1
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
OBSAH
1. Úvod………………………………………………………………………………...3
2. Teoretická časť - logistický reťazec v environmentálne orientovanom podniku........5
2. 1 Podniková logistika..............................................................................................5
2. 1. 1 Základné pojmy v logistike............................................................................5
2. 1. 2 Obsah informačného systému v základných oblastiach podnikovej logistiky....7
2. 1. 3 Integrovaný logistický manažment.................................................................9
2. 1. 4 Zásobovanie.................................................................................................11
2. 1. 4. 1 Hodnotenie a výber dodávateľov............................................................12
2. 1. 4. 2 Zásobovacie rozhodovanie......................................................................15
2. 1. 5 Skladovanie..................................................................................................16
2. 1. 5. 1 Vplyv metódy Just in time na dodávateľa................................................17
2. 2 Systémy environmentálneho manažérstva.............................................................18
2. 2. 1 Základné pojmy............................................................................................18
2. 2. 2 Základná charakteristika systémov environmentálneho manažérsta................20
2. 2. 3 Štandardy pre zavedenie EMS.......................................................................21
2. 2. 4 Hlavné kroky pri budovaní EMS....................................................................23
2. 2. 5 Nástroje a metódy budovania EMS................................................................25
2. 2. 6 Celkové výhody z vybudovania Systému environmentálneho manažérstva......26
2. 3 Environmentálne vhodný výrobok........................................................................27
2. 3. 1 Ciele..............................................................................................................28
2. 3. 2 Základné princípy...........................................................................................28
2. 3. 3 Značka Environmentálne vhodný výrobok......................................................28
2. 3. 4 Inštitucionálne prvky programu......................................................................30
2. 3. 5 Porovnanie programu so systémami environmentálneho označovania výrobkov
v zahraničí....................................................................................................................31
2. 3. 6 Environmentálne hodnotenie a označovanie výrobkov.....................................33
2. 3. 7 Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov
v Slovenskej republike..................................................................................................33
2
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
3. Analýza súčasného stavu environmentálne orientovaného logistického reťazca
v Chemosvite Svit, a. s. .............................................................................................35
3. 1 Charakteristika Chemosvitu Svit, a. s. ...............................................................35
3. 2 Analýza budovania systému environmentálneho manažérstva..............................39
3. 3 Analýza hodnotenia a výberu dodávateľov.........................................................46
3. 3. 1 Hodnotenie dodávateľov z pohľadu EMS....................................................46
3. 3. 2 Výber dodávateľov......................................................................................51
3. 4 Zásobovanie......................................................................................................52
3. 4. 1 Aplikácia metódy Just in time v Chemosvite Svit, a. s. ................................53
3. 4. 2 Optimalizácia nákupu..................................................................................53
3. 4. 3 Aplikácia metódy FIFO v a. s. Chemosvit Svit.............................................53
3. 5 Skladovanie.......................................................................................................54
3. 6 Informačné toky................................................................................................55
3. 7 Rekapitulácia v analýze dosiahnutých výsledkov................................................57
4. Záver....................................................................................................................60
Zoznam skratiek.......................................................................................................62
Zoznam použitej literatúry........................................................................................63
Zoznam príloh..........................................................................................................65
3
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
1. ÚVOD
Nemennosť je pojem, ktorým by sme určite nemohli označiť posledné roky druhého
tisícročia. Pre tieto roky sú charakteristické zmeny. Zmeny sa vždy začínajú lokálne a
v krátkom čase v globále zasahujú všetky oblasti života. Zmenami prechádza aj životné
prostredie – prostredie, v ktorom pracujeme a vytvárame nové hodnoty. Nie vždy však
v našich aktivitách postupujeme správne. Mnoho veľkých svetových koncernov ešte
v neďalekej minulosti zabúdalo, či vedome ignorovalo otázku znečisťovania životného
prostredia. Keď začal byť tento problém pre priemyselne vyspelé krajiny neúnosný -
pozostavovala sa nad ním environmentálne uvedomelá verejnosť - presunula sa výroba do
priemyselne rozvojových krajín a prenieslo sa tam aj znečisťovanie životného prostredia
v približne rovnakej miere, ako tomu bolo v materskej krajine výrobcu. Tento problém sa
doteraz nepodarilo vyriešiť, ale presun výroby našťastie nezaberá veľké percento riešenia
problému.
V posledných rokoch sa čoraz viac štátov snaží presadiť normy a zákony týkajúce sa
životného prostredia, ktoré razantne znižujú povolené množstvá škodlivín vypúšťaných do
okolia fabrík. Pri nedodržiavaní povolených maximálnych množstiev škodlivín musia
fabriky platiť vysoké pokuty, ktoré ich motivujú k ochrane životného prostredia stavaním
čističiek, filtrov, k obmedzovaniu environmentálne závadnej výroby a k iným prostriedkov
environmentálnej ochrany.
Pre podniky je to výzva, na ktorú sa snažia dať čo najuspokojivejšiu odpoveď. Proces
zavádzania systému environmentálneho manažérstva (EMS) je proces budovania
environmentálne nezávadnej výroby, ktorý je obsahom normy ISO 14 000. Je to však
dlhodobá záležitosť, ktorú si podnik musí začleniť do svojej filozofie, do svojho logistického
systému a pripravovať sa na ňu. Po zavedení EMS musí tento systém neustále dodržiavať a
v pravidelných intervaloch informovať o priebehu jeho fungovania medzinárodnú
organizáciu, ktorá mu udelila certifikát o tom, že podnik vyrába v súlade s normou ISO 14
000.
4
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Cieľom záverečného projektu je znázorniť environmentálne orientovaný hmotný tok
logistického reťazca so zameraním sa na jeho začiatok – teda nákup environmentálne
vhodných surovín, výber dodávateľov, skladové hospodárstvo – v environmentálne
orientovanom podniku Chemosvit Svit, a. s..
To však kladie vysoké nároky na kvalitnú tímovú prácu a rozumné kompromisy
v súlade so stratégiou v záujme firmy ako celku.
Záverečný projekt sa zaoberá uplatnením logistických princípov v podniku. Je
zameraný na zásobovanie, informačný systém podniku a na skladovanie. V zásobovaní sa
kladie dôraz na výber dodávateľov a výber metódy zásobovania jedného z našich
popredných podnikov - Chemosvite Svit, a. s..
Systém environmentálneho manažérstva sa Chemosvit Svit, a. s. snaží integrovať do
všetkých oblastí podniku prostredníctvom nástrojov podnikovej logistiky. Logistika je
uvedená ako vedná disciplína a praktický nástroj moderného riadenia.
Nie je tajomstvom, že ak podnik správne integruje logistiku, zvýši sa jeho
konkurencieschopnosť a o to predovšetkým Chemosvitu Svit, a. s. ide.
5
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
2. TEORETICKÁ ČASŤ - LOGISTICKÝ REŤAZEC V
ENVIRONMENTÁLNE ORIENTOVANOM PODNIKU
2. 1 PODNIKOVÁ LOGISTIKA
2. 1. 1 Základné pojmy v logistike
Z historického hľadiska je veľmi ťažké presne vymedziť z čoho a kde logistika
vznikla.
Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že človek bol už na úsvite dejín konfrontovaný
s riešením úloh, ktorým dnes pripisujeme logistické prvky - či už to boli úlohy spojené
s lovom, zberom plodov, či neskôr s poľnohospodárstvom alebo obchodom. Najväčší rozvoj
a využitie dosiahla logistika podľa [4] vo vojenstve pri zabezpečovacích činnostiach a pri
zabezpečovaní posunov vojenských jednotiek. Až v polovici päťdesiatych rokov nášho
storočia sa logistika začala používať v USA aj v civilných odvetviach a bola postupne
rozpracovaná na teóriu aj v praktických aplikáciách. Z USA sa logistické koncepcie
postupne začali rozširovať do Európy a iných oblastí sveta.
Dôvodom prenášania a rozširovania logistických metód do civilných oblastí bol
ekonomický rozvoj v tomto storočí, ktorý sa vyznačuje prudkým rastom podnikov.
Napriek skutočnosti, že v literatúre existuje množstvo prístupov a pohľadov na danú
problematiku, podľa [14] sa dá vysloviť zhrňujúca všeobecná definícia logistiky:
“Logistika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá optimalizáciou, koordináciou
a synchronizáciou všetkých činností, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie pružného
a ekonomického priebehu výrobného procesu pri optimálnych nákladoch.”
Hlavnou úlohou logistiky teda je napomáhať, ukazovať cestu k optimalizácii
a koordinácii všetkých integrálnych súčastí podniku tak, aby to viedlo k zvyšovaniu
efektívnosti celého transformaèného procesu.
V takto definovanom systéme podnikovej logistiky ako celku, by sa dali vymedziť tri
základné subsystémy, ktoré sú v literatúre [6] známe ako:
6
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
makrologistický systém - predstavuje vlastné okolie, do ktorého sú zabudované
mikrologistický systém a logistická organizácia. Je to napr. región, prípadne medzinárodný
priestor.
mikrologistický systém - predstavuje subsystém makrologistického systému; ide
napríklad o vojenskú, podnikovú, nemocničnú a inú logistiku. Je to systém, ktorý slúži
jednotlivým súkromným alebo štátnym organizáciám.
metalogistické systémy - tvoria kooperačné formy medzi mikrologistickými
systémami akéhokoľvek druhu.
V systéme podnikových funkcií vystupuje logistika ako maticová funkcia spolu
s financiami a personalistikou. Maticové funkcie sú zahrnuté v základných funkciách -
v zásobovaní, výrobe a odbyte. Všetky tieto funkcie - základné i maticové - prekrýva a spája
informačný systém podniku.
V rámci podnikovej logistiky sa podľa [14] vykonávajú tieto základné činnosti:
* zásobovanie,
* výroba,
* doprava,
* skladovanie.
Z tohto hľadiska potom rozoznávame logistiku zásobovania, respektíve logistiku
nákupných činností, výrobnú logistiku, dopravnú logistiku a skladovú logistiku.
Obsah základných logistických činností by sa dal podľa [14] v stručnosti
charakterizovať tak, že sa dotkneme esenciálnych otázok, ktoré sa tu riešia:
Logistika zásobovania - optimálny výber dodávateľov z hľadiska zabezpečenia
materiálovej likvidity, systémového riadenia kvality a optimalizácie nákladov; pružné
zabezpečovanie materiálovej likvidity; optimalizácia zásob; atď.
Výrobná logistika - všetky činnosti súvisiace s manipuláciou s materiálom,
materiálovým a informačným tokom na všetkých stupňoch výroby od vstupu až po výstup.
Dopravná logistika - činnosti súvisiace s projektovaním, prípravou a realizáciou
dopravy, vrátane výberu optimálneho spôsobu dopravy a dopravných prostriedkov, ako aj
skúmanie a spracovávanie informácií súvisiacich s týmito činnosťami.
7
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Skladová logistika - otázky opodstatnenosti a umiestnenia skladov, výber formy
vlastníctva skladu, optimalizácia skladovacích systémov a skladových operácií, výber
a aplikácia vhodnej skladovacej technológie a podobne.
Správnou aplikáciou logistiky v systéme výrobného, obchodného, či iného podniku,
management dosiahne efektívnosť a transparentnosť celého systému, ako aj včasné
a relevantné informácie, čo pre firmu fungujúcu v podmienkach trhovej ekonomiky
vonkoncom nie je zanedbateľné.
Všetky logistické funkcie obsiahnuté v podniku pokrýva informačný systém podniku,
bez ktorého by nebolo možné dostatočne rýchlo zabezpečovať správne fungovanie výroby.
2. 1. 2 Obsah informačného systému v základných oblastiach logistiky
Medzi základné oblasti logistiky, ktoré zastrešuje informačný systém, podľa [4] patrí:
♦
♦
♦
♦
zásobovacia logistika,
výrobná logistika,
distribučná logistika,
doprava.
Zásobovac ia log i s t ika
V oblasti zásobovacej logistiky je úlohou informačného systému spracovávať
a poskytovať informácie najmä pre činnosti ako sú plánovanie potreby materiálu na plán
finálnej výroby a na plán dodávok náhradných dielov, objednávanie materiálu a uzatváranie
kúpnych zmlúv, preberanie a skladovanie materiálu, evidencia vratných obalov,
optimalizácia skladových zásob, príprava a kompletovanie materiálu pre výrobu, kontrola
zaplatenia faktúr, účtovná evidencia stavu a pohybu zásob.
Vstupné informácie tvoria materiálové normy (z kusovníkov výrobkov), ročné
a krátkodobé plány výroby a predaja, príjmové a výdajové doklady materiálu, výsledky
z inventúr stavu zásob materiálu, cenníky materiálu, údaje o dodávateľských organizáciách.
Výstupné informácie tvoria ročné a krátkodobé plány zásobovania, podklady pre
controlling a účtovnú evidenciu, štatistika pohybu materiálu.
8
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Výrobná logistika
V oblasti výrobnej logistiky je úlohou informačného systému poskytovať informácie
najmä pre zostavenie plánu finálnej výroby, rozpis plánu finálnej výroby do komponentov a
do časových období, kumuláciu potreby a stanovenie výrobných dávok, bilancovanie
potreby kapacít strojov a pracovníkov, zostavenie krátkodobého termínovaného plánu dielní,
plánovanie kooperácií, priame riadenie výrobného procesu a hmotného toku na
pracoviskách, kontrolu ukončenia výrobných operácií, kontrolu stavu a pohybu zásob
v medziskladoch.
Vstupné informácie tvoria normatívne súbory údajov z technickej prípravy výroby,
informácie o stave zabezpečenia materiálom a náradím, efektívne fondy strojných a ručných
pracovísk, plány predaja.
Výstupné informácie sú ročný plán a krátkodobé plány výroby, kapacitné bilancie
pracovísk, vychystávacie plány materiálu, termínové plány zadávanej a odvádzanej výroby
podľa výrobných stredísk, dynamický rozvrh operácií na smenu a deň, evidenčné údaje
o priebehu výrobného procesu, inventúra medziskladov.
Distribučná logistika
V oblasti distribučnej logistiky je úlohou informačného systému poskytovať
informácie najmä pre zostavenie plánu predaja, kapacitné preverovanie požiadaviek
a objednávok, operatívne plánovanie zákaziek a evidenciu plnenia zákaziek, vystavovanie
faktúr a platobných dokladov, sledovanie obehu vratných obalov, inventarizáciu zásob
hotových výrobkov, náhradných dielov a obchodného tovaru, sledovanie výrobkov
v prevádzke u zákazníkov, sledovanie konkurenčných výrobkov.
Vstupnými informáciami sú: súbor výrobkov a náhradných dielov, súbor
odberateľských organizácií, objednávky a kúpne zmluvy, zoznamy faktúr, výdajky zo skladu
odbytu, údaje o vratných obaloch.
Výstupnými informáciami sú plány predaja, operatívne plány expedovania, faktúry
a inkasné príkazy, obratové súpisky zásob hotových výrobkov, náhradných dielov
a obchodného tovaru, štatistika predaja.
9
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Informačný systém pre dopravu
Rieši problémy plánovania a zabezpečovania vnútropodnikovej dopravy, plánovanie
a zabezpečovanie vonkajšej dopravy vlastnými prostriedkami a prostriedkami verejných
dopravcov, optimalizáciu dopravných trás a pod. Útvar dopravy môže v prípade veľkého
rozsahu dopravných činností fungovať samostatne, alebo môže byť zaradený do útvaru
zásobovacej alebo distrubučnej logistiky.
Ak by boli spomínané oblasti logistiky navzájom izolované, neplnili by v žiadúcej
miere svoju funkciu a celý systém by bol nefunkčný.
Je nutné, aby všetky oblasti logistiky boli navzájom prepojené, teda integrované. Za
týmto účelom sa vyvinul integrovaný logistický manažment.
2. 1. 3 Integrovaný logistický manažment
Podľa [5] nastupuje v logistike v druhej polovici osemdesiatych rokov trend
integrácie logistických činností a objavuje sa pojem „integrovaný logistický manažment“.
Podniková logistika sa dostáva do vývojovej fázy, keď si dynamika všetkých s logistikou
spojených procesov vyžaduje prechod od súčtu optimalizovaných funkcií systému
k optimalizácii systému ako celku. Do popredia záujmu sa dostáva sledovanie a
vyhodnocovanie všetkých kritérií (nielen nákladov).
V praxi ide podľa [5] predovšetkým o integráciu týchto činností:
* Zásobovanie, resp. nákup:
- stanovenie optimálnej veľkosti a početnosti dodávok,
- voľba dodávateľov,
- voľba spôsobu balenia a prepravy,
- spôsob prevzatia a kontrola kvality zásielok,
- uskladňovacie a vyskladňovacie operácie,
- starostlivosť o zásoby,
- likvidácia škôd,
- hospodárenie s obalmi a prepravnými prostriedkami.
10
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
* Výrobná logistika:
- prísun surovín, materiálov a náhradných dielov do výrobných skladov,
- operačné a medzioperačné činnosti,
- tvorba výrobných jednotiek,
- odsun výrobných jednotiek do výrobných medziskladov,
- dokončenie operácií na výrobných jednotkách,
- odsun výrobného odpadu,
- výdaj a príjem náradia.
* Doprava:
- výber vhodného dopravného prostriedku,
- dodacie podmienky,
- colné odbavenie zásielok,
- nákup dopravných služieb, dojednávanie zmlúv.
* Skladovanie:
- umiestnenia skladov,
- výber formy vlastníctva skladu,
- optimalizácia skladovacích systémov a skladových operácií,
- výber a aplikácia vhodnej skladovacej technológie.
* Logistické služby:
- spolupráca pri vývoji výrobkov,
- zásobovanie konsignačných skladov,
- zabezpečenie náhradných dielov,
- recyklácia,
- likvidácia obalov.
* Fyzická distribúcia:
- prísun obalových prostriedkov, paliet a kontajnerov,
- adjustácia a balenie,
11
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
- odsun hotových výrobkov do expedičných skladov,
- starostlivosť o zásoby hotových výrobkov,
- expedícia,
- likvidácia škôd a strát,
- hospodárenie s vratnými obalmi a prepravnými prostriedkami.
Všetky tieto logistické činnosti majú svoju ekonomickú, technologickú a informačnú
stránku a mali by byť predmetom integrovaného logistického riadenia.
Podľa [13] ide v podstate o aplikáciu systémového prístupu, zameraného na riadenie
celku v logistickom manažmente.
Vytvoriť integrovaný logistický systém de facto znamená docieliť celistvé
vymedzenie, koordináciu, synchronizáciu a optimalizáciu logistických reťazcov na všetkých
úrovniach. V praxi sa uplatňuje princíp postupnej integrácie. (Aj tu platí, že musíme
budovať na existujúcej báze, na ľuďoch a ich kultúre, modifikovať stratégie a na základe
tohoto sa rozhodovať pre konkrétne kroky postupnej implementácie integrovaného
logistického systému, alebo pre radikálnu zmenu doteraz fungujúceho systému).
Postupná integrácia logistického systému sa pritom môže realizovať od vstupu po
výstup, t. j. od zásobovania, cez výrobu, až po expedíciu, alebo opačne.
2. 1. 4 Zásobovanie
Proces zásobovania environmenálne vhodnými surovinami sa iniciuje vznikom tejto
potreby v podniku. Aby ju bolo možné uspokojiť, musí zásobovacia funkcia zistiť na
relevantnom trhu zásobovania potencionálnych dodávateľov a potom z nich vybrať tých,
ktorí z hľadiska podniku čo najvýhodnejšie uspokoja túto potrebu.
S prihliadaním na výrobu environmentálne vhodných výrobkov a zavádzanie EMS
podnik uskutoční hodnotenie a výber dodávateľov.
12
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
2. 1. 4. 1 Hodnotenie a výber dodávateľov
Predpokladom rozhodnutia vo výbere dodávateľov je existencia voľby medzi
viacerými alternatívami. Cieľom prieskumu trhu je v tejto súvislosti vyhľadávanie a
zisťovanie alternatívnych dodávateľov.
Preskúmavanie zásobovacieho trhu sa má ukončiť podľa [11] až v prípadoch, kedy:
- nedajú sa vypátrať ďalšie zdroje zásobovania,
- ďalší prieskum nesľubuje ďalší efekt,
- už nie je k dispozícii ďalší čas pre pokračovanie vo vyhľadávacích akciách.
Úspech zásobovacích činností rozhodujúcim spôsobom závisí na informačnej báze,
ktorú má nakupujúci k dispozícii. Zvláštny význam pritom podľa [11] majú:
- poznatky o dodávateľoch,
- poznatky o okolitom prostredí dodávateľov na trhu,
- poznatky o spôsoboch jednania dodávateľov.
Hodnotenie dodávateľov
Pri hodnotení dodávateľa je podľa [11] najdôležitejším hľadiskom jeho výkonnosť,
nie však vo vzťahu k predmetu zásobovania ako takému, ale tiež k jeho ponuke trhových
výkonov ako celku, poprípade k celému podniku komplexne.
Všeobecné informácie o určitom dodávateľovi, ako napr. image, kapitálová základňa,
finančná a technická schopnosť, sa dopĺňajú špeciálnymi faktami o výkonnosti a schopnosti
predmetu zásobovania a objeme dodávky. Zvláštny význam majú fakty o štruktúre nákladov
dodávateľa, jeho kooperačnej pripravenosti a tiež o význame, ktorý pri danom objeme
objednávky prisudzuje odberateľovi.
Tieto všeobecné požiadavky musia byť operacionalizované ako relevantné
rozhodovacie kritériá, aby bolo možné úspešne rozhodovať o voľbe dodávateľov. Kritériá
nie sú vždy vzájomne nezávislé, ale konfliktné a okrem toho sa často vyznačujú rozdielnym
vyjadrením. Pre dosiahnutie porovnateľnosti musia byť označené na porovnateľnej základni.
Výber dodávateľov
13
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Zásadný význam pre kvalitu výberového rozhodovania má podľa [11] predovšetkým
počet a druh zvolených kritérií. Cena, dodacia lehota a kvalita výrobkov nemôžu byť
jediným kritériom u významných materiálov, alebo rozsiahlejších objemov pri zásobovaní.
Rovnako tak je potrebné prihliadať na informácie o dodacích podmienkach, spoľahlivosti
dodacích lehôt, dodacích kapacitách, druhoch obalov, jednotkách balenia, geografických
vzdialenostiach, atď. Pre podniky, ktoré smerujú k TQM, je nevyhnutným kritériom
environmentálna nezávadnosť surovín.
V tabuľke č. 1. podľa [11] bola vedome zvolená schéma hodnotenia, s ktorým je
možné manipulovať jednoduchým spôsobom. Spoľahlivosť dodávateľov sa tu ďalej člení na
spoľahlivosť akosti, lehôt a dodaného množstva. Ku kritériám sa pridružujú definované
stupne plnenia, takže je možné ľahko zistiť príslušnú bodovú hodnotu. Celkové bodové
ocenenie každého dodávateľa sa získa dvoma spôsobmi:
- vynásobením bodovej hodnoty každého kritéria individuálnou váhou, stanovenou pre
každé kritérium,
- následným sčítaním všetkých kriteriálnych hodnôt.
Tab. č. 1. Bodové hodnotenie dodávateľov podľa [11]
14
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
5 bodov
veľmi dobrá
4 body
dobrá
3 body
neutrálna
2 body
prijateľná
1 bod
zlá
Akosť špičková presahuje
minimálne
požiadavky
zodpovedá
minimálnym
požiadavkám
leží čiastočne
tesne pod
minimálnymi
požiadavkami
nezodpovedá
v žiadnom
prípade
minimálnym
požiadavkám
Cena viac než 5%
pod
priemernou
cenou
až do 5% pod
priemernou
cenou
zodpovedá priemernej
cene
až do 5% nad
priemernou
cenou
viac než 5% nad
priemernou
cenou
Dodacia lehota viac než 10%
pod
priemernými
lehotami
až do 10% pod
priemernými
dodacími
lehotami
zodpovedá
priemerným lehotám
až do 10% nad
priemernými
lehotami
viac než 10%
nad
priemernými
lehotami
Akosť dodávky
presahujúce
zmluvné
podmienky
dodávky
presahujúce
čiastočne
zmluvné
podmienky
dodávky zodpovedajú
presne zmluvným
podmienkam
dodávky
vykazujú menšie
nedostatky
dodávky sa
musia triediť,
prípadne
odmietnuť
Lehota zmluvné
dodacie
lehoty boli
dodržané
presne
dodávky majú
časový predstih
asi 1 týždeň
dodávky majú
oneskorenie asi 2 dni,
alebo predstih viac
ako o 1 týždeň
dodávky majú
oneskorenie asi o
1 týždeň
dodávky majú
napriek
upomienkam
oneskorenie
viac ako 2
týždne
Spoľ
ahliv
osť
Dodané
množstvo
zmluvné
dodacie
množstvá boli
presne
dodržané
dodacie
množstvo
dosahuje až 5%
nad objednané
množstvo
dodacie množstvo
dosahuje až 5%
nenaplnenia, alebo
viac než 5% presahu
objednadného
množstva
dodacie
množstvo
dosahuje až 10%
nenaplnenia
objednaného
množstva
dodacie
množstvo
dosahuje viac
než 10%
nenaplnenia
objednaného
množstva
Pracovné časy, vynaložené na vyhodnotenie a výber dodávateľov, musia byť podľa
[11] primerané k pomeru medzi ekonomickou efektívnosťou (náklady/zisk) a úspešnosťou
zásobovacieho rozhodovania.
15
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
2. 1. 4. 2 Zásobovacie rozhodovanie
Logistika zásobovania súvisí predovšetkým so stanovením a zabezpečením potrieb
materiálových zdrojov pre efektívnu činnosť výrobného procesu. Zabezpečenie plynulého
priebehu zásobovania výrobného procesu je úloha mimoriadne náročná, nakoľko často ide
o stovky, ba až tisíce položiek špecifikovaných až do rozvrhovania denných výrobných úloh.
Zvládnutie tejto úlohy rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje ekonomiku výrobného procesu.
Podľa [8] sa vymedzujú tri skupiny predmetov obstarávania:
1. Vstupné materiály, medzi ktoré zaraďujeme:
a) výrobkové materiály, ktoré sa stávajú súčasťou výrobku – ide o základný a pomocný
materiál,
b) technologické materiály, najmä mazadlá, náradie a prípravky.
2. Výrobky, resp. polovýrobky.
3. Obchodný tovar.
Základným predpokladom logistiky zásobovania je fungujúci informačný systém,
ktorého úlohou je poskytovať príslušným pracovníkom včasné informácie pre prípravu
a priebeh zásobovacích činností a pre evidenciu logistických procesov.
Informačné toky zásobovania v podnikateľskej jednotke možno rozlíšiť z hľadiska
vnútorných a vonkajších väzieb. Súčasná úroveň riadenia jednoznačne preferuje
zabezpečovať toky automatizovaným spôsobom. Precízny systém zásobovania umožňuje na
základe poznatkov o výrobku, jeho odbytovej stratégii, o podmienkach výroby, o
environmentálnej orientácii podniku a dostupnosti materiálových zdrojov účinne pripraviť a
riešiť podstatným spôsobom skrátiť tzv. tradičnú dodávku, dochádza k podstatnej redukcii
zásob, skráteniu medzi príjmom materiálu a prvou výrobnou operáciou.
2. 1. 5 Skladovanie
Skladovanie, chápané ako súbor činností, je podľa [3] integrálnou súčasťou
podnikovej logistiky. Skladová logistika rieši otázky, akými sú napríklad: opodstatnenosť
16
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
a umiestnenie skladov, výber formy vlastníctva skladu, optimalizácia skladovacích systémov
a skladových operácií, výber a aplikácia vhodnej skladovacej technológie a podobne.
Súhrnne môžeme úlohu skladovania opísať vzťahom input-output. V tomto vzťahu je
dôležitý najmä objem skladovaných zásob.
Jednou z hlavných úloh logistiky v oblasti skladovania je minimalizácia objemu
skladovaného materiálu. Ideálna situácia by samozrejme nastala, keby vôbec nevznikala
potreba niečo skladovať. Tento cieľ sa však nedá vo všetkých prípadoch úplne dosiahnuť,
preto je nutné hovoriť o skladovom hospodárstve v dimenziách, ktoré mu v zahraničnej
literatúre pripisuje už samotný názov strategic warehousing (strategické skladovanie).
Skladovanie podľa [14] vo všeobecnosti plní tieto základné funkcie:
Funkcia vyrovnávacia. Ide o riešenie problémov, vznikajúcich v dôsledku:
- vzniku surovín (napr. zretie obilia a cukrovej repy),
- problémov vo vlastnom výrobnom procese,
- odbytových problémov (napr. sezónna potreba výrobkov).
Funkcia poistná. Táto funkcia skladovania je vyvolaná neistotou, či získame materiál istého
objemu a kvality, alebo k určitému termínu.
Špekulačná funkcia. Tovar sa skladuje v dôsledku špekulácie, súvisiacej s vývojom cien a
to tak v odbyte, ako aj pri zásobovaní.
Nákladová funkcia. Táto funkcia je vyvolaná potrebou skladovať väčšie objemy materiálov
kvôli jeho sušeniu, chladnutiu a pod.
Triediaca funkcia. Ide o skladovanie, vyvolané zmenou výrobného zariadenia, alebo
výrobného programu.
Ďalej sa dá podľa [16] hovoriť napríklad o funkciách: flexibility, substitučnej funkcii,
funkcii skracovania termínu dodávky, atď.
17
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Faktom je, že centrom pozornosti v skladovom hospodárstve je sklad ako
prostriedok, pomocou ktorého sa tieto základné funkcie realizujú. Prebiehajú tu neustále
procesy skladovania a pohybu.
Od funkcie skladu závisí, ktoré procesy sú dominujúce, čo je určujúce jednak pre
umiestnenie skladu v logistickej sieti, ako aj pre výber vhodnej skladovacej technológie
a techniky, ktorá sa v ňom bude využívať.
Úspešnosť zásobovacieho rozhodovania je podmienená aj presadzovaním nových
metód v logistike. Jednou z nich je aj metóda Just in time, čo v preklade znamená „práve
včas“.
2. 1. 5. 1 Vplyv metódy Just in Time na dodávateľa
V mnohých výrobných podnikoch z dôvodu zvýšenia konkurenčnej schopnosti
a zníženia nákladov je zavádzaná stratégia Just in Time (JIT), čo znamená dodávať presne
stanovené množstvá v presných časových termínoch na určené miesto. Zámerom tejto
stratégie je v maximálnej miere obmedziť prerušovanie výroby; jednotlivé dopravné,
skladovacie, výrobné a montážne procesy majú byť navzájom synchronizované, optimálne
zladené, a to v celom logistickom reťazci.
Optimalizácia logistických systémov, orientovaná na zmenšenie poistných zásob vo
výrobe, musí brať do úvahy tiež dodávateľov, pretože stratégia JIT vytvára pre nich hlboké
dôsledky. Znižovanie zásob pomocou stratégie JIT sa týka všetkých dispozičných
a operatívnych úsekov dodávateľov. Dodávatelia, ktorí vyrábajú pre určitých odberateľov, sú
postihovaní kolísaním na trhu odberateľa bez možnosti jeho aktívneho ovplyvnenia, sú teda
závislí na ich rozhodnutiach a ich obchodnej politike (napr. dodávatelia pre automobilový
priemysel).
V princípe podľa [8] existujú dve stratégie prispôsobenia sa dodávateľov, nazývané
emancipačná a synchronizačná.
Pri emancipačnej stratégii sa rozdiely v termínoch a množstvách pôvodne
dohodnutých, odvolávkach a výrobou vyrovnávajú udržovaním zásoby. Výrobou niekoľkých
dodávateľských dávok naraz je možné zmenšiť jednotkové výrobné náklady, zvýšia sa však
18
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
náklady na držanie zásob. Skladovaním hotových dielov sa v každom prípade docieli
pružnosť a vysoký stupeň pohotovosti dodávky. Táto stratégia vyvoláva zmeny najmä
v oblasti skladov a expedície u dodávateľa.
Pri synchronizačnej stratégii sa vyrába a dodáva s presnosťou na deň, prípadne
hodinu (minútu). Skladovanie neexistuje. Výroba u dodávateľa je synchronizovaná
s výrobou odberateľa; dodávka v určitom objeme sa dopravuje priamo na miesto spotreby.
Táto stratégia kladie vysoké nároky na výrobné metódy, kvalitu výrobkov, kapacitu
zariadení a pracovníkov, na informačné systémy a na vybavovanie objednávok – teda
ovplyvňuje celý chod podniku potenciálneho dodávateľa, od obstarávania až po odbyt.
Podnik, ktorý si dáva za cieľ dosiahnuť Systém environmentálneho manažérstva, by
nemal umožniť do svojho podniku vstup environmentálne závadným surovinám, ktoré by
negatívne ovplyvnili celý proces fungovania EMS. Z tohto dôvodu musí mať v logistike
integrované environmenálne myslenie a konanie, to znamená environmentálne myslenie a
konanie na všetkých úrovniach od vedenia podniku až po výrobnú oblasť.
2. 2 SYSTÉMY ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA 2. 2. 1 Základné pojmy
EMS – systém environmentálne orientovaného riadenia podniku, resp. systém
environmentálneho manažérstva (environmental management systém) predstavuje podľa [1]
ucelený systém riadenia činností organizácie z hľadiska ochrany a tvorby životného
prostredia. Je zameraný na vplyv výroby a výrobkov na životné prostredie.
Trvalé zlepšovanie - proces EMS sa vykonáva tak, aby sa dosiahlo zlepšenie
celkového environmentálneho profilu organizácie v súlade s podnikovou environmentálnou
politikou.
Priaznivý environmentálny vplyv je taká zmena prvku životného prostredia, ktorá
zlepšuje podmienky života človeka, rastlín a živočíchov. Priamy environmentálny vplyv je
zmena v životnom prostredí, ktorú vyvolalo bezprostredné pôsobenie činnosti. Nepriamy
environmentálny vplyv je zmena prvku životného prostredia spôsobená zmenou iného prvku.
19
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Významný environmentálny vplyv je nevratná, činnosťou spôsobená zmena
v životnom prostredí, ktorú nemožno eliminovať, alebo zmierniť úpravou projektu a ktorá
zásadne mení stav podmienok života.
Životné prostredie je prostredie, v ktorom podnik vykonáva svoju činnosť – voda,
vzduch, pôda, prírodné zdroje, rastliny a živočíchy, ľudia a vzťahy medzi týmito zložkami.
Audit systému environmentálneho manažérstva je systematický a dokumentovaný
proces objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov, ktoré umožňujú určiť, či systém
environmentálneho manažérstva organizácie zodpovedá kritériám auditu EMS, ktoré
organizácia stanovila a oznámiť výsledky tohto procesu vedeniu podniku.
Environmentálny cieľ je všeobecný environmentálny cieľ, vychádzajúci
z environmentálnej politiky, ktorý sa podnik rozhodne dosiahnuť, a ktorý je, pokiaľ je to
možné, kvantifikovaný.
Environmentálny profil organizácie – merateľné výsledky EMS vo vzťahu k riadeniu
environmentálnych aspektov samotnou organizáciou, založené na environmentálnej politike,
cieľoch a cieľových hodnotách.
Environmentálna koncepcia – vyhlásenie organizácie o jej zámeroch a zásadách
vzťahujúcich sa k celkovému environmentálnemu profilu, ktoré poskytuje rámec pre činnosť
organizácie a pre stanovenie environmentálnych cieľov a cieľových hodnôt.
Prevencia znečisťovania – prevádzkovanie procesov, techník, materiálov a výrobkov,
ktoré zabraňujú, znižujú alebo obmedzujú znečisťovanie, čo môže zahrňovať recykláciu,
spracovanie, zmeny procesov, kontrolné mechanizmy, efektívne využívanie zdrojov a
náhradu surovín.
Emisie predstavujú súhrn pevných odpadov, znečistenie vzduchu, vody, zaťaženie
pôdy, žiarenie, hluk a pod.
Riziká spočívajú v technologických procesoch, vo výrobkoch, v používaných
látkach, v poškodzovaní živých organizmov a pod.
Register environmentálnych aspektov a vplyvov (REAV) – je podľa [10] dokument,
ktorý obsahuje zoznam analyticky preskúmaných environmentálnych aspektov a vplyvov
spôsobených výrobným procesom, ich vyhodnotením, porovnaním s právnymi a inými
požiadavkami, na základe ktorých sú stanovené cieľové hodnoty, ciele a významnosť ich
zabezpečenia.
20
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Dlhodobý environmentálny cieľ - celkový, podľa možnosti vyčísliteľný cieľ
vyplývajúci z environmentálnej politiky, ktorý si organizácia sama stanoví a chce ho
dosiahnuť. Dlhodobý environmentálny cieľ definuje zámer pre konkrétnu činnosť.
Krátkodobý environmentálny cieľ - podrobná, podľa možnosti vyčísliteľná
požiadavka správania, ktorá je použiteľná pre organizáciu alebo jej časť, vyplýva z
environmentálnej politiky alebo z dlhodobých environmentálnych cieľov a treba ju stanoviť
a splniť, aby sa dosiahli dlhodobé ciele.
2. 2. 2 Základná charakteristika systémov environmentálneho manažérstva
Systémy environmentálneho manažérstva sú podľa [2] spôsobom realizácie
environmentálnych požiadaviek, ukazovateľom konkurencieschopnosti, nástrojom podpory
trvalej udržateľnosti.
S rastúcim záujmom o udržanie a zlepšenie kvality životného prostredia mnohé
organizácie zvýšenou mierou obracajú pozornosť potencionálnym environmentálnym
vplyvom svojich činností. Záujem o dosiahnutie a preukázanie svojho dobrého
environmentálneho správania prostredníctvom riadenia vplyvov svojich činností,
zahrňujúcich aj výrobky a služby, zvažujú smerovaním svojej environmentálnej politiky a
cieľov rozvoja.
V kontexte sprísňovania environmentálnych zákonov rozvoja hospodárskej politiky,
plnenia cieľov a priorít štátnej environmentálnej politiky, narastania záujmov
zainteresovaných strán o environmentálnu problematiku včítane udržateľného rozvoja, ako
aj zvýšenia konkurenčnej výkonnosti núti organizáciu prehodnotiť svoj stav a zaviesť taký
účinný a efektívny systém, ktorého realizáciou dosiahne splnenie týchto požiadaviek.
Systém environmentálneho manažérstva (EMS) je systém navrhnutý a zavedený
organizáciou pre riadenie jej významných environmentálnych aspektov a pre dosiahnutie
zhody s právnymi požiadavkami. umožňuje organizácii dosiahnutie a systematické riadenie
úrovne environmentálneho správania, ktoré si sama stanovuje. Čiže je to všeobecne
použiteľná zásada manažmentu organizácie, ktorá spája prístupy k ochrane životného
prostredia s celkovým riadením organizácie s cieľom dosiahnutia environmentálnych a
podnikateľských cieľov.
21
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
EMS sú použiteľné pre celé spektrum organizácií, od výrobných v priemyselnej
sfére, v pôdohospodárstve, v službách, v zdravotníctve a obchode, regióne so zreteľom na
miestne potreby ako aj podmienky.
V nasledujúcom období sa očakáva stúpajúci záujem spotrebiteľov, verejnosti,
podnikateľskej sféry a orgánov štátnej správy o plnenie požiadaviek ochrany a tvorby
životného prostredia organizácií práve prostredníctvom preukázateľnosti systematického
prístupu formou aplikácie štandardov, ktoré pre túto oblasť boli v medzinárodnom a
európskom merítku vytvorené. Tento trend možno prirovnať k vývoju záujmu o systémy
zabezpečovania kvality a manažérstva kvality, ktorých zavedenie a certifikácia je jedným
z najdôležitejších indikátorov preukazovania schopnosti splniť požiadavky zákazníka a ktoré
spolu so systémami environmentálneho manažérstva už dnes tvoria subsystémy
v integrovanom spôsobe riadenia.
Práve EMS je tým nástrojom, ktorým cez všetky produktívne sektory je možné riešiť
problémové otázky životného prostredia s cieľom zabezpečovania prijatých opatrení v rámci
trvalo udržateľného rozvoja. Výsledkom úspešného zavedenia a neustáleho zlepšovania
EMS má byť pre organizáciu a pre spoločnosť zabezpečenie jej trvalého ekonomického rastu
a prosperity a zmena jej správania v zodpovednosti za stav životného prostredia.
2. 2. 3 Štandardy pre zavedenie EMS
Nástrojmi pre zavedenie EMS sú podľa [2] normy radu ISO 14 000, 14 001, 14 004,
14 010, 14 011 a 14 012.
Normy radu ISO 14 000. Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu ISO zostavila v roku
1991 Strategickú poradnú skupinu pre ochranu životného prostredia (SAGE), ktorá
nadväzne na Podnikateľskú chatu trvale udržateľného rozvoja vydanú Medzinárodnou
obchodnou komorou ICC (1991) a Deklaráciu Konferencie Spojených národov o životnom
prostredí a rozvoji, konanej v Rio de Janero v roku 1992, definovala potreby vývoja
štandardizácie v oblasti ochrany životného prostredia. Súbežne vznikali na národných
úrovniach hlavne v Európe národné normy, z ktorých Britská norma BS 7750:1992 sa
postupne stala základom pre certifikáciu EMS v mnohých štátoch Európy. V rokoch 1993/94
bola vytvorená samostatná technická komisia ISO/TC 207, ktorej úlohou bolo postupné
22
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
spracovanie systémov a metód ochrany životného prostredia do noriem rady ISO 14 000 pod
skupinovým názvom Environmentálne manažérstvo.
Norma STN EN ISO 14 001 – Systémy environmentálneho manažérstva. Špecifikácia
s návodom na použitie. Norma špecifikuje požiadavky na systém environmentálneho
manažérstva a nie je pre organizácie záväzná. Bola vytvorená tak, aby bola použiteľná
v organizáciách akéhokoľvek typu a veľkosti a aby zohľadňovala rôzne geografické,
kultúrne a sociálne podmienky. Hlavným cieľom normy je podporovať ochranu životného
prostredia, prevenciu znečisťovania v rovnováhe so sociálnymi a ekonomickými potrebami.
Úspech systému závisí na deklarovanom záväzku a zapojení sa všetkých úrovní a funkcií
vrátane vrcholového manažmentu. Takýto systém umožňuje organizácii navrhnúť a
zhodnotiť účinnosť postupov stanovenia environmentálnej politiky a cieľov, dosiahnuť
s nimi zhodu a túto zhodu preukázať.
Splnením predpísaných požiadaviek, ktorých zhodu s normou STN EN ISO 14 001
preverí úspešný certifikačný audit, organizácia získa od certifikačnej spoločnosti certifikát,
ktorý je zároveň aj dokladom, že systém je účinný. Norma je tiež určitým východiskovým
vodítkom pre zavedenie EMAS v zmysle nariadenia EÚ č. 1836/93 s výsledkom overenia a
registrácie.
Norma STN EN ISO 14 004 – Systémy environmentálneho manažérstva. Všeobecné pokyny
obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky. Táto norma sa podrobnejšie zaoberá
prvkami EMS a poskytuje praktické rady pre zavedenie systému a jeho zlepšovanie. Norma
nie je určená pre účely certifikácie, prípadne verifikácie.
Normy STN EN ISO 14 010, STN EN ISO 14 011, STN EN ISO 14 012
Tieto normy obsahujú všeobecné zásady a postupy vykonávania auditov EMS a
kvalifikačné kritériá na environmentálnych auditorov.
23
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Nariadenie Rady (EHS) č. 1836/1993 – EMAS [2]
V Európskej únii sú podporované dve navzájom sa doplňujúce formy systému
environmentálneho manažérstva – EMS zavedený prípadne certifikovaný podľa EN ISO 14
001 a Program (schéma) environmentálneho manažérstva a auditov – EMAS. Význam, aký
EÚ prikladá programu EMAS pre zbližovanie legislatívy spoločenstva s legislatívou
pridružených štátov strednej a východnej Európy je doložený tým, že Nariadenie Rady
(EHS) č. 1836/1993 z 28. 6. 1993 je medzi niekoľkými vybranými aktmi menovite uvedené
v kapitole o životnom prostredí v Bielej knihe. Zavádzanie programu EMAS v súlade
s praxou EÚ tento dokument zaraďuje medzi normy žiadúceho chovania sa podnikov
v priemyselnej sfére. Nariadenie Rady (EHS) č. 1836/93, umožňujúce dobrovoľnú účasť
podnikov z priemyselného sektoru v programe EMAS, vstúpilo v EÚ do platnosti od 13.
apríla 1995.
Pre implementáciu EMAS v SR je treba v súlade s Nariadením Rady č. 1836/93
vytvoriť program, ktorého hlavným cieľom bude podpora trvalého znižovania negatívnych
dopadov priemyselných činností na životné prostredie, najmä prostredníctvom:
- podnikových stratégií ochrany životného prostredia a tvorbou podnikových EMS,
- systematického hodnotenia účinnosti už zavedených a certifikovaných EMS,
- informovania verejnosti.
Program v celej svojej škále musí rešpektovať existujúce právne predpisy v SR,
týkajúce sa ochrany životného prostredia a tom, kde je to nutné, môže stanovovať určitými
pravidlami dodatočné podmienky, a to predovšetkým v oblasti prevencie priemyselných
havárií a zaobchádzania s chemickými látkami.
Program musí obsahovať pravidlá umožňujúce certifikovať podniky podľa viacerých
štandardov, zahrnúť niektoré povinnosti podnikov, ktoré zatiaľ nie sú predmetom platnej
legislatívy v SR a dohľad nad vykonávaním systému EMAS.
2. 2. 4 Hlavné kroky pri budovaní EMS
Hlavné kroky pri budovaní EMS podľa [2] sú:
24
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Počiatočné preskúmanie, zhodnotenie environmentálnych aspektov a ich vplyvov na životné
prostredie, identifikácia a stanovenie významných environmentálnych vplyvov.
Do úvahy treba vziať tieto požiadavky: emisie do vzduchu, znečisťovanie vody,
pevné a iné odpady, kontaminácia pôdy, využitie zdrojov, hluk, prach, vibrácie, vizuálny
dojem a vplyv na časti ekosystémov.
Pri environmentálnych vplyvoch treba posúdiť okrem činností v normálnom stave aj
abnormálnu činnosť (skúšobný, nábehový stav výroby), nehody, núdzové stavy a minulé
činnosti – záťaže.
Nedostatočné zhodnotenie environmentálnych vplyvov nastáva vtedy, ak sa
nedôsledne posúdia práve nepriame činnosti spojené s organizáciou, t. j. dodávatelia surovín,
polotovarov, energií, alebo užívatelia výrobku a zneškodnenie výrobku.
Zostavenie registra právnych a iných požiadaviek
Deklarovanie environmentálnej politiky
Vrcholové vedenie sa zaväzuje minimálne k zhode s právnymi a inými
požiadavkami, prevencii znečisťovania, zhode s ostatnými požiadavkami.
Stanovenie dlhodobých a krátkodobých cieľov rozpracovaných do programov EMS
Realizácia budovania EMS
• stanovenie štruktúry zodpovedností a právomocí,
• príprava a realizácia postupov tréningu pracovníkov s cieľom vybudovania
odborného potenciálu v oblasti ľudských zdrojov a získania žiaduceho environmentálneho
uvedomenia na všetkých úrovniach riadiacej a výkonnej sféry,
• príprava a realizácia postupov pre internú a externú komunikáciu, riadenia výrobných
procesov vo väzbe na environmentálne požiadavky, havarijných plánov a preventívnych
opatrení.
Kontrola a monitoring
• monitoring a sledovanie merateľných a kvantifikovateľných indikátorov,
• kontrola funkčnosti systému formou interných auditov,
• identifikácia nezhôd,
• stanovenie nápravných opatrení, realizácia a previerka ich účinnosti,
25
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
• riadenie záznamov o všetkých činnostiach.
Vyhodnotenie
• zhodnotenie účinnosti systému manažérstva na základe výsledkov kontroly
a monitoringu,
• preskúmanie manažmentom,
• stanovenie ďalších krokov k udržiavaniu a trvalému zlepšovaniu EMS.
Celý systém environmentálneho manažérstva musí byť zdokumentovaný v zmysle
požiadaviek normy EN ISO 14 001.
2. 2. 5 Nástroje a metódy budovania EMS
Neoddeliteľnou súčasťou pri budovaní EMS je podľa [2] aplikovanie takých metód a
postupov, ktoré svojím obsahom a zameraním opierajúc sa o najnovšie poznatky z oblasti
vedy, techniky a technológií umožňujú obsiahnuť riešenie zmiernenia a odstránenia
nežiadúcich environmentálnych vplyvov vzniknutých z činností organizácie[2]:
• posudzovanie životného cyklu výrobku alebo služby,
• posudzovanie rizík a riadenia rizík (Risk Assessment a Risk Management),
• optimalizácia výroby za použitia prevencie znečisťovania, minimalizácie vzniku
odpadov, techník čistejšej produkcie, štatistickej regulácie a spoľahlivosti strojov a
zariadení,
• použitie najlepších dostupných techlológií (BAT – technológie),
• ekolabeling,
• minimalizácia aplikácie doposiaľ nepoužívaných materiálov, resp.
nerecyklovateľných materiálov,
• maximalizácia použitia recyklovateľných materiálov,
• znižovanie a vylúčenie použitia toxických látok,
• znižovanie energetických vstupov,
• optimalizácia obrábacích metód a tvarovacích zariadení s cieľom minimalizácie
vstupných materiálov,
• aplikácia recyklačných postupov a techlológií,
26
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
• totálne vyčíslenie nákladov organizácie,
• „udržateľná výroba“ – perspektíva širšej koncepcie, ako sú vyššie uvedené metódy,
ktorá navyše aj okrem definovania vplyvov na životné prostredia určuje stratégiu
manažmentu, čiže aplikuje koncepciu udržateľného rozvoja na výrobné operácie s cieľom
proaktívneho riešenia v prospech životného prostredia v každom kroku výrobného
procesu, t. j. aj v kroku, ktorý sa bezprostredne netýka priamej výrobnej jednotky.
Mnohé z uvedených metód sú svojim rozsahom a zameraním použiteľné samostatne,
ale aj kombinovane, závisí od ekonomickej a technickej úrovne organizácie, ktorým
z prístupov sa najúčinnejšie a najefektívnejšie priblížia k želateľnému cieľu.
2. 2. 6 Celkové výhody z vybudovania systému environmentálneho
manažérstva
Medzi celkové výhody vyplývajúce z vybudovania EMS podľa [2] patria:
• Organizácia alebo spoločnosť, ktorá v rámci budovania TQM integruje EMS, získa
rámec, v ktorom môže vyvažovať a spojovať ekonomické a environmentálne záujmy.
• Organizácia po zavedení EMS sa môže potencionálne jednoduchším spôsobom
integrovať v rámci európskeho a mimoeurópskeho hospodárskeho priestoru s dobrými
perspektívami ako aj bez väčšieho obmedzenia implementovať požiadavky EMAS.
• Klienti sú ubezpečení o angažovanosti podniku vo vzťahu k príkladnému
environmentálnemu manažérstvu, zodpovednosti za starostlivosť o životné prostredie.
• Sú zabezpečené a udržiavané dobré vzťahy s verejnosťou.
• Je perspektívne zabezpečený dobrý vzťah s poisťovacími a úverovými bankami a
zlepšenie prístupu ku kapitálu.
• Sú zabezpečené kritériá, ktoré sú posudzované pri predaji hnuteľného a nehnuteľného
majetku.
• Zlepšuje sa riadenie nákladov v prospech úspor (suroviny, materiály, energie,
poplatky a pokuty).
• Znižuje sa počet nehôd, havárií, za ktoré podnik nesie právnu zodpovednosť.
• Pripravenosť voči prírodným katastrofám.
27
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
• Sú plnené environmentálne kritériá u dodávateľa.
• Podporuje sa návrh a vývoj výrobkov s environmentálne prijateľným riešením.
• Zlepšujú sa vzťahy so štátnou správou.
• Možnosť preukázateľnosti v akomkoľvek prípade, že podnik vynakladá primeranú
starostlivosť o životné prostredie.
• Zlepšuje sa image podniku, ktorý dáva predpoklad rastu jeho podielu na trhu a
zvyšovania jeho ekonomickej výkonnosti.
2. 3 ENVIRONMENTÁLNE VHODNÝ VÝROBOK V environmentálnej výrobkovej politike sa prejavujú tendencie rozširovania
nepriamych nástrojov, založených v nemalej miere na dobrovoľných aktivitách výrobcov a
rastúcom environmentálnom uvedomení občanov. Uplatňujú sa systémy environmentálneho
hodnotenia a označovania, ktoré deklarujú, že výrobok spĺňa v súlade s aktuálnym stavom
poznania parametre, minimalizujúce alebo dokonca vylučujúce nepriaznivé účinky na
životné prostredie. Je pritom snaha posudzovať výrobok v celom životnom cykle, t. j. od
suroviny cez výrobu, použitie až po jeho zneškodnenie či recykláciu. Uplatňovanie
takýchto systémov vyplýva nielen z úsilia a požiadaviek štátnych orgánov životného
prostredia, ale aj zo záujmov na strane výrobcov a spotrebiteľskej verejnosti.
Uznávaným a motivujúcim nepriamym nástrojom výrobkovej politiky je podľa [15]
označovanie výrobkov menej znečisťujúcich životné prostredie štátom garantovanou
environmentálnou značkou. Spotrebiteľská verejnosť tak dostáva garantované informácie
o výrobkoch, používaním ktorých prispieva k ochrane životného prostredia.
Rad krajín, v ktorých prebieha environmentálne hodnotenie a označovanie výrobkov
uplatňuje jednotný systém environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov podľa
nariadenia Európskej únie EEC 880/92.
Slovenský program bol prijatý uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 6. februára
1996 a vyhlásený ako Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania
výrobkov v Slovenskej republike (ďalej program) s účinnosťou od 15. apríla 1997.
Realizáciou programu sa značka Environmentálne vhodný výrobok (EVV) zaraďuje
k dôležitým informatívnym nástrojom environmentálnej a trhovej politiky.
28
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
2.3.1 Ciele
- posilniť princíp prevencie znečisťovania životného prostredia,
- podporiť rozvoj výroby a spotreby výrobkov s menej nepriaznivými účinkami na životné
prostredie počas celej doby životnosti výrobku,
zlepšiť informovanosť spotrebiteľskej verejnosti i výrobcov z hľadiska environmentálnych
vlastností výrobkov,
- prispieť k znižovaniu čerpania neobnoviteľných prírodných zdrojov,
- napomôcť minimalizácii vplyvu rizikových faktorov na životné prostredie.
2.3.2 Základné princípy
- dobrovoľnosť,
- prístupnosť každému žiadateľovi o značku EVV bez ohľadu na štátnu príslušnosť,
- pozitívna informácia pre spotrebiteľov, užívateľov, výrobcov a dovozcov,
- dôveryhodnosť (nezávislosť), prehľadnosť a účasť verejnosti,
- rovnaký prístup k domácim ako aj k dovozovým výrobkom,
- plná zhoda s právom a technickými normami,
- vylúčenie potravín, nápojov a farmaceutických prípravkov, pre ktoré platia osobité
predpisy.
2.3.3 Značka environmentálne vhodný výrobok
Značka je vlastníctvom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a má
verejnoprávnu povahu.
Právo používať environmentálnu značku môže byť udelené výrobkom, ktoré spĺňajú
ciele programu a sú v zhode s požiadavkami platných predpisov na zabezpečenie ochrany
životného prostredia, verejných záujmov, zdravia a bezpečnosti.
29
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Právo používať značku nemôže byť udelené výrobkom, ktoré sú klasifikované ako
nebezpečné podľa zákona o ochrane zdravia a zákona o chemických látkach, ako aj
výrobkom, ktoré sú vyrábané technológiou poškodzujúcou životné prostredie. Tab. č.2:Postup na udelenie práva používať značku EVV [15]
Krok Účastník Činnosť Výsledok
1. Výrobca/dovozca
Žiadateľ
Podanie žiadosti
Získanie informačných materiálov
a prípadné konzultácie na
CEHOVT
Zaslanie prihlášky, zaplatenie
registračného poplatku
Zaregistrovaná
prihláška
2. CEHOVT +
spôsobilé právnické
a fyzické osoby
Posúdenie zhody prihlásených
výrobkov s požiadavkami
smernice
Správa o výsledkoch
posúdenia zhody
3. Komisia Prerokovanie správy o výsledkoch
posúdenia zhody
Návrh na udelenie
alebo neudelenie
práva používať
značku EVV
4. MŽP SR Udelenie práva používať značku
EVV
Rozhodnutie ministra
ŽP
5. MŽP SR
Žiadateľ
Dohodnutie zmluvných podmienok
a uzavretie zmluvy o práve
používať značku EVV
Zmluva a prevzatie
práva označovať
výrobok
6. CEHOVT Kontrola dodržiavania základných
a špecifických požiadaviek
smernice a ďalších podmienok
zmluvy
Protokol o výsledku
kontroly s návrhom na
ponechanie alebo
odobratie značky
EVV
Organizačné zabezpečenie programu realizuje Slovenská agentúra životného
prostredia – Centrum environmentálneho hodnotenia výrobkov a technológií (SAŽP –
CEHOVT). Vykonáva činnosti[15]:
30
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
- vedie kompletnú dokumentáciu o procese,
- organizuje vybavovanie žiadosti o udelenie značky,
- zabezpečuje prípravu technických správ a smerníc,
- vedie evidenciu expertov, odborných pracovísk a oponentov pre prípravu technických
správ, smerníc a expertných posúdení,
- spolupracuje s expertmi, odbornými inštitúciami, autorizovanými a akreditovanými
pracoviskami skúšobní a pod.,
- predkladá ministrovi a Komisii jedenkrát ročne správu o stave programu vrátane
finančného vyhodnotenia,
- na pokyn a na základe schválenia ministrom životného prostredia pripravuje podmienky
na uzavretie zmluvy o poskytnutí práva používať značku EVV,
- zúčastňuje sa kontroly dodržiavania zmlúv o poskytnutí práva používať značku EVV
a dáva návrhy na nápravné opatrenia.
2.3.4 Inštitucionálne prvky programu Tab. č.3: Inštitucionálne prvky programu [15]
VÝROBCOVIADOVOZCOVIA
GESTOR
Autorizovanéskúšobne
Odbornéinštitúcie
Akreditovanélaboratória
Experti, oponenti,oprávnené osoby
Komisia EUDG XI - E4
Štátna správa, dozor,OÚŽP, IŽP, IBP, SOI
CEHOVT
MINISTERMinisterstvo ŽP SR odbor
posudzovania vplyvov na ŽP
Komisia
Výber skupín výrobkov a tvorba smerníc
Pri výbere skupín výrobkov, vypracovávaní technických podkladov a návrhov
smerníc je v slovenskom programe dodržiavaný rovnaký postup ako v uznávaných
31
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
svetových systémoch. Vypracovanie technickej správy a návrhu príslušnej smernice sa
zadáva skupine odborníkov príslušného odboru. Návrh smernice je pred jej schvaľovaním
postúpený na pripomienkové konanie odbornej verejnosti a zástupcom zainteresovaných
skupín. Vo všetkých porovnávaných programoch predstavujú smernice základný technický
dokument na posudzovanie a environmentálne hodnotenie príslušnej skupiny výrobkov.
Hodnotenie životného cyklu výrokov
Priznanie environmentálnej značky výrobkom pri vyššie porovnávaných programov
environmentálneho hodnotenia je podmienené verifikáciou vplyvu výrobku na životné
prostredie počas celého životného cyklu. Vyspelé programy využívajú princípy a metódy
hodnotenia celého životného cyklu výrobku. V slovenskom programe je princíp hodnotenia
životného cyklu výrobku akceptovaný.
2.3.5 Porovnanie programu so systémami environmentálneho označovania
výrobkov v zahraničí
Program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov v Slovenskej
republike v porovnaní s významnými zahraničnými systémami environmentálneho
označovania je možné posudzovať z viacerých hľadísk.
Základná charakteristika a zásady programu
Porovnanie programov zavedených v Nemecku (N), Kanade (K), severských štátoch
Európy (No), Japonsku (J), Európskej únii (EÚ) a v Slovenskej republike (SR) uvádza
nasledujúci stručný prehľad.
Tab.č. 4: Charakteristika a zásady programu environmentálneho označovania v zahraničí
[15]
Programy (systémy)
Charakteristika a zásady programu N K No J EÚ SR
32
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
rok zavedenia 1978 1988 1989 1989 1992 1997
štátny * * * * * *
národný * * * *
Typ programu
nadnárodný * *
zameranie na spotrebný tovar nie * *
vylúčenie potravín, nápojov, farmaceutík * *
dobrovoľná účasť * * * * * *
otvorenosť * * * * *
pozitívne hodnotenie výrobku * * * * * *
princíp hodnotenia živ. cyklu výrobku * * * * *
založený na samofinancovaní * nie * * * nie
doba platnosti priznania značky (v rokoch) 3 bez 3 2 2 2
informovanosť verejnosti * * * * *
* - znak súhlasu
nie – znak nesúhlasu
bez – neobmedzená platnosť
prázdne okienko – nedostatok údajov
Z prehľadu je zrejmé, že v slovenskom programe environmentálneho hodnotenia
a označovania výrobkov značkou EVV sú obsiahnuté všetky dôležité zásady programu EÚ
a rešpektované prvky a zásady významných zahraničných programov environmentálneho
označovania.
2.3.6 Enviromentálne hodnotenie a označovanie výrobkov
33
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Na získanie ucelenej predstavy o celom spektre environmentálneho označovania
môže byť užitočná charakteristika noriem ISO. Rozlišuje tri typy programov
environmentálneho označovania (ecolabelingu).
1. Programy značiek 1.typu, ktoré udeľujú zvyčajne právne chránenú známku,
označenie výrobku spĺňajúcu súbor dopredu označených požiadaviek. Pomocou
označenia trh identifikuje výrobok, ktorý je v rámci určitej výrobkovej kategórie
určený na znižovanie negatívneho vplyvu na ŽP. Program je realizovaný treťou
stranou nezávislou od trhu produktov na národnej, resp. medzinárodnej úrovni.
2. Značky 2. typu sú založené na vlastnom vyhlásení výrobcu, distributérov, obchodu
alebo iných osôb, ktoré pravdepodobne z tohto vyhlásenia budú mať v prospech.
Forma vyhlásenia sa realizuje prostredníctvom symbolov, obrázkov na výrobku
alebo na obale, opisom výrobku v technických bulletinoch, reklamách,
telemarketingu a podobne.
3. Značky 3. typu predstavujú kvantifikovateľné informácie o výrobku založené na
vopred určených ukazovateľoch hodnotiacich životný cyklus výrobku.
2.3.7 Národný program enviromentálneho hodnotenia a označovania výrobkov
v SR
Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov značkou
EVV – environmentálne vhodný výrobok, schválený uznesením vlády SR zo 6. februára
1996 č. 97, je jeden z nepriamych nástrojov hospodárskej a environmentálnej politiky štátu
usmerňujúcim na makro- a mikroúrovni procesy výroby, funkciu trhu, správanie spotrebiteľa
a prispieva k implementácii stratégie trvalo udržateľného rozvoja.
Realizáciou Národného programu environmentálneho hodnotenia a označovania
výrobkov sa umožňuje zavedenie ďalšieho výberového konkurenčného kritéria medzi
porovnateľnými výrobkami rovnakého spotrebného určenia na trhu, ktorých dosiahnutie sa
potvrdzuje priznaním značky.
Cieľom programu je:
- posilniť princíp prevencie znečisťovania ŽP,
34
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
- podporiť rozvoj výroby a spotreby výrobkov s menej nepriaznivými účinkami na ŽP
počas celej životnosti výrobku,
- zlepšiť informovanosť spotrebiteľskej verejnosti aj výrobcov z hľadiska
environmentálnych vlastností výrobkov,
- spolupôsobiť pri minimalizácii znečisťovania zložiek ŽP prostredníctvom výrobkov
a vzniku odpadov,
- prispieť k znižovaniu čerpania neobnoviteľných prírodných zdrojov,
- napomôcť minimalizáciu vplyvu rizikových faktorov a podobne.
Podnik, ktorý si dáva za cieľ dosiahnuť Systém environmentálneho manažérstva, by
nemal umožniť do svojho podniku vstup environmentálne závadným surovinám, ktoré by
negatívne ovplyvnili celý proces fungovania EMS. Z tohto dôvodu musí mať pripravenú
postupnosť logistického reťazca vo všetkých oblastiach podnikovej logistiky, v ktorom
kladie dôraz na preferenciu dodávateľov environmentálne nezávadných surovín pre výrobu
jeho environmentálne nezávadných výrobkov tak, ako je to na obrázku č. 2.
EMS EMS EMS
environmentálne vhodné EVV suroviny
zásobovacia logistika
výrobná logistika
distribučná logistika
Obr. č. 1: Logistická postupnosť v environmentálne orientovanom podniku
3. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU
ENVIRONMENTÁLNE ORIENTOVANÉHO
35
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
LOGICKÉHO REŤAZCA V CHEMOSVITE
SVIT, A. S.
3. 1 CHARAKTERISTIKA CHEMOSVITU SVIT, A. S.
Firmu Chemosvit, účastinárska spol., založil roku 1934 známy podnikateľ Tomáš
Baťa. Okolo továrne vzniklo nové mesto s názvom Svit, situované v podtatranskej oblasti,
asi 8 kilometrov západne od mesta Poprad.
Vývoj firmy v čase môžeme podľa [17] prehľadne naznačiť malým kalendáriom:
1934 - Založenie mesta a podniku T. Baťom.
1935 - Výroba viskózového hodvábu.
1936 - Výroba viskózovej fólie.
1937 - Výroba viskózovej striže.
1950 - Strojárenská výroba.
1951 - Výroba PAD striže.
1964 - Výroba PE fólie a výrobkov.
1965 - Veľkovýroba PAD striže.
1968 - Výroba kombinovaných obalových fólií.
1970 - Ukončenie výroby viskózovej striže.
1974 - Výroba PAD káblika.
1977 - Výroba BOPP fólií a výrobkov.
1980 - Odstavenie výroby viskózového hodvábu.
1980 - Výroba POP textilného hodvábu.
1987 - Výroba koextrudovaných BOPP fólií.
1989 - Výroba BOPP elektrofólií.
1992 - Výroba liatych fólií na báze PP a PE a výroba viacvrstvových fólií na báze
PET, PP, PA, EVOH.
1993 - Odstavenie výroby PAD káblika a PAD striže.
1993 - Výroba plastových výrobkov.
36
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
1995 - Modernizácia prípravy tlače - desaťfarebníková hĺbkotlač (HiTech).
1997 - Odstavenie základnej výroby celofánovej fólie. (Koniec chemickej výroby
v a. s. Chemosvit).
V súčasnosti patrí Chemosvit, a. s. svojou veľkosťou, úrovňou technológie, úrovňou
kvality produkcie a úrovňou finančných výsledkov, vrátane komerčných aktivít medzi
popredné podnikateľské subjekty v Slovenskej republike.
Od 1. 4. 1994 je Chemosvit, a. s. opäť stopercentnou súkromnou spoločnosťou.
Akcionármi sú management a zamestnanci firmy.
Vrcholový management vlastní 52% akcií spoločnosti a 48% akcií vlastní stredný
management a zamestnanci.
Spoločnosť uplatňuje divizionálny systém riadenia s cieľom vybudovať holdingové
zoskupenie.
Materská spoločnosť má významnú kapitálovú účasť v devätnástich dcérskych
spoločnostiach, spektrum zamerania ktorých siaha od energetiky, chemickej výroby, cez
strojárstvo, komerčné činnosti, projekčné služby, rôzne poradenstvo, až po služby v oblasti
cestovného ruchu.
Proces reštrukturalizácie pokračuje s cieľom dobudovať holdingové zoskupenie do
roku 2000.
Cieľom tejto reštrukturalizácie je sprehľadnenie finančných tokov, zvýšenie
rentability spoločnosti a vytvorenie možností vstupu zahraničného kapitálu do jednotlivých
dcérskych spoločností.
V roku 1995 firma založila s fínskou spoločnosťou Raniplast spoločný podnik na
výrobu elektrofólií pod názvom Terichem, a. s..
Okrem spoločného obchodného podniku s názvom Chemosvit International, so
sídlom v Amsterdame, má firma vybudované obchodné zastúpenia na viacerých trhoch
(Česká republika, Poľsko, SRN, Ukrajina, Rusko, atď.).
Od roku 1996 sa firma snaží o budovanie spoločných podnikov na území štátov
východnej Európy, so zámerom vytvorenia si silnej pozície na týchto trhoch.
Nosným výrobným programom podniku Chemosvit, a. s., je výroba obalových
materiálov. Výroba BOPP fólií, PE fólií, a bariérových fólií sa podieľa na celkovej výrobe
37
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
viac ako 80%. Fólie, ktoré sú firmou vyrábané, sa ponúkajú v širokom sortimentnom členení
ako jednoduché základné fólie, fólie s potlačou (až 10 farieb), fólie metalizované,
viacvrstvové fólie, ako aj konfekčne spracované fólie vo forme vrecák, tašiek, vriec a pod.
Podstatná časť týchto fólií sa používa v potravinárstve, časť v priemysle balenia
hygienických potrieb a časť ako technické fólie.
S výrobou fólií úzko súvisí tiež činnosť spojená s tvorbou a spracovaním grafických
návrhov, prípravou tlačových foriem pre flexotlače a tlačových valcov pre potlač
hĺbkotlačovou technikou. Vybavenie tohto strediska dnes predstavuje absolútny technický
vrchol.
Výroba POP vlákien je poznačená určitým útlmom textilného priemyslu. Napriek
tomu POP textilný hodváb z dcérskej spoločnosti Chemosvit Fibrochem nachádza uplatnenie
v nábytkárskych a technických tkaninách, ako aj v oblasti výroby iného textilu.
Dlhoročnú tradíciu má v rámci dcérskej spoločnosti Chemosvit Strojchem tiež
strojárenská výroba, ktorá má široké možnosti výroby modelov, odliatkov, oceľových
konštrukcií, kotlársko - zámočníckych prác, až po výrobu baliacich automatov, potlačových
strojov a pod.. Strojárenská výroba úzko spolupracuje s rôznymi zahraničnými firmami,
hlavne zo SRN.
Chemosvit, a. s. má vybudovanú vlastnú výrobu energií, výrobu spracovania a
využitia technologických odpadov, spaľovňu nespracovateľných odpadov, vlastnú
výskumnú a vývojovú základňu.
Časť činností (hlavne obslužných) je postupne presúvaná do dcérskych spoločností
s majoritou materskej akciovej spoločnosti.
V súlade so strategickými cieľmi spoločnosti, v oblasti zavádzania systémového
riadenia kvality, väčšina výrob získala po viacročnej príprave certifikáty radu ISO 9000 od
anglickej firmy SGS Yarsley.
Obchodná činnosť podniku je nasmerovaná predovšetkým na zahraničné trhy. Na
trhu Slovenskej republiky ostáva len približne 30% celkového predaja firmy. Ďalších zhruba
30% predaja putuje na trh Českej republiky a zvyšných asi 40% produkcie firma predáva na
trhoch (v poradí podľa veľkosti tržieb): Poľska, Nemeckej spolkovej republiky, Ruska,
Ukrajiny, Holandska, Veľkej Británie, Chorvátska, Fínska, Maďarska, Litvy, Rakúska,
38
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Macedónie, Slovinska, Spojených štátov, Talianska, Turecka, Grécka, Belgicka, Francúzska,
Švajčiarska a Bulharska.
Organizačná štruktúra akciovej spoločnosti Chemosvit je líniového typu, obsahuje
však štábne útvary. Predovšetkým sa jedná o Odbor kancelárie generálneho riaditeľa, Odbor
riadenia kvality, Odbor ekonomickej kontroly a Odbor ochrany a hospodárskej správy.
Základnými organizačnými útvarmi líniovej časti organizačnej štruktúry sú: Úsek
strategického rozvoja, Ekonomický úsek, Úsek ľudských zdrojov, Úsek nákupu a logistiky
a výrobná Divízia flexibilných fólií.
Divizionálny systém riadenia vo firme pomaly ustupuje štruktúre holdingového
zoskupenia, čo v praxi znamená, že bývalé výrobné divízie, ktoré sa osamostatnili a stali sa
dcérskymi spoločnosťami a. s. Chemosvit, prestávajú v základnej organizačnej štruktúre
spoločnosti figurovať. Ide napríklad o bývalé divízie výroby elektrofólií (Terichem), vlákien
(Fibrochem), strojárskych výrobkov (Strojchem) a energetiky (Energochem), spracovania
odpadov a výroby obalov (Environchem).
Divízia flexibilných fólií, v rámci ktorej sa realizuje výroba prípravy tlače a farieb,
výroba viskóznych fólií, výroba polypropylénových fólií, výroba fólií na báze polyetylénu
a výroba liatych fólií, je teda poslednou z výrobných divízií podniku, ktoré fungovali priamo
v základnej organizačnej štruktúre materskej spoločnosti.
Charakteristiku firmy Chemosvit, a. s. uzavriem prehľadom strategických cieľov,
ktoré podľa [17] rámcujú perspektívy jej budúceho vývoja:
* Udržanie dominantnej pozície na trhoch SR a ČR.
* Vybudovanie silnej pozície na trhoch východnej Európy.
* Znižovanie materiálovej a energetickej náročnosti výroby.
* Budovanie systému riadenia kvality.
* Budovanie holdingového zoskupenia spoločnosti.
* Realizácia nových projektov a technológií pre uspokojenie budúcich požiadaviek
trhu.
* Splnenie požiadaviek EU na ochranu životného prostredia.
* Maximálne zhodnocovanie majetku spoločnosti a vytváranie zdrojov pre splatenie
dlhu voči Fondu národného majetku.
* Tvorba systému riadenia v oblasti životného prostredia a hygieny.
39
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Dlhodobým cieľom Chemosvitu Svit, a. s. podľa vyjadrenia odborníkov z úseku
Nákupu a logistiky je dosiahnuť integrovaný systém riadenia TQM. K tomuto cieľu sa
približuje postupným získavaním certifikátov v štyroch oblastiach:
♦
♦
♦
♦
QSM – systém riadenia kvality ISO 9 000 – certifikát získaný v roku 1995,
SMS – systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia ISA 2 000 – certifikát plánuje
získať v roku 2001,
HMS – systém riadenia hygieny podľa akreditačnej schémy The Royal Society of Health
(zahŕňajúci aj HACCP - Hazard Analysis of Critical Control Point), certifikát plánuje získať
v roku 2001,
EMS – systém riadenia životného prostredia ISO 14 000 – certifikát plánuje získať
v roku 2001.
A. s. Chemosvit Svit toho času buduje súčastne SMS, HMS, aj EMS.
3. 2 ANALÝZA BUDOVANIA SYSTÉMU
ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA
EMS sa v a. s. Chemosvit Svit začal budovať po rozhodnutí predstavenstva a. s.
v apríli roku 1998. Predstavenstvo sa rozhodlo zaviesť EMS v celom podniku. Ku kladnému
rozhodnutiu podľa [10] značne prispeli nasledovné výhody vyplývajúce
z environmentálneho manažmentu ako investície.
1. Nástroj riadenia pre neustále monitorovanie a zlepšovanie v súlade s politikou a
cieľmi.
2. Výhoda „zeleného“ obrazu podniku.
3. Prístup na obmedzené trhy – regulačné bariéry.
4. Preferovaný stav dodávateľa – reťazec dodávateľov.
5. Zvýšená dôvera akcionárov a verejnosti: bankári, poisťovne.
6. Medzinárodné uznanie.
7. Marketingové výhody.
40
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Súčasťou EMS podľa [7] je snaha o zvýšenie efektívnosti podniku prostredníctvom
zásad:
• zvýšenie efektívnosti procesov (mean and green),
• zníženie produkcie odpadov a nákladov na ich likvidáciu,
• lepšie využitie zdrojov (elektrická energia, iné energetické zdroje, materiály),
• zníženie spotreby vody a nákladov na odpadovú vodu,
• zvýšenie pomeru výstup/vstup.
Obr. č. 2: Postup zavádzania EMS [7]
Do prípravného environmentálneho hodnotenia patria okrem iného aj minulé záťaže.
Veľký podiel práce pri implementácii EMS si organizácia vybavená skúsenosťami zo
zavádzania a certifikácie systému kvality môže vybaviť vlastnými silami. Program
zavádzania EMS má podľa [7] obvykle štyri fázy:
1. hodnotenie súčasného stavu ekologických aspektov a voľba priorít na riešenie,
2. návrh akčného plánu na riešenie priorít, zostavenie ekologickej politiky podniku,
3. realizácia akčného plánu,
41
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
4. audit a doporučenie ďalšieho zlepšenia.
Plán postupu prípravy na certifikáciu je podľa [7] nasledovný:
1. spracovanie environmentálnych aspektov,
2. spracovanie environmentálnej politiky,
3. spracovanie príručky Systému environmentálneho manažmentu,
4. vypracovanie cieľov a úloh,
5. implementovanie do praxe,
6. interné audity,
7. odstránenie nedostatkov zistených v rámci interných auditov,
8. audit zhody s normou ISO 14 001,
9. odstránenie nedostatkov zistených v rámci auditu zhody,
10. certifikačný audit.
ad 1) Všetky environmentálne aspekty sa spracúvajú v Registri environmentálnych
aspektov a vplyvov (REAV). V súčasnosti sa dopracúva REAV pre BOPP fólie, ktorý má
v kompetencii výroba. Po BOPP fóliách bude nasledovať REAV pre PE fólie a pre liate
fólie. Základom činnosti je posudzovanie schémy toku výroby, všetkých podmienok výroby,
vstupov a výstupov. Zvažujú sa pritom bežné a neštandardné situácie (mimoriadne stavy,
riziká, havárie, explózie, úniky, požiare,...).
Rozoznávame tieto základné environmentálne aspekty:
emisie (plynné, hluk, vibrácie, žiarenie, zápach, prašnosť, teplo,...)
odpadové vody
odpady
zdroje (využívanie energie, vody, suroviny, nebezpečné látky,...)
Vyhodnocuje sa aj ich významnosť, rozdelená do troch hladín, ktorým je pridelené
bodové hodnotenie:
nevýznamný aspekt 0,5 – 6 bodov
významný aspekt I. 6 - 15 bodov
významný aspekt II. 15 – 57 bodov
Príklad: Pri výrobe fólií nastáva spotreba elektrickej energie – je to čerpanie
prírodných zdrojov. Tento aspekt je nevýznamný. Pri filtrácii taveniny a vypaľovaní
vznikajú emisie nízkomolekulárnych látok a aditív, čo sa rovná znečisteniu ovzdušia. Je to
42
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
významný aspekt I., hodnota emisií je nižšia ako pripúšťa norma. Týmto aspektom sa podnik
ešte bude zaoberať a pokúsi sa ho degradovať na nevýznamný aspekt.
Ako príklad prehľadu aspektov môžeme použiť schématické znázornenie aspektov
pri lakovaní fólií BOPP, ktoré sa nachádza v prílohe č. 1.
ad 2) Dopracúva sa riadiaca príručka, kontroluje sa jej súlad s normou ISO 14 000
v spolupráci s poradenskou firmou SBG Slovakia a zároveň sa implementuje v praxi.
ad 3) Príručka je metodickým návodom použitia normy ISO 14 000. Upresňuje
zodpovednosť, ciele, kvalifikáciu, aj súvisiace predpisy.
ad 4) Je to zoznam dlhodobých a krátkodobých cieľov, vyplýva z bodu č. 1 –
spracovania environmentálnych aspektov. Zisťuje sa závažnosť významných aspektov II.,
navrhujú sa riešenia a realizujú sa v čo najkratšej dobe. Všetky významné aspekty II. sa
zaregistrujú podrobne.
ad 5) Implementácia do praxe musí trvať minimálne 3 mesiace.
ad 6) Pre interné audity je v rámci podniku vyškolených 24 pracovníkov.
ad 8) Podľa [10] ho môžeme nazvať „testovací audit“, alebo aj „predaudit“.
Vykonáva ho tuzemská poradenská firma, ktorá pôsobí v podniku pri procese budovania
EMS od jeho začiatku. Predaudit:
Pre EMS:
- zabezpečuje, aby štruktúra EMS – ciele, úlohy a operatívne riadenie boli založené na
vplyvoch na životné prostredie,
- zabezpečuje preverovateľné EMS,
- hodnotí spoľahlivosť interných auditov (plánovanie, hĺbka, frekvencia, príprava, dôraz na
životné prostredie a na vplyvy na životné prostredie),
- podáva správu o stave a forme predloženého EMS.
Pre EMAS:
- zabezpečuje, že environmentálne hodnotenie bolo urobené,
- zabezpečuje, že environmentálne prehlásenie bolo zostavené.
Preverenie dokumentácie:
Pre EMS:
43
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Klient vykonáva samohodnotenie podľa dotazníka SGS, predkladá vyplnený
dotazník a dokumentáciu systému. Ak je výsledok vyhovujúci, pripraví sa team pre audit.
Pre EMAS:
K dokumentácii EMS sa priloží environmentálne prehlásenie a environmentálne
hodnotenie.
ad 9) Sleduje sa účinnosť nápravných opatrení. Systémové nedostatky, ktoré bránia
vydaniu certifikátu, podľa [10] sú:
- úplné zlyhanie postupu, smernice,
- neschopnosť rozpoznať alebo zaznamenať, ak ciele, alebo úlohy nevyhovujú,
- neschopnosť zaznamenať nezhody v plnení legislatívnych požiadaviek,
- nezhoda, ktorá je významná, alebo je priamym ohrozením výkonu organizácie v oblasti
životného prostredia,
- zlyhanie postupu, prípadne jeho zavedenia pri identifikácii zreteľne významného vplyvu
na životné prostredie,
- nesprávna interpretácia prehlásenia a politiky.
Malé nedostatky, ktoré bránia vydaniu certifikátu, podľa [10] sú:
- ojedinelé, náhodné nedostatky v postupe požadovanom normou.
ad 10) Certifikačný audit vykoná zahraničná spoločnosť, ktorá bude za týmto účelom
vybratá. V Chemosvite Svit, a. s. ešte nevedia, z ktorého štátu táto spoločnosť bude. Počíta
sa so švajčiarskou, rakúskou, alebo belgickou spoločnosťou.
Ciele certifikačného auditu pri EMS podľa [10] sú:
- potvrdenie zhody EMS s normou,
- potvrdenie, že podnik pracuje v zhode so svojou politikou a smernicami,
- zisťuje, či je systém navrhnutý tak, aby dosahoval a dosiahol zlepšenie výkonu a zhody
v oblasti životného prostredia.
Cieľ certifikačného auditu pri EMAS podľa [10] je:
- hodnotí spoľahlivosť informácií v environmentálnom prostredí.
Preveruje sa:
- environmentálna významnosť,
- register významných vplyvov,
- riadenie významných vplyvov, cieľov a úloh,
44
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
- environmentálna príručka,
- zlepšovanie výkonu, monitorovanie, meranie, podávanie správ a hodnotenie,
- zhoda s predpismi,
- hodnotenie nepriamych vplyvov na životné prostredie,
- environmentálne záznamy.
EMS podľa [10] možno certifikovať, ak je zavedené v tomto rozsahu:
• všetkým zamestnancom musia byť známe vplyvy na životné prostredie a ciele podniku
v tejto oblasti,
• kľúčový personál musí byť školený,
• monitorovanie výkonu a meranie v činnosti,
• audity sú plne programované a už začali,
• schopnosti riadenia v oblasti požiadaviek predpisov a legislatívy sú demonštrované.
Chemosvit Svit, a. s. podľa vyjadrenia odborníkov z úseku Nákupu a logistiky
plánuje dosiahnuť certifikačný audit v marci roku 2001. Následné audity sa budú vykonávať
minimálne raz ročne. Ich cieľom je zabezpečovať pokračujúcu zhodu. Po nich nasleduje
obnovovací audit, ktorý sa vykonáva raz za 3 roky. Jeho cieľom je priebežné preverovanie.
Certifikačný proces v troch fázach nám znázorňuje nasledujúci obrázok.
1. fáza
Nie
Úvodné stretnutie a registrácia
Hodnotenie rozsahu certifikácie
1. fáza Áno
Všetko správne ?
Predaudit
Hodnotenie
Ukončenie
45
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Nie
Áno
2. fáza
Nie Áno Nie
Áno
Nie 3. fáza Áno
Obr. č. 3: Certifikačný proces [10]
Po znázornení prípravy podniku na zavedenie normy ISO 14 000 nazrieme aj do
logistickej postupnosti, ktorá neumožňuje vstup environmentálne, hygienicky, alebo inak
kvalitatívne závadných surovín, ktoré by negatívne ovplyvnili celý proces fungovania EMS.
46
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
3. 3 ANALÝZA HODNOTENIA A VÝBERU DODÁVATEĽOV
V CHEMOSVITE SVIT, A. S.
3. 3. 1 Hodnotenie dodávateľov z pohľadu EMS
Za hodnotenie dodávateľov je v Chemosvite Svit, a. s. zodpovedný riaditeľ úseku
nákupu a logistiky.
Suroviny, ktoré nakupuje Chemosvit Svit, a. s., sú doložené certifikátom, ktorý
zaručuje, že surovina môže prísť do styku s potravinami. Keď suroviny nie sú zdraviu
škodlivé, je predpoklad, že nie sú škodlivé ani pre životné prostredie.
Už pri rozboroch dodávanej vzorky táto musí byť doložená certifikátom, že vzorka
môže prísť do styku s potravinami. Medzinárodná certifikačná organizácia vydáva certifikát
o tom, že materiály sú vhodné pre styk s potravinami. Isté materiály obsahujú aj riedidlá, ale
tie sú dodávané v malých množstvách, ktoré potravinám neuškodia.
Kvôli prechodu na EMS musel podnik niektorých dodávateľov zmeniť. Pri ukončení
výroby celofánu v novembri 1997 ukončil spoluprácu napr. s fy. KOTLASSKIJ, Rusko a
CZIECH, Poľsko, ktorí mu dodávali sírouhlík, ďalej s Chemickými závodmi v Novákoch,
dodávateľmi hydroxidu sodného a kyseliny sírovej. Dodávateľov surovín nahradil dodávateľ
hotovej fólie fy. UCB zo Španielska.
Pri výbere nových, ale aj stálych dodávateľov sa Chemosvit Svit, a. s. riadi
kritériami:
Rozhodujúce kritériá pre hodnotenie dodávateľov podľa [9]:
a) Kvalitatívna spôsobilosť dodávateľa.
b) Minulé dodávky.
c) Reklamácie.
d) Ekonomická výhodnosť.
e) Platobné podmienky.
f) Environmentálna vhodnosť suroviny.
47
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
ad a) Kvalitatívna spôsobilosť je u každého dodávateľa doložená certifikátom normy
ISO 9 000. Ďalej sú posudzované poznatky z kvality vývoja, vzorkovania, logistiky a
sériovej výroby v zmysle obrázka uvedeného pod č. 3.
Systematická kontrola
Postupová kontrola
Vývoj
Výrobný proces
Logistika
Hodnotený dodávateľ
Obr. č. 4: Kvalitatívne hodnotenie dodávateľa [9]
♦
♦
Systematická kontrola – jej cieľom je overiť systém riadenia kvality podľa
noriem ISO 9 000.
Postupová kontrola – je overenie zabezpečenia výrobného procesu.
Zistenie kvalitatívnej spôsobilosti sa deje pomocou vyhodnotenia obidvoch blokov.
Elementy kvalitatívnej spôsobilosti sú znázornené na obrázku č. 4. K vykonaniu
systematickej a postupovej kontroly je použitý Kontrolný dotazník. Pre zahraničných
dodávateľov sú vypracované verzie v anglickom a nemeckom jazyku.
48
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Systémová kontrola Postupová kontrola
KS - všeobecná
KS - plánovania
KS – sériovej výroby
KS - zásad
KS – organizácie výroby
Vstupné dodanie a uskladnenie
Dodávateľská kvalita
Kvalita výroby
Pracovné podmienky
Záverečné skúšky
Kontrola výrobcu
Spoľahlivosť
Kontrola skúšobného zariad. Skúšobné prostriedky
Zistenie kvalitatívnej spôsobilosti
Obr. č. 5: Elementy kvalitatívnej spôsobilosti [9]
Vyhodnotenie kontrolného dotazníka a auditu u dodávateľa
Kontrolný dotazník i audit u dodávateľa sú hodnotené nasledovne:
Tabuľka č. 5: Hodnotenie kontrolného dotazníka a auditu dodávateľa [9]
Predmet otázky Ohodnotenie otázky
SRK – uspokojivo dokumentovaný áno nie áno čiastočne
SRK – v praxi uspokojivo preukázaný áno áno čiastočne nie
Počet bodov 10 6 4 0
49
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Hodnotenie:
10 bodov – prvok SRK je uspokojivo určený a správne používaný,
6 bodov – prvok SRK nie je uspokojivo definovaný, ale je uspokojivo používaný,
4 body – prvok SRK je uspokojivo definovaný, ale neuspokojivo používaný,
0 bodov – prvok SRK nie je uspokojivo definovaný ani používaný.
Na základe pridelenia vyššie uvedeného množstva bodov je hodnotená funkčnosť
prvkov SRK.
Počet % = x 100
Tabuľka č. 6: Hodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa [9]
Počet dosiahnutých bodov Počet možných bodov
Hodnotenie Získaný počet % Počet bodov
Výborný 85 - 100 40
Uspokojivý 65 – 84 30
Málo uspokojivý 50 – 64 10
Neuspokojivý pod 50 0
ad b) Hodnotenie minulých dodávok.
Pri hodnotení tohto kritéria sa použijú histogramy, ktoré sú výsledkom
vyhodnocovania jednotlivých dodávok surovín a materiálov za jeden rok, v prípade potreby
aj za kratšie obdobie. Dodávatelia jednotlivých surovín a materiálov sú evidovaní v zozname
dodávateľov. Každý z dodávateľov má svoju kartu. Za evidenciu dodávateľov je
zodpovedný referent logistiky.
Tabuľka č. 7: Hodnotenie minulých dodávok [9]
Hodnotenie % tolerancie Počet bodov
Výborný 0 – 3 20
Uspokojivý 3,1 – 4,5 15
Málo uspokojivý 4,6 – 6 10
Neuspokojivý viac ako 6 0
ad c) Hodnotenie reklamácií.
50
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Sú použité rozbory reklamácií dodávok vstupných materiálov a surovín a výsledky
kontrol vstupných materiálov a surovín. Ide o podiel reklamovaného množstva k celkovému
dodanému množstvu vyjadrenému v merných jednotkách.
Tabuľka č. 8: Hodnotenie reklamácií [9]
Hodnotenie Reklamácie % Počet bodov
Výborný 0 - 1 20
Uspokojivý 1,1 – 2,5 15
Málo uspokojivý 2,6 – 5 10
Neuspokojivý 5,1 a viac 0
ad d) Hodnotenie ekonomickej výhodnosti.
Zohľadňuje sa cena, množstevné rabaty, náklady na prepravu, colné poplatky a pod.,
ktoré sa porovnávajú navzájom medzi dodávateľmi.
Tab. č. 9: Hodnotenie ekonomickej výhodnosti [9]
Hodnotenie Cena Obstarávacie náklady Počet bodov
Výborný nízka nízke 30
Uspokojivý nízka vysoké 20
Málo uspokojivý vysoká nízke 10
Neuspokojivý vysoká vysoké 0
ad e) Hodnotenie platobných podmienok.
Zohľadňujú sa platobné podmienky, ktoré sa v styku s odberateľmi najčastejšie
vyskytujú.
51
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Tab. č. 10: Hodnotenie platobných podmienok [9]
Hodnotenie Odlož. splatn. 30
a viac dní
Splatnosť do 30
dní
Platba predom Počet bodov
Výborný áno nie nie 10
Uspokojivý nie áno nie 5
Neuspokojivý nie nie áno 0
ad f) Hodnotenie environmentálnej vhodnosti suroviny.
Environmentálna vhodnosť sa hodnotí na začiatku procesu výberu dodávateľov. Nie
je hodnotená bodovo, ako je to v prípade ostatných kritérií – čo považujem za nevýhodu –
jej hodnotenie je absolútne. Ak je dodávaná surovina environmentálne vhodná, pokračuje sa
v jej ďalšom hodnotení. Ak však nespĺňa požiadavku environmentálnej vhodnosti, je
okamžite vylúčená z procesu výberu dodávateľov.
3. 3. 2 Výber dodávateľa
Výsledok sa určí na základe zisteného bodového ohodnotenia jednotlivých kritérií
dosadením príslušných hodnôt do vzťahu [9
Celkové hodnotenie dodávateľa = x 100 %
Kategória zaradenia dodávateľa
Dodávatelia budú podľa celkového
nasledujúcim spôsobom:
Tab. č. 11: Kategória zaradenia dodávateľa
Celkové hodnotenie dodávateľa v %
K
85 – 100
65 – 84
51 – 64
pod 50
]:
Súčet dosiahnutých bodov
Súč ž ý h b d
hodnotenia zaradení do jednotlivých kategórií
[9]
ategória Zaradenie
A Vhodný pre trvalú spoluprácu
B Vhodný pre spoluprácu
C Vhodný len v mimoriad. príp.
D Nevhodný
52
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Výnimka
Pokiaľ je niektoré kritérium hodnotené 0 bodmi a neplnenie tohto kritéria môže
výrazne ovplyvniť výslednú kvalitu produkcie, dodávateľ je aj napriek uspokojivému
hodnoteniu zaradený do zálohy.
Hodnotenie dodávateľovej spôsobilosti dodávať výrobky vyhovujúcej kvality sa
vykonáva pred uzavretím zmluvy o dodávkach. O poradí dodávateľov nadväzne na to
záväzne rozhoduje komisia. Tá vyberie maximálne štyroch dodávateľov rovnakej suroviny.
S prvým v poradí sa uzavrie zmluva o dodávke určenej suroviny. Výber iba jedného
dodávateľa sa uskutočňuje v prípade, že surovinu vie dodať ako jediný. Overenie
spôsobilosti súčasných dodávateľov je vykonávané 1x ročne pri zasadnutí komisie.
V prípade zhoršenia kvality dodávok, alebo keď sa nedá predpokladať stabilný kvalitatívny
výkon, t. j. že systém, výrobný pochod alebo proces vykazuje medzery, je potrebné
dodávateľa posúdiť opakovane.
V prílohe č. 2 je poradie štyroch, troch, dvoch a jedného dodávateľa, z ktorých prvý
je vždy vybratý pre dodávku surovín.
Postup pri nákupe materiálu vrátane výberu dodávateľov je znázornený na obrázku
v Prílohe č. 3.
Po výbere dodávateľov nasledujú už ich konkrétne dodávky surovín do skladov
podniku, alebo do konsignačných skladov.
3. 4 ZÁSOBOVANIE
Chemosvit Svit, a. s. pojíma vyše 12 000 druhov surovín. Časť z nich tvoria suroviny
v konsignačných skladoch. Sú to silá, ktoré sa nachádzajú v objekte závodu. Konsignačné
sklady znamenajú pre podnik výhodu, pretože suroviny v nich sú majetkom dodávateľa až
do skutočnej spotreby suroviny. Spotreba sa vyhodnocuje mesačne. V novembri r. 1999 mal
Chemosvit Svit a. s. k dispozícii zásoby v hodnote približne 103 mil. Sk a k tomu zásoby
v hodnote 35,142 mil. v konsignačných skladoch.
53
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Vnútropodniková doprava je zabezpečovaná jednak systémom železničných
vlečiek, ako aj motorovými vozidlami dcérskej spoločnosti Chedos, s. r. o..
Špecifický druh dopravy pre tekuté suroviny a voľne uložený granulát predstavuje
potrubná doprava.
Prísun materiálu k skladom a expedícia výrobkov sa realizuje prostredníctvom
železnice a nákladných áut.
Aktuálnou je otázka, akou metódou bude a. s. Chemosvit Svit zásobovať výrobu
environmentálne vhodnými surovinami. Úspešnosť zlepšovania celkovej kvality riadenia je
podmienená aj presadzovaním nových metód v logistike. Medzi ne patria podľa [11] aj:
- metóda Just in time, čo v preklade znamená „práve včas“,
- optimalizácia nákupu.
V skladovom hospodárstve sa aplikuje metóda FIFO.
3. 4. 1 Aplikácia metódy Just in time v Chemosvite Svit, a. s.
Metóda JIT sa v Chemosvite Svit, a. s. nedá aplikovať z viacerých dôvodov.
1. Aj pri objednaní malého množstva výrobkov musí podnik objednať veľké množstvo
suroviny, z ktorej sa výrobok bude vyrábať, pretože objednanie malého množstva
suroviny je ekonomicky nevýhodné.
2. Napriek tomu, že Chemosvit Svit, a. s. má vypracovaný ročný, aj mesačný plán predaja,
reaguje na dopyt a jeho požiadavky sa prenášajú do výroby, existujú stále odberatelia,
ktorí si objednávajú neplánovane. Napríklad dodacia lehota hliníkovej fólie je 6 až 7
týždňov, špeciálnej fólie 4 týždne a Chemosvit Svit, a. s. garantuje výrobu do 4 týždňov.
Ak chce byť podnik pružný a rýchlo uspokojiť požiadavky odberateľov, musí byť
pripravený a mať na sklade potrebné množstvo zásob.
54
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
3. 4. 2 Optimalizácia nákupu
Optimalizácia nákupu v pravom slova zmysle nie je. Robí na základe Obchodného
plánu. Ten vypracúva úsek Predaja. Vypracuje ročný a mesačný plán predaja a jeho
požiadavky sa prenášajú do výroby. Výška zásob sa reguluje na základe týchto požiadaviek.
3. 4. 3 Aplikácia metódy FIFO v a. s. Chemosvit Svit
FIFO – first in, first out v podniku funguje na princípe „vydaj zo skladu to, čo sa
uskladnilo ako prvé, pokračuj druhým a zakonči to posledne prijatou surovinou“.
Napríklad v silách je granulát, ktorý sa postupne dopĺňa, aby z neho výroba mohla
nepretržite čerpať. Silo je v tvare valca s potrubím nasadeným na otvore v dne, cez ktorý pod
tlakom prúdi odoberaný granulát. Keďže prvý dodaný granulát je vždy v spodnej časti sila a
posledný dodaný vo vrchnej časti, je isté, že sa najprv spotrebuje granulát z najstaršej
dodávky.
Metóda FIFO sa používa vo všetkých skladoch podniku. A to v sklade:
- základných chemických surovín,
- potlačových farieb,
- chemikálií a olejov,
- kartonáže a dutiniek.
3. 5 SKLADOVANIE
Do kompetencií Oddelenia skladového hospodárstva, fungujúceho v rámci Úseku
nákupu a logistiky, spadajú celkom štyri sklady, a to:
sklad základných chemických surovín,
sklad potlačových farieb,
sklad chemikálií a olejov,
sklad kartonáže a dutiniek.
Postup pri prijímaní environmentálne vhodných surovín do skladov:
55
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Dodávku materiálov nahlási vedúcemu skladu majster vykládky a nakládky s. r. o.
Chedos, pracovníci závodnej stráže, nákupcovia, alebo colné deklarantky úseku nákupu.
Vyložený materiál si fyzicky preberie vedúci skladu podľa sprievodných dokladov
(dodací, nákladný, prepravný list, resp. colná faktúra) a zabezpečí odobratie vzoriek pre
vstupnú kontrolu kvality a environmentálnej vhodnosti podľa „Zoznamu surovín, ktoré
podliehajú vstupnej kontrole centrálneho analytického laboratória“.
Uskladnenie materiálov potom zabezpečujú skladoví robotníci vysokozdvižnými
vozíkmi, resp. paletizačnými vozíkmi, v sedempodlažnej budove za pomoci výťahov. Celý
postup príjmu materiálu na sklad a evidenciu príslušných dokladov znázorňuje obrázok
v Prílohe č.3.
Vlastné zásoby má podnik vo vreciach – granuláty, v 1 000 litrových kontajneroch sú
farby, na paletách v podzemných a nadzemných tankoch je uskladnený lieh v 25 kg
konvách, v papierových osemhranoch sú granuláty oktabínu a na paletách v rolkách sú fólie.
Z dôvodu neustáleho pohybu a veľkých objemov skladovaných surovín a materiálov,
sú tieto operatívne označované prenosnými tabuľami, na ktorých je vyznačený názov a druh
skladovaného materiálu.
Materiál, ktorý vyhovuje vstupnej kontrole kvality sa označí etiketou s nápisom
„Kvalitný materiál“.
Úroveň automatizácie manipulačných operácií je nízka a pravdepodobnosť poškodenia
materiálu, či iných strát je vysoká.
3. 6 INFORMAČNÉ TOKY
Údaje potrebné pre vystavenie príjemky si vedúci skladu, resp. operátori skladovania
zistia v kmeňovom súbore MTZ, pri nových materiáloch u príslušného nákupcu. Príjemku
zadajú do podsystému MTZ, informačného systému a. s. Chemosvit Svit a odovzdajú
nákupcovi na párovanie príjmu s evidovanou faktúrou za dodávku. Potvrdenú kópiu
archivujú v sklade.
56
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Zo štyroch uvedených skladov je jedine sklad potlačových farieb automatizovaný a
vyhovuje aj najnáročnejším kritériám auditu, teda naznačuje trend pre ostatné články
logistického systému firmy.
Integrujúcim prvkom podnikovej logistiky v a. s. Chemosvit je podľa [7]
informačný systém ORION, ktorý firma používa. Tento zahŕňa a koordinuje podsystémy,
do istej miery zachytávajúce všetky informačné toky v podniku. Žiaľ, tieto operácie sa
nevykonávajú v reálnom čase.
Informačný systému je neschopný zaznamenávať a spracovávať informácie
v reálnom čase. Nie je teda schopný jednak preklenúť časové rozdiely medzi fyzickým
príjmom materiálu a jeho fakturáciou, ako aj postihnúť kontinuitu v pohybe materiálu
v skladoch.
Jedným z podsystémov informačného systému je podsystém „Skladové hospodárstvo“.
Delí sa na štyri podskupiny, ktoré predstavujú jednotlivé sklady.
V rámci bázy dát jednotlivých skladov fungujú voľby, ako: požiadavky, objednávky,
resp. kúpne zmluvy a samotné skladové hospodárstvo.
Voľba „skladové hospodárstvo“ dáva možnosti podvolieb: doklady (príjem - výdaj),
číselníky (materiálov, zásobovačov, skladov, oblastí sledovania, účtovných dokladov - ide o
systém podrobnej identifikácie materiálov s aktualizáciou), prehľady (príjem, výdaj, pohyb)
a správa skladov (prepojenie do účtovníctva s možnosťou predbežnej uzávierky).
Sklady majú ešte samostatný vstup pre rozborové listy (súčasť systému riadenia
kvality).
Rozborový list obsahuje výsledky laboratórnej analýzy a porovnanie požadovaných
parametrov so skutočnými. Jeho súčasťou sú tiež vyjadrenia chemika, technológa a
pracovníka MTZ, na základe ktorých sa daná surovina nakupuje a používa, alebo nie,
prípadne sa určujú obmedzenia pre použitie danej suroviny.
57
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
3. 7 REKAPITULÁCIA V ANALÝZE DOSIAHNUTÝCH
VÝSLEDKOV
Na základe predchádzajúcej analýzy súčasného stavu environmentálne orientovaného
logistického systému Chemosvitu Svit, a. s. môžem v rámci tohto systému konštatovať tieto
nedostatky:
nízky stupeň integrácie environmentálne orientovaných logistických činností v podniku,
nedopracovanosť hodnotenia dodávateľov,
pomalosť zavádzania EMS do všetkých oblastí podniku,
medzery v organizácii skladového hospodárstva,
pomerne nízky stupeň automatizácie skladových prevádzok,
nedostatky v informačnom systéme.
Ad 1) Vo všetkých oblastiach zavádzania nových metód a postupov je potrebné
uplatňovať systémový prístup. Systém environmentálneho manažérstva bude taktiež účinný
až po pochopení jeho ideí a prínosu všetkými zamestnancami, ktorí sa budú snažiť o jeho
úspešné napĺňanie. Zatiaľ je stupeň integrácie environmentálne orientovaných logistických
činností v podniku nízky.
Budúcnosť EMS v Chemosvite Svit, a. s. jednoznačne predstavuje postupné
budovanie environmentálne orientovaných logistických systémov a ich integráciiu vo vnútri
i navonok, pričom sa upevní postavenie environmentálne orientovanej logistiky
v podnikovej stratégii.
Aplikácia logistických princípov, spolu s EMS sa vo firme začala uplatňovať len
pomerne nedávno. Postupným vývojom sa dynamika tohto procesu prejaví v nutnosti
systémového prístupu - v potrebe optimalizácie systému ako celku, nielen jeho jednotlivých
funkcií. Vo fáze aplikácie environmentálneho riadenia do logistiky je nutné pamätať na
kontinuitu vývoja a na jeho postupnosť.
58
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Ako deklarovalo vedenie firmy, postupná integrácia environmentálne orientovaných
logistických činností by sa mala uskutočňovať od vstupu po výstup (prvým útvarom, v rámci
ktorého sa táto logistika vo firme inštitucionalizovala, je úsek nákupu).
Ad 2) Nedostatky v hodnotení dodávateľov z environmentálneho hľadiska sú
v abstinencii bodového hodnotenia tohto kritéria. Pri výbere dodávateľov sa síce na začiatku
procesu zaoberajú na úseku Nákupu a logistiky environmentálnou vhodnosťou nakupovanej
suroviny, ale táto vhodnosť nie je ďalej premietnutá do celkového hodnotenia dodávanej
suroviny.
Ad 3) Environmentálna orientácia podniku sa najviac prejavuje na úseku Nákupu a
logistiky, kde je aplikovaná na relatívne vysokom stupni a na úseku Životného prostredia.
Úsek Životného prostredia uskutočňuje Plán postupu prípravy na certifikáciu (ďalej iba Plán
postupu). Aj keď sa proces prípravy začal už pred dvoma rokmi, zo spracovania
environmentálnych aspektov - čo je prvý bod Plánu postupu – dopracúva iba REAV pre
BOPP fólie a REAV pre PE fólie a pre liate fólie bude nasledovať až po ukončení REAV pre
BOPP fólie, čo je časovo prekompenzované.
Ad 4) V organizácii skladového hospodárstva sa pracovníci útvaru Nákupu a
logistiky v Chemosvite Svit, a. s. stretávajú s problémami na úrovni riadenia skladového
hospodárstva i na úrovni samotných skladov. Na vyššej organizačnej úrovni musíme
konštatovať neefektívne umiestnenie skladov - najmä skladu základných chemických
surovín. (Časť skladu sa nachádza v sedempodlažnej budove na severo-východnom konci
areálu firmy a časť v jeho strede - drevené haly).
Táto situácia je zapríčinená tým, že samotná továreň, najmä jej základná časť bola
projektovaná a budovaná od 30. rokov nášho storočia. Postupom času sa organizačne menilo
množstvo vecí a je problém nájsť kompromisné riešenia, čo sa týka strategického
rozmiestnenia prevádzok na základe logistických princípov, resp. zásadné zmeny vyvolávajú
značné investičné náklady. Neprehľadnosť uskladnenia však môže byť prekážkou pri
certifikačnom audite pri zavádzaní EMS.
Na úrovni riadenia skladov sú nedostatky v uplatňovaní systému first-in, first-out,
v dôsledku čoho sa vyskytnú prípady zastaraného materiálu.
59
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Ad 5) Absencia moderných manipulačných technológií a zariadení sa negatívne
prejavuje najmä v sklade základných chemických surovín. Je tu pomerne nízky stupeň
automatizácie.
Sklad v súčasnom stave funguje len za cenu vysokých dodatočných režijných
nákladov (údržba) a len krátkodobo schopný uspokojovať náročné požiadavky auditu a
následného systémového riadenia kvality, najmä čo sa týka šetrnej manipulácie
s materiálom, zabezpečenia vhodných skladovacích podmienok (klíma) a nárokov na
hygienu (Firma Chemosvit vyrába obaly zväčša pre potravinársky priemysel.).
Ad 6) Nedostatočnosť informačného systému spočíva v jeho neschopnosti
zaznamenávať a spracovávať informácie v reálnom čase. Nie je teda schopný jednak
preklenúť časové rozdiely medzi fyzickým príjmom materiálu a jeho fakturáciou, ako aj
postihnúť kontinuitu v pohybe materiálu v skladoch (čo je zvlášť pri zavádzaní systému Just
in time dôležité).
60
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
4. ZÁVER
Chemosvit Svit, a. s. chce zaviesť do riadenia systém TQM. Je to úctyhodná
myšlienka, ktorá sa však ešte musí popasovať s kvantom problémov.
Na to, aby na tejto báze bola úspešne budovaná konkurenčná výhoda firmy, je
nevyhnutné bezprostredné prepojenie logistiky s podnikovou stratégiou, v ktorej je systém
TQM implementovaný a rozpracovaný. Ten pri vhodnej realizácii zabezpečí rast ziskovosti
firmy. Jeho súčasťou je systém environmentálneho riadenia, ktorý je v súčasnosti v podniku
zavádzaný prostredníctvom podnikovej logistiky.
V našich podnikoch si výrazné zmeny vyžaduje najmä nedostatočnosť súčasnej
úrovne environmentálnych systémov a ich integrácia do podnikovej logistiky a istá
zaostalosť v porovnaní so systémami firiem, ktoré operujú na svetových trhoch.
Je pozitívne, že Chemosvit Svit, a. s., jeden z popredných podnikov sa ako chemický
podnik snaží o zlepšenie životného prostredia, ktoré v minulosti trpelo jeho prítomnosťou a
stáva sa “zeleným podnikom”.
Cieľom záverečného projektu bolo znázorniť environmentálne orientovaný hmotný
tok logistického reťazca so zameraním sa na jeho začiatok – teda nákup environmentálne
vhodných surovín, výber dodávateľov, skladové hospodárstvo – v environmentálne
orientovanom podniku Chemosvit Svit, a. s..
V 1. kapitole som v krátkosti priblížila tému environmentalistiky a jej aplikáciu v podnikovej
logistike v globále a načrtla som jej využitie v Chemosvite Svit, a. s..
V 2. kapitole som sa zamerala na vymedzenie pojmov súvisiacich s podnikovou logistikou,
akými sú informačný systém v logistike, integrovaný logistický manažment, zásobovanie a
skladovanie, v oblasti environmentalistiky som vymedzila pojmy EMS a EVV, normy ISO 14 000 a
pojmy s nimi súvisiace.
V 3. kapitole som analyzovala súčasný stav environmentálne orientovaného logistického
reťazca v Chemosvite Svit, a. s.; predstavila som budovanie systému environmentálneho
manažérstva, hodnotenie a výber dodávateľov z pohľadu EMS, znázornila som logistickú postupnosť
pri zásobovaní, skladovaní, informačných tokoch a zrekapitulovala som poznatky získané
v Chemosvite Svit, a. s..
61
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
V 4. kapitole som zhrnula obsah záverečného projektu. Znázornením environmentálne
orientovaného hmotného toku logistického reťazca so zameraním sa na jeho začiatok – teda
nákup environmentálne vhodných surovín, výber dodávateľov, skladové hospodárstvo – v
environmentálne orientovanom podniku Chemosvit Svit, a. s. som splnila cieľ záverečného
projektu.
62
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
ZOZNAM SKRATIEK
SRK – systém riadenia kvality
JIT – just in time (práve včas)
EMS – environmental management systém (systém environmentálneho manažérstva)
REAV – register environmentálnych aspektov a vplyvov
PE fólie – polyesterové fólie
KS – kvalitatívna spôsobilosť
SR – Slovenská republika
EVV – environmentálne vhodný výrobok
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
63
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
[1] - ASPEK (Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku), EMS – príručka pre stredný a
výkonný manažment podnikov – budovanie systému environmentálne orientovaného
riadenia podniku podľa noriem radu EN ISO 14 000, Bratislava 5/1997
[2] Boďová, E.: ENVIROMAGAZÍN, časopis, Ministerstvo ŽP SR, III.roč. 4/1998
[3] Bowersox, J. - Closs, O. – Helferich, A.: Logistical management, Macmillan, New York
1986
[4] Červeňan, Š.: Logistika, STU MtF v Trnave, Edičné stredisko STU, Bratislava 1988
[5] Dubovec, M.: Logistika, CONAM, Banská Bystrica 1995
[6] Gabler, R.: Wirtschaftslexikon, 1988; citované zo: [4]
[7] Intranet Chemosvitu Svit, a. s.
[8] Křížová, E. - Gregor, M. – Rakyta, M.: Podniková logistika, VŠDS v Žiline 1994
[9] – Kulich, J.: Hodnotenie dodávateľov, smernica generálneho riaditeľa Chemosvitu Svit
a. s. 1996
[10] – Systém ekologicky orientovaného riadenia podľa ISO 14 000, zavádzanie systému,
SGS Slovakia, s. r. o. 1996
[11] Schulte, C.: Logistika, Victoria Publishing, Praha 1994
[12] Slywotzky, G.: Value migration, Harvard Business School Press, Boston 1996
64
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
[13] - Stern, J. - Leščišin, M. – Dupaľ, A.: Logistika - vybrané kapitoly, Bratislava, Edičné
stredisko EU 1995
[14] Stern, J.: Logistika v manažmente výroby, Bratislava, Ekonóm 1996
[15] Suchánek Z.: Enviromentálne označovanie, CEHOVT 1997
[16] Viestová, K. a kol.: Úvod do logistiky, VŠE, Bratislava 1991
[17] Výročná správa Chemosvitu Svit, a. s. 1998
Vnútropodnikové materiály Chemosvitu Svit, a. s. [6, 7, 8]
Ostatná doporučená literatúra [6, 3]
ZOZNAM PRÍLOH
65
ZÁVEREČNÝ PROJEKT
KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY
STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ
FAKULTA V TRNAVE
Príloha č. 1 – Schématické znázornenie aspektov pri lakovaní BOPP fólií.
Príloha č. 2 – Hodnotenie dodávateľov – výber prvých štyroch (1. list), troch, dvoch,
jedného (štvrtý list).
Príloha č. 3 – Postup pri nákupe materiálu;
Príjem materiálu na sklad a evidencia príslušných dokladov;
Výdaj materiálu zo skladu.