J A R O S L A V V O L E K Harmonick lahdky Antonna Dvoka

E S E J

Harmonick lahdky Antonna Dvoka je Volkova tdia zaoberajca sa, takpovediac, kulinrskymi aspektmi Dvokovej hudby. Sm Volek tento pojem skr ako etymologicky objasuje kontextovo ide teda o aksi nepriamy nznak rovne naich znalost o Dvokovej hudbe.

Poda Volka je Dvokovo dielo samo osebe, ako truktra a samostatn fenomn pomerne ignorovan a odsvan do pozadia. Je znme skr menom, ako pojmom, ne akousi kvalitatvnou strnkou veci, teda svojimi vlastnosami. V rmci hlbieho nhadu na jeho vlastnosti vymenva Volek azda len Dvokove formy. Je vek mnostvo literatry zaoberajcej sa Dvokem ako pojmom, no len minorita z nej riei vskutku hudobn aspekty jeho prce, alebo inmi slovami: Dvokovu hudbu samotn. Pre toto Volek uritm spsobom nenachdza prli pochopenie, pretoe Dvokv vznam na poli hudobnom a rovnako tak sama skutonos, e de o de navame jeho hudbe a sami ju hrme, by si tento druh reflexie nepochybne zaslili, a to v plnom rozsahu.

Na strane druhej vak sm Volek priznva, e komplexn spracovanie tm a preskmanie Dvokovej hudobnej rei, by si vyadovalo rozsiahlu heuristick prpravu. Zdrazuje, e by museli by registrovan a klasifikovan vetky jej prvky a postupy, od najmench a po subtruktry fixovan hudobnou teriou ete porovnaten s momentmi dikcie inch skladateov a tlov. alej v priamej nadvznosti Volek objasuje aksi pojem intuitvnej generalizcie aktvnych recipientov Dvokovej hudby. T akosi automaticky realizuje ich sedimentan schopnosti uchovva v pamti opakujce sa truktrne vzby v priamej asocicii s pojmom Dvok. Prve to odvoduje absenciou u vyie spomenutho iroko a do hbky zaloenho prieskumu, take recipienti si vlastne akoby sami pomhaj, ako mu. Tu mme teda monos vidie jasn a otvoren deklarciu toho, ako vemi dleit je z Volkovho pohadu vedeck interpretcia hudby obecne. A to pre irok spektrum recipientov.

Dleit je vedie, o mme hada. Je prakticky jedno, akou formou, i viac-menej intuitvne, teoreticky fundovanm posluchom, alebo systematickou, komplexnou muzikologickou analzou. Vzjomne sa toti mu dopa a inpirova. Volek v tejto svislosti hovor o prvej zaujmavosti: striedanie rovnomennho dur a moll v expozcii tmy prvch smich taktov vodnho Presta v 8. Slovanskom tanci a ambivalencia medzi dvoma pomyselnmi plmi, teda samotnou expozciou tmy a prevedenm Volek sa domnieva, e takto harmonicko-melodick efekt je u Dvoka kvalitatvne viac exponovan na vkus alebo konvenciu dobovho pozadia. Podobnm prkladom me by irie uitie vedajch doklnych stupov v harmonickej vstavbe frz alebo frekvencia takch mediantnch spojov, ktor maj charakter krtkeho prekvapivho modulanho vyboenia; to znamen, e sa pohybuj na pomedz modulcie a zotrvania v tnine. Prve toto sa z uritch pohadov d chpa ako nieo nevdan, nekonvenn v kontexte dobovom a lahodn v zmysle kritri hudobnch fajnmekrov. Pre posluchov, azda aj tch menej fundovanch, tak nieo me predstavova skr pocit unania vrom rytmickch figurci kamsi do inch sfr. Teda nieo vsostne pocitov.

Volek kontatuje, e pri tdiu umelej modernej modality 20. storoia dospel k nzoru, e cel tento nevdan hrav proces m pvod u Dvoka. Aj napriek tomu my dnes vnmame modalitu v rmci naej hudobnej rei inak, ako vnmal Dvok svoje modlne elementy. Naim vlastnm posudzovanm sa nm vak tieto javy zdaj by niem, o vedie k sudkom, e skladate je originlny, neopakovaten a nevypotaten. Prpadne mimo tlov a istou formou odmietajci zauvan konvenciu. Aj to s predsa atribty nieoho vnimonho, m tak lahdka m by, no nie?

Disproporciu takchto miest vo vzahu k celm kompozcim prirovnva Volek celkom odahene k niekokm zrnkm kaviru na ruskom vajku alebo k ereni na torte. Metaforicky to m svoje opodstatnenie. K tomu vetkmu sa vak pridvaj celkom pochopitene ete prjemn pocity uniktnosti a tajomnosti pvodu tchto lahdok a snahy teoretikov o rozlsknutie ich podstaty a vyrieenie tak akejsi hdanky vo forme analzy truktry a podobne. Uniktnos je mon vysvetli azda akmsi pocitom dvernejieho vzahu alebo styku s autorom a jeho invenciou, vaka ktorm sa my ostatn, povedzme ne-teoretici, ale sn len romantick posluchi, ocitme nie v irej spolonosti vetkch, ale kdesi v zkut s autorom. Cel situciu neskr podiarkuje sn aj to, ke vieme, e k podobnm postupom sa autor u nikdy potom nevrtil.

Pokia ide o charakter alebo aksi jednoduch kategorizciu, javy, o ktorch tu hovorme nemusia by nutne len harmonick zvltnosti. Rovnako tak si nau pozornos vyaduj aj efekty intrumentan a sonoristick, prpadne metrorytmick. V mlose skladby oakvame osobitos, no v harmnii sa priebene

uspokojujeme s jej sprvnosou. Volek uvdza, e aj v melodickej zloke je mon obas njs nieo, o svojim spsobom prekrauje ten pomyseln horizont oakvan v svislosti s individualitou prejavu toho ktorho autora. Ako konkrtny prklad uvdza trebrs meldie nezvyajne mimoriadnej dky, nemenn opakovanie intervaliky, metrorytmiky aj harmnie, ktor tvoria aksi platformu, alebo inmi slovami vytvraj priestor pre zvukovo farebn a dynamick variabilitu. U Dvoka s tieto situcie obohacujce nae povedomie o vyuit klasickej harmnie badaten naprklad V Jliinej ukolbavce z Jakobna a nznaky bitonality v nej, alebo modulcie v opere Rusalka z jej prvej rie Poco piu animato.

Jedna z vznamnejch ukok, ktorm sa Volek venuje irm rozborom, je II. veta smej symfnie G dur, op. 88, konkrtne takty 11 a 14. Je to motv nadvzujci na uvedenie hlavnej tmy vety. Ide o Dvokovu obben oscilciu rovnomennho dur a moll (v tomto prpade konkrtne C dur a c moll). Pvab samotnho miesta vak poda Volka spova v jeho harmonickom vkyve C dur b moll C dur. Analzou je vak pomerne oividn, e nejde o modulciu, pretoe cel as je znenie frzy ukotven v C dur (tn c je prvm, referennm tnom a akord c-e-g je tnikou). To okrem inho znamen, e akord b moll nie je iadnou tnikou. Cel situcia je navye poda autorovch slov objasnen tak trochu aj kontextovo. Vysvetuje toti, e symfnia vznikala koncom devtnsteho storoia, v jeho osemdesiatych rokoch, kedy nuka o harmnii len zko sledovala monosti a vyuitie funknho spoja. Fundovan posluchi musia teda nepochybne oceni takto extenziu funknosti do konn, ktor v tom ase neboli ani zaleka tak znme a teoreticky zmapovan. Odvtedy ubehlo pribline 120 rokov a ani dnes nie je takmito spojmi hudba, ktor vyuva tradin harmniu, preplnen. Skr naopak.

Volek v tejto asti tdie prichdza s pojmom diatonick flexe. To v svislosti s terciovm paralelizmom klarinetov v ukke, o ktorej sme hovorili pred chvou. Popisuje, e tu mme monos vidie princp, ktor naiel ako dsledok hlbieho uplatnenia folklrnej a cirkevnej modality, ale najm tej modernej, v melodike Janka a Bartka. Diatonick flexe je vlastne opercia spovajca v nahraden jednho tnu diatonickho modu alebo stupnice inm, rovnako diatonickm tnom, ale o poltn vym alebo nim. Neodmyslitenou sasou, resp. podmienkou diatonick flexe je, aby nov tn obsadzoval v sedemstupovej osnove diatoniky rovnak stupe. Inmi slovami, v strunosti a obecne ide o pecifick opercie prevdzan v diatonickch modoch.1 Jasn realizcia diatonickch flex v Dvokovej smej symfnii nie je poda Volka vak len obyajnou nhodnou dekorciou harmonickho diania. Prebieha tu plynul vkyv z C dur do b moll a vaka tomuto spoju sa javia kroky zvenej sekundy e-des v druhom a neskr aj v prvom klarinete ako prirodzen.

V rmci tradinej harmnie sa tu objavuje ete jeden nov pojem, a sce pojem tritonickch spojov. Tmi Volek nazva prve tak spoje, kde s zkladn tny akordu od seba vzdialen o tri cel tny. V tejto svislosti poznamenva, e len jeden z takchto spojov vzba Neapolskho sextakordu na dominantu sa akceptoval v rmci uznvanej paradigmy v uebniciach harmnie. Tto zaujmavos alej uzatvra kontatovanm: Tritonick spoj v sebe nesie vdy aksi tvrd, prkru protikladnos a kontrast medzi svojimi lnkami, ale aleko viac je tomu tak vtedy, kedy jednm z tchto lnkov je tnika. Jej tritonick partner sa nm potom jav ako tok na jej funkciu centra, ako vzdor a ako aksi vyboenie do tvrtej dimenzie harmonickho priestoru.

Poda Volka sa Antonn Dvok dokzal s mnohmi vecami vysporiada svojsky a efektvne. Tak, aby si zachoval urit mieru originality, no zrove aby nestratil repekt. Uplatoval rad nekonvennch prstupov vo vzahu k svojej dobe a svojou hudobnou reou sa zapsal do dejn hudby ako vysoko repektovan osobnos a skladate. Dvokova harmnia je pomerne prost. Vyuva ako akordick striedanie ast dur a moll, tak medint. Vyuva ako modulcie, tak krtke vyboenia z tnin a dosahuje tak nevdan pecifick situcie, ktor lahodia uchu a nepochybne si zaslia pozornos hlbieho nhadu.

Esej erp vhradne zo tdie Jaroslava Volka s rovnomennm nzvom. Vyuva ako parafrzovanie mylienok, tak citcie. M sli na tudijn ely v rmci predmetu Harmonie II.

Autor: Jakub FILIP, 428055

1 Slovnk esk hudebn kultury, heslo diatonick flexe. Masarykova univerzita, Filozofick fakulta. stav hudebn vdy. [online] 2014 [cit.

29. oktber 2014] Dostupn z .