dominik tatarka

3
Dominik Tatarka Dominik Tatarka (pseudonymy tak, Vasil ) (* 14. ma- rec 1913, Plevník-Drienové –† 10. máj 1989, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista a publicista. 1 Rodina otec: Jozef Tatarka-Greš matka: Žofia rod. Časnochová 2 Životopis Narodil sa ako predposledné zo siedmich detí a ako je- diný syn. Základnú školu vyštudoval v Plevníku, gym- naziálne štúdia začal v Nitre a dokončil maturitou v roku 1934 na Československom reálnom gymnáziu v Trenčíne. V ďalšom štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Uni- verzity Karlovej v Prahe, kde v rokoch 1934 až 1938 štu- doval odbor slovenčina francúzština. V rokoch 1938 až 1939 študoval na parížskej Sorbonne. Počas 2. svetovej vojny pracoval ako stredoškolský profesor francúzštiny a slovenčiny na Gymnáziu v Žili- ne a v Turčianskom Svätom Martine. Počas vojny vstúpil taktiež do KSČ a na jej konci sa aktívne zapojil do SNP. Po skončení vojny pracoval ako štátny úradník, redaktor vo viacerých denníkoch (napr. Pravda), výtvarný redak- tor v Tatran a tiež ako scenárista pre Československý film v Bratislave. Po roku 1948 sa venoval budovaniu socialis- tickej spoločnosti, no v rokoch 1968 1969 sa práve na- opak angažoval za presadenie demokratizačných zmien. Bol proti okupácii Československa sovietskymi vojskami a stal sa kritikom totality. V roku 1969 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec, no po vystúpení z KSČ v roku 1969 bol v roku 1971 vyčiark- nutý zo zoznamu členov Zväzu slovenských spisovateľov. Bol prenasledovaný režimom a jeho diela boli stiahnu- té z knižníc. Napriek tomu udržiaval styky s disident- ským hnutím, publikoval v samizdate a ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77. Bol sledovaný ŠtB (2.odbor XII.správy ZNB pod kódo- vým menom “SELADON”). [1] 3 Tvorba Literatúre sa začal venovať ešte pred 2. svetovou vojnou. Jeho prvotinou boli prózy Cesty a Záchvevy duše, ktoré vyšli v stredoškolskom časopise Svojeť. Prvým knižným dielom sa stalo až dielo V úzkosti hľadania. Jeho tvorba je poznačená nadrealizmom, odmietaním schématizmu a ideovým negativizmom. Vo svojich dielach prezentuje ako svoje osobné zážitky, tak i snahu o rozbor charakte- ristík svojich postáv a riešenie spoločenských aj individu- álnych problémov. Okrem próz napísal i cestopis a via- cero odborných statí o literatúre. Venoval sa i prekladom z francúzštiny (Alfred de Musset, Guy de Maupassant a i.) a napísal i niekoľko filmových scenárov. 4 Ocenenia V roku 1986 mu bola Nadáciou Charty 77 v Štokholme udelená Cena Jaroslava Seiferta za trilógiu Písačky. V roku 1990 mu bola udelená Národná cena Slovenskej republiky, in memoriam a bol mu udelený Rad Tomá- ša Garriguea Masaryka I. triedy, in memoriam. V roku 1996 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vy- znamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam. 5 Dielo 5.1 Próza 1935 Cesty, časopisecky uverejnená próza 1935 Záchvevy duše, časopisecky uverejnená pró- za 1940 Neznáma tvár, článok v Slovenských pohľa- doch 1942 V úzkosti hľadania, novely o zážitkoch z pre- lomu 30. a 40. rokov (pôvodne publikované v Slo- venských pohľadoch) 1945 Panna zázračnica, nadrealistická novela vyjadrujúca nesúhlas s klérofašistickým režimom (podľa tiráže vyšla v roku 1944, v roku 1966 k nej napísal scenár, ktorý zrežíroval Štefan Uher) 1948 Farská republika, dielo o totalitnom režime Slovenskej republiky 1

Upload: marios-darviras

Post on 08-Nov-2015

31 views

Category:

Documents


4 download

DESCRIPTION

Dominik Tatarka

TRANSCRIPT

  • Dominik Tatarka

    Dominik Tatarka (pseudonymy tak, Vasil) (* 14. ma-rec 1913, Plevnk-Drienov 10. mj 1989, Bratislava)bol slovensk prozaik, esejista a publicista.

    1 Rodina

    otec: Jozef Tatarka-Gre

    matka: oa rod. asnochov

    2 ivotopis

    Narodil sa ako predposledn zo siedmich det a ako je-din syn. Zkladn kolu vytudoval v Plevnku, gym-nazilne tdia zaal v Nitre a dokonil maturitou v roku1934 na eskoslovenskom relnom gymnziu v Trenne.V alom tdiu pokraoval na Filozockej fakulte Uni-verzity Karlovej v Prahe, kde v rokoch 1934 a 1938 tu-doval odbor slovenina francztina. V rokoch 1938 a1939 tudoval na parskej Sorbonne.Poas 2. svetovej vojny pracoval ako stredokolskprofesor francztiny a sloveniny na Gymnziu v ili-ne a v Turianskom SvtomMartine. Poas vojny vstpiltaktie do KS a na jej konci sa aktvne zapojil do SNP.Po skonen vojny pracoval ako ttny radnk, redaktorvo viacerch dennkoch (napr. Pravda), vtvarn redak-tor v Tatran a tie ako scenrista pre eskoslovensk lmv Bratislave. Po roku 1948 sa venoval budovaniu socialis-tickej spolonosti, no v rokoch 1968 1969 sa prve na-opak angaoval za presadenie demokratizanch zmien.Bol proti okupcii eskoslovenska sovietskymi vojskamia stal sa kritikom totality.V roku 1969 mu bol udelen titul zaslil umelec, no povystpen z KS v roku 1969 bol v roku 1971 vyiark-nut zo zoznamu lenov Zvzu slovenskch spisovateov.Bol prenasledovan reimom a jeho diela boli stiahnu-t z kninc. Napriek tomu udriaval styky s disident-skm hnutm, publikoval v samizdate a ako jeden z mlaSlovkov podpsal Chartu 77.Bol sledovan tB (2.odbor XII.sprvy ZNB pod kdo-vm menom SELADON).[1]

    3 TvorbaLiteratre sa zaal venova ete pred 2. svetovou vojnou.Jeho prvotinou boli przy Cesty a Zchvevy due, ktorvyli v stredokolskom asopise Svoje. Prvm kninmdielom sa stalo a dielo V zkosti hadania. Jeho tvorbaje poznaen nadrealizmom, odmietanm schmatizmu aideovm negativizmom. Vo svojich dielach prezentujeako svoje osobn zitky, tak i snahu o rozbor charakte-ristk svojich postv a rieenie spoloenskch aj individu-lnych problmov. Okrem prz napsal i cestopis a via-cero odbornch stat o literatre. Venoval sa i prekladomz francztiny (Alfred de Musset, Guy de Maupassant ai.) a napsal i niekoko lmovch scenrov.

    4 OceneniaV roku 1986 mu bola Nadciou Charty 77 v tokholmeudelen Cena Jaroslava Seiferta za trilgiu Psaky. Vroku 1990 mu bola udelen Nrodn cena Slovenskejrepubliky, in memoriam a bol mu udelen Rad Tom-a Garriguea Masaryka I. triedy, in memoriam. V roku1996 mu prezident Michal Kov prepoial ttne vy-znamenanie Rad udovta tra I. triedy, in memoriam.

    5 Dielo

    5.1 Prza 1935 Cesty, asopisecky uverejnen prza 1935 Zchvevy due, asopisecky uverejnen pr-za

    1940 Neznma tvr, lnok v Slovenskch poha-doch

    1942 V zkosti hadania, novely o zitkoch z pre-lomu 30. a 40. rokov (pvodne publikovan v Slo-venskch pohadoch)

    1945 Panna zzranica, nadrealistick novelavyjadrujca neshlas s klrofaistickm reimom(poda tire vyla v roku 1944, v roku 1966 k nejnapsal scenr, ktor zreroval tefan Uher)

    1948 Farsk republika, dielo o totalitnom reimeSlovenskej republiky

    1

  • 2 11 EXTERN ODKAZY

    1950 udia a skutky, kniha fejtnov (zorotovan) 1950 Prv a druh der, zamyslenie nad proble-matikou vojny a protifaistickho zpasu

    1954 Radostnk, romn o vzniku ronckych dru-stiev

    1954 Drun let, budovatesk romn 1959 Rozhovory bez konca, dielo vychdzajce zvlastnch sksenost a faktov o SNP

    Kohtik v agnii, novela Ete s vami pobudn, novela

    1962 Naa brigda, nespen vrobn novela 1963 Prten kresl, o hadan porozumenia me-dzi nrodmi vychdza zo svojich sksenost poastdia vo Franczsku

    1963 Dmon shlasu, dve satirick protisocialis-tick przy

    1957 lovek na cestch, reporte z Franczska,Anglicka, vajiarska a Mongolska

    1968 Proti dmonom, vber stat o literatre a v-tvarnom umen

    Priehrada, scenr, ktor zreroval Pavol Bielik

    5.2 Samizdatov literatra 1986 V ne ase, Sixty-Eight Publishers, Toronto Psaky, trilgia

    1988 Listy do venosti, Sixty-Eight Publis-hers, Toronto

    1984 Sm proti noci, Ark, Mnchov 1988 Psaky, Index, Koln nad Rnom

    1988 Navrvaky, Index, Koln nad Rnom, knihaspomienok od detstva a po starobu

    1989 Neslovn prbeh 1995 Hovory o kultre a obcovan, vber esej,vah, rozhovorov a kritk

    1996 Kultra ako obcovanie, vber esej

    6 Vydania po roku 1989 Sm proti noci (1990), Evropsk kulturn klub, Pra-ha

    Kultra ako obcovanie (1996), Mdi, Bratislava V zkosti hadania (1997), Tranoscius, Bratislava

    V ne ase (1998), Oleg Tatarka vo vlastnom n-klade, Bratislava

    Psaky pre milovan Lutciu (1999), Labyrint, Pra-ha

    Pruten Kresl (2009), Artforum, Bratislava Dmon shlasu (2009), Artforum, Bratislava Panna zzranica (2009), Artforum, Bratislava Navrvaky (2013), Artforum, Bratislava[2]

    7 Pozri aj Cena Dominika Tatarku

    8 Referencie[1] (spis o sledovan)

    [2] K storonici Dominika Tatarku vyjd knine jeho Navr-vaky. sme.sk: (7.1.2013).

    9 In projekty

    Wikicitty ponkaj citty od alebo oDominikTatarka

    10 Literatra Slovensk biograck slovnk

    11 Extern odkazy Dominik Tatarka o spisovateoch z reginu Turca OSUD VKMK zdroj, z ktorho pvodne erpaltento lnok.

  • 312 Text and image sources, contributors, and licenses12.1 Text

    Dominik Tatarka Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Dominik%20Tatarka?oldid=5927184 Prispievatelia: Liso, Bronto, Atomique, Ja-no spoza mlky, AtonX, Helix84, Laddy, Maros, Palica, Ham, Pescan, PalicaBOT, Martinoza, Bubamara, IW-BOT, Wizzard, Kelovy,Milo, Saskardin, Robzle, Lady Rowena, Dezidor, Vasi, Wwooter, SieBot, Starekolena, Kvetinka273, ILoveJuice, MystBot, Luckas-bot,MastiBot, Mikulas1, Peterzet, Vegbot, Wikiriso, TeslaBot, Lacogubik, Hahc21, Addbot, Zajano, Dominik2a1 a Anonymn pravy: 16

    12.2 Images Sbor:Wikiquote-logo.svg Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/fa/Wikiquote-logo.svg Licencia: Public domain

    Prispievatelia: ? Pvodn autor: ?

    12.3 Content license Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0

    Rodina ivotopis Tvorba Ocenenia Dielo Prza Samizdatov literatra

    Vydania po roku 1989 Pozri aj Referencie In projekty Literatra Extern odkazy Text and image sources, contributors, and licensesTextImagesContent license