničky z č. 4 znie: Podstatou človeka je sloboda.Knihu posielame Michalovi Orechovskému do Nemšovej.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORUORU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

NEVA,DIVE, LIVE,DANKEN

kovovámriežkav sporáku

mnoho-farebný polodra-hokam

polovica

kypripluhom

menšiedodatočnéúpravy

laba

priraďo-vaciaspojka

1. časťtajničky

pevnépresved-čenie

podávanie hlásenia

arabskémužskémeno

3. časťtajničky

solmizačnáslabika

hora

prikrývkakrku

živočíšnetuky

nadanie

EČVTrnavy

ruská rieka

zväčšova-cie sklo

súčasne

skratkaknokautu

autor výroku:

Th. CAR-LYLE

sféra,odvetvie

4. časťtajničky

batoh

vzaldo nájmu

ruský zápor

ovanie

rušil stehy

ženskémeno

krčma, poanglicky

navinula

vystavujúčinkupary

2. časťtajničky

ďakovať,po ne-mecky

domáckemenoBeáty

vrchár

ozbrojenývpád

uprenepozeraj

pokladnica

výtržnosť

oficiálnesa radil

spletal

chem. zn.radónu

značka na-nosekundy

znemož-ňoval

EČV Lip-tovskéhoMikuláša

plecniak

sanímnačerpal

žiť, poanglicky

posielala

mlyn, počesky

Písal sa rok 2020Zo správ ruskej televízie:

ku LGBT (Lesbičiek, gayov, bisexuálov a trans-sexuálov.). Niekoľko desiatok účastníkov bolo zadržaných, hrozí im uväznenie za propagáciu ho-mosexualizmu. Sýrsky prezident Bašar Asad sa zúčastnil na ce-

remoniáli zavedenia nového komplexu S-400 do vý-zbroje. Komplex dodaný Ruskom bude uvedený do

pohotovosti v okolí mesta Rakka. Kurdská ľudová armáda p o-

kračuje v útoku smerom na Anka-ru. Povstalci tento týždeň obsadili

dve veľké sídla v centre Turecka. Pripomeňme, že prezident Erdogan, ktorý utiekol z krajiny, bol odha-lený medzi utečencami a v súčasnosti sa rieši otázka jeho vydania z Grécka do Haagu. V Haliči sa konal 15-ty „majdan“ v tomto roku.

Dôvodom nepokojov sa stalo to, že v kabelke pred-sedníčky vlády Iriny Farion sa našiel komunistický stranícky preukaz. Podľa topwar.ru, 26. 2. 2016

Prezident Ruska Vladimír Putin a prezident USA Donald Trump viedli rozhovory ohľadne vyvedenia vojsk NATO z územia Pobaltska. V Krymskom federálnom okru-

hu boli ukončené prípravy na návšte-vu francúzskej prezidentky Marine Le Pen. Súčasťou návštevy je plánovaná návšteva his-torických pamiatok na Kryme a ponáranie sa s batyska-fom na dno Čierneho mora. Hlava konfederácie Novorusko Alexander Za-

charčenko si osobne preveril podmienky uväznenia bojovníkov teroristickej organizácie UNA-UNSO v jednej z väzníc Dnepropetrovskej ľudovej republiky. Úrady Nemecka rozohnali nezákonnú prehliad-

Čítaníčko

Alkoholik na cintoríneČíta stuhy na vencoch: Od man-

želky, Od pracovného kolektívu, Od svokry, Od vedenia podniku...

Keď pochodí všetky hroby, na-koniec si polichotí:

– To je dobre. Od alkoholu ne-umrel nikto!

* * *Manželka príde nečakane domov. V kuchyni nájde svojho muža ako si popíja kávu s cudzou ženou. Ne-zdrží sa a spustí na manžela krik:

– Ty záletník jeden, ja som v práci a ty si tu dávaš rande.

– Prosím, nekrič na mňa, ona prišla za tebou, bráni sa muž.

– To si už lepšiu výhovorku vy-myslieť nevieš, pokračuje rozčúle-ná žena a hovorí.

– Však ja ju vôbec nepoznám.– No tak poď, zoznámim ťa. Je

to manželka tvojho milenca.

* * *Hovorí manžel manželke:

– Mám kvadratickú chorobu.

– A to je, preboha, aká?– Mám chuť na druhú.

* * *Viete čo je to absolútna staroba?

Keď vychádzate z múzea a spus-tí sa alarm.

* * *Babička sa ráno sťažuje dospie-

vajúcemu vnukovi:– Janko môj, opäť som vo sne

lietala na motorke. Vznášala som sa ako na vlnách po celom meste a vlasy mi pritom viali ako mladu-che.

– Babička, hnevá sa vnuk, – koľ-kokrát ti mám opakovať, že tvoje tabletky sú v tej druhej škatuli!

* * *Z rozprávania dvoch „dám“:

– Tak čo, urobila si vodičák?– Nie, vyhodili ma. – Prečo?– Neviem. Nepomohlo mi ani

to, že som kruhový objazd, pred ktorým bola tridsiatka, bezpečne obišla 30-krát.

– Neprepočítala si sa? Čuduje sa druhá „dáma“.

* * *Tri priania správneho Slováka pred dovolenkou:

1. jemný piesok a dobrá voda2. pekné počasie3. a, aby sa mu nepokazila mie-

šačka...

* * *Dvaja študenti na intráku fan-

tazírujú: – Čo keby sme začali chovať

prasa? – Tebe snáď preskočilo. A čo ten

smrad a špina? – Však si zvykne.

* * *Dvaja robotníci sa zhovárajú

na stavbe: – Vidíš tú muchu na konci leše-

nia? – Akú muchu? – Chlapi, končíme, je zlá vidi-

teľnosť!

18. marec 1939 – Predseda slovenskej vlády J. Tiso je pozvaný do Vied-ne, kde mu nemecký kancelár Adolf Hitler predložil požiadavky, kto-rých splnením podmienil uznanie Slovenska.Výsledkom bolo podpísanie „Zmluvy o ochrannom pomere medzi Ne-meckou ríšou a Slovenským štátom“. (Jozef Tiso ju podpísal 18. 3. už vo Viedni, no Joachim von Ribbentrop až 23. 3. v Berlíne.) V 1. článku sa uvádza, že „Nemecká ríša preberá ochranu nad politic-

kou nezávislosťou Slovenského štátu a nad integritou jeho územia.“ Druhý článok umožňoval Nemecku na úzkom páse územia západné-

ho Slovenska (išlo o územie na pravom brehu Váhu – tzv. Nemecká ochranná zóna alebo tiež Schutzzone) zriaďovať vojenské objekty a držať ich obsadené vojenskou silou, ktorú pokladá za potrebnú.

V 3. a 4. článku si Nemecko zabezpečilo, že Slovenský štát bude svoju zahraničnú a vojnovú politiku viesť „v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou“ (aj na základe tohto ustanovenia Slovensko vstúpilo do vojny s Poľskom, ZSSR, Veľkou Britániou a USA).

Zmluva mala platiť 25 rokov.18. marec 1945 – Počas represálií v marci 1945 v Kališti fašisti za-vraždili 13 civilistov a vypálili 42 domov. Kalište je jedinou vypálenou dedinou, ktorú po vojne už nikdy neobnovili. 19. marec 2011 – Začala sa operácia v Líbyi, na ktorej sa zúčastnili: Veľká Británia, Francúzsko, USA, Kanada, Belgicko, Taliansko, Špa-nielsko, Dánsko a Nórsko. Neskoršie sa velenia operácie ujalo NATO. Večer 20. októbra bola uverejnená správa o zlikvidovaní M. Kaddáfi ho. Operácia sa skončila 31. októbra 2011. 20. marec 1933 – V Nemecku je oznámené otvorenie prvého koncen-tračného tábora v Dachau.20. marec 1945 – Maršal R. J. Malinovskij vydal vojskám posledné smernice na útočnú bratislavsko-brnenskú operáciu. Pred 2. ukrajin-ským frontom mal nepriateľ v obrane 18 divízií, tvorilo ich približne 250 000 vojakov, 2 150 diel a mínometov, 120 tankov a samohybných diel a 150 lietadiel.20. marec 1945 – Adolf Hitler vydáva tzv. „Nerov rozkaz“, podľa ktoré-ho nesmeli nemeckí občania zostať na území okupovaných spojencami pod trestom okamžitého zastrelenia. Pred odchodom mali byť zničené stavby, všetky stroje a zariadenia. 22. marec 1943 – Chatynská tragédia. Hitlerovskí pomáhači z radu ukrajinských kolaborantov zahnali miestnych obyvateľov dediny do stodoly a podpálili ju. Tých, čo sa pokúsili ujsť, zastrelili. Zahynulo 149 ľudí, z toho 75 detí. 23. marec 1919 – Benito Mussolini založil v Miláne prvú fašistickú bo-jovú organizáciu Fasci di combattimento.23. marec 1939 – Maďarské vojská bez vyhlásenia vojny prekračujú slovenské hranice od Užhorodu (tzv. Malá vojna 23.–31. marca/4. apríla 1939).24. marec 1939 – Vyšlo vládne nariadenie o zaisťovacej väzbe nepriate-ľov Slovenského štátu.25. marec 1939 – Maďarské lietadlá bombardovali letisko a civilné ciele v Spišskej Novej Vsi. Pri nálete zahynulo 13 vojakov a civilistov, na zemi bolo poškodených 7 lietadiel.25. marec 1942 – Z Popradu cez Žilinu odchádza do okupovaného Poľ-ska (Osvienčim) prvý transport s tisícom židovských dievčat a mladých žien.25. marec 1945 – Oslobodenie B. Bystrice, Podbrezovej a Štúrova.27. marec 1941 – Britské jednotky vstupujú do Grécka. Nemecko na to reaguje svojím vstupom 6. apríla 1941, na čo V. Británia reaguje svojím hrdinským stiahnutím sa. 27. a 28. marec 1969 – V Prahe sa konal IV. celoštátny zjazd SPB, ktorý bol zároveň ustanovujúcim kongresom organizácie Československého zväzu protifašistických bojovníkov (vtedy ČSSPB).29. marec 1942 – Prvý kobercový nálet 234 britských lietadiel v histórii. Na nemecký Lubeck dopadlo bez mierenia 204 ton bômb. 29. marec 1945 – Nemci vydávajú rozkaz na evakuáciu provizórneho koncentračného tábora z Petržalky do Mauthausenu.29. marec 1945 – 13. gardová jazdecká divízia genmjr. G. A. Belousova oslobodzuje Nové Zámky.30. marec 1945 – Oslobodená je Nitra, Komárno, Skýcov. Nitru oslobo-dil 49. strelecký zbor genmjr. G. N. Terentieva z 53. armády. No úplne čistá je až 31. marca. 30. marec 1945 – Sovieti vstupujú na rakúske územie a do 13. apríla oslobodzujú Viedeň.30. marec 1968 – Prezidentom ČSSR sa stáva armádny generál L. Svo-boda. 30. marec 1945 – Čs. jednotky útočia na L. Mikuláš a po obchvatnom manévri ho 4. apríla oslobodzujú. Dňa 5. apríla oslobodzujú Ružombe-rok. V ďalších dňoch 8.–11. apríla dobyli sovietske a čs. jednotky úžinu pri Kraľovanoch, oslobodili Martin a Vrútky. 31. marec 1945 – V Paríži rokuje zakladajúci zjazd Medzinárodnej fe-derácie bývalých protifašistických väzňov – FIAPP.