Download - INT 305s Daniela Rozgoňová
1
INT 305s
Daniela Rozgoňová
2
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ
Týždeň V/1
3
Spoločná poľnohospodárska politika SPP:
Najrozsiahlejšia a najnákladnejšia politika
EÚ, aj najkontroverznejšia.
Súhrn pravidiel a mechanizmov
upravujúcich produkciu, výmenu a
spracovanie poľnohospodárskych
produktov.
Prikladá rastúcu dôležitosť rozvoju vidieka.
4
Ciele SPP podľa Rímskych zmlúv:
Zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva pomocou technického rozvoja.
Zabezpečiť primeranú životnú úroveň roľníckemu obyvateľstvu.
Stabilizovať trhy s poľnohospodárskymi produktmi.
Garantovať bezpečnosť potravín.Zabezpečiť rozumné ceny potravín pre
spotrebiteľa.
5
Princípy spoločného poľnohospodárskeho
trhu v EHS od 60. rokov:
1. Zjednotený trh, čiže voľný pohyb poľnohospodárskych produktov na území členských štátov.
2. Uprednostňovanie produktov, čiže cenové zvýhodnenie produktov EU v porovnaní s dovezenými produktmi.
3. Finančná solidarita, čiže výdavky a náklady na SPP sú hradené zo spoločného rozpočtu.
6
EHS sa stalo najväčším svetovým dovozcom a druhým najväčším vývozcom poľnohospodárskych produktov.
Rada stanovovala každoročne vysoké ceny produktov ako ochranu pred dovozom za pomoci tzv. vyrovnávacích poplatkov. Vysoké/ nízke ceny stimulovali farmárov viac produkovať určité produkty a menej iné.
7
SPP 60. rokov úspešná: objem poľnohospodárskej produkcie v členských štátoch EHS rástol nepretržite v r. 1962-72, potravinová sebestačnosť bola zabezpečená, ceny boli nízke.
V neskorších 70. rokoch prvé problémy s nadprodukciou, SPP bolo treba reformovať.
Reformy obmedzovali zásahy do trhu, stimulovali vidiecke oblasti, pomáhali vysokohorským oblastiam, atď.
8
Spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov SOPT
V závislosti od produktov boli v EHS vytvorené viaceré spoločné trhové organizácie s rôznymi mechanizmami.
V súčasnosti je v EÚ 21 SOPT, ktoré pokrývajú väčšinu poľnohospodárskych výrobkov.
Podľa použitých mechanizmov môžeme SOPT rozdeliť do 3 skupín:
9
SOPT s garantovanými cenami: pokrývajú asi 70% poľnohosp. výrobkov (obilniny, cukor, mliečne výrobky, mäso, niektoré druhy ovocia a zeleniny, stolové víno).
Ceny stanovuje Rada EÚ.Štátne intervenčné agentúry za ne ponúkajú
poľnohospodárom výkup produkcie. Istota pre poľnohospodárov na nestabilnom trhu.Pri niektorých produktoch sú garantované ceny
kombinované s priamymi platbami poľnohospodárom.
10
SOPT so spoločnou vonkajšou ochranou:
Týkajú sa asi 25% poľnohospodárskych
výrobkov (vajcia, hydina, niektoré druhy
ovocia a zeleniny, okrasné rastliny, iné ako
stolové vína).Obmedzujú sa na vonkajšiu ochranu pred
konkurenciou z nečlenských krajín
prostredníctvom ciel.
11
SOPT s priamymi platbami:Vzťahujú sa na výrobky, ktoré sa v EÚprodukujú v malom množstve (konope, ľan,bavlna, chmeľ, osivo a suché krmivo).
V 60. rokoch EHS veľmi málo zasahovalo do poľnohospodárskych štruktúr (rozdiely medzi členskými štátmi).
Politika štrukturálneho rozvoja sa inšpirovala francúzskymi zákonmi zo začiatku 60. rokov.
12
1968 - Mansholtova správa navrhovala
rozsiahle štrukturálne zmeny v
poľnohospodárstve. Od 1972 poľnohospodári mali možnosť získať
prostriedky na modernizáciu a zväčšenie fariem, ak predložia rozvojové plány a preukážu rentabilitu.
Dostali aj možnosť odísť do dôchodku v 55 rokoch ak sa vzdajú pôdy v prospech mladých farmárov.
Vyčlenené dotácie na vzdelávanie farmárov.
13
1974-75 opatrenia na pomoc horským oblastiam a inak znevýhodneným regiónom.
1985 špeciálne programy pre pomoc regiónom v okolí Stredozemného mora vo FR, IT a EL (príprava na vstup ES a PT).
Na štrukturálne opatrenia SPP vplývala aj regionálna politika EÚ (nadrezortný charakter).
Štrukturálne fondy regionálnej politiky dôležité aj pre poľnohospodárstvo:
14
Agrárny fond Európsky sociálny fondEurópsky fond regionálneho rozvojaKohézny fond
Európsky poľnohospodársky garančný a
usmerňovací fond EAGGF
Financuje SPP a čerpá veľkú časť rozpočtu EÚ.
15
EAGGF pozostáva z 2 sekcií:
Usmerňovacia sekcia:
Štrukturálny fond, ktorý prispieva k
štrukturálnym reformám a investíciám do
nových technológií v poľnohospodárstve.
Záručná sekcia:
Pokrýva výdavky na spoločnú organizáciu
Trhov (výkup a skladovania nadbytkov, podpora
exportu).
16
Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky Reformy z 80. rokov nepriniesli želanévýsledky.
Začiatkom 90. rokov trhy stále zaznamenávali výrazné nadbytky.
Výsledky reformy SPP z r. 1992:
Komoditné trhy sa priblížili rovnováhe.Rozpočtové výdavky SPP pod kontrolou (pokles).Rast príjmov poľnohospodárov (v priemere o 4,5 až 6%).
17
Zmluva o EÚ (Maastrichtská) zriaďuje
Spoločnú organizáciu poľnohospodárskych
trhov vo forme:Spoločných predpisov v oblasti
konkurencie.Povinnej koordinácie národných
organizácií trhu. Európskej organizácie trhu.
18
Agenda 2000
Ministri poľnohospodárstva členských krajín EÚ dohodli reformu SPP v rámci Agendy 2000 v marci 1999.
Špecifikuje opatrenia na pripravenie poľnohospodárstva EÚ na výzvy nového tisícročia (vrátane rozširovania EÚ):
reforma SPP, finančná perspektíva na
2000-06, štrukturálne opatrenia.
19
Agenda 2000 - najradikálnejšia reforma
SPP vôbec, v oblasti ekonomickej,
environmentálnej, ako aj rozvoja vidieka:
• Posilnenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych výrobkov na domácich aj svetových trhoch.
• Zabezpečenie primeraného životného štandardu farmárskej komunity.
• Vytvorenie náhradných pracovných miest a iných zdrojov príjmu pre farmárov.
20
Vytvorenie novej politiky rozvoja vidieckych oblastí.
Začlenenie environmentálnych a vidieckych problémov do SPP.
Zlepšenie kvality a bezpečnosti potravinových produktov.
Zjednodušenie poľnohospodárskej legislatívy, decentralizácia jej uplatňovania.
Postupné zníženie garantovaných cien
(-20% hovädzie mäso, -15% obilniny a mliečne výrobky).
Zavedenie a zvyšovanie priamych platieb.
21
Rozvoj vidieka sa stáva ďalšou dimenziou
SPP.Zameriava sa na zaostalé regióny.V období 2000-06 dosiahli výdavky SPP
ročne 38,22 mld. euro a rozvoj vidieka
4,34 mld. euro.Agenda 2000 vytvára podmienky na rozvoj
multifunkčného, udržateľného a konkurencieschopného
poľnohospodárstva v EÚ.
22
SPP a WTO
Poľnohospodársky obchod má mimoriadny
význam pre EÚ, keďže je 1. najväčším
svetovým dovozcom a 2. najväčším
vývozcom poľnohospodárskych výrobkov.
EÚ je členom WTO a zastáva v nej spoločné postoje aj v oblasti SPP.
23
V Uruguajskom kole GATT (1986-93) boli v otázkach poľnohospodárstva hlavnými rokovacími stranami ES/EÚ a USA.
USA požadovali, aby EÚ výrazne obmedzila podporu svojej poľnohospodárskej produkcie a sprístupnila svoj trh zahraničnej konkurencii.
Záväzky EÚ z dohody z 1994: Zníženie trhovej podpory o 20% voči základu z
1986-88.
24
Ochranné opatrenia voči tretím krajinám v podobe ciel a ich zníženie do 2000 o 36%, najmenej však 15%.
Zníženie výdavkov na exportné refundácie do 2000 o 36% oproti 1986-90.
Zabezpečenie minimálneho prístupu zahraničnej poľnohospodárskej produkcie na trh EÚ vo výške 3% domácej spotreby z 1986-88, a do 2000 na 5% domácej spotreby.
Zavedenie základnej osevnej plochy pre olejniny vo výške 5 128 mil. ha.
25
Ciele EÚ v týchto rokovaniach:Pozornosť netrhovým aspektom poľnohospodárstva (okrem produkcie potravín zabezpečuje aj krajinotvornú úlohu, biosféru, kvalitu a bezpečnosť potravín).Potrebnú rovnováhu medzi trhovými a netrhovými aspektmi poľnohospodárstva.Diferencovaný prístup k rozvojovým krajinám.Lepšie príležitosti pre exportérov z EÚ.
26
Územná ochrana potravín v EÚ
Historicky sa o zrod systému registrácie územného pôvodu potravín postarali obchodné vojny medzi starým kontinentom a Amerikou.
Pričinili sa oň najmä Francúzi, ktorým sa pred druhou svetovou vojnou znepáčilo, že názvy ich syrov a vín používajú americkí potravinári.
27
Šlo o produkty, ktoré naozaj „vymysleli“ vo Francúzsku a niesli názvy tamojších regiónov. Len sa časom stali také populárne, že ich Američania – a firmy z ďalších krajín – začali kopírovať. Vlajkovou loďou francúzskeho ťaženia sa stal syr Roquefort.
Francúzi preto prišli s novým systémom. Založili ho na historických záznamoch, presne vymedzených hraniciach povolenej výroby a úradných kontrolách dodržiavania registrovanej receptúry. Časom ho prevzala celá Európska únia.
Do jej registra sa zapisujú syry, mäsové výrobky, pečivá, pivá, medy či oleje. A presné hranice výroby majú i niektoré druhy obilnín, zeleniny, ovocia, korenín či rýb.
28
Registrujú sa dva typy názvov. Prvým sú takzvané druhové, ktoré označujú celú kategóriu výrobkov. Pri druhom sa k názvu prvého typu pridáva prívlastok. Príkladom registrácie názvu prvého typu je Roquefort.
V praxi to znamená, že nikto iný – okrem mliekárov z vymedzeného regiónu Francúzska – nemôže syr označovať ako Roquefort, hoci by chutil rovnako. Nie všetkým svetoznámym produktom sa dostalo až takej ochrany.
Pre mozzarellu či parmezán sa voľná výroba neuzavrela. Taliani ich majú zaregistrované s prívlastkami: Mozzarella di Bufana Campana, Parmigiano Reggiano.
Konkurenčná paranoja v EÚCertifikácia územného pôvodu sa v nedávnych rokoch stala
súčasťou konkurenčného boja európskych potravinárov. Najaktívnejší sú južania. Taliani a Francúzi majú v bruselskom registri po 150 produktoch, Španieli a Portugalci po stovke.
29
Naopak Íri, Švédi a Fíni dohromady menej ako desať. Certifikované dedičstvo si európski lokálpatrioti starostlivo opatrujú. Ak objavia niekoho, kto používa chránený názov mimo vymedzeného územia, ženú ho pred súd, požadujú zastavenie výroby a náhradu škody.
Registračnou horúčkou sa nakazili aj Stredoeurópania. A keďže niektoré výrobky sa historicky vyrábajú vo viacerých krajinách, vznikajú spory, kto má a kto nemá právo ich územnú ochranu registrovať. Slováci sa pred časom s Poliakmi hádali o oštiepok, teraz sa s Čechmi sporia o nivu.
Celý kolotoč sa napokon vymkýna spod kontroly. Firmy alebo združenia registrujú iba preto, aby ich nepredbehol niekto iný. A boj o písmenká sa ešte zintenzívni, ak ide o názov, ktorý sa používa nielen pre konkrétny produkt, ale pre celý rad produktov.
Napríklad „typický“ slovenský produkt bryndza sa vyrába aj v Poľsku a Rumunsku. Rovnako ako ďalší, oštiepok – i keď Poliaci si ho v Bruseli zapísali ako oscypek.
30
„Obávali sme sa, aby nám niekto nezaregistroval tieto názvy bez prívlastkov. To by sme o ne úplne prišli,“ vysvetľuje dôvod slovenských syrových prihlášok podpredseda slovenského Cechu bryndziarov Peter Lajda.
Poliaci si napokon v európskom registri zapísali Podhalanskú bryndzu, Slováci Slovenskú bryndzu, takže obe súperiace strany boli viac-menej spokojné. Tak ako v druhom prípade: cez poľský oscypek sa Slováci preniesli, lebo sa nedá voľne preložiť ako oštiepok.
Slovensko má v bruselskom registri originálneho pôvodu potravín zapísané prvé štyry tuzemské originálv – Slovenskú bryndzu, Slovenskú parenicu, Slovenský oštiepok a Skalický trdelník.