február/2005 z putovania · 2) listy z putovania, číslo 11, február/2005 3) listy z putovania,...

10
1) Listy z putovania (11) február/2005 Cirkevná základná škola – Narnia Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa P rednedávnom som počúval v rozhlase reláciu, v ktorej dvaja mladí muži, myslím, že z Trnav- skej univerzity, s nadšením hovorili o projekte, v rámci ktorého pomáhajú ľuďom v Afrike v ob- lasti zdravotníctva. Potom moderátorka oslovila poslucháčov, aby telefonovali a pýtali sa, čo ich na danej téme zaujalo. Priam ma zdrvili niektoré zlostné reakcie telefonujúcich. Namiesto podpory zazneli výčitky: „Prečo vy, Slováci, idete do Afriky, a nie na východné Slovensko do rómskych osád?“ Je, samozrejme, správne pomáhať Ró- mom na Slovensku a, našťastie, už dnes možno nájsť pro- jekty tomu venované. Ale uvedomil som si, že my, Slováci, sme zahľadení príliš sami do seba. Radi zveličujeme svoje problémy a hľadáme vinníkov. Očakávame empatiu a po- moc od všetkých zvonku a prijímame ich akosi príliš samo- zrejme. Ale aby sme my pomáhali niekomu inému? My?! Veď na svete je toľko ľudí, ktorí sú bohatší. Tí nech idú a pomáhajú. A tak čakáme, až zbohatneme. Slováci pri prieskumoch verejnej mienky dlhodobo vyjadrujú nadprie- mernú a neprimeranú nespokojnosť so svojou životnou úrovňou. Prečo je to tak? Tieto otázky sa mi znovu vynorili v súvislosti s prírodnou katastrofou v juhovýchodnej Ázii. Všetky krajiny naokolo prejavovali svoju spolupatričnosť a organizovali zbierky. Hlavy štátov vo svojich príhovoroch vyzývali k zrieknutiu sa novoročných osláv na konto zbierok na pomoc obetiam. Slovensko, žiaľ, zostalo pozadu. Dôležité bolo, že v Ázii nezahynul nikto hovoriaci po slovensky. A tak novoročné oslavy prebehli podľa plánu. Iba Slováci zostali zase o nie- čo chudobnejší. Dávanie a prijímanie totiž nedokážu dlho žiť oddelene. Keď dávame, zároveň dostávame. Z Vianočného domu vo Vašej škole mi zostal jeden pod- statný pocit. Táto škola je dom plný tvorivých a hľadajú- cich ľudí. Obdarovali ste aj mňa. Rozmýšľam, ako a komu môžem dať dnes niečo ja. Snáď úsmev, slovo povzbudenia, či chvíľu vzácneho času? Verím, že z tajomstva prijímania a dávania sa aj na putovaní týmto rokom niečo naučí- me. Pretože aj v tom sa skrýva ľudské šťastie. Tak Vám všetkým prajem v novom roku veľa šťastia. Jozef Uhlík, otec gymnazistu

Upload: others

Post on 18-Oct-2020

0 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Page 1: február/2005 z putovania · 2) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 3) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 Vianočný dom Druháci s pani učiteľkou Detvajovou

1)

Listyz putovania

(11)február/2005

Cirkevná základná škola – Narnia Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa

Prednedávnom som počúval v rozhlase reláciu, v ktorej dvaja mladí muži, myslím, že z Trnav-skej univerzity, s nadšením hovorili o projekte, v rámci ktorého pomáhajú ľuďom v Afrike v ob-lasti zdravotníctva. Potom moderátorka oslovila

poslucháčov, aby telefonovali a pýtali sa, čo ich na danej téme zaujalo. Priam ma zdrvili niektoré zlostné reakcie telefonujúcich. Namiesto podpory zazneli výčitky: „Prečo vy, Slováci, idete do Afriky, a nie na východné Slovensko do rómskych osád?“ Je, samozrejme, správne pomáhať Ró-mom na Slovensku a, našťastie, už dnes možno nájsť pro-jekty tomu venované. Ale uvedomil som si, že my, Slováci, sme zahľadení príliš sami do seba. Radi zveličujeme svoje problémy a hľadáme vinníkov. Očakávame empatiu a po-moc od všetkých zvonku a prijímame ich akosi príliš samo-zrejme. Ale aby sme my pomáhali niekomu inému? My?! Veď na svete je toľko ľudí, ktorí sú bohatší. Tí nech idú a pomáhajú. A tak čakáme, až zbohatneme. Slováci pri prieskumoch verejnej mienky dlhodobo vyjadrujú nadprie-mernú a neprimeranú nespokojnosť so svojou životnou úrovňou. Prečo je to tak?

Tieto otázky sa mi znovu vynorili v súvislosti s prírodnou katastrofou v juhovýchodnej Ázii. Všetky krajiny naokolo prejavovali svoju spolupatričnosť a organizovali zbierky. Hlavy štátov vo svojich príhovoroch vyzývali k zrieknutiu sa novoročných osláv na konto zbierok na pomoc obetiam. Slovensko, žiaľ, zostalo pozadu. Dôležité bolo, že v Ázii nezahynul nikto hovoriaci po slovensky. A tak novoročné oslavy prebehli podľa plánu. Iba Slováci zostali zase o nie-čo chudobnejší. Dávanie a prijímanie totiž nedokážu dlho žiť oddelene. Keď dávame, zároveň dostávame.

Z Vianočného domu vo Vašej škole mi zostal jeden pod-statný pocit. Táto škola je dom plný tvorivých a hľadajú-cich ľudí. Obdarovali ste aj mňa. Rozmýšľam, ako a komu môžem dať dnes niečo ja. Snáď úsmev, slovo povzbudenia, či chvíľu vzácneho času? Verím, že z tajomstva prijímania a dávania sa aj na putovaní týmto rokom niečo naučí-me. Pretože aj v tom sa skrýva ľudské šťastie. Tak Vám všetkým prajem v novom roku veľa šťastia.

Jozef Uhlík,otec gymnazistu

Page 2: február/2005 z putovania · 2) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 3) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 Vianočný dom Druháci s pani učiteľkou Detvajovou

2)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

3)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

Vianočný dom

Druháci s pani učiteľkou Detvajovou vytvorili živý Betlehem.

Vinšujem vám v tieto sviatky... Bábkové divadlo o Adamovi a Eve v raji pod vedením pána Hamara.

Nechýbali ani tradičné rolničky. Vianočná zvesť sa v našom dome aj rapovala.

Ako si spomíname na podujatie

Vianočný dom?

Mám z toho dobrý pocit a chcela by som to

zopakovať.Tamara Szomolányiová

Odpovedajú druháci

Na budúcom Vianočnom dome

by som chcel spievať nejaké koledy, alebo

hrať nejakú hru.Oliver Borároš

Page 3: február/2005 z putovania · 2) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 3) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 Vianočný dom Druháci s pani učiteľkou Detvajovou

2)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

3)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

Tretiaci nám predviedli nové recepty na peče-nie najlepších vianočných dobrôt v spolupráci s pani Mojžišovou.

Prváci s pani učiteľkou Palkovičovou a pani Timčákovou otvorili Vianočný dom piesňami.

Kaviareň patrila k najrušnejším miestam Vianočného domu.

Dievčatá s Jane Godfrey pripravili pre nás tanec.

Mladší spolužiaci pod taktovkou pani učiteľky Dimeo spievali Our God Is Great Big God.

Pani učiteľka Štullerová vykúzlila spolu s ďalšími nádhernú galériu výtvarných a literárnych prác žiakov, kde bol aj stromček prianí, ktorý urobili štvrtáci.

Prišiel nás pozrieť aj pán minister školstva Martin Fronc.

Vianočný dom sa veľmi páčil mojim rodičom a starému

otcovi, ale bolo veľmi ťažké sa to všetko

naučiť.Zuzana Bútorová

Najviac sa mi páčil Betlehem, kde som

hrala pannu Máriu.Ema Hubíková

Page 4: február/2005 z putovania · 2) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 3) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 Vianočný dom Druháci s pani učiteľkou Detvajovou

4)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

5)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

Ani učitelia sa nenechali zahanbiť a na konci viedli ostatných k spoločnému spievaniu tradičnej vianočnej piesne Tichá noc.

Hudobná improvizácia sestier Tomáškových na pieseň skupiny Psí vojáci.

Gymnazisti vytvorili pod vedením Lyndy Steyne spevokol, aký sme tu ešte nemali.

Mne sa páčilo to, že som robila v troch predstaveniach.

Prvé predstavenie boli vinše, druhé

pesnička Our God a tretie predstavenie bolo Adam a Eva.

Wanda ŠpánikováGymnazisti si vzali na mušku predvianočný zhon a jeho vplyv na život jednej obyčajnej ro-diny v spolupráci s pani učiteľkou Jenčíkovou.

Piataci zablúdili do histórie a priniesli nám spolu s pani učiteľkou Bálintovou vianočný príbeh z New Yorku.

Šiestaci zahrali komédiu „To sa iným nestane” v réžii pani učiteľky Vojtechovej.

Dobre som sa cítil.

Počas Vianočného domu sa vďaka

vašej štedrosti, milí rodičia a priatelia, podarilo na obnovu

našich priestorov vyzbierať sumu

20 400 Sk. Ďakujeme.

Lukáš Klein

Page 5: február/2005 z putovania · 2) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 3) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 Vianočný dom Druháci s pani učiteľkou Detvajovou

4)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

5)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

Predstavujú sa námôsmaciSme pomerne malá trieda. Je nás pätnásť, osem chalanov a sedem báb.

Je nám spolu celkom dobre. Snažíme sa spolu vychádzať a myslím, ževäčšinou sa nám to darí. Každý z nás má v triede dosť kamarátov. Nane-šťastie, o chvíľu nás rozdelia prijímačky, ale som si istá, že priateľstvá nám vydržia.

...SME TAKÁ NORMÁLNA TRIE-DA, i keď nie zas celkom obyčajná. Od prvej po piatu triedu sa žiaci me-nili, no teraz sme už stabilní. Z koho sa skladáme? Sú to: Timo, Maťko, Maťo, Laura, Barbora, Barbara, Tere-za, Marko, Dávid, Jakub, Jaro, Miša, Saša, Anna a Matias. V triede mô-žete počuť aj prezývky: Tiči, Balky, Dafko, Jarči, Mica, Katza, Anča atď. V našej triede je obľúbený šport. A obľúbené miesto? Aj to máme. Je to Častá. Tam sa vybláznime, vyriešime problémy a zabavíme. A keby som si mala vybrať triedu, tak jednoznačne tú našu, ôsmu.

…NÁŠ KOLEKTÍV si chodíme zlep-šovať do Častej. Na vysvetlenie – Čas-tá je stredisko Detskej misie, sú tam chatky, ihriská, pekné lesné prostre-die. Chodíme tam na tri dni a vždy zažijeme veľa zábavy a naučíme sa niečo nové. Spoznáme učiteľov, akí sú mimo školy, ale aj seba navzájom. Mne sa tieto pobyty páčia a myslím, že všetci so mnou súhlasia. Častá sa stáva nielen súčasťou školského roka, ale aj nášho života.

…NIEKEDY SME KĽUDNÍ, ino-kedy trošku rozjašení. Sme dobrý kolektív. Rozumieme si, hoci ob-čas to medzi nami aj škrípe. Počas

dlhých školských dní zažívame ko-pec srandy. Niektorí z nás hádžu perfektné a vtipné komentáre. Určite všetci naši učitelia okúsili, aké ťažké je učenie v našej spoločnosti.

Tu sú niektoré výroky a situácie:

Na hodine zemepisu:U: Žiaci, z čoho sa skladá zemské jadro?Ž: Z niklu a fenyklu, nie?Žiaci sediaci vzadu na hodine a nepočúvajú:U: Chlapci, poďte si sadnúť dopredu!Dvaja chalani vstanú, poslušne prídu a sadnú si spolu za učiteľský stôl.Niečo z literatúry:U: Kto napísal dielo Slávy dcéra?Ž: Určite niekto známy.U: Čo viete o Ľudovítovi Štúrovi?Ž1: Je na päťstokorunáčke.Ž2: Bol sebakritický.Ž3: Nikdy nebol v Štúrove.U: Ako by si charakterizoval romantizmus?Ž: Písali sa strašne dlhé knihy.U: Prečo nazývame niektoré slovesné tvary neurčité?Ž: Pretože to nevieme určite.

ŽIACI ÔSMEJ TRIEDY O SEBE HOVORIA, ŽE SÚ TAKÁ OBYČAJ-NÁ TRIEDA. Ja dodávam – pozostá-vajú z neobyčajných, originálnych ľudí. Každý z nich je výnimočný, má svoje prednosti, obdarovania a, prav-daže, i slabšie stránky. Máme v trie-de tenistov, výtvarne a literárne na-daných ľudí, lyžiarov, skautku, skve-lých futbalistov, recitátorky, žiakov s viacnásobným ocenením z rôznych olympiád, tanečníkov, humoristov, počítačových expertov aj kuchárky. My učitelia pociťujeme ako výsadu to, že máme príležitosť sledovať, ale aj podieľať sa na premene detí v do-spievajúce mladé slečny a mladých mužov. Držím ôsmakom (aj všetkým druhostupniarom) palce, aby ná-ročné obdobie svojho života zvládli tak, že rozvinú svoje dary, uplatnia svoje nadania a dobré charakterové vlastnosti.

Mária Štullerová, triedna učiteľka

Page 6: február/2005 z putovania · 2) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 3) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 Vianočný dom Druháci s pani učiteľkou Detvajovou

6)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

7)

Každý mesiac máme SLÁVNOSŤ KNIHY. Už nás pri tejto príležitos-ti navštívil pán riaditeľ Daniel Bú-tora i pani učiteľka Daša Čúzyová.Tentoraz k nám prišiel pán riaditeľ Pavel Kailing, aby nám prečítal svoju najobľúbenejšiu knihu od Arnolda Lobela Kvak a Žbluňk. Jeden príbeh bol o silnej vôli a volal sa KOLÁČIKY. A tak sme sa rozprávali, ako sme s vôľou na tom my, a jedli koláčiky, ktoré nám napiekla manželka pá-na riaditeľa. Boli báječné! Mňam, mňam...

A príbehy o Kvakovi a Žbluňko-vi zas veľmi poučné, lebo boli o naozajstnom kamarátstve.

Simona Mackovichová, 4. trieda

SLÁVNOSŤ knihy

HUSĽOVÝ koncert

Na pozvanie našej pani učiteľky k nám prišiel Janko Timčák. Je to virtuózny huslista zo Slovenskej fil-harmónie. Hral skladby od Mozarta, Beethovena, Paganiniho..., aj vše-lijaké vianočné. Jeho manželka je tiež virtuózna, ale klaviristka. Majú syna, volá sa Matúš. Chodí do prvej triedy. Ten koncert bol fakt super!

Maruška Michalová a Tibor Szikhart,

4. trieda

Ján Timčák si zahral aj s nami.

Pavel Kailing medzi štvrtákmi.

Od Orfea k Orffovi (druháci na návšteve v Bibiane).

Page 7: február/2005 z putovania · 2) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 3) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 Vianočný dom Druháci s pani učiteľkou Detvajovou

6)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

7)

Nina Hojnošová: Pozerali sme sa aj do ďalekohľadu pri Dunaji. Boli tam rôzne cestičky, dokonca sme chodili po zlomenom strome.Dajana Kubáň: Keď sme odtiaľ odchá-dzali, urobili sme si malú prechádz-ku až ku zastávke autobusu. A odtiaľ šup autobusom na teplý obed do školy.

Prvý stupeň našej školy sa nedáv-no zapojil do akcie Daruj hračku ka-marátovi, organizovanej redakciou Petržalských novín. Deti do školy nosili knihy a hračky, s ktorými sa už nehrajú, aby nimi potešili svo-jich kamarátov zo sociálne slabších rodín a z detských domovov. Takto sa nazbierala celkom pekná „kôpka“, ktorú sme odniesli do redakcie a tá sa už postarala o ich distribúciu me-dzi tých, ktorých to potešilo. Aj takto pred Vianocami (ale nielen vtedy) do-kážeme myslieť na ľudí okolo nás.

Marcela Kamenická,triedna učiteľka 2. triedy

DARUJ HRAČKU kamarátovi

…bol názov výstavy, ktorú sme si pozreli na Bratislavskom hrade. Videli sme, aký má Mesiac povrch. Vyzerá to ako prach. Zaujímavý bol tiež pohľad z Mesiaca na Zem. Videli sme film o astronautoch z Apolla 17, ktorí boli na Mesiaci. Bolo veľmi zábavné pozorovať, ako sa po Mesiaci pohybujú. Dozvedeli sme sa, že starí rodičia Eugena Cernana pochádzajú zo Slovenska a z Česka. Na výstave bolo veľa pekných fotografií. Najviac sa mi páčila Zem. Bola krásne sfarbená. Modro–bielo–zelená. Boli tam aj fotografie, ako sa astronauti vezú po Mesiaci mesačným autom, a navigátori zo Zeme im dávali inštrukcie.

Sára Chrobáková, 4. trieda

ČLOVEK na Mesiaci

ČO OBJAVILI tretiaci v Devíne

Spoločná reportáž o tom, čo všetko sa dá dozvedieť a zažiť v devínskom Ekocentre Daphne.

Šimon Nagy: Raz ráno sme išli do Eko-centra Daphne. Zo školy sme išli asi hodinu autobusom do Devína.Miška Nováková: Keď sme boli v De-víne, jedna pani nás zaviedla do Daphne. Tam sme sa museli vyzuť. Posadali sme si na koberec a vytiahli sme si svoje zápisníky. Samuel Mešša: Ujo nám povedal, že budeme počúvať muziku o ročných obdobiach. Mali sme určiť, ktorá skladba je aké obdobie.Peter Frič: Celý program sa volal: Spí príroda v zime? A potom pred nás roz-ložili plachtu s rôznymi obdobiami. Dali nám vybrať zvieratá a mali sme ich položiť do ročného obdobia, v ktorom u nás žijú.Lukáš Rompf: Teta a ujo nám dali ko-lovať parohy, zub líšky, kože z ovce, z líšky a bobra. Mišo Benedek: Keď sme dodesiatovali, išli sme von do lužného lesa. Tam sa sme hrali jednu hru. Rozdelili sme sa na dve skupiny a išli sme do ohraničenej časti. Mali sme nájsť jednu zvieraciu stopu a druhú sme mali vytlačiť do hliny. Potom sme sa vymenili s druhou skupinou. Museli sme nájsť stopy, ktoré oni urobili.Šimon Nagy: Našli sme hniezdo bob-ra, ktorý tam už vysekal pár stro-mov.

Po lese sme hľadali rôzne stopy.

V lužnom lese pri Morave.

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

Page 8: február/2005 z putovania · 2) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 3) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 Vianočný dom Druháci s pani učiteľkou Detvajovou

8)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

9)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

Začiatkom januára sme boli po-zvaní – Daniel Bútora a Miro Kocúr – na slávnostné otvorenie nových a zrekonštruovaných priestorov ško-ly našich priateľov vo Viedni. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie. Po ekumenickej bohoslužbe slova v kláštornom kostole Schottenkirche sa všetci presunuli do novej telocvič-ne a viacúčelovej sály. Obradu po-žehnania priestorov predsedal opát kláštora Heinrich Ferenczy. Oficiálny program pokračoval neskôr hudobnými vystúpeniami študen-tov Schottengymnasia v prítomnosti pozvaných hostí rakúskych štát-nych orgánov i miestnej samosprávy,

NÁVŠTEVA v Schottengymnasiu

S rakúskym kancelárom W. Schüsselom a riaditeľom Schottengymnasia J. Jungom.

rodičov, učiteľov i bývalých študen-tov Schottengymnasia. Medzi nim bol aj súčasný predseda rakúskej vlá-dy Wolfgang Schüssel, s ktorým sme sa mali tú česť osobne rozprávať. Udalosti dodal svojou účasťou pečať dôležitosti aj viedenský diecézny bis-kup, kardinál J. E. Christoph Schön-born. Aj on pozdravil svojím prího-vorom všetkých prítomných. Škola je podľa neho budúcnosťou každej spoločnosti. Aj Schottengymnasium, aj my sa ňou snažíme byť. Veríme, že i naše vzájomné kontakty nás budú k tomu povzbudzovať.

Miro Kocúr, riaditeľ gymnázia

V rozhovore s viedenským diecéznym bisku-pom, kardinálom J. E. Ch. Schönbornom.

Koncert pri príležitosti otvorenia nových priestorov v Schottengymnasiu.

NEFORMÁLNE o teambuildingu v Senci 4.- 5. februára 2005

Celé to začalo piatkovou večerou. Aj to prispelo k tomu, že sme zvládli večerný program s Dušanom Jaurom a Radom Jančulom. Spolu sme uva-žovali o komunite a pseudokomuni-te, o bezpečnom priestore a znovu sme sa o kúsok priblížili k našej vysnívanej méte stať sa intelektu-álmi. So svitom nového dňa nám svitla aj možnosť vidieť náš čerstvo modifikovaný manažment v akcii.

Ranné ľady roztopil niekoľkými se-baspytujúcimi otázkami riaditeľ pre výchovu a vzdelávanie Pavel Kailing, ktorého – s chuťou jemu vlastnou – vystriedal Daniel Bútora, poverený riadením CZŠ, hlbokou analýzou súčasného stavu Narnie. Pripravil tak pôdu pre prvú zástupkyňu Dašu Čúzyovú, ktorá nás toľko „šťavila”, až sme spoločne vychytali takmer všetko, čo nás v škole trápi a štve. Naša plodná diskusia, prerušená iba obedňajšou prestávkou, pokračova-la aj počas popoludňajšieho útlmu a pomaly, ale iste zvyšovala náš časový deficit. Posledným bodom programu bola spoločná prezentácia našich kolegýň: druhej zástupkyne Zuzany Titkovej a koordinátorky pre rozvojové programy Janky Klagovej. Predstavili nám nový, prepracovaný a pomerne zložitý percentuálny systém hodnotenia žiakov, aby tak nastavili našu myseľ na to, čo nás čaká a neminie. Obligátnou bodkou za naším náročným programom sa okolo 16:00 h stalo Danielovo záve-rečné slovo a milá odmena vo forme sladkej žemľovky. A zakrátko sme už sedeli natlačení v niekoľkých autách, unášaní do Bratislavy, smerom k no-vým, ešte netušeným pedagogickým skúsenostiam.

Richard Schieber

V januári sa u nás uskutočnilo stretnutie všetkých výchovných poradcov petržalských škôl. Teambuilding v Senci.

Page 9: február/2005 z putovania · 2) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 3) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 Vianočný dom Druháci s pani učiteľkou Detvajovou

8)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

9)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

gymnáziumBilingválne

C. S. LewisaOn the 20th of December, we went

with our wonderful teacher, Miss Steyne, to the streets of the Bratisla-va city center to collect some money for orphans or sick children. It was a very cold afternoon so everybody was wearing gloves, scarves, and hats.

For our singing, some people gave us twenty, fifty, or even one hundred crowns! We also met a Slovak celeb-rity who gave us some money. Alto-gether, we got about 5000 crowns. It’s a good number, I think. We had a lot of fun even if it was very cold. I’m glad that I could be there with my friends and a very good teacher. It was wonderful.

Adam Urgela, študent 1. B triedy

CAROLING in the streets

22. december 2004Students from our high school

experienced with English and Slo-vak teachers a lot of fun in the gym of our school the day before our Christmas holidays. It was a really great idea to organize it. We could-n’t spend a better day than playing some interesting sports like volley-ball, basketball or football between students and teachers.

There were three activities: volley-ball, basketball, and football. The first was volleyball but it wasn’t a very successful game because many times the ball was not returned. Even so, the audience had a lot of fun du-ring this difficult fight between two groups of clever and kind people, but inexperienced in volleyball.

ŠPORTOVÝ DEŇ na gymnáziu

Our ski training was from the 22nd to the 29th of January this year. We spent this week in „Skalka“ ski cen-ter near Kremnica.

After a difficult trip because of the

SKI TRIP 2005

5. apríla 2005 sa uskutočnia už druhé

prijímacie pohovory na naše gymnázium.

snow, we arrived there tired, but safe. In the afternoon, we were sized into four groups according to ski skills. Then we skied a lot on four downhill courses and one tourist route. Every evening we had an activity. Someti-mes we watched TV, sometimes we had a disco but each group had its own program. Once we played outsi-de – we had a snowball fight and got everyone in the snow. We also had a trip to Kremnica where we walked in the downtown area and bought lots of things because they were cheaper in the town.

After all these experiences I must say that I enjoyed the trip very much.

Jakub Uhlík,študent 1. B triedy

The next game was basketball which many played. You could see that it wasn’t only a match but a competition between two self as-sertive teachers and a group of stu-dents who wanted to win very much. Although the teachers tried to be better than students they weren’t. Our talented boys and girls won with a big score difference.

The most popular game of all was football. Between the students, there are many great footballers, so it wasn’t very difficult for them to win. The teachers couldn’t stop the goals scored on them. However, I have to praise our headmaster who shot the most important goal for the teachers.

After these games the players were tired, hungry, and thirsty so we bought them some lemonade and food because they really deserved it. Every one of us was full of new expe-riences and we could go home very satisfied. It was a wonderful day and I hope that we will repeat it.

Simona Horváthová, študentka 1. B triedy

Simona Horváthová počas lyžiar-skeho výcviku na Skalke, žiaľ, neš-ťastne spadla a momentálne sa zota-vuje v nemocnici. Touto cestou by sme ju všetci chceli pozdraviť a popriať jej skoré uzdravenie.

Page 10: február/2005 z putovania · 2) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 3) Listy z putovania, číslo 11, február/2005 Vianočný dom Druháci s pani učiteľkou Detvajovou

10)

Listy z putovania, číslo 11, február/2005

Zmeny v organizačnej štruktú-re CZŠ – Narnia

Od začiatku februára sa Daša Čúzyová ujala funkcie prvej zástup-kyne riaditeľa CZŠ. V čase neprí-tomnosti alebo podľa poverenia bude zastupovať riaditeľa CZŠ, okrem toho má na starosti koor-dináciu 1. stupňa a Rest Time-u, a naďalej na časť úväzku vykonáva aj funkciu špeciálneho pedagóga.

Zuzana Titková sa ujala funkcie druhej zástupkyne riaditeľa CZŠ, pričom je naďalej zodpovedná za koordiná-ciu 2. stupňa.

Za koordináciu anglického programu je zodpovedná Daniela Dimeo. Podrobnosti o organizačných zme-nách nájdete na našej webovskej stránke www.skolanarnia.sk

Poradňa liečebného pedagóga Každý utorok v čase od 15.30 do

17.3O h v priestoroch našej školskej kniž-nice sa môžu žiaci, rodičia a pedagó-govia Združenia škôl C. S. Lewisa prísť porozprávať o veciach, ktoré nefungujú tak, ako by mali nielen v oblasti vzťahov, učenia a kvality života, ale všade, kde je to potrebné. V dialógu s liečebným pedagógom a psychoterapeutom môžete spoloč-ne hľadať cestu spletitými chodbami školy a života. V prípade potreby budete mať možnosť získať kontakt na ďalších odborníkov pracujúcich v oblasti duševného zdravia detí.

Odborný garant: Mgr. Igor Tomá-šek.

OZNAMY

Cirkevná základná škola – Narnia, Beňadická 38, 851 06 Bratislava, tel. č.: +421 2 63830864, fax: +421 2 63830864, e-mail: [email protected]; www.skolanarnia.edu.sk. Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa, Beňadická 38, 851 06 Bratislava, tel. č.: +421 2 63823284, fax: +421 2 63830864, e-mail: [email protected], www.bilgym.sk. Občianske združenie Škola Jana Amosa, číslo účtu: 2669100117/1100, variabilný

symbol: rod. č. darcu alebo IČO firmy. Zostavili: Lenka Bálintová, Daniel Bútora, Laura Kaurin, Jana Klagová ([email protected]). Jazyková spolupráca: Eva Jenčíková, Laura Kaurin. Designed by Calder, Svetlana Číčelová, Julo Nagy. Tlač: ŠEVT, a.s.

Tu je komentár Douglasa zdieľaný na internete:

I want to share with you a bit of delight I enjoyed the other day, even more than getting books in the mail. We have received enough books that my desk was getting a bit cluttered, so I moved the stacks to a table at the back of my classroom. There they will accumulate until we find some funding for shelves in the room where our library will be. One of my students noticed the books, started looking through them, and then approached me. „Mr. Dart,“ she said. „May I borrow this?“ It was a copy of Little Women. Later, two other students approached me with books in their hands, each wanting to borrow one. The first was Fahrenheit 451 and the other, Schindler‘s List.

Say Waaa Hooo! The library is open for business!!!

alebo posilňujme dobroDouglas Dart, ktorý prišiel do

Bratislavy s celou svojou rodinou, aby nám pomohol s vyučovaním angličtiny na gymnáziu C. S. Lewi-sa, sa o naše dobro stará viacerými spôsobmi. Na internetovej stránke www.strengthenthegood.com vyzý-va všetkých, ktorí chcú pomôcť našej škole, aby nám darovali nové knihy. Vďaka jeho iniciatíve k nám už prišlo neuveriteľných sto kusov od mnohých darcov z amerických, či kanadských miest – New York, Huston, Nashville, Crystal Springs, Amherst, Barrie, Toronto, ale aj z Pa-ríža, z anglického Derby, z Walesu, dokonca aj z Nemecka a Austrálie.

ĎAKUJEME.

STRENGTHEN the good

Na hodine anglickej literatúry: Novoročná párty u Ebena Ezera Scrooga.

Na RECEPCII môžeme od začiatku februára vidieť pani Sašu Petriskovú (denne od 7, 45 hod. do 14, 00 hod.) Na starosti bude mať aj spoluprácu na rozvojových projektoch školy a kontakt s rodičmi.