Hendikepovaný človek s spoločnosti Lucia Černigová
Gymnázium v Stropkove
Školský rok 2007/2008
2
ODBOR/PK: SOCIOLÓGIA
Školiteľ: ........................................
Dátum zadania témy: ...................
Konzultácie
Dátum: ........................... Podpis školiteľa: ........................
Dátum: ........................... Podpis školiteľa: ........................
Dátum: ........................... Podpis školiteľa: ........................
Odovzdanie
Dátum: ........................... Podpis školiteľa: ........................
Obhajoba
Dátum: ........................... Podpis školiteľa: ........................
Hodnotenie prezentácie
....................................
3
OBSAH
Úvod
A. TEORETICKÁ ČASŤ
1 Zdravie a choroba ............................................................................................................5
1.1 Definícia zdravia a choroby..........................................................................................5
1.2 Zdravie dnešného sveta ................................................................................................6
2 Kvalita života hendikepovaného človeka .......................................................................7
3 Vplyv na zdravie dieťaťa pred jeho narodením ............................................................9
4 Ako sa s tým vyrovnať ...................................................................................................10
5 Hendikepovaný člověk a spoločnosť……………..........................................................11
5.1 Zaradenie hendikepovaného človeka do spoločnosti ....................................................11
5.2 Ako zdravotne postihnutý človek hodnotí a chápe sám seba ........................................13
6 Hypotézy, cieľ a úlohy práce .........................................................................................14
6.1 Cieľ práce ..................................................................................................................14
6.2 Úloha práce ................................................................................................................14
6.3 Hypotézy ...................................................................................................................14
7 Metodika práce ...............................................................................................................15
7.1 Charakteristika súboru ...............................................................................................15
7.2 Metóda získavania údajov .........................................................................................15
7.3 Organizácia prieskumu ..............................................................................................15
7.4 Spôsob spracovania výsledkov ..................................................................................15
B. PRAKTICKÁ ČASŤ
8 Výsledky a diskusia ........................................................................................................18
8.1 Vyhodnotenie dotazníka .............................................................................................18
8.2 Diskusia ......................................................................................................................21
Záver....................................................................................................................................22
Bibliografické odkazy
Príloha
4
ÚVOD
Každý deň okolo seba stretávame hendikepovaných ľudí, či to už v meste,
v nemocniciach, v autobusoch.... hoci sú iní, sú to tiež ľudia a nie sú o nič menej, ako my,
zdraví.
Neraz vidím, ako sa tí zdraví za nimi obzerajú, akosi pohŕdavo pozerajú, nimi úplne
opovrhujú, akoby ani neboli. Prečo je to tak? Veď aj oni sú ako my, aj oni sú ľudia, ktorí
chcú naplno žiť svoj život, no nebolo im to dovolené až v takej miere, ako nám. A preto by
sme nemali nimi opovrhovať, ale radšej im pomáhať, aby ich život bol čím krajší, pestrejší,
plnohodnotnejší... Tak isto majú city, priania, chcú poznať, čo je to láska a majú na to
rovnaké právo, ako my. Často majú problémy dostať sa tam, kde potrebujú a ak s nimi nie
je nejaký príbuzný, alebo ak nejde náhodou okolo nejaký obetavý človek, ktorý by im rád
pomohol, tak sa tam nedostanú. My zdraví sa často tvárime, že ich nevidíme, či možno, že
nemáme práve na nich čas. Ale k takýmto ľuďom sa však môžeme aj keď nechtiac zaradiť
aj my. Stačí malá chvíľka nepozornosti, nejaká nehoda alebo choroba a aj my sa ocitneme
na tej istej vlne, ako oni, aj my budeme očakávať pomoc od iných. Možno až vtedy by sme
si uvedomili, akú hodnotu má hoci len milý úsmev, pekné slovo, či podanie pomocnej ruky
v ťažkej situácii.
Medzi hendikepy môžeme zaradiť rôzne podoby, no ja by som sa chcela
detailnejšie zaoberať telesne postihnutými ľuďmi. Zaujíma ma ich osud, ich budúcnosť
a reálna perspektíva. Majú šancu prežiť plnohodnotný život? Sú vo svojom „svete“
šťastní? Majú šancu na partnerský život?...
Ja sama sa často stretávam s jedným hendikepovaným chlapcom. Aj vďaka nemu
som si vybrala práve túto tému. Veľmi sa mi na ňom páči, akú má radosť zo života a ako
sa dokáže radovať aj z maličkostí, niekedy aj z vecí, ktoré my pokladáme za zbytočné. Má
10 rokov a trpí viacerými poruchami reči, sluchu a ďalšími, ako telesnými, tak aj
mentálnymi poruchami. Veľmi ma zaujíma, ako sa s tým tieto deti vyrovnávajú. Tiež to,
ako sa s tým vyrovnávajú ich rodičia, rodina, okolie a tiež celá spoločnosť.
My zdraví ľudia máme mnoho prianí, ktoré by sme si chceli splniť. Hendikepovaní
majú ešte jedno, ktoré im nik nevezme, a to: „Chcem byť zdravý!“
Ak sa narodí zdraví človek, hodnotu zdravia nepozná, je zdravý, krásny, vitálny,
samostatný. Nad tým všetkým začína premýšľať až vtedy, keď o to príde...
5
A. TEORETICKÁ ČASŤ
1 ZDRAVIE A CHOROBA
1.1 Definícia zdravia a choroby
Zdravie je dnes vysoko pozitívnou hodnotou človeka a zahŕňa v sebe nielen telesnú
a duševnú , ale aj duchovnú a sociálnu stránku človeka. Je nesmierne cenné
a nenahraditeľné, no pokiaľ ho človek má, zostáva takmer nepozorovateľné.
Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej,
duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”.
Napriek tomu, že to je užitočná a presná definícia, niekto to môže považovať za
idealistické a nereálne. Podľa tejto definície SZO, 70-95% populácie je nezdravých.
Choroba alebo ochorenie je porucha zdravia, presnejšie porucha telesných,
kognitívnych, sociálnych alebo psychických funkcií, ktoré zreteľne negatívne
ovplyvňujú výkonnosť a zdravie organizmu, prípadne sa môžu takého ovplyvnenia
očakávať. Je to súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať
poškodenie organizmu. Choroba je každá odchýlka od normálneho priebehu životných
procesov živočícha a človeka.
Každý z nás sa o svoje zdravie a zdravie svojich najbližších stará, pretože si
uvedomujeme jeho hodnotu. Veľmi veľa zdravých ľudí sa stará o chorých, no aj títo sa
v priebehu okamihu môžu ocitnúť na tej druhej strane, kedy sa o nich bude musieť niekto
postarať a ukázať im, že aj ich život je krásny a stále sa ho oplatí žiť. Ľudia s rôznymi
chorobami a postihnutiami sú aj pre nás, zdravých ľudí, veľkým darom, lebo aj
vďaka ním si uvedomujeme hodnotu nášho zdravia a veľakrát aj samotného života.
6
1.2 Zdravie dnešného sveta
Zdravotný štýl obyvateľstva sa v poslednom desaťročí zhoršil, vzhľadom na
možnosti, ktoré nám ponúka čoraz vyspelejšia civilizácia. Naše životné prostredie je
ovplyvňované a v nemalej miere aj poškodzované produktmi ľudskej činnosti, ako
napríklad rôzne technologické procesy, výroba, životný štýl. Všetko vplýva na geografické
a mikroklimatické podmienky okolo nás (pôda, voda, vzduch …) a v konečnom dôsledku
aj na ľudí.
Na naše zdravie vplýva mnoho faktorov, ako napríklad uponáhľanosť,
prepracovanosť, nezamestnanosť, stres, vysoké nároky, nezdravá a slabo výživná
strava, depresie, požívanie návykových látok, fajčenie, nedostatok pohybu, spánku,
voľného času, pohodlnosť, degradované životné prostredie, zlé návyky obyvateľstva,
vysoká spotreba alkoholu, nesprávny denný režim, nízka zdravotná uvedomelosť
obyvateľstva, špecificky sa odráža vplyv životného prostredia a sociálnej sféry na
zdravotnom stave detí (vysoká kolektivizácia života detí, jasle, materské školy, družiny a
pod.) vysoký počet rizikových pracovísk a počet pracovníkov pracujúcich v
pracovnom riziku.
Každodenné stresy, zhon a nekľud majú veľký vplyv na civilizačné ochorenia. Patria
sem nádorové ochorenia, alergia, AIDS, narkománia, fajčenie, alkoholizmus a mnoho
ďalších. Príčiny civilizačných chorôb sú napríklad degradované životné prostredie,
nesprávna životospráva a zlé návyky obyvateľstva (nesprávna štruktúra potravín,
fajčenie, vysoká spotreba alkoholu, nesprávny denný režim a iné) nízka zdravotná
uvedomelosť obyvateľstva (uplatňovanie zásad správnej životosprávy v bežnom živote,
slabý osobný záujem každého občana na ochrane svojho zdravia, ale i na ochrane svojho
životného prostredia).
Chronicky chorý človek vníma hlavne svoje sociálne problémy vyplývajúce z dopadu
choroby na svoj život, na život svojej rodiny a svojich blízkych často spojené s pocitmi
bezmocnosti. Po mnohých pokusoch zmeniť niečo, čo sa zmeniť nedá, sa tento človek
dostáva do fenoménu naučenej bezmocnosti, ktorá potom marí jeho ďalšiu motiváciu
pokúsiť sa o čokoľvek pri riešení jeho problémov.
7
2 KVALITA ŽIVOTA HENDIKEPOVANÉHO ČLOVEKA
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje kvalitu života ako „vnímanie
vlastnej pozície v živote v kontexte kultúry a hodnotových systémov so zreteľom na
životné ciele, očakávania, štandardy a záujmy. Tento koncept je komplexným spôsobom
ovplyvňovaný fyzickým zdravým a psychickým stavom človeka, úrovňou jeho nezávislosti
a vzťahmi k významným znakom prostredia“.
Kvalita života sa nevzťahuje iba na zdravotnú alebo materiálnu oblasť, na oblasť
uspokojovania základných fyziologických potrieb, ale zahŕňa aj oblasť právnej istoty,
bezpečnosti, osobnej slobody, pracovného uplatnenia, kultúrneho vyžitia a niektoré ďalšie
oblasti. Z psychologického hľadiska ako uvádza Požár (1999) je to najmä oblasť
primeraného uspokojovania základných psychických potrieb ako aj ďalších tzv. vyšších
potrieb, oblasť sociálnych vzťahov, sebapresadzovania, sebapotvrdzovania, potreby
zážitku úspechu, „dobrého cítenia sa“. U postihnutých sa k tomu pripája akceptovanie
vlastného postihnutia, akceptovanie postihnutého spoločnosťou a ďalšie.
Z jednej strany sa v súčasnosti postoje spoločnosti k postihnutým menia v
pozitívnom smere, a na druhej strane súčasná civilizácia často neberie príliš veľký ohľad
na „slabých“. Ak aj v minulosti mali postihnutí ťažkosti s pracovným zaradením, v
súčasnosti sú tieto ťažkosti neporovnateľne väčšie, pričom nijaká charita nemôže z
hľadiska osobnostného vývinu postihnutým efektívne pomôcť. To, samozrejme, zhoršuje
kvalitu ich života.
Kvalitu života ovplyvňujú i prvotné vzťahy v rodine. Môže ísť napr. o skryté
zavrhovanie kedy navonok hrá otec, alebo matka úlohu veľmi starostlivého rodiča, ale
vnútorne svoje postihnuté dieťa odmieta. Vlastná rodina je totiž najdôležitejším
vzťahovým prostredím pre každé dieťa, čo platí azda dvojnásobne pre dieťa
postihnuté.
8
Ondrejka (2001) uvádza v globálnej podobe Goodeho princípy, ktoré sa týkajú
kvality života ľudí s postihnutím:
- kvalita života ľudí s postihnutím sa skladá z rovnakých faktorov a vzťahov, ktoré
sú dôležité u intaktných (neporušených, nedotknutých) ,
- kvalitu života si uvedomujeme, keď sú ohrozené základné potreby človeka, a keď
máme príležitosť dosahovať svoje ciele; význam kvality života možno ohodnotiť
širším záberom ľudí, zahŕňajúcim názory ľudí s postihnutím vrátane ich rodín a
odborníkov,
- kvalita života jednotlivca je spätá s kvalitou života ľudí v jeho okolí.
9
3 VPLYV NA ZDRAVIE DIEŤAŤA PRED JEHO
NARODENÍM
Keďže máloktorá žena v prvých dňoch, týždňoch tehotenstva vie o svojom inom
stave, častokrát sa stáva, že plod sa poškodí už počas vývoja. Mnohé faktory môžu v
priebehu tehotenstva dieťa poškodiť, pričom následky v prvom rade závisia od doby
ich pôsobenia. Pritom môže dochádzať k odumretiu plodu, k deformáciám alebo k infekcii
dieťaťa s možnými následnými poškodeniami. Niektoré príčiny ako napríklad alkohol,
rubeola alebo syfilis vedú k typickým deformačným syndrómom. Ďalšími poškodzujúcimi
faktormi sú röntgénové lúče, nikotín, lieky a iné infekčné choroby ako napríklad
cukrovka.
Neraz sa tiež stáva, že matka je úplne v poriadku, počas celého tehotenstva
dodržiava zdravé návyky, dbá o seba po každej stránke, poriadku dokončí
tehotenstvo, no pri pôrode dôjde k poškodeniu dieťatka. Inokedy sa zas dieťatko
v prvých týždňoch života dostane do kontaktu s infekčným ochorením, čo u ňho môže
zanechať dlhodobé následky.
Ďalším prípadom je genetické dedičné ochorenie. Mnohokrát rodičia ani len
netušia, že majú nejaký genetický problém, alebo že mali v rodine podobný problém.
10
4 AKO SA S TÝM VYROVNAŤ
Ak si matka po pôrode vypočuje z úst lekárov správu, že jej dieťa nikdy nebude žiť
normálnym životom, jej pocity v danej chvíli budú určite zmätené, možno ani nebude veriť
lekárom a tajne dúfať, že sa mýlia alebo sa niekde stala chyba.
V takejto chvíli bude pre ňu, a aj pre jej partnera a príbuzných, veľmi ťažké
vyrovnať sa s danou situáciou, prijať túto krutú pravdu a prijať taktiež svoje dieťa so
všetkým, aj s jeho postihnutím.
Takejto matke treba poskytnúť odbornú pomoc - pomoc psychológa, no
samozrejme aj prejaviť podporu a zaujať k nej citlivý prístup zo strany rodiny a tiež
zdravotníckeho personálu.
Takáto matka sa iste cíti previnilo a dookola si kladie otázky: Čo zanedbala? Ćo
mohlo spôsobiť túto realitu? Prečo sa to muselo stať práve jej? Takéto myšlienky
a pocity strachu a úzkosti jej isto nepridajú ani na sebavedomí. Je jej nutné vysvetliť, že
ona nie je vinná za to, čo sa stalo, že ona ani jej manžel za to nemôže.
Matke postihnutého dieťaťa je taktiež nevyhnutné povedať celú pravdu
o diagnóze dieťaťa. Je lepšie neklamať jej od začiatku, aby vedela, že vám môže
dôverovať aj naďalej. Keď bude vedieť pravdu o stave svojho dieťaťa, pomaly sa s tým
vyrovná a začne sa už zaujímať iba tým, ako môže pomôcť svojmu dieťatku, ako mu
umožniť čo najkrajší život, hoci aj s obmedzeniami, ktoré má, ako ho urobiť šťastným
a naplniť ho láskou, ľúbiť ho také, aké je.
11
5 HENDIKEPOVANÝ ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
5.1 Zaradenie hendikepovaného človeka do spoločnosti
Deti si do istého veku svoje postihnutie neuvedomujú. Prvé prejavy toho, že sú iné
ako ostatné ako iné deti sú vtedy, keď sa začlenia do skupiny zdravých detí, pri nástupe
do materskej alebo základnej školy. Podľa toho, ako sa k nim zdravé deti správajú, tak sa
rozvíja aj ich osobnosť. Tá závisí od prístupu spoločnosti, s ktorou sa dieťa najčastejšie
stretáva.
Vývin osobnosti dieťaťa s postihnutím ovplyvňujú najviac postoje jeho najbližších.
Kým narodenie zdravého dieťaťa prináša do rodiny radosť, pokoj, lásku a pre rodičov
znamená pýchu, narodenie postihnutého dieťaťa vplýva na celú rodinu smutne. Niektorí
ľudia tento fakt berú ako katastrofu, iní sa snažia brať to s chladnou hlavou a urobiť život
ich dieťaťa plnohodnotným životom aj napriek jeho hendikepu.
V. S. Sommersová (1994) postoje rodičov k svojmu postihnutému dieťaťu
zaradila do týchto piatich kategórií:
1. Akceptovanie dieťaťa a jeho postihnutia: Rodič postihnutie svojho
dieťaťa prijíma a preukazuje primerané hodnotenie dieťaťa. Riadi sa heslom: „
Musíme dosiahnuť najviac, čo sa dá!“. Takýto prístup rodičov dodáva dieťaťu vo
väčšine prípadov duševnú oporu a podporu.
2. Odmietavá reakcia: Rodič popiera postihnutie dieťaťa, plánuje jeho
budúcnosť a neakceptuje a neuznáva pri tom žiadne obmedzenia pre svoje dieťa.
Takýmto postojom rodič vedie dieťa k nadmernej ambicióznosti a trvá na svojej
úspešnosti.
3. Nadmerné ochranárstvo: Rodič je zaujatý nadmernými citmi ľútosti
a súcitu, ktorý vyjadrujú v nadmerne starostlivom a ochranárskom zaobchádzaní.
4. Skryté zavrhovanie: Rodič pokladá postihnutie svojho dieťaťa za hanbu.
Úzkostlivo sa snaží byť dobrým otcom (dobrou matkou) a za nadmernou
starostlivosťou a úzkostlivou ohľaduplnosťou skrýva negatívny postoj voči dieťaťu.
12
5. Otvorené zavrhovanie: Rodič prijíma dieťa s odporom a je si vedomý
svojich nepriateľských citov voči dieťaťu. Oprávnenosť svojich pocitov voči
dieťaťu nachádza tak, že sa vyhovára na spoločnosť, učiteľov, lekárov a iných.
Tieto pocity nemožno od seba navzájom presne rozdeliť, pretože sa často prekrývajú.
Prvé dva postoje sú podľa Sommersovej pozitívne, pretože dovoľujú dieťaťu slobodne
rásť, rozvíjať sa a zúčastňovať sa na rodinnom živote. Odmietanie na druhej strane môže
u postihnutého dieťaťa vyvolať vážne poruchy osobnosti, pretože žije v neustálom napätí.
K uvedeným postojom by sme dnes mohli zaradiť a idealizáciu dieťaťa: Rodič si
uvedomuje, že jeho dieťa je postihnuté, myslí si, že za všetko, čo dokáže urobiť si
zasluhuje obdiv. To vedie k nadmernému sebavedomiu dieťaťa a neskoršiemu odmietaniu
spoločnosti dieťaťom, pretože jej sa jeho výsledky nezdajú byť až také dokonalé.
5.2 Ako zdravotne postihnutý človek hodnotí a chápe sám seba
Sebahodnotenie a hodnotenie svojho postihnutia u zdravotne postihnutého človeka
nezávisí iba od jeho vlastností, ale je tiež odrazom toho, ako ho vníma spoločnosť, či sú
k nemu ľudia ľahostajní, odmietaví, alebo ho berú takého aký je, so všetkými jeho kladmi,
zápormi a tiež s jeho hendikepom.
Pre osobnostný rozvoj postihnutého človeka je dôležité, či sa vie so svojim
postihnutím vyrovnať. Vieme, že čím je dieťa mladšie, tým je preň ľahšie vyrovnať sa
so svojim postihnutím. V rannom veku si ho vôbec neuvedomuje a neskôr to berie ako
normálnu súčasť života. Ak však dôjde k postihnutiu v neskoršom veku, najmä v období
puberty, alebo po ňom, človek môže zlyhať v začlenení sa do spoločnosti, môžu u ňho
vznikať depresívne stavy a stavy citovej lability.
Aj postihnutý človek sa vo svojom živote snaží o sebauplatnenie. Mnoho
postihnutých ľudí sa práve v súvislosti s týmto uplatnením sa vo svete dáva na štúdium
vysokej školy. Najmä telesne postihnutí ľudia sa snažia vyrovnať zdravým ľuďom a táto
túžba ich ženie dopredu. O tom, či chce ísť na vysokú školu sa človek rozhoduje v období
13
adolescencie. Je to obdobie ďalšieho rozvoja vlastnej identity je tiež fázou prípravy na
povolanie. Práve v tomto veku nadobúda značný význam potreba sebarealizácie a potreba
otvorenej budúcnosti. Postihnutý človek má v tomto období poslednú šancu odviazať
sa od rodiny a získať pocit istoty vo vzťahu k svojim vrstovníkom. Cieľom tohto
obdobia je ukončenie zmeny vlastnej identity.
Všeobecne platí, že jednotlivci s rôznym druhom postihnutia sa vyznačujú
neadekvátnym sebahodnotením, pričom sa častejšie vyskytuje nízke sebahodnotenie.
Často sa stretávame s nekritickým hodnotením či už vlastnej, alebo cudzej činnosti, ale aj
s tým, že postihnutí sa ľahko dostanú pod cudzí vplyv.
Postihnuté dieťa môže znamenať problém nielen pre rodinu, ale aj pre kolektív
zdravých detí mimo rodiny. U postihnutých ľudí vznikajú často problémy pri
nadväzovaní vzťahov s opačným pohlavím.
14
6 HYPOTÉZY, CIEĽ A ÚLOHA PRÁCE
6.1 Cieľ práce
Cieľom práce je podať obraz o hendikepovanom človeku v spoločnosti.
6.2 Úloha práce
Úlohou práce je zistiť postoj študentov k hendikepovaným ľuďom.
6.3 Hypotézy
Predpokladám, že mladí ľudia si nebudú vedieť predstaviť, ako by ich život
vyzeral, keby boli oni hendikepovanými.
Predpokladám, že mladí ešte nerozmýšľajú nad tým, či by boli ochotní vziať si za
partnera hendikepovaného človeka, alebo čo by robili, keby vedeli, že sa im má narodiť
hendikepované dieťa.
15
7 METODIKA PRÁCE
7.1 Charakteristika súboru
Výskumný súbor tvorilo 56 študentov našej školy vo veku od 17 do 19 rokov.
Z toho bolo 20 chlapcov a 36 dievčat.
7.2 Metóda získavania údajov
V práci som využila metódu dotazníka, ktorý som vypracovala sama. Využila som
pri tom poznatky získané pri tejto práci. Výsledkom sú veľmi zaujímavé názory študentov.
Dotazník uvádzam v prílohe.
7.3 Organizácia prieskumu
Dotazník bol vypracovaný v decembri 2007 študentmi oktávy, 4.A a 4.B triedy
Gymnázia v Stropkove.
7.4 Spôsob spracovania výsledkov
Získané výsledky som spracovala formou grafov a krátkym ústnym hodnotením.
Pri spracovaní otázok ich uvádzam v poradí, ako boli usporiadané v dotazníku.
16
B. PRAKTICKÁ ČASŤ
8 VÝSLEDKY A DISKUSIA
8.1 Vyhodnotenie dotazníka
1. Poznáš nejakého hendikepovaného človeka?
a) áno b) nie
0
10
20
30
40
50
a) 16 28 44
b) 4 8 12
chlapci dievčatá spolu
80% chlapcov a 78% dievčat uviedlo, že pozná hendikepovaného človeka.
2. Myslíš si, že hendikepovaní ľudia sú v spoločnosti menejcenní?
a) áno b) nie
0
5
10
15
20
25
30
35
40
a) 8 12 20
b) 12 24 36
chlapci dievčatá spolu
40% chlapcov a 33% dievčat si myslí, že hendikepovaní ľudia v spoločnosti sú
menejcenní.
17
3. Môže podľa teba matka počas tehotenstva ovplyvniť zdravie svojho
dieťaťa?
a) áno b) nie
0
10
20
30
40
50
60
a) 19 36 55
b) 1 0 1
chlapci dievčatá spolu
95% chlapcov a 100% dievčat si myslí, že matka počas tehotenstva môže ovplyvniť
zdravie svojho dieťaťa. Mladí ľudia sú v dnešnej dobe o týchto témach dobre
informovaní. Myslím si, že aj vďaka tomu, takmer všetci na túto otázku odpovedali
správne.
4. Keby si vedel, že sa tebe alebo tvojej manželke má narodiť hendikepované
dieťa, čo by ste zvolili?
a) nechali by sme si ho b) volili by sme radšej potrat c) neviem
0
5
10
15
20
chlapci 6 4 10
dievčatá 19 3 14
a) b) c)
30% chlapcov a 35% dievčat by si nechalo dieťa aj napriek tomu, že by bolo
hendikepované. 20% chlapcov a 8% dievčat by volilo potrat a ostatných 43%
opýtaných si takúto situáciu nevie predstaviť, alebo nad tým, ako som aj predpokladala,
ešte neuvažovalo.
18
5. Ak by ste už mali takéto dieťa, ako by ste sa k nemu zachovali?
a) brali by sme ho také, aké je a dali by sme ho do školy medzi zdravé deti
b) brali by sme ho také, aké je, ale dali by sme ho do špeciálnej školy pre
hendikepované deti
c) dali by sme ho do ústavu pre handicapované deti, kde by bolo oň dobre
postarané
d) neviem
0
5
10
15
20
25
30
chlapci 4 6 3 7
dievčatá 5 26 0 5
a) b) c) d)
Najviac opýtaných - až 57% by v takejto situácii volilo možnosť b). Najmenej
opýtaných – iba 5% by volilo možnosť c). 21% opýtaných sa nad tým ešte pravdepodobne
nezamýšľalo. Na túto otázku odpovedali opýtaní takto asi preto, že aj v našom meste sa
nachádza viac zariadení pre hendikepované deti a myslím si, že pre takéto deti je to naozaj
najlepším riešením. Je tam o nich dobre postarané aj z odbornej stránky, venuje sa im tam
určite viac pozornosti ako v obyčajnej škole a môžu byť taktiež aj so svojou rodinou.
19
6. Bol/a by si ochotný/á vziať si za manžela/manželku handicapovaného
človeka?
a) áno b) nie c) neviem
0
5
10
15
20
25
30
chlapci 3 7 10
dievčatá 5 4 27
a) b) c)
Ako som predpokladala, najviac opýtaných si vybralo možnosť c) – a to až 66%.
Dievčatá vyjadrili väčšiu ochotu vziať si za partnera hendikepovaného človeka.
7. Vieš si predstaviť, že by si bol/a ty handicapovaným človekom? Čo by si
najviac očakával od spoločnosti?
a) súcit e) aby ťa brali ako zdravého
b) povzbudenie f) pochopenie
c) ľútosť g) lásku
d) podporu h) neviem si to predstaviť
0
5
10
15
20
25
chlapci 5 5 0 6 6 7 1 5
dievčatá 4 0 0 16 23 18 18 0
a) b) c) d) e) f) g) h)
Najviac opýtaných by v takejto situácii očakávalo, aby ich brali ako zdravých a nik
z opýtaných neuviedol, že by očakával ľútosť. 9% opýtaných nevie, čo by očakávalo, nevie
sa vžiť do situácie hendikepovaného človeka.
20
8. Aké postihnutie je podľa teba ťažšie?
a) fyzické b) psychické c) neviem
0
5
10
15
20
chlapci 5 12 3
dievčatá 10 20 6
a) b) c)
57% opýtaných si myslí, že psychické postihnutie je ťažšie, ako fyzické. 16% to
nevie posúdiť a ostatní si myslia, že fyzické postihnutie je ťažšie.
9. Strávil si s handicapovaným človekom dlhší čas? Ak áno, čo ti to dalo?
a) nie, radšej sa im vyhýbam
b) nie, ale rád by som sa s takým človekom stretol a strávil s ním nejaký
čas
c) áno
0
5
10
15
20
25
chlapci 5 13 2
dievčatá 2 24 10
a) b) c)
Až 66% opýtaných s takýmto človekom ešte čas nestrávilo, no radi by takúto
skúsenosť mali. 13% opýtaných sa s takýmito ľuďmi radšej nestýka a tí, ktorí sa s nimi
stretli sú veľmi radi, a dalo im to napr. radosť, uvedomili si, akú hodnotu má zdravie
a život vôbec a bolo to pre nich zaujímavým zážitkom.
21
8.2 Diskusia
Väčšina mladých, ktorí vyplňovali dotazník pozná nejakého hendikepovaného
človeka a myslia si, že hendikepovaný človek v spoločnosti je menejcenný. Ako som
predpokladala, mladí ľudia sa veľmi nezamýšľajú nad tým, čo by robili, keby sa im malo
narodiť hendikepované dieťa, nevedia posúdiť, či by boli ochotní vziať si za
manžela/manželku takéhoto človeka. Tí, ktorí sa zamýšľali nad tým, čo by robili v situácii,
keby sa im malo narodiť hendikepované dieťa, by sa vo väčšej miere rozhodli nechať si ho
aj napriek jeho postihnutiu. Veľa z nich sa ešte s hendikepovaným človekom nestretlo, no
radi by takúto skúsenosť prežili. Medzi opýtanými sa našli aj takí, ktorí sa takýmto ľuďom
radšej vyhýbajú. Tí, ktorí sa už s niekým takým stretli, sú veľmi radi, že mali takúto
možnosť a veľa im to dalo. Títo ľudia si hendikepovaných ľudí vážia tak, ako aj zdravých,
ba dokonca niekedy aj viac.
22
ZÁVER Vo svojej práci som sa snažila ozrejmiť pojmy, ako sú zdravie a choroba
a zamerala som sa aj na kvalitu života postihnutého dieťaťa. Zistila som, že závisí od
mnohých faktorov.
Mladí ľudia, ktorí nejakého hendikepovaného človeka poznajú, si ho veľmi vážia
a aj napriek jeho postihnutiu ho považujú za človeka, ako každého iného, ktorý tiež
potrebuje lásku, porozumenie, povzbudenie, úsmev, no tiež si dobre uvedomujú, že pre
nich nie je príjemné, ak ich stále ľutujeme a ani oni sami v ich situácii by to od ľudí
nechceli zažiť.
Život hendikepovaných ľudí nie je ľahký, no môže to však čakať každého z nás.
Preto dúfam, že si aj vďaka tomuto dotazníku uvedomili, čo by oni očakávali od zdravých
ľudí, keby sa ocitli v takejto ťažkej situácii, a že ak stretnú hendikepovaného človeka, budú
sa snažiť vžiť do jeho situácie a správať sa k nemu tak, ako by to očakávali aj oni od iných.
Aj z takýchto detí môžu vyrásť osobnosti, no to im dovolíme iba vtedy, ak im
umožníme patričný rozvoj. Neraz aj takíto ľudia majú mnoho talentov a darov, dokážu
vytvoriť mnoho umeleckých diel, majú cit pre krásu, niekedy máme čo robiť, aby sme sa aj
my zdraví vyrovnali im.
Hodnota ľudského života je skrytá v duševnej sile a osobnosti. Preto dovoľme žiť
život naplno všetkým ľuďom okolo seba. Dajme každému šancu žiť svoj život naplno.
Veď všetci sme si rovnocenní a všetci na to máme rovnaké právo.
23
Bibliografické odkazy
1. I. Bajo, Š. Vašek. 1994. Pedagogika mentálne postihnutých. Bratislava:
Sapientia, 1994. počet strán – 251. ISBN 80-967180-1-0
2. Kozierová, Barbara. Erbová, Glenora. Oliverová, Rita. 1995. Ošetrovateľstvo2.
Martin: Osveta, 1995. počet strán – 635. ISBN 80-217-0528-0
3. Janec, Martin. 1991. Starostlivosť o deti s vrodenými chybami. Martin: Osveta,
1991. počet strán – 314. ISBN 80-217-0279-6
4. Melgosa, Julián. 2001. Žiť naplno. Vrútky: Advent – Orion, 2001. počet strán –
191. ISBN 80-88960-61-4
5. Gáborová, ľubica. 1989. Všeobecná, vývinová a sociálna psychológia. Prešov:
Univerzita P. J. Šafárika, 1989. počet strán . 318. ISBN 80-7097-014-6
24
PRÍLOHA
Dotazník
Pohlavie:...............
Vek: ...................
1. Poznáš nejakého hendikepovaného človeka?
10. áno
11. nie
2. Myslíš si, že hendikepovaní ľudia sú v spoločnosti menejcenní?
12. áno
13. nie
3. Môže podľa teba matka počas tehotenstva ovplyvniť zdravie svojho dieťaťa?
14. áno
15. nie
4. Keby si vedel, že sa tebe alebo tvojej manželke má narodiť hendikepované dieťa,
čo by ste zvolili?
16. nechali by sme si ho
17. volili by sme radšej potrat
18. neviem
5. Ak by ste už mali takéto dieťa, ako by ste sa k nemu zachovali?
e) brali by sme ho také, aké je a dali by sme ho do školy medzi zdravé deti
f) brali by sme ho také, aké je, ale dali by sme ho do špeciálnej školy pre
hendikepované deti
g) dali by sme ho do ústavu pre handicapované deti, kde by bolo oň dobre postarané
h) neviem
25
6. Bol/a by si ochotný/á vziať si za manžela/manželku handicapovaného človeka?
19. áno
20. nie
21. neviem
7. Vieš si predstaviť, že by si bol/a ty handicapovaným človekom? Čo by si najviac
očakával od spoločnosti?
e) súcit
f) povzbudenie
g) ľútosť
h) podporu
i) aby ťa brali ako zdravého
j) pochopenie
k) lásku
l) neviem si to predstaviť
8. Aké postihnutie je podľa teba ťažšie?
b) fyzické
c) psychické
d) neviem
9. Strávil si s handicapovaným človekom dlhší čas? Ak áno, čo ti to dalo?
d) nie, radšej sa im vyhýbam
e) nie, ale rád by som sa s takým človekom stretol a strávil s ním nejaký čas
f) áno.............................................................................................................