1

INT 305s

Daniela Rozgoňová

2

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ

Týždeň V/1

3

Spoločná poľnohospodárska politika SPP:

Najrozsiahlejšia a najnákladnejšia politika

EÚ, aj najkontroverznejšia.

Súhrn pravidiel a mechanizmov

upravujúcich produkciu, výmenu a

spracovanie poľnohospodárskych

produktov.

Prikladá rastúcu dôležitosť rozvoju vidieka.

4

Ciele SPP podľa Rímskych zmlúv:

Zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva pomocou technického rozvoja.

Zabezpečiť primeranú životnú úroveň roľníckemu obyvateľstvu.

Stabilizovať trhy s poľnohospodárskymi produktmi.

Garantovať bezpečnosť potravín.Zabezpečiť rozumné ceny potravín pre

spotrebiteľa.

5

Princípy spoločného poľnohospodárskeho

trhu v EHS od 60. rokov:

1. Zjednotený trh, čiže voľný pohyb poľnohospodárskych produktov na území členských štátov.

2. Uprednostňovanie produktov, čiže cenové zvýhodnenie produktov EU v porovnaní s dovezenými produktmi.

3. Finančná solidarita, čiže výdavky a náklady na SPP sú hradené zo spoločného rozpočtu.

6

EHS sa stalo najväčším svetovým dovozcom a druhým najväčším vývozcom poľnohospodárskych produktov.

Rada stanovovala každoročne vysoké ceny produktov ako ochranu pred dovozom za pomoci tzv. vyrovnávacích poplatkov. Vysoké/ nízke ceny stimulovali farmárov viac produkovať určité produkty a menej iné.

7

SPP 60. rokov úspešná: objem poľnohospodárskej produkcie v členských štátoch EHS rástol nepretržite v r. 1962-72, potravinová sebestačnosť bola zabezpečená, ceny boli nízke.

V neskorších 70. rokoch prvé problémy s nadprodukciou, SPP bolo treba reformovať.

Reformy obmedzovali zásahy do trhu, stimulovali vidiecke oblasti, pomáhali vysokohorským oblastiam, atď.

8

Spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov SOPT

V závislosti od produktov boli v EHS vytvorené viaceré spoločné trhové organizácie s rôznymi mechanizmami.

V súčasnosti je v EÚ 21 SOPT, ktoré pokrývajú väčšinu poľnohospodárskych výrobkov.

Podľa použitých mechanizmov môžeme SOPT rozdeliť do 3 skupín:

9

SOPT s garantovanými cenami: pokrývajú asi 70% poľnohosp. výrobkov (obilniny, cukor, mliečne výrobky, mäso, niektoré druhy ovocia a zeleniny, stolové víno).

Ceny stanovuje Rada EÚ.Štátne intervenčné agentúry za ne ponúkajú

poľnohospodárom výkup produkcie. Istota pre poľnohospodárov na nestabilnom trhu.Pri niektorých produktoch sú garantované ceny

kombinované s priamymi platbami poľnohospodárom.

10

SOPT so spoločnou vonkajšou ochranou:

Týkajú sa asi 25% poľnohospodárskych

výrobkov (vajcia, hydina, niektoré druhy

ovocia a zeleniny, okrasné rastliny, iné ako

stolové vína).Obmedzujú sa na vonkajšiu ochranu pred

konkurenciou z nečlenských krajín

prostredníctvom ciel.

11

SOPT s priamymi platbami:Vzťahujú sa na výrobky, ktoré sa v EÚprodukujú v malom množstve (konope, ľan,bavlna, chmeľ, osivo a suché krmivo).

V 60. rokoch EHS veľmi málo zasahovalo do poľnohospodárskych štruktúr (rozdiely medzi členskými štátmi).

Politika štrukturálneho rozvoja sa inšpirovala francúzskymi zákonmi zo začiatku 60. rokov.

12

1968 - Mansholtova správa navrhovala

rozsiahle štrukturálne zmeny v

poľnohospodárstve. Od 1972 poľnohospodári mali možnosť získať

prostriedky na modernizáciu a zväčšenie fariem, ak predložia rozvojové plány a preukážu rentabilitu.

Dostali aj možnosť odísť do dôchodku v 55 rokoch ak sa vzdajú pôdy v prospech mladých farmárov.

Vyčlenené dotácie na vzdelávanie farmárov.

13

1974-75 opatrenia na pomoc horským oblastiam a inak znevýhodneným regiónom.

1985 špeciálne programy pre pomoc regiónom v okolí Stredozemného mora vo FR, IT a EL (príprava na vstup ES a PT).

Na štrukturálne opatrenia SPP vplývala aj regionálna politika EÚ (nadrezortný charakter).

Štrukturálne fondy regionálnej politiky dôležité aj pre poľnohospodárstvo:

14

Agrárny fond Európsky sociálny fondEurópsky fond regionálneho rozvojaKohézny fond

Európsky poľnohospodársky garančný a

usmerňovací fond EAGGF

Financuje SPP a čerpá veľkú časť rozpočtu EÚ.

15

EAGGF pozostáva z 2 sekcií:

Usmerňovacia sekcia:

Štrukturálny fond, ktorý prispieva k

štrukturálnym reformám a investíciám do

nových technológií v poľnohospodárstve.

Záručná sekcia:

Pokrýva výdavky na spoločnú organizáciu

Trhov (výkup a skladovania nadbytkov, podpora

exportu).

16

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky Reformy z 80. rokov nepriniesli želanévýsledky.

Začiatkom 90. rokov trhy stále zaznamenávali výrazné nadbytky.

Výsledky reformy SPP z r. 1992:

Komoditné trhy sa priblížili rovnováhe.Rozpočtové výdavky SPP pod kontrolou (pokles).Rast príjmov poľnohospodárov (v priemere o 4,5 až 6%).

17

Zmluva o EÚ (Maastrichtská) zriaďuje

Spoločnú organizáciu poľnohospodárskych

trhov vo forme:Spoločných predpisov v oblasti

konkurencie.Povinnej koordinácie národných

organizácií trhu. Európskej organizácie trhu.

18

Agenda 2000

Ministri poľnohospodárstva členských krajín EÚ dohodli reformu SPP v rámci Agendy 2000 v marci 1999.

Špecifikuje opatrenia na pripravenie poľnohospodárstva EÚ na výzvy nového tisícročia (vrátane rozširovania EÚ):

reforma SPP, finančná perspektíva na

2000-06, štrukturálne opatrenia.

19

Agenda 2000 - najradikálnejšia reforma

SPP vôbec, v oblasti ekonomickej,

environmentálnej, ako aj rozvoja vidieka:

• Posilnenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych výrobkov na domácich aj svetových trhoch.

• Zabezpečenie primeraného životného štandardu farmárskej komunity.

• Vytvorenie náhradných pracovných miest a iných zdrojov príjmu pre farmárov.

20

Vytvorenie novej politiky rozvoja vidieckych oblastí.

Začlenenie environmentálnych a vidieckych problémov do SPP.

Zlepšenie kvality a bezpečnosti potravinových produktov.

Zjednodušenie poľnohospodárskej legislatívy, decentralizácia jej uplatňovania.

Postupné zníženie garantovaných cien

(-20% hovädzie mäso, -15% obilniny a mliečne výrobky).

Zavedenie a zvyšovanie priamych platieb.

21

Rozvoj vidieka sa stáva ďalšou dimenziou

SPP.Zameriava sa na zaostalé regióny.V období 2000-06 dosiahli výdavky SPP

ročne 38,22 mld. euro a rozvoj vidieka

4,34 mld. euro.Agenda 2000 vytvára podmienky na rozvoj

multifunkčného, udržateľného a konkurencieschopného

poľnohospodárstva v EÚ.

22

SPP a WTO

Poľnohospodársky obchod má mimoriadny

význam pre EÚ, keďže je 1. najväčším

svetovým dovozcom a 2. najväčším

vývozcom poľnohospodárskych výrobkov.

EÚ je členom WTO a zastáva v nej spoločné postoje aj v oblasti SPP.

23

V Uruguajskom kole GATT (1986-93) boli v otázkach poľnohospodárstva hlavnými rokovacími stranami ES/EÚ a USA.

USA požadovali, aby EÚ výrazne obmedzila podporu svojej poľnohospodárskej produkcie a sprístupnila svoj trh zahraničnej konkurencii.

Záväzky EÚ z dohody z 1994: Zníženie trhovej podpory o 20% voči základu z

1986-88.

24

Ochranné opatrenia voči tretím krajinám v podobe ciel a ich zníženie do 2000 o 36%, najmenej však 15%.

Zníženie výdavkov na exportné refundácie do 2000 o 36% oproti 1986-90.

Zabezpečenie minimálneho prístupu zahraničnej poľnohospodárskej produkcie na trh EÚ vo výške 3% domácej spotreby z 1986-88, a do 2000 na 5% domácej spotreby.

Zavedenie základnej osevnej plochy pre olejniny vo výške 5 128 mil. ha.

25

Ciele EÚ v týchto rokovaniach:Pozornosť netrhovým aspektom poľnohospodárstva (okrem produkcie potravín zabezpečuje aj krajinotvornú úlohu, biosféru, kvalitu a bezpečnosť potravín).Potrebnú rovnováhu medzi trhovými a netrhovými aspektmi poľnohospodárstva.Diferencovaný prístup k rozvojovým krajinám.Lepšie príležitosti pre exportérov z EÚ.

26

Územná ochrana potravín v EÚ

Historicky sa o zrod systému registrácie územného pôvodu potravín postarali obchodné vojny medzi starým kontinentom a Amerikou.

Pričinili sa oň najmä Francúzi, ktorým sa pred druhou svetovou vojnou znepáčilo, že názvy ich syrov a vín používajú americkí potravinári.

27

Šlo o produkty, ktoré naozaj „vymysleli“ vo Francúzsku a niesli názvy tamojších regiónov. Len sa časom stali také populárne, že ich Američania – a firmy z ďalších krajín – začali kopírovať. Vlajkovou loďou francúzskeho ťaženia sa stal syr Roquefort.

Francúzi preto prišli s novým systémom. Založili ho na historických záznamoch, presne vymedzených hraniciach povolenej výroby a úradných kontrolách dodržiavania registrovanej receptúry. Časom ho prevzala celá Európska únia.

Do jej registra sa zapisujú syry, mäsové výrobky, pečivá, pivá, medy či oleje. A presné hranice výroby majú i niektoré druhy obilnín, zeleniny, ovocia, korenín či rýb.

28

Registrujú sa dva typy názvov. Prvým sú takzvané druhové, ktoré označujú celú kategóriu výrobkov. Pri druhom sa k názvu prvého typu pridáva prívlastok. Príkladom registrácie názvu prvého typu je Roquefort.

V praxi to znamená, že nikto iný – okrem mliekárov z vymedzeného regiónu Francúzska – nemôže syr označovať ako Roquefort, hoci by chutil rovnako. Nie všetkým svetoznámym produktom sa dostalo až takej ochrany.

Pre mozzarellu či parmezán sa voľná výroba neuzavrela. Taliani ich majú zaregistrované s prívlastkami: Mozzarella di Bufana Campana, Parmigiano Reggiano.

Konkurenčná paranoja v EÚCertifikácia územného pôvodu sa v nedávnych rokoch stala

súčasťou konkurenčného boja európskych potravinárov. Najaktívnejší sú južania. Taliani a Francúzi majú v bruselskom registri po 150 produktoch, Španieli a Portugalci po stovke.

29

Naopak Íri, Švédi a Fíni dohromady menej ako desať. Certifikované dedičstvo si európski lokálpatrioti starostlivo opatrujú. Ak objavia niekoho, kto používa chránený názov mimo vymedzeného územia, ženú ho pred súd, požadujú zastavenie výroby a náhradu škody.

Registračnou horúčkou sa nakazili aj Stredoeurópania. A keďže niektoré výrobky sa historicky vyrábajú vo viacerých krajinách, vznikajú spory, kto má a kto nemá právo ich územnú ochranu registrovať. Slováci sa pred časom s Poliakmi hádali o oštiepok, teraz sa s Čechmi sporia o nivu.

Celý kolotoč sa napokon vymkýna spod kontroly. Firmy alebo združenia registrujú iba preto, aby ich nepredbehol niekto iný. A boj o písmenká sa ešte zintenzívni, ak ide o názov, ktorý sa používa nielen pre konkrétny produkt, ale pre celý rad produktov.

Napríklad „typický“ slovenský produkt bryndza sa vyrába aj v Poľsku a Rumunsku. Rovnako ako ďalší, oštiepok – i keď Poliaci si ho v Bruseli zapísali ako oscypek.

30

„Obávali sme sa, aby nám niekto nezaregistroval tieto názvy bez prívlastkov. To by sme o ne úplne prišli,“ vysvetľuje dôvod slovenských syrových prihlášok podpredseda slovenského Cechu bryndziarov Peter Lajda.

Poliaci si napokon v európskom registri zapísali Podhalanskú bryndzu, Slováci Slovenskú bryndzu, takže obe súperiace strany boli viac-menej spokojné. Tak ako v druhom prípade: cez poľský oscypek sa Slováci preniesli, lebo sa nedá voľne preložiť ako oštiepok.

Slovensko má v bruselskom registri originálneho pôvodu potravín zapísané prvé štyry tuzemské originálv – Slovenskú bryndzu, Slovenskú parenicu, Slovenský oštiepok a Skalický trdelník.