REPREZENTATÍVNY PRIESKUM

PARTICIPÁCIE V SR

Prof. PhDr. Jana Plichtová, PhD.Mgr. Anna Šestáková, PhD.

Ústav aplikovanej psychológie FSEV

• N = 1212

• vekové rozpätie: 18 - 86

• realizovaný v spolupráci s agentúrou Focus

• zber údajov: 30.11. – 11. 12. 2018

• nadväzuje na prieskum z roku 2008 COPART„Centrum excelentnosti pre výskum občianstva a participácie na Slovensku“

(Plichtová, 2010; Gyárfášová, Bútorová, 2010)

VÝSKUMNÉ OTÁZKY

Ako občania a občianky hodnotia kvalitu vládnutia na úrovni štátnej správy a samosprávy?

Rešpektuje súčasná vláda demokratické pravidlá?

Vedie vláda rovnocenný dialóg s rôznymi skupinami občanov?

Ako posudzujú občania a občianky kvalitu zákonov SR?

Nakoľko dôveruje verejnosť politickému systému a jeho inštitúciám?

Nakoľko si dôverujú občania a občianky navzájom?

Ako reflektujú stav občianskej spoločnosti? Zmenila sa k lepšiemu alebo...?

Zaujímajú sa o politiku? Aké zdroje informácií sledujú? Majú pocit, že jej rozumejú?

Nakoľko sa občania a občianky združujú do spolkov a združení?

Aké formy participácie občania využívajú?

Aké prekážky participácie vidia? Za akých podmienok by sa zapájali viac?

0 5 10 15 20 25 30 35

poskytuje občanom dostatok možnosti ako ovplyvňovať rozhodovanie.

vecne a dostatočne informuje občanov o svojich rozhodnutiach.

náležite reaguje na potreby obyčajných ľudí.

efektívne rieši spoločenské problémy.

4

4

5

5

22

29

21

23

1. KVALITA VLÁDNUTIA NA ÚROVNI ŠTÁTNEJ SPRÁVY

%úplne súhlasím % skôr súhlasím

0 10 20 30 40 50 60

poskytuje občanom dostatok možnosti ako ovplyvňovať rozhodovanie

vecne a dostatočne informuje občanov o svojich rozhodnutiach

náležite reaguje na potreby obyčajných ľudí

efektívne rieši spoločenské problémy

7

9

11

11

37

41

39

42

2. KVALITA VLÁDNUTIA NA ÚROVNI SAMOSPRÁV

%úplne súhlasíte %súhlasím

0 10 20 30 40 50

náležite reaguje na potreby obyčajných ľudí

poskytuje občanom dostatok možnosti ako ovplyvňovaťrozhodovanie

efektívne rieši spoločenské problémy

vecne a dostatočne informuje občanov o svojichrozhodnutiach

3. POROVNANIE KVALITY VLÁDNUTIA ŠTÁTNEJ SPRÁVY A SAMOSPRÁVY

samospráva (agreg. % súhlasu) vláda (agreg. % súhlasu)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

menšinový názor

spravodlivosť

záujmy zraniteľných skupín

nezávislosť médií

rovnosť pred zákonom

ľudskú dôstojnosť

politické práva

ľudské práva

slobodu prejavu

6

7

8

8

9

10

11

13

18

20

20

20

22

22

23

22

31

30

37

35

37

35

36

36

38

32

29

25

25

23

22

22

20

18

16

15

8

11

8

9

10

9

6

6

6

4. REŠPEKTUJE VLÁDA DEMOKRATICKÉ HODNOTY A PRINCÍPY?

na 100% na 75% na 50% na 25% na 0%

SO Z Á STUPCA MI SEXUÁ LNYCH MENŠÍN

S PRED STA V ITEĽ MI MENŠINOV ÝCH NÁ BOŽ ENSKÝCH SKUPÍN

SO Z Á STUPCA MI CUD Z INCOV

SO Z Á STUPCA MI Ľ UD Í SO Z D RA V OTNÝM POSTIHNUTÍM

S MIMOV LÁ D NYMI ORGA NIZ Á CIA MI

SO Z Á STUPCA MI RÓMSKEJ MENŠINY

SO Z Á STUPCA MI SENIOROV

S NOV INÁ RMI

SO Z Á STUPCA MI MA ĎA RSKEJ MENŠINY

S PRED STA V ITEĽ MI PROFES I JNÝCH Z D RUŽ ENÍ

S OD BORMI

S MIESTNOU SA MOSPRÁ V OU

S PODNIKA TEĽ MI

3

7

7

8

8

10

10

10

10

13

13

13

17

23

35

37

38

43

41

37

40

46

48

51

49

47

5. MÁ VLÁDA ROVNAKÝ ZÁUJEM VIESŤ DIALÓG S JEDNOTLIVÝMI SKUPINAMI?

% rozhodne má záujem % skôr má záujem

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

A neumožňujú / B umožňujú korupciu

A neumožňujú / B umožňujú zneužívanie moci

A neumožňujú / B umožňujú politikom vyhnúť sa zodpovednosti

A vytvárajú rovnaké podmienky / B diskriminujú niektoré skupiny

A slúžia tým, čo sú pri moci / B slúžia všetkým rovnako

26

27

27

35

72

70

70

69

62

26

6. AKÁ JE KVALITA ZÁKONOV?

%Súhlas s výrokom A %Súhlas s výrokom B

POLIT ICKÉ STRA NY

NÁ ROD NÁ RA D A SR - PA RLA MENT

V LÁ D A SR

SÚD Y

MIMOV LÁ D NE ORGA NIZ Á CIE

OD BORY

EURÓPSKA ÚNIA

PREZ ID ENT SR

POLÍCIA

V EREJNÝ OCHRA NCA PRÁ V - OMBUD SMA N

MIESTNA SA MOSPRÁ V A

CIRKEV

A RMÁ DA

ŠKOLY A UNIV ERZ ITY

3

4

5

5

5

7

8

9

9

9

13

16

17

21

21

28

28

32

40

48

49

41

49

51

58

38

54

64

7. DÔVERUJÚ OBČANIA INŠTITÚCIÁM?

% úplne dôverujem % skôr dôverujem

HOLA ND SKO

ŠV ÉD SKO

F ÍNSKO

NEMECKO

HOLA ND SKO

ÍRSKO

NÓRSKO

LUXEMBURSKO

ŠV A JČIA RSKO

45

49

49

53

56

56

66

68

82

8. VLÁDY, KTORÉ POŽÍVAJÚ NAJVYŠŠIU MIERU DÔVERY

Zdroj: OECD, 2016

0

10

20

30

40

50

60

70

Vzdelávací systém

Súdy

Polícia

VládaArmáda

Miestna samospráva

Verejný ochranca práv

9. PARADOX DÔVERY: OBČANIA DÔVERUJÚ POSKYTOVANÝM VEREJNÝM SLUŽBÁM VIAC AKO SAMOTNEJ VLÁDE

0

10

20

30

40

50

60

70

1. rodine 2. priateľom 3. kresťanom 4. známym 5. susedom 6. ľuďom,ktorých osobne

nepoznáte

7. Rómom 8. cudzincom 9. moslimom

10. NAKOĽKO SI DÔVERUJÚ OBČANIA NAVZÁJOM? (faktor 1 členské skupiny: 1-5, faktor 2 nečlenské skupiny: 6-9)

na 100% na 75% na 50% na 25% na 0%

0

10

20

30

40

50

60

70

Členské skupiny Nečlenské skupiny

61,7

19,6

Priemerné skóre dôvery v percentách

11. ROZDIELY V DÔVERE VOČI „SVOJIM“ A „OSTATNÝM“

A V IA C / B MENEJ D ÔV ERUJÚ Z V OLENÝM REPREZ ENTA NTOM

A V IA C / B MENEJ D ÔV ERUJÚ TRA D IČNÝM Z D ROJOM INFOMÁ CI Í

A V Ä ČŠ IA / B MENŠIA OCHOTA SPOLUPRA COV A Ť NA R IEŠENÍ SPOLOČNÝCH PROBLÉMOV

A V IA C / B MENEJ SA Z A UJ ÍMA JÚ O V ECI V EREJNÉ

A LEPŠ IA / B HORŠIA SCHOPNOSŤ FORMULOV A Ť NÁ Z ORY NA SPOLOČENSKÉ PROBLÉMY

A V IA C / B MENEJ SA SPOLIEHA JÚ NA SV OJPOMOC PRI R IEŠENÍ PROBLÉMO V

24

44

50

53

56

65

72

47

46

44

39

30

12. AKO JE NA TOM OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ?

Súhlas s výrokom A Súhlas s výrokom B

0

10

20

30

40

50

60

70

80

komunálna politika regionálna politika parlamentná politika európska politika medzinárodná politika

68

53

71

55 56

72

52

68

5350

13. ZÁUJÍMAJÚ SA OBČANIA O POLITIKU?

rok 2008 rok 2018

každodenne28%

2-3 krát v týždni31%

raz za týždeň17%

menej často24%

každodenne 2-3 krát v týždni raz za týždeň menej často

14. AKO ČASTO SLEDUJÚ MÉDIÁ?

16. AKÉ ZDROJE SLEDUJÚ?Priemerné percentuálne zastúpenie v sledovaných zdrojoch

Ostatné = sociálne siete, známi, všeobecné zmienky o zdrojoch vrátane webu, Wikipédie a Googlu

53%

10%

11%

4%9%

13%

Televízie Rádiá Tlač Internetová tlač Webové portály Ostatné

10

39

35

13

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

17. ROZUMIEM POLITIKE?

% rozhodne áno % skôr áno % skôr nie % rozhodne nie

3844

49

62

5349

0

10

20

30

40

50

60

70

rok 1994 rok 2008 rok 2018

18. ROZUMIEM POLITIKE? (porovnanie roky 1994 - 2008 - 2018)

rozumiem % nerozumiem %

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

politická strana odborováorganizácia

cirkev záujmováorganizácia

profesijnáorganizácia

mimovládnaorganizácia

občianskezdruženie

virtuálnakomunita

2 2

911

2 13 43

5

17

7

2 3 24

7

13

35

2 2 2 2

8 79 8 8

129

7

80

73

61

67

8581

83 82

19. ZAPOJENIE SA DO POLITICKÝCH A SPOLOČENSKÝCH ORGANIZÁCIÍ

aktívny člen pasívny člen člen v minulosti výpomoc nie som členom

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90

Kandidovali ste do verejnej funkcie?

Pracovali ste pre nejakú politickú stranu?

Pracovali ste aktívne v odboroch?

Obrátili ste sa na politického činiteľa?

Zúčastnili ste sa na politickom mítingu?

Zúčastnili ste sa miestneho referenda?

Zúčastnili ste sa štátneho referenda?

Boli ste voliť?

20. TRADIČNÉ FORMY POLITICKEJ PARTICIPÁCIE

1994 2008 2018

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50

Podali ste žalobu na súd pre porušenie povinností obce/mesta?

Vyjadrili ste sa k politickým otázkam v médiách?

Zúčastnili ste sa na demonštrácii?

Zapojili ste sa do symbolického protestu alebo bojkotu?

Podpísali ste petíciu?

21. PARTICIPÁCIA MIMO FORMÁLNYCH POLITICKÝCH INŠTITÚCIÍ

1994 2008 2018

0 2 4 6 8 10 12 14 16 18

Zapojili ste sa do tvorby komunitného plánu v obci / meste?

Zúčastnili ste sa na tvorbe Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja?

Podali ste pripomienky k všeobecne záväznému nariadeniu?

Podali ste pripomienky ku konaniu, ktoré mohlo zasiahnuť do Vášho života?

Zapojili ste sa do pripomienkovania zákona?

Podali ste pripomienky k dôležitému dokumentu obce?

Zúčastnili ste sa na verejných rokovaniach a diskusiách?

22. VEREJNÁ (ŠS A VS MANAŽOVANÁ) PARTICIPÁCIA

2008 2018

0 10 20 30 40 50 60

Zapojili ste sa do práce mimovládnej organizácie?

Zúčastnili ste sa internetových diskusií o verejnom dianí?

Zapojili ste sa do svojpomocnej komunitnej aktivity?

Zapojili ste sa do charitatívnych zbierok?

23. SPOLOČENSKÁ PARTICIPÁCIA

2008 2018

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

Tradičná politická participácia Participácia mimo inštitúcií Spoločenská participácia Verejná participácia

37%

26%

22%

19%

33%

11%

24%

10%

22%

9%

24. POROVNANIE FORIEM PARTICIPÁCIE(priemery)

1994 2008 2018

0 10 20 30 40 50 60

participatívny rozpočet

poradné občianske komisie

diskusie o konkrétnych problémoch v malých skupinách

prieskumy potrieb občanov a ich spokojnosti s poskytovanými službami

komunitné a susedské stretnutia

verejné vypočutia občanov a občianok

internetová komunikácia starostu a poslancov s občanmi

otvorené hodiny starostu pre verejnosť

webová stránka – odkaz pre starostu

priama komunikácia s poslancami

25. AKÉ MOŽNOSTI PARTICIPÁCIE PONÚKA VEREJNÁ SPRÁVA OBČANOM? (do 100 tis. obyvateľov)

% áno % nevie

0 10 20 30 40 50 60

participatívny rozpočet

verejné vypočutia občanov a občianok

poradné občianske komisie

komunitné a susedské stretnutia

diskusie o konkrétnych problémoch v malých skupinách

priama komunikácia s poslancami

prieskumy potrieb občanov a ich spokojnosti s poskytovanými službami

internetová komunikácia starostu a poslancov s občanmi

otvorené hodiny starostu pre verejnosť

webová stránka – odkaz pre starostu

26. AKÉ MOŽNOSTI PARTICIPÁCIE PONÚKA VEREJNÁ SPRÁVA OBČANOM? (nad 100 tis. obyvateľov)

%áno %nevie

53

50

47

45

47

47

43

44

38

37

33

29

26

23

30

32

33

35

36

43

43

48

50

54

58

63

0 10 20 30 40 50 60 70

personálne otázky

správa nehnuteľného majetku

územné plánovanie

kontrola dodržiavania vyhlášok a zákonov

stavebná činnosť

plánovanie rozpočtu mesta/obce

verejná bezpečnosť a jej sledovanie

doprava a parkovanie

správa a údržba komunikácií

pevný odpad a odpad z domácností

sociálne záležitosti

školstvo, kultúra a šport

starostlivosť o zeleň

27. DO KTORÝCH OBLASTÍ VEREJNÁ SPRÁVA PRIZÝVA VEREJNOSŤ?

% áno % neviem

SOM SA V ED EL/A LEPŠ IE V YJA D ROV A Ť

SOM MA L/A V IA C ČA SU A MENEJ STA ROSTÍ

SOM MA L/A D OSTA TOK F INA NČNÝCH PROSTRIED KOV

SOM BOL/A PRIA MO OSLOV ENÝ/Á

SOM MA L/A PRÍSTUP KU V ŠETKÝM INFORMÁ CIÁ M

SOM MA L/A ISTOTU, Ž E MA NIKTO NENA PA D NE

SOM MA L/A ISTOTU, Ž E MA Z OBERÚ V Á Ž NE

SOM V ED EL/A , Ž E OV PLYV NÍM KONEČNÉ ROZ HOD NUTIE

SA MA D A NÝ PROBLÉM PRIA MO TÝKA L

13

20

22

23

26

28

28

31

41

31

38

33

42

38

40

40

42

38

28. KEDY BY SA OBČANIA ZAPOJILI?

% určite áno % asi áno

INÉ (ak by šlo o dobrú vec, kvôli zlepšeniu kvality života ľudí, ak by tam neboli schopní ľudia, ak by som bola mladšia, ak by sa neuvádzalo moje

meno, ak by som nebol na to sám, ak by som vyriešil nejaký problém – tak by som sa zapojil, ak by to bolo dobre zaplatené, ...)

KEBY...

NEV ED IA O MOŽ NOSTIA CH

NEBUD Ú ICH BRA Ť A KO ROV NOCENNÝCH

ICH NÁ Z OR NEBUD E V YPOČUTÝ

NED OSTA TOK ČA SU

TÍ PRI MOCI IM TO V RÁ TIA

18

23

30

32

36

46

49

50

48

43

29. PREČO OBČANIA NEPARTICIPUJÚ?

% úplne súhlasím % skôr súhlasím

INÉ DÔVODY (nezáujem o veci verejné/ľahostajnosť, „aj tak nemôžu veľa ovplyvniť“, je to zbytočné – nedôvera, že sa

niečo zmení, strach - boja sa posmechu, zvyk, málo sebavedomia, chýba motivácia, ...)

MAJÚ OBAVY, ŽE...

DISKUSIA

Dobré vládnutie

• dôveryhodné

• partnerský otvorený dialóg

• tradičné formy participácie (voľby, účasť na petícii, referende) nestačia.

Deficit dôvery

• OS k vláde a k ostatným štátnym inštitúciám

• vnútri OS. Priepasť medzi dôverou voči „svojim“ a tými druhými, nepatriacimi do kategórie ich členskej skupiny.

• Dva piliere dobrého vládnutia narušené.

AKO OBNOVIŤ DÔVERYHODNOSŤ ŠTÁTNYCH INŠTITÚCIÍ?

Zapojiť verejnosť do správy vecí verejných.

Odstrániť praktické prekážky participácie

Poskytnúť pozitívnu skúsenosť s participáciou

Obnoviť dôveru v liberálnu demokraciu

Reálna skúsenosť: štrukturálne nerovnosti sa prehlbujú.

Stačí otvorená a partnerská komunikácia, na problém zameraná diskusia a deliberácia?

Stačí prax starostlivého zvažovania viacerých záujmov?

PREČO DELIBERÁCIA?

nastoľuje jasné štandardy partnerskej a otvorenej diskusie

definuje spôsoby ako postupovať pri vyjasňovaní problémov a hľadaní vhodných riešení

konzultácie a spolurozhodovanie

princíp inklúzie

skladanie účtov a zdôvodňovanie

otvorené toky informácií

otvorenosť voči kritike verejnosti

proaktívne opatrenia na vyrovnávanie možností zúčastniť sa

ZRANITEĽNÉ SKUPINY

príjmovo najnižšia kategória,

ženy

dlhodobo chorí, ľudia s fyzickým a mentálnym znevýhodnením,

s nižším vzdelaním,

ľudia s odlišnou sexuálnou orientáciou...

Partnerský dialóg nielen s dobre organizovanými skupinami, s podnikateľmi a MVO.

Pre demokraciu a jej udržateľnosť je dôležitý proces pokračujúcej inkluzívnej adaptácie – rozširovania práv od elít k bežným

občanom, vrátane tých najslabších (menšín, nižších vrstiev...)

brazilsky politológ Nylen

AKO JE NA TOM OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ?

Členstvo v spoločenských organizáciách:

Viac ako 80% občanov nebolo a nie je členom žiadnej politickej strany, ani MVO, OZ, či virtuálnej komunity.

67% občanov nie je členom žiadnej záujmovej organizácie.

Diagnóza: spoločenská podvýživa.

PREČO SÚ SPOLKY DÔLEŽITÉ?

Akumulácia sociálneho kapitálu

Škola demokracie

Akumulácia premosťujúceho sociálneho kapitálu

Členstvo zvyšuje politickú participáciu

Politická účinnosť (Alexis de Tocqueville, Putnam)

Dôsledky

chýba autentická skúsenosť s inakosťou, s odlišnosťou, skúsenosť s viacnásobnými a čiastočne sa prekrývajúcimi členstvami.

nízka odolnosť voči strachu z cudzincov, z inovercov,

nízka odolnosť voči dezinformáciám

slabá sociálna kohézia a solidarita

nízka imunita voči rasizmu a xenofóbii

potencuje strach ohrozenia vlastnej kultúrnej identity

LIMITY

nedokončená analýza

systematické odkrývanie vzťahov je na začiatku

vmedzerené premenné:

- hodnoty

- prodemokratické postoje

- autoritárstvo

ZÁVER

Je deliberatívny model demokracie riešením štrukturálnych nerovností?

Muži – ženy

Väčšie a menšie mestá

Kraj

Má liberálny model demokracie najlepšie roky za sebou?

Je návrat k elitárstvu a exkluzivite viac pravdepodobný? Ako čeliť tomuto trendu?

(Crouch, 2004, Harari, 2018).

ODPORÚČANIA

evanjelizácia štátnej správy - služby verejnosti

étos sekulárneho humanizmu, cti a pokory

zodpovednosť a skladanie účtov

prax férovej diskusie a deliberácie

citlivosť na rozmanité skupiny občanov a občianok, odlišné perspektívy

záväzok podporovať participáciu, prizývať verejnosť spolurozhodovať

propagácia tradičných a nových participatívnychnástrojov