desaŤ rokov pÔsobenia brettonwoodskÝch inŠtitÚciÍ...

DESAŤ ROKOV PÔSOBENIA

BRETTONWOODSKÝCH

INŠTITÚCIÍ

NA SLOVENSKU

CENTRUM PRE PODPORU MIESTNEHO AKTIVIZMU/PRIATELIA ZEME - SLOVENSKO

SEPTEMBER 2000

Úvod

I. KontextMedzinárodný kontextMMF a SlovenskoDoterajšie skúsenosti s MMFDoterajšie skúsenosti so Svetovou bankou

II. Výsledky politiky brettonwoodských inštitúcií na SlovenskuEkonomikaVývoj ekonomiky na Slovensku po páde komunizmuPolitika podpory zahraničných investícií

Dopady na rezortyVerejná dopravaŽivotné prostredieLesy

Sociálne dopadyVývoj chudobyNezamestnanosťPríjmová diferenciáciaDemografický vývojRozvodovosťKriminalita

Regionálne disparity

III. OdporúčaniaOdporúčania pre MMFOdporúčania pre Svetovú banku

IV. PrílohyInformácie o Centre pre podporu miestneho aktivizmuTlačové správy Priateľov Zeme-Slovensko vo vzťahu k Svetovej banke a MMFPrehľad misií MMF na Slovensku

1

Brettonwoodské inštitúcie zohrali význam-

nú úlohu pri tvorbe ekonomických stratégií po

páde komunizmu v strednej a východnej

Európe. V tom čase to boli však pre veľkú

väčšinu občiansku verejnosť, ale i politikov a

ich strany, celkom neznáme inštitúcie. Ich

misie pôsobili neverejne, väčšinou komuniko-

vali s ministerstvami financií, hlavami štátov,

vlád či centrálnych bánk. Ich kľúčové doku-

menty a závery misií mali dôverný charakter a

až na výnimky o nich médiá vôbec neinfor-

movali. Väčšina obyvateľov o Medzinárodnom

menovom fonde a Svetovej banke dodnes veľa

nevie.

Táto publikácia je výsledkom prvej fázy

výskumu Centra pre podporu miestneho

aktivizmu a Priateľov Zeme, organizácií

zaoberajúcich sa okrem iného spoločenskými

súvislosťami rozvoja. Prináša nielen základné

informácie o oboch inštitúciách (s dôrazom na

Medzinárodný menový fond), ich štruktúre a

kontexte, v ktorom pôsobia, ale predovšetkým

o skúsenostiach s ich politikou na Slovensku.

Publikácia si všíma dopady tejto politiky na

ekonomický vývoj v krajine, na vybrané

rezorty, sociálnu situáciu a regionálny rozvoj.

V závere načrtáva základné odporúčania vo

vzťahu k obom inštitúciám a ponúka niektoré

prílohy.

Centrum pre podporu miestneho aktiviz-

mu/Priatelia Zeme plánujú v najbližšom roku

zamerať svoju pozornosť na ďalšiu analýzu

dopadov ekonomickej liberalizácie na

Slovensku, jej hnacích síl a zároveň na návrh

veľmi konkrétnych rozvojových alternatív

zohľadňujúcich regionálne podmienky a

potreby.

2

ÚVOD

V júli 1944 sa v meste Bretton Woods v

americkom štáte New Hamshire zišli zástup-

covia vlád 45 štátov, aby navrhli stabilný

globálny ekonomický systém, ktorý by odvrátil

katastrofy podobné veľkej hospodárskej kríze

a jej pretrvávajúce následky, ktoré vyvrcholili

druhou svetovou vojnou. Piliermi „breton-

woodského systému“ sa stali Medzinárodný

menový fond, Svetová banka a Všeobecná

dohoda o clách a obchode (tá sa v roku 1995

transformovala na Svetovú obchodnú orga-

nizáciu). Politika všetkých troch inštitúcií má

totožný ideologický základ. Všetky spoločne

presadzujú „voľný obchod“ a integráciu rozvo-

jových krajín do globálnej ekonomiky.

Medzinárodný menový fond a Svetová banka

okrem toho od svojho vzniku pôsobia v úzkej

súčinnosti.

Medzinárodný menový fond (MMF)1

Primárnou úlohou MMF bolo monitorovať a

riadiť systém stabilných výmenných kurzov,

pri ktorých hodnota ktorejkoľvek svetovej

meny bola odvodená z hodnoty zlata alebo

amerického dolára, ktorý bol fixne viazaný na

zlato. Tento systém sa mal stať základom medz-

inárodného obchodu, ktorý sa považoval za

motor ekonomického rastu a prosperity. Treba

zdôrazniť, že len veľmi málo rozvojových kra-

jín, ktoré sú dnes klientami MMF, hralo nejakú

úlohu pri jeho zakladaní, a to hlavne kvôli svo-

jim slabým ekonomikám a tiež preto, že

mnohé z nich vtedy ešte neboli nezávislými

štátmi.

Druhou hlavnou funkciou MMF bolo

poskytovať krátkodobé pôžičky zo svojich rez-

erv tým krajinám, ktoré mali dočasné prob-

lémy s nerovnováhou platobnej bilancie s

cieľom udržať ich domácu menu. Tieto rezervy

pochádzali z príspevkov zakladajúcich člen-

ských štátov MMF, ktoré boli úmerné veľkosti

ich ekonomík. Zo začiatku využívali tieto

fondy v prvom rade priemyselné krajiny.

V roku 1971 vláda USA opustila zlatý štan-

dard, čím reagovala na inflačné tlaky a náklady

na vojnu vo Vietname. To viedlo k vytvoreniu

systému „plávajúcej“ meny, ktorý ohrozil bret-

tonwoodský monetárny systém. Systém „pláva-

júcej“ meny znamená, že hodnota danej meny je

určovaná trhom alebo príslušnou vládou

(prostredníctvom štátnych intervencií), a nie cez

MMF, pričom mena už nie je krytá zlatom.

Namiesto ukončenia svojej činnosti však MMF

preorientoval svoje úlohy a aktivity. Z určovania

kurzových hodnôt jednotlivých mien prešiel na

monitorovanie politiky výmenných kurzov a

začal zvyšovať objem úverov krajinám, ktoré sa

dostali do problémov s platobnou bilanciou.

Ropná kríza začiatkom 70-tych rokov

obnovila akútny dopyt po finančných

prostriedkoch MMF, tentokrát zo strany rozvo-

jových krajín, ktoré nevyvážali ropu.

Zvyšovanie cien ropy v rokoch 1973-74 spôso-

bilo, že krajiny vyvážajúce ropu zaznamenali

obrovské príjmy v tvrdej mene, ktoré ukladali

v súkromných bankách na Západe, zatiaľ čo

importéri trpeli ich ťažkým deficitom. Na

financovanie deficitov ich platobnej bilancie

súkromné banky využili obrovské vklady štá-

tov exportujúcich ropu.

Rast cien ropy však v mnohých priemysel-

ných krajinách vyvolal rast cien spotrebného

tovaru, čo sa ďalej prejavilo v raste inflácie.

Priemyselné krajiny, aby zvládli infláciu, zvyšo-

3

MEDZINÁRODNÝ KONTEXT

1 Informácie o MMF boli čerpané najmä z publikácie

Carol Welch, Arming NGOs With Knowledge: A Guide

to the International Monetary Fund, Friends of the Earth

- U.S., Washington, DC, 1999.

vali úrokové miery, čo výrazne spomalilo rast a

spôsobilo obrovskú globálnu recesiu celosve-

tovou redukciou dopytu a zvýšením cien

úverov. Klesajúci dopyt v bohatých krajinách a

rastúce úrokové miery na úvery veľmi rýchlo

rozkladali ekonomiky chudobných krajín.

Počas druhého kola rastu cien ropy v rokoch

1978-79 klesla úverová dôveryhodnosť ťažko

zadĺžených krajín natoľko, že súkromné

komerčné banky už neboli viac ochotné

pokračovať v ich úverovaní. Preto boli mnohé

rozvojové krajiny donútené obrátiť sa na MMF

s prosbou o pomoc pri financovaní ich

rastúceho deficitu platobnej bilancie.

V polovici roku 1982 sa celkový externý dlh

rozvojových krajín nevyvážajúcich ropu vyšpl-

hal na 600 miliárd dolárov, z čoho viac ako

polovica boli dlhy s komerčnými podmienka-

mi (t.j. s vysokými úrokmi). S rastúcim

znepokojením veriteľov, ktorého príčinou bola

neschopnosť krajín splácať dlhy, sa splátkové

kalendáre úverov čoraz viac skracovali. Nízke

ceny komodít, vyššie ceny dovozu a odliv

kapitálu ďalej oslabovali postavenie týchto kra-

jín. Kríza vyvrcholila v auguste 1982, keď

Mexiko ohlásilo neschopnosť splácať svoje

dlhy. Vtedy bol MMF vyzvaný, aby poskytol

pomoc - najprv Mexiku a potom celému radu

ďalších zadĺžených krajín s deficitom platob-

nej bilancie - a aby sprostredkoval rokovania o

reštrukturalizácii ich dlhov s medzinárodnými

bankami. Cieľom bolo postaviť tieto krajiny na

vlastné nohy, aby čo najrýchlejšie splatili svoje

dlhy. Protihodnotou za finančnú pomoc MMF

bolo prijatie drakonických podmienok eko-

nomickej reštrukturalizácie.

Programy štrukturálnych reforiem sa tak od

začiatku 80-tych rokov stali nosným prvkom

nového poslania MMF, ktorým bola podpora

zadĺženým krajinám. MMF zostavil tieto pro-

gramy s cieľom znížiť vnútornú spotrebu,

zvýšiť export a investície a ušetriť čo najviac

domácich zdrojov. V praxi táto politika presad-

zovala proexportný rast, obmedzenie vere-

jných výdavkov, zníženie zasahovania štátu do

ekonomiky a zvýšenie daňového zaťaženia.

MMF sa zároveň usiloval zvýšiť konkurenci-

eschopnosť krajín nariaďovaním devalvácie

meny. Postupne, ako MMF pokračoval v pre-

sadzovaní programov štrukturálnych reforiem,

rozširoval svoj záber aj o oblasť finančného a

bankového sektora, mzdovej politiky a otázky

štátnej správy (vrátane reformy súdnictva a

transparentnosti rozpočtu).

Okrem poskytovania pôžičiek MMF zohrá-

va aj dôležitú úlohu „vrátnika“ k zahraničným

bankám. Chudobné a zadĺžené krajiny

nezískajú prístup k zahraničnému úveru, ak

neuzavreli dohodu s MMF. Tie sú však pod-

mienené realizáciou štrukturálnych reforiem.

Svetová banka

Pôvodnou úlohou Svetovej banky bolo

pomáhať pri povojnovej rekonštrukcii Európy.

Neskôr sa jej činnosť sústredila na poskyto-

vanie pôžičiek rozvojovým krajinám. Tradične

financovala veľké infraštruktúrne projekty s

výraznými sociálnymi a environmentálnymi

dopadmi (napr. diaľnice, priehrady, elek-

trárne, atď.).

Začiatkom 80-tych rokov začala Svetová

banka popri úveroch na projekty poskytovať aj

úvery určené na štrukturálne reformy a sek-

torové reformy. Dnes tvoria tieto pôžičky až

dve tretiny celkového objemu jej úverov.

Charakter programov štrukturálnych reforiem

SB sa v zásade nelíši od programov MMF.

MMF a SB v súčasnosti spoločne spravujú

program s novým názvom Fond na redukciu

chudoby a rast, ktorý poskytuje skromné

prostriedky najchudobnejším krajinám sveta

na ich čiastočné oddĺženie, avšak s podmienk-

ou, že sa zaviažu k dlhodobému uskutočňova-

niu predpísaných programov štrukturálnych

reforiem.

SB rešpektuje neoficiálnu rolu MMF ako

vrátnika a normálne neposkytne úvery kra-

jinám, ktorých politiku vopred neschváli MMF.

Svetová obchodná organizácia (WorldTrade Organization - WTO)

WTO kontroluje a presadzuje plnenie

dohôd, ktoré liberalizujú svetový obchod a

disponuje silnými nástrojmi na riešenie

obchodných sporov medzi štátmi.

Administratívne však pôsobí nezávisle na

MMF a SB.

V novembri 1999 MMF, SB a WTO oznámili

uzavretie novej „dohody o spolupráci“, v ktorej

sa zaviazali vzájomne koordinovať svoju ďalšiu


4

činnosť. Nie je jasné, čo to v praxi znamená,

existujú však obavy, že MMF a SB môžu zapra-

covať veľmi konkrétne časti dohôd WTO do

svojich úverových podmienok, najmä

vzhľadom na tlak svetovej verejnosti proti

rozširovaniu kompetencií WTO.2

MMF a SlovenskoČekoslovenská republika bola jednou zo

zakladajúcich krajín MMF. Po nástupe komu-

nizmu Československo svoje členstvo v roku

1954 z politických dôvodov ukončilo, po jeho

páde ho však opäť obnovilo v roku 1990.

Rozhodovací mechanizmus v rámci MMF je

principiálne odlišný od systému napr. OSN,

kde má každá krajina jeden hlas. Hlasovacia

sila toho-ktorého štátu pri rozhodovaní MMF

závisí od výšky ich členských príspevkov

podľa pravidla jeden dolár = jeden hlas. USA

ako najväčší podielnik vo fonde (17,33 %) má

právo veta nad kľúčovými rozhodnutiami

fondu. EÚ disponuje spolu vyše 30 % a krajiny

G-7 spolu v podstate kontrolujú všetky rozhod-

nutia MMF.

Na druhej strane, krajiny, ktoré sú prijí-

mateľmi programov MMF a ktoré svojim poč-

tom obyvateľov mnohonásobne prevyšujú kra-

jiny G-7, disponujú len nepatrným zlomkom

hlasov a preto nemôžu zásadnejšie ovplyvniť

politiku MMF. Napr. hlasovacia sila Číny s 1,27

miliardami obyvateľov (21 % svetovej populá-

cie) je iba 2,2 %, India s jednou miliardou oby-

vateľov (takmer 17% svetovej populácie)

disponuje 1,98 %. Oproti tomu, USA s 275 mili-

ónmi obyvateľov (menej než 5 % svetovej pop-

ulácie) má k dispozícii vyše štvornásobný

počet hlasov ako Čína a India spolu. Význam

týchto porovnaní je zrejmý, ak si uvedomíme,

že opatrenia, ktorými MMF podmieňuje

MMF a Slovensko

5

USA&Kanada 20,7

EU 31,47

postsoc. Európa (blok) 4,43

ost. Európa 2,23

Rusko 2,83

Japonsko 6,33

blízky a stredný Východ 6,87

Latinská Amerika 7,363

Afrika 6,445

Čína 2,23

India 1,98

Juhovýchodná Ázia 3,16

ost. Ázia 1,237

Austrália&Nový Zéland 1,97

Oceánia 0,755

100

Rozloženie hlasovacích práv v MMF

2 Multinational Monitor, apríl 2000.

poskytnutie pôžičiek, majú určujúci vplyv na

celú ekonomickú, sociálnu i environmentálnu

politiku daných krajín.

Členská kvóta Československa predstavo-

vala 590 mil. ZPČ3 a v roku 1992 bola zvýšená

na 847 mil. ZPČ. Po rozdelení Československa

1. januára 1993 sa rozdelila aj členská kvóta

medzi Česko a Slovensko, pričom pre Slo-

vensko pripadla čiastka 257,4 mil. ZPČ.4

V súčasnosti predstavuje členská kvóta

Slovenska 357,5 mil. ZPČ, čomu zodpovedá

počet 3.825 z celkového počtu 2.144.854

hlasov. V rámci rozhodovacieho procesu MMF

teda Slovensko disponuje zanedbateľnými

0,18 % hlasov.5

Najvyšším rozhodovacím orgánom MMF je

Rada guvernérov. Slovensko v nej reprezentuje

guvernér Národnej banky Slovenska Marián

Jusko, jeho zástupcom je ministerka financií

Brigita Schmögnerová. Rada guvernérov

rozhoduje napr. o prijímaní nových členov,

stanovení výšky členských kvót a alokácii ZČP.

Schádza na výročných stretnutiach MMF.

Každodennú agendu však vykonáva

Výkonný výbor MMF. Ten pozostáva z 24

výkonných riaditeľov. Osem členských krajín

(USA, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko,

Japonsko, Rusko, Čína a Saudská Arábia) má

právo menovať vlastného výkonného riaditeľa,

ostatných 16 menujú skupiny krajín. Slovensko

tak vo Výkonnom výbore reprezentuje bel-

gický minister financií Didier Reynders, ktorý

zároveň zastupuje aj Rakúsko, Belgicko,

Bielorusko, Česko, Maďarsko, Kazachstan,

Luxembursko, Slovinsko a Turecko. Pri hlaso-

vaní disponuje súčtom hlasov týchto krajín.

Výkonný výbor posudzuje, či krajiny plnia

odporúčania MMF, rozhoduje o programoch

fondu, schvaľuje pôžičky a zabezpečuje imple-

mentáciu politických rozhodnutí MMF v jed-

notlivých členských štátoch.

Silné postavenie v rámci MMF má jeho

manažment, ktorý v praxi de facto vykonáva

politiku MMF.

Vo väčšine krajín má MMF tzv. rezi-

denčných reprezentantov. Sú to platení agenti

fondu, ktorí zhromažďujú údaje o ekonomick-

om vývoji krajiny, monitorujú legislatívu i

všetky administratívne rozhodnutia, ktoré

majú dopad na vývoj ekonomiky a podávajú o

nich priebežné správy Výkonnej rade MMF. Na

Slovensku, na rozdiel od väčšiny okolitých

postkomunistických krajín, MMF svojho rezi-

denčného reprezentanta nemá.

Každý rok MMF vysiela do svojich člen-

ských krajín misie ekonómov, ktoré zazna-

menávajú údaje o ekonomickom vývoji a tiež

spoločenské a politické okolnosti, ktoré na

tento vývoj vplývajú. Misie vo svojich správach

navrhujú opatrenia, ktoré vláda danej krajiny

má realizovať. Jednou z hlavných príčin opako-

vaného zlyhania odporúčaní MMF a ich čas-

tokrát katastrofálnych dôsledkov na vývoj kra-

jín, ktoré sa zmluvne zaviazali plniť ich, je uta-

jenosť týchto dokumentov, prípadne ich

kľúčových častí (pozri nasledujúcu časť

Doterajšie skúsenosti s MMF).

Misie sú buď zamerané na aktualizáciu

všeobecného vývoja (tzv. misie konzultácií

podľa článku IV.) alebo sú zamerané veľmi

špecificky (napr. na zdokonalenie fiškálneho

riadenia). Prehľad všetkých misií je uvedený v

Prílohe č. 1.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky

poskytol MMF v júli 1993 systémovú transfor-

mačnú facilitu (STF) vo výške 64 mil. SDR a

rovnakú sumu z toho istého účtu dostalo

Slovensko aj o rok neskôr.

V júli 1994 schválil MMF finančné prostried-

ky vo forme stand-by úveru pre SR vo výške

160 mil. SDR. Z týchto prostriedkov SR vyčer-

pala iba 32 miliónov a ďalšie čerpanie podľa

slovenskej vlády nebude pokračovať.

Bližšie informácie o podmienkach týchto

programov neboli ani na požiadanie občian-

skych organizácií MMF zverejnené.


6

3 ZPČ - zvláštne práva čerpania, menová jednotka

používaná v MMF; 1 ZPČ = cca 1,38 USD.

4 http://www.finance.gov.sk

5 http://www.imf.org/external/np/sec/memdir/mem-

bers.htm

DOTERAJŠIE SKÚSENOSTI S MMF NA SLOVENSKU

MMF a spôsob rozhodovania

Okrem samotnej podstaty rozhodovacieho

mechanizmu MMF naznačeného v pred-

chádzajúcej kapitole, sú ďalšie dôvody, ktoré

kritikov tejto inštitúcie oprávňujú tvrdiť, že

MMF je nedemokratickou organizáciou pre-

sadzujúcou svoju agendu politickou silou.

Aj keď predstavitelia Fondu často tvrdia, že

sú to rozvojové krajiny, ktoré žiadajú MMF o

pôžičky a podporné programy, v praktickom

živote je pre veľkú väčšinu týchto krajín

nemysliteľné odmietnuť pomoc MMF.

Medzinárodný finančný svet akceptuje MMF

ako autoritu, ktorá posudzuje ekonomické a

finančné zdravie tej-ktorej krajiny a inštitúciu s

monopolom na pravdu v makroekonomick-

ých otázkach. Ak by vláda niektorej krajiny

odmietla jeho recepty, riskovala by stratu tak-

mer celej medzinárodnej pomoci a investícií.

Medzinárodné spoločenstvo by ju považovalo

za nezodpovednú, presadzujúcu neautorizo-

vanú a nerozumnú ekonomickú a finančnú

politiku. Okrem toho, chudobné krajiny väčši-

nou zúfalo potrebujú tvrdú menu na splácanie

svojich dlhov a tak nemajú inú možnosť, ako

prijať programy MMF, ktoré každú pôžičku

sprevádzajú.

MMF a externality

Napriek tomu, že programy štrukturálnych

reforiem a makroekonomické odporúčania

MMF majú drastické dopady na sociálne, eko-

nomické i prírodné prostredie krajín, v

ktorých sa realizujú, MMF dlhé roky pokračuje

v mocenskom presadzovaní jednotnej

makroekonomickej schémy. Svoje programy

dizajnuje izolovane od kontextu a spoločen-

ských a prírodných daností v jednotlivých kra-

jinách, a to napriek tomu, že je permanentne

upozorňovaný postihnutými spoločnosťami

na ich dopady.

Politika MMF pripomína správanie veter-

inára, z ktorého počas povinnej vojenskej

služby spravili lekára zodpovedného za

zdravie roty, do ktorej nikto neprišiel dobro-

voľne. Akokoľvek málo rozumie súvislostiam a

akokoľvek obmedzený je sortiment liekov,

ktoré mu dávno preexpirovali vo vojenskom

sklade, „lieči“.

Predstavitelia MMF v júli zástupcom

Priateľov Zeme - Slovensko otvorene priznali,

že takmer celý jeho personál tvoria ekonó-

movia. Priznali tiež, že často vôbec nepoznajú

spoločenský kontext ani podmienky krajín,

pre ktoré predpisujú makroekonomické

recepty. Napriek tomu sú presvedčení, že ich

programy sú všeobecne platné.

„V podstate nemonitorujeme dopady našichprogramov na životné prostredie... Do polovice80-tych rokov MMF veľmi netrápili sociálneotázky...“ Avšak, „vždy hovoríme: rast a stabil-ná inflácia sú hlavnými motormi bohatstva.“6

Napriek množstvu misií na Slovensku MMF

ani jediný raz neprizval na konzultácie

občianske organizácie, ktoré rozumejú a sú

aktívne v oblastiach, ktoré budú dotknuté jeho

politikou a ktorým MMF nerozumie.

Predstaviteľ ministerstva životného prostredia

Priateľom Zeme - Slovensko neoficiálne

potvrdil, že nevie o žiadnych konzultáciách

MMF s ministerstvom, a to ani pri jeho

nedávnych misiách, ani kedykoľvek v histórii

vzťahov MMF so Slovenskom. MMF na kľúčové

uzavreté rokovania neprizýva ani pred-

staviteľov ostatných dotknutých rezortov,

samospráv ani volených poslancov parlamen-

tu.

Za týchto okolností neprekvapuje, že pro-

gramy MMF úplne ignorujú akékoľvek

spoločenské i environmentálne externality. Čo

je však horšie, že MMF sa uvedeným prís-

tupom cieľavedome zbavuje možnosti korigo-

vať svoje programy i teoretickú bázu, z ktorej

vychádzajú.

MMF a transparentnosť

MMF v súčasnosti čelí najostrejšej vlne

medzinárodnej kritiky vo svojej 55-ročnej

DOTERAJŠIE SKÚSENOSTI S MMF NA SLOVENSKU

7

6 Seminár organizovaný MMF pre občianske organizácie

vo Viedni, 11-12. júla 2000.

histórii, pretože jeho politika nielenže

nepriniesla ekonomický rast a nezastavila

trend rastúcej chudoby vo svete, ale namiesto

toho ďalej prehĺbila nerovnosť, podporila

deštrukciu životného prostredia, zvýšila závis-

losť krajín na zahraničných dlhoch a zapríčini-

la kolaps domácich podnikateľov v mnohých

štátoch. Príčinou mnohých z týchto problé-

mov je extrémna netransparentnosť a nezod-

povednosť politiky MMF. To isté možno pove-

dať aj o aktivitách MMF v regióne strednej a

východnej Európy. Priatelia Zeme sú svedkom

opakovaného odmietania prístupu k základ-

ným informáciám zo strany MMF.

Počnúc 25. aprílom 2000 Priatelia Zeme pra-

videľne kontaktovali oddelenie pre externé

vzťahy MMF s požiadavkou o poskytnutie

informácií o aktivitách Fondu na Slovensku

počas uplynulých desiatich rokov.

Predstavitelia tohto oddelenia spočiatku konš-

tatovali, že nie sú kompetentní takéto informá-

cie poskytovať a odkázali žiadateľov na

webovú stránku Fondu a neskôr na slovenské

úrady. Požadované informácie však na

webovej stránke k dispozícii neboli a ne-

disponovala nimi ani slovenská vláda.

Priatelia Zeme požadovali zverejnenie

nasledovných dokumentov:

- kompletné zápisy z konzultácií MMF

podľa článku IV7 vrátane príloh a sú-

visiacich dokumentov (tzv. staff reports a

staff appraisals);

- tzv. Letters of Intent8 ;

- memorandá o ekonomickej a finančnej

politike prípadne tzv. Policy Framework

Paper9 ;

- podrobné záznamy z diskusií Výkon-

ného výboru o konzultáciách MMF

podľa článku IV na Slovensku, základné

informácie o pôžičkách a dokumenty o

ich schválení;

- oficiálne alebo neoficiálne odporúčania

MMF poskytnuté vláde Slovenskej repub-

liky, ktoré boli výsledkom rôznych misií v

posledných rokoch a tiež vyhodnotenie

MMF, ako tieto odporúčania vláda plnila.

Priatelia Zeme trvali na splnení svojej

požiadavky i na seminári, ktorý MMF organi-

zoval pre občianske organizácie vo Viedni

uprostred júla 2000. Dočkali sa odpovede,

podľa ktorej im MMF príslušné dokumenty

zatiaľ nesprístupnil preto, že sa stratili v jeho

archívoch a zároveň prísľubu, že MMF bude

pokračovať v úsilí o ich nájdenie. Počas tohto

seminára občianske organizácie pôsobiace v

strednej a východnej Európe oficiálne

požiadali MMF, aby prijal jasnú, právne

záväznú a vynútiteľnú politiku upravujúcu

prístup verejnosti k jeho informáciám. Práve

táto požiadavka vyvolala najpodráždenejšie

reakcie prítomných predstaviteľov MMF, ktorí

obhajovali systém dobrovoľného poskytova-

nia informácií zo strany MMF.

Skutočná vôľa MMF však čoskoro vyvolala

oprávnené znepokojenie, keď Priatelia Zeme

opätovne pripomenuli svoju požiadavku na

sprístupnenie uvedených dokumentov. Od ich

prvého kontaktu s MMF v tejto záležitosti MMF

poskytoval rozporuplné odpovede ohľadom

dôverného charakteru požadovaných doku-

mentov. V polovici augusta 2000 predstaviteľ

oddelenia pre externé vzťahy MMF v odpovedi

na list organizácie uviedol, že niektoré doku-

menty nemôže MMF zverejniť bez súhlasu

slovenskej vlády (napr. tzv. Letter of Intent, o

ktorom sa predtým pracovníci Fondu vyjadrili

ako o verejne prístupnom). Naopak, čo sa týka

zápisov z konzultácií MMF podľa článku IV,

ktoré boli podľa MMF neverejné, sa neskôr

ukázalo, že MMF ich postupne bude zverejňo-

vať, avšak nebude sa to týkať zápisov z minu-

losti. Tento postup je zrejme v rozpore so

samotnou archívnou politikou MMF, podľa

ktorej sa všetky neutajované dokumenty MMF

staršie ako 5 rokov majú na požiadanie sprís-

tupniť verejnosti. Spomínaný predstaviteľ uve-


8

7 Konzultácie na základe článku IV sa uskutočňujú každý rok

v každej členskej krajine MMF. Správa pracovníkov MMF je

výsledkom týchto konzultácií a predstavuje prehľad

makroekonomickej stability danej krajiny (vrátane otázok

súvisiacich s navrhovanými štrukturálnymi zmenami.

8 Letters of Intent stanovuje návrh politiky (t.j. pod-

mienky), ktoré vláda danej krajiny má realizovať, ak

chce získať podporu MMF (t.j. alebo pôžičku typu stand-

by alebo ESAF/PRGF).

9 Policy Framework Paper, neskôr nahradený dokumen-

tom Poverty Reduction Strategy Paper je spoločný

dokument MMF a Svetovej banky, ktorý načrtáva eko-

nomickú pozíciu danej krajiny a navrhuje reformy, ktoré

je potrebné realizovať.

deného oddelenia síce prisľúbil, že sa bude

požiadavkou Priateľov Zeme zaoberať, nikdy

viac sa tak však nestalo. Nezmienil sa ani o

žiadnych dokumentoch, ktoré by sa v

archívoch MMF stratili. Začiatkom septembra

preto Priatelia Zeme požiadali MMF o vysvetle-

nie a opäť pripomenuli svoju pôvodnú

požiadavku. Predstaviteľka MMF vo svojej

odpovedi uviedla, že MMF „nestráca“ doku-

menty a že to bola slovenská vláda , ktorá

žiadala MMF nezverejňovať ich. Jej tvrdenie

však odporuje tvrdeniam vládnych pred-

staviteľov, s ktorými boli Priatelia Zeme v

priebežnom kontakte.

V júli sa Priatelia Zeme stretli s predsedom

vlády Mikulášom Dzurindom, aby diskutovali

o korupcii a transparentnosti rozhodovacích

procesov na Slovensku. Od premiéra získali

prísľub, podľa ktorého úrad vlády zabezpečí

sprístupnenie všetkých kľúčových dokumen-

tov MMF v plnom rozsahu. Premiér poveril

touto úlohou osobu zo svojho tímu. Po špeci-

fikácii požiadavky Priateľov Zeme sa stretli

guvernér Národnej banky Slovenska Marián

Jusko (reprezentant Slovenska v Rade

guvernérov MMF), ministerka financií Brigita

Schmögnerová (jeho zástupkyňa v Rade

guvernérov MMF) a vicepremiér pre

ekonomiku Ivan Mikloš. Podľa predstaviteľa

vlády sa všetky strany rýchlo zhodli na sprís-

tupnení požadovaných dokumentov MMF.

Úrad vlády naozaj v krátkom čase poskytol

organizácii zlomok požadovaných materiálov,

čoskoro sa však ukázalo, že slovenská vláda

väčšinu z nich nemá vo svojom archíve. Okrem

toho, pred sprístupnením ich slovenské minis-

terstvo financií chce opätovne preštudovať.10

3. septembra 2000 boli Priatelia Zeme infor-

movaní, že ministerstvo financií požiadalo

MMF o poskytnutie požadovaných dokumen-

tov, avšak zo strany bolo upozornené, že časť z

nich považuje Fond za dôverné.

A tak, ani po šestich mesiacoch intenzívne-

ho úsilia o získanie najdôležitejších informácií

MMF, ktoré dlhé roky výrazne determinujú

vládnu ekonomickú politiku, sa občianska

verejnosť prisľúbených materiálov nedočkala,

aj keď v úsilí nepoľavuje. Táto skúsenosť

Priateľov Zeme iba ubezpečila, že transparent-

nosť a prístup verejnosti k včasným a úplným

informáciám sú absolútne nevyhnutné pre

účinnú demokratickú kontrolu tejto inštitúcie.

MMF sa v priebehu posledného roka pretekal

v rétorických cvičeniach o vlastnej transpar-

entnosti a vôli k reformám. Prax však ukázala,

že ich skutočným zmyslom bolo pre-

dovšetkým upokojiť nervóznu atmosféru pred

nadchádzajúcim výročným zasadnutím MMF a

Svetovej banky v Prahe.

Svetová banka naSlovensku

Zmena vlády po parlamentných voľbách na

jeseň roku 1998 po dlhej prestávke priniesla

obnovenie aktivít Svetovej banky na

Slovensku. Jej hlavnou činnosťou zatiaľ je

príprava tzv. Stratégie asistencie pre Slovensko

(Country Assistance Strategy - CAS). Centrum

pre podporu miestneho aktivizmu začalo s

Bankou o CAS a jej úverových mechanizmoch

komunikovať už v úvodných fázach jeho

prípravy s cieľom podnietiť účasť verejnosti na

jeho tvorbe.

Od leta roku 1999 ubezpečovali pred-

stavitelia Regionálneho úradu Svetovej banky

túto organizáciu o tom, že príprava CAS pre

Slovensko bude veľmi otvorená a transparent-

ná. Avšak proces verejných konzultácií, ktorý

skončil v marci 2000 ukázal, že tieto ubezpeče-

nia boli falošné.

V úvodných štádiách prípravy tohto doku-

mentu zaslalo Centrum pre podporu miestne-

ho aktivizmu Svetovej Banke zoznam kritérií,

ktoré považovalo za nevyhnutné pre

zabezpečenie efektívneho a transparentného

procesu konzultácií s verejnosťou. Regionálny

úrad Svetovej banky veľkú väčšinu z nich

Svetová banka na Slovensku

9

10Rýchla fluktuácia úradníkov v štátnej správe a uvedená

skúsenosť naznačuje, že vo vláde nepôsobí nikto, kto by

dostatočne poznal obsah minulých dokumentov MMF

vrátane jeho odporúčaní pre krajinu. Zdá sa, že tento

prípad nie je ojedinelý a verne odráža reálne pozadie

vládnutia a následne i kvalitu rozhodovania na

Slovensku.

ignoroval úplne a zvyšok uplatnil iba veľmi

nedôsledne.

Po troch odročených pokusoch sa prvá

konzultácia uskutočnila v polovici februára

2000, iba niekoľko týždňov pred záverečným

termínom ukončenia prác na tvorbe CAS a

dávno potom, čo sa celý proces na jeseň roku

1998 začal. Občianske organizácie obdržali

pozvánku iba niekoľko dní pred konzultáciou.

Nebola im poskytnutá žiadna informácia o

procese konzultácií ani žiadne podkladové

materiály, na základe ktorých bola vypracov-

aná pracovná verzia CAS. Konzultácia sa niesla

vo veľmi nekonkrétnom a nekonštruktívnom

duchu. Väčšina účastníkov ani nevedela, čo je

presne obsahom stretnutia a k čomu sa majú

vyjadrovať. Predstavitelia Svetovej banky

opakovane zdôrazňovali, že verejnosť by sa

mala vyjadrovať najmä vo fáze implementácie

CAS, voči čomu občianske organizácie nami-

etali a žiadali konzultácie k jeho obsahu i štruk-

túre.

Krátko po zverejnení tzv. Informatívneho

dokumentu o stratégii asistencie pre

Slovensko Centrum pre podporu miestneho

aktivizmu predložilo Banke dokument

obsahujúci podnety, pripomienky a

odporúčania vo vzťahu k CAS. Na jeho

príprave sa podielali mnohé občianske orga-

nizácie pôsobiace v rôznych oblastiach, ktoré

sú dotknuté potenciálnymi aktivitami Svetovej

banky na Slovensku. Centrum pre podporu

miestneho aktivizmu predpokladalo, že Banka

premietne predložené pripomienky do novej

verzie CAS a zdôvodní, ktoré pripomienky a

prečo neakceptovala. Zároveň sa očakávala

otvorená diskusia o prepracovanej verzii CAS.

Čoskoro sa však ukázalo, že Banka nepripravu-

je žiadnu ďalšiu verziu tohto materiálu a že

druhá konzultácia s verejnosťou bude zároveň

aj poslednou.

Druhá konzultácia nasledovala mesiac po

prvej a bola rovnako nekonštruktívna.

Predstavitelia Banky hneď na úvod priznali, že

majú iba veľmi málo vedomostí o situácii na

Slovensku. Napriek tomu sa však ukázalo, že

Banka mieni redukovať celý konzultačný pro-

ces na diskusie o implementácii CAS namiesto

toho, aby umožnila verejnosti podielať sa aj na

tvorbe obsahu tohto dôležitého dokumentu.

Prístup Banky vyvolal medzi zástupcami

občianskych organizácií pobúrenie.

Ubezpečenia Svetovej banky o tom, že

ponúkne verejnosti príležitosť aktívne sa

spolupodielať na implementácii svojich pro-

jektov, je tiež diskutabilná. Od jari v roku 1999

jej Centrum pre podporu miestneho aktiviz-

mu avizuje svoj záujem a požiadavky na

poskytnutie informácií o úvere v rámci pomo-

ci prispôsobenia podnikateľského a

finančného sektora pre Slovensko (tzv.

Enterprise and Financial Sector Adjustment

Loan - EFSAL). Napriek tomu bola táto orga-

nizácia informovaná až v lete nasledujúceho

roka o niekoľkých konzultáciách týkajúcich sa

EFSAL, ktoré sa však uskutočnili už dávno

predtým za účasti niektorých odborových

skupín. Podobne, konzultácie Banky s niek-

torými environmentálnymi skupinami o jej

úverových zámeroch v oblasti dopravy

pozostávali z krátkych stretnutí pri káve.


mu preto požiadalo Radu riaditeľov Svetovej

banky, aby odložila prijatie CAS dovtedy, kým

sa neuskutočnia riadne konzultácie. Reakcie

výkonného riaditeľa, ktorý v Rade reprezentu-

je Slovensko, ale aj ďalších predstaviteľov

Banky však naznačovali, že tento návrh neb-

ude akceptovaný. Týmto v podstate skončil

celý proces tvorby CAS. V máji 2000 sa objavi-

la správa, že prijatie CAS bolo odročené kvôli

rozdielnemu názoru Svetovej banky a niek-

torých členov slovenskej vlády ohľadne

budúcej úlohy MMF na Slovensku. Svetová

banka podmienila poskytnutie pôžičky EFSAL

záväzkom vlády, že prijme program moni-

torovania štrukturálnych reforiem MMF.

Časť členov slovenskej vlády sa obávala, že

dohoda s MMF by mohla vrhnúť zlé svetlo na

pozíciu štátu vo vzťahu k medzinárodnému

kapitálu a finančným trhom a odmietali návrh

Banky podporiť. Napokon, po prijatí

Slovenska do Organizácie pre hospodársku

spoluprácu a rozvoj (OECD) však slovenská

vláda súhlasila s prijatím programu MMF. 11

Okrem tohto prípadu Centrum pre pod-

poru miestneho aktivizmu zameralo svoju

pozornosť na pripravovanú pôžičku

Medzinárodnej finančnej korporácie (člen

Skupiny Svetovej banky) pre Slovenské

papierne a celulózky v Ružomberku. Centrum

spolupracovalo s obyvateľmi, ktorí boli poško-

dení emisiami z tohto podniku a ktorí sa obá-

vali, že spomenutá pôžička ešte zvýši úroveň


10

škodlivých emisií. Analýza bankovej správy o

hodnotení vplyvov navrhovaného projektu na

životné prostredie dokázala, že tento doku-

ment mal veľmi slabú odbornú úroveň a obsa-

hoval manipulácie údajov. Aj keď sa práce na

tomto projekte napokon zastavili, Centrum

pre podporu miestneho aktivizmu zistilo

nekompetentnosť Medzinárodnej finančnej

korporácie pri posudzovaní environmentál-

nych vplyvov, nesprávnu kategorizáciu uve-

deného projektu a neochotu tejto inštitúcie

poskytovať informácie. 12

Svetová banka na Slovensku

11

11Ďalšie informácie o príprave CAS v iných krajinách stred-

nej a východnej Európy možno nájsť v publikácii

"Trouble and Opportunity From The Start: The World

Bank's Country Assistance Strategy", CEE Bankwatch

Network, 2000.

12Ďalšie informácie o navrhovanej pôžičke pre SCP

nájdete v prípadovej štúdii "What Smells: The IFC In

Slovakia", Ryan Hunter, Centrum pre podporu miestne-

ho aktivizmu, 2000 a tiež na Web:

hhtp://www.bankwatch.org

EKONOMIKA: VÝVOJ POPÁDE KOMUNIZMU

Pád komunizmu v strednej a východnej

Európe na konci osemdesiatych rokov vyvolá-

val všeobecné očakávania, a to nielen v

spoločnostiach, ktoré sa po štyroch dekádach

túžili zbaviť totalitných režimov, ale i v

zahraničí. Časť domácej i svetovej verejnosti

dúfala, že relatívne vhodné spoločensko-poli-

tické podmienky v tom čase bude možné

zúročiť na naštartovanie kvalitatívne nového,

demokratického, spravodlivého a environ-

mentálne citlivého rozvoja, ktorý by rešpekto-

val kultúrne, etnické i náboženské tradície a

diverzitu a prírodné danosti.13 Rozvoja, ktorý

sa zvykne označovať ako trvalo udržateľný.

Na druhej strane ľudia očakávali rýchlu

zmenu k prosperite, ktorá sa po desaťročiach

neslobody a úplnej absencie informácií

podvedome spájala s modelom rozvoja pre-

sadzovaným Západom. Na riziko kopírovania

tohto modelu upozorňovali už v prvých

týždňoch po páde režimu niektorí intelektuáli

a umelci, dovtedy nekompromisní kritici

neudržateľného komunistického režimu.

12

II. VÝSLEDKY POLITIKY BRETTONWOODSKÝCH

INŠTITÚCIÍ NA SLOVENSKU

"...Od prvých prvých chvíľ mám obavy z toho, že rodiacu sa slobodu a demokraciu nenaplnímedobrým obsahom. Že túto historickú príležitosť premárnime. ...Viem, cieľ prvej fázy bol jednoduchý- deštrukcia nevyhovujúcej stavby. Teraz ide o stavbu novej budovy a to je vždy zložitejšie a roz-pornejšie. Mňa mýli, že sa už hĺbia základy, možno aj zalievajú betónom, a neexistuje plán. Aleboo ňom len občania nevedia? Zas raz ide o stavbu, ktorá nie je spoločne prijatá? Riešia sa jej detai-ly bez toho, aby budúci užívatelia sa dohodli na jej poslaní, tvare, cene? Nevieme, či bude naša stav-ba len netvorivo kopírovať honosnejšie stavby susedov - západné krajiny, alebo sa vynasnažímenájsť vlastný, skromnejší stavebný štýl. Bude sa budova nášho štátu podobať viac na chrám, alebona obchodný dom? Nedohodli sme sa, či nám chýba viac spotrebného či duchovného tovaru.Nazdávam sa, že len robotník, ktorý sa stotožní so zmyslom stavby, môže na nej obetavo pracovať.Ak chceme našu krajinu zachraňovať bez prostitúcie, dlžôb a ďalej prebúdzať obetavosť. ...Sompresvedčený, že z globálneho pohľadu na stav biosféry či biedy tretieho sveta je sídlisko zvanézápadná civilizácia morálne prežité. Bojím sa, že mnohí strojcovia našej budúcnosti si to neuve-domujú."

Marián Huba, list priateľom vo Verejnosti proti násiliu,14 24. januára 1990

13Situáciu na Slovensku charakterizovalo okrem iného i

nesmierne nadšenie a odhodlanie drvivej časti verejnosti

skoncovať s nedemokratickým a netransparentným ovlá-

daním spoločnosti Komunistickou stranou, úplný rozklad

mocenských štruktúr, všeobecná nedôvera k moci a for-

movanie akčných občianskych výborov, ktoré sa for-

movali na miestnej úrovni a boli vedené väčšinou miest-

nymi lídrami selektovanými na základe dôvery komunít.

Okrem toho, v krajine pôsobilo vyspelé a relatívne dobre

koordinované environmentálne hnutie, z ktorého čoskoro

vzišli významní politici. Ochrana životného prostredia

bola podľa vtedajších prieskumov verejnej mienky veľmi

dôležitou prioritou, istý čas bola dokonca považovaná za

najdôležitejší problém v krajine.

13 Mikuláš Huba, Ponovembrové Slovensko III,

EuroUniPress/Spoločnosť pre trvalo udržateľný život,

1995.

Striedanie vzájomne antagonistických

režimov často sprevádza i zrod nových mýtov,

pričom tie nové sú neraz rovnako bezperspek-

tívné ako tie, z ktorých sa transformujúca sa

spoločnosť túži vymaniť. Vývoj na Slovensku

nebol iný. Mýtus o neomylnej neviditeľnej

ruke trhu a neexistencii funkčnej alternatívy k

neoliberálnemu modelu sa udomácnil veľmi

rýchlo, najmä medzi mladými ambicióznymi

ľuďmi a bývalými oponentami komunizmu,

ktorí onedlho získali v krajine iniciatívu.

Otrasné skúsenosti celej populácie s anti-

demokratickým, neefektívnym, zbyrokratizo-

vaným systémom vlády jednej strany boli v

tom čase v čerstvej pamäti a vydávali sa za

dôkaz funkčnosti modelu presadzovaného

brettonwoodskými inštitúciami. Komunizmus

zanechal po sebe zdevastovanú ekonomiku,

nesmierne zaťažené životné prostredie a

rozvrátené spoločenské vzťahy a jeho pád sa

všeobecne interpretoval ako víťazstvo kapital-

izmu. Vicepremiér prvej postkomunistickej

slovenskej vlády to vyjadril v najsledovanejšej

televíznej relácii pred parlamentnými voľbami

v roku 1992 svojsky: „Keby u nás mohol voľný

trh pôsobiť dlhšie, už dávno by sa do našich

riek vrátili pstruhy“.

Výzvy k dôkladnej diskusii o podobe

nového spoločenského a ekonomického zri-

adenia na Slovensku v reálnej politike veľmi

rýchlo zatienilo kopírovanie štandardného

modelu ekonomického rozvoja bretton-

woodskeho typu. Jadrom diskusií sa nestali

princípy, z ktorých sa mal nový systém odvíjať,

ale rýchlosť, ktorou sa mal starý systém trans-

formovať na nový. Prechodné obdobie pritom

umožnilo masové rozkrádanie a nekontrolo-

vateľné zadlžovanie štátnych aj novo sprivati-

zovaných podnikov, nepredpokladaný

hospodársky pokles, umocnený úspornou

menovou politikou. Cenu, ktorú za toto obdo-

bie spoločnosť zaplatila, bola rozložená veľmi

neproporcionálne, a to nielen z pohľadu jej

sociálneho rozvrstvenia, ale i z regionálneho

hľadiska. Doplatili najmä rýchlo rastúce

sociálne marginalizované vrstvy a chudoba a

ekonomicky marginalizované regióny. Sľuby o

raste všeobecnej prosperity po zliberalizovaní

ekonomiky sa čoskoro pre väčšinu populácie

stali prázdnou ilúziou. Poškodené obyvateľ-

stvo potom ľahko podliehalo politickým

manipuláciám a demagógii, čo onedlho

uvoľnilo nacionalistickým a antidemokratic-

kým silám prístup k moci.15

Liberálni ekonómovia zdôvodňujú tento

vývoj po svojom: „Rýchly nástup frustrácie u

väčšiny jednoduchého obyvateľstva, ktoré

očakáva rýchlu a hlavne bez námahy dosiah-

nuteľnú prosperitu, je teda pochopiteľný.

Takéto obyvateľstvo šikovne využívajú najmä tí

VÝVOJ PO PÁDE KOMUNIZMU

13

Rýchlosť reformného procesu v postkomunistických krajinách v roku 1996 podľa kumulatívneho indexu liberalizácie

(KIL)

Skupina Krajina

Pokročilé štádium reformy (KIL>4) Slovinsko*, Poľsko*, Maďarsko, Chorvátsko, Juhoslávia, Macedónsko, ČR, SR

Mierne pokročilé štádium reformy (2.7<KIL<4) Bulharsko, Estónsko*, Litva**, Lotyšsko*, Rumunsko, Albánsko, Mongolsko

Mierne pomalé štádium reformy (1.7<KIL<2.7) Rusko***, Kirgizsko, Moldavsko, Arménsko, Kazachstan, Gruzínsko

Veľmi pomalé štádium reformy (KIL<1.7) Uzbekistan*, Bielorusko*, Azerbajdžan, Tadžikistan, Ukrajina, Turkménsko

Zdroj: De Melo, Denizer, Gelb, Svetová banka 1996

* Za roky1989-93

** Za roky 1989-92

***Za roky 1989-91

15 V období 1992-1998 sa na Slovensku s niekoľkomesačnou

pauzou dostala k moci strana autoritárskeho Vladimíra

Mečiara.

jednotlivci, ktorým na budúcej prosperite kra-

jiny záleží najmenej. Dochádza k odklonu od

pôvodne zamýšľaných radikálnych transfor-

mačných koncepcií a k ich brzdeniu,

k odkladaniu bolestivých, ale nevyhnutných

opatrení...“16 Liberáli zároveň šikovne využili

komplikovanú spoločenskú situáciu a

všetkých oponentov radikálnej ekonomickej

reformy stotožnili s oponentami demokratick-

ých zmien a zástancov starých poriadkov. Ich

ideologickým základom sa stali tézy o nepod-

loženosti tvrdení o kríze životného prostredia

a o nových formách dirigovania a regulácie

ľudských životov. Otec šokovej terapie v

Československu Václav Klaus to formuloval

nasledovne: „Zelená ideologie je zdrojem

nových antiliberálních, antidemokratických,

elitářských, etatistických pokusu o ospravedl-

nění státní kontroly a centralizace lidských

aktivit.“17 Na podstate tohto názoru ekonom-

ických liberálov sa dodnes nič nezmenilo,

zvýšila sa iba intenzita ich prezentácie vo vere-

jných médiách.

Z tabuľky na predchádzajúcej strane vyplý-

va, že značný pokrok v reformnom procese

bol zaznamenaný práve v krajinách s reálnou

šancou na vstup do Európskej únie v

dohľadnom čase, čo možno vysvetľovať ako

dôsledok efektívneho tlaku zo strany tejto

inštitúcie. Okrem toho v prvej skupine „boli

komunisti zdiskreditovaní a zbavení moci, čo

umožnilo uplatňovanie ‘výnimočných politík’

s priestorom pre reformy“.18 Ukazuje sa, že

zneužívanie chaosu a ťažkostí hospodársky

slabých krajín na presadzovanie drakonických

ekonomických politík je neodeliteľnou

súčasťou rozvojovej filozofie medzinárodných

finančných inštitúcií. (Pozri tiež nasledujúcu

časť Podpora priamych zahraničných investí-

cií.)

Predstavitelia MMF sa netaja tým, že

kardinálnym problémom pre implementáciu

nimi navrhovaných ekonomických reforiem je

získanie dostatočného politického a spoločen-

ského konsenzu v danej krajine. Podľa nich je

potrebné rýchlo a šikovne využiť vhodný poli-

tický moment, napr. „krízu po rozdelení štátu“,

inak „strácame šancu s reformami napredo-

vať“. Alebo (ich) inými slovami, „vhodný čas na

nastolenie požiadaviek je obdobie striedania

vlád“. Predstaviteľ MMF sa nedávno vyjadril, že

v Poľsku - tak ako v ktorejkoľvej inej stre-

doeurópskej krajine po páde komunizmu, či

po páde Mečiarovej vlády koncom roka 1998 -

bolo k dispozícii iba šesť či o niečo viac mesia-

cov všeobecného entuziazmu na realizáciu

politických opatrení, a to „bez ohľadu na to,

akú bolesť spôsobia, vrátane makroekonom-

ickej stabilizácie a štrukturálnych zmien“. Po

uplynutí tohto obdobia „čas pre reformy

jednoducho vypršal“ a už viac nie je možné

alebo iba veľmi ťažké zahrnúť ich do programu

vlády. Jednoduché.

Šoková terapia20

V spore o spôsob ekonomickej transformá-

cie po páde komunizmu v Československu v

prvom polroku 1990 sa proti zástancom grad-

ualistickej koncepcie presadili zástancovia

šokovej terapie (združení okolo vtedajšieho

federálneho ministra financií Václava

Klausa).21 Klausov koncept šokovej terapie

vychádzal z koncepcie, ktorá sa v tom čase

realizovala v Poľsku.22 Jeho cieľom bola rýchla

zmena ekonomického správania podnikov

a bol založený na nasledujúcich prioritách:

VÝSLEDKY POLITIKY BRETTONWOODSKÝCH INŠTITÚCIÍ NA SLOVENSKU

14

16 Od spoločného k súkromnému, MESA 10, Bratislava, 1999.

17 Jakub Patočka: Páně Klausova cesta do Prčic, Poslední

generace, č. 4, 1993.

18 Denizer, C.: Stabilisation, Adjustment and Growth

Prospects in Transition Economies. The World Bank,

Washington, D.C., February 1997.

19 Seminár organizovaný MMF pre občianske organizácie vo

Viedni, 11-12. júla 2000.

20 Táto časť vznikla kompiláciou informácií z publikácie Od

spoločného k súkromnému, MESA 10, Bratislava, 1999.

21 Hlavným rozlišovacím faktorom jednotlivých prístupov k

transformácii postkomunistických krajín smerom k

trhovej ekonomike je rýchlosť, akou boli reformy v jed-

notlivých krajinách uskutočňované. Tieto prístupy možno

v podstate rozdeliť do dvoch skupín. Prvú tvoria krajiny,

ktorých hlavným cieľom bolo nastolenie podmienok

tvrdej konkurencie v čo najkratšom čase. Druhú skupinu

tvorili gradualisti presadzujúci postupné zmeny.

22 Princíp "šokovej terapie" bol široko podporovaný

Západom. Jeho hlavnými protagonistami boli profesor

Harvardskej univerzity J. Sachs a vtedajší poľský

vicepremiér a minister financií L. Balcerowicz. Šoková ter-

apia sa vyznačuje výraznými sociálnymi dopadmi najmä v

prvej fáze.

- liberalizácia cien,

- úsporná a menová rozpočtová politika,

- vnútorná vymeniteľnosť meny a liberal-

izácia zahraničného obchodu,

- rýchla a rozsiahla privatizácia.

Tvorcovia koncepcie šokovej terapie pred-

pokladali tri etapy ekonomického vývoja po

jej spustení:

EEttaappaa cceennoovvééhhoo nnáárraazzuu - liberalizácia cien a

úspornej menovej a rozpočtovej politiky mala

nastoliť makroekonomickú rovnováhu, t. j.

rovnováhu medzi ponukou a dopytom.

Predpokladalo sa, že táto etapa bude spojená s

rýchlym rastom cien ako dôsledok mobilizácie

vynútených úspor23 a mala trvať 3-4 mesiace;

EEttaappaa aaddaappttáácciiee - počas tejto etapy malo

dochádzať k adaptácii podnikov na zmenené

podmienky, očakávalo sa pokračovanie

makroekonomického poklesu (zníženie pro-

dukcie spôsobené zmenou podmienok malo

ešte prevažovať nad jej zvýšením v dôsledku

úspešnej adaptácie). Trvanie druhej etapy sa

odhadovalo na 1 až 2 roky;

EEttaappaa rraassttuu - jej začiatok sa predpokladal v

druhej polovici roku 1992, najmä však od roku

1993.

Po prípravných krokoch v druhom polroku

1990 (príprava štátneho rozpočtu na rok 1991,

devalvácia kurzu meny, technická príprava

zavedenia vnútornej vymeniteľnosti, schvále-

nie menových rámcov na rok 1991) bola

radikálna ekonomická transformácia k 1. janu-

áru 1991 spustená. Prvá etapa trvala podľa

predpokladov asi štyri mesiace. Miera inflácie

za ten čas stúpla približne o 55 %. Rast cien sa

potom pribrzdil a do konca roka miera inflácie

vzrástla na 63 %. Od apríla do mája 1991 bolo

v česko-slovenskej ekonomike nastolené v

zásade tvrdé, kriteriálne ekonomické

prostredie. Bola zavedená jednotná miera zda-

nenia, subvencie a dotácie boli oproti pred-

chádzajúcemu obdobiu zásadne obmedzené,

úvery boli k dispozícii len za komerčných pod-

mienok, nastala makroekonomická rovnováha

medzi ponukou a dopytom. Tieto zmeny sa

však nepremietli do očakávaných zmien v

oblasti adaptácie podnikov na trhové pod-

mienky. Podľa zástancov šokovej terapie to

bolo dané najmä nedostatkom tvrdosti a kri-

teriálnosti ekonomického prostredia.

Privatizácia

Privatizácia sa stala kľúčovým nástrojom

eliminácie štátneho vlastníctva v procese eko-

nomickej transformácie. Podľa názoru tvorcov

ekonomickej reformy pretrvávanie výraznej

majority štátneho vlastníctva bolo jednou z

hlavných prekážok rýchlejšej adaptácie a

reštrukturalizácie hospodárstva.24 Rýchlosti

privatizácie pripisovali veľký význam a aj preto

sa vo vtedajšom Československu od začiatku

presadzovala neštandardná metóda

kupónovej privatizácie, ktorá požiadavku

rýchlosti spĺňa najlepšie.

Po desiatich rokoch privatizácie, keď je

väčšina podnikov už v súkromných rukách,

však zisťujeme, že privatizácia v mnohých prí-

padoch vôbec nesplnila svoj účel. Nielenže

nedošlo k efektívnejšiemu spravovania pod-

nikov, ale bol dosiahnutý presný opak.

Dobrou ilustráciou je prípad VSŽ, keď noví

majitelia priviedli jeden z najlukratívnejších

podnikov Slovenska do výraznej straty. Na

Slovensku - ale aj iných tranzitívnych krajinách

- sa privatizácia stala nástrojom presunu aktív

do rúk osôb, ktoré nemali potrebné skúsenos-

ti ani finančné zdroje, a často ani vôľu efek-

tívne ich riadiť (najmä počas vlády Vladimíra

Mečiara v rokoch 1997-1998). Privatizáciu spre-

vádzali rozsiahle manipulácie (a to tak pri štan-

dardných ako aj neštandardných metódach),

korupcia alebo „tunelovanie“ (t. j. neopráv-

nené prečerpávanie majetkovej podstaty

spravovaného podniku na iný, súkromný sub-

Privatizácia

15

23 Prebytok peňazí, ktorý za komunizmu vznikal ako dôsle-

dok financovania deficitu verejného sektora, sa nepre-

javoval vo zvýšenej miere inflácie, ktorá bola umelo brz-

dená, ale vo vynútených úsporách obyvateľstva. Uvedený

jav, keď ponuka peňazí prevyšuje dopyt, sa označuje ako

tzv. "menový previs". Jeho dôsledkom bol extrémny nárast

inflácie po odštartovaní ekonomických reforiem. Cenový

nárast bol kombinovaný s neočakávane prudkým pokle-

som produkcie.

24 Mikloš, I.: Riziko korupcie v procese privatizácie. Windsor

Group Slovakia, Bratislava, máj 1995.

jekt). Z privatizácie sa stal nástroj pre boj alebo

upevnenie mocenského vplyvu. Svetová

banka dospela k záveru, že výrazná zmena

v správaní bola zaznamenaná len v podnikoch,

ktoré boli predané zahraničnému investo--

rovi.25

Príčinu zlyhania privatizácie treba podľa

kritikov hľadať v prvoradom dôraze na rozsah

a rýchlosť privatizácie, čo bolo v súlade s

požiadavkami medzinárodných finančných

inštitúcií. Dochádzalo tak k podceňovaniu

vytvorenia inštitucionálnej ochrany, ktorú síce

pokladali za dôležitú, ale druhoradú. Uvedené

finančné inštitúcie ako aj tvorcovia reformy

v tom čase verili, že samotné súkromné vlast-

níctvo umožní dostatočnú motiváciu pre

nových vlastníkov tlačiť manažmenty k efek-

tívnemu riadeniu podnikov. Kľúčové médiá

denne masírovali verejnú mienku v prospech

rýchleho postupu: „Ekonómovia na Západe

hodnotia súčasné plány privatizácie za

nebezpečne pomalé.“26

Bez transparentnosti privatizácie,

dodržiavania a vynútiteľnosti pravidiel, ktoré

by zohľadňovali spoločenské priority vedie

privatizácia k stagnácii a dekapitalizácii ako k

zlepšeným finančným výsledkom a zvyšova-

niu produktivity.27 Dokumentujú to aj výroky

Jeffreyho Sachsa, profesora Harvardskej uni-

verzity a jedného z hlavných ideológov

reforiem v poskomunistickej Európe: „Ako

ekonomický poradca v regióne som hlásal:

Urobte rýchle vnútorné reformy a hľadajte

výdatnú medzinárodnú pomoc, dávajte pozor

na morálku a vyžadujte transparentnosť v

konaní všetkých strán. ...Na druhej strane som

bol príliš optimistický voči možnostiam

masovej privatizácie, pričom teraz k nej pris-

tupujem ako k chybnej.“28

Jeffrey Sachs nebol sám, kto si s odstupom

času uvedomil zhubnosť politiky, na tvorbe

ktorej sa svojho času významne podielal.

Ďalším bol napríklad Joseph Stiglitz, profesor

ekonómie na Stanfordovej univerzite a vedúci

výskumný pracovník v prestížnom Brookings

Institution. V rokoch 1993 až 1997 pôsobil ako

člen Rady ekonomických poradcov prezidenta

USA. Okrem toho bol v rokoch 1997 až 2000

hlavným ekonómom a viceprezidentom

Svetovej banky, a práve na sklonku svojho

funkčného obdobia v Banke zverejnil aj svoj

názor na šokovú terapiu uplatňovanú v stred-

nej a východnej Európe:

„Spočiatku prebiehali emotívne diskusiemedzi dvomi názorovými prúdmi. Prvý saodvolával na zjednodušené učebnicové mode-ly a tvrdil, že kľúčom k úspechu je rýchla trans-formácia. Tento prístup, všeobecne známy akošoková terapia, bol zameraný nielen na zas-tavenie hyperinflácie, čo všetci zhodnepovažovali za potrebné, ale išiel oveľa ďalej.Jeho cieľom bola rýchla privatizácia, liberal-izácia a makroekonomická stabilita. Druhýprístup, známy ako gradualizmus, zdôrazňo-val potrebu vytvárania inštitucionálnejinfraštruktúry: zákonov, ktoré by zabezpečilivynútiteľnosť kontraktov, konkurenčnéhoprostredia a efektívnej správy podnikov a tiežprávneho systému umožňujúceho riadenieprirodzených monopolov a udržaniezdravého finančného systému. Gradualisti satiež obávali rozkladu systému sociálnehozabezpečenia v čase, kedy na ňom budespoločnosť práve najviac závislá. V graduali-stickej škole pôsobili aj odborníci na transfor-mujúce sa krajiny a experti v oblasti kompara-tívnych ekonomických systémov, ktorí bolipresvedčení, že trhová ekonomika nie je len„voľný trh“.

Bohužiaľ, reformátori presadzujúci rýchlucestu získali prevahu. Sčasti im pomohol tlakmedzinárodných finančných inštitúcií a vládyUSA. Nie všetky štáty však našťastie prijalitento kurz. Všimnime si prípad najúspešne-jšieho štátu: Poľska. Po tom, čo poľská vládarýchlo zmrazila inflačný rast na úroveň 20 %,umožnila kolísanie inflácie v tomto rozsahu.Privatizačná politika Varšavy sa vyznačovalaopatrným a gradualistickým prístupom.Rovnako postupovalo Slovinsko. Naopak,


16

25 Nellis, J.: Time to Rethink Privatization in Transition

Economies? In: Transition 02/1999, The World Bank/The

William Davidson Institute, Washington, D.C.

26 Privatizácia kapitálu, Verejnosť, 31.7.1990.

27 Valentovič, M: Slovakia in the Context of Post-Communist

Transition Economic Reforms. Diplomová práca. Ústav

medzinárodných vzťahov a aproximácie práva, Bratislava

1999.

27 Sachs, J.: Čo Západ zanedbal počas transformácie

Východu. In: Hospodárske noviny, 18.11.1999, str. 8.

extrémne prísna monetárna politika Ruska(spolu s daňovou politikou) viedla k demone-tarizácii ekonomiky - v súčasnosti sa odhadu-je, že až vyše 60 % obchodných transakciípatrí je barterových. Moskva si zakladala narýchlej privatizácii, v skutočnosti však pre-biehal proces, ktorý umožnil malej skupinkeoligarchie získať kontrolu nad veľkou časťounárodného bohatstva, pričom štát dostávalspäť vo forme daní len veľmi málo.Liberalizácia tiež bohatým pomohla v hľadaníspôsobov, ako dostať svoj majetok za hranice.Takýto systém sa spustil v prostredí, v ktoromstimulačné opatrenia viedli skôr k tunelova-niu ako k vytváraniu bohatstva...

V súčasnosti sa už viac uznáva, že neexis-tujú žiadne rýchle riešenia pri prechode oddirektívnej na trhovú ekonomiku. Ako ukázalčínsky príklad, kritickým bodom je sekvenciareformných krokov. V prvom rade je potrebnévytvoriť konkurenčné prostredie, a až potomprivatizovať.“ 29

Štýl privatizácie zvyškov lukratívnych štát-

nych podnikov na Slovensku v druhej polovici

roku 2000 však ukazuje, že táto skúsenosť do

tejto krajiny stále nedorazila. (Pozri tiež časť

Podpora priamych zahraničných investícií.)

PODPORA PRIAMYCHZAHRANIČNÝCHINVESTÍCIÍ

Premiér Mikuláš Dzurinda dnes navštívilDetskú nemocnicu s poliklinikou nabratislavských Kramároch... Svoju návštevuodôvodnil aj zvýšeným záujmom o zdravot-níctvo v druhej polovici svojho funkčnéhoobdobia. Podľa neho je logické, že prvé dvaroky sa zaoberal skôr získavaním zahra-ničných investícií, ale teraz podľa Dzurinduprichádza čas naplniť priority rezortov, ktoréfinancie spotrebúvajú, teda školstva a zdravot-níctva.

Žurnál Rádia Twist, Michal Dyttert, 17.augusta 2000

Vláda M. Dzurindu sa naozaj prvé dva roky

od volieb v októbri 1998 venovala najmä

implementácii odporúčaní Svetovej banky vo

vzťahu k priamym zahraničným investíciám

(PZI) a širokej podpore nadnárodných

spoločností na úkor domácich podnikateľov. V

druhom, predvolebnom polčase vládnutia

musí začať zvýrazňovať záujem aj o zdravot-

níctvo či školstvo. Inak sa môže stať, že v nad-

chádzajúcich voľbách vládne strany neobstoja.

Tento jednoduchý politický algoritmus je typ-

ický pre celý región.

Podľa údajov Národnej banky Slovenska

objem PZI v novembri 1992 dosiahol 2 mld.

USD. Táto relatívne nízka suma (v porovnaní

so susednými krajinami) je výsledkom privati-

začnej politiky Mečiarovej vlády, ktorá upred-

nostňovala svojich domácich politických pod-

porovateľov na úkor zahraničných záujem-

cov.30 Nová vláda už v 9. marca 1999 zverejnila

svoju Stratégiu podpory vstupu zahraničných

investícií, ktorá predpokladala zavedenie opa-

trení na strojnásobenie objemu PZI v nasledu-

júcich troch až štyroch rokoch. Podľa vládnej

agentúry na podporu zahraničných investorov

„vláda skutočne chytila tento proces pevne do

rúk“.

Dvojaký meter

MMF i Svetová banka neraz vystupujú v úlo-

he garanta voľného trhu a presadzujú

odstraňovanie obchodných bariér zamer-

aných na ochranu domáceho trhu. Avšak zatiaľ

čo sa ich tlak sústreďuje na otváranie

ekonomík chudobných krajín a podporu

exportu z nich, súčasne odporúčajú týmto kra-

jinám zvyšovať objem zahraničných investícií.

Krajiny strednej a východnej Európy sa to

usilujú dosiahnuť masívnym zvýhodňovaním

zahraničných firiem na úkor daňových poplat-

níkov a malých a stredných domácich pod-

nikateľov. Tým sa znerovnoprávňujú pod-

mienky pre podnikanie a deformuje sa celé

trhové prostredie. Slovensko je ukážkovým

príkladom.

PODPORA PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ

17

29 Joseph Stiglitz: For Economists, No Time to Party,

Newsweek Special Issue, 2000.

30 Vládnutie Vladimíra Mečiara (1992-1993, 1994-1998),

najmä jeho posledné fázy sprevádzala bezprecedentná

korupcia a rozkrádanie verejného majetku.

V kuloároch predstavitelia MMF priznávajú,

že zvýhodňovanie zahraničných investorov

nie je ideálne opatrenie na odstraňovanie

trhových deformácií: „MMF nepodporuje poli-

tiku daňových prázdnin pre PZI. S takouto

politikou treba skoncovať. Daňové prázdniny

sú výsledkom slabej pozície vlád pri rokovani-

ach s tými, ktorí majú záujem o privatizáciu

štátnych podnikov.“ Takéto názory sa však

nikdy nepremietli do oficiálnych odporúčaní

MMF. Na požiadanie Priateľov Zeme -

Slovensko zaslal MMF k tejto otázke svoje ofi-

ciálne stanovisko:

„nie je politikou Fondu oponovať prax

využívania všetkých daňových stimulačných

opatrení za každej okolnosti. Fond však zastá-

va názor, že daňové stimuly často nie sú naje-

fektívnejším nástrojom na podporu PZI...

Okrem toho, ak daňové zvýhodnenia nie sú

pozorne navrhnuté, môžu poskytovať živnú

pôdu pre zneužívanie, korupciu a úplatkárstvo

- ako ukazujú prípady z mnohých krajín... Fond

si zachováva flexibilitu a posudzuje vhodnosť

zavádzania daňových stimulov v ktorejkoľvek

krajine individuálne. V prípade Slovenskej

republiky, posledná misia technickej pomoci

odporúčala, najmä z dôvodu daňových

únikov, odstránenie daňových prázdnin, ktoré

boli zavedené začiatkom tohto roka, kvôli

slabému potenciálu daňových úradov účinne

ich uplatňovať.“31

Na druhej strane, Svetová banka sa netají

tým, že vlády nabáda k istému zvýhodňovaniu

zahraničných investorov: „“Program IFC32 počí-

ta... s poskytovaním pomoci vláde pri

vytváraní prostredia napomáhajúceho rozvoju

súkromného podnikania, predovšetkým

motiváciou priamych zahraničných investícií

v spolupráci s MIGA33 ... MIGA mieni

zabezpečovať technickú pomoc (za podpory

bilaterálnych donorov a IFC) pri upútavaní

priamych zahraničných investícií... MIGA

poskytol už 7 záruk na krytie poistenia poli-

tických rizík v rámci podpory zahraničných

investícií v sektoroch financií a telekomuniká-

cií, so súčasným objemom čistej angažovanos-

ti vo výške 66,5 mil. USD.“34

Verejnosť na Slovensku je zo všetkých strán

neustále presvedčovaná, že najlepším spô-

sobom na oživenie ekonomiky a tým aj na

zlepšenie upadajúcej životnej úrovne, je prilá-

kať PZI, a to podľa zásady čím viac, tým lepšie.

Tí, ktorí o tom verejnosť presviedčajú, pritom

očividne prehliadajú fakt, že neregulované

alebo zle usmernené PZI môžu mať aj iné ako

pozitívne účinky na spoločnosť a môžu ešte

ďalej prehĺbiť spoločenskú krízu.

Keď je radosť podnikať

Ako sme už spomenuli, jedným z prvých

reakcií novej slovenskej vlády na medzinárod-

nú izoláciu Slovenska po páde vlády Vladimíra

Mečiara bolo schválenie Stratégie podpory

vstupu zahraničných investícií do Slovenskej

republiky. Vláda v nej deklaruje jednoznačnú

vôľu podporovať veľkých zahraničných

investorov produkujúcich na export a stimulo-

vať prílev ich investícií celým radom ekonom-

ických, legislatívnych a administratívnych

výhod.

V apríli 1999 vstúpil do platnosti novelizo-

vaný zákon o dani z príjmov. Podľa nového

zákona zahraniční investori majú nárok na

úplné päťročné daňové prázdniny, ak na

Slovensku investujú 5 mil. EUR. V prípade, že

počas daňových prázdnin zvýšia investície o 5

mil. EUR, môžu si počas ďalších piatich rokov

uplatniť 50-percentné zníženie daňovej povin-

nosti. Podmienkou k daňovým úľavám je

export najmenej 60 % z celkových tržieb do

zahraničia.

Zahraniční investori okrem toho získali

zvýhodnené odpisovanie hmotného a

nehmotného majetku, nulové dovozné clo na

stroje a zariadenia, oslobodenie od dane z pri-

danej hodnoty, oslobodenie od dane z prevo-

du nehnuteľností, poskytovanie území s vybu-

dovanou infraštruktúrou za symbolickú cenu,


18

31 Thomas C. Dawson, riaditeľ Odboru pre externé vzťahy

MMF, list Ryanovi Hunterovi z organizácie Priatelia Zeme

- Slovensko zo dňa 5. septembra 2000.

32 IFC - International Finance Corporation (Medzinárodná

finančná korporácia) je súčasť skupiny Svetovej banky

poskytujúca pôžičky súkromným spoločnostiam.

33 MIGA - Multilateral Investment Guarantee Agency

(Multilaterálna agentúra pre investičné garancie) je

súčasťou skupiny Svetovej banky a poskytuje garancie pre

zahraničných investorov.

34 Slovensko: Stratégia asistencie, informatívny dokument,

Svetová banka, január 2000.

poskytovanie štátnych príspevkov na podporu

vytvárania nových pracovných príležitostí,

udržanie existujúcich pracovných miest a rek-

valifikáciu v regiónoch s vysokou mierou

nezamestnanosti a zníženie alebo odpustenie

povinnosti platiť príspevok za poistenie v

nezamestnanosti. Okrem toho vláda poskytla

veľkým zahraničným firmám ďalšie zvýhodne-

nia. Zjednodušila im legislatívu pri výstavbe a

rekonštrukcii objektov, pri získavaní a kúpe

pozemkov, pripravila legislatívne podmienky

na zakladanie zvýhodnených zón, osobitných

ekonomických zón či priemyselných parkov. V

súčasnosti sa posudzujú zámery na zriadenie

viacerých priemyselných parkov s komplet-

nou infraštruktúrou vybudovanou z verejných

prostriedkov.

Už niekoľko mesiacov po voľbách bola

vláda schopná schváliť návrh zákona, ktorého

cieľom je odstrániť právne, administratívne a

technické bariéry, ktoré spomaľujú vstup tzv.

strategických investorov na Slovensko. V praxi

to znamená zmäkčovanie zákonných pod-

mienok pre zahraničné firmy, napríklad

„urýchliť majetkoprávne vysporiadanie

pozemkov“, o ktoré prejavia záujem.35

Slovenská vláda a niektoré nadnárodné

spoločnosti (napr. Volkswagen AG) totiž už

v roku 1991 podpísali dohody, ktoré okrem

iného zaväzujú vládu podporiť ich pri kúpe

pozemkov pre ich výroby na Slovensku.

O týchto dohodách v tom čase verejnosť

samozrejme ani netušila. Dnes sa „iba“ realizu-

jú.

Dôležitou nepriamou dotáciou PZI je ich

administratívna podpora. Napr. Slovenská

agentúra pre rozvoj investícií a obchod

(SARIO) je financovaná z verejných zdrojov,

zamestnáva asi 30 pracovníkov a jej úlohou je

sprostredkovanie investičných možností

zahraničným subjektom a podpora ich

investičných zámerov na Slovensku. Okrem

SARIO existujú ďalšie nezanedbateľné formy

podpory súkromných zahraničných inves-

torov platené z peňazí daňových poplatníkov.

Jednou z nich je napr. Úrad splnomocnenca

vlády pre rozvoj automobilovej výroby, ktorý

v praxi pripomína lobistickú jednotku pre

automobilový priemysel, predovšetkým firmu

Volkswagen. Pripravuje politickú pôdu pre

prijatie strategických zámerov firiem, naprík-

lad zriaďovanie priemyselných zón, ktoré

predpokladajú obrovské štátne investície do

výstavby ich infraštruktúry.

Mýty ako nástroj legitimizácie podporyPZI

„Rozvoj výroby vo Volkswagene, a to nielen

v bratislavskom závode, ale aj v ostatných

závodoch po Slovensku, je vo verejnom záu-

jme,“36 nechal sa počuť podpredseda

slovenskej vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš

iba niekoľko týždňov po svojom nástupe do

funkcie. Jeho vyhlásenie si zaslúži pozornosť.

Verejný záujem je totiž pojem, ktorý žiadny

zákon ani iný všeobecne platný predpis nikde

na Slovensku nedefinuje a práve preto vždy

bol a dodnes veľmi často je obľúbeným zaklí-

nadlom priemyselných lobistov a štátnych

úradníkov pri obhajobe akokoľvek ekonom-

icky nezmyselných projektov.

Podľa vlády sa priame zahraničné investície

priaznivo prejavia na vytváraní pracovných

miest, rozvoji malého a stredného podnikania

v regiónoch, na znižovaní deficitu obchodnej

bilancie, transfere moderných technológií,

zvýšení exportnej výkonnosti, raste konkuren-

cieschopnosti, príleve finančného kapitálu a

oživení ekonomiky sekundárnym pôsobením

PZI (zvýšenou kúpyschopnosťou obyvateľstva,

vznikom nových podnikateľských aktivít,

daňovými odvodmi podnikov a pod.).

Podľa vyjadrení vládnych expertov však

vláda nepracuje na analýze reálnych ekonom-

ických prínosov svojej politiky podpory PZI.

Nemá dokonca vypracovaný ani kompletný

a aktuálny prehľad všetkých stimulačných opa-

trení na prilákanie zahraničných investorov.

A už vôbec neexistuje žiadne vyhodnotenie

nákladov na realizáciu týchto opatrení. Opráv-

nene teda možno predpokladať, že dôvodové

správy legitimizujúce návrhy vládnych pro-

gramov a stratégií, ktorých cieľom bolo plošné

zvýhodnenie PZI, prípadne zahraničných

firiem v jednotlivých priemyselných odvetvi-

ach, vychádzali z nepodložených tvrdení a

zbožných želaní liberálnych ekonómov. A nie-

len to. Vôbec sa nesleduje ani napĺňanie tých-

Mýty ako nástroj legitimizácie podpory PZI

19

35 Komuniké z rokovania vlády 6.5.1999, www stránka

Úradu vlády SR, 6.5.1999

36 Vo verejnom záujme: podpora vlády VW Slovakia,

Maroš Sýkora, Pravda, 19.1.1999

to optimistických očakávaní, neoveruje sa ich

opodstatnenosť a preto sa tieto programy ani

nekorigujú. V praxi sa plní iba ich obsah, čo

pohlcuje značný objem verejných prostried-

kov.

Programy podpory PZI tak predstavujú v

slovenskej ekonomike historicky novú

kategóriu štátnych dotácií. Ukazuje sa, že na

jednej strane štát škrtí verejné výdavky na

strane školstva, životného prostredia, zdravot-

níctva či v sociálnej sfére, na druhej strane uše-

trené prostriedky investuje do podpory PZI,

ktorých spoločenská prospešnosť je značne

diskutabilná.

Mýtus o pracovných príležitostiach a regionálnom rozvoji

Popri daňových prázdninách je dôležitou

formou dotácie PZI zriaďovanie priemysel-

ných parkov. Ich hlavným cieľom má byť

znižovanie nezamestnanosti v najpostihnute-

jších regiónoch.37 Prvé návrhy takýchto parkov

sú však sústredené na Bratislavu a jej okolie, čo

predstavuje oblasti s najnižšou mierou

nezamestnanosti. Napríklad projekt priemysel-

ného parku na Záhorí, ktorého účelom je

zvýšenie produkcie Volkswagen Slovakia o 90

tisíc osobných automobilov ročne (z toho 95

% na export), počíta s tým, že štát vyfinancuje

výstavbu jeho infraštruktúry v objeme 290 mil.

SKK.38 Podľa projektu majú zahraniční dodá-

vatelia komponentov pre Volkswagen v parku

vytvoriť asi 1200 nových pracovných miest. Na

vytvorenie jedného miesta má teda štát

prispieť sumou približne 240 tisíc SKK, a to vo

forme nenávratnej dotácie.

Na Slovensku už dnes existujú špeciálne

mikropôžičkové programy spravované

neziskovými organizáciami, ktoré sú schopné

vytvoriť alebo stabilizovať pracovné miesto

poskytnutím malej pôžičky v sume okolo 20

tisíc SKK pri úroku porovnateľnom s úrokmi v

komerčných bankách.39 Okrem toho, že tieto

programy sú vďaka svojej pružnosti schopné

vytvárať pracovné miesta v reálne najpostih-

nutejších vidieckych oblastiach, ich návratnosť

je takmer stopercentná. Ak by takýto program

dostal k dispozícii 290 mil. SKK, ktoré má štát

preinvestovať do infraštruktúry v spomí-

nanom priemyselnom parku, teoreticky by

mohol vytvoriť 14500 pracovných miest, t.j. asi

12-krát viac. Nehovoriac o tom, že po splatení

mikropôžičiek môžu byť zúročené zdroje

poskytnuté na tvorbu ďalších pracovných

miest, prípadne na stabilizáciu už vytvorených,

zatiaľ čo v prípade priemyselného parku

ostanú tieto zdroje umŕtvené v infraštruktúre

bez perspektívy generovať ďalšie pracovné

príležitosti.

Legislatívne a ekonomické podmienky sú v

súčasnosti účinnou brzdou pre rozvoj malého

podnikania. Napriek tomu čím hlbšie sú eko-

nomické problémy štátu, tým intenzívnejšie

liberálni ekonómovia odporúčajú občanom

postarať sa o seba vlastnou iniciatívou a začať

podnikať. Bežný malý podnikateľ však nemá v

súčasnosti na Slovensku šancu získať úver,

pretože banky poskytujú iba veľké pôžičky.

Zdroje komerčných bánk sú preto pre drvivú

časť populácie nedostupné. Komerčné banky

teda nie sú schopné riešiť problém nezamest-

nanosti na vidieku ani problém prehlbovania

ekonomických rozdielov medzi regiónmi.

Vláda voľnými zdrojmi pre takýto účel

nedisponuje, pretože prostriedky ušetrené zo

škrtov verejných výdavkov neefektívne pres-

meruje do podpory PZI.

Zaujímavý je i údaj o vysokej návratnosti

uvedeného mikropôžičkového programu. Ten

ostro kontrastuje s takmer 30 percentným

podielom klasifikovaných (t.j. nedobytných)

úverov veľkých bánk na Slovensku.40 Vláda

tlačená predovšetkým Svetovou bankou a

MMF pripravuje privatizáciu štyroch

najväčších finančných inštitúcií. Keďže nikto


20

37 Opatrenia na podporu významných zahraničných investí-

cií, predložené podpredsedom vlády Ivanom Miklošom

na rokovanie vlády, Bratislava, máj 2000.

38 Dokument pripravil Úrad splnomocnenca vlády pre pod-

poru automobilovej výroby ako materiál, ktorý minister

hospodárstva predkladá na rokovanie vlády v júli 2000.

39 Podobných efektívnych mikropôžičkových programov je

vo svete veľa (napr. v Indii, Bangladéši, Kirgistane,

Arménsku, atď.).

40 Slovensko: Stratégia asistencie, informatívny dokument,

Svetová banka, január 2000.

nekúpi banky zaťažené dlhmi a obrovským

objemom zlých úverov, vláda pripravuje ich

„ozdravenie“. Jeho podstatou je transfer ich

dlhov a zlých úverov do štátnej Konsolidačnej

banky, v ktorej sa budú sanovať z verejných

zdrojov (ich celkový objem sa odhaduje na pri-

bližne 100 mld. SKK41). Ozdravené (dotované)

banky budú potom pripravené na predaj, čím

sa štát zbaví posledných zisk produkujúcich

firiem, ktoré by mohli v budúcnosti kryť

rastúce náklady tzv. nevýrobných sektorov

(napr. verejnej dopravy či zdravotníctva),

ktorých prevádzka bez dotácii nie je možná.

Podobným procesom prebieha privatizácia

posledných veľkých lukratívnych štátnych

podnikov (napr. Slovenských telekomuniká-

cií). Jedným z hlavných dôvodov je potreba

získať tzv. rýchle peniaze na krytie dlhov,

ktorým končí lehota splatnosti. Keďže podľa

zákona prostriedky z privatizácie sú prostried-

kami štátneho rozpočtu, s veľkou pravde-

podobnosťou sa nepoužijú na iniciovanie per-

spektívnych rozvojových programov, ktoré by

mohli v budúcnosti nahradiť príjmy, o ktoré sa

vláda uvedenou privatizáciou pripraví.

Aj keď PZI vytvárajú pracovné miesta, nie je

to nevyhnutne viac pracovných miest, ako

pred ich príchodom.42 PZI však pracovné

miesta neraz aj likvidujú. Ak napríklad

zahraničné obchodné reťazce (najmä TESCO

a BILLA) vytvárajú na Slovensku sieť super-

marketov, počet zamestnaných ľudí v nich

vôbec nemusí vyvážiť počet tých, ktorí prišli a

prídu o pracovné miesta. Ich miestne

obchodíky nemôžu konkurovať supermarke-

tom a zanikajú, rovnako ako aj ich miestni

dodávatelia.

Mýtus o znižovaní deficitu obchodnejbilancie43

Obchodná bilancia je ekonomický termín,

ktorý označuje pomer hodnoty vývozu a

dovozu určitej krajiny za určité obdobie,

obyčajne za rok. Obchodná bilancia tvorí

hlavnú súčasť bilancie platobnej (tá udáva

pomer devízových záväzkov a pohľadávok).

Trvalý a vysoký deficit obchodnej bilancie je z

hľadiska štátu veľmi nežiadúci jav. Znamená,

že sa podstatne viac dováža ako vyváža a štát

preto musí neustále hľadať devízové prostried-

ky na jeho vykrytie, pričom hlavným zdrojom

devíz chudobných krajín je výpredaj surovín a

prírodných zdrojov (teda komodít s nulovou

alebo iba veľmi nízkou pridanou hodnotou,

napr. dreva, hliníka či ocele v prípade

Slovenska).

Aj keď PZI môžu slúžiť na zakladanie pod-

nikov vyrábajúcich pre export, výrobné kom-

ponenty a suroviny pre ich potrebu je často

potrebné dovážať. Ak aj teda daná firma je výz-

namným exportérom, ale takmer všetky kom-

ponenty dováža, jej vplyv na znižovanie defici-

tu obchodnej bilancie krajiny môže byť preto

veľmi otázny. Okrem toho, z devízového zisku

firmy nemusí krajina napokon uvidieť vôbec

nič, najmä ak firma využije dlhodobé daňové

prázdniny a iné zvýhodnenia.

Ak naopak PZI slúžia ako zdroj financií na

rozvoj privatizovaného podniku, ktorý je zam-

eraný na domáci trh, napríklad v oblasti teleko-

munikácií, po počiatočnom príleve kapitálu

nastane trvalý odliv zdrojov z krajiny. Dôjde k

nemu jednoducho preto, lebo zahraničný

investor investuje svoje zisky z miestnych zdro-

jov v zahraničí, pretože pre neho nemá veľký

ekonomický zmysel držať ich v chudobnej kra-

jine.

Zvýšený prílev PZI obyčajne posilní kurz

domácej meny voči ostatným menám. Import

zlacnie, čo domácich výrobcov vystaví väčšej

zahraničnej konkurencii a zníži ich zisky.

Vývozcovia strácajú tiež, pretože ich výrobky

na svetových trhoch zdražejú. Prílev PZI tak

poškodzuje domácich importérov aj domácich

exportérov a po ich poklese sa môže veľmi

ľahko stať, že schopnosť krajiny produkovať

zisk z exportu bude menšia ako na začiatku a

jej konkurencieschopnosť na domácom trhu

sa oslabí. Rovnováha obchodnej bilancie sa

môže trvalo narušiť.

Mýtus o znižovaní deficitu obchodnej bilancie

21

41 Ján Kovalčík: Aktíva bánk na Slovensku vlani prvýkrát

klesli pod úroveň ročného hrubého domáceho produk-

tu, Trend, 13.9.2000.

42 Douthwaite, Richard. Interview CPMA.

43 Táto i nasledujúce časti tejto kapitoly vychádzajú z

materiálu Ryana Huntera Mýty o priamych

zahraničných investíciách, Centrum pre podporu miest-

neho aktivizmu, 2000.

Mýtus o príleve nových technológií

Hoci sa medzi rodičovskými a dcérskymi

pobočkami nadnárodných spoločností usku-

točňuje transfer technológií, nič nedokazuje,

že sa táto technológia rozšíri aj v hostiteľskej

krajine. Podľa mnohých pozorovateľov neexis-

tujú dôkazy o tom, že by nadnárodné

spoločnosti podporovali technologický a eko-

nomický rozvoj v hostiteľskej krajine.44

Naopak, chudobné krajiny v snahe prilákať

zahraničný kapitál samy prispievajú na

výskum a poskytujú svoj softvér, databázy, per-

sonálne a technické zdroje v ich prospech.

Program rozvoja automobilového priemys-lu schválený slovenskou vládou 7. júla 1998obsahuje aj viacero projektov na podporuautomobiliek. Jedným z nich je i Programvýskumu a vývoja pre automobilovú výrobu.Jeho cieľom je usmerňovanie a podporacieľovo orientovaného výskumu a vývoja pra-covísk univerzít, akadémie vied apodnikateľskej sféry. Program tiež počíta svytvorením výskumného centra automo-bilovej výroby.

Vo filiálkach nadnárodných spoločností v

rozvojových krajinách sa uskutočňuje len

veľmi obmedzený výskum a aj ten sa často

sústreďuje najmä na technické problémy a

odstraňovanie závad.45 PZI môžu v hostiteľskej

krajine výskum a rozvoj dokonca utlmiť. V

Brazílii napríklad niektoré nadnárodné

spoločnosti odkúpili prevádzky veľkých

domácich výrobcov autosúčiastok s cieľom

odstrániť konkurenciu. Nasledoval útlm

vedeckotechnického výskumu v týchto fir-

mách a všetky výskumné programy sa pre-

miestnili do výskumných a rozvojových cen-

tier nadnárodných korporácií v ich

domovských krajinách.46

V diskusii o potrebe zavádzania technológií

sa nezvažuje, či nové technológie, ktoré

najlepšie vyhovujú potrebám nadnárodných

spoločností, majú vôbec nejaký špeciálny výz-

nam aj pre Slovensko. Takmer vôbec sa

nediskutuje o alternatívnych spôsoboch

zavádzania nových technológií, napríklad

zamestnávaním vysokokvalifikovaných cudz-

incov či získavaním licencií, ktoré by pomohli

domácej ekonomike.47

Mýtus zvyšovaní exportnej výkonnostikrajiny

Podľa oponentov rozvoja založenom na

exporte PZI zvyšujú závislosť krajiny na

vysoko konkurenčných a nestabilných zahra-

ničných trhoch. Prílev PZI zvyšuje export aj

import, oslabuje sebestačnosť krajiny a tým aj

jej schopnosť spravovať svoje vlastné

záležitosti.

Vhodnou ilustráciou môže byť finančná

kríza v Ázii v roku 1998. Začala devalváciou

thajskej meny a rýchle sa rozšírila na celý

región. V regióne vznikla panika, pretože

Thajsko je štát s výrazne otvorenou ekonomik-

ou, s ktorou sú mnohé okolité krajiny úzko

prepojené. Zahraniční investori začali región

hromadne opúšťať, zanechávajúc za sebou

dekapitalizované ekonomiky mimoriadne

závislé na vonkajších zdrojoch. Kríza sa pos-

tupne rozšírila z Ázie aj na štáty závislé na

exporte do Ázie. Svet stál na pokraji krízy, aká

tu nebola od 30-tych rokov. Tej napokon

zabránila momentálna schopnosť USA

absorbovať svetový export.

Mýtus o zvyšovaní konkurencieschop-nosti krajiny

PZI môžu v skutočnosti viesť k strate

konkurencieschopnosti, ak v danom odvetví

vzniknú podmienky, ktoré sťažia prípadným

konkurentom možnosť etablovať sa. Podľa

írskeho ekonóma Richarda Douthwaitea

„v roku 1973 bola skoro v každom írskom

mestečku prevádzka na spracovanie

bravčového mäsa a výrobu slaniny. Znamenalo

to, že polovica z ceny, ktorú za bravčové mäso

a slaninu zaplatil spotrebiteľ, sa vrátila späť k


22

44 Raghavan, Chakravarthi.Development: No Investment

Rules Reducing Flexibility. (Žiadne pravidlá investova-

nia redukujúce flexibilitu). South-North Development

Monitor (SUNS). Email Edition, str. 2. 27. september

1999.

45 Nadal, Alejandro. Development: World Investment

Report 1999 Flawed On Many Fronts. (Svetová správa o

investíciách sa mýli v mnohých oblastiach). SUNS.

EmailEdition, str. 13... 27. september 1999.

46 Konferencia OSN o obchode a rozvoji. World

Investment Report 1999.


miestnemu farmárovi. V súčasnosti máme

kvôli tomu, aby sme boli schopní exportovať

do celého sveta, iba šesť veľkých fabrík na spra-

covanie bravčového mäsa - všetky sú

postavené podľa amerických noriem. Fabriky

majú na domácom trhu dominantné postave-

nie, následkom čoho sa iba 20 % ceny, ktorú

zaplatí spotrebiteľ, vráti k farmárovi .“48 Malé a

stredne veľké firmy sú väčšinou veľmi flexibil-

né a vzájomne konkurencieschopné. PZI však

najčastejšie ohrozujú práve ich. Na Slovensku

vznikla obdobná situácia napríklad na trhu

s mliečnymi výrobkami.

Volkswagen: Od roku 1991 sa snažímepomáhať slabším49

Prienik nadnárodných obchodných

spoločností do chudobných krajín má svoje

pravidlá hry. Namiesto toho, aby sa napr.

Volkswagen uchádzal u vlády o možnosť pod-

nikať na Slovensku, Dzurindov kabinet sa

uchádza priazeň Volkswagenu. Vláda mu

ponúka množstvo výhod, ktoré Volkswagen

zvýhodnia pred ostatnými. Okrem zvýhod-

není, na ktoré majú nárok všetky veľké

zahraničné firmy, má Volkswagen ešte

množstvo špeciálnych výhod, ktoré si firma s

pomocou rôznych štátom platených agentúr

vylobovala. Aj keď takýto prístup je v rozpore

nielen s konceptom udržateľného rozvoja kra-

jiny, ale i voľného trhu, z úzkeho ekonomick-

ého pohľadu svoju zvrátenú logiku má: eko-

nomická sila Volkswagenu mnohonásobne

prevyšuje ekonomický potenciál celého

slovenského hospodárstva. Totiž zatiaľ čo

príjmy do štátneho rozpočtu celej Slovenskej

republiky v roku 1998 nedosiahli v prepočte

ani 5 mld. USD, príjmy koncernu Volkswagen

v tom istom roku činili rovných 75 mld. USD50

, boli teda viac ako 15-krát vyššie.51 Podľa pro-

tagonistov voľného trhu správanie slovenskej

vlády je prirodzené: podmienky kladie silnejší.

Podľa protagonistov spravodlivého trhu to

prirodzené nie je, ani spravodlivé a dokonca

ani ekonomicky perspektívne.

Podľa slovenskej vlády sa aj okolité štáty

„snažia prilákať zahraničných investorov

poskytnutím finančných výhod (daňové úľavy

a prázdniny, bezcolný dovoz, štátne granty na

výskum a vývoj, pomoc pri budovaní

infraštruktúry a pod.) a nefinančných výhod

(rekvalifikácia pracovníkov na náklady hos-

titeľskej krajiny, agentúry na podporu

zahraničných investícií)“.52 Aj im totiž Svetová

banka odporúča rovnakú politiku. Ak by sa

teda Slovensko neusilovalo poskytnúť PZI

výhodnejšie podmienky, investície ho môžu

jednoducho obísť. Otázkou ostáva, či sú

investície tohto typu pre Slovensko prínosom,

alebo nie. Na odpoveď by sme potrebovali

posúdiť, koľko štát reálne stojí poskytovanie

všetkých priamych i nepriamych dotácií a

finančných i nefinančných výhod pre jed-

notlivé nadnárodné spoločnosti a aký je ich

reálny prínos z pohľadu štátu. Rovnako by

bolo potrebné posúdiť, aký by bol reálny

prínos uvedených dotácií a výhod v prípade,

že by boli využité iným spôsobom.

Existuje mnoho oblastí, ktorých rozvoj stim-ulovaný podpornými vládnymi opatreniamiby priniesol neoddiskutovateľný celospoločen-ský úžitok. Jednou z nich je využívanieobnoviteľných zdrojov energie, napr. výrobaelektriny z malých vodných elektrární (MVE). Vroku 1930 ich bolo na Slovensku v prevádzke3097 s celkovým inštalovaným výkonom vyše37 MW. Takmer všetky padli v 50-tych a 60-tychrokoch za obeť centralizovanej veľkovýrobeelektriny z niekoľkých zdrojov, ktoré sú znárodohospodárskeho pohľadu nielen strate-gicky nevýhodné, ale i ekonomicky neefektívne.Z hydroenergetického potenciálu menších rieka potokov môžu podľa odborníkov pomocouMVE technicky využiť asi 1220 GWh/rok, z

Volkswagen: Od roku 1991 sa snažíme pomáhať slabším

23


49 Pomoc silnejšieho slabšiemu by mala byť samozrej-

mosťou, Eva Reiselová, Trend č. 27/1998. Interview s

predstaviteľmi najväčších firiem na Slovensku o ich

charitatívnej činnosti. Citát pochádza z odpovede pred-

staviteľa firmy Volkswagen Bratislava na otázku, na akú

charitatívnu činnosť sa firmy zameriavajú.

50 The Global Six, Keith Neughton, Karen Lowry Miller a

Joann Muller, Business Week, European Edition,

January 25, 1999

51 Zdroj: Národná banka Slovenska, 2000.

52 Opatrenia na podporu významných zahraničných

investícií, predložené podpredsedom vlády Ivanom

Miklošom na rokovanie vlády, Bratislava, máj 2000.

53 Obnoviteľné zdroje energie, RNDr. Emil Bédi, SZOPK a

Fond pre alternatívne energie, 1993

čoho sa dnes využíva iba 11%53 (VDGabčíkovo, ktorého výstavba podstatnou mier-ou prispela k obrovskej zahraničnejzadĺženosti Slovenska a k jeho dnešným eko-nomickým problémom a spôsobila medz-inárodný konflikt s Maďarskom, vyprodukujeza rok niečo vyše 800 GWh54 ). Okrem toho, žev porovnaní s veľkými hydrocentrálami čijadrovými elektrárňami predstavujú MVEneporovnateľne citlivejšiu výrobu elektriny,mohli by prispieť k strategicky dôležitej decen-tralizácii a diverzifikácii výroby elektriny. Ichvýstavba a prevádzka (a výroba jednotlivýchkomponentov) by mohla poskytnúť zamest-nanie veľkému počtu ľudí a najmä - vyrábaliby energiu lacnejšie a pre svoje najbližšieokolie. Dnešné legislatívne a ekonomické pod-mienky sú dokonalou bariérou pre inten-zívnejšie využívanie MVE a odradili užväčšinu nadšencov, ktorí sa o to po pádekomunizmu pokúšali. Okrem mimoriadnedemotivujúceho daňového prostredia prerozvoj malých a stredných podnikateľov totižvýrobcovia elektriny musia elektrinu predávaťštátu za nízke výkupné ceny. To predlžujedobu návratnosti ich projektov, pričom bankyim neposkytnú úvery na investície s inou akokrátkodobou návratnosťou. Situácia v oblastivyužívania obnoviteľných zdrojov by samohla radikálne zmeniť v prípade vhodnýchstimulačných opatrení. Nehovoriac o prípade,že by ekonomické a legislatívne stimuly spre-vádzala inštitucionálna podpora vo formepríslušných agentúr, ktoré by z verejnýchprostriedkov poskytovali právny a informačnýservis pre výrobcov MVE či spotrebiteľov a lobo-vali v ich prospech.

Analýzu by si zasluhovala aj otázka, prečo

na jednej strane vláda štedro dotuje

zahraničnú automobilku a súčasne nechala

dlho upadať napr. domácich výrobcov auto-

busov, ktorých je na Slovensku akútny

nedostatok. Ich podporou by sa mohla zvýšiť

úroveň prímestskej dopravy, ktorej kvalita

klesá a ceny rýchlo stúpajú, hoci denne slúži

stovkám tisíc ľudí. Mohla by tak udržať tisíce

pracovných miest, a to nielen pre výrobcov či

šoférov autobusov, ale i pre množstvo ľudí z

vidieka, ktorých pracovné príležitosti sú

ohrozené kvôli zhoršujúcim sa dopravným

spojeniam. Ak chce vláda znižovať deficit

obchodnej bilancie zvýhodňovaním zahra-

ničnej automobilky a zároveň uprednostňuje

zahraničných výrobcov autobusov pred

slovenskými,55 pôsobí to zvláštne.

Podobne by bolo potrebné analyzovať post-

up vlády v prípade železníc, kde sa v naj-

bližších rokoch z úsporných dôvodov

pripravuje prepúšťanie takmer dvadsaťtisíc

zamestnancov (Volkswagen Slovakia zamest-

nával v júli 2000 asi 6500 pracovníkov56).

Z akého objektívneho dôvodu by sa pre potre-

by súkromnej automobilky malo postaviť tisíc

nových bytov, vybudovať železničná stanica

a autostrádna prípojka priamo k vstupnej

bráne do jej závodu, usmerňovať politika trhu

práce a upravovať učebné osnovy v štátnych

školách pre jej potreby, zmierňovať dôležitá

legislatíva, atď?

Podobne by sa dalo uvažovať o energetick-

ých úsporách, rozvoji kombinovanej dopravy,

plynofikácii mestskej hromadnej dopravy,

podpore malého podnikania, atď.

Race to the bottom v postkomunistick-ej Európe

Teória Race to the Bottom je o tom, že chu-

dobné štáty s vidinou iluzórneho prospechu

tvrdo súťažia o to, kto pritiahne viac PZI. Aby v

tejto súťaži so seberovnými obstáli, ich vlády

ponúkajú zahraničným investorom čoraz

väčšie ekonomické a administratívne výhody

na účet daňových poplatníkov a domácich

drobných a stredných podnikateľov. Súťažiace

krajiny tak spoločne zaznamenávajú čoraz

väčšie straty, zatiaľ čo zahraniční investori

získavajú stále väčší finančný i nefinančný

prospech. Krajiny, ktoré samy urgentne potre-

bujú pomoc, tak paradoxne dotujú rozvoj tých,

ktorí na dotácie absolútne nie sú odkázaní.

Iba ťažko je možné domnievať sa, že by

Svetová banka a zahraničné koncerny dovolili


24

54 Energetické rezervy Slovenska, Fond pre alternatívne

enegrie, 1994

55 Slovenská vláda by mala dodržať svoje sľuby pri pod-

pore slovenských producentov autobusov, SME -

Kapitál, 16.3.1999

56 Jozef Prosnan: Jozef Uhrík: Štát musí sledovať prioritu

zamestnanosti, Trend, 12.7.2000.

novej vláde ignorovať ich požiadavky na pod-

poru PZI tak, ako ignoruje svoje predvolebné

sľuby (napr. o transparentnosti rozhodovania)

či dôležité časti vlastného programového vyh-

lásenia (napr. v oblasti dopravy). Ak by sa jeho

vláda rozhodla odmietnuť takéto pravidlá hry,

s veľkou pravdepodobnosťou ju bude bojkoto-

vať nielen väčšina nadnárodných spoločností,

ale vystaví sa najmä mohutnému tlaku medz-

inárodných finančných inštitúcií a vlád eko-

nomicky silnejších krajín a bude opäť riskovať

medzinárodnú izoláciu s ťažkými následkami.

Logickým výsledkom teda je, že vláda vo svo-

jom dočasnom volebnom období nemá

odvahu odstúpiť z tejto sebazničujúcej hry.

Je preto nevyhnutné zvyšovať tlak na

demokratizáciu a transparentnosť ekonomick-

ého rozhodovania, poskytovanie pravdivých a

včasných informácií o reálnych ekonomických

účinkoch proexportného rozvoja a zmeny

politiky zvýhodňovania PZI. Ak však majú

snahy o zmenu vládnej politiky uspieť, musia

im nevyhnutne predchádzať zásadné zmeny politiky brettonwoodských inštitúcií.

Race to the bottom v postkomunistickej Európe

25

Úsilie pritiahnuť zahraničných investorov má v rôznych krajinách rôznu podobu.

DOPADY NA REZORTY

VEREJNÁ DOPRAVAVerejná doprava bola až donedávna jednou

z mála skutočných komparatívnych výhod

občanov Slovenska, ktoré im ostali zo smut-

ného dedičstva komunizmu. Fungovala na

relatívne dobrej úrovni, bola finančne dostup-

ná a ľudia boli zvyknutí ju široko využívať. Po

páde komunizmu sme svedkami jej postupnej

demontáže. Príčinami sú na jednej strane pref-

erencia rozsiahleho programu výstavby

diaľnic, ktorý blokuje obrovské prostriedky

štátu a na strane druhej nezáujem vlády

vytvárať stimulujúce prostredie pre rozvoj

verejnej dopravy.

Mantinely domácej dopravnej politiky sú

však výraznejšie než v ktorejkoľvek inej oblasti

determinované záujmami medzinárodných

finančných inštitúcií. Verejná doprava je totiž

všade na svete do značnej miery závislá od

štátnych dotácií. Tlak na ich plošnú redukciu a

škrtenie verejných výdavkov sa preto takmer

úmerne rovná redukcii a kvalitatívnemu úpad-

ku verejnej dopravy. Podniky železničnej,

autobusovej i mestskej hromadnej dopravy sú

nútené rušiť spoje, prepúšťať zamestnancov a

dopĺňať nepostačujúce dotácie zo štátneho

rozpočtu zvyšovaním cestovného. To spôsobu-

je ďalší úbytok cestujúcich, ich presun k indi-

viduálnej automobilovej doprave a následne

ďalšie zhoršenie dopravnej situácie.

Je pozoruhodné, ako popri silnom tlaku na

elimináciu dotácií do verejnej dopravy medz-

inárodné inštitúcie privierajú oči pred neu-

veriteľným plytvaním verejných prostriedkov

do výstavby diaľnic.

V roku 1995 iniciovala vláda V. Mečiara

ambiciózny program výstavby diaľničnej siete,

ktorý nemal z pohľadu investičných nákladov

v histórii Slovenska obdobu: v priebehu 10

rokov malo na Slovensku pribudnúť 450 km

diaľnic. Odhadované náklady na tento pro-

gram postupne rástli: z 50 miliárd SKK v roku

1993 na 240 miliárd SKK v roku 1998. Výstavba

diaľnic mala každoročne pohltiť 20 miliárd

SKK (približne desatina štátneho rozpočtu) na

úkor ostatných rezortov. Keďže vláda nie je

schopná zabezpečiť tieto financie z domácich

zdrojov a preto väčšina týchto prostriedkov

pochádza zo zahraničných úverov. Výstavba

diaľnic sa tak stala jednou z hlavných príčin

niekoľkonásobného nárastu zahraničnej

zadĺženosti Slovenska (z 3,6 mld. USD v roku

1993 na 10,5 mld. USD v roku 199957).

Neexistuje dokument, ktorý by preukázal eko-

nomickú návratnosť týchto investícií. Rozvoj

diaľničnej siete nie je podložený analýzou

potrieb a sprevádza ju netransparentné a

nedemokratické rozhodovanie (napr. účelové

zmeny zákonov, manipulácia procesov EIA), v

procese ekonomického plánovania sa vôbec

nezohľadňujú externality. Ako celok tento pro-

gram nebol posúdený z hľadiska životného

prostredia, nebola posúdená jeho ekonom-

ická návratnosť (cost-benefit) a neboli posú-

dené žiadne systémové alternatívy k nemu.

Druhým, rovnako kľúčovým - a komple-

mentárnym - faktorom úpadku verejnej

dopravy na Slovensku sú záujmy Európskej

únie v oblasti dopravy. EÚ realizuje svoje

zámery najmä politicky (tlakom na harmonizá-

ciu dopravnej politiky Slovenska s politikou

EÚ v rámci predvstupového procesu) a fi-

nančne (prostredníctvom svojej úverovej poli-


26

Financovanie diaľnic a verejnej dopravy

57 Zdroj: Národná banka Slovenska, ING Barings, 2000.

58 V čase mimoriadnej krízy slovenských železníc a ruše-

nia stoviek regionálnych spojov EÚ poskytuje

prostriedky z fondu ISPA napr. na rekonštrukciu trate

Bratislava-Trnava na rýchlosť 160 km/hod. Táto trať je

relatívne bezproblémová, v dopravnom pláne EÚ však

figuruje ako súčasť medzinárodného koridoru.

ďalšie údaje neboli k dispozícii

tiky a politiky finančnej pomoci krajinám

uchádzajúcim sa o členstvo v EÚ).58

Výsledkom je dopravná politika, ktorá sa na

Slovensku napriek častému striedaniu vlád s

navzájom protichodnými politickými záujma-

mi v zásade vôbec nemení:

- zvýhodňuje individuálnu dopravu pred

verejnou,

- zvýhodňuje cestnú dopravu pred

železničnou,

- preferuje budovanie medzinárodných

koridorov pred rozvojom lokálnych sietí.

Finančne náročná výstavba medzinárod-

ných diaľničných koridorov je pritom jedným

z dôležitých faktorov prehlbovania regionál-

nych rozdielov. Podľa občianskych organizácií

dopravné zámery vlády odsudzujú „občanov

polovice Slovenska do pozície občanov druhej

triedy. Je to absolútne neprijateľné a v protik-

lade so všetkými deklaráciami vlády o pod-

pore rozvoja ekonomicky slabších regiónov.

Naopak, štát navrhuje postup, pri ktorom bude

chudobnejším regiónom... zmietaným extrém-

nou nezamestnanosťou brať a bohatším dávať:

v rokoch 2001-2006 by ...regióny severozápad-

nej časti Slovenska dostali 45,5 mld. SKK, kým

na rozvoj dopravnej infraštruktúry Košického,

Banskobystrického a Nitrianskeho kraja by

mali pripadnúť 4,5 mld. SKK.“59

Škrty vo verejných výdavkoch sú tradične

dôležitým prvkom makroekonomických

receptov MMF. MMF sa pritom netají tým, že

jeho expertné tímy nedisponujú odborníkmi

na životné prostredie či rozvoj jednotlivých

sektorov. Dokonca sa netají ani tým, že

nepozná lokálne podmienky, pre ktoré svoje

makroekonomické recepty predpisuje. Podľa

jeho predstaviteľov sú však štandardné kúry z

jeho dielní všeobecne prospešné, a to bez

ohľadu na lokálne podmienky.

Málokde sa však zlyhanie receptov MMF

prejavuje zrejmejšie ako práve v oblasti vere-

jnej dopravy. Do tejto sféry skutočne na

Slovensku plynú značné prostriedky zo štátne-

ho rozpočtu. Ale ak aj odhliadneme jej nes-

porné environmentálne prínosy v porovnaní s

osobnou automobilovou dopravou, od vere-

jnej dopravy závisí na Slovensku zamestnanosť

veľkej časti populácie žijúcej v regiónoch a tiež

regionány rozvoj. Jej rýchly úpadok má drsné

sociálne dôsledky a výrazne prispieva nielen k

rastu chudoby, ale i k prehlbovaniu nez-

dravých ekonomických disproporcií medzi

regiónmi, čo je v príkrom rozpore s

deklarovanými prioritami brettonwoodských

inštitúcií.

Železničná doprava

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa

nachádzajú v katastrofálnom stave. Príčin je

viacero. ŽSR hospodária za podstatne

nevýhodnejších podmienok ako napríklad

cestná doprava. Na rozdiel od cestnej dopravy

si musia výstavbu a údržbu celej svojej

infraštruktúry financovať z vlastných zdrojov,

kým konkurenčnú cestnú infraštruktúru budu-

je a udržiava štát. Tento princíp uplatňujú vo

svojej úverovej politike i medzinárodné

finančné inštitúcie.60

Od roku 1991 sa tranzitná doprava na

Slovensku začína presúvať zo železnice na cestu.

Podiel prepravy tovarov po železnici od roku

1989 klesol na menej než polovicu a čoraz viac

ju vytláča rozmáhajúca sa cestná kamiónová

doprava. Železnice tak prišli o jednu z mála

Železničná doprava

27

59 Z otvoreného listu občianskych organizácií predsedovi

vlády z konca augusta 2000.

60 Výstavba diaľnic má napr. v rámci úverovej politiky EIB

zvláštny status: zatiaľ čo banka nemá žiadne výhrady k

tomu, aby sa pôžičky na cestnú infraštruktúru v jed-

notlivých krajinách splácali zo štátnych rozpočtov,

pôžičky pre železnice musia splácať príslušné firmy.

Okrem toho úvery EIB pre železnice sú podmienené

sériou podmienok, ktoré splnenie vedie de facto k

okliešťovaniu železničnej dopravy, najmä regionálnej.

Výkony nákladnej dopravy(mil. ton km)

ziskových služieb, ktorou boli schopné čias-

točne dotovať aj prevádzku osobnej dopravy.

V rokoch 1992-1998 dochádzalo k inten-

zívnemu tunelovaniu ŽSR ich vlastným

menežmentom. Ten poskytoval obrovské

zľavy a uzatváral nevýhodné zmluvy s firmami,

ktoré podporovali vládne strany. ŽSR naprík-

lad nakupovali vagóny od slovenskej firmy

Tatravagónka Poprad prostredníctvom

neznámej britskej firmy. Zatiaľ, čo

Tatravagónka predávala jeden vozeň britskej

firme asi za 3 mil. SKK, ŽSR ich od britského

sprostredkovateľa nakupovali za dvojnásobnú

cenu.61 Namiesto vyvodenia trestnej zod-

povednosti po zmene politickej situácie nová

vláda využila túto skutočnosť iba na legitimizá-

ciu ďalšieho obmedzovania železníc.

Vláda dlhé roky neplnila dohody so ŽSR a

nekryla jej straty za výkony vo verejnom záu-

jme, ktoré si sama objednala. To je hlavnou

príčinou katastrofálnej finančnej situácie ŽSR,

ktorá nútila podnik zvyšovať objem pôžičiek,

pričom rástol najmä podiel nevýhodných

krátkodobých úverov. Dlh vlády voči železnici-

am sa odhaduje na približne 10 miliárd SKK z

ich celkovej zadĺženosti 36,6 mld. SKK (júl

2000). ŽSR sa prepadávajú do čoraz hlbších

ekonomických problémov a bludného kruhu

sanovania starých úverov novými. Výsledkom

je otrasný stav infraštruktúry: len 8,4 % tratí

vyhovuje pre rýchlosť 120 km/h a 17,9 % tratí

vyhovuje rýchlostiam vyšším ako 100 km/hod.

Mnoho tratí (najmä lokálnych) je na hranici

prevádzkyschopnosti. Obdobný je stav

vozového parku.

Vláda riešila problémy ŽSR, ktoré do

značnej miery sama spôsobila, podľa klasick-

ých receptov medzinárodných finančných

inštitúcií - obmedzovaním dotácií. Koncom

roka 1995 napríklad nečakane znížila pôvodne

prisľúbenú dotáciu pre železnice o 175 mil-

iónov korún. Manažment železníc sa vtedy

rozhodol kompenzovať túto relatívne nízku

čiastku okamžitým zrušením viac ako 400

vlakových spojov. Pri celkovej odhadovanej

strate železníc vo výške 2,9 miliardy SKK

vyznel tento postup absurdne, je však verným

obrazom vládnej dopravnej politiky. Celkovo

bolo vtedy zrušených asi 7 % spojov, v niek-

torých regiónoch to však bolo až 20 %. O

tomto náhlom rozhodnutí sa cestujúci

dozvedeli iba dva týždne pred nadobudnutím

jeho platnosti. Obdobná situácia nastala kon-

com roka 1997. Zatiaľ posledná vlna rušenia

vlakových spojov prišla v máji 2000. Okrem

toho, iba v roku 1999 vláda dvakrát výrazne

zvýšila cestovné vo verejnej doprave (o 20-30 %).

Železnice sú s približne 50000 zamestnan-

cami najväčším zamestnávateľom na

Slovensku. V apríli 1998 slovenský vicepremiér

Sergej Kozlík oznámil, že sa pripravuje pre-

pustenie približne 25 tisíc pracovníkov. Zatiaľ

sa Slovensko zmluvne zaviazalo EIB prepustiť

30 % pracovníkov do roku 2007.

MMF a EIB v tandeme

Európska investičná banka (EIB)62 využila


28

Železničná doprava - náklady a dotácie

61 Milan Velecký; Napriek objednávkam na druhý polrok

prepúšťa Tatravagónka desatinu zamestnancov;

TREND; 1.3.2000.

62 EIB je finančná inštitúcia Európskej únie, ktorá vo svo-

jom štatúte deklaruje podporu transparentnému, zod-

povednému a participatívnemu rozhodovaniu a trvalo

udržateľnému rozvoju. Po viac ako 40 rokoch jej

pôsobenia je však čoraz jasnejšie, že ide pravdepodob-

ne o najnetransparentnejšiu rozvojovú banku, financu-

júcu projekty, ktoré ani zdiaľky nepripomínajú nič, čo

by súviselo s trvalo udržateľným rozvojom. Naopak,

zbiera projekty, ktoré predtým odmietla podporiť

dokonca aj Svetová banka či Európska banka pre

obnovu a rozvoj (EBOR). Rozhodovacie procesy EIB sú

mimo akýkoľvek dosah verejnosti, a to napriek sku-

točnosti, že táto verejná inštitúcia každoročne poskytu-

je pôžičky v objemoch väčších ako Svetová banka a

mnohonásobne viac ako EBOR.

katastrofálnu situáciu v slovenských železnici-

ach a poskytla im začiatkom júla 1999 úver vo

výške 200 mil. EUR (9,8 mld. Sk) na ich „mod-

ernizáciu“.63 Prvých 120 mil. EUR už bolo

poskytnutých v septembri 1999 na finančnú

reštrukturalizáciu, t.j. predĺženie krátkodobých

úverov na dlhodobejšie. Zvyšných 80 mil. EUR

sa má použiť na modernizáciu vybraných tratí

tak, aby postupne mohli byť súčasťou medz-

inárodných koridorov, o ktoré má EÚ záujem.

Pôžička bola oslavovaná ako prieraz medz-

inárodnej izolácie po páde antidemokratickej

Mečiarovej vlády. Úplne nepovšimnuté však

ostali zvláštne úverové podmienky EIB, ktoré

sa slovenská strana zmluvne zaviazala plniť:

- do roka zvýšiť cestovné v osobnej

doprave o ďalších približne 30 %;

- znížiť objem štátnych dotácií (ktoré kom-

penzujú straty ŽSR za vládou objednané

výkony vo verejnom záujme) do roku

2007 na úroveň necelých 31% objemu z

roku 1999;

- znížiť počet zamestnancov o 30 % do

roku 2007 (t.j. dovtedy prepustiť celkom

asi 18 tisíc pracovníkov, čo je asi tritisíc

ročne);

- zrušiť 20-25 % nákladných železničných

staníc;

- rozpredať nepoužívané nákladné

vagóny;

- znížiť pomer medzi prevádzkovými nák-

ladmi bez odpisov a príjmami bez štát-

nych dotácií z vtedajších 130-140 % pod

úroveň 100 % do roku 2003;

- znížiť dĺžku železničnej siete

uzatvorením alebo privatizáciou 32 tratí

do roku 2002.64

Pôžička EIB nie je ničím iným, ako imple-

mentáciou klasického programu štrukturál-

nych reforiem v oblasti železničnej dopravy. O

jej podmienkach sa nediskutovalo. Médiá v

polovici júna 1999 iba zverejnili informáciu,

podľa ktorej „slovenská vláda a ŽSR dostali dva

týždne na odpoveď, či prijímajú podmienky a

ak áno, EIB je okamžite pripravená pôžičku

poskytnúť“.65 Bleskovka. Na protestný list

občianskych organizácií prezidentovi EIB

Brianovi Unwinovi koncom júna 1999 reagov-

alo vedenie banky jednoducho: „Navrhované

reštrukturalizačné opatrenia sú v tomto prí-

pade totožné tým, na ktorých sa v uplynulých

rokoch Banka dohodla s úplne všetkými

železničnými spoločnosťami v desiatich kra-

jinách strednej a východnej Európy, ktoré

požiadali o členstvo v EÚ.“66

Už v júni 1999 sa úverové podmienky banky

premietli do záväzného plánu Ekonomickej

stabilizácie a transformácie ŽSR, ktorý je zák-

ladnou rozvojovou stratégiou ŽSR. Koncom

mája 2000 ŽSR zverejnili svoj nový železničný

grafikon. Občanom Slovenska priniesol 3,3

percentné obmedzenie železničných spojov,

t.j. asi o 700 tisíc vlakových kilometrov v osob-

nej doprave menej opro ti predchádzajúcemu

stavu.

Podľa Odborového združenia železničiarov

bude výsledkom „pokračujúca špirála narasta-

nia cien ako i strát, ktoré bude potrebné kryť

dotáciami alebo úvermi.“ Podľa nich zahájenie

recesie železničnej dopravy pod tlakom

úverových podmienok EIB nie je akcepto-

vateľné a prijatie podmienok považujú za

„krok vážne poškodzujúci záujmy Slovenskej

republiky“.67 Z takýchto pôžičiek pre sloven-

ské železnice majú preto paradoxne najväčšiu

radosť práve cestári a automobilový priemysel.

MMF a EIB v tandeme

29

EIB je spomedzi bánk pravdepodobne najvýznamnejším

podporovateľom diaľničnej a cestnej infraštruktúry v

Európe v rámci tzv. Transeurópskej siete. V rokoch 1989 až

1998 EIB poskytla krajinám strednej a východnej Európy

vyše 2,32 mld. EUR na výstavbu a rekonštrukciu diaľnic,

zatiaľ čo na modernizáciu železníc dvakrát menej, spolu

1,19 mld. EUR. Zdroj: The European Investment Bank:

Accountable Only to the Market?, A Report by the CEE

Bankwatch Network, December 1999.

63 E-mail Maxa Messnera, tlačového tajomníka EIB pre

operácie v strednej a východnej Európe adresovaný

Ryanovi Hunterovi, z Centra pre podporu miestneho

aktivizmu, 11.11.1999.

64 Zdroje: Podmienkou úveru pre ŽSR je sľub ozdravenia,

TREND č. 27, 7.7.1999. Analýza zvláštnych úverových pod-

mienok, doplňujúcich bežné zmluvné úverové pod-

mienky medzi EIB a ŽSR, zapracovaných ako scenár č.6 v

materiáli ŽSR - ekonomická stabilizácia a transformácia,

august 1999.

65 Symsite, No. 1191, 17.6.1999.

66 List č. 06205 Henryho Marty Gauquié a Maxa Messnera,

EIB adresovaný Ryanovi Hunterovi z Centra pre podporu

miestneho aktivizmu, Luxembourg, 5.7.1999.

67 Analýza zvláštnych úverových podmienok, doplňujúcich

bežné zmluvné úverové podmienky medzi EIB a ŽSR,

zapracovaných ako scenár č.6 v materiáli ŽSR - ekonom-

ická stabilizácia a transformácia, august 1999.

Slovenská autobusová doprava (SAD)a mestská hromadná doprava (MHD)

Z asi 5400 autobusov dopravných podnikov

SAD je 85 % po svojej ekonomickej životnosti

a takmer 20 % z nich je v technicky rizikovom

stave. Obmedzovanie zdrojov núti SAD i MHD

umelo predlžovať životnosť dopravných

prostriedkov.

Vláda na jednej strane od dopravných pod-

nikov vyžaduje, aby poskytovali cestujúcim

sociálne zľavy (pre deti, študentov, dôchodcov,

vojakov, zdravotne postihnutých a pod.),

uhrádzala im však iba 55 % strát súvisiacich

s poskytovaním týchto zliav. Zároveň, podob-

ne ako v prípade železničnej dopravy, roky

odmietala kompenzovať dopravným pod-

nikom straty spôsobené poskytovaním

výkonov vo verejnom záujme, ktoré sama ob-

jednala. Vláda tak bola najväčším neplatičom

a priamou príčinou ekonomických problémov

dopravných podnikov.

Dotačné skrty neraz viedli k plošnému

zrušeniu veľkého počtu prímestských auto-

busových spojov. V závere roka 1998 sa napr.

vláda v snahe ušetriť niekoľko desiatok mil-

iónov korún rozhodla nečakane skrátiť

pôvodne prisľúbené dotácie dopravným pod-

nikom. Prinútila ich zrušiť stovky regionálnych

spojov po celom Slovensku alebo pod

hrozbou zrušenia spojov od obcí požadovať

príspevok na ich prevádzku. Rušenie spojov

drasticky zasahuje do života ľudí na vidieku,

ktorí sú na ne odkázaní. Mnohým ľuďom

výrazne skomplikovalo prípadne znemožnilo

dochádzku do/zo zamestnania. Došlo tiež k

značnému presmerovaniu spojov. V mnohých

prípadoch sú nové trasy podstatne dlhšie ako

pôvodné, čo sa odrazilo v dlhšom čase cesto-

vania, prestupovaní a vyššom cestovnom

(neraz až o 100 %). V dôsledku zlého

dopravného spojenia dochádza k postupné-

mu úpadku predovšetkým koncových obcí.

Dopravný podnik napr. v roku 1997 pod-mienil zachovanie dôležitého autobusovéhospojenia v odľahlej obci Ďubákovo na stred-nom Slovensku príspevkom vo výške približne120 tisíc SKK, čo v tom čase tvorilo takmerpolovicu ročného rozpočtu obce. V obciTurecká prišla v dôsledku zlého spojenia zobce časť ľudí o zamestnanie a niektoré školy vregióne museli kvôli neskorému príchoduautobusov posunúť začiatok vyučovania. Odapríla do novembra 1997 sa napr. z obceMočiar v okrese Banská Štiavnica, kde premá-vajú iba 4 spoje denne a počas víkendu anijeden, odsťahovalo 24 prevažne mladých ľudí.

Výrazné opakované zdraženie postihlo tiež

MHD vo všetkých mestách Slovenska, čo

postihlo predovšetkým príjmovo nižšie

skupiny obyvateľov a domácností.

V auguste 2000 sa napr. v MHD v BanskejBystrici zaviedol nový systém cestovnýchlístkov. Hoci oficiálne vyhlásenie prevádzko-vateľa MHD deklarovalo zníženie cestovnéholístka z 10 SKK na 8 SKK (20 %), v praxi sazvýšilo. V „skrytých“ zmenách boli napríkladzrušené výhody pre väčšinu cestujúcich, ktorívlastnili tzv. voľné lístky s pevne stanovenýmpoplatkom na dané obdobie. Tieto lístky bolinahradené čipovými kartami s kreditom,


30

Dotácia a náklady SAD a MHD

ktorým sa platí jednotlivo každá cesta autobu-som. V prípade jednej jazdy autobusom dopráce a späť zaplatí teraz každý dospelý občanza mesiac 480 SKK oproti pôvodným 380 SKK(t.j. o 26 % viac). Ak cestou do práce musíprestúpiť, suma cestovného bude vyššia min-imálne o 340 SKK za mesiac (o 90 % viac). Priporovnaní so štvrťročným tzv. voľným lístkom,ktorého cena bola 980 SKK bude zvýšenieštvrťročne minimálne o 460 SKK (47 %), resp.o 1180 SKK (o 120 %). Rodina s dvomaškolopovinnými deťmi, ktoré využívajú MHD,zaplatí na dopravu minimálne tretinu min-imálnej mzdy a pri variante s jednýmprestupom dokonca viac ako polovicu min-imálnej mzdy.

Perspektívy verejnej dopravy

Pokračujúca implementácia všeobecných

odporúčaní MMF do slovenskej dopravnej

politiky sa premietne do ďalšieho rušenie spo-

jov, zvyšovania cestovného a obmedzovania

sociálnych zliav. Takáto politika doteraz viedla

k zníženiu počtu užívateľov, čo sa odrazilo v

poklese tržieb a tým automaticky aj v oslabení

ekonomického potenciálu verejnej dopravy a

predpokladov pre jej postupný rozvoj.

GGrraaff:: pprreepprraavvaa oossôôbb vveerreejjnnoouu ddoopprraavvoouu((ttiiss.. oossôôbb)) -- MMaattúúšš,, ssttrr..66--77 ((žžeell..,, cceessttnnáá MMHHDD,, aajjvvýýkkoonnyy))

Možno tiež očakávať čiastočnú privatizáciu

štátnych dopravných podnikov. Ak uvážime

celkovú kultúru privatizácie na Slovensku, nie

je vylúčené, že privatizácia dopravných pod-

nikov povedie k vytunelovaniu ich posledných

lukratívnych zvyškov a k rušeniu alebo

obmedzeniu „neefektívnych“ regionálnych

dopravných spojení. Ťažko očakávať, že

súkromné firmy uspejú tam, kde dotované

štátne podniky vykazujú dlhodobé straty.

Stratových dopravných podnikov sa však

vláda plánuje zbaviť predovšetkým ich odovz-

daním samosprávam v rámci procesu decen-

tralizácie štátnej správy. Samosprávy samotné

sú však v zlej finančnej situácii a bez dotácií

nebudú môcť zvládnuť to, čo vláda roky zaned-

bávala.

Perspektívy verejnej dopravy

31

Preprava osôv verejnou dopravou (tis. osôb)

Ochrana životnéhoprostredia68

Podobne ako politický disent v Čechách,

kostrou aktívneho občianstva v predrev-

olučnom Slovensku bolo vyspelé a pestré envi-

ronmentálne hnutie. Toto hnutie sa v druhej

polovici 80-tych rokov stalo jednou z mála

skupín s vybudovanou štruktúrou, komu-

nikačným systémom, odborným zázemím,

vplyvným vedením a silnou členskou zák-

ladňou pripravenou k aktívnej účasti na

zvrhnutí komunistického režimu. Prakticky

všetci lídri predrevolučného environmentálne-

ho hnutia na Slovensku stáli pri zrode revolú-

cie na Slovensku. Viacerí z nich sa čoskoro

dostali na dôležité posty vo vláde, parlamente

a miestnej štátnej správe. Stali sa nositeľmi

výrazných zmien v oblasti ochrany životného

prostredia, najmä v rokoch 1990-1992. V tomto

období vznikla pomerne rozsiahla osobitná

štátna správa pre životné prostredie na fed-

erálnej i republikovej úrovni, boli vytvorené

špeciálne parlamentné výbory, začala sa tvoriť

environmentálna legislatíva. Ako sa však veľmi

skoro ukázalo, tieto zmeny neboli dostatočné

a čoskoro ich eliminoval rýchly postup eko-

nomickej liberalizácie.

Po štádiu sústavného posilňovania kompe-

tencií inštitúcií zameraných na ochranu život-

ného prostredia a ich rozpočtu, ktoré vyvrcho-

lilo v roku 1992, dochádza v rokoch 1993-1998

k ich rýchlemu okliešťovaniu. V tomto období

sa postupne škrtili prostriedky pre celý rezort,

radikálne poklesli napr. dotácie do Štátneho

fondu pre životné prostredie (z 950 mil. KCS v

roku 1992 na 150 mil. SKK v rokoch 1997 a

1998). V situácii, keď dotácie do tohto fondu

klesali na historické minimum a jeho dlhy

začali lámať rekordy, zaznamenali výrazný

pokles prakticky všetky položky s priamym či

nepriamym pozitívnym vplyvom na životné

prostredie.

Napríklad investície do ozdraveniaŽiarskej kotliny poklesli zo 48 mil. SKK (1996)na 10 mil. SKK (1998)69 , investície do progra-mu podpory energetických úspor klesli v roku1998 na tretinu oproti stavu v roku 1996,

investície do modernizácie železničných tratíklesli zo 600 mil. SKK (1997) na 250 mil. SKK(1998), podpora rozvoja kombinovanejdopravy klesla z 135 mil. SKK (1997) na 60mil. SKK (1998), atď.

Ministerstvo životného prostredia patrí k

reštrikciami najviac postihnutým rezortom.

Postupne strácalo niektoré dôležité právomoci

a prepustilo veľkú časť kvalifikovaných pracov-

níkov (v rokoch 1996-1997 sa znížil počet

zamestnancov v rezorte o 32 %). Nie dosť kval-

itný personálny aparát a zníženie jeho pracov-

nej kapacity viedli k neschopnosti úradov pre-

sadzovať zákony, prípadne priamo k porušova-

niu zákonov pracovníkmi rezortu (napr. v prí-

padoch benevolentného postupu úradov voči

podnikom sprivatizovaným ich straníckymi

kolegami či únikov finančných prostriedkov

na elimináciu environmentálneho dlhu privati-

zovaných podnikov). Postupne klesal objem

pokút uložených úradmi životného prostredia

za porušovanie zákonov o vodách, ovzduší,

odpadoch a ochrane prírody, nehovoriac o

tom, že aj uložené a nezaplatené pokuty boli

vymáhané v stále menšej miere.

Výrazne poklesla legislatívna aktivita rezor-

tu. V roku 1995 sa zlikvidovala osobitná štátna

správa pre životné prostredie (regionálne

úrady životného prostredia boli podriadené

ministerstvu vnútra, 121 obvodných úradov

životného prostredia bolo zrušených úplne).

Podpora mimovládnych organizácií, ktoré

v mnohých oblastiach suplovali alebo

očividne nadlepšovali kvalitu práce štátnych

inštitúcií, klesla tiež na historické minimum.

Ministerstvo životného prostredia sa stalo viac-

menej príveskom vo vládnom kabinete so

slabým vplyvom na reálny ekonomický rozvoj.

Naopak, výrazne sa posilnila pozícia ekonom-

ických rezortov.


32

68 Celá táto časť je kompilátom informácií z publikácie

Kapitoly z environmentálnej politiky - IV. diel autora

Mikuláša Hubu, vydanej Spoločnosťou pre trvalo

udržateľný život v máji 1999.

69 Žiarskej kotline patrí čestné miesto medzi dvanástimi

najzdevastovanejšími oblasťami na Slovensku s hrozivý-

mi zdravotnými a environmentálnymi charakteristika-

mi. Tieto oblasti oficiálne identifikuje vyhláška

Ministerstva životného prostredia z roku 1993. Podľa

tejto vyhlášky je v žiarskej kotline znečistením z

hlinikárne ťažko postihnutých spolu 13 miest a obcí.

Dedičstvo komunizmu

Východisková pozícia slovenského

hospodárstva z hľadiska životného prostredia

po páde komunizmu bola mimoriadne nepri-

aznivá. Tvoril ju zastaralý, neefektívny, energet-

icky náročný a environmentálne deštruktívny

priemysel (najmä hutnícky, metalurgický,

chemický a zbrojársky), ktorého štruktúra

vôbec nezodpovedala možnostiam ani potre-

bám krajiny.70 Poľnohospodárstvo charakteri-

zovali vysoké externé vstupy a vysoký stupeň

chemizácie. Ekonomicky vyčerpaná spoloč-

nosť zdedila po starom režime nielen rozosta-

vané megalomanské projekty pohlcujúce mil-

iardy korún, ktoré boli zárodkom environmen-

tálnych problémov v budúcnosti (napr. veľké

priehrady, jadrová elektráreň, priemyselné

podniky), ale i schátranú a neefektívnu

infraštruktúru. K tomu treba pripočítať rozpad

východných trhov, nezvládnutú konverziu

zbrojného priemyslu a aktívnu politiku bret-

tonwoodských inštitúcií v strednej a východ-

nej Európe zameranú na otváranie slabých

ekonomík zahraničnej konkurencii a na ich

liberalizáciu. Tieto faktory rýchlo viedli k

vzniku mnohých nových problémov, ktoré

postkomunistický región dovtedy nepoznal -

prudkému rastu nezamestnanosti či strate

časti sociálnych istôt.

V tejto situácii žiadna z ponovembrových

vlád na Slovensku neprístúpila k razantnému

postupu voči priemyslu z environmentálnych

dôvodov.71 Vládnu politiku charakterizuje

nedostatok odvahy realizovať zásadné zmeny

v hospodárskej sfére, aj keď mali k dispozícii

dostatok informácií a dôkazov o ich nevyhnut-

nosti. Krach niektorých významných priemy-

selných znečisťovateľov72 či výrazný dočasný

pokles chemizácie v poľnoshospodárstve je

výsledkom ekonomickej krízy, nie cieľave-

domej environmentálnej politiky.

A tak sa za posledných desať rokov neusku-

točnili takmer žiadne štrukturálne posuny

smerom k zvyšovaniu stupňa finalizácie výro-

by a preferencie environmentálne šetrných

odvetví ani k znižovaniu materiálovej, surovi-

novej a energetickej náročnosti. Nevytvoril sa

legislatívny rámec dostatočne stimulujúci k

šetrnému podnikaniu, obchodovaniu, výrobe i

spotrebe. Neboli prijaté efektívne ekonomické

nástroje v prospech ochrany životného

prostredia (daňové, dotačné, atď.), čím sa

neustále porušoval základný princíp environ-

mentálnej politiky - znečisťovateľ platí.

Nedošlo k potrebnej internalizácii externalít,

teda k ekonomickému zohľadneniu

negatívnych dôsledkov výrob a výrobkov na

životné prostredie. Nevytvorili sa preto ani

dostatočné zdroje na kompenzáciu environ-

mentálnych škôd. Privatizačný proces takmer

nezohľadňoval environmentálne aspekty.

Naopak, čoraz intenzívnejšie sa v domácej

politike udomácňoval mýtus o tom, že ochrana

životného prostredia je záťažou, ktorú nie je

daný stav ekonomiky schopný uniesť a

prekážkou hospodárskeho rozvoja. Prípadne -

v tom lepšom prípade - ju neoliberáli označu-

jú ako „šľahačku na ekonomickej torte“, ktorej

potreba je diskutabilná, pretože existencia

environmentálnej krízy „nie je dokázaná“.73

Skutočným cieľom ekonomickej reštruktural-

izácie sa tak stalo zvyšovanie ekonomickej

produktivity, privatizácia a rast exportu bez

ohľadu na sociálne a environmentálne dôsled-

ky, masívna podpora zahraničných nadnárod-

ných spoločností a poskytovanie kompara-

tívnych nevýhod štátu v ich prospech.

Výsledkom bolo postupné obmedzovanie

právnych možností štátu ovplyvňovať sprá-

vanie súkromného biznisu a obrovský roz-

mach korupcie na jednej strane a na strane

druhej rast environmentálnych i sociálnych

problémov.

Dedičstvo komunizmu

33

70 Vtedajšia ekonomika produkovala jednotku HDP s 3-7

krát vyššími energetickými vstupmi v porovnaní s

priemyselne vyspelými štátmi. Výroba a spotreba viac-

erých surovinovo, energeticky a environmentálne

náročných komodít (napr. hliníka či cementu) prevyšo-

vala disponibilnú kapacitu územia v prepočte na oby-

vateľa (tzv. environmentálny priestor) až desaťnásobne.

71 Prakticky neexistuje žiadna významnejšia prevádzka,

ktorá by bola odstavená z environmentálnych dôvodov.

72 Napr. Niklova huta v Seredi, ortuťovňa v Rudňanoch,

magnezitka v Ťahanovciach, atď.

73 Jakub Patočka: Páně Klausova cesta do Prčic, Poslední

generace, č. 4, 1993.

Devalvácia legislatívy

Marginalizácia významu ochrany životného

prostredia sa na Slovensku premietla i do

devalvácie legislatívy. Dva príklady:

V decembri 1998 napr. slovenský parlament

schválil v skrátenom legislatívnom konaní nov-

elizáciu zákonov upravujúcich ochranu ovz-

dušia. Podľa pôvodného zákona mali totiž

štátne orgány povinnosť zastaviť alebo

obmedziť prevádzku tých zdrojov znečistenia,

ktoré od roku 1991 nedosiahli predpísané

emisné limity do 31. decemra 1998. Nová legis-

latíva oddialila tento termín o ďalších osem

rokov, čím legitimizovala neplnenie zákon-

ných povinností. Podľa prieskumov v tom čase

nespĺňala limity približne tretina veľkých a

stredných znečisťovateľov. Podľa vlády by ich

prípadné vyradenie z prevádzky „mohlo spô-

sobiť značné hospodárske a spoločenské

škody.“74

Do roku 1993 umožňoval vodný zákon štát-

nym orgánom povoľovať znečisťovateľom vod-

ných tokov výnimky z emisných limitov na

obdobie jedného roka. Štát túto kompetenciu

pravideľne štedro využíval a tak prísna legis-

latíva na ochranu vôd takmer strácala zmysel.

Takmer žiadna komunálna čistiareň

odpadových vôd (ČOV) nespĺňala limity pre

vypúšťanie odpadových vôd. Ich rekonštruk-

cie a modernizácie sa z roka na rok odďalovali

a preto parlament upravil v roku 1993 legis-

latívu tak, aby umožnovala jednorázovo

predĺžiť výnimky pre ČOV až na 10 rokov. Ani

počas tohto obdobia však štát neinvestoval do

modernizácie ČOV takmer žiadne prostriedky.

Okrem toho, emisné limity sa medzitým ešte

viac sprísnili. Ak teda ČOV nespĺňali limity v

roku 1993, v roku 2000 ich spĺňajú o to menej

a zosúladenie ich prevádzky s normami si

vyžiada o to viac prostriedkov (dnešné odhady

sa pohybujú okolo 30 mld. SKK). Prostriedky

však chýbajú, pretože štát neustále krátí dotá-

cie napr. do ŠFŽP, z ktorého sa ČOV doteraz

financovali. Po vypršaní výnimiek preto

možno očakávať silné tlaky prevádzkovateľov

ČOV buď na opätovné predĺženie výnimiek

alebo na zmiernenie limitov. Hoci

približovanie slovenskej legislatívy direktívam

EÚ by malo priniesť skôr sprísňovanie noriem,

už dnes si slovenská vláda pripravuje pôdu pre

získanie výnimky od EÚ v tejto oblasti.

A chystá i ďalší elegantný ťah, ktorým by sa

tohto ťaživého problému zbavila. Správcom

komunálnych ČOV je dnes štátny podnik.

Vládny program decentralizácie štátnej správy

predpokladá presun veľkej časti kompetencií

(vrátane správy ČOV, ale i škôl, vodovodov,

časti verejnej dopravy) na obce a mestá. Do

termínu zosúladenia prevádzky ČOV s norma-

mi budú už za ČOV zodpovedné samosprávy.

Navyše, viacerí pozorovatelia tohto procesu

varujú, že prechod kompetencií zo štátu na

samosprávy nebude súbežný s delimitáciou

finančných prostriedkov potrebných na ich

výkon. Ak by však štát aj presunul na obce

všetky financie, ktoré má dnes na tento účel k

dispozícii, obce s nimi nebudú môcť urobiť

viac ako doteraz vláda. Ekonomické problémy

miest a obcí sa tak môžu ešte viac prehĺbiť.

Decentralizácia štátnej moci smerom k sa-

mosprávam je vo všeobecnosti pozitívny pro-

ces. Za súčasných podmienok však môže nútiť

obce a mestá k ešte intenzívnejšej honbe za

rýchlymi zdrojmi príjmov bez ohľadu na ich

dlhodobé spoločenské dopady. Je tiež veľmi

pravdepodobné že odolnosť samospráv top-

iacich sa v ekonomických ťažkostiach voči

korupcii a lobistickým tlakom nebude väčšia

ako v prípade štátnych orgánov.

Kritická je situácia v oblasti uplatňovania,

dodržiavania a presadzovania environmentál-

neho práva,75 čo je jednak odrazom vládnych

priorít, ktoré marginalizujú životné prostredie,

ale tiež i nedostatočných zdrojov. To isté platí

aj pre realizáciu pozitívnych zámerov

zakotvených v štátnej environmentálnej poli-

tike a ďalších sektorových rozvojových poli-

tikách. Väčšinu rozvojových koncepcií či vlád-

nych programov charakterizuje protirečenie

medzi proklamáciami v prospech trvalo

udržateľného rozvoja a reálnou praxou pod-

porujúcou neudržateľné trendy v jednotlivých

sektoroch.


34

74 Dôvodová správa Vlády SR k návrhom novelizácie

spomínaných zákonov.

75 Napr. dodatočná legalizácia čiernych stavieb v národ-

ných parkoch, benevolentný prístup štátnych orgánov v

prípade zjavného porušovania zákonov napr. pri výs-

tavbe veľkých priehrad, atď.

Frázy o udržateľnom rozvoji sa tak stali tak-

mer protokolárnou súčasťou každého oficiál-

neho rozvojového programu, hoci dávno

stratili svoj pôvodný obsah. Ten úplne nahradi-

la filozofia „šľahačky na torte“, vtipne vyjadru-

júca neoliberálny prístup k životnému

prostrediu a k externalitám vôbec.

LESY

Hlavnou príčinou žalostného stavu sloven-

ských lesov sú neudržateľné praktiky lesného

hospodárstva, najmä v posledných troch

desaťročiach, ktoré za prvoradú a často jedinú

funkciu lesov považovalo ich schopnosť pro-

dukovať drevo. V tomto prístupe sa od pádu

komunizmu nič zásadne nezmenilo. Naopak,

pribudol ďalší významný faktor ohrozujúci

lesné ekosystémy na Slovensku - silnejúci tlak

medzinárodných inštitúcií. Tento tlak

neumožňuje realizovať kvalitatívne reformy v

lesnom hospodárstve. Sústreďuje sa na

uplatňovanie klasickej neoliberálnej schémy,

ktorá sa v oblasti lesného hospodárstva pre-

mieta do politiky, ktorú charakterizujú:

- rozpočtové škrty do ochrany a obnovy

lesov,

- liberalizácia obchodu s drevom,

- proexportná orientácioa drevospracu-

júceho priemyslu.

Rozloha lesov na Slovensku štatistickyneustále rastie. Od roku 1920 vzrástla z 15,5tisíc km2 o takmer 29% na súčasných 19,9 tisíckm2 (lesy oficiálne tvoria 40,6 % územia kra-jiny). Rozloha chránených území vzalesnených oblastiach je 8,3 tisíc km2, t.j. 41,7% celkovej rozlohy lesov na Slovensku.

Tieto štatistické údaje sa stali zaklínadlommajiteľov lesov i drevospracujúceho priemysluv ich snahe zvyšovať ťažbu dreva. Nehovoriavšak vôbec nič o kvalite lesov, ich funkčnostiani stabilite. Vysoká štatistická úroveňlesnatosti na Slovensku nerobí rozdiel medziholinou po holorube a lesom. Nerozoznávatristoročný prales s bohatým humusom a bio-

diverzitou od niekoľkoročnej nestabilnejmonokultúry. Skresľujúce sú aj štatistickétrendy rastu lesnatosti od roku 1920. Tentorast bol z veľkej časti dosiahnutý adminis-tratívnym prekategorizovanímpoľnohospodárskej pôdy na lesný pôdny fond.Ani vysoký podiel chránených území zcelkovej rozlohy lesov nehovorí nič o skutočnejúrovni a kvalite ich ochrany. Všetky chránenéúzemia na Slovensku umožňujú vykonávať vlesných porastoch prakticky ľubovoľné leso-hospodárske činnosti. Stupeň ochrany danéhoúzemia v reálnej praxi znamená len stupeňobtiažnosti prekonania administratívnychbariér, ktoré vedú k povoleniu požadovanejhospodárskej činnosti na tomto území. Vnajväčšom a najvýznamnejšom Tatranskomnárodnom parku sa napríklad vykonáva riad-na hospodárska činnosť na celom území vrá-tane všetkých rezervácií.75

Stav slovenských lesov je alarmujúci. Vyše40 % ťažby sa v roku 1999 realizovaloholorubným spôsobom. Zvyšuje sa hustotalesných ciest, pribúdajú kalamity, chorobnosť,z uzavretých lesných komplexov sa stávajúholiny, lesy znižujú svoju vodozádržnú schop-nosť, čo následne vedie k ničivým povodniam.

Dotačné škrty

Štátne dotácie do lesného hospodárstva sa

na Slovensku tradične zneužívali. Často sa prit-

om ignoroval účel, na ktorý boli dotácie

pôvodne poskytnuté a neraz sa využívali na

účely priamo protichodné (napr. na výstavbu

lesných ciest, nákup ťažkej techniky, atď.). Po

páde komunizmu bolo preto potrebné hľadať

efektívny a vynútiteľný mechanizmus, ktorý by

umožňoval nielen rozdeľovanie dotácií na zák-

lade skutočných priorít, ale najmä efektívnu

kontrolu ich využívania a sankcionovanie v

prípade ich zneužitia. Reálny stav slovenských

lesov túto potrebu iba zvýrazňoval.

Medzinárodný menový fond a Svetová

banka navrhli iné riešenie. Výsledkom je rapíd-

ny pokles dotácií v 90-tych rokoch, ktoré ostro

kontrastuje s neustálym rastom nákladov na

prácu v chorľavejúcich lesoch. V roku 1999

predstavovali oprávnené požiadavky na finan-

LESY

35

76 Juraj Lukáč, Požiadavky vo vzťahu k sektoru lesného

hospodárstva, Priatelia Zeme - Slovensko, január 2000.

cie zo Štátneho fondu zveľaďovania lesa 1,2

mld. SKK, fond však vyplatil len 380 mil. SKK.

V roku 2000 sa práce celospoločenského výz-

namu v lese už obmedzujú na minimum.77

Úlohou fondu je finančne zasahovať tam, kde

les nie je schopný reprodukcie pri bežných

komerčných aktivitách a má slúžiť najmä na

zalesňovanie, pestovnú činnosť, hradenie

lesných bystrín, atď. Kým v roku 1990 štát

poskytol len na pestovnú činnosť vyše jednej

miliardy korún, v roku 1998 to bolo 532 mil.

SKK.78

Ekonomické ťažkosti zároveň bránia

vykonávať kvalitný dozor nad hospodárením v

lesoch a starostlivosťou o ne. Zásadný obrat

nenastal ani v prehodnotení priorít

oklieštených verejných dotácií a zabezpečení

prísnej kontroly ich účelového využitia.

„Ekologizácia“ lesníctva podľaSvetovej banky

Svetová banka začala v roku 1993 rokovať so

slovenskou vládou o projekte „Ekologické

obhospodarovanie lesov“. Jeho cieľmi boli zas-

tavenie zhoršovania zdravotného stavu lesov a

transformácia vlastníctva (napr. privatizácia

ťažby a dopravy dreva, t.j. jediných poten-

ciálne profitabilných lesníckych aktivít).79

Pôvodné náklady na projekt sa odhadovali

na 190 mil. USD, z toho 90 mil. USD mala

poskytnúť Svetová banka formou pôžičky.

Projekt uvažoval okrem iného s nákupom

ťažobnej techniky, pesticídov a umelých hno-

jív na aplikáciu v lesoch, vybavenie lesných

úradov automobilmi a počítačmi, rozširo-

vaním lesných ciest, výsadbou rýchlo rastúcich

drevín pre energetické využitie, atď. Tieto

položky nemali s „ekologizáciou“ obhospo-


36

Predpokladané objemy ťažby dreva na Slovensku podľa Svetovej banky (mil. m3)

77 Tretina slovenských lesov je súkromná, TREND, 15.3.2000.

78 Gabriel Beer, Štátne dotácie do lesov nebezpečne klesajú,

TREND, 15.3.2000.

79 Environmental Forestry Development Project, Project

Information Document - Draft, World Bank, November

1994.

Zdroje: Zelená správa, Ministerstvo pôdohospodárstva, 1990-1993

Staff Appraisal Report, Forestry Development Project - Slovakia, World Bank, 1993

14

12

10

8

6

4

2

0

Reálna ťažba

Predpokladanáťažba(Svetová banka)

darovania lesov nič spoločné.

Keďže slovenské lesníctvo bolo už dlhší čas

stratové, Svetová banka uvažovala so zvyšo-

vaním ťažby dreva z 4,4 mil. m3 v roku 1991 na

11 mil. m3 v roku 2030 s následným zvyšo-

vaním v ďalších rokoch.80 Podľa jej expertov

„potenciál biologickaj ťažby je podstatne vyšší,

než súčasná ťažba (menej než 6 mil. m3) a

[tento potenciál - pozn. autora] bude ďalej rásť

z dnešných 8 mil. m3 na viac než 10 mil. m3. Zdá

sa teda, že objem ťažby by sa mohol zvýšiť bez

toho, aby bol ohrozený princíp udržateľných

výnosov.“ Banka predpokladala, že časť

pôžičky sa bude splácať práve predajom dreva

a jeho exportom.81

Už vo svojom aide memoire v septembri

1993 Banka vyjadrila obavy z vývozných kvót

a licenčného systému, ktorý Slovensko apliko-

valo na vývoz guľatiny a reziva. Podľa Banky

„tento systém má potenciál deformovať trh s

drevom, je administratívne ťažkopádny, môže

byť manipulovaný a nezvyšuje príjmy štátu.

Odporúčame zmeniť kvóty pre guľatinu na

exportné prirážky a kvóty pre rezivo zrušiť.

Uvedené prirážky by sa v priebehu nasledujú-

cich piatich rokoch postupne utlmili.“

Všetky rokovania o tomto projekte sa usku-

točnili bez akejkoľvek účasti verejnosti. Počas

prípravného procesu Banka (ale i slovenská

vláda a lesnícke inštitúcie) odmietali poskyto-

vať informácie o projekte a obviňovali protes-

tujúce občianske organizácie z neserióznosti a

zverejňovania nepodložených informácií.

Svetová banka v rozpore s vlastnými predpis-

mi zaradila projekt do kategórie B, ktorá

nevyžadovala úplné posúdenie jeho vplyvov

na životné prostredie.

Silný tlak slovenskej a medzinárodnej vere-

jnosti viedol k postupnej úprave rozpočtu i k

zmene štruktúry projektu, a napokon i k jeho sti-

ahnutiu v roku 1995. Naďalej však pokračovali

neverejné rokovania medzi bankou a slovenský-

mi úradmi,82 hoci sa do vydania tejto publikácie

oficiálne práce na príprave tohto projektu neob-

novili. Rázne odporúčania Banky na elimináciu

exportných kvót a rastu ťažby dreva však

Slovensko onedlho splnilo. Tlak Svetovej banky

totiž tentokrát podporili nekompromisné

požiadavky EÚ. Okrem toho, ministerstvo

pôdohospodárstva plánuje na Slovensku 4,9 %

nárast ťažby dreva v období rokov 1999-2010. 83

Integrácia do EÚ ako jeden z nástrojovliberalizácie obchodu

V roku 1999 sa zo Slovenska vyviezlo do

zahraničia najviac surového dreva za posled-

ných 10 rokov. Z celkovej ťažby približne 5,7 mil.

m3 dreva sa exportovalo 1,19 mil. m3 guľatiny a

vlákninového dreva a 1,03 mil. m3 jednoduchých

neopracovaných dosák. Podniky obhospodaru-

júce lesy sa dostali do situácie, že ak chcú prežiť

a nahradiť ubúdajúce štátne subvencie na

obnovu lesa, musia zvyšovať ťažbu a referovať

rýchle zisky z predaja suroviny s minimálnou

mierou pridanej hodnoty, t.j. exportovať do

zahraničia, pretože domáci trh stagnoval. Podľa

odborníkov však ročne treba vynaložiť na

hospodárenie v lesoch aj tak o 1,1 mld. SKK viac,

ako možno získať z tržieb.84

Podstatnú časť dreva však desať rokov po

páde komunizmu už vyvážajú iné spoločnosti

ako štátne lesy. Na Slovensku v súčasnosti

pôsobí asi 800 gátrov a ich kapacita vysoko

prekračuje možnosti slovenského lesníctva.

Ťažba dreva v posledných dvadsiatich rokoch

permanentne prekračuje plánované limity (s

výnimkou ťažby dreva z listnatých stromov v

niektorých rokoch).85 Tieto limity sú

stanovené na základe predpokladaných

ročných prírastkov, to znamená, že ťažba dreva

na Slovensku dlhobodo presahuje ich ročné

prírastky. Okrem toho, s výnimkou rokov 1991-

93 sa iba náhodnými ťažbami ťažilo viac ihlič-

natých stromov, ako stihlo dorastať.

Integrácia do EÚ ako jeden z nástrojov liberalizácie obchodu

37

80 Svetová banka: cesta do slovenských lesov a späť, Centrum

pre podporu miestneho aktivizmu, 1996.

81 Environmental Forestry Development Project, Staff

Appraisal Report - Draft, Annex X, str. 9-10, World Bank,

1993.

82 Bývalý task manager Svetovej banky pre lesnícky projekt

F. Wencelius, neskôr riaditeľ programu GEF pre

Slovensko v septembri 1996 po rokovaniach s minister-

stvom pôdohospodárstva potvrdil, že "toto stretnutie bolo

súčasťou skúmania misie o možnostiach obnoviť

spoluprácu medzi Svetovou bankou a Slovenskom v

oblasti lesníctva."

83 Návrh vládneho Programu Drevo - surovina 21. Storočia,

1999.

84 Gabriel Beer, Drevo tlačí za hranice kríza domáceho

priemyslu, TREND, 15.3.2000.

85 Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike

1999, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, 2000.

Vývoz guľatiny do roku 1996 bol obmedzo-

vaný licenciami. Na základe asociačnej

dohody s EÚ sa od roku 1997 množstvové

licencie uvoľnili a vývoz drevnej hmoty

výrazne stúpol. V roku 1998 sa Slovensku

podarilo znížiť export surového dreva zave-

dením vývoznej kvóty. Tá však bola koncom

roka zrušená na nátlak EÚ. Od roku 1999 sa sa

na vývoz nespracovaného dreva vydávajú tzv.

automatické licencie, ktoré export de facto iba

monitorujú, ale neobmedzujú. Snahou vládne-

ho programu „Drevo - surovina 21. storočia“ je

zvyšovať úroveň finalizácie výrobkov z dreva a

podstatne zvýšiť ich export - z 8 mld. SKK na

30 mld. SKK ročne.86

Kocúrkovský export na príkladepapierenského priemyslu

Celulózovo-papierenský priemysel je

výrazným znečisťovateľom životného prostre-

dia. Ročne spracúva asi 1,6 mil. m3 drevnej

hmoty (približne 30 % celkovej ťažby na

Slovensku) a podľa prognóz má do roku 2010

zvýšiť spotrebu dreva o ďalších 0,5 mil. m3.

Priemysel patrí v výrazným exportným

odvetviam. Podiel exportu na jeho výrobe od

roku 1994 rastie a dnes dosahuje podiel asi 65

%, hlavne do krajín EÚ. Zo strany vlády i

priemyslu je záujem zvýšiť podiel exportu až

na úroveň 70 %.87 Odôvodňujú to nízkou

dovoznou náročnosťou tohto priemyslu a jeho

schopnosťou zlepšovať obchodnú bilanciu

krajiny, úplne ignorujúc jeho environmentálne

i sociálne externality.88 Papierenský priemysel

však nepokrýva celú domácu spotrebu.

Import papiera a papierenských výrobkov zo

zahraničia v korunovom vyjadrení vzrástol

v roku 1998 oproti roku 1993 takmer trikrát.

Názorným príkladom nezmyselnosti bez-

hlavej liberalizácie je problém recyklácie

papiera na Slovensku. Existujúce kapacity na

spracovanie zberového papiera sú na

Slovensku využívané iba slabo. Keďže aj ceny

primárnych surovín sú nízke a legislatíva nes-

timuluje k recyklácii, stupeň návratnosti

papiera na Slovensku veľmi nízky (asi 35 %).

Okrem toho sa z krajín s niekoľkonásobne

vyššou spotrebou papiera na obyvateľa dováža

lacný zberový papier. Takou krajinou je napr.

Nemecko, v ktorom legislatíva núti

spotrebiteľov recyklovať viac papiera, než sú

tamojšie kapacity na jeho využítie (stupeň

recyklácie v Nemecku presahuje 70 %). Import

lacného - aj keď nie veľmi kvalitného -

zberového papiera zo zahraničia preto stláča

jeho ceny na slovenskom trhu. Platná legislatí-

va EÚ a OECD kategorizuje zberový papier

ako voľne obchodovateľnú surovinu a

neumožňuje tak Slovensku znevýhodniť jeho

dovoz.

A tak Slovensko rúbe svoje lesy, dováža

zberový papier a vyrába z neho nový, ktorý z

dvoch tretín vzápätí vyváža do krajín, odkiaľ

importuje zberový papier. Pritom významnou

mierou znečisťuje vlastné životné prostredie.

Celý tento cyklus v danom legislatívnom a eko-

nomickom rámci zároveň bráni zvyšovať

mieru recyklácie na Slovensku.

Neudržateľná nadspotreba papiera v kra-

jinách s prísnou recyklačnou legislatívou,

ktorá je sama príčinou obrovského prebytku

lacného zberového papiera, sa v štatistikách

priemyslu interpretuje ako jeden z indikátorov

životnej úrovne. Priemerná spotreba papiera v

Nemecku presahuje 200 kg na obyvateľa, v

USA a Kanade dokonca 323 kg. Na Slovensku

bola v roku 1997 iba 68 kg, v roku 2000 však už

má plánovane vzrásť na 81 kg, v roku 2005 na

102 kg a v roku 2010 dokonca na 122 kg.89

Pokrok nezastavíš.


38

86 Drevospracujúci priemysel: slabá previazanosť s

lesníctvom, TREND Top 1999 v priemysle.

87 Priemysel ccelulózy a papiera: cyklický vývoj porušený,

TREND Top 1999 v priemysle.

88 Oblasť okolo mesta Ružomberok, v ktorom je sústredený

celulózovo-papierenský priemysel je vyhláškou

Ministerstva životného prostredia č. 112/1993 o oblastiach

vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia zaradená medzi

dvanásť priemyselne najzdevastovanejších území. Veľká

koncentrácia znečistenia s vážnymi zdravotnými dôsled-

kami vyvoláva silné protesty miestneho obyvateľstva proti

rozširovaniu výroby papiera a celulózy. Napriek tomu

International Finance Corporation (IFC), člen skupiny

Svetovej banky v roku 1999 seriózne uvažovala o poskyt-

nutí pôžičky vo výške 51 mil. USD, ktorá by umožnila

zvýšiť túto výrobu a následne i znečistenie. Analýza poten-

ciálnych vplyvov tohto projektu na životné prostredie sa

ukázala ako veľmi nedostatočná a účelová. IFC napokon

začiatkom roku 2000 od zámeru upustila.

89 Súčasnosť a výhľady v hopodárení s odpadmi na

Slovensku v komodite "papier", Zväz celulózo-papieren-

ských podnikov na Slovensku, 2000.

SOCIÁLNE DOPADY

CHUDOBA 90

Prechod od centrálne riadeného

hospodárstva k trhovej ekonomike je v celej

strednej a východnej Európe sprevádzaný

nezamestnanosťou, znížením reálnych príj-

mov obyvateľstva a rastom chudoby. Zároveň

je sprevádzaný výrazným prehlbovaním eko-

nomických rozdielov medzi jednotlivými

regiónmi a príjmovou diferenciáciou.

Bremeno rozvojovej politiky vlád - a teda i

politiky medzinárodných finančných inštitú-

cií, ktoré rozvojovú politiku vlád do značnej

miery determinujú - znáša predovšetkým

radový občan, ktorý v konečnom dôsledku

všetko zaplatí.

Slovenská legislatíva však chudobu nedefin-

uje a neuvádza sa ani v oficiálnych štatistikách.

Chudoba teda akoby oficiálne neexistovala. Aj

preto na Slovensku neexistujú programy na

podporu chudobných a zraniteľných skúpín

obyvateľstva. Existujúce programy sociálnej

pomoci neriešia problémy štandardnej chudo-

by rodín s nízkymi príjmami a dlhodobo

nezamestnanými.

Napriek tomu je však možné chudobu na

Slovensku skúmať a kvantifikovať.91 Vo svojej

otvorenej podobe sa začala prejavovať po roku

1989. Stáva sa reálnym stavom čoraz väčšej časti

populácie, pričom rozsah a závažnosť sociál-

nych dôsledkov v ňou súvisiacich narastá.

Podiel chudobnej populácie naSlovensku sa zvyšuje

Aj keď Slovensko nepatrí medzi krajiny s

absolútnou chudobou (rieši ju zákon o život-

nom minime), charakter ekonomickej reformy

výrazne ohrozil sociálny status časti populácie.

Stúpa počet obyvateľov (domácností), ktorí

majú problém uspokojiť základné potreby, ako

sú jedlo, ošatenie či bývanie. Rozpočty väčšiny

domácností sú vysoko zaťažené výdavkami na

stravu, napriek tomu, že prevažná časť domác-

ností tieto výdavky už obmedzuje. Stratégia

uskromňovania je jednou z najpoužívanejších

spôsobov riešenia aktuálnej krízy domácností.

Prejavuje spotrebou lacných potravinových

výrobkov s nevyhovujúcou nutričnou hodno-

tou. To je hrozbou pre zdravie mladej generá-

cie a v budúcnosti tiež problémom zdravot-

níctva. Uvedené rodiny možno z hľadiska

pomeru výdavkov na potraviny na celkových

výdavkoch považovať za chudobné.

Hoci od roku 1989 má index nominálneho

čistého mesačného príjmu na osobu v úhrne

domácností sústavne rastový trend, reálna

hodnota čistého mesačného príjmu zazname-

nala až do roku 1995 pravidelný pokles.

CHUDOBA

39

Index životných nákladov v SR (január 1989 = 100%)

Vývoj indexovspotrebiteľských cien

vybraných komodít / služiebv porovnaní s rokom 1989

(rok 1989 = 100%)

90 Táto časť vychádza z článku Antona Micháleka "Podiel chu-

dobnej populácie sa neustále zvyšuje" publikovanom v

týždenníku TREND, 15.3.2000.

91 Chudoba na Slovensku je najčastejšie skúmaná v dvoch

rovinách, tzv. sociálneho a existenčného minima. Kým

sociálne minimum vyjadruje spoločensky minimálnu

úroveň životného štandardu, s minimálnymi nákladmi

uspokojovania životných potrieb, existenčné minimum

vyjadruje hranicu absolútnej chudoby až biedy. Aj keď

podľa niektorých názorov sa absolútna chudoba odstráni-

la dávkami životného minima, z množstva výskumov je

jasné, že ekonomická situácia časti populácie sa výrazne

zhoršuje.

Spomalilo sa vyrovnávanie príjmovej situácie

domácnosti na predtransformačnú úroveň,

keď za rokom 1989 reálne zaostáva o 22,4 %.

Vývoj spotrebiteľských cien, tovarov a služieb,

ktoré od roku 1989 vytrvalo stúpajú, sa odráža

na raste životných nákladov domácností. V

porovnaní s rokom 1989 vzrástli životné nákla-

dy v úhrne domácností o viac ako 2,5-násobok.

Pasca chudoby

Úroveň príjmov väčšiny domácností

vedených dlhodobo nezamestnaným je pod

hranicou životného minima a sociálne dávky

sú pre takmer úplnú väčšinu týchto domác-

ností základným a doplňujúcim zdrojom ich

príjmu. Z rôznych prieskumov, v ktorých

respondentmi boli poberatelia sociálnych

dávok, je zrejmé, že úroveň týchto dávok

vzhľadom k stálemu rastu cien je nízka, vhod-

ná len na prežitie. Na druhej strane veľká časť

dlhodobo nezamestnaných nemá záujem pra-

covať a vyznačuje sa nízkym pracovným

kapitálom.

Sociálne dávky v mnohých prípadoch,

najmä v kombinácii so získavaním ďalších

finančných prostriedkov, vedú k demotivácii

nezamestnaných. Očakávaný prínos, zlepše-

nie životnej situácie získaním zamestnania, je

vo významnej časti dlhodobo nezamest-

naných všeobecne veľmi nízky. Táto pasca

chudoby, ktorá vzniká v spolupôsobení s pas-

cou nezamestnanosti, osobitne dlhodobej, je z

veľkej časti spôsobená nízkou cenou práce.

Príjmová situácia sa zhoršuje i s rastúcim

počtom členov domácností, a preto najmä

viacdetné domácnosti pociťujú častejšie hmot-

ný nedostatok (chudobu). Domácnosti s

väčším počtom detí sa rapídne posúvajú k

nižším príjmom. Na základe štatistických úda-

jov o príjmoch a výdavkoch domácností

možno konštatovať, že priemerná suma

čistého mesačného príjmu na osobu klesá v

domácnostiach s jedným dieťaťom na úroveň

75,3 %, v dvojdetných rodinách na 65,2 % a vo

viacdetných rodinách na 51,0 % príjmového

priemeru bezdetných domácností. Z týchto

údajov je zrejmé, že zhoršenie situácie

pociťujú najmä rodiny s deťmi a neúplné

domácnosti, ktoré často oscilujú na hranici

životného minima.

Chudoba stúpa

Ak sa životné minimum považuje za určitý

konsenzuálny indikátor chudoby, počet oby-

vateľov v hmotnej núdzi (chudobe) narastá.92

Koncom roka 1999 predstavoval takmer 585-

tisíc, čo je 10,8 % z celkového počtu

obyvateľov.

Nárast počtu obyvateľov, ktorí zväčša zostali

mimo pracovného procesu alebo ktorých prí-

jem nedosahuje životné minimum, má vážne

dosahy na sumu prostriedkov zabezpečujúcich

ich prežitie, teda prostriedkov vyplácaných vo

forme podpory v nezamestnanosti a dávkach

sociálnej pomoci občanom v hmotnej núdzi.

Suma takto vyplatených prostriedkov dosiahla

v roku 1999 bezmála 10 mld. Sk a bola o 40 %

vyššia ako v predchádzajúcom roku.


40

Podiel obyvateľstva SR v hmotnej núdzi

92 Hmotná núdza je stav, kedy si občan svojím príjmom

nie je schopný zabezpečiť základné životné podmienky.

Je to teda stav, keď príjem občana nedosahuje životné

minimum ustanovené osobitným predpisom (federál-

nym zákonom č. 463/1991, ktorý stanovil minimálnu

hranicu príjmu). Táto hranica sa upravuje v závislosti od

vývoja cien a životných nákladov.

Do roku 1991 sa používal termín sociálna odkázanosť

(núdza), ktorou v roku 1988 trpelo 9,02 % obyvateľstva

(Zdroj: J.Filipová, A.Tonhauserová: Obyvateľstvo SR

žijúce pod životným minimom v r.1988. Výskumný

ústav práce a sociálnych vecí, Bratislava, 1991.) V súčas-

nosti sa pod pojmom sociálna núdza rozumie stav, keď

si občan sám nemôže zabezpečiť starostlivosť o seba,

svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv,

alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä

vzhľadom na svoj vek, sociálnu neprospôsobivosť alebo

stratu zamestnania. Obyvateľstvu v stave hmotnej

(sociálnej) núdzi štát poskytuje dávky sociálnej

starostlivosti resp. dávky sociálnej pomoci (od 1. júla

1998).

Zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu oby-

vateľov (domácností) v SR potvrdzujú i výsled-

ky výskumov chudoby na Slovensku. Zhodujú

sa približne v tom, že podiel chudobnej pop-

ulácie sa neprestajne zvyšuje. Podľa medz-

inárodnej metodiky,93 ktorá za chudobné

osoby (domácnosti) považuje tie osoby

(domácnosti) s nízkymi príjmami, ktorých prí-

jem je nižší ako polovica mediánu ekvivalent-

ného celospoločenského príjmu, žije v súčas-

nosti na Slovensku okolo 10 % chudobných

osôb (a asi 8 % domácností). V porovnaní s

rokom 1992 je to viac ako štvornásobný nárast.

Miera chudoby je ukazovateľom ekonom-

ického zdravia národa a indikátorom sociálnej

solidarity. Chudoba má nepriaznivé dôsledky

pre postihnutých i spoločnosť. Jej spoločenské

dôsledky sa prejavujú vo zvýšených nárokoch

na sociálne dávky, ďalšie podpory a sociálne

služby. Vedľajšími dôsledkami chudoby, ktoré

si tiež vyžadujú nemalé prostriedky na ich

riešenie, sú zdravotné problémy, kríza hodnôt,

úpadok úcty k autoritám, rozklad občianskej

spoločnosti, kríza rodiny a sociálnych inštitúcií

a ďalšie sociálnopatologické procesy.

NEZAMESTNANOSŤ94

Nezamestnanosť je sprievodným javom

spoločnosti založenej na trhových princípoch

a predstavuje stratenú potencionálnu hodnotu

celej ekonomiky. Ak prerastie do masových

rozmerov a stane sa sekundárnou príčinou

trvalej marginalizácie časti populácie, je treba

ju považovať za vážny ekonomický a sociálny

problém.

Znepokojivý rast nezamestnanosti a v pos-

ledných rokoch dlhodobá nezamestnanosť

však ukazujú, že Slovensko má vážny ekonom-

ický problém. Alarmujúci vývoj v tejto oblasti

dostal Slovensko začiatkom roka 2000 na prvé

miesto v Európe. Prognózy ďalšieho vývoja

nezamestnanosti, najmä pokiaľ ide o trendy

globalizácie svetovej ekonomiky a technolog-

ického rozvoja, nesľubujú podstatné zlepše-

nie. Vysoká miera nezamestnanosti znamená

pre spoločnosť na Slovensku problémy

finančného, organizačného i politického

charakteru a nepriaznivo vplýva na sociálno-

ekonomickú situáciu značnej časti populácie.

Príčiny

Komplikovaný proces spoločenskej trans-

formácie a ekonomickej liberalizácie vytvoril

nové sociálne a pracovné vzťahy a zásadným

spôsobom zmenil miery ekonomických aktivít

a nezamestnanosti. Rast nezamestnanosti po

roku 1989 ovplyvnilo viacero faktorov.95

V počiatočnej fáze boli príčinami rastu

nezamestnanosti predovšetkým konverzia

zbrojnej výroby, zdraženie dovozu surovín a

materiálov v priemysle (štruktúra priemyslu

navyše vôbec nerešpektovala domáce pod-

mienky ani potreby) a tiež rozpad východných

trhov. K tomu sa pridružil pokles celkového

dopytu, inflácia, problémy adaptácie pod-

nikovej sféry, slabá konkurencieschopnosť

domácej výroby na zahraničnom a domácom

trhu a dotovanie zahraničných investícií.96

Otváranie nekonkurencieschopnej ekono-

miky globálnemu trhu, liberalizácia obchodu

NEZAMESTNANOSŤ

41

93 Uvedená metodika sleduje chudobu nie na základe sle-

dovania obyvateľov v hmotnej núdzi, ale vychádza z

porovnania nízkopríjmových osôb (domácností) vo

vzťahu k priemernému príjmu v danom období.

94 Táto časť vychádza z podkladov RNDr. Antona Micháleka.

95 Nulovú, resp. veľmi nízku mieru nezamestnanosti pred

rokom 1989 (počas komunistického režimu na

Slovensku) nemožno posudzovať izolovane od vteda-

jšieho spoločensko-politického kontextu. Plná zamest-

nanosť v tom období bol nanajvýš relatívny jav. Každý

občan, ktorý dovŕšil 18 rokov, mal zákonnú povinnosť byť

zamestnaný (čo je rozdiel od pojmu "pracovať). Práca v

tom období nebola hodnotená na základe reálneho

výkonu či spoločenskej prospešnosti, ale na základe

administratívnych rozhodnutí kontrolovaných

Komunistickou stranou. Tento stav bol nespravodlivý a

demotivačný. Medzi rôznymi mzdami vo všeobecnosti

neboli veľké rozdiely s funkcionárskych príplatkov a

výška mzdy vo všeobecnosti nezáležala od kvality a

výkonu. Každý - s výnimkou funkcionárov - dostával v

podstate rovnako málo za každých okolností. Okrem

toho, v praxi sa "právo na prácu" neraz rovnalo povinnos-

ti nastúpiť do zamestnania bez ohľadu na vlastné záujmy,

schopnosti a kvalifikáciu. Preto "plnú zamestnanosť" za

komunizmu nemožno stotožniť s ideálnym stavom

nulovej nezamestnanosti v trhových podmienkach a

preto ani nemožno jednoducho porovnať mieru zamest-

nanosti v minulom a dnešnom systéme.

96 Napr. v rokoch 1990-1997 poklesla poľnohospodárska

výroba o 30 % z dôvodov poklesu spotreby a nárastom

dovozu potravinárskych výrobkov.

(vrátane odstraňovania ochranných opatrení

pre slabý domáci výrobný sektor) a podpora

priamych zahraničných investícií boli však zák-

ladnými odporúčaniami Medzinárodného

menového fondu i Svetovej banky od počiatku

ich pôsobenia na Slovensku. Rodiaci sektor

malého podnikania s nedostatkom kapitá-

lových zdrojov, ktorý dodnes čelí demotivu-

júcej politike slovenskej vlády, nedokázal

absorbovať uvoľnenú pracovnú silu.

Demografickým vývojom vzrástol v 90-tych

rokoch počet obyvateľov v produktívnom

veku narodených v 70-tych rokoch a do

dôchodkového veku sa dostali slabšie ročníky

obyvateľov narodených koncom 30-tych ro-

kov. Pokles počtu žien na materskej dovolenke

v dôsledku významne sa znižujúceho počtu

narodených a skrátenie dĺžky základnej

vojenskej služby výrazne zvýšili zdroje pracov-

ných síl. V tejto situácii odporúča MMF pos-

tupné zvyšovanie dôchodkového veku u

mužov i žien.97

Zmeny na trhu práce

Prechod slovenskej ekonomiky na trhové

hospodárstvo podstatne zmenil trh práce.

Uchádzači o zamestnanie sa v SR začali

prvýkrát evidovať vo februári 1990. Úrady

práce vtedy zaevidovali 1949 uchádzačov o

zamestnanie a miera nezamestnanosti dosi-

ahla úroveň 0,07 %. Odvtedy má vývoj počtu

evidovaných nezamestnaných výrazne stúpa-

júcu tendenciu. Za necelé dva roky, do konca

decembra 1991 už bolo evidovaných 301961

uchádzačov o zamestnanie čo znamená, že

miera nezamestnanosti presiahla úroveň 11 %.

Na trhu práce sa postupne vyprofilovali prob-

lémové skupiny nezamestnaných, ako sú

absolventi škôl a mladiství, osoby so zmene-

nou pracovnou schopnosťou, nízko kvalifiko-

vané a bez kvalifikácie a Rómovia. Osobitnou

skupinou sú dlhodobo nezamestnaní (viac

ako 12 mesiacov), z ktorých prevažná väčšina

ani nemá záujem pracovať a nie je o nich záu-

jem ani zo strany zamestnávateľov. Na

Slovensku existujú významné sociálne

skupiny i regióny s vyšším výskytom

dlhodobo nezamestnaných. Priemerná dĺžka

evidencie nezamestnaných vo februári roku

1999 prvýkrát prekročila 12 mesiacov.

Nepriaznivý trend naďalej pokračoval a kon-

com decembra 1999 priemerná dĺžka evi-

dovaných nezamestnaných prekročila 14,4

mesiaca. Ich podiel na celkovom počte

nezamestnaných v decembri 1999 presiahol

43 %, čo bolo približne 230 tisíc práceschop-

ných ľudí. Oproti roku 1998 teda vzrástol počet

dlhodobo nezamestnaných o viac ako 40 %.

Dôležitý je tiež fakt, že rastie podiel nezamest-

naných do 29-teho roku života. Najväčšiu

skupinu nezamestnaných tvoria práve ľudia vo

veku 15-24 rokov.

Koncom roka 1999 poberalo dávky sociál-

nej pomoci z radov nezamestnaných, ktorí sa

ocitli v hmotnej núdzi okolo 273 tisíc osôb, v

celkovom objeme 13,7 mld. Sk. Z toho 8,8 mld.

Sk predstavovali dávky sociálnej pomoci v

nezamestnanosti a 4,9 mld. Sk dávky podpory

v nezamestnanosti.98 Zvyšovanie miery

nezamestnanosti je pre štát v konečnom

dôsledku drahým špásom a destabilizuje

rozpočet rastom objemu jeho výdavkov.

Medzinárodný menový fond, ktorého politika

tlaku na liberalizáciu nestabilnej a slabej

slovenskej ekonomiky sa výrazne podpísala na

raste domácej nezamestnanosti, teraz

odporúča vláde okrem obmedzovania rastu


42

V tom istom období klesol počet pracujúcich v tomto

odvetví z 294 tisíc na 183 tisíc. Európske potravinové

trhy sú zväčša nasýtené a preto je pre slovenských

poľnohospodárov takmer nemožné uplatniť sa na nich.

97 Slovenská republika - Misia konzultácií podľa článku IV

v roku 2000, predbežné závery zo dňa 11. mája 2000.

98 Trend č.6/2000

Miera nezamestnanosti

miezd vo verejnom sektore či znižovaní

príspevkov na bývanie tiež sprísňovať kritériá

nárokov na rodinné a iné sociálne dávky s

cieľom ich zníženia.99

Prehlbovanie regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti

Charakteristickou črtou vývoja nezamest-

nanosti na Slovensku je jej značná regionálna

diferenciácia. Výrazné disparity v ekonomick-

om potenciáli regiónov založil už vývoj v

období pred rokom 1989. Diferenciácia eko-

nomickej výkonnosti regiónov sa však v trans-

formačnom období ďalej prehĺbila a táto difer-

enciácia sa odrazila aj v miere nezamestnanos-

ti a v podiele dlhodobo nezamestnaných

uchádzačov o zamestnanie. Pokračovanie

tohto procesu bez podpory zamestnanosti naj-

viac postihnutých regiónov by znamenalo ich

ďalšiu marginalizáciu a rast ich problémov

(najmä na južnom a východnom Slovensku). V

roku 1999 až 39 zo 79 okresov (polovica) malo

mieru nezamestnanosti nad 20 %. V desiatich

okresoch prekročila miera nezamestnanosti

dokonca 30 %. Ide najmä o okresy ležiace v

málo rozvinutých regiónoch, čo komplikuje

ich ďalší hospodársky a sociálny rozvoj.

Okrem prihraničných regiónov sú to regióny

postihnuté konverziou zbrojárskej výroby,

neperspektívnymi výrobnými štruktúrami a

výraznou poľnohospodárskou výrobou.

Na Slovensku prestávajú byť raritou obce so

100 %-nou nezamestnanosťou a ich počet sa

zvyšuje. Obyvatelia oblastí s koncentráciou

takýchto obcí sami takéto územia nazývajú

„hladové doliny“. V poslednom období však

nezamestnanosť narástla i v regiónoch, v

ktorých doposiaľ vykazovala veľmi nízke hod-

noty (napr. v Bratislave).

Vývoj nezamestnanosti po roku 1989

ukazuje, že vysoká miera nezamestnanosti je

dlhodobým a chronickým problémom

Slovenska. Keď začiatkom roka 2000 miera

nezamestnanosti presiahla 20 %, vláda veno-

Prehlbovanie regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti

43

Miera nezamestnanosti v okresoch SR (31. 12. 1999)

99 Slovenská republika - Misia konzultácií podľa článku IV

v roku 2000, predbežné závery zo dňa 11. mája 2000.

vala tomuto problému špeciálne mimoriadne

zasadanie ohlásila svoje odhodlanie riešiť ho

aktívnou politikou trhu práce a zapojenín

všetkých relevantných orgánov s využitím

všetkých dostupných nástrojov. Pokiaľ sa však

naozaj má zmeniť štruktúra a miera nezamest-

nanosti a pokiaľ sa podobné vládne deklarácie

majú stať aj čímsi viac ako iba formálnou deko-

ráciou dnešnej liberálnej ekonomickej poli-

tiky, ktorá je popri dedičstve starého režimu

jednou z hlavných príčin nezamestnanosti,

vláda bude musieť zásadným spôsobom pre-

hodnotiť svoje ekonomické priority. V tom jej

však v súčasnosti efektívne bránia práve neod-

mietnuteľné odporúčania brettonwoodských

inštitúcií.

PRÍJMOVÁDIFERENCIÁCIA100

Vo vývoji a štruktúre príjmov prišlo za

posledných desať rokov k výrazným zmenám,

ktoré sa populárne označujú ako roztváranie

nožníc v príjmoch obyvateľstva. Najvyššiu

dynamiku rastu príjmov zaznamenala pod-

nikateľská sféra. Neproporcionálne k tomu sa

vyvíjali mzdy zamestnancov, ktoré v dôsledku

nepriaznivého vývoja produktivity práce stag-

novali, alebo len mierne rástli. Reálna hodnota

priemerného čistého mesačného príjmu

zamestnancov začala mierne rásť až po roku

1995. V jednotlivých sektoroch sa výrazne

zvýšil rozdiel v úrovni priemernej nominálnej

mzdy, pričom najnižšiu úroveň dosiahla u

zamestnancov vo verejnom sektore. Viaceré

regulačné opatrenia štátu v rokoch 1991, 1994,

1997 a 1999 obmedzujúce rast miezd v

neprivátnom sektore, ku ktorým vládu tlačil

MMF,101 ešte viac prehĺbili príjmovú diferenciá-

ciu medzi obyvateľstvom.


44

Čistý mesačný príjem v domácnosti

Obyvateľom resp. rodinám, ktoré napr.

nezamestnanosťou stratili časť zdrojov, sa

výrazne zhoršila finančná situácia a ich príjmy

(zväčša sociálne) častokrát nestačili pokryť

rastúce ceny základných životných potrieb.

Zvýšil sa počet obyvateľov okolo minimálneho

príjmu predovšetkým zvýšeným rastom počtu

dôchodcov a značným nárastom počtu pober-

ateľov dávok sociálnej starostlivosti. Nárast

sociálne odkázaného obyvateľstva (v roku

1999 predstavoval až 10,8 %), vysoký podiel

obyvateľov s príjmom okolo životného mini-

ma a finančne slabá stredná vrstva ostro kon-

trastuje s rastom objemu príjmov nadmerne

bohatých ľudí, ktorí zbohatli najmä vďaka sko-

rumpovanej privatizácii. Problémom ostáva, že

tieto príjmy ostávajú z väčšej časti v rukách

ľudí, ktorí ich získali pochybným spôsobom102

a bez významného spoločenského prínosu

(pozri tiež časť Vývoj ekonomiky po páde

komunizmu).

Proces výraznej príjmovej diferenciácie

pokračuje aj v súčasnosti.103 Dokazujú to aj

posledné tri mikrocenzy104 v rokoch 1988,

1992, 1996, ako aj pravidelné štatistické údaje o

príjmoch a výdavkoch domácností. Priemerné

ročné tempo prírastku príjmu od roku 1989

predstavovalo takmer 12%. Napriek tomu

počet poberateľov dávok sociálnej

starostlivosti vzrástol viac než 10-násobne.

Dlhodobá odkázanosť rodín na pomoc štátu

sa prejavila vo zvýšení podielu opakovaného

peňažného príspevku. Súčasne vzrástol počet

domácností vo vysokých príjmových pásmach

a poklesol ich počet v najnižších pásmach.

(Tento pokles však vznikol v dôsledku legis-

latívnej zmeny upravujúcej životné minimum,

ktorá zvýšila hranicu sociálnej odkázanosti a

teda aj počet obyvateľov v hmotnej núdzi.) Za

celé obdobie rýchlejšie rástli príjmy z pracov-

nej činnosti, najmä vo vysokopríjmových

skupinách domácnosti. V ich prípade zohráva-

jú výraznú rolu príjmy zo zahraničných zdro-

jov. V nízkopríjmových skupinách pretrváva

vysoký podiel príjmov zo sociálnych transfer-

ov, najmä detských prídavkov, štátnych

vyrovnávacích príspevkov a dávok sociálnej

odkázanosti.

PRÍJMOVÁ DIFERENCIÁCIA

45

Z hľadiska príjmovej štruktúry domácností

začínajú popri príslušnosti živiteľa domácnos-

ti k určitej sociálnej skupine105 zohrávať výz-

namnú úlohu aj vzdelanostná úroveň, pracov-

né zaradenie, ekonomická úroveň regiónu,

pomer ekonomicky aktívnych a vyživovaných

osôb domácností a pod. Ďalším významným

faktorom je počet členov v rodine. Najlepšej

situácii sa evidentne tešia bezdetné domác-

nosti. Domácnosti s viac ako dvoma deťmi sa

veľmi často nachádzajú v najnižších príj-

mových pásmach. Zjavné sú rozdiely v príj-

moch úplných a neúplných domácností (pozri

tiež časť Rozvodovosť).

Uvedené skutočnosti ukazujú, že v posled-

nom desaťročí sa prehlbuje príjmová diferen-

ciácia v slovenskej spoločnosti. Pri ďalšom

rýchlom a nekontrolovateľnom náraste môže

tento trend narušiť sociálny zmier.

Demografický vývoj106

Zhoršenie sociálno-ekonomickej situácie,

rast nezamestnanosti a chudoby, ktoré v

poslednom desaťročí postihli významnú časť

slovenskej populácie, spôsobili okrem iného aj

zmeny v demografických charakteristikách.

Ukazuje sa, že ekonomické ohrozenie rodiny

významne determinuje súčasný demografický

vývoj, najmä rýchle a výrazné zmeny v hod-

notách plodnosti, pôrodnosti, sobášnosti a

rozvodovosti. Za krátky čas sa pomerne

výrazne zmenili hodnoty ukazovateľov tých

javov a procesov, ktoré môžu byť ovplyvnené

okamžitou zmenou v individuálnom popu-

lačnom správaní, rozhodnutím individuálnych

osôb. Bol zaznamenaný prudký pokles ukazo-

vateľov pôrodnosti a plodnosti, zvýšil sa

podiel detí narodených mimo manželstva,

výrazne sa znížili ukazovatele intenzity

migračného pohybu, ukazovatele sobášnosti a

rozvodovosti sa relatívne stabilizovali na

odlišnej hladine ako v minulosti. Pozitívne

trendy (pomerne značný pokles) zaznamenali

len potratovosť, dojčenská a novorodenecká

úmrtnosť.

Je nesporné, že obmedzenie manželských

pôžičiek, finančná nedostupnosť vlastného

bývania a podstatne zvýšené náklady na deti,

vedú k zmene spôsobu myslenia a rozhodova-

nia o každom životnom kroku. Vo vývoji uka-

zovateľov prirodzenej reprodukcie sa v posled-

nom desaťročí prejavili azda najvýraznejšie

zmeny z celého komplexu demografických

charakteristík. Prenikavý úbytok počtu naro-

dených detí je najvýraznejším znakom popu-

lačného vývoja na Slovensku po páde komu-

nizmu v roku 1989. Nízky príjem, resp. jeho

prerozdelenie medzi väčší počet osôb,

výrazne ovplyvňuje predstavy o počte detí v

rodine. Počet žien vo veku najvyššej plodnosti

sa znižuje.

Veľmi dôležitým faktorom je reprodukčné

správanie rómskeho etnika, ktorá tvorí asi 7 %

populácie na Slovensku. Aj pri rómskom oby-

vateľstve došlo sice v posledných rokoch k

poklesu reprodukčných mier, ale zďaleka nie

až k takému, ako pri ostatnom obyvateľstve. V

okresoch s vysokým zastúpením rómskeho

obyvateľstva je pokles hodnôt pôrodnosti v 90-

tych rokoch relatívne najnižší. Hoci miera

nezamestnanosti rómskeho etnika je

extrémne vysoká (podstatne vyššia ako v prí-


46

100 Táto časť vychádza z materiálu RNDr. Antona Micháleka

Príjmové disparity, august 2000.

101 Takéto odporúčanie bolo napr. súčasťou predbežných

záverov jeho Misie konzultácií podľa článku IV v

Slovenskej republike zo dňa 11. mája 2000.

102 Napr. privatizáciou, tunelovaním štátnych podnikov,

bezhraničnými odmenami, ktoré si vyplácali riaditelia a

manažment častokrát krachujúcich podnikov a

finančných inštitúcií, rôznymi finančnými machinácia-

mi a pod.

103 Podľa odborníkov venujúcim sa problematike príjmovej

diferenciácie sa v súčasnosti miera príjmovej diferenciá-

cie meraná Giniho koeficientom na Slovensku pohybu-

je okolo 20 %, čo indikuje pomerne vysokú mieru

nerovnosti. Giniho koeficient porovnáva príjmy, ktoré

dostáva každé percento obyvateľstva. Minimálna hodno-

ta sa rovná nule vtedy, ak na každé % obyvateľstva pri-

padá 1% príjmov. Hodnota 100 znamená, že 1% oby-

vateľstva disponuje so 100%-mi príjmov.

104 Mikrocenzus je klasické štatistické zisťovanie, ktoré

dopĺňa úplné zisťovanie. Vychádza z údajov zistených u

výberovej vzorky.

105 Nad celkovým priemerom za všetky sociálne skupiny sa

nachádzali domácnosti zamestnávateľov resp. pod-

nikateľské domácnosti.

106 Táto časť vychádza z materiálu RNDr. Antona Micháleka

Demografický rozvoj, august 2000.

pade zvyšku populácie), na ich repro-

dukčnom správaní sa to neodráža.

V posledných rokoch sa znižuje miera

sobášov. Rastúci počet slobodných ľudí

nevytvára vlastné domácnosti, väčšinou ostáva

žiť s rodičmi, pretože samostatné bývanie po

prípadnom vstupe do manželstva je pre

väčšinu z nich finančne nedostupné.

Ekonomický tlak vedie k pragmatickejšiemu

zvažovaniu dôsledkov sobáša, mnohokrát k

jeho odkladaniu a veľmi výraznou mierou sa

podieľa na znížení intenzity sobášnosti. O

praktickej podpore mladých manželstiev zo

strany štátu nie je vôbec možné hovoriť a

možnosti rodičovskej podpory sú tiež limito-

vané. Túto situáciu však nepochybne

ovplyvňuje i pestrejšia životná náplň,

umožnená pádom totalitného režimu. Mladí

ľudia sa skôr venujú profesionálnej kariére a

realizujú voľnejšie formy spolužitia, aké sú

bežné na Západe.

Mení sa aj štruktúra domácností. V priebe-

hu 90-tych rokov došlo k znižovaniu

priemernej veľkosti slovenských domácností.

Najväčší prírastok vykazujú domácnosti jed-

notlivcov a neúplné domácnosti, výrazne sa

znížil podiel päť- a viacčlenných domácností.

Značný pokles pôrodnosti postupne vedie

k zúženiu reprodukčnej základne a k zrýchle-

niu starnutiu. Starnutie obyvateľstva sa stáva

jedným z najvážnejších symptómov slovenskej

spoločnosti. Napriek ďalšiemu a nevyhnutné-

mu posunu veku pri získavaní nároku na

starobný dôchodok si to vynúti vyššie daňové

zaťaženie stále menšieho počtu zárobkovo čin-

ného obyvateľstva. Starnúca populácia žijúca v

menších a teda nákladnejších domácnostiach s

vysokým podielom domácností jednotlivcov,

ktoré sú v podstate najdrahšie, zvyšuje i

finančné zaťaženie štátu. Znižovaním detskej

zložky v celkovej štruktúre obyvateľstva a s ras-

tom počtu poproduktívnej zložky stráca pop-

ulácia Slovenska prívlastok mladej a pomerne

rýchlo nadobúda rysy populácie zápa-

Demografický vývoj

47

Čistá miera reprodukcie

(1980-1998)

Zdroj:

Štatistické ročenky ČSSR, ČSFR a SR v rokoch 1976 - 1992. Bratislava (ŠÚ SR).

Bilancia pohybu obyvateľstva SR v roku 1993. Bratislava (ŠÚ SR).

Štatistická ročenka SR 1998 Bratislava (ŠÚ SR).

Vývoj obyvateľstva v SR Bratislava (ŠÚ SR).

Čistá miera reprodukcie vyjadruje pravdepodobnosť, že sa žene vo veku X rokov narodí dievča, ktoré sa dožije veku svojej matky v čase pôrodu.

doeurópskeho typu so všetkými dôsledkami

spojenými so starnutím obyvateľstva na

ekonomiku a sociálnu situáciu. Postupne

budú rásť náklady na starostlivosť o vysoko

prestárlu populáciu. Absencia priamej popu-

lačnej politiky štátu a jeho skôr depopulačne

pôsobiace vplyvy (daňové, cenové, bytové a

ďalšie) nehatívne ovplyvňujú individuálne

demografické správanie obyvateľov. Je pravde-

podobné, že v blízkej budúcnosti sa situácia

výraznejšie nezmení a uvedené trendy budú

pokračovať.

SOCIÁLNO-PATOLOGICKÉJAVY107

RozvodovosťRozvodovosť podporuje mnohé, najmä

sociálno-patologické javy, ako je rast drogovej

závislosti sledovaná u detí a mládeže z

rozvrátených rodín, rast násilnej a majetkovej

kriminality, ale aj iné javy, ako je napr. zvýšená

miera chudoby v postihnutých rodinách apod.

Po roku 1989 sa počet rozvodov zvyšoval až do

1996, potom mierne klesol a v roku 1999 dosi-

ahol rekordnú hodnotu. Dnešné manželstvo je

oproti minulosti problematickejšie a vystavené

náročnejším skúškam (osobné ambície part-

nerov, pracovné zaťaženie, problémy ekonom-

icky neúspešnej rodiny atď.).

Po rozvode sa najmä neúplná rodina so

závislými deťmi, prevažne vedená ženou, čas-

tokrát ocitá v hmotnej núdzi a ľahko padá pod

hranicu chudoby. Dôvodom je jeden príjem

do domácnosti (priemerne nižší u žien), ako aj

časté neplnenie vyživovacích povinností zo

strany mužov. Priemerný mesačný príjem na

osobu v neúplných rodinách je o 74,4 % nižší

než v úplných rodinách.108 Kým v úplných

domácnostiach najväčší podiel tvoria domác-

nosti v príjmovom pásme viac ako 3000 SKK

na osobu, v neúplných domácnostiach vyše 40

% dosahuje príjem okolo 2000 SKK na osobu.

Rozvodovosť je spolu s úmrtím hlavným

dôvodom vzniku neúplných rodín. Príjem v

takýchto rodinách (domácnostiach) je pritom

rozdielny podľa toho, akým spôsobom k

vzniku neúplnosti prišlo. Práve v najnižšom

príjmovom pásme je viac rozvedených rodín.

Lepšia finančná situácia ovdovelých rodín

súvisí so širšími sociálnymi dávkami, na ktoré

majú pozostalí nárok po úmrtí jedného z part-

nerov.

Rozvodovosť ako príčina hmotného

nedostatku, je častokrát príčinou detskej chu-

doby a je zvlášť nebezpečná pre zdravý psy-

chický a fyzický vývoj detí. Vo všeobecnosti sa

dá povedať, že existuje vysoká miera závislosti,

sledovaná medzi podielom detí z neúplných

rodín a páchaním niektorých trestných činov

(krádeže, lúpeže, drogová kriminalita a rôzne

delikventné správanie). Okrem toho

rozvodovosť zvyšuje nároky na spoločnosť

(napr. zvyšuje nároky na sociálne dávky atď).

Kriminalita Najzávažnejším sociálno-patologickým

javom súčasného Slovenska je kriminalita. Z

výsledkov prieskumov verejnej mienky

vyplynulo, že začiatkom roka 1998 až 66 %

respondentov považovalo kriminalitu za dom-

inantný problém Slovenska. Pritom rozsah

nezaregistrovanej kriminality podľa

odborníkov presahuje minimálne

desaťnásobok evidovanej kriminality109, zvlášť

pri ekonomických trestných činoch, napr.

korupcii.

Po páde komunizmu zaznamenala krimi-

nalita na Slovensku výrazný nárast, pričom

kvantitatívny strop registrovanej kriminality v

rokoch 1988-1999 bol zaznamenaný v roku


48

107 Táto časť vychádza z materiálov RNDr. Antona

Micháleka, august 2000.

108 Dr. Ľubica Azudová: Postavenie slovenských domác-

ností v procese transformačného obdobia, ich príjmy a

výdavky, Práca a sociálna politika, č. 1-2, 1999.

109 V závislosti od druhu trestného činu.

110 Pokles kriminality v ďalších rokoch značne ovplyvnila

zmena štatistiky, ktorá októbra 1994 nezahŕňa pries-

tupky t.j. škody do 5 000 SKK (v súčasnom období

škody do dvojnásobku minimálnej mzdy).

1993.110 Jednou z hlavných príčin je sociálna

diferenciácia spoločnosti, t.j.vytesňovanie

a marginalizácia určitých sociálnych skupín.

Zmenila sa aj štruktúra kriminality, metódy

a skladba páchateľov. Od roku 1994 dochádza

k rýchlemu vzostupu škôd spôsobených krim-

inalitou, t.j. stúplo nebezpečenstvo trestných

činov. Výrazne vzrástla násilná kriminalita a

organizovaný zločin (vraždy, lúpeže, vydiera-

nia, ekonomická a drogová kriminalita, pre-

vádzačstvo, atď.). Otvorenie hraníc spôsobilo,

že územia Slovenska sa stalo križovatkou trans-

feru drog z východu na západ, ako aj ich

odbytiskom. Neúnosná je miera korupcie, pri-

vatizačných podvodov, sprenevier, daňových

únikov a pod.

FFoonndd nnáárrooddnnééhhoo mmaajjeettkkuu ((FFNNMM)) zzaaččaall vvrrookkuu 11999999 pprroocceess pprreeššeettrroovvaanniiaa pprriivvaattiizzaa--ččnnýýcchh rroozzhhooddnnuuttíí.. ZZ pprreeššeettrroovvaannýýcchh 990000 pprrii--vvaattiizzaaččnnýýcchh zzmmllúúvv ddooľľlloo vv 118866 pprrííppaaddoocchh kkppoorruuššeenniiuu zzáákkoonnaa.. PPooddľľaa bbýývvaallééhhoo pprreezziiddeennttaaFFNNMM ĽĽuuddoovvííttaa KKaannííkkaa mmáá vvllááddaa zz rriieeššeenniiaattýýcchhttoo pprrííppaaddoovv ssttrraacchh,, pprreettoožžee „„pprrii nnáápprraavveepprriivvaattiizzáácciiee nneeeexxiissttuujjee ddoobbrréé rriieeššeenniiee,, aallee iibbaazzlléé aa mmeenneejj zzlléé““..111 PPoopprrii ppoorruuššoovvaanníí zzáákkoonnaavvššaakk ddoocchhááddzzaalloo kk mmaassíívvnneemmuu rroozzkkrrááddaanniiuuvveerreejjnnééhhoo mmaajjeettkkuu lleeggáállnnoouu,, rreesspp.. nniiee nneelleeggááll--nnoouu cceessttoouu,, kkttoorréé uummoožžňňoovvaall nneekkoonnttrroolloovvaannýýaa nneepprreehhľľaaddnnýý mmeecchhaanniizzmmuuss pprriivvaattiizzáácciiee((nnaajjmmää vv rrookkoocchh 11999977--11999988))..

Vývoj, mieru a charakter kriminality

výrazne determinujú ekonomické, sociálne,

demografické a ďalšie podmienky. Zaujímavé

je, že hoci sa s kriminalitou môžeme stretnúť

vo všetkých častiach Slovenska, existujú

výrazné rozdiely v páchaní trestnej činnosti v

jednotlivých okresoch. Všeobecne priaznivá

bezpečnostná situácia je v slabšie urbanizo-

vaných okresoch s menšími okresnými mesta-

mi a na vidieku. Obyvateľstvo miest tvorí

necelú polovicu obyvateľstva SR, ich podiel na

celkovej kriminalite Slovenska je však takmer

98 %, na násilnej kriminalite 94,4 %, na

krádežiach vlámaním 97,6 %, na majetkovej

kriminalite 98,6 %, a na obyčajných krádežiach

dokonca 98,6 %. Najrizikovejšími miestami

Slovenska sú veľké mestá. V Bratislave pripadá

43,1 a v Banskej Bystrici 27,8 trestných činov

celkovej kriminality na 1000 obyvateľov

(slovenský priemer je 17,4).

V tomto kontexte nie je nezaujímavé, že na

jednej strane reálna ekonomická situácia a

konkrétne sektorové politiky vlády nútia oby-

vateľstvo opúšťať vidiek a migrovať do miest

(najmä za prácou, vzdelaním, službami, kvôli

zhoršujúcim sa dopravným spojeniam, atď.) a

na strane druhej vláda nemá žiadnu konzis-

tentnú politiku podporujúcu rozvoj vidieka.

REGIONÁLNE DISPARITY112

Regionálne disparity, ktoré sa prehĺbili po

roku 1989 boli spôsobené mnohými faktormi.

Okrem zotrvačných dôsledkov socialistickej

industrializácie, urbanizácie a kolektivizácie

poľnohospodárskej výroby a pod., to boli

hospodárske transformačné procesy súvisiace

najmä s privatizáciou, reštrukturalizáciou

priemyselnej výroby, vznikom malého a stred-

ného podnikania, subvenčnou politikou,

vzrastom nezamestnanosti, chudoby a pod. Na

zväčšovanie disparít v poslednom desaťročí

mali vplyv aj zmeny podielu primárneho,

sekundárneho a terciárneho sektora,113 charak-

REGIONÁLNE DISPARITY

49

Vývoj registrovanej a objasnenej kriminality v SR

(1989-1999)

111 Ivan Mikloš: Riziko korupcie v procese privatizácie.

Windsor Group Slovakia, Bratislava, 1999.

112 Táto časť vychádza z materiálu Antona Micháleka

Regionálne disparity, august 2000.

113 Pod primárnym sektorom sa myslí prvovyroba, t.j.

poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, atď.

Sekundárny sektor tvorí priemysel, výrobné remeslá a

stavebníctvo a terciárny sektor tvorí doprava, služby a

ostatné odvetvia.

ter a intenzita kapitálových vstupov, zvyšo-

vanie podielu zahraničných firiem a

spoločností, nerovnaká kvalifikovanosť pra-

covných síl a na ňu nadväzujúce prehlbovanie

nezamestnanosti, výrazný nárast podielu

súkromného sektora na tvorbe HDP, transfor-

mácia štátnych podnikov, tercializácia

ekonomiky a rozvoj finančných, poraden-

ských a iných služieb. Na prehĺbení medzire-

gionálnych nerovností sa podielala i nerov-

naká vybavenosť regiónov základnou a vyššou

infraštruktúrou (doprava, telekomunikácie,

energetika, voda, ekologické zariadenia atď.),

nerovnaké rozloženie výskumu, vývoja a tech-

nologického rozvoja, kvalita a aktivita sociál-

neho potenciálu a priestorová pozícia regiónu.

Dôsledkom týchto, ale aj ďalších skutočností

bolo rozširovanie a prehlbovanie socio-

demografických, ekonomických, infraštruk-

turálnych a ďalších rozdielov medzi regiónmi a

rast počtu regiónov s problémovou situáciou s

nepriaznivými predpokladmi ďalšieho rozvo-

ja.

Súčasnú sociálno-priestorovú situáciu v SR

teda charakterizuje značne nerovnovážny stav.

Dispozície regiónov z hľadiska ich schopností

adaptovať sa na nové rozvojové trendy a aktivi-

zovať a využívať svoje potenciály sú značne

odlišné a prebiehajúci transformačný proces

spoločnosti ešte viac prehĺbil diferenciáciu

medzi regiónmi a sformoval novú regionálnu

diferenciáciu. Regióny s priaznivou výrobou

hospodárskeho, sociálneho i územného

rozvoja, ale i kvalitným sociálnym potenciálom

sa aktivizujú, zatiaľ čo zaostalejšie regióny s

nedostatočným hospodárskym a sociálnym

rozvojom sú pasívnejšie a menej flexibilné vo

vzťahu k tranformačnému procesu. Z rôznych

analýz, ktoré merali regionálne nerovnosti na


50

Obstarané investície (mil. Sk)

** Obstarané investície vyjadrujú hodnotu verejných i súkromných prostriedkov, vynaložených na obstaranie hmotného investičnéhomajetku (napr. prípravu a zabezpečenie výstavby, projektové práce, odvody za úbytok poľnohospodárskej pôdy, nákup strojov a zariadenía pod.) a nehmotného investičného majetku (napr. výdavky na založenie inštitúcie, výskum, iné oceniteľné práva, softvér, atď.). Podobstaraním hmotných investícií sa rozumie ich získanie nákupom, vytvorením vlastnou činnosťou, bezplatným získavaním a prevodompodľa právnych predpisov.

Tieto údaje však nerozlišujú skutočnosť, že väčšie podniky so sídlom napr. v Bratislave môžu mať svoje pobočky v iných regiónoch. Štati-sticky sú však všetky ich investície registrované v Bratislave, t.j. v sídle účtovnej jednotky.

Zdroj: Štatistický úrad SR

Slovensku vychádza výnimočné postavenie

Bratislavského kraja. Ekonomická sila tohto

kraja je vďaka ekonomickej sile Bratislavy taká

veľká, že v mnohých ukazovateľoch vysoko

prevyšuje zvyšných sedem krajov Slovenska. V

roku 1999 bol napr.v Bratislavskom kraji pre-

počítaný HDP na jedného obyvateľa až 4,7-

násobne väčší ako v najslabšom Prešovskom

kraji.

Investície, najmä zahraničný kapitál sa

sústreďujú do oblastí s rozvinutejšou

infraštruktúrou a s hospodárskou základňou

orientovanou na priemysel. Vláda tento trend

podporuje. Jej politika na jednej strane stimu-

luje prílev zahraničných investícií do

najvyspelejších regiónov, na druhej strane

zvýhodňuje veľkých zahraničných investorov

produkujúcich na export na úkor malých

domácich podnikateľov zameraných na lokál-

ny a regionálny trh. Zahraničný kapitál iba v

malej miere vstupuje do regiónov s rozdrobe-

nou poľnohospodárskou orientáciou, s nízkou

kvalitou sociálneho potenciálu a civilizačného

infraštrukturálneho zaostávania s vysokou

nezamestnanosťou. Zahraničné firmy

využívajú komparatívne výhody najvyspele-

jších regiónov, predovšetkým dostatok

relatívne lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily

a stav infraštruktúry a tým ešte viac prehlbujú

regionálne disparity. Najviac priamych

zahraničných investícií dlhodobo smeruje do

Bratislavy a okolia, menej na stredné Považie a

Ponitrie, strednú časť Pohronia a len nepatrný

zvyšok do ostatných regiónov. To ešte viac pre-

hĺbilo ekonomickú depresiu v regiónoch s

nízkou mierou transformačnej adaptácie,

ktorá sa prejavila v 23 zo 79 okresov Slovenska.

Liberalizácia trhu s poľnohospodárskymi

produktami a spotrebiteľských cien spôsobila

vážne problémy tradične rurálnym oblastiam.

Miestny trh zaplavili lacnejšie importované

výrobky (napr. mliečne) z krajín EÚ, v ktorých

je poľnohospodárstvo výrazne dotované.

Prudko vzrástli ceny vstupov do

poľnohospodárstva, pričom nákupné ceny

poľnohospodárskych výrobkov stagnovali

alebo klesali. Mnoho poľnohospodárskych

podnikov skrachovalo, časť z nich skúpili

zahraničné firmy a časť preorientovala svoju

produkciu na export.

Problémy však nemajú iba rurálne oblasti.

Podobný efekt na malých domácich obchod-

níkov a výrobcov v mestách má napríklad i

boom zahraničných supermarketov a hyper-

marketov na Slovensku, ktoré svojou mar-

ketingovou stratégiou a cenovou politikou

efektívne likvidujú domácu konkurenciu. Celý

komplex finančných i administratívnych vlád-

nych stimulov pre veľké priame zahraničné

investície tento proces ďalej urýchľuje. Keďže

obchodná politika medzinárodných obchod-

ných reťazcov sa riadi vlastnými záujmami a

vláda nestanovuje pre ich pôsobenie žiadne

podmienky, ktoré by zohľadňovali potreby

domácich výrobcov, tieto reťazce dovážajú

značnú časť sortimentu zo zahraničia.

Liberalizácia ekonomiky tak prispieva k

likvidácii lokálnych i regionálnych cyklov výro-

by a spotreby a k „vysávaniu“ zdrojov z

regiónov, čím čoraz intenzívnejšie oslabuje ich

potenciál k perspektívnemu a udržateľnému

rozvoju.

Regionálna ekonomická polarizácia má

zároveň zásadný vplyv aj na formovanie sociál-

neho potenciálu. Kvalitný sociálny potenciál je

sústredený vo väčších mestách a na západnom

Slovensku, čo komplikuje naštartovanie rozvo-

jových trendov v rurálnej krajine a ostatných

oblastiach Slovenska. Ekonomicky slabé

regióny s nízkym sociálnym potenciálom sú

sústredené na južnom, východnom, ale i sev-

ernom prihraničnom území, ktoré susedia s

relatívne chudobnými regiónmi ďalších

poskomunistických štátov (Maďarsko,

Ukrajina, Poľsko). V týchto oblastiach sa kumu-

luje množstvo problémov, ktoré majú odraz v

nízkej kvalite života obyvateľstva. Azda

najhoršia situácia je v južných prihraničných

regiónoch, v ktorých sa najviac koncentrujú

spoločensky nežiaduce javy (zvýšená

rozvodovosť, potratovosť, samovražednosť,

kriminalita, nezamestnanosť, chudoba, nízka

populačná kvalita, nižšia vzdelanosť, vysoká

etnická a náboženská divergencia a pod.).

Napriek prijatiu niekoľkých dokumentov,

ktoré mali znížiť regionálne nerovnosti114 , dis-

parity medzi regiónmi sa neznižujú, ale stále

rastú. Zastavenie „otvárania nožníc“ medzi

vyspelejšími a zaostávajúcimi regiónmi možno

riešiť iba komplexnou a systematickou

REGIONÁLNE DISPARITY

51

114 Napr. Koncepcia štátnej regionálnej politiky,

Koncepcia územného rozvoja Slovenska, Stratégia

regionálneho rozvoja a ďalšie.

regionálnou politikou a zmenou súčasnej eko-

nomickej politiky (ekonomickými stimulmi na

aktivizáciu zaostalejších oblastí, informačno-

poradenskou činnosťou, decentralizáciou

infraštruktúry, administratívnymi opatreniami,

atď. - napr. takými, akým sa v súčasnosti tešia


52

Priemerná mesačná mzda v regiónoch (Sk)

Odporúčania pre MMF

MMF spolu so Svetovou bankou vyvíjajú na

slovenskú vládu tlak, aby uplatňovala štan-

dardné neoliberálne štrukturálne reformy.

Programy štrukturálnych reforiem však nez-

abezpečili taký ekonomický rast, ktorý by

zohľadňoval miestne podmienky a potreby, či

dokázal zastaviť nárast chudoby (ktorá sa týka

hlavne mladých rodín, starších občanov, žien a

iných marginalizovaných skupín). Naopak, ich

dôsledkom bolo prehlbovanie spoločenskej

nerovnosti a oslabenie množstva spoločensky

prospešných programov a politík.

Demokratická kontrola politiky a činnosti

MMF vzhľadom na jeho dnešnú netranspar-

entnosť a nekontrolovateľnosť nie je možná.

Pokiaľ MMF nestransparentní svoju činnosť a

neumožní účasť verejnosti na svojich

rozhodovacích procesoch, ako aj demokrat-

ickú kontrolu, budú jeho súčasné reformné

snahy a aktivity prakticky neúčinné a

neuspokojivé.


mu/Priatelia Zeme - Slovensko spolu s CEE

Bankwatch Network žiadajú MMF, aby usku-

točnil nasledovné opatrenia:

- MMF musí zverejniť všetky nasledujúce

(minulé aj budúce) dokumenty, a to viac-

erými spôsobmi a v miestnych jazykoch:

Article IV Consultations (konzultácie v

rámci Čl. IV) a sprievodné dokumenty,

všetky hodnotiace dokumenty a audity,

dokumenty Policy Framework Papers,

memorandá o ekonomickej a finančnej

politike, dokumenty pod názvom Letter

of Intent a Memorandum of

Understanding, správy manažmentu

MMF pre Medzinárodný monetárny a

finančný výbor a Výbor pre rozvoj. MMF

musí pristúpiť k včasnému zverejňovaniu

zápisníc zo schôdzí Výkonnej rady a

výsledkov hlasovania výboru, dátumov a

programov stretnutí Rady riaditeľov,

všetky dokumenty Poverty Reduction

Strategy Paper (vrátane interných doku-

mentov) a úplný zoznam predstaviteľov,

s ktorými sa o týchto dokumentoch

konzultovalo, ako aj informácií o tom,

ktorých častí programu MMF sa

konzultácie týkali.115 MMF musí zverejniť

všetky formálne a neformálne odporúča-

nia, ktoré dostali vlády jednotlivých kra-

jín v rámci jeho misií.

- MMF musí prijať právne záväznú a

vynútiteľnú politiku zverejňovania vyššie

uvedených dokumentov a informácií.

- MMF musí zabezpečiť rozsiahle nezávislé

vyhodnotenie dopadov svojich dotera-

jších úverových programov na sociálne a

životné prostredie pred prijatím nových

programov v jednotlivých krajinách a

zabezpečiť takéto hodnotenie aj pred

schválením všetkých jeho budúcich pro-

gramov.

- MMF musí zaviesť nezávislý mechaniz-

mus prijímania, posudzovania a riešenia

sťažností podaných dotknutou vere-

jnosťou.

- MMF musí iniciovať efektívnu účasť

všetkých potenciálne zainteresovaných

strán na celom procese tvorby a prijíma-

nia jeho programov a politiky, vrátane

plánovania, realizácie a vyhodnocovania,

a to ešte pred rozhodovaním o týchto

53

III ODPORÚČANIA

programoch a politických opatreniach.

Politika účasti verejnosti musí byť zverej-

nená, právne záväzná a vynútiteľná.

- MMF musí novelizovať články dohody

(štatút) o ustanovenia, ktoré umožnia

zainteresovať do rokovaní širší okruh

politikov z radov členov vlády a poslan-

cov parlamentu.

- MMF musí vypracovať a zverejniť jasne

definované pravidlá postupu a smernice

pre personál, týkajúce sa všetkých

okruhov činnosti.

Uvedené organizácie podporujú aj ďalšie

požiadavky medzinárodnej občianskej

spoločnosti:

- MMF musí zrušiť úvery podmienené

štrukturálnou reformou a zrušiť ďalšie

dlhodobé úvery, preorientovať MMF na

činnosť zodpovedajúcu jeho pôvodné-

mu mandátu, t.j. ekonomický dohľad a

krátkodobé pôžičky pre štáty, ktoré majú

problémy s rovnováhou platobnej bilan-

cie.

- MMF musí zabrániť tomu, aby sa

krátkodobé pôžičky podmieňovali

plnením klasického programu štruk-

turálnych reforiem, a zároveň prijať opa-

trenia, aby sa tieto pôžičky poskytovali

len na riešenie krízy platobnej bilancie.

Treba prijať opatrenia, ktoré zabezpečia,

aby sa predišlo politike kompenzovania

strát zahraničných investorov, napr.

posudkami vypracovanými nezávislým

arbitrom s právomocou vyhlásiť pozas-

tavenie dlhu.

- MMF nesmie stáť v ceste zavedeniu reg-

ulácie štátneho kapitálu a istej formy

Tobinovej dane,116 čo by umožnilo

výrazne znížiť veľké a destabilizujúce

kapitálové pohyby.

- MMF musí prijať program rušenia dlhov,

ktorý pomôže chudobným a ostatným

marginalizovaným skupinám a životné-

mu prostrediu, a to v krátkodobom aj

dlhodobom výhľade a nepodmieňovať

svoje úvery prijatím programov štruk-

turálnych reforiem. Rušenie dlhov by sa

malo zaplatiť z kapitálu a aktív MMF

(napr. z jeho veľkých zlatých rezerv).

- MMF musí podporiť reformu vlastného

rozhodovacieho mechanizmu tak, aby

rozdelenie hlasov bolo vyváženejšie a

aby požičiavajúce si krajiny mali väčšie

zastúpenie a silnejšiu pozíciu v Rade

výkonných riaditeľov.

- MMF musí decentralizovať svoju štruk-

túru, aby sa komunikácia s kompetentný-

mi pracovníkmi sprístupnila dotknutej

verejnosti v jednotlivých krajinách.

Tieto reformy musí MMF zaviesť za úplnej

účasti a kontroly občianskej verejnosti. Ak sa

tak nestane, Centrum pre podporu miestneho

aktivizmu/Priatelia Zeme-Slovensko a CEE

Bankwatch Network sa pripájajú k požiadavke

na jeho úplné zrušenie a presun jeho nekon-

troverzných funkcií na transparentnejšie a

demokraticky kontrolované inštitúcie.

Odporúčania pre Svetovúbanku

Odporúčania Centra pre podporu miestne-

ho aktivizmu/Priateľov Zeme-Slovensko

smerom k aktivitám Svetovej banky nájdete v

dokumente "Pripomienky, podnety a

požiadavky MVO na Slovensku vo vzťahu k

Country Assistance Strategy Svetovej banky",

Priatelia Zeme - Slovensko, 2000.

ODPORÚČANIA

54

115 Pozri tiež časť Doterajšie skúsenosti s MMF na

Slovensku.

116 Tobinova daň je daň, ktorej zmyslom je obmedziť

pohyb špekulatívneho kapitálu.

Centrum pre podporu miestneho aktivizmu je občianskezdruženie so sídlom v Ponickej Hute. Sústreďuje sa naspoločenské a environmentálne súvislosti ekonomickéhorozvoja, demokratizáciu rozhodovania, ochranu občianskychpráv a reformu vodného hospodárstva. Je zakladajúcimčlenom Central and Eastern European Bankwatch Network,ktorá monitoruje politiku rozvojových bánk v postkomuni-stických krajinách a presadzuje demokratickú účasť verejnos-ti na ich rozhodovaní o projektoch týkajúcich sa tohtoregiónu. Od roku 1997 je súčasťou celosvetovej sieteprávnikov presadzujúcich ochranu ľudských a environmen-tálnych práv s názvom Environmental Law AllianceWorldwide. Centrum pre podporu miestneho aktivizmu ini-ciovalo v roku 1997 vznik asociácie Priatelia Zeme -Slovensko, ktorá bola prijatá do medzinárodnej federácieFriends of the Earth International s pobočkami v 63 kra-jinách sveta. Členmi Priateľov Zeme - Slovensko sú ešteLesoochranárske zoskupenie Vlk (zaoberá sa problematikoulesov a biodiverzity), Združenie Slatinka (špecializuje sa naoblasť vodného hospodárstva) a Spoločnosť priateľov Zeme(venuje sa problémom odpadov).

EEkkoonnoommiicckkýý pprrooggrraamm

Centrum pre podporu miestneho aktivizmu monitoruje avyhodnocuje politiku medzinárodných finančných inštitúciía vybraných nadnárodných spoločností na Slovensku a vplyvekonomickej globalizácie na ekonomické, sociálne i prírodnéprostredie. Cieľom programu je obmedziť negatívne dopadyglobalizácie prostredníctvom skvalitnenia občianskej účastina rozhodovaní medzinárodných inštitúcií, vlády a firiem astransparentnenia rozhodovacích procesov. Súčasťou progra-mu je výskum, mediálna a osvetová činnosť (vydávanie pub-likácií, organizovanie seminárov, diskusných podujatí a pred-nášok), vytváranie siete ľudí so záujmom o túto tému nanárodnej úrovni a intenzívna komunikácia a spolupráca sozahraničnými partnermi, najmä v rámci CEE BankwatchNetwork a Priateľov Zeme. Od roku 2000 sa program rozširu-je i na monitoring procesov, súvisiacich s využívaním fondovpredvstupovej pomoci EÚ a na komplexnú analýzu spoločen-ských dopadov ekonomickej liberalizácie na Slovensku.

PPrrooggrraamm pprráávvnneejj ppoommooccii vv oobbllaassttii oocchhrraannyy žžiivvoottnnééhhoopprroossttrreeddiiaa aa ľľuuddsskkýýcchh pprráávv

Cieľom programu je podporovať efektívnu účasť občanovna rozhodovaní, pomáhať im chrániť ich práva v konfrontáciis držiteľmi moci a zvyšovať ich schopnosti samostatneuplatňovať a vynucovať svoje práva. V rámci programuCentrum pre podporu miestneho aktivizmu poskytuje právnupomoc vo forme poradenstva a právneho zastupovania, pub-likuje informačné materiály, manuály a ďalšie materiály a vprípade potreby organizuje školenia a semináre. Cieľom pro-gramu je tiež zvyšovanie kvality občianskych práv tým, že pri-oritu dostávajú precedentné prípady, ktoré - v prípadeúspešného vyriešenia - znamenajú dôležitý zvrat prirozhodovaní o podobných prípadoch na celom Slovensku.

PPrrooggrraamm rreeffoorrmmyy vvooddnnééhhoo hhoossppooddáárrssttvvaa

Program je zameraný na zmenu štátnejvodohospodárskej politiky s cieľom predchádzať nedemokrat-ickému rozhodovaniu o výstavbe veľkých priehrad, neefek-tívnemu plytvaniu verejných prostriedkov a brániťnespravodlivému vysídľovaniu vidieckych komunít kvôlienvironmentálne i spoločensky neopodstatneným projek-tom. K nosným metódam práce patrí výskum, poskytovaniepomoci komunitám ohrozeným alebo dotknutým výstavboupriehrad (vo forme konzultácií, sprostredkovania skúsenostípodobne dotknutých ľudí a organizovaním pracovných stret-nutí), práca s médiami, komunikácia so štátnymi úradmi aosvetová činnosť (usporadúvanie verejných diskusií,fotografických výstav, spolupráca na príprave filmovýchdokumentov). Centrum pre podporu miestneho aktivizmu saaktívne zúčastňuje na medzinárodnom procese kom-plexného posudzovania projektov veľkých priehrad pod zášti-tou Svetovej komisie pre priehrady a koordinovalo odbornévstupy slovenských organizácií v rámci tohto procesu.

55

IV PRÍLOHY

CCEENNTTRRUUMM PPRREE PPOODDPPOORRUU MMIIEESSTTNNEEHHOO AAKKTTIIVVIIZZMMUU//PPRRIIAATTEELLIIAA ZZEEMMEE -- SSLLOOVVEENNSSKKOO

PPoonniicckkáá HHuuttaa 6655,, 997766 3333 PPoonniikkyy

tel/fax: 088-4193324

email: [email protected]

web: http://www.changenet.sk/foe/

TLAČOVÁ SPRÁVA, 16. február 2000

PPoossttuupp SSvveettoovveejj bbaannkkyy pprrii pprríípprraavvee CCAASS

vvyyvvoolláávvaa zznneeppookkoojjeenniiee

V lete sa Priatelia Zeme - Slovensko, ktorí sú

členmi medzinárodnej siete monitorujúcej

politiku Svetovej banky v strednej a východnej

Európe (CEE Bankwatch Network), stretli s

predstaviteľmi Svetovej Banky (SB). Na tomto

stretnutí ich SB ubezpečila, že celý proces

prípravy Stratégie pomoci pre Slovenskú

republiku (Country Assistance Strategy, CAS)

bude v maximálne možnej miere otvorené

verejnosti. Viaceré skutočnosti však svedčia o

tom, že ubezpečenia SB nie sú v súlade s jej

konaním v praxi.

CAS predstavuje strategický dokument

banky a slúži ako podklad pre všetky bankové

úvery v recipientskej krajine. Je preto mimori-

adne dôležité, aby občianska spoločnosť a

vláda hostiteľskej krajiny hrali pri jeho

príprave významnú úlohu, ak má CAS sku-

točne zodpovedať reálnym potrebám krajiny a

jej občanov. Účasť na procese prípravy CAS sa

preto stalo jednou z priorít nielen Priateľov

Zeme, ale aj ďalších občianskych organizácií v

regióne strednej a východnej Európy.

V záujme maximálneho zefektívnenia celého

konzultačného procesu v rámci prípravy CAS

Priatelia Zeme v spolupráci s CEE Bankwatch

Network a ďalšími organizáciami vyzvali SB, aby

zabezpečila transparentnosť a demokratický

priebeh tohto procesu. Predovšetkým by SB

mala primeraným a účinným spôsobom a v

dostatočnom časovom predstihu verejnosti

oznámiť časový harmonogram jednotlivých

krokov celého procesu. Verejnosti musí byť

sprístupnená úplná dokumentácia vrátane

návrhu CAS, záznamov z jednotlivých konzultá-

cií a štúdie uskutočnené v priebehu prípravy

CAS. Pri príprave CAS musia byť seriózne posú-

dené podnety a pripomienky občanov a

občianskych organizácií a mali by sa zohľadniť v

záverečnej verzii CAS.

Priatelia Zeme tieto odporúčania aj so

zdôvodnením odovzdali SB po stretnutí s jej

zástupcami ešte v júni minulého roka. Hoci SB

informovala Priateľov Zeme o tom, že prvá

konzultácia sa uskutoční niekedy začiatkom

roku 2000 (t.j. pred rozhodnutím výboru ria-

diteľov SB o CAS pre Slovensko v máji 2000),

termíny takejto konzultácie neboli upresnené.

Naopak, prvé konzultačné stretnutie sa náhle

presunulo na koniec novembra 1999, avšak

neuskutočnilo sa. Odvtedy bolo stretnutie

odložené už trikrát a najnovší termín má byť

17. februára 2000.

Napriek tomu, že Priatelia Zeme včas pre-

javili vážny záujem o účasť na príprave CAS a

informovali banku o tom, že pripravujú vlast-

né návrhy a odporúčania, boli z prípravy nad-

chádzajúcich konzultácií úplne vylúčení. Až

neskôr boli informovaní, že úlohou organizo-

vať konzultácie bola poverená iná organizácia,

ktorá však nemala predchádzajúce skúsenosti

s aktivitami Banky a ani sa problému CAS

nevenovala. Vyššie spomínané kritériá,

ktorých cieľom bolo zabezpečiť transparent-

nosť a participáciu, tiež neboli splnené. Bližšia

informácia o doterajšom priebehu prípravy

CAS, o ktorom sa malo diskutovať, bola

Priateľom Zeme poskytnutá iba týždeň pred

avízovaným konzultačným stretnutím.

Bankoví úradnici navyše navrhli, aby sa

obmedzila účasť občianskej verejnosti

vzhľadom na neochotu prejavenú zo strany

časti slovenskej vlády. Organizácia Bank

Information Center so sídlom vo Washingtone,

ktorá sa profesionálne zaoberá politikou SB,

však potvrdila, že CAS je výlučnou záležitosťou

SB a účasť občianskych organizácií na jeho

príprave nepotrebuje žiadnu autorizáciu hos-

titeľskej vlády.

Aj v ostatných krajinách strednej a východ-

nej Európy sú podobné problémy týkajúce sa

procesu tvorby CAS, napriek tomu, že ide o

mimoriadne dôležitý dokument, ktorý na

dlhšie obdobie bude determinovať politiku SB

vo vzťahu k nim. Priatelia Zeme sú preto

prinútení vyjadriť znepokojenie nad dotera-

jším postojom SB a opakovane žiadajú, aby

banka zabezpečila transparentný proces

prípravy CAS a umožnila občianskej verejnosti

serióznu účasť na ňom. Obávajú sa, že proces

prípravy CAS sa nezadržateľne dostáva do štá-

dia, v ktorom pripomienky občianskej vere-

jnosti prídu už príliš neskoro na to, aby boli

dostatočne zohľadnené. Priatelia Zeme však

veria, ze SB zmení svoj postoj, prekoná svoj

slabý začiatok a začne pracovať spôsobom,

ktorý je jasný a demokratický.

PRÍLOHY

56


OObbččiiaannsskkee oorrggaanniizzáácciiee nnaa SSlloovveennsskkuu nniiee ssúú

ssppookkoojjnnéé ss pprriieebbeehhoomm kkoonnzzuullttáácciiíí ssoo

SSvveettoovvoouu bbaannkkoouu

Minulý týždeň organizovala Svetová banka

prvú konzultáciu na tému Stratégia pomoci

pre Slovensko (Country Assistance Strategy,

CAS). Stretnutie sa uskutočnilo v Bratislave a

zúčastnilo sa na ňom vyše 60 zástupcov

mimovládnych organizácií (MVO). Viacerí z

nich vyjadrili nespokojnosť s doterajším pro-

cesom prípravy tohto dôležitého strategick-

ého dokumentu.

Výhrady MVO sa týkali veľmi nedostatočnej

prípravy konzultačného procesu. Ich zástup-

covia kritizovali najmä znemožnenie prístupu

k včasným informáciám zo strany banky a

kabinetný a netransparentný proces. Juraj

Zamkovský, koordinátor Priateľov Zeme na

Slovensku, tento stav komentoval slovami:

"Pozvánka a základná informácia, ktoré mali

byť základom tejto konzultácie, boli distribuo-

vané iba niekoľko dní pred samotným stret-

nutím. Až tam sme sa dozvedeli, že banka

plánuje iba dve verejné stretnutia predtým, než

vypracuje konečnú verziu CAS začiatkom

apríla. Je to neprijateľný prístup, ktorý reduku-

je účasť verejnosti v prípravnom procese na

veľmi obmedzenú možnosť vyjadriť svoj názor.

S takouto praxou máme na Slovensku svoje

skúsenosti."

Priatelia Zeme v spolupráci s ďalšími MVO v

týchto dňoch finalizujú sériu odporúčaní pre

Svetovú banku, ktoré vyjadrujú záujmy

občianskej spoločnosti na Slovensku a ktoré

by podľa nich mali byť zapracované do CAS.

Prvý dokument odovzdali banke na

bratislavskom stretnutí. "Tieto odporúčania

zahŕňajú širokú škálu problémov a reagujú na

kľúčové oblasti, v ktorých banka doteraz zlyha-

la v rôznych krajinách, vrátane Slovenska,"

uviedol Zamkovský. Predmetom druhej

konzultácie naplánovanej na marec by mali byť

reakcie banky na tieto odporúčania. Jej pred-

stavitelia však už v Bratislave upozornili na

fakt, podľa ktorého sú jej zdroje limitované a

preto očakávania komplexných odpovedí na

jednotlivé podnety MVO by nemali byť príliš

ambiciózne. Podľa MVO takéto výroky svedčia

o slabom záujme Svetovej banky o konzultácie.

Preto je podľa nich namieste otázka, ako mieni

banka na Slovensku realizovať svoje

deklaratívne ciele.

Celosvetovou prioritou Svetovej banky je

totiž oficiálne obmedzovanie chudoby.

Samotná interná štúdia banky, ktorá hodnotila

jej programy štrukturálnych reforiem a sek-

torálne pôžičky od júla 1997 do decembra

1998 však musela konštatovať, že banka v praxi

neplní svoje ciele. Podľa tejto štúdie "väčšina

pôžičiek si nevšíma chudobu, potenciálny

ekonomický dopad navrhovaných operácií na

chudobných ľudí ani problém kompenzácie

negatívnych efektov reforiem." Štúdia ďalej

odporúča banke venovať maximálnu

pozornosť chudobe ako ústrednej priorite jej

politiky a zároveň jej odporúča skvalitniť

konzultácie s MVO o otázkach štukturálnych

pôžičiek s cieľom lepšie predchádzať možným

negatívnym dopadom reforiem. "Bolo by zau-

jímavé vedieť, ako sa závery tejto štúdie pre-

mietli do reálnej praxe pri príprave CAS na

Slovensku," konštatuje Zamkovský.

Zástupcovia Svetovej banky na stretnutí s

MVO prisľúbili, že po dokončení CAS verejnosť

bude informovaná o jeho implementácii a

uskutočnia sa konzultácie k jednotlivým pro-

jektom. Prítomní predstavitelia MVO však

konštatovali, že o toto v tejto fáze vôbec

nežiadali. MVO, naopak, opakovane žiadali

demokratickú účasť na tvorbe CAS a transpar-

entný proces, pretože CAS bude

východiskovým dokumentom, od ktorého sa

všetky ďalšie projekty Svetovej banky na

Slovensku budú odvíjať. Zdá sa však, že takáto

požiadavka presahuje rámec politiky Svetovej

banky.


57

Tlačová správa, 19. marec 2000

KKoonnzzuullttáácciiee SSvveettoovveejj bbaannkkyy sskkoonnččiillii cchhaaoossoomm

Minulý piatok organizovala v Bratislave

Svetová Banka druhú verejnú konzultáciu k jej

návrhu Stratégie pomoci pre Slovensko

(Country Assistance Strategy - CAS).

Konzultácia, ktorá má byť poslednou pred

finalizáciou CAS, však skončila zmätkom a

vyvolala rozčarovanie občianskych organizácií.

Priatelia Zeme - Slovensko, člen siete CEE

Bankwatch Network monitorujúcej politiku

rozvojových bánk v strednej a východnej

Európe, spolu s ďalšími prítomnými občian-

skymi organizáciami vyjadrili nesúhlas s

priebehom konzultácií. Ako sa totiž vyjadrili

predstavitelia Svetovej banky, zmyslom

konzultácií bol v skutočnosti zber podkladov

pre implementáciu CAS a nie pre jeho tvorbu,

ako pôvodne ohlásili.

Krátko po obdržaní prvej pracovnej verzie

CAS Priatelia Zeme zosumarizovali množstvo

odporúčaní viacerých občianskych organizácií a

predložili ich Svetovej banke. Organizácie očaká-

vali, že ich pripomienky a podnety sa odrazia v

druhej verzii CAS. Dúfali, že práve prepracovaná

verzia CAS bude predmetom druhej konzultácie,

no nestalo sa tak. Podľa Juraja Zamkovského,

koordinátora Priateľov Zeme "je namieste otázka,

prečo banka míňa prostriedky na 'konzultácie' s

nami, keď je rozhodnutá nezahrnúť ani jednu

pripomienku do diskutovaného dokumentu.

Dnes, po skončení oficiálnych konzultácií je

jasné, že išlo skôr o PR cvičenie, prípadne o for-

málne splnenie predpísaných procedúr banky,

než o skutočné zainteresovanie verejnosti do pro-

cesu tvorby CAS."

Ako upresnil Zamkovský, "dokument, ktorý

sme pripomienkovali, vyjadruje ten istý model

ekonomického rozvoja, ktorý Svetová banka

aplikovala v desiatkach iných krajín po celom

svete. Dnes už existuje dostatočné množstvo

dôkazov o tom, že tento model opakovane zly-

hal." Jednou zo štúdií, o ktoré opiera svoje tvr-

denie, je správa predložená v marci tohto roku

Kongresu USA Poradnou komisiou pre otázky

medzinárodných finančných inštitúcií.

Komisia bola zriadená s cieľom analyzovať leg-

islatívu, ktorá by autorizovala dodatočný

príspevok USA Medzinárodnému menovému

fondu vo výške 18 miliárd dolárov. Komisia vo

svojej analýze zistila, že Svetová banka nielen

nerealizuje opatrenia, ktorými mala najefek-

tívnejšie prispieť k zníženiu chudoby vo svete,

ale neplní ani ďalšie, ľahšie dosiahnuteľné ciele

na zvýšenie životnej úrovne a kvality života.

Správa zároveň konštatuje, že medzi deklaráci-

ami a sľubmi Svetovej banky a jej skutočnou

politikou a výsledkami v praxi je priepastný

rozdiel. Správa na záver odporúča, aby sa

rozsah aktivít banky obmedzil, aby sa znížil jej

rozpočet a aby sa zmenil priority banky.

Predstaviteľ Svetovej banky na túto informá-

ciu prekvapujúco reagoval tvrdením, podľa

ktorého oficiálna správa Kongresu vyjadruje

názor iba jednej z viac ako sto krajín, ktoré sa

podielajú na financovaní Svetovej banky a je

zastúpená v jej navyššom rozhodovacom

orgáne, Rade riaditeľov. "Je to unikátne vyjadre-

nie, ktoré môže spliesť tých, ktorí sa nie celkom

orientujú v riadiacich štruktúrach Svetovej

banky. Vláda USA poskytuje banke ďaleko

najvyšší finančný príspevok a od toho sa odvíja

i jej dominantné postavenie v rozhodovacích

štruktúrach banky. Celkom iste teda USA nie sú

iba jednou z "iks" krajín, ktoré majú čo hovoriť

do politiky banky," tvrdí Zamkovský.

Oficiálni predstavitelia Svetovej banky na

stretnutí v Bratislave priznali, že stále majú iba

veľmi nedostatočné znalosti o situácii na

Slovensku. "Je zarážajúce, že banka na jednej

strane presadzuje urýchlené prijatie CAS,

ktorý bude základným strategickým doku-

mentom determinujúcim jej ďalšiu politiku na

Slovensku, pričom zároveň uznáva nedostatok

informácií o situácii u nás," povedal Matúš

Bakyta z asociácie Občania za lepšiu dopravu.

Konzultácia bola ukončená bez toho, aby

vyriešila uvedené problémy a účastníkov vôbec

neuspokojila. "Som zmätená, najmä v otázke

zmyslu tejto konzultácie", vyhlásila na záver stret-

nutia Ľubica Trubíniová, riaditeľka slovenskej

pobočky Greenpeace. Vo svojej záverečnej

pripomienke položila otázku, kedy bude ďalšia

konzutlácia vo veci CAS. Zástupca banky vo svojej

odpovedi zdôraznil, že nevidí dôvod pre odďalo-

vanie prijatia CAS a že ďalšie konzultácie sa pred

finalizáciou dokumentu už neuskutočnia. Zdá sa,

že banka je s priebehom verejných konzultácií

spokojná, je však veľmi pravdepodobné, že s

týmto pocitom odišla z Bratislavy osamotená.

PRÍLOHY

58

TLAČOVÁ SPRÁVA, 8. septembra, 2000

OObbččiiaannsskkee oorrggaanniizzáácciiee ssúú vvyyttooččeennéé iiggnnoo--

rraanncciioouu MMMMFF

Počas uplynulých šiestich mesiacov bola

organizácia Priatelia Zeme svedkom úplneho

nedostatku transparentnosti Medzinárodného

menového fondu (MMF). Opakované odmi-

etanie prístupu k základným informáciám z

jeho strany a zjavné protirečenia jeho politiky

v tejto oblasti podkopávajú dôveryhodnosť

MMF ako inštitúcie, ktorá sama seba označuje

za demokratickú a zodpovednú.

Počnúc 25. aprílom 2000 Priatelia Zeme

pravideľne kontaktovali oddelenie pre externé

vzťahy MMF s požiadavkou o poskytnutie

informácií o aktivitách Fondu na Slovensku

počas uplynulých desiatich rokoch. Do

dnešného dňa im však táto inštitúcia

neposkytla ani jeden z požadovaných doku-

mentov.

Priatelia Zeme trvali na splnení svojej

žiadosti i na seminári, ktorý MMF organizoval

pre občianske organizácie vo Viedni uprostred

júla tohoto roku. Dočkali sa odpovede, podľa

ktorej im MMF príslušné dokumenty zatiaľ

nesprístupnil preto, že sa stratili v jeho

archívoch, avšak zároveň i prísľubu, že MMF

bude pokračovať v úsilí o ich nájdenie. Počas

tohto seminára občianske organizácie pôsobi-

ace v strednej a východnej Európe oficiálne

požiadali MMF, aby prijal jasnú, právne

záväznú a vynútiteľnú politiku upravujúcu

prístup verejnosti k jeho informáciám. Práve

táto požiadavka vyvolala najpodráždenejšie

reakcie prítomných predstaviteľov MMF, ktorí

obhajovali systém dobrovoľného poskytova-

nia informácií zo strany MMF.

Skutočná vôľa MMF však čoskoro vyvolala

oprávnené znepokojenie, keď Priatelia Zeme

opätovne pripomenuli svoju požiadavku. Od

ich prvého kontaktu s MMF v tejto záležitosti

im MMF dlhé mesiace poskytuje rozporuplné

odpovede ohľadom dôverného charakteru

požadovaných dokumentov. Aj napriek

ubezpečeniu, že mnohé z dokumentov sú

prakticky verejné už teraz, Priatelia Zeme ani

jeden z nich od MMF dodnes nezískali.

V júli dostali Priatelia Zeme prísľub od

predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, podľa

ktorého úrad vlády zabezpečí sprístupnenie

všetkých kľúčových dokumentov MMF v

plnom rozsahu. Úrad vlády naozaj v krátkom

čase poskytol organizácii zlomok

požadovaných materiálov, čoskoro sa však

ukázalo, že slovenská vláda väčšinu z nich

nemá vo svojom archíve. Všetci kompetentní

reprezentanti Slovenskej republiky pri MMF

vyjadrili vôľu na ich sprístupnení, predtým ich

však slovenské ministerstvo financií chce opä-

tovne preštudovať. 3. septembra boli Priatelia

Zeme informovaní, že MMF upozornil minis-

terstvo financií, že časť požadovaných doku-

mentov považuje Fond za dôverné. Ukazuje sa

tak, že občianska verejnosť sa napokon

prisľúbených materiálov nedočká vôbec.

Juraj Zamkovský, predseda asociácie

Priateľov Zeme, komentoval situáciu slovami:

"MMF sa v priebehu posledného roka pretekal

v poskytovaní deklarácií o vlastnej transpar-

entnosti a vôli k reformám. Podľa nás sa však

táto inštitúcia pokúša kozmetickými a formál-

nymi krokmi upokojiť atmosféru pred svojim

nadchádzajúcim výročným zasadnutím v

Prahe."


59


SSpprráávvaa SSvveettoovveejj bbaannkkyy oo rroozzvvoojjii,, ddôôlleežžiittýý

ppooddkkllaadd pprree ttvvoorrbbuu rroozzvvoojjoovveejj ppoolliittiikkyy,,

mmiieerrnnee uupprraavveennáá

Profesor Cornellovej univerzity Ravi

Kanbur oznámil koncom mája svoju rezigná-

ciu z postu vedúceho autorského tímu

pripravovanej Svetovej správy o rozvoji (World

Development Report-WDR), ktorá je tento rok

zameraná na otázku chudoby. Publikáciu

sponzoruje Svetová banka. Vo svojom liste

adresovanom vyššiemu manažmentu Svetovej

banky profesor Kanbur vyjadril znepokojenie

nad neodôvodneným nátlakom, najmä zo

strany Ministerstva financií USA, ktoré

požadovalo zmiernenie niektorých pasáží

správy týkajúcich sa globalizácie.

Podľa Alexa Wilksa, koordinátora britskej

organizácie Bretton Woods Project, "[rezigná-

cia prof. Kanbura] vyvoláva otázky o tom, kto

vlastne určuje politiku Banky a aké dôkazy

alebo názory o dôsledkoch globalizácie sa

pokúša potlačiť." S podobnými výhradami sa

musí vysporiadať aj dnešné Fórum v

Bratislave, ktoré organizuje Regionálna

kancelária Svetovej banky a ktoré má byť veno-

vané práve WDR a iným aktuálnym problé-

mom Svetovej banky.

"Svetová banka dnes predstaví Svetovú

rozvojovú správu (WDR), od ktorej očakáva

legitimizáciu svojho súčasného pôsobenia.

Pôvodné zistenia správy však boli zmanipulo-

vané tak, aby nespochybňovali rozvojové

stratégie Banky a neposkytovali argumenty

kritikom ekonomickej globalizácie," komentu-

je Juraj Zamkovský, predseda organizácie

Priatelia Zeme-Slovensko, ktorá monitoruje

politiku a činnosť Svetovej banky na

Slovensku.

WDR je jednou z najdôlejších publikácií

Svetovej banky, ktorá vychádza raz do roka a

výrazne ovplyvňuje rozvojové predstavy i

praktické postupy na celom svete. Od

tohtoročnej správy Svetovej banky sa všeobec-

ne očakávali nové prístupy a otvorenie

diskusie o takých otázkach, akými sú voľný

obchod a politická marginalizácia. Tieto náde-

je navyše podporovala aj skutočnosť, že na

podnet prof. Kanbura vytvorili organizácie

Bretton Wood Project a New Policy Institute

elektronickú konferenciu, na ktorej sa verejne

diskutovalo o prvej verzii správy zverejnenej v

januári tohto roka.

Januárová verzia správy naznačovala, že

rozvojové krajiny potrebujú citlivý prístup pri

liberalizácii ich trhov a musia realizovať účinné

opatrenia v oblasti inštitucionálnych zmien,

sociálnej ochrany a spravodlivosti. Veľký počet

príspevkov v elektronickej konferencii však

nabádal autorský tím WDR, aby jasnejšie for-

muloval svoje závery, predovšetkým tie, ktoré

sa týkali politických bariér pre uplatňovanie

politiky v prospech chudobných a potreby

uplatňovať prístup založený na dodržiavaní

ľudských práv, ktorý by nútil krajiny Severu

venovať viac pozornosti otázkam obchodu a

ničenia životného prostredia. Vo svojej reakcii

na tieto podnety 19. mája prof. Kanbur infor-

moval účastníkov konferencie, že jeho tím má

záujem posilniť závery správy v uvedených

oblastiach, vrátane zvýraznenia odporúčaní

Časť manažmentu Svetovej banky a niektoré

donorské krajiny boli znepokojené tým, ako

autorský tím stanovil poradie hlavných

"pilierov" správy. Predovšetkým mali záujem o

zvýraznenie významu príležitostí (t.j. úlohy

trhu a ekonomického rastu) a zníženie úlohy

politického posilňovania chudobných (t.j. zod-

povednosti štátnych inštitúcií voči občanom a

dôležitosti posilňovania občianskych orga-

nizácií na ochranu práv chudobných ľudí).

Vedúci predstavitelia Svetovej banky a zástup-

covia donorských krajín sa pokúšali v tomto

smere vyvíjať nátlak na prof. Kanbura. Ten sa

však jasne vyjadril, že jeho záujmom je

zohľadniť široké spektrum názorov.

Premostenie postojov tých, ktorí vyjadrili

súhlas s prvou verziou správy, hoci odporúčali

niektoré aspekty ešte dopracovať a tých, ktorí

žiadali úplné prepracovanie WDR a jej zmier-

nenie, bolo ťažké. Situácia napokon po vys-

tupňovaní nátlaku namiesto zmysluplnej

diskusie viedla k rezignácii prof. Kanbura.

PRÍLOHY

60

Ďalšie informácie získate na adrese:

Centrum pre podporu miestneho aktivizmu/Priatelia Zeme - Slovensko

Ponická Huta 65, 976 33 Poniky

Tel/fax: 088/419 3324

E-mail: [email protected]

hhtp://www.changenet.sk/foe/ge

desaŤ rokov pÔsobenia brettonwoodskÝch inŠtitÚciÍ...

Documents