Najvy‰‰ie ocenenia významných skutkov

BeÀovsk˘ – žeby iba z románu?

V˘tvarné rozmery krásnej

knihy

SLOVENSKOâasopis pre Slovensko a slovensk˘ svet Roãník XXXIII., 1,79 eur

1Jar

2011

Slovenskom budú dunieť mantinely

Veľkonočný zázrak znovuzrodenia

PríhovorLatka nemôÏe byÈ nízko

Vysťahovalectvo je stále prítomná témaÚrad pre Slovákov Ïijúcich v zahraniãí má nového predsedu

Najvyššie ocenenia významných skutkovZrozumiteºná, presná a krásna maliarska reã

Slovenskom budú dunieť mantinely Mestská galéria so svetov˘m záberom

Z popolušky princeznáVeºkonoãn˘ zázrak znovuzrodenia

Bojná – nový pamätník histórie SlovenskaRodinná kronika obce Trnového

Výtvarné rozmery krásnej knihyCez pieseÀ k slovenãine

Niekedy musíš opustiť domov, aby si zistil, odkiaľ pochádzašBraÀo Hemela – bosutská strela!

Osudy sochy Andreja Hlinku a jej tvorcuBeÀovsk˘ – Ïeby iba z románu?

Listovanie v krajanskom zborníkuËaÏkého nebeské lúky

GlosyKompánek u fotografa Köhlera

2 | SLOVENSKO

SLOVENSKOâasopis pre Slovensko a slovensk˘ svet

Vydávajú Matica slovenská

a Neografia, a. s., Martin

Číslo 1/2011 /jar/

Ročník XXXIII.

EV 4012/10

Šéfredaktor: Dušan Mikolaj

Predseda redakčnej rady: Stanislav Bajaník

Grafický redaktor: Peter Ďurík

Jazyková redaktorka: Mária Mangová

Adresa redakcie: Vydavateľstvo Matice

slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin

Tel.: 00421 434 012 839,

fax: 00421 434 133 188

Cena výtlačku: 1,79 eur

Celoročné predplatné do zahraničia:

Európa 20 eur, ostatné štáty sveta 30 USD

Rozširujú: Vydavateľstvo Matice slovenskej

Martin, PNS, Mediaprint Kapa

Predplatné a objednávky zo SR

i zahraničia zasielajte na e-mailovú adresu:

periodika@matica.sk

Sadzba, zlom a príprava

tlačových podkladov: Peter Ďurík

Reprodukcia, tlač: Neografia, a. s.,

Škultétyho 1, 036 55 Martin

Zadané do tlače 23. marca 2011.

Nevyžiadané rukopisy a fotografie

redakcia nevracia.

Podávanie novinových zásielok povolené

OZ SaRP Banská Bystrica,

č. j. ISSN 0231-7303

Autori fotografií na obálke:

Ján Súkup (predná strana)

Ladislav Déneš (zadná strana)

O B J E D N ÁV K A

Od čísla .......... 2011, v počte ........ kusov,za jednoročné predplatné 30 USD, 20 eur (pre zahraničných odberateľov),

7,17 eur (pre odberateľov na Slovensku)Meno: ......................................................................................................Adresa: .....................................................................................................................................................................................................................Mesto: ............................... Krajina: .............................. PSČ: ...............

Poznámka: Túto objednávku (s potvrdením o zaplatení) pošlite na adresu:Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovensko

S U B S C R I P T I O N

Beginning number ............ 2011, for one year subscription of $ 30, eur 20

Name: .....................................................................................................Address: ...................................................................................................................................................................................................................City: ................................... State: .................................. ZIP: ...............

Note: Send this subscription, address:

Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovakia

3469

1012141720242628303234

36384043444547

SLOVENSKO | 3

■ Svet je veľký a čmárajú ho všelijakéinformácie, idey, ideály, pravdy, neprav-dy. Kto je priamy, pokojný a ohľaduplný,nestačí sa čudovať, čo sa deje. Čo píšuiní. Novinári, publicisti, politici, nediplo-mati, diplomati, konzuli. Mnohí z nichnepoznajú nielen súčasné Slovensko, aleani našu históriu. Ubližujú nám vedomeaj nevedome. ■ A všetko, čo sa dotýka Slovenska,dotýka sa aj každého z nás. Sme povinníreagovať, ak niektorí, viacerí, ba mnohípoužívajú slová, podľa ktorých medziná-rodné spoločenstvo uznalo náš suverénnySlovenský štát, „čo však neznamená, žemu k tomu dalo aj dejiny“. Znamená tovari, že nemáme dejiny? Že sme ľudiaa národ bez minulosti? Niktoši? Takétovyjadrenia urážajú nás, ale aj tie tisíckystatočných Slovákov, ktorí ako Uhri bojo-vali za česť Uhorska pri jeho ochranev časoch, keď dnešné Maďarsko bolo oku-pované Turkami. Napríklad.■ K Slovensku prítomnému, minulému a aj budúcemu vyjadrujú sa mnohí Neslo-váci, niektorí však osobitne neúctivo a dehonestujúco. Sme povinní odpovedať.Priamo, na základe argumentov, ktoré inínepoznajú alebo poznať nechcú. Niektoríz nich zastierajú pojmy prachom neúmy-selného, a možno aj úmyselného zahmlie-vania a následného nedorozumenia.Napríklad: stotožňovanie Uhorskas Maďarskom (a Uhrov s Maďarmi) jetým jadrom nedorozumení, ktoré v koneč-nom dôsledku vedú k tvrdeniam o ume-lom či virtuálnom vytváraní slovenskýchdejín. Je to dôsledok (ne)kvality výučbydejepisu všade okolo nás, osobitnev Maďarsku. ■ Pritom všetko je to pravdepodobneinak. Napríklad spojenie našich predkova predkov dnešných Maďarov do uhor-ského štátu na prelome 1. a 2. tisícročiaprebehlo najskôr bez väčších bitiek –nezachovali sa v podstate nijaké väčšiepohrebiská z tohto obdobia, ktoré byvojny a bitky potvrdzovali. Je možné –ako to napokon opisuje aj anonymný kro-nikár v Gestách Hungarorum – že nasamom začiatku slovensko-maďarskéhospolužitia bola svadba medzi jedinou dcé-rou Mojmíra II. a najmladším Arpádovýmsynom Zoltánom (Zultom) a pokojný pre-chod vlády nad Uhorskom z rúk Mojmí-rovcov do rúk Arpádovcov. Ak Zoltáno-vým synom bol Takšoň, vnukom Gejza,tak potom pravnuk Vajk-Štefan bol Moj-mírovým pra-pravnukom. Prečo by sme

nemali v tomto bode veriť Anonymovi a začiatky Uhorska nevykladať taktoa pokračovať – v súlade s faktami –podobným priateľským spôsobom? Prečoby sme mali prehliadať, že sebavedomýmiUhrami (nie však Maďarmi) boli naprí-klad Juraj Turzo, Matej Bel či FranzLiszt? Že začas, keď Budín bol sídlomtureckého pašalíka a celé dnešné Maďar-sko bolo v rukách Turkov, Uhorskomostalo len Slovensko, časť Chorvátskaa Burgenland s hlavným mestom Brati-slavou? ■ Občas okolo nás, najmä ak si slovozoberú konzuli, cítiť akýsi nezmyslenýúsmev, keď si okrem kráľa Štefana pripo-míname aj kráľa Svätopluka a sv. Cyrilaa Metoda. Akoby neboli súčasťou našichdejín. Akoby sa nás nedotýkala pápežskábula Industriae Tuae z júna 880, v ktorejpápež menuje Svätopluka svojím milova-ným synom. Ak nie nás, koho potom sadotýka? Kult sv. Cyrila a Metoda nanašom území pretrval napriek jeho potie-raniu, svedčia o tom gréckokatolíci, slo-venskí, rusínski, ale dokonca aj tí, ktorípri východných bohoslužbách používajúmaďarskú reč v Hajdúdorogskom biskup-stve.■ Existujú stopy po prechode Konštantí-na a Metoda cez územie dnešnéhoMaďarska? Ak podľa uznávaných doku-mentov je nespochybniteľný príchodsolúnskych bratov k nám o tri desaťročiaskôr (rok 863), ako maďarskými historik-mi zistený dátum príchodu starých Maďa-rov do Dunajskej kotliny (rok 896), jejasné, že prešli cezeň v čase, keď staríMaďari ešte v dnešnom Maďarsku nežili.A na území dnešného Maďarska sa ponich dokonca zachovali stopy: novinyNépszabadság uverejnili 12. augusta 2009informáciu o náleze úlomku črepuv Zalaváre, na ktorom sa dá prečítať zlo-mok textu písaného hlaholikou. Ide spoluo štyri znaky: dva a pol písmena a jedenkríž, pravdepodobne ide o rukopis sv.Cyrila alebo Metoda. Je to dosiaľ najstaršítext, ktorý bol napísaný písmenami hla-holiky, datovaný najneskôr do roku 870.Zaiste, iné stopy povedzme organickéhocharakteru sa za tie storočia stratili.■ My Slováci vďaka svojej priamej, pria-teľskej a nevýbojnej povahe sme nepresa-dzovali v dejinách svoju identitu násilím.Aj v čase národnej obrody, ktorá prišla poreformách Jozefa II. v 18. storočí, okreminého aj po zamýšľanom nahradení latin-činy nemčinou, Slováci nenasmerovali

svoj nacionalizmus proti iným národomUhorska. Jeho výsledkom bolo Slovenskéučené tovarišstvo, založené roku 1792s cieľom napomáhať ľud v zdokonaľovaníhospodárenia i pestovania slovenčiny.Vzniklo rok po tom, čo uhorský snemprijal veľmi stručný a na prvý pohľadnenápadný uvádzací zákon napomaďarčenie Nemaďarov v Uhorsku,v konečnom dôsledku vedúci k zánikuUhorska. Veličenstvo kráľ Leopold II.v ňom „ubezpečuje, že v akýchkoľveknáležitostiach nebude sa používať cudziareč“, teda latinčina, a „aby potom vlaste-necká maďarská reč sa lepšie šírilaa chránila, budú (na vymenovaných ško-lách) zriadené pre potreby vyučovaniamaďarského jazyka a štýlu osobitní profe-sori pre ľudí, ktorí tento jazyk neovládajúa chcú sa ho naučiť“. Skončila sa slávalatinčiny, prestala tolerancia troch, resp.štyroch krajinských jazykov. Začala samaďarizácia a ten, kto sa jej chcel vyhnúť,bol pozbavený úradu, dokonca „položenýna dereš“. ■ História chcela, aby sme si my Slovácikonečne až teraz začali písať svoje prav-divé dejiny, aby sme ich vylúpli z dejín„germánstva“, teda barbarov, s ktorýmiobchodovali Rimania a z nich sa prinašom Hrone prechádzal Marcus Aureli-us. A aby sme ich vylúpli aj z dejín Uhor-ska, nesprávne menovaného Maďarskom.Ako starobylý európsky národ nemámeani najmenší dôvod nehlásiť sa k dejinámnašich predkov, ktorých dejinné zápasyneboli úzko egoistické a koristnícke, aletaké, z ktorých sa môžu poučiť aj inénárody Európy. Blahej pamäti pápež JánPavol II. to povedal takto: „Slováci, čakávás osobitná úloha pri budovaní Európytretieho tisícročia.“■ Časopis Slovensko sa bude týmtotémam venovať uverejňovaním nespo-chybniteľných faktov o našej dávnejminulosti. Napríklad o Bojnej. Jeho vyda-vateľ Matica slovenská je vlasteneckáustanovizeň, ktorú si Slováci založili roku1863 v rámci osláv tisíceho výročia prí-chodu učeníkov Konštantína (neskôrCyrila) a Metoda medzi našich predkova ktorú už o dvanásť rokov uhorskýminister vnútra Kálmán Tisza zrušils odôvodnením, že „slovenského národaniet“. Časy sa menia, čítajte pravdu, ktoráprežila veky.

MARIÁN TKÁČ,PREDSEDA MATICE SLOVENSKEJ

15. MARCA 2011

V á Ï e n í ã i t a t e l i a !

4 | SLOVENSKO

Latka nemôÏe byÈ nízkoMatica slovenská vznikla v čase, keď sa za spoluúčasti Franza (Františka)

Lis(z)ta uskutočnili v Ríme i u nás oslavy tisíceho výročia príchodu Konštan-tína a Metoda medzi našich predkov. Vznikla na napĺňanie ich odkazu, ktorýpomenovali jej zakladatelia v prvých stanovách ako milovanie národa a životaslovenského. Práve vtedy sa končilo Metodovo proroctvo Svätoplukovi:„Tvoji potomkovia nebudú tisíc rokov vládcami vo svojej domovine“, a aj keďMaticu po dvanástich rokoch ministerstvo vnútra zatvorilo, aj na základe jejovocia Uhorsko na konci prvej svetovej vojny zaniklo a slovenský zázrak samohol začať. Z národa, o ktorom na sklonku Uhorska v Európe vedelo lenzopár vzdelancov na čele s Björnsonom, je dnes etnikum s vlastným štátom,patriacim do Európskej únie. Pravdaže, zároveň sme aj národ ovplyvnenýznakmi čias na začiatku tretieho tisícročia, medzi ktoré patrí aj nadmerná úctak peniazom.

Na slovenskom napredovaní má svoj podiel aj Matica, ktorá roku 1919 nano-vo ožila a odvtedy prekonala dobré i zlé časy, zväčša podľa vôle vládnucich. Odroku 1990 sa pod jej záštitou uskutočnili tisícky zväčša kultúrnych, osvetovýchi vedeckých akcií, roku 1992 stála medzi bojovníkmi za slovenskú samostat-nosť. Ak napriek tomu prišla v poslednom čase o svoje meno i postavenie v spo-ločnosti, nestalo sa tak vinou desaťtisícov jej aktívnych členov, ale vinou jej 20rokov nezmeneného vedenia, ktoré sa čoraz väčšmi venovalo riskantným finan-čným operáciám. Fakty sú tvrdé: Matica prišla okrem mena aj o časť svojhomajetku.

Už niekoľkokrát som hovoril o mojich a na základe silného mandátu aj našichhlavných cieľoch, a ten prvý som splnil. Urobil som kroky k očisteniu menaMatice, k ukončeniu káuz, k jej novému rozbehu. Nedalo sa inak, len pravdupomenovať – ak si niekto myslí, že problémov sa zbavíme vopchaním hlavy dopiesku, veľmi sa mýli. Konať otvorene je v záujme Matice, lebo dnes väčšinaslovenskej spoločnosti buď na Maticu už zabudla, alebo sa o nej ešte nedozve-dela, alebo je jej ľahostajná. A sú, žiaľbohu, aj takí, a dávajú to najavo, ktorýmMatica prekáža. V snahe využiť prelomovú šancu a v súlade s uznesením val-ného zhromaždenia som zvolal tlačovú besedu, na ktorej som predložil matič-nej i nematičnej verejnosti informáciu o závažných zisteniach pri nakladanís matičným majetkom v záujme ich doriešenia v súlade s právnym poriadkom.Matica chce byť príkladom a slovenskú verejnosť presvedčiť o tom, že je nie-len potrebné, ale aj možné konať vo vzťahu k nakladaniu s verejným majetkomotvorene, čestne a poctivo. Iná cesta k morálnemu obrodeniu slovenskej spo-ločnosti nevedie.

Nech žije nová Matica! Ako teda ďalej? Matica je jedinou ustanovizňou,ktorá môže zjednocovať doslova všetkých, Slovákov i občanov Slovenska: veďcirkví máme niekoľko, politických strán desiatky, rôznych profesijných a záuj-mových združení stovky. Zjednocovať tak, ako to vytyčuje zákon o Matici:„upevňovať slovenské vlastenectvo“, „prehlbovať vzťah občanov k slovenskejštátnosti“ a plniť ďalšie kultúrne a vedecké úlohy, a to vo vzťahu k všetkýmobčanom Slovenska, ako aj Slovákom žijúcim v zahraničí.

Cesta je len jedna: modernými formami vrátiť sa ku koreňom a rozprúdiť krvv matičnom tele. V tejto chvíli však ani len nevieme, aké „veľké“ to telo je,koľko členov má Matica. A okrem toho časti matičiarov sa zapáčili roky tep-lého ničnerobenia, a keď mu má byť koniec, niektorí otvorene, iní v skrytostidávajú najavo aj nevôľu. Matica však musí plniť to, prečo vznikla, bez ohľaduna to, či to robí v hlavnom meste, alebo v Martine, mimochodom, zákonomurčenom hlavnom meste národnej kultúry Slovákov. Verím, že čoskoro slo-venská verejnosť zistí a pochopí, že Matica je taká, aká má byť. A že je taká ajpreto, aby vôbec bola.

Our Sights Cannot Be Set Low

Among other things, Chairman of Matica SlovenskáMarián Tkáč in his address wrote the following: I have taken steps to clear Matica’s name, to put an endto affairs, to give Matica a fresh start. Matica wants toset a good example and to persuade Slovak public thatit is not only necessary but also possible to dispose ofpublic property openly, honestly, and righteously. Matica is the only institution capable to unify literallyall Slovaks and the citizens of Slovakia as the Acton Matica Slovenská stipulates that—it should“strengthen Slovak patriotism”, “deepen the respect ofSlovak citizens for statehood” and fulfil other culturaland scientific tasks related to all the citizens of Slovakiaand Slovaks living abroad as well.Our next biggest chance to make ourselves visible is thecommemorative celebration of the 150th anniversary ofthe Memorandum of the Slovak Nation, a basic docu-ment of our modern history. We are preparing the cele-brations in the collaboration with the City of Martin,Slovak National Library, and Churches, and these are tobe held in the beginning of this June. Even though thesecelebrations will be culminating in Martin, it would bebest if they impacted the whole of Slovakia.In Bratislava, for the very first time in history we andthe City Hall of the capital want to jointly prepare dig-nified celebration of the 200th anniversary of Liszt’sbirth—the composer composed “Slavimo SlavnoSlaveni!” (Let’s Celebrate Famous Slavs!) - a composi-tion in tribute to Cyril and Methodius in the times ofMatica’s birth. We plan to launch Matica competitions of various kindsthat would appeal to the youth. We started a project ofsigning memoranda on general cooperation with therectors of universities, and also the best essay competi-tion with the subject matter of Matica as well as thecompetition of dissertations where the quality will beaffirmed by awarding Matica Slovenská ChairmanPrize. All of this will come to a head in front of televi-sion cameras in Martin during the National Days thissummer. NÁRODNÝ DENNÍK daily will be launched on theInternet soon and “Slovenské národné noviny” (SlovakNational Newspaper) will be given new form and con-tent. I believe Matica will find its way to TV screens andwill go on the air within public radio and television. Wewant to establish Yearbook of Political Science in orderthat Slovakia and World would have an alternative tothe usual non-Slavic–liberal viewpoint of the situationin our country. And after all, we are already beginning with the prepa-rations of the events devoted to the 150th anniversary ofthe foundation of Matica Slovenská to be held in 2013.I believe we will regain the lost trust and Matica shallbecome a real “unity of the lovers of Slovak nation andlife”. And also that its membership will grow at least upto 100 thousand. Only then we can become strong andrespected.

SLOVENSKO | 5

Na blížiacom sa sneme prijmeme nový program a nové stanovy vrátane novej organizačnej schémy. Ešte predtým, akostanovy prijme snem, stanú sa predmetom diskusie na stránkach Slovenských národných novín (SNN) a ja verím, žematičný život nebudú komplikovať, ale uľahčovať, zjednodušovať a spriehľadňovať. Viac právomocí by mali dostať regió-ny – nech sa teda časť výboru Matice volí na krajských úrovniach. V Matici by malo byť viac demokracie – nech sa tedanekumulujú funkcie riaditeľov ústredia s členstvom vo výbore.

Našou najbližšou najväčšou šancou na zviditeľnenie sa budú oslavy 150. výročia Memoranda národa slovenského,základného dokumentu našich moderných dejín, v ktorom sa naši predchodcovia okrem iného dožadujú „mravno-vzde-lávatelné národnie spolky právom slobodnej asociácie zakladať; a k cieľom tým potrebné príspevky zbierať nám vždydovolené bolo“. A tak v rámci príprav osláv memorandového výročia oznámil som verejnosti zámer založiť Fond sv.Jána Almužníka, alexandrijského patriarchu, ktorý je výnimočným spôsobom spojený so Slovenskom, keďže v brati-slavskej Katedrále sv. Martina sú uložené jeho ostatky. Prostriedky fondu použije Matica slovenská na pomoc sociálneodkázaným, na plnenie individuálne určenej humanitnej a sociálnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb odká-zaných na pomoc v núdzi, osobitne pre dôchodcov a zdravotne postihnutých žijúcich pod hranicou životného minima, narozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt a ich zachovanie, vedu a výskum, podporu zahraničných Slovákov.Fond sa bude tvoriť darmi fyzických a právnických osôb, ktoré chcú z akýchkoľvek dôvodov prispieť – v zhode s evan-jelistom Matúšom „najmenším spomedzi nás“ – na osobitný účet v peňažnom ústave, ktorého číslo bude verejne prí-stupné.

Samotné oslavy chystáme v spolupráci s mestom Martinom, so Slovenskou národnou knižnicou a s cirkvami na začia-tok júna. Aj keď vyvrcholia v Martine, bolo by dobré, keby zasiahli celé Slovensko. Aby sa v ideálnom prípade obyva-telia všetkých našich regiónov dozvedeli, ktoré osobnosti od nich zašli vtedy roku 1861 do Martina, aby sa pod lipamivyjadrili, čo chcú. V tomto roku bude však osláv viac. V Bratislave chceme spoločne s radnicou hlavného mesta pri-praviť vlastne prvý raz v histórii dôstojné oslavy 200. výročia narodenia Lis(z)ta, ktorý zložil skladbu Slavimo SlavnoSlaveni na počesť Cyrila a Metoda v časoch, keď sa Matica rodila. A možno sa dočkáme aj toho, že tento hudobný géni-us s našimi koreňmi dostane po sebe pomenovanú ulicu či námestie.

Plánujeme odštartovať matičné súťaže rôzneho druhu, aby sme nimi oslovili mládež. Súťažiť budeme v spevea recitácii, vo folklóre i v divadelníctve, v kreslení i vo fotografovaní a dúfam, že aj v športe. Rozbieha sa podpisova-nie memoránd s rektormi univerzít v záujme spolupráce všeobecne, ale aj pri súťaži o najlepšiu esej na matičnútému, ako aj pri súťaži o diplomovú prácu, ktorej kvalitu potvrdí Cena predsedu Matice slovenskej. Všetko vyvr-cholí na Národných dňoch v Martine uprostred leta pred televíznymi kamerami. A ak sa to podarí, spoločne so Slo-venskou obchodnou a priemyselnou komorou udelíme vtedy aj cenu slovenskej firme za inovačné prenikanie nasvetový trh.

Čoskoro sa spustí internetový NÁRODNÝ DENNÍK a novú tvár i obsah dostanú SNN. Som presvedčený, že sa stanúmienkotvorným týždenníkom. Verím, že Matica čoskoro prenikne aj na obrazovku a do éteru verejnoprávneho rozhla-su a televízie. Chceme založiť Politologickú ročenku, aby Slovensko a svet dostávali aj iný ako neslovensko-liberálnypohľad na dianie u nás. Možno sa nám podarí oživiť aj matičné podnikanie napríklad pri výrobe krojov a suvenírov.Aktuálnym sa stáva vzdelávanie matičiarov i nematičiarov na matičné i nematičné témy prostredníctvom neziskovejorganizácie pomenovanej podľa J. C. Hronského.

Napokon už teraz začneme s prípravami akcií na počesť 150. výročia MS, ktorého, ak Boh dá, sa dožijeme v roku via-cerých jubileí, roku 2013. Pri tej príležitosti by sme chceli spoločne s predstaviteľmi všetkých našich cirkví, ako aj s uni-verzitami vyzvať umelcov všetkých žánrov, aby vytvorili diela na pamiatku oných i týchto dní.

A to ešte stále nie je všetko. Matica slovenská, verná cyrilo-metodskej tradícii, kvôli napĺňaniu ktorej vznikla, reš-pektujúc pluralitný charakter slovenskej spoločnosti, chce pripomínať národu a všetkým ľuďom dobrej vôle žijúcim naSlovensku, že máme svoje tradície, ktoré v dnešných časoch akoby mali byť prekryté cudzími, v podstate komerčnýmitradíciami. Napríklad „sviatok zaľúbených“ namiesto sv. Cyrila 14. februára alebo Santa Claus namiesto Mikuláša.Keby len to – bulvár znečisťuje mysle našich mladých i starších. Nie sme stranícka ustanovizeň, ale budeme apelovaťna politikov, aby si boli vedomí svojej osobnej zodpovednosti voči spoločnosti, aby rešpektujúc slobodnú vôľu občanovdbali o ochranu a zachovanie tej časti kultúrnej tradície, ktorá je živým vyjadrením ich skutočných potrieb, skutočnéhošťastia a naplnenia zmyslu života. Aj takto chceme plniť odkaz našich zakladateľov: byť „jednotou milovníkov národaa života slovenského“.

Na prvom stretnutí so zamestnancami Matice v Martine som urobil anonymnú anketu a jej výsledky zodpovedajútomu, čo som uviedol ako hlavné ciele našej činnosti. Verím, že ich naplníme, že čoskoro získame stratenú dôverua Matica sa stane skutočnou „jednotou milovníkov národa a života slovenského“. A počet jej členov dosiahne najmenej100-tisíc. Len potom budeme silní a vážení.

MARIÁN TKÁČFOTO DUŠAN MIKOLAJ

6 | SLOVENSKO

Patríte u nás medzi nemnoh˘ch odbor-níkov na problematiku slovenskejemigrácie. Vedeli by ste osobn˘m odha-dom povedaÈ, koºko sa ich t˘mito otáz-kami trvalo a aktívne zaoberalo a koºkosa ich zaoberá v súãasnosti? ❏ ❏ ❏Predseda Matice slovenskej baťko Vladi-mír Mináč hovoril, že „vysťahovalectvoje imanentná súčasť našej minulosti“, a ja by som si dovolil pridať, že aj súčas-nosti a viac ako pravdepodobne i budúc-nosti. Minimálne od vzniku Českoslo-venska v roku 1918 jestvovali vždyosoby a inštitúcie, ktoré sa danou proble-matikou profesionálne i amatérskyzaoberali. Ak sa však odrazíme od roku1968, ktorý je spojený so vznikomprvého profesionálneho pracoviska,Ústavu pre zahraničných Slovákov(ktorý bol pričlenený do organizačnejštruktúry vtedajšej Matice slovenskejako štátnej inštitúcie, ale metodickyusmerňovaný Ministerstvom kultúrySSR), išlo o niekoľko desiatok odbor-ných, vedeckých, krajanských, politic-kých pracovníkov i úradníkov štátnejbyrokracie. V súčasnosti prevažujú ama-térski náturisti nad odbornými pracov-níkmi a expertmi a je ich oveľa menejako v minulosti. Pri riešení danej proble-matiky prevažujú politické záujmy, prektoré odbornosť nie je podstatná, naopak,v nejednom prípade, ak práca osobnostínie je v súlade s politickými a so skupi-novými záujmami, stávajú sa nežiaduci-mi a nepríjemnými. Jednoducho, ak štátuchýba ucelená a koncepčná štátna doktrí-na, ktorá by obsahovala dlhodobé víziea ciele Slovenskej republiky a v kontinu-ite by bola záväzná pre všetky rozhodu-júce a relevantné zložky našej spoloč-nosti, táto skutočnosť sa prenáša ajdo problematiky vzťahov medzi Sloven-skou republikou a slovenským zahra-ničím.

Dlhodobo ste pôsobili v Matici sloven-skej v ãase, keì bola v spoloãnom âes-koslovensku jedinou in‰titúciou povere-nou oficiálnymi stykmi s na‰imi krajan-mi. Azda neu‰kodí pripomenúÈ, ão savtedy na tomto poli smelo robiÈ a ão savo vtedaj‰ej politickej klíme konkrétneurobilo.❏ ❏ ❏Na začiatok chcem povedať, že po roku1989 sa činnosť Ústavu pre zahraničnýchSlovákov začala z niektorých strán hod-notiť najmä negatívne, ba niekedy priamhystericky nenávistne, pričom subjektív-ne emócie prevažovali nad objektívnouanalýzou i nutnou kritikou. Uvedenéobdobie, ale aj celé dejiny slovensko--slovenských vzťahov ešte len čakajú navedecké spracovanie. Bývalý ústav pre-šiel rôznymi organizačnými zmenami,ktorých cieľom mala byť jeho likvidácia,čo sa paradoxne podarilo až v obdobíslovenskej suverénnej štátnosti mar-kušovskému manažmentu Matice slo-

venskej roku 1994. Činnosť ústavu stálana dvoch pilieroch – kultúrnych stykocha výskumno-dokumentačnej činnosti.Prvý pilier bol síce poznamenaný vte-dajšou vládnou komunistickou ideológi-ou, ale pokiaľ ide o kultúrnu pomoc kra-janom v socialistickom bloku, nikdypotom už nedosiahla ani výšku, ani roz-sah poskytovanej podpory. Krajaniav západných, kapitalistických krajináchboli diskriminovaní, uplatňovalo sa kri-térium tzv. pokrokovosti. Kultúrne stykyboli poznamenané vtedajšou svetovoupolaritou Východ – Západ. V oblastivedecko-výskumnej a záchrany kultúrne-ho dedičstva sa urobilo toľko, že dnesmôžeme len s istou dávkou závisti poze-rať na to, čo sa napriek okliešteným pod-mienkam podarilo urobiť. Mohol by somto konkretizovať, na to tu však nie jedostatočne široký priestor. Stačí pripo-menúť výsledky dosiahnuté vo vedecko-výskumnej oblasti, publikačnej, expozič-nej a múzejnej, akvizičnej a dokumen-tačnej, v oblasti vedeckých a odbornýchpodujatí i medzinárodnej spolupráces obdobnými inštitúciami v zahraničí.Dnes nám chýba vtedajšia plejádavedeckých a odborných pracovníkov, alenajmä štátne vedecké pracovisko, ktoréby dokázalo saturovať všetky súčasnéi budúce potreby a vedelo by nadviazaťna pozitíva z minulosti.

·tátna politika smerom k zahraniãn˘mSlovákom sa zaãala meniÈ po vznikusamostatnej Slovenskej republiky. Akoriaditeº krajanského odboru Minister-stva kultúry SR ste sa v polovici 90.rokov minulého storoãia podieºali napríprave prvého zákona o zahraniãn˘chSlovákoch, pri tom nasledujúcom stepôsobili na pozícii splnomocnenca vládySR. Ako ste vnímali záujem ‰tátuo na‰ich ºudí vo svete, ako bola nasta-vená konkrétna pomoc na podporu ich

je stále prítomná témaVysÈahovalectvo

Hovoríme s Claudom BaláÏom, predsedom ZdruÏenie nezávisl˘ch expertov pre otázky dejín a Ïivota zahraniãn˘ch Slovákov

SLOVENSKO | 7

potrieb a záujmov a aké bolo koncepã-né smerovanie vo v˘konnej sfére verej-n˘ch in‰titúcií?❏ ❏ ❏Predovšetkým treba povedať, že ucelenáštátna politika, bohužiaľ, nejestvovala.Systém vzájomných vzťahov bol diverzi-fikovaný na rezortnej úrovni, kde prevlá-dali záujmy jednotlivých ministerstiev a snahy niektorých iných vládnychi mimovládnych či verejnoprávnych inš-titúcií. S viacerými odborníkmi, najmäz ministerstva zahraničných vecía ministerstva kultúry, som od roku 1993spolupracoval na tvorbe nového integro-vaného systému s dôrazom na legislatív-nu a inštitucionálnu oblasť. Som hrdý nato, že som bol koordinátorom a vecnýmspolutvorcom prvého i druhého zákonao Slovákoch v zahraničí, že som bol ini-ciátorom a spolutvorcom článku 7aÚstavy Slovenskej republiky, že som boliniciátorom a spolutvorcom zneniaDeklarácie Národnej rady Slovenskejrepubliky k Slovákom žijúcim v zahra-ničí, že som bol autorom projektu Domuzahraničných Slovákov, ktorý si osvojiloa realizovalo ministerstvo kultúry, žesom bol autorom projektu a hlavnýmtvorcom stálej konferencie k otázkamvzájomných vzťahov a spolupráce Slo-venskej republiky a zahraničných Slová-kov, že som bol autorom a spolutvorcomcelosvetovej prezentácie kultúry zahra-ničných Slovákov Dni zahraničných Slo-vákov v Slovenskej republike, že sombol iniciátorom a spolutvorcom Sveto-vého združenia Slovákov v zahraničí,a s potešením spomínam na všetkýchdomácich i zahraničných spolupracovní-kov a priateľov, ktorí spoločne pomohlidanú problematiku posunúť dopredu.

Na pozícii úradníka vlády SR ste pripra-vovali druh˘ zákon o Slovákoch Ïijúcichv zahraniãí. âo ste oãakávali od jeho pri-jatia a následného uplatÀovania?❏ ❏ ❏Prvá právna norma týkajúca sa Slovákovv zahraničí, zákon č. 70/1997 Z. z.o zahraničných Slovákoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znenízákona č. 403/2002 Z. z., sa stala časomprekonaná a v praxi málo účinná. V rámciprístupového procesu do Európskej úniev tabuľke záväzkov Slovenskej republikypre oblasť spravodlivosti a vnútra bola včasti migrácia stanovená aj podmienkaprijať nový zákon týkajúci sa expatriova-ných Slovákov plne zosúladený s acquiscommunautaire. Pripomienky Európskejkomisie k zákonu o zahraničných Slová-koch vznesené v rámci negociácie satýkali najmä ustanovení zákona o zahra-ničných Slovákoch, ktoré boli v rozpores princípmi nediskriminácie (článok 12ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho

spoločenstva). Tieto pripomienky boliv súlade aj so Správou o preferenčnomzaobchádzaní s národnostnými menšina-mi príbuzenskými štátmi, prijatou Európ-skou komisiou pre demokraciu prostred-níctvom práva (Benátska komisia) RadyEurópy roku 2001. V tomto zmysle vládaSR uložila splnomocnencovi vlády prezahraničných Slovákov, aby v spolupráciso zainteresovanými rezortmi pripravilnávrh nového zákona o Slovákoch žijú-cich v zahraničí. Následne bola vytvorenámedzirezortná expertná pracovná skupinazložená zo zástupcov zainteresovanýchrezortov a Generálneho sekretariátu prezahraničných Slovákov, ktorá pripravilapracovnú podobu návrhu zákona. Tá bolanásledne predložená na medzirezortnépripomienkové konanie. Vládny návrhzákona v NR SR uvádzal minister spra-vodlivosti, ktorý okrem iného zdôraznil,že zásadnou zmenou nového zákona jeupustenie od systému preukazov, a for-muloval to tak, že „zákon by mal ustano-viť, ktoré osoby sú ex lege považované zaSlovákov žijúcich v zahraničí, bez toho,aby bolo potrebné tento status následnepotvrdzovať vydaním preukazov“.V tomto zmysle bol nový zákon č.474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcichv zahraničí a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov prijatý uznesením NR SRč. 1827 z 23. septembra 2005 s účinno-sťou od 1. januára 2006. Na základe uve-deného zákona bol zriadený Úrad preSlovákov žijúcich v zahraničí ako koordi-načný a výkonný štátny orgán, ktorý mázabezpečovať proces tvorby a výkonuštátnej politiky starostlivosti o Slovákovžijúcich v zahraničí. Peripetie spojené s prípravou tohto zákona i so vznikomnechceného úradu tvoria osobitnú a nienezaujímavú kapitolu.

Prax ukázala, Ïe vznikom Úradu pre Slo-vákov Ïijúcich v zahraniãí sa skonãilaãinnosÈ podºa mÀa mnohostrannepotrebného Domu zahraniãn˘ch Slová-kov. Bolo to nevyhnutné?❏ ❏ ❏Ako spolutvorca a jeden z bývalých ria-diteľov Domu zahraničných Slovákovsom mal úplne inú predstavu o jehotransformácii spojenej so vznikomÚradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí(ÚSŽZ). Lenže po mojom odvolaní z funkcie splnomocnenca vlády prezahraničných Slovákov a poslaní donúteného dôchodku som tieto veci užnemohol ovplyvniť a nová splnomocnen-kyňa vlády nemala záujem na ďalšej spo-lupráci so mnou. Ľutujem, že so záni-kom Domu zahraničných Slovákovvedenie ÚSŽZ aj likvidovalo a ďalejodmietlo využívať odborné služby jehobývalých osvedčených odborných pra-covníkov.

U nás doma sme s chuÈou kádrovaliin˘ch a túto zvyklosÈ radi pestujemedodnes. Nie je tajomstvom, Ïe ºudiazamestnaní za socializmu na pracovis-kách, ktoré mali pravideln˘ styk sozahraniãím, boli pod sústavn˘m dohºa-dom ‰tátnych ‰truktúr (ba tie sa inten-zívne zaujímali aj o mnoh˘ch „na‰ichkrajanov“ nav‰tevujúcich Slovensko).Spomínam to preto, lebo táto skutoã-nosÈ sa stala v podstate oficiálnymdôvodom na to, Ïe ste „nemohli vyko-návaÈ“ funkciu predsedu nového Úradupre Slovákov Ïijúcich v zahraniãí. Zmenilsa t˘m vበzáujem o predmetnúproblematiku?❏ ❏ ❏Moja nekompromisná obhajoba záujmovslovenského zahraničia a najmä presa-dzovanie zásady, aby starostlivosť štátuo slovenské zahraničné menšiny a komu-nity bola porovnateľná so starostlivosťouštátu o vnútorné národnostné menšiny,bola niektorým zainteresovaným politic-kým stranám soľou v očiach. Opakovanesa hľadali viaceré zámienky na mojuosobnú kompromitáciu a odvolaniez funkcií, v ktorých som pôsobil. Nikdysom nebol členom žiadnej politickej stra-ny, ani v minulosti, ani v súčasnosti. Predrokom 1989 som ako mnohí nestranícibol len občanom druhej kategórie, bezmožnosti zastávať odbornú funkciu. Roku2005 bez relevantných dôkazov v rámcihysterickej mediálnej kampane „honbyna čarodejnice“ sa začali hľadať papie-roví spolupracovníci zaniknutého komu-nistického režimu. A znovu som sa stalobčanom druhej kategórie. Pod kepien-kom simulovanej chiméry mala byťodpútaná pozornosť od skutočných nosi-teľov bývalej totalitnej ideológie a moci.Preto bolo treba verejnosti podhodiť akokanonenfuter virtuálnych spolupracovní-kov a bez možnosti prezumpcie pošpiniťich dobré meno. V tejto súvislosti s vďa-kou spomínam na mnohé podporné listykrajanských organizácií a jednotlivcovz celého sveta adresované vtedajšiemupredsedovi vlády Slovenskej republiky,ktorými protestovali proti môjmu odvola-niu z funkcie splnomocnenca vlády prezahraničných Slovákov.

UÏ poãas svojho pracovného pomeru voverejnej sluÏbe ste zaãali organizovaÈstále konferencie Slovenská republikaa Slováci v zahraniãí. V ãom ste videliich zmysel? Ako sa formuje ich obsahv súãasnosti?❏ ❏ ❏Po vzniku suverénnej a samostatnej Slo-venskej republiky v roku 1993 sa tvorbaštátnej politiky vo vzťahu k zahraničnýmSlovákom orientovala na hľadanie naj-vhodnejšieho modelu stykov a vzájomnejspolupráce. Roku 1999 som ako riaditeľ

8 | SLOVENSKO

Domu zahraničných Slovákov v Bratisla-ve vypracoval model nového stretávania.Dňa 2. júla 1999 sa na pôde Ministerstvakultúry SR v Bratislave konalo stretnutie28 delegovaných zástupcov krajanskýchspolkov a organizácií z 15 krajín celéhosveta, ktoré sa stalo ustanovujúcim zasad-nutím stálej konferencie k otázkam vzá-jomných vzťahov a spolupráce pod náz-vom Slovenská republika a zahraničníSlováci. Od roku 2006 sa stal hlavnýmorganizátorom Úrad pre Slovákov žijú-cich v zahraničí, ktorého vedenie nepo-važovalo za potrebné pozývať ma na totopodujatie ani ako hosťa. Pokiaľ ideo súčasnosť, aby moje vyjadrenie nebolovnímané ako osobná urazenosť, poviemlen toľko, že toto celosvetové stretávanieby malo plniť predovšetkým úlohu per-manentného pracovného a neformálnehoslovensko-slovenského dialógu, aby boloviac pracovným, menej reprezentačným;menej recepcií a viac práce.

VráÈme sa k poãetnosti odborníkovvenujúcich sa otázkam slovenskejmigrácie, emigrácie a reemigrácie.NeÏiada sa vám vysloviÈ svoju predstavuo ich vzájomnej spolupráci, o prepojeníobãianskych aktivít s verejn˘mi in‰titú-ciami?❏ ❏ ❏Odborníkov môže spájať všeobecná prob-lematika, ale treba rešpektovať jej špecifi-ká vyjadrené jednotlivými vednými dis-

ciplínami, ktoré určujú rozsah vzájomnejspolupráce. Formy spolupráce určujú kon-krétne projekty, vedecké a odborné podu-jatia, pričom rozhodujúcu úlohu zohrávazadávateľ a nositeľ konkrétnej úlohy.A práve tu chýba špecifická vedecká inšti-túcia, ktorá by bola schopná tieto činnostikoordinovať a mala na to aj dostatočnéprostriedky. V súčasnosti túto funkciučiastočne a v rámci svojich možností sup-lujú občianske združenia Migrácia SKa Združenie nezávislých expertov preotázky dejín a života zahraničných Slová-kov (ZNE) prostredníctvom okrúhlychstolov. Okrúhly stôl k problematike slo-venského zahraničia pripravuje a organi-zuje ZNE v spolupráci s viacerými part-nermi už od roku 2002. Okrúhle stoly súodbornými podujatiami s aktívnou účas-ťou domácich a zahraničných odborníkovna danú problematiku. V rámci vybranýchtematických okruhov venujú svoju pozor-nosť aktuálnym problémom a otázkam slovenského zahraničia i vzá-jomným vzťahom so Slovenskou republi-kou, analyzujú ich stav a v podobe záve-rov odporúčajú riešenia, ktoré zasielajúrelevantným politickým, štátnym i neštát-nym subjektom. Okrúhle stoly majú nepo-litický charakter, sú výsostne pracovné a ich cieľom je permanentný a konštruktívny slovensko-slovenský dia-lóg na úrovni expertov.

DUŠAN MIKOLAJFOTO AUTOR

Emigration Is Still a Topical Subject

We are interviewing Claud Baláž, the Chairmanof Independent Experts for the Questions of theHistory and Life of Foreign Slovaks (ZNE) thatwas established in 2000. The Chairman workedin Matica Slovenská‘s Institute for Foreign Slo-vaks in the time when Matica was the only insti-tution in the whole of Czechoslovakia delegatedto maintain official contacts with Slovak expat-riates. In the first half of 1990’s he worked as aDirector of MS Compatriots’ Museum. From1993 he and several experts collaborated on cre-ating a new integrated system with the stress onlegislative and institutional fields. He was aninitiator and co-creator of the Article 7a of Con-stitution of the Slovak Republic and the wor-ding of the Declaration of the National Councilof the Slovak Republic to Slovaks abroad. Hewas the author of the House of Foreign Slovaksproject. Being a Director of the Slovak Expat-riates Department at the Ministry of Culture ofthe Slovak Republic in the mid of 1990’s, heparticipated in preparations of the first act onforeign Slovaks. Later on, he worked as aDirector of the House of Foreign Slovaks andthen in the position of a Plenipotentiary of theGovernment of the Slovak Republic (GeneralSecretariat for Foreign Slovaks at the Govern-ment Office) he was entrusted with preparing anew act on Slovaks living abroad and estab-lishing the Office for Slovaks Living Abroad.He was an author of the standing conference’sproject on the issues of mutual relations andcooperation between the Slovak Republic andforeign Slovaks, global presentation of the cul-ture of foreign Slovaks “Foreign Slovaks Days”in the Slovak Republic and an initiator and co-creator of World Association of Slovaks LivingAbroad. The association’s website was madeaccessible in the beginning of this year.

Vláda Slovenskej republiky na svojomrokovaní dňa 9. februára 2011 vymenovalaza nového predsedu Úradu pre Slovákovžijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) JUDr. MilanaVetráka, PhD.

Po úspešnom výberovom konaní odbornákomisia Úradu vlády SR odporučila, abybol vypočutý (tzv. hearing) priamo na roko-vaní vlády jej členmi. Pred členmi vládySlovenskej republiky predniesol Milan Vet-rák svoju predstavu o ďalšom fungovaníÚSŽZ, špecifikoval priority a ciele ďalšiehosmerovania tvorby a výkonu štátnej politikystarostlivosti Slovenskej republiky o zahra-ničných Slovákov. Následne predsedníčkavlády SR Iveta Radičová predložila naďalšie rokovanie vlády konkrétny návrh navymenovanie nového predsedu úradu.Materiál Návrh na vymenovanie predseduÚradu pre Slovákov žijúcich v zahraničíbol predložený v súlade so zákonom č.474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v za-hraničí a o zmene a doplnení niektorýchzákonov. Vláda s návrhom bez pripomienoksúhlasila a svojím uznesením č. 89/2011 hoprijala. Podľa § 4 ods. 3 zákona je na čeleÚSŽZ predseda, ktorého vymenúva a odvo-láva vláda SR. Funkčné obdobie predseduúradu je päťročné.

Milan Vetrák nie je v slovenskom zahra-ničí neznáma osoba. V rokoch 2007 – 2010pôsobil a žil v Nemecku ako spravodajcapre Slovensko v Európskej centrálnej bankevo Frankfurte nad Mohanom. V tomtoobdobí sa angažoval aj v práci a činnostitamojšieho krajanského spolku a spolupra-coval s ďalšími krajanskými spolkami v Ne-mecku a západnej Európe, ktoré ho roku2009 nominovali za svojho zástupcu doGenerálnej rady Svetového združenia Slo-vákov v zahraničí (SZSZ). Od roku 2002pôsobil v organizačnej a legislatívno-práv-nej sekcii v rámci stálej konferencie k otáz-kam vzájomných vzťahov a spolupráce Slo-venská republika a zahraniční Slováci.

V rokoch 1998 – 2002 plnil ako riaditeľKancelárie podpredsedu vlády SR koor-dinačnú funkciu vo vzťahu k splnomocnen-covi vlády pre zahraničných Slovákova v rokoch 2002 – 2003 pôsobil ako jehoexterný poradca. V rokoch 2002 – 2006 sú-časne externe prednášal na Právnickej fa-kulte Trnavskej univerzity v Trnave. Po-dieľal sa na tvorbe zákona č. 474/2005 Z. z.o Slovákoch žijúcich v zahraničí, rovnakozákona č. 403/2002 Z. z., ktorý novelizovalzákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničnýchSlovákoch. Je autorom viacerých článkova štúdií o právnom postavení krajanovv zahraničí. Roku 2010 sa stal predsedommedzinárodného Združenia právnikov-lin-gvistov.

(JCB)

SLOVENSKO | 9

Office for Slovaks Living Abroad Has a New ChairmanDuring the negotiations on 9 February 2011, theGovernment of the Slovak Republic appointed JUDr.Milan Vetrák, PhD, to the post of the Chairman of theOffice for Slovaks Living Abroad (ÚSŽZ). During2007–2010, he lived and worked as a reporter for Slo-vakia at European Central Bank in Frankfurt am Main,Germany. He was also engaged in the work and activi-ties of the local expatriate’s society and co-operatedwith other expatriates’ associations across Germany andWestern Europe, all of which nominated him for theirrepresentative at the General Council of the WorldAssociation of Slovaks Living Abroad (SZSZ) in 2009.From 2002, he worked in the organising and legisla-tive–legal section within the standing conference on thequestions of mutual relations and co-operation The Slo-vak Republic and Foreign Slovaks. During 1998–2002,as the Director of the Office of the Deputy Prime Min-ister of the Slovak Republic he carried out the coordi-nating function in relation to the government represen-tative for foreign Slovaks and from 2002 to 2003 heworked as the representative’s outside consultant. At thesame time from 2002 to 2006, he gave outside lecturesat the Faculty of Law of the Trnava University in Trna-va. He participated in making the Act No. 474/2005Coll. on Slovaks living abroad, as well as the Act No.403/2002 Coll. that was an amended to the Act No.70/1997 Coll. on Slovak expatriates. He is an author ofseveral articles and studies on legal status of our expa-triates abroad. In 2010, he became a chairman of theinternational Association of Lawyer-Linguists.Ú

rad

pre

Slo

váko

v Ïi

júci

ch v

zah

ran

iãí

má

no

véh

o p

red

sed

u

Z príhovoru prezidentaKaždoročne prichádza do prezidentskej kance-lárie na konečné rozhodnutie niekoľko desiatoknávrhov na ocenenie občanov žijúcich v Slo-venskej republike aj v iných štátoch, ktoré poda-li jednotlivci, kolektívy, samospráva, inštitúcie,združenia. Vlani bolo návrhov dvesto, začiat-kom roka pri 18. výročí vzniku Slovenskejrepubliky udelil prezident Ivan Gašparovič v historickej budove Národnej rady SR na Žup-nom námestí v Bratislave štátne vyznamenania15 osobnostiam kultúrneho, vedeckého a špor-tového života.Pri ich hodnotení vyzdvihol, že príkladne a zá-služne pracovali na sebe a zároveň pre spolo-čenské dobro a dobré meno Slovenska napriekmnohým životným zložitostiam, zvlášť nepraj-nosti a závisti. S vysokým ocením sa spája vzác-na povinnosť: svojimi postojmi a skutkami hájiťmravný kredit štátu. Teda nielen jeho symboli-

ku, ale celé duchovné posolstvo, ktoré sa s nímspája. „V spojení so štátnym vyznamenanímpreberáte na seba aj väčší diel zodpovednosti zaživot v Slovenskej republike než doposiaľ.“V ďalšej časti príhovoru najvyšší predstaviteľštátu povedal: „Ako samostatná a suverénnarepublika vstupujeme do 19. roku uplatňova-nia svojho medzinárodného mandátu. Patrímemedzi krajiny s vysokou medzinárodnou repu-táciou. Máme ľudí, ktorí nachádzajú širokéuplatnenie vo svete. Vnímam tieto skutočnos-ti, no zároveň som si vedomý, že sa nám nedarítak, ako by sme chceli. Preto sa aj dnes vyhý-bam superlatívom. Ak sa však hlásime k zása-dám politického realizmu, musíme hodnotiť 18rokov samostatnosti ako úspešné. Samozrejme,primerane našim možnostiam. V minulom rokudosiahli naši občania viacero dobrých výsled-kov, ktoré nás potešili. No presila každodennejneistoty, ktorá zasadla za spoločný európsky

sociálny stôl – teda i náš! – zasiahla do prud-kého rozvoja úniových vzťahov. Vyvolala roz-dielne až protirečivé názory i vlnu nedôve-ry. Rozhodnutie pomôcť tým, ktorí na riešeniesvojich problémov nestačili vlastnými silami –no najmä prostriedkami – považujem za najzá-važnejšie rozhodnutie roku 2010, aké sme naeurópskom kontinente prijali. Teraz je na nás, nacelej Európskej únii, aby toto rozhodnutie nezo-stalo jednosmerným krokom. Okrem pomoci bymalo privodiť najmä stav všeobecnej, vysokejbdelosti, spolupatričnosti a zodpovednosti. Totouzrozumenie však nesmieme preťažiť. Najmäobčanom nesmieme naložiť väčší diel zodpo-vednosti, než unesú. Unesú toho veľa, nie všakvšetko. Protesty z Londýna, Ríma, Paríža súvarovným svedectvom.“

âerství nositelia radovRad Ľ. Štúra I. triedy udeľovaný v roku 2011si prevzal Michal Valent za mimoriadne zá-sluhy o rozvoj medicínskych vied v oblastigynekológie, pôrodníctva a parazitológie. Zamimoriadne zásluhy v oblasti športu bola oce-nená zvolenská rodáčka vodná slalomárkaElena Kaliská (1972), nositeľka zlatých meda-ilí z Letných olympijských hier 2004 v Aténacha 2008 v Pekingu, majsterka sveta z roku 2005a držiteľka ďalších športových ocenení. Za plod-ného autora prozaických, básnických i drama-tických diel pre dospelých aj detských čitateľov,nedávno zosnulého spisovateľa Milana Ferka(1929 – 2010) prevzala vyznamenanie jehomanželka. Vyznamenanie in memoriam udelilprezident aj dvom významným skladateľom zaich mimoriadne zásluhy o rozvoj umenia a kul-

10 | SLOVENSKO

Najvyššie ocenenia

v˘znamn˘ch skutkovPri príleÏitosti ‰tátneho sviatku DÀa vzniku Slovenskej repub-liky, ktor˘ pripadá na Nov˘ rok, udeºuje prezident najvy‰‰ie‰tátne vyznamenania. Medzi vy‰‰ie ocenenia patria rady (Bie-leho dvojkríÏa, Andreja Hlinku, ªudovíta ·túra), medzi niωiekríÏe (Milana Rastislava ·tefánika a Pribinov). Akt má sláv-nostn˘ charakter, koná sa za úãasti manÏelky súãasného pre-zidenta SR a jeho predchodcov, najvy‰‰ích predstaviteºov ‰tátnejsprávy a parlamentu, regionálnej samosprávy, cirkví, diploma-tického zboru a ìal‰ích v˘znamn˘ch hostí.

Branislav Sitár

túry osobitne v oblasti hudobnej tvorby. Ban-skobystrickému rodákovi Jánovi Cikkerovi(1911 – 1989), pedagógovi, autorovi Jura Jáno-šíka a ďalších operných diel, symfonických,inštrumentálnych a desiatok ďalších skladieb, a Svetozárovi Stračinovi (1940 – 1996), zbera-teľovi ľudových piesní a ich editorovi, autorovipiesní a úprav hudobného folklóru, orchestrál-nych diel, filmovej a scénickej hudby.Rad Ľ. Štúra II. triedy si prevzali lekári DanielBartko (za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy,výskumu a zdravotníctva, osobitne v odboreneurológie) a Ján Breza (za mimoriadne záslu-hy o rozvoj medicínskej vedy, osobitne v oblas-ti urológie). Chemik Peter Biely bol ocenený zamimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, za medziná-rodný dopad jeho práce na vývoj modernýchbiotechnológií a procesov produkcie chemic-kých palív na báze rastlinnej hmoty a za ve-decké práce, ktorými celosvetovo zasiaholdo rozvoja moderných biotechnológií. Profesora fyzik Branislav Sitár bol vyznamenaný zamimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, technikya školstva. Vysokoškolský pedagóg a vedúcireštaurátor Slovenského národného archívuIvan Galamboš získal uznanie za celoživotnývýznamný prínos v oblasti reštaurovania histo-rických dokumentov a umeleckých diel, jazyko-vedec profesor Ján Kačala za mimoriadnezásluhy o rozvoj v oblasti vedy a školstva, oso-bitne v oblasti jazykovedy, akademický maliarMilan Laluha za celoživotné mimoriadnezásluhy o rozvoj umenia a kultúry, osobitne v oblasti umeleckej tvorby. Tenista DominikHrbatý dostal vyznamenanie za mimoriadnezásluhy o rozvoj v oblasti športu na návrh vládySR už roku 2006, ale pre svoje reprezentačnépovinnosti ho prevzal až 3. januára 2011.Pribinov kríž II. triedy udelil prezident SRJurajovi Cvečkovi, dlhoročnému predsedoviChorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku,za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj, oso-bitne v oblasti menšinovej chorvátskej kultúry.Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadnezásluhy o rozvoj vzťahov medzi Slovenskourepublikou a Spolkovou republikou Nemeckoa za posilnenie postavenia Slovenskej republikyv medzinárodných vzťahoch poputuje k Walt-herovi Greschnerovi, predsedovi Karpatskone-meckého krajanského spolku v Nemecku.

Vedecké zviditeºnenie ‰tátuBezprostredne po udelení vyznamenaní pozor-nosť novinárov popri športovcoch najväčšmizaujal ani nie šesťdesiatpäťročný Branislav Sitár(1946, Bratislava). Profesor na Fakulte matema-tiky, fyziky a informatiky Univerzity Komen-ského v Bratislave sympatickým poďakovanímvyslovil osobné potešenie z toho, že oceneniezískal v pomerne mladom veku. Vníma ho akocelkovú poctu fyzike. Od roku 1993 pôsobí akosplnomocnenec Slovenskej republiky v Európ-skej organizácii pre jadrový výskum (CERN)v Ženeve. Povedané jeho slovami, ich zá-kladnými zariadeniami sú urýchľovače. Naj-novší urýchľovač Large Hadron Collider (LHC)s obvodom 27 km je najväčším a najzložitejšímna svete. Je umiestený sto metrov pod zemoua sú na ňom vybudované štyri obrovské experi-mentálne zariadenia. Na týchto zariadeniach

fyzici študujú zrážky protónov a jadier pri naj-vyšších energiách na našej planéte. BranislavSitár je aj popularizátor vedy, usiluje sa zrozu-miteľnou formou vysvetliť, „ako budeme v pro-duktoch týchto zrážok hľadať nové elementárnečastice, ktoré sú potrebné na pochopenie štruk-túry hmoty. Na druhej strane by som chcelvysvetliť, ako vedomosti o štruktúre hmotyumožňujú pochopiť štruktúru a vznik vesmírupri Veľkom tresku. Objavy v CERN-e námmôžu povedať, z čoho sa vlastne skladá náš ves-mír, keďže viditeľná hmota (hviezdy, planéty ajvesmírny prach) tvorí len asi 4 percentá jehocelkovej hmotnosti. V CERN-e chceme nájsťčastice tvoriace temnú hmotu, ktorej je vo ves-míre až 26 percent, prípadne objaviť temnúenergiu, tvoriacu 70 percent vesmíru.“

SLOVENSKO | 11

Highest Awards for Significant Deeds

Every year on the occasion of the Day of the Establish-ment of the Slovak Republic that falls on New Year’sDay, Slovakia’s President confers the highest state dec-orations. On the occasion of 18th anniversary of thebirth of the Slovak Republic, the President Ivan Gaš-parovič decorated 15 personalities of the cultural, scien-tific and sporting life at the Historical Building of theNational Council of the Slovak Republic on Župnénámestie (County Square) in Bratislava. In 2011, 1st Class Ľ. Štúr Order was received by MUDr.Michal Valent for extraordinary contributions to thedevelopment of medical sciences in the field of gynae-cology, obstetrics and parasitology. The canoe slalomracer Elena Kaliská was awarded for the outstandingmerit in sport. The President conferred the decoration tothe writer Milan Ferko, composer Ján Cikker and Sve-tozár Stračina in memoriam. 2nd Class Ľ. Štúr Orderwas accepted by the doctors Daniel Bartko and JánBreza. The chemist Peter Biely was honoured with theOrder for the development of modern biotechnologies,and the professor and physicist Branislav Sitár for spe-cial merits in the development of science, technologyand education considering his work for the EuropeanOrganization for Nuclear Research (CERN) in Geneva.Ivan Galamboš got the credit for his contribution in thefield of restoring historic documents and artworks; thelinguist, Professor Ján Kačala, for the development inthe field of science and education; Milan Laluha for hislife work as a painter; the tennis player Dominik Hrbatýfor his outstanding performance for the nationalteam. The President of the Slovak Republic conferred2nd Class Pribina Cross to the long-time chairman ofthe Croatian Cultural Union in Slovakia, Juraj Cvečko.2nd Class White Double Cross for special merits in thedevelopment of relations between the Slovak Republicand Federal Republic of Germany went to WalterGreschner, a Chairman of the Carpathian German Expa-triates’Association in Germany.

Stredisko na švajčiarsko-francúzskej hranici jesvetovým vedeckým pracoviskom vo výskumeelementárnych častíc hmoty a Slovensko v ňompatrí medzi najúspešnejšie štáty. Významne sao to pričinil aj Branislav Sitár. Potvrdzuje to fakt,že roku 2007 sa stal na tri roky vicepreziden-tom jeho najvyššieho orgánu, Rady CERN-u.Na dôvažok na tomto pracovisku nepôsobilosamotene. Slovensko v ňom významne repre-zentovali ďalší vedeckí pracovníci. Sitár počassvojho pedagogického pôsobenia vychoval nie-koľko desiatok absolventov. Podporuje dlhodo-bé pobyty slovenských študentov právev Európskej organizácii pre jadrový výskumv Ženeve, ktorú označuje za najlepšie a naj-väčšie laboratórium na svete. Viacerí sú z jehoprofesorskej „liahne“. „Som hrdý na svojichštudentov,“ hovorí. „Máme talentovaných fyzi-kov a som rád, že sa vedia vo svete významnepresadiť.“ Pri otázke, aké sú prínosy spolupráce s CERN-om pre priemysel Slovenskej republiky, hovorí,že v prvom rade ide o prenos technológií.V databáze je okolo 55 slovenských podnikov,ktoré sa aktívne zapájajú do dodávok technolo-gických zariadení. Najväčšími dodávateľmisú SES Tlmače (stovky kryogénnych nádob preLHC) a ZTS VVÚ Košice (presné ukladaniemagnetov do LHC). Návratnosť investícií doCERN-u je v posledných rokoch vysoká. Spo-luprácou s CERN-om získavajú naše firmyvedomosti o najmodernejších technológiách, čomôžu uplatniť aj pri iných projektoch. Prenosutechnológií z CERN-u do členských krajín savenuje veľká pozornosť. Slovensko ako členskákrajina organizácie má nárok na všetky vynále-zy a technológie vyvinuté v CERN-e.

DUŠAN MIKOLAJFOTO AUTOR A KANCELÁRIA P SR

Daniel Bartko

Peter Biely

Ivan Galambo‰

Michal Valent

Dominik Hrbat˘ a Elena Kaliská

■ Takto charakterizoval básnik MilanRúfus tvorbu Milana Laluhu. Umelca,ktorý sa v tomto roku zaradil medzi nosi-teľov štátneho vyznamenania. Vlani, na„magický“ dátum 11. 11., dovŕšil svojuosemdesiatku. Medzi uznávaných umelcovdruhej polovice 20. storočia sa zaradil užvo svojich Kristových rokoch. Na výtvarnúscénu vstúpil rázne na prvej výstave v Žili-ne koncom roku 1957 spolu so svojimivrstovníkmi združenými v Skupine Miku-láša Galandu, ktorá vyjadrovala tvorivúa názorovú väzbu k tomuto a ďalšímvýznamným predstaviteľom slovenskejvýtvarnej moderny 20. rokov a nasledujú-cich desaťročí. Spolu s nedávno zosnulýmsochárom a maliarom Vladimírom Kom-pánkom, s martinským grafikom IvanomŠtubňom, maliarmi Rudolfom Krivošoma Milanom Paštékom, sochármi PavlomTóthom, Antonom Čutekom a o niečo mlad-ším Andrejom Rudavským tvoril pevnéjadro galandovcov. Tak vošli do dejínsúčasnej výtvarnej moderny na Slovenskua zotrvávajú v nich už zopár desaťročí potom, ako sa každý z nich uberal svojouvlastnou umeleckou i životnou cestou.■ Pripomeňme si, že Milan Laluha sanarodil v Tekovských Lužanoch, prvéroky vyrastal na pomedzí Kysúc a ter-chovského kraja, šťastné obdobie prežilv Dolnej Mičinej, obci neďaleko BanskejBystrice a v dôvernom susedstve podpo-lianskej oblasti. Po absolvovaní Učiteľs-kého gymnázia v Lučenci sa stal jedným z prvých študentov Vysokej školy výtvar-ných umení v Bratislave. Vzdelával sau významného maliara a ilustrátora Ľudo-víta Fullu a jeho asistenta maliara ErnestaZmetáka, po ich odchode zo školy po-kračoval v štúdiu u maliarov BedrichaHoffstädtera a Dezidera Millyho.■ Po získaní diplomu sa v polovici 50.rokov vrátil do svojej milovanej mičinskejdediny, aby po svojom začal zužitkovávaťvedomosti o európskom modernom umenía v tvorivej samote testovať akademickézručnosti. Citovú zásobáreň z detstva siintenzívne dopĺňal dôkladným štúdiomvrchárskej krajiny, monumentálne interpre-tovaných stromov, drevenej architektúry,každodenných činností roľníkov. Sústrede-

nú pozornosť venoval kresbe, ktorá dodneszostáva neodmysliteľnou základňou jehomaľby. Z tohto obdobia pochádzajú desiat-ky robustných autoportrétov, figurálnychmotívov priateľov, ľudí práce, plných aktovžien, fľaškových a iných zátiší.■ Priateľská povaha pritiahla po trochmičinských rokoch Milana Laluhu do Mar-tina, kde pokračoval jednu päťročnicu vosvojom premyslenom programe stvárňova-nia tradičnej vidieckej skutočnosti doabstraktných polôh komponovaných dogeometrických konštrukcií a citovo vybrú-sených lahodných tvarov. Národné zmýšľa-nie a hlboký vzťah ku kultúre predkov tes-

toval sebavedomou konfrontáciou s odkaz-mi európskych modernistov. Maľoval žiari-vými farbami svojho stabilného spektra,v ktorom je v nosnom rámci červená,lemovaná alebo prerývaná neraz zelenoua viacerými odtieňmi modrej, v istom tvo-rivom období sa medzi nimi na povrchzdvíha žltá a akoby trošku z úzadia preho-vára hnedá. A, pravda, pre laika sa žiadapripomenúť účinné pôsobenie „nefarieb“kontrastnými plochami bielej a čiernej.■ Keď sa roku 1963 Milan Laluha usadilnatrvalo v Bratislave, nastalo pre nehosedemročné najplodnejšie obdobie. Počasneho maliarske dielo vrele prijímala slo-venská verejnosť a oceňovali znalci umeniana výstavách v zahraničí. Roku 1966 zís-kal na XXXIII. Bienále v Benátkach CenuOsvalda Liciniho. Žiaľ, na konci 60. rokovsa prenikanie slovenského umenia do svetapoliticky zastavilo a, ako sa ukázalo, trvalocelé dve desaťročia, kým mohol maliar(podobne ako väčšina galandovcov) vysta-vovať bez výrazných administratívnychobmedzení. Keď sa spoločenská situáciakonečne uvoľnila, zaradil sa medzi šesťde-siatnikov. Spolu s jeho vrstovníkmi zoSkupiny Mikuláša Galandu ho jedna časťvýtvarných teoretikov začala označovať zaklasikov. To je síce prívlastok hoden úcty,ibaže už neobsahoval pôvodnú žičlivosť.Navyše, na Slovensku sa začala výraznemeniť duchovná klíma a na umelcovvychádzajúcich z národných tradícií sazačal používať skôr kádrovací meter nežvecne hodnotiace kritériá. To však ničnezmení na fakte, že jeho diela sú v zbier-kovom fonde Slovenskej národnej galériea v podstate vo všetkých verejných galerij-ných inštitúciách a v súkromných zbier-kach mnohých zberateľov a obdivovateľovvýtvarného umenia.■ Okrem toho umenie poskytuje maliaro-vi pevnú kostru, a ak má jasno vo svojomtvorivom programe, vie si nájsť a udržaťväzbu so svojimi priaznivcami a fanúšik-mi. Milan Laluha si svoju inšpirujúcuMičinú presťahoval ako nenahraditeľnúcitovú i autorskú zábezpeku, ktorá mu jedodnes vernou družkou. A z každoden-ného ateliérového ticha berie (v mladostidosť často, teraz príležitostne) svoje husle,

12 | SLOVENSKO

Zrozumiteľná, presná a krásnamaliarska reã

stretne sa so spoluhráčmi podobných záuj-mov a do vôle si zahrajú na svojich srdcublízkych hudobných nástrojoch, zanôtiaz bohatého repertoáru ľudových piesní z Podpoľania, Terchovej či iných oblastístredného Slovenska. ■ Milan Laluha vytvoril viaceré veľkoroz-merné diela, ktoré sa stali súčasťou interié-rov verejných budov. Hoci v polovici 70.rokov bol už na listine „nežiaducich“umelcov, vtedajší predseda Matice sloven-skej spisovateľ Vladimír Mináč napriekverejnému straníckemu zákazu navrhol,aby mičinský maliar bol jedným z autorovvýzdoby nového komplexu Matice sloven-skej na martinskej Hostihore (dnes jebudova v správe štátu a sídli v nej Sloven-ská národná knižnica). Sochár Kompánekvytvoril na nádvorie átria drevené sochy,on namaľoval veľkoplošnú kompozíciuzloženú z niekoľkých obrazov. A práveMatica slovenská mu udelila roku 2003jedno z nateraz posledných ocenení: CenuNadácie MS, pomenovanú po významnompredstaviteľovi národnej maliarskejmoderny M. A. Bazovskom.

DUŠAN MIKOLAJ

SLOVENSKO | 13

Comprehensible, Accurate, and Beautiful Painters’ LanguageThis year, the art academy graduate Milan Laluha rankedamong state decoration holders. He was born in TekovskéLužany on 11 November 1930 and counts among therecognised artists of the second half of the 20th century.During his first years he was growing up in the border areabetween Kysuce region and Terchová village lands, andthen spent his happy days in Dolná Mičiná, the villagenear Banská Bystrica and in the intimate vicinity of Pod-poľanie area. After having graduated from Academy ofFine Arts and Design he returned there to start to apply hisknowledge about European modern art and to test his aca-demic skills in creative solitude. He intensively replen-ished his emotional stock from childhood with thoroughstudies of hilly country, monumentally renderedtrees, wooden architecture, and everyday activities ofpeasants. Dozens of robust self-portraits, figural motifs offriends, people, work, still lives, women nudes, bottle andother still lives come from this period. He arrived on theart scene, together with his peers associated in MikulášGalanda’s Group, at his first exhibition in Žilina by theend of 1957. In 1963, Laluha settled down for goodin Bratislava. In 1966, he won the Osvaldo Licini Awardat XXXIII Biennale in Venice. Matica Slovenská awardedhim Matica Slovenská Foundation Prize that was givenname after the important representative of our nationalmodern art M. A. Bazovský.

Horiaci autoportrét

Stromy

Dve Ïeny

Za dedinou

Akt

<

<

História pomohla pri v˘bereZ histórie ešte spomeňme, že vo VysokýchTatrách na Štrbskom Plese boli už roku1925 Majstrovstvá Európy. V ročníku1940/1941 bola v Bratislave k dispozíciiprvá ľadová plocha a pôsobil už Slovenskýhokejový zväz. Pod jeho hlavičkou sakonal prvý medzištátny zápas Slovenskav Garmisch-Partenkirchene roku 1940,naši reprezentanti podľahli Taliansku 1 : 3,keď historický prvý gól dal Anton Luther.Za 50 ročníkov v čs. lige hralo v silnejčeskej konkurencii osem slovenských klu-bov: Slovan Bratislava, HC Košice, DuklaTrenčín, ŠKP PS Poprad, AC Nitra, VŠBratislava, Iskra Žilina a ŠK Banská Bys-trica. Košice získali dva tituly majstraČSSR, Slovan a Trenčín po jednom. Nie sme nijakí hokejoví nováčikovia. S dvojkrížom na prsiach zohrali reprezen-tanti viac než 460 medzištátnych zápasov a viac než polovicu vyhrali. Vystriedalo sav nich 350 hráčov. Ľubomír Sekeráš pre-kročil v drese SR 150 zápasov, MiroslavŠatan dal z vyše 1500 gólov SR sedemde-siat. Na zimnej olympiáde vo Vancouveri2010 bolo Slovensko štvrté, keď zdolalomajstrov sveta Rusov i obhajcov olympij-ského zlata Švédov. J. Halák, P. Demitra,M. Gáborík, M. Hossa patrili medzi najlep-ších hráčov turnaja. V historickom sveto-vom rebríčku IIHF po roku 2010 je Slo-vensko na deviatom mieste.To všetko zohralo svoju úlohu aj pri výbe-re dejiska MS 2011, ktoré sa budú konaťv Bratislave a Košiciach od 29. apríla do15. mája 2011. Slovensko získalo právousporiadateľa na kongrese IIHF v Rige,keď mu delegáti dali hneď v prvom kole 70hlasov, pred Švédskom (20), Maďarskom(14) a Fínskom, ktoré sa tesne pred hlaso-vaním vzdalo. „Je to výsledok práce zväzua celého hokejového hnutia za ostatnýchosem rokov,“ povedal na margo voľby pre-zident IIHF René Fasel.

Po prv˘ raz v samostatnom SlovenskuHokejový svet sa zíde v Bratislave už potretí raz. Najprv to bolo v rokoch 1959 a 1992, keď mesto na Dunaji bolo spolu-organizátorom s Prahou. Partnerom hlav-ného mesta sú teraz Košice. Východoslo-venský partner sa cítil byť na začiatkutrochu ukrivdený, pretože v Košiciach

14 | SLOVENSKO

Slovenskom budú dunieť

mantinelyNa Slovensku sa chystá veºk˘ ‰portov˘ sviatok. Po prv˘ razv ére samostatnej Slovenskej republiky budú u nás majstrov-stvá sveta v hokeji, ktoré zviditeºnia na‰u vlasÈ po ‰portovej i spoloãenskej stránke. ªadov˘ hokej sa na na‰om území hral uÏzaãiatkom 20. rokov minulého storoãia a samostatná aktivitaSlovenska sa rozvinula na zaãiatku 40. rokov. Vtedy sa zaãalarodiÈ plejáda skvel˘ch hráãov, ktorí úspe‰ne reprezentovalib˘valé âeskoslovensko. Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, bra-tia ·Èastnovci, Vincent Lukáã, Dárius Rusnák, Igor Liba, Du‰anPa‰ek... A v 90. rokoch práve Slovensko dokázalo svetu, Ïeveºkú hokejovú ‰estku najúspe‰nej‰ích ‰tátov treba roz‰íriÈ.UÏ roku 2000 hralo v boji o zlatú medailu vo finále MS v Pet-rohrade, kde podºahlo âesku tesne 2 : 3. A pri‰iel rok 2002a ‰védsky Göteborg, kde Slovensko gólom Petra Bondru stosekúnd pred koncom zápasu s Ruskom získalo víÈazstvo 4 : 3a t˘m aj titul majstra sveta.

nebude hrať slovenská reprezentácia, alespory sa vyriešili. Reprezentanti SR sapredstavia v Košiciach pred MS, zohrajútam dva súboje so Švédskom a na auto-gramiáde budú k dispozícii všetkým záu-jemcom.

Moderné, úãelné a príjemné ‰tadiónyV Košiciach sa bude hrať v známej moder-nej Steel Aréne, ktorá má kapacitu 8347miest. Diváci i účastníci budú mať k dispo-zícii podobne ako v Bratislave všetok komfort. Pre hráčov je pripravená tréningo-vá hala, moderné šatne, hotely Hilton,Double Tree, Yasmin či Bristol. Pre moto-ristov vyrástol nový parkovací dom, abymohli pohodlne odstaviť svoje autá. Hlav-ným stánkom majstrovstiev bude dnes užtakmer zrekonštruovaný štadión OndrejaNepelu v hlavnom meste, ktorý má kapacitu9246 miest. Prestavba sa rovnala novejvýstavbe. Projekt navrhol architekt DušanFischer a podľa neho má byť štadión naj-krajší v strednej Európe. Rekonštrukcia bolanevyhnutná, veď pôvodná stavba vyrástlaešte v 40. rokoch, a aj keď ju viackrát reno-vovali, nespĺňala už dnešné nároky. Halabude viacúčelová, hrať v nej môžu basket-balisti, tenisti a iní športovci. Popri nich siprídu na svoje aj milovníci kultúry všetkéhodruhu. K štadiónu patria aj tréningové haly. „Všetko sme tvorili tak, aby bol štadiónjedinečný, a domnievam sa, že to tak ajbude,“ potvrdil hlavný architekt. Presklenéčasti štadióna budú pôsobiť ako vizuálnepútače. Zvonka bude dobre vidieť, keď sabude hrať, a rovnako účastníci podujatí budúvidieť na okolité ulice i ruch na cestách.Komfort bude cítiť všade, tak ako na najmo-dernejších svetových štadiónoch. Rekonš-trukcia zatiaľ stála viac než 50 miliónov eur.

Na‰ím trénerom KanaìanVolá sa Glen Hanlon a narodil sa 20. feb-ruára 1957 v kanadskom Brandone. Ako20-ročného ho roku 1977 získal VancouverCanucks. Bol brankárom a neskôr chytal zaSt. Louis Blues, New York Rangers a Det-roit Red Wings. V NHL nastúpil v 512zápasoch. Po ukončení hráčskej kariéry sastal trénerom Vancouveru, Washingtonu,Portlandu, viedol reprezentáciu Bieloruska,potom Jokerit Helsinki, Dinamo Minsk.Začiatkom marca 2009 prišiel na Sloven-sko a ako prvý zahraničný tréner prebraltaktovku reprezentácie. Propaguje dravý a agresívny zámorský štýl hokeja. Rýchlokorčuľovať, tvrdo napádať, presadzovať sav útoku a dávať góly. Každý zápas chcevyhrať, ak to nevyjde, zachovať si dôstoj-nosť a do poslednej minúty hrať naplno. Prečo by sme vždy nemali myslieť naúspech? Také je jeho krédo. Je všeobecneznáme, že na MS 2011 sa nebudú môcťzúčastniť všetci hráči NHL ani KHL. Trénerslovenského celku Glen Hanlon s asisten-tom Ľubomírom Pokovičom už v auguste

pripravili sústredenie v Piešťanoch, najmäpre mladé talenty, ktoré by mohli prichá-dzať do úvahy pre reprezentáciu. Potom siboli pozrieť vybraných hráčov v ruskej kon-tinentálnej lige i v Európe. Hráčov NHLa ich výkonnosť za morom sledovali PeterBondra a Václav Nedomanský. Dvere maliotvorené aj najlepší zo súťaží juniorovdoma, v USA i Kanade. Podľa slov tréneravšetci hráči, ktorých oslovil, by s prípadnounomináciou na MS v Bratislave súhlasili,čo nakoniec nie je veľkým prekvapením,keďže sa bude hrať doma.

Záujem o MS je veºk˘Pri veľkých podujatiach, akým sú aj MSv hokeji, býva záujem o vstupenky veľký.Prihlásili sa aj fanúšikovia z Izraela, Domini-kánskej republiky či z Afganistanu. Maji-teľom prvej symbolickej vstupenky sa stal nareklamnom otvorení predaja Miroslav Šatan,ústredná postava úspechov slovenskej repre-zentácie. Priaznivci hokeja, najmä v zahra-ničí, sa môžu o distribúciu lístkov zaujímať ajcez internet prostredníctvom webstránky čitelefonicky na čísle 00 421 917 868 686.

IGOR MRÁZFOTO JÁN SÚKUP

SLOVENSKO | 15

VyÏrebovanie MS 2011

A - S K U P I N A(Bratislava): Rusko, Slovensko,

Nemecko, SlovinskoB - S K U P I N A(Košice): Kanada, Švajčiarsko,

Bielorusko, FrancúzskoC - S K U P I N A(Košice): Švédsko, USA,

Nórsko, RakúskoD - S K U P I N A(Bratislava): Fínsko, Česko,

Lotyšsko, Dánsko

Program slovenského muÏstva

Piatok 29. 4.: Slovensko – Slovinsko o 20.15 hod.

Nedeľa 1. 5.: Slovensko – Nemecko o 20.15 hod.

Utorok 3. 5.: Rusko – Slovensko o 20.15 hod.

V prípade postupu medzi najlepších osemby Slovensko hralo vo štvrťfinále v stredu11. mája o 20.15 hod. v Bratislave. Semi-finále sú na programe 13. mája o 16.15a 20.15 hod. tiež v Bratislave. V nedeľu15. mája sa bude hrať v Bratislave o 3.miesto (16.00 hod.) a finále (20.15 hod.).

16 | SLOVENSKO

Puck Hit Boards Will Be Heard Around Slovakia

A big sport-holiday is under preparation in Slovakia.For the first time in the history of independent Slovakia,Ice Hockey World Championships will be held in ourcountry. Anyhow, already in 2000 a rare luck for theindependent Slovakia came up. Slovakia, in its fight forthe gold medal in the World Championships finals inPetersburg (Russia), suffered just a narrow defeatagainst the Czech Republic 2-3. And then the year 2002came when Peter Bondra’s goal shot in Gothenburg(Sweden) a hundred seconds before the final whistle inthe match against Russia meant victory 4-3 for Slovakiaand the title of the World Champion as well. The EastSlovak city of Košice is the other hosting partner of thecapital of the Slovak Republic. The matches there willbe played in the well-known modern Steel Arena with8,347 seats. The main arena of the Championships willbe the reconstructed Ondrej Nepela Stadium, with thecapacity of 9,246 seats, in Bratislava. The former Cana-dian goaltender Glen Hanlon (1957) is Slovak nationalteam coach. The Championships will take place from 29April 2011 to 15 May 2011.

Keì bol zlat˘ GöteborgNajslávnejšie dni prežíval slovenský hokej v apríli a máji 2002 vo švédskom Göteborgu, kde sme získa-li titul majstrov sveta. Vo štvrťfinále vyhrali naši nad Kanadou 3 : 2, v semifinále nad Švédskom tým istýmvýsledkom po samostatných nájazdoch a vo finále nad Ruskom 4 : 3. Tí chlapci, zapísaní v našej histó-rii zlatými písmenami, si práve teraz zaslúžia pozornosť: J. Lašák, R. Staňa, M. Šimonovič – R. Lintner,J. Bača, D. Milo, Ľ. Višňovský, L. Čierny, M. Štrbák, R. Hecl, P. Smrek – M. Šatan, P. Bondra, Ž. Pálf-fy, R. Tomík, R. Somík, M. Uram, R. Pavlikovský, M. Handzuš, Ľ. Bartečko, M. Hlinka, P. Pucher, V.Országh, Róbert Petrovický, L. Nagy. Trénerom bol Ján Filc.

Slováci v ãs. dresePre hráčov zo Slovenska nebolo ľahké prebojovať sa do československej reprezentácie a dostať sa namajstrovstvá sveta. No predsa sa to viacerým podarilo. Bolo ich 36.Najúspešnejší, ktorí sa prebojovali na MS do prvej jedenástky, boli: Vladimír Dzurilla (10 účastí),Jozef Golonka (8), Ladislav Troják, Igor Liba (po 6), Ján Starší, Marián Šťastný, Dárius Rusnák, DušanPašek (po 5), Milan Kužela, Peter Šťastný, Vincent Lukáč. Najlepší strelci na MS zo Slovenska: J. Golonka (37), L. Troják (23), P. Šťastný (18), J. Starší, D. Pašek(po 17), M. Šťastný (16), D. Rusnák (15), V. Lukáč, I. Liba (po 13), J. Haas (11). Spolu 23 strelcov. Titul majstra sveta naši hráči preberali 17-krát a dvakrát tréner J. Starší.

Najviac ‰tartov Igor LibaS levom na prsiach reprezentovalo čs. reprezentačné mužstvo 38 slovenských hráčov. Najčastejšie IgorLiba (211 razy – 66 gólov), Dušan Pašek (196 – 69), Dárius Rusnák (156 – 68), Vincent Lukáč(146 – 70), brankár Vladimír Dzurilla (139), Jozef Golonka (134 – 82), Mojmír Božík (128 – 8),Marián Šťastný (122 – 54), Peter Šťastný (100 – 51), Milan Kužela (86 – 5), atď.

Slovensk˘ v˘kvet v NHLNie je to tak dávno, čo sme si nevedeli ani predstaviť, aby mohli vôbec nejakí slovenskí hráči hraťv kanadsko-americkej NHL. Prekážok bolo dosť. Hráčov nechceli pustiť úrady, ale ani NHL nemala veľkýzáujem. Platila všeobecná mienka, že najlepší hokej sa hrá iba v Kanade a v Amerike. Gloriola padla, zamorom hrá veľa hráčov z Európy. Zo Slovenska sa ich tam do konca roka 2010 predstavilo spolu 74. Via-cerí patrili a patria k najlepším. Desiati s najvyšším počtom štartov: S. Mikita 1549 zápasov – 600 gólov,P. Bondra 1161 – 533, M. Šatan 1085 – 370, P. Šťastný 1070 – 483, J. Stümpel 1012 – 202, P. Demitra903 – 322, M. Hossa 873 – 370, Z. Chára 829 – 109, R. Zedník 793 – 216, M. Handzuš 741 – 146.

Pomoc od firmy Henkel■ Už dvanástym ročníkom bude tiež po-kračovať pravidelný projekt prezentácieslovenských výtvarníkov a fotografovžijúcich v zahraničí. GMB pripravujevýstavu legendárneho Ladislava Gudernu(narodil sa 1. júna 1921, roku 1968 emi-groval do Kanady, zomrel vo Vancouve-ri). Vďaka tomuto projektu majú ľudia naSlovensku možnosť spoznať slovenskýchumelcov, ktorí možno nie sú až takíznámi doma, ale v zahraničí sa presadiliviac ako výrazne a prehĺbili povedomieo našej vlasti. Je to náročný projekt, a preto sú v GMB radi, že od počiatku saho ujal silný partner – firma Henkel Slo-vensko. Vo väčšine prípadov treba do-viezť diela zo zahraničia, poistiť ich, pozvaťautorov alebo ich príbuzných na Sloven-sko. A cieľom nie je diela iba vystaviť,ale pri každom ročníku projektu ich ajzdokumentovať v katalógu či publikácii.

A o každom z vystavujúcich autorov zá-roveň nakrútiť film.■ Keď sa v GMB roku 1999 rozhodovali,ktorým umelcom s koreňmi na Slovenskuzačať, neotáľali dlho – najznámejším jezrejme bez diskusie Andy Warhol.Zohnali reprezentatívny výber jeho diel,dve z nich firma Henkel po skončenívýstavy dokonca darovala Múzeu moder-ného umenia Andyho Warhola v Medzila-borciach. Výstava bola úspešná aj divác-ky, keďže v tých časoch na Slovenskuešte nepanoval taký „warholovskýboom“. Nasledovala výstava fotografiíDeža Hoffmanna (narodil sa 24. mája1912 v Banskej Štiavnici, vyrastal v Žili-ne, po druhej svetovej vojne sa natrvalousadil v Anglicku, zomrel 26. marcav Londýne). Bol oficiálnym fotografomskupiny The Beatles, výstava v GMBukázala celú jeho tvorbu, vďaka nej sastal známy aj našej verejnosti.

■ Koloman Sokol emigroval zo Slo-venska roku 1948 a nikdy sa už nevrátilspäť. „Ja osobne som mal výhodu, žeroku 1992 som ho prvýkrát navštíviluňho v Tucsone v Arizone – vďaka šti-pendiu americkej asociácie múzeí –a potom som ho navštevoval každoroč-ne až do jeho smrti. Bol to úžasný ume-lec i človek a ja som mal šťastie, že sima obľúbil. Nechal ma slobodne si pre-zerať diela v jeho ateliéri, čo inak nieveľmi obľuboval a málokedy povoľoval.V našej GMB sme prezentovali kolek-ciu diel, ktoré sa následne ako jeho darSlovensku presunuli do LiptovskéhoMikuláša, kde vzniklo na tento účelMúzeum Kolomana Sokola. Naše pria-teľstvo vyústilo aj do ďalších výstav,ktoré som mu pripravil – napríkladv Slovenskej národnej galérii či v buda-peštianskej národnej galérii,“ hovoríriaditeľ Galérie mesta Bratislavy Ivan

SLOVENSKO | 17

Pred päÈdesiatimi rokmi, 1. januára 1961, vznikla Galériamesta Bratislavy (GMB). Pritakomto v˘roãí niet divu, Ïeoslavy budú trvaÈ cel˘ rok.KaÏd˘ mesiac sa v galérii usku-toãní udalosÈ, ktorá pripomeniev˘roãie. V prvom ‰tvrÈroku in‰-talovali v˘stavy Francúzska kla-sická moderna (50 majstrov-sk˘ch grafík zo zbierok GMB) ãiGalandovci – legendy sloven-skej moderny 1968 – 1989.Uskutoãní sa jednodÀová v˘sta-va talianskeho renesanãnéhomaliara Jacopa Bassana. Milov-níci v˘tvarného umenia samôÏu te‰iÈ na prezentáciustar˘ch diel re‰taurovan˘chv posledn˘ch piatich rokoch ãina septembrovú v˘stavu PablaPicassa (99 grafík a 5 olejoma-lieb), zapoÏiãanú priamo z Mad-ridu. Galéria sídli v centremesta v Mirbachovom paláci,v˘znamné v˘stavné priestorymá aj v Pálffyho paláci na Pan-skej ulici.

so svetov˘mzáberom

Mestská galéria

Jančár. Štvrtým vystavujúcim v projek-te bol Arthur Fleischmann (písali smeo ňom v predchádzajúcom čísle nášhočasopisu) – vytvoril napríklad diela preanglickú kráľovnú, jeho monumentálnerealizácie sú umiestnené vo viacerýchvýznamných anglických inštitúciách.■ Prvým žijúcim autorom, ktorý sav GMB v rámci tohto cyklu predstavilslovenskej verejnosti, bol sklár JánZoričák, ktorý žije na pomedzí Fran-cúzska a Švajčiarska v mestečku Talloi-res a svojou tvorbou sa taktiež preslávilpo celom svete. Vystavoval napríklad ajna Severnom póle a za svoju tvorbu zís-kal viacero ocenení (písali sme o ňomv 4. čísle Slovenska 2009). Šiesty roč-ník projektu vyplnil fotograf AndrejReiser (narodil sa roku 1949 v Žiline,žije v Nemecku). Patrí medzi svetovúšpičku vo svojom odbore, roku 1983založil v Hamburgu agentúru Bilder-berg, ktorá je jedným z najznámejšíchzoskupení najlepších nemeckýchi zahraničných fotožurnalistov v Euró-pe. Rok nato patrili priestory galérieopäť fotografii – tentoraz vystavovalMartin Trenkler, prvý Slovák, ktorý ofi-ciálne fotí preteky Formuly 1. Výtvarneladené fotografie umožnili nazrieť dozákulisia zaujímavého sveta, ktorý jepre bežných návštevníkov pretekovzahalený rúškom tajomstva.■ Endre Nemes (1909 – 1985) emigro-val roku 1939 pred fašizmom do Fínskaa roku 1940 sa usadil vo Švédsku, kde sasvojou tvorbou výrazne presadil. Jehodiela sú umiestnené napríklad vo švéd-skom parlamente a v iných inštitúciáchtejto severskej krajiny. Jeho poslednávýstava na Slovensku sa konala roku1972 v SNG, aj preto bola expozíciav GMB roku 2007 výnimočná. Zaujíma-vosťou z jeho života je, že v 70. rokochponúkol Slovensku aj Čechám rozsiahlukolekciu svojich diel na zriadenie svojhomúzea, no táto ponuka nebola prijatá.Roku 1983 tak daroval 254 diel maďar-skému Pécsu, z ktorých mesto založiloEndre Nemes Museum.Roku 2008 pripravili v GMB výstavu pro-jektov Mateja Kréna (nar. 1958 v Trenčí-ne, od roku 1996 žije a tvorí v Prahe).Akademický maliar získal medzinárodnérenomé ako doposiaľ asi nijaký slovenskýumelec – roku 1994 si odniesol napríkladhlavnú cenu z prestížneho Bienále súčas-ného umenia v São Paule, vlani vystavo-val vo svetoznámej bolognskej galériiMambo, kde sa na jeho inštaláciu nazvanúSkener bol so záujmom pozrieť napríkladaj Umberto Eco. V metropole Čiech žil ajCyprián Majerník (1909 – 1945), ktoréhodiela boli vybrané na jubilejný desiatyročník projektu. Jeho tvorba patrí k tomunajvzácnejšiemu z klasickej slovenskejmoderny.

Yuri Dojc navÏdy Humenãan■ A na prelome minulého a terajšieho rokasa zatiaľ ako posledný vystavujúci predsta-vil Yuri Dojc, významný fotograf sveto-vého mena, ktorý žije v Kanade. Osobnesa, tak ako doteraz všetci žijúci autori,zúčastnil na vernisáži (mimochodom, lentýždeň pred ňou získal za snímku z Rwan-dy hlavnú cenu na svetovej výstavev Šanghaji, zlatú medailu na prvej medzi-národnej internetovej fotosúťaži Internatio-nal Orange Photo Festival). Navyše veľko-ryso venoval 22 svojich fotografií na auk-

ciu, ktorá sa konala bezprostredne po skon-čení výstavy a výťažok z nej bol určenýpre obete minuloročných povodní na jehorodnom východnom Slovensku.■ „Na výstavu nazvanú Pokušenie sanám podarilo zozbierať také množstvoaktuálnych fotografií Yuriho Dojca, akédoposiaľ neboli na Slovensku prezentova-né,“ povedal riaditeľ GMB. Kurátoromvýstavy (podobne ako pri iných fotogra-foch prezentovaných v projekte HenkelSlovakia) bol Marián Pauer. Vyjadril sa,že v dielach Dojca cítiť človečinu. Foto-

18 | SLOVENSKO

grafuje z úcty k ľuďom a udalostiam.Medzi šiestimi desiatkami diel boli jehomajstrovské Akty, cykly Veľkomestskéscenérie a Urbanizmus z jeho mnohýchciest po svete. Cyklus Americké sny „jepootvorením dverí do surrealizmu“. ■ Samostatnou kapitolou sú DojcoveKnihy, originálne obrazové príbehy o tom,ako odchádzajú z ľudského sveta vzácneknižné svedectvá. „Podobne je to v súboreportrétov ľudí, ktorí prežili holokaust,veteránov druhej svetovej vojny či nazáberoch z genocídy v Rwande,“ povedalPauer. Do publikácie o fotografovi sasnažil zachytiť životnú i tvorivú filozofiuYuriho Dojca. Potvrdzuje to napríklad najeho záberoch z Rwandy – hoci majúsilnú dokumentárnu výpoveď, výraznýmvýtvarným cítením ich autor posúva doroviny obrazových metafor.■ Yuri Dojc sa narodil 12. mája 1946 vHumennom. Keď mal osem rokov, sťaho-val sa s rodičmi do Bratislavy. Po maturiteštudoval psychológiu na UniverziteKomenského v Bratislave. V lete 1968 bolna brigáde v Londýne. Po augustovej oku-pácii Československa sa domov nevrátil.„Pokúšal som sa o Austráliu a Zéland,neprijali ma. Kanada povolila prisťahova-lectvo bez problémov. Nevedel som, čobudem robiť. Chcel som len odísť z Euró-py čo najďalej, ale bez masterplanu,cieľov, snov. Určite to vzrušovalo aj akodobrodružstvo. Tak to v dvadsiatkechodí.“ Usadil sa v Toronte. V prvej polo-vici 70. rokov sa tam dal na štúdium foto-grafie na Ryerson Polytechnical Institut.Už roku 1975 si otvoril vlastný fotografic-ký ateliér a začal pracovať pre významnéfirmy a reklamné agentúry (AmericanExpress, Canon, Seagrams, GeneralMotors, Eastman Kodak, Porsche, ClubMed, Brooks, Panasonic). Svoje fotogra-fie publikoval vo viacerých knihách.

■ V októbri 2008 mu jeho rodáci udeliliCenu mesta a čestné občianstvo Humen-ného. Vo svojom osobnom vyznaní napí-sal: „Som navždy Humenčan, aj keď somuž skoro pol storočia v Toronte. Môžešzobrať chlapca z Humenného do sveta, alenikdy nezoberieš Humenné z jeho srdca.“

TOMÁŠ MIKOLAJFOTO GMB A AUTOR

SLOVENSKO | 19

World-Famous Pieces in the City Gallery

Fifty years ago on 1 January 1961 Bratislava CityGallery (Galéria mesta Bratislavy GMB) was estab-lished. It has its seat at Mirbach Palace in the city cen-tre, also has important exhibition space at PálffyPalace on Panská Street. Each month an event, a com-memoration of an anniversary, is held in the gallery.In the first quarter of a year, the exhibitions ClassicModern Art from France, 50 Masterpieces Prints fromthe Collection of GMB, and Galandovci – Legends ofSlovak Modern Art 1968-1989 were installed. One-day exhibition of Italian Renaissance painter JacopoBassano’s works will take place. Lovers of visual artscan look forward to seeing a presentation of old worksrestored during the last five years and the Pablo Picas-so exhibition (99 graphics and 5 oil paintings) sched-uled for this September, which was borrowed directlyfrom Madrid. The project of the presentations of Slovak artists andphotographers living abroad held annually will takeplace in the Gallery for the twelfth time. GMB ispreparing an exhibition of the legendary LadislavGuderna. The outstanding world-famous photogra-pher living in Canada, Yuri Dojc, was the last exhibit-ing artist within the last part of the project sponsoredby Henkel Slovakia that took place at the turn of thelast and this year. Dojc was born in Humenné on 12May 1946. Being 8-year-old he and his parents movedto Bratislava. During the Summer of 1968 he took aholiday job in London. After the occupation of Cze-choslovakia in the August he did not return home. Hesettled down in Toronto. In the first half of 1970’s hestarted to study photography at Ryerson PolytechnicInstitute. As early as 1975 he opened up his own pho-tographic studio and started to work for prominentfirms and advertising agencies. He published his pho-tographs in several books. In 2008, he was awardedthe Town Prize and honorary citizenship of Humennéby natives of his hometown.

20 | SLOVENSKO

Pekné publikácie o Slovensku, resp. jeho regiónoch sú záleÏitosÈou posledného desaÈroãia.Urãite si to vyÏaduje aj nová doba – ão sa dnes chce predávaÈ, musí daÈ o sebe vedieÈ. Mnohoobcí nazbieralo financie na vydanie monografie, samosprávne kraje, fungujúce od roku 2002,si uvedomili potrebu podporiÈ svoje územie aj formou ão najkvalitnej‰ieho materiálu o jehokrásach. Napriek tomu na Slovensku ostávajú e‰te mnohé oblasti, ktoré sa do vôd takejto pro-pagácie stále neodváÏili vstúpiÈ. Samozrejme, opäÈ platí, Ïe územie, kde „nie je skutoãne niãzaujímavé“, nemôÏe konkurovaÈ územiu, ktoré láka ºudí uÏ len samotn˘m menom – ãi uÏ nazáklade prírodn˘ch, alebo kultúrnych krás. Ale v ºudsk˘ch snaÏeniach niã nie je absolútne plat-né, preto aj zdanlivo takáto pevná pravda sa môÏe otriasÈ v základoch.

Z popolu‰kyprincezná

Sú regióny a regiónyZoberme si na porovnanie napríklad regiónyŽilinského samosprávneho kraja – Liptov,Turiec, Oravu... Preslávené v slovenskom ná-rodnom obrodení, keď sa v nich písali vý-znamné kapitoly slovenskej histórie, či ne-skôr, po vzniku Československa, svojím cha-rakteristickým koloritom (nádherné hory,hole, lúky, kroje, piesne, bačovia, vynikajúcesyrové výrobky), ktorý bol dlho až synony-mom slovenskosti, a najnovšie napríklad ter-málnymi prameňmi. Atmosféry a atrakcie,ktoré vždy lákali a budú lákať turistov.A k nim priraďme ďalší región na tomto území– Kysuce. Vo všeobecnosti takmer neznámy.Možno ešte tak lesnou úvraťovou železničkouv Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici--Vychylovke a azda drotárstvom. A JánomKronerom, najlepším slovenským hercom,ktorý pochádzal z hornokysuckého Staškova.A možno ešte tuhými zimami v predpove-

diach počasia. To sú pojmy, vďaka ktorýmsvet vie, že Kysuce existujú. V najsevero-západnejšom kúte Slovenska, obklopené hra-nicami s Poľskom i Českou republikou. Niekaždý, najmä v dnešných časoch, môže čichce ísť do hĺbky vecí. Na to musí poslúžiťkvalitný sprostredkovateľ.

Kysucká premena„Pamätám si, keď ma na Palárikovej uliciv Čadci pristavil dr. Gerát a požiadal ma, čiby som mu neposkytol zopár záberov živejprírody do knihy Kysucké premeny, ktorámala vyjsť vo Vydavateľstve Osveta v Marti-ne roku 1987. Bola to pre mňa veľká poctaa nedočkavo som sledoval, kedy sa knižkakonečne objaví na pulte v predajni. Bola toposledná ucelená publikácia o našom regió-ne. Odvtedy uplynulo takmer štvrťstoročie...Celé to dlhé obdobie som popri iných foto-grafoch aj ja dokumentoval krajinu a život

ľudí na Kysuciach. Roku 2008 som mal mož-nosť predstaviť svoje fotografie v knihe Žilin-ský samosprávny kraj, ktorá získala celoslo-venské ocenenie. Vtedy som sa rozhodol,že pripravím samostatnú knižnú publikáciuo Kysuciach,“ vyznáva sa v úvode svojejencyklopedickej práce Kysuce od Vianoc doVianoc fotograf Jaro Velička.Od vlaňajšieho decembra, keď bola slávnost-ne uvedená do života, pomáha táto monu-mentálna a veľkorysá, vyše 500-stranovácelofarebná publikácia Kysuciam a Kysuča-nom nájsť si miesto na európskom nebi. Akovyplýva už z názvu, predstavuje regiónv priereze jedného roka, tak ako vždy ubiehala dodnes ubieha.„Chcel som vytvoriť stručné, encyklopedickédielo, ktoré by počas jedného roku mapovalonielen zmeny v prírode, ale aj dianie na Kysu-ciach. Vybral som zo svojho fotoarchívuzábery z Kysúc, dôkladne som ich roztriedil

SLOVENSKO | 21

a chronologicky usporiadal ‚od Vianoc doVianoc‘. Aby boli popisky k fotografiám čonajpresnejšie, vypracoval som dotazník zvy-koslovia a rozniesol ho informátorom dovšetkých kysuckých miest a obcí. Aj keď saspočiatku zdalo, že to bude práca navyše,ukázalo sa, že práve textová časť s autentic-kými výpoveďami Kysučanov významneobohatila túto knihu a potvrdila, že Kysuce súnesmierne pestré a bohaté na zvyky, tradície,nárečia, ľudové piesne, riekanky a podobne,“vysvetľuje autor. Mimochodom, výpovedek jednotlivým oblastiam sú prepísané v náre-čiach, ktoré sa ešte aj dnes líšia dedinu oddediny.

Od Vianoc do VianocVianočné pochôdzky hricov a betlehemcovexistujú na Kysuciach dodnes – v mnohýchdedinách možno na nich natrafiť, ako podomoch vinšujú bohatú úrodu, šťastie a zdra-vie do ďalšieho roka:A ty stary hospodaru, či čuješ,či nam jaku koľadečku hotuješ.Hotujem vom hoľbu vina aj kolač,ešče k tomu štyri groše na to viac.Džakujema za koľadu, zdrave, ščašče vašmu domu,by šče byli vešeli, jako v ňebi andželi, daj to, bože, daj.(Klokočov)

V posledných rokoch po štedrovečernej veče-ri chodia v mnohých obciach folklórne skupi-

ny po chalupách „po spievaní“, oživujúctento starý zvyk. Vôbec pochôdzky počasveľkých sviatkov sa v kysuckých obciachnaďalej udržiavajú, niekde sa dokonca obno-vujú (na Nový rok, na Tri krále, čoraz obľú-benejšie sú fašiangové sprievody a oslavy,veľkonočné sviatky). Ak sa posuniemev čase, natrafíme na ďalšie ľudové sviatky,dodnes obľúbené najmä medzi mladými –stavanie májov a pálenie „vojany“. Cez letosú to zas augustové púte späté so sv. Annoua s Pannou Máriou. Jedným z najsilnejšíchdodnes ostáva sviatok Všechsvätých. A rok jeukončený sériou pochôdzok v predvianoč-nom období (Mikuláš, Lucia).Tak ako ľudia majú svoje zvyklosti, má ich ajpríroda okolo nich. Snímky štvornohýcha operených obyvateľov kysuckých lesov

a lúk, prebúdzajúcich sa jarných kvietkov čiodchádzajúcej jesennej prírody sú rovnocen-nou súčasťou tejto kysuckej encyklopédie.Autor ukazuje, koľko krásy sa dá objaviťv zdanlivo neatraktívnom prostredí veľkýchzalesnených plôch. Za niektorými zábermi súdni a noci strávené pod holým nebom.Uchvacujúce sú najmä Veličkove snímky veľ-kých šeliem a vtákov, ktoré ukazujú druhovúpestrosť tohto územia.S prichádzajúcou jarou sa prebúdzajú ajkysucké roličky. Oproti minulosti sú dnesmnohé z nich zarastené trávami a krovinami,stále však nájdeme aj obrábané, uchovávajú-ce si svoj charakteristický vzhľad daný veľ-kou rozdrobenosťou pôdy z minulosti. Ky-sucké leto bývalo krátke. Na robotu so sena-mi bol dobrý každý jeden deň bez dažďa. Odvčasného rána, takmer ešte v noci, bolo nakaždom poli počuť svišťanie kosy, šum stebielpadajúcich do pokosov, cez deň sa ozývalspev hrabačiek a zo všetkých strán príroduzahaľoval monotónny bzukot hmyzu.Zavŕšením pracovného roka bola žatva.Zároveň bola aj neklamným znamenímblížiaceho sa konca roka. Ovzdušie potomešte prevoňal dym zemiakovej vňate, naMichala sa z cholvarkov do dedín ponavracaldobytok, a keď okolo Martina prišiel prvýsneh, ľudí vôbec neprekvapil.Monumentálne pôsobia aj kysucké prírodnérarity – 30 metrov vysoký brest v osade

22 | SLOVENSKO

U Papaji v Makove, záhadné kamenné gulez Čadce-Milošovej a Klokočova či všadesíce bežné, ale na Kysuciach obzvlášť hojnesa vyskytujúce hríby. Vyrúbaním veľkéhomnožstva lesov v poslednom desaťročívznikli, paradoxne, krásne panoramatickévýhľady na okolité pohoria Malej Fatry,Strážovských vrchov či Moravsko-sliez-skych Beskýd.Encyklopédia predstavuje aj dve najväčšiekysucké mestá – Čadcu a Kysucké NovéMesto. Približuje atmosféru najvýznamnej-ších kultúrnych podujatí – Palárikovej Rako-vej, Rozprávačského Lodna, folklórnych fes-tivalov v Turzovke či Ochodnici. Pripomínaslávnych rodákov; tí žijúci prispeli do knihyzaujímavými vyznaniami. Nemôže chýbať,samozrejme, drotárstvo, kysucký fenomén,ktorý vznikol v časoch veľkej biedy v 19. sto-ročí. Mnohí drotári s týmto remeslom doslo-va dobyli svet, tí dnešní svojím majstrov-stvom v ničom nezaostávajú. Krásne pôsobiadochované dreveničky, chladne elegantná jeuž v úvode spomínaná úvraťová železnička.Folklór a kroje majú v knihe tiež svoj pries-tor, každopádne J. Velička priznáva, že„dokumentácia ľudovej kultúry je veľmi zlo-žitý proces, ktorý sa nedá zredukovať iba nailustračnú formu popisovaných fotozáberov.Jednotlivé javy treba podrobne spracovať, alena to v tejto publikácii nebol dostatočnýpriestor, nakoľko je to predovšetkým kniha

fotografií.“ Aj preto dúfa, že oblasť ľudovejkultúry predstaví v spolupráci s kysuckýmfolkloristom Pavlom Kužmom v samostatnejpublikácii Kysucká vlastiveda, ktorú chystajúuž na budúci rok. Bol by to ďalší významnýpríspevok k propagácii tohto krásneho regió-nu, postihujúci fenomény vo väčších súvis-lostiach.

Za v‰etk˘m je ãlovekVšetky javy prezentované v tejto encyklopé-dii sa dochovali vďaka ľuďom. Či už je to JaroVelička ako autor, alebo Mária Ščuryová akovydavateľka a či – a to najmä – bežní ľudia,ktorí tvorili a tvoria tú každodennú kultúruKysúc.Na záver, aby čitateľ lepšie precítil chuťKysúc, pripájame recept na špecialitu z Hor-ného Vadičova – kapusný osúch, fajnšmekra-mi volaný aj vajčovský krémeš: „Do kapustysa dala slanina, trochu sa popražila a nechalavychladnúť, aby sa cesto nezaparelo. Potomsa dávalo do cesta z hladkej múky maslaa mlieko a kvasnice – rukou sa vymiesilo.Dalo sa do vahana, rukami poroztieralo povahane a vloželi sa do toho upečené sušenéhrušky uvarené v sladkej vode. Okraje z cestasa spojili v strede a na šparheľ sa to dalo doletou stranou, kde je cesto spojené, aby to bolopekne hladké.“

TOMÁŠ MIKOLAJFOTO JARO VELIČKA

SLOVENSKO | 23

From Cinderella – A Princess

Beautiful publications about Slovakia, or its regions,have been the subject-matter for publishers during thelast decade. Kysuce region, situated in the north-west-ernmost corner of Slovakia and surrounded by theborders with Poland and Czech Republic, is almostunknown. A monumental and generous, more than500-page full-colour publication by the photographerJaro Velička of Magma publishing house in Čadca,led by Mária Sčuryová, has been helping Kysuce andits inhabitants to find an important place on the mapof Europe since last December. “I wanted to create aconcise encyclopaedic work that was to map not onlythe changes in the nature but also the development inKysuce, the both in the period of one year. I haveselected snaps of Kysuce from my photo archive, sort-ed them out thoroughly, and arranged them chrono-logically - from Christmas to Christmas. To make thecaptions to the pictures most accurate, I have prepareda questionnaire about folk customs and deliveredcopies of it to information clerks in every town andvillage of Kysuce. It is right the text part with theauthentic testimonies of Kysuce inhabitants signifi-cantly enriching this book and thus confirming thatKysuce is an enormously varied region, rich in cus-toms, traditions, dialects, folk songs, rhymes, and soon,” the author explained. Just as people, also the nature around us has its habits.The snaps of four-legged and feathered residents ofKysuce woods and meadows, awakening spring flow-ers, or leaving autumn nature represent an equallyvaluable part of this encyclopaedia of Kysuce. Itsauthor shows how much beauty can be discovered inseemingly unattractive environment of large woodedareas. Days and nights spent under the open sky arebehind some of the pictures. Captivating are mainlythe Velička’s photos of big predators and birds docu-menting the species diversity in this area.

Kde má vajce koniec a kde zaãiatok? Pre Slovákov sú najmocnejšími medzníkmiroka Vianoce a Veľká noc. Slávime ich užod predkresťanských čias, keď malivýznamné miesto v ročnom cykle prírody.Veľká noc, to je smrť – smrť zimy, najťažšie-ho obdobia roka, smrť času, keď si ľudianeboli istí tým, či im vystačia zásoby, či ichmráz predsa len neprikvačí. A v momentesmrti prichádza znovuzrodenie – vítaniejari, novej fázy poľnohospodárskeho cyklu,ktorá sa počas veľkonočného obdobia,vtedy obdobia jarnej rovnodennosti, hneď ajzapočala vyháňaním dobytka a sadenímprvých plodín. Na prírodný pohanský cyk-lus nadviazala kresťanská cirkev, pre ktorúje Veľká noc najvýznamnejším sviatkomroka – opäť je to smrť a zmŕtvychvstanie,tentoraz syna Boha, Ježiša Krista. Veľkonoč-né zvyky na Slovensku, a vôbec spôsobprežívania veľkonočných dní, treba chápaťpráve v kontexte týchto dvoch tradícií –pohanskej a kresťanskej, ktoré sa vzájomneprelínajú a spoluvytvárajú podobu sviatkov.Ako sú Vianoce zviazané s adventom,Veľkú noc predchádza štyridsaťdňový pôst.V minulosti to malo veľký ekonomickývýznam, pretože zásoby z predchádzajúce-ho roka pomaly dochádzali, a tak pôstodrážal realitu života a pomáhal ľuďom pre-klenúť toto obdobie. Dnešnou terminológi-ou by sme sa vyjadrili, že to bolo múdre ajpreto, lebo je to čas vhodný na detoxikáciuorganizmu. Ľudová múdrosť sa potom odzr-kadlila aj v strave veľkonočného týždňa(začínal sa Kvetnou nedeľou a vrcholil naVeľkonočnú nedeľu). Do Zeleného štvrtkasa jedli „zelené jedlá“ zo špenátu a šťaveľaa makové rezance či pupáky, ktoré malizabezpečiť bohatú úrodu v nastávajúcom

24 | SLOVENSKO

Tradiãné zvyky dnes uÏ takmer nikto nedodrÏiava a zo sviatkovsa stávajú len prázdne voºné dni, ktoré trávime napæÀaním bru-cha – tak my sami ãasto hodnotíme, ão nám ostalo z v˘znam-n˘ch sviatkov. Urãite je na tom kus pravdy, no stále je to príli‰skeptické kli‰é, keì ãlovek pri jazde po Bratislave na Veºkonoã-n˘ pondelok zbadá na ulici aj zo desaÈ ‰ibaãov s krásnymikorbáãmi. Napriek urãitému vyprázdÀovaniu obsahu sviatoã-n˘ch dní je aÏ zázraãné, Ïe stále pretrváva ich sila. Veì akúspojitosÈ má s magick˘m v˘znamom Veºkej noci alebo s jejkresÈansk˘ch posolstvom jedenásÈroãn˘ chlapec odchovan˘ napoãítaãov˘ch hrách, ktor˘ povaÏuje za prirodzené, alebo aspoÀprijateºné, zobraÈ si do ruky korbáã a ísÈ vy‰ibaÈ kamarátkyz triedy? Sila sviatkov jednoducho pulzuje aj napriek radikál-nej premene spoloãnosti, aj napriek tomu, Ïe uÏ sami ãastoneveºmi rozumieme tomu, ão svätíme.

Veľkonočný zázrak znovuzrodenia

roku (toľko, čo zrniek maku). Na Veľký pia-tok, najvýznamnejší kresťanský deň rokavôbec, sa dodržiaval absolútny pôst (alebosa jedli len „zelené jedlá“) a na Bielu sobo-tu sa chystali dobroty na nasledujúci deň,ktorý v mnohom pripomínal Štedrý večer.V nedeľu a pondelok sa stoly prehýbali, abyľudia naplno a hojne vstúpili do novéhocyklu, aby si zaistili dobrú úrodu, zdraviea vitalitu. Opäť možno povedať, že takétopremýšľanie a prežívanie sa dnes „dostávado módy“, keď sa stále populárnejšími stá-vajú publikácie o práci s mysľou, podľa kto-rých rovnaké priťahuje rovnaké – čiže keďbudem dávať najavo hojnosť a neprejavímžiadnu lakomosť, obavu z budúcnosti čišetrnosť, imanie sa mi znásobí. A tak si našipredkovia privolávali hojnosť prestretoutabuľou, na ktorej nechýbali koláče (výraz-ným regionálnym variantom je paska navýchodnom Slovensku), údená šunka,jahňacina, tvaroh, syr či oštiepok. Dodnesna stoloch pretrvala jedna z najzákladnej-ších veľkonočných potravín – vajce, symbolplodnosti a nekonečného cyklu života.Samozrejme, okrem toho, že si pochutnámena varených vajíčkach, vajcovom šalátealebo na východnom Slovensku na tradič-nej hrudke, či syrku, ktorý sa robí z vajeca mlieka, obdivujeme aj krásu kraslíc. Kras-lice sú symbolom jarného oživenia prírodya ich farbenie slúžilo na posilnenie magic-kého účinku. Neskôr sa okrem farbeniav rozličných rastlinných odvaroch začalipoužívať najrôznejšie techniky, ich popísa-nie by si však vyžiadalo samostatný článok.Gastronomické zvykoslovie vyjadruje tiežúčasť ľudí na Kristovom trápení, ktorý poukrižovaní (Veľkonočný piatok) a odpočinkuv hrobe (Biela sobota) vstal z mŕtvych (Veľko-nočná nedeľa), čo je začiatok radostnýchdní hojnosti.

Keì sa viaÏu zvonyHoci dnes sa slávia už len Veľký piatoka Veľkonočná nedeľa a pondelok, v minu-losti boli zvykmi zaujímavé aj ostatné dniveľkonočného týždňa. Napríklad na Kvetnúnedeľu sa svätili bahniatka, ktoré maliochrannú funkciu; na Zelený štvrtok sa zvä-zovali zvony ako vyjadrenie smútkuz blížiacej sa Ježišovej smrti a opäť sa roz-viazali až na Bielu sobotu, keď sa už chys-tali oslavy jeho zmŕtvychvstania. K prvémuzvoneniu sa potom viazali rôzne zvyky,medzi nimi zakladanie „živého ohňa“, naktorom sa pripravovali obradové jedlá.Významnými rituálmi boli aj očistné kúpe-le. Na Zelený štvrtok či Veľký piatok saľudia obradovo umývali ešte pred výcho-dom slnka, strihali si vlasy či prevádzalikone cez potoky alebo rieky – všetko sozdravotno-preventívnym zámerom.

A rovnakú funkciu mali známe kúpačkya šibačky na Veľkonočný pondelok. Tie sanapriek často deklarovanému odporuk tomuto zvyku zo strany dievčat a žienzachovali dodnes. Hoci onen spomínanýjedenásťročný bratislavský šibač zrejme aninetuší, že korbáč symbolizuje odovzdávaniezdravia, sily a sviežosti prostredníctvommladého prútia, a nad významom vajíčka saani nezamýšľa, keďže najčastejšou odmenoupre šibačov sú v súčasnosti peniaze. Ak bysme však aj polemizovali o tom, ako v sku-točnosti prežívame duchovný odkaz Veľkejnoci – kresťanský či predkresťanský, jednýmz nesporných pokladov tohto sviatku je jehozjednocujúca funkcia. Veď dnes si musímevážiť každú príležitosť, keď sa spolu zíderodina a známi pri spoločnom hodovaní.

MÁRIA MANGOVÁFOTO LADISLAV DÉNEŠ

SLOVENSKO | 25

Easter Miracle of RebirthThe power of holidays pulsates despite radical changes insociety. For Slovaks, Christmas and Easter are the mighti-est turning points of the year. We have been observing themsince pre-Christian days when they occupied an importantplace in a year cycle of nature. Easter is death—winter’sdeath—of the hardest part of a year. And in the moment ofdeath, rebirth—or spring welcoming—comes as a newphase of the agricultural cycle that starts with driving thecattle up and planting first crops during Easter Season.Christian Church, for which Easter is the most importantholiday of the year, picked up this very pagan natural cycle—a part of which is representing death and resurrectionhere as well, but this time referring to the God, Jesus Christ.Easter customs in Slovakia, and the way of spending Eastertime needs to be understood within the context of the twotraditions, pagan and Christian, interweaving and co-creat-ing the form of the holidays. Our ancestors used to suppli-cate for abundance with festive table where cakes (signifi-cant regional variant is “Paska” (Easter bread) in the EastSlovakia), smoked ham, lamb meat, cottage cheese, cheese,or “oštiepok” (traditional smoked sheep milk cheese) couldnot be missing. An egg, the symbol of fertility and never-ending cycle of life, survived on tables up to this day.Served meals represent also the sympathy of people for thesufferings of Christ who after having been crucified (GoodFriday) and rested in a grave (Holy Saturday), rose from thedead (Easter Sunday) in the end, which is the beginning ofhappy days of plenty. On Palm Sunday, willow catkins, thathave protective function, used to be blessed; on MaundyThursday, the bells used to be tied together to express thegrief over approaching death of Jesus, the bells would notbe untied before Holy Saturday when preparations for thecelebration of the resurrection were under way. Purifyingbaths were also important rituals. Easter Monday bathingsand whippings of women and girls played the same role.

Poklady pod PovaÏsk˘m InovcomPovažský Inovec je nevysoké pohorie oddeľujú-ce stredné úseky povodia Váhu a Nitry. Pretooddávna hralo významnú úlohu ako komuni-kačný priestor medzi obomi úrodnými a tradič-ne husto obývanými oblasťami. Zo strany Ponit-ria sa tu v minulosti ťažila železná ruda a ryžo-valo zlato. Zemné opevnenia ukryté v lesochv chotári obce Bojnej, najmä hradisko Valy, bolioddávna známe a už na začiatku 20. storočiazaznamenané aj v archeologickej literatúre akovýznamné slovanské sídlo zo včasného stredo-veku. Napriek skutočnej monumentálnosti za-niknutej fortifikácie sa Bojnej venovala v ďal-ších desaťročiach len okrajová pozornosť.Po stopách archeologických aktivít však išli ile-gálni hľadači, ktorí pomocou detektorov kovovznačne narušili bojnianske náleziská. Význam-nú časť takto získaných predmetov sa všaknašťastie podarilo postupne dostať do zbierokSlovenského národného múzea a ďalších slo-venských múzeí. Roku 2007 sa tu začalo so sys-tematickým výskumom, ktorý pokračuje a kaž-doročne prináša nové objavy a prekvapenia, aleaj ďalšie záhady, ktorých riešenie je treba hľadať.Strategickú polohu na jednom z prechodov cezpohorie využili už germánski Kvádi, ktorí nakopci nad riečkou Bojniankou vybudovali vý-znamné sídlo, existujúce počas celého 5. storo-čia. Krátko nato, po odchode germánskeho oby-vateľstva, kraj po oboch stranách pohoria kolo-nizovali Slovania, ktorí v priebehu 7. a 8. storo-čia zanechali svoje stopy aj v priestore Bojnej.Podľa polohy prvej slovanskej osady na hrebeninávršia Žihľavníka sa domnievame, že noví ko-lonisti v tomto priestore pátrali po rudách. V 9.storočí došlo k nebývalému rozmachu celejoblasti. Na vrchu Valoch pozdĺž starej cestyz Ponitria na Považie vzniklo husto obývanémiesto, chránené náročným viacnásobnýmopevnením s bránami a priekopami. Ďalšie pev-nosti boli vybudované na vrchoch Hradisku

26 | SLOVENSKO

Na zaãiatku na‰ej ‰tátnosti stálo Nitrianske knieÏatstvo nazápade ná‰ho územia a Veºkomoravská rí‰a, rozsiahly stredo-európsky útvar s centrom na Morave a na Slovensku. O vzo-stupe a páde oboch celkov nás informujú dobové písomnésprávy, ale v˘znamn˘ podiel na poznaní tejto pre násv˘znamnej historickej etapy v rozpätí 8. aÏ 10. storoãia majúv˘sledky archeologick˘ch v˘skumov. Poãas vykopávok v Nitre,Bratislave, na Devíne, v Pobedime, v Ducovom, Bíni a namnoh˘ch ìal‰ích náleziskách sa podarilo spoznaÈ vyspelúmateriálnu kultúru tohto obdobia a na odkryt˘ch cintorínocha sakrálnych stavbách sledovaÈ rozvíjajúcu sa kresÈanskú tra-díciu vtedaj‰ích obyvateºov ná‰ho územia. Vo veºk˘ch mocen-sk˘ch strediskách v Nitre ãi v Bratislave sa pôvodné stavebné‰truktúry z 9. storoãia zachovali len vo fragmentoch pod suti-nami, ktoré sa nad nimi ukladali poãas dlhé storoãiapokraãujúcej existencie t˘chto miest. Preto ich pamiatkyzostali v tieni veºk˘ch súdob˘ch moravsk˘ch nálezísk Mikul-ãíc a Starého Mûsta pri Uherskom Hradi‰ti, ktoré nebolinaru‰ené neskor‰ou zástavbou. Slovensko na objav podob-ného rozmeru ãakalo aÏ do zaãiatku 21. storoãia

Bojná– nový pamätník histórieSlovenska

Leteck˘ pohºad na valy veºkého hradiska

a Žihľavníku a priestor medzi nimi chránil tak-mer dvojkilometrový val s priekopou. V rozsiahlom dvanásťhektárovom opevnenomareáli sa našli remeselné, najmä kováčske diel-ne, hospodárske dvorce s nadzemnými stavba-mi i obytnými zemnicami s kamennými pecamiaj základy veľkých nadzemných stavieb, ktorévyužívali vyššie vrstvy. Prítomnosť spoločen-skej elity dokladajú náročné ozdoby i striebroma zlatom bohato vykladané súčasti opaskova odevu. Výstroj jazdcov, najmä ostrohy, akosymbol sociálnej príslušnosti, patria na hradiskuk častým nálezom.

Unikáty kresÈanského kultuBojná sa preslávila najmä objavmi unikátnychdokladov kresťanského kultu, prítomného zrej-me v podobe christianizačnej misie. Najvzácnej-ší je súbor pozlátených reliéfnych plakiet zná-zorňujúcich anjelov a Krista, ktoré pôvodnezdobili prenosný oltár. Dve z plakiet nesú krát-ke texty písané latinkou, čo sú prvé priamedoklady písma v rámci našich národných dejín.Plakety pravdepodobne pochádzajú zo severo-talianskeho prostredia, odkiaľ na západ Sloven-ska zrejme prišla aj misia šíriaca novú vieru.Kresťanské symboly v podobe kríža sú apliko-vané na rôznych funkčných predmetoch. S kre-sťanskou liturgiou priamo súvisia úlomky rozbi-tých bronzových zvonov a jeden vzácny v úpl-nosti zachovaný kus. V celej Európe sa dosiaľnašlo len päť zvonov z 9. storočia. Jednýmz nich je slovenský exemplár.Na základe výsledkov výskumu sa zdá, žepôvodná osada nebola ohradená, resp. sa jejopevnenie zatiaľ nepodarilo zistiť. Dnes eštedobre viditeľný systém opevnení vznikol ažv záverečnej etape existencie tejto aglomerácie,na konci 9. storočia. Podľa presných meranízuhoľnatených trámov v požiarom zničenomvale bolo opevnenie vybudované roku 894,v roku smrti veľkomoravského vládcu a nitrian-skeho kniežaťa Svätopluka.

Nov˘ národn˘ pamätníkNápadnou črtou náleziska sú tisíce výrobkov –náradie, nástroje, ozdoby a zbrane, keramikaa ďalšie doklady intenzívneho života na tomtomieste. Zanechané vzácne predmety nachádza-me v opustených príbytkoch a dielňach alebov podobe hromadných nálezov – depotov, ukry-tých v čase núdze v komorách valov či na rôz-nych miestach sídliska. Stovky hrotov šípov,úlomky iných zbraní a výzbroje a stopy požiaruna mnohých miestach sú svedectvom oblieha-nia a dobytia tohto centra, ktoré podľa datovaniadreva z východnej brány spadá na začiatok 10.storočia. Viaceré zbrane, najmä šípy do reflex-ných lukov, patrili k výbave nomádskych bojovní-kov, najskôr Maďarov, čo zodpovedá historickýmprameňom. Zdá sa teda, že Bojná, novoobja-vené centrum na strednom Ponitrí, zaznamena-la svoj rozvoj na začiatku 9. storočia, keď pat-rila najskôr medzi strediská Nitrianskehokniežatstva, a aj neskôr, po pričlenení kniežat-stva k Veľkomoravskej ríši, zostala významnýmstrategickým a správnym strediskom. Zvláštny

vojenský význam získala na konci tohto storo-čia, či už počas vzájomných bojov Svätopluko-vých synov, alebo pri odrážaní nájazdov fran-ských vojsk na jadro bývalej nitrianskej domény.Bojná zanikla počas nájazdov maďarskýchvojsk v čase obsadzovania územia Slovenska.Stratila svoj niekdajší vojenský a hospodárskyvýznam a nebola viac obývaná. To zachránilotúto vzácnu pamiatku pre dnešných bádateľov,ktorí tu budú mať ešte dlhé roky ideálnu príleži-tosť postupne spoznávať všetky zaujímavé strán-ky života spred viac ako tisícsto rokov, z naj-slávnejších čias našich starších národných dejín.Senzačné objavy v Bojnej si získali značnú

popularitu. Svedčí o tom množstvo ohlasovv domácej i zahraničnej tlači a iných médiách,využívanie motívov tu nájdených artefaktov privydaní poštovej známky či najnovšie pri razenípamätnej zlatej stoeurovej mince pri príležitostitohtoročného výročia smrti nitrianskehokniežaťa Pribinu († 861) alebo nové vydaniapublikácií o doterajších vykopávkach (Pieta, K.:Bojná – nové nálezy z počiatkov slovenskýchdejín). Výstavy v Nitre, Brne a Bratislave, akoaj stála expozícia priamo v obci Bojnej priblíži-li verejnosti najzaujímavejšie nálezy z tohtonového národného pamätníka. KAROL PIETA

FOTO AUTOR

SLOVENSKO | 27

Bojná – a Newly Researched Witness to the Historyof Slovakia

In 2007, a systematic research of the monumental forti-fication ruins in Bojná was launched. Every year itbrings new discoveries and surprises. It was already the Germanic tribe of the Quadi to use thestrategic position at one of the mountain range passes ona hill above Bojnianka stream - building an importantsettlement that was functional during the whole of the5th century AD. Shortly after, the area on the both sidesof Považský Inovec Mountains was colonised by Slavswho left their traces also in the area of Bojná during 7th

and 8th centuries. Mainly blacksmiths’ shops, serviceyards with above-ground structures and the livingdugouts with stone ovens and also the foundations oflarge above-ground structures used by upper classeshave been found within the large, twelve-hectare (30-acre) fortified compound. The presence of the socialelite is substantiated with elaborated decorations andparts of belts and clothes richly inlaid with silver andgold. Riding outfit, mainly spurs, as a symbol of socialaffiliation count among common finds at the fortifiedsettlement. Bojná became well-known mainly for thediscovery of rare documents of the Christian cult. Themost precious is a collection of the gilt relief plaquesdepicting angels and Christ, which a portable altar wasinitially decorated with. Two of the plaques bear shorttexts written in roman letters, which is the first directevidence of writing within our national history. The pla-ques presumably come from North Italian environmentfrom where also the new mission spreading the newfaith came to the West of Slovakia. Christian symbols inthe form of the cross are applied on various objects usedthose days. Shards of broken bronze bells and one pre-cious bell preserved in its entirety are directly related toChristian liturgy. In the whole of Europe, only five bellsfrom the 9th century have been found up to now. A con-spicuous feature of the discovery site are thousands ofhandicrafts – tools, utensils, decorations and weapons,earthenware and other proofs of intensive life at thislocality.Záber z v˘stavy v Moravskom zemskom múzeu

v Brne

Plakety znázorÀujúce okrídleného Krista (vpravo, s nápisom) a anjela drÏiaceho kºúã.

Práce pri skúmaní kon‰trukcie veºkého valu

Nedotknuteºná svätyÀa Našťastie vzťah k pôvodným hodnotám eštepretrváva aj v satelitných obciach mestskýchaglomerácií. Trnové sa už pred štyrmi desať-ročiami stalo súčasťou Žiliny. Jedno z naj-väčších miest na Slovensku (od začiatkunového storočia sídlo Žilinského samospráv-neho kraja – ŽSK) začalo po druhej svetovejvojne pomerne kultivovane rozširovať svojehistorické jadro. Pod jeho administratívnusprávu sa postupne dostávali viaceré obce.Buď sa podvolili verejnému rozhodnutiu,alebo ho prijali celkom dobrovoľne, pretožespojenie s mestom prinieslo občanom viace-ro praktických výhod (lacnejšia pravidelnámiestna doprava, vybudovanie infraštruktú-ry, lepšie zásobovanie tovarom, čo sa predpár desaťročiami zvlášť cenilo). Z náboženského hľadiska však všetko ostá-valo podľa vtedajších pravidiel utlmovaniacirkevného života. Nový priestranný kostol(pomenovaný po východoeurópskych svät-coch Cyrilovi a Metodovi) si Trnovčaniapostavili až roku 1995. Dovtedy chodievalido staručkého dreveného (má meno po sv.Jurajovi a prvá písomná zmienka o ňom sauchováva od roku 1583). Modlili sa v ňom

ich predkovia v časoch zlých, ďakovali zavšetky božské milosrdenstvá i svetské žičli-vé obdobia. Pretrval cez stáročia, obchádzaliho blesky i ten najväčší požiar roku 1915.Okolo neho pribúdajú nové náhrobné kame-ne, čerstvé rovy súčasníkov sú prirodzenýma zároveň zákonným pokračovaním životapôvodných trnovských osadníkov a ichpotomkov (prvá písomná zbierka o osadenazývanej „Tarno“ je z roku 1393, až dokonca feudalizmu sa spomína ako majetokLietavského panstva). Ak si opriete svojucivilizačnú ubolenú hlavu o vetrom, dažďoma slnkom popísané letokruhy drevených trá-mov kostola, máte príležitosť počuť ichmĺkve odkazy.

Domovská prítulnosÈAk takúto vôľu nemáte, alebo ste večnenaháňaní sami sebou, a predsa túžite vedieť,ako sa v obci žilo v minulosti, spoľahlivýmzdrojom informácií vám môže byť aktuálna450-stranová monografia obce Trnového.„Náš vzťah k domovine sa začína doma, v rodine, v rodisku priamo v rodnom dome.Aj slovo dedina a dedovizeň navzájom súvi-sia,“ píše spisovateľ Ivan Hudec, ktorý zo-

stavil publikáciu za výdatnej pomoci žilin-skej Krajskej knižnice, koordinujúcej prácua príspevky miestnych prispievateľov i od-borných autorov. Jedným z nich je trnovskýrodák („po praslici“) Juraj Blanár. Druhévolebné obdobie pôsobí na vedúcej pozíciipredsedu ŽSK, čo akoby znásobilo jeho záu-jem a osobnú potrebu prispieť k tomu, abyprvá knižná kronika obce vyšla v dôstojnomšate.A aby bola: komplexným pohľadom do his-torických prameňov, archívnych dát, národo-pisných spomienok a vedeckých údajov.„Od začiatku som bol pri zrode tejto knihy,

28 | SLOVENSKO

Obce v susedstve väã‰ích miest sa v poslednom desaÈroãímenia na nepoznanie. Mnohí „me‰Èania“ túÏia b˘vaÈ na vidie-ku, a tak si kupujú staré domy a prerábajú ich podºa vlastn˘chãi v‰eobecne aktualizovan˘ch predstáv o „modernom“ b˘vaní.Alebo si dávajú postaviÈ vo vyhraden˘ch lokalitách nové domy.Îiaº, neexistuje nijak˘ zákon, ktor˘ by ukladal rekon‰truujúcima stavebníkom re‰pektovaÈ pôvodn˘ a tradiãn˘ model miestnejarchitektúry. A hoci sa stavia podºa rôznorod˘ch projektov,neraz odpozorovan˘ch na krátkych rodinn˘ch dovolenkách v zahraniãí, dediny sa zaãínajú na seba podobaÈ – práve cezosobné obºuby a neveºmi vycibren˘ vkus nov˘ch vlastníkov.Málokto z nich je ochotn˘ nadviazaÈ na decentnosÈ dreven˘chobydlí alebo vecnú usporiadanosÈ murovan˘ch domov.

Rodinná kronikaobce Trnového

keď sa začali tvoriť prvé kapitoly, zhromaž-ďovať historické dokumenty z dávnej i ne-dávnej histórie, množstvo fotografií, sve-dectiev, výpisov z kroník,“ píše Blanár vosvojom príhovore k čitateľom. Osobitnepoďakoval „skúseným, starším občanom,pamätlivým a dôstojným sprievodcom potakých spomienkach, ktoré nezachytia nijakéštatistiky či úradné dokumenty v archívoch.Ich rozpamätávanie nám dôverne približujekaždodenný i sviatočný život našich prade-dov a pramatiek.“

Písmom a obrazomBlanár dodáva i to, že nové fakty z doterazneznámych zdrojov našich či budapeštian-skych archívov by mohli zaujať i odbornúverejnosť. Knihu Trnové možno vnímať z celonárodného hľadiska. Popri inom jeskonkrétnením podrobnej koncepcie rozvojanárodnej a v nej osobitne miestnej kultúry,ktorú vypracoval a v druhej polovici 90.rokov minulého storočia uskutočňovalpráve Ivan Hudec na pozícii ministra kultú-ry Slovenskej republiky. Monografia je pod-netným príkladom pre všetky obce i mestána Slovensku, ktoré sa hotujú na dôkladné

zbieranie podkladov a následné vydanievlastných knižných publikácií. Latka jenasadená pomerne vysoko, kto chce pokra-čovať v tomto tvorivom duchu spisovaniaverejných kroník „rodinného typu“, potre-buje ísť k hlbinným materiálom a cez neaktivizovať hrdosť a aktívny prístup súčasní-kov. Len tak mám šancu obstáť čestne v národnom súboji obcí zostavujúcich infor-mácie od prvých písomných záznamov poaktuálne dianie v prítomnosti.A žiada sa ešte dodať, že monografia nesieuž charakteristické grafické a polygrafickéznaky publikácií vychádzajúcich z vydavateľ-

SLOVENSKO | 29

Family Chronicle of Trnové Village

In the last decade, villages in the vicinity of larger citieshave changed beyond recognition. Luckily, the attitudeto the original values still persists, even in the satellitevillages of urban agglomerations. Trnové became a partof Žilina as far back as four decades ago. The inhabi-tants of Trnové have built their new spacious church(named after East European Saints Cyril and Method-ius) as late as 1995. Until then they used to go to the oldwooden one (bearing the name of St. George, the firstwritten mention about it comes from 1583). The latestspectacular 450-page monograph about the village ofTrnové, published by Magma publishing house, is areliable source of information about the village. It wascompiled by the writer Ivan Hudec who worked in thepost of Minister of Culture of the Slovak Republic in thesecond half of 1990’s.

skej dielne Magmy v Čadci. Klasicky sanedá odmerať podnetná účasť zakladateľky a koncepčnej duše tohto vydavateľstva MárieŠčuryovej na samotnom obsahu obecnýchmonografií. Určite však významne podnieti-la viacerých zostavovateľov, že knižná kro-nika obcí a miest má byť aj krásna. Napo-kon, je to do istej miery akoby aktuálnapožiadavka súčasníkov. Ľudia sa radšej pri-zerajú, než sú ochotní čítať rozsiahle traktáty.

DUŠAN MIKOLAJFOTO JAROSLAV VELIČKA

■ Od konca minulého roka až do dvochtretín marca bola v Turčianskej galérii(TGM) inštalovaná výstava Trienále ume-nia knihy Martin 2010. Galéria sa venujeknihe ako výtvarnému artefaktu od roku1995. Zorganizovala štyri veľké súťažnévýstavy venujúce pozornosť kniheako dizajnérskemu a typografickému ume-niu alebo ako výtvarnému experimentu,ďalej bibliofílii, knižnej väzbe, exlibrisu,ilustrácii či reštaurovaniu kníh. Roku 2001sa TGM odklonila od koncepcie prehliad-ky knižného umenia cez vyhradené kate-górie a prešla na formu voľnejšej prezentá-cie knihy. A od roku 2008 začala organi-zovať v Martine medzinárodné knižné pre-hliadky Trienále umenia knihy.■ V TGM sa prezentovali knižní tvorco-via zo štátov Vyšehradskej štvorky. Výberza Českú republiku garantovala historičkaumenia a kurátorka zbierok autorskejknihy Gina Renotière z Múzea umeniaOlomouc, za Poľsko Jadwiga Tryznoz Múzea umeleckej knihy v Lodži, zaMaďarsko András Lengyel z Vysokej školyvýtvarných umení v Budapešti, za Sloven-skú republiku vysokoškolský pedagóg a ilustrátor Ľuboslav Paľo z Vysokej školyvýtvarných umení Bratislava. Kurátorskyvýstavu pripravili spisovateľ a fundovanýfanúšik výtvarného umenia Jiří Olič a ria-diteľka Turčianskej galérie JarmilaKováčová.■ Šesťdesiati domáci a autori z Maďarska,Poľska a Čiech sa snažili „upriamiť pozor-nosť na súčasné trendy príťažlivého feno-

30 | SLOVENSKO

Turčianska galéria v Martine – Žilinský samosprávny kraj

Turiec Gallery in Martin – Žilina Self-governing Region

ARTIST’S

BOOK

TRIENNIAL

T R I E N Á L EU M E N I A K N I H Y

AUTORSKÁ KNIHA

THE ARTIST’S BOOK

MARTIN

2 0 1 0

V˘tvarné rozmery Robert BrunSlovenská republikaBlack box

Maciej Jabłoński PoľskoKniha na cvičenie

Dariusz KacaPoľskoCorrespondence

Róbert MakarSlovenská republikaX

prezeranie a, prirodzene, na čítanie“).Takto ju vnímajú dokonca aj mnohívýtvarníci nastupujúcej generácie. Kuráto-ri výstavy však pri výbere kládli dôraz navýtvarnú zložku, na súčasné podoby knihya na umelcov, ktorí vnímajú knihu„výhradne ako predmet výtvarného mysle-nia“.■ Maďarský umelec András Lengyel saprezentoval maliarskym cyklom Poličkana knihy, v ktorej vidíme v podstate ibachrbty ich väzieb, vlastné umenie artefak-tu je potrebné odokrývať aktívnym prístu-pom. Slovenský výtvarník Otis Laubertsvoju poličku nazval centrálnou lilipután-skou knižnicou, chrbty kníh sú v nej rám-cované ako strechy vagónov v stanici,z ktorej sa každý uberá iným smerom.Autori pracujú s rozličnými technikamia materiálmi. Komorné dielo Petra Šmalcaje hračkou a humorným komiksom, detskéleporelá Małgorzaty Szpilkowskej, PaulyHutníkovej či Juliany Chomovej sú ume-ním hrou, možno ich skladať, stavať z nichhrady, domy, ploty. Michaela Majdová,Peter Ďurík a Lida Mlichová sa predstaviliako tvorcovia bibliofílií. Zdanlivo úzkaoblasť ponúka ešte stále slobodný priestor,konštatuje Olič. Tri práce Rudolfa Filucharakterizuje autorský postoj k výtvarnejpredlohe s vlastným maliarskym presa-hom. Pre poľských výtvarníkov Evu Gra-nowskú, Mareka Gajewského a Jadwigu a Janusza Tryznovcov je charakteristickýrešpekt k literárnej predlohe.■ Márton Barabás spája vo svojich inter-

pretáciách knihy výtvarný a hudobnýpodnet (čiernobiely záznam liniek, nôta značiek). Iní výtvarní umelci spájajúautorskú knihu s objektom, väčšina z nichvšak namiesto o knihe hovorí už ibao objekte (českí výtvarníci Jiří H. Koc-man, Jan Měřička, Vladimír Havlík,Poliak Zbigniew Sałaj). ■ Súčasťou Trienále umenia knihy boliodborné výklady a tvorivé dielne pre deti.Repríza výstavy je plánovaná v Maďarskua v partnerskej galérii na Slovensku.

ADAM VLČEK

SLOVENSKO | 31

Artistic Dimensions of a Beautiful Book

From the end of the last year till this March, the exhi-bition Artist’s Book Triennial Martin 2010 wasinstalled in the Turiec Gallery (TGM). The Galleryhas been dealing with a book as an artistic artefactsince 1995. It organised four competitive exhibitionswith the attention focused on a book as designer’sand typographical art or artistic experiment, and alsobibliophilic books, a book binding, an ex libris, anillustration or restoring books. In 2001 TGMchanged over to freer presentation of a book, and in2008 started to organise the international book showsArtist’s Book Triennial in Martin. On the last one,book producers of the Visegrád Four countries pre-sented themselves. Curators of the exhibition werethe writer and erudite art lover Jiří Olič and the direc-tor of the Turiec Gallery Jarmila Kováčová. Sixtydomestic authors and the authors from Hungary,Poland, and the Czech Republic tried to “fastenattention to the current trends of the attractive phe-nomenon of the so-called ”author’s book”. Exhibi-tion visitors could compare their individualapproaches and peculiar creative methods on morethan a hundred of representative works that were cre-ated in the last three years time.

ménu tzv. autorskej knihy“. Ich indivi-duálny prístup a osobitý tvorivý postupmohli návštevníci porovnávať na viac akosto reprezentatívnych dielach, ktoré vznik-li v posledných troch rokoch. Zámeromvýstavy bolo súbežne konfrontovať tvorbuv oblasti autorskej knihy ako výtvarnéhooriginálu, pričom dôraz sa kládol naobjekt knihy umiestnený v nekonvenčnomprostredí a na koncept jej presahu do„duchovnej nadstavby“, teda ako interdis-ciplinárny výtvarný produkt. ■ Takto definovaná autorská kniha sa svo-jou rozmanitosťou stále častejšie prezentujeako výtvarný artefakt aj v galerijnýchpriestoroch. Svojou vizuálnou jedinečnos-ťou a vynachádzavou experimentálnoupodobou začína popri odbornej verejnostipriťahovať širšie publikum. Kniha v zá-mernom prepojení na výtvarnú kultúru a umenie nie je v slovenských galériáchdetailne zmapovaná, preto možno považo-vať za prínos, že na výstave v Martine boliinštalované knihy prekračujúce rámec kla-sických výtvarných médií (napr. kniha akovideo, kniha v nekonvenčnej prezentačnejakcii, forma jej inštalácie). ■ Jiří Olič vyzdvihol skutočnosť, že martin-ské knižné trienále bolo od začiatku oriento-vané práve na umenie tej najsúčasnejšejknihy a na jej experimentálne podoby.„Umenie knihy“ je podľa neho dialogic-ké samotným obsahovým zameraním.Svoje nezastupiteľné miesto má medzivystavenými prácami tradičná podobaknihy („predmet slúžiaci na listovanie,

krásnej knihyMárton BarabásMaďarskoStará Viedeň, 2010, Pár malých kníh, 2010,Klasická klavírna hudba, 2009

Petr ŠmalecČeská republika

Okamžik Anežky Šimkové

Zrod Rozmarínu Ak sa v živote človeka zíde viacero priazni-vých okolností, založenie súboru možnovnímať ako prirodzené vyústenie trvaléhovzťahu, v tomto prípade k ľudovej kultúre.Helena Steiner sa narodila a vyrastala v Bra-tislave, ako šestnásťročná sa stala členkouLúčnice, v špičkovom folklórnom súborespievala sedem rokov. Na Filozofickejfakulte Univerzity Komenského študovalaodbor hudobná veda - estetika, špecializo-vala sa na slovenskú ľudovú hudbu a pieseň,tá sa stala témou jej diplomovej práce.Vydala sa a presťahovala za manželom doViedne, kde sa im narodil syn. Keďže predtým vo Viedni (ani v celom Ra-kúsku) nepôsobil nijaký slovenský folklórnysúbor a ponuky z oblasti našej ľudovej kultú-

ry v meste neboli, potrebovala najprv zistiťzákladný záujem, na ktorom by mohla stavať.Hoci do Tanečného domu chodilo veľa detí,keď išlo o pravidelnú aktivitu a nácvikykaždý týždeň, prihlásilo sa do súboru len šesťdetí. Nepôsobilo to prehnane optimisticky,ale povedala si, že ak s nimi nezačne, ďalšíchsa jej možno nepodarí tak skoro získať. Roz-hodla sa správne. Popri slovenských vyvola-la záujem aj detí z iných komunít. Koncomminulého roka mal Detský folklórny súbor(DFS) Rozmarín dvadsaťšesť členov. Deti, čozačínali medzi prvými a zotrvali, už dorastajúdo výšky svojich rodičov a zvládajú aj nároč-né prvky ľudového tanca. V súbore jej po-máhajú choreografky a tanečné pedagogičkyLenka Šútorová-Konečná a Katarína Saňko-vá z DFS Klnka.

Folklór nie je starosvetsk˘„Dôležité je, aby sa deti stretávali pravidelnea vytvorila sa súdržná skupina. To je výbornékvôli reči. So slovenskými piesňami si detirozširujú slovnú zásobu a zlepšujú výslov-nosť. Hoci som sa so synom doma rozprávalaiba po slovensky, predsa mu veľmi pomohlipríležitosti rozprávať sa s deťmi, ktoré hovo-ria po slovensky lepšie ako on,“ hovorí Hele-na Steiner. Samozrejme, „pravidelná činnosťdáva deťom oveľa viac. V súbore sa rozví-ja ich pohybový aparát, hudobné mysleniea schopnosti, učia sa samostatnosti a disciplíne,prezentovať sa a vystupovať na verejnosti. Toim môže byť v budúcnosti len na prospech.“ Nácviky prechádzajú do kamarátstva,v priaznivej atmosfére deti vnímajú tréningyako formu zábavy. K tancom sa pripája mož-

32 | SLOVENSKO

S Helenou Steiner, hudobnoupedagogiãkou a vedúcou sloven-ského Detského folklórneho súbo-ru Rozmarín, ktor˘ pôsobí odkonca roku 2004 pri Rakúsko-slo-venskom kultúrnom spolku voViedni, som sa stretol v hlavnommeste Rakúskej republiky na jed-nom z podujatí organizovanomt˘mto krajansk˘m spolkom (o jehoaktivitách sme písali v predchá-dzajúcom ãísle Slovenska). Rokpredt˘m pani Helena otvorila v Slovenskom in‰titúte vo ViedniDetsk˘ taneãn˘ dom. Schádzali sav Àom raz za mesiac. K my‰lienkevenovaÈ pozornosÈ ºudovémutancu a spevu, hovorí, ju priviedoljej syn: „UÏ ako dvojroãnému samu páãili slovenské ºudové piesnea tance a chcel sa ich nauãiÈ.Pomocou piesní som sa snaÏilao zlep‰enie jeho slovenãiny, najmäv˘slovnosti. Ukázalo sa, Ïe jazyko-v˘ problém majú vo Viedni aj detiin˘ch slovensk˘ch mami-ãiek Ïijúcich, tak ako ja,v zmie‰anom manÏel-stve. A tak vznikla my‰-lienka nauãiÈ ich na‰e ºudovépiesne a riekanky s tanãekmi.“

Cez pieseň

k slovenãine

nosť porozprávať sa vo svojom materinskomjazyku o dôvernejších záležitostiach. A ná-sobným potešením pre paniu Helenu môžebyť to, že sa jej darí zaujať najmladšiu gene-ráciu žijúcu vo Viedni a v jej okolí, a to ajnapriek rôznorodým možnostiam na príťažli-vé využitie voľného času. Podmienky v Rozmaríne, pravdaže, nemožnoporovnávať s tými, aké majú deti vo folklór-nych súboroch na Slovensku. Vo Viedni sastretávajú len raz týždenne z časových dôvo-dov rodičov a pre vyťaženosť detí aj množ-stvom ďalších krúžkov. V prvom rade je to však otázka záujmu Slo-vákov, ktorí tu žijú. Slovenská ľudová kultúrasa tu neteší ani zďaleka takému záujmu akona Slovensku. Aj v týchto limitoch sa im všakpodarilo zostaviť repertoár na jednu hodinu.Vedúcej súboru veľmi záleží aj na prezentáciislovenského ľudového odevu, a preto sa snažízaobstarať pre deti krásne kroje. Prvé kúpilaza vlastné peniaze, od roku 2007 získavajúpríspevky na nákup ľudového odevu a hudob-ných nástrojov z podporných grantov Úradupre Slovákov žijúcich v zahraničí. Deti vystu-pujú v liptovských, myjavských a šarišskýchkrojoch, plánujú si dať ušiť horehronské.Živou hudbou ich istý čas sprevádzali niekto-rí rodičia, teraz im na verejné vystúpeniaprídu zahrať zo Slovenska takí muzikanti, akoje predník Maroš Mikuš z ľudovej hudby bra-tislavského súboru Ekonóm. A v Rozmarínesi už začínajú formovať svoju muziku. Do ichzákladného vybavenia pribudli píšťalky, fu-jarky, nájdu sa aj iné hudobné nástroje, napr.cimbal.

Medzinárodná reprezentáciaVlastná ľudová hudba je znakom vyššíchambícií, súbor sa nepriamo začína porovná-vať s dospelými, usiluje sa priblížiť k ich ume-leckým prejavom. Vo Viedni sa usporadúvaveľké množstvo interkultúrnych podujatí, noz národnostných menšín iba Slováci a Chor-váti majú detské folklórne súbory vystupujú-ce na verejných podujatiach samostatne.Preto ponúk na prezentáciu je hojne, môžu sivyberať. Za zlomový pre Rozmarín možnooznačiť jún 2007, keď mal súbor príležitosťvystúpiť vo veľkej nahrávacej sále ORF vie-denského Radiokulturhausu s bratislavskýmDetským folklórnym súborom Klnka a sošpičkovými tanečníkmi súboru Čarovnéostrohy a s kapelou J. Berkyho-Mrenicu Dia-bolské husle. Koncom toho roku dostalipozvanie na Medzinárodný bazár do budovyOSN vo Viedni a po tomto vystúpení ichzaradili do večerného programu na plese prezamestnancov OSN na hrade Hofburg. Vofebruári 2007 súbor Rozmarín reprezentovalslovenských krajanov z Rakúska v talian-skej Bologni na 1. plese Slovákov žijúcichv zahraničí a hneď po úspešnom vystúpenídostal ponuku na ďalšie účinkovanie v Talian-sku. Roku 2009 sa zúčastnil na 2. slovensko--českom plese v Bruseli. Na pozvanie euroko-misára Jána Figeľa sa prezentoval aj v úradeEurópskej komisie v hlavnom meste EÚ a naslovenskom večere v Luxembursku.

Na Slovensku mal súbor svoje prvé vystúpe-nie na jubilejnom 10. ročníku Južnosloven-ských detských a mládežníckych folklórnychslávností Dulovce 2006. V lete 2007 sazúčastnil na 45. ročníku Medzinárodnéhofolklórneho festivalu Jánošíkove dni v Ter-chovej, vystupoval v Kysuckom NovomMeste a v Ochodnici na rozbiehajúcom sadetskom medzinárodnom festivale Kujem,kujem podkovičku, v Hriňovej na podujatíDeti pod Poľanou. „Na Slovensku sme každýrok aspoň raz,“ hovorí Helena Steiner. „Hocitieto vystúpenia sú náročnejšie na prípravupre veľkú konkurenciu, chcem, aby deti spo-znali aj iné detské folklórne súbory a nádher-ný kraj, v ktorom sa tieto úžasné festivalykonajú.“

Prezentácia SlovenskaRakúšania obľubujú dynamické prejavy juho-amerických kultúr, čo je pre Helenu Steinerpriam výzva na prekonanie bariér a zaužíva-ných predstáv tunajších divákov o sloven-skom folklóre. Viacerým sa páči, nakoľko jevýnimočný, veľmi pestrý a dynamický, a takho chce ukázať v plnej paráde i povšimnutia-hodnej dynamike. Za sídlo Detského taneč-ného domu si vybrala Slovenský inštitút,nakoľko doň zavítajú aj domáci z Viedne.Škoda, že slovenské inštitúcie vo Viedninevenujú prezentácii nášho folklóru takúpozornosť, akú by si pre svoju jedinečnosťzaslúžil.Pani Helena, ako niekdajšia lúčničiarka, mána Slovensku veľa známych, udržiava s nimitvorivé i priateľské kontakty. Obracajú sa naňu viacerí umelci, aby im pomohla sprostred-kovať prezentáciu vo Viedni. A tak si roku2007 založila umeleckú agentúru Slowaki-sche Kultur und Wien (SK&Wien), „aby pri-niesla zo Slovenska do Viedne to, čo iné kra-jiny už dávno obdivujú“. Rok predtým zorga-nizovala spolu s Rakúsko-slovenským kul-túrnym spolkom benefičný koncert v ORFpod názvom Slovenskí virtuózi na zachovanieslovenského jazyka, kultúrneho dedičstva a slovenskej menšiny v Rakúsku a na podpo-ru aktivít detí a mládeže v slovenských spol-

koch v tomto meste. Pozvala naň Lúčnicu,a hoci súbor reprezentoval Slovensko na via-cerých svetadieloch, vo Viedni vystúpil prvý-krát vo svojej histórii. „V agentúre sa pri pre-zentáciách snažím uprednostňovať kvalitynašich folkloristov. Robím to s láskou. Mojoutúžbou je priniesť do Viedne kus dobrého zosvojho národa.“

DUŠAN MIKOLAJFOTO LIFE BALL / RAINER GREGOR ECKHARTER

A DFS ROZMARÍN

SLOVENSKO | 33

Slovak through a SongHelena Steiner, a music teacher and leader of the Slo-vak Children’s Folklore Ensemble Rozmarín at theAustrian-Slovak Cultural Association in Viennaactive since the end of 2004, comes from Bratislava.As a sixteen-year-old girl she became Lúčnica mem-ber and sang for them for seven years. At ComeniusUniversity’s Faculty of Philosophy she studied musi-cology and aesthetics, majoring in Slovak folk musicand song. She got married and moved to live with herhusband in Vienna where their son was born.Regarding the ensemble, it is important for HelenaSteiner that the children meet regularly and a cohe-sive group is formed. Singing Slovak songs alsohelps them expand their vocabulary and improvepronunciation. Turning point for the ensemble wasJune 2007 when they performed at the ORF’s largerecording hall of Vienna Radiokulturhaus. Rozmarínrepresented the Slovak minority in Austria by Slovakfolk culture at various international events; it alsoperforms in Slovakia every year. In 2007, HelenaSteiner founded the artistic agency Slowakische Kul-tur und Wien (SK&Wien), “so she would bring fromSlovakia to Vienna that what had already beenadmired by other countries for a long time”.

pUNK FILMS uvádzacelovečerný filmMODRAv hlavných úlohách Hallie Switzer a Alexander Gammalkamera Ian Andersonzvuk John Switzerstrih Aren Hansenhudba John Welsmanscenár, produkcia a réžia Ingrid Veninger

�Narodila som sa v Bratislave a na Sloven-sko som sa prvýkrát vrátila, keď som mala17 rokov. Bola som jedináčik, a preto siveľmi intenzívne pamätám dojmy, ktoré vomne vyvolala moja početná rodina pri mojejprvej návšteve. Ten pocit spolupatričnosti,ich kultúrne korene a identita – ich životy,ktoré ma fascinovali a zároveň mi bolicudzie.�

Lina má 17 rokov a žije so svojou mamou v Toronte. Cez letné prázdniny plánujenavštíviť svoju rodinu v Modre, malommeste na Slovensku.�

Slovensko som vnímala až naivne malebne,ako rozprávku. Mala som len hmlisté vedo-

mosti o tom, ako 21. augusta 1968 mojirodičia opustili bývalé Československo, keďdo krajiny vtrhli sovietske tanky. Môj otecbol za komunistického režimu politickýmväzňom, tak museli utiecť rýchlo, inak by ris-kovali, že ho znovu uväznia. Prišli do Kana-dy, začali si budovať nový život a viac než 22rokov nemali takmer žiadny kontakt so svoji-mi rodičmi alebo súrodencami zo strachu,aby komunisti rodinu neprenasledovali.�

Keď Linu tesne pred cestou opustí jej chla-pec, pozve si na výlet namiesto neho Leka,milého spolužiaka zo školy. Len čo sa Lekoa Lina v Modre trochu udomácnia, veľmiskoro prídu na to, že nemajú veľa spoloč-ného. To situáciu komplikuje. Linina rodinasi myslí, že tvoria pár, a oni sú, ďaleko oddomova, vystavení vzájomnej konfrontácii,čo vedie k výbuchu potlačovanej túžby a zmätenosti.�

Vyrastala som bez toho, aby som poznalasvojich slovenských príbuzných „tamdoma“. Práve môj výlet naspäť domov, keďsom mala 17, spustil akúsi emocionálnulavínu, pretože som si začala klásť otázky o svojom živote a o voľbe mojich rodičov.�

Keď mi mama prvýkrát hovorila o svojomnápade robiť film na Slovensku a so mnou v hlavnej úlohe, moja reakcia bola: „Neviem,

či je to až taký dobrý nápad.“ Predtým somnikdy vo filme nehrala a nebola som si istá,či mu dodám ten správny „drive“. Ale neskôrmoju nervozitu premohla zvedavosť a to, žebudem robiť niečo nové a vzrušujúce.�

Film MODRA som natočila s cieľom zachy-tiť ten prchavý moment života, keď už niesme deťmi, ale ešte nie sme ani úplnedospelí. Chcela som, aby film, v ozvláštne-nom kontexte prvého výletu ďaleko oddomova, podporil divákov v zápase sebapo-znania, v procese hľadania súladu so samýmsebou i s inou osobou.�

Nebolo to vždy ľahké. Predstavte si, že vámrobí režiséra vlastná mama. Na jednej stranejej dôverujem a ona ma dobre pozná, ale nadruhej strane to bolo ťažké. Tak napríklad,jeden deň som sa cítila naozaj zle, malasom kŕče v žalúdku, a čakala som, že mimama prejaví súcit a bude ma utešovať, aleona nemala čas na moje ťažkosti. Môj otecbol tiež pri filmovaní. Nahrával všetokzvuk. Najprv som si nevedela predstaviť,ako budem hrať s obidvomi rodičmi „v pätách“ celý ten čas. Napokon sa ukáza-lo, že je dobré mať tatka na „pľaci“. Vždy,keď sme dotočili, bolo s kým ísť si zaplávaťalebo sa len tak potúlať.�

Práca na filme MODRA ešte viac prehĺbi-

34 | SLOVENSKO

Niekedy musíš opustiť domov,aby si zistil,

odkiaº pochádza‰

Ingrid Veninger a kameraman Ian Anderson

la môj vzťah s dcérou a obnovila kontaktys mojimi početnými slovenskými prí-buznými. V konečnom dôsledku verím, žetento film ponúka určitú autentickosťpoznania, ktorá vychádza zo spoločnéhoskúmania toho, na čom záleží najviac –vzťahov v našich rodinách, chápania sebasamých medzi ľuďmi, ktorých máme radi.�

Ohromné plus bolo, že som mohla tráviť časaj spoznávaním svojej rozvetvenej rodiny.Mama, tato a ja sme boli ubytovaní v domemojej tety Marty. Bola aj našou šéfkuchárkoua každý deň pripravovala tradičné slovenskéobedy a večere pre celý štáb a hercov. Radasom ju spoznala. Prezerali sme si spolu starérodinné albumy. Nehovorila po anglicky, ale

úžasné. A film je na svete. Veľa som sanaučila o spolupráci režiséra a kameramanaa o procese strihania. Sledovala som mamu,ako veci vysvetľuje a usmerňuje ľudí, ktorínikdy predtým nehrali. Veľakrát to robila poslovensky a muselo to byť pre ňu ťažké –hovorí po slovensky, ale nie veľmi dobre,lebo z Československa odišla, keď mala dvaroky. Hrala som aj so svojimi skutočnýmibratrancami, tetami, ujami a so sestroumôjho pradedka tetou Jozefou, ktorá má 96rokov. Toto všetko v našom filme žije. Je točosi, čo budem môcť ukázať svojim deťom a bude to pre ne niečo znamenať.�

VYJADRENIA MATKY INGRID A DCÉRY HALLIEZOSTRIHAL TOMÁŠ MIKOLAJ

SLOVENSKO | 35

Sometimes It Is necessary to Leave Home toFind One’s RootsScreening of the cinema feature film “MODRA”shot by the Canadian of Slovak origin, IngridVeninger. She was born in Bratislava, her parentsmoved out to Toronto when she was two. She cameback to Slovakia for the first time when seventeen-years old. In 2000 she graduated from the Film Fac-ulty of the Canadian Film Centre based in Toronto,Canada. Three years later, she started her own com-pany, pUNK FILMS, with the motto “Nothing isimpossible.” She made 6 short films and producedand cooperated on screenplays of 3 full-length films.Employing a 3-member crew and 20 actors, shemade her directorial debut “MODRA” in Slovakia.She casted her daughter Hallie Switzer in the leadrole. The film was shown on the international filmfestivals in Toronto, Sao Paulo, Bratislava (won aPeople’s Choice award), and Vancouver (Best Cana-dian Actor award) by the end of the last year.

vytvorili sme si náš vlastný jazyk. Mojaďalšia teta, Elenka, učí angličtinu vo svojomrodinnom dome, učí tam už 20 rokov. A mojiujovia – sú to bratia mojej babičky, ale volámich „ujovia“: môj ujo Janko vlastní ranč a miluje kone a môj ujo Imi spieva na koncifilmu so svojou hudobnou skupinou Bukaso-vý masív. Imi je ako slovenský Neil Young.Jeho skupina je veľmi známa. Boli sme na jed-nom jeho koncerte a bolo úplne plno! Ľudiapoznali slová všetkých piesní.�

Cesty späť sú rôzne. Ingrid Veninger ukončilavysokoškolské štúdium na filmovej fakultetorontského Canadian Film Center roku2000. Tri roky nato založila spoločnosťpUNK FILMS s manifestom „nič nie jenemožné“, natočila 6 krátkych filmov a pro-dukovala s účasťou na scenári 3 celovečernéfilmy. Jej režijný debut MODRA bol natoče-ný na Slovensku s 3-členným štábom a 20hercami. Do hlavnej úlohy obsadila svojudcéru Hallie Switzer. Koncom minulého rokabol film uvedený na medzinárodných filmo-vých festivaloch v Toronte, Sao Paule, v Bra-tislave (kde získal cenu divákov) a vo Van-couveri (cena pre najlepšieho herca).�

Možno to bude znieť čudne, ale voči mojejmame cítim iný rešpekt. Teraz skutočne chá-pem, čo robí. Rozumiem, čo to znamená robiťfilm. Je to náročné. Zažili sme spolu niečo

Predstavitelia hlavn˘ch úlohHallie Switzer a Alexander Gammal

Mama s dcérou v krajine svojich predkov

Rodinná podpora, trénerská skúsenosÈSpomínané úspechy by Hemela nedo-siahol bez podpory otca Petra, matkyGordany či sestry Jeleny (Braňo je pomeči Slovák, lepšie však ovláda mate-rinský srbský jazyk). Bezmála poldruhadesaťročia sa mu s otcovskou starostli-vosťou venoval Staniša Radmanović(1940 – 2010), veslárska legenda býva-lej Juhoslávie, účastník troch olympiádv 60. rokoch minulého storočia. Tréner-ský mág učil svojich zverencov uznaťkvalitu súpera, naučil ich tajomstvámrýchleho štartu s dvojlistovým pádlom,schopnostiam udržať vysoké traťovétempo, pestovať obratnosť, zručnosť,sebaovládanie a húževnatosť.

Hºadanie Ïiãliv˘ch podmienokRieka Bosut ponúka na rýchlostnúkanoistiku priam ideálne podmienky.Braňovi nechýbajú technická virtuozi-ta, fyzická sila, svalová vytrvalosť,pohybová koordinácia. Chýba mu všakmotivácia pokračovať vo víťaznom pád-lovaní v Srbsku. Hoci má iba dvadsaťtrirokov, rýchlostnou kanoistikou sa užviac ako rok zaoberá len rekreačne.Bez peňazí sa vrcholovému športu nedávenovať. Kajaky a pádla, výdatné stra-vovanie i vitamínové doplnky, celoroč-né prípravy na vode či v telocvični – tostojí obrovské množstvo peňazí. Usi-

lovnosť a tvrdá drina vodákomnestačia. Pri vyrovnanej konkurencii jepretekár čoskoro o pár stupienkovnižšie.Našťastie Hemelu obchádzali športovézranenia a choroby. Verí, že v kajakunepovedal posledné slovo. Rád by saprejavil v kajakársky vyspelom štáte,akým je Slovensko. Vlastní preukazzahraničného Slováka, ochotne by šielza prácou do „mekky“ kajakárov, akouje i Bratislava (súčasne je šoféromv rozbiehajúcej sa maminej firme). Hemela tvrdí, že by sa dokázal presadiťi vo vodnom slalome. Na jedno čidruhé mu stačia dobré podmienky, kva-litný tréning a polročná drina na stoja-tých či divokých vodách (úspechy slo-venského štvorkajaku, Kaliskej, Marti-kána a bratov Hochschornerovcovz Pekingu má nahraté vo svojom archí-ve). Vie, že sú to športy, ktoré zriedka-kedy zodvihnú zo sedadiel divákov naveľký potlesk. Má však nádej, že trpkéchvíle nahradí onedlho radostnými.Životnú jazdu ešte neodjazdil.

JÁN ŠPRINGEĽFOTO AUTOR A ARCHÍV B. HEMELU

36 | SLOVENSKO

BraÀo Hemela

Pri vchode do srbského Vi‰njiçeva zo ‰ídskej strany sú dva v˘znamné objekty. Z pravej stranypri rieke Bosute svieti pútaã „Vitajte vo Vi‰njiçeve“ (v niekdaj‰om Grku Ïil a zomrel Filip Vi‰n-jiç, „srbsk˘ Homér“). Oproti je dom ‰portovca Branislava Hemelu, „slovenského Janjiça“. Branislav Hemela sa narodil 9. septembra 1987 v Sriemskej Mitrovici. Kajakársky a kanoistick˘klub Filipa Vi‰njiça zaloÏili o ‰esÈ rokov neskor‰ie. BraÀo tak mal príleÏitosÈ odmaliãka obdivo-vaÈ kúzelníkov s pádlami. Pozeral, ako kajakári v pote, lopote a odriekaní bravúrne jazdia Bosu-tom. Zapáãilo sa mu to. O tri roky neskôr sa stal ich kolegom. Od zaãiatku sa zÏil s vodoua loìou. Na riekach a prv˘ch súÈaÏiach obi‰iel nasucho.Neskôr uÏ r˘chlostnej kanoistike podriadil takmer v‰etko. Roku 2005 spolu s klubom získali v okrese·íd takmer v‰etko. BraÀo sa stal najlep‰ím ‰portovcom okresu. Roku 2008 dostal Plaketu Dr. JankaBulíka ako najúspe‰nej‰í ‰portovec vojvodinsk˘ch Slovákov. Hemela si úspe‰ne poãínal aj v dvoj-kajaku s klubov˘m partnerom Miroslavom Vidoviçom. V reprezentaãnej dvojici si dobre rozumels Dariom BliÏnjakoviçom. S klubom a reprezentáciou pretekal v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku,Maìarsku, Rumunsku ãi Grécku. Akurát v krajine zrodu olympijskej my‰lienky sa mu na kilomet-rovej dráhe darilo najlep‰ie. Navy‰e sa stal kandidátom na úãasÈ na OH v Pekingu 2008.

BraÀo s matkou Gordanou a otcom Petrom

Vysoká úroveÀ aj v medzinárodnom meradle:Branislav Hemela a Dario BliÏnjakoviç, reprezen-tanti Srbska

SLOVENSKO | 37

BraÀo Hemela – the Shot of Bosut!

Branislav Hemela was born in Srem-ska Mitrovica (Serbia) on 9th

September 1987. In 2005, togetherwith Filip Višnjić Kayak and CanoeClub he became the best sportsmanof Šid municipality. In 2008, Hemelawas awarded Dr. Jan Bulík Plaque asthe most successful sportsman ofVojvodina Slovaks. He competed forthe club and national team in Bosniaand Herzegovina, Croatia, Hungary,Romania, and Greece. He has all thenecessary technical virtuosity, physi-cal strength, muscular endurance,motor coordination, however it hasbeen a year already that he started toengage in canoeing recreationallyonly. One cannot engage in profes-sional sport without money. There-fore he would like to represent acountry with highly developedkayaking, as Slovakia is. He has aForeign Slovak card and would glad-ly move to work in a “mecca” forkayakers, as Bratislava is.

Each year, the sports committee ofthe Matica Slovenská in Yugoslaviaconfers JUDr. Ján Bulík Plaque tothe best sportsmen from amongVojvodina Slovaks at August Slovaknational festival in Bački Petrovac.We end the contribution with the list-ing of those awarded.

– bosutská strela!Laureáti Plakety JUDr. Jána Bulíka

Cenu najlepším športovcom vojvodinských Slovákov udeľuje športová komisia Matice slovenskejv Juhoslávii každoročne na augustových Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci.

2008 – Nebojša Jovanović z Báčskeho Petrovca, cyklista, člen BK Vojvodina Nový Sad, reprezentant Srbska na OH v Pekingu

2007 – Branislav Hemela z Višnjićeva pri Šíde, kajakár, člen KK Filip Višnjić Višnjićevo, reprezentant Srbska

2006 – Diana Holoková z Kovačice, členka Unirey Uzdin, reprezentantka Srbska i Srbska a Čiernej Hory v stolnom tenise

2005 – Miroslav Miháľ, lekár z Nového Sadu, medzinárodný majster a reprezentant Srbska a Čiernej Hory v korešpondenčnom šachu a šachový kandidát na majstra

2004 – Milan Stepanov z Kysáča, futbalista Vojvodiny Nový Sad, reprezentant Srbska a Čiernej Hory

2004 – Stolnotenisový klub Mladosť Báčsky Petrovec

2003 – Marína Puškárová z Kovačice, basketbalistka Crvenej zvezdy Belehrad, reprezentantka Srbska a Čiernej Hory

2002 – Jasna Hrubíková z Báčskeho Petrovca, členka Združenia športových rybárov Karas v Báčskom Petrovci, štátna reprezentantka ZR Juhoslávie

2001 – Miroslav Kevenský z Báčskeho Petrovca, kulturista, člen KK Herkul Báčsky Petrovec, juniorský majster ZR Juhoslávie v silovom trojboji

2000 – Anna Barnáková zo Starej Pazovy, volejbalistka ŽVK Jedinstvo Užice, reprezentantka Juhoslávie

1999 – Erik Gajan z Kovačice, karatista

1998 – Zlatko Kesler z Báča, stolný tenista, reprezentant Juhoslávie

1997 – Janko Benša z Báčskeho Petrovca, atlét, bežec na dlhé trate, reprezentant ZR Juhoslávie

·tefunkove uãÀovské roky a maj-strovské dielaFraňo Štefunko (1903 – 1974) pochádzal z Vlčkoviec pri Trnave. Jeho starý otec bolrezbár, matka predkresľovačka ornamentovľudových výšiviek. Po základnej školenavštevoval rezbársku školu. Hlavným pra-meňom jeho tvorivej sily bolo štúdiumdekoratívneho maľovania a úžitkovéhosochárstva na Umeleckopriemyselnej školev Prahe u prof. V. Štěcha (1925 – 1930).Vzorom mu boli i súdobí velikáni sochár-skeho umenia Josef Václav Myslbek a Ota-kar Španiel. Neskôr Štefunko nadviazal narealistickú tvorbu zakladateľa slovenskéhosochárstva 19. storočia Jána Koniarka (jehosocha Pallas Aténa je umiestnená v Ružom-berku na priečelí Základnej školy naDončovej ulici). Dôkazom úcty a úprim-ného Štefunkovho vzťahu k svojmu učiteľo-vi je publikácia Ján Koniarek, črty o jehoživote a diele (1955).V rokoch 1949 – 1971 pôsobil Fraňo Šte-funko ako profesor na Vysokej školevýtvarných umení v Bratislave, trvalý pobytmal v Martine, kde žil od roku 1932. Spo-čiatku súčasne pracoval vo voľnej a v úžit-kovej sochárskej tvorbe. Tvoril z rozličnýchmateriálov. Najmä v období druhej svetovejvojny popri terakote, bronze a kameni aj z dreva. Postupne sa viac sústreďoval nazobrazovanie významných národných a kultúrnych osobností. Z jeho ranej tvorbyto boli napríklad portréty Jozefa Škultétyho(bronz, 1932), Svetozára Hurbana-Vajan-ského (sadra, 1934), neskôr portréty man-želky (patinovaná sadra, 1950), maliaraPetra Michala Bohúňa (bronz, 1952), spiso-vateľov Boženy Slančíkovej-Timravy (sad-

38 | SLOVENSKO

Andrej Hlinka (1864 – 1938), jedna z najv˘znamnej‰ích osob-ností na‰ej nedávnej národnej minulosti, je ãasto zobrazen˘ vov˘tvarnom umení, ãi uÏ v maliarskom, sochárskom, alebo foto-grafickom. Jedno z diel vytvoril akademick˘ sochár FraÀo ·te-funko z carrarského mramoru roku 1939. Zvlá‰tna okolnosÈbola uÏ pri poãiatku vzniku sochy. Autor pouÏil na jej zhotove-nie materiál z b˘valého monumentálneho súso‰ia, ktoré stálov Bratislave pri Dunaji a zobrazovalo cisárovnú Máriu Teréziuna koni (autor Ján Fadrus; súso‰ie bolo násilne demolovanéãeskoslovensk˘mi legionármi na protest proti príchodu jed-ného z Habsburgovcov do Budape‰ti roku 1922).Vysoké kvality sochy Andreja Hlinku sú v‰eobecne uznávanémnoh˘mi umenovedcami. Karol Kahoun ju hodnotí takto:„Voºba formy tri‰tvrÈovej postavy umoÏÀuje monumentalizáciucelku. Sochársky akcent je poloÏen˘ na spojenie pretiahnu-tého korpusu, modelovaného vo veºk˘ch plochách a záhyboch,a v˘razne charakterizovanej hlavy s presvedãujúcou moduláci-ou osobitn˘ch ã⁄t vyznievajúcou do zdôraznenia sebavedomiadynamickej osobnosti.“Impozantné dielo majstra ·tefunka je umiestnené od roku1994 v renovovan˘ch priestoroch Pamätníka Andreja Hlinkuv RuÏomberku, vyhláseného za národnú pamiatku. Sochu v ro-ku jej vzniku získala vtedaj‰ia Slovenská republika a umiestni-li ju v ãele zasadacej sály slovenského snemu v hlavnom mesteBratislave na teraj‰om Îupnom námestí. V povojnov˘chrokoch, konkrétne po februárov˘ch udalostiach roku 1948,bolo v novej politickej situácii potrebné sochu zachrániÈ predzlovôºou komunistického reÏimu. OdváÏnej úlohy sa ujal aka-demick˘ sochár Ján Rybárik. Sochu zakopal a ukr˘val pod svo-jím ateliérom v Bratislave na Havlíãkovej ceste celé nasledujú-ce desaÈroãia. V deväÈdesiatych rokoch zachránené dielo sámoãistil a zre‰tauroval a s podporou fondu Pro Slovakia vyhoto-vil jeho kópiu. Jánovi Rybárikovi za jeho celoÏivotné dielo,záchranu a zre‰taurovanie ·tefunkovej sochy Andreja Hlinkuudelil roku 1995 minister kultúry Slovenskej republiky PoctuDominika Skuteckého.

a jej tvorcuOsudy sochy Andreja Hlinku

Andrej Hlinka, 1939

ra, 1954), Martina Kukučína (patinovanásadra, 1959).Fraňo Štefunko vytvoril aj busty zaklada-teľov a významných osobností Matice slo-venskej, ktoré sú súčasťou výzdoby v jejpriestoroch v Martine: Andrej Kmeť (1937),Laco Novomeský (1968), Jozef Škultéty(1970), Ján Francisci-Rimavský (1971),Karol Kuzmány (1971), Štefan Krčméry(1971), Štefan Moyses (1971), Viliam Pau-liny-Tóth (1972). Na Národnom cintoríne v Martine sú od neho náhrobné pomníkyMartinovi Benkovi, Františkovi Hečkovi,Ivanovi Thurzovi, Jankovi Jesenskému, Jú-liusovi Barčovi-Ivanovi, Jozefovi Škultéty-mu, Vladimírovi Royovi.

Monumentálna tvorbaDruhou základnou polohou Štefunkovhovýtvarného vyjadrenia boli monumentálnepomníky a pamätníky. Prvým v tomto žánribol roku 1936 pomník P. O. Hviezdoslavoviv Dolnom Kubíne. Pomník padlým v NovýchZámkoch vytvoril roku 1937, turčianskymdobrovoľníkom v Martine o rok neskôr. Podruhej svetovej vojne to bola téma protifašis-tického odboja: Pamätník SNP v Martine--Priekope (1952), Pomník SNP v Kremnici(1953), pomník pred budovou Divadla SNPv Martine (1954), obetiam nacizmu v Turče-ku (1965) a ďalšie.Život Fraňa Štefunka prešiel tŕnistou skúse-nosťou, ktorá je spätá aj s mestom Ružom-berkom. Roku 1944 sa ako vojak zúčastnilSlovenského národného povstania. V no-vembri bol ranený a v januári 1945 Nem-cami odsúdený na smrť. Najprv ho väznili v Martine, potom už odsúdeného eskorto-vali do väznice v Ružomberku, odkiaľ sa

mu podarilo utiecť. Skrýval sa až do11. apríla 1945 (hoci mesto bolo oslobo-dené už 4. apríla). Za akých okolností sa muútek podaril a kto bol dobrodincom, čo muzachránil život, sa nám pri všetkej snahenepodarilo zistiť.Akademický sochár Fraňo Štefunko, národ-ný umelec, zomrel roku 1974. Pochovaný jena Národnom cintoríne v Martine.

TOMÁŠ SLEZIAKFOTO ARCHÍV A BRAŇO KONEČNÝ

SLOVENSKO | 39

History of Andrej Hlinka Statue and its Creator

As one of the most prominent personalities of ourrecent history, Andrej Hlinka was often portrayed byvisual artists. One of such depictions is the work bythe university-trained sculptor Fraňo Štefunko from1939 that is located at the Andrej Hlinka Museum inRužomberok since 1994. Fraňo Štefunko (1903-1974) studied ornamental painting and appliedsculptural art at the School of Decorative Arts inPrague. During 1949-1971 he worked as a professorat the Academy of Fine Arts and Design in Bratisla-va, permanently resided in Martin from 1932 untilhis death in 1974. He concentrated on depictingimportant personalities of our nation and culture.His early works include the portraits of J. Škultéty,S. H. Vajanský, his wife, the painter P.M. Bohúň,writer B. Slančíková-Timrava, and M. Kukučín. Healso made the busts of the founders and importantpersonalities of Matica Slovenská, which make up apart of the decorations at Matica’s premises inMartin. At the National Cemetery in Martin, thereare his tomb monuments to M. Benka, F. Hečko, I.Thurzo, J. Jesenský, J. Barč-Ivan, J. Škultéty, and V.Roy. Another basic form of Štefunko’s artisticexpression were the works of grandiose monumentsand memorials – to P. O. Hviezdoslav in DolnýKubín, to the fallen in Nové Zámky, to the TuriecVolunteers in Martin. After the WWII it was thetheme of anti-fascist resistance: Slovak NationalUprising Monument in Martin-Priekopa, SlovakNational Uprising Monument in Kremnica, thememorial in front of the Slovak Chamber Theatre inMartin, to the victims of fascism in Turček.

Pomník turãianskym dobrovoºníkom, 1935 – 1938

P. M. BohúÀ, 1952

Súso‰ie Jáno‰íkova druÏina, 1941 – 1942

40 | SLOVENSKO

V beÏnom chápaní je gróf Móric BeÀovsk˘ (narodil sa 20. septembra 1746 vo Vrbovom, zomrel23. mája 1786 na Madagaskare) skôr romantickou postavou, v podaní niektor˘ch na‰ich histo-rikov je to málo zaujímav˘ dobrodruh, ktor˘ márne chcel zbohatnúÈ. âi uÏ doma v Uhorsku, naMadagaskare, vo Francúzsku, v Amerike, alebo inde. Nepomohol mu údajne ani groteskne sko-molen˘ filmov˘ seriál. Îiaº, naìalej platí, Ïe vo svojej vlasti nikto nie je prorokom. I‰iel som po stopách BeÀovského v USA a podnikol som dve v˘pravy do konãín jeho kráºovstvana Madagaskare, aby som si fakty overil aj tam. Prvá v˘prava roku 1996, s cestovateºom Fran-ti‰kom Kelem, vyvrátila tvrdenia madagaskarsk˘ch historikov, Ïe niet záznamu o mieste BeÀov-ského posledného odpoãinku. VlaÀaj‰ia druhá, s tímom reÏiséra Vladimíra Dudláka, dospela k presnej‰ej lokalizácii Móricovho hrobu. A priviedla najmä k objavu doposiaº nezmapovan˘charchívnych pokladov. Na‰a expedícia „stavila“ na archívy v Port Louis, hlavnom meste Maurí-cia, a objavila doposiaº neznáme originály BeÀovského rukopisov – správ, in‰trukcií a rozkazov.Aj vìaka nim sa podarilo naãrtnúÈ ozajstn˘ príbeh slovenského kráºa.

BeÀovsk˘– žeby iba z románu?

Ako oãariÈ kráºa Bežne sa vie, že Beňovský utiekol z Uhor-ska, dostal sa do vyhnanstva na Kamčatke,a aj odtiaľ utiekol. Vie sa, že francúzsky kráľho vymenoval za veliteľa Madagaskaru a žetam aj zahynul. Málokto si položil otázku,ako sa celkom neznámy cudzinec dostal kukráľovi obloženému žiarlivými dvoranmi.Použil, ako vždy, diplomatickú fintu. Ponú-kol, že prezradí tajné plány Britov a Rusov.Móric totiž po úteku z Kamčatky prebrázdilseverný Pacifik a dozvedel sa, že Rusi ajBriti sa usilujú o ovládnutie tejto strategic-kej oblasti na rozhraní medzi kontinentmi.Takže tam o osem rokov predstihol kapitá-na Cooka. Od brehov Aljašky doputovalpopri Japonsku aj na Taiwan, obľúbil sitento ostrov a ponúkol Francúzom, že tamzriadi pre nich kolóniu. Kráľ Ľudovít XV. saviac zaujímal o Madagaskar, osvedčenýzdroj otrokov či ryže. Beňovský kráľa natoľ-ko očaril, že ho vymenoval za veliteľa teri-tórií za Mysom dobrej nádeje a venoval muzbor dobrovoľníkov.

Eldorado pre FrancúzskoMóric predložil roku 1772, ešte pred prícho-dom na Madagaskar, kráľovi projekt fran-cúzskej kolónie ďalekosiahlo presahujúcijeho pôvodné inštrukcie. Možno hovoriťo geniálnej Beňovského predvídavosti primapovaní bohatstiev ostrova. Uvádza:„Objavím tu bane na železo, meď, zlato,striebro, krištále, topásy a iné drahokamy,povrchove uhlie...“, „zabezpečím príjem dokráľovskej pokladne z kávy, bavlny, cukro-vej trstiny, korenín...“, „dohodnem obchods náčelníkmi pastierov a roľníkov: dobytok,ryžu, vosk, med, kožu, oleje z kokosu a veľ-ryby, indigo, tabak, sivú ambru, gumu, ebe-nové drevo...“ Plánuje zriadiť viacero prísta-vov ako základní pre obchod a pre prípadvojny. „Vďaka hojnosti tíkového drevapostavím lode a vycvičím domorodcov akoposádku, v tejto klíme sú užitočnejší nežEurópania – to bude najvýhodnejší artikeltohto ostrova!...“ „Spojím sa s náčelníkmibojovníkov, ktorí za mňa povedú vojnuv prospech tých, ktorí požiadajú o ochranupod francúzskou zástavou.“

Psychológ marketinguObdivuhodné sú psychologicky rozpraco-vané zásady jeho stratégie: „Správnou zme-sou miernosti, ráznosti, obozretnosti, príve-tivosti a akčnosti si možno podrobiť aj tienajzúrivejšie národy!“ Ešte pozoruhodnejšíje jeho moderný marketingový prístup:„Primeraným vedením ich možno ľahkonavnadiť na spôsoby správania, na umenie,na komodity, ba snáď aj na luxus Európa-nov.“ Plánoval teda u domorodcov vytváraťnové konzumné potreby a dopyt po dopo-siaľ nevídanom tovare. Beňovský po prí-chode na miesto inštruoval svojich dôstoj-níkov, aby spoznávali a využívali slabôstkymiestnych šéfov, ich samoľúbosť aj ožran-

stvo. Aby podporili ich chamtivosť darček-mi a ich ctižiadostivosť poctami. Bol mimo-riadne vynaliezavý aj pri repertoári pôct.Pre miestnych kráľov vymyslel napríkladšpeciálny titul „Ochrancovia Francúzska“,podpísaný samotným kráľom ĽudovítomXVI. Odporúčal doviezť asi šesťsto mladýchmužov, ktorí si tu ľahko nájdu domorodémanželky. Tie so sebou navyše prinesúveno v podobe dobytka, ryže... Sobáše voja-kov a súkromníkov s domorodkyňami ichpripútajú k tejto zemi, ich potomkovia budúzvlášť produktívni a perspektívni.

Madagaskar kontra Maurícius Kráľ vyslal Beňovského na Madagaskars tým, že po príchode do tejto oblasti mumajú s materiálom a tovarom pomáhaťguvernér regiónu Indického oceána rytierDe Ternay a jeho správca Maillart, ktorí síd-lili na Île de France, dnešnom Mauríciu.Od Mórica sa očakávalo, že na Madagaska-re zriadi iba akýsi „pult“ na nákup a výme-nu tovaru, najmä otrokov. Aj spomínané

vedenie na Île de France sa usilovalo, abysa Beňovský príliš neplietol do ich už za-behaných madagaskarských kšeftov. Alev tom sa prerátalo.Spočiatku vnímalo Beňovského misiu ibaako ohrozenie ich „vrecka“. Postupne všakbarón vo svojich správach dokazuje, že – narozdiel od tvrdení guvernéra De Ternay –strategický význam pre Francúzsko mal nieÎle de France, ale práve Madagaskar. Iba tenFrancúzom ostával ako kľúčová základňav Indickom oceáne, keďže vtedy postupnestrácali pozície v Indii a okolitom regióne.Nezávisle to potvrdil známy francúzskymoreplavec Yves Joseph de Kerguelen vosvojom Memorande o Madagaskare: vy-zdvihuje strategickú polohu ostrova medziMysom dobrej nádeje, Indiou a Čínou.Kým Île de France je príliš otvorený a nedása ubrániť v prípade útoku Britov, Madagas-kar má málo miest vhodných na pristátiea dá sa výborne brániť z vnútrozemia.Navyše je sebestačný v zásobovaní potravi-nami a surovinami, kým Île de France jeodkázaný na dovoz. Preto Kerguelen navr-hoval úplne zrušiť francúzske základne naÎle de France aj Île Bourbon, dnešnom Réu-nione, ktoré kráľa ročne stáli milióny. Móri-cove závery neskôr v plnom rozsahu potvr-dil aj poručík Lasalle.

Ako odstaviÈ géniaGuvernér a jeho prisluhovači v takejto situá-cii pochopili, že im ide „o stoličku“ alebo tak-mer „o krk“. Použili teda všetky prostriedkyna to, aby Beňovského zdiskreditovali. Sprvusa obmedzili na vyvracanie pravdivosti jehodepeší. Keď napríklad Beňovský nadšenepopisoval miestne bohaté ložiská sivejambry, základnej suroviny pre voňavkárskypriemysel, guvernér to popieral tým, že idelen o bezcenný sivý nerast. Následne všakKerguelen aj Lasalle potvrdili, že ide o veľmikvalitnú sivú ambru. Podobne dosvedčili ajbohaté náleziská drahokamov a polodrahoka-mov a ďalších surovín, ktoré barón indikoval.Najpresvedčivejším dôkazom je, že na Mada-gaskar sa v súčasnosti hrnú zahraniční inves-tori, ktorí idú za stále širším repertoárom bo-hatstiev. Ostrov sa hmýri novodobými „zlato-kopmi“, ako huby po daždi rastú mestečkáhľadačov zafírov...Zákerným ťahom bolo aj to, že guvernérovekreatúry pridelili barónovi hospodára, ktorýmu do financií zámerne vnášal chaos. Nonajúčinnejším opatrením na spravodajské„obkľúčenie“ baróna bolo, že guvernéroviľudia zadržiavali jeho listy. Tvrdili mu, žesa nevyskytla žiadna loď smerujúca do met-ropoly. Beňovský si sťažuje, kapitáni lodípristávajúcich na Madagaskare dokoncadostali príkaz nepreberať od neho poštu.Expert odboru pre Indiu na ministerstvenámorníctva v Paríži referoval, že s takmerročným meškaním prišla Beňovského sprá-va o tom, ako odolal útoku presily bojov-ných Sakalavov (prebil sa k ich kráľovi

SLOVENSKO | 41

a zajal ho). Poukazoval na to, že je omylompodriadiť takého génia, ako je Beňovský,guvernérovi, ktorý dusí jeho iniciatívy.

BeÀovsk˘ nemusel zahynúÈAzda najsmutnejší bol pre nás objav, žegróf vôbec nemusel byť zlikvidovaný.V liste adresovanom Francúzom 16. novem-bra 1785 sa ešte tituluje ako „My AugustusMaurícius – Veľkokráľ (Ampanjacabé)“. Zatolist z 26. marca 1786, adresovaný ministrovizahraničných vecí grófovi de Vergennes, uzat-vára: „Toto je, pán gróf, ponuka môjhopodrobenia sa. Váš veľmi pokorný a oddanýslužobník. Augustus gróf Beňovský (Benyow-sky)“. Beňovský pochopil, že v úplnej izoláciinemá šancu. Kapitán jeho lode mu ušiels nákladom aj so zbraňami, lebo bol podpla-tený Francúzmi. Jeho spojenie s Francúz-skom „filtrovali“ páni z Maurícia. Realistic-ky, ako vždy, odhadol situáciu a sklonilhlavu. Je však pravdepodobné, že intrigániz Île de France tento jeho kapitulačný listnepustili ďalej. Ani vtedy, keď z Parížaprišiel príkaz, aby grófa zneškodnili. Ochot-ne vyslali komando, vedené jeho bývalýmtlmočníkom Mayeurom, ktoré ho zaskočiloprepadom cez prales. Ako sme vypátraliv archíve v Port Louis, guvernér de Souillac,ktorý komando vyslal, neskôr oľutoval, žepodľahol priekupníkom s otrokmi. Vo svo-jich pamätiach uviedol, že Beňovský moholslúžiť ako vzor manažmentu pre francúzskekolónie.Antony Jully, zostavovateľ spoločnej fran-cúzskej štúdie o Madagaskare, zhruba sto-ročie po grófovej smrti (1897) napísal: Je totragický koniec muža, ktorý mohol byťhrdinom, nebyť obchodných rivalít, ktoréz neho urobili obeť slepej a egoistickejpolitiky Île de France. Historický kredit

Beňovského paradoxne zvýšilo to, že – keďuž nepochodil u pôvodných chlebodarcov –obrátil sa roku 1784 na Jeho VeličenstvoSpojeného kráľovstva Juraja III. Ponúkolmu Madagaskar ako strategickú bázu –proti Francúzom! Briti ponuku neprijali, nochýr sa zrejme preniesol ponad La Manche.V tom istom roku je plukovník Duhamel po-verený vypracovať pre Ľudovíta XVI. hodno-tiacu štúdiu o Madagaskare. Táto v plnomrozsahu potvrdzuje tvrdenia Beňovskéhovrátane zbytočného vydržiavania základnena Île de France. Zmieňuje sa aj o riziku, žesa ostrova zmocnia Briti – aj pričinením„vierolomného Beňovského“. Ako veľmis tým kontrastuje Prehľad o francúzskychzákladniach na Madagaskare (1836), ktorývypracoval admirál Duperré, minister ná-morníctva a kolónií, a zmieňuje sa v ňomo základni, ktorú na ostrove vybudoval„slávny barón Beňovský“!

Preão sme „zlí“ na svojich?Tí, ktorí sa podujali historicky zhodnotiťBeňovského a jeho pôsobenie na Madagas-kare, sa zrejme nechali ovplyvniť prevažnenegatívnymi hodnoteniami vychádzajúcimizo spravodajstva guvernéra De Ternaya jeho poskokov, ako aj od britských aleboiných nefrancúzskych autorov, prirodzenenevraživých voči „francúzskemu dobrodru-hovi“. Možno to bola práve jazyková barié-ra (francúzštiny), ktorá našim historikomzabránila zistiť, že grófa z Vrbového si naj-viac vážia tí, o ktorých sa bežne a mylnepredpokladá, že pre nich zostal „personanon grata“. Ako je možné, že Francúzi,ktorí sú u nás považovaní za „horenosov“,si tohto Slováka vážia podstatne viac než tíz jeho rodnej krajiny?

MIROSLAV MUSILFOTO AUTOR

42 | SLOVENSKO

BeÀovsk˘ – From the Novel Only?

Common knowledge is that the Count MóricBeňovský (Maurice Benyovszky) (born in Vrbovéon 20 September 1746, died in on 23 May 1786) wasrather a romantic character, adventurer of littleimportance who wanted to get rich either at home inthe Kingdom of Hungary, in Madagascar, in France,in America, or elsewhere. The author followedBeňovský’s trail in the U.S.A. and undertook twoexpeditions to the parts where his kingdom in Mada-gascar used to be. The first expedition of 1996, withthe explorer František Kele, refuted the assertion ofMadagascan historians that there was no record orinkling of Beňovský’s last resting-place. The secondexpedition organised last year, with the team of thedirector Vladimír Dudlák, managed to locate Móric’sgrave more accurately. And it resulted in the discov-ery of yet unexplored archival treasures. Their expe-dition to the archives of Port Louis, the capital ofMauritius, discovered then unknown originals of themanuscripts by Beňovský—reports, instructions, andcommands. It was also thanks to these that a realstory of the “Slovak King” could be sketched. Beňovský fled from the Kingdom of Hungary, wassent to exile in Kamchatka, escaped from there, andafter leaving the seashore of Alaska and passing byJapan reached also Taiwan. Beňovský came toMadagascar eight years before Captain Cook, wasappointed as the Commander of Madagascar by aFrench King, and died there later. About a centuryafter the Count’s death (1897), a compiler of aFrench joint study on Madagascar wrote: It is a trag-ic end of a man who could have become a hero ifthere had not been business rivalry that made him avictim of blind and egoistic politics. In his memoirsthe Governor de Souillac stated that Beňovský couldhave served as an example of the French colonymanagement. A summary on the French bases inMadagascar prepared by the Minister of Marine andthe Colonies, Admiral Duperré (1836), mentions abase on the island that was built by the “famousCount Benyovszky“!

Zborník Krajanského múzea Matice sloven-skej (KM MS) vyšiel vlani s poradovýmčíslom 27 a symbolicky je pripomenutímRoka kresťanskej kultúry 2010. Zostavovatelia Stanislav Bajaník a VieraDenďúrová-Tapalagová zaradili doň výberzo štúdie Jozefa Staška z USA Činnosť a osudy Slovákov vo Francúzsku v rokoch1939 – 1940. Autor prišiel do Francúzska v čase, keď tento štát po Veľkej Británii akodruhý diplomaticky uznal Slovenskú repub-liku. Jej oficiálny vyslanec vychádza v štú-dii z osobných skúseností a zistení a z dobo-vých štatistík. Tie uvádzali, že roku 1938bolo vo Francúzsku do 60-tisíc Slovákov, 5-tisíc ďalších robotníkov sa každoročne poskončení sezónnych prác vracalo domov. V 20. rokoch 20. storočia viac ako 40-tisícpracovalo zväčša v baniach a v poľnohospo-dárstve. Podstatnú časť materiálu venujeStaško diplomatickým a politickým otáz-kam osamostatnenia sa Slovenska predblížiacou sa druhou svetovou vojnou. Historik Viliam Jablonický publikuje štúdiuSloboda, suverenita a demokracia v kon-cepcii slovenského exilu očami básnikov.Sleduje v nej duchovný a tvorivý potenciálviacerých exilových básnikov, popri Rudol-fovi Dilongovi, Karolovi Strmeňovi, An-drejovi Žarnovovi, Gorazdovi Zvonickomči Mikulášovi Šprincovi venuje pozornosť u nás doteraz málo známemu Milošovi K.Mlynarovičovi (1887 – 1971), ktorému saešte pred svojou smrťou pošťastilo roku1969 navštíviť milované Slovensko. Strmeňa ňom písal ako o človeku „nečakanýchdimenzií a veľmi živého, bedlivého talentu,ktorý o každý svoj výdobytok musel tvrdozápasiť čiastočne preto, že v pomerne dosťnepriedušnej izolácii od rodnej zeme nebálsa tvoriť si vlastnú poetiku, zodpovedajúcujeho potrebám a výbojom“.Zamestnanec KM MS Matúš Fazekaš son-duje problematiku postavenia Slovákov v Maďarsku po roku 1918. Podobnej prob-lematike sa venuje Milica Majeríková primapovaní zrodu slovenskej menšiny v Poľ-sku, nazvanom Pred deväťdesiatimi rokmi...V oboch štátoch rezonovali výsledky prvejsvetovej vojny, ktoré určili nové hranice, a od roku 1920 po mierových rozhodnutiachmocností im pripadla povinnosť rešpektovať

práva menšín podľa medzinárodných kon-vencií. Prax však ukázala, že ani jeden, anidruhý štát nebol ochotný na to prihliadať.A prvé roky po prvej svetovej vojne sivšíma aj Štefan Kucík v príspevku Americ-kí Slováci a slovenské autonomistické hnu-tie po vzniku Československa. Konkretizujeich cez vyslanie delegátov Slovenskej ligyv Amerike na Slovensko, aby sa osobnepresvedčili o tom, ako sa ide realizovaťPittsburská dohoda, ktorú s americkýmiSlovákmi uzavrel koncom mája 1918Tomáš G. Masaryk a 17. novembra tohoroku ju vo Washingtone podpísal už akoprezident ČSR. Tému vzťahov majoritných národov k slo-venskej menšine reflektuje pracovníčkaKM MS Zdenka Bolerázová v príspevkuKresťanský a duchovný život zakarpatskýchSlovákov. Všíma si málo známe skutočnos-ti v živote slovenských katolíkov v oblastinazývanej v minulosti Podkarpatská Rus,„ktorá sa aj vďaka svojej polohe stala medz-níkom západných (latinských) a východ-ných (byzantských) vplyvov“. Osobitnúpozornosť venuje konfesionálnej štruktúre

slovenského obyvateľstva PodkarpatskejRusi, ich náboženským obradom a jazykuod 19. storočia, dôraz kladie na storočiepredchádzajúce a prináša aj aktuálne infor-mácie z uplynulého desaťročia. Konštatuje,že pre mladú generáciu zakarpatských Slo-vákov sú bohoslužby či katechizácia jedi-nou možnosťou stretnúť sa so spisovnou slo-venčinou. Je to najmä v lokalitách, kde nieje zabezpečená fakultatívna forma výučbyslovenského jazyka. „Dnes je situácia v oblasti pastorizácie slovenskej mládežealarmujúca,“ upozorňuje. „Osobitne sa zria-dili v slovenských farnostiach i bohoslužbypre mládež, kde sa modlí i spieva po ukra-jinsky.“ V tejto klíme preto zvlášť pozitívnezaznieva skutočnosť, že slovenskí katolíci v kostoloch používajú slovenské modliteb-níky a spevníky, hoci cirkevné orgány pre-sadzujú, aby sa pridŕžali nových ukrajin-ských vydaní.Štefan Zelenák prispel do zborníka staťouKrajania v Bulharsku v literárnej tvorbeMárie Topoľskej, jednej zo spisovateľov,ktorí repatriovali na Slovensko a stali sasúčasťou povedomia domácej národnej lite-ratúry. Richard Korbaš pripomína mnoho-značný, neraz až dobrodružne pôsobiaciživot novinára v USA Petra VíťazoslavaRovnianka (1867 – 1933). Ján Jančovič v článku Maďarskí a rumunskí Slováci v Národnom hlásniku listuje v novinách,ktoré s podtitulom Noviny pre slovenskýľud začal vydávať roku 1868 Mikuláš Š.Ferienčík. Všíma si najaktívnejších autorova ich príspevky počas štyroch desaťročí aždo roku 1907. Stanislav Bajaník načrtávaprofil slovenského vojvodinského biskupaAndreja Berediho (1933 – 1996), jednéhozo šiestich biskupov samostatnej Sloven-skej evanjelickej a. v. cirkvi v bývalej Juho-slávii a dnešnom Srbsku. Sleduje etapy jehoduchovného života a aktívne pôsobenie v cirkvi doma i na medzinárodnom poli(biskupom sa stal roku 1983), jeho národné,kultúrne a spoločenské aktivity, cituje z je-ho kázní, vyberá z duchovných myšlienok.Igor Krištof prináša základné informácie o písomnej pozostalosti biskupa Jána Voj-taššáka v pápežskom Slovenskom ústave sv.Cyrila a Metoda v Ríme.

(AJ)

SLOVENSKO | 43

Listovaniev krajanskom zborníku

�

44 | SLOVENSKO

■ Medzi silné čitateľské zážitky počas mojichvysokoškolských štúdií slovenskej literatúrypatrili romány Amenmária, samí dobrí vojacia Pivnica plná vlkov. Jej autor LadislavŤažký (narodil sa 19. septembra 1924 v Čier-nom Balogu, zomrel 20. januára 2011 v Brati-slave, pochovali ho pod lipami na cintorínenad starobylou obcou Klížskym Hradištím,odkiaľ pochádza jeho manželka Anna). Prirománe Amenmária som stál pred zvláštnym„úkazom“ nikdy sa nekončiaceho a mnohorakona seba nadväzujúceho literárneho posolstva,kde sa mnohé diela a životné osudy spisova-teľov zlievajú do mocného prúdu. Roku 1961 z Jašíkovej pozostalosti vyšiel román Mŕtvinespievajú, prvá časť zamýšľanej trilógie pod-nietenej jeho osobnými zážitkami druhej sveto-vej vojny na východnom fronte. A Ťažký už o rok neskôr debutoval zbierkami poviedokVojenský zbeh a Hosť majstra čerta, románAmenmária vyšiel iba štyri roky po náhlomukončení tvorby kysuckého prozaika RudolfaJašíka (1919 – 1960). Jašíkove a Ťažkého voj-nové diela boli preložené do viacerých jazykovvýznamných kultúr. Nadväzujú na tradíciu veľ-kých epických diel predchodcov, ktoré zaujalieurópskych čitateľov podobne ako po prvejsvetovej vojne Milo Urban svojím románomŽivý bič. Horehronský rodák bol od svojhokysuckého vrstovníka iba o päť rokov mladší,osud mu dožičil vnímať svet o celé polstoročiedlhšie.■ Ak sa hovorí o plodnom a prácou naplne-nom živote, Ladislav Ťažký je svetlým príkla-dom toho, ako možno svoje poslanie uskutoč-niť osobnou skromnosťou. Nepotreboval sa inš-pirovať svetovou literatúrou, jeho život plynultak, akoby mu rovno diktoval témy na bohatúspisbu. Narodil sa v slovenskej rodine lesnéhorobotníka v Čiernom Balogu a samotný kraj jeplný epiky uprostred zdravých lesov, charakte-

rových ľudských príbehov. Už vo svojich chlap-čenských rokoch pracoval ako lesný robotník,o čosi starší na stavbe cesty z Brezna cez Čier-ny Balog do Detvy. Na prahu svojej dospelostisa vo Vojenskom zemepisnom ústave učil zakartografa. Písal sa rok 1940, rozbiehala samašinéria druhej najväčšej vojny 20. storočia.Netušil, ako sa mu odborné vzdelanie zíde napozícii „vojak mapár“. Niežeby túžil ponevšedných frontových zážitkoch, ale oddávnaplatilo, že ľudia nemusia mať nič spoločné s vojnou, ona sama si nesmierne kruto nároku-je právo masovo manipulovať s ľudskými osud-mi všetkých generácií a zanechávať v nichtrvalé zjazvené stopy. Mladý vojak Ťažkýnemal ani dvadsať rokov, a už ho odvelili (ako„mapára“ slovenskej armády) na východnýfront. Roku 1944 ho zajali Nemci a internovalido Rumunska. Z tábora sa mu podarilo ujsť,ale chytili ho v Maďarsku, väznili v Sátoral-jaújhely, v Košiciach, ktoré boli cez vojnuv maďarskej správe, previezli do zajateckéhotábora v rakúskom Burgenlande. Zážitky naniekoľko kníh: popri spomínanom románeAmenmária už v druhej polovici 60. rokovvydal novelistický triptych Dunajské hroby,Kŕdeľ divých Adamov a Hriešnica žaluje tmu.Roku 1968 ich sumárne ocenili štátnou cenou. ■ Spisovateľ v najlepšej tvorivej kondícii malotvorenú perspektívu. Lenže kým sa stal zná-mym spisovateľom, formoval sa občiansky v súdobej spoločnosti. Po skončení vojny bolsociálnym referentom na okresnom úradev Brezne, od roku 1948 študoval na Vysokejškole politických a hospodárskych viedv Prahe, neskôr pracoval na oddelení kultúryÚV KSS v Bratislave, potom bol vedeckýmašpirantom Inštitútu spoločenských viedv Prahe. Jeho budúci život významne ovplyv-nila novinárska práca v redakcii denníkaSmena v čase „politického odmäku“, do kto-

rého v auguste 1968 drsne zasiahli spojeneckévojská armád Varšavskej zmluvy. Vpád dosuverénneho Československa Ťažký ostroodsúdil, odmietal následné politické čistky voverejnom živote. Roku 1970 ho za to vylúčili z komunistickej strany a zo Zväzu slovenskýchspisovateľov, zakázali mu publikovať. Počasnormalizačného obdobia bol pod policajnýmdohľadom.■ Na začiatku 70. rokov ešte stihli LadislavoviŤažkému vydať knižne súbor piatich novielPochoval som ho nahého, ale dvojdielne Evan-jelium čatára Matúša, voľné pokračovanie jehonosného vojnového románu Amenmária, vyšielaž na konci desaťročia. V 80. rokoch mu spoloč-

nosť príležitostnými zamestnaniami a občas-nými súhlasmi na vydania niekoľkých diel(Márie a Magdalény, Aj v nebi je lúka) dalapocítiť, ako je v nej „trpený“. Pracoval v Ústre-dí ľudovej umeleckej výroby a v iných inštan-ciách, Slovenský literárny fond mu poskytolniekoľko štipendií na tvorivú činnosť. Poslednédve desaťročia pôsobia na tomto pozadí akoveľká symfónia. Nie všetci, ktorí politickúnepriazeň dvoch desaťročí prečkali, boli schop-ní nadviazať na svoje výkonné obdobia, niekto-rí sa spoločenskej rehabilitácie ani nedožili.Ťažký mal „už“ šesťdesiatpäť rokov, no začalpublikovať priam s mladíckou vervou. Na jeholiterárnom konte pribudlo v niektorom roku ajviacero titulov, venoval sa aktuálnej publicisti-ke, písal eseje. ■ A súbežne bol pri azda každej významnejpolitickej aktivite, ktoré viedli k samostatnejSlovenskej republike. Úctu k jeho občianskympostojom prejavili na najvyššej štátnickej úrov-ni návrhom kandidatúry na post prezidenta SR.Ponuku s poďakovaním odmietol, uspokojil sas postom externého poradcu prezidenta. Nepri-jal ani funkciu predsedu Matice slovenskej,hoci bol do nej verejne zvolený, v inštitúciiaktívne pôsobil ako člen predsedníctvaa predseda prezídia. Bol čestným predsedomSpolku slovenských spisovateľov, angažoval sav organizáciách Korene a Slovakia plus. Uni-verzita Konštantína Filozofa v Nitre mu udelilačestný doktorát Dr. h. c. a prezident Slovenskejrepubliky mu prepožičal Rad Ľudovíta Štúra.■ Azda najväčším kreditom Ladislava Ťaž-kého popri jeho špičkových literárnych výko-noch ostávajú verejne prezentované eticképostoje, obhajujúce individuálne ľudské skutkya činy, tichá kresťanská pokora, nepredstieranépriateľské vzťahy.

DUŠAN MIKOLAJFOTO INTERNET

Ë a Ï k é h o nebeské lúky

Opustil nás Vladimír Tabaãík

Dňa 2. februára 2011 vo veku 77 rokov prifrancúzskom meste Montpellier (Fran-

SLOVENSKO | 45

Rím si adoptoval Bratislavu

Medzi miesta v Ríme nesúce názvy hlavnýchmiest Európskej únie nedávno pribudla Bratislava.Bývalý riaditeľ Slovenského inštitútu v RímeMiroslav Musil s podporou veľvyslanca SR Stani-slava Valla roku 2007 počas štátnej návštevy slo-venského prezidenta Ivana Gašparoviča v Rímepredložil magistrátu mesta návrh dať názov Brati-slavské námestie priestoru v mestskej štvrti Farne-sina v susedstve Ministerstva zahraničných vecíTalianskej republiky. Magistrát návrh akceptovala ustanovil názov Námestie Bratislava – hlavnémesto Slovenskej republiky (Largo Bratislava –capitale della Repubblica slovacca). Priestranstvoje v blízkosti olympijského štadióna a olympij-ských areálov, ktoré vznikli čiastočne už za éryMussoliniho ako Foro Mussolini, po vojne bolipremenované na Foro Italico a pri príležitostiolympijských hier v roku 1960 zmodernizované.Samotný olympijský štadión pojme 80 000 divá-kov a svojou modernou konštrukciou sa podobárímskemu Koloseu. V tomto diplomatickoma športovom susedstve sa týždenne premelú tisíc-ky ľudí, či už futbalových fanúšikov Lazia Rím,alebo zahraničných delegácií.Veľvyslanec Vallo následne prišiel s návrhomumiestniť na tomto námestí bustu AlexandraDubčeka, ktorého si v Taliansku vysoko vážia

G L O S Y G L O S Y G L O S Y

G L O S Y G L O S Y G L O S Y

stva vo Francúzsku Ing. Františka Maná-ka pomáhal novej predsedníčke spolkuEdite Manákovej pri organizovaní slo-venských podujatí v Paríži a na inýchmiestach Francúzska. Niekoľko rokovpracoval v redakčnej rade spolkovéhoSpravodaja, kde sa venoval témam slo-venského folklóru i maďarsko-sloven-ským vzťahom. Od roku 1990 bol častýmnávštevníkom a konzultantom Odborupre zahraničných Slovákov a neskôr Kra-janského múzea Matice slovenskej v Bra-tislave, kam uložil aj viacero dokumentovzo života Slovákov vo Francúzsku. Slo-venský svet, Spolok francúzsko-sloven-ského priateľstva, Folklórny súbor Doli-na, Krajanské múzeum Matice slovenskejv Bratislave v ňom strácajú veľkého pod-porovateľa a sympatizanta slovenskej iden-tity na Slovensku a vo Francúzsku.

STANISLAV BAJANÍK

cúzsko) tragicky zomrel prof. Ing. Vladi-mír Tabačík (nar. 1934 vo Veľkých Traka-noch), podpredseda Spolku francúzsko--slovenského priateľstva (Noailles) a pred-seda Folklórneho súboru Dolina (Mont-pellier). Do Francúzska emigroval v 60.rokoch minulého storočia a aktívne sazapojil do slovensko-francúzskeho živo-ta. Spolu s manželkou Christine (rodáč-kou z Poľska) sa zaslúžil o založenie slo-venského súboru Dolina, ktorý účinkovalvo viacerých štátoch Európy, angažovalisa v Spolku francúzsko-slovenského pria-teľstva so sídlom v Noailles. Vyše tridsaťrokov sa podieľal na mnohých národných,kultúrnych, umeleckých, duchovných,charitatívnych aktivitách Slovákov voFrancúzsku. Zastával post univerzitnéhoprofesora v oblasti chémie v Montpellieri.Po nedávnej smrti dlhoročného predseduSpolku francúzsko-slovenského priateľ-

macia urobila veľký čin, hoci u nás ostal málopovšimnutý. V Ríme už máme popri spomenutompriestranstve pamätnú tabuľu M. R. Štefánika,pamätníky na počesť Cyrila a Metoda, Dubčekovuulicu. Rím si Bratislavu a Slovensko uctil, teraz jena rade slovenská strana. Bude aj u nás Rímskenámestie, pamätná tabuľa alebo socha význam-ných Talianov, ktorí pomáhali Slovensku či užv minulosti, alebo súčasnosti?

MARGARÉTA MUSILOVÁFOTO AUTORKA

a dodnes je pre obyvateľov tejto krajiny veľkýmpojmom. Vytvorením diela bol poverený akade-mický sochár Igor Mosný, autor Dubčekovejbusty pred slovenským parlamentom v Bratislave. Akt odhalenia Námestia Bratislava a Dubčekovhopamätníka sa uskutočnil 20. januára tohto roku.Zúčastnil sa ho taliansky prezident Giorgio Napo-litano aj najstarší Dubčekov syn Pavol. Z talian-skej strany historický význam Dubčeka vyzdvihliminister zahraničných vecí Franco Frattini a pri-mátor Ríma Gianni Alemanno. Slovenská diplo-

Na fotografii zºava Franco Frattini, podpredseda NR SR Pavol Hru‰ovsk˘, Giorgio Napolitano, ‰tátnatajomníãka MK SR Natália Cehláriková, Pavol Dubãek, Gianni Alemanno, Stanislav Vallo a MiroslavMusil, b˘val˘ riaditeº Slovenského in‰titútu v Ríme.

46 | SLOVENSKO

Národné je nad zahraniãn˘mVojtech Remeň (nar. 7. marca 1928 v obci Iljapri Banskej Štiavnici) patrí medzi prvýchabsolventov Vysokej školy výtvarného ume-nia v Bratislave. Študoval figurálnu plastikuu významného pedagóga národného umelcaJozefa Kostku. Pôsobil ako pedagóg na via-cerých stredných i vysokých školách. Vytvo-ril diela vo všetkých základných sochárskychžánroch. Tematicky čerpal zo svojho rodnéhobaníckeho kraja, v monumentálnych dielachstvárnil osobné skúsenosti z SNP počas dru-hej svetovej vojny. Roku 1969 zhotovilPamätník Štefana Moyzesa v Žiari nad Hro-nom, neskôr bustu Sama Chalupku v Prievid-zi, M. R. Štefánika v Bratislave, maliara Jan-ka Alexyho, divadelníka Jána Jamnického a ďalších osobností. Inšpiroval sa ženskou

G L O S Y G L O S Y G L O S Y

Uchnár v Perfekte

Ilustrátor Peter Uchnár (nar. 1970 v Sobran-ciach) sa už stihol zapísať do sŕdc mnohýchdetských i dospelých čitateľov. Významne tona poslednej medzinárodnej výstave Bienáleilustrácií Bratislava (BIB) potvrdila detskáporota, ktorá mu navrhla „svoju“ cenu. Naorganizovaní ceny sa podieľa aj vydavateľ-stvo Perfekt prostredníctvom svojho časopi-

Zoborské listiny na minciach

Pri príležitosti 900. výročia vzniku Zobor-ských listín, najstarších zachovaných origi-nálnych písomných dokumentov písaných u nás a o našom území, Národná banka Slo-venska (NBS) vydala a v marci uviedla doobehu strieborné zberateľské euromince v no-minálnej hodnote 10 eur (štatút zákonnéhoplatidla majú len v Slovenskej republike). Do verejnej anonymnej súťaže NBS prišlo 17prác, v komisii guvernéra NBS posudzovalnávrhy aj uznávaný odborník na stredovekédejiny Slovenska a archívnictvo prof. RichardMarsina. Prvú cenu získal návrh Petra Vala-cha. Strieborná minca bola vyrazená v Min-

G L O S Y G L O S Y G L O S Y

G L O S Y G L O S Y G L O S Y

covni Kremnica zo zliatiny obsahujúcej 900dielov striebra a 100 dielov medi. Má hmot-nosť 18 g a priemer 34 mm. Na umiestnenietextov autor využil všetky tri strany mince.Na lícnej strane (averz) vidíme dve postavy,ktoré nás prenášajú do stredovekého „skrip-tória“ – kláštornej pisárne. Komisia ocenilafigurálnu kompozíciu zobrazených benedik-tínskych mníchov s výstižnou modelácioutvárí i celých postáv, ktoré sú zasadené doprostredia románskej architektúry. Na rube(reverz) je zobrazené písmo „diplomatickáminuskula“ z prvej Zoborskej listiny a pečaťopátstva Kostola svätého Hippolyta zobor-ského kláštora. Na hrane mince je nápis dohĺbky „NAJSTARŠIE ZACHOVANÉ LIS-TINY NA SLOVENSKU“.

MILAN ŠAJGALÍK

figúrou, vytvoril desiatky drevených komor-ných plastík dievčat a žien, slovenské ľudo-vé piesne a osobnosti národa zhmotňuje domedailí.„Tematika mojej tvorby je motivovaná via-cerými zdrojmi,“ hovorí. „Je v nej predo-všetkým moja mladosť poznamenaná bojom proti fašizmu, prirodzená reakciamladého človeka na kultúrny život spoloč-nosti.“ K postaveniu nášho národnéhoumenia v súčasnosti hovorí: „Slovenskéumenie ľudové aj profesionálne je schopnémedzinárodnej prezentácie a môže obohatiťiné kultúry. Umenie má ľuďom slúžiť, alenie posluhovať, život spríjemňovať, alenesmie sa stať zdrojom špekulácií, oboha-covania sa. Naše umenie má byť stále slo-venské, a nie deformované módnymizahraničnými vplyvmi.“

PAVEL ROJKOFOTO ARCHÍV V. R.

su Fifík. A práve pre toto vydavateľstvoUchnár nedávno ilustroval detskú rozpráv-kovú knižku Tonino, pieskový šaško a obo-hatil jej text osobitým tvorivým prístupoma fantazijným poetizmom. Na BIB dostal užaj ocenenie Zlaté jablko od oficiálnej poro-ty za známu knihu Gulliverove cesty. Prejaponské vydavateľstvá ilustroval knihuRozprávky bratov Grimmovcov a detskúknižku Prekvapenie. Vo VydavateľstveMatice slovenskej vyšli s jeho ilustráciamidve knihy regionálnych povestí.

Prichádza nám už iba spomínať na výtvarnéhoumelca Vladimíra Kompánka (narodil sa 28.augusta 1927 v Rajci, kde nachádzal celoživot-né tvorivé podnety, zomrel 20. januára tohtoroku v Bratislave). Pochovali ho v jeho rodnommestečku na brehu niekedy parádnej Rajčiankys bystrými vodami plnými rýb a s chlapčenskytajomnými zákutiami. V Rajeckej doline prežiločarujúce detstvo uprostred ľudského teplapokojných zím a celoročných istôt maminhorodinného príbuzenstva. Priťahovala ho reme-selná zručnosť otca a ďalších rezbárov, vážil sipracovitosť roľníckej komunity v citlivo formo-vanom priestore lúk, polí a lesov. Vynikajúci sochár a maliar bol srdcom i citli-vým vnímaním spriaznený so Slovenskom,jeho tvorivý prejav zostáva vážnym odkazomnárodnej orientácie, vzbudzujúcej uznanie ajv európskom priestore. Odišiel priam symbo-licky, práve v zimnom čase, ktorý maľoval neú-navne a s neutíchajúcou láskou. Nedočkal saani záveru tohto ročného obdobia, ktoré právev rajeckom a okolitom kraji magicky vrcholífašiangovými radosťami – jedným z jeho nos-ných tvorivých motívov. Predovšetkým prinich ho začal všestranne spoznávať ŽilinčanIvan Köhler (1944). Roku 1970 sa mladý foto-graf prisťahoval do Rajca a celé dve desaťročiabol spontánnym kronikárom umeleckej práce i osobného života Vladimíra Kompánka. Počasniekoľkých vrcholných fašiangových dní kaž-dého roka (čo platí i pre tento kalendárny)vytvoril niekoľko tisícok fotografických zábe-rov, na stovkách ďalších je Kompánek v tichu

svojho ateliéru, na prechádzkach či túlačkách,pri vášnivých lovoch húb, so svojimi umelec-kými priateľmi z významnej Skupiny MikulášaGalandu (často napríklad s maliarom AndrejomBarčíkom, so sochárom Andrejom Rudav-ským, spisovateľom Dominikom Tatarkom).Z prebohatého fotografického archívu IvanaKöhlera vyberáme aspoň niekoľko obrázkov.Jeden z nich je zároveň príkladom jeho vlast-ného tvorivého smerovania od klasickej foto-grafie k jej originálnej maliarskej štylizácii.

(AJ)FOTO IVAN KÖHLER

SLOVENSKO | 47

Kompánek u fotografa Köhlera

Kompánek at the Photographer Köhler’s

Now we can just recall the artist Vladimír Kompánek(born on 28 August 1927 in Rajec where he also foundcreative inspirations for life, died 20 January of thisyear in Bratislava). This outstanding sculptor andpainter was closely tied to Slovakia in his heart andthrough his sensitive perception; his creative expressionremains here as an important message of national orien-tation that won recognition even across all of Europe. In1970, the Žilina photographer Ivan Köhler (1944) madefriends with him. He was a spontaneous chronicler ofVladimír Kompánek’s personal life and his artwork fortwo decades.

MATICASLOVENSKÁ

I S SN 0231-7303