Hendikepovaný človek s spoločnosti Lucia Černigová

Gymnázium v Stropkove

Školský rok 2007/2008

2

ODBOR/PK: SOCIOLÓGIA

Školiteľ: ........................................

Dátum zadania témy: ...................

Konzultácie

Dátum: ........................... Podpis školiteľa: ........................

Dátum: ........................... Podpis školiteľa: ........................

Dátum: ........................... Podpis školiteľa: ........................

Odovzdanie

Dátum: ........................... Podpis školiteľa: ........................

Obhajoba

Dátum: ........................... Podpis školiteľa: ........................

Hodnotenie prezentácie

....................................

3

OBSAH

Úvod

A. TEORETICKÁ ČASŤ

1 Zdravie a choroba ............................................................................................................5

1.1 Definícia zdravia a choroby..........................................................................................5

1.2 Zdravie dnešného sveta ................................................................................................6

2 Kvalita života hendikepovaného človeka .......................................................................7

3 Vplyv na zdravie dieťaťa pred jeho narodením ............................................................9

4 Ako sa s tým vyrovnať ...................................................................................................10

5 Hendikepovaný člověk a spoločnosť……………..........................................................11

5.1 Zaradenie hendikepovaného človeka do spoločnosti ....................................................11

5.2 Ako zdravotne postihnutý človek hodnotí a chápe sám seba ........................................13

6 Hypotézy, cieľ a úlohy práce .........................................................................................14

6.1 Cieľ práce ..................................................................................................................14

6.2 Úloha práce ................................................................................................................14

6.3 Hypotézy ...................................................................................................................14

7 Metodika práce ...............................................................................................................15

7.1 Charakteristika súboru ...............................................................................................15

7.2 Metóda získavania údajov .........................................................................................15

7.3 Organizácia prieskumu ..............................................................................................15

7.4 Spôsob spracovania výsledkov ..................................................................................15

B. PRAKTICKÁ ČASŤ

8 Výsledky a diskusia ........................................................................................................18

8.1 Vyhodnotenie dotazníka .............................................................................................18

8.2 Diskusia ......................................................................................................................21

Záver....................................................................................................................................22

Bibliografické odkazy

Príloha

4

ÚVOD

Každý deň okolo seba stretávame hendikepovaných ľudí, či to už v meste,

v nemocniciach, v autobusoch.... hoci sú iní, sú to tiež ľudia a nie sú o nič menej, ako my,

zdraví.

Neraz vidím, ako sa tí zdraví za nimi obzerajú, akosi pohŕdavo pozerajú, nimi úplne

opovrhujú, akoby ani neboli. Prečo je to tak? Veď aj oni sú ako my, aj oni sú ľudia, ktorí

chcú naplno žiť svoj život, no nebolo im to dovolené až v takej miere, ako nám. A preto by

sme nemali nimi opovrhovať, ale radšej im pomáhať, aby ich život bol čím krajší, pestrejší,

plnohodnotnejší... Tak isto majú city, priania, chcú poznať, čo je to láska a majú na to

rovnaké právo, ako my. Často majú problémy dostať sa tam, kde potrebujú a ak s nimi nie

je nejaký príbuzný, alebo ak nejde náhodou okolo nejaký obetavý človek, ktorý by im rád

pomohol, tak sa tam nedostanú. My zdraví sa často tvárime, že ich nevidíme, či možno, že

nemáme práve na nich čas. Ale k takýmto ľuďom sa však môžeme aj keď nechtiac zaradiť

aj my. Stačí malá chvíľka nepozornosti, nejaká nehoda alebo choroba a aj my sa ocitneme

na tej istej vlne, ako oni, aj my budeme očakávať pomoc od iných. Možno až vtedy by sme

si uvedomili, akú hodnotu má hoci len milý úsmev, pekné slovo, či podanie pomocnej ruky

v ťažkej situácii.

Medzi hendikepy môžeme zaradiť rôzne podoby, no ja by som sa chcela

detailnejšie zaoberať telesne postihnutými ľuďmi. Zaujíma ma ich osud, ich budúcnosť

a reálna perspektíva. Majú šancu prežiť plnohodnotný život? Sú vo svojom „svete“

šťastní? Majú šancu na partnerský život?...

Ja sama sa často stretávam s jedným hendikepovaným chlapcom. Aj vďaka nemu

som si vybrala práve túto tému. Veľmi sa mi na ňom páči, akú má radosť zo života a ako

sa dokáže radovať aj z maličkostí, niekedy aj z vecí, ktoré my pokladáme za zbytočné. Má

10 rokov a trpí viacerými poruchami reči, sluchu a ďalšími, ako telesnými, tak aj

mentálnymi poruchami. Veľmi ma zaujíma, ako sa s tým tieto deti vyrovnávajú. Tiež to,

ako sa s tým vyrovnávajú ich rodičia, rodina, okolie a tiež celá spoločnosť.

My zdraví ľudia máme mnoho prianí, ktoré by sme si chceli splniť. Hendikepovaní

majú ešte jedno, ktoré im nik nevezme, a to: „Chcem byť zdravý!“

Ak sa narodí zdraví človek, hodnotu zdravia nepozná, je zdravý, krásny, vitálny,

samostatný. Nad tým všetkým začína premýšľať až vtedy, keď o to príde...

5

A. TEORETICKÁ ČASŤ

1 ZDRAVIE A CHOROBA

1.1 Definícia zdravia a choroby

Zdravie je dnes vysoko pozitívnou hodnotou človeka a zahŕňa v sebe nielen telesnú

a duševnú , ale aj duchovnú a sociálnu stránku človeka. Je nesmierne cenné

a nenahraditeľné, no pokiaľ ho človek má, zostáva takmer nepozorovateľné.

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej,

duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”.

Napriek tomu, že to je užitočná a presná definícia, niekto to môže považovať za

idealistické a nereálne. Podľa tejto definície SZO, 70-95% populácie je nezdravých.

Choroba alebo ochorenie je porucha zdravia, presnejšie porucha telesných,

kognitívnych, sociálnych alebo psychických funkcií, ktoré zreteľne negatívne

ovplyvňujú výkonnosť a zdravie organizmu, prípadne sa môžu takého ovplyvnenia

očakávať. Je to súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať

poškodenie organizmu. Choroba je každá odchýlka od normálneho priebehu životných

procesov živočícha a človeka.

Každý z nás sa o svoje zdravie a zdravie svojich najbližších stará, pretože si

uvedomujeme jeho hodnotu. Veľmi veľa zdravých ľudí sa stará o chorých, no aj títo sa

v priebehu okamihu môžu ocitnúť na tej druhej strane, kedy sa o nich bude musieť niekto

postarať a ukázať im, že aj ich život je krásny a stále sa ho oplatí žiť. Ľudia s rôznymi

chorobami a postihnutiami sú aj pre nás, zdravých ľudí, veľkým darom, lebo aj

vďaka ním si uvedomujeme hodnotu nášho zdravia a veľakrát aj samotného života.

6

1.2 Zdravie dnešného sveta

Zdravotný štýl obyvateľstva sa v poslednom desaťročí zhoršil, vzhľadom na

možnosti, ktoré nám ponúka čoraz vyspelejšia civilizácia. Naše životné prostredie je

ovplyvňované a v nemalej miere aj poškodzované produktmi ľudskej činnosti, ako

napríklad rôzne technologické procesy, výroba, životný štýl. Všetko vplýva na geografické

a mikroklimatické podmienky okolo nás (pôda, voda, vzduch …) a v konečnom dôsledku

aj na ľudí.

Na naše zdravie vplýva mnoho faktorov, ako napríklad uponáhľanosť,

prepracovanosť, nezamestnanosť, stres, vysoké nároky, nezdravá a slabo výživná

strava, depresie, požívanie návykových látok, fajčenie, nedostatok pohybu, spánku,

voľného času, pohodlnosť, degradované životné prostredie, zlé návyky obyvateľstva,

vysoká spotreba alkoholu, nesprávny denný režim, nízka zdravotná uvedomelosť

obyvateľstva, špecificky sa odráža vplyv životného prostredia a sociálnej sféry na

zdravotnom stave detí (vysoká kolektivizácia života detí, jasle, materské školy, družiny a

pod.) vysoký počet rizikových pracovísk a počet pracovníkov pracujúcich v

pracovnom riziku.

Každodenné stresy, zhon a nekľud majú veľký vplyv na civilizačné ochorenia. Patria

sem nádorové ochorenia, alergia, AIDS, narkománia, fajčenie, alkoholizmus a mnoho

ďalších. Príčiny civilizačných chorôb sú napríklad degradované životné prostredie,

nesprávna životospráva a zlé návyky obyvateľstva (nesprávna štruktúra potravín,

fajčenie, vysoká spotreba alkoholu, nesprávny denný režim a iné) nízka zdravotná

uvedomelosť obyvateľstva (uplatňovanie zásad správnej životosprávy v bežnom živote,

slabý osobný záujem každého občana na ochrane svojho zdravia, ale i na ochrane svojho

životného prostredia).

Chronicky chorý človek vníma hlavne svoje sociálne problémy vyplývajúce z dopadu

choroby na svoj život, na život svojej rodiny a svojich blízkych často spojené s pocitmi

bezmocnosti. Po mnohých pokusoch zmeniť niečo, čo sa zmeniť nedá, sa tento človek

dostáva do fenoménu naučenej bezmocnosti, ktorá potom marí jeho ďalšiu motiváciu

pokúsiť sa o čokoľvek pri riešení jeho problémov.

7

2 KVALITA ŽIVOTA HENDIKEPOVANÉHO ČLOVEKA

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje kvalitu života ako „vnímanie

vlastnej pozície v živote v kontexte kultúry a hodnotových systémov so zreteľom na

životné ciele, očakávania, štandardy a záujmy. Tento koncept je komplexným spôsobom

ovplyvňovaný fyzickým zdravým a psychickým stavom človeka, úrovňou jeho nezávislosti

a vzťahmi k významným znakom prostredia“.

Kvalita života sa nevzťahuje iba na zdravotnú alebo materiálnu oblasť, na oblasť

uspokojovania základných fyziologických potrieb, ale zahŕňa aj oblasť právnej istoty,

bezpečnosti, osobnej slobody, pracovného uplatnenia, kultúrneho vyžitia a niektoré ďalšie

oblasti. Z psychologického hľadiska ako uvádza Požár (1999) je to najmä oblasť

primeraného uspokojovania základných psychických potrieb ako aj ďalších tzv. vyšších

potrieb, oblasť sociálnych vzťahov, sebapresadzovania, sebapotvrdzovania, potreby

zážitku úspechu, „dobrého cítenia sa“. U postihnutých sa k tomu pripája akceptovanie

vlastného postihnutia, akceptovanie postihnutého spoločnosťou a ďalšie.

Z jednej strany sa v súčasnosti postoje spoločnosti k postihnutým menia v

pozitívnom smere, a na druhej strane súčasná civilizácia často neberie príliš veľký ohľad

na „slabých“. Ak aj v minulosti mali postihnutí ťažkosti s pracovným zaradením, v

súčasnosti sú tieto ťažkosti neporovnateľne väčšie, pričom nijaká charita nemôže z

hľadiska osobnostného vývinu postihnutým efektívne pomôcť. To, samozrejme, zhoršuje

kvalitu ich života.

Kvalitu života ovplyvňujú i prvotné vzťahy v rodine. Môže ísť napr. o skryté

zavrhovanie kedy navonok hrá otec, alebo matka úlohu veľmi starostlivého rodiča, ale

vnútorne svoje postihnuté dieťa odmieta. Vlastná rodina je totiž najdôležitejším

vzťahovým prostredím pre každé dieťa, čo platí azda dvojnásobne pre dieťa

postihnuté.

8

Ondrejka (2001) uvádza v globálnej podobe Goodeho princípy, ktoré sa týkajú

kvality života ľudí s postihnutím:

- kvalita života ľudí s postihnutím sa skladá z rovnakých faktorov a vzťahov, ktoré

sú dôležité u intaktných (neporušených, nedotknutých) ,

- kvalitu života si uvedomujeme, keď sú ohrozené základné potreby človeka, a keď

máme príležitosť dosahovať svoje ciele; význam kvality života možno ohodnotiť

širším záberom ľudí, zahŕňajúcim názory ľudí s postihnutím vrátane ich rodín a

odborníkov,

- kvalita života jednotlivca je spätá s kvalitou života ľudí v jeho okolí.

9

3 VPLYV NA ZDRAVIE DIEŤAŤA PRED JEHO

NARODENÍM

Keďže máloktorá žena v prvých dňoch, týždňoch tehotenstva vie o svojom inom

stave, častokrát sa stáva, že plod sa poškodí už počas vývoja. Mnohé faktory môžu v

priebehu tehotenstva dieťa poškodiť, pričom následky v prvom rade závisia od doby

ich pôsobenia. Pritom môže dochádzať k odumretiu plodu, k deformáciám alebo k infekcii

dieťaťa s možnými následnými poškodeniami. Niektoré príčiny ako napríklad alkohol,

rubeola alebo syfilis vedú k typickým deformačným syndrómom. Ďalšími poškodzujúcimi

faktormi sú röntgénové lúče, nikotín, lieky a iné infekčné choroby ako napríklad

cukrovka.

Neraz sa tiež stáva, že matka je úplne v poriadku, počas celého tehotenstva

dodržiava zdravé návyky, dbá o seba po každej stránke, poriadku dokončí

tehotenstvo, no pri pôrode dôjde k poškodeniu dieťatka. Inokedy sa zas dieťatko

v prvých týždňoch života dostane do kontaktu s infekčným ochorením, čo u ňho môže

zanechať dlhodobé následky.

Ďalším prípadom je genetické dedičné ochorenie. Mnohokrát rodičia ani len

netušia, že majú nejaký genetický problém, alebo že mali v rodine podobný problém.

10

4 AKO SA S TÝM VYROVNAŤ

Ak si matka po pôrode vypočuje z úst lekárov správu, že jej dieťa nikdy nebude žiť

normálnym životom, jej pocity v danej chvíli budú určite zmätené, možno ani nebude veriť

lekárom a tajne dúfať, že sa mýlia alebo sa niekde stala chyba.

V takejto chvíli bude pre ňu, a aj pre jej partnera a príbuzných, veľmi ťažké

vyrovnať sa s danou situáciou, prijať túto krutú pravdu a prijať taktiež svoje dieťa so

všetkým, aj s jeho postihnutím.

Takejto matke treba poskytnúť odbornú pomoc - pomoc psychológa, no

samozrejme aj prejaviť podporu a zaujať k nej citlivý prístup zo strany rodiny a tiež

zdravotníckeho personálu.

Takáto matka sa iste cíti previnilo a dookola si kladie otázky: Čo zanedbala? Ćo

mohlo spôsobiť túto realitu? Prečo sa to muselo stať práve jej? Takéto myšlienky

a pocity strachu a úzkosti jej isto nepridajú ani na sebavedomí. Je jej nutné vysvetliť, že

ona nie je vinná za to, čo sa stalo, že ona ani jej manžel za to nemôže.

Matke postihnutého dieťaťa je taktiež nevyhnutné povedať celú pravdu

o diagnóze dieťaťa. Je lepšie neklamať jej od začiatku, aby vedela, že vám môže

dôverovať aj naďalej. Keď bude vedieť pravdu o stave svojho dieťaťa, pomaly sa s tým

vyrovná a začne sa už zaujímať iba tým, ako môže pomôcť svojmu dieťatku, ako mu

umožniť čo najkrajší život, hoci aj s obmedzeniami, ktoré má, ako ho urobiť šťastným

a naplniť ho láskou, ľúbiť ho také, aké je.

11

5 HENDIKEPOVANÝ ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ

5.1 Zaradenie hendikepovaného človeka do spoločnosti

Deti si do istého veku svoje postihnutie neuvedomujú. Prvé prejavy toho, že sú iné

ako ostatné ako iné deti sú vtedy, keď sa začlenia do skupiny zdravých detí, pri nástupe

do materskej alebo základnej školy. Podľa toho, ako sa k nim zdravé deti správajú, tak sa

rozvíja aj ich osobnosť. Tá závisí od prístupu spoločnosti, s ktorou sa dieťa najčastejšie

stretáva.

Vývin osobnosti dieťaťa s postihnutím ovplyvňujú najviac postoje jeho najbližších.

Kým narodenie zdravého dieťaťa prináša do rodiny radosť, pokoj, lásku a pre rodičov

znamená pýchu, narodenie postihnutého dieťaťa vplýva na celú rodinu smutne. Niektorí

ľudia tento fakt berú ako katastrofu, iní sa snažia brať to s chladnou hlavou a urobiť život

ich dieťaťa plnohodnotným životom aj napriek jeho hendikepu.

V. S. Sommersová (1994) postoje rodičov k svojmu postihnutému dieťaťu

zaradila do týchto piatich kategórií:

1. Akceptovanie dieťaťa a jeho postihnutia: Rodič postihnutie svojho

dieťaťa prijíma a preukazuje primerané hodnotenie dieťaťa. Riadi sa heslom: „

Musíme dosiahnuť najviac, čo sa dá!“. Takýto prístup rodičov dodáva dieťaťu vo

väčšine prípadov duševnú oporu a podporu.

2. Odmietavá reakcia: Rodič popiera postihnutie dieťaťa, plánuje jeho

budúcnosť a neakceptuje a neuznáva pri tom žiadne obmedzenia pre svoje dieťa.

Takýmto postojom rodič vedie dieťa k nadmernej ambicióznosti a trvá na svojej

úspešnosti.

3. Nadmerné ochranárstvo: Rodič je zaujatý nadmernými citmi ľútosti

a súcitu, ktorý vyjadrujú v nadmerne starostlivom a ochranárskom zaobchádzaní.

4. Skryté zavrhovanie: Rodič pokladá postihnutie svojho dieťaťa za hanbu.

Úzkostlivo sa snaží byť dobrým otcom (dobrou matkou) a za nadmernou

starostlivosťou a úzkostlivou ohľaduplnosťou skrýva negatívny postoj voči dieťaťu.

12

5. Otvorené zavrhovanie: Rodič prijíma dieťa s odporom a je si vedomý

svojich nepriateľských citov voči dieťaťu. Oprávnenosť svojich pocitov voči

dieťaťu nachádza tak, že sa vyhovára na spoločnosť, učiteľov, lekárov a iných.

Tieto pocity nemožno od seba navzájom presne rozdeliť, pretože sa často prekrývajú.

Prvé dva postoje sú podľa Sommersovej pozitívne, pretože dovoľujú dieťaťu slobodne

rásť, rozvíjať sa a zúčastňovať sa na rodinnom živote. Odmietanie na druhej strane môže

u postihnutého dieťaťa vyvolať vážne poruchy osobnosti, pretože žije v neustálom napätí.

K uvedeným postojom by sme dnes mohli zaradiť a idealizáciu dieťaťa: Rodič si

uvedomuje, že jeho dieťa je postihnuté, myslí si, že za všetko, čo dokáže urobiť si

zasluhuje obdiv. To vedie k nadmernému sebavedomiu dieťaťa a neskoršiemu odmietaniu

spoločnosti dieťaťom, pretože jej sa jeho výsledky nezdajú byť až také dokonalé.

5.2 Ako zdravotne postihnutý človek hodnotí a chápe sám seba

Sebahodnotenie a hodnotenie svojho postihnutia u zdravotne postihnutého človeka

nezávisí iba od jeho vlastností, ale je tiež odrazom toho, ako ho vníma spoločnosť, či sú

k nemu ľudia ľahostajní, odmietaví, alebo ho berú takého aký je, so všetkými jeho kladmi,

zápormi a tiež s jeho hendikepom.

Pre osobnostný rozvoj postihnutého človeka je dôležité, či sa vie so svojim

postihnutím vyrovnať. Vieme, že čím je dieťa mladšie, tým je preň ľahšie vyrovnať sa

so svojim postihnutím. V rannom veku si ho vôbec neuvedomuje a neskôr to berie ako

normálnu súčasť života. Ak však dôjde k postihnutiu v neskoršom veku, najmä v období

puberty, alebo po ňom, človek môže zlyhať v začlenení sa do spoločnosti, môžu u ňho

vznikať depresívne stavy a stavy citovej lability.

Aj postihnutý človek sa vo svojom živote snaží o sebauplatnenie. Mnoho

postihnutých ľudí sa práve v súvislosti s týmto uplatnením sa vo svete dáva na štúdium

vysokej školy. Najmä telesne postihnutí ľudia sa snažia vyrovnať zdravým ľuďom a táto

túžba ich ženie dopredu. O tom, či chce ísť na vysokú školu sa človek rozhoduje v období

13

adolescencie. Je to obdobie ďalšieho rozvoja vlastnej identity je tiež fázou prípravy na

povolanie. Práve v tomto veku nadobúda značný význam potreba sebarealizácie a potreba

otvorenej budúcnosti. Postihnutý človek má v tomto období poslednú šancu odviazať

sa od rodiny a získať pocit istoty vo vzťahu k svojim vrstovníkom. Cieľom tohto

obdobia je ukončenie zmeny vlastnej identity.

Všeobecne platí, že jednotlivci s rôznym druhom postihnutia sa vyznačujú

neadekvátnym sebahodnotením, pričom sa častejšie vyskytuje nízke sebahodnotenie.

Často sa stretávame s nekritickým hodnotením či už vlastnej, alebo cudzej činnosti, ale aj

s tým, že postihnutí sa ľahko dostanú pod cudzí vplyv.

Postihnuté dieťa môže znamenať problém nielen pre rodinu, ale aj pre kolektív

zdravých detí mimo rodiny. U postihnutých ľudí vznikajú často problémy pri

nadväzovaní vzťahov s opačným pohlavím.

14

6 HYPOTÉZY, CIEĽ A ÚLOHA PRÁCE

6.1 Cieľ práce

Cieľom práce je podať obraz o hendikepovanom človeku v spoločnosti.

6.2 Úloha práce

Úlohou práce je zistiť postoj študentov k hendikepovaným ľuďom.

6.3 Hypotézy

Predpokladám, že mladí ľudia si nebudú vedieť predstaviť, ako by ich život

vyzeral, keby boli oni hendikepovanými.

Predpokladám, že mladí ešte nerozmýšľajú nad tým, či by boli ochotní vziať si za

partnera hendikepovaného človeka, alebo čo by robili, keby vedeli, že sa im má narodiť

hendikepované dieťa.

15

7 METODIKA PRÁCE

7.1 Charakteristika súboru

Výskumný súbor tvorilo 56 študentov našej školy vo veku od 17 do 19 rokov.

Z toho bolo 20 chlapcov a 36 dievčat.

7.2 Metóda získavania údajov

V práci som využila metódu dotazníka, ktorý som vypracovala sama. Využila som

pri tom poznatky získané pri tejto práci. Výsledkom sú veľmi zaujímavé názory študentov.

Dotazník uvádzam v prílohe.

7.3 Organizácia prieskumu

Dotazník bol vypracovaný v decembri 2007 študentmi oktávy, 4.A a 4.B triedy

Gymnázia v Stropkove.

7.4 Spôsob spracovania výsledkov

Získané výsledky som spracovala formou grafov a krátkym ústnym hodnotením.

Pri spracovaní otázok ich uvádzam v poradí, ako boli usporiadané v dotazníku.

16

B. PRAKTICKÁ ČASŤ

8 VÝSLEDKY A DISKUSIA

8.1 Vyhodnotenie dotazníka

1. Poznáš nejakého hendikepovaného človeka?

a) áno b) nie

0

10

20

30

40

50

a) 16 28 44

b) 4 8 12

chlapci dievčatá spolu

80% chlapcov a 78% dievčat uviedlo, že pozná hendikepovaného človeka.

2. Myslíš si, že hendikepovaní ľudia sú v spoločnosti menejcenní?

a) áno b) nie

0

5

10

15

20

25

30

35

40

a) 8 12 20

b) 12 24 36

chlapci dievčatá spolu

40% chlapcov a 33% dievčat si myslí, že hendikepovaní ľudia v spoločnosti sú

menejcenní.

17

3. Môže podľa teba matka počas tehotenstva ovplyvniť zdravie svojho

dieťaťa?

a) áno b) nie

0

10

20

30

40

50

60

a) 19 36 55

b) 1 0 1

chlapci dievčatá spolu

95% chlapcov a 100% dievčat si myslí, že matka počas tehotenstva môže ovplyvniť

zdravie svojho dieťaťa. Mladí ľudia sú v dnešnej dobe o týchto témach dobre

informovaní. Myslím si, že aj vďaka tomu, takmer všetci na túto otázku odpovedali

správne.

4. Keby si vedel, že sa tebe alebo tvojej manželke má narodiť hendikepované

dieťa, čo by ste zvolili?

a) nechali by sme si ho b) volili by sme radšej potrat c) neviem

0

5

10

15

20

chlapci 6 4 10

dievčatá 19 3 14

a) b) c)

30% chlapcov a 35% dievčat by si nechalo dieťa aj napriek tomu, že by bolo

hendikepované. 20% chlapcov a 8% dievčat by volilo potrat a ostatných 43%

opýtaných si takúto situáciu nevie predstaviť, alebo nad tým, ako som aj predpokladala,

ešte neuvažovalo.

18

5. Ak by ste už mali takéto dieťa, ako by ste sa k nemu zachovali?

a) brali by sme ho také, aké je a dali by sme ho do školy medzi zdravé deti

b) brali by sme ho také, aké je, ale dali by sme ho do špeciálnej školy pre

hendikepované deti

c) dali by sme ho do ústavu pre handicapované deti, kde by bolo oň dobre

postarané

d) neviem

0

5

10

15

20

25

30

chlapci 4 6 3 7

dievčatá 5 26 0 5

a) b) c) d)

Najviac opýtaných - až 57% by v takejto situácii volilo možnosť b). Najmenej

opýtaných – iba 5% by volilo možnosť c). 21% opýtaných sa nad tým ešte pravdepodobne

nezamýšľalo. Na túto otázku odpovedali opýtaní takto asi preto, že aj v našom meste sa

nachádza viac zariadení pre hendikepované deti a myslím si, že pre takéto deti je to naozaj

najlepším riešením. Je tam o nich dobre postarané aj z odbornej stránky, venuje sa im tam

určite viac pozornosti ako v obyčajnej škole a môžu byť taktiež aj so svojou rodinou.

19

6. Bol/a by si ochotný/á vziať si za manžela/manželku handicapovaného

človeka?

a) áno b) nie c) neviem

0

5

10

15

20

25

30

chlapci 3 7 10

dievčatá 5 4 27

a) b) c)

Ako som predpokladala, najviac opýtaných si vybralo možnosť c) – a to až 66%.

Dievčatá vyjadrili väčšiu ochotu vziať si za partnera hendikepovaného človeka.

7. Vieš si predstaviť, že by si bol/a ty handicapovaným človekom? Čo by si

najviac očakával od spoločnosti?

a) súcit e) aby ťa brali ako zdravého

b) povzbudenie f) pochopenie

c) ľútosť g) lásku

d) podporu h) neviem si to predstaviť

0

5

10

15

20

25

chlapci 5 5 0 6 6 7 1 5

dievčatá 4 0 0 16 23 18 18 0

a) b) c) d) e) f) g) h)

Najviac opýtaných by v takejto situácii očakávalo, aby ich brali ako zdravých a nik

z opýtaných neuviedol, že by očakával ľútosť. 9% opýtaných nevie, čo by očakávalo, nevie

sa vžiť do situácie hendikepovaného človeka.

20

8. Aké postihnutie je podľa teba ťažšie?

a) fyzické b) psychické c) neviem

0

5

10

15

20

chlapci 5 12 3

dievčatá 10 20 6

a) b) c)

57% opýtaných si myslí, že psychické postihnutie je ťažšie, ako fyzické. 16% to

nevie posúdiť a ostatní si myslia, že fyzické postihnutie je ťažšie.

9. Strávil si s handicapovaným človekom dlhší čas? Ak áno, čo ti to dalo?

a) nie, radšej sa im vyhýbam

b) nie, ale rád by som sa s takým človekom stretol a strávil s ním nejaký

čas

c) áno

0

5

10

15

20

25

chlapci 5 13 2

dievčatá 2 24 10

a) b) c)

Až 66% opýtaných s takýmto človekom ešte čas nestrávilo, no radi by takúto

skúsenosť mali. 13% opýtaných sa s takýmito ľuďmi radšej nestýka a tí, ktorí sa s nimi

stretli sú veľmi radi, a dalo im to napr. radosť, uvedomili si, akú hodnotu má zdravie

a život vôbec a bolo to pre nich zaujímavým zážitkom.

21

8.2 Diskusia

Väčšina mladých, ktorí vyplňovali dotazník pozná nejakého hendikepovaného

človeka a myslia si, že hendikepovaný človek v spoločnosti je menejcenný. Ako som

predpokladala, mladí ľudia sa veľmi nezamýšľajú nad tým, čo by robili, keby sa im malo

narodiť hendikepované dieťa, nevedia posúdiť, či by boli ochotní vziať si za

manžela/manželku takéhoto človeka. Tí, ktorí sa zamýšľali nad tým, čo by robili v situácii,

keby sa im malo narodiť hendikepované dieťa, by sa vo väčšej miere rozhodli nechať si ho

aj napriek jeho postihnutiu. Veľa z nich sa ešte s hendikepovaným človekom nestretlo, no

radi by takúto skúsenosť prežili. Medzi opýtanými sa našli aj takí, ktorí sa takýmto ľuďom

radšej vyhýbajú. Tí, ktorí sa už s niekým takým stretli, sú veľmi radi, že mali takúto

možnosť a veľa im to dalo. Títo ľudia si hendikepovaných ľudí vážia tak, ako aj zdravých,

ba dokonca niekedy aj viac.

22

ZÁVER Vo svojej práci som sa snažila ozrejmiť pojmy, ako sú zdravie a choroba

a zamerala som sa aj na kvalitu života postihnutého dieťaťa. Zistila som, že závisí od

mnohých faktorov.

Mladí ľudia, ktorí nejakého hendikepovaného človeka poznajú, si ho veľmi vážia

a aj napriek jeho postihnutiu ho považujú za človeka, ako každého iného, ktorý tiež

potrebuje lásku, porozumenie, povzbudenie, úsmev, no tiež si dobre uvedomujú, že pre

nich nie je príjemné, ak ich stále ľutujeme a ani oni sami v ich situácii by to od ľudí

nechceli zažiť.

Život hendikepovaných ľudí nie je ľahký, no môže to však čakať každého z nás.

Preto dúfam, že si aj vďaka tomuto dotazníku uvedomili, čo by oni očakávali od zdravých

ľudí, keby sa ocitli v takejto ťažkej situácii, a že ak stretnú hendikepovaného človeka, budú

sa snažiť vžiť do jeho situácie a správať sa k nemu tak, ako by to očakávali aj oni od iných.

Aj z takýchto detí môžu vyrásť osobnosti, no to im dovolíme iba vtedy, ak im

umožníme patričný rozvoj. Neraz aj takíto ľudia majú mnoho talentov a darov, dokážu

vytvoriť mnoho umeleckých diel, majú cit pre krásu, niekedy máme čo robiť, aby sme sa aj

my zdraví vyrovnali im.

Hodnota ľudského života je skrytá v duševnej sile a osobnosti. Preto dovoľme žiť

život naplno všetkým ľuďom okolo seba. Dajme každému šancu žiť svoj život naplno.

Veď všetci sme si rovnocenní a všetci na to máme rovnaké právo.

23

Bibliografické odkazy

1. I. Bajo, Š. Vašek. 1994. Pedagogika mentálne postihnutých. Bratislava:

Sapientia, 1994. počet strán – 251. ISBN 80-967180-1-0

2. Kozierová, Barbara. Erbová, Glenora. Oliverová, Rita. 1995. Ošetrovateľstvo2.

Martin: Osveta, 1995. počet strán – 635. ISBN 80-217-0528-0

3. Janec, Martin. 1991. Starostlivosť o deti s vrodenými chybami. Martin: Osveta,

1991. počet strán – 314. ISBN 80-217-0279-6

4. Melgosa, Julián. 2001. Žiť naplno. Vrútky: Advent – Orion, 2001. počet strán –

191. ISBN 80-88960-61-4

5. Gáborová, ľubica. 1989. Všeobecná, vývinová a sociálna psychológia. Prešov:

Univerzita P. J. Šafárika, 1989. počet strán . 318. ISBN 80-7097-014-6

24

PRÍLOHA

Dotazník

Pohlavie:...............

Vek: ...................

1. Poznáš nejakého hendikepovaného človeka?

10. áno

11. nie

2. Myslíš si, že hendikepovaní ľudia sú v spoločnosti menejcenní?

12. áno

13. nie

3. Môže podľa teba matka počas tehotenstva ovplyvniť zdravie svojho dieťaťa?

14. áno

15. nie

4. Keby si vedel, že sa tebe alebo tvojej manželke má narodiť hendikepované dieťa,

čo by ste zvolili?

16. nechali by sme si ho

17. volili by sme radšej potrat

18. neviem

5. Ak by ste už mali takéto dieťa, ako by ste sa k nemu zachovali?

e) brali by sme ho také, aké je a dali by sme ho do školy medzi zdravé deti

f) brali by sme ho také, aké je, ale dali by sme ho do špeciálnej školy pre

hendikepované deti

g) dali by sme ho do ústavu pre handicapované deti, kde by bolo oň dobre postarané

h) neviem

25

6. Bol/a by si ochotný/á vziať si za manžela/manželku handicapovaného človeka?

19. áno

20. nie

21. neviem

7. Vieš si predstaviť, že by si bol/a ty handicapovaným človekom? Čo by si najviac

očakával od spoločnosti?

e) súcit

f) povzbudenie

g) ľútosť

h) podporu

i) aby ťa brali ako zdravého

j) pochopenie

k) lásku

l) neviem si to predstaviť

8. Aké postihnutie je podľa teba ťažšie?

b) fyzické

c) psychické

d) neviem

9. Strávil si s handicapovaným človekom dlhší čas? Ak áno, čo ti to dalo?

d) nie, radšej sa im vyhýbam

e) nie, ale rád by som sa s takým človekom stretol a strávil s ním nejaký čas

f) áno.............................................................................................................