est 1/2010

európa slovensko taliansko

Macro – regioni, nuova strategia di svilupporegionale dell’UE

Európske makroregióny, nová stratégia európskej regionálnej politiky

La crisi ha incrementatole differenze tra leregioni della Slovacchia

Kríza zvýraznila rozdielyv nezamestnanosti medziregiónmi SR

La politica regionale tragoverno centrale edamministrazioni locali

Regionálna politika medzivládou a samosprávami

50 anni di esperienza di Slovenské elektrárne nellíndustria nucleare

85% di energia prodotta senza emissioni di CO2

22% del consumo di elettricità in Slovacchia verrà coperto dai due nuovi reattori

3 500 posti di lavoro durante il picco della costruzione

70% della popolazione adulta supporta il completamento della centrale

PER LA SICUREZZA ENERGETICA DEL PAESE

COSTRUIAMO MOCHOVCE 3 & 4

Reinvestiamo tutti i profi tti di Slovenské elektrárne in Slovacchia

La sicurezza del progetto è stata confermata dalla Commisione Europea

I miglioramenti del progetto sono stati approvati dalláutorità nucleare slovacca

Slovenské elektrárne sta conducendo uno studio di impatto ambientale (EIA)

La centrale garantirà láutosuffi cienza energetica del paese e prezzi stabili

sono contento di potervi accogliere sulle pagine di una rivista camerale totalmente rinnovata. La nuova veste grafica e i con-tenuti ben curati consolidano la sensazio-ne di sfogliare una rivista matura, rappre-sentativa e sopratutto informata.Il 2009 è stato per la Camera di Commer-cio Italo-Slovacca uno dei più importanti. Ha segnato forti cambiamenti a livello di governance (rinnovo del Consiglio Diret-tivo e cambio della Presidenza) ed a livel-lo organizzativo (introduzione dei moder-ni sistemi di gestione soci - CRM - nuovo piano di comunicazione). Durante l’anno sono state approvate le Regole di Gestio-ne Finanziaria, un insieme di norme che regolano con precisione e trasparenza tipologie, ammontare e rendiconto delle spese relative allo svolgimento delle atti-vità camerali.In risposta a quasi 400 aziende oggi as-

sociate alla Camera di Commercio Italo-Slovacca, abbiamo predisposto importanti novità.Abbiamo iniziato un importante lavoro di revisione dello statuto. L’approvazione di uno statuto riformato e consono alle nuo-ve dimensioni della Camera sarà una sfida importante in occasione dell’assemblea generale che si terrà ad aprile del 2010.Stiamo preparando un nuovo progetto editoriale per permettere ai membri della nostra comunità imprenditoriale di cono-scersi meglio e stringere ulteriori rapporti. L’Albo Soci CCIS 2010 rappresenta infatti una pubblicazione che sarà distribuita alle istituzioni pubbliche italiane e slovacche, in occasione di presentazioni e convegni, e rappresenterà un importante strumento di promozione non solo della nostra co-munità, ma anche della Vostra azienda, sia in Italia che in Slovacchia.

Abbiamo realizzato per la prima volta un rapporto delle attività camerali svolte du-rante il 2009. Il Report delle attività vuole essere uno strumento accessibile, traspa-rente e chiaro a disposizione dei soci. Un resoconto degli eventi, delle attività istitu-zionali e di quelle promozionali riportati in ordine cronologico.Ho infine il piacere di introdurvi alla lettu-ra di questo primo numero nel 2010 della rivista camerale Est, Numero dedicato ai territori, alle regioni, alla specificità dei territori ed allo sviluppo regionale, al du-plice obiettivo di qualificare la presenza dei soci lungo tutto il territorio slovacco e di identificare la prossima sfida delle già ottime relazioni bilaterali tra Italia e Slo-vacchia.Vi auguro una piacevole lettura.

Ignacio Jaquotot - Presidente CCIS

som hrdý a potešený, že Vás môžem pri-

vítať na stránkach úplne vynoveného ča-

sopisu Komory. Nový dizajn a starostlivo

pripravený obsah naznačujú, že v ruke

držíte kvalitný a reprezentatívny časopis.

Rok 2009 bol pre Taliansko - Slovenskú

obchodnú komoru jedným z najdôležitej-

ších. Boli zavedené významné zmeny vo

vedení a v správe Komory (zvolenie novej

Dozornej rady a zmena jej predsedníctva)

a na organizačnej úrovni (zavedenie mo-

derného systému manažmentu členských

vzťahov - CRM - , či nový systém komu-

nikácie). V priebehu roka boli schválené

nové pravidlá finančného riadenia; súbor

pravidiel, ktorými sa zvyšuje presnosť a

transparentnosť druhov, množstva a vy-

kazovania výdavkov týkajúcich sa podni-

kania Komory.

Vzhľadom na počet takmer 400 spoloč-

ností, ktoré sú dnes členmi Taliansko

- Slovenskej obchodnej komory, sme sa

rozhodli zaviesť viaceré dôležité novinky.

Začali sme pracovať na revízii štatútu.

Schválenie reformy, ktorá prispôsobí šta-

tút vyššiemu počtu členov, bude veľkou

výzvou na valnom zhromaždení, ktoré sa

koná už v apríli 2010.

Pripravili sme pre Vás ďalšie dva vyda-

vateľské projekty, ktoré umožnia členom

našej obchodnej komunity rozvíjať inten-

zívnejšie vzájomné vzťahy. „Ročenka čle-

nov TSOK 2010“ je praktická publikácia,

ktorá bude dôležitým nástrojom pre pod-

poru Vášho podnikania tak v Taliansku

ako na Slovensku. Tiež sme po prvýkrát

pripravili „Správu o činnosti TSOK

2009“: súhrn udalostí, inštitucionálnych

a propagačných aktivít v chronologickom

poradí.

Nakoniec by som Vám chcel priblížiť

tému tohto prvého čísla časopisu EST v

roku 2010, ktoré sa okrem iného zameria-

va na tému regiónov, s cieľom podporiť

aktivity členov TSOK po celom teritóriu

SR a chce objaviť priestor pre ďalšie pre-

hlbovanie taliansko – slovenských bilate-

rálnych vzťahov.

Prajem Vám príjemné čítanie.

Ignacio Jaquotot - Prezident TSOK

Cortesi Lettori,

Drahí čitatelia,

n° 1/2010

Obsah

Editoriale

Editorial

Primo PianoMACRO – REGIONI, NUOVA STRATEGIA DI SVILUPPO REGIONALE DELL’UE

Hlavná téma:

EURÓPSKE MAKROREGIÓNY, NOVÁ

STRATÉGIA EURÓPSKEJ REGIONÁLNEJ

POLITIKY

IntervistaLA STRATEGIA NAZIONALEPER LO SVILUPPO REGIONALE

Rozhovor

NÁRODNÁ STRATÉGIA

REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKA

LA CRISI HA INCREMENTATOLE DIFFERENZE TRA LE REGIONIDELLA SLOVACCHIA

Ekonómia a trhy

KRÍZA ZVÝRAZNILA ROZDIELY

V NEZAMESTNANOSTI MEDZI

REGIÓNMI SR

PoliticaLA POLITICA REGIONALE TRAGOVERNO CENTRALE EDAMMINISTRAZIONI LOCALI

Politika

REGIONÁLNA POLITIKA MEDZI

VLÁDOU A SAMOSPRÁVAMI

Panorama legislativoSIAMO PER SME

Legislatíva

SME ZA SME

Info CCIS

Info TSOK

Pianeta CCISCAFFÉ ITALIANO... CHE PASSIONE

Planéta TSOK

TALIANSKA KÁVA ... NAŠA VÁŠEŇ

Redakcia

Partneri

Consigliere responsabileper il progetto comunicazioneČlen predsedníckej radyzodpovendý za projektMichele Bologna

Direttore della rivista / Riaditeľ časopisuAlessandro Villa

Capo redazione / ŠéfredaktorRoman Ševec

Comitato di redazione / Redakčná radaMichele Bologna, Alessandro Villa,Marcela Szabová, Roman Ševec,Gabrio Vitali, Guglielmo Apolloni

Hanno collaborato / SpolupracovaliMichele D’Alena, Barbara Branická,Giovanni Riccardi, Martina Vento

Corretrice / KorektorkaMirka Dírerová

Progetto grafico / GrafikaPiter DesignAlessandro Ascrizzi

Stampa / TlačPolygrafické Centrum

Editore / VydávaCamera di Commercio Italo - SlovaccaTaliansko-Slovenská Obchodná KomoraMichalská 7, 811 02 [email protected]

Numero di registrazioneRegistračné číslo2755/2002

n° 1/2010

Obsah

Pianeta CCISIL 2009 È STATO PER UNICREDIT GROUP UN ANNO DI GRAN SUCCESSO

Planéta TSOK

ROK 2009 BOL PRE UNICREDIT GROUP

MIMORIADNE ÚSPEŠNÝ

Focus regioniL’ ITALIANO A NITRA

Zaostrené na regióny

PO TALIANSKY SA HOVORÍ AJ V NITRE

Cultura e storiaIL PRESEPE SUL DANUBIO

Kultúra a história

TALIANSKY BETLEHEM NA DUNAJI

Dolce Vitaj - Istituto Italiano di CulturaLA MITTELEUROPA TRA POLITICAE CULTURA. IL DANUBIO RACCONTA

Dolce Vitaj - Taliansky kultúrny inštitút

STREDNÁ EURÓPA MEDZI POLITIKOU

A KULTÚROU. DUNAJ ROZPRÁVA

Italian WayFLESSIBILITÀ, CREATIVITÀ E TERRITO-RIO DENTRO E FUORI IL SALONE DEL MOBILE, L’EVENTO OPEN SOURCE

Italian Way

KREATÍVNE VYUŽITIE ÚZEMIA. SALO-

NE DEL MOBILE, VEĽKÁ AKCIA OPEN

SOURCE

PROGRAMMA OPERATIVOREGIONE DI BRATISLAVA 2007-2013

Taliansky inštitút

pre zahraničný obchod

OPERAČNÝ PROGRAM,

BRATISLAVSKÝ REGIÓN 2007-2013

Predsednícka rada TSOK

PresidenteIgnacio Jaquotot

Presidenti OnorariCav. Lav. Mario BoselliS.E. Brunella Borzi CornacchiaPeter Mihók

Vice Presidente VicarioMichele Bologna

Vice Presidente TesoriereHelmut Horvath

Vice Presidente Di Parte SlovaccaAlvise Gerotto

Vice Presidente Per PmiMarino Mersich

ConsiglieriBaravelli Davide Bartolomei GiulianoBedin LucianoBoatto MarcoCarcione GianluigiColusso LorisDovigi Giorgio Drobný ĽubomírGallo MicheleGecik MiroslavGhirardi MicheleKučer Peter

ConsiglieriLonghitano Guido AndreaMaggio LorenzoMorandini GiuseppeNeuwirth MarekPaľa JurajPandolfi LucaPiazzini Albani GiovanniPizzamiglio GiorgioRibis MircoRumiz LorenzoTrnovcová Jana

Hlavná téma

MACRO – REGIONI, NUOVASTRATEGIA DI SVILUPPOREGIONALE DELL’UE

EURÓPSKE MAKROREGIÓNY,NOVÁ STRATÉGIA EURÓPSKEJREGIONÁLNEJ POLITIKYdi Roman Ševec

4

Dunaj

Hlavná téma

Il concetto di strategieper le macro-regioni portala cooperazione europeaad una dimensionegestibile.

Pojem makroregionálnych

stratégií ponúka európsku

spoluprácu na zvládnuteľnej

úrovni.

P er migliorare le condizioni ambien-tali e sviluppare l’enorme potenzia-

le economico della regione del Danubio, Johannes Hahn, Commissario Europeo per le Politiche Regionali, ha organizzato lo scorso 25 e 26 febbraio a Budapest una conferenza dedicata. Il 19 giugno 2009 il Consiglio Europeo ha infatti chiesto for-malmente alla Commissione Europea di elaborare una strategia comunitaria per la regione del Danubio. Al momento, i paesi principalmente interessati saran-no quelli coperti dal Danube Cooperation Process: Ger-mania (Baden-Württemberg e Baviera), Austria, Repubbli-ca slovacca, Repubblica ceca, Ungheria, Slovenia, Croazia, Serbia, Bosnia-Erzegovina, Montenegro, Romania, Bul-garia, Repubblica Moldava e Ucraina (le regioni lungo il Danubio). Otto sono Sta-ti membri dell’Unione Europea mentre sei sono extra UE.La prima strategia per una macro-regio-ne ufficialmente approvata dall’Unione Europea è stata applicata nei paesi baltici ad ottobre 2009. Il suo successo ha raffor-

zato l’idea che questo tipo di approccio strategico possa diventare un modello di cooperazione dell’Unione Europea in al-tre regioni ed un importante mezzo per la programmazione e la distribuzione dei finanziamenti comunitari. Come indica-to in un primo documento, a questo ap-proccio vengono riconosciute una strut-tura e delle prassi adatte ad affrontare le sfide e le opportunità di una regione.La definizione di regione fin ora adot-tata appare poco precisa: “un’area che

comprenda territori di diversi paesi o regioni accomunate da una o più caratteristiche o da sfide comuni”. Nonostan-te ciò, a parere del Consiglio dell’Unione Europea, l’assen-za di una definizione formale non elimina la necessità di

una strategia macro-regionale. Nel caso della regione baltica, il suo valore am-bientale, il significato storico e la posizio-ne geografica chiave per settori come il trasporto di merci, rafforzano il senso di unità dell’intera regione.Durante la conferenza di Budapest, aprendo i lavori sulla strategia per la ma-

J ohannes Hahn, európsky komisár pre

regionálnu politiku, otvoril 25. a 26.

februára v Budapešti konferenciu o Eu-

rópskej stratégii pre dunajský makroregi-

ón, s cieľom rozvinúť veľký hospodársky

potenciál regiónu v povodí rieky Dunaj a

zlepšiť stav jeho životného prostredia. Eu-

rópska rada formálne požiadala Európsku

komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ pre

dunajský makroregión dňa 19. júna 2009.

V súčasnej dobe sa to týka najmä krajín po-

zdĺž celého toku Dunaja, ktoré

sa zapojili do procesov spolu-

práce: Nemecko (Bádensko-

Württembersko a Bavorsko),

Rakúsko, Slovenská republika,

Česká republika, Maďarsko,

Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko,

Bosna a Hercegovina, Čierna

Hora, Rumunsko, Bulharsko, Moldavská

republika a Ukrajina (regióny pozdĺž Du-

naja). Osem z týchto krajín sú členské štáty

EÚ a šesť nie.

Úplne prvá makroregionálna stratégia bola

oficiálne prijatá Európskou úniou pre Po-

baltie v októbri 2009. Jej doterajší úspech

naznačuje, že makroregionálne stratégie

by sa mohli stať vzorom pre spoluprácu

EÚ aj v iných regiónoch, a tiež, že je dô-

ležitým prostriedkom pre programovanie

rozvoja a usmerňovanie tokov finančných

prostriedkov zo strany EÚ. Ako sa uvádza

v prvom dokumente, táto stratégia môže

pomôcť vytvoriť užitočnú štruktúru a na-

značuje správny prístup na riešenie výziev

a príležitostí v regióne.

Definícia toho, čo by mohla byť vhodná

oblasť pre rozvoj európskej makroregio-

nálnej stratégie, je stále veľmi otvorená:

„oblasti, ktoré zahŕňajú územie

viacerých rôznych krajín alebo

oblasti, ktoré spájajú spoločné

výzvy alebo problémy.“ Napriek

tomu, podľa Rady EÚ, neexistu-

júca formálna definícia regiónu

neznamená, že nie je potrebné

vyvíjať makroregionálne straté-

gie. Stačí sa pozrieť na Baltické more, kto-

rého životné prostredie, historický význam

a geografický vplyv, napríklad z pohľadu

dopravných ciest, nepopierateľne spája

celý región. Na konferencii v Budapešti o

dunajskej makroregionálnej stratégii EÚ

komisár Hahn povedal: „Je jasné, že všetci

máme spoločný cieľ - zlepšenie prosperity

a kvality života 115 miliónov ľudí, ktorí

Táto nová

pracovná metóda

nepotrebuje nové

zákony a

inštitúcie

5

Johannes Hahn - komisár EK pre regionálnu politiku

Hlavná téma

cro-regione danubiana, il Commissario Hahn ha dichiarato: “E ‘chiaro che noi tutti condividiamo un obiettivo comu-ne: migliorare la prosperità e la qualità della vita di 115 milioni di persone che vivono nella regione. Oggi discuteremo di progetti concreti che daranno risultati duraturi”. Questo metodo di lavoro, già utilizzato nella regione baltica, non ha bisogno di nuove leggi o istituzioni, ma piuttosto associa gli interessi di diversi attori politici e quelli di una vasta gam-ma di stakeholder.

Le sfide della regione non possono es-sere risolte con un’azione individuale. L’obiettivo di questa strategia è quello di creare “un quadro integrato che consen-ta all’Unione europea e agli Stati membri di individuare le esigenze e di distribuire le risorse disponibili permettendo così alla macro area di godere di condizioni ambientali sostenibili e di un’ottimale sviluppo economico e sociale”. Non ci sarà quindi un ulteriore contributo fi-nanziario da parte dell’Unione Europea

žijú v širšom povodí Dunaja. Dnes sme sa

prišli zoznámiť s konkrétnymi projektmi,

ktoré prinesú trvalé výsledky v tomto sme-

re.“ Tento prístup - nová pracovná metóda,

ktorú EÚ použila prvýkrát pri stratégii pre

oblasť Baltického mora - neznamená nové

zákony a inštitúcie, ale skôr posilňuje pre-

pojenie medzi jednotlivými politikami a ši-

rokou škálou zúčastnených strán.

Nové financie nebudúDôležité výzvy makroregiónu nemôžu rie-

šiť jednotlivé akcie samostatných štátov.

Cieľom tejto stratégie je vytvoriť „integ-

rovaný rámec, ktorý umožňuje Európskej

únii a členským štátom identifikovať po-

treby a rozdeliť dostupné zdroje a umožniť

tak makroregiónu profitovať z optimálneho

ekonomického a sociálneho rozvoja.“ Prí-

spevok EÚ nebude vo forme ďalšej finanč-

nej podpory nad rámec zdrojov, ktoré už sú

k dispozícii v regióne. Stratégia nepočíta s

extra financiami EÚ, pretože v regióne už

je k dispozícii veľké množstvo finančných

prostriedkov vďaka celému radu rozvojo-

vých programov EÚ. Cieľom je efektívnej-

šie čerpanie podpory EÚ - 100 miliárd,

ktoré už boli pridelené z kohéznej politiky

6

Dunaj v Maďarsku

Dunaj v Bulharsku

Hlavná téma

oltre a quello già assegnato alla regione. Ma anche se la strategia non sarà accom-pagnata da un finanziamento specifico, una considerevole quantità di fondi è già a disposizione della regione attraver-so una serie di programmi comunitari. L’obiettivo è quello di impiegare i fondi già disponibili - tra il 2007 e il 2013 solo per la politica di coesione (Fondo Euro-peo per lo Sviluppo Regionale, Fondo di Coesione, Fondo Sociale Europeo) sono stati stanziati 100 miliardi di euro - con maggiore efficacia e di mostrare come una cooperazione macro-regionale possa aiutare ad affrontare i problemi locali.Inoltre la mancanza di denaro o di nuove nor-mative a livello comunita-rio e l’accordo per evitare qualsiasi duplicazione delle istituzioni consentirà a tutti i partner di concentrar-si sulle questioni fondamentali, ossia su come utilizzare con efficienza le risorse esistenti, la legislazione e le strutture, a beneficio della regione.In questa fase, la strategia dell’UE per la

regione del Danubio si fonda su 3 ‘pilastri’:• migliorare la connettività e i sistemi di comunicazione (in particolare i trasporti, i bisogni energetici e la connettività in-formatica);

• preservare l’ambiente e prevenire le ca-tastrofi naturali;

• rafforzare il potenziale di sviluppo so-cio-economico.

“Al centro della nostra nuova strategia ci sarà l’acqua stessa. Un Danubio più navigabile porterebbe benefici per tutti: il fiume è in grado di fornire una arteria

per il trasporto merci che va dalla Foresta Nera al Mar Nero, ma possiamo sfruttare il suo potenzia-le solamente lavorando insieme. Ad oggi, la rete di vie navigabili interne utilizzate per la naviga-

zione sul Danubio rappresenta solo il 10% di quella del Reno. Altre sfide che la strategia deve affrontare compren-dono poi le connessioni energetiche e la riduzione dell’inquinamento. Ad esempio, il bacino del Danubio ospita oltre 300 specie di uccelli, alcuni molto

Región bude

profitovať v prípade,

že Dunaj bude

splavný z Čierneho lesa

až k Čiernemu moru

(Európskeho fondu pre regionálny rozvoj,

Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho

fondu), v rokoch 2007 a 2013 – a tiež po-

ukázať nato, ako makroregionálna spolu-

práca môže pomôcť pri riešení miestnych

problémov.

Absencia nových peňazí a

nových právnych predpi-

sov na úrovni EÚ a doho-

da o zabránení zdvojova-

nia inštitúcií, tak umožní

všetkým partnerom sú-

strediť sa na dôležitejšie

otázky, ako využitie exis-

tujúcich zdrojov, legislatívy, či štruktúr v

prospech regiónov.

V tejto fáze stratégia EÚ pre dunajksý mak-

roregión predpokladá tieto 3 piliere:

• zlepšenie prepojenia a komunikačných

systémov (najmä v oblasti dopravy, energe-

tiky a informatizácie spoločnosti);

• ochrana životného prostredia a prevencia

pred prírodnými rizikami;

• posilnenie potenciálu pre sociálno - ekono-

mický rozvoj.

V centre novej stratégie bude voda samotná.

Región bude profitovať v prípade, že Dunaj

bude splavný a vodná dopravná tepna po-

vedie z Čierneho lesa až k Čiernemu moru

– tento potenciál Dunaja však môžeme vy-

užiť len vzájomnou spoluprácou. Ostatné

výzvy dunajskej stratégie sú: energetické

prepojenie a znižovanie znečistenia. Po-

vodie Dunaja hostí viac

ako 300 veľmi vzácnych

druhov vtákov a je po-

trebné prijať kroky proti

ich ohrozeniu v dôsledku

priemyselného a poľno-

hospodárskeho znečiste-

nia. Sieť vnútrozemských

vodných ciest je tiež zrelá

pre rozvoj plavby. V súčasnosti splavnosť

priľahlých kanálov na Dunaji predstavuje

len 10% z tokov, ktoré sú splavné na Rýne.

„Tento región však nie je len o vodných ces-

tách. Krajiny v oblasti spája mimoriadne

bohatstvo kultúr a náboženstiev. Tieto roz-

diely v minulosti často viedli ku konflik-

tom. Napätie stále existuje, ale dnes je tu

príležitosť na rozvoj modelu harmonického

a produktívneho spolužitia. Táto stratégia

je príležitosť na ďalší krok pri prekoná-

vaní prekážok, ktoré národné a regionál-

ne hranice niekedy vytvárajú v našich

mysliach, zariadiť, aby v tomto regióne

7

Hlavná téma

rari, ed è importante agire velocemente per garantire che la loro esistenza non venga minacciata dall’inquinamento in-dustriale e da quello agricolo.

“Ma questa regione non è caratterizzata solo dal suo canale navigabile. I paesi della zona raccolgono una straordinaria ricchezza di culture e religioni. In passa-to queste differenze hanno a volte por-tato a dei conflitti. Le tensioni esistono ancora, ma oggi abbiamo l’opportunità di diventare un modello di coesistenza armoniosa e produttiva. Questa strategia è un’occasione per compiere un ulterio-re passo in avanti superando le barriere e le frontiere sia nazionali che regionali, a volte presenti solo nella nostra mente, e fare veramente di questa regione un esempio di quello che può essere il me-glio dell’Europa”.L’Ungheria ha già iniziato a contribui-re alla formazione della nuova strategia, che punta alla necessità di migliorare la qualità dell’acqua potabile, di collegare i gasdotti e le reti elettriche e di incorag-giare lo sviluppo costiero e portuale.

La Slovacchia ha presentato in occasio-ne della Conferenza di Budapest i propri obiettivi strategici. Una delle priorità del-la Slovacchia nella strategia per la macro

– regione del Danubio è di sviluppare le

infrastrutture di trasporto, in particolare il continuo sviluppo della fiumara del Danubio, e garantire la navigabilità del Danubio nel suo flusso originale. “Do-vremmo rendere navigabile l’alveo origi-nale, per quanto possibile, creando così una navigazione di alta qualità da Ulm al Mar Nero”, ha affermato durante la conferenza il Ministro degli esteri del-la Repubblica Slovacca, Miroslav Laj ak. Per favorire un migliore utilizzo del po-tenziale di sviluppo economico delle città e dei porti sul Danubio verrà realizzato un terminal di transito transcontinentale, che miri a creare un nodo con una com-binazione di tutti i tipi di trasporto.Cosa sarà richiesto ai governi nazionali della regione? Come ha detto Johannes Hann: “Prima di tutto dobbiamo appor-tare pieno sostegno per individuare una strategia generale da seguire che includa le particolarità locali. In secondo luogo, e questo è indispensabile, vi chiediamo di mettere a disposizione le menti migliori per lavorare alla soddisfazione dei nume-rosi e naturali bisogni che una strategia integrata porta con sé. Abbiamo bisogno di trovare le prospettive che ci consenti-ranno di trovare soluzioni win-win...”Ai possibili stakeholder è inoltre richie-sto l’impegno non solo per raggiungere un accordo sulla strategia, ma soprattut-to per farla funzionare. La Commissione

non può e non applicherà ogni strategia macro-regionale. La manodopera e le più importanti conoscenze e risorse loca-li saranno fornite dalle amministrazioni interessate, dalle agenzie e dalle regioni che devono trasformare ambizioni con-divise in fatti accertabili.Il concetto di strategie per le macro-re-gioni è diventato estremamente potente in pochissimo tempo, perché porta la co-operazione europea ad una dimensione gestibile, libera da confini amministrativi o nazionali ma lontana dalla grande sca-la che porta gli attori a perderne il senso di appartenenza. Il processo di consul-tazione sulla strategia per la regione del Danubio, che formalmente è stato aperto all’inizio di febbraio con la prima confe-renza delle parti interessate nella città di Ulm (Germania), si protrarrà fino all’ini-zio dell’estate con altri eventi previsti in Austria e in Slovacchia (aprile), in Bulga-ria (maggio) e in Romania (giugno). Ol-tre a questi eventi, la Commissione Eu-ropea sta anche invitando tutte le parti interessate a partecipare ad una consul-tazione pubblica on-line, che sarà aperta fino al 12 aprile 2010. La Commissione proporrà un Piano d’Azione e un sistema di governo nel dicembre 2010, mentre la discussione e la probabile approvazione da parte degli Stati membri è prevista per l’inizio del 2011.

vznikol mikrokozmos, ktorý predstavuje to

najlepšie čo v dnešnej Európe máme,“ po-

vedal Johannes Hahn.

Stratégia SlovenskaSlovensko tiež predstavilo na konferencii v

Budapešti svoje ciele týkajúce sa dunajskej

stratégie. Jednou z priorít Slovenska v rám-

ci dunajskej stratégie bude rozvoj dopravnej

infraštruktúry, predovšetkým rozvoj konti-

nuálnej dunajskej vodnej cesty a zabezpe-

čenie splavnosti Dunaja v pôvodnom toku.

„Mali by sme splavniť pôvodné koryto všade,

kde je to možné, čím vznikne kvalitná vodná

cesta z Ulmu do Čierneho mora,“ povedal

Lajčák na konferencii v Budapešti. Prispieť

k lepšiemu využívaniu potenciálu hospodár-

skeho rozvoja miest a prístavov podunajské-

ho priestoru a jeho regiónov má aj realizácia

projektu Transkontinentálneho tranzitného

terminálu, ktorého cieľom je vytvoriť uzol

s kombináciou všetkých druhov dopravy.

Čo EÚ očakáva od národných vlád v tomto

makroregióne? Ako ďalej povedal Johannes

Hahn: „Najprv musíme získať podporu pri

identifikácii širokej stratégie a následne je

potrebné naplniť plán konkrétnym obsahom.

Po druhé, a to je nevyhnutné, žiadame vás,

aby ste poskytli vaše najlepšie kapacity pre

prácu a riešenie mnohých problémov, ktoré

z integrovanej stratégie vyplynú. Musíme

nájsť perspektívu, ktorá nám umožní nájsť

win-win riešenie ...“

EÚ žiada možné zúčastnené strany o zá-

väzok nielen pri dosiahnutí dohody o stra-

tégii, ale najmä o záväzok prispieť k jej

fungovaniu. Komisia nemôže a nebude

implementovať žiadne makroregionálne

stratégie. Nedisponuje totiž personálom,

a čo je ešte dôležitejšie, nemá lokálne ve-

domosti a prostriedky, ktoré musia poskyt-

núť miestne správy, agentúry a regiónáne

inštitúcie, ktoré majú záujem zlepšiť ich

prostredie a pozíciu.

Pojem makroregionálnych stratégií sa stal

mimoriadne silný vo veľmi krátkom čase,

pretože ponúka európsku spoluprácu na

zvládnuteľnej úrovni – bez obmedzenia

lokálnej správy či štátnych hraníc, no

nie v takom veľkom meradle, že účastníci

strácajú zmysel pre zodpovednosť. Proces

konzultácie dunajskej stratégie bol ofici-

álne otvorený na prvej konferencii zain-

teresovaných strán v Ulme (Nemecko) na

začiatku februára a bude pokračovať až do

začiatku leta na ďalších akciách plánova-

ných v Rakúsku a na Slovensku (v aprí-

li), v Bulharsku (v máji) a v Rumunsku

(v júni). Rovnako ako k účasti na podu-

jatiach, Európska komisia takisto vyzýva

všetky zúčastnené strany k účasti v on-

line konzultáciách s verejnosťou, ktoré sú

otvorené do 12. apríla 2010.

Komisia navrhne akčný plán a systém

správy stratégie v decembri v roku 2010,

ktorý bude diskutovaný a podaný na

schválenie zo strany členských štátov na

začiatku roka 2011.

8

Hlavná téma

Miláno - Letisko Orio al Serio - príletova halaKancelária v SR: Bastová 3, Bratislava

REZERVUJTE SI ON LINEvás pobyt nawww.turismo.bergamo.it

REZERVUJTE SI ON LINE vás pobyt nawww.turismo.bergamo.it

Agentúra pre rozvoj a turistickúpropagáciu Provincie Bergamo.

place to bergamoplace to bergamo

ˇ̌

ˇ

9

T éma regionálneho rozvoja je jedna z

najvýznamnejších priorít Slovenskej

republiky a sprevádza každé Programové

vyhlásenie vlády. Dôvod je jasný, neskorá

industrializácia Slovenska, ktorá napl-

no prepukla až v 50-tych rokoch minu-

lého storočia a geograficky nevyvážený

prudký rozvoj po vzniku SR v roku 1993,

zanechali vysoké rozdiely životnej úrov-

ne medzi regiónmi a priestor pre oblasti

s vysokou mierou nezamestnanosti. Sú to

závažné problémy slovenskej spoločnosti

a vyžadujú si citlivý a zodpovedný prí-

stup. Kompetencie v tejto oblasti spadajú

pod aktivity Ministerstva výstavby a re-

gionálneho rozvoja Slovenskej republiky,

ktoré sa v rámci svojej agendy snaží ko-

ordinovať celoplošné aktivity na podpo-

ru regionálneho rozvoja, ako je dostavba

diaľnic či budovanie infraštruktúr, a ta-

kisto podporu projektov, prostredníctvom

Rozhovor

LA STRATEGIA NAZIONALEPER LO SVILUPPO REGIONALE

NÁRODNÁ STRATÉGIAREGIONÁLNEHO ROZVOJASLOVENSKA

Igor Štefanov, predchádzajúci minister výstavby a regionálneho rozvoja

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja

Come lo stato stimola losviluppo regionale ci vieneraccontato dall’ex - Ministrodelle Costruzioni e delloSviluppo Regionale,Igor Štefanov.

Ako štát podporuje regionálny

rozvoj na Slovensku nám

priblížil exminister výstavby

a regionálneho rozvoja,

Igor Štefanov.

10

I l tema dello sviluppo regionale è una delle priorità della Repubblica slovacca,

e fa parte della dichiarazione program-matica di tutti governi dalla nascita della Slovacchia. Il motivo è ovvio, il tardivo sviluppo dell’industria in Slovacchia ini-ziato negli anni cinquanta e la recente industrializzazione squilibrata a favore delle zone già sviluppate, hanno creato grandi differenze nel tenore di vita tra le regioni generando aree ad alto tasso di disoccupazione. Questi sono attualmente i più gravi problemi della so-cietà slovacca e richiedono un approccio sensibile e re-sponsabile. Le competenze in questo settore rientrano nell’ambito delle attività del Ministero delle Costruzioni e dello Sviluppo Regio-nale della Repubblica Slovacca che si im-pegna a trasformare l’agenda europea in materia di attività a livello nazionale, quali lo sviluppo delle infrastrutture o delle co-municazioni al fine di aiutare lo sviluppo regionale. Il successo delle politiche regio-nali porterebbe a un’economia ancora più forte in tutto il paese, ma la crisi econo-mica sta costringendo il Governo a misu-re di austerità. A causa della necessità di consolidare le finanze pubbliche è stato approvato il progetto di fusione di diversi ministeri e l’agenda di sviluppo regionale passerà al nuovo Ministero di Agricoltura, Ambiente e Sviluppo Regionale. Come lo

stato stimola lo sviluppo regionale e qua-le sarà il futuro dello sviluppo regionale in Slovacchia, ci viene raccontato dall’ul-timo Ministro delle Costruzioni e dello Sviluppo Regionale ed attuale consiglie-re del Ministro, Igor Štefanov.

Il bilanciamento delle differenze interre-gionali è un obiettivo permanente delle politiche statali volte a promuovere lo sviluppo regionale, che dovrebbe essere promosso in stretto collegamento con le autorità locali. Lo stato determina le re-gole, ma tocca poi alle regioni prenderne atto nel promuovere le singole attività. Le competenze a livello regionale sono ora nelle mani delle autorità locali. Con il trasferimento delle competenze alle pro-vince, gli enti locali e ai comuni, le autori-tà del governo centrale hanno perso una parte degli strumenti che permettevano di influenzare lo sviluppo locale e regio-nale. D’altra parte, le regioni possono ora

maggiormente determinare i propri pro-gressi, fare maggiore uso delle proprie potenzialità e trovare proprie risorse, il che significa maggiori opportunità ai più preparati e attivi. In questo modo viene maggiormente rispettato il principio di sostenibilità a lungo termine. Natural-mente rimane una nostra priorità aiutare a bilanciare le differenze negative inter-regionali, ma ciò deve essere coerente con altri importanti principi della politica regionale.

Il Ministero delle Costruzioni e dello Svi-luppo Regionale, in quanto autorità del governo centrale per lo sviluppo regio-nale, prepara le condizioni favorevoli per lo sviluppo regionale, definisce le com-petenze dell’amministrazione pubblica, delle regioni, dei comuni e di altri orga-nismi di gestione territoriale, stabilisce gli obiettivi del sostegno e le condizioni per il coordinamento e per l’attuazione, in particolare attraverso modifiche nella legislazione, concretamente attraverso la legge sulla promozione dello sviluppo regionale. In pratica ciò significa la ste-sura dei documenti strategici, l’analisi e il monitoraggio della situazione eco-nomica e sociale nelle singole regioni e la cooperazione con i partner sociali ed economici. Estremamente importante

ktorých prúdia do regiónov prostriedky z

EÚ. Úspešná regionálna politika by zna-

menala ešte výkonnejšiu ekonomiku celej

krajiny, no ekonomická kríza núti sloven-

skú vládu k úsporným opatreniam. Za

účelom konsolidácie verejných financií

je pripravený plán zlučovania niekoľ-

kých ministerstiev a agenda regionálneho

rozvoja pripadne novému Ministerstvu

pôdohospodárstva, životného prostredia

a regionálneho rozvoja. Ako štát podporu-

je regionálny rozvoj a aká je ich budúc-

nosť nám priblížil exminister výstavby

a regionálneho rozvoja, Igor Štefanov.

Od vzniku SR tu naďalej pretrváva

fenomén významných ekonomických

rozdielov medzi jednotlivými regi-

ónmi. Aj napriek presunu veľkej časti

kompetencií na regióny sa stále neda-

rí výraznejšie regulovať rozvoj v jed-

notlivých regiónoch. S akými prob-

lémami sa v tomto procese stretáva

exekutíva?

Vyrovnávanie medziregionálnych rozdie-

lov je trvalá úloha štátnej politiky, pod-

pory regionálneho rozvoja v úzkej súčin-

nosti s územnou samosprávou.

Štát určuje noty, ale hrať mu-

sia regióny. Kompetencie na

úrovni regiónov sú v rukách

územnej samosprávy. Tým, že

sa kompetencie presunuli na

orgány samosprávy krajov, miest a obcí,

tým ústredné štátne orgány stratili časť

nástrojov priamo ovplyvňovať miestny

a regionálny rozvoj. Na druhej strane

môžu regióny viac sami ovplyvňovať svo-

je napredovanie, viac využívať vlastný

potenciál a hľadať vlastné rezervy, čím

je zabezpečený spravodlivejší prístup pre

pracovitých a pripravených. Taktiež lep-

šie napĺňa princíp trvalej udržateľnosti.

Samozrejme, pomoc pri vyrovnávaní ne-

priaznivých medziregionálnych rozdielov

zostáva prioritou, no musí byť v súlade

s ďalšími dôležitými princípmi regionál-

nej politiky.

Aké sú konkrétne kroky Mi-

nisterstva výstavby a regi-

onálneho rozvoja pre zni-

žovanie rozdielov medzi

jednotlivými regiónmi?

Ministerstvo výstavby a re-

gionálneho rozvoja SR, ako ústredný or-

gán štátnej správy pre regionálny rozvoj,

vytvára podmienky rozvoja, upravuje pô-

sobnosť orgánov štátnej správy, vyšších

územných celkov, obcí a ďalších subjektov

územnej spolupráce, určuje ciele podpory

a podmienky pre koordináciu a realizáciu

najmä prostredníctvom legislatívnej čin-

nosti, a to zákona o podpore regionálneho

rozvoja. V praxi sa to prejavuje okrem

Štát určuje noty,

ale hrať musia

regióny

Rozhovor

11

tvorby strategických dokumentov, aj ana-

lyzovaním a monitorovaním hospodárskej

a sociálnej situácie v jednotlivých regió-

noch, spoluprácou so sociálno-ekonomic-

kými partnermi. Mimoriadne dôležitá je

koordinácia pomoci zo štrukturálnych

fondov EÚ a priame riadenie Regionál-

neho operačného programu, Operačného

programu Bratislavský kraj a operačných

programov cezhraničnej spolupráce. Im-

plementačné podmienky pre projekty sú

stanovené tak, aby prispievali k znižova-

niu rozdielov medzi jednotlivými región-

mi. Ministerstvo podporuje integrovanú

sieť 49 regionálnych rozvojových agentúr,

ktoré pôsobia priamo v regiónoch. Posky-

tujú informačno-poradenské služby, orga-

nizujú semináre a iné vzdelávacie akcie,

pomáhajú s prípravou a realizáciou pro-

jektov.

Ktoré regióny na Slovensku majú pri-

oritu z hľadiska regionálneho rozvo-

ja? Do ktorých odvetví putuje najvý-

raznejšia pomoc v týchto regiónoch?

Z hľadiska regionálneho rozvoja podpo-

rujeme celé Slovensko, ale formy podpo-

ry členíme na dve oblasti: Bratislavský

kraj na jednej strane a zvyšok Sloven-

ska tvorený siedmimi krajmi na strane

druhej. Bratislava je náš najrozvinutejší

región, a preto si v mnohých ohľadoch

musí pomôcť sama. Z odvetvového hľa-

diska môžeme povedať, že najväčšia pod-

pora smerovala a smeruje do rozvoja in-

fraštruktúry, kde Slovensko zaostáva za

vyspelou Európou (EÚ15). Tu, môžem

spomenúť, najmä investície do budova-

nia verejných vodovodov a kanalizácií,

a s tým súvisiacich čističiek odpadových

vôd. Samostatnú kapitolu tvorí doprav-

ná infraštruktúra, kde treba riešiť nielen

zaostávanie z minulosti, ale aj prudké

tempo rastu najmä automobilovej dopra-

vy. Naše ministerstvo poskytuje finančné

prostriedky aj na rozvoj infraštruktúry

regiónov SR prostredníctvom fondov EÚ.

Mohli by ste nám priblížiť stratégiu,

ktorá určuje priority národného plá-

nu regionálneho rozvoja z pohľadu

jednotlivých regiónov?

V súvislosti s čerpaním fondov EÚ sú sú-

časné priority deklarované a realizujú sa

prostredníctvom Národného strategického

referenčného rámca SR 2007 – 2013.

Stratégia je formulovaná ako „výrazne

zvýšiť do roku 2013 konkurencieschop-

nosť a výkonnosť regiónov a slovenskej

ekonomiky a zamestnanosť pri rešpek-

tovaní trvalo udržateľného rozvoja“ a

predstavuje pokračovanie trendu približo-

vania sa úrovni EÚ-15, zvyšovanie kon-

kurencieschopnosti regiónov Slovenska,

zvýšenie kvality života občanov. Stratégia

je postavená na troch strategických priori-

tách a ich troch cieľoch:

1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť

s cieľom zvýšenia vybavenia regiónov in-

fraštruktúrou a zvýšenia efektívnosti sú-

visiacich verejných služieb

è il coordinamento degli aiuti dei fondi strutturali dell’UE e la gestione diretta del Programma Operativo Regionale, del Programma Operativo per la regione di Bratislava e il Programma Operativo di Cooperazione Transfrontaliera. Le con-dizioni di implementazione dei progetti regionali sono volte a contribuire a ridur-re le disparità interregionali. Il Ministero

sostiene la Rete integrata di 49 agenzie di sviluppo regionale che operano diret-tamente nelle regioni. Esse forniscono informazioni e consulenza, organizzano seminari e altri eventi formativi, e aiuta-no con la preparazione e l’implementa-zione di progetti.

In termini di sviluppo regionale cer-chiamo di dare sostegno a tutta la Slo-vacchia, ma possiamo individuare due forme principali di sostegno regionale: la Regione Bratislava da un lato e le altre sette regioni slovacche dall’altro. Brati-slava è la nostra regione più sviluppata e quindi in gran parte deve essere capace di aiutarsi da sola. In termini settoriali, possiamo dire che il massimo sostegno viene indirizzato verso lo sviluppo delle infrastrutture, dove la Slovacchia è mol-to in dietro rispetto ai paesi europei più sviluppati (EU15). E’ importante citare i grandi investimenti nella costruzione degli acquedotti pubblici, delle canaliz-zazioni e dei relativi impianti di depu-razione delle acque. Un capitolo a parte è quello riguardante le infrastrutture nei trasporti, settore che deve affrontare non solo i ritardi del passato, ma anche il for-te tasso di crescita del traffico automobi-listico. Il nostro Ministero finanzia il so-stegno allo sviluppo delle infrastrutture regionali in Slovacchia attraverso i fondi dell’Unione europea.

Rozhovor

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja

12

Rozhovor

2. Vedomostná ekonomika s cieľom roz-

voja zdrojov trvalo udržateľného ekono-

mického rastu a zvyšovania konkurencie-

schopnosti priemyslu a služieb.

3. Ľudské zdroje s cieľom zvýšenia zamest-

nanosti, rastu kvality pracovnej sily pre

potreby vedomostnej spoločnosti a zvýšenia

sociálnej inklúzie rizikových skupín.

Z hľadiska regiónov je rozdielne postave-

nie hlavného mesta Bratislavy voči ostat-

ným siedmim krajom Slovenska. Ešte

väčšia diferenciácia a špecifikácia priorít

jednotlivých regiónov je obsiahnutá v do-

kumente „Národná stratégia regionálne-

ho rozvoja Slovenska“, ktorý pripravilo

naše ministerstvo na nasledujúce obdobie

a v najbližších dňoch bude predložený na

schválenie slovenskej vláde. Tento doku-

ment prvýkrát v ucelenej forme prináša

rozpracovanie regionálneho rozvoja s dô-

razom na vlastné vnútorné zdroje Sloven-

ska. Prostriedky z fondov EÚ sú chápané

ako doplnkové zdroje. Úlohou stratégie je

pre región na úrovni krajov

• identifikovať jeho vnútorný potenciál a špe-

cifikovať jeho možnú konkurencieschopnosť

v rámci SR;

• charakterizovať jeho špecifické stránky

a z nich vyplývajúce hlavné konkurenčné

výhody v rámci Slovenskej republiky ako aj

v európskom kontexte;

• určiť jeho rozvojové strategické ciele a pri-

ority.

Vypracovanie národnej stratégie prebieha-

lo v spolupráci so sociálno-ekonomickými

partnermi a každý z ôsmich krajov má ur-

čené svoje vlastné rozvojové strategické ciele

a priority.

Podľa prieskumov OSN po prvýkrát

v histórii ľudstva žije viac ľudí v mes-

tách, ako na vidieku. Tento trend je evi-

dentný aj na Slovensku. Ako to podľa

vás ovplyvní politiky regionálneho roz-

voja na európskej úrovni?

Podľa môjho názoru je tento vývoj priro-

dzený. Je prirodzené, že človek býva tam,

kde má prácu. V súčasnosti podiel práce v

mestách rastie voči podielu práce na vidieku,

čo vidieť najmä v tak typickom sektore ako

je poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo.

Otázkou je trvalá udržateľnosť a negatívne

sprievodné javy tohto procesu. Na európskej

úrovni by malo dochádzať k harmonizácii, k

vzájomnému prelínaniu a ovplyvňovaniu

politík jednotlivých krajín a regiónov.

Vidiek je v mnohých ohľadoch nenahraditeľ-

ný, napríklad, na zachovanie biodiverzity, a

tvorí spolu s mestskými územiami neoddeli-

teľnú súčasť každého regiónu. V súčasnom

období sa realizuje pomoc pre uvedené úze-

mia uplatňovaním samostatných politík EÚ.

Ich vzájomné prepojenie sa v oblasti využí-

vania fondov EÚ zabezpečuje prostredníc-

tvom demarkačných línií. Z pohľadu našich

doterajších skúseností je nevyhnutné pre

budúce obdobie zabezpečiť lepšie prepojenie

medzi týmito politikami a zabezpečiť tak in-

tegrovaný prístup pre efektívnejšiu reali-

záciu regionálnej politiky.

Come prevede la disponibilità dei fondi UE, le priorità attuali sono dichiarate e at-tuate attraverso il Quadro di Riferimento Strategico Nazionale SR 2007 - 2013. La strategia è formulata come segue:

“Raggiungere entro l’anno 2013 un au-mento sostanziale della competitività dell’economia slovacca attraverso lo svi-luppo delle regioni e dell’occupazione rispettando le prospettive dello svilup-po sostenibile” e rappresenta una con-tinuazione della tendenza costante di avvicinamento al livello dei paesi UE15, dell’aumento della competitività delle re-gioni slovacche e del miglioramento del-la qualità della vita. La strategia si basa su tre priorità strategiche e relativi obiettivi: 1. Infrastrutture e accessibilità della re-gione, con l’obiettivo di migliorare la rete delle infrastrutture regionali per aumen-tare l’efficienza dei servizi pubblici con-nessi; 2. L’economia della conoscenza con l’obiettivo di sviluppare le risorse di cre-scita economica sostenibile e la competi-tività dell’industria e dei servizi; 3. Risorse umane con l’obiettivo di au-mentare l’occupazione, aumentare la qualità della forza lavoro per soddisfare i bisogni della società della conoscenza e aumentare l’integrazione sociale dei gruppi emarginati. Dal punto di vista delle varie regioni uno status diverso ap-

partiene solo alla capitale Bratislava. Una maggiore differenziazione e spe-cificazione delle priorità per ciascuna regione sarà contenuta nel documento

“Strategia nazionale per lo sviluppo re-gionale”, elaborato dal nostro Ministero che sarà presentato nei prossimi giorni per l’approvazione da parte del Governo Slovacco. Questo documento prevede un sostegno allo sviluppo regionale ponen-do per la prima volta l’accento sulle ri-sorse interne della Slovacchia. I Fondi UE sono visti come risorse complementari. Il ruolo della strategia a livello regionale è:

• identificare i suoi punti di forza interni e specificare il suo potenziale di competiti-vità in Slovacchia;

• identificare le caratteristiche specifiche e il loro conseguente vantaggio competiti-vo nella Repubblica slovacca, nonché nel contesto europeo;

• determinare gli obiettivi strategici e le priorità di sviluppo. Lo sviluppo della strategia nazionale è avvenuto in collaborazione con i partner sociali ed economici e ciascuna delle otto regioni ha stabilito proprie priorità di svi-luppo e propri obiettivi strategici.

A mio parere si tratta di una naturale evoluzione. È naturale che una persona viva dove trova lavoro. Attualmente, la quota delle opportunità di lavoro nelle città è in aumento e in proporzione dimi-nuisce il lavoro in campagna. Si vede an-che nello sviluppo dei settori tipici come l’agricoltura e la silvicoltura. Il problema riguarda la sostenibilità e i fenomeni ne-gativi che accompagnano questo proces-so. A livello europeo dovrebbe avvenire l’armonizzazione, la compenetrazione e un influenzarsi tra le politiche dei paesi e tra politiche regionali. La campagna è per molti versi insostitu-ibile per la conservazione della biodiver-sità e, insieme ai territori urbanistici, co-stituisce parte integrante di ogni regione. Attualmente vengono aiutate le regioni rurali e urbanistiche tramite le politiche dell’UE dedicate. La loro interconnes-sione nell’utilizzo dei fondi comunitari messi a disposizione viene definita attra-verso la linea demarcante. Alla luce della nostra esperienza è fondamentale per il futuro garantire migliori collegamenti tra queste politiche al fine di permettere un approccio integrato per l’effettiva attua-zione della politica regionale.

Ekonómia a trhy

Uno sviluppo più dinamicodelle regioni viene spessoimpedito dalla mancanzadi infrastrutture.

Dynamickejšiemu rozvoju

týchto regiónov častokrát

bráni slabá infraštruktúra.

Mapa 1: Nárast nezamestnanosti (sezónne očistenej) v období august 2008 – december 2009

14

S lovensko v závere roku 2008 a v úvo-

de roku 2009 naplno zasiahla svetová

hospodárska kríza. Strmý prepad produk-

cie domáceho priemyslu sa samozrejme

prejavil aj na raste nezamestnanosti. Jej

nepretržitý nárast (sezónne očistený),

ktorý sa začal v lete 2008, sa prvýkrát

zastavil až v decembri 2009. Nezamest-

nanosť sa vrátila na úroveň spred 5 ro-

kov. Regióny Slovenska zasiahla kríza

s rôznou intenzitou, a tak ani nárast ne-

zamestnanosti nebol rovnomerný. Kým

v Bratislave vzrástla nezamestnanosť,

v období august 2008 až december 2009,

len o necelé 2%, v Detve zaznamenali

nárast až o 9%, v Myjave skoro o 10%

LA CRISI HA INCREMENTATOLE DIFFERENZE TRA LE REGIONI DELLA SLOVACCHIA

KRÍZA ZVÝRAZNILA ROZDIELY V NEZAMESTNANOSTI MEDZIREGIÓNMI SRJán Tóth, capo economista UniCredit BankJán Tóth, hlavný ekonóm UniCredit Bank

Mapa 2: Nezamestnanosť (sezónne očistená) – december 2009

Ekonómia a trhy

Dynamickejšiemu

rozvoju regiónov

často krát bráni

slabá

infraštruktúra

15

L a crisi economica finanziaria mon-diale ha pienamente colpito la Slo-

vacchia tra la fine del 2008 e l’inizio del 2009. Un forte calo della produzio-ne dell’industria nazionale ha causato un’importante crescita del tasso di di-soccupazione. La sua continua crescita (dati destagionalizzati) ha avuto inizio nell’estate del 2008 e si è fer-mata, una prima volta, sola-mente nel dicembre 2009. La disoccupazione è così tornata ai livelli di 5 anni fa. Siccome l’effetto della crisi ha colpito le varie regioni slovacche con una diversa intensità, anche la disoccupazione è cresciuta in diverse regioni con intensità differente: men-tre a Bratislava è cresciuta, nel periodo dall’agosto 2008 al dicembre 2009, sola-mente del 2%, in Detva hanno registrato un aumento pari al 9%, in Myjava quasi del 10% e a Snina dell’11%. La disoccu-pazione è cresciuta di più nella Slovac-chia Orientale, nella zona a sud del con-

fine con la Repubblica Ceca e nella parte meridionale della Slovacchia Centrale. La crescita della disoccupazione è stata generalmente più intensa nelle regioni caratterizzate da un’economia rurale e agricola. (Mappa 1)La crisi ha colpito prima e con maggiore intensità l’industria e il settore edile. Le

regioni in cui il mercato del lavoro è più dipendente da questi settori hanno in gene-re registrato gli aumenti più significativi in termini di di-soccupazione. Spesso si tratta delle regioni economicamen-te più deboli, con un tasso di

disoccupazione più elevato già prima del-la crisi. Durante la crisi si sono così ulte-riormente accentuate le disparità regionali nel mercato del lavoro. La differenza tra la provincia con tasso di disoccupazione più basso e quella con il tasso più alto è au-mentata dal 25% dell’agosto 2008 al 31% del dicembre 2009. (Mappa 2)Il più alto tasso di disoccupazione in Slo-

vacchia dopo la crisi rimane quello del-la parte orientale e del centro-sud della Slovacchia. Uno sviluppo più dinamico di queste regioni viene spesso impedito dalla mancanza di infrastrutture. In Slo-vacchia pertanto vale la regola seguente: più ci si allontana dal centro della regio-ne (capoluogo di provincia, capoluogo di regione), più alto è il tasso di disoc-cupazione (vedi la Figura 1). I lunghi pe-riodi di arretratezza in queste regioni si riflettono anche sull’elevata percentuale di disoccupati a lungo termine, perso-ne che perdono le abitudini lavorative e quindi anche competitività sul mercato del lavoro. In media in Slovacchia i disoc-cupati che sono registrati presso uffici di collocamento, per un periodo superiore ai 2 anni, fanno crescere il tasso di disoc-cupazione del 2% e in alcune regioni è il loro contributo a far sì che il tasso di disoccupazione superi il 10% (Revúca, Rimavska Sobota).

a v Snine dokonca o takmer 11%. Naj-

vyšší nárast nezamestnanosti bol zazna-

menaný na východe Slovenska, na Záho-

rí a na juhu stredného Slovenska. Rast

nezamestnanosti bol zvyčaj-

ne výraznejší v regiónoch

s vyšším podielom rurálneho

obyvateľstva. (Mapa 1)

Kríza, najskôr a najsilnejšie,

zasiahla priemyselné odvet-

via a stavebníctvo. Regióny,

ktorých trhy práce boli vo

väčšej miere závisle práve od zamestna-

nosti v týchto odvetviach, tak zvyčaj-

ne zaznamenali aj významnejší nárast

nezamestnanosti. Častokrát sa pritom

jednalo o ekonomicky slabšie regióny

s vyššou mierou nezamestnanosti už

pred vypuknutím krízy. Regionálne dis-

parity na trhu práce tak kríza ešte viac

zvýraznila. Rozdiel medzi

okresom s najnižšou a naj-

vyššou nezamestnanosťou sa

zvýšil z 25% v auguste 2008

na 31% v decembri 2009.

(Mapa 2)

Nezamestnanosť na Sloven-

sku tak ostáva aj po kríze

najvyššia na východe a na juhu stredné-

ho Slovenska. Dynamickejšiemu rozvoju

týchto regiónov častokrát bráni slabá in-

fraštruktúra. Na Slovensku pritom platí

zákonitosť: čím ďalej je región od centra

(krajského mesta, hlavného mesta), tým

je nezamestnanosť v regióne vyššia. Dl-

hodobé zaostávanie týchto regiónov sa

prejavuje aj vo vysokom podiele dlhodo-

bo nezamestnaných, ktorí tak strácajú

pracovné návyky, a tým aj uplatnenie

na trhu práce. V priemere na Slovensku

rastie počet nezamestnaných, ktorí sú

v evidencií úradov viac ako 2 roky, neza-

mestnanosť o 2%, v niektorých okresoch

je však ich príspevok k nezamestnanosti

vyšší ako 10% (Revúca, Rimavská Sobo-

ta).

Graf 1: Nezamestnanosť vs. vzdialenosť od centra

Nezamestnanosť Nezamestnanosť

Vzd

iale

nos

ť od

cen

tra

Vzd

iale

nos

ť od

cen

tra

Politika

Č i už sa jedná o Európsku úniu alebo

samotné členské štáty, ekonomická

dimenzia regionálneho rozvoja zohráva

najvýznamnejšiu úlohu pri emancipácii

regionálnej kultúry a regionálnej politiky;

nehovoriac o zvyšovaní konkurencieschop-

nosti regiónu na medzinárodných trhoch.

Rozvoj regiónov na Slovensku je finan-

covaný hlavne zo štrukturálnych fondov,

Kohézneho fondu EÚ, a do určitej miery,

prispieva aj štátna pokladnica. Prostried-

kov pre rozvoj slovenských regiónov je

teda dostatok. Napriek tomu v regiónoch

financie na rozvojové programy chýbajú.

Fondy Európskej únie sa nečerpajú ani

z ďaleka v takej miere, ako by sa mohli a

priepastné rozdiely medzi regiónmi sa

prehlbujú stále viac. Z pohľadu stratégie

regionálneho rozvoja sa Slovensko kon-

centruje na celoplošné projekty rozvoja in-

fraštruktúry a na vytváranie priaznivých

podmienok pre zahraničných investorov.

Už niekoľko vlád sa preto správne sústredí

na dostavbu diaľnic a budovanie lokálnej

infraštruktúry. Diaľnica, ktorá spojí Bra-

tislavu a Košice, a tým sprístupní mnohé

slovenské regióny novým investíciám, sa

podľa najnovších predpovedí otvorí v roku

LA POLITICA REGIONALE TRAGOVERNO CENTRALE EDAMMINIZTRAZIONI LOCALI

REGIONÁLNA POLITIKA MEDZI VLÁDOU A SAMOSPRÁVAMI

di Roman Ševec e Pavel Haulik

G uardando all‘Unione europea o agli stessi Stati membri, la dimensio-

ne economica dello sviluppo regionale svolge un ruolo sempre più significati-vo nell’emancipazione della cultura e della politica regionale. Per non parlare dell’aumento della competitività della regione nei mercati internazionali. Lo sviluppo delle regioni in Slovacchia è finanziato principalmente attraverso i Fondi strutturali, il Fondo di coesione dell‘Unione europea e in una certa misu-ra contribuiscono anche le finanze dello Stato. Le risorse economiche per lo svi-luppo delle regioni in Slovacchia sono quindi sufficienti. Tuttavia, mancano i

finanziamenti per importanti programmi di sviluppo. I fondi comunitari non ven-gono sfruttati al massimo del loro poten-ziale e i profondi dislivelli tra le regioni crescono sempre di più. Dal punto di vi-sta delle strategie di sviluppo regionale, il governo slovacco concentra l’attenzione e le risorse verso i progetti a ombrello: sviluppo d’infrastrutture a livello nazio-nale così da creare condizioni favorevoli per gli investitori esteri. L’autostrada che collega Bratislava a Kosice, e che quindi aprirà le porte delle regioni slovacche ai nuovi investimenti, verrà inaugurata, se-condo le ultime stime, nel 2012. Alle re-gioni per ora tocca aspettare.

Sembra che i tempi sianofavorevoli per il partito po-litico che sia orientato a in-coraggiare le persone capaci di risolvere i probleminelle loro regioni.

Časy prajú politickému

subjektu, ktorý by sa

orientoval na podporu

schopných ľudí z regiónov a

pomohol by riešiť ich

problémy.

16

Politika

2012. Regióny tak zatiaľ musia čakať.

Decentralizácia politických stránZ politického hľadiska je problém regio-

nálneho rozvoja na Slovensku dôsledkom

dlhodobo kompromisnej politiky voči re-

formám a rozvoju regionálnej politiky. Na-

priek tomu, že sa stratégia centralizovanej

štátnej moci ukazuje veľmi neefektívna a

spôsobuje na Slovensku výrazné spolo-

čenské problémy, mnohé politické špičky

majú len deklarovaný záujem

na decentralizácii verejnej

správy. Svedčí o tom aj fakt,

že všetky doterajšie aktivity

a kroky smerujúce k decen-

tralizácii Slovenska vyplýva-

jú z tlaku EÚ.

Príležitosť pre efektívnejšie

využívanie regionálneho potenciálu pri-

niesla reforma verejnej správy, ktorá na

Slovensku prebehla v rokoch 1998 – 2002.

V praxi nová reforma vyzerala tak, že na

orgány samosprávy krajov, miest a obcí sa

presunuli kompetencie v školstve, hromad-

nej doprave, pozemných komunikáciách,

v sociálnych službách a v cezhraničnej

spolupráci. Ústredné štátne orgány tak

stratili časť nástrojov priamo ovplyvňo-

vať miestny a regionálny rozvoj a spolu

s nimi aj nástroje financovania regiónov.

Keďže väčšina štátnych financií v regió-

noch je mandatórna, regióny musia viac

využívať vlastný potenciál a hľadať vlast-

né rezervy na vlastné projekty. Dostať sa

však k financiám, z ktorých je možné re-

alizovať významné projekty bez aktívnej

regionálnej politiky a kvalitne vypraco-

vaných projektov, je viac ako nepravde-

podobné. Vynára sa tak azda

najväčšia prekážka rozvoja

slovenských regiónov. Tou je

stagnujúca či neexistujúca

regionálna politika. Len málo

ľudí v regiónoch vie, že mož-

nosť rozvoja vlastných pro-

jektov, jednoduchšie, čerpanie

fondov, či prílev investícií, sú odpovede

na ich najväčšie problémy. Účinná re-

gionálna politika je pritom potrebná pri

efektívnom presadzovaní projektov nielen

na štátnej úrovni v Bratislave, ale otvára

cestu k podpore EÚ či k priamym zahra-

ničným investíciám.

Zodpovednosť za súčasný stav slovenskej

regionálnej politiky nesú aj jednotlivé

politické strany, ktoré kopírujú stratégiu

silnej centrálnej koordinácie a kontroly,

známu z „veľkej politiky“. Tento problém

je logický dôsledok organizačného modelu

významných politických strán na Sloven-

sku. Strany sú silne centralizované a člen-

ské základne strán sú málo početné. Disku-

sia na regionálnej úrovni politických strán

prakticky neexistuje a váha regionálnych

orgánov strán je mizivá.

Najrozvinutejšie stranícke štruktúry

v slovenských regiónoch majú strany

KDH a HZDS, ktoré rozvoju svojich regi-

onálnych orgánov a náboru venovali viac

energie najmä v minulosti. SMER len po-

maly rozvíja sieť regionálnych organizá-

cií, ktoré zdedil po SDĽ. SMK má celkom

silný vplyv na regionálnej úrovni, no len

v regiónoch, kde je zastúpená maďarská

menšina. SDKÚ sa snaží posilniť vplyv

regionálnych štruktúr prostredníctvom

experimentu primáriek, ktoré rozhodli

o novom volebnom lídrovi. Strana SAS

Richarda Sulíka, ktorá sa podľa najnovších

preferencií stáva významným hráčom

v predvolebnom boji, má síce veľmi malé

regionálne štruktúry, no na druhej strane

sú dobre organizované a aktívne pri vnút-

Politicamente, il problema dello sviluppo regionale in Slovacchia fonda le sue ra-dici sulla lunga politica di compromesso verso le riforme e verso la volontà di svi-luppo della politica regionale. La strate-gia di un potere statale fortemente cen-tralizzato si mostra molto inefficiente, ed è la causa di importanti problemi sociali in Slovacchia. Nonostante questo molti leader politici hanno un interesse soltanto apparente al decentramento della pubbli-ca amministrazione.L’opportunità di un uso più efficiente del potenziale re-gionale slovacco è nata dalla riforma della pubblica am-ministrazione, che ha avuto luogo in Slovacchia nel 1998

- 2002. In pratica, però, la nuova riforma aveva portato pochi cam-biamenti. Alle autorità locali di regioni, città e villaggi sono state trasferite molte nuove competenze in materia di istruzio-ne o trasporti pubblici ecc. Le autorità del governo centrale hanno perso una par-te degli strumenti per indirizzare lo svi-luppo locale e regionale, e quasi tutti gli

strumenti riguardanti il finanziamento regionale. Dal momento che la maggior parte delle finanze pubbliche nelle regio-ni hanno già una destinazione precisa, le regioni sono costrette a sfruttare il loro potenziale ricercando proprie risorse per i loro progetti. Immaginare però di poter ottenere finanziamenti e di poter attuare progetti importanti per le regioni, sen-za un apparato politico efficiente e ben sviluppato a livello regionale, è più che improbabile. La debole o inesistente po-litica regionale dimostra di essere il più

grande ostacolo allo svi-luppo delle regioni slovac-che. Nelle regioni soltanto poche persone si rendono conto che la possibilità di sviluppare i propri proget-ti, l’accesso diretto ai fondi

o la gestione diretta degli investimenti sono le risposte ai loro più grandi proble-mi. Un‘efficace politica regionale è inol-tre necessaria per promuovere i progetti non solo a livello nazionale, a Bratislava, ma apre la strada diretta verso l‘UE e aiu-ta a facilitare gli investimenti esteri diretti.La responsabilità per lo stato attuale della

politica regionale slovacca è da attribuire anche ai partiti politici. Essi condividono la stessa strategia di forte controllo cen-trale, nota dalla “grande politica“. Que-sto problema è una conseguenza logica del modello organizzativo dei principali partiti politici. I partiti sono altamente centralizzati e i membri del partito sono poco numerosi. La discussione all’inter-no dei partiti politici a livello regionale non esiste e il peso delle organizzazioni regionali è spesso insignificante.Sono il KDH e HZDS ad avere le più svi-luppate strutture partitiche nelle regio-ni slovacche, visto che hanno dedicato molta energia e risorse nello sviluppo dei propri organi regionali sopratutto in pas-sato. SMER lentamente sviluppa la rete di organizzazioni regionali che ha eredi-tato dalla SDL. SMK ha tradizionalmen-te una forte influenza a livello regionale, ma solo nelle regioni in cui è numerosa la minoranza ungherese. SDKU mira a raf-forzare l‘impatto nelle strutture regionali attraverso l’esperimento delle primarie dove hanno deciso chi sarà il nuovo lea-der che rappresenterà il partito nelle ele-zioni del giugno. Il partito SAS di Richard

Účinná regionál-

na politika otvára

priamu cestu k

podpore EÚ

17

Politika

rostraníckych diskusiách. Ide o ojedinelý

príklad úspešného a efektívneho využíva-

nia nových komunikačných technológií

a internetu v slovenskej politike.

Podľa regiónov vyzerá rozloženie síl nasle-

dovne: bašty najsilnejšej politickej strany

na Slovensku, SMER, sú v Trenčíne, Ži-

line, Banskej Bystrici a v Prešove. KDH

má početnú voličskú základňu na Orave

a Kysuciach a takisto ako SMER, v Prešo-

ve. SMK tradične v regiónoch s početnou

maďarsky hovoriacou menšinou, v Trnave

a v Nitre. Regionálna podpora SDKÚ vy-

chádza z veľkých miest vo všetkých regió-

noch. SNS Jána Slotu má dobré postavenie

v Žiline, Trenčíne a v Banskej Bystrici,

čiže v regiónoch, kde dominuje jej koaličný

partner SMER.

Silné regióny - úspešná stratégia poli-

tického marketingu

Decentralizácia a následný rozvoj regio-

nálnej politiky je riešenie, ktoré by regió-

nom veľmi pomohlo, no zároveň sa jedná

o veľmi zložitý a dlhodobý proces. Rozvo-

ju regionálnej politiky môže tiež pomôcť

oveľa jednoduchšie a účinné riešenie, a to

novelizácia aktuálneho volebného zákona.

V súčasnosti politické strany na Sloven-

sku idú do volieb s jedinou celosloven-

skou kandidátkou, ktorá sa rodí v centrále

v Bratislave. Zavedenie regionálnej kandi-

dátky by pridalo regionálnym orgánom strán

a ich záujmom na dôležitosti.

Politické strany by tak museli

venovať viac pozornosti ich lo-

kálnym štruktúram a podporiť

rast schopnej politickej repre-

zentácie v regiónoch. Reforma

verejnej správy a presun kom-

petencií na regióny otvorili na slovenskej

politickej scéne priestor pre regionalizmus.

Paradoxne táto téma ostáva z pohľadu po-

litického marketingu stále voľná. Pritom sa

zdá, že časy prajú politickému subjektu, kto-

rý by sa orientoval na podporu schopných

ľudí z regiónov a ktorý by pomohol riešiť ich

problémy. Ekonomická kríza a potreba aktív-

neho hľadania priamych investícií, nevôľa

veľkých politických strán deliť sa o agendu

s regiónmi a možnosť slobodnej aktivity vy-

plývajúca z rozšírených kompetencií otvára-

jú, podľa šéfa prieskumnej agentúry MVK,

Pavla Haulíka, priestor pre nový politický

subjekt. Intenzívna aktivita na regionálnej

úrovni pomôže presadiť projekty a záuj-

my jednotlivých regiónov, ktoré by mohli

preskočiť tieň Bratislavy pri rozhodovaní o

prúdení fondov EÚ. Takýto

subjekt by mal preto hľadať

cestu priamej podpory pri bu-

dovaní projektov regionálnej

agendy a cestu intenzívnejšej

komunikácie EÚ s regiónmi.

Podľa prieskumov vie slo-

venský volič o EÚ veľmi málo a jej témy

sú mu vzdialené, zároveň však intuitívne

dôveruje viac EÚ ako svojej vláde. Pri-

niesť preto Európu priamo do regiónov má

nepochybne z dlhodobého hľadiska poten-

ciál dostať regionálne témy do parlamentu

a do vlády, zavŕšiť proces decentralizácie,

spustiť naplno program regionálneho roz-

voja a výrazne akcelerovať rozvoj celej re-

publiky.

Sulik che, secondo gli ultimi sondaggi, sta assumendo un ruolo importante nella battaglia elettorale, si appoggia alle mi-crostrutture regionali. D‘altro canto, que-ste sono ben organizzate e attivamente coinvolte nelle discussioni all’interno dei partiti tramite un efficace uso delle nuove tecnologie di comunicazione e di internet.La distribuzione delle forze politiche tra le varie regioni appare come segue: i bastioni del più forte partito politico in Slovacchia, SMER, sono a Trencin, Zilina, Banska Bystrica e Presov. KDH gode di un grande supporto elettorale nella re-gione di Orava e Kysuce, e come SMER, a Presov. SMK tradizionalmente nelle re-gioni con numerosa minoranza di lingua ungherese, cioè a Trnava e a Nitra. SDKU gode del supporto in tutte le regioni ma quasi esclusivamente nelle grandi città regionali. SNS di Jan Slota mantiene una forte posizione a Zilina, Trencin e Banska Bystrica, vale a dire nelle regioni domina-te dal suo partner della coalizione attuale, SMER.

La decentralizzazione e il successivo svi-luppo della politica regionale è la solu-zione che può significativamente aiutare

le regioni. Si tratta però di un processo molto lungo e complesso. Esiste anche un‘altra soluzione per stimolare lo svi-luppo della politica regionale, molto più semplice ed efficace dei lunghi processi di decentralizzazione. La revisione dell’at-tuale legge elettorale. Allo stato attuale i partiti politici in Slovacchia portano alle elezioni un‘unica lista di candidati, quella nazionale, che viene costruita nella lon-tana sede centrale dei partiti a Bratislava. L‘introduzione delle liste dei candidati regionali consentirà alle autorità regionali dei partiti di dare più spazio e una maggiore importanza ai propri interessi e progetti. I partiti politici dovrebbero prestare maggiore attenzio-ne alle loro strutture locali ed aiutarli a promuovere la crescita di una rappresen-tanza politica di qualità nelle regioni. La riforma della pubblica amministrazione e il trasferimento di competenze alle re-gioni hanno aperto sulla scena politica slovacca il tema di regionalismo. Sor-prendentemente questo tema rimane, in termini di marketing politico ancora libe-ro. Sembra che i tempi siano favorevoli per quel partito politico che sia orientato a incoraggiare le persone capaci di ri-solvere i problemi nelle loro regioni. La

crisi economica e la necessità di cercare proattivamente gli investimenti diretti, la riluttanza dei principali partiti politici nel condividere la loro agenda con le strut-ture regionali e la maggiore libertà delle amministrazioni locali derivante dalle loro competenze estese, aprono, secondo il direttore dell‘agenzia di sondaggi MVK, Pavel Haulik, uno spazio per un nuovo soggetto politico. Tale entità dovrebbe quindi cercare il percorso di sostegno di-retto per lo sviluppo e la promozione di progetti di agenda regionale e garantire

un intenso percorso di co-municazione con le regioni dell‘UE. Secondo i sondaggi l’elettore slovacco sa molto poco dell‘UE e i suoi argo-menti gli sono lontani, ma intuitivamente ha più fidu-cia nell‘UE che nel proprio

governo. Portare perciò l’Europa nelle regioni è senza alcun dubbio la strada giusta a lungo termine per fare arrivare le questioni regionali fino al Parlamento e al Governo, completando così il processo di decentralizzazione. Basta quindi attuare il programma di sviluppo regionale senza dovuti compromessi ed accelerare in ma-niera significativa lo sviluppo di tutta la Repubblica.

Téma regionalizmu

ostáva z pohľadu

politického marke-

tingu stále voľná

18

SIAMO PER SME

SME ZA SME

Gli incentivi statali sonodisponibili anche per le PMInon slovacche che sianointeressate a costituireuna controllata o una filialein Slovacchia.

Štátnu pomoc môžu získať

aj zahraničné MSP, ktoré majú

záujem založiť na Slovensku

dcérsku spoločnosť alebo

organizačnú zložku.

di Renato Pellegrini

20

Legislatíva

S e da un lato sono state le grandi multinazionali ad aver lanciato la

globalizzazione economica, la spina dor-sale dell’economia europea è costituita dalle piccole e medie imprese (in italia-no “PMI”, in inglese “SME”). Secondo l’Eurostat, l’ufficio statistico dell’Unione europea (“UE”), le PMI nel 2006 rap-presentavano il 99,8% di tutte le impre-se dell’UE e offrivano oltre il 67% delle opportunità lavorative nel settore priva-to. In alcuni settori, come la metallurgia, l’edilizia e l’arredamento, le PMI im-piegavano oltre l’80% della forza lavoro dell’industria. Per definizione della Commissione eu-ropea, le PMI sono le imprese con meno di 250 dipendenti e un fatturato annuo non superiore a 50 milioni di euro, op-pure con un attivo di bilancio totale di non più di 43 milioni di euro. In questa definizione sono presenti gli elementi

chiave per classificare un’impresa come PMI, in particolare nell’ambito dell’UE e dei programmi di incentivi agli investi-menti locali. In Slovacchia, le PMI hanno diritto a ricevere incentivi fino al 70% dei costi totali ammissibili relativi a proget-ti di business in produzione industriale, centri per l’innovazione e la tecnologia, turismo, e centri per i servizi strategici. I costi di un piano di investimento ritenuti ammissibili per gli incentivi statali inclu-dono generalmente: a) l’acquisizione di immobilizzazioni materiali, quali terreni, fabbricati, nuovi macchinari situati in Slovacchia, acqui-state a condizioni di mercato da terzi che non siano personalmente o economica-mente collegati, e che saranno utilizzate esclusivamente dal beneficiario nella sua azienda in conformità con il piano azien-dale; b) fino al 50% delle immobilizzazioni im-

materiali che siano state acquisite tramite il trasferimento di tecnologie e la conse-guente acquisizione di diritti di brevetto, licenze, know-how o conoscenze tec-niche non brevettate, a condizione che esse siano state acquisite a condizioni di mercato da terzi che non siano perso-nalmente o economicamente collegati, e che saranno incluse nel patrimonio del beneficiario e ammortizzate e utilizzate esclusivamente da quest’ultimo nella sua attività commerciale, ai sensi del piano di investimenti per un periodo non inferio-re a cinque anni, e c) l’importo delle retribuzioni, al lordo delle imposte, di dipendenti assunti per nuovi posti di lavoro creati in connessio-ne con il piano di investimento, compresi sia i versamenti per l’assicurazione e la previdenza sociale, sia i contributi alla pensione d’anzianità calcolati per un pe-riodo di due anni.

H oci veľké medzinárodné konglome-

ráty prispeli k podpore ekonomickej

globalizácie, nosným pilierom európskej

ekonomiky zostávajú malé a stredné pod-

niky (MSP). Podľa Eurostatu, štatistic-

kého úradu Európskej únie (EÚ), v roku

2006 predstavovali malé a stredné podni-

ky 99,8% všetkých európskych podnikov

v súkromnom sektore a ponúkli vyše 67%

nových pracovných miest. V niektorých

odvetviach, ako je hutníctvo, stavebný prie-

mysel alebo výroba nábytku, zamestnávali

malé a stredné podniky vyše 80% pracov-

ných síl v priemysle.

Podľa definície Európskej komisie sú MSP

tie, ktoré zamestnávajú menej než 250 za-

mestnancov, ich ročný obrat neprevyšuje

50 miliónov EUR a hodnota ich celkové-

ho majetku nie je vyššia ako 43 miliónov

EUR. Táto definícia zároveň zahŕňa v sebe

podmienky pre klasifikáciu organizácie ako

MSP najmä pre účely európskych a lokál-

nych programov investičnej pomoci. Na

Slovensku môže byť malým a stredným

podnikom poskytnutá pomoc vo výške do

70% z celkových oprávnených nákladov na

podnikateľské projekty v oblasti priemysel-

nej výroby, technologických centier, cestov-

ného ruchu a centier strategických služieb.

Náklady na investičný zámer, ktoré sa po-

važujú za oprávnené na účel investičnej

pomoci, zahŕňajú:

a) dlhodobý hmotný majetok vo forme po-

zemkov, budov, strojového zariadenia, kto-

rý sa nachádza na území Slovenskej repub-

liky a je obstaraný za trhových podmienok

od iných ako ekonomicky a personálne pre-

pojených osôb a bude využívaný výhradne

prijímateľom v podniku podľa investičného

zámeru;

b) dlhodobý nehmotný majetok, ktorý vzni-

kol transferom technológií prostredníctvom

nadobudnutia patentových práv, licencií,

práv know-how alebo nepatentových tech-

nických poznatkov, a to za predpokladu, že

bude obstaraný za trhových podmienok od

iných ako ekonomicky alebo personálne pre-

pojených osôb, bude zahrnutý do majetku

prijímateľa a bude odpisovaný a využívaný

výhradne prijímateľom v podniku najmenej

päť rokov podľa investičného zámeru;

c) výška miezd pred zdanením zamestnan-

cov prijatých na pracovné miesta, vytvo-

rené v súvislosti s investičným zámerom,

vrátane odvodov poistného na zdravotné a

sociálne poistenie, príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie, v prepočte za obdobie

0% z oprávnených nákladov na projekt

stredné podniky malé podniky



21

Legislatíva

La mappa sottostante mostra la possible intensità degli incentivi statali a seconda della regione slovacca di investimento.Gli incentivi statali sono disponibili an-che per le PMI non-slovacche che siano interessate a costituire una controllata o una filiale in Slovacchia, espandendo così la propria attività nell’Europa Cen-tro Orientale. Secondo uno studio della Commissio-ne europea sull’internazionalizzazione delle PMI2, la maggior parte delle PMI europee rimane concentrata sui propri mercati nazionali, nonostante i vantag-gi derivanti dal diventare globali. Men-tre le barriere e le frontiere spariscono progressivamente, tutte le società sono esposte sia ai nuovi mercati, che alla con-correnza internazionale. Pertanto, le PMI che non considerano la lora internazio-nalizzazione hanno il rischio di compiere delle severe restrizioni alla loro potenzia-le sopravvivenza a lungo termine.Tuttavia, oltre a meccanismi finanziari, come i programmi di incentivazione de-gli investimenti, l’internazionalizzazione richiede informazioni, pianificazione e monitoraggio. Una strategia internazio-nale dipende da procedure di gestione strutturate, che possono consentire alle

aziende di cogliere opportunità di busi-ness e valutarle basandosi su una visione ampia dei rischi e dei vantaggi di investi-re all’estero.L’acquisto o l’affitto dei locali commer-ciali nel paese ospitante, la logistica, l’esplorazione delle sinergie di mercato, e la costruzione di relazio-ni di affari con partner lo-cali sono alcune delle que-stioni principali che la PMI devono fronteggiare nel processo di internaziona-lizzazione. Tuttavia, l’iter di un progetto internazionale ha altri, meno attraenti aspetti che non sono di minore importanza.Questi comprendono, ad esempio, i re-quisiti legali locali per la costituzione di una controllata o una filiale, il sistema fi-scale locale e le regole contabili nel paese ospitante. Ognuno di questi aspetti legali può avere ulteriori implicazioni nel paese d’origine, o può influire su eventuali ade-guamenti della struttura legale e quella di business della società nel proprio pa-ese d’origine.In generale, le PMI non dispongono delle risorse interne per sostenere le decisioni di management più complesse richieste

dall’internazionalizzazione, per quanto riguarda gli aspetti di business, legali e fiscali. Invece, esse cercano assistenza esterna rivolgendosi principalmente ad uffici di investimento stranieri, camere di commercio e associazioni di settore. Questi soggetti sono importanti fonti di

analisi economiche e di mercato, di pubblicazio-ni fiscali e legali, e di in-formazioni su potenziali partner commerciali, che possono aiutare le PMI nei progetti di investimento al

di fuori del proprio paese d’origine, so-prattutto quando vengono a collaborare con consulenti fiscali e aziendali a livello internazionale.Nonostante le sfide dell’internazionaliz-zazione, questo processo è la possibile risposta delle PMI all’incessante trasfor-mazione del contesto economico nel loro paese d’origine. E’ la loro reazione alle minacce derivanti dalla globalizzazione, come la forte concorrenza - che compor-ta una diminuzione dei margini di profit-to - e i cicli di vita d’affari più brevi - che richiedono innovazione e cooperazione internazionale per un continuo sviluppo tecnologico.

Štátnu pomoc

môžu získať aj

zahraničné MSP

dvoch rokov. Na mape vyššie uvádzame in-

tenzitu štátnej pomoci podľa jednotlivých

slovenských regiónov.

Štátnu pomoc môžu získať aj zahraničné

MSP, ktoré majú záujem založiť na Sloven-

sku dcérsku spoločnosť alebo organizačnú

zložku a expandovať do strednej Európy.

Podľa štúdie Európskej komisie, ktorá sa za-

oberá internacionalizáciou MSP2, sa i na-

priek výhodám medzinárodného pôsobenia,

väčšina európskych MSP naďalej orientuje

na národné trhy. Postupným zánikom ba-

riér a hraníc sa podniky vystavujú pôso-

beniu vplyvu nových trhov ako aj medzi-

národnej konkurencii. Malým a stredným

podnikom, ktoré neuvažujú o internaciona-

lizácii hrozí riziko tvrdých obmedzení z po-

hľadu ich dlhodobej existencie.

Okrem finančných mechanizmov, ako je

investičná pomoc, si internacionalizácia

od podnikov vyžaduje informovanosť, plá-

novanie a monitorovanie. Medzinárodná

stratégia závisí od štruktúrovaných mana-

žérskych postupov, ktoré môžu podnikom

pomôcť uchopiť nové obchodné príležitosti

a posudzovať ich z hľadiska rizík a výhod

investovania v zahraničí.

Kúpa alebo prenájom priestorov na pod-

nikanie v hosťovskej krajine, logistika,

prieskum synergií trhu a budovanie nových

obchodných vzťahov s miestnymi partner-

mi sú kľúčové záležitosti, ktoré musia MSP

riešiť v rámci procesu inter-

nacionalizácie. Medzinárodné

projekty nesú so sebou aj me-

nej príjemné, avšak nie menej

dôležité otázky, ktoré treba

riešiť. Patria sem napríklad legislatívne po-

žiadavky pre založenie dcérskej spoločnosti

alebo organizačnej zložky, daňový systém

či postupy účtovania v hosťovskej kraji-

ne. Každá z týchto zákonných požiadaviek

môže mať dopad v domovskej krajine, alebo

môže závisieť od podnikateľskej či právnej

štruktúry spoločnosti v domovskej krajine.

Všeobecne, MSP nedisponujú internými

zdrojmi, ktoré by podporili manažérske

rozhodnutia v oveľa zložitejšom medziná-

rodnom podnikateľskom, právnom a da-

ňovom prostredí. Hľadajú preto externú

pomoc zahraničných investičných agentúr,

obchodných komôr a priemyselných zdru-

žení. Tieto subjekty predstavujú významný

zdroj pre získanie ekonomických a trhových

analýz, daňových a právnych prehľadov

a informácií o potenciálnych obchodných

partneroch, ktoré by mohli pomôcť MSP

pri ich investičných projek-

toch v zahraničí, a to najmä

ak spolupracujú s medziná-

rodnými daňovými poradca-

mi a poradcami pri podnikaní.

Napriek svojim úskaliam je internacionali-

zácia jednou z možných odpovedí MSP na

neustálu transformáciu podnikateľského

prostredia v domovskej krajine. Je to reak-

cia podnikov na riziká súvisiace s globalizá-

ciou, akými sú intenzívna konkurencia ve-

dúca k nižším ziskovým maržiam a kratšie

životné cykly podniku, v dôsledku ktorých

je pre zabezpečenie plynulého technologic-

kého rozvoja nevyhnutné zavádzanie ino-

vácií a budovanie cezhraničnej spolupráce.

22

Legislatíva

23

ChamCham e KPMG Slovenskopresentano le novità fiscali in SlovacchiaChamCham a KPMG Slovensko predstavilinovinky v daňovej legislatíve na Slovensku

Gli ultimi cambiamenti nella legislazione fiscale in Slovacchia del 2010 hanno attirato l’interesse delle 104 persone presen-ti il 3 marzo scorso nella sala London dell’Hotel Crowne e di un numero almeno doppio di interessati via internet, che cresce di giorno in giorno. L’occasione per parlarne è stata data dal Tax Seminar promosso da ChamCham, l’associazio-ne delle Camere di Commercio Estere in Slovacchia, e ripreso in diretta su www.italoblog.it.La presentazione di Branislav Urajka è un utile vademecum per le novità fiscali in Slovacchia. Jana Škvarková ha invece trattato il pacchetto IVA 2010 soffermandosi sulle interessanti modifiche dovute alla nuova direttiva UE riguardo il paga-mento dell’IVA per transazioni transfrontaliere, sia B2B (=per i soggetti IVA) che B2C (=servizi resi a persone che non sono tassabili): un passaggio molto interessante sopratutto

Najnovšie zmeny v daňových predpisoch Slovenskej republi-

ky prilákali 3. marca do sály Londýn hotela Crowne Plaza 104

účastníkov Tax-semináru organizovaného Združením zahra-

ničných obchodných komôr na Slovensku a KPMG Slovensko.

Okrem zúčastnených sledovalo seminár ešte dvakrát toľko zá-

ujemcov prostredníctvom online prenosu na našom Italoblogu,

ktorý zabezpečila TSOK.

Branislav Ďurajka predstavil novelu zákona o daniach z príj-

mov z odborného hľadiska za podpory doplňujúcich otázok, ti-

pov a porovnaní, ktoré zjednodušili obsah pre všetkých. Jana

Škvarková sa venovala balíku DPH na rok 2010 so zameraním

na zaujímavé zmeny v dôsledku novej smernice EÚ týkajúce sa

DPH v cezhraničných transakciách B2B (= pre platcov DPH)

a B2C (= služby poskytované osobám, ktoré nie sú platcami).

Je to veľmi zaujímavá téma pre mnohých členov CCIS.

Costruire reti di impresanel settore energetico slovaccoPodnikové siete a strategické alianciepre slovenský energetický priemysel

24

La Camera di Commercio Italo-Slovacca e Assocamuna, Associazione degli imprenditori della Vallecamonica, Sebino, Valcavallina e Val di Scalve, hanno organizzato una missio-ne imprenditoriale per quelle imprese associate in possesso degli asset tecnici e del know how necessari per entrare nel-le reti di impresa del settore energetico slovacco.Il programma della missione, tenutasi il 9 e il 10 dicembre, si è articolato in tre momenti: l’intervento dei principali attori del settore; gli incontri B2B tra aziende slovacche e italiane; la visita presso l’impianto nucleare di Mochovce, gestito da Slovenské elektrárne.Fare rete di impresa in Slovacchia risulta necessario, oltre che conveniente. Nel settore delle energie rinnovabili sono stati messi in campo incentivi. Risulta però complicato otte-nerli se il richiedente è una sola impresa italiana, mentre si ottengono maggiori opportunità di successo se si fa rete con le imprese slovacche. Le opportunità presenti nel settore energetico slovacco hanno portato alla nascita del Consor-zio Italo-Slovacco per l’industria Energetica, un’entità il cui obiettivo principale è fare reti di impresa.

Taliansko – Slovenská obchodná komora a Asociácia podnikate-

ľov z oblastí Vallecamonica,Sebino, Valcavallina a Val di Scal-

ve, ASSOCAMUNA, zorganizovali podnikateľskú misiu tých

spoločností, ktoré spĺňajú technické a vedomostné podmienky

nevyhnutné pre začlenenie sa do siete podnikov v energetickom

sektore na Slovensku.

Program misie, ktorá sa uskutočnila 9. a 10. decembra, sa odví-

jal v troch hlavný bodoch: prezentácia hlavných predstaviteľov

odvetvia na Slovensku; stretnutia B2B medzi slovenskými a

talianskymi podnikmi; návšteva jadrovej elektrárne v Mochov-

ciach, ktorú pripravili Slovenské elektrárne.

Vytváranie podnikových sietí a strategických aliancií na Slo-

vensku je veľmi výhodné a v dnešnej dobe aj nevyhnutné. V

odvetví obnoviteľných zdrojov energie štát rozhodol o zavedení

podporných opatrení. Podporu však ťažko získajú samotné za-

hraničné spoločnosti, preto je lepšie byť súčasťou podnikovej

siete spolu so slovenskými firmami. Príležitosti, ktoré sa ob-

javili na slovenskom trhu energie, podnietili aj vznik Talian-

sko – slovenského konzorcia pre energetický priemysel, ktorého

hlavnou náplňou je pomôcť vzniku strategických aliancií.

A vent’anni dal 1989 l’Unione Europea si appresta ad affron-tare delle sfide importanti che possono esser lette sia come minacce che come opportunità per le future generazioni. Per sensibilizzare i giovani su queste tematiche, la Camera di Commercio Italo - Slovacca collabora con il liceo bilingue L. Saru nell’organizzazione di incontri tra gli studenti e i maggiori intellettuali italiani. L’ultimo di questi incontri si è tenuto in occasione del 50° anniversario del liceo L.Saru e del 20° della sua sezione bi-lingue italo – slovacca. La conferenza “1989-2009: l’Europa a vent’anni dalla rivoluzione di velluto” è stata pensata dal professore del liceo Saru, Gabrio Vitali, per far conoscere alle generazioni nate dopo il 1989 un periodo storico di cui non bisogna perdere memoria. Il Professor Gianluca Bocchi ha presentato il suo ultimo li-bro “Una e molteplice“, scritto a quattro mani con il Sena-tore Mauro Ceruti, per descrivere l’attuale chiave di lettura della società Europea.

Dvadsať rokov po roku 1989 sa Európska únia chystá čeliť dô-

ležitým výzvam, ktoré môžu predstavovať hrozbu aj príležitosť

pre budúce generácie. S cieľom upozorniť mladých ľudí na tieto

témy Taliansko – Slovenská obchodná komora úzko spolupracu-

je s bilingválnym Gymnáziom na ul. L. Sáru pri organizovaní

stretnutí medzi študentmi a významnými talianskymi

intelektuálmi.

Posledné takéto stretnutie sa konalo pri príležitosti 50. výročia

Gymnázia na ul. L. Sáru a 20. výročia jeho bilingválnej sekcie.

Konferencia, nazvaná 1989-2009: Európa dvadsať rokov po Za-

matovej revolúcii, sa zrodila, z iniciatívy profesora Gabrio Vitali,

s cieľom zoznámiť generáciu, ktorá sa narodila po roku 1989, s

historickým obdobím, na ktoré netreba zabudnúť.

Hosť konferencie, profesor Gianluca Bocchi, prezentoval svoju

poslednú knihu “Jedna a mnohonásobná”, napísanú spoločne so

Senátorom Maurom Ceruti, v ktorej dáva návod ako interpreto-

vať súčasné zmeny v európskej spoločnosti.

20 anni dalla caduta del muro:l’Unione Europea “Una e Molteplice”20 rokov po páde Berlínskeho múru:Európska únia “jedna a mnohonásobná”

25

Il mercato energeticosecondo CapGeminiEnergetický trhpodľa Capgemini

26

Martedì 24 novembre si è tenuta a Bratislava una colazione di lavoro dal titolo “Energy in Europe 2009, Key trends and Issues”, durante la quale è stato presentato uno studio di Capgemini, la più grande multinazionale di Consulenza, In-formation Technology e Outsourcing di origine europea, che ha aggiornato i presenti sugli ultimissimi trend nel settore energetico. A presentare l’analisi Philippe Coquet, Global Marketing Leader Energy Utilities & Chemicals, uno degli autori del report European Energy Market Observatory 2009 (EEMO), proveniente direttamente dalla casa madre di Parigi.Partner dell’evento, la Camera di Commercio Italo-Slovacca ha trasmesso la diretta e quindi pubblicato permanentemen-te il video della mattinata trascorsa insieme a Capgemini su www.italoblog.it.L’European Energy Markets Observatory è una relazione an-nuale che analizza i mercati dell’elettricità e del gas.

24. novembra sa v Bratislave konali pracovné raňajky pod ná-

zvom “Energy in Europe 2009, Key trends and Issues”, pri

príležitosti prezentácie renomovanej štúdie Capgemini o tren-

doch a vývoji energetického priemyslu. Capgemini je jedna z

najväčších poradenských spoločností v oblasti IT a Outsour-

cing na svete.

Štúdiu European Energy Market Observatory 2009 (EEMO)

prezentoval osobne jeden z autorov, Philippe Coquet, Global

Marketing Leader Energy Utilities & Chemicals z centrály Ca-

pgemini v Paríži.

Taliansko – Slovenská obchodná komora ako partner podujatia

pripravila priamy video prenos, ktorý bol uverejnený na www.

iatloblog.it.

L’European Energy Markets Observatory je výročná správa,

ktorá analyzuje trhy sektoru utilities.

Seminario VUB e Cena socialeSeminár VUB a Večera členov

27

In occasione della prima Cena Sociale della Camera di Com-mercio Italo Slovacca del 2010, e in collaborazione con VÚB Banka abbiamo organizzato il seminario sulle prospettive economiche della Slovacchia.L’incontro, nato dalle reali esigenze di gran parte degli asso-ciati alla Camera, è stato a cura di Elena Kohútiková, Vice-direttore generale di VÚB Banka a.s. ed ex Vicedirettore della Banca Centrale Slovacca, riconosciuta come uno dei massimi esperti per quanto riguarda l’introduzione dell’Euro in Slo-vacchia. La sua presentazione si è articolata su tre punti: la situazio-ne macroeconomica della Slovacchia, le tendenze nei settori chiave dell’economia e le prospettive per il settore bancario.Il seminario è stato preceduto da un piccolo aperitivo e se-guito dalla cena sociale della Camera, per creare momenti di network building tra gli oltre 70 soci ospiti.

Prvá Večera členov Taliansko – Slovenskej obchodnej komory v

roku 2010 je príležitosť, ktorá si zaslúži niečo výnimočné. Pre-

to sme do programu zaradili prednášku jedného z najuznáva-

nejších odborníkov na problematiku eura na Slovensku, Elenu

Kohútikovú, členku predstavenstva a zástupkyňu generálneho

riaditeľa VÚB Banka, a.s.. Témou prednášky bol výhľad pre slo-

venskú ekonomiku – sektory a banky v roku 2010.

Seminár sa zrodil z aktuálnych potrieb väčšiny členov Talian-

sko – slovenskej podnikateľskej komunity, ktorí tak mohli spo-

znať výhľad slovenského hospodárstva pre rok 2010 v kľúčovej

oblasti ako je finančný sektor. Prezentácia bola zameraná na

tri hlavné body: makroekonomickú situáciu Slovenska, oživenie

priemyslu, stavebníctva, obchodu a služieb a tretí bod, vyhliad-

ky pre bankový sektor.

Po seminári, ktorému predchádzal malý aperitív nasledovala

Večera členov komory. Spoločenský večer tak vytvoril okamihy

priaznivé pre nadviazanie a budovanie nových vzťahov medzi

členmi a takmer 70 hosťami podujatia.

28

Gourmet Internationalprima volta in SlovacchiaGourmet Internationalprvýkrát na Slovensku

L’Euro Tour – Gourmet’s Italia vede la sua prima edizione nel 2009 quando, durante il mese di marzo, tra Monaco di Baviera, Vienna, Mosca, Riga, Tallinn e Vilnius, si sono tenu-te una serie di degustazioni enogastronomiche con in media più di una sessantina di produttori per tappa.L’idea punta a diffondere occasioni di contatto con possibili target e, visto il successo della prima edizione nel 2010 l’Eu-ro Tour ha deciso di ampliare le proprie tappe con la città di Bratislava, grazie alla collaborazione con la Camera di Com-mercio Italo-Slovacca.

L’evento ha avuto luogo all’Austria Trend Hotel martedì 2 Marzo ed era destinato soprattutto al pubblico professiona-le del settore alimentare e vitivinicolo, giornalisti e soci della CCIS, “per conoscere ed assaggiare le prelibatezze gastro-nomiche e le produzioni enologiche di 57 aziende dall’Alto Adige, Campania, Friuli Venezia Giulia, Lazio, Liguria, Pie-monte, Sicilia, Toscana, Umbria, Veneto”.

2. marca 2010 sa v Bratislave konala druhá zastávka najpre-

stížnejšieho talianskeho enogastronomického turné EuroTour

2010, ktoré organizuje agentúra Gourmet‘s International. Tur-

né prezentuje v ôsmich európskych mestách to najlepšie zo sve-

toznámeho festivalu vína a gastronomických špecialít Merano

WineFestival & Gourmet.

Podujatie sa do Bratislavy dostalo vďaka spolupráci Taliansko -

Slovenskej obchodnej komory, Gourmet‘s International a regió-

nu Kampánia. Táto iniciatíva ponúkla naozaj výnimočnú príle-

žitosť priblížiť moderné talianske vinárstvo odbornej verejnosti,

importérom a distribútorom na Slovensku. Cieľom gurmánske-

ho popoludnia bolo dostať do slovenských reštaurácii, obchodov

a domácností kvalitné talianske enogastronomické výrobky z

regiónov Alto Adige, Kampánia, Friuli Venezia Giulia, Lazio,

Ligúria, Piemont, Sicília, Toskánsko, Umbria a Benátsko.

Planet CCIS

Oblečenie, obuv, ručne šité papučeaddress:Katovská 43/1517 90851 Holicphone: +421 034 6602 111email: [email protected]

Spoločnosť, ktorá upravujerôzne typy povrchovaddress:via Medina n.5 80133 Napoliphone: +39 0815522283email: [email protected]: www.mppagliuca.it

Prístroje a zariadenia na čistenie vody,vzduchu, plynu atďaddress:V. Lampedusa 13 20141 Milano phone: +39 0434 516311email:[email protected] web-site:www.veoliawaterst.it

Služby pre podnikyaddress:Michalská 7 81101 Bratislava

Import / Export obchodaddress:Michalská 7 81101 Bratislavaphone: +39 049 8718310

Advokátska kanceláriaaddress:Mlynské Nivy 49 821 09 Bratislavaphone: +421 232 113 900web-site: www.havelholastek.cz

Farmaceutické balenie address:Agátová, 22 84403 Bratislavaphone: +421 2 6929 1111email: [email protected]: www.stevanatogroup.com

Inžinierska a stavebná spoločnosťaddress:C.so Italia, 16 20122 Milano phone: +39 02 72022835email: [email protected] web-site: www.mesit.com

Inžinierske služby a bezpečnostné systémy. address:Largo Lido Duranti 1/A 00128 Roma phone: +39 065081299email: [email protected]: www.duekappa.com

Výroba CNC ohýbačiekaddress:Šustekova, 49 85104 Bratislava phone: +421 2 67207100email: [email protected]

Stavebníctvo / nehnuteľnostiaddress:Šustekova, 49 85104 Bratislava phone: +421 2 67207100email: [email protected]

Poľnohospodárstvo a chov dobytkaaddress:Seredská 247 91705 Trnavaphone: +421 0335543111email: www.ffslovakia.sk

CAFFÉ ITALIANO... CHE PASSIONE

TALIANSKA KÁVA ... NAŠA VÁŠEŇ

Il mondo del caffetterie in Italia ed in Slovacchia e` totalmente differente,

soprattutto dal punto di vista delle abi-tudini del consumatore: in Italia il caffé si beve al banco, velocemente, in Slovac-chia, come del resto in tutta la Mitteleu-ropa, il caffé si sorseggia seduti, pertanto si prediligono le bevande lunghe.Ma allora cosa piace tanto del caffe` italia-no agli slovacchi? Cio` che li conquista e` il caffe italiano inteso come ricchezza di miscela e processo di tostatura, in grado di dare alla bevanda corpo, cremositaèd aroma. La passione per la cultura del caffé è l’es-senza di Greentree, la nuova catena eco-friendly di caffetterie dal cuore italiano, attuamente presente a Bratislava con tre punti vendita al Avion Shopping Park, al Polus City Center e nella popolarissima via Obchodna.Nellìntento di sviluppare la cultura del caffé GreenTree sta attrezzando le pro-

prie caffetterie con dei tostatori di caffé con cui vengono tostate al momento di-verse qualita` di caffé verdi monorigine da degustare in purezza ovvero esclusive miscele preparate a seconda delle esi-genze dei clienti, per offrire ai palati piu` raffinati la possibilità di avere il proprio blend. Lìntroduzione nella catena di un vero e proprio laboratorio di torrefazione costituisce un grande orgoglio per Gre-enTree che puo` infatti vantare di essere la prima catena in Slovacchia ad offrire ai clienti una sorta di “torrefazione sarto-riale”. Ma la passione di GreenTree per il caffé, non si ferma a questo, e va oltre, infatti la catena diventerà Centro di formazione permanente dello Istituto Internazionale Assaggiatori Caffé (IIAC). Dalla sua fon-dazione l’Istituto ha svolto centinaia di corsi di patente di Assaggiatore di caffé, ai quali hanno partecipato operatori e amatori di tutto il mondo. Ora finalmen-

te lo IIAC sarà presente anche a Bratisla-va. Il corso Espresso Italiano Tasting per-mette ai partecipanti di scoprire come si valuta una delle bevande più amate al mondo.Ma un altro ingrediente fondamentale di GreenTree è l’amore per làmbiente. Greentree è infatti partner di World Land Trust con cui coopera nella raccolta di fondi, oltre a donargli parte del ricavato delle vendite. WLT è un Trust che opera a livello internazionale -attivo dal 1989- impegnato a preservare aree biologica-mente preziose ritenute ad alto rischio. Il trust e` riuscito sino ad ora a salvare piu` di 400.000 acri di habitat incontaminati in Asia, America Centrale e Sud America. A fianco alla cooperazione con World Land Trust, GreenTree sta portando avanti an-che altri progetti concreti in Slovacchia per la salvaguardia dellàmbiente e del regno animale.

T alianska kávová kultúra je úplne iná

ako tá slovenská. Najväčšie rozdiely sú

v rituáloch, ktoré konzumáciu kávy sprevá-

dzajú. V Taliansku sa káva pije na bare a

čo možno najrýchlejšie, na Slovensku, rov-

nako ako v celej strednej Európe, sa káva

popíja po sediačky, ako long drink.

A prečo sa potom Slovákom talianska káva

tak páči? „Je to bohatá krémová konzisten-

cia a aróma, ktorú káve dokáže dať talian-

sky spôsob výberu zmesí a praženia kávo-

vých zŕn.“

Vášeň pre kultúru kávy je základom Gre-

entree, novej siete eko-friendly kaviarní s

talianskym srdcom, ktorá má tri predajne

v Bratislave v Avion Shopping Park, v Po-

lus City Center a na Obchodnej ulici.

Greentree prináša na Slovensko kompletnú

kávovú kultúru, a preto otvorilo mini pra-

žiareň kávy, kde si môžete nechať opražiť

zmesi zrniek zelenej kávy rôznej kvality a

podľa vlastnej chuti. Sme hrdí na toto naše

laboratórium kávy v našej sieti kaviarní

Greentree. Naša pražiareň je plne k dispo-

zícii pre načich zákazníkov a je na Sloven-

sku absolútny unikát.

Káva nie je len obyčajný nápoj, ale ukrý-

va mnoho tajomstiev. Greentree sa preto

stáva „stálym výcvikovým centrom“ Me-

dzinárodného inštitútu degustátorov kávy

(IIAC). Od svojho založenia ústav zorgani-

zoval stovky ochutnávok kávy a súťaží pre

odborníkov i laikov na celom svete. Teraz,

vďaka Greentree, konečne prichádza IIAC

aj do Bratislavy s kurzom prvým Espresso

Italiano Tasting, ktorý zasvätí účastníkov

do rôznych spôsobov konzumácie jedného z

najobľúbenejších nápojov na svete.

Káva je dar zeme a preto je neodmysliteľnou

súčasťou Greentree aj láska k životnému

prostrediu. Greentree je aktívnym partne-

rom World Land Trust, s ktorým spolupra-

cuje pri získavaní finančných prostriedkov

a delí sa s nimi o časť svojich výnosov z

predaja. WLT je dôveryhodná organizácia,

ktorá funguje na medzinárodnej úrovni od

roku 1989 s cieľom chrániť a pomáhať za-

chovaniu biologicky cenných miest na zemi,

ktoré sú bohužiaľ považované za vysoko

rizikové. Zatiaľ sa spoločne podarilo za-

chrániť viac ako 400 000 akrov nedotknu-

tých biotopov v Ázii a Strednej Amerike a

Južnej Amerike. Okrem spolupráce s World

Land Trust sa Greentree podieľa na ďalších

projektoch na Slovensku na ochranu život-

ného prostredia a živočíšnej ríše. Za zmien-

ku stojí spolupráca s Greenpeace.

30

Planéta CCIS

31

Planet CCIS

DIVENTA ESPRESSOLOGO

Se Vi considerate dei veri intenditori di caffè e Vi piacerebbe scoprire di più sulla bevanda più amata al mondo, avete l’occasione di diventare assaggiatori professionisti di caffè. Il 15 maggio 2010, l’Istituto Internazionale Assaggiatori

Caffè - IIAC, organizza in collaborazione con la rete italo - slovacca di eco-caffetterie GREENTREE Caffe® il primo corso di assaggiatori di caffè in Slovacchia chiamato Espresso Italiano Tasting.

L’IIAC è un’organizzazione non-profit conosciuta in tutto il mondo ed è nata con l’obiettivo di approfondire i metodi di valutazione scientifica del caffè. Fin dall'inizio ha focalizzato l'attenzione sull’Espresso - simbolo del Made in Italy, e sulla sua corretta degustazione e valutazione. Il GREENTREE Caffe® di via Obchodna, nel pieno centro di Bratislava, diventa così il centro di formazione permanente dell'Istituto. Dall'inizio della sua attività l’IIAC ha organizzato centinaia di corsi ai quali hanno partecipato sia baristi professionali che entusiasti del caffè.

Al corso di Espresso Italiano Tasting saranno i veri esperti a introdurvi all’arte della degustazione del caffè. Abbiamo preparato una lezione sull’analisi sensoriale che spiega il corretto impiego dei vostri sensi nel processo di degustazione del buon caffè espresso. La teoria verrà poi sostituita dalla pratica e dopo 8 ore di intensa "espressologia" sarete in grado di completare un esame per diventare degli assaggiatori certificati.

La collaborazione con l’IIAC dimostra la passione di GREENTREE Caffe® verso il caffè e la cultura italiana del caffè. GREENTREE Caffe® infatti, oltre ad offrire un vero espresso italiano, dispone anche di un mini-impianto di torrefazione del caffè. Potrete così creare una vostra miscela originale su misura dei chicchi di caffè verde delle varietà migliori al mondo.

Il primo corso si tera il 15 maggio 2010 presso GREENTREE Caffe® in via Obchodná al numero 29.

Info: www.greentreecaffe.com

STAŇTE SA SKUTOČNÝM ESPRESSOLÓGOM

Ak sa považujete za kávového fajnšmekra a radi objavujete nové dimenzie “hnedého zlata“, je tu pre vás jedinečná príležitosť, ako sa stať naslovovzatým odborníkom a profesionálnym ochutnávačom kávy. Medzinárodný inštitút ochutnávačov kávy - IIAC, usporiada 15.mája v spolupráci s taliansko – slovenskou sieťou eco- kaviarní GREENTREE Caffe®, vôbec prvý kurz ochutnávačov kávy na Slovensku pod názvom Espresso Italiano Tasting.

IIAC (Istituto internazionale assaggiatori caffe) je nezisková organizácia známa po celom svete, ktorá vznikla s cieľom rozšíriť metódy vedeckého hodnotenia kávy. Hneď od začiatku sa jej pozornosť upriamila na Espresso - symbol Made in Italy, a na jeho správne ochutnávanie a hodnotenie. GREENTREE Caffe® na Obchodnej ulici v Bratislave sa teda od 15.mája 2010 stane permanentným centrom školení inštitútu IIAC. Ten od začiatku svojej činnosti zorganizoval už stovky kurzov, ktorých sa zúčastnili ako profesionálni baristi tak zanietení kávičkári.

Na kurze Espresso Italiano Tasting vás skutoční odborníci zasvätia do správnych postupov pri degustácii kávy. Absolvujete prednášku o zmyslovej analýze espressa a správnom zapojení jednotlivých zmyslov do procesu ochutnávania a hodnotenia jeho kvality. Teóriu vystrieda prax a po 8 hodinách intenzívnej „espressológie“ budete mať možnosť ukončiť kurz skúškou a stať sa oficiálnym, certifikovaným ochutnávačom.

Spolupráca s IIAC znova dokazuje vášnivý vzťah GREENTREE Caffe® ku káve a pravej talianskej kávovej kultúre. GREENTREE Caffe® okrem toho, že ponúka pravé talianske espresso, prevádzkuje na Obchodnej ulici aj vlastnú mini pražiareň kávy. Priamo v centre Bratislavy si tak môžete zo zelených kávových zŕn tých najlepších svetových odrôd, dať namiešať svoj vlastný, originálny blend.

Prvý kurz sa uskutoční 15. mája 2010 v prevádzke GREENTREE Caffe® na Obchodnej ulici č. 29.

32

Planéta CCIS

U niCredit Bank je súčasťou medzi-

národnej skupiny UniCredit, ktorá

pôsobí vo viac ako v 22 krajinách Európy

a obsluhuje viac ako 40 miliónov klientov

prostredníctvom vyše 10 100 pracovísk.

V priebehu minulých rokov získala viac než

300 prestížnych ocenení, ktoré ešte znáso-

bujú odborné zručnosti viac než 2000 od-

borníkov so skúsenosťami sofistikovanej

banky činnej v oblasti globálnych transak-

cií, ponúkajúcej rôznorodý a overený súbor

kľúčových zručností v oblasti Cash Ma-

nagement a eBanking, obchodného finan-

covania (Trade Finance), dodávateľského

manažmentu (Supply Chain Management),

štruktúrovaného obchodu (Structured Tra-

de) a financovania exportu (Export Finan-

ce) ako aj služieb správy cenných papierov.

Renomovaný magazín Global Finance

označil UniCredit Group v júni 2009 už

druhý rok po sebe za Najlepšieho poskytova-

teľa finančného reťazca roku 2009 v strednej

a východnej Európe. (tzv. Best Supply Cha-

in Finance Provider 2009 in CEE).

Čo pre banku takéto ocenenia znamená?

Magazín Global Finance je prestížny eko-

nomický magazín, ktorý sleduje ekonomické

dianie vo svete. V spolupráci s uznávanými

odborníkmi, top manažérmi nadnárodných

spoločností a analytikmi vypracováva reb-

ríčky najúspešnejších svetových spoločností.

Toto ocenenie znamená pre banku uznanie,

že i v súčasnom krízou skúšanom období

vieme pre našich klientov zabezpečiť rie-

šenia, ktoré sú rozhodujúce pre efektívne

riadenie prevádzkového kapitálu firiem.

UniCredit ponúka firemným klientom vo

všetkých krajinách etablované systémy elek-

tronického bankovníctva, ktoré je možné

prispôsobiť individuálnym požiadavkám

spoločnosti. UniCredit je jednou z mála

bánk, ktorá môže ponúknuť klientom zdie-

ľanie lokálnych aplikácii elektronického ban-

kovníctva a prístup k nim z jedného miesta.

Global Transaction Banking UniCredit Gro-

up je významným hráčom v kontinentálnej

Európe z hľadiska obratu. Kombinuje lokál-

ne odborné znalosti viac ako 2 000 odborní-

kov so skúsenosťami sofistikovanej globálnej

transakčnej banky ponúkajúcej individuál-

ne služby pre klientov v oblasti Cash Ma-

nagementu a elektronického bankovníctva,

obchodného financovania, riadenia dodáva-

teľských reťazcov, štruktúrovaného obchodu

a financovania exportu a globálnych služieb

cenných papierov. UniCredit je prvou ban-

kou schopnou ponúknuť internetovú formu

cezhraničnej siete financovania na domá-

com trhu a v zahraničí v 22 krajinách stred-

nej a východnej Európy.

IL 2009 È STATO PER UNICREDIT GROUPUN ANNO DI GRAN SUCCESSO

ROK 2009 BOL PRE UNICREDIT GROUP MIMORIADNE ÚSPEŠNÝ

U niCredit Bank fa parte del gruppo internazionale UniCredit che ope-

ra in più di 22 paesi nell’Europa e serve più di 40 milioni di clienti mediante i 10 100 posti di lavoro. Durante gli ultimi anni ha vinto più di 300 prestigiosi pre-mi, questo fatto moltiplica ancora di più le capacità dei più di 2000 specialisti con le esperienze di una banca ben organiz-zata, attiva nell’ambito delle transazioni globali e che offerente un complesso di capacità chiave nell’ambito del Cash Ma-

nagement e del eBanking, del finanzia-mento commerciale (Trade Finance), del management di fornitura (Supply Chain Management), del commercio struttura-to (Structured Trade) e del finanziamento della esportazione (Export Finance) ed anche servizi di amministrazione dei va-lori. La prestigiosa rivista Global Finance in giugno 2009 ha nominato il gruppo Uni-Credit Group, già la seconda volta, come il miglior fornitore della catena finan-

ziaria nel 2009 nell’Europa Centrale e Orientale (cosìddetto Best Supply Chain Finance Provider 2009 in CEE). Che cosa significa tale premio per la banca? Global Finance è una presti-giosa rivista economica che segue la situazione economica nel mondo. In collaborazione con i prestigiosi specia-listi, con i top manager delle società so-vranazionali e con gli analisti elabora la scala delle società mondiali di maggior successo. Questo premio significa per

33

Planet CCIS

Koncom júla bola UniCredit Group ozna-

čená renomovaným časopisom „Global

Investor“ za najlepšieho sub-custodiána

(„Best Sub-Custodian 2009“) v 9 kraji-

nách strednej a východnej Európy. Čo to

znamená? Global Securities Services pat-

rí k hlavným produktovým líniam útvaru

Global Transaction Banking v UniCredit

Group, ktorej stratégiou je neustále posil-

ňovať a rozširovať služby úschovy a sprá-

vy cenných papierov v krajinách strednej

a východnej Európy. Toto ocenenie zdô-

razňuje našu silu v oblasti správy cenných

papierov, ktorá pramení zo schopnosti kom-

binovať miestne know-how s rozsiahlymi

poznatkami. Výsledkom je implementácia

inovatívnych riešení a produktov, ktoré spĺ-

ňajú požiadavky medzinárodnej klientely.

UniCredit Group poskytuje služby, zame-

riavajúc sa osobitne na veľkoobchodných

klientov v strednej a východnej Európe, od

roku 1992, a za toto obdobie nielenže zís-

kala hlboké znalosti týchto trhov, ale tiež

prostredníctvom intenzívnej spolupráce

s miestnymi orgánmi na týchto trhoch za-

stávala vedúcu úlohu pri vytváraní priateľ-

ského prostredia pre investorov.

V októbri 2009 k týmto oceneniam pribu-

dlo i prestížne ocenenie časopisu Euromo-

ney, ktoré je výsledkom prieskumu v oblasti

poskytovania služieb Cash Managementu

organizovaného finančným časopisom Eu-

romoney. Do prieskumu sa zapojilo viac

ako 13 000 spoločností - klientov rôznych

finančných inštitúcií. V celosvetovom me-

radle je UniCredit považovaný za 4. najpre-

ferovanejší bankový dom v Cash Manage-

mente. Podľa výsledkov prieskumu klienti

oceňujú predovšetkým inovatívne metódy

a vysokú kvalitu služieb poskytovaných

UniCredit.

Od odborného časospisu The Banker, získa-

la UniCredit Group až 7 prestížnych cien

Tieto uznania sú ďalšími oceneniami k cene

„Najlepšia investičná banka v strednej a vý-

chodnej Európe“, ktorú Skupina dostala v

októbri 2009.

Celkový počet cien, ktoré The Banker tento

rok udelil UniCredit Group tak vzrástol na

rekordných 8.

Alessandro Profumo, generálny riaditeľ

Skupiny UniCredit Group, povedal:

„Tieto ocenenia sú dôkazom dobrého výkonu

a vysokej kvality UniCredit v náročnom

prostredí. Demonštrujú pevnosť diverzifi-

kovaného obchodného modelu UniCredit a

podporujú naše odhodlanie stať sa organi-

záciou, ktorá má klienta ešte viac v centre

pozornosti s úzkymi väzbami na lokálne

komunity.“

la banca il riconoscimento del fatto che nell’attuale periodo di crisi siamo capa-ci di assicurare ai nostri clienti soluzioni decisive per la gestione effettiva del ca-pitale d’esercizio delle ditte. L‘UniCredit offre ai clienti della società in tutti i paesi sistemi coordinati di e-banking i quali possono essere adattati alle richieste in-dividuali della società. L’UniCredit è una d poche banche che può offrire ai clienti la condivisione delle applicazioni locali di e-banking ed anche l’accesso a queste da un posto. Global Transaction Banking UniCredit Group è un giocatore importante nell’Eu-ropa continentale dal punto di vista del volume. Combina le conoscenze profes-sionali locali di più di 2000 specialisti con le esperienze di una banca globale per le transazioni ben organizzate, che offre i servizi individuali per i clienti nell’am-bito del Cash Management e del e-ban-king, del finanziamento commerciale, della gestione delle catene dei fornitori, del commercio strutturato e del finan-ziamento della esportazione e dei servizi globali dei valori. L’UniCredit è la prima banca capace di offrire per via telematica una rete oltre frontiera di finanziamen-to sul mercato nazionale ed all’estero in 22 paesi dell’Europa Centrale e Orienta-le. Alla fine di luglio il gruppo UniCredit Group è stato nominato dalla prestigiosa

rivista “Global Investor” come il miglior sub-custodian (“Best Sub-Custodian 2009”) in 9 paesi dell’Europa Centrale e Orientale.Che cosa significa? Global Securities Ser-vices appartiene alle linee principali di prodotti della sezione Global Transaction Banking nel gruppo UniCredit Group la cui strategia è di rafforzare e di ampliare continuamente i servizi della custodia e dell’amministrazione dei valori nei paesi dell’Europa Centrale e Orientale. Que-sto premio sottolinea la nostra forza nell’ambito dell’amministrazione dei va-lori che deriva dalla capacità di combina-re il know-how locale con le conoscenze diffuse. Il risultato è la implementazione delle soluzioni innovative e dei prodotti che adempiono le esigenze della clien-tela internazionale. L’UniCredit Group offre i servizi orientandosi specialmente ai clienti grossisti nell’Europa Centrale e Orientale, dal 1992 e durante questo pe-riodo non ha solo acquisito profonde co-noscenze di questi mercati, ma mediante la collaborazione intensiva con gli organi locali, ha anche occupato una posizione principale alla formazione di un’ambien-te amichevole per gli investitori. In ottobre 2009 ha ricevuto un altro pre-mio e cioè il premio della rivista Euro-money che è il risultato di una ricerca nell’ambito della prestazione dei servizi

di Cash Management organizzata dalla rivista finanziaria Euromoney. Alla ricer-ca hanno partecipato più di 13000 socie-tà – clienti di diversi enti finanziari. Nei criteri mondiali l’UniCredit si trova al quarto posto tra le case bancarie migliori in Cash Management. Secondo i risultati della ricerca i clienti apprezzano soprat-tutto i metodi innovativi e la alta qualità dei servizi prestati dall’UniCredit. La rivista specializzata The Banker ha as-segnato al gruppo fino a sette prestigiosi premi. Questi riconoscimenti presentano altri premi oltre al premio “La miglior banca per investimenti nell’Europa Cen-trale e Orientale“ che il Gruppo ha rice-vuto in ottobre 2009. Il numero totale dei premi che la rivista The Banker ha assegnato al gruppo Uni-Credit Group si è così aumentato e batte il record di otto premi. Alessandro Profumo, il direttore generale del Gruppo UniCredit Group ha detto:

“Questi premi sono l’attestazione di una buona prestazione e di alta qualità dell‘UniCredit in un ambiente diffici-le. Dimostrano la stabilità del modello commerciale diversificato di UniCredit e sostengono il nostro scopo di diventare un’organizzazione di cui il cliente è al centro dell’attenzione, con stretti legami con le comunità.”

Un gioco di paroletra la nota espressione “dolce vita”, segnodi un’Italia capace didistinguersi e “vitaj”,letteralmente ‘benvenuto’ in lingua slovacca.

Slovná hračka,ktorá

vychádza zo známeho

slovného spojenia

„dolce vita“.

Výnimočnosť Talianska

na jendej strane, privítanie

na strane druhej.

P o úspešnom druhom ročníku Dolce

Vitaj 2009 s 35 podujatiami, ktoré pri-

lákali viac ako 5700 účastníkov, už odštar-

tovali prípravy Talianskeho festivalu na

Slovensku na rok 2010.

Tretí ročník Dolce Vitaj, ktorý sa bude tra-

dične konať celý mesiac jún, pripravuje rôz-

norodé akcie všetkých chutí pre verejnosť.

Festival sa predstaví ako výkladná skri-

ňa Talianska. Viac ako 30 podujatí, ktoré

siahajú od umenia po hudbu, od divadla k

tancu, od kinematografie po literatúru a od

gastronómie až po ľudové umenie, sa bude

odohrávať v Bratislave, ale aj v Košiciach,

Poprade a ďalších slovenských mestách.

Snahou Dolce Vitaj nie je len stať sa pravi-

delnou kultúrnou udalosťou na Slovensku,

ale aj priblížiť Taliansku kultúru a lifesty-

le slovenskej populácii otvorením dialógu

medzi dvomi kultúrami.

A pak tam napsat takovohle ptakovinu

jako…Teste se na festival

FESTIVAL ITALIANO IN SLOVACCHIADOLCE VITAJ 2010

TALIANSKY FESTIVAL NA SLOVENSKUDOLCE VITAJ 2010

D opo il successo della seconda edi-zione del Dolce Vitaj 2009, con i

suoi 35 eventi che hanno accolto più di 5700 partecipanti, sono già incominciati i preparativi del Festival Italiano in Slo-vacchia per l’anno 2010.La missione del Festival Dolce Vitaj non è solo quella di diventare un appunta-mento abituale all’interno del calenda-rio culturale slovacco, ma anche di avvi-cinare il pubblico slovacco alla cultura e allo stile di vita italiano.

La terza edizione del Dolce Vitaj si svol-gerà lungo tutto il mese di giugno e proporrà al pubblico slovacco oltre 30 eventi che spaziano dall’arte alla musi-ca, dal teatro alla danza, dal cinema alla letteratura, dalla gastronomia al folclore.In ogni edizione il Festival si presen-ta come la vetrina d’Italia e anche quest’anno non sarà riservato al solo pubblico di Bratislava grazie ai diversi eventi previsti in altre città slovacche come Košice e Poprad.


34

35

L’ ITALIANO A NITRA

PO TALIANSKY SA HOVORÍ AJ V NITRE

di Gabrio Vitali

A fronte di una presenza dell’impresa italiana così ragguardevole e artico-

lata, è bene domandarsi quale sia, nella città e nella regione di Nitra, la situazione dell’insegnamento della lingua italiana negli istituti scolastici e universitari e, per conseguenza, quali siano qui l’interesse verso la storia e la cultura del nostro Paese. Un’indagine appena attenta e paziente ci dice, del resto, che il lavoro di sensibiliz-zazione di allievi e famiglie verso l’ap-prendimento dell’italiano, condotto con impegno lodevole da dirigenti scolastici, insegnanti e altri operatori, ha conseguito negli ultimi anni risultati non più trascu-rabili. E la situazione è tale, a nostro giu-dizio, da richiedere più costanti interventi di consolidamento e di cooperazione da parte di istituzioni politiche e di enti economici italiani, operanti in Slovac-chia. A Nitra, la lingua e la cultura italia-na si studiano innanzitutto all’Univerzita

Divadlo Andreja Bagara v Nitre

Bisogna supportare questoquadro interessante eforiero di preziosi sviluppi con iniziative di coordina-mento e di sollecitazione.

Nesmieme preto zabúdať

na podporu tejto zaujímavej

a hodnotnej pôdy pre ďalší

vývoj prostredníctvom

cielenej podpory.

V zhľadom na početnú skupinu talian-

skych podnikov prítomných v nit-

rianskom regióne je na mieste otázka, na

akej úrovni je situácia výučby talianskeho

jazyka na miestnych školách a univerzitách

a aký je v regióne záujem o taliansku his-

tóriu a kultúru. Už letmý prieskum nám

odhalí, že úsilie škôl, učiteľov a ďalších za-

interesovaných strán, dostať do povedomia

študentov a rodín vedomosti o talianskej

kultúre a jazyku dosiahlo v posledných ro-

koch nezanedbateľné výsledky. Situácia si

preto, podľa nášho názoru, vyžaduje stále

intenzívnejšie kroky zo strany talianskych

inštitúcií a ekonomických subjektov pôso-

biacich na Slovensku v smere konsolidácie

spolupráce v tejto oblasti.

V Nitre sa taliansky jazyk a talianska kul-

túra vyučuje hlavne na Filozofickej fakulte

Univerzity Konštantína Filozofa. Vedúcim

katedry romanistiky je Prof. Pavol Koprda,

vynikajúci odborník na taliansku kultúru,


36


in Cecoslovacchia, in Polonia e in Bosnia Erzegovina è approdato a Nitra per un contratto universitario di sei mesi, rima-nendovi poi undici anni. È proprio di Vico che ci spiega, con paziente cortesia, come all’Istituto di Romanistica siano stati isti-tuiti ben due corsi di laurea in italiano. Il primo è il corso di laurea in Lingua e Let-teratura Italiana, aggregato a un secon-do corso in altra disciplina, che prepara specificamente per l’insegnamento e che

comporta esami in didattica della lingua italiana, in storia e civiltà italiane, in let-teratura, in traduzione, ecc. Il secondo è, invece, il corso di laurea in Lingua e Cul-tura Italiana, non aggregato ad altro corso e dove, pertanto, l’orario dedicato agli studi di italianistica è doppio rispetto al primo corso; qui si preparano gli studiosi destinati ad operare nei settori intercultu-rali e comparatistici. L’iscrizione degli stu-denti ai due corsi di laurea – soprattutto

Konštantína Filozofa, dove, alla facoltà di Filosofia, esiste da tempo una Cattedra di Romanistica con una Sezione di Filologia italiana molto attiva e frequentata. Diret-tore di Cattedra è il Prof. Pavel Koprda, il-lustre italianista slovacco ed unico in tutto il paese che possegga i titoli accademici necessari a questo tipo di prestigioso in-carico universitario. Koprda è noto agli studiosi per le sue traduzioni in slovacco di Petrarca, di Machiavelli, di Italo Calvino, per la pubblicazione in italiano di studi su Claudio Magris, per la curatela di un’an-tologia della poesia slovacca contempora-nea, pubblicata in Italia e per tanti altri la-vori. Di notevole interesse, e a lungo attesa, è stata la recente pubblicazione, da parte della Società Dante Alighieri di Roma, dei vari volumi dei suoi Studi italo-slovacchi, curati e presentati da Massimo Arcangeli, notissimo linguista, garante della lingua italiana all’Università di Banská Bystrica. Assistono Koprda nell’insegnamento del-la lingua e della letteratura italiana a Nitra, quattro docenti slovacchi che hanno rea-lizzato, per il loro dottorato, altre qualifi-cate ricerche nel campo della nostra più recente letteratura, quali i lavori su Svevo, su Pirandello e sul simbolismo nella po-esia di Ungaretti. Assistente madrelingua è, infine, Paolo di Vico, slavista laureatosi all’Orientale di Napoli in russo, polacco e slovacco, il quale dopo aver insegnato

ktorý má ako jediný v krajine akademickú

kvalifikáciu pre túto prestížnu pozíciu. Sú

známe Koprdove preklady velikánov talian-

skej i svetovej literatúry, ako sú Petrarca,

Machiavelli, Italo Calvino, či vedecké štúdie

v taliančine o prácach Claudia Magrisa, a

tiež príprava antológie súčasnej slovenskej

poézie uverejnenej v Taliansku. Do popredia

záujmu sa dostala dlho očakávaná štúdia

spoločnosti Dante Alighieri nedávno pub-

likovanej v Ríme, ktorú upravil a predložil

Massimo Arcangeli, renomovaný lingvista

a garant katedry talianskeho jazyka na Uni-

verzite v Banskej Bystrici. Koprdovi pri vý-

učbe talianskeho jazyka a literatúry v Nitre

pomáha štvorica slovenských učiteľov, ktorí

v rámci svojho doktorandského výskumu

priniesli kvalifikované štúdie tvorby mo-

derných predstaviteľov talianskej literatúry,

ako sú Svevo a Pirandello či Ungaretti. Ta-

liansky asistent profesora Koprdu je Paolo

di Vico, odborník na slavistiku a absolvent

ruštiny, poľštiny a slovenčiny na univerzite

v Neapoli. Di Vico po tom ako vyučoval v

Československu, Poľsku a Bosne a Hercego-

vine, podpísal zmluvu s univerzitou v Nitre

na obdobie šiestich mesiacov, aby tam napo-

kon pôsobil celých jedenásť rokov. Práve on

nám trpezlivo vysvetľuje, ako sa na kated-

re romanistiky zrodili dva študijné odbory

v talianskom jazyku. Prvým je štúdium

talianskeho jazyka a literatúry, spojený s

odborom, ktorý pripravuje študentov na vý-

učbu talianskeho jazyka, histórie a talianskej

kultúry, a tiež na prekladateľstvo. Druhý

študijný odbor talianskeho jazyka a kultú-

ry pripravuje študentov na prácu v akade-

mickej medzikultúralnej a komparatívnej

oblasti. Počet zapísaných študentov na dva

odbory - najmä na druhý - neustále rastie a

dnes dosahuje asi 200 študentov.

Nemenej zaujímavá je situácia výučby ta-

liančiny ako druhého alebo tretieho jazyka,

na stredných školách v Nitre, Topoľčanoch

a Leviciach. Petr Švec, skvelý učiteľ talian-

činy na Piaristickom Gymnáziu v Nitre,

nám prezradil, že táto škola sekulárnej tra-

dície prešla z latinčiny na výučbu taliančiny

hneď po Zamatovej revolúcii. Dnes okolo 90

študentov z celkového počtu 700 si zvolilo

taliančinu ako druhý jazyk a mnohí z nich

budú z taliančiny aj maturovať. Samozrejme,

nárast výučby talianskeho jazyka bol možný

vďaka rozumnému využívaniu prostriedkov

poskytnutých Talianskym veľvyslanectvom

a Talianskym kultúrnym inštitútom na vý-

lety a stáže študentov v Taliansku. Záujem

o výučbu talianskeho jazyka rastie aj na

SKS-Gymnáziu, kde, ako nás uistila učiteľ-

ka Helena Barátová, si asi 60 študentov z

500 zvolilo taliančinu ako druhý jazyk. To

stačilo na naštartovanie nového projektu

vzdelávania taliančiny. Dokonca aj na Súk-

romné konzervatórium v Nitre a rovnomen-

ná škola v Topol‘čanoch zaviedli vyučovanie

taliančiny: na prvej škole, učiteľka Natália

Rusnáková vyučuje deväť hodín týždenne

50 študentov. Na druhej škole, pani uči-

teľka Martinhovičová vyučuje taliančinu

Nitre

37


al secondo – è cresciuta progressivamente negli ultimi anni e raggiunge oggi la cifra di circa 200 frequentanti.Altrettanto interessante e articolato è lo stato dell’insegnamento dell’italiano, come seconda o terza lingua, in alcuni istituti superiori di Nitra, di Topol’ any e di Levice. Peter Švec, brillante insegnante d’italiano del Liceo dei Padri Scolopi (Pria-ristické Gymnázium) di Nitra, ci racconta che, nella sua scuola di secolare tradizione, si è passati dall’insegnamento del latino a quello dell’italiano, già all’indomani del-la Rivoluzione di velluto, che oggi ben 90 allievi, sui 700 dell’intero istituto, hanno optato per l’italiano come seconda lingua, sia nel ciclo breve (4 anni) che in quello lungo (8 anni) e che in molti portano que-sta materia alla maturità. Naturalmente, l’incremento dell’insegnamento dell’ita-liano è stato possibile anche per la messa a disposizione degli allievi di un’aula mul-timediale con accesso ad internet, che vie-ne utilizzata soprattutto per questa lingua, e per il sapiente utilizzo dei finanziamenti, disposti dalla nostra Ambasciata ed ero-gati dall’Istituto di Cultura, per organizza-re viaggi e stages in Italia. In pieno svilup-po è anche l’apprendimento dell’italiano presso lo SKŠ-Gymnázium, nel quale – ci assicura l’insegnante Helena Barátova – ormai circa 60 studenti su 500 hanno scel-to l’italiano come seconda lingua e alcuni

fin dall’inizio di entrambi i cicli di studi; per questo è stato qui da poco varato un nuovo progetto didattico per l’italiano. Anche al Súkromné Konzervatórium di Nitra e all’omonimo istituto di Topol’ any si studia l’italiano: nel primo istituto, l’in-segnante Natalia Rusnákova lavora per nove ore settimanali con ben 50 allievi sui 115 totali; nel secondo, la si-gnora Martinhovi ová tiene un corso di specializzazione in italiano per quattordici ore complessive alla settimana, obbligatorio per gli allievi di canto, ma scelto come mate-ria facoltativa anche da altri studenti. In un istituto tecnico di Levice, la Stredná priemyselná škola, due classi di allievi del terzo e quarto anno (32 studenti su 443) studiano l’italiano come seconda lingua; qui a Levice, poi, è stato recente-mente attuato un progetto di formazione aziendale, integrato con lo studio della linga italiana a vari livelli (Pupramak), re-alizzato dalla società EDAS con finanzia-mento del Fondo Sociale Europeo che ha coinvolto 66 diplomati, che oggi lavorano nelle aziende italiane de Miclén e Scan-dolara tub-est. Ma l’efficacia e la costanza del lavoro svolto, nella zona di Nitra, per diffondere nelle scuole l’apprendimento dell’italiano, le si comprendono a pie-no solo dopo aver incontrato la pioniera

dei corsi di italiano nelle superiori Julia-na Fintová. Giunta a Nitra sedici anni or sono, Fintová ha fondato l’insegnamento dell’italiano presso i Padri Scolopi, passan-do poi a insegnarlo, dieci anni fa, presso l’Istituto Alberghiero della Spojená škola, complesso interscolastico che comprende anche un Istituto di Scienze Alimentari e

un Liceo di Discipline Spor-tive e dove oggi Juliana può vantare, complessivamente, ben 144 studenti - sui 1100 e rotti totali - che hanno scelto l’italiano come seconda lin-gua e che spesso lo portano all’esame di maturità. Sem-

pre da dieci anni, opera a Nitra un Comi-tato della Società Dante Alighieri, istituito e presieduto ancora dall’infaticabile Julia-na Fintová, il quale insieme all’attività or-dinaria di diffusione della cultura italiana, realizza due corsi l’anno di lingua italiana, con più di trenta studenti adulti.Ci sembra evidente, da quest’analisi pur sommaria, che la diffusione della cono-scenza della lingua e della cultura italiana, nel territorio di Nitra, offra un quadro inte-ressante e foriero di preziosi sviluppi; biso-gnerebbe, tuttavia, poter supportare queste realtà con iniziative di coordinamento e di sollecitazione, che rendano chiare le possi-bilità professionali e culturali che il posses-so sicuro dell’italiano può offrire.

spolu štrnásť hodín týždenne, povinne

študentov spevu, ale aj mnohých, ktorí si

taliančinu vybrali ako voliteľný predmet.

Na technickej škole v Leviciach (Stredná

priemyselná škola) sa učia taliančinu ako

druhý jazyk dve triedy tretieho a štvrtého

ročníka (32 študentov zo 443). V Leviciach

bol nedávno tiež spustený vzdelávací pro-

jekt vzdelávania talianskeho

jazyka zamestnancov na rôz-

nych úrovniach (Pupramak),

uskutočnený spoločnosťou

EDAS a financovaný z Eu-

rópskeho sociálneho fondu.

66 absolventov kurzu je v

súčasnej dobe zamestnaných v talianskych

spoločnostiach de Miclén a Scandolara tub-

est. Exkurz vzdelávania talianskeho jazyka

v regióne Nitra by nebol úplný bez stret-

nutia s priekopníčkou výučby talianskeho

jazyka Julianou Fintovou. Do Nitry prišla

pred šestnástimi rokmi, aby tu založila vý-

učbu taliančiny u piaristov. Potom sa pre-

sunula na Spojenú hotelovú školu, ktorá

zahŕňa Potravinárske učilište a Športovú

akadémiu. Dnes tu Juliana vyučuje 144

študentov, ktorí sa rozhodli pre taliančinu

ako pre druhý jazyk. Netreba tiež zabudnúť

na desaťročné pôsobenie v Nitre spoločnosti

Dante Alighieri, ktorú vedie neúnavná Ju-

liana Fintová, a ktorá popri bežnej činnosti

šírenia talianskej kultúry, or-

ganizuje dva jazykové kurzy

talianskeho jazyka ročne pre

viac ako tridsať dospelých

študentov.

Z tejto krátkej analýzy je jas-

né, že šírenie znalosti talian-

skeho jazyka a talianskej kultúry na území

Nitry ponúka zaujímavú a hodnotnú pôdu

pre ďalší vývoj. Nesmieme preto zabúdať

na podporu takýchto iniciatív, ktorá v spo-

lupráci s miestnou realitou prinesie jasné

profesijné a kultúrne výhody pre ľudí, ktorí

ovládajú taliansky jazyk a poznajú našu

kultúru.Piaristické gymnázium J. Braneckého v Nitre

Na Katedre

romanistiky otvorili

dva študijné odbory

v talianskom jazyku

38

K aždá rodina, ktorá si založila vlastné

jasličky (tiež betlehem), vytvára si k

nim blízky vzťah, pričom vyvíjanie oboch

ostáva v priebehu rokov úzko spätý. V

rodine vznikajú a k rodine sa aj vracajú.

Korene tradície stavania jasličiek siahajú

do čias etruskej a latinskej kultúry, kedy

podľa rímskej tradície figúrky lariov (lares

familiares), znázorňujúce zosnulých pred-

kov, ochraňovali osudy členov rodiny. Fi-

gúrka každého zosnulého bola umiestnená

do príslušného okienka a pri výnimočných

príležitostiach si ju uctievali zapálením

plamienka.

Túto tradíciu prevzala kresťanská kultúra

vďaka sv. Františkovi z Assisi, ktorý na

Vianoce v roku 1223 chcel všetkým pripo-

menúť skromné pomery, z ktorých sa Boh

rozhodol prísť medzi ľudí. Prostredníc-

tvom Cirkvi sa tak jasličky rozšírili takmer

do všetkých krajín sveta.

Na Slovensko sa tradícia jasličiek dostáva

v súvislosti s príchodom mníchov Františ-

kánskeho rádu v 13. storočí. Znázornenie

narodenia Ježiša sa vtedy obmedzovalo

takmer výlučne na kostoly. V 18. storočí

rakúsko-uhorský cisár Jozef II. zakázal v

rámci jeho cirkevných reforiem, ktoré mali

Cirkev dostať pod úplnú kontrolu štátnej

moci, vystavovať betlehemy v kostoloch.

Týmto jeho rozhodnutím sa jasličky koneč-

ne dostali aj do kruhov rodín, ktoré potom

v pestovaní tejto vianočnej tradície pokra-

čovali v priestoroch svojich príbytkov.

Ako sa zrodia a rozvíjajú jasličky a aký

majú význam pre rodinu nám priblížil

Carlo Cornacchia, manžel J.E. veľvyslan-

kyne Talianskej republiky na Slovensku,

Brunelly Borzi Cornacchia. Ich rodina

pestuje tradíciu stavania jasličiek už 25

rokov, precestovali s nimi rôzne krajiny a

svetadiely a každoročne sa okolo nich zíde

nielen celá rodina, ale aj “rodina” Talia-

nov, ktorá už mala možnosť stretnúť sa

pri tomto symbole Vianoc v Paríži, New

Yorku a teraz konečne aj na Slovensku.

Zrod jasličiek je často spôsobený náhod-

ným odhalením pôvodnej zostavy pastie-

IL PRESEPE SUL DANUBIO

TALIANSKY BETLEHEM NA DUNAJI

I l presepe (o presepio) trova significa-to nella famiglia in cui è nato e con la

quale cresce di anno in anno. Dalla fami-glia nasce ed alla famiglia ritorna. La tra-dizione del presepe è radicata nella cul-tura etrusca e latina, tramite la figura dei larii (lares familiares), gli antenati defun-ti che, secondo le tradizioni romane, ve-gliavano sul buon andamento della fami-glia. Ogni antenato veniva rappresentato con una statuetta, che veniva collocata in un‘apposita nicchia e, in particolari occa-sioni, veniva onorata con l’accensione di una fiammella. Tale tradizione è stata poi ripresa dalla cultura cristiana tramite la figura di San Franceso d’Assisi, con l’in-tento di ricordare a tutti, in occasione del Natale del 1223, le condizioni di povertà

Jasličky rodiny Borzi – Cornacchia v Bratislave, Vianoce 2009


39


nelle quali Dio ha deciso di venire tra gli uomini. Grazie alla Chiesa il presepe si è quindi diffuso in quasi tutti i paesi del mondo. In Slovacchia la tradizione del presepe arriva con i monaci di regola Francesca-na nel 13° secolo. La scena della nativi-tà di Gesù veniva quasi esclusivamente ricostruita nelle chiese. Nel 18° secolo l’imperatore Austro-Ungarico, Giusep-pe II vietò la costruzione di presepi nelle chiese, in linea con gli obiettivi delle sue riforme ecclesiastiche tramite le quali ten-tava di ridurre la Chiesa sotto il completo controllo dell’autorità statale. Con questa sua decisione il presepe inizia a trovare fi-nalmente posto anche nelle famiglie slo-vacche, che hanno poi continuato questa tradizione natalizia nelle loro case. Come nasce, cresce e perché è importante il presepe per una famiglia, ci viene rac-contato da Carlo Cornacchia, coniuge di S.E. l’Ambasciatore d’Italia in Slovacchia Brunella Borzi Cornacchia. La tradizione del presepe nella loro famiglia viene por-tata avanti ormai da 25 anni, passando in diversi paesi e continenti e diventa ogni anno il punto d‘incontro per la loro fami-glia ma anche per la „famiglia“ degli ita-

liani che hanno avuto occasione di riunirsi intorno a questo simbolo di Natale italia-no a Parigi, New York e ora finalmente an-che in Slovacchia. Un presepe nasce frequentemente dal ritrovamento casuale, in una delle tante scatole conservate non si sa da chi, di un nucleo originario di pastori. Ciò induce talvolta a riprendere la tradizione del pre-sepe per i propri figli i quali, man mano, contribuiscono alla creazione di uno sce-nario che cresce e si arricchisce di anno in anno. Vicende di vita portano poi a trovare i personaggi talvolta a Napoli, a San Gre-gorio Armeno, talvolta a Roma, a piazza Navona, o occasionalmente a Madrid, in Plaza Mayor dove vengono esposti i pa-stori prodotti a Ceuta, nel sud della Spa-gna. Quello illustrato nelle foto presenta quindi scene di ambientazione assai di-versa, come conseguenza delle diverse provenienze dei personaggi.Ai piedi della natività con i Re Magi e le donne che portano i doni (foto 1), si trovano sulla sinistra un mercato di am-bientazione napoletana (foto 2), ricco di mercanzie multicolori e pastori gestico-lanti. Nell’incessante brusio del mercato pare quasi di udire le voci di richiamo dei

personaggi che esercitano le varie attività rivolte ai potenziali avventori.Lo scenario sulla destra è ricco di ruderi romani (foto 3) coi campi ed i pastori e le greggi tipici della campagna romana che, un tempo, viveva prevalentemente di eco-nomia pastorizia. Il termine di tale scena è segnato da un fiume che nasce da una sorgente rocciosa e scende per bagnare la parte araba (foto 4), in cui spicca una grande tenda destinata ai cavalieri che riposano attorno al fuoco vicino ad una folta mandria di cammelli.Quello illustrato è indubbiamente un pre-sepe in cui domina l’acqua, con le fontane, il mulino, il fiume da cui l’acqua defluisce zampillante verso il grande lago con i suoi pescatori.In certi momenti, osservando lo scenario del presepe, capita di dirigere lo sguardo verso il bambino della natività, ripensan-do al mistero dell’uomo Dio che, sacrifi-candosi per noi, ci rese partecipi anche della sua divinità. Un mistero certamen-te, ma mistero d’amore e di speranza che, rinnovandosi in occasione delle festività natalizie, alimenta, nella nostra fede, la speranza di una proiezione dello spirito umano verso Dio.

rov ukrytej v jednej z početných škatúľ

odloženej ktoviekým. Niekedy je to in-

špiráciou k obnove tradície pre potešenie

vlastných detí, ktoré samy s postupom

času prispievajú k vytváraniu z roka na

rok rozrastajúcich sa, a čím ďalej tým bo-

hatších, scenérií.

Životné okolnosti potom prinášajú obja-

venie postáv, či už v Neapole, San Grego-

rio Armeno, inokedy v Ríme na námestí

Navona alebo príležitostne v Madride na

Plaza Mayor, kde sa vystavujú postavičky

pastierov vyrobené v juhošpanielskej Ceu-

te. Fotografie jasličiek zachytávajú scény

zasadené do tak rozličných prostredí, ako

rozdielny je aj pôvod jednotlivých postáv.

Pod scénou narodenia s Troma kráľmi a

ženami nesúcimi dary (fotografia č. 1), sa

naľavo rozprestiera neapolský trh (foto-

grafia č. 2), prekypujúci pestrofarebným

tovarom a gestikulujúcimi pastiermi.

V neutíchajúcom šume trhoviska takmer

možno zachytiť pokriky rôznych reme-

selníkov lákajúcich možných zákazníkov.

Scenéria na pravej strane je posiata rím-

skymi ruinami (fotografia č. 3) a poliami

s pastiermi a ich stádami typickými pre

rímsky vidiek, ktorého obživa kedysi po-

chádzala prevažne z pastierstva.

Hranicou tejto scény je rieka prameniaca

v skalách a tečúca smerom k jej arabským

brehom (fotografia č. 4), kde sa týči veľký

stan pre jazdcov oddychujúcich okolo ohňa,

obďaleč postáva početná skupina tiav.

Jasličkám, ktoré tu opisujem, bezpochyby,

dominuje voda v podobe fontán, mlynu,

rieky, z ktorej zurčiaca voda smeruje do

veľkého jazera s rybármi.

Chvíľami sa pohľad pozorovateľa jasličiek

pozastaví na narodenom dieťati, v myš-

lienkach sa vráti k tajomstvu Božieho syna,

ktorý sa pre nás obetoval a súčasne nám

tak umožnil podieľať sa na jeho božstve.

Iste, jedná sa o tajomstvo, ale je to tajom-

stvo lásky a nádeje, ktorá sa obnovuje v

čase vianočných sviatkov a napĺňa našu

vieru nádejou na obrátenie ľudského du-

cha smerom k Bohu.

Teresa Triscari, Direttrice d’Istituto Italiano di Cultura a BratislavaTeresa Triscari, Riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave

Mitteleurope indicasoprattutto uno spazioculturale.

Stredná Európa označuje

najmä kultúrny priestor.

40


LA MITTEL EUROPA TRA POLITICAE CULTURA. IL DANUBIO RACCONTA

STREDNÁ EURÓPA MEDZI POLITIKOUA KULTÚROU. DUNAJ ROZPRÁVA

41


B ratislava, sirenetta mitteleuropea, si adagia proprio qua, in quel magico

regno che si stendeva tra Praga, Buda-pest e Vienna. A Bratislava gli Asburgo venivano a cin-gere la corona di Santo Stefano e qui, a Bratislava, la giovane Maria Teresa venne a chiedere aiuto, dopo la morte del padre, l’imperatore Carlo VI, alla nobiltà unghe-rese presentandosi con il figlio Giuseppe, appena nato, in braccio. Un magico regno, quello dell’impero austro- ungarico, la cui dissoluzione è il fatto più denso di conse-guenze della Prima guerra mondiale.Mitteleuropa non indica un luogo geo-grafico ma un’idea politica.Anche se l’influenza mondiale degli in-tellettuali legati per loro origine e for-mazione alla “koiné” mitteleuropea è generalmente riconosciuta (pensiamo a Freud, Kafka, Wittgenstein, il neopositi-vismo, Von Hayek, Broch, Musil, Kundera, e poi Milan Rúfus, Alfonz Bednár, Vin-cent Šikula e poi ancora Scipio Slataper, Fulvio Tomizza, Carlo Sgorlon, Claudio Magris, Marisa Madieri eccetera) le loro opere solo raramente vengono interro-gate a partire dalla loro appartenenza ad un’entità politica sconfitta dalla storia, cioè l’Impero d’Austria. Esso non è ormai che un fantasma ma continua a determi-nare il senso di queste opere in tutto e

per tutto. La fine dell’Austria è illumi-nata da una cultura originale situata nel quadrilatero Praga- Bratislava -Vienna-Budapest che ha posto gli interrogativi più inquietanti all’uomo moderno: mi riferisco alla “cultura mitteleuropea”.Soprattutto bisogna dire che il termine

“mitteleuropea” non indica un luogo ge-ografico, ma un’idea politica. Il dicianno-vesimo secolo è l’epoca del nazionalismo dilagante che ha dissolto le ultime tracce di quell’universalismo sovrannazionale sul quale nel passato fondava la sua le-gittimità il Sacro romano impero. Nella parola “Mitteleuropea” risuona soprat-tutto la volontà d’opporsi alla concezione nazionalista dello Stato richiamandosi alla “tradizione imperiale” dell’Occidente in cui lo Stato è l’incarnazione di un’idea universale piuttosto che l’espressione di un’identità etnica o linguistica.Mitteleurope indica soprattutto uno spa-zio culturale. Gli scrittori mitteleuropei hanno intuito nell’agonia dell’Impero d’Austria un avvenimento decisivo della storia contemporanea in cui s’annuncia-va lo sradicamento del concetto di Stato dall’universalismo. La cultura mitteleuropea, crogiuolo di di-verse culture, presenta mondi mai trop-po conosciuti, diversi e, al tempo stesso, rientranti nella stessa matrice romana

B ratislava, stredoeurópska malá morská

víla, si hovie práve tu, v tej čarovnej

ríši, ktorá sa rozprestierala medzi Prahou,

Budapešťou a Viedňou.

Do Bratislavy prichádzali Habsburgovci na

korunovácie a do Bratislavy prišla po smrti

otca Karola VI. mladá Mária Terézia žiadať

o pomoc maďarskú šľachtu, vtedy ešte so sy-

nom Jozefom v náručí.

Vskutku, čarovná ríša, tá Rakúsko-uhorská

monarchia, ktorej rozpad po prvej svetovej

vojne vyvolal azda najviac dôsledkov.

Stredná Európa neoznačuje zemepisné

miesto, ale politickú ideu.

Aj keď vo všeobecnosti uznávame vplyv

svetových intelektuálov, ktorých viaže pô-

vod a vzdelanie na stredoeurópsku “koiné”

(napríklad Freud, Kafka, Wittgenstein, ne-

opozitivizmus, Von Hayek, Broch, Musil,

Kundera, a potom Milan Rúfus, Alfonz

Bednár, Vincent Šikula a ešte Scipio Slata-

per, Fulvio Tomizza, Carlo Sgorlon, Clau-

dio Magris, Marisa Madieri a tak ďalej), na

ich diela sa len sotva pozeráme z hľadiska

ich zaradenia do politickej entity porazenej

históriou, teda Rakúskou ríšou. Je to už len

prízrak, ale určuje zmysel týchto diel vo

všetkom. Koniec Rakúska je osvietený origi-

nálnou kultúrou situovanou medzi Prahou,

Bratislavou, Viedňou a Budapešťou, ktorá

položila modernému človeku znepokojujú-

ce otázky: mám na mysli “stredoeurópsku

kultúru”.

Musím však povedať, že výraz “stredo-

európska” neoznačuje zemepisné miesto,

ale politickú ideu. Devätnáste storočie je

obdobie šíriaceho sa nacionalizmu, ktorý

rozpustil posledné stopy toho nadnárodné-

ho univerzalizmu, na ktorom v minulosti

stavala svoju legitímnosť Svätá rímska ríša.

V slove “stredoeurópska” znie najmä vôľa

postaviť sa proti nacionalistickej koncepcii

štátu odvolávajúc sa na “ríšsku tradíciu”

Západu, kde je štát zhmotnením univerzál-

nej idey viac ako vyjadrením etnickej alebo

jazykovej identity.

Stredná Európa označuje najmä kultúrny

priestor.

Prezentácia slovenského vydania knihy „Vy istepochopíte“ od Claudia Magrisa

42

che ci accomuna, microcosmi in cui ci rispecchiamo e dove, con un certo stu-pore, comprendiamo che la civiltà mitte-leuropea è molto più complessa di quan-to non si creda. Una complessità dalla quale emergono tutti i comuni e diversi elementi che la compongono. Una sto-ria a frammenti che sempre si ricompone come un mosaico nelle sue tessere. Claudio Magris ha parlato di “comparati-vismo mitteleuropeo” che avvivina Svevo ad Andric, Schulz a Kafka. Pur di diversa appartenenza nazionale, tedesca, slava, ungherese, triestina, hanno in comune temi, forme, tendenze, un vissuto, una koinè interculturale. Al centro della cul-tura mitteleuropea c’era un vacuum, un vuoto.Come interpretare la cultura mitteleuropea? La nostra interpretazione della cultura mitteleuropea parte da quest’ipotesi er-meneutica: l’Impero d’Austria nel secolo del nazionalismo è una civiltà attraver-sata da un deficit di legittimità, il cui nodo si trova al centro della vita di tut-ti dove c’era un vacuum. Si è cercato di riempirlo attraverso l’edificazione d’una legalità impersonale al di sopra di ogni conflitto. Il sistema della legalità stesso


Stredoeurópski spisovatelia vytušili v

agónii Rakúskej ríše rozhodujúcu udalosť

súčasnej histórie, v ktorej sa ohlasovalo

vyhubenie koncepcie štátu z univerzaliz-

mu. Stredoeurópska kultúra, spoločenstvo

rôznych kultúr, predstavuje svety, nikdy

dostatočne známe, odlišné a zároveň pat-

riace do tej istej rímskej kolísky, ktorá nás

spája, mikrokozmy, v ktorých sa zrkadlíme

a kde, s istým úžasom chápeme, že stredoeu-

rópska civilizácia je omnoho zložitejšia, než

by sa mohlo zdať. Z tej zložitosti vyplývajú

všetky spoločné a rozdielne prvky, ktoré ju

tvoria. Fragmentárny príbeh, ktorý sa opäť

skladá ako kamienky mozaiky.

Claudio Magris hovoril o “stredoeuróp-

skom komparativizme”, ktorý zbližuje Sve-

va s Andricom, Schulza s Kafkom. Napriek

odlišnej národnej príslušnosti, nemeckej,

slovanskej, maďarskej či terstskej, majú

spoločné témy, formy, tendencie, zažité

43

udalosti, medzikultúrnu koinè.

Uprostred stredoeurópskej kultúry bolo vá-

kuum, prázdno...

Ako interpretovať stredoeurópsku kultúru?

Naša interpretácia stredoeurópskej kultúry

vychádza z hermeneutickej hypotézy: Ra-

kúska ríša v storočí nacionalizmu je civilizá-

ciou zasiahnutou deficitom legitímnosti. Jej

jadro sa nachádza uprostred života všetkých,

tam, kde bolo vákuum. Snažili sme sa ho vy-

plniť prostredníctvom postavenia neosobnej

legálnosti nad každý konflikt. Samotný sys-

tém legálnosti, ktorý by mal nahradiť deficit

legitímnosti. Extrémna aktuálnosť stredo-

európskej kultúry vyplýva z priehľadnosti,

s akou bola redukcia legitímnosti na legál-

nosť uznaná ako fatálna téma Západu.

Nahradenie nevyhnutnosti pravdou pripra-

vuje priestor na prepuknutie úplnej absen-

cie škrupúľ v spoločnosti, smrteľného ticha

vedomia, ktoré Arendt vyjadruje slovným

spojením «banálne zlo». Banálne je zlo,

ktoré pramení z neschopnosti myslieť, pri-

kloniť sa k videniu sveta očami iných. Ba-

nálne je zlo, ktoré pramení z racionálnosti

interpretovanej ako úplná disponibilita bez

ohľadu na „len osobné“ pohľady. Toto všet-

ko vedie k vyprázdneniu jazyka: vždy, keď

sa chopíme slova, chceme, aby ostatní cítili

našu skúsenosť, aby ju prežívali. Jazyk má

svoju základnú teológiu, ktorá spočíva vo

vlastnej predstave a precítení dopadu nášho

konania na ostatných.

Pre dnešnú Európu je to stále ten istý

problém. Štátne aparáty nestačia na vytvo-

renie jednej „polis“ Celá Európa sa dnes

nachádza azda v situácii Rakúskej ríše. Je

množinou štátnych aparátov, ktoré fun-

gujú viac-menej dobre, ale nie je to „po-

lis“. Redukcia legitímnosti na legálnosť sa

stala všeobecnou stratégiou vyhýbania sa

konfliktom okolo reálnych problémov, kon-

fliktom spôsobených skúsenosťami ľudí,

spôsobených túžbou. Vyprázdnenie jazyka

a banálnosť ako základ spoločného života,

to je Európa dnes. A čo je „polis“? „Polis“

je predovšetkým dobrodružstvo verejného

života, kde sa z konfliktu medzi rovnakými

(medzi ich skúsenosťami) rodí zmysel reali-

ty, teda rozdielu medzi tým, čo je podstatné

a patrí do života všetkých a tým, čo je len

súkromné a zomrie s každým z nás. Verejný

život znamená aj priestor, kde sa legálnosť

so svojimi postupmi a rituálmi spája so spo-

ločnou myšlienkou života a je podriadená

legitímnosti, teda skutočne spoluzdieľaným

myšlienkam. Takzvaná „finis Austriae“

dokazuje, že redukcia legitímnosti na le-

gálnosť a univerzalizmu na uniformnosť,

vyprázdňuje spoločnosť a odsudzuje ju na

smrť. Prestáva byť „polis“.

Dnes ide o to, aby sme vyslobodili Európu

z tohto odsúdenia.


che dovrebbe supplire al deficit di legit-timità. L’estrema attualità della cultura mitteleuropea deriva dalla lucidità con cui la riduzione della legittimità alla lega-lità è stata riconosciuta come tema fatale dell’Occidente.La sostituzione della necessità alla veri-tà prepara lo spazio per l’irruzione nella società di un’assenza totale di scrupoli, di un silenzio mortale della coscienza che l’Arendt coglie nell’espressione «il male banale». Banale è il male che sor-ge dall’incapacità di pensare, di mettersi, cioè, dal punto di vista degli altri. Bana-le è il male che sorge dalla razionalità interpretata come totale disponibilità a prescindere dai punti di vista «solamen-te personali». Tutto questo porta ad uno svuotamento del linguaggio: ogni volta che prendiamo la parola noi vogliamo che gli altri provino la nostra esperien-za, che la rivivano. Il linguaggio ha una sua teleologia immanente che consiste nell’immaginare e provare in se stesso l’impatto delle nostre azioni sugli altri. Per l’Europa di oggi il problema è ancora lo stesso. Gli apparati non bastano a fare una «polis».Tutta l’Europa si trova oggi, forse, nella

situazione dell’Impero d’Austria. Essa è un insieme di apparati che funzionano più o meno bene, ma non è una «po-lis». La riduzione della legittimità alla legalità è diventata la strategia generale per evitare i conflitti attorno ai problemi reali, imposti, cioè, dall’esperienza degli uomini, dal desiderio. Lo svuotamento del linguaggio e la banalità come fonda-mento della vita comune: ecco l’Europa oggi. Che cos’è una «polis»? Una «polis» è soprattutto l’avventura della vita pubbli-ca dove dal conflitto tra gli uguali (tra le loro esperienze) sorge il senso della realtà, cioè della differenza tra ciò che è essen-ziale e appartiene alla vita di tutti e ciò che è solamente privato e morirà con ciascuno di noi. La vita pubblica vuol dire anche lo spazio dove la legalità con le sue procedu-re e i suoi riti viene ricollegata ad un’idea comune della vita e dunque subordinata ad una legittimità, cioè alle idee effettiva-mente condivise. La «finis Austriae» mo-stra che la riduzione della legittimità alla legalità e dell’universalismo all’unifor-mità svuota la società e la condanna alla morte. Essa cessa di essere una «polis». Si tratta oggi di sottrarre l’Europa a que-sta condanna.

di Michele D’Alena

44

FLESSIBILITÀ, CREATIVITÀE TERRITORIODENTRO E FUORI IL SALONEDEL MOBILE, L’EVENTO OPEN SOURCE

KREATÍVNE VYUŽITIE ÚZEMIA.SALONE DEL MOBILE,VEĽKÁ AKCIA OPEN SOURCE

La città diventa vetrinaa 360° ed ogni angolodiventa “design”.

Každý kút mesta dostáva

svoj vlastný dizajn.

45

L a fiera ha iniziato a superare i confini degli spazi espositivi e dei padiglioni

per aprirsi e integrarsi con i luoghi della città scoprendo un rapporto strategico e intenso con il territorio. Come due facce della stessa medaglia, complementari e bisognose l’una dell’altra per garantirsi il reciproco successo, snodo unico e sempre più fondamentale per un’economia della creatività come quella a cui fa riferimento il Made in Italy. Le fiere non promuovono più solo pro-dotti o servizi, ma il nuovo modo in cui vengono costruite aiuta a promuovere momenti, occasioni, luoghi e professio-nalità: decisiva è la disponibilità da par-te di tutti i soggetti cittadini, sia Pubblici che Privati per accettare le trasformazioni temporanee di spazi generalmente adibiti ad altri scopi. Un modello che il Sistema Italia ha già adottato per la promozione internazionale delle sue città e del suo Made in Italy.L’evento che promuove un territorio e la sua competitività trova nel Salone del Mobile, e nel cosidetto FuoriSalone, uno degli esempi più clamorosi. Il fuorisalone è diventato uno strumento di promozione sia per la fiera, sia per la città. Se si parla di design poi, è considerato l’evento mon-diale per eccellenza che, numeri alla mano, innalzano Milano a capitale mondiale del

design. Lo scorso aprile il Salone del Mo-bile ha registrato quasi 350mila visitatori. Sommando espositori, studenti stranie-ri e appassionati (quasi 300 nel 2009) si ottiene una metropoli dinamica e multi-lingue. Questi numeri rappresentano un contributo significativo in termini di pre-stigio, opportunità di business e turismo d’affari per il territorio. Nasce un circolo virtuoso, attraverso una valorizzazione di tutte le componenti dell’economia locale e attraverso modalità di animazione della città, che dovrebbe essere imitato e preso a esempio anche in altre occasioni.

Per essere all’altezza della sfida compe-titiva, servono spinte di sistema e dina-mismo: è necessaria una regia che metta da parte interessi ed egoismi individuali per essere al passo con le altre metropo-li europee come Parigi, Londra, Berlino e, per altri aspetti, Barcellona. Servono strategie e programmi compatibili, pro-grammi coordinati, qualificazione dei servizi complementari e sinergici; una vera e propria rete interdisciplinare che condivide compiti e benefici. Da una par-te la fiera con il Salone del Mobile, l’isti-tuzione centralizzata e organizzata, con una struttura precisa, punto d’incontro classico, dedicata a relazioni evidente-

V posledných rokoch sa koncept veľtr-

hu radikálne zmenil. Veľtrhy prekro-

čili hranice výstavných hál, aby objavi-

li mesto a zaujímavý priestor, ktorý ponúka.

Priestor fyzický, ale aj priestor pre hlboké

a strategické spojenectvá medzi mestom

a veľtrhom. Ako dve strany jednej mince,

mesto a veľtrh, sa navzájom dopĺňajú pri

dosahovaní spoločného úspechu, ktorým je

unikátna a čoraz dôležitejšia trampolína pre

ekonomiku tvorivosti (alebo kreativity), ako

je, napríklad tá, na ktorú sa odvoláva znač-

ka Made In Italy.

Veľtrhy nepodporujú už len výrobky či

služby. Nový spôsob, akým sa realizujú, po-

máha, naopak, propagovať aj zážitky, príle-

žitosti, miesta a obce či ľudí a ich profesie:

jedinou podmienkou je ochota zo strany

občanov a inštitúcií spolupracovať a prijať

dočasné zmeny využitia priestorov, ktoré

bežne slúžia na iné účely. Takýto model sa

stal súčasťou talianskeho systému medzi-

národnej propagácie svojich miest a značky

Made In Italy.

Milánsky veľtrh nábytku a dizajnu, Sa-

lone internazionale del Mobile, je výni-

močne úspešným príkladom akcie, ktorá

propaguje územie a zvyšuje jeho konku-

rencieschopnosť. „Fuorisalone“ alebo

„Mimo-výstavnej-haly“ je úspešný projekt

propagácie tak veľtrhu, ako aj samotného

mesta. Keď hovoríme o dizajne, je tento

veľtrh považovaný za svetovú špičku a

čísla, ktoré vyprodukuje, povyšujú Miláno

na hlavné mesto svetového dizajnu. Minu-

lý rok v apríli, Salone del Mobile prilákal

takmer 350 tisíc návštevníkov. Prirátajte

k tomu vystavovateľov, študentov a nad-

šencov (takmer 300 tisíc v roku 2009)

a dostanete dynamickú a viacjazyčnú met-

ropolu rozmerov Bratislavy. Tieto čísla

predstavujú významný prínos z hľadiska

prestíže, obchodných príležitostí a vý-

nosov z cestovného ruchu v celej oblasti.

Zrodil sa tak účinný mechanizmus, ktorý

stimuluje miestne hospodárstvo a zároveň

kultúrne oživí mesto, a ktorý je možné po-

užiť aj pri iných príležitostiach.

46

mente business to business. Dall’altra il FuoriSalone, evento diffuso nel territorio, senza organizzazione centrale e affidato alla spontanea condivisione e dedicato ad un pubblico eterogeneo. La sinergia tra gli eventi contribuisce a creare un momento unico non solo per il contesto

italiano che vede negli elementi fonda-mentali, industria, creatività e immagine, la strategia vincente.Il fulcro è il Salone del Mobile: nasce nel 1961 e diventa internazionale dal 1967: a quasi 50 anni, riesce ogni anno ad atti-rare, solo all’interno della Fiera Milano a Rho, oltre 270.000 visitatori specializzati, di cui oltre il 50% esteri da più di 150 Pa-esi, circa 5.000 giornalisti in rappresentanza di 800 testate italiane e di circa 1.100 testate estere prove-nienti da circa 70 Paesi.Quest’anno la settimana del design si terrà dal 14 al 19 aprile: su 211.500 metri quadri saranno presenti 2.500 espositori perchè, oltre al Salone Internazionale del Mobile ci saranno altri eventi, quali Eu-rocucina/Salone Internazionale dei Mo-bili per Cucina, il Salone Internazionale del Bagno, poi il Salone Internazionale del Complemento d’Arredo e, natural-mente, dal SaloneSatellite, vetrina di in-contro tra giovani designer e aziende. Ma è la sinergia con il FuoriSalone a rendere l’evento imperdibile: un’intero quartiere attorno a via Tortona, a cui si aggiungono altre location diffuse nella città, si tra-sforma e diventa un marchio, Zona Tor-

tona appunto.La città diventa vetrina a 360° ed ogni angolo diventa “di design” anche proget-ti più articolati come That’s Design! in partnership con POLI. Design – Consor-zio del Politecnico di Milano – per dare visibilità ai giovani designer indipendenti, o Surfacin’ – Materials Innovation, dedi-cata interamente ai materiali e alla loro

importantissima innova-zione.Il Fuorisalone nasce su intuizione della rivista In-terni che, attorno al 1989, invita imprese e punti vendita ad organizzare piccoli eventi paralleli alla

Fiera, seguendo l’esempio di New York e Colonia.Negli anni sono nate associazioni, Zona Tortona, è stato registrato un marchio, ma tutto è ancora sviluppato secondo mo-delli organizzativi orizzontali ed autono-mi. La struttura è multipolare, senza una vera e propria leadership e crea una rete disordinata, complessa ma sempre carat-terizzata dall’adesione da un’idea forte, il design. Basta organizzare un evento per entrare nel grande brand Fuori Salone: da qui la definizione di evento dal format aperto, un progetto open source.

Repositioning Milána

Aby Miláno mohlo hrať významnú úlohu v

rámci hospodárskej súťaže medzi mestami

ako sú Paríž, Londýn, Berlín a v iných ohľa-

doch Barcelona, potrebuje systémovú podpo-

ru, dynamiku a spoľahlivú réžiu, ktorá nedá

príležitosť osobným záujmom a sebectvu na

úkor komunity. Aby Miláno ostalo jednou

z najmodernejších metropolí sveta potrebuje

kompatibilné stratégie a programy, koordi-

nované programy, kompetencie

a doplnkové služby. Ide o inter-

disciplinárnu sieť, ktorá zdieľa

zadania a výhody. Na jednej

strane je veľtrh Salone del Mo-

bile centrálne organizovanou

inštitúciou s presnou štruktú-

rou, miestom klasického B2B

stretávania a budovania obchodných vzťa-

hov. Na druhej strane, FuoriSalone, uda-

losť roztrúsená na rozsiahlom území, bez

centrálnej organizácie a zverená princípom

spontánneho zdieľania akcie a nasmerovaná

na rôznorodé globálne publikum. Synergia

medzi dvomi tvárami veľtrhu pomáha vy-

tvoriť jedinečné chvíle nielen v Taliansku.

Základom úspechu ostáva spojenie priemys-

lu, kreativity a fantázie i víťaznej stratégie.

Salone del Mobile: zrodil sa v roku 1961 a

stal sa medzinárodným v roku 1967. Takmer

po 50 rokoch dokáže prilákať každý rok, iba

na milánsky veľtrh v Rho, cez 270000 náv-

števníkov, z toho viac ako 50% zahranič-

ných z viac ako 150 krajín, približne 5000

novinárov z 800 talianskych časopisov a

asi 1100 časopisov z 70 cudzích

krajín.

Tento rok sa Design Week koná

od 14. do 19. apríla: na 211 500

štvorcových metroch sa predsta-

ví 2500 vystavovateľov. Okrem

Salone Internazionale del Mo-

bile budú paralelne prebiehať

ďalšie akcie: Eurocucina / Medzinárodná

výstava kuchynského nábytku, Medziná-

rodná výstava kúpeľní a Medzinárodná vý-

stava bytových doplnkov a, samozrejme, Sa-

loneSatellite, prezentácia prelomových prác

mladých dizajnérov a firiem.

Ale je to hlavne FuoriSalone, ktorý mení

veľtrh na nezabudnuteľnú skúsenosť: celá

oblasť okolo Via Tortona (štvrť Milána) a

veľa ďalších obľúbených miest v meste sa

stáva súčasťou značky Zona Tortona.

Každý kút mesta dostáva svoj vlastný dizajn

v spolupráci s POLI. Design – Konzorcium

Milánskeho inštitútu dizajnu a architektúry.

Priestor dostávajú mladí nezávislí dizajnéri

a študenti.

FuoriSalone sa zrodil na podnet časopisu

Interni, okolo roku 1989. Časopis po vzore

New Yorku a Kolína nad Rýnom vyzýval

podniky a malé maloobchodné predajne, aby

organizovali paralelné akcie počas veľtrhu.

V priebehu rokov boli vytvorené mnohé

značky a asociácie: Zona Tortona bola za-

písaná ako registrovaná ochranná známka.

Fenomén sa však stále vyvíja pozdĺž hori-

zontálnej línie a vytvára samostatné organi-

začné modely. Štruktúra je multipolárna bez

skutočného vedenia a vytvára chaotickú a

zložitú sieť s jasným odkazom: Je to dizajn!

Ak chcete byť súčasťou silnej značky Fuori

Salone, stačí len zorganizovať akciu. Ide to-

tiž o skutočný open-source projekt.

Vlani v apríli,

Salone del

Mobile, prilákal

takmer 350 tisíc

návštevníkov

47

PROGRAMMA OPERATIVOREGIONALE 2007 – 2013

REGIONÁLNY OPERAČNÝPROGRAM 2007 – 2013

H lavným cieľom Regionálneho operačného programu (ROP) je

zvýšiť dostupnosť a kvalitu občianskej infraštruktúry a vyba-

venosti v regiónoch. Plnenie uvedeného cieľa bude prispievať k do-

sahovaniu cieľa strategickej priority „Infraštruktúra a regionálna

dostupnosť“, ktorým je „zvýšenie vybavenosti regiónov infraštruk-

túrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich služieb“.

Program je určený na podporu súkromného, ako aj na podporu ve-

rejného sektora, ale najmä pre projekty jednotlivých orgánov regio-

nálnej samosprávy.

I n questo Programma vengono sostenute le attività incentrate sulla ricostruzione dellárredo pubblico, delle strutture sani-

tarie, sociali e scolastiche. Fra le priorità del Programma rien-trano anche le infrastrutture, láccessibilità regionale e le infra-strutture regionali.Tra i beneficiari del programma rientrano il settore privato e quello pubblico, ma soprattutto le amministrazioni pubbliche regionali.

ASSE PRIORITARIO PRIORITNÉ OSI AREE D’INTERVENTO MIESTO REALIZÁCIE PROJEKTOV

INFRASTRUTTURE PER LÍSTRUZIONEINFRAŠTRUKTÚRA VZDELÁVANIA

vybrané predškolské zariadenia, základné školya vybrané stredné školy

INFRASTRUTTURE DEI SERVIZI SOCIALI, DELLAPROTEZIONE SOCIALE E LEGALE E DI CURA SOCIALEINFRAŠTRUKTÚRA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB, SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANY A SOCIÁLNEJ KURATELY

inštitúcie sociálnych služieb, sociálnej a právnej ochrany a vy-brané inštitúcie sociálnej starostlivosti

RAFFORZAMENTO DEL POTENZIALE CULTURALEDELLE REGIONI E DELLE INFRASTRUTTURE DEL TURISMOPOSILNENIE KULTÚRNEHO POTENCIÁLU REGIÓNOV A INFRAŠTRUKTÚRA CESTOVNÉHO RUCHU

kultúrne inštitúcie na miestnej alebo regionálnej úrovni, vybrané kultúrne pamiatky (kultúrny turizmus) cestovný ruch - celoročné turistické strediskácestovný ruch - budovanie partnerstiev, propagácia stredísk cestovného ruchu a kultúrnych oblastí

RISTRUTTURAZIONE DELLE SEDIREGENERÁCIA SÍDIEL

fyzická infraštruktúra sídielintegrovaný rozvoj stratégií vybraných miestinfraštruktúry obcí s oddelenými a segregovanými rómskymi osadamiinfraštruktúra záchrannej služby, nekomerčnýchpodklady pre rozvoj regiónov

COMUNICAZIONI PER IL SERVIZIO STRADALE DELLE REGIONIREGIONÁLNE KOMUNIKÁCIE ZABEZPEČUJÚCE DOPRAVNÚ OBSLUŽNOSŤ REGIÓNOV

zásahy na vybraných úsekoch ciest 2. a 3. triedy

Taliansky inštitút pre zahraničný obchod

ASSE PRIORITARIOPRIORITNÉ OSI

Fonti dellÉUZdroje EÚ

Fonti pubbliche della RSVerejné zdroje SR

TotaleSpolu

INFRASTRUTTURE PER LÍSTRUZIONEINFRAŠTRUKTÚRA VZDELÁVANIA

61 500 000

INFRASTRUTTURE DEI SERVIZI SOCIALI, DELLA PROTEZIONE SOCIALE E LEGALE E DELLA CURA SOCIALEINFRAŠTRUKTÚRA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB, SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANY A SOCIÁLNEJ KURATELY

40 500 000

RAFFORZAMENTO DEL POTENZIALE CULTURALE DELLE REGIONI E SVILUPPO DEL TURISMOPOSILNENIE KULTÚRNEHO POTENCIÁLU REGIÓNOV A INFRAŠTRUKTÚRA CESTOVNÉHO RUCHU

33 600 000

RISTRUTTURAZIONI DELLE SEDIREGENERÁCIA SÍDIEL

84 418 500

COMUNICAZIONI PER IL SERVIZIO STRADALE DELLE REGIONIREGIONÁLNE KOMUNIKÁCIE ZABEZPEČUJÚCE DOPRAVNÚ OBSLUŽNOSŤ REGIÓNOV

27 000 000

ASSISTENZA TECNICATECHNICKÁ PODPORA

TOTALESPOLU

48

Taliansky inštitút pre zahraničný obchod

2.1 Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávnej

ochrany a sociálnej kurately

Riadiaci orgán: Ministerstvo výstavby a regionálneho

rozvoja SR

Dátum ukončenia prijímania žiadostí o NFP: 30/04/2010

Druh podpory: nenávratný finančný príspevok

Typy subjektov ako oprávnených žiadateľov: Subjekty verejnej

správy - obce; mestské časti; vyšší územný celok a Subjek-

ty súkromného sektora - neziskové organizácie; neziskové

organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; cirkvné

a náboženské spoločnosti; združenia; združenia poskytujúce

sociálne služby; Slovenský Červený kríž

Oprávnené výdavky na projekt: od 165.000,00 do

3.320.000,00 EUR

Maximálna výška NFP: 95% - 100% oprávnených výdavkov

Rozpočet na výzvu: 20.000.000,00 EUR

Oprávnené územie: celé Slovensko okrem regiónu Bratislava

Oprávnené aktivity: Výstavba nových stavieb, rekonštruk-

cia existujúcich a dokončenie rozostavaných stavieb pre účely

budovania nových zariadení sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately. Obstaranie vnútorného a vonkajšieho

vybavenia objektu, nevyhnutne súvisiaceho s účelom využitia

stavby, vrátane IKT vybavenia. Projektové a inžinierske práce

pre projekt, externý projektový manažment, verejné obstará-

vanie v rozsahu podľa Programového manuálu ROP

Web: www.ropka.sk

2.1 Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávnej

ochrany a sociálnej kurately ROP

Riadiaci orgán: Ministerstvo výstavby a regionálneho

rozvoja SR

Dátum ukončenia prijímania žiadostí o NFP: 30/04/2010

Druh podpory: nenávratný finančný príspevok

Typy subjektov ako oprávnených žiadateľov: Subjekty

verejnej správy - obce; mestské časti; vyšší územný celok a

Subjekty súkromného sektora - neziskové organizácie; nezis-

kové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby;

cirkvné a náboženské spoločnosti; združenia; združenia

poskytujúce sociálne služby; Slovenský Červený kríž

Oprávnené výdavky na projekt: od 165.000,00 do

3.320.000,00 EUR

Maximálna výška NFP: 95% - 100% oprávnených výdavkov

Rozpočet na výzvu: 40.000.000,00 EUR

Oprávnené územie: celé Slovensko okrem regiónu Bratislava

Oprávnené aktivity: Výstavba nových stavieb, rekonštruk-

cia existujúcich a dokončenie rozostavaných stavieb pre účely

budovania nových zariadení sociálnych služieb. Obstaranie

vnútorného a vonkajšieho vybavenia objektu, nevyhnutne

súvisiaceho s účelom využitia stavby, vrátane IKT vybavenia.

Projektové a inžinierske práce pre projekt, externý projektový

manažment, verejné obstarávanie v rozsahu podľa Programo-

vého manuálu ROP.

Web: www.ropka.sk

Ministero delle Costruzioni e dello Sviluppo Regionale

30/04/2010 finanziamento

Gestori delle strutture con prestazione di servizi della protezione sociale e legale e della cura sociale del settore pubblico (comuni; amministrazioni regionali; Ufficio del lavoro, degli affari sociali e della famiglia) e del settore privato (organizzazioni no profit, Chiese e comuni-tà religiose, associazioni cittadine, Croce rossa)

da 165.000,00 a 3.320.000,00 EUR per singolo progetto

95% - 100% delle spese eleggibiliAllocazione per il bando: 20.000.000,00 EURTerritorio autorizzato: tutta la Slovacchia tranne la regione di Bratislava

Costruzione o ricostruzione di infrastrutture della protezione sociale e legale e della cura sociale per i bambini; dotazione di arredo interno/esterno e di attrezzature ICT (tecnologie di comunicazione e informatiche); lavori progettuali e di engineering per il progetto

www.ropka.sk

Ministero delle Costruzioni e dello Sviluppo RegionaleScadenza del bando: 30/04/2010

finanziamento Gestori delle strutture con prestazione di ser-

vizi sociali del settore pubblico (comuni; amministrazioni regionali; Ufficio del lavoro, degli affari sociali e della fami-glia) e del settore privato (organizzazioni no profit, Chiese e comunità religiose, associazioni cittadine, Croce rossa)

da 165.000,00 a 3.320.000,00 EUR per singolo progetto

95% delle spese eleggibili 40.000.000,00 EUR

tutta la Slovacchia tranne la regio-ne di Bratislava

Costruzione o ricostruzione di infrastrutture dei servizi sociali; dotazione di arredo in-terno/esterno e di attrezzature ICT (tecnologie di comuni-cazione e informatiche); lavori progettuali e di engineering per il progetto

www.ropka.sk

BANDI ATTUALMENTE APERTI AKTUÁLNE VÝZVY

GLOBAL

TRANSACTION

BANKING

Grazie alla diffusa rappresentanza internazionale del gruppo UniCredit, offriamo per il Suo business

dei servizi adatti anche alle sue esigenze locali. Approfittate anche Voi dei servizi di Global Transaction

Banking, recensiti e apprezzati dalle più rinomate riviste economiche. Avrete l'opportunità di usufruire di

importanti finanziamenti commerciali e strutturali, oltre che dei nostri moderni servizi bancari elettronici

che permettono un'amministrazione dei titoli senza eguali. I nostri contatti sono: [email protected].

www.unicreditbank.sk | UniTel 0800 180 180

CON LA MIA BANCA IL MIO BUSINESS TROVERÁ OVUNQUE IL SUO POSTO AL SOLE

est 1/2010

Documents