crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/.../s/ece29e30c7b849e3998ffdd0fb83420b.docx · web viewbakalárska...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTUDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
1131190
ANALÝZA SOCIOEKONOMICKÝCH JAVOV VO VYBRANOM ÚZEMÍ Z HĽADISKA VYUŽÍVANIA ÚZEMIA
2011 Simona Švecová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTUDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
ANALÝZA SOCIOEKONOMICKÝCH JAVOV VO VYBRANOM ÚZEMÍ Z HĽADISKA VYUŽÍVANIA ÚZEMIA
BAKALÁRSKA PRÁCA
Študijný program: Environmentálne manažérstvo
Študijný odbor: 1615700 Environmentálny manažment
Pracovisko (katedra): Katedra ekologie
Vedúci bakalárskej práce: Ing. Končeková Lýdia PhD.
NITRA 2011 SIMONA ŠVECOVÁ
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Simona Švecová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Analýza
socioekonomických javov vo vybranom území z hľadiska využívania území“ vypracovala
samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 11. máj 2011
Simona Švecová
Poďakovanie
Moje poďakovanie patrí predovšetkým Ing. Lýdii Končekovej PhD. vedúcej bakalárskej
práce, za čas, ktorý mi venovala, za odborné rady, pripomienky a ochotu pomôcť pri
spracovaní tejto bakalárskej práce.
Abstrakt
Bakalárska práca sa zaoberá analýzou socio-ekonomických javov z hľadiska využívania
územia v mikroregióne. V teoretickej časti sú vysvetlené základné pojmy z oblasti
ekológie, rôzne pohľady na krajinu či životné prostredie ako také. Vlastná práca venuje
pozornosť jednotlivým špecifikám socio-ekonomickým javov pozitívnym a socio-
ekonomickým javom negatívnym, legislatívnej oblasti ako aj z oblasti životného
prostredia. V závere sme osobitne poukázali na situáciu v mikroregióne SOTDUM
v Nitrianskom kraji - okrese Topoľčany. Približuje stav vyplývajúci zo súčasnej situácie
v oblasti ekológie a životného prostredia z hľadiska využívania územia v mikroregióne. Na
základe daných skutočností sme na konci práce navrhli ekostabilizačné opatrenia
vyplývajúce z využitia územia v mikroregióne SOTDUM.
Kľúčové slová: Krajina, krajinná štruktúra, mikroregión, socio-ekonomické javy.
Abstract
Bachelor's thesis deals with analysis of socio-economic phenomena in terms of land use in
the micro. The theoretical part explains the basic concepts of ecology, different views of
the landscape and environment as well. Own work pays attention to the specificities of
socio-economic phenomena and positive socio-economic phenomenon negative, legislative
matters as well as the environment. In conclusion, we have specifically highlighted the
situation in the micro SOTDUM in Nitra region - district Technologies. Approaching the
situation resulting from the current situation in the field of ecology and the environment in
terms of land use in the micro. On the basis of the facts we have at the end of the work
proposed ekostabilzing measures resulting from land use in the micro SOTDUM.
Keywords: Landscape, landscape structure, micro, socio-economic phenomena.
Obsah
Úvod.......................................................................................................................................8
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky.....................................................9
1.1 Definovanie pojmu krajina..............................................................................................9
1.1.1 Štruktúra krajiny................................................................................…………….10
1.1.2 Krajinná typológia a klasifikácia...........................................................................14
1.1.3 Funkcie krajiny vo vzťahu k človeku.....................................................................17
1.1.4 Krajinný potenciál..................................................................................................18
1.1.5 Socio-ekonomické javy v krajine...........................................................................20
1.1.6 Všeobecné hodnotenie socio-ekonomických podmienok......................................23
2 Cieľ práce....................................................................................................................24
3 Metodika práce...........................................................................................................25
3.1 Charakteristika hodnoteného územia a prírodných pomerov........................................25
3.2 Charakteristika demografických pomerov....................................................................26
3.3 Získavanie údajov.........................................................................................................27
4 Výsledky práce a diskusia..........................................................................................29
4.1 Súčasná krajinná štruktúra............................................................................................29
4.2 Hodnotenie socio - ekonomických javov pozitívnych..................................................33
4.3 Hodnotenie socio-ekonomických javovov negatívnych...............................................37
4.3.1 Prirodzené stresové faktory endogénne.........................................................……37
4.3.2 Prirodzené stresové faktory exogénne...................................................................37
4.3.3 Antropogénne stresové faktory primárne...............................................................37
4.3.4 Antropogénne stresové faktory sekundárne...........................................................40
5 Návrh na využitie výsledkov......................................................................................45
6 Záver............................................................................................................................47
7 Zoznam použitej literatúry........................................................................................49
8 Prílohy..........................................................................................................................53
Zoznam skratiek a značiek
CHKO Chránená krajinná oblasť
CO oxid uhoľnatý
COU organické látky- celkový organický uhlík
ČOV Čistiareň odpadových vôd
EÚ Európska únia
MAS SOTDUM Miestna akčná skupina Spoločensvá obcí Topoľčiansko –
Duchonského mikroregionu
NH3 amoniak a jeho plynné zlúčeniny
NOx oxidy dusíka
OP orná pôda
OÚ ŽP Obvodný úrad životného prostredia
PPD Podielnícke poľnohospodárske družstvo
SEJ socio-ekonomické javy
SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav
SKŠ Súčasná krajinná štruktúra
SO2 oxid siričitý
SR Slovenská republika
STN Slovenská technická norma
ŠOP SR Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
TTP trvalé trávne porasty
ha hektár 1km x 1 km
mm milimeter
ÚvodK zachovanie rozmanitosti prírodných podmienok, kultúrneho bohatstva a foriem
života na Zemi významnou mierou prispieva dohovor o ochrane svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva a Európsky dohovor o krajine, v ktorých sa ochrana nechápe
konzervatívne, ale dôraz sa kladie na zachovanie typických hodnôt a charakteristických
čŕt územia.
Definícia podľa Európskeho dohovoru o krajine je predovšetkým zameraná na
vnímanie človeka: „Krajina znamená časť územia, tak ako ju vnímajú ľudia, ktorej
charakter je výsledkom činností a vzájomného pôsobenia vzťahov prírodných alebo
ľudských faktorov.“
Cieľom bakalárskej práce bolo na základe teoretických poznatkov získať pravdivý
obraz o využívaní územia, o ochrane prídody a krajiny, ochrane prírodných zdrojov na
území mikroregionu SOTDUM.
Teoretická časť mojej bakalárskej práce je vymedzená v prvej kapitole. Dôraz sme
kládli na vymedzenie pojmov a základných chrakteristík a to, krajina, štruktúra krajiny,
typológia a klasifikácia krajiny, krajinný potenciál ako naplňanie rôznych funkcii krajiny.
ktoré zohrávjú dôležitú úlohu v oblasti ekológie krajiny. Pozornosť bola venovaná aj
teoretickému vymedzeniu lokalizácie riešeného územia.
V praktickej časti sú obsiahnuté charakteristické črty daného mikroregiónu.
Pozornosť bola venovaná hodnoteniu súčasného stavu mikroregiónu SOTDUM. Vychádza
z legislatívnych podmienok o ochrane prírody a krajiny. V tejto časti sa zameriavame
hlavne na celkové socio-ekonomické charakteristiky vybraného mikroregiónu
v Topoľčianskom okrese. Zaoberali sme sa identifikáciou jednotlivých pozitívnych a
negatívnych socio-ekonomických javov v riešenom území a ich vplyv na súčasnú krajinnú
štruktúru.
Z tohto dôvodu sme riešili túto problematiku aj v bakalárskej práci, kde
v neposlednom rade boli navrnuté opatrenia na ochranu a tvorbu územia, minimalizácia
poškodzovania krajiny a zhoršovania kvality životného prostredia.
8
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1 Definovanie pojmu krajinaKrajinu je možné chápať ako výsledok prírodného vývoja, zvykov a myslenia
obyvateľstva, organizácie a celej existencie spoločnosti.
Pri pojme krajina si predstavujeme určitý priestor na zemskom povrchu, ktorý je
výsledkom menšieho či väčšieho vplyvu prírodných alebo antropogénnych procesov
a javov. Krajina môže byť rôznotvárna, svojou štruktúrou, morfológiou alebo rozlohou je
v neustálom vývoji, v pohybe a v premene. Výsledkom sú rôzne zmeny v priestore a v čase
(Pucherová, 2004).
Forman, Godron (1986) definujú krajinu ako heterogénna časť povrchu Zeme, ktorá je
tvorená súborom vzájomne sa ovplyvňujúcich ekosystémov, ktoré sú vo vzájomnom
spolupôsobení. Prístup týchto autorov predstavuje ekosystémový prístup ku krajine, ktorý
vychádza z klasickej ekologickej učebnice Oduma (Odum, 1977).
Druhý prístup ku krajine je prezentovaný viacerými autormi (napr. Demek, 1999,
Oťahel, 1994, Miklós, Izakovičová, 1997) a označuje sa ako geosystémový prístup (resp.
geografický).
Miklós (2007) považuje krajinu, v geografii a v krajinnej ekológii, za holistickú
entitu reálneho sveta, za totálny systém geografickej sféry, a v širšom slova zmysle za
geosystém. Podľa Oťaheľa (1994) krajina je systém materiálnych prvkov, synergicky
integrujúcich cez svoje vlastnosti v priestorovej a časovej dimenzii. Jej materiálna
štruktúra má svoj vonkajší prejav, obraz, ktorý sa diferencuje v priestore a čase svojou
vizuálnou štruktúrou.
Pojem krajina teda predstavuje životné prostredie človeka resp. ostatných živých
organizmov, ktorú človek obýva, čiže je základnou priestorovou jednotkou povrchu
pevninskej časti Zeme, ktorú človek ďalej pretvára pre svoje činnosti.
Novotná (2001) konštatuje, že krajina je časť územia, ktorá je vnímaná obyvateľmi,
ktorej charakter je výsledkom pôsobenia prírodných alebo ľudských činiteľov a ich
vzájomných vzťahov medzi sebou.
9
Z hore uvedených definícií vyplýva, že krajina predstavuje určitý integrovaný
prírodný komplex, skladajúci sa z obrovskej časti zložiek, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu
a spolupôsobení. Prebieha tu nepretržitá výmena energie a látok medzi krajinou ako
otvoreným systémom a jeho okolím.
1.1.1 Štruktúra krajinyPlynulo sa vyvíjajúci dej a následne javy, ktoré prebiehajú v krajine sú veľmi zložité
a veľakrát navzájom prepojené v čase, v priestore, vo výmene látok a informácií. Každá
krajina ako celok alebo krajinný typ sa vyznačuje určitou štruktúrou (Pucherová, 2004).
Štruktúra krajiny tvorí základ pre triedenie krajiny či už z hľadiska typizácie,
klasifikácie alebo regionalizácie (Ružička, Mišovičová, 2006).
Krajinná štruktúra je významným zdrojom informácií o krajine. Jančura (1998) uvádza,
že krajinná štruktúra nám umožňuje sledovať:
Stavy – ako informácie o charakteristikách, kvalite a usporiadaní zložiek štruktúry
krajiny vo vymedzenom časovom horizonte,
Procesy – ako informácie o zmenách stavu v čase – o prebiehajúcich procesoch
a vývojových trendoch,
Funkcie – ako informácie o účelových charakteristikách zložiek v štruktúre systému.
Forman, Godron (1993) charakterizujú krajinnú štruktúru ako priestorovú mozaiku
krajinných zložiek (pričom krajinnou zložkou rozumejú kategóriu využívania zeme, ktorá
je z ekologického hľadiska ekosystémom. Miklós, Izakovičová (1997) členia štruktúru
krajiny ako geosystému, podľa genézy, fyziognomicko–ekologického charakteru a vzťahu
k využívaniu krajiny človekom na tri subštruktúry:
prvotná (pôvodná) štruktúra krajiny – predstavuje prevažne abiokomplexy
( geologické podložie, reliéf, pedologické pomery, hydrologické a hydrogeologické
pomery, klimatické pomery) krajiny ako aj biokomplexy ( potenciálna vegetácia,
potenciálne živočíšstvo) zahrňujúce sa do celostného jednotného systému.
druhotná (súčasná) štruktúra krajiny – usporiadanie jednotlivých krajinných
prvkov určitého územia je vyhradené súčasným, skutočným stavom, ktorú vyjadruje 10
súčasná krajinná štruktúra (SKŠ).Vnútorné a vonkajšie vzťahy medzi krajinnými zložkami,
prírodnými faktormi a hospodárskou aktivitou človeka vyjadruje SKŠ. Krajinné prvky sú
výsledkami týchto vzťahov, ktoré spájame do elementárnych skupín, pričom vnímame
základné objekty zemského povrchu a priestorové informácie o vlastnostiach krajiny.
Hospodárska činnosť človeka na prírodné zložky tvoriace pôvodnú krajinnú
štruktúru, abiotických a biotických zložiek, sociálno-historických, ekonomických
a politických faktorov vznikli jednotlivé formy využitia zeme – krajinné prvky, ktoré sú
výsledkom SKŠ. Súčasná krajinná štruktúra predstavuje súčasný stav využitia zeme
v určitom území (Izakovičová, Hrnčiarová, Moyzeová, 2001). Krajinné prvky vytvárajú
v krajine charakteristicky prírodné, prirodzené a umelé útvary, ktorá na podklade prvotnej
štruktúry vytvára jej druhotnú štruktúru dlhodobým pôsobením človeka v odvetví
hospodárstva. SKŠ je zložená z povrchových prvkov, ktoré môžeme prezentovať aj vo
funkčných súvislostiach, ako využívanie zeme (land-use) a materiálnych výtvorov človeka
(technické objekty). V SKŠ sa často vyskytujú pojmy využitie územia (land-use) alebo
krajinnou pokrývkou (land cover). Žigrai (1995) chápe využitie územia ako ľudskú činnosť
v danom priestore a čase, ktorá tu sústreďuje historický, hospodársky, sociálny a kultúrny
potenciál a vytvára určitý prienik medzi prírodnými danosťami územia technickými
možnosťami spojenými s poznaním človeka. Feranec, Oťahel (2001) uvádzajú, že krajinná
pokrývka a využitie krajiny je výsledkom postupných zmien pôvodnej prírodnej krajiny
pod vplyvom človeka. Jančura (1996) vychádza z viacerých zložiek z ktorých pozostáva
SKŠ a to:
1. lesy + nelesná drevinná vegetácia
2. trvalé trávne porasty
3. poľnohospodárske kultúry a orná pôda
4. skaly a surový substrát
5. vodné toky a vodné plochy
6. transportné línie, objekty a vedenia
7. výrobné útvary
8. sídelné a rekreačné priestory
11
Podľa vyjadrenia viacerých autorov Ružička, Ružičková (1973) Žigrai (1978)
krajinné prvky sú vyjadrením priestorových vzťahov a obsahu druhotnej štruktúry krajiny.
Môžme ich rozdeliť do šiestich základných skupín (Ružička, 2000):
1. Skupina lesných prvkov - lesné porasty, lesíky, ďalej zahŕňajú celú stromovú
a krovinnú vegetáciu, ovocné sady, technickú vegetáciu pri objektoch, úpravy sídiel,
rekreačných plôch, mestské parky, prímestské kúpeľné parky atď.
2. Skupina lúčnych a pasienkových prvkov – patria sem lúky a pasienky. Lúky
pôvodného charakteru a rašeliniská tvorili iba malú časť v pôvodnej vegetácii. Pre ich
ekologické vlastnosti ich môžeme považovať za prirodzenú skupinu prvkov.
3. Skupina prvkov poľnohospodárskych kultúr – táto skupina je najrozsiahlejšia
z hľadiska pestovateľských záujmov a potrieb. Prírodné zložky a faktory sú veľmi
intenzívne pretvárané a kultivované agrotechnickými zásahmi, zúrodňovaním a podobne.
Do tejto skupiny krajinných prvkov, môžeme zaradiť podľa spôsobu využívania ornú
pôdu, sady, vinice, záhrady, účelové kultúry alebo skupiny kultúr ( okopaniny, obilniny
atď. ) až po jednoročné či viacročné osevné postupy.
4. Skupina prvkov skál a iniciálnych pôd – zahrňujeme sem skaly, skalné steny,
sutiny, náplavy a podobne. Vplyvom človeka vznikli druhotné surové pôdy, prípadne
v dôsledku ťažby (kameňolomy, štrkové jamy, pieskovne a pod.)
5. Skupina vodných prvkov – pre túto skupinu prvkov je sú charakteristické vodné
plochy a toky.
6. Skupina technických diel a sídel – táto skupina sa dotýka výlučne len druhotného
charakteru. Sú človekom udržiavané plochy územia ako napríklad. parky, sady trávniky
stromoradia.
Zastúpenie jednotlivých prvkov je odrazom využívania krajiny a uplatňujú sa najmä
pri krajinnom plánovaní ( LANDEP).
terciálna (socioekonomická) štruktúra krajiny – je tvorená sociálnou
a ekonomickou nadstavbou, ktorá je podmienená prvotnou a druhotnou krajinnou
štruktúrou (Ružička, 2000). Miklós (1985) uvádza socio-ekonomické javy v krajine
12
ako priestorovým vyjadrením záujmov spoločnosti v krajine, ktoré sa prejavujú ako
regulujúce, obmedzujúce, vylučujúce alebo aj podporujúce sa nehmotné prvky
geosystému. Sociálno-ekonomické javy môžeme rozdeliť na tri skupiny :
1. antropegénne prvky technikého charakteru - patria do sféry rozvoja
ubanizácie industrializácia a rekreácie
2. antropogénne prvky prírodného charakteru – vyjadrujúce rozvoj
poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva atď.
3. ochrana prírody a prírodných zdrojov – hodnotenie stupňov ochrany
prírody, ochrana prírodných zdrojov obsahuje ochranu pôdneho a lesného fondu,
vodných zdrojov, a zdrojov zotavenia. (Streďanský a kol., 1999)
Kým prvé dve skupiny sociálno-ekonomických javov predstavujú nároky odvetví
národného hospodárstva a spoločnosti na územie, či už protichodné súbežné alebo súhlasné
je tretia skupina podkladom na konfrontáciu možností tieto nároky realizovať.
Štruktúru krajiny rozdeľujeme na priestorovú a časovú (minulú, súčasnú a budúcu).
Priestorová sa ďalej člení na:
vertikálnu – je založená na predstave o etážovanej stavbe krajiny, vzťahuje sa na
ekologický systém stanovišťa (topická štruktúra)
horizontálnu – vyjadruje priestorové usporiadanie a väzby na susedné krajinné
komplexy (chorická štruktúra) (Drdoš, 1999).
V štruktúre krajiny rozlišujeme prvky a zložky stabilné a premenné. Tie ktoré
v krajine existuje dlhé stáročia rokov a viac, ich variabilita je značne pomalá označujeme
za stabilné prvky a zložky (budova, jazero, les). Na druhej strane prvky a zložky
premenného charakteru, ktoré sa menia v priebehu hodín a dní (počasie prietok vody
v rieke a pod). Z toho vyplýva, že krajina je dynamický systém, ktorého stav sa mení
v čase, teda nie je stály a zdoláva zmeny v čase, ktoré závisia na premenách energie, hmoty
a informácií.
13
Skupinu kvalitatívnych a kvantitatívnych javov, ktoré sú výsledkom pôsobenia
prírodných síl v krajine nazývame krajinné prvky a krajinné zložky. Gábriš et al., (1998)
ich označujú ako štrukturálne elementy. Tieto elementy môžu byť rôznej veľkosti
a matérie a predstavujú základné jednotky, ktoré môžeme v krajine vyčleniť a merať.
Supuka, Hreško, Končeková (2009) charakterizujú rozmiestnenie prvkov a zložiek
v krajine nasledovne:
rovnomerne – daný úkaz je na celom území nemenný alebo sa mení len málo,
disperzne – vzájomné spolupôsobenie sa značne zhoršuje a to tým, že prvky
a zložky sú od seba nerovnomerne rozmiestnené,
zonálne, pásovité - pôsobiaci vonkajší faktor určuje rozloženie istých prvkov
a zložiek, napr. okolo vodného toku rieky,
azonálne - rozmiestnenie, ktoré sa z daných dôvodov odkláňa od
predpokladaného rozmiestnenia,
areálové – prvok alebo areál zaberá reprezentatívnu plochu územia,
ohniskové – v ohniskách, kde sa začína vývoj areálového rozmiestnenia.
1.1.2 Krajinná typológia a klasifikáciaPestrosť a rozmanitosť našej krajiny predstavuje obrovské prírodné a kultúrne
dedičstvo. Analyzujú sa poznatky o reliéfe, horninách, rôznych druhoch pôd, klíme,
vegetácii a živočíšstve, ďalej o histórii osídľovania a jeho postupnom vývoji, kutltivácii
pôdy a jej využívaní atď.
Klasifikácia (typizácia a regionalizácia) krajiny Slovenska bola už predmetom
rôznych vedeckých projektov, štúdií a existujú jej mapové vyjadrenia v rôznych mierkach
(Kozová, Hrnčiarová, Oťahel, 2008)
Súhrn poznatkov je prezentovaných prostredníctvom priestorovej klasifikácie, resp.
regionálnej taxonómie, najčastejšie regionálnej typizácie. Krajinný typ je vyjadrený na
základe funkčnej hierarchie abiotických, biotických a kultúrnych prvkov. Vytvorená
klasifikácia a typológia tvorí východisko a porovnávací základ na európskej úrovni na
14
hodnotenie krajinného rázu, identifikáciu ohrozených typov európskych kultúrnych krajín,
monitoring a modelovanie zmien v krajine (Wascher, 2005).
Gábriš et al.(1998) uvádzajú, že pri klasifikácii krajiny sú základné rozlišovacie
kritériá fyziognómia (vzhľad) krajiny, organizácia krajiny a štruktúra a vlastnosti krajiny.
Vo všeobecnosti možno na území Slovenska vyčleniť premeny troch hlavných
typov krajiny. Prvý je prírodno-kultúrny typ so silne devastovanou, narušenou a intenzívne
využívanou krajinou – ide o premenu na urbanizovanú a intenzívne poľnohospodársky
a priemyselne využívanú krajiny. Druhý je prírodno-kultúrny typ s prevahou
poľnohospodárskej krajiny a vidieckymi sídlami, vyskytujú sa tu menšie enklávy
historických krajinných štruktúr. Tretí je prírodno-historický typ s extenzívne využívanou
poľnohospodárskou a lesnou krajinou s využitím aj ako rekreačná krajina. – tradičný
spôsob využívania krajiny s pôvodnou architektúrou (Oťahel, Hrnčiarová, Kozová, 2008).
Na základe vzťahu človeka ku krajine (ktorý je svojimi činnosťami ako aj so sebou
samým vo vzájomnom pôsobení s prírodnými podmienkami) rozlišujeme dve skupiny
typov krajín s odlišnou genézou, ktorá je určená úrovňou rozvoja spoločnosti,
hospodárskou situáciou a prírodnými podmienkami. (Supuka, Hreško, Končeková, 2009):
prírodná (naturálna) krajina,
kultúrna (antropogénna) krajina.
Prírodná krajina – zaraďujeme sem takú krajinu, ktorá patrí do skupiny
krajinných typov, na ktoré výrazne vplývali prírodné krajinotvorné pochody, pretože
v určitom čase a priestore vývoj kultúry a jej spoločnosti alebo či už hospodárstvo danej
krajiny, výraznejšie ju neovplyvňuje nezasahuje. Tieto krajiny sú charakteristické tým, že
sú málo využívane pre potreby poľnohospodárstva, lesníctvo či sídla. Patria sem:
Pôvodná krajina táto krajina vznikala dlhodobým pôsobením prírodných
faktorov, preto je to typ krajiny historicky najstaršej, nevyskytujú sa tu stopy
ľudskej činnosti alebo sú zanedbateľné
Prirodzená krajina – vytvára vzájomnú symbiózu človeka s prírodou, ktorá
vznikla z prakrajiny. V tejto krajine sa vyskytujú zásahy človeka, ale
15
neprejavujú sa vysokým narušením. Zaradiť sem môžeme napríklad: pralesy,
step, tundra, púšť a podobne.
Nekultivovaná krajina – je spojením dvoch vyššie charakterizovaných typov
krajín. Krajina je dočasne obývaná človekom, kde človek si svoje obydlie
buduje z prírodného materiálu.
Kultúrna krajina - jej zachovanie je veľmi zložité pretože v mnohých prípadoch
pôda, ktorá sa extenzívne nevyužíva, napr. chov dobytka alebo zber sena, zvyčajne
podlieha sukcesným procesom, narastá, a tak zanikajú aj vzácne biotopy.
Kultúrnu krajinu rozlišujeme aj podľa doby vzniku. Na základe tohto delenia
existuje stará kultúrna krajina (neolit), stredne stará kultúrna krajina (12.-14. storočie)
a mladá kultúrna krajina (16.-18. storočie) (Lipský, 2000)
Podľa Bortel, Jančovičová, Sláviková (1993) rozlišujeme kultúrnu krajinu a to:
a) Kultúrna krajiny vyvážená – vlastná kultúrna krajina je krajina, rozvíjaná
hospodárskou činnosťou človeka v súlade s prírodnými podmienkami
a racionálnym využívaním prírodných zdrojov.
b) Kultúrna krajina narušená (degradovaná) - nie je racionálne využívaná
prírodnými zdrojmi a má veľmi negatívny vplyv na prírodné podmienky.
c) Kultúrna krajina devastovaná – vzniká vtedy, keď devastačné procesy
dosiahli takú intenzitu, že zasiahli biotickú podstatu krajiny a jej prirodzená
regenerácia nie je možná. Jej pretvorenie si vyžaduje len technike
a biologické úpravy veľkého rozsahu s veľkými nákladmi.
Podľa účelu využívania krajiny človekom členíme kultúrne krajiny na:
lesná krajina – je krajina zachovaného charakteru prírody. Jej vývoj lesa bol
veľmi zložitý a dlhodobý.
poľnohospodárska krajina – je to typ krajiny, ktorá je veľmi dôležitá z hľadiska
hospodárskeho, pretože sa zabezpečuje vyžíva obyvateľstva a podobne. Je
druhotný typ krajiny, ktorá je závislá na ľudskej starostlivosti.
16
technická krajina – v krajine je rozvinutých mnoho priemyselných odvetví,
ktoré zabezpečujú výstavby pre priemyselné budovy, komunikácie, obytné
stavby atď. Členíme ich na:
SÍDELNÁ PRIEMYSELNÁ
REKREAČNÁ
umelá krajina – územné celky boli umelo pozmenené (napr. výstavby ľudských
sídel na vodnej hladine)(Gábriš et al., 1998).
1.1.3 Funkcie krajiny vo vzťahu k človeku
Plnenie určitých funkcii, ktorú od krajiny človek vyžaduje, závisí hlavne od
vlastností krajiny. Bez ohľadu na to, či je ohraničená hľadiskami geografickými alebo
ekologickými, pre každú krajinu je to špecifické a originálne a zároveň odlišujúce od
ostatných krajín.
Funkčný potenciál je základnou účelovou vlastnosťou krajiny, ktorý má schopnosť
poskytovať určité možnosti a predpoklady krajiny pre užívanie ľudskej spoločnosti.
Každá krajina prešla svojim vývojom v jednotlivých etapách a plnila, aj plní voči
človeku dve základné funkcie ( Trnka, 1991):
Funkciu životného prostredia človeka – predstavuje ju mimoprodukčná funkcia,
ktorá na povrchu Zeme vytvára životné prostredie pre človeka. V tejto funkcii
17
KRAJINA
je zahrnuté osídľovanie ľuďmi, na reprodukciu ľudského pokolenia a na
rekreáciu.
Funkciu materiálnych hodnôt – t. j. produkčná funkcia, kde materiálne hodnoty
rozvíjajú našu spoločnosť, prírodné zdroje nám slúžia na obživu, ťažbu
nerastných surovín, ako aj sa tu získava ťažba drevnej hmoty.
Práve v tejto funkcii dochádza k degradácii ekologickej rovnováhy, kde vznikajú
nevyhovujúce situácie pre rozvoj nielen života, ale aj ľudskej práce.
V kultúrnej krajine vznikli nové funkcie a to:
funkcia výrobná – krajinu rozvíja ľudská spoločnosť
funkcia obytná – krajinu človek osídľuje a v nej žije
funkcia rekreačná – krajinu človek využíva na oddych a odpočinok
(Noskovič, 2010).
1.1.4 Krajinný potenciálKrajinný potenciál – vyjadruje súhrn všetkých vlastností a predpokladov krajiny,
vytvárať určité požiadavky ľudskej spoločnosti, ktorými ľudia uspokojujú svoje potreby
pre ekonomické zhodnocovanie priestoru krajiny, materiálne zhodnocovanie ich cirkuláciu
a konzumáciu, rekreáciu človeka a ďalšie uspokojovanie svojich potrieb (Forman, Godron,
1993, Drdoš, 1999).
Podobne definuje potenciál krajiny aj Lipský (2000), pričom tvrdí, že všeobecný prírodný
krajinný potenciál sa vyjadruje vo veľmi všeobecnej rovine a v paušálnom kvalitatívnom
hodnotení bez kvantifikácie (napr. malý-veľký, priaznivý-nepriaznivý), ktoré vyhovuje
požiadavkám plánovania a spoločenskej praxi.
Krajinný potenciál je využívaný hospodárskou činnosťou, je tvorený v priestore
prírodných prvkov, ako aj potenciál súvisiaci s predpokladom krajiny ako celku z
rozdielnych hľadísk na poskytovanie (energetických, látkových stránok atď.), ďalej
obsahuje aj antropogénne a antropické hľadiská a následky jeho uskutočňovania sa
preukazujú v prírodnom ale aj v sociálnoekonomickom prostredí (Izakovičová,
Miklós,1997).18
Hrnčiarová et al. (2006) konštatujú, že potenciál predstavuje možné splnenie
socioekonomických funkcií, pričom krajina vyjadruje stupeň uspokojovania rozmanitých
potrieb spoločnosti.
Eliáš (2010) uvádza, že ekosystémy (rovnako aj krajina ako súbor ekosystémov)
poskytujú pre ľudskú spoločnosť služby, úžitky, ktoré majú aj monetárnu hodnotu, pretože
ľudia majú z ich využívania prospech priamy alebo nepriamy.
Hodnotenie krajinného potenciálu si vyžaduje primerané informačné východiská,
ktoré obsahujú:
údaje o prvkoch prírodného komplexu,
údaje o parametroch jednotlivých aktivít,
údaje o citlivosti prírodného prostredia,
údaje o vplyvoch aktivity na prírodný komplex a na ostatné aktivity.
V krajinnom plánovaní rozlišujeme niekoľko druhov potenciálov (Streďanský, 1999).:
a) Potenciál na rekreáciu a zotavenie – je potenciál vhodný na regeneráciu
a zotavenie človeka.
b) Biotický produkčný potenciál – v krajine je zabezpečovanie produkčnej
schopnosti biomasy.
c) Potenciál využiteľných vodných zásob – krajina je schopná vytvárať
obnoviteľné využiteľné vodné zdroje.
d) Surovinový potenciál – výskyt a spracovanie rudných a nerudných surovín.
e) Zástavbový potenciál – plochy sú v takejto krajine poskytované na výstavbu
budov z rôznych odvetví priemyslu.
f) Potenciál pre lokalizáciu skládok – cudzorodé látky sú schopné absorbovať na
území danej krajiny.
g) Biotický regeneračný potenciál – zabezpečovanie ochrany prírody krajiny.
19
h) Klimatický regeneračný potenciál – kvalitné a čisté ovzdušie by malo byť
základom každej krajiny.
i) Energetický potenciál – krajina je schopná vyrábať elektrickú energiu rôznymi
možnosťami
Lipský (2000) uvádza tieto parciálne potenciály krajiny:
Biotický – úrodový (poľnohospodársky, lesnícky)
Vodohospodársky
Surovinový
Rekreačný
Biotický stabilizačný
Samočistiaci
1.1.5 Socio-ekonomické javy v krajineSocio-ekonomické javy (SEJ) – sú priestorovým vyjadrením záujmov spoločnosti
v krajine, ktoré sa prejavujú ako navzájom regulujúce, ohraničene, zabrániteľné alebo aj
podporujúce sa nehmotné prvky geosystémov (Miklós,1985). Sociálno-ekonomické javy
v krajine je možné charakterizovať ako hmotné a nehmotné sféry pôsobnosti rôznych
odvetví činnosti človeka resp. spoločnosti. Socio-ekonomické činnosti v krajine sú
ukazovateľmi nárokov spoločnosti na krajinu. Môžeme povedať že to je vlastne spôsob
funkčného využívania krajiny. Konkrétna lokalizácia určitej činnosti je funkčným prvkom
krajiny, ktorý vyjadruje funkciu krajiny pre spoločnosť. Metóda LANDEP hľadá
optimálny vzťah medzi tým čo krajina z ekologického hľadiska poskytuje a človek od nej
požaduje, je nevyhnutné poznať sučasne ale aj požadované požiadavky spoločnosti na
využívanie územia. (Ružička, 2000) Predstavujú určité požiadavky odvetví národného
hospodárstva a sociálnych činností na určitý priestor, či prírodné a ekologické podmienky.
Dochádza tu k vzájomným stretom záujmov a súčasne aj so záujmami ochrany prírody
a prírodných zdrojov. Do sociálno-ekonomických javov a procesov môžeme zaradiť:
a) ochranu prírody,
20
b) ochranu prírodných zdrojov,
c) poloprírodné antropogénne javy a prvky,
d) technické antropogénne javy a prvky,
e) strety záujmov v krajine, javy a prvky ohrozujúce a ohrozené. (Boltižiar, Olah,
2009)
Analyzovať socioekonomické podmienky v krajine je možné z niekoľkých
faktorov a to napr.:
ľudského potenciálu,
hospodársky rozvoj územia,
antropické aktivity v krajine.
Všetky tieto faktory je možne sledovať z pozitívneho alebo negatívneho hľadiska.
Medzi nároky a požiadavky ľudskej spoločnosti na využitie prírodnej krajiny pre
svoju antropickú činnosť patrí niekoľko odvetví národného hospodárstva krajiny na určitý
priestor, ekologické či prírodné podmienky. Ľudské aktivity sa v krajine prejavujú:
vkladaním umelých prvkov do prírodnej krajiny – výstavba antropogénnych
objektov, línií a pod.,
veľkoplošným využívaním prírodnej krajiny – zóny poľnohospodárstva,
lesníctva a pod.,
vyčleňovaním funkčných zón za účelom ochrany prvkov prírodnej krajiny
(chránené územia, ochranné pásma vodných zdrojov a pod.), i prvkov socio -
ekonomickej štruktúry (ochranné pásma angtropogénnych objektov a línií),
pôsobením stresových faktorov (degradačné procesy pôdy).
Analýzy socioekonomických podmienok delíme:
analýza ľudského potenciálu,
21
analýza hospodárskeho rozvoja,
analýza súčasnej krajinnej štruktúry,
analýza socioekonomických javov pozitívnych,
analýza socioekonomických javov negatívnych.
Socioekonomické javy Drdoš, Miklós, Kozová, Urbánek (1995) a Miklós, Izakovičová
(1997) členia na:
a) SEJ, viazané na prvky prvotnej krajinnej štruktúry, predstavujú prírodné zdroje
(hlavne voda, lesy pôda nerastné suroviny.
b) SEJ, viazané na konkrétne hmotné objekty druhotnej štruktúry krajiny
c) SEJ, ktoré spájajú priestorové štruktúry a mozaiky (chránené územia a funkčné
zóny)
d) SEJ, viazané na krajinný priestor teda územie.
e) SEJ, viazané na deteriorizáciu krajiny, na degradáciu životného prostredia
( predstavujú zóny znečistenia rôzneho stupňa ako napr. ovzdušia, podzemných
vôd) úseky znečistenia tokov, zóny zvýšenej radiácie prostredia, hlukové zóny.
f) SEJ vyjadrujúce požiadavky spoločnosti na krajinu ako územné plány
a projekty, odvetvové programy a plány na využitie krajiny.
Na základe vplyvu SEJ na krajinu je rozdelený do dvoch skupín:
1) Záujmy ochrany prírody, prírodných, kultúrno-historických
a socioekonomických zdrojov.
2) Záujmy rozvoja hospodárskych odvetví, ktoré zahŕňajú uskutočňovanie rozvoja
výrobných odvetví.
22
1.1.6 Všeobecné hodnotenie socio-ekonomických podmienok Ľudský potenciál, rozvoj hospodárskeho územia, analýza antropických aktivít
v krajine z hľadiska pozitívneho alebo negatívneho sú orientované na podmienky
socioekonomických javov.
Ľudská spoločnosť a jej činnosti v krajine spočívajú v racionálnom využívaní
prírodnej krajiny. Aktivity ľudskej spoločnosti súvisia s nárokmi jednotlivých odvetví
národného hospodárstva realizovať sa v krajine, kde si vyžadujú určitý priestor na výkon
činnosti v danom odvetví, pričom treba dbať na podmienky ekologické a prírodné.
Činnosť človeka sa v krajine prejavuje:
vkladaním umelých prvkov do prírodnej krajiny – výstavba priemyselných
budov a pod.,
veľkoplošným využívaním prírodnej krajiny - rozvoj poľnohospodárstva
lesníctva a pod.,
vyčleňovaním rôznych funkčných zón za účelom ochrany jednak prvkov
prírodnej krajiny ( chránené územia, ochranné pásma vodných zdrojov
a pod.), ako aj prvkov socioekonomickej štruktúry (ochranné pásma
antropogénnych objektov a línií a pod.),
pôsobením stresových faktorov, spôsobujúcich deteriorizáciu krajiny –
produkcia cudzorodých látok, a pod.
Výsledným javom týchto činnosti je zmena využívania územia – tvorba súčasnej
krajinnej štruktúry, degradácia prírodných zdrojov, ako aj ohrozenie a narušenie rôznych
kategórií a zón ochrany prírody a prírodných zdrojov. SEJ sa delia na pozitívne
a negatívne. Do tejto skupiny socio-ekonomických javov sa považujú ľudské činnosti na
ochranu prírody, stability, biodiverzity a ochranu jednotlivých prírodných zdrojov s cieľom
zabezpečenia ich racionálneho využitia. Hodnotenie socio-ekonomických javov
pozitívnych možne rozdeliť do dvoch skupín:
- ochrana prírody a krajiny,
- ochrana prírodných zdrojov.
23
2 Cieľ práce Cieľom bakalárskej práce bolo zhodnotiť prejav antropických aktivít v krajine
z pozitívneho alebo negatívneho hľadiska ako aj súčasnej krajinnej štruktúry, na základe
ktorej zhodnotíme súčasný stav ľudského ovplyvnenia územia. Parciálne výsledky
pozostávajú z analýzy SEJ pozitívnych (ochrana prírody, územný systém ekologickej
stability, ochrana prírodných zdrojov) a analýzy SEJ negatívnych (primárne a sekundárne
stresové faktory). Na základe komparácie získaných údajov sme vytvorili návrh na
zlepšenie využívania územia v obciach spoločenstva topoľčiansko-duchonského
mikroregiónu.
24
3 Metodika práce
3.1 Charakteristika hodnoteného územia a prírodných pomerovZaradenie územia okresu Topoľčany do jednotlivých geomorfologických jednotiek
(Mazúr, Lukniš, 1986) je uvedené v priloženej tabuľke č. 1. Geomorfologické členenie
nižších geomorfologických jednotiek je nasledovné:
Tabuľka 1 Geomorfologické členenie okresu Topoľčany
Sústava: ALPSKO-HIMALÁJSKA SÚSTAVA
Podsústava: KARPATY PANÓNSKA PANVA
Provincia: ZÁPADNÉ KARPATY ZÁPADOPANÓNSKA PANVA
Oblasť (celok): Fatransko-tatranská oblasť (Považský Inovec, Strážovské vrch, Tribeč, Hornonitrianska
kotlina)
Podunajská nížina
(Podunajská pahorkatina)
V severnej časti Nitrianskeho kraja, v okrese Topoľčany sa nachádza záujmové
územie Spoločenstva obcí Topoľčiansko – Duchonského mikroregiónu. Konkrétne sem
patria katastre obcí Jacovce, Krušovce, Kuzmice, Nemčice, Nemečky, Podhradie, Prašice,
Tesáre, Topoľčany, Tvrdomestice, Velušovce a Závada. Menované obce sa podieľajú na
organizovaní spoločných aktivít s cieľom rozvoja územia.
Celková rozloha územia je 174,18 km2, počet obyvateľov k 20.03.2010 bol 39 905
a priemerná hustota osídlenia bola 230 obyv./ha.
Z geomorfologického hľadiska môžme riešené územie začleniť do severovýchodnej časti
Západoslovenského kraja, na rozhraní Panónskej panvy a Karpát. Panónská panva siaha do
územia mikroregónu oblasťou Podunajskej pahorkatiny, ktorá zasahuje z juhu dvomi
oddielmi – Nitrianskou pahorkatinou a Nitrianskou nivou. V južnej časti Považského
Inovca obopína horké pohorie Tríbeč. Horniny, sú tu viac menej odolné, kde prevládajú
granodiority a ruly, doplňované obalmi z odolných karbonátových hornín - dolomitov
a vápencov. Pahorkatiny a nivy tvoria spraše, sprašové hliny a riečne usadeniny.
Nadmorská výška v okolitých obciach je okolo 300 m.n m. Nadmorská výška v strede obce
25
Podhradie dosahuje 435 m n.m. Vymedzené územie patrí do oblasti mierneho
kontinentálneho podnebia. Ročná amplitúda medzi najteplejším a najchladnejším
mesiacom sa pohybuje od od 20 °C do 22 °C. Priemerná ročná teplota ovzdušia sa
pohybuje od 8 °C do 10 °C, v obci Podhradie sa priemerná ročná teplota vyskytuje pod 8
°C. Priemerné ročne zrážky na území sú priemerne 600 – 800 mm zrážok, kde v letnom
období sú výdatnejšie a intenzívnejšie ( približne 60%). Priemerný počet dní so snehovou
prikrývkou je menej ako 100 dní za rok (okolo 25 cm). Prevládajú severozápadne až
severné vetry. ( OÚ ŽP Topoľčany, 2011).
3.2 Charakteristika demografických pomerov
Ľudský potenciál patrí k základným rozvojovým potenciálom každého regiónu.
Najjednoduchší a najzákladnejší demografický ukazovateľ charakterizujúci stav populácie
je celkový počet obyvateľov. Poskytuje základný obraz o sile sledovanej populácie a o
ľudnatosti územia, na ktorom obyvateľstvo žije a o jeho osídlení. Tabuľka 2 zobrazuje
obce mikroregiónu, kde ku každej obci sú priradené aktuálne údaje o počte obyvateľov
v danej obci a o rozlohe danej obce.
Tabuľka 2 Rozloha a počet obyvateľov v jednotlivých obciach k 31.12.2009
OBEC POČET
OBYVATEĽOV
ROZLOHA V KM2
HUSTOTA OOBYVATEĽOV V KM2
Jacovce1833 10,1 183
Krušovce 1811 13,3 136Kuzmice 697 8,2 85Nemčice 939 8,0 119Nemečky 309 6,3 50Podhradie 314 30,1 11Prašice 2098 28,2 74Tesáre 1427 13,5 53Topoľčany 28 159 27,58 1032Tovarníky 705 5,4 265Tvrdomestice 481 8,8 54Velušovce 518 5,8 91Závada 614 8,9 69MR SOTDUM 39 905 174,18 2222
Zdroj: Štatistický úrad SR, Krajská správa v Nitre, 2010
26
Ak porovnáme vekové zloženie obyvateľov MAS SOTDUM s okresnou úrovňou,
hodnoty všetkých vekových kategórií obyvateľov sa približujú k hodnotám okresnej
úrovne. V území žije len o 0,16 % viac predproduktívnych obyvateľov v porovnaní
s okresnými hodnotami detskej zložky populácie. Na území mikroregiónu žije o 1,55 %
menej produktívnych obyvateľov ako v topoľčianskom okrese a o 1,39 % viac obyvateľov
v dôchodkovom veku. . Tabuľka 3 sa zaoberá porovnaním štruktúry obyvateľstva
v obciach mikroregiónu SOTDUM a mestom Topoľčany. Jednotlivé kategórie sú
vyjadrené v absolútnej miere a v percentách.
Tabuľka 3 Porovnanie vekovej štruktúry obyvateľstva v obciach MAS a meste
Topoľčany k 31. 12.2009
KATEGÓRIA OKRES TOPOĽČANY TOPOĽČANY MR SOTDUM
absolútne v % absolútne v % absolútne v %
Spolu73 958 100 28 566 100 11746 100
Muži 36 268 49,04 13793 48,28 5794 49,33
Ženy 37 690 50,96 14 773 51,72 5952 50,67
Predproduktívna zložka 10 178 13,76 3811 13,34 1635 13,92
Produktívna zložka 54113 73,17 21735 76,09 8413 71,62
Poproduktívna zložka 9667 13,07 3020 10,57 1698 14,46
Zdroj: Štatistický úrad SR , Krajská správa v Nitre, 2009
3.3 Získavanie údajov Podklady k bakalárskej práci sme získali analýzou literárnych zdrojov z odbornej a
vedeckej literatúry týkajúcej sa problematiky sa krajiny, štruktúry krajiny, socio-
ekonomických javoch pozitívnych a negatívnych.
Literárnu metódu sme použili na spracovanie teoretických východísk. Informácie pre časť
práce „ Prehľad o súčasnom stave .....“ sme získali najmä z knižných publikácií resp.
odborných časopisov zameraných na problematiku krajinnej ekológie resp. životného
prostredia. V spracovaní získaných údajov sme využili komparačnú metódu, pomocou
ktorej sme porovnávali informácie z viacerých zdrojov a sformulovali relevantné citácie.
27
Pre kapitolu výsledky práce sme využili informácie získané od členov Miestnej akčnej
skupiny Spoločenstva obcí Topoľčiansko – Duchonského Mikroregiónu (MAS
SOTDUM). Problematiku zaoberajúcu sa socioekonomickými javmi z hľadiska využívania
územia v okrese Topoľčany sme naštudovali zo získaných štatistických údajov z okresného
úradu, z odbornej literatúry, z internetových stránok či vedeckých časopisov a spracovali
štatistickou metódou vo forme tabuliek a grafov.
28
4 Výsledky práce a diskusia
4.1 Súčasná krajinná štruktúraSúčasná krajinná štruktúra mikroregiónu SOTDUM predstavuje územie v rámci
podsústavy Karpát a Panónskej Panvy, v ktorej sme identifikovali nasledovné významné
krajinné prvky:
lesy
orná pôda
poľnohospodárske areály
vodné toky
priemyselné areály
dopravné plochy
ľudské sídla
rekreačné areály
Skupina lesných prvkov
Typické pre dané územie sú dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách
bukové lesy. Napriek tomu v oblasti vodnej nádrže Duchonka sa vyskytuje brezovo –
borovicový háj. V riešenom území zaberajú lesné pozemky rozlohu 5324,50 ha, čo
predstavuje 36,6 % z celkovej výmery pôdneho fondu. Výrazné zastúpenie lesných
pozemkov je v katastrálnych územiach obcí Podhradie, Prašice a Tesáre. Takmer polovica
z celkovej výmery lesov sa nachádza práve v katastri obce Podhradie. Z hľadiska
kategorizácie lesov v riešenom území hlavnou funkciou lesov je produkcia drevnej hmoty
(lesy hospodárske). V lokalitách chránených území je funkcia lesov ochranná. Hlavným
distribútorom drevnej hmoty sú Lesy SR, š.p. Odštepný závod, ktorý spravuje územie
mikroregiónu OZ Prievidza lesná správa Duchonka.
Skupinu prvkov poľnohospodárskych kultúr reprezentuje orná pôda v oboch
porovnávaných územích. V katastrálnom území Štitárov Pucherová (2007) uvádza
pestovanie nasledovných poľnohospodárskych kultúr a to lucerna a repka olejka ozimná.
V mikroregióne sú zastúpené na ornej pôde najmä obilniny, repka ozimná, slnečnica,
strukoviny (hrach, sója), cukrová repa, kukurica na zrno a siláž a viacročné krmoviny. 29
V porovnávaných územiach sa nachádzajú úzkopásove polia, ktoré sú obhospodarované
obyvateľmi obce. Nachádzajú sa tu ovocné sady a vinice s viničom hroznorodým (Vitis
vinifera).
Skupina poľnohospodárskych kultúr
Celková plocha riešeného územia zaberá 14 625,30 ha z toho poľnohospodárska
pôda tvorí 55,7 %. V rámci poľnohospodárskej pôdy má najväčšie zastúpenie orná pôda
(6899, 14 ha), čo predstavuje 84,5 % výmery. Zvyšok predstavujú trvalé trávne porasty,
ktoré zaberajú 9,7% z celkovej výmery poľnohospodárskeho fondu. Najmenšiu výmeru,
len 5,8 % predstavujú trvalé trávne kultúry (Obrázok č. 1).
84.5%
5.8% 9.7%
orná pôda trvalé kultúry TTP
Obrázok 1 Výmera poľnohospodárskeho pôdneho fondu MAS SOTDUM, 2007
Využitie pôdneho fondu je do značnej miery závislé od klimatických a pôdnych
podmienok. V osevnom postupe sú zastúpené obilniny, repka ozimná, slnečnica,
strukoviny (hrach, sója), cukrová repa, kukurica na zrno a siláž a viacročné krmoviny.
Nepoľnohospodárska pôda predstavuje 44,3 % z celkovej výmery pôdy. V rámci
nepoľnohospodárskeho pôdneho fondu majú najväčšie zastúpenie lesy s podielom 82,5 %.
Z ostatných skupín prvkov majú najväčšiu rozlohu zastavané plochy (9,9 %), vodné plochy
tvoria 169, 87 ha (2,6%).
30
Na základe získaných údajov môžeme konštatovať, že charakter územia je
v prevažnej miere tvorený ornou pôdou a lesnými porastami čo dokumentuje obrázok 2.
55.7%44.3%
Obrázok 2 Pomer poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdy, MAS SOTDUM
V tabuľke č. 6 je dokumentované využitie pôdneho fondu v rámci jednotlivých
katastrálnych území, ktoré sú súčasťou Miestnej akčnej skupiny Spoločenstva obcí
Topoľčiansko – Duchonského Mikroregiónu.
31
Tabuľka 6 Využitie pôdneho fondu v rámci katastrov obcí riešeného územia v roku
2007
Zdroj: Štatistický úrad SR, Krajská správa v Nitre, POĽNOCENZUS, 2007
32
Najvyššie zastúpenie ornej pôdy má z celkovej výmery poľnohospodárskeho
pôdneho fondu obec Krušovce (95,9 %). V porovnaní s ostatnými obcami je zastúpenie
ornej pôdy v obci Podhradie síce najnižšie (13,7 %), ale zároveň má táto obec najvyššiu
výmeru lesov (96,5 %). Lesné pozemky sa vôbec nevyskytujú v Krušovciach,
Velušovciach a Nemčiciach. Najmenší podiel lesov je v obci Tovarníky (4,4 %).
4.2 Hodnotenie socio - ekonomických javov pozitívnychOchrana prírody a krajiny
Na území okresu Topoľčany sa nenachádzajú žiadne veľkoplošne chránené územia.
Z maloplošných chránených území sa tu nachádzajú nasledovné:
Prírodná rezervácia Holé brehy –uplatňuje sa tu 4 stupeň ochrany a zahŕňa
ochranu floristicky pestrých a bohatých zvyškov xerotermných spoločenstiev s
mimoriadne hojným výskytom ponikleca obyčajného veľkého (Pulsatilla vulgaris
subsp. grandis) vo východnej časti Považského Inovca.
Chránený areál Tesársky park – predmetom ochrany uvedeného areálu,
vyhláseného v roku 1984, je ochrana historického parku v obci Tesáre, ktorý je
významným krajinotvorným prvkom. Jedince stromov majú značnú dendrologickú
hodnotu – je tu zastúpených 23 druhov listnatých a 7 druhov ihličnatých drevín.
Sústavu chránených území, ktorá sa podľa spoločných kritérií určených európskou
úniou buduje v jej členských štátoch, predstavuje sústava Natura 2000. Jej cieľom je
zabezpečiť ochranu vzácnych a ľudskou činnosťou najohrozenejších a najzraniteľnejších
druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov
s osobitným zreteľom na biotopy a druhy významné z hľadiska zachovania prírodného
bohatstva a rozmanitosti biologickej diverzity z pohľadu EÚ ako celku, teda nielen biotopy
a druhy posudzované ako významené z hľadiska jednotlivých členských štátov.
Medzi územia európskeho významu patrí v katastroch obcí Tesáre a Závada
UEV Bočina o rozlohe 32,12 ha. Predmetom ochrany sú lužné vŕbovo – topoľové a jelšové
lesy a porasty borievky obyčajnej. Ďalšie dve lokality Dolné Lazy o výmere 7,27 ha a
Záhrada o výmere 16,79 ha sú lokalizované v katastrálnom území obce Závada, pričom
predmetom ochrany sú porasty borievky obyčajnej.33
Územný systém ekologickej stability
Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je celopriestorová štruktúra navzájom
prepojených ekosystémov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života
v krajine. Do územia mikroregiónu zasahujú tieto biocentrá a biokoridory regionálního
významu (Tabuľka 4):
Tabuľka 4 Prvky ÚSES na regionálnej úrovni
Názov Typ prvku Charakteristika
Čepúčky Regionálne biocentrum uvedená v časti chránené územia
Holé Brehy regionálne biocentrum uvedená v časti chránené územia
rieka Nitra regionálny biokoridor hydrický a terestrický
Topoľčiansky hradný vrch regionálne biocentrum skalná step na vápenci s výskytom
vzácnych druhov rastlín a živočíchov
Zdroj: Územný plán Veľkého územného celku Nitrianskeho kraja,2010
Ako genofondovo významné lokality sa v území nachádzajú štruktúry vegetácie prípadne
širšie územi, na ktorých prevláda funkcia ochrany genofondu chránených druhov rastlín
a živočíchov.Tieto lokality predstavujú prvky ÚSES-u na miestnej úrovni (Tabuľka 5).
Tabuľka 5 Prvky ÚSES na lokálnej úrovni
Názov Typ prvku Charakteristika
Breziny miestne biocentrum
pasienok so skupinami a solitérmi duba letného, zimného a cerového vysokého veku, ktoré sú hodnotné z hľadiska zachovania genofondu, biologického i krajinárskeho
Zľavský potok
miestny biokoridor
pôvodný zachovalý vodný tok v sprievodnom luhu viaceré močiare – pestré hydrofilné spoločenstvá
Nemčické Chrastie
miestne biocentrum
jedna z najhodnotnejších dolín v JV časti Považského Inovca s prirodzenou vegetačnou skladbou a lúčnymi porastami
Zľavský potok
miestny biokoridor
pôvodný zachovalý vodný tok – pestré hydrofilné spoločenstvá
Zdroj: RÚSES okresu Topoľčany 199434
Ochrana vodných zdrojov
Územie MAS SOTDUM patrí do povodia Nitry, ktoré je súčasťou úmoria
Čierneho mora. Priemerný ročný prietok rieky Nitry je 15,2 m.s-1, priemerná teplota vody
dosahuje 10,6 °C..
Vodné plochy sú prezentované viacerými vodnými nádržami, ktoré majú
viacúčelové využitie. Nádrže sú určené na zadržiavanie alebo na akumuláciu vody. Účel
vybudovania vodných nádrží by mala spĺňať rekreačnú, protipožiarnu a akumulačnú
funkciu. V letnej turistickej sezóne sa núka široká paleta vodných športov ako člnkovanie,
plavba na vodných bicykloch, ako aj plážový volejbal, či cykloturistika a pešia turistika po
značkovaných chodníkoch.
Medzi najväčšie vodné nádrže patrí Duchonka (420 tis. m3), Nemečky (650 tis. m3)
a Tesáre (372 tis. m3). Štruktúru vodných plôch dopĺňajú i menšie nádrže, mŕtve ramená
a rybníky. Napríklad rybníky Kulháň patria medzi chránené územie, ktoré sa nachádza
v okrese Topoľčany ale je zapísané v katastri obce Zlatníky.
Ochrana lesného fondu
V riešenom území zaberajú lesné pozemky rozlohu 5324, 5 ha, čo predstavuje 36,6
% z celkovej výmery pôdneho fondu. Výrazné zastúpenie lesných pozemkov je
v katastrálnych územiach obcí Podhradie, Prašice a Tesáre. Takmer polovica z celkovej
výmery lesov sa nachádza práve v katastri obce Podhradie.
Z hľadiska kategorizácie lesov v riešenom území hlavnou funkciou lesov je
produkcia drevnej hmoty (lesy hospodárske). V lokalitách chránených území je funkcia
lesov ochranná. Hlavným distribútorom drevnej hmoty sú Lesy SR, š.p. OZ Prievidza,
ktorý spravuje územie mirkoregiónu SOTDUM.
Na základe získaných údajov môžeme konštatovať, že z hľadiska vlastníctva patrí
45,7 % lesov Lesom SR, š.p., urbáre a pozemkové spoločenstvá vlastníkov lesov, ktoré
hospodária na výmere okolo 1423 ha. Register pozemkových spoločenstiev je verejný
zoznam, v ktorom sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa pozemkových
spoločenstiev s právnou subjektivitou. K 31. 03. 2011 v evidencii Krajského lesného úradu
v Nitre je evidovaných 11 pozemkových spoločenstiev. K najväčším patria pozemkové 35
spoločenstvá v obci Podhradie, Prašice, Tesáre. V obciach mikroregiónu a to v Jacovciach,
Továrnikoch a Krušovciach sa pozemkové spoločenstvá nevyskytujú. Medzi najväčšie
spoločenstvá patria Združenie bývalých urbárnikov, komposesorátnikov a súkromných
vlastníkov lesov obce Podhradie (209,07 ha), Lesné pozemkové spoločenstvo Hliník,
pozemkové spoločenstvo Tesáre (232,42ha), Združenie bývalých urbárnikov, pozemkové
spoločenstvo Tesáre (30,05 ha) a Združenie bývalých urbárnikov, pozemkové
spoločenstvo Prašice (296,55 ha), registrované Krajským lesným úradom v Nitre.
Podľa vlastníctva lesných pozemkových spoločenstiev nám zobrazuje obrázok 3,
v ktorom je percentuálne vyjadrená miera vlastnícva podľa uvedených inštitúcii
v mikroregióne.
45.7%
14.0%6.3%
6.0%
28.1%
Lesy SR, š.p. Urbár/ pozemkové spoločenstvo Fyzické osoby Obec Nezistené
Obrázok 3 Vlastníctvo lesných pozemkov MAS SOTDUM,2009
Ochrana nerastných surovín
Územie MAS SOTDUM tvoria predovšetkým sedimenty kvartéru a neogénu.
Vzhľadom na geologickú stavbu sú nerastné suroviny výraznejšie zastúpené len nerudnými
surovinami, z ktorých značné rozšírenie a ekonomický význam majú stavebné suroviny.
Zo stavebných surovín sa tu vyskytujú ložiská stavebného kameňa a tehliarske suroviny.
Biele až bielosivé dolomity sa ťažia na ložisku Závada s voľnými bilančnými zásobami 2
423 tis. m3 a na ložisku Podhradie – Závada s odhadom zásob 4 795 tis. m3. Menšie
výskyty sladkovodných vápencov a travertínu sa nachádzajú v Závade.
36
4.3 Hodnotenie socio-ekonomických javovov negatívnych
4.3.1 Prirodzené stresové faktory endogénne V rámci hodnotenia okolia okresných miest sú Topoľčany zaradené medzi mestá
s pomerne nízkym radónovým rizikom. Avšak môžu sa tu vyskytnúť plochy so stredným
radónovým rizikom, ale nevylučuje sa ani môžnosť na menších plochách vysokého
radónového rizika. (www.sažp.sk, 2010)
Časť územia okresu Topoľčany sa nachádza v oblasti očakávaných seizmických
aktivít. Nachádzajú sa tu dve centrá:
juhovýchodná časť pohoria Tríbeč,
severný cíp okresu Topoľčany. (Obvodný úrad Topoľčany, 2011)
4.3.2 Prirodzené stresové faktory exogénneErózia pôdy
Pahorkatiny a nivy sú veľmi málo odolné voči erózii. Erózia pôdy súvisí jednak
s neovplyvniteľnými abiotickými faktormi ako aj so subjektívnymi faktormi
spôsobovanými nesprávnym obrábaním pôdy. Pôdy sú citlivé aj na mechanické
poškodzovanie, ktoré je spôsobené prejazdom ťažkých strojov. V podmienkach rovinnej
krajiny sa môže v širšom okolí prejavovať intenzívna veterná erózia v období, kedy je orná
pôda bez vegetačného krytu. Aktuálna vodná erózia pôdy je slabá až stredne silná,
potenciálna je o stupeň vyššia.
4.3.3 Antropogénne stresové faktory primárne Sídelné areály
Hlavným postavením v sídelnej štruktúre okresu má mesto Topoľčany, ktoré je
administratívnym sídlom regionálneho významu. Tento región je možno charakterizovať
ako menej urbanizovaný až vidiecky. Územie je nerovnomerne osídlené. Mesto Topoľčany
je centrom osídlenia regionálneho významu vykazujúceho určitý rastový potenciál.
Rekreačné areály
Hlavným centrom turizmu v mikroregióne SOTDUM je okresné mesto Topoľčany
a okolité obce Prašice, Nemečky. V spomínaných oblastiach sú záhradkárske a chatárske
37
osady s rozlohou nad 5 ha a rekreačné priestory vo voľnej krajine s rozlohou nad 5 ha. Na
dolomitovom vrchu nad obcou Podhradie sa týčia zrúcaniny hradu Topoľčany (obrázok č.
4). Hlavná veža hradu je po rekonštrukcii z 19. storočia. Hrad je pre návštevníkov voľne
prístupný. 17 kilometrov od okresného mesta Topoľčany a 4 kilometre od obce Prašice sa
nachádza priehrada Duchonka (obrázok č. 5). Je vyhľadávaným miestom najmä letných
dovolenkárov. Táto oblasť je atraktívnou v rámci letných dovoleniek pri vode, turistiky a
cykloturistiky po vyznačených trasách, zberu húb, rybolovu, vodných športov a letnej
zábavy s bohatým športovým a kultúrnym vyžitím.
Priemyselné areály
V okresnom meste Topoľčany sa nachádzajú areály rôznych výrobných činností
alebo skladových priestorov. V meste Topoľčany sa nachádza najväčší počet
priemyselných podnikov zo všetkých obcí mikroregiónu SOTDUM. Najdôležitejší
priemyselní producenti emisií sú Mier Topoľčany, Elektrokarbón Topoľčany. Predstavujú
negatívne sprievodné javy realizácie ľudských aktivít v krajine, ktorých územný rozsah nie
je možné vždy striktne vymedziť. Ich bariérne pôsobenie sa prejavuje ohrozením resp.
narušením prirodzeného vývoja bioty. Patria sem už spomínane podniky, ktoré produkujú
emisie vypúšťané do ovzdušia čím degradujú kvalitu životného prostredia.
Poľnohospodárske areály
Najvýznamnejším poľnohospodárskym subjektom tohto mikroregiónu je PPD
Prašice. Družstvo má sídlo v Jacovciach a svoju činnosť prevádzkuje vo všetkých
okolitých obciach mikroregiónu okrem Podhradia a Závady, ktoré sú strediskami
Roľníckeho podielnickeho družstva Závada. Plošný obsah závisí od koncentrácie
hospodárskych zvierat a skladových priestorov. Do socio-ekonomických javov primárnych
z poľnohospodárstva patria živočíšne farmy a intenzívne kultúry. Jedným z najvážnejších
zdrojov znečistenia sú úniky močovky a hnojovice z chovov dobytka a ošípaných. Medzi
intenzívne kultúry zaraďujeme tie, ktoré spôsobom obhospodarovania výrazne ovplyvňujú
jednotlivé zložky prírodného prostredia.
38
Patria sem nasledovné kultúry: ovocné sady, vinice nad 10 ha.
Tabuľka 6 Výmera ovocných sadov a viníc v mikroregińe SOTDUM v ha
Obce Ovocné sady Vinice
Jacovce - 12,62
Tesáre 64,49 -
Topoľčany - 30,20
Továrniky - 20,43
Zdroj: MAS SOTDUM, 2009
Zo skupiny technických prvkov sa v obci Štitáre podľa Pucherovej (2007) nachádza
bažantia farma – Slovenská bažantnica, spol.s r. o. V obciach mikroregiónu sa nachádzajú
PPD spolu s roľníckym podielníckym družstvom. Z líniových technických prvkov sa
v území nachádazjú nadzemné elektrické vedenia.
Dopravná sieť
Cestná sieť je pomerne dobre vybudovaná. Aj keď cestnú infraštruktúru tvoria
hlavne miestne komunikácie (v dĺžke 68,04 km), aj napriek tomu spojenie s hlavnými
cestami je pomerne dobré, keďže sa jedná o spádové územie mesta Topoľčany. Všetky
obce mikroregiónu sú zapojené do medzimestskej verejnej autobusovej dopravy. Cieľom
ako odstrániť a z časti minimalizovať negatívne vplyvy dopravy na životné prostredie
obyvateľstva, je vybudovanie obchvatu dopravnej cesty I/64 mimo mesta Topoľčian, rozdeliť
regionálnu dopravu oddeliť tranzitu dopravu, ktorá v dnešnej dobe vedie cez mesto.
39
Tabuľka 7 Vybavenosť vidieckych obcí MAS SOTDUM technickou
infraštruktúrou
INFRAŠTRUKTÚRAPOPIS
Cestná sieť v km 104,74cesty 1. kat 13,8cesty 2 kat. 22,9Ostatné 68,04Železničná sieť v km 3 Spôsob vykurovania Elektrika, plyn, pevné palivoŽelez. stanica Topoľčany, KrušovceVlakové spoje Topoľčany, KrušovceŽelez. zastávka Topoľčany, KrušovceAutobus. stanica Topoľčany Autob. spojenie Všetky obce
Zdroj: Obecné úrady, MAS SOTDUM
4.3.4 Antropogénne stresové faktory sekundárne
Problematikou stresových faktorov sa na Slovensku bližšie zaoberá Ústav krajinnej
ekológie SAV Bratislava, ktorý rozpracoval celý komplex socio-ekologických javov
a faktorov v prostredí. Pri analýze stresových faktorov sme vychádzali z Postupu pre
vypracovanie podkladu o stresových faktoroch.
Sekundárne potenciálne bariérové prvky – predstavujú negatívne sprievodné javy
realizácie ľudských aktivít v krajine, ktorých územný rozsah nie je možné vždy striktne
vymedziť. Ich bariérne pôsobenie sa prejavuje ohrozením alebo narušením prirodzeného
vývoja bioty. Patrí sem:
Znečisťovanie ovzdušia
Z celoslovenského hľadiska sa okres Topoľčany umiestňuje na popredných
priečkach čo sa týka bezproblémovosti so znečistením ovzdušia, teda nie je posudzovaný
ako zaťažená oblasť. No napriek tomu sa na tomto území nachádza okrem malých
stacionárnych zdrojov znečisťovania približne 240 stredných a 28 veľkých zdrojov, ktoré
spolu s automobilovou dopravou významne vplývajú na stav okolitého prostredia. Hoci
40
podľa predchádzajúcich skúmaní nebolo potvrdené, že by na území Topoľčian bolo sídlo
významného znečisťovateľa, v posledných desaťročiach sa v tomto okrese rozmohla
výstavba niekoľkých nových priemyselných podnikov ktoré každodenne prispievajú
k zhoršovaniu stavu ovzdušia. Medzi tie najväčšie priemyselné závody v súčasnosti
v mikroregióne SOTDUM patria :
1. Decodom s.r.o. Topoľčany- a jej kotolňa na drevo
2. TOMA s.r.o.- centrálny tepelný zdroj (plynová kotolňa na vykurovanie mesta)
3. Farma HYZA a.s.- chov brojlerov na 3 miestach v okrese
4. Elektrokarbón a.s. Topoľčany- výroba uhlíka (Obvodný úrad ŽP Topoľčany, 2008)
Pivovar Topvar, vďaka ktorému bolo mesto Topoľčany známe po celom Slovensku, je
v súčasnosti zrušený a výroba presťahovaná na juh Slovenska. (Obvodný úrad ŽP
Topoľčany, 2008).
Produkciu emisií z hľadiska jednotlivých stacionárnych zdrojov znečistenia v okrese
Topoľčany dokumentujú tabuľky 7 – 10 v časti Prílohy. Tabuľkové prílohy produkcie
emisií každý rok zostavujú zamestnanci OUŽP v Topoľčanoch, ktorí na ich tvorbu
používajú nimi namerané ročné hodnoty konkrétnymi znečisťovateľmi v okrese.
Celkové množstvo emisií v okrese Topoľčany v roku 2004 a v roku 2009 je
dokumentované v tabuľke 11. Porovnanie nameraných údajov tuhých znečisťujúcich látok
sa oproti roku 2009 zvýšil o 29 t/rok. Avšak SO2 sa oproti roku 2009 znížil o 20,9 t/rok,
NOx taktiež popisuje rozdiel v poklese o 18,3 t/rok. Nameraná hodnota oxidu uhoľnatého
v roku 2009 bola znížená o 22 t/rok oproti roku 2004.
41
Tabuľka 11 Porovnanie produkcie množstva emisii za rok 2004 a 2009
Celkové emisie za okres Topoľčany
v t/rok 2004 v t/rok 2009
Tuhé emisie
SO2
NOx
CO
163,0
46,0
151,0
302,0
192,0
25,1
132,7
280,0
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2009
Znečisťovanie vôd
Kvalita vody v povrchovom toku Chotina, ktorý má v predmetnej lokalite čiastočne
upravený prietočný profil, je negatívne ovplyvňovaná celým radom činiteľov ku ktorým
patria vypúšťané odpadové vody z poľnohospodárskych prevádzok, domácností,
dažďových kanalizácia a v neposlednom rade i vyplavované pesticídy a zložky
z priemyselných, ale i organických hnojím. Vplyvom týchto činiteľov je kvalita vody pred
vyústením do rieky Nitry zhoršená až na V. triedy čistoty vody podľa STN 757221.
Podzemné vody
Podzemné vody ako zdroj pitnej a úžitkovej vody patria k hospodársky významným
surovinovým zdrojom okresu Topoľčany. Z hľadiska výskytu a využitia majú v okrese
Topoľčany najväčší význam podzemné vody mezozoika. Kvalita podzemných vôd je
ovplyvňovaná mnohými činiteľmi z ktorých najdôležitejšie sú horninové zloženie
prostredia a antropogénna činnosť.
Podzemné vody kryštalinika sú malo mineralizované s celkovou mineralizáciou do
200 mg/l, často agresívne na železo a betón. Vzhľadom na oblasť výskytu v horských
masívoch sú iba nepatrne ovplyvňované činnosťou človeka.
Povrchové vody
42
Významnejším pravostranným prítokom Nitry je potok Chotina, ktorý pramení pod
Pánskou Javorinou (obrázok 6).
Stojaté vody ku ktorým patria mŕtve ramená a vodné nádrže zaberajú z územia iba
malé plochy. Vodné nádrže majú viacúčelové využitie. Okrem toho, že tvoria zdroje
úžitkovej vody predovšetkým pre závlahy plnia ochrannú protipovodňovú funkciu, slúžia
k chovu rýb, na rekreačné účely a tvoria významný krajinotvorný prvok.
Medzi najväčšie vodné nádrže patrí nádrž Nemečky s plochou 22 ha a objemom
0,6mil.m3 naakumulovanej vody. Najznámejšia nádrž Duchonka využívaná hlavne na
rekreáciu má plochu 13,8 ha a objem zachytenej vody 0,5 mil. m3. K najväčším
znečisťovateľom rieky Nitry v okrese Topoľčany patrí verejná kanalizácia Topoľčany,
ktorou i po čistení odpadových vôd na ČOV Topoľčany vypúšťané množstvo organických
látok vyjadrené biochemickou spotrebou kyslíka dosahuje 400 ton za rok.
Kvalita vody v rieke Nitre je zhoršená vo všetkých skupinách ukazovateľov až na
V. triedu čistoty a takto znečistená vteká na územie daného okresu. Elektrokarbón
Topoľčany vypúšťa do toku Chotina ročne 5,9 t BSK5 a ČOV pre ATC Duchonka 7,9 t
BSK5 do toku Železnica. Taktiež veľkým znečisťovateľom sú aj čistiarne v okrese
Topoľčany. Odpadové vody z domácností a priemyslu predstavujú závažný tlak na vodné
prostredie kvôli záťaži organickými látkami a živinami, ako aj nebezpečnými látkami.
Len nevhodnou aplikáciou priemyselných hnojív pri v minulosti používanom
množstve cca 300 kg čistých živín na hektár dochádzalo k ich značnému splachovaniu do
povrchových a k presakovaniu do podzemných vôd. Straty na dusíku predstavovali cca 45
%, čo pri celkovej výmere 33 800 ha poľnohospodárskej pôdy v okrese Topoľčany
a aplikácií cc 150 kg N/ha/rok znamenalo, že približne 2 200 ton dusíka unikalo
v priebehu roka do podzemných a povrchových vôd. (OÚ ŽP, 2010)
Znečistenie pôd
Intenzitu využívania poľnohospodárskej pôdy dokumentuje percento zornenia
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré predstavuje hodnotu 88,6%. Hoci v prevažnej
časti poľnohospodárskych podnikov sú vhodné klimatické, pedologické i geomorfologické
podmienky na realizáciu intenzívnej rastlinnej výroby, predsa tu dochádza k nárastu
43
intenzity eróznych procesov, čo môžeme označiť za plošný stresový jav. Ohrozovanie
spraší Nitrianskej pahorkatiny spôsobuje erózia pôdy, ktorá súvisí so subjektívnymi
faktormi spôsobovanými nesprávnym obrábaním pôdy a aj neovplyvniteľnými abiotickými
faktormi. Ťažké mechanizmy tak spôsobujú degradáciu pôdy.
44
5 Návrh na využitie výsledkovZ výsledkov bakalárskej práce vyplynulo, že v súčasnosti je v území možné
uvažovať o pôsobení troch základných antropogénnych vplyvov, ktorými sú lesné
hospodárstvo, poľnohospodárstvo a rekreácia. Vplyv lesného hospodárstva sa na území
mikroregiónu vo väčšej miere negatívne neprejavil. Z tohoto dôvodu navrhujeme pre
hodnotené území uskutočniť ekostabilizačné opatrenia na lesnom pôdnom fonde
spočívajúce v ekologicky optimálnych spôsoboch hospodárenia, u jednotlivých typov
potenciálnej vegetácie ako sú lužné lesy nížinné, vŕbová jelšina, dubová jasenina, brestová
jasenina s topoľom, brestová jasenina s hrabom. Pri obnove porastov odporúčame použiť
len pôvodné druhy vŕb a topoľov. Na relatívne menej zamokrených miestach môže byť aj
jaseň.
V poľnohospodársky využívanej časti územia pretrváva utlmenie pôvodných
spôsobov hospodárenia (pastva, kosenie), ktoré podmienili vznik chránených nelesných
biotopov. Pasívny prístup k starostlivosti o životné prostredie napr. absenciou kosenia a
pasenia hospodárskych zvierat spôsobuje postupné zarastanie chránených území krovinami
a drevinami. V prípade nelesných biotopov preto navrhujeme zabezpečiť pravidelnú
realizáciu kosenia s odstraňovaním biomasy, prípadne extenzívne prepásanie stádom oviec
a kôz, prípadne realizovať výrub existujúcich krovín a drevín.
Areál, ktorý je aktívne využívaný z hľadiska rekreácie najmä v blízkosti vodných nádrží
Nemečky (Obrázok 7)
a Duchonka, je negatívne ovplyvnený veľkým množstvom rekreantov, čo prináša
potenciálne riziká napríklad v podobe nekontrolovaného pohybu, zakladania ohnísk,
odhadzovania odpadkov, prípadne poškodzovania lesných porastov a drevín (zber dreva,
poškodzovanie zmladenia). Avšak terénnym prieskumom neboli uvedené vplyvy rekreácie
vo výraznejšej miere zaznamenané.
Potrebné je dosiahnuť aj dobrý stav podzemných vôd opatreniami, ktoré zabezpečia
ochranu, zabránia znečisťovaniu vôd škodlivými látkami vypúšťanými z priemyselných
podnikov, z čistiarní, zabránia aplikácii priemyselných hnojív vo väčšom množstve.
45
Riešenie väčších problém súvisiach so znečisťovaním prírody a krajiny je potrebné
riešiť na základe aktívnej spolupráce orgánov štátnej správy ukladaním pokút a sankcií za
poškodzovanie a znečisťovanie územia.
46
6 ZáverCieľom bakalárskej práce bolo porovnať na vymedzenom území pôsobenie socio-
ekonomických javov pozitívnych a negatívnych, v okrese Topoľčany a zároveň
v mikroregióne SOTDUM – Spoločenstva obcí Topoľčiansko-Duchonského mikroregiónu.
V záujmovom území sme identifikovali výskyt všetkých skupín krajinných prvkov.
Na základe zhodnotenia získaných údajov môžeme konštatovať, že pre dané územie sú
typické dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy, ktoré zaberajú
rozlohu 5324,50 ha, čo predstavuje 36,6 % z celkovej výmery pôdneho fondu. V rámci
prvkov poľnohospodárskej kultúr má najväčšie zastúpenie orná pôda (6899, 14 ha), čo
predstavuje 84,5 % výmery. Zvyšok predstavujú trvalé trávne porasty, ktoré zaberajú 9,7%
z celkovej výmery poľnohospodárskeho fondu. Najmenšiu výmeru, len 5,8 % predstavujú
trvalé trávne kultúry (ovocné sady a vinohrady).
Z hodnotenia prirodzených negatívnych socio-ekonomických faktorov vyplýva, že
územie je v minimálnej miere ovplyvňované rizikom radónovým ako aj rizikom seizmickej
aktivity. Z hľadiska exogénnych stresových faktorov sme zistili, že v podmienkach
rovinnej krajiny mikroregiónu SOTDUM sa môže v širšom okolí prejavovať intenzívna
veterná erózia v období, kedy je orná pôda bez vegetačného krytu. Aktuálna vodná erózia
pôdy je slabá až stredne silná.
Primárne stresové faktory antropogénneho pôvodu na území mikroregiónu
SOTDUM považujeme za vyhovujúce, pričom rôznorodosť areálov neovplyvňuje štruktúru
danej krajiny ale zastúpenie samotných areálov je v rovnováhe. Najzávažnejším
primárnym negatívnym stresovým faktorom vyvolaným človekom sú poľnohospodárske a
priemyselné areály. V poľnohospodárskom areály jedným z najvážnejších zdrojov
znečistenia sú úniky močovky a hnojovice z chovov hovädzieho dobytka a ošípaných a
v priemyselnom představuju tieto zdroje rôzne priemyselné podniky väčšinou situované
v okresnom meste Topoľčany.
V podstatne vyššej miere ako primárne sú zastúpené sekundárne antropogénne
stresové faktory. Aj keď územie mikroregiónu SOTDUM a mesta Topoľčany nie je
posudzované ako zaťažená oblasť, každoročne priespieva k zhoršovaniu kvality ovzdušia
určitým dielom aj doprava. Pri priemyselných znečisťovateľoch dosiaholi najväčší nárast
47
emisií vypúšťaných do ovzdušia tuhé znečisťujúce látky v roku 2009 a poklesu sme
zaznamenali pri CO, SO2 a NO2. oproti roku 2004.
Nadmerné využívanie priemyselných hnojív v množstve cca 600 kg.ha-1
spôsobovalo v minulosti kontamináciu pôd, prevažne zasolením. V súčasnosti sa hodnota
množstva priemyselných hnojív pohybuje cca 200 kg.ha-1.
Poškodenie lesnej vegetácie mikroregióne SOTDUM pozmenil človek druhotnú
skladbu porastov hospodárskou činnosťou. Najčastejším poškodením vegetácie sú škody,
ktoré spôsobuje poľovná zver (znehodnotenie najmä mladých lesných porastov).
Trvalo udržateľný rozvoj je cieleným procesom zmien v správaní ľudskej
spoločnosti. Človek a jeho zásahy do prírody a krajiny si musí uvedomiť hlavne on sám
a zvážiť všetky dôsledky plynúce z nesprávneho hospodárenia s prírodnými zdrojmi.
48
7 Zoznam použitej literatúry1. BORTEL, J. – JANČOVÁ, M. – SLÁVIKOVÁ, D. 1993. Ochrana a tvorba
krajiny. Zvolen. Technická univerzita. 1993. 135 s. ISBN 80-228-0241.
2. DEMEK, J. 1999. Úvod do krajinné ekologie. Univerzita Palackého, Olomouc.
1999. 102 s. ISBN 80-7067-973-5.
3. DRDOŠ, J. 1999. Geoekológia a environmentalistika. Životné prostredie [online].
1999, FHPV, 152 s. [cit. 2011-03-03]. Dostupné na internete:
<http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2008_1
/01_Drdos_Kozova.pdf > ISBN 80 - 8068 - 343 - 3.
4. DRDOŠ, J. a kol. 1995. Základy krajinného plánovania. Zvolen : Technická
univerzita, 1995. 173 s.
5. EKOLAND s.r.o. 1994. Regionálny územný system ekologickej stability okresu
Topoľčany. OÚ ŽP Topoľčany. 1994. 165 s.
6. ELIÁŠ, P. 2010. Ecosystem Services and Quality of Human Life in Rural Areas. In
Životné prostredie. 2010. vol. 44, no. 2, p. 88 – 91.
7. FELLEMAN, J. P.: 1980. Coastal landforms and scenic analysis. A. Review. In
a Reader in visual quality. Sea grant reprint series. New York. 1980. S. 17 – 28.
8. FORMAN, R.T.T, GORDON, M.: 1986. Krajinná ekologie. Preklad z angl.orig.
Landscape Ecology, 1986: Těšitel, J. a kol ACADEMIA Praha 1993.583 s. ISBN
80-200-0464-5.
9. GÁBRIŠ, Ľ – BANDLEROVÁ, A – HRAŠKO, J. et al. 1998. Ochrana a tvorba
životného prostredia v poľnohospodárstve. Nitra : SPU Nitra, 1998. 461 s. ISBN
80-7137-506-3.
10. HRNČIAROVÁ, T. – IZAKOVIČOVÁ, Z. – ŠTEFUNKOVÁ, D. a kol. 2006.
Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy. Bratislava VEDA vydavateľstvo
SAV 2006. 316 s. ISBN 80-224-0910-.
49
11. IZAKOVIČOVÁ, Z. - MIKLÓS, L. - DRDOŠ, J.: 1997. Krajinnoekologické
podmienky trvalo udržateľného rozvoja. Bratislava: VEDA SAV, 1997. 186 s.
ISBN 80-224-0485-3
12. IZAKOVIČOVÁ, Z. - HRNČIAROVÁ, T. - MOYZEOVÁ, M., et al., 2001.
Analýza súčasnej krajinnej štruktúry. Ekologizácia hospodárenia v povodí Pranej,
Bratislava: ÚKE SAV, 2001. 57 – 96 s.
13. JANČURA, P. 1998. The Present and Historical Landscape Structures in
Landscape Formation. Životné prostredie[online]. 1998, vol. 32, no. 5 [ cit. 2011-
03-02]. Dostupné na internete:
<http://www.uke.sav.sk/zp/1998/zp598/jancura.htm>. ISBN 80-228-0800-8
14. KVASNIČKOVÁ, D. et al. 2002. Životné prostredie. Banská Bystrica: MEDIA
TRADE, 2002. 160 s. ISBN 80-08-03341-X
15. LAPKA, M. 2008. Úvod do sociologie krajiny. Praha : Karolinum, 2008. 86 s.
ISBN 978-80-246-1595-0
16. LIPSKÝ, Z. 2000. Sledování změn v kulturní krajine. Praha : ČZU Praha, 2000
Lesnická práce, 71 s. ISBN 80-213-0643-2
17. MAZÚR, LUKNIŠ: 1986. Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava:
Slovenská kartografia. 1986.
18. MAS SOTDUM. 2009. NÁZOV INTEGROVANEJ STRATÉGIE ROZVOJA ÚZEMIA:
„TAKTO CHCEME ŽIŤ V DOLINE POD PANSKOU JAVORINOU!“. 165. S.
19. MIKLÓS, L., IZAKOVIČOVÁ, Z. 1997. Krajina ako geosystém. Bratislava
VEDA SAV, 1997. 153 s. ISBN 80-224.0519-1.
20. NOSKOVIČ, J., a kol.: 2007. Ochrana a tvorba životného prostredia. Nitra : SPU v
Nitre, 2007. 152 s. ISBN 978-80-552-0344-7
21. NOVOTNÁ, D. 2001. Úvod do pojmosloví v ekologii krajiny. Praha : MŽP
Enigma, 2001. 399 s. ISBN 80-7212-192-8.
50
22. OBVODNÝ ÚRAD ŽIVOTN0HO PROSTREDIA TOPOĽČANY. Správa o vplyve
výrobných podnikov na znečistenie ovzdušia v okrese Topoľčany. Autor správy:
Gabriela STOLÁROVÁ. Topoľčany. 2011
23. OBVODNÝ ÚRAD ŽIVOTNÉHO PROSTREIDA TOPOĽČANY. Správa
o vplyve výrobných podnikov na znečistenie ovzdušia v okrese Topoľčany. Autor
správy : Martina KUBRÁNOVÁ, Gabriela STOLÁROVÁ. Topoľčany. 2011
24. ODUM, E.P. 1977. Základy ekologie. Academia Praha : 1997. (preklad z angl.
orig.), 736 s. ISBN 509-21-857
25. OŤAHEL, J., FERANEC, J. 2001. Krajinná pokrývka Slovenska. VEDA, v SAV,
Bratislava, 124 s.
26. OŤAHEL, J. – HRNČIAROVÁ, T. – KOZOVÁ, M. 2008. Landscape Typology of
Slovakia: Regionalisation of its Natural-Cultural Character. Životné prostredie.
2008. vol.42, no. 2 70 – 76 s. Dostupné na internete:
<http://www.elis.sk/index.php?page=shop.product_details&flypage=flypage-
ask.tpl&product_id=1359&category_id=44&option=com_virtuemart&Itemid=1>
27. PETROVIČ, F. - IZAKOVIČOVÁ, Z. - MEDERLY, P. - MOYZEOVÁ, M.
2007. Environmentálne hľadiská trvalo udržateľného rozvoja Zeme. Nitra : UKF,
2007. 108 s. ISBN 978-808094-200-7
28. PUCHEROVÁ, Z. a kol.: 2007. Druhotná krajinná štruktúra. Nitra: FPV UKF,
2007. 276 s. ISBN 978-80-8094-191-8
29. RÚŽIČKA, M. a kol.: 2000. Krajinnoekologické plánovanie. – LANDEP 1.
Združenie BIOSFÉRA, Bratislava : 2000. 120 s.
30. RÚŽIČKA, M. – RÚŽIČKOVÁ, H. – ŽIGRAI, F. 1978. Krajinné zložky, prvky a
štruktura v biologickom plánovaní. Quaestiones geobologicae, 23, 1978. 9-57 s.
31. RÚŽIČKA, M., MIŠOVIČOVÁ, R. 2006. Krajinná ekológia. Biosféra Nitra,
2006. 132 s. ISBN
51
32. STANOVÁ, V., VALACHOVIČ, M. 2002: Katalóg biotopov Slovenska. [online].
2002, [cit.2011-03-03]
Dostupnénainternete:<http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=1&lang=sk>
ISBN 80-86891-42-9
33. STREĎANSKÝ, J. a kol. 1999. Krajinné plánovanie. SPU Nitra : 1999. 178 s.
ISBN 80-7137-585-3.
34. SUPUKA, J. - HREŠKO, J. - KONČEKOVÁ, L.: 2005. Krajinná ekológia. Nitra :
VES SPU, 2005. 188 s. ISBN 80-8069-607-1
35. TRNKA, P. 1991. Pohledy na krajinu. Praha: MZVž ČSR – Hydroprojekt. 1991.
52
8 Prílohy
Obrázok 4 Ohraničené územie Mikroregiónu SOTDUM
Obrázok 4 Topoľčiansky hrad, Internet
53
Obrázok 5 Vodná nádrž Duchonka, Internet
Obrázok 6 Výhlad na rozhľadňu Pánska javorina, Internet
Obrázok 7 Vodná nádrž Nemečky a lesné biotopy, Internet
Tabuľka 7 Produkcia emisií firmy Decodom s.r.o.v t/rok
stacionárny zdroj
DECODOM s.r.o.
ROK TZL SO2 NOx CO COU NH3
2004 3,378182 0,170287 5,408769 12,50411 3,5819 0
2005 3,668703 0,211303 24,5358 11,55177 1,542389 0
2006 2,7555557 0,721712 22,73211 11,72474 0,327231 0
2007 3,224029 0,000435 19,87974 11,70626 0,404404 0
2008 2,373572 0,000537 19,55763 6,3213 0,365441 0
Tabuľka 8 Produkcia emisii Pivovar Topvar a.s. v t/rok
stacionárny zdroj
.
Pivovar TOPVAR a.s.
ROK TZL SO2 NOx CO COU NH3
2004 0,341306 0,098387 7,179499 2,582999 0,449067 0,023199
2005 0,351045 0,104755 6,84127 2,454462 0,451815 0,030079
2006 2,763431 0,141555 5,700604 2,057326 0,368649 0,020299
2007 2,712307 0,095027 4,426099 1,58225 0,310935 0,025346
2008 2,807046 0,074072 5,27341 1,868741 0,311209 0,014378
Tabuľka 9 Produkcia emisii firmy Elektrokarbón a.s.v t/rok
stacionárny zdroj
ELEKTROKARBÓN a.s.
ROK TZL SO2 NOx CO COU NH3
2004 5,927963 2,769885 6,852219 6,316793 1,784976 0
2005 6,658347 3,094726 6,980438 5,93853 1,529446 0
2006 4,930611 2,860545 6,503489 5,637173 1,702116 0
2007 4,025203 2,80969 6,317988 5,570993 0,420697 0
2008 3,633966 1,644424 3,465783 6,02834 0,505961 0
Tabuľka 10 Produkcia emisii Pivovar Topvar a.s. v t/rok
stacionárny zdroj
Pivovar TOPVAR a.s.
ROK TZL SO2 NOx CO COU NH3
2004 0,341306 0,098387 7,179499 2,582999 0,449067 0,023199
2005 0,351045 0,104755 6,84127 2,454462 0,451815 0,030079
2006 2,763431 0,141555 5,700604 2,057326 0,368649 0,020299
2007 2,712307 0,095027 4,426099 1,58225 0,310935 0,025346
2008 2,807046 0,074072 5,27341 1,868741 0,311209 0,014378