n i v e r z i t a

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

N O S I T E C K Y R A D U R E P U B L I K Y

B R A T I S L A V A

ROČNÍK XXXII. MÄJ 1986

1985/198Б Číslo 9

Komunisti na Univerzite Komenského po XVII. zjazde KSC Marián Skladaný, predseda Celoškolského výboru KSS UK

PŘEHODIT V Ý H Y B K U Z EXTENZÍVNEJ NA INTENZÍVNU CESTU ROZVOJA 28. marca 1986

s a skonči l v Pra­h e XVII. z j a z d KSC. Uložil všet­k ý m s t raníckym orgánom, organizá­ciám, komunistom v š tátnych, hospo­d á r s k y c h a spo­ločenských orgá­noch, organizá­ciách a inštitú­ciách dôsledne uskutočňovať poli­

tickú líniu vytýčenú zjazdom v o v í e t -kýeli oblastiach Životu naSej spoloč­nosti.

Politická l ínia j e teda jasná, t reba j u v š a k konkretizovať, špeci f ikovať n a podmienky činnosti k a ž d e j s t r a n í c k e j organizácie, so s tanovením konkrét­nych úloh p r e k a ž d é h o komunistu.

Podkladom p r e vypracovanie poli­t i c k e j l ínie XVII. z j a z d u KSC bola komplexná analýza výs ledkov, k toré s m e dosiahl i p r i plnení g e n e r á l n e j l ín ie v ý s t a v b y rozv inute j socialistic­k e j spoločnosti, a k o ju vytýči l XIV. z j a z d KSČ a d a l e ] rozpracoval XV. a XVI. z j a z d KSČ. Od his tor ického XIV. z jazdu n a š e j s t r a n y uplynulo 15 r o k o v a p r á v e toľko r o k o v n á s delí od r o k u 2000, k u k torému XVII. z j a z d KSČ dlhodobo or ientu je h l a v n é s m e r y hos­podárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR. Je to pr ib l ižne doba, z a k t o r ú s a n a š i t e r a j š í poslucháči p lne kval i­f i k u j ú a z í s k a j ú a j potrebné p r a k t i c k é skúsenost i , a b y mohli zastať rozhodu­júce posty v profes iách, na k t o r é ich počas vysokoškol ského š túdia pripra­vu jeme. Nazdávam sa, ž e p r á v e tento moment b y s m e s l mai l pr i š túdiu z jazdových materiá lov n a j v i a c uvedo­movať. A nie len komunisti . Na naš ich vysokých školách s m e už d n e s posta­vení pred úlohu — pr ip ravovať gene­ráciu budúcich organizátorov výstav­by rozvinutého socializmu, ktor í budú pôsobiť v podmienkach, p r e k t o r é s a v súčasnost i e š t e len z a k l a d a j ú h lav­n é t rendy hospodárskeho rozvoja a sociálnych premien. To vyžaduje , a b y s m e a j na Univerzite Komenského s t ra teg ické úlohy d lhodobej perspek­tívy budovania rozvinute j socialistic­k e j spoločnosti, vytýčené XVII. zjaz­

dom KSČ, nielen dokonale poznali, a l e v Ich intenciách a zacielení pr ipravoval i u ž v predst ihu posluchá­čov na prax.

Na ce loš tátne j konferenci i KSS v de­cembri 1985 s m e posudzovali dosiah­nuté v ý s l e d k y v realizácii š k o l s k e j politiky v podmienkach Univerzity Komenského. Hoci s a n a š e hodnote­n i e vyznačovalo kri t ickou náročnos­ťou a úprimnou snahou vyrovnať s a s o známymi nedostatkami, bol to pred­s a len pohTad obmedzený, robený na z á k l a d e v l a s t n e j úrovne poznania. Bude ho t reba doplniť o poznatky všeobecnejš ieho a komplexnejš ieho

V m á j i s a konala s lávnostná Vedec­k á rada Univerzity Komenského, roz­šírená n v e d e c k é rady f a k ú l t UK, ve­novaná 65. výročiu založenia KSC. Slávnostné zasadnutie otvori l prorek­tor prof. RNDr. Anton Štrba, CSc., a privítal člena predsedníctva ÜV KSS, vedúceho ta jomníka MV KSS v Brati­s l a v e Gejzu Šlapku, t a j o m n í k a MV KSS Františka Pallera. pracovníka Odboru ško l s tva a vedy ÚV KSS Petra Hrnčia­ra, r iaditeľa Odboru p r e výchovu a vzdelávanie na v y s o k ý c h školách MŠ SSR prof. Ing. Vil iama Sládeka, DrSc., r iaditeľa Odboru r iadenia vysokých š k ô l MŠ SSR doc. Ing. Jána Povrazní­ka, CSc. a prorektora Univerzity J. E. Purkyně v Brne prof . PliDr. Jaroslava Sýkoru, CSc.

V s lávnostnom p r e j a v e rektor UK prof. RNDr. Ladis lav Melioris, DrSc. vyzdvihol na jdôlež i te j š ie medzníkv cesty n a š e j s t rany od j e j vzniku. Upriamil pozornosť n a j e j úspechy, ktoré sa dosiahli pri rozví janí socialis­t ického škol s tva , vedy a ku l túry . Zdôraznil, že požiadavka, vys lovená n a XVII. z j a z d e KSČ, dosiahnuť lepšiu spoluprácu a koordináciu v e d e c k e j práce na vysokých školách piati v pl-

charakteru, a k o s ú obsiahnuté v z j a z ­dových materiáloch.

Strana nám zver i la do r ú k výcho­v u vysokoškol sky v z d e l a n e j inteligen­cie p r e potreby budovania rozv inute j socia l i s t icke j spoločnosti . Kvalitu a e fekt ívnosť n a š e j p r á c e mer ia h l a v n e úrovňou našich absolventov v tom n a j š i r š o m s lova zmysle . Nemôžu n á m byť preto ľahos ta jné kr i t ické s lová, ktoré v te j to súvis lost i odzneli v Sprá­v e OV KSS n a z j a z d e KSS: „Vysoké školy s a s í c e s ú s t a v n e z a o b e r a j ú obsahovou pres tavbou štúdia, lno-

(Pkračovanie n a s t r . 2)

nom rozsahu a j p r e univerzi tu. Prio­r i tne s a budú rozví jať v e d n é odbory, v ktorých ide o vysokoprodukt ívne technológie, rozvo j n o v e j techniky, ži­votné prostredie, z d r a v i e č loveka s dô­razom n a prehĺbenie s p o j e n i a v e d y s praxou. „ Závery XVII. z j a z d u K S C , povedal v pre jave, „však znovu na­stoľujú otázku posúdenia účelnosti š t r u k t ú r y pracovísk zák ladného v ý s k u ­mu s cieľom v y t v á r a ť t a k é organizač­né, mater iá lne a k á d r o v é podmienky, a b y s m e boli v požadovanom č a s e schopní splniť úlohy na rozhodujúcich úsekoch v e d e c k e j p r á c e " . Na univerzi­te s a kančia p r á c e n a n o v e j pedago­g i c k e j dokumentácii , ktorá j e charak­terizovaná v y š š o u kval i tou. Rektor UK prof . Melioris d a l e j zdôraznil, ž e j e pot rebné v s ú l a d e s o z á v e r m i z j a z d u cľalej skval i tňovať ce lý výchovno-vzde-lávaci proces, pr iebežne ho obohaco­vať o n a j n o v š i e poznatky v e d y a tech­niky. Výchova k samostatnosi, usilov­nosti, presnost i , iniciatívnosti by mala mať t r v a l é miesto v n a š e j každodennej práci . Je nevyhnutné dôsledne s p á j a ť výchovu a o b s a h vzdelávania s budú­cimi potrebami rozvoja vedy, technikv, ekonomiky a spoločnosti.

XVII. /JÁZD

к * > í

Slávnostná vedecká rada

C e n a r e k t o r a

Kval i tné s k r i p t á a učebnice, a k o jeclna z o z á k l a d n ý c h podmienok ú s p e š n é h o š t ú d i a k a ž d é h o š tudenta , s ú vor mi v ý z n a m n ý m v ý s l e d k o m tvor ivého s p o j e n i a ve­d e c k o v ý s k u m n e j p r á c e v y s o k o š k o l s k é h o učiteľa s n a plnením j e h o p e d a g o g i c k é h o pos lania . Nároky n a kva l i tu š t u d i j n e j l i t e ra túry a k o p o s t r á n k e odborne j , t a k i ideove j , p e d a g o g i c k e j a metodicke j s ú v y s o k é . Učeb n ice a s k r i p t a , k t o r é s p ĺ ň a j ú t i e t o náročné kr i té r iá , kto­r é o b s a h u j ú n a j n o v š i e v e d e c k é poznatky o v e r e n é v praxi , s ú významným faktorom s k v a l i t ň o v a n i a a ze fekt ívňova-nia v y s o k o š k o l s k é h o š túdia a právom si z a s l u h u j ú oce­nenia. Preto k a ž d ý rok u d e ľ u j e r e k t o r Univerzitv Komen­s k é h o Ceny z a n a j l e p š i e učebnice a s k r i p t a v y d a n é

P R I J A T I E Dna 21. 3. 1986 p r i j a l r e k t o r Univerzity Komenského

v B r a t i s l a v e prof . RNDr. Ladis lav MeJioris, DrSc., g e n e r á l n u k o n z u l k u K u b á n s k e j r e p u b l i k y A n g e l u Alonso Gon­za lez . Spo loč n e prerokova l i možnosti r o z v o j a s p o l u p r á c e v oblast i p r í rodných v ied medzi Univerzitou Komenské h o a v y s o k ý m i š k o l a m i n a Kube. V pr í rodných v e d á c h s a s p o l u p r á c a z a m e r i a n a j m ä na j adrovú chémiu a f y z i k u .

v uplynulom r o k u . Osobitne t r e b a vyzdv ihnúť ús i l i e tých učiteľov, k t o r ý c h tvor ivá činnosť v y ú s ť u j e d o t v o r b y učebníc. Nn potrebu prehĺbenia a k t i v i t y uči teľov v tom­to s m e r e poukázal i i p r o r e k t o r p r e v e d e c k o v ý s k u m n ú činnosť UK prof . MUDr. Gustáv Čatár, DrSc., č len koreš­pondent SAV a p r u r e k t o r p r e výchovno-vzdelávaciu čin nos ť prof . PhDr. Zdeněk Obdržálek, DrSc. v p r í h o v o r e k vyznamenaným učiteľom, k t o r ý m d ň a 24. 3. 1986 v me­n e r e k t o r a UK odovzdal i c e n y .

Cenu r e k t o r a Za n a j l e p š i u učebnicu r u k u 1ЯИ5 z í ska l i p r o f . RNDr. Ernes t Krist, CSc., a RNDr. Michal Krivý, CSc., z P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y UK z a učebnicu „Petro-l ó g i a " .

Cena r e k t o r a Za n a j l e p š i e s k r i p t á r o k u 1ЯН5 bola ude­lená týmto učiteľom:

z L e k á r s k e j f a k u l t y UK Brat i s lava — prof . MUDr. Ján Cvozdjak, DrSc.: Interná medicína I a ž V,

z F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t y UK — doc. RNDr. Alois Boru vai i sky, CSc. doc. RNDr. Jozef Cižinárik, CSc.: F a n n a r e u t ická chémia v š e o b e c n á III,

z F i lozof icke j f a k u l t y UK — doc. PliDr. Darina I.eliot s k á , CSc.: Diplomatický seminár . Lat inské písomnosti z o 1G. 1Й. storočia,

z Pr í rodovedecke j f a k u l t y UK — prof. RNDr. Fedur Macášek, DrSc.: S e p a r a č n á chémia,

z Matematicko f y z i k á l n e j f a k u l t y UK prof . RNDr. Pavol Povinec, DrSc., RNDr. Mate j Florck. CSc., RNDr. Martin Chudý, CSc.: A p l i k o v a n á j a d r o v á f y z i k a .

z F a k u l t y t e l e s n e j v ý c h o v y a š p o r t u UK — RNDr. Jozef Kadlečík: Biochémia špor tu,

z Katedry jazykov UK — PliDr. Vi lma V á c l a v í k o v é : S lovenský jazyk p r e z a h r a n i č n ý c h š tudentov n n MFF UK a Prir . F UK.

Přehodit výhybku z extenzívnej na intenzívnu cestu rozvoja (Dokončenie zo s t r . 1)

vác iou o b s a h u a f o r i e m v z d e l á v a ­cieho procesu, z v y š o v a n í m účinnost i k o m u n i s t i c k e j výchovy, a l e dosia­h n u t é v ý s l e d k y m e r a n é úrovňou p r i p r a v ý abso lventov n á s z d a l e k a ne­u s p o k o j u j ú . Značná časť a b s o l v e n t o v n a š i c h v y s o k ý c h š k ô l totiž n e p r e u k a z u j e v p r a x i ž iadúce pol i t ické, odborné a m o r á l n e k v a l i t y . " S p r á v a z o v š e o b e c ň u j e a j pr íčiny uvedeného n e u s p o k o j i v é h o s t a v u , k t o r ý b u d e po­t r e b n é d ô k l a d n e a n a l y z o v a ť a j v na­š ich podmienkach. ,,Príčin j e v iac," hovor í s a v S p r á v e ÚV KSS. "Spočíva j ú n a j m ä v n í z k e j účinnost i ideovový-c h o v n e j p r á c e učiteľov, v is tom bloko­v a n í pož iadavky š i r š i e h o odborného p r o f i l u absolventov, v n e d o s t a t k u pro­g r e s í v n e h o p r í s t u p u k r iešeniu zásad­n e j o t á z k y s p o j e n i a v ý u č b y s praxou, v o s l a b e n í ind iv iduáneho k o n t a k t u uči teľov s o š tudentmi, v malom v p l y v e z v ä z á c k y c h organizác i í na ž ivot a prá­c u š tudentov . "

S t ra teg ická l ínia in tenz i f ikác ie roz­v o j a n á r o d n é h o h o s p o d á r s t v a , vytý­

č e n á XVII. z j a z d o m KSC, počíta p r i rea l izovaní p o s t u p n e j t e c h n i c k e j a š t r u k t u r á l n e j p r e s t a v b y českos loven­s k e j ekonomiky a j s v e d e c k o v ý s k u m ­nou kapaci tou v y s o k ý c h š k ô l . Napriek s t a r e j tradíci i s i ď a l š í r o z v o j vedecko­v ý s k u m n e j p r á c e n a Univerzite Ko­m e n s k é h o b u d e v y ž a d o v a ť v z m y s l e pož íadavok p r i a m e h o s p o j e n i a s rea­l izačnou s f é r o u ce lkom n o v é pr í s tupy.

S v o j k o n t a k t s p r a x o u s ine vždy v i a c videl i v dynamickom prispôsobo­v a n í v y s o k o š k o l s k e j p r í p r a v y absol­v e n t o v a v e d e c k e j p r í p r a v y a š p i r a n t o v n a j n o v š í m p o ž i a d a v k á m praxe, n e ž pr iamou s lužbou praxi , vědeckotech­nickému p o k r o k u v o výrobe . Máme na univerz i te v e d n é odbory, k d e j e v tom­to s m e r e c e s t a s c h o d n e j š i a , k d e s ú u ž a j d lhodobé s k ú s e n o s t i z p r i a m e h o s p o j e n i a z á k l a d n é h o v ý s k u m u s apli­kovaným a rea l izačnou s f é r o u . Sú v š a k v e d n é odbory, k d e o b j e k t í v n e , čl sub­j e k t í v n e pr íč iny t a k é m u t o novoponí-manému s p o j e n i u v e d y s praxou brá­nia. Ak s a nám nepodar í i n t e g r o v a ť r o z t r ú s e n é kapac i ty do interdiscipl i­

n á r n e h o a l e b o i n t e g r o v a n é h o v ý s k u ­mu, s o t v a s a nám podar í ú s p e š n e s a zhost iť úloh, k t o r é od n á s v s ú č a s nost i a v nn jb l iž š ích rokoch bude s t r a n a a spoločnosť žiadať.

Skúsenos t i z p r l a m e | s p o l u p r á c e v e d e c k é h o v ý s k u m u s h o s p o d á r s k o u a spoločenskou p r a x o u s a b u d ú pozi­t ívne odrážať v o výchovno-vzdeláva-oom procese . V pol i t icke j práci b u d e potrebné v na jb l i ž š ích rokoch presa­dzovať z á s a d u : Rozvojom v e d e c k é h o v ý s k u m u s k v a l i t ň o v a ť p e d a g o g i c k ý p r o c e s !

Po XVII. z j a z d u KSC n á s č a k a j ú n) na Univerzi te Komenského v ý z n a m n e úlohy, p r e k torých ú s p e š n é zabozpečo v a n i e a rea l izác iu budú akt iv izovať, z jednocovať a organizovať s i ly s t r a n i c k e organizác ie , komunist i v r ia diai.oj s f é r e a v spo ločenských o r g a nizAciách. Nech s ú p r o n á s v š e t k ý c h výzvou d o bo ja a inšpiráciou s lová s. Jozefa Lenárta na z j a z d e KSS: „Ku-munisti a zodpovední pracovnici n á s bo Skostva ка musia vážne zamysl ieť, a k o a j v š k o l s k o m s y s t é m e rozhodnej­š i e prehodiť v ý h y b k u z e x t e n z í v n e j nn intezlvnu ces tu r o z v o j a " .

ZO ŽIVOTA STRANY

V sobotu 15. marca sa konalo v kongresove j ha le Studentského domova Družba celodenné školenie vedú­cich s traníckych skupín, ktoré zorganizoval Celoškolský v ý b o r KSS UK.

Nové Stanovy KSSZ a návrh úpravy stanov K-SČ ako v ý r a z prehlbovania leninského učenia o s t r a n e — tak znel mázov p r e d n á š k y lektora OV KSS J. Plevu. Obozná" mil účastníkov školenia s významným poslaním nových stanov s t rany, ktoré schvál i l XXVII. z jazd KSSZ a v prie­behu ktorého' dominoval bolšev ický pr í s tup k úlohám a komtkrétna a konštrukt ívna kri t ika. Rokovanie komu­nistov Sovietskeho zväzu vytýčilo s t ra tég iu urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja a svoj ím obsahom zaují­ma významné miesto a k o v dej inách Sovietskeho zväzu, tak i v medzinárodnom robotníckom a komunistickom hnutí. S. Pleva poukázal a j na zmeny a ich význam

Lektor ÚV KSS ]. Pleva hovoril v pednáške o význame a poslaní nových stanov KSSZ a stanov KSČ.

v návrhu stanov KSČ, ktoré boli schvá lené .na XVII. z jaz­d e KSČ. Po ď a l š e j prednáške, v k t o r e j s a predseda CZV KSS Fi lozof ickej f a k u l t y UK súdruh 'Г. Kollárik verboval otázkam psychológie práce vedúceho s t r a n í c k e j skupiny nas ledovala živá d i skus ia .

Poobede pokračovalo školenie pre javom prorektora UK Prof. MUDr. Gustáva Čatára, DrSc., člena korešpondenta SAV, v ktorom sa zameral na h lavné úlohy UK v tomto roku. Hovoril o význame prác na n o v e j pedagogicke j do­kumentácii, inovácii obsahu štúdia v súvis los t i s požia­davkami spoločenske j praxe, zabezpečení š tudentov základnou študi jnou literatúrou, o úlohách vedeckový­s k u m n e j činnosti univerzity, činnosti RMVP a o otázkach zlepšovania a zefektíví íovania r iad iace j činosti. Predseda CSV KSS s ú d r u h Marián Skladaný s a v p r e d n á š k e veno­val úlohám Celoškolske j organizácie KSS UK v roku 1986.

Pravidelné skolenia vedúcich straníckych skupín na UK prispieva k zvyšovaniu úrovne práce straníckych sku­pín.

40 rokov rozvoja vedných odborov na Filozofickej fakulte UK V polovici j anuára uskutočnil s a na Filozofickej lakul

te UK seminár nazvaný 40 rokov rozvoja vedných odbo rov na FF UK a spolupráca SO' sovietskymi vedeckový skumnými pracoviskami. Cieľom organizátorov seminára — vedenia FF UK, CZV KSS, ZV ROH a odbočky ZČSSP bolo zamysl ieť sa nad tým, a k ú úlohu f i lozof ická fakul ta zohrala v 40-ročnom období povojnového mierového vý­v o j a Československa pri uskutočňovaní socia l i s t icke j revolúcie a budovaní socia l i s t icke j v last i , pri rozví janí s l o v e n s k e j i českos lovenske j socia l i s t icke j kul túry a vedy, aký bol j e j prínos do politického a hospodárskeho živo i a k r a j im y

Podujatie prebehlo v dvoch čast iach v spoločnej a v 2 sekciách. V sekci i f i lozofie, histórie, estet iky a ve­dy o umení a v sekci i pedagogiky, žurnalist iky a kniho­vedy. Celkove odznelo 24 kore ferá tov . V úvodnom r e f e ra te vyzdvihla prodekanka dne. PliDr. V. Plevzová, CSc., úsi l ie o komplexné pripomenutie si cesty, ktorou rozvo j vied na f a k u l t e preš ie l . Pripomeňme si aspoň niektoré myšl ienky z j e j p r e j a v u :

FF UK pôsobí a k o inštitúcia celonárodného významu. Jej vp lyv s a vždy pre javova l a p r e j a v u j e n a j v ý r a z n e j š i e v troch základných okruhoch činnosti: v pedagogickom, vedeckom a kultúrno-politickom. Hoci sú re lat ívne sa­mostatné, v d ia lekt icke j jednote s p o l u v y t v á r a j ú predpo­

klady pre zak ladné poslanie v y s o k e j ško ly nášho cha­rakteru . tzn. plniť f u n k c i e inštitúcie výchovno-vzdeláva-cej , byt bázou vedeckého výskumu a s ú č a s n e a j výraz­ným kultúrno politickým centrom. Po oslobodení, a l e n a j ­mä po Víťaznom f e b r u á r i nasta l kvanti tat ívny a kval i tat ív­ny rozvo j fakul ty . V rámci rozvoja k u l t ú r n e j a f u d o v e j vzdelanosti, n a j m ä výchovy n o v e j inteligencie, s a k v a ­l i tat ívne zmenil život na f a k u l t e . Pre toto obdobie v j e j ž ivote je charakter i s t ický nielen r a s t záu jmu o š túdium na j e j k las ických a novo s a u tvára júc ich odboroch, a l e n a j m ä pres tavba štúdia a zabezpečovanie výučby nových š tudi jných odborov. Tomu zodpovedal neobyča jne p r u d k ý rast počtu vysokoškolských pedagógov. Naša f a k u l t a sa svo jou mnohoodborovou pedagogickou a spoločenskovednou činnosťou zaradi la medzi významné inštitúcie. Vydobyla si pevné miesto v s ú s t a v e vědecko­pedagogických a vedeckovýskumných pracovísk ČSSR. V niektorých oblastiach plm nezastupite lné poslanie v s l o v e n s k e j v e d e a kultuře. Osobitne cennou a špecific­kou skutočnosťou sprevádza júcou v e d e c k ú prácu n a n a š e j f a k u l t e j e to, ž e v ý s k u m n é úlohy s a r ie š ia v úzkom spo-]oní s pedagogickým procesom. Jeho prostredníctvom s a dos táva jú d o vedomia študentov a s t á v a j ú s a súčasťou ich profes ioná lne j i svetonázorove j úrovne pri ich v s tupe do spoločenske j praxe.

3

25 rokov výchovy zahraničných študentov na Slovensku Písal s a 1. september 1960. Po mnoho s táročí odchá­

dzali s lovenskí študenti d o s v e t a za štúdiami, a l e teraz, po p r v ý k r á t v histórii nášho malého Slovenska, s a utvo­r i la náruč študentom z celého sveta, a b y v Senci s a pri­pravi l i n a š túdium n a naš ich v y s o k ý c h školách.

Kým s a v l a k s prvými študentmi z NDR blížil k Sfrncu, väčš ina 9-členného zboru a ostatných pracovníkov e š t e pomáhala vynášať posledné k u s y zar iadenia do tried a izieb. Ani s m e s i nest ihl i utr ieť v l h k é čelá a s tudenti tu boli. Nesmelo i zvedavo s i obzeral i izby i svo j ich bu­dúcich učiteľov — bez skúsenost í . Skúsenost i — to v tedy n a j v i a c chýbalo. Co-to poradil i kolegovia z Čiech, čo-to s m e s a dozvedeli z odborne j l i teratúry, a l e v še tko ostat­n é bolo t reba zdolať mladosťou, dobrou vôľou a chuťou do novej , nesmierne z a u j í m a v e j práce. Postupne s m e s a učili a k o uviesť cudzincov do t a j o v n a š e j ľ libozvučné j, a l e vonkoncom nie ľ a h k e j s lovenčiny. Učili sine s a a k o stmeliť ľudí zo š tyroch kontinentov v jeden ucelený ko­lektív, a k o prekonať ich č a s t o veľmi s v o j s k é kul túrne i hygienické n á v y k y , ich názory n a prácu i š túdium.

Prvú tabuľku pr i vchode „Vysoká škola ekonomická v Prahe — Kurz p r e zahraničných študentov v Senci" po r o k u vys t r ieda la t a b u ľ k a s nápisom „Univerzita 17. novembra, Praha", neskôr „Univerzita 17. novembra, Bra­t i s lava", potom ,,Pedagogická f a k u l t a v B a n s k e j Bystrí c i " a napokon v roku 1984 „Univerzita Komenského Bra­t i s lava" .

Roky ubiehal i a nová budova s t a r l a : hľa už bolo t r e b a vymeniť ce lú kotolňu, potom nábytok, t e r a z s a mení kompletná e lektroinštalácia budovy. Kde kedysi bola iba tabuľa, tam ]e u ž i premietacie plátno, na s tene s ú už nielen obrazy, a l e i reproduktory, magnetofón, diapro­jektor i spätný pro jektor s ú t a k é samozre jmé a k o kr ieda, dokonca i s t a r ú k a t e d r u kde-tu vys t r ieda l t lačidlový ovla­

dači pult jazykových laboratóri í a, veru, poškuľu jeme i po n a j n o v š e j technike. Nuž, pokrok i v n a š i c h s tredis­kách ide vpred htoci — t i e roky by vari mohli byť i „mí-ľiowejšie".

Už dávno nie je senecké s t r e d i s k o jediné. Ak s a v je­d i n e j š k o l e kedys i učilo 70—BO študentov, chŕ l ia teraz tri s t red i ská Senoc, Košice, Brat is lava ročne do "150 štu dentov p r e t a k m e r v še tky v y s o k é školy na Slovensku. Študentov, ktorí m a j ú za rok pobytu v s t red i skách zvlád­nuť už nielen základnú s lovenskú konverzáciu, a l e i prí­s l u š n é predmety svo jho š tudi jného odboru v tomto jazy­ku.

Pre študentov m a j ú s t rediská pr ipravené nielen bohaté a rôznorodé učebné p lány. Veď tu s a študenti po prícho­d e m a j ú zoznámiť nielen s jazykom, a l e i s našou vlasťou spôsobom života a social is t ickým svetonázorom vôbec. Preto tie č a s t é návštevy kultúrnych či športových podu­jatí, vý lety po pamätných miestach n a š e j v last i . Málokto­rý г nich si tu zvykne na bryndzové ha lušky, máloktorý z nich si obľúbi kapustu a knedlíky, ba ani mnohé Iné dobroty s a vždy nestretnú s porozumením. A predsa všetci si po skončení štúdií o d n á š a j ú v s rdciach tuto zem a k o novú vlasť. Vlasť, ktorá je k nim č a s t o ž ič l ive j š i a a k o ioh skutočná. Mnohí sa ozvú, napíšu, navšt ív ia miesto s v o j e j š t u d e n t s k e j mladosti . Vecľ r á t a j m e : tí ne­smělí začiatočníci z onoho p r v é h o ročníka 1060/61 u?, po­maly t iahnú k päťdesiatke, m a j ú rodiny, s v o j e problémy, mnohí dosiahli v o svo jom odbore v y s o k é postavenie. A i r s p ý t a j m e s a ich a takmer všetci Vám s v o r n e zareci tu jú tie ich prvé vet ičky: „Na obraze j e izba. Vpredu s top s t ô l . . . " Vety a s lová, ktoré im kedysi otváral i bránu d o r í š e poznania a vedy . Voty, ktoré znamenali nie ľahký, a l e dôležitý medzník v ich živote. Tomát llratvfl

V E D A • V Ý S K U M • PRAX • V E D A • V Ý S K U M • PRAX • V E D A • V Ý S K U M • PRAX «

III. medzinárodná konferencia o meraní nízkych aktivít

LOW RADIOACTIVITIES '85 V tomto školskom r o k u s a konala

v ŠD UK DRUŽBA III. medzinárodná konferencia o meraní nízkych aktivít „LOW RADIOACTIVITIES '85, uspor ia­daná Katedrou j a d r o v e j f y z i k y Mate-maťicko-fyzikálnej f a k u l t y UK, Ústa­vom f y z i k y a b io fyz iky UK a Fyzikál­

nou vedeckou sekciou JSMF pod zášti­tou Univerzity Komenského, Českoslo­v e n s k e j komisie p r e atómovú energiu, Ústavu p r e výskum, výrobu a využit ie rádioizotopov, Praha, Ústavu rádioeko-lógie a využit ia j a d r o v e j techniky, Ko­š ice a Fyzikálneho ús tavu CEFV SAV

v Bratis lave a E u r ó p s k e j f y z i k á l n e j spoločnosti .

Na konferenci i s a zúčas tni lo 153 ve­deckých pracovníkov z Bulharska, Československa, Juhoslávie, Madfarska, NDR, Poľska, Rumunska, ZSSR, Austrál ie, Belgicka, Fínska, Grécka, Indie, NSR, Nórska, Rakúska, Šva jč iar­ska, Švédska, Tal ianska, USA. Zastú­pené boli v š e t k y popredné sve tové pracoviská z a o b e r a j ú s a výskumom v oblast i nízkych rádioaktivít . Celkove bolo v 15 plenárnych sekciách pred­nesených 56 r e f e r á t o v a v 4 plagáto­vých sekciách bolo prezentovaných 76 pr íspevkov.

Konferenciu otvoril prof . RNDr. P. Povinee, DrSc., predseda organizačné ho výboru. Na otvorení s a zúčastnil i t iež oficiálni host ia konferencie — prorektor UK prof . MUDr. G. Ča­tár, OrSc., člen korešpondent SAV. d e kan MFF UK prof. RNDr. M. Greguš, DrSc,. člen korešpondent ČSAV a SAV, dekan Prírodovedeckej f a k u l t y UK prcf . RNDr. ľ . Macášek. DrSc.. p r e d s e da jednoty s lovenských matematikov a fyz ikov prof. RNDr. ). Krempaský, DrSc.

Konferencia s a zaoberala najnovší­mi poznatkami v oblast i v ý s k u m u nízkych rádioaktivít v základnom, a k o i v apl ikovanom v ý s k u m e s o zainuru-ním na oblasť urýchľovačove j hmot­nostně) spektrometr ie, nfzkopozucfo-vých podzemných laboratórií, metód a l f a , beta a gama-spektrometr le a na s ledovanie rádioaktivity v životnom prostredí. Bol načrtnutý da l š í v ý v o j Účastníci konferencie pred. ŠD Družba

4

odboru na n a j b l i ž š í c h 5 r o k o v . Refe­r á t y z ob las t i u r ý c h f o v a č o v o j hmot-n o s t n e j s p e k t r o m e t r i e a j e ] a p l i k á c i í v o f y z i k e n í z k y c h a k t i v í t u k á z a l i , ž e tá to p r o b l e m a t i k a j e v s ú č a s n o s t i n a j ­p r o g r e s í v n e j š o u . R e f e r á t y u k á z a l i n a nevyhnutnosť r o z v í j a ť t ú t o metodiku a j n a n a š o m p r a c o v i s k u . V s e k c i i za­m e r a n e j n a v y u ž i t i e nízkopozacTových podzemných labora tór i í p r e d n e s e n é r e f e r á t y dokumentoval i , ž e podzemné labora tór iá p o d s t a t n e z l e p š u j ú experi­mentá lne podmienky v ý s k u m u a umož­ň u j ú ap l ikác ie , k t o r é s a n e d a j ú robiť v p o v r c h o v ý c h l a b o r a t ó r i á c h .

A j ď a l š i e s e k c i e pr in ies l i n o v é zau­j í m a v é p o z n a t k y z metód merania , a k o a j z využi t ia n í z k y c h rád ioakt iv í t .

Účastníci k o n f e r e n c i e s a zúčastni l i exkurzi i na Katedre j a d r o v e j f y z i k y MFF UK. Zahraniční účastníci i na p r e h l i a d k e B r a t i s l a v y .

Súčasťou k o n f e r e n c i e bola i výs tav­k a p r í s t r o j o v j a d r o v e j e l e k t r o n i k y do­mácich a zahraničných v ý r o b c o v — TESLA, V r á b l e , SILENÁ (Tal iansko) , Berthold (NSR), KFK1 (MĽR) a KLB (Fínsko) .

Pr ínos k o n f e r e n c i e n a z á v e r zhod­notil p r o f . Lousli z Univerzity v Berne. Vyzdvihol v y s o k ú odbornú ú r o v e ň re­ferá tov, p o u k á z a l n a v ý z n a m interdis­c ip l inárneho c h a r a k t e r u k o n f e r e n c i e , š i r o k ú š k á l u r iešených p r o b l é m o v a bohatú, a l e v e c n ú d i skus iu . Prof. Loosli

t a k t i e ž v y s o k o ocenil i o r g a n i z a č n é za­bezpečenie k o n f e r e n c i e .

Prof. Povinec, p r e d s e d a organizač­ného v ý b o r u s a poďakova l v š e t k ý m účas tníkom z a a k t í v n u ú č a s ť a záro­veň ich pozval na medzinárodnú kon­f e r e n c i u „RARE DECAYS '88", k t o r ú p l á n u j e m e uskutočniť v Smoleniciach v r o k u 1988 a na n a s l e d u j ú c u IV. me­dzinárodnú k o n f e r e n c i u o m e r a n í níz k ý c h akt iv í t „LOW RADIOACTIVITIES '30", k t o r á b y mala byf v o Vysokýnl i Tatrách v r o k u 1990.

Konferencia pr i spe la k d o b r e j pro­pagáci i Univerzity Komenského, a k o a j n a š e j s o c i a l i s t i c k e j v e d y a k u l t ú r y .

RNDr. J. Staníček, CSc., Katedra j a d r o v e j f y z i k y MFF UK

VYUŽITIE ERGONOMICKEJ ANTROPOLÓGIE V PRAXI Čo s k ú m a e r g o n o m i c k á antropológia ф Spolupráca s v ý r o b n ý m i p o d n i k m i ф 5 rokov č l e n m i KRB

ф Vydanie celoštátneho antropometr ického at lasu

Atr ibútom a k o s t i j c pož iadavka, a b y výrobok a l e b o z a r i a d e n i e v y h o v o v a l i č loveku. To znamená, ž e o k r e m tech nických, ekonomických, es te t ických a ďa l š ích požiadaviek m u s í sp ĺňať a j pož iadavky a n t r o p o m e t r i e a biome­chaniky , f y z ' u l ó g i e p r á c e , psycholó g i e práce, h y g i e n y p r á c e a bezpeč-nosl i . To z a v ä z u j e k o n š t r u k t é r o v , de-s i g n é r o v , n á v r h á r o v predmetov, a k o a j rac ional izátorov a o r g a n i z á t o r o v p r a c o v n ý c h procesov mať „informá­c i e " o č l o v e k u z o s p o l o č e n s k ý c h a pr í rodných v ied. Nie je možné ho­voriť o a k o s t i v ý r o b k u a l e b o rac iona l izácii p r á c e a pritom n e r e š p e k t o v a ť b io logické danost i č l o v e k a a k o vý­robcu a t iež konzumenta v ý r o b k u .

Ergonomická ant ropológ ia j e n a j ­mladšou z oblas t í a p l i k o v a n ý c h d i s ciplín antropológie . P r e z e n t u j e fyz ic­k é danost i č l o v e k a p r e pot reby vý­roby, k o n š t r u k c i u n á s t r o j o v , s t ro jo­v ý c h zar iadení , p r a c o v n é h o prostre­dia, o r g a n i z á c i u práce, a l e i p r e mi­mopracovnú činnosť č l o v e k a .

Katedra ant ropológ ie Prírodovedec­k e j f a k u l t y UK p r a c u j e v t e j t o p r o b temat ike u ž v i a c a k o 12 rokov j e d n a k f o r m o u k o n z u l t a t í v n e j č innost i , č len s tvom v rôznych odborných komis iách a j e d n a k v ý s k u m o m n a š e j populác ie v teréne. S p o l u p r a c u j e s Inštitútom t e c h n i c k e j e s t e t i k y v Moskve, k t o r ý je koord inačným centrom ergonomic­k e j p r o b l e m a t i k y č l e n s k ý c h š t á t o v RVHP. Členovia k a t e d r y s a z ú č a s t ň u j ú n a vedecko-koordinačných zasadnu­t iach, o r g a n i z u j ú s e m i n á r e č l e n s k ý c h š t á t o v RVHP s e rgonomickou prob le mat ikou.

Okrem v ý s k u m o v z a m e r a n ý c h na z b i e r a n i e podkladov o c h a r a k t e r i s t i k á c h p r a c u j ú c e j populác ie SSR, s p o l u p r a c u j e k a t e d r a p r i a m o s výrobný­mi podnikmi a rezor tnými v ý s k u m n ý mi ú s t a v m i . Pre koncernový podnik Chirana Stará Turá v r á m c i VHČ vy p r a c o v a l a e r g o n o m i c k é r i e š e n i e s t o mato log ických p r a c o v í s k , p r e Ústav r a c i o n a l i z á c i e k o ž i a r s k e h o a obuvníc­k e h o p r i e m y s l u (ÚRKOP) Par t izánske podklady p r e t v o r b u kopýt z d r a v o t n e v h o d n e j obuvi p r e ženy a p r e n . p. Kozák Klatovy s a v y r i e š i l a ú loha roz­

m e r o v e j typizácie p r a c o v n ý c h o c h r a n ných r u k a v í c .

Plnenie p e d a g o g i c k o v ý c h o v n e j a v e d e c k o v ý s k u m n e j č innost i k a t e d r y , pri daných personálnych a mater iá l no technických podmienkach k a t e d r y , n e u m o ž ň u j e vždy rea l izovať požiadav ky e r g o n o m i c k e j ant ropológ ie v plnom rozsahu. Východiskom s a uka­zovalo z r i a d e n i e komplexno raciona­l i z a č n e j b r i g á d y „Využit ie r a s t o v e j a e r g o n o m i c k e j ant ropológ ie v prax i , h l a v n e v l e k á r s k y c h a h y g i e n i c k ý c h odboroch na „Inštitúte h y g i e n y a epi­demiológ ie v Prahe. KRB vznik la v r o k u 1980 a d v a j a č lenovia k a t e d r y s ú j e j z a k l a d a j ú c i m i č lenmi. V súčas­nost i s ú j e j č lenmi 4 pracovníci ka­tedry, Inštitút h y g i e n y a epidemioló­g i e j e p racov i skom h l a v n é h o hyg ie­nika, k t o r ý s a v y s l o v u j e k u v š e t k ý m normám a smernic iam pokiaľ i d e o f y z i c k é danost i č l o v e k a p r e pracov­ný proces . Preto k povinnost iam KRB patr í a j podávať v y j a d r e n i e k nor­mám a predpisom. Bola t o k o n k r é t n e „Úprava o h y g i e n i c k ý c h p o ž i a d a v k á c h

U Ž I T O Č N É V dňoch 24,—28. 2. 1986 s a na Le­

k á r s k e j f a k u l t e UK v Mart ine uskutoč­nil k u r z z á k l a d o v v ý p o č t o v e j t e c h n i k y . Na k u r z e s a zúčastni lo 28 učiteľov, š tudentov a ďa l š ích pracovníkov f a ­k u l t y . Abso lvova l i 20 hodín teór ie a 10 hodín p r a k t i c k ý c h cvičení na osob­nom mikropočítači PMD 85. Pre cviče­nie bolo inš ta lovaných 6 mikropočí­tačov .

Kurz u s p o r i a d a l o v e d e n i e LF UK v Martine za ú č i n n e j pomoci VVTŠ v Liptovskom Mikuláši, k t o r á zabezpe­čila f u n d o v a n ý c h l e k t o r o v a č ias točne a j techniku. V ď a k a te j to pomoci bola úroveň k u r z u v ý b o r n á . Účastníci zv lád l i t eore t ické zák lady, naučil i s a komunikovať s mikropočítačom a zí­ska l i t iež z á k l a d y p r o g r a m o v a n i a v ja­z y k u BASIC. Uskutočnením k u r z u s a urobil p r v ý v ý r a z n ý k r o k v p r í p r a v e

na p o j a z d n é p r a c o v n é s t r o j e a tech­n i c k é z a r i a d e n i a " . V s ú č a s n o s t i s a p r i p r a v u j e podobný p r e d p i s n a s ta­c i o n á r n e p r a c o v n é s t r o j e a t e c h n i c k é zar iadenie . Naviac na IHE j e k dis­pozícii členom KRB odborná knižni c a s n a j n o v š o u l i te ra túrou a doku­m e n t a č n é s t r e d i s k o , a k o a j možnosť moderného s t r o j o v é h o s p r a c o v a n i a v ý s l e d k o v . Členmi KRB s ú o k r e m antropológov a j l ekár i- fyz io lógovia , hygienici , š tat i s t ic i a pracovníc i z vý­s k u m n ý c h ú s t a v o v . P r i p r a v u j e s a v y ­d a n i e ce loš tá tneho antropometr ické­h o a t l a s u , k d e n a š a k a t e d r a p o s k y t n e v ý s l e d k y o s l o v e n s k e j populáci i , zís­k a n é v iacročným v ý s k u m o m k a t e d r y .

Takto s a pôvodne z k l a s i c k e j antro­pológ ie v y d i f e r e n c o v a l a p r a k t i c k á oblasť ant ropológ ie r i e š i a c a optima­lizáciu vzťahov s y s t é m u č lovek — z a r i a d e n i e ( n á s t r o j — s t r o j — pred­m e t ) , č lovek — p r o s t r e d i e (pracov­n é i m i m o p r a c o v n é ) , k d e h l a v n ý m činiteľom j e č lovek s jeho f y z i c k ý m i danosťami.

Doc RNDr. M. Pospíši l , CSc., doc. RNDr. M. Hanulík. CSc

Š K O L E N I E učiteľov f a k u l t y n.i š i r o k é z a v á d z a n i e a v y u ž í v a n i e v ý p o č t o v e j t e c h n i k y v o výchovno-vzdelávacom p r o c e s e a v o v e d e c k o m v ý s k u m e .

V b l í z k e j budúcnost i p l á n u j e vede­n i e f a k u l t y uskutočniť e š t e d v a t a k é t o k u r z y , z k t o r ý c h jeden b u d e u r č e n ý p r e š tudentov a d r u h ý p r e ďa l š ích uči­teľov a t e c h n i c k é k á d r e f a k u l t y . Ve­d e n i e f a k u l t y s ú č a s n e urobí opatrenia, a b y výpočtová technika, k t o r á u ž n a f a k u l t e je, a k o a j ďa l š ia , k t o r ú f a k u l ­ta z í s k a v n a j b l i ž š o m období, bola p l n e v y u ž i t á v o výchovno-vzdeláva­com p r o c e s e , v o v e d e c k o m v ý s k u m e a pr i ď a l š o m v z d e l á v a n í zamestnancov f a k u l t y v ob las t i v ý p o č t o v e j techniky.

Doc. MUDr. Ján Hanáček. CSc.. p r o d e k a n p r e v e d u a v ý s k u m LF UK v Mart ine

5

PLÄN PRÄVNEJ VÝCHOVY A PROPAGANDY Univerzity Komenského v Bratislave na rok 1986

Ciele a úlohy p r á v n e j výchovy a propagandy na rok 1986 vychádza jú z programu v ý s t a v b y rozvinute j socia­l i s t icke j spoločnosti a jeho konkret izácie v dokumentoch XVII. z jazdu KSC a z jazdu KSS. Sú orientované h l a v n e na plnenie úloh hospodárskeho a sociálneho rozvoja spoločnosti. Majú napomáhať posilneniu intezi f ikačného procesu rozvoja českos lovenske j spoločnosti, zvyšovaniu kval i ty a e fekt ívnost i v š e t k e j práce, rýchle j š iemu úplat íiovaniu výs ledkov vedy v praxi, zvyšovaniu k v a l i f i k á c i e ľudí i zdokonaľovaniu r iad iace j a organizá torske j p r á c e a predovšetkým zdokonaľovaniu plánovitého rozvoja ná­rodného hospodárstva.

Významným impuzom p r e cľalšie skva l i tňovanie práv­n e j výchovy a h lbš ie prel ínanie j e j základných cieľov a úloh s cieľmi a úlohami socia l i s t icke j výs tavby, p r e rozšírenie účasti pracujúcich na s p r á v e š tá tu a spoloč­nosti budú nepochybne voľby do zastupi teľských zborov všetkých stupňov v r . 1986, a k o a j bohatý program legi­s la t ívne j činnosti na obdobie rokov 1986—1990, zamera­n ý na cľalšie zdokonaľovanie nášho právneho por iadku.

S prihliadnutím na h l a v n é úlohy hospodárskemu a so­ciálneho rozvoja n a š e j socia l i s t icke j spoločnosti j e práv­na výchova v r . 19H6 na UK zameraná na tieto oblast i :

1. Pravidelné informovanie vedúcich a ostatných pra covnikov o nových predpisoch, týkajúcich s;i činnosti útvarov, publikovaných v Zbierke zákonov, Ústrednom vestníku SSR, Zvestiach MŠ SSR a MK SSR. Finančnom spravodajcovi, príp. v d a l š í c h úradných vestníkoch. Oloha trvalá Zodp.: vedúci pracovníci a odd.

právne, riadenia a rozvoja 2. Školenia, inštruktáže, porady a informácie pracovni

kov o aktuálnych otázkach, problémoch a predpisoch, týkajúcich sa činnosti ich úsekov, n a j m ä z oblast i v y k o návacích predpisov zákona o v y s o k ý c h školách, predpi sov o s p r á v e národného maje tku, pracovnoprávnych predpisov a d a l š í c h úprav, pokynov a predpisov. Oloha trvalá Zodp.: vedúci pracovníci, vedúci

odboru kádrovej a pers. práce 3. Zovšeobecňovanie poznakov z arbi trážnych a súd

nych prípadov a s ignal izácia zistených nedostatkov čin­nosti útvarov. Oloha trvalá Zodp.: odd. právne, riadenia

a rozvoja 4. Poskytovanie konzultácií útvarom a súčast iam vo ve­

ciach ich pracovnej činnosti. Oloha trvalá Zodp.: odd. právne, riadenia

a rozvoja a ostatné odborné útvary

5. Poskytovanie právnych porád a konzultácií pracov nikom, príp. študentom z oblasti nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia, z oblasti pracovnoprávnej, š t u d i j n e j a z ostatných oblast í p r á v n e j povahy. Oloha trvalá Zodp.: odd. právne, riadenia

a rozvoja a ostatné odborné útvary

6. Spolupráca s právnym oddelením pri v y d á v a n í úprav a pokynov odbornými útvarmi. Oloha trvalá Zodp.: útvary RUK

7. Dodržiavanie a kontrola príkazu rektora UK č. 1 1983 a č. 4/1984 na odstránenie pr ípadov neoprávnené­ho obohacovania s a a účinnejš ieho postihu maje tkového prospechu z nedostatočných zdrojov. Oloha trvalá Zodp.: všetci vedúci pracovníci,

kontroluje odd. kontroly 8. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a protipo

žiarila ochrana, školenia, inštruktáže a previerka. Termín: podlá plánu Previerka: apríl 1986, inak prie školení, inak priebežne bežne

Zodp.: pracovníci odd. bezpeč nosti a ochrany zdravia pri prá­ci, požiar, ochrany a energetiky

9. Vyhodnotenie využívania pracovného č a s u pracov­níkmi a prerokovanie na g r e m i á l n e j porade kves tora . Termín: október 1986 Zodp.: odbor kádrovej a pers.

práce

10. Komplexný rozbor plnenia niektorých úloh, činnos­ti a hospodárenia UK za rok 1985. Termín: február 1986 Zodp.: kvestor UK

11. Vyhodnotenie plnenia plánu prípravy kádrov per­sonálneho a sociálneho rozvoja UK za rok 1985. Termín: február 1986 Zodp.: odb. kádrovej a purs.

práce 12. V y h l á š k a č. 155/1971 Zb. o inventarizácii hosp. pro

str iedkov, inštruktáž, výk lad, príprava Inventarizácie. Termín: september 1986 Zodp.: prevádzkový odbor

13. Pod vedením organizácii KSS a v spolupráci s od borovou organizáciou ROH zabezpečovať s t r a n í c k e vzde lávanie a politicko ekonomické vzdelávanie a soc. školy práce v rámci komunist ickej výchovy a odborárskeho vzdelávania. Oloha trvalá Zodp. príslušní vedúci pracov

níci 14. Príprava pr i j ímacieho konania na šk . r. 198t> 87,

porada s prodekanmi a pracovníkmi, jeho politicko organizačné zabezpečenie. Termín: máj 1986 Zodp. prísl. prorektor

15. Vykonávanie periodických, náhodilých a temallc kých kontrol, previerok činnosti a hospodárenia na UK i zabezpečovanie nápravných opatrení na odstránení»'

zistených nedostatkov. Termín: podlá plánov Zodpj hlavný kontrolór UK kontrol u ostatné odborné útvary

16. Podporovanie účasti pracovníkov v komisiách od borovej organizácie a vyšš ích odborových orgánov (pra covnoprávnej , mzdovej a da l š ích) a využívanie foriem rozptý lenej p r á v n e j výchovy a propagandy. Oloha trvalá Zodp.: vedúci pracovnici

17. Skolenie vodičov motorových vozidiel podľa vylil č. 94/1974 Zb. a vyhl . č. 71,1980 Zb. v i n e n l vyhl . í . 20 1982 Zb. Oloha trvalá Zodp.: prevádzkový odbor

18. Zabezpečiť pravidelnú kontrolu za účelom splnenia opatrení na ochranu maje tku, na|m<l aby nedochádzalo k jeho poškodeniu, k zneužitiu n k s t rate . Oloha trvalá Zodp.: prevádzkový odbor, odd.

OSEM 19. Vykonať inštruktáž a oboznámenie s vylil. č.

90 1984 Zb. o s p r á v e národného m a j e t k u . Oloha trvalá Zodp.: prevádzkový odbor,

OSEM v spolupráci s Ol'RR JUDr. Michal Ligocky, kves tor UK

Pri zostavovaní plánu p r á v n e j výchovy a propagandy na rok 1986 Univerzita Komenského vychádzala z doku mentu „Zameranie p r á v n e j výchovy a propagandy v SSR n a obdobie rokov 1986—1990" schváleného uznesením v lády SSR z 26. apr í la 1985 a prerokovaného Predsednfc tvom ÚV KSS 14. m á j a 1985. Významným impulzom p r e oblasť p r á v n e j výchovy a propagandy budú voľby do za s tupiteľských zborov vše tkých stupňov v roku 1986.

Ciele a s tanovené úlohy p r á v n e j výchovy а propagandy na UK rozpracované n a rok 1986 podľa fakúl t a jednotli­vých ŠD sú orientované na d a l š i e upevňovanie právneho vedomia študentov v podmienkach v ý s t a v b y rozvinutej spoločnosti po XVII. z j a z d e KSC, na prehĺbenie účinnosti b o j a proti porušovaniu socia l i s t icke j zákonnosti, na upevňovanie socia l i s t icke j morálky a disciplíny v n a j š i r šom slova zmys le tak n a fakul tách, a k o 1 v SD UK.

V sú lade s citovaným „Zameraním p r á v n e j výchovy a propagandy" konkrétne s tanovené úlohy majú prehĺbiť pozitívne pôsobenie na upevňovanie obranyschopnosti a ochrany vymožeností socializmu s akcentom na anga­žovaný postoj študentov pri ochrane m a j e t k u v soc la i i s tickom vlastníctve, lá sky k socia l i s t icke j v last i a j e j pokrokovým tradíciám, spolupráce a priateľstva so So vietskym zväzom a s dalš ími kra j inami social is t ického spoločenstva. Osobitná pozornosť sa v e n u j e dôs lednejš ie mu prepojeniu p r á v n e j výchovy s cieľmi a úlohami bran n e j výchovy, ochrane uta jovaných skutočnosti v zmys le požiadaviek CO-MNO pri pr íprave vysokoškolských od

6

boimíkov. Intenzívne jš ím a k o n k r é t n e j š í m zač leňovaním p r á v n e j v ý c h o v y a p r o p a g a n d y do v ý u č b y a j e j presadzo­v a n í m i v m i m o š k o l s k e j činnost i s a s l e d u j e a j preven-tívno-výchovná s taros t l ivosť o m l a d é manže l s tvá , n a j m ä Zlepšovaním ich sociá lnych podmienok p o č a s š t ú d i a a prevent ívny b o j proti toxikománii a a lkohol izmu p r í s n y m dodrž iavaním a kontrolou domáceho p o r i a d k u v ŠD. Premyslená koordinácia, r iadenie a rea l izác ia v š e t k ý c h akci í , r i adenie i v y u ž í v a n i e m i m o š k o l s k e j č innost i , a k o i j ednot l i vé f o r m y z a v e d e n i a soc ia l i s t ického súťaženia s ú a k t í v n y m i p r o s t r i e d k a m i rea l izác ie cieľov p r á v n e j vý­chovy.

Zameranie p r á v n o v ý c h o v n é h o pôsobenia s a o r i e n t u j e a j n a znalosť a s p r á v n u interpre tác iu nových p r á v n y c h predpisov, d o t ý k a j ú c i c h s a š t ú d i a na v y s o k ý c h š k o l á c h .

Plnenie úloh p r á v n e j v ý c h o v y a p r o p a g a n d y tvorí sú­časť r e a l i z a č n é h o plánu k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y a p lánu konkrétnych akci í a poduja t í , čo z a b e z p e č u j e spätosť

p r á v n e j v ý c h o v y s ostatnými zložkami k o m u n i s t i c k e j vý­chovy, n a j m ä s mravnou, svetonázorovou brannou výcho­vou, výchovou k soc ia l i s t ickému v l a s t e n e c t v u a interna­cionalizmu, a l e a j výchovou k rodičovs tvu.

Právna výchova s a b u d e zabezpečovať i n a d a l e j pro­s t redníctvom p r e d n á š o k a seminárov v r á m c i v ý u č b y p r á v n e j v ý c h o v y i odborných predmetov, v r á m c i k torých s ú š tudent i oboznámení s o z á k l a d n ý m i p r á v n y m i n o r m a mi a predpismi.

V mimovyučovacom č a s e s a na upevňovaní p r á v n e h o vedomia š tudentov b u d ú podieľať učitel ia j ednot l ivých f a k ú l t UK formou prednášok, bes ied a r e f e r á t o v . Jednot­l ivé p o d u j a t i a budú o r g a n i z o v a n é a z a b e z p e č o v a n é v e d e ­ním f a k ú l t , v ý b o r m i spo ločenských organizáci í , kabine­tom ÚMI,, a k o a j samotnými katedrami, VUR a VUŠS. Fakul ty a SD UK v y p r a c o v a l i konkré tny plán akci í s ur­čením p r í s l u š n é h o zodpovedného pracovníka, funkcioná­ra za úspešnosť ich rea l izácie .

Z činnosti spoločenských organizácií XII. celoškolská konfereocio SZM oo UK Dňa 14. m a r c a 1986 s a k o n a l a v K o n g r e s o v e j h a l e ŠD

Družba XII. ce loš tá tna k o n f e r e n c i a SZM na Univerzite Komenského. Zväzáci univerzi ty s r d e č n e priví ta l i medzi sebou p r o r e k t o r a UK prof . RNDr. A. Štrbu, CSc., predse­du CŠV KSS UK doc. PhDr. M. Skladaného, CSc., ta jomní­k a MV SZM Brat i s lava PhDr. J. Szombatiho, p r e d s e d u SURK SZM J. Kovára a t a j o m n í č k u ObV SZM Brat i s lava I K. Rimôczyovú.

S p r á v u CŠV SZM o v ý s l e d k o c h p r á c e z v ä z á c k e j orga­nizác ie od o s t a t n e j k o n f e r e n c i e prednieso l p r e d s e d a CŠV SZM UK s . Poter Kúš. Celý pr iebeh c e l o š k o l s k e j konfe­r e n c i e SZM UK s a niesol v duchu vrchol iac ich p r í p r a v XVII. z j a z d u KSC. V e n u j m e pozornosť aspoň n iekoľkým myš l ienkam, k toré odznel i na k o n f e r e n c i i .

N a j p r e s v e d č i v e j š í m v y j a d r e n í m vzťahu š t u d e n t a k so­c i a l i s t i c k e j spoločnost i j e j e h o s v e d o m i t é p lnenie š tudi j­n ý c h povinnost í . Naša univerz i ta s i u ž t r a d i č n e u d r ž u j e š t u d i j n ý p r i e m e r okolo 1,7, čo j e n a j l e p š í p r i e m e r v rámci b r a t i s l a v s k ý c h v y s o k ý c h š k ô l . V ý z n a m n é miesto pr i zvy­šovaní k v a l i t y výchovno-vzdelávacieho procesu m a j ú pe­d a g o g i c k é k o n f e r e n c i e . Nepodar i lo s a v š a k v o vedomí š t u d e n t o v p r e k l e n ú ť o b a v y z n á s l e d k o v k o n k r é t n e j kr i-l iky . Na j lepš ie v ý s l e d k y v o ŠVOČ d o s a h u j ú f i l o z o f i c k á , matemat icko-fyz iká lna a f a r m a c e u t i c k á f a k u l t a . Význam nú pomoc v ŠVOČ nám p o s k y t u j e Rada m l a d ý c h vedec­k ý c h pracovníkov, domnievame s a v š a k , ž e do te j to č innost i s a nezapoj i l e š t e dos ta točne š i r o k ý o k r u h mla­d ý c h pracovníkov a pre to t r e b a v tomto s m e r e vyv inúť e š t e d ô r a z n e j š i u akt iv i tu . V ý z n a m n ú oblasť v činnosti n a š e j organizác ie tvor í b u d o v a t e ľ s k á ak t iv i ta . N a j l e p š i u percentuá lnu zapo jenosť du l e t n e j a k t i v i t y má matema­t icko-fyzikálna a pr í rodovedecká f a k u l t a , n a j s l a b š i u p r á v n i c k á f a k u l t a a f a r m a c e u t i c k á f a k u l t a . Medzinárod­n ý c h š t u d e n t s k ý c h v ý m e n n ý c h b r i g á d s a z ú č a s t ň u j ú len n a j l e p š í š tudent i z a odmenu.

V oblast i IVP činnost i s m e s ú s t a v n ú pozornosť venoval i zvýšen iu podielu SZM na t v o r b e a rea l izác i i p lánov ko­m u n i s t i c k e j v ý c h o v y , z v ý š e n i u k v a l i t y a účinnost i poli­t ického v z d e l á v a n i a SZM, s k v a l i t ň o v a n i u s p o l u p r á c e s Ústavom marxizmu-leninizmu, a k o a j d ô r a z n e j š i e m u presadzovaniu myš l ienok spoločonsko-pol i t ickej p r a x e n a j m ä v oblas t i p r a k t i c k e j č innost i . A j v k u l t ú r n e j ob las t i s m e dos iahl i v e ľ m i p e k n é v ý s l e d k y , napr . každo­ročné o r g a n i z o v a l i e Dní SZM na UK, p r a v i d e l n é Dni fa­kú l t , známa a k c i a f i l o z o f i c k e j f a k u l t y „Aby s m i e c h v ládol s v e t u " , Dni univerz i tných divadie l , k d e v novem­b r i minulého roku s m e organizova l i u ž š t v r t ý r o č n í k s medzinárodnou účasťou, v s p o l u p r á c i s PKO s m e vytvo­ril i Divadelný k lub . Ďalšou z dôleži tých úloh SZM na UK j e podieľať sa n a v ý c h o v e š tudentov k t e l e s n e j v ý c h o v e a š p o r t u a k o i b r a n n e j zdatnost i , v i e s t ich k a k t í v n e m u a úče lnému v y u ž í v a n i u v o ľ n é h o č a s u . O tom a k o s a tu d a r í p r á c a n a j l e p š i e d o k u m e n t u j ú v ý s l e d k y v súťaži „Hľadáme n a j z d a t n e j š i u f a k u l t u SSR". Vyzdvihnúť t r e b a

FTVŠ a mateinat icko-fyzikálnu f a k u l t u . Zvýi nú pozor­n o s t v e n u j e m e v súčinnost i s orgánmi KSS a vedením f a k ú l t práci n a š t u d e n t s k ý c h domovoch. Od z a č i a t k u toh­to š k o l s k é h o r o k u n a š e š t u d e n t s k é domovy p r e š l i n a koe-d u k o v a n ý sys tém, čo hodnotíme a k o jednoznačne pozi­t ívny k r o k . Napriek v y n a l o ž e n e j s n a h e o z l e p š e n i e poli-t i c k o v ý c h o v n e j p r á c e na ŠD nedar í s a nám d o s a h o v a ť v ý r a z n e j š i e v ý s l e d k y . Príčiny m a j ú s u b j e k t í v n y , a l e a j o b j e k t í v n y c h a r a k t e r .

V súčasnost i CŠV SZM r iad i 13 uči teľskozamestnanec-k ý c h organizác i í a 7 f a k u l t n ý c h organizác i í SZM s o 161 ZO SZM s c e l k o v ý m počtom z v ä z á k o v 6822. V n a š e j v n ú t r o z v ä z á c k e j č innost i s a málo v y u ž í v a možnosť oce­ňovania z v ä z á k o v vyznamenaniami, k t o r é m a j ú z v ä č š a sezónny c h a r a k t e r , napr . v č a s e konania v ý r o č n ý c h člen­s k ý c h schôdzí, re sp . konferenci í . Ana log icky s a t a k m e r n e v y u ž í v a j ú z v ä z á c k e t res ty , čo p o v a ž u j e za veľmi závaž­ný nedostatok .práce FV SZM.

Po d i skus i i , v k t o r e j vys túpi l i s . Marián Sk ladaný, p r e d s e d a CŠV KSS UK. s . Ján Szombati. ta jomník MV SZM, s . Róbert Handlíivič, s . Tibor Kiss, s . Ivana Kondr-ková a ď a l š í boli odmenení n a j a k t í v n e j š í zväzáci . Vyzna­menanie MV SZM — Str iebornú medai lu za soc ia l i s t ickú výchovu prevza l i s. Kúš a s . Holienko, ObV SZM I. — Odznak za a k t í v n u p r á c u s . Sabol, s . Filipp, s . Bar tůněk a s . Petovská, Diplom CSV SZM UK s . Tóth.

Renata Gáboríkcrvá, š t u d e n t k a I. ročníka Fi FUK

Stanica mladých ochrancov prírody FO SZM F:iF UK. k t o r e j súčasťou je i ZO SZM pra­

covníkov FaF UK, má patronát nad ZŠ F. Kráľa v Kar­l o v e j Vsi . Niektorí č lenovia ZO SZM p r a c u j ú a k o vedúci p ionier skych s k u p í n d a l š í a k o vedúci P ionier ske j príro­d o v e d e c k e j expedíc ie (PIPEXu). Ked sa v r o k u 1976 PIPEX rozrás to l natoľko, ž e mladým pr í rodovedcom pr ies tory a v y b a v e n i e p ionierskych klubovni nestači l i , n a s k y t l a s a možnosť postaviť Stanicu mladých ochran­c o v pr í rody v novom a r e á l i Zoologicke j z á h r a d y m e s t a Brat i s lavy . Jej r i a d i t e ľ s t v o v y š l o pionierom v ús t re ty a d;ilo im k dispozícii n e p o u ž í v a n é o b j e k t y . Problémy s kryt ím nákladov n a o p r a v u s a pod arilo v y r i e š i ť po mocou inves torsko- inž in ier ske j o r g a n i z á c i e Národného v ý b o r u p r e h l a v n é mes to SSR Brat i s lavu . Na s tanic i s a p r a c u j e len b r i g á d n i c k y . Stanica m l a d ý c h o c h r a n c o v pr í rody zača la s a s t a v a ť v októbr i roku 1981. Od tohto d á t u m u členovia ZO SZM pracovníkov FaF UK odpr.i i.ováli na te j to s t a v b e 1900 b r i g á d n i c k ý c h hodín. Po ukončení by mala mať s t a n i c a nielen p r e d n a s k o v o klu bovňové pr ies tory, a l e i p r ies tory u r č e n é p r e In hora t ó r n e účely. Činnosť s t a n i c e b u d e spočívať v h r e pio nierov na vedcov n bádateľov h ľ a d a j ú c r h nove postupv a metódy množenia ohrozených ras t l ín a drobných žt v o ichov.

PharmDr. Katarína Bauerova RNDr. Klara Gardavská. ZO SZM pracovníkov F.iF UK

7

b a l k á n s k y o b l ú k

Turisti z TJ Slávia Prírodovedec Bratis lavo, k torú tvo­r i a zamestnanci, š tudenti a absolvent i n a š e j univerzity, uskutočnili p rvý prechod Balkánskeho oblúka. Počas si<;siich týždňov neprerušovaného pochodu preš l i súv i s lú hrebeňovku piatimi na jvyš š ími bu lharskými pohoriami. Podujatie s a začínalo južne od Plovdivu pri mes te Ase-novgrad. Trasa v iedla cez zväčša t iché, nenarušené vá­pencové plošiny Rodôp. V n a j k r a j š o m bulharskom pohorí s nežnými plesami, lúčnatými svahmi i s t rmými ska lnými stenami, dosiahli n a j v y š š í bod s v o j h o putovania, v rch Vichřen (2915 m ) . V pohorí Rila prev ládal i obrovské oblé planiny, pr ipomínajúce našu Kráľovu holú. Po vy­soke j , a l e pomerne málo rozs iahle j Vitoše — lyž iar skeho s t red i ska nad Sofiou — nasledovalo nekonečná Stará planina. Pochod s a skončil na m y s e Emine, s e v e r n e od Slnečného pobrežia v burgasskom k r a j i .

Pri organizáci i podujat ia účastníci vychádzal i zo skú­seností, k toré získal i počas prechodu Karpatského oblú-

Srdečne blahoželáme všetkým učiteľom a pracovníkom Univerzity Komenského, ktorí s a v mesiaci m á j 1986 dožili významných jubileí : ф Rektorát UK a celouniverzitné ú s t a v y — Ing. Slavomír

Motaj, doc. Ing. Ľudmila Lacova, CSc., Magdaléna Šimčiková, Milan Podhorný, Rudolf Stofan, Judita Ho­vorková, Helena Némothová, Bohumil Martinec, Zuza­na Haľamová,

0 Farmaceutická f a k u l t a UK — doc. RNDr. I'hMr. Me lánia Felklová, CSc., doc. DrPH. PhMr. Jozef Heger,

0 Filozofická f a k u l t a UK — doc. PhDr. Wni . iv Černi k, DrSc., d o c . PhDr. Mária Brenčičová, CSc., doc. PhDr. Ján Podolák, CSc., doc. PhDr. Emília Horváthov á, CSc.,

ф Lekárska f a k u l t a UK — Brat is lava - Viera Šedilmvá, Ferdinand Pekár, Eva Tichá, MUDr. Jaroslava Koře­nová, Ing. Alžbeta Fízeľová, CSc., Gizela BenkoviCo-v á ,

ф Pedagogická f a k u l t a UK -- Trnava prof . PhDr. La­di s lav Požár, CSc., Karol Oscitý,

ф Pr írodovedecká f a k u l t a UK - J u r a j Nociar, doc. RNDr. Vlas ta Kováčova, CSc., Alo jz Bacsfa l ,

ф Matematicku-fyzikálna f a k u l t a UK - prof . RNDr. Ti bor Šalát, DrSc., doc. RNDr. Milan Hejný, CSc.

Dňa 13. m á j a 1986 os láv i l životné jubileum — 60 rokov — významný s lovenský ma­tematik prof . RNDr. Tibor Šalát, DrSc., profesor Mate-maticko-fyzikálnej f a k u l t y UK.

Jubilant j e uznávaným odborníkom a pedagógom v ma­tematike. Svoje d o t e r a j š i e v e d e c k é v ý s l e d k y publikoval v 92 vedeckých článkoch doma a j v zahraničí (z toho 35 prác napísa l v spolupráci s inými autormi). Je auto­rom alebo spoluautorom 7 knižných publikácií , 8 učeb ných textov a 3 celoštátnych vysokoškolských učebníc. Počas s v o j e j 33-ročnej pedagogicke j p r a x e vychoval prof. Šalát s tovky učiteľov a odborníkov z matematiky. Pod­poroval a zavádza progres ívne metódy do výučby mate­matiky na s t redných školách a j na univerzite. Je jedným z našich n a j ú s p e š n e j š í c h školiteľov v rámci ŠVOČ, spolu­zakladateľom letných š k ô l z teór ie reá lnych funkci í a z teórie č íse l .

Treba t u spomenúť a j jeho bohatú organizačno-ria-diacu prácu: V r . 1961—63 bol prodekanom f a k u l t y , pre­šiel a j mnohými ďalšími významnými funkciami. V súčas­nosti j e podpredsedom Komisie expertov MŠ ČSR a MŠ SSR pre matematiku, od r . 1975 j e členom Komisie p r e matematiku SAV, od r. 1976 je členom Komisie p r e v e d u a Výboru pre š tá tne ceny Kl. Gottwalda pri Federá lne j v láde ČSSR.

k a 84. Balkánsky o b l ú k , hoci m e r i a o ce lú tretinu menej , t. j . a s i 1200 kilometrov, preds tavova l rovnako tvrdý oriešok. Spôsobilo to j e d n a k extrémne suché počasie. V ý p r a v a zaži la počas 42 dní pochodu len jeden skutočný dážeľ, a to a j hneď na začiatku putovania. Veľa spôsobi la a j pomerne s tereotypná Stará planina, k torá p r e d s t a v u j e polovicu t rasy . Oba f a k t o r y hodne znižovali motiváciu.

Celú t ra su preš ie l vedúci v ý p r a v y Svebozár Kroo, troj­týždňový ú s e k pohorie Stará planina — jeho zástupca Pavel Mach. Ich úspech by .nebol možný bez pomoci desaťčlenného kolektívu, ktorého jadro tvori l i členovia materského oddielu Dalibor Lang, MUDr. Dušan Rapoš, RNDr. Mária Tekušová, Ing. Jozef Oravec a Ing. A n d r e j Cenník z TJ Štart Brat is lava. Spomínaný kolektív v o f o r m e tav. podporných s k u p í n základnú dvoj icu n a h r e beni prav ide lne navštevoval , pr inášal nutný materiá l , s t r a v u i povzbudenie.

Zavŕšením akcie Balkánsky oblúk 85 urobili lurist l zo Slávie Prírodovedec ďalš í k rok v naplnení s v o j h o plánu

postupne p r e j s ť hrebeňovky v š e t k ý c h európskych horských masívov.

HliDr. Svetozár Krno, CSc., ŕJMl. UK Bratis lava

Publikácie vydané Univerzitou Komenského

v marci 198K S K R I P T A

Lekárska f a k u l t a Bratis lava Kapeller K., Pospíšilová V.: Embryológia č loveka, 1. časť Blastogonéza 9,—

Farmaceutická f a k u l t a Tomášková V.: Analýza chemických léčiv. Dôkaz chem. léčiv a léčivých pr ípravku 7,50

Právnická f a k u l t a Moravčlk J., Kubíček P.: Hospodárske závSzky v o vedecko-technlekum rozvo | l 7,541 Schubert L., Nikšová G.: Kriminológia, v.imiíxh i i Л č a s ť M l

Filozofická f a k u l t a Baláž J.: Recepcia textu a l i teratúry v p r í p r a v e čitateľov a používateľov informáci í 4,80

Prírodovedecká f a k u l t a Slosiariková H.: Všeobecná chémia p r e geoló­g o v 11,50 Mičian Ľ., Zatkal fk F.: Náuka o k r a j i n e a s t a rost l ivosť o životné prostredie 9,50

Matematicku-fyzikálna f a k u l t a Fillová A., Valková A.: Aproximačně a kvadratúr-n e metódy 10,—

Pedagogická f a k u l t a Drobný I.: Biológia mentálneho d e f e k t u . Pato-biológia dorastu 7,50 Drobný I. a kol.: Vývinová biológia, bezpečnosť práce a zdravotnícka prevoncia 8,—

Katedra jazykov Cambelová V.: Príručka rušt iny pre poslucháčov matematiky a f y z i k y 9,50 Smatušíková V., Cambelová V.: Príručka rušt iny p r e študentov Prírodovedeckej f a k u l t y UK (ché­mia, biochémia, chémia f y z i k a ) 10,50

Vojenská k a t e d r a Večera J.: Taktika a tylo n e p r e d a j n é

Z B O R N Í K Y

Microbiológia XIII Matematice XLVI-XLVII

NASA U N I V E R Z I T A , s p r a v o d a j U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e , n o s i t e ľ k y R a d u r e p u b l i k y • V y d á v a : Rektorát UK a CSV KSS UK ф A d r e s a : Š a f á r i k o v o nám. č. 0, fll8 06 Bratislava • Tfllpfftn г,Я1141, klapka чл • Predsednícka rrdakfni'l rudy: Doc PfcM E u g é n i a B a | z í k o v á . CSc . p r o r e k t o r k a UK ф V e d ú c a redaktorka: I n g . A d r i a n a S u r o v i a k o v á ф Grafická úprava: Dtorina Fôldelové ф TlaC Stredné odborné u f l l i l t a polynraflcké. Raflansk» * 0 , Brat is lava ф Uzávierka 10. k a i d é h o meslara

8