SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

2122951

OVOCIE A ZELENINA V STRAVOVANÍ

STREDOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV

2011 Bc. Zuzana Chovancová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

OVOCIE A ZELENINA V STRAVOVANÍ

STREDOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV

Diplomová práca

Študijný program: Výživa ľudí

Študijný odbor: 4188800 Výživa

Školiace pracovisko: Katedra výživy ľudí

Školiteľ: Ing. Katarína Fatrcová-Šramková, PhD.

1

Nitra 2011 Bc. Zuzana Chovancová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Bc. Zuzana Chovancová vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému:

„Ovocie a zelenina v stravovaní stredoškolských študentov“ vypracovala samostatne

s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

2

V Nitre 12. apríla 2011 ……..

…………………

Poďakovanie

3

Touto cestou by som chcela poďakovať vedúcej diplomovej práce Ing. Kataríne

Fatrcovej-Šramkovej, PhD. za pomoc, cenné rady a pripomienky pri spracovaní

diplomovej práce.

Abstrakt

Práca je zameraná na význam konzumácie ovocia a zeleniny v stravovaní detí

školského veku a stredoškolských študentov, na nutričné zloženie a dôležitú úlohu

ovocia a zeleniny ako kladného vplyvu na zdravie a význam v prevencii civilizačných

chorôb. Cieľom práce bolo u študentov stredných škôl zhodnotiť konzumáciu ovocia

a zeleniny, ako aj ďalšie nutričné parametre a osobitne zistiť rozdiely medzi dievčatami

a chlapcami v konzume ovocia a zeleniny, ako aj ich stravovacie zvyklosti. Správna

výživa detí a mládeže je výživa, ktorá priaznivo pôsobí na zdravie, rast a vývoj

organizmu. Moderná doba prináša so sebou zmenu životného štýlu, zotrvávanie na zlých

stravovacích zvyklostiach a nedostatočný príjem ovocia a zeleniny v strave. Pri

spracovaní diplomovej práce sme použili dostupné informácie, pomocou ktorých sme

analyzovali vedecké dôkazy zaoberajúce sa problematikou významu ovocia a zeleniny

vo výžive detí a mládeže. Zamerali sme sa na hodnotenie konzumácie ovocia a zeleniny

a porovnanie medzi dievčatami a chlapcami. Vybrané stravovacie návyky sme

porovnávali medzi skupinou 192 dievčat (50 % súboru) a 192 chlapcov (50 % súboru).

Na základe hodnotenia konzumácie ovocia a zeleniny sme zistili, že v súbore bolo

menej študentov s dennou konzumáciou ovocia a zeleniny – konzumujúci ovocie

a súčasne zeleninu denne (t.j. s vyššou frekvenciou konzumácie ovocia a zeleniny) a

viac študentov bolo s nižšou frekvenciou konzumácie ovocia a zeleniny –

nekonzumujúci denne súčasne ovocie a aj zeleninu. Súhrnne možno zhodnotiť, že podľa

pohlavia sme medzi dievčatami a chlapcami potvrdili viaceré preukazné rozdiely

v sledovaných parametroch konzumácie ovocia a zeleniny. Z práce ďalej vyplynulo, že

špecifickým problémom medzi skupinami študentov sú nevhodné stravovacie zvyklosti

a nedostatočný príjem ovocia a zeleniny v strave a významné rozdiely v ich konzumácii

medzi dievčatami a chlapcami.

4

Kľúčové slová: ovocie, zelenina, stravovacie zvyklosti, životný štýl, stredoškolskí

študenti, výživa

The work is focused on the importance of fruit and vegetables in diets of school

children and high school students, the nutritional composition and the important role of

fruits and vegetables as a positive health impact and importance in the prevention of

lifestyle diseases. The goal was for high school students to assess consumption of fruit and

vegetables, as well as other nutritional parameters and specifically identify the differences

between girls and boys in the consumerism of fruits and vegetables, as well as their eating

habits. Proper nutrition of children and youth nutrition, which has a beneficial effect on

health, growth and development of the organism. Modern times bring with them a lifestyle

change, insisting on poor eating habits and inadequate intake of fruits and vegetables in the

diet. When processing of the thesis, we used the available information, which we analyzed

using scientific evidence to address issues of importance of fruit and vegetables in the diet

of children and youth. We focused on the evaluation of fruit and vegetable consumption

and a comparison between girls and boys. Selected dietary habits were compared between

a group of 192 girls (50% of the group) and 192 boys (50% of the group).On the basis of

fruit and vegetables, we found that the file was less students with a daily consumption of

fruits and vegetables - while consuming fruits and vegetables a day (with higher frequency

of consumption of fruits and vegetables) and were more students with lower frequency of

fruit and vegetables - daily while fruit and vegetables well. Collectively can be assessed,

according to sex were found between girls and boys have confirmed a number of

significant differences in measured parameters fruit and vegetables. The work showed that

the specific problems between groups of students are inappropriate eating habits and

inadequate intake of fruits and vegetables in the diet and significant differences in

consumption between girls and boys.

Key words: fruits, vegetables, dietary habits, lifestyle, school students, nutrition

Abstract

5

Obsah

Úvod..............................................................................................................................8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky...................................................10

1.1 VÝVOJOVÉ OBDOBIA........................................................................................10

1.1.1 Novorodenecké obdobie..............................................................................10

1.1.2 Dojčenské obdobie.......................................................................................11

1.1.3 Batolivé obdobie..........................................................................................12

1.1.4 Predškolské obdobie....................................................................................12

1.1.5 Školské obdobie...........................................................................................13

1.1.6 Obdobie mladistvých...................................................................................14

1.2 VÝŽIVA V DETSKOM VEKU...............................................................................16

1.2.1 Výživa novorodencov a dojčiat....................................................................16

1.2.1.1 Obdobie len mliečnej výživy...............................................................16

1.2.1.2 Mliečna výživa sa nahrádza čiastočne nemliečnou stravou...............17

1.2.1.3 Nemliečne príkrmy.............................................................................17

1.2.2 Výživa batoliat.............................................................................................18

1.2.3 Výživa v predškolskom a školskom veku......................................................19

1.2.3.1 Sacharidy............................................................................................23

1.2.3.2 Tuky....................................................................................................24

1.2.3.3 Bielkoviny..........................................................................................24

1.2.3.4 Voda...................................................................................................25

1.2.3.5 Minerálne látky...................................................................................26

1.2.3.6 Vitamíny.............................................................................................27

1.3 VYBRANÉ VÝZNAMNÉ ZLOŽKY OVOCIA A ZELENINY......................................30

1.3.1 Antioxidanty.................................................................................................30

1.3.2 Flavonoidy...................................................................................................31

1.3.3 Karotenoidy.................................................................................................32

1.3.4 Vláknina.......................................................................................................33

6

1.4 VÝZNAM OVOCIA A ZELENINY VO VÝŽIVE DETÍ..............................................36

1.4.1 Ovocie..........................................................................................................39

1.4.1.1 Jablká..................................................................................................40

1.4.1.2 Hrušky................................................................................................40

1.4.1.3 Slivky..................................................................................................41

1.4.1.4 Banány................................................................................................41

1.4.1.5 Čierne ríbezle......................................................................................41

1.4.2 Zelenina.......................................................................................................42

1.4.2.1 Mrkva.................................................................................................44

1.4.2.2 Rajčiny................................................................................................45

1.4.2.3 Špenát.................................................................................................45

1.4.2.4 Brokolica............................................................................................45

1.4.3 Ovocné a zeleninové šťavy..........................................................................46

1.5 VEGETARIÁNSKA STRAVA................................................................................47

1.5.1 Formy jednostrannej výživy.........................................................................47

1.5.2 Rozdelenie vegetariánstva...........................................................................48

1.5.3 Prednosti vegetariánskej stravy u detí........................................................49

1.5.4 Riziká vegetariánskej stravy........................................................................50

1.6 OVOCIE A ZELENINA V STRAVE SLOVENSKÝCH DETÍ.......................................53

2 CIEĽ PRÁCE.........................................................................................................64

3 METODIKA PRÁCE............................................................................................65

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA....................................................................67

5 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV..........................................................102

6 ZÁVER.................................................................................................................104

7 Zoznam použitej literatúry....................................................................................106

7

8

Úvod

Správna výživa detí a mládeže je výživa, ktorá priaznivo pôsobí na zdravie, rast a

vývoj organizmu a vytvára podmienky na dosiahnutie harmonizačného a všestranného

rozvoja dieťaťa. Od útleho veku zohráva výživa významnú úlohu v prevencii vzniku

rôznych poškodení zdravia, prejavujúcich sa často až v dospelosti. Preto je dôležité dbať

na to, aby si deti už v detstve vytvárali správne stravovacie zvyklosti, podľa ktorých sa

budú riadiť celý život.

Vedomosti dospievajúcej a detskej populácie o zložení stravy sú nedostačujúce.

Rodinné prostredie hrá podstatnú úlohu vo formovaní stravovacích zvyklostí a spôsobu

fyzickej aktivity dieťaťa.

Vhodným zložením výživy a úpravou životného štýlu sa dá predchádzať mnohým

zdravotným problémom. Je známe, že až 60 % ochorení je spôsobených nesprávnym

životným štýlom. Prvoradým predpokladom starostlivosti o zdravie je zdravý spôsob

života, ktorého súčasťou je tiež zdravá racionálna výživa. K zdravej strave sa

samozrejme radí aj ovocie a zelenina. Ovocie a zelenina má vo výžive človeka

nezastupiteľné miesto vďaka vysokému obsahu vlákniny, vitamínov, minerálnych látok

a ďalších látok, ktoré priaznivo ovplyvňujú fyziologické procesy v organizme.

Nedostatočný príjem týchto komponentov sa prejavuje hlavne poruchami imunitného

systému.

Najnovšie štúdie prinášajú čoraz viac dôkazov najmä v úlohe rastlinnej výživy pri

prevencii viacerých civilizačných chorôb. Existuje súvislosť medzi rôznymi druhmi

rakoviny a konzumáciou antioxidačných látok, ktoré sa prevažne v ovocí a zelenine

nachádzajú.

V posledných rokoch sa na Slovensku sleduje nepriaznivý postupný pokles v

spotrebe ovocia a zeleniny, hlavne u stredoškolskej mládeže. Stredoškolskí študenti a

mladšie deti jedia čoraz menej domáceho tradičného ovocia, ale naopak spotreba

citrusov má postupne stúpajúcu tendenciu.

U detí a mládeže je neuspokojivý hlavne trend nárastu obezity (epidémie obezity),

ktorá sa prenáša do dospelosti a tak sa vytvára rastúce zdravotné bremeno pre ďalšiu

generáciu. Dochádza k nemu hlavne výberom nevhodných potravín a výraznými

nedostatkami v stravovacom režime. Zvýšený príjem ovocia a zeleniny preto môže

pomôcť znížiť spotrebu potravín s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín,

cukru alebo soli. Z výskumov z literatúry vyplýva, že ovocie pravidelne jedia približne

9

len dve tretiny detí na Slovensku. So zeleninou sú na tom horšie, každý deň ju

konzumuje len štvrtina detí.

Keďže špecifickým problémom medzi deťmi a študentmi sú nevhodné stravovacie

zvyklosti a nedostatočný príjem ovocia a zeleniny v strave, rozhodli sme sa

v diplomovej práci venovať sledovaniu a hodnoteniu stavu výživy u študentov

stredných škôl. Práca bola riešená v rámci projektu KEGA 301-035SPU-4/2010.

10

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Vývojové obdobia

Detský vek trvá od okamihu pôrodu (v širšom zmysle slova už od okamihu

počatia) až do 15. roku života. Je to životné obdobie, ktoré charakterizujú prudké

somatické a funkčné zmeny, preto sa napríklad novorodenec líši od 15-ročného dieťaťa

oveľa viac ako 18-ročný človek od 60-ročného. Jednotlivé úseky života dieťaťa sa

podstatne líšia reaktivitou organizmu, morfologickými a funkčnými osobitnosťami

a odlišnou chorobnosťou (Šagát et al., 1991).

Detský vek sa rozdeľuje na obdobie vnútromaternicového vývoja (od počatia do

začiatku pôrodu), pôrodné obdobie (od prerušenia pupočníka), novorodenecké obdobie

(od narodenia do 28. dňa), dojčenské obdobie (od narodenia do 1. roka), batolivé

obdobie (od 2. do 3. roku), predškolské obdobie (od 4. do 5. roku) a školské obdobie

(od 6. až do 14. roku) (Houštěk et al., 1984). Na detský vek plynule nadväzuje obdobie

mladistvých (od 15. do 18. roku), ktoré začína vlastne ešte v detskom veku (Šagát et al.,

1991).

1.1.1 Novorodenecké obdobie

Je obdobie, ktoré sa ešte delí na užšie novorodenecké obdobie od okamihu pôrodu

do 7. dňa a širšie novorodenecké obdobie do 28. dňa života. V tomto období

prispôsobuje novorodenec svoj život novému vonkajšiemu prostrediu – funkčne

prestavuje svoj krvný obeh, začína dýchať, udržiavať telesnú teplotu, prijímať

a spracovávať potravu, prichádza do styku s mikróbnou flórou okolitého prostredia.

Odpadáva pupočník, môže prekonávať novorodeneckú žltačku, prechodný pokles

hmotnosti. Prvoradú pozornosť treba venovať vytvoreniu správneho vzťahu matky

a dieťaťa od okamihu pôrodu (systém rooming-in) a prirodzenej výžive materským

mliekom (Šagát et al., 1991).

Prvé týždne po narodení majú mimoriadny význam pre ďalší vývoj dieťaťa,

pretože sa dokončujú premeny detského organizmu. V tomto období je dieťa plne

závislé od matky. Vývoj v tomto období je mimoriadne rýchly, prudký, všestranný.

Dieťa je veľmi citlivé na zmeny prostredia (Klimo, 1991).

11

1.1.2 Dojčenské obdobie

Dojčenské obdobie, ktoré zahŕňa aj novorodenecké, pokračuje až do ukončenia 1.

roku života. Môže sa rozdeliť na mladšie dojčenské obdobie (do 6. mesiacov) a staršie

dojčenské obdobie (po ukončení 6. mesiaca) až do ukončenia 12. mesiaca postnatálneho

života (Šašinka et al., 2007).

Obdobie trvá od 28. dňa do konca 12. mesiaca života. Je to obdobie

najintenzívnejšieho rastu v živote a súčasne aj hlbokých funkčných zmien. Rast si

vyžaduje mimoriadne vysoký energetický prívod a vhodné zloženie potravy, ktoré mu

v prvých 6 mesiacoch najlepšie zabezpečí dojčenie. Predčasná umelá výživa zaťažuje

tráviaci trakt, napomáha jeho osídleniu nevhodnými baktériami, vzniku hnačiek

a vyššiemu výskytu infekcií a alergie v neskoršom veku (Klimo, 1991).

Okolo piateho mesiaca môže dieťa ochutnať aj niečo zo stravy pre dospelých.

Pravdepodobne sa v tomto období zistí, že aj po plnej mliečnej dávke dieťa zostane

hladné. Hneď ako dieťa prvýkrát ochutná tuhú stravu, treba zvyšovať jej množstvo pri

každom kŕmení dovtedy, až kým približne okolo jedného roka vôbec nebude potrebné

dieťa dojčiť ani mu dávať umelú výživu (Fenwicková, 1991).

V druhom polroku života začínajú dieťati rásť prvé zúbky, tvorí sa viac slín.

Materské mlieko síce naďalej stačí kryť potreby rastu a chráni pred mnohými

chorobami, ale dieťa sa už dostalo do obdobia, kedy je vhodné začať s podávaním inej

stravy. Tráviaci systém a ostatné orgány, ktoré sa podieľajú na prijímaní a využívaní

stravy, sú v tejto dobe obvykle schopné zmeny. Podávaním inej stravy ako mlieka sa

začína obdobie prechodu na stravu zmiešanú. Inej strave, ako je mlieko, sa hovorí

príkrm, na rozdiel od dokrmu, ktorý je prídavok iného mlieka než materského.

Nedojčené, umelo živené dieťa môže dostávať nemliečne príkrmy skôr ako dojčené, nie

však pred dokončením 4. mesiaca veku (Gregora et al., 2005).

Od šiestich mesiacov je vhodné začať deťom podávať strúhanú zeleninu

a postupne ďalšie potraviny. Súčasne je treba znižovať príjem mlieka. Pre dieťa je

najdôležitejšie, keď počas prvých šiestich mesiacov života dostáva stravu priamo

z matkiných pŕs, samozrejme ak matka môže dojčiť. Pretože materské mlieko

a mledzivo (kolostrum) je bohaté na biele krvinky, zvyšuje imunitný systém detí voči

ochoreniam, dojčenie ovplyvňuje zdravie detí nielen v prvých mesiacoch života, ale

i v neskorších rokoch. U dojčených detí je podstatne nižší výskyt infekcií uší, kolík

a alergií. Výskumné práce potvrdzujú, že predčasný prechod dojčiat na umelú výživu

12

spôsobuje vo vyššom veku obezitu a choroby srdca. Zdá sa, že vysoká hladina

cholesterolu v materskom mlieku je príčinou nižších hladín cholesterolu v neskorších

rokoch (Sharon, 1998).

Výživa v skorom detstve môže ovplyvniť zdravotný stav dieťaťa aj v neskoršom

vývoji a spolupôsobiť pri vzniku niektorých závažných chorôb v dospelosti. Preto jej

treba venovať pozornosť ihneď po narodení dieťaťa, dokonca ešte aj skôr

starostlivosťou o náležitú výživu budúcej matky počas gravidity, jej výživa má byť

dostatočná, pestrá a biologicky hodnotná so zvýšenou dávkou bielkovín, minerálnych

solí, najmä vápnika, železa a všetkých vitamínov (Doberský, 1983).

1.1.3 Batolivé obdobie

Batoľaťom môžeme nazvať dieťa od tej doby, kedy sa pokúša samo pohybovať.

Na počiatku zvýšenej pohyblivosti často deti prestanú priberať na váhe než sa vytvorí

rovnováha medzi výdajom námahy a príjmom potravy (Švejcar, 1975).

Toto obdobie sa delí na obdobie mladších batoliat do 2. roku a starších batoliat do

3. roku života. Naďalej pokračuje intenzívny rast, hoci je trochu pomalší ako

v dojčenskom období. Rozvíja a zdokonaľuje sa psychika dieťaťa, reč i motorické

funkcie. Ukončí sa prerezávanie mliečneho chrupu. Batoľa dobre stojí, chodí, behá, má

radosť z pohybu, usiluje sa poznávať svoje okolie (Šagát et al., 1991).

Vyznačuje sa veľkou aktivitou dieťaťa v získaní vedomostí a skúseností. Dieťa sa

učí ovládať základné životné funkcie a postupne sa osamostatňuje. Naučí sa chodiť,

behať, rozprávať, samostatne jesť, stáva sa osobnosťou (Klimo, 1991).

1.1.4 Predškolské obdobie

Rast je trochu pomalší a na konci tohto obdobia sa začína prerezávať trvalý chrup,

mocnie svalstvo a kostra. Motorika dieťaťa sa stáva jemnejšou a obratnejšou. Rozvíja sa

psychika a reč dieťaťa, jeho slovná zásoba sa zvyšuje, zjavuje sa zmysel pre kolektív,

prejavy osobnosti a nadania. Aj pri dobrom rozvoji pohybových návykov má malé dieťa

zlý odhad vzdialenosti a rýchlosti pohybujúcich sa podnetov. Preto je dieťa pomerne

13

často obeťou dopravných úrazov a často sa zaznamenávajú aj otravy (Šagát et al.,

1991).

Toto obdobie zahŕňa psychický a fyzický vývin dieťaťa. Od konca batolivého veku

sa dieťa postupne zapája do spoločnosti iných detí, ale najmä dospelých. Z hľadiska

výživy sa rozširuje príjem rôznych rastlinných a živočíšnych potravín a preto už

v predškolskom veku musí dieťa získať od rodičov správne návyky na príjem všetkých

druhov potravín, ako aj správne časové rozdelenie jedál v priebehu dňa. Od útleho

detstva je potrebné, aby si zvyklo na pravidelný príjem troch základných denných jedál

(raňajky, obed, večera) v optimálnych časových intervaloch. Rastúci organizmus so

zvyšujúcou sa fyzickou aktivitou často vyžaduje aj malé dávky potravy s nižšou

energetickou hodnotou, prípadne v tekutej forme v doobedňajších (desiata)

a poobedňajších (olovrant) hodinách. Vysoký prívod proteínov a energie je potrebný pre

rast, rozvoj svalovej hmoty tela a tvorby orgánov tela. U malých detí sa postupne

rozširuje príjem zeleniny v surovom stave a ovocia, najprv vo forme štiav, neskôr

mechanicky upravených alebo u starších detí v pôvodnej forme. Sladí sa cukrom len

podľa potreby (Beňo, 2001).

Pri pokrmoch sa porcia detí predškolského veku rovná 0,6 porcii dospelého

človeka, pričom strava musí byť aj v tomto období vyvážená. Oproti batolivému veku je

dôležité znižovať zastúpenie tukov vzhľadom k sacharidom a bielkovinám.

Tuky – by už rovnako ako v ďalších obdobiach života nemali presahovať 30 %

celkovej prijatej energie, pričom percentá klesajú z 50 % celkovej energetickej potreby

u dojčiat na spomínaných 30 %. Obsah kyseliny linolovej predstavuje 1-2 %

energetickej potreby.

Sacharidy – by nemali byť tvorené prevažne polysacharidmi a oligosacharidmi, ktoré

sú prijímané formou obilnín a zeleniny, vrátane zemiakov na pokrytie energetickej

potreby a ako zdroj vlákniny (Mama a ja, 2009).

1.1.5 Školské obdobie

V tomto období sa rozvíjajú telesné a psychické schopnosti, mohutnie svalstvo

a kostra, zvyšuje sa telesná sila, rozvíjajú sa rozumové a umelecké vlohy, nadobúdajú sa

neustále nové poznatky a v konečnom dôsledku sa dieťa stáva stále lepšie pripraveným

14

na život a zamestnanie. Trvá od 6. do 14. roku života, hoci obdobie povinnej školskej

dochádzky v súčasnosti trvá do 16. roku života (Šagát et al., 1991).

Obdobie mladšieho školského veku (6. až 11. rok) začína vstupom do školy

a končí začiatkom puberty. V tomto štádiu postupne nastávajú zmeny v osobnosti,

obzvlášť v rozvoji poznávacích procesov, rozvojov citov a vôle. Taktiež sa rozvíja

myslenie. Dieťa je ešte nesamostatné a ovplyvniteľné. Je zamerané na okolitý svet,

málo sa zaoberá samo sebou, je nekritické voči sebe, v konaní je nerozvážne. Rast tela

je i po vstupe do školy ešte zrýchlený, spomaľuje sa až okolo 8. roku: chlapci rastú

rýchlejšie, u dievčat je spomalenie zreteľnejšie. So spomalením rastu a so zvyšovaním

hmotnosti okolo 8. roku sa zvyšuje odolnosť organizmu voči vonkajším nepriaznivým

vplyvom. V životospráve dieťaťa je dôležitá správna výživa. Je nutné dbať, aby dieťa

dostávalo všetky dôležité látky v potrebnom množstve a aby jeho strava bola pestrá

a hodnotná, pretože ovplyvňuje nielen telesný, ale aj duševný stav dieťaťa.

V období staršieho školského veku (12. až 15. rok) sa plne uplatňujú rozdiely vo

výžive podľa pohlavia. Obdobie je charakteristické:

- fyziologickým pohlavným dozrievaním

- druhým obdobím vzdoru (krízy) voči autoritám a rodičom

- spoločenským dospievaním (zmena hierarchie hodnôt), dôležitý je vplyv

vrstevníckych skupín (Mama a ja, 2009).

1.1.6 Obdobie mladistvých

Z fyziologického hľadiska ide o dospievanie – adolescenciu (puberta), keď sa na

základe hormonálnej regulácie diferencuje stavba tela a psychická orientácia dieťaťa.

U dievčat sa začína medzi 10. až 13. rokom a u chlapcov medzi 12. až 15. rokom.

Obdobie puberty je individuálne, s rôznym postojom k svojej postave a v súvislosti

s tým aj k spôsobu stravovania a životospráve.

- výživa adolescentov je v podstate už výživou dospelých,

- je potrebný dostatok bielkovín (rast svaloviny), vitamínov (prevencia voči

infekciám), vitamíny B – komplexu (na zlepšenie učenia sa), vitamín A (čítanie pri

umelom osvetlení), dostatok tekutín,

15

- v tomto období rastového skoku (obdobie puberty) sú najvyššie nároky na energiu

a živiny. Celkový rast je sprevádzaný rastom svalovej hmoty a ukladaním

rezervného podkožného tuku, týka sa to hlavne dievčat,

- nedostatočná výživa vedia k poruchám rastu, hormonálnym poruchám, poruchám

menštruácie,

- poruchy príjmu stravy: anorexia, bulímia. Ich vrchol výskytu je vo veku 14 – 18

rokov,

- častý nekontrolovaný konzum veľkého množstva pokrmov, spravidla sa však

neprejavuje priberaním,

- vytvárajú sa tukové bunky, ktoré sú základom obezity v dospelosti,

- výživové nároky sa postupne dotvárajú, dôležitý je režim stravy.

Energetická potreba vyplýva z fyzickej aktivity. Optimálny režim výživy je 5-6

porcií denne. Rozvíjajú sa psychické a telesné schopnosti, zvyšuje sa telesná sila,

mocnie kostra, vytvára sa porozumenie pre kolektívnu prácu (Mama a ja, 2009).

Dospievajúca mládež po 14. roku života až do úplného zaradenia do spoločnosti

má svoje zvláštne problémy a potreby. Toto obdobie je veľmi významné pre rozvoj

fyzických a duševných schopností a vlastností každého jednotlivca. Rýchly rast

a dospievanie sa odráža v morfologických zmenách a vo fyziologických zvláštnostiach

tohto obdobia, s jeho zvýšenou citlivosťou a zraniteľnosťou v duševnej a citovej sfére

a predstavuje tak samostatnú zdravotno-sociálnu problematiku, ktorá sa líši od

problematiky detského veku a od veku dospelých (Veterány, 2000).

Starší školský vek je charakteristický 2. obdobím vzdoru voči rodičom a autoritám.

Následné obdobie dospievania (15 až 18 rokov) tvorí obdobie pubescencie (prepuberta

a vlastná puberta) a samotné obdobie adolescencie, kedy je už dosahovaná plná

reprodukčná zrelosť a dokončený telesný rast. Ide o ďalšie obdobie so zrýchleným

rastom (s rastovým skokom). Optimálny rast si vyžaduje optimálnu stravu.

Nedostatočný príjem energie a živín spomaľuje rýchlosť rastu. Získané vhodné

stravovacie návyky pretrvávajú do dospelosti. Mladí ľudia, ktorí si zvyknú na zdravú

stravu, nebudú musieť meniť svoje zaužívané stravovacie návyky v strednom či vyššom

veku, keď sa prejavia zdravotné problémy alebo keď neskôr začnú mať obavy o svoje

zdravie. Kvantitatívne požiadavky na výživu sa s vekom zvyšujú (Fatrcová-Šramková,

2009).

16

1.2 Výživa v detskom veku

Pri výžive detí treba mať na zreteli, že detský organizmus je organizmus vo

vývine, organizmus rastúci. V dodanej strave musia byť nielen látky potrebné na

obnovu tkanív a energie ako u dospelého vyvinutého organizmu, ale aj látky potrebné

pre stavbu a tvorbu nových tkanív. Nesprávna výživa, ktorá má nedostatky v množstve

alebo v zložení potravy, nepriaznivo vplýva na celý vývin dieťaťa, teda nielen na jeho

rast a váhu, ale aj na psychomotorický vývin a odolnosť voči infekciám. Pritom pre

obidve vývinové zložky je rozhodujúcim činiteľom ústredná nervová sústava

a mozgová kôra, ktorá usmerňuje všetky pochody odohrávajúce sa v tele a duševnom

živote človeka (Asztalošová, 1965).

1.2.1 Výživa novorodencov a dojčiat

Správna výživa podmieňuje v súvislosti s celkovým telesným vývinom a rastom,

vývin a rast ústrednej nervovej sústavy a táto zasa umožňuje plne využiť prijatú potravu

tým, že usmerňuje prácu a výkonnosť tráviaceho ústrojenstva. Zloženie a množstvo

potravy pre jednotlivé obdobie detského veku sa menia. Ovplyvňuje ich prudký rast pri

vývine dieťaťa (Asztalošová, 1965).

Zásady výživy dieťaťa v prvom roku života boli stanovené v roku 1981 WHO –

UNICEF na základe najnovších vedeckých poznatkov v CODEX alimentarius.

1.2.1.1 Obdobie len mliečnej výživy

Optimálna dĺžka je 6. mesiacov. Ideálne je ak matka dieťa do 6. mesiacov len

dojčí. Materské mlieko obsahuje všetky živiny, ktoré dieťa potrebuje s výnimkou

vitamínu D. Zloženie materského mlieka sa mení podľa individuálnych potrieb dieťaťa

(Magula, 2001).

Materské mlieko, ktorým sa dieťa kŕmi priamo z prsníka, je najkvalitnejšia strava

poskytovaná najvhodnejším spôsobom. Materské mlieko obsahuje veľa sekrečných

protilátok (imunoglobulíny A), ktoré pôsobia lokálne. Chránia organizmus

predovšetkým proti infekciám, ktoré vstupujú do tela cez gastrointestinálny trakt.

V kolostre i zrelom mlieku sa nachádzajú makrofágy, ktoré syntetizujú komplement,

17

ďalej lyzozým a laktoferín. Laktoferín tlmí rast E. coli v čreve, podobne ako

Lactobacilus bifidus, prítomný v čreve prirodzene živených detí. Výživu dojčených detí

v prvom roku netreba doplňovať podávaním železa. Výživa materským mliekom

s prikrmovaním uspokojí potreby dieťaťa asi do polroka. Od 6. mesiaca sa preto začína

materské mlieko postupne nahrádzať novou potravou. Odstavovanie sa dokončuje v

9. mesiaci (Klimo, 1991).

Materské mlieko plno kryje potreby a zdravie novorodenca, nemá preto v tejto

dobe dostávať žiadny prídavok tekutín. Ani dieťa živené umelým mliekom nepotrebuje

v prvých štyroch mesiacoch žiadnu inú tekutinu (Gregora et al., 2005).

1.2.1.2 Mliečna výživa sa nahrádza čiastočne nemliečnou stravou

Obdobie výlučne mliečnej výživy končí pri dojčených deťoch v 6. mesiaci, pri

deťoch živených kravským mliekom v 5. mesiaci. Pred treťou mliečnou dávkou sa

začína podávať zeleninový predkrm – postupne zeleninová kaša (hustá polievka)

s mäsom – najmä červené mäso. Od 7. mesiaca (u nedojčených detí od 6. mesiaca) sa

druhá mliečna dávka nahrádza ovocnou kašou (čerstvé ovocie, ovocná výživa), ktorá

dodáva cenné vitamíny, najmä vitamín C a soli. Základom výživy dieťaťa do

12. mesiaca musí byť mlieko. Matka má dojčiť do 8. mesiaca, potom má dieťa piť

kravské mlieko (Magula, 2001).

1.2.1.3 Nemliečne príkrmy

Obdobie zavádzania príkrmov je jedným z najdôležitejších a zároveň aj

najkritickejších období z pohľadu správnej výživy. Výživa detí nemá byť len

zmenšenou porciou dospelého človeka. Má svoje špecifiká, ktoré sa musia pri

zostavovaní detského jedálneho lístka rešpektovať (Mama a ja, 2009).

Plod si vytvára zásoby železa počas posledných troch mesiacov

vnútromaternicového vývoja. Tieto zásoby však klesajú u dojčiat až v 5. mesiaci.

V tomto období už materské mlieko nemusí dostatočne zásobiť dieťa železom. Pokles

hladiny železa v materskom mlieku a zníženie zásob u dojčiat okolo 6. mesiaca sú

jedným z dôvodov, prečo po ukončenom 6. mesiaci u detí výhradne dojčených sa

odporúča zaviesť nemliečnu stravu, hlavne zeleninový príkrm.

18

Čas, kedy dieťa dostane prvú nemliečnu stravu, je daný nie len vývojom funkcie

tráviaceho systému, ale súčasne dosiahnutým stupňom neuropsychického vývoja

a funkčnou schopnosťou obličiek. Odporúčajú sa jemné jednozložkové ovocné alebo

zeleninové pyré. Začína sa teda ovocno–zeleninovým príkrmom z jabĺk, banánov alebo

mrkvy. Každý nový druh ovocia (jablko, banán, hruška...) alebo zeleniny (mrkva) by sa

mal zavádzať s odstupom 3 – 4 dní, aby sa dalo odlíšiť, na ktorú zložku potravy dieťa

reaguje neznášanlivosťou. Pokiaľ niektorá potravina spôsobí nežiaducu reakciu

u dieťaťa, mala by sa aspoň na jeden týždeň vylúčiť zo stravy a potom opäť skúsiť. Keď

dieťa znovu zareaguje, je lepšie túto potravinu vylúčiť z jedálnička aspoň na šesť

mesiacov. Ovocno-zeleninový príkrm sa zásadne neprisládza. Dieťa má poznať pravú

chuť ovocia a zeleniny. Citrusové plody (pomaranče, mandarínky, kiwi) sa v prvom

roku života vôbec neodporúčajú. Zo zeleniny je vhodná mrkva, petržlen, karfiol, kaleráb

a brokolica. Zeler sa pre alergizujúce vlastnosti u najmenších detí neodporúča. Začína sa

vždy len s jednou zložkou, napr. mrkvou, a postupne sa pridáva po jednom druhu

zeleniny s odstupom 3 – 4 dní, aby sa rozpoznalo, na ktorú potravinu dieťa zareagovalo

napríklad vyrážkou, hnačkou, bolesťami bruška či zápchou. Príkrm treba obohatiť

dvoma kávovými lyžičkami rastlinného oleja (5-10 g). Tak bude zabezpečená primeraná

dodávka polynenasýtených mastných kyselín. Príkrm sa zásadne nesolí po celý prvý rok

života (Vicianová, 2009).

Odporúča sa začať zeleninovým príkrmom, pretože oproti ovociu má neutrálnu

chuť a je aj oveľa väčší výber z jednotlivých druhov dostupných u nás. Sladká chuť

ovocia je návykovejšia a dieťa by si na ňu zvyklo pri formovaní svojich stravovacích

návykov, čo by sa neskôr prejavovalo odmietaním nesladkej potravy, čo sa už

mnohokrát potvrdilo (Mama a ja, 2009).

1.2.2 Výživa batoliat

Výživa detí od 1. do 3. roku je už pestrejšia a v domácom prostredí už postupne

nadväzuje na výživu ostatných členov rodiny. Je potrebné do jedálneho lístka zaraďovať

mliečne výrobky, ovocie a zeleninu pravidelne 2-krát denne, mäso 1-krát denne

(Doberský, 1983).

19

Zelenina môže byť podávaná deťom od druhého roku v akomkoľvek stave, hlavne

upravenú tak, aby ju dieťa mohlo stráviť, teda dobre varená alebo dusená, pasírovaná

alebo nadrobno nasekaná (prípadne mixovaná) (Švejcar, 1975).

Podobne ako u dojčiat do 12. mesiacov je potrebné aj v týchto vekových

kategóriách dodržiavať zásady správnej a racionálnej výživy, aby sa do organizmu

dodalo dostatok stavebných látok i látok neenergetického charakteru. Nevhodné sú

údené, pečené, smažené jedlá. U malých detí sa postupne rozširuje príjem zeleniny

v porovnaní s dojčenským obdobím, a to v surovom stave a taktiež ovocia, najskôr vo

forme štiav, neskôr mechanicky upravených. Mechanicky sa potrava upravuje

v závislosti od veku, najmä u malých detí. Vhodné je podávať ovocie viackrát denne

zeleninu 3-4 porcie a ovocie 2-3 porcie, zelenina sa môže podávať ku každému

hlavnému jedlu, a to denne vo forme rôznych štiav (Mama a ja, 2009).

1.2.3 Výživa v predškolskom a školskom veku

Vo výžive starších detí treba prihliadnuť na intenzitu rastu a vývin v jednotlivých

vekových obdobiach, vývojový stupeň funkcií jednotlivých systémov, ako aj na

množstvo, biologickú hodnotu a vzájomný pomer výživných zložiek potravy.

Racionálna výživa dieťaťa je taká, ktorá dodá jeho organizmu okrem potrebnej energie

a dostatku stavebných látok aj dostatok látok neenergetického charakteru, ktoré

zabezpečujú optimálny proces látkovej premeny, zvyšujú obranyschopnosť organizmu

a významne sa uplatňujú v prevencii niektorých ochorení v dospelosti (Szépeová,

2001).

Celkové energetické a nutričné potreby detí sa zvyšujú vekom a telesnou

hmotnosťou, ale v prepočte na jeden kilogram telesnej hmotnosti sa znižujú. Koreňovú

a listovú zeleninu (v surovom i uvarenom stave), ako aj ovocie sa odporúča prijímať

aspoň päťkrát denne. Nedostatočná výživa v období adolescencie vedie k poruchám

rastu, k hormonálnym poruchám a u dievčat k poruchám menštruačného cyklu

(Fatrcová-Šramková, 2009).

Jedálny lístok dieťaťa sa v ďalších vekových obdobiach zásadne nemení. Zvyšuje

sa celkové množstvo potravy a jej energetická hodnota (Klimo, 1991). Bolo dokázané,

že predškolské deti majú rozdielny príjem jedla počas dňa, ale príjem energie za deň je

veľmi stály. Predškolské deti majú malú kapacitu žalúdka a striedavú chuť na jedlo

20

preto by mali jesť v menších porciách niekoľkokrát denne. V tomto veku by malo dieťa

jesť 5-krát denne, desiaty a olovranty sú preto rovnako významnou súčasťou jedálnička

ako hlavné jedlá. Strava by mala obsahovať i dostatočné množstvo nerozpustnej

a rozpustnej vlákniny. Celkový príjem vlákniny má byť 5 g.deň-1 u dojčaťa a zostáva

rovnaký i počas druhého roku života. U starších detí má množstvo vlákniny v strave

narastať podľa vzorca ,,vek v rokoch plus päť”. Trojročné dieťa dostáva 8 g.deň-1 a

v 20-tich rokoch 25 g.deň-1, čo je ideálne množstvo aj v ďalších rokoch (Nevoral, 2003).

Osvojenie si správnych stravovacích návykov v detskom veku sa považuje za

jednu z najúčinnejších foriem prevencie nutrične podmienených chorôb. Vo

všeobecnosti možno konštatovať, že nárast obezity dosahuje v priebehu ostatných dekád

epidemické rozmery v mnohých krajinách sveta. Tento trend sa uplatňuje aj u detí a je

predzvesťou závažných zdravotných komplikácií v dospelosti. Podľa Golana (1998), až

v 96 % prípadov je obezita u detí zapríčinená nesprávnymi stravovacími návykmi,

nedostatkom pohybu v kombinácii s genetickými faktormi. Základy stravovacích

návykov sa tvoria už v dojčenskom veku a na ich utváraní participuje hlavne rodina

dieťaťa, lebo zo stravovacích a pohybových návykov rodičov vychádza aj životný štýl

dieťaťa. Najvýznamnejším zistením štúdie je nedostatočný príjem ovocia, zeleniny

a mliečnych výrobkov, a to predovšetkým v starších vekových skupinách detí. Každý

deň však prijímajú ovocie dve tretiny vyšetrených detí, zeleninu iba 25 %. Získané

údaje poukazujú na aktuálne problémy vo výžive detí a naznačujú oblasti, na ktoré by sa

mali zamerať výživové odporúčania a intervenčné kroky. V jedálnom lístku dieťaťa by

sa malo 5-krát denne objaviť ovocie a zelenina (Golan, 1998).

V detskom veku je správna výživa kľúčovým determinantom rastu, vývoja

a prevencie. Kvantitatívna a kvalitatívna štruktúra a obsah výživy sa pokladá za

indikátor somatickej a metabolickej rovnováhy organizmu. Túto rovnováhu

podmieňuje, okrem genetických faktorov, syntéza komplexu adaptácií na

predchádzajúci i aktuálny spôsob života daného jednotlivca a na jeho životné

podmienky. Vo výžive dominuje nesprávna štruktúra prijímaných potravín najmä

vysoký príjem potravy živočíšneho pôvodu a cukrárenských výrobkov. Neustále

pretrváva nedostatočná konzumácia strukovín, celozrnných obilnín a hlavne ovocia

a zeleniny. Ako dôsledok nesprávnej výživy sa naďalej zvyšuje frekvencia chorobných

stavov u detí a mládeže (alergie, diabetes, onkologické ochorenia) a najmä frekvencia

obezity. Podľa Medzinárodnej skupiny boja proti obezite (IOTF – International Obesity

Task Force) má 14 miliónov detí v EÚ nadváhu a 3 milióny z nich sú obézne. Počet detí

21

s nadváhou a obezitou sa v súčasnosti v celej EÚ zvyšuje o viac ako 400 tisíc ročne.

Postihnuté je takmer jedno dieťa zo štyroch. Dôsledky pôsobenia nesprávnych

nutričných prístupov sa prejavujú i v dospelosti, kde sa k nim pridružujú

ďalšie ,,konzumné” návyky. Stravovacie návyky stále ukazujú prekračovanie

výživových dávok, najmä v tukoch a cukroch ako aj v celkovom príjme energie,

poukazujú na nevyváženosť v zložení výživy, na nedodržiavanie zásad pravidelnosti,

striedmosti, pestrosti a dostatku času. Kajaba (2000) konštatuje, že nepriaznivú

spotrebnú situáciu obyvateľov SR charakterizuje, popri dlhodobejšej energetickej

nadmernosti, nevyrovnanosť zloženia výživy, teda nevyvážené zastúpenie viacerých

dôležitých výživových faktorov. Na druhej strane ide o nadmernosť príjmu tukov,

cukrov a čiastočne i živočíšnych bielkovín a na strane druhej nedostatočný príjem

niektorých vitamínov, najmä C, B2, čiastočne ß-karoténu. Z minerálnych látok je

v popredí nedostatok vápnika a u niektorých skupín obyvateľstva i železa s následným

rizikom rozšírenia málokrvnosti – obzvlášť u dospievajúcich dievčat a mladších žien.

Nepriaznivo sa vyvíja výživový režim s absenciou raňajok, s energeticky a biologicky

nevhodnými jedlami na desiatu, so suplovaním hlavného jedla formou rýchleho

občerstvenia (hod-dog, bagety, hranolky, hamburgery a pod.) (Kajaba, 2000).

Opakovaným odporúčaním v zásadách racionálnej výživy je zníženie príjmu

rafinovaného cukru a cukrárenských výrobkov (obezita detí, zastúpenie cukrovky

a zubného kazu) a potreba zvýšenia príjmu komplexných sacharidov (zemiaky,

strukoviny, čerstvé ovocie a zelenina...). Autori štúdie konštatujú nesúlad medzi

reálnym a odporúčaným. Uvedená štúdia uvádza, že vzhľadom na rad spoločenských

faktorov a s tým súvisiacu heterogénnosť rodinnej výchovy, rodina mnohokrát

nevytvára, alebo nemá možnosť vytvárať taký hodnotný systém, v ktorom je zdravie,

zdravý životný štýl, a teda aj zdravá výživa na poprednom mieste. Dobrá informovanosť

o zdravom životnom štýle a v jeho rámci o zásadách správnej výživy je predpokladom

univerzálnej prevencie zdravotných problémov (Petrasová et al., 2006).

K najčastejším nedostatkom vo výžive detí a mládeže v súčasnosti patrí nadmerný

príjem tukov, cukrov v potrave, konzumácia prevažne bielych druhov chleba a pečiva,

pomerne vysoká spotreba údenín a naopak, nedostatočný príjem zeleniny, ovocia a rýb

v dôsledku toho nedostatočný príjem vitamínov a minerálnych látok, vitamínu C,

vápnika, železa a vlákniny (Karpatová, 2000).

Škola ovplyvňuje stravovanie detí v mnohých smeroch, jednak prispieva

k pravidelnosti – a to tým, že udáva deťom isté pravidlá. Niektoré deti majú stravovanie

22

pravidelné práve vďaka škole – to vďaka času vyhradenom na dopoludňajšie desiate

a obedy v školskej jedálni. Školské stravovanie je pre zdravie detí prínosné. Pestrosť,

vyváženosť a nutričná hodnota školských obedov je dobre kontrolovaná, už horšie

kontrolované je však zastúpenie potravín v školských bufetoch, prípadne predajných

automatoch. Strava tínedžerov je obvykle bohatá na tuky, cukry a chudobná na

zeleninu, ovocie, vlákninu a potraviny s obsahom vápnika a železa (Poslušná, 2011).

Výrazné zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny a dosiahnutie optimálnej spotreby

vlákniny zvýšením konzumácie strukovín a cereálnych výrobkov sa zdôrazňuje v rámci

preventívnych opatrení proti výskytu hromadných degeneratívnych ochorení

(Karpatová, 2000).

Tiež je potrebné zohľadniť pomer výživových zložiek, bielkovín, tukov,

sacharidov, vitamínov, solí, vlákniny, stopových prvkov a vody (Magula, 2001).

Výsledky z výskumu týkajúceho sa zvyčajného stravovania vrátane frekvencie

konzumácie ovocia a zeleniny uskutočneného na 2065 základných školách spomedzi

10 285 piatakov poukazujú na to, že v princípe deti nedodržujú odporúčaný denný

príjem ovocia a zeleniny. Gonzales et al. (2009) uvádzajú, že takmer 40 % dievčat a

61 % chlapcov z detí označilo svoju konzumáciu menej ako 1-krát denne. Iba 9 %

dievčat a 16 % chlapcov z detí konzumuje ovocie a zeleninu viac ako 3-krát denne.

Stravovacia politika združujúca konzumáciu ovocia a zeleniny preto berie do úvahy

v tejto oblasti pohlavie, rasu/etnikum. Z porovnávania detí navštevujúcich školy

s reštrikčnými opatreniami vhodnosti a deťmi bez týchto opatrení striktnej vhodnosti

boli o desať percent a tri percentá, respektíve bola menej pravdepodobná občasná

konzumácia ovocia a zeleniny. Okrem toho bolo o 13 % menej pravdepodobná

frekvencia konzumácie ovocia a o 21 % menej pravdepodobná konzumácia zeleniny.

Gonzales et al. (2009) poukazujú na rozdiely v konzumácii ovocia a zeleniny medzi

školami s reštrikčnými a bez reštrikčných politík, ktoré boli mierne, pričom nebol

prekvapivo daný mnohými osobnými a prírodnými faktormi determinujúcimi detskú

konzumáciu ovocia a zeleniny. Tieto rozdiely boli väčšie v prípade konzumácie

zeleniny. To je očakávané, pretože deti preferujú viac polotovary ako ovocie. Pokiaľ sú

teda tieto ostatné potraviny dostupné, deti im dávajú prednosť pred zeleninou. Tieto

návrhy zistené Inštitútom pre medicínske odporúčania o reštrikčnej stravovacej politike

môžu byť súčasťou mnohotvárnej koncepcie (metodiky) zlepšovania kvality školského

detského stravovania, pretože môže mať pozitívne dopady na dennú dávku ovocia

a zeleniny v konzumácii detí na základných školách.

23

V súčasnosti sa stále viac do popredia dostáva problematika konzumácie ovocia

deťmi. Často je uvedená problematika podcenená a prehliadnutá a negatívny dopad

nesprávnej výživy sa odzrkadlí až neskôr. Význam konzumácie ovocia a zeleniny

spočíva v nízkej energetickej hodnote, vysokom obsahu vitamínov a minerálnych látok,

vlákniny, enzýmov, antioxidantov a flavonoidov. Z hľadiska prevencie je preto veľmi

dôležité informovať deti o probléme správnej výživy prostredníctvom projektov ako sú

napr. ,,Zdravá päťka”, „Škola podporujúca zdravie”. Biologická hodnota ovocia je

charakterizovaná nízkou energetickou hodnotou, ale relatívne vysokým obsahom

minerálnych látok, vitamínov a iných látok, ktoré priaznivo ovplyvňujú fyziologické

procesy v organizme človeka. Ovocie je aj zdrojom veľkej skupiny užitočných látok,

hlavne vlákniny. Z minerálnych látok je ovocie zdrojom predovšetkým draslíka

a horčíka. Draslík stabilizuje krvný tlak a reguluje hospodárenie vody v ľudskom tele.

11 % z celkového množstva horčíka prijímame z ovocia. Ovocie predstavuje 3 %

z celkového príjmu vápnika (Gonzales et al., 2009).

1.2.3.1 Sacharidy

Sacharidy tvoria najväčší podiel prijímanej potravy, majú význam energetický

a biologický. Prijímajú sa vo forme škrobov a cukrov, obsiahnutých v rastlinných

potravinách (múka, ryža, cukor, zemiaky, zelenina a ovocie). Z biologického hľadiska

majú význam pre vysoký obsah škrobov a cukru, ale obsahujú aj minerálne látky

a vitamíny, najmä čerstvé ovocie a surová zelenina bez tepelnej úpravy. Vo výžive detí

je mimoriadne dôležité dbať na pravidelné podávanie stravy obsahujúcej čerstvé ovocie

i zeleninu (Lipková, 1980).

Sú hlavným zdrojom energie. Organizmus ich môže oxidovať vo forme glukózy.

Do tela sa dostávajú jednoduché cukry – monosacharidy (glukóza, fruktóza, galaktóza)

– oligosacharidy (laktóza, sacharóza, maltóza, izomaltóza) a polysacharidy (škroby,

dextríny, glykogén a celulóza). Polysacharidy sa v tráviacom trakte rozštiepia

enzýmovými a chemickými reakciami až na glukózu, fruktózu a galaktózu, ktoré sa

môžu vstrebávať z čreva priamo do krvi. Konzumácia veľkého množstva sacharidov,

najmä cukru, podporuje obezitu a neskôr môže zapríčiniť aterosklerózu. Sacharidy

umožňujú organizmu šetriť bielkoviny a využívať ich na rast. Pri nedostatku sacharidov

sa aj bielkoviny spotrebujú na úhradu energie. Potreba sacharidov je individuálna.

24

Závisí od veku a typu dieťaťa, od zloženia potravy, od fyzikálnych faktorov a i. (Klimo,

1991).

Je to pestrá skupina organických látok, ktorá je v zelenine bohato zastúpená

(Vacová, 1988). Všetky sacharidy, s výnimkou celulózy sa v tele premieňajú až na

konečný produkt - glukózu. To je základný využiteľný zdroj telesnej energie (Sharon,

1998).

1.2.3.2 Tuky

Slúžia ako výdatný zdroj energie a umožňujú šetriť bielkoviny. Ukladajú sa do

podkožného väziva, chránia organizmus a orgány pred zmenami teploty, obaľujú

vnútorné orgány pred zmenami teploty a tvoria časť štruktúry nervov, ciev, bunkových

membrán a jadier. Sú vezikulom na absorpciu vitamínov rozpustných v tele (A, D, E,

K). Spomaľujú trávenie a predlžujú pocit sýtosti tým, že neskôr odchádzajú zo žalúdka.

Sú zdrojom kyseliny linolovej. Vo výžive dojčiat sa má dávať prednosť rastlinným

olejom. Ľahko stráviteľné rastlinné oleje obsahujú väčšie množstvo nenasýtených

mastných kyselín (linolovej a arachidonovej). Potrava musí obsahovať kyselinu

linolovú, lebo telo si ju nevie samo syntetizovať. Nenasýtené mastné kyseliny sú

potrebné na rast, pevnosť kože a vlasov na reguláciu cholesterolového metabolizmu,

syntézu prostaglandínov a i. (Klimo, 1991).

Tuk je energeticky najbohatšou zložkou spomedzi všetkých organických živín,

jeho energetická hodnota je v porovnaní s bielkovinami a sacharidmi viac ako

dvojnásobná (Kováčiková et al., 1997).

1.2.3.3 Bielkoviny

Bielkoviny umožňujú rast nielen v detstve, ale zabezpečujú obnovu a rast tkanív

i v dospelosti. Bielkoviny tiež slúžia ako zdroj energie a tepla. Z 1 g bielkovín sa uvoľní

4 kcal energie. Pri trávení sa bielkoviny naopak na aminokyseliny zasa rozpadajú, aby

jednotlivé aminokyseliny prešli do krvného obehu a zasa slúžili k syntéze bielkovín

v tkanivách. Odporúčaný prísun bielkovín v strave je veľmi dôležitý pre optimálny

zdravý rast, funkčnosť a regeneráciu organizmu. Príznaky nedostatku bielkovín sú

rôzneho druhu, od vypadávania vlasov, lámania nechtov, drsnej kože až k únave,

chudokrvnosti (Sharon, 1998).

25

Bielkoviny, cudzím slovom proteíny, tvoria základ všetkých tkanív v organizme.

Podmieňujú všetky životné prejavy a sú rozhodujúce pre výstavbu živej hmoty.

Bielkoviny sú nevyhnutné pre mnohé životné funkcie, život bez bielkovín nepoznáme.

Sú súčasťou každej bunky, nachádzajú sa v krvi, kde sa zúčastňujú látkovej premeny.

Podľa zdroja rozlišujeme bielkoviny živočíšneho a rastlinného pôvodu. Bielkoviny

potravy sa v organizme postupne rozkladajú na nižšie stavebné jednotky -

aminokyseliny a vstrebávajú sa do krvi (Kováčiková et al., 1997).

Bielkoviny sú v rastlinách zastúpené v pomerne malých množstvách. Ich

priemerný obsah v zelenine je 13 g na 1 kg zeleniny. Odporúča sa konzumovať asi

40-50 % bielkovín rastlinného pôvodu aj preto, že poskytujú i také aminokyseliny, ktoré

sa v živočíšnych bielkovinách nenachádzajú v potrebných množstvách (Valšíková,

2005).

Rastlinné bielkoviny sú zväčša neplnohodnotné, to znamená, že im chýba niektorá

z esenciálnych aminokyselín (Lipková, 1980).

Potreba bielkovín na kg hmotnosti u dojčiat (2-2,2 g) je asi dvakrát väčšia ako

u detí v školskom veku (1-1,5 g) a takmer trojnásobná oproti dospelým (0,7-1 g). Väčšie

množstvo bielkovín potrebujú nedonosené deti pre rýchly rast a deti po prekonaní

horúčkových chorôb, pri ktorých sa urýchľuje rozpad telových bielkovín, kvôli ich

nahradeniu. Nedostatok bielkovín v potrave spôsobuje hypoproteinémiu, edémy

a distenziu čriev. Dlhotrvajúca karencia bielkovín spôsobuje proteínovú malnutríciu a

kwashiorkor. Prebytok bielkovín v potrave v prvých týždňoch života môže spôsobiť

chronické poruchy centrálneho nervového systému, preto je vhodné v novorodeneckom

veku živiť deti prípravkami zo znížením obsahom tuku a s relatívne vyšším obsahom

bielkovín (Klimo, 1991).

1.2.3.4 Voda

Voda slúži ako rozpúšťadlo živých látok a solí a sprostredkuje všetky tkanivové

reakcie potrebné pre život. Čím je dieťa mladšie, tým ľahšie sa dehydratuje a tým

závažnejšie sú následky dehydratácie. U novorodencov môže už pri nevýraznom znížení

príjmu vody vzniknúť tzv. horúčka zo smädu. Strata 10 % telesnej vody ohrozuje život

dieťaťa a pri strate 20-22 % nastáva smrť. Organizmus dostáva vodu v tekutej i v tuhej

strave. Dieťa potrebuje na 1 kg hmotnosti asi trikrát viac vody ako dospelý. Dojčenskú

výživu netreba doplňovať vodou. Pri dodávaní veľkého množstva vody sa dieťa potí,

26

často močí a môže dostať hnačku. Pri dodávaní veľkého množstva vody (napr. pri

nadmernom intravenóznom podaní hypotonických roztokov, napr. pri liečbe

dehydratácie) môže vzniknúť otrava vodou. Pri otrave vodou sa zhorší celkový stav,

dieťa vracia a môžu vzniknúť kŕče (Klimo, 1991). Nedostatok vody prispieva k zápche,

hromadeniu jedov, k poškodeniu funkcie ľadvín, únave a apatii (Sharon, 1998).

Voda, ktorá sa nachádza v zelenine, je zvlášť významná pre deti, pretože sú v nej

rozpustné cenné látky. Voda sa v zelenine nachádza v takých formách, ktoré sú dobre

prístupné detskému organizmu. Zelenina obsahuje v priemere 92,5 % vody (Valšíková,

2005).

1.2.3.5 Minerálne látky

Podľa Ostertágovej (1998), sú minerálne látky súčasťou tkanív, kostí, zubov,

hemoglobínu a iných zlúčenín dôležitých pre organizmus.

Hlavným zdrojom minerálií vo výžive je zelenina. Minerálne látky vyskytujúce sa

v zelenine vo väčších množstvách sa označujú ako makroelementy, vo veľmi malých

množstvách ako mikroelementy alebo stopové prvky. V zelených častiach rastlín

a v semenách sa vyskytuje viac minerálnych látok ako v koreňoch. Vysušené plody

rastlín (hrach, fazuľa i.) obsahujú viac minerálií ako čerstvé, nevysušené plody (Vacová,

1988). Minerálne a stopové prvky sú ako vitamíny významnou súčasťou výživy. Pre

správny vývoj detí sú potrebné hlavne vápnik, železo, ale i jód, selén, zinok, fosfor

a ďalšie (Gregora et al., 2005).

Minerálne látky majú v organizme veľa dôležitých funkcií. Predovšetkým sa

zúčastňujú na jeho stavbe. Pri pôrode tvoria minerálne látky 3 % telesnej hmotnosti

novorodenca. Pre telo sú dôležité najmä katióny vápnika, horčíka, draslíka a sodíka

a anióny fosforu, síry a chloridov. Vplývajú na nervovo-svalovú dráždivosť (vápnik,

draslík, sodík, fosfor, magnézium), usmerňujú činnosť srdca (vápnik, draslík), sú

potrebné pri zrážaní krvi (vápnik), pri prenose kyslíka do tkanív (železo) a zúčastňujú sa

na mnohých metabolických reakciách. Rovnováha minerálnych látok sa u detí porušuje

najmä pri chorobách sprevádzaných hnačkou, vracaním, vysokou horúčkou a pri

poruchách obličiek a žliaz s vnútornou sekréciou (Klimo, 1991).

27

Vápnik

- je mimoriadne dôležitý pre vývin kostí a zubov (Asztalošová, 1965),

- dojčatá potrebujú asi 50 mg vápnika na 1 kg telesnej hmotnosti denne, batoľatá asi

25 mg a dospelý človek 3-10 mg (Lipková, 1980),

- jeho hlavný význam však spočíva v tom, že normalizuje činnosť svalovej a nervovej

sústavy, reguluje srdcové sťahy, umožňuje zrážanie krvi, podporuje spánok

a prospieva zdravej pokožke (Sharon, 1998),

- prívod vápnika možno zvýšiť správnym výberom druhu zeleniny – bohaté na vápnik

sú najmä kučeravý kel, brokolica, biela fazuľa, cesnak, petržlenová vňať, kôpor

a v podstate všetky bylinky, ktorými je vhodné dochucovať jedlá namiesto korenín

a kuchynskej soli (NaCl) (Zeman et al., 2000).

Draslík

- je pre život nevyhnutný, má význam najmä pre svalovú činnosť. Pri poruchách

metabolizmu draslíka vznikajú poruchy činnosti srdcového svalu,

- draslík pôsobí na nervovo-svalovú dráždivosť a je potrebný na metabolizmus

sacharidov. Umožňuje ukladanie glykogénu v pečeni (Lipková, 1980),

- draslík podporuje vylučovanie inzulínu (účinný pri terapii cukrovky), zúčastňuje sa

mechanizmu nervových prenosov a svalových sťahov, ovplyvňuje vylučovanie

odpadových látok z tela, prísun kyslíka do mozgu, znižuje krvný tlak a povzbudzuje

trávenie tým, že podporuje tvorbu tráviacich štiav,

- jeho najbohatším zdrojom sú citrusové plody, listová zelenina, banány, zemiaky,

rajčiny a ananásy. Za normálny sa považuje prísun 1,9-5,6 g.deň-1 (Sharon, 1998).

1.2.3.6 Vitamíny

Vitamíny sú organické neenergetické látky, ktoré organizmus v minimálnom

množstve bezpodmienečne potrebuje, ale nevie si ich sám syntetizovať, a preto musia

byť dodané v potrave (s výnimkou vitamínu D). Nedostatok vitamínov v potrave a ich

dlhodobý deficit vedie k latentnej karencii, prejavujúcou sa nešpecifickými príznakmi

(hypovitaminózy). Nadbytok vitamínov je zvyčajne z tela vylúčený, ale v určitých

prípadoch môže mať aj toxické dôsledky (Keller et al., 1993).

Vitamíny sú dôležitou súčasťou výživy. Sú to látky, ktoré si telo nevie samo

vytvoriť a pritom ich potrebuje. Organizmus rastúceho dieťaťa je na nedostatok

vitamínov citlivý. Vitamíny sú okrem iného dôležité aj pre správny rozvoj a funkciu

28

obranyschopnosti (imunity). Niektoré sú rozpustné v tukoch (vitamín A, D, E, K), iné

vo vode (vitamín B, C) (Gregora et al., 2000).

Nedostatok určitých vitamínov vedie často k charakteristickým poruchám, niekedy

sa tiež pozoruje zastavenie rastu (Rameš, 1983).

Vitamín C

- vitamín C je najvýznamnejším predstaviteľom vitamínov v zelenine. Je v nej

zastúpený v najväčšom množstve a zelenina je jeho hlavným zdrojom vo výžive.

Vitamín C (kyselina askorbová) je známy ako antiskorbutický faktor (Vacová,

1988),

- aj keď ho nájdeme vo všetkých druhoch zeleniny a ovocia, najviac ho obsahujú

čierne ríbezle, kiwi, čerstvé jahody, citróny a grapefruity. V zelenine sa na prvom

mieste umiestnili zelená a žltá paprika i brokolica. Veľa ho obsahuje aj zelenina do

polievky, kel, karfiol, špenát a hlávková biela kapusta (Maršálková, 2005),

- je pre život nevyhnutný, jeho nedostatok v tele sa prejavuje zníženou odolnosťou

voči nákazám, chorobnou priepustnosťou stien krvných kapilár, čo má za následok

krvácanie do kože a sliznice,

- bohatým zdrojom vitamínu C sú šípky, čierne ríbezle, jahody, pomaranče, citróny,

zo zeleniny je to chren, petržlenová vňať, zelená paprika, kôpor. Veľmi významným

zdrojom sú u nás zemiaky.

- vitamín C má dôležitú úlohu v reakcii organizmu na záťaž a pre obranyschopnosť

organizmu (Rameš, 1983),

- vitamín C je dôležitý pri tvorbe červených krviniek, stimuluje produkciu lymfocytov,

ovplyvňuje aj mobilitu, teda pohyb fagocytov, ktoré likvidujú baktérie, vírusové

bunky, karcinogénne bunky a pod. Potláča infekciu dýchacích ciest a redukuje

symptómy astmy a alergie (Uherová, 2002).

Vitamín B

- jednotlivé vitamíny B majú rozličný účinok, preto účinnosť celej skupiny

vitamínov B na telo a jeho funkciu je veľmi široká. B vitamíny ovplyvňujú nervovú

sústavu a oblasť tráviacich ústrojov. Vplývajú na neporušiteľnosť kože, sliznice, ako

aj na tvorbu krvi. Preto sa nedostatok niektorých vitamínov skupiny B prejavuje

veľmi mnohotvárne, napríklad nervovými poruchami, nechutenstvom, hnačkami,

alebo zápchou, rôznymi kožnými zmenami, vypadávaním vlasov, zmenami na

slizniciach, najmä v ústnej dutine (kútiky, vyhladený jazyk) (Asztalošová, 1965),

29

- vitamíny skupiny B majú význam pre správnu funkciu kože a sliznice, podieľajú sa

na tvorbe a zrení červených krviniek, ale i funkcii nervového systému (Gregora et

al., 2005).

Vitamín A – retinol

- vitamín A – retinol sa v rastlinách nachádza ako ,,provitamín“ β - karotén, ktorý sa

v organizme mení na vitamín A (Rameš, 1983).

- je pre detský organizmus nevyhnutný. Má vplyv na celkovú premenu, rast a funkciu

mnohých tkanív. Nedostatok vitamínu A sa prejavuje v celkových poruchách

(zastavenie rastu, znížená odolnosť voči nákazám) a spôsobuje poruchy aj na

jednotlivých orgánoch,

- vitamín A sa vyskytuje aj v podobe provitamínu karoténu, ktorý sa v pečeni

ľudského organizmu premení na vitamín A. Karotén sa nachádza v mnohých

rastlinách, najmä v mrkve, šípkach, tekvici, hlávkovom šaláte, keli a v marhuliach

(Asztalošová, 1965),

- má predovšetkým význam pre správny rozvoj zraku a funkcie kože (Gregora et al.,

2005).

Vitamín D

- je vitamín protikrivičný, vplýva na správne ukladanie vápnika a fosforu v kostiach,

zabezpečuje ich potrebnú pevnosť, správny rast zubov a zvyšuje odolnosť voči

nákazám (Asztalošová, 1965),

- vitamín D podporuje vstrebávanie vápnika a fosforu, ktoré sú potrebné pre pevnosť

kostí a zubov, a pôsobí preventívne proti detskej krivici. Vitamín D tiež podporuje

vstrebávanie vitamínu A, udržuje zdravé nervy, normálny srdcový rytmus

a zrážanlivosť krvi. Vitamín D sa ukladá hlavne v pečeni. Vitamín D sa málo

vyskytuje v zelenine (Sharon, 1998).

Vitamín K- metylnaftochinon

- vitamín K v prírodnej forme obsahuje najmä zelenina – kel, hlávkový šalát, pór,

brokolica a iné (Zeman et al., 2000),

- vitamín K má význam pre zrážanie krvi a je súčasťou v tvorbe niektorých faktorov,

tie sa zrážania krvi zúčastňujú. Nedostatok vitamínu K sa prejaví predĺženou dobou

zrážania krvi a môže nastať len za podmienok potlačenia črevných baktérií alebo

porušenia vstrebávania tukov a tým aj vitamínov rozpustných v tukoch (Rameš,

1983).

30

1.3 Vybrané významné zložky ovocia a zeleniny

Zrelé ovocné plody a zelenina dobrej kvality patria k najväčším pochúťkam na

našom stole a sú bohaté na antioxidanty. Takýmito prírodnými antioxidačnými

zložkami sú napr. flavonoidy, fenolové kyseliny, karotenoidy, vitamín E, kyselina

askorbová, selén, zinok, látky obsahujúce sulfhydrylové SH - skupiny a mnohé ďalšie

zlúčeniny. Ovocie a zelenina majú nízku energetickú hodnotu, sú dobrým zdrojom

vlákniny a obsahujú celý rad vitamínov, vrátane vitamínu C, E, folátov a karotenoidov

(prekurzorov vitamínu A), minerálnych látok ako vápnika, draslíka, horčíka a obsahujú

tiež dôležité bioaktívne komponenty, fytochemikálie (Šramková, 2005).

V ovocí a zelenine sa nachádza viacero biologicky významných látok, ktoré

chránia už v malých množstvách cievny systém pred chorobnými zmenami. Jednou

z nich je vitamín C, ktorý má neobyčajné široké spektrum biologických úloh: je

potrebný na vytváranie spojivového tkaniva pri hojení rán, zabezpečuje normálnu

funkciu imunitných ochranných systémov, zasahuje do tvorby viacerých hormónov,

zvyšuje vstrebávanie železa a aktivuje detoxikačný systém. Vitamín C je potrebný pre

biochemický systém, ktorý premieňa cholesterol na žlčové kyseliny (Kováčiková et al.,

1997).

Zelenina a ovocie obsahujú v menšom množstve aj také sacharidy ako arabinóza,

xylóza, manóza, galaktóza a iné. Pektínové látky sa vyskytujú v pomerne vysokých

množstvách (1,0 až 1,5 %). Cenným zdrojom týchto látok sú najmä čierne ríbezle,

jablká, niektoré druhy sliviek, egreše, citróny a marhule. Zo zeleniny obsahuje

pektínové látky mrkva, tekvica a kapusta (Vozár, 1970).

1.3.1 Antioxidanty

Významná skupina látok pôsobiaca proti škodlivým voľným radikálom,

nachádzajúca sa v ovocí a zelenine sú antioxidanty – už spomínaný vitamín C

a vitamíny A a E. Sú prítomné v olejnatých semenách a vitamín A sa môže vytvárať

priamo v organizme z niektorých farbív karotínov, ktoré tvoria súčasť tzv. „žltej“

zeleniny – mrkvy či rajčín, zelenej listovej zeleniny, ako aj pestro sfarbeného ovocia,

akým sú marhule či maliny. Zo všetkých druhov ovocia a zeleniny má najvyššiu

31

výživovú hodnotu avokádo – jeho energetická hodnota je až trojnásobne vyššia ako

u iných druhov ovocia (Kováčiková et al., 1997).

Bioaktívne ochranné faktory sa nachádzajú v ovocí a zelenine vo veľkom

množstve. Ide najmä o súbor látok s antioxidačným účinkom, ktoré výrazne znižujú

riziko kardiovaskulárnych a nádorových chorôb. Patria sem niektoré vitamíny (vitamín

A, vitamín C, vitamín E), farbivá (luteín, lykopén, karotenoidy, antokyány, flavonoidy),

ale tiež selén, koenzým Q10, kvercetín, triesloviny, glukozinoláty, kapsaicín.

Bioaktívne zložky sú nevyhnutné pre súčasný životný štýl vyspelej spoločnosti, pretože

zvyšujú imunitu organizmu, spomaľujú nežiaduce procesy v tele, chránia pred

nepriaznivými dôsledkami stresu, starnutia, znižujú riziko degeneratívnych, nádorových

a kardiovaskulárnych ochorení. Významná je žiaduca komplexná antioxidačná účinnosť

potravín. Aj v tomto smere je konzumácia ovocia a zeleniny prínosom (Kopec, 2008).

Antioxidanty sú látky, ktoré ničia voľné radikály, čo sú elektricky nabité atómy,

molekuly alebo ich zvyšky, vznikajúce v organizme ako vedľajšie produkty pri látkovej

výmene alebo vplyvom nečistôt, fajčenie, či ožarovanie. Antioxidanty pôsobia ako

deaktivátory voľných radikálov. Zmierňujú ich deštruktívne pôsobenie a chránia

organizmus pred ich antioxidačným účinkom. Na prírodné antioxidanty sú bohaté

obilné výhonky a klíčky, lesné plody a tmavozelené druhy zeleniny (Sharon, 1998).

Antioxidanty môžeme definovať:

1. v širšom slova zmysle – ochranné systémy, ktoré zabraňujú tvorbe

voľných radikálov

2. v užšom slova zmysle – ochranné systémy, ktoré vychytávajú alebo

lapajú už

vytvorené voľné radikály

3. reparačné systémy – ktoré odstraňujú poškodené molekuly z organizmu (napr.

lipofilné enzýmy, proteolytické enzýmy, regeneračné systémy pre opravu

oxidačne poškodenej DNA) (Ďuračková, 1998).

1.3.2 Flavonoidy

Flavonoidy (bioflavonoidy, fytoflavonoidy, tiež vitamín P) sú komplexné

zlúčeniny, ich pôsobenie ja úzko spojené s pôsobením vitamínu C. Nachádza sa vo

väčšine rastlín, najmä v citrusových plodoch. Všetky flavonoidy podporujú účinok

vitamínu C a sú považované za silné antioxidanty. Spoločne s vitamínom C posilňujú

32

steny krvných vlásočníc, takže pôsobia preventívne proti nadmernému menštruačnému

krvácaniu. Veľa druhov flavonoidov môžeme nájsť v rôznych druhoch ovocia, zeleniny,

orechov, semien, listov a kvetov rastlín (Sharon, 1998).

Foláty je všeobecný názov pre zlúčeniny, ktoré sa prirodzene vyskytujú v celej

rade potravín a ktoré vykazujú podobnú vitamínovú aktivitu ako kyselina listová.

Kyselina listová sa prakticky v prírode nevyskytuje a syntetická forma sa používa pri

fortifikácii potravín. Foláty pôsobia ako koenzýmy v celej rade metabolických

procesov. V priebehu posledných 10 rokov bolo potvrdené, že foláty môžu znížiť riziko

defektov neurálnej trubice u novorodencov, pokiaľ je v období predchádzajúceho

tehotenstva a v období tehotenstva ich príjem u žien dostatočný. Nedávne výskumy

upozornili na vzťah kardiovaskulárnych ochorení a výskytom hyperhomocysteinémie.

Nedostatočný príjem folátov sa dáva do súvislosti s výskytom niektorých foriem

rakoviny. Za hlavný zdroj folátov zaisťujúci cca 40 % denného príjmu je vo výžive

človeka považovaná zelenina. Vzhľadom k zvyšujúcej sa ponuke a dostupnosti zeleniny

na trhu po celý rok, ku zvýšenej ponuke zeleninových šalátov v zariadeniach verejného

stravovania a aj k rastúcej intenzite osvety v oblasti výživy môžeme očakávať ďalší

nárast v spotrebe zeleniny. Z bežnej konzumácie zeleniny majú vysoký obsah folátov

špenát, brokolica, čínska kapusta. Pri varení zeleniny dochádza k stratám folátov.

Z hľadiska obsahu folátov je preto vhodné konzumovať čerstvú zeleninu a pri

kulinárskej úprave voliť šetrné postupy (Fiedlerová et al., 2008).

1.3.3 Karotenoidy

Karotenoidy predstavujú skupinu, v ktorej je zastúpených asi sto rastlinných farbív

(pigmentov), ktoré pôsobia ako antioxidanty. Ovocie a zelenina obsahujúce karotenoidy

chránia organizmus pred negatívnymi vplyvmi voľných radikálov (Shron, 1998).

Niektoré druhy zeleniny – brokolica, mrkva, špargľa, kapusta a hlavne rajčiny

s vysokým obsahom karotenoidov, posilňujú imunitný systém a chránia organizmus

pred niektorými druhmi rakoviny (Kováčiková et al., 1997).

33

1.3.4 Vláknina

Ovocie a zelenina sú zdrojom ďalšej veľkej skupiny užitočných látok - vlákniny.

Pretože vláknina je nestráviteľná, prechádza črevami ako „kefa“ a čistí vnútornú stenu

čriev a súčasne na seba viaže rôzne toxické látky, ako aj splodiny rozkladu cholesterolu

– žlčové kyseliny. Zistilo sa, že existuje súhra medzi vitamínom C a vlákninou: vitamín

C v pečeni urýchľuje odbúravanie cholesterolu na žlčové kyseliny, ktoré potom

odchádzajú žlčou do tenkého čreva. Ak potrava obsahuje dostatok vlákniny, najmä

zložku, ktorá sa nachádza v ovocí (pektín), žlčové kyseliny sa na ňu viažu a vylúčia

stolicou z organizmu (Kováčiková et al., 1997).

Zdravotné prednosti vegetariánstva spočívajú predovšetkým v znížení rizika

chronických degeneratívnych ochorení. Dlhodobé epidemiologické a klinické štúdie

ukázali pozitívny vplyv rastlinnej výživy na výskyt rakoviny, srdcovo-cievne ochorenia,

cukrovku a celkovú mortalitu. Vyššia a najmä pravidelná konzumácia ovocia a

zeleniny, tmavých alebo celozrnných produktov, obilných klíčkov, rastlinných olejov

a olejnatých semien bohatých na minerálne látky, nenasýtené mastné kyseliny,

antioxidačné vitamíny, komplexné sacharidy, vlákninu a ďalšie bioaktívne látky pôsobí

spolu so zdravým životným štýlom preventívne voči civilizačným chorobám.

V oxfordskej vegetariánskej štúdii mali vegetariáni o 17 % nižšiu úmrtnosť na

ischemickú chorobu srdca v porovnaní s populáciou konzumujúcou mäso (Kudláčková,

2005).

Vláknina sa delí na dve kategórie podľa rozpustnosti vo vode a každá kategória

zabezpečuje iné terapeutické účinky. Vo vode rozpustná vláknina spomaľuje cestu

trávenia črevami, zdržuje vyprázdnenie žalúdka a redukuje absorpciu glukózy a sterolov

v črevách. Vo vode nerozpustná vláknina obsahuje lignín, celulózu, hemicelulózu

a neškrobové polysacharidy a nie je fermentovaná v hrubom čreve (Hozová, 2005).

Z praktického hľadiska je výhodné rozdelenie vlákniny podľa rozpustnosti na

rozpustnú a nerozpustnú. Rozpustná vláknina má schopnosť vstrebávať vodu (bobtnať)

a je hlavným zdrojom potravy pre baktérie v tenkom čreve. V tenkom čreve reguluje

trávenie a vstrebávanie sacharidov, absorpciu tukov, predovšetkým cholesterolu

v tenkom čreve a ovplyvňuje množstvo črevného obsahu. V hrubom čreve je rozpustná

vláknina dôležitým zdrojom potravy pre baktérie hrubého čreva, ktoré ju fermentujú na

mastné kyseliny s krátkym reťazcom (kyselina octová, propiónová, maslová), sú

zdrojom energie pre bunky hrubého čreva (enterocyty). Rozpustná vláknina znižuje zlý

34

LDL cholesterol a spomaľuje vstrebávanie jednoduchých cukrov a pôsobí ako prevencia

diabetu. Je potravou pre bifidobaktérie, ktoré tvoria mastné kyseliny s krátkym

reťazcom. Tie sú zdrojom energie pre bunky hrubého čreva a v tejto časti tráviacej

sústavy zvyšujú vstrebávanie sodíka a vody, zvyšujú produkciu hormónov tráviacej

sústavy a zlepšujú prekrvenie hrubého čreva. Nerozpustná vláknina ovplyvňuje dobu,

počas ktorej potrava putuje tráviacou sústavou a má vplyv na objem a konzistenciu

obsahu hlavne v hrubom čreve. V žalúdku spôsobuje nerozpustná vláknina pocit sýtosti

a znižuje tak potrebu nadmerného energetického príjmu. V hrubom čreve pôsobí proti

zápche a jej komplikáciám (napr. divertikulóze). Nerozpustná vláknina viaže

rakovinotvorné látky a je vylučovaná stolicou spolu s nimi. Vláknina môže znižovať

vstrebávanie minerálnych látok a vitamínov, je schopná v rôznej intenzite viazať ióny

kovov, hlavne vápnika, medi, železa a zinku. Nízky príjem vlákniny v ľudskej populácii

spolupôsobí pri vzniku civilizačných ochorení, postihujúcich tráviacu sústavu, ako je

rakovina hrubého čreva, zápcha a jej komplikácie alebo žlčové kamene. Prítomnosť

vlákniny v potrave predchádza vzniku a vývoju žalúdočných vredov. Jej zvýšený príjem

upravuje množstvo hnilobných baktérií v hrubom čreve. Dostatočné množstvo vlákniny

tiež znižuje riziko obezity. Množstvo vlákniny v gramoch, ktoré by mali deti za deň

prijať v potrave, možno orientačne vypočítať pomocou vzorca: vek dieťaťa + 5 g.

Odborné spoločnosti sa zhodujú v tom, že vláknina je nezanedbateľnou zložkou potravy

už od útleho veku. Podľa posledných odporúčaní by mala byť vláknina zavádzaná

deťom formou nemliečnych pokrmov – ovocia a zeleniny – najskôr 17. týždeň

a najneskôr 26. týždeň života. Odporúčané množstvo vlákniny v strave detí nie je

v európskych krajinách obvykle naplnené, a preto to so sebou nesie vyššie uvedené

zdravotné riziká v dospelosti (Pozler, 2009).

Výsledky štúdie, v ktorej bol sledovaný príjem vlákniny vo výžive u 350 detí

a adolescentov, dlhodobo sledovaných pre chronické ochorenia a v súbore 1000

zdravých detí z materských, základných škôl, gymnázií a vyššej odbornej školy,

poukazuje na to, že príjem vlákniny je v norme len u najmenších detí z materských škôl,

u ostatných je príjem znížený. Podľa výsledkov hodnoteného súboru detí a adolescentov

poukazuje na nedostatočnú dodávku vlákniny v strave. Dostatočný príjem bol podľa

Hrstkovej (2008) zaistený hlavne u najmenších detí v materských školách a najnižší

príjem bol u adolescentov. Z výsledkov je teda jasné, že v rodinách najmenších detí

a pri stravovaní v materských školách je správnej výžive venovaná zvýšená pozornosť.

35

Vláknina patrí medzi nenahraditeľné zložky výživy. Je dôležité, aby potraviny

s obsahom vlákniny boli každodennou súčasťou jedálneho lístka detí, dospievajúcich,

dospelých aj seniorov. Množstvo vlákniny, ktoré by mali dieťa alebo dospelý prijať sa

významne líši. Odborníci často upozorňujú, že denné množstvo vlákniny na jedálnom

lístku dospelých a detí je stále nedostačujúce. U malých detí sa s podobným prípadom

príliš nestretávame, ale u starších detí a dospievajúcej mládeže už vláknina na jedálnom

lístku chýba pomerne často. Nie je ťažké to spoznať - v strave sa nevyskytujú takmer

žiadne celozrnné potraviny, zeleniny je v ňom minimum a s konzumáciou ovocia na

tom nie sú omnoho lepšie. Pod tlakom týchto a podobných informácií sa preto rodičia

detí nezriedka mylne domnievajú, že by mali do jedálneho lístka svojho potomka

zaraďovať potraviny bohaté na vlákninu už od najútlejšieho veku. Pre deti mladšie ako

desať rokov však platia iné výživové odporúčania ako pre ich rodičov a dospievajúcu

mládež. Na rozdiel od dospelých, ktorých denný príjem vlákniny by sa mal pohybovať

okolo 300 g, je denná dávka pre deti omnoho nižšia. Ak bude mať dieťa vo svojej

dennej strave veľké množstvo vlákniny, bude málo piť a málo sa hýbať, môže trpieť

bolesťami brucha, nafukovaním a zápchou. V opačnom prípade, ak je v strave vlákniny

veľa, dieťa zároveň prijíma veľké množstvo tekutín a venuje sa aktívnemu pohybu,

môže naopak trpieť hnačkou. Napríklad ovocia by mali deti do desať rokov prijímať

viac ako zeleniny, i keď u starších detí a dospelých sa odporúča pomer opačný. Deti,

ktoré majú viac ako desať rokov, by mali mať vo svojom jedálnom lístku vlákniny

väčšie množstvo, ktoré je opäť možné zistiť podľa výšky uvedeného vzorca (napríklad

pre dospievajúceho človeka v 13 rokoch to predstavuje 18 g). Preto je vhodné týmto

stravníkom zaradiť pravidelne do jedálneho lístka celozrnné pečivo, dostatok ovocia a

zeleniny, strukovín, celozrnných cereálií a pod. (Růžičková, 2008).

Existujú dôkazy, že vyšší príjem vlákniny v strave znižuje riziko kolorektálnej

rakoviny a rakoviny pankreasu. Predbežné výsledky EPIC štúdie (štúdie Európskeho

výskumu perspektívy rakoviny) podporujú odporúčania vyššieho príjmu ovocia

a zeleniny. Vysoká konzumácia uvedených potravín v množstve 500 g denne redukuje

riziko vzniku rakoviny hornej časti gastrointestinálnej sústavy o 50 % a bola dokázaná

aj mierna redukcia vzniku kolorektálnej rakoviny (kde sa uplatňuje viac zelenina ako

ovocie) (Šramková, 2005).

36

1.4 Význam ovocia a zeleniny vo výžive detí

Význam ovocia a zeleniny v štruktúre správnej výživy si dnes snáď uvedomuje

každý človek. Málo ľudí sa však podľa toho riadi. Na jednej strane pretrváva nedostatok

zeleniny a ovocia v spoločnom stravovaní, na druhej vysoká cena obmedzuje ich

spotrebu v domácnostiach (Kováčiková, 1997).

H. Bas Bueno-de-Mesquita z holandského Národného inštitútu verejného zdravia a

životného prostredia v štúdii uvádza, že konzumácia rôznych druhov ovocia a zeleniny

má prospešný účinok k zníženiu rizika vzniku rakoviny pľúc. Výsledky štúdie dokazujú,

že dôležitejšia ako kvantita, je rozmanitosť skonzumovaného ovocia a zeleniny. Stephen

Hecht (2010) z redakčnej rady časopisu Cancer Epidemiology, Biomarkers &

Prevention uvádza, že ovocie a zelenina obsahuje množstvo rozličných bioaktívnych

zložiek a je preto dôležité si uvedomiť, že netreba jesť len odporúčané množstvá, ale

skúsiť tieto bioaktívne produkty kombinovať a konzumovať širokú škálu.

Zelenina a ovocie sú z pohľadu stravovacieho návyku vhodné, pretože:

- majú nízky energetický potenciál (metabolický syndróm, obezita),

- majú vysoký obsah vitamínov a antioxidantov,

- vysoký obsah vlákniny (prevencia rakoviny hrubého čreva a prsnej žľazy),

- sú aj primeraným a vhodným zdrojom energie a vody (Daniška, 2005).

Ovocie a zelenina upravujú acidobázickú rovnováhu v tele, pretože sú prevažne

zásadotvorné na rozdiel od kyselinotvorných zložiek prevažujúcich v súčasnej strave.

Ovocie a zelenina upravujú priaznivo pomer draslíka a sodíka v ľudskom tele svojím

vysokým obsahom draslíka. K zelenine obsahujúcej viac ako 3000 mg.kg-1 draslíka patrí

špenát, fenikel, brokolica, tekvica. Medzi ovocie obsahujúce viac ako 2000

mg.kg-1 patria čierne ríbezle, slivky, jarabina (Kopec, 2008).

Nezastupiteľná úloha ovocia a zeleniny vo výžive človeka je daná ich biologickou

hodnotou, ktorá je charakterizovaná nízkou energetickou hodnotou, ale relatívne

vysokým obsahom minerálnych látok, vitamínov a iných látok, priaznivo

ovplyvňujúcich fyziologické procesy v organizme človeka. Pokiaľ v strave detí chýba

30-40 % zeleniny, či ovocia, potom chýba i rovnaké percento pre život nevyhnutných

látok, ktoré organizmus z iných zdrojov nedostane a ich funkčné, biologické uplatnenie

potom organizmu chýba. Okrem týchto výživovo cenných zložiek obsahuje zelenina

i ovocie látky s diuretickými až liečivými účinkami (Simonová et al., 1997).

37

Ovocie a zelenina s nízkou energetickou výťažnosťou a pestrým zložením

ochranných látok majú významnú úlohu pre zdravie. Zmena spôsobu výživy spolu

s úbytkom fyzického pohybu a s celkovým štýlom sedavého života nesie veľký podiel

na rozšírení civilizačných ochorení. Oproti spôsobu výživy, ktorým si naši predkovia po

milióny rokov budovali genetický základ svojej tráviacej sústavy, sa zmenilo desať

nutričných charakteristík potravín: došlo k narušeniu harmonickej skladby hlavných

živín, k nárastu glykemického indexu stravy, zmenilo sa zloženie mastných kyselín,

klesol počet a množstvo stopových prvkov, narušila sa acidobázická rovnováha

potravín, narušil sa pomer sodíka a draslíka, nižší je obsah vitamínov, nedostatočný je

tiež obsah vlákniny a hlavne obsah bioaktívnych ochranných látok, zatiaľ čo nadmerne

stúpol obsah energie konzumovaných potravín. K zlepšeniu výživovej situácie vo

všetkých desiatich uvedených charakteristikách môže výrazným spôsobom prispieť

práve zvýšená konzumácia zeleniny a ovocia. Práve preto vo veľa krajinách vznikajú

neziskové organizácie s cieľom zlepšenia výživovej situácie. Detská obezita sa už dnes

v EÚ charakterizuje ako epidémia a zistené údaje sú burcujúce. Väčšina odborníkov sa

zhoduje v tom, že jednou z hlavných ciest k náprave je okrem globálnej redistribúcie

potravín práve zvýšenie spotreby zeleniny a ovocia (Kopec, 2010).

Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO, World Health

Organization) z roku 2003 patrí nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny medzi

najčastejšie rizikové faktory, ktoré prispievajú k zvýšenej úmrtnosti obyvateľstva.

Odhaduje sa, že celosvetovo má nízky príjem ovocia a zeleniny za následok asi 19 %

prípadov rakoviny tráviaceho traktu, 31 % prípadov ischemickej srdcovej choroby a 11

% srdcových príhod. Naopak dostatočný prísun ovocia a zeleniny by mohol každoročne

na svete zachrániť 2,7 milióna životov, pretože bolo dokázané, že ovocie a zelenina ako

súčasť každodennej stravy môže pôsobiť obzvlášť ako prevencia obezity, srdcovo-

cievnych ochorení a niektorých druhov rakoviny. Najmä z týchto dôvodov je ovocie

a zelenina aktuálnou témou WHO pre tento rok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k

správnej výžive je potrebné vychovávať už od detstva. Výskumy ukazujú, že dobrý

zdravotný stav v detstve je dôležitým základom pre zdravie v dospelosti. Zvýšený

príjem ovocia a zeleniny zároveň pomáha znížiť spotrebu potravín s vysokým obsahom

nasýtených kyselín, cukru alebo soli. V zahraničí už existujú rôzne programy na

podporu konzumácie ovocia a zeleniny u školopovinných detí, ktoré sa konajú väčšinou

pod záštitou miestnych vlád a medzinárodných organizácií. Ich cieľom je zvýšiť u detí

spotrebu ovocia a zeleniny a naučiť ich, aby jedli zdravšie. Obvykle spočívajú v tom, že

38

deti dostávajú každý školský deň od miestnych pestovateľov sezónne ovocie alebo

zeleninu zadarmo. Výsledky projektov ukázali, že deti podobné aktivity prijímajú

pozitívne a že týmto spôsobom získavajú praktické a užitočné informácie o zdravom

stravovaní. Projektom sú naklonené tiež školy, ktoré ich považujú za dobrý spôsob

vzdelávania detí v oblasti zdravého životného štýlu i za možnosť, ako skvalitniť stravu

detí a zlepšovať ich zdravie. Ovplyvnení sú tiež rodičia, ktorí potom viac dbajú na

pravidelné zaraďovanie ovocia a zeleniny do jedálnička detí. Výsledky dotazníkového

prieskumu ukázali, že detská populácia má v konzumácii ovocia a zeleniny stále isté

rezervy. Zatiaľ, čo spotrebu ovocia je možné označiť za uspokojivú, konzumáciu

zeleniny je potrebné zvýšiť (Kohout, 2004).

Denná konzumácia piatich porcií zeleniny a ovocia je súčasťou zdravého

stravovania a môže pomôcť redukovať riziko rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb

a mozgových príhod. Pätnásť svetových výskumníkov v oblasti stravovania a rakoviny

zhodnotilo viac ako 4500 štúdií zo sveta. Zelenina a ovocie môžu výrazne zredukovať

riziko rakoviny, preto odborníci odporúčajú, aby každý človek skonzumoval za deň 5 a

viac porcií. Za posledné dve desaťročia výskumníci získali viac informácií o tom, ako

môžu rôzne potraviny ovplyvňovať riziko kardiovaskulárnych chorôb a mozgových

príhod. Strava s vysokým podielom zeleniny a ovocia pomáha redukovať riziko

rakoviny zastavením premeny normálnych buniek na rakovinové. Riziko

kardiovaskulárnych chorôb redukujú ochranou stien artérií pred poškodením.

Vzdelávacia kampaň ,,5-krát denne ovocie a zeleninu” (5 am Tag Obst & Geműse)

prebieha od roku 2000 aj v Nemecku. Oslovila širokú spotrebiteľskú verejnosť a zvýšila

záujem spotrebiteľov o problematiku vyváženej stravy bohatej na ovocie a zeleninu.

Výrazným úspechom kampane je, že sa zvýšila spotreba ovocia a zeleniny aj u detí

a mládeže. Na základe najnovších poznatkov, ktoré dokazujú preventívny účinok ovocia

a zeleniny pred civilizačnými chorobami, sa pri dennej konzumácii ovocia a zeleniny

v množstve spolu päť porcií odporúča vyššia konzumácia zeleniny (aspoň 3 porcie) ako

ovocia (aspoň 2 porcie) (Šramková, 2005).

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča zjesť najmenej päť porcií rozličného

ovocia a zeleniny denne. Dôležitá úloha ovocia v jedálnom lístku vyplýva i z toho, že

ovocie obsahuje rozpustnú i nerozpustnú vlákninu. Nerozpustná vláknina chráni pred

zápchou a je spájaná s nižším rizikom rakoviny hrubého čreva. Rozpustná vláknina

pomáha znižovať krvnú hladinu cholesterolu (Sanders, 1998).

39

Jurkovičová et al. (2005) uvádzajú, že stále pretrváva nízka úroveň spotreby

zeleniny v surovej i varenej podobe, ktorá je dennou súčasťou jedálnička len u malej

časti (12 % až 17 %) respondentov. Denná spotreba surovej zeleniny v porovnaní

s dennou konzumáciou ovocia je veľmi nízka. Z výsledkov teda vyplýva, čo sa týka

medzipohlavných rozdielov, stravovacie návyky dievčat sú vo všeobecnosti

výhodnejšie. Väčšia časť z nich je denne ovocie, citrusové plody i surovú zeleninu.

Porovnanie výsledkov uvedeného výskumu s výskumom uskutočneným Štátnym

fakultným zdravotným ústavom SR v roku 2003 poukazujú na to, že stravovacie návyky

15-19 ročnej mládeže na Slovensku sa v niektorých parametroch viditeľne zlepšili,

v niektorých z nich naopak pretrváva alarmujúco nepriaznivý stav, hlavne čo sa týka

nízkej spotreby surovej a varenej zeleniny.

Surová zelenina a ovocie sú dôležitou zložkou liečebného stravovania. Surová

zelenina a ovocie sa podávajú pri rôznych chorobách. Pri akútnych hnačkách detí

i dospelých priaznivo pôsobia postrúhané surové jablká. Jedenie zeleniny a ovocia

v surovej forme je pre organizmus dôležité z viacerých stránok. Zelenina a ovocie

vyvolávajú rýchlejší pocit sýtosti (Vozár, 1970).

1.4.1 Ovocie

Ovocie pôsobí v tráviacej sústave celkovo veľmi priaznivo – ako odkysľujúca

zložka potravy. Súvisí to s tým, že z minerálnych látok v plodoch prevládajú katióny,

predovšetkým draslík. Pravidelná konzumácia ovocia zvyšuje odolnosť organizmu proti

ochoreniam. Významným prínosom je rozmanitosť a pestrosť, ktorými tieto plodiny

uspokojujú ľudské zmysly svojimi tvarovými, chuťovými a arómovými znakmi. Ovocie

patrí medzi strategické plodiny 21. storočia. V racionálnej výžive má nenahraditeľnú

úlohu. Najčastejšie sa zdôrazňuje obsah vitamínov. Okrem vitamínu C obsahuje aj

ostatné vitamíny, aj keď pomerne málo. Dužinaté ovocie obsahuje 79-87 % vody.

V dozretom ovocí tvorí takmer všetok cukor glukóza a fruktóza. Sacharidy

predovšetkým ovocný a hroznový cukor, sú prijímané do krvi. Preto pôsobí ovocie ako

rýchly zdroj energie. Dôležité sú aj balastné látky, ktoré sú nestráviteľné. Táto

nestráviteľná, tzv. potravná vláknina, povzbudzuje pohyb čriev a tým zároveň rýchlosť

prechodu potravy tráviacim traktom (Hričovský, 2005).

40

1.4.1.1 Jablká

Jablko je vo výžive podklad. Jablká urýchľujú trávenie a prečisťujú organizmus

preto sú vynikajúcou prevenciou proti vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka,

pomáhajú aj pri problémoch s kĺbmi. Zrejme je to vďaka ovocným kyselinám,

antioxidačnému pôsobeniu flavonoidov a schopnosti pektínu zvyšovať vylučovanie.

Surové jablká obsahujú veľa tráviacich enzýmov, ktoré sú zase dobrým prostriedkom

proti hemoroidom. Pretože zvyšujú vylučovanie moču a znižujú tvorbu kyseliny

močovej, sú prospešné aj pri dne a chorých obličkách (Šramková, 2002).

Jablká majú vysoký obsah draslíka. Draslík je nevyhnutný pri regulácii

hospodárenia s vodou, pri prenose nervových impulzov, stimuluje funkciu obličiek

a činnosť svalov (Oberdeil a Lentzová, 2001).

Jablko a jablková šťava podporuje trávenie a vylučovanie škodlivých látok

z organizmu a tým pomáha aj pri problémoch s kĺbmi. Je to vďaka ovocným zložkám

a antioxidačnému pôsobeniu flavonoidov a vlastnostiam pektínu. Podobné zloženie ako

jablko má aj 100 % jablková šťava (Oliveriusová, 2005).

Jablká obsahujú väčšie množstvo sacharidov, malé množstvo dusíkatých látok,

celulózu, pektínové látky, kyseliny (jablčná, citrónová), minerálne látky (soli vápnika,

fosforu a železa). Z vitamínov obsahujú najmä vitamín P, vitamín C, malé množstvo

karoténov. Vo výžive sa široko uplatňujú (Vozár, 1970). Významný je obsah pektínu

v surovom jablku, ktorý podporuje dobré zažívanie a trávenie (Gregora et al., 2005).

1.4.1.2 Hrušky

Hrušky, podobne ako jablká, patria u nás k veľmi rozšíreným druhom pestovaného

ovocia. Rovnako ako jablká majú menej vitamínov, ale vďaka obsahu pektínu

a trieslovín podporujú správne trávenie. Z minerálnych látok obsahujú hlavne draslík

(Gregora et al., 2005).

Hrušky sú mäsité šťavnaté plody ušľachtilých odrôd hrušky obyčajnej. Sú menej

hodnotné než jablká. Obsahujú (9-10 %) sacharidov, celulózy podstatne viac (2 %),

vitamínu C len 0,5-1 mg, ostatné vitamíny len v stopách. Používajú sa surové alebo sa

z nich vyrábajú šťavy, kompóty, sušienky, posýpky a pod. (Vozár, 1970).

41

1.4.1.3 Slivky

Obsahujú cukry, kyselinu jablčnú, citrónovú, salicylovú, šťavelovú a celú radu

minerálnych látok (draslík, fosfor, vápnik, horčík, železo). Minerálnych látok majú viac

než jablká a hrušky. Z vitamínov sú bohaté na provitamín A, riboflavín (Gregora et al.,

2005).

1.4.1.4 Banány

Sú exotickým ovocím, ktoré deti dobre znášajú. Nebývajú zdrojom potravinových

alergií. Majú vysokú výživovú hodnotu. Z minerálnych látok obsahujú vápnik, sodík,

draslík, horčík. Množstvo vitamínu C nie je veľké, je podobné ako v jablku. Okrem toho

sú v nich obsiahnuté aj vitamíny skupiny B a provitamín A (Gregora et al., 2005).

1.4.1.5 Čierne ríbezle

Sú veľmi bohaté na vitamín C. Obsahujú ho v priemere až desaťkrát viac ako

citróny. Obsahujú viac karoténu a provitamínu A ako pomarančová šťava. V čiernych

bobuliach ríbezlí sú ďalej vitamíny skupiny B, ovocné cukry, kyseliny, hlavne

citrónová, pektín, minerálne látky, vápnik, fosfor, draslík, železo. Vitamín C je

v čiernych ríbezliach v pomerne odolnej väzbe, takže i v šetrne pripravených

kompótoch a šťavách sa zachováva (Gregora et al., 2005).

Čierne ríbezle sa vždy považovali za zdraviu prospešné potraviny. Hoci

najznámejšou vlastnosťou ríbezlí je vysoký obsah vitamínu C, ich osoh sa odráža aj

v ich farbe, tak ako oranžová farba v mrkve či zelená v kapuste. Tmavofialovú farbu

čiernych ríbezlí spôsobujú flavonoidy. Spevňujú steny krvných ciev a sú aj inak

prospešné. Majú vysoký obsah vitamínu C a sú významným zdrojom vitamínu E

a karoténov. Ľudia, ktorí konzumujú viac potravín obsahujúcich tieto antioxidanty, sa

vystavujú menšiemu riziku vzniku srdcových chorôb, mŕtvice, sivého zákalu a rakoviny

(Poluninová, 1998).

42

1.4.2 Zelenina

Zelenina patrí medzi potraviny, ktorých nadpriemerná spotreba nespôsobuje

zdravotné problémy. Naopak zelenina, najmä v surovom stave, znižuje riziko výskytu

civilizačných ochorení (Valšíková, 2005).

Zelenina je nenahraditeľným zdrojom vitamínu C v našej strave.

- najviac vitamínu C, viac ako 1 000 mg.kg -1, obsahuje petržlenová vňať, paprika,

chren, brokolica, kel.

- vitamín C v množstve od 300 do 700 mg.kg -1 sa vyskytuje v karfiole, kalerábe,

špenáte, pažítke, kapuste, petržlene, mangolde, pekingskej kapuste, póre, žeruche.

- vitamín C v množstve od 100 do 290 mg.kg -1 obsahuje cibuľa, tekvica, artičoky,

cvikla, uhorky, mrkva, baklažán, čierny koreň.

Zeleninou sa označujú rozmanité rastlinné druhy, ktorých časti sa využívajú vo

výžive detí. A to tak čerstvé – v surovom stave, ako i rozlične kuchynsky upravené.

Napriek tomu, že sa zelenina vo veľkej miere nezúčastňuje na úhrade hlavných živín, je

dôležitou zložkou jedálneho lístka detí, pretože obsahuje nestráviteľné a ochranné látky,

ktoré sú nevyhnutné pre život (Vacová, 1988).

Okrem vitamínov a minerálnych látok je zelenina bohatá tiež na vlákninu, má

nízku energetickú hodnotu a ľahko zasýti. Síce platí, že v surovej zelenine je viac

vitamínov a tepelnou úpravou sa ich obsah môže znížiť, ale existujú aj vitamíny, resp.

provitamíny, ktorým k správnemu využitiu teplo pomáha. Patrí sem hlavne ß-karotén –

provitamín vitamínu A. Minerálne látky sa tepelnou úpravou takmer neničia alebo sú

ich zmeny minimálne. Presne definovať porciu nie je v prípade zeleniny jednoduché,

približne ju predstavuje napr. jedna stredne veľká paprika, jeden čajový hrnček dusenej

zeleniny či 1 pohár zeleninovej šťavy. Menšie deti by celkovo mali mať okolo

150-200 gramov zeleniny (2-2,5 porcie), staršie školské deti až 300 gramov, teda

3,5 porcie zeleniny. Strukoviny ako hrach, fazuľa, cícer, sú zdrojom kvalitných

rastlinných bielkovín, vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. V zdravom jedálničku

by určite nemali chýbať aspoň 2-krát týždenne (Petrasová et al., 2006).

Vláknina, ktorá je v zelenine bohato obsiahnutá, viaže cholesterol, ktorý sa pri

nadbytku ukladá v cievnej stene a podporuje rozvoj aterosklerózy. Zelenina tak znižuje

hladinu cholesterolu v krvi. Vláknina ochraňuje aj pred vznikom nádorových ochorení

(Karovičová et al., 2005).

43

Zeleninu treba umývať pod tečúcou vodou, z karfiolu a brokolice používať len

ružičky, pretože stonky spôsobujú nafukovanie a bolesti bruška. Vhodná tepelná úprava

pre zeleninu je varenie nad parou. Uchováva si tak všetky cenné látky – vitamíny,

minerálne látky, stopové prvky a antioxidanty. Pri tepelnej úprave sa tieto plodiny

skutočne ochudobňujú o časť vitamínov a minerálnych látok. Surové plody sú síce

o čosi ťažšie stráviteľné než varené, v tráviacej sústave zdravého dieťaťa sa však bez

problémov spracujú a nepredstavujú žiadnu nadmernú záťaž. Niektoré druhy zeleniny si

vyžadujú tepelnú úpravu, pretože v surovom stave nie sú veľmi chutné. Obmedzovanie

čerstvej zeleniny a ovocia si vyžaduje niektoré choroby tráviaceho systému. Podobne

i vo výžive dojčiat do 1 roka sa uprednostňuje najmä tepelne upravená zelenina (Mama

a ja, 2009).

Zelenina patrí medzi potraviny, ktorých ani nadmerná spotreba nespôsobuje

zdravotné problémy. Naopak, zelenina, najmä v surovom stave, znižuje riziko výskytu

civilizačných ochorení. Energetická hodnota je v zelenine nižšia, než v iných

potravinách. Preto sa odporúča konzumovať v zvýšenej miere aj pri obezite. Voda,

ktorá sa nachádza v zelenine, je obzvlášť významná pre človeka, pretože sú v nej

rozpustné cenné látky. Voda sa v zelenine nachádza v takých formách, ktoré sú dobre

prístupné ľudskému organizmu. Pri konzumácii odporúčaných dávok zeleniny, môže

voda prítomná v nej nahradiť asi jednu pätinu dennej potreby. Zelenina obsahuje

v priemere 92,5 % vody. Ovocie patrí medzi strategické plodiny 21. storočia.

V spotrebe ovocia a zeleniny sme na 17. mieste na svete. Ovocie pôsobí v tráviacej

sústave celkovo veľmi priaznivo – ako okysľujúca zložka potravy. Súvisí to s tým, že

z minerálnych látok v plodoch prevažujú katióny, predovšetkým draslík. Napriek tomu

je kyslosť ovocia spôsobená organickými kyselinami, ktoré sa v procese dýchania

spaľujú. Výsledkom je, že v organizme počas trávenia zostávajú z ovocia iba katióny,

ktoré majú okysľujúci účinok (na rozdiel od potravín mliečnej a mäsitej výživy).

Pravidelná konzumácia ovocia a zeleniny zvyšuje odolnosť organizmu pred

ochoreniami. Navyše, nutričné látky sú v nich obsiahnuté v biologicky ideálnej forme, a

preto nie je možné ich adekvátne nahradiť umelo syntetizovanými produktmi

(Hričovský, 2005).

V prípade, že je zelenina správne pripravená, poskytuje pocit nasýtenia pri

relatívne nízkej energetickej hodnote. Zelenina prakticky neobsahuje tuky a nepatrné

množstvo je pre organizmus priaznivé svojim zložením predovšetkým obsahom

prírodných fytosterolov. Zeleninu nemožno podceňovať ani ako zdroj potrebných

44

bielkovín vrátane ich základných stavebných kameňov – esenciálnych aminokyselín.

Napríklad aminokyselina cysteín, sa vo významnom množstve nachádza v kôstkovej

zelenine, aminokyseliny leucín v listovej, lyzínu v kapuste a arginínu v zemiakoch,

mrkve a hrášku. Zelenina obsahuje minimálne 70 %, v priemere okolo 82 % vody, ktorá

obsahom minerálnych a ďalších látok alkalizuje vnútorné prostredie a tým chráni

organizmus pred nepriaznivým „okyslením“ vznikajúcim v dôsledku konzumácie

kyselinotvorných potravín (mäso, obilniny) (Fořt, 2007).

Zelenina zohráva dôležitú úlohu v strave, napriek tomu sa stále konzumuje

v malom množstve, v nedostatočnom druhovom zastúpení a nerovnomerne počas roka.

Zeleninové jedlá a najmä čerstvá zelenina zbavujú spotrebiteľa únavy, bolesti hlavy

a iných ťažkostí. Je to spôsobené tým, že tráviaca sústava ľudského organizmu nie je

trvalo vystavovaná nepriaznivým účinkom škodlivých splodín látkovej výmeny, ktoré

vznikajú pri trávení mäsitých jedál. Zelenina je v podstate zásadotvorná, preto

vyrovnáva nežiaduce kyslé prostredie v tráviacej sústave. Obsahom vlákniny podporuje

správnu činnosť čriev a škodlivé produkty trávenia potravín rýchlejšie opúšťajú

organizmus. V hlúbovej zelenine sa nachádza látka nazývaná S-methylmethionín. Táto

má protivredový účinok a niekedy sa nazýva ako vitamín U. Obsah dusičnanov

v zelenine môže byť nebezpečný pre malé deti (Valšíková, 2006).

1.4.2.1 Mrkva

Mrkva má dôležité postavenie v strave detí. Je dôležitým zdrojom karoténu,

provitamínu A. Ten patrí k vitamínom rozpustných v tukoch, a tak je vhodné podávať

mrkvu vždy s trochou oleja. Obsahuje tiež vitamíny skupiny B, vitamín C, K, PP a celú

radu minerálnych látok (vápnik, sodík, draslík, horčík). Mrkva je tiež zdrojom

nebezpečných dusičnanov, ak je dlho skladovaná a pestovaná vo veľmi hnojenej pôde

(Gregora et al., 2005).

Najbohatším zdrojom provitamínu A – karoténu je surová mrkva. Obsahuje aj veľa

vitamínu B, C, D, E a K. Z minerálnych látok obsahuje organicky viazaný vápnik,

horčík, železo, fosfor, kremík a síru. Mrkvová šťava je účinným prostriedkom prevencie

chorôb, pretože zvyšuje odolnosť organizmu. Je základnou zložkou väčšiny liečivých

zeleninových štiav. Karotén obsahuje žlté farbivo, ktoré sa počas pitia mrkvovej šťavy

dostáva aj do kože a sfarbuje ju do žlta. Je to len prechodný, neškodný zjav, ktorý po

nejakom čase samovoľne vymizne. Priaznivý je vplyv surovej mrkvovej šťavy aj na

45

kožné, žalúdočné a očné choroby. Najväčší jej význam je v prevencii a liečbe

nádorových ochorení (Poluninová 1998).

1.4.2.2 Rajčiny

Obsahujú cukry, organické kyseliny, vlákninu, bielkoviny, vitamín C, karotén,

vitamíny skupiny B, kyselinu listovú, niacín, minerálne látky (draslík, sodík, fosfor,

horčík, vápnik), ale aj stopové prvky (meď, jód). Nezrelé nazelenalé rajčiny obsahujú

látky, ktoré sú vo väčšom množstve jedovaté (Gregora et al., 2005).

1.4.2.3 Špenát

Rýchlo dopĺňa zásobu životne dôležitých látok a zabezpečuje správnu funkciu

všetkých dôležitých orgánov. Vláknina v špenáte čistí a detoxikuje črevá, odstraňuje

nedostatočnú činnosť čriev a zápchu. Aktivizuje metabolizmus sacharidov, upokojuje

nervy a posilňuje mozog, dvíha hladinu cukru v krvi, odstraňuje únavu a depresívne

stavy. Odvodňuje organizmus a pomáha redukovať hmotnosť, pomáha pri oslabenom

zraku a šeroslepote (Oberdeil et al., 2001).

Má vysoký obsah aminokyselín a nenasýtených mastných kyselín, predovšetkým

kyseliny listovej. Tá podporuje obnovu a regeneráciu svalovej hmoty. Obsahuje vitamín

C, B2, E, vápnik, sodík a β- karotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Obsahuje

najviac draslíka zo všetkých druhov zeleniny. Dokázalo sa, že síra obsiahnutá v špenáte

čistí pečeň, železo a chlorofyl podporujú krvotvorbu. V špenáte sa nachádzajú

flavonoidy, fenolové kyseliny a vysoká koncentrácia kyseliny šťavelovej (Eliášová,

Jóžeffiová, 2002).

1.4.2.4 Brokolica

Má vyšší obsah vitamínu C než citrusové plody. Obsahuje tiež vitamín E, β-

karotén a kyselinu listovú. Má aj veľa minerálnych látok, hlavne draslíka, fosforu a síry

(Gregora et al., 2005).

Brokolica v porovnaní s karfiolom má vyšší obsah karoténu a vitamínu C, železa

a vlákniny. Tiež je dobrá pri chudokrvnosti (Kováčiková et al., 1997). Pôsobí

preventívne proti infekciám. Už hodinu po skonzumovaní brokolice sa stimuluje látková

46

premena na úrovni buniek a nastáva celková vitalizácia. Stimuluje metabolizmus

sacharidov a bielkovín (Oberdeil et al., 2001).

1.4.3 Ovocné a zeleninové šťavy

Čerstvé, odstredené šťavy môžu byť vhodným doplnkom výživy u oslabených detí,

u pacientov, po operácii alebo pri detoxikácii. Môžu byť aj súčasťou jedálneho lístka,

ale nemali by byť náhradou za zeleninu a ovocie (Bukovský, 2007).

Pre malé deti sú najvhodnejšie ovocné a zeleninové šťavy alebo ich kombinácie

z organicko-biologického pestovateľstva, ktoré majú nízky obsah ovocných kyselín,

majú samozrejme stopercentný podiel ovocia či zeleniny a obsahujú iba ovocné cukry

alebo len malé množstvo prídavku cukru. Ovocné ,,nektáre” (ale aj limonády), ktoré sú

sladené umelými sladidlami, ako je aspartám, sacharín alebo cyklamát, nie sú pre deti

vhodné, a to ani pre obézne deti s nadváhou. Občasné podávanie školskému dieťaťu

neuškodí, ale umelé sladidlá nie sú pre deti zdravé a obézne dieťa by malo hlavne

zvýšiť svoju fyzickú aktivitu a znížiť podiel živočíšnych tukov (Gregora, 2005).

Pod pojmom džús by sa mal označovať len výrobok, ktorý neobsahuje naozaj nič

iné ako čistú prírodnú ovocnú šťavu, z pochopiteľných dôvodov čiastočne riedenú

pitnou vodou. Vodou dosládzané, dofarbované a niekedy tiež konzervované ovocné

nápoje sa nemôžu označovať ako džúsy, ale ako „nektáre”. Ich zásadný problém

spočíva v tom, že väčšina výrobcov prihliada k produkcii z nekvalitných surovín, tými

bývajú predovšetkým ovocné „ pasty” alebo zahustené koncentráty. Pasty bývajú zväčša

ovocným výliskom (silne odšťavenou dužinou). Z nich sa potom vyrobí džús riedený

vodou dosladený a aromatizovaný. Hnednutiu ovocnej dužiny bráni vitamín C alebo

kyselina citrónová. Džúsy majú jedno riziko a tým je možná kontaminácia plesňami

alebo prinajmenšom mykotoxínmy. Platí to určite o jablkovej šťave (Fořt, 2007).

Vedci z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme zistili, že šťava z bieleho grapefruitu

Oroblanca (hybridu pomela a grapefruitu) a klasického grapefruitu významne zvyšuje

aktivitu detoxikačných enzýmov u potkanov. Usudzujú, že tieto enzýmy znižujú riziko

rakoviny spôsobené chemikáliami. Dahan et al. (2005) vo svojej epidemiologickej

štúdii poukazujú na ochranný vplyv vyššej spotreby ovocia a zeleniny pri znižovaní

rizík vzniku rakoviny. Oroblanco a grapefruit obsahujú vysoké koncentrácie

flavonoidov naringínu a hesperidínu. Jedným z mechanizmov obrany organizmu voči

47

toxínom a karcinogénom sú pečeňové detoxikačné enzýmy, tiež známe ako

biotransformačné enzýmy alebo enzýmy metabolizujúce drogy. Výsledky výskumu

detoxikácie potkanov, ktorým bol podaný silne rakovinotvorný 1,2-dimethylhydrazín,

poukázal na vzostup aktivít enzýmov. Umožnilo to vyšší stupeň detoxikácie

a odstránenia škodlivých látok z organizmu. Autori štúdie konštatujú, že spotreba

citrusového ovocia môže byť vysvetlením pre chemoprevenciu (Dahan et al., 2005).

Výskumníci z Univerzity v Buffalo pod vedením profesora Paresha Dantona zistili

zjavné výhody spojené s pitím pomarančovej šťavy s vysokým obsahom flavonoidov

naringenínu a hesperidínu. Flavonoidy z pomarančovej šťavy sú schopné neutralizovať

škodlivé účinky z konzumovaného jedla s vysokým obsahom tuku a cukru. Ghanim et

al. (2010) uvádzajú, že vyvíjaním antioxidačnej aktivity sa znížil vzostup zápalových

markerov vyrobených po konzumácii fast-food typu jedla. Iné štúdie so zameraním na

hesperidín tiež uvádzajú potenciálne kardiovaskulárne a neurologické výhody.

1.5 Vegetariánska strava

1.5.1 Formy jednostrannej výživy

Tento názov je odvodený z latinského názvu vegetus, čo znamená svieži, čerstvý,

živý. Vegetariánstvo je definované ako životný štýl, ktorý u nás praktizuje malé

percento ľudí. Vegetariánstvo môžeme chápať ako výživu, v ktorej sa používajú

potraviny rastlinného pôvodu a podľa jeho formy do rôznej miery vylučujú potraviny

živočíšneho pôvodu (Fořt, 2000).

Vegetariánska strava podporuje zdravie, pokiaľ je vyvážená, čo znamená, že

obsahuje energiu a k životu potrebné živiny v dostatočnom množstve. Je tiež zdravšia

v porovnaní s väčšinou obvyklej stravy v mnohých priemyselných štátoch, ktorá je

príliš bohatá na tuky, cukry, mäso, soľ (Rameš, 1991).

Vegetarianizmus, tak ako zmiešaná strava, má tiež svoje riziká. Všetky tieto riziká

sú úmerné prísnosti vegetariánskej stravy a prejaviť sa môžu najmä v kritickom

a náročnom období, najmä u dojčiat, detí, ťarchavých a dojčiacich žien (Šimončič,

1998).

Ak sa živočíšne zdroje živín nenahradia rastlinnými alternatívami, vegetariánska

výživa nemusí zaručiť prívod všetkých živín v množstve adekvátnom pre normálnu

48

funkciu organizmu. Riziko deficitu je vyššie v detskom veku, kedy sú vzhľadom na rast

a vývoj zvýšené nároky na výživu. Čím je forma vegetariánstva prísnejšia a čím je dieťa

mladšie, tým je vyššie i riziko nedostatočného prísunu živín a možných porúch zdravia.

Komisia pre výživu ESPGHAN neodporúča podávanie vegánskej výživy dojčatám

vzhľadom na pozorovaný vyšší výskyt závažného deficitu živín, retardácie rastu i

psychomotorického vývoja a zaostávanie v kognitívnych funkciách. Medzi ďalšie

dôsledky nevyváženej stravy, pozorované u vegetariánskych detí, patrí najmä anémia,

znížená kostná denzita a hyperhomocysteinémia - rizikový faktor aterosklerózy.

Zvláštnu pozornosť treba venovať aj adolescentom, ktorí na základe vlastného

rozhodnutia prechádzajú na vegetariánstvo bez vedomostí o správnej výžive a

konzumujú stravu s nízkou výživovou hodnotou. V tomto veku je pozorovaný zvýšený

výskyt porúch zdravia spôsobených nedostatočným príjmom živín. Rodičia, ktorí sa

rozhodnú podávať vegetariánsku výživu aj svojmu dieťaťu, by mali mať dostatočné

poznatky o výžive. Stravu dieťaťa je potrebné zostavovať zvlášť starostlivo, aby

obsahovala v adekvátnom zastúpení rastlinné zdroje všetkých živín, spĺňala potreby

detského organizmu a neohrozila jeho zdravý vývoj. Pozornosť treba venovať najmä

obsahu bielkovín, vápnika, železa, zinku, n-3 mastných kyselín v strave. Potrebné je

zabezpečiť dostatok vitamínov D a B12, ktoré sa v rastlinných potravinách

nenachádzajú. Nezanedbateľným faktorom, ktorý zvyšuje riziko nedostatočného príjmu

živín, sú špecifické chuťové preferencie typické pre detský vek. Nielen nevegetariánske,

ale i vegetariánske deti často odmietajú konzumovať nutrične hodnotné základné

potraviny, ako zeleninu alebo strukoviny, naopak, obľubujú nutrične menej hodnotné

pokrmy. Racionálne zostavená a vyvážená vegetariánska výživa predstavuje vedecky

overený alternatívny spôsob výživy, ktorý umožňuje dosiahnuť vyváženejší príjem

živín, čo má i priaznivý vplyv na zdravie Osvojenie si zásad vyváženej vegetariánskej

výživy v detstve môže byť základom správnych stravovacích návykov v dospelosti

(Babinská, et al., 2008).

1.5.2 Rozdelenie vegetariánstva

1. Laktoovovegetariánstvo – skupina ľudí, ktorí odmietajú iba mäso, ale mlieko

a vajíčka nie sú problém,

2. Laktovegetariánstvo – zo stravy je vylúčená vaječná strava,

49

3. Vegánstvo – povolená je strava iba rastlinného pôvodu, teda žiadne mäso, ani

vajcia, mlieko a mliečne výrobky,

4. Vitariánstvo – povolená je konzumácia ako u vegánov, ale všetko výlučne

v čerstvom stave,

5. Fruktariánstvo – konzumuje sa iba ovocie (Červený et al., 1994).

1.5.3 Prednosti vegetariánskej stravy u detí

U vegetariánov je zreteľne nižší výskyt srdcovocievnych ochorení. Ich strava

obsahuje málo nasýtených mastných kyselín a cholesterolu a vďaka vysokému príjmu

antioxidantov je účinná v prevencii nádorových ochorení. Strava s vysokým obsahom

vlákniny chráni pred ochoreniami čriev a priaznivo ovplyvňuje ich peristaltiku (Mama

a ja, 2009).

Výskumné štúdie potvrdzujú, že pestrou, racionálne a plánovito zostavenou

vegetariánskou výživou možno docieliť optimálny príjem živín, ktorý je v súlade

s výživovými odporúčaniami. Aj stravou s obmedzením alebo vylúčením živočíšnych

potravín sa dá zabezpečiť adekvátne množstvo živín i pre dieťa v období rastu a vývoja.

Tento názor podporujú aj renomované organizácie ako Americká pediatrická akadémia

alebo Americká dietetická asociácia. Vegetariánske deti rastú rovnakým tempom ako

deti konzumujúce zmiešanú stravu. Hoci bývajú nižšie, približne do 10. roku sa rozdiel

vyrovná. V detskom veku nie sú zdravotné benefity vegetariánskej výživy také výrazné

ako u dospelých. Vegetariánske deti bývajú štíhlejšie ako nevegetariánske a menej

ohrozené rizikom detskej obezity. Predpokladá sa, že neskorší nástup menarché

pozorovaný u vegetariánskych dievčat môže znižovať riziko vzniku karcinómu prsníka

v dospelosti. Viac pozornosti treba sústrediť na adolescentov, ktorí prechádzajú na

vegetariánstvo bez dostatočných vedomostí o správnej výžive a zdravotným rizikám nie

vždy venujú patričnú pozornosť. V tejto vekovej kategórii sa možno často stretnúť

s konzumáciou vegetariánskej stravy s nízkou výživovou hodnotou, pričom vzhľadom

na zrýchlený rast sa v tomto veku zvyšujú nároky na prívod energie a živín (Baranec,

2009).

Medzi pozitívne stránky vegetariánstva pre racionálny spôsob stravovania patria:

o nižšia hladina cholesterolu v krvi,

o menšie riziko aterosklerózy,

50

o menšie riziko vzniku žlčníkových kameňov a divertikulózy (mnohonásobné

vydutiny v orgánoch, napr. v čreve),

o menšia miera ohrození cukrovkou,

o o 40 % menej ohrození vznikom rakoviny v ranom veku (Sanders, 1998).

Vegetariáni majú vysoký príjem vlákniny a zložitých sacharidov, predovšetkým vo

forme celozrnných obilnín, orechov a strukovín (fazuľa, hrach, šošovica). Strava

s vysokým obsahom vlákniny chráni pred ochoreniami čriev a uľahčuje pohyb stravy

tráviacim ústrojenstvom. Preto vegetariáni väčšinou netrpia zápchou (Kubica, 2002).

1.5.4 Riziká vegetariánskej stravy

Rastúci organizmus má zvýšené nároky na bielkoviny, vitamíny, minerálne látky

i energiu. V rastlinných zdrojoch potravy sú niektoré nevyhnutné zložky výživy

zastúpené v menšom množstve – určité aminokyseliny potrebné pre tvorbu bielkovín

v organizme – resp. v nej celkom chýbajú (vitamín D a B12). Navyše niektoré látky sa

z rastlinnej stravy horšie využívajú (napr. železo, vápnik). Z výživového hľadiska si

treba uvedomiť, že dieťa nepotrebuje ľubovoľné bielkoviny, ale určité aminokyseliny,

ktoré si nevie syntetizovať a treba ich dodať potravou. Bielkoviny z potravy sa

v organizme štiepia enzýmami žalúdka z tenkého čreva až na jednotlivé aminokyseliny.

Rozštiepené aminokyseliny sa použijú na tvorbu nových telesných bielkovín v období

rastu (teda v detskom veku a dospievaní) a na obnovu opotrebovaných tkanív a orgánov

v dospelosti. Problémom rastlinných bielkovín je práve nízky obsah limitujúcich

aminokyselín. Znamená to, že miera tvorby bielkovín v organizme je príjmom bielkovín

rastlinného pôvodu nižšia, dostatočná pre dospelý organizmus, ale nepostačujúca pre

organizmus v období rastu (Kudláčková, 1996).

Riziká spočívajúce v konzumácii vegetariánskej stravy sú zjavné najmä pri

rôznych deficitných stavoch a rozvoji malnutrície. Všeobecne možno vegetariánsky

spôsob výživy považovať za riskantnejší z hľadiska bielkovinovo-energetickej

malnutrície alebo aj parciálnych karencií v období rastu. Vegánska strava je obzvlášť

riziková pre malé deti (z dôvodu možných porúch rastu a vývoja), pre tehotné a dojčiace

ženy. Nepriaznivý dopad má ale i na deti staršie a na dospievajúcu mládež (Fatrcová-

Šramková, 2009).

51

Podľa Kudláčkovej (1996) okrem nedostatku bielkovín u vegetariánskych detí

a dospievajúcich sú prítomné nízke hodnoty vápnika v krvi. Výlučne rastlinná strava,

nielenže obsahuje pomerne málo vápnika, ale obsahuje látky, ktoré zhoršujú jeho

využiteľnosť. Medzi tieto látky patrí kyselina šťavelová, fytáty a vláknina. Nedostatok

vápnika je teda rizikom v prípade striktných vegetariánov (vegánov).

Správna výživa a optimálny prísun živín je v detskom veku zvlášť dôležitý pre

normálny rast a vývoj dieťaťa. Nutričný deficit v tomto období môže mať závažné

zdravotné následky. V porovnaní s deťmi konzumujúcimi zmiešanú stravu, dokonca

i dospelými vegetariánmi, sú vegetariánske deti ohrozené vyšším rizikom deficitu, a to

najmä bielkovín, železa, vápnika, zinku, n-3 mastných kyselín, vitamínov D a B12

a z toho vyplývajúcich porúch zdravia. Prípady malnutrície sú popisované najmä

u malých detí, ktoré dostávali vegánsku výživu. Častým dôsledkom deficitu živín

u vegetariánskych detí býva anémia spojená s nedostatkom železa. V súbore

11-14-ročných slovenských detí Béderová et al. (2008) zistili zníženú hladinu sérového

železa u 78 % vegánskych detí, 33 % lakto-ovo-vegetariánov, v porovnaní s 1 % detí,

ktoré konzumovali zmiešanú stravu. Medzi ďalšie dôsledky patrí retardácia rastu

a psychomotorického vývoja, zaostávanie v kognitívnych funkciách, neurologické

poruchy a znížená kostná denzita.

Na rozdiel od vápnika, nedostatok železa je rizikovým faktorom nielen vegánov

všetkých vekových kategórií, ale je uvádzaný ako hlavné riziko aj u vegetariánov

v období rastu. Z rastlinných zdrojov sa železo horšie využíva vplyvom fytátov

v obilninách. Železo sa viaže na kyselinu fytovú a v tejto forme sa stáva neúčinným.

Využiteľnosť železa z rastlinnej potravy sa dá zlepšiť dostatočným príjmom vitamínu C

(Kudláčková, 1996).

Vo výžive prísnych vegetariánov – vegánov sa prejavuje nedostatok nutričných

faktorov. Vitamín B12, D, vyššie polynenasýtené mastné kyseliny a aminokyselina

taurín v čisto rastlinnej strave chýbajú úplne, limitujúce esenciálne aminokyseliny

a vápnik sa v nej nachádzajú v nízkom množstve. Železo, vápnik a zinok sú lepšie

využiteľné zo živočíšnych zdrojov ako z rastlinných. Nedostatočná konzumácia len

rastlinných bielkovín vedie k zníženému obsahu limitujúcich aminokyselín (Mama a ja,

2009).

Pri vegetariánskej strave si treba dávať pozor na extrémy, monotónnu

a jednostrannú stravu, z ktorej sa úplne vynechávajú potraviny živočíšneho pôvodu.

Pochybnosti sú pri prísnej strave vegánov: je extrémne chudobná na tuk a príliš bohatá

52

na vlákninu. Tým môže byť obmedzená biologická využiteľnosť minerálnych látok

a jednotlivých aminokyselín, pričom negatívnu úlohu tu zohrávajú fytáty a oxaláty

obsiahnuté v rastlinnej strave. Nie je tu prakticky žiaden vitamín B12, ktorý pochádza zo

živočíšnych potravín, takže množstvo vitamínu B6, je tiež príliš malé. V strave vegánov

je tiež nízky prívod vitamínu D1, B2, vápnika, železa, zinku, horčíka a mangánu (Rameš,

1991).

Pri používaní vegetariánskej stravy môže byť ovplyvnená biologická dostupnosť

určitých minerálnych látok. Jedným z príkladov je: výskyt anémie z nedostatku železa,

vyššia hladina kadmia, anémia z nedostatku vitamínu B12, riziko karencie vápnika,

nedostatok vitamínu D, menší telesný vzrast, vznik potravinových alergií, kontaminácia

plesňami, nedostatok taurínu, nedostatok n-3 mastných kyselín, poruchy menštruačného

cyklu u dospievajúcich dievčat, horšie vstrebávanie železa a zinku, jódový deficit

(Béderová, 1998).

Tabuľka 1 Hlavné zdravotné riziká vegetariánskej a vegánskej stravy (Mama

a ja, 2009)

Skupina Typ stravy Všeobecné riziká

Gravidita

Laktácia

vegetariáni deficit železa, kyseliny listovej, vitamínu D, zinku

vegánideficit energie, železa, kyseliny listovej, vitamínu D

a B12, vápnika, zinku, kvality a množstva bielkovín

Dojčatá

vegetariáni deficit železa, vitamínu D

vegáni

vysoký objem stravy na jednotku energie, deficit

energie, bielkovín, železa, vitamínu D a B12, vápnika

a zinku

Deti

vegetariáni deficit železa

vegánideficit energie, bielkovín, železa, vitamínu D a B12,

vápnika

Mladší

dospelí

vegetariáni vzácne

vegáninízka hmotnosť, deficit železa, vitamínu D a B12,

vápnika, zinku

53

1.6 Ovocie a zelenina v strave slovenských detí

Tím riešiteľov z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou a Lekárskej fakulty

Univerzity Komenského v Bratislave sledoval výživu a životosprávu detí vo vzťahu k

riziku vzniku obezity. Pilotná časť štúdie sa uskutočnila v jarných mesiacoch roku 2007.

Do projektu bolo zahrnutých desať okresov Slovenska: Banská Bystrica, Bardejov,

Čadca, Komárno, Levice, Nové Zámky, Nitra, Prešov, Stará Ľubovňa a Žiar nad

Hronom. Súbor pilotnej štúdie tvorilo 1 000 detí (476 chlapcov a 524 dievčat) vo veku

6 – 16 rokov (priemerný vek 10,8 ± 3,1 roka). Respondentmi boli žiaci základných škôl,

z ktorých 42,9 % trvalo žilo v meste a 57,1 % na vidieku. Údaje o stravovacích

návykoch a životospráve detí sa získavali dotazníkovou metódou. Dotazníky

distribuovali do škôl pracovníkmi Regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Do

jednotlivých ročníkov sa rozdali v takom počte, aby sa získalo homogénne zastúpenie

jednotlivých vekových skupín. Dotazníky vypĺňali rodičia, návratnosť bola 92 %.

Stravovacie návyky hodnotili v závislosti od pohlavia, veku, trvalého bydliska v meste

alebo na dedine a vzdelania otca a matky.

Konzumácia vybraných potravinových komodít ovocia a zeleniny bola nasledovná:

Priemerný príjem ovocia v súbore bol 2,3 ks denne. Každý deň však prijímali ovocie iba

dve tretiny detí (tab. 2), z toho dva- a viackrát denne 35,2 % detí. Vekom frekvencia

príjmu ovocia signifikantne klesá (P < 0,01). Ešte zriedkavejšie je do výživy detí

zaraďovaná zelenina. Každodenný príjem uvádza iba 25,9 % detí a takmer štvrtina

vyšetrených detí jedáva zeleninu menej ako raz do týždňa. Deti konzumujú priemerne

1,2 ks zeleniny denne. Príjem strukovín dva- a viackrát do týždňa uvádza iba 23 % detí,

polovica detí jedáva strukoviny takmer každý týždeň, avšak až štvrtina detí ich

konzumuje menej ako raz do týždňa.

54

Tabuľka 2 Frekvencia konzumácie ovocia, zeleniny a strukovín (% vyšetrených)

(Babinská et al., 2008)

Ovocie

Frekvencia % vyšetrených

1-krát denne 30,3

2-krát denne a viac 35,2

1-3-krát do týždňa 16,9

4-6-krát do týždňa 14,2

menej ako 1-krát do týždňa 3,4

Zelenina

1-krát denne 17,7

2-krát denne a viac 8,2

1-3 krát do týždňa 35,1

4-6-krát do týždňa 14,7

menej ako 1-krát do týždňa 24,3

Strukoviny

2-krát do týždňa a viac 23,0

takmer každý týždeň 51,0

menej ako 2-krát do mesiaca 26,0

Ovocie a zelenina sú dôležité potravinové zdroje živín s protektívnym účinkom

vlákniny, minerálnych látok a vitamínov – ktoré v súčasnosti nie sú vo výžive zastúpené

v adekvátnom množstve. Ich nedostatok zhoršuje funkčný stav organizmu a zvyšuje

riziko chronických neinfekčných chorôb. Výskumné práce z ostatných rokov priniesli

množstvo poznatkov o ochrannom pôsobení ďalších biologicky aktívnych látok

prítomných v ovocí a zelenine, resp. i ďalších potravinách rastlinného pôvodu, čím ešte

viac zdôraznili význam týchto potravinových komodít vo výžive. Nutričné odporúčania

zdôrazňujú, aby ovocie a zelenina boli konzumované každý deň v dostatočnej dávke.

Efektívnym spôsobom príjmu primeraného množstva ovocia a zeleniny sa javí ich

konzumácia vo viacerých porciách denne, odporúčania sa pohybujú v rozpätí 5-9 dávok

denne. Z tohto pohľadu nemožno príjem ovocia, ale najmä zeleniny hodnotiť ako

uspokojujúci, pretože iba malé percento detí konzumuje tieto komodity dva- alebo

viackrát denne. Dostatočné zastúpenie zeleniny a ovocia ako potravín s nízkou

energetickou hodnotou a vysokým obsahom živín je významné i z hľadiska prevencie

obezity. Spotreba strukovín dlhodobo zaostáva za odporúčaným množstvom. Tieto

potraviny vďaka svojej vysokej nutričnej hodnote môžu sčasti suplovať mäso a mlieko,

55

a tak prispieť k lepšej rovnováhe medzi rastlinnými a živočíšnymi zložkami v strave

detí. V konzumácii chleba, pečiva a cereálnych výrobkov sú nedostatočne zastúpené

celozrnné výrobky, preferovanejším druhom sú biele druhy pečiva. Častejším

zaraďovaním celozrnných cereálií možno vo výžive zvýšiť obsah vitamínov,

minerálnych látok i vlákniny, ktorý bol podľa posledných zistení u detí deficitný.

V štruktúre konzumovaných tukov u detí výrazne prevažovali tuky rastlinného pôvodu,

čo je v súlade so súčasnými odporúčaniami a je priaznivým nálezom z pohľadu rizika

kardiovaskulárnych chorôb. Už i predchádzajúce epidemiologické štúdie poukázali na

skutočnosť, že v spotrebe priamych tukov dominujú rastlinné tuky a oleje

a prekračovanie spotreby nasýtených mastných kyselín je spôsobené najmä vysokým

príjmom potravín živočíšneho pôvodu bohatých na skryté tuky. Pravidelná konzumácia

tohto typu potravín v súčasnosti prispieva k nadmernému príjmu energie a naopak,

deficitnému príjmu mikronutrientov. Porovnanie výsledkov s predchádzajúcimi

epidemiologickými štúdiami spôsobu výživy detí na Slovensku z konca 90. rokov

poukazuje na skutočnosť, že napriek všeobecne lepšej dostupnosti k informáciám

o správnej výžive, mnohé nedostatky vo stravovaní detí pretrvávajú. I v súčasnosti

vysoké percento detí nepravidelne raňajkuje, častá je konzumácia nekompletných

obedov a nedostatočné zaraďovanie mlieka, mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny do

výživy (Babinská et al., 2008).

Výsledky štúdie poukazujú na viaceré nedostatky v stravovacích návykoch detí,

ktoré môžu nežiaduco ovplyvňovať výživovú hodnotu stravy, nepriaznivo sa odraziť na

zdravotno-výživovom stave dieťaťa a zvýšiť riziko vzniku porúch zdravia. Za

najzávažnejšie zistenia Babinská et al. (2008) považujú časté vynechávanie raňajok,

konzumáciu nekompletných obedov, nedostatočný príjem ovocia, zeleniny a mliečnych

výrobkov, a to predovšetkým v starších vekových skupinách detí. Nezanedbateľné

percento detí pravidelne konzumuje sladkosti a iné nutrične menej hodnotné pokrmy.

Zistenia korešpondujú i s výsledkami zahraničných štúdií a potvrdzujú fakt, že vo

výžive detí sa nachádzajú nedostatky typické pre ekonomicky rozvinuté krajiny.

Babinská et al. (2008) uvádzajú, že vplyv nesprávnej výživy v patogenéze môže

byť príčinou závažných zdravotných problémov súčasnej doby – kardiovaskulárnych a

nádorových chorôb, obezity, diabetu, či osteoporózy. Tieto ochorenia sa zväčša prejavia

v dospelom veku, ale vyvíjajú sa roky až desaťročia a často sú dôsledkom nesprávnej

výživy už v detstve alebo mladosti. Osvojenie si správnych stravovacích návykov v

detskom veku sa považuje za jednu z najúčinnejších foriem prevencie nutrične

56

podmienených chorôb. V ostatných rokoch sa pozoruje už aj u detí nárast výskytu

obezity, ktorá sa vzhľadom na vysokú prevalenciu a početné komplikácie stáva

alarmujúcim zdravotným problémom detského veku v ekonomicky rozvinutých

krajinách, vrátane Slovenska. Tento nepriaznivý trend ešte naliehavejšie upozorňuje na

skutočnosť, že výžive detí treba venovať väčšiu pozornosť ako doposiaľ. Domáce i

zahraničné výskumné štúdie ukazujú, že výživa detí je po kvantitatívnej stránke

dostatočná, dokonca až nadmerná, obsah jednotlivých živín však nie je optimálny.

U slovenských detí bolo v predchádzajúcom období pozorované prekračovanie

odporúčanej dávky tukov a cholesterolu, naopak, nedostatočný príjem sacharidov,

vápnika i viacerých vitamínov. Nedostatok alebo nadbytok uvedených živín je

dôsledkom nie úplne vyváženého zastúpenia základných potravín v strave detí, ako aj

konzumácie potravín s nižšou výživovou hodnotou. Mnohí autori poukazujú na

nesprávny stravovací režim detí, ktorý zvyšuje riziko vzniku obezity, navyše negatívne

vplýva i na duševnú činnosť, čo má dôsledky na prospech a správanie dieťaťa v škole.

Menej vhodný výber potravín a výraznejšie nedostatky v stravovacom režime sa

pozorovali najmä u obéznych detí v porovnaní s deťmi s normálnou hmotnosťou.

Plošný epidemiologický výskum výživy detí a dospievajúcej mládeže sa na Slovensku

realizoval naposledy koncom 90. rokov. Zámerom štúdie bolo získať aktuálne

informácie o spôsobe výživy detí vo veku 6 – 16 rokov s cieľom získať východiskový

materiál pre formuláciu nutričných odporúčaní. V práci sú prezentované výsledky

získané v pilotnej časti výskumu.

Na správnom vývine mladého organizmu sa podieľa mnoho faktorov, ku ktorým

patrí aj zabezpečenie stravovania. Dôležitú úlohu tu zohráva školské stravovanie, ktoré

je rokmi overeným a možno povedať vyhovujúcim systémom zabezpečenia výživy detí

a mladistvých v priebehu vyučovacieho procesu, a to najmä vtedy, ak sú pri zostavovaní

jedálnych lístkov rešpektované a zohľadňované odporúčania racionálnej výživy.

Z celkového počtu 8077 zariadení pre deti a mládež v SR (materské školy, základné

školy, gymnáziá, stredné školy, stredné odborné učilištia, vysoké školy) v súčasnosti

zabezpečuje stravovanie formou vlastného stravovacieho zariadenia 4105 prevádzok, čo

predstavuje 50,82 %. Ak hodnotíme trend stravovaných žiakov v školských

stravovacích zariadeniach, podľa Rosinského (2008) možno konštatovať, že

z celkového počtu 1 253 203 detí a mladých ľudí sa v roku 2006 stravovalo 635 440

stravníkov (50,71 %). Z hľadiska stupňa jednotlivých škôl bol zaznamenaný najnižší

počet stravníkov u vysokoškolákov (10,58 %), žiakov stredných odborných učilíšť

57

(20,3 %), stredných odborných škôl (27,38 %) a v domovoch mládeže pri vysokých

školách (27,45 %). Celkovo však možno konštatovať, že situácia v tomto smere je

niekoľko rokov nezmenená, hoci sa znižuje počet zariadení, ktoré nemajú zabezpečené

vlastné stravovanie. Na školské stravovanie vplýva aj zvyšovanie cien potravín, čo

limituje vedúcich stravovní v zostavovaní racionálnych jedálnych lístkov tak, aby

nutričnou hodnotou a kvalitou vyhovovali stanoveným kritériám. Rosinský (2008)

zisťuje pomerne nepriaznivú situáciu v zabezpečovaní stravovania učňovského dorastu

v rámci praktického vyučovania, najmä v súkromných prevádzkach. Často nie je

zabezpečené diferencované stravovanie, žiaci sa stretávajú buď v závodných

zariadeniach, alebo v bufetoch, niekedy stravovanie pre nich nie je zabezpečené vôbec.

Pravidelnú konzumáciu raňajok Babinská et al. (2008) zistili iba u 61,7 % detí. Je

závažným zistením, že 17,2 % detí neraňajkuje vôbec a 21,1 % jedáva raňajky iba

nepravidelne (obr. 1). V skupine vidieckych detí bolo signifikantne viac jedincov

(P < 0,001), ktorí raňajkujú nepravidelne (mesto 17,1 %, vidiek 23,9 % alebo

neraňajkujú vôbec (mesto 14,3 %, vidiek 19,3 %). Vo vekovej skupine 6- až 8-ročných

sa Babinská et al. (2008) stretli s vynechávaním raňajok u 30 % detí, vekom však ich

počet narastá až na 46 % vo vekovej skupine 15- až 16- ročných (P < 0,001).

Obr. 1 Konzumácia raňajok (% vyšetrených) (Babinská et al., 2008)

Štatisticky významný vzťah zistili medzi konzumáciou raňajok a vzdelaním

rodičov (P < 0,001). Deti matiek s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním

s maturitou konzumujú raňajky pravidelnejšie, zatiaľ čo v skupine detí, ktorých matky

majú nižšie vzdelanie, bolo viac jedincov, ktorí raňajkujú nepravidelne (31,5 % verzus

50 %).

58

V sledovanom súbore iba 1,8 % detí nekonzumuje desiatu, čo je prekvapujúci

a priaznivý výsledok. Pravidelný príjem ovocia a zeleniny, alebo mliečnych výrobkov

na desiatu uviedlo iba 45,1 % respondentov a 43 % desiatuje tieto hodnotné potraviny

nepravidelne. Nezanedbateľné percento detí (10,2 %) pravidelne jedáva na desiatu

pokrm z bufetu alebo sladkosti (obr. 2). So stúpajúcim vekom sa znižuje počet detí,

ktoré desiatujú ovocie a zeleninu alebo mliečne výrobky, naopak, zvyšuje sa percento

detí, ktoré pravidelne jedávajú pokrmy z bufetu, alebo sladkosti – z 2,9 % v skupine

6- až 8-ročných až na 25,2 % vo veku 15 – 16 rokov. Ovocie, zeleninu alebo mliečne

výrobky pravidelne desiatuje viac mestských detí než vidieckych (48,8 % verzus

39,9 %, P < 0,001).

Obr. 2 Konzumácia desiatej (% vyšetrených) (Babinská et al., 2008)

Viac ako 95 % detí obeduje pravidelne a iba 0,4 % detí si nahrádza obed pokrmom

z bufetu. V školskej jedálni sa stravuje 53,6 % detí a 41,6 % konzumuje obedy doma

(obr. 3). V porovnaní s vidieckymi deťmi, mestské deti častejšie obedujú v školskej

jedálni (65 % verzus 45,2 %). So stúpajúcim vekom sa znižuje percento žiakov, ktorí sa

stravujú v škole: zo 69,1 % v skupine 6- až 8-ročných na 33,9 % v skupine 15- až 16-

ročných. Hoci väčšina detí pravidelne obeduje, podrobnejšia analýza ukazuje, že 30,8 %

z nich nejedáva polievku každý deň. Nekompletný obed častejšie uvádzajú deti, ktoré

obedujú doma (37,5 %), v porovnaní s deťmi, ktoré sa stravujú v školskej jedálni

(20,9 %).

59

Obr. 3 Konzumácia obedu (% vyšetrených) (Babinská et al., 2008)

V sledovanom súbore zvykne olovrantovať 91,7 % detí, z toho 40,3 % pravidelne

jedáva ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok (obr. 4). Vekom signifikantne

(P < 0,001) klesá percento detí, ktoré pravidelne konzumujú tieto nutrične hodnotné

potraviny, naopak, zvyšuje sa počet detí, ktoré zvyknú olovrantovať sladkosti alebo

pokrm z bufetu, z 27 % v skupine 6- až 8-ročných na 20 % v kategórii 15- až 16-

ročných.

Obr. 4 Konzumácia olovrantu (% vyšetrených) (Babinská et al., 2008)

Pravidelne večeria 90,7 % detí, pričom nepravidelná konzumácia večere sa

pozoruje častejšie u dievčat (P < 0,005). Vo všetkých vekových skupinách takmer

polovica detí konzumuje i druhú večeru, z toho dve tretiny pravidelne jedávajú na druhú

večeru ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok, tretina syr, chlieb, sladkosti alebo

oriešky. Ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok pravidelne jedávajú na druhú večeru

najmä mladšie deti (P < 0,001) (Babinská et al., 2008).

60

V rámci prevencie odporúčajú odborníci z WHO zjesť minimálne 400 g ovocia

a zeleniny denne (bez zemiakov a ďalších škrobovitých potravín), pričom väčšiu časť

z tohto množstva by mala tvoriť zelenina. Ovocie a zelenina tvoria významnú zložku

našej stravy, ktorá pôsobí ako preventívny faktor mnohých civilizačných chorôb.

Zelenina a ovocie by sa preto mala konzumovať rovnomerne po celý rok a kombinovať

pritom rôzne druhy, ktoré sú v danom ročnom období k dispozícii. Ku správnej výžive

je pritom potrebné vychovávať už od detstva. Výskumy ukazujú, že dobrý zdravotný

stav v detstve je dôležitým základom pre zdravie v dospelosti. Konzumácia ovocia

a zeleniny môže ovplyvňovať zdravie detí niekoľkými spôsobmi:

- vitamíny a minerálie sú potrebné pre zdravý rast a vývoj detí,

- konzumácia ovocia a zeleniny pôsobí ako prevencia srdcových chorôb a niektorých

foriem rakoviny v neskoršom veku.

Je potešujúce, že školské stravovanie u nás využíva v súčasnosti až pol milióna

žiakov. Pokým odoberajú len obedy, tak majú zaistených 35 % odporúčanej dennej

dávky živín, ktorá sa vo väčšine prípadov odporúča. A však u nás môžeme stravovaciu

situáciu na školách ďalej zlepšovať, hlavne pokiaľ ide o spotrebu ovocia a zeleniny

(Kopec, 2010).

Z týchto dôvodov je potrebné sústavne budovať povedomie o danej problematike

u mimovládnych organizácií, výskumných inštitúcií, škôl, združenia rodičov a priateľov

škôl, reštaurácií, nemocníc, pestovateľov a dodávateľov ovocia a zeleniny a pod.

V zahraničí už existujú rôzne programy na podporu konzumácie ovocia a zeleniny

u školopovinných detí, ktoré sa konajú väčšinou pod záštitou miestnych vlád

a medzinárodných organizácií. Ich cieľom je zvýšiť u detí spotrebu ovocia a zeleniny

a naučiť ich, aby jedli zdravšie. Takéto programy existujú napríklad vo Veľkej Británii,

Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Nórsku, Dánsku, Írsku, Švédsku a v rade ďalších

krajín. Obvykle spočívajú v tom, že deti dostávajú každý školský deň od miestnych

pestovateľov sezónne ovocie alebo zeleninu zadarmo. Výsledky projektov ukázali, že

deti podobné aktivity prijímajú pozitívne a že týmto spôsobom získavajú praktické

a užitočné informácie o zdravom stravovaní. Projektom sú naklonené tiež školy, ktoré

ich považujú za dobrý spôsob vzdelávania detí v oblasti zdravého životného štýlu i za

možnosť, ako skvalitniť stravu detí a zlepšovať ich zdravie. Ovplyvnení sú tiež rodičia,

ktorí potom viac dbajú na pravidelné zaraďovanie ovocia a zeleniny do jedálnička detí.

Výsledky dotazníkového prieskumu ukázali, že detská populácia má v konzumácii

ovocia a zeleniny stále isté rezervy. Zatiaľ čo spotrebu ovocia je možné označiť za

61

uspokojivú, konzumáciu zeleniny je potrebné zvýšiť. Vhodným spôsobom je napr.

príprava zeleninových šalátov pre deti, spolupráca kuchárov so školskými jedálňami

alebo pôsobenie na rodiča prostredníctvom médií (Kohout, 2009).

WHO odporúča ako minimum denný čistý príjem 400 gramov ovocia a zeleniny na

osobu, najlepšie rozložený na šesť porcií denne. V USA už od konca minulého storočia

je propagovaná akcia ,,Ovocie a zelenina päťkrát denne”, ktorá bola uplatňovaná aj

inde, ale bez väčšieho úspechu. Ďaleko úspešnejšia bola v tridsiatich rokoch groteska

s námorníkom Pepkom, ktorý až po špenátovej konzerve premohol všetkých

nepriateľov. Vtedy stúpla produkcia špenátu v USA desaťnásobne. V Belgicku vzniklo

medzinárodné združenie Sapere (AISBL) so sídlom v Bruseli už v roku 1994. Je

zamerané na zlepšenie zdravia detí prostredníctvom výcviku chuti. Experimentálne

kurzy chuti s náukou senzoriky, ktoré prebiehajú v školách v niekoľkých európskych

krajinách majú deti naučiť, ako sa stať informovanými spotrebiteľmi. Z vlastnej

skúsenosti poznávajú chute, vône, farby a textúru rôznych potravín a rozoznávajú

rozdiely v ich kvalite. Učia sa zmyslovo poznávať a vychutnávať jednotlivé zostavy

pokrmov. Súčasne sa zoznamujú s ich nutričnou hodnotou. Významnú úlohu hrá

poznanie desiatok druhov ovocia a zeleniny. Deti tak objavujú najlepšiu obranu proti

stravovacím zlozvykom. Vo Veľkej Británii začalo ťaženie proti nezdravým potravinám

v školských jedálňach pred dlhšou dobou. Zapojil sa do nej aj známy ,,televízny

kuchár” Jamie Oliver, ktorý vydal manifest k zlepšeniu školského stravovania. Britská

vláda zvýšila dotácie na školskú stravu s podmienkou, že nové prostriedky budú určené

len na ovocie, zeleninu a ryby. Vydala tiež zákaz automatov so sladkými nápojmi

v školách a umiestňovaní soľničiek na stoly. Tiež niektoré britské charitatívne

organizácie sa usilujú o zdravšie stravovanie so zvýšeným podielom ovocia, zeleniny

a rýb. V Nemecku sa osvedčila nedotovaná akcia ,,Jablká do škôl”, podľa rozhodnutia

rodičov zavedená bez náročného kontrolného aparátu. Ďalej sa v spolupráci

s univerzitami využívajú školské záhrady pre výchovu k správnej výžive a spotrebe

zeleniny, zoznamujú žiakov s pestovaním a ochutnávaním širšieho sortimentu pod

heslom ,,Od vidiel po vidličku”. Deti si nakoniec pripravujú to, čo si samy vypestovali

a pozberali. Záujem o konzumáciu sa výrazne zvýšil. Už niekoľko rokov prebieha v EÚ

rada kampaní, smerujúcich k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľov, hlavne detí

a mládeže. Kampaň EÚ na podporu zdravej výživy, nová iniciatíva pre zdravý životný

štýl a vyváženú výživu detí využíva na propagáciu rôzne slogany, napr. ,,Tasty Bunch”

v preklade ,,Je potešenie byť fit”. Súčasťou kampane je výstava (roadshow) pod heslom

62

,,Jedz, pi a hýb sa”. V siedmich európskych krajinách umožňuje deťom zúčastniť sa

vzdelávacích aktivít, hier a súťaží o výžive. Jej hlavným cieľom je zmena stravovacích

zvyklostí u detí k lepšiemu, hlavne k vyššej spotrebe ovocia a zeleniny. V roku 2008

bolo rozhodnuté o distribúcii ovocia a zeleniny deťom v školách v celej EÚ. Cieľom

programu ,,Ovocie do škôl”, je podporiť správne stravovacie návyky u mladých ľudí,

pretože štúdie poukazujú na to, že si tieto návyky udržujú i neskôr v živote.

Odporúčania EÚ bolo poskytovať ovocie a zeleninu zadarmo, ale o tom rozhodujú

jednotlivé členské štáty, ktoré sa tiež môžu rozhodnúť, či sa akcie zúčastnia.

Významnou prekážkou sú finančné normatívy, stanovené vyhláškou. Táto prekážka by

mohla byť sčasti odstránená akciou ,,Ovocie do škôl”. Aj široká ponuka tzv. bufetovej

stravy, rôznych sladkostí, sladkých ponúk z automatov odvádza často deti od zdravej

stravy. Prekážkou je tiež strach detí z nového (neofóbia). Deti nepoznajú často ani

bežné druhy zeleniny a ovocia, ani iné potravinové zdroje a odmietajú nové neznáme

druhy ochutnať. Zvyšovanie spotreby ovocia a zeleniny sa stáva preto celosvetovou

prioritou. Vplyv rodičov vo výchove k správnemu stravovaniu a životnému štýlu je

samozrejme veľmi dôležitý. Učiť sa od raného veku správnym výživovým zvyklostiam

je aj najlepším spôsobom, ako zaistiť zdravie budúcej generácii (Kopec, 2010).

Minárik (2009) vo svojej štúdii uvádza, že častá a veľká konzumácia potravy

s vysokým obsahom energie, najmä pokiaľ má jedlo veľa energie v malom objeme, je

jednou z viacerých príčin narastajúcej obezity. Správne by potrava mala mať v priemere

hustotu energie okolo 500 kJ na 100 g. Hustota energie vyššia ako 1000 kJ na 100 g sa

pokladá za vysokú. V ovocí a zelenine (ale aj v strukovinách a v celozrnných

cereáliách) sa nachádzajú všetky dôležité mikroživiny v dostatočnom množstve

a v pestrom obsadení. Na to, aby ich bolo dostatok sa musia konzumovať denne

a v dostatočnom množstve (napríklad ovocie: 300 – 400 g denne, zelenina 500 – 600 g

denne). Ďalším predpokladom získania všetkých potrebných látok je príjem

rôznorodých druhov rastlinnej potravy v ich plnej pestrosti. Jednostranné

uprednostňovanie jedného druhu ovocia alebo zeleniny pred iným je skôr na škodu ako

na osoh.

Nedávna štúdia zamerala svoju pozornosť na druhy jedla, ktoré sú dostupné mimo

obedov. Účelom tejto štúdie bolo zistiť, či bufet, ktorý bude založený na marketingovej

stratégii propagujúcej ovocie, šťavy a zeleninu, zvýši spotrebu týchto potravín medzi

stredoškolskými študentmi. Za účelom tohto projektu boli potraviny (ovocie a zelenina)

dostupné v bufete v balenej forme (krájané, sekané...), takže si ich študenti mohli ľahko

63

kúpiť. Cieľom štúdie bolo zistiť, či sa počas obedov v škole zvýšila konzumácia ovocia,

šťavy a zeleniny. V školskom bufete bolo k dispozícii v 3 týždňových cykloch čerstvé

ovocie (napr. banány, nakrájané jablká, pomaranče), konzervované ovocie (napr.

broskyne, zmiešané ovocie, ananás, hrušky), 100 % šťava (napr. jablkový, hroznový,

pomarančový) a surová zelenina (mrkva so šalátom alebo zeleninový mix – mrkva,

uhorka, brokolica a paradajka). Z výsledkov tejto štúdie Thompson et al. (2007)

poukazujú na to, že študenti, ktorí majú prístup k bufetom, skonzumujú menej ovocia

a zeleniny v porovnaní so žiakmi základných škôl, ktorí nemajú v škole bufet.

Množstvo predajných automatov so snackom negatívne súvisí so spotrebou ovocia

počas obedov. V porovnaní s minulosťou, kedy boli vytvorené programy

k povzbudzovaniu konzumácie ovocia a zeleniny u študentov, mali úspech len

programy základných škôl a iba jedna z dvoch stredných škôl, ktorá bola zaradená do

výživového programu zaznamenala zvýšenú spotrebu ovocia a zeleniny. Thompson et

al. (2007) uvádzajú, že zvýšením dostupnosti zdravých jedál (ovocia, zeleniny a štiav)

počas obedu sa nemusí nutne zvýšiť aj ich konzumácia. Na zvýšenie konzumácie

ovocia, štiav a zeleniny by sa mali využívať vekovo vhodné marketingové techniky.

Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila pred časom heslo: „5-krát denne”.

Odporúča konzumovať ovocie a zeleninu minimálne v 5 čiastkových porciách. Mnohí

ľudia totiž majú zlozvyk v tom, že nekonzumujú pravidelne ovocie a zeleninu, alebo ak

aj áno, tak iba v nedostatočnom množstve. Pri budovaní nových návykov často

pomáhajú zreteľné, jasné a jednoducho realizovateľné návody, ktoré sa navyše dajú

ľahko zapamätať.

64

2 Cieľ práce

Cieľom práce v teoretickej časti bolo na základe najnovších poznatkov poukázať

na význam konzumácie ovocia a zeleniny v stravovaní detskej populácie, na nutričné

zloženie, dôležitú úlohu ovocia a zeleniny ako kladného vplyvu na zdravie a význam

v prevencii civilizačných chorôb.

V ďalšej časti práce bolo cieľom zhodnotiť u študentov stredných škôl konzumáciu

ovocia a zeleniny, ako aj ďalšie nutričné parametre.

Osobitne bolo cieľom zistiť rozdiely medzi dievčatami a chlapcami v konzume

ovocia a zeleniny a zhodnotiť, aké sú ďalšie rozdiely v stravovaní medzi skupinami

študentov s rôznou konzumáciou ovocia a zeleniny.

65

3 Metodika práce

Stravovacie zvyklosti sme zisťovali a hodnotili u 258 detí školského veku zo

stredných škôl v Nitre, z ktorých bolo 129 dievčat a 129 chlapcov (50 % a 50 %) vo

veku 15,6 – 18,0 rokov (priemerný vek 16,92 ± 0,92 rokov). Vek bol vypočítaný podľa

dátumu narodenia a dátumu vyšetrenia probanda. Vekové zloženie súboru je v tab. 2.1.

Konzumáciu ovocia a zeleniny a zvyklosti v stravovaní sme zisťovali použitím

dotazníkovej metódy. Podľa zistenej konzumácie ovocia a zeleniny sme vyšetrovaný

súbor stredoškolských študentov rozdelili do dvoch skupín (tab. 2.2):

1. skupina: študenti s dennou konzumáciou ovocia a zeleniny – konzumujúci denne

súčasne ovocie aj zeleninu (t.j. s vyššou frekvenciou konzumácie ovocia

a zeleniny),

2. skupina: študenti, ktorí nekonzumujú denne súčasne ovocie aj zeleninu (t.j. s

nižšou frekvenciou konzumácie ovocia a zeleniny).

Medzi uvedenými skupinami sme porovnali vybrané nutričné parametre ako aj

ďalšie stravovacie návyky. Zvyklosti v konzumácii ovocia a zeleniny sme porovnali

medzi dievčatami a chlapcami.

U študentov sme merali telesnú hmotnosť (na osobnej váhe), telesnú výšku, obvod

pásu a bokov (pásovým meradlom). Na základe údajov o telesnej výške a hmotnosti

sme vypočítali index telesnej hmotnosti (body mass index – BMI) podľa vzťahu:

hmotnosť (kg)

BMI (kg.m-2) =

výška (m) 2

BMI, telesnú hmotnosť a výšku sme hodnotili podľa percentilových grafov

(Ševčíková et al., 2004). Z obvodu pása a bokov sme vypočítali index centrality, tzn. pomer

pás – boky (WHR; waist to hip ratio) ako podiel obvodu pása a bokov v centimetroch.

66

Tabuľka 2.1 Vekové zloženie súboru (n = 258)

Vek n %

15,01 – 16,00 rokov 35 13,5716,01 – 17,00 rokov 125 48,4517,01 – 18,00 rokov 98 37,98

Tabuľka 2.2 Rozdelenie súboru podľa konzumácie ovocia a zeleninyDievčatá Chlapci Spolu

n % n % n %Denný konzum -áno 54 56,25 42 43,75 – 96 37,21Denný konzum -nie 75 46,30 87 53,70 – 162 62,79

Spolu129 100,00 129 100,00 258 100,00

– P 0,05

V práci sme využili dotazník, použitý v štúdii stravovacích návykov žiakov

základných škôl na Slovensku (Babinská et al., 2007; Babinská et al., 2008), ktorý bol

modifikovaný podľa potrieb výskumu. Jednotlivé otázky sú obsiahnuté v texte práce

(kapitola „Výsledky práce a diskusia“ ).

Na štatistické hodnotenie sme použili chí-kvadrát test. Testovali sme pri vybraných

parametroch štatistickú významnosť rozdielov medzi jednotlivými skupinami

(+P 0,05; ++P 0,01; +++P 0,001) na hladine významnosti = 0,05, pričom

uvádzame aj hodnotenie tých parametrov, pri ktorých sa signifikantnosť rozdielov

nepotvrdila (–P 0,05). Pri určitých číselných parametroch sme vyhodnocovali

aritmetický priemer, smerodajnú odchýlku, medián, modus.

67

68

4 Výsledky práce a diskusia

Zamerali sme sa na hodnotenie konzumácie ovocia a zeleniny a porovnanie medzi

dievčatami a chlapcami. Vybrané stravovacie návyky sme porovnávali medzi skupinou

192 dievčat (50 % súboru) a 192 chlapcov (50 % súboru).

Na základe hodnotenia konzumácie ovocia a zeleniny sme zistili, že v súbore bolo

96 študentov (37,21 %) s dennou konzumáciou ovocia a zeleniny – konzumujúci ovocie

a súčasne zeleninu denne (t.j. s vyššou frekvenciou konzumácie ovocia a zeleniny)

a 162 študentov (62,79 %) bolo s nižšou frekvenciou konzumácie ovocia a zeleniny –

nekonzumujúci denne súčasne ovocie a aj zeleninu.

Tabuľka 2.3 Základná charakteristika skupín študentov n = 258

Denný konzum - áno Denný konzum - nieVek (roky)priemer SD mediánmodus

16,85 ± 0,9216,6116,00

16,96 ± 0,9116,7016,42

Telesná hmotnosť (kg)priemer SD mediánmodus

62,45 ± 13,2559,8055,00

64,58 ± 13,8062,9558,00

Telesná výška (cm)priemer SD mediánmodus

171,28 ± 9,42171,00167,00

173,45 ± 9,70174,00179,00

BMI (kg.m-2) *priemer SD mediánmodus

21,12 ± 3,0420,7521,51

21,39 ± 3,9220,6222,66

Obvod pásu (cm) priemer SD mediánmodus

77,71 ± 8,4877,0074,00

78,31 ± 9,7277,5072,00

Obvod bokov (cm) priemer SD mediánmodus

98,88 ± 6,3198,0094,00

99,04 ± 7,4798,0098,00

WHR **priemer SD mediánmodus

0,79 ± 0,060,780,77

0,79 ± 0,060,790,90

* index telesnej hmotnosti; ** pomer obvodu pásu a obvodu bokov (pomer pás/boky)SD – smerodajná odchýlka

69

Medzi hodnotenými skupinami s danou charakteristikou konzumácie sme nezistili

výrazné rozdiely v nameraných hodnotách telesnej hmotnosti, výšky, obvodu pásu

a obvodu bokov, ako aj vypočítaného indexu telesnej hmotnosti a indexu centrality

(tab. 2.3).

U vyšetrovaných študentov sme hodnotili ich antropometrické parametre (telesnú

hmotnosť, výšku a BMI) pomocou percentilových grafov. Pre každý parameter

uvádzame podrobné hodnotenie v jednotlivých percentilových pásmach (1. – 9.

percentilové pásmo), ako aj súhrnné hodnotenie (zaradenie do troch kategórií: veľmi

nízke/nízke, stredné, vysoké/veľmi vysoké hodnoty). V súbore sa vyskytovali aj

extrémne (veľmi nízke, veľmi vysoké) hodnoty telesnej výšky (tab. 2.4).

V hodnotení telesnej výšky pomocou percentilových grafov (tab. 2.5) sme

nepotvrdili signifikantné rozdiely (P 0,05). Veľmi nízke alebo nízke hodnoty telesnej

výšky, podobne ako aj vysoké až veľmi vysoké hodnoty má viac ako jedna štvrtina

študentov z každej skupiny. V pásme 25. – 75. percentilu, ktoré zodpovedá stredným

hodnotám, sa nachádza približne polovica probandov z jednotlivých skupín.

Tabuľka 2.4 Hodnotenie telesnej výšky pomocou percentilových grafov

Percentilovépásmo

Percentil Hodnoty Denný konzum - áno

Denný konzum - nie

n % n %1 3. veľmi nízke 5 5,21 4 2,472 3. – 9. nízke 8 8,33 11 6,793 10. – 24. nízke 15 15,63 20 12,354 25. – 49. stredné 17 17,71 39 24,075 50. priemerné 0 0,00 4 2,476 51. – 75. stredné 23 23,96 43 26,547 76. – 90. vysoké 14 14,58 19 11,738 91. – 97. vysoké 11 11,46 12 7,419 97. veľmi vysoké 3 3,13 10 6,17

Tabuľka 2.5 Súhrnné hodnotenie telesnej výšky pomocou percentilových grafov

Percentilovépásmo

Percentil Hodnoty Denný konzum - áno

Denný konzum - nie

n % n %

1 – 3 24. veľmi nízke/nízke 28 29,17 35 21,60 –

4 – 6 25. – 75. stredné 40 41,67 86 53,09 –

7 – 9 76. vysoké/veľmi vysoké 28 29,17 41 25,31 –

– P 0,05

70

V súbore sme zistili aj extrémne (veľmi nízke, veľmi vysoké) hodnoty telesnej

hmotnosti (tab. 2.6). V hodnotení telesnej hmotnosti pomocou percentilových grafov

(tab. 2.7) sme v žiadnej z troch kategórií nezistili štatisticky významné rozdiely medzi

oboma skupinami (P 0,05).

Tabuľka 2.6 Hodnotenie telesnej hmotnosti pomocou percentilových grafov

Percentilovépásmo

Percentil Hodnoty Denný konzum - áno

Denný konzum - nie

n % n %1 3. veľmi nízke 3 3,13 4 2,472 3. – 9. nízke 7 7,29 10 6,173 10. – 24. nízke 13 13,54 24 14,814 25. – 49. stredné 26 27,08 31 19,145 50. priemerné 1 1,04 5 3,096 51. – 75. stredné 21 21,88 44 27,167 76. – 90. vysoké 13 13,54 22 13,588 91. – 97. vysoké 9 9,38 14 8,649 97. veľmi vysoké 3 3,13 8 4,94

Tabuľka 2.7 Súhrnné hodnotenie telesnej hmotnosti pomocou percentilových grafov

Percentilovépásmo

Percentil Hodnoty Denný konzum - áno

Denný konzum - nie

n % n %

1 – 3 24. veľmi nízke/nízke 23 23,96 38 23,46 –

4 – 6 25. – 75. stredné 48 50,00 80 49,38 –

7 – 9 76. vysoké/veľmi vysoké 25 26,04 44 27,16 –

– P 0,05

Podobne ako v prípade hodnotenia telesnej hmotnosti pomocou percentilových

grafov (tab. 2.8) sme ani v prípade indexu telesnej hmotnosti medzi skupinami

nepotvrdili signifikantné rozdiely (P 0,05). Stredné hodnoty BMI (tab. 2.9) má asi

polovica študentov (58,33 % z prvej a 46,30 % z druhej skupiny probandov).

Tabuľka 2.8 Hodnotenie indexu telesnej hmotnosti pomocou percentilových grafov

71

Percentilovépásmo

Percentil Hodnoty Denný konzum - áno

Denný konzum - nie

n % n %1 3. veľmi nízke 3 3,13 5 3,092 3. – 9. nízke 4 4,17 13 8,023 10. – 24. nízke 10 10,42 22 13,584 25. – 49. stredné 30 31,25 45 27,785 50. priemerné 0 0,00 0 0,006 51. – 75. stredné 26 27,08 30 18,527 76. – 90. vysoké 13 13,54 21 12,968 91. – 97. vysoké 8 8,33 17 10,499 97. veľmi vysoké 2 2,08 9 5,56

Tabuľka 2.9 Súhrnné hodnotenie indexu telesnej hmotnosti pomocou percentilových grafov

Percentilovépásmo

Percentil Hodnoty Denný konzum - áno

Denný konzum - nie

n % n %

1 – 3 24. veľmi nízke/nízke 17 17,71 40 24,69 –

4 – 6 25. – 75. stredné 56 58,33 75 46,30 –

7 – 9 76. vysoké/veľmi vysoké 23 23,96 47 29,01 –

– P 0,05

Zistili sme viaceré významné rozdiely v konzumácii ovocia (tab. 2.10) s rôznou

frekvenciou medzi oboma skupinami (P < 0,001). Aspoň raz denne konzumujú ovocie

všetci probandi prvej skupiny. Denne ovocie nekonzumuje 31,48 % študentov,

niekoľkokrát za týždeň ovocie konzumuje takmer polovica študentov a menej ako 1x za

týždeň konzumáciu ovocia uvádza takmer štvrtina respondentov z druhej skupiny.

V prípade iného vyšetrovaného súboru stredoškolských študentov Jurkovičová et al.

(2005) v štúdii uvádzajú, že čo sa týka konzumácie ovocia asi 8 % z celkovo zahrnutých

1148 respondentov vo veku 15-19 rokov ho konzumuje 1-2 krát mesačne, prípadne

zriedka alebo nikdy. Dievčatá konzumujú o niečo viac ovocia a citrusových plodov ako

chlapci.

Tabuľka 2.10 Konzumácia ovocia Denný konzum - áno Denný konzum - nie

72

n % n %min. 1x za deň (1, 2)

96 100,00 51 31,48 +++

min. 1x za týždeň (3, 4)

0 0,00 77 47,53 +++

menej ako 1x za týždeň 0 0,00 34 20,99 +++

+++ P 0,001

Porovnaním dievčat a chlapcov v konzume ovocia (tab. 2.11) sme nepotvrdili

štatisticky významné rozdiely (P ≥ 0,05) pri dennej konzumácii, ktorou sa vyznačuje

viac ako polovica dievčat, pričom zastúpenie chlapcov je menšie (o 8,53 %). Fatrcová-

Šramková (2010), ktorá sledovala stravovacie návyky študentov stredných škôl v Nitre

u 257 študentov (162 dievčat a 95 chlapcov) vo veku 16,00-17,92 rokov, poukazuje na

fakt, že priaznivý stravovací návyk v príjme ovocia minimálne raz denne má viac ako

polovica študentov (51,75 %). Vyznačuje sa ním tiež viac dievčat s významným

rozdielom oproti chlapcom. Menej často – minimálne raz za týždeň má zaradené ovocie

v jedálnom lístku 29,96 % adolescentov. V tomto prípade boli naše zistenia menej

priaznivejšie.

Tabuľka 2.11 Konzumácia ovocia u dievčat a chlapcov Dievčatá Chlapci Spolu

n % n % n %min. 1x za deň (1, 2)

79 61,24 68 52,71 – 147 56,98min. 1x za týždeň (3, 4)

38 29,46 39 30,23 – 77 29,84menej ako 1x za týždeň 12 9,30 22 17,05 – 34 13,18– P 0,05

Frekvencia dennej konzumácie ovocia je v prvej skupine 2,24 ± 1,51 krát (tab.

2.12), čo je viac ako v skupine, v ktorej sa ovocie denne nekonzumovalo (rozdiel je

v priemere 0,61).

Tabuľka 2.12 (1, 2, 3, 4) Množstvo a frekvencia konzumácie ovocia za deň a za týždeň

73

Denný konzum - áno Denný konzum - nie (1) x-krát za deň

priemer SD

medián

modus

2,24 1,51

2,00

2,00

1,63 1,03

1,00

1,00(2) spolu ks za deň

priemer SD

medián

modus

3,53 4,77

2,50

2,00

4,31 9,63

2,00

2,00(3) x-krát za týždeň

priemer SD

medián

modus

6,64 4,20

7,00

7,00

3,32 1,41

3,00

3,00(4) spolu ks za týždeň

priemer SD

medián

modus

6,60 7,07

8,00

10,00

5,26 3,45

4,00

3,00

Zistili sme viaceré významné rozdiely v konzumácii zeleniny (tab. 2.13) s

frekvenciou medzi oboma skupinami (P < 0,001). Aspoň raz denne zeleninu konzumujú

všetci respondenti. Denne zeleninu nekonzumuje 12,96 % študentov, niekoľkokrát za

týždeň konzumáciu zeleniny neuvádza viac ako polovica respondentov a menej ako raz

za týždeň zeleninu nekonzumuje takmer štvrtina respondentov. Výsledky rozsiahlej

štúdie poukazujú na to, že relatívne najväčšie problémy sú s konzumáciou zeleniny.

Z výsledkov vyplýva, že takmer polovica z pozorovanej skupiny detí vo veku 11 rokov

niekedy zeleninu odmieta a bezproblémovo a pravidelne ju konzumuje len 42 % detí

(Fiala et al., 2008).

Tabuľka 2.13 Konzumácia zeleniny Denný konzum - áno Denný konzum - nie

74

n % n %min. 1x za deň (5, 6)

96 100,00 21 12,96 +++

min. 1x za týždeň (7, 8)0 0,00 102 62,96 +++

menej ako 1x za týždeň 0 0,00 39 24,07 +++

+++ P 0,001

V konzumácii zeleniny (tab. 2.14) sme pri takmer dennej a týždennej konzumácii

medzi chlapcami a dievčatami nepotvrdili štatisticky významné rozdiely (P 0,05).

Aspoň raz denne zeleninu konzumuje takmer polovica dievčat a chlapcov (o 8,52 %

menej). Niekoľkokrát za týždeň konzumáciu zeleniny uvádza viac dievčat ako chlapcov

(o 1,55 %). Pri konzumácii zeleniny s frekvenciou menej ako raz za týždeň sme zistili

štatisticky významné rozdiely (P 0,05), konzumáciu zeleniny uvádza viac chlapcov (o

10,08 %) v porovnaní s dievčatami.

Tabuľka 2.14 Konzumácia zeleniny u dievčat a chlapcov Dievčatá Chlapci Spolu

n % n % n %min. 1x za deň (5, 6)

64 49,61 53 41,09 – 117 45,35min. 1x za týždeň (7, 8)

52 40,31 50 38,76 – 102 39,53menej ako 1x za týždeň 13 10,08 26 20,16 + 39 15,12– P 0,05; + P 0,05

Medzi respondentami prvej a druhej skupiny v dennej konzumácii zeleniny (tab.

2.15) sme zistili určité, nie veľmi výrazné rozdiely. Respondenti prvej skupiny

v porovnaní s respondentami druhej skupiny konzumujú zeleninu menej, teda denne

zjedia viac kusov zeleniny respondenti druhej skupiny. Pri frekvencii niekoľkokrát za

týždeň vyššiu konzumáciu zeleniny naopak uvádzajú respondenti prvej skupiny.

Tabuľka 2.15 (5, 6, 7, 8) Množstvo a frekvencia konzumácie zeleniny za deň a za týždeň

Denný konzum - áno Denný konzum - nie

75

(5) x-krát za deň

priemer SD

medián

modus

2,08 1,22

2,00

1,00

2,20 1,46

2,00

1,00(6) spolu ks za deň

priemer SD

medián

modus

3,16 2,42

3,00

1,00

4,62 5,54

3,00

1,00 (7) x-krát za týždeň

priemer SD

medián

modus

6,44 4,61

5,00

2,00

3,28 1,43

3,00

3,00(8) spolu ks za týždeň

priemer SD

medián

modus

7,63 4,93

5,50

5,00

5,59 4,98

4,00

2,00

Medzi oboma skupinami v konzumácii zaváraného ovocia a džemov (tab. 2.16)

sme nezistili žiadne štatisticky významné rozdiely. Občasnú konzumáciu v druhej

skupine uvádza viac ako polovica študentov, čo je o 5,59 % viac ako v prvej skupine,

niekoľkokrát za týždeň konzumáciu neuvádza 20,99 % študentov z druhej skupiny (o

5,05 % menej ako z prvej skupiny).

Tabuľka 2.16 Zavárané ovocie a džemy

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

iba občas 45 46,88 85 52,47 –

1-3x za mesiac 26 27,08 43 26,54 –

niekoľkokrát za týždeň (9)

25 26,04 34 20,99 –

– P 0,05

Porovnaním dievčat a chlapcov v konzume zaváraného ovocia a džemov (tab.

2.17) sme nepotvrdili žiadne štatisticky významné rozdiely (P ≥ 0,05). Občasnou

konzumáciou sa vyznačuje viac ako polovica dievčat, pričom zastúpenie chlapcov je

76

menšie (o 1,55 %) a niekoľkokrát za týždeň konzumáciu uvádza 24,03 % chlapcov, čo

je o 2,32 % viac ako u dievčat. Podľa Fatrcovej-Šramkovej (2010), zavárané ovocie

a džemy konzumuje najviac vyšetrených (58,76 %) iba občas, v tomto prípade boli naše

zistenia menej priaznivejšie, lebo naši študenti z Nitry konzumujú menšie množstvo

zaváraného ovocia a džemov v porovnaní so súborom. Aspoň raz mesačne ich má

zaradené v jedálnom lístku pätina súboru (21,40 %), čo je v našom prípade priaznivejšie

zistenie.

Tabuľka 2.17 Zavárané ovocie a džemy u dievčat a chlapcov Dievčatá Chlapci Spolu

n % n % n %iba občas 66 51,16 64 49,61 – 130 50,391-3x za mesiac 35 27,13 34 26,36 – 69 26,74niekoľkokrát za týždeň (9)

28 21,71 31 24,03 – 59 22,87– P 0,05

V konzumácii čerstvých zeleninových šalátov (tab. 2.18) sme pri takmer

každodennej konzumácii medzi skupinami zistili štatisticky významné rozdiely. Takmer

každý deň čerstvé zeleninové šaláty konzumuje viac ako štvrtina študentov a 12,35 %

študentov, ktorí ich denne nekonzumujú. Menej ako raz za týždeň konzumáciu uvádza

70,37 % respondentov druhej skupiny a vôbec ich nekonzumuje 17,28 % respondentov.

Tabuľka 2.18 Čerstvé zeleninové šaláty

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

takmer každý deň 31 32,29 20 12,35 +++

menej ako 1x za týždeň 60 62,50 114 70,37 –

nekonzumuje 5 5,21 28 17,28 ++

–P 0,05; ++ P 0,01; +++ P 0,001

Porovnaním dievčat a chlapcov v konzume čerstvých zeleninových šalátov (tab.

2.19) sme nezistili štatisticky významné rozdiely (P ≥ 0,05). Takmer každodennou

konzumáciou sa vyznačuje viac dievčat ako chlapcov, pričom zastúpenie chlapcov je

menšie (o 5,43 %). Menej ako raz za týždeň ich konzumujú rovnako chlapci aj dievčatá.

Nikdy ich nekonzumuje 15,50 % chlapcov a 10,08 % dievčat. Fatrcová-Šramková

77

(2010) poukazuje na fakt, že čerstvé zeleninové šaláty jedáva väčšina súboru (60,70 %)

iba menej ako raz za týždeň a skoro tretina dospievajúcich (31,91 %) ich dokonca

nejedáva vôbec, a to vyrovnane podľa pohlavia. V tomto prípade boli naše zistenia

priaznivejšie, lebo našich študentov, ktorí nejedia čerstvé zeleninové šaláty je menej.

Tabuľka 2.19 Čerstvé zeleninové šaláty u dievčat a chlapcov Dievčatá Chlapci Spolu

n % n % n %takmer každý deň 29 22,48 22 17,05 – 51 19,77menej ako 1x za týždeň 87 67,44 87 67,44 – 174 67,44nekonzumuje 13 10,08 20 15,50 – 33 12,79– P 0,05

Konzumáciu nápojov (tab. 2.20) asi 5 pohárov denne uviedlo 82,29 %

respondentov prvej skupiny (o 5,36 % menej ako pri druhej skupine). Menej ako 3

poháre tekutín denne vypije 10,42 % študentov, čo je o 6,72 % viac v porovnaní

s respondentami druhej skupiny (P < 0,05). Na pitný režim cez deň zabúda a večer

dopĺňa 8,64 % respondentov druhej skupiny (o 1,35 % viac ako z prvej skupiny).

Tabuľka 2.20 Konzumácia nápojov

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

asi 5 pohárov tekutín 79 82,29 142 87,65 –

menej ako 3 poháre tekutín 10 10,42 6 3,70 +

cez deň zabúda na pitný režim, večer dopĺňa 7 7,29 14 8,64 –

– P 0,05; + P 0,05

Dennú konzumáciu nápojov (tab. 2.21) a to minerálnej vody a pitnej vody uviedlo

70,83 % študentov prvej skupiny a viac ako polovica študentov druhej skupiny

(P ≥ 0,05). Bylinkové a ovocné čaje pije 8,33 % respondentov prvej skupiny (o 0,92 %

viac ako pri druhej skupine). V prvej skupine sme zaznamenali vyšší konzum ovocných

štiav (o 8,48 % viac ako v druhej skupine). Sladené a colové nápoje denne nekonzumuje

78

takmer polovica respondentov druhej skupiny (P 0,001). Z hodnotenia frekvencie

denného príjmu stravy (tab. 2.22) sme zistili, že študentov, ktorí denne stravu

nekonzumujú, je viac ako študentov, ktorí stravu prijímajú denne.

Tabuľka 2.21 Druhy nápojov

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

minerálne vody a pitná voda 68 70,83 97 59,88 –

bylinkové a ovocné čaje 8 8,33 12 7,41 –

ovocné šťavy 20 20,83 20 12,35 –

sladené a colové nápoje 0 0,00 71 43,83 +++

– P 0,05; +++ P 0,001

Tabuľka 2.22 Frekvencia dennej konzumácie stravy Denný konzum - áno Denný konzum - nie

priemer SD mediánmodus

4,60 ± 1,405,005,00

4,63 ± 1,705,005,00

Obe skupiny študentov konzumujú najväčšiu porciu jedla na obed (tab. 2.23), túto

možnosť uviedli viac ako tri štvrtiny študentov prvej skupiny a 74,07 % študentov

druhej skupiny (P 0,05).

Tabuľka 2.23 Ktorá porcia jedla je najväčšia?

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

raňajky 5 5,21 4 2,47 –

obed 74 77,08 120 74,07 –

večera 17 17,71 38 23,46 –

– P 0,05Obe porovnávané skupiny konzumujú najväčšiu porciu jedla na obed (tab. 2.24),

túto možnosť uviedlo 79,84 % dievčat a o 9,3 % menej chlapcov (P 0,05). V prípade

iného vyšetrovaného súboru stredoškolských študentov Fatrcová-Šramková (2010)

uvádza, že obed je u troch štvrtín vyšetrovaných adolescentov (75,88 %) najväčšou

79

dennou porciou jedla a na druhom mieste je ako najväčšia porcia zaznamenaná večera,

čo je zhodné s našim zistením.

Tabuľka 2.24 Ktorá porcia jedla je najväčšia u dievčat a chlapcov? Dievčatá Chlapci Spolu

n % n % n %raňajky 3 2,33 6 4,65 – 9 3,49obed 103 79,84 91 70,54 – 194 75,19večera 23 17,83 32 24,81 – 55 21,32– P 0,05

V konzumácii raňajok zväčša pravidelne (tab. 2.25) sme nezistili štatisticky

významné rozdiely medzi oboma skupinami (P 0,05). Pravidelnú konzumáciu

raňajok sme zistili u viac ako polovice študentov (61,46 % z prvej a 51,85 % z druhej

skupiny študentov). Zväčša nepravidelne raňajkuje 19,79 % študentov prvej skupiny

a 19,75 % študentov z druhej skupiny. Vôbec neraňajkujú študenti druhej skupiny (o

9,65 % viac ako študenti prvej skupiny).

Tabuľka 2.25 Konzumácia raňajok Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %zväčša pravidelne 59 61,46 84 51,85 –

zväčša nepravidelne 19 19,79 32 19,75 –

neraňajkuje alebo vypije len nápoj 18 18,75 46 28,40 –

–P 0,05

Pri porovnaní konzumácie raňajok medzi dievčatami a chlapcami (tab. 2.26) boli

zistené štatisticky významné rozdiely (P 0,001). Zväčša pravidelne konzumuje

raňajky takmer polovica dievčat a viac ako polovica chlapcov. Nepravidelne raňajkuje

16,28 % dievčat a o 6,98 % viac chlapcov (P 0,05). Zistili sme, že vôbec raňajky

nekonzumujú hlavne chlapci, a to 14,73 % (o 20,15 % menej ako dievčatá). V súvislosti

s konzumáciou raňajok medzi dievčatami a chlapcami Fatrcová-Šramková (2010)

uvádza, že raňajky konzumuje zväčša pravidelne tretina vyšetrovaných adolescentov

preukazne tiež viac chlapcov ako v našom prípade. Naopak viac dievčat neraňajkuje. Pri

konzumácii raňajok tak boli nepriaznivé výsledky s ohľadom na nutričné odporúčania

zistené najmä u dievčat (okrem neraňajkovania aj nepravidelnosť v raňajkovaní).

80

Tabuľka 2.26 Konzumácia raňajok u dievčat a chlapcov Dievčatá Chlapci Spolu

n % n % n %zväčša pravidelne 63 48,84 80 62,02 + 143 55,43zväčša nepravidelne 21 16,28 30 23,26 – 51 19,77neraňajkuje alebo vypije len nápoj 45 34,88 19 14,73+++ 64 24,81– P 0,05; + P 0,05; +++ P 0,001

Pravidelne konzumovalo ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok na desiatu (tab.

2.27) štatisticky významne viac študentov prvej skupiny (P 0,05). Nepravidelnú

konzumáciu ovocia alebo mliečneho výrobku uviedla jedna tretina študentov z druhej

skupiny. Pravidelne sladkosť alebo jedlo z bufetu konzumovalo viac respondentov

z druhej skupiny 43,21 % (o 10,92 % viac ako respondenti prvej skupiny) (P 0,05).

Desiatu vôbec nekonzumuje 9,38 % študentov z prvej skupiny (o 1,97 % viac ako

študentov z druhej skupiny). Poslušná (2011) uvádza, že desiata je pre deti výbornou

príležitosťou na konzumáciu ovocia, zeleniny, či ďalších prínosných potravín.

Tabuľka 2.27 Konzumácia desiaty Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %pravidelne ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok(okrem napr. pečiva) 26 27,08 26 16,05 +

nepravidelne ovocie alebo mliečny výrobok 30 31,25 54 33,33 –

pravidelne sladkosť alebo jedlo z bufetu * 31 32,29 70 43,21 –

nekonzumuje 9 9,38 12 7,41 –

* Hot-dog, hamburger, bagetu...; –P 0,05; + P 0,05

Pri porovnaní konzumácie desiaty medzi dievčatami a chlapcami (tab. 2.28) sme

nepozorovali žiadne štatisticky významné rozdiely (P 0,05). Pravidelne ovocie,

zeleninu alebo mliečny výrobok konzumuje 21,71 % dievčat a 18,60 % chlapcov.

Desiatu nekonzumuje o 5,42 % viac dievčat ako chlapcov. V prípade iného

vyšetrovaného súboru stredoškolských študentov Golan (1998) uvádza, že nedostatočný

81

príjem ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov je predovšetkým v starších vekových

skupinách detí. Každý deň prijímajú ovocie dve tretiny vyšetrených respondentov a

zeleninu iba 25 % respondentov.

Tabuľka 2.28 Konzumácia desiaty u dievčat a chlapcov Dievčatá Chlapci Spolu

n % n % n %pravidelne ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok(okrem napr. pečiva) 28 21,71 24 18,60 – 52 20,16nepravidelne ovocie alebo mliečny výrobok 42 32,56 42 32,56 – 84 32,56pravidelne sladkosť alebo jedlo z bufetu * 45 34,88 56 43,41 – 101 39,15nekonzumuje 14 10,85 7 5,43 – 21 8,14* Hot-dog, hamburger, bagetu...; – P 0,05

Pravidelne obedovalo (tab. 2.29) (t.j. pravidelne konzumovalo kompletný obed

v školskej jedálni alebo v domácnosti) štatisticky nevýznamne viac študentov z prvej

skupiny (38,54 %) ako študentov z druhej skupiny (36,42 %). Pravidelný kompletný

obed v domácnosti denne konzumovalo 37,50 % študentov z prvej skupiny (o 6,64 %

viac ako študenti z druhej skupiny). Nepravidelne doma alebo v školskej jedálni

obedovalo 18,75 % študentov z prvej skupiny (o 8,41 % menej ako študentov z druhej

skupiny). Pravidelne jedlo z bufetu namiesto obedu využívalo 5,21 % študentov z prvej

skupiny.

Tabuľka 2.29 Konzumácia obeda Denný konzum - áno Denný konzum – nie

n % n %pravidelne kompletný obed v školskej jedálni 37 38,54 59 36,42 –

pravidelne 36 37,50 50 30,86 –

82

kompletný obed v domácnostinepravidelne doma alebo v školskej jedálni 18 18,75 44 27,16 –

pravidelne jedlo z bufetu* namiesto obeda 5 5,21 9 5,56 –

* Hot-dog, hamburger, bagetu...; – P 0,05

V hodnotení konzumácie obeda medzi dievčatami a chlapcami (tab. 2.30) boli

zistené štatisticky významné rozdiely (P 0,05). Pravidelne kompletný obed v školskej

jedálni konzumuje 30,23 % dievčat (o 13,96 % menej ako chlapcov). Pravidelne

kompletný obed v domácnosti uviedlo 39,53 % dievčat a 27,13 % chlapcov. Pri

nepravidelnej konzumácii obeda medzi sledovanými skupinami sme nezistili štatisticky

významné rozdiely (P 0,05). Nepravidelnú konzumáciu obeda doma alebo v školskej

jedálni uvádza 24,81 % dievčat a 23,26 % chlapcov. Jedlo z bufetu namiesto obeda

konzumuje rovnaký počet respondentov z oboch skupín (5,43 %). V podobnom

výskume Fatrcovej-Šramkovej (2010), nebol tiež zistený signifikantný rozdiel

v konzumácii pravidelného obeda (t.j. pravidelnej konzumácii kompletného obeda

v školskej jedálni alebo v domácnosti) medzi skupinami adolescentov podľa pohlavia.

Nepravidelne obed konzumuje vo vyšetrovanom súbore viac ako pätina študentov

a namiesto obeda jedáva pravidelne jedlo z bufetu (hod-dog, hamburger, bagetu a pod.)

9,34 % vyšetrených, v tomto prípade študenti v našom súbore dosiahli lepšie výsledky.

Tabuľka 2.30 Konzumácia obeda u dievčat a chlapcov Dievčatá Chlapci Spolu

n % n % n %pravidelne kompletný obed v školskej jedálni 39 30,23 57 44,19 + 96 37,21pravidelne kompletný obed v domácnosti 51 39,53 35 27,13 + 86 33,33

83

nepravidelne doma alebo v školskej jedálni 32 24,81 30 23,26 – 62 24,03pravidelne jedlo z bufetu* namiesto obeda 7 5,43 7 5,43 – 14 5,43* Hot-dog, hamburger, bagetu...; – P 0,05; + P 0,05

V pravidelnej konzumácii ovocia, zeleniny a mliečneho výrobku na olovrant (tab.

2.31) sme medzi skupinami zistili štatisticky významné rozdiely (P 0,001). Pravidelne

konzumuje uvedené potraviny 35,42 % študentov z prvej skupiny (o 24,31 % viac ako

študenti z druhej skupiny). Pri hodnotení nepravidelnej konzumácie uvedených potravín

neboli medzi skupinami zistené štatisticky významné rozdiely (P 0,05). Nepravidelnú

konzumáciu ovocia, zeleniny alebo mliečneho výrobku uvádza 35,42 % študentov prvej

skupiny a 37,04 % študentov z druhej skupiny. Sladkosť alebo jedlo z bufetu pravidelne

nekonzumuje 16,67 % študentov druhej skupiny (o 5,21 % viac ako študentov z prvej

skupiny). Denne ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok na olovrant nekonzumuje

35,19 % študentov, čo je o 17,48 % viac ako u respondentov prvej skupiny (P 0,01).

Tabuľka 2.31 Konzumácia olovrantu Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %pravidelne ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok (okrem napr. pečiva) 34 35,42 18 11,11 +++

nepravidelne ovocie alebo mliečny výrobok 34 35,42 60 37,04 –

pravidelne sladkosť alebo jedlo z bufetu * 11 11,46 27 16,67 –

nekonzumuje 17 17,71 57 35,19 ++

* Hot-dog, hamburger, bagetu...; –P 0,05; ++ P 0,01; +++ P 0,001

Porovnaním dievčat a chlapcov v konzume olovrantu (tab. 2.32) sme nezistili

štatisticky významné rozdiely (P 0,05). Ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok

pravidelne konzumovalo viac dievčat, naopak pravidelnú konzumáciu sladkosti alebo

jedla z bufetu uviedlo viac chlapcov. Olovrant vôbec nekonzumuje 30,23 % dievčat

a o 3,1 % menej chlapcov.

Tabuľka 2.32 Konzumácia olovrantu u dievčat a chlapcov

84

Dievčatá Chlapci Spolun % n % n %

pravidelne ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok (okrem napr. pečiva) 27 20,93 25 19,38 – 52 20,16nepravidelne ovocie alebo mliečny výrobok 47 36,43 47 36,43 – 94 36,43pravidelne sladkosť alebo jedlo z bufetu * 16 12,40 22 17,05 – 38 14,73nekonzumuje 39 30,23 35 27,13 – 74 28,68* Hot-dog, hamburger, bagetu...; – P 0,05

V konzumácii teplej večere denne alebo takmer denne (tab. 2.33) sme nezistili

štatisticky významné rozdiely (P 0,05). Večerať zvykne 86,46 % študentov prvej

skupiny a dennú konzumáciu večere neuvádza viac ako tri štvrtina študentov druhej

skupiny. Večeru nepravidelne konzumuje viac respondentov druhej skupiny (o 7,84 %

viac ako respondenti prvej skupiny) a nevečeria skoro rovnaký počet študentov z prvej

aj z druhej skupiny.

Tabuľka 2.33 Konzumácia večere Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %teplá večera denne alebo takmer denne 48 50,00 78 48,15 –

väčšinou studená večera 35 36,46 49 30,25 –

večeria nepravidelne 12 12,50 33 20,37 –

nevečeria 1 1,04 2 1,23 –

–P 0,05

Porovnaním dievčat a chlapcov v dennej alebo takmer dennej konzumácie teplej

večere (tab. 2.34) sme zistili štatisticky významné rozdiely (P 0,001). Denne alebo

takmer denne teplú večeru konzumuje viac ako polovica chlapcov, pričom zastúpenie

dievčat je o 26,36 % menšie. Pri hodnotení konzumácie studenej večere medzi oboma

skupinami sme zistili štatisticky významné rozdiely (P 0,05). Väčšinou studenú

večeru konzumuje naopak viac dievčat (o 12,4 % viac ako chlapcov). Nepravidelnú

konzumáciu večere uvádza viac ako štvrtina dievčat v porovnaní s chlapcami, ktorých je

o 11,63 % menej. Vôbec nevečeria 2,33 % dievčat (P 0,05).

85

Tabuľka 2.34 Konzumácia večere u dievčat a chlapcov Dievčatá Chlapci Spolu

n % n % n %teplá večera denne alebo takmer denne 46 35,66 80 62,02+++ 126 48,84väčšinou studená večera 50 38,76 34 26,36 + 84 32,56večeria nepravidelne 30 23,26 15 11,63 + 45 17,44nevečeria 3 2,33 0 0,00 – 3 1,16– P 0,05; + P 0,05; +++ P 0,001

V pravidelnej konzumácii ovocia, zeleniny alebo mliečneho výrobku ako 2. večere

(tab. 2.35) sme zistili štatisticky významné rozdiely (P 0,05). Druhú večeru

konzumuje viac ako polovica študentov prvej aj druhej skupiny. Zistili sme, že celkovo

2. večeru denne nekonzumuje 41,36 % študentov druhej skupiny (o 8,03 % viac

v porovnaní s respondentmi prvej skupiny), teda neboli zistené štatisticky významné

rozdiely (P 0,05).

Tabuľka 2.35 Konzumácia 2. večere Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %pravidelne ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok 30 31,25 31 19,14 +

nekonzumuje 32 33,33 67 41,36 –

pravidelne chlieb, syr, sladkosti alebo oriešky 34 35,42 64 39,51 –

–P 0,05; + P 0,05

Pri hodnotení konzumácie 2. večere v sledovanej skupine chlapcov a dievčat (tab.

2.36) boli zistené štatisticky významné rozdiely (P 0,05). Pravidelne konzumuje

2. večeru viac ako polovica dievčat a 68,99 % chlapcov (o 14,73 % chlapcov viac

v porovnaní s dievčatami). Zistili sme, že 2. večeru nekonzumuje a boli zistené

štatisticky významné rozdiely, takmer polovica dievčat (o 14,73 % viac ako chlapcov).

Tabuľka 2.36 Konzumácia 2. večere u dievčat a chlapcov Dievčatá Chlapci Spolu

n % n % n %pravidelne ovocie, zeleninu alebo mliečny výrobok 22 17,05 39 30,23 + 61 23,64

86

nekonzumuje 59 45,74 40 31,01 + 99 38,37pravidelne chlieb, syr, sladkosti alebo oriešky 48 37,21 50 38,76 – 98 37,98– P 0,05; + P 0,05

Zistili sme viaceré rozdiely v konzumácii mlieka s rôznou frekvenciou medzi

oboma skupinami (P 0,05). Denne mlieko konzumuje viac ako polovica študentov

z prvej skupiny a 43,21 % z druhej skupiny (tab. 2.37). Niekoľkokrát za týždeň ho

konzumuje o 1 % viac študentov z prvej skupiny. Zriedkavo až vôbec ho konzumujú

naopak študenti druhej skupiny (o 8,99 % viac študentov ako z prvej skupiny).

Významnosť rozdielov sme nepotvrdili pri frekvencii niekoľkokrát za týždeň a menej

ako raz za týždeň, s touto frekvenciou mlieko konzumuje o 6,14 % respondentov viac

ako v prvej skupine.

Tabuľka 2.37 Konzumácia mlieka Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %denne 56 58,33 70 43,21 +

1-6x za týždeň 30 31,25 49 30,25 –

menej ako raz za týždeň 5 5,21 20 12,35 –

zriedka alebo nie 5 5,21 23 14,20 +

– P 0,05; + P 0,05

V konzumácii rôznych druhov mlieka medzi sledovanými skupinami (tab. 2.38)

sme nezistili štatisticky významné rozdiely (P 0,05). Polotučné mlieko bolo najviac

konzumované a jeho konzumáciu uviedlo viac ako polovica študentov z prvej skupiny

a až 62,35 % študentov z druhej skupiny. V súvislosti s konzumáciou polotučného

mlieka Babinská et al. (2008) uvádza, že 59,3 % vyšetrených preferuje polotučné

mlieko. Z toho vyplýva, že polotučné mlieko uprednostňuje o 3,05 % viac študentov

našej druhej skupiny v porovnaní s deťmi z celého Slovenska.

Tabuľka 2.38 Druh konzumovaného mlieka Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %nízkotučné 18 18,75 24 14,81 –

polotučné 54 56,25 101 62,35 –

plnotučné 11 11,46 17 10,49 –

striedavo (vrátane kyslého mlieka) 13 13,54 20 12,35 –

87

– P 0,05

Dennú alebo týždennú (aspoň raz týždenne) konzumáciu mliečnych výrobkov (tab.

2.39) uviedlo 95,84 % študentov prvej skupiny a 90,12 % študentov druhej skupiny

(P 0,05). Z toho vyplýva, že viac študentov prvej skupiny (o 5,72 %) konzumuje

mliečne výrobky v porovnaní so študentmi druhej skupiny. Menej ako raz do týždňa

konzumuje mliečne výrobky viac respondentov druhej skupiny (o 5,71 %).

Tabuľka 2.39 Konzumácia mliečnych výrobkov Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %denne 58 60,42 80 49,38 –

1-6x za týždeň 34 35,42 66 40,74 –

menej ako raz za týždeň 4 4,17 16 9,88 –

– P 0,05

Zistili sme významné rozdiely v konzumácii syrov (tab. 2.40) s rôznou frekvenciou

medzi dvoma skupinami (P 0,01). Denne syry konzumuje skoro polovica študentov

prvej skupiny a 29,63 % študentov z druhej skupiny. Niekoľkokrát za týždeň ich

jedávajú naopak respondenti druhej skupiny (o 18,37 % viac respondentov ako z prvej

skupiny). Významnosť rozdielov sme nepotvrdili pri frekvencii menej ako raz za týždeň

a pri žiadnej konzumácii (P 0,05), s touto frekvenciou syry konzumuje o 0,96 %

respondentov viac ako v prvej skupine.

Tabuľka 2.40 Konzumácia syrovDenný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %denne 47 48,96 48 29,63 ++

1-6x za týždeň 44 45,83 104 64,20 ++

menej ako raz za týždeň 5 5,21 6 3,70 –

nekonzumuje 0 0,00 4 2,47 –

– P 0,05; ++ P 0,01

V konzumácii rôznych druhov syrov (tab. 2.41) sme nezistili štatisticky významné

rozdiely medzi oboma skupinami (P 0,05). Príjem prevažne tvarohových syrov

uvádza 7,29 % študentov prvej skupiny a 6,17 % študentov druhej skupiny. Príjem

88

prevažne tvrdých syrov uvádza 23,96 % študentov prvej skupiny a 27,78 % študentov

druhej skupiny. Striedavo syry konzumuje viac ako polovica respondentov druhej

skupiny (o 1,23 % viac) a denne ich nekonzumuje celkom 2,47 % študentov druhej

skupiny.

Tabuľka 2.41 Druh konzumovaných syrov Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %prevažne tvarohové* 7 7,29 10 6,17 –

prevažne tvrdé 23 23,96 45 27,78 –

prevažne tavené 18 18,75 20 12,35 –

striedavo 48 50,00 83 51,23 –

nekonzumuje 0 0,00 4 2,47 –

* napr. cottage, lučina a pod.; –P 0,05

V konzumácii syrov podľa obsahu tuku (tab. 2.42) sme zistili štatisticky významné

rozdiely medzi oboma skupinami v príjme prevažne nízkotučných syrov, 20,83 %

študentov prvej skupiny a len 10,76 % študentov druhej skupiny prijímalo prevažne

nízkotučné syry. Konzumáciu prevažne plnotučných syrov uviedlo naopak viac

respondentov druhej skupiny (o 3,58 % viac). Denne syry nekonzumuje 2,47 %

respondentov druhej skupiny (P 0,05).

Tabuľka 2.42 Druh konzumovaných syrov podľa obsahu tukuDenný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %prevažne nízkotučné 20 20,83 17 10,76 +

prevažne plnotučné 16 16,67 32 20,25 –

neviem 60 62,50 109 68,99 –

nekonzumuje 0 0,00 4 2,47 –

–P 0,05; + P 0,05

Zo sledovania konzumácie jednotlivých druhov mias (tab. 2.43) sme dospeli

k tomu, že na prvom mieste v preferencii mäsa je hydinové mäso (P 0,05), ktoré

denne konzumuje 82,29 % študentov prvej skupiny a (o 2,9 % menej študentov ako

89

v druhej skupine). Ako druhé bolo uvádzané bravčové mäso a na treťom mieste bolo

hovädzie mäso u oboch skupín (P 0,05). Zistili sme, že mäso denne nekonzumuje

6,25 % študentov prvej skupiny a 1,85 % študentov druhej skupiny. Hydinové mäso

bolo ako najpreferovanejší druh konzumované 2,59 ± 1,32-krát týždenne u študentov

prvej skupiny a 2,56 ± 1,48-krát u študentov druhej skupiny (tab. 2.44).

Tabuľka 2.43 Konzum mäsa Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %bravčové 49 51,04 96 59,26 –

hovädzie 33 34,38 78 48,15 +

hydinové 79 82,29 138 85,19 –

nekonzumuje 6 6,25 3 1,85 –

–P 0,05; + P 0,05

Tabuľka 2.44 Frekvencia konzumácie mäsa ( ± s )

Denný konzum - áno Denný konzum - niebravčové za týždeň 1,72 ± 0,97 1,84 ± 1,42hovädzie za mesiac 1,40 ± 0,97 1,68 ± 1,72hydinové za týždeň 2,59 ± 1,32 2,56 ± 1,48

Každý týždeň konzumovalo ryby (tab. 2.45) štatisticky nevýznamne viac študentov

prvej skupiny (16,67 %) ako študentov druhej skupiny (10,49 %) (P 0,05). Väčšina

vyšetrených študentov jedáva ryby jeden až trikrát do mesiaca. Významnosť rozdielov

sme potvrdili pri frekvencii menej ako raz za mesiac, s touto frekvenciou ryby

konzumuje o 14,16 % študentov viac ako v prvej skupine. V súvislosti s konzumáciou

rýb Fatrcová-Šramková (2010) uvádza, že minimálne raz týždenne ich jedáva len 4,28

% študentov, čo je absolútne nedostatočné. Raz až trikrát mesačne má zaradené rybie

mäso v jedálnom lístku 31,52 % adolescentov. Výrazne horšie výsledky tak boli

v spotrebe rýb pozorované u adolescentov.

Tabuľka 2.45 Konzum rýb Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %každý týždeň 16 16,67 17 10,49 –

1-3x za mesiac 45 46,88 63 38,89 –

menej ako 1x za mesiac 35 36,46 82 50,62 +

90

–P 0,05; + P 0,05

V konzumácii rôznych druhov chleba a iných pekárskych výrobkov (tab. 2.46) sme

zistili štatisticky významné rozdiely v prípade oboch skupín (P 0,05). Zistili sme, že

celozrnné chleby jedáva skoro jedna štvrtina študentov prvej skupiny a 18,52 %

študentov druhej skupiny. V prípade konzumácie iných pekárskych výrobkov (t.j. biely

chlieb a vianočka) sme významnosť rozdielov nepotvrdili (P 0,05). Striedavo rôzne

druhy konzumuje takmer polovica študentov druhej skupiny (o 7,56 % viac ako

študentov prvej skupiny).

Tabuľka 2.46 Druhy chleba a iných výrobkov zvyčajne konzumovaných

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

celozrnný chlieb 28 29,17 30 18,52 +

biely chlieb 29 30,21 51 31,48 –

vianočku 3 3,13 8 4,94 –

striedavo rôzne druhy 36 37,50 73 45,06 –

–P 0,05; + P 0,05

V konzumácii celozrnného pečiva (tab. 2.47) sme zistili štatisticky významný

rozdiel medzi oboma skupinami. Celozrnné pečivo konzumuje viac študentov

(o 11,65 %) prvej skupiny ako študentov druhej skupiny (P 0,05). V prípade

konzumácie bieleho a sladkého pečiva medzi sledovanými skupinami sme nezistili

štatisticky významné rozdiely (P 0,05). V konzumácii bieleho pečiva prevažujú

študenti druhej skupiny (o 7,13 % viac) a podobne je to aj pri konzumácii sladkého

pečiva. Striedavo rôzne druhy konzumuje takmer polovica respondentov prvej skupiny

a polovica respondentov druhej skupiny.

Tabuľka 2.47 Druhy pečiva zvyčajne konzumovanéDenný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %celozrnné pečivo 26 27,08 25 15,43 +

biele pečivo 21 21,88 47 29,01 –

sladké pečivo 3 3,13 9 5,56 –

striedavo rôzne druhy 46 47,92 81 50,00 –

–P 0,05; + P 0,05

91

U študentov prvej skupiny sme nezaznamenali príjem celozrnných výrobkov

takmer denne (tab. 2.48) u 29,17 % a u študentov druhej skupiny len u 22,22 %

(P 0,05). Jeden až štyrikrát za týždeň ich konzumuje takmer polovica študentov prvej

skupiny a o 10,88 % menej študentov druhej skupiny. Významnosť rozdielov sme

potvrdili pri frekvencii menej ako raz za týždeň (P 0,01), s touto frekvenciou

celozrnné výrobky konzumuje o 17,82 % študentov viac ako v prvej skupine.

Tabuľka 2.48 Celozrnné výrobky

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

takmer denne 28 29,17 36 22,22 –

1 až 4x za týždeň 46 47,92 60 37,04 –

menej ako 1x za týždeň 22 22,92 66 40,74 ++

– P 0,05; ++P 0,01

Pri zhodnotení műsli a ovsených vločiek (tab. 2.49) nám vyplynulo, že viac ako

jedna štvrtina študentov prvej skupiny a 16,67 % študentov druhej skupiny ich prijíma

takmer denne (P 0,001). Významnosť rozdielov sme štatisticky potvrdili pri

frekvencii menej ako jedenkrát za týždeň (P 0,01), s touto frekvenciou műsli a ovsené

vločky konzumuje viac ako polovica študentov druhej skupiny (o 19,37 % viac ako

v prvej skupine).

Tabuľka 2.49 Výrobky typu műsli, ovsené vločky

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

takmer denne 34 35,42 27 16,67 +++

1 až 4x za týždeň 32 33,33 53 32,72 –

menej ako 1x za týždeň 30 31,25 82 50,62 ++

–P 0,05; ++ P 0,01; +++ P 0,001

V konzumácii strukovín (tab. 2.50) minimálne 2-krát týždenne sme nezistili

štatisticky významné rozdiely (26,04 % študenti prvej skupiny a 26,54 % študenti

druhej skupiny) u oboch skupín (P 0,05). Takmer každý týždeň uvádza konzumáciu

strukovín približne rovnaký počet študentov prvej skupiny (22,92 %) a študentov druhej

92

skupiny (22,22 %) a menej ako 2-krát za mesiac strukoviny konzumuje viac ako

polovica študentov u oboch skupín. V prípade iného vyšetrovaného súboru

stredoškolských študentov Fatrcová-Šramková (2010) poukazuje na fakt, že strukoviny

jedáva 65,76 % študentov menej ako dvakrát mesačne, čo je absolútne nedostatočné.

V našom prípade je zistenie priaznivejšie lebo menej ako dvakrát mesačne ich jedáva

51,04 % študentov. Spotreba strukovín je na Slovensku celkovo nízka, primeraný

príjem je v posledných rokoch 1,6 kg na osobu a rok, pričom odporúčaná spotreba je

oveľa vyššia (2,6 kg) (Štatistický úrad SR, 2007). Nezistili sme štatisticky významný

rozdiel v prisáľaní uvarených jedál (tab. 2.51) u oboch skupín (P 0,05).

Tabuľka 2.50 Konzumácia strukovín Denný konzum - áno Denný konzum - nie

n % n %min. 2x za týždeň 25 26,04 43 26,54 –

takmer každý týždeň 22 22,92 36 22,22 –

menej ako 2x za mesiac 49 51,04 83 51,23 –

–P 0,05

Tabuľka 2.51 Prisáľanie uvarených jedál

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

nikdy 16 16,67 27 16,67 –

len ojedinele 57 59,38 99 61,11 –

takmer zakaždým 23 23,96 36 22,22 –

–P 0,05

Konzumáciu sladkostí denne (tab. 2.52) uviedla skoro jedna štvrtina študentov

prvej skupiny a 36,42 % študentov druhej skupiny (P 0,05). Pri frekvencii minimálne

raz za týždeň konzumuje sladkosti viac ako polovica študentov prvej skupiny (58,33

%) a podobne je to aj pri študentoch druhej skupiny (52,47 %).

93

Tabuľka 2.52 Konzumácia sladkostí

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

takmer nikdy 7 7,29 9 5,56 –

3x za mesiac a menej 5 5,21 9 5,56 –

min. 1x za týždeň (10)

56 58,33 85 52,47 –

denne 28 29,17 59 36,42 –

–P 0,05

V konzumácii rôznych druhov sladkostí (tab. 2.53) sme medzi skupinami zistili

štatisticky významné rozdiely (P 0,001). Konzumáciu celozrnných fit tyčiniek uviedlo

viac študentov (o 18,29 %) prvej skupiny ako študentov druhej skupiny (12,96 %).

Zistili sme, že najpreferovanejším druhom sladkosti, sú čokolády a čokoládové tyčinky,

ktoré konzumuje viac ako polovica respondentov druhej skupiny (o 10,38 %). V prípade

konzumácie ostatných druhov sladkostí sme nepozorovali žiadne štatisticky významné

rozdiely (P 0,05). Fatrcová-Šramková (2010) uvádza, že podľa preferencie rôznych

druhov sladkostí možno vidieť, že najviac dievčat a chlapcov konzumuje čokoládu

a čokoládové tyčinky, čo je rovnaké s našim zistením. Na druhom mieste v obľúbenosti

sú napolitánky a keksy, ktoré jedáva 39,69 % študentov. Najmenej si študenti zo

sladkostí vyberajú pečené torty a zákusky. V konzumácii jedál rýchleho občerstvenia

denne alebo niekoľkokrát týždenne (tab. 2.54) sme nezistili štatisticky významné

rozdiely medzi skupinami študentov.

Tabuľka 2.53 Druh sladkostí

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

celozrnné fit tyčinky 30 31,25 21 12,96 +++

napolitánky a keksy 34 35,42 56 34,57 –

čokoláda a čokoládové tyčinky 41 42,71 86 53,09 –

94

pečené torty a zákusky 5 5,21 7 4,32 –

–P 0,05; +++ P 0,001

Tabuľka 2.54 Jedlá tzv. rýchleho občerstvenia (McDonald, bagetérie, hot-dog...)

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

tento druh nevyužíva 31 32,29 41 25,31 –

3x za mesiac a menej 39 40,63 60 37,04 –

niekoľkokrát za týždeň 25 26,04 56 34,57 –

denne 1 1,04 5 3,09 –

– P 0,05

V konzumácii crackerov, slaných chipsov a búrskych orieškov s rôznou

frekvenciou sme nezistili významné rozdiely medzi oboma skupinami (P 0,05).

V konzumácii orechov a semien denne a mesačne (tab. 2.56) sme nezistili štatisticky

významné rozdiely medzi oboma skupinami (P 0,05). Denne študenti prvej skupiny

konzumovali viac orechov a semien (10,42 %) a naopak mesačne uvádzajú vyššiu

konzumáciu študenti druhej skupiny (54,32 %). Významnosť rozdielov sme potvrdili pri

frekvencii týždenne a ročne (P 0,05), s frekvenciou týždenne orechy a semená

konzumuje viac študentov prvej skupiny (o 11,84 %) a naopak pri ročnej frekvencii je

konzum vyšší u študentov druhej skupiny (o 11,96 %).

Tabuľka 2.55 Crackery, slané chipsy, búrske oriešky

Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

takmer nikdy 22 22,92 23 14,20 –

3x za mesiac a menej 41 42,71 76 46,91 –

niekoľkokrát za týždeň 28 29,17 51 31,48 –

takmer denne 5 5,21 12 7,41 –

–P 0,05

Tabuľka 2.56 Orechy a semená

95

niekoľkokrát: Denný konzum - áno Denný konzum - nien % n %

denne 10 10,42 8 4,94 –

týždenne 25 26,04 23 14,20 +

mesačne 47 48,96 88 54,32 –

ročne 14 14,58 43 26,54 +

– P 0,05; + P 0,05

Súhrnne možno zhodnotiť, že podľa pohlavia sme medzi dievčatami a chlapcami

potvrdili viaceré preukazné rozdiely v sledovaných parametroch konzumácie ovocia a

zeleniny (tab. 2.57). V stravovacích zvyklostiach sa z aspektu spotreby ovocia a

zeleniny skupiny podľa pohlavia signifikantne odlišujú.

V konzume ovocia a zeleniny sa dievčatá v porovnaní s chlapcami vyznačujú:

- vyššou dennou konzumáciou ovocia,

- vyššou dennou konzumáciou zeleniny,

- vyššou týždennou konzumáciou ovocia a zeleniny,

- vo väčšej miere pravidelným kompletným obedom v domácnosti.

V konzume ovocia a zeleniny sa chlapci v porovnaní s dievčatami vyznačujú:

- zväčša pravidelnou konzumáciou raňajok,

- vo väčšej miere pravidelným kompletným obedom v školskej jedálni,

- pravidelnou dennou alebo takmer dennou konzumáciou večere,

- pravidelnou konzumáciou ovocia, zeleniny alebo mliečneho výrobku ako

súčasť 2. večere.

Tabuľka 2.57 Preukazné rozdiely medzi skupinou dievčat a chlapcov

Stravovacie zvyklosti Dievčatá

(%)

Chlapci

(%)

Rozdie

l (%)P-hodnota

Zeleniny menej ako raz za

týždeň

10,08 20,16 -10,08 +

P 0,05

Raňajky zväčša pravidelne 48,84 62,02 -13,18 +

96

P 0,05

Raňajky - nekonzumuje, resp.

vypije len nápoj

34,88 14,73 20,15 +++

P 0,001

Obed - pravidelne kompletný

obed v školskej jedálni

30,23 44,19 -13,96 +

P 0,05

Obed - pravidelne kompletný

obed v domácnosti

39,53 27,13 12,40 +

P 0,05

Večera - teplá večera denne

alebo takmer denne

35,66 62,02 -26,36 +++

P 0,001

Tabuľka 2.57 (pokračovanie) Preukazné rozdiely medzi skupinou dievčat a chlapcov

Stravovacie zvyklosti Dievčatá

(%)

Chlapci

(%)

Rozdie

l (%)P-hodnota

Večera - väčšinou studená

večera

38,76 26,36 12,40 +

P 0,05

Večera - nepravidelne 23,26 11,63 11,63 +

P 0,05

2. večera - pravidelne ovocie,

zelenina alebo mliečny

výrobok

17,05 30,23 -13,18+

P 0,05

2. večera - nekonzumuje 45,74 31,01 14,73 +

P 0,05

Tabuľka 2.58 Preukazné rozdiely medzi skupinami s rôznou konzumáciou ovocia a zeleniny

Stravovacie zvyklosti

Denný

konzum -

áno (%)

Denný

konzum - nie

(%)

Rozdiel

(%)

P-

hodnota

97

Ovocie aspoň raz denne 100,00 31,48 68,52 +++

P 0,001

Ovocie aspoň raz týždenne 0,00 47,53 -47,53 +++

P 0,001

Ovocie menej ako raz týždenne 0,00 20,99 -20,99 +++

P 0,001

Tabuľka 2.58 (pokračovanie) Preukazné rozdiely medzi skupinami s rôznou konzumáciou ovocia a zeleniny

Stravovacie zvyklosti

Denný

konzum -

áno (%)

Denný

konzum - nie

(%)

Rozdiel

(%)

P-

hodnota

Zelenina aspoň raz denne 100,00 12,96 87,04 +++

P 0,001

Zelenina aspoň raz týždenne 0,00 62,96 -62,96 +++

P 0,001

Zelenina menej ako raz

týždenne0,00 24,07 -24,07 +++

P 0,001

Čerstvé zeleninové šaláty -

takmer denne

32,29 12,35 19,94 +++

P 0,001

Čerstvé zeleninové šaláty -

nekonzumuje

5,21 17,28 -12,07 ++

P 0,01

Nápoje - menej ako 3 poháre

tekutín

10,42 3,70 6,72 +

P 0,05

Nápoje - sladené a colové

nápoje

0,00 43,83 -43,83 +++

P 0,001

Desiata - pravidelne ovocie,

zelenina alebo mliečny

výrobok (okrem napr. pečiva)

27,08 16,05 11,03+

P 0,05

Tabuľka 2.58 (pokračovanie) Preukazné rozdiely medzi skupinami s rôznou konzumáciou ovocia a zeleniny

98

Stravovacie zvyklosti

Denný

konzum -

áno (%)

Denný

konzum - nie

(%)

Rozdiel

(%)

P-

hodnota

Olovrant - pravidelne ovocie,

zelenina alebo mliečny

výrobok (okrem napr. pečiva)

35,42 11,11 24,31 +++

P 0,001

Olovrant - nekonzumuje 17,71 35,19 -17,48 ++

P 0,01

2. večera - pravidelne ovocie,

zelenina alebo mliečny

výrobok

31,25 19,14 12,11 +

P 0,05

Mlieko - denne 58,33 43,21 15,12 +

P 0,05

Mlieko - zriedka/nie 5,21 14,20 -8,99 +

P 0,05

Syry - denne 48,96 29,63 19,33 ++

P 0,01

Syry - 1 až 6-krát za týždeň 45,83 64,20 -18,37 ++

P 0,01

Syry - prevažne nízkotučné 20,83 10,76 10,07 +

P 0,05

Mäso - hovädzie 34,38 48,15 -13,77 ++

P 0,01

Ryby - menej ako raz za

mesiac36,46 50,62

-14,16 +

P 0,05

Tabuľka 2.58 (pokračovanie) Preukazné rozdiely medzi skupinami s rôznou konzumáciou ovocia a zeleniny

Stravovacie zvyklosti

Denný

konzum -

áno (%)

Denný

konzum - nie

(%)

Rozdiel

(%)

P-

hodnota

Chlieb - celozrnný 29,17 18,52 10,65 +

P 0,05

99

Pečivo - celozrnné 27,08 15,43 11,65 +

P 0,05

Celozrnné výrobky - menej

ako raz za týždeň

22,92 40,74 -17,82 ++

P 0,01

Výrobky typu műsli, ovsené

vločky - takmer denne

35,42 16,67 18,75 +++

P 0,001

Výrobky typu műsli, ovsené

vločky - menej ako raz za

týždeň

31,25

50,62 -19,37 ++

P 0,01

Preferovaný druh sladkostí -

celozrnné fit tyčinky

31,25 12,96 18,29 +++

P 0,001

Orechy - týždenne 26,04 14,20 11,84 +

P 0,05

Orechy - niekoľkokrát ročne 14,58 26,54 -11,96 +

P 0,05

Medzi skupinou probandov s dennou konzumáciou ovocia a zeleniny sme

v porovnaní s druhou skupinou (nekonzumujúcou uvedené potraviny denne) zistili

mnohé štatisticky významné rozdiely (tab. 2.58).

Na základe zistených negatívnych výsledkov z hľadiska správnej výživy medzi

jednotlivými skupinami preto navrhujeme:

- častejšie zaraďovať ovocie a zeleninu do jedálneho lístka,

- zvýšiť príjem vhodných tekutín,

- pravidelne konzumovať olovrant,

- pravidelne konzumovať ryby a výrobky z nich,

- do jedálneho lístka častejšie zaraďovať celozrnné výrobky.

Pri skupine s denným konzumom pozitívne hodnotíme, že sa respondenti v rámci

nej preukazne vyznačujú vo väčšej miere:

- dennou konzumáciou ovocia,

- dennou konzumáciou zeleniny,

- takmer dennou konzumáciou čerstvých šalátov,

100

- pravidelnou konzumáciou ovocia, zeleniny alebo mliečneho výrobku na

desiatu,

- pravidelnou konzumáciou ovocia, zeleniny alebo mliečneho výrobku na

olovrant,

- pravidelnou konzumáciou ovocia, zeleniny alebo mliečneho výrobku na 2.

večeru,

- dennou konzumáciou mlieka,

- dennou konzumáciou syrov,

- konzumáciou prevažne nízkotučných syrov,

- vo väčšej miere konzumáciou celozrnného chleba,

- vo väčšej miere konzumáciou celozrnného pečiva,

- takmer dennou konzumáciou výrobkov typu műsli, ovsené vločky,

- týždennou konzumáciou orechov.

Naopak negatívnym hodnotením z hľadiska správnej výživy je v prípade skupiny

s denným konzumom ovocia a zeleniny zistenie, že sa táto skupina vyznačuje:

- týždenne nižšou konzumáciou ovocia,

- týždenne nižšou konzumáciou zeleniny,

- nedostatočným príjmom tekutín,

- zanedbaním konzumácie olovrantu,

- nedostatočnou konzumáciou rýb,

- týždenne nižšou konzumáciou celozrnných výrobkov,

- konzumáciou celozrnných fit tyčiniek ako preferovaného druhu sladkostí,

- nízkou konzumáciou orechov ročne.

101

5 Návrh na využitie výsledkov

Ovocie a zelenina pozitívne pôsobia na organizmus detí a adolescentov.

Energetická hodnota ovocia a zeleniny je nízka, ale ich bohaté zastúpenie v potrave je

dôležité pre zdravú výživu. Poznatky zahrnuté v tejto práci jednoznačne poukazujú na

pozitíva spojené s konzumáciou ovocia a zeleniny a potreby ich zaradenia do

stravovania stredoškolských študentov. Ovocie a zelenina sú známe tým, že spestrujú

jedálny lístok a majú význam v stravovaní dospievajúcej mládeže. Je preto veľmi

dôležité snažiť sa o zvýšenie konzumácie ovocia a zeleniny v stravovaní

stredoškolských študentov. Zlé stravovacie návyky a nedostatočné zaraďovanie ovocia

a zeleniny do jedálneho lístka študentov sa môže prejaviť značným nedostatkom energie

počas vyučovania a tiež nedostatkom vlákniny. Problémom v stravovaní študentov je

jednak nepravidelnosť príjmu stravy, ale tiež jej zloženie. Významné sú rozdiely

v stravovacích zvyklostiach podľa pohlavia, hlavne v preferovaní denne prijímanej

stravy, tekutín a jednotlivých pokrmov. Podľa výsledkov diplomovej práce ovocie

a zeleninu študenti zďaleka nekonzumujú v odporúčanom množstve, naopak dávajú

prednosť pochutinám. Mladým ľuďom potom chýbajú vitamíny, minerálne látky

a hlavne vláknina. Výsledky poukazujú na alarmujúcu situáciu, pričom si treba

uvedomiť potrebu dostatočnej konzumácie ovocia a zeleniny v stravovaní

stredoškolských študentov, ktoré by následne viedli k odstráneniu nepriaznivých

stravovacích zvyklostí zistených v práci.

Vzhľadom na výsledky dosiahnuté v diplomovej práci navrhujeme:

- pre všetkých študentov z hľadiska pohlavia vhodným spôsobom propagovať

pozitívny vplyv ovocia a zeleniny na ich organizmus,

- presadzovať konzumáciu ovocia a zeleniny v školských zariadeniach

(formou umiestnenia automatov na ovocie),

- motivovať študentov, aby uprednostňovali stravovanie v školských

jedálňach,

- propagovať kampane súvisiace so zlepšením stravovacích zvyklostí,

- vhodným spôsobom upozorniť na dôležitosť pitného režimu,

- vydávať časopisy, ktoré by obsahovali recepty na vhodné pokrmy s vhodnou

technologickou prípravou,

102

- konzumáciu ovocia a zeleniny zvýšiť prostredníctvom reklám, informačných

letákov, v ktorých by sa vyzdvihli pozitívne účinky ovocia a zeleniny na

organizmus,

- vhodným spôsobom vysvetliť študentom dôležitosť pravidelnej konzumácie

raňajok, olovrantov a večere,

- propagovať pozitívne účinky konzumácie rýb,

- do jedálneho lístka častejšie zaraďovať konzumáciu celozrnných výrobkov,

hlavne na raňajky...

103

6 Záver

U študentov stredných škôl sme zhodnotili konzumáciu ovocia a zeleniny, ako aj

ďalšie nutričné parametre. Stravovacie zvyklosti sme zisťovali a hodnotili u 258 detí

školského veku zo stredných škôl v Nitre (z toho 129 dievčat a 129 chlapcov).

Pri skupine s dennou konzumáciou ovocia a zeleniny v porovnaní so skupinou,

ktorá ovocie a zeleninu denne nekonzumuje pozitívne hodnotíme, že sa respondenti

preukazne vo väčšej miere vyznačujú:

- dennou konzumáciou ovocia s rozdielom 68,52 % (100 % v porovnaní

s 31,48 %; P 0,001),

- dennou konzumáciou zeleniny s rozdielom 87,04 % (100 % a 12,96 %;

P 0,001),

- takmer dennou konzumáciou čerstvých zeleninových šalátov s rozdielom

19,94 % (32,29 % a 12,35 %; P 0,001),

- pravidelnou konzumáciou ovocia, zeleniny alebo mliečneho výrobku na

desiatu s rozdielom 11,03 % (27,08 % a 16,05 %; P < 0,05),

- pravidelnou konzumáciou ovocia, zeleniny alebo mliečneho výrobku na

olovrant s rozdielom 24,31 % (35,42 % a 11,11 %; P 0,001),

- pravidelnou konzumáciou ovocia, zeleniny alebo mliečneho výrobku na

2. večeru s rozdielom 12,11 % (31,25 % a 19,14 %; P < 0,05),

- dennou konzumáciou mlieka s rozdielom 15,12 % (58,33 % a 43,21 %;

P < 0,05),

- dennou konzumáciou syrov s rozdielom 19,33 % (48,96 % a 29,63 %;

P < 0,01),

- konzumáciou prevažne nízkotučných syrov s rozdielom 10,07 % (20,83 %

a 10,76 %; P < 0,01),

- vo väčšej miere konzumáciou celozrnného chleba s rozdielom 10,65 %

(29,17 % a 18,52 %; P < 0,01),

- vo väčšej miere konzumáciou celozrnného pečiva s rozdielom 11,65 %

(27,08 % a 15,43 %; P < 0,05),

- takmer dennou konzumáciou výrobkov typu műsli, ovsené vločky

s rozdielom 18,75 % (35,42 % a 16,67 %; P < 0,001),

104

- týždennou konzumáciou orechov s rozdielom 11,84 % (26,04 % a 14,20 %;

P < 0,05),

Z výsledkov diplomovej práce sme zistili rozdiely medzi dievčatami a chlapcami

v konzume ovocia a zeleniny a zistili sme, že zďaleka uvedené potraviny nekonzumujú

v odporúčanom množstve, naopak dávajú prednosť pochutinám. Súhrnne možno

zhodnotiť, že v stravovacích zvyklostiach sa z aspektu spotreby ovocia a zeleniny

skupiny podľa pohlavia odlišujú. Na základe hodnotenia konzumácie ovocia a zeleniny

sme zistili, že v súbore bolo 96 študentov (37,21 %) s dennou konzumáciou ovocia a

zeleniny – konzumujúci ovocie a súčasne zeleninu denne (t.j. s vyššou frekvenciou

konzumácie ovocia a zeleniny) a 162 študentov (62,79 %) bolo s nižšou frekvenciou

konzumácie ovocia a zeleniny – nekonzumujúci denne súčasne ovocie a aj zeleninu.

Dievčatá sa vyznačujú vyššou dennou konzumáciou ovocia a zeleniny a pravidelnou

konzumáciou teplého obeda, naopak chlapci pravidelne konzumujú raňajky a večeru.

K negatívnym zisteniam u oboch skupín patrí nedostatočný príjem tekutín, nedostatočná

konzumácia rýb a celozrnných výrobkov a zanedbávanie konzumácie desiatej

a olovrantu.

Na základe dosiahnutých výsledkov v diplomovej práci konštatujeme, že

v súčasnosti existujú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami v konzume ovocia

a zeleniny. Dievčatá sa vyznačujú vyššou dennou konzumáciou ovocia a zeleniny

v porovnaní s chlapcami. Pri skupine s denným konzumom sa respondenti vyznačujú

pravidelnou dennou konzumáciou ovocia a zeleniny, čerstvých šalátov, mlieka, syrov

a celozrnných výrobkov. Naopak negatívnym zistením v tejto skupine je nedostatočný

príjem tekutín, nedostatočná konzumácia rýb, orechov a zanedbávanie konzumácie

raňajok a olovrantu.

105

7 Zoznam použitej literatúry

1. ASZTOLOŠOVÁ, M. - BARTOŠOVÁ, L. - MICHALIČKOVÁ, J. 1965. Výživa detí

a mládeže. 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1965. 276 s.

2. BABINSKÁ, K. - VITÁRIUŠOVÁ, E. - HLAVATÁ, A. et al. 2008. Stravovacie návyky

žiakov základných škôl na Slovensku. In Nové trendy vo výžive detí. Bratislava: Lekárska

fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2008. s. 17-28. ISBN 978-80-223-2430-4.

3. BABINSKÁ, K. 2009. Vegetariánska výživa detí. In Pediatria pre prax. 1. vyd. Bratislava:

Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2009. s. 194-196.

4. BABINSKÁ, K. - VITÁRIUŠOVÁ, E. - ROSINSKÝ, J. et al. 2007. Stravovací režim

školákov na Slovensku. In Pediatria pre prax, roč. 8, 2007, č. 4, s. 217-220.

5. BÉDEROVÁ, A. 1998. Prečo vitamíny – antioxidanty. In Výživa a zdravie, roč. 43, 1998, č.

2, s. 31-39.

6. BÉDEROVÁ, A. 2002. Prečo raňajkovať? In Rodina a škola, roč. 50, 1999, č. 3, s. 53. ISSN

0231-6463.

7. BEŇO, I. 2001. Náuka o výžive. 1. vyd. Martin: Osveta, 2001. 158 s. ISBN 80-8063-089-5.

8. ČERVENÁ, D. - ČERVENÝ, K. 1994. Liečba výživou. Martin: Neografia, 1994. s. 9-10.

ISBN 80-85186-54-3.

9. ČIERNA, Z. - ČIERNY, L. 2002. Slovensko-Nemecký slovník. Bratislava: IKAR, 2002. 832

s. ISBN 80-551-0330-5.

10. DAHAN, A. et al. 2004. Food-drug interaction: grapefruit juice augments drug bioavailability-

mechanism, extent and relevance. In Journal Clinical of Nutrition [online] 2004, roč. 58, s. 1-9,

doi: 14679360. [cit. 2011-15-03].

11. DANIŠKA, J. 2005. Význam zeleniny a ovocia. In Výživa a zdravie, roč. 49, 2005, č. 4, s. 3.

ISSN 0042-9406.

12. DOBERSKÝ, P. 1983. Náuka o výžive a dietetike І. 1. vyd. Martin: Osveta, 1986. 264 s.

13. ĎURÁČKOVÁ, Z. 1998. Voľné radikály a antioxidanty v medicíne. 1. vyd. Bratislava: SAP,

1998. 285 s. ISBN 80-88908-11-6.

14. ELIÁŠOVÁ, A. - JÓŽEFFIOVÁ, E. 2002. Super zdravé pochutiny. In Zdravie, roč. 58, 2005,

č. 1, s. 37.

15. FATRCOVÁ-ŠRAMKOVÁ, K. 2009. Výživa detí. In KERESTEŠ, J. et al.:

Biotechnológie, výživa a zdravie. Považská Bystrica : Eminent, 2009. s. 462-485.

ISBN 978-80-970205-9-0.

106

16. FENWICKOVÁ, E. 1991. Veľká kniha o matke a dieťati. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 1991.

253 s. ISBN 80-85261-17-0.

17. FIALA, J. - KUKLA, L. - POSLUŠNÁ, K. 2008. Stravovací návyky a zvyklosti 11-

letých dětí. In Výživa a potraviny, roč. 63, 2008, č. 4, s. 60-61.

18. FIEDLEROVÁ, V. - HOLASOVÁ, M. 2008. Zelenina jako zdroj folátů. In Výživa

a potraviny, roč. 63, 2008, č. 3, s. 68-69.

19. FOŘT, P. 2000. Moderná výživa pre deti. Praha: Metramedia, 2000. 213 s. ISBN 80-238-

5498-4.

20. FOŘT, P. 2007. Tak co mám jíst? 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2007. 424 s. ISBN 978-80-

247-1459-2.

21. GHANIM, H. - UPADHYAY, M. - DANDONA, P. et al. 2010. Orange juice

neutralizes the proinflammatory effect of a high-fat, high-carbohydrate meal and

prevents endotoxin increase and Toll-like receptor expression. In American Journal

of Clinical Nutrition [online] 2010, vol. 91, no. 4, p. 940-949, [cit. 2011-02-24].

22. GOLAN, M. - WEIZMAN, A. - APTER, A. et al. 1998. Parents as the execlusive

agents of changes in the treatment of childhood obesity. In American Journal of

Clinical Nutrition, vol. 67, 1998, no. 6, p. 1130-1135.

23. GONZALES, W. - JONES. J., S - FRONGILLO. A., E. et al. 2009. Restricting

Snacks in U.S. Elementary Schools Is Associated with Higher Frequency of Fruit

and Vegetable Consumption. In The Journal of Nutrition [online]. 2009, vol. 139,

2009, no. 1, p. 142-144. [cit. 09-10-2010].

24. GREGORA, M. - PAULOVÁ, M. 2005. Výživa kojenců. 2. vyd. Praha: Grada Publishing,

2005. 148 s. ISBN 80-247-1291-1.

25. GREGORA, M. 2005. Výživa malých detí: Výchova ke správné výživě, skladba dětské

výživy, obezita v dětském věku a jak jí přecházet, alergie a funkční potraviny. 1. vyd. Praha:

Grada Publishing, 2005. 95 s. ISBN 80-247-9022-X.

26. HOUŠTEK, J. 1984. Detské lekárstvo. 1. vyd. Martin: Osveta, 1984. 394 s.

27. HOZOVÁ, B. - MORAVČÍKOVÁ, P. 2005. Vláknina v našej strave. In Výživa a zdravie,

roč. 49, 2005, č. 3, s. 10-11.

28. HOZOVÁ, B. - MORAVČÍKOVÁ, P. 2005. Vláknina v našej výžive. In Výživa

a potraviny, roč. 49, 2005, č. 3, s. 10-11.

29. HRIČOVSKÝ, I. 2005. Vplyv ovocia na výživu človeka. In Výživa a zdravie, roč.

49, 2005, č. 3, s. 8-9.

107

30. HRIČOVSKÝ, I. 2005. Vplyv ovocia na výživu človeka. In Výživa a zdravie, roč. 49, 2005, č.

3, s. 8-9. ISSN 0042-9406.

31. HRSTKOVÁ, H. 2008. Vláknina ve výživě dětí. In Hygiena – časopis pro ochranu

a podporu zdraví, roč. 53, 2008, č. 1, s. 52-53.

32. JIRAN, J. 2009. Stravovací návyky dnešních dětí. In Food Service, roč. 19, 2009, č.

3, s. 20.

33. JURKOVIČOVÁ, J. et al. 2005. Výživové zvyklosti a konzumácia vybraných

potravín v Slovenskej populácii. In Zborník príspevkov z vedeckej konferencie 33.

dní zdravotnej výchovy I. Stodolu, Bratislava: ÚVZ SR 2006, ISBN 80-7159-163-7,

s. 79-81.

34. KAROVIČOVÁ, J. - KOHAJDOVÁ, Z. 2005. Mliečne fermentované zeleninové

šťavy. In Výživa a zdravie, roč. 49, 2005, č. 3, s. 12-13.

35. KARPATOVÁ, E. 2000. Ako zostaviť zdravý jedálny lístok? In Dieťa nie len pre rodičov,

roč. 6, 2000, č. 6, s. 18-19.

36. KELLER, U. - MEIER, R. - BERTOLI, S. 1993. Klinická výživa. Praha: Scientia Medica,

1993. 240 s. ISBN 80-85526-08-5.

37. KIMÁKOVÁ, T. et al. 2009. Vláknina vo výžive detí i dospelých. In Zborník príspevkov

z vedecko-odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou „Globalizácia a kvalita života a

zdravia”, Košice: Equilibria 2010, s. 123-128. ISBN 978-80-89284-66-5.

38. KLIMO, F. et al. 1991. Všeobecné lekárstvo. 4. vyd. Martin: Osveta, 1991. 851 s. ISBN 80-

217-0281-8.

39. KOHOUT, P. 2008. Význam ovocia a zeleniny v našej strave. 2008 [online] , aktualizované

2008. [cit. 2009-04-15]. Dostupné na:

http://www.hellmanns.sk/downland/tiskove-zpravy/sk/vyznam-ovocia-a-zeleniny-v-nasej-

strave.pdf/.

40. KOPEC, K. 2008. Mýty a omyly ve spotřebě zeleniny. In Výživa a potraviny, roč.

63, 2008, č. 1, s. 17-18.

41. KOPEC, K. 2008. Ovoce a zelenina v paleodietě. In Výživa a potraviny, roč. 63,

2008, č. 5, s. 121-123.

42. KOPEC, K. 2010. Zelenina a ovoce ve školním stravování. In Výživa a potraviny,

roč. 65, 2010, č. 3, s. 34-36.

43. KOPEC, K. 2011. Zelenina po celý rok – jaro. In Výživa a potraviny, roč. 66, 2011,

č. 2, s. 20-22.

108

44. KOVÁČIKOVÁ, E. - VOJTAŠÁKOVÁ, A. - SIMONOVÁ, E. et al. 1997. Ovocie

a zelenina: potravinové tabuľky. Bratislava: VÚP, 1997. 208 s. ISBN 80-85330-33-4.

45. KUBICA, M. 2002. Vegetariánstvo z pohľadu morfologickej stavby tráviacich sústav rôznych

druhov zvierat a človeka. Diplomová práca. Nitra: SPU, 2002, 58 s.

46. KUDLÁČKOVÁ, M. 2005. Vegetariánske stravovanie – zdravotné výhody a riziká.

In Výživa a zdravie, roč. 49, 2005, č. 1, s. 22-23.

47. LIPKOVÁ, V. 1980. Somatický a fyziologický vývoj dieťaťa. 1. vyd. Martin: Osveta, 1980.

176 s. ISBN 70-034-80.

48. MAGULA, D. et al. 2001. Výživa a zdravie. 1. vyd. Nitra: SPU, 2001. 159 s. ISBN 80-7137-

948-4.

49. MARŠÁLKOVÁ, J. 2005. Pracovité vitamíny. In Moje zdravie, 2005, č. 9, s. 10-11.

50. NEVORAL, J. 2003. Výživa v dětském věku. Jinočany: H&H, 2003. 434 s. ISBN 80-86022-

93-5.

51. OBERDEIL, K. - LENTZOVÁ, CH. 2001. Ovocie a zelenina ako liek. Bratislava: Fortuna

Print, 2001. 294 s. ISBN 80-88980-42-9.

52. OLIVERIUSOVÁ, L. 2005. Letné osvieženie – Na nedostatok tekutín sme citliví. In Moje

zdravie, 2005, č. 7-8, s. 34-35.

53. OSTERÁGOVÁ, D. 1998. Receptár zdravej výživy pre dojčatá a deti. 1. vyd. Bratislava:

Motýľ, 1998. 194 s. ISBN 80-88775-60-4.

54. PETRASOVÁ, A. - LIBA, J. 2006. Stravovacie návyky žiakov mladšieho veku vo

vzťahu k zdraviu. In Zborník z 2. konferencie Škola a zdraví, Brno 2006, s. 1-7.

55. POLUNINOVÁ, M. 1998. Potraviny, ktoré liečia. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 1998. 30-51 s.

ISBN 80-8046-082-5.

56. POSLUŠNÁ, K. 2011. Faktory prostredia ovplyvňujúce výživové chovanie detí

v priebehu ich vývoja. In Výživa a potraviny, roč. 66, 2011, č. 1, s. 4-5.

57. POZLER, O. 2009. Význam vlákniny v potravě s ohledem na dětský věk. In Výživa

a potraviny, roč. 64. 2009, č. 5, s. 71.

58. RAMEŠ, I. 1983. Fyziologie výživy. 1. vyd. Praha: Avicenum: Zdravotnícke nakladatelství,

1983. 224 s. ISBN 735-23-08.

59. RAMEŠ, I. 1991. O vegetarianské stravě. In Výživa lidu, roč. 45, 1991, č. 11, s. 169-170.

60. ROSINSKÝ, J. et al. 2008. Kontrola stravovania v škole. In Nové trendy vo výžive

detí. Bratislava: Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2008. s. 48. ISBN

978-80-223-2430-4.

109

61. SANDERS, T. 1998. Jedlo ako jed, jedlo ako liek. Bratislava: Výber – Readest Digest, 1998,

400 s. ISBN 80-967878-1-0.

62. SHARON, M. 1998. Moderná výživa od A do Z. 1. vyd. Praha: Euromedia, 1998. 225 s.

ISBN 80-902502-1-1.

63. SZÉPEOVÁ, R. - BUCHANEC, J. et al. 2001. Výživa detí. 1. vyd. Martin: Osveta, 2001.

s. 66 – 73. ISBN 80-8063-018-6.

64. ŠAGÁT, T. - HRUŠKOVIČ, I. - ŠAŠINKA, M. 1991. Pediatria. 2. vyd. Martin: Osveta,

1991. 211 s. ISBN 80-217-0337-7.

65. ŠAPIRO, D. K. et al. 1988. Ovocie a zelenina vo výžive človeka. 1. vyd. Praha: Státní

zemědělské nakladatelství, 1988. 232 s. ISBN 5-7860-0431-7.

66. ŠAŠINKA, M. - ŠAGÁT, T. - KOVÁCS, L. et al. 2007. Pediatria. 2. vyd. Bratislava: Herba,

2007. 740 s. ISBN 978-80-89171-49-1.

67. ŠIMONČIČ, R. 1998. V čom zlepšiť výživu? In Výživa a zdravie, roč. 43, 1998, č. 4, s. 73-75.

68. ŠRAMKOVÁ, K. 2002. Dajte si jablko. In Zdravie, 2005, č. 1, s. 38-39.

69. ŠRAMKOVÁ, K. 2005. Ovocie a zelenina päťkrát denne pre zdravie. In Výživa a zdravie,

roč. 49, 2005, č. 4, s. 27. ISSN 0042-9406.

70. ŠRAMKOVÁ, K. 2005. Ovocie a zeleninu päťkrát denne pre zdravie. In Výživa

a zdravie, roč. 49, 2005, č. 4, s. 26-28.

71. ŠVEJCAR, J. 1975. Péče o dítě. 1. vyd. Praha : Avicenum, 1975. 363 s.

72. THOMPSON, V. - CULLEN, K.W. - WATSON, K. et al. 2007. Increased

Availability and Marketing of Fruit, Juice and Vegetables to Middle School

Students Increase Consumption. In The Journal of child nutrition and managment

[online] 2007, vol. 31, [cit 2008-28-10].

73. UHEROVÁ, R. 2002. Čo vieme o vitamínoch dnes. 1. vyd. Bratislava: Malé centrum, 2002.

143 s. ISBN 80-968737-0-9.

74. VACOVÁ, T. 1988. Zelenina vo výžive. 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1988. 272 s.

75. VALŠÍKOVÁ, M. 2005. Význam zeleniny pre človeka.. In Výživa a zdravie, roč. 49, 2005, č.

3, s. 5-7.

76. VALŠÍKOVÁ, M. 2006. Zelenina podporuje zdravie človeka. In Výživa a zdravie,

roč. 50, 2006, č. 3, s. 26-27.

77. VETERÁNY, L. 2000. Biológia mládeže a školské zdravotníctvo. 3. vyd. Nitra:

SPU, 2000. 80 s. ISBN 80-7137-786-4.

78. VICIANOVÁ, K. 2009. Výživa a zdravie najmenších. In Mama a ja, roč. 8, 2009, č. 3, s. 38-

41.

110

79. VOZÁR, L. 1970. Náuka o požívatinách. 2. vyd. Martin: Osveta, 1970. 232 s. ISBN 301-08-

129/I.

80. ZACHAR, D. 2003. Humánna výživa I. 1. vyd. Technická univerzita vo Zvolene,

2003. 194 s. ISBN 80-228-1233-1.

81. ZEMAN, S. - HORNIAKOVÁ, E. - DANIŠKA, J. et al. 2000. Výživa a potraviny pre tretie

tisícročie. In Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. 1. vyd. Nitra: SPU,

2000. 227 s. ISBN 80-7137-742-2.

111

112