pŘehodit vÝhybku z extenzÍvnej na intenzÍvnu cestu … · nice a skripta, ktoré spĺňajú...

8
niverzita SPRAVOD AJ U N I V E R Z I T Y KOMENSKÉHO, NOSITECKY R A D U REPUBLIKY BRATISLAVA ROČNÍK XXXII. MÄJ 1986 1985/198Б Č slo 9 Komunisti na Univerzite Komenského po XVII. zjazde KSC Marián Skladaný, predseda Celoškolského výboru KSS UK PŘEHODIT VÝHYBKU Z EXTENZÍVNEJ NA INTENZÍVNU CESTU ROZVOJA 28. marca 1986 sa skončil v Pra- he XVII. zjazd KSC. Uložil všet- kým stran ckym orgánom, organizá- ciám, komunistom v štátnych, hospo- dárskych a spo- ločenských orgá- noch, organizá- ciách a inštitú- ciách dôsledne uskutočňova poli- tickú l niu vytýčenú zjazdom vo v et kýeli oblastiach Životu naSej spoloč- nosti. Politická l nia je teda jasná, treba ju však konkretizova , špecifikova na podmienky činnosti každej stran ckej organizácie, so stanoven m konkrét- nych úloh pre každého komunistu. Podkladom pre vypracovanie poli- tickej l nie XVII. zjazdu KSC bola komplexná analýza výsledkov, ktoré sme dosiahli pri plnen generálnej l nie výstavby rozvinutej socialistic- kej spoločnosti, ako ju vytýčil XIV. zjazd KSČ a dale] rozpracoval XV. a XVI. zjazd KSČ. Od historického XIV. zjazdu našej strany uplynulo 15 rokov a práve to ko rokov nás del od roku 2000, ku ktorému XVII. zjazd KSČ dlhodobo orientuje hlavné smery hos- podárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR. Je to približne doba, za ktorú sa naši terajš poslucháči plne kvali- fikujú a z skajú aj potrebné praktické skúsenosti, aby mohli zasta rozhodu- júce posty v profesiách, na ktoré ich počas vysokoškolského štúdia pripra- vujeme. Nazdávam sa, že práve tento moment by sme sl mail pri štúdiu zjazdových materiálov najviac uvedo- mova . A nielen komunisti. Na našich vysokých školách sme už dnes posta- ven pred úlohu pripravova gene- ráciu budúcich organizátorov výstav- by rozvinutého socializmu, ktor budú pôsobi v podmienkach, pre ktoré sa v súčasnosti ešte len zakladajú hlav- trendy hospodárskeho rozvoja a sociálnych premien. To vyžaduje, aby sme aj na Univerzite Komenského strategické úlohy dlhodobej perspek- t vy budovania rozvinutej socialistic- kej spoločnosti, vytýčené XVII. zjaz- dom KSČ, nielen dokonale poznali, ale v Ich intenciách a zacielen pripravovali už v predstihu posluchá- čov na prax. Na celoštátnej konferencii KSS v de- cembri 1985 sme posudzovali dosiah- nuté výsledky v realizácii školskej politiky v podmienkach Univerzity Komenského. Hoci sa naše hodnote- nie vyznačovalo kritickou náročnos- ou a úprimnou snahou vyrovna sa so známymi nedostatkami, bol to pred- sa len pohTad obmedzený, robený na základe vlastnej úrovne poznania. Bude ho treba doplni o poznatky všeobecnejšieho a komplexnejšieho V máji sa konala slávnostná Vedec- rada Univerzity Komenského, roz- š rená n vedecké rady fakúlt UK, ve- novaná 65. výročiu založenia KSC. Slávnostné zasadnutie otvoril prorek- tor prof. RNDr. Anton Štrba, CSc., a priv tal člena predsedn ctva ÜV KSS, ved úceho tajomn ka MV KSS v Brati- slave Gejzu Šlapku, tajomn ka MV KSS Františka Pallera. pracovn ka Odboru školstva a vedy ÚV KSS Petra Hrnčia- ra, riadite a Odboru pre výchovu a vzdelávanie na vysokých školách SSR prof. Ing. Viliama Sládeka, DrSc., riadite a Odboru riadenia vysokých škôl MŠ SSR doc. Ing. Jána Povrazn - ka, CSc. a prorektora Univerzity J. E. Purkyně v Brne prof. PliDr. Jaroslava Sýkoru, CSc. V slávnostnom prejave rektor UK prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc. vyzdvihol najdôležitejšie medzn kv cesty našej strany od jej vzniku. Upriamil pozornos na jej úspechy, ktoré sa dosiahli pri rozv jan socialis- tického školstva, vedy a kultúry. Zdôraznil, že požiadavka, vyslovená na XVII. zjazde KSČ, dosiahnu lepšiu spoluprácu a koordináciu vedeckej práce na vysokých školách piati v pl charakteru, ako sú obsiahnuté v zjaz- dových materiáloch. Strana nám zverila do rúk výcho- vu vysokoškolsky vzdelanej inteligen- cie pre potreby budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti. Kvalitu a efekt vnos našej práce meria hlavne úrovňou našich absolventov v tom najširšom slova zmysle. Nemôžu nám by preto ahostajné kritické slová, ktoré v tejto súvislosti odzneli v Sprá- ve OV KSS na zjazde KSS: „Vysoké školy sa s ce sústavne zaoberajú obsahovou prestavbou štúdia, lno (Pkračovanie na str. 2) nom rozsahu aj pre univerzitu. Prio- ritne sa budú rozv ja vedné odbory, v ktorých ide o vysokoprodukt vne technológie, rozvoj novej techniky, ži- votné prostredie, zdravie človeka s dô- razom na prehĺbenie spojenia vedy s praxou. Z ávery XVII. zjazdu KSC, povedal v prejave, „však znovu na- sto ujú otázku posúdenia účelnosti štruktúry pracov sk základného výsku- mu s cie om vytvára také organizač- né, materiálne a kádrové podmienky, aby sme boli v požadovanom čase schopn splni úlohy na rozhodujúcich úsekoch vedeckej práce". Na univerzi- te sa kančia práce na novej pedago- gickej dokumentácii, ktorá je charak- terizovaná vyššou kvalitou. Rektor UK prof. Melioris dale j zdôraznil, že je potrebné v súlade so závermi zjazdu c alej skvalitňova celý výchovno vzde lávaci proces, priebežne ho obohaco- va o najnovšie poznatky vedy a tech- niky. Výchova k samostatnosi, usilov- nosti, presnosti, iniciat vnosti by mala ma trvalé miesto v našej každodennej práci. Je nevyhnutné dôsledne spája výchovu a obsah vzdelávania s budú- cimi potrebami rozvoja vedy, technikv, ekonomiky a spoločnosti. XVII. /JÁZD к * > Slávnostná vedecká rada

Upload: others

Post on 15-Sep-2019

2 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

n i v e r z i t a

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

N O S I T E C K Y R A D U R E P U B L I K Y

B R A T I S L A V A

ROČNÍK XXXII. MÄJ 1986

1985/198Б Číslo 9

Komunisti na Univerzite Komenského po XVII. zjazde KSC Marián Skladaný, predseda Celoškolského výboru KSS UK

PŘEHODIT V Ý H Y B K U Z EXTENZÍVNEJ NA INTENZÍVNU CESTU ROZVOJA 28. marca 1986

s a skonči l v Pra­h e XVII. z j a z d KSC. Uložil všet­k ý m s t raníckym orgánom, organizá­ciám, komunistom v š tátnych, hospo­d á r s k y c h a spo­ločenských orgá­noch, organizá­ciách a inštitú­ciách dôsledne uskutočňovať poli­

tickú líniu vytýčenú zjazdom v o v í e t -kýeli oblastiach Životu naSej spoloč­nosti.

Politická l ínia j e teda jasná, t reba j u v š a k konkretizovať, špeci f ikovať n a podmienky činnosti k a ž d e j s t r a n í c k e j organizácie, so s tanovením konkrét­nych úloh p r e k a ž d é h o komunistu.

Podkladom p r e vypracovanie poli­t i c k e j l ínie XVII. z j a z d u KSC bola komplexná analýza výs ledkov, k toré s m e dosiahl i p r i plnení g e n e r á l n e j l ín ie v ý s t a v b y rozv inute j socialistic­k e j spoločnosti, a k o ju vytýči l XIV. z j a z d KSČ a d a l e ] rozpracoval XV. a XVI. z j a z d KSČ. Od his tor ického XIV. z jazdu n a š e j s t r a n y uplynulo 15 r o k o v a p r á v e toľko r o k o v n á s delí od r o k u 2000, k u k torému XVII. z j a z d KSČ dlhodobo or ientu je h l a v n é s m e r y hos­podárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR. Je to pr ib l ižne doba, z a k t o r ú s a n a š i t e r a j š í poslucháči p lne kval i­f i k u j ú a z í s k a j ú a j potrebné p r a k t i c k é skúsenost i , a b y mohli zastať rozhodu­júce posty v profes iách, na k t o r é ich počas vysokoškol ského š túdia pripra­vu jeme. Nazdávam sa, ž e p r á v e tento moment b y s m e s l mai l pr i š túdiu z jazdových materiá lov n a j v i a c uvedo­movať. A nie len komunisti . Na naš ich vysokých školách s m e už d n e s posta­vení pred úlohu — pr ip ravovať gene­ráciu budúcich organizátorov výstav­by rozvinutého socializmu, ktor í budú pôsobiť v podmienkach, p r e k t o r é s a v súčasnost i e š t e len z a k l a d a j ú h lav­n é t rendy hospodárskeho rozvoja a sociálnych premien. To vyžaduje , a b y s m e a j na Univerzite Komenského s t ra teg ické úlohy d lhodobej perspek­tívy budovania rozvinute j socialistic­k e j spoločnosti, vytýčené XVII. zjaz­

dom KSČ, nielen dokonale poznali, a l e v Ich intenciách a zacielení pr ipravoval i u ž v predst ihu posluchá­čov na prax.

Na ce loš tátne j konferenci i KSS v de­cembri 1985 s m e posudzovali dosiah­nuté v ý s l e d k y v realizácii š k o l s k e j politiky v podmienkach Univerzity Komenského. Hoci s a n a š e hodnote­n i e vyznačovalo kri t ickou náročnos­ťou a úprimnou snahou vyrovnať s a s o známymi nedostatkami, bol to pred­s a len pohTad obmedzený, robený na z á k l a d e v l a s t n e j úrovne poznania. Bude ho t reba doplniť o poznatky všeobecnejš ieho a komplexnejš ieho

V m á j i s a konala s lávnostná Vedec­k á rada Univerzity Komenského, roz­šírená n v e d e c k é rady f a k ú l t UK, ve­novaná 65. výročiu založenia KSC. Slávnostné zasadnutie otvori l prorek­tor prof. RNDr. Anton Štrba, CSc., a privítal člena predsedníctva ÜV KSS, vedúceho ta jomníka MV KSS v Brati­s l a v e Gejzu Šlapku, t a j o m n í k a MV KSS Františka Pallera. pracovníka Odboru ško l s tva a vedy ÚV KSS Petra Hrnčia­ra, r iaditeľa Odboru p r e výchovu a vzdelávanie na v y s o k ý c h školách MŠ SSR prof. Ing. Vil iama Sládeka, DrSc., r iaditeľa Odboru r iadenia vysokých š k ô l MŠ SSR doc. Ing. Jána Povrazní­ka, CSc. a prorektora Univerzity J. E. Purkyně v Brne prof . PliDr. Jaroslava Sýkoru, CSc.

V s lávnostnom p r e j a v e rektor UK prof. RNDr. Ladis lav Melioris, DrSc. vyzdvihol na jdôlež i te j š ie medzníkv cesty n a š e j s t rany od j e j vzniku. Upriamil pozornosť n a j e j úspechy, ktoré sa dosiahli pri rozví janí socialis­t ického škol s tva , vedy a ku l túry . Zdôraznil, že požiadavka, vys lovená n a XVII. z j a z d e KSČ, dosiahnuť lepšiu spoluprácu a koordináciu v e d e c k e j práce na vysokých školách piati v pl-

charakteru, a k o s ú obsiahnuté v z j a z ­dových materiáloch.

Strana nám zver i la do r ú k výcho­v u vysokoškol sky v z d e l a n e j inteligen­cie p r e potreby budovania rozv inute j socia l i s t icke j spoločnosti . Kvalitu a e fekt ívnosť n a š e j p r á c e mer ia h l a v n e úrovňou našich absolventov v tom n a j š i r š o m s lova zmysle . Nemôžu n á m byť preto ľahos ta jné kr i t ické s lová, ktoré v te j to súvis lost i odzneli v Sprá­v e OV KSS n a z j a z d e KSS: „Vysoké školy s a s í c e s ú s t a v n e z a o b e r a j ú obsahovou pres tavbou štúdia, lno-

(Pkračovanie n a s t r . 2)

nom rozsahu a j p r e univerzi tu. Prio­r i tne s a budú rozví jať v e d n é odbory, v ktorých ide o vysokoprodukt ívne technológie, rozvo j n o v e j techniky, ži­votné prostredie, z d r a v i e č loveka s dô­razom n a prehĺbenie s p o j e n i a v e d y s praxou. „ Závery XVII. z j a z d u K S C , povedal v pre jave, „však znovu na­stoľujú otázku posúdenia účelnosti š t r u k t ú r y pracovísk zák ladného v ý s k u ­mu s cieľom v y t v á r a ť t a k é organizač­né, mater iá lne a k á d r o v é podmienky, a b y s m e boli v požadovanom č a s e schopní splniť úlohy na rozhodujúcich úsekoch v e d e c k e j p r á c e " . Na univerzi­te s a kančia p r á c e n a n o v e j pedago­g i c k e j dokumentácii , ktorá j e charak­terizovaná v y š š o u kval i tou. Rektor UK prof . Melioris d a l e j zdôraznil, ž e j e pot rebné v s ú l a d e s o z á v e r m i z j a z d u cľalej skval i tňovať ce lý výchovno-vzde-lávaci proces, pr iebežne ho obohaco­vať o n a j n o v š i e poznatky v e d y a tech­niky. Výchova k samostatnosi, usilov­nosti, presnost i , iniciatívnosti by mala mať t r v a l é miesto v n a š e j každodennej práci . Je nevyhnutné dôsledne s p á j a ť výchovu a o b s a h vzdelávania s budú­cimi potrebami rozvoja vedy, technikv, ekonomiky a spoločnosti.

XVII. /JÁZD

к * > í

Slávnostná vedecká rada

C e n a r e k t o r a

Kval i tné s k r i p t á a učebnice, a k o jeclna z o z á k l a d n ý c h podmienok ú s p e š n é h o š t ú d i a k a ž d é h o š tudenta , s ú vor mi v ý z n a m n ý m v ý s l e d k o m tvor ivého s p o j e n i a ve­d e c k o v ý s k u m n e j p r á c e v y s o k o š k o l s k é h o učiteľa s n a plnením j e h o p e d a g o g i c k é h o pos lania . Nároky n a kva l i tu š t u d i j n e j l i t e ra túry a k o p o s t r á n k e odborne j , t a k i ideove j , p e d a g o g i c k e j a metodicke j s ú v y s o k é . Učeb n ice a s k r i p t a , k t o r é s p ĺ ň a j ú t i e t o náročné kr i té r iá , kto­r é o b s a h u j ú n a j n o v š i e v e d e c k é poznatky o v e r e n é v praxi , s ú významným faktorom s k v a l i t ň o v a n i a a ze fekt ívňova-nia v y s o k o š k o l s k é h o š túdia a právom si z a s l u h u j ú oce­nenia. Preto k a ž d ý rok u d e ľ u j e r e k t o r Univerzitv Komen­s k é h o Ceny z a n a j l e p š i e učebnice a s k r i p t a v y d a n é

P R I J A T I E Dna 21. 3. 1986 p r i j a l r e k t o r Univerzity Komenského

v B r a t i s l a v e prof . RNDr. Ladis lav MeJioris, DrSc., g e n e r á l n u k o n z u l k u K u b á n s k e j r e p u b l i k y A n g e l u Alonso Gon­za lez . Spo loč n e prerokova l i možnosti r o z v o j a s p o l u p r á c e v oblast i p r í rodných v ied medzi Univerzitou Komenské h o a v y s o k ý m i š k o l a m i n a Kube. V pr í rodných v e d á c h s a s p o l u p r á c a z a m e r i a n a j m ä na j adrovú chémiu a f y z i k u .

v uplynulom r o k u . Osobitne t r e b a vyzdv ihnúť ús i l i e tých učiteľov, k t o r ý c h tvor ivá činnosť v y ú s ť u j e d o t v o r b y učebníc. Nn potrebu prehĺbenia a k t i v i t y uči teľov v tom­to s m e r e poukázal i i p r o r e k t o r p r e v e d e c k o v ý s k u m n ú činnosť UK prof . MUDr. Gustáv Čatár, DrSc., č len koreš­pondent SAV a p r u r e k t o r p r e výchovno-vzdelávaciu čin nos ť prof . PhDr. Zdeněk Obdržálek, DrSc. v p r í h o v o r e k vyznamenaným učiteľom, k t o r ý m d ň a 24. 3. 1986 v me­n e r e k t o r a UK odovzdal i c e n y .

Cenu r e k t o r a Za n a j l e p š i u učebnicu r u k u 1ЯИ5 z í ska l i p r o f . RNDr. Ernes t Krist, CSc., a RNDr. Michal Krivý, CSc., z P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y UK z a učebnicu „Petro-l ó g i a " .

Cena r e k t o r a Za n a j l e p š i e s k r i p t á r o k u 1ЯН5 bola ude­lená týmto učiteľom:

z L e k á r s k e j f a k u l t y UK Brat i s lava — prof . MUDr. Ján Cvozdjak, DrSc.: Interná medicína I a ž V,

z F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t y UK — doc. RNDr. Alois Boru vai i sky, CSc. doc. RNDr. Jozef Cižinárik, CSc.: F a n n a r e u t ická chémia v š e o b e c n á III,

z F i lozof icke j f a k u l t y UK — doc. PliDr. Darina I.eliot s k á , CSc.: Diplomatický seminár . Lat inské písomnosti z o 1G. 1Й. storočia,

z Pr í rodovedecke j f a k u l t y UK — prof. RNDr. Fedur Macášek, DrSc.: S e p a r a č n á chémia,

z Matematicko f y z i k á l n e j f a k u l t y UK prof . RNDr. Pavol Povinec, DrSc., RNDr. Mate j Florck. CSc., RNDr. Martin Chudý, CSc.: A p l i k o v a n á j a d r o v á f y z i k a .

z F a k u l t y t e l e s n e j v ý c h o v y a š p o r t u UK — RNDr. Jozef Kadlečík: Biochémia špor tu,

z Katedry jazykov UK — PliDr. Vi lma V á c l a v í k o v é : S lovenský jazyk p r e z a h r a n i č n ý c h š tudentov n n MFF UK a Prir . F UK.

Přehodit výhybku z extenzívnej na intenzívnu cestu rozvoja (Dokončenie zo s t r . 1)

vác iou o b s a h u a f o r i e m v z d e l á v a ­cieho procesu, z v y š o v a n í m účinnost i k o m u n i s t i c k e j výchovy, a l e dosia­h n u t é v ý s l e d k y m e r a n é úrovňou p r i p r a v ý abso lventov n á s z d a l e k a ne­u s p o k o j u j ú . Značná časť a b s o l v e n t o v n a š i c h v y s o k ý c h š k ô l totiž n e p r e u k a z u j e v p r a x i ž iadúce pol i t ické, odborné a m o r á l n e k v a l i t y . " S p r á v a z o v š e o b e c ň u j e a j pr íčiny uvedeného n e u s p o k o j i v é h o s t a v u , k t o r ý b u d e po­t r e b n é d ô k l a d n e a n a l y z o v a ť a j v na­š ich podmienkach. ,,Príčin j e v iac," hovor í s a v S p r á v e ÚV KSS. "Spočíva j ú n a j m ä v n í z k e j účinnost i ideovový-c h o v n e j p r á c e učiteľov, v is tom bloko­v a n í pož iadavky š i r š i e h o odborného p r o f i l u absolventov, v n e d o s t a t k u pro­g r e s í v n e h o p r í s t u p u k r iešeniu zásad­n e j o t á z k y s p o j e n i a v ý u č b y s praxou, v o s l a b e n í ind iv iduáneho k o n t a k t u uči teľov s o š tudentmi, v malom v p l y v e z v ä z á c k y c h organizác i í na ž ivot a prá­c u š tudentov . "

S t ra teg ická l ínia in tenz i f ikác ie roz­v o j a n á r o d n é h o h o s p o d á r s t v a , vytý­

č e n á XVII. z j a z d o m KSC, počíta p r i rea l izovaní p o s t u p n e j t e c h n i c k e j a š t r u k t u r á l n e j p r e s t a v b y českos loven­s k e j ekonomiky a j s v e d e c k o v ý s k u m ­nou kapaci tou v y s o k ý c h š k ô l . Napriek s t a r e j tradíci i s i ď a l š í r o z v o j vedecko­v ý s k u m n e j p r á c e n a Univerzite Ko­m e n s k é h o b u d e v y ž a d o v a ť v z m y s l e pož íadavok p r i a m e h o s p o j e n i a s rea­l izačnou s f é r o u ce lkom n o v é pr í s tupy.

S v o j k o n t a k t s p r a x o u s ine vždy v i a c videl i v dynamickom prispôsobo­v a n í v y s o k o š k o l s k e j p r í p r a v y absol­v e n t o v a v e d e c k e j p r í p r a v y a š p i r a n t o v n a j n o v š í m p o ž i a d a v k á m praxe, n e ž pr iamou s lužbou praxi , vědeckotech­nickému p o k r o k u v o výrobe . Máme na univerz i te v e d n é odbory, k d e j e v tom­to s m e r e c e s t a s c h o d n e j š i a , k d e s ú u ž a j d lhodobé s k ú s e n o s t i z p r i a m e h o s p o j e n i a z á k l a d n é h o v ý s k u m u s apli­kovaným a rea l izačnou s f é r o u . Sú v š a k v e d n é odbory, k d e o b j e k t í v n e , čl sub­j e k t í v n e pr íč iny t a k é m u t o novoponí-manému s p o j e n i u v e d y s praxou brá­nia. Ak s a nám nepodar í i n t e g r o v a ť r o z t r ú s e n é kapac i ty do interdiscipl i­

n á r n e h o a l e b o i n t e g r o v a n é h o v ý s k u ­mu, s o t v a s a nám podar í ú s p e š n e s a zhost iť úloh, k t o r é od n á s v s ú č a s nost i a v nn jb l iž š ích rokoch bude s t r a n a a spoločnosť žiadať.

Skúsenos t i z p r l a m e | s p o l u p r á c e v e d e c k é h o v ý s k u m u s h o s p o d á r s k o u a spoločenskou p r a x o u s a b u d ú pozi­t ívne odrážať v o výchovno-vzdeláva-oom procese . V pol i t icke j práci b u d e potrebné v na jb l i ž š ích rokoch presa­dzovať z á s a d u : Rozvojom v e d e c k é h o v ý s k u m u s k v a l i t ň o v a ť p e d a g o g i c k ý p r o c e s !

Po XVII. z j a z d u KSC n á s č a k a j ú n) na Univerzi te Komenského v ý z n a m n e úlohy, p r e k torých ú s p e š n é zabozpečo v a n i e a rea l izác iu budú akt iv izovať, z jednocovať a organizovať s i ly s t r a n i c k e organizác ie , komunist i v r ia diai.oj s f é r e a v spo ločenských o r g a nizAciách. Nech s ú p r o n á s v š e t k ý c h výzvou d o bo ja a inšpiráciou s lová s. Jozefa Lenárta na z j a z d e KSS: „Ku-munisti a zodpovední pracovnici n á s bo Skostva ка musia vážne zamysl ieť, a k o a j v š k o l s k o m s y s t é m e rozhodnej­š i e prehodiť v ý h y b k u z e x t e n z í v n e j nn intezlvnu ces tu r o z v o j a " .

ZO ŽIVOTA STRANY

V sobotu 15. marca sa konalo v kongresove j ha le Studentského domova Družba celodenné školenie vedú­cich s traníckych skupín, ktoré zorganizoval Celoškolský v ý b o r KSS UK.

Nové Stanovy KSSZ a návrh úpravy stanov K-SČ ako v ý r a z prehlbovania leninského učenia o s t r a n e — tak znel mázov p r e d n á š k y lektora OV KSS J. Plevu. Obozná" mil účastníkov školenia s významným poslaním nových stanov s t rany, ktoré schvál i l XXVII. z jazd KSSZ a v prie­behu ktorého' dominoval bolšev ický pr í s tup k úlohám a komtkrétna a konštrukt ívna kri t ika. Rokovanie komu­nistov Sovietskeho zväzu vytýčilo s t ra tég iu urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja a svoj ím obsahom zaují­ma významné miesto a k o v dej inách Sovietskeho zväzu, tak i v medzinárodnom robotníckom a komunistickom hnutí. S. Pleva poukázal a j na zmeny a ich význam

Lektor ÚV KSS ]. Pleva hovoril v pednáške o význame a poslaní nových stanov KSSZ a stanov KSČ.

v návrhu stanov KSČ, ktoré boli schvá lené .na XVII. z jaz­d e KSČ. Po ď a l š e j prednáške, v k t o r e j s a predseda CZV KSS Fi lozof ickej f a k u l t y UK súdruh 'Г. Kollárik verboval otázkam psychológie práce vedúceho s t r a n í c k e j skupiny nas ledovala živá d i skus ia .

Poobede pokračovalo školenie pre javom prorektora UK Prof. MUDr. Gustáva Čatára, DrSc., člena korešpondenta SAV, v ktorom sa zameral na h lavné úlohy UK v tomto roku. Hovoril o význame prác na n o v e j pedagogicke j do­kumentácii, inovácii obsahu štúdia v súvis los t i s požia­davkami spoločenske j praxe, zabezpečení š tudentov základnou študi jnou literatúrou, o úlohách vedeckový­s k u m n e j činnosti univerzity, činnosti RMVP a o otázkach zlepšovania a zefektíví íovania r iad iace j činosti. Predseda CSV KSS s ú d r u h Marián Skladaný s a v p r e d n á š k e veno­val úlohám Celoškolske j organizácie KSS UK v roku 1986.

Pravidelné skolenia vedúcich straníckych skupín na UK prispieva k zvyšovaniu úrovne práce straníckych sku­pín.

40 rokov rozvoja vedných odborov na Filozofickej fakulte UK V polovici j anuára uskutočnil s a na Filozofickej lakul

te UK seminár nazvaný 40 rokov rozvoja vedných odbo rov na FF UK a spolupráca SO' sovietskymi vedeckový skumnými pracoviskami. Cieľom organizátorov seminára — vedenia FF UK, CZV KSS, ZV ROH a odbočky ZČSSP bolo zamysl ieť sa nad tým, a k ú úlohu f i lozof ická fakul ta zohrala v 40-ročnom období povojnového mierového vý­v o j a Československa pri uskutočňovaní socia l i s t icke j revolúcie a budovaní socia l i s t icke j v last i , pri rozví janí s l o v e n s k e j i českos lovenske j socia l i s t icke j kul túry a vedy, aký bol j e j prínos do politického a hospodárskeho živo i a k r a j im y

Podujatie prebehlo v dvoch čast iach v spoločnej a v 2 sekciách. V sekci i f i lozofie, histórie, estet iky a ve­dy o umení a v sekci i pedagogiky, žurnalist iky a kniho­vedy. Celkove odznelo 24 kore ferá tov . V úvodnom r e f e ra te vyzdvihla prodekanka dne. PliDr. V. Plevzová, CSc., úsi l ie o komplexné pripomenutie si cesty, ktorou rozvo j vied na f a k u l t e preš ie l . Pripomeňme si aspoň niektoré myšl ienky z j e j p r e j a v u :

FF UK pôsobí a k o inštitúcia celonárodného významu. Jej vp lyv s a vždy pre javova l a p r e j a v u j e n a j v ý r a z n e j š i e v troch základných okruhoch činnosti: v pedagogickom, vedeckom a kultúrno-politickom. Hoci sú re lat ívne sa­mostatné, v d ia lekt icke j jednote s p o l u v y t v á r a j ú predpo­

klady pre zak ladné poslanie v y s o k e j ško ly nášho cha­rakteru . tzn. plniť f u n k c i e inštitúcie výchovno-vzdeláva-cej , byt bázou vedeckého výskumu a s ú č a s n e a j výraz­ným kultúrno politickým centrom. Po oslobodení, a l e n a j ­mä po Víťaznom f e b r u á r i nasta l kvanti tat ívny a kval i tat ív­ny rozvo j fakul ty . V rámci rozvoja k u l t ú r n e j a f u d o v e j vzdelanosti, n a j m ä výchovy n o v e j inteligencie, s a k v a ­l i tat ívne zmenil život na f a k u l t e . Pre toto obdobie v j e j ž ivote je charakter i s t ický nielen r a s t záu jmu o š túdium na j e j k las ických a novo s a u tvára júc ich odboroch, a l e n a j m ä pres tavba štúdia a zabezpečovanie výučby nových š tudi jných odborov. Tomu zodpovedal neobyča jne p r u d k ý rast počtu vysokoškolských pedagógov. Naša f a k u l t a sa svo jou mnohoodborovou pedagogickou a spoločenskovednou činnosťou zaradi la medzi významné inštitúcie. Vydobyla si pevné miesto v s ú s t a v e vědecko­pedagogických a vedeckovýskumných pracovísk ČSSR. V niektorých oblastiach plm nezastupite lné poslanie v s l o v e n s k e j v e d e a kultuře. Osobitne cennou a špecific­kou skutočnosťou sprevádza júcou v e d e c k ú prácu n a n a š e j f a k u l t e j e to, ž e v ý s k u m n é úlohy s a r ie š ia v úzkom spo-]oní s pedagogickým procesom. Jeho prostredníctvom s a dos táva jú d o vedomia študentov a s t á v a j ú s a súčasťou ich profes ioná lne j i svetonázorove j úrovne pri ich v s tupe do spoločenske j praxe.

3

25 rokov výchovy zahraničných študentov na Slovensku Písal s a 1. september 1960. Po mnoho s táročí odchá­

dzali s lovenskí študenti d o s v e t a za štúdiami, a l e teraz, po p r v ý k r á t v histórii nášho malého Slovenska, s a utvo­r i la náruč študentom z celého sveta, a b y v Senci s a pri­pravi l i n a š túdium n a naš ich v y s o k ý c h školách.

Kým s a v l a k s prvými študentmi z NDR blížil k Sfrncu, väčš ina 9-členného zboru a ostatných pracovníkov e š t e pomáhala vynášať posledné k u s y zar iadenia do tried a izieb. Ani s m e s i nest ihl i utr ieť v l h k é čelá a s tudenti tu boli. Nesmelo i zvedavo s i obzeral i izby i svo j ich bu­dúcich učiteľov — bez skúsenost í . Skúsenost i — to v tedy n a j v i a c chýbalo. Co-to poradil i kolegovia z Čiech, čo-to s m e s a dozvedeli z odborne j l i teratúry, a l e v še tko ostat­n é bolo t reba zdolať mladosťou, dobrou vôľou a chuťou do novej , nesmierne z a u j í m a v e j práce. Postupne s m e s a učili a k o uviesť cudzincov do t a j o v n a š e j ľ libozvučné j, a l e vonkoncom nie ľ a h k e j s lovenčiny. Učili sine s a a k o stmeliť ľudí zo š tyroch kontinentov v jeden ucelený ko­lektív, a k o prekonať ich č a s t o veľmi s v o j s k é kul túrne i hygienické n á v y k y , ich názory n a prácu i š túdium.

Prvú tabuľku pr i vchode „Vysoká škola ekonomická v Prahe — Kurz p r e zahraničných študentov v Senci" po r o k u vys t r ieda la t a b u ľ k a s nápisom „Univerzita 17. novembra, Praha", neskôr „Univerzita 17. novembra, Bra­t i s lava", potom ,,Pedagogická f a k u l t a v B a n s k e j Bystrí c i " a napokon v roku 1984 „Univerzita Komenského Bra­t i s lava" .

Roky ubiehal i a nová budova s t a r l a : hľa už bolo t r e b a vymeniť ce lú kotolňu, potom nábytok, t e r a z s a mení kompletná e lektroinštalácia budovy. Kde kedysi bola iba tabuľa, tam ]e u ž i premietacie plátno, na s tene s ú už nielen obrazy, a l e i reproduktory, magnetofón, diapro­jektor i spätný pro jektor s ú t a k é samozre jmé a k o kr ieda, dokonca i s t a r ú k a t e d r u kde-tu vys t r ieda l t lačidlový ovla­

dači pult jazykových laboratóri í a, veru, poškuľu jeme i po n a j n o v š e j technike. Nuž, pokrok i v n a š i c h s tredis­kách ide vpred htoci — t i e roky by vari mohli byť i „mí-ľiowejšie".

Už dávno nie je senecké s t r e d i s k o jediné. Ak s a v je­d i n e j š k o l e kedys i učilo 70—BO študentov, chŕ l ia teraz tri s t red i ská Senoc, Košice, Brat is lava ročne do "150 štu dentov p r e t a k m e r v še tky v y s o k é školy na Slovensku. Študentov, ktorí m a j ú za rok pobytu v s t red i skách zvlád­nuť už nielen základnú s lovenskú konverzáciu, a l e i prí­s l u š n é predmety svo jho š tudi jného odboru v tomto jazy­ku.

Pre študentov m a j ú s t rediská pr ipravené nielen bohaté a rôznorodé učebné p lány. Veď tu s a študenti po prícho­d e m a j ú zoznámiť nielen s jazykom, a l e i s našou vlasťou spôsobom života a social is t ickým svetonázorom vôbec. Preto tie č a s t é návštevy kultúrnych či športových podu­jatí, vý lety po pamätných miestach n a š e j v last i . Málokto­rý г nich si tu zvykne na bryndzové ha lušky, máloktorý z nich si obľúbi kapustu a knedlíky, ba ani mnohé Iné dobroty s a vždy nestretnú s porozumením. A predsa všetci si po skončení štúdií o d n á š a j ú v s rdciach tuto zem a k o novú vlasť. Vlasť, ktorá je k nim č a s t o ž ič l ive j š i a a k o ioh skutočná. Mnohí sa ozvú, napíšu, navšt ív ia miesto s v o j e j š t u d e n t s k e j mladosti . Vecľ r á t a j m e : tí ne­smělí začiatočníci z onoho p r v é h o ročníka 1060/61 u?, po­maly t iahnú k päťdesiatke, m a j ú rodiny, s v o j e problémy, mnohí dosiahli v o svo jom odbore v y s o k é postavenie. A i r s p ý t a j m e s a ich a takmer všetci Vám s v o r n e zareci tu jú tie ich prvé vet ičky: „Na obraze j e izba. Vpredu s top s t ô l . . . " Vety a s lová, ktoré im kedysi otváral i bránu d o r í š e poznania a vedy . Voty, ktoré znamenali nie ľahký, a l e dôležitý medzník v ich živote. Tomát llratvfl

V E D A • V Ý S K U M • PRAX • V E D A • V Ý S K U M • PRAX • V E D A • V Ý S K U M • PRAX «

III. medzinárodná konferencia o meraní nízkych aktivít

LOW RADIOACTIVITIES '85 V tomto školskom r o k u s a konala

v ŠD UK DRUŽBA III. medzinárodná konferencia o meraní nízkych aktivít „LOW RADIOACTIVITIES '85, uspor ia­daná Katedrou j a d r o v e j f y z i k y Mate-maťicko-fyzikálnej f a k u l t y UK, Ústa­vom f y z i k y a b io fyz iky UK a Fyzikál­

nou vedeckou sekciou JSMF pod zášti­tou Univerzity Komenského, Českoslo­v e n s k e j komisie p r e atómovú energiu, Ústavu p r e výskum, výrobu a využit ie rádioizotopov, Praha, Ústavu rádioeko-lógie a využit ia j a d r o v e j techniky, Ko­š ice a Fyzikálneho ús tavu CEFV SAV

v Bratis lave a E u r ó p s k e j f y z i k á l n e j spoločnosti .

Na konferenci i s a zúčas tni lo 153 ve­deckých pracovníkov z Bulharska, Československa, Juhoslávie, Madfarska, NDR, Poľska, Rumunska, ZSSR, Austrál ie, Belgicka, Fínska, Grécka, Indie, NSR, Nórska, Rakúska, Šva jč iar­ska, Švédska, Tal ianska, USA. Zastú­pené boli v š e t k y popredné sve tové pracoviská z a o b e r a j ú s a výskumom v oblast i nízkych rádioaktivít . Celkove bolo v 15 plenárnych sekciách pred­nesených 56 r e f e r á t o v a v 4 plagáto­vých sekciách bolo prezentovaných 76 pr íspevkov.

Konferenciu otvoril prof . RNDr. P. Povinee, DrSc., predseda organizačné ho výboru. Na otvorení s a zúčastnil i t iež oficiálni host ia konferencie — prorektor UK prof . MUDr. G. Ča­tár, OrSc., člen korešpondent SAV. d e kan MFF UK prof. RNDr. M. Greguš, DrSc,. člen korešpondent ČSAV a SAV, dekan Prírodovedeckej f a k u l t y UK prcf . RNDr. ľ . Macášek. DrSc.. p r e d s e da jednoty s lovenských matematikov a fyz ikov prof. RNDr. ). Krempaský, DrSc.

Konferencia s a zaoberala najnovší­mi poznatkami v oblast i v ý s k u m u nízkych rádioaktivít v základnom, a k o i v apl ikovanom v ý s k u m e s o zainuru-ním na oblasť urýchľovačove j hmot­nostně) spektrometr ie, nfzkopozucfo-vých podzemných laboratórií, metód a l f a , beta a gama-spektrometr le a na s ledovanie rádioaktivity v životnom prostredí. Bol načrtnutý da l š í v ý v o j Účastníci konferencie pred. ŠD Družba

4

odboru na n a j b l i ž š í c h 5 r o k o v . Refe­r á t y z ob las t i u r ý c h f o v a č o v o j hmot-n o s t n e j s p e k t r o m e t r i e a j e ] a p l i k á c i í v o f y z i k e n í z k y c h a k t i v í t u k á z a l i , ž e tá to p r o b l e m a t i k a j e v s ú č a s n o s t i n a j ­p r o g r e s í v n e j š o u . R e f e r á t y u k á z a l i n a nevyhnutnosť r o z v í j a ť t ú t o metodiku a j n a n a š o m p r a c o v i s k u . V s e k c i i za­m e r a n e j n a v y u ž i t i e nízkopozacTových podzemných labora tór i í p r e d n e s e n é r e f e r á t y dokumentoval i , ž e podzemné labora tór iá p o d s t a t n e z l e p š u j ú experi­mentá lne podmienky v ý s k u m u a umož­ň u j ú ap l ikác ie , k t o r é s a n e d a j ú robiť v p o v r c h o v ý c h l a b o r a t ó r i á c h .

A j ď a l š i e s e k c i e pr in ies l i n o v é zau­j í m a v é p o z n a t k y z metód merania , a k o a j z využi t ia n í z k y c h rád ioakt iv í t .

Účastníci k o n f e r e n c i e s a zúčastni l i exkurzi i na Katedre j a d r o v e j f y z i k y MFF UK. Zahraniční účastníci i na p r e h l i a d k e B r a t i s l a v y .

Súčasťou k o n f e r e n c i e bola i výs tav­k a p r í s t r o j o v j a d r o v e j e l e k t r o n i k y do­mácich a zahraničných v ý r o b c o v — TESLA, V r á b l e , SILENÁ (Tal iansko) , Berthold (NSR), KFK1 (MĽR) a KLB (Fínsko) .

Pr ínos k o n f e r e n c i e n a z á v e r zhod­notil p r o f . Lousli z Univerzity v Berne. Vyzdvihol v y s o k ú odbornú ú r o v e ň re­ferá tov, p o u k á z a l n a v ý z n a m interdis­c ip l inárneho c h a r a k t e r u k o n f e r e n c i e , š i r o k ú š k á l u r iešených p r o b l é m o v a bohatú, a l e v e c n ú d i skus iu . Prof. Loosli

t a k t i e ž v y s o k o ocenil i o r g a n i z a č n é za­bezpečenie k o n f e r e n c i e .

Prof. Povinec, p r e d s e d a organizač­ného v ý b o r u s a poďakova l v š e t k ý m účas tníkom z a a k t í v n u ú č a s ť a záro­veň ich pozval na medzinárodnú kon­f e r e n c i u „RARE DECAYS '88", k t o r ú p l á n u j e m e uskutočniť v Smoleniciach v r o k u 1988 a na n a s l e d u j ú c u IV. me­dzinárodnú k o n f e r e n c i u o m e r a n í níz k ý c h akt iv í t „LOW RADIOACTIVITIES '30", k t o r á b y mala byf v o Vysokýnl i Tatrách v r o k u 1990.

Konferencia pr i spe la k d o b r e j pro­pagáci i Univerzity Komenského, a k o a j n a š e j s o c i a l i s t i c k e j v e d y a k u l t ú r y .

RNDr. J. Staníček, CSc., Katedra j a d r o v e j f y z i k y MFF UK

VYUŽITIE ERGONOMICKEJ ANTROPOLÓGIE V PRAXI Čo s k ú m a e r g o n o m i c k á antropológia ф Spolupráca s v ý r o b n ý m i p o d n i k m i ф 5 rokov č l e n m i KRB

ф Vydanie celoštátneho antropometr ického at lasu

Atr ibútom a k o s t i j c pož iadavka, a b y výrobok a l e b o z a r i a d e n i e v y h o v o v a l i č loveku. To znamená, ž e o k r e m tech nických, ekonomických, es te t ických a ďa l š ích požiadaviek m u s í sp ĺňať a j pož iadavky a n t r o p o m e t r i e a biome­chaniky , f y z ' u l ó g i e p r á c e , psycholó g i e práce, h y g i e n y p r á c e a bezpeč-nosl i . To z a v ä z u j e k o n š t r u k t é r o v , de-s i g n é r o v , n á v r h á r o v predmetov, a k o a j rac ional izátorov a o r g a n i z á t o r o v p r a c o v n ý c h procesov mať „informá­c i e " o č l o v e k u z o s p o l o č e n s k ý c h a pr í rodných v ied. Nie je možné ho­voriť o a k o s t i v ý r o b k u a l e b o rac iona l izácii p r á c e a pritom n e r e š p e k t o v a ť b io logické danost i č l o v e k a a k o vý­robcu a t iež konzumenta v ý r o b k u .

Ergonomická ant ropológ ia j e n a j ­mladšou z oblas t í a p l i k o v a n ý c h d i s ciplín antropológie . P r e z e n t u j e fyz ic­k é danost i č l o v e k a p r e pot reby vý­roby, k o n š t r u k c i u n á s t r o j o v , s t ro jo­v ý c h zar iadení , p r a c o v n é h o prostre­dia, o r g a n i z á c i u práce, a l e i p r e mi­mopracovnú činnosť č l o v e k a .

Katedra ant ropológ ie Prírodovedec­k e j f a k u l t y UK p r a c u j e v t e j t o p r o b temat ike u ž v i a c a k o 12 rokov j e d n a k f o r m o u k o n z u l t a t í v n e j č innost i , č len s tvom v rôznych odborných komis iách a j e d n a k v ý s k u m o m n a š e j populác ie v teréne. S p o l u p r a c u j e s Inštitútom t e c h n i c k e j e s t e t i k y v Moskve, k t o r ý je koord inačným centrom ergonomic­k e j p r o b l e m a t i k y č l e n s k ý c h š t á t o v RVHP. Členovia k a t e d r y s a z ú č a s t ň u j ú n a vedecko-koordinačných zasadnu­t iach, o r g a n i z u j ú s e m i n á r e č l e n s k ý c h š t á t o v RVHP s e rgonomickou prob le mat ikou.

Okrem v ý s k u m o v z a m e r a n ý c h na z b i e r a n i e podkladov o c h a r a k t e r i s t i k á c h p r a c u j ú c e j populác ie SSR, s p o l u p r a c u j e k a t e d r a p r i a m o s výrobný­mi podnikmi a rezor tnými v ý s k u m n ý mi ú s t a v m i . Pre koncernový podnik Chirana Stará Turá v r á m c i VHČ vy p r a c o v a l a e r g o n o m i c k é r i e š e n i e s t o mato log ických p r a c o v í s k , p r e Ústav r a c i o n a l i z á c i e k o ž i a r s k e h o a obuvníc­k e h o p r i e m y s l u (ÚRKOP) Par t izánske podklady p r e t v o r b u kopýt z d r a v o t n e v h o d n e j obuvi p r e ženy a p r e n . p. Kozák Klatovy s a v y r i e š i l a ú loha roz­

m e r o v e j typizácie p r a c o v n ý c h o c h r a n ných r u k a v í c .

Plnenie p e d a g o g i c k o v ý c h o v n e j a v e d e c k o v ý s k u m n e j č innost i k a t e d r y , pri daných personálnych a mater iá l no technických podmienkach k a t e d r y , n e u m o ž ň u j e vždy rea l izovať požiadav ky e r g o n o m i c k e j ant ropológ ie v plnom rozsahu. Východiskom s a uka­zovalo z r i a d e n i e komplexno raciona­l i z a č n e j b r i g á d y „Využit ie r a s t o v e j a e r g o n o m i c k e j ant ropológ ie v prax i , h l a v n e v l e k á r s k y c h a h y g i e n i c k ý c h odboroch na „Inštitúte h y g i e n y a epi­demiológ ie v Prahe. KRB vznik la v r o k u 1980 a d v a j a č lenovia k a t e d r y s ú j e j z a k l a d a j ú c i m i č lenmi. V súčas­nost i s ú j e j č lenmi 4 pracovníci ka­tedry, Inštitút h y g i e n y a epidemioló­g i e j e p racov i skom h l a v n é h o hyg ie­nika, k t o r ý s a v y s l o v u j e k u v š e t k ý m normám a smernic iam pokiaľ i d e o f y z i c k é danost i č l o v e k a p r e pracov­ný proces . Preto k povinnost iam KRB patr í a j podávať v y j a d r e n i e k nor­mám a predpisom. Bola t o k o n k r é t n e „Úprava o h y g i e n i c k ý c h p o ž i a d a v k á c h

U Ž I T O Č N É V dňoch 24,—28. 2. 1986 s a na Le­

k á r s k e j f a k u l t e UK v Mart ine uskutoč­nil k u r z z á k l a d o v v ý p o č t o v e j t e c h n i k y . Na k u r z e s a zúčastni lo 28 učiteľov, š tudentov a ďa l š ích pracovníkov f a ­k u l t y . Abso lvova l i 20 hodín teór ie a 10 hodín p r a k t i c k ý c h cvičení na osob­nom mikropočítači PMD 85. Pre cviče­nie bolo inš ta lovaných 6 mikropočí­tačov .

Kurz u s p o r i a d a l o v e d e n i e LF UK v Martine za ú č i n n e j pomoci VVTŠ v Liptovskom Mikuláši, k t o r á zabezpe­čila f u n d o v a n ý c h l e k t o r o v a č ias točne a j techniku. V ď a k a te j to pomoci bola úroveň k u r z u v ý b o r n á . Účastníci zv lád l i t eore t ické zák lady, naučil i s a komunikovať s mikropočítačom a zí­ska l i t iež z á k l a d y p r o g r a m o v a n i a v ja­z y k u BASIC. Uskutočnením k u r z u s a urobil p r v ý v ý r a z n ý k r o k v p r í p r a v e

na p o j a z d n é p r a c o v n é s t r o j e a tech­n i c k é z a r i a d e n i a " . V s ú č a s n o s t i s a p r i p r a v u j e podobný p r e d p i s n a s ta­c i o n á r n e p r a c o v n é s t r o j e a t e c h n i c k é zar iadenie . Naviac na IHE j e k dis­pozícii členom KRB odborná knižni c a s n a j n o v š o u l i te ra túrou a doku­m e n t a č n é s t r e d i s k o , a k o a j možnosť moderného s t r o j o v é h o s p r a c o v a n i a v ý s l e d k o v . Členmi KRB s ú o k r e m antropológov a j l ekár i- fyz io lógovia , hygienici , š tat i s t ic i a pracovníc i z vý­s k u m n ý c h ú s t a v o v . P r i p r a v u j e s a v y ­d a n i e ce loš tá tneho antropometr ické­h o a t l a s u , k d e n a š a k a t e d r a p o s k y t n e v ý s l e d k y o s l o v e n s k e j populáci i , zís­k a n é v iacročným v ý s k u m o m k a t e d r y .

Takto s a pôvodne z k l a s i c k e j antro­pológ ie v y d i f e r e n c o v a l a p r a k t i c k á oblasť ant ropológ ie r i e š i a c a optima­lizáciu vzťahov s y s t é m u č lovek — z a r i a d e n i e ( n á s t r o j — s t r o j — pred­m e t ) , č lovek — p r o s t r e d i e (pracov­n é i m i m o p r a c o v n é ) , k d e h l a v n ý m činiteľom j e č lovek s jeho f y z i c k ý m i danosťami.

Doc RNDr. M. Pospíši l , CSc., doc. RNDr. M. Hanulík. CSc

Š K O L E N I E učiteľov f a k u l t y n.i š i r o k é z a v á d z a n i e a v y u ž í v a n i e v ý p o č t o v e j t e c h n i k y v o výchovno-vzdelávacom p r o c e s e a v o v e d e c k o m v ý s k u m e .

V b l í z k e j budúcnost i p l á n u j e vede­n i e f a k u l t y uskutočniť e š t e d v a t a k é t o k u r z y , z k t o r ý c h jeden b u d e u r č e n ý p r e š tudentov a d r u h ý p r e ďa l š ích uči­teľov a t e c h n i c k é k á d r e f a k u l t y . Ve­d e n i e f a k u l t y s ú č a s n e urobí opatrenia, a b y výpočtová technika, k t o r á u ž n a f a k u l t e je, a k o a j ďa l š ia , k t o r ú f a k u l ­ta z í s k a v n a j b l i ž š o m období, bola p l n e v y u ž i t á v o výchovno-vzdeláva­com p r o c e s e , v o v e d e c k o m v ý s k u m e a pr i ď a l š o m v z d e l á v a n í zamestnancov f a k u l t y v ob las t i v ý p o č t o v e j techniky.

Doc. MUDr. Ján Hanáček. CSc.. p r o d e k a n p r e v e d u a v ý s k u m LF UK v Mart ine

5

PLÄN PRÄVNEJ VÝCHOVY A PROPAGANDY Univerzity Komenského v Bratislave na rok 1986

Ciele a úlohy p r á v n e j výchovy a propagandy na rok 1986 vychádza jú z programu v ý s t a v b y rozvinute j socia­l i s t icke j spoločnosti a jeho konkret izácie v dokumentoch XVII. z jazdu KSC a z jazdu KSS. Sú orientované h l a v n e na plnenie úloh hospodárskeho a sociálneho rozvoja spoločnosti. Majú napomáhať posilneniu intezi f ikačného procesu rozvoja českos lovenske j spoločnosti, zvyšovaniu kval i ty a e fekt ívnost i v š e t k e j práce, rýchle j š iemu úplat íiovaniu výs ledkov vedy v praxi, zvyšovaniu k v a l i f i k á c i e ľudí i zdokonaľovaniu r iad iace j a organizá torske j p r á c e a predovšetkým zdokonaľovaniu plánovitého rozvoja ná­rodného hospodárstva.

Významným impuzom p r e cľalšie skva l i tňovanie práv­n e j výchovy a h lbš ie prel ínanie j e j základných cieľov a úloh s cieľmi a úlohami socia l i s t icke j výs tavby, p r e rozšírenie účasti pracujúcich na s p r á v e š tá tu a spoloč­nosti budú nepochybne voľby do zastupi teľských zborov všetkých stupňov v r . 1986, a k o a j bohatý program legi­s la t ívne j činnosti na obdobie rokov 1986—1990, zamera­n ý na cľalšie zdokonaľovanie nášho právneho por iadku.

S prihliadnutím na h l a v n é úlohy hospodárskemu a so­ciálneho rozvoja n a š e j socia l i s t icke j spoločnosti j e práv­na výchova v r . 19H6 na UK zameraná na tieto oblast i :

1. Pravidelné informovanie vedúcich a ostatných pra covnikov o nových predpisoch, týkajúcich s;i činnosti útvarov, publikovaných v Zbierke zákonov, Ústrednom vestníku SSR, Zvestiach MŠ SSR a MK SSR. Finančnom spravodajcovi, príp. v d a l š í c h úradných vestníkoch. Oloha trvalá Zodp.: vedúci pracovníci a odd.

právne, riadenia a rozvoja 2. Školenia, inštruktáže, porady a informácie pracovni

kov o aktuálnych otázkach, problémoch a predpisoch, týkajúcich sa činnosti ich úsekov, n a j m ä z oblast i v y k o návacích predpisov zákona o v y s o k ý c h školách, predpi sov o s p r á v e národného maje tku, pracovnoprávnych predpisov a d a l š í c h úprav, pokynov a predpisov. Oloha trvalá Zodp.: vedúci pracovníci, vedúci

odboru kádrovej a pers. práce 3. Zovšeobecňovanie poznakov z arbi trážnych a súd

nych prípadov a s ignal izácia zistených nedostatkov čin­nosti útvarov. Oloha trvalá Zodp.: odd. právne, riadenia

a rozvoja 4. Poskytovanie konzultácií útvarom a súčast iam vo ve­

ciach ich pracovnej činnosti. Oloha trvalá Zodp.: odd. právne, riadenia

a rozvoja a ostatné odborné útvary

5. Poskytovanie právnych porád a konzultácií pracov nikom, príp. študentom z oblasti nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia, z oblasti pracovnoprávnej, š t u d i j n e j a z ostatných oblast í p r á v n e j povahy. Oloha trvalá Zodp.: odd. právne, riadenia

a rozvoja a ostatné odborné útvary

6. Spolupráca s právnym oddelením pri v y d á v a n í úprav a pokynov odbornými útvarmi. Oloha trvalá Zodp.: útvary RUK

7. Dodržiavanie a kontrola príkazu rektora UK č. 1 1983 a č. 4/1984 na odstránenie pr ípadov neoprávnené­ho obohacovania s a a účinnejš ieho postihu maje tkového prospechu z nedostatočných zdrojov. Oloha trvalá Zodp.: všetci vedúci pracovníci,

kontroluje odd. kontroly 8. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a protipo

žiarila ochrana, školenia, inštruktáže a previerka. Termín: podlá plánu Previerka: apríl 1986, inak prie školení, inak priebežne bežne

Zodp.: pracovníci odd. bezpeč nosti a ochrany zdravia pri prá­ci, požiar, ochrany a energetiky

9. Vyhodnotenie využívania pracovného č a s u pracov­níkmi a prerokovanie na g r e m i á l n e j porade kves tora . Termín: október 1986 Zodp.: odbor kádrovej a pers.

práce

10. Komplexný rozbor plnenia niektorých úloh, činnos­ti a hospodárenia UK za rok 1985. Termín: február 1986 Zodp.: kvestor UK

11. Vyhodnotenie plnenia plánu prípravy kádrov per­sonálneho a sociálneho rozvoja UK za rok 1985. Termín: február 1986 Zodp.: odb. kádrovej a purs.

práce 12. V y h l á š k a č. 155/1971 Zb. o inventarizácii hosp. pro

str iedkov, inštruktáž, výk lad, príprava Inventarizácie. Termín: september 1986 Zodp.: prevádzkový odbor

13. Pod vedením organizácii KSS a v spolupráci s od borovou organizáciou ROH zabezpečovať s t r a n í c k e vzde lávanie a politicko ekonomické vzdelávanie a soc. školy práce v rámci komunist ickej výchovy a odborárskeho vzdelávania. Oloha trvalá Zodp. príslušní vedúci pracov

níci 14. Príprava pr i j ímacieho konania na šk . r. 198t> 87,

porada s prodekanmi a pracovníkmi, jeho politicko organizačné zabezpečenie. Termín: máj 1986 Zodp. prísl. prorektor

15. Vykonávanie periodických, náhodilých a temallc kých kontrol, previerok činnosti a hospodárenia na UK i zabezpečovanie nápravných opatrení na odstránení»'

zistených nedostatkov. Termín: podlá plánov Zodpj hlavný kontrolór UK kontrol u ostatné odborné útvary

16. Podporovanie účasti pracovníkov v komisiách od borovej organizácie a vyšš ích odborových orgánov (pra covnoprávnej , mzdovej a da l š ích) a využívanie foriem rozptý lenej p r á v n e j výchovy a propagandy. Oloha trvalá Zodp.: vedúci pracovnici

17. Skolenie vodičov motorových vozidiel podľa vylil č. 94/1974 Zb. a vyhl . č. 71,1980 Zb. v i n e n l vyhl . í . 20 1982 Zb. Oloha trvalá Zodp.: prevádzkový odbor

18. Zabezpečiť pravidelnú kontrolu za účelom splnenia opatrení na ochranu maje tku, na|m<l aby nedochádzalo k jeho poškodeniu, k zneužitiu n k s t rate . Oloha trvalá Zodp.: prevádzkový odbor, odd.

OSEM 19. Vykonať inštruktáž a oboznámenie s vylil. č.

90 1984 Zb. o s p r á v e národného m a j e t k u . Oloha trvalá Zodp.: prevádzkový odbor,

OSEM v spolupráci s Ol'RR JUDr. Michal Ligocky, kves tor UK

Pri zostavovaní plánu p r á v n e j výchovy a propagandy na rok 1986 Univerzita Komenského vychádzala z doku mentu „Zameranie p r á v n e j výchovy a propagandy v SSR n a obdobie rokov 1986—1990" schváleného uznesením v lády SSR z 26. apr í la 1985 a prerokovaného Predsednfc tvom ÚV KSS 14. m á j a 1985. Významným impulzom p r e oblasť p r á v n e j výchovy a propagandy budú voľby do za s tupiteľských zborov vše tkých stupňov v roku 1986.

Ciele a s tanovené úlohy p r á v n e j výchovy а propagandy na UK rozpracované n a rok 1986 podľa fakúl t a jednotli­vých ŠD sú orientované na d a l š i e upevňovanie právneho vedomia študentov v podmienkach v ý s t a v b y rozvinutej spoločnosti po XVII. z j a z d e KSC, na prehĺbenie účinnosti b o j a proti porušovaniu socia l i s t icke j zákonnosti, na upevňovanie socia l i s t icke j morálky a disciplíny v n a j š i r šom slova zmys le tak n a fakul tách, a k o 1 v SD UK.

V sú lade s citovaným „Zameraním p r á v n e j výchovy a propagandy" konkrétne s tanovené úlohy majú prehĺbiť pozitívne pôsobenie na upevňovanie obranyschopnosti a ochrany vymožeností socializmu s akcentom na anga­žovaný postoj študentov pri ochrane m a j e t k u v soc la i i s tickom vlastníctve, lá sky k socia l i s t icke j v last i a j e j pokrokovým tradíciám, spolupráce a priateľstva so So vietskym zväzom a s dalš ími kra j inami social is t ického spoločenstva. Osobitná pozornosť sa v e n u j e dôs lednejš ie mu prepojeniu p r á v n e j výchovy s cieľmi a úlohami bran n e j výchovy, ochrane uta jovaných skutočnosti v zmys le požiadaviek CO-MNO pri pr íprave vysokoškolských od

6

boimíkov. Intenzívne jš ím a k o n k r é t n e j š í m zač leňovaním p r á v n e j v ý c h o v y a p r o p a g a n d y do v ý u č b y a j e j presadzo­v a n í m i v m i m o š k o l s k e j činnost i s a s l e d u j e a j preven-tívno-výchovná s taros t l ivosť o m l a d é manže l s tvá , n a j m ä Zlepšovaním ich sociá lnych podmienok p o č a s š t ú d i a a prevent ívny b o j proti toxikománii a a lkohol izmu p r í s n y m dodrž iavaním a kontrolou domáceho p o r i a d k u v ŠD. Premyslená koordinácia, r iadenie a rea l izác ia v š e t k ý c h akci í , r i adenie i v y u ž í v a n i e m i m o š k o l s k e j č innost i , a k o i j ednot l i vé f o r m y z a v e d e n i a soc ia l i s t ického súťaženia s ú a k t í v n y m i p r o s t r i e d k a m i rea l izác ie cieľov p r á v n e j vý­chovy.

Zameranie p r á v n o v ý c h o v n é h o pôsobenia s a o r i e n t u j e a j n a znalosť a s p r á v n u interpre tác iu nových p r á v n y c h predpisov, d o t ý k a j ú c i c h s a š t ú d i a na v y s o k ý c h š k o l á c h .

Plnenie úloh p r á v n e j v ý c h o v y a p r o p a g a n d y tvorí sú­časť r e a l i z a č n é h o plánu k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y a p lánu konkrétnych akci í a poduja t í , čo z a b e z p e č u j e spätosť

p r á v n e j v ý c h o v y s ostatnými zložkami k o m u n i s t i c k e j vý­chovy, n a j m ä s mravnou, svetonázorovou brannou výcho­vou, výchovou k soc ia l i s t ickému v l a s t e n e c t v u a interna­cionalizmu, a l e a j výchovou k rodičovs tvu.

Právna výchova s a b u d e zabezpečovať i n a d a l e j pro­s t redníctvom p r e d n á š o k a seminárov v r á m c i v ý u č b y p r á v n e j v ý c h o v y i odborných predmetov, v r á m c i k torých s ú š tudent i oboznámení s o z á k l a d n ý m i p r á v n y m i n o r m a mi a predpismi.

V mimovyučovacom č a s e s a na upevňovaní p r á v n e h o vedomia š tudentov b u d ú podieľať učitel ia j ednot l ivých f a k ú l t UK formou prednášok, bes ied a r e f e r á t o v . Jednot­l ivé p o d u j a t i a budú o r g a n i z o v a n é a z a b e z p e č o v a n é v e d e ­ním f a k ú l t , v ý b o r m i spo ločenských organizáci í , kabine­tom ÚMI,, a k o a j samotnými katedrami, VUR a VUŠS. Fakul ty a SD UK v y p r a c o v a l i konkré tny plán akci í s ur­čením p r í s l u š n é h o zodpovedného pracovníka, funkcioná­ra za úspešnosť ich rea l izácie .

Z činnosti spoločenských organizácií XII. celoškolská konfereocio SZM oo UK Dňa 14. m a r c a 1986 s a k o n a l a v K o n g r e s o v e j h a l e ŠD

Družba XII. ce loš tá tna k o n f e r e n c i a SZM na Univerzite Komenského. Zväzáci univerzi ty s r d e č n e priví ta l i medzi sebou p r o r e k t o r a UK prof . RNDr. A. Štrbu, CSc., predse­du CŠV KSS UK doc. PhDr. M. Skladaného, CSc., ta jomní­k a MV SZM Brat i s lava PhDr. J. Szombatiho, p r e d s e d u SURK SZM J. Kovára a t a j o m n í č k u ObV SZM Brat i s lava I K. Rimôczyovú.

S p r á v u CŠV SZM o v ý s l e d k o c h p r á c e z v ä z á c k e j orga­nizác ie od o s t a t n e j k o n f e r e n c i e prednieso l p r e d s e d a CŠV SZM UK s . Poter Kúš. Celý pr iebeh c e l o š k o l s k e j konfe­r e n c i e SZM UK s a niesol v duchu vrchol iac ich p r í p r a v XVII. z j a z d u KSC. V e n u j m e pozornosť aspoň n iekoľkým myš l ienkam, k toré odznel i na k o n f e r e n c i i .

N a j p r e s v e d č i v e j š í m v y j a d r e n í m vzťahu š t u d e n t a k so­c i a l i s t i c k e j spoločnost i j e j e h o s v e d o m i t é p lnenie š tudi j­n ý c h povinnost í . Naša univerz i ta s i u ž t r a d i č n e u d r ž u j e š t u d i j n ý p r i e m e r okolo 1,7, čo j e n a j l e p š í p r i e m e r v rámci b r a t i s l a v s k ý c h v y s o k ý c h š k ô l . V ý z n a m n é miesto pr i zvy­šovaní k v a l i t y výchovno-vzdelávacieho procesu m a j ú pe­d a g o g i c k é k o n f e r e n c i e . Nepodar i lo s a v š a k v o vedomí š t u d e n t o v p r e k l e n ú ť o b a v y z n á s l e d k o v k o n k r é t n e j kr i-l iky . Na j lepš ie v ý s l e d k y v o ŠVOČ d o s a h u j ú f i l o z o f i c k á , matemat icko-fyz iká lna a f a r m a c e u t i c k á f a k u l t a . Význam nú pomoc v ŠVOČ nám p o s k y t u j e Rada m l a d ý c h vedec­k ý c h pracovníkov, domnievame s a v š a k , ž e do te j to č innost i s a nezapoj i l e š t e dos ta točne š i r o k ý o k r u h mla­d ý c h pracovníkov a pre to t r e b a v tomto s m e r e vyv inúť e š t e d ô r a z n e j š i u akt iv i tu . V ý z n a m n ú oblasť v činnosti n a š e j organizác ie tvor í b u d o v a t e ľ s k á ak t iv i ta . N a j l e p š i u percentuá lnu zapo jenosť du l e t n e j a k t i v i t y má matema­t icko-fyzikálna a pr í rodovedecká f a k u l t a , n a j s l a b š i u p r á v n i c k á f a k u l t a a f a r m a c e u t i c k á f a k u l t a . Medzinárod­n ý c h š t u d e n t s k ý c h v ý m e n n ý c h b r i g á d s a z ú č a s t ň u j ú len n a j l e p š í š tudent i z a odmenu.

V oblast i IVP činnost i s m e s ú s t a v n ú pozornosť venoval i zvýšen iu podielu SZM na t v o r b e a rea l izác i i p lánov ko­m u n i s t i c k e j v ý c h o v y , z v ý š e n i u k v a l i t y a účinnost i poli­t ického v z d e l á v a n i a SZM, s k v a l i t ň o v a n i u s p o l u p r á c e s Ústavom marxizmu-leninizmu, a k o a j d ô r a z n e j š i e m u presadzovaniu myš l ienok spoločonsko-pol i t ickej p r a x e n a j m ä v oblas t i p r a k t i c k e j č innost i . A j v k u l t ú r n e j ob las t i s m e dos iahl i v e ľ m i p e k n é v ý s l e d k y , napr . každo­ročné o r g a n i z o v a l i e Dní SZM na UK, p r a v i d e l n é Dni fa­kú l t , známa a k c i a f i l o z o f i c k e j f a k u l t y „Aby s m i e c h v ládol s v e t u " , Dni univerz i tných divadie l , k d e v novem­b r i minulého roku s m e organizova l i u ž š t v r t ý r o č n í k s medzinárodnou účasťou, v s p o l u p r á c i s PKO s m e vytvo­ril i Divadelný k lub . Ďalšou z dôleži tých úloh SZM na UK j e podieľať sa n a v ý c h o v e š tudentov k t e l e s n e j v ý c h o v e a š p o r t u a k o i b r a n n e j zdatnost i , v i e s t ich k a k t í v n e m u a úče lnému v y u ž í v a n i u v o ľ n é h o č a s u . O tom a k o s a tu d a r í p r á c a n a j l e p š i e d o k u m e n t u j ú v ý s l e d k y v súťaži „Hľadáme n a j z d a t n e j š i u f a k u l t u SSR". Vyzdvihnúť t r e b a

FTVŠ a mateinat icko-fyzikálnu f a k u l t u . Zvýi nú pozor­n o s t v e n u j e m e v súčinnost i s orgánmi KSS a vedením f a k ú l t práci n a š t u d e n t s k ý c h domovoch. Od z a č i a t k u toh­to š k o l s k é h o r o k u n a š e š t u d e n t s k é domovy p r e š l i n a koe-d u k o v a n ý sys tém, čo hodnotíme a k o jednoznačne pozi­t ívny k r o k . Napriek v y n a l o ž e n e j s n a h e o z l e p š e n i e poli-t i c k o v ý c h o v n e j p r á c e na ŠD nedar í s a nám d o s a h o v a ť v ý r a z n e j š i e v ý s l e d k y . Príčiny m a j ú s u b j e k t í v n y , a l e a j o b j e k t í v n y c h a r a k t e r .

V súčasnost i CŠV SZM r iad i 13 uči teľskozamestnanec-k ý c h organizác i í a 7 f a k u l t n ý c h organizác i í SZM s o 161 ZO SZM s c e l k o v ý m počtom z v ä z á k o v 6822. V n a š e j v n ú t r o z v ä z á c k e j č innost i s a málo v y u ž í v a možnosť oce­ňovania z v ä z á k o v vyznamenaniami, k t o r é m a j ú z v ä č š a sezónny c h a r a k t e r , napr . v č a s e konania v ý r o č n ý c h člen­s k ý c h schôdzí, re sp . konferenci í . Ana log icky s a t a k m e r n e v y u ž í v a j ú z v ä z á c k e t res ty , čo p o v a ž u j e za veľmi závaž­ný nedostatok .práce FV SZM.

Po d i skus i i , v k t o r e j vys túpi l i s . Marián Sk ladaný, p r e d s e d a CŠV KSS UK. s . Ján Szombati. ta jomník MV SZM, s . Róbert Handlíivič, s . Tibor Kiss, s . Ivana Kondr-ková a ď a l š í boli odmenení n a j a k t í v n e j š í zväzáci . Vyzna­menanie MV SZM — Str iebornú medai lu za soc ia l i s t ickú výchovu prevza l i s. Kúš a s . Holienko, ObV SZM I. — Odznak za a k t í v n u p r á c u s . Sabol, s . Filipp, s . Bar tůněk a s . Petovská, Diplom CSV SZM UK s . Tóth.

Renata Gáboríkcrvá, š t u d e n t k a I. ročníka Fi FUK

Stanica mladých ochrancov prírody FO SZM F:iF UK. k t o r e j súčasťou je i ZO SZM pra­

covníkov FaF UK, má patronát nad ZŠ F. Kráľa v Kar­l o v e j Vsi . Niektorí č lenovia ZO SZM p r a c u j ú a k o vedúci p ionier skych s k u p í n d a l š í a k o vedúci P ionier ske j príro­d o v e d e c k e j expedíc ie (PIPEXu). Ked sa v r o k u 1976 PIPEX rozrás to l natoľko, ž e mladým pr í rodovedcom pr ies tory a v y b a v e n i e p ionierskych klubovni nestači l i , n a s k y t l a s a možnosť postaviť Stanicu mladých ochran­c o v pr í rody v novom a r e á l i Zoologicke j z á h r a d y m e s t a Brat i s lavy . Jej r i a d i t e ľ s t v o v y š l o pionierom v ús t re ty a d;ilo im k dispozícii n e p o u ž í v a n é o b j e k t y . Problémy s kryt ím nákladov n a o p r a v u s a pod arilo v y r i e š i ť po mocou inves torsko- inž in ier ske j o r g a n i z á c i e Národného v ý b o r u p r e h l a v n é mes to SSR Brat i s lavu . Na s tanic i s a p r a c u j e len b r i g á d n i c k y . Stanica m l a d ý c h o c h r a n c o v pr í rody zača la s a s t a v a ť v októbr i roku 1981. Od tohto d á t u m u členovia ZO SZM pracovníkov FaF UK odpr.i i.ováli na te j to s t a v b e 1900 b r i g á d n i c k ý c h hodín. Po ukončení by mala mať s t a n i c a nielen p r e d n a s k o v o klu bovňové pr ies tory, a l e i p r ies tory u r č e n é p r e In hora t ó r n e účely. Činnosť s t a n i c e b u d e spočívať v h r e pio nierov na vedcov n bádateľov h ľ a d a j ú c r h nove postupv a metódy množenia ohrozených ras t l ín a drobných žt v o ichov.

PharmDr. Katarína Bauerova RNDr. Klara Gardavská. ZO SZM pracovníkov F.iF UK

7

b a l k á n s k y o b l ú k

Turisti z TJ Slávia Prírodovedec Bratis lavo, k torú tvo­r i a zamestnanci, š tudenti a absolvent i n a š e j univerzity, uskutočnili p rvý prechod Balkánskeho oblúka. Počas si<;siich týždňov neprerušovaného pochodu preš l i súv i s lú hrebeňovku piatimi na jvyš š ími bu lharskými pohoriami. Podujatie s a začínalo južne od Plovdivu pri mes te Ase-novgrad. Trasa v iedla cez zväčša t iché, nenarušené vá­pencové plošiny Rodôp. V n a j k r a j š o m bulharskom pohorí s nežnými plesami, lúčnatými svahmi i s t rmými ska lnými stenami, dosiahli n a j v y š š í bod s v o j h o putovania, v rch Vichřen (2915 m ) . V pohorí Rila prev ládal i obrovské oblé planiny, pr ipomínajúce našu Kráľovu holú. Po vy­soke j , a l e pomerne málo rozs iahle j Vitoše — lyž iar skeho s t red i ska nad Sofiou — nasledovalo nekonečná Stará planina. Pochod s a skončil na m y s e Emine, s e v e r n e od Slnečného pobrežia v burgasskom k r a j i .

Pri organizáci i podujat ia účastníci vychádzal i zo skú­seností, k toré získal i počas prechodu Karpatského oblú-

Srdečne blahoželáme všetkým učiteľom a pracovníkom Univerzity Komenského, ktorí s a v mesiaci m á j 1986 dožili významných jubileí : ф Rektorát UK a celouniverzitné ú s t a v y — Ing. Slavomír

Motaj, doc. Ing. Ľudmila Lacova, CSc., Magdaléna Šimčiková, Milan Podhorný, Rudolf Stofan, Judita Ho­vorková, Helena Némothová, Bohumil Martinec, Zuza­na Haľamová,

0 Farmaceutická f a k u l t a UK — doc. RNDr. I'hMr. Me lánia Felklová, CSc., doc. DrPH. PhMr. Jozef Heger,

0 Filozofická f a k u l t a UK — doc. PhDr. Wni . iv Černi k, DrSc., d o c . PhDr. Mária Brenčičová, CSc., doc. PhDr. Ján Podolák, CSc., doc. PhDr. Emília Horváthov á, CSc.,

ф Lekárska f a k u l t a UK — Brat is lava - Viera Šedilmvá, Ferdinand Pekár, Eva Tichá, MUDr. Jaroslava Koře­nová, Ing. Alžbeta Fízeľová, CSc., Gizela BenkoviCo-v á ,

ф Pedagogická f a k u l t a UK -- Trnava prof . PhDr. La­di s lav Požár, CSc., Karol Oscitý,

ф Pr írodovedecká f a k u l t a UK - J u r a j Nociar, doc. RNDr. Vlas ta Kováčova, CSc., Alo jz Bacsfa l ,

ф Matematicku-fyzikálna f a k u l t a UK - prof . RNDr. Ti bor Šalát, DrSc., doc. RNDr. Milan Hejný, CSc.

Dňa 13. m á j a 1986 os láv i l životné jubileum — 60 rokov — významný s lovenský ma­tematik prof . RNDr. Tibor Šalát, DrSc., profesor Mate-maticko-fyzikálnej f a k u l t y UK.

Jubilant j e uznávaným odborníkom a pedagógom v ma­tematike. Svoje d o t e r a j š i e v e d e c k é v ý s l e d k y publikoval v 92 vedeckých článkoch doma a j v zahraničí (z toho 35 prác napísa l v spolupráci s inými autormi). Je auto­rom alebo spoluautorom 7 knižných publikácií , 8 učeb ných textov a 3 celoštátnych vysokoškolských učebníc. Počas s v o j e j 33-ročnej pedagogicke j p r a x e vychoval prof. Šalát s tovky učiteľov a odborníkov z matematiky. Pod­poroval a zavádza progres ívne metódy do výučby mate­matiky na s t redných školách a j na univerzite. Je jedným z našich n a j ú s p e š n e j š í c h školiteľov v rámci ŠVOČ, spolu­zakladateľom letných š k ô l z teór ie reá lnych funkci í a z teórie č íse l .

Treba t u spomenúť a j jeho bohatú organizačno-ria-diacu prácu: V r . 1961—63 bol prodekanom f a k u l t y , pre­šiel a j mnohými ďalšími významnými funkciami. V súčas­nosti j e podpredsedom Komisie expertov MŠ ČSR a MŠ SSR pre matematiku, od r . 1975 j e členom Komisie p r e matematiku SAV, od r. 1976 je členom Komisie p r e v e d u a Výboru pre š tá tne ceny Kl. Gottwalda pri Federá lne j v láde ČSSR.

k a 84. Balkánsky o b l ú k , hoci m e r i a o ce lú tretinu menej , t. j . a s i 1200 kilometrov, preds tavova l rovnako tvrdý oriešok. Spôsobilo to j e d n a k extrémne suché počasie. V ý p r a v a zaži la počas 42 dní pochodu len jeden skutočný dážeľ, a to a j hneď na začiatku putovania. Veľa spôsobi la a j pomerne s tereotypná Stará planina, k torá p r e d s t a v u j e polovicu t rasy . Oba f a k t o r y hodne znižovali motiváciu.

Celú t ra su preš ie l vedúci v ý p r a v y Svebozár Kroo, troj­týždňový ú s e k pohorie Stará planina — jeho zástupca Pavel Mach. Ich úspech by .nebol možný bez pomoci desaťčlenného kolektívu, ktorého jadro tvori l i členovia materského oddielu Dalibor Lang, MUDr. Dušan Rapoš, RNDr. Mária Tekušová, Ing. Jozef Oravec a Ing. A n d r e j Cenník z TJ Štart Brat is lava. Spomínaný kolektív v o f o r m e tav. podporných s k u p í n základnú dvoj icu n a h r e beni prav ide lne navštevoval , pr inášal nutný materiá l , s t r a v u i povzbudenie.

Zavŕšením akcie Balkánsky oblúk 85 urobili lurist l zo Slávie Prírodovedec ďalš í k rok v naplnení s v o j h o plánu

postupne p r e j s ť hrebeňovky v š e t k ý c h európskych horských masívov.

HliDr. Svetozár Krno, CSc., ŕJMl. UK Bratis lava

Publikácie vydané Univerzitou Komenského

v marci 198K S K R I P T A

Lekárska f a k u l t a Bratis lava Kapeller K., Pospíšilová V.: Embryológia č loveka, 1. časť Blastogonéza 9,—

Farmaceutická f a k u l t a Tomášková V.: Analýza chemických léčiv. Dôkaz chem. léčiv a léčivých pr ípravku 7,50

Právnická f a k u l t a Moravčlk J., Kubíček P.: Hospodárske závSzky v o vedecko-technlekum rozvo | l 7,541 Schubert L., Nikšová G.: Kriminológia, v.imiíxh i i Л č a s ť M l

Filozofická f a k u l t a Baláž J.: Recepcia textu a l i teratúry v p r í p r a v e čitateľov a používateľov informáci í 4,80

Prírodovedecká f a k u l t a Slosiariková H.: Všeobecná chémia p r e geoló­g o v 11,50 Mičian Ľ., Zatkal fk F.: Náuka o k r a j i n e a s t a rost l ivosť o životné prostredie 9,50

Matematicku-fyzikálna f a k u l t a Fillová A., Valková A.: Aproximačně a kvadratúr-n e metódy 10,—

Pedagogická f a k u l t a Drobný I.: Biológia mentálneho d e f e k t u . Pato-biológia dorastu 7,50 Drobný I. a kol.: Vývinová biológia, bezpečnosť práce a zdravotnícka prevoncia 8,—

Katedra jazykov Cambelová V.: Príručka rušt iny pre poslucháčov matematiky a f y z i k y 9,50 Smatušíková V., Cambelová V.: Príručka rušt iny p r e študentov Prírodovedeckej f a k u l t y UK (ché­mia, biochémia, chémia f y z i k a ) 10,50

Vojenská k a t e d r a Večera J.: Taktika a tylo n e p r e d a j n é

Z B O R N Í K Y

Microbiológia XIII Matematice XLVI-XLVII

NASA U N I V E R Z I T A , s p r a v o d a j U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e , n o s i t e ľ k y R a d u r e p u b l i k y • V y d á v a : Rektorát UK a CSV KSS UK ф A d r e s a : Š a f á r i k o v o nám. č. 0, fll8 06 Bratislava • Tfllpfftn г,Я1141, klapka чл • Predsednícka rrdakfni'l rudy: Doc PfcM E u g é n i a B a | z í k o v á . CSc . p r o r e k t o r k a UK ф V e d ú c a redaktorka: I n g . A d r i a n a S u r o v i a k o v á ф Grafická úprava: Dtorina Fôldelové ф TlaC Stredné odborné u f l l i l t a polynraflcké. Raflansk» * 0 , Brat is lava ф Uzávierka 10. k a i d é h o meslara

8