TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

STAVEBNÁ FAKULTA

OBNOVA MEŠTIANSKEHO DOMU V CENTRE KOŠÍC

Milan OLŠAVSKÝ

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2008

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

STAVEBNÁ FAKULTA

Ústav budov a prostredia

OBNOVA MEŠTIANSKEHO DOMU V CENTRE KOŠÍC

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Milan Olšavský

Vedúci diplomovej práce: Ing. Anna Sedláková, PhD.

Konzultant diplomovej práce:

Košice 2008

Analytický list

Autor: Milan Olšavský

Názov práce: OBNOVA MEŠTIANSKEHO DOMU V CENTRE KOŠÍC

Jazyk práce: slovenský

Typ práce: Diplomová práca

Počet strán: 117

Akademický titul: Inžinier

Univerzita: Technická univerzita v Košiciach

Fakulta: Stavebná fakulta (Svf)

Katedra: Ústav budov a prostredia (UBP)

Študijný odbor: 5.1.4 Pozemné stavby

Študijný program: Tvorba budov a prostredia

Mesto: Košice

Vedúci DP: Ing. Anna Sedláková, PhD.

Dátum odovzdania: 2. jún 2008

Dátum obhajoby: 23. 6. 2007

Kľúčové slová: Obnova domu

Kategória Konspekt: Stavebníctvo

Citovanie práce: Olšavský, Milan: OBNOVA MEŠTIANSKEHO DOMU V

CENTRE KOŠÍC . Diplomová práca . Košice: Technická

univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, 2008. 117 s.

Názov práce v AJ: renewal of building

Kľúčové slová v AJ: renewal building

Abstrakt v SJ

Priestorová vlhkosť a vlhkosť konštrukcií budov sú základnými problémami,

ktoré spolu so statikou ovplyvňujú rozhodovanie majiteľov respektíve investorov

o spôsoboch a rozsahu rekonštrukcie. V posledných rokoch je to taktiež problémom

kvality novostavieb, ktoré často nie je možné z dôvodu vlhkosti konštrukcií

skolaudovať. Návrhy spôsobov dodatočného znižovania vlhkosti sa časom oddelili od

bežného projektovania v stavebníctve a stali sa, aspoň v komplikovaných prípadoch

samostatnou projekčne-stavebnou špecializáciou.

Riešiť zníženie vlhkosti konštrukcií bez rešpektovania príčin porúch je predom

navrhovanou chybou. Takto navrhované metódy, často ľubovoľne zvolené, sú neúplné

aj keď môžu dočasne splniť zadanie, t.j. zaistiť suché povrchy, vyvolávajú ďalšie

väčšinou vážnejšie poruchy konštrukcií. Pri výbere odvlhčovacieho opatrenia je

potrebné brať do úvahy jeho nadradenosť oproti úpravám vedľajším. Taktiež je

potrebné rozhodnúť ktoré poruchy stavieb sú celkové a ktoré iba lokálne. Ich zámena

býva podstatným omylom, ktorý vedie k poruchám spôsobených vlhkosťou. Poznanie

celého reťazca vzťahov a príčin porúch je pri sanačnom návrhu základným krokom

k úspechu.

Abstrakt v AJ

Area humidity and surface moisture of building constructions are the basic

problems which, together with statics, influence the decisions of owners or investors

about the manner and degree of reconstruction. In recent years, it has become a problem

of new constructions as well and this causes the buildings to fail the final approval.

Suggestions for manners of additional lowering of moisture and humidity have with

time separated themselves from building design and have, in special cases, become a

separate construction design area. To deal with lowering moisture without paying

attention to the causes of the state is not accepted as a suitable solution. These

approaches are usually chosen randomly and are incomplete and even though they do

offer a short-term solution, they cause other, often severe damage to the construction.

When choosing an approach, its superiority to other measures has to be taken into

account. Moreover, it has to be decided, which damage is local and which damage

concerns the whole of he construction. The interchanging of these is a common

occurance and leads to other damage caused by humidity. The knowledge of the whole

chain of damage is the key to a good sanitation plan.

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracoval na základe vlastných štúdiom získaných poznatkov a pomocou odbornej literatúry a zároveň som sa riadil radami vedúceho diplomovej práce a odborného konzultanta.

Košice, 2. jún 2008

..........................................

vlastnoručný podpis

Poďakovanie

Touto cestou sa chcem poďakovať Ing. Anne Sedlákovej, PhD., za cenné odborné rady, pripomienky a za usmerňovanie pri vypracovaní diplomovej práce.

Predhovor

Diplomová práca sa zaoberá šírením vlhkosti v stavebných konštrukciách,

negatívnym pôsobením nadmernej vlhkosti na stavebné konštrukcie, statiku budov

a zdravie človeka. V budovách ktoré sú vystavované dlhodobému pôsobeniu vlhkosti

sa množia baktérie a plesne, takéto priestory sú z hygienického hľadiska nebezpečné pre

dlhodobý pobyt ľudí. Je preto hľadať opatrenia ktoré zabraňujú prenikaniu nežiadúcej

vlhkosti do konštrukcií.

Stavebná prax nám ponúka množstvo stavebných postupov a materiálov ktoré

vytvárajú dodatočné hydroizolačné systémy na ochranu stavby pred vlhkosťou, nie

všetky sú však vhodné pre aplikáciu na historické stavebné konštrukcie naopak môžu

vytvoriť vážne poruchy ktoré vedú často k poškodeniu stavby.

Na názornom príklade riešenia sanácie budovy demonštrujem možnosti použitia

klasických sanačných vzduchových metód odvlhčovania stavebných konštrukcií.

Klasické metódy rešpektujú historickú hodnotu stavby a materiály z ktorých sú

historické budovy zhotovené, ich použitie má aj v dnešnej dobe svoje opodstatnenie

a takto obnovované budovy plnia i naďalej svoju funkciu.

Obsah

Zoznam obrázkov ......................................................................................................... 11

Zoznam tabuliek ........................................................................................................... 12

Slovník termínov ........................................................................................................... 13

Úvod ............................................................................................................................... 19

1 Formulácia úlohy .................................................................................................... 20

2 Oblasti spodnej stavby porušované vlhkosťou ..................................................... 21

2.1 Povrchy ................................................................................................................ 21

2.2 Zvislé konštrukcie, stropy, klenby, podlahy ........................................................ 21

2.2.1 Murivo zvislé, obvodové a nosné výplňové ............................................... 21

2.2.2 Stropy a klenby ............................................................................................ 22

3 Vnútorné prostredie ................................................................................................ 24

3.1 Zdroje vlhkosti vo vnútornom prostredí .............................................................. 24

3.2 Dôsledky zmien vlhkostných parametrov vnútorného prostredia ....................... 26

3.2.1 Biologické znehodnotenie ............................................................................ 26

3.2.2 Vetranie a kvalita vnútornej mikroklímy ..................................................... 29

4 Voda v konštrukciách, vlhkosť .............................................................................. 30

4.1 Vlhkosť a jej veličiny .......................................................................................... 30

4.1.1 Hmotnostná vlhkosť ..................................................................................... 30

4.1.2 Objemová vlhkosť ....................................................................................... 30

4.1.3 Vlhkostná bilancia ....................................................................................... 30

4.1.4 Nasiakavosť ................................................................................................. 31

4.1.5 Rovnovážna vlhkosť .................................................................................... 31

4.2 Transport vody a vlhkosti v pórovitých materiáloch ........................................... 31

4.2.1 Difúzia .......................................................................................................... 31

4.2.2 Sorpcia ......................................................................................................... 31

4.2.3 Kapilárne vedenie vlhkosti .......................................................................... 32

4.2.4 Povrchová kondenzácia ............................................................................... 33

4.2.5 Vysúšanie ..................................................................................................... 33

5 Vplyv vlhkosti na mechanicko-fyzikálne vlastnosti materiálov .......................... 35

5.1 Pevnosť muriva v závislosti na vlhkosti .............................................................. 35

5.2 Trhliny ................................................................................................................. 35

6 Vlhkostný prieskum ................................................................................................ 37

6.1 Klasifikácia vlhkosti ............................................................................................ 37

7 Spôsoby znižovania vlhkosti konštrukcií .............................................................. 39

8 Príklad návrhu odvlhčenia suterénu meštianskeho domu .................................. 40

8.1 Popis historickej budovy ..................................................................................... 40

8.1.1 Situovanie .................................................................................................... 40

8.1.2 Stavebno-historický vývoj ........................................................................... 41

8.1.3 Pôvodné dispozičné a konštrukčné riešenie ................................................. 42

8.2 Prieskum pred sanáciou ....................................................................................... 44

8.3 Vyhodnotenie prieskumu ..................................................................................... 48

8.4 Možné riešenia sanácie ........................................................................................ 51

8.4.1 Riešenie sanácie ........................................................................................... 51

9 Záver ......................................................................................................................... 54

Zoznam použitej literatúry .......................................................................................... 55

Prílohy ............................................................................................................................ 56

Svf UBP

11

Zoznam obrázkov

Obr. 1 Spôsoby prenikanie vlhkosti do suterénu ....................................................... 24

Obr. 2 Závislosť celkového počtu baktérií na vlhkosti muriva .................................. 27

Obr. 3 Potreba vonkajšieho vzduchu na osobu k predchádzaniu výskytu plesní v budovách ...................................................................................................... 28

Obr. 4 Katastrálna mapa starého mesta Košice z roku 1840 ..................................... 40

Obr. 5 Ortofoto mapa kováčskej ulice ....................................................................... 41

Obr. 6 Fotografia čelnej fasády z roku 1972 .............................................................. 41

Obr. 7 Pôdorys 1.PP – pôvodný stav ......................................................................... 42

Obr. 8 Pôdorys 1.NP – pôvodný stav ......................................................................... 43

Obr. 9 Pôdorys 2.NP – pôvodný stav ......................................................................... 43

Obr. 10 Rezopohľad dvorovým krídlom ...................................................................... 43

Obr. 11 Schéma realizácie odberu vzoriek ................................................................. 45

Obr. 12 Sklenené nádoby s gumovým tesnením s odobratými vzorkami muriva hmotnosti cca 150 g ........................................................................................ 46

Obr. 13 Schéma suterénu s vyznačenými miestami odberu vzoriek muriva .............. 46

Obr. 14 Grafy Sa – Si priebehu hmotnostnej vlhkosti hw muriva .............................. 50

Obr. 15 Orientačný návrh odvlhčenia suterénu - pôdorys ........................................... 53

Obr. 16 Orientačný návrh odvlhčenia suterénu – priečny rez ...................................... 53

Svf UBP

12

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Druhy omietok a ich použitie v súvislosti s vlhkosťou ................................... 21

Tab. 2 Množstvo odvedenej vlhkosti v budovách s minimálnou tepelnou ochranou v závislosti na vonkajšej teplote pri vnútornej teplote 20°C ........... 28

Tab. 3 Pevnosť muriva a malty v závislosti na vlhkosti ............................................ 35

Tab. 4 Vplyv trhliny na súčiniteľ podmienok pôsobenia z hľadiska celistvosti

muriva m ........................................................................................................ 36

Tab. 5 Klasifikácia vlhkosti muriva podľa STN P 73 0610 ....................................... 37

Tab. 6 Vlhkosť z fyzikálneho hľadiska prijateľná ..................................................... 37

Tab. 7 Hmotnostný obsah vody v murive v závislosti od prevádzky ........................ 38

Tab. 8 Prehľad metód a ich aplikácie ......................................................................... 39

Tab. 9 Vypočítané hodnoty hmotnostnej vlhkosti .................................................... 47

Svf UBP

13

Slovník termínov

Anglický dvorček – boli používané u okenných otvorov viac zapustených pivníc

a slúžili i k čiastočnému priamemu osvetleniu suterénu; dnes sa ako vhodné javia jedine

tie, ktorých dno je v úrovni pod podlahou suterénu a sú zakryté stropom

Biologické vplyvy – zahŕňajú pôsobenie živočíchov, rastlín i mikroorganizmov,

poprípade ich produktov; môžu pôsobiť chemicky, mechanicky a biologicky

Difúzia vodných pár – transport vlhkosti spôsobená miestnym rozdielom

parciálnych pár

Difúzny odpor – vyjadruje paropriepustnosť povrchovej úpravy

Elektroosmotické metódy – inštalácia a vytváranie systému elektród na povrchu

alebo v štruktúre konštrukcií namáhaných vlhkosťou a v zeminách; systém sa napojí na

zdroj jednosmerného prúdu o veľmi nízkom napätí

Hlavná hydroizolačná vrstva – vrstva s dominantnou hydroizolačnou funkciou

v stavebnej konštrukcii, vystavená priamemu namáhaniu vodou

Hydroakumulačná vrstva – hydroizolačná vrstva prijímajúca vodu v kvapalnom

skupenstve v konštrukcií

Hydrofyzikálne namáhanie, hydrofyzikálna expozícia – vymedzenie fyzikálne

kvality a kvantity pôsobiaceho vodného prostredia na stavebné konštrukcie a objekty

Hydroizolácie – plošná izolácia, súvislá, utesňujúca, chrániaca stavebnú

konštrukciu alebo jej časť, poprípade vnútornú alebo vonkajšie prostredie pred

nežiaducim vnikaním vody (poznámka: termín voda zahŕňa vodu vo všetkých

skupenstvách)

Hydroizolačné konštrukcie – plošné alebo priestorové usporiadanie

hydroizolačných prvkov a obklopujúcich stavebných konštrukcii, zabezpečujúce

požadovanú hydroizolačnú funkciu stavby alebo jej časti

Hydroizolačný materiál – stavebný materiál obmedzujúci alebo zamedzujúci

šíreniu vody stavebnou konštrukciou

Hydroizolačný prvok – stavebný prvok (časť stavby) zabezpečujúci požadovanú

ochranu stavby alebo prostredia voči vode, má plošnú alebo miestnu hydroizolačnú

účinnosť

Svf UBP

14

Hydroizolačná sústava – súvrstvie, skladajúce sa z hydroizolačnej vrstvy,

podkladných a ochranných vrstiev obklopujúcich hydroizolačnú vrstvu

Hydroizolačný systém – súbor hydroizolačných prvkov zabezpečujúcich

požadovanú hydroizolačnú ochranu (poznámka: ak je v hydroizolačnej konštrukcii

použitá hlavná a poistná hydroizolačná vrstva, rozlišuje sa hlavný poistný

hydroizolačný systém)

Hydroizolačná vrstva – plošný hydroizolačný prvok

Chemická hydroizolačná clona - utesnená a hydrofobizovaná alebo len

hydrofobizovaná alebo len utesnená štruktúra muriva, a to jedným ale viacerými druhmi

chemických prostriedkov v celej hrúbke a v určitej dĺžke a výške konštrukcie

Chemická hydroizolačná clona vytvorená tlakovou impregnáciou – clona

vytvorená impregnáciou štruktúry murovaných konštrukcii chemickými prostriedkami,

ktoré sa systémom potrubia a hadíc čerpajú pod tlakom do perforovaných rúrok

uložených vo vrtoch v murive, z týchto rúrok chemické prostriedky zmáčajú vnútorný

povrch vrtov, tlakovú impregnáciu možno vykonávať i po určitých časových

intervaloch (impulzná injektáž)

Chemická hydroizolačná clona vytvorená v murive metódou infúzie – clona

vytvorená impregnáciou štruktúry murovaných konštrukcii chemickými prostriedkami

zavádzanými do vrtu, vznikajúca ich plnením za využitia hydrostatického tlaku stĺpca

kvapaliny výšky až 2 m; murivo sa napúšťa zo samostatných nádobiek umiestnených

nad vrtmi alebo špeciálnym, k tomuto spôsobu vyrobeným zariadením, medzi infúzne

spôsoby sa zaraduje aj napúšťanie muriva taveninou parafínu

Izolácia – časť stavby (stavebný prvok) chrániaci stavebnú konštrukciu alebo jej

časť, poprípade vnútorné alebo vonkajšie prostredie pred nežiaducim vnikaním vody,

zvuku, tepla a pod.

Izolácia dodatočná – označenie používané pre izolácie realizované neskôr, t.j.

dlhšiu dobu po dokončení stavby

Kapilárna kondenzácia – kondenzácia na povrchu pórov nad zakrivenou plochou

hladiny vody v kapilárach – vnútorná vlhkosť pórovitých materiálov

Kapilárna vzlínavosť – vzostup vody v kapilárach pórovitých látkach úmerný

povrchovému napätiu v prostredí „voda - vzduch“

Svf UBP

15

Koeficient difúzneho odporu – označuje, koľko krát je difúzny odpor stavených

látok väčší ako difúzny odpor pre rovnaké množstvo vzduchu (bezrozmerné číslo)

Nasiakavosť – pomerné množstvo vody, ktoré príme vysušená látka ponorená 24

hodín do vody – vyjadruje sa v % hm.

Parotesná vrstva – hydroizolačná vrstva podstatne obmedzujúca alebo takmer

zabraňujúca prenikaniu vodných pár do stavebných konštrukcii alebo do vnútorného či

vonkajšieho prostredia

Poistná hydroizolačná vrstva – vrstva chrániaca vrstvy stavebných konštrukcii

pred technologickou, napríklad zámesovou vodou

Priepustnosť pre vodu – vlastnosti prostredia, materiálu alebo konštrukcie

umožňujúce prepúšťať vodu

Rovnovážna vlhkosť – jedná sa o množstvo vlhkosti, ktoré sú schopné pórovité

stavebné materiáli za stálych vlhkostných a teplotných podmienok prijať

z obklopujúceho vzduchu

Sanácia vlhkého muriva – dodatočné hydroizolačné zásahy do konštrukcie

spodnej a prízemnej časti stavby i okolitého horninového prostredia, vedúci

k výraznému a trvalému zníženiu vlhkosti v podzemnom a nadzemnom murive stavieb

i v súvisiacich konštrukciách a v prípade potreby i k zníženiu vlhkosti vnútorného

vzduchu v budovách

Sanačná omietka – súvislá vrstva zatvrdnutej malty na povrchu konštrukcie

s definovanými vlastnosťami, s vysokou pórovitosťou a priepustnosťou pre vodnú paru

a so zníženou kapilárnou vodivosťou vlhkosti; jedná sa o omietky pripravené zo

suchých maltových zmesí

Sanačný omietkový systém – za tento systém sa považuje maltový postrek alebo

vrstva z vyrovnávajúcej omietky, vrstvy z malty jadrovej, vrstva šťuková a fasádny

alebo vnútorný náter či nástrek

Sanačný systém hydroizolácie – sústava technických opatrení a konštrukčných

riešení umožňujúca dodatočnú opravu poškodenej hydroizolácie bez deštrukčného

zásahu do hydroizolačnej sústavy alebo zrealizovanie ďalšieho samostatného systému

pre hydroizoláciu stavby

Skladba hydroizolačnej konštrukcie – usporiadanie hydroizolačných prvkov

v hydroizolačnej konštrukcii

Svf UBP

16

Skladba hydroizolačnej sústavy – usporiadanie vrstiev v hydroizolačnej sústave

Skladba hydroizolačnej vrstvy – usporiadanie hydroizolačných prvkov,

poprípade doplnkových materiálov v hydroizolačnej vrstve

Sorpcia – pohlcovanie vlhkosti zo vzduchu a jéj hromadenie na styku fázy „plyn –

tuhá látka“

Sorpčná vlhkosť – ak stavebný materiál obsahuje soli s hydroskopickými

vlastnosťami, tieto soli tieto soli prijímajú vodu zo vzduchu; vysoký obsah

hydroskopických solí ovplyvňuje rovnovážnu vlhkosť stavebného materiálu, ktorá

potom môže dosahovať niekoľkonásobok rovnovážnej vlhkosti nezasoleného materiálu;

obsah sorpčnej vlhkosti závisí na teplote a vlhkosti okolitého prostredia

Tepelné vplyvy – tieto vplyvy sú dané pôsobením teplotnej amplitúdy

vonkajšieho a vnútorného prostredia; ovplyvňujú vlastnosti izolácie a vyvolávajú

rozmerové zmeny, ktoré narúšajú mechanické vlastnosti materiálu

Transmisia – schopnosť materiálu vlhkosť v kvapalnej fáze

Účinnosť sanačného opatrenia – jedná sa o objektívnu hydroizolačnú účinnosť

metódy posudzovanej porovnávaním hmotnostných obsahov vlhkosti vo vzorkách

staveného materiálu a murárskej malty, ktoré sa z muriva odoberú bezprostredne pred

zrealizovaním (stav pôvodný) a následne (obvykle v priebehu jedného roku po

aplikácii); vzorky sa odoberú z rovnakých miest a hĺbok

Vetrací kanálik – vymedzený úzky priestor vo vrstve konštrukcie alebo

v zemnom telese umožňujúci únik vlhkosti konštrukcie do okolitého prostredia

v dôsledku prúdenia vzduchu

Vetraná vzduchová vrstva – vzduchová vrstva umožňujúca únik vlhkosti

z konštrukcie do okolitého prostredia v dôsledku prúdenia vzduchu

Vlhkosť – voda vyskytujúca sa vo väzbe na póry a kapiláry stavebných hmôt,

zemín (zemná vlhkosť) alebo iných pórovitých médií, ktorá vytvára vodnú hladinu,

prípadne voda vo vzduchu (vzdušná vlhkosť)

Vlhkostná bilancia Predstavuje porovnanie jednotlivých nameraných hodnôt

hmotnostných vlhkostí hw stavebných materiálov po výške a do hĺbky konštrukcie

s vlhkosťou úplne nasýteného vodou ,hw a so stupňom nasýtenia vodou .

Svf UBP

17

Vlhkostný režim konštrukcie – priebeh zmien množstva a rozloženia vody

v konštrukcii v závislosti na čase

Vlhkostný stav konštrukcie – množstvo a rozloženie vody v konštrukcii v danom

okamihu

Voda kondenzovaná – voda sa zráža na chladných miestach muriva, ktorých

teplota je nižšia ako rosný bod vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu; kondenzačná

vlhkosť je vždy väčšia na povrchu než v hĺbke muriva

Voda podpovrchová – voda pod zemským povrchom, tzn. zemná vlhkosť, voda

pretekajúca alebo presakujúca účinkom tiaže (gravitačná voda), voda podzemná a pod.

Voda podzemná – podpovrchová voda vyplňujúca podzemné dutiny, zavodnené

horniny a vytvárajúca hydraulicky spojitú hladinu a pôsobiaca hydrostatickým tlakom

Voda povrchová – voda nad zemským povrchom, t.j. stekajúca zrážková voda,

voda zadržaná v tokoch a nádržiach a pod.

Voda prevádzková – voda vyskytujúca sa v stavbe v súvislosti s jej prevádzkou,

napríklad vlhkosť vnútorného vzduchu, kondenzovaná voda stekajúca po vnútorných

stenách a povrchoch, zadržiavaná v podlahách, nádržiach a pod.

Voda pôsobiaca hydrostatickým tlakom – ide o vodu prenikajúcu do muriva

nachádzajúceho sa pod hladinou podzemnej vody, vodu gravitačnú a infiltrovanú, ktorá

sa vsakuje účinkom gravitácie; v dobe jarného topenia snehu a prívalových dažďov

zdvihnutá svahová voda a dočasne vysoká podzemná voda prenikajúca do muriva pod

tlakom

Vodotesnosť – nepriepustnosť pre vodu v kvapalnom skupenstve

Vzduchoizolačný systém (vzduchová izolácia) – odvetranie vlhkosti z povrchu

a štruktúr muriva do medzier, dutín, kanálov a pod., ktorými prúdi vzduch; ide

o odvetranie stien a podláh nad i pod povrchom terénu

Vzduchová vrstva – súvislí dutý priestor vyplnený vzduchom, nachádzajúci sa

medzi vrstvami konštrukcie alebo konštrukciou a horninovým prostredím

Zemná vlhkosť – voda viazaná v pórovitom horninovom prostredí sorpčnými

a kapilárnymi silami. Táto voda preniká do stavebných konštrukcií kapilárnym

vzlínaním z podzákladia a pri chýbajúcej alebo poškodenej zvislej plošnej hydroizolácie

u podpivničených objektov zo zeminy obklopujúcej tieto konštrukcie pod úrovňou

terénu. Prísun vody do základového muriva zaisťuje kapilarita otvorených pórov

Svf UBP

18

zeminy, ďalej vodná para difunduje do muriva z podzákladia a v základovom murive

skondenzovaná voda je nasávaná pórmi muriva a kapilárnymi silami transportovaná

murivom nahor. Intenzita vzlínania vlhkosti je daná množstvom vody, ktorá sa dostane

do kontaktu s murivom. Rastie s výdatnosťou zdroja a súvisí s priepustnosťou zeminy

Zabudovaná technologická vlhkosť – stavebná vlhkosť je do objektu „vnesená“

v stavebných materiáloch pri jeho stavbe. Odparuje sa pomaly v priebehu 1,5 až 3

rokov. Pri realizovaní nových omietok prebieha prirodzené odparovanie vlhkosti

v závislosti na použitých materiáloch a hrúbke omietky 1 až 2 roky.

Svf UBP

19

Úvod

Voda je na jednej strane základnou podmienkou pre život človeka, na strane druhej

hrozbou pre stavebné objekty, najmä pre časti, ktoré sú vybudované pod úrovňou

terénu. Pôsobí rušivo takmer na všetky stavebné látky, a preto treba konštrukcie

vystavené jej negatívnemu pôsobeniu chrániť vhodnými opatreniami, predovšetkým

izoláciami. Pri zemnej vlhkosti je dobrým izolátorom vzduch, ktorý má oproti ostatným

izoláciám menšie nároky na technológiu.

Svf UBP

20

1 Formulácia úlohy

Diplomová práca sa zaoberá diagnostikou fyzikálnych porúch konštrukcií

a prostredia respektíve vlhkosťou konštrukcií , príčinami týchto porúch a možnosťami

ich odstránenia s ohľadom na platné normy a požiadavky na stavebné konštrukcie.

Svf UBP

21

2 Oblasti spodnej stavby porušované vlhkosťou

Poruchy konštrukcií, ktorých príčinou je vysoká vlhkosť, salinita a ďalšie s ňou

súvisiace vplyvy, ovplyvňujú ich životnosť a zásadne možnosti využívania priestorov.

Degradujúce omietky sú najčastejším dôsledkom vlhkosti konštrukcií

2.1 Povrchy

Prvým príznakom problémov s vlhkosťou je zvyčajne estetická porucha na

povrchu steny odlupovanie náteru alebo narušenie omietky.

Pre úspešnú voľbu povrchovej úpravy vlhkej konštrukcie je analýza príčin vlhkosti

a správne navrhnutá omietka z hľadiska jej vlastnosti a technologickej skladby.

Tab. 1 Druhy omietok a ich použitie v súvislosti s vlhkosťou

Druh omietky Správne použitie

Štandardné omietky :

Bežná jadrová omietka štukovaná

Hydrofobizovaná omietková zmes

Interiéry nezaťažené vlhkosťou

Exteriéry, bežné fasády

Tepelne izolačná omietka Exteriér, nutná hydrofobizácia náterom

Soklová jadrová omietka Pri exponovaných komunikáciách

Sanačná omietka Murivo zaťažené vzlínajúcou vlhkosťou

Izolačná omietka Vonkajšia strana muriva zaťažená zemnou vlhkosťou

Vápenná omietka Interiér, priestory s častou kondenzáciou vlhkosti, veľmi dobrá priedušnosť omietky

Hlinená omietka Interiér, výrazne reguluje vlhkosť vzduchu

2.2 Zvislé konštrukcie, stropy, klenby, podlahy

2.2.1 Murivo zvislé, obvodové a nosné výplňové

Ak je murivo zvislé, obvodové a nosné namáhané vlhkosťou na murive sa

prejavujú klasické vlhkostné mapy, ich charakter je smerodajný pre určenie príčiny

vlhkosti.

Svf UBP

22

Vzlínajúca vlhkosť do muriva z podzákladia

Mapy sa objavujú v v oblastiach styku obvodových stien a stredných stien,

v kútoch pozdĺž obvodu, v miestach schodiskový telies a výťahových šachiet

Vlhkosť prenikajúca do muriva z oblastí, kde je voda naakumulovaná

Najväčšia vlhkosť v hĺbke 0,5-0,7 m pod úrovňou terénu, kolísanie hmotnostnej

vlhkosti v závislosti na atmosférických vplyvoch, na stredných múroch kolmo

situovaných k obvodu sa tvoria vlhkostné mapy v tvare trojuholníka ktorého prepona

klesá smerom do stredu objektu.

Vlhkosť na povrchu muriva kondenzujúca vplyvom jeho tepelno technických

vlastností a nedostatočným pohybom vzduchu

Na murive sa objavujú viditeľné, nepravidelne ohraničené vlhkostné mapy

zdanlivo nelogicky, na rôznych častiach muriva, často aj vysoko nad suchou časťou

muriva, v horných kútoch miestností a v oblastiach tepelných mostov (okná, dvere,

kotvenie reklám a podobne.)

2.2.2 Stropy a klenby

Hlavné vplyvy, ktoré spôsobujú poruchy horizontálnych konštrukcií, ktoré nie sú

v priamom kontakte s terénom, je vysoká hmotnostná vlhkosť zvislých konštrukcií,

vlastnosti stavebného materiálu a priestorová relatívna vlhkosť v miestnostiach pod

nimi.

Stropy a klenby bývajú poväčšine viditeľne zavlhnuté :

V miestach kontaktu stropov s obvodovými stenami

V pätách klenieb

Vo vrstvách pod nášľapnými vrstvi podlahy

Dobre izolované podlahy nad nimi sú často dôvodom pre radikálne zhoršovanie

vlhkostného stavu celej skladby.

Podlahové vrstvy v kontakte s terénom sa často vzdúvajú vplyvom vlhkosti,

prípadne sa rozpadávajú hnilobou. Vytvárajú sa podmienky pre výskyt plesní a húb.

Dôvodom tohto stavu sú :

Vysoká vlhkosť zeminy v podzákladí, eventuálne blízkosť vody

Poruchy alebo nevhodný typ hydroizolácie

Chýbajúca izolácia muriva alebo podlahy respektíve oboch

Svf UBP

23

Pri vytváraní koncepcie dodatočného hydroizolačného systému je nutné si položiť

otázku či je potrebné izolovať podlahu pokiaľ ani murivo nie je zaizolované a aké veľké

úpravy v dispozícii, prevádzke alebo v type nášľapných vrstiev by to znamenalo.

Nie všetky metódy na odstraňovanie vlhkosti stien sú úspešné, najmä vtedy, ak sú

zvolené náhodne podľa informácií o dosiahnutých výsledkov bez ohľadu na špecifické

a odlišné podmienky. Ak prihliadneme na druh muriva, väčšina uvedených metód sa

používa pri tehlovom murive, málo metód pri zmiešanom a ešte menej pri kamennom

murive, pričom takmer všetky staršie stavby majú murivo práve kamenné alebo

zmiešané. Tieto metódy odstraňujú vlhkosť steny obyčajne nad terénom, pretože sú

realizované z exteriéru. Ak sú budovy podpivničené suterénne steny zostávajú teda

i naďalej pod škodlivými účinkami vody i vlhkosti. Suterénne priestory zostávajú aj po

sanácii zavlhnuté, teda neobývateľné, resp. nevhodné pre prevádzku, kde sa dlhšie

zdržiavajú ľudia.

Kos. J. Šereda.M. uvádzajú, že približne 80 % obyvateľov strednej Európy býva

v stavbách starších ako 30 rokov, čo je optimálny čas životnosti hydroizolácii stavieb.

Väčšina týchto stavieb, nie je izolovaná ani iným spôsobom chránená proti vode

a vlhkosti. Z toho vyplýva, že tieto stavby sú vlhké a bývanie v nich je zdraviu škodlivé.

Z uvedeného vyplýva, že pri týchto stavebných objektoch je nevyhnutné

dodatočne vyhotoviť hydroizolačný systém, alebo trvalo vysušiť steny, pokiaľ tieto

objekty určené na sanáciu.

Odstránenie vlhkosti stien nie je len problém ekonomický, ale aj fyzikálny, t.j. či je

ekonomické steny vysušovať alebo celú stavbu demolovať a nahradiť ju novou, či

sanáciou budeme môcť obnoviť rezistenciu stavby voči vnikaniu vlhkosti.

Pri rozhodovaní o sanácii určitého objektu treba brať do úvahy všetky kritériá,

taktiež historickú alebo kultúrnu hodnotu objektu

Svf UBP

24

3 Vnútorné prostredie

Pre účinné zníženie relatívnej vlhkosti v interiéri je potrebné nájsť skutočné

príčiny a cesty prenikania vlhkosti do ovzdušia.

3.1 Zdroje vlhkosti vo vnútornom prostredí

Vlhkosť je súčasťou takmer každej stavebnej konštrukcie, určité množstvo

vlhkosti nie je pre stavbu nebezpečné a z hľadiska vnútornej mikroklímy je aj

pozitívnym faktorom. Avšak pri hromadení vlhkosti v určitých miestach dochádza

k degradácii konštrukcií a môže byť aj príčinou zníženej funkčnosti budovy.

Obr. 1 Spôsoby prenikanie vlhkosti do suterénu

1-voľná voda narážajúca na murivo a stekajúca po jeho povrchu; 2-erózia spôsobená

nárazmi vetra a dažďa, následné vnikanie vlhkosti, zmáčanie povrchu od dažďovej

vody; 3-vlhkosť prenikajúca do muriva knotovím javom, na styku zeminy a muriva pri

absencii zvislej HI – zlý detail pri styku zeminy a muriva; 4,5-kondenzácia vlhkosti na

povrchoch stien, najmä v kútoch a v rohoch, vplyvom zlých tepelno-technických

podmienok; 6-voľná voda prenikajúca do muriva z porúch zdravotných inštalácií

a porúch stavebných; 7-voda vzlínajúca z pod základovej škáry; 8-zemná vlhkosť

podporovaná salinitou; 9-voľná voda prenikajúca do muriva zlým stavebným detailom

soklovej časti; 10-voda stekajúca po murive pod terénom; 11-kapilárna vlhkosť;

12-kumulujúca sa vlhkosť pod nepriedušnou vrstvou asfaltovej deky; 13-vlhkosť

prenikajúca do objektu komínmi bez ochrany pred vnikaním vlhkosti do prieduchu

Svf UBP

25

Základné rozdelenie vlhkosti pre účely posudzovania vlhkosti suterénu

môžeme vlhkosť rozdeliť na:

Voda zrážková pôsobí nárazovo, degraduje omietky na ktorých vznikajú poruchy

jej pôsobením ktorými sa voda dostáva k murivu zmáča ho a kapilárami preniká hlbšie

do muriva. Taktiež je príčinou prísunu nebezpečných solí do konštrukcie ktoré svojím

pôsobením zapríčiňujú nielen estetické ale aj statické a hygienické problémy. Poruchy

môžeme odstrániť kvalitnou omietkou, vytvorením presadenej steny s prevetrávanou

medzerou, prevetrávaným soklom s nízkou nasiakavosťou, nanesením hydrofóbneho

náteru alebo inou ochranou pred poveternostnými vplyvmi muriva.

Vlhkosť zemná pôsobí dlhodobo na konštrukcie pokiaľ nie je vytvorený kvalitný

HI systém preniká kapilárnymi silami do suterénu a aj do vyšších podlaží. Najúčinnejší

spôsob ochrany je vytvorenie vodorovnej a zvislej HI s kvalitným napojením. Pri

historických budovách je väčšinou náročné vytvoriť nový HI systém so zabezpečením

napojenia zvislej a vodorovnej HI pod podlahou preto je nutné čo najefektívnejšie vodu

rýchlo odviesť od konštrukcie vytvoriť difúzne priepustnú vrstvu napr. zo štrku po celej

výške konštrukcie. Štrkom voda ľahko pretečie až k vytvorenej drenáži ktorá vodu

odvedie do kanalizácie. Takto vytvorený systém má nízky difúzny odpor a dobre

prevetráva murivo. Ďalšou možnosťou je vytvorenie prevetrávanej dutiny ktorá chráni

murivo pred zemnou vlhkosťou a taktiež zabezpečí po správnom návrhu prevetrávanie

muriva.

Voda prevádzková vzniká samotným používaním budovy (varením, praním,

športom,...) taktiež nekvalitnými napojeniami zdravotechniky v objekte. Odstránenie

tejto vlhkosti môžeme dosiahnuť pravidelným vetraním, dobrým vytápaním, vhodným

dispozičným riešením, kvalitnými zdravotechnickými rozvodmi.

Voda kondenzačná (4,5) príčinou výskytu plôch na ktorých kondenzuje voda, je

chladný povrch stien alebo podláh. Zjednodušene sa dá kondenzácia rozdeliť na:

Zimnú, ktorá sa vyskytuje v tých častiach budovy, ktoré nie sú dostatočne

izolované;

Letnú a to u takých konštrukcií, ktoré majú veľkú tepelnú kapacitu, v čase keď je

konštrukcia naakumulovaná chladom a naopak v exteriéri je relatívne teplo, dochádza

v dôsledku vetrania (vnikanie ohriateho vzduchu) ku kondenzácii na studených

plochách.

Svf UBP

26

Odstránenie môžeme zabezpečiť zlepšením tepelnotechnických vlastností

konštrukcií, kvalitným vetraním, správnym vykurovaním miestností alebo zmenou

prevádzky.

3.2 Dôsledky zmien vlhkostných parametrov vnútorného

prostredia

Hromadením vlhkosti v určitých miestach konštrukcie ma za následok degradačné

procesy, ktoré spôsobujú rozpad omietkových vrstiev, rozpad spojiva, poruchové

narušenie a rozpad tehál, kameniva a ďalšie poruchy.

V prípade veľmi vysokej vlhkosti dochádza v ich štruktúre k vysokej saturácii

kapilár a pórov. Dôsledkom čoho je vyššia tepelná vodivosť a intenzívnejší prestup

tepla. Následne dochádza k vyšším tepelným stratám.

V historických budovách dochádza k znehodnoteniu umeleckých predmetov, ktoré

sú vo vlhkom prostredí umiestnené.

Na druhej strane vysúšanie muriva nemusí viesť k zvýšeniu jeho únosnosti

a pevnostných charakteristík. Veľmi nízke hodnoty vlhkosti vzduchu môžu viesť k jeho

zmršťovaniu a vzniku trhlín a rozpadu stavebného materiálu.

3.2.1 Biologické znehodnotenie

Relatívna vlhkosť od cca 70 % a viac znamená vznik nebezpečenstva výskytu

plesní a rozvoj mikroorganizmov v prostredí. S ohľadom na rozvoj mikroflóry je možné

považovať relatívnu vlhkosť vzduchu väčšiu ako 70 % a vlhkosť omietok presahujúcu 4

% hm. za rizikovú. Výskyt plesní nie je len javom, ktorý výrazne zhoršuje optický stav

povrchov, ale zásadne ovplyvňuje zdravie človeka. Dlhší pobyt ľudí v takýchto

priestoroch je z hygienického hľadiska neprípustný a vyvoláva akútne poruchy zdravia.

U citlivých jedincov môže spôsobovať alergické prejavy, astmu, choroby dýchacích

ciest, kožné mykózy a iné.

Svf UBP

27

Obr. 2 Závislosť celkového počtu baktérií na vlhkosti muriva

Znalosť minimálnej teploty, tepelného mostu umožňuje vypočítať maximálne

povolenú relatívnu vlhkosť vnútorného vzduchu. Behom návrhu sanačného opatrenia je

bezpodmienečne nutné posúdiť spôsob prúdenia vzduchu, t.j. Vetrania priestoru

a navrhnúť primeranú úpravu k budúcemu využívaniu. Z množstva odvedeného

vzduchu vetraním, môžeme vypočítať potrebný objem privedeného vonkajšieho

vzduchu. Množstvo potrebného vonkajšieho vzduchu k zamedzeniu výskytu plesní je

možné vypočítať podľa vzťahu :

1Ll

Qv

q

kde Lv je potrebný objem vonkajšieho vzduchu 3 1( )m h

Q je množstvo vyprodukovanej vlhkosti 1( )g h

Lq je množstvo odvedenej vlhkosti 3( )g m

Svf UBP

28

Tab. 2 Množstvo odvedenej vlhkosti v budovách s minimálnou tepelnou ochranou v závislosti na

vonkajšej teplote pri vnútornej teplote 20°C

Vonkajšia teplota

množstvo odvedenej vlhkosti 3( )g m

Horská oblasť Stredná poloha Južná oblasť

+10°C 4,3 3,9 3,2

+5°C 5,0 4,6 3,6

0°C 5,4 5,0 3,9

-5°C 5,6 5,2 3,9

-10°C 5,7 5,3 4,0

-15°C 5,9 5,4 4,0

Obr. 3 Potreba vonkajšieho vzduchu na osobu k predchádzaniu výskytu plesní v budovách

s minimálnou tepelnou ochranou

Hygienické minimum výmeny vzduchu je väčšinou zabezpečené prirodzeným

spôsobom infiltráciou a exfiltráciou vzduchu. STN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov

stanovuje požadovanú intenzitu výmeny vzduchu v neužívanej miestnosti min min,Nn n

Kde min,Nn je doporučená najnižšia intenzita výmeny vzduchu v miestnosti za

hodinu. Ak zvláštny predpis nestanový inak 1min, 0,1Nn h

V dobe ak je miestnosť využívaná sa požaduje intenzita výmeny vzduchu

v miestnosti n taká, aby spĺňala pri zimných podmienkach 1,5a an n n

Kde an je požadovaná intenzita výmeny vzduchu v užívanej miestnosti za hodinu.

Svf UBP

29

3.2.2 Vetranie a kvalita vnútornej mikroklímy

Vlhkosť vnútorného vzduchu je možné regulovať vhodným režimom vetrania.

Najdôležitejšími činiteľmi ktoré ovplyvňujú rýchlosť vysychania muriva sú teplota,

vlhkosť vzduchu a rýchlosť prúdenia vzduchu okolo vysúšanej konštrukcie. Schopnosť

konštrukcie vysychať je taktiež ovplyvnená vlastnosťami materiálu napríklad

pórovitosťou.

K prirodzenému vetraniu dochádza predovšetkým :

Infiltráciou

Prevetrávaním

Šachtovým vetraním

Areáciou

Svf UBP

30

4 Voda v konštrukciách, vlhkosť

Určité množstvo vlhkosti obsahuje každá pevná látka. Množstvo vlhkosti je závislé

na teplote. Na relatívnej vlhkosti ovzdušia, na pórovitosti, na priemere pórov a tvare ich

stien atd.

Vlhkosť materiálu je množstvo vody obsiahnuté v pórovitom prostredí látky.

Vyjadruje sa hmotnostným alebo objemovým pomerom vody k pevnej fázy suchej

látky.

4.1 Vlhkosť a jej veličiny

4.1.1 Hmotnostná vlhkosť

( )100% 100% 2

kde je hmotnosť vlhkého materiálu g

hmotnosť suchého materiálu g

hmotnosť kvapal

w d kh

d d

w

d

k

m m mw hm hm

m m

m

m

m

iny g

hmotnostná vlhkosť % hm.dm

4.1.2 Objemová vlhkosť

3

3

3

( )100% 100% 100% 3

1000

kde je objem voľnej vody m

objem suchého materiálu m

hustota vody kg m

w d v h dv

k d d

v

d

k

m m V w qw obj obj obj

q V V

V

V

q

objemová vlhkosť % obj.vw

4.1.3 Vlhkostná bilancia

,

h,

( )100% .

w= 100% . 4

kde je hmotnosť vlhkej vzorky g

hmotnosť vysuš

u dh

d

h

w

d

m mw hm

m

hmw

m

m

enej vzorky g

hmotnosť vzorky nasýtenej vodou gdm

Svf UBP

31

4.1.4 Nasiakavosť

2

5

kde je nasiakavosť stavebnej hmoty vodou kg m

koeficient nasiakavosti k

G w t

G

w

2 0,5g

hmotnosť kvapaliny g

čas h

k

m h

m

t

4.1.5 Rovnovážna vlhkosť

Materiály v stavebnej konštrukcii absorbujú vodnú paru z ovzdušia až do

rovnovážneho stavu. Jedná sa o vlhkosť, ktorá sa vytvorila absorpciou v stavebnej látke,

uloženej vo vzduchu pri danej teplote a vlhkosti. Rovnovážna vlhkosť sa zvyšuje

s obsahom vodorozpustných solí, pri ich prekročeniu dochádza k nadmernej až kritickej

vlhkosti.

4.2 Transport vody a vlhkosti v pórovitých materiáloch

Vlhkosť má veľmi široký komplex účinkov na stavebné konštrukcie. Šíri sa

pórovitými stavebnými materiálmi v plynnej aj v kvapalnej fáze. Vedenie kvapaliny

v konštrukcii obvykle delíme na mechanizmy difúzne pre vodnú paru a kapilárne pre

vedenie kvapaliny.

4.2.1 Difúzia

Dôsledkom vyrovnávania teplôt a parciálnych tlakov medzi exteriérom

a interiérom vzniká tok vlhkosti a tok tepla obalovými konštrukciami. Smer difúzneho

toku je daný snahou vyrovnania existujúcich rozdielov z miesta s vyššou koncentráciou

vodných pár (teplejšie miesto) do miesta s nižšou koncentráciou (chladnejšie miesto).

Tento transport sa nazýva difúzia.

V praxi nás hlavne zaujíma schopnosť materiálu prepúšťať vodnú paru ktorá je

udávaná súčiniteľom difúzie vodnej pary alebo faktorom difúzneho odporu .

Obecne by mala skladba vrstvenej obalovej konštrukcie koncipovaná tak, aby

difúzny odpor jednotlivých vrstiev od interiéru smerom do exteriéru klesal.

4.2.2 Sorpcia

Stavebné materiály v konštrukcii pohlcujú vodné pary z ovzdušia až do

dosiahnutia rovnovážneho stavu, ktorý závisí na teplote prostredia a parciálneho tlaku

vodnej pary. Pri sorpcii sa molekuly vody na povrchu pevnej fázy zhusťujú pokým sa

Svf UBP

32

nevytvorí kompaktný vodný film. množstvo takto viazanej vody činí 1,5 -2 %

hmotnostných jednotiek celej pórovitej hmoty.

4.2.3 Kapilárne vedenie vlhkosti

Je charakteristické pre vodou zmáčané materiály, čo je väčšina stavebných

materiálov. Pri kontakte pórovitého materiálu s vodou dochádza k intenzívnemu

nasávaniu vody nezávisle od sklonu póru. Vzlínajúca vlhkosť je najčastejší spôsob

vlhnutia konštrukcií vystavených pôsobeniu zemnej vlhkosti. Povrchové napätie

spôsobuje, že stĺpec kvapaliny sa pohybuje v smere výslednice síl. V kapiláre

s kruhovým prierezom pôsobí povrchové napätie na stykovej ploche v oblasti obvodu

póru.

Maximálna výška vzlínania vlhkosti (vody) v kapilárach:

0,149 cm 6

kde je polomer kapilári cm

hr

r

Priemer kapilár v murive sa pohybuje okolo 510 m , tomu zodpovedá výška

vzlínania cca 1,49m. Uvedenú hodnotu potvrdzujú merania z praxe, keďže väčšina

starších objektov je zavlhčená do výšky 1,5 m nad terénom.

Rýchlosť vzlínania

cos 7

4

kde je viskozita kvapaliny

h výška vzlínania vlhkosti m

r polo

rv

h

mer kapilári m

povrchové napätie kvapaliny N m

uhol zmáčania medzi kvapalinou a stenou kapilári °

Čas ktorý potrebuje kvapalina na dosiahnutie výšky h

22

8cos

ht

r

So zmenšujúcim sa polomerom pórov rastie výška vzlínania, s rastúcim

polomerom sa zväčšuje množstvo vlhkosti prenikajúcej do muriva. Najväčší transport

vlhkosti vzniká pri póroch s polomerom 510 m .

Voda vzlínajúca z podzákladia je nasýtená množstvom rozpustených minerálov

a solí.

Svf UBP

33

Tieto látky vnášané do muriva vzlínaním postupne kryštalizujú a sedimentujú na

stenách pórov. Takto zmenšujú polomery pórov a dochádza k zmene pórovej distribúcie

čo má za následok vyššiu výšku vzlinutia, ktorú je možné pozorovať najme u starších

budov.

4.2.4 Povrchová kondenzácia

Pomer čiastočného tlaku vodnej pary pP a čiastočného tlaku nasýtenej vodnej pary

,,pP sa označuje ako relatívna vlhkosť vzduchu.

,,100 % 9p

p

P

P

Úplne suchý vzduch neobsahuje žiadnu vodnú paru, 0% , vzduch ktorý je

vodnou parou úplne nasýtený, má 100%

Čiastočný tlak vodných pár určuje vzťah :

,,

10100 %

pp

PP

Percento nasýtenia vodnou parou je závislé na teplote. Ak nastane vyrovnanie

parciálnych tlakov, dosiahla relatívna vlhkosť vzduchu 100 %. Akýkoľvek ďalší pokles

teploty alebo ďalšie zvýšenie hodnoty ,,pP znamená, že všetka nadbytočná vodná para

ihneď skondenzuje na povrchu najbližšej pevnej hmoty. Kondenzácia sa prejavuje

v rôznych formách napríklad ako hmla, rosa, vlhké mapy na omietke a podobne.

4.2.5 Vysúšanie

V počiatočnej fáze vysýchania stavby sa jedná o voľné vyparovanie do okolitého

prostredia, po určitej dobe sa vyparovacia zóna posunie do vnútra konštrukcie, voľné

vyparovanie už nemôže ďalej pokračovať a vodná para sa najprv musí dostať difúziou

k povrchu prvku a až potom sa odtiaľ vyparí do vonkajšieho prostredia.

Proces vysýchania stavebných materiálov závisí na teplote a parciálnom tlaku

vodných pár, rýchlosti prúdenia vzduchu, jeho teplote a vlhkosti. Optimálne podmienky

vznikajú v prostredí so suchým prúdiacim vzduchom s vyššou teplotou, než má vlhká

konštrukcia.

Svf UBP

34

Podľa Cadiergusa je doba pre vysušenie neomietnutého muriva daná vzorcom:

2 11

kde je doba vysušenia dni

d hrúbka muriva cm

S faktor závislí

t S d

t

2 na druhu stavebného materiálu dni cm

Podľa tohto vzorca trvá vysušenie muriva z tehly plnej pálenej o hrúbke 45 cm

567 dní. Čo zodpovedá hodnotám dosiahnutým v stavebnej praxi.

Pomalšie schnutie zavlhnutého muriva je možné pozorovať u muriva kde je na

jeho povrchu väčší výskyt výkvetov solí. Podľa rôznych údajov sa z 1m2 odparí za deň

0,8 až 1,2 l vody v závislosti na koncentrácii a druhu solí.

Použitie hydrofobizačných prostriedkov pre odstraňovanie vlhkosti z muriva je

principiálne úplne nevhodné. Namiesto zníženia vlhkosti vysýchaním do okolitého

prostredia dochádza k hromadeniu vlhkosti za difúzne nepriepustnou clonou alebo

vystúpením vlhkosti nad hranicu pôvodnej vlhkosti.

Svf UBP

35

5 Vplyv vlhkosti na mechanicko-fyzikálne vlastnosti

materiálov

Zo všeobecných informácií je zrejmé zníženie pevnosti v tlaku pórovitých

stavebných materiálov vplyvom zvýšenej vlhkosti. Výnimku zastupujú iba betónové

konštrukcie, ktorým vlhkosť, ak nie je doprevádzaná mrazom alebo zvýšenou

chemickou agresivitou, prospieva a pevnosť naopak zvyšuje.

5.1 Pevnosť muriva v závislosti na vlhkosti

U murovaných konštrukcií je veľmi dôležitým faktorom druh a kvalita spojovacej

malty. Veľmi negatívny vplyv na konštrukcie má kombinácia pôsobenia mrazu

a vlhkosti, vplyvom vlhkosti dochádza obvykle k zmäkčeniu a zníženiu modulu

pružnosti. Tým sa zvyšuje riziko deformácií.

Tab. 3 Pevnosť muriva a malty v závislosti na vlhkosti

Materiál Pevnosť

MPa

vlhkosť

%

Pevnosť

MPa

vlhkosť

%

Pomer pevnosti

Murivo Suché nasiaknuté

Pevnosť v tlaku 16,1 1,95 7,68 16,81 0,48

Ťah za ohybu 3,30 1,95 1,14 16,81 0,35

Malta Suché nasiaknuté

Pevnosť v tlaku 1,06 0,86 0,83 13,45 0,78

Ťah za ohybu 0,34 0,86 0,08 13,45 0,24

5.2 Trhliny

Veľmi významným a viditeľným indikátorom poruchy konštrukcie bývajú trhliny.

Pri procese porušovania vznikajú v konštrukciách lokálne poruchy. Je veľmi dôležité

správne rozhodnúť či sa jedná o poruchy zapríčinené preťažením konštrukcie alebo sa

jedná o procesy teplotne -vlhkostných objemových zmien, alebo prípadné dotvarovanie

konštrukcií.

Svf UBP

36

Konštrukčne podmienené trhliny –staticky významné

Omietkou podmienené trhliny – staticky nevýznamné

Kombinované trhliny omietkou alebo konštrukciou

Poloha a smer trhliny závisí na stave napätia v konštrukcii a na jej skladbe. Smer

trhlín je kolmý na smer pôsobenia síl, ktoré sú príčinou ich vzniku, čo umožňuje

odvodiť zdroje síl a tým odhaliť pôvod vzniku trhlín.

V prípade tehlového muriva vznikajú behom jeho porušovania trhliny buď

v tehlách alebo v maltových špárach. Pri murovaných konštrukciách rozoznávame

trhliny na šmykové a ťahové.

Šmykové trhliny v murive sa vyskytujú zriedkavo, vznikajú skôr v ložných

špárach alebo v zvislých rovinách, v ktorých sa stretávajú dve na seba kolmé steny.

Vznik takejto trhliny svedčí o vzájomnom posune konštrukcií.

Ťahové trhliny sa vyskytujú pri stĺpoch, pilieroch, a podobne u konštrukcií ktoré

sú väčšinou zaťažené zvislými silami, vznikajú z dôvodu priečneho pretvorenia

a vzniku priečnych ťahových síl. Smer trhlín je zvislí. Trhliny vznikajú v styčných

špárach a šíria sa z nich smerom hore a dole skrz hmotu tehál.

Za obzvlášť nebezpečné trhliny môžeme pokladať tie, ktoré vznikajú v hornej

respektíve v dolnej časti stĺpov alebo pilierov. Takéto trhliny sú signálom výrazného

statického narušenia a po ich zistení sa musia okamžite zaviesť príslušné opatrenia

(zmenšenie zaťaženia, zosilnenie prvku a podobne).

Tab. 4 Vplyv trhliny na súčiniteľ podmienok pôsobenia z hľadiska celistvosti muriva m

Šírka trhliny mm

m Šikmé trhliny Zvislé trhliny

0,95-0,85 0,1-0,6 0,1-1,2

0,84-0,7 0,7-2,0 1,3-4,0

0,7 2,0 4,0

Svf UBP

37

6 Vlhkostný prieskum

6.1 Klasifikácia vlhkosti

Vlhkosť stavebných materiálov sa spravidla vyjadruje ako vlhkosť hmotnostná hw

viď.4.1.1, ktorá udáva pomer hmotnosti vody obsiahnutej vo vzorku k hmotnosti sušiny.

Klasifikácia vlhkosti muriva podľa STN P 73 0610 hydroizolácie stavieb - sanácia

vlhkého muriva - základné ustanovenia.

Tab. 5 Klasifikácia vlhkosti muriva podľa STN P 73 0610

hw 3,0 % Vlhkosť veľmi nízka

3,0 % hw 5,0 % Vlhkosť nízka

5,0 % hw 7,5 % Vlhkosť zvýšená

7,5 % hw 10,0 % Vlhkosť vysoká

10,0 % hw Vlhkosť veľmi vysoká

Tab. 6 Vlhkosť z fyzikálneho hľadiska prijateľná

Stavebná hmota Relatívna vlhkosť %

35 60 70

Kameň 1,9 3,2 3,7

Tehla 0,9 1,5 1,7

Rozdiel medzi vlhkosťou zvýšenou a vysokou je rozhodujúci pre voľbu

dlhodobej, provizórnej, alebo radikálnej metódy sanácie. Vlhkosť zvýšená je hranicou

pre využitie povrchového sanačného opatrenia, nemusí spôsobovať viditeľné poruchy.

Vlhkosť vysoká podmieňuje návrh radikálnej sanačnej metódy, spôsobuje viditeľné

poruchy. Klasifikácia hmotnostnej vlhkosti muriva je daná predovšetkým potrebou

využitia daného priestoru .

Svf UBP

38

Tab. 7 Hmotnostný obsah vody v murive v závislosti od prevádzky

Typ budovy Časť budovy hw zvýšená

%hm

hw vysoká

%hm

Objekty určené k bývaniu Izby 4 6

Interiérové chodby 5 6

Exteriérové chodby 6 7

Omietnuté pivnice 8 10

Suterény komerčne

využívané

Miestnosti 5 7

Chodby a schodiská 6 7

Školy, banky,

administratívne budovy

Pracoviská, učebne 4 6

ostatné 6 6

Zhromažďovacie

priestory

7 8

Múzeá a galérie 5 7

Kostoly a nevytápané haly 8 9

Archívy a sklady papiera 4 6

fasády Sanačné malty, omietky 9 11

ostatné 7 9

Opukové, tehelné murivo špárované sanač. mat. 9 13

Svf UBP

39

7 Spôsoby znižovania vlhkosti konštrukcií

Návrhy vytvoriť primerane suché povrchy muriva, podláh, klenieb a stropov sa

delí na štyri základné spôsoby :

Odvod zavlhlého vzduchu, umožnenie prestupu vodnej pary do atmosféry

Vytvorenie clôn v murive a miestach prenikania vlhkosti do konštrukcií

Zhromažďovanie a odvádzanie vody do oblastí pre stavbu neškodných

Povrchové úpravy zabezpečujúce odparovanie vlhkosti ako riešenie hlavné

respektíve doplňujúce

Zovšeobecnením môžeme sanačné úpravy deliť na metódy povrchové a na tie,

ktoré technologicky predpokladajú dielčie zásahy do konštrukcií. Nie je možné

odstránenie vysokej vlhkosti riešiť úpravou jedinou vždy sa jedná o kombináciu úprav.

Tab. 8 Prehľad metód a ich aplikácie

Metóda :

najvhodnejšia metóda

možné použitie metódy

Príčina a druh vlhkosti

Vzlínajúca vlhkosť

Níz

ka w

≤ 4

% h

m.

Zvý

šená

4 %

hm

.≤ w

≤ 7

,5 %

hm

Vys

oká

7,5

% h

m.≤

w ≤

10,5

% h

m

Veľ

mi v

ysok

á 10

,5 %

hm

.≤ w

atm

osfé

rick

á

prev

ádzk

ová

kond

enzačn

á

Vkladanie pásov, dosiek fólií, plechov

Aplikácia zvláštnych povlakov, omietok, ďalších

hmôt, úpravy difúzne alebo utesňovacie

Elektroosmózy

Vzduchové úpravy

Horizontálne a vertikálne clony, infúzne vrty

Stavebné úpravy okolia, odvodnenie

Svf UBP

40

8 Príklad návrhu odvlhčenia suterénu meštianskeho

domu

8.1 Popis historickej budovy

8.1.1 Situovanie

Objekt sa nachádza v severovýchodnom kvadrante stredovekej časti MPR Košice.

Hlavný objekt je situovaný na západnej strane hĺbkovo orientovanej parcely, s

orientáciou hlavnej fasády do Kováčskej ulice. Na hlavný objekt sa napája úzke severné

dvorové krídlo. Priečne východné krídlo objektu, uzatvárajúce pôvodnú parcelu v jej

východnej časti s orientáciou uličnej fasády do Hrnčiarskej ulice bolo asanované. Tento

dom tvorí súčasť radovej zástavby východnej strany Kováčskej ulice Blok bol ukončený

z Vodnej ulice radovou zástavbou piatimi menšími domami, situovanými na parcelách

priečne deliacich úzky pás priebežného pozemku od Kováčskej po Hrnčiarsku ulicu. Po

asanácii celej zástavby zo severnej strany až po Vodnú ulicu v druhej polovici 20.

storočia. Objekt na Kováčskej č.49 uzatvára zo severozápadnej strany tento mestský

blok a na asanovanom území je zriadené parkovisko.

Obr. 4 Katastrálna mapa starého mesta Košice z roku 1840

Svf UBP

41

Obr. 5 Ortofoto mapa kováčskej ulice

8.1.2 Stavebno-historický vývoj

Meštiansky dom bol postavený v 1. polovici 17. storočia, pravdepodobne na

starších základoch. Je evidentné, že parcelácia objektu pochádza zo stredoveku.

Predpokladáme, že objekt je postavený na pôvodnej stredovekej parcele. V 18. storočí

bol objekt upravovaný a v 2. polovici 19. storočia bola upravená jeho hlavná fasáda,

ktorá sa zachovala dodnes. Pravdepodobne po náhlom poškodení krovu a strechy došlo

v prvej polovici 20. storočia k vzniku nového krovu, ktorý sa na základe úspornej

konštrukcie, odtlačkov na severnom štítovom múre v podkroví a výšky hrebeňa javí ako

dočasný.

Obr. 6 Fotografia čelnej fasády z roku 1972

Svf UBP

42

V 2. polovici 20. storočia bola vykonaná zmena dispozície na 2. nadzemnom

podlaží hlavného objektu, úprava hlavného schodiska, úprava tvaru a prekrytie pavlače

na dvorovej fasáde hlavného objektu, použitie novodobých materiálov na výplne

niektorých vnútorných aj vonkajších otvorov a boli realizované obklady, podhľady

stropov dvorového krídla a nové podlahy.

Kedy došlo k výstavbe súčasného objektu, pravdepodobne došlo k zaklenutiu

suterénu, výstavbe nadzemnej časti s valenými hrebienkovými klenbami s proti

stojatými lunetami v prejazde a v severnom trakte

8.1.3 Pôvodné dispozičné a konštrukčné riešenie

Pôvodne renesančný meštiansky dom zaberá pôdorysný tvar písmena „L", s

hlavným objektom orientovaným do Kováčskej ulice, na ktorú nadväzuje dlhé úzke

severné dvorové krídlo. Z východnej strany je parcela uzatvorená štítovým múrom

nového dvojpodlažného objektu

Objekt na Kováčskej č.49 má dve nadzemné a jedno podzemné podlažie. Hlavný

objekt je dvojtraktový, krajný južný trakt tvorí v I. NP prejazd do dvora. Severné

dvorové krídlo je jednotraktové. Hlavné schodisko sa nachádza vo východnom

ukončení hlavného objektu, v mieste napojenia hlavného objektu a dvorového krídla,

vertikálne prepája obidve nadzemné podlažia objektu. Suterén je sprístupnený

schodiskom, umiestneným pod schodiskovým priestorom na 1. NP, so samostatným

uzatvoreným vstupom oproti prejazdu. Do podkrovia vedie schodisko z 2. NP,

umiestnené vo východnej polovici severného dvorového krídla, pri severnom štítovom

múre. Dvorová fasáda hlavného objektu, severného dvorového krídla a štítové múry

susediacich objektov z východnej a južnej strany uzatvárajú dlhý úzky dvor.

Obr. 7 Pôdorys 1.PP – pôvodný stav

Svf UBP

43

Obr. 8 Pôdorys 1.NP – pôvodný stav

Obr. 9 Pôdorys 2.NP – pôvodný stav

Obr. 10 Rezopohľad dvorovým krídlom

Nosný konštrukčný systém historickej budovy je stenový, obojsmerne

usporiadaný. Zvislé nosné aj stužujúce konštrukcie nadzemných podlaží sú vymurované

z plných pálených tehál. Steny podzemného podlažia tvorí zmiešané murivo z tehál

a kameňa. Hrúbky nosných a stužujúcich konštrukcií sa pohybujú v rozmedzí od 300 do

900 mm. Nosné murivo je murované pravdepodobne na vápennú maltu a čiastočne tvorí

obvodový plášť budovy. Do výšky sokla je murivo v prevažnej miere zmiešané.

Svf UBP

44

Vodorovné nosné konštrukcie jednotlivých nadzemných podlaží tvorí

konštrukcia dreveného trámového stropu. Nad podzemným a prvým nadzemným

podlažím statickú funkciu preberajú valené a hrebienkové klenby s proti stojatými

lunetami.

Konštrukcie schodísk v objekte sa nachádzajú tri kamenné schodiská čiastočne

votknuté do murovanej konštrukcie hlavné schodisko vedúce na druhé nadzemné

podlažie je trojramenné s drevenou nášľapnou vrstvou, schodisko vedúce do suterénu je

dvojramenné a je umiestnené pod schodiskom hlavným so samostatným vstupom.

Schodisko vedúce do podkrovia je jednoramenné a poškodené priebežnou trhlinou.

Strešná konštrukcia budovy je z časti tvorená sedlovou a z časti pultovou

strešnou konštrukciou nosnú konštrukciu strechy tvorí drevený krov. Ide o kombináciu

stojatej a ležatej stolice na väzných trámoch. Celkový stav nosnej konštrukcie je

nevyhovujúci, nakoľko sú prerezané väzné trámy niektoré krokvy sú napadnuté hubami

a drevokazným hmyzom v častiach narušeného strešného plášťa. Strešná konštrukcia

má krytinu z falcovaného pozinkovaného plechu uloženého na latovaní.

Podlahy a dlažby v budove na chodbách sú podlahy s terazzovou povrchovou

úpravou, v obytných častiach drevené vlysované podlahy, v sociálnych zariadeniach je

použitá keramická dlažba a v skladoch a podzemnom podlaží je použitá betónová

mazanina.

Výplňové konštrukcie sú v dobrom technickom v časti kaviarne sú použité okná

s tepelnoizolačným dvojsklom a dreveným rámom v ostatných prípadoch sa jedná

o dvojité okná s jednoduchým zasklením s dreveným rámom.

Povrchové úpravy na celom objekte z interiéru aj exteriéru tvoria vápenné

štukové omietky, omietky prejazdu, hlavnej fasády a dvorovej fasády sú použité

sanačné omietky. V interiéry sa nachádzajú vápenné omietky kombinované

s keramickým obkladom

Napojenie na inžinierske siete v budove sa nachádzajú prípojky plynu, elektriny,

vody a aj kanalizačná prípojka.

8.2 Prieskum pred sanáciou

Prieskum bol vykonaný v júny 2007. Cieľom prieskumu bolo zistiť príčiny

zavlhnutia a stav vlhkosti muriva suterénu a príčiny vlhnutia muriva. Súčasne sme zistili

druh muriva suterénu a geologický profil zeminy obklopujúcej budovu pri prieskume sa

Svf UBP

45

spravili 2 kopané sondy zo severnej strany, zo západnej strany nebolo možné uskutočniť

odkop kvôli existujúcemu chodníku z kamennej dlažby, taktiež by sa obmedzila

prevádzka kaviarne, v suteréne z interiéru sa vykonalo sedem sond. Na obrázku sú tieto

sondy označené ako Sa až Si. V zemine sa našlo veľa stavebného materiálu

pravdepodobne pozostatky asanovanej budovy v polovici 19. storočia. Taktiež sa našlo

ílové jadro zhruba 1 m pod niveletou súčasného terénu. Ílové jadro malo plniť funkciu

zvislej hydroizolácie avšak vplyvom rôznych stavebných úprav bola narušená jeho

funkcia. Hladina podzemnej vody sa nenachádza nad základovou škárou. Voda

a vlhkosť sa v takýchto podmienkach ľahko dostala k suterénnemu murivu, ktoré

následne vlhlo. K zvýšeniu vlhkosti prispela aj asanácia vedľajšej budovy a následné

vytvorenie asfaltovej plochy pre parkovisko zo severnej strany, kde sa voda akumuluje

a tlačí k murivu. Taktiež postupné zvyšovanie nivelety terénu zapríčinilo zhoršenie

hydro-fyzikálnych podmienok celej stavby. Vykopané sondy umožnili odber vzoriek

z vonkajšej strany muriva. Vzorky boli odobraté aj z vnútornej strany. Odber

z vonkajšej strany sa uskutočnil vo výške 0,5; 1,5 a 2,5 m zo strany vnútornej vo výške

0,5 a 1,5 m, meranej od podlahy suterénu.

Obr. 11 Schéma realizácie odberu vzoriek

Najprv bol vyvŕtaný otvor elektrickou vŕtačkou do hĺbky 150 mm tak aby sa

vytvoril dostatočne veľký otvor pre odber vzorky. Vzorky hmotnosti okolo 150 g boli

odobraté malým dlátom a uložené do sklenených uzatvárateľných a označených nádob.

Pri odbere sa ukázalo že murivo bolo zhotovené ako zmiešané v nad základovej časti

(fylit + tehla PP). Vzorky pre zistenie objemovej vlhkosti boli odobraté vždy z tehlovej

Svf UBP

46

časti muriva, kvôli objektívnosti výsledkov. Pre meranie bola použitá klasická –

hmotnostná metóda zisťovania hmotnostnej vlhkosti muriva.

Vzorky boli označené následne odvážené na elektronickej váhe, potom sa sušili

pri teplote 105 – 110 °C po vysušení sa opätovne zvážili a hmotnostnú vlhkosť hw

každej vzorky som vypočítal zo známeho vzťahu.

Obr. 12 Sklenené nádoby s gumovým tesnením s odobratými vzorkami muriva hmotnosti cca 150 g

Obr. 13 Schéma suterénu s vyznačenými miestami odberu vzoriek muriva

Svf UBP

47

Tab. 9 Vypočítané hodnoty hmotnostnej vlhkosti

sonda hmotnostnú vlhkosť %hw

vo výške na podlahou v m

0,5 1,5 2,5

Vonkajšie sondy

aS 7,9 5,5 4,8

bS 8,2 6,3 5,0

Vnútorné sondy

cS 4,1 2,0 -

dS 3,0 1,5 -

eS 3,3 1,7 -

fS

2,9 1,8 -

gS

4,0 2,0 -

hS 4,2 2,5 -

iS 3,8 1,9 -

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že vlhkosť stien pri vonkajšom líci je podstatne

vyššia ako pri vnútornom líci. Vlhkosť sa úmerne s výškou znižuje tak na vonkajšej ako

aj na vnútornej strane muriva.

Z vyhotovených sond vyplynulo, že najnižšia okrajová hodnota hmotnostnej

vlhkosti je pri sonde Sf a to 2,9 %. Pri návrhu sanácie som vychádzal z tejto hodnoty,

a to tak, že navrhované riešenie v konečnom dôsledku zabezpečí zníženie vlhkosti pod

zistenú minimálnu okrajovú hodnotu. Najvyššia prípustná vlhkosť hw na hranici

prevlhnutia a to 2,6%hw .

Pre vysušovanie muriva nemôže byť uvedená hodnota hraničná, pretože vlhkosť

v murive kolíše v závislosti od času počas celého roka. Preto je zavedený zmenšovací

súčiniteľ ( c ) na stanovenie miery vysušenia. Pre mieru vysušovania hw platí vzťah .

maxhw c w

c – zmenšovací súčiniteľ c=0,8

8 2,6 2,1%hw

Na základe príčin vlhnutia stien sa potom rozhoduje pre voľbu metódy

dodatočného odstraňovania vlhkosti. Musí sa však vybrať taká metóda, ktorá by

Svf UBP

48

natrvalo zabezpečila stav kde bude hmotnostná vlhkosť celoročne pod 2,1 % v celom

murive a to aj na najnižšom mieste steny. Pri tomto stave steny sa neprejavuje vlhkosť,

škodlivé plesne či výkvety. O správnej voľbe sa je možné presvedčiť až rok po

zrealizovaní sanačných opatrení opätovným meraním hmotnostnej vlhkosti muriva.

Nakoľko pri prieskume na stredných múroch a na vnútorných priečkach nebola

pozorovaná žiadna zvýšená vlhkosť boli vykonané len kontrolné sondy. Ani jedna

vzorka odobratá z týchto sond nemala väčšiu vlhkosť ako 1,7%. Čo je nižšia hodnota

ako 2,1%hw . Prieskum teda preukázal, že do muriva v suteréne sa dostáva voda

a vlhkosť po celej výške zapustenej časti budovy, ale taktiež základovou škárou.

8.3 Vyhodnotenie prieskumu

Vlhkostný prieskum

Zvýšená až vysoká vlhkosť siaha do výšky 0,5 – 1,2 m nad upraveným

terénom

Hmotnostná vlhkosť muriva v suteréne bola zistená od 1,5 do 8,2%

Porometrická skúška - nie je

Obsah solí – nezistený

PH muriva je väčšie ako 6

Neboli zistené bludné prúdy

Podzemná voda nie je agresívna

Nebola zistená biologická aktivita v interiéri

Na severnej fasáde sa nachádzajú lišajníky

Nebola zistená havária kanalizačných a vodovodných rozvodov pri objekte

Svf UBP

49

Svf UBP

50

Obr. 14 Grafy Sa – Si priebehu hmotnostnej vlhkosti hw muriva

Príčiny zvýšenej vlhkosti

Hlavnou príčinou je zemná vlhkosť, ktorá sa prenáša priamym kontaktom zeminy

a neizolovaného muriva neizolovanej podzemnej časti objektu.

Časť zvýšenej zemnej vlhkosti je zapríčinená nedostatočnou ochranou základovej

špáry pred zrážkovou vodou

Netesné zvody a zlé detaily oplechovania

Sokel s vysokým difúznym odporom bez prevetrania

Suterén je nevykurovaný

Nedostatočná výmena vzduchu

Zrušenie vetracích otvorov v suteréne

Chýbajúca ochrana komínového telesa pred prenikaním zrážkovej vody

Svf UBP

51

8.4 Možné riešenia sanácie

Podľa vyhodnotenia výsledkov prieskumu a porovnaním s tab. 7. a tab. 8.

prichádzajú do úvahy tieto sanačné opatrenia :

Mechanické vkladanie dodatočnej hydroizolačnej vrstvy

Vzduchové úpravy

Horizontálne a vertikálne clony a infúzne vrty

Stavebné úpravy okolia a odvodnenie stavby

Keďže murivo suterénu je tvorené ako zmiešané (kameň, tehla) podrezávanie

respektíve vybúravanie častí muriva a vkladanie dodatočnej hydroizolačnej vrstvy by

bolo veľmi náročné v časti suterénu.

Taktiež vytvorenie infúznych vrtov a prevedenie chemickej injektáže pri takejto

skladbe konštrukcie by neprinieslo požadovaný výsledok vytvorenia súvislej

hydroizolačnej vrstvy z dôvodu rôznej pórovitosti kameniva a tehly.

Do úvahy pripadá kombinácia stavebných úprav okolia, vytvorenie drenáže,

vzduchových izolačných systémov, pravidelného vetrania suterénu a temperovania

miestností.

8.4.1 Riešenie sanácie

Vytvorenie novej prevetrávanej podlahy v suteréne s využitím dvoch

komínových telies na odvetranie vlhkosti do vonkajšieho prostredia

Vytvorenie novej podlahy v 1.NP nad podpivničenou časťou s difúzne

otvorenými vrstvami podlahy

Obnovenie 2. zasypaného odvetrávacieho otvoru na hlavnej fasáde

Vytvorenie drenáže a zásypu s použitím liaporu (lepšie tepelno-technické

vlastnosti než štrk) zo severnej a západnej objektu

Riešenie sanácie predstavuje kombinácia klasických metód vysušovania muriva

a taktiež úpravu terénu okolia a vytvorenie drenážneho systému. Zo severnej strany sa

odstráni zemina od suterénneho obvodového muriva a vytvorí sa drenážny systém ktorý

obmedzí prenikanie vody k murivu suterénu a zabezpečí jeho odvetrávanie. Pri

realizácii odkopu bude zrealizovaný dočasný oporný systém pre stabilizovanie klenby

suterénu. Zo strany západnej sa taktiež odstráni zemina na šírku 600 mm od obvodovej

steny, vytvorí sa drenáž ukončená v trativode, odstránená zemina sa nahradí štrkom

Svf UBP

52

a opätovne sa uloží dlažba chodníka do zhutneného pieskového lôžka. Keďže nie je

možné zhotovenie stupňovitého odkopu z tejto strany bude zhotovené paženie a práce

budú realizované po častiach.

Taktiež po odkope budú vykonané ďalšie sondy pre zistenie hmotnostnej vlhkosti

muriva západnej fasády, ktoré sme nemohli vykonať, ak by zistená vlhkosť bola vyššia

ako sme predpokladali na základe odobraných vnútorných vzoriek bude navrhnuté iné

sanačné opatrenie (napríklad vytvorenie uzavretého anglického dvorčeka z vonkajšej

strany muriva). Murivo bude z vonkajšej strany očistené, vyšpárovné do hĺbky 15 mm

ktoré budú následne vyplnené sanačnou maltou a ošetrené fungicídnym náterom,

v prípade vysokej degradácii muriva budú jeho časti nahradené murivom novým.

V suteréne budú odstránené podlahy v celej ploche a vytvorí sa nová odvetrávaná

podlaha s izoláciou proti zemnej vlhkosti.

Odstránené budú existujúce omietky z klenieb a obvodových stien, murivo bude

očistené a vyšpárované do hĺbky 20 mm. Na časti klenieb bude nanesená sanačná

omietka, zvislé murivo nebude omietnuté aby sme zvýšili odparovaciu plochu muriva.

Murivo bude ošetrené fungicídnym a hydrofóbnym náterom. Všetky práce budú

vykonané v letnom období, po ukončení sanačných prác bude možné uviesť suterén do

prevádzky.

Po roku prevádzky bude možné vykonať posanačný prieskum na miestach

predchádzajúcich sond, ktorý preukáže vhodnosť navrhovaného sanačného opatrenia,

pokiaľ vlhkosť klesne pod naše predpokladané maximum bude možné murivo

z vonkajšej strany zatepliť minerálnou vlnou čo prispeje k zlepšeniu tepelno-

technických vlastností muriva a zníženiu tepelných strát. Severná fasáda bude zateplená

minerálnou vlnou, z priložených fotografií vyplýva, že po zrealizovanom čiastočnom

zateplení sa výrazne znížila kondenzačná vlhkosť v časti prevádzky kaviarne. Bohužiaľ

toto zateplenie bolo len čiastočné a navrhnuté len odhadom, bez tepelno-technického

výpočtu ktorý by zohľadnil prerušované vykurovanie, zmiešané a čiastočne navlhnuté

murivo.

Svf UBP

53

Obr. 15 Orientačný návrh odvlhčenia suterénu - pôdorys

Obr. 16 Orientačný návrh odvlhčenia suterénu – priečny rez

Svf UBP

54

9 Záver

Zámerom diplomovej práce bolo popísať pôsobenie vlhkosti na stavebné

konštrukcie a jej dôsledky. Dôležitosť znalosti spôsobov šírenia vlhkosti v stavebnej

konštrukcii pre vypracovanie odborného posudku a správneho výberu metódy sanácie.

Na uvedenom príklade spôsobu sanácie suterénu bola použitá kombinácia

klasických metód dodatočného odstraňovania vlhkosti, bolo možné využiť aj iné

spôsoby dodatočnej sanácie muriva, ktoré by boli schopné zabezpečiť rýchlejšie

odstránenie vlhkosti z muriva, avšak odvlhčovanie historickej stavby musí byť proces

postupný a pomalší ako pri sanácii mladších budov.

Klasické metódy dodatočného odstraňovania vlhkosti muriva naďalej zostávajú

aktuálne v prípadoch, ak by moderné metódy boli menej účinné, pracnejšie alebo

nákladnejšie.

Svf UBP

55

Zoznam použitej literatúry

[1] KOS, J. ŠEREDA. M.: Praktické metody vysoušení zdiva. Praha, 1966

[2] SMUTNÝ, M. a kol.: Energetická efektívnosť obnovy historických budov. Bratislava: EUROSTAV, 2005

[3] CHMÚRNY, I.: Tepelná ochrana budov. Bratislava: Jaga, 2003

[4] ADAMSKÁ, G. – MINAROVIČOVÁ, K. - VARGOVÁ, A.: Konštrukcie pozemných stavieb I Spodná stavba. Bratislava: STU, 2005

[5] NEUMANN, D. a kol.: Stavebné konštrukcie I. Bratislava: Jaga, 2005

[6] PUŠKÁR, A. a kol.: Obvodové plášte budov. Bratislava: Jaga, 2003

[7] ŠKABRADA, J.: Konstrukce historických staveb. Praha: Argo, 2003

[8] ALBERTI, L.B.: Deset knih o stavitelství. Praha: Statní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1956

[9] BLAICH, J.: Poruchy staveb. Bratislava: Jaga, 2001

[10] PUME, D.: Metody stanovení stávajících charakteristik v konstrukcích. In Sanace a rekonstrukce staveb. Praha: Česká stavební spoločnosť, 1998,

[11] BALÍK, M.: Vysušovaní zdiva 1. Praha: Grada Publishing, 1999

[12] BALÍK, M.: Vysušovaní zdiva 2. Praha: Grada Publishing, 1997

[13] BALÍK, M.: Vysušovaní zdiva 3. Praha: Grada Publishing, 1999

[14] BARTÁK, K.: Fasády a jejich rekonstrukce. Praha: Grada Publishing, 1995

[15] JIŘÍK, F.: Komíny. Praha: Grada Publishing, 1999

[16] JURÍČEK, I.: Technológia pozemných stavieb 1. Bratislava: Alfa, 1992

[17] KOS, J.: Rekonstrukce pozemních staveb. Brno: CERM, 1999

[18] CHMÚRNY, I.: Tepelná ochrana budov transparentními konstrukcemi. In Stavební ročenka 2002. Bratislava: Jaga, 2002

[19] STN 73 0540 : Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Názvoslovie, požiadavky a kritériá, 1977

[20] STN 73 0540 : Zmena 5, Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Názvoslovie, požiadavky a kritériá, 1997

[21] STN 72 2605 : Stanovenie hmotnosti objemovej hmotnosti a nasiakavosti. Stanovenie mechanických vlastností, 1979

[22] STN 73 0038 : Navrhovanie a posudzovanie stavebných konštrukcií pri prestavbách, 1987

[23] STN 73 0610 : Hydroizolácia stavieb – Sanácia vlhkého muriva – Základné ustanovenia, 2000

[24] Směrnice WTA 4-5-99: Posudzovanie zdiva, diagnostika zdiva, ČSS – WTA CZ, Praha, 2004

Svf UBP

56

Prílohy

Príloha A: Hodnotenie energetickej efektívnosti obnovy historickej budovy

Príloha B: Technická správa

Príloha C: Fotodokumentácia

Príloha D: Zoznam výkresovej dokumentácie

Príloha E: Výkresová dokumentácia

Príloha F: CD médium – diplomová práca v elektronickej podobe, prílohy v

elektronickej podobe.

Svf UBP

57

1 Hodnotenie energetickej efektívnosti obnovy

historickej budovy

1.1 Posúdenie fragmentov konštrukcií

1.1.1 Posúdenie existujúcich konštrukcií

Okrajové podmienky pre teplotnú oblasť mesta Košice kde sa historická budova

nachádza v nadmorskej výške 208 m.n.m.

e

i

15 - vonkajšia výpočtová teplota;

20 - vnútorná výpočtová teplota;

84% - relatívna vlhkosť vonkajšieho vzduchu;

50% - relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu;

ae

ai

C

C

Ako modelový stav sa uvádza posúdenie vybraných fragmentov stavebných

konštrukcií v pôvodnom stave t.j. obvodových stien rôznych hrúbok a konštrukcií

stropov. Situácia je pri každej konštrukcii obdobná, preto uvádzam posúdenie na

jednom príklade. Ako príklad uvádzam podrobné posúdenie fragmentu obvodovej

nosnej konštrukcie hr. 700mm, ktorá je z vnútornej strany omietnutá sanačnou omietkou

a zo strany vonkajšej omietkou vápennou. Pri výpočte uvažujem so zabudovanou

vlhkosťou, ktorá zhoršuje tepelno-technické vlastnosti materiálu. Ostatné konštrukcie

boli počítané obdobným spôsobom podľa STN 730540 – 2 (2002) preto uvádzam len

vypočítaný súčiniteľ prestupu tepla.

Svf UBP

58

Posúdenie pôvodnej obvodovej steny hr. 700 mm

TYP KONŠTRUKCIE : Obvodová stena, severná – starý stav

Rekonštrukcia

TEPELNÝ TOK : Vodorovne

POŽADOVANÝ TEPELNÝ ODPOR 2 1 2,00 NR m K W

POŽADOVANÝ SÚČINITEĽ PRESTUPU TEPLA 2 1 0,46 NU W m K

VNÚTORNÁ POVRCHOVÁ TEPLOTA , ,80si N si si

=16,41+1,00=17,41°C

Odpor pri prestupe tepla :

siR 0,13 2 1m K W SeR 0,04 2 1m K W

Odpor pri prestupe tepla pre výpočet kondenzácie a povrchových teplôt :

siR 0,25 2 1m K W SeR 0,04 2 1m K W

Vnútorná povrchová teplota :

Si 14,81 °C Táto požiadavka sa nevzťahuje na presklené výplne

NÁVRHOVÉ TEPLOTY : NÁVRHOVÉ RELATÍVNE

VLHKOSTI :

interiér exteriér interiér exteriér

ai 20 °C ae -15 °C i 50% e 84%

SKLADBA KONŠTRUKCIE :

N

O

NÁZOV

d

m

L

(W/m K)

C

(J/kg K)

3

(kg/m )

2

aM

kg m

1 Omietka 0.0100 0.7000 840.0 1600.0 6.0 0.0000

2 Murivo PPT 0.7000 0.7700 900.0 1800.0 9.0 37.8000

3 Omietka vápenná 0.0150 0.1100 850.0 400.0 11.0 0.1800

Svf UBP

59

SCHÉMA KONŠTRUKCIE :

POSÚDENIE KONŠTRUKCIE :

ODPOR KONŠTRUKCIE PRI PRECHODE TEPLA 0R 1,03 2 1m K W

SÚČINITEĽ PRESTUPU TEPLA KONŠTRUKCIE U 0,83 2 1W m K

DIFÚZNY ODPOR KONŠTRUKCIE dR 3,5 10 110 m s

TEPLOTNÝ ÚTLM KONŠTRUKCIE V 1042,5

FÁZOVÝ POSUN TEPLOTNÉHO KMITU 0,3 h

POŽIADAVKA 1, N 0R R NEVYHOVUJE

POŽIADAVKA 2, NU U NEVYHOVUJE

POŽIADAVKA 3, Si Si,N NEVYHOVUJE

Množstvo kondenzujúcej vodnej pary KG : 0,0379 -2 -1kg.m rok

Množstvo vyparitelnej vodnej pary vG : 1,5174 -2 -1kg.m rok

POŽIADAVKA 4, kG vG JE SPLNENÁ

POŽIADAVKA 5, 2kG 0,5kg m JE SPLNENÁ

Svf UBP

60

Graf kondenzačnej zóny v pôvodnom murive.

Ku kondenzácii vodnej pary dochádza pri vonkajšej teplote nižšej ako -5 °C

Bilancia skondenzovanej a vyparenej vlhkosti podľa STN EN ISO 13788:

V konštrukcii dochádza v priebehu modelového roku ku kondenzácii.

Kondenzačná zóna 1 Na konci modelového roku je konštrukcia stále vlhká

1. Stena hr 600 mm

Vápenná omietka hr 20 mm

Tehla plná pálená hr 600 mm

Vápenná omietka hr 20 mm

Vypočítaná hodnota : U = 1,04 2 1W m K

Požadovaná hodnota : NU =0,46 2 1W m K , požiadavka nie je splnená pretože NU U .

2. Strop nad podzemným podlažím

Terazzo hr 15 mm

Betónová mazanina hr 100 mm

Škvarový zásyp hr 150 mm

Klenba TPP hr 200 mm

Svf UBP

61

Vypočítaná hodnota : U = 0,99 2 1W m K

Požadovaná hodnota : NU =1,2 2 1W m K , požiadavka je splnená pretože NU U .

3. Strop nad 2.NP podlažím

Škvarový násyp hr 150 mm

Betónová mazanina hr 100 mm

Asfaltový pás hr 1 mm

Drevené debnenie hr 20 mm

Vzduchová vrstva hr 180 mm

Vápenná omietka hr 15 mm

Vypočítaná hodnota : U = 1,01 2 1W m K

Požadovaná hodnota : NU =0,35 2 1W m K , požiadavka nie je splnená pretože NU U .

4. Strop nad podzemným podlažím

Terazzo hr 15 mm

Betónová mazanina hr 100 mm

Škvarový zásyp hr 150 mm

Klenba TPP hr 200 mm

Vypočítaná hodnota : U = 0,99 2 1W m K

Požadovaná hodnota : NU =1,2 2 1W m K , požiadavka je splnená pretože NU U .

1.1.2 Posúdenie kritických detailov

Posúdením dvojrozmerného šírenia tepla metódou plošných teplotných polí

pomocou programu Stavebná fyzika – AREA 2008. Výpočet pri ustálenom teplotnom

stave znázorňuje priebeh jednotlivých izoteriem a dokumentuje skutočnosť, že stena

v kúte nevyhovuje hygienickým kritériám, taktiež detail styku podlahy a muriva

nevyhovel tejto požiadavke. Vnútorná povrchová teplota musí spĺňať normovú

požiadavku - ,si N , ktorá je súčtom kritickej teploty na rast plesní a prirážky rosného

bodu. Norma požaduje, aby teplota na vnútornom povrchu podláh, stien a stropov bola

vyššia, nanajvýš rovná najnižšej vnútornej povrchovej teplote, ktorá sa stanoví pre

najmenej priaznivé vzájomné spolupôsobenie materiálovej skladbe a geometrie

stavebnej konštrukcie, vrátane tepelných mostov.

Svf UBP

62

Obr. 1 Priebeh izoteriem v zemine, murive a podlahe – pôvodný stav

Obr. 2 Priebeh teplotných zón – pôvodný stav

Svf UBP

63

Obr. 3 Priebeh izoteriem v kúte, murovaná konštrukcia pôvodný stav

Obr. 4 Priebeh teplotných zón v kúte – pôvodný stav

Svf UBP

64

1.1.3 Návrh koncepcie zámeru obnovy historickej budovy

Obr. 5 Pôdorys 1.NP – navrhovaný stav

Obr. 6 Pôdorys podkrovia – navrhovaný stav

Obr. 7 Rezopohľad – navrhovaný stav

Svf UBP

65

Obr. 8 Rezopohľad – navrhovaný stav

1.1.4 Rozbor tepelnotechnických vlastností po úprave konštrukcií

Ako už bolo spomínané, v budove sa nachádzajú obvodové konštrukcie murované

z tehál plných pálených, premenných hrúbok. Z tepelnotechnického výpočtu

a posúdenia konštrukcií v pôvodnom stave možno konštatovať, že uvedené konštrukcie

nevyhovujú požiadavkám normy STN 73 0540. Preto je nevyhnutné vykonať návrh

sanačných opatrení na zabezpečenie požadovaných parametrov súčiniteľa prechodu

tepla – U tak, že niektoré konštrukcie sa dodatočne zateplia. Z hľadiska možného

zateplenia jednotlivých vertikálnych konštrukcií sme obmedzení požiadavkami

pamiatkového úradu, ktorý striktne určuje, aké úpravy možno uskutočniť, aby sa

nenarušila pamiatková ochrana historickej budovy. Preto zateplenie konštrukcií

obvodového plášťa budovy je možné vykonať jedine v časti severnej fasády. Aj napriek

tomu, že obvodové steny hlavnej fasády a dvorovej fasády nevyhovujú požiadavke na

zabezpečenie maximálneho súčiniteľa prechodu tepla, požiadavky pamiatkovej ochrany

neumožňujú urobiť zásahy do uličnej fasády budovy, kde sa nachádzajú architektonické

prvky, ktoré nie je možné zakryť alebo iným spôsobom eliminovať. Budova by tým

stratila svoj pôvodný architektonicko-historický a estetický vzhľad. Zníženie tepelných

strát z konštrukcií dvorového krídla čiastočne dosiahneme prestrešením dvorového

krídla transparentnou strešnou konštrukciou, čim vytvoríme nárazový energetický

medzipriestor.

Pri obnove budovy sa uvažuje so zateplením strešnej konštrukcie, stropu nad

suterénom a podláh na teréne. Zateplenie konštrukcií sa zrealizuje až po vysušení

zatepľovaných konštrukcií na prijateľnú hodnotu.

Svf UBP

66

1.1.5 Posúdenie úprav fragmentov konštrukcií

Posúdenie obvodovej steny hr. 700 mm – návrh zateplenia

TYP KONŠTRUKCIE : Obvodová stena, severná – návrh

Rekonštrukcia

TEPELNÝ TOK : Vodorovne

POŽADOVANÝ TEPELNÝ ODPOR 2 1 2,00 NR m K W

POŽADOVANÝ SÚČINITEĽ PRESTUPU TEPLA 2 1 0,46 NU W m K

VNÚTORNÁ POVRCHOVÁ TEPLOTA , ,80si N si si

=16,41+1,00=17,41°C

Odpor pri prestupe tepla :

siR 0,13 2 1m K W SeR 0,04 2 1m K W

Odpor pri prestupe tepla pre výpočet kondenzácie a povrchových teplôt :

siR 0,25 2 1m K W SeR 0,04 2 1m K W

Vnútorná povrchová teplota :

Si 18,26 °C Táto požiadavka sa nevzťahuje na presklené výplne

NÁVRHOVÉ TEPLOTY : NÁVRHOVÉ RELATÍVNE

VLHKOSTI :

interiér exteriér interiér exteriér

ai 20 °C ae -15 °C i 50% e 84%

SKLADBA KONŠTRUKCIE :

N

O

NÁZOV

d

m

L

(W/m K)

C

(J/kg K)

3

(kg/m )

2

aM

kg m

1 Murivo PPT 0.6000 0.7700 900.0 1800.0 9.0 25.2000

2 Minerálna vlna 0.0900 0.0410 880.0 50.0 1.2 0.0000

3 Stierka 0.0030 0.8000 800.0 300.0 50,0 0.0000

4 omietka 0.0200 0.7000 850.0 1800.0 19,0 0.0000

Svf UBP

67

SCHÉMA KONŠTRUKCIE :

POSÚDENIE KONŠTRUKCIE :

ODPOR KONŠTRUKCIE PRI PRECHODE TEPLA 0R 3,00 2 1m K W

SÚČINITEĽ PRESTUPU TEPLA KONŠTRUKCIE U 0,32 2 1W m K

DIFÚZNY ODPOR KONŠTRUKCIE dR 3,4 10 110 m s

TEPLOTNÝ ÚTLM KONŠTRUKCIE V 8482,5

FÁZOVÝ POSUN TEPLOTNÉHO KMITU 1,4h

POŽIADAVKA 1, N 0R R VYHOVUJE

POŽIADAVKA 2, NU U VYHOVUJE

POŽIADAVKA 3, Si Si,N VYHOVUJE

Množstvo kondenzujúcej vodnej pary KG : 0,0379 -2 -1kg.m rok

Množstvo vyparitelnej vodnej pary vG : 1,5174 -2 -1kg.m rok

POŽIADAVKA 4, kG vG JE SPLNENÁ

POŽIADAVKA 5, 2kG 0,5kg m JE SPLNENÁ

Svf UBP

68

Graf kondenzačnej zóny v pôvodnom murive.

Ku kondenzácii vodnej pary nedochádza

Bilancia skondenzovanej a vyparenej vlhkosti podľa STN EN ISO 13788:

V konštrukcii dochádza v priebehu modelového roku ku kondenzácii.

Na konci modelového roku je konštrukcia suchá.

Obdobne sú vypočítané tepelnotechnické vlastnosti ostatných obvodových

plášťov, s murivom rôznych hrúbok. Pri ich hodnotení po zateplení je možné

konštatovať, že vyhovujú požiadavkám platnej normy STN 73 0540.

1. Strop nad podzemným podlažím, po zateplení

Gressová dlažba hr 15 mm

Maltové lôžko hr 10 mm

Betónová mazanina + kari sieť hr 50 mm

Škvarový zásyp hr 150 mm

Izolačný asfaltový pás hr 3 mm

Tepelná izolácia z lisovanej min. Vlny hr 60 mm

Násyp z liaporu hr 150 mm

Svf UBP

69

Klenba TPP hr 200 mm

Vypočítaná hodnota : U = 0,36 2 1W m K

Požadovaná hodnota : NU =1,2 2 1W m K , požiadavka je splnená pretože NU U .

2. Strop nad 2.NP podlažím - návrh

Vlysovaná podlaha hr 20 mm

Osb dosky hr 20 mm

Fóliová parozábrana

Minerálna vlna hr 60 mm

Asfaltový pás A500/H

Betónová mazanina + kari sieť hr 50 mm

Profilovaný plech RAN85

Valcovaný profil IPE 200

Sádrokartónová doska hr 20 mm

Tepelnotechnické posúdenie nie je nutné, pretože teploty sú v obidvoch

interiérových prostrediach rovnaké 20 °C. Konštrukcia podlahy je navrhnutá s ohľadom

na krokovú nepriezvučnosť a tepelnú príjimavosť podlahy.

3. Posúdenie novej skladby strešného plášťa obytného podkrovia

krytina z valcovaného plechu pozinkovaná hr 1 mm

HI – difúzna fólia

OSB dosky do vlhkého prostredia hr 25 mm

Krokva 90 x 190mm

Zateplenie medzi krokvami minerálna vlna hr 150 mm

Zateplenie pod krokvami minerálna vlna hr 60 mm

HI – difúzna fólia

Drevené latovanie 50 x 45 mm

Sádrokartónové dosky hr 15 mm

Vypočítaná hodnota : U = 0,18 2 1W m K

Požadovaná hodnota : NU =0,20 2 1W m K , požiadavka je splnená pretože NU U .

Svf UBP

70

4. Návrh podlahy na teréne

V obnovovanej budove je nutné navrhnúť nové skladby podlahy osadenej na

teréne, ktoré spĺňajú podmienky platnej normy STN 73 0540.

Výpočet charakteristického rozmeru podlahy

Vlysovaná podlaha hr 20 mm

Osb dosky hr 20 mm

Fóliová parozábrana

Minerálna vlna hr 50 mm

Asfaltový pás A500/H

Betónová mazanina + kari sieť hr 50 mm

Profilovaný plech RAN85

Násyp z liaporu hr 150 mm

Rastlý terén

Tepelný odpor podlahy na teréne :

1

20,02 0,025 0,050 0,1 0,152,631

0, 22 0,13 0,049 1,3 0,12

i

f in

f

dR R

R m K W

Charakteristický rozmer podlahy :

153,8´ 4,59

0,5 0,5 67,02

obvod podlahy

AB

P

P

Ekvivalentná hrúbka :

0,45 2,0 0,17 2,631 0,04 6,132t si f sed w R R R m

Súčiniteľ prechodu tepla :

t

20

ak ´

2 ´ln 1

´

ak d ´

2,00, 243

0, 457 ´ 0, 457 4,59 6,132

t

t t

t

d B

BU

B d d

B

U W m KB d

Svf UBP

71

Pri podlahe bez tepelnej izolácie po okrajoch :

20 0, 243U U W m K

Podlaha vyhovuje aj do vzdialenosti 2,0 m od vnútorného povrchu obvodovej steny, kde

Un=0,4 W/m2.K a pre ostatné prípady je Un=0,6 W/m2.K.

1.1.6 Posúdenie úprav kritických detailov

Obr. 9 Priebeh izoteriem v zemine, murive a podlahe – navrhovaný stav

Svf UBP

72

Obr. 10 Priebeh teplotných zón – navrhovaný stav

Obr. 11 Priebeh izoteriem v kúte, murovaná konštrukcia – navrhovaný stav

Svf UBP

73

Obr. 12 Priebeh teplotných zón v kúte – navrhovaný stav

1.1.7 Posúdenie návrhu výplňových konštrukcií

V danom objekte sa vyskytujú výplňové konštrukcie, ako sú okná a dvere. Práve

špecifickým umiestnením okien v ostení vieme dosiahnutím povrchovej teploty v styku

ostenia a konštrukcie okna, na ráme a na zasklení dosiahnuť priaznivé okrajové

podmienky. Touto úpravou sa vyhneme zbytočným možným poruchám na výplňovej

konštrukcií, napríklad vzniku plesní na osteniach. Posúdenie výplňových konštrukcií v

historickej budove sa uskutočnil na teplotný faktor-. Teplotný faktor- je definovaný ako

si

ai

ae

:

Θ - teplota na vnútornom povrchu

Θ - teplota vnútorného vzduchu

Θ - teplota vonkajšieho vzduchu

si aeRsi

ai ae

f

kde

Rozhodujúca je teplota vnútorného povrchu. Táto musí byť tak vysoká, aby za

daných okrajových podmienok nevznikla žiadna možnosť výskytu plesní. Pre teplotný

faktor 0,70Rsif .

Svf UBP

74

Pri riešení treba zamerať pozornosť hlavne na kritické výplňové konštrukcie. Tieto

sa nachádzajú v osteniach muriva, kde chýba tepelná izolácia. Vhodnou polohou

umiestnenia okien a exteriérových dverí v ostení možno účinne eliminovať problém

vzniku plesní . Následne uvedieme príklady riešenia výplňových konštrukcií.

a) Umiestnenie okien v murive hr. 600 mm . Konštrukcia nového okna zhotovená

z europrofilov s izolačným dvojsklom je zapustená z exteriérovej strany obvodového

muriva o hodnotu 250 mm Z posúdenia vyplýva, že:

15,5 150,87 0,7 detail osadenia okna vyhovuje

20 15si e

Rsii e

f

Svf UBP

75

Obr. 13 Príklad posúdenie osadenia okna v ostení murovanej konštrukcie hrúbky 600 mm

Svf UBP

76

1.1.8 Výpočet potreby energie na vykurovanie

Energetická potreba budovy v pôvodnom stave

Energetické hodnotenie budov

STN 73 0540-2, STN 73 0540-4

FORMULÁR

1, Budova

Obostavaný objem 2m

bV 2108,4

Merná plocha 2m

bA 502

Obytná budova

Áno Nie

Priemerná konštrukčná výška vykurovaných podlaží m

,k prh 3,1

Budova

obnovovaná

nová

Bytový dom

Rodinný dom

Verejná budova

2, Merná tepelná strata prechodom tepla

Konštrukcia 2

iU

W m K

2m

iA i iU A

W mK

x

b

faktor xb

W Ki iU A

strop pod strechou 1,01 265 267,65 0,8 214,1

stena hr 700 mm 0,83 57,4 47,642 1 47,6

stena hr 600 mm 1,04 798,153 830,0791 1 830,1

PODLAHA NA TERÉNE 1,0 153,8 153,8 1 153,8

podlaha nad suterénom 1,0 57,4 57,4 0,5 28,7

okno 1 2,87 6,6 18,942 1 18,9

okno 2 2,87 13,98 40,1226 1 40,1

okno 3 2,87 10,58 30,3646 1 30,4

okno 4 1,44 3,18 4,5792 1 4,6

dvere 3,2 20 64 1 64,0

Okenné konštrukcie :

Svf UBP

77

Okno 1 Okno 2 Okno 3 Okno4

Súčty iA 1386,1 2m xb i iU A 1368,4 W K

3, započítanie vplyvu tepelných mostov : Paušálne

Exaktne : zadá sa vypočítaná hodnota vzťahom (6.29) 0,1U

Paušálne : 0,05U zatepľované kcie

0,1U jednovrstvové murované kcie

Vplyv tepelných mostov: iU A 138,61 /W K

Merná tepelná strata: T x i i iH b U A U A 1507,01 /W K

Priemerný súčiniteľ prechodu tepla mU T iH A 21,087 W m K

4, Merná tepelná strata vetraním :

Intenzita výmeny vzduchu v 1 h

n =0,5

0,264v bH n V ; 278,31 vH W K

5, Merná tepelná strata =T VH H H 1785,32 W K

6, Solárne zisky

kWhsQ

sjI njg njA 0,5s sj nj njQ I g A

okná na západ 200 0,76 5,5655 422,978

okná na juh 320 0,76 13,298 1617,038

sQ 2040,0148 kWh

7, Vnútorné zisky 5i i bQ q A iQ 12550 kWh

Rodinný dom

24iq W m

Bytový dom

5iq

Verejná budova

6iq

Svf UBP

78

8, Celkové vnútorné zisky kWhi sQ Q i sQ Q 14590,02kWh

9, Potreba tepla na vykurovanie

82,1 0,95h T V i sQ H H Q Q

hQ

133407,3 kWh rok

10, Merná potreba tepla na vykurovanie

1 h bE Q V

1E

63,3 3kWh m

11, Merná potreba tepla na vykurovanie

2 h bE Q A

2E

265,7 2kWh m

12, Faktor tvaru budovy i bA V i bA V 0,657

13, Normové hodnoty

Obnovované budovy

1

2 , 1

15,79 30,71 36

107,9N b b

N k pr N

E A V

E h E

14, Hodnotenie

STN 73 0540-2 : 1 1 2 2 ; N NE E E E

Áno Nie Vyhovuje

Svf UBP

79

0100

200300

400500

600700

800900

stro

p pod

stre

chou

sten

a hr

700

mm

sten

a hr

600

mm

PODLA

HA NA T

ERÉNE

podl

aha

nad

sute

réno

m

okno

1

okno

2

okno

3

okno

4

dver

e

plocha

merná tepelná strata

Obr. 14 podiel plochy konštrukcií a tepelných strát prechodom tepla pred zateplením

214,147,6

830,1153,8

333,26

138,6

64,0

30,44,6

18,928,7

40,1

strop pod strechou

stena hr 700 mm

stena hr 600 mm

PODLAHA NA TERÉNE

podlaha nad suterénom

okno 1

okno 2

okno 3

okno 4

dvere

VETRANÍM

TEPELNE MOSTY

Obr. 15 merné straty jednotlivých konštrukcií pred zateplením

Svf UBP

80

Energetické hodnotenie budov

STN 73 0540-2, STN 73 0540-4

FORMULÁR

1, Budova

Obostavaný objem 2m

bV 2524,7

Merná plocha 2m

bA 753

Obytná budova

Áno Nie

Priemerná konštrukčná výška vykurovaných podlaží m

,k prh 3,1

Budova

obnovovaná

nová

Bytový dom

Rodinný dom

Verejná budova

2, Merná tepelná strata prechodom tepla

Konštrukcia 2

iU

W m K

2m

iA i iU A

W mK

x

b

faktor xb

W Ki iU A

nová stena 0,31 65,45 20,2895 1 20,3

stena hr 700 mm 0,83 57,4 47,642 1 47,6

stena hr 600 mm 1,04 210,5 218,92 0,6 131,4

stena hr 600 mm 0,32 59,3 18,976 0,8 15,2

stena hr 600 mm 0,32 500,4 160,128 1 160,1

strešný plášť 0,18 365,34 65,7612 1 65,8

podlaha na teréne 0,243 153,8 37,3734 1 37,4

podlaha nad suterénom 0,36 57,4 20,664 0,5 10,3

okno 1 1,44 6,6 9,504 1 9,5

okno 2 1,44 13,98 20,1312 0,6 12,1

okno 3 1,44 10,58 15,2352 0,6 9,1

okno 4 1,44 3,18 4,5792 1 4,6

okno 5 1,44 12,416 17,87904 1 17,9

strešné okná 1,44 15,8 22,752 1 22,8

presklené dvere 1,4 3,6 5,04 1 5,0

dvere 2,7 20 54 1 54,0

Svf UBP

81

Okno 1 Okno 2 Okno 3 Okno4 Okno5

Súčty iA 1555,75 2m xb i iU A 523,4 W K

3, započítanie vplyvu tepelných mostov : Paušálne

Exaktne : zadá sa vypočítaná hodnota vzťahom (6.29)

Paušálne : 0,05U zatepľované kcie

0,1U jednovrstvové murované kcie

Vplyv tepelných mostov: iU A 98,35 /W K

Merná tepelná strata: T x i i iH b U A U A 621,75 /W K

Priemerný súčiniteľ prechodu

tepla: mU T iH A 20,399 W m K

4, Merná tepelná strata vetraním :

Intenzita výmeny vzduchu v 1 h

n =0,5

0,264v bH n V ; 333,26 vH W K

5, Merná tepelná strata =T VH H H 955,01 W K

6, Solárne zisky

kWhsQ

sjI njg njA 0,5s sj nj njQ I g A

okná na západ 200 0,76 5,5655 422,978

okná na juh 320 0,76 21,062 2561,14

sQ 2984,117kWh

7, Vnútorné zisky 5i i bQ q A iQ 18825kWh

Svf UBP

82

Rodinný dom

24iq W m

Bytový dom

5iq

Verejná budova

6iq

8, Celkové vnútorné zisky kWhi sQ Q i sQ Q 21809kWh

9, Potreba tepla na vykurovanie

82,1 0,95h T V i sQ H H Q Q

hQ

57687,66 kWh rok

10, Merná potreba tepla na vykurovanie

1 h bE Q V

1E

22,85 3kWh m

11, Merná potreba tepla na vykurovanie

2 h bE Q A

2E

76,61 2kWh m

12, Faktor tvaru budovy i bA V i bA V 0,616

13, Normové hodnoty

Obnovované budovy

1

2 , 1

15,79 30,71 34,71

104,14N b b

N k pr N

E A V

E h E

14, Hodnotenie

STN 73 0540-2 : 1 1 2 2 ; N NE E E E

Áno Vyhovuje Nie

Svf UBP

83

0

100

200

300

400

500

600

nová

sten

a

sten

a hr

700

mm

sten

a hr

600

mm

sten

a hr

600

mm

sten

a hr

600

mm

stre

šný

plášť

podl

aha

na te

réne

podl

aha

nad

sute

réno

m

okno

1

okno

2

okno

3

okno

4

okno

5

stre

šné

okná

pres

klenn

é dv

ere

dver

e

plocha

tepelné straty

Obr. 17 podiel plochy konštrukcií a tepelných strát prechodom tepla pred zateplením

20,3 47,6131,4

15,2

160,1

143,737,410,39,512,19,14,617,922,85,054,0

333,26

138,6

nová stena

stena hr 700 mm

stena hr 600 mm

stena hr 600 mm

stena hr 600 mm

strešná plášť

PODLAHA NA TERÉNE

podlaha nad suterénom

okno 1

okno 2

okno 3

okno 4

okno 5

strešné okná

kl é d

Obr. 18 merné straty jednotlivých konštrukcií po zateplením

1.1.9 Vyhodnotenie ročnej úspory energie budovy po obnove

Pre vyhodnotenie ročnej úspory energie u posudzovanej historickej budovy po

obnove bola zvolená metóda výpočtu kritérií a hodnotenia mernej potreby tepla, podľa

obostavaného objemu a mernej plochy budovy, v súlade s STN 73 0540-2, čl. 7. Táto

metóda je vhodná pre historické budovy, ktorých objemové parametre konštrukcií a

dispozičné usporiadanie vnútorných priestorov je porovnateľné s novšími budovami

druhej polovice minulého storočia, ako v uvedenom príklade.

Úlohou bolo, pri zachovaní historických hodnôt budovy, navrhnúť dodatočné

zateplenie objektu v súlade s platnými požiadavkami tepelnotechnických noriem. Z

Svf UBP

84

tepelno-technického hľadiska boli posúdené všetky obalové konštrukcie (obvodový

plášť, strešné plášte aj podlahové konštrukcie). Pomocou výpočtovej techniky boli

určené tepelnotechnické charakteristiky jednotlivých konštrukcií, ktoré boli porovnané s

normou odporúčanými hodnotami. Ďalej boli posúdené kritické detaily obalových

konštrukcií z hľadiska požiadaviek hygienického kritéria. V závere bola vypočítaná

potreba energie na vykurovanie.

Z výsledkov výpočtov a posúdení vyplynulo, že posudzované obalové konštrukcie

aj kritické detaily obalových konštrukcií po navrhnutých sanačných úpravách obalových

konštrukcií a kritických detailov vyhovujú záväzným požiadavkám hygienického

kritéria platnej tepelnotechnickej normy. Rovnako hodnoty E1 a E2 - potreby energie na

vykurovanie posudzovanej historickej budovy po obnove vyhovujú záväzným

požiadavkám energetického kritéria normy tepelnotechnických noriem STN 73 0540-1

až 4.

Na záver môžeme konštatovať, že návrh sanačných opatrení v plnom rozsahu

rešpektuje požiadavky pamiatkového úradu na zachovanie pamiatkových hodnôt

historickej budovy, ktorá sa nachádza v pôvodnej zástavbe mesta Košice. Súčasne

obnovená historická budova spĺňa súdobé požiadavky na tvorbu vhodnej tepelnej

pohody v súlade s účelom jej budúceho prevádzkového režimu.

Z hodnotenia energetickej efektívnosti budovy, porovnaním hodnôt potreby

energie vyčíslených pre konštrukcie v pôvodnom stave a pre konštrukcie po sanačných

úpravách vyplýva, že pri posudzovanej budove sa dosiahne úspora približne 55 %

energie potrebnej na vykurovanie historickej budovy po obnove.

Svf UBP

85

2 TECHNICKÁ SPRÁVA

2.1 Stavebno-technický prieskum

Všeobecná časť

Projektová dokumentácia rieši obnovu meštianskeho domu v centre Košíc

zobytnenie doposiaľ neobytného podkrovia objektu. Meštiansky dom je v súčasnosti

využívaný ako kaviareň a bar na prízemí, diskobar v suteréne a kancelárske priestory na

poschodí.

Účel objektu a projektové podklady

Budova slúži ako kaviareň a diskobar v 1.PP, 1.NP. Na 2.NP sa nachádzajú

priestory využívané ako kancelárie. 3.NP tvorí nevyužitý podkrovný priestor.

Pri vypracovaní projektového riešenia boli použité podklady. Katastrálne mapy

z roku 1840, 1870, 1990. Fotodokumentácia a historický prieskum krajského

pamiatkového úradu Košice. KPÚ Košice, Jednostupňový projekt – prevádzková

budova – rekonštrukcia, Karabanová, 1981. Prieskum vlhkosti muriva suterénu.

Dispozičné zmeny a stavebné úpravy boli zaznamenané dodatočným zameraním v júny

2007.

Účel objektu a projektové podklady

Situovanie:

Objekt sa nachádza v severovýchodnom kvadrante stredovekej časti MPR Košice.

Hlavný objekt je situovaný na západnej strane hĺbkovo orientovanej parcely, s

orientáciou hlavnej fasády do Kováčskej ulice. Na hlavný objekt sa napája úzke severné

dvorové krídlo. Priečne východné krídlo objektu, uzatvárajúce pôvodnú parcelu v jej

východnej časti, s orientáciou uličnej fasády do Hrnčiarskej ulice, bolo asanované. Táto

časť parcely (č. 916/2) bola majetkovoprávne prečlenená a v roku 1998 tu bol postavený

nový dvojpodlažný dom (Hrnčiarka č.20). Objekt na Kováčskej č. 49 uzatvára na

severozápadnej strane mestský blok číslo 24, vymedzený ulicami: Kováčska, Pri

Miklušovej väznici, Hrnčiarska a Vodná. Tento dom tvorí súčasť radovej zástavby

východnej strany Kováčskej ulice. Z južnej strany susedí s objektom číslo 47. Zo severu

pôvodne susedil s domom pôdorysu tvaru písmena "L", ležiacim na priebežnej parcele

od Kováčskej ulice po Hrnčiarsku a samostatným objektom na východnej strane tejto

Svf UBP

86

parcely, orientovaným do Hrnčiarskej ulice. Blok bol ukončený z Vodnej ulice radovou

zástavbou - piatimi menšími domami, situovanými na parcelách, priečne deliacich úzky

pás priebežného pozemku od Kováčskej po Hrnčiarsku ulicu. Po asanácii celej zástavby

zo severnej strany až po Vodnú ulicu v druhej polovici 20. storočia, objekt na

Kováčskej č.49 uzatvára zo severozápadnej strany tento mestský blok a na asanovanom

území je zriadené parkovisko.

Stavebno-historický vývoj:

Meštiansky dom bol postavený v 1. polovici 17. storočia, pravdepodobne na

starších základoch. Z jeho polohy - je postavený na ulici, ktorá je však jednou z

najstarších stredovekých ulíc Košíc a tiež z pôdorysného rozvrhu trojtraktového

hlavného objektu s orientáciou traktov kolmo na ulicu je evidentné, že parcelácia

objektu pochádza zo stredoveku. Parcely prebiehali súvisle od Kováčskej po Hrnčiarsku

ulicu. Predpokladáme, že objekt je postavený na pôvodnej stredovekej parcele. V 18.

storočí bol objekt upravovaný a v 2. polovici 19. storočia bola upravená jeho hlavná

fasáda, ktorá sa zachovala dodnes. Pravdepodobne po náhlom poškodení krovu a

strechy došlo v prvej polovici 20. storočia k vzniku nového krovu, ktorý sa na základe

úspornej konštrukcie, odtlačkov na severnom štítovom múre v podkroví a výšky

hrebeňa javí ako dočasný.

V 2. polovici 20. storočia bola vykonaná zmena dispozície na 2. nadzemnom

podlaží hlavného objektu, úprava hlavného schodiska, úprava tvaru a prekrytie pavlače

na dvorovej fasáde hlavného objektu, použitie novodobých materiálov na výplne

niektorých vnútorných aj vonkajších otvorov a boli realizované obklady, podhľady

stropov dvorového krídla a nové podlahy.

V objekte sú čitateľné štyri základné slohové etapy — 1. stredoveká, 2.

renesančná, 3. eklektická 19. stor., 4. novodobá na konci 20. storočia. Stredoveká je

parcelácia objektu a pravdepodobne pôdorysné usporiadanie, výrazná bola renesančná

etapa, kedy došlo k výstavbe súčasného objektu, pravdepodobne došlo k zaklenutiu

suterénu, výstavbe nadzemnej časti s valenými hrebienkovými klenbami s proti

stojatými lunetami v prejazde a severnom trakte, pôdorysný rozsah pravdepodobne

korešpondoval s dnešným. V tretej stavebnej etape v 19. storočí došlo k prebudovávaniu

dvorových krídel, ich rozsahu a nadstavbe 2.NP hlavného objektu a dvorového

severného krídla, úprave hlavnej fasády, dvorových fasád s pavlačou. V 20. storočí

Svf UBP

87

došlo len k utilitárnym úpravám vzhľadu, odstráneniu pôvodných umelecko-

remeselných súčastí a ich nahradeniu novými.

Podľa historických máp je tu v polovici 19. storočia objekt pôdorysného tvaru

„C", prebiehajúci súvisle cez celú úzku parcelu od Kováčskej ulice po Hrnčiarsku, do

ktorých má orientované fasády. Tvorí ho hlavné západné krídlo do Kováčskej ulice,

priebežné úzke severné dvorové krídlo a do Hrnčiarskej ulice priečne východné uličné

krídlo. V roku 1868 dvorové krídlo nemá priamu fasádu, v mieste súčasného schodiska

do krovu je krídlo prerušené štvorcovou hospodárskou stavbou. Pri južnom medzi

parcelačnom múre je tiež zaznačená malá hospodárska stavba obdĺžnikového pôdorysu.

Predná časť domu (hlavný objekt a západná časť dvorového krídla) boli v tom čase

poschodové, východné krídlo do Hrnčiarskej ulice a krátka východná časť dvorového

krídla sú vyznačené ako prízemné. Rovnaká situácia sa opakuje aj na mapovom

podklade v roku 1870. V roku 1912 má severné dvorové krídlo opäť priamu fasádu, ale

dom je už očíslovaný aj z Hrnčiarskej ulice (Fazekas utca 48). V roku 1936 je

pôdorysná situácia rovnaká, ale zo strany Hrnčiarskej ulice došlo k prečíslovaniu na

č.46. Súčasná katastrálna mapa nezohľadňuje aktuálny stav na susedných parcelách zo

severnej strany. Napriek asanácii objektov sú tieto na mape stále vyznačené ako

existujúce. V suteréne je diskobar, na 1. nadzemnom podlaží hlavného objektu sa

nachádza kaviareň, priestory 2. NP sú využívané pre kancelárske účely. 1. NP

dvorového krídla je využívané ako skladové priestory a je tu umiestnená kotolňa. 2. NP

dvorového krídla sa využíva pre administratívne účely.

Dispozícia:

Pôvodne renesančný meštiansky dom zaberá pôdorysný tvar písmena „L", s

hlavným objektom orientovaným do Kováčskej ulice, na ktorú nadväzuje dlhé úzke

severné dvorové krídlo. Z východnej strany je parcela uzatvorená štítovým múrom

nového dvojpodlažného domu na Hrnčiarskej č. 20, ktorá nie je evidovaná v ústrednom

zozname pamiatkového fondu SR.

Objekt na Kováčskej č.49 má dve nadzemné a jedno podzemné podlažie. Hlavný

objekt je dvojtraktový, krajný južný trakt tvorí v I. NP prejazd do dvora. Severné

dvorové krídlo je jednotraktové. Hlavné schodisko sa nachádza vo východnom

ukončení hlavného objektu, v mieste napojenia hlavného objektu a dvorového krídla a

vertikálne prepája obidve nadzemné podlažia objektu. Suterén je sprístupnený

schodiskom, umiestneným pod schodiskovým priestorom na 2. NP, so samostatným

Svf UBP

88

uzatvoreným vstupom oproti prejazdu. Do podkrovia vedie schodisko z 2. NP,

umiestnené vo východnej polovici severného dvorového krídla, pri severnom štítovom

múre. Dvorová fasáda hlavného objektu, severného dvorového krídla a štítové múry

susediacich objektov z východnej a južnej strany uzatvárajú dlhý úzky dvor.

Suterén:

Podpivničený je len hlavný objekt. Suterén je dvojtraktový. Sprístupnený je

schodiskovým ramenom, umiestneným pod hlavným schodiskom, vo východnej časti

hlavného objektu.

Schodisko je jednoramenné, pravotočivé, betónové. Vstupuje sa z neho do zadnej -

východnej miestnosti severného traktu, ktorá je s uličnou – západnou miestnosťou

prepojená otvorom bez výplne. Širší severný trakt a užší južný trakt sú prepojené v

uličných miestnosti troma otvormi. Južný trakt, nachádzajúci sa pod prejazdom, má

východný priestor prečlenený novodobými priečkami. Je tu umiestnené WC. V strede

južného traktu je otvor do podlahy prejazdu, ktorý mal slúžiť ako popolový otvor a

vytvorený bol v rámci obnovy začiatkom 80. rokov 20. storočia. Prekrytý je plechovým

krytom. Severný aj južný trakt je zaklenutý valenými klenbami. Murivá sú omietnuté,

pravdepodobne miešané, čomu nasvedčuje odhalená časť severného štítového muriva z

exteriérovej strany nad terénom, kde došlo k odpadnutiu pôvodnej omietky a je

viditeľné tmavé filitové murivo. Podlaha je nová, tvorí ju keramická dlažba. V uličnej

časti suterénu je umiestnená vzduchotechnická jednotka s vyústením do existujúceho

suterénneho otvoru v severnom trakte, orientovaného do ulice.

1.nadzemné podlažie:

Hlavného objektu je tiež dvojtraktové, rovnako ako suterén. Dvorové krídlo je

jednotraktové. Vstup do objektu je situovaný v južnom trakte a vchádza sa ním do

prejazdu do dvora. Hlavné schodisko je umiestnené vo východnom ukončení severného

traktu hlavného objektu a vertikálne prepája objekt z 1. nadzemného podlažia na 2.

nadzemné podlažie. Schodiskový priestor je prístupný z prejazdu.

Prejazd je zaklenutý v prednej aj zadnej časti valenou klenbou, uprostred prejazdu

je valená klenba s protistojnými lunetovými výsečami. Podlahu prejazdu tvoria

novodobé terazzové dlaždice rozmerov 30x30 cm. Uprostred prejazdu, je v podlahe

kovový kryt popolového otvoru do suterénu.

Prejazd je uzatvorený do ulice staršou dvojkrídlovou drevenou kazetovou bránou,

s pevným preskleným. Do dvora je prejazd uzavretý novou dvojkrídlovou drevenou

Svf UBP

89

kazetovou výplňou, osadenou v murovanej priečke. Z prejazdu sa vstupuje do

priestorov južného traktu, hlavného schodiskového priestoru a schodiska do suterénu.

Dverný otvor do uličnej – západnej miestnosti južného traktu má dvojitú dvojkrídlová

drevenú kazetovú výplň s dreveným kazetovým obložením ostenia. Uličná miestnosť je

zaklenutá valenou klenbou so širokými protistojnými lunetami. Podlahu má novú,

drevenú palubovú. Miestnosť je do ulice presvetlená dvojicou okien. Je tu prevádzka

kaviarne. S nasledujúcim priestorom južného traktu je prepojená širokým otvorom,

vytvoreným pravdepodobne sekundárne. Tento priestor slúži pre bar a obsluhu kaviarne

a smerom na východ je ďalej prečlenený druhotnými priečkami. Umiestnené sú tu

miestnosti hygienického zariadenia. Priestor WC je prístupný tiež priamo z prejazdu

jednokrídlovými drevenými kazetovými dverami v drevenej zárubni. Nasleduje malý

priestor s vchodom z prejazdu, ktorý je sekundárne priečne predelený na tri malé

miestnosti, slúžiace na sklad. V týchto priestoroch je pruská klenba a na podlahe je nová

keramická dlažba. Nasledujúci vstup vedie do schodiskového priestoru. Jeho výplň je

nová dvojkrídlová drevená kazetová. Schodisko do suterénu je uzavreté novodobými

drevenými kazetovými dverami, Jednotraktové severné dvorové krídlo má aditívne

radené priestory, prístupné priamo z dvora, niektoré prepojené aj navzájom. S hlavným

objektom nie je priamo prepojené. Priestory majú pravdepodobne segmentové klenby,

avšak v súčasnosti nie sú viditeľné, pretože strop takmer každej miestnosti je prekrytý a

znížený novodobými podhľadom. Jediná miestnosť, ktorá podhľad nemá je druhá

miestnosť zo západnej strany. V severnej časti má pruskú klenbu, v južnej segmentovú.

Umiestnená je tu kotolňa. Podlahy v dvorovom krídle sú betónové. V priestore dvora,

pri južnom barový pult, slúžiaci pre potreby vonkajšej letnej otvorenej prevádzky

kaviarne. Dvor má novú betónovú zámkovú dlažbu. Po obvode je vytvorený kanálik so

štrkom.

2.nadzemné podlažie:

V hlavnom krídle je v uličnej častí jednotraktové, tvorené jednou rozľahlou

miestnosťou. Pôvodná dispozícia bola narušená odstránením všetkých pôvodných, resp.

starších priečok a vytvorením dvoch nových priestorov hygienických zariadení v časti,

orientovanej do dvora.

Schodisko na 2. NP je trojramenné, pravotočivé, drevené, so zábradlím z

drevených sústružených stĺpikov, s dreveným madlom. Schodiskový priestor je

presvetlený strešným svetlíkom novej kovovej konštrukcie. Z podesty hlavného

schodiska sa vchádza dverným vstupom západne do uličného priestoru a dverný

Svf UBP

90

východný vstup sprístupňuje pavlač a zároveň dvorové krídlo. Všetky dverné výplne v

hlavnom objekte sú plastové, biele. Dverný otvor, ktorým sa vystupuje na pavlač má

oblúkové ukončenie a novodobú presklenú drevenú výplň. Miestnosť hlavného objektu,

orientovaná do dvora, je presvetlená zväčšeným okenným otvorom do dvora s

novodobou drevenou výplňou. Pavlač je v časti hlavného objektu rozšírená do dvora na

širšiu terasu, ktorá je prekrytá lexanom. Výstup na pavlač dvorového krídla z terasy nie

je uzatvorený žiadnou výplňou. Dvorové krídlo je aj na poschodí jednotraktové, s

aditívne radenými priestormi. Pavlač prebieha len pozdĺž dvoch tretín fasády dvorového

krídla. V jej východnom ukončení je umiestnený vstup do priestoru, z ktorého sa

vchádza severne do schodiska sprístupňujúcim krov, umiestneného pri severnom

štítovom múre, východne na päť betónových vyrovnávacích schodiskových stupňov,

vedúcich do dvoch vzájomne prepojených krajných východných miestností so zvýšenou

úrovňou podlahy a západne do vzájomne prepojených západných miestností dvorového

krídla, ktoré sú prístupné tiež vstupom na západnom kraji pavlače. Miestnosť,

orientovaná do rozšírenej terasy má odtiaľ samostatný vstup a presvetlená je dvoma

okennými otvormi. Všetky priestory 2. nadzemného podlažia majú drevene záklopové

stropy s protipožiarnym zásypom. Miestnosti hlavného objektu majú plávajúcu

laminátovú a keramickú podlahu, v miestnostiach dvorového krídla je betónová

podlaha. Na terase a pavlači je nová keramická dlažba.

2.2 Technická časť správy

2.2.1 Výsledky prieskumných prác

Budova meštianskeho domu sa nachádza v III. snehovej oblasti a v IV. vetrovej

oblasti. Oblasť nie je vystavená výrazným seizmickým aktivitám. Nadmorská výška

pozemku budovy je 208 m. n. m.

2.2.2 Stavebná sústava objektu

Nosný konštrukčný systém historickej budovy je stenový, obojsmerne

usporiadaný. Zvislé nosné aj stužujúce konštrukcie nadzemných podlaží sú vymurované

z plných pálených tehál. Steny podzemného podlažia tvorí zmiešané murivo z tehál

a kameňa. Hrúbky nosných a stužujúcich konštrukcií sa pohybujú v rozmedzí od 300 do

900 mm. Nosné murivo je murované pravdepodobne na vápennú maltu a čiastočne tvorí

obvodový plášť budovy. Do výšky sokla je murivo v prevažnej miere zmiešané.

Svf UBP

91

Vodorovné nosné konštrukcie jednotlivých nadzemných podlaží tvorí

konštrukcia dreveného trámového stropu. Nad podzemným a prvým nadzemným

podlažím statickú funkciu preberajú valené a hrebienkové klenby s proti stojatými

lunetami. Drevený trámový strop 2. NP je napadnutý vlhkosťou a je nutná výmena.

Ostatné vodorovné konštrukcie sú vo vyhovujúcom stave.

Strešná konštrukcia budovy je z časti tvorená sedlovou a z časti pultovou

strešnou konštrukciou nosnú konštrukciu strechy tvorí drevený krov. Ide o kombináciu

stojatej a ležatej stolice položených na väzných trámoch. Celkový stav nosnej

konštrukcie je nevyhovujúci, nakoľko sú prerezané väzné trámy niektoré krokvy sú

napadnuté hubami a drevokazným hmyzom v častiach narušeného strešného plášťa.

Strešná konštrukcia má krytinu z falcovaného pozinkovaného plechu uloženého na

latovaní.

Základové konštrukcie sú vytvorené pravdepodobne zo základových pásov z

kameniva.

Hĺbka založenia nie je známa, odporúča sa urobiť odkrytie časti základovej

konštrukcie z dôvodu overenia stavu základovej konštrukcie a zistenia hĺbky jej

založenia.

Výplňové konštrukcie sú v dobrom technickom v časti kaviarne sú použité okná

s tepelnoizolačným dvojsklom a dreveným rámom v ostatných prípadoch sa jedná

o dvojité okná s jednoduchým zasklením s dreveným rámom. Vstupné dvere sú drevené

s dvojsklom. Vnútorné dvere sú použité drevené plné dvere.

Vnútorné povrchové úpravy v interiéry sa nachádzajú vápenné omietky

kombinované s keramickým obkladom

Pôvodné murivo je vnútri omietnuté hladkou omietkou. Vnútorné keramické

obklady sú na stenách WC do výšky 1200 mm.

Vonkajšie povrchové úpravy v exteriéry sú použité vápenné štukové omietky,

omietky prejazdu, hlavnej fasády a dvorovej fasády sú použité sanačné omietky.

Omietky hlavnej fasády a dvorového krídla sú v dobrom technickom stave, omietka

bočnej severnej fasády je vážne poškodená vplyvom poveternosti.

Napojenie na inžinierske siete v budove sa nachádzajú prípojky plynu, elektriny,

vody a aj kanalizačná prípojka.

Svf UBP

92

2.2.3 Búracie práce

Búracie práce sa budú vykonávať na všetkých podlažiach. Podrobnejšie tieto práce

sú opísané vo výkresovej časti projektu t.j. vo výkresoch búracích prác č. 10, až 17.

Najväčší zásah bude vykonaný na strešnej konštrukcii. Tá bude kompletne

demontovaná s nad murovkou, na ktorej je umiestnená pomúrnica, a štítový múr.

Takisto budú demontované všetky exteriérové výplňové konštrukcie a nášľapné vrstvy

podláh.

2.2.4 Navrhovaný stav

Názov stavby : ........................................................ Penzión – polyfunkčný objekt

Miesto : ................................................................................. Kováčska 49, Košice

Charakter stavby : ................................. zobytnenie podkrovia, stavebné úpravy,

adaptácia časti objektu pre účely penziónu (hotel ***)

Projektant : .............................................................................. Bc. Olšavský Milan

Počet miest na ubytovanie : ................................................................................... 6

Podlažná plocha mimo suterénu : .......................................................... 857,16 m2

Podlažná plocha podkrovia: ................................................................... 299,72 m2

Obostavaný priestor (bez suterénu) : ..................................................... 2524,7 m3

Predpokladané realizačné náklady : .................................................. 16 148 200 Sk

Potreba parkovacích miest podľa výpočtu v zmysle normy STN 73 6110 :

Výpočet pre celý objekt :

N = Oo . ka + Po . ka . kv . kp . kd

N = 0,4 x 1 + 10 x 1 x 1,1 x 1 x 1 = 0,4 + 11 = 11,4 = 11 parkovacích miest

Zemné práce

Na danom objekte sa budú vykonávať zemné práce zamerané na vytvorenie

nového odvodnenia spodnej stavby a dodatočného odvlhčenia suterénu.

Suterén

Prevedie sa asanácia jestvujúcich omietok a priečok v časti WC a kompletne budú

odstránené všetky časti podlahy. Vytvorí sa nová podlaha s prevetrávanou vzduchovou

dutinou.

Svf UBP

93

1. NP

Prevedie sa prestavba priestorov WC a asanácia poškodených omietok. Takisto sa

v časti dvorového krídla vytvorí prestrešenie a priestor bude v letných mesiacoch

využívaný ako kokteilový bar. Prevedie sa výmena podlahy, dodatočná vodorovná

hydroizolácia muriva a podlahy.

2. NP

Budú vytvorené nové drevené schodiská na podkrovie. Prevedie sa prestavba

priestorov WC a asanácia poškodených omietok. Budú osadené stĺpy podopierajúce

konštrukciu strechy v západnej časti. Poškodené časti trámovej podlahy budú zosilnené

prípadne vymenené.

Podkrovie

Pôvodný podkrovný priestor bude kompletne demontovaný a vybuduje sa nové

podkrovie, ktoré bude prepojené s 2.NP dvoma novými drevenými schodiskami.

Rozmiestnenie miestnosti a deliacich konštrukcií ako aj ich materiál sú znázornené vo

výkresovej časti vo výkrese podkrovia č. 22, 23.

Zvislá obvodová nosná konštrukcia

Obvodové murivo nového nadstavaného podlažia je vytvorené z tehál porotherm o

rozmeroch 300 x 250 x 238 mm. Vnútorné nosné murivo bude vytvorené z tehál

porotherm o rozmeroch 300 x 250 x 238 mm.

Murovať na murovaciu maltu porotherm. Novovybudované obvodové murivo ako

aj pôvodné obvodové murivo bude zaizolované minerálnou vlnou. Skladba zateplenia

ako aj povrchovej úpravy je v časti: Skladby.

Strešná konštrukcia

Nová strešná konštrukcia je navrhnutá ako väznicová konštrukcia so stojatou

stolicou a drevenými pomúrnicami. Kotvenie pomúrnice je zabezpečené pomocou

oceľových kotiev osadených do železobetónových vencov na obvodové murivo. Na

väzniciach sú osadené krokvy 90 x 190 mm. Ako krytina bude použitý valcovaný

pozinkovaný plech. Podrobnejší popis strešnej konštrukcie a jej skladby je vo

výkresovej časti, t.j. vo výkresoch č. 24, 26, 27, 28.

Svf UBP

94

Schodisko

Nové schodisko z 2.NP na 3.NP bude vyhotovené zoceľovej nosnej konštrukcie

ukotvenej do obvodového muriva osadenej v ŽB vencoch, podrobnejšie je znázornené

vo výkresovej časti, t.j. vo výkrese č. 21 a 22.

Deliace konštrukcie

Nové deliace konštrukcie budú zhotovené ako ľahké montované priečky zo

sádrokartónových dosák s izoláciou proti hluku a priečky z tvárnic YTONG .

OZN.

VO VÝKRESE VRSTVY MONTOVANEJ STENY

HRÚBKA

(mm)

101/M

Dosky rigips 12,5

Dosky rigips 12,5

Vzduchová medzera 35

Zvukovo izolačná doska z minerálnych vlákien 40

Dosky rigips 12,5

Dosky rigips 12,5

Celková hrúbka 125

Skladby podláh

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P1

Vlysovaná podlaha 20

OSB dosky 20

Fóliová parozábrana 1

Lisované dosky z minerálnej vlny 30

Asfaltový pás A500/H 1

Betónová mazanina +kari sieť 50

Profilovaný plech RAN85 70

Hutnený násyp z liaporu 150

Rastlý terén

Celková hrúbka 340

Svf UBP

95

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P2

Vlysovaná podlaha 20

OSB dosky 20

Lisované dosky z minerálnej vlny 50

Fóliová parozábrana 1

Cetris dosky 25

Násyp z liaporu 150

Klenba z PPT 150

Celková hrúbka 415

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P3

Keramická dlažba 200 x 200 mm (keramický

sokel výšky 100 mm) Škárovací tmel

9

Cementový poter so zatretým povrchom

oceľovým hladítkom

35

PE fólia 1

Lisované dosky z minerálnej vlny 50

Fóliová parozábrana 1

Cetris dosky 25

Násyp z liaporu 150

Klenba z PPT

Celková hrúbka 270

Svf UBP

96

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P4

Vlysovaná podlaha 20

OSB dosky 20

Fóliová parozábrana 1

Minerálna vlna 50

Asfaltový pás A500/H 1

Betónová mazanina +kari sieť 50

Profilovaný plech RAN85 70

Hutnený násyp z liaporu 150

Rastlý terén

Celková hrúbka 360

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P5

Keramická dlažba 200 x 200 mm (keramický

sokel výšky 100 mm)

9

Škárovací tmel

Cementový poter so zatretým povrchom

oceľovým hladítkom

35

PE fólia 1

Lisované dosky z minerálnej vlny 30

Asfaltový pás A500/H 1

Betónová mazanina +kari sieť 50

Profilovaný plech RAN85 70

Hutnený násyp z liaporu 150

Rastlý terén

Celková hrúbka 346

Svf UBP

97

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P6

Gressová dlažba 400 x 400 mm 9

Škárovací tmel

Cementový poter so zatretým povrchom oceľovým

hladítkom

35

Betónová mazanina +kari sieť 70

Hutnený násyp z liaporu 150

Izolačný asfaltový pás 3

Klenba z PPT 150

Celková hrúbka 437

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P7

Vlysovaná podlaha 20

OSB dosky 20

Fóliová parozábrana 1

Lisované dosky z minerálnej vlny 60

Cetris dosky uložené na drevených trámoch 25

Násyp z liaporu 150

Klenba z PPT 150

Celková hrúbka 426

Svf UBP

98

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P8

Keramická dlažba 200 x 200 mm (keramický

sokel výšky 100 mm)

9

Škárovací tmel

Cementový poter so zatretým povrchom

oceľovým hladítkom

35

PE fólia 1

Lisované dosky z minerálnej vlny 60

Cetris dosky uložené na drevených trámoch 25

Násyp z liaporu 150

Klenba z PPT 150

Celková hrúbka 430

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P9

Vlysovaná podlaha 20

OSB dosky 20

Fóliová parozábran 1

Lisované dosky z minerálnej vlny 60

Valcovaný profil IPE 200 200

Sádrokartónová doska 20

Celková hrúbka 321

Svf UBP

99

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P10

Keramická dlažba 200 x 200 mm (keramický

sokel výšky 100 mm)

9

Škárovací tmel

Cementový poter so zatretým povrchom

oceľovým hladítkom

35

PE fólia 1

Lisované dosky z minerálnej vlny 60

Valcovaný profil IPE 200 200

Sádrokartónová doska 20

Celková hrúbka 325

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P11

Vlysovaná podlaha 20

Kročajová izolácia 25

OSB dosky 20

Klieštiny 210

Celková hrúbka 265

Svf UBP

100

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY PODLAHY HRÚBKA

(mm)

P12

Dlažba z karamelizovaného dreva do vlhkého

prostredia + povrchová úprava

20

PE fólia 1

Kročajová izolácia 25

OSB dosky 20

Klieštiny 200

Celková hrúbka 266

Skladba strešného plášťa

OZN.

VO VÝKRESE

VRSTVY STREŠNÉHO PLÁŠŤA HRÚBKA

(mm)

S1

Valcovaný pozinkovaný plech 1

HI difúzna fólia z mäkčeného PVC 1

OSB dosky do vlhkého prostredia 25

Krokva 90 x 190 190

Zateplenie medzi krokvami, minerálna vlna 150

Zateplenie pod krokvami, minerálna vlna 60

Fóliová parozábrana 1

Drevené latovanie 50 x 45 50

Sádrokartónové dosky 15

Celková hrúbka 493

Svf UBP

101

Výplňové konštrukcie

V navrhovanom objekte sa otvorové konštrukcie delia na:

VONKAJŠIE:

1. okná, presklenné steny

2. dvere

VNÚTORNÉ: dvere

Okná, vstupné dvere sú navrhnuté z drevených profilov, od firmy INCON,

konkrétne rámy sú z europrofilov a sklenú výplň tvorí izolačné dvojsklo (4–16–4 mm).

Vnútorné povrchové úpravy

Nové murivo sa omietne jemnou vápennocementovaou omietkou a opatrí sa

vápenným náterom. V hygienických priestoroch sa vyhotovia keramické obklady stien

do predpísanej výšky, pozri výkresovú časť t.j. výkresy č. 19,20, 21 a 22. Zamurované

otvory sa omietnu jemnou vápennocementovou omietkou a opatria sa vápenným

náterom.

Vonkajšie povrchové úpravy

Obvodové murivo po zateplení kontaktným systémom z minerálnej vlny sa opatrí

hladkou omietkou svetlej farby, Strešný plášť bude tvoriť krytina z valcovaného

pozinkovaného plechu.

2.2.5 Ostatné práce

Klampiarske práce

Všetky klampiarske práce sú prevedené z pozinkovaného plechu hr. 0,6mm.

Z vonkajšej strany budú všetky okenné konštrukcie opatrené parapetom

z medeného plechu, podľa jednotlivých veľkostí a rozmerov okien.

Zámočnícke práce

Zábradlie na novovybudovaných schodiskách je navrhnuté s nerezovej tvarovanej

ocele ukotvené oceľovými platňami do konštrukcie. Tvar zábradlia odpovedá tvaru

zábradlí na ostatných podlažiach.

Stolárske práce

V podkroví budú osadené nové drevené parapetné dosky imitujúce pôvodné

parapety. Takisto budú osadené nové plné drevené dvere.

Svf UBP

102

Technické vybavenie objektu

Riešenie rozvodov vodovodu, kanalizácie, vykurovania a vetrania sú uvedené v

technickej správe časti TZB.

Elektrické vybavenie objektu

Objekt je napojený na podzemné elektrické vedenie pomocou podzemnej NN

káblovej elektrickej prípojky, čo je výhodnejšie z hľadiska architektonického, z

hľadiska bezpečnosti pri realizácii i samotnom užívaní objektu. Elektrické inštalácie sú

vedené drážkami v stenách, podlahách a stropoch. Na meranie spotreby elektrickej

energie sú navrhnuté štandardné elektromery.

Umelé osvetlenie bude prevedené žiarovkovými a žiarivkovými svietidlami. Za

účelom ochrany objektu pred zásahom bleskom je navrhnutá bleskozvodná sieť z

pozinkovaného oceľového vodiča.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Požiadavky na bezpečnosť práce sú určené predpismi, záväzkami a opatreniami

Ministerstva stavebníctva SR. Počas prípravy staveniska, pri samotných prácach počas

výstavby je potrebné dodržať bezpečnostné predpisy v súlade so zákonníkom práce a

prislúchajúcimi úpravami pre stavebníctvo. Je nutné dodržať ochranné pásma,

zabezpečiť oplotenie staveniska a jeho osvetlenie. Počas prác pri obnove a modernizácii

budovy je nutné dodržiavať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa zákona

374/90 Zb.

Požiarne zabezpečenie objektu

Požiarna ochrana objektu bude zabezpečená hydrantmi s výzbrojou C 52 (25 (D)).

Tieto budú umiestnené na 2.NP a v podkrový v schodiskovom priestore na prístupných

miestach v chránených únikových cestách podľa projektu požiarnej ochrany, aby bol

zabezpečený prístup do jednotlivých miestností v prípade potreby. Podrobnejšie

informácie o požiarnom zabezpečení sú uvedené sú uvedené v technickej správe TZB.

Okrem hydrantov budú v objekte umiestnené ručné hasiace prístroje práškové a

snehové.

Pre príjazd požiarnej techniky slúži príjazdová komunikácia a priľahlé parkovisko.

Svf UBP

103

V Košiciach dňa 2.6.2008 ............................................................Milan Olšavský

Svf UBP

104

3 Fotodokumentácia

Obr. 1 Fotografia z roku 1972 čelnej fasády

Obr. 2 Fotografia z roku 2007 čelnej

fasády,

A, viditeľná vzlínajúca vlhkosť v časti sokla

Obr. 3 Celkový pohľad na meštiansky dom na Kováčskej ul. Č. 49

Svf UBP

105

Obr. 4 Pohľad na bočnú fasádu zo strany parkoviska, viditeľný odtlačok sedlovej strechy

asanovaného objektu.

Obr. 5 Bočná fasáda detailný záber skladby muriva

bočnej obvodovej steny ( fylit + tehla plná pálená).

Obr. 6 Detailný záber vonkajšej obvodovej

steny v styku so zeminou.

Svf UBP

106

Obr. 7 Pohľad na bočnú fasádu zo strany parkoviska, A, vzlínajúca vlhkosť po murive do výšky

1,5 – 2 m. B, viditeľná hlavná porucha bočnej fasády pasívna šmyková priebežná trhlina šírky do

30 mm.

Obr. 8Pohľad na bočnú fasádu zo strany parkoviska, A, vzlínajúca vlhkosť po murive do výšky

1,5 – 2 m. C, plošná porucha omietky. D, Trhliny podmienené omietkou.

Svf UBP

107

Obr. 9 Pohľad na dvorové krídlo.

Obr. 10 Dvorový prejazd

Obr. 11 Pavlač 2 NP nesená liatinovými

konzolkami

Svf UBP

108

Obr. 12 Fotografia prevádzky kaviarne z roku 2002 pred zrealizovaním dodatočného zateplenia

bočnej fasády. Viditeľné mapy kondenzačnej vlhkosti

Obr. 13 Fotografia prevádzky kaviarne z roku 2002 pred zrealizovaním dodatočného zateplenia

bočnej fasády. Viditeľné mapy kondenzačnej vlhkosti.

Svf UBP

109

Obr. 14 Fotografia prevádzky kaviarne z roku 2007 v decembri po zrealizovaním dodatočného

zateplenia bočnej fasády a aplikovaní sanačnej omietky.

Obr. 15 Fotografia prevádzky kaviarne z roku 2007 v decembri po zrealizovaním dodatočného

zateplenia bočnej fasády a aplikovaní sanačnej omietky.

Svf UBP

110

Obr. 16 Fotografia styku klenby a steny v suteréne,

nevhodne riešené prestupy murivom spôsobujúce

vlhnutie steny.

Obr. 17 Fotografia v časti kotolne zvod

kanalizácie

Obr. 18 Fotografia kotolne Obr. 19 detail ukotvenia prekrytia pavlače

na 2.NP

Svf UBP

111

Obr. 20 fotografia okenných výplní na 2.NP

Obr. 21. fotografia svetlíku nad schodiskom

Obr. 21. fotografia trhliny v časti

podkrovia

Svf UBP

112

Obr. 22. fotografia kamenného schodiska do podkrovia, je viditeľná prasklina naprieč schodiskom

Obr. 23. fotografia konštrukcie krovu sedlovej strechy

Svf UBP

113

Obr. 24. konštrukcia krovu sedlovej časti strechy, viditeľné dodatočné podopretie stredných

väzníc a prerušenie prostredného väzného trámu

Obr. 25. konštrukcia krovu sedlovej časti strechy, viditeľné prerušenie prostredného väzného

trámu

Svf UBP

114

Obr. 26. drevo napadnuté hnilobou a hubami

Obr. 27. pohľad na strešný plášť

Svf UBP

115

Obr. 28. fotografia komínového telesa

Svf UBP

116

4 Zoznam výkresovej dokumentácie

SKUTKOVÝ STAV

1. SITUÁCIA – SS

2. 1.PRVÉ PODZMNÉ PODLAŽIE – SS

3. 1. NADZEMNÉ PODLAŽIE – SS

4. 2.NADZEMNÉ PODLAŽIE – SS

5. PÔDORYS STRECHY – SS

6. REZOPOHĽAD A-A – SS

7. REZ B-B – SS

8. POHĽAD ZÁPADNÝ – SS

9. POHĽAD SEVERNÝ – SS

BÚRACIE PRÁCE

10. 1.PRVÉ PODZMNÉ PODLAŽIE – BP

11. 1. NADZEMNÉ PODLAŽIE – BP

12. 2.NADZEMNÉ PODLAŽIE – BP

13. PÔDORYS STRECHY – BP

14. REZOPOHĽAD A-A – BP

15. REZ B-B – BP

16. POHĽAD ZÁPADNÝ – BP

17. POHĽAD SEVERNÝ – BP

NOVÝ STAV

18. SITUÁCIA

19. 1.PRVÉ PODZMNÉ PODLAŽIE – NS

20. 1. NADZEMNÉ PODLAŽIE – NS

21. 2.NADZEMNÉ PODLAŽIE – NS

22. PODKROVIE – NS

23. GALÉRIA. PODKROVIE – NS

24. KROV - NS

25. PÔDORYS STRECHY – NS

Svf UBP

117

26. REZOPOHĽAD A-A – NS

27. REZ B-B – NS

28. REZOPOHĽAD C-C -NS

29. POHĽAD ZÁPADNÝ – NS

30. POHĽAD SEVERNÝ – NS

31. DETAILY - NS

NOVÝ STAV – ČASŤ ARCHITEKTÚRA

32. 1.PRVÉ PODZMNÉ PODLAŽIE – A

33. 1. NADZEMNÉ PODLAŽIE – A

34. 2.NADZEMNÉ PODLAŽIE – A

35. PODKROVIE – A

36. GALÉRIA. PODKROVIE – A

37. REZOPOHĽAD A-A – NS

38. POHĽAD ZÁPADNÝ – NS

NOVÝ STAV – ČASŤ STATIKA

39. VNÚTORNÁ GALÉRIA OCEĽOVÉ KONŠTRUKCIE

40. OCEĽOVÉ KONŠTRUKCIE STROPU