Popis mincí:

1. Uhorsko, Leopold I. (1657-1705), Kremnica, 15-grajciar 1676. Typ ako Huszár 1979, č. 1423 var.1

Av.: Poprsie panovníka sprava, pod ním v kartuši XV, opis: LEOPOLD•D:G•R•I - •S•A•G•H•B•REX•

Rv.: Madona s dieťaťom v ľavej ruke v mandorli, pod nimi uhorský znak. Po stra-nách je mincová značka K-B. Nad nimi je le-topočet 16-76 rozdelený krížikom na vrchu, opis: PATRONA•-HVNGARIAE.

2. Uhorsko, Leopold I. (1657-1705), Kremnica, 6-grajciar 1673. Typ ako Huszár 1979, č. 1450.

Av.: Poprsie panovníka sprava, pod ním

v kartuši VI, opis: LEOPOLDVS•D:G•R•-I •S•A•GE•HV•B•REX

Rv.: ako č. 1. opis: +PATRONA•HV-NGARIAE•1673.

3. Rakúsko, Leopold I. (1657-1705), Viedeň, 3-grajciar 1669. Typ ako Herinek 1972, č. 1316.2

Av.: Poprsie panovníka sprava, pod ním v kartuši 3, opis: •LEOPOLDVS•D:G•R•I •S•-A•G•H•B•REX•

Zvyšky zaujímavého nálezu zo SencaM A R e K b U d A J

Do Mestského múzea v Senci boli poslané fotografie niekoľkých mincí zo 16.-17. storočia, ktoré údajne pochádzali z väčšieho pokladu asi 600 mincí. Ten bol objavený niekedy v prvej polovici 80-tych rokov 20. storočia. Nález sa našiel neďaleko bývalého majera, ktorý sa na-chádza južne od Senca pri rieke Čierna Voda smerom na obec Hrubý Šúr. Spomínaný majer tu stál pravdepodobne aj v dobe ukrytia pokladu, lebo sa nachádza aj na prvom mapovaní Uhorska, ktorý je datovaný na začiatok 80-tych rokov 18. storočia.

69

Rv.: Dvojhlavý orol s korunou, na hrudi má delený štít, opis: ARCHID•AVS•(minco-vá značka)•DVX•B•CO•TVR•16-69.

4. Sliezsko, Leopold I. (1657-1705), Wroclaw, 1-grajciar 1671. Typ ako Herinek 1972, č. 1790.

Av.: Poprsie panovníka sprava, opis: LEOPOLDVS•D•G•R•I•S•A•G•H•B•R•

Rv.: Dvojhlavý orol s korunou, na hrudi má oválny štít s číslicou 1, opis: ARCHID:AVS(SHS)•D•BVR•E•SIL•16-71.

5. Poľsko, Alexander Jagelovský (1501-1506), Krakov, polgroš bez let. Typ ako Kopicki 1995, č. 389.3

Av.: Orol s roztiahnutými krídlami, opis: +ALeXaNDeR:DeI:....ReX.

Rv.: Koruna, opis: +mone....Regis:PoloniePoznámka: Minca sa našla údajne asi 100

m od nálezu a nie je isté, či patrila k nemu.

Z pokladu sa zachoval len nepatrný zlomok mincí, preto je pomerne komplikovaná jeho interpretácia. Z toho dôvodu nevieme ani

presnú dobu a príčiny jeho ukrytia. Napriek tomu sa však pokúsme na základe zacho-vaných mincí vyvodiť niektoré všeobecné závery. Jadro nálezu tvorili prevažne rôz-ne grajciarové razby pochádzajúce z dru-hej polovice 17. storočia. Ich produkcia sa v krajinách Habsburskej monarchie začala dôležitou mincovou reformou v roku 1659.4 Podľa nej sa razili okrem väčších nominálov ako boli toliare a dukáty, aj 15-, 10-, 6-, 3-, 2- a 1-grajciare. Zmyslom uvedenej reformy bolo zjednotenie meny vo všetkých krajinách Habsburskej ríše. Preto nie je prekvapujúce, že aj u nás obiehali grajciarove razby z rôz-nych iných štátov. Zo zachovaných mincí po-chádzajú dve razby z kremnickej mincovne. Uvedený jav nie je prekvapujúci, lebo Krem-nica patrila medzi ich významných produ-centov. Jednou z nich je 15-grajciar z roku 1676 a druhou mincou je 6-grajciar z roku 1673. V rokoch 1663-1693 bola každoročná produkcia 15-grajciarovych razieb v Krem-nici nestabilná.5 V tomto období sa tu každo-ročne vyrazilo v rozmedzí od 751 425 týchto mincí až po 5,69 milióna kusov.6 Žiaľ, údaje z roku 1676 sa nám nezachovali a nepozná-me presný počet vyrazených kusov. V Krem-nici bola oveľa masovejšia produkcia 6-graj-ciarov ako 15-grajciarov. Ich počet v rokoch 1667-1681 kolísal od 838 714 ks v roku 1681 až po vyše 8,4 milióna kusov v roku 1671.7 V roku 1673, odkiaľ pochádza aj nami skú-maná minca sa vyrazilo až vyše 7,1 milióna týchto mincí. Z vyššie uvedených dôvodov neprekvapuje fakt, že spomínané grajciarove razby z Kremnice sa pomerne často objavujú v nálezoch mincí. Senecký súbor obsahoval aj jeden 3-grajciar z roku 1669, ktorý bol vyrazený vo viedenskej mincovni. Tá patrila spolu s Kremnicou počas vlády Leopolda I.

70

medzi najvýznamnejších producentov min-cí. Celkový objem vyrazených grajciarových razieb v Habsburských mincovniach v ro-koch 1659-1680 bol vyše 46,7 milióna floré-nov.8 Z toho pripadlo na Kremnicu vyše 17,6 a na Viedeň 11,5 milióna florénov. Sliezska mincovňa vo Wroclavi bola na treťom mieste v produkcii mincí. Pravdepodobne ani preto neprekvapuje častejší výskyt týchto razieb v nálezoch. V slovenských pokladoch patria vládne razby medzi najpočetnejšie sliezske mince vôbec.9 Z nich sú najfrekventova-nejšie mince Leopolda I., ktoré tvoria 83,4 % zo všetkých sliezskych vládnych razieb.10 Paradoxne však wroclavské 1-grajciare sú pomerne vzácne a v pokladoch skúmaných do roku 1999 sa objavilo len 20 mincí v de-viatich nálezoch.11

Medzi mincami sa nachádzal aj jeden poľ-ský polgroš zo začiatku 16. storočia. Keďže ich obeh a vplyv na uhorské menové pomery bol už hodnotený z viacerých hľadísk,12 ne-budeme sa k uvedenej minci vyjadrovať de-tailne. Je však zaujímavé, že poľské polgroše z konca 15. až začiatku 16. storočia sa zača-li prejavovať v Uhorsku až oveľa neskôr po ich vyrazení. V našich nálezoch sa objavujú hlavne od konca 16. storočia až po obdobie tridsaťročnej vojny. To môže byť spôsobe-né tým, že ich sem prinášali ako ekvivalent striebra vo forme vyradených mincí.13 Nie je vylúčené, že príčiny ich prílivu boli oveľa prozaickejšie. V Uhorsku chronicky chýbali v obehu domáce mince, ktoré mohli nahra-diť drobné cudzie razby. Nie je vylúčené, že ich príliv urýchlil fakt, že z platieb uskutoč-nených v poľských minciach mali zisky nie-len ťažiari, ale aj kráľovský erár.14

Zo zachovaných niekoľkých mincí z nálezu nie je možné bližšie interpretovať

okolnosti a príčiny ukrytia tejto finančnej hotovosti. Môžeme len povedať to, že po-klad bol určite uložený do zeme v druhej polovici 17. storočia, prípadne v prvých ro-koch 18. storočia. Nie je vylúčené, že k tomu došlo niekedy v rokoch 1703-1711, kedy sa odohralo povstanie Františka II. Rákocziho. Uvedenú hypotézu môžeme vysloviť na zá-klade niekoľkých indícií: 1, Napriek tomu, že sa z pokladu zachovalo len niekoľko exem-plárov, ide o typické mince používané práve v tomto období. Uvedený fakt potvrdzuje aj skutočnosť, že zo Senca pochádza už je-den podobný nález mincí.15 Ten pozostával z 1427 razieb pochádzajúcich okrem Uhor-ska, aj z Rakúska, Čiech, Moravy, Sliezska, Nemecka, či Francúzska. V poklade boli väč-šinou grajciarove razby aké sa nachádzajú aj v nami skúmanom náleze.

2, Povstanie Františka Rákocziho mimo-riadne tvrdo zasiahlo celé dnešné Slovensko a neobišlo ani Senec. Povstaleckí vojaci sem pritiahli pod vedením významného veliteľa Mikuláša Bercsényiho už 29. júla 1703 a ich prítomnosť je doložená aj v nasledujúcich rokoch.16 Z toho dôvodu sa ich aktivity mu-seli odraziť aj v numizmatickom materiáli, najmä v nálezoch mincí. Obyvatelia si spra-vidla ukrývali svoje finančné hotovosti pred vojenskou hrozbou. Preto najväčší počet pokladov pochádza z čias vojen, presunov armád, či konfliktov. Uvedený jav je typický nielen pre Uhorsko, ale všeobecne platí pre celú Európu.

Skúmaný nález dokladá okrem iného aj to, že sa Senec stal v druhej polovice 17., prí-padne začiatku 18. storočia významnejším mestom, kde sa používalo väčšie množstvo mincí stredných a drobných nominálov, čiže grajciarov. Na jeho rozvoj poukazuje aj to,

71

že Karol VI. udelil mestu právo na konanie a vydržiavanie trhov. V roku 1727 povolil mestu zemepán František Eszterházy uspo-radúvať trhy na obilie, ktoré sa konali každý štvrtok.17

Poznámky: 1 HUSZÁR, Lajos. Münzkatalog Ungarn von

1000 bis Heute. Budapest : Corvina Kiadó; Ernst Battenberg Verlages : München, 1979. 366 s.

2 HERINEK, Ludwig. Österreichische Münzprägungen von 1657-1740. Wien : Münzhandlung Herinek, 1972. 360 s.

3 KOPICKI, Edmund. Ilustrowany skorowidz pieniędzy polskich i z Polską związanych. Warszawa : Polskie towarzystwo numizmatyczne. 1-2 Cześć, 1995. 657 s.

4 MILLER zu AICHHOLZ, Viktor Joseph Maria - LOEHR, August – HOLZMAIR, Eduard. Österreichische Münzprägungen 1519 – 1938. Wien : Verlag Bundessamlung von Medaillen, Münzen und Geldzeichen, 1948, s. 158. Presné znenie nariadenia pozri napríklad: SCHALK, Karl. Unter Kaiser Leopold I. neu eingeführe Münzsorten: Die Sechser und Fünfzehner, und das Schiksal der Groschen. Numismatisches Zeitung, 1906, roč. 38, s. 235-242.

5 VOZÁR, Jozef. Produkcia kremnickej mincovne v 17.-18. storočí. NOVÁK, Jozef. (ed.). Kremnica. Zborník prednášok z medzinárodného sympózia pri príležitosti 500. výročia kodifikácie banského práva v Kremnici 17.-19. november 1992. Kremnica : Gradus, 1992, s. 157; KAZIMÍR, Štefan - HLINKA, Jozef. Kremnická mincovňa 1328-1978. Kremnica : Osveta, 1978, s. 352.

6 VOZÁR, ref. 5, s. 157.7 VOZÁR, ref. 5, s. 160; KAZIMÍR-HLINKA, ref.

5, s. 354.8 HOLZMAIR, Eduard. Der Umfang der

österreichischen Münzprägung in den Jahren 1659-1680. In Numismatische Zeitschrift, 1974, roč. 89, s. 54.

9 ŠIMEK, Eduard. Uplatnĕní slezské mince v penĕžním obĕhu zemí habsburského soustátí v 16. – 18. století. II. Slezské mince v mincovních nálezech na Slovensku. In: ed. ŠTEFAN, J. – ONDERKA, T. (ed.). Peníze v promĕnách času II. Ostrava 2000, s. 49-69, vládne razby tvoria až vyše 47,3 % zo všetkých skúmaných mincí na Slovensku a v rakúskych krajinách je to dokonca až 63,2 %. ŠIMEK, Eduard. Uplatnĕní slezské mince v penĕžním obĕhu zemí habsburského soustátí v 16. – 18. století. In: Peníze v promĕnách času. Ostrava : MARQ 1998, s. 63-75.

10 ŠIMEK, Uplatnĕní slezské mince v penĕžním obĕhu zemí habsburského soustátí v 16. – 18. století. II. Slezské, s. 52.

11 ŠIMEK, ref. 9, s. 51, tab. 3.12 posledná práca, kde je zosumarizovaná aj

literatúra k danej problematike. HUNKA, Ján. Výskyt poľských mincí zo 14. až začiatku 16. storočia na Slovensku – ich prínos k sledovaniu Uhorsko-poského obchodu počas stredoveku. Numismatický sborník, 2006, roč. 21, s. 157-164.

13 HUNKA, ref. 4, s. 162.14 HLINKA, Jozef – KAZIMÍR, Štefan –

KOLNÍKOVÁ, Eva. Peniaze v našich dejinách. Bratislava : Obzor, 1976, s. 154-155.

15 HLINKA, Jozef – KRASKOVSKÁ, Ľudmila – NOVÁK, Jozef. Nálezy stredovekých a novovekých mincí na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968, č. 386; BUDAJ, Marek. Zabudnutý nález mincí zo Senca. In Zborník FF UK. Musaica, 2007, roč. 25, s. 277-288.

16 FEDOR, Peter et. al. Senec bránou do tretieho milénia. Senec : MsÚ Senec. 2004, s. 88. V roku 1704 vyplienili Senec a podpálili kostol, 16. júna 1705 sú doložení pri neďalekom Svätomartinskom lese a o pár mesiacov neskôr boli pri susednej obci Blatné.

17 FEDOR, Peter et. al., ref. 16, s. 86.