diplomova praca

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA

Vybrané historicko-geografické črty vývoja slovensko-

maďarskej národnostnej hranice na západnom Slovensku

Diplomová práca

Študijný program : Geografia, rozvoj regiónov a európska integrácia

Študijný odbor: 1316 geografia – regionálna geografia, rozvoj regiónov a európska

integrácia.

Školiace pracovisko: Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania a krajiny

Školiteľ: doc. RNDr. Daniel Gurňák, PhD.

Bratislava 2013 Bc. Daniel Dubravec

Abstrakt: DUBRAVEC, Daniel: Vybrané historicko-geografické črty vývoja slovensko-maďarskej

národnostnej hranice na západnom Slovensku (Diplomová práca)

Univerzita Komenského v Bratislave. Prírodovedecká fakulta, Katedra regionálnej

geografie, ochrany a plánovania krajiny.

Školiteľ: doc. RNDr. Daniel Gurňák, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister. Bratislava: PRIF UK, 2013,

Diplomová práca 81 strán, 8 grafov, 25 máp, 1 obrázok, 2013

Cieľom diplomovej práce je pokus o zhodnotenie historického vývoja, posunu

etnickej hranice na západnom Slovensku zhodnotenie širších súvislostí, ktoré sa prejavili

na zmene tejto etnickej hranice a vytvorenie kartografickej interpretácie týchto faktov.

V prvej kapitole sa venujeme genéze maďarského osídlenia na predmetnom území až po

prvé jozefínske sčítanie, ktoré možno vytýčiť ako hraničný bod. Druhá kapitola pojednáva

od tohoto obdobia až po zánik Uhorska, pričom sú k dispozícii už aj kartografické

interpretácie etnickej hranice na území. Tretia kapitola pojednáva búrlivom období od

vzniku prvého Československa až po uzavretie medzištátnych výmen medzi

Československom a Maďarskom po konci II. sv. vojny. Štvrtá kapitola sa nadväzne venuje

problematike maďarskej menšiny na juhozápadnom Slovensku od roku 1950 až po

súčastné obdobie a analyzuje trendy vývoja. Posledná kapitola je pokus o syntézu

získaných dát a poznatkov, ako aj ich interpretáciu textom, mapami a grafmi.

Kľúčové slová: národnostná menšina, maďari, Slovensko, etnická hranica,

kartografické zobrazenie, cenzus

Abstract:

DUBRAVEC, Daniel: Selected historical and geographical features of the development of

Slovakia-Hungarian national borders in western Slovakia (Thesis)

Comenius University in Bratislava. Faculty of Natural Sciences. Department of Regional

Geography, Protection and Planning of the Landscape.

Supervisor: doc. RNDr. Daniel Gurňák, PhD

Qualification level: Master.

Bratislava: PRIF UK, 2013;

Master degree thesis, 81 pages, 8 graphs, 25 maps, 2013

The aim of this thesis is an attempt to evaluate the historical development, ethnic

boundaries shift in western Slovakia, assess broader context of the ethnic boundaries and

to create cartographic interpretation of these facts.First chapter is devoted to genesis of

Hungarian settlements in territory of western Slovakia until the first Josephine census,

which could be set as a milestone. Second chapter deals with the period after the end of

Hungary as multiethnic state. There already are cartographic data available for this period.

The third chapter deals with the turbulent period from the first Czechoslovakia to the

conclusion of intergovernmental exchanges between Czechoslovakia and Hungary after

the end of 2nd world war. The fourth chapter subsequently describes this topic of

Hungarian minority in southwestern Slovakia from 1950 to present time and tries to

analyze trends behind. The last chapter is an attempt to synthesize the acquired data and

knowledge, as well as their interpretation in form of the text, charts and graphs.

Key words: national minority, hungarians, Slovakia, ethnic Boundaries, cartography,

census

Predhovor

Cieľom predkladanej diplomovej práce je podať historicko-geografickú analýzu

vývoja slovensko-maďarskej národnostnej hranice na území západného Slovenska

s prihliadnutím na dobové reálie a pomery. Jadrom práce sú výsledky sčítaní, resp. cenzov

od roku 1880 až po súčasnosť a analýza väzieb, ktoré viedli k posunu slovensko-

maďarskej národnostnej hranice v priebehu tohto obdobia. Túto tému sme zvolili po

dohode s vedúcim práce na základe toho, že táto problematika bola načrtnutá už aj

v autorovej bakalárskej práci1. Menšinová problematika a špeciálne slovensko-maďarská

menšinová otázka je zaiste téma, ktorej sa už venovalo mnoho autorov ako slovenských,

tak aj maďarských. Avšak veľakrát sa fakty interpretovali jednostranne a robili sa

unáhlené závery. Aj dnes je preto táto problematika mimoriadne citlivá a domnievame sa,

že stále je v tejto oblasti dostatočný priestor na výskum. Práca je čiastočne inšpirovaná

dielom Kocsisa2, ktorý predložil sériu etnických máp územia bývalého Uhorska. Rozhodli

sme sa preto nadviazať na tento výskum a doplniť ho o aktualizované údaje.

V prvom rade by som chcel vyjadriť moje poďakovanie doc. RNDr. Danielovi

Gurňákovi, PhD. za ústretovosť, cenné rady a odborné vedenie pri tvorbe tejto práce.

Ďalej by som chcel poďakovať Mgr. Jurajovi Majovi, PhD., ktorého práca na

zdigitalizovaní výsledkov uhorských cenzov výrazne pomohla pri tvorbe práce a umožnila

rozšírenie počtu pôvodných máp v práci.

1 DUBRAVEC, D: Maďarské menšiny na Slovensku, v Srbsku a v Rumunsku– politickogeografická analýza – bakalárska práca 2 KOCSIS, K. et al. Series Of Ethnic Maps Of The Carpatian Basin (1997 – 2005) [CD-ROM]

Obsah

Úvod ...................................................................................................................................... 7

Zhodnotenie literatúry a metodický postup práce ................................................................. 8

Základne fakty a vymedzenie sledovaného územia .............................................................. 9

1. Vývoj maďarského osídlenia na území po prvé Jozefínske sčítanie ............................... 11

2. Obdobie od Jozefínskeho sčítania po zánik Uhorska ...................................................... 17

2.1. Pozadie a historické súvislosti ...................................................................................... 17

2.2. Národnostná hranica ..................................................................................................... 23

3. Obdobie od rozpadu Uhorska po rok 1950 .................................................................... 28

3.1. Obdobie prvej ČSR ...................................................................................................... 28

3.2. Obdobie 1. Slovenskej republiky ................................................................................. 31

3.3. Obnova ČSR po druhej svetovej vojne ........................................................................ 35

3.3.1. Medzištátne presídľovanie ........................................................................................ 35

3.3.2. Vnútorná kolonizácia ................................................................................................ 38

3.3.3. Reslovakizácia ........................................................................................................... 39


4. Obdobie od roku 1950 po pád železnej opony ................................................................ 42

4.1. Obdobie po vpád vojsk varšavskej zmluvy .................................................................. 42

4.2. Obdobie normalizácie................................................................................................... 46


5. Obdobie po roku 1989 ..................................................................................................... 47

5.1. Obdobie po vznik samostatnej Slovenskej republiky .................................................. 48

5.2. Obdobie po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ................................................ 48


6. Záverečné zhodnotenie vývoja ........................................................................................ 54

Zoznam použitej literatúry a zdrojov .................................................................................. 57

Prílohy ................................................................................................................................. 65

7

Úvod

Problematika etnickej hranice na Slovensku je veľmi komplexná a zaujímavá

tematika. Z mnohých definícií etnickej hranice sa najviac zhodujem s definíciou: Etnická

hranica „predstavuje prechodnú zónu medzi územiami obývanými prevažne jednou

etnickou skupinou, v ktorej žijú príslušníci iných etnických skupín a vzájomná sociálna a

kultúrna interakcia medzi nimi je v tejto oblasti najvýraznejšia, resp. má najväčšie

predpoklady, aby bola práve v tomto území najvýraznejšia“3. Práve Slovensko –

Maďarská etnická hranica na Slovensku prešla jednoznačne najbúrlivejším vývojom a je

preto pre výskum veľmi zaujímavá. Keďže maďarská menšina je najpočetnejšou menšinou

na Slovensku, Slovensko – maďarské vzťahy patria na Slovensku stále medzi najcitlivejšie

oblasti spoločenského života a problém etnickej hranice, dvojjazyčnosti a výučby

v menšinovom jazyku, treba tejto problematike venovať aj náležitú pozornosť a upustiť od

jednostranných urýchlených záverov. Maďarská menšina je výrazne špecifická vo

viacerých oblastiach. So susediacim maďarským štátom má intenzívne hospodárske,

kultúrne i duchovné väzby. Dôležitú úlohu zohráva materinský jazyk, ktorý je výrazne

odlišný od slovenčiny. Zámerom tejto práce preto nie je vyvodzovanie jednostranných

záverov, ale práve naopak – snaha o komplexný pohľad na problematiku. Národnostná

hranica práve na juhozápadnom Slovensku prešla naozaj búrlivým a často protichodným

vývojom. Bohužiaľ treba skonštatovať, že toto územie bolo na Slovensku veľmi často

exponované mocenským a politickým tlakom, pričom práve národnostná hranica sa často

menila veľmi búrlivo a prihlasovanie sa k národnosti bolo často viac otázkou politickou,

ako slobodnou voľbou.

Táto práca si preto kladie za cieľ podať historicko-geografickú analýzu vývoja

tejto hranice na území západného Slovenska od stredoveku do súčasnosti so zameraním na

modernú dobu. Jej cieľom je tiež pokúsiť sa identifikovať väzby vývoja tejto hranice s

vývojom politicko-administratívnych štruktúr (oblastí s dvojjazyčným úradovaním, hraníc,

administratívnych celkov, a pod.) a tiež analyzovať túto problematiku v širšom kontexte.

3 MAJO J, KUSENDOVA, D VYVOJ ETNICKEJ HRANICE V OKRESE GALANTA IN Geografický časopis

8

Zhodnotenie literatúry a metodický postup práce

Otázke Slovensko - maďarských vzťahov sa viac, čí menej obšírne venovala už

pomerne veľká skupina autorov hlavne na Slovensku a v Maďarsku, ale aj v Česku. Táto

práca čerpá z pomerne bohatého fondu zdrojov. Veľmi nápomocné sa však ukázali hlavne

práce od KOCSISA, ŠUTAJA, ŠUTAJOVEJ, DEÁKA, MICHEĽU, IRMANOVEJ, diela

ako DEJINY SLOVENSKA I - V.

Keďže základom práce je kartografické zobrazenie etnickej kompozície územia

najmä od posledných sčítaní urobených za čias Uhorska (od roku 1880), kľúčovými

údajmi boli práve štatistické podklady. Tu treba špeciálne spomenúť ŠÚ SR, ktorý

disponuje niektorými potrebnými údajmi – národnostné zloženie do úrovne obcí za

sčítania 1960, 1980, 1991, 2001 a 2011. Osobitne treba vyzdvihnúť prácu Juraja Maja na

digitalizácii historických sčítaní z rokov 1880 – 1910, ktoré by inak boli mimoriadne

náročné na získanie relevantných a hodnoverných dát. Vďaka týmto zdrojom údajov sa

podarilo utvoriť kartografickú reprezentáciu vývoja na sledovanom území za pomerne

dlhé časové obdobie – obdobie medzi prvou mapou na základe sčítania a aktuálnou z roku

2011 je 132 rokov.

Metodicky práca vznikala v niekoľkých základných krokoch. Prvý a zároveň

najproblematickejší krok bolo získanie dostatočného počtu relevantných štatistických dát

v použiteľnej forme, čo sa ukázalo ako pomerne náročná úloha. Kým štatistický úrad

disponoval v digitálnej forme sčítaniami z rokov 2011, 2001, 1991, 1980, údaje z starších

sčítaní už k dispozícii nemal. Aj keď existuje Retrospektívny Lexikón obcí SR práve až do

roku 1850, údaje o obciach v ňom sa viažu iba k absolútnemu počtu obyvateľov a nie

k národnostnej skladbe obcí. Tento údaj sa ukázal ako náročný pre získanie.

Údaje z roku 1950 sa nakoniec podarilo získať ručným prepisom z listín zo sčítania. Údaje

z roku 1930 sa podarilo získať vďaka pomoci vedúceho práce zo zdrojov Slovenského

archívu sociálnych dát v Bratislave. Údaje zo starších sčítaní sa podarilo, ako je už

spomenuté vyššie získať od Mgr. Juraja Maja, PhD. , ktorý dokončoval práve v dobe

písania tejto práce svoje niekoľkoročné úsilie na digitalizáciu dát zo starších cenzov pre

širšiu verejnosť. Aj napriek intenzívnemu úsiliu sa nepodarilo získať údaje o národnostnej

skladbe územia za roky 1970, 1961, kde síce existuje veľký počet spracovaných

štatistických údajov, nie však národnostné zloženie do úrovne obcí. Pre sčítanie 1941 platí,

9

že národnosti sa vôbec neuvádzali a uvádzala sa iba triedna (stavovská) príslušnosť. Pre

sčítanie 1921 sa nám takisto nepodarilo nájsť vhodné dáta o národnostnej štruktúre do

úrovne obcí.

Po získaní vhodných dát bol ďalší krok ich spracovanie do vhodného formátu na

ďalšie spracovanie. Najvhodnejším sa ukázal program Excel, kde bola postupne utvorená

jednotná databáza a pomocou rôznych funkcií sa podarilo utvoriť konzistentné dáta

s jednoznačným identifikátorom – číslom obce zo súčasného obdobia a jedným

sledovaným faktorom – podielom obyvateľstva maďarskej národnosti v danom sčítaní.

Následný krok bol import týchto dát do vhodného software na tvorbu mapových výstupov

– najvhodnejšie sa ukázal Mapinfo, ich spojenie s priestorovými dátami pre obce

Slovenska a vytvorenie tematických máp, ktoré zobrazovali jednak statický podiel

maďarského obyvateľstva na sledovanom území v danom roku sčítania (napríklad 1950),

jednak etnickú hranicu – pomyselné oddelenie maďarsky hovoriaceho územia od

homogénneho slovenského osídlenia a jednak dynamický vývoj tohto podielu – indexy

rastu, resp. poklesu pre sledované územie vypočítané z podielu sčítaní, napríklad 2011

/2001. Okrem máp boli z štatistického súboru spravené aj grafy vysvetľujúce jednotlivé

faktory.

Posledný krok bola tvorba textovej časti, ktorá má za úlohu objasniť historické

a ďalšie súvislosti vplývajúce na vývoj etnickej hranice na juhozápadnom Slovensku.

Základne fakty a vymedzenie sledovaného územia

Pre účely diplomovej prace sa autor po dohode so školiteľom rozhodol zahrnúť

územie juhozápadného Slovenska, ktoré pozostáva z dnešných okresov Zlate Moravce,

Levice, Nové Zámky, Nitra, Komárno, Šala, Galanta, Dunajská Streda, Hlohovec, Trnava,

Senec, Pezinok a Bratislava I – V. Na tomto území zžilo podľa SODB 2011 dokopy 1 537

084 obyvateľov, čo predstavuje 28,48% obyvateľstva, ktoré Slovensko podľa SODB 2011

malo – 5 397 036 obyvateľov Z toho bolo 1 121 438 obyvateľov slovenskej a 313 128

obyvateľov maďarskej národnosti Z celkového poctu 458 467 obyvateľov maďarskej

národnosti na sledovanom území žije až 68,29%4. Územie bolo zvolené s ohľadom na

súčasnú, ako aj historickú situáciu osídlenia obyvateľstvom maďarskej národnosti. Toto

územie bolo vybrane z dôvodu, že vymedzenie etnickej hranice na juhozápadnom

4 SODB 2011

10

Slovensku je veľmi zložité a rozlišovaniu etník tu nebránili žiadne výrazné prírodné

bariéry.

Mapa č. 1

Vymedzenie sledovaného územia

Zdroj: Vlastné vrstvy GIS

11

1. Vývoj maďarského osídlenia na území po prvé Jozefínske sčítanie

Podľa Wolfa5 je pravlasťou Maďarov povodie strednej Volgy a Kamy, odkiaľ

spolu s ďalšími ugrofínskymi etnikami migrovali ako kočovní chovatelia dobytka na

zapadne stepi. Povodne sa usadili za Dneprom na území Chazarov, odkiaľ však boli

vytlačení kmeňmi Pečenehov na územie dnešnej Panónskej nížiny. Za všeobecný začiatok

maďarského osídľovania stredoeurópskeho priestoru môžeme považovať obsadenie

Potisia starými Maďarmi v roku 896. Novy fenomén – maďarskí nájazdníci však v prvej

etape etnickú skladbu na území Slovenska výrazne neovplyvnil, keďže prvé prichádzali

predovšetkým oddiely bojovníkov, ktoré zaberali strategické body – dôležité komunikačné

ťahy, brody, blízkosti hradísk a podobne. Výsledky výskumu staromaďarských pohrebísk

na juhozápadnom Slovensku dokazujú, že trvalejšia prítomnosť starých Maďarov v oblasti

je až od polovice 10. storočia Podľa niektorých zdrojov prišli v staromaďarskom

kmeňovom zväze v čase ich príchodu na územie Veľkej Moravy až 400 – 500 000 ľudí6,

iné zdroje hovoria o počte 200 – 250 000 ľudí7. Ich prítomnosť sa dá doložiť na viacerých

miestach juhozápadného Slovenska, ako uvádza Marek8. Napríklad v oblasti dnešných

Nových Zámkov a Bánove, predtým Bánov a Malá Kesa, ako aj severnejšie v oblasti

Poľného Kesova. Toto naznačuje prítomnosť kmeňa Keszi. Tak isto mame doloženú

prítomnosť kmeňa Kér v dnešnom Veľkom a Malom Kýre, ale aj v Kiarove a Malom

Kiari, Dominantný kmeň Megyer mal osídlenia na území dnešných obci Zlate Klasy,

Novy Život, Čalovec, Palárikovo a Veľký Meder. Kmeň Nyék mal dokázateľné sídla na

území dnešných obci Čierna Voda, Nekyjce na Ostrove, Vrakúň a Jasova. Kmeň Kürt mal

sídla v Dedinke, Mostovej, Pustých Sadoch, Zemianskych Sadoch a Ohradách. Kmeň

Gyarmat sídlil v Golianove (Lapašské Ďarmoty), Hontianskej Vrbici, Kamennom Moste,

Sikeničke, a Žitaviciach. Osada kmeňa Tarján bola na území juhozápadného Slovenska

objavená napríklad v Štefanovičovej. Sídlo kmeňu Jenő bolo objavené v chotári Kráľovej

nad Váhom. Týmto sa zmenil nie len etnicky obraz Dunajskej kotliny (a s ňou aj

5 WOLF, J: Abeceda národů, Praha: Horizont 1984, str. 159, ISBN: 40-041-84 6MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 114-115 7MARSINA, R.–MÉSÁROŠ, J.–DEÁK, L.–PÁSTOR, Z.–KRUŽLIAK, I.: Slováci a Maďari. (zost. M. Ferko), Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 1993. 8 MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 120

12

juhozápadného Slovenska), ale aj politické podmienky v nej9 a spôsobili narušenie

kompaktného slovanského osídlenia, ktoré predtým na Zadunajsku bolo10. Pri premietnutí

do kartografického zobrazenia by sme mohli maximálnu líniu maďarského osídlenia na

juhozápadnom Slovensku vidieť ako Senec – Hlohovec – Nitra – Starý Tekov – Lučenec –

Rimavská Sobota11.

Starí Maďari postupne vyvíjali rad dobyvateľských akcií proti Veľkej Morave,

Zadunajsku, Sedmohradsku a západne pramene spomínajú aj koristnícke akcie

staromaďarských družín do Bavorska a Talianska12.Kľúčovým momentom sa stal rok 907,

kedy na území dnešnej Bratislavy starí Maďari porazili aj s pomocou Slovienov bavorské

vojská. Geomorfologické podmienky Slovenska však spôsobili, že maďarské nájazdnícke

družiny sa usádzali na roviny a pahorkatiny13. Napriek tomu ale územie dnešného

Slovenska pripadlo rodiacemu sa Uhorsku a postupnými nájazdmi maďarských kmeňov sa

jeho hranica sa ustálila na hlavnom rozvodí Karpat14(mimo krátkeho obdobia, kedy bolo

územie pričlenené rodiacemu sa Poľsku, 1001 – 1030). Jeho úplná integrácia je však

datovaná až do 11. – 12. a v niektorých prameňoch až 13. – 14. storočia15. Porážka

staromaďarských vojsk pri rieke Lech v roku 955 spôsobila, že starí Maďari stratili veľkú

časť svojej vojenskej vrstvy a urýchlila zánik kmeňového zriadenia starých Maďarov, ako

aj urýchlila ich usadenie.

Od roku 1000, kedy Svätý Štefan, pokrstený pražským arcibiskupom Vojtechom v

roku 99716 (ďalšie zdroje uvádzajú 995) založil štátny útvar Uhorsko, ktoré pretrvalo až do

roku 1918. Svätoštefanská koruna tu mala pevné základy na pomerne vysokom stupni

rozvoja spoločnosti, ktorý bol dosiahnutý za Veľkej Moravy, ako v náboženskej, tak aj

svetskej oblasti (problematike Veľkej Moravy sa venuje viacero autorov a publikácií,

preto ju do podrobna rozoberať nebudeme). Dôležité je skonštatovanie, že Nitrianske

kniežatstvo si udržiavalo „autonómne“ postavenie až do roku 1108 a stalo sa sídlom

9KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 164 10SLOSIARIK, J., POKORNÝ, O. 1967: KAPITOLY Z HISTORICKEJ GEOGRAFIE, Bratislava: Rektorát Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava., str. 56 11MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 121 12KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 165 13KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 180 14VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 56 15VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 58 16KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 168

13

následníka trónu. Prvá založená Ostrihomská arcidiecéza niesla odkaz nitrianskej

diecézy17

Väčšina usadených slovanských roľníkov na pahorkatinách a rovinách sa postupne

naučila aj jazyk starých Maďarov, čo postupne pomohlo k ich asimilácii a tým pádom aj

zväčšeniu poctu maďarského etnika18. Toto oslabovalo slovanský element hlavne od

Žitného ostrova po dolný tok Ipľa. Maďarské kmene pôvodne neprenikali do hornatých

území Slovenska a usadzovali sa na rovinatých a pahorkatinách. Výnimkou boli kráľovské

mesta. Arpádovci na južnom Slovensku tiež usadili aj Pečenehov, o čom svedčia názvy

obcí, ako Pečenice, Pečeňady, Pečeň, Pečeňov19. Tato etnická kompozícia juhozápadného

Slovenska sa s istými zmenami udržala viac menej celý stredovek20. Všeobecne možno

konštatovať, že najhustejšie osídlené územie Slovenska ešte aj začiatkom 13. storočia bolo

práve juhozápadné Slovensko až po Trenčín a Prievidzu21. Existujú ale aspoň odhady o

celkovom pocte obyvateľov na území Slovenska, ktoré sú založené na rôznych

matematických metódach. Odhady sa líšia od čísla 150 00022 až 198 – 242 00023

Zmenou v národnostnej štruktúre sledovaného územia boli mongolské vpády do

Uhorska v roku 1241, keď 11. apríla Mongolské vojska porazili Uhorsku armádu pri rieke

Slaná otvorila sa im cesta na expanziu do Uhorska. Následkom tejto expanzie ostáva

územie juhozápadného Slovenska úplne vyplienené. Toto územie utrpelo značné škody,

keďže bolo na rozdiel od hornatých území Slovenska poskytujúcich ochranu obyvateľstvu

značne prístupné kočovným nájazdnikom. Po odtiahnutí Mongolov (Tatárov)24 začal Belo

IV. pozývať na uhorské územie hostí z cudziny na osídľovanie spustošených a

vyľudnených majetkov, medzi nimi aj nemeckých osadníkov. Týmto sledoval jednak

zaľudnenie vyplienených oblasti, ako aj povznesenie hospodárstva. Aj keď bol osídľovaný

17LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995. 21s, ISBN 80-88780-09-8 18KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 166 19KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 185 20KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 185 21KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 242 22 CHALOUPECKY, V.: Staré Slovensko. Bratislava 1923 IN KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 243 23 GYÖRFI, GY.: Az árpádkori Magyarország történeti földrajza. I. Budapest 1963 IN KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 243 24ĎURKOVSKÁ, M: História nemeckého osídlenia na území Slovenska do začiatku 19. Storočia (dostupné online na: http://www.saske.sk/cas/archiv/2-2007/durkovska.html)

14

hlavne Spiš, banské mestá stredného Slovenska a východ Slovenska, boli dosídlené aj

mnohé mestá a osady na západnom Slovensku, napríklad Bratislava, Trnava a

malokarpatské vinohradnícke mestečká25. Nemci však neboli jediní, ktorí prišli na územie

Slovenska na pozvanie panovníka. Na naše územie prišli tiež skupiny osadníkov z Čiech,

Moravy, Malopoľska a Haliča. Tieto skupiny však netvorili také kompaktné osídlenie, ako

nemeckí osadníci, usadzovali sa rozptýlenejšie a následkom toho podľahli asimilácii26. Po

etnickej stránke väčšinu obyvateľov južných, nížinných časti Slovenska (aj sledovaného

územia – juhozápadného Slovenska) tvorili Maďari, kým hornatejší zvyšok územia

obývali prevažne Slováci27. Drvivá väčšina obyvateľstva boli poddaní – až 90%28. Z toho

vyplýva aj fakt, že maďarský poddaný nemal v podstate žiadne výhody vďaka svojej

príslušnosti k „vládnucemu národu“ Uhorska a národnostná otázka bola výrazne v úzadí.

Skutočným nositeľom moci v feudálnom Uhorsku bol tzv. natio hungarica – uhorský

šľachtický stav, bez ohľadu na národnosť29

Zásah do etnickej mapy Uhorska, ako aj sledovaného územia predstavovala

turecká okupácia. Po katastrofálnej porážke uhorských vojsk v roku 1526 sa územie

dnešného Slovenska dostalo pod habsburskú vládu a stalo sa centrom Uhorska. V podstate

celé Maďarmi obývané územie Uhorska bolo obsadené Osmanmi30a Uhorsko sa zúžilo na

územie Slovenska a západného Maďarska. Severná hranica Osmanskej ríše prebiehala

vtedy zhruba po dnešnej hranici medzi Maďarskom a Slovenskom31. Táto historická

hranica ako aj prírodné pomery (oblúk Karpát s povodím riek vlievajúcich sa do Dunaja)

vytvorili hranicu medzi Horným Uhorskom a Dolným Uhorskom teda zhruba medzi

Slovenskom a Maďarskom32. Etnická kompozícia Uhorska sa týmto výrazne zmenila –

územia dnešného Maďarska boli plienené a obyvatelia boli buď vyvraždení, alebo ušli.

Následkom tohto začali na územie Slovenska prúdiť utečenci z území okupovaných

Turkami a aj maďarská šľachta, hlavne do Bratislavy, ktorá sa stala korunovačným 25http://www.saske.sk/cas/archiv/2-2007/durkovska.html 26KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 247 27KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 246 28KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 274 29LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995. 144s, ISBN 80-88780-09-8 30KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 425 31 DUBCOVÁ, A. a kol. 2008. Geografia Slovenska. Nitra: Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, ISBN 978-80-8094-422-3. 32 DUBCOVÁ, A. a kol. 2008. Geografia Slovenska. Nitra: Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, ISBN 978-80-8094-422-3.

15

mestom Uhorska a do Trnavy, kam sa presunulo ostrihomské arcibiskupstvo. Toto

zapríčinilo posilnenie maďarskej prítomnosti na území juhozápadného Slovenska.

Významná migrácia nastala najmä po roku 1595, keď sa po opätovnom dobytí Ostrihomu

veľká skupina Maďarov presídlila zo Zadunajska na územie dnešného Slovenska, kde

osídľovali najmä vyľudnené oblasti Žitného ostrova33. Tieto straty na obyvateľstve, spolu

s imigráciou Srbov, Chorvátov a Rumunov z Balkánu aj s imigráciou Nemcov a

západných kolonistov po prevzatí vlády Habsburgovcami spôsobili, že v roku 1720 bol

podiel Maďarov v celom Uhorsku 35%34.Významne sa posilnili počty Slovákov v

mnohých, najmä menších mestách vplyvom pobytu husitských posádok, jiskrovcov a

bratríkov na Slovensku. K postupnej slovakizácii miest prispievalo aj vzrastanie

feudálneho majetku miest. V obciach, ktoré postupne mestá získali ako feudálne

vlastníctvo, žili Slováci. Títo boli pre meštianstvo zdrojom lacných pracovných síl

neviazaných inými feudálmi a mnohí sa postupne v mestách aj usadzovali35. Dochádzalo

aj k slovakizovaniu mestskej šľachty. Odhad počtu obyvateľov v tomto období hovorí že

na Slovensku v tej dobe mohlo žiť 500 – 600 000 obyvateľov36

Po odtiahnutí Turkov v prvej polovici 18. storočia ostala Dolná zem vyplienená a

vyprázdnená. Začala byť teda znova obsadzovaná obyvateľstvom zo severných

hornouhorských stolíc. Takto sa do vnútra maďarského sídelného priestoru dostali obce so

slovenskou väčšinou, napríklad Dulovce, Krátka Kesa, Lela, Bajtava, Chľaba, ale aj obce

v dnešnom Maďarsku – Békešská Csaba, alebo Rumunsku – Nadlak37. Na území

Nitrianskej, Tekovskej, Ostrihomskej a Komárňanskej stolice sa utvoril sa pomerne veľký

slovenský výbežok do maďarskej etnickej oblasti a zmenil slovensko - maďarskú

jazykovú hranicu38. Postupne sa však zväčšoval aj počet maďarského obyvateľstva a

hlavne šľachty v mestách. Pod vplyvom zákonov o slobodnom usadzovaní sa uhorskej

šľachty v mestách narastal jej počet, aj význam. Za šľachtou tiež postupne prichádzali

remeselníci, služobníctvo a pod.39 Následkom týchto etnických zmien sa populácia

33TAKÁTS, S.: Telepítések Esztergom vidékére a XVI–ik század végén. Századok 1903, s. 530–536 34Hungary. (2013). In Encyclopædia Britannica., dostupné online na:http://www.britannica.com/EBchecked/topic/276730/Hungary/34803/The-nationalities 35KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 430 36KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 427 37MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 127 38MATULA V, VOZÁR J. (eds.). 1987 Dejiny Slovenska II. Bratislava: Veda, 1987 str. 408 39MATULA V, VOZÁR J. (eds.). 1987 Dejiny Slovenska II. Bratislava: Veda, 1987 str 257

16

Uhorska koncom 18. storočia skoro strojnásobila na skoro 10 miliónov obyvateľov oproti

3,5 miliónom v roku 172040

Na konci sledovaného obdobia bola situácia podľa jozefínskeho sčítania

nasledovná: z celkových 11 379 obci Uhorska bolo obývaných Maďarmi 3668, 2762 bolo

obývaných Slovákmi, 1849 Chorvátmi, 1029 Rumunmi, 890 Nemcami, 702 Rusínmi, 453

Dalmatíncami a 18 Srbmi41.Z 21 žúp vymedzil Matej Bell rozsah Slovákmi obývaného

územia na 13 severouhorských žúp42, zvyšok bol národnostne zmiešaný, alebo väčšinovo

obývaný inými etnikami. Pre ilustráciu, Bratislavská stolica mala v roku 1815 takmer

234 000 obyvateľov. Maďarské obyvateľstvo bolo zastúpené hlavne v mestách a jej južnej

časti. Tekovská stolica mala 107 000 obyvateľov a maďarské obyvateľstvo žilo tiež v jej

južnej časti. Významný podiel dosahovalo maďarské obyvateľstvo aj v Hontianskej

stolici. Najväčšiu koncentráciu dosiahlo maďarské obyvateľstvo na juhovýchodnom a

juhozápadnom Slovensku, na sledovanom území malo najväčšiu koncentráciu územie

Komárňanskej (Slováci obývali iba väčšie územie okolo dolnej Žitavy), Rábskej a

Ostrihomskej stolice (ostrov slovenského obyvateľstva – Diva, Šarkan, Belá)43.

40Hungary. (2013). In Encyclopædia Britannica., dostupné online na: http://www.britannica.com/EBchecked/topic/276730/Hungary/34803/The-nationalities 41MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 128 42MATULA V, VOZÁR J. (eds.). 1987 Dejiny Slovenska II. Bratislava: Veda, 1987 str. 418 43MATULA V, VOZÁR J. (eds.). 1987 Dejiny Slovenska II. Bratislava: Veda, 1987 str. 404

17

2. Obdobie od Jozefínskeho sčítania po zánik Uhorska

2.1. Pozadie a historické súvislosti

Koncom 18. storočia sa situácia začína meniť a objavuje sa novy fenomén –

nacionalizmus. V ideáloch francúzskej revolúcie začali národy objavovať svoju vlastnú

národnostnú identitu. Ako odpoveď na stupňujúci sa útlak a germanizáciu zo strany

Habsburgovcov sa maďarský nacionalizmus začal rýchlo rozširovať a naberať na sile44.

Dochovaný je známy prejav Michala Bencsíka na Trnavskej univerzite už v roku 1723.

Jeho spis možno považovať za prvý písomne zachovaný prejav maďarského nacionalizmu

usilujúceho sa za plnoprávnych občanov v Uhorsku považovať len ľudí maďarského

pôvodu45. Zároveň s týmto sa objavujú aj ďalšie výrazné zmeny organizácie spoločnosti,

napríklad zrušenie nevoľníctva v Uhorsku – v roku 1785, alebo schválenie prvého

maďarizačného zákona – na zasadnutí Uhorského snemu v rokoch 1790 – 1791. Tento

zákon nahradil dovtedajšiu úradnú reč – latinčinu novou rečou - maďarčinou46. V roku

1805 bol prijatý zákonný článok číslo 4, ktorý určoval spôsob použitia maďarčiny

v úradnom styku – týmto sa otvoril priestor na uplatňovanie maďarčiny na úkor iných

jazykov v Uhorsku. A. Chazar pri tejto príležitosti uviedol okrem iného „Prvoradú

pozornosť bolo by treba venovať slovenským a nemeckým miestam, mládež od útleho veku

učiť maďarčine, úspešne prosperujúcich nabádať nádejnými úradmi, všetkých karhať

vylúčením a opovrhnutím.”47 Podľa Szechéniho mali Maďari v Uhorsku dominantnú

kultúrnu a civilizačnú úlohu – mali sa stať sprostredkovateľmi dorozumenia medzi

jednotlivými národmi Uhorska, ale odmietal rýchle a násilné sírenie maďarčiny a

presadzoval rešpektovanie práv nemaďarských národov Uhorska48. Uhorský snem v

rokoch 1839 – 1840 prerokúval otázky ďalšieho upevnenia pozícií maďarčiny,

predstavitelia maďarskej šľachtickej opozície presadili používanie maďarského jazyka

nielen v štátnych inštitúciách, (predostretia panovníkovi, obežníky Miestodržiteľskej rady,

44Hungary. (2013). In Encyclopædia Britannica., dostupné online na: http://www.britannica.com/EBchecked/topic/276730/Hungary/34803/The-nationalities 45MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 128 46 Kutnar, F., Bokes, F., Beran, J.: Naše národní minulost v dokumentech, II. diel, Nakladatelstvo CSAV, Praha 1962, s. 71. 47 Kutnar, F., Bokes, F., Beran, J.: Naše národní minulost v dokumentech, II. diel, Nakladatelstvo CSAV, Praha 1962, s. 123. 48 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8

18

vzájomný styk svetských a cirkevných úradov), ale aj v cirkvi. Zákon tiež nariaďoval, aby

sa do troch rokov zaviedla maďarčina aj v nemaďarských cirkevných obciach a aby sa za

farárov, kazateľov a diakonov volili len osoby ovládajúce maďarský jazyk49. Zároveň sa

na tomto sneme odhlasoval dobrovoľný výkup z poddanstva, ktorý závisel od vôle

zemepána.

V tomto období sa slovenské národné hnutie prostredníctvom Jana Kollára prihlásilo k

myšlienke všeslovanskej vzájomnosti, ktorá je najzrozumiteľnejšie vysvetlená v diele “O

literárni vzájemnosti mezi kmeny a nárečími slavskými” z roku 183650. Aj keď sám Kollár

o všeslovanskej vzájomnosti povedal: “Ona nie je svetským vrchnostiam, zemepánom a

kráľom nebezpečná…ona je s prítomným postavením veci spokojná”, všeslovanská

vzájomnosť sa nevyhla podozrievaniu , že slúži politickému panslavizmu51.

Tak, ako v celej Európe, aj v Rakúsko - Uhorsku sa v rokoch 1848-1849 prehnala

revolučná vlna. Začala v marci 1848 a hoci spočiatku bola úspešná – bola zrušená robotná

povinnosť, deviatok a cirkevný desiatok a gróf Batthyanyi vymenoval prvú uhorskú

vládu52, avšak skončila neúspechom v bitke pri Világosi v auguste 1849, predstavitelia

maďarskej revolúcie buď emigrovali, alebo boli väznení a popravovaní. Viedenská vláda

odpovedala silnou centralizáciou53 a v habsburskej monarchii nastalo obdobie tzv.

Bachovho absolutizmu. Bol vyhlásený výnimočný stav (až do roku 1854) a bola zrušená

Uhorska ústava z roku 1848. Tento fakt sa prejavil aj v územnej reorganizácii

územnosprávneho členenia. Ako prvé bolo prijaté tzv. Geringerovo provizórium, neskôr

definitívum. V období provizória bolo v Uhorsku zriadených 5 dištriktov ktoré

nenadväzovali na jozefínske dištrikty. Územie Slovenska bolo rozdelené do dvoch

dištriktov; Bratislavského a Košického: Rusovce, Jarovce, Čunovo a časť predmostia

Győru patrili do Šopronského dištriktu. Stolice boli zrušené a nahradené župami ako

druhostupňovými inštitúciami ich kompetencie boli obmedzené na oblasť politickej a

daňovej správy54.

V decembri 1867 bola prijatá ústava, ktorá rozdeľovala štát na princípoch

dualizmu - Rakúsko (Predlitavsko) a Uhorsko (Zalitavsko). Obidva štáty boli na jej

49 MATULA V, VOZÁR J. (eds.). 1987 Dejiny Slovenska II. Bratislava: Veda, 1987 str. 69 50 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 51 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 52 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 53 http://www.historika.sk/obrodenie.htm 54 Dubcová A a kol. Geografia Slovenska pre regionalny rozvoj (http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/)

19

základe spojené osobou panovníka a spoločným ministrom zahraničia, vojny a financií55.

Hneď v roku 1868 bol prijatý národnostný zákon, ktorý potvrdzoval štátnu ideu

maďarských vládnucich kruhov. Podľa tohto zákona tvorili obyvatelia Uhorska jeden

nedeliteľný uhorský národ a Slováci, Rusíni - Ukrajinci, Srbi, Nemci a Rumuni neboli

národmi, ale len etnickými skupinami, teda iba súčasťou uhorského, t. j. maďarského

národa. Štátnym a oficiálnym jazykom sa stala maďarčina. Národnostný zákon za istých

okolností pripúšťal používanie nemaďarských jazykov a národnostiam umožňoval

zriaďovať si spolky a inštitúcie. Ako celok však úplne popieral ich národnostnú

samostatnosť56. Nastalo obdobie maďarizácie, ktorej cieľom bolo doslova

pomaďarčovanie nemaďarských národov Uhorska. Tomuto cieľu slúžili rôzne opatrenia

a postupy, ako rušenie nemaďarských škôl, zavedenie maďarčiny už do škôlok, rušenie

spolkov a združení, zavádzanie vládnych pomaďarčovacích spolkov (napr. FEMKE –

Hornouhorsky maďarský vzdelávací spolok/ Felvidéki Magyar Kozmuvelodesi

Egyesulet), založený v roku 1882 a sídliaci v Nitre,57, neuplatňovanie národnostného

zákona z roku 1868, zákaz Matice slovenskej, Černovský masaker, Apponyiho školské

zákony. Pri Apponyiho školských zákonoch je vhodne sa pristaviť bližšie. Dva zákony z

roku 1907 sú veľmi dobrou ilustráciou maďarizačného úsilia uhorskej vlády. Do všetkých

ľudových škôl sa zaviedlo povinne vyučovanie maďarčiny. Každá škola učila deti, že

patria k maďarskému národu. Ak počet žiakov hovoriacich maďarčinou, ako materinskou

rečou presahoval 20% zapísaných žiakov, musela byť maďarčina zavedená ako

vyučovacia reč. V ľudových školách s nemaďarským vyučovacím jazykom bol určený

rozsah vyučovania maďarčiny tak, aby sa žiaci nemaďarskej národnosti naučili do konca

štvrtého ročníka komunikovať zrozumiteľne po maďarský slovom i písmom58. Výsledkom

maďarizácie bolo postupné (ku koncu často len štatistické) zvyšovanie podielu

obyvateľstva maďarskej národnosti v Uhorsku až na hodnotu 54,5% podľa sčítania v roku

191059. Maďari takto získali dovtedy absentujúcu strednú vrstvu, vytvorenú hlavne z

55 FILIT - OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA - Vyrovanie rakúsko-uhorské (Dostupné online na: http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvv/vyrovanie_rakusko-uhorske.html) 56 KOVAČIČ, J: Maďarizácia (Dostupné online na: http://www.valka.cz/clanek_12918.html) 57 Nitra v druhej polovici 19. Storočia (dostupné online na: http://www.nitra-slovensko.eu/11.-19.-storocie/nitra-v-druhej-polovici-19.-storocia.html?Itemid=48) 58 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 59 http://sk.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Fariz%C3%A1cia

20

nemeckého a židovského obyvateľstva, ktoré však často sledovalo hlavne svoje vlastné

záujmy60. Tento fenomén je veľmi dobre čitateľný aj na mapách, ktoré sme skonštruovali.

Dňa 28. júna 1914 v Sarajeve spáchali srbskí extrémisti atentát na vládnuci pár

monarchie - Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu. Ani jeden tento atentát neprežil

a v Európe sa rozhorel prvý svetový vojnový konflikt. Aj napriek tomu, že sa uhorským

územiam rakúsko - uhorskej monarchie fronty 1. svetovej vojny takmer vyhli, vyžiadala si

tato až 1 500 000 padlých, zranených a zajatých obyvateľov Uhorska61. Historické udalosti

a výrazná slovenská menšina v USA dali vzniknúť Česko-slovenskej dohode (známejšia aj

ako Pittsburská dohoda) z 31. 5. 1918 – program spoločného štátu Čechov a Slovákov s

výraznou autonómiou pre Slovákov. Predpokladom tejto koncepcie bola porážka Nemecka

a Rakúsko - Uhorska. Po kapitulácii Bulharska v septembri 1918 bolo už len otázkou čašu,

kedy sa začnú rokovania o skončení vojny. Táto sa skončila 11. novembra 1918 a

priniesla so sebou veľké zmeny na politickej mape Európy, okrem iného aj vznik štátného

útvaru – Československa. Toto vzniklo 28. októbra 1918 na troskách Rakúsko - Uhorska.

Aj napriek výraznej zmene kurzu budapeštianskej vlády, na čele s Mihálym Karolym ktorá

sa snažila negatívnym postojom k predchádzajúcej politike, posilnením práv nemaďarov a

demokratizáciou udržať celistvosť Uhorska, predstavitelia SNR nemali dôveru, ani záujem

o dohodu a zotrvanie v uhorskom štáte62. Bolo to vnímané už len ako oneskorený pokus o

záchranu integrity Uhorska. Pri pokusoch o zachovanie integrity Uhorska sa vyskytli aj

zaujímavé koncepcie, ako napríklad “Keleti Švajc” – východné Švajčiarsko, ktoré malo

myšlienku kantonálneho usporiadania krajiny s menšími regionálnymi autonómiami63

Tato koncepcia mala pretrvať až do rozhodnutia na mierovej konferencii v Paríži. László

Szarka však upozorňuje, že bola už od 2. decembra 1918 odložená, pretože nepostihla

požiadavky doby64. Všeobecne možno povedať, že pokusy tandemu Károly – Jászi prišli

oneskorene a nedostatočne reflektovali požiadavky predstaviteľov Slovenskej národnej

rady a slovenského národa, ako takého65

60 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 61 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 62 Michela, Miroslav: Pod heslom integrity. Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 -1921. Bratislava : Kalligram, 2009 63 Michela, Miroslav: Pod heslom integrity. Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 -1921. Bratislava : Kalligram, 2009 64 SZARKA, L: Duna-taju dilemmak. Budapest: Ister 1998, s 113 – 125, 281 – 284. 65 Michela, Miroslav: Pod heslom integrity. Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 -1921. Bratislava : Kalligram, 2009

21

V prvých fázach rokovania na mierovej konferencii v Paríži (18.1.1919 –

20.1.1920) mala československá delegácia na vyhraničenie slovenského územia

maximalistické požiadavky. Opierala sa o geografické hranice (v zmysle prírodných

hraníc) ktoré mali viesť po Dunaji až po Vác chrbtami pohorí Cserhát, Bukové vrchy

potom po toku Hornádu od Geszetely po Aszaló, po Zemplínskych vrchoch ďalej po toku

Bodrogu od Sárospataku po Bereczki a odtiaľ juhovýchodným smerom k Tise až k

styčnému bodu československo-maďarsko-rumunských hraníc. Slovensko si zároveň

nárokovalo aj územie za Dunajom vrátane mesta Šoproň a časti Neziderského jazera66. V

protiklade k tejto koncepcii bol návrh Dr. Milana Hodžu, ktorý v snahe urýchlene

zabezpečiť stiahnutie sa maďarskej administratívy a vojsk a zabezpečiť bezproblémový

priebeh oddelenia územia Slovenska navrhol vlastnú koncepciu demarkačnej čiary. Táto

obsahovala iba územia s prevahou Slovákov a bola označená československou vládou za

nevyhovujúcu a bola zamietnutá. Obzvlášť zaujímavá bola otázka Bratislavy, o ktorú

prejavilo záujem aj Rakúsko, aj Maďarsko. Pripojenie Bratislavy k ČSR bolo podporovane

predovšetkým vojensko - strategickými záujmami a zvýrazňovalo prístup ČSR k Dunaju67

Žiadosti československej vlády na vytvorenie predmostia Bratislavy na pravom brehu

Dunaja boli pod tlakom Maďarska a Rakúska zamietnuté a ostal jej len kataster Petržalky.

Československo - maďarskú štátnu hranicu v jej dnešnej podobe určila Parížska mierová

konferencia 12. júna 1919 a je súčasťou Trianonskej mierovej zmluvy z 4. júna 1920.

Trianonskou mierovou zmluvou sa de iure potvrdilo začlenenie Slovenska do ČSR.

Československu ostalo územie Žitného ostrova, kde malo obyvateľstvo maďarskej

národnosti dominantné zastúpenie. Podľa Verešša bola snaha v najvyšších mocenských a

politických kruhoch vhodne definovať štátnu hranicu a týmto čo najviac znížiť počet

obyvateľov maďarskej národnosti v ČSR68

Maďarsko sa niekoľkokrát pokúšalo o revíziu tejto južnej hranice, napríklad

tajnými rokovaniami s Francúzskom na jar 192069. Tak isto sa pokúsili iniciovať plebiscit,

ktorý bol zavrhnutý s zdôvodnením, že “národy strednej Európy už vyjadrili svoj postoj k

Rakúsko-Uhorsku v októbri a novembri 1918”70

66 Dubcová A a kol. Geografia Slovenska pre regionalny rozvoj (http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/) 67 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 84 68 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 86 69 DEÁK, L. 1996. Trianon . Bratislava: Kubko-Goral, 1996. 70 DEÁK, L. 1996. Trianon . Bratislava: Kubko-Goral, 1996.

22

Po všetkých pokusoch nakoniec Maďarsko vyslalo svoju delegáciu do Paríža a v zámku

Trianon bola podpísaná mierová zmluva, ktorá vstúpila do dejín, ako Trianonská. Tento

akt bol viac-menej iba symbolický, pretože Československo bolo už 2 roky uznávané

veľmocami Dohody, ako spojenecky štát. Tak isto už bolo rozhodnuté o hraniciach a

chýbal len podpis Maďarska, aby sa medzinárodne potvrdil zánik uhorského štátu. Toto na

jednej strane potvrdilo vznik maďarského národného štátu, na druhej strane zbavila

maďarské vládne kruhy nadvlády nad nemaďarskými národmi mimo hraníc nového

národného štátu. Tu sa žiada dodať, že zbavila maďarský štát aj nadvlády a vplyvu nad

pomerne veľkým počtom maďarských obyvateľov, ktorí sa ocitli mimo hraníc nového

maďarského štátu. Podľa Kocsisa to bola až tretina Maďarov, ktorí sa ocitli ako menšina v

okolitých štátoch71. Celkovo brala maďarská spoločnosť mierovú zmluvu ako “národnú

katastrofu”, “krivdu” a nie ako komplex faktorov, ktoré tomuto rozpadu pomohli. Známe

sú tvrdenia, že Maďarsko týmto stratilo až 64% obyvateľstva a 74% územia72 a známe sú

takzvané “trianonské mapy” rôznych štátov (Francúzsko, Taliansko, USA), ktoré ukazujú,

ako by vyzerali, ak by boli oklieštené o rovnaký podiel územia. Aj keď maďarská vláda

podpisom trianonskej mierovej zmluvy „uznala zjednotenie Slovenska s českými

krajinami”73, uznanie maďarskej strany bolo viac – menej formálne a v nasledujúcich 2

desaťročiach predstavovala snaha o revíziu primárny strategický záujem Maďarska.

Revizionizmus bol určujúci prvok pre zahraničnú politiku Maďarska voči susedným

krajinám v nasledujúcich desaťročiach74.

Vďaka jednostrannej interpretácii faktov bola zmluva vnímaná ako diktát víťazov zvonka

a všetky okolnosti, ktoré k rozpadu viedli boli účelovo zamlčané, alebo nechané bez

povšimnutia. Rozpadom mnohonárodnej rakusko-uhorskej monarchie sa bezpochyby

končí veľmi významná epocha nie len slovenských, ale aj stredoeurópskych dejín.

71 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto: 72 DEÁK, L. 1996. Trianon . Bratislava: Kubko-Goral, 1996. 73 KLIMKO, J: Politické a právne dejiny hraníc predmníchovskej republiky (1918 – 1938). Bratislava: Veda, 1986, str. 91 74 DEÁK, L: Geopolitické postavenie Slovenska medzi dvoma svetovými vojnami. In: PEKNÍK, M: a kol. Pohľady na slovenskú politiku: Geopolitika – Slovenské národné rady – Čechoslovakizmus. Bratislava: Veda, 2000, str. 154 - 156

23

2.2. Národnostná hranica

Zároveň pre toto obdobie už mame k dispozícii prvé štatistické dáta. Sú z roku

1880 a zachytávajú okrem iného aj národnostné zloženie obcí. Podľa Kocsisa sa v tomto

sčítaní prihlásilo k maďarskému jazyku ako materinskému 23,1% obyvateľov územia

Slovenska v pocte 574 862 osôb a národnostná hranica sa stabilizovala na línii Bratislava-

Galanta-Nové Zámky-Nitra-Levice-Lučenec-Rožňava-Jasov-Sátoraljaújhely(Nové Mesto

pod Šiatrom)-Užhorod, spolu s výrazným trojuholníkom Komárno-Nitra-Levice75 Na

kartografickej reprezentácii údajov vidno pomerne konzistentne územie s výskytom

maďarskej menšiny. Národnostná hranica (bola zvolená jednotne ako 20% obyvateľstva

maďarskej národnosti v sledovaných obciach) ma nasledovný priebeh: Od západu ju

tvoria katastre obci Podunajské Biskupice, Hamuliakovo, Kalinkovo, Most pri Bratislave

a dnešná Vrakuňa. Od Bernolákova zasahuje na sever až po Veľký Grob a Čataj. Prerušuje

ju kataster obce Kráľova pri Senci. Na Považí zasahuje maďarské osídlenie súvisle až po

obec Šintavu („ostrovček“ maďarského osídlenia sa dá nájsť aj v Leopoldove). Na východ

od Trnovca nad Váhom preniká do tohto územia pomerne súvislý pas „slovenských“ obci

bez výraznej maďarskej prítomnosti – napríklad Bánov, Šurany, Hul, Radava, Trávnica,

Podhájska, Mojzesovo, Lipová, Kmeťovo až po Patu, Báb, Veľké Zálužie a Lehotu. Proti

toku Nitry je na východnej strane pomerne dlhy výbežok obci s obyvateľstvom maďarskej

národnosti na sever, až po obce Šurianky a Výčapy-Opatovce. Východnejšie od Vrábiel je

tvorená hranica obcami Kalná nad Hronom, Male Kozmálovce, kde sa posúva južnejšie na

úroveň obce Horná Seč, odkiaľ relatívne s malými výkyvmi ide až po Levice. Tu sa opäť

mierne zväzuje na juh a na sledovanom území je na východnom konci na úrovni obce

Plášťovce. Zároveň sú veľmi zaujímavé „ostrovčeky“ v inak kompaktnom maďarskom

osídlení. Od západu na východ sú to obce: Dunajská Lužná, Miloslavov, Hviezdoslavov,

Hurbanova Ves, Bellova Ves, Blahova, Vieska, Dolný Chotár, Lipové, Bodzianske Luky,

Vrbová nad Váhom, Patince, Dulovce, Šrobárová, Mudroňovo, Malý Lapáš, Veľký Lapáš,

Čeľadice, Šrobárová, Mudroňovo, Veľký Dur, Plavé Vozokany a Čaka. Na údajoch z roku

1890 vidno, že hranica sa pozvoľné posunula severnejšie. Zahrnula teda aj obce, ako je

Sereď, Močenok, Horná Kráľova, Nová Ves nad Žitavou, Nemčiňany a Drženice. Naopak

pod hranicu 20% sa dostali obce Čataj, Šintava, Neverice, Beladice a Čeľadice.

75 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto

24

Na mape s údajmi z roku 1900 vidíme nasledovné: Hranica ostáva viac menej vo

svojej pôvodnej úrovni až na drobné zmeny. Do území s podielom maďarsky hovoriaceho

obyvateľstva nad 20% pribudla okrem iného aj Trnava, zvýšil sa podiel maďarského

obyvateľstva v Bratislave, ale klesol v Seredi. Až na tieto menšie zmeny ostáva v podstate

podiel maďarského obyvateľstva mierne stúpajúci a národnostná hranica zachovaná

v predchádzajúcej úrovni. Zaujímavý je fakt, že podiel maďarského obyvateľstva

kulminuje práve v údajoch z roku 1900 a nie 1910, ako by sa logicky mohlo zdať. Pre rok

1900 je podiel maďarského obyvateľstva na území 55%, čo je najvyššia hodnota zo

všetkých 4 súpisov. Je to 5% nárast za 20 rokov od roku 1880, čo je naozaj vysoká

relatívna rýchlosť rastu. Podľa dostupných údajov žilo na sledovanom území 731 452

obyvateľov, z toho 404 061 obyvateľov maďarskej národnosti.

Podľa mapy z roku 1910 vidno, že sa národnostná hranica posunula ešte ďalej na

sever. Podľa 20% kritéria sa do územia s významným podielom maďarskej menšiny

dostali aj obce ako Dolná Streda, ale aj Komjatice, Lipová, Šurany, Machulince

a Topoľčianky. Zároveň možno skonštatovať, že tato národnostná hranica bola

najsevernejšie za všetky sledovane cenzy, keď dosiahla až do obci Hruboňovo

a Topoľčianky a reflektuje politicko-spoločenské reálie obdobia maďarizácie. Kocsis

uvádza, že sa od roku 1880 do roku 1910 zvýšil absolútny počet maďarského obyvateľstva

na Slovensku o 306 000 ľudí a jeho podiel dosiahol 30%. Zároveň to však pripisuje

maďarizácii a najvyššie prírastky pripisuje najväčší nárast mestám, ako Bratislava, Žilina,

Nitra, Košice76.

Pri pohľade na indexy rastu za jednotlivé obce územia v súhrnnom období 1880 –

1910 si možeme všimnúť viacero zaujímavostí. Drvivá väčšina obcí vykazovala za

obdobie 1880 – 1890 kladný index rastu podielu obyvatelov hlásiacich sa k maďarskému

materinskému jazyku Najviac z nich sa pohybovalo v intervale 1 – 1,5, avšak našli sa aj

také, ktoré rástli dokonca s indexom rastu nad 3. Všeobecne ale možno konštatovať, že

v rámci sledovaného časového úseku bol v období 1880 – 1890 rast najvýraznejší

a najrýchlejší. Index rastu pre celé vymedzené územie za toto obdobie bol iba 1,072511.

Pre obdobie 1890 – 1900 platí, z rast sa mierne spomalil a viacero obcí sa ocitlo

dokonca pod hodnotou 1, čo znamená zmenšenie podielu obyvateľov maďarskej

národnosti. Avšak stále platí, že väčšina obcí sa pohybovala v „červenom spektre“, čo

znamená kladne prírastky – zvyšovanie podielu obyvateľov maďarskej národnosti a opäť


25

boli obce, kde sa tento podiel zväčšoval s indexom viac, ako 3. Index rastu pre cele

vymedzene územie za toto obdobie sa pritom znížil na hodnotu 1,019771.

V období 1900 – 1910 dokonca nastala napriek maďarizácii a spoločensko-

politickým okolnostiam zvláštna situácia – celkový podiel obyvateľstva hlásiaceho sa

k maďarskému jazyku na sledovanom území sa znížil a nie zvýšil a index rastu bol len

0,918383. Tento zaujímavý fenomén je veľmi dobre viditeľný na mape indexov rastov

1910/1900, kde sa viacero obci dostalo do poklesu, resp. stagnácie. Opäť však boli aj

obce, ktoré rástli extrémne, ako aj obce, ktoré stagnovali a zaznamenávali úbytok podielu

maďarského obyvateľstva.

Zhodnotenie celkového vývoja za 40 rokov sme zhotovili mapu indexov rastov

1910 – 1880, ktorá vyhodnocuje pohyb podielu maďarského obyvateľstva na sledovanom

území za cele obdobie, t.j počas 40 rokov. Kartografické zobrazenie jednoznačne ukazuje,

že drvivá väčšina obci na sledovanom území vykazuje súhrnne za toto obdobie rast, t.j

pozitívny index rastu – zvyšovanie podielu maďarského obyvateľstva. Z mapy

jednoznačne vyplýva, že najväčší index rastu je viditeľný v obciach a mestách, ktoré mali

predtým veľmi nízky, alebo žiadny maďarský element – napríklad Modra, Pezinok,

Budmerice, Záhorská Bystrica, Sereď, Hostie, Topoľčianky, Šurany, Komjatice, Vlkas

alebo Naháč a Trstín. Bohužiaľ, sú aj obce za ktoré nie sú k dispozícii presne údaje, preto

môžu spôsobovať v kartografickom zobrazení mierne nejasnosti. Podľa mapy tiež možno

potvrdiť jav, s ktorým sa stotožňuje aj Kocsis, že najväčšia rýchlosť rastu maďarského

obyvateľstva bola v mestských sídlach. Najvyšší rast podielu maďarského obyvateľstva je

možné vidieť v intervale rokov 1880 – 1890, keď sa jeho podiel zdvihol z 50,5% na

hodnotu 54,2% (hodnoty sú zaokrúhlené) Zaujímavosť však vyvstáva pri pohľade na

absolútne počty obyvateľstva na sledovanom území. Kým po sčítanie 1900 rástli absolútne

pocty všetkého obyvateľstva územia a maďarského obyvateľstva relatívne podobne,

v intervale 1900 – 1910 vykazuje maďarské obyvateľstvo pokles rastu, až stagnáciu,

pričom celkový počet obyvateľov svoj rast nespomalil. Kocsis upozorňuje na to, že

výrazné zmeny v týchto štatistikách sú spôsobené metodikou sčítania, kde sa prihliadalo

na materinsky jazyk, ako aj faktom, že pomerne vysoké množstvo obyvateľstva bolo bi,

alebo multi-lingualne77.

Pre lepšiu ilustráciu prikladáme okrem máp aj sériu grafov, ktoré znázorňujú

časový priebeh niekoľkých základných ukazovateľov sledovaného územia počas


26

sledovaného obdobia, ktoré tiež poukazujú na zaujímavé fakty a súvislosti. Zaujímavý je

hlavne pokles indexu rastu, ktorý poklesol v období 1900 – 1910 až pod hodnotu 1, ktorá

znamená hranicu medzi prírastkom, stagnáciou a ubúdaním podielu maďarského

obyvateľstva. Pre index rastu pozri Graf 1, pre percentuálne podiely pozri Graf 2, pre

porovnanie vývoja absolútneho počtu celkového obyvateľstva a obyvateľstva maďarskej

národnosti pozri Graf 3.

Graf 1

Index rastu podielu maďarského obyvateľstva na sledovanom území počas obdobia

maďarizácie

Zdroj: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910

27

Graf 2

Podiel obyvateľstva maďarskej populácie na sledovanom území počas obdobia

maďarizácie

Zdroj: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910

Graf 3

Absolútne počty obyvateľstva na sledovanom území počas obsobia maďarizácie

Zdroj: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 - 1910

28

3. Obdobie od rozpadu Uhorska po rok 1950

3.1. Obdobie prvej ČSR

Po prvej svetovej vojne nastala v celom stredoeurópskom priestore veľká zmena.

Rakúsko-Uhorska monarchia sa rozpadla a na jej troskách vznikli nove národné štáty.

Tieto sa odvolávali na známy prejav amerického prezidenta Woodrowa Wilsona z 8.

januára 1918, ktorý predniesol prejav nazvaný "Štrnásť bodov," ktorý sa týkal mieru a

povojnového usporiadania v Európe. V bode 10, ktorý žiadal vytvorenie predpokladov pre

samostatný vývoj národov bývalého Rakúsko-Uhorska sa jasne hovorí: “The peoples of

Austria-Hungary, whose place among the nations we wish to see safeguarded and

assured, should be accorded the freest opportunity of autonomous development.” 78Tieto

body mali samozrejme aj mocenské pozadie a dôvody, avšak boli výrazné kľúčové pre

vznik nového spoločného štátu Cechov a Slovákov – Československa. Vznikla nová

koncepcia – Čechoslovakizmus. Podľa ústavy nového štátu, prijatej dňa 29. februára 1920,

boli Česi a Slováci jedným národom s jednou rečou československou, s rovnakými

právami a povinnosťami79.

Týmto faktom sa situácia výrazne zmenila aj pre maďarské obyvateľstvo na území

Slovenska. Z pozície panského a vládnuceho národa sa stali Maďari na území Slovenska

menšinou. Po prvýkrát sa ocitli za hranicami vlastného štátu, a po prvýkrát vystupovali

ako menšina. Navyše, ocitli sa v štáte, ktorý bol založený na diametrálne odlišných

historicko-politických základoch a podľa Tótha bol založený na základe a dedičstve

českého štátu, ktoré boli pre maďarskú menšinu sociokultúrne cudzie80. Časť obyvateľstva

rozhodnutie mocností o tom, že sa stali menšinou, chápala ako krivdu a ich názory sa

stotožňovali s požiadavkami na revíziu hraníc, a tak sa ako jedna z reakcií na zmeny

hraníc presadzovala iredentistická koncepcia vzťahu k republike81.Kropilák uvádza, že z

populácie novovzniknutého štátu – Československa tvorili 5,6% s celkovým počtom 761

823 obyvateľov82. Z toho 637 183 na území Slovenska. Napriek tomu, že mali v novom

78 The Fourteen Points (Dostupné online na: http://www.u-s-history.com/pages/h1324.html) 79 MRVA, I: Dlhá cesta k čechoslovakizmu. (Dostupné online na: http://pansu.sk/katerorie-obsahu/konferencie/cechoslovakizacia/352-dlha-cesta-k-cechoslovakizmu.html) 80 Politika československých vlád vůči národnostním menšinám 1918–1938 (Dostupné online na: http://www.mzv.cz/file/637455/NAR_MENS_MONOGR_20_stran.pdf) 81 GRENDEL, L.: Moja vlasť, Absurdistan. Bratislava 1998, s. 100 – 101. 82 KOL. (1985): Dejiny Slovenska V (1918-1945), VEDA, Vydavatelstvo Slovenskej akademie vied v Bratislave, Bratislava, str. 31

29

štáte zabezpečené všestranné práva, viacerí sa s touto situáciou vyrovnávali len veľmi

ťažko vyrovnávali. Už prvý prejav poslancov maďarskej (ale aj nemeckej) menšiny na

parlamentnej pôde sa niesol v duchu odmietnutia vzniku Československa, nesúhlasu

prijatia základných zákonov štátu bez účasti národnostných menšín (a to aj napriek tomu,

že sa odmietli zúčastniť na Revolučnom Národnom Zhromaždení, lebo odmietali

existenciu nového štátu a účasť v jeho orgánoch) a kritikou práv, ktoré ako menšina

dostali83. Následkom týchto zmien sa udiali aj presuny obyvateľstva. Kocsis uvádza, že do

Maďarska sa presunulo do roku 1924 až 88 000 etnických Maďarov, prevažne úradníkov,

vojenského personálu, statkárov a podobne. Udáva tiež, že za toto isté obdobie sa na

územie Slovenska prisťahovalo až 72 000 obyvateľov českej národnosti – tiež prevažne

vojensky personál, úradníci a podnikatelia84 Veľa z nich sa na Slovensko prisťahovalo

vďaka pozemkovej reforme, ktorá výrazne upravila osobné vlastníctvo pôdy v ČSR..

Úprava pozemkového vlastníctva smerovala k vytvoreniu samostatných a sebestačných

poľnohospodárskych jednotiek. Takéto hospodárstva mali vzniknúť práve na základe

likvidácie veľkostatkov a následného prerozdelenia ich pôdy a majetku medzi

obyvateľstvo. Sebestačné hospodárstvo malo uživiť hospodára a členov jeho rodiny.

Zabraná pôda bola pridelená novým vlastníkom vo forme nájmu alebo predaja. Cieľovou

skupinou boli malí poľnohospodári, živnostníci a bezzemkovia. Pri prideľovaní pôdy

zákon nezabudol ani na osoby, ktoré sa priamo v bojoch zúčastnili na vzniku ČSR, alebo

boli príslušníkmi ozbrojených síl ČSR85. Samozrejme, veľká časť takejto pôdy bola aj na

juhozápadnom Slovensku a takýmto “kolonizovaním” sa menila etnická kompozícia tohto

územia. Typické kolonistické obce boli napríklad Šrobárová, Hviezdoslavov, Lipové a

iné86. Okrem toho, na Slovensko prišlo niekoľko skupín roľníkov, hlavne z oblasti

Slovenského Komloša87.

Rozdiel v menšinovej politike oproti predchádzajúcemu obdobiu bola 29. februára

192088 zriadená ústava, ktorá utvorila právny základ demokratického zriadenia v

Československej republike. Ústava definovala garancie práv menšín v politickej,

83 Politika československých vlád vůči národnostním menšinám 1918–1938 (Dostupné online na: http://www.mzv.cz/file/637455/NAR_MENS_MONOGR_20_stran.pdf) 84 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto 85 HREHOR, H: Úprava pozemkového vlastníctva v rokoch 1918 – 1919 v Československu 86 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom 87 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom 88 Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Částka XXVI. Vydána dne 6. března 1920. 121/1920 Zb. z. a n. Zákon ze dne 29. února, kterým se uvozuje Ústavní listina Československé republiky.

30

kultúrnej, jazykovej a občianskej rovine. Občania tiež mohli bez ohľadu na ich etnickú

príslušnosť zakladať politické strany, náboženské spolky a podieľať sa na ich aktivite,

pokiaľ to nebolo v rozpore so zákonom89. V piatej hlave tejto ústavy sa doslova píše:

“Všichni obyvatelé republiky Československé požívají v stejných mezích jako státní

občané této republiky na jejím území plné a naprosté ochrany svého života i své svobody

nehledíc k tomu, jakého jsou původu, státní příslušnosti, jazyka, rasy nebo náboženství.

Úchylky od této zásady jsou přípustny jen, pokud právo mezinárodní dovoluje.”90. V ČSR

bola stanovená hodnota tzv. "proportion considérable" – hodnota, ktorá určuje používanie

jazyka národnostnej menšiny na 20%91. Ústava kodifikovala československý národ

zložený z českej a slovenskej vetvy a nachádzame tu istú podobnosť s “maďarským

politickým národom” zo zákona v roku 186892.

Čo sa týka politického zastúpenia maďarskej menšiny, dve najvýznamnejšie

politické zoskupenia zastupujúce maďarskú menšinu na území Slovenska boli Országos

Keresztény Szocialista Párt (Krajinská kresťansko-socialistická strana - KKSS) a Magyar

Nemzeti Párt (Maďarská národná strana – MNS)93. Strana KKSS bola podrobovaná kritike

za svoje aktivity a okrem iného sa usilovala aj o autonómiu. Príkladom je aj “Ohlas

voličom Slovenska” , ktorý vydalo Ústredie Slovenského oddielu Krajinskej kresťansko-

socialistickej strany a doslova sa v ňom hovorí: “..My nečiníme rozdielu Slováka,

Maďara, Nemca, Žida atď. My len to chceme, aby náš slovenský národ či doma, či za

hranicami, mal čím menej nepriateľov a čím viacej dobroprajníkov, aby nadovšetko pri

vydobýjaní autonómie nebol ponechaný sám na seba, lež mal po boku i pomoc Maďarov,

Nemcov, čo sú na Slovensku, ba i po celej republike...“94.

V školstve bolo na Slovensku v roku 1926 695 škôl s maďarským vyučovacím

jazykom (66 260 žiakov) a 17 meštianskych škôl95. V maďarskom jazyku vychádzalo

v tom čase 70 novín a časopisov, existovalo viac ako 400 kultúrnych spolkov96.

89 OLEJNIK, M - POLITICKÉ A SPOLOČENSKÉ AKTIVITY MAĎARSKEJ MINORITY V PRIZME ŠTÁTNYCH ORGÁNOV A DOBOVEJ SLOVENSKEJ TLAČE (1918 - 1929), Košice 90 Zákon 121/1920 Sb 91 BROKLOVÁ, E: Národní menšiny v Československu 92 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 90 93 OLEJNIK, M - POLITICKÉ A SPOLOČENSKÉ AKTIVITY MAĎARSKEJ MINORITY V PRIZME ŠTÁTNYCH ORGÁNOV A DOBOVEJ SLOVENSKEJ TLAČE (1918 - 1929), Košice 94 Vôľa ľudu. 2. IX. 1923. Ohlas k voličom Slovenska. 95 FÁBRY, V.: Kultúra maďarskej menšiny na Slovensku. Bratislava 1998, s. 9; PURGAT, J.: Od Trianonu po Košice. Bratislava 1970, s. 40 – 43. 96 ŠUTAJ, Š et kol: Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika), Prešov: UNIVERSUM, str. 12

31

3.2. Obdobie 1. Slovenskej republiky

Historickým okamihom bol vznik 1. Slovenského štátu, ktorý vznikol 14. marca

1939. Jeho existencia bola silno podmienená Hitlerovými snahami o rozbitie

Československa. V dôsledku mníchovskej dohody prišlo Slovensko len o Petržalku a

Devin, čo územne nepredstavovalo výraznú stratu. Oveľa väčšie územne straty utrpelo

Slovensko v dôsledku viedenskej arbitráže z novembra 1938. V dňoch 9. až 13. októbra

1938 sa v Komárne uskutočnili rokovania predstaviteľov ČSR (pod vedením predsedu

autonómnej vlády Jozefa Tisu) s maďarskou delegáciou, ktorú viedol minister

zahraničných vecí Kálmán Kánya. Ten žiadal, aby sa za základ záboru vzali výsledky

sčítania obyvateľstva z roku 1910 uskutočneného za silného maďarizačného tlaku97. Toto

bolo odmietnuté, na čo reagovala maďarská strana ukončením rokovaní a poukázaním na

zásadnú odlišnosť stanovísk. Kultúrna jednota Slovákov z Maďarska pod vedením prof.

Ľudovíta Jaroslava Hrdličku protestovala v mene Slovákov v Maďarsku. Delegácia

súhlasila s odstúpením Žitného ostrova a z ostatného územia obývaného Maďarmi navrhla

výmenu obyvateľstva, čo maďarská strana kategoricky odmietla vo viere, že sa jej podarí

získať oveľa väčšie územia98. O našej južnej hranici nakoniec nerozhodli štatistiky,

hospodárske a historické argumenty, ale záujmy veľmocí, pričom Francúzsko a Anglicko

prenechali pole Nemecku a Taliansku99. Na územie Maďarská sa dostal pas južného

Slovenska, ktorý bol v najväčšej ploche na juhozápadnom Slovensku a teda na nami

sledovanom území. Okrem Bratislavy, Trnavy a Nitry boli odčlenené od územia

Slovenska všetky väčšie mestá na tomto území (Senec, Dunajská Streda, Komárno, Nové

Zámky, Galanta, Šaľa, Levice). Okrem toho, Bratislava ostala takmer úplne odrezaná od

zvyšku Slovenska. Verešš uvádza, že cieľom maďarskej zahraničnej politiky

determinovanej revizionizmom bolo “restituo in integrum” – číže obnovenie poľsko-

maďarskej hranice na hrebeňoch Karpát100. Maďarsko sa preto neuspokojilo len s

územiami získanými viedenskou arbitrážou, ale využilo situáciu, že arbitráž sa netýkala

východných hraníc Slovenska a v tzv. Malej vojne obsadilo na východe Slovenska ďalších

97 HEYDUK, M., CHALUPA, A., KVAČEK, R (1988): Československý rok 1938. Praha : Panorama, str. 241 98 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno 99 LIPTÁK, Ľ (2000): Slovensko v 20. storočí. Bratislava : Kalligram str. 166. 100 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 94

32

1 697 km2 územia s takmer 70 tis. obyvateľmi101. Napriek tomu, že Malá vojna sa

nedotýkala priamo sledovaného územia, je vhodné aspoň ju spomenúť. Pre lepšie

pochopenie prístupu maďarských vládnych kruhov k tejto otázke uvádzame ilustračný

výrok: “My sme tu v dunajskej kotline jediným národom, ostatní sú iba ‘ľud’”102.

Slovenska autonómna vláda bola v zmysle arbitrážneho rozhodnutia povinná odstúpiť 10

390 Km2 (čo je viac, ako 1/5 celkového územia Slovenska, presne 21,8%), vrátane

prevažnej časti poľnohospodárskej pôdy a mesta Košice. Na tomto území žilo podľa

sčítania v roku 1930 859 885 obyvateľov, z toho 503 980 maďarskej a 276 278

československej, resp. českej a slovenskej národnosti. Toto odstúpené územie však bolo

stále menej, ako boli pôvodné požiadavky maďarskej vlády, ktorá požadovala územie,

ktoré by zahŕňalo aj Bratislavu a Nitru103. Tato nová slovensko-maďarská štátna hranica

definovaná arbitrážou výrazne presahovala etnický princíp, ktorý bol oficiálne

deklarovaný ako maďarská požiadavka. Do Maďarska sa začlenilo nie len takmer celé

národnostne zmiešané územie aj so všetkými slovenskými etnickými ostrovmi, ale aj

niektoré časti kompaktného slovenského etnického územia. Verešš uvádza nasledovné

územia: v oblasti Nových Zámkov, Vrábiel a Hurbanova Slovensko stratilo až 62

slovenských obci s 72 000 obyvateľmi104. Pre spresnenie pozri obrázok 1. Po obsadení

južných oblastí, ktoré prebehlo medzi 5. a 10. novembrom, opustili arbitrážne územie pod

tlakom násilných opatrení tisícky obyvateľov slovenskej, židovskej, rusínskej a českej

národnosti105. Sťažené podmienky a maďarizačné akcie maďarských vojenských a

správnych orgánov na obsadenom teritóriu tvrdo zasiahli do ľudských práv najmä

obyvateľov nemaďarských národností106. Na druhej strane 60 tisíc občanov maďarskej

národnosti zostalo rukojemníkmi slovenskej vlády107. Gurňák uvádza, že na novom území

Maďarska sa ocitlo 88% Maďarov z pôvodného územia Slovenska, avšak z odstúpeného

územia tvorili Maďari len 59% obyvateľstva108. Podľa Kocsisa, ktorý vychádzal z

101 GURŇÁK, D: Formovanie územia Slovenska a jeho vnútorného administratívneho členenia od najstarších čias do súčasnosti v rôznych súvislostiach 102 JOO, T (1939): Nemzetnevelés és szociálpolitika. A mai magyar szociálpolitika. Budapešť, str. 188. 103 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 94 104 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 94 105 HETÉNYI, M (2008): SLOVENSKO-MAĎARSKÉ POMEDZIE V ROKOCH 1938 – 1945, Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Filozoická fakulta 106 VIETOR, M (1968) : Dejiny okupácie južného Slovenska. Bratislava, str. 42. 107 HETÉNYI, M: Postavenie maďarskej menšiny na Slovensku v rokoch 1939 – 1940. In: PEKÁR, Martin – PAVLOVIČ, Richard (ed.) (2007): Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VI. Slovenská republika medzi 14. marcom 1939 a salzburskými rokovaniami. Prešov : FF PU, 108 GURNAK, D GEOGRAFIA AKO NÁSTROJ POLITIKY – NÁRODNOSTNÉ ŠTATISTIKY A ZMENY SLOVENSKO-MAĎARSKÝCH HRANÍC V R. 1938-1939

33

maďarského sčítania v roku 1941 sa pomery zmenili. Kým počet obyvateľov zabratých

území stúpol len minimálne – zvýšil sa na 857 529, počet Maďarov stúpol až na 728 904 ,

čo je 85% (to znamená prírastok + 44%). Počet Slovákov naopak klesol na 113 619

(13,2%) čo znamenalo úbytok – 60,8% (Gurňák). Kocsis uvádza v inej publikácií podiel

Maďarov na tomto území na 84,4% podľa cenzusu v roku 1938109

Priamo v znení viedenskej arbitráže sa uvádza: “Maďarsko-československý výbor sa tiež

dohodne na podrobnejších ustanoveniach na ochranu osôb maďarskej národnosti, ktoré

ostanú na území Československa, a osôb nemaďarskej národnosti nachádzajúcich sa na

odstúpených územiach. Tento výbor sa postará najmä o to, aby maďarská národná

skupina v Bratislave získala rovnaké postavenie ako ostatné tamojšie národné skupiny.”110

čo je priamo v kontraste s tým, čo uvádzajú niektorí slovenskí autori (Hetenyi). Oproti

situácii, keď sa toto územie dostalo do nového statného útvaru – Československa a

Maďarom ostali školy aj menšinové práva bola situácia slovenskej menšiny, ktorá sa ocitla

v Maďarskú oveľa horšia – už koncom roku 1938 bola zrušená väčšina slovenských

základných a stredných škôl.111Marek tiež uvádza, že napriek tomu, že sa Maďari dostali

do svojej vlasti, boli nespokojní s ekonomickou situáciou, o čom svedčí aj heslo „Mindent

draga, vissza Praga!“.112 Tato situácia trvala de facto až do skončenia druhej svetovej

vojny.

Postavenie Maďarov v politickom systéme Slovenskej republiky (1939 – 1945)

vymedzovali dve základné právne normy – Ústava Slovenskej republiky prijatá 21. júla

1939 a zákon č. 121/1940 Sl. z. o politických stranách národnostných skupín, ktorý bol

prijatý 15. mája 1940113.

109 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto 110 VIEDENSKA ARBITRÁŽ (http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/videnska-arbitraz-2-11-1938) 111 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno 112 MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave 113 ŠUTAJ, Š et kol (2006): Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika), Prešov: UNIVERSUM

34

Obrázok 1

Obrázok prevzatý z: ATLAS KRAJINY SR.

35

3.3. Obnova ČSR po druhej svetovej vojne

Po skončení vojny sa hranice reštituovali do svojej pôvodnej podoby a Slovensko

sa opäť začlenilo do Československa. Okrem toho Slovensko ešte dostalo po podpise

mierovej zmluvy s Maďarskom obce Jarovce, Rusovce a Čunovo. Aj keď sa Maďarsko

snažilo o revíziu trianonských hraníc, neuspelo a narazilo na odpor zo všetkých strán.

Otázka postavenia neslovanských menšín po skončení druhej svetovej vojny sa odvíjala od

zahraničnej a vnútropolitickej koncepcie československej exilovej vlády v Londýne a

zároveň od postoja veľmocí k otázke ďalšieho osudu národnostných menšín114.

Československá exilová vláda v Londýne aj prvé povojnové vlády sa usilovali po

skúsenostiach z roku 1938 a vojny, o vytvorenie národného štátu Čechov a Slovákov bez

nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny, resp. bez neslovanských menšín. Počítali s

vysťahovaním väčšiny občanov oboch národností a s odnárodnením ich zvyšku115. Po

prijatí Košického vládneho programu vydala SNR nariadenie č. 44 z 25. mája 1945, na

jeho základe boli štátni a verejní zamestnanci maďarskej národnosti do 31. júla 1945

prepustení zo služobného pomeru bez akýchkoľvek nárokov116.Riešenie maďarskej

problematiky po druhej svetovej vojne na našom území môžeme rozdeliť na uplatnené

riešenia: medzištátne presídľovanie, vnútorná kolonizácia a reslovakizácia.

3.3.1. Medzištátne presídľovanie

Obdobie po skončení druhej svetovej vojny bolo v celej Európe obdobím

mohutného sťahovania ľudí, ktoré bolo často (aj keď nie vždy) nedobrovoľné. Príkladom

bol odsun Nemcov z Poľska, Maďarska a Československa, ktorý bol najväčšou

nedobrovoľnou migráciou obyvateľstva v rokoch po II. svetovej vojne a jeho pravidlá boli

stanovené rozhodnutím Postupimskej konferencie117. Prvú oficiálnu požiadavku na

transfer vzniesla československá exilová vláda na konci augusta 1944 v memorande

zaslanom Európskej poradnej komisii. Požiadavka na transfer sa týkala osôb nemeckej aj

114 ŠUTAJOVÁ, J (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice: 115 ŠUTAJ, Š. (1993): Akcia Juh - odsun Maďarov zo Slovenska do Čiech. Praha: Sešity Ústavu pro soudobé dejiny, Svazek 8, 116 ŠUTAJ, Š et kol (2006): Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika), Prešov: UNIVERSUM, str 15 117 KUKLÍK, J. ( 2002): Mýty a realita takzvaných Benešových dekrétů. Praha: Linde, s. 252 – 277.

36

maďarskej národnosti118. Z územia Slovenska boli jednostranne na základe dohody o

prímerí s Maďarskom z 20. januára 1945 vysídlení štátni občania Maďarska, ktorí sa po

viedenskej arbitráži presťahovali na územie južného Slovenska119. Okrem tohto bol na

presídľovanie na území Slovenska na základe dekrétu prezidenta republiky č. 27/1945 Zb.

z 19. júla 1945 (dokument III/1) zriadený Osídľovací úrad pre Slovensko a neskôr na

základe dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Zb. z 25. októbra 1945 bol vytvorený Fond

národnej obnovy. V jeho kompetencii boli majetkovo-právne otázky, spravoval napr.

majetok osôb maďarskej národnosti vysídlených do Maďarska, zabezpečoval

rekonštrukcie stavieb a iné. Osídľovaní úrad pre Slovensko so sídlom v Bratislave mal

významný podiel na organizácii a realizácii československej politiky voči neslovanským

menšinám (venoval sa presídľovaniu na území Slovenska, deportáciám Maďarov do Čiech

aj reslovakizácii)120. Právny rámec medzištátnych výmen obyvateľstva medzi

Československom a Maďarskom dal Predpis č. 145/1946 Zb. Dohoda medzi

Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva, ktorý hovorí: „Článok I.

Všetky osoby národnosti slovenskej a českej, ktoré majú stále bydlisko na území Maďarska

a ktoré za podmienok niže vymedzených prejavily svoj úmysel, aby boly presťahované na

územie Československa, budú tam presťahované a maďarská vláda nebude v tom

prekážať.“ A v článku V toho istého zákona sa uvádza: „V počte rovnajúcom sa počtu

osôb slovenskej a českej národnosti, presťahovaných z územia Maďarska na územie

Československa, budú presťahované na územie Maďarska osoby maďarskej národnosti,

ktoré majú bydlisko na území Československa a stratily podľa dekretu prezidenta

Československej republiky zo dňa 2. augusta 1945 o úprave československého štátneho

občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti (č. 33/1945 Sb.), československé štátne

občianstvo.Československá vláda bude mať právo presťahovať na územie Maďarska i nad

počet uvedený v predošlom odstavci osoby maďarskej národnosti, ktoré majú stále

bydlisko na území Československa a o ktorých je reč v článku VIII. tejto Dohody. V lehote

6 mesiacov počítaných odo dňa podpisu tejto Dohody československá vláda oznámi

maďarskej vláde soznam osôb určených k presťahovaniu.

118ŠUTAJOVÁ, J (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 119 ČIERNA-LANTAYOVÁ, D. (1992): Podoby česko-slovensko-maďarského vzťahu 1938 – 1949. Bratislava: Veda 120 GABDZILOVÁ – OLEJNÍKOVÁ, S. – ŠUTAJ, Š. – OLEJNÍK, M. (2005): Nemci a Maďari na Slovensku v rokoch 1945-1953 v dokumentoch I. Prešov: Universum, str. 25

37

Maďarská vláda sa zaväzuje prijať na svoje územie osoby takto presťahované. Tieto osoby

stanú sa - pokiaľ ešte nie sú - maďarskými štátnymi občanmi samým skutkom

presťahovania. Tým istým skutkom budú sprostené všetkých občianskych povinností voči

Československu a Československo bude sprostené všetkých záväzkov voči nim.“121

Podľa Irmanovej bola pôvodná požiadavka Československa na Spojencov pred

konferenciou v Postupime presídlenie až 400 000 Slovákov z Maďarska a taký istý počet

Maďarov zo Slovenska122. Následne vstúpila do platnosti medzištátna zmluva z 27.

februára 1946, podľa ktorej sa mal presídliť taký istý počet obyvateľov z Maďarska do

Československa, ako z Československa do Maďarska123. Konkrétne o tom hovoril článok

V. Článok VIII ho dopĺňal a podľa neho mali byť do Maďarska jednostranne presťahované

osoby, ktoré sa dopustili trestných činov podľa § 1-4 SNRc.33 z 13. mája 1945 a podľa § 5

tohto nariadenia. Počet týchto osôb nemal byt vyšší, ako 1000124. Nakoniec sa v rokoch

1945-1948 presídlilo z Československa do Maďarska celkom 89 660 osôb maďarskej

národnosti a z Maďarska do Československa sa presídlilo 73 273 osôb125. Podľa iného

zdroja (Zborník….) sa však na presťahovanie do ČSR z Maďarská prihlásilo priebežne až

90 090 Slovákov a dodatočne ďalších 7520. Súčasne s náborom sa začalo aj ich

overovanie, najmä národné povedomie, politická činnosť, bezúhonnosť a morálne

povedomie. Týmito previerkami neprešlo 4600 osôb126. To je aj po odčítaní osôb, čo

neprešli 93 019 osôb, čo je viac, ako uvádza Sáposová. Celkovo komisia rátala, že na

Slovensko sa presídli cca 100 000 ľudí, z čoho odhadom malo byť 75% roľníkov, 15%

robotníkov, 5% živnostníkov a 5% v inej kategórii127. Štátne občianstvo reemigrantov bolo

riešené osobitným spôsobom. Túto otázku riešil zákon č. 74/1946 Zb. z 12. apríla 1946 o

udeľovaní štátneho občianstva krajanom vracajúcim sa do vlasti128.Spätne malo byť

121 Predpis č. 145/1946 Zb. Dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva. (Dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1946-145) 122 IRMANOVÁ, E: Postavení maďarské menšiny na Slovensku po roce 1945. In: Česko-Slovenská historická ročenka 2002, Brno : Masarykova univerzita, 2002, str.. 26. 123 SÁPOSOVÁ, Z. a ŠUTAJ, Š. (ed). (2010): Povojnové migrácie a výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Prešov: Universum, str. 221 124 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno, str. 8 125 SÁPOSOVÁ, Z. a ŠUTAJ, Š. (ed). (2010): Povojnové migrácie a výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Prešov: Universum, str. 221 126 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno, str. 9 127 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno, str. 9 128 GABDZILOVÁ – OLEJNÍKOVÁ, S. – ŠUTAJ, Š. – OLEJNÍK, M. (2005): Nemci a Maďari na Slovensku v rokoch 1945-1953 v dokumentoch I. Prešov: Universum, str. 26

38

konkrétne z okresu Komárno presídlených 13 760 osôb a z okresu Hurbanovo 12 809

obyvateľov.

3.3.2. Vnútorná kolonizácia

Podpísanie dohody o výmene obyvateľstva však vnímalo Maďarsko ako svoj

neúspech a krivdu zo strany Československa. To spôsobovalo, že maďarská strana sa

snažila všemožne presuny obyvateľstva oddialiť a zaujímala pasívny postoj. Tato neochota

a naťahovanie času donútili pražskú vládu k novým krokom – koncom roku 1946 sa

pristúpilo k tzv. vnútornému riešeniu maďarskej otázky. Začal sa nábor Maďarov žijúcich

na Slovensku na práce do Čiech129. Akcia sa zdôvodňovala potrebou pracovných síl v

Čechách a pracovnej mobilizácie. V tejto etape prebiehajúcej od júla 1946 do februára

1947 bolo zo Slovenska do Čiech vysídlených 44 153 osôb maďarskej národnosti. Jej

politickým cieľom bolo rozdrobiť územnú kompaktnosť maďarskej menšiny a presunúť

aspoň časť obyvateľstva ďalej od hraníc s Maďarskom a zároveň toto obyvateľstvo využiť

ako pracovnú silu. Akcia bola zastavená po súhlase maďarskej strany s realizáciou dohody

o výmene obyvateľstva130.Toto sa samozrejme stretlo s veľkým odporom maďarskej vlády

a bohužiaľ aj represiami na Slovákoch určených na presídlenie. Toto malo za následok, že

ďalší Slováci ilegálne prekračovali hranice a prúdili na územie Slovenska. Konkrétne čísla

hovoria o viac, ako 12 000 Slovákov, ktorí nedobrovoľné opustili Maďarsko131

129 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno, str. 11 130 ŠUTAJOVÁ, J: Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, str. 21 131 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno, str. 12

39

3.3.3. Reslovakizácia

Okrem odsunov a deportácií obyvateľstva bolo ďalšie opatrenie, ktorým sa

československá vláda snažila riešiť maďarskú otázku, - tzv. reslovakizácia. Jej podstatou

bola predstava, že mnohí Maďari na Slovensku nie sú vlastne nič iné len pomaďarčení

Slováci. A tak bola daná možnosť tým, ktorí mali aspoň 1 predka slovenského pôvodu,

prihlásiť sa za Slovákov a získať tým účasť na upieraných občianskych právach132. Prijatý

Predpis č. 245/1948 Zb.- Zákon o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti hovorí

nasledovné: „(1) Osoby maďarskej národnosti, ktoré dňa 1. novembra 1938 boly

československými štátnymi občanmi, majú bydlisko na území Československej republiky a

nie sú príslušníkmi cudzieho štátu, nadobúdajú bez ďalšieho československé štátne

občianstvo dňom, kedy tento zákon nadobúda účinnosť, ak složia do 90 dní od tohto dňa

sľub vernosti Československej republike (§ 2, ods. 2).

(2) Spolu s manželom, prípadne spolu s otcom alebo matkou, nadobúdajú československé

štátne občianstvo nerozvedená manželka a maloleté deti, pokiaľ ho už nenadobúdajú

podľa odseku 1, ak majú bydlisko na území Československej republiky.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia pre osoby, ktoré sa ťažko previnily proti

Československej republike alebo jej ľudovodemokratickému zriadeniu. Ministerstvo vnútra

sostaví do 30 dní od vyhlásenia tohto zákona soznam týchto osôb a dodá ho príslušným

okresným národným výborom. Ďalej ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia pre osoby určené

na výmenu podľa Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva

zo dňa 27. februára 1946, č. 145 Sb..Čiže formálne znamenala reslovakizácia prijateľnú

alternatívu pre obyvateľstvo maďarskej národnosti“133Kocsis uvádza, že tuto možnosť

využilo až 282 594 Maďarov134, Balassa uvádza, že sa prihlásilo až 352 038 osôb135.

Naproti tomu, Šutajová uvádza, že žiadosť o reslovakizáciu podalo viac ako 400 tisíc

obyvateľov maďarskej národnosti136 a Šutaj a kol. uvádzajú, že sa na reslovakizáciu

prihlásilo do roku 1948 452 089 osôb. Z nich bolo na reslovakizáciu prijatých 326 679

132 MAREK, M.( 2011): Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, str. 129 133 Predpis č. 245/1948 Zb. Zákon o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti. (Dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1948-245) 134 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto, kapitola “The Hungarians of Slovakia” 135 BALASSA, Z. (2004): Dva národy v jednej domovine, Toronto: Editura Matthias Corvinus, str. 96 136 ŠUTAJOVÁ, J (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice, str. 20

40

osôb137.Treba podotknúť, že reslovakizácia je krajne rozporuplná a bola často vynucovaná

a obdobne, ako pri maďarizácii sa osoby prihlasovali viac z pragmatických, ako národných

dôvodov. Väčšinový dôvod bola obava pred represiami. Konkrétnu podobu dostala

reslovakizácia až v júni 1946 a počet tých, ktorým mala byť slovenská národnosť vrátená,

sa menil. Riadil sa predpokladaným počtom Maďarov, určených k odsunu. Keď pominula

hrozba odsunu, zvýšil sa počet reslovakizovaných. Rozhodovali sa pod tlakom, pretože sa

chceli zachrániť pred odsunom, pred stratou majetku a získať aspoň časť občianskych

práv. Ako náhle však tento tlak pominul, hlásili sa znovu k svojej národnosti138 Dohoda o

výmene obyvateľstva aj tak celkovo neriešila maďarskú otázku v Československu, preto v

apríli 1946 námestník generálneho tajomníka OSN Dalibor Krno, odovzdal v Londýne

1946 námestníkovi ministra zahraničných vecí Gladwinovi Jobbovi tri nóty, ktoré sa týkali

získania bratislavského predmostia pre Československo, reslovakizácie 450 tisíc a

núteného vysídlenia 200 tisíc slovenských Maďarov a hospodárskych požiadaviek voči

Maďarsku139. Dôležité je dodať, že ak bola občanovi priznaná slovenská národnosť, bol

vyňatý z pôsobnosti benešových dekrétov a nehrozila mu ani výmena obyvateľstva.


Za toto obdobie máme k dispozícii bohužiaľ iba 2 sčítania – za rok 1930 ( mapa 6) a za

rok 1950 (mapa 7). Dôvod je, že za sčítanie 1921 sa nepodarilo získať relevantne údaje o

národnostnom zložení do úrovne obci. Do úrovne obcí možno nájsť iba súhrnný počet

obyvateľov napríklad v Retrospektívnom lexikóne obcí140, avšak s dáta s národnostným

zložením z tohto sčítania sa nám nepodarilo získať. Zaujímavá je aj situácia pre sčítanie z

roku 1940, kde sa jednak neuvádzali národnosti, ale len príslušnosť podľa tried

povolania141 a väčšina územia pre ktoré robíme výskum bola anektovaná hortyovskym

Maďarskom.

Na sčítaní z roku 1930 vidíme jednoznačný posun etnickej hranice smerom na juh.

Maďarský podiel sa pri tomto sčítaní výrazne znížil. Kocsis napríklad uvádza zníženie

137 ŠUTAJ, Š et kol (2006): Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika), Prešov str. 16 138ŠUTAJ, Š. (1993): Maďarská menšina na Slovensku v rokoch 1945 – 1948, Bratislava: Veda 139 ŠUTAJOVÁ, J (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, str. 20 140 Retrospektívny lexikon obcí ČSSR 1850-1970. Praha : Federální statistický uřad, 1978. 141 Sčítanie l ̕udu na Slovensku zo dňa 15, XII. 1940

41

podielu v absolútnych číslach až o 300 000142 a ich podiel v Československu sa znížil na

17,6%, čo predstavuje pokles až o 12,6%. Kocsis tento pokles pripisuje štatistickej

asimilácii obyvateľov s nejednoznačnou národnostnou identitou, asimilácii

predchádzajúco pomaďarčených obyvateľov (nie len z radov Slovákov, ale aj Židov a

Nemcov, poznámka autora), štatistickej manipulácii a tlaku na Maďarov. Uvádza tiež, že

zhruba 47 000 z nich si pod tlakom zvolilo za národnosť “cudzinec”143. Toto spôsobilo

“pretrhnutie” kompaktného maďarského osídlenia na juhozápadnom Slovensku a Maďari

v okolí Nitry sa stali enklávou144. Tak isto, ako už bolo spomenuté, ako následok

pozemkovej reformy sa dostali inak kompaktného maďarského územia ďalšie ostrovčeky

Slovenského (respektíve československého) elementu. Ako príklad môžeme uviesť obce

Hviezdoslavov, Miloslavov, Lipové, Šrobárová, Lipovany a Bottovo.

Na sčítaní za rok 1950 vidieť veľký posun národnostnej hranice. Jednak sa

navrátili obyvatelia kolonizačných obcí a vznikli aj nové slovenské obce, ako napríklad

Jatov a Rastislavice. Veľký posun na juh je zaznamenaný medzi Sencom

a Sládkovičovom, kde sa mimo 20% hranice dostali obce ako Pusté Úľany, Veľké Úľany,

Kostolná pri Dunaji, Jelka a Zlaté Klasy. Výrazný úbytok možno vidieť v širšom okolí

Bratislavy. Jedná sa o obce ako Dunajská Lužná, Hviezdoslavov, ale aj Rovinka. Pod

hranicu 20% sa dostali aj obce v okolí Levíc a Želiezoviec.

Tieto úbytkové trendy sú viditelné na mape 20, ktorá zobrazuje indexy rastu, resp.

úbytku populácie maďarskej národnosti medzi cenzom z roku 1910 a sčítaním ľudu v roku

1930 a na mape 21, ktorá zobrazuje indexy rastu medzi sčítaniami v rokoch 1930 a 1950.

V oboch vidiet, že najväčśie úbytky zaznamenali práve tie obce a mestá, ktoré

v predchádzajúcom období maďarizácie zaznamenali najväčšie prírastky.

142 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto, kapitola “The Hungarians of Slovakia” 143 POPÉLY, G. (1991): Népfogyatkozás. A csehszlovákiai magyarság a népszámlálások tükrében 1918-1945 144 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto, kapitola “The Hungarians of Slovakia”

42

4. Obdobie od roku 1950 po pád železnej opony

4.1. Obdobie po vpád vojsk varšavskej zmluvy

Po februári 1948 pražská komunistická vláda pod tlakom medzinárodnopolitických

okolností, doformovania bloku sovietskych satelitov, politiky zbližovania a zintenzívnenia

kontaktov medzi Československom a Maďarskom, postupne prehodnotila svoju politiku

voči obyvateľom maďarskej národnosti. Pre rozvoj etnických menšín v rokoch 1948 –

1989 bolo typické: zrovnoprávnenie obyvateľstva niektorých etnických menšín vonkajšími

znakmi (štátne občianstvo, národnostné školstvo, kultúrne inštitúcie); postupné

zrovnoprávnenie v diskriminácii so slovenským obyvateľstvom (napr. postup voči

kulakom a opozícii, prenasledovanie triednych nepriateľov a tzv. buržoáznych

nacionalistov); zavádzanie prvkov pozitívnej diskriminácie založené na princípoch

proletárskeho internacionalizmu (výber úradníkov, ktorí ovládajú maďarský a ukrajinský

jazyk, sledovanie zastúpenia obyvateľstva maďarskej a ukrajinskej národnosti v

národných výboroch, dvojjazyčné úradovanie, národnostné školstvo, podpora maďarskej a

ukrajinskej kultúry atď.)145 A teda línia vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov

bola vystriedaná tézou, podľa ktorej nastolením socialistického režimu a odstraňovaním

hospodárskych a sociálnych rozdielov je vlastne národnostná problematika vyriešená a

netreba sa ňou osobitne zaoberať146. (Na druhej strane ale treba podotknúť, že Ústava ČSR

z 9. mája 1948 (ústavný zákon č. 150/1948 Sb.) predstavovala dokonca jediný ústavný

dokument v novodobej histórii Slovenska, ktorý neobsahoval ustanovenia o osobitných

právach národnostných menšín147). Toto je veľký rozdiel oproti ústave v predmníchovskej

ČSR a z veľkej miery sa na ňom podpísali výsledky II. svetovej vojny. Ministerstvo

zahraničných vecí na podnet komunistického vedenia vypracovalo nové návrhy na riešenie

maďarskej otázky v Československu. Výsledkom zmeny politiky bola aj dohoda

československého a maďarského vedenia, podľa ktorej mali byť občanom maďarskej

národnosti v Československu poskytnuté rovnaké práva, ako ostatným občanom, vrátené

145 ŠUTAJ, Š et kol (2006): Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika), Prešov, str. 7 146 OROSZ, L: Maďarská národnostná menšina na Slovensku a legislatívne zmeny v jej postavení po roku 1989 (Dostupné online na: http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2008/05-orosz.html) 147 OROSZ, L: Maďarská národnostná menšina na Slovensku a legislatívne zmeny v jej postavení po roku 1989 (Dostupné online na: http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2008/05-orosz.html)

43

občianske práva a odvolané všetky konfiškačné opatrenia148. Spolu so zákonom o

navrátení štátneho občianstva sa začal pripravovať aj návrat Maďarov z Čiech. S tým sa

však spájali problémy súvisiace s majetkovými právami navráteného obyvateľstva.

Maďari z Čiech mali možnosť a právo vrátiť sa na Slovensko, či už do svojho domu, ak

nebol obsadený iným osídlencom, ktorý mal na tento majetok dekrét od úradov alebo do

iného domu, čo mali zabezpečiť orgány miestnej štátnej správy. Nároky Maďarov, ktorí

nemohli svoju pôdu dostať späť, mali byť kompenzované z pôdy, ktorou disponoval

Osídľovací úrad a z pôdy, ktorá ešte nebola pridelená novým vlastníkom z pozemkovej

reformy. Poškodené osoby dostali výmeru pôdy, ktorú predtým vlastnili, ale prídely

nemali byť vyššie ako 5 ha. Platila zásada, že nárok na náhradu alebo ušlý zisk sa

nepriznával nikomu, lebo konfiškácia majetku sa uskutočnila podľa vtedy platných

zákonov149. Za uzavretie zložitého obdobia považujeme podpísanie tzv. Štrbského

protokolu, ktorý predstavitelia československej a maďarskej vlády podpísali 25. júla 1949

na Štrbskom plese, za ČSR Vladimír Clementis a za maďarskú štátny tajomník István

Antos. Obe zúčastnené strany sa v ňom zriekli všetkých nárokov na reparácie a náhrady

škôd z predchádzajúcich období. Zanikli aj všetky nároky spojené s dohodou o výmene

obyvateľstva z roku 1946.150.

Vďaka socialistickému zriadeniu sa začal výrazne meniť charakter Slovenska

a z rurálnej a agrárnej krajiny sa postupne začalo stávať urbanizovanou a priemyselnou

krajinou. Socialistická industrializácia a rovnako aj kolektivizácia sa často presadzovali

bezohľadne. Kolektivizácia poľnohospodárstva vyhnala z dedín veľkú časť pôvodného

obyvateľstva. Kým v slovenských oblastiach v rokoch 1949 – 1953 sa začala

uskutočňovať prvá etapa kolektivizácie, na prinavrátených územiach bola v tom čase na

90% realizovaná. V roku 1961 bolo v južných okresoch Slovenska viac ako 95%

kolektivizovanej pôdy151.

V roku 1948 v Bratislave vychádzať po dlhej odmlke maďarské noviny Új SZO. V

marci 1949 vznikol Kultúrny spolok maďarských pracujúcich v Československu -

Csemadok. V roku 1949 bola podpísaná zmluva o priateľstve a spolupráci medzi ČSR

148 ŠUTAJOVÁ, J (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice, str. 21 149 ŠUTAJOVÁ, J (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice, str. 21 150 DAXLER, V: Štrbský protokol - „polozabudnutý“ dokument (Dostupné online na: http://blisty.cz/art/19466.html) ŠUTAJ, Š. a kol. (2008): Maďarská menšina na Slovensku po roku 1989. Prešov: Universum, str. 18

44

a Maďarskom, ktorá bola dôležitým krokom k ukončeniu povojnovej nacionalistickej

politiky k maďarskej menšine na Slovensku.

V čase komunistickej totality problém nespravodlivosti trianonských hraníc a

prejavy nacionalizmu neboli v popredí a oficiálna maďarská politika sa hlásila k ideológii

proletárskeho internacionalizmu a socialistického tábora a k spolupráci so susednými

štátmi na zásadách tzv. pokrokových tradícií minulosti. Deák však tvrdí, že súčasne sa

však v Maďarsku uplatňovala snaha interpretovať dejiny Uhorska a Maďarska aj

z nacionalistických pozícií. Tak to bolo pri hodnotení revolučných rokov 1848-49, kde Ľ.

Kossuth bol pokrokový, kým Ľ. Štúr reakčný a podobne pri hodnotení povojnových

pomerov v strednej Európe, pričom maďarská historiografia obratne využívala Leninovu

kritiku o nedostatkoch povojnového usporiadania ako dôsledku imperialistického mieru

veľmocí Dohody. Druhý raz sa nekriticky vyzdvihoval vpád maďarských boľševikov v

roku 1919 na Slovensko s jasným cieľom zakryť jeho podstatu – urobiť posledný pokus o

obnovenie integrity zaniknutého Uhorska tentoraz pod komunistickou zástavou a víziou

pretvorenia uhorského štátu na federáciu152.

Aj keď Československá ústava z roku 1948 deklarovala Československo ako štát

len dvoch národov, už v roku 1952 bolo vydané rozhodnutie, podľa ktorého v zmiešaných

oblastiach mohli byť Maďari zastúpení v národných radách a mohli obsadzovať aj vedúce

funkcie. V apríli 1954 deklaroval Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska, že je

potrebné všetky formy reslovakizace ukončiť a každý sa môže hlásiť k tej národnosti, ku

ktorej má najbližší vzťah. Ústava ČSSR z roku 1960 (ústavný zákon č. 100/1960 Zb.) v

čl. 25 výslovne deklarovala, že „Občanom maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti

zabezpečuje štát všetky prostriedky a možnosti na vzdelanie v materinskom jazyku a na

kultúrny rozvoj“. V zákone č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský

zákon) sa výslovne ustanovilo, že „Na školách zriadených pre deti a mládež maďarskej,

ukrajinskej a poľskej je vyučovacím jazykom ich materinský jazyk (§ 29 ods. 2)“. V

rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady (zákon č. 113/1960 Zb.) sa do

pôsobnosti Slovenskej národnej rady (ďalej len SNR) zverila úloha „...zabezpečovať v

duchu rovnoprávnosti priaznivé podmienky pre všestranný rozvoj maďarskej a ukrajinskej

národnosti“,5 ktorá bola neskôr rozšírená a precizovaná v zákone č. 124/1964 Zb. o

rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady [pozri § 9 písm. d) a § 33

152 DEÁK, L: Slovensko-maďarské vzťahy očami historika na začiatku 21. storočia (Dostupné online na: http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/deak-9.htm)

45

písm. f)]153. Napriek tomu ale niekedy realizácia straníckych uznesení zaostávala,

dvojjazyčnosť sa v plnej miere uplatnila len v niekoľkých regiónoch a napríklad reforma

verejnej správy z roku 1960 mala hrubo diskriminačný charakter, spojila totiž okresy, v

ktorých prevažovalo maďarské obyvateľstvo, s okresmi so slovenskou väčšinou. V

dôsledku toho zostala prevaha Maďarov iba v dvoch okresoch (Dunajská Streda a

Komárno) namiesto pôvodných siedmich154. Táto reorganizácia okresov, ktorá zväčšila

vzdialenosti do sídiel okresu, spôsobila zníženie zastúpenia Maďarov v okresných

štruktúrach, objavili sa ťažkosti s umiestňovaním absolventov škôl. Kritici reformy

poukazovali na to, že rozšírením okresu sa znížili aj možnosti na využívanie

dvojjazyčnosti. Po územnej reorganizácii boli zlikvidované napr. obvodné osvetové domy,

ktoré boli do toho obdobia strediskom kultúrnych aktivít obyvateľstva. V komunistickej

propagande začiatkom 60. rokov bolo zrušenie malých okresov, v ktorých bola prevaha

obyvateľstva maďarskej národnosti, a vytvorenie veľkých okresov tak, aby sa v nich znížil

podiel obyvateľstva maďarskej národnosti, označované za pozitívny krok k zbližovaniu

obyvateľstva slovenskej a maďarskej národnosti155.

V októbri 1968 bol prijatý ústavný zákon č. 144/1968 Zb o postavení národností a

právach menšín. Stanovil, že národnosti majú byť primerane zastúpené v zastupiteľských

orgánoch, majú právo na vzdelávanie vo svojom jazyku, právo používať svoj jazyk v

úradnom styku v oblastiach obývaných príslušnou národností, právo na všestranný

kultúrny rozvoj, právo na tlač a informácie v jazyku svojej národnosti. Tento ústavný

zákon treba považovať za produkt tzv. pražskej jari, resp. pokusu o budovanie „socializmu

s ľudskou tvárou“, ktorý bol v 60. rokoch minulého storočia súčasťou pražskej jari, pričom

ako jeden z mála legislatívnych aktov z tohto obdobia „zostal platnou súčasťou

československého ústavného poriadku i po vojenskej intervencii piatich krajín Varšavskej

zmluvy v auguste 1968“156. Doslova sa v ňom uvádza: „Československá socialistická

republika, ako spoločný štát českého a slovenského národa a národností žijúcich na jeho

území, v duchu socialistickej demokracie a internacionalizmu zabezpečuje maďarskej,

nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti možnosti a prostriedky na

153 OROSZ, L: Maďarská národnostná menšina na Slovensku a legislatívne zmeny v jej postavení po roku 1989 (Dostupné online na: http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2008/05-orosz.html) 154 UHROVA, A: Maďarská menšina na Slovensku Od monarchie po unii (Dostupné online na: http://www.vesmir.cz/clanek/madarska-mensina-na-slovensku) 155 ŠUTAJ, Š. a kol. (2008): Maďarská menšina na Slovensku po roku 1989. Prešov: Universum, str. 18-19 156 GRONSKÝ, J. (2007): Komentované dokumenty k ústavným dejinám Československa III. 1960 – 1989. Praha : Karolinum, str. 215

46

všestranný rozvoj.”157 Tento zákon teda nehovoril len o občanoch menšinovej národnosti,

ako jednotlivcoch, ale o národnostiach ako štátotvorných subjektoch. Určoval, že menšiny

majú byť zastúpené v zastupiteľských orgánoch, majú právo na vzdelanie v materinskom

jazyku, na všestranný kultúrny rozvoj, právo používať svoj jazyk v úradnom styku v

oblastiach obývaných národnosťou a právo na tlač a informácie v jazyku národností.

Neboli však prijaté zákonné normy konkretizujúce napĺňanie týchto práv. Napriek

právnemu zakotveniu menšinových práv teda nenachádzame v zákonoch žiadnu zmienku

o minimálnom percente menšinového obyvateľstva pre výučbu na školách a používanie

jazyku v úradnom styku, teda určujúci prvok na vytýčenie národnostnej hranice.

4.2. Obdobie normalizácie

V prvom desaťročí husákovské normalizácie sa napriek tomu stále objavovali

rôzne rozhodnutia obmedzujúce národné školstvo a práva na používanie jazyka

národnosti. V roku bolo 1970 zakázané oficiálne používať maďarské názvy ulíc, verejných

miest a obcí. Bola zrušená registrácia trom maďarským denníkom, nebolo realizované

plánované maďarskej vysielanie v Československej televízii a Slovenskému rozhlas

prestal vysielať aj päťminútové správy v maďarskom jazyku158. Až v roku 1978 vznikol

pod vedením Miklósa Durayho Výbor na ochranu práv maďarskej menšiny v

Československu, ktorý sa ako jediná maďarská organizácia odvážil postaviť na ochranu

ľudských práv maďarskej menšiny v Československu159. Táto organizácia riešila rôzne

aspekty postavenia maďarskej menšiny na Slovensku.

V tomto období sa výrazne posilnila industrializácia a migračné procesy. Odklon

od poľnohospodárstva, výstavba nových priemyselných podnikov, s následným vplyvom

na spôsob života obyvateľstva, znižovanie počtu viacgeneračných rodín, využívanie výhod

centrálnej bytovej výstavby, zmeny v štruktúre zamestnanosti a profesijnej orientácie

obyvateľstva, aj vzrast vzdelanostnej úrovne ovplyvnili početnosť a etnickú skladbu obcí

157 Predpis č. 144/1968 Zb. Ústavný zákon o postavení národností v Československej socialistickej republike (dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1968-144) 158 UHROVA, A: Maďarská menšina na Slovensku Od monarchie po unii (Dostupné online na: http://www.vesmir.cz/clanek/madarska-mensina-na-slovensku) 159 FAZEKASZ J, HUNČÍK, P: Predslov (Maďari na Slovensku 1989-2004) (Dostupné online na: http://madari.sk/publikacie/jozsef-fazekas-peter-huncik-predslov-madari-na-slovensku-1989-2004/3)

47

južného Slovenska160. Zároveň V 80. rokoch prebiehajúca centralizácia, preferencia

strediskových obcí postihla malé obce na južnom Slovensku, kde boli zrušené školy aj

národné výbory. Malé obce mali zastavenú ďalšiu bytovú výstavbu a boli odsúdené na

zánik161.

4.3. Národnostná hranica Pre celé obdobie socializmu máme bohužiaľ k dispozícii len jedno sčítanie a to za

rok 1980 (samozrejme okrem už spomenutého sčítania v roku 1950). Ako vidno na mape

číslo 8, národnostná hranica sa oproti sčítaniu v roku 1950 posunula opätovne smerom na

sever. Do hranice územia s viac ako 20% obyvateľstva maďarskej národnosti sa vrátila

veˇká časť obcí, ktoré sa z nej dostali po druhej svetovej vojne. Na západe vidíme posun

v okolí Senca (Senec, Boldog, Veľký Grob), ale aj v širšom okolí Bratislavy. Tak isto sa

opäť rozšíril etnický ostrovček maďarského obyvateľstva v okolí Nitry, aj ked ostal už len

izolovanou enklávou. Pri určitom stupni generalizácie sa etnická hranica z roku 1980 dá

porovnať s tou z roku 1930. Aj keď sa hranica posunula oproti sčítaniu 1950 výrazne na

sever, jej posun nebol až takký výrazný, ako by sa dalo na základe dobových reálií

predpokladať.

Pohľad na mapu číslo 22 s indexami rastu medzi rokmi 1950 a 1980 nám ukazuje

pomerne výrazný nárast v časti obcí, hlavne okolo Nových Zámkov, Kolárova, Hurbanova

a Komárna, ďalej Levíc a aj v Nitre. Napriek tomu vśak rast preukázalo menej obcí, ako

by sa pri pohlade na poklesy v intervaloch 1910 – 1930 a 1930 – 1950 dalo čakať.

160 KISS, J.: Postavenie maďarskej menšiny v kontexte česko-slovenských vzťahov. In. Česko-Slovenská historická ročenka 2002, Brno 2002; ŠUTAJ, Š.: The Development of the Hungarian, Ukrainian and Russian Minorities in Slovakia between the years 1970 – 1991. International Issues 1, 1992, 3, 53 – 62. ročenka 2002, Brno 2002; ŠUTAJ, Š.: The Development of the Hungarian, Ukrainian and Russian Minorities in Slovakia between the years 1970 – 1991. International Issues 1, 1992, 3, str. 53 – 62. 161 ŠUTAJ, Š. a kol. (2008): Maďarská menšina na Slovensku po roku 1989. Prešov: Universum, str 19.

48

5. Obdobie po roku 1989

5.1. Obdobie po vznik samostatnej Slovenskej republiky

Po zmene režimu v roku 1989 a páde komunistických režimov v okolitých štátoch

sa situácia zmenila. Opäť sa dostali na povrch národnostné vášne a otázky, čo bolo

v doktríne komunizmu predtým absolútne neprípustné. Začalo sa hovoriť o krivde riešenia

problematiky neslovanských menšín v Československu po druhej svetovej vojne. Pocit

nespravodlivosti sa prejavil u maďarskej menšiny na Slovensku, ako aj v samotnom

Maďarsku a utrpenie maďarskej menšiny v tom období sa spájalo predovšetkým s

uplatňovaním Benešových dekrétov a obviňovaním z kolektívnej viny a zodpovednosti

Maďarov za rozpad Československa v roku 1939. Začali sa oživovať debaty týkajúce sa

problémov povojnového obdobia, hlavne zaobchádzanie s menšinami v Československu

po druhej svetovej vojne a s ním súvisiace témy ako je problematika Benešových

dekrétov, výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, nútený odsun

obyvateľstva maďarskej národnosti do Čiech, odsúdenie princípu kolektívnej

zodpovednosti a kolektívneho potrestania a pod. Problematike venovali pozornosť

historici, právnici, ale stala sa i témou politickou162. Toto samozrejme veľmi rýchlo

využila maďarská menšina na Slovensku. Už 18. novembra 1989 bola založená Maďarská

nezávislá iniciatíva a vo februári 1990 politické hnutie s charakterom strany, együttélés -

Spolužitie, ktorého predsedom sa stal Miklós Duray.

5.2. Obdobie po vzniku samostatnej Slovenskej republiky

Po vzniku Slovenskej republiky sa situácia menšín na Slovensku zlepšila a menšinové

práva sa dostali priamo do ústavy SR: „V zmysle článku 12 Ústavy SR, základné práva a

slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu,

farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Každý

162 ŠUTAJOVÁ, J. (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice, str. 22

49

má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie

tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovani“u163. Podľa

zákona 191/1994 Z. z. bola stanovená hranica na označovanie obcí v jazyku

národnostných menšín na 20 %164. V roku 1999 bol prijatý zákon č. 184/1999 Z. z. O

používaní jazykov národnostných menšín, ktorý znamenal posun v menšinovej politike

Slovenska. Stanovoval okrem iného nasledovné: “Ak občania Slovenskej republiky, ktorí

sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria

podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 %

obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.” Zároveň

upravoval podľa tejto hranice ďalšie oblasti menšinového života – dvojjazyčné označenie

názvov obcí v jazyku menšiny, rokovanie orgánov verejnej správy v jazyku menšiny,

právo “rozširovať a prijímať informácie v jazyku menšiny prostredníctvom Rozhlasu a

televízie Slovenska” a ďalšie165. Hranica 15% bola potvrdená aj v zákone č. 204/2011 Z.

z.166

Veľké výčitky maďarskej verejnosti na Slovensku a jej politického zastúpenia boli

smerované voči silnej centralizácii. Po reorganizácii administratívneho členenia SR v roku

1996 sa síce zvýšil počet okresov, v ktorých Maďari dosahujú viac ako 5% obyvateľstva

(v roku 1991 ich bolo 13, v roku 2001 to bolo 17 okresov167), ale Strany maďarskej

koalície patrili k najtvrdším kritikom tohto vládneho návrhu územnosprávneho členenia.

Obávali sa zmien etnických pomerov na južnom Slovensku a negatívnych úprav

volebného zákona. B. Bugár, predseda Maďarského kresťanskodemokratického (MKDH)

hnutia, sa vyjadril, že župný variant je pre ich stranu prijateľnejší ako variant 8 oblastí, aj

keď by na ňom tiež požadovali určité zmeny. Podobný názor mali aj predstavitelia

Maďarskej občianskej strany (MOS), ktorá vypracovala aj vlastný alternatívny návrh

územnosprávneho členenia Slovenska, ktorý vychádzal zo župného variantu, ale na rozdiel

od neho nepreberal štruktúru 77 okresov, ale zachovával existujúcu štruktúru 121

obvodov. Župy, ktoré navrhovala MOS, mali byť vytvorené tak, aby v nich bolo

163 ÚSTAVA SR, výňatok dostupńy online na http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=17&etype=1&eventid=605 164 Predpis č. 191/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín (Dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1994-191) 165 Predpis č. 184/1999 Z. z. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín (Dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-184#f5655942) 166 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (Dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-204) 167 HOMIŠINOVÁ, M. (2009): Slováci v Maďarsku a Maďari na Slovensku (empirická analýza konštrukcie etnickej identity), Košice: Spoločenskovedný ústav SAV, str. 8

50

zabezpečené silnejšie zastúpenie maďarskej menšiny. Konkrétne MOS navrhovalo z

okresov Dunajská Streda a Galanta zriadiť Dolnobratislavskú župu s približne 61%-ným

zastúpením maďarskej menšiny a z okresov Komárno, Levice a Nové Zámky vytvoriť

Komárňansko-tekovskú župu s asi 47%-ným zastúpením maďarskej menšiny168. Tieto

návrhy boli však zamietnuté.

Napriek relatívne priaznivým legislatívnym podmienkam čelí maďarská menšina

na Slovensku naďalej úbytkom ako v absolútnych, tak aj v relatívnych číslach. Pre

ilustráciu, podľa SODB 1991 tvorili obyvatelia maďarskej národnsti na celom Slovensku

10,8% obyvateľov, v absolútnom počte 567 296 obyvateľov, podľa SODB 2001 to bolo už

len 520 528 obyvatelov, čo predstavuje pokles o 46 768 obyvateľov na 9,7% a podľa

SODB 2011 to bolo dokonca iba 458 467 obyvateľov, čo je pokles oproti SODB 2001

dokonca 62 061 obyvatelov na podiel 8,5%. Dokopy je to za 20 rokov pokles až 108 829

obyvateľov. Toto číslo je v skutku vysoké, hlavne, ak uvážime, že v oficiálnej politike

neprevládajú žiadne asimilačné tlaky. Žial, jednoznačné vysvetlenie pre taký vysoký

pokles zatial nemáme. Existuje niekolko faktorov, ktoré sa na tomto úbytku podielajú.

Dôvodom tohto nepriaznivého trendu môže byť starnutie populácie. Podľa SODB

2001 sa deti do 16 rokov podieľali na počte maďarského obyvateľstva podielom 15,91 %,

čo je takmer o 5 % menej ako u Slovákov (20,40 %) (obdobné údaje za SODB 2011 ešte

nie sú zverejnené, poznámka autora). Podiel obyvatelstva nad 60 rokov je u obyvatelstva

maďarskej národnosti opäť nepriaznivejší, ako celoslovenský priemer. Tieto fakty

jednoznačne nasvedčujú, že maďarská menšina na Slovensku ubúda rýchlym tempom

práve vďaka nepriaznivej demografickej štruktúre.

Dlhodobým problémom, trvajúcim už niekoľko desaťročí, je nepriaznivá

vzdelanostná štruktúra maďarskej menšiny. V publikácii Národnostné menšiny na

Slovensku 2003169 sa uvádza, že obyvateľstvo maďarskej národnosti zaostáva v počte

4,26% obyvatelov s najvyšším vzdelaním za celoštátnou hodnotou 7,53% (tieto hodnoty

za SODB 2011 ešte neboli v case vypracovania práce zverejnené, poznámka autora). Na

tento fakt často poukazujú aj politickí reprezentanti maďarskej komunity a otázky školstva

a vzdelávania maďarskej národnosti zaujímajú v programe a v činnosti SMK významné

miesto170.

168 ŠUTAJ, Š et kol (2006): Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika), Prešov: UNIVERSUM, str. 21-22 169 DOHÁNYOS, R.,LELKES, G.,TÓTH, K.(2004): Národnostné menšiny na Slovensku 2003, Šamorín-Dunajská Streda: Fórum inštitút pre výskum menšín, str. 30 170 ŠUTAJ, Š. a kol. (2008): Maďarská menšina na Slovensku po roku 1989. Prešov: Universum, str. 26

51

Slovenská republika má viacstupňový vzdelávací systém zložený z dvoch hlavných

stupňov: regionálne školstvo a vysoké školy. Čo sa týka materských škôl, za celé Slovensko je

289 škôlok s čisto maďarským jazykom a 88 so slovensko – maďarským. Ich priestorové

rozmiestnenie korešponduje s aktuálnou národnostnou hranicou a najväčšia koncentrácia

sa vyskytuje v mestách zo sledovaného územia s výraznou maďarskou populáciou,

napríklad Dunajská Streda – 6, Šamorín – 4, Komárno – 7, Kolárovo – 2. Percentuálne sú

na sledovanom území zastúpené nasledovne: v bratislavskom kraji je 4,29% materských

škôl, ktoré ponúkajú výchovu v maďarskom jazyku, v trnavskom kraji je to 30,1%

a v nitrianskom 28,3%.

Základné školy, s vyučovacím jazykom maďarským sú najviac koncentrované v okrese

Dunajská Streda – až 25, následne Komárno – 21, Nové Zámky – 12 a Galanta 10. Napriek

posunu národnostnej hranici smerom od Nitry na juh sa aj v Nitre zachovala 1 škola s

vyučovacím jazykom maďarským171. Spolu je aktuálne na sledovanom území 151 základných

škôl s vyučovacím jazykom maďarským. V bratislavskom kraji je to 5,8% škôl, v trnavskom

kraji je to 27,9% škôl a v nitrianskom kraji je 26,55% škôl, ktoré ponúkajú možnosť vzdelávať

sa v maďarskom jazyku.

Stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským je najviac koncentrovaných opäť v

Dunajskej Strede – až 10, nasleduje Komárno – 5, Šaľa a Štúrovo zhodne po 4. Opäť je však

aj tu vidieť, že aj napriek posunu národnostnej hranice ostala jedna stredná škola s

vyučovacím jazykom maďarským aj v Bratislave. Stredných škôl s vyučovacím jazykom

maďarským je na sledovanom území 52172. V Bratislavskom kraji ponúkajú možnosť

vzdelávať sa v maďarskom jazyku iba 3 stredné školy, čo je 2% z celkového počtu,

v trnavskom kraji túto možnosť ponúka 24 stredných škôl, čo je 26,67% z celkového počtu

stredných škôl v oblasti a v nitrianskom kraji je to 37 stredných škôl, čo je 32,17%

z celkového počtu škôl. Univerzitné vzdelanie je zastúpené momentálne jedinou univerzitou

ponúkajúcou najvyššie vzdelanie v maďarskom jazyku - Univerzita J. Selyeho. Univerzita má

pedagogickú, ekonomickú fakultu a fakultu reformovanej teológie173 Aj keď je táto univerzita

oficiálne jediná poskytujúca kompletné vzdelanie v maďarskom jazyku, viacero fakúlt ďalších

slovenských univerzít ponúka aspoň na prvom stupni vzdelanie v maďarskom jazyku

a kultúre. Konkrétne na Univerzite Komenského v Bratislave je katedra maďarského jazyka a

literatúry FF UK174, ktorá ponúka štúdium maďarského jazyka a literatúry a na Fakulta

171 http://www.uips.sk/siete-skol-adresare-prehlady/ 172http://web.uips.sk/script/webreg.exe?DRUHSK=1&UZEMIE=0&ZRIADZ=0&VYUJAZ=8&POZN=1&NAZOV=0&VOLBA1=0&VOLBA2=0 173 http://www.selyeuni.sk/sk/o-univerzite.html 174 http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=1662

52

stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre je možné študovať viacero

študijných programov s zameraním na maďarský jazyk a literatúru, prípadne hungarológiu.

Vo všeobecnosti by sme teda mohli skonštatovať, že školstvo na Slovensku je

dostatočne ústretové voči príslušníkom menšín (maďarskej menšiny) a ponúka občanom

hlásiacim sa k maďarskej národnosti možnosť vzdelávať sa v rodnom jazyku od

predškolského až po akademické vzdelanie.

Trendom spôsobujúcim pokles koncentrácie maďarského obyvateľstva na

západnom Slovensku sa zdá byť postupná prirodzená asimilácia. Definícia asimilácie je

doslova: „Asimilácia je proces, v ktorom sa skupina ľudí (jej člen) vzdáva svojej vlastnej

kultúrnej tradície, aby sa stala časťou inej kultúry. Príslušníci menšinových skupín imitujú

spôsoby dominantnej skupiny, aby ich nebolo možné od nej odlíšiť. Tento proces môže

zasiahnuť podstatu ľudskej identity (tzv. vykorenenie” človeka) a i tak nemusí priniesť

jednotlivcovi menšinovej skupiny akceptáciu, uznanie okolia.“175Aj keď predstavitelia

politických strán zastupujúcich maďarskú menšinu na Slovensku hovoria celkom otvorene

o asimilácii176, nemožno vyvodzovať takéto urýchlené závery. Napríklad portál madari.sk

hovorí, že okrem pomalej a prirodzenej asimilácie, ktorej hlavnou príčinou sú zmiešané

manželstvá sa pod asimiláciu podpisuje aj hospodárska „diskriminácia južných regiónov, v

dôsledku ktorej sa asimilácia zrýchľuje.” Zároveň z tohto procesu obviňuje aj “územno-

právne členenie Slovenska – napríklad v prípade Nitrianskeho a Trnavského kraja”177.

Trendom, ktorý vstupuje v posledných dekádach je suburbanizácia v oblasti

hlavného mesta Bratislavy. V obciach v širšom zázemí Bratislavy, alebo aj funkčnom

mestskom regióne Bratislavy, ktorý sformuloval Bezák178, ako je Dunajská Lužná,

Kalinkovo, Rovinka, alebo aj Senec vidieť od sčítania v roku 1991, resp. 2001 pokles

obyvateľstva maďarskej národnosti. Na tento trend sa dá pozerať ako na výsledok

suburbanizácie – sťahovania sa mestského obyvateľstva z Bratislavy do jej širšieho

zázemia. Tejto problematike sa venovali napríklad Slavík, Šveda, Zubriczký179. Pre

Rovinku napríklad Slavík uvádza v období 2005 – 2009 nárast až 141%. Autor štúdie

dokonca priznáva, že suburbanizácia nadobudla „tiež národnostný aspekt (zmena 175 http://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=asimilacia 176 http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173508-bugar-za-pokles-poctu-madarov-na-slovensku-moze-asimilacia/ 177 http://madari.sk/otazky-a-odpovede/madari-na-slovensku/ake-su-priciny-asimilacie 178 Pozri: BEZÁK, A. (2000). Funkčné mestské regióny na Slovensku. Geographia Slovaca, 15. Bratislava (Geografický ústav SAV). 179 Pozri: SLAVÍK V, KLOBUČNÍK M, KOHÚTOVA K: Vývoj rezidenčnej suburbanizácie v regióne Bratislava v rokoch 1990 – 2009, ŠVEDA, M: SUBURBANIZÁCIA V ZÁZEMÍ BRATISLAVY Z HĽADISKA ANALÝZY ZMIEN KRAJINNEJ POKRÝVKY, ZUBRICZKY, G: Suburbanizácia Bratislavy

53

národnostnej štruktúry vo viacerých obciach s doterajšou prevahou maďarskej

národnosti)”180. Z tohto pohľadu môžeme teda považovať suburbanizáciu Bratislavy tiež

za jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje etnickú kompozíciu sledovaného územia (resp. jeho

západnej časti – širšieho okolia Bratislavy).


Pre posledné obdobie nášho výskumu máme údaje z troch sčítaní – SODB 1991

(mapa č. 9), SODB 2001 (mapa č. 10) a SODB 2011 (mapa č. 11). Pre túto etapu je

charakteristický ustálenie etnickej hranice, avšak s kontinuálnym poklesom podielu

obyvateľstva maďarskej národnosti na skúmanom území. Naďalej ostáva vysoká

koncentrácia maďarského obyvateľstva v okolí Nových Zámkov, Komárna, Hurbanova

a Kolárova, avšak badať tu postupný pokles a znižovanie podielu maďarského

obyvateľstva.

Mapa č. 9 podľa sčítania z roku 1991 je na hranici 20% obyvateľstva maďarskej

národnosti a oproti línii z roku 1980 sú odlišnosti minimálne. Jediný výraznejší rozdiel je,

že nad 20% hranicu sa opäť dostalo mesto Šaľa. Hranica je definovaná od západu cez

obce: Kalinkovo, Senec, Veľká Mača, Dlhá nad Váhom, Tvrdošovce, Bešeňov, Málaš,

Tehla, Horná Seč, Hontianska Vrbica a Pláštovce. Oproti sčítaniu 1980 vidiet na mape

indexov rastu (mapa č. 23) mierne nárasty v okolí Komárna, Nových Zámkov, Hurbanova,

v Dunajskej Strede, Veľkom Mederi, okolí Tlmačov a dokonca aj v Modre a Pezinku. Na

druhej strane vidieť úbytky v Kolárove, okolí Dunajskej Stredy, v Nitre a jej okolí,

severne od Trnavy v okolí Špačiniec a v okolí Topolčianok.

Mapy z SODB 2001 a 2011 boli robené s kritériom pre hranicu 15% obyvateľstva

maďarskej národnosti v obci a nie 20%, ako predchádzajúce mapy. Vychádzali sme pritom

z platnej legislatívy.

Mapa č. 10 z sčítania 2001 preukazuje na kartografickom zobrazení len minimálnu

zmenu oproti tej z roku 1991 (aj napriek nerovnakému kritériu 15 vs. 20%). Zmenu línie

vidieť v Šuranoch, Semerove a Starom Tekove. Zároveň sa ale v niektorých obciach vo

„vnútri“ národnostne zmiešaného územia znížila koncentrácia obyvateľstva maďarskej

národnosti – Šalov, Sikenička a Šarovce. Mapa indexov rastu medzi obdobiami 1991 –

180 SLAVÍK, V., KLOBÚČNIK, M., KOHÚTOVÁ, K,. (2011): Vývoj rezidenčnej suburbanizácie v regióne Bratislava v rokoch 1990 – 2009, str. 174

54

2001 ale jednoznačne ukazuje poklesy obyvateľstva maďarskej národnosti na väčšine

sledovaného územia.

Mapa č. 11 z sčítania SODB 2011 má oproti mape z SODB 2001 mierne zmeny.

Z územia, ktoré podľa nášho kritéria zaraďujeme k územiu s výraznym podielom

obyvateľov maďarskej národnosti vypadlo mesto Senec, Sládkovičovo, obce Horná

Kráľová, Selice, Lok, Kalná nad Hronom, Starý Tekov, ale aj Tehla, Cifáre a Kalná nad

Hronom. To znamená mierny posun etnickej hranice smerom na juh. Tento trend

potvrdzuje aj mapa č. 24 s indexami rastu v období 2001 – 2011. Drvivá väčšina územia

vykazovala záporný index rastu a teda podiel obyvateľstva maďarskej národnosti naďalej

klesal. Tento trend je príznačný pre všetky sčítania po roku 1989 – maďarský element na

sledovanom území postupne ubúda.

55

6. Záverečné zhodnotenie vývoja

Ak sa máme pokúsiť zhodnotiť celkový vývoj na území, všimneme si niekoľko

výrazných míľnikov a momentov. Dokážeme identifikovať nasledovné obdobia:

Obdobie maďarizácie (1880 – 1910), keď bol v rokoch 1880 – 1900 konštantne

dosahovaný nárast podielu obyvateľstva maďarskej národnosti. Ako bolo už spomenuté

vyššie, toto je dôsledok maďarizácie, čí už reálnej, alebo len štatistickej. V tomto období

dosiahla maďarská populácia na Slovensku najvyšší podiel a národnostná hranica podľa

vtedajších (aj dnešných kritérií dosiahla najsevernejšie). Dôležitý je ale fakt, že v tomto

období neboli Maďari menšinou, ale naopak väčšinou. Obyvateľstvo bolo vystavené

veľmi intenzívnemu národnostnému tlaku a maďarizácia bola súčasť oficiálnej vládnej

politiky. Obyvateľstvo však bolo často „pomaďarčené“ iba štatisticky. Čo je veľmi dobre

viditeľné v nasledujúcom období.

V období od vzniku prvej ČSR môžeme zaznamenať výrazné poklesy podielu

maďarského obyvateľstva na sledovanom území. Napriek tomu, že sú k dispozícii údaje

iba za sčítanie v roku 1930, stále ich možno považovať za reprezentatívne na krátky

časový úsek existencie prvej ČSR. Maďarské obyvateľstvo sa po prvýkrát stalo menšinou

na území novovzniknutého statného útvaru – Československa a status menšiny si

s výnimkou obdobia prvého Slovenského štátu uchovalo až doteraz. Tu je ale veľmi

výrazný rozdiel oproti predchádzajúcemu obdobiu – menšiny mali oficiálne garantované

práva v ústave a oficiálna politika štátu nesmerovala smerom k národnostnému útlaku.

Najvýraznejší skok je badateľný medzi sčítaniami 1910 a 1930. Tento posun je približne

o 13% z 55% v roku 1910 na 38% v roku 1930. Tento posun je najvyšší za celé sledované

obdobie. Na grafe č. 6 je vidieť tiež zaujímavý fenomén. Graf ukazuje v období 1910 –

1930 – 1950, výraznejší nárast celkového poctu obyvateľstva v roku 1930, avšak celkove

pocty obyvateľstva maďarskej národnosti tento trend nekopírujú a vykazujú pokles.

Celkový rast obyvateľstva je pochopiteľný, keďže po I. svetovej vojne výrazné vzrástla

pôrodnosť a klesla úmrtnosť. Toto sa prejavilo na veľmi vysokých prirodzených

prírastkoch, ktoré boli vysoké najmä v rokoch 1921 – 1926, pričom absolútne najvyšší

prirodzený prírastok bol v roku 1923 - 56 894 obyvateľov181. Podiel maďarskej menšiny

však tento fenomén nenasledoval, čo je pochopiteľné vzhľadom na to, akým spôsobom sa

prihlasovali obyvatelia k maďarskej a následné slovenskej národnosti. Najvýraznejší

181http://sk.wikipedia.org/wiki/Demografia_Slovenska#Preh.C4.BEad_pohybu_obyvate.C4.BEstva_.281919_.E2.80.93_2010.29

56

pohyb bol zaznanemaný v mestách, kde napríklad v Nitre sa prihlásilo v roku 1910

k maďarskej národnosti 10 874 obyvateľov, čo je 48,4%, v sčítaní z roku 1930 to bolo už

len 961 obyvateľov, čo je iba 4,5%. Veľmi markantný bol pokles aj v Nových Zámkoch,

kde podiel maďarského obyvateľstva klesol z 91,4% v roku 1910 na 45,3% v roku 1930

a dokonca na iba 11,4% v roku 1950.

Obdobie po ukončení druhej svetovej vojny sa vyznačovalo veľmi silným zásahom

do etnickej kompozície územia, najmä presunmi obyvateľstva a reslovakizáciou, aj keď

táto bola podobne, ako aj predtým maďarizácia často iba štatistická. Toto demonštruje

sčítanie v roku 1950, kde boli pocty obyvateľov maďarskej národnosti až neuveriteľne

nízke, napríklad Bratislava - mestská časť Staré Mesto mala iba 271 obyvateľov

maďarskej národnosti, čo je vskutku rapídny pokles oproti údaju 31 705 obyvateľov

z roku 1910. V prípade Bratislavy zohral faktor fakt, že sa stala sídlom inštitúcií nového

štátu. Obdobný prípad však vidieť aj v Nitre, kde sa prihlásilo k Maďarskej národnosti iba

190 obyvateľov. Na základe týchto faktov je vidieť, že aj keď bol pokles z obdobia 1910 –

1930 výraznejší, pokles v obdobiach 1930 – 1950 zasiahol vo väčšej miere hlavne mesta,

resp. sledovane sídla. Tieto markantné poklesy v sčítaní 1950 možno pripísať povojnovým

opatreniam, ktoré veľmi výrazne zasiahli do etnickej kompozície juhozápadného

Slovenska. Mapa podľa sčítania v roku 1950 jednoznačne predstavuje obraz, ako veľmi sa

podpísala na etnickej kompozícii tohto územia povojnová výmena obyvateľstva, ako aj

reslovakizácia.

Obdobie socializmu sa vyznačovalo postupným upokojovaním pomerov

a priznaním menšinových práv občanom, ktoré sa dialo pod vlajkou socialistického

rozvoja. O štatistickom charaktere reslovakizácie a pragmatickom prístupe k nej sa

môžeme presvedčiť pri porovnaní s mapou podľa sčítania v roku 1980, kde vidieť výrazný

skok späť a posun etnickej hranice opäť smerom na sever, a vykazuje prekvapivú

podobnosť s mapou z sčítania z roku 1930, aj keď samozrejme okolnosti a spoločenské

pomery boli neporovnateľné. Napriek tomu je nárast vo výsledkoch sčítania 1980

v porovnaní s rokom 1950 nižší, ako by sa dalo čakať, ak uvážime viaceré vyššie

spomenuté faktory, najmä však ústavu a vybrané zákony, ktoré umožňovali slobodne sa

prihlásiť k národnosti.

Pre sčítania od pádu železnej opony v roku 1989 je charakteristický postupný

úbytok obyvateľstva maďarskej národnosti a znižovanie jeho celkového podielu na

obyvateľstve Slovenska. Ako bolo spomenuté vyššie, maďarská menšina na Slovensku má

nepriaznivú demografickú štruktúru, ktorá spôsobuje jej rýchle starnutie a úbytokJednou

57

z príčin poklesu môže byť prihlasovanie sa obyvateľov rómskej národnosti, ktorí sa

v minulosti hlásili k maďarskej národnosti. Toto sa však pri pohľade na aktuálne podiely

maďarskej a rómskej populácie na Slovensku nezdá byť ako rozhodujúci činiteľ. Vo

všetkých sledovaných okresoch sú oficiálne podiely obyvateľstva rómskej národnosti

v podstate minimálne, najvyšší podiel má Dunajská Streda – 1,59%. Tento fakt sa

maximálne nezhoduje s odhadmi odborníkov zo štatistického úradu, ktorí odhadli ešte na

rok 2000 350 000 až 380 000 Rómov182. Napríklad v okrese Galanta sa k rómskej

národnosti podľa SODB 2011 prihlásilo len 0,57% obyvateľov a v okrese Komárno len

1,20%.

Okrem týchto faktorov sa zdá, že na zmenu etnickej kompozície najmä v širšom

okolí Bratislavy vplýva aj suburbanizácia, ako to už bolo spomenuté vyššie.

Pre lepšie pochopenie posunu jednotlivých ukazovateľov boli zhotovené súhrnné

grafy 4 až 8 a mapa 25, ktoré ukazujú vývoj na sledovanom území za celé sledované

obdobie. Graf 4 ukazuje, ako sa menil index rastu, resp. poklesu počas celého sledovaného

obdobia. Pri indexe rastu platí r > 1 – skúmaná populácia v čase rastie, r < 1, skúmaná

populácia v čase klesá. Pričom celkový index rastu maďarskej populácie na sledovanom

území za obdobie 1880 – 2011 je iba 0,405. Graf 5 ukazuje podiely obyvateľstva

maďarskej národnosti na populácii región v časových okamihoch. Graf 7 porovnáva

podiely maďarskej menšiny na sledovanom území s podielmi maďarskej menšiny na

celom území Slovenska. Možno vidieť určitú závislosť a podobnosť. Graf 8 ukazuje vývoj

podielu obyvateľstva maďarskej národnosti v časovom rade pre 10 vybraných sídiel

územia (tieto boli v roku 1880 najväčšie sídla územia a pre zachovanie konzistencie sme

ich zachovali ako určité “referenčné” sídla). Mapa 25 ukazuje indexy, resp. poklesy rastu

na sledovanom území za celé sledované obdobie od roku 1880 až po 2011. Ukazuje

jednoznačný pokles podielu obyvateľstva maďarskej národnosti vo väčšine obcí. Až na

niekoľko výnimiek by sme tento pokles mohli nazvať celoplošný.

182 http://www.infostat.sk/vdc/pdf/rom.pdf

58

Zoznam použitej literatúry a zdrojov

1. Knižné zdroje a monografie

ATLAS KRAJINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. (2002): Bratislava: MŢP SR, Banská

Bystrica: AŢP SR, ISBN 80-88833-27-2.

BALASSA, Z. (2004): Dva národy v jednej domovine, Toronto: Editura Matthias

Corvinus

ČIERNA-LANTAYOVÁ, D. (1992): Podoby česko-slovensko-maďarského vzťahu 1938

– 1949. Bratislava: Veda

DEÁK, L. 1996. Trianon . Bratislava: Kubko-Goral, 1996. 32s., ISBN 80-967427-2-8

DEÁK, L: Geopolitické postavenie Slovenska medzi dvoma svetovými vojnami. In:

PEKNÍK, M: a kol. Pohľady na slovenskú politiku: Geopolitika – Slovenské národné rady

– Čechoslovakizmus. Bratislava: Veda, 2000

DOHÁNYOS, R.,LELKES, G.,TÓTH, K.(2004): Národnostné menšiny na Slovensku

2003, Šamorín-Dunajská Streda: Fórum inštitút pre výskum menšín, ISBN 80-8062-248-5

FÁBRY, V (1998): Kultúra maďarskej menšiny na Slovensku. Bratislava,

Filozoická fakulta, ISBN 978-80-8094-444-5

GABDZILOVÁ – OLEJNÍKOVÁ, S. – ŠUTAJ, Š. – OLEJNÍK, M. (2005): Nemci a

Maďari na Slovensku v rokoch 1945-1953 v dokumentoch I. Prešov: Universum

GRENDEL, L. ( 1998): Moja vlasť, Absurdistan. Bratislava

GRONSKÝ, J. (2007): Komentované dokumenty k ústavným dejinám Československa III.

1960 – 1989. Praha : Karolinum

HETÉNYI, M (2008): SLOVENSKO-MAĎARSKÉ POMEDZIE V ROKOCH 1938 –

1945, Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

HETÉNYI, M: Postavenie maďarskej menšiny na Slovensku v rokoch 1939 – 1940. In:

PEKÁR, Martin – PAVLOVIČ, Richard (ed.) (2007): Slovenská republika 1939 – 1945

očami mladých historikov VI. Slovenská republika medzi 14. marcom 1939 a

salzburskými rokovaniami. Prešov : FF PU

HEYDUK, M., CHALUPA, A., KVAČEK, R (1988): Československý rok 1938. Praha:

Panorama

IRMANOVÁ, E (2002): Postavení maďarské menšiny na Slovensku po roce 1945. In:

Česko-Slovenská historická ročenka 2002, Brno : Masarykova univerzita

59

JOO, T. (1939): Nemzetnevelés és szociálpolitika. A mai magyar szociálpolitika.

Budapešť

KISS, J.: Postavenie maďarskej menšiny v kontexte česko-slovenských vzťahov. In.

Česko-Slovenská historická ročenka 2002, Brno 2002; ŠUTAJ, Š.: The Development of

the Hungarian, Ukrainian and Russian Minorities in Slovakia between the years 1970 –

1991. International Issues 1, 1992.

KLIMKO, J: Politické a právne dejiny hraníc predmníchovskej republiky (1918 – 1938).

Bratislava: Veda, 1986

KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE

CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto: MATTHIAS

CORVINUS PUBLISHING, 1995. ISBN 1-882785-04-5

KOCSIS, K. – KOCSIS-HODOSI, E. 1998. Ethnic Geography of the Hungarian

Minorities in the Carpathian Basin. Hungary: EXEON bt., 1998. ISBN 963-7395-849

KOL. (1985): Dejiny Slovenska V (1918-1945), VEDA, Vydavatelstvo Slovenskej

akadémie vied v Bratislave, Bratislava

KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo

Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava

KUKLÍK, J. ( 2002): Mýty a realita takzvaných Benešových dekrétů. Praha: Linde

KUTNAR, F., BOKES, F., BERAN, J.(1962): Naše národní minulost v dokumentech, II.

diel, Praha: Nakladatelstvo CSAV,

LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej

literatúry a časopisov SAV, 1995. 144s., ISBN 80-88780-09-8

LIPTÁK, Ľ (2000): Slovensko v 20. storočí. Bratislava: Kalligram

MARSINA, R.–MÉSÁROŠ, J.–DEÁK, L.–PÁSTOR, Z.–KRUŽLIAK, I.: Slováci a

Maďari. (zost. M. Ferko), Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 1993.

MATULA V, VOZÁR J. (eds.). 1987 Dejiny Slovenska II. Bratislava: Veda, 1987

MICHELA, M. (2009): Pod heslom integrity. Slovenská otázka v politike Maďarska 1918

-1921. Bratislava : Kalligram, 2009

OLEJNIK, M. (2011): POLITICKÉ A SPOLOČENSKÉ AKTIVITY MAĎARSKEJ

MINORITY V PRIZME ŠTÁTNYCH ORGÁNOV A DOBOVEJ SLOVENSKEJ

TLAČE (1918 - 1929), VEGA MŠVVaU SR a SAV 2/0117/09, Košice. ISBN 978-80-

89524-04-4

60

POPÉLY, G. (1991): Népfogyatkozás. A csehszlovákiai magyarság a népszámlálások

tükrében 1918-1945. (Population decreasing. Hungarians of Czechoslovakia in the light of

the censuses 1918-1945), Budapest :Írók Szakszervezet Széphalom Könyvmûhely

PURGAT, J. (1970): Od Trianonu po Košice. Bratislava

REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50.

Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom

matice Slovenskej Komárno, ISBN: 80-8056-051-X

Retrospektívny lexikon obcí ČSSR 1850-1970. Praha : Federální statistický uřad, 1978.

SÁPOSOVÁ, Z. a ŠUTAJ, Š. (ed). (2010): Povojnové migrácie a výmena obyvateľstva

medzi Československom a Maďarskom. Prešov: Universum. ISBN 978-80-890 46-64-5

SZARKA, L: Duna-taju dilemmak. Budapest: Ister 1998, s 113 – 125, 281 – 284.

ŠUTAJ, Š et kol (2006): Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po

roku 1989 (Identita a politika), Prešov: UNIVERSUM, ISBN 80 – 89046-41-X

ŠUTAJ, Š. (1993): Akcia Juh - odsun Maďarov zo Slovenska do Čiech. Praha: Sešity

Ústavu pro soudobé dejiny, Svazek 8.

ŠUTAJ, Š. (1993): Maďarská menšina na Slovensku v rokoch 1945 – 1948, Bratislava:

Veda

ŠUTAJ, Š. a kol. (2008): Maďarská menšina na Slovensku po roku 1989. Prešov:

Universum, ISBN 978-80-89046-54-6

ŠUTAJOVÁ, J. (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej

vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v

Košiciach, Filozofická fakulta, Katedra politológie, ISSN 1337 5555

TAKÁTS, S.: Telepítések Esztergom vidékére a XVI–ik század végén. Századok 1903, s.

530–536

VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita

Komenského ISBN 80-223-2050-1

VIETOR, M.(1968):Dejiny okupácie južného Slovenska.Bratislava: Vydavateľstvo SAV

WOLF, J: Abeceda národů, Praha: Horizont 1984, ISBN: 40-041-84

61

2. Články v časopise a štúdie

BEZÁK, A. (2000): Funkčné mestské regióny na Slovensku. Geographia Slovaca, 15.

Bratislava: Geografický ústav SAV

DEÁK, L: Slovensko-maďarské vzťahy očami historika na začiatku 21. storočia

(Dostupné online na: http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/deak-9.htm)

GURŇÁK, D (2011): Formovanie územia Slovenska a jeho vnútorného administratívneho

členenia od najstarších čias do súčasnosti v rôznych súvislostiach, Bratislava: Univerzita

Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta

GURŇÁK, D. 2002. Stabilita administratívneho členenia územia Slovenska v 20. storočí,

In: Dubcová A., Kramáreková H. ed. 2002: Geografické informácie 7 – I. diel., Univ.

Konštantína Filozofa, Fakulta prírodných a humanitných vied, Katedra geografie, Nitra, s.

80 – 87, ISBN 80-8050-542-X

GURŇÁK, D. 2008. Geografia ako nástroj politiky – národnostné štatistiky a zmeny

slovensko–maďarských hraníc v r. 1938 – 1939, In: Geografické informácie 12., Univ.

Konštantína Filozofa, Fakulta prírodných a humanitných vied, Katedra geografie, Nitra, s.

251 - 260, ISBN 978-80-8094-541-1

HOMIŠINOVÁ, M. (2009): Slováci v Maďarsku a Maďari na Slovensku (empirická

analýza konštrukcie etnickej identity), Košice: Spoločenskovedný ústav SAV

HREHOR, H. Úprava pozemkového vlastníctva v rokoch 1918 - 1919 v Československu.

In Človek a spoločnosť : internetový časopis pre pôvodné, teoretické a výskumné štúdie z

oblasti spoločenských vied. ISSN 1335-3608, 2007, roč. 10, č. 2, s.. APVV (Dostupné

online na: http://www.saske.sk/cas)

MAJO, J., KUSENDOVÁ, D. 2007. Vývoj etnickej hranice v okrese Galanta IN

Geografický časopis, Roč. 59, č. 3 (2007), s. 251-263

SLAVÍK, V., KLOBÚČNIK, M., KOHÚTOVÁ, K,. (2011): Vývoj rezidenčnej

suburbanizácie v regióne Bratislava v rokoch 1990 – 2009 in FORUM STATISTICUM

SLOVACUM 6/2011

Vôľa ľudu. 2. IX. 1923. Ohlas k voličom Slovenska. IN OLEJNIK, M (2011):

POLITICKÉ A SPOLOČENSKÉ AKTIVITY MAĎARSKEJ MINORITY V PRIZME

ŠTÁTNYCH ORGÁNOV A DOBOVEJ SLOVENSKEJ TLAČE (1918 - 1929), VEGA

MŠVVaU SR a SAV 2/0117/09, Košice. ISBN 978-80-89524-04-4

62

3. Elektronické dokumenty

KOCSIS, K. et al. Series Of Ethnic Maps Of The Carpatian Basin (1997 – 2005) [CD-

ROM]

4. Vysokoškolské skriptá a učebné materiály

DUBCOVÁ, A. a kol. 2008. Geografia Slovenska. Nitra: Fakulta prírodných vied UKF v

Nitre, ISBN 978-80-8094-422-3.

MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava:

Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9

SLOSIARIK, J., POKORNÝ, O. 1967: KAPITOLY Z HISTORICKEJ GEOGRAFIE,

Bratislava: Rektorát Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava.

5. Webové stránky:

BROKLOVÁ, E: Národní menšiny v Československu, České národní listy. (Dostupné

online na: http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/doc-phd-eva-broklova-drsc-narodni-

mensiny-v-ceskoslovensku.html)

DAXLER, V: Štrbský protokol - „polozabudnutý“ dokument (Dostupné online na:

http://blisty.cz/art/19466.html)

Demografia Slovenska (Dostupné online na:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Demografia_Slovenska#Preh.C4.BEad_pohybu_obyvate.C4.

BEstva_.281919_.E2.80.93_2010.29)

ĎURKOVSKÁ, M: História nemeckého osídlenia na území Slovenska do začiatku 19.

Storočia (dostupné online na: http://www.saske.sk/cas/archiv/2-2007/durkovska.html)

FAZEKASZ J, HUNČÍK, P: Predslov (Maďari na Slovensku 1989-2004) (Dostupné

online na: http://madari.sk/publikacie/jozsef-fazekas-peter-huncik-predslov-madari-na-

slovensku-1989-2004/3)

FILIT - OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA - Vyrovanie rakúsko-uhorské

(Dostupné online na: http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvv/vyrovanie_rakusko-uhorske.html)

http://madari.sk/otazky-a-odpovede/madari-na-slovensku/ake-su-priciny-asimilacie

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173508-bugar-za-pokles-poctu-madarov-na-

slovensku-moze-asimilacia

63

http://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=asimilacia

http://www.historika.sk/obrodenie.htm

http://www.infostat.sk/vdc/pdf/rom.pdf

Hungary. (2013). In Encyclopædia Britannica., dostupné online na:

http://www.britannica.com/EBchecked/topic/276730/Hungary/34803/The-nationalities

KOVAČIČ,J: Maďarizácia (Dostupné online na: http://www.valka.cz/clanek_12918.html)

Maďarizácia (dostupné online na:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Fariz%C3%A1cia)

MRVA, I: Dlhá cesta k čechoslovakizmu. (Dostupné online na: http://pansu.sk/katerorie-

obsahu/konferencie/cechoslovakizacia/352-dlha-cesta-k-cechoslovakizmu.html)

Nitra v druhej polovici 19. Storočia (dostupné online na: http://www.nitra-

slovensko.eu/11.-19.-storocie/nitra-v-druhej-polovici-19.-storocia.html?Itemid=48)

OROSZ, L: Maďarská národnostná menšina na Slovensku a legislatívne zmeny v jej

postavení po roku 1989 (Dostupné online na: http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2008/05-

orosz.html)

Politika československých vlád vůči národnostním menšinám 1918–1938 (Dostupné

online na: http://www.mzv.cz/file/637455/NAR_MENS_MONOGR_20_stran.pdf)

Sčítanie l̕udu na Slovensku zo dňa 15, XII. 1940

Slovenské autonomistické hnutie (Dostupné online na:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_autonomistick%C3%A9_hnutie)

The Fourteen Points (Dostupné online na: http://www.u-s-history.com/pages/h1324.html)

UHROVÁ, A: Maďarská menšina na Slovensku Od monarchie po unii (Dostupné online

na: http://www.vesmir.cz/clanek/madarska-mensina-na-slovensku)

http://www.selyeuni.sk/sk/o-univerzite.html

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=1662

https://www.ukf.sk/prijimaciekonanie/moznosti-vs-studia/366

6. Zákony a legislatívne zdroje

Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Částka XXVI. Vydána dne 6. března

1920. 121/1920 Zb. z. a n. Zákon ze dne 29. února, kterým se uvozuje Ústavní listina

Československé republiky. (Dostupné online na:

http://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1920.html)

Zákon 121/1920 Sb - Zákon ze dne 29. února 1920,

64

kterým se uvozuje Ústavní listina Československé republiky (Dostupné online na:

http://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1920.html)

Predpis č. 145/1946 Zb. Dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene

obyvateľstva. (Dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1946-145)

Predpis č. 245/1948 Zb. Zákon o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti.

(Dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1948-245)

Predpis č. 144/1968 Zb. Ústavný zákon o postavení národností v Československej

socialistickej republike (dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1968-144)

ÚSTAVA SR (dostupná online na

http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=17&etype=1&eventid=605)

Predpis č. 191/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o označovaní obcí v

jazyku národnostných menšín (Dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1994-

191)

Predpis č. 184/1999 Z. z. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín (Dostupné

online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-184#f5655942)

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov

národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony (Dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-204)

7. Štatistické zdroje

MAJO, J (2012): Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910,

Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, ISBN 978‐80‐8121‐222‐2

(Dostupné online na: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=59390)

Sčítanie ľudu z roku 1930 – Prevzané od Slovenský archív sociálnych dát

(http://sasd.sav.sk/sk/data_uvod.php)

Sčítanie ľudu z roku 1950 – Ručne písané listy v knižnici ŠÚ SR

Sčítanie ľudu 1980 – elektronický zdroj od ŠÚ SR

Sčítanie ľudu, domov a bytov v roku 1991 - elektronický zdroj od ŠÚ SR

SODB 2001 – elektronický zdroj od ŠÚ SR

SODB 2011 -- elektronický zdroj od ŠÚ SR

Ústav informácií a prognóz školstva (http://www.uips.sk)

65

Prílohy

Graf 4 Index rastu podielu maďarskej menšiny na sledovanom územi v rokoch 1880 – 2011

Zdroj: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910, Cenzusy 1930, 1950, SODB 1980 – 2011 Graf 5 Podiel maďarského obyvateľstva na sledovanom území v rokoch 1880 – 2011

Zdroj: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910, Cenzusy 1930, 1950, SODB 1980 - 2011

66

Gaf 6 Absolútne počty obyvateľstva na sledovanom území

Zdroj: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910, Cenzusy 1930, 1950, SODB 1980 - 2011 Graf 7 Porovnanie podielu maďarskej menšiny na sledovanom území s podielom na území Slovenska

Zdroj: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910, Cenzusy 1930, 1950, SODB 1980 - 2011

0

10

20

30

40

50

60

1880 1910 1930 1950 1980 1991 2001 2011

Podiel

% Slovensko

Sledované územie

67

Graf 8 Podiel obyvateľov maďarskej národnosti vo vybraných sídlach územia v rokoch 1880 – 2011

Zdroj: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910, Cenzusy 1930, 1950, SODB 1980 - 2011 Mapa č. 2 Podiel obyvateľstva maďarskej národnosti podľa cenzu 1880

68

Mapa č. 3. Podiel obyvateľstva maďarskej národnosti podľa cenzu 1890

Mapa č. 4. Podiel obyvateľstva maďarskej národnosti podľa cenzu 1900

69

Mapa č. 5 Podiel obyvateľstva maďarskej národnosti podľa cenzu 1910

Mapa č. 6 Podiel obyvateľstva maďarskej národnosti podľa sčítania ľudu 1930

70

Mapa č. 7 Podiel obyvateľstva maďarskej národnosti podľa sčítania ľudu 1950

Mapa č. 8 Podiel obyvateľstva maďarskej národnosti podľa sčítania obyvateľov 1980

71

Mapa č. 9 Podiel obyvateľstva maďarskej národnosti podľa SODB 1991

Legenda k predchádzajúcim mapám:

Zdroje k predchádzajúcim mapám: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910, Cenzusy 1930, 1950, SODB 1980 - 1991

72



73

Legenda k predchádzajúcim mapám:

Zdroje k predchádzajúcim mapám: SODB 2001, SODB 2011 Mapa č. 12 Posun národnostnej hranie v čase na príklade vybraných sčítaní

Legenda:

Zdroje: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910, Cenzus 1950, SODB 2011

74

Mapa č. 13 Podiel maďarskej menšiny podľa SODB 2011 a sieť základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským na sledovanom území

Mapa č. 14 Podiel maďarskej menšiny podľa SODB 2011 a sieť stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským na sledovanom území

75

Legenda k predchádzajúcim mapám

Zdroje k predchádzajúcim mapám SODB 2011, Ústav informácií a prognóz školstva (http://www.uips.sk) Mapa č. 15 Index rastu obyvateľstva maďarskej národnosti medzi rokmi 1890 a 1880

76

Mapa č. 16 Index rastu obyvateľstva maďarskej národnosti medzi rokmi 1900 a a 1890

Mapa č. 17 Index rastu obyvateľstva maďarskej národnosti medzi rokmi 1910 a 1900

77



78



79



80


Mapa č. 25 Index rastu obyvateľstva maďarskej národnosti za celé sledované obdobie (1880 až 2011)

81

Legenda k predchádzajúcim mapám

Zdroje k predchádzajúcim mapám MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910, Cenzusy 1930, 1950, SODB 1980 – 2011

diplomova praca

Documents