SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Diplomová práca

Martin Bödör

Nitra 2009

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Rektor: Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Dekan: prof. Ing. Daniel Bíro, PhD.

Analýza vlohových vlastností plemena bavorský farbiarDiplomová práca

Katedra: Katedra genetiky a plemenárskej biológie

Vedúci katedry: doc. Ing. Juraj Candrák, PhD.

Vedúci práce: doc. Ing. Radovan Kasarda, PhD.

Martin Bödör

Nitra 2009

ABSTRAKT

Cieľom práce bol odhad loveckých vlastností a vplyv prostredia na ne na

individuálnych hlavných skúškach farbiarov na Slovensku za rok 2010. V práci sú

použité výsledky z prihlášok a rozhodcovských tabuliek na IHF. V štatistickom súbore

bolo hodnotených 83 jedincov, s toho 34 psov a 49 súk. Všetky jedince sa zúčastnili na

predmete „Dohľadávka na remeni“ s priemerným počtom bodov 113,85. Na „Durení“

sa zúčastnilo 61 jedincov s priemerným počtom bodov 32,30, „Hlasité stavanie“

absolvovalo 63 farbiarov s bodovým priemerom 32,92. „Hlásenie zastrelenej zveri“ sa

zúčastnilo len 10 jedincov s priemerným počtom bodov 31, „Oznamovania zastrelenej

zveri“ sa nezúčastnil nikto, 78 jedincov dosiahlo v priemere 21,58 bodov za „Správanie

sa pri zastrelenej zveri“ a 80 ich bolo hodnotených v predmete „Chuť do práce“

s priemerným počtom bodov 38,78.

Individuálne hlavné skúšky sa uskutočnili: 16 v januári, 1 v auguste, 6 v septembri, 15

v októbri, 21 v novembri a 22 v decembri. V čase skúšok mali jedinci od 15 do 93

mesiacov, priemerný vek bol 29 mesiacov.

Kľúčové slová: poľovníctvo, farbiar, sliedenie, vlohové vlastnosti, lovecké vlastnosti,

dedičnosť

ABSTRACT

The aim of this work was to estimate heritability of hunting performance and

influence of environment at the main examinations of bloodhounds of Slovakia in 2010.

Registrations and judgement protocols from Individual Bloodhound Trials were used

for analysis.

In total, were used results of 81 animals – 34 males and 47 females in dataset. All dogs

participated in discipline ,,hunting by scent on longe“ with average score 113.85. Sixty-

one animals participated with average score 32.30 at ,,tracking “. In „Loud setting“ were

assessed 63 bloodhounds with average score 32.92. Only 10 dogs were examined in

discipline „messaging of shoted game“ with average score 31. „Behaviour at shoted

game“ of 78 animals was assessed with average score 21.58 and 80 animals were

evaluated in „willingness to work“ with average score 38.78.

The individual main examinations were spread over the season: 16 in January, 1 in

august, 6 in September, 15 in October, 21 in November and 22 in December. The

average age of animals at the examination was 29 months from 15 to 93 months.

Key words: dog, bloodhound, hunting attributes, heritability, hunting, sighting, ability

traits

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaný Martin Bödör týmto vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému:

„Analýza vlohových vlastností plemena Bavorský farbiar“ vypracoval samostatne s

použitím literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 15. apríl 2011

…………………….

POĎAKOVANIE

Touto cestou chcem vysloviť svoju vďaku vedúcemu záverečnej práce doc. Ing.

Radovanovi Kasardovi, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri

vypracovaní mojej diplomovej práce.

POUŽITÉ SKRATKY

BV – bavorský farbiar

HV – hannoverský farbiar

SPZ – Slovenský poľovnícky zväz

ÚV SPZ – Ústredný výbor Slovenského poľovníckeho zväzu

SPZ – Slovenský poľovnícky zväz

ČMS – Český myslivecký svaz

PF – predbežné skúšky farbiarov

HF – hlavné skúšky farbiarov

SVMP – skúšky vlôh malých plemien

JSMP – jesenné skúšky malých plemien

FSMP – farbiarske skúšky malých plemien

VP – špeciálne skúšky z vodnej práca

VSMP – všestranné skúšky malých plemien

FD – farbiarske skúšky duričov

FCI – Medzinárodná kynologická federácia

SKJ – Slovenská kynologická jednota

DBK – dysplázia bedrových kĺbov

IHF – Individuálne hlavné skúšky farbiarov

OBSAH:

ÚVOD …………………………………………………………………………………10

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY ................11

1.1 FARBIAR – HISTÓRIA A VÝVOJ .....................................................................11

1.2 ROZVOJ FARBIARA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA ............................................12

1.3 PLEMENNÝ ŠTANDARD ....................................................................................13

1.4 PRÍPRAVA FARBIARA .....................................................................................17

1.4.1 Zásady a spôsob prípravy farbiara

1.4.2 Výchovno - výcvikové návyky

1.4.3 Pracovný výcvik

1.5 PREDBEŽNÉ SKÚŠKY FARBIAROV (PF) ......................................................33

1.5.1 Priebeh PF

1.6 INDIVIDUÁLNE HLAVNÉ SKÚŠKY FARBIAROV (IHF) ...........................34

1.6.1 Príprava farbiara na IHF

1.7 SKÚŠOBNÝ PORIADOK ....................................................................................37

1.7.1 Skúšky

1.7.2 Predmety skúšok

1.7.3 Podmienky celkového hodnotenia

1.8 CHOVATEĽSKÉ ZÁSADY A ZÁPISNÝ PORIADOK ...................................49

1.8.1 Chovateľ a spôsoby chovu farbiarov

1.8.2 Náležitosti rodičov

1.8.3 Podmienky párenia a povinnosti chovateľa

1.8.4 Plemenná kniha a preukaz o pôvode

1.9 VÝSTAVY, ICH VÝZNAM A ÚČEL ..................................................................52

1.10 METÓDY PLEMENITBY A SELEKČNÉ POSTUPY ....................................54

1.10.1 Metódy plemenitby

1.10.2 Selekcia a selekčné postupy

1.10.3 Hodnota psa

1.10.4 Kontrola dedičnosti výkonu

1.10.5 Dedičnosť loveckých vlastností

1.11 ZÁSADY RIADENIA CHOVU FARBIAROV NA SLOVENSKU .................62

2 CIEĽ PRÁCE ............................................................................................................65

3 MATERIÁL A METODIKA ....................................................................................66

4 VLASTNÁ PRÁCA ...................................................................................................67

Výsledky hodnotenia skúšok

Diskusia

5 ZÁVER .......................................................................................................................72

POUŽITÁ LITERATÚRA

PRÍLOHY

ÚVOD

Prioritou poľovníctva je ochrana a obhospodarovanie legislatívou zverených

poľovných revírov. V poľovníctve ide v prvom rade o ochranu prírody a zachovanie

kvality genofondu pôvodných druhov zveri a zlepšovanie kvality jej populácie

v revíroch. Poľovník sa nielen stará o zver, ale udržuje aj jej stavy v primeranom

množstve prípadným odlovom. Neodmysliteľnou súčasťou poľovníka pri vykonávaní

svojej práce je poľovnícky pes. V súvislosti s rôznorodosťou práce poľovníka sa

historicky diferencovali rôzne skupiny poľovníckych psov. Všetky stopovacie psy a

farbiare pochádzajú z pôvodných duričov. Všetky duriče majú citlivý nos na stope a

farbe, istotu na farbe, sú veľmi spoľahlivé a na stope alebo farbe hlasité. Z týchto

najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy

(pracujúce na prirodzenej studenej stope) a farbiare (sledujúce farbu, tzv. "pokazené

stopovacie psy"). Prikrížením geneticky najbližšie stojacich plemien koncom 18.

a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hanoverský farbiar. Po revolúcii v roku 1848,

teda po rozpade veľkých revírov a po zmene niekdajších loveckých metód na sliedenie a

poľovačku s postriežkou pri skvalitnení strelných zbraní, začali sa psy používať po

streľbe.

Pri špecializácii na spoľahlivú prácu na vodidle bola dôležitá hlasitosť na stope,

vytrvalosť a ostrosť, hlavne v horských revíroch. Tu sa ukázal hanoverský farbiar ako

príliš ťažký. Aby sa dosiahla požadovaná výkonnosť aj v ťažkých horských

podmienkach, choval barón Karg-Babenburg Reichenhall čistokrvne po roku 1870

zušľachteného, ľahšieho horského farbiara, ktorý vznikol krížením hanoverského

farbiara s červeným horským duričom. Postupne vytláčalo toto plemeno iné psy z

horských revírov, takže bavorský farbiar je dnes klasickým sprievodcom horárov a

lesníkov. Roku 1912 bol založený "Klub pre bavorské farbiare" so sídlom v Mníchove.

Je jediným uznaným klubom pre bavorské farbiare v Nemecku.

Bavorský farbiar je mladší a menší brat hannoverského farbiara. Bavorský

farbiar do značnej miery vytlačil hannoverského. V práci za ním nijako nezaostáva, ale

naopak, vo vysokohorských terénoch je pohyblivejší a vytrvalejší. Je schopný podať

fantastické výkony pri dohľadávaní poranenej zveri. Farbiare sú špecialistami na

dohľadávanie jelenej, prípadne aj diviačej zveri. Vyžadujú si osobitne trpezlivý a dlhý

výcvik. Za to sa odmeňujú priam neuveriteľnými výkonmi a predstavujú vrcholné

využitie takého orgánu ako je nos psa.

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1. 1 FARBIAR – HISTÓRIA A VÝVOJ

Pôvod farbiara nás zavedie až do roku 727 do čias sv. Huberta, ktorého maliari

zobrazovali so psom, pravdepodobne predchodcom dnešného farbiara. Pri ďalšom

vývoji tohto plemena zisťujeme, že v XIII. storočí ich vo Francúzku choval opát

Eustach, ktorých nazval na počesť patróna poľovníkov psami sv. Huberta. História

ďalej hovorí, že išlo o psi čierne, so žltými alebo bielymi znakmi. Tieto psi sa neskôr

dostali do Nemecka, kde z nich vyšľachtili vodiča, jedno z najstarších plemien

poľovných psov. Vodič sa najviac ponáša na súčasného hannoverského farbiara.

Plemeno prekonalo mnohé zmeny, kým nadobudlo terajší vzhľad.

Ani vodič nebol ustáleným plemenom. Išlo o veľmi staré psy s ťažkou hlavou

a dlhými ušnicami, silným a dlhým chvostom, s rôznou farbou srsti, prevažne tmavej,

čiernej alebo hnedej farby, s bielymi znakmi na hlave, prsiach a nohách. Časom sa farba

srsti ustálila na hnedožltú až sivohnedú, podobnú farbe jeleňa so zimnou srsťou. Často

sa vyskytovalo čierne pálenie – maska – na hlave a ušniciach (Príloha 1). Tieto psy

vynikali výborným a jemným nosom na sledovanie starých stôp zdravej jelenej zveri.

Vodiča výhradne používali na presné zistenie silných jeleňov. Keď pes vytlačil jeleňa

s priehonu, durila ho svorka parforských psov a lovci na koňoch. Dobrého vodiča si

v tom čase veľmi cenili práve tak, ako psovoda, ktorý musel dokonale poznať stopy

jelenej zveri. Takého psovoda volali ,, poľovník – stopár“.

So zdokonaľovaním strelných zbraní strácal vodič svoj pôvodný význam.

K novej technike lovu bol potrebný pes, ktorý sledoval pofarbenú stopu postrelenej

zveri, duril ju a zastavoval. Na túto úlohu sa vodič nesmel používať preto, aby sa

nepokazil jeho jemný čuch, toľko cenený pri sledovaní starých stôp. Preto sa používali

dva druhy psov, a to jednak vodič na starú stopu a na zisťovanie zveri v priehone

a farbiar na farbu, na durenie a zastavovanie postrelenej zveri. Definitívny koniec

pôvodnému vodičovi, ako sa zachoval na obrazoch starých majstrov, prinieslo obdobie

napoleonských vojen.

Farbiar bol pôvodne duričom. Postupom času vzniklo a vyvinulo sa plemeno

určitého vzhľadu a farby srsti. Na začiatku XIX. storočia sa začalo s krížením dobrého

typu vodiča s dobrými rodmi farbiarov. S tohto kríženia vznikol hannoverský farbiar.

Do krvi tohto hannoverského farbiara sa preniesli vrodené vlastnosti vodiča, najmä

jemný čuch a vytrvalé sledovanie stôp s nosom skloneným k zemi. Chov tohto plemena

neskôr dosiahol vysokú úroveň (Baka, Konrád, Ptáček, 1975).

Praotca dnešného farbiara – vodiča, chovali vtedajší poľovníci vo viacerých

kmeňoch. Kmene vznikali v jednotlivých oblastiach Nemecka a poľovníci si ich

chránili. V južnom Nemecku mali kmeň čiernej farby, ktorý vznikol už dávnejšie. Zo

severného Nemecka sú známe tri typy kmeňov, a to solingenský, harzský

a weisenbruchský. Psy solingenského typu sa najviac podobali terajšiemu farbiarovi.

Vyznačovali sa vybočenými lopatkami, ťažkou hlavou, širokými a dlhými ušnicami

a s pálením a maskou. Farbu srsti mali hnedočiernu. Weisenbruchský kmeň sa

vyznačoval slabšou stavbou tela a prevažne červenou farbou srsti. Psy harzského typu

boli vyššie, s kratšími ušnicami, väčšinou červenej farby s tmavšími pásikmi. V tom

čase bol povestný aj jagerhofský kmeň, vyšľachtený v Hannoveri krížením domáceho

duriča s weisenbruchským kmeňom.

Horské oblasti si však vyžadovali vypestovať ľahší typ farbiara. Preto

v Bavorsku a iných alpských krajinách začali krížiť ľahší typ, ľahšie jedince

hannoverského farbiara so švajčiarskym duričom typu Bruno alebo typu sv. Hubertus.

Tak vyšľachtili ľahšieho psa, bavorského farbiara, ktorý sa v horských oblastiach

používa pre svoju pohyblivosť a uvoľnený hlas. Obidva druhy farbiarov sú si veľmi

podobné vzhľadom i farbou srsti. Rozdiel je len v typickej postave hannoverského

farbiara, ktorý je mohutnejší a viac pripomína pôvodného, dnes už vyhynutého vodiča.

Plemenné znaky bavorského – horského farbiara určil ,, Spolok pre zušľachťovanie

psích plemien“ v Nemecku 29.5. 1884, v ktorých sa hovorí o menšej, ľahšej postave

jednofarebného sfarbenia, s tmavým pálením na hlave, chrbte a chvoste (Jugl, 1966).

1.2 ROZVOJ CHOVU FARBIARA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

Prvý klub chovateľov farbiarov založili v roku 1901 na území bývalého Rakúsko

– Uhorska. V krátkom čase boli v klube zastúpení aj poľovníci z Čiech, Slovenska

a Poľska. Prvé skúšky usporiadal klub v roku 1903 v Malackách. Rozpad monarchie

zapríčinil aj zánik klubu.

Na našom území sa chov farbiara rozšíril v období medzi dvoma svetovými

vojnami. O jeho rozšírenie sa pričinili najmä Koloman Slimák a Fridrich Konrád. Vojna

však zapríčinila veľký pokles stavov tohto plemena. Znížili sa aj stavy jelenej zveri

a chýbali dobrí chovatelia a cvičitelia. Po druhej svetovej vojne zostalo na našom území

len niekoľko jedincov oboch plemien, ktorí sa medzi sebou navzájom krížili. Tento stav

trval až do roku 1948. Potom sa pomery v kynológii začali konsolidovať. Vďaka

niektorým milovníkom tohto plemena sa pod vedením skúsených chovateľov a vodičov

farbiara uskutočnila evidencia farbiarov a vypracoval sa výhľadový plán na chov

a rozvoj, ako aj využitie farbiara. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch zaznamenalo

Slovensko taký vzostup rozšírenia bavorského farbiara, že dnes ťažko nájsť na svete iné

územie s takou hustotou farbiarov.

Roku 1953 sa usporiadali prvé skúšky farbiarov v povojnovom období

v Podunajských Biskupiciach. V ďalších rokoch skúšok pribúdalo a v dôsledku

zvyšovania stavov jelenej zveri rástol aj záujem o toto plemeno.

Roku 1958 vznikol klub chovateľov farbiarov s celoštátnou pôsobnosťou

a úspešne pracuje až do dnes. V tomto roku sa realizoval prvý povinný zvod, na ktorom

sa zisťovala chovná úroveň obidvoch plemien. Uskutočnil sa na Kolínskej boude

v Krkonošiach za účasti prizvaných rozhodcov z Rakúska, ktorí akciu vysoko ocenili

s odborno – chovateľskej stránky. Úroveň bavorských farbiarov hodnotili veľmi kladne.

Tento zvod ukázal pracovníkom klubu smer pre ďalšiu prácu v chove.

V súčasnosti je úroveň plemena dobrá. Na zlepšenie chovu a zvýšenie počtu

krvných línií sa doviezlo niekoľko jedincov zo zahraničia. Z našich odchovov sa

vyviezli farbiare do Nemecka, Rakúska, Poľska, Maďarska, Švajčiarska a Fínska na

skvalitnenie ich chovov (Najmanová, Humpál, 1983).

1.3 PLEMENNÝ ŠTANDARD (www.skj.sk, 2009)

Názov INT: Bayerischer Gebirgsschweisshund

Názov SK: Bavorský farbiar

Skupina: Duriče, farbiare a príbuzné plemená

Sekcia: Farbiare

FCI: 217

Celkový vzhľad

Harmonický, ľahší, stredne veľký pes, veľmi pohyblivý a svalnatý. Je trochu

dlhší ako vysoký, vzadu mierne prestavaný, postavený na nie príliš vysokých

končatinách. Hlava je vodorovne nesená alebo trochu zdvihnutá, chvost je nesený

vodorovne alebo šikmo nahor. (Príloha 2).

Povaha

Pokojný a vyrovnaný, oddaný svojmu majiteľovi, zdržanlivý k cudzím.

Vyžaduje sa pevný, sebaistý, neohrozený a ľahko ovládateľný pes, ktorý nie je plachý

alebo agresívny.

Hlava

Temeno: Pomerne široké, plocho zaoblené, čelo výrazne odsadené, nadočnicové oblúky

výrazne vyvinuté, výbežok medzitemennej kosti nevýrazný.

Ňucháč: Dobrej veľkosti, nie príliš široký, nozdry dosť otvorené, sú čierne alebo

tmavočervené.

Papuľa: Od očí dosť odsadená, trochu kratšia ako temeno, dostatočne široká, nie

špicatá. Chrbát nosa mierne vyklenutý alebo rovný.

Pysky: Previslé, stredne hrubé, kútiky zreteľné.

Čeľuste, chrup, zuby: silné čeľuste s perfektným, pravidelným a úplným nožnicovým

zhryzom, pričom rezáky hornej čeľuste bez medzery presahujú cez spodné a zuby sú

kolmé k čeľusti. Zubov má byť 42 podľa zubnej normy. Kliešťový zhryz sa pripúšťa.

Líca: Iba mierne zvýraznené.

Oči: Jasné, pozorný pohľad. Nie príliš veľké, ani okrúhle, tmavo hnedé alebo o trochu

svetlejšie. Pigmentované viečka dobre priliehajú.

Uši: Trochu dlhšie ako stredne dlhé, ale dosahujú maximálne po ňucháč. Sú ťažké,

vysoko nasadené, v nasadení široké, dole zaokrúhlené, ovisnuté, priliehajú k lícam a nie

sú stočené.

Krk: Stredne dlhý a silný. Trochu voľná koža.

Trup

Horná línia: Od kohútika dozadu mierne stúpa.

Kohútik: Málo výrazný. Plynulý prechod od krku do chrbta.

Chrbát: Mocný a pružný.

Bedrá: Pomerne krátke, široké, veľmi svalnaté.

Kríže: Dlhé a pomerne ploché.

Hrudník: Pomerne široký, dobre vyvinuté predhrudie, oválny hrudný kôš je hlboký a

dlhý, rebrá dosahujú ďaleko dozadu.

Spodná línia a brucho: Postupne stúpa dozadu, brucho je mierne vtiahnuté.

Chvost: Stredne dlhý, dosahuje po päty, vysoko nasadený, vodorovne alebo mierne

šikmo nahor nesený.

Hrudníkové končatiny

Všeobecne: Behy spredu rovné a paralelné, pri pohľade zboku stoja dobre pod telom.

Dobre zauhlené končatiny.

Plecia: Šikmé, dozadu položené lopatky so silným svalstvom.

Ramená: Dlhé, so suchým svalstvom.

Lakte: Priliehajú k telu, nemajú byť vtočené ani vytočené.

Predlaktia: Suché a zvislé, silné kosti, mocné svalstvo.

Zápästné kĺby: Mocné.

Labky: Lyžicového tvaru, s dobre klenutými, tesne zovretými prstami, vankúšiky

dostatočne silné, hrubé, odolné a dobre pigmentované. Pohybujú sa paralelne, v postoji

ani pohybe nemajú byť vtočené ani vytočené. Pazúriky čierne alebo rohovinové.

Panvové končatiny

Všeobecne: Silné kosti, pri pohľade zo zadu rovné a paralelné. Dobre zauhlené.

Stehná: Široké a svalnaté.

Kolená: Mocné.

Predkolenia : Pomerne dlhé, svalnaté a šľachovité.

Päty: Mocné.

Podpätia: Krátke, zvislé.

Labky: Lyžicového tvaru, s dobre klenutými, zovretými prstami, vankúšiky tučné,

hrubé, odolné a dobre pigmentované. Pohybujú sa paralelne, v postoji aj v pohybe

nemajú byť vtočené ani vytočené.

Pazúriky: Čierne alebo rohovinové.

Pohyb: Priestranný, dobre vykračuje a zaberá, predné aj zadné končatiny sa pohybujú

rovno a paralelne, ľahko pružia.

Koža

Pevná, napnutá.

Srsť

Hustá, hladká, priliehavá, pomerne drsná, málo lesklá, jemnejšia na hlave a ušiach,

drsnejšia a dlhšia na bruchu, v končatinách a chvoste.

Sfarbenie

Sýtočervené, srnčie, červenohnedé, žltočervené aj plavé až žemľové, červenosivé, ako

zimná srsť jelenej zveri aj zadymené alebo s čiernou prímesou. Na chrbte je základná

farba často najintenzívnejšia. Papuľa a uši sú tmavé. Na chvoste je čierna prímes. Malý,

svetlý znak na hrudi je prípustný.

Veľkosť

Psy 47 – 52 cm, sučky 44 – 48 cm.

Hrubé chyby

Mäsovo sfarbený ňucháč, slabý predhryz alebo podhryz, čiastočné kliešte, veľmi voľné

viečka, výrazný kaprí alebo klesajúci chrbát, veľmi plochý alebo súdkovitý hrudník,

silno vtočené alebo vytočené lakte, veľmi prestavaný zadok, veľmi úzko postavené,

kravské alebo do O zakrivené zadné končatiny, tak v postoji ako aj v pohybe, príliš

jemné alebo riedke osrstenie, výrazne odlišné sfarbenie, čierne sfarbenie a červenými

znakmi, nesprávna veľkosť.

Vylučujúce chyby

Povahová slabosť, výrazný predhryz alebo podhryz, krížový zhryz, chýbajúce zuby

(s výnimkou P1), ektrópium, entrópium, vrodený kýpťovitý chvost.

Poznámka

Psy majú mať dva zjavne normálne vyvinuté semenníky, úplne zostúpené v miešku.

1.4 PRÍPRAVA FARBIARA

1.4.1 Zásady a spôsob prípravy farbiara

Všeobecne o výcviku

Prvým predpokladom úspechu pri výchove psa je splnenie niektorých základných

podmienok, ktorými sú najmä:

a) Vhodný priestor pre pobyt psa, kde bude mať zabezpečený pokoj (výbeh, resp.

dom či byt)

b) Návyk na jedného „pána“ – veliteľa, prípadne na jeho zástupcu (manželka,

dieťa)

c) Voľba správneho prístupu, miery citlivosti a pokojnej reakcie pri posudzovaní

správania psa

d) Trpezlivosť a dostatočný časový priestor pre utvrdzovanie návykov poriadku

a poslušnosti počas prvých štyroch až šiestich týždňov po odobratí od matky

(veľmi sa tým uľahčí práca so psom v nasledujúcich mesiacoch).

Ak sa v minulosti začínalo s výcvikom psa neskôr, dnešná doba si vyžaduje

zapojiť psa do činnosti čo najskôr už aj preto, že život psa je pomerne krátky a časová

i finančná investícia by sa mala zužitkovať čo najrýchlejšie a s čo možno najväčším

efektom (Andreska, 1993).

Vodič si hneď zo začiatku musí uvedomiť, že začína pracovať so šteniatkom –

dieťaťom, ktoré ešte túži po príjemnom a bezpečnom prostredí v blízkosti svojej matky,

no zároveň hľadá i náhradu, v ktorej nájde oporu a bude jej verne slúžiť. Vodič si

poľovného psíka získa dôslednosťou a nekompromisným vyžadovaním splnenia úlohy –

k tomu samozrejme patrí aj vľúdnosť a stála pochvala za preukazovanú poslušnosť či

splnenie úlohy. Odmenou za to bude bezhraničná oddanosť psa.

Výcvikové metódy sa zakladajú na dvoch pilieroch – pochvale a treste. Cvičiteľ

by sa voči svojmu zverencovi nemal správať neprimerane tvrdo a vyžadovať splnenie

príkazu bez predchádzajúcej analýzy správania – len dokonalé spoznanie psa totiž

umožňuje pracovať ľahšie a skôr dosiahnuť vytýčený cieľ.

Správanie sa psa je akousi symbiózou zdedených a získaných podnetov. Cieľom

má byť to, aby psy boli psychicky vyrovnané a ovládateľné – až po dosiahnutí tohto

stavu sa môže pokračovať v ďalšej činnosti. Výcvik sa totiž urýchliť nedá. V praxi to

znamená, že pes musí najprv zvládnuť požiadavky na poriadok a základnú poslušnosť,

až potom sa môže vycvičiť v náročnejšej a dokonalejšej práci inak povedané, náročnú

a dokonalú prácu môžeme vyžadovať až vtedy, keď sa dokážu zladiť zdedené

vlastnosti, inštinkty a nadobudnuté vedomosti tak, aby pes zvládol záverečný výcvik

práce na starej stope.

Dôležité je tiež zachovať logickú postupnosť – pes si musí najskôr osvojiť

základné cviky výchovy, až potom môžeme prejsť k zložitejším prvkom. Bez perfektnej

poslušnosti nie je možne absolvovať náročný výcvik (Andresková, 1993).

Ak je pes uzatvorený v psiarni a len sporadicky sa púšťa na dvor, pre duričov

a farbiarov je tento pohyb nedostatočný – uvedené plemená psov totiž znesú dennú

záťaž 5 i viac kilometrov. Vysoká pohybová záťaž mladých psov počas rastu je

z pohľadu vývoja bedrových kĺbov veľmi riziková.

Psi, ktorí majú len minimálne skúsenosti z pohybu vo väčšom spoločenstve ľudí

a ostatných psov, nezískajú žiadne podmienené reflexy – aj preto na výstavách či

skúškach z výkonu často vidieť tzv. „nevychovaných psov“, ktorí nie sú na spoločnosť

zvyknutí a prejavujú sa hlasito až agresívne.

Pes je zložitý biologický organizmus, ktorý si vyžaduje minimálne takú

pozornosť, ako napr. dopravný prostriedok. Samozrejme bolo by nesprávne reagovať na

psa len v prípade „poruchy“, psík sa stáva i členom rodiny. Pes ako spoločenské zviera

túži po skupine, považuje ju za svorku. Ak má byť v domácnosti pokoj, nevyhnutné je,

aby bol vodcom „svorky“ majiteľ (vodič), ktorý psovi nesmie dovoliť prejavy

rozmaznanosti – pes, ktorému je dovolené naozaj všetko, sa môže časom stať pre

ostatných členov rodiny utrpením. Psík si má osvojovať i zvukové signály, ktoré neskôr

doplňujeme pohybmi rúk a tela (Baka, 1975).

Existujú dve kategórie podnetov, s ktorými budeme pracovať – pôjde o tzv.

podmienené podnety (k nim zaraďujeme posunky, povely, signály a pachové vnemy)

a nepodmienené podnety (tie sú vyvolávané mechanicky – hladkanie, trestanie úderom,

trhnutie remeňom, radíme sem tiež pach jedla, kŕmenie alebo odmenu maškrtou).

Podnety sú vlastne impulzy, ktoré spôsobujú podráždenie vo veľmi zložitom

systéme nervovej sústavy. Podráždenie spôsobuje zodpovedajúcu odozvu organizmu

psa. Pri výchove mladého psa i pri postupnom prechode na pracovný výcvik si cvičiteľ

musí zapamätať, v akom poradí dá podnet či vydá povel na splnenie úlohy (ak má pes

napr. snahu zver načať, nemožno ho najprv potrestať a až potom použiť povel „Fuj!“,

prípadne „Nesmieš!“). Vždy treba začínať podmieneným podnetom a až si ho pes

osvojil a plne naň reaguje, bude nasledovať nepodmienený, v tomto prípade donucovací

podnet. Opačný sled už výchovný efekt stráca (po vykonanom skutku je už akýkoľvek

trest neúčinný). Pri každom rozhodovaní treba do úvahy vziať tiež povahové vlastnosti

a citlivosť psa. Veľký význam pri tom má hlasová intonácia.

Aj vodič, resp. cvičiteľ musí zachovávať niektoré zásady, ak chce pri výcviku

psa uspieť – ide najmä o dôslednosť pri požadovaní splnení každého povelu, o prísnosť

a spravodlivosť, o vnímavosť, pochopenie a uznanlivosť a o vylúčenie nesplniteľných

požiadaviek. Zásady správnej výchove teda môžeme rozdeliť do dvoch skupín – sú to

zásady, dodržiavané človekom ako učiteľom a zásady, dodržiavané psom ako žiakom.

Vodič pracuje so šteňaťom, ktoré postupne dozrieva telesne i duševne, prostredníctvom

dedičných a získaných vlastností. Adaptabilita a učenlivosť je v tomto období veľmi

vysoká. Ak sa zmešká, v dospelosti bude výcvik psa ťažší.

Vo výchovnom procese psík musí:

a) osvojiť si svoje meno a na zavolanie reagovať ihneď (meno vyslovujeme vždy

rovnako, psa privolávame aj píšťalkou)

b) osvojiť si svojho pána (vodič sa mu preto musí venovať pri kŕmení, hrách

a prechádzkach, aby si tak mohol všímať povahu a prejavy zdedených

vlastností)

c) zvyknúť si na pravidelnosť kŕmenia, odsun neskonzumovanej potravy

a absenciu maškŕt počas obeda

d) zvyknúť si odpočívať na jednom, vopred určenom mieste

e) zvyknúť si na vypustenie z výbehu či bytu po kŕmení, aby sa tak mohol

vyprázdniť

f) zvyknúť si na kontakt s ľuďmi a inými psami (napomáha to socializácií psa)

g) osvojiť si to, že mu pán všetko nedovolí (musí vedieť rozlíšiť čo môže robiť a čo

nie)

h) zvyknúť si na obojok – ten je spočiatku ľahký, tenký, postupne ho upíname na

vôdzku

i) osvojiť si povely (tie musia byť čo najjednoduchšie, aby sa dobre pamätali)

j) uvedomiť si, že trest pán používa rozumne a primerane – neprimeraný trest

môže psa zradiť, takže sa alebo bojí, plazí od strachu alebo v sebaobrane vrčí

a cerí zuby (pri trestaní treba dávať pozor na citlivé miesta psa – hlava, spodná

časť krku, dolné časti nôh, brušná časť a chvost)

Vodič pracuje so psom:

a) len vtedy, keď sa vie dostatočne sústrediť, keď pes nie je ničím rušený

b) tak, že čo najviac využíva prirodzenú ochotu psa hravým spôsobom splniť určitú

úlohu ( napr. prinesenie a odovzdanie halúzky alebo lopty) – splnenie úlohy má

cvičiteľ upevňovať aj slovne (,,Prines!“, ,,Pusť!“)

c) tak, aby si pes zvykal na prepravu autom, autobusom či vlakom, a aby vedel

zvládať strach, stres a zdravotné (najmä žalúdočné) problémy (pred prepravou

preto psa niekoľko hodín nekŕmime, vodu berieme vždy so sebou)

d) primerane, vľúdne je vždy pripravený psa za splnenú úlohu pochváliť

slovom ,,Dobre!“, prípadne ,,Pekný!“ – netreba zabúdať ani na pochúťky, ktoré

by mal mať cvičiteľ vždy po ruke a psa, ak je to vhodné, nimi aj odmeniť (Baka,

Jevčák, 2008).

1.4.2 Výchovno - výcvikové návyky

Takmer všetky návyky sa snažíme vštepovať hravým, nenásilným spôsobom,

pričom využívame aj prirodzené schopnosti psa. Mali by sme pritom dodržiavať zásadu,

že každý výcvik sa začína až po voľnom pohybe psa v rozpätí 10-20 minút – tento čas

pes využije aj na vyprázdnenie. Daný cvik uvádzame pokynom (Baka, 1990).

Návyk na obojok a   vôdzku

Na obojok a vôdzku môžeme šteniatko privykať až po dostatočnom oboznámení

sa psíka s novým prostredím. Prvá vec, ktorá pri nácviku na obojok musí byť istá, je tá,

že obojok má byť dostatočne pohodlný a ľahký – psovi musí priliehať na krk, no nesmie

ho škrtiť, nemal by byť ani príliš voľný, lebo by sa z krku sťahoval. Optimálna veľkosť

je taký, keď medzi obojok a krk šteňaťa môžeme pohodlne vsunúť dva až tri prsty.

Šteniatku spočiatku zapíname obojok iba na chvíľu a sledujeme, ako si na cudzí

predmet zvyká. V prípade, že je šteňa nepokojné, škriabe sa, otriasa alebo váľa po zemi,

aby sa obojka zbavilo, snažíme sa upútať jeho pozornosť niečím príjemným (hra,

maškrta). Keď si psík už na obojok zvykne, môžeme začať s návykom na vôdzku - tá by

mala aspoň zo začiatku byť kratšia, ľahšia a hladká. Po pripnutí vôdzky na obojok

necháme šteňa voľne sa pohybovať, aby si tak zvyklo na nové zvuky a pocity –

zostaneme však v jeho blízkosti a po celý čas ho dôsledne pozorujeme, aby sa o niečo

nezachytilo. So psíkom sa nikdy nenaťahujeme, pretože môže vzniknúť nežiaduce

spojenie - ,,trhať vôdzkou je zábava“. Postupne čas predlžujeme, meníme aj miesto

cvičenia. Nezabúdame tiež na to, že pokoj a radosť sa z nás prenášajú i na psíka.

Trénujeme napríklad okolo stromov, ľudí či iných pokojných psov. Najprv sa

prechádzame po krátkej rovinke, ovále či osmičke, neskôr po chodníku, parku i meste.

Ak sa nám darí a psík už pochopil, že je celkom príjemní kráčať popri našej nohe,

pridávame jeho meno a povel ,,K nohe!“. Čas tréningu predlžujeme a stupeň náročnosti

zvyšujeme. Ak sa už psík nevie sústrediť a je nepokojný, skúsime niekoľko nových

spôsobov výcviku – psa necháme napríklad najprv vybehať, trénujeme pred kŕmením,

skrátime dobu tréningu alebo zmeníme miesto cvičenia za menej rušné (Červený, 2004).

Povel ,,Sem!“ alebo ,,Ku mne!“

S nácvikom privolania začíname už v útlom veku šteňaťa. Pre nácvik je

potrebné, aby psík reagoval na svoje meno. Cieľom výcviku je dosiahnuť odvolanie

alebo privolanie psíka počas akejkoľvek činnosti. Povel znie ,,Sem!“ alebo ,,Ku mne!“.

Na začiatku výcviku môžeme postupovať formou hry, a to tak, že dáme povel psovi,

ktorý sa voľne pohybuje, a začneme pred ním cúvať – snažíme sa ho pritom upútať

tlieskaním, chválením či pohadzovaním ,,aportu“. Po príchode psíka pochválime

a odmeníme maškrtou alebo hrou. Dôležité je dosiahnuť to, aby psík prichádzal

k vodičovi s radosťou. V pokročilejšom štádiu výcviku – po privolaní – usádzame psa

pred vodičom, čím dosiahneme odbúranie nežiaducej činnosti (vyskakovanie alebo

narážanie do vodiča). V prípade, že psík nereaguje ani na maškrtu ani na ,,aport“,

použijeme donucovaciu metódu – psíka pripútame na dlhšiu vôdzku a necháme ho

voľne sa pohybovať. Po vydaní povelu (podmienený reflex) trhneme vodiacim

remeňom ťahom k sebe, čím vyvoláme u psa nepodmienený donucovací reflex

(Červený, 2004).

Povel ,,K nohe!“

Tento povel vštepujeme psovi hneď potom ako si osvojil povel ,,Ku mne!“.

Pokyn ,,K nohe!“ znamená, aby sa pes z postoja čelom k vodičovi presunul k jeho ľavej

nohe. S týmto príkazom zvyčajne precvičujeme i následný povel ,,Sadni!“ (Červený,

2004).

Povel „Sadni!“

Aby mohol pes vykonať tento povel, musíme ho mať na remeni (ako v prípade povelu

„ku mne!“) – ten držíme v pravej ruke s miernym ťahom hlavy nahor, ľavou rukou

zatiaľ tlačíme zadnú partiu v oblasti krížov k zemi. Po privolaní psa povelom „K nohe!“

môžeme tiež cvičiť povel „Ľahni!“, resp. „Down!“ (Červený, 2004).

Povel „Ľahni!“ alebo „Down!“

Vzhľadom na to, že slová „Sadni!“ a „Ľahni!“ znejú pri vyslovovaní podobne,

odporúča sa pri tomto povele používať anglický výraz „Down!“ (čítame ho „daun“ a po

slovensky znamená „Ľahni!“). Pri nácviku tomto povelu tlačíme psa v krížovej

i kohútikovej oblasti. Uvedený povel neskôr veľmi dobre využijeme pri odkladaní psa

na skúškach z výkonu i počas lovu. Pes po vykonaní povelu „Ľahni!“ sa skôr upokojí

a nedá sa vyrušiť tak ľahko, ako pri odložení s povelom „Sadni!“. So zadaním povelu

„Down!“ sa pri niektorých služobných plemenách vyžaduje strnulé ľahnutie položením

hlavy medzi predné nohy. V našom ponímaní ide o normálne, voľné ľahnutie s výdržou

hodinu a viac. Odporúča sa, aby sa so zvukovým povelom „Ľahni!“ pes naučil vnímať

aj jeho vizuálny ekvivalent – so slovným príkazom zároveň nad hlavu výrazne

zdvihneme i ruku s otvorenou dlaňou a v tejto polohe ju držíme až to vykonania príkazu

(v praxi to neskôr vodiči veľmi ocenia) (Červený, 2004).

Povel ,,Voľno!“ alebo „Bež!“

Psa pri tomto povele uvoľňujeme z remeňa, obojok mu však zostáva na krku.

Tento povel pes pochopí veľmi rýchlo, pretože je pre neho veľmi príjemný. Psa

púšťame v priestoroch mimo zazverených častí aby sme tak nedali dôvod na svojvoľné

durenie. Vycvičeného psa môžeme pustiť cestou do revíru aby bol počas posliedky,

postriežky alebo na stanovišti pokojný. Obojok na krku je pre psa vždy signálom na

zákaz durenia (Červený, 2004).

Povel ,,Prines!“ alebo „Aport!“

S nácvikom aportovania začíname už pri šteniatku. V tomto období je vhodné

zistiť, o aký predmet javí psík záujem (loptička, drevo, guma, pískajúce hračky). Pri

kontakte psa s týmto predmetom by sa mal používať povel „Prines!“ alebo anglické

slovo „Aport!“, čím u psíka vytvárame podmienený podnet. Na začiatku realizujeme

nácvik formou hry, netreba však zabúdať, že pri tomto cviku používame lovecký pud

psa, preto by sme ho mali nechať vyhrať. Počas nácviku prinášania môžeme psa

pochváliť, a jeho činnosť urýchliť tlieskaním či ustupovaním pri prinášaní aportu.

Samotný výcvik prinášania by mal prebehnúť tak, že cvičiteľ stojí so psom v základnom

postoji, pričom aport drží v pravej ruke. Po odhodení aportu až do povelu „Aport!“ musí

pes zostať sedieť pri nohe psovoda. Po vydaní povelu a naznačení smeru pravou rukou

má pes rýchlo vybehnúť do smeru odhodenia a uchopiť ho. Po uchopení môže vodič

vydať povel „Prines!“. Pes s aportom si má sadnúť pred vodiča a na jeho povel „Pusť!“

prinesenú vec aj odovzdať. Ak sme so psíkom už zvládli prinášanie formou hry,

môžeme pristúpiť k sťaženiu podmienok výcviku (tvrdší a ťažší aport hodíme ďalej).

Cvičiteľ by sa mal pri nácviku vyhnúť základným chybám, ku ktorým patrí trestanie psa

aportom, časté odobratie aportu bez pochvaly a možnosti odniesť si predmet ako korisť

či dlhodobé cvičenie aportu donucovacou metódou. Najdôležitejšie je však vyhnúť sa

stereotypu (Červený, 2004).

Vodenie na remeni alebo voľné chodenie pri nohe

Vodenie na remeni alebo voľne pri ľavej nohe nie je povel, ale spôsob chôdze

psa s vodičom. Ak si pes zvykol na obojok a vodiaci remeň, potom je už len krôčik

k osvojeniu si správnej chôdze. Hlavnou zásadou je naučiť psa sprevádzať svojho pána

vedľa ľavej nohy tak, aby jeho plece bolo v rovine s kolenom vodiča. Pes nesmie

predbiehať, zaostávať (ak, samozrejme, nejde o ukázanie pachovej stopy), ani ťahať

vodiča bokom od smeru chôdze. Pri správnom spôsobe chôdze má pes dobrý rozhľad

pred sebou, pričom periférnym videním môže ihneď zaregistrovať zmenený smer

chôdze a prispôsobiť sa mu. Počas výcviku sa dá veľmi efektívne využiť tenký prútik –

psa ním pokarháme vtedy, ak uteká dopredu (na potrestanie však nikdy nepoužívame

vodiaci remeň).

Správnu chôdzu ocení najmä poľovník – vie, že sa mu pes nebude pliesť

pomedzi nohy a nezachytí sa o strom či ker, ale naopak, bude stále sledovať dianie

okolo a všímať si, čo robí vodič, aby tak mohol rýchlo reagovať na každú zmenu alebo

príkaz.

Správanie sa psa pri nohe vodiča už na prvý pohľad ukazuje, kto je skutočným

pánom. Počas chôdze musí pes okrem všímania si okolia tiež sledovať vodiča, aby

okamžite mohol reagovať na každú zmenu smeru či tempa chôdze. Ak zastavíme, pes

by si po vydaní povelu „Sadni!“ a po potiahnutí remeňa dozadu a nahor mal okamžite

sadnúť.

Voľná chôdza pri nohe ako skúšobná disciplína je veľmi atraktívna, preto sa

hodnotí dvojnásobným koeficientom náročnosti. To by si mal uvedomiť aj vodič psa

a trvať na jej dokonalom zvládnutí. Zvládnutie tejto disciplíny musí byť na rovnakej

úrovni ako vodenie na remeni. Psovi však na krku nechávame obojok – pre neho to

bude znamenať, že jeho voľnosť je obmedzená a musí povinne sledovať vodiča vedľa

jeho ľavej nohy, v úzkych prechodoch ho má nasledovať. Odopnutie obojka je vždy

pokynom k voľnosti, pri dohľadávaní sa mu tak dá príkaz na samostatné ukončenie

práce.

Pri chôdzi po úzkych chodníkoch alebo cez hustejší mladý lesná porast

usmerňujeme psa povelom „Nazad!“ a „Za!“. Niekoľko cvičných pochôdzok po húštine

na krátkom vodiacom remeni navedie psa na to, že bude pána nasledovať v jeho tieni

(Baka, 2008).

Hlasitosť, povel „Hlás!“

Príjemným pocitom pre poľovníka je to, ak zachytí hlas svojho farbiara, ktorý

jasne signalizuje ďalšiu úspešnú dohľadávku. Niektoré šteniatka sú prirodzene štekavé,

preto už len treba povzbudzovať príkazom „Hlás!“. Ak sú však štence tichšie, tak

štekanie u nich musíme čiastočne oživovať – psíka je potom vhodné provokovať

k hláseniu pri kŕmení. Potravu by mu mala podávať vždy tá istá osoba. Pri nácviku

hlásenia u psa zároveň cibríme vrodený jemný čuch. S výcvikom začíname už v treťom

mesiaci, keď je psík veľmi učenlivý a chápavý. Najprv s kúskom mäsa alebo

vnútornosťami urobíme vlečku 2 – 5 metrov dlhú, pričom samotnú návnadu vložíme do

misky, a tú prikryjeme košom (vlečku treba spraviť tak, aby psík pracoval po vetre – tak

ho učíme používať i nos, čiže pracovať na stope). Keď sa pes dostal po vlečke až ku

košu, tu začne hrabať a kňučať v snahe získať obsah misky. Neúspech ho hnevá, a často

ho vyprovokuje až k hlasitosti – štekaniu. Za odmenu mu potom dáme kúsok z misky

(pes neskôr ľahko pochopí čo od neho chceme). Po ďalších vlečkách čas hlásenia

predlžujeme minimálne na 15 minút a viac.

Použiť môžeme aj inú metódu. Vypražíme kúsok mäsa, položíme ho do misky

a misku opäť prikryjeme. Vábivej vôni pes zvyčajne neodolá – ak ani to nepomáha,

potom vezmeme do ruky kus mäsa, trochu z neho dáme psovi a zvyšok držíme v ruke

tak vysoko, aby naň pes nemohol dosiahnuť, pričom opakujeme povel „Hlás!“. Ak sa

pes rozšteká, položíme mäso späť do misky a necháme ho pri nej hlásiť (Baka, 2008).

Povel „Stopa! – Ukáž!“ alebo „Stopa! – Hľadaj!“

Výcvik v teréne má obrovské výhody – pes sa tam zoznamuje predovšetkým

s rôznymi pachmi. Farbiari pracujú prevažne nosom, zrak využívajú menej. Vodič si

preto musí pravidelne všímať správanie svojho psa. Ak sa ten náhle zastaví, aby si niečo

overil čuchom, snažíme sa mu pomôcť – napr. pri zaregistrovaní stopy jelenej zveri

(odtlačok ratice či výkaly) psa pochválime slovami „Dobrý!“. Podobne postupujeme aj

v prípade snahy psa sledovať túto stopu – vtedy ho pobádame slovom „Stopa!“

a umožníme mu ju niekoľko krokov sledovať. Zo stopy potom psa samozrejme

s pochvalou prenesieme mimo stopovej dráhy na znak správnosti konania. V chôdzi

potom pokračujeme a plníme plánované ciele výcviku. Ak sa pes opäť pristaví napr. pri

stope srnčej zveri a má snahu ju sledovať, pokarhaním „Fuj!“ a „Nesmieš!“ i následným

trhnutím remeňom ho zo stopy odtiahneme.

Povahu psa (jeho schopnosti, učenlivosť, tvarovateľnosť, citlivosť na hluk,

vyrušovanie pohybom, resp. čas, potrebný na upokojenie po vzrušení) zistíme tak, že

budeme pozorovať jeho správanie. Úsilie vytvoriť zo psa dobrého partnera nemusí byť

vždy korunované úspechom. Snažíme sa preto odhaliť vrodené schopnosti psa a jeho

schopnosť prijímať nové požiadavky. Vrodené schopnosti sa prenášajú z rodičov na

potomstvo prostredníctvom génov. Niektorí odborníci tvrdia, že výchova a naučené

schopnosti sa dediť nedajú – náročný výcvik a osvojené návyky sú teda významné len

pre psa samotného a pre vodiča.

Podobným spôsobom (ako dedičná vlastnosť) sa hodnotí i vzhľad psa –

nevyhneme sa však výnimkám. Neustálym odstraňovaním vlčích pazúrov pri

šteniatkach ako exteriérovo nežiaduceho prvku sa napr. vo väčšine prípadov už

šteniatka rodia bez nich – dá sa to však kvalifikovať ako určitá, opakovanou činnosťou

zámerne dosiahnutá vrodená vlastnosť, ktorá sa prenáša na potomstvo, alebo je táto

vlastnosť recesívna a nemá trvalú hodnotu?

Zatiaľ nie je definitívne preukázané tvrdenie, že schopnosti, nadobudnuté

výcvikom, neprinášajú z genetického hľadiska nič nové. Niekedy je potrebné geneticky

vrodenú schopnosť prebudiť výučbou.

Používať nos naučíme psa už vo veľmi malom veku hravým spôsobom. Počas

voľného pobiehania sa mu neočakávane schováme – spočiatku je rozrušený, pobieha

sem a tam, až náhodne narazí na stopu pána a uvedomí si, že má nos a pomocou neho

s veľkou radosťou pribieha po stope k vodičovi. Schopnosť orientácie a iné vrodené

vlastnosti (ak ich dostatočne nevyužívame a neprebúdzame) sa môžu časom stratiť,

preto je dôležité, aby sa poľovné plemená nestali plemenami spoločenskými, ale aby ich

mali v rukách ľudia, ktorí budú tieto pracovné schopnosti využívať (Baka, 2008).

1.4.3 Pracovný výcvik

Najdôležitejšou úlohou poľovníka je dohľadanie postrelenej zveri – ide

o humánnu činnosť v snahe zbaviť zranenú zver k bolesti.

Uvedená činnosť začína dobou postrelenia a končí úspešným dohľadaním.

Dohľadanie sa nemôže robiť amatérsky a nezodpovedne – nevyhnutnosťou je skúsený

vodič (neskúseného vodiča môžeme identifikovať na základe

preukazovanej ,,schopnosti“ zhodnotiť situáciu podľa stavu na nástrele a počas

dohľadania na stope) a spôsobilý, vycvičený pes (niekedy sa poľovník nevyhne tomu,

aby sa spoľahol len na dobrý záver a úsudok psa). Pes mnoho vecí odpozoruje od pána,

počas kontaktu s ním sa neustále učí – ani luxusný výbeh či vynikajúce kŕmenie preto

nezabezpečia vycvičenosť psa, pokiaľ si ho pán všíma len vtedy, keď ho potrebuje,

a mimo poľovnej sezóny ho takmer nepozná. Pes potrebuje komunikáciu, pohladenie

a pochvalu (Bakoš, 1995).

Záujem o   zver

Poľovné plemeno v tejto požiadavke pravdepodobne nesklame. Hneď

v začiatkoch je však nutné overiť si záujem psa o zver. Na tento účel využívame každú

možnú príležitosť, každý možný kontakt so zverou. Pri náhodnom stretnutí so

zvieraťom pozorujeme správanie psa. Ak prejavuje nervozitu, nespokojnosť, snažíme sa

ho upokojiť – je to preň totiž niečo nové, prekvapujúce. Čuch psa registruje neznámy

a pre neho lákavý pach, no ešte sa nevie rozhodnúť. Vtedy ho má vodič v tejto snahe

podporiť – zvedavosť psa je totiž vždy veľká, aj keď sa správa pokojne (návyk na takéto

správanie oceníme najmä v budúcnosti pri posliedke alebo pri čakanej). Cvičiteľ dá

psovi dole obojok a zavelí „Stopa! – Ukáž!“, pričom so psom urobí 1 – 2 kroku

dopredu, k zveri, rukou ukáže smer. Ak zver zaregistruje cudziu prítomnosť a odbieha,

psa to ešte viac povzbudí. Za zverou odbieha zvyčajne do smeru miesta pasenia, overuje

zanechané pachové stopy a ak je dostatočne temperamentný, ešte kúsok za zvieratami

beží. Mladý pes, zvyknutý na bezpečnosť v blízkosti vodiča si však pomerne rýchlo

uvedomí osamelosť a vracia sa späť vo veľmi krátkom čase. Po návrate ho pochválime

a upevníme na remeň. Zistili sme, čo sme potrebovali – záujem psa o zver, potlačenie

počiatočného strachu, snahu ísť za zverou aj po stope, prípadne sme zaregistrovali

prejav hlasitosti pri videní zveri alebo pri práci na teplej stope. Získané poznatky

starostlivo analyzujeme a na ich základe navrhneme ďalšiu stratégiu výcviku, aby sme

tak upevňovali záujem psa o zver, či upustenie od prenasledovania zveri po zdravej

stope a návrat k vodičovi.

Sledovanie zdravej stopy má pes po overení opustiť a približne do 15 minút sa

musí vrátiť späť - nie je prípustné, aby farbiar prenasledoval a duril zdravú zver.

Prejavenú hlasitosť upevňujeme povzbudzovaním a povelom „Hlás!“. Tento príkaz

používame veľmi opatrne najmä preto, aby sa pes nenaučil čakať na povel a až potom

hlásil. Na výcvik oživenia a intenzity hlásenia pri kontakte so zverou je veľmi výhodne

utvrdzovať hlasitosť pri skrotenej jelenej zveri – až vtedy sa naplno prejaví záujem psa

o zver i vrodená hlasitosť (Baka, 1990).

Vodenie psa na remeni alebo voľne

Táto disciplína patrí medzi základné cviky po prvom mesiaci hravého učenia

a zisťovania povahových daností.

Správanie sa po výstrele

Správanie sa po výstrele je pre poľovného psa jednou z najdôležitejších

disciplín. Psa navykáme na streľbu súčasne s osvojovaním si poslušnosti.

Na uvedený cvik potrebujeme pomocníka, ktorý sa vzdiali a na povel vodiča

vystrelí – podľa možností z poplašnej pištole. Cvičiteľ potom pozorne sleduje reakcie

psa. Tie môžu byť dvojaké – pes je alebo nepokojný a výstrelu sa bojí, alebo sa správa

prirodzene, je pokojný a výstrelu sa nebojí. V prvom prípade (keď je pes nepokojný,

citlivý na výstrel, správa sa bojazlivo, nedôverčivo, vystrašene pobieha) sa psa snažíme

upokojiť, prípadne upútať jeho pozornosť niečím príjemným. Po každom výstrele psa

pochválime, resp. odmeníme maškrtou. Tento úkon s istým časový odstupom

opakujeme, aby si pes na výstrel zvykol. V druhom prípade (ak pes zostane po výstrele

pokojný) vo výcviku pokračujeme bez pomocníka. Psa pustíme, aby mohol voľne

hľadať – hneď, ako sa vzdiali, vystrelíme, privoláme psa k sebe a pochválime ho. Tento

úkon zopakujeme viackrát, pričom vzdialenosť postupne skracujeme. Keď sa

presvedčíme, že pes je po výstrele stále pokojný, môžeme si dovoliť vystreliť v jeho

blízkosti. Postupne môžeme používať čoraz silnejší kaliber. Pes sa výstrelu nemá báť,

no zároveň nemá byť ani signálom na jeho vzrušenie či beh. Pes, ktorý sa výstrelu bojí,

nie je pri praktickom poľovaní použiteľný. Čas výcviku, ktorý sa zvyčajne realizuje

v poli, by nemal prekročiť 1 hodinu. Výcvik konáme dvakrát do týždňa (Baka, 1990).

Odloženie

Ide o disciplínu, ktorá sa pomerne často využíva najmä počas poľovania

posliedkou i postriežkou.

Nácvik odloženia sa môže začať až vtedy, keď je pes poslušný, zvládal základné

cviky poslušnosti „Sadni!“ a „Ľahni!“, správne chodí na remeni a na pokyn sa bez

problémov vracia k nohe. Na nácvik sa využívajú pokojné, málo rušné miesta, pred

činnosťou doprajeme psovi dostatok voľnosti, aby sa mohol vybehať.

Pri prvých pokusoch upíname psa na remeň, ktorý zachytíme o krík či strom,

dáme mu pokyn „Ľahni!“ a upokojujeme ho. Pred vzďaľovaním prikazujeme „Miesto!“

a „Ostaň!“ – odchádzame len niekoľko krokov tak, aby pes nemal strach. Po chvíľke sa

opäť vraciame, psa pochválime opakovaním povelu „Miesto!“, „Dobrý!“ a dáme mu

maškrtu. Tento cvik opakujeme niekoľkokrát, vždy s miernym zväčšovaním

vzdialenosti, ale tak, aby sme boli viditeľní, pričom postupne predlžujeme aj čas návratu

k psovi. Odloženie musíme gradovať až do situácie, keď psovi zmizneme z dohľadu na

dlhší čas, tu však môže dôjsť k situácií, že pes nebude zo začiatku ochotný tolerovať

zmiznutie vodiča a bude mať snahu alebo sa z obojka dostať, alebo sa pokúsi

prehryznúť remeň, resp. začne byť hlasitý. Ak sa tak stane, psovi sa okamžite ukážeme

a usmerňujeme ho zvukovým signálom. Pri tomto výcviku treba najprv psa uviazať na

retiazku, ktorú obšijeme kožou – pes potom už nebude mať snahu hrýzť ani vodiaci

remeň.

V praxi často nechávame psa odloženého aj niekoľko hodín. Na skúškach sú

časové limity rozdielne. Pri predbežných skúškach farbiarov je stanovený časový limit

20 minút, po uplynutí 15 minút vodič vystrelí, pes sa však musí správať pokojne ešte

ďalších 5 minút. Na skúškach duričov je stanovený limit 10 minút, po 5 minútach sa

vystrelí, pes musí zostať pokojným ešte ďalších 5 minút. Mladého psa by sme mali

naučiť čo najdlhšej výdrži (aspoň 30 minút).

Zachovanie pokoja po výstrele je praktická disciplína – na streľbu navykáme psa

už počas výcviku poslušnosti najprv pomocou poplašnej pištole, neskôr strieľame

z väčších kalibrov. Počas odloženia si pes môže nájsť lepšie, vhodnejšie miesto – na

hodnotenie to vplyv nemá (pes by mal preto byť pripútaný na dlhšom remeni). Voľné

odloženie je hodnotené väčším koeficientom náročnosti, v takomto prípade po odložení

psa položíme farbiarsky remeň, ktorý je upnutý na obojku, voľne na zem a po príkaze

„Miesto!“ a „Ostaň!“ odchádzame. V oboch prípadoch (keď je remeň upevnený alebo

voľne položený) musí pes zachovať pokoj, hýbať sa (postavenie, sadnutie) môže len

minimálne. Z miesta odloženia sa nesmie vzdialiť. Krátkodobá hlasitosť je prípustná.

Ak pes pripútaný pri odložení šteká, kňučí, vzdiali sa na celú dĺžku remeňa alebo sa na

remeni myká, je hodnotený známkou 0 (Baka, 2008).

Práca na umelej stope

Skúšanie schopnosti psa držať stopu prešlo dlhým vývojom. Zo začiatku sa

farbiari skúšali na prirodzenej stope jelenej zveri v mieste konania PF sa poľovníci pred

skúškami rozišli do lesa a trasu pozorovanej zveri zachytávali na nákrese (slúžiť mal pre

rozhodcu, aby mohol posúdiť, či správanie sa psa na stope bolo správne alebo

nesprávne). Pri dvoj-až trojnásobnom náraste potreby skúšania sa však takýto spôsob

stal nezvládnuteľným, preto sa z prirodzených stôp muselo prejsť na skúšanie po

stopách umelých, vytvorených raticami zveri, ktorá bola uložená na konci stopovej

dráhy. S platnosťou od roku 2001 sa umelé stopy musia položiť už v predvečer skúšok,

aby sa tak zabezpečila minimálne 12 hodín stará stopa. Dĺžka umelej stopy má maž

približne 1 000 krokov. V nej pes musí vypracovať dva pravouhlé zlomy s dĺžkou

ramena aspoň 50 metrov po vyznačené ležisko – odtiaľ, po odopnutí obojka, musí stopu

k položenej zveri (s dĺžkou asi 100 metrov) vypracovať samostatne. Vodič s rozhodcom

čaká na ďalší pokyn pri ležisku.

Cvičiteľ pripravuje psa na skúšku i kladením umelej stopy. Použiť sa dajú

špeciálne zhotovené dreváky, ktoré sa na obuv upínajú remeňmi, prípadne koliesko

s priemerom asi 40 cm (dodržiava sa tým približná kroková vzdialenosť jelenice).

Najnovšie sa využíva palica vsadená do kovovej rúrky – do jej druhého konca sa

zastrkáva ratica, ktorá je proti vypadnutiu zabezpečená raticou. Pri nácviku práce na

stope máme tak ako pri každom inom výcviku zachovávať postupnosť krokov od

ľahších k náročnejším. Na začiatku si musíme zaobstarať dostatočnú zásobu ratíc

jelenej zveri. Ratice každej zveri uložíme zvlášť a držíme ich v mrazničke. Na kladenie

stôp využívame len čerstvé ratice, nie páchnuce či vysušené.

Prvé cviky s raticou možno robiť na pripravenej vlečke priamočiaro, resp. na

krátku vzdialenosť s ponechaním ratice na konci stopy. Stopu musíme nechať

trochu ,,vychladnúť“ – psa na ňu priložíme asi po 2 hodinách. Počiatočné kroky smerujú

k osvojeniu si povelu „Stopa! - Hľadaj!“ a k nácviku sledovania určitej pachovej stopy.

Predlžovanie dráhy stopy, vkladanie lomov a predlžovanie času od položenia stopy po

nasadenie psa na ňu robíme vždy až po dôkladnej práci na ľahšej stope.

Stopa musí byť dôkladne vyznačená na stromoch (nie na zemi), aby vodič vedel

sledovať prácu psa a včas vstúpil do procesu pri potrebe opravy. Vyznačovanie stopovej

dráhy je vhodné robiť aj pomocou útržkov papiera, ktoré napichujeme na kríky,

vetvičky stromov, resp. ich pripevňujeme na haluze stromov, pod ktorými prechádzame.

Rovnaký spôsob používame aj pri dohľadávaní ranenej zveri. Osvedčilo sa to, ak zver

nefarbí a nezanecháva stopy po poranení – vodič si teda potrebuje overiť, či pes ide

správne, preto sa s nim vracia späť na nástrel alebo na posledný zanechaný znak.

Základnou zásadou výcviku je sledovanie stopy na plne rozvinutom, dlhom

farbiarskom remeni a spomaľovanie rýchleho postupu psa. Aj temperamentný pes sa dá

usmerniť a postupuje pokojnejšie, pracuje dôslednejšie, neschádza zo stopy, menej sa

mýli a upozorní na všetky znaky, zanechané zverou. Pri kladení stopy nepotrebujeme

nutne pomocníka – môžeme to urobiť i sami tak, že na konci nezanecháme raticu, ale ju

vyzdvihneme a pokračujeme ďalej v ceste. Keďže pre psa je pach zveri vždy

zaujímavejší ako pach človeka, na konci stopy, po vyzdvihnutí ratice, začne pes

zmätkovať a hľadať pokračovanie stopy – nebude teda pokračovať po stope človeka.

Pach človeka nezohráva pri vypracovaní stopy až takú významnú úlohu – najmä nie

vtedy, ak pes už pozná jeleniu zver a jej dráždivý pach. Nutné je preto zabezpečiť, aby

mal farbiar kontakt so zastrelenou zverou skôr, než sa zúčastní PF – aj výsledok bude

potom lepší.

Pach na umelej stope nie je prirodzený – pridružené pachy sťažujú prácu

farbiara. Pri príprave je preto nutné často cvičiť na studených stopách zdravej zveri (v

lete či jeseni, počas pochôdzok, by sme mali pozorovať zver, urobiť si náčrt jej trasy

a na stopovú dráhu sa vrátiť až po jej vychladnutí – aspoň po štyroch hodinách).

Záverečnou fázou práce na stope je voľné dohľadanie od ležiska k položenej

zveri. Pre prax je veľmi dôležitý nácvik samostatnosti s následným zhodnotením

správania sa psa pri zastrelenej zveri.

Na dohľadanie psa púšťame, uvoľníme mu obojok a posmelíme ho príkazom

„Stopa! – Hľadaj!“. Pes, ktorý nebol využívaný na durenie, nemôže mať žiadne

problémy s pokračovaním v práci na stope až k samotnej zveri, pretože vytrvalo pracuje

nosom pri zemi. Keďže k zvieraťu príde sám, prejaví sa i jeho radosť –

u temperamentnejších psov však treba sledovať to, aby korisť nenačínali. Vhodné je

mať pripravený induktor alebo iný prostriedok, ktorým by sme mohli pri načínaní

okamžite zasiahnuť – použijeme pritom rázny zákaz „Fuj!“ a „Nesmieš!“, prípadne psa

prudko trhneme. Dnes sa už ukazuje, že riadenie psa na diaľku bude v budúcnosti

bežnou realitou (Baka, 2008).

Správanie sa pri zastrelenej zveri

Po príchode k zveri pes nemôže konať svojvoľne – nesmie zver hrýzť, šklbať

z nej srsť, či žuvať na mieste (ide o neomylný znak načínania zveri). Pes bude spočiatku

prejavovať radosť a šantiť okolo zveri – výcvikom však musíme dosiahnuť to, aby nám

dohľadanú zver začal hlásiť, resp. aby sa do 10 minút od vypustenia vrátil k vodičovi

a oznámil mu miesto zhasnutia. Vodič pred začiatkom práce na umelej stope musí

oznámiť, či sa pes bude prejavovať ako hlásič alebo ako oznamovač, resp. hlasný

oznamovač. Od oznamovača sa vyžaduje, aby na prítomnosť zveri upozornil určitým,

vopred známym spôsobom (napr. uchopením vodiaceho remeňa), hlasný oznamovač má

prejavovať snahu viesť majiteľa – pri občasnom hlásení – späť k zveri.

Kvalitatívna hodnota hlásiča a oznamovača je približne rovnaká – jeden i druhý

spôsob ma svoje pozitíva aj negatíva. Ak hlásič napr. vytrvalo hlási dohľadanú zhasnutú

zver, poľovník k nej príde pomerne rýchlo – nevýhodou je to, že ak pes za zverou

prejde veľkú vzdialenosť, vodič ho nebude počuť.

Vycvičený farbiar je schopný sledovať ranenú zver až do úplného vyčerpania.

V oblastiach s vlčími svorkami sa však hlásič vystavuje veľkému nebezpečenstvu

napadnutia a usmrtenia.

Práca oznamovača je cenená najmä preto, že po dohľadaní zhasnutého raného

jedinca jelenej zveri sa vratistopou dostáva späť k vodičovi a po upnutí na vodiaci

remeň ho ochotne k zveri dovedie. V prípade dlhšieho, niekedy aj viackilometrového

stopovania je však čakanie na návrat psa zdĺhavé – ak totiž oznamovač zastaví ešte

žijúcu zver, nesmie ju opustiť. Jeho povinnosťou je zver hlasito stavať (tak, ako to robí

hlásič) až do príchodu vodiča a dostrelenia jedinca.

Uvedené porovnanie platí, samozrejme, pri práci na stope reálne postrelenej

zveri, nie pri hodnotení výkonu na PF. Všetci majitelia farbiarov by teda mali využiť

každú, aj veľmi krátku stopovú dráhu, ktorú objavia pri skutočnom love, aby tak

utvrdzovali svojich psov v práci na stope. Občasné precvičenie psa na studenej stope

zdravej zveri ešte viac upevní jeho schopnosť pracovať aj na veľmi starých a náročných

stopách ranenej zveri, ktoré sú prekrížené stopami zdravej zveri rôzneho druhu, či

vodnými tokmi (Báča, 1973).

Chuť do práce

Činnosť psa sa hodnotí počas celého priebehu skúšok - rozhodcovia si všímajú

ovládateľnosť, poslušnosť, úroveň výcviku, ochotu psa plniť príkazy a spolupracovať

s vodičom. Hodnotenie chuti psa do práce môže byť opačné ako hodnotenie skúšaných

disciplín – aj pri dobrej pracovnej chuti nemusí pes danú úlohu splniť správne, lebo bol

nedostatočne pripravovaný (pes teda dostane zhoršenú známku z pracovnej disciplíny)

(Baka, 2008).

1.5 PREDBEŽNÉ SKÚŠKY FARBIAROV (PF)

Skúška poľovnej upotrebiteľnosti sa koná v zmysle platného skúšobného

poriadku pre skúšky farbiarov. V nich sú uvedené práva a povinnosti vodiča, úlohy

usporiadajúcej organizácie a rozhodcu.

Predbežné skúšky farbiarov sú skúškami poľovnej upotrebiteľnosti farbiara.

Zisťuje sa na nich úroveň výcviku disciplín v poslušnosti a úroveň utvrdenia

prirodzených vlôh farbiara. Bez absolvovania PF nemôže byť farbiar prijatý na hlavné

skúšky farbiarov (IHF) (Baka, 2008).

1.5.1 Priebeh PF

Na PF možno prihlásiť farbiara, psa alebo suku, ak v deň konania skúšok

dosiahol vek 15 mesiacov. Staršie farbiare, ktoré nemajú PF, môžu sa prihasiť na

skúšku bez prihliadnutia na vek. Mladšie farbiare sa neposudzujú.

Na predbežných skúškach musí farbiar prejsť týmito disciplínami:

a) Vodenie na vôdzke alebo voľne pri nohe.

Túto disciplínu sleduje rozhodca cez celé skúšky a výsledok hodnotenia

oznamuje obyčajne na konci skúšok. Vodič by mal vedieť, že obidva spôsoby vodenia

sú hodnotené rovnakým koeficientom bez zvýhodňovania jedného z uvedených

spôsobov. Preto je vodenie farbiara voľne pri nohe účelné predvádzať len so skutočne

utvrdeným farbiarom.

b) Odloženie na vôdzke alebo voľne.

Predmet sa skúša buď s farbiarom, odloženým na upevnenej vôdzke o strom

alebo krík, alebo odloženým voľne tak, že vôdzka je zapnutá o obojok a jej koniec leží

voľne na zemi.

To sú disciplíny základného výcviku v poslušnosti.

Ďalšie predmety sú previerkou utvrdenia, upevnenia a zdokonalenia

prirodzených vlôh farbiara a sú to:

c ) Práca na vôdzke na stope aspoň 3 hodiny starej.

Disciplína, pri ktorej sa najviac prejavuje vrodená vlastnosť sledovania stopy

s nosom skloneným k zemi a kvalita čuchu.

Rozhodca nepripúšťa strhávanie psa (vodenie farbiara vodičom, a nie naopak),

treba teda sledovať psa na napnutej vodiacej vôdzke aj vtedy, keď pes zíde zo stopy. Ak

sa pes sám opraví, t. j. prejde na správnu stopu, nie je to chyba. Vodič je povinný každý

znak stopy v stopovej dráhe pri vyznačení stopy na PF ohlásiť rozhodcovi. Keď farbiar

vypracuje stopu v príslušnej dĺžke dobre a vodič dostane od rozhodcu pokyn ukončiť

sledovanie stopy, vodič farbiara odnesie zo stopy vyzdvihnutím.

d) Správanie sa pri zbadaní zastrelenej zveri.

Farbiar musí túto disciplínu ovládať, aby nenačal dohľadanú zver do príchodu

vodiča. Skúša sa tak, že vodič nasadí psa na stopu, povzbudí ho hľadať, odopne mu

obojok a ukryje sa. Ďalšie povely môže vodič dať len po súhlase rozhodcu.

e) Správanie sa pri zbadaní živej zveri.

Tento predmet sa cení najmä pri pochôdzke revírom. Všade tam, kde je

vybudovaná zvernica a v nej skrotená jelenia zver (najvhodnejšia), odskúšava sa táto

disciplína ako povinný predmet v zmysle skúšobného poriadku. Cez skúšku môže vodič

psa nenápadne upokojovať. Z tohto predmetu nesmie farbiar dostať

známku ,,nedostatočne“. Keď túto disciplínu nemožno uskutočniť, predmet sa

nehodnotí a nemá vplyv na ďalší priebeh skúšok.

Okrem týchto predmetov môže rozhodca hodnotiť ešte ďalšie, nepovinné

disciplíny:

f) Hlásenie zastrelenej zveri.

g) Oznamovanie zastrelenej zveri.

Tieto predmety sa skúšajú spolu súčasne pri disciplíne ,,Správanie sa pri

zastrelenej zveri“. Vlastnosti hlásenia alebo oznamovania farbiare dedia, no niekedy sú

tieto vlastnosti skryté a treba ich výcvikom utvrdiť.

Keď je hlasitosť alebo oznamovanie presvedčivé, rozhodca ohodnotí predmet

známkou. Ak farbiar hlásenie alebo oznamovanie len naznačuje, ale nie je presvedčivé,

predmet sa nehodnotí. Rozhodca v takýchto prípadoch do rozhodcovskej tabuľky a do

preukazu pôvodu zapíše poznámku o náznakoch hlásiča alebo oznamovača.

Známka ,,nedostatočne“ z týchto predmetov farbiara z hodnotenia nevyraďuje (Houska,

1944).

1.6 INDIVIDUÁLNE HLAVNÉ SKÚŠKY FARBIAROV (IHF)

Účel, význam a organizácia skúšok

Hlavná skúška je vyššia skúška poľovnej upotrebiteľnosti psa. Po úspešnom

absolvovaní predbežnej skúšky a po dosiahnutí veku, ktorý určuje skúšobný poriadok,

sa na hlavnej skúške overuje ďalší výcvik psa, ako aj jeho skúsenosti pri dohľadávkach

postrelenej zveri.

Podľa platných smerníc je na posúdenie poľovnej upotrebiteľnosti farbiara

smerodajné zloženie predbežnej skúšky. S toho vyplýva, že IHF plnia z väčšej časti už

odlišnú a najmä pre otázku chovu veľmi dôležitú úlohu. V zmysle chovateľského

poriadku sa od chovného jedinca samčieho pohlavia – psa, vyžaduje okrem

exteriérového vzhľadu (ocenenie na výstave známkou ,,výborný“ alebo ,,veľmi dobrý“)

a predbežnej skúšky aj absolvovanie IHF. Iba po ich absolvovaní môžeme jedinca

v chove použiť na plemenitbu. Preto je v záujme chovateľského klubu, aby sa IHF

zúčastnili najmä tie farbiare, ktoré na výstavách získali dobré výstavné ocenenie.

Organizátor skúšok príjme na IHF každú prihlášku farbiara, ktorý má splnené

podmienky pripustenia na skúšky, a ak ich nie je viac, ako počet, ktorý určuje skúšobný

poriadok. Keby bol záujem vyšší, usporiadateľ postupuje pri potvrdzovaní prihlášok

nasledovne:

- Dá prednosť prijatiu psov pred sukami

- Ak by bol aj počet prihlásených psov vyšší, uprednostní kandidátov chovu pred

nechovnými jedincami

Z tohto vyplýva, že hlavná skúška je podmienkou získania chovnosti. Bez hlavnej

skúšky sa pes v chove nemôže použiť aj napriek tomu, že s úspechom zložil predbežnú

skúšku a získal dobré výstavné ohodnotenie (Bakoš, 1995).

1.6.1 Príprava farbiara na IHF

Schopnosti farbiara sa hodnotia na studenej stope – takúto skúšku možno

vykonať len na odtlačkom jelenej, danielej alebo muflonej zveri, pričom stopa musí byť

najmenej 4 hodiny stará a aspoň 400 metrov dlhá. Pes totiž prirodzene javí väčší záujem

o srnčiu alebo diviačiu stopu – teda o stopy s vyššou intenzitou zaujímavého pachu,

resp. po dráždivejšie, sladšie a príjemnejšie stopy (zistilo sa to na základe analýzy

pachovej intenzity rôznych druhov raticovej zveri, ale aj pozorovaním správania sa psa

na rôznych stopách).

Ak má farbiar dohľadávať všetky druhy raticovej zveri, musí sa naučiť pracovať

i na stopách s menšou pachovou dráždivosťou. Keď sa farbiar vypracuje na dobrého

stopára pri jelenej zveri, potom už nemôže mať problémy ani pri dohľadávkach na stope

ktorejkoľvek inej zveri.

Poľovne upotrebiteľný pes by mal byť schopná zvládať prácu v rôznych

podmienkach – od ľahších až po extrémne ťažké. Prácu psa môžu výrazne ovplyvňovať

aj náročné požiadavky na kondíciu – dostatok času preto musíme venovať i tejto stránke

výcviku. Pri farbiaroch sa spoliehame predovšetkým na ich výnimočný čuch. Výsledok

práce psov na starej stope však ovplyvňujú aj iné faktory (Baka, 2008).

Vplyv počasia

Počasie má veľmi veľký vplyv na využitie čuchových schopností psa. Väčšina

poľovníkov vie, že lov prebieha najlepšie večer, v noci a v skorých ranných hodinách.

Pri skúmaní rozptylu čiastočiek a plynov v ovzduší v blízkosti zeme (tejto problematike

sa venuje švédsky vedec S. Israelson) sa zistilo, že uvedené čiastočky sa môžu zo zveri

dostať do ovzdušia a do bezprostredného okolia ich pobytu a pohybu (na pôd, či

vegetáciu). Koncentrácia týchto látok vo vzduchu je do značnej miery ovplyvnená aj

meteorologickými podmienkami – psy môžu ľahšie vystopovať zver vtedy, ak je obsah

stopových komponentov v pachovom tunely zveri čo najväčší (Baka, 2008).

Vietor a   teplota

Rozptyl plynov a pachových čiastočiek vo vzduchu a v blízkosti pôdy

ovplyvňuje predovšetkým vietor a teplota – tieto faktory sú však určitým spôsobom

závislé na slnečnom žiarení a oblačnosti.

Silu vetra pri povrchu zeme i vo vyšších sférach do značnej miery predurčujú

zmeny teplôt. Počas dňa prevláda slnečné žiarenie nad vyžarovaním z povrchu zeme, no

pri západe slnka alebo po ňom sa stav zmení – vyžarovanie zeme sa stáva výraznejším.

Pri malej oblačnosti môže žiarenie prechádzať voľne atmosférou, slnko postupne

zahrieva povrch zeme i ovzdušie nad ňou. Zmena teploty zapríčiňuje vznik veľkých

vzdušných vírov – vietor sa šíri z väčších výšok smerom dole, pri zemi dochádza

k turbulencií. V dôsledku trenia, ktoré spôsobuje nerovnosť terénu, však postupne

nastáva oslabovanie sily vetra. Otepľovaním sa teda pach zvieraťa šíri slabo a rýchlo

mizne – pes má potom veľké ťažkosti pri sledovaní zvieracej stopy.

Pri západe slnka a pri nízkej oblačnosti sa povrch zeme v dôsledku vyžarovania

tepla ochladzuje. Ochladzuje sa tiež vzduch nad zemou. Rozloženie teploty vo vzduchu

je teraz iné, ako počas dňa – nazývame to inverziou. Šírenie vetra smerom dole je za

týchto podmienok veľmi obmedzené, pretože vírenie vzduchu je malé. Pach zveri je

vtedy intenzívnejší a relatívne dlho sa uchováva, pes teda môže sledovať stopu omnoho

ľahšie. Turbulencia vzduchu je najväčšia v priebehu dňa, pri západe slnka sa rýchlosť

vetra pri zemi spomalí, čím sa tiež zníži presun plynov a čiastočiek z tejto vrstvy (Baka,

2008).

Vlhkosť a   mráz

Vlhkosť i mráz vytvárajú veľmi priaznivé podmienky pre zachytenie pachu

psom. Ich hodnoty výrazne rastú pri západe slnka, keď sa vzduch ochladzuje. Zvýšená

vlhkosť sa tak časovo zhoduje s podmienkami slabej turbulencie vzduchu, slabý je tiež

transport plynov a čiastočiek. Kumulácia látok zo zvieraťa na vegetáciu a zem je tiež asi

ovplyvnená vlhkosťou vzduchu, zvýšená vlhkosť a nižšie vírenie vzduchu teda uľahčujú

psovi zachytávanie pachových stôp. Pre psa nastáva mimoriadne priaznivý stav vtedy,

keď je teplota zeme v dôsledku vyžarovania tak nízka, že prichádza mráz, ten pôsobí

ako akumulátor prachu. Kombinácia slabého vírenia vzduchu a mrazu umožňuje psovi

stopovať zver ešte aj po mnohých hodinách.

Vzdušné víry teda spôsobujú zmeny v množstve vylúčených pachových látok

zvieratami. Ich obsah pri vyšších rýchlostiach prúdenia vzduchu klesá, deje sa to najmä

v priebehu dňa, s prispením slnečného žiarenia. Pri západe slnka a nízkej oblačnosti

zostáva obsah pachových látok vo vrstve vzduchu blízko zeme dlhší čas. S menšou

intenzitou prúdenia vzduchu sa zvyšuje aj relatívna vlhkosť.

Pôsobenia slnka a vetra je v prostredí lesného porastu iné, ako v otvorenej

krajine. Pokiaľ sú podmienky pre prácu psa v uzavretom prostredí lesa priaznivé i počas

dňa, je nutné ich využiť. Teplotu a vlhkosť – ako významné činitele pre udržanie

pachových stôp – tiež významne ovplyvňuje orientácia svahov na jednotlivé svetové

strany (najmä sever a juh) (Baka, 2008).

1.7 SKÚŠOBNÝ PORIADOK (SPZ, ČMZ, 1987)

1.7.1 Skúšky

Skúšky vlôh – SVPM

Odhaľujú vrodené vlohy psa, kvalitu jeho čuchu, hlasitosť a povahu vôbec, a tiež

schopnosti k ďalšiemu, náročnejšiemu výcviku.

Predmety skúšky: čuch, hlasitosť, odvaha, poslušnosť, správanie sa po výstrele,

vodenie na vôdzke, sliedenie, stopa živej zveri, stopa vodiča.

Jesenné skúšky – JSMP

Kvalifikujú psa ako poľovne upotrebiteľného na dohľadávanie a prinášanie

malej zveri.

Predmety skúšky: čuch, hlasitosť, odvaha, poslušnosť, správanie sa po výstrele,

vodenie na vôdzke, sliedenie, stopa živej zveri, stopa vodiča, dohľadávanie a prinášanie

pernatej zveri, prinášanie srstnatej zveri na diaľku v poli, prinášanie kačice z hlbokej

vody.

Lesné skúšky – LSMP

Sú skúškami, ktorých absolvovaním získava pes poľovnú upotrebiteľnosť pre

revíry s odstrelom srnčej zveri.

Predmety skúšky: čuch, hlasitosť, odvaha, poslušnosť, správanie sa po výstrele,

vodenie na vôdzke, sliedenie, posliedka, práca na pofarbenej stope srnčej zveri(1 – 4

hodiny starej), odloženie.

Farbiarske skúšky – FSMP

Organizujú sa najmä v poľovných revíroch, kde pre nedostatok lesného porastu

nie je možné usporiadať lesné skúšky. Ich absolvovaním získava pes poľovnú

upotrebiteľnosť na dohľadávanie srnčej zveri.

Predmety skúšky: hlasitosť, poslušnosť, správanie sa po výstrele, vodenie na

vôdzke, sliedenie, práca na pofarbenej stope srnčej zveri 12 hodín starej, odloženie.

Špeciálne skúšky z vodnej práce – VP

Skúša sa na nich podľa skúšobného poriadku pre skúšky stavačov. Psy na nich

získavajú kvalifikáciu na dohľadávanie vodnej pernatej zveri.

Všestranné skúšky – VSMP

Sú najvyšším typom skúšok z poľovného výkonu. Vodič, ktorého pes úspešne

absolvoval VSMP, môže požiadať o zápis do Knihy všestranných psov. Na

všestranných skúškach sa môžu zúčastniť psy po absolvovaní JSMP alebo LSMP.

VSMP kvalifikujú psa ako poľovne upotrebiteľného pre dohľadávanie malej a srnčej

zveri.

Predmety skúšky: čuch, hlasitosť, odvaha, poslušnosť, správanie sa po výstrele,

vodenie na vôdzke, sliedenie, posliedka, práca na pofarbenej stope srnčej zveri (1 -

4hodiny starej), odloženie, stopa živej zveri, dohľadávanie pohodenej pernatej zveri,

prinášanie srstnatej zveri na diaľku v poli, naháňanie v tŕstí, prinášanie kačice z hlbokej

vody.

Farbiarske skúšky duričov – FD

Úspešným absolvovaním farbiarskych skúšok duričov získava pes kvalifikáciu

pre dohl'adávanie diviačej zveri. Skúša sa na nich podľa skúšobného poriadku pre

skúšky duričov.

Ak pes odíde za zverou a nevráti sa do 15 minút, na skúškach neobstál.

Predmety skúšky: vodenie psa na vôdzke/ voľne, odloženie psa na vôdzke/

voľne, dohľadávanie diviaka po prirodzenej alebo umelo založenej nepofarbenej

stope(vodič, hlásič, oznamovač), správanie sa pri zastrelenej zveri, poslušnosť.

1.7.2 Predmety skúšok (Slovenský poľovnícky zväz, 1987)

Čuch

Rozhodca posudzuje kvalitu čuchu počas skúšania tých disciplín, kde pes čuch

používa. Pri jeho hodnotení musí súčasne zvažovať všetky okolností, najmä na akú

vzdialenosť pes zvetrí zver, aké sú pri tom poveternostné podmienky, sila vetra, vlhkosť

a teplota vzduchu, povaha terénu, porast ap.

Hlasitosť

Pes by mal preukázať hlasitosť na stope živej zveri alebo pri kontakte s ňou, keď

ju sám vyrazí a naháňa.

Známkou 4 sa hodnotí pes, ktorý čerstvú stopu zveri hneď sleduje a pravidelne

hlási bez toho, aby zver pred sebou sledoval zrakom, alebo pes, ktorý zver sám vyrazí,

sleduje a hlási, aj keď ju už nevidí, 3 sa hodnotí pes, ktorý pracuje ako pri známke 4,

hlásenie je však prerušované dlhšími odmlkami, 2 sa hodnotí pes, ktorý hlási zver len

dovtedy, kým ju vidí, a keď ju stráca z dohľadu, prestáva hlásiť, 1 sa hodnotí pes, ktorý

hlási zver po zočení s prestávkami, značne prerušovane, 0 sa hodnotí pes, ktorý pri

prenasledovaní unikajúcu zver vidí, ale nehlási ju.

Odvaha

Drôtenú klietku s mačkou umiestnime v poraste tak, aby ju pes nevidel. Vodič

vypustí psa proti vetru zo vzdialenosti asi 30 krokov, ale sám sa nesmie ku klietke s

mačkou priblížiť na viac ako 20 krokov.

Pes môže na mačku útočiť hlasito alebo nemo, musí však byť zrejmé, že by

pomohol pri jej ulovení.

Známkou 4 sa hodnotí pes, ktorý po nájdení klietky začne hneď na mačku

dorážať a aspoň 2 minúty vytrvalo, v tesnom kontakte, na mačku útočí. Nesmie sa

vzdialiť od klietky a vodič ho nesmie povzbudzovať, 3 sa hodnotí pes, ktorý nie tak

vytrvalo a s väčším odstupom útočí na mačku. Vodič ho môže raz povzbudiť, 2 sa

hodnotí pes, ktorý pracuje tak, ako pri známke 3, ale vodič ho musí dva razy povzbudiť,

1 sa hodnotí pes; ktorého musí vodič často povzbudzovať, aby na mačku útočil, 0 sa

hodnotí pes, ktorý nemá o mačku záujem alebo sa jej bojí. 0 z odvahy nevylučuje psa zo

skúšok, ale zaraďuje ho len do III. ceny.

Na všetkých druhoch skúšok sa bude započítavať známka z ostrosti dosiahnutá

na ktorejkoľvek skúške absolvovanej predtým. To znamená, že ak pes absolvuje

napríklad skúšky vlôh a získa na nich z odvahy známku aspoň 1 , nemusí už túto

disciplínu absolvovať na ďalších skúškach, na ktorých sa odvaha skúša, iba v prípade,

že chce získať lepšie ohodnotenie.

Rozhodcovia sú povinní známku z odvahy zapísať do preukazu o pôvode psa v

poznámke, ak si vodič nechá zapísať výsledok skúšok, na ktorých ju pes absolvoval.

Poslušnosť

Rozhodca sleduje počas celých skúšok, ako pes reaguje na povely vodiča, najmä

na základné povely na privolanie, ak nie je práve v kontakte so stopou zveri. Ak je pes v

pohybe za zverou, ktorú našiel v poraste, a sleduje ju, či už hlasito alebo nemo, a

nereaguje na privolanie, nemá to hodnotiť rozhodca ako neposlušnosť. Tento prejav

temperamentu je v danom okamihu cennejší. Príliš časté a opakované povely znižujú

známku z poslušnosti.

Správanie sa po výstrele

Skúša sa pri disciplíne sliedenie. Vodič na povel rozhodcu jeden raz vystrelí z

brokovnice, a to v okamihu, keď pes prehľadáva porast vo vzdialenosti 10 – 15 metrov

od vodiča a nepozerá sa na neho.

Pes, ktorý preukáže svojím správaním sa, že sa nebojí výstrelu a zostane

pokojný pod vplyvom vodiča, hodnotí sa známkou 4. Ak začne pes po výstrele

vystrašene pobiehať vo väčšej vzdialenosti a nereaguje na privolanie, hodnotí sa

známkou 3, prípadne nižšou.

Pes, ktorý má strach z výstrelu, to znamená, že od vodiča vystrašene odbehne, nedá sa

privolať, stratí záujem o ďalšiu prácu, správa sa bojazlivo a nedôverčivo, hodnotí sa

známkou 0 a z ďalšieho posudzovania je vylúčený.

Vodenie na vôdzke

Rozhodca, určený pre posudzovanie tejto disciplíny, vytýči v lesnom poraste

trasu približne rovnakú pre všetky skúšané psy. Trasa predstavuje približne kruh tak,

aby viedla cez rozličné terénne prekážky (spadnutý alebo vyrúbaný strom, pomedzi kry,

cez priekopu ap.).

Rozhodca sleduje zo stredu kruhu vodiča so psom po celej trase. Vodič vedie psa na

vypúšťacom alebo farbiarskom remeni, ktorý má prehodený cez pravé plece a na ľavom

má pušku. Počas skúšky nesmie vodič držať remeň v ruku a usmerňovať pohyb psa. Pes

má ísť pokojne za svojím vodičom alebo vedľa jeho ľavej nohy, nemá ho predbiehať,

ani sa nechať ťahať, nemá sa zapletať do krov alebo omotávať okolo stromov. Ak pes

ťahá vodiča, myká ho, a ak ho musí vodič viackrát odmotávať zo stromov, dostane

úmerne nižšiu známku.

Sliedenie

Časový limit: 20 minút

Skúša sa v lese alebo v poli s vyšším porastom, prípadne pri vode s dostatočným

porastom, ktorý znemožňuje psovi hľadať zver zrakom. Pes musí sliediť rýchlosťou,

ktorá zodpovedá kvalite jeho čuchu, systematicky a vytrvalo pred vodičom, v dosahu

dostrelu brokov.

Pes, ktorý nemá snahu nájsť zver a pobehuje iba v blízkosti vodiča, hodnotí sa

známkou 0.

Sliedenie sa skúša najmenej 20 minút. Keď pes do 20 minút nenarazí na zver,

musí sa skúšanie prerušiť a pes musí byť nasadený v lepšie zazverenej časti revíru (po

odskúšaní ostatných psov).

Stopa živej zveri

Pes musí sledovať stopu zveri, na ktorú ho vodič nasadil, alebo ktorú na príkaz

vodiča sám našiel, najmenej do vzdialenosti 200 krokov.

Známkou 0 sa hodnotí pes, ktorý o stopu nemá záujem.

Stopa vodiča

Jeden z rozhodcov podrží psa, druhý odíde s vodičom po vetre s dvoma

odchýlkami od priameho smeru, na vzdialenosť asi 200 krokov, kde sa dobre skryjú.

Skúška sa robí v prehľadnom teréne, aby rozhodca, ktorý psa potom vypustí,

mal možnosť vidieť zakladanie stopy i jej sledovanie psom. Pes môže pozorovať

zakladanie stopy do vzdialeností asi 20 krokov. Potom ho rozhodca nasadí na stopu a s

povelom "hľadaj pána" (alebo iným vhodným povelom) ho niekoľko krokov vedie po

stope a vypustí ho.

Známkou O sa hodnotí a z ďalšieho posudzovania je vylúčený pes, ktorý ani po štvrtom

nasadení na stopu nedôjde k vodičovi.

Dohľadávanie a prinášanie pernatej zvery

Časový limit: 10 minút

Pes má preukázať, že dokáže nájsť zastrelenú pernatú zver, ktorá po zásahu

spadla do vyššieho porastu a poľovník ju nevidí.

Pre všetky skúšané psy musí byť použitý rovnaký druh zveri. Rozhodca vyberie

vhodné miesto (lúku, zemiačnisko ap.) a hodí zver čo najďalej. Vodič ani pes nesmú

vidieť, kde zver dopadla. Na výzvu rozhodcu vodič vypustí psa s povelom k hľadaniu

zveri. Pes má miesto rýchlo a ochotne prehľadať, po nájdení zver bez váhania priniesť a

v sede odovzdať. Zver musí nájsť a priniesť do 10 minút, inak disciplínu nemožno

považovať za splnenú. Rozhodca hodnotí najmä ochotu psa nájsť zver, jej neodkladné

uchopenie, priamočiare prinesenie a spoľahlivé odovzdanie. Známku ovplyvňuje čas (v

rámci limitu), ktorý pes potreboval na splnenie úlohy, a celková práca.

Prinášanie srstnatej zveri na diaľku v poli

Časový limit: 10 minút

Ak pes nemal možnosť dohľadať po stope postrelenú malú srstnatú zver aspoň

do vzdialenosti 200 m, založí sa mu 200 m dlhá stopová dráha (viečka) s dvoma

oblúkmi. Na prípravu vlečky sa použije zver ulovená v deň skúšok. Rozhodca po

založení stopy nechá zver na konci stopovej dráhy, pokračuje v priamom smere asi 50

metrov a skryje sa tak, aby ho pes nemohol vidieť. Zakladanie stopy pes nesmie vidieť.

Vlečky sa robia v poli. Zver sa nesmie ťahať po čerstvej oráčine, čerstvo

pohnojenom alebo chemikáliami ošetrenom poli. Vzdialenosť medzi jednotlivými

dráhami musí byť najmenej 50 metrov. Na zakladanie stôp sa používa divý alebo

domáci králik, prípadne zajac s veľkosťou králika. Pre plemená sliedičov, okrem

kokeršpanielov, možno použiť zajaca.

Na pokyn druhého rozhodcu vodič nasadí psa na začiatok stopy, môže ho viesť na

remeni asi 20 krokov a tam ho vypustí. Pes môže sledovať stopu s nízkym alebo

vysokým nosom alebo pod vetrom, musí sa však stopou riadiť. Celkove môže byť pes

nasadený na stopu štyri razy.

Známkou 4 sa hodnotí pes, ktorý sleduje stopu, zver správne prinesie a odovzdá,

3 sa hodnotí pes, ktorý stopu vypracuje až po druhom nasadení, zver správne prinesie a

odovzdá, alebo pes, ktorý stopu vypracuje po prvom nasadení, zver správne prinesie, ale

zle odovzdá, 2 sa hodnotí pes, ktorý správne sleduje aspoň časť stopy, zvyšok vypracuje

voľným hľadaním, zver však nájde, správne prinesie a odovzdá vodičovi, alebo pes,

ktorý stopu vypracuje až po treťom nasadení, zver správne prinesie a odovzdá, 1 sa

hodnotí pes, ktorý nájde zver voľným hľadaním a prinesie ju vodičovi do 10 minút,

alebo pes, ktorý vypracuje stopu až po štvrtom nasadení, zver správne prinesie a

odovzdá, 0 sa hodnotí pes, ktorý neprinesie zver ani po štvrtom nasadení.

Naháňanie v tŕstí

Časový limit: 5 minút

Vodič chodí po brehu okolo vodnej plochy zarastenej tŕstím či inou pobrežnou

burinou, ktoré má pes prehľadávať, presliediť a snažiť sa nájsť a zdvihnúť vodnú alebo

inú zver a umožniť vodičovi zastreliť ju. Nemá sa pritom vyhýbať hlbokej vode, má ju

preplávať a prehľadať. Známku ovplyvňujú spôsob pohybu psa v ťažkom pobrežnom

teréne, systematickosť práce, vytrvalosť, záujem o nájdenie zveri, spôsob, akým pes

prekonáva hlbokú vodu, ako aj množstvo a intenzita vydaných povelov.

Známkou 4 sa hodnotí pes, ktorý systematicky a samostatne prehľadáva určený

úsek v tŕstí a snaží sa v ňom nájsť kačicu. Nepokladá sa za chybu, ak pes z tŕstia vyjde,

ale sám sa bez povelu vráti. Vodič môže psa miernymi povelmi usmerňovať, 3 sa

hodnotí pes, ktorý častejšie z tŕstia vybieha, vodič ho častejšie usmerňuje povelmi, no

inak priestor prehľadáva dobre, 2 sa hodnotí pes, ktorý tŕstie prehľadáva

nesystematicky, často sa vracia k brehu, vodič ho musí častejšie povzbudzovať, 1 sa

hodnotí pes, ktorý prehľadáva len okraj tŕstia, nejde dostatočne ďaleko, pracuje

nesystematicky a neochotne (Vochozka, 2009).

Prinášanie kačice z hlbokej vody

Časový limit: 10 minút

Kačicu hádže do vody zásadne rozhodca, a to asi 10 metrov od brehu, aby pes

mal možnosť ukázať, že vie plávať a priniesť kačicu z hlbokej vody. Musí ju správne

odovzdať.

Známkou 4 sa hodnotí pes, ktorý prinesie kačicu z hlbokej vody po jednom

povele. Každý ďalší povel na prinesenie, uchopenie alebo odovzdanie znižuje známku

vždy o jeden stupeň. Uchopenie kačice za letku, krk ap. nie je chybou, 3 sa hodnotí pes,

ktorý priniesol kačicu po jednom povele, ale na brehu ju pustí, bez povelu ju však

vezme a odovzdá, alebo pes, ktorému musel dať vodič dva povely, pes však inak

pracuje bezchybne, alebo pes, ktorému dal vodič len jeden povel, ale pri plávaní hrabe,

kačicu však správne prinesie a odovzdá, a tiež pes, ktorý pracuje bezchybne, pri

odovzdávaní si však nesadne a nechce pustiť kačicu, 2 sa hodnotí pes, ktorý pracuje

správne, pri odovzdávaní si však nesadne a kačicu vypustí až na tretí povel alebo ju

vypustí na zem skôr, ako ju vodič odoberie, 1 sa hodnotí pes, ktorý po dlhšom

povzbudzovaní vynesie kačicu do stanoveného limitu (10 minút) aspoň na breh, 0 sa

hodnotí pes, ktorý do stanoveného limitu kačicu neprinesie.

Posliedka

Pri skúške musí pes ukázať, že rozlišuje posliedku a voľnú chôdzu lesom. Skúša

sa na lesnej ceste, poľovníckom chodníku, okraji lesa ap., pred prácou na pofarbenej

stope. Vodič ide veľmi pomalým krokom, pes má ísť ticho a pokojne buď za ním, alebo

pri jeho ľavej nohe voľne, neupútaný. Vodič asi po 20 krokoch psa miernym pohybom

zastaví, odíde asi 20 krokov a nenápadným pohybom psa privolá. Pes sa má priblížiť

pomalým krokom, nie skokmi. Vodič tam znovu psa pokynom odloží, pokračuje

ďalších 20 krokov, zastaví sa, sníme z ramena zbraň a vystrelí. Pes musí zostať pokojne

na mieste odloženia. Po výstrele sa vodič vráti k psovi a pripúta ho na vôdzku.

Skúšanie tejto disciplíny sa má čo najviac podobať skutočnému lovu raticovej

zveri pri posliedke so psom.

Ak pes po odložení odíde z miesta za vodičom, môže dostať známku najviac 2.

Ak pes ujde z miesta odloženia, dostane známku 0.

Chyby: hlučné prejavy psa v dôsledku slabých nervov, hlasité povely, rýchla

chôdza, neochota psa k odloženiu, kňučanie.

Práca na pofarbenej stope srnčej zveri

Skúša sa na umelo pofarbenej 600 krokov dlhej stope srnčej zveri. Stopové

dráhy vopred vyznačí usporiadateľ. Stopové dráhy musia byť očíslované a na stromoch

spredu označené snímateľnými značkami, zozadu môžu byť označené vápnom alebo

farbou.

Jednotlivé dráhy musia byť od seba vzdialené najmenej 150 krokov. Na konci

stopovej dráhy musí byť vyznačený spojovací chodníček, po ktorom pomocníci

prenášajú zver z jednej stopy na druhú.

Pofarbenú stopu robí rozhodca s pomocníkmi, ktorí odstraňujú predné značky

(nesmú zostať na strome ani na zemi). Značky spredu na stromoch sa môžu nechať len

na začiatku stopovej dráhy v dĺžke asi 50 krokov a pri ležovisku. Asi po 300 krokoch sa

urobí pofarbené ležovisko a označí sa. Potiaľ musí ísť pes vždy ako vodič (na vôdzke).

Ležovisko sa označuje zálomkom alebo iným poľovníckym spôsobom. Dráha stopy je

dvakrát lomená a na jej konci musí vždy ležať srnčia zver, dobre zašitá (väčšia výstrelná

rana musí byť tiež zašitá). Haša s farbou a pomocné predmety sa schovajú po založení

stopy na konci dráhy, priamo pri položenej zveri. Na jednu pofarbenú stopu sa môže

použiť najviac pol litra farby (najlepšie hovädzej krvi, nesmie sa však miešať s vodou,

odporúča sa miešať ju s krvou zo srnčej zveri, prípadne s obsahom žalúdka zveri).

Zakladanie pofarbenej stopy proti smeru dráhy stopy je zakázané. Ak sa táto skutočnosť

zistí, skúška nebude uznaná.

Po založení pofarbenej stopy poznačí rozhodca na papier presný čas jej

zakladania, podpíše sa naň a pripevní ho na strom na začiatku dráhy. Stopovú dráhy pre

farbiarske skúšky malých plemien (12 hodín starú) zakladajú usporiadatelia obdobným

spôsobom vopred. Pes sa prikladá na stopu najskôr o hodinu po jej založení, na

FSMP najskôr po 12 hodinách.

Možno ho viesť ako:

a) vodiča,

b) oznamovača,

c) hlásiča,

d) hlasitého oznamovača.

Vodič psa musí spôsob vedenia psa oznámiť rozhodcom vopred, najneskoršie

pred nasadením psa na stopu. Ak pes pracuje ako oznamovač, hlásič alebo hlasitý

oznamovač, po úspešnom vypracovaní stopy sa k získanému bodovému hodnoteniu

priráta 5 bodov. Celú stopovú dráhu musí pes vypracovať maximálne za jednu hodinu.

a) vodič

Pes musí viesť svojho vodiča na 5 m dlhom farbiarskom remeni až na koniec

dráhy stopy, kde leží zver. Jeho práca sa hodnotí známkou 4 vtedy, ak vodič sleduje psa

voľným krokom. Ak zíde pes zo stopy a sám sa opraví, nepovažuje sa to za chybu. Ak

sa vodič obzerá, aby zistil smer stopy podľa značiek, znižuje sa známka o jeden stupeň.

Po celý čas musí byť zrejmé, že pes je zaľahnutý vo farbiarskom remeni, že sleduje

stopu s istotou. Na stopu sa môže pes opätovne nasadiť najviac tri razy. Každé nové

nasadenie a vrátenie psa na stopu znižuje známku o jeden stupeň, takže vypracovanie

celej stopy až po trojnásobnom zablúdení a vrátení na stopu sa hodnotí známkou 1, ak

pes prácu nedokončí, hodnotí sa známkou 0.

Chyby: Ak pracuje pes s vysokým nosom, blúdi, sleduje stopy zdravej zveri,

stále ho treba pobádať, nervózne a rýchlo, nezaujíma sa o stopu a najmä o jej

dokončenie. AK pracuje pes na stope až prehnane rýchlo a vodič ho nestačí sledovať

voľným krokom, hodnotí sa najviac známkou 2.

b) hlásič

Pes po priložení na nástrel pracuje až po označené ležovisko ako vodič. Tam ho

vodič vypustí a ďalej pes pracuje ako hlásič. Zvyšok dráhy stopy musí pes vypracovať

samostatne a do 15 minút od vypustenia musí začať hlásiť srnčiu zver až dovtedy, kým

k nemu vodič nepríde. Psa nemožno nijakým spôsobom povzbudzovať alebo nútiť

hlásiť. Nepovažuje sa za chybu, ak sa pes nakrátko odmlčuje. Ak zlyhá pes ako hlásič,

môže ho vodič privolať späť a od ležoviska vypracovať zvyšok stopy ako vodič.

Známka za výkon sa mu však znižuje o jeden stupeň. Na celej dráhe stopy vrátane

vodiča môže pes zablúdiť a znovu byť nasadený na stopu už len dva razy. Známka sa

mu pri každom novom nasadení znižuje o jeden stupeň.

Chyby: blúdenie, sledovanie stôp zdravej zveri, nevýrazné hlásenie, oneskorené

hlásenie, hlásenie s dlhými odmlkami, nehlásenie, opustenie zveri, nezáujem o prácu a

najmä o jej dokončenie.

c) oznamovač

Vodič pred začatím tejto disciplíny musí rozhodcom oznámiť, akým spôsobom

mu pes oznámi nájdenú zver.

Od nástrelu po označené ležovisko pracuje pes na remeni ako vodič. Pri

ležovisku ho vodič vypustí a zvyšok dráhy musí vypracovať voľne, zver si overiť a do

15 minút od vypustenia sa vrátiť po vodiča, ktorý čaká na mieste vypustenia. Rozhodca

na konci dráhy musí dávať pozor, či si pes zver overil. Po odchode psa oznámi rozhodca

zatrúbením (signálkou), že pes pri zveri bol a vracia sa. Po návrate má pes ohláseným

spôsobom oznámiť vodičovi, že zver našiel a snažiť sa doviesť ho najkratšou cestou k

zverí. Ak pes zlyhá ako oznamovač, zníži sa známka za výkon o jeden stupeň a vodič

má právo privolať psa a viesť ho ďalej ako vodiča. Na celej dráhe stopy vrátane vodiča

môže pes zablúdiť a byť nasadený na stopu už len dva razy, známka sa však znižuje

vždy o jeden stupeň.

Chyby: ak nepríde pes po vypustení k zveri, aby si ju overil, a vráti sa k

vodičovi, nevýrazné oznamovanie, neisté vedenie k zveri. Ak neoznámi pes nájdenú

zver vodičovi vopred uvedeným spôsobom, nemôže sa hodnotiť práca psa ako

oznamovač.

d) hlasitý oznamovač

Hlasitý oznamovač sa skúša ako oznamovač s tým rozdielom, že pes musí počas

vedenia svojho vodiča k zveri v určitých intervaloch hlásiť. Povzbudenie psa pri práci

nie je chybou (Peřina, 1947).

Odloženie

Časový limit: 5 minút

Vodič na určenom mieste odloží psa buď voľne, alebo priviazaného a vzdiali sa

z jeho dohľadu. Pes musí zostať pokojný po celý čas skúšania. Po uplynutí tohto času sa

vodič vráti k psovi, a ak bol odložený voľne, musí sa nechať pokojne pripútať.

Ak pes pri skúšaní odloženia odíde hľadať svojho pána, hodnotí sa známkou 0.

Ak je pes pri odložení nepokojný a podíde za vodičom, nie však viac ako 10 metrov,

môže dostať známku najviac 2. Ak je pes pri odložení pripútaný na úplne rozvinutom

farbiarskom remeni, znižuje sa známka z výkonu o jeden stupeň. Ak pes pripútaný pri

odložení šteká alebo kňučí, vzdiali sa na celú dĺžku remeňa alebo sa na remeni myká,

dostane známku 0.

1.7.3 Podmienky celkového hodnotenia

Na základe predvedeného výkonu a dosiahnutého ocenenia z jednotlivých

predmetov na IHF získava každý farbiar celkové ohodnotenie výkonu v zmysle

podmienok skúšobného poriadku tak ako je uvedené v tabuľke 1.

Súhrnný počet získaných bodov nie je vždy rozhodujúci pre získanie celkového

ohodnotenia výkonu farbiara ako výborný, veľmi dobrý alebo dobrý, ale dôležité je aj

ocenenie z jednotlivých výkonov, pri ktorých je určitý limit pre prisúdenie celkového

ohodnotenia. Tam, kde sú limity splnené, rozhoduje sa potom o poradí vyšší počet

celkove získaných bodov.

Okrem hlavných skúšok môže poľovnícky zväz alebo ním poverená organizácia

uskutočniť aj vrcholové skúšky (celoštátne, medzinárodné ap.). podmienky týchto

súťaží bývajú spravidla súhlasné ako pri HF, okrem veku psov, ktorý sa požaduje vyšší.

Usporiadateľ na základe súhlasu ústredného orgánu môže pozmeniť podmienky súťaže,

ktoré musí uviesť v propozíciách.

Na vrcholových súťažiach sa nehodnotí celkový výkon farbiara

známkami ,,výborný“, ,,veľmi dobrý“ alebo ,,dobrý“, ale za celkový výkon sa udeľujú

ceny. Systém hodnotenia je totožný ako hodnotenie na HF. To znamená, že ak farbiar

podľa kritérií HF splní podmienky na získanie celkového ohodnotenia ,, výborný“, na

vrcholovej súťaži spĺňa tým podmienku na udelenie I. ceny. Obdobne celkové

hodnotenie ,, veľmi dobrý“ sa rovná II. cene a ,,dobrý“ sa rovná III. cene (Vochozka,

2009).

Tabuľka 1

B. č.

Predmet Koeficient

Najnižšia známka (počet bodov pre celkové ohodnotenie)

Výborný Veľmi dobrý Dobrý

1. Dohľadávanie 30 4/120 4/120 3/90 4/120 2/60

2. Durenie 10 3/30 -//- 2/20 -//- -//-

3. Hlas. zastavovanie 10 2/20 -//- 1/10 -//- -//-

4. Hlásenie zastrelenej zvery 10 -//- -//- -//- -//- -//-

5. Oznamovanie zastrelenej zveri 10 -//- -//- -//- -//- -//-

6.Správanie sa pri zastrelenej zveri 6 2/12 2/12 2/12 2/12 2/12

Najnižší potrebný počet bodov - 182 132* 132 132** 72*len v takom prípade, keď je stopa aspoň 12 hodín stará a podľa posúdenia rozhodcu najmenej 3 km dlhá

a napriek sťaženým podmienkam farbiar stopu vypracuje veľmi dobre.

**len v takom prípade, keď je stopa aspoň 12 hodín stará, aspoň 1 km dlhá, ale nedosahuje 3 km a  farbiar

vypracuje stopu veľmi dobre.

1.8 CHOVATEĽSKÉ ZÁSADY A ZÁPISNÝ PORIADOK

Chovateľským cieľom kynológie v poľovníctve je dochovať poľovne

upotrebiteľného psa na základe moderných znalostí biológie a genetiky, overených

praxou. Na dosiahnutie tohto cieľa vydal Slovenský poľovnícky zväz zápisný a

chovateľský poriadok. Tento poriadok zaisťuje jednotlivé podmienky pre chov

a registráciu čistokrvných psov poľovných plemien.

1.8.1 Chovateľ a spôsoby chovu farbiarov

Chovateľom je každý, kto je v čase párenia chovnej suky jej vlastníkom

a členom SPZ, ako aj členom príslušného chovateľského klubu. Keď je vlastníkom

organizácia, je povinná oznámiť meno držiteľa chovnej suky, ktorý musí byť členom

chovateľského klubu.

Na plemenitbu sa používajú jedince toho istého plemena, ktoré spĺňajú

podmienky chovnosti. Chov je cieľavedomá plemenitba, pri ktorej spojením dvoch

jedincov chceme dosiahnuť dobre vyvinutý a zdravý odchov, s uchovaním a posilnením

predností rodičov a potlačenie ich chýb a nedostatkov. Podľa chovateľského poriadku

poznáme tri spôsoby chovu:

- chov riadený

- chov evidovaný

- chov voľný

U farbiarov je zavedený riadený chov. To znamená, že majiteľ suky musí

požiadať poradcu chovu o odporúčanie psa na párenie. Poradca chovu mu podľa

možností odporučí troch chovných psov, z ktorých majiteľ alebo chovateľ suky má

právo výberu (Najman, 1972).

1.8.2 Náležitosti rodičov

Pre čistokrvný chov musia chovné jedince spĺňať určité podmienky, ktoré na

základe návrhu chovateľského klubu schváli ÚV SPZ. Chovná spôsobilosť bavorských

farbiarov sa prizná len vtedy, keď

- psy získajú z ocenenia exteriéru známku výborný alebo veľmi dobrý, keď

s úspechom absolvujú po dovŕšení veku 30 mesiacov hlavné skúšky,

- suky získajú z ocenenia exteriéru obdobne známku výborný alebo veľmi dobrý

a s úspechom absolvujú po dovŕšení veku 15 mesiacov predbežné skúšky.

Pre uznanie chovnej spôsobilosti z hľadiska exteriéru platí vždy posledné

ocenenie v rámci republiky. Pes i suka musia mať v deň výstavy dovŕšený vek 12

mesiacov, aby sa mohlo výstavné ocenenie vziať do úvahy pre zaradenie do chovu.

Výstavné ocenenie v zahraničí neovplyvňuje chovné zaradenie.

Majiteľ psa (suky), ktorý splnil podmienky pre zaradenie do chovu, je povinný

zaslať preukaz o pôvode na kynologické oddelenie ÚV SPZ na vyznačenie získanej

kvalifikácie a pre zavedenie do evidencie.

Podľa platného chovateľského poriadku možno použiť chovné jedince v chove

naposledy v tom roku, keď pes dovŕši vek 9 rokov a suka 8 rokov (Baka, 2008).

1.8.3 Podmienky párenia a povinnosti chovateľa

Chovný pes sa v jednom kalendárnom roku môže páriť najviac s 15 sukami.

Náhradné párenie sa do počtu nezapočítava. Chovná suka môže v jedom kalendárnom

roku mať mláďatá len jeden raz.

Každý chovateľský klub má právo vymedziť pre obhospodarované plemeno

určitý čas, v ktorom sa párenie nepripúšťa, tzv. pokoj v chove. U farbiarov sa zachováva

pokoj v chove v mesiacoch júl až október.

Po získaní vyžiadaného odporúčania na párenie od poradcu chovu, chovateľ si

vyberie jedného psa. Držiteľ chovného psa vystaví po spárení dvojmo tlačivo ,,

Potvrdenie o párení suky“, ktoré v origináli zašle do 10 dní kynologickému oddeleniu

ÚV SPZ a kópiu odovzdá chovateľovi. Zostávajúcu časť tlačiva, na ktorom sa uvádza

meno psa, s ktorým sa suka spárila, dátum párenia, po podpísaní majiteľom chovného

psa odosiela do 10 dní poradcovi chovu, ktorý odporúčanie vystavil. Bez zaslania týchto

potvrdení plemenná kniha vrh neuzná a nezapíše ho.

Chovateľ je povinný včas pred párením dohodnúť s vlastníkom chovného psa

podmienky párenia. Za párenie sa platí zásadne určený poplatok a majiteľ chovného psa

má nárok odkúpiť si z vrhu šteňa, s právom druhého výberu.

Držiteľ chovného psa umožní párenie len za predpokladu predloženia

odporúčania na párenie, ktoré vystavil príslušný poradca chovu. Na párenie psom zo

zahraničia musí dať súhlas hlavný poradca chovu a sekretariát ÚV SPZ.

Keď suka neostala kotná, musí túto skutočnosť chovateľ oznámiť najneskôr do

75 dní vlastníkovi chovného psa a poradcovi chovu, ktorý odporúčanie vystavil.

Chovateľ má nárok na bezplatné náhradné párenie.

Každý vrh chovateľ povinne oznamuje príslušnému poradcovi chovu do 10 dní

po vrhu, aby sa dala uskutočniť kontrola šteniat a zdravotný stav suky. V oznámení

chovateľa sa uvádza dátum vrhu, počet šteniat, ich pohlavie a sfarbenie (Švec, Hrabák,

Hrabákova, 1988).

1.8.4 Plemenná kniha a preukaz o pôvode (Príloha 4)

Pre kontrolu vrhov, zachovania čistokrvnosti a riadenie plemenitby vedie

centrálnu evidenciu čistokrvných psov poľovných plemien sekretariát ÚV SPZ. Do tejto

ústrednej evidencie – plemennej knihy sa zapisujú všetky dovezené psy zo zahraničia na

základe preukázateľného pôvodu (rodokmeňa) a všetky tuzemské vrhy. Tieto vrhy sa

prihlasujú na zápis do 30 dní od času okotenia na sekretariát ÚV SPZ. Mená šteniat

toho istého vrhu musia začínať tým istým začiatočným písmenom.

Po overení všetkých náležitostí prihlášky na zápis vrhu sa vydá z plemennej

knihy pre každého jedinca ,,Preukaz o pôvode psa“. Je to verejná listina, ktorá obsahuje

meno a opis psa, jeho pôvod až do štvrtej generácie predkov, skratku a číslo zápisu

plemennej knihy, dátum uliahnutia psa, a ďalej údaje o chovateľovi, majiteľovi,

hodnotení na výstavách a skúškach a iné záznamy.

Okrem zápisu zmien vlastníka akékoľvek ďalšie zápisy, doplnky a zmeny

v preukaze môže vykonať len sekretariát ÚV alebo osoby na to oprávnené.

Keď pes uhynie, musí sa preukaz o pôvode najneskôr do 10 dní zaslať na

znehodnotenie cez príslušný výbor poľovníckeho zväzu na sekretariát ÚV, ktorý ho

vyškrtne z evidencie. Ak sa pes stratí, toto opatrenie treba urobiť najneskôr do 30 dní.

Keď sa majiteľovi stratí preukaz o pôvode psa, musí stratu zahlásiť bez meškania

sekretariátu ÚV SPZ, ktorý zverejní stratu. Keď sa do jedného mesiaca nepredložia

námietky, sekretariát vystaví duplikát preukazu o pôvode (Procházka, 1989).

1.9 VÝSTAVY, ICH VÝZNAM A ÚČEL

Význam výstav

Výstava reprezentuje poľovnícku kynológiu pred verejnosťou, propaguje ju

a prispieva k zvýšeniu záujmu o chov a údržbu poľovného psa. Súčasne vychováva ľudí

v názoroch na správny zovňajšok a správne ošetrovanie psa. Význam výstav však

spočíva najmä v tom, že sa na nich hodnotia výsledky chovu, to znamená, že výstavy

slúžia chovateľským klubom a vlastníkom chovných psov a súk čistokrvných plemien

na zlepšenie práce na úseku chovu.

Podľa významu poznáme niekoľko druhov výstav:

- oblastné, prístupné všetkým psom poľovných plemien, ktoré sa uskutočňujú pre

určitú spádovú oblasť, ale sú prístupné aj ostatným záujemcom,

- špeciálne, prístupné len určitým plemenám poľovných psov,

- národné, prístupné všetkým psom poľovných plemien,

- celoštátne, prístupné všetkým poľovným plemenám psov,

- medzinárodné, prístupné všetkým poľovným plemenám psov.

Psi sú na výstave rozdelené podľa určitých kritérií do niekoľkých tried:

- trieda dorastu, vek v deň výstavy 6 – 9 mesiacov (len na špeciálnych výstavách),

- trieda mladých, vek od 9 – 15 mesiacov. Na medzinárodných výstavách do 24

mesiacov,

- trieda otvorená, vek od 15 mesiacov, prístupná všetkým psom a sukám bez

zreteľa na skúšky a predošlé ocenenia,

- trieda pracovná, vek od 15 mesiacov, prístupná len psom a sukám s uznanou

skúškou z výkonu,

- trieda dospelých, len na oblastných výstavách pri spojení triedy otvorenej

a pracovnej,

- trieda víťazov, vek od 15 mesiacov, prístupná psom a sukám s medzinárodným

alebo národným titulom,

- trieda veteránov, vek najmenej 9 rokov, obyčajne na špeciálnych, celoštátnych

a medzinárodných výstavách.

Na tej istej výstave možno psa prihlásiť len do jednej triedy. So súhlasom ÚV SPZ

možno vypísať aj iné triedy.

Medzinárodné výstavy

C.A.C.I.B. – Medzinárodný šampión krásy

Skratka vznikla z francúzskeho prekladu ,,Certificate d´aptitude au championat

international de beauté“. Podmienky pre udelenie C.A.C.I.B. sú obsiahnuté v pravidlách

Medzinárodnej kynologickej federácie – FCI. Podmienky sú v zásade rozdelené do

dvoch skupín.

U plemien, ktoré podliehajú skúškam (aj poľovné plemená) platí, že aby jedinec

mohol získať medzinárodný šampionát krásy – C.I.B., musí získať v časovom intervale

1 roka na dvoch rôznych výstavách (medzinárodných) a od dvoch rôznych rozhodcov

dvakrát čakateľstvo medzinárodného čakateľa krásy – C.A.C.I.B. Mimo toho musí

splniť ďalšiu podmienku, t. j. mať absolvované medzinárodné, celoštátne alebo im

rovné skúšky so ziskom aspoň 75% z celkovo dosiahnuteľných bodov. U farbiara ide

o hlavné skúšky.

U plemien, ktoré nepodliehajú skúškam z výkonu na získanie C.I.B. platí

podmienka získať 4 – krát čakateľstvo C.A.C.I.B. na medzinárodných výstavách od

troch rôznych rozhodcov v troch rôznych štátoch, pričom jeden C.A.C.I.B. musí získať

buď v štáte majiteľa jedinca, alebo v štáte pôvodu plemena. Časový odstup medzi

prvým a posledným získaným C.A.C.I.B. musí byť najmenej jeden rok.

Druhému najlepšiemu jedincovi príslušného plemena sa môže udeliť tzv.

rezervný C.A.C.I.B. Jeho význam spočíva v tom, že keď jedinec navrhnutý na

C.A.C.I.B. nespĺňa všetky podmienky na jeho udelenie, sekretariát FCI má právo udeliť

ho jedincovi, ktorý získal rezervný C.A.C.I.B.

C.A.C.I.T. – Medzinárodný šampión práce

Je osvedčením o spôsobilosti na udelenie titulu medzinárodného šampióna práce

a jeho skratka je odvodená od francúzskeho ,,Certificate d´aptitude au championat

international de travail“. Aby mohol jedinec získať medzinárodný šampionát práce,

musí získať dve čakateľstvá C.A.C.I.T. v dvoch rôznych štátoch od dvoch rôznych

rozhodcov v rozpätí jedného roka.

U farbiarov sú takýmito skúškami hlavné skúšky farbiarov, ak sa na nich

čakateľstvo C.A.C.I.T. udeľuje. Podmienkou čakateľstva je získanie dvoch tretín

z celkového počtu dosiahnuteľných bodov. Podmienky získania čakateľstva môžu ďalej

upravovať propozície.

Druhému najlepšiemu jedincovi príslušného plemena na tej istej súťaži môže

byť navrhnutý rezervný C.A.C.I.T. Jeho význam spočíva v tom, že keď jedinec

navrhnutý na čakateľstvo nespĺňa podmienky pre udelenie titulu, sekretariát FCI má

právo ho dať jedincovi, ktorý získal rezervný C.A.C.I.T.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovia na výstavách i na skúškach

z výkonu podávajú len návrh na udelenie C.A.C.I.B. a C.A.C.I.T. Sekretariát FCI po

prešetrení všetkých náležitostí návrh potvrdí a na základe splneného počtu čakateľstiev

udelí titul ,,Medzinárodný šampión krásy“ alebo ,,Medzinárodný šampión práce“

(Mikulica, 2004).

1.10 METÓDY PLEMENITBY A SELEKČNÉ POSTUPY

O metódach plemenitby v chove zvierat bolo už napísaných mnoho publikácií.

Aj keď ide o metódy staré niekoľko storočí, v praxi sa stále používajú za účelom

vytvárania práve takých plemien, ktoré sú v danej dobe človeku najprospešnejšie.

Teoretické poznatky s odboru zootechniky a biológie pomáhajú stále viac objasňovať

a zdôvodňovať praktické znalosti a úspechy vynikajúcich chovateľov v minulosti.

Všeobecne známe metódy plemenárskej práce a selekčné postupy je potrebné

zvoliť po zrelej úvahe a dokonalom rozbore situácie v populácií, kde ich chceme

uplatňovať. Vodítkom nech sú ciele, ktoré majú byť dosiahnuté, stav plemena, jeho

početnosť, vyrovnanosť v znakoch a vlastnostiach, jeho vek a pod. Nemôžeme všetko

chcieť naraz. Aj v chove psov stále platí staré chovateľské príslovie ,,menej znamená

viac“. Čím menej znakov pre šľachtenie sa zvolí, tým úspešnejšia bude selekcia a tým

väčší bude chovateľský pokrok. Selekcia na všetko, je selekcia na nič (Dostál, 1995).

1.10.1 Metódy plemenitby

Plemenitba je cieľavedomé uskutočňovanie zámerných genetických zmien

v populácií zvierat s cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitu potomstva. V chove psov

poznáme rôzne metódy plemenitby. Medzi základné patrí:

a) čistokrvná plemenitba

b) kríženie

Pod čistokrvnou plemenitbou rozumieme párenie jedincov toho istého plemena,

pričom v chove sa snažíme udržať a zdokonaľovať charakteristické želané znaky

a vlastnosti plemena. Čistokrvná plemenitba upevňuje žiadúce i nežiadúce vlastnosti,

preto veľký dôraz musíme klásť na výber – selekciu.

Najvyššou formou čistokrvnej plemenitby je líniová plemenitba. Párenie

príbuzných jedincov v 1. až 5. generácií sa nazýva príbuzenská plemenitba – jej cieľom

je udržať konkrétne dedičné vlastnosti vynikajúceho predka.

„Osvieženie krvi“ je jednorazové pripárovanie nepríbuzných jedincov rovnakého

plemena, pochádzajúcich u iných chovov (jeho cieľom je zlepšiť životaschopnosť

a odolnosť).

Kríženie je párenia jedincov rôznych plemien. Môže byť úžitkové alebo

pozmeňovacie. Výsledkom úžitkového kríženia (používa sa najmä pri hospodárskych

zvieratách) sú krížence, určené výlučne na produkčné účely. Pri pozmeňovacom krížení

sú krížence (v súlade s programom zušľachťovania) určené na ďalší chov, jeho cieľom

je zmena určitých vlastností plemena alebo populácie (Dostál, 2007).

Líniová plemenitba

K častým spôsobom výberu psov na krytie sučiek patrí líniová plemenitba.

V 1. etape by sa mal chovateľ oboznámiť s genealogickými líniami plemena

a zvoliť si takú líniu, ktorá ho svojimi výsledkami zaujala. Po získaní orientácie

v odchovane populácií postupne získa poznatky o vzájomne príbuznosti jedincov

vzhľadom k dominantnému zakladateľovi línie (zámerom tejto etapy je totiž vyčistiť

tieto línie).

Sučky sa kryjú vhodnými psami z línie. Nepoužíva sa úzka príbuzenská

plemenitba, ale plemenitba vzdialená od vynikajúceho predka, ten by sa mal v preukaze

o pôvode potomkov objaviť dvakrát či viackrát vo vzdialenosti 3. až 4. voľnej

generácie (ide o predposlednú a poslednú generáciu predkov uvedených v preukaze).

Takto vedenou príbuzenskou plemenitbou geneticky upevníme požadované znaky

zakladateľa línie, zároveň je možnosť selekciou odstrániť všetky nežiaduce znaky.

V 2. etape plemenitby sa prechádza k tvorbe chovných línií 3 – 5 chovných

rodín kvalitných, vyrovnaných súk, ktoré sú si navzájom príbuzné (rodinu zvyčajne

tvorí matka a jej dcéry, prípadne vnučky). Chovné línie sú postupne charakterizované

určitými exteriérovými znakmi, ktorými sa líšia od iných línií i od ostatnej populácie

plemena – môžu to byť exteriérové pozitíva aj negatíva (napr. svetlé oko, luxácia

kolennej čiašky či zúžený hrtan). Vplyv vynikajúceho predka sa môže uplatniť

maximálne do 5. generácie potomkov.

V 3. etape líniovej plemenitby (po výchove niekoľko vzájomne nepríbuzných

chovných línií s dedične ustálenými znakmi i vlastnosťami a príbuzenská vzdialenosť

medzi jednotlivými líniami je taká veľká, že medzilíniovým krížením sa môže

realizovať zušľachťovanie jednej línie druhou a vychovať jedincov s výborným

fenotypom a genotypom) vzájomným krížením chovných línií medzi sebou sa dosiahne

vyrovnanosť plemena s vyšším zdravotným koeficientom a s vyššou celkovou vitalitou

(Dostál, 2007).

1.10.2 Selekcia a selekčné postupy

Selekcia je metóda plemenárskej práce, ktorá umožňuje používať k ďalšiemu

chovu len zvlášť vybraných jedincov a uplatniť ich vlastnosti v potomstve. Bez účinnej

selekcie a vhodnej metódy plemenitby nie je cieľavedomá šľachtiteľská práca vôbec

mysliteľná. Cieľom selekcie je produkcia novej generácie zvierat, ktorá by bola lepšia

než generácia rodičovská.

Typy selekcie

a) Stabilizačná – pri nej vyraďujeme jedince s extrémnymi hodnotami v danom

znaku alebo vlastnosti. Tento typ selekcie sa uplatňuje pri výbere psov a súk do chovu

na výstavách napríklad podľa výšky v kohútiku. Do chovu nezaraďujeme ani jedince

prerastené, ani jedince menšie v rámci stanovených hodnôt. Cieľom takejto selekcie je

znížiť variabilitu plemena.

b) Disruptívna (dvojsmerná) – je opakom selekcie stabilizačnej. Pri nej si

vyberáme extrémne jedince v danom znaku, a tak vlastne šľachtíme dva odlišné rázy,

typy a pod.

c) Direkcionálna – nasmerovaná na výber jedincov, ktorí najviac zodpovedajú

našim ideálom. U poľovných psov je to výber smerom k čo najdokonalejšiemu,

všestrannému, ľahko ovládateľnému a cvičiteľnému psovi štandardného zovňajšku

(Dostál, 2007).

Selekčné postupy

1. Selekcia tandenová – pri nej sa najskôr vyberajú jedinci k ďalšej plemenitbe

podľa jedného znaku, a keď týmto znakom disponuje celá populácia alebo aspoň

podstatná časť populácie, tak je výber vedený podľa ďalšieho znaku atď. tento

postup sa v praxi málo využíva.

2. Selekcia podľa nezávislých výberových hraníc – pri tomto selekčnom postupe sa

stanovia limity pre jednotlivé znaky a vlastnosti a v chove sa používajú len tie

zvieratá, ktoré tieto limity dosiahnu. Je to bežný spôsob selekcie používaný

u pracovných plemien psov. Limity udávajú podmienky pre zaradenie psov

a súk do chovu.

3. Simultánna selekcia pomocou selekčných indexov . Selekčný index je číslo,

ktoré udáva nevyhnutnosť genotypu daného jedinca v populácií, inými slovami,

je odhadom súhrnnej plemennej hodnoty jedinca, komplexným vyjadrením

celkovej plemennej hodnoty zvieraťa. Význam každého zo sledovaných znakov

je meraný relatívnou hodnotou, pričom sa prihliada ku genetickým

a fenotypovým koreláciám medzi týmito znakmi.

Konštrukcia takéhoto indexu, ako uvádza Kníže a kol. (1978), je dosť náročná.

Niekedy však postačí index celkom jednoduchý, ako je napr. bodový index, kde

ide o celkový súčet bodov za jednotlivé znaky. Každý znak je podľa svojej

dôležitosti vyjadrený určitým počtom bodov.

Ide o moderný veľmi progresívny selekčný postup.

Aby sa zvoleným selekčným postupom dosiahli čo najrýchlejšie žiadané ciele –

zlepšenie potomstva v požadovaných znakoch a vlastnostiach, je potrebné vyberať

rodičovské páry k vzájomnému páreniu podľa ich genotypov. To čo sa môže na zvierati

pozorovať (exteriér, výkon), je jeho fenotyp – vonkajšie vyjadrenie genotypu

v podmienkach prostredia. Úspech selekcie závisí na umení využívať genotypové

selekcie. Pre selekciu sú predovšetkým rozhodujúce tie vlastnosti, ktoré majú vysoký

koeficient heritability.

Môže sa vychádzať z jednoduchého záveru: pes výborného fenotypu nemôže

mať zlý genotyp. Platí to však aj naopak: pes výborného genotypu v zlých podmienkach

nebude nikdy výborného fenotypu. Preto musí byť selekcia taká, aby sa poznali

najlepšie genotypy v populácií a vedeli sa vhodnou kombináciou znakov a vlastností

využiť k produkcií ešte lepšieho potomstva. K poznávaniu genotypov jednotlivých

chovných jedincov, ktoré využívame v reprodukcií, sa používajú najrôznejšie metódy.

Všeobecne ich nazývame metódy kontroly dedičnosti (Kadlečík, Kasarda, 2007).

1.10.3 Hodnota psa

Znalosti o predkoch a genetika môžu veľa napovedať a pomôcť. Pri nákupe

šteňaťa treba poznať kvalitu jeho predkov. Pri prehliadke rodokmeňa sa zvažuje či šteňa

spĺňa predpoklady pre splnenie požiadaviek budúceho majiteľa. Šteňa má rodokmeňovú

hodnotu. Potom sa šteňa cvičí pre lovecký výkon. Hodnota, ktorá vyplýva z jeho

vycvičenosti, je úžitková hodnota. Pes alebo suka splnili požiadavky pre zaradenie do

chovu. V tomto okamihu majú okrem úžitkovej hodnoty vyššiu chovnú hodnotu,

napriek tomu, že sa nevie či sú schopní túto chovnú hodnotu v budúcnosti realizovať

produkciou potomstva.

Ak je možné hodnotiť psa či suku podľa kvality ich potomstva, tak hovoríme

o ich plemennej hodnote.

Plemenná hodnota je pre hodnotenie jedinca najdôležitejšia. Často sa

výraz plemenná hodnota zamieňa za výraz chovná hodnota a opačne. Plemenná

hodnota nám dáva najpresnejší obraz o genotype jedinca.

Zdroje informácií o plemennej hodnote jedinca sú:

1. Plemenná hodnota predkov,

2. Jeho vlastná úžitková a chovná hodnota,

3. Úžitková, chovná a plemenná hodnota jeho súrodencov,

4. Úžitková a chovná hodnota jeho potomstva.

Čím presnejšie sú všetky údaje, tým presnejší je údaj o plemennej hodnote, tým

účinnejšia je selekcia a tým väčší je chovateľský pokrok.

Úžitková a chovná hodnota psa sú tiež hodnotami fenotypovými. O takýchto

jedincoch sa vie, ako je hodnotený ich exteriér, aj keď napríklad na výstave nebol

hodnotený vôbec, a aký sú schopní podať lovecký alebo pracovný výkon, ktorý od nich

ich majiteľ požadoval.

Plemenná hodnota psa udáva jeho hodnotu genotypu. Kvalita jeho potomstva je

porovnávaná s priemerom celej populácie alebo s kvalitou potomstva iného psa a tým sa

zisťuje či je ten daný pes zlepšovateľom alebo zhoršovateľom populácie. Na základe

takého hodnotenia sa ďalej rozhoduje ako intenzívne bude uvedený pes v chove

využívaný. Tým sa dosiahne najvyšší stupeň selekcie. Takto sa prechádza zo selekcie

fenotypovej na selekciu genotypovú. Takýto spôsob selekcie a riadenie chovu zaručuje

najväčší chovateľský úspech nielen jednotlivým chovateľom, ale významne urýchľuje

zušľachťovací proces celej populácie daného plemena.

1.10.4 Kontrola dedičnosti výkonu

Nie všetky disciplíny sú z genetického hľadiska rovnako významné. Každý

pochopí, že sliedenie alebo hlásenie sú dôležitejšie ako vodenie psa na vôdzke. Preto nie

sú ani všetky tieto disciplíny hodnotené v kontrole dedičnosti, a nie sú teda ani

zahrňované do plemennej hodnoty psa.

Pre stanovenie plemennej hodnoty pre lovecké vlastnosti sa počítajú len

priemerné hodnoty dosiahnutých známok za výkon.

Často stačí, aby bola suka, ktorá je hodnotená napr. zo sliedenia známkou 3,

krytá psom, ktorý je hodnotený zo sliedenia známkou 4, ale ktorý prenáša na potomstvo

najlepšie hodnotenie zo sliedenia. Tým sa v krátkej dobe značne vylepší stav v celej

populácií.

To isté samozrejme platí i o ďalších disciplínach. Záleží len na umení

a schopností tých, ktorí vyberajú vhodných partnerov na párenie.

Pri porovnaní priemeru potomstva po rôznych psoch vidieť značné rozdiely.

Napríklad, keď je potomstvo po jedom psovi hodnotené zo sliedenia priemerom známok

(3,11) oproti priemeru potomstva druhého psa, ktorý má priemerné hodnotenie (3,50).

Rozdiel medzi priemermi potomstva je 0,39 hodnoty známky zo sliedenia. Aj keď sú

tieto rozdiely nepreukazné, pre prax to znamená, že si môžeme zaistiť určitý

chovateľský pokrok intenzívnejším využitím druhého psa, tam kde je to možné,

a obmedzením len na najnutnejšiu potrebu párenia prvého psa.

Ten, kto sa naučí využívať výsledky kontroly dedičnosti v chove psov, dosahuje

trvalo výrazne lepšie výsledky v chove než tí, ktorí môžu mať tiež určité výsledky, ale

len náhodné.

V rodokmeni každého šteňaťa je uvedené meno chovného psa (otca), ktoré mu

robí reklamu, a že každý jedinec nesie aj meno chovnej stanice, ktorá si každým

odchovaným jedincom robí svoje dobré alebo zlé meno.

Chovateľský úspech sa môže zaistiť výhradne prednostným využitím v chove

tých chovných jedincov, po ktorých je lepšie potomstvo ako priemer populácie, bez

ohľadu na ich vlastné hodnotenie (Dostál, 1995).

1.10.5 Dedičnosť loveckých vlastností

Do chovu loveckých psov sa zaraďujú len tie najlepšie jedince, ako po stránke

exteriérovej, tak po stránke pracovnej, ale dá sa povedať, že pracovné vlohy sú ďaleko

dôležitejšie. S hodnotením pracovným vlôh je to zložitejšie ako s hodnotením exteriéru.

Pes alebo suka s výborným hodnotením na skúškach nemusí dávať potomstvo

s výbornými loveckými vlohami. Výkon psa na skúškach je ovplyvnený nielen vlohami

psa, ale i skúsenosťami vodiča, jeho chybami pri výcviku, počasím, terénom,

vegetáciou, vekom, skúsenosťami psa, tréningom, ročným obdobím, sympatiami

rozhodcov k vodičovi, momentálnymi dispozíciami psa, náladou vodiča a podobne.

Napriek tomu, že niektoré psy a suky sa ľahšie cvičia a dosahujú vynikajúce výsledky,

na druhej strane sú i takí, ktorých výcvik vyžaduje značné skúsenosti cvičiteľa a ďaleko

dlhšiu dobu, potrebnú na prípravu na skúšky, aby bol ich výkon aspoň priemerný. Pri

hodnotení výkonu psa nie sú rozhodcovia schopní tento rozdiel postrehnúť, pretože

hodnotia len to, čo vidia (Dostál, 2007).

Dedia sa iba gény (vlohy) pre vývin znakov a vlastností každého jedinca.

Lovecké vlastnosti patria medzi úžitkové vlastnosti psa, ktoré radíme medzi

kvantitatívne znaky. Tieto sú kontrolované veľkým počtom génov, ich účinok sa násobí,

sčítava, lebo prítomnosť jednej alely podmieňuje účinok inej. Lovecké vlastnosti psa

majú dve zložky. Jednu tvorí genetický základ – genotyp, a tou druhou sú podmienky

prostredia, ktoré určujú, ako sa genotyp, dokonale či menej dokonale, formuje na

fenotyp. Podiel genotypu na výslednom loveckom výkone psa je jeho heritabilita

(dedičnosť), označuje sa symbolom h² a udáva sa číselnou hodnotou od 0,0 do 1,0. Túto

hodnotu nazývame koeficient heritability. Hodnota 0,0 znamená, že sledovaná vlastnosť

nie je geneticky kontrolovaná a hodnota 1,0 udáva, že tento znak alebo vlastnosť je

geneticky kontrolovaný bez vplyvu prostredia (napr. sfarbenie psa, niektoré dedičné

choroby). Všeobecný záver o loveckých vlastnostiach znie: Vo vynikajúcom fenotype

nemôže byť zlý genotyp, ale jedinec s vynikajúcim genotypom v zlých podmienkach

prostredia nikdy nedosiahne vynikajúci fenotyp. Inak povedané, vzájomným párením

najlepších jedincov medzi sebou sa môže očakávať len dobré a lepšie potomstvo.

Problematike sledovania loveckých vlastností psov je stále venovaná malá, až

nedostatočná pozornosť chovateľských klubov a genetikov. Kluby chovateľov

loveckých psov všetkých plemien sa obmedzujú len na stanovenie určitých limitov

z výkonu pre psy a suky, ktoré musí splniť pre zaradenie do chovu. Úspechy na

skúškach sú skôr meradlom úspechu a skúseností cvičiteľov než vypovedajúcim

dokladom o genotype hodnoteného psa.

Z týchto niekoľko málo informácií je možné urobiť aspoň čiastočný obraz

o zložitosti problému posudzovania loveckých vlôh psov z genetického hľadiska. Pri

vedení výberu (selekcie) na nízko dedivé vlastnosti, akými sú lovecké vlastnosti psov,

sa musia zvoliť zložitejšie metódy sledovania, ako napr. metódy selekcie podľa kvality

potomstva, alebo kombinované selekcie. Genofond rodičov sa týmito metódami

odhadne často až na konci ich reprodukčného veku, alebo až po ich smrti. U nás sú

mnohými klubmi používané rôzne metódy kontroly dedičnosti výkonu. Ide o počítanie

priemeru známok z hodnotenia potomstva na skúškach. Táto jednoduchá metóda má

svoj význam. Výraznejší efekt tejto jednoduchej metódy možno pozorovať len u málo

prešľachteného plemena s veľkou variabilitou jedincov. Významné výsledky sú len

u tých otcov, kde je hodnotený väčší počet šteniat po viac matkách. Je logické, že v tých

prípadoch, kedy je potomstvo hodnotené len po jednej matke, je vplyv každého

z rodičov 50%, a odhad genotypovej hodnoty otca je u potomstva z polovice

ovplyvnený genotypom matky. Ak je matka podpriemerného genotypu, potomstvo takto

hodnoteného otca bude dosahovať horšie výsledky než u iných, a naopak. Ak

hodnotíme otca podľa potomstva po viac matkách, vplyv genofondu matiek je

priemerovaný. Čím bude mať hodnotený otec väčší počet potomkov po viac matkách,

tým bude odhad jeho genofondu, a tým aj jeho plemenné hodnoty presnejšie.

Hodnotenie a selekcia psov a súk loveckých plemien podľa výsledkov ich

potomstva je efektívnejšou metódou zušľachťovania ich loveckých vlastností ako

jednoduchý výber psov a súk do chovu podľa vlastných úspechov na skúškach.

Pre chovateľskú prax to znamená, že genetický pokrok a chovateľský úspech je

možné zaistiť iba a výhradne prednostným využitím v chove tých chovných jedincov,

ktorí dávajú lepšie potomstvo, než je priemer populácie, bez ohľadu na ich vlastné

hodnotenie na skúškach. Sú to tzv. zlepšovatelia kvality populácie v sledovaných

vlastnostiach, ktoré určujú ich požadovaný lovecký výkon. Čím je hodnota koeficientu

heritability nižšia, tým dlhšia a zložitejšia je selekcia a pomalší chovateľský pokrok.

Pre chov má ďaleko väčší význam vlastné pozorovanie vývoja šteňaťa, ktoré

môžu chovatelia využiť pre zlepšovanie loveckých vlôh svojich chovov.

Pre zlepšovanie vlôh v chove loveckých psov je možné využívať moderné metódy

odhadu plemenných hodnôt u hospodárskych zvierat, napr. metódou BLUP animal

model. Táto metóda neberie do úvahy len výsledky skúšok samotných psov a súk, ale

zohľadňuje aj ich príbuzenské väzby. Je potrebné poznať výsledky nielen daného

jedinca, ale aj výsledky z rovnakých skúšok jeho súrodencov, polosúrodencov

a rodičov, prípadne ďalších generácií predkov. Výsledky sa spracovávajú oddelene pre

jednotlivé druhy skúšok, aj keď sú na nich disciplíny porovnateľné alebo rovnaké.

Môžu tak byť porovnané výsledky rodín, línií, aj plemien medzi sebou. Predpokladá to

však zavedenie dokonalej evidencie výsledkov, ktorú nemôžu zaistiť dobrovoľní

funkcionári klubov vo svojom voľnom čase. Funkcionári klubov, ktorí riadia chov psov

(poradcovia chovu), ktorí výboru podávajú správy o kvalite chovu a návrhy z oblasti

chovu čo zmeniť a zlepšiť, už dávno nevystačia len so skúsenosťami z vlastnej

chovateľskej praxe bez patričného populačno – genetického a zootechnického vzdelania

(Dostál, 1995).

1.11 ZÁSADY RIADENIA CHOVU FARBIAROV NA SLOVENSKU

Podmienky chovu farbiarov stanovuje príslušný chovateľský klub, ktorý je

v prípade poľovných plemien organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu

so sídlom v Bratislave.

V zmysle platného chovateľského a zápisného poriadku SPZ a jeho časti „chov

jednotlivých plemien riadia chovateľské kluby, ktoré určujú aj podmienky chovnosti

príslušných plemien“.

Chov je cieľavedomá plemenitba, pri ktorej sa spojením dvoch jedincov toho

istého plemena zabezpečuje odchov zdravého a štandardu plemena zodpovedajúceho

potomstva. Spôsob chovu si určujú kluby.

Klub chovateľov farbiarov má riadený spôsob chovu, ktorý z poverenia výboru

vykonáva poradca chovu. Podmienky chovnosti pre bavorské a hannoverské farbiare

stanovil výbor s platnosťou od 1. Júla 1994. Na ich splnenie sa vyžaduje:

a) výstavné ocenenie (v zmysle platného štandardu) „výborný“ alebo „veľmi

dobrý“ (minimálny vek psa v deň výstavy musí byť 12 mesiacov)

b) plnochruposť

c) úspešné absolvovanie výberu do chovu účasťou na chovnom zvode – bonitácií

v stanovenom limite.

d) úspešné vykonanie predbežnej skúšky v 1. alebo 2. cene

e) úspešné vykonanie individuálnej hlavnej skúšky – pes v 1. alebo 2. cene, suka

v 2. alebo 3. cene

f) preukázanie hlasitosti na živej zveri (durenie, stavanie)

g) vyšetrenie dysplázie bedrových kĺbov na základe RTG vyšetrenia na vybraných

pracoviskách (ich zoznam poskytuje SKJ, resp. Komora veterinárnych lekárov

SR, ktorá zároveň udeľuje i licenciu) – za negatívny výsledok sa považuje

stupeň A/A, A/B, B/A, B/B (minimálny vek jedinca pri vyšetrení je 12

mesiacov).

h) na úspešné rozbehnutie činnosti v chove musia pes i suka oboch plemien

farbiarov spĺňať tieto podmienky (body a) až g)). Pri sukách vek najmenej 24

mesiacov a najviac 8 rokov a pri psoch vek minimálne 24 mesiacov

a maximálne 9 rokov.

Poradca chovu môže:

a) pri pracovne vynikajúcich jedincoch, ktorí sú v dobrej kondícií, dať súhlas na

pôsobenie v chove o jeden rok dlhšie

b) vyradiť s chovu jedince, charakterovo slabé, nervózne, bojazlivé a s nevýraznou

chuťou do práce (charakterové vlastnosti zapisuje rozhodca z výkonu do

preukazu o pôvode psa do riadku „poznámka“)

c) v záujme zachovania chovu po vynikajúcich rodičoch ponechať chovateľovi –

na základe jeho písomnej žiadosti a po následnej obhliadke vrhu poradcom

chovu alebo ním poverenou osobou – na odchov maximálne 7 šteniat (v súlade

s chovateľským a zápisným poriadkom a platnou zákonnou legislatívou je

povolené ponechať si vo vrhu všetky zdravé a štandard spĺňajúce šteniatka

s tým, že šteniatka od poradového čísla 6 vyššie sú charakterizované ako

„nadpočetné“)

d) na základe prerokovania návrhu vo výbore Klubu chovateľov farbiarov vyradiť

dočasne alebo natrvalo jedince, ktoré nepreukazujú praktickú činnosť a majitelia

nepredkladajú evidenciu (ročné hlásenie) o dohľadávkach alebo nepodávajú

načas hlásenia o párení, dátumu vrhu a o vážení šteniat poradcovi chovu. (Baka

2008)

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom práce bolo:

1. Štúdium domácej a zahraničnej literatúry s problematikou chovu, výcviku

a hodnotenia vlohových vlastností plemena bavorský farbiar

2. Z podkladov klubu chovateľov farbiarov a Slovenskej kynologickej jednoty

zistiť štruktúru aktívnej populácie psov a súk plemena bavorský farbiar na

Slovensku

3. Analyzovať výsledky individuálnych hlavných skúšok v roku 2010

4. Odhadnúť mieru genetickej podmienenosti a korelácie medzi vlohovými

vlastnosťami plemena bavorský farbiar

3 MATERIÁL A METODIKA

Charakteristika materiálu

Z podkladov klubu chovateľov farbiarov na Slovensku, ktoré tvorili prihlášky

a výsledkové tabuľky bola vytvorená databáza vstupných údajov. Analyzované boli

výsledky skúšok za rok 2010. Z ďalšieho spracovania boli vylúčené jedince, ktoré

skúšku nedokončili alebo neboli uvedené rodokmeňové informácie.

Zo získaných podkladov boli vykonané analýzy základných variačno-

štatistických ukazovateľov výsledkov skúšok samostatne podľa jednotlivých typov

skúšok, podľa pohlavia jedincov, miesta konania skúšok a sezóny konania skúšok.

Z tohto hodnotenia sme následne vychádzali pri hodnotení faktorov, ktoré vplývajú na

variabilitu výsledkov hodnotenia jednotlivých psov ako podkladu pre zmiešaný model

(Henderson, 1973) pre odhad genetickej determinácie vybraných vlohových vlastností

ako sú:

- pohlavie

- vek pri hodnotení

- miesto konania skúšky

- rok konania skúšky

- mesiac konania skúšky

- typ skúšky

- otec

- matka

Význam jednotlivých faktorov v modeli bol vyhodnotený ANOVA a F – testom

a vyjadrený koeficientom determinácie r2.

Pre odhad koeficientu dedivosti bol použitá BLUP animal (zmiešaný) model, ktorý

umožňuje odhadnúť aditívnu genetickú variabilitu znakov každého jedinca hodnoteného

súboru a na základe takéhoto odhadu umožňuje vyjadriť koeficient dedivosti h2.

Náhodný efekt jedinca bol zohľadnený na podklade rodokmeňových údajov jedincov,

z ktorých bola zostavená matica príbuznosti.

Na analýzu genetickej variability bola použitá metóda REML, metóda náhodne

odhadnutej maximálnej pravdepodobnosti, použitím počítačového programu AS REML

(GILMOUR, et al. 1999), pomocou ktorého boli odhadnuté koeficienty dedivosti

hodnotených znakov (h2).

4 VLASTNÁ PRÁCA

Výsledky hodnotenia skúšok za rok 2010 a vplyv niektorých ukazovateľov na

premenlivosť vlohových vlastností.

V hodnotenom súbore boli zaradené výsledky skúšok psov a súk na

individuálnych hlavných skúškach farbiarov. Základné štatistické ukazovatele sú

uvedené v nasledujúcich tabuľkách. V štatistickom súbore bolo hodnotených 83

jedincov, z toho 34 psov a 49 súk. Štatistický súbor bol vytvorený z rozhodcovských

tabuliek a prihlášok na IHF za rok 2010.

Zo štatistického popisu súboru hodnotených jedincov za rok 2010 vyplýva:

Tabuľka 2: Priemerné hodnotenia disciplín na IHF

Zdroj premenlivosti PriemerSmerodajná

odchýlka Minimum Maximum nDohľadanie 113,855 12,18 90 120 83Durenie 32,307 6,79 20 40 65Hlasité stavanie 32,923 7,22 10 40 65Správanie 21,585 3,24 12 24 82Chuť do práce 38,78 3,29 30 40 82

Dohľadanie bolo hodnotené priemerným počtom bodov 113,8 zo 120, durenie

32,3 zo 40, hlasité stavanie 32,9 zo 40, správanie sa pri zastrelenej zveri bolo hodnotené

v priemere 21,5 z 24 a chuť do práce 38,8 bodmi zo 40.

Tabuľka 3: Popisná štatistika vplyvu pohlavia na hodnotené disciplíny na skúškach IHF

Pohlavie Počet

jedincovZdroj

premenlivosti PriemerSmerodajná

odchýlka Minimum Maximum NPes 34 Dohľadanie 114,705 11,608 90 120 34

    Durenie 31,071 6,852 20 40 28

   Hlasité stavanie

33,928 6,288 20 40 28

    Správanie 20,47 3,653 12 24 34    Chuť do práce 38,529 3,594 30 40 34

Suka 49 Dohľadanie 113,265 12,647 90 120 49    Durenie 33,243 6,689 20 40 37

   Hlasité stavanie

32,162 7,865 10 40 37

    Správanie 22,375 2,694 18 24 48    Chuť do práce 38,958 3,087 30 40 48

Tabuľka 4: Vplyv pohlavia na premenlivosť hodnotenia vlohových vlastností Zdroj premenlivosti R² F Pr>F

Dohľadanie 0,0034 0,28 0,599Durenie 0,0254 1,65 0,204Hlasité stavanie 0,0148 0,95 0,333Správanie 0,0845 7,39 0,008Chuť do práce 0,0041 0,34 0,564

Pri testovaní vplyvu pohlavia na hodnotenie vlohových vlastností sme nezistili

štatisticky významné rozdiely v hodnotení psov a súk. Hodnoty R² sa pohybovali od

0,34% do 8,45%. Vplyv pohlavia na hodnotenie vlohových vlastností nepreukázal,

preto bol tento pevný efekt vylúčený zo zmiešaného modelu.

Rozdiely v počtoch získaných bodov za jednotlivé disciplíny sú minimálne, čo

len potvrdzuje záver s predchádzajúcej tabuľky, že pohlavie neovplyvňuje výkon

jedinca na skúškach.

Tabuľka 5: Vplyv miesta konania skúšky na výsledok hodnotenia vlohových vlastností

Zdroj premenlivosti R² F Pr>FDohľadanie 0,8705 1,63 0,138Durenie 0,8815 1,72 0,153Hlasité stavanie 0,8804 1,7 0,158Správanie 0,7470 0,73 0,817Chuť do práce 0,8576 1,37 0,254

Miesto konania skúšok predstavovalo podielom 74,7% až 88,15%

najvýznamnejší faktor ovplyvňujúci hodnotenie vlohových vlastností. Najnižší vplyv

malo miesto konania skúšok na hodnotenie správania sa 74,7%, analýzou variancie

nebol potvrdený preukazný vplyv miesta konania skúšok na dosiahnuté výsledky, čo ale

mohlo byť ovplyvnené štruktúrou dát. Vzhľadom na vysoké hodnoty koeficienta

determinácie R² sme miesto konania skúšok zaradili medzi pevné efekty zmiešaného

modelu. Prehľad miest konania skúšok a priemerne dosiahnuté počty bodov podľa

miesta konania sú v prílohe 7.

Tabuľka 6: Vplyv veku jedincov na premenlivosť hodnotenia vlohových vlastností

Zdroj premenlivosti R² F Pr>FDohľadanie 0,3743 1,09 0,38Durenie 0,3585 0,87 0,636Hlasité stavanie 0,4374 1,21 0,288Správanie 0,2432 0,58 0,944Chuť do práce 0,3281 0,92 0,58

Skúšok sa zúčastnili jedince od 15 do 93 mesiacov veku. Najväčší podiel na

premenlivosti výsledkov mali jedince vo veku od 25 do 29 mesiacov. Vek na

hodnotenie vlohových vlastností determinuje hodnotenie 24,2 % až 43,7 %, analýzou

variancie nebol potvrdený preukazný vplyv veku na dosiahnuté výsledky, čo ale mohlo

byť ovplyvnené veľkosťou skupín. Vzhľadom na vysoké hodnoty koeficienta

determinácie R² sme vek zaradili medzi pevné efekty zmiešaného modelu. Prehľad

bodov dosiahnutých na skúškach podľa veku je uvedený v prílohe 8.

Tabuľka 7: Vplyv ročného obdobia konania skúšok na premenlivosť hodnotenia

vlohových vlastností

Skúšky sa konajú väčšinou v jesenných a zimných mesiacoch v nadväznosti na

poľovnícky kalendár. Jesenné a zimné obdobie má zároveň pozitívny vplyv na

zachovanie stopy a pachu na stope. Ročné obdobie konania skúšok determinuje

výsledok od 0,3 % pri durení až po 5,9 % pri chuti do práce. Tento vplyv na výsledky

skúšok nie je preukazný. Dosiahnuté bodové výsledky rozdelené podľa sezóny konania

skúšok sú uvedené v prílohe 9.

Tabuľka 8: Fenotypové korelácie vlohových vlastností (nad diagonálou) a ich

koeficienty dedivosti (diagonála) s genotypovými koreláciami (pod diagonálou)

Zdroj premenlivosti R² F Pr>FDohľadanie 0,0377 0,6 0,697Durenie 0,0033 0,04 0,999Hlasité stavanie 0,0431 0,53 0,751Správanie 0,0489 0,78 0,566Chuť do práce 0,0588 0,95 0,454

  Dohľadanie DurenieHlasité stavanie Správanie Chuť

Dohľadanie 0,194 0,316 0,285 0,185 0,325Durenie 0,513 0,206 0,330 0,282 0,265Hlasité stavanie 0,418 0,529 0,214 0,196 0,299Správanie 0,177 0,387 0,180 0,246 0,295Chuť do práce 0,545 0,339 0,417 0,353 0,250

Na základe odhadov koeficientov dedivosti môžeme skonštatovať, že všetky testované

vlohové vlastnosti sú nízko dedivé s koeficientami dedivosti od 0,194 do 0,25, pričom

najnižšiu dedivosť sme zistili u vlastnosti „Dohľadanie“ a najvyššiu pri „Chuti do

práce“ resp. správaní. Z tohto zistenia vyplýva, že z väčšej časti sú tieto vlastnosti

ovplyvňované výcvikom a chovateľským prostredím.

Diskusia

Porovnaním výsledkov výskumov doma, v zahraničí a vlastných výsledkov

môžeme konštatovať vo všeobecnosti dosiahnutie porovnateľných tendencií a zistení.

V práci LINAMO et al. (1997) boli zohľadnené v zmiešanom modeli podľa

HENDERSON (1973) pevné efekty pohlavia, veku, klasifikácie výšky snehovej

pokrývky a spoločný efekt miesto a sezóna konania skúšok sa nepotvrdil, čo je

v rozpore s konštatovaním LINAMO et al. (1997), ktorá uvádza, že v priemere najnižšie

hodnotenie dosahovali najmladšie psy (jednoročné). Naopak HOFMANN et al. (2003)

konštatoval, že vek psov významne neovplyvňuje rozsah dosahovaných výsledkov pre

analyzované znaky, čo je v súlade s našimi zisteniami.

Vplyv pohlavia na dosahované výsledky sa tiež nepotvrdil. Môžeme

skonštatovať, že pri konkrétnom type skúšok sa obe pohlavia správajú a prejavujú

rovnako. vplyv pohlavia na hodnotenie nebol preukazný. Aj LINAMO et al. (1997)

konštatovala, že pohlavie nemalo vplyv na výsledky hodnotenia. Naopak

KARJALAINEN et al. (1996) vo svojej práci tvrdí, že vplyv pohlavia na dosahované

výsledky pri hlasitosti je významný.

Vzhľadom na odlišné klimatické podmienky na Slovensku a vo Fínsku nebolo

možné potvrdiť vplyv sezóny konania skúšok na dosahované výsledky. V práci

LINAMO et al. (1997) je zaradenie efektu výšky snehovej pokrývky na výsledok

skúšky psov fínskeho plemena dôkazom vplyvu klimatických podmienok. Tieto skúšky

sa vykonávajú len na snehu. Výsledok skúšky môže byť do značnej miery ovplyvnený

klimatickými podmienkami v čase konania skúšok. Preto sa individuálne hlavné skúšky

farbiarov konajú v prevažnej miere v jesenných a zimných mesiacoch. Vplyv tohto

efektu sa v genetickom hodnotení nepotvrdil, naopak v práci LINAMO et al. (1997) bol

vplyv týchto efektov vysoko preukazný. Aj v prípade KARJALAJNEN et al. (1996) sú

klimatické podmienky dôležité pre správne výsledky pri odhade vlohových vlastností.

Koeficienty dedivosti uvádzané v práci LINAMO et al. (1997) s hodnotami h²

od 0,03 do 0,13 sú v porovnaní s našimi výsledkami nižšie. V našom hodnotení boli

zistené koeficienty dedivosti od 0,19 do 0,25, čo znamená, že testované vlohové

vlastnosti sú nízko dedivé. KARJALAJNEN et al. (1996) uvádza hodnoty koeficientov

dedivosti u hlasitosti od 0,15 do 0,17.

Genotypové korelácie v našej práci boli pozitívne s hodnotami od 0,18 medzi

správaním a dohľadaním až po 0,55 medzi chuťou do práce a dohľadaním.

KARJALAJNEN et al. (1996) odhadol vo svojej práci korelácie v podobnej výške.

LINAMO et al. (1997), KREPSOVÁ (2003), BAKA (2008) aj DOSTÁL (2007)

konštatovali potrebu prepracovať systém skúšok a hodnotiť poľovnú upotrebiteľnosť

psov objektívnou metódou BLUP animal model. Merítkom vhodnosti postupu

hodnotenia je koeficient dedivosti vlastností, ktoré budú predmetom selekcie a teda

zahrnuté do selekčného indexu. Len objektívne výsledky genetického hodnotenia môžu

viesť k zlepšovaniu chovu.

5 ZÁVER A NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV

1. V štatistickom súbore bolo hodnotených 83 jedincov, s toho 34 psov a 49 súk.

Všetky jedince sa zúčastnili na predmete „Dohľadávka na remeni“ s priemerným

počtom bodov 113,85. Na „Durení“ sa zúčastnilo 61 jedincov s priemerným

počtom bodov 32,30, „Hlasité stavanie“ absolvovalo 63 farbiarov s bodovým

priemerom 32,92. „Hlásenie zastrelenej zveri“ sa zúčastnilo len 10 jedincov

s priemerným počtom bodov 31, „Oznamovania zastrelenej zveri“ sa nezúčastnil

nikto, 78 jedincov dosiahlo v priemere 21,58 bodov za „Správanie sa pri

zastrelenej zveri“ a 80 ich bolo hodnotených v predmete „Chuť do práce“

s priemerným počtom bodov 38,78.

2. Vplyv pohlavia na hodnotenie vlohových vlastností nepreukázal, preto bol tento

pevný efekt vylúčený zo zmiešaného modelu. Hodnoty R² sa pohybovali od

0,34% do 8,45%. Miesto konania skúšok predstavovalo podielom 74,7% až

88,15% najvýznamnejší faktor ovplyvňujúci hodnotenie vlohových vlastností.

Analýzou variancie nebol potvrdený preukazný vplyv miesta konania skúšok na

dosiahnuté výsledky. Skúšok sa zúčastnili jedince od 15 do 93 mesiacov veku.

Analýzou variancie nebol potvrdený preukazný vplyv veku na dosiahnuté

výsledky. Ročné obdobie konania skúšok determinuje výsledok od 0,3 % pri

durení až po 5,9 % pri chuti do práce. Tento vplyv na výsledky skúšok nie je

preukazný.

3. Najvýznamnejšie fenotypové korelácie vlohových vlastností boli zistené medzi

„Hlasitým stavaním“ a „Durením“ s hodnotou 33 %. Najnižšie fenotypové

korelácie boli medzi „Správaním“ a „Dohľadaním“ s hodnotou 18,5 %.

4. Najvýznamnejšie genotypové korelácie boli sledované medzi „Dohľadaním“

a „Chuťou do práce“ s hodnotou 54,5 %. Najnižšie genotypové korelácie boli

pozorované pri „Dohľadaní“ a „Správaní“ s hodnotou 17,7 %.

5. Na základe odhadov koeficientov dedivosti môžeme skonštatovať, že všetky

testované vlohové vlastnosti sú nízko dedivé s koeficientami dedivosti od 0,194

do 0,25, pričom najnižšiu dedivosť sme zistili u vlastnosti „Dohľadanie“

a najvyššiu pri „Chuti do práce“ resp. správaní.

Na základe dosiahnutých výsledkov navrhujeme:

1. Pre potreby chovateľov je potrebné zobjektívniť hodnotenie. Bude potrebné

dopracovať systém genetického hodnotenia vlohových vlastností, ktorý vo

vyššej miere vyjadruje genotyp jedinca.

2. Zníženie významu subjektívneho hodnotenia zohľadnením výsledkov BLUP

animal modelu a ich požívaním v nasledujúcej selekcií.

3. Používaním selekčného indexu je možné zvýšiť efektívnosť selekcie.

Použitá literatúra:

1. Andreska, J. – Andresková, E. 1993. Tisíc let myslivosti. TINA, Vimpek, 1993

2. Báča, J. 1972. Dohledávka a dosledy. SZN, Praha, 1972

3. Báča, J. 1973. Výcvik loveckých psů. SZN, Praha, 1973

4. Baka, B. et al. 1990. Vodič farbiara I., II., III. Klub chovateľov farbiarov, 1990

5. Baka, B. Konrád, F. Ptáček, J. 1975. Farbiar v poľovníckej praxi. SPZ, Príroda

Bratislava, 64-037-75

6. Bakoš, A. – Hell, P. et al. 2001. Poľovníctvo na Slovensku 1920 – 1995.

Bratislava, 2001

7. Blüchel, K.G. 2004. Lov. Slovart, Bratislava, 2004

8. Bouchner, M. 1986. Poznáte je podle stop. Artia, Praha, 1986

9. Brenoe, U. et al. 2002. Estimates of genetic parameters for hunting performance

traits in three breeds of gun hunting dogs in Norway. In: Applied animal

behaviour science, vol. 77, no. 3, str. 209 – 215, 2002

10. Burns, M. - Fraser, M. N. 1966. Genetics of the dog. Oliver and Boyd, 169 strán

11. Červený, J. et al. 2004. Encyklopédia poľovníctva. Ottovo nakladateľstvo,

Praha, 2004

12. Dawson, W. M.1937. Heredity in the dog. U.S. Depart. Agric. Yearbook, str.

1314 – 1343

13. Dostál, J. 1977. Ověřování původu u psů. Myslivost, 7:152-153

14. Dostál, J. 1981. Paternity control in Dogs by Polymorphic Markers.

Mezinárodní konference u přílezitosti Světové výstavy myslivosti a rybářství,

Plovdiv. Sborník, str. 455 – 460

15. Dostál, J. 1995. Chov psů – genetika v kynologické praxi. Dona, České

Budějovice

16. Dostál, J. 2007. Genetika a šlechtění plemen psů, Dona, České Budějovice, 261

strán

17. Forst, P., Jirák, J., Brož, V., Kučera, V., Kováč, J., Nováková, E., Wurzinger,

H., Lankaš, K., Zelený, L. 1975. Myslivost. SZN Praha, 479 strán

18. Frevert, W. et al. Die gerechte Fuhrung des Schweisshudes 1986

19. Hoffmann, U. et al. 200. Genetic analysis of traits of the working test for

herding dogs 2nd communication: Undesired behavior traits. In: Berliner und

Munchener Tierarztliche Wochenschift, vol. 116, 2003, no. 3 – 4, p. 90 - 95

20. Horák, F. 1991. Základy genetiky psa. Kynologická Revue, 5:94-96

21. Houska, F. 1944. Lovečtí psi. Novina, 1944

22. Hutt, F. B. 1979. Genetics for Dog Breeders. Freeman, 234 strán

23. Jugl, V. 1966. Barvář, jeho chov, vedení a upotřebení. Praha 1966

24. Kadlečík, O., Kasarda, R. 2007. Všeobecná zootechnika. (vysokoškolská

učebnica). SPU Nitra, ISBN 978-80-8069-953-6

25. Karjalainen, I. et al. 1996. Environmental effects and genetic parameters for

measurements of hunting performance in the Finnish Spitz. In: Journal of

animal breeding and genetics, vol. 113, 1996, no. 6, str. 525-234

26. Karjalainen, I. 1994. Estimates of Hereditary for Measuers of Hunting

Performance in the Finnish Spitz. World Congr. Genet. Appl. Livest. Prod.,

Guepler, Ontario, Canada, str. 165 – 168

27. King, R. C. 1968. A Dictionary of Genetics, Oxford University Press, 291 strán

28. Kníže, B., Šiler, R., Fulka, J., Hála, K., Hudský, Z., Jakubec, V., Koubek, K.,

Nečásek, J., Stratil, A., Váchal, J. 1978. Genetika zvířat. SZN Praha, 440 strán

29. Krasula, R.: Brloháre – všestranne upotrebiteľné psy. Príroda, Bratislava 1977

30. Krepsová, Z. 2003. Zkoušky ohařů a jejich využití v chovu. Myslivost, 2:6

31. Kuntová, D. Doležal, V. 1995. Psi – teorie, praxe,atlas plemen. Dona, České

Budějovice, 1995

32. Linamo, A. 1997. Estimates of genetics parameters and environmental effects

for measures of hunting performance in Finnish hounds. In: Journal of animal

science. Vol. 75, 1997, no. 3, p. 622 - 629

33. Mikula, A. 1955. Práce psa při lovu. Praha, 1955

34. Mikulica, V. 2004. Poznej svého psa. Praha, 2004

35. Mottl, S., Šťastný, J., Hrubý, L., Najman, J., Stejskal, F. 1970. Mylivecká

příručka. SZN Praha, 256 strán

36. Najman, J. 1972. Chov a výcvik malých loveckých psů. Praha, 1972

37. Najmanová. D. Humpál, Z. 1983. Atlas plemien psov. Praha, 1981, str. 166 –

170

38. Ostander, E. A. et al. 2006. The Dogs and Its Genome. Cold Spring Harbor, N.

Y., 584 strán

39. Parker, H. G. et al. 2004. Genetic structure of the purebred domestic dog.

Science, 304:1160 – 1166

40. Peřina, F. 1947. O psu barváři. České Budějovice, 1947

41. Poláková, D., Jílková, A., Dostál, J., Dvořák, P., Němec, J., Tichá, V. 1990.

Standardy loveckých psů. Český myslivecký svaz, Ústrední výbor Praha, 166

stán

42. Procházka, Z. 1989. Chov psů. SZN Praha, 256 strán

43. Rakušan, C., Brož, V., Hromas, J., Husák, F., Lochman, J., Macourek, J., Páv,

J., Wolf, R. 1979. Základy myslivosti. SZN Praha, 352 strán

44. Renčo, A. 1977. Duriče. Príroda, Bratislava, 1977

45. Robinson, R. 1989. Genetics for Dog Breeders, Pergamon Press, 264 strán

46. Slimák, K., Duchaj, J. 1973. Poľovné psy. Príroda Bratislava, 414 strán

47. Šiler, R., Fiedler, J. 1978. ABC genetiky drobných zvířat. SZN Praha, 204 strán

48. Šiler, R., Váchal, J., Vinš, J. 1965. Dědičnost v chovatelské praxi. SZN Praha,

204 strán

49. Švec, J. Hrabák, P. Hrabáková, O. 1988. Malí lovečtí psi – chov a výcvik. SZN,

Praha, 1988

50. Vochozka, V. 2009. Základy myslivecké kynologie. Dona, České Budějovice,

172 strán

51. Willis, M. B. 1989. Genetics of the Dogs. Howel Book House, N. Y., 417 strán

52. Wutscher, B. et al. 2006. Der Bayarische Gebirgschweisshund. Neumann –

Neudamm, 2006

53. Žalman, J. 1948. Základy myslivosti. Zář, Brno, 1948

54. Hubertlov (odborný časopis), ročníky 2003 – 2006

55. Skúšobný poriadok pre skúšky farbiarov. Slovenský poľovnícky zväz,

Bratislava, 1987, 38 s.

56. Spravodaj (ročenka KCHF), ročníky 2009 - 2011

57. http://www.awald.sk/view.php?cisloclanku=2007070008

58. http://www.bavorskyfarbiar.sk/plemeno.htm

59. http://www.dogforum.sk/viewtopic.php?f=3&t=114

60. http://www.farbiare.sk/php/page.php?pg=bf

61. http://www.hunt.czechian.net/farbiare.htm

62. http://www.minas.sk/Standard/BavorStandard.aspx

63. http://www.minebea.sk/clanky/skusobne-poriadky/skusobny-poriadok-pre-

skusky-vloh-malych-plemien

64. http://www.vatrova-farbiar.szm.sk/

65. http://www.zkosickej.sk/bavorsky%20farbiar.htm

PRÍLOHY

Príloha 1

Foto: http://www.zkosickej.sk/bavorsky farbiar.htm

Príloha 2

Foto: Farbiar v poľovníckej praxi. 1975. Wágner, J. et al.

Príloha 3

Farbiarsky obojok, farbiarska vôdzka a spôsob skladania.Foto: v poľovníckej praxi. 1975. Wágner, J. et al.

Príloha 4

Preukaz o pôvode psa.Foto: http://www.bona.bondi.sk/obrazky/preukaz o   povode 72.jpg

Príloha 5

Rozhodcovská tabuľka pre individuálne hlavné skúšky a súťaže farbiarov

Príloha 6

Prihláška na individuálne hlavné skúšky a súťaže farbiarov

Príloha 7MIESTO N Obs Variable Mean Std Dev Minimum Maximum N

1 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000020.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000020.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000020.000000018.000000040.0000000

11111

2 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

3 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

11111

4 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.000000025.000000030.000000018.000000035.0000000

07.0710678

14.14213560

7.0710678

90.000000020.000000020.000000018.000000030.0000000

90.000000030.000000040.000000018.000000040.0000000

22222

5 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

6 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

7 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

11111

8 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

00000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

22222

9 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000021.000000040.0000000

000

4.24264070

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

22222

10 4 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

112.500000025.000000025.000000021.000000037.5000000

15.00000007.07106787.07106786.00000005.0000000

90.000000020.000000020.000000012.000000030.0000000

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

42244

MIESTO N Obs Variable Mean Std Dev Minimum Maximum N

11 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

11111

12 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.0000000

.40.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000040.0000000

.40.0000000

120.000000040.000000040.0000000

.40.0000000

11101

13 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

0..00

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

21122

14 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000035.000000030.000000021.000000040.0000000

07.0710678

04.2426407

0

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

22222

15 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.0000000..

18.000000030.0000000

.

.

.

.

.

90.0000000..

18.000000030.0000000

90.0000000..

18.000000030.0000000

10011

16 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000035.000000030.000000021.000000040.0000000

07.0710678

04.2426407

.

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

22221

17 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000035.000000040.000000024.000000040.0000000

07.0710678

000

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

22222

18 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.000000020.000000010.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

90.000000020.000000010.000000024.000000040.0000000

90.000000020.000000010.000000024.000000040.0000000

11111

19 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

24.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

24.000000040.0000000

120.0000000..

24.000000040.0000000

10011

20 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

MIESTO N Obs Variable Mean Std Dev Minimum Maximum N

21 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000040.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000018.000000040.0000000

11111

22 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.000000030.000000030.000000024.000000030.0000000

.

.

.

.

.

90.000000030.000000030.000000024.000000030.0000000

90.000000030.000000030.000000024.000000030.0000000

11111

23 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

105.000000020.000000025.000000021.000000040.0000000

21.21320340

7.07106784.2426407

0

90.000000020.000000020.000000018.000000040.0000000

120.000000020.000000030.000000024.000000040.0000000

22222

24 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000030.000000021.000000040.0000000

000

4.24264070

120.000000040.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

22222

25 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

11111

26 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.000000030.000000030.000000018.000000030.0000000

.

.

.

.

.

90.000000030.000000030.000000018.000000030.0000000

90.000000030.000000030.000000018.000000030.0000000

11111

27 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

18.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

18.000000040.0000000

120.0000000..

18.000000040.0000000

10011

28 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.000000030.000000020.000000024.000000030.0000000

.

.

.

.

.

90.000000030.000000020.000000024.000000030.0000000

90.000000030.000000020.000000024.000000030.0000000

11111

29 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

30 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.000000020.000000040.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

90.000000020.000000040.000000018.000000040.0000000

90.000000020.000000040.000000018.000000040.0000000

11111

MIESTO N Obs Variable Mean Std Dev Minimum Maximum N

31 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.000000030.000000030.000000018.000000030.0000000

.

.

.

.

.

90.000000030.000000030.000000018.000000030.0000000

90.000000030.000000030.000000018.000000030.0000000

11111

32 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000020.000000040.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000020.000000040.000000018.000000040.0000000

120.000000020.000000040.000000018.000000040.0000000

11111

33 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

11111

34 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

24.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

24.000000040.0000000

120.0000000..

24.000000040.0000000

10011

35 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

24.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

24.000000040.0000000

120.0000000..

24.000000040.0000000

10011

36 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

11111

37 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.0000000..

18.000000040.0000000

.

.

.

.

.

90.0000000..

18.000000040.0000000

90.0000000..

18.000000040.0000000

10011

38 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

39 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

40 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

90.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

90.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

11111

MIESTO N Obs Variable Mean Std Dev Minimum Maximum N

41 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

11111

42 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

18.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

18.000000040.0000000

120.0000000..

18.000000040.0000000

10011

43 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000035.000000018.000000040.0000000

00

7.071067800

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000040.000000018.000000040.0000000

22222

44 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

45 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000040.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000040.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000040.000000018.000000040.0000000

11111

46 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000020.000000020.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000020.000000020.000000024.000000040.0000000

120.000000020.000000020.000000024.000000040.0000000

11111

47 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

11111

48 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.0000000..

24.000000040.0000000

.

.

.

.

.

90.0000000..

24.000000040.0000000

90.0000000..

24.000000040.0000000

10011

49 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

24.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

24.000000040.0000000

120.0000000..

24.000000040.0000000

10011

50 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000024.000000030.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000024.000000030.0000000

120.000000030.000000030.000000024.000000030.0000000

11111

MIESTO N Obs Variable Mean Std Dev Minimum Maximum N

51 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

11111

52 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

53 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000040.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000040.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000040.000000018.000000040.0000000

11111

54 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.000000020.000000020.000000018.000000030.0000000

.

.

.

.

.

90.000000020.000000020.000000018.000000030.0000000

90.000000020.000000020.000000018.000000030.0000000

11111

55 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

12.000000030.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

12.000000030.0000000

120.0000000..

12.000000030.0000000

10011

56 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

11111

57 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

58 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000035.000000040.000000021.000000040.0000000

07.0710678

04.2426407

0

120.000000030.000000040.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

22222

59 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

24.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

24.000000040.0000000

120.0000000..

24.000000040.0000000

10011

60 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

105.000000035.000000035.000000024.000000040.0000000

21.21320347.07106787.0710678

00

90.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

22222

MIESTO N Obs Variable Mean Std Dev Minimum Maximum N

61 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

0..00

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

21122

62 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

11111

63 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

18.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

18.000000040.0000000

120.0000000..

18.000000040.0000000

10011

64 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.0000000..

24.000000040.0000000

.

.

.

.

.

90.0000000..

24.000000040.0000000

90.0000000..

24.000000040.0000000

10011

65 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000040.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000018.000000040.0000000

11111

66 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

67 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

24.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

24.000000040.0000000

120.0000000..

24.000000040.0000000

10011

Príloha 8VEK_MES N Obs Variable Mean Std Dev Minimum Maximum N

15 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000035.000000040.000000024.000000040.0000000

07.0710678

0.0

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

22212

16 4 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

105.000000030.000000030.000000022.500000040.0000000

17.320508100

3.00000000

90.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

42244

17 5 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

102.000000028.000000030.000000021.600000036.0000000

16.43167674.47213607.07106783.28633535.4772256

90.000000020.000000020.000000018.000000030.0000000

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

55555

18 6 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000037.500000030.000000022.000000040.0000000

05.0000000

03.0983867

0

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

64466

19 5 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

114.000000034.000000034.000000021.600000036.0000000

13.41640795.47722565.47722563.28633535.4772256

90.000000030.000000030.000000018.000000030.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

55555

20 4 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

105.000000030.000000040.000000021.000000040.0000000

17.320508110.0000000

03.4641016

0

90.000000020.000000040.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

43344

21 4 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

112.500000030.000000026.666666721.000000037.5000000

15.000000010.00000005.77350276.00000005.0000000

90.000000020.000000020.000000012.000000030.0000000

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

43344

22 6 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

115.000000036.000000036.000000023.000000040.0000000

12.24744875.47722565.47722562.4494897

0

90.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

65566

23 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

11111

24 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

11111

VEK_MES N Obs Variable Mean Std Dev Minimum Maximum N

27 3 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000036.666666733.333333322.000000040.0000000

05.77350275.77350273.4641016

0

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

33333

28 3 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000033.333333333.333333320.000000040.0000000

05.7735027

11.54700543.4641016

0

120.000000030.000000020.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

33333

29 5 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000032.500000022.800000040.0000000

08.16496589.57427112.6832816

0

120.000000020.000000020.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

54455

30 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000018.0000000

.

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000018.0000000

.

120.000000030.000000030.000000018.0000000

.

11110

31 8 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

108.750000030.000000030.000000019.500000037.5000000

15.526475110.000000010.00000002.77746034.6291005

90.000000020.000000020.000000018.000000030.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

87788

32 4 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000040.000000021.000000037.5000000

000

6.00000005.0000000

120.000000040.000000040.000000012.000000030.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

42244

33 4 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000033.333333336.666666724.000000040.0000000

05.77350275.7735027

00

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

43344

34 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000035.000000035.000000021.000000040.0000000

07.07106787.07106784.2426407

0

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

22222

39 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000040.000000030.000000024.000000040.0000000

11111

40 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000021.000000040.0000000

0..

4.24264070

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

21122

VEK_MES N Obs Variable Mean Std Dev Minimum Maximum N

41 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

24.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

24.000000040.0000000

120.0000000..

24.000000040.0000000

10011

42 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

105.000000030.000000035.000000021.000000035.0000000

21.21320340

7.07106784.24264077.0710678

90.000000030.000000030.000000018.000000030.0000000

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

22222

44 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.0000000..

18.000000030.0000000

.

.

.

.

.

90.0000000..

18.000000030.0000000

90.0000000..

18.000000030.0000000

10011

45 2 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

105.0000000..

21.000000040.0000000

21.2132034..

4.24264070

90.0000000..

18.000000040.0000000

120.0000000..

24.000000040.0000000

20022

52 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

90.000000020.000000010.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

90.000000020.000000010.000000024.000000040.0000000

90.000000020.000000010.000000024.000000040.0000000

11111

54 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.0000000..

18.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.0000000..

18.000000040.0000000

120.0000000..

18.000000040.0000000

10011

56 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000024.000000040.0000000

11111

60 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

90 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

120.000000030.000000040.000000024.000000040.0000000

11111

93 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000020.000000040.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000020.000000040.000000018.000000040.0000000

120.000000020.000000040.000000018.000000040.0000000

11111

Príloha 9SEZONA N Obs Variable Mean Std Dev Minimum Maximum N

1 17 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

114.705882432.727272735.454545521.882352939.4117647

11.78857876.46669796.87551653.63803442.4253563

90.000000020.000000020.000000012.000000030.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

1711111717

8 1 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

.

.

.

.

.

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

120.000000030.000000030.000000018.000000040.0000000

11111

9 6 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

115.000000032.500000032.500000020.000000036.6666667

12.24744879.57427119.57427114.89897955.1639778

90.000000020.000000020.000000012.000000030.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

64466

10 15 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

116.000000032.500000034.166666722.000000039.3333333

10.55597336.21581566.68557922.92770022.5819889

90.000000020.000000020.000000018.000000030.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

1512121515

11 21 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

110.000000032.352941232.352941221.142857138.0952381

14.49137678.31370246.64211163.07059794.0237391

90.000000020.000000020.000000018.000000030.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

2117172121

12 23 DOHLADDurenieHLASSTAVSPRAVCHUT

114.782608732.000000031.500000022.090909139.0909091

11.62660166.15587018.12727702.86038782.9424494

90.000000020.000000010.000000018.000000030.0000000

120.000000040.000000040.000000024.000000040.0000000

2320202222