SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU2117835

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ DÔSLEDKY

NEZAMESTNANOSTI A DOPAD HOSPODÁRSKEJ KRÍZY

V OKRESE NITRA

2010 Bc. Erika Vavrovičová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ DÔSLEDKY

NEZAMESTNANOSTI A DOPAD HOSPODÁRSKEJ KRÍZY

V OKRESE NITRA

Diplomová práca

Študijný program: Ekonomika podniku

Študijný odbor: 3.3.16. Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra ekonomiky

Školiteľ: Ing. Magdaléna Laurová, CSc.

Nitra, 2010 Bc. Erika Vavrovičová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Erika Vavrovičová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Sociálne a ekonomické dôsledky nezamestnanosti a dopad hospodárskej krízy v okrese

Nitra“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 10. apríla 2010

Erika Vavrovičová

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Magdaléne Laurovej, CSc. za

pomoc a odborné vedenie a pani Ing. Zuzane Gališinovej za cenné rady a pripomienky

pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Abstrakt

V priebehu súčasnej svetovej hospodárskej krízy sa nezamestnanosť stala jedným

z hlavných sociálno-ekonomických problémov pre jednotlivcov i spoločnosť v

Slovenskej republike i vo svete. Pokles dopytu a prepad výroby viedol k racionalizácii

produkcie a hromadným prepúšťaniam, v ktorých milióny ľudí stratili prácu a miera

nezamestnanosti významne vzrástla vo väčšine krajín. Cieľom diplomovej práce je

analýza situácie a vývoja na trhu práce v okrese Nitra pred a počas finančnej krízy,

skúmanie dopadov krízy na trh práce a riešenie príčin a sociálnych a ekonomických

dôsledkov nezamestnanosti. Práca ponúka názory domácich a zahraničných autorov,

ekonómov, politikov a sociológov na problém nezamestnanosti. Poskytuje tiež

informácie o vývoji miery nezamestnanosti na Slovensku a v okrese Nitra v priebehu

posledných troch rokov, a to z hľadiska pohlavia, veku, dosiahnutého vzdelania a

ďalších kritérií. Poskytuje prehľad o alternatívach politiky trhu práce a opatreniach

prijatých vládou na prekonanie krízy. Diplomová práca končí návrhom odporúčaní na

zmiernenie nezamestnanosti v okrese Nitra, eliminovanie dopadov svetovej krízy a

zlepšenie životnej úrovne ľudí žijúcich v tomto regióne.

Kľúčové slová

trh práce, nezamestnanosť, hromadné prepúšťanie, svetová hospodárska kríza

Abstract

In the current global economic crisis unemployment has become one of the main

socio-economic problems for individuals and society in the Slovak republic and in the

world. Decline in demand and production has led to restructuring and collective

redundancies in which millions of people lost their jobs and unemployment rates rose

significantly in most countries. This thesis is looking at exploring the situation and

trends of the labour market in the Nitra region before and during the financial crisis.

Assessing impacts of the crisis on the labour market and analyzing causes and social

and economic consequences of unemployment are also discussed. This paper adresses

different opinions of domestic and foreign authors, economists, politicians and

sociologists on the problem of unemployment. It provides information about the trend

of unemployment in Slovakia and in the Nitra region, specifically in the past three years

and is broken down by sex, age, education attainment and other dimensions. It also

examines the labour market policy alternatives and the measures launched by

government to overcome the crisis. This thesis ends with a proposal of actions to help

decrease the unemployment rate in the Nitra region, eliminate the impact of the global

crisis and improve living standards for people living in this region.

Key words

Labour market, unemployment, collective redundancy, global economic crisis

Obsah

Zoznam skratiek..............................................................................................................2

Úvod..................................................................................................................................3

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v zahraničí.................5

1.1 Súčasná platná legislatíva v oblasti zamestnanosti..............................................19

2 Cieľ práce.................................................................................................................21

3 Metodika práce........................................................................................................23

4 Výsledky práce.........................................................................................................26

4.1 Charakteristika nezamestnanosti a jej dôsledky...................................................26

4.1.1 Definícia nezamestnanosti...........................................................................26

4.1.2 Meranie a dôsledky nezamestnanosti...........................................................28

4.2 Finančno-ekonomická kríza.................................................................................31

4.2.1 Teoretické prístupy ku kríze.........................................................................31

4.2.2 Vznik globálnej finančnej krízy a jej dopady...............................................32

4.3 Nezamestnanosť a dôsledky hospodárskej krízy v Slovenskej republike............34

4.3.1 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku pred vznikom hospodárskej

krízy.....................................................................................................................34

4.3.2 Vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike od začiatku

hospodárskej krízy...............................................................................................36

4.4 Vývoj nezamestnanosti v okrese Nitra, dopad hospodárskej krízy a nástroje

na jej zmiernenie.......................................................................................................40

4.4.1 Charakteristika okresu Nitra.........................................................................40

4.4.2 Vývoj nezamestnanosti a dopad hospodárskej krízy....................................44

4.4.3 Nástroje aktívnej politiky trhu práce............................................................56

4.4.4 Zhodnotenie a návrhy na riešenie nezamestnanosti.....................................62

5 Záver.........................................................................................................................68

6 Zoznam použitej literatúry.....................................................................................71

7 Prílohy.......................................................................................................................75

Zoznam skratiek

a pod. a podobne

APTP aktívna politika trhu práce

a.s. akciová spoločnosť

ECB Európska Centrálna Banka

ESF Európsky sociálny fond

EN evidovaná nezamestnanosť

EÚ Európska Únia

HZ hospodárske zvieratá

HDP Hrubý domáci produkt

ILO Medzinárodná organizácia práce

NP Národný projekt

s.r.o. spoločnosť s ručením obmedzeným

SPU Slovenská poľnohospodárska univerzita

SR Slovenská republika

ŠR štátny rozpočet

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

UoZ uchádzač o zamestnanie

ÚPSVR Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

VZPS Výberové zisťovanie pracovných síl

ZP zdravotne postihnutý

Z. z. zbierka zákonov

Úvod

Nezamestnanosť patrí v súčasnosti k najčastejšie skloňovaným slovám nielen

v ekonomickom a politickom svete, ale aj v každodennom živote mnohých obyvateľov

zasiahnutých týmto problémom. Hoci nezamestnanosť vždy bola a je jedným

z ústredných sociálno-ekonomických problémov trhovej ekonomiky, dnes viac ako

inokedy sa dostáva do centra pozornosti a ekonómovia a vlády národov sa zamýšľajú

nad otázkou ako ju riešiť, či a akým spôsobom zasiahnuť a aké opatrenia prijať pre

dosiahnutie jej zmiernenia. Dôvodom je finančno-ekonomická kríza, ktorá postihla svet

koncom roka 2008 a ktorá je odborníkmi označovaná za najťažšiu krízu od Veľkej

hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia. Kríza sa priamo alebo nepriamo dotkla

každého človeka. Zamestnávatelia začali ohlasovať masové prepúšťania a rušenia

celých prevádzok, milióny ľudí prišli o prácu a krivka miery nezamestnanosti vo

väčšine krajín nabrala rastúci charakter v priebehu prvých mesiacov od jej začiatku.

Hoci niektorí odborníci tvrdili, že svetová hospodárska kríza sa ekonomiky a ľudí

na Slovensku nedotkne, ukázalo sa, že sa mýlili. Kríza tvrdo zasiahla aj nás a

nezamestnanosť sa stala jedným z prioritných ekonomických problémov i v Slovenskej

republike. Dovtedy pozitívny vývoj nezamestnanosti prejavujúci sa jej každoročným

poklesom v priebehu posledných rokov nabral protismernú tendenciu, zmenšil sa počet

voľných pracovných miest a nastal nárast miery nezamestnanosti. Od októbra roku 2008

takmer každý deň oznamoval hromadné prepúšťanie iný podnik v dôsledku čoho

zamestnanie stratili tisíce ľudí. Prijaté opatrenia vlády Slovenskej republiky na

zmiernenie dopadov hospodárskej krízy zamestnanci i zamestnávatelia privítali,

očakávajú však aj ďalšiu pomoc zameranú na zlepšovanie podnikateľského prostredia.

Nezamestnanosť so sebou prináša problémy rôzneho charakteru. Zvyšujúci sa

podiel nezamestnaných má negatívne dopady na celú ekonomiku v podobe strát

z nevyužitých ľudských zdrojov, nevyhnutnosti vyplácať dávky v nezamestnanosti

ľuďom bez práce, sociálneho napätia a ohrozenia stability. Najhorší dopad

nezamestnanosti sa však prejavuje v myslení ľudí, ktorí okrem straty príjmu, strácajú

sebadôveru a sebaúctu a časom nádej na zlepšenie situácie, čo vedie k ďalším

ťažkostiam v podobe stresov, kríz rodinného a spoločenského života a iným sociálnym

a psychologickým problémom nezamestnaného.

3

Otázkou nezamestnanosti sme sa rozhodli zaoberať predovšetkým pre jej

aktuálnosť a naliehavú nutnosť riešenia vzhľadom k súčasnej situácii na trhu práce.

Cieľom našej práce je analyzovať príčiny a hlavné dôsledky nezamestnanosti a skúmať

dopad hospodárskej krízy na jej vývoj, poskytnúť informácie o nástrojoch politiky trhu

práce ako aj o prijatých opatreniach vlády zameraných proti hospodárskej kríze a na

základe tejto analýzy ponúknuť návrhy na zmiernenie nezamestnanosti a elimináciu

dopadov hospodárskej krízy. Vzhľadom na to, že problém nezamestnanosti je veľmi

rozsiahly, sústredili sme sa osobitne na okres Nitra a vývoj nezamestnanosti a dopad

finančno-ekonomickej krízy v tomto okrese.

4

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma

a v zahraničí

Ako uvádza MARTINCOVÁ, M.1 (2005) v Slovenskej republike existujú

v súčasnosti dva oficiálne metodické prístupy k meraniu nezamestnanosti:

- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pri sledovaní nezamestnanosti vychádza

z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorú vedú

úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a pravidelne mesačne publikuje údaje

o nezamestnanosti vyplývajúce z tejto evidencie. Metodika výpočtu miery

nezamestnanosti vychádzajúca z tejto evidencie je v kompetencii ÚPSVR.

- Štatistický úrad SR zisťuje nezamestnanosť prostredníctvom výberových

zisťovaní pracovných síl uskutočňovaných vo vybraných domácnostiach. Takto

získané údaje pravidelne štvrťročne publikuje a je zodpovedný za metodiku

výpočtu miery nezamestnanosti. (Táto metodika korešponduje so štandardnou

metodikou vypracovanou medzinárodným úradom práce.) Miera

nezamestnanosti sa podľa tejto metodiky pohybuje približne o 1,5% nižšie ako

podľa ÚPSVR.

LIPSEY, R.G. a CHRYSTAL, K.A.2 (2004) tvrdia, že oficiálne údaje

o nezamestnanosti môžu byť významne vyššie alebo nižšie ako skutočné počty ľudí

ochotných pracovať pri danej úrovni miezd. Nadhodnocovanie vzniká preto, že miera

nezamestnanosti zahŕňa ľudí, ktorí nechcú pracovať a tvária sa, že majú záujem, aby

mohli poberať dávky v nezamestnanosti. K podhodnocovaniu údajov dochádza

z dôvodu dobrovoľného odchodu z trhu práce ľudí, ktorí by chceli pracovať, ale stratili

nádej, že existujú primerané voľné pracovné miesta. Hoci títo ľudia nie sú zahrnutí

v údajoch o nezamestnanosti, sú nezamestnaní v tom zmysle, že by boli ochotní

pracovať, ak by existovali pracovné miesta s primeranou úrovňou miezd. Ľudia v tejto

kategórii sa občas nazývajú odradení pracovníci. Dobrovoľne vystúpili z pracovných síl

nie preto, že by nechceli pracovať, ale preto, že nemôžu nájsť vhodné zamestnanie

v súčasných podmienkach na trhu práce.

1 MARTINCOVÁ, M. 2005. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. 2. vyd. Bratsilava: Iura Edition, 2005. 127 s. ISBN 80-8078-038-2

2 LIPSEY, R.G. – CHRYSTAL, K.A. 2004. Economics. 8.vyd. New York: Oxford University Press, 2004. 699 s. ISBN 019925 784 1

5

Počet nezamestnaných sa meria v osobách a predstavuje dôležitú charakteristiku

úrovne využitia potenciálnej pracovnej sily. Čím je nižší, tým územný región lepšie

využíva potenciálnu pracovnú silu, uvádza CHAJDIAK, J. 3 (2004). Extrémom je, keď

je v regióne plná zamestnanosť, t.j. nie sú nezamestnaní. Vždy ale existuje časť

obyvateľov, ktorá nepracuje a ani nechce a nebude pracovať. Druhým aspektom je, že

nezamestnaní sú potenciálna pracovná sila a pri raste hospodárstva nové investície

potrebujú novú pracovnú silu. V trhovej ekonomike tak určitý počet nezamestnaných je

rezervná zásoba pracovnej sily a svojim spôsobom je potrebný. Veľký počet

nezamestnaných znamená problémy. Nezamestnaní nepracujú, t.j. neprodukujú nové

hodnoty, nezabezpečujú reprodukciu svojej pracovnej sily, neplatia dane a na druhej

strane v podmienkach sociálnej solidarity ich spoločnosť musí živiť. Zníženie počtu

nezamestnaných znamená zvýšený objem produkcie, zvýšený objem zaplatených daní

a zníženie objemu vyplatených sociálnych nákladov.

Vlády sa snažia o politiku plnej zamestnanosti, ktorou sa rozumie nezamestnanosť

na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti, tvrdí HONTYOVÁ, K. 4 (2008). K tomu

smerujú mnohé vládne opatrenia, aby v ekonomike nebola prevaha ponuky nad

dopytom na trhu práce príliš vysoká. Percento plnej zamestnanosti nie je konštantné, má

tendenciu rásť v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom

voľných pracovných miest. Prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera

nezamestnanosti, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovnú počtu voľných

pracovných miest. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti sily, ktoré pôsobia na ceny

a mzdy v smere rastu a poklesu, sú v rovnováhe. Cenová i mzdová inflácia sú stabilné,

bez tendencie k akcelerácii či poklesu inflácie. V ekonomikách zameraných na

opatrenia proti nárastu inflácie prirodzená miera nezamestnanosti znamená najnižšiu

úroveň, ktorá sa môže udržať. Predstavuje najvyššiu prípustnú úroveň nezamestnanosti

a zodpovedá potenciálnemu domácemu outputu.

Z hľadiska príčin, ktoré nezamestnanosť spôsobujú KUCHARČÍKOVÁ, A. 5

(2004) rozoznáva nasledujúce formy nezamestnanosti:

3 CHAJDIAK, J. 2004. Základy hospodárskej štatistiky. Bratislava: Statis, 2004. 192 s. ISBN 80-85659-38-7

4 HONTYOVÁ, K. - LISÝ, J. – MAJDÚCHOVÁ, H. 2008. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: Ekonóm, 2008. 193 s. ISBN 978-80-225-2489-6

5 KUCHARČÍKOVÁ, A. – TOKARČÍKOVÁ, E. 2004. Základy ekonomickej teórie. 1.vyd. Žilina: Žilinská univerzita, 2004. 274 s. ISBN 80-8070-298-5

6

- Frikčná nezamestnanosť označuje počet ľudí, ktorí aktuálne menia, alebo

prvýkrát hľadajú zamestnanie. Je to stav dočasný a vyskytujúci sa aj v silných

a výkonných ekonomikách.

- Štrukturálna nezamestnanosť, ktorá súvisí hlavne s nerovnováhou na

segmentovanom trhu práce, keď napr. kvalifikácia pracovnej sily nezodpovedá

povahe dostupných pracovných miest. Riešením tohto problému je

rekvalifikácia pracovníkov

- Sezónna nezamestnanosť je zapríčinená tým, že niektoré práce sa dajú

vykonávať len v určitých ročných obdobiach. Týka sa to určitých odvetví

ekonomiky, akými sú napr. cestovný ruch, stavebníctvo, poľnohospodárstvo.

- Cyklická nezamestnanosť je spôsobená hospodárskym poklesom, kedy je

v ekonomike celkový dopyt po práci nízky.

Podľa charakteru nezamestnanosti rozlišuje:

- Dobrovoľnú nezamestnanosť, ktorá je charakterizovaná stavom trhu, keď počet

nezamestnaných je menší resp. rovný ako počet voľných pracovných miest

- Nedobrovoľnú nezamestnanosť, ktorá sa objavuje hlavne v období recesie, keď

počet voľných pracovných síl je väčší ako počet voľných pracovných miest

Ak by trh práce fungoval ako trh dokonalej konkurencie, t.j. ak by bola

zabezpečená existencia pružných miezd, značná časť problému by bola vyriešená už na

trhu práce a stretávali by sme sa iba s dobrovoľnou nezamestnanosťou, hovorí

GAŽIOVÁ, A. 6 (2006). Tá je charakterizovaná tým, že časť ekonomicky aktívneho

obyvateľstva považuje reálne mzdy za príliš nízke na to, aby boli za ne ochotní

pracovať. Ekonomika môže fungovať efektívne aj vtedy, keď vytvára určitý rozsah

nezamestnanosti, a teda plne nevyužíva jeden z výrobných faktorov. Môže ísť aj

o frikčne nezamestnaných, ktorí po ukončení štúdia hľadajú svoje prvé zamestnanie,

prípadne sa rozhodli zostať doma a starať sa o deti. Ďalší síce môžu mať ponuku na

zamestnanie, hľadajú však iné, napr. lepšie platené pracovné miesto. Môže ísť takisto aj

o málo produktívnych pracovníkov, ktorí radšej uprednostňujú voľný čas než málo

platenú prácu. Ak je absolútny počet voľných pracovných síl väčší než počet reálne

voľných pracovných miest, ktoré sú hlásené zamestnávateľmi na úrady práce, hovoríme

6 GAŽIOVÁ, A. 2006. Základy makroekonómie. 1.vyd. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. 180 s. ISBN 80-8094-035-5

7

o nedobrovoľnej nezamestnanosti. Z hľadiska trhu práce ju definujeme ako stav, keď je

celkový dopyt po práci nižší ako celková ponuka práce.

BARÁNIK, M. 7(2004) tvrdí, že štrukturálna nezamestnanosť vzniká z dvoch

dôvodov, z dôvodu substitúcie práce technikou a pre pokles dopytu po tovare v určitých

komoditách. Všeobecnou charakteristickou črtou štrukturálnej nezamestnanosti je

skutočnosť, že dochádza vplyvom aplikácie techniky k likvidácii pracovných miest

a tým aj k zániku určitých profesií. Preto je táto forma nezamestnanosti

najnebezpečnejšia. Do skupiny zamestnancov, ktorí sú najčastejšie postihovaní

štrukturálnou nezamestnanosťou patria úzko špecializovaní robotníci, zamestnanci

s nízkym stupňom vzdelania a malými pracovnými skúsenosťami a za určitých

špecifických podmienok vysoko špecializovaní odborníci, ktorí majú vysoké mzdové

nároky.

Cyklická nezamestnanosť existuje vtedy, keď celkový dopyt po práci je nízky.

Keď celkové výdavky a output klesajú, nezamestnanosť sa zvyšuje doslova všade,

vysvetľujú SAMUELSON, P. a NORDHAUS, W. 8 (1992). Rozlíšenie medzi

cyklickou, frikčnou a štrukturálnou nezamestnanosťou pomáha ekonómom

diagnostikovať celkový zdravotný stav na trhu práce. Vysoká úroveň frikčnej alebo

štrukturálnej nezamestnanosti sa môže vyskytnúť aj vtedy, keď je celkový trh práce

v rovnováhe, napríklad v čase veľkej fluktuácie pracovných síl, alebo keď vysoké

minimálne mzdy vytláčajú určité skupiny obyvateľstva z pracovnej sily. Cyklická

nezamestnanosť vzniká počas recesií, keď zamestnanosť klesá v dôsledku nerovnováhy

medzi agregátnou ponukou a dopytom.

Frikčná nezamestnanosť je označovaná aj ako dočasná nezamestnanosť, uvádza

BARTOŠOVÁ, V. 9(2002). Vzniká ako dôsledok migrácie pracovných síl- zmenami

bydliska, zamestnania, ukončením učebného pomeru, štúdia a pod. Aj v ekonomike

s plnou zamestnanosťou spravidla existujú ľudia, ktorí hľadajú novú prácu, dobrovoľne

sa na prechodnú dobu vzdávajú zamestnania, ak im to umožní prejsť na nové

výhodnejšie platené miesto. Skúsenosti z vyspelých krajín naznačujú, že

7 BARÁNIK, M. – HABÁNIK, J. 2004. Makroekonómia. Trenčín: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, 2004. 318 s. ISBN 80-807-5043-2

8 SAMUELSON, P. - NORDHAUS, W. 1992. Ekonómia I. 13.vyd. Bratislava: Bradlo, 1992. 419 s. ISBN 80-7127-030-X

9 BARTOŠOVÁ, V. – BIELIKOVÁ, A. – SROSLÍK,M. 2002. Všeobecná ekonomická teória. 1.vyd. Žilina: EDIS, 2002. 201 s. ISBN 80-7100-963-6

8

nezamestnanosť mladých ľudí je v značnej miere frikčná, t.j. predstavuje hľadanie

miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti

a naučili sa pracovať.

Nezamestnanosť nie je považovaná za vážny ekonomický, ale ani sociálny

problém, pokiaľ sa nestáva masovou, objasňuje MAREŠ, P. 10 (2002). Vyrovnať sa

s prirodzenou frikčnou nezamestnanosťou nie je pre spoločnosť také náročné. Je to

otázka uplatnenia dvoch mechanizmov. Jedným je rozvinutý systém poistenia proti

nezamestnanosti, schopný nezamestnanú osobu existenčne podržať po krátku dobu

hľadania nového zamestnania. Na druhej strane ide o systém inštitúcií služieb

zamestnanosti, pomáhajúci nezamestnaným orientovať sa rýchlo a efektívne na trhu

práce.

Pokiaľ sa však nezamestnanosť stáva masovou a doba trvania jednotlivých prípadov

nezamestnanosti sa predlžuje, dostáva sa nezamestnanosť do centra pozornosti nielen

tých, ktorí strácajú prácu, ale i do centra pozornosti celej spoločnosti a jej štátnych

a politických inštitúcií. Masová nezamestnanosť vytvára pre spoločnosť i pre vládu

vážne problémy finančného, organizačného a politického charakteru. Nezamestnanosť

a obzvlášť masová nezamestnanosť nie je však len ekonomickým problémom.

Problémy, ktoré sú s nezamestnanosťou spojené, nespočívajú len v zníženej efektivite

ekonomického systému a v mrhaní ľudskými zdrojmi, v rastúcich deficitoch štátnych

rozpočtov a v menovej nestabilite. Ide tiež o rastúce sociálne napätie a sociálne krízy,

ktoré ju sprevádzajú a prejavujú sa zhoršením verejného zdravia, nárastom chudoby,

krízou spoločenského a rodinného života, rastom kriminality a ďalších sociálne

patologických javov, odcudzením sa časti populácie platným hodnotám a normám.

Hoci nezamestnanosť z teoretického hľadiska nie je nevyhnutne znakom nezdravej

ekonomiky, spoločnosť sa vždy snaží ju zmierňovať, hovorí COLANDER, D. 11(2002).

Pre jednotlivcov náklady nezamestnanosti zahŕňajú stratený príjem, postupnú stratu

zručností v prípade dlhšieho obdobia nezamestnanosti aj stratu sebadôvery. Jednotlivci

sa často prezentujú svojou pracovnou pozíciou a preto strata práce môže byť pre nich

psychologicky devastujúcou. Práca je spojená s určitým postavením v spoločnosti,

stratiť prácu znamená stratiť spoločenské postavenie. Práca taktiež často poskytuje

10 MAREŠ, P. 2002. Nezaměstnanost jako sociální problém. 3.vyd. Praha: Sociologické nakladatelství, 2002. 172 s. ISBN 80-86429-08-3

11 COLANDER, D. – GAMBER, E.N. 2002. Macroeconomics. 1. Vyd. USA: Pearson Education, 2002. 464 s. ISBN 0-13-030372-0

9

okruh priateľov a stratiť prácu preto môže znamenať stratiť priateľov, sebaúctu,

i príjem. Pracovný trh teda nie je ako iné trhy. Je to trh, ktorý pravdepodobne najviac

ovplyvňuje životnú úroveň jednotlivca, čo je dôvodom, prečo mu ekonomika venuje

výnimočnú pozornosť.

Dosiahnuť a zachovať vysokú zamestnanosť je viac ako len ekonomický cieľ,

vysvetľuje MARTINKA, J.12 (2008). Nedobrovoľná nečinnosť spôsobuje rodinám

nielen finančné ťažkosti, ale aj po ekonomických napätiach často nasledujú

psychologické, sociálne a zdravotné problémy. Otázky zamestnanosti sa spolu s

infláciou dotýkajú všetkých ľudí naliehavejšie ako iné problémy trhovej ekonomiky.

Dôsledkom vysokej nezamestnanosti, kedy je hrubý domáci produkt hlboko pod

úrovňou potenciálneho, je strata nevyprodukovaného hrubého domáceho produktu.

Vzťah medzi hrubým domácim produktom a nezamestnanosťou vyjadruje Okunov

zákon, ktorý bol sformulovaný na základe empirických poznatkov. Pri každom poklese

hrubého domáceho produktu o 2% vo vzťahu k potenciálnemu, vzrastie miera

nezamestnanosti o 1%. Aj keď tento zákon nevyjadruje kauzálnu súvislosť, ale skôr

ekonometrický vzťah, ktorý sa môže meniť, možno platnosť tohto zákona dokázať aj

v dnešných ekonomikách.

Nezamestnanosť vyvoláva ekonomické, psychologické a sociálne náklady,

vysvetľuje FRANK, R. 13 (2003). Z ekonomického hľadiska je hlavným nákladom

nezamestnanosti strata produkcie spôsobená tým, že nie všetky pracovné sily sú využité.

Významnú časť tohto bremena nesú nezamestnaní sami, pretože v dôsledku

nezamestnanosti klesajú ich príjmy a môžu sa znížiť ich pracovné schopnosti. Časť

nákladov vyvolaných nezamestnanosťou však nesie celá spoločnosť.

Psychologické náklady vyvolané nezamestnanosťou cítia predovšetkým samotní

nezamestnaní a ich rodiny. Ukazuje sa, že dlhé obdobie nezamestnanosti vedie k strate

sebaúcty, k pocitom straty kontroly nad vlastným životom, k depresiám a dokonca

k sebe vražedným sklonom.

Sociálne náklady vyvolané nezamestnanosťou sú dôsledkom ekonomických

a psychologických vplyvov. Ľudia, ktorí sú určitú dobu nezamestnaní, sa stretávajú

nielen s finančnými ťažkosťami, ale pociťujú i zlobu, frustráciu a zúfalstvo. Rast

12 MARTINKA, J. 2008. Ekonómia II. 8.vyd. Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2008. 124 s. ISBN 978-80-8054-446-1

13 FRANK, R. – BERNANKE, B.S. 2003. Ekonomie. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2003. 804 s. ISBN 80-247-0471-4

10

nezamestnanosti je spojený a nárastom kriminality, násilia, alkoholizmu, závislosti na

drogách a s inými spoločenskými problémami.

Či je nezamestnanosť závažným spoločenským problémom závisí na dĺžke jej

trvania, uvádza BROŽOVÁ, D.14 (2003). Každá trhová ekonomika neustále mení svoju

štruktúru podľa aktuálneho dopytu. Štrukturálne zmeny v ekonomike sprevádzajú

pohyby na pracovných trhoch, kedy ľudia do nezamestnanosti vstupujú a opäť z nej

vystupujú. K tomu, aby našli nové pracovné miesto, ktoré by zodpovedalo ich

schopnostiam a kvalifikácii, potrebujú nejaký čas. Pokiaľ je teda nezamestnanosť

krátkodobá, nespôsobuje závažné problémy ani pracovníkom, ani ekonomike. Avšak

dlhodobá nezamestnanosť už závažným problémom je. Pokiaľ sa ľuďom po dlhšiu dobu

nedarí nájsť vhodné pracovné miesto, môžu sa dostať do ekonomických ťažkostí,

začínajúcich prepadom životnej úrovne a vedúcich niekedy až k existenčným

problémom celej rodiny. Tieto následne spúšťajú lavínu problémov sociálnych

a psychologických: od straty spoločenských a sociálnych vzťahov, straty schopnosti

komunikácie, až k strate dôvery vo vlastné schopnosti a nádeje na zmenu situácie.

Veľké straty spôsobuje i v ekonomike ako celku: nižší produkt, nižšie úspory, nižšie

dane, devalvácia ľudského kapitálu.

Uplatnenie človeka na trhu práce je podmienené radom charakteristík (vek,

zdravotný stav, vzdelanie, pohlavie, príslušnosť k etnickej skupine), ktoré vyčleňujú

skupiny ľudí s väčším rizikom straty práce a predurčujú ich pre dlhodobú

nezamestnanosť, vysvetľuje BUCHTOVÁ, B. 15(2002). Tieto skupiny sú tiež vystavené

riziku opakovanej nezamestnanosti. Nezamestnanosť tak viac ohrozuje určité skupiny

populácie a je zrejmé, že práve na tieto skupiny musí byť zameraná politika

zamestnanosti. U nás k nim patria:

- absolventi,

- občania so zdravotným postihnutím,

- starší ľudia,

- ľudia s nízkym vzdelaním,

- rómske etnikum a

- prichádzajúci imigranti.

14 BROŽOVÁ, D. 2003 Spoločenské souvislosti trhu práce. Praha: Sociologické nakladatelství, 2003. 140 s. ISBN 80-8642-916-4

15 BUCHTOVÁ, B. 2002. Nezaměstnanost, psychologický, ekonomický a sociální problém. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2002. 240 s. ISBN 80-247-9006-8

11

Niektoré z tzv. cieľových skupín potrebujú tiež zvýšenú pomoc pracovno-

profesionálneho a psychologického poradenstva. Všeobecné tlaky dlhodobej

nezamestnanosti môžu síce zdieľať s ostatnými nezamestnanými, ale s odlišnými

psychologickými, sociálnymi a zdravotnými následkami.

Vstup absolventov na trh práce a jeho následný vstup do pracovného procesu je

často sprevádzaný odhalením vlastných nedokonalostí, vysvetľuje ŽAJA, J. 16 (2000).

Hľadanie zamestnania pri zvyšujúcej sa nezamestnanosti často naráža na vážne

problémy. Uplatnenie absolventov na trhu práce nie je často ich vlastnou záležitosťou,

ale je to záležitosť spoločenská. Spoločnosť, ktorá myslí na budúcnosť a chce si

vytvoriť priaznivé predpoklady svojej existencie musí vytvárať šancu pre absolventov

na vstup do pracovného procesu. Prvé zamestnanie je rozhodujúcim a významným

štartovacím prvkom v celom ďalšom pracovnom živote. Tu sa formujú základné

pracovné prvky, vytvára sa určité premostenie medzi teoretickými vedomosťami

získanými v škole a praktickou aplikáciou. Ak však týmto prvým vstupom do

pracovného života je nezamestnanosť, má to nielen negatívne psychické dôsledky,

spojené so znechutením a ďalším nezáujmom, ale nevytvárajú sa pracovné návyky

a schopnosť pracovať.

Nezamestnanosť a ostatné deformácie trhu práce možno označiť za jeden

z najzložitejších problémov trhových ekonomík v súčasnosti. Úsilie vlád o vytvorenie

nových pracovných príležitostí a snaha zmenšiť ťarchu nezamestnanosti je vážny

ekonomický, ale aj sociálny a politický problém aj v Slovenskej republike, objasňuje

VINCÚR, P. 17 (2005).

Nezamestnanosť predstavuje značný spoločenský problém, preto je nutné efektívne

fungovanie mechanizmu trhu práce, ktorý správne a načas reaguje na problémy spojené

s týmto stavom. Tento mechanizmus musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti,

pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností, prostredníctvom ktorých sa štát snaží

vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu

práce. Z uvedeného vyplýva, že pre efektívne fungovanie trhu práce sú nevyhnutné aj

štátne zásahy, ktoré sú uskutočňované prostredníctvom nástrojov monetárnej, daňovej,

16 ŽAJA, J. a kol. 2000. Uplatnenie absolventov VŠ v konkurenčnom prostredí trhu práce. Nitra: AGROTAR Nitra, 2000. ISBN 80-88943-06-x

17 VINCÚR, P. 2005. Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava: SPRINT, 2005. 436 s. ISBN 80-89085-34-2

12

rozpočtovej, štrukturálnej a ďalších nástrojov hospodárskej politiky. Hlavnou úlohou

politiky trhu práce je zabezpečovať právo občanov na vhodné zamestnanie. V rámci

politiky trhu práce sa realizujú a financujú jej časti. Prvou je pasívna politika trhu práce,

najmä podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za časť evidovaných

nezamestnaných. Druhou sú aktívne opatrenia trhu práce zamerané na podporu

zaradenia evidovaného nezamestnaného do vhodného zamestnania, prípadne na

udržanie zamestnanosti tvorbou nových pracovných príležitostí.

Najvyššou inštitúciou, ktorá priamo i nepriamo zasahuje do fungovania trhu práce,

je štát, a to aj vo vyspelých trhových ekonomikách, vysvetľuje JANČÍKOVÁ, E. 18

(2000). Štát má významnú úlohu pri ovplyvňovaní tak dopytu po práci, ako aj ponuky

práce, pri vytváraní právneho rámca trhu práce, aj pri zriaďovaní ďalších inštitúcií trhu

práce. Na strane dopytu sa prejavuje jeho pôsobenie priamo - zamestnávaním časti

celkovej pracovnej sily v štátnom sektore. Prejavuje sa však aj nepriamo –

prostredníctvom nástrojov, ktoré usmerňujú dopyt po práci, a to buď všeobecne,

napríklad vytváraním vhodných ekonomických podmienok pre rozvoj malých

a stredných podnikov, súkromného podnikania, štruktúrnou a regionálnou politikou,

alebo konkrétne daňovou politikou, prostredníctvom účelových dotácií a pod. Oveľa

širší a hlbší ako na strane dopytu je vplyv štátu na ponuku práce. Realizuje sa

prostredníctvom politiky vzdelávania a rekvalifikácie, sociálnej, fiškálnej

a dôchodkovej politiky.

MIHÁLIK, J. 19(2002) uvádza, že pri riešení nezamestnanosti je potrebné uplatniť

viacrozmerný prístup k riešeniu zamestnanosti a začarovaného kruhu rastu

nezamestnanosti (rast miezd, nezamestnanosti, daní zo mzdy a sociálnych dávok):

1. Demografický rozmer, ktorý charakterizuje populačný vývoj vo vzťahu

k zdrojom pracovných síl.

2. Sociálny rozmer, ktorý zamestnanosť považuje za existenčnú potrebu a stratu

zamestnania za hrozbu postupného znižovania identity človeka.

3. Politicko-strategický a integračný rozmer, ktorý umožňuje pri stúpajúcej

nezamestnanosti ponúkať odborom a zamestnávateľom komparatívne výhody

v záujme strategických zámerov ovplyvňovania miery plnej zamestnanosti

18 JANČÍKOVÁ, E. a kol. 2000. Ekonómia, 1.vyd. Bratislava: STU, 2000. 451 s. ISBN 80-227-1338-4

19 MIHÁLIK, J. 2002. Trh práce a manažment ľudských zdrojov/ personálny manažment. 2. vyd. Bratislava: Ing. Peter Gerši- GC TECH, 2002. 391 s. ISBN 80-88914-50-7

13

v hospodárstve štátu. Okrem podpory rastu pracovných miest to môže byť

napríklad obmedzovanie rýchlosti rastu miezd požadovaných odbormi za

vytváranie podmienok pre vyššiu zamestnanosť, znižovanie daní zo mzdy pre

zamestnávateľov za väčšie úsilie vytvárať nové pracovné príležitosti.

4. Ekonomický rozmer, ktorý sleduje hľadisko produktivity a efektívnosti

v pracovnom procese a konkurencieschopnosti pracovnej sily na trhu práce.

Pri riešení problémov nezamestnanosti je základnou úlohou vytváranie takej

kvality inštitucionálneho prostredia, ktorá zabezpečuje zvyšovanie pružnosti na trhu

práce, objasňuje ANDRÁŠIK, L. 20(2002). Pružnosťou trhu práce nazývame schopnosť

trhu v čo najkratšom čase reagovať na profesijno-kvalifikačné, územno-mobilné

a ďalšie požiadavky na pracovné sily. Takáto schopnosť trhu práce sa prejavuje

v zlaďovaní vývoja dopytu po práci s vývojom ponuky práce. Na zvyšovanie pružnosti

trhu práce možno vplývať najmä prostredníctvom takých stimulov a mechanizmov,

ktoré povedú k účelnému zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne (napríklad zavádzaním

systému celoživotného vzdelávania), profesijno-kvalifikačnej flexibility (napríklad

rekvalifikáciou) a územnej mobility pracovných síl (napríklad zabezpečovaním

potrebnej infraštruktúry). Možno tiež zavádzať atypické formy práce a uplatňovať

efektívnu hmotnú stimuláciu v rámci zložiek mzdy.

Otázku atypických foriem zamestnanosti rieši HANZELOVÁ, E. 21 (2007) a tvrdí,

že neštandardné formy zamestnanosti vytvárajú optimálne podmienky pre určité

skupiny populácie, napr. pre absolventov škôl, rodičov, ženy a ľudí starajúcich sa

o starších. Autorka uvádza nasledujúce atypické formy zamestnanosti:

- pracovné pomery na dobu určitú a dobu neurčitú,

- práca na skrátený pracovný čas,

- práca na zmeny,

- práca cez noc,

- práca nadčas,

- práca doma,

- práca na diaľku (teleworking).

20 ANDRÁŠIK, L. 2003. Ekonómia. 1. vyd. Bratislava: STU, 2003. 179 s. ISBN 80-227-1849-1

21 HANZELOVÁ, E. 2007. Atypical forms of employment: tendencies and perspecives. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2007. 71 s. ISSN 1336-7153

14

Jednou z hlavných výhod atypických foriem zamestnanosti je zvýšenie flexibility trhu

práce. Avšak neštandardné formy zamestnanosti sa často spájajú s nespoľahlivým

a neistým segmentom trhu práce. Hlavnými faktormi tejto neistoty sú:

- nestabilita zamestnaneckých vzťahov

- nízka kvalita pracovného prostredia a menej priaznivé pracovné podmienky

- nestabilný pracovný čas

- nižšia mzda

- nízky alebo žiadny prístup k sociálnej podpore

Neštandardné formy zamestnanosti sa sústreďujú najmä do ekonomických odvetví

s vysokým podielom manuálnej práce a zvyčajne sú obsadené zamestnancami s nižšou

kvalifikáciou.

Problémom migrácie pracovných síl sa zaoberá OUTRATA, R. 22 (2006) a tvrdí,

že charakteristickou črtou globalizácie v oblasti migrácie pracovných síl sa stala

migrácia vysokokvalifikovaných odborníkov v odvetví vedy a výskumu (brain drain).

Proces úniku mozgov nanovo prebieha vo väčšine vyspelých krajín, nevynímajúc

najvyspelejšie krajiny EÚ. S novou intenzitou však nadobúda na význame pohyb

vysokokvalifikovaných pracovných síl medzi EÚ a USA. Súčasťou stratégie EÚ i jej

jednotlivých členských štátov v oblasti rastu produktivity a konkurencieschopnosti sa

postupne stávajú programy na udržanie, resp. opätovný návrat vedcov do materských

krajín. Vysoký počet zahraničných vedcov v krajine sa považuje za vysoko pozitívny

jav, ktorému sú prispôsobené všetky fázy odbornej prípravy vedeckých pracovníkov.

Systémy na rast počtu zahraničných vedcov začínajú získavaním študentov na riadne

univerzitné štúdium, pokračujú poskytovaním štipendií a grantov na doktorandské

štúdium a vytváraním podmienok na zotrvanie mladých vedcov v krajine po získaní

doktorátu.

RIEVAJOVÁ, E.23 (2006) sa zaoberá riešením problému nezamestnanosti

prostredníctvom zahraničného kapitálu a uvádza, že vplyv na zamestnanosť sa prejavuje

najmä pri novej výstavbe, ale i v tom, že zahraničný investor má záujem svoje aktivity

rozširovať, čo v konečnom dôsledku znamená, že bude zvyšovať zamestnanosť

v hostiteľskej krajine. Prínosom priamych zahraničných investícií je aj ich vplyv na

22 OUTRATA, R. 2006. Globalizácia a Slovenská ekonomika. Bratislava: ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2006. 378 s. ISBN 80-7144-150-3

23 RIEVAJOVÁ, E. 2006. Teória a politika zamestnanosti. 1. vyd. Bratislava: Ekonóm, 2006. 288 s. ISBN 80-225-2263-5

15

zvyšovanie odbornosti a kvalifikácie pracovníkov, čo vedie k možnosti ich širšieho

uplatnenia, k zvýšeniu ich mobility a tým k zvýšeniu zamestnanosti v hostiteľskej

krajine. Medzi najdôležitejšie faktory, ktorými sa zahraničný investor pri vstupe do

krajiny riadi, patria:

- stabilné podnikateľské a politické prostredie,

- prístup k ekonomickým informáciám a ich pravdivosť,

- rozsah korupcie,

- cena, kvalita a dostupnosť výrobných faktorov, najmä pracovnej sily,

- charakter miestneho trhu,

- rozvoj a kvalita infraštruktúry.

Vo svete, kde sa rozdiely v makroekonomických a politických ukazovateľoch medzi

jednotlivými krajinami postupne vyrovnávajú, sa snažia vlády týchto krajín prilákať

zahraničných investorov poskytnutím finančných výhod (daňové úľavy, daňové

prázdniny, bezcolný dovoz, štátne granty na výskum a vývoj, pomoc pri budovaní

infraštruktúry a pod.) a nefinančných výhod (rekvalifikácia pracovníkov na náklady

hostiteľskej krajiny, agentúry na podporu priamych zahraničných investícií). V snahe

pomôcť riešiť vysokú nezamestnanosť najmä tvorbou nových pracovných miest

1.8.2001 nadobudol účinnosť zákon o investičných stimuloch24 a s tým i novela zákona

o štátnej pomoci. Hlavné stimuly pre potenciálnych investorov sú tri:

1. 10-ročné daňové prázdniny

2. Príspevok na rekvalifikáciu

3. Príspevok na vznik nových pracovných miest

Žiadosti posudzuje MH SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií

a obchodu (SARIO) a vláda rozhoduje o pridelení, resp. nepridelení výhod.

MATULČÍKOVA, M. 25(2000) sa zaoberá otázkou celoživotného vzdelávania

ako jedným z významných faktorov boja proti nezamestnanosti a tvrdí, že vzťah

k vedomostiam a poznaniu vôbec sa stáva kľúčovou podmienkou vývoja každej

spoločnosti. V súvislosti s touto tendenciou rovnako rýchlo rastú kvalifikačné nároky na

človeka a do popredia sa dostáva potreba celoživotného vzdelávania. Prispôsobenie

24 Od 1. januára 2008 nadobudol účinnosť Zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, ktorý nahradil Zákon č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch

25 MATULČÍKOVÁ, M. 2000. Celoživotné vzdelávanie ako významný činiteľ pracovnej flexibility a výkonnosti. Bratislava: Ekonóm, 2000. 122 s. ISBN 80-225-1197-8

16

kvalifikačných požiadaviek súčasným potrebám praxe prostredníctvom ďalšieho

vzdelávania umožňuje odstránenie vzniknutých disproporcií medzi dosiahnutým

vzdelaním a napĺňaním nárokov a požiadaviek kladených na pracovníka v súvislosti

s jeho pracovným uplatnením. Ďalšie vzdelávanie je definované ako nutné a celoživotné

dopĺňanie prvého vzdelávania, ako pokračovanie alebo znovu začatie organizovaného

vzdelávania po ukončení rozsiahlej prvej vzdelávacej fázy. Celoživotné vzdelávanie sa

uskutočňuje v školskom systéme cez základné, stredné a vysoké školy, ktoré umožňujú

získať určitý stupeň vzdelania, a v ďalšom vzdelávaní, ktorého úlohou je rozvoj

poznatkov získaných v školskom systéme.

Globálna kríza stavia nové vzdelanostné, psychologické a morálne požiadavky na

ľudské zdroje ako hlavné činitele a faktory riešenia civilizačných problémov, vysvetľuje

IVANIČKA, K. 26(2010). Znalostná spoločnosť a ekonomika aj v rámci globálnej krízy

potrebujú čoraz väčší podiel obyvateľstva s vyššou úrovňou vzdelania, čoraz

rozvinutejšiu výskumno-vývojovú základňu a nepochybne čoraz viac inovácií

a inovačných aktivít. V tomto zmysle na Slovensku pre rozvoj znalostnej ekonomiky

a spoločnosti existujú viaceré dobré predpoklady, ktoré treba podporovať a rozvíjať.

Optimálny rozvoj znalostnej spoločnosti nesmie pripustiť, aby sa medzera medzi

nárokmi novo vznikajúcich profesií v ekonomike založenej na poznatkoch a inováciách

na jednej strane a zručnosťami a kvalifikačnou štruktúrou zamestnancov nezväčšovala.

Preto paradigma novej trajektórie rozvoja Slovenska musí podporiť prepojený systém

odbornej kvalifikačnej prípravy, celoživotného vzdelávania a podpory inovácií.

Otázkou súčasnej hospodárskej krízy sa zaoberá čerstvý nositeľ Nobelovej ceny

KRUGMAN, P. 27 (2009), ktorý poukazuje na to, ako zlyhanie regulácie pre udržanie

kroku s narastajúco nekontrolovateľným finančným systémom vystavilo Spojené štáty

a svet najväčšej finančnej kríze od 30. rokov 20. storočia. Navrhuje tiež kroky, ktoré je

potrebné uskutočniť pre zvládnutie krízy a obrátenie svetovej ekonomiky spadajúcej do

hlbokej recesie. Počas ekonomickej krízy, obzvlášť tej vážnej, to vyzerá akoby ponuka

bola všade a dopyt nikde, hovorí autor. Sú ľudia ochotní pracovať, ale nie sú voľné

pracovné miesta, existujú dobré továrne, ale chýbajú objednávky, sú otvorené obchody,

ale žiadni zákazníci.

26 IVANIČKA, K. 2010. Overcoming crisis- creation of the new model for socio-economic development of Slovakia. 1.vyd. Bratislava: Ekonóm, 2010. 508 s. ISBN 978-80-225-2882-5

27 KRUGMAN, P. 2009. The return of Depression Economics and the crisis of 2008. 1.vyd. New York: W.W. Norton & Company Ltd., 2009. 191 s. ISBN 978-0-393-07101-6

17

Na otázku čo to znamená, že ekonomická kríza sa vrátila, autor odpovedá: Znamená to,

že po prvýkrát počas posledných dvoch generácií, nedostatky na strane dopytu-

nedostatočné súkromné výdaje na využitie dostupnej produkčnej kapacity- sa stali

jasným a prítomným limitujúcim faktorom blahobytu pre obrovskú časť sveta. Otázka

ako vytvoriť dostatočný dopyt pre využitie ekonomickej kapacity sa stala osudnou.

Kríza je istým medzníkom, náhlym prerušením dovtedajšieho vývoja ekonomiky,

hovorí VLACHYNSKÝ, K. 28(2009). Je formou, ktorou sa trh vysporadúva so zlými

rozhodnutiami, redukuje zlé investície. Znamená ohromné hospodárske straty,

majetkové škody a psychické utrpenie miliónov ľudí. Súčasne však odkrýva skryté,

resp. v období konjunktúry nedoceňované ekonomické nerovnováhy a riziká. Preto je aj

príležitosťou pre nový začiatok. Prináša nové výzvy, impulzy zmeny, potrebu nových

riešení.

Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samé od seba, hovorí

BAŤA, T.29 (1932). To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iba iný názov

pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej

zemi je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné založiť

peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame,

nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská

k ľuďom, k práci a verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy,

nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich.

1.1 Súčasná platná legislatíva v oblasti zamestnanosti

Kľúčovými zákonmi v oblasti zamestnanosti v SR sú:

Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (s novelou účinnou od 1.marca 2010)§ 1 Predmet úpravy- Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb

zamestnanosti.

§ 2 Účastník právneho vzťahu- účastník právneho vzťahu na účely tohto zákona je:

a) orgán štátnej správy,

28 VLACHYNSKÝ, K. 2009. Výzvy, ktoré krízy prináša In. Finančný manažment a controlling, roč. 2009, č. 9, s. 483

29 Výrok Tomáša Baťu z roku 1932 počas Veľkej hospodárskej krízy

18

b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,

c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,

d) samosprávny kraj,

e) obec,

f) mimovládna organizácia,

g) zamestnávateľ,

h) partnerstvo

i) uchádzač o zamestnanie

j) záujemca o zamestnanie

k) zamestnanec,

l) samostatne zárobkovo činná osoba,

m) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa tohto

zákona, najmä pri sprostredkovaní zamestnania, vzdelávaní a príprave pre trh

práce a pri odborných poradenských službách, a

n) štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie

§ 11 Služby zamestnanosti- Služby zamestnanosti na účely tohto zákona je systém

inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri

a) hľadaní zamestnania,

b) zmene zamestnania,

c) obsadzovaní voľných pracovných miest a

d) uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné

uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny

a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

§ 1 Predmet úpravy- Tento zákon upravuje zriadenie a postavenie orgánov štátnej

správy v oblasti

a) sociálnych vecí a rodiny a

b) služieb zamestnanosti.

§ 2 Orgány štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti- Orgány

štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti sú

19

a) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a

c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov

§ 1 Predmet a pôsobnosť zákona- Tento zákon upravuje poskytovanie minimálnej mzdy

zamestnancovi v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu na

zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

§ 1 Predmet zákona- Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné

podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík

a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných

poškodení zdravia z práce.

§ 2 Pôsobnosť zákona- Tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo

všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.

20

2 Cieľ práce

V súčasnom období finančno-ekonomickej krízy sa nezamestnanosť stala jedným

z najzávažnejších sociálno-ekonomických problémov v Slovenskej republike i vo svete,

ktorý so sebou prináša vážne problémy finančného, sociálneho a politického charakteru

pre spoločnosť i vládu. Vplyvom krízy nastáva významný pokles zamestnanosti,

v podnikoch dochádza k hromadným prepúšťaniam, zamestnanci sú nútení pracovať na

polovičný úväzok, čerpať dovolenku alebo náhradné voľno a vláda hľadá spôsoby pre

zmiernenie dopadu hospodárskej krízy a odstraňovanie jej následkov.

Cieľom diplomovej práce je analyzovať vývoj nezamestnanosti pred a počas

hospodárskej krízy, skúmať dopady hospodárskej krízy na trh práce, rozoberať príčiny a

následky nezamestnanosti a poskytnúť prehľad o nástrojoch politiky trhu práce ako aj o

prijatých opatreniach vlády zameraných proti hospodárskej kríze. Vzhľadom na

rozsiahlosť tohto problému sa práca zameriava osobitne na dopad hospodárskej krízy na

vývoj nezamestnanosti v okrese Nitra, skúmanie príčin nezamestnanosti a jej sociálnych

a ekonomických dôsledkov v tomto okrese. Práca sa tiež zaoberá nástrojmi politiky trhu

práce, realizovanými krokmi pomoci v čase hospodárskej krízy zo strany Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Nitre ako aj vládou prijatými protikrízovými opatreniami.

Nakoniec práca ponúka odporúčania zamerané na riešenie problému nezamestnanosti

v okrese Nitra v súčasnom období hospodárskej krízy.

Úvod diplomovej práce charakterizuje problém nezamestnanosti ako jeden

z prioritných problémov trhovej ekonomiky nielen v období hospodárskej krízy. Stručne

vystihuje podstatu práce a zdôvodňuje výber a aktuálnosť témy vzhľadom k súčasnej

situácii na trhu práce .

Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky prezentuje pohľady domácich

i zahraničných ekonómov, finančníkov, manažérov, sociológov, politikov, profesorov

univerzít a ďalších odborníkov na problém nezamestnanosti, jej dôvodov a následkov,

spôsobov merania a metód riešenia. Poskytuje tiež postoje autorov k otázke krízy, jej

príčin a možných spôsobov eliminovania jej dôsledkov. Prezentované sú názory

dávnych, ale predovšetkým súčasných odborníkov v tejto oblasti. Táto kapitola na záver

poskytuje informácie o súčasnej platnej legislatíve v oblasti zamestnanosti.

Vlastná práca je zameraná na teoretickú stránku nezamestnanosti, definuje

základné pojmy v oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti a trhu práce, charakterizuje

21

spôsoby merania nezamestnanosti, jej jednotlivé formy a typy, vysvetľuje jej hlavné

následky a objasňuje vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike. Táto časť ďalej

hodnotí príčiny, priebeh a dôsledky nezamestnanosti v okrese Nitra a vplyv finančno-

ekonomickej krízy na jej vývoj. Poskytuje informácie o vývoji nezamestnanosti

v okrese v priebehu rokov 2007-2009, porovnáva jej priebeh s vývojom v kraji

a v celoslovenskom meradle, analyzuje politiku trhu práce v okrese,  realizované kroky

a prijaté opatrenia pre eliminovanie následkov krízy a navrhuje ďalšie opatrenia pre

zlepšenie vývoja nezamestnanosti.

Záver diplomovej práce ponúka zhodnotenie priebehu nezamestnanosti v okrese

Nitra, súhrn získaných výsledkov a navrhnutých opatrení a odporúčaní, zohľadňujúcich

základné atribúty okresu na pomoc pri riešení problému nezamestnanosti v súčasnom

neľahkom období ekonomickej krízy.

22

3 Metodika práce

Metodika práce vychádza z cieľa diplomovej práce, ktorým je analýza vývoja

nezamestnanosti v okrese Nitra v rokoch 2007-2009, skúmanie sociálnych

a ekonomických dôsledkov nezamestnanosti v tomto okrese a analýza dopadu

hospodárskej krízy na jej vývoj.

Objektom skúmania bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, ktorý je

orgánom štátnej správy a svoju činnosť vykonáva v oblasti služieb zamestnanosti a

ktorý bol zároveň významným zdrojom materiálov pre vypracovanie diplomovej práce.

Podkladové materiály boli čerpané z dostupných literárnych prác od minulých

i súčasných, slovenských a zahraničných autorov, zaoberajúcich sa problémom trhu

práce a nezamestnanosti, ale i diela predovšetkým súčasných autorov analyzujúce

príčiny a dopad súčasnej finančno-ekonomickej krízy. Ďalšie informácie pochádzali

z publikácií vydaných Inštitútom Zamestnanosti, Ústredím práce, sociálnych vecí

a rodiny a Slovenskou akadémiou vied, zo zborníkov z konferencií zaoberajúcich sa

trhom práce a vývojom sociálnej situácie a nezamestnanosti na Slovensku, z odborných

časopisov, hodnotiacich problém nezamestnanosti z teoretického hľadiska, ale

i z pohľadu jej vývoja v Slovenskej republike a osobitne v okrese Nitra a z ďalších

zdrojov.

Dôležitým prameňom informácií bol tiež internet, obzvlášť údaje, štatistiky a

analýzy zverejnené Štatistickým Úradom SR a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nemenej významnými zdrojmi boli mesačné a ročné štatistiky o vývoji a štruktúre

nezamestnanosti v okrese Nitra,  informácie o nástrojoch aktívnej politiky trhu práce

a údaje o dopade hospodárskej krízy na nezamestnanosť v jednotlivých mesiacoch od

jej začiatku poskytnuté Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre.

Metodický postup je rozdelený na niekoľko častí:

stanovenie cieľov

sústreďovanie literatúry a štúdium zhromaždenej literatúry

klasifikovanie získaných materiálov

analýza podkladov

syntéza poznatkov

návrh riešenia

spracovanie do záverečnej podoby

23

Z hľadiska metodického postupu bola použitá metóda ekonomickej analýzy,

metóda syntézy a metóda porovnávania v čase. Údaje sú prezentované prostredníctvom

grafov a tabuliek pre jednoduchšiu orientáciu sa v číslach.

Použité vzorce

Miera nezamestnanosti

U = počet nezamestnanýchekonomicky aktívneobyvateštvo

×100

Miera nezamestnanosti podľa VZPS

U = počet nez amestnanýchosôb podľa VZPSekonomicky aktívneobyvateštvo podľaVZPS

×100

Prirodzená miera nezamestnanosti

U∗¿ z( z+n )

×100

z= miera straty pracovných príležitostí

n= miera nových pracovných príležitostí

Výsledky práce sú rozdelené do štyroch nosných častí:

Charakteristika nezamestnanosti a jej dôsledky

Prvá časť hodnotí problém nezamestnanosti z teoretického hľadiska a definuje

pojem nezamestnanosti, spôsoby jej merania, jednotlivé formy a sociálne a ekonomické

dôsledky nezamestnanosti. Táto časť čerpá z knihy Makroekonómia I, ktorej autorom je

ÁRENDÁŠ, M. 30(2007).

Finančno-ekonomická kríza

Podkapitola sa venuje hospodárskej kríze, objasňuje základné teoretické

východiská krízy, stručný vývoj krízy a jej hlavné dopady na ekonomiku krajín.

Nezamestnanosť a dôsledky hospodárskej krízy v Slovenskej republike

Tretia časť sa venuje analýze vývoja nezamestnanosti na Slovensku, ktorá je

rozdelená do dvoch častí- analýza vývoja a príčin nezamestnanosti v SR v období pred

vypuknutím hospodárskej krízy a analýza nezamestnanosti a jej problémov od vzniku

hospodárskej krízy, ktorá zároveň hodnotí dopad krízy na jej vývoj.

Vývoj nezamestnanosti v okrese Nitra, dopad hospodárskej krízy a nástroje na jej

zmiernenie

30 ÁRENDÁŠ, M.: Makroekonómia I. 1.vyd. Nitra : SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80- 8069-914-7

24

Štvrtá a zároveň najdlhšia podkapitola poskytuje stručnú charakteristiku okresu

Nitra z hľadiska demografického a ekonomického, hodnotí vývoj nezamestnanosti

v okrese v rokoch 2007-2009 a analyzuje dopad hospodárskej krízy na jej priebeh. Táto

časť tiež ponúka prehľad o štruktúre uchádzačov o zamestnanie z hľadiska doby

evidencie, veku, dosiahnutého vzdelania a predchádzajúceho zamestnania a poskytuje

informácie o základných nástrojoch aktívnej politiky trhu práce a prijatých

protikrízových opatreniach. Na záver podáva návrhy a odporúčania na zmiernenie

nezamestnanosti a riešenie dopadov hospodárskej krízy v okrese Nitra.

25

4 Výsledky práce

4.1 Charakteristika nezamestnanosti a jej dôsledky

Nezamestnanosť je stav, kedy sa nachádza časť pracovných síl mimo pracovný

proces. Jej existencia vyplýva z potreby pohybu pracovníkov a zo slobodného

rozhodovania osôb o tom, či budú závislé od príjmov zo zamestnania alebo od iných

príjmov (dávky sociálneho zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti). Nezamestnanosť

prináša pre spoločnosť problémy rôzneho charakteru:

- ekonomického charakteru (straty na HDP, náklady súvisiace s pasívnou

politikou zamestnanosti. t.j. dávky v nezamestnanosti).

- sociálneho charakteru (v podobe stresov, straty kvalifikácie a pod.)

- organizačného charakteru (rozsiahla sieť služieb zamestnanosti)

- politického charakteru (ohrozenie sociálneho zmieru a v konečnom dôsledku i

prebiehajúcich sociálnych a ekonomických reforiem).

4.1.1 Definícia nezamestnanosti

Trh práce je trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom práca. Je to miesto,

kde do vzájomných vzťahov vstupujú domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy

(determinujú dopyt po práci), odbory a štát.

Ponuka práce závisí od domácností t.j. ich ochoty pracovať. Ponuka práce je

určovaná hlavne mierou populácie a sklonom pracovníka rozdeliť svoj čas na pracovný

a voľný. Ponuku práce potom predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, do

ktorého patria všetci, ktorí sú aktívne zaradení do pracovného procesu ale aj

nezamestnaní.

Dopyt po práci určujú firmy, podniky a iní výrobcovia. Je odvodeným dopytom,

to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce.

Vzťah dopytu a ponuky a ich dopad na cenu práce

Ponuka > Dopyt – cena práce klesá

Ponuka < Dopyt – cena práce stúpa

Ponuka = Dopyt – cena práce je relatívne stála

Stav v ekonomike, keď ide o plné využitie zdrojov pracovných síl v súlade s ich

kvalifikáciou, a zároveň o také využitie pracovných síl, ktoré spĺňa požiadavku

26

efektívnosti nazývame plná zamestnanosť. Plnú efektívnu zamestnanosť možno

dosiahnuť, keď sa odstráni zamestnanosť, ktorá súvisí s neefektívnymi ekonomickými

činnosťami a zrušia sa spoločensky neužitočné pracovné miesta v nadstavbovej oblasti.

V ekonomickej praxi dosiahnuť takýto stav je prakticky nemožné. Tak sa stáva, že

väčšinou sa stretávame s opakom zamestnanosti, čiže nezamestnanosťou.

Nezamestnanosť je hlavným problémom modernej spoločnosti, ktorý je  spojený

s existenciou trhu práce, vtedy, keď dochádza k nerovnováhe medzi ponukou a dopytom

pracovnej sily. Je to stav, keď ponuka pracovnej sily je väčšia ako dopyt po tejto

pracovnej sile, keď ochotu občanov pracovať a zamestnať sa sprevádza nezáujem

zamestnávateľov zamestnať ich, prípadne ekonomika sa nachádza v takom stave, že nie

je schopná pri daných zdrojoch a konkrétnych možnostiach týchto ľudí zamestnať.

Definícia zamestnaného

Podľa Medzinárodnej organizácie práce "ILO" zamestnaný je tá osoba, ktorá

pracuje aspoň 1 hodinu týždenne za určitý plat, alebo aspoň 15 hodín za týždeň bez

platu v rodinnom podniku, ďalej ľudia, ktorí majú zamestnanie, ale sú neprítomní v

práci z rôznych príčin ako zlé počasie, dovolenka, dočasná práceneschopnosť a

podobne.

Definícia nezamestnaného

Za nezamestnaného možno považovať osobu, ktorá nepracuje, ale prácu aktívne

hľadá, alebo čaká, kým sa bude môcť po dočasnom vyradení z práce, do práce vrátiť.

Oficiálne, podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce, sa za

nezamestnaného považuje osoba, ktorá:

je staršia ako 15 rokov,

aktívne hľadá prácu,

je pripravená k nástupu do práce do 14 dní.

Oficiálna definícia nezamestnanosti je spojená s delením obyvateľstva na

ekonomicky aktívne a neaktívne.

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo - sú ľudia, ktorí majú zamestnanie alebo sú

nezamestnaní, ale si prácu aktívne hľadajú, alebo sa budú môcť po dočasnom uvoľnení

do práce vrátiť.

Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo - sú ľudia, ktorí nemajú zamestnanie, ale nemajú

záujem aktívne hľadať prácu, sú evidovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

27

Doba trvania nezamestnanosti predstavuje konkrétny časový úsek vyjadrujúci dĺžku

obdobia nezamestnanosti. Z tohto pohľadu môžeme nezamestnanosť klasifikovať na:

krátkodobú (od 0 do 6 mesiacov),

strednodobú (od 6 do 12 mesiacov),

dlhodobú (od 12 a viac mesiacov).

4.1.2 Meranie a dôsledky nezamestnanosti

Miera nezamestnanosti

Ukazovateľ, ktorý hovorí o stave a vývoji nezamestnanosti sa nazýva miera

nezamestnanosti (U) a predstavuje percentuálny podiel nezamestnaných na ekonomicky

aktívnom obyvateľstve.

U = počet nezamestnanýchekonomicky aktívneobyvateštvo

×100

Zdroje štatistických informácii o nezamestnanosti

a) výberové zisťovanie pracovných síl a výberové zisťovania domácnosti-

zisťovanie údajov o zamestnanosti a nezamestnanosti obyvateľstva

bezprostredne u jednotlivých respondentov vo vybraných domácnostiach,

b) oficiálne odhady nezamestnanosti- tieto odhady zabezpečujú štátne orgány a

predstavujú kombináciu niekoľkých informačných prameňov,

c) štatistiky evidencií odvádzateľov príspevkov na poistenie v nezamestnanosti-

uvedený zdroj čerpá zo zoznamov povinného poistenia v nezamestnanosti,

d) štatistiky služieb zamestnanosti- informujú o počte nezamestnaných osôb

zaevidovaných na úradoch práce ku koncu každého mesiaca.

Za účelom porovnania vývoja nezamestnanosti v čase, ako i porovnania krajín

navzájom sa používa ukazovateľ miery nezamestnanosti, ktorá je vykazovaná ŠÚ SR z

VZPS. Výška miery nezamestnanosti podľa tohto zdroja je nižšia v porovnaní s mierou

evidovanej nezamestnanosti, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Je

to z toho dôvodu, že sú rozdielne metodiky zaraďovania osôb medzi nezamestnaných

a pracujúcich.

Miera nezamestnanosti podľa VZPS sa vypočítava podľa vzorca:

U = počet nezamestnanýchosôb podľaVZPSekonomicky aktívneobyvateštvo podľaVZPS

×100

28

Výberové zisťovania pracovných síl (VZPS) - sú priebežným monitorovaním

pracovných síl na základe priameho zisťovania vo vybraných domácnostiach. Základ

pre zisťovanie pracovných síl tvorí stratifikovaný výber bytov, ktorý rovnomerne

pokrýva celé územie Slovenskej republiky. Do vzorky je štvrťročne zaradených 10 250

bytov.

Prirodzená miera nezamestnanosti

Prirodzenou mierou nezamestnanosti rozumieme takú mieru nezamestnanosti, pri

ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. Čiže je to taká úroveň nezamestnanosti,

pre ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej hladiny v rovnováhe. Pri

prirodzenej miere nezamestnanosti je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani sa

zrýchľovať, ani spomaľovať. Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule. Aj v

ekonomike s vysokou zamestnanosťou je určitý počet ľudí bez zamestnania. Predstavuje

najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez riskovania neprijateľnej

akcelerácie inflácie. Prirodzená miera nezamestnanosti je obrazne povedané zlatým

stredom medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti.

Prirodzenú mieru nezamestnanosti (U*) vypočítame na základe vzťahu:

U∗¿ z( z+n )

×100 v %

z= miera straty pracovných príležitostí

n= miera nových pracovných príležitostí

Vlády sa snažia dosahovať v krajine čo najnižšiu mieru nezamestnanosti, čím sa

rozumie zamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. Percentuálne

vyjadrenie plnej zamestnanosti nie je konštantné. Prirodzená miera nezamestnanosti sa

pohybuje okolo 4 % až 6 %.

Dôsledky nezamestnanosti

Dôsledky nezamestnanosti je možné rozdeliť do dvoch oblastí, na dôsledky ekonomické

a sociálne.

Ekonomické dôsledky

Priame ekonomické náklady a straty:

nevytvorený podiel hrubého domáceho produktu iba z titulu nezamestnaných,

nevytvorené zdroje - zníženie daňových príjmov (do poistných fondov zo strany

zamestnávateľa a do štátneho rozpočtu zo strany zamestnanca).

29

So zvyšovaním miery nezamestnanosti ekonomika stráca produkciu, ktorá mohla

byť vyrobená nezamestnanými robotníkmi. Straty v ekonomike s vysokou mierou

nezamestnanosti predstavujú plytvanie a neefektívnosť niekoľkokrát väčšiu, ako

odhadovaná neefektívnosť z mikroekonomického plytvania v dôsledku monopolov

alebo mrhanie vyvolané clami a kvótami.

Ekonomické dôsledky sú predstavované stratou produkcie (nevytvorením časti

produktu) v podobe rozdielu medzi skutočným a potenciálnym produktom.

Kvantifikáciu tohto rozdielu, odpozorovaného z reality, vyjadruje tzv. Okunov zákon,

ktorý hovorí, že každému dvojpercentnému poklesu reálneho HDP oproti

potenciálnemu HDP zodpovedá rast miery nezamestnanosti o jedno percento.

Sociálne dôsledky

Sociálny dôsledok nezamestnanosti pôsobí na sociálnu situáciu, postoje

a správanie nezamestnaných a na celý spoločenský život. Za nezamestnanosťou sa

niekedy skrývajú ľudské tragédie sprevádzané väčšími či menšími negatívnymi

následkami. Medzi tieto treba uviesť najmä:

1. Vplyv na rodinu a životnú úroveň- nezamestnanosť prináša podstatné zníženie

príjmov a tým i pokles životnej úrovne a ďalšie s tým spojené ťažkosti pre

nezamestnaného a jeho rodinu. Dochádza k narušeniu rodinných zvyklostí,

k obmedzeniu sociálnych kontaktov rodiny i k narušeniu partnerských vzťahov.

2. Vplyv na fyzickú a psychickú pozíciu- pre mnohých je nezamestnanosť

traumatizujúca a spájaná s určitými osobnými dispozíciami. Vyvoláva pocity

neužitočnosti i neschopnosti a vedie k strate sebadôvery. Stres prináša

v niektorých prípadoch i následky na zdraví postihnutých.

3. Vplyv na rozmer a vnímanie času- čas pre nezamestnaných nie je dôležitý,

stráca svoj obsah, keďže nie je naplnený spoločensky potrebnými aktivitami.

Vytvára sa nežiaduca časová štruktúra dňa naplnená pasívnymi a neúčelnými

aktivitami smerujúca k deformácii vzťahu k užitočnej práci, zvlášť

u mladistvých.

Podstatná časť nežiaducich ekonomických dôsledkov sa dá zvrátiť. Väčšina

sociálnych dôsledkov je však nezvratná.

30

4.2 Finančno-ekonomická kríza

Dôsledky prebiehajúcej globálnej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá je podľa

mnohých ekonómov a odborníkov najťažšia od čias Veľkej hospodárskej krízy v 30-

tych rokoch 20. storočia, sa začali prejavovať vo svetovej ekonomike ku koncu roku

2008 a v prvých mesiacoch roku 2009. Kríza zasiahla najskôr finančné trhy a neskôr i

ekonomiku takmer vo všetkých krajinách sveta a postupne sa z hypotekárnej a finančnej

krízy vzniknutej v USA stala svetová hospodárska kríza. Existujú rôzne názory na

príčiny vzniku krízy.

4.2.1 Teoretické prístupy ku kríze

V teoretických kruhoch môžeme najčastejšie pozorovať dva proti sebe stojace

prístupy, uvádza PIOVARČIOVÁ, V.31 (2009).

Prvý prístup predstavujú tzv. trhoví fundamentalisti, ktorí tvrdia, že zlyhal štát.

Krízu vyvolala nesprávna regulácia, zásahy štátu do finančných trhov, ktoré spôsobili

ich deformáciu. Tento prístup vychádza z hypotézy efektívnych trhov, za ktoré sa

finančné trhy považujú. Predpoklady efektívneho trhu: existencia konkurencie,

nejestvovanie monopolného postavenia, lacné a dostupné informácie, nízke transakčné

náklady, vysoká likvidita, kvalitná legislatíva. Podľa tejto hypotézy sa ceny na trhu

s cennými papiermi vždy budú pohybovať okolo ich vnútornej hodnoty a tieto trhy vždy

budú smerovať k rovnováhe. K nerovnováham dochádza iba náhodne alebo v dôsledku

vonkajších zásahov a udalostí. Zástancovia tohto prístupu sú presvedčení, že nové

finančné vynálezy, ako napríklad deriváty, prinášajú taký úžitok, že sa oplatí nechať

voľnú ruku trhu, aj keď občas nastanú nejaké finančné otrasy.

Druhý prístup predstavujú ekonómovia tzv. hlavného prúdu. Je založený na

potrebe regulácie finančných trhov. Na rozdiel od hypotézy efektívnych trhov

spochybňuje schopnosť finančných trhov vždy smerovať k rovnováhe. Zdôrazňuje

skutočnosť, že finančné trhy majú tendenciu vytvárať špekulačné bubliny, ktoré

vznikajú v dôsledku procesov špekulácie a arbitráže, ktoré sú na týchto trhoch

prirodzeným javom – podliehajú kolektívnej psychóze, náladám a predsudkom. Tieto

procesy, pokiaľ nepresiahnu únosnú mieru, napomáhajú časovému a priestorovému

vyrovnávaniu cien akcií, ako aj zvyšovaniu likvidity finančných trhov. Je tu však

31 PIOVARČIOVÁ, V. 2009. Teoretické prístupy k finančnej kríze. In Makroekonomické súvislosti konvergencie ekonomiky Slovenskej republiky ku eurozóne. Bratislava : Katedra ekonomickej teórie NHF EU, 2009. ISBN 978-80-225-2822-1

31

nevyhnutná úloha finančných regulátorov, aby zabránili rastu špekulačných bublín do

neúnosných rozmerov.

4.2.2 Vznik globálnej finančnej krízy a jej dopady

Nízka základná úroková sadzba v USA v rokoch 2003 a 2004 vo výške 1 %

spôsobila rast cien nehnuteľností, hovorí JURENKOVÁ, D.32 (2009). Hypotekárne

úvery sa začali poskytovať aj rodinám s nízkymi príjmami a zlou úverovou históriou.

Rast úrokovej sadzby na 5,25 % v júni 2006 naštartoval nárast počtu neplatičov hypoték

a postupný krach niektorých amerických hypotekárnych spoločností. Týmto sa začala

tvoriť tzv. hypotekárna bublina.

Hypotekárna kríza prepukla naplno v polovici leta roku 2007 v USA, ako

dôsledok neschopnosti veľkého množstva ľudí splácať úvery. Išlo prevažne o menej

bonitných klientov, ktorí získali hypotéku pri benevolentnejších pravidlách. Problémy

sa postupne z trhu nebonitných hypoték rozšírili na celý úverový trh a spôsobili

nedostatok peňazí v bankovom sektore. Cenné papiere bánk, ktoré boli kryté

hypotekárnymi úvermi, stratili svoju hodnotu a kríza sa rozšírila na celý finančný sektor

nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európe.

Nedostatok peňazí v bankách sa snažila riešiť americké centrálna banka FED

sériou znižovania úrokových sadzieb a dodatočným prílevom likvidity do sektora.

Sprísnil sa tiež dohľad nad finančným trhom. Úrokové sadzby, za ktoré si banky

navzájom požičiavajú peniaze, rýchlo vzrástli. To viedlo k zdraženiu hypotekárnych

úverov a k sprísneniu podmienok na poskytovanie nových úverov v Spojených štátoch

aj v Európe. Veľké finančné inštitúcie sa postupne prepadli do strát, ktoré trvajú dodnes.

Problémy spôsobili postupné spomalenia najmä amerického, ale aj európskeho

hospodárstva.

Hypotekárna kríza sa prostredníctvom finančných derivátov a utlmením exportu

preniesla do celého sveta. Americká vláda a neskôr aj ostatné štáty, ktorých ekonomika

bola zasiahnutá krízou, sa snažili o stabilizáciu finančného sektora. Americký plán

ekonomickej stabilizácie mal za cieľ:

upokojiť turbulencie na finančných trhoch a ochrániť integritu medzinárodného

finančného systému;

odkúpiť nelikvidné aktíva;

32 JURENKOVÁ, D. 2009. Globálna finančná kríza- jej príčiny a dôsledky. In Ekonomika, financie a manažment podniku III. Bratislava : Fakulta podnikového manažmentu EU, 2009. ISBN 978-80-225-2851-1

32

oživiť dôveru investorov;

zrýchliť globálnu ekonomiku,

zachovať pracovné miesta a zabrániť bankrotu podnikov;

uvoľniť úverové linky a rozbehnúť tok peňazí.

Opatrenia Európskej únie mali okrem už uvedených opatrení nasledujúcu úlohu:

podporiť rozvíjajúce ekonomiky;

sprísniť dohľad nad finančným systémom;

zmeniť účtovné štandardy;

kontrolovať zárobky šéfov bánk;

regulovať ratingové agentúry.

Negatívom tohto plánu ako aj plánov, ktoré boli prijaté inými európskymi

krajinami, je nárast zadlženosti krajiny, zaťaženie daňových poplatníkov a veľká

angažovanosť štátu v bankách.

Dopady hospodárskej krízy

zníženie spotreby, pokles dopytu po výrobkoch a službách, pokles objednávok

nových tovarov a v dôsledku toho pokles výroby a s ním spojený pokles tempa

rastu HDP

prepad svetového exportu,

sťažený prístup k úverom, zníženie likvidity a platobnej schopnosti podnikov

v dôsledku zefektívňovania výroby rušenie stratových výrobných programov

podnikov a presúvanie výroby, neraz zánik dcérskych spoločností

nutná redukcia počtu zamestnancov, hromadné prepúšťanie a rušenie celých

podnikov, zánik neefektívnych podnikov, prežitie iba efektívnych

v dôsledku hromadného prepúšťania strata zamestnania pre milióny ľudí, rast

miery nezamestnanosti takmer vo všetkých krajinách sveta, pokles počtu

voľných pracovných miest

Svetová hospodárska kríza priniesla mnoho negatívnych dôsledkov pre

ekonomiky krajín sveta a predovšetkým ich obyvateľov. Odhady konca krízy a výšky

celkových nákladov sa odlišujú.

33

4.3 Nezamestnanosť a dôsledky hospodárskej krízy v Slovenskej

republike

4.3.1 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku pred vznikom hospodárskej krízy

Charakterizovať vývoj na trhu práce v Slovenskej republike nie je z hľadiska

číselných ukazovateľov jednoduché, z dôvodu používania rôznych metodík a

existujúcich rozdielov medzi odhadmi počtu nezamestnaných na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny a Štatistickom úrade Slovenskej republiky. Tieto štatistiky sa

líšia predovšetkým v absolútnych hodnotách, trendy vývoja sú spravidla rovnaké.

Prehľad a porovnanie vývoja nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2001-2009 z

hľadiska rôznych metodík poskytuje Tab. 1 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku v 

rokoch 2001-2009.

Tab. 1 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2001-2009

Ukazovateľ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009Počet nezamestnaných VZPS (v tis. Osôb) 508 486,9 459,2 480,7 427,

5 353,4 291,9 257,5 324,2

Index (rovnaké obdobie minulého roka = 100)

104,7 95,8 94,3 104,7 88,9 82,7 82,6 88,2 125,9

Miera nezamestnanosti VZPS (v % ) 18,6 19,2 18,5 17,4 18,1 16,2 11,0 9,6 12,1

Počet nezamestnaných ÚPSVR (v tis. Osôb) 492,6 491,2 483,2 403,2 373,

5 301,2 265,4 219,2 379,6

Miera nezamestnanosti USPVR (v % ) 18,3 18,2 17,9 15,2 14,3 11,6 10,4 8,4 12,7

Zdroj: ŠÚ SR, ÚPSVR

Do novembra 1989 bola povinnosť mať zamestnanie zakotvená v Ústave.

Nezamestnanosť sa na Slovensku objavila po prvýkrát vo februári 1990, kedy bolo na

Slovensku 1749 ľudí bez práce, ku koncu roku 1991 to už bolo 302 000

nezamestnaných, čo predstavuje zvýšenie nezamestnanosti z 1,54% v roku 1990 na

11,82% v roku 1991. V priebehu jedného roka teda na Slovensku pribudlo 300 000

nezamestnaných. Príčinou tohto prudkého nárastu bola najmä rušenie podnikov

zbrojárskeho priemyslu, zdraženie vstupov z dovozu v surovinovo a materiálovo

náročných výrobách a rozpad východných trhov.

34

V roku 1994 sa miera nezamestnanosti stabilizovala na úrovni 14 - 15%. Výrazným

obmedzením skrytej nezamestnanosti sa vykazovaná nezamestnanosť začala v roku

1995 znižovať a dosiahla úroveň 13,11 %.

Nárast nezamestnanosti na 16,4% zaznamenaný ku koncu roka 1998 bol

ovplyvnený predovšetkým znížením dynamiky ekonomického rastu, nedostatkom

finančných zdrojov v podnikoch a s tým súvisiacim hromadným prepúšťaním

zamestnancov.

Situáciu na trhu práce v roku 2000 ovplyvnila najmä novela zákona o

zamestnanosti č. 254/2000 Z. z., v ktorej sa sprísnili podmienky týkajúce sa vhodnosti

ponúkaného zamestnania, možnosti poberania podpory v nezamestnanosti, znížila sa

maximálna výška a doba poberania podpory v nezamestnanosti. Priemerná miera

nezamestnanosti dosiahla 18,2 %. V priebehu ďalších rokov dochádza k postupnému

znižovaniu nezamestnanosti, ktorá sa v roku 2003 stabilizovala na úrovni 15,2%.

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 200902468

101214161820 18.3 18.2 17.9

15.214.3

11.610.4

8.4

12.7

Miera nezamestnanosti USPVR (v % )

Obr. 1 Miera nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2001-2009 v %

Inštitút Zamestnanosti Slovenskej republiky hodnotí vývoj nezamestnanosti na

Slovensku od roku 2004 až do začiatku hospodárskej krízy v roku 2008 ako pozitívny.

V tomto období dochádza k rastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy a zvyšuje sa

miera zamestnanosti obyvateľov vo vekovej skupine 15-64 rokov. Postupne

zaznamenávame pokles priemernej miery nezamestnanosti, ktorá podľa výberového

zisťovania pracovných síl uskutočňovaného Štatistickým úradom SR predstavovala

v roku 2008 9,6% a podľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola miera

nezamestnanosti ku koncu obdobia 12,66%. Miera nezamestnanosti na Slovensku patrí

dlhodobo k najvyšším v rámci všetkých krajín Európskej Únie.

35

4.3.2 Vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike od začiatku hospodárskej

krízy

Od roku 2008 sa hlavným faktorom ovplyvňujúcim vývoj nezamestnanosti

v Slovenskej republike stala globálna finančná a hospodárska kríza, ktorá sa prejavila

poklesom ekonomického rastu a zvýšením nezamestnanosti. Hoci mnohí ekonómovia

tvrdili, že na Slovensku finančná kríza nebude, jej dôsledky sa prejavili nepriamo

v podobe nižšieho zahraničného dopytu po slovenských tovaroch a službách, keďže

Slovensko je malá otvorená ekonomika významne závislá na vývoze. Pokles dopytu zo

strany zahraničných subjektov spôsobil obmedzenie produkcie a tým aj pokles

ziskovosti v priemysle, čo malo za následok zhoršenie celkovej situácie podnikového

sektora a postupné obmedzenie schopnosti podnikov splácať úvery bankám.

Problémom trhu práce na Slovensku je vysoká miera nezamestnanosti mladých

ľudí a absolventov škôl a tiež ich nízka kvalifikácia. Alarmujúca je miera

nezamestnanosti UoZ, ktorí majú základné alebo učňovské vzdelanie, čím sa ich

uplatnenie sa na trhu práce stáva veľmi problematické. Aj napriek zvýšenej pozornosti

k riešeniu problematiky zamestnávania mladých ľudí zo strany štátu, nezamestnanosť

naďalej postihuje najviac práve túto skupinu mladých ľudí vo veku 15 - 29 rokov, ktorá

je často spôsobená handicapom mladých ľudí, nedostatkom praktických skúseností, pre

ktoré ich veľakrát zamestnávatelia odmietajú prijať, nesúladom ponuky s dopytom na

trhu práce, čo sa týka kvalifikácie a nemalej miere sociálnymi výhodami, ktoré im plynú

z ich evidovania na úradoch práce. Podiel evidovaných nezamestnaných mladých ľudí z

celkového počtu evidovaných nezamestnaných ku koncu decembra 2009 tvoril 27,3%.

stredné

odborné

školy32%

gymnáziá6%

SOU s maturitou28%

SŠ bez maturity22%

vysoké

školy13%

Obr. 2 Štruktúra UoZ absolventov škôl podľa druhu škôl k 31.12. 2009

Analýza vplyvu krízy na zamestnanosť podľa Eurostatu tiež ukázala, že viac

postihnutými sú zamestnanci s nižším vzdelaním. Na Slovensku poklesla zamestnanosť

36

ľudí s nízkym a stredným vzdelaním a vzrástla medzi vysokokvalifikovanými.

Alarmujúci je najmä pokles zamestnanosti nízko kvalifikovaných pracovných síl u nás,

ktoré sa tak stávajú neaktívnymi na trhu práce a strácajú pracovné návyky.

Závažným problémom zostáva vysoká dlhodobá nezamestnanosť. Túto tvorí

skupina nezamestnaných, ktorí sú bez práce viac ako rok. Podľa ÚPSVR dlhodobá

nezamestnanosť k 31. 12 2009 tvorila 36,9%. Ide predovšetkým o ľudí, ktorých príprava

pre opätovný vstup na trhu práce si vyžaduje osobitné, veľmi individuálne postupy. Títo

ľudia prichádzajú o kvalifikáciu, pracovné návyky a motiváciu pracovať. Podiel

dlhodobo nezamestnaných na celkovej nezamestnanosti ustavične rastie a v roku 2008

predstavoval 6,6% z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva čo je

najvyšší podiel spomedzi krajín EÚ.

Príznačným znakom trhu práce sú výrazné regionálne rozdiely, ktoré mali

v posledných rokoch klesajúcu tendenciu nielen z hľadiska okresov, ale i krajov.

K narušeniu tohto pozitívneho trendu však došlo v roku 2009, kedy sa vplyvom

hospodárskej krízy zvýšili i regionálne rozdiely. Ku koncu decembra roku 2009 rozdiel

miery evidovanej nezamestnanosti medzi najvyššou (Rimavská Sobota 33,29%)

a najnižšou (Bratislava I 2,71%) mierou evidovanej nezamestnanosti predstavoval

30,58%, pričom v decembri 2007 to bolo iba 25,49%.

Obr. 3 Miera evidovanej nezamestnanosti v krajoch SR k 31.12. 2009 v %

Bratisl

avský

Trnavský

Trenčia

nsky

Nitrian

sky

Žilinský

Bansko

bystric

ký

Prešov

ský

Košický

0.00

5.00

10.00

15.00

20.00

25.00

4.36 8.37

10.13

11.72 10.89

19.19 18.29 17.30

miera EN

Slovensko 12,66%

Z hľadiska krajov sa miera nezamestnanosti v decembri 2009 pohybovala od

4,36% v Bratislavskom kraji, cez 11,72% v Nitrianskom kraji až po 19,19% v

37

Banskobystrickom kraji. Rozdiel medzi mierou nezamestnanosti v kraji s najnižšou

a najvyššou mierou nezamestnanosti teda predstavoval 14,83%, zatiaľ čo v roku 2007 to

bolo iba 12,12%.

Koncom decembra 2009 najnižšia miera evidovanej nezamestnanosti do 4% bola

v piatich okresoch: Bratislava I (2,71%), Bratislava III (3,39%), Bratislava IV (3,39%),

Bratislava V (3,84%) a Bratislava II (4%) a najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti

nad 25 % bola až v šiestich okresoch: Rimavská Sobota (23,29%), Revúca (30,05%),

Rožňava (27,75%), Kežmarok (25,68%), Sabinov (25,40%) a Trebišov (25,24%).

V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2008 miera evidovanej nezamestnanosti do 4%

bola v štrnástich okresoch a najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti nad 25 % bola

iba v dvoch okresoch.

Priemerná mesačná mzda na Slovensku dosiahla za rok 2009 744,50 eur a v

porovnaní s rokom 2008 bola vyššia o 3 %, Reálna mzda vzrástla o 1,4 %. Väčšina

zamestnancov však pracuje za nižšiu ako minimálnu mzdu. Dochádza taktiež k výraznej

teritoriálnej a odvetvovej diferenciácii.

Obr. 4 Priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach v roku 2009

Ťažba

Priemyselná výroba

Dodávka elektriny a plynu

Dodávka vody

Stavebníctvo

Predaj motor. vozidiel

Veľkoobchod

Maloobchod

Ubytovanie

Reštaurácie a pohostinstvá

Doprava a skladovanie

Informácie a komunikácia

Trhové služby

0 200 400 600 800 1000 1200 1400 1600 1800

860.91

731.83

1186.98

764.270000000001

558.76

704.01

707.790000000001

527.37

526.859999999998

341.16

700.41

1541.91

736.849999999998

priemerná mesačná mzdaSR 744.5 Eur

Najvyššie príjmy sú dosahované v oblasti informácií a komunikácie, kde

v priemere predstavovali v roku 2009 až 1 541,91 Eur. Vyššia mzda ako v priemere za

celé hospodárstvo bola tiež v ťažbe a dobývaní (860,91 Eur), v dodávke elektriny

38

a plynu (1186,98 Eur) a v dodávke vody (764,27 Eur). Naopak najnižšia mzda

pretrvávala v činnosti reštaurácií a pohostinstiev, kde priemerná mesačná mzda v roku

2009 dosiahla hodnotu iba 341,16 Eur. Z hľadiska teritoriálneho, v roku 2008 najviac

zarábali ľudia v Bratislavskom kraji (943,5 Eur), najmenej v Prešovskom (545,71 Eur).

Ďalším typickým znakom trhu práce je počet voľných pracovných miest. V 4.

štvrťroku 2009 bolo podľa ŠÚ SR v hospodárstve SR k dispozícii v priemere 14 100

voľných pracovných miest. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2008 sa znížil ich

počet o 34,5 %. Najvýraznejší bol pokles voľných pracovných miest v oblasti

nehnuteľností (o 86,7 %), v stavebníctve (o 61,2 %) a v poľnohospodárstve (o 60,2 %).

Zvýšil sa vo vzdelávaní (o 33,1 %), dodávke vody (o 32,5 %), v informáciách a

komunikácii (o 26,1 %) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 4,1 %).

Najviac voľných pracovných miest bolo vo verejnej správe a sociálnom

zabezpečení (6278), v priemyselnej výrobe (1271) a v zdravotníctve (1162). Naopak

najmenej ich bolo v činnosti v oblasti nehnuteľností (51), v ťažbe a dobývaní (77)

a v poľnohospodárstve (78). Podľa územného členenia bolo v 4. štvrťroku najviac

voľných pracovných miest v Bratislavskom kraji (7 418). Ich počet bol vo všetkých

krajoch nižší ako pred rokom, pri najvyššom poklese v Žilinskom kraji (o 49,7 %) a

najnižšom v Banskobystrickom kraji (o 22 %).

Vývoj zamestnanosti na Slovensku pozitívne ovplyvnilo niekoľko faktorov:

- vysoký hospodársky rast

- lepšie podnikateľské prostredie

- vyššia úroveň priamych zahraničných investícií

- aktívne opatrenia trhu práce

Medzi faktory, ktoré negatívne ovplyvnili vývoj zamestnanosti na Slovenku patria:

- nesúlad medzi štruktúrou uchádzačov o zamestnanie a dopytom po práci z

hľadiska charakteru a odbornej orientácie, nedostatočná previazanosť školstva

s požiadavkami na trhu práce

- nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v určitých oblastiach

- vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou

- nízka ochota k mobilite pracovnej sily

39

4.4 Vývoj nezamestnanosti v okrese Nitra, dopad hospodárskej krízy

a nástroje na jej zmiernenie

4.4.1 Charakteristika okresu Nitra

Okres Nitra patrí medzi najvýznamnejšie

územia Slovenska a to nielen z hľadiska

prírodno-historického, ale aj z hľadiska

demografického a sídelného potenciálu. S

rozlohou 870,7 km² a počtom obyvateľov 164

597 (k 31.12 2009) patrí k najväčším okresom

v SR.

V súčasnosti okres reprezentuje 62 obcí.

Z hľadiska mestského osídlenia sa v okrese Nitra

nachádzajú iba 2 mestá (Nitra, Vráble), v ktorých

sa koncentruje väčšina obyvateľov okresu, nakoľko sa tu nachádza i najviac pracovných

príležitostí. Mesto Nitra je zároveň krajským mestom a nachádzajú sa tu tri vysoké

školy: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Univerzita Konštantína Filozofa

a Kňazský seminár sv. Gorazda. V okrese sú priaznivé pôdno-klimatické podmienky,

občania majú záujem o vzdelávanie, žije tu ľudský kapitál s vysokým podielom

vysokoškolského a stredoškolského vzdelania.

Tab. 2 Údaje o okrese Nitra k 31.12.2009

Výmera územia [km2] 870,7    Hustota [počet obyvateľov

na km2]

189  

Počet obyvateľov 164 597    Počet obcí 62  

z toho žien [%] 85 042    z toho so štatútom mesta 2  

Ekonomika

40

Obr. 5 Okres Nitra

Rozhodujúce odvetvia v okrese Nitra sú predovšetkým priemysel (chemický,

elektrotechnický, strojársky, automobilový) a poľnohospodárstvo. V okrese je rozvinuté

taktiež bankovníctvo a ďalšie nevýrobné činnosti hospodárstva.

A 8%

D 42%

E 2%

F 5%

G 6%

I 9%

K 9%

L 6%

M 4%N 5% O 4%

A

D

E

F

G

I

K

L

M

N

O

Obr. 6 Štruktúra významných zamestnávateľov okresu Nitra podľa

OKEČ s počtom zamestnancov nad 100

Legenda OKEČ (odvetvová klasifikácia ekonomických činností)A. Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a

lesné hospodárstvoI. Doprava, skladovanie, pošta a

telekomunikácie

C. Ťažba nerastných surovín J. Finančné sprostredkovanie

D. Priemyselná výroba K. Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti

E. Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

L. Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie

F. Stavebníctvo M. ŠkolstvoG. Veľkoobchod a maloobchod,

oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru

N. Zdravotníctvo

H. Hotely a reštaurácie O. Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby

Z hľadiska štruktúry významných zamestnávateľov v okrese s počtom

zamestnancov viac ako 100 najväčší podiel predstavujú zamestnávatelia v odvetví

41

priemyselná výroba, ktorých podiel tvorí až 42%. Sú to predovšetkým firmy

zaoberajúce sa automobilovým, elektrotechnickým a chemickým priemyslom. Podiel

odvetvia Doprava, skladovanie, pošta a telekomunikácie predstavuje 9% a rovnaký

podiel má odvetvie Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti.

Nasledujúce tabuľky poskytujú prehľad významných zamestnávateľov okresu

Nitra v členení podľa OKEČ, stručný popis ich činnosti, zaradenie do kategórie podľa

počtu zamestnancov a tiež prevažujúce profesie.

Tab. 3 Významní zamestnávatelia v odvetví: Poľnohospodárstvo

Zamestnávateľ Popis činnostiPočet

zamestnancovPrevažujúce profesie

Liaharenský podnik

Nitra, a.s.

liahnutie a expedovanie

kurčiat

200 - 250 ošetrovateľ hydiny,

elektrikár, údržbár, vodič

Hybrav, a.s. Výroba vajec,

bravčového mäsa

150 - 200 ošetrovateľ hydiny a

ošípaných, údržbár

TEKRO Nitra výroba kŕmnych zmesí,

živočíšna výroba

150 - 200 ošetrovateľ hydiny,

ošetrovateľ ošípaných

Víno Nitra, spol. s r.o. výroba hroznového

muštu, prírodných vín

100 - 150 robotník vo fľaškovni

V dôsledku hospodárskej krízy ukončilo výrobu v regióne niekoľko významných

zamestnávateľov odvetvia priemyselnej výroby. Medzi týmito bola napríklad islandská

spoločnosť Promens Group, ktorej závod sa nachádzal v nitrianskom priemyselnom

parku a firma Connect Systems, ktorej výrobná činnosť vo Vrábľoch bola po štrnástich

rokoch ukončená ku koncu februára 2009. Región opúšťali najmä firmy, ktoré podnikali

v prenajatých priestoroch a na Slovensku neinvestovali do nehnuteľného majetku.

Technológie presúvajú do svojich prevádzok v iných mestách na Slovensku či v Európe

a pracovníkov prepustia.

Racionalizácia výrobných prevádzok sa týka aj ďalších firiem v okrese, ktoré

v súvislosti s hospodárskou krízou ohlásili hromadné prepúšťanie, v dôsledku ktorého

prišli o prácu stovky pracujúcich. Hromadné prepúšťanie ohlásili podniky SE

Bordnetze, Kongsberg Driveline systems i PPC Čab.

Tab. 4 Významní zamestnávatelia v odvetví: Priemyselná výroba

Zamestnávateľ Popis činnosti Počet

zamestnancov

Prevažujúce profesie

42

MATADOR Automotive,

Vráble a.s.

výroba lisovaných

kovových dielcov

1100 - 1200 výrobný robotník,

skladník

Kongsberg Driveline

systems, spol. s r.o.

automobilový

priemysel

1000 - 1100 montážny pracovník

Hefra Vráble, spol. s r.o. automobilový

priemysel

850 - 900 montážny robotník

GIESECKE&DEVRIENT

SLOVAKIA, spol. s r.o.

polygrafia 400 - 500 operátor, tlačiar, skladník

Plastika, a.s. chemická výroba

výrobkov z plastov

450 - 500 plastikár, skladník,

elektrikár, zámočníkSEMECS, spol. s r.o. elektrotechnika 400 - 450 operátor, skladník

VISTEON Slovakia, spol.

s.r.o.

automobilový

priemysel

400 - 450 výrobný operátor,

operátor logistikyPPC Čab, a.s. keramické výrobky pre

technické účely

300 - 350 kontrolór, zámočník,

elektromechanikNipek, a.s. Výroba pekárskych a

cukrárskych výrobkov

250 – 300 pekár, pomocný pekár,

expedient, vodič

Postupne sa však situácia v niektorých firmách zlepšuje a tieto prijímajú späť

zamestnancov, ktorých v čase krízy prepustili. Firma Matador Automotive, ktorá

zamestnáva približne 500 zamestnancov vo Vrábľoch a 150 v Nitre, po prepuknutí

hospodárskej krízy prepustila asi 70 pracovníkov. V dôsledku oživenia výroby však už

prijala späť niekoľkých prepustených zamestnancov.

Tab. 5 Významní zamestnávatelia v odvetví: Veľkoobchod a maloobchod

Zamestnávateľ Popis činnostiPočet

zamestnancov Prevažujúce profesie

MED - ART, spol. s r.o. veľkodistribúcia liekov a zdravotníckeho materiálu

350 - 400 skladový pracovník, vodič

METRO Cash & Cary Slovakia, s r.o.

maloobchodná a veľkoobchodná činnosť

250 - 300 asistent predaja, pokladník

COOP Jednota, SD maloobchodný predaj 900 - 950 predavač, pokladníkTesco Stores SR, a.s., HM NItra

obchod 250- 300 predavač s inkasom, vedúci úseku

Nitrazdroj, a.s. nákup a predaj potravinárskeho tovaru

450 - 500 predavač

4.4.2 Vývoj nezamestnanosti a dopad hospodárskej krízy

Tab. 6 Údaje o okrese Nitra za rok 2009

Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2009 6,68 %

Priemerný počet ekonomicky aktívnych obyvateľov v roku 2009 81 644

43

z toho ženy 35 909

Priemerná nominálna mzda v roku 2009 761,44 Eur

Index (rovnaké obdobie minulého roka = 100) 104,7

Priemerný evidenčný počet zamestnancov v roku 2009 42 405

Index (rovnaké obdobie minulého roka = 100) 90,2

Počet UoZ k 31.12. 2009 7182

z toho ženy 3294

Ako vidieť v Tab. 7 Priemerná miera EN a priemerný počet UoZ, v rokoch 2001-

2008 mala priemerná miera nezamestnanosti v okrese Nitra každoročne klesajúci

charakter. V priebehu tohto obdobia klesla nezamestnanosť z pôvodných 17,35% v roku

2001 na 3,8% v roku 2008, čo predstavuje pokles až o 13,55%. Príčinou tohto poklesu

evidovanej nezamestnanosti bol záujem investorov, a to ako domácich, tak aj

zahraničných o investovanie v Nitrianskom okrese. Vďaka rozmachu ekonomiky v

tomto regióne sa zvyšoval počet pracovných miest a tým sa nezamestnanosť znižovala.

Avšak zvrat nastal ku koncu roku 2008, kedy sa vplyvom hospodárskej krízy

začala nezamestnanosť výrazne zvyšovať, pričom tento nárast pokračoval naďalej

v roku 2009, kedy bol po prvý krát od roku 2000 zaznamenaný nárast nezamestnanosti.

Priemerná miera nezamestnanosti v tomto roku sa vyšplhala na 6,68%, čo predstavuje

nárast o 2,88 percentuálneho bodu. Nárast miery nezamestnanosti sa prejavil vo

zvýšenom  priemernom počte UoZ, ktorý v roku 2009 vzrástol na 6 305. V porovnaní

s predchádzajúcim rokom sa teda počet UoZ zvýšil o 2 593 UoZ.

Tab. 7 Priemerná miera EN a priemerný počet UoZ

Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009Priemerná miera EN (v %) 17,35 15,79 14,78 13,21 9,56 7,22 4,73 3,8 6,68

priemerný počet UoZ 13917 13809 11857 10945 8703 6486 4516 3712 6305

Zdroj: ÚPSVR v Nitre

44

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

17.3515.79

14.7813.21

9.567.22

4.733.80

6.68mie

ra E

N

Obr. 7 Priemerná miera EN v okrese Nitra v %

V evidencii nezamestnaných ostávajú znevýhodnení UoZ, UoZ s nízkou alebo

žiadnou kvalifikáciou, dlhodobo evidovaní UoZ a UoZ, ktorí nemajú záujem pracovať.

Pomerne veľké množstvo UoZ, hlavne mladých ľudí a absolventov škôl, je ochotných

zamestnávať sa aj v iných mestách Slovenska alebo v zahraničí.

Tab. 8 Miera evidovanej nezamestnanosti v rokoch 2007 – 2009 (v%)

Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XIIRok

2007 5,72 5,53 5,58 4,87 4,71 4,7 4,63 4,48 4,55 4,12 3,95 3,94

2008 4,16 4,00 3,82 3,55 3,65 3,70 3,62 3,58 3,68 3,62 3,87 4,32

2009 4,71 5,20 5,74 6,16 6,61 7,13 7,49 7,33 7,46 7,33 7,24 7,71Zdroj: ÚPSVR v Nitre

január

február

marec

apríl máj jún júl

august

septem

ber

október

november

decem

ber01234567

miera EN

Obr. 8 Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Nitra v roku 2007 v %

Pri podrobnejšej analýze nezamestnanosti v okrese Nitra podľa jednotlivých

mesiacov zistíme, že miera nezamestnanosti sa v rokoch 2007 – 2008 znižovala takmer

v každom mesiaci, čo bolo prejavom pozitívneho vývoja nezamestnanosti v okrese

vďaka prílevu zahraničných investícii a aktívnej politike trhu práce.

45

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

17.3515.79

14.7813.21

9.567.22

4.733.80

6.68mie

ra E

N

január

február

marec

apríl máj jún júl

august

septem

ber

október

november

decem

ber0

1

2

3

4

5

miera EN

Obr. 9 Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Nitra v roku 2008 v %

Výrazná zmena nastala až ku koncu roku 2008 kedy miera nezamestnanosti

vplyvom hromadného prepúšťania v dôsledku hospodárskej krízy začala rásť a tento

trend pokračoval podobne aj v roku 2009, pričom takmer každý mesiac sme

zaznamenali nárast nezamestnanosti, k čomu prispel prítok uchádzačov o zamestnanie z hromadných prepúšťaní ako aj návrat obyvateľov pracujúcich v zahraničí.

január

február

marec

apríl máj jún júl

august

septem

ber

október

november

decem

ber0123456789

miera EN

Obr. 10 Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Nitra v roku 2009 v %

Miera nezamestnanosti k 31.12. 2009 dosiahla úroveň 7,71%, čo znamená že

medzimesačne vzrástla o 0,47 % a medziročne vzrástla o 3,39 percentuálneho bodu.

Tab. 9 Počet uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2007 – 2009

46

MesiacI II III IV V VI VII VII

I IX X XI XIIRok

2007 5360 5229 5344 465

6 4497 4467 4398 4246 4285 398

8 3837 3880

2008 4071 3907 3731 353

2 3564 3597 3532 3506 3666 362

6 3734 4075

2009 4535 5013 5578 586

1 6242 6688 6933 6826 6961 692

2 6911 7182

Zdroj: ÚPSVR v Nitre

V okrese Nitra bol v roku 2008 zaznamenaný pokles počtu evidovaných UoZ. V

priemere za jeden mesiac v roku 2008 bolo vedených v evidencií 3712 UoZ, čo je

výrazne menší počet ako v predchádzajúcich rokoch, aj napriek tomu že sa počet

uchádzačov o zamestnanie začal koncom roku 2008 zvyšovať vplyvom hospodárskej

krízy. Pre okres Nitra sa najpozitívnejšie prezentovali aprílové stavy (celkový počet

UoZ 3532, miera EN 3,55 %) a najnegatívnejšie decembrové stavy (celkový počet UoZ

4075, miera EN 4,32 %).

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

200720082009

Obr. 11 Vývoj počtu UoZ v rokoch 2007- 2009 v okrese Nitra

Dôsledky hospodárskej krízy je možné vidieť v roku 2009 zvyšovaním počtu UoZ

takmer v každom mesiaci. Priemerný počet UoZ sa zvýšil na 6305 a priemerná miera

evidovanej nezamestnanosti vzrástla na 6,68%. Stav UoZ k 31.12. 2009 dosiahol

7182  osôb, čo znamená, že medzimesačne vzrástol o 271 osôb a medziročne vzrástol

o 3107 osôb , čo predstavuje nárast až o 76,25%. V tomto roku bol najpozitívnejší

mesiac január (celkový počet UoZ 4535, miera EN 4,71%) a najnegatívnejší mesiac

december (celkový počet UoZ 7182, miera EN 7,71%).

47

Tab. 10 Počet zamestnancov prepustených od začiatku hospodárskej krízy

/2008 - 2009/ v jednotlivých mesiacoch v okrese Nitra

Počet prepustených zamestnancov

spolu výrobný administratívny vedúci

Október 08 0November 08 102 97 5 0December 08 67 66 1 0Január 09 231 211 16 4Február 09 490 462 13 15Marec 09 290 280 4 6Apríl 09 231 228 1 2Máj 09 54 42 8 4Jún 09 436 401 28 7Júl 09 55 49 4 2August 09 104 91 12 1September 09 42 30 12 0Október 09 40 38 2 0November 09 16 14 1 1December 09 29 24 4 1

Zdroj: ÚPSVR v Nitre

Podľa informácií z ÚPSVR v Nitre sa situácia na trhu práce v okrese začala meniť

v októbri 2008. Najväčšie počty ohrozených pracovných miest k 31.12 2009 nahlásili

SE Bordnetze Slovakia s.r.o. Nitra (808), Danfoss Compressors spol. s.r.o., HEFRA

Vráble s.r.o. (518), Matador Automotive a.s. Vráble (256). Všetky firmy, ktoré nahlásili

hromadné prepúšťania celkovo zamestnávajú takmer 15000 zamestnancov a z toho viac

ako 3000 je ohrozených pracovných miest. Najviac sa ekonomická kríza dotkla

Vrábľov, kde firmy nahlásili hromadné prepúšťania v počte viac ako 1300

zamestnancov, v Nitre to bolo takmer 1500. K 31.12. 2009 zrušili firmy z nahlásených

počtov hromadného prepúšťania vyše 2000 pracovných miest. Rady nezamestnaných

rozšírilo 1303 hromadne prepustených zamestnancov. Predpokladá sa, že hromadné

prepúšťania budú pokračovať aj v roku 2010.

V Tab. 10 Počet zamestnancov prepustených od začiatku hospodárskej krízy je

jednoznačne vidieť, že hromadné prepúšťanie vyvrcholilo na začiatku roku 2009,

pričom najvyšší počet prepustených zamestnancov sa dosiahol vo februári 2009, kedy

bolo prepustených 462 výrobných, 13 administratívnych a 15 vedúcich pracovníkov,

spolu 490 zamestnancov.

48

Tab. 11 Porovnanie v celoslovenskom meradle

Územie Okresy Počet UoZ Miera ENSlovensko 379 553 12,66%Bratislavský kraj 15 853 4,36 %Trnavský kraj 28 128 8,37 %Trenčiansky kraj 33 627 10,13 %Nitriansky kraj 46 102 11,72 %

Komárno 8 351 15,05 %Levice 9 936 14,62 %Nitra 7 182 7,71 %Nové Zámky 10 145 12,71 %Šaľa 2 970 9,79 %Topoľčany 4 896 11,32 %Zlaté Moravce 2 622 11,52 %

Žilinský kraj 40 351 10,89 %Banskobystrický kraj 67 218 19,19 %Prešovský kraj 78 081 18,29 %Košický kraj 70 193 17,30 %

Zdroj: ÚPSVR v Nitre. Poznámka: Stav k 31.12. 2009

Ako vidieť na Obr. 12 Miera nezamestnanosti v okresoch Nitrianskeho kraja k

31.12.2009 (v %), okres Nitra sa z hľadiska miery nezamestnanosti nachádza hlboko

pod úrovňou celoslovenského priemeru, pričom rozdiel predstavuje až 4,95

percentuálneho bodu. Aj situácia v porovnaní s ostatnými okresmi Nitrianskeho kraja je

podobná. Miera nezamestnanosti v okrese Nitra je o 4,01 % nižšia ako priemerná miera

nezamestnanosti v Nitrianskom kraji a s mierou nezamestnanosti 7,71% je zároveň

okresom s najnižšou mierou nezamestnanosti v kraji.

Komárno Levice Nitra Nové Zámky

Šaľa Topoľčany Zlaté Moravce

02468

10121416 15.05 14.62

7.71

12.71

9.79

11.32 11.52

Slovensko 12,66% Nitriansky kraj 11,72%

Obr. 12 Miera nezamestnanosti v okresoch Nitrianskeho kraja k 31.12.2009 (v %)

49

Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie

Znevýhodnení UoZ predstavujú skupiny ľudí s väčším rizikom straty zamestnania

a nižšou šancou uplatniť sa na trhu práce. V okrese Nitra významný podiel v rámci

znevýhodnených UoZ má najmä skupina občanov so zdravotným postihnutím,

absolventi, občania nad 50 rokov a dlhodobo evidovaní.

Tab. 12 Znevýhodnení UoZ v okrese Nitra ku koncu sledovaného obdobia

Rok UoZZ toho

ZP AbsolventiObčania nad

50 rokov

Dlhodobo

evidovaní

2007 3880 87 167 923 1357

podiel v % 2,24% 4,3% 23,79% 34,97%

2008 4075 162 359 1009 1294

podiel v % 3,98% 8,81% 24,76% 31,75%

2009 7182 257 681 1705 1662

podiel v % 3,58% 9,48% 23,74% 23,14%

Zdroj: ÚPSVR v Nitre

Skupina občanov so zdravotným postihnutím sa na celkovom počte UoZ

v okrese Nitra k 31.12. 2009 podieľala 3,6- percentným podielom. V súčasnosti majú

stále menšiu šancu uplatniť sa na trhu práce, keďže iba malá časť zamestnávateľov

zamestnáva povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím a väčšina radšej volí

zaplatenie odvodov za nezamestnanie povinného podielu do štátneho rozpočtu.

Na pracovný trh každoročne vstupujú absolventi škôl, ktorí sú v porovnaní

s ostatnými uchádzačmi vysoko znevýhodnení, keďže im chýbajú skúsenosti a pracovné

návyky. Ich podiel z celkového počtu UoZ k 31.12. 2009 v okrese Nitra predstavoval

takmer 10%. Absolventi sú mladí ľudia, ktorí skončili rôzne druhy škôl a je potrebné,

aby využili vedomosti získané vzdelávaním a tiež aby si vytvárali pracovné návyky. Na

druhej strane, záujem zamestnať absolventov zo strany zamestnávateľov je veľmi nízky.

Podiel občanov nad 50 rokov z celkového počtu UoZ k 31.12. 2009 tvoril

v okrese Nitra až 23,7%. Starší ľudia znášajú nezamestnanosť obzvlášť ťažko, keďže

v prípade straty zamestnania, majú veľké ťažkosti pri hľadaní ďalšieho pracovného

uplatnenia, získavajú pocit bezradnosti, neistoty, straty sebadôvery až nepotrebnosti.

Zároveň majú vytvorené a zaužívané pracovné návyky, a len veľmi ťažko sa

prispôsobujú zmene.

50

Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa doby evidencie uchádzačov

Dĺžka nezamestnanosti je rozhodujúcim faktorom ktorí podmieňuje schopnosť

uchádzača uplatniť sa na trhu práce. Krátkodobá nezamestnanosť je

prejavom normálneho fungovania trhu práce a nie je závažným problémom pre

ekonomiku ani samotného nezamestnaného. Pokiaľ je však človek nezamestnaný dlhšiu

dobu, dostáva sa do finančných problémov, trpí psychickými ťažkosťami a postupne

stráca pracovné návyky a zručnosti, čím sa znižuje jeho šanca uplatniť sa na trhu práce.

Tab. 13 Štruktúra UoZ podľa doby evidencie uchádzačov v okrese Nitra k 31.12.

Uchádzači o zamestnanie 2007 2008 2009doba evidencie uchádzačov      do 3 mesiacov 1155 1608 20584 - 6 mesiacov 681 832 16467 - 9 mesiacov 276 354 115310 - 12 mesiacov 197 173 816nad 12 mesiacov 1571 1108 1509

Rastúci podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu UoZ je v súčasnosti

v okrese Nitra veľkým problémom. Hoci v rokoch 2006-2008 počet nezamestnaných

klesal, podiel dlhodobo nezamestnaných bol stále veľmi významný.

do 3 mesiacov

4 - 6 mesiacov

7 - 9 mesiacov

10 - 12 mesiacov

nad 12 mesiacov

0

500

1000

1500

2000

2500

stav UoZ 2007stav UoZ 2008stav UoZ 2009

Obr. 13 Štruktúra UoZ podľa doby evidencie uchádzačov k 31.12.

V priebehu sledovaného obdobia môžeme pozorovať postupné znižovanie podielu

dlhodobo nezamestnaných a zvyšovanie podielu krátkodobo nezamestnaných na

celkovom počte UoZ (Obr. 13 Štruktúra UoZ podľa doby evidencie uchádzačov k 

31.12.). V roku 2009 počet UoZ evidovaných do 3 mesiacov vysoko prevýšil rovnaký

ukazovateľ za rok 2007. Tento jav je prejavom krízy, keďže v dôsledku prepúšťania sa

zvyšuje predovšetkým krátkodobá nezamestnanosť, vrátane nezamestnanosti

absolventov prichádzajúcich na trh práce a tým sa znižuje podiel dlhodobo

51

nezamestnaných. To neznamená, že ich počet klesá. Naopak ich počet stále rastie, iba

v období krízy rastie pomalším tempom ako krátkodobá nezamestnanosť.

Veková štruktúra uchádzačov o zamestnanie

Vek je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim možnosť nezamestnaných nájsť si

prácu. Medzi najrizikovejšie skupiny nezamestnaných patria mladí ľudia a ľudia

v preddôchodkovom veku. Nevýhodou mladých ľudí je nedostatočná prax. Mladí ľudia

nemajú skúsenosti s hľadaním si práce, nepoznajú požiadavky trhu práce a chýbajú im

pracovné návyky. Na druhej strane ľudia v preddôchodkovom veku sa vyznačujú nižšou

flexibilitou a neznalosťou v súvislosti s modernizáciou, novou legislatívou a pod.

Tab. 14 Veková štruktúra UoZ v okrese Nitra

UoZ k 31.12. 2007 k 31.12. 2008 k 31.12. 2009vek  spolu ženy  spolu ženy  spolu ženy50 r. a viac 1105 498 1106 511 1862 78035 až 49 r. 1311 754 1264 733 2287 118225 až 34 r. 892 499 1041 529 1867 87315 až 24 r. 572 282 664 301 1166 459Spolu 3880 2033 4075 2074 7182 3294

nad 50 35-49 25-34 15-240

200400600800

100012001400

10821105

994

707780

1182

873

459 mužiženy

Vek v rokoch

Poče

t UoZ

Obr. 14 Veková štruktúra UoZ v okrese Nitra k 31.12 2009

V okrese Nitra najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných z hľadiska veku

každoročne tvorili UoZ vo veku 35-49 rokov, ktorých podiel na celkovom počte

nezamestnaných predstavoval k 31.12.2009 31,84%. Druhou najpočetnejšou skupinou

v roku 2007 a 2008 boli ľudia v preddôchodkovom veku nad 50 rokov, ktorí

k 31.12.2008 tvorili 27,14% z celkového počtu UoZ. Situácia sa zmenila v roku 2009

kedy sa druhou najpočetnejšou skupinou stali uchádzači vo vekovej kategórii 25-34

rokov a k 31.12. 2009 ich podiel z celkového počtu nezamestnaných tvoril 26%.

52

Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa dosiahnutého vzdelania

Miera nezamestnanosti je výrazne diferencovaná v závislosti od vzdelania, ktoré

zvyšuje flexibilitu pracovných síl a ich úspešnosť na pracovnom trhu. Nízka úroveň

vzdelania patrí medzi hlavné faktory, ktoré znižujú pravdepodobnosť nezamestnaných

uplatniť sa na trhu práce. Nízko kvalifikovaní ľudia ľahšie prídu o zamestnanie a ťažšie

hľadajú nové uplatnenie a preto patria k skupinám s vyšším rizikom dlhodobej

nezamestnanosti. Naopak vysoko kvalifikovaní ľudia vedia pružnejšie reagovať na

meniace sa podmienky na trhu práce a tým je ich šanca uplatniť sa vyššia.

Tab. 15 Štruktúra UoZ podľa dosiahnutého vzdelania k 31.12.

dosiahnutý stupeň vzdelania 2007 2008 2009vedecká výchova 7 9 15vysokoškolské 307 419 731vyššie 40 52 117úplné stredné odborné s maturitou 655 708 1168úplné stredné všeobecné s maturitou 125 137 209úplné stredné s maturitou 301 402 814stredné odborné bez maturity 3 2 6vyučenie 1359 1391 2751úplne základné 1043 913 1323Nedokončené základné a bez vzdelania 40 42 48

vysokoškolské10% vyššie

2%úplné stredné

odborné s maturitou

16%

úplné stredné s maturitou

11%

vyučenie38%

úplné stredné všeobecné s maturitou

3%

úplne základné18%

Nedokončené základné a bez vzdelania

1%

Obr. 15 Štruktúra UoZ podľa vzdelania k 31.12 2008

53

V okrese Nitra pretrváva vysoký podiel evidovaných nezamestnaných so

základným vzdelaním, ktorý ku koncu roku 2008 tvoril 23% z celkového počtu

uchádzačov o zamestnanie. Alarmujúca je miera nezamestnanosti vyučených UoZ, ktorí

tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných z hľadiska vzdelania a ktorých podiel

z celkového počtu uchádzačov predstavoval 34%. Podiel evidovaných nezamestnaných

s vysokoškolským vzdelaním predstavoval v danom období iba 10%.

Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa predchádzajúceho zamestnania

KZAM - Klasifikácia zamestnaní  je vytvorená Medzinárodnou organizáciou

práce ILO a rozdeľuje zamestnania do tried podľa charakteru práce, zložitosti,

zodpovednosti a kvalifikačnej náročnosti práce. Umožňuje porovnávanie práce na

európskej úrovni.

Tab. 16 Štruktúra UoZ podľa predchádzajúceho zamestnania k 31.12.

Uchádzači o zamestnanie: 2007 2008 20091. riadiaci pracovníci 45 46 852. vedeckí, odborní pracovníci 75 75 1123. technickí pracovníci 206 256 3704. úradníci 226 219 4075. zamestnanci v službách a obchode 336 334 5576. robotníci v poľnohospodárstve 35 29 437. remeselníci 253 257 6028. obsluha strojov 168 205 3059. pomocní a nekvalifikovaní pracovníci 834 785 1262A. osoby bez pracovného zaradenia 1698 1867 34380. príslušníci armády 4 2 1

Ako možno vidieť v Tab. 16 Štruktúra UoZ podľa predchádzajúceho zamestnania

z hľadiska predchádzajúceho zamestnania najväčší podiel na nezamestnanosti mali

každoročne uchádzači o zamestnanie bez pracovného zaradenia, t.j. uchádzači, ktorí ešte

neboli zamestnaní (ženy po materskej dovolenke, absolventi škôl). Veľmi početnú

skupinu nezamestnaných tvorili takisto pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, u ktorých

sa spravidla vyžadujú schopnosti na úrovni základného vzdelania a bývalí zamestnanci

v službách a obchode a remeselníci. Naopak najmenším podielom sa na

nezamestnanosti podieľali bývalí príslušníci armády, robotníci v poľnohospodárstve

a riadiaci pracovníci. Tu sa prejavujú problémy s uplatnením sa na trhu práce

54

nekvalifikovaných a nízko kvalifikovaných pracovníkov a naopak vyššia šanca presadiť

sa v prípade kvalifikovanej pracovnej sily.

Za povšimnutie stojí skutočnosť, že v roku 2009 sa vplyvom hospodárskej krízy

takmer zdvojnásobil počet UoZ, ktorí v predchádzajúcom zamestnaní pracovali ako

úradníci a remeselníci. Významne sa tiež zvýšil počet nezamestnaných bývalých

riadiacich pracovníkov a zamestnancov v službách a obchode.

Štruktúra voľných pracovných miest

Ponuku voľných pracovných miest oznámených ÚPSVR v Nitre zamestnávateľmi

každoročne tvorili predovšetkým pozície nenáročné na kvalifikáciu a to remeselníci,

obsluha strojov a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Ponuka voľných pracovných

miest sa v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 znížila vo všetkých oblastiach

a rovnaká situácia sa zopakovala v roku 2009 v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Celkový počet pracovných miest sa v porovnaní s rokom 2008 znížil o 65% a oproti

roku 2007 až o takmer 90%. Najväčší pokles pritom zaznamenala potreba pomocných

a nekvalifikovaných pracovníkov, obsluhy strojov, remeselníkov a úradníkov.

Tab. 17 Štruktúra voľných pracovných miest k 31.12.

Počet voľných pracovných miest 2007 2008 2009

Aktuálny stav ku koncu mesiaca 894 275 952. vedeckí, odborní pracovníci 15 6 13. technickí pracovníci 65 18 74. úradníci 85 21 95. zamestnanci v službách a obchode 99 40 226. robotníci v poľnohospodárstve 4 0 07. remeselníci 223 97 158. obsluha strojov 225 47 399. pomocní a nekvalifikovaní pracovníci 177 44 00. príslušníci armády 0 0 1

Najväčší podiel na ponuke voľných pracovných miest v roku 2009 tvorili zamestnanci

v službách a obchode a obsluha strojov, na druhej strane najmenší podiel tvorili jednak

pozície náročnejšie na kvalifikáciu, ako riadiaci pracovníci a vedeckí a odborní

pracovníci a tiež pracovníci v poľnohospodárstve a pomocní a nekvalifikovaní

pracovníci, kde počet voľných pracovných miest klesol zo 177 v roku 2007 na 0 v roku

2009.

55

4.4.3 Nástroje aktívnej politiky trhu práce

Medzi aktívne opatrenia trhu práce patrí aj sprostredkovanie zamestnania. Je to

činnosť zameraná na vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného

zamestnania UoZ a vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov

zamestnávateľovi. 33 Súčasťou sprostredkovania sú aj odborné poradenské služby, ktoré

sú zamerané na:

riešenie problémov spojených s pracovným uplatnením uchádzača o

zamestnanie (UoZ)

vytváranie súladu medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na

vykonávanie určitého zamestnania,

ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa UoZ, ako aj na jeho sociálnu a

pracovnú adaptáciu.

Z nástrojov aktívnej politiky trhu práce sme vybrali niekoľko a rozdelili sme ich

do dvoch kategórií:

a) Nástroje APTP určené klientom- uchádzačom o zamestnanie

b) Nástroje APTP určené zamestnávateľom

Nástroje APTP určené klientom- uchádzačom o zamestnanie

Vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzača o zamestnanie a záujemcu

o zamestnanie

Úrad môže zabezpečiť uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie

vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ak to vyžaduje ich uplatnenie na trhu práce na

základe zhodnotenia ich schopností, pracovných skúseností, odborných zručností,

dosiahnutého stupňa vzdelania a zdravotnej spôsobilosti na prácu, najmä v prípade

nedostatku odborných vedomostí a odborných zručností,

potreby zmeny vedomostí a odborných zručností vzhľadom na dopyt na trhu

práce a

straty schopnosti vykonávať pracovnú činnosť v doterajšom zamestnaní.

Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti

Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti sa poskytuje uchádzačovi o

zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3

33 zákon č. 5/2004 Z.z., par. 32, ods. 1,2

56

mesiace a ktorý začne a bude vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú

činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe

Absolventská prax je získanie odborných zručností a praktických skúseností u

zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy.

Počas vykonávania absolventskej praxe poskytuje úrad absolventovi školy paušálny

príspevok vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej

osobe na úhradu jeho nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním

absolventskej praxe.

Príspevok na dochádzku za prácou

Príspevok na dochádzku za prácou poskytuje úrad mesačne na úhradu časti

cestovných výdavkov na dochádzku z miesta pobytu zamestnanca do miesta výkonu

zamestnania a späť. Príspevok na dochádzku sa poskytuje občanovi, ktorý bol

uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej

tri mesiace. O príspevok na dochádzku môže občan požiadať najneskôr do šiestich

mesiacov od nástupu do zamestnania alebo od začatia prevádzkovania alebo

vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Nástroje APTP určené zamestnávateľom

Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto príjme do

pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii

uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesta na zamestnávanie

znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, na podporu zamestnávania ktorých sa

príspevok poskytuje, najmenej počas 24 kalendárnych mesiacov.

Príspevok na podporu udržania zamestnanosti

Príspevok na podporu udržania zamestnanosti sa poskytuje zamestnávateľovi,

ktorý zachová pracovné miesta aj v prípade vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré

nemôže zamestnancom prideľovať prácu a ktorý v záujme predísť alebo obmedziť

57

prepúšťanie zamestnancov po dohode s úradom obmedzí na prechodné obdobie svoju

prevádzkovú činnosť tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu

najmenej 4 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti

Príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti sa poskytuje

zamestnávateľovi, ktorý prijme do pracovného pomeru na určitú dobu znevýhodneného

uchádzača o zamestnanie.

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska poskytuje

úrad zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na

chránenom pracovisku príjme občana so zdravotným postihnutím.

Prijaté protikrízové opatrenia

Ekonomická kríza sa dotkla občanov najmä prostredníctvom hromadných

prepúšťaní, nutnosti čerpania dovoleniek, náhradného voľna, a pod. Za účelom riešenia

tejto situácie prijala vláda Slovenskej republiky zoznam opatrení pre odstraňovanie

príčin a následkov hospodárskej krízy.

Medzi schválené opatrenia proti hospodárskej kríze týkajúce sa zamestnanosti

a trhu práce, prijaté Vládou Slovenskej republiky a následne schválené Národnou Radou

slovenskej republiky patria nasledovné opatrenia:

1. Zefektívnenie aktívnej politiky trhu práce s cieľom stimulovať ponuku

pracovných miest, a to presunutím finančných prostriedkov na najúčinnejšie

štátne príspevky.

2. Zavedenie tzv. flexikonta v oblasti pracovného času zamestnancov

Zefektívnenie tzv. aktívnej politiky trhu práce

Cieľom tohto opatrenia je stimulovať ponuku pracovných miest, a to presunutím

finančných prostriedkov na najúčinnejšie štátne príspevky, prípadne vytvorenie nových

štátnych príspevkov vyplácaných ako zamestnávateľom, tak aj zamestnancom.

58

K novým štátnym príspevkom, ktoré však budú platiť len prechodne, a to

najneskôr do 31.12.2010 patria:

Príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta

Príspevok ku mzde zamestnanca

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania

poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi

Zvýšenie príspevku na dochádzanie za prácou

Zavedenie tzv. flexikonta v oblasti pracovného času zamestnancov

Vláda SR prijala aj protikrízové opatrenie v oblasti pracovného času

zamestnancov, ktorého cieľom je udržať zamestnanosť a znížiť personálne náklady

zamestnávateľov. Toto opatrenie spočíva v zavedení tzv. flexikonta pracovného času.

V prípade, ak kvôli vážnym prevádzkovým dôvodom zamestnávateľa (kvôli

hospodárskej kríze je to najmä výrazný prepad objednávok) nemôže zamestnanec

vykonávať prácu, môže mu zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno. Zamestnancovi

patrí za pracovné voľno mzda vo výške základnej zložky mzdy podľa podmienok

dohodnutých v pracovnej zmluve.

V prípade odpadnutia prekážky v práci na strane zamestnávateľa, má zamestnanec

povinnosť odpracovať si poskytnuté pracovné voľno nad rámec jeho bežného

pracovného času, avšak už bez nároku na mzdu. Odpracovanie pracovného voľna, za

ktoré dostal zamestnanec náhradu mzdy sa nebude chápať ako práca nadčas

a zamestnanec zaň nedostane žiadnu mzdu, nakoľko túto už dostal keď mal pracovné

voľno.

V prípade neprijatia tohto opatrenia by bol zamestnávateľ povinný zamestnancovi

takto odpracovaný pracovný čas preplatiť ako prácu nadčas, čím by sa mu zvyšovali

náklady na zamestnanca. Z tohto dôvodu preto mnohí zamestnávatelia z ekonomického

hľadiska uvažovali nad prepustením tohto zamestnanca a jeho prípadnom prijatí po

preklenutí hospodárskej krízy.

59

Národné projekty

Financovanie nástrojov APTP sa uskutočňuje:

a) v rámci Národných projektov z finančných prostriedkov ESF a ŠR

b) mimo Národných projektov zo štátneho rozpočtu

ÚPSVR v súčasnosti realizuje nasledovné národné projekty, z ktorých sme sa pre

jeho aktuálnosť rozhodli podrobnejšie NP 1/2009, ktorý vznikol ako reakcia na nutnosť

riešenia dopadov hospodárskej krízy.

Národný projekt I-2 - Podpora zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie

Národný projekt I/2009 - Podpora uplatnenia občanov ohrozených hromadným

prepúšťaním v dôsledku globálnej finančnej krízy

Národný projekt II-2 - Podpora zamestnanosti občanov so zdravotným

postihnutím

Národný projekt V-2 - Aktivácia uchádzačov o zamestnanie

Národný projekt 1/2009- Podpora uplatnenia občanov ohrozených hromadným

prepúšťaním v dôsledku globálnej finančnej krízy

Tento projekt začal ÚPSVR realizovať vzhľadom na potrebu riešenia následkov

globálnej finančnej krízy, ktoré sa začali prejavovať vzostupom prepúšťaní

zamestnancov niektorých zamestnávateľských subjektov. V rámci tohto projektu má

ambíciu pomôcť prekonať stratu zamestnania tým, ktorých sa hromadné prepúšťanie

dotkne. Prostredníctvom projektu chce poskytnúť naplánovanými aktivitami pomoc

ľuďom, ktorí sa ocitli v nepriaznivej situácii pri strate zamestnania a výrazne zvýšiť

prepusteným zamestnancom šance na ďalšie uplatnenie sa na trhu práce.

Základné ciele NP

- predchádzanie nezamestnanosti občanov, ktorým v dôsledku globálnej finančnej

krízy hrozí strata zamestnania,

- predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti uchádzačov o zamestnanie, ktorí

stratili zamestnanie v dôsledku globálnej finančnej krízy,

- podpora efektívnejšieho využívania opatrení trhu práce, prostredníctvom

vzdelávania a prípravy pre trh práce a poskytovaním odbornej poradenskej

pomoci a podpory, na riešenie dopadov finančnej krízy v oblasti zamestnanosti,

60

- vypracovanie analýzy dopadov globálnej finančnej krízy, ktorej výsledky budú

tvoriť predpoklad adresných intervencií na zmiernenie dopadov krízy,

- zvýšenie aktivity úradov prostredníctvom vytvorenia informačných centier

u tých zamestnávateľov, ktorých zamestnanci sú priamo ohrození stratou

zamestnania,

- pomoc pri prekonávaní krízového obdobia zamestnancov, vyvolaného hrozbou

zo strany zamestnania v dôsledku globálnej finančnej krízy v oblasti

ekonomického vývoja,

- pomoc pri prekonávaní krízového obdobia uchádzačov o zamestnanie pri strate

zamestnania v dôsledku globálnej finančnej krízy v oblasti ekonomického

vývoja.

Cieľovou skupinou NP sú:

- zamestnanci ohrození prepúšťaním v dôsledku globálnej finančnej krízy

- uchádzači o zamestnanie, ktorí stratili zamestnanie z organizačných dôvodov

v dôsledku globálnej finančnej krízy

Hlavné aktivity NP

- Odborná poradenská pomoc a podpora zamestnancov, ktorým v dôsledku

globálnej finančnej krízy hrozí strata zamestnania alebo zamestnanie stratili

a uchádzačov o zamestnanie, ktorí zamestnanie stratili v dôsledku globálnej

finančnej krízy

- Vzdelávanie občanov, ktorým v dôsledku globálnej finančnej krízy hrozí strata

zamestnania alebo zamestnanie stratili

- Analýza dopadov globálnej finančnej krízy

Hlavným zámerom projektu je humánnymi poradenskými nástrojmi zabezpečiť

komplexnú profesionálnu podporu zamestnancom, ktorí sa dostali do evidencie úradu

a zvýšiť ich šance pre ďalšie uplatnenia sa na trhu, naučiť ich byť úspešnými, poskytnúť

im podporu a viesť ich k zmene myslenia. Cielenou a systematickou pomocou hľadať

nové profesijné orientácie prepustených zamestnancov a znižovať negatívne vplyvy

spojené so stratou zamestnania.

61

4.4.4 Zhodnotenie a návrhy na riešenie nezamestnanosti

Vývoj nezamestnanosti v okrese Nitra môžeme za účelom jeho hodnotenia

rozdeliť na dve obdobia, obdobie pred vznikom hospodárskej krízy, ktoré bolo

charakteristické rastom zamestnanosti a každoročným poklesom miery nezamestnanosti

a obdobie od začiatku hospodárskej krízy, ktorá tak ako v ostatných okresoch, krajoch

i štátoch mala významný dopad na vývoj na trhu práce.

Vývoj nezamestnanosti v okrese Nitra pred vznikom hospodárskej krízy môžeme

hodnotiť ako pozitívny. Od roku 2001 až do roku 2008 sme zaznamenávali každoročný

pokles priemernej miery nezamestnanosti, a to z pôvodných 17,35% v roku 2001 na

3,8% v roku 2008. Dôvodom bol predovšetkým prílev investícií zo strany domácich

i zahraničných investorov a tým vytváranie veľkého počtu nových pracovných miest

ako aj opatrenia aktívnej politiky trhu práce.

Tento pozitívny vývoj zamestnanosti bol narušený ku koncu roku 2008, kedy sa

začali prejavovať prvé dopady hospodárskej krízy. Výrobu v regióne ukončilo niekoľko

významných zamestnávateľov a ďalší z dôvodu racionalizácie výroby ohlásili hromadné

prepúšťanie, následkom čoho rady nezamestnaných rozšírilo veľké množstvo

prepustených pracovníkov. Nezamestnanosť sa začala výrazne zvyšovať a v roku 2009

bol zaznamenaný nárast miery nezamestnanosti, ktorá sa ku koncu obdobia vyšplhala na

7,71%.

Priaznivá je skutočnosť, že počas celého skúmaného obdobia sa nezamestnanosť

v okrese Nitra nachádzala pod celoslovenským priemerom a zároveň bol okres Nitra

okresom s najnižšou mierou nezamestnanosti v kraji. Obe tieto obdobia však nesú

charakteristické črty a problémy nezamestnanosti okresu, ktoré sa vplyvom krízy ešte

viac prehĺbili. Problémom zostáva vysoký podiel nezamestnanosti znevýhodnených

uchádzačov o zamestnanie. Alarmujúci je predovšetkým vysoký podiel nezamestnanosti

absolventov, ktorí ukončili rôzne druhy škôl a je potrebné, aby sa čím skôr zamestnali

a začali získavať zručnosti a pracovné návyky. Pracovný trh ich však obzvlášť

v súčasnom období hospodárskej krízy nedokáže absorbovať. Veľmi ťaživým

problémom je podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte uchádzačov

o zamestnanie, keďže títo ľudia postupne strácajú pracovné návyky a zručnosti, čím sa

znižuje ich šanca uplatniť sa na trhu práce a zvyšujú sa náklady na ich opätovné

zapojenie do pracovného procesu. Medzi ďalšie charakteristické črty patrí vysoká

62

nezamestnanosť mladých ľudí a značný podiel nízko kvalifikovaných uchádzačov

o zamestnanie.

Návrhy na riešenie nezamestnanosti v okrese Nitra

Na základe výsledkov analýzy vývoja nezamestnanosti a dopadu hospodárskej

krízy v okrese Nitra sme vypracovali nasledovné odporúčania na boj proti

nezamestnanosti a zmiernenie dopadov hospodárskej krízy. Tieto návrhy sme rozdelili

do dvoch skupín- činnosti, ktoré by mali byť realizované zo strany štátu a tie, ktoré

nezamestnaný môže uskutočniť sám.

Čo môže urobiť štát

Zvýšenie flexibility pracovných síl

Jedným zo spôsobov ako riešiť súčasnú situáciu na trhu práce je podpora pružnosti

pracovných síl. Základom flexibility je predovšetkým schopnosť pracovných síl

prispôsobovať sa meniacim podmienkam na trhu práce a tiež ochota pracovníkov ku

geografickej mobilite. Flexibilita pracovných síl na Slovensku je nízka predovšetkým

z dôvodu vysokých cestovných nákladov, prípadne vysokej ceny nájomného, ale tiež

z dôvodu samotnej neochoty pracovníkov k sťahovaniu. Otázka pružnosti pracovných

síl zahŕňa tiež sťahovanie sa za prácou do zahraničia, kde častým problémom mnohých

Slovákov je najmä jazyková bariéra, ale tiež neschopnosť nájsť si pracovné miesto

primerané kvalifikácii zamestnanca. Nízka pružnosť pracovných síl negatívne vplýva na

vývoj nezamestnanosti, preto je potrebné zavádzať opatrenia pre jej zvýšenie a vytvoriť

vhodné podmienky pre rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie nezamestnaných.

Rekvalifikácia

Rekvalifikácia je dôležitým nástrojom na dosiahnutie flexibility pracovných síl.

Jej cieľom je pomocou vzdelávacích aktivít prispôsobiť kvalifikáciu pracovníkov

meniacim sa požiadavkám trhu práce prostredníctvom zvyšovania, rozširovania

a zmeny kvalifikácie. Ide predovšetkým o získavanie odborných kompetencií,

rozvíjanie komunikačných schopností, štúdium cudzích jazykov, získavanie zručností

v oblasti informačných technológií a pod.

Keďže rekvalifikácia je účinným prostriedkom na zmierňovanie nezamestnanosti,

je dôležité, aby štát vyčlenil dostatok prostriedkov, ktoré by umožnili prístup

k rekvalifikácii nezamestnaným, ktorí chcú na sebe pracovať. Samotní nezamestnaní sú

totiž často vo finančných ťažkostiach a podniky nechcú a nebudú investovať do

vzdelávania nezamestnaných, ktorí nakoniec môžu odísť pracovať inam.63

Celoživotné vzdelávanie

Jedným z dôležitých nástrojov boja proti nezamestnanosti je celoživotné

vzdelávanie. Ide o dopĺňanie prvého vzdelania, rozvíjanie vedomostí získaných

v školskom systéme a zvyšovanie a prispôsobovanie kvalifikácie súčasným

požiadavkám pracovného trhu počas celého života. Môže ísť o získavanie a zvyšovanie

odbornej kvalifikácie, rozvoj komunikačných a sociálno-psychologických schopností,

rozvoj špecifických spôsobilostí a pod. Ľudia, ktorí sa vzdelávajú počas ich života sú

flexibilnejší a dokážu sa pružnejšie prispôsobovať meniacim sa potrebám trhu práce.

Dôležitú úlohu tu zohráva štát, ktorý by sa mal snažiť o skvalitňovanie úrovne ďalšieho

vzdelávania, rozširovať ponuku inštitúcií, ktoré ho zabezpečujú, uľahčiť pre všetkých

ľudí prístup k štúdiu a vytvárať vhodné podmienky pre ďalšie vzdelávanie jednak

zamestnancov, ale predovšetkým nezamestnaných, ktorí sa vzdelávajú s cieľom

zvýšenia ich šance uplatniť sa na trhu práce.

Prispôsobenie vzdelávacieho systému potrebám trhu práce

Situácia na slovenskom trhu práce je charakteristická nesúladom systému

vzdelávania s potrebami trhu, oneskorenou reakciou vzdelávacieho systému na

požiadavky trhu práce a nedostatkom kvalifikovanej odbornej pracovnej sily. Príchod

zahraničných investorov, vývoj nových technológií a rozvoj malého a stredného

podnikania prinášajú nové požiadavky na absolventa. Všetky stupne vzdelávania,

základné, stredné, vysoké a ďalšie vzdelávanie je nevyhnutné prispôsobiť požiadavkám

na trhu práce, zabezpečiť zvyšovanie kvalifikácie a získavanie zručností potrebných pre

trh práce, čo si vyžaduje nutné zmeny v obsahu i štruktúre školstva. Dosiahnuť

rovnováhu v požadovanom množstve kvalifikovaných absolventov s potrebami trhu

práce je možné prepojením potenciálnych zamestnávateľov so školským systémom a ich

zainteresovaním do vzdelávania.

Využívanie neštandardných foriem zamestnanosti

Z hľadiska riešenia nezamestnanosti, dôležitým krokom môže byť využívanie

atypických foriem zamestnanosti, ktoré sú vhodné predovšetkým pre absolventov

z hľadiska získania pracovných skúseností, pre ženy s deťmi z hľadiska zosúladenia

rodinného a pracovného života, pre ľudí pred odchodom do dôchodku a pod. Medzi

neštandardné formy zamestnanosti patrí práca na skrátený pracovný čas, pracovný

pomer na dobu určitú, práca na zmeny, pružný pracovný čas, práca doma, práca na

diaľku a ďalšie.

64

S výnimkou práce na zmeny sú tieto formy zamestnanosti využívané na Slovensku

iba vo veľmi malej miere v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej Únie,

predovšetkým z dôvodu neistoty v pracovných vzťahoch, nestability pracovného času,

nižšej mzdy a v neposlednom rade z dôvodu uznávania vžitej hodnoty práce na celý

život a na plný pracovný čas. Preto je nutné vytvoriť podmienky pre rozšírenie

využívania neštandardných foriem zamestnanosti ako nástroja pozitívneho

ovplyvňovania vývoja nezamestnanosti, riešiť problém nedostatku vedomostí o týchto

formách práce účinnou propagáciou a snažiť sa zmeniť postoj zamestnancov

a zamestnávateľov k neštandardným formám zamestnanosti.

Priame zahraničné investície

Zahraničné investície prispievajú k poklesu nezamestnanosti a rastu životnej

úrovne. Prílev priamych zahraničných investícii je ovplyvňovaný schopnosťou

pracovnej sily prispôsobovať sa novým podmienkam, ktorej zvyšovaniu by malo

napomôcť využívanie aktívnej politiky trhu práce. S touto úlohou je tiež spojená

nevyhnutná propagácia regiónu ako oblasti s výhodnými investičnými možnosťami,

budovanie potrebnej infraštruktúry, zabezpečenie kvalifikovanej pracovnej sily

a využívanie investičných stimulov na prilákanie zahraničných investorov do regiónu

(dotácie, úľavy na dani, príspevky na vytvorené pracovné miesta a pod.). K výhodám

regiónu patrí predovšetkým kurzová stabilita, lacnejšie transakčné náklady

v medzinárodnom obchode, priaznivejšia nastavenie menovej politiky našej ECB a stále

lacnejšia pracovná sila. Okres Nitra v porovnaní s inými regiónmi Slovenska disponuje

vysokým potenciálom predovšetkým z hľadiska jeho výhodnej geografickej polohy

v blízkosti hlavného mesta a z hľadiska kvalifikovanej pracovnej sily, ktoré zvyšujú

atraktivitu územia pre zahraničných investorov. V súčasnom období krízy je rovnako

dôležité zaoberať sa realizovaním opatrení na udržanie súčasných investorov v regióne.

Podpora malého a stredného podnikania

Popri vytváraní stimulov na prilákanie zahraničných investorov je z hľadiska

vytvárania nových pracovných miest dôležitá i podpora domácich malých a stredných

podnikov. V prípade problémov, ako napr. práve v čase hospodárskej krízy, zahraničný

investor prepúšťa zamestnancov a ruší dcérske spoločnosti najskôr v zahraničí,

prejavom čoho bol odchod niekoľkých významných zamestnávateľov z regiónu. Na

druhej strane, domáci súkromní podnikatelia v období krízy nehľadajú príležitosti na

odchod do zahraničia za lacnejšou pracovnou silou, ale snažia sa udržať podniky a tým

65

dlhodobé pracovné miesta v domácej krajine. Preto je potrebné podporovať malé a

stredné podnikanie a vytvárať vhodné ekonomické podmienky pre jeho rozvoj.

Prepojenie vzdelávacích inštitúcií s podnikmi

Spolupráca univerzít s podnikmi by mohla byť nástrojom na zvýšenie inovačnej

schopnosti podnikov a ich konkurencieschopnosti a tým prostriedkom pre vytváranie

nových pracovných miest. Mnohé inovatívne nápady vznikajú práve na univerzitách,

ktoré však nemajú finančné prostriedky a podmienky na ich rozvíjanie. Na Slovensku je

prepojenie firiem s akademickou sférou nedostatočné, preto je potrebné definovať ciele

a priority, ktoré by podporili lepšiu spoluprácu medzi nimi.

Využívanie prostriedkov z Európskej Únie

Súčasné programové obdobie 2007 - 2013 je pre Slovenskú republiku prvým

programovým obdobím, v ktorom má možnosť využívať zdroje z fondov EÚ v priebehu

celého jeho trvania. Efektívne využívanie týchto prostriedkov by malo viesť k zvýšeniu

konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosti,

k zníženiu dlhodobej nezamestnanosti, k zlepšeniu infraštruktúry a regionálnej

dostupnosti, vedomostnej ekonomiky a k zvýšeniu kvality ľudských zdrojov.

Čo môže urobiť nezamestnaný

V dôsledku krízy prichádza stále viac ľudí o zamestnanie. Nezamestnanosť nie je

iba ekonomický, ale aj sociálny a psychologický problém. Strata práce je nočná mora,

ktorá prenasleduje mnoho ľudí. Prepustenie väčšieho počtu zamestnancov nie je pre

firmy práve najjednoduchšia situácia. Mnohí nie sú na takéto situácie dostatočne

pripravení a neraz ich riešia iba splnením si povinností vyplývajúcich zo zákona.

Dôležité preto je, aby človek vedel ako sa v takejto situácii zachovať.

Byť pripravený na zmenu

Častou chybou, ktorej sa dopúšťajú zamestnanci je, že v momente keď sú spokojní

so súčasným stavom, prestanú sa zaujímať o zmeny. Neočakávajú krízu a keď ich

zmena v podobe krízy zasiahne a oni prídu o zamestnanie, zastihne ich nepripravených

a oni nevedia čo robiť. Preto je dôležité byť na zmenu pripravený a keď zmena príde,

prijať ju ako súčasť života a podľa možnosti využiť ju vo svoj prospech. Dôležitá je

ochota zmeniť zaužívaný spôsob života, svoje postoje a hodnoty, hľadať možnosti ako

sa to dá a nie dôvody, prečo to nejde. Zmena je riziková, ale zároveň môže byť

príležitosťou nájsť si lepšiu prácu, ktorú by sme nehľadali ak by sme o prácu neprišli.

66

Začať sám od seba

Mnohí nezamestnaní sa nesnažia aktívne hľadať východisko zo svojej situácie, ale

pasívne čakávajú, že riešenie príde za nimi samo. To sa však samozrejme často nestáva,

preto je dôležité, aby si človek, ktorý príde o prácu, predovšetkým uvedomil, že musí

začať od seba, prehodnocovať a bilancovať svoje nedostatky a prednosti a hľadať nové

možnosti, aby prišiel na to, čo chce zmeniť a akým spôsobom, aby mu to pomohlo

k získaniu nového zamestnania. Musí si položiť otázky: V akej oblasti by som chcel

pracovať? O akú prácu mám záujem? Čo by som mohol urobiť preto aby som si takúto

prácu našiel? Je potrebné, aby som sa ďalej vzdelával? Ak áno, kde by som sa mal

vzdelávať, aby mi toto vzdelanie pomohlo získať chcenú prácu? Ak nezamestnaný nájde

odpoveď na tieto otázky, je to prvým krokom k úspešnému hľadaniu práce.

Myslieť optimisticky

Ako hovorí BURÁK, E. 34 (2009), základom prekonania každej krízy, či už

osobnej alebo kolektívnej alebo skupinovej, spoločenskej a systémovej- je dokázať

k problému pristúpiť efektívne. To znamená myslieť optimisticky a pozitívne hľadať,

ako sa problém dá riešiť. Keď človek myslí najmä na dobro a pozitívne riešenia

i optimistickú cestu, je skôr schopný aktívne uspieť v porovnaní s človekom, ktorý

vníma svet pesimisticky, negatívne a tragicky pasívne. Lebo najhoršia diskvalifikácia je

vzdať sa, hoci ste nevyčerpali všetky možnosti.

Vzdelávať sa

Z hľadiska zvyšovania šance uplatniť sa na trhu práce je kritické

nezostať stagnovať na jednom mieste, ale vzdelávať sa, pracovať na

sebazdokonaľovaní, určiť si priority, mať svoje plány, rozvíjať svoje schopnosti

a potenciál. Človek by mal ustavične spoznávať, učiť sa, študovať cudzie jazyky,

zdokonaľovať svoje komunikačné schopnosti, nadobúdať zručnosti v informačných

technológiách, zvyšovať svoju schopnosť prekonávať prekážky a riešiť problémy. Takto

človek zvyšuje svoju kvalifikáciu a možnosť presadiť sa na trhu práce. Je potrebné

uvedomiť si, že kríza nie je iba negatívna, ale je prirodzenou súčasťou života a ak sme

na ňu pripravení, môžeme ju využiť vo svoj prospech.

34 BURÁK, E.: Kríza ako výzva, šanca a príležitosť. 1. vyd. Bratislava: Eugenika, 2009. 170 s. ISBN 978-80-8100-150-5

67

5 Záver

Nezamestnanosť patrí k najzávažnejším sociálno-ekonomickým problémom vo

svete. V súčasnom období globálnej finančno-ekonomickej krízy sa však ešte viac

dostáva do centra pozornosti politikov, ekonómov, vlád národov, ale i samotných

občanov. Od začiatku hospodárskej krízy prišli o prácu milióny ľudí v hromadných

prepúšťaniach a zatváraním celých podnikov v dôsledku poklesu výroby a prepadu

svetového exportu. Výrazné zvýšenie počtu nezamestnaných sa následne viditeľne

premietlo do ukazovateľa miery nezamestnanosti, ktorá v priebehu niekoľkých týždňov

od vypuknutia hospodárskej krízy zaznamenala mimoriadny nárast takmer vo všetkých

krajinách sveta.

Problému riešenia nezamestnanosti, udržania pracovných miest a zmiernenia

dopadov recesie predstavitelia vlády v súčasnosti venujú mimoriadnu pozornosť, keďže

so sebou nesie problémy nielen ekonomické, ale i sociálne, psychologické,  politické a

kultúrne. Najcitlivejšie sú práve problémy ekonomického charakteru, vo forme strát

z nevytvorenej produkcie a vyplácania dávok v nezamestnanosti a problémy sociálneho

charakteru, prejavujúce sa stratou sebaúcty, zhoršením rodinných vzťahov, stratou

spoločenských vzťahov a depresiami, ktoré môžu viesť až ku kriminalite. Tieto

problémy sa ešte viac prehlbujú v čase hospodárskej krízy.

Keďže Slovensko je malou otvorenou ekonomikou vo významnej miere závislou

na vývoze, dopady hospodárskej krízy sa nevyhli ani nám. Prvé následky krízy sa

v Slovenskej republike prejavili koncom roku 2008 a dovtedy pozitívny vývoj

zamestnanosti vystriedal trend každým dňom rastúceho počtu nezamestnaných

a klesajúceho počtu voľných pracovných miest. Zo Slovenska odišlo niekoľko

významných zamestnávateľov, ďalší ohlásili hromadné prepúšťanie a rady

nezamestnaných rozšírili tisíce ľudí. Nezamestnanosť sa preto stala ústredným sociálno-

ekonomickým problémom i v Slovenskej republike.

Diplomová práca venuje osobitnú pozornosť analýze vývoja nezamestnanosti

v okrese Nitra od roku 2007, kedy ešte o svetovej hospodárskej kríze nikto netušil, do

roku 2009, kedy sa už viditeľne prejavili jej vážne dopady na ekonomiku a

obyvateľstvo. Práca rozoberá príčiny a následky nezamestnanosti, zaoberá sa nástrojmi

aktívnej politiky trhu práce a rieši dopad hospodárskej krízy na nezamestnanosť v tomto

regióne.

68

Vývoj zamestnanosti v okrese Nitra od roku 2001 až do začiatku hospodárskej

krízy môžeme označiť za priaznivý, pretože zásluhou ekonomického rastu krajiny,

príchodu viacerých zahraničných investorov do regiónu a vďaka nástrojom aktívnej

politiky trhu práce sa miera nezamestnanosti znižovala každým rokom, a to zo 17,35%

v roku 2001 na 3,8% v roku 2008. Miera nezamestnanosti sa zároveň počas celého

sledovaného obdobia nachádzala hlboko pod celoslovenským priemerom a zároveň pod

úrovňou priemernej miery nezamestnanosti v kraji.

Situácia na trhu práce v okrese Nitra sa zmenila koncom roku 2008, kedy dovtedy

priaznivý vývoj zamestnanosti v regióne začala negatívne ovplyvňovať finančno-

ekonomická kríza. Región opustilo niekoľko významných zahraničných

zamestnávateľov, ktorí boli nútení prepustiť stovky ľudí. Ďalší pracovníci prišli

o zamestnanie v hromadných prepúšťaniach, ktoré boli ohlasované zamestnávateľmi

z dôvodu racionalizácie výroby. V dôsledku toho sa miera nezamestnanosti zvyšovala

takmer v každom mesiaci až na úroveň 7,71 % ku koncu roka 2009.

Problémové charakteristické črty regiónu v oblasti zamestnanosti sa vplyvom

krízy stali ešte výraznejšími. Alarmujúcou je predovšetkým vysoká dlhodobá

nezamestnanosť, ktorá spôsobuje postupnú stratu kvalifikácie uchádzačov a tým

znižovanie ich šance uplatniť sa na pracovnom trhu a ktorá na druhej strany vyvoláva

vyššie náklady spojené s návratom dlhodobo nezamestnaných do práce. Ďalšou

charakteristickou črtou okresu je vysoký podiel nízko kvalifikovaných ľudí,

neschopných prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam čím sa ich situácia na trhu

práce stáva náročnejšou. Ťaživou je tiež vysoká miera nezamestnanosti absolventov,

ktorých rýchle uplatnenie na pracovnom trhu je obzvlášť dôležité z hľadiska

nadobúdania pracovných zručností a získania pracovných návykov.

Pre zmiernenie nezamestnanosti a eliminovanie dopadov hospodárskej krízy Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre využíva nástroje aktívnej politiky trhu práce

určené tak zamestnancom ako i zamestnávateľom v podobe vzdelávania a rôznych

príspevkov na podporu vytvárania nových pracovných miest a uľahčenie procesu

hľadania práce uchádzačom o zamestnanie. Vzhľadom na potrebu riešenia

následkov hospodárskej krízy začal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny realizovať

nový národný projekt zameraný na podporu uplatnenia občanov ohrozených

hromadným prepúšťaním v dôsledku globálnej finančnej krízy, ktorým sa snaží

69

poskytnúť podporu a pomôcť prekonať stratu práce ľuďom, ktorých sa hromadné

prepúšťanie dotkne a výrazne zvýšiť ich šance na ďalšie uplatnenie sa na trhu práce.

Z hľadiska riešenia súčasnej situácie na trhu práce, zmierňovania nezamestnanosti

a odstraňovania následkov hospodárskej krízy je dôležitá predovšetkým podpora

udržania a tvorby nových pracovných miest zo strany štátu vytváraním vhodných

podmienok pre zahraničných investorov a rozvoj malého a stredného podnikania,

podporou vzdelávania, prepojením vzdelávacích inštitúcií s podnikmi, využívaním

prostriedkov z EÚ a pod. Nemenej dôležitá je však aj snaha a postoj samotného

nezamestnaného k riešeniu svojej situácie a hľadaniu nového uplatnenia. Človek si musí

uvedomiť, že ak na sebe pracuje, vzdeláva sa a pozerá sa na svoju situáciu optimisticky,

kríza sa pre neho môže stať príležitosťou a nie hrozbou.

Vzhľadom na skutočnosť, že vysoký počet nezamestnaných nesie so sebou

problémy nielen pre ekonomiku a štát, ale obzvlášť aj pre jeho ľudí, bude vždy problém

nezamestnanosti otázkou, ktorej je nutné venovať výnimočnú pozornosť.

70

6 Zoznam použitej literatúry

ANDRÁŠIK, L. 2003. Ekonómia. 1. vyd. Bratislava: STU, 2003. 179 s. ISBN 80-227-1849-1

ÁRENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia I. 1.vyd. Nitra : SPU, 2007. 273 s. ISBN 978-80- 8069-914-7

BARÁNIK, M. – HABÁNIK, J. 2004. Makroekonómia. Trenčín: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, 2004. 318 s. ISBN 80-807-5043-2

BARTOŠOVÁ, V. – BIELIKOVÁ, A. – SROSLÍK,M. 2002. Všeobecná ekonomická teória. 1.vyd. Žilina: EDIS, 2002. 201 s. ISBN 80-7100-963-6

BROŽOVÁ, D. 2003. Spoločenské souvislosti trhu práce. Praha: Sociologické nakladatelství, 2003. 140 s. ISBN 80-8642-916-4

BUCHTOVÁ, B. 2002. Nezaměstnanost, psychologický, ekonomický a sociální problém. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2002. 240 s. ISBN 80-247-9006-8

BURÁK, E. 2009. Kríza ako výzva, šanca a príležitosť. 1. vyd. Bratislava: Eugenika, 2009. 170 s. ISBN 978-80-8100-150-5

COLANDER, D. – GAMBER, E.N. 2002. Macroeconomics. 1. Vyd. USA: Pearson Education, 2002. 464 s. ISBN 0-13-030372-0

FRANK, R. – BERNANKE, B.S. 2003. Ekonomie. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2003. 804 s. ISBN 80-247-0471-4

GAŽIOVÁ, A. 2006 Základy makroekonómie. 1.vyd. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. 180 s. ISBN 80-8094-035-5

HANZELOVÁ, E. 2007. Atypical forms of employment: tendencies and perspecives. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2007. 71 s. ISSN 1336-7153

HOLEČKA, M. 2009. Opatrenia proti hospodárskej kríze. Bratislava: Verlag Dashöfer , 2009. 18 s. ISSN 1336-8370

HONTYOVÁ, K. - LISÝ, J. – MAJDÚCHOVÁ, H. 2008. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: Ekonóm, 2008. 193 s. ISBN 978-80-225-2489-6

CHAJDIAK, J. 2004. Základy hospodárskej štatistiky. Bratislava: Statis, 2004. 192 s. ISBN 80-85659-38-7

IVANIČKA, K. 2010. Overcoming crisis- creation of the new model for socio-economic development of Slovakia. 1.vyd. Bratislava: Ekonóm, 2010. 508 s. ISBN 978-80-225-2882-5

JURENKOVÁ, D. 2009. Globálna finančná kríza- jej príčiny a dôsledky. In Ekonomika, financie a manažment podniku III. Bratislava : Fakulta podnikového manažmentu EU, 2009. ISBN 978-80-225-2851-1

71

KRUGMAN, P. 2009. The return of Depression Economics and the crisis of 2008. 1.vyd. New York: W.W. Norton & Company Ltd., 2009. 191 s. ISBN 978-0-393-07101-6

KUCHARČÍKOVÁ, A. – TOKARČÍKOVÁ, E. 2004. Základy ekonomickej teórie. 1.vyd. Žilina: Žilinská univerzita, 2004. 274 s. ISBN 80-8070-298-5

LIPSEY, R.G. – CHRYSTAL, K.A. 2004. Economics. 8.vyd. New York: Oxford University Press, 2004. 699 s. ISBN 019925 784 1

LIŠKA, V. 2004. Makroekonomia. 2. vyd. Professional Publishing, 2004. 628 s. ISBN 80-86419-54-1

MAREŠ, P. 2002. Nezaměstnanost jako sociální problém. 3.vyd. Praha: Sociologické nakladatelství, 2002. 172 s. ISBN 80-86429-08-3

MARTINCOVÁ, M. 2005. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. 2. vyd. Bratsilava: Iura Edition, 2005. 127 s. ISBN 80-8078-038-2

MARTINKA, J. 2008. Ekonómia II. 8.vyd. Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2008. 124 s. ISBN 978-80-8054-446-1

MATULČÍKOVÁ, M. 2000. Celoživotné vzdelávanie ako významný činiteľ pracovnej flexibility a výkonnosti. Bratislava: Ekonóm, 2000. 122 s. ISBN 80-225-1197-8

MIHÁLIK, J. 2002. Trh práce a manažment ľudských zdrojov/ personálny manažment. 2. vyd. Bratislava: Ing. Peter Gerši- GC TECH, 2002. 391 s. ISBN 80-88914-50-7

OUTRATA, R. 2006 Globalizácia a Slovenská ekonomika. Bratislava: ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2006. 378 s. ISBN 80-7144-150-3

PÁLENÍK, V. 2009. Ekonómia trhu práce a jej implikácie pre Slovensko. Bratislava: Inštitút Zamestnanosti, 2009. 172 s. ISBN 978-80-970204-0-8

PIOVARČIOVÁ, V. 2009. Teoretické prístupy k finančnej kríze. In Makroekonomické súvislosti konvergencie ekonomiky Slovenskej republiky ku eurozóne. Bratislava : Katedra ekonomickej teórie NHF EU, 2009. ISBN 978-80-225-2822-1

PONGRÁCZOVÁ, E. 2009 Teória a politika zamestnanosti. 1.vyd. Bratislava: Ekonóm, 2009. 114 s. ISBN 98-80-225-2789-7

PSOTOVÁ, H. 2009. Odborné vzdelávanie na stredných školách v podmienkach Európskej únie 5. 1.vyd. Nitra: Nitriansky samosprávny kraj, 2009. 100 s. ISBN 978-80-970274-9-0

REPTOVÁ, O. – VALENTOVIČ, M. – VALENTOVIČ, R. 2006. Podporované zamestnávanie na Slovensku. 1.vyd. Bratislava: M.E.S.A.10., 2006. 146 s. ISBN 80-89177-07-7

RIEVAJOVÁ, E. 2006. Teória a politika zamestnanosti. 1. vyd. Bratislava: Ekonóm, 2006. 288 s. ISBN 80-225-2263-5

72

SAMUELSON, P. - NORDHAUS, W. 1992. Ekonómia I. 13.vyd. Bratislava: Bradlo, 1992. 419 s. ISBN 80-7127-030-X

VAVROVIČOVÁ, E. 2008. Sociálne e konomické dôsledky nezamestnanosti, jej príčiny a dopady v okrese Nitra: SPU, 2008. 53 s.

VINCÚR, P. 2005. Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava: SPRINT, 2005. 436 s. ISBN 80-89085-34-2

VLACHYNSKÝ, K. 2009. Výzvy, ktoré krízy prináša In. Finančný manažment a controlling, roč. 2009, č. 9, s. 483

WOLFOVÁ, D. 2007. Teória a politika zamestnanosti. Bratislava: Ekonóm, 2007. 94 s. ISBN 978-80-225-2400-1

Zákony

Zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Internetové zdroje

Katalóg zamestnávateľov [online] Nitra: ÚPSVR v Nitre, aktualizované 2009. [cit. 2010-01-21]. Dostupné na: < http://www.upsvrnr.sk/katalog_zamestnavatelov/katalog_zamestnavatelov.html>.

Kľúčové zákony [online] Bratislava: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, aktualizované 2010. [cit. 2010-02-22]. Dostupné na: < http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=442>.

Labour market [online] Luxembourg: Eurostat, aktualizované 2010. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na: < http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/labour_market/introduction>.

Medzinárodná organizácia práce [online] Bratislava: ÚPSVR v Nitre, aktualizované 2010. [cit. 2010-02-11]. Dostupné na: < http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=343>.

Národné projekty [online] Nitra: ÚPSVR v Nitre, aktualizované 2010. [cit. 2010-01-26]. Dostupné na: < http://www.upsvrnr.sk/zamestnanost/narodne_projekty.htm>.

73

Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013 [online] Bratislava: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, aktualizované 2010. [cit. 2010-02-24]. Dostupné na: < http://www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/>.

Nástroje aktívnej politiky trhu práce [online] Nitra: ÚPSVR v Nitre, aktualizované 2010. [cit. 2010-01-19]. Dostupné na: < http://www.upsvrnr.sk/zamestnanost/nastroje_aptp.htm>.

Sociálne štatistiky [online] Bratislava: ŠÚ SR, aktualizované 2010. [cit. 2010-03-21]. Dostupné na: < http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=23>.

Štatistiky [online] Bratislava: ÚPSVaR, aktualizované 2010. [cit. 2010-03-19]. Dostupné na: < http://www.upsvar.sk/statistiky.html?page_id=1247>.

Štatistiky [online] Bratislava: ÚPSVaR, aktualizované 2010. [cit. 2010-03-19]. Dostupné na: < http://www.upsvar.sk/statistiky.html?page_id=1247>.

Štatistiky [online] Nitra: ÚPSVR v Nitre, aktualizované 2010. [cit. 2010-03-19]. Dostupné na: < http://www.upsvrnr.sk/statistiky.htm>.

Ukazovatele ekonomického vývoja SR [online] Bratislava: ŠÚ SR, aktualizované 2010. [cit. 2010-03-15]. Dostupné na: < http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=19>.

Ukazovatele ekonomického vývoja za regióny [online] Bratislava: ŠÚ SR, aktualizované 2010. [cit. 2010-03-15]. Dostupné na: < http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20>.

Vývoj nezamestnanosti na Slovensku [online] Bratislava: Petit Press, aktualizované 2010. [cit. 2010-02-15]. Dostupné na: < http://www.sme.sk/c/4363530/interaktivny-graf-vyvoj-nezamestnanosti-na-slovensku-1997-az-2009.html>.

Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy [online] Bratislava: ŠÚ SR, aktualizované 2009. [cit. 2010-03-25]. Dostupné na: < http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/zamestnanci_a_priemerne_mesacne_mzdy_2009.pdf>.

Zamestnanosť a sociálna politika [online] Bratislava: ÚPSVaR, aktualizované 2010. [cit. 2010-02-12]. Dostupné na: < http://www.upsvar.sk/ustredie-psvr/casopis-socialna-politika.html?page_id=1169>.

74

7 Prílohy

Príloha 1: CD médium – diplomová práca v elektronickej podobe

Príloha 2: Počet obyvateľov v okrese Nitra podľa obcí k 31.12.2009

Príloha 3: Vývoj nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2007-2009

Príloha 4: Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti a ročný prítok UoZ na Slovensku

75

Príloha 2: Počet obyvateľov v okrese Nitra podľa obcí a veku k 31.12.2009

Obce okresu NitraPočet obyvateľov k 31.12. spolu

Predproduktívny vek (0-14) spolu

Produktívny vek (15-54) ženy

Produktívny vek (15-59) muži

Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M)

Alekšince 1689 303 487 567 332Báb 981 175 252 346 208Babindol 664 105 196 220 143Bádice 342 46 85 117 94Branč 2115 326 602 710 477Cabaj - Čápor 3698 658 1047 1249 744Čab 735 129 220 224 162Čakajovce 1088 150 330 371 237Čechynce 1012 172 292 333 215Čeľadice 760 96 189 265 210Čifáre 639 96 171 215 157Dolné Lefantovce 1145 186 331 386 242Dolné Obdokovce 1262 203 371 421 267Golianovo 377 57 109 115 96Horné Lefantovce 478 76 131 141 130Hosťová 2479 389 711 775 604Hruboňovo 1813 284 508 632 389Ivanka pri Nitre 1993 331 603 663 396Jarok 965 144 252 307 262Jelenec 194 33 48 59 54Jelšovce 1212 147 378 458 229Kapince 1479 236 432 483 328Klasov 523 66 138 182 137Kolíňany 930 113 263 295 259Lehota 1827 273 485 620 449Lúčnica nad Žitavou 925 138 207 289 291Ľudovítová 258 33 69 80 76Lukáčovce 1126 221 307 346 252Lužianky 2619 398 738 889 594Malé Chyndice 393 60 106 137 90Malé Zálužie 257 27 72 68 90Malý Cetín 379 48 117 129 85Malý Lapáš 438 86 128 137 87

76

Melek 450 86 104 141 119Mojmírovce 2767 434 805 938 590Nitra 84800 11636 27100 29316 16748Nitrianske Hrnčiarovce 1878 237 575 644 422Nová Ves nad Žitavou 1265 171 345 421 328Nové Sady 1252 172 338 338 347Paňa 318 45 72 98 103Podhorany 1092 165 267 367 293Pohranice 1087 170 312 375 230Poľný Kesov 619 95 159 203 162Rišňovce 2011 300 598 693 420Rumanová 775 121 220 259 175Svätoplukovo 1319 212 405 441 261Štefanovičová 276 37 73 99 67Štitáre 644 103 199 220 122Šurianky 593 112 159 186 136Tajná 292 40 73 88 91Telince 372 88 105 115 64Veľká Dolina 620 103 148 220 149Veľké Chyndice 321 37 89 106 89Veľké Zálužie 4086 661 1259 1408 758Veľký Cetín 1652 209 461 552 430Veľký Lapáš 1147 150 338 409 250Vinodol 1925 399 546 649 331Vráble 9411 1446 3063 3344 1558Výčapy - Opatovce 2121 328 588 688 517Zbehy 2195 342 634 700 519Žirany 1369 231 399 469 270Žitavce 350 56 72 118 104suma 163802 23991 49881 55834 34039priemer 2641,97 386,95 804,53 900,55 549,02

77

Príloha 3: Vývoj nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2007-2009

Obr. 16 Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku podľa Ústredia práce, sociálnych

vecí a rodiny k 30.6. 2007

Obr. 17 Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku podľa Ústredia práce, sociálnych

vecí a rodiny k 30.6. 2008

78

Obr. 18 Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku podľa Ústredia práce, sociálnych

vecí a rodiny k 30.6. 2009

79

Príloha 4: Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti a ročný prítok UoZ na Slovensku

Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti

7,0

8,0

9,0

10,0

11,0

12,0

13,0

JanuárFebruár

Marec Apríl Máj Jún JúlAugust

SeptemberOktóber

NovemberDecember

%

rok 2006 rok 2007rok 2008 rok 2009

Ročný prítok uchádzačov o zamestnanie

250 000

270 000

290 000

310 000

330 000

350 000

370 000

390 000

410 000

430 000

XII.0

6

II.07

IV.0

7

VI.0

7

VIII.

07

X.07

XII.0

7

II.08

IV.0

8

VI.0

8

VIII.

08

X.08

XII.0

8

II.09

IV.0

9

VI.0

9

VIII.

09

X.09

XII.0

9

počty

80