eurÓpske nariadenie o medzinÁrodnÝch …komisia pripravuje tento projekt už niekoľko rokov,...

NA ÚVOD

EURÓPSKE NARIADENIE O MEDZINÁRODNÝCHDEDIČSTVÁCH – AKO UĽAHČIŤ ŽIVOT OBČANOM

Konferencia organizovaná CNUE (Rada notárstiev Európskej únie)o cezhraničných dedičstvách v EÚ, Brusel 15. október 2010

Vážené dámy, vážení páni,

je pre mňa veľkým potešením, privítať Vás na spoločnej konferencii Rady notárstiev Európskej únie a Európ-skej komisie. Táto konferencia je vynikajúcou príležitosťou pre výmenu názorov k téme medzinárodných dedič-stiev, ktorá je dnes dôležitým predmetom rokovaní v oblasti občianskej justície.

Medzinárodné dedičstvá sú jednou z tém, ktoré stoja v centre záujmu 11 miliónov európskych občanov, ktorív súčasnosti žijú v inom ako ich rodnom členskom štáte alebo vlastnia majetok vo viacerých krajinách Únie.V prípade úmrtia sú dedičia konfrontovaní s ťažkosťami pri vysporiadaní dedičstva, ktoré má cezhraničný cha-rakter, čo má za následok zdĺhavé procedúry a zvýšené poplatky. Každoročne možno hovoriť o približne450 000 cezhraničných dedičstiev s odhadovanou hodnotou okolo 123 miliárd eur.

Chýbajúce spoločné pravidlá dnes vedú k zložitým situáciám. Ak napríklad zomrie Francúz, ktorý mal svoj po-sledný obvyklý pobyt v Nemecku, pričom zanechal hnuteľný majetok v dvoch krajinách, budú tak francúzske,ako aj nemecké orgány príslušné na prejednanie dedičstva. Nemecké orgány budú pre určenie dedičov apli-kovať francúzske právo a francúzske orgány zase nemecké právo. Tak budeme mať dve nezlučiteľné rozhod-nutia o dedičstve jednej osoby a uznanie francúzskeho rozhodnutia bude popreté v Nemecku a zase naopak,pretože jedno rozhodnutie bude v rozpore s druhým.

Budúce nariadenie by malo podľa mňa sledovať jasný cieľ, a to uľahčiť život občanov. Aj keď sa zdá byť tentocieľ jednoduchý, uznávam, že cesty pre jeho naplnenie také nemusia byť!

Komisia pripravuje tento projekt už niekoľko rokov, spolupracuje s renomovanými expertmi v tejto oblasti av týchto prácach sa odrážajú rôzne právne tradície. Návrh, ktorý dnes držíte v rukách, je výsledkom tejto prá-ce. Má predstavovať skutočnú pridanú hodnotu pre občanov, za súčasného rešpektovania rôznych právnychtradícií.

Nariadenie taktiež predpokladá zavedenie jednotného kritéria – obvyklého pobytu zosnulého – ktoré umožníurčiť zároveň rozhodné právo a príslušnosť orgánov na prejednanie medzinárodného dedičstva. Takýmto pra-vidlom sa vyhneme zložitej situácii, keď sú dnes viaceré členské štáty príslušné na vysporiadanie dedičstvaa keď sa niekoľko práv aplikuje na rovnaké dedičstvo.

Som si vedomá, že tento návrh predstavuje zásadnú zmenu pre určité členské štáty. Napriek tomu sa tešímpodpore, akú dostal návrh v tomto podstatnom bode, a to nielen z prostredia zainteresovaných a občanov, alerovnako aj zo strany delegácií jednotlivých členských štátov zapojených do rokovaní a od Európskeho parla-mentu.

Aj keď budúce nariadenie ustanovuje, že základným kritériom bude miesto, kde zosnulý žil, je potrebné vzhľa-dom na mobilitu občanov v Európe rátať s určitými osobitými vzťahmi, ktoré môžu mať občania so svojou kraji-nou pôvodu. Nariadenie tak umožní budúcemu poručiteľovi vykonať obmedzenú voľbu práva podľa svojejštátnej príslušnosti, ktorým by sa riadilo jeho dedičstvo. Táto možnosť rovnako dovolí osobám vopred si naplá-novať, ako sa bude dediť, bez toho, aby to ovplyvnilo ich mobilitu v rámci Únie.

Nariadenie tak obsahuje pohotovú rovnováhu medzi dvoma základnými cieľmi:� na jednej strane zabezpečiť právnu istotu a možnosť naplánovať dedenie;� a na strane druhej ochrániť legitímne záujmy blízkych, najmä manžela a pozostalých detí, vďaka mecha-

nizmu povinného dedičského podielu (pozn. neopomenuteľnej časti).

Táto rovnováha je prvoradá, pretože umožňuje zosúladiť dva ciele nariadenia za súčasného rešpektovania ná-rodných tradícií členských štátov. Chcem zdôrazniť, že nariadenie má za cieľ chrániť systém povinného dedič-ského podielu, ktorý existuje vo väčšine členských štátov. V súlade s myšlienkou vzájomného uznávania, takbudú môcť členské štáty akceptovať prípadné rozdiely medzi ich vnútroštátnymi systémami.

Prejdem k poslednému zásadnému prvku, ktorý je mojou srdcovou záležitosťou – Európske dedičské osved-čenie. Dnes sú procedúry na preukázanie postavenia alebo práva dediča alebo odkazovníka v inom členskomštáte príliš zdĺhavé a nákladné. Občan napríklad nechápe, ako môže byť také ťažké odblokovať bankový účetalebo vyplatiť životnú poistku v rámci dedičstva. Vyžaduje sa od neho preukázať jeho dedičský titul podľa roz-hodného práva, preklady mnohých dokumentov alebo dôkaz o jeho spôsobilosti spravovať dedičstvo. To je dô-vod, prečo nariadenie zavádza európske dedičské osvedčenie, nový a podstatný aspekt návrhu. Európskededičské osvedčenie bude unikátnym dokumentom s jednotnými účinkami, ktorý umožní dedičovi preukázaťsvoje postavenie a práva v oblasti dedenia, kdekoľvek v Európskej únii.

Ak hovoríme o dedičstvách, nemožno tu uprieť prvoradú úlohu notára vo viacerých členských štátoch. Je to poprvýkrát, čo v oblasti občianskej justície určité európske nariadenie bude mať taký pozitívny efekt na obeh ve-rejných listín. Popierať tento rozmer by bolo popieraním právnej reality a praxe v oblasti dedičstiev. Toto si vy-žaduje hlbšie úvahy o postavení notára na európskej úrovni, avšak s prihladnutím na jednotlivé právnetradície.

Z tohto hľadiska si myslím, že budúce nariadenie by malo jasný a prostý cieľ. Tento cieľ by mal spočívať vo voľ-nom obehu dokumentov v oblasti dedičstiev, nezávisle od druhu autority, ktorá takýto dokument vydala (súdalebo notár). Je jasné, že takýto obeh bude musieť byť zavedený so zreteľom na špecifickú povahu príslušnýchdokumentov, ale cieľom musí zostať naďalej voľný obeh dokumentov pri plnom rešpektovaní existujúcichprávnych tradícií.

viceprezidentka a komisárka Európskej komisiepre Justíciu, Základné práva a Občianstvo

Tento príspevok odznel na úvod Konferencie organizovanej CNUE (Rada notárstiev Európskej únie) o cezhra-ničných dedičstvách v EÚ, Brusel 15. október 2010. V legislatívnom procese je návrh nariadenia Európskehoparlamentu a Rady o príslušnosti, rozhodného práva, uznávania a výkonu rozhodnutí a verejných listín v ob-lasti dedičstva a zavedenie európskeho dedičského osvedčenia.

V rámci legislatívneho procesu zaujímame zásadné stanoviská k tomuto návrhu, predovšetkým v tom, že dojeho pôsobnosti môžu patriť len cezhraničné dedičstvá, vznášame pripomienky týkajúce sa upresnenia defi-nície verejnej listiny, ako aj k ďalším dôležitým otázkam týkajúcich sa tohto dokumentu Napríklad trváme natom, že nemôžeme súhlasiť s navrhovaným znením čl. 42 ods. 5; podľa nášho názoru Európske dedičskéosvedčenie nemôže predstavovať právny titul spôsobilý na zápis do verejných registrov jednotlivých členskýchštátov. To je potrebné ponechať na vnútroštátnu úpravu. Predmetom Európskeho dedičského osvedčenia mábyť iba možnosť vystavenia dôkazu o postavení dediča, ak ide o cezhraničné dedičstvo, ktoré spadá do pôso-benia nariadenia. Má zásadne predstavovať len dôkaz o postavení dediča a bude môcť byť vydané po ukonče-ní vnútroštátneho dedičského konania.

Tento návrh v prípade jeho prijatia bude mať zásadný dopad na našu činnosť ako notárov – súdnych komisá-rov, preto treba tento legislatívny proces pozorne sledovať a ovplyvňovať jeho znenie podľa našich možností.

JUDr. Karol Kovács

viceprezident NK SR

• Články •

NOTÁR A SPOTREBITEĽ JEHO SLUŽBY*

JUDr. Peter Straka, Krajský súd v Prešove

Vážené panie notárky, vážení páni notári,

teší ma možnosť priblížiť význam spotrebiteľské-ho práva práve vo Vašom stavovskom časopise.O význame poslania notára pre spoločnosť nietžiadnych pochybností, čo zákonodarca potvrdiltým, že notárom zveril aj vydávanie rozhodnutív súdnych dedičských procesoch.1 Práve pretovidím aj osobitnú príležitosť notárov každodennezvyšovať kvalitu života bežných ľudí. Nemali bybyť žiadne pochybnosti o tom, že notár je v spo-ločnosti vnímaný nielen ako samostatne zárob-kovo činná osoba, ale predovšetkým ako osobas verejnoprávnymi kompetenciami, a dôverav notára sa úzko spája s dôverou v justíciu. O toväčšmi nesmie notár pri komunikácii so spotre-biteľom podceniť žiadne osobitosti konkrétnehoprípadu, a to za súčasného predpokladu znalostinoriem spotrebiteľského práva.

Pritom pri ochrane spotrebiteľa si treba uvedo-miť jeho význam aj hľadiska prínosu spotrebiteľak tvorbe hrubého domáceho produktu. V rámci

Európskej únie práve spotreba participuje nacelkovom HDP v rozsahu viac ako 50 %.2 Spotre-biteľ kupuje tovar, prijíma služby, robí obrat, tvo-rí teda dopyt na trhu a úmerne jeho aktivite v tej-to oblasti prirodzene rastú aj daňové príjmy. Čopri tom očakáva spotrebiteľ? Očakáva, že pri na-kupovaní tovaru a služieb sa štát postará o to,aby na neho nedopadlo žiadne bremeno nečes-tnosti. Ak by spotrebitelia rezignovali na kúpu to-varov a služieb, následky pre ekonomiku by bolinedozierne.

Niet sa preto čo čudovať, že Európska únia venu-je osobitnú pozornosť oblasti ochrane spotrebi-teľa a prijíma na ochranu spotrebiteľa jednusmernicu za druhou.3

Osobitne zraniteľný je spotrebiteľ pri štandard-ných formulárových zmluvách. Zmluvy sú vopredpredformulované a dodávateľ si ich prirodzenenaformuluje tak, aby mu vyhovovali. Spotrebiteľje tak od začiatku, pokiaľ ide o informácie a vy-jednávaciu pozíciu, vystavený nerovnováhe. Naj-

5

ARS NOTARIA 4/2010 Články

1 § 38 Občianskeho súdneho poriadku.2 Spotrebitelia sú pritom životne dôležití pre hospodárstvo EÚ, keďže sama spotreba predstavuje 58 % HDP EÚ (doc. Cirák, Kon-

ferencia pod záštitou Justičnej akadémia Slovenskej republiky s názvom „Vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike“ konaná1. – 2. októbra 2009 v Omšení pri príležitosti 5. výročia vzniku Justičnej akadémie Slovenskej republiky).

3 Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkovýchpriestorov (Ú. v. ES L 372, 31. 12. 1985, s. 31), smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov,iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42,12. 2. 1987, s. 48) [2], smernica Rady č. 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných práv-nych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania: článok10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17. 10. 1989, s. 23), smernica Rady č. 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenko-vých a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, 23. 6. 1990, s. 59), smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmien-kach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993, s. 29), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 97/7/ES z 20.mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4. 6. 1997, s. 19), smernica Európskeho parla-mentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v.ES L 171, 7. 7. 1999, s. 12), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspek-toch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú.v. ES L 178, 17. 7. 2000, s. 1), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustano-vuje Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001, s. 67), smernica Európske-ho parlamentu a Rady č. 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ESL 271, 9. 10. 2002, s. 16), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodnýchpraktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22), smernica Európskeho parla-mentu a Rady č. 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006, s. 36), smerni-ca Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspektyzmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene(Ú. v. EÚ L 33, 3. 2. 2009, s. 10).

* Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0745-07 v rámci projektuJustičnej akadémie Slovenskej republiky.

mä aplikačná prax súdov potvrdzuje, že prie-merný spotrebiteľ má vážne problémy nielenzmluve dobre porozumieť, ale ju vôbec prečítať.Bolo by zaujímavé zistiť, koľko notárov – spotre-biteľov pri dojednávaní zmlúv s mobilnými ope-rátormi (paušál) prečítalo zmluvy, vrátane vše-obecných obchodných podmienok.

To, že priemerný spotrebiteľ ťažko dokáže roz-poznať a poukázať na nečestnosti v zmluvnýchvzťahoch založených na štandardných zmlu-vách, presne vystihuje Súdny dvor Európskejúnie napríklad v jednom svojom rozsudku, kdeuvádza: „Cieľ článku 6 smernice, ktorý od člen-ských štátov vyžaduje ustanoviť, že nečestnépodmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám po-vinný vystúpiť proti nečestnej povahe takýchpodmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy súčasto obmedzené, môžu byť právnické poplatkyvyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebite-ľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej pod-mienky. V počte členských štátov procedurálnepredpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v ta-kých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľkvôli neznalosti práva nespochybní podmienkuprednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účin-ná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,len ak národný súd vyhlási, že má právo-moc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svojvlastný návrh.“ (Rozhodnutia ESD Océano Gru-po Editorial SA a Rocío Murciano Quintero(C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a JoséM. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípa-

dy C-240/98 až C-244/98, prípadne ďalšierozsudky.4

Prečo pripomínam notárom štandardné zmluvya ich špecifiká? Štandardná formulárová zmluvaa plnenia z nej môžu byť predmetom uznania zá-väzku spotrebiteľa na účely exekúcie. Notármôže rozsúdiť spor ako rozhodca zo spotrebiteľ-skej zmluvy, môže vykonať mediáciu, štandard-ná formulárová zmluva môže byť ako súvisiacaviazaná zmluva k inej zmluve5 spísanej do notár-skej zápisnice. Inými slovami povedané, štan-dardné formulárové zmluvy sú bežnou súčasťouživota ľudí a predmetom úkonov notárov.

Slovenská republika vstupom do Európskej únieprijala záväzok pri ochrane spotrebiteľov, že sapostará o to, aby spotrebiteľov nekalé podmien-ky nezaväzovali.6

Zdá sa však, že v praxi, nevynímajúc prax notá-rov, nie vždy je tento záväzok štátu skutočne reš-pektovaný.

Na finančnom trhu sú desaťtisíce úverovýchzmlúv uzavreté so spotrebiteľmi za neprimeranevysokú odplatu, s 0,25 %-ným denným úrokomz omeškania, teda 91,25 %-ným úrokom per an-num, strata výhody splátok, teda zosplatneniecelého úveru je dohodnuté už pri omeškaní sas druhou splátkou, náklady na vypracovaniezmlúv sú mnohonásobne vyššie ako v bankách,paušálna náhrada nákladov pri zabezpečovanípohľadávky sa dojednáva v neprimeranej výške,vynecháva sa ročná percentuálna miera nákla-dov, na všetky zmluvné vzťahy sa dojednáva Ob-

6

Články ARS NOTARIA 4/2010

4 „Ako sa uvádza v bode 30 rozsudku v prejednávanej veci, treba upresniť, že čl. 6 ods. 1 smernice č. 93/13 predstavuje kogent-né ustanovenie. Okrem toho treba uviesť, že podľa judikatúry Súdneho dvora táto smernica ako celok v súlade s čl. 3 ods. 1písm. t) ES predstavuje opatrenie nevyhnutné na splnenie poslaní zverených Európskemu spoločenstvu, a osobitne na zvyšova-nie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (uvedený rozsudok Mostaza Claro, bod 37)“. (čl. 51 Asturcom Teleco-municaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira)„V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť,ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obme-dzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho,aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotliv-com umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojejnevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranuspotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu.“(čl. 61 GODARD)

5 § 52a Občianskeho zákonníka: „ (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté dojednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. (2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúvuvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúvje podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajú-cim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.“

6 Čl. 6 smernice Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: ,,1. Členské štáty zabezpečia, aby ne-kalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštát-neho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jejďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotre-biteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné nazmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.“

chodný zákonník, dojednáva sa povinnosťzaplatiť celú odplatu za úver aj pri predčas-nom splatení úveru, dojednáva sa záväzok po-drobiť sa rozhodcovi, ak dodávateľ vyvolá predním sporové konanie, a iné.

Mnohé z uvedených zmluvných podmienok sastali predmetom notárskych zápisníc o uznanídlhu na účely vykonania exekúcie. Spotrebitelia sipodľa všetkého neuvedomovali nekalosť zmluv-ných podmienok a prepätý formalizmus pokračo-val aj pri udeľovaní poverení exekútorom. Je ažneuveriteľné, že spotrebitelia v niektorých prípa-doch ani osobne neuznali záväzok pred notároma urobil to za nich zástupca v kolízii záujmov, pre-tože zastupoval aj druhú stranu, teda aj spotrebi-teľa aj dodávateľa. Tak sa stalo, že od veľkej častislovenských spotrebiteľov sa vymohlo plnenie ajz uvedených nekalých zmluvných podmienok. Ne-prijateľné zmluvné podmienky sú pritom absolút-ne neplatné7 a vzťahuje sa na nich ochranaex offo. Nepochybne úradník súdu, ktorý mal 15dní na udelenie poverenia8 pre exekútora a nevi-del zmluvu, mal sťaženú možnosť zásahu ex offo,najmä ak musel vybaviť súčasne viac žiadostía musel dodržať lehotu.

Problémy slovenských spotrebiteľov na finanč-nom trhu si všimla aj Európska komisia, ktoráv liste zo 14. septembra 2010 inter alia spomínauvedené zmluvné klauzuly a z listu vyberám(spomínam aj výhrady k rozhodcovskej dolož-ke vzhľadom na oprávnenia notárov vykonávaťfunkciu rozhodcov).

„Útvary komisie predpokladajú, že väčšina týchtopoplatkov, nákladov a sankcií je podľa slovenskýchprávnych predpisov protiprávna a neplatná.“

„Patria sem aj sankcie, v prípade ktorých by út-vary Komisie boli prekvapené, keby ich niektobol schopný považovať za primerané.“

„Vzhľadom na okolnosti, a v rozsahu, v akomo nich majú útvary vedomosť, sa predmetná roz-hodcovská doložka javí ako absolútne nevyváže-ná, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavnecelý rad výhod v porovnaní so situáciou, kebybola vec prejednávaná riadnymi súdmi, je ťažkénájsť nejaké výhody pre spotrebiteľa.“

„Útvary Komisie sú preto znepokojené, žeazda došlo k mnohým prípadom úplného, resp.čiastočného vykonania pochybných rozhodcov-ských rozsudkov proti slovenským spotrebite-ľom.“

„Na základe im dostupných informácií by mohli út-vary Komisie len sotva uveriť tomu, že napríklad užopísané praktiky by bolo možné považovať za prak-tiky, ktoré nie sú nekalými a agresívnymi v zmys-le smernice č. 2005/29/ES.“9

Je neakceptovateľné, aby notár poskytoval služ-by spotrebiteľom a nebral zreteľ na neprijateľnézmluvné podmienky, nekalé obchodné praktikya na zákonné ustanovenia týkajúce sa ochranyspotrebiteľa.

Vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky v aplikačnejpraxi ponúkam stručný prehľad najproblémovejšíchinštitútov súkromného spotrebiteľského práva, kto-ré dávam do pozornosti notárom ako osobám s pre-zumpciou spoločenskej dôveryhodnosti.

Úroky ako cena za úverÚvery a pôžičky sú odplatné právne úkony a od-platu predstavujú predovšetkým úroky. V praxisa zvykne hovoriť aj o tzv. bežných úrokoch. Zá-kon v spotrebiteľských úverových vzťahoch ne-dovoľuje akékoľvek úroky, ale zároveň neustano-vuje ani administratívnu hranicu.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka „Akpredmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnu-tie peňažných prostriedkov, nesmie odplata pod-statne prevyšovať odplatu obvykle požadovanúna finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v ob-dobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnostiprípadov sa prihliada najmä na finančnú situá-ciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečeniajeho záväzku, objem poskytnutých peňažnýchprostriedkov a lehotu splatnosti.“

Je teda na aplikačnej praxi ochranných inštitúcií(predovšetkým súdov), aby neposkytli ochranuneprimeraným úrokom. Dôležité je porovnať sipriemerné úrokové sadzby bánk10 a odplata zaúver (úroky a rôzne poplatky, najmä za spraco-vanie zmluvy) by rozhodne nemala prevyšovať

7


7 § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“8 Zákonom č. 144/2010 Z.z. bola zrušená 15-dňová lehota na udelenie poverenia pri notárskych zápisniciach a rozhodcovských

rozsudkoch.9 List z Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť Európskej komisie zo 14. septembra 2010 č.JUST/A3/RM/kb D (2010)

11360.10 http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank

o 100 % priemer pri bankách, a to z dôvodu,že banky výraznou mierou participujú na fi-nančnom trhu pri poskytovaní úverov a determi-nujú tak aj výšku úrokov, ktoré možno považovaťza obvyklé. Stopercentné navýšenie oproti ban-kám pritom v praxi reflektuje notoricky známya stále opakovaný argument nebankových pos-kytovateľov úverov, že vysokými úrokmi musiazohľadniť straty z dostatočne nezabezpečenýchúverov. Povinnosťou týchto subjektov je zohľad-ňovať bonitu spotrebiteľa, a preto o to väčšmi ar-gument o vysokom riziku na ospravedlnenieenormne vysokej odplaty za úvery pre spotrebi-teľov neobstojí. Ak ide o úver navyše zabezpe-čený, tak primeraným prevýšením ceny obvyklejna trhu by nemalo byť prevýšenie o viac ako20 % oproti bankám, a preto niet rozumného dô-vodu na obhájenie vyššej ceny úveru. Inými slo-vami povedané, odplata prevyšujúca odplatubánk o viac ako 20 % pri zabezpečenom úvere

. Porovnaj tiež dôvodovúsprávu návrhu novely Občianskeho zákonníkak § 53 ods. 6 predloženého vládou SR do parla-mentu.11

Dávam do pozornosti niektoré rozsudky súdovtýkajúce sa neprimeraných úžerných úrokov.12

Z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. de-cembra 2008 č. k. 3Co 67/2008 upozorňujemna úrokové stropy:

Portugalsko

Občianske právo

V súlade s § 559 Občianskeho zákonníka úroky(zmluvné i zákonné) sú pevne určené percentu-álnou mierou spoločnou deklaráciou Minister-stva spravodlivosti a Ministerstva financií Portu-galska.

Miera zákonných úrokov je 4 %.

Výška zmluvných úrokov je o 3 % (v prípade za-bezpečenia), resp. o 5 % (bez zabezpečenia) vyš-

šia ako miera zákonných úrokov. V opačnomprípade je zmluva v tejto časti neplatná z dôvoduúžery.

Obchodné právo

Rovnako sa určujú úrokové miery spoločnou de-klaráciou MS a MF.

Podľa § 102 ods. 4 Obchodného zákonníka saúroková miera zvyšuje o 7 percentuálnych bodovod úrokov určených Európskou centrálnou ban-kou k hlavným úverovým operáciám.

V súčasnosti (prvý semester 2007) je to 10,58 %.

GréckoV EE je zákonom ustanovená výška úrokovej mie-ry pri výške zákonných úrokov, avšak súdy v EEpri rozhodovaní znižujú akúkoľvek vyššiu úroko-vú mieru pri zmluvných úrokoch, ako je zakonnáúroková miera, práve na túto mieru.

V súčasnosti je táto miera 9,75 %.

PoľskoPodľa zákona – „Ustawa Antylichwiarska“ – na-dobudla platnosť 20. februára 2006. Ide o nove-lu civilného zákonníka a zákona o spotrebnomúvere.

Ustanovil maximálnu výšku úroku na 4-náso-bok základnej úrokovej sadzby NBP (lombardnýúver NBP v Poľsku) a ostatné poplatky súvisiaces poskytnutím úveru nemôžu presiahnuť 5 %hodnoty úveru. Týka sa to bánk a ostatných ban-kových a nebankových finančných inštitúcií.

SlovinskoV zmysle § 382 záväzkového kódexu, pokiaľ sistrany neurčia výšku zmluvných úrokov, úrokovámiera je 6 %. Podľa § 377, ak si strany zvolia úro-ky o viac ako 50 % vyššie ako zákonné úroky(6 %), takáto dohoda je považovaná za úžerníc-ku, pokiaľ veriteľ nepreukáže, že nezneužil dlžní-

8


11 Dôvodová správa k § 53 ods. 6 OZ v znení, ako bol predložený vládou SR do Národnej rady Slovenskej republiky: „V súvislosti sposlednou novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 1. januára 2008 bol novelizovaný aj zákon č. 258/2001 Z z. o spotrebi-teľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii vznení neskorších predpisov, a v poslednej fáze legislatívneho procesu došlo k zmene moderačného práva sudcu znížiť neprime-ranú odplatu pri poskytnutí spotrebiteľského úveru na relatívnu neplatnosť odplaty, prevyšujúcej hranicu podľa osobitnéhopredpisu. Cieľom navrhovanej zmeny je preto zosúladiť postih neprimeranej odplaty pri iných produktoch, ako pri spotrebiteľ-ských úveroch, a to do roviny neplatnosti právneho úkonu. Za prijateľné kritérium, od ktorého možno odvíjať primeranosť odpla-ty pri poskytovaní peňažných prostriedkov, možno považovať odplaty poskytované bankami. Porovnaj tiež napr. § 502 Obchod-ného zákonníka, podľa ktorého ak nie sú dojednané úroky medzi veriteľom a dlžníkom, platí, že dlžník ich platí v najvyššejprípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. V opačnom prípade je dlžník povinný platiť obvyklé úrokypožadované za úvery, ktoré poskytujú banky v čase uzavretia zmluvy.“

12 Uznesenie NS SR vo veci 1 M Cdo 1/2009 (súd označil 60 %-né úroky za odporujúce dobrým mravom), rozsudok KS v Prešovevo veci 3Co 67/2008 (súd označil úroky nad 25 % za úžerné), rozsudok NS ČR vo veci 21Cdo 1484/2004 (súd označil 60 %-néúroky za úžerné).

kovu biedu, jeho finančnú situáciu alebo ne-skúsenosť, nerozvážnosť alebo závislosť,alebo výnosy sú v zjavnom nepomere k záväzku,ktorý (veriteľ) poskytol, poskytne alebo sľúbilposkytnúť.

Slovinský záväzkový kódex predpokladá maxi-málnu výšku zmluvných úrokov 9 %, potom na-stáva povinnosť pre veriteľa vyviniť sa.

V súlade s § 376, pokiaľ výška akýchkoľvek úro-kov dosiahne výšku istiny, úroky sa viac nepočí-tajú.

Uvedené obmedzenia sa nevzťahujú na obchod-né zmluvy (medzi podnikateľmi).

FrancúzskoÚrokovaná miera je štvrťročne určovaná Fran-cúzskou národnou bankou. Úrokové miery súv troch kategóriách (1. štvrťrok 2004):1. výška 20,85 % pre všetky spotrebiteľské pô-

žičky pod 1 524 eur (cca 52 000 Sk),2. 16,52 % pre splátkové pôžičky, revolvingové

pôžičky a debetné pôžičky nad 1 524 eur,3. 9,6 % pre iné pôžičky nad 1 524 eur.

USA– 15 %

– do 250 000 USD – 16 %; do2 500 000 USD – 25 %; vyššie bez limitu

– 9 %

– 10 %

– vyššie z 10 % alebo základná úroko-vá sadzba tamojšej štátnej banky + 5 %.

Ročná percentuálna mieranákladov (RPMN)

Pri tých úveroch a pôžičkách, ktoré spĺňajú kritériáspotrebiteľského úveru (od 100 € do 75 000 €)13,je povinnou náležitosťou tzv. ročná percentuálnamiera nákladov, v skratke RPMN. Pri vynechaní

tohto údaja ide o úver bezúročný a bez po-platkov14 a pri uvedení nižšieho RPMN, akov skutočnosti je, ide o klamanie spotrebiteľa15

s dôsledkami relatívnej neplatnosti zmluvy preomyl týkajúci sa podstatnej náležitosti16.

Prečo je tento údaj dôležitý? RPMN predstavujespravodlivejšie vyjadrenie ceny ako úroky.

Príklad: Spotrebiteľ si dohodne úver 20 000 €

na dobu jedného roka s úrokom 20 % a zaviažesa vrátiť tento úver s úrokmi jednorazovo po uply-nutí jedného roka. V takom prípade spotrebiteľpo roku vráti 24 000 € (úver 20 000 € + úroky4 000 €). RPMN sa v tomto prípade rovná úro-kom, teda 20 %.

Pre zmenu spotrebiteľ si dohodne úver 20 000 €rovnako na jeden rok, rovnako za odplatu20 %-ných úrokov, ale zaviaže sa splatiť ho v me-sačných splátkach po 2 000 €. Rovnako v jehoprípade vráti 24 000 €, ale tým, že to musí urobiťv splátkach po 2 000 €, už sa RPMN zvýši až na41,30 %. Na prvý pohľad podobné úvery čo dovýšky, úrokov, obdobia, ale v druhom prípade do-dávateľ získava výhodu možnosti skoršieho in-vestovania vrátených prostriedkov než až za roka na druhej strane spotrebiteľ musí skôr ako zarok zohnať prostriedky a plniť dlh. Spotrebiteľmá teda viac starostí už v priebehu roka, a pretoje preňho druhý úver nevýhodnejší.

Kým úroky to nezohľadňujú, pretože v obidvochprípadoch sú rovnaké (20 %), tak RPMN nevý-hodu druhého úveru zohľadní a pretaví sa tov percentuálnych bodoch. Rovnako by RPMNzohľadnilo aj poplatky, ktoré sa častokrátzneužívajú na zastretie skutočnej ceny úveru,pretože úroky dodávateľ síce ponúkne v prime-ranej výške, ale poplatok, napríklad za spraco-vanie zmluvy, je už neprimeraný. Z kauzálnehohľadiska je pritom pre spotrebiteľa jedno, či od-platu zaplatí v podobe úrokov alebo rôznych po-platkov.17

RPMN je tak spravodlivejším vyjadrením ceny zaúver ako úroky.

9


13 § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 11. júna 2010 (pred týmto dátumom sa za spotrebiteľský úver po-važoval úver od 200 € do 20 000 €).

14 § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplne-ní niektorých zákonov.

15 Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Sžo 106/2007, dostupné na stránke Ministerstva spravodlivosti SR http://www.justi-ce.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4 /rssrspotr.htm.

16 § 49a Občianskeho zákonníka.17 Európska komisia v liste zo 14. septembra 2010 uvádza: ,,Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie

zmluvy o úvere, ktoré sa javia mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky. Útvary komisie predpokladajú, že väč-šina týchto poplatkov je podľa slovenských právnych predpisov protiprávna a neplatná.“

Úroky z omeškaniaOd 15. januára 2009 nadobudla účinnosť nove-la Obchodného zákonníka, ktorej cieľom bolo na-staviť aplikačnú prax v spotrebiteľských veciachna úroky z omeškania podľa predpisov občian-skeho práva18, keďže v tomto smere sa aplikač-ná prax značne rozchádzala a nedokázala sazjednotiť. V praxi boli zaznamenané až absurdnétakmer 100 % úroky z omeškania. Zámerne pou-žívam tieto slová, pretože dohodovanie alt. do-jednávanie úrokov z omeškania podľa Obchod-ného zákonníka predstavovalo porušenie právspotrebiteľov podľa Občianskeho zákonníka.19

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že výš-ku úrokov z omeškania v spotrebiteľských ve-ciach reguluje ustanovenie § 517 ods. 2 Občian-skeho zákonníka v spojení s § 3 nariadeniavlády č. 87/1995 Z.z. Pri úrokoch z omeškaniav spotrebiteľských veciach ide o rýdzo občian-skoprávny vzťah, a to aj pri úverových vzťahochako absolútnych obchodoch alebo pri dojednaníObchodného zákonníka na všetky vzťahy zozmluvy podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonní-ka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákon-níka pritom ani neumožňuje v spotrebiteľskejzmluve dohodnúť nevýhodnejšie zmluvné pod-mienky, ako upravuje Občiansky zákonník. Spot-rebiteľskou zmluvou je každá zmluva medzi pod-nikateľom a spotrebiteľom bez ohľadu na formuzmluvy (presnejšie by bolo „bez ohľadu na typzmluvy“ pre možnú úvahu de lege ferenda)20.

Prvý zákon o ochrane spotrebiteľa21 explicitneoznačil za spotrebiteľskú zmluvu aj zmluvu pod-ľa Obchodného zákonníka. Aj bez uvedenej pres-nej úpravy, ktorá bola nevyhnutná vzhľadom nazblúdilú aplikačnú prax, mala rozhodovať pod-stata právneho vzťahu, ktorého cieľom bolo do-danie tovaru, či služby nie na účely podnikania,ale na spotrebu. Niet sa ani čo čudovať, keď Ko-misia Európskej únie v spomínanom liste vypočí-tava aj dohodu o Obchodnom zákonníku medziklauzulami, pri ktorých by nemali byť žiadne po-chybnosti o tom, že sú nekalé.

Jediné správne úroky z omeškania, bez ohľaduna obdobie vzniku spotrebiteľskej zmluvy, súúroky podľa § 3 spomínaného nariadenia vlády(v súčasnosti je to 9 %; 8 percentuálnych bodov

+ základná úroková sadzba Európskej cen-trálnej banky – v súčasnosti 1 percentuálnybod). Pre ozrejmenie jeden percentuálny bodz hľadiska významu predstavuje jedno percento.

Administratívny stroppre všetky sankcie

Biznis s omeškaním. Tak by sa dala nazvať praxniektorých nebankových subjektov. Niektoré do-konca ponúkali úvery bezodplatne, no na sank-ciách a výkone zabezpečovacích prostriedkov sito zjavne vynahradili. Popri úrokoch z omeškaniadohodovali alt. dojednávali rôzne zmluvné poku-ty, ktoré v prepočte na deň pre menej skúsenýchspotrebiteľov na prvý pohľad nepôsobili nepri-merane, najčastejšie napr. 0,25 % denná zmluv-ná pokuta, dokonca aj 2 %-ná. Per annum všaktakej zmluvnej pokute zodpovedá 91,25 %-nýúrok a 730 %-ný úrok! Zákonodarca reagoval ab-solútnym stropom pre všetky sankcie tak, žespolu všetky vrátane zákonných úrokov z omeš-kania nesmú v prepočte na percentuálne bodyročne prevyšovať trojnásobok zákonných úrokovz omeškania. Pri súčasných úrokoch z omeška-nia (9 %), teda nie viac ako 27 % ročne. Keďže privyšších úveroch je aj tento limit vysoký, zákono-darca ustanovil súčasne aj ďalší limit. Všetkysankcie v súhrne nesmú prevýšiť RPMN pre danýtyp úveru + 10 percentuálnych bodov.

Príklad z dôvodovej správy k novele nariadeniavlády č. 87/1995 Z.z. k § 3a:

„1. úver s ručením poskytnutý spotrebiteľovi 2. má-ja 2010 vo výške 1 000€na dobu 5 mesiacov,

2. spotrebiteľ sa dostáva do omeškania sosplátkami 13. mája 2010,

3. RPMN naposledy zverejnená pred vznikomomeškania je 60,23 % (pozri http: //www.fi-nance.gov.sk/Components/CategoryDocu-ments/s_LoadDocument.aspx? category-Id=6783&documentId=4160),

4. maximálna výška všetkých sankcií (napr. úro-ky z omeškania, zmluvné pokuty) v prepočtena rok v percentuálnych bodoch nesmie byťjednak vyššia ako 70,23 % p.a. (60,23 % +10 %) (pre objasnenie: 1 % = 1 percentuálnybod), a jednak nesmie prevýšiť trojnásobok

10


18 Novela Obchodného zákonníka vykonaná zákonom č. 454/2008 Z.z. účinná od 15. januára 2009.19 Európska komisia vytýka v liste zo 14. septembra 2010 porušovanie práv spotrebiteľov používaním Obchodného zákonníka.20 § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.21 § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. (prvý zákon o ochrane spotrebiteľa).

úrokov z omeškania, (teda podľa dátumuomeškania ide o 9 % = 8 percentuálnych bo-dov + 1 % ECB),

5. ak by sankcie prevýšili 1 000 €, veriteľ nemô-že ďalej uplatňovať sankcie, ktoré by boli vyš-šie ako úroky z omeškania (podľa dátumuomeškania ide o 9 % = 8 percentuálnych bo-dov + 1 % ECB).“

Celkové sankcie teda majú dva stropy a dodáva-teľ nesmie prevýšiť ani jeden z nich. Je dôležitépoznamenať, že tento ochranný mechanizmusdopadá aj na jednorazové poplatky za omeška-nie, ktoré v prepočte na rok z dlžnej splátky pred-stavovali v niektorých prípadoch niekoľko desať-tisíc percent. Napríklad z dlžnej splátky úveru30 € bol sankčný jednorazový poplatok aj za deňomeškania 30 €. Teda 100 %, čo v prepočte narok predstavovalo 36 500 %. Pre porovnaniepodľa rakúskej právnej úpravy nesmie úrokz omeškania prevyšovať 5 % nad dohodnutý od-platný úrok za poskytnutý spotrebiteľský úver22

a iné sankcie sa spravidla nepoužívajú.

Rozhodcovská doložka

Od 1. januára 2008 bol okruh neprijateľnýchzmluvných podmienok v spotrebiteľských zmlu-vách okrem iného rozšírený o písmeno r):

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ „za neprijateľnépodmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sapovažujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujúv rámci dojednanej rozhodcovskej doložky odspotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil vý-lučne v rozhodcovskom konaní“.

Zákonodarca týmto opatrením radikálne sprísnilpodmienky dojednávania rozhodcovského kona-nia pre prípad sporu zo spotrebiteľskej zmluvy. Re-agoval tak na zjavne zneužívajúcu prax niektorýchrozhodcov, ktorí strojovým spôsobom doslova chrli-li tisíce rozsudkov o povinnosti spotrebiteľov platiť

91, 25 %né úroky, čo bolo v konečnom dôsled-ku aj príčinou predsúdnych opatrení Generálnehoriaditeľa Európskej únie pre spravodlivosť voči Slo-venskej republike. Ťažko si vôbec predstaviť roz-hodcovskú doložku v štandardnej formulárovejzmluve, ktorá by vyhovovala zákonným kritériám.Totiž aj pre prípad, že by rozhodcovská doložka dá-vala na výber účastníkom zmluvy medzi rozhod-covským a štátnym súdom, aj v takomto prípadeby bol spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodcov-skému konaniu, ak by ho predbehol dodávateľa vyvolal konanie na rozhodcovskom súde. Na zá-klade § 106 OSP by už spotrebiteľ musel čeliť roz-hodcovskému konaniu, a teda by sa vyžadovalo,aby spor riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,a to je neprijateľné. Tento záver podporuje aj práv-na veda.23 Porovnaj tiež závery Kolégia Krajskéhosúdu v Prešove z 27. septembra 2010 a výhradyEurópskej komisie. Pre porovnanie, v rakúskejprávnej úpravy je rozhodcovská doložka v rámcištandardnej formulárovej zmluvy zakázaná.24

Ak by predsa len notár rozhodol spor ako rozhod-ca na základe rozhodcovskej doložky v rozpores ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskehozákonníka, súd by exekučné konanie zastavil po-stupom podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 záko-na č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,a to aj bez návrhu. Neprijateľná zmluvná pod-mienka odporuje dobrým mravom a aj judika-túra Súdneho dvora Európskej únie v takýchtoprípadoch podporuje zastavenie exekúcie.25 Ak-ceptovať by sa dala iba osobitne vyjednaná roz-hodcovská zmluva, ktorá je jasná a spotrebiteľby pochopil rozdiel medzi štátnym a rozhodcov-ským súdom, prípadne aj osobitne nevyjednanározhodcovská doložka, ale konanie by muselozačať na základe žaloby spotrebiteľa.26 Do po-zornosti dávam odkaz na webovú stránku MS SRna výber rozhodnutí súdov v spotrebiteľských ve-ciach, medzi ktorými sú aj uznesenia súdov o za-stavení exekúcie pre nekalú rozhodcovskú do-ložku.27

11


22 § 6 ods. 1 bod 13 zákona z 8. marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (Spol. zák. č. 140/1979 -rakúsky zákon na ochranu spotrebiteľa): „(1) Pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezá-väzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých ... 13. úroky, ktoré má platiť spotrebiteľ pre prípad omeškania, prevyšu-jú úrokovú sadzbu dohodnutú pre účely platenia v súlade so zmluvou o viac ako 5 percentuálnych bodov ročne;...“

23 Csach, K.: Štandardné zmluvy, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čenék, s.r.o., 2009, str. 214: „Z hľadiska spotrebiteľa je to-tiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula ale-bo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľuv zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

24 § 6 ods. 2 bod 7 rakúskeho zákona z 8. marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (Spol. zák.č. 140/1979 – rakúsky zákon na ochranu spotrebiteľa).

25 Rozsudok Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira.26 Pozri aj odborné diskusie na http://www.lexforum.sk/247, príspevok K. Csacha.27 http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/ rssrspotr.htm

Nekalá klauzula o mediáciiV rámci činnosti notára prichádza do úvahy aj me-diácia. Zmyslom a účelom mediácie je dosiahnuťmimosúdne vyriešenie sporu. Mediácia predpokla-dá súhlas zainteresovaných strán na takomto rie-šení sporu a výhodou takéhoto riešenia je predo-všetkým úspora finančných prostriedkov. Z tohtodôvodu nie je možné nespomenúť nekalú praxspojenú s dojednávaním mediačných klauzúl vovšeobecných obchodných podmienkach, podľaktorých sa mediácia uskutoční v mieste, ktoré jeneprijateľné pre spotrebiteľa, napr. vo veľkej vzdia-lenosti od bydliska spotrebiteľa, uprednostňuje sasídlo dodávateľa a pre prípad nedostavenia saspotrebiteľa má tento znášať náklady, dokonca užvopred paušalizované. Súdny dvor EÚ v niekoľkýchrozsudkoch za problém označil práve doložku o vý-bere súdu v mieste sídla dodávateľa, a to práve prenezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľanajmä pri drobných sporoch odradí veľká vzdiale-nosť od miesta konania súdneho procesu. Tieto ar-gumenty možno vzťahovať rovnako aj na neprime-rane vzdialené miesto mediácie. Požiadavkadodávateľa na úhradu nákladov za zmarenú me-diáciu na základe mediačnej klauzuly v štandard-nej formulárovej zmluve, podľa ktorej sa mala me-diácia vykonať na neprijateľnom mieste prespotrebiteľa, je neakceptovateľná a založená naneprijateľnej zmluvnej podmienke.

Spotrebiteľský úver

Ten úverový spotrebiteľský vzťah, ktorý spĺňa kri-tériá podľa zákona o spotrebiteľských úveroch28,podlieha ďalšiemu ochrannému režimu spotrebi-teľa. Predovšetkým ide o úvery od 100 € do75 000 €, ak nejde o niektorú zákonnú výnimku.Spomínaný zákon sprísňuje podmienky poskyto-vania úverov pre spotrebiteľov a umožňuje ichposkytovať len subjektom registrovaným v Ná-rodnej banke Slovenska. Dodávateľ nesmie pod-ceniť bonitu spotrebiteľa, inak sa nemôže domá-hať vrátenia dlhu jednorazovo, musí dodržaťpovinné informácie pred uzavretím zmluvy. Spot-rebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy bez uvede-nia dôvodov do 14 dní. Od 1. januára 2011 je za-kázané splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie

zmenkou alebo šekom. Národná banka Slo-venska zruší zápis subjektu, ktorý poskytuje

spotrebiteľské úvery okrem iného, ak sa dopustíporušenia osobitne závažných povinností aleboporuší predbežné opatrenie súdu.

Zabezpečovací prevod právaUvedený zabezpečovací inštitút sa ukázal v pra-xi ako veľmi zneužiteľný. Priemerný spotrebi-teľ práva niekedy ani dobre neporozumel je-ho zmyslu a významu. Pri nedostatku odbornejstarostlivosti, pri nevysvetlení jeho následkovsa veľa spotrebiteľov dostalo do ťažkých život-ných situácii. Niektorí boli nezákonne deložovaníbez súdneho procesu nezákonnou svojpomo-cou.29 Zabezpečovacie prevody práva boli častok-rát dojednávané v rozpore s dobrými mravmi, pred-stavovali v skutočnosti prepadnú klauzulu a s ne-uveriteľnou aroganciou dokázali veritelia pozbaviťspotrebiteľa ústavou garantovaného práva naobydlie.30 Najefektívnejšou ochranou je žalobao určenie vlastníckeho práva proti osobe zapísanejv katastri na základe výkonu takéhoto zabezpečo-vacieho prostriedku a súd ako predbežnú otázkurieši neplatnosť zabezpečovacieho prevodu práva.Navyše ak je úverová zmluva neplatná, neplatný jejaj vedľajší zabezpečovací prostriedok. Odporúčasa po podaní žaloby proti osobe zapísanej do ka-tastra predložiť žalobu do katastra a žiadať o zápispoznámky spornosti, ktorá má síce len informatív-nu povahu, ale spôsobí to, že rozsudok bude zá-väzný pre všetkých, ktorí kúpia nehnuteľnosť na-priek takejto poznámke spornosti.31 Na stránkeMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky sazverejňujú aj rozsudky súdov o neplatnosti zabez-pečovacieho prevodu práva.27 Žalobe o určenievlastníckeho práva nebráni ani skutočnosť, že do-šlo k opakovanému prevodu nehnuteľnosti spotre-biteľa. Veľký senát Najvyššieho súdu Českej re-publiky vo veci 31 Odo 1424/2006 odstránilakékoľvek pochybnosti o tom, že prípadná bona fi-dei kupujúceho nepredstavuje žiadny zo spôsobovnadobudnutia vlastníckeho práva. K oprávnenejdržbe je potreba splnenia 10-ročnej vydržacejdoby, aby mohla dobromyseľná osoba nadobud-núť vec od nevlastníka.32 Zásada „nemo plus iurisad alium transfere potest quam ipse habet“ platípri prevodoch nehnuteľností, a teda spotrebiteľ

12


28 Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení iných zákonov.29 Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 33/2000 (o nedovolenej uchopovacej svojpomoci).30 http://www.wix.com/oz_hoos/hoos/zaloby31 § 159a Občianskeho súdneho poriadku.32 Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, č. k. 31 Odo 1424/2006.

by nemal rezignovať na svoje práva len preto,že po nezákonnom zabezpečovacom prevodepráva došlo k ďalšiemu prevodu. Uvedený zabez-pečovací prevod práva je od 1. novembra 2008zakázaný vo vzťahu k nehnuteľnostiam spotrebi-teľov.33

Niektoré ďalšie opatreniana ochranu spotrebiteľaNotár by nemal v zmluve prehliadnuť ani osobit-nú právnu úpravu straty výhody splátok, ak spot-rebiteľ je v omeškaní so splátkami. Dodávateľúveru môže uplatniť zaplatenie celého dlhu na-raz až pri omeškaní s troma splátkami a len keďspotrebiteľa na to upozornil v lehote nie kratšejako 15 dní. Ak je spotrebiteľská zmluva vyhoto-vená písomne, je treba venovať pozornosť tomu,aby predmet a cena neboli písané menším pís-mom ako ostatný text s výnimkou nadpisov nadjej jednotlivými časťami, inak by išlo o absolútneneplatnú zmluvu.34 Je to predovšetkým vecouodbornej starostlivosti dodávateľov, aby spotre-biteľ dobre poznal odplatu, najmä pri úverovýchvzťahoch, pri ktorých nie ojedinele sa cena úče-lovo rozvrhne na viaceré poplatky uvedené drob-ným písmom aj vo všeobecných obchodnýchpodmienkach. Ak dodávateľ z dôležitých dôvo-dov zmenil jednostranne zmluvné podmienkya spotrebiteľ preto odstúpil od zmluvy, spotrebi-teľ má právo žiadať primerané splátky a keď sadohoda nedosiahne, určí ich na návrh súd. Toisté platí, ak dodávateľ jednostranne vypovedalzmluvu z vážneho objektívneho dôvodu.35

Neprijateľné podmienkya nekalé obchodné praktikyNeprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľ-ských zmluvách (tiež sa zvyknú pomenovať akonekalé, nečestné, nemorálne klauzuly, dojed-nania a pod.) sú indikatívne vymenované v § 53ods. 4 Občianskeho zákonníka (arg. slovo „naj-mä“). Najčastejšie neprijateľné podmienky apli-kované v praxi sú neprimerané sankcie za poru-šenie záväzku spotrebiteľa a rozhodcovskédoložky. Môžu byť nimi však aj iné zmluvné do-jednania, ktoré sú v rozpore s tzv. generálnou

klauzulou uvedenou v § 53 ods. 1 Občian-skeho zákonníka a ktoré teda spôsobujú hrubúnerovnováhu v právach a povinnostiach medzidodávateľom a spotrebiteľom v neprospechspotrebiteľa. Neprijateľné podmienky sú abso-lútne neplatné a súd na ne prihliada ex offo.

Nekalé obchodné praktiky sú pre zmenu upra-vené v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochranespotrebiteľa. Napríklad nevhodné poskytnutiedôležitých informácii spotrebiteľovi drobnýmpísmom, nútenie spotrebiteľa, aby sa okamžiterozhodol bez možnosti porovnania porovnateľ-ného produktu na trhu, ale aj nekalé spôsobyvymáhania pohľadávok. Zámerne spomínam ajvymáhanie, pretože je dôležité vedieť, že nekalépraktiky sa neviažu iba na obdobie pred uzav-retím zmluvy, ale aj po jej uzavretí. Európskakomisia v liste vytýka praktiky pri vymáhaní po-hľadávok, ktorými vymáhačská firma hrozila,že zverejní meno spotrebiteľa ako dlžníka.Komisia uvádza, že „Poučenie o implementá-cii/uplatňovaní smernice č. 2005/29/ES o ne-kalých obchodných praktikách upozorňuje, žeobchodné praktiky sa vyskytujú nielen v štádiuponúkania a štádiu predaja, ale aj po uskutoč-není predaja alebo podpise zmluvy. Nekalé ob-chodné praktiky patria medzi okolnosti, na kto-ré sa prihliada pri vyhodnocovaní nekalostizmluvných klauzúl.“36

Vážené notárky, vážení notári,

nechcel som len poukázať na niektoré aspektyzo spotrebiteľského práva, ale sa vám aj priho-voriť, pretože od spotrebiteľov sme závislí všetcia notári spravidla vykonávajú také úkony, ktorésa dotýkajú základných ľudských práv spotrebi-teľov (čl. 21 Ústavy – ochrana obydlia, čl. 1 Do-datkového protokolu k Dohovoru o základnýchprávach a slobodách týkajúci sa ochrany majet-ku a pod.)

Vysoký záujem Európskej únie na ochrane spot-rebiteľa je jednoznačne daný a je pretavený ajdo Charty základných práv Európskej únie.37

Spokojnosť spotrebiteľov so službami notáraúzko súvisí aj s dôverou vo verejnú moc. Verím,že v mojom príspevku ste si odobrili niektoré po-stupy, ktoré majú za cieľ eliminovať nečestnostia prispieť k vyššej kvalite života bežných ľudí.

13


33 § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka.34 § 53c Občianskeho zákonníka.35 § 53b ods. 2 Občianskeho zákonníka.36 Čl. 4 ods. 1 smernice Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.37 Čl. 98 Charty základných práv Európskej únie.

• Z praxe notárstva •

ZASTÚPENIE NA ZÁKLADE SPLNOMOCNENIAV DEDIČSKOM KONANÍ

Zastúpením na základe splnomocnenia rozumie-me právny vzťah medzi splnomocniteľom a splno-mocnencom, založený dohodou o plnomocenstvealebo inou obdobnou zmluvou, na základe ktoré-ho je splnomocnenec oprávnený konať za splno-mocniteľa. V našom článku sa budeme venovaťiba priamemu zastúpeniu, pri ktorom zástupcakoná v mene a na účet zastúpeného a úkony zá-stupcu zaväzujú priamo zastúpeného. Pri nepria-mom zastúpení koná zástupca na účet zastúpe-ného, ale vo svojom mene. Práva a povinnostitakto nadobudnuté je nepriamy zástupca povinnýza podmienok uvedených v dohode o plnomocen-stve previesť na zastúpeného.

Priame zastúpenie upravuje § 22 a nasl. Občian-skeho zákonníka (ďalej „OZ“) a pre účely občian-skeho súdneho konania aj § 24 a nasl. Občianske-ho súdneho poriadku (ďalej „OSP“). „Procesnespôsobilý účastník udelí plnú moc sám a procesnenespôsobilý účastník prostredníctvom zákonnéhozástupcu (napr. maloleté dieťa ako účastník kona-nia môže teda mať v procese dvoch zástupcov, a tozákonného zástupcu – najčastejšie rodičov – a spl-nomocnenca – napr. advokáta).“ 1

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zá-kona, rozhodnutia štátneho orgánu alebo na zá-klade dohody o plnomocenstve. 2

Najčastejším druhom zastúpenia v dedičskomkonaní je zastúpenie na základe dohody o plno-mocenstve. Takáto dohoda by sa mohla označo-vať aj ako dohoda o zastúpení, prípadne zmluva

o zastúpení.3 Udelenie a prijatie plnomocenstvaje úkonom hmotného práva, ktorý sa riadi Ob-čianskym zákonníkom. Zákon neustanovuježiadnu právnu formu dohody o plnomocenstve.Existencia takejto dohody sa osvedčuje plnomo-censtvom, ktorým je jednostranný právny úkonosvedčujúci existenciu a rozsah zastúpeniaa ktorý je určený tretím osobám. Plnomocenstvuteda musí predchádzať dohoda o plnomocen-stve. Na plnomocenstvo už zákon (§ 31 ods. 4OZ a § 28 ods. 1 OSP) ustanovuje formu, ktorápre každé občianske súdne konanie musí byť pí-somná, resp. ústna do zápisnice. Vyžadovanieprísnejších formálnych náležitostí plnomocen-stva, ako napríklad úradne osvedčeného podpi-su splnomocniteľa, nie je podľa nášho názoruv súlade s právnymi predpismi, aj keď v záujmeurčitosti právnych vzťahov a predchádzaniumožných sporov je osvedčenie podpisu splno-mocniteľa vhodné. Taktiež vyžadovanie písom-nej dohody o plnomocenstve, prípadne vyžado-vanie, aby splnomocnenec plnú moc písomneprijal a podpísal ju, je podľa nášho názoru nad-bytočné, keďže, ako už bolo uvedené, udelenieplnej moci je jednostranný právny úkon. To, žeplnomocenstvo nemusí mať okrem písomnejžiadnu inú formu, potvrdzuje aj rozsudok Najvy-ššieho súdu ČR „Plnomocenstvom udelenýmpre konanie pred súdom môže byť každá listinaúčastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nejvidieť vôľu účastníka, aby bol určitou osobou za-stupovaný. Ak nejde o plnomocenstvo vzťahujú-

14

Z praxe notárstva ARS NOTARIA 4/2010

1 Winterová, A. a kol.: Občanské právo procesní. Praha, ISV nakladatelství, 1996, str. 57.

2 Výraz „plnomocenstvo“ nie je uvedený v Elektronickom lexikóne slovenského jazyka (www.slex.sk), avšak ide o legislatívny po-jem, ktorý používame aj v našom článku. Spisovný slovenský výraz pre tento inšititút je „splnomocnenie“.

3 V odbornej literatúre sa stretávame s teoretickým rozlišovaním zmluvy o zastúpení, dohody o plnomocenstve a plnomocen-stva, kde rozdiel medzi zmluvou o zastúpení a dohodou o plnomocenstve je, že „dohoda o plnomocenstve čo do rozsahu jeužšia... ...možno ju považovať (a v praxi to tak aj najčastejšie je) za dvojstranný právny úkon uzavretý medzi zástupcom a zastú-peným tak, že na plnomocenstve, na základe ktorého splnomocniteľ (zastúpený) splnomocnil splnomocnenca na zastupova-nie, sa uvedie aj súhlas splnomocneného s udelením plnej moci.“ resp., že „Dohoda o plnomocenstve je takisto osvedčením,kto a v akom rozsahu môže konať za iného, avšak s tým, že obsahuje (na rozdiel od plnomocenstva) aj prejav vôle zástupcu sozastupovaním“ a „zmluva o zastúpení obsahuje nie iba výpočet úkonov, na ktoré je splnomocnenec oprávnený, teda rozsahjeho zastúpenia (teda obsah plnomocenstva), ale aj iné práva a povinnosti z tohto vzťahu vyplývajúce, a to napr. materiálnepodmienky zastúpenia alebo aj podmienky ukončenia plnej moci a pod. V praxi je zmluva obsiahnutá v príkaznej zmluve, resp.v zmluve o poskytnutí právnej pomoci medzi advokátom a klientom.“

ce sa len na určitý výkon výslovne v plnomo-censtve uvedený, je nutné vychádzať z toho, žeide o plnomocenstvo dané pre celé konanie.“4

V prípade, ak splnomocnenec zastupuje splno-mocniteľa bez platného plnomocenstva, ideo taký nedostatok podmienky konania, ktorý jemožné odstrániť. Ak v súdnym komisárom urče-nej lehote splnomocnenec dodatočne predložítakéto plnomocenstvo, je tým nedostatok pod-mienky konania konvalidovaný. Dohoda o plno-mocenstve však musí byť uzavretá ešte pred pr-vým úkonom zástupcu.

Z hľadiska rozsahu plnomocenstvo môže byťudelené na celé konanie (generálne), alebo lenna určitý právny úkon (jednoduché). Plná moc za-niká dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorýmsa dedičské konanie skončilo, ak v nej nie je uve-dené inak (zániku plnej moci sa venujeme ďalej).To znamená, že ak v plnej moci splnomocniteľvýslovne neuviedol, že sa má vzťahovať aj na prí-padné dodatočné (náhradné) dedičské konanie,nie je ju možné v tomto konaní použiť.

Zástupcom môže byť len taká osoba (fyzická ale-bo právnická), ktorá je spôsobilá na právne úko-ny a jej záujmy nie sú v rozpore so záujmami za-stúpeného. V dedičskom konaní to teda musí byťosoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony.Rozpor záujmov sa musí reálne prejaviť v konanísplnomocnenca. Nestačí, tak ako je to napríkladuvedené v § 31 ods. 2 zákona č. 31/2005 Z.z.o rodine (ďalej „ZR“), iba možnosť rozporu záuj-mov. Splnomocnencom môže byť teda aj ktorý-koľvek z ďalších dedičov v danom dedičskom ko-naní. Ak splnomocnenec uzatvorí za dedičadohodu, ktorá by sa svojimi dôsledkami blížilak odmietnutiu dedičstva, prípadne by bola presplnomocniteľa zjavne nevýhodná, je vhodné,aby možnosť uzatvorenia takejto dohody plno-mocenstvo výslovne upravovalo. V opačnom prí-pade by súdny komisár mal skúmať neexistenciu

rozporu záujmov medzi splnomocniteľoma splnomocnencom, napríklad výsluchom alebopísomným vyhlásením splnomocnenca, osobit-ne, ak je splnomocnencom iný dedič.5 Zástup-ca dediča sa nemôže dať zastúpiť dalším zá-stupcom, a to ani napriek súhlasu dediča. Súdnykomisár môže uznesením rozhodnúť, že zastú-penie nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spô-sobilý na riadne zastupovanie, napríklad ak nie jeschopný aj napriek poučeniu súdneho komisáravykonávať procesné úkony, reagovať a zrozumiteľ-ne sa vyjadrovať k priebehu konania a podobne.

V dedičskom konaní môže nastať situácia, keď je-den dedič, prípadne tretia osoba, zastupuje v ko-naní všetkých ostatných účastníkov. Na pojedná-vaní je teda fyzicky prítomná iba jedna osoba.Podľa nášho názoru tento splnomocnenec môžeplatne uzatvoriť dohodu o vyporiadaní dedičstva,keďže koná v mene a za ostaných dedičov, tedareprezentuje viac osôb. Je však vhodné, aby pod-písal osvedčenie o dedičstve, prípadne iné listinytoľkokrát, koľko účastníkov zastupuje.

Za maloletého účastníka koná v každom súd-nom konaní jeho zákonný zástupca6, ktorý ná-sledne uzatvára dohodu o plnomocenstvea udeľuje plnomocenstvo. Rovnako plnomocen-stvo v dedičskom konaní môže udeliť za osobuobmedzenú alebo pozbavenú spôsobilosti naprávne úkony jej súdom ustanovený opatrovník.Na preukázanie zákonného zastúpenia by simal súdny komisár najprv vyžiadať od zástupcuprávoplatný rozsudok o obmedzení alebo po-zbavení spôsobilosti dediča na právne úkony,a ak toto rozhodnutie neobsahuje určenie opat-rovníka podľa § 189a OSP, tak aj právoplatnéuznesenie o ustanovení opatrovníka podľa§ 192 OSP.

Ak sa dedič rozhodne pre zastúpenie advoká-tom, musí mu udeliť procesné (všeobecné) plno-mocenstvo, ktoré nemôže obmedziť. Advokát je

15

ARS NOTARIA 4/2010 Z praxe notárstva

4 Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2 Cz 2/68, z 27. júna 1968, publikované pod č. R 56/1969.

5 K problematike rozporu záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca pozri aj judikát Civilnej zbierky súdnych rozhodnutí a sta-novísk číslo 12/1966 a rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp. zn. 11 Co 21/74 z 28. júna 1974, publikované podč. R 49/1975.

6 Kto je zákonným zástupcom maloletého, upravuje ZR, na ktorý priamo odkazuje úprava v § 27 ods. 1 OZ. Podľa § 28 ods. 1 ZRsúčasťou rodičovských práv a povinností je najmä zatupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. To savzťahuje na maloleté dieťa narodené v manželstve a rovnako aj na dieťa narodené mimo manželstva. Obom rodičom spravidlavznikajú práva a povinnosti k dieťaťu naraz, a to dňom jeho narodenia. Tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia(§ 28 ods. 2 ZR), čo znamená, že zákonným zástupcom maloletého môže byť ktorýkoľvek z jeho rodičov. Kto je rodičom malole-tého, súdny komisár zisťuje najmä z rodného listu maloletého, ktorý, ak nie je v súdnom spise, si od zákonného zástupcu vyžia-da. Ďalej by mal súdny komisár zisťovať, či nie sú prekážky na strane rodiča ako zákonného zástupcu, pretože v prípade, že je-den z rodičov nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, prípadne bol pozbavený rodičovských práv a povinností,alebo ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený, rodičovské práva a povinnosti vyko-náva druhý z rodičov. To platí aj v prípade, ak jeden z rodičov nežije alebo je neznámy (§ 28 ods. 3 ZR).

oprávnený dať sa zastupovať iným advoká-tom ako ďalším zástupcom, prípadne advokát-skym koncipientom, ktorého zamestnáva (§ 25ods. 3 OSP). Od 15. októbra 2008 platí, že siúčastník môže zvoliť v tej istej veci viacerých ad-vokátov. V dedičskom konaní však zastupovanieviacerými advokátmi bude pravdepodobne výni-močné. Advokátsky koncipient môže zastupovaťúčastníka na základe substitučného plnomo-censtva alebo na základe poverenia advokátom.Pretože advokátsky koncipient ešte nie je advo-kátom, malo by ísť iba o čiastkové úkony, a nieo všeobecné zastupovanie.

Právo zastupovať manžela zakotvené v § 20 ZRsa nevzťahuje na zastupovanie v občianskomsúdnom konaní, keďže nejde o bežnú vec. Dedičmusí udeliť svojmu manželovi za týmto účelomplatnú plnú moc.

Zánik plnomocenstva je upravený v § 33b OZ, pod-ľa ktorého plnomocenstvo zanikne vykonanímúkonu, na ktoré bolo obmedzené, ak splnomocni-teľ plnomocenstvo odvolá, ak ho vypovie splno-mocnenec a ak splnomocnenec zomrie. Plnomo-censtvo zaniká aj vtedy, ak zomrie splnomocniteľ,a zároveň z obsahu plnomocenstva nevyplýva nie-čo iné. Ak nastane prípad, že splnomocniteľomalebo splnomocnencom je právnická osoba plno-mocenstvo zaniká len vtedy, ak zanikne právnickáosoba a jej práva a záväzky neprechádzajú na ná-stupnícku osobu (obchodné spoločnosti zanikajúnapr. v prípade splynutia, zlúčenia, rozdeleniaprávnickej osoby, avšak na nástupnícku spoloč-nosť prechádzajú všetky práva a povinnosti zani-kajúcej spoločnosti podľa § 69 OBZ). Plnomocen-stvo môže zaniknúť aj uplynutím času, na ktorébolo udelené alebo ak bol jeho zánik upravenýv dohode o plnomocenstve inak.

Problematickým sa javí, ak v konaní pred súdomúčastník, ktorý je zastúpený na základe plnomo-censtva na celé konanie, udelí ďalšej osobe (od-lišnej od advokáta) tiež plnomocenstvo na celé

konanie bez predošlého výslovného odvola-nia prvého, resp. z pôvodného plnomocenstvapriamo nevyplýva, že zaniká (nie je v dohode o pl-nomocenstve ustanovená napr. časová pod-mienka zániku). Účastník môže mať v tej istejveci súčasne len jedného zvoleného zástupcu(to neplatí, ak ide o zastúpenie advokátom– § 24 tretia veta OSP). Pôvodný splnomocne-nec má povinnosť zastupovať splnomocniteľadovtedy, pokiaľ z dohody o plnomocenstve nevy-plýva, že už naďalej túto povinnosť nemá alebosplnomocniteľ plnomocenstvo neodvolal. V ta-komto prípade splnomocniteľ ako účastník ko-nania musí pôvodné plnomocenstvo účinne od-volať tak, aby sa súd dozvedel, že k odvolaniuplnomocenstva došlo (či už v novom plnomocen-stve alebo osobitným vyhlásením splnomocnite-ľa) (§ 28 ods. 3 OSP).

V Českej republike podľa § 28 ods. 3 zákonač. 99/1963 Sb. Občianskeho súdneho poriadkuplatí, že ak si zvolí účastník iného zástupcu, vy-povedal tým plnú moc doterajšiemu zástupcovi.Takáto exaktná úprava by potvrdila postup zau-žívaný v praxi, že súdy a súdni komisári pripredložení nového plnomocenstva nevyžadujúodvolanie pôvodného a konajú len s novým spl-nomocnencom. Takýto postup nie je v súlades právnym poriadkom, čo konštatoval Najvyššísúd SR v rozhodnutí 1 Cdo 82/2005, z 27. sep-tembra 2005: „Udelenie splnomocnenia fyzickejosobe na zastupovanie v konaní nespôsobujeautomaticky bez ďalšieho (zo zákona) zánik pl-nomocenstva doterajšieho zástupcu účastníka,ktorým bol advokát......podľa § 43 OSP mal súdodstrániť vadu konania...“ Úprava podobnáv Českej republike by potvrdila prax v justíciia prispela by k rýchlosti a hospodárnosti konaniabez ohrozenia práv účastníkov.

JUDr. Ján Hamaranotársky kandidát

u notárky JUDr. Kataríny Valovej, PhD.,notárky so sídlom Bratislava 1

POSTUP NOTÁRA PRI REGISTRÁCII V NCRZPVO VZŤAHU K ÚDAJU O SPLATNOSTI POHĽADÁVKY

Notársky centrálny register záložných práv vzni-kol ako register, ktorý má informatívnu povahu.Je jedinečný v tom, že na tento register sa vzťa-

huje výnimka z ustanovenia § 73a ods. 2 zákonač. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti(Notársky poriadok).

16


Podľa tohto ustanovenia sú údaje zapísanév notárskych registroch účinné voči každémuodo dňa, kedy sa zápis vykonal. Toto ustanoveniezároveň chráni osoby, ktoré konajú v dôvere v zá-pis v Notárskom centrálnom registri, a to tým, žeten, koho sa zápis týka, nemôže voči takejto oso-be namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.

Keďže sa ustanovenie § 73a ods. 2 Notárskehoporiadku nevzťahuje na NCRzp, neukladá zákonnotárovi povinnosť skúmať hodnovernosť úda-jov, ktoré sa zapisujú do NCRzp.

Povinnosti notára sú definované v § 73f ods. 2Notárskeho poriadku.

Podľa tohto ustanovenia povinnosťou notára je zis-tiť totožnosť žiadateľa, prípadne inej osoby, ktorápodáva žiadosť. Pri takejto osobe je notár povinnýskúmať aj jej oprávnenie konať v mene záložcu.

Iná osoba môže konať za záložcu len na základe:a) zákonného zastúpenia (zákonný zástupca,

štatutárny orgán a pod.),b) na základe rozhodnutia (opatrovník) aleboc) na základe písomného plnomocenstva.

Obligatórnosť písomného plnomocenstva udele-ného žiadateľom (v prípade viacerých záložcovkaždým z nich) vyplýva z ustanovenia § 31 ods. 4Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením§ 6 vyhlášky č. 607/2002 Z.z., ktorou sa ustano-vujú podrobnosti o Notárskom centrálnom regis-tri záložných práv.

Druhou povinnosťou notára obsiahnutou v usta-novení § 73g ods. 2 Notárskeho poriadku je po-vinnosť zisťovať, či žiadosť o registráciu záložné-ho práva obsahuje všetky údaje podľa § 73dods. 1 písm. a), c) až f).

Osoba, ktorá žiada o registráciu v NCRzp môžepodanie uskutočniť vo forme ústnej alebo písom-nej (§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 607/2002 Z.z.). V pra-xi to znamená aj predložením listín (najčastejšiepísomnej záložnej zmluvy) s ústnou požiadavkouo registráciu záložného práva.

Notár je povinný z predložených listín spracovaťžiadosť o registráciu v elektronickej podobe a ná-sledne písomnú podobu predložiť na odsúhlase-nie a podpis žiadateľovi o registráciu.

Písomná podoba žiadosti musí obsahovať záko-nom ustanovené údaje. Notársky poriadokv § 73d ods. 1 taxatívne vymedzuje údaje, ktorésa zapisujú do NCRzp.

Ide o obligatórne ustanovenie zákona, pričom ajnapriek skutočnosti, že tieto údaje uvedené

v NCRzp nemajú povahu materiálnej publici-ty, musia byť v registri uvedené spôsobom usta-noveným zákonom.

Podľa § 73d ods. 1 písm. c) Notárskeho poriad-ku: „Komora vedie Notársky centrálny regis-ter záložných práv (ďalej len „register záložnýchpráv“), ktorý obsahuje:c) určenie pohľadávky zabezpečenej záložným

právom, dátum jej splatnosti, ak je určený,a určenie jej hodnoty; ak hodnota zabezpeče-nej pohľadávky nie je pri zriadení záložnéhopráva určená, najvyššia hodnota istiny, doktorej je pohľadávka zabezpečená“.

Z uvedeného teda vyplýva, že povinne zapisova-ným údajom je aj dátum splatnosti pohľadávky.

V praxi si niektoré inštitúcie mylne vykladajú usta-novenie § 73d ods. 1 písm. c) Notárskeho poriad-ku tak, že ak nie je uvedený v záložnej zmluve dá-tum splatnosti, tento sa neuvádza v NCRzp.

Dikcia zákona je však zrejmá a slovné spojenie„dátum jej splatnosti, ak je určený“ nedovoľujetakýto výklad. Dátum splatnosti pohľadávky jeurčený vždy, ak je ustanovená lehota na plne-nie alebo konkrétny termín plnenia. Prípad, kedydátum splatnosti nie je určený, upravuje usta-novenie § 563 Občianskeho zákonníka, resp.ustanovenie § 504 Obchodného zákonníka. Ideo prípady, kedy v zmluve veriteľ a dlžník nedo-hodnú splatnosť záväzku a pohľadávka je splat-ná na základe výzvy veriteľa. Ide však o ojedineléprípady, ktoré sa v praxi v súvislosti s registrácia-mi do NCRzp takmer nevyskytujú.

Ak nie je dátum splatnosti uvedený v záložnejzmluve, je notár povinný vyzvať žiadateľa o po-skytnutie údajov týkajúcich sa splatnosti pohľa-dávky. V praxi napríklad predložením úverovejzmluvy, zmluvy o pôžičke a pod.

Povinnosť žiadateľa poskytnúť údaj o splatnostipohľadávky je daná ustanovením § 73f ods. 1Notárskeho poriadku.

V súhrne citovaných ustanovení nevyhnutne mu-síme dospieť k záveru, že dátum splatnosti po-hľadávky je obligatórny údaj uvádzaný v NCRzp,a pokiaľ je medzi veriteľom a dlžníkom dojedna-ný, je notár povinný požadovať od žiadateľa o re-gistráciu tento údaj, zapísať ho v NCRzp, pri-čom nemožno v týchto prípadoch zapísať údaj„dátum splatnosti pohľadávky neurčený“!

JUDr. Ľubomír Ondovnotár so sídlom v Spišskej Novej Vsi

17

ARS NOTARIA 4/2010 Z praxe notárstva

DÔLEŽITOSŤ URČENIA OKRUHU DEDIČOV

Významnou funkciou dedičského konania je funk-cia legitimačná, ktorej úlohou je určenie okruhuosôb, ktoré sú dedičmi po poručiteľovi. Tieto oso-by nastúpia ku dňu jeho smrti do jeho práv a po-vinností (na mysli mám práva a povinnosti, ktorénezanikajú smrťou poručiteľa a zároveň, ktoréprechádzajú dedením). Určenie okruhu dedičov jejednou z kľúčových častí dedičského konaniaa mnohokrát je podkladom aj pre iné konania.Úlohou tohto článku je upriamiť pozornosť na dô-ležitosť určenia okruhu dedičov a upozorniť namožné následky jeho nepresného určenia.

Pre ilustráciu vezmime nasledovný príklad:

V dedičskom konaní je titulom dedenia výlučnezákon, poručiteľ nezanechal závet ani listinuo vydedení. Po poručiteľovi boli povolané dediťzo zákona jeho dve deti, ktoré dedičstvo prijali,boli osobami spôsobilými dediť, stali sa dedičmia dedičské konanie bolo právoplatne ukončené.

O nejaký čas začalo dodatočné dedičské kona-nie po poručiteľovi, avšak jeden z pôvodných de-dičov medzitým zomrel. Postup súdneho komisá-ra konajúceho v dodatočnom dedičskom konanípo poručiteľovi je nasledovný: dožiadaním prí-slušného súdu (resp. príslušného notára akosúdneho komisára) zistí okruh dedičov po pôvod-nom dedičovi a s týmito osobami ďalej koná, akos jeho právnymi nástupcami.

Čo však v prípade, ak okruh dedičov nebol ziste-ný z dôvodu, že dedičské konanie po pôvodnomdedičovi bolo zastavené podľa § 175 h ods. 1,resp. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskor-ších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny po-riadok“) alebo dedičské konanie po ňom stáleprebieha a z rôznych dôvodov súdny komisár ne-uzavrel okruh dedičov.

Ak dedičské konanie stále prebieha, dôvody,prečo dosiaľ nebol určený okruh dedičov, môžubyť rôzne: napríklad nie je zrejmé, či dedičskýmtitulom dedenia bude zákon a/alebo závet, de-dičský titul je síce zrejmý alebo u osôb povola-ných dediť nie je vyriešená otázka dedičskej spô-sobilosti [§ 469 zákona č. 40/1964 Zb. v zneníneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zá-konník“)], otázka prijatia resp. odmietnutia de-dičstva (§ 463 až 467 Občianskeho zákonníka),alebo ide o neznámeho dediča alebo dediča,

ktorého pobyt nie je známy (§ 468 Občianskehozákonníka).

Pokiaľ konanie stále prebieha, treba počkať navyjadrenie súdneho komisára, resp. súdu, kto jededičom po pôvodnom dedičovi a ďalej konaťs jeho dedičmi ako s jeho právnymi nástupcami.

V praxi sa môže vyskytnúť situácia, že v kona-ní je už známy okruh osôb povolaných dediť, aleokruh dedičov určený nie je, t.j. sú známe osobypovolané dediť, ale nebola vyriešená otázka dedič-skej spôsobilosti, otázka prijatia, resp. odmietnutiadedičstva alebo v konaní figuruje neznámy dedičalebo dedič, ktorého pobyt nie je známy.

Rozhodne nemožno zamieňať pojmy osoba po-volaná dediť a dedič. Osoba povolaná dediť nieje totožná s osobou, ktorá je dedičom, t.j. ktorejuž bolo priznané dedičské právo. Súdny komisárpo vyžiadaní okruhu dedičov nemôže zobrať dokonania osoby povolané dediť. Ak by totiž súdnykomisár v danom dodatočnom dedičskom kona-ní ďalej konal ako s právnymi nástupcami s oso-bami, ktoré sú len povolané dediť, ale dedičstvonakoniec neprijali či neboli spôsobilé dediť,mohlo by dôjsť k situácii, kedy niektorá osobadedičstvo v dedičskom konaní nadobudne, alev konaní po pôvodnom dedičovi dedičstvo od-mietne. Potom by nadobudnutie dedičstva v do-datočnom konaní ostalo bez právneho dôvodu.

Je preto dôležité si uvedomiť, že pri určení okru-hu dedičov je nutné vyriešiť najprv otázku pred-pokladov dedenia a nekonať len s osobami, kto-ré sú povolané dediť, lež priamo s dedičmi.V konečnom dôsledku totiž môže ísť o úplne inéosoby. Účelné je v tomto prípade si osoby povola-né dediť predvolať, zistiť, či sú spôsobilé dediť,ako aj to, či dedičstvo prijímajú alebo odmietajú.

Druhý prípad je zložitejší. Ak bolo dedičské kona-nie po pôvodnom dedičovi právoplatne ukonče-né a okruh dedičov v ňom nebol učený (naprí-klad z dôvodu zastavenia konania podľa § 175 hods. 1, resp. 2 Občianskeho súdneho poriadku),súdny komisár, ktorý koná v dodatočnom kona-ní, určí tento okruh dedičov sám. Postupuje na-sledovne: vyžiada si od príslušného súdu okruhosôb, ktoré sú povolané dediť po pôvodnom de-dičovi, ako aj vyjadrenie súdu, aký je dedičský ti-tul, t.j. či zanechal závet a/alebo listinu o vyde-

18


dení. Po zistení týchto skutočností budekonať tak, aby okruh dedičov určil (v prípadeexistencie závetu a/alebo listinu o vydedení zistíich obsah a stav, zaobstará si potrebné informá-cie o osobách povolaných dediť zo zákona, resp.závetu, bude žiadať ich vyjadrenia podľa § 463až 467, § 469 Občianskeho zákonníka, v prípa-de neznámeno dediča, resp. pri dedičovi, ktoré-ho pobyt nie je známy, bude postupovať podľa§ 468 Občianskeho zákonníka.

Mám za to, že po určení okruhu dedičov je po-trebné, aby súdny komisár poskytol túto informá-ciu súdu, ktorý viedol dedičské konanie po pô-vodnom dedičovi. Táto informácia je nevyhnutnáv prípadnom ďalšom konaní, ktoré by sa mohlovyskytnúť v budúcnosti.

V právnej praxi sa môže prihodiť situácia, kedy po-čas života poručiteľa začalo súdne konanie, napr.občianskoprávne, a poručiteľ počas jeho konaniazomrie. Konanie môže pokračovať až v momente,kedy bude určený okruh dedičov po poručiteľovi as týmito osobami bude ďalej súd konať. V tomtoprípade ide totiž o prejudiciálnu otázku, bez vyrie-šenia ktorej nemožno v konaní pokračovať, a vy-dať rozhodnutie. Okruh dedičov v dedičskom ko-naní musí byť teda určený aj v prípade, keďporučiteľ nezanechal žiadny majetok, resp. zane-chal majetok nepatrnej hodnoty a dedičské kona-nie by bolo možné zastaviť podľa § 175 h ods. 1,resp. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Zaujímavým sa javí napríklad okamih určeniaokruhu dedičov v spojitosti s ust. § 485 zákonač. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka) v zne-ní neskorších predpisov, t.j. za situácie, keď sapo prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným de-dičom je niekto iný. Zákon dáva možnosť, abyoprávnený dedič podal žalobu proti neoprávne-nému dedičovi na vydanie majetku získanéhodedičstvom a určuje všeobecnú 3-ročnú lehotu,t.j. tri roky odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.Ak však bol určený okruh dedičov po poručiteľoviAB v dedičskom konaní po poručiteľovi XY, začí-na plynúť pre oprávneného dediča 3-ročná leho-ta odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v dedič-skom konaní po poručiteľovi XY? Logickýmzáverom je, že áno, kedže v tomto konaní bol ur-čený okruh dedičov a neoprávnený dedič nado-budol práve v tomto konaní majetkový prospech,o vydanie ktorého bude oprávnený dedič žiadať.

Správnemu zisteniu dedičov by sa mala veno-vať náležitá pozornosť, najmä vzhľadom na to, žeokruh osôb povolaných dediť nie je záväzný a ne-možno ho stotožňovať s okruhom dedičov sa-mých. Nesprávne určenie dedičského titulu a ne-jasnosti či nepresnosti pri určení okruhu dedičovmôžu mať negatívny dopad tak, že osoba, ktorá jeoprávneným dedičom, sa dedičom, vôbec nesta-ne, a naopak osoba, ktorá je neoprávneným dedi-čom, dedičstvo nadobudne a získa tak neopráv-nený majetkový prospech.

JUDr. Erika Szorádovánotárska kandidátka

u notárky JUDr. Zuzany Grófikovej

• Z histórie •

ZISKUCHTIVOSŤ AKO DÔVOD POZBAVENIANOTÁRSKEHO ÚRADU

Disciplinárne predpisy sú nariadenia, podľa kto-rých sa stíha porušenie poriadku a disciplínyv úradnom povolaní. Obsahujú tak výpočet dis-ciplinárnych previnení a za ne uložených trestov(disciplinárne právo „hmotné“), ako aj postup,akým sa disciplinárne priestupky vyšetrujú, pre-jednávajú, rozhodujú a rozhodnutia vykonávajú,vrátane prípustných opravných prostriedkov(disciplinárne právo „procesné“). Disciplinárny

poriadok je teda súhrn všetkých týchto pravidiela predpisov, ktoré sú povinní zachovávať členo-via určitého združenia, stavu alebo úradu. Ak mábyť disciplinárny poriadok účinný, musí vo vše-obecnosti prihliadať na rôzny vek, individuálnevlastnosti osôb i miestne zvláštnosti a musí byťkoncipovaný na základe bohatých skúsenosti,teda induktívne, a nie „od zeleného stola“. Záro-veň je potrebné z času na čas niektoré ustanove-

19

ARS NOTARIA 4/2010 Z histórie

nia meniť a prispôsobovať duchu času tak,ako sa to stalo aj v prípade zák. čl. XXXV z roku1874 o kráľovských verejných notároch, ktorýbol čo do disciplinárnej časti podstatne zmene-ný zák. č. VII z roku 1886 (v ďalšom texte len „zá-kon“).

Zákon rozlišoval medzi disciplinárnym previne-ním verejného notára a verejnonotárskeho ná-mestníka na strane jednej a disciplinárnym pre-vinením verejnonotárskeho čakateľa na stranedruhej. Disciplinárne previnenia definoval takvšeobecne, ako aj osobitne, ako to vyplýva z jehonasledujúceho znenia uverejneného tu v pôvod-nom znení a pravopise:

„Disciplinárny prievin vykoná ten verejný notára verejnonotársky námestník:1. ktorý ustanovenia zákona alebo povinnosti

patriace ku jeho úradu úmyselne alebo vin-ne,

2. ktorý svojím pokračovaním alebo chovanímuráža autoritu verejnonotárskeho postave-nia alebo verejnonotárskeho stavu.

Za disciplinárny prievin treba pokladať menovi-te, jestli verejný notár alebo verejnonotársky ná-mestník:a.) naproti vrchnosti ústne, alebo v podaniach

neúctu preukazuje,b.) komorou alebo jej predsedom jemu sverené

veci opakovane nedbale vykoná, alebo obdr-žaným povereniam zadosť neurobí, alebov záležitostiach jemu sverených nedbalosťalebo zpozdilosť preukazuje,

c.) pre stránky bezzákladné alebo zrejme cieľuz-bavené podania hotoví,

d.) so sľubom zľavenia taxy alebo skrze platené-ho prostredníka alebo iným pohoršlivým spô-sobom stránky hľadá,

e.) sa podujme na práce jednatelské alebo shá-ňanie,

f.) knihy neriadne vedie alebo úradovňu nedba-le spravuje,

g.) pokútnych pisárov v ich účinkovaní protizna-čiac nimi shotovené podania, opraviac ich

práce, podávajúc im rady a mienky, napomá-ha, alebo sa vynasnažuje tie jich účinkovaniapriokryť,

h.) von zo sídloviska býva alebo mimo sídloviskapre seba alebo pre svojho pomocníka úra-dovňu má, alebo von z územia patričnej súd-nej stolice úradné výkony odbavuje,

i.) listiny, ktoré pomocník v jeho neprítomnostispísal, v neprítomnosti strán verejnonotár-sky uhodnoverní,

k.) listinu v takom jazyku shotoví, pre ktorý nenieoprávnený.

Disciplinárneho priestupku sa dopustil ten verej-nonotársky čakateľ, ktorý:

„a.) instrukcie svojho prednostu buď zcela nie,buď opakovane nedbanlive plní,

b.) sa pohoršlive chová,c.) sa previní proti bodom a), e), g)“ (zhora).

Ustanoveniu tej časti zákona, ktorá hovorí: „ alenie tým trestným cieľom prestúpi, aby skrzeto sebe alebo jinému nepríslušný úžitok pri-pravil“, treba rozumieť tak, že takýto čin už ne-spadal pod disciplinárne previnenie, ale bolpriamo zločinom a prejednával ho všeobecnýsúd. Ten, kto bol za takýto čin už skôr odsúdený,nemohol sa verejným notárom stať vôbec, lebopodľa § 2 zákona ním mohol byť len taký plnole-tý uhorský štátny občan (zák. čl. L/1879), ktorýnebol trestaný za

Pokiaľ sa proti verejnému notárovi právoplat-ne nariadilo trestné vyšetrovanie pre zločin spá-chaný zo ziskuchtivosti, bolo to dôvodom pre do-časné suspendovanie z verejného notárstvaa pokiaľ bol verejný notár za takýto zločin aj od-súdený, bolo to dôvodom pre „odstránenie z ve-rejného notárstva“. O tom následne rozhodoldisciplinárny súd pre verejných notárov (nie mi-nister ani komora).

Azda jedným z najodpornejších previnení spá-chaných zo ziskuchtivosti, akých sa môže notárdopustiť je defraudácia (sprenevera) notárskychdepozít. To je starý problém tiahnuci sa od čiasvzniku notárstva až dodnes. Rozdiel je len v ná-hľade notárov na tento problém. V minulosti boltakýto čin citlivo vnímaný ako hanba pre celý no-

20

Z histórie ARS NOTARIA 4/2010

1 Prípad defraudácie depozít (sprenevery) sa v minulosti vyskytol aj na Slovensku. Svedčí o tom nasledujúce rozhodnutie Sloven-ského najvyššieho súdu č. 278. Hoci ide o rozhodnutie trestné, uverejňuje sa tu v skrátenom, ale podstatnom znení čo do notár-skej problematiky. Za povšimnutie stojí fakt, že sa v ňom okrem sprenevery rieši aj otázka vieryhodnosti (publica fides) notár-skeho úradu.

társky stav a pošramotenú povesť si notárisnažili za každú cenu napraviť aj za cenu re-fundácie vzniknutej škody tak, ako o tom svedči

list Dr. Čulíka, prezidenta notárskej komoryv Prahe z 30. decembra 1932 adresovaný „No-társkej komore v Bratislave“ :

21


2 Treba poznamenať, že na Slovensku v tom čase neexistovala notárska komora, čo zrejme Dr. Čulík ako prezident notárskej ko-mory v Prahe nezaregistroval. To však nevrhá nijaké zlé svetlo na jeho vedomosti, lebo aj na samotnom Slovensku sa tieto po-jmy neustále zamieňali, ako o tom napokon svedčí aj odpoveď na jeho list. Skutočnosť bola taká, že podľa zákona č. 167/1920Sb. zák. a nař. o prozatímní úpravě činnosti advokátních a notářských komor na Slovensku boli Notárske komory v Bratislavea Košiciach pochádzajúce ešte z čias monarchie zlúčené a nahradené Správnym výborom spojených verejnonotárskych komôrna Slovensku so sídlom v Bratislave na Klobúčnickej ulici č. 4. Istý veľmi krátky čas po vzniku ČSR úlohy zaniknutej Notárskejkomory v Košiciach de facto plnil tamojší krajský súd a to aj s pôsobnosťou pre Podkarpatskú Rus. Celý text zákonač. 167/1920 Sb. zák a nař., ako aj dôvodovú správu si môže záujemca nájsť na stránke www.notar.eu.sk. Ex lege sa činnosť No-társkej komory na Slovensku obnovila až po 73 rokoch (1. 1. 1993).

Ako napokon celá vec skončila, neviem. To alenie je podstatné. Z dnešného hľadiska sa mivšak žiada konštatovať, že už sme akosi vočidennodenne medializovaným zlodejčinám vo ve-rejnom a súkromnom živote takí imúnni, že infor-máciu o defraudácii (sprenevere) depozít, ktorejsa azda dopustí náš kolega „zo ziskuchtivosti“,vnímame a posudzujeme skôr ako jeho osobnýproblém, než ako spoločný problém degradujúciautoritu celého notárskeho stavu. V tom je roz-diel oproti minulosti. Bohužiaľ, k horšiemu.

Záver

Súčasne platný Notársky poriadok (zákonč. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov)zažil od svojej relatívne nie takej dávnej účin-nosti už nespočetné množstvo noviel. Otázokdisciplinárneho práva „hmotného“ sa na rozdielod práva „procesného“ nijako podstatne nedo-tkol. Pritom dnes vlastne ani nie je taxatívne ni-kde vypočítané, aký skutok je disciplinárnympriestupkom. Určitá a každému zrozumiteľná

22


Odpoveď na tento list od Správneho výboruspojených verejnonotárskych komôr na Slovensku z 12. januára 1933 znela:

definícia jednotlivých skutkových podstátdisciplinárnych priestupkov v zákone chýba.Isteže sa nedá postihnúť všetko, ale súčasneplatná všeobecná zákonná definícia ani Etickýkódex notára ich nemôže nahradiť. Priamo no-társky poriadok by mal obsahovať akési „notár-ske desatoro“, z ktorého by jasne určite a zrozu-miteľne pre každého notára vyplývalo, čomu samá vo svojej činnosti vyhýbať. Ustanovenia§ 42 zák. čl. VII/1886 – ktorých je mimocho-dom tiež desať – by napriek svojej obsolétnostimohli byť vítanou inšpiráciou pre tvorcov reko-difikácie notárskeho poriadku, ku ktorej podľamojej mienky skôr či neskôr príde. Súčasný No-társky poriadok – mimochodom v úplnom znenív Zbierke zákonov nikdy nepublikovaný – strá-ca neustálymi operatívnymi a predovšetkým po-liticky motivovanými novelami pôvodnú legisla-tívnu kvalitu.

Z dôvodov:

Obžalovaný, uplatňujúc dôvod zmätočnosti po-dľa § 385, č. 1 a) Tr.p. v prípadoch trestných či-nov uvedených v rozsudku súdu prvej stolice podbodmi 2, 3, 6-21, 23, 24, 25, 27, 28, 30 namie-ta, že ide o vyúčtovací pomer medzi ním a predá-vateľmi, z príkazu ktorých pokračoval a pre kto-rých predmetné sumy prevzal. Ďalej namieta, žepred vyúčtovaním je trestné pokračovanie vylú-čené. V prípadoch uvedených pod 3 a 7 výslovnenamieta, že nie sú dané predpoklady pre úmyselpodľa § 75 Tr. z. spáchať trestný čin.

Pokiaľ obžalovaný v prípadoch pod 4, 5 bodmirozsudku súdu prvej stolice uvedených žiadazmätočnú sťažnosť verejného obhajcu zahlásenúna základe § 385, č. 1 a) Tr. p. z úradu preskúmaťa tým aj sám uplatňuje tento zmätok, nie je zmä-točná sťažnosť označená podľa zákona, lebo ne-uvádza z akých dôvodov nazakladajú predmetnéčiny skutkovú podstatu trestného činu.

V prípadoch uvedených pod č. 27 a 30 obžalova-ný vzal svoje odvolanie na odvolacom hlavnompojednávaní zpäť, preto v smysle zásad § 387,ods. 1 a § 395 Tr. p. platných podľa § 31, ods. 2Por. nov. nemôže obžalovaný rozsudok napádaťv tom smere, v ktorom nebol v jeho prospechzmenený.

Zmätočná sťažnosť v tejto časti preto je záko-nom vylúčená.

V ostatných vyššie uvedených prípadoch je zmä-točná sťažnosť bezpodstatná.

Podľa zistenia odvolacieho súdu obžalovaný vovšetkých prípadoch prevzal jemu s určitou dispo-zíciou odovzdané peniaze, avšak týmito peniaz-mi nenaložil podľa daných príkazov, ale ich presvoje ciele spotreboval. Keďže tieto peniaze bolypre obžalovaného cudzím vlastníctvom, ktoréobžalovaný nemal právo si privlastniť ani vtedy,keby mal nárok na odmenu za prevedené práce

23


– je zjavné, že privlastnenie je bezprávnea že obžalovaný tejto bezprávnosti musel sibyť vedomý.

O vyúčtovacom pomere možno hovoriť len vtedy,keď obžalovaný má voči poškodenému protipo-hľadávku, vyplývajúcu či už z právneho pomeru,jestvujúceho medzi nimi, alebo z iného titulu, kto-rú protipohľadávku môže oprávnene uplatňovať.

Hlavný súd nezistil skutkom, že obžalovaný máproti poškodeným (predávateľom alebo kupite-ľom) akúkoľvek splatnú protipohľadávku, a v jed-notlivých prípadoch vzal v úvahu všetky protipo-hľadávky, ktoré si obžalovaný uplatňoval; tiežzistil, že obžalovaný nemal ďalších protipohľadá-vok, ktoré by slúžily za základ vyúčtovania. Pretomedzi poškodenými a obžalovaným nejestvovalvzájomný vyúčtovací pomer, ale bola tu len tájednostranná povinnosť obžalovaného, aby odstrán prevzaté peniaze – po prevedení danýchmu príkazov – vyplatil ich vlastníkom, alebo prenich složil do depozitu, prípadne aby ich v smyslevládneho nariadenia č. 160/1928 Sb. z. a n. od-delene uschovával. Keďže obžalovaný túto svojupovinnosť nesplnil, ale jemu s určitou dispozí-ciou odovzdané peniaze pre seba spotreboval,dopustil sa sprenevery.

Neobstojí ani námietka obžalovaného, že nebolouňho úmyslu, a preto vraj nie je daná skutkovápodstata trestného činu.

Skutková podstata sprenevery je naplnená už pri-vlastnením si sverenej veci. Pri tomto delikte zá-kon nevyžaduje nejaký zvláštny úmysel, ale stačívedomie páchateľa, že cudzou vecou bezprávnenakladá spôsobom v § 355, ods. 2 Tr. z. uvede-ným. Zo skutočností zistených odvolacím súdomje zjavné, že obžalovaný bol si vedomý hmotnejprotiprávnosti svojich činov a keď jemu s určitoudispozíciou sverené peniaze si predsa privlastnil,konal tak úmyselne v smysle § 75 Tr. z.

Obžalovaný namieta tiež, že nemal zlý úmysel,lebo mal možnosť škodu kedykoľvek nahradiť,čo mu bolo znemožnené len tým, že bol zatknutýa podržaný vo väzbe.

Táto námietka obžalovaného tiež nie je opod-statnená.

Úmysel bezprávne si privlastniť cudzie peniaze,nie je daný, keď sú zistené také skutočnosti,z ktorých možno uzatvárať na to, že obžalovanýminul také peniaze, ktoré hneď vie a chce nahra-diť. K vylúčeniu zlého úmyslu však nestačí, žestav majetku páchateľa umožňuje, po prípade

zaisťuje uvedenú úhradu, ale sa vyžaduje,aby páchateľ mal možnosť uhradiť veci vtedy,keď nimi svojmocne naložil.

V tomto smere súdy nižších stolíc nezistily takéskutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodneuzatvárať na to, že obžalovaný už v čase svoj-mocného nakladania cudzími peniazmi mal poruke dosť vlastných prostriedkov, ktorými bychcel a hneď mohol vyhovieť príkazom oprávne-ných osôb, čo sa týka prevzatých peňazí. Protitomu zo zistených skutočností, že obžalovaný podlhú dobu, v mnohých prípadoch sústavne si pri-vlastňoval sverené peniaze, ktorých úhrnná výš-ka je značná a že prevzaté príkazy vôbec nespl-nil, ale jemu s určitou dispozíciou odovzdanépeniaze ani po uplynutí dlhšej doby oprávnenýmosobám neodovzdal, ani ich nemal v úschove,alebo okamžite k dispozícii – treba uzatvárať, žeobžalovaný nemal možnosť hneď nahradiť tie cu-dzie peniaze, ktoré si bezprávne privlastnil, pre-to obžalovaným namietaný nedostatok zléhoúmyslu nie je opodstatnený.

Obžalovaný uplatňuje dôvod zmätočnosti podľa§ 385, č. 1 b) Tr. p. ohľadom všetkých trestnýchčinov, vynímajúc prípad uvedený pod bodom 22.rozsudku súdu prvej stolice. Obžalovaný sa do-máha, aby čin uvedený pod bodom 22. rozsudkusúdu prvej stolice bol kvalifikovaný ako prečinpodľa § 464 Tr. z., kdežto ostatné činy, aby bolykvalifikované ako zločin, resp. prečin spreneverypodľa § § 355, 356 Tr. z.

Obžalovaný v podstate namieta, že verejný notárnie je v svojej činnosti vždy verejným úradníkom,najmä nie vtedy, keď vyhotovuje súkromné listi-ny pre stránky, alebo keď funguje ako zmocne-nec, splnomocnenec alebo zástupca stránok,lebo zákonom č. 267/1923 Sb. z. a n. nastalavraj bifurkácia v činnosti verejných notárov, kto-rá činnosť v čase uzákonenia trestného zákonabola iba činnosť jednotná, ako činnosť úradná,keďže vtedy platný organizačný zákon, zák.čl. XXXV/1874 poznal len úradnú činnosť verej-ných notárov.

Obžalovaný ďalej namieta, že verejný notár môževziať peniaze alebo cenné papiere do úschovyv smysle platného ustanovenia § 108 zák.čl. XXXV/1874 len v tom prípade, keď tieto penia-ze alebo cenné papiere boly mu odovzdané prinapísaní verejnonotárskej listiny za tým účelom,aby ich vydal určitej osobe alebo vrchnosti. Keďv iných prípadoch prevezme dajaké peniaze,

24


môže tak učiniť podľa názoru sťažovateľa lenako súkromný zmocnenec stránok a vtedy ichnepreberá v úradnej pôsobnosti, lebo úkony,ktoré patria do úradnej pôsobnosti verejných no-tárov sú presne a taxatívne uvedené v § 53 zák.čl. XXXV/1874 v znení § 20 zák. čl. VII/1886a ani zákon č. 267/1923 Sb. z. a n., nezmenilnič na úradnej pôsobnosti verejných notárov.

Na základe týchto právnych námietok obžalova-ný dovodzuje, že v zistených konkrétnych prípa-doch konal výlučne ako zmocnenec stránoka ako taký prijal aj peniaze od nich, avšak to ne-robil za podmienok uvedených v § 108 zák.čl. XXXV/1874, v dôsledku čoho zistené činy ne-majú byť vraj kvalifikované ako zločin spreneveryv úrade podľa § 462 Tr. z., ale ako zločiny sprene-very podľa § § 355, 356 Tr. z., resp. v prípadochkde hodnota je niže 2000 Ks, ako prečiny spre-nevery podľa § § 355, 356 veta 1 Tr. z.

Zmätočnej sťažnosti v tejto časti nemožno pri-znať oprávnenie.

Podľa § 462 Tr. z. zločinu sprenevery v úrade sadopustí verejný úradník, ktorý spreneverí penia-ze alebo inú vec peňažnej hodnoty, ktoré muboly pre jeho úradnú vlastnosť odovzdané aleboktoré mu boly preto dané do správy alebo doúschovy. Sprenevera v úrade je teda zvláštnymprípadom, respektíve zvláštnou formou sprene-very, ktorá zvláštna forma vyplýva zo špeciálne-ho postavenia páchateľa a z porušenia jehozvláštnej povinnosti. Skutková podstata zločinupodľa § 462 Tr. z. teda nevyhnutne vyžaduje, abyspreneverená vec došla do správy alebo do opa-tery spreneverujúceho verejného úradníka ná-sledkom jeho úradného postavenia a jeho úrad-nej pôsobnosti.

Pojem verejného úradníka určuje trestný zákonv § 461 Tr. z., podľa ktorého verejní notári – kto-rým bol aj obžalovaný – sú tiež považovaní za ve-rejných úradníkov.

Z ducha zák. čl. XXXV/1874 (v novom znení) az povahy inštitúcie verejných notárov vyplýva, ževerejný notár aj vo veciach súkromných strán,s ktorými prichádza do styku následkom svojhoúradného postavenia ako verejný notár, môžekonať len vo svojom úradnom obore, lebo jehoúradovňa je miesto verejnej dôvery, kam stranyprichádzajú cieľom vybavenia svojich vecí oso-bou štátom na to ustanovenou, ktorá pretopoužíva verejnú vieryhodnosť (publica fides).

V súdenej trestnej veci nebolo zistené a za po-kračovania sa nevyskytol ani údaj v tom smere,že by v rozsudku súdu prvej stolice uvedení po-škodení vstúpili s obžalovaným do styku, ako sosúkromnou osobou a že by tí poškodení odo-vzdali obžalovanému peniaze takým prejavomalebo takými konkludentnými činmi, ktoré bymaly povahu súkromného poverenia obžalova-ného. Proti tomu odvolací súd zistil, že obžalo-vaný vo všetkých prípadoch trestných činov,v ktorých bol uznaný vinným, vstúpil s poškode-nými do styku pri prevádzanítohto svojho povolania v svojej úradovni, kampoškodení prišli ako k verejnému notárovi. Pri-tom poškodení odovzdali obžalovanému penia-ze s určitou dispozíciou v súvislosti s úkonmi,ktoré obžalovaný pre nich konal ako verejný no-tár, pričom zjavne boli tej mienky, že na usku-točnenie ním prevzatých poverení je v úradnejpôsobnosti oprávnený prevziať aj peniaze, kto-ré mu sverili, zrejme dôverujúc mu ako štátomustanovenému verejnému notárovi. Úradná, ve-rejnonotárska činnosť obžalovaného je tedav úzkej súvislosti s odovzdaním peňazí poško-denými do jeho rúk a toto prevzatie peňazí ne-možno oddeliť od jeho verejnonotárskeho účin-kovania.

25


Keďže obžalovaný podľa zistenia odvolaciehosúdu, takto prevzaté peniaze si bezprávne pri-vlastnil, odvolací súd správne uzatváral, že sa ob-žalovaný dopustil sprenevery v úrade podľa § 462Tr. z. a činy obžalovaného správne kvalifikoval.

Neobstojí ani námietka obžalovaného, že činuvedený pod bodom 22. rozsudku súdu prvejstolice, teda prípad sprenevery vádia 7000 Ks,mal byť kvalifikovaný ako prečin podľa § 464 Tr.z. Odvolací súd zistil totiž, že verejnonotárska ka-ucia obžalovaného činila iba 4000 Ks, kdežtospreneverená suma činila 7000 Ks, takže spre-neverenú sumu nebolo možné uhradiť zo služob-nej kaucie obžalovaného, tým menej, keďžeúhrnná spreneverená suma mnohonásobne pre-vyšuje výšku kaucie obžalovaného.

Nemožno priznať oprávnenie ani ďalšej námiet-ke obžalovaného, že hlavný súd sa mýlil, keďv rozsudku uvedené činy kvalifikoval za viacná-sobný zločin sprenevery v úrade a použil pri ulo-žení trestu § § 96, 99 Tr. z., hoci ide vraj iba o jed-notný, pokračovací trestný čin, takže použitie§ § 96, 99 Tr. z. je vraj neprípustné.

Pokiaľ obžalovaný pri tejto námietke cituje aj dô-vod zmätočnosti podľa § 385, č. 2 Tr. p., vo sku-

točnosti neuplatňuje tento zmätok, ale lendôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) Tr. p.

V prípadoch sprenevery v úrade páchateľ sícevšetky činy spácha porušením jednotnej úradnejvernosti a povinnosti, avšak viac sprenevier pá-chateľa aj v takom prípade možno pokladať zapokračovací delikt, len keď sa tieto zakladajú najednom rozhodnutí vôle a boly spáchané v časo-vej blízkosti, v podstate rovnakým spôsobom.

V súdenej veci obžalovaný spáchal viac sprene-vier na škodu rôznych osôb, v rôznom, od sebavzdialenom čase, s prípadu na prípad, ako sa mupeniaze s určitou dispozíciou dostaly do jehorúk, jednotlivé prípady sprenevier sú navzájomneodvislé, preto nemožno uzatvárať, že boly spá-chané z jedného zlého úmyslu a z jedného roz-hodnutia. Odvolací súd sa teda nemýlil a nedo-pustil sa vytýkanej zmätočnosti, keď vyslovil, žezistené činy obžalovaného tvoria reálny súbeha nekvalifikoval ich ako pokračovací zločin spre-nevery v úrade podľa § 462 Tr. z. V dôsledku tohoodvolací súd pri uložení trestu správne vzal zre-teľ na ustanovenia § § 96 a 99 Tr. z.

notár so sídlom v Martine

• Aktuality z komory •

ZHROMAŽDENIE ČLENSKÝCH NOTÁRSTIEVMEDZINÁRODNEJ ÚNIE NOTÁRSTVA (UINL)

3-tie RIADNE ZASADNUTIELEGISLATÍVNEHO OBDOBIA 2008 – 2010

Marrákeš 2. – 3. október 2010

V dňoch 2. – 3. októbra 2010 v meste Marrákeš(Maroko) zasadalo Zhromaždenie členských no-társtiev Medzinárodnej únie notárstva (UINL) nasvojom treťom riadnom zasadnutí legislatívnehoobdobia 2008 – 2010.

Za Notársku komoru Slovenskej republiky sa nazhromaždení zúčastnil JUDr. Miroslav Duriš,PhD. – prezident, v sprievode JUDr. MagdalényValušovej – členky prezídia a Mgr. Radoslavy

Dvorskej – právnika špecialistu, zabezpečujúcejtlmočenie.

Zhromaždenie členských notárstiev UINL sláv-nostne otvoril prezident Medzinárodnej únie no-társtva Dr. Eduardo Gallino (Argentína), ktorýúvodnou minútou ticha vzdal česť nedávno zo-mrelému bývalému prezidentovi UINL H.P. Monte-rovi.

26

Aktuality z komory ARS NOTARIA 4/2010

Následne s krátkym uvítacím príhovorom vy-stúpil prezident Notárskej komory modernéhonotárstva v Maroku, p. Sidi Ahmed Amine Touha-mi El Ouazzani, ktorý privítal účastníkov zhro-maždenia na pôde mesta Marrákeš s tým, že his-toricky po prvý raz sa bude konať aj kongresUINL na africkom kontinente.

Oficiálna dvojdňová pracovná časť zhromažde-nia pokračovala po kontrole hlasovacích právprezidentov a hlasovacieho kvóra členských štá-tov UINL slávnostným ceremoniálom prijatia no-társtva ostrova Maurícius, príhovorom jeho pre-zidenta, po slávnostnom prinesení štátnej vlajkyMaurícia a jej zaradení medzi ostatné vlajkyčlenských notárstiev UINL.

Prezidenti zastupujúci národné notárstva násled-ne schválili správu zo Zhromaždenia členskýchnotárstiev v Paríži z 13. a 14. novembra 2009a oboznámili sa so zápisnicou a uznesením Ge-nerálnej rady a Riadiacej rady UINL konanejv máji 2010 v Punta Cana (Dominikánska repub-lika). Generálna Rada UINL navrhuje splnomoc-niť pracovnú skupinu Svetovej Banky alebo pra-covnú skupinu, ktorú určí prezident UINL, nazistenie toho, ako zakročiť u rozhodujúcich a pô-sobiacich orgánov, aby sa ešte raz preukázala

pridaná hodnota notárskej profesie v rámcijustície a aktuálneho ekonomického systému,zároveň splnomocňuje Deontologickú Komisiua iných členov UINL, ktorí pracujú na tej istejtéme, vyvinúť nástroje, ktoré umožnia každémunotárstvu, ktoré by ich chcelo použiť, aplikovaťniektoré opatrenia v ich vlastných krajinách, beztoho, aby boli tieto opatrenia donucujúce. Vzhľa-dom na smerovanie notárstva k jeho kvalitea spokojnosti klienta, Generálna rada splnomoc-nila Strategický výbor, aby vypracoval hromadnépodnety a aby sa pokúsil o prezentovanie návr-hov k tejto téme na zhromaždení v Maroku.

Zhromaždenie sa oboznámilo s národnými sprá-vami členských notárstiev o stave notárstvav jednotlivých krajinách a so znepokojením prija-lo správy portugalského notárstva, ktoré uvied-lo, že vzhľadom na nepochopenie dôležitosti in-štitútu notárstva, bolo v Portugalsku notárstvo„zničené“ v relatívne krátkom čase 3 rokov. Pa-raguajská vláda pripravila také závažné zmenyzákona, ktoré sú zamerané proti notárstvu, kto-ré si vyžiadali intervenčný list UINL. Zo správviacerých prezidentov národných notárstiev vy-plýva, že je potrebné silnými argumentačný-mi prostriedkami obhajovať pridanú hodnotu

27

ARS NOTARIA 4/2010 Aktuality z komory

notárstva latinského typu v prospech celejspoločnosti, keďže v celom svete existujú kon-krétne argumenty svedčiace o nezastupiteľnostitradičných notárskych systémov v rámci právnejsféry.

Slovenské notárstvo vo svojej správe okrem iné-ho skonštatovalo zmeny vo vláde po parlament-ných voľbách 2010, pričom vzhľadom na krátkyčas od volieb nie je zatiaľ možné konštatovaťkonkrétne postoje štátnych orgánov vo vzťahuk notárom na Slovensku.

Riadiaca Rada UINL sa jednohlasne vyjadrilav prospech prijatia notárstiev Bosny Hercegovi-ny, ostrova Maurícius, Južnej Kórey a Tuniska,s jednou výhradou voči dvom posledným, a to,aby zriadili deontologický kódex. Zhromaždenienotárstiev na zasadnutí v Marrákeši bolo vyzva-né vyjadriť sa k prijatiu týchto notárstiev do Únie.Vzhľadom na to, že bolo preukázané splneniedodatočne uložených podmienok na prijatie uve-dených notárstiev do Medzinárodnej únie notár-stva, Zhromaždenie notárstiev jednohlasne roz-hodlo o prijatí všetkých uvedených krajín doUINL so slávnostným ceremoniálom prijatia naXXVI. Kongrese v Marrákeši, ktorý nasledovalbezprostredne v nasledujúcich dňoch po ukon-čení Zhromaždenia.

Notárstvo v Bosne a Hercegovine a notárstvo re-publiky Srbsko, bude vystupovať na medzinárod-nom fóre spoločne so striedavým prezident-stvom, má zriadený inštitút verejnej listiny, na 4milióny obyvateľov má 115 notárov, ktorí vykoná-vajú kompetencie v oblasti prevodov nehnuteľ-ností, obchodného, hypotekárneho a rodinnéhopráva.

Notárstvo v Južnej Kórei má zriadený inštitút ve-rejnej listiny, na 50 miliónov obyvateľov pôsobí2 550 notárov, z ktorých 2 500 môže spisovaťverejné listiny. Ako vzor pre notársky zákon slúžiljaponský a nemecký model.

Notárstvo ostrova Maurícius má zriadený inštitútverejnej listiny s dôkaznou a vykonateľnou silou,ako vzor notárskemu zákonu slúžil francúzskymodel, notárske tarify sú pevne stanovené, kom-petencie notárov siahajú do rodinného, obchod-ného a hypotekárneho práva. V krajine pôsobí19 notárov.

Notárstvo v Tunisku má zriadený inštitút verejnejlistiny s dôkaznou, ale nie priamo vykonateľnousilou, na počet obyvateľov 12 miliónov v krajinepôsobí 950 notárov.

Na zhromaždení vystúpil prezident Rady notár-stiev Európskej únie (CNUE) Dr. Roberto Barone,ktorý informoval zástupcov národných notárstievo situácii a pozícii notárstva v rámci eurozónya projektoch v rámci Európy, na ktorých sa CNUEsystematicky a aktuálne podieľa.

Po príhovore prezidenta CNUE predniesli infor-mačné správy viceprezidenti UINL pre Afriku,Áziu, Severnú, strednú Ameriku a Karibské ostro-vy, Južnú Ameriku a Európu, konštatujúc, že do-pady ekonomickej krízy sa výrazne prejavila aju notárskej profesie v jednotlivých krajinách,preto bolo zaznamenané, že niektoré členskénotárstva neuhradili svoje členské príspevky doMedzinárodnej únie notárstva a z toho dôvoduprezident UINL navrhol splátkový kalendár naúhradu dlhov.

Prezidenti členských notárstiev následne roz-hodli, že členské príspevky jednotlivých notár-stiev na rok 2011 zostávajú oproti pôvodnémuroku nezmenené.

Prezident UINL Dr. Eduardo Gallino predstavilkandidatúru členského notárstva nausporiadanie nasledujúceho

ktorý sa bude konaťv roku 2013. Prezident peruánskeho notárstvatak oficiálne po schválení kandidatúry a filmovejprezentácii, pozval notárov z celého sveta naúčasť na nasledujúcom kongrese notárov v ichkrajine.

Rada pre služobný Notársky poriadok (Zásluhy)informovala o osobách označených na udelenievyznamenania na kongrese v Marrákeši. Sloven-ské notárstvo spoločne s notárstvom Českej re-publiky navrhlo na vyznamenanie Dr. KlausaWoschnaka, ktorý sa počas svojho funkčnéhoobdobia zaslúžil o rozvoj notárstva v obidvochkrajinách.

Jedným z hlavných bodov programu Zhromažde-nia boli Voľby do orgánov UINL na legislatívne ob-dobie rokov 2011 – 2013. Za prezidenta Medzi-národnej únie notárstiev (UINL) bol na uvedenéobdobie zvolený (Francúz-sko). Za viceprezidenta UINL pre Európu bol ajna ďalšie obdobie potvrdený

(Španielsko), ktorý svojou prítomnosťoupoctil slovenské notárstvo počas osláv 15. výro-čia vzniku slobodného notárstva na Slovensku.Za jedného z členov Riadiacej rady UINL bol zvo-

28


lený ktorý je prezidentomNotárskej komory Českej republiky a dlhodo-bým priateľom slovenského notárstva.

Vzhľadom na to, že svoju činnosť v Generálnejrade ukončili JUDr. Jozef Opatovský a JUDr. Šte-fan Kutenič – generálni radcovia, ktorí boliv predchádzajúcom období nominovaní Notár-skou komorou SR, prezídium Notárskej komorySR navrhlo na uvoľnené posty JUDr. MagdalénuValušovú, členku prezídia NK SR a JUDr. Mirosla-va Duriša, PhD., prezidenta NK SR. Prezident No-társkej komory SR navrhovanú kandidatúru ne-akceptoval z dôvodu, že bude postačujúce, akslovenské notárstvo budú zastupovať v Generál-nej rade celkovo dvaja radcovia (doteraz Sloven-sko zastupovali v Generálnej rade celkovo trajaradcovia – JUDr. Jozef Opatovský, JUDr. ŠtefanKutenič a JUDr. Miloslav Kováč) a z toho dôvoduZhromaždenie členských notárstiev zvolilo privoľbe Generálnych radcov JUDr. Magdalénu Va-lušovú, členku prezídia NKSR, ktorá vzhľadomna svoje dlhoročné pôsobenie a skúsenosti v za-hraničnej činnosti Notárskej komory SR, bude pl-

nohodnotným zástupcom slovenského notár-stva na pôde Generálnej rady UINL.

Na záver Zhromaždenia členských notárstievv Marrákeši prezident NKSR osobne poďakovaldoterajšiemu prezidentovi Dr. Gallinovi za po-moc a prístup k slovenskému notárstvu počasjeho legislatívneho obdobia a novému preziden-tovi Dr. Décorpsovi poprial veľa úspechov a síl prizastupovaní veľkej rodiny svetového notárstva(UINL), ku ktorej neodmysliteľne patrí aj naše no-társtvo.

Ako krajina, ktorá usporiada Zhromaždenie člen-ských notárstiev v roku 2011, bola odsúhlasenáKolumbia.

Po ukončení dvojdňového rokovania Zhromažde-nia členských notárstiev, delegácia slovenskéhonotárstva pokračovala v pracovnej časti na

kde aktu-álnu tému reprezentujúcu slovenské notárstvospracovala a predniesla novozvolená generálnaradkyňa Dr. Magdaléna Valušová.

JUDr. Miroslav Duriš, PhD.prezident NKSR

Kongres otvoril 3. októbra 2010 prezident Kon-gresu p. Houcine Sefrioui z Maroka, ktorý pred-stavil hlavných koordinátorov oboch vedeckýchtém Kongresu a vyzval ich k podaniu syntézy.V Téme I s názvom „Účasť notárstiev pri prípraveštátnych opatrení vo veci nových spoločenskýchvýziev: priehľadnosť finančných trhov, pranie špi-navých peňazí, urbanizmus, životné prostre-die....“ vystúpil hlavný koordinátor p. Perez delCastillo a v Téme II. s názvom „Verejná listina voforme notárskej zápisnice pre bezpečnejšie in-vestície, obzvlášť jej efektívnosť pri zápise do re-gistrov a jej vykonateľnosť“ jej hlavný koordiná-tor p. Salerno Cardillo. Obaja hlavní koordinátorivyzdvihli aktuálnosť oboch tém, ktoré budú vrá-tane syntéz k nim zverejnené aj na internetovejstránke UINL (www.uinl.org), najmä skutočnosť,že konfrontácia v rámci vedeckej témy, na ktorejbolo zastúpených celkom 25 spravodajcov

z členských štátov UINL. Výsledky činnosti spra-vodajcov nie sú určené len pre notárov, aletaktiež a najmä pre zástupcov, ktorí pracujúv politických, národných a diplomatických zastú-peniach, pre ekonómov, pre všetkých reprezen-tantov iných právnych profesií. Ocenia ich najmämedzinárodné inštitúcie, ktoré už dlhší čas,prostredníctvom štúdií, správ a vyhlásení pôso-bia v danej oblasti a v dôsledku nedostatočnýcha nesprávne vyhodnotených informácií spochyb-ňujú výsledky praxe a činnosti notárov.

Téma II sa považuje za pokračovanie prvej ve-deckej témy na medzinárodnom kongresev Madride v roku 2007 s názvom „Verejná listina,nástroj vývoja spoločnosti“. Špecifická je tým, žev dôsledku celosvetových pomerov (ekonomickákríza a s ňou spojené dôsledky a skúsenosti) sazameriava na dôležitosť verejnej listiny, čo sa

29


týka bezpečnosti investícií, vrátane charak-teristiky nástroja spoľahlivosti verejných regis-trov a vykonateľného titulu. Cieľom je najmäoveriť ekonomicko-právny a sociálny základ ve-rejnej funkcie notárstva latinského typu, akozmocnenca právomocí, ktoré mu zveril štát nazáklade konfrontácie medzi základnými charak-teristikami systému common law a občianskehopráva.

V systéme sú pred písaným právomuprednostňovaní sudcovia, ktorí v aplikačnej pra-xi rozhodujú a vytvárajú prostredníctvom riešení,súdne precedensy. Právne predpisy sú obmedze-né len na prevod práv a povinností, ktoré sú apli-kované len v prípade, že sa strany medzi sebounedohodnú, pričom kontrola legality je predvída-ná ex post. Právo umožňuje v zásade, aby sa ko-nalo bez preventívnej kontroly legality. Podstatousystému je individuálna zodpovednosť, pričomsystém je postavený na ochrane individuálnej slo-body a voľnej výmeny. V tejto súvislosti koná kaž-dý a nakladá so svojím vlastným majetkom, tak,ako to uzná za vhodné pri plnej zodpovednosti zasvoje konanie, pričom nemá žiadnu ochranu,lebo táto je založená na odškodnení, a nie nainých obmedzeniach (inhibícii).

Systém je naopakcharakterizovaný prítomnosťou písomného prá-va, pričom sudca vykladá a aplikuje zákon beztoho, aby sa od neho odchýlil. Dodržiavanie zá-

kona sa dosahuje v oblasti ekonomicko-práv-neho pôsobenia účinnejšie cez pôsobenie v ob-lasti prevencie, problém rešpektovania zákonaje afrontovaný v preventívnych pojmoch. Skutoč-nosť, že určitá právna situácia vznikla a mala bybyť vytvorená, resp. zmenená v súlade so záko-nom, je považovaná ako dominantná otázkavšeobecného záujmu. V systéme sa môže usku-točniť zmena, len ak sa úspešne zvládne „pre-ventívny test legality“. Je zjavné, že úloha ručite-ľa, ktorý sa týka fungovania preventívnehosystému, nemôže byť zverená ani jednotlivcom,ani ich splnomocnencom – advokátom, a toz dôvodu konfliktu záujmov medzi nimi voči štá-tu, zákonu, ale nestrannej osobe – zástupcovi,ktorý:� ako splnomocnená osoba verejnou mocou

zohráva úlohu ručiteľa rešpektu legality, čímberie na seba povinnosti (gatekeeper – do-zorca brány alebo watchdog – strážnehopsa), ako to bolo definované už v dostupnejamerickej literatúre a zároveň vykonáva úko-ny procedurálneho a preventívneho typu ako„sudca medzi stranami“,

� ako liberálny profesionál a právny odborníkzohráva úlohu ochrancu záujmov jednotliv-cov, vďaka činnosti mediácie a služby ne-stranného poradenstva.

V krajinách civil law túto úlohu vykonávajú notárilatinského typu, ktorí, ako to bolo preukázané ajinými spravodajcami, vykonávajú prechodnúfunkciu medzi štátom a občanmi z nasledovnýchdôvodov: – štát na jednej strane overuje právnukompetenciu notára prísnym výberom, predpisu-júc, okrem iného, neustálu aktualizáciu jeho čin-nosti, stálu kontrolu morálky a zachovávanie de-ontológie prostredníctvom efektívneho systémukontroly a aplikácie disciplíny. Predpisuje tiež ajiné kritériá, napríklad prijatie adekvátneho pois-tenia na ochranu osôb, ak by svojím konanímmohol spôsobiť škodu. Na druhej strane, tým, žesa notárovi uznáva pozícia nestranného dôvery-hodného radcu (trusted Third Party), je mu ude-lená potrebná právomoc na to, aby výsledokjeho činností predstavoval právnu istotu a moholbyť použitý ako vhodný nástroj na realizovaniezmluvných záujmov medzi stranami. Notár latin-ského typu je zároveň nezávislým špecialistom,koncesionárom v outsourcingu súdnych funkciípreventívneho overovania. Je vybavený spoľahli-vosťou, ktorá sa rovná súdnej spoľahlivostia spája sa so súkromnou efektívnosťou a verej-nou počestnosťou, podľa tradícií rôznych krajín.

30


Z uvedených dôvodov sa považuje verejná lis-tina ním vyhotovovaná za konečný výsledok„procesu nesporovej justície“, prostredníctvomktorej notár tým, že zaručuje informáciu, par con-dicio, ponúka zmluvným stranám tie isté záruky,ktoré poskytuje súdny proces. Zásah notárapredstavuje výkon činnosti nestranného pora-denstva a dozorcu legality a verejná listina, ktorápredstavuje jeho konečný produkt, je vybavenášpecifickou dôkaznou silou pri súdnom procese.

Na záver tohto krátkeho porovnania, je potrebnévyzdvihnúť, že systémy common law a občian-skeho práva, nie sú vzájomne zameniteľné, pre-tože historické, kultúrne, politické a sociálnekontexty, ktoré ich tvoria, sú rôzne. Kompletnásyntéza vedeckej práce bude zverejnená v ďal-šom čísle časopisu, ako aj príspevok, s ktorýmvystúpila ako spravodajkyňa spracovateľka ve-deckej témy za NK SR JUDr. Magdaléna Valušo-vá.

Dňa 6. októbra 2010 sa uskutočnilona tému „Prevencia krízy: pravidlá,

kontrola, transparencia“, ktoré prebiehalo zaúčasti viacerých delegátov, vrátane akademic-kého zastúpenia z iných profesijných odvetví(napr. prof. Hugo Mattei z Univerzity v Madride,prof. Pinaelho z Centrálnej banky z Argentíny,prof. Emilio Otilieras, prof. Marie-Anne-Frison--Roche) pod vedením p. Giancarlo Laurini – čest-ného prezidenta UINL. Odpoveď sa hľadala nariešenie krízy v dvoch okruhoch dotýkajúcich sanotárstva:1. Účasť notárstva pri vytváraní priestoru istoty

a bezpečnosti2. Notársky právny akt ako jeho nástroj

Bolo konštatované, že súčasná kríza je predo-všetkým kríza trhu, pričom dynamika trhu másvoje amplitúdy a aj kríza patrí medzi ne. Je tedanevyhnutným prvkom, ktorý sa vyskytuje zákoni-te a záleží len na tom, ako sa pripraviť na to, kedypríde pokles – kríza, a na to, ako ju prekonať tak,aby nenarušila hlbšie iné ako ekonomické pro-stredie s trvalými následkami a netrvala prílišdlho. K tomu je potrebné podrobne analyzovaťpríčiny a prispôsobiť ochranu, pričom právnypriestor je miesto, kde sa už realizujú dôsledky.Mal by byť aj priestorom, kde sa majú realizovaťpreventívne prvky (súdna prevencia). Zákony štá-tov, kde sa realizuje typ latinského notárstva, za-pájajú notárov do ochrany práv občanov štátuv občianskoprávnej rovine a v trestnoprávnej priprijímaní zákonov na ochranu proti legalizáciipríjmov z trestnej činnosti (pranie špinavých pe-

ňazí) a financovania terorizmu. Prof. Matteianalyzoval proces priebehu súčasnej krízy akogeograficky lokalizovanej (z roku 2009 v USA tzv.virtuálna kríza), pričom tento americký model vy-chádzal z nedostatočnosti ochranných tzv. bez-pečnostných prvkov v systéme práva commonlaw. Keďže sa všetko konalo spravidla až po ná-stupe krízy, ani globalizačné trendy neodhadliotvorenie trhu a zmeny s tým zákonite spojené(napr. depozitár, ktorý figuruje v pozícii virtuál-nych prevodov nie je určitý, ale premenlivý pr-vok, pričom nie je možné odhadnúť počet až dotakej miery, že sa stáva skoro anonymným – akoteda od neho vymáhať plnenia?) Proces je oveľanákladnejší ako prevencia a ako uviedol prof.Pinaelho, príčinou krízy nie sú hypotekárne virtu-álne transakcie, ale samotný finančný systém,ktorý sa opiera najmä o bankové transakcie.Prof. Emilio Otilieras charakterizoval súčasnúkrízu ako krízu základnú, ktorá nie je založenána vonkajších vplyvoch alebo prvkoch. Je to krí-za moderná (nemá prvky predchádzajúcich). Nieje o prebytku a nedostatku tovaru, ani o odbytea dopyte, ale je to forma finančnej krízy, ktorejriešením je nové nastavenie finančného systé-mu, a preto musí prejsť závažnou zmenou. Jed-noznačne sa zhodli, že ochranu je potrebné pre-viesť s čo najväčšou opatrnosťou, keďže návratk predchádzajúcim finančným nástrojom nebu-de účinný a nebude mať vplyv na ďalšie prejavymožno ešte väčšej krízy. Dôvera klientov je to,s čím priebeh krízy priamo počíta a pri nástupe ajpočítal. Logicky z toho vyplynul všeobecný názor,že jedným z riešení je aj použitie notára v systémepreventívnej ochrany cez jeho produkt, lebo notárje členom profesie (záložnej), cez ktorého sa pre-náša dôvera klientov a štátu. V závere kongresuprebiehalo slávnostné ukončenie, počas ktoré-ho čestný prezident UINL a predseda Rádu notár-skych zásluh p. Fessler udelil vyznamenaniaza celoživotnú činnosť a prácu p. Senghorovi, p.Woschnakovi, p. Urquhartovi, p. Simo Santonja-novi a prof. Stilleovi. Rovnako prebehlo aj sláv-nostné odovzdanie funkcií medzi doterajším pre-zidentom UINL a novozvoleným prezidentom,ktorý predstavil svoj program činností na volebnéobdobie 2011 až 2013, a novozvoleným členomRiadiacej rady. V závere vystúpil prezident peru-ánskeho notárstva, ktorý s vizuálnou prezentá-ciou pozval zúčastnených na ďalší kongres, ktorýsa bude konať v Peru v roku 2013.

JUDr. Magdaléna Valušovánotárka so sídlom v Rimavskej Sobote

31


VALNÉ ZHROMAŽDENIE ČLENSKÝCH NOTÁRSTIEVRADY NOTÁRSTIEV EURÓPSKEJ ÚNIE (CNUE)

Brusel 14. október 2010

Delegácia Notárskej komory Slovenskej re-publiky v zložení JUDr. Miroslav Duriš, PhD.– prezident, JUDr. Karol Kovács – viceprezidenta Mgr. Tomáš Gardon, člen Medzinárodnej sku-piny NK SR, právnik špecialista NK SR pre me-dzinárodné vzťahy, sa 14. októbra 2010 zúčast-nila na pravidelnom valnom zhromaždeníčlenských notárstiev Rady notárstiev Európskejúnie (CNUE) v Bruseli.

Samému zhromaždeniu predchádzalo 13. ok-tóbra 2010 zasadnutie krajín Hexagonály a na-sledujúci deň po jeho ukončení sa na pôde Eu-rópskej komisie v budove Charlemagne, 170Rue de la Loi, 1049 Brussels, konala konferen-cia na tému „Cezhraničné dedičstvá v rámci EÚ.“

Na úvod zhromaždenia privítal prítomnýchúčastníkov prezident CNUE pán Roberto Barone(Taliansko), ktorý pokračoval po schválení prog-ramu návrhom na schválenie zápisnice z Ple-nárneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalov Ríme 25. – 26. júna 2010.

Dôležitým bodom rokovania, ktorý je pravidlompred blížiacim sa ukončením mandátu preziden-ta a viceprezidenta CNUE, bola voľba prezidentaa viceprezidenta CNUE na rok 2011. Za prezi-denta CNUE na rok 2011 bol na návrh Slovinské-ho notárstva (ktorému toto právo prináležalov zmysle stanov CNUE) jednomyseľne zvolený

, notár vo Viedni, ktorý v roku 2010zastával pozíciu viceprezidenta CNUE.

Nemeckému notárstvu v zmysle francúzskejabecedy a stanov CNUE, prináležalo navrhnúťobsadenie postu prvého viceprezidenta CNUEna rok 2011. Nemecké notárstvo využilo právopodľa stanov CNUE a na post navrhlo svojhovlastného prezidenta ktorýsa po hlasovaní stal novým viceprezidentomCNUE na rok 2011.

V ďalšom bode rokovania sa zhromaždenie za-oberalo

K uvedenej téme treba pripomenúť, že Verejnálistina je jednou z hlavných listín spisovanýchv oblasti dedičstiev v určitom počte krajín. Eu-rópske nariadenie, ktoré predpokladá uľahčenieživota pre občanov, by sa tak malo týkať súdnychrozhodnutí, ako aj verejných listín, aby pokrylojednotlivé právne systémy v platnosti v rámci EÚ.Z tohto hľadiska návrh Komisie obsahuje osobit-né ustanovenia, pokiaľ ide o uznávanie a výkonverejných listín.

Z diskusií, ktoré sa doteraz na pôde Rady notár-stiev EÚ viedli, vznikla potreba položiť si otázku,či je vhodné, aby bolo uznávanie verejných listínobsahom budúceho nariadenia.

Niektoré členské notárstva sú za, iné proti, pretobude potrebné dôsledne preskúmať podmienkya rozsah obehu verejných listín. Za pripomienkustojí, že

Z uvedenej definície vyplýva, že pojem verejnálistina zahŕňa dve skutočnosti:

ktorý pokrýva najmä dohodu medzi účast-níkmi, vyhlásenia pred verejnou autoritou (notá-rom), ako aj konštatovania tejto autority.Pravdou je, že v budúcom nariadení musia exis-tovať ustanovenia, ktoré samému úkonu rozde-lenia dedičstva udelia vykonateľnú silu tak, akoto je v článku 35.

Pokiaľ ide o dôkaznú silu a účinky, bude potreb-né, aby bola do úvahy zobratá rôznorodosť prí-slušných procesných práv v členských štátochEÚ. Istou možnosťou by bolo stanoviť, že dôkaz-ná sila a účinky sú určené v závislosti od právačlenského štátu, kde bola vydaná, aby sa tak ne-presiahla dôkazná sila a účinky, ktoré má listina

32


v štáte pôvodu. Preto by články 34 a 35 na-riadenia mali bližšie špecifikovať, na ktoré lis-tiny sa tieto články vzťahujú.

V rámci diskusií o dedičskom práve, vzhľadomna odlišné postavenie slovenského systému de-denia (ale aj napr. českého), ktorý pozná inštitútsúdneho komisára, podľa stanoviska slovenské-ho notárstva predneseného jeho prezidentom,by nemalo Európske dedičské osvedčenie riešiťa obsahovať súpis aktív, ale malo by byť zamera-né len na určenie „okruhu dedičov“ a ich spolu-vlastnícke podiely, pričom by v žiadnom prípadenemalo nahradiť osvedčenie o dedičstve vydanéslovenským notárom, ktoré má po jeho právo-platnosti charakter právoplaného uzneseniasúdu, inak by mohlo dôjsť k vážnemu zásahu dovnútorného poriadku Slovenskej republiky.

Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom naoneskorené predloženie návrhov pracovnej sku-piny CNUE „Dedičstvá“ vedenej pánom Dr. Chas-saignom, ktorý je zároveň francúzskym notárom,prezident Notárskej komory SR JUDr. MiroslavDuriš, PhD. vzniesol na zhromaždení námietkuporušenia procedúry a lehôt podľa Stanov CNUEv čl. 11 bod 11.1.2., keďže návrhy pracovnej sku-piny z dôvodu oneskoreného predloženia (tesnepred zhromaždením) nebolo možné v dostatoč-nom predstihu posúdiť z hľadiska ich dopadu navnútorný poriadok SR a navyše, pred ich predlo-žením zhromaždeniu mali byť prerokované vo Vý-konnej rade CNUE. Prezident NKSR požiadalo dodržanie uvedeného ustanovenia a odloženiehlasovania o veci na ďalšie zhromaždenie CNUE.K návrhu sa pripojil aj prezident Notárskej komo-ry ČR Dr. Martin Foukal.

Zhromaždenie sa ďalej oboznámilo so závermi

, ktoré bolizverejnené 14. septembra 2010 Európskymsúdnym dvorom v Luxemburgu.

V prvej sérii žalôb v konaní C-47/08, Commis-sion v. Belgique; C-50/08, Commission v. Fran-ce; C-51/08, Commission v. Luxembourg;C-53/08, Commission v. Autriche; C-54/08,Commission v. Allemagne; C-61/08, Commis-sion v. Grèce, pre porušenie, Komisia žiada-la Súdny dvor, aby konštatoval, že

nedodržali povinnosti, ktoré im vyplý-vajú zo zmluvy tým, že vyhradilo prístup k notár-skej profesii vlastným občanom, a rovnako že

neaplikovali, s výnimkou Francúzska, smer-nicu č. 2005/36 na notárov.

Do dnešného dňa, keď Súdny dvor rozhodovalo iných profesiách, tak vyhlásil, že tieto profesieza nezúčastňujú priamo a efektívne na výkoneverejnej moci. Napriek tomu, že notárska čin-nosť sa považuje za účasť na výkone verejnejmoci, hlavný komisár M. Cruz Villalón vo svojichzáveroch považuje za potrebné preskúmať,vzhľadom na stupeň účasti na výkone verejnejmoci ako súčasť činnosti notára, do akej miery jepodmienka štátnej príslušnosti potrebná na do-siahnutie sledovaných cieľov. V prvom rade hlav-ný komisár preskúmaval, či sa notárska profesiazúčastňuje na výkone verejnej moci. Z tohto hľa-disla pripomenul, že z rozsahu pôsobnosti slobo-dy zriaďovania môžu byť vylúčené len tie činnos-ti, ktoré predstavujú priamu a špecifickú účasťna výkone verejnej moci, pričom táto výnimkamôže byť priznaná určitej profesii ako celku, lenak tieto aktivity predstavujú neoddeliteľnú sú-časť predmetnej profesijnej činnosti. Okremtoho je podľa generálneho advokáta určujúcimkritériom pre hodnotenie účasti na verejnej mocipovaha vzťahu predmetnej činnosti k štátnemusystému.

Ďalej hlavný komisár preskúmaval, či táto účasťna verejnej moci môže odôvodňovať podriade-nie prístupu k profesii podmienke štátnej prí-slušnosti. Z tohto hľadiska pripomenul, že sámfakt vylúčenia určitej profesie z rozsahu pôsob-nosti slobody zriaďovania (usadenia sa) neoslo-bodzuje členské štáty od prispôsobenia sa prá-vu Únie. V tejto súvislosti, keďže predmetnéopatrenie sa dotýka notárskej činnosti a násled-ne aj jednotlivcov ako celku, musí byť preskúma-né z hľadiska postavenia občana Únie, ktoré ga-rantuje slobodné premiestňovanie, ak nemožnouplatniť ekonomické slobody.

Znamená to, že ak podmienka štátnej prísluš-nosti používa ako kolízne kritérium občianstvo,teda príslušnosť k určitému štátu ako dôvod, kto-rý bráni prístupu k profesii,

33


Z tohto hľadiska podľa hlavného komisára

Konkrétne ak ide o zloženieprísahy notárom, predtým, ako nastúpi do funk-cie, podľa hlavného komisára si pojem lojalitynevyžaduje nutne spojenie so štátnou prísluš-nosťou.

Záverom sa hlavný komisár domnieva, že

.Z toho dôvodu navrhuje Súdnemu dvoru, abyrozhodol, že

Pokiaľ ide o ,prináleží Komisii stanoviť, že konkrétny štát po-rušil určité ustanovenia práva Únie. Lenže

, a tak hlavný komisár navrhuje Súdnemudvoru, aby žalobu zamietol.

V konaní C-52/08, Commission v. Portugal

Touto žalobou Komisia žiadala Súdny dvor, abykonštatoval nesplnenie povinnosti zo strany Por-tugalska, a to na rozdiel od predchádzajúcich ko-naní, len z dôvodu existencie systému prístupuk profesii, ktorý je v rozpore s požiadavkami smer-nice č. 2005/36. Napriek tomu, že Portugalskoneukladá podmienku štátnej príslušnosti, prístupk profesii je podmienený štyrmi podmienkami,medzi iným byť držiteľom právnického titulu uzná-vaného portugalskými zákonmi, vykonaním praxea úspešným výberovým konaním.

Na toto konanie aplikuje hlavný komisár zdôvod-nenia z predchádzajúcich konaní. Konštatujeteda, že rovnako v prípade činnosti notárov v Por-tugalsku, je autentifikácia priamou a osobitnouúčasťou na výkone verejnej moci, pričom jeústrednou a neoddeliteľnou súčasťou notárskejfunkcie. Tak možno považovať notársku profe-

siu, chápanú ako celok, za priamy a špecific-ký výkon verejnej moci.

Skutočnosť, že smernica nepredpokladá vylúče-nie činností, ktoré participujú na výkone verejnejmoci, znamená, že v týchto prípadoch treba apli-kovať túto výnimku tak, že sa ustanovenia smer-nice neaplikujú. V dôsledku toho, a

, domnievasa hlavný komisár, že Portugalsko nie je viazanéaplikáciou smernice č. 2005/36 na notárskuprofesiu, a tak nebolo viazané povinnosťami,ktoré vyplývajú z tejto smernice.

Na záver navrhuje Súdnemu dvoru zamietnuť ža-lobu podanú Komisiou.

Nasledujúcim bodom rokovania bolo Európskezmluvné právo. Európski notári v rámci CNUEs veľkým záujmom sledujú práce európskych in-štitúcií týkajúce sa

.

Jedna z najdôležitejších úloh notára je bdieť nadtým, aby boli strany správne informované a aby siboli úplne vedomé, k čomu sa zaväzujú. Týmto jeverejná listina osobitným efektívnym prostried-kom v rámci ochrany spotrebiteľov. Ďalšou výho-dou notárskej zápisnice je dlhodobý a nenapad-nuteľný charakter spísanej listiny, ktorá týmtoudeľuje právnu istotu jednak zmluvným stra-nám, ako aj tretím osobám, ktoré nie sú priamy-mi účastníkmi úkonu, ale ktorí sú vystavení jehonásledkom.

Prezident CNUE Dr. Barone spoločne s vicepre-zidentom Dr. Kaindlom absolvovali stretnuties britskými „Notaries Society“, ktorí prejavili zá-ujem o štatút pozorovateľa CNUE a žiadajúuznať listiny (ktoré majú skôr súkromnoprávnycharakter) za verejné tak ako listiny notárov la-tinského typu. Viceprezident CNUE Dr. Kaindlvysvetlil na rokovaní zásadný rozdiel medziprávnymi účinkami jednotlivých listín s pouká-zaním na spomínanú dedfinícu verejnej listinyv kauze Unibank.

Na základe rozhodnutia Valného zhromaždeniav Ríme, ktoré sa konalo v júni 2010, začali saprvé prípravné práce na organizácii

, pod vedením Dr. Delabrez francúzskeho notárstva. Kongres by sa maluskutočniť v SquareBrussels Meeting Centre, ktoré disponuje všet-kými potrebnými infraštruktúrami pre takúto

34


rozsiahlu udalosť, ktorá počíta s návštevnos-ťou približne 1 200 ľudí.

Zhromaždenie sa oboznámilo so stavom prácna tzv. Zelenej knihe „K adekvátnemu a života-schopnému dôchodkovému systému“, ktorá glo-bálne skúma európsky rámec v oblasti dôchodko-vých systémov, pričom sa zaujíma o súčinnosťmezi hospodárskymi a sociálnymi politikami a re-

guláciou finančných trhov, čo vysvetľuje, pre-čo se dotýka takých rôznorodých tém.

Na záver Zhromaždenie členských notárstievCNUE schválilo po diskusii rozpočet CNUE na rok2011.

JUDr. Miroslav Duriš, PhD.prezident Notárskej komory SR

ROKOVANIE ZDRUŽENIA PREZIDENTOVSTREDOERUÓPSKYCH NOTÁRSTIEV

(HEXAGONÁLA)

Slovinské predsedníctvo Združenia prezidentovstredoeurópskych notárstiev (Hexagonála) po-zvalo zástupcov národných komôr na zasadnu-tie, ktoré sa konalo 13. októbra 2010 v sídlestáleho zastúpenia Rakúskej, Maďarskej a Ne-meckej notárskej komory v Bruseli. Za našu ko-moru sa na zasadnutí zúčastnil prezident NK SRJUDr. Miroslav Duriš, PhD., viceprezident NK SRa predseda legislatívnej skupiny JUDr. Karol Ko-vács a zástupca medzinárodnej skupiny Mgr. Pe-ter Danczi. Na zasadnutí sa zúčastnili zástupco-via všetkých členských krajín Hexagonály.

Po privítaní prítomných prezidentkou Slovin-skej notárskej komory, Marjanou Tičar-Beštera schválení programu predstavil vedúci sekreta-riátu Slovinskej Notárskej komory, AlexanderŠanca, dva návrhy novej webstránky Hexagoná-ly. Zároveň boli predostreté aj podmienky finan-covania, pričom pôjde o odmenu za vytvoreniestránky vo výške okolo 700 eur a mesačné ná-klady na správu vo výške 10 eur. Rakúski kolego-via sa podujali uhrádzať pravidelné mesačné ná-klady vo svojej réžii, odmenu za vytvorenie budúspolufinancovať všetci členovia Hexagonály. Pokrátkej diskusii týkajúcej sa obsahu stránky a vý-beru vizuálu sa rozhodlo pre modernejší vzhľada navrhli sa drobné vylepšenia. Keďže pôjdeo pravidelne aktualizovanú stránku, zástupcoviaRakúskeho stáleho zastúpenia Notárskej komo-ry v Bruseli sa ponúkli riešiť administráciu a ak-tuálizáciu tejto stránky.

Z tohto bodu programu sa prešlo na správu, po-kiaľ ide o projekt navrhnutý slovinskými notármi– Európsky notársky zoznam. Práce na projekte

úspešne napredujú a projekt by mal byť predsta-vený širokej verejnosti na konferencii eJustice,ktorá sa bude konať v roku 2011 v Budapešti.Po našom návrhu sme boli zaradení do krajín,ktoré sa budú podieľať na prvých testoch tohtovyhľadávača notárov.

Na prelome mesiacov jún a júl 2010 prebehlav európskych médiách mediálna kampaň týkajú-ca sa internetového portálu Dedičské právo(www.succesions-europe.eu), ktorý umožní ob-čanom vyhľadať vo všetkých jazykoch Európskejúnie v prehľadnej forme informácie o spôsobededenia v jednotlivých členských štátoch. Pro-jekt bol spolufinancovaný Európskou komisioua úspech tohto projektu bude ovplyvňovať ocho-tu Komisie podieľať sa finančne v budúcnosti ajna iných projektoch predstavených notármi.Z tohto dôvodu bolo veľmi dôležité dostať obča-nov Únie na túto stránku, a preto sa každý snažilvo svojej krajine vyvinúť maximálne možné úsi-lie. Jednotliví členovia Hexagonály prezentovalisvoje úspechy a neúspechy pri prezentovaní pro-jektu vo vnútroštátnych médiách, pričom Sloven-skej republike sa podarilo dostať sa vďaka ma-sívnej a vydarenej mediálnej kampani (hlavnésprávy Televízie Markíza, denník Nový čas, inter-netový portál sme.sk a pod.) organizovanej našoukomorou do prvej desiatky krajín v návštevnostistránky. V rámci úprav textov a pravidelnej aktua-lizácie portálu navrhol prezident Duriš komuniká-ciu jednotlivých krajín prostredníctvom Európskejnotárskej siete, s čím členovia súhlasili.

V Srbsku finišujú prípravy na zavedenie notár-stva a samozrejme sa usiluje o usmernenie pro-

35


cesu zavedenia tak, aby v tejto krajine vzniklonotárstvo latinského typu ako garancia istotya prevencie v právnom systéme. Najviac nápo-mocní sú budúcim srbským kolegom notáriz Chorvátska, ktorí vynakladajú obrovské úsiliea neúnavne presviedčajú zástupcov Srbska o vý-hodách nášho typu notárstva. Proces je aj poddohľadom UINL a chorvátsky zástupca komorypre Európske záležitosti Denis Krajcar prednie-sol na zasadnutí krátku správu, pokiaľ ide o no-vinky. V návrhu zákona o notároch v Srbsku saupustilo od potreby zloženia notárskej skúškyako podmienky na vymenovanie a novovymeno-vaný notár, ktorý bude musieť byť právnikoms aspoň päťročnou praxou, bude povinný dodvoch rokov od vymenovania zložiť notárskuskúšku pod hrozbou odvolania z funkcie. DenisKrajcar má vytvoriť za Hexagonálu komisiu, kto-rá by proces sledovala a usmerňovala v náš pro-spech, pričom prezident Duriš poznamenal, abytáto komisia úzko spolupracovala s UINL z dôvo-du koordinácie postupov.

Rakúski kolegovia oboznámili prítomných s po-zmeňovacím návrhom v návrhu nariadenia o de-dičstvách vypracovaného Európskou komisiou.

Podľa tohto pozmeňovacieho návrhu niektorénotárstva žiadajú zrušiť ochranu dobromyseľ-ného nadobúdateľa pred vlastníkpm, ktoréhovlastnícke právo je potvrdené navrhovaným eu-rópskym osvedčením o dedičstve. Medzi prítom-nými sa rozprúdila rozsiahla diskusia, keďžeprávne úpravy v jednotlivých krajinách sú roz-dielne. Nás sa otázka bytostne dotýka, keďženáš systém súdneho komisariátu je dobre fun-gujúci a musíme byť veľmi opatrní pri zavádzaníeurópskej legislatívy, keďže zavedenie európ-skeho osvedčenia o dedičstve môže obmedziťnaše právomoci alebo ich rozšíriť aj pre ostatnékrajiny s účinkami na našom území a rokmiosvedčený súdny komisariát by tak mohol byťu nás ohrozený. V rámci tohto bodu zasadnutiasa riešilo aj neskoré zasielanie podkladov pre ro-kovania valného zhromaždenia CNUE, keďžepre nedostatok času tak nie je možné materiálypreložiť a pripraviť sa na často vyčerpávajúcediskusie. Z tohto dôvodu sa navrhlo, aby sa žia-dalo valné zhromaždenie CNUE o dodržiavanieŠtatútu, tzn. aby sa materiály zasielali vždy s po-zvánkou na zasadnutie, v opačnom prípade sa

36


nemôže od členov žiadať o takýchto materiá-loch diskutovať alebo hlasovať.

Zasadnutie pokračovalo prezentovaním aktualíttýkajúcich sa kongresu CNUE v novembri roku2011, kde bola ponúknutá možnosť sponzoromprezentovať svoje podnikanie a navrhlo sa v do-poludnajších hodinách prvého dňa kongresustretnutie notárov so zástupcami členských kra-jín v Európskej únii, čo by našim poslancom pri-blížilo a zviditeľnilo prácu notára a našim notá-rom zas naopak priblížilo príliš vzdialený Brusela Európsku úniu. Takéto stretnutia boli podľaslov rakúskych kolegov vždy veľmi prínosné precelý notársky stav a mnohokrát potvrdili poslan-com Európskeho parlamentu potrebu notára

v právnom systéme a jeho nesmierne výhodypre občanov a štát.

Maďarskí kolegovia prezentovali svoje plány po-čas predsedníctva ich krajiny v Rade EÚ a pred-niesli najmä plán s presnými termínmi budúco-ročných akcií týkajúcich sa notárstva.

Ku koncu sa členovia dohodli na poslednomstretnutí Hexagonály v tomto roku, na ktorom saokrem iného aj odovzdá jej predsedníctvo Rakú-skej notárskej komore a následne prezident-ka Marjana Tičar-Bešter poďakovala prítomnýmza účasť a ukončila stretnutie.

Mgr. Peter Danczinotár v Nových Zámkoch

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIAPRÁVNICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKÉHO

V BRATISLAVE „PRÁVO AKO ZJEDNOCOVATEĽEURÓPY – VEDA A PRAX“

V dňoch 21. – 22. októbra 2010 pri príležitosti90. výročia právnej vedy a právnického vzdeláva-nia na Slovensku usporiadala Právnická fa-kulta Univerzity Komenského v Bratislave me-dzinárodnú konferenciu na tému „Právo akozjednocovateľ Európy – veda a prax “ pod zášti-tou prezidenta Slovenskej republiky pána IvanaGašparoviča, prezidenta Európskeho parlamen-tu pána Jerzyho Buzeka a rektora Univerzity Ko-menského pána Františka Gahéra.

Po slávnostnom úvodnom ceremoniáli a otvore-ní konferencie dekanom právnickej fakulty prof.JUDr. Mariánom Vrabkom, CSc., predniesol otvá-rací odborný príspevok prezident Slovenskej re-publiky J.E. Ivan Gašparovič. Následne vystúpilpredseda Európskeho súdneho dvora J.E. Vassi-lios Skouris prednesením príspevku na témuSystém súdnej ochrany v EÚ po Lisabonskejzmluve – prvé hodnotenie. Následne so svojimipríspevkami vystúpili:� minister spravodlivosti Českej republiky, pán

Jiří Pospíšil,� kancelár prezidenta Slovenskej republiky,

pán Milan Čič,

� predsedkyňa Ústavného súdu SR, pani IvetaMacejková,

� prorektor Ruprecht Karl University v Heidel-bergu, pán Thomas Pfeiffer,

� dekan Právnickej fakulty Lomonosovej štát-nej univerzity v Moskve, pán Alexander Gole-šenkov,

� dekan Právnickej fakulty Univerzity Karlovejv Prahe, pán Aleš Gerloch,

� pán Peter Christian Müller-Graf, z RuprechtKarl University v Heidelbergu,

� prorektor Univerzity vo Florencii, pán MichelePappa,

� prodekanka Právnickej fakulty Univerzity voViedni, pani Alina-Maria Lengauer,

� ombudsman Slovenskej republiky, pán PavelKandráč.

Ako vzácni hostia na pozvanie Právnickej fakultyUniverzity Komenského a Notárskej komory SR,s odbornými príspevkami k téme vystúpili:� prezident Rady notárstiev Európskej únie

(CNUE), pán Roberto Barone� prezident Najvyššej notárskej rady Talianska,

čestný prezident Medzinárodnej únie notár-stva (UINL), pán Giancarlo Laurini,

37


ktorí vo svojich príspevkoch zvýraznili nepo-pierateľnú súčasť notárstva latinského typuv svetovom a európskom systéme práva, s dôra-zom na výkon preventívnej spravodlivosti, ktorúnotári vykonávajú v mene štátu v rámci prenese-ného výkonu štátnej moci, v prospech bezpeč-nosti a prevencie právnych vzťahov, ochrany ob-čana, spotrebiteľa, ekonomiky a rodiny.

V piatok 22. októbra 2010 medzinárodná konfe-rencia Právnickej fakulty UK pokračovala v roko-vaní v jednotlivých sekciách podľa právnych od-vetví.

Notárska komora mala svoje zastúpenie v Sekciiobčianskeho práva pod vedením doc. JUDr. Svet-lany Ficovej, CSc. a doc. JUDr. Ľubomíra Foga-ša, CSc.

V tejto sekcii slovenské notárstvo reprezentova-la Dr. Magdaléna Valušová, členka prezídia No-társkej komory SR a novozvolená generálna rad-kyňa Medzinárodnej únie notárstva (UINL),s odborným príspevkom

Uvedená téma právnej sily, bezpečnosti, istotya vykonateľnosti verejnej listiny (ktorou je aj no-társka zápisnica) nie je len aktuálnou témou napôde svetového notárstva latinského typu, ale ajjednou z aktuálnych tém a predmetom záujmueurópskych inštitúcií.

Po úvodnej časti konferencie bola 21. októbra2010 v popoludňajších hodinách delegácia no-tárov v zložení: Dr. Roberto Barone – prezidentCNUE, Dr. Giancarlo Laurini – prezident NNR Ta-lianska a čestný prezident UINL, Dr. Miroslav Du-riš, PhD. – prezident Notárskej komory SR, Dr.Magdaléna Valušová – členka prezídia NKSR,Dr. Rudolf Durdík – člen prezídia NK SR (ktorý zá-roveň počas celého programu delegácie zabez-pečoval aj simultárne tlmočenie v talianskomjazyku), prijatá predsedom Národnej rady Slo-venskej republiky, pánom Ing. Richardom Sulí-kom a predsedom Ústavnoprávneho výboru Ná-rodnej rady Slovenskej republiky, pánom Dr.Radoslavom Procházkom, PhD.

Nasledujúci deň 22. októbra 2010 bola v ran-ných hodinách delegácia notárov prijatá na Mi-nisterstve spravodlivosti Slovenskej republikypani Mgr. Máriou Kolíkovou, štátnou tajomníč-kou MSSR, Dr. Martinom Maliarom, generálnymriaditeľom sekcie civilného práva a Dr. JanouKviečinskou, vymenovanou na zastupovanie ria-diteľa kancelárie ministra.

Na záver pobytu na Slovensku delegáciu notárovprijala veľvyslankyňa Talianska v Slovenskej re-publike, J.E., pani Brunella Borzi Cornacchia.

Na parlamentnej pôde a pôde rezortu spravod-livosti sa čelní predstavitelia svetového a eu-rópskeho notárstva okrem iného zaujímalio otázky postavenia notárov v Slovenskej re-publike, vzťahu štátnej moci k notárom a prá-vomociam slovenského notárstva pri výkoneverejnej moci na úseku preventívnej spravodli-vosti a verejných registrov. Predmetom záujmuboli aj otázky hodnovernosti a bezpečnosti ve-rejných registrov (obchodný register a katasternehnuteľností).

Počas rokovaní odznela aj téma dôvodnosti sta-novenia a kontrolovaného počtu notárov štátomna základe vysokej odbornosti, morálnej bezú-honnosti, potreby spoločnosti, počtu obyvateľov,situácie v regiónoch, ďalšieho vzdelávania notá-rov...

Predstavitelia notárstva skonštatovali, že počet-nosť notárskej profesie v štáte nemôže regulovaťtrh, najmä z toho dôvodu, že notári sú poverenívýkonom štátnej moci na úseku preventívnejspravodlivosti a štátna moc (ako je to napr. ajv prípade sudcov) nemôže byť regulovaná pravid-lami trhu, ale prísnymi kritériami výberu jej vyko-návateľov.

je prezidentomso sídlom v Bruseli, ktorá združu-

je EÚ a Chorvátsko akopozorovateľa.

je v súčasnosti preziden-tom Najvyššej notárskej rady Talianska, čest-ným prezidentom

so sídlom v Ríme, ktorú zastupoval akojej prezident v legislatívnom období rokov 2005– 2007, ktorá združuje

Na záver svojho pracovného pobytu čelní predsta-vitelia notárstva vyslovili slovenskému notárstvusvoju podporu a poďakovanie, keďže slovenskénotárstvo aj napriek menšiemu množstvu „tradič-

38


ných notárskych kompetencií“ v nesporovýchagendách je plnohodnotným členom medziná-rodných notárskych inštitúcií s obrovskou snahousmerujúcou k posilneniu základných kameňov,

na ktorých je postavené notárstvo tzv. latin-ského typu.

JUDr. Miroslav Duriš, PhD.prezident Notárskej komory SR

KONFERENCIA„CEZHRANIČNÉ DEDIČSTVÁ V EURÓPSKEJ ÚNII“

október rusel

Čoraz viac občanov žije, študuje, uzatvára manžel-stvo, rozvádza sa a zomiera v cudzom členskomštáte, čo sa nezaobíde bez právnych komplikácií.Napríklad každoročne je otvorených v Európe450 000 dedičstiev s medzinárodným prvkom.Podľa , viceprezidentky Európskejkomisie a komisárky pre Justíciu, ktorá vystúpilana úvod Konferencie, boli doteraz dedičia v kontex-te cezhraničného dedenia konfrontovaní s veľkýmiťažkosťami pri uplatňovaní svojich práv a rozmani-tosť národných pravidiel bola pôvodom mnohýchnejasností. Práve tu by malo nariadenie pre oblasťmedzinárodných dedičstiev vyjasniť pravidlá apli-kovateľné na dedenie, v prospech občanov a ichrodín a tak prispieť k vytvoreniu právnej Európy,ktorá umožní občanovi voľne sa pohybovať v Úniia uplatňovať svoje práva.

Na vystúpenie viceprezidentky nadviazal vo svo-jom príhovore rezident Radynotárstiev Európskej únie (CNUE), ktorý privítalambiciózny zámer Európskeho parlamentua Rady prijať nové nariadenie o právomoci, roz-hodnom práve, uznávaní a výkone súdnych roz-hodnutí a verejných listín v dedičských veciach ao zavedení európskeho dedičského osvedčenia.Zdôraznil, že ak hovoríme o bezpečnosti a istotev európskom právnom priestore, sú to najmänotári, ktorí prostredníctvom svojich notárskychlistín prinášajú právnu istotu. Práve notár budevydávať navrhované európske dedičské osvedče-nie, a preto bude dôležité jasne určiť ich postave-nie v rámci návrhu nového nariadenia.

Návrh nariadeniao „cezhraničných dedičstvách“

Pani , vedúca odboru „Civiljustice“ Európskej komisie, v stručnosti predsta-vila iniciatívy, ktoré viedli k dnešnej podobe návr-

hu nariadenia. V roku 2002, zavádza tzv. Vie-denský akčný plán všeobecný rámec činnostispoločenstva, ktorý má napomáhať uskutočňo-vaniu súdnej spolupráce v občianskych veciach,zameranej najmä na zabezpečenie právnej isto-ty a zlepšovanie prístupu k spravodlivosti, pod-poru vzájomného uznávania súdnych rozhodnu-tí a rozsudkov a odstraňovanie prekážok, ktoréspôsobujú veľké rozdiely v občianskom právea občianskoprávnych konaniach. Rozhodnutiez politického hľadiska bolo zakotvené v Haag-skom programe a následne v Štokholmskomprograme. Verejné konzultácie prebehli v Zele-nej knihe dedenie a závety (2005) a prvý pred-bežný návrh nariadenia (COM/2009/0154 fi-nal) spolu s Dopadovou štúdiou (Impactassessement) bol predložený Európskou komi-siou v októbri 2009. V súčasnosti návrh prechá-dza rokovaniami v pracovnej skupine Európskejrady „Otázky občianskeho práva (Dedičstvá)“ ao jeho výslednej podobe bude rozhodovať Európ-ska rada a Európsky parlament kvalifikovanouväčšinou (pozn. na rozdiel od rodinného práva,kde musia byť všetky rozhodnutia prijímané jed-nohlasne).

a) Rozhodné právo a poslednýobvyklý pobyt zosnulého

K tejto téme vystúpil , profesor naUniverzite Paríž I „Pantheon – Sorbonne“, ktorýrozviedol základný zámer Európskej komisieustanoviť v návrhu nariadenia, pokiaľ ide o roz-hodné právo, jednotný systém pre celé dedič-stvo v duchu zásady „jeden majetok – jedenpríslušný orgán – jeden rozhodný právny sys-

39


tém“. Rozhodným právom pre dedenie celé-ho dedičstva teda bude právny poriadok štátu,v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti(pozn. u nás platí podľa Medzinárodného právasúkromného tzv. systém štiepený – kritériumštátnej príslušnosti pre hnuteľné veci a krité-rium miesta polohy pre nehnuteľnosti). Návrhnariadenia však dáva istú možnosť voľby roz-hodného práva, a to podľa štátnej príslušnostiporučiteľa. Ak má napríklad francúzsky štátnyobčan obvyklý pobyt v Anglicku a chcel by zvý-hodniť pri budúcom dedení svoje deti, môže si vosvojom závete zvoliť, že celé dedičstvo sa budespravovať francúzskym právnym poriadkom,ktorý na rozdiel od toho anglického, priznáva de-ťom poručiteľa neopomenuteľný podiel z dedič-stva.

Pokiaľ ide o obvyklý pobyt, toto kritérium sa zdábyť najrozšírenejšie medzi členskými štátmia malo by lepšie určiť štát, ktorý predstavuje cen-trum hlavných záujmov zosnulého. Otvorenouvšak stále zostáva otázka jeho prípadnej definí-cie alebo kvalifikácie. Podľa Paula Lagarda, ob-vyklý pobyt bude treba posudzovať individuálnepodľa okolností daného prípadu. Nepovažuje zadobrú ani myšlienku odvolávať sa na definícieobvyklého pobytu v iných komunitárnych predpi-soch (napr. nemožno aplikovať na dedičstvo de-finíciu, ustanovenú nariadením Brusel II bis4/2009, ktoré sa vzťahuje na rodinné právo).

b) Vzťah medzi rozhodným právomna dedenie a majetkovým právom štátu,kde sa majetok nachádza

Pani , členka sekcie „CivilJustice“ Európskej komisie, zdôraznila, že beztoho, aby sa stanovila jasná hranica medzi roz-hodným právom na dedenie a majetkovým právoštátu, kde sa majetok nachádza, nebude možnépokračovať v konštruktívnej práci na znení budú-ceho nariadenia. Podľa navrhovaného znenia sarozhodným právom pre dedenie spravuje aj roz-delenie dedičstva (čl.19 ods. 2 písm. l). Argu-mentom v prospech tohto prístupu je, že v pre-važnej väčšine členských štátov je deleniededičstva záležitosťou dedičského práva, ktorúnemožno vyňať a preniesť do iného práva. Rov-nako ak by sa v budúcom nariadení umožnilo,aby sa miestne majetkové právo vzťahovalo nadedenie, ktoré už v plnej miere prebehlo podľarozhodného práva pre dedenie, viedlo by tok zdvojeniu postupov a ďalším nákladom a od-kladom.

Podľa návrhu nariadenia je povaha vecnýchpráv, požiadavky týkajúce sa zápisov týchto právdo katastra nehnuteľností alebo ich zverejňova-nie a účinky, vyňaté z rozsahu pôsobnosti budú-ceho nariadenia (čl. 1 nový odsek 4).

Pokiaľ ide o , podľapani Vandekerckhove rokovania ukázali, že bybolo vhodné v širšej miere zachovať miestnepodmienky zápisu s cieľom zabezpečiť riadnedodržiavanie miestneho majetkového právav členskom štáte, kde sa majetok nachádza, pri-hliadajúc aj na fakt, že cieľom budúceho naria-denia nie je harmonizovať podmienky zápisuvecných práv vo verejnom registri.

Čo sa týka , nastávajú kompliká-cie, ak sa určitá osoba podľa rozhodného právapre dedenie stane vlastníkom majetku okami-hom úmrtia zosnulého, a v členskom štáte, kdesa majetok nachádza, sa podľa miestneho ma-jetkového práva za vlastníka považuje až zápi-som majetku. Podľa návrhu Európska komisiauprednostňuje v týchto otázkach rozhodné prá-vo pre dedenie [čl. 19 ods. 2 písm. f)] a členskýštát, v ktorom sa majetok nachádza, by mal tútosituáciu akceptovať.

Na záver sa pani Vandekerckhove venovala otáz-ke Ubezpečila, že mimorozsahu pôsobnosti nariadenia zostáva zoznamvecných práv, ktoré existujú podľa majetkovéhopráva členských štátov. Členský štát nebude ni-kdy povinný zapísať vecné právo, ktoré neexistu-je v jeho vlastnom majetkovom práve. Zostávavšak otvorená otázka, čo robiť v prípade, ak sadedením prevedie užívacie právo k majetku, na-chádzajúceho sa v členskom štáte, ktorý totokonkrétne právo nepozná. Súčasné belgicképredsedníctvo Európskej Rady navrhuje, aby sitakýto štát prispôsobil dotknuté právo v súladeso zásadami medzinárodného práva súkromné-ho najbližšiemu rovnocennému vecnému právupodľa svojho vlastného majetkového práva a ná-sledne toto rovnocenné právo aj zapísal.

c) Uznávanie verejných listín

Budúce nariadenie obsahuje osobitné ustanove-nia, pokiaľ ide o uznávanie a výkon verejných lis-tín, vzhľadom na to, že verejná listina je vo viace-rých krajinách jednou z hlavných listín,spisovaných v oblasti dedičstiev. V rámci rokova-ní pracovnej skupiny Európskej rady, nie je zatiaľvšeobecná zhoda, pokiaľ ide o právne účinkyuznávania.

40


, profesor na Univerzite LyonIII, vysvetlil v čom je podstata pojmu uznávanieverejných listín. V prvom rade pripomenul, žeSúdny dvor definoval verejnú listinu ako listinu,spísanú alebo úradne zaregistrovanú, ktorej au-tenticita sa zakladá na podpise a obsahu listiny,a ktorá bola vyhotovená verejnou autoritou ale-bo inou autoritou na to zmocnenou členskýmštátom pôvodu (Rozsudok Unibank C-260/97).Uznanie verejnej listiny v podstate znamená, želistina vyhotovená v jednom členskom štáte,bude považovaná za platnú v ostatných člen-ských štátoch. Ide o vyvrátiteľnú právnu do-mnienku, to znamená, že takáto listina môže byťz hľadiska autenticity napadnutá pred prísluš-ným orgánom členského štátu pôvodu. Tak by samohla domnienka platnosti pripisovať napríkladlistinám, ktoré potvrdzujú určité skutočnosti, pri-jatie alebo odmietnutie dedičstva.

Menej jasné je to už pokiaľ ide o závety alebo de-dičské dohody. Čo sa týka ich platnosti, najmävzhľadom na formu, mohli by byť riešené v budú-com nariadení osobitne. Aké by teda mali byťpravidlá pre rozhodné právo, pokiaľ ide o formuzávetov? Na túto otázku sa pokúsil odpovedať

, zástupca budúceho maďarskéhopredsedníctva v Európskej Rade. Riešenie vidív zapracovaní Haagskeho dohovoru z roku 1961o kolíznych normách pre formu závetných usta-novení do samého nariadenia alebo zachovanísúčasného stavu uplatňovania vnútroštátnychalebo medzinárodných noriem o formálnej plat-nosti, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že

väčšina krajín normy Haagskeho dohovorubuď prijala (Slovenská republika neratifikovala),alebo zapracovala do svojich vnútroštátnychprávnych systémov. Istým riešením môže podľaneho byť aj jednotná forma európskeho závetupodľa ustanovení Dohovoru o medzinárodnejspráve dedičstiev z roku 1973, ktorý však ratifi-kovali len 3 krajiny (Slovenská republika, Portu-galsko, Česká republika), takže je otázne, ako bysa k tomu postavili ostatné členské štáty.

d) Postavenie notárov v rámcibudúceho nariadenia

Tak ako Viviane Reding, aj minister spravodlivos-ti Belgicka vyzdvihol úlohu no-tárov v rámci budúceho nariadenia ako zárukunestrannosti a právnej istoty. Bude však potreb-né objasniť ich postavenie pri aplikácii budúce-ho nariadenia.

Na účely nariadenia je mimosúdna autorita defi-novaná negatívne vo vzťahu k definícii „súdu“,pričom táto za súd považuje akékoľvek príslušnéorgány alebo súdom určené subjekty v člen-ských štátoch, vykonávajúce funkciu súdnehoorgánu v dedičských veciach. Tak sa za súdnuautoritu budú považovať nielen súdy, ale aj notá-ri (napr. na Slovensku, v Českej republike alebov Rakúsku), ktorí na základe poverenia vyko-návajú funkciu súdneho orgánu v dedičskýchveciach, alebo akýkoľvek orgán, ktorý vykonávatakúto funkciu (napríklad osoby vymenovanésúdmi v prípade sporu medzi účastníkmi v nie-ktorých škandinávskych právnych systémoch).

41


Naopak, tí notári, ktorí nevykonávajú funkciusúdneho orgánu v dedičských veciach (napr.francúzski alebo talianski notári), nemôžu byťkvalifikovaní ako „súd“ v zmysle budúceho na-riadenia.

Bude však potrebné upresniť pre každú kapito-lu nariadenia o „cezhraničných dedičstvách“, čisa aplikuje len na súdy v zmysle budúceho na-riadenia, alebo aj na mimosúdne orgány. Naprí-klad z Kapitoly II o právomoci vyplýva, že pravid-lá právomoci by sa mali aplikovať len na súdneautority v zmysle budúceho nariadenia, a taknotári, ktorí nevykonávajú funkciu súdneho or-gánu, nebudú viazaní Kapitolou II. Belgicképredsedníctvo Európskej rady zároveň navrhujespomenúť v Kapitole II, že rozdiel medzi sporo-vými a nesporovými konaniami nemá vplyv naaplikáciu ustanovení tejto kapitoly. Súd v zmys-le budúceho nariadenia je tak viazaný ustano-veniami Kapitoly II, či už koná vo veci nesporo-vej alebo sporovej.

Kapitola III o rozhodnom práve bude naopak ap-likovateľná na všetky autority, či už disponujúprávomocou súdneho orgánu, alebo nie. Rovna-ko Kapitola VI o Európskom dedičskom osvedče-ní je aplikovateľná na akúkoľvek autoritu opráv-nenú prejednávať dedičské veci v tom zmysle, žesúd tak, ako ho definuje budúce nariadenie ale-bo mimosúdna autorita, má právomoc zriadiť eu-rópske dedičské osvedčenie. V tomto zmysle sajaví zaujímavým návrh belgického predsedníctvauviesť v odôvodnení, že členské štáty by podľamožnosti mali zabezpečiť, že súd alebo príslušnýorgán, ktorý prejednáva alebo prejednával de-dičskú vec, by mal byť zároveň orgánom, ktorýmá právomoc vydať osvedčenie. Tým by sa zníži-lo riziko, že konaním o vydanie osvedčenia sazdvojí konanie v dedičskej veci. Zároveň by sav novom článku členským štátom ukladala po-vinnosť oznámiť Európskej komisii orgány, prí-slušné vydávať osvedčenie.

e) Európske dedičské osvedčenieBudúce nariadenie okrem iného zavádza eu-rópske dedičské osvedčenie, ktoré predstavujedôkaz o postavení dediča, odkazovníka a o prá-vomoci vykonávateľov závetov a správcov de-dičstva, na účely preukázania v inom členskomštáte.

O tejto téme diskutovali na konferencii v rámcitzv. okrúhleho stola zástupcovia vybratých kra-

jín, ktoré predstavujú dva odlišné systémy,pokiaľ ide o úlohu notára v dedičskom konaní:� , francúzsky notár� , profesor na Univerzite v Cluj

(Rumunsko)� , rakúsky notár� , česká notárka.

Kým v Českej republike a Rakúsku vystupujú no-tári v rámci dedičského konania ako súdne orgá-ny a vydávajú rozhodnutie, ktoré má povahu súd-neho rozhodnutia, vo Francúzsku a v Rumunskunotár len potvrdzuje dedičské práva a na žiadosťoprávneného vyhotoví úradnú listinu, ktorá preu-kazuje jeho dedičské práva, prípadne vyhláseniažiadateľa. Takáto listina má dôkaznú silu a pod-lieha domnienke platnosti.

Diskusie sa viedli najmä o tom, kto bude opráv-nený vydávať európske dedičské osvedčenie,o jeho účinkoch a dobe platnosti.

Česká zástupkyňa zdôraznila (tak ako už bolospomenuté), že je potrebné zabrániť zdvojené-mu konaniu v dedičskej veci s cezhraničným prv-kom. Preto by mal európske dedičské osvedče-nie vydávať notár, ktorý v danej veci vykonávašetrenie podľa vnútroštátneho postupu. Nie jemožné aby európske dedičské osvedčenie na-hrádzalo vnútroštátne postupy, a ak už existujevnútroštátne osvedčenie, malo by byť vydané najeho základe.

Pokiaľ ide o jeho účinky, Česká republika a Rakú-sko sú toho názoru, že by malo byť len potvrde-ním dedičského titulu. Francúzsko a Rumunskonevidia problém, ak by európske dedičskéosvedčenie bolo platným titulom pre nadobud-nutie práv k hnuteľným veciam (napr. pokiaľ ideo bankový účet v zahraničí). Nehnuteľnosti všakmusia podliehať vnútroštátnemu konaniu.

Čo sa týka dĺžky platnosti, súčasný návrh pred-pokladá obmedzenú platnosť vydávaných odpi-sov osvedčenia na 6 mesiacov. Všetci zástup-covia sa zhodli na potrebe elektronickéhoregistra, čím by sa zamedzilo prípadným duplicit-ným osvedčeniam.

Na záver treba zdôrazniť, že európske dedičskéosvedčenie nebude povinné a oprávnené osobynie sú povinné oň požiadať, ale môžu využiť v prí-pade cezhraničného dedičstva iné nástroje do-stupné na základe navrhovaného nariadenia(rozhodnutia, verejné listiny a súdne zmiery).

Mgr. Tomáš Gardonprávnik – špecialista NK SR

42


PRACOVNÉ STRETNUTIE PREZÍDIÍNOTÁRSKYCH KOMÔR

SLOVENSKEJ A ČESKEJ REPUBLIKY

V dňoch 1. až 4. septembra 2010 sa v kúpeľnommestečku Liptovský Ján ležiacom na severnejstrane Nízkych Tatier, neďaleko okresného mes-ta Liptovský Mikuláš v štýlovom drevenom hor-skom hoteli Strachanovka konalo tradičné spo-ločné pracovné stretnutie prezídií, na ktorom sazúčastnili na čele s prezidentmi a vicepreziden-tmi notárskych komôr aj ďalší členovia v hojnompočte, keďže táto tradícia má veľký význam prevýmenu skúseností a sprostredkovanie poznat-kov vzhľadom na spoločný legislatívny základvzniku a vývoja oboch komôr. Keďže sa konalostretnutie na území SR, prítomných srdečne pri-vítal prezident NK SR JUDr. Miroslav Duriš, PhD.a oboznámil ich s návrhom programu zasadnu-tia. Informáciu o aktuálnej situácii v Českej re-publike na úseku rezortu spravodlivosti podalprezident NK ČR JUDr. Martin Foukal, ktorý záro-veň čiastočne informoval aj o návrhoch legis-latívnych zmien, ktoré by pre notárov mali byťvýznamným posilnením ich činnosti, napr. inicia-tíva priameho zápisu do Obchodného registraprostredníctvom Hospodárskej komory. Jeho vy-stúpenie doplnil viceprezident JUDr. Miloslav Jin-dřich, ktorý informoval o zmenách navrhovanýchv občianskom procesnom práve, dávajúcich ďal-šie možnosti pre notára v samosudcovskom ko-naní. V občianskom práve stále rezonuje pozitív-ny dopad rekodifikácie občianskeho zákonníka.Informáciu o aktuálnej situácii v Slovenskej re-publike podal českým kolegom na úseku rezortuspravodlivosti a legislatívnych zmien prezidentNK SR JUDr. Miroslav Duriš, PhD. Informoval naj-mä o novom registri rozsudkov nesvojprávnychosôb, na ktorý má nadviazať aj pripravený regis-ter zraniteľných (handicapovaných) osôb a regis-ter plných mocí. Doplnenie informácie o vývojilegislatívy podal aj viceprezident NK SR a pred-seda legislatívnej skupiny NK SR JUDr. KarolKovács, ktorý s poľutovaním skonštatoval, že re-kodifikácia občianskeho práva v rámci navrhova-nej rekodifikácie Občianskeho zákonníka jev omeškaní, a preto dôležité legislatívne zmenysúvisiace s touto rekodifikáciou nebudú pravde-podobne realizované v najbližšom časovom hori-

zonte. Pozitívne je vnímané zníženie preskúma-vania právomoci notárskych zápisníc katastromnehnuteľností a pri elektronickom podaní bolznížený aj správny poplatok z pôvodných 66 eurna 18 eur. Rovnako došlo k zjednoteniu správ-neho poplatku za tzv. „balíček zmlúv„, čo vlastneznamená, že v notárskej zápisnici je obsiahnu-tých viac právnych úkonov (zmlúv). V diskusiio aktuálnej procesnej právnej úprave vo vzťahuk dedičskému konaniu v ČR a SR vysvetlil vice-prezident NK SR, že posledná novela Občianske-ho súdneho poriadku s účinnosťou od 15. októb-ra 2008 umožňuje notárom SR vykonávať lentzv. procesne nenáročné uznesenia upravujúcevedenie konania, ale priamo končiť konanie ne-môže z dôvodu námietok, ktoré boli podanév pripomienkovom konaní, žeby takéto konaniebolo v rozpore s Ústavou SR. O oprávneniachčeských notárov v obchodnom práve ČR (posta-venie a právomoci) sa viedla diskusia o tom, akésú poznatky z praxe po novele v prípade kapitá-lových spoločností (zmeny spoločenských zmlúv,stanov, prevedenie obchodných podielov, rozde-lenia a fúzie, pričom sa kladie dôraz na zodpo-vednosť notára; v legislatívnej formulácii ostávanázov „súd“). Veľmi pozitívna odozva je z podni-kateľského prostredia a verejnosti, keďže sútieto úkony v porovnaní so zvyšovaním súdnychpoplatkov úspornejšie. Národné notárstva sa vy-jadrili aj k niektorým problémom a otázkam pre-jednávaným v rámci zahraničnej činnosti komôr,najmä v CNUE, kde postupujú obe notárstva spo-ločne (ako spojené nádoby), pretože cieľ a zmy-sel CNUE je spoločný, a to je zachovanie preven-tívnej úlohy notárstva v EÚ. Osobitná pozornosťbola venovaná téme infolisty – dedičstvá, ako ajwebovej stránke (www.successions-europe.eu)a jej propagácii. V ďalších bodoch rokovania saoboznámili s vývojom prác o Európskom zozna-me notárov. V ČR zápisy cudzích listín v Obchod-nom registri sú prevádzané prostredníctvomsúdu, pričom preklad zo slovenského do české-ho jazyka nie je potrebný. Rovnako sú uznávanéaj exekučné tituly vyhotovované notármi for-mou notárskych zápisníc súdmi oboch republík.

43


V procese podmienky štátnej príslušnosti jespracované stanovisko NK ČR, ktoré bolo v pl-nej miere akceptované aj Ministerstvom spra-vodlivosti ČR. NK ČR podporuje aj prípadné pre-pojenie obchodných registrov. V tejto oblasti užboli vykonané konkrétne opatrenia na zabezpe-čenie účasti SR tak, ako to vyplýva aj z predkla-dacej správy MS SR. Téma Európske dedičskéosvedčenie (EDO), ktorá v súčasnosti je predme-tom záujmu nielen orgánov CNUE, ale aj zástup-cov MS ČR a MS SR v Európskej komisii. Tu bolokonštatované, že tiež je zachovaný spoločný pos-tup a podpora zo strany zástupcov oboch minis-terstiev. Aktuálne informácie o Európskej notár-skej sieti, jej zástupcoch a účinnosti riešeniakonkrétnych problémov z praxe notárov sú pozi-tívne a nasvedčujú tomu, že tento inštitút má svo-

je opodstatnenie v právnej praxi notárovoboch republík a uľahčuje vzájomnú komuniká-ciu, rovnako aj obeh verejných listín.

V závere spoločného stretnutia dominoval spo-ločenský program, počas ktorého navštívili De-mänovskú jaskyňu slobody, lyžiarske strediskoJASNÁ s návštevou Chopku (prostredníctvom la-novky) a návštevou Liptovského salaša s ochut-návkou salašníckych výrobkov. Bolo skonštato-vané, že v tradícii by bolo potrebné zotrvať ajďalej, keďže tieto spoločné stretnutia sú zároveňaj motiváciou legislatívnych snáh oboch komôrdo budúcnosti a uľahčujú navzájom komuniká-ciu a odovzdávanie skúseností.

JUDr. Magdaléna Valušovánotárka v Rimavskej Sobote,

členka Prezídia NK SR

ZMENY V ZLOŽENÍ ČLENOVNOTÁRSKEJ KOMORY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky3. septembra 2010 vymenovala

notárov:

, vymenovaný do sídlav Partizánskom, v obvode Okresného súduPartizánske.

Pred vymenovaním bol notárskym kandidátom.

JUDr. Karol Kovácsvedúci redaktor

• Spoločenská rubrika •

V IV. štvrťroku 2010 sa životných jubileí dožilia dožívajú títo členovia Notárskej komory Sloven-skej republiky:

Mgr. Oľga Piskoríková, 60 rokov

JUDr. Dušan Mikita, 60 rokov

Mgr. Zdenka Běhalová, 60 rokov

JUDr. Zuzana Matejovová, 60 rokov

JUDr. Margita Kakačková, 60 rokov

JUDr. Magdaléna Šebenová, 60 rokov

JUDr. Mária Malíková, 60 rokov

JUDr. Ján Hamara, 55 rokov

JUDr. Pavol Semjan, 55 rokov

JUDr. Viola Jurášková, 55 rokov

JUDr. Marta Vajková, 55 rokov

JUDr. Priska Štěrbová, 55 rokov

JUDr. Ľubica Dvončová, 50 rokov

JUDr. Yveta Alsterová, 50 rokov

Mgr. Miroslav Kupec, 45 rokov

JUDr. Ľubica Zaťková, 45 rokov

JUDr. Eleonóra Kokindová, 45 rokov

Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme im veľazdravia, úspechov v práci i v osobnom živote.

Prezídium NK SR

44

Spoločenská rubrika ARS NOTARIA 4/2010

ARS NOTARIAVydáva Notárska komora Slovenskej republiky.Vychádza štyrikrát do roka.Redakčné spracovanie a sadzba: IURA EDITION, spol. s r. o., Oravská 17, 821 09 Bratislava,tel.: 02/58 10 20 24, fax: 02/58 10 20 18, http://www.iura.sk, [email protected]čila tlačiareň IBI Print, Bratislava.Objednávky časopisu a inzercie prijíma a vybavuje Sekretariát Notárskej komory Slovenskejrepubliky. Záhradnícka 66, 821 03 Bratislava, tel.: 02/55 57 45 19, fax: 02/55 57 45 89.Predplatné na jeden rok 44 € / 1 325,50 Sk.

eurÓpske nariadenie o medzinÁrodnÝch …komisia pripravuje tento projekt už niekoľko rokov,...

Documents