SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOVEvidenčné číslo

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

2011 Jozef Mechura, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

OSEVNÉ POSTUPY A STRIEDANIE PLODÍN

V POĽNOHOSPODÁRSKOM PODNIKU SHR – ING. JOZEF

MECHURA, FARMA HURBANOVCE

(Diplomová, práca)

Študijný program: Produkcia potravinových zdrojov

Študijný odbor: Číslo a názov

Školiace pracovisko:Katedra udržateľného poľnohospodárstva a

herbológie

Školiteľ: Ing. Jozef Smatana, PhD.

2011 Jozef Mechura, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Jozef Mechura vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému „Osevné

postupy a striedanie plodín v poľnohospodárskom podniku SHR –Ing. Jozef Mechura,

farma Hurbanovce“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 1. apríla 2011

Jozef Mechura

Poďakovanie

Touto cestou sa chcem poďakovať za usmerňovanie a odbornú pomoc vedúcemu

diplomovej práce Ing. Jozefovi Smatanovi, PhD.

Zároveň ďakujem aj Ing. Jozefovi Mechurovi za poskytnutie podkladových

materiálov a odbornú pomoc pri vypracovaní diplomovej práce.

Abstrakt

V dnešnej dobe sa osevné postupy považujú za jednu z najlacnejších metód

trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a zvyšovania produkcie pri zachovaní

pôdnej úrodnosti. Osevné postupy sú v súčasnosti nenahraditeľné aj z pohľadu ochrany

životného prostredia, pretože znižujú potrebu chemických prostriedkov a zároveň

racionálnym striedaním plodín zabraňujú vyplavovaniu kontaminantov do povrchových

a podzemných vôd. Taktiež sa podieľajú na obmedzení vodnej a veternej erózie.

Využívanie vedecky zdôvodnených osevných postupov a využitie správnej technológie

prispieva k zvýšeniu úrody pestovaním plodín až o 20%. Správne riešenie štruktúry

rastlinnej výroby umožňuje zvýšiť mieru sebestačnosti vo výrobe potravín, objemových

krmív a ich požadovanej kvalite. Cieľom mojej diplomovej práce je analýza súčasných

osevných postupov a striedania plodín za posledných osem rokov

v poľnohospodárskom podniku FARMA HURBANOVCE, SHR Ing. Jozef Mechura, so

sídlom v Dedinke, okres Nové Zámky, prostredníctvom získaných údajov podrobnejšie

znázorniť zaradenie jednotlivých plodín v jednotlivých rokoch, na jednotlivých poliach

a posúdiť ich vhodnosť z hľadiska dosiahnutých úrod s ohľadom na klimatické

podmienky a podmienky prostredia. Ďalej som sa snažil po zhodnotení daných faktov

navrhnúť novú štruktúru honov a navrhnúť nové osevné postupy na daných honoch.

V poľnohospodárskom podniku FARMA HURBANOVCE, SHR – Ing. Jozef Mechura

sa osevné postupy nepoužívajú, skôr sa využíva iba voľné striedanie plodín. V záujme

zlepšenia všetkých parametrov výroby v poľnohospodárskom podniku FARMA

HURBANOVCE, SHR – Ing. Jozef Mechura sme vypracovali novú štruktúru plodín

a honov, ktoré odporúčame pestovať v rámci novo navrhnutých osevných postupov.

K zlepšeniu situácie by určite dopomohol širší záujem o živočíšnu výrobu.

Kľúčové slová: osevné postupy, striedanie plodín, plodiny, medziplodiny

Abstrakt

In der heutigen Zeit hält man die Fruchtfolgen für eine der billigsten Methoden

nachhaltiger Landwirtschaftsentwicklung und Produktionserhöhung bei konstantem

Niveau der Bodenfruchtbarkeit. Ferner spielen die Fruchtfolgen eine erhebliche Rolle

auch im Hinblick auf den Umweltschutz. Es wird nicht nur der Bedarf an Chemikalien

reduziert, sondern auch als Folge eines vernünftiges Fruchtwechsels die Auswaschung

von Schadstoffen ins Grundwasser und in die Oberflächengewässer vermieden. Darüber

hinaus dämmen sie die Wasser- sowie die Winderosion ein. Anwendung

wissenschaftlich fundierter Fruchtfolgen und der richtigen Technologie kann dazu

beitragen, dass die Ernteerträge um bis zu 20% erhöht werden. Im Rahmen dieser

Diplomarbeit liegt der Fokus auf der Analyse der derzeitig angewandten Fruchtfolgen

im Landwirtschaftsbetrieb FARMA HURBANOVCE, SHR Ing. Jozef Mechura mit Sitz

in Dedinka, Bezirk Nové Zámky und auf dem Entwurfsplan neuer Fruchtfolgen mit dem

Ziel der Förderung einer nachhaltigen Bewirtschaftung. Im Landwirtschaftsbetrieb

FARMA HURBANOVCE, SHR Ing. Jozef Mechura wurden bisher keine spezifische

Fruchtfolgen angewandt, sondern eher ein freier und beliebiger Fruchtwechsel. Um

mehrere Parameter einer dauerhaft erzielbaren Bewirtschaftung im

Landwirtschaftsbetrieb FARMA HURBANOVCE, SHR – Ing. Jozef Mechura zu

verbessern, entwerfen wir eine neue Struktur der Kulturpflanzen, die wir im Rahmen

neu gestalteter Fruchtfolgen empfehlen anzubauen.

Schlüsselwörter: Fruchtfolgen, Fruchtwechsel, Kulturpflanzen,

Zwischenfrucht.

Obsah

Obsah. ...............................................................................................................................6

ÚVOD...............................................................................................................................8

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.........10

1.1........................................................... Vývoj osevných postupov a striedanie plodín

...................................................................................................................................10

1.2. Rozdelenie osevných postupov............................................................................11

1.3. Význam striedania plodín.....................................................................................12

1.4. Úloha osevných postupov.....................................................................................13

1.5. Vplyv striedania plodín na pôdne prostredie.......................................................17

1.5.1. Vplyv plodín na štruktúru a fyzikálne vlastnosti pôdy........................................17

1.5.2. Vplyv plodín na obsah organickej hmoty, humusu a živín v pôde.....................18

1.5.3. Vplyv plodín na mikroorganizmy a ich činnosť v pôde.....................................19

1.5.4. Vplyv plodín na únavu pôdy...............................................................................20

1.5.5. Vplyv plodín na rozvoj ich škodlivých činiteľov................................................21

1.5.6. Striedanie plodín s ohľadom na špecializáciu a koncentráciu rastlinnej

výroby..................................................................................................................23

1.6. Zaradenie jednotlivých plodín do osevného postupu..........................................24

1.7. Medziplodiny v osevnom postupe.......................................................................30

2. CIEĽ DIPLOMOVEJ PRÁCE.........................................................................34

3. MATERIÁL A METÓDY SPRACOVANIA..................................................35

3.1. Charakteristika agroekologických podmienok....................................................35

3.1.1. Geologické pomery.............................................................................................35

3.1.2. Pôdne pomery......................................................................................................36

3.1.3. Hydrologické pomery..........................................................................................38

3.1.4. Poveternostná charakteristika výrobných podmienok, priebeh základných

klimatických prvkov............................................................................................39

3.2. Analýza doterajšieho vývoja a súčasného stavu poľnohospodárskeho pôdneho

fondu....................................................................................................................42

3.3. Štruktúra hlavných poľnohospodárskych plodín za sledovaných osem

rokov....................................................................................................................43

4. NÁVRH NOVÝCH OSEVNÝCH POSTUPOV.............................................46

4.1. Návrh rozmiestnenia, výmery a nových osevných postupov na základe

blokácie a delenia honov.....................................................................................46

4.2. Súčasné zastúpenie jednotlivých plodín podľa nových honov a návrh

osevných postupov...............................................................................................48

4.3. Návrh definitívnych osevných postupov.............................................................49

5. VÝSLEDKY A ICH HODNOTENIE..............................................................51

6. DISKUSIA..........................................................................................................55

ZÁVER...........................................................................................................................57

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRYA ZDROJOV...............................................59

PRÍLOHY......................................................................................................................62

Úvod

Poľnohospodárstvo je staré ako ľudstvo samotné. Už v dávnej minulosti patrilo

k najvýznamnejším a najkrajším odvetviam ľudskej činnosti. Od prvopočiatku

poľnohospodárskej výroby po dnešok sa toho v princípe veľa nezmenilo. Je stále úzko

spojené s pôdou, ktorá je nenahraditeľným, ale obmedzeným zdrojom a patrí medzi

najcennejšie hodnoty.

Pôda je základným výrobným prostriedkom. Od iných výrobných prostriedkov

sa odlišuje tým, že je nerozmnožiteľná a jej množstvo je plošne ohraničené. Pre

zväčšujúcu sa intenzitu rastlinnej výroby je veľmi dôležitá optimalizácia pôdnych

vlastností.

V súčasnom období, období trhového hospodárstva má poľnohospodárstvo nie

len funkciu výroby surovín a potravín, ale aj udržanie zdravého životného prostredia,

ochrany krajiny a popri tom zachovať jej celkovú stabilitu.

Momentálne podmienky už v súčasnosti nútia poľnohospodárov znižovať

náklady na výrobu potravín a surovín, čo má nepriaznivý vplyv na poľnohospodársku

výrobu. Znižovanie vstupov do výroby sa prejavuje najmä znížením spotreby

priemyselných hnojív, znižovaním stavov hospodárskych zvierat no najmä pestovaním

ekonomicky výhodných skupín plodín. Toto sa prejavuje zvýšenou aplikáciou

chemických ochranných prostriedkov a v extrémnych prípadoch až degradáciou

pôdneho fondu, čo sa neskôr odzrkadľuje vo výške dosahovaných úrod a následných

ziskov.

Z toho dôvodu zohrávajú dôležitú úlohu, tak v konvenčnom ako aj

v ekologickom poľnohospodárstve osevné postupy a striedanie plodín v nich. Tie sú

nenahraditeľnou súčasťou hospodárenia na pôde, kde v súčinnosti s inými

agrotechnickými opatreniami, ako sú obrábanie pôdy, organické hnojenie, ochrana

rastlín a pod., významne ovplyvňujú kvalitu poľnohospodárskej produkcie.

Preto navrhované osevné postupy by mali byť pestré, držať sa novodobých

trendov vývoja a výskumu v rastlinnej výrobe. Je len pozitívne, ak sú úzko späté so

živočíšnou výrobou.

V dnešnej dobe sa osevné postupy považujú za jednu z najlacnejších metód

trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a zvyšovania produkcie pri zachovaní

pôdnej úrodnosti.

8

Osevné postupy sú v súčasnosti nenahraditeľné aj z pohľadu ochrany životného

prostredia, pretože znižujú potrebu chemických prostriedkov a zároveň racionálnym

striedaním plodín zabraňujú vyplavovaniu kontaminantov do povrchových

a podzemných vôd. Taktiež sa podieľajú na obmedzení vodnej a veternej erózie.

Využívanie vedecky zdôvodnených osevných postupov a využitie správnej

technológie prispieva k zvýšeniu úrody pestovaním plodín až o 20%.

Správne riešenie štruktúry rastlinnej výroby umožňuje zvýšiť mieru

sebestačnosti vo výrobe potravín, objemových krmív a ich požadovanej kvalite.

9

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Vývoj osevných postupov a striedanie plodín

Osevný postup je agrotechnicky zdôvodnený systém striedania plodín na určitej

ploche a za určitý čas. Striedanie plodín je regulačné opatrenie, ktorým sa cieľavedome

usmerňuje obsah pôdnej organickej hmoty, regulujú sa škodlivé činitele, pôdne

prostredie najmä obsah vody a štruktúra pôdy a rizosférna mikroflôra (KOVÁČ

a i.,1997).

S postupným nárastom počtu obyvateľov, rozširovaním pestovania ďalších

plodín za obdobie prielohu postupne skracovalo až na obdobie jedného roka. Tak

postupne vznikol systém úhorový (Pospíšil, 1999).

Vhodným striedaním plodín- osevnými postupmi sa hospodár zaoberá od dôb,

kedy sa natrvalo usídlil na pôde. Empirickými poznatkami a skúsenosťami zistil, že

pestovaním tej istej plodiny na tom istom mieste dochádza k znižovaniu úrod

a úrodnosti pôdy. Ukazuje sa teda potreba nahradiť spolupôsobenie rastlín pri udržaní

pôdnej úrodnosti v priestorovom spoločenstve striedaním plodín na tom istom pozemku,

teda osevným postupom.

Prvým usporiadaným striedaním plodín v našich podmienkach bolo zavedenie

trojpoľného hospodárenia asi v VIII. – IX. storočí, čím sa umožnilo trvalé a stále

obrábanie pôdy striedaním ozimín, jarín a úhoru. Až od 2. polovice XVIII. storočia sa

stáva striedanie plodín dôležitým činiteľom v poľnohospodárskej výrobe. V začiatkoch

sa uskutočňovalo na základe skúseností, neskôr sa začali využívať poznatky vedy

a rozvoja technických možností (CIGĽAR a i., 1997).

Po II. svetovej vojne významným vedeckým pracovníkom v experimentálnej

a vedeckej práci v oblasti osevných postupov bol Šimon ( 1895 – 1968), pôsobiaci na

VSŽ v Brne. Medzi ďalších ale menej významných predstaviteľov zaoberajúcich sa

osevnými postupmi a pestovaním poľnohospodárskych plodín patrili J. Agneli, J.

Fándly, F. Horský, A. Kmeť, D. G. Lichard. Historickým základom vyváženého

osevného postupu je Norfolkský osevný postup, v ktorom sa striedajú ďatelinoviny,

oziminy, okopaniny hnojené organickými hnojivami a jariny s podsevom ďateliny.

Medzi známe osevné postupy patrí aj Kentský osevný postup ( ďatelina – ozimina –

10

strukovina – jarná obilnina) a štvorhonový osevný postup, ktorý bol postupne

nahradený šesťhonovým osevným postupom .

Po roku 1949 začali u nás vznikať Jednotné roľnícke družstvá a dochádzalo

k sceľovaniu rozdrobených pozemkov, tu sa začala uplatňovať Viljamsova trávopoľná

sústava. Jej prínosom bola požiadavka na vhodné usporiadanie územia a protierózna

ochrana. Nedostatkom bolo zásadné uplatňovanie postupov, ktoré neboli vhodné do

všetkých výrobných podmienok.

V 60. rokoch postupne dochádzalo ku konsolidácii poľnohospodárskych

podnikov a k uplatňovaniu plodinových technologických systémov, založených na

podrobne prepracovaných výrobných postupoch. Podniky boli vybavené modernou

mechanizáciou , zvyšovali sa dávky priemyselných hnojív a pesticídov (CIGĽAR a i.,

1997).

Zvýšenie požiadaviek na rastlinnú výrobu so sebou prinieslo vyššie nároky na

striedanie plodín . K rozšíreniu názoru, že čím sú pestrejšie osevné postupy, tým sú

vyššie úrody, prispeli aj niektoré teórie ako napr. Thaerova humusová teória, podľa

ktorej sa plodiny delili na obohacujúce o humus, ochudobňujúce o indiferentné plodiny.

Stále sa zvyšujúce nároky na odber živín bolo treba nahradiť organickými hnojivami

a neskôr aj priemyselnými hnojivami, čo potvrdzuje Liebigova minerálna teória.

Osevný postup je aj v súčasnosti jedným z najdôležitejších agrotechnických

opatrení v rastlinnej výrobe, ktorým sa nezvyšujú náklady na výrobu, ale výsledkom je

zvyšovanie produkcie optimálnym využitím prírodných a výrobných podmienok pri

zvýšení negatívnych vplyvov poľnohospodárskej výroby na životné prostredie.

1.2 Rozdelenie osevných postupov

Z hľadiska funkcie plodín, ktoré sú zaraďované do osevného postupu, rozdeľujeme

ich na:

1. Poľné – v nich sú najviac zastúpené obilniny vrátane kukurice na zrno a siláž.

Z krmovín sa pestujú najmä viacročné krmoviny. Ďalej sa v nich pestujú

okopaniny, technické plodiny, olejniny a iné.

2. Krmovinové – v nich sú najmä zastúpené krmoviny viacročné a jednoročné,

silážne plodiny, kŕmne okopaniny a iné.

Krmovinové osevné postupy sa delia na:

• prifarmové (prídvorové)

11

• lúčno – pasienkové

3. Špeciálne – realizujú sa v špecifických podmienkach, podľa čoho ich delíme na:

• protierózne osevné postupy

• zeleninárske osevné postupy

• osevné postupy v závlahových podmienkach

• semenárske osevné postupy

• osevné postupy v emisných oblastiach

• osevné postupy v pásmach hygienickej ochrany

1.3 Význam striedania plodín

Už od čias prvých poľnohospodárskych sústav je známe, že pri stálom pestovaní

určitej plodiny na tom istom pozemku po sebe (monokultúra) sa zhoršovali významné

pôdne vlastnosti vplývajúce na pôdnu úrodnosť a tým sa znižovali aj samotné úrody.

Postupným rozširovaním počtu pestovaných plodín sa spoznávali ich vlastnosti i nároky

na prostredie a postupnosť a tak vznikla sústava striedania plodín. Vhodné striedanie

plodín má význam nielen pre zvyšovanie úrod a pôdnej úrodnosti, ale i pre využitie

živín z hnojív a ochrany rastlín pred škodlivými činiteľmi (CIGĽAR a i., 1997).

V súčasných podmienkach poľnohospodárskej sústavy je premyslený osevný

postup, ktorý rešpektuje hlavné agrotechnické zásady významným faktorom pre

neustále zvyšovanie výroby z jednotky plochy. Podmienkou využitia výhod osevných

postupov je zostavenie biologicky vyváženej štruktúry plodín. Pri striedaní plodín ja

základom dodržiavanie hlavného rámca (kostry) osevného postupu, ktorú tvorí

pravidelné, periodické zaraďovanie viacročných krmovín a organicky hnojených plodín

v osevnom postupe ( LÍŠKA, KOLLÁR, 1992).

Osevné postupy plnia nasledujúce funkcie:

• výrobnú

• organizačnú

• zúrodňovaciu

• ochrannú

• ekonomickú

Ako uvádza Líška a kol. (2008), je osevný postup správne striedanie plodín

v priestore a čase rešpektujúce biologické nároky plodín. Predstavuje jedno

12

z najúčinnejších agrotechnických opatrení zvyšujúcich produkciu optimálnym využitím

prírodných podmienok pri zachovaní a zvyšovaní pôdnej úrodnosti.

1.4 Úloha osevných postupov

Pri plánovaní mnohostranného osevného postupu musíme rešpektovať

pestovateľské podmienky, stanovištné pomery, potrebu vlastných krmív, pracovné

kapacity, podiel trvalých trávnych porastov, podnikové aspekty. Zavedenie vhodného

osevného postupu pre konkrétny podnik vyžaduje jeho dôsledné naplánovanie, overenie

v praxi a sústavné prispôsobovanie novým skutočnostiam a podmienkam.

Naplánovaný osevný postup má byť vyvážený, mnohostranný a má plniť

nasledovné funkcie a zabezpečiť:

pôdnu úrodnosť

dostatok vlastných krmív pre hospodárske zvieratá

ekonomicky únosné úrody bez použitia chemických vstupov

reguláciu zaburinenosti

dobrý zdravotný stav pestovaných plodín

redukciu erózie a strát pôdy

redukciu vyplavovania živín z pôdy.

Naplánovaný a dodržiavaný osevný postup poskytuje výhody pri kalkulácii s

požadovanými krmivami, zabezpečení vhodného osiva, nadväznosti predplodín s

následnými plodinami, zabezpečení požadovanej zásoby dusíka v pôde bôbovitými

plodinami.

V rámci osevného postupu spravidla zostáva dostatok priestoru pre variácie,

napr. náhrada jedného obilninového druhu za iný, náhrada ozimín jarinami, zmeny

plodín na zmiešaných honoch (BRÁNIYKOVÁ, DŽATKO, 1987).

Osevný postup musí zabezpečiť celoročný pokryv pôdy, ktorý je dôležitý z

hľadiska znižovania zaburinenosti. Preto sa často využívajú podsevy, veľakrát

vymŕzajúce plodiny na zelené hnojenie, vhodné je striedanie dočasných lúk a pasienkov

s plodinami pestovanými na ornej pôde.

Fytosanitárne vlastnosti pôdy sú dominujúce v ochrane rastlín proti škodlivým

organizmom, ktoré je tiež možné regulovať vhodným striedaním plodín. Využitie

13

alelopatie, napr. pri pestovaní liečivých a koreninových rastlín s tržnými plodinami, tiež

sleduje fytopatologické ciele.

Osevné postupy ekologického poľnohospodárstva sú založené na zásadách

striedania plodín, ktoré môžeme zhrnúť nasledovne:

striedanie plodín plytko - koreniacich s plodinami hlboko koreniacimi, plodín s

mohutným koreňovým systémom s plodinami s menej rozvinutým koreňovým

systémom,

čo najdlhší vegetačný pokryv pôdy, pokiaľ možno aj cez zimné obdobie,

kompenzácia nižšej produkcie biomasy koreňov a pozberových zvyškov

pestovaním medziplodín,

dostatočné zastúpenie vikovitých plodín , najmä ďatelinovín a ich miešaniek s

trávami,

druhová pestrosť pestovaných plodín, zabezpečenie dostatočného množstva

biomasy pre aktivitu mikroorganizmov,

šírka honov nesmie prevyšovať dĺžku maximálnej migračnej dráhy užitočných

organizmov (maximálna šírka 300 m),

striedať plodiny so slabou konkurenčnou schopnosťou proti burinám s

plodinami s vyššou konkurenčnou schopnosťou,

ochrana pôdy proti vodnej a veternej erózii,

pestovanie plodín, resp. kultúr zodpovedajúcich podmienkam stanovišťa,

rezistentných, resp. tolerantných druhov proti dominujúcim škodlivým

činiteľom,

štruktúra plodín musí zabezpečiť chovaným zvieratám vyváženú a plnohodnotnú

kŕmnu dávku počas celého roka (www.max.af.czu.cz).

Prvým krokom pri zostavovaní osevného postupu je územné usporiadanie

teritória do približne rovnakých honov (± 10 %). Ak je územie kvalitou pôdy príliš

odlišné (nehomogénne), stojí za úvahu vytvorenie viacerých osevných postupov. Pri

posudzovaní homogenity honov je stanovená požiadavka 80 %-nej homogenity na

rovinách a 75 %-nej homogenity v členitom území.

Stupeň homogenity daného územného celku (honu) sa dá jednoducho určiť z

plošného zastúpenia jednotlivých BPEJ (bonitované pôdno-ekologické jednotky) a

vzájomného hodnotenia príbuznosti pôdno-ekologických zložiek (T- klíma, P -

14

genetické vlastnosti pôdy, G - pôdotvorný substrát, Z - zrnitosť pôdy, K - obsah skeletu,

H - hĺbka pôdy, S - svahovitosť, E - expozícia) k plošne prevládajúcej BPEJ v hone.

(BRÁNIYKOVÁ, DŽATKO, 1987).

Druhým krokom je zaistenie potrebnej plochy pre kŕmne plodiny. Ak je v

podniku nízky podiel trvalých trávnych porastov, tak v osevnom postupe je potrebné

zvýšiť zastúpenie bôbovitých kŕmnych plodín pre zabezpečenie dostatočného množstva

dusíka a organickej hmoty pre celý osevný postup.

Ďalším krokom je určenie podielu jednotlivých skupín plodín na ornej pôde,

predovšetkým týchto: - bôbovité plodiny (viacročné a jednoročné), - obilniny, -

okopaniny, - medziplodiny.

Podiel viacročných bôbovitých plodín (ďatelinoviny, lucerna, ich miešanky s

trávami) závisí od zastúpenia trvalých trávnych porastov, ich vyšší podiel umožňuje

znížiť plochy krmovín na ornej pôde.

Podiel bôbovitých plodín v osevnom postupe má byť najmenej 25 - 33 %. Z toho

1 krát ďatelinoviny (lucerna) alebo zelený úhor z dôvodu regulácie zaburinenosti.

Podiel obilnín je ovplyvnený rozsahom pestovania bôbovitých plodín príp.

okopanín. Pre ekologické systémy z hľadiska obmedzovania rozšírenia škodlivých

činiteľov nie je možné odporučiť vyššie zastúpenie ako 33 - 50 % (www.max.af.czu.cz).

Limitujúcim faktorom podielu okopanín sú choroby, škodcovia a skutočnosť, že

v osevnom postupe pôsobia ako spotrebitele organického uhlíka. Vyvážený pomer

medzi bôbovitými plodinami a okopaninami podporuje zachovanie pôdnej úrodnosti.

Zaradenie okopaninového honu v osevnom postupe je cenené preto, že intenzívne

ošetrovanie počas vegetácie prispieva k redukcii zaburinenosti.

Medziplodiny v ekologickom poľnohospodárstve slúžia ako doplnkové krmivá,

pútajú dusík, zabraňujú vyplavovaniu živín z vrchnej vrstvy pôdy, pokrývajú pôdu, a

tým prispievajú k regulácii burín, zníženiu výparu, zlepšujú štruktúru pôdy, atď. Môžu

byť pestované ako podsevy, strniskové či ozimné medziplodiny. Voľbu medziplodiny

ovplyvňujú stanovištné podmienky. V suchých oblastiach sú vhodnejšie podsevy, vo

vlhších strniskové alebo ozimné medziplodiny. Na stanovištiach s rozšírením trvácich

burín sú uprednostňované strniskové medziplodiny.

Okrem stanovenia štruktúry plodín na ornej pôde, má osevný postup významnú

úlohu pri využití hodnoty predplodiny pre následnú plodinu.

15

Predplodinová hodnota predstavuje súbor vlastností plodiny, ako sú: schopnosť

prekoreniť pôdny profil, množstvo organických zvyškov v pôde a na pôde, pútanie a

zadržovanie dusíka, redukcia zaburinenosti, odčerpanie živín, vody, regulácia chorôb a

škodcov, zatienenie pôdy a ďalšie.

Bôbovité plodiny sú dobrými predplodinami buď ako hlavné plodiny alebo

medziplodiny, pretože pútajú vzdušný dusík, ktorý sa postupne uvoľňuje pre výživu

následných plodín, priaznivo pôsobia na fyzikálne vlastnosti pôdy, podporujú

biologickú aktivitu pôdy. Kŕmne viacročné bôbovité plodiny (ďatelinoviny, lucerna),

majú vyššiu predplodinovú hodnotu ako strukoviny na zrno (www.max.af.czu.cz).

Priaznivá predplodinová hodnota však môže byť znížená v prípadoch že porasty

sú riedke a príliš zaburinené, v suchých oblastiach odčerpávajú veľké množstvo vlahy z

pôdy, za vlhka môže byť pôda zhutnená prejazdmi poľnohospodárskej techniky.

Okopaniny sú považované za dobré predplodiny preto, že pri ich intenzívnom

ošetrovaní dochádza k regulácii zaburinenosti. Kultivácia pôdy za vhodných

vlhkostných podmienok prispieva k prevzdušňovaniu pôdy a k tvorbe

drobnohrudkovitej štruktúry.

Obilniny sú považované za plodiny s nižšou predplodinovou hodnotou, pretože

zanechávajú pôdu v nepriaznivom stave a znižujú zásoby živín v pôde. Medzi

obilninami má najlepšiu predplodinovú hodnotu ovos, ďalej raž, pšenica a najhoršie

pôsobí jarný jačmeň.

Zásady zostavenia osevných postupov možno formulovať nasledovne:

1. podiel bôbovitých plodín má byť najmenej 25 %, priaznivejší je podiel 33 %

2. z toho najmenej 1 rok ďatelinoviny alebo zelený úhor pre reguláciu

zaburinenosti

3. ako je to najčastejšie možné, pestovať medziplodiny, vrátane podsevov (čo

najdlhší pokryv pôdy)

4. na potlačenie zaburinenosti je vhodné zaradiť 1 okopaninový hon

5. striedať jariny a oziminy

6. plodiny s pomalým počiatočným vývojom zaradiť po plodinách, ktoré potláčajú

buriny.

odporúčajú sa 6 honové osevné postupy, so zaradením 8 rôznych plodín vrátane

medziplodín

16

následné hony v osevnom postupe by k sebe nemali priliehať, z dôvodu

zabránenia presunu škodlivých organizmov na susedný hon

všetky hony osevného postupu majú byť priľahlé a vytvárať jeden

agroekologický celok (www.max.af.czu.cz).

1.5 Vplyv striedania plodín na pôdne prostredie

1.5.1 Vplyv plodín na štruktúru a fyzikálne vlastnosti pôdy

Pôda sa vyznačuje celým súborom fyzikálnych, chemických a biologických

vlastností, ktoré sú vo vzájomnej interakcii. Človek pôdne vlastnosti významne

ovplyvňuje kultivačnými zásahmi (KOTOROVÁ, ŠOLTYSOVÁ, 1999).

Rastlina sa javí k pôde vo vzťahu, ktorý by bolo možné nazvať pasívnym.

Dlhoročné výskumy vzťahov rastlina – pôda, detailné štúdium veľmi širokého súboru

faktorov však ukazujú, že medzi rastlinou a pôdou jestvuje aj veľmi výrazný aktívny

vzťah, to znamená že rastlina mení, pretvára pôdne prostredie. Striedanie plodín

v osevnom postupe významnou mierou vplýva na fyzikálne vlastnosti pôdy ( LÍŠKA,

1990).

Podľa KAHNTA ( 1985, cit. ČERNUŠKO a i., 1993) sa v podstate vplyv

predplodiny prejavuje v zlepšení, alebo zhoršení fyzikálnych vlastností pôdy. Tieto

vlastnosti ovplyvňujú pestované plodiny nielen svojimi špecifickými biologickými

vlastnosťami, ale aj prvkami pestovateľskej technológie.

Zo základných fyzikálnych vlastností ovplyvňujú plodiny predovšetkým pôdnu

štruktúru. Najviac sa na tomto procese podieľajú korene rastlín. Počas vegetácie všetky

poľné plodiny pôsobia na tvorbu štruktúry kladne. Po odumretí koreňov sa z nich

vytvárajú humusové látky, ktoré majú odlišný vplyv na tvorbu pôdnej štruktúry.

Z výsledkov SCHONHAMMERA – FISCHBECKA (1987, cit. ČERNUŠKO

a i., 1993) vyplýva, že na tvorbu štruktúry pôdy priaznivejšie vplýval jarný jačmeň

v porovnaní s pšenicou letnou. Kapusta repková pravá vďaka rozvetvenému

koreňovému systému zanecháva pôdu v priaznivom štruktúrnom stave. Z hľadiska

stability pôdnych agregátov má význam najmä množstvo a premena pozberových

zvyškov a ochranné pôsobenie porastov v priebehu vegetácie.

17

Niektoré plodiny majú zvýšené nároky na vodu ( ľan siaty, ďatelina lúčna ), čo

veľmi úzko súvisí s rozvojom koreňového systému. Iné plodiny ( jarný jačmeň,

kukurica na zrno a iné ) majú nižšie hodnoty transpiračného koeficientu.

Veľkosť listovej plochy má význam aj pre zatienenie pôdy, čím dochádza k jej

chráneniu pred neužitočným výparom a mechanickým rozrušovaním vplyvom

dažďových kvapiek. Pod vegetačným krytom má pôda v hlbších vrstvách síce menšiu

zásobu vody, ale povrchová vrstva má vyššiu vlhkosť, je kyprejšia a schopnejšia

prijímať zrážkovú vodu. Rastlinný kryt stlmí i teplotné výkyvy pôdy.

Jednotlivé plodiny a ich striedanie vzájomne so spracovaním pôdy sa prejavuje

i na objemovej hmotnosti pôdy.

1.5.2 Vplyv plodín na obsah organickej hmoty, humusu a živín v pôde

Jednotlivé plodiny majú rozdielne nároky na živiny, ktoré odoberajú z pôdnej

zásoby, alebo aplikovaných hnojív. Je účelné striedať plodiny v osevnom postupe, ktoré

sú náročné na živiny s menej náročnými, alebo takými, ktoré majú schopnosť si živiny

z časti zabezpečiť (KOVÁČ, 2003).

Organická hmota v pôde slúži ako bioenergetický materiál pre činnosť pôdnej

mikroflóry. Je prekurzorom alebo medziproduktom, z ktorého vzniká výsledný produkt

– humus. Týmto je regulovaný živinový režim pôdy nielen doplňovaním zásoby živín

v pôde, ale aj transformáciou živín do iných foriem. V pôdnej organickej hmote je

obsiahnutých asi 90% dusíka, 20 – 50% fosforu a významnú časť tvorí draslík

( POSPÍŚIL a i., 1999).

Základným zdrojom organickej hmoty pre tvorbu humusu v pôde sú pozberové

zvyšky pestovaných plodín a organické hnojivá. Okrem množstva pozberových zvyškov

má značný význam aj ich chemické zloženie, najmä pomer C : N a rýchlosť rozkladu.

Hmota chudobnejšia na dusík sa rozkladá pomalšie. Najužší pomer majú okopaniny ( 10

– 12:1), potom bôbovité rastliny a najširší trávy a obilniny (20:1).

Podstatnú úlohu pri odbere živín z pôdy zohráva koreňový systém rastliny.

Rastliny s mohutnejšou koreňovou sústavou sú schopné prijať viac živín, ako rastliny

s menšou koreňovou sústavou. Rastliny s kratšou vegetačnou dobou a tvoriace väčšiu

nadzemnú biomasu sú zväčša náročnejšie ako tie, ktoré majú dlhšiu vegetačnú dobu.

Pri hodnotení vzťahu plodín k živinám je treba zdôrazniť úlohu bôbovitých

rastlín pri fixácii vzdušného dusíka. Podľa MIŚUSTINA (1972, cit. DEMO, 1991)

18

a ďalších autorov, lucerna za tri roky dokázala pútať 300 kg.ha-1 dusíka a v niektorých

prípadoch i viac ( 500 – 600 kg.ha-1) a pritom z toho zanechala v pôde 150 – 200 kg.ha-1.

Hrčkotvorné baktérie na strukovinách zanechávajú v pôde po zbere 50 – 60 kg.ha-1

dusíka.

Plodiny náročnejšie na živiny sú: okopaniny, olejniny, z obilnín pšenica letná

forma ozimná, jačmeň jarný, kukurica siata na zrno, zelenina, špeciálne plodiny a iné.

Menej náročné na živiny sú: viacročné krmoviny, strukoviny , raž siata, ovos siaty

a ďalšie. Obilniny sú náročnejšie na anióny, okopaniny na katióny, viacročné krmoviny

na vápnik a draslík.

Značný význam z hľadiska výšky dosahovaných úrod má aj pH pôdy. Za

neutrálnu reakciu považujeme pH v rozsahu 6,5 – 7,5, optimálne hodnoty pH sa

pohybujú u lucerny v rozsahu 6,7 – 7,8, pri cukrovej repe 6,š – 7,3, pri pšenici letnej

formy ozimnej 6,0 – 6,9, pri zemiakoch 4,ž – 6,2 a pod.

Hodnoty pH závisia aj od koncentrácie jednotlivých plodín v osevnom postupe,

napr. zvýšené zastúpenie zemiakov v osevnom postupe spôsobilo mierne zvýšenie

pôdnej kyslosti, podobne ako monokultúrne pestovanie pšenice letnej formy ozimnej

malo rovnaký vplyv na reakciu pôdy.

Monokultúrne pestovanie niektorých plodín pôsobí nepriaznivo na hodnoty pH

pôdy. Pri tvorbe osevných postupov sa doporučuje zohľadňovať aj vplyv jednotlivých

plodín na pH pôdy i vzhľadom na pôdnu reakciu konkrétneho honu ( POSPÍŠIL, 1999).

1.5.3 Vplyv plodín na mikroorganizmy a ich činnosť v pôde

Pôdne organizmy vytvárajú organizované spoločenstvá - biocenózy, ktoré sa

formovali v priebehu pôdotvorného procesu. Vyznačujú sa preto značnou stabilitou voči

antropogénnym zásahom. Komplexná mikrobiocenóza pôdy sa skladá z viacerých

spoločenstiev, pričom najdôležitejšie sú spoločenstvá baktérií, húb a rias. Významné sú

aj spoločenstvá jednobunkových a viacbunkových živočíchov.

Narušenie celkovej rovnováhy a sezónnej dynamiky pôdnych mikroorganizmov

ja väčšinou spôsobené monokultúrnym pestovaním. Viacročný prísun organickej hmoty

rovnakej kvality spôsobuje väčšinou potláčanie niektorých významných skupín

nitrifikačných baktérií ako aj intenzívnejší rozvoj baktérií rozkladajúcich celulózu. Tým

sa často narušuje rovnováha v druhovom zastúpení v spoločenstve pôdnych

mikroorganizmov a celkovo vyvoláva ich pokles.

19

Porušenie rovnováhy medzi saprofitnými a paraziticky žijúcimi

mikroorganizmami a rozmnoženie patogénnych húb vedie k zníženiu úrod. Príčinou

prevládnutia niektorých druhov sú popri iných faktoroch i antagonistické vzťahy medzi

mikroorganizmami s dôsledkom toxického pôsobenia na rastliny aj na iné

mikroorganizmy ( VYMĚTAL, ŘIMOVSKÝ, 1982).

SMYK (1987, cit. LÍŠKA, KOLLÁR, 1992) zistil zníženie stavu

mikroorganizmov zo skupiny Arthrobacter a Streptomyces, ktoré sa zúčastňujú na

neutralizácii a degradácii toxických metabolitov rozličných mikroorganizmov

a výlučkov koreňov rastlín. Pod monokultúrami sa zistil zvýšený počet baktérií

rozkladajúcich celulózu. Zistili sa tiež značné rozdiely v sezónnych zmenách

v zastúpení a činnosti pôdnej mikroflóry pod monokultúrami a v osevnom postupe.

Bioenergetický potenciál pôdy, najmä veľkosť aktívnych povrchov v pôde

vyvoláva odlišné pôsobenie plodín na rozvoj pôdnych mikroorganizmov. Vplyvom

striedania plodín v osevnom postupe sa vyvoláva regulačný proces v poľnohospodárskej

sústave.

Zmena rovnováhy a sezónneho charakteru rozvoja pôdnych mikroorganizmov

väčšinou negatívne vplýva na dynamiku živín v pôde a ich príjem rastlinami. Na

odstránenie týchto nepriaznivých dôsledkov je potrebné aplikovať do pôdy inú

organickú hmotu ( zelené hnojenie, maštaľný hnoj), ako sú pozberové zvyšky

a aplikovať vhodné priemyselné hnojivá.

1.5.4 Vplyv plodín na únavu pôdy

Nerešpektovaním zásad striedania plodín môže dôjsť k tzv. únave pôdy, hlavne

pri opakovanom, alebo príliš častom pestovaní niektorých plodín na tom istom

pozemku. Pôda je potom dočasne nevhodná pre tú istú plodinu, resp. geneticky, alebo

fytopatologicky príbuznú plodinu ( CIGĽAR a i., 1998).

Prejavuje sa najmä znížením úrody, často dosť značným, hoci sa strata živín

zabezpečí hnojením a eliminuje sa vplyv škodcov, chorôb a burín. Pri vysokej

špecializácii rastlinnej výroby a koncentrácii plodín môže byť tento jav vážnym

problémom (LÍŠKA, KOLLÁR, 1992).

Únave pôdy je stále pripisovaný komplexný charakter, pričom sa predpokladá,

že konečný dôsledok únavy, zníženie úrody môže spôsobovať rad príčin, z ktorých

v daných stanovištných podmienkach sa niektoré prejavujú ako rozhodujúce. Vo vývoji

20

názorov na príčiny únavy sa prejavujú tri základné koncepcie: koncepcia nedostatková,

toxínová a mikroorganizmová (KVĚCH, 1974).

Hlavné príčiny únavy pôdy sú :

• nedostatok niektorých živín vrátane stopových prvkov, dôsledkom jednostranného

odčerpana určitých živín

• zhoršenie fyzikálneho stavu a štruktúry pôdy

• premnoženie, nahromadenie škodlivých činiteľov v pôde

• porušenie biologickej rovnováhy

• vylučovanie toxických exudátov koreňovým systémom rastlín a toxických

medziproduktov vznikajúcich pri rozklade organickej hmoty rastlinných zvyškov

Koreňové výlučky jednotlivých druhov kultúrnych rastlín, ale aj burín, pôsobia

mnohostranne, teda nielen v negatívnom, ale aj v kladnom smere.

Plodiny po sebe neznášanlivé vyžadujú dlhší časový odstup pri ich opätovnom

pestovaní na tom istom pozemku. Za najviac neznášajúce sa po sebe plodiny patria ľan (

odstup minimálne 6 rokov), cukrová repa ( odstup 4 – 6 rokov), kapusta repková pravá (

4 - 6 rokov). Stredne znášanlivé plodiny sú strukoviny ( 3 - 4 roky), obilniny ( 1 – 2

roky), lucerna ( 3 roky) a ďalšie. Znášanlivé na opakované pestovanie sú kukurica, sója,

mak, bôb a ďalšie.

Pri striedaní plodín môžu iné mikroorganizmy, ktoré prakticky prídu na miesto

mikroorganizmov určitých druhov, odbúrať nahromadené brzdiace látky, a tak odstrániť

únavu pôdy.

1.5.5 Vplyv plodín na rozvoj ich škodlivých činiteľov

Striedanie plodín vo vzťahu k škodcom, chorobám a burinám, naberá v súčasnej

podobe stále väčší význam. Vyššia koncentrácia a špecializácia v rastlinnej výrobe

prináša so sebou hlavne na úseku ochrany rastlín mnoho nových problémov.

LÍŠKA, KOLLÁR ( 1992 ) uvádzajú, že zjednodušené osevné postupy

s vysokým podielom jednej plodiny a opakované alebo monokultúrne pestovanie plodín

majú často za následok narušenie relatívnej rovnováhy medzi plodinami a škodlivými

organizmami. Jej obnovenie a udržanie spravidla vyžaduje rozličné zásahy a opatrenia

človeka.

21

Výskyt a rozmnožovanie burín v agrofytocenóze najvýraznejšie ovplyvňujú

pestované rastliny svojimi biologickými vlastnosťami, ekologické podmienky a použitá

pestovateľská technológia.

Kultúrne rastliny majú rôznu konkurenčnú schopnosť vo vzťahu k burinám.

Tieto konkurenčné vzťahy sa prejavujú v porastoch kultúrnych rastlín počas rastu

a vývoja, hlavne bojom o priestor, živiny, vodu a svetlo (DEMO, 1991).

Osevné postupy s vyšším podielom obilnín vytvárajú vynikajúce podmienky pre

vývin trávnatých burín. Striedania jednoklíčnolistových rastlín a dvojklíčnolistových

ako aj striedanie plodín, ktorých hlavný produkt je koreň ( okopaniny, koreňová

zelenina) s plodinami tzv. kosnými, spolu s maximálnou diverzitou plodín účinne

potláča rast buriny ( KOVÁČ, 1994).

Z obilnín majú ozimné väčšiu schopnosť konkurovať burinám ako jarné.

Zvýšený podiel obilnín v osevných postupoch sa prejavil zvýšeným výskytom

lipnicovitých burín a dvojklíčnolistových burín. Konkurenčný vplyv viacročných

krmovín sa počas ich vegetačnej doby značne mení. V čase klíčenia a vchádzania je

veľmi malá, po zapojení porastu (v období kosieb) je veľmi vysoká konkurenčná

schopnosť. Kosbami sa zničia jednoročné buriny a trváce sa oslabujú. V starších

porastoch sa zvyšuje výskyt hlavne dvojročných a trvácnych burín ( mrkvy obyčajnej,

pýru plazivého a i.).

Regulácia zaburinenosti sa nemá robiť iba v jednotlivých plodinách, ale má sa

realizovať a organizovať v rámci celého osevného postupu ( ČERNUŠKO a i., 1993).

Pri vysokom podiele obilnín ( nad 50%) sú ich najvzácnejšími chorobami

černanie bázy stebla, ktoré spôsobuje hlavne huba Ophiobolus graminis a stebloam

spôsobovaný hubou Cercosporella herpotrichoides.

Obdobne pri monokultúrnom pestovaní iných plodín dochádza k vyššiemu

výskytu chorôb, napr. pri kapuste repkovej pravej k nádorovosti koreňov, pri cukrovaj

repe k cerkosporióze, pri kukurici k sneti kukuričnej, pri zemiakoch k prašnej

chrastavitosti a pod.

Vyššou koncentráciou plodín sa zvyšuje aj výskyt pôdnych škodcov, ktorí sú

odkázaní vo svojom vývoji na pôdu.

Zvýšenie podielu obilnín má priaznivý vplyv na rozvoj háďatiek, hrbáča

siatinového, byľomorky sedlovej, plodomorky, zunčavky, vošiek atď. vážnym škodcom

kukurice je vijačka kukuričná, cukrovej repy – háďatko repné, zemiakov – háďatko

zemiakové. Viacročné krmoviny sa považujú za tzv. „ozdravujúce“, pričom vytvárajú

22

priaznivé podmienky pre populačný rozvoj kováčikovitých a tým sa zväčšuje ohrozenie

následných plodín drôtovcami.

Základnou metódou potláčania škodcov je minimálna frekvencia plodiny

v osevnom postupe. Veľmi citlivý na osevný postup sú v pôde sa rozmnožujúci, mierne

mobilný oligomonofágny škodcovia (KOVÁČ, 1994)

Všeobecne môžeme o ochrannej funkcii osevného postupu konštatovať, že

dodržiavaním osevného postupu stratili niektorí predtým značne rozšírení škodcovia

dnes na svojom význame. Týka sa to predovšetkým špecializovaných škodcov

viacerých, svojím vývinom na pôdu viazaných druhov, ako sú napr. hrbáč obilný,

háďatko repné, larvy chrústov, siatice a iné. Do určitej miery možno obmedziť osevným

postupom i drôtovce a to zaraďovaním hrachu, fazule, ľanu, ktoré drôtovce poškodzujú

len málo (PRASLIČKA, 1994).

1.5.6 Striedanie plodín s ohľadom na špecializáciu a koncentráciu rastlinnej

výroby

Špecializácia spôsobila obmedzenie počtu pestovaných plodín. Preto sa tie isté

plodiny vracajú na tie isté parcely v kratších časových intervaloch, následkom čoho

dochádza k jednostrannému využívaniu a ovplyvňovaniu pôdy. Je preto potrebné, aby

bolo prerušované vhodnými zásahmi ( hnojenie organickými hnojivami, pestovaním

medziplodín atď.). skrátením intervalu medzi pestovaním rovnakej plodiny dochádza

k výraznejšiemu rozšíreniu špecifických škodlivých činiteľov. Veľmi významnú úlohu

z tohto pohľadu zohráva fytosanitárny aspekt striedania plodín.

Koncentrácia pri pestovaní plodín býva spojená so špecializáciou a umožňuje

zavádzanie veľkovýrobných technologických postupov, koncentráciu plodín do

najvhodnejších agroekologických podmienok umožňujúcich ich maximálne využívanie.

Nadmerná koncentrácia niektorých plodín, predovšetkým obilnín, zvyšuje

náklady na vstupy do výroby. V závislosti od koncentrácie obilnín a zastúpenia ozimnej

pšenice v podmienkach VSN (Východoslovenskej nížiny) boli maximálne úrody

ozimnej pšenice získané pri koncentrácii 50 – 55% obilnín, pričom zastúpenie ozimnej

pšenice bolo 29 – 35% (KOVÁČ a i., 1997).

V oblastiach, kde sa pestuje kukurica na zrno sa môže na najúrodnejších pôdach

zvýšiť podiel obilnín do 65 – 68% ornej pôdy. Pri cukrovej repe možno zvyšovať

zastúpenie až na hornú hranicu 20 – 25% pri dôslednej kontrole škodlivých činiteľov.

23

Pri zemiakoch sa odporúča maximálne zastúpenie do 20 – 25% výmery ornej pôdy,

u kapusty repkovej pravej 10 – 15%, u ľanu do 10%, pri lucerne siatej 18 – 22%

a ďateliny lúčnej 20% plochy ornej pôdy. Vyššie zastúpenie plodín treba orientovať na

také stanovištia, ktoré sú vhodné pre dané plodiny a sú najmenej rizikové.

1.6 Zaradenie jednotlivých plodín do osevného postupu

Na základe vzťahov a funkcie v osevnom postupe zaraďujeme pestované

plodiny do jednej z troch skupín:

• zdroje uhlíkatých hmôt – viacročné krmoviny na ornej pôde a mačinový fond

• neutrálne – obilniny a strukoviny, vyrovnávajú vplyv zdrojov a spotrebiteľov

• spotrebitelia uhlíkatých hmôt – okopaniny, slnečnica, kapusta repková pravá,

mak, priadne rastliny, chmeľ, ovocné dreviny, vinič hroznorodý.

Obilniny

Významným faktorom pri tvorbe úrod obilnín sú pedplodiny. Ďalším

limitujúcim faktorom vyššieho zastúpenia obilnín v osevnom postupe sú choroby bázy

stebla a koreňov. Najviac sú napádané pšenica letná forma ozimná a jačmeň ozimný.

Obilniny vyžadujú dostatok ľahko prístupných živín, zanechávajú pozberove zvyšky so

širokým pomerom C:N a spôsobujú zaburinenosť pôdy, najmäú trávovitými burinami.

• Pšenica letná forma ozimná

Pšenica letná forma ozimná je zo všetkých obilnín najnáročnejšia na

predplodinu. Najlepšími predplodinami sú ďatelinoviny, strukoviny, olejniny,

okopaniny a zeleniny. V intenzívnejších podmienkach výroby sa dá úspešne riešiť

zaradenie pšenice po horšej preplodine voľbou tolerantných odrôd. Okrem výberu

tolerantných odrôd v obilných sledoch sa dá negatívny dopad preplodiny eliminovať

použitím organických hnojív.

• Pšenica letná forma jarná

Pestuje sa menej často ako ozimná forma, má podobné nároky na predplodinu

a môže byť zaradená aj po neskoro zberaných okopaninách. Väčšinou sa seje po

neskoro zberaných predplodinách ako sú cukrová repa, zemiaky, silážna kukurica,

24

pričom po okopaninách dosahuje najvyššie úrody. Pri vysokom zastúpení obilnín

v osevnom postupe je možné zaradenie aj po obilninách (ZIMOLKA, 2005).

• Raž ozimná

Na predpodiny je menej náročná než pšenica a z obilnín je po sebe

najznášanlivejšia. Veľmi dobré predplodiny sú kapusta repková pravá, strukoviny včas

zaoraná ďatelina a skoré zemiaky . stredne vhodné predplodiny sú ľan, pšenica a ovos.

Nevyhovujúce predplodiny sú jarná pšenica a jarný jačmeň (PETR a kol.,2008).

• Jačmeň siaty jarný

Jačmeň siaty jarný je plodina s krátkou vegetačnou dobou, slabším a plytkým

koreňovým systémom. Má zvýšené nároky na pohotovostné živiny a dostatok vlahy. Z

hľadiska sladovníckej kvality je dôležité sledovať dusíkovú výživu. Veľmi dobré

predplodiny sú okopaniny hnojené maštaľným hnojom ( cukrové repa, neskoré

zemiaky), kukurica na zrno i siláž a mak. Stredne dobré predplodiny sú

strukovinoobilné miešanky, raž, ľan a ozimné miešanky. Nevhodné predplodiny sú

jarné obilniny, strukoviny a viacročné krmoviny.

• Jačmeň siaty ozimný

Na predplodinu je menej náročný a jeho skorší zber umožňuje zaradenie

medziplodiny. Najvhodnejšie predplodiny sú kapusta repková pravá, hrach, skoré

zemiaky, ďatelina, ozimné strukovinoobilné miešanky a ovos na senáž. Menej vhodné

predplodiny sú ostatné obilniny a nevhodné je aj pestovanie ozimného jačmeňa po sebe

(ZIMOLKA a kol.,2006).

• Ovos siaty

Je náročný na vlahu, ale živiny prijíma aj z menej prístupných foriem. Sám po

sebe je neznášanlivý ( háďatko ovsené), ale k inej obilnej predplodine je tolerantný

s dobrým fytosanitárnym účinkom. Veľmi dobré predplodiny sú ďatelina, strukoviny,

zemiaky, kŕmna repa, kapusta repková pravá a kukurica na siláž. Menej vhodné sú ľan,

iné ozimné a jarné obilniny.

25

• Kukurica siata na zrno

Typickým článkom osevného postupu je kukurica zaradená medzi dve obilniny

a to pšenica letná forma ozimná a jačmeň jarný. Luxusnými predplodinami sú

strukoviny a ďatelinoviny, ktoré obohacujú pôdu o dusík a zanechávajú v nej veľmi

kvalitné pozberové zvyšky. Výbornými predplodinami sú okopaniny hnojené

maštalným hnojom. Ďalšími vhodnými preplodinami sú olejniny.

• Kukurica siata na siláž

Najčastejšie býva pestovaná po obilninách, ale tiež aj po viacročných

krmovinách. Pri dvojročnom zaradení po sebe sa v prvom roku pestuje ne zrno,

v druhom roku sa pestuje na siláž (ZIMOLKA a i.,2008).

Smatana a i., (2007) zistili, že pod porastom kukurice na zrno pestovanej vo

štvorhonovom osevnom postupe bola vyššia vlhkosť pôdy, než pod porastom kukurice

pestovanej v monokultúre. V osevnom postupe bolo lepšie hospodárenie s vlahou.

Strukoviny

U strukovín sa prejavuje väčšia alebo menšia neznášanlivosť v rámci druhu, ale

aj medzi rôznymi druhmi vo vzťahu k ďatelinovinám. V praxi je však zastúpenie

strukovín v osevnom postupe i pri koncentrácii výroby väčšinou nízke, takže je možné

bez problémov dodržať dostatočný odstup pri ich pestovaní (CIGĽAR a i.,1997).

Strukoviny považujeme vo všeobecnosti za veľmi dobré predplodiny,

obohacujúce pôdu o biologicky viazaný dusík, zlepšujúce štruktúru pôdy a vynášajúce

svojím hlbokým koreňovým systémom fosfor, draslík a vápnik do vrchných vrstiev

ornice. Dobre zatieňujú povrch pôdy, ich pozberové zvyšky majú úzky pomer C:N

(POSPÍŠIL, 1999).

• Hrach siaty

Vyžaduje stredne ťažké dobre prepracované pôdy, má celkovo nižšiu

konkurenčnú schopnosť voči burinám v počiatočných fázach rastu, preto na

zaburinených pozemkoch volíme listové odrody. Veľmi dobré predplodiny sú

okopaniny a olejniny, do osevného postupu ho najčastejšie zaraďujeme ako prerušovač

sledu obilnín. Na ten istý pozemok ho môžeme vysiať najskôr až po 4 – 5 rokoch.

26

Na kŕmne účely v miešankách sa pestuje hrach siaty pravý kŕmny (peluška),

vika huňatá a siata. Okrem nich sa u nás pestuje bôb obyčajný, šošovica jedlá, fazuľa

záhradná a sója fazuľová.

Olejniny

Sú vhodné plodiny zaraďované v osevnom postupe, lebo zanechávajú pôdu

v dobrom štruktúrnom stave a nezaburinenú. Požiadavkami na spracovanie pôdy,

výživu a predplodinu sa približujú okopaninám. Vyžadujú kvalitné predplodiny alebo

hnojenie maštaľným hnojom. Najvhodnejšie predplodiny sú skoré zemiaky,

strukovinoobilné miešanky a ďatelinoviny.

• Mak siaty

Vyžaduje pôdy s dostatkom živín a vody. Veľmi dobré predplodiny sú

maštaľným hnojom hnojené okopaniny, strukoviny a ďatelinoviny. Nevhodná

predplodina je kapusta repková pravá. Po sebe vyžaduje časový odstup 3 – 4 roky. Pri

pestovaní po obilninách je vhodné prihnojenie menšou dávkou maštaľného hnoja.

• Kapusta repková pravá (repka ozimná)

Vysoká predplodinová hodnota repky je výsledkom celoročného vplyvu porastu

s vysokou pokryvnosťou listovej plochy a hlbokým, rozvetveným kolovitým koreňom

na fyzikálne vlastnosti pôdy prakticky v celom orničnom profile. Výber preplodiny pre

repku je v súčasnosti obmedzený iba na obilniny. Z hľadiska výnosou sú vhodnejšie

preplodiny ďatelinoviny a strukoviny (FÁBRY a i.,2007).

• Slnečnica ročná

Je to teplomilná plodina náročná na živiny a pôdnu vlahu, z toho dôvodu je

považovaná za zlú predplodinu a v nasledujúcich rokoch sa môže vyskytovať ako

burina. Dobré predplodiny sú okopaniny hnojené maštaľným hnojom, strukoviny

a ďatelinoviny. Nevhodné predplodiny sú lecerna, sója a väčšina zelenín. Ak sa pestuje

po obilninách, odporúča sa zaorať steednú dávku maštaľného hnoja.

27

Okopaniny

Sú plodiny s dlhou vegetačnou dobou, náročné na hlboké, dobre spracované

pôdy s dostatkom živín a väčšinou hnojené maštaľným hnojom alebo inými

hospodárskymi hnojivami. V osevnom postupe sú veľmi dôležité a spolu

s ďatelinovinami ich zaraďujeme ku kostre osevného postupu.

• Repa cukrová

Pre stabilné úrody je nevyhnutné hnojenie maštaľným hnojom. Pestuje sa po

obilninách, pre ktoré je aj dobrou predplodinou. Má hlbšie rozmiestnený koreňový

systém, je náročná na vodu, preto v suchších podmienkach môžu následné obilniny

trpieť nedostatkom vlahy. Po sebe je neznášanlivá z dôvodu výskytu cýst háďatka

repného, vyžaduje minimálne 4 ročný odstup. Vhodné predplodiny sú obilniny a vo

vlhších oblastiach ďatelinoviny. Nevhodné predplodiny sú kapusta repková pravá alebo

iné rastliny z čeľade kapustových.

• Repa kŕmna

Vhodné predplodiny pre kŕmnu repu sú kapusta repková pravá, mak

a strukoviny. Je dobrá predplodina pre jarné obilniny.

• Ľuľok zemiakový

Zanecháva pôdu v dobrom štruktúrnom stave. Na hnojenie je možné okrem

maštaľného hnoja využiť hnojovicu, komposty a zelené hnojenie. Vhodné predplodiny

sú olejniny, strukoviny alebo iné okopaniny. Následná plodina býva väčšinou obilnina

z toho dôvodu, že koreňové výlučky zemiakov pôsobia fytosanitárne na pôvodcov

chorôb báz stebiel. Pestovanie na tom istom pozemku vyžaduje dlhší časový odstup

z dôvodu výskytu háďatka zemiakového a rakoviny zemiakov.

Priadne rastliny

• Ľan siaty

Pestuje sa obyčajne po ozimných obilninách, prípadne okopaninách,

ďatelinotrávach a na nezaburinených pôdach. Po sebe je silne neznášanlivý, na tom

28

istom pozemku sa môže pestovať po časovej izolácii 6 – 8 rokov. Pre následné plodiny

má výrazný fytosanitárny účinok.

• Konopa siata

Je teplomilná plodina vyžadujúca pôdy s dostatkom živín, humusu a vápnika. Po

sebe je dobre znášanlivá, zaraďuje sa väčšinou po obilninách. Najvhodnejšou

preplodinou pre konopu sú rastliny, ktoré zanechávajú pôdu čistú, kyprú, dobre

zásobenú živinami a tp najmä dusíkom. Dobrými predplodinami sú okopaniny, kukurica

a strukoviny (PETŘÍKOVÁ a i.,2006).

Viacročné krmoviny

Viacročné krmoviny sú základnou vysoko zúrodňujúcou zložkou osevného

postupu. Ich pozberové zvyšky predstavujú kvalitný humusovotvorný materiál s úzkym

pomerom C:N. koreňový systém pôsobí melioračne, potláča výskyt burín, obohacuje

pôdu o dusík, sprístupňuje fosfor a vápnik z hlbších vrstiev pôdy, koreňové výlučky

a medziprodukty rozkladu organickej hmoty majú fotopatogénne účinky na pôdu

a podporujú rozvoj pôdnej mikroflóry. Svojim husto zapojeným porastom a častou

kosbou dobre potláčajú buriny. Pri niekoľkoročnom pestovaní umožňujú rozvoj

poľných hlodavcov a lariev kováčikov.

Porasty viacročných krmovín sa zakladajú najčastejšie ako podsevy do kŕmnych

krycích plodín – ovos na zelený krm, bôb na zelený krm. Tvoria kostru osevného

postupu. Po nich najčastejšie pestujeme ozimné obilniny, kapustu repkovú pravú,

kukuricu na siláž.

• Lucerna siata

Je vhodná na pestovanie v kukuričnej a repnej výrobnej oblasti, je náročná ne

teplo a vlahu. Zakladá sa do podsevu jarných obilnín alebo bôbu, vo vlhších

podmienkach priamym výsevom. Pestuje sa 2 – 3 úžitkové roky. Na ten istý pozemok

sa môže vrátiť po odstupe 3 – 4 rokov.

29

• Ďatelina lúčna

Pestuje sa v zemiakárskej a krmovinárskej výrobnej oblasti, je náročná na vodu.

Pestuje sa obyčajne na jeden úžitkový rok, po sebe vyžaduje časový odstup 4 – 5 rokov.

Pri viacročnom využívaní je vhodnejšie pestovať ju ako ďtalinotrávy alebo využiť

tetraploidné odrody. Po ďateline nasledujú väčšinou obilniny alebo zemiaky.

Technické plodiny

• Tabak virgínsky

Vhodné predplodiny pre tabak virgínsky sú obilniny. Nevhodné predpoklady

z hľadiska prenosu chorôb sú zemiaky, paprika, rajčiny, konopa a slnečnica. Je dobrou

predplodinou najmä pre pšenicu letnú formu zimnú. Po sebe sa môže pestovať po 4 – 5

rokoch.

1.7 Medziplodiny v osevnom postupe

Zastúpenie medziplodín v osevnom postupe predstavuje okolo 10 – 12%

z výmery ornej pôdy. Zastúpenie konkrétnej formy by sa malo v každom podniku riešiť

individuálne, podľa daných ekologických a výrobných podmienok (VENÉNI a i.,1985).

Aby sa mohol v dostatočnej miere prejaviť požadovaný účinok medziplodín

( napr. na štruktúru pôdy, alebo fytosanitárne pôsobenie), musia rásť na danom

pozemku aspoň 2 – 3 mesiace. Následne je však potrebné zvážiť ich pôsobenie na

následnú plodinu, aby nedochádzalo napr. k nadmernému zníženiu zásoby vody v pôde,

prípadne k podporeniu výskytu špecifických a škodcov ( POSPÍŠIL a i.,1999).

Medziplodiny plnia nasledovné úlohy:

• sú vyrovnávacím faktorom pri tvorbe a následnom využití organickej hmoty

v pôde

• zvyšujú protieróznu ochranu , zlepšujú sanitárnu situáciu v pôde

a obmedzujú straty živín

• sú vyrovnávacím faktorom krmovinovej základne, rozširujú spektrum

pestovaných plodín, čím zvyšujú ekologickú stabilitu stanovišťa

30

V poľnej výrobe sa medziplodiny využívajú predovšetkým ako krmoviny. Môžu

sa tiež podieľať na zvyšovaní pôdnej úrodnosti:

• ako rastliny na zelené hnojenie

• priaznivým vplyvom na tvorbu pôdnej štruktúry

• pútaním a akumuláciou dusíka ( bôbovité )

• sprístupňovanie živín rastlinám

• obmedzovaním strát živín vyplavovaním atď.

Pri zaraďovaní medziplodín do osevného postupu treba brať do úvahy aj ich

možné negatívne pôsobenie. V suchých oblastiach, na nezavlažovanej pôde sa

negatívny účinok môže prejaviť napr. v znížení zásoby vody v pôde pre následné

plodiny. Pri nevhodnom výbere druhov môžu medziplodiny prispieť k rozšíreniu

škodcov, chorôb alebo burín atď. (CIGĽAR a i.,1997 ).

Rozdelenie medziplodín podľa obdobia a spôsobu sejby:

• ozimné medziplodiny

• letné medziplodiny

• podsevové medziplodiny

• nastielacie medziplodiny

Ozimné medziplodiny

Ako ozimné medziplodiny sa najčastejšie pestujú obilniny ( raž ozimná, pšenica

ozimná), kapustovité krmoviny ( okrúhlica, repica ozimná, kapusta repková pravá)

a rozličné miešanky.

KVĚCH a i. ( 1985 ) uvádza, že miešanky kapustových s obilninami majú

viaceré prednosti. Kapustovité v miešanke a obilninou lesšie prezimujú, možno ich

skrmovať dlhšie a vo väčších dávkach ako čisté kultúry obilnín, zvieratá ich lepšie

prijímajú a pod.

Vysievajú sa na jeseň a zberajú sa na jar nasledujúceho roka. Predovšetkým sa

pestujú po skoršie zberaných plodinách ( skoré zemiaky, jačmeň ozimný, kapusta

31

repková pravá) prevažne v kukuričnej výrobnej oblasti. Ich výhodou je dobrý účinok

v potláčaní burín a veľmi dobre vedia zúžitkovať jesennú a zimnú vlahu, čo sa prejavuje

najmä v poskytovaní dostatočných úrod.

Letné medziplodiny

Vysievajú sa po skôr zberaných hlavných plodinách (skoré zemiaky, jarné

miešanky, zelenina, repka) a zberajú alebo zaorávajú sa spravidla na jeseň. Môžu byť

skoré alebo strniskové.

Ako skoré letné medziplodiny sa zvyčajne pestujú kukurica, slnečnica, bôb,

hrach siaty roľný, vlčí bôb, hrach, vika, ovos a ich miešanky.

Ako strniskové medziplodiny sa pestujú predovšetkým kapustovité plodiny

(kŕmne repky, repica, okrúhlica, reďkev olejná, horčica biela a iné). Pestujú sa najmä po

hustosiatych obilninách ( ozimný jačmeň, raž, jarný jačmeň, príp. ostatných), ak ich

zber umožní zasiať medziplodinu v druhej polovici júla, resp. najneskôr do 15 augusta.

Oproti jednozložkovým porastom uvedených plodín dávajú istejšie úrody

niektoré miešanky.

Úspech pestovania strniskových medziplodín je v značnej miere závislý od

množstva a rozdelenia zrážok počas vegetačného obdobia ( POSPÍŠIL, 1999 ).

Podsevové medziplodiny

Podsevy medziplodín sa zakladajú zvyčajne na jar a to spravidla do obilnín

súčasne s ich sejbou alebo po ich vzídení. Väčšinou sa využívajú kosením, pasením

alebo sa môžu zaorávať ako zelené hnojivo na jeseň v tom istom roku.

Následkom kombinácie a ďalšími organickými hnojivami (maštaľný hnoj,

hnojovica, slama) sa účinnosť pri pestovaní podsevových medziplodín na zelené

hnojenie zvýšila.

Na podsev do obilnín sú najvhodnejšie trávy ( mätonoh mnohokvetý)

a ďatelinoviny s pomalým rastom ( ďatelina plazivá a hybridná). Ďatelinoviny majú

veľmi dobrý predplodinový efekt pre následnú plodinu, pretože pútajú vzdušný dusík.

Na kŕmne účely sa osvedčil podsev mätonohu do ovsa na senáž. Kŕmna repa sa môže

podsiavať do ozimného jačmeňa, strukovinoobilných miešaniek, do maku, repky alebo

ľanu. Na podsev je vhodné použiť tiež jednoročnú formu komonice bielej.

32

Nastielacie medziplodiny

Nastielacie medziplodiny sa využívajú v lokalitách s výskytom erózie

a v hygienických pásmach ochrany vodných zdrojov.

V našich klimatických podmienkach sa používajú na jesenný výsev

medziplodiny ako je horčica biela, repka jarná, slnečnica a iné.

ALISON A HETSCHKAN (1990, cit. KOVÁČ a i., 1997) uvádzajú, že ideálnou

medziplodinou pre technológiu sejby do nástielky by malo byť lacné osivo, mala by byť

jednoducho zakladateľná, rýchlo rastúca s hlbokým koreňovým systémom, nemala by

byť ľahko zničiteľná mrazom, mala by transferovať podstatné množstvo dusíka

z biomasy pre nasledujúce plodiny a mať viacúčelové použitie, napr. ako krmovina

a súčasne mať i protieróznu funkciu.

33

2 Cieľ diplomovej práce

Cieľom mojej diplomovej práce je analýza súčasných osevných postupov

a striedania plodín za posledných osem rokov v poľnohospodárskom podniku FARMA

HURBANOVCE, SHR Ing. Jozef Mechura, so sídlom v Dedinke, okres Nové Zámky,

prostredníctvom získaných údajov podrobnejšie znázorniť zaradenie jednotlivých

plodín v jednotlivých rokoch, na jednotlivých poliach a posúdiť ich vhodnosť

z hľadiska dosiahnutých úrod s ohľadom na klimatické podmienky a podmienky

prostredia. Ďalej som sa snažil po zhodnotení daných faktov navrhnúť novú štruktúru

honov a navrhnúť nové osevné postupy na daných honoch. Do úvahy som musel

zobrať typ krajiny a rozloženie jednotlivých honov.

34

3 Materiál a metódy spracovania

3.1 Charakteristika agroekologických podmienok

3.1.1 Geologické pomery

Približne 95% výmery sledovaného poľnohospodárskeho podniku FARMA

HURBANOVCE sa nachádza v katastrálnom území Dedinka. Katastrálne územie

Dedinka sa nachádza podľa územno-správneho členenia v Nitrianskom kraji, v

severovýchodnej časti okresu Nové Zámky. Výmera katastrálneho územia je 1851,87

ha. Katastrálne územie Dedinka má nepravidelný tvar, pretiahnutý v smere

severojužnom. Dnes zahŕňa aj časť územia, ktoré bolo samostatnou obcou –

Hurbanovce (nachádza sa v severnej časti katastrálneho územia). Zastavané územie

obce sa delí na dve časti. V strednej časti katastrálneho územia, východne, sa nachádza

jeho väčšia časť a v severovýchodnej časti menšia časť zastavaného územia nazývaná

Hurbanovce. Geologická charakteristika záujmového územia vychádza z regionálnej

geologickej mapy severovýchodnej časti Podunajskej nížiny. Podľa regionálno –

geologického členenia Západných Karpát a severných výbežkov panónskej panvy patrí

záujmové územie k severovýchodnej časti podunajskej panvy, k trnavsko – dubníckej

čiastkovej panve a k oblasti komjatickej a želiezovskej priehlbiny (HARČÁR,

PRIECHODSKÁ, 1988).

V rámci geomorfologického členenia Slovenska sa územie začleňuje do Alpsko

– himalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, jej provincie Západopanónska

panva, ktorá je v záujmovom území zastúpená subprovinciou Malá Dunajská kotlina s

oblasťou Podunajská nížina. Katastrálne územie patrí do geomorfologického celku

Podunajská pahorkatina, podcelku Hronská pahorkatina, časti Bešianska pahorkatina.

Hodnotené územie a širšie okolie predstavuje súčasť rovinatého morfologického stupňa

Podunajskej nížiny s akumulačným, málo členitým typom reliéfu nížinných pahorkatín,

s depresiami mŕtvych ramien a eleváciami agradačných valov. Reliéf študovaného

územia je mierne až stredne členitý (pahorkatina), v nivnej časti rovinatý (na poriečnej

nive). Vývojovo sa v záujmovom území jedná prevažne o nížinný fluviálny typ reliéfu s

typickým vývojom fluviálnych sedimentov usporiadaných do terasových stupňov. Na

úpätiach Bešianskej pahorkatiny sa vyskytujú spraše. Tento geomorfologický prvok

35

predstavuje oproti okolitej rovine východne susediacich katastrov sústavu mierne

vyzdvihnutých, ale diferencovaných krýh. Vo všeobecnosti morfologická tvárnosť

Hronskej pahorkatiny vyplýva z jej geologickej stavby a kvartérneho pokryvu spraší,

ktoré dosahujú až 40 m mocnosti. Podľa základného rozdelenia dané územie patrí do

Negatívnej morfoštruktúry Panónskej panvy, kde patria mierne diferencované

morfoštruktúry bez agradácie. Podľa základných typov erózno-denudačného reliéfu ide

o reliéf kotlinových pahorkatín a reliéf rovín a nív. Najnižším položeným bodom v

záujmovom území je časť nivy Dedinského potoka na južnej hranici katastra 160 m

n.m, najvyšším je Dlhý vrch s kótou 287 m n. m. (MAZÚR, LUKNIŠ, 1980).

3.1.2 Pôdne pomery

V katastrálnom území Dedinka sa nachádzajú nasledovné pôdne typy, ktoré sú

ďalej bližšie charakterizované: Fluvizeme (fluvizeme kultizemné glejové) a černozeme

(černozeme kultizemné, miestne černozeme hnedozemné zo spraší a sprašových hlín).

Na vyvýšených plochách pahorkatín prevládajú hnedozeme (hnedozeme kultizemné,

lokálne modálne a erodované a regozeme kultizemné; zo spraší a hnedozeme

pseudoglejové a pseudogleje; zo sprašových a polygenetických hlín).

Celé katastrálne územie Dedinka patrí do klimatického regiónu 01 – teplý, veľmi

suchý nížinný. Z hľadiska svahovitosti sa v katastrálnom území nachádzajú prevažne

mierne a stredné svahy. Z hľadiska expozície sa rovina v katastrálnom území nachádza

iba popri tokoch, prevažná časť územia má južnú východnú a západnú expozíciu.

Severná expozícia sa nachádza v strede západnej časti katastrálneho územia. Takmer

celú plochu katastrálneho územia zaberajú pôdy bez skeletu. Takmer celú plochu

katastrálneho územia zaberajú hlboké pôdy. V katastrálnom území majú zastúpenie

stredne ťažké pôdy a ťažké pôdy. Ako bude uvedené v nasledujúcej tabuľke, pôdy

v sledovanom území, respektíve katastrálnom území Dedinka sú v značnej miere kyslé,

slabo kyslé až neutrálne, no tých je však málo. Obsah jednotlivých prvkov je výrazne

vysoký, ale pri zníženej kyslosti je toto množstvo nevyužiteľné.

Pôdam by pomohlo melioračné vápnenie, čo však v momentálnej ekonomickej

situácii nie je tak ľahko možné, ale robia sa kroky na čiastočné zneutralizovanie veľmi

kyslých pôd využívaním zásaditých hnojív.

36

Tabuľka č.1: Agrochemické skúšanie pôd (vykonané vzorkovacou súpravou firmy

Gamex Trading s.r.o. – podkladové materiály)

p.č

.Názov pozemku

Výmer

a (ha)

p

HKCl

Humu

s m/m

%

P2O5

mg/k

g

K2O

mg/k

g

Cu

mg/k

g

Mn

mg/k

g

Zn

mg/k

g

CaC

O3 %

1. Tankoš - kuríny 40,01 4,51 1,66117,0

0

214,0

02,08

264,0

00,73 0,26

2. Tankoš - dub 25,01 5,29 1,78134,0

0

217,0

01,98

213,0

00,95 0,38

3.Tankoš -

vodáreň47,94 6,98 1,90 98,20

142,0

02,02

174,0

00,89 0,48

4. Pivničky 25,42 6,70 1,78110,0

0

182,0

01,02 33,40 0,61 3,16

5. Nad Belanom 20,1 4,72 1,75 71,40190,0

02,40

256,0

00,78 0,17

6. 615/2 18,36 6,87 1,83272,0

0

245,0

01,99

130,0

01,25 1,65

7. Soboňove 4,3 4,68 1,55 73,40161,0

01,99

238,0

00,89 0,11

8. Hrušťačka 20,1 3,94 1,90164,0

0

185,0

01,84

230,0

00,89 0,10

9. Berček 30 6,80 2,09 50,10153,0

01,54

135,0

01,00 1,14

10. Pereše 36 5,24 1,96 66,60138,0

01,80

262,0

00,91 0,25

11. Nad agačinou 8 5,27 1,63 48,90130,0

01,70

200,0

00,58 0,14

12. Pod Agačinou 25 5,89 1,64 86,00169,0

01,93

233,0

00,65 0,14

13. Vedľa agačiny 36 5,91 1,58 81,90178,0

01,58

212,0

00,68 0,73

14. Dlhé 40 5,77 1,68 87,90189,0

01,86

216,0

00,61 0,25

37

15. Cvik 25 5,25 1,71 94,00165,0

00,79

214,8

00,84 0,10

16. Pod vedením 24 5,34 1,84 98,20169,0

00,75

220,0

00,79 0,11

17. Malý piesnik 33,1 7,02 1,90268,0

0

240,0

00,84 20,80 0,62 6,32

18. Tatárske 62,8 5,82 1,85176,0

0

191,0

02,35

209,6

01,03 0,60

19. 8 ha 7,77 5,12 1,28 59,40165,0

01,87

226,0

00,68 0,23

20. 5 ha 4,77 5,36 1,35 63,00161,0

01,95

218,0

00,60 0,32

21. Krátke 56,55 6,98 2,44269,1

0

216,0

01,77

158,0

01,87 4,96

22. Gelerka 21,1 6,95 1,93191,0

0

221,0

02,23

136,0

01,01 1,23

23. Kukanbreh 62,01 6,93 2,04180,0

0

214,0

02,75

202,0

01,30 0,81

24. Kolta 80,52 6,54 1,81207,0

0

294,0

01,59

157,0

01,06 0,11

25. Murárove 14 5,61 1,78 29,40143,0

01,96

228,0

00,88 0,21

26. Zajacove 20,1 4,18 1,98127,0

0

160,0

02,21

260,0

00,78 0,15

27. Fejtovské 71,4 5,91 1,63 61,10153,0

01,58

252,0

00,70 0,25

3.1.3 Hydrologické pomery

Dotknuté územie hydrologicky patrí do povodia Hrona. Dotknuté územie je

odvodňované potokom „Dedinka“. Potok „Dedinka“ je pravostranný prítok Kvetnianky,

meria 8,7 km a je tokom IV. rádu. Preteká Hronskou pahorkatinou a pramení v časti

Bešianska pahorkatina. Potok „Dedinka“ tečie celým zastavaným územím Hurbanoviec

38

a celým zastavaným územím Dedinky, napája rovnomennú vodnú nádrž a južne od obce

Čaka pri osade Kopec ústi v nadmorskej výške cca 154 m n.m. do Kvetnianky v rkm

18,20. Potok „Dedinka“ má v riešenom území jeden pravostranný prítok vodný tok

„Pereš“ (v najsevernejšej časti zastavaného územia Dedinka). Hydrologickú sieť

obvodu PPÚ dopĺňa vodný tok „Foglár“ a kanále: kanál „Do Pereša“, kanál „Jelení“,

kanál „Dolina“. Z hľadiska odtokových pomerov patrí územie do oblasti vrchovinno -

nížinnej. Režim odtoku je dažďový - snehový s obdobím akumulácie v mesiacoch

december až január a s obdobím vysokých vodností v mesiacoch február až apríl.

Mesiacom s minimálnymi vodnosťami je november. Podružné zvýšenie vodnosti

koncom jesene a začiatkom zimy je charakterizované ako výrazné. Tok Dedinského

potoka je zaradený do zoznamu vodohospodársky významných vodných tokov a nie je

zaradený do zoznamu vodárenských vodných tokov. V katastri sa nachádza aj vodná

nádrž Dedinka, na toku Dedinského potoka.

Podzemné vody záujmového územia sú z hľadiska hydrogeologických pomerov

zaradené do rajónu N 058 HN Neogén Hronskej pahorkatiny – subrajón povodia Hrona.

Územie rajónu je súčasťou geomorfologického celku Hronskej pahorkatiny s výnimkou

východnej a južnej časti tvorenej terasami Hrona a Dunaja, ktoré sú vyčlenené

samostatnými rajónmi. Rajón je vybudovaný neogénnymi sedimentmi v stratigrafickom

rozpätí vrchný miocén – pliocén. V strednej a južnej časti rajónu pod sedimentmi

kvartéru (z hľadiska hydrogeologického sú bezvýznamné) vystupujú pliocénne

sedimenty, ktoré sú zastúpené ílmi až slienitými ílmi s vložkami pieskov. Ich zvodnenie

je pomerne nízke. Piesčité vrstvy vytvárajú niekoľko horizontov, v ktorých sú

naakumulované artézske podzemné vody. Výdatnosti sú iba ojedinele väčšie ako 2,0 l.s-

1.

V záujmovom území sa nachádza chránené prieskumné územie geotermálnej

vody „Dedinka“. V rámci geologického prieskumu v r. 1965 bolo zistené, že v hĺbke

cca 980 m pod povrchom zeme sa nachádzajú silne mineralizované, alkalicko - slané

vody, nátrium - bikarbonátového typu s teplotou 80 °C. Tieto vody m ajú obdobnú

kvalitu ako vody v lokalite Podhájska, ktoré sa využívajú na liečenie kožných chorôb a

chorôb pohybového ústrojenstva. Prieskumné územie Dedinka na geotermálnu energiu s

rozlohou 28,81 m2 je zapísané v Zozname platných prieskumných území s platnosťou

do 11.11.2007. Držiteľom prieskumného územia je spoločnosť MAGMA ZAFÍR s.r.o.,

Bardoňovo. Ložisko v súčasnosti nie je využívané.

39

3.1.4 Poveternostná charakteristika výrobných podmienok, priebeh

základných klimatických prvkov

Poznanie klimatických podmienok územia a požiadaviek plodín na klímu je

veľmi dôležité z hľadiska čo najlepšieho prispôsobenia sa klimatickým zvláštnostiam

stanovišťa. Klimatické pomery nám vyjadrujú dlhoročný meteorologický režim počasia

charakteristický pre určitú oblasť. Klimatické podmienky sú najväčším pôdotvorným

činiteľom. Z podnebných prvkov sa najviac uplatňujú v pôdotvornom procese teplota

a vlhkosť.

Podľa množstva úhrnu zrážok patrí záujmová oblasť medzi suché. Zrážky v

záujmovej oblasti nie sú rovnomerne rozdelené pre priaznivý vývoj vegetácie. Najviac

zrážok dlhodobého merania pripadá na júl a september. Ide prevažne o zrážky z

búrkovej činnosti a sú len menej vhodné pre zaistenie zásoby vody v pôde. Priemerný

počet dní so snehovou pokrývkou viac ako 5 cm bolo v oblasti v poslednom meranom

roku 39 dní a snehová pokrývka viac ako 10 cm sa vyskytla 14 dní v roku. Záujmové

územie patrí do teplej klímy. Najchladnejším mesiacom v priemere je január s

priemernou mesačnou teplotou – 2,0 ºC, najteplejším mesiacom je august s priemernou

mesačnou teplotou 21,7 ºC. Prúdenie, smer a rýchlosť vetra ovplyvňujú orografické

pomery, expozícia terénu, jeho oslnenie. Vo všeobecnosti prevláda v predmetnom

území severozápadné prúdenie vzduchu. V zimnom období sú veterné pomery

ovplyvňované cirkulačnými pomermi ázijskej anticyklóny, islandskej a stredomorskej

níže, ako aj charakterom reliéfu. Pre jarné obdobie sú charakteristické časté zmeny

poveternostných situácií sprevádzané rýchlymi zmenami teploty vzduchu. V tomto

období je najmenšia početnosť výskytu bezvetria zo všetkých ročných období, a to

v dôsledku častého, nestabilného zvrstvenia atmosféry. V lete prevládajú východné a

juhovýchodné smery, podobne aj počas zimných mesiacov. Jesenné obdobie je

prechodné, podobné jarnému.

Tabuľka č. 2: Priemerné mesačné a ročné teploty (pozorovacia stanica Želiezovce)

Mesiacmesačný priemer teplôt v jednotlivých rokoch (°C)

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

I. -2,8 -3,6 -0,2  -4,0  3,9  1,6  2,0 -2,3

II. -3,4 1,3  -2,8  -1,8 4,3   2,9 0,9 0,5

III. 5,0 5,0  2,4  3,1 7,6   5,2 5,6 6,3

40

IV. 10,4 11,8  11,2  11,9 12,4   11,1 16,2 12,0

V. 18,7 14,2  15,4  14,3 17,0   16,2 18,0 16,2

VI. 22,3 18,2  18,0  19,0 20,4   20,3 19,4 20,8

VII. 21,9 20,2  20,3  22,8 22,0   20,1 23,6 24,1

VIII. 22,8 20,6  18,5  17,4 21,0   19,9 22,8 20,7

IX. 16,0 15,3  16,4  17,1 13,2   14,7 18,7 14,6

X. 7,4 11,7  10,6  12,0 9,5   11,4 10,3 8,6

XI. 6,3 5,6  3,7  7,3 3,3   7,0 6,6 8,0

XII. 0,6 0,8  0,0  2,6 -1,1   2,9 1,1 -2,0

priemer:

10,5 10,1  9,5 10,1  10,2  11,1  12,1 10,6

Diagram č.1: Priemerné namerané teploty za sledované obdobie - Želiezovce

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 20100

2

4

6

8

10

12

14

rok

tepl

ota

/⁰C/

Tabuľka č.3: Priemerné mesačné a ročné úhrny zrážok (pozorovacia stanica Želiezovce)

Mesiaczrážky v jednotlivých rokoch (mm)

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

I. 37,7 50,7  54,4 50,3  77,9  36,9  10,0 48,0

II. 16,1 42,2  81,7  42,8 51,1   21,8 104,0 49,0

III. 0,6 47  6,1  37,6 49,6   65,8 85,0 24,0

IV. 13,5 33,5  83,3  37,8 0,0  25,0 4,0 77,0

41

V. 29,4 58,9  52,4  101,0 68,4   54,9 41,0 202,0

VI. 29,1 93,1  44,0  88,0 53,3   80,5 113,0 132,0

VII. 59,8 29,5  94,9  38,7 18,8   115,7 120,0 116,0

VIII. 41,3 52,5  100,0  106,2 105,2   25,3 124,0 169,0

IX. 10,1 40,3  57,0  15,3 82,3   33,8 26,0 100,0

X. 71,3 37,7  18,7  26,8 32,3   30,9 70,0 26,0

XI. 30,4 37,6  47,4  27,5 57,6   38,6 65,0 74,0

XII. 22,3 34  130,0  7,1 28,8   60,8 113,0 49,0

Σ 361,6 557 769,9  579,1  625,3  590,0  875,0 1066,0

Diagram č.2: Priemerné ročné úhrny zrážok za sledované obdobie - Želiezovce

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 20100

200

400

600

800

1000

1200

rok

zráž

ky /

mm

/

Tabuľka č.4: Priemerná mesačná a ročná rýchlosť vetra (pozorovacia stanica

Želiezovce)

Mesiacpriemerná rýchlosť vetra (m.s-1)

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

I. 1 1,6 1,7  1,5  2,4   3,0 3,1 2,2

II. 1,3 2,2  1,9  1,7 2,3  2,0  1,3 1,8

III. 1,6 2  2,1  2,1 2,5   2,6 2,4 2,1

42

IV. 2,6 1,8  2,0  2,1 1,8   2,3 1,7 2,2

V. 1,9 1,8  1,9  1,8 2,0   1,7 1,8 1,7

VI. 1,7 1,3  1,5  1,6 1,6   1,4 1,3 1,5

VII. 2,1 1,7  1,4  1,3 2,3   1,8 1,9 1,8

VIII. 1,4 1,8  1,9  1,8  1,5  1,7 1,5 1,4

IX. 1,5 1,4  1,3  1,8 2,0   1,6 1,8 1,4

X. 1,6 1,6  2,1  2,3 1,5   1,9 2,0 1,8

XI. 1,9 2,5  2,0  2,3 2,5   2,6 2,4 2,9

XII. 2,1 1,5  1,1  1,7  1,4 2,4  2,1 2,0

priemer:

1,73 1,77  1,74 1,83  1,98  2,28  1,94 1,82

3.2 Analýza doterajšieho vývoja a súčasného stavu poľnohospodárskeho

pôdneho fondu

Analýzu, súčasný stav a zároveň percentuálne zvyšovanie výmery pôdneho

fondu v priebehu sledovaného obdobia striedania plodín v poľnohospodárskom podniku

FARMA HURBANOVCE, SHR Ing. Jozef Mechura so sídlom v Dedinke, okres Nové

Zámky uvádza nasledovná tabuľka:

Tabuľka č.5:

Rok Orná pôda Poľnohospodárska pôdaha % ha %

2003 575 100 588 1002004 707,44 123,03 720,44 122,522005 707,44 123,03 720,44 122,522006 787,96 137,04 800,96 136,222007 787,96 137,04 800,96 136,222008 787,96 137,04 800,96 136,222009 787,96 137,04 800,96 136,222010 861,98 149,91 874,98 148,81

Diagram č.3: Grafické znázornenie postupu obhospodarovanej plochy ornej pôdy

43

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

0100200300400500600700800900

rok

vým

era

/ha/

3.3 Štruktúra hlavných poľnohospodárskych plodín za sledovaných osem

rokov

Tabuľka č.6: Štruktúra hlavných poľnohospodárskych plodín v rokoch 2003 až 2010

 

Pšenica letná forma ozimná

Kukurica siata na zrno

Jačmeň siaty jarný

Kapusta repková pravá

Raž ozimn

á

Slnečnica ročná

Ovos

siaty

Jačmeň siaty

ozimný

2003

ha 240,56 64,41 84,98 0 0 185,05 0 0

% 41,84 11,2 14,78 0 0 32,18 0 0

2004

ha 143,56 164,95 127,02 100,01 39,46 132,44 0 0

% 20,29 23,32 17,95 14,14 5,58 18,72 0 0

2005

ha 262,45 87,4 40 102,02 45,1 170,47 0 0

% 37,1 12,35 5,65 14,42 6,38 24,1 0 0

2006

ha 208,39 230,67 126,9 0 0 214,23

7,77 0

%26,45 29,27 16,1 0 0 27,19

0,99 0

2007

ha 214,23 182,02 124,82 204,09 62,8 0 0 0

% 27,19 23,1 15,84 25,9 7,97 0 0 0

2008

ha 305,59 65 84,77 252,08 0 80,52 0 0

% 38,78 8,25 10,76 31,99 0 10,22 0 0

200 h 398,37 102,02 53,52 133,20 0 100,85 0 0

44

9a% 50,55 12,95 6,80 16,90 0 12,80 0 0

2010

ha 282,06 203,91 0 141,52 0 173,81 0 45,52

% 33,31 24,08 0 16,71 0 20,53 0 5,38

Tabuľka č.7: Striedanie plodín na jenotlivých poliach v rokoch 2006 až 2010

p.č. Názov pozemkuVýmera

(ha) 2006 2007 2008 2009 2010

1. Tankoš - kuríny 40,01 pšenica repka pšenica kukurica pšenica

2. Tankoš - dub 25,01 kukurica jačmeň repka pšenica kukurica

3. Tankoš - vodáreň 47,94 kukurica jačmeň repka pšenica kukurica

4. Pivničky 25,42 pšenica repka pšenica jačmeň j. jačmeň o.

5. Nad Belanom 20,1 pšenica repka pšenica jačmeň j. jačmeň o.

6. 615/2 18,36 slnečnica pšenica repka pšenica kukurica

7. Soboňove 4,3 pšenica kukurica pšenica slnečnica pšenica

8. Hrušťačka 20,1 kukurica jačmeň repka pšenica kukurica

9. Berček 30 jačmeň kukurica pšenica repka pšenica

10. Pereše 36 slnečnica pšenica jačmeň repka pšenica

11. Nad agačinou 8 slnečnica pšenica jačmeň jačmeň pšenica

12. Pod Agačinou 25 slnečnica pšenica kukurica pšenica repka

13. Vedľa agačiny 36 slnečnica pšenica jačmeň pšenica repka

14. Dlhé 40 slnečnica pšenica kukurica slnečnica pšenica

15. Cvik 25 slnečnica pšenica repka pšenica slnečnica

16. Pod vedením 24 kukurica jačmeň repka pšenica slnečnica

17. Malý piesnik 33,1 kukurica kukurica pšenica repka pšenica

18. Tatárske 62,8 jačmeň raž repka pšenica slnečnica

19. 8 ha 7,77 ovos jačmeň repka pšenica ĎTM

20. 5 ha 4,77 slnečnica pšenica jačmeň pšenica ĎTM

21. Krátke 56,55 pšenica repka pšenica slnečnica pšenica

22. Gelerka 21,1 slnečnica pšenica repka pšenica kukurica

23. Kukanbreh 62,01 pšenica repka pšenica kukurica slnečnica

24. Kolta 80,52 kukurica kukurica slnečnica pšenica repka

25. Murárove 14 jačmeň kukurica pšenica repka pšenica

26. Zajacove 20,1 jačmeň kukurica pšenica repka pšenica

27. Fejtovské 71,4 kukurica

45

Diagram č.4: Grafické znázornenie štruktúry pestovaných poľných plodín v roku 2010

(čísla sú uvádzané v %)

Pšenica letná forma ozimná; 33.31

Kukurica siata na zrno; 24.08

Kapusta repková pravá; 16.71

Slnečnica ročná; 20.53

Jačmeň siaty ozimný; 5.38

46

4 Návrh nových osevných postupov

4.1 Návrh rozmiestnenia, výmery a nových osevných postupov na základe

blokácie a delenia honov

Pri návrhu výmery jednotlivých honov sme vychádzali z blokácie menších

honov a rozdelenia väčších súčasných honov s prihliadnutím na špecifické pôdne

podmienky. Na základe spomenutých okolností sme navrhli dva osevné postupy

nasledovne:

ROTÁCIA A

- 9 honový osevný postup

- priemerná veľkosť honu je 46,15 ha

ROTÁCIA B

- 9 honový osevný postup

- priemerná veľkosť honu je 47,94 ha

ROTÁCIA A

hon A-I. o výmere 45 ha vznikol rozdelením honu Kolta (80,52 ha)

hon A-II. o výmere 45,07 ha vznikol blokáciou zvyšnej časti honu Kolta (35,52

ha) a časťou honu Krátke (56,55 ha) o výmere 9,55 ha.

hon A-III. o výmere 44,50 ha vznikol rozdelením honu Kukanbreh (62,01 ha)

hon A-IV. o výmere 44,50 ha vznikol blokáciou zvyšnej časti honu Kukanbreh

(17,51 ha) a časťou honu Fejtovské (71,40 ha) o výmere 26,99 ha.

hon A-V. o výmere 44,41 ha vznikol rozdelením honu Fejtovské (71,4 ha)

hon A-VI. o výmere 47 ha vznikol rozdelením honu Krátke (56,55 ha)

47

hon A-VII. o výmere 49 ha vznikol blokáciou honov Cvik (24 ha) a Pod

vedením (25 ha)

hon A-VIII. o výmere 47,95 ha vznikol rozdelením honu Tatárske (62,8 ha)

hon A-IX. o výmere 47,95 ha vznikol blokáciou zvyšnej časti honu Tatárske

(14,85 ha) a honu Malý piesnik (33,1 ha)

ROTÁCIA B

hon B-I. o výmere 47,94 ha zostal nezmenený ako T-vodáreň

hon B-II. o výmere 47,46 ha vznikol blokáciou honov 615/2 (18,36 ha), Gelerka

(21,1 ha) a Nad agačinou (8 ha)

hon B-III. o výmere 50,5 ha vznikol blokáciou honu Dlhé (40 ha) a časťou honu

Vedľa agačiny (36 ha) o výmere 10,5 ha

hon B-IV. o výmere 50,5 ha vznikol blokáciou zvyšnej časti honu Vedľa

agačiny (25,5 ha) a honu Pod agačinou (25 ha)

hon B-V. o výmere 50 ha vznikol blokáciou honov Pereše (36ha) a honu

Murárove (14 ha)

hon B-VI. o výmere 50,1 ha vznikol blokáciou honov Berček (30 ha) a Zajacové

(20,1 ha)

hon B-VII. o výmere 45,52 ha vznikol blokáciou honov Nad Belanom (20,1 ha)

a honu Pivničky (25,42 ha)

hon B-VIII. o výmere 45,1 ha vznikol blokáciou honov Hrušťačka (20,1 ha)

a časťou honu T-kuríny (40,01 ha) o výmere 25 ha

hon B-IX. o výmere 44,32 ha vznikol blokáciou zvyšnej časti honu T-kuríny

(15,01 ha), honu T-dub (25,01 ha) a honu Soboňové (4,3 ha)

Jednotlivé rotácie znázorňuje mapa 2 v prílohách.

48

4.2 Súčasné zastúpenie jednotlivých plodín podľa nových honov a návrh

osevných postupov

Tabuľka č.8: Rotácia A

Označenie honuVýmera

/ha/Súčasná plodina Definitívny osevný postup

A-I. 45,00 Pšenica tvrdá Ďatelina lúčna

A-II. 45,07Pšenica tvrdá / Jačmeň ozimný

Raž ozimná

A-III. 44,50 Pšenica letná f. ozimná Kapusta repková pravá

A-IV. 44,50Pšenica letná f. ozimná / Slnečnica

Pšenica letná f. ozimná

A-V. 44,41 Slnečnica Hrach siaty

A-VI. 47,00 Jačmeň ozimný Pšenica letná f. ozimná

A-VII. 49,00Pšenica letná f. ozimná / Jačmeň jarný

Jačmeň ozimný

A-VIII. 47,95 Pšenica letná f. ozimná Slnečnica

A-IX. 47,95 Pšenica letná f. ozimná Jačmeň jarný s podsevom

Tabuľka č.9: Rotácia B

Označenie honuVýmera

/ha/Súčasná plodina Definitívny osevný postup

B-I. 47,94 Kukurica na zrno Mätonoh mnohokvetý

B-II. 47,46 Kukurica na zrno Jačmeň jarný

B-III. 50,50Kukurica na zrno / Pšenica letná f. ozimná

Jačmeň ozimný

B-IV. 50,50 Pšenica letná f. ozimná Kapusta repková pravá

B-V. 50,00Kukurica na zrno / Mätonoh mnohokvetý

Jačmeň jarný / Pšenica letná f. ozimná

B-VI. 50,10 Kukurica na zrno Hrach siaty

B-VII. 45,52 Kapusta repková Pšenica letná f. ozimná /

49

pravá / Kukurica na zrno

Jačmeň jarný

B-VIII. 45,10Kapusta repková pravá / Kukurica na zrno

Kukurica na zrno

B-IX. 44,32Kapusta repková pravá / Jačmeň jarný

Jačmeň jarný s podsevom

4.3 Návrh definitývnych osevných postupov

Navrhnuté definitívne osevné postupy:

Rotácia A:

1. Ďatelina lúčna

2. Raž siata ozimná

3. Kapusta repková pravá

4. Pšenica letná forma ozimná

5. Hrach siaty

6. Pšenica letná forma ozimná

7. Jačmeň siaty ozimný

8. Slnečnica ročná

9. Jačmeň jarný s podsevom

Rotácia B:

1. Mätonoh mnohokvetý

2. Jačmeň siaty jarný

3. Jačmeň siaty ozimný

4. Hrach siaty

5. Pšenica letná forma ozimná

6. Kapusta repková pravá

7. Pšenica letná forma ozimná

8. Kukurica siata na zrno

9. Jačmeň jarný s podsevom

50

Tabuľka č.10: Zastúpenie jednotlivých plodín podľa nových osevných postupov

PlodinaVýmera

ha %

Pšenica letná forma ozimná 187,02 22,09

Jačmeň siaty jarný s podsevom 92,27 10,90

Jačmeň siaty ozimný 99,50 11,75

Raž siata ozimná 45,07 5,32

Kukurica siata na zrno 45,10 5,33

Slnečnica ročná 47,95 5,66

Kapusta repková pravá 94,60 11,17

Hrach siaty 94,91 11,21

Ďatelina lúčna 45,00 5,31

Mätonoh mnohokvetý 47,94 5,66

Jačmeň jarný 47,46 5,60

51

5 Výsledky a ich hodnotenie

Nasledovná tabuľka uvádza rozptyl v zastúpení jednotlivých plodín v štruktúre

rastlinnej výroby v rokoch 2003 až 2010

Tabuľka č.11

PlodinaRozptyl v zastúpení jednotlivých plodín

(%)

Priemerné zastúpenie jednotlivých plodín

(%)

Pšenica letná forma ozimná 20,29 – 50,55 34,44

Kukurica siata na zrno 8,25 – 29,27 18,07

Jačmeň siaty jarný 0 – 17,95 10,99

Kapusta repková pravá 0 – 31,99 15,01

Raž ozimná 0 – 7,97 2,49

Slnečnica ročná 0 – 32,18 18,22

Ovos siaty 0 – 0,99 0,12

Jačmeň siaty ozimný 0 – 5,38 0,67

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že štruktúra pestovaných plodín nie je

najvhodnejšia. Je tu vysoké zastúpenie plodín zo skupiny spotrebiteľov uhlíkatých hmôt

(kukurica siata na zrno, kapusta repková pravá, slnečnica ročná), ktoré tvoria vysoko

prevažnú časť pestovaných plodín. Viacročné krmoviny sa vôbec nevyskytujú.

Zastúpenie neutrálnych plodín (obilniny) je pomerne vysoké, v niektorých prípadoch

spolu aj 70%.

Tabuľka č.12: Priemerné dosahované úrody v rokoch 2003 až 2010

Plodinaφ úrody (t.ha-1)

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Pšenica letná forma ozimná

5,5 5,2 5 5,4 4,9 6 5,3 6,1

Kukurica siata na zrno 6,4 6,1 7,6 7,7 7,1 9 7,5 8,5

52

Jačmeň siaty jarný 4,4 4,7 4,6 4,4 4 3,3

Kapusta repková pravá

2,2 3,2 3,2 3,2 2,1 1,5

Raž ozimná 4,2 4,5 3,8

Slnečnica ročná 2,6 2,1 2,7 2,6 3,4 2,6 2,8

Ovos siaty 3,1

Jačmeň siaty ozimný 4,8

Rozptyl úrod jednotlivých plodín a priemerné dosahované úrody za sledované

obdobie celkom pri jednotlivých hlavných poľnohospodárskych plodinách s ohľadom

na ich výmeru uvádza nasledovný diagram a následne aj tabuľka (vyhodnotená

váženým aritmetickým priemerom). Ako je možné vidieť tak úrody značne kolíšu čo by

sme mohli pripísať či už nevhodnému osevnému postupu, nepriazny pestovateľského

ročníka a mnohým ďalším faktorom, ktoré ovplyvňujú úrodotvorné prvky a tým aj

úrody jednotlivých plodín.

Diagram č.5: Priemerné úrody za sledované obdobie 2003 až 2010

Pšenica

letná f

orma o

zimná

Kukuric

a siat

a na z

rno

Jačmeň

siaty

jarný

Kapusta

repko

vá prav

á

Raž ozim

ná

Slnečn

ica ro

čná

Ovos s

iaty

Jačmeň

siaty

ozimný

012345678

úrod

a /t

.ha-

1/

Tabuľka č.13: Rozptyl úrod a priemerné úrody v rokoch 2003 až 2010

PlodinaRozptyl úrod jednotlivých

plodín (t.ha-1)

φ úrody za sledované obdobie

(t.ha-1)

Pšenica letná forma ozimná 4,9 – 6,1 5,5

Kukurica siata na zrno 6,1 – 9 7,5

Jačmeň siaty jarný 3,3 – 4,7 4,2

53

Kapusta repková pravá 1,5 – 3,2 2,6

Raž ozimná 3,8 – 4,5 4,2

Slnečnica ročná 2,1 – 3,4 2,7

Ovos siaty 3,1 3,1

Jačmeň siaty ozimný 4,8 4,8

Z uvedených údajov v tabuľke vyplýva, že úrody takmer všetkých plodín sú

veľmi nestabilné a nevyrovnané v sledovanom 8 – ročnom období. Priemerné úrody

jednotlivých plodín sú dobré, dokonca niektoré sú aj vyššie priemerné úrody než

primerané daným agroklimatickým podmienkam. Vysoké úrody poskytovala najmä

kapusta repková pravá,, kde v rokoch 2005, 2007 a 2008 dosiahli priemerné úrody cca

3,2 t.ha-1. Vysoké a kvalitné úrody dosahovali v posledných rokoch podobne pšenica

letná forma ozimná a kukurica siata na zrno. Najvyššia úroda slnečnice ročnej bola

zaznamená v roku 2008 kedy dosiahla 3,4 t.ha-1.

V poľnohospodárskom podniku FARMA HURBANOVCE, SHR – Ing.Jozef

Mechura sa osevné postupy nevyužívajú, využíva sa iba striedanie plodín. Podnik

strieda v prevažnej miere iba obilniny a olejniny, z dôvodu špecializácie výlučne na

rastlinnú výrobu. Najviac sa v štruktúre osevu vyskytuje pšenica letná forma ozimná,

ktorej sa postupne vyrovnáva kapusta repková pravá.

U niektorých plodín je možné spozorovať, že ich časté pestovanie niekoľko

rokov po sebe má za následok práve nižšie úrody alebo dokonca zhoršenie kvality pôdy

nehovoriac o vyšších nákladoch na ochranu rastlín. Napr. sa vyskytlo pestovanie

pšenice letnej formy ozimnej na niektorých honoch aj tri roky po sebe, čo by som

nepovažoval za najsprávnejšie. Na týchto honoch sa prejavovalo zvyšovanie

zaburinenosti pôdy a väčší výskyt škodcov a chorôb.

Pre najviac pestovanú pšenicu letnú formu ozimnú sa ako najvhodnejšia

predplodina osvedčila kapusta repková pravá, kde sa dosahovali nadpriemerné úrody.

Jeden rok bola skúšaná na časti jedného honu sója fazuľová ako predplodina pre pšenicu

letnú formu ozimnú a výsledky boli nad očakávania, kde úroda pšenice dosiahla

hodnotu 10,8 t z ha. Pre pšenicu letnú formu ozimnú všeobecne platí, že stabilnú

produkciu zabezpečuje dobrá odroda, pestovanie na poliach s dostatočnou zásobou

pôdnej vlahy a dostatok prijateľného dusíka v pôde.

54

V sledovanom 8 – ročnom období možno spozorovať, že štruktúra pestovaných

poľnohospodárskych plodín nie je najvhodnejšia. Pri úrodách takmer všetkých

poľnohospodárskych plodín je vidieť, že sú pomerne nestabilné a nevyrovnané počas

celého sledovaného obdobia. Pri zohľadňovaní priemerných úrod ale však nesmiem

zabudnúť podotknúť, že 85% honov sa nachádza medzi hájmi a lesmi, čo tiež skresľuje

výsledky kvôli poškodzovaniu porastov divou zverou. Približne primerané úrody

dosahovala pšenica letná forma ozimná a v posledných rokoch sa veľmi dobre

ukazovali výsledky pestovania pri kapuste repkovej pravej. Uspokojivé sú aj úrody

slnečnice a v niektorých rokoch aj kukurice.

Dosahované úrody neodzrkadľujú iba úroveň hospodárenia v daných

agroklimatických podmienkach, ale aj ďalšie dôležité prvky, ktoré ho významne

ovplyvňujú, ako napr. celková ekonomická situácia, vzťah štátnej politiky a dnes už aj

politiky Európskej únie k poľnohospodárstvu a pod. Tieto prvky významne obmedzujú

intenzitu hospodárenia na pôde, čím znižujú nie len úrody, ale aj ich stabilitu. Ak

k tomu pristúpia extrémne výkyvy počasia ako napr. búrky, ľadovec, sucho a pod., tieto

uvádzané problémy sa vysoko preukazne zvýraznia. Samozrejme, že s týmto veľmi

úzko spolupôsobí aj nižšia agronomická disciplína, napr. v neuplatňovaní

najefektívnejšieho a najracionálnejšieho opatrenia, ktorým je práve osevný postup.

Správnym striedaním plodín v osevnom postupe sa pozitívne ovplyvňujú

základné požiadavky rastlín na agroekologické podmienky a dosahuje sa lepšia výrobno

– ekonomická úroveň v poľnohospodárskom podniku, čo by mohlo znamenať v každom

jednom podniku nielen trvalé udržanie rovnovážneho stavu poľnohospodárskej sústavy,

ale i lepšie predpoklady do budúcnosti z hľadiska ekonomického ale i ekologického.

55

6 Diskusia

Z prírodovedeckého, ekologického a fytocenologického hľadiska je známe, že

len výnimočne sa vyskytujú porasty jedného druhu rastlín. V prírodných

agroekosystémoch prevláda značná rozmanitosť v zastúpení jednotlivých druhov. Vždy

je to spoločenstvo viacerých druhov, pričom je známe, že čím viac druhov rastlín toto

spoločenstvo tvorí, tým je ekosystém z hľadiska produkcie stabilnejší.

Otázky striedania plodín ako regulačného faktora pôdnej úrodnosti sa stali

predmetom výskumu. Z početných krátkodobých i dlhodobých poľných pokusov

uskutočnených v rozličných pôdno – klimatických podmienkach a krajinách vyplynulo,

že pri striedaní plodín sa všade oproti monokultúre dosahujú vyššie úrody. Taktiež sa

zistil značný vplyv osevných postupov na celkovú produkčnú schopnosť výrobného

územia (LÍŠKA, KOLLÁR, 1992).

Osevné postupy patria medzi najstaršie a súčasne najvýznamnejšie

agrotechnické opatrenia v poľnohospodárskej výrobe, o čom svedčí nielen rad

historických faktov, ale aj stabilnejšie úrody poľných plodín (ŠKODA, 2001).

Na pôdach s vyššou úrodnosťou sú väčšie možnosti koncentrácie plodín, najmä

obilnín, avšak ani na týchto pôdach nie je možné ich zastúpenie neobmedzene zvyšovať.

Biologická vyťaženosť štruktúry plodín je aj na týchto pôdach opodstatnená (DEMO,

1991).

KUDRNA (1979) vypracoval ucelenú teóriu o vplyve striedania plodín na

bioenergetický potenciál a výšku úrod pestovaných plodín. Podľa nej striedanie plodín

ovplyvňuje množstvo aktívnych povrchov v pôde a tým aj koncentráciu solí okolo nich.

Pri zvyšovaní obsahu množstva organickej hmoty sa na nej môže viazať väčšie

množstvo chemických prvkov. V rámci osevných postupov dochádza pri zaradení

zdrojov uhlíka k značnému zvýšeniu bioenergetického potenciálu. Po zdrojoch uhlíka sa

56

zaraďujú spotrebitele, ktoré postupne znižujú bioenergetický potenciál na určité

minimum. Po dosiahnutí minima je potrebné na obnovu bioenergetického potenciálu

znova zaradiť zdroje uhlíka. Vplyv spotrebiteľov a zdrojov uhlíka musí byť

v rovnováhe. Tento jav KUDRNA (1979) nazýva princípom ekvivalencie zdrojov

a spotrebiteľov uhlíka.

DEMO a i., (1994) chápu jednoročné krmoviny ako kumulátory, lebo svojimi

fulvokyselinami spôsobujú v rizosfére intenzívnu migráciu prvkov a pri ďalšom raste sa

v dôsledku toho znižuje možnosť ich využitia. Preto musia byť v presnom pomere

s viacročnými krmovinami a krmovinami mačinového fondu, ktoré naopak pôsobia ako

stabilizátory minerálnych živín a funkcie mikróbnych spoločenstiev.

Súčasná štruktúra poľnohospodárskych plodín v poľnohospodárskom podniku

FARMA HURBANOVCE, SHR – Ing. Jozef Mechura nezodpovedá podmienkam pre

udržanie rovnovážneho stavu poľnohospodárskej sústavy z hľadiska pomeru zdrojov,

neutrálnych plodín a spotrebiteľov uhlíka a bolo by potrebné navrhnúť novú štruktúru

plodín a tieto plodiny zostaviť do vhodných osevných postupov. V sledovanom 8 –

ročnom období možno spozorovať, že štruktúra pestovaných poľnohospodárskych

plodín nie je najvhodnejšia. Pri úrodách takmer všetkých poľnohospodárskych plodín je

vidieť, že sú pomerne nestabilné a nevyrovnané počas celého sledovaného obdobia. Pri

zohľadňovaní priemerných úrod ale však nesmiem zabudnúť podotknúť, že 85% honov

sa nachádza medzi hájmi a lesmi, čo tiež skresľuje výsledky kvôli poškodzovaniu

porastov divou zverou. Približne primerané úrody dosahovala pšenica letná forma

ozimná a v posledných rokoch sa veľmi dobre ukazovali výsledky pestovania pri

kapuste repkovej pravej. Uspokojivé sú aj úrody slnečnice a v niektorých rokoch aj

kukurice.

Dosahované úrody neodzrkadľujú iba úroveň hospodárenia v daných

agroklimatických podmienkach, ale aj ďalšie dôležité prvky, ktoré ho významne

ovplyvňujú, ako napr. celková ekonomická situácia, vzťah štátnej politiky a dnes už aj

politiky Európskej únie k poľnohospodárstvu a pod. Tieto prvky významne obmedzujú

intenzitu hospodárenia na pôde, čím znižujú nie len úrody, ale aj ich stabilitu. Ak

k tomu pristúpia extrémne výkyvy počasia ako napr. búrky, ľadovec, sucho a pod., tieto

uvádzané problémy sa vysoko preukazne zvýraznia. Samozrejme, že s týmto veľmi

úzko spolupôsobí aj nižšia agronomická disciplína, napr. v neuplatňovaní

najefektívnejšieho a najracionálnejšieho opatrenia, ktorým je práve osevný postup.

57

Záver

Osevné postupy sú hlavným agroekologickým opatrením, pričom

využívame účelne striedanie plodín a schopnosti niektorých druhov kultúrnych rastlín

priaznivo pôsobiť na fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy.

V poľnohospodárskom podniku FARMA HURBANOVCE, SHR – Ing. Jozef

Mechura sa osevné postupy nepoužívajú, skôr sa využíva iba voľné striedanie plodín.

Celkové zhodnotenie výsledkov by sme mohli zhrnúť do nasledovných bodov:

Voľné striedanie je relatívne dobré z hľadiska druhov  pestovaných

poľných plodín,

v niektorých prípadoch sa dlho na tom istom pozemku vyskytuje pšenica

letná forma ozimná a kukurica siata na zrno, čo negatívne ovplyvňuje

zvýšenú zaburinenosť trvácimi burinami a zvýšený výskyt chorôb

a škodcov,

kapustu repkovú pravú by sme nemali pestovať 2-4 roky na tom istom

pozemku,

najvhodnejšími predplodinami pre najviac využívanú pšenicu letnú

formu ozimnú sa javila kapusta repková pravá a sója fazuľová, aj keď

v tomto prípade so sójou išlo iba o malý pokus pestovateľa,

v štruktúre pestovaných plodín je nízke zastúpenie zdrojov a vysoké

zastúpenie neutrálnych plodín,

priemerné dosahované úrody za 8 – ročné sledované obdobie sú

primerané, (v niektorých rokoch aj vyššie), daným agroklimatickým

podmienkam pri takmer všetkých pestovaných plodinách

dosahované úrody všetkých plodín sú veľmi nestabilné a v značnom

rozsahu kolíšu

Cieľom navrhnutých osevných postupov je zabezpečenie rovnováhy medzi

zdrojmi a spotrebiteľmi uhlíka v poľnohospodárskej sústave.

Súčasná štruktúra poľnohospodárskych plodín v poľnohospodárskom podniku

Ing. Jozef Mechura – SHR, Farma Hurbanovce nezodpovedá podmienkam pre udržanie

rovnovážneho stavu poľnohospodárskej sústavy z hľadiska pomeru zdrojov,

neutrálnych plodín a spotrebiteľov uhlíka.

58

V nových osevných postupoch sme okrem zmeny honov navrhli aj zmenu

štruktúry plodín. Znížili sme podiel spotrebiteľov na približne 20%, podiel zdrojov sme

zvýšili na 11% a zvyšných 69% sme navrhli osiať neutrálnymi plodinami. V osevnom

postupe síce prevláda negatívna bilancia, ale je možné s určitosťou povedať, že sme túto

bilanciu oproti pôvodnému stavu zlepšili. Ďatelinu lúčnu budeme pestovať tak na seno

ako aj na semeno za účelom predaja. Podobne budeme využívať aj porast mätonohu

mnohokvetého.

Správnym striedaním plodín sa ovplyvňujú základné požiadavky rastlín na

agroekologické podmienky (dostatok vody a živín v pôde, ochrana voči burinám,

škodcom, chorobám) a dosahuje sa lepšia výrobno – ekonomická úroveň

poľnohospodárskeho podniku.

Vo všetkých osevných postupoch navrhujeme dôkladné zaorávanie

pozberových zvyškov s vybilancovaným dohnojovaním minerálnymi hnojivami.

59

Zoznam použitej literatúry

1. GIGĽAR, J. – MACÁK, M. – MAJERNÍK, F. a i.: Všeobecná rastlinná výroba. Nitra:

Edičné stredisko SPU, 1998. 160s. ISBN 80-7137-546-2

2. GIGĽAR, J. – POSPÍŠIL, R. – SMATANA, J.: Všeobecná rastlinná výrob. 3.

doplnené. vyd. Nitra: Edičné stredisko SPU, 1997. 102 s. ISBN 80-7137-401-6

3. ČERNUŠKO, K. – LACKO-BARTOŠOVÁ, M. – LÍŠKA, E. – SMATANA, J.:

Všeobecná rastlinná výroba. Nitra: Edičné stredisko VŠP, 1993. 146 s. ISBN 80-7137-

118-1

4. DEMO, M. a i.: Poľnohospodárske sústavy. Nitra: Edičné stredisko VŠP, 1991. 261

s. ISBN 80-85175-80-0

5. DEMO, M. a i.: Projektovanie poľnohospodárskych sústav. Nitra: Edičné stredisko

VŠP, 1994. 206 s. ISBN 80-7137-174-2

6. DŽATKO, M. – ILAVSKÁ, B. 2005. Metodická príručka: Využívanie výsledkov

hodnotenia pôd a územia pre projektovanie pozemkových úprav a ochranu

poľnohospodárskej pôdy. Bratislava : VUPaOP, 2005.

7. FÁBRY, A. a kol.: Řepka, pěstovaní, využití, ekonomika. Praha: ProfiPress, 2007, s.

69 – 71, ISBN 978-80-86726-26-7

8. HALÁS, L.: Agronomické kritériá pre hodnotenie agrochemických rozborov pôd od

roku 2000. Zvolen: ÚKSUP, 2000. 10s.

9. KOVÁČ, K.: Potláčanie škodcov. In: Striedanie plodín a jeho ekologické

a ekonomické aspekty. Nitra: 1994. 86 – 87 s. ISBN 80-236-0056-7

10. KOVÁČ, K.: Regulácia burín. In: Striedanie plodín a jeho ekologické a ekonomické

aspekty. Nitra: 1994. 86 s. ISBN 80-236-0056-7

11. KOVÁČ, K.: - JURČOVÁ, O. – VILČEK, J.: Osevné postupy. Nitra: Edičné

stredisko SPU, 1997. 81 s. ISBN 80-7137-369-9

12. KOVÁČ, K. a i.: Všeobecná rastlinná výroba. Nitra: Edičné stredisko SPU, 2003.

335 s. ISBN 80-8069-136-3

13. KRAUSKO, A. a i.: Špeciálna rastlinná výroba (Strukoviny, olejniny, špeciálne

plodiny). Nitra: Edičné stredisko VŠP, 1995. 159 s. ISBN 80-7137-192-0

14. KUDRNA, K.: Zemědělské soustavy. Praha: SZN, 1979. 703 s.

60

15. KVĚCH, O.: Moderní spôsoby střídaní plodín. Praha: Institut pro vzdelávání. prac.

v zem. a výživě, 1974. 138 s.

16. KVĚCH, O. a i.: Osevní postupy. Praha: SZN, 1985. 203 s.

17. LÍŠKA, E. a i.: Základy poľnohospodárskych sústav. Nitra: Edičné stredisko VŠP,

1990. 142 s. ISBN 80-85175-53-3

18. LÍŠKA, E. – KOLLÁR, B.: Striadanie plodín a osevné postupy. Nitra: Edičné

stredisko VŠP, 1992. 157 s. ISBN 80-7137-022-3

19. LÍŠKA, E a kol. 2008. Všeobecná rastlinná výroba. Nitra : Edičné stredisko VŠP,

2008, 334- 383 s. ISBN 978-80-552-0016-3

20. PETR, J. a kol.: Žito a tritikale. Praha: ProfiPress, 2008, s. 13-14, ISBN 978-80-

86726-29-8

21. PETŘÍKOVÁ, V. a i.: Energetické plodiny. Praha: ProfiPress, 2006, s. 25 – 28,

ISBN 80-86726-13-4

22. POSPÍŠIL, R.: Projektovanie osevných postupov a poľnohospodárskych sústav.

Nitra: Edičné stredisko SPU, 1999. 159 s. ISBN 80-7137-705-8

23. POSPÍŠIL, R – LÍŠKA, E. – KOVÁČ, K.: Osevné postupy. Nitra: NOI, 1999. 84 s.

ISBN 80-85330-61-X

24. PRASLIČKA, J.: Význam striedania plodín pri ochrane rastlín proti škodcom. In:

Striedanie plodín a jeho ekologické a ekonomické aspekty. Nitra: 1994. 60 – 63 s. ISBN

80-236-0056-7

25. SMATANA, J. a i.: The influence of soil tillage on soil moisture parameters under

cropping of maize. In: Lucrari stincifice Universitates de Stinje Agronomice si

Medicina Veterinara – Timisoara: Red. Revistelor Agricole. Vol. 39, partea II-a, 2007,

s. 253 – 258. ISSN 1221 - 5279

26. ŠKODA, V.: Význam osevných postupov pro naše součastné zemědělstvý. In: Uroda,

príloha: Téma měsíce, roč. IL, 2001, č. 11, s.6 – 7. ISSN 0139-6013

27. VENÉNI, M. – ŠKULTÉTY, M. – DANČÍK, J.: Pestovanie a využitie medziplodín.

Bratislava: Príroda, 1985. 121 s.

28. VUPOP, 2000. Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska. Bazálna

referenčná taxonómia. Bratislava : ES VUPaOP, 2000.

29. VYMĚTAL, V. – ŘÍMOVSKÝ, K.: Zemědělské soustavy. Brno: Edičné strediskoVŠZ,

1982. 65 s.

61

30. ZIMOLKA, J. a kol.: Kukuřice – hlavní a alternativní úžitkové směry. Praha:

ProfiPress, 2008, s. 57 – 59, ISBN 978-80-86726-31-1

31. ZIMOLKA, J. a kol.: Ječmen – formy a užitkové směry v České republice. Praha:

ProfiPress, 2006, s. 47 – 48, ISBN 80-86726-18-5

32. ZIMOLKA, J. a kol.: Pšenice, pěstovaní, hodnocení a užití zrna. Praha: ProfiPress,

2005, s. 21, 115 – 117, ISBN 80-86726-09-6

33. Podkladové materiály 2003 – 2011: poľnohospodárky podnik Farma Hurbanovce,

Ing. Jozef Mechura.

34. Podkladové materiály 2003 – 2010: pozorovacia stanica Želiezovce, okres Levice.

35. Podkladové materiály: katastrálne mapy, Ing. Ladislav Valkay

36. Osevné postupy 2003, Dustupné na:

www.biospotrebitel.sk/slovnik/vyznam-slova/15/osevne-postupy.htm

37. Ekologické prístupy v pestovaní plodín, 2000, Dostupné na:

www.kekule.science.upjs.sk/ekologia/trendy/ekopri.htm

38. Štruktúra plodína osevný postup, 2000, Dostupné na:

www.kekule.science.upjs.sk/ekologia/trendy/ekopri.htm#t1

39. Osevní postupy, 2002, Dostupné na: www.max.af.czu.cz/~vlami/svr/kap_07.pdf

40. Pozemkový úrad / Dedinka, 2007, dostupné na:

http://www.pozemkovyurad.sk/index.php?start&choice=7&office=25&sbm=15

41. Chemické vlastnosti pôdy, Dostupné na:

www.fpv.umb.sk/~vzdchem/KEGA/TUR/PODA/Poda04.htm#P41

62

Prílohy

Príloha č.1: Mapa súčasného osevu 2011

63

Príloha č.2: Mapa rotácii

64

Príloha č.3: Mapa honov navrhnutých osevných postupov

65

Príloha č.4: Fotopríloha – farma, kolektív pracovníkov, Ing. Jozef Mechura

66