2015
Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní Marcela Maslová
[LOKÁLNA STRATÉGIA PODPORY RODINNEJ GRAMOTNOSTI] Dlhodobá udržateľnosť výstupov projektu Gramotnosť na tretiu: zameranie na rómske rodiny LIT3. Program rodinnej gramotnosti na zlepšenie gramotnosti dospelých, prospechu detí a implicitne ich kvality života v dospelosti. Rodinná gramotnosť má veľký vplyv na vývoj čitateľských zručností detí, ale využíva sa málo.
1 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Koordinátor projektu
Consortiul International Lectura si Scrierea pentru
Dezvoltarea Gandirii Critice
Partneri
UCL Institute of Education
Asociatia Learn & Vision
Pedagoski centar Crne Gore
Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní
Táto publikácia bola pripravená v rámci Programu celoživotného vzdelávania , Gramotnosť na tretiu – zamerané na rómske rodiny, LIT3, číslo projektu 543068-LLP-1-2013-1-RO-KA1-KA1MPR
Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej Komisie. Táto publikácia reprezentuje výlučne názor autora a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tejto publikácii.
2 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Úvod 3
Poďakovanie 5
Kontext 6
Pracovná skupina kľúčových hráčov 12
Rodinná gramotnosť 14
Zdôvodnenie podpory rodinnej gramotnosti v
rómskych rodinách mesta Dolný Kubín
17
SWOT analýza 20
Vízia 22
Ciele a stratégie 24
Monitorovanie a hodnotenie 27
Referencie 28
3 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Projekt Gramotnosť na tretiu - Zameranie na rómske rodiny (LIT3) bol realizovaný od 1.12.2013 do
30.11.2015 prostredníctvom partnerstva 5 organizácií zo 4 krajín (Rumunsko , Spojené kráľovstvo,
Čierna Hora a Slovensko). Hlavným cieľom projektu bolo pozitívne ovplyvňovať návyky a postoje detí
a rodičov v rámci dlhodobejšieho cieľa povzbudzovať rodičov k neustálej podpore a zapojeniu do
vzdelávania rómskych detí. Pracovali sme na troch miestach: v meste Cluj-Napoca, Rumunsko, kde sa
do projektu zapojili rómske rodiny žijúce v dvoch rôznych štvrtiach, avšak obe sú obývané drvivou
väčšinou Rómov s nízkym sociálno-ekonomickým postavením (v skutočnosti jednou zo "štvrtí" je
mestská skládka odpadu, z ktorej ľudia žijú zbieraním recyklovateľných materiálov); v meste Dolný
Kubín, Slovensko, sme pracovali väčšinou s integrovanými rómskymi rodinami a v Podgorici, Čierna
Hora, sme sa zamerali na rómske rodiny žijúce v utečeneckom tábore Konik na okraji mesta.
Na základe toho, čo sme sa dozvedeli o potrebách, silných stránkach a záujmoch týchto rómskych
rodín, sme vypracovali program rodinnej gramotnosti a pilotovali ho v štyroch skupinách troj-
generačných rodín (ďalej ako “gramotnosť na tretiu”). Zhromaždili sme rôzne údaje - od detí,
dospelých, asistentov a učiteľov - aby bolo možné starostlivo vypracovať závery z realizácie
programu. Naše výstupy z výskumu sú zahrnuté v záveroch a odporúčaniach pod názvom “Rodinná
gramotnosť je účinná!” , ktoré zasa poslúžili pri vypracovaní miestnych stratégií rodinnej gramotnosti
v troch mestách: Cluj-Napoca, Dolný Kubín a Podgorica.
Do programu rodinnej gramotnosti sa v lete roku 2014 zapojilo vo všetkých troch krajinách celkovo
89 rómskych detí vo veku od 5 do 12 rokov a 54 dospelých, väčšinou matiek. Program pozostával zo
16, troj-hodinových workshopov, zameraných na také pojmy učenia, ako je čítanie, práca s textom,
budovanie slovnej zásoby, ako aj zdieľané a spoločné účenie sa. Autorov programu, vrátane skupín
miestnych zúčastnených strán, podporili dobrovoľníci, vrátane univerzitných študentov, ktorí
pomohli získať rodičov a asistovali v triedach, ako aj staršie rómske deti, ktoré sa stali “kamarátmi
na čítanie” pre mladšie deti.
Aby sme sa uistili, že výsledky projektu budú trvalo udržateľné, vypracovali sme tri miestne stratégie
pre tri lokality, kde bol projekt realizovaný, s cieľom podporovať a realizovať programy rodinnej
gramotnosti v znevýhodnených rómskych komunitách so zapojením miestnych zúčastnených strán. V
skutočnosti však boli zúčastnené strany zapojené do každej dôležitej aktivity projektu LIT3 - od fázy
analýzy potrieb až po vypracovanie miestnej stratégie (viď obr.1 nižšie). V prvom štvrťroku tohto
projektu boli vytvorené pracovné skupiny zúčastnených strán (PSZS)v každom z troch miest, ktoré sa
počas trvania projektu zišli minimálne päťkrát. Navyše boli zorganizované aj stretnutia s
"potenciálnymi zúčastnenými subjektami”, teda so skupinami ľudí, ktorí síce neboli priamo zapojení
do projektu, ale ktorí boli prizvaní do tzv. homogénnych skupín pozostávajúcich z učiteľov, študentov
4 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
vysokých škôl, charitatívnych organizácií, atď – aby sa stretli s členmi projektových tímov v ich
lokalitách a oboznámili sa s výsledkami projektu, poskytli spätnú väzbu a prispeli svojimi nápadmi
pre trvalú udržateľnosť.
5 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Ďakujeme všetkým členom pracovnej skupiny zúčastnených strán v meste Dolný Kubín za ich ochotu
dozvedieť sa niečo nové, za ich čas a energiu, ktorú venovali programu rodinnej gramotnosti, do
série stretnutí a rozhovorov, ale v prvom rade za ich oddanosť podpore a implementácii rodinnej
gramotnosti v znevýhodnených rómskych komunitách a vôbec za ich odhodlanie priniesť pozitívne
zmeny do týchto spoločenstiev.
Menovite poďakovanie patrí:
Dáši Badáňovej z neziskovej organizácie ARWA
Marcele Bolibruchovej zo Združenia Orava pre demokraciu vo vzdelávaní
Daniele Facunovej z občianskeho združenia Brezovček
Zdenke Fedorovej z ÚPSVaR
Jozefovi Gruchalákovi z MsÚ
Petrovi Hubovi z Oravskej knižnice A. Habovštiaka
Magdaléne Kubisovej zo ZŠ P.Škrabáka
Vlaste Martišovej z CPPPaP
Soni Mihálikovej z ÚPSVaR
Michalovi Šventovi z MsÚ
Beáte Valekovej z MsÚ
Márii Vašekovej z CPPPaP
V našom projekte by sme nedosiahli nič bez rómskych rodín, teda detí, rodičov a iných dospelých
príbuzných, učiteľov, riadiacich školských pracovníkov, bez priateľov na čítanie a dobrovoľníkov,
ktororým touto cestou ďakujeme.
6 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Program rodinnej gramotnosti vychádzal z dôkladnej analýzy potrieb. Vypracovaný tréningový
program rodinnej gramotnosti bol následne pilotne odskúšaný, aby poskytol údaje k vypracovaniu
politiky rodinnej gramotnosti, ktorá sa stala základom vypracovania miestnych stratégií podpory
rodinnej gramotnosti.
Projekt staval na predchádzajúcich skúsenostiach partnerov v oblasti podpory a rozvoja gramotnosti,
vrátane znevýhodnených skupín. Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní je členskou,
neziskovou, mimovládnou organizáciou, ktorá svoju čionnosť začala ako Nadácia Orava roku 1994.
Združenie sa snaží o zlepšenie vzdelávania na Slovensku podporou širšej vzdelávacej komunity
učiteľov, študentov, školských riadiacich pracovníkov, univerzít , mimovládnych inštitúcií a pod.
Združenie Orava podporuje spoluprácu a komunikáciu medzi pedagógmi, mimovládnymi a vládnymi
vzdelávacími inštitúciami prostredníctvom publikácií, konferencií, seminárov a diskusných okrúhlych
stolov. Združenie je členom viacerých domácich a medzinárodných sietí a konzorcií.
V uplynulých rokoch Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní poskytovalo školenia
profesionálneho rozvoja učiteľov, akreditované Ministerstvom školstva SR, pričom každoročne
vyškolilo približne tisíc učiteľov. Okrem toho získalo Združenie Orava niekoľko grantov, na ktorých
mohlo pri realizovaní tohto projektu stavať, ako napríklad Projekt "Škola, ktorej to myslí" (2007 -
2012)- financovaný Stredoeurópskou nadáciou, pre cieľovú skupinu učiteľov so zameraním na
metodiku a podporu zručností nezávislého učenia sa a kritického myslenia žiakov. Počas 5 rokov
projektu lektori Združenia Orava vyškolili celé pedagogické zbory takmer 100 škôl vo všetkých
krajoch Slovenska. "CreMoLe - Vytvor-Motivuj-Uč sa" (2010 -2011) bol multilaterálny projekt
Grundtvig zameraný na motivovanie dospelých učiť sa, "Model profesijných štandardov
multikultúrnej výchovy" bol financovaný Nadáciou Otvorenej spoločnosti (2009 - 2010). "Je
bezplatné vzdelávanie naozaj zadarmo?"- výskumný a advokačný projekt financovaný Sieťou centier
pre vzdelávaciu politiku – NEPC so sídlom v Záhrebe (2011), "Podpora zavedenia celodenného
vzdelávania " (2012) v rámci národného projektu, kedy Združenie Orava vypracovalo vzdelávací
program a materiály pre rodičov z marginalizovaných rómskych komunít a podobne pre rodičov
európskej únie bol Projekt T-PEI: Učíme rodičov emocionálnej inteligencii (2013-2014), realizovaný
ako multilaterálny projekt Grundtvig a zameraný na vývoj a pilotovanie vzdelávacieho programu pre
rodičov a mnoho ďalších so zameraním na gramotnosť, kritické myslenie, výchovu k občianstvu ,
7 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
inkluzívnu a multikultúrnu výchovu, vzdelávanie dospelých, profesijný rozvoj učiteľov, kurikulárnu
reform a pod.
Od roku 2000 Združenie Orava každoročne organizuje národnú konferenciu s medzinárodnou
účasťou pod názvom Inovácie v škole a "Týždeň hlasného čítania" vyhlasuje taktiež každoročne, v
mesiaci apríl, ktorým podporuje čítanie deťom a spoluprácu medzi školami, rodinami a knižnicami.
Vo všeobecnosti sa prijíma názor, že ľudia s vyššou úrovňou gramotnosti a znalosti sveta lepšie chápu
nové sitácie a myšlienky, sú lepší v uvažovaní a viac sebavedomí, inými slovami, sú šikovnejší. Ľudia s
vyššou úrovňou gramotnosti taktiež mávajú vyšší príjem, lepšiu účasť na politickom živote, lepšie
zdravie a menej násilia v ich živote ako u ľudí s nízkou úrovňou gramotnosti. S menšou
pravdepodobnosťou pôjdu do väzenia a s väčšou pravdepodobnosťou budú mať zaujímavé a osožné
zamestnanie.
S čítaním deťom začíname čo najskôr
Výskumy ukazujú, že ak sa s malými deťmi rozprávame, ak im pravidelne čítame, ak majú doma knihy
a vyvinuté vedomie o textoch, majú ľahší začiatok pri vstupe do školy. Stať sa gramotným je jednou z
najdôležitejších vecí, ktoré by si mala osvojiť osoba, aby bola úspešná v dospelosti. Hoci v oblasti
sociálnej integrácie Rómov existuje množstvo politík, takmer žiadne sa nevenujú podpore rodinnej
gramotnosti. Projekt Gramotnosť na tretiu /Lit3 má cieľ vypracovať a šíriť efektívne stratégie na
podporu rodinnej gramotnosti (podpora čítania a zdravotnej výchovy) v rómskych komunitách s
8 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
výhľadom na zvýšenie školskej úspešnosti rómskych detí v škole a na zlepšenie gramotnosti
dospelých Rómov.
Ako vyplýva zo samotného názvu (Gramotnosť na tretiu) , program zapájal tri generácie (deti-rodičov-
starých rodičov). Zastrešujúcim cieľom Gramotnosti na tretiu bolo pozitívne ovplyvňovať návyky
a postoje rodičov a detí, ako súčasti dlhodobého cieľa podporovať trvalé zapojenie rodičov do
vzdelávania rómskych detí.
Cieľmi projektu Gramotnosť na tretiu bolo predovšetkým
• poskytnúť dôkazy na vytváranie účinnej politiky podpory rómskej rodinnej gramotnosti
prostredníctvom vypracovania a pilotovania programov rómskej rodinnej gramotnosti v troch
rómskych komunitách,
• vypracovať osnovy a obsah vzdelávacieho program rodinnej gramotnosti (čitateľská
a zdravotná gramotnosť) pre deti 1. stupňa ZŠ, ich rodičov a starých rodičov,
• poskytnúť propagačné materiály zdravotnej gramotnosti ordináciám detských lekárov
pôsobiacich v znevýhodnených komunitách,
• zvýšiť povedomie o zásadnej úlohe rodinnej gramotnosti ako nástroja pre zlepšenie školskej
úspešnosti detí,
• zapojiť miestne zúčastnené strany (stakeholders) k presadzovaniu a implementácii účinnej
politiky podpory rodinnej gramotnosti.
9 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
V Dolnom Kubíne sa do programu rodinnej gramotnosti zapojilo viac než 20 detí mladšieho školského
veku, 12 dospelých (prevažne matiek), 10 detí staršieho školského veku (ako priatelia na čítanie), 8
dobrovoľníkov a 5 školiteľov. Program bol navrhnutý tak, aby bol flexibilný – jednotlivé stretnutia je
možné realizovať v rôznom slede, okrem úvodného a záverečného stretnutia) a prenosný – možno
ho ľahko prispôsobiť aj do iných kontextov.
“Zahrievacia” aktivita – motivácia k čítaniu
• Vzdelávací program rodinnej gramotnosti sa skladá zo 16 workshopov pre deti a ich
rodičov / starých rodičov.
• Každý workshop mal vymedzený aj čas na zahrievacie aktivity, diskusie a spoločný obed,
ktorý podporil pozitívne sociálne správanie a stal sa tak veľmi dôležitou súčasťou
programu.
• Každé stretnutie bolo zamerané na určitú vzdelávaciu alebo zdravotnú tematiku (napr.
Výber povolania, príprava jedla, školské učenie, spoločné čítanie v rodine a pod.)
• Vzdelávacie aktivity a stratégie obsahovali najmä čítanie deťom, párové čítanie s
učiteľmi a kamarátmi na čítanie, hry na podporu gramotnosti a pod.
• Na zvýšenie slovnej zásoby využívali rodiny "slovné banky" – nádoby, do ktorých boli
zbierané nové slová, ktoré sa deti a rodičia naučili v priebehu programu.
10 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Pilotovanie programu rodinnej gramotnosti – príprava nádob na slovnú banku
11 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Aj rôzne pohybové aktivity majú svoje miesto v programe rodinnej gramotnosti
12 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Na zabezpečenie trvalej udržateľnosti bolo súčasťou projektu Gramotnosť na tretiu vytvorenie a
práca so stálou skupinou kľúčových hráčov v oblasti rodinnej gramotnosti, použijúc terminológiu
projektu LIT3, so skupinou zúčastnených strán. Majúc na zreteli, že je dôležité vytvoriť vysoko
kompetentnú a angažovaný skupinu miestnych zúčastnených strán, dohodli sme si s nimi najskôr
osobné stretnutia. Verili sme, že osobné stretnutie nemožno nahradiť žiadnym iným spôsobom
kontaktu, čo sa ukázalo byť pravdou. Osobné stretnutia zoči- voči nám umožnili predstaviť samých
seba a zreteľne hovoriť o súčasných projektoch a snahách, vysvetliť ciele nášho projektu, naše
očakávania, ich prípadné roly, a zároveň preskúmať, ako by mohlo byť naše úsilie posilnené budúcou
vzájomnou spoluprácou. Navyše sme ústne mohli lepšie vysvetliť, aký druh odborníkov a osôb by sme
potrebovali mať v skupine, pretože bolo pre nás trochu problematické presne preložiť termín
"zúčastnené strany" (“stakeholders”) do slovenčiny. Z tohto dôvodu sme spočiatku používali termín
"skupina expertov", ktorý bol prijatý kladne a do našej pracovnej skupiny boli poverení zväčša vedúci
pracovníci úradov a inštitúcií. Neskôr sme zaviedli výraz "zúčastnené strany" , ktorý presnejšie
vyjadroval túto kategóriu osôb.
Zasadnutie pracovnej skupiny zúčastnených strán v Dolnom Kubíne
Členmi pracovnej skupiny zúčastnených strán bolo 16 osôb z 9 inštitúcií a organizácií. Okrem
oficiálnych zasadnutí skupiny, ktorých bolo päť, sa zástupcovia zúčastnených strán stretli aj pri iných
príležitostiach, viac aj menej formálnych, ako napríklad počas diskusií za okrúhlym stolom, alebo
kedykoľvek bolo potrebné dodatočne prediskutovať ich zapojenie do projektu, dohodnúť organizačné
detaily a pod.
13 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Program rodinnej gramotnosti sa zameriava na gramotnosť čitateľskú a zdravotnú. Informácie
z oblasti zdravotnej výchovy sú v rámci projektu na Slovensku šírené prostredníctvom 5000
letákov, ktoré boli distribuované do viac ako 50 ambulancií detských lekárov (okrem Dolného
Kubína aj do ambulanvií detských lekárov pôsobiacich pri najväčších rómskych osadách na
Slovensku).
Medzi hlavné výstupy projektu na miestnej úrovni patria:
- Program podpory rodinnej gramotnosti v rómskych spoločenstvách
- Miestna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
- Letáky na podporu zdravotnej gramotnosti
14 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Čo je to rodinná gramotnosť?
Pojem "rodinná gramotnosť" sa používa na opis každodenných skúseností s jazykom a gramotnosťou
v rodinnom kruhu, ako výsledok vzájomného pôsobenia medzi rodičom-i a dieťaťom, ako aj
dieťaťom a súrodencami. Pojem sa taktiež používa na opis iniciatív, intervencií, podpôr alebo
projektov zameraných na stimuláciu, rozvoj alebo doplnenie týchto interakcií, ktorých cieľom je znížiť
predčasný prenos nerovností.
Prečo práve rodinná gramotnosť?
Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že prostredníctvom ovplyvňovania domácich skúseností s učením,
môže podpora rodinnej gramotnosti predísť mnohým negatívnym dopadom nízkeho sociálno-
ekonomického statusu a nízkeho vzdelania rodičov. Carpentieri a kol. (2011) preskúmal šesť meta-
analýz intervencií rodinnej gramotnosti a došiel k záveru, že intervencie rodinnej gramotnosti sú
účinnejšie a nákladovo efektívnejšie než väčšina vzdelávacích intervencií. Európska skupina vysokých
odborníkov na gramotnosti (2012) tvrdí, že "programy rodinnej gramotnosti sú nedostatočne
využívané tvorcami politiky", odporúča, aby vlády "rozvíjali širšie, väčšie a lepšie koordinované
iniciatívy rodinnej gramotnosti", za účelom znižovania nerovností okolo gramotnosti a rozvíjania
"gramotnejšieho prostredia".
Výhody rodinnej gramotnosti
Programy rodinnej gramotnosti sú viac ako len samotné učenie zručnostiam gramotnosti. Silnou
stránkou trojhodinových workshopov projektu Gramotnosť na tretiu bolo, že mali vymedzený čas na
zahrievacie aktivity a obedy – toto sa ukázalo ako dôležitá zložka spoločenskej interakcie, ktorá
podporovala pozitívne sociálne správania. (Hodnotiaca správa (Gramotnosti na tretiu)
Krátkodobé výhody
Príležitosť pre deti: veľa znevýhodnených detí môže mať pozitívne postoje k čítaniu alebo iným
formám učenia sa, ale zároveň môže mať obmedzené príležitosti a povzbudenia konať podľa týchto
postojov. Takéto príležitosti a povzbudenia môžu poskytnúť práve programy rodinnej gramotnosti.
„To, čo rodičia robia, je dôležitejšie ako to, kým rodičia sú.“ (Sylva, 2004)
15 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Zmena domáceho prostredia na učenie: pred programom 9 z 10 domácností zahrnutých do štúdie
malo doma menej ako 10 kníh. V Čiernej Hore školské knihy nie sú zadarmo. Darovanie kníh, tak ako
to bolo v projekte Gramotnosť na tretiu, je hodné nasledovania.
Dlhodobé výhody
Výskum o dopade programov rodinnej gramotnosti zacielený na znevýhodnené matky v ďalších
krajinách, ako sú Turecko a Malta, zistil, že deti, ktoré sa zúčastnili, mali
o 7 rokov (v puberte):
-lepší školský prospech a gramotnosť
-spolu s rodičmi lepšie postoje ku škole
-vyššie rodičovské očakávania
-menej problémov správania
-pozitívnejší vzťah rodič-dieťa
o 19 rokov neskôr (vo veku dvadsiatnikov):
-lepšie vzdelanie
-lepšie pracovné postavenie
Prečo čitateľská a zdravotná gramotnosť?
Rómske deti z chudobných komunít sú vystavené riziku zlyhania a predčasného ukončenia školskej
dochádzky. Dospelí v týchto komunitách majú nízku úroveň gramotnosti, čo im bráni konať
informovaným spôsobom, prístupu k zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám.
Rodinná gramotnosť (RG) má veľký vplyv na vývoj gramotnostných zručností detí, ale toto sa málo
využíva. Zdravie je závažný problém v chudobných rómskych komunitách. To je dôvod, prečo sme sa
rozhodli spojiť vzdelávaciu iniciatívu s prostriedkami zdravotnej výchovy.
Program rodinnej gramotnosti LIT3 si kladie za cieľ zlepšiť gramotnosť dospelých, prospech detí a
implicitne kvalitu ich života v dospelosti.
Hlavné zásady, na ktorých je postavený program rodinnej gramotnosti, sú:
• zapojenie troch generácií (deti základných škôl a ich rodičov / opatrovateľov a starých rodičov);
•využitie veku primeraných prístupov pre podskupiny detí (napr. deti v prípravnom a prvom ročníku
oproti deťom v 2.-4. ročníku);
• dávať dospelým príležitosť rozvíjať svoju gramotnosť a schopnosti poskytovať rodičovskú podporu
pri rozvoji gramotnosti svojich detí;
16 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
• zahrnutie nevyhnutných základných zručností na to, aby ohrozené rómske deti zostávali v škole a
dosahovali akademický úspech;
• pridaním zdravotnej gramotnosti ako nástroja na zlepšenie životných a vzdelávacích podmienok
pre deti základných škôl zo znevýhodnených rómskych komunít;
• motivácia pomocou rolovo-modelového prístupu - rómske deti z druhého stupňa ZŠ, ktoré dosiahli
určitú úroveň akademického úspechu sa stávajú kamarátmi na čítanie pre rómske deti z prvého
stupňa;
• podpora rodinnej gramotnosti (RG) (čítania a zdravotnej gramotnosti) v znevýhodnených rómskych
komunitách ako nástroja na zvýšenie vzdelanostnej úrovne rómskych detí vo všeobecnom
vzdelávaní.
V niektorých krajinách a spoločnostiach žijú Rómovia v priemere o 15 rokov menej ako majoritná
skupina. Je preto potrebné rozvíjať poradenstvo k témam ako zdravie a strava, zdravie a pohyb,
zdravie a fajčenie, zdravie a emocionálna pohoda. Projekt Gramotnosť na tretiu zdôrazňuje hodnotu
zdravia pre dobrý život a výhody zdravotnej gramotnosti.
Výskum v oblasti rodinnej gramotnosti ukazuje, že
Sociálno-ekonomicky znevýhodnení rodičia s menšou pravdepodobnosťou čítajú so
svojimi deťmi a používajú stratégie, ktoré účinne vedú k obľube čítania.
Domáce prostredie učenia sa vplýva na prospech detí. Ochudobnený životný priestor je
najväčšou prekážkou úspechu pri vzdelávaní. Veľa rómskych detí nemá takmer žiadny
prístup ku knihám a iným materiálom na čítanie, akonáhle opustí školskú pôdu.
Iniciatívy zamerané na znevýhodnené rodiny musia brať do úvahy potenciálne vnútorné a
vonkajšie bariéry, ktorým môžu čeliť rodičia, ako napríklad strata štátnej pomoci, nízka
úroveň gramotnosti, kultúrne bariéry, prekážky spojené s prácou, nedostatočná
starostlivosť o deti, rušný alebo chaotický život, starostlivosť o ďalšie osoby a pod.
Rodičia chcú to najlepšie vzdelanie pre svoje deti, ale znevýhodnení rodičia často nevedia,
ako to dosiahnuť. Potrebujú informácie, ale aj programy, ktoré im pomôžu rozvíjať svoje
rodičovské postoje, návyky a zručnosti.
Viacgeneračný charakter väčšiny rómskych domácností je potenciálnou silou, rovnako
ako aj vysoká miera úcty voči starším. Programy rodinnej gramotnosti (RG) na tom
stavajú tak, že zapájajú rodičov a deti (prípadne aj starých rodičov).
17 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Mesto Dolný Kubín
Dolný Kubín je okresným mestom a administratívnym centrom regiónu, má takmer 19 500
obyvateľov a sídlo tu má viacero verejných inštitúcií, ktoré zabezpečujú výkon štátnej správy v ich
pôsobnosti. Dolný Kubín je metropolou Oravy. Je to živé, rozvíjajúce sa mesto, v ktorom nechýbajú
pracovné príležitosti. Medzi najvýznamnejších dlhodobých zamestnávateľov patria firmy z oblasti
strojárskeho, kovospracujúceho a elektrotechnického priemyslu. Do územia okresu zasahuje svojou
časťou Národný park Malá Fatra s vyhľadávanými lyžiarskymi strediskami. Zdravotnú starostlivosť pre
obyvateľov mesta, ale aj pre široké okolie zabezpečuje Dolnooravská nemocnica s poliklinikou a
početné súkromné anbulancie obvodných lekárov a špecialistov. Počet obyvateľov mesta Dolný Kubín
mal do roku 2000 stúpajúcu tendenciu, od roku 2001 klesá. Podobne ako v ostatných regiónoch, aj v
Dolnom Kubíne populácia starne. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011, k slovenskej národnosti sa
prihlásilo až 91% občanov. Najpočetnejšiu národnostnú menšinu tvoria Česi, ďalej Poliaci, Rómovia,
Maďari a Ukrajinci. Aj keď k rómskej menšine sa hlásilo len 31 Rómov ( 0,16 %), ich počet v meste
Dolný Kubín sa odhaduje na 400. V religióznej štruktúre je najvyšším podielom (58 %) zastúpená
Rímsko-katolícka cirkev, ku ktorej sa hlási 11 369 občanov. Nasleduje Evanjelická cirkev augsburského
vyznania so 14 % podielom (2 764 občanov).
Mesto Dolný Kubín v záujme zlepšovania kvality života všetkých obyvateľov vypracúva a orgánmi
samosprávy schvaľuje rôzne rozvojové dokumenty a koncepcie, vrátane strategických materiálov pre
sociálne vylúčené spoločenstvá, ako aj spoločenstvá ohrozené rizikom sociálneho vylúčenia. V roku
2008 bol spracovaný document “Stratégia sociálneho rozvoja – Cesty k sociálnej inklúzii občanov
region Orava. Situáciou marginalizovaných občanov ohrozených exklúziou sa zaoberali zástupcovia
prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb v novembnri 2011 na konferencii pod názvom
“Komunitná starostlivosť – budúcnosť sociálnych služieb v meste Dolný Kubín a okolí”. Z odborných
príspevkov a diskusie vyplynulo, že zástupcovia občanov, občioanskych iniciatív a členov cieľových
skupín preferujú zachovanie prirodzeného rodinného prostredia a integráciu ohrozených členov
komunity. Účastníci konferencie však zároveň skonštatovali, že poskytovatelia sociálnych služieb zo
18 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
súkromného aj verejného sektora poskytujú služby nekoordinovane a vyjadrili potrebu založiť
koordinačnú lokálnu platformu.
V roku 2012 kolektív pracovníkov odboru sociálnych vecí a rodiny mesta Dolný Kubín v spolupráci s
viacerými rómskymi mimovládnymi organizáciami spracovalo Lokálnu stratégiu komplexného
prístupu k marginalizovaným rómskym komunitám mesta Dolný Kubín, ktorá bola v tom istom roku
schválená mestským zastupiteľstvom.
Miestne rómske spoločenstvo
Pred druhou svetovou vojnou bývali prvé rómske rodiny v extraviláne Dolného Kubína (rodina
Dobiášová v Zábreži, rodina Budajová a rodina Jozefa Kováča-Kokavca v okolí Trnín), v širšom centre
mesta (rodina Cicko za hotelom Orava). Rozsiahlejší príliv Rómov do mesta však nastal až po roku
1969, v case intenzívnej bytovej výstavby. Rómovia prichádzali ako lacná pracovná sila. Zabezpečovali
hlavne výkopové práce pri výstavbe inžinierskych sietí. Rómovia prišli do Dolného Kubína prevažne z
okresov Zvolen, Poprad, Stará Ľubovňa a Spišská Nová Ves.
Súčasní miestni Rómovia sú rôznorodou skupinou. Úroveň znevýhodnenia sa líši, od extrémne
chudobných po menej znevýhodnených. Väčšina rodičov je nezamestnaných, pracujú sezónne alebo
dotovaný prácu. Miestni rómski rodičia majú relatívne slabú úroveň gramotnosti. Tí, ktorí čítajú pre
radosť, čítajú nanajvýš jednoduché časopisy. Vo všeobecnosti prevláda televízia ako primárny zdroj
zábavy.
Podľa sociálnych pracovníkov by mohla miestna rómska komunita ťažiť z dobrých príkladov
dospelých, ktorí boli úspešní v škole a veria v silu vzdelania. Sociálni pracovníci majú pocit, že školské
zlyhávanie detí je až príliš ochotne prijímané rodičmi ako prijateľná norma. Môže to byť zapríčinené
aj nedostatkom viery rodičov v možné pozitívne vplyvy vzdelávania. Úlohu vzdelávania pri vytváraní
lepšieho života svojich detí však niektorí rodičia vidia jasne. Avšak aj rodičia, ktorí vidia hodnotu
vzdelania, trpia nedostatkom gramotnosti a nižšou kvalifikáciou. Mnohí rodičia nemajú dostatok
sebavedomia, zručností a kultúrnych poznatkov, ktoré by mohli pomôcť ich deťom dosiahnuť svoje
ciele a ambície. Mnoho rodičov taktiež nevytvára adekvátne domáce prostredie na podporu
prospechu detí – sociálni pracovníci poukazujú u rodičov na nedostatok konštruktívnej disciplíny
a výchovného vedenia. Deti radi trávia čas so svojimi starými rodičmi, avšak títo nie sú zapojení do
hlavného vzdelávania detí. Deti nevyzerajú, že sa cítia odcudzené alebo vytesnené zo slovenského
prostredia a kultúry.
19 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Väčšina detí má obmedzený domáci priestor na učenie. Napríklad niektoré deti robia svoje domáce
úlohy v posteli. Deti vo všeobecnosti doma nečítajú, ani ich rodičia. Deti povedali, že majú celkom
veľa voľného času, ktorí však trávia viac na ulici ako doma s knihami alebo domácimi úlohami. Mladí
ľudia sa zaujímajú o online chaty a internet. Všetky miestne rómske deti hovoria po slovensky.
Rodičia a starí rodičia majú tendenciu hovoriť po slovensky aj po rómsky. Deti dávajú prednosť
slovenčine a tvrdia, že sa nechcú učiť rómčinu.
Deti vyjadrili záujem o niekoľko akademických predmetov, vrátane matematiky. Ich obľúbené
predmety sú telesná výchova, hudba a umenie. Niektoré tvrdili, že by sa radi naučili kresliť, alebo by
sa chceli dozvedieť niečo viac o svojich predkoch. Prajú si, aby učenie bolo viac prieskumné
a kreatívne a menej mechanického drilu. Školské osnovy neobsahujú žiadnu históriu Rómov. Deti to
považujú za chybu, pričom dodávajú, že sa nechcú dozvedať o svojej histórii len zo špeciálnych dní
alebo akcií, chceli by, aby to bolo súčasťou všeobecného vzdelávacieho programu. Niektoré deti
majú pocit, že potrebujú väčšiu individuálnu podporu. Pedagógovia sa zhodujú v tom, že mnoho
rómskych žiakov potrebuje ďalšiu, individuálnu pomoc. Pedagógovia taktiež majú pocit, že väčšina
rómskych rodičov potrebuje ďalšie vedenie a podporu s cieľom zvýšiť ich zapojenie do vzdelávania
svojich detí. Miestne školy uvádzajú viacero príkladov programov, ktoré úspešne stimulovali
spoluprácu rodičov a školy. Na nich by sa mohlo stavať. Školskí pracovníci uviedli, že rómski žiaci
uprednostňujú, ak sú vnímaní radšej ako sociálne znevýhodnení než ako Rómovia. Učitelia a ďalší
školskí zamestnanci majú vo všeobecnosti pozitívne postoje k rómskym rodinám. Hoci je u rómskych
žiakov vysoká úroveň predčasného odchodu zo strednej školy, rómski žiaci vyjadrili svoje ambície
umeleckej alebo tvorivej kariéry. Vrstevnícké vzťahy sú niekedy obtiažne, pretože niektorí
nerómovia si robia žarty z rómskych žiakov kvôli ich chudobe.
Zdravotná gramotnosť je nízka. Miestni sociálni pracovníci počas návštev rodín sa pokúšajú zlepšiť
rodičovské praktiky v oblasti zdravotnej gramotnosti a zdravia, najmä v rodinách s malými deťmi. Pri
identifikovaní problémov spolupracujú sociálni pracovníci s detskými lekármi. Deti majú dobrý
prístup k systému zdravotnej starostlivosti. Niektoré deti vyjadrili záujem o zvýšenie svojej zdravotnej
gramotnosti – napríklad ako povedali, že by sa chceli dozvedieť viac o zdravej výžive.
Miestnych rómskych programov zameraných na rodinnú gramotnosť nie je veľa, ale nejaké existujú
a sú zväčša koordinované miestnymi úradmi a mimovládnymi organizáciami.
20 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Silné stránky
-Existuje overený program rodinnej gramotnosti aj s jeho pilotnou realizáciou
-Dobré zmapovanie prostredia
-Záujem o vzdelávanie detí zo strany rodičov
-Existujúce možnosti voľnočasových aktivít v rôznych inštitúciách
-Existujúce programy pre dobrovoľníkov
-Existujúce miestne stratégie na podporu vzdelávania Rómov
-Pôsobenie mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú MRK a gramotnosti
-Tradičná spolupráca rodiny a školy
- “Úplná” negramotnosť u rodičov neexistuje, alebo je zanedbateľná
-Záujem o formálne aj neformálne vzdelávanie
- Kvalitný a flexibilný výchovno-vzdelávací process, existencia školského kurikula
-multikultúrna výchova ako prierezová téma kurikula
- Záujem zriaďovateľa o vzdelávanie a profesionálny rozvoj zamestnancov škôl
- Existencia nových pracovných pozícií, ako napr. komunití, sociálni a terénni pracovníci, rodinní
asistenti a pod.
Slabé stránky:
-Chýbajúce rodičovské zručnosti
-Nízka úroveň gramotnosti rodičov
-Mnohodetné rodiny, ktoré majú nedostatok času
-Neúplné rodiny
-Neexistujúci systém vzdelávania rodičov
-Nízky vek a nezrelosť rodičov
-Rodinná gramotnosť je vo všeobecnosti neznámy koncept
-Nedôvera rómskej komunity k inštitúciám
- Prenos zodpovednosti za výchovu mladších súrodencov na starších
21 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
- Nezáujem rodičov o plnenie školských povinností detí, spoliehanie na inštitúcie
- Nedostatočné využívanie ponúkaných príležitostí na trávenie voľného času
Príležitosti:
- Tradične dobrá spolupráca inštitúcií v meste
- Posilňovanie prvkov interkultúrnej interakcie
- Možnosti využitia grantových schém
- Ďalšie vzdelávanie dobrovoľníkov a odborných pracovníkov (tútorov)
-Existujúca komisia mestského zastupiteľstva
- Existujúci grantový program mesta Šanca pre všetkých
- Ďalšie vzdelávanie cieľovej skupiny (vzdelávanie rodičov, budúcich rodičov, rekvalifikácia)
- Kvalifikovaný personál v inštitúciách
Ohrozenia:
-Nedostatok financií
-Nedostatok času, nevyhovujúce termíny aktivít
-Pretrvávajúce stereotypy rodičov a starých rodičov k vzdelávaniu (obsah vzdelávania nie je prioritou,
neosloví)
-Cieľová skupina si “nesadne” s realizátormi
-Vysoká nezamestnanosť (12,76%)
-Nedokončenie programu z rôznych dôvodov
-Neexistujúce priestory
-Potreba dôkladného poznania rodinných väzieb
- Syndróm vyhorenia iniciátorov
- Prílišná zaneprázdnenosť a nedostatočná spolupráca hlavných aktérov
22 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Mesto Dolný Kubín má vypracovanú Lokálnu stratégiu komplexného prístupu k marginalizovaným
rómskym komunitám, Dobrovoľnícky program a ďalšie strategické dokumenty, na ktoré táto stratégia
nadväzuje.
Pracovná skupina zapojených strán spolupracovala pri návrhu miestnej stratégie rodinnej
gramotnosti v rámci jednotlivých formálnych aj neformálnych stretnutí. Zástupcovia zúčastnených
strán navrhli a prevzali záväzky vyplývajúce z úloh stratégie. Pre nich je “Rómska otázka”, “deti z
marginalizovaných rodín”, “gramotnosť”a podobne skupinou pojmov, s ktorými sa stretávajú denne
v rámci užších aj širších kontextov. Skupina sa zhodla v tom, že prvým a zásadným krokom pre
dosiahnutie našej vízie je to, aby sa o koncepcii rodinnej gramotnosti začalo uvažovať a aby sa
dostala do strategických dokumentov všetkých kľúčových hráčov (zúčastnených strán). Okrem toho
zúčastnené strany navrhli, aby sa s cieľom zabezpečenia trvalej udržateľnosti projektu venovala
Aké bude naše mesto, keď sa bude vaša stratégia realizovať?
Predpokladáme, že pri implementácii tejto stratégie rómski obyvatelia nášho mesta budú
vzdelanejší a budú viac túžiť po vyššom vzdelaní, budú sebavedomejší a sebaistejší, ich
možnosť uplatnenia na trhu práce sa zvýši, lepšie si uvedomia funkcie rodiny a rodinnej
výchovy, zlepšia sa ich hygienické návyky a tým aj zdravotný stav. Ak by táto stratégia
nebola realizovaná, hrozilo by riziko zvyšovania ich segregácie, ako aj potenciál
nevzdelanosti, nezamestnanosti a zhoršovania zdravia. Realizovanie tejto stratégie dáva
predpoklad na zníženie konfliktov medzi majoritným a minoritným obyvateľstvom,
predovšetkým znižovaním predsudkov prostredníctvom zapájania dobrovoľníkov . Ako
ukázalo pilotovanie programu rodinnej gramotnosti, viacerí dobrovoľníci sa
prostredníctvom tohto projektu prvýkrát stretli s rómskymi rodinami.
23 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
zvláštna snaha najmä do praktických výstupov projektu, ako napríklad do podpory zriadenia
komunitného poradného centra v meste.
Tvorba miestnej stratégie rodinnej gramotnosti v Dolnom Kubíne
Diskusie iniciátorov projektu a zástupcov zúčastnených strán počas záverečnej konferencie projektu v Cluj-Napoca, Rumunsko
24 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Stratégia Opatrenie Realizátori Termín Merateľné
ukazovatele
I.Zahrnutie koncepcie rodinnej gramotnosti do relevantných strategických dokumentov organizácií a inštitúcií
Zahrnutie koncepcie a definície rodinnej gramotnosti
MsÚ 2015-2020 Počet strategických dokumentov
ÚPSVaR
Združenie Orava
Oravská knižnica A. Habovštiaka
CPPaP
ZŠ P.Škrabáka
OZ Brezovček
ARWA n.o.
II.Propagácia a advokácia dôležitosti čitateľskej a zdravotnej gramotnosti v rodinách
Organizovanie konferencií, seminárov a podobných podujatí Pozvania iniciátorov programu na konferencie, semináre a pod.
MsÚ 2015-2020 Počet podujatí Počet účastníkov ÚPSVaR
Združenie Orava
Oravská knižnica A. Habovštiaka
CPPaP
ZŠ P.Škrabáka
OZ Brezovček
Distribúcia letákov
Združenie Orava 2015 Počet letákov
Predstavenie programu rodinnej gramotnosti riaditeľom miestnych ZŠ a
Združenie Orava MsÚ
2016 Počet zúčastnených riaditeľov
Cieľ 1
Pozitívne ovplyvňovať návyky a postoje rodičov, aby podporovali vzdelávanie svojich detí
Cieľ 2
Pozitívne ovplyvňovať rozvoj zdravotnej gramotnosti v rodinách
25 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
MŠ
Ponuka pracovných dielní pre rodičov
ZŠ P.Škrabáka 2015-2020 Počet zúčastnených rodičov
III.Využitie prvkov rodinnej gramotnosti v súčasných programoch pri práci s rodinami zo znevýhodneného prostredia
MsÚ 2015-2020 Počet programov Počet účastníkov ÚPSVaR
Združenie Orava
Oravská knižnica A. Habovštiaka
CPPaP
ZŠ P.Škrabáka
OZ Brezovček
ARWA n.o.
Zahrnúť koncepciu rodinnej a zdravotnej gramotnosti do systému výchovných opatrení
ÚPSVaR 2015-2020 Počet výchovných opatrení so zahrnutím rodinnej a zdravotnej gramotnosti
IV.Využitie rodinnej a zdravotnej gramotnosti v nových programoch pri práci s rodinami zo znevýhodneného prostredia
Poskytovanie programu rodinnej gramotnosti s vyškolenými trénermi Školenie facilitátorov rodinnej gramotnosti Príprava materiálov rodinnej gramotnosti
Združenie Orava 2015-2020 Počet programov Počet účastníkov Počet vyškolených facilitátorov Počet materiálov
Identifikácia rodín MsÚ, ÚPSVaR
Nábor dobrovoľníkov
ÚPSVaR
V.Hľadanie možností využitia rodinnej a zdravotnej gramotnosti v ďalších projektoch
Podania žiadostí o granty zahrňujúce rodinnú gramotnosť ako nástroj zlepšovania prospechu detí, celoživotného vzdelávania a
MsÚ 2015-2020 Počet podaných žiadostí o grant Združenie Orava
Oravská knižnica A. Habovštiaka
CPPaP
ZŠ P.Škrabáka
OZ Brezovček
ARWA n.o.
26 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
zvýšenia šance lepšieho uplatnenia na trhu práce Spolupráca s ďalšími partnermi pri hľadaní podpory rodinnej gramotnosti Využitie možnosti grantového programu samosprávy Dolného Kubína “Šanca pre všetkých”
VI.Podpora koncepcie čítania pre potešenie
Organizovanie podujatí podporujúcich čítanie pre radosť v rodinách
Združenie Orava 2015-2020 Počet účastníkov Počet podujatí Oravská knižnica
A. Habovštiaka
CPPaP
ZŠ P.Škrabáka
OZ Brezovček
ARWA n.o.
Nábor kamarátov na čítanie
ZŠ P.Škrabáka
Vyhlásenie Týždňa hlasného čítania
Združenie Orava Apríl každý rok
VII.Asistencia pri budovaní rodinných knižníc
Zbierka použitých
kníh
Darovanie kníh do rodín
Oravská knižnica A. Habovštiaka
Apríl každý rok Počet darovaných kníh Počet obdarovaných rodín
ZŠ P.Škrabáka
Združenie Orava
27 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
Stratégie Čo budeme monitorovať
Kedy budeme monitorovať
Metóda/ nástroj
Kto bude monitorovať
I.Zahrnutie koncepcie rodinnej
gramotnosti do relevantných
strategických dokumentov
organizácií a inštitúcií
Počet strategických
dokumentov
Raz ročne Prieskum Iniciátor
projektu
II.Propagácia a advokácia
dôležitosti čitateľskej a zdravotnej
gramotnosti v rodinách
Počet podujatí
Počet účastníkov
Raz ročne alebo
po skončení
aktivity
Prezenčn
é listiny
alebo
správa
Iniciátor
projektu
III.Využitie prvkov rodinnej
gramotnosti v súčasných
programoch pri práci s rodinami
zo znevýhodneného prostredia
Počet podujatí
Počet účastníkov
Raz ročne alebo
po skončení
aktivity
Prezenčn
é listiny
alebo
správa
Koordinátori
programov
IV.Využitie rodinnej a zdravotnej
gramotnosti v nových programoch
pri práci s rodinami zo
znevýhodneného prostredia
Počet podujatí
Počet účastníkov
Raz ročne alebo
po skončení
aktivity
Prezenčn
é listiny
alebo
správa
Koordinátori
programov
V.Hľadanie možností využitia
rodinnej a zdravotnej gramotnosti
v ďalších projektoch
Počet podaných
žiadostí
Raz ročne Prieskum Iniciátor
projektu
VI.Podpora koncepcie čítania pre
potešenie
Počet podujatí
Počet účastníkov
Raz ročne alebo
po skončení
aktivity
Správy z
akcií
Organizátori
podujatí
VII.Asistencia pri budovaní
rodinných knižníc
Počet darovaných
kníh
Počet
obdarovaných
rodín
Po skončení
aktivity
Správy z
akcií
Organizátori
podujatí
28 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti
- Carpentieri, J., Fairfax-Cholmeley, K., Litster, J., Vorhaus, J. (2011) Family literacy in Europe: using
parental support initiatives to enhance early literacy development. London: NRDC, Institute of
Education
- Správa z analýzy potrieb projektu Gramotnosť na tretiu (LIT3), 2014
- Analytická informácia projektu LIT3, 2015
- Zapájanie zúčastnených strán do vypracovania a implementácie efektívnej politiky rodinnej
gramotnosti, Projekt LIT3, 2015
- Lokálna stratégia komplexného prístupu k MRK, Mesto Dolný Kubín 2012
- Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dolný Kubín na roky 2014 – 2020