Dominik Tatarka

Dominik Tatarka (pseudonymy tak, Vasil) (* 14. ma-rec 1913, Plevnk-Drienov 10. mj 1989, Bratislava)bol slovensk prozaik, esejista a publicista.

1 Rodina

otec: Jozef Tatarka-Gre

matka: oa rod. asnochov

2 ivotopis

Narodil sa ako predposledn zo siedmich det a ako je-din syn. Zkladn kolu vytudoval v Plevnku, gym-nazilne tdia zaal v Nitre a dokonil maturitou v roku1934 na eskoslovenskom relnom gymnziu v Trenne.V alom tdiu pokraoval na Filozockej fakulte Uni-verzity Karlovej v Prahe, kde v rokoch 1934 a 1938 tu-doval odbor slovenina francztina. V rokoch 1938 a1939 tudoval na parskej Sorbonne.Poas 2. svetovej vojny pracoval ako stredokolskprofesor francztiny a sloveniny na Gymnziu v ili-ne a v Turianskom SvtomMartine. Poas vojny vstpiltaktie do KS a na jej konci sa aktvne zapojil do SNP.Po skonen vojny pracoval ako ttny radnk, redaktorvo viacerch dennkoch (napr. Pravda), vtvarn redak-tor v Tatran a tie ako scenrista pre eskoslovensk lmv Bratislave. Po roku 1948 sa venoval budovaniu socialis-tickej spolonosti, no v rokoch 1968 1969 sa prve na-opak angaoval za presadenie demokratizanch zmien.Bol proti okupcii eskoslovenska sovietskymi vojskamia stal sa kritikom totality.V roku 1969 mu bol udelen titul zaslil umelec, no povystpen z KS v roku 1969 bol v roku 1971 vyiark-nut zo zoznamu lenov Zvzu slovenskch spisovateov.Bol prenasledovan reimom a jeho diela boli stiahnu-t z kninc. Napriek tomu udriaval styky s disident-skm hnutm, publikoval v samizdate a ako jeden z mlaSlovkov podpsal Chartu 77.Bol sledovan tB (2.odbor XII.sprvy ZNB pod kdo-vm menom SELADON).[1]

3 TvorbaLiteratre sa zaal venova ete pred 2. svetovou vojnou.Jeho prvotinou boli przy Cesty a Zchvevy due, ktorvyli v stredokolskom asopise Svoje. Prvm kninmdielom sa stalo a dielo V zkosti hadania. Jeho tvorbaje poznaen nadrealizmom, odmietanm schmatizmu aideovm negativizmom. Vo svojich dielach prezentujeako svoje osobn zitky, tak i snahu o rozbor charakte-ristk svojich postv a rieenie spoloenskch aj individu-lnych problmov. Okrem prz napsal i cestopis a via-cero odbornch stat o literatre. Venoval sa i prekladomz francztiny (Alfred de Musset, Guy de Maupassant ai.) a napsal i niekoko lmovch scenrov.

4 OceneniaV roku 1986 mu bola Nadciou Charty 77 v tokholmeudelen Cena Jaroslava Seiferta za trilgiu Psaky. Vroku 1990 mu bola udelen Nrodn cena Slovenskejrepubliky, in memoriam a bol mu udelen Rad Tom-a Garriguea Masaryka I. triedy, in memoriam. V roku1996 mu prezident Michal Kov prepoial ttne vy-znamenanie Rad udovta tra I. triedy, in memoriam.

5 Dielo

5.1 Prza 1935 Cesty, asopisecky uverejnen prza 1935 Zchvevy due, asopisecky uverejnen pr-za

1940 Neznma tvr, lnok v Slovenskch poha-doch

1942 V zkosti hadania, novely o zitkoch z pre-lomu 30. a 40. rokov (pvodne publikovan v Slo-venskch pohadoch)

1945 Panna zzranica, nadrealistick novelavyjadrujca neshlas s klrofaistickm reimom(poda tire vyla v roku 1944, v roku 1966 k nejnapsal scenr, ktor zreroval tefan Uher)

1948 Farsk republika, dielo o totalitnom reimeSlovenskej republiky

1

2 11 EXTERN ODKAZY

1950 udia a skutky, kniha fejtnov (zorotovan) 1950 Prv a druh der, zamyslenie nad proble-matikou vojny a protifaistickho zpasu

1954 Radostnk, romn o vzniku ronckych dru-stiev

1954 Drun let, budovatesk romn 1959 Rozhovory bez konca, dielo vychdzajce zvlastnch sksenost a faktov o SNP

Kohtik v agnii, novela Ete s vami pobudn, novela

1962 Naa brigda, nespen vrobn novela 1963 Prten kresl, o hadan porozumenia me-dzi nrodmi vychdza zo svojich sksenost poastdia vo Franczsku

1963 Dmon shlasu, dve satirick protisocialis-tick przy

1957 lovek na cestch, reporte z Franczska,Anglicka, vajiarska a Mongolska

1968 Proti dmonom, vber stat o literatre a v-tvarnom umen

Priehrada, scenr, ktor zreroval Pavol Bielik

5.2 Samizdatov literatra 1986 V ne ase, Sixty-Eight Publishers, Toronto Psaky, trilgia

1988 Listy do venosti, Sixty-Eight Publis-hers, Toronto

1984 Sm proti noci, Ark, Mnchov 1988 Psaky, Index, Koln nad Rnom

1988 Navrvaky, Index, Koln nad Rnom, knihaspomienok od detstva a po starobu

1989 Neslovn prbeh 1995 Hovory o kultre a obcovan, vber esej,vah, rozhovorov a kritk

1996 Kultra ako obcovanie, vber esej

6 Vydania po roku 1989 Sm proti noci (1990), Evropsk kulturn klub, Pra-ha

Kultra ako obcovanie (1996), Mdi, Bratislava V zkosti hadania (1997), Tranoscius, Bratislava

V ne ase (1998), Oleg Tatarka vo vlastnom n-klade, Bratislava

Psaky pre milovan Lutciu (1999), Labyrint, Pra-ha

Pruten Kresl (2009), Artforum, Bratislava Dmon shlasu (2009), Artforum, Bratislava Panna zzranica (2009), Artforum, Bratislava Navrvaky (2013), Artforum, Bratislava[2]

7 Pozri aj Cena Dominika Tatarku

8 Referencie[1] (spis o sledovan)

[2] K storonici Dominika Tatarku vyjd knine jeho Navr-vaky. sme.sk: (7.1.2013).

9 In projekty

Wikicitty ponkaj citty od alebo oDominikTatarka

10 Literatra Slovensk biograck slovnk

11 Extern odkazy Dominik Tatarka o spisovateoch z reginu Turca OSUD VKMK zdroj, z ktorho pvodne erpaltento lnok.

312 Text and image sources, contributors, and licenses12.1 Text

Dominik Tatarka Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Dominik%20Tatarka?oldid=5927184 Prispievatelia: Liso, Bronto, Atomique, Ja-no spoza mlky, AtonX, Helix84, Laddy, Maros, Palica, Ham, Pescan, PalicaBOT, Martinoza, Bubamara, IW-BOT, Wizzard, Kelovy,Milo, Saskardin, Robzle, Lady Rowena, Dezidor, Vasi, Wwooter, SieBot, Starekolena, Kvetinka273, ILoveJuice, MystBot, Luckas-bot,MastiBot, Mikulas1, Peterzet, Vegbot, Wikiriso, TeslaBot, Lacogubik, Hahc21, Addbot, Zajano, Dominik2a1 a Anonymn pravy: 16

12.2 Images Sbor:Wikiquote-logo.svg Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/fa/Wikiquote-logo.svg Licencia: Public domain

Prispievatelia: ? Pvodn autor: ?

12.3 Content license Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0

Rodina ivotopis Tvorba Ocenenia Dielo Prza Samizdatov literatra

Vydania po roku 1989 Pozri aj Referencie In projekty Literatra Extern odkazy Text and image sources, contributors, and licensesTextImagesContent license