1. Pedagogika ako veda, jej predmet, úlohy, základné pedagogické kategórie (výchova, vyučovanie, vzdelanie, vzdelávanie, edukácia, vedomosti, zručnosti, návyky, postoje a hodnoty...). Štruktúra pedagogických disciplínPEDAGOGIKA – je veda o výchove človeka, ktorá skúma podstatu výchovy a vzdelávania. Slovo pedagogika pochádza z gréckeho slová PAIDAGOGOS- vodca detí, učiteľ detí. Paidagogos bol grécky otrok ,ktorý sa staral o výchovu detí bohatých, vodil ich do školy, učil sa s nimi a dával pozor aby sa nestretli s deťmi chudobných otrokov. Termín pedagogika sa začal používať v 19. storočí. Pedagogiku založil nemecký pedagóg, filozof, HERBART.PREDMEOM PEDAGOGIKY – je zisťovať za akých podmienok a z akými prostriedkami dosahuje učiteľ vzdelávací cieľ. Predmetom je výchova a vzdelávanie.ULOHOU PEDAGOGIKY- je odhaľovať podstatu a zákonitosti výchovných javov a procesov.ZÁKLADNÉ PEDAGOGICKÉ DISCIPLÍNY –VÝCHOVA- je cieľavedomý, poznávací a plánovací proces s cieľom dosiahnuť pozitívne zmeny vo vývoj osobnostiVYUČOVANIE- je systematický organizovaný proces učiteľa(vyučuje), žiaka(učí sa) v organizovanej forme , ktorý je organizovaný školou. Stránky vyučovacieho procesu Učiteľ- činnosť- vyučuje Žiak – činnosť- učí sa Obsah- kurikulum- obsah vyučovaniaVZDELANIE- sústava vedomostiVZDELÁVANIE- systematické nadobúdanie vedomosti v procese vyučovania, v edukačnom prostredíEDUKÁCIA – výchova a vzdelávanieVEDOMOSTI- nadobudnuté vedomostiZRUČNOSTI- spôsobilosť človeka vykonávať istú činnosťNÁVYKY – zautomatizovaná činnosťPOSTOJE -HODNOTY- nevyhnutná súčasť nášho života, rodina škola, domov...

ŠTRUKTÚRA PEDAGOGICKÝCH DISCIPLÍN.ZÁKLADNÉ- zaoberajú sa otázkami všeobecne

- Všeobecná pedagogika- Didaktika- Teória výchovy- Dejiny školstva a pedagogiky- Komparatívna pedagogika

APLIKOVANÉ- zaoberajú sa konkrétnymi otázkami- Školská pedagogika- predškolská- Pedagogika ZŠ- Pedagogika SŠ- Pedagogika VŠ- Pedagogika voľného času- Diagnostická pedagogika- Andragogika

HRANIČNÉ- Sociálna pedagogika- Pedagogická psychológia- Ekonomika vzdelávania- Filozofia výchovy- Špeciálna pedagogika

2. Vnútorné a vonkajšie faktory rozvoja osobnosti – vzájomný vzťah dedičnosti – prostredia – výchovy

Rozvoj osobnosti závisí od utvárania ľudskej psychiky, na ktorú pôsobia vonkajšie a vnútorné faktory čiže determinanty.

VNÚTORNÉ FAKTORY – dedičnosť a aktivitaDieťa už pri narodení si prináša na svet dedičné znaky, ale i znaky získané počas vnútromaternicového vývoja (farba vlasov, pleti, stavba tela, krvná skupina, farba očí....). Vlohy sa nerozvíjajú samé od seba , ale je ich potrebné stimulovať výchovou.

VONKAJŠIE FAKTORY – prostredie a výchovaČlovek sa neprispôsobuje svojmu okoliu pasívne ale aktívne, neustále ho mení a tak zmenené na neho vplýva. Prostredie delíme na MATERIÁLNE A SOCIÁLNE prostredie.

MATERIÁLNE prostredie- prírodné prostredie ostatné prostrediePrírodne prostredie , človek nezasahuje do neho nijako uspokojuje jeho základné potrebyOstatné prostredie , tvoria výtvory ľudí, na človeka môže vplývať negatívne.

SOSIÁLNE prostredie, začleňovanie jedinca do spoločnosti.

VZŤAH- DEDIČNOSŤ – PROSTREDIE

Výchova je cieľavedomý, plánovaný a organizovaný proces s cieľom dosiahnuť pozitívne zmeny vo vývoji osobnosti.Na vývoj jedinca vplývajú faktory vonkajšie (prostredie a výchovy) a vnútorné ( dedičnosť a aktivita).Ak chceme vychovávať dobrého vzdelaného jedinca, musíme najprv poznať jeho vnútorné a vonkajšie faktory. Pre pedagóga je to veľmi dôležité, lebo keď pozná tieto faktory svojho žiaka tak sa mu to pomáha pri výchove a vzdelávaní.

3. Podstata, znaky a funkcie výchovy. Základné kategórie výchovy -zásady, metódy,

formy, prostriedky a etapy výchovy a vzťahy medzi nimi.Výchova je cieľavedomý, plánovaný a organizovaný proces s cieľom dosiahnuť pozitívne zmeny vo vývoji osobnosti.

PODSTATA VÝCHOVY- je dosiahnuť poľudšťovanie človeka výchovou, aby bol správne vychovaný a aby sa mohol zaradiť do spoločnosti, aby bol prínosom pre našu spoločnosť.

ZNAKY VÝCHOVY (podľa Oberuča 2009)- Perspektívnosť(zameraná na budúcnosť)- Zámernosť (základným znakom výchovy)- Komplexnosť (celý súbor prvkov využívame na výchovu)- Dlhodobosť (výsledky dosiahneme dlhodobým vzdelávaním)- Protirečivosť- Dynamičnosť- Dvojstrannosť

Vymenované znaky sú navzájom prepojené, dopĺňajú sa , prekrývajú sa a spolu v jednom celku skúmajú výchovu spoločne

FUNKCIE VÝCHOVY( podľa Oberuča 2009)- Formatívno - rozvijajúca- Mobilizujúca- motivačná- Povzbudzujúca k sebavýchove- Profylaktická- Prevýchovná

ZÁKLADNÉ KATEGÓRIE VÝCHOVYZÁSADY, METÓDY, FORMY, PROSTRIEDKY, ETAPYZÁSADY- cieľavedomosti, názornosti, sústavnosti a primeranosti, vedeckosti, uvedomelosti a aktivityMETÓDY- motivačná, expozičná, fixačná, diagnostickáFORMY- školská výchova, mimo školská výchova, rodinná výchova, sebavýchovaPROSTRIEDKY- lepšie nimi dosiahneme cieľ výchovy. Hmotné a nehmotné Hmotné- vyučovacie prostriedky, technické prostriedky, školy a vybavenia Nehmotné- obsah , zásady, formy, metódyETAPY VÝCHOVNÉHO PROCESU

- Najprv si stanovíme čo chceme dosiahnuť- Zadávame úlohy- Riešime úlohy- Ponechávame žiakovi sa samostatne a kreatívne rozvíjať, priestor na sebarealizáciu- Hodnotíme žiaka objektívne

1.etapa počiatočnej (vstupnej) diagnózy

2.etapa pedagogickej analýzy obsahu výchovy

3.etapa pedagogického projektovania

4.etapa regulácie učenia žiaka

5.etapa výslednej (záverečnej) výstupnej pedagogickej diagnózy.

4. Ciele, úlohy a metódy rozumovej, mravnej, estetickej, pracovnej (profesijnej)

a telesnej výchovy v edukačnom procese vzdelávacej inštitúcie.ROZUMOVÁ VÝCHOVA – základným prostriedkom je vyučovanie a jazyk. Realizuje sa pomocou

učenia. Zahŕňa jazykovú a vedeckú výchovu. Jazyková je osvojenie si svojho materinského jazyka

a jedného cudzieho jazyka, vedecká je osvojenie si svojho vedeckého poznania.

ÚLOHOU A   CIEĽOM je rozvoj zmyslového poznania, rozvoj reči.

METÓDY- vysvetľovanie, chápania, motivácie

MRAVNÁ VÝCHOVA- výchova k mravným hodnotám, zaoberá sa etikou

CIELE A   ÚLOHY – výchova k humanizmu, výchova k demokracii, výchovy k rodičovstvu, sexuálna

výchova

METÓDY- vysvetľovanie požiadaviek, cvičenie, hodnotenie

ESTETICKÁ VÝCHOVA- vzťah k hudbe, k tancu, umenie, divadlu, k sebe samému. Má rozvíjať

umeleckú tvorivosť.

ÚLOHY A   CIELE - poznávanie krás v prírode, rozvíjať umelecké cítenie, výchova vkusu

METÓDY- vnímania, chápania, cítenia, hodnotenia, aktivity

PRACOVNÁ VÝCHOVA- touto výchovou sa rozvíja vzťah k práci, zoznamuje sa so strojmi ako ich

ovládať, v škole na predmetoch technického vyučovania, doma pomoc v domácnosti

CIELE- teoretické a pracovné vzdelanie, pozitívny vzťah k práci, pracovná aktivita, tvorivosť

ÚLOHY- rodinné- režim dňa, školské – práca v dielni, mimoškolské- brigády

METÓDY- slovné, výklad, názorné, inštruktáž

TELESNÁ VÝCHOVA- plnenie zdravotných a výchovno- vzdelávacích úloh

ÚLOHY- úlohou TV je zabezpečiť upevňovanie zdravia, plní úlohu zdravotnú, vzdelávaciu, výchovnú.

METÓDY- tréning, olympiády, súťaže

CIELE- cieľom TV je telesný rozvoj, kondícia, pohybové zručnosti, koordinácia

5. Etapy procesu výchovy, ich charakteristika a aplikácia na konkrétnom príklade

ETAPY VÝCHOVNÉHO PROCESU 1. Východiskovou etapou výchovného procesu je motivácia a požadovanie žiaduceho správania, stanovenie úloh, ktoré sa majú riešiť. Každé dieťa má vedieť, čo má robiť a má to aj chcieť robiť. Preto požiadavky majú byť formulované jasne, zrozumiteľne, s náležitou motiváciou. 2. Druhou etapou výchovného procesu je riešenie vytýčených úloh, realizácia požiadaviek v praktickom konaní. Tak vznikajú potrebné návyky a zvyky. 3. V tretej etape sa prehlbuje presvedčenie žiakov, formujú sa mravné vlastnosti. Úlohou učiteľov, výchovných pracovníkov je správne vysvetľovať mravné zásady, normy a ponechať dostatočný priestor na samostatné rozhodovanie a konanie žiakov. 4. Posledná etapa je charakterizovaná tým, že sa ďalej primerane veku žiakov, rozvíja schopnosť uvedomele a samostatne sa stavať k požiadavkám, samostatne usmerňovať svoje správanie podľa latných zásad a odolávať negatívnym vplyvom. Jednotlivé etapy navzájom súvisia a dopĺňajú sa.ROZDELENIE ETÁP PROCESU VÝCHOVY

1.etapa počiatočnej (vstupnej) diagnózy

2.etapa pedagogickej analýzy obsahu výchovy

3.etapa pedagogického projektovania

4.etapa regulácie učenia žiaka

5.etapa výslednej (záverečnej) výstupnej pedagogickej diagnózy.

1.Etapa počiatočnej (vstupnej) diagnózy:

- vychovávateľ musí poznať stav vychovávaného a okolnosti výchovy

- zisťuje doterajšiu úroveň vychovávaných, ich vedomosti, schopnosti, záujmy a potreby

- zaujíma sa o psychický fyzický stav a zdravie (vnútorné podmienky výchovy)

- neobíde sa bez znalostí vonkajších podmienok výchovy (napr. vplyvy prostredia, vzťahy atď.)

- potrebné pre vymedzenie cieľa, obsahu a prostriedkov výchovného procesu.

2.Etapa pedagogickej analýzy obsahu výchovy

- analýza obsahu výchovy je dôležitá – na obsahu závisí jeho výchovné využitie

- vychovávateľ premysli postupy, vyberá metódy, odhaduje problémy

- uľahčuje formuláciu výchovy

3.Etapa pedagogického projektovania

- základom je stanovenie čo najkonkrétnejšieho cieľa čo najpresnejším spôsobom

- projektovanie je založené na znalosti aktuálneho stavu vychovávaného

- jasná predstava čoho chce pedagóg dosiahnuť – voľba pomôcok, metód, foriem a prostriedkov

- vytýčenie cieľa a obsahu výchovy.

4.Etapa regulácie učenia žiaka:

- stojí v centre procesu výchovy a vzdelávania

- intenzívna spolupráca učiteľa a žiaka

- úvahy o tom čo bude robiť žiak, ako to bude robiť, za akým účelom, akým spôsobom, s akými prostriedkami, za aký čas

- žiak musí vedieť čo sa po ňom chce, k čomu má dospieť a za aký čas, aké pomôcky má k dispozícií ku tejto činnosti

5.Etapa výslednej (záverečnej) výstupnej pedagogickej diagnózy:

- ukazuje do akej miery bolo dosiahnuté stanovených cieľov

- umožňuje merať efektivitu výchovného procesu

- učiteľovi a žiakom slúži ako spätná väzba

- je nutná ako možnosť formovania žiakovej osobnosti.

6. Osobnosť učiteľa v súčasných edukačných procesoch. Kompetencie učiteľskej

profesie. Typológia učiteľovej osobnosti.OSOBNOSŤ UČITEĽA môžeme definovať ako pedagogického zamestnanca. Je jeden z najdôležitejších vo

výchove a vzdelávaní. Formuje žiakovu osobnosť, jeho správanie. Učitelia s veľkou autoritou majú veľký vplyv

na žiakov a naopak učitelia s malou autoritou majú slabý vplyv na žiakov.

OSOBNOSTNÉ VLASTNOSTI UČITEĽA

Učiteľ mal by byť odborne spôsobilý, dobrý psychológ, tvorivý, pozitívny vzťah k sebe samému a aj k žiakovi,

sebaúctu by mal mať, organizačné schopnosti, tvorivý, spravodlivý, pracovitý, čestný, vedieť zabezpečiť spätnú

väzbu, dobre vyjadrovacie schopnosti....

KOMPETENČNÝ PROFIL UČITEĽA – kompetencie

- Odborno – predmetové

- Psycho –didaktické

- Komunikačné

- Organizačné a riadiace

- Diagnostické a intervenčné

- Poradenské a konzultačné

- Sebareflexie

TYPOLÓGIA UČITEĽOVEJ OSOBNOSTI

DORINGOVA TYPOLÓGIA- Ideový (náboženský) typ učiteľa -- estetický typ učiteľa sociálny typ učiteľa - teoretický typ učiteľa.- ekonomický typ mocenský typ učiteľa

CASELMANNOVA TYPOLÓGIA

LOGOTROP– sústreďuje sa predovšetkým na vedu, viac si všíma učivo ako svojich žiakovPAJDOTROP– sústreďuje sa predovšetkým na žiakov, viac sa zaujíma o žiakov ako o učivo, rešpektuje ich vekové a individuálne osobitosti. Podľa štýlu 1.)Autoritatívny typ – nekompromisný, tvrdá disciplína, o všetkom rozhoduje sám2.)Liberálny typ – nezasahujúci, neusmerňuje činnosť, nezáujem o zverencov3.)Demokratický typ – vhodne motivuje, usmerňuje mladých ľudí, diskutuje s nimi.

PAVLOVOVSKÁ TIPOPLÓGIA – vychádza z vlastností nervovej sústavy človekaučiteľ sangvinik - Má sklon mať obľúbených a neobľúbených žiakov.učiteľ cholerik – Žiaci sa ich boja. Pri skúšaní chcú rýchlu a presnú odpoveď. Podlieha náladám.učiteľ flegmatik – Sklon k pohodliu a ľahostajnosti Je často nerozhodný, šablónovitý, monotónny a jednotvárny. Žiakov to ubíja, milo podnecuje k aktivite a tvorivosti.učiteľ melancholik –žiaci si pri ňom dovoľujú.

7. Osobitosti vzdelávania dospelých (periodizácia veku dospelých, spôsobilosť učiť sa, metódy a formy

vzdelávania dospelých). Celoživotné vzdelávanie – súčasný stav a perspektívy

DOSPELOSŤ je stav, kedy človek dosiahol určitej veľkosti a sily, ktorú potrebuje na vykonávanie určitých činností, aby sa mohol prispôsobiť životu. Podľa právnych noriem je dospelý človek ten, kto skončil  školskú prípravu  a vstúpil na trh práce. Podľa J.A. Komenského je dospelý človek, ktorý "dosiahol vzrast a určitú silu a je schopný robiť životné úlohy.”

PERIODIZÁCIA VEKU DOSPELÝCH

Mladšia dospelosť – od 20 - 30 rokov veku človeka. Stredná dospelosti - od 30 do 45 rokov veku človeka. Staršia dospelosť - obdobie približne od 45 do 60 rokov veku človeka.

Z pohľadu pedagogiky sa vzdelávanie dospelých nazýva ANDRAGOGIKA

Vo vzdelávaní dospelých neexistuje správna metóda učenia sa. Každá metóda má svoje výhody aj

nevýhody.- slovná metóda, demonštračná metóda, praktická metóda.

FORMY VZDELÁVANIA DOSPELÝCH

elektronické vzdelávanie / e-learning/ -. je vzdelávací proces, v ktorom sa využívajú elektronické média, internet a multimediálne technológie. Uskutočňuje sa vo vzdelávacom prostredí, kde prebieha výučba za účelom nadobudnúť určité vzdelanie. Základom takéhoto štúdia je silná motivácia a samozrejme prístup k počítaču a internetu. Aby bolo štúdium efektívne, nestačí sa iba „pripojiť“ ale dôležité je študovať v pokojnom prostredí bez rušivých momentov.

dištančné vzdelávanie -  "vzdelávanie na diaľku"- je typ vzdelávania, pri ktorom sa študent a vyučujúci nenachádzajú na jednom mieste, teda ich delí určitá vzdialenosť. Základným princípom dištančného vzdelávania je poskytnúť možnosť vzdelávať sa všetkým tým, ktorí chcú študovať, ale z rozličných príčin nemôžu alebo nechcú absolvovať klasickú formu štúdia. Šetrí im čas aj aj peniaze.

web univerzita - V súčasnosti existuje mnoho spôsobov diaľkového vzdelávania prostredníctvom Internetu. Na rôznych stránkach je možné nájsť učebné texty, obrázky, animácie, videá, atď., ale takáto forma vzdelávania nemôže úplne nahradiť výklad danej problematiky tak, ako to poskytujú riadne prednášky na univerzitách, ktorých hlavnou výhodou je spätná väzba s prednášajúcim. Čiastočným riešením problému sú programy umožňujúce vytvoriť dokument vo forme WWW stránky, ktorý pozostáva z dvoch častí. Jedná časť je hovorená a druhá je prezentácia, písaná-

CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE

Pojem celoživotné vzdelávanie je vzdelávacia činnosť, ktorej účelom je zlepšovať vedomosti, zručnosti a kompetencie. Hlavný cieľom celoživotného vzdelávania je uľahčiť občanom prístup k informáciam , aby sa mohli stále vzdelávať v produktívnom ale i v postproduktívnom veku, alebo v  nezamestnanosti . Každý človek sa môže vzdelávať a nieje určené do kedy sa môže vzdelávať, čiže celý život.

8. Didaktika ako veda o vzdelávaní a učení, jej predmet, úlohy a základné didaktické

kategórie.

DIDAKTIKA je pedagogická a vedná disciplína, patrí do základných pedagogických disciplín. Zaoberá

sa teóriou a praxou vyučovania. Didaktika by mala odpovedať na otázky PREČO, ČO A AKO

VYUČOVAŤ. Je spojená didaktickým trojuholníkom učiteľ, žiak, učivo.

VZDELÁVANIE – je systematické nadobúdanie vedomosti a zručnosti. Realizuje sa v organizovanej

a neorganizovanej forme. V organizovanej forme t.j. v priebehu vyučovania, a v neorganizovanej forme

t.j. mimo vyučovania, dobrovoľné čítanie kníh, kino, divadlo, ....

PREDMETOM DIDAKTIKY – je skúmať a opisovať a vysvetľovať. Je vyučovací proces.

ÚLOHY DIDAKTIKY

- Diagnostická

- Prognostická

- Inštrumentálna

- Normatívna

ZÁKLADNÉ DIDAKTICKÉ KATEGÓRIE

VÝCHOVA- je cieľavedomý, poznávací a plánovací proces s cieľom dosiahnuť pozitívne zmeny vo vývoj osobnostiVYUČOVANIE- je systematický organizovaný proces učiteľa(vyučuje), žiaka(učí sa) v organizovanej forme , ktorý je organizovaný školou. Stránky vyučovacieho procesu Učiteľ- činnosť- vyučuje Žiak – činnosť- učí sa Obsah- kurikulum- obsah vyučovaniaVZDELANIE- sústava vedomostiVZDELÁVANIE- systematické nadobúdanie vedomosti v procese vyučovania, v edukačnom prostredíEDUKÁCIA – výchova a vzdelávanieVEDOMOSTI- nadobudnuté vedomostiZRUČNOSTI- spôsobilosť človeka vykonávať istú činnosťNÁVYKY – zautomatizovaná činnosťPOSTOJE -HODNOTY- nevyhnutná súčasť nášho života, rodina škola, domov...OBSAHMETODY,ZASADY

9. Sústava didaktických zásad, ich charakteristika a aplikácia na konkrétnom príklade v praxi

Ak má byť akákoľvek činnosť, napríklad vo výrobe, v školstve cieľavedomá, systematická a efektívna, musí sa riadiť určitými pravidlami, mala by spĺňať určité požiadavky. Takéto požiadavky má aj didaktika a tieto požiadavky sa nazývajú didaktické zásady.

SÚSTAVA DIDAKTICKÝCH ZÁSAD sa historicky vyvíjala.Prvú najucelenejšiu koncepciu vyučovacích zásad vypracoval J. A. Komenský (1592 - 1670) vo svojom

diele Veľká didaktika. Komenského zásady sú: od jednoduchého k zložitému,

od blízkeho k vzdialenému, od konkrétneho k abstraktnému.

DIDAKTICKÉ ZÁSADY - sú pokyny, požiadavky, zákonitosti, ktoré musí rešpektovať učiteľ aby dosiahol didaktický cieľ. Všeobecné požiadavky, ktoré ovplyvňujú priebeh a výsledok vyučovacieho procesu.

CHARAKTERISTIKA NAJPOUŽÍVANEJŠÍCH DIDAKTICKÝCH ZÁSAD

1.Zásada uvedomelosti a   aktivity: - Doležité pre tuto zásadu je pochopenie učiva žiakmi, aby sa žiaci

uvedomele učili a aktívne pristupovali k učeniu, aby boli aktívny žiaci ale aj učiteľ

2. zásada vedeckosti – obsah vyučovania musí rešpektovať najnovší stav poznatkov v príslušnom vednom odbore.

3. zásada postupnosti – obsah učiva je dôležité žiakom odovzdávať na základe veku

4.Zásada názornosti : - na lepšie pochopenie učiva. Názorné ukážky, učebné pomôcky

5. Zásada primeranosti : primerane žiakom na vek vysvetľovať učivo.

5.Zásada systematickosti : logické usporiadanie učiva

6.Zásad trvácnosti : uplatňuje sa rešpektovaním predchádzajúcich zásad.

10. Hodnotenie a klasifikácia – pojem, funkcia. Jednotlivé druhy a formy hodnotenia

žiakov, ich pozitíva a negatíva.Hodnotenie- možno chápať ako najdôležitejšiu súčasť pedagogickej diagnostiky

DRUHY HODNOTENIAFormatívne hodnotenie -vstupné preskúšanie Záverečné (sumatívne ) hodnotenie

Hodnotenie rozdeľujemeKriteriálne hodnotenie Normatívne hodnotenie

KLASIFIKÁCIA – žiakov klasifikujeme od stupnice 1-5. Čo je v slovenskom školstve platné, na ohodnotenie sa používajú aj písmenká A,B,C,D,E,FX, v prvých ročníkoch ZŠ odtlačky zvieratiek, obrázkov- slovné hodnotenie – učiteľ poukáže na žiakove prednosti, nedostatky, chyby, usmerňuje žiakaDruhy skúšok Ústne – typické skúšanie v triedach, úsudok o vedomostiach, môže byť zaťažené subjektivizmomPísomné – môže byť i tu subjektivizmus, pokiaľ ich hodnotí jeden učiteľ (voľná odpoveď na danú tému)Testovanie formou úvahy niektoré odpovede žiakov je vhodné otestovať formou úvahy, voľnej výpovede 7

DRUHY A FORMY HODNOTENIA PODĽA SPOSOBU VYJADROVANIA SA ŽIAKOV PRI SKÚŠANÍ – Ústne, písomné, praktické – PODĽA POČTU SÚČASNE SKÚŠANÝCH ŽIAKOV – hromadné, skupinové, individuálnePODĽA ČASOVÉHO ZARADENIA A FUNKCIE - prijímacie skúšky, priebežné skúšky, súhrnné skúšky, záverečné skúšky, opravné skúšky

ZŠ a SŠ – druhy skúšania:Individuálne, frontálne, písomné skúšky

NEGATÍVA PRI HODNOTENÍ :1. subjektivita hodnotenia žiaka2. učitelia nevedia ako hodnotiť3. žiaci preferujú pamäťové učenie- učitelia tak orientujú skúšania4. výkon žiaka sa porovnáva s výkonom horšieho5. klasifikácia vyvoláva stres a strach6. žiak nemá dostatočnú spätnú väzbu o svojom procese učenia7. učiteľ by nemal hodnotiť len výsledok procesu ale aj proces

11. Príprava učiteľa na vyučovanie. Základné komponenty vzorovej štruktúry vyučovacej hodiny.

Príprava učiteľa na vyučovanie je zameraná na obsah učiva, čo sa na danej vyučovacej hodine bude

preberať. Príprava učiteľa : KRÁTKODOBA, DLHODOBA

DLHODOBÁ príprava učiteľa na vyučovanie sa rozumie , že učiteľ ešte pred školským rokom si urobí

prípravu na základe toho čo majú žiaci v danom ročníku podľa smerníc školstva sa naučiť. Učiteľ si

pripraví štruktúru, podľa ktorej bude vyučovať na vyučovacích hodinách. Mal by si preštudovať

organizačné pokyny a zistiť stav učebných pomôcok, didaktickej techniky, ktoré mu budú potrebné pri

výklade danej látky. K dlhodobej príprave patrí aj sebavzdelávanie.

KRÁTKODOBA príprava na vyučovanie je taká že učiteľ si ju pripravuje krátko pred vyučovaním.

Príprava by mala zodpovedať a vychádzať z predchádzajúceho učiva a musí zodpovedať výchovno

vzdelávaciemu cieľu. Učiteľ keď pozná žiakov ktorých ide naučiť dané učivo sa mu príprava na

vyučovanie robí jednoduchšie.

Formu prípravy na vyučovaciu hodinu nestanovuje žiadny predpis , nemusí sa robiť písomne, pokiaľ to

nevyžaduje riaditeľ školy, ktorý si môže písomnú prípravu vyžiadať od učiteľa. Odporúča sa však si ju

robiť písomnou formou, aspoň bodovite rozvrhnúť, čo sa na danej hodine preberá a koľko času sa

venuje danej téme, treba si rozvrhnúť časovo priebeh vyučovacej hodiny.

V súvislosti s prípravou na vyučovaciu hodinu, je dobrá spolupráca s inými vyučujúcimi. Niekedy

dochádza k preťaženiu žiakov napr. pred vysvedčením a je dobré nedať žiakom v jeden deň tri písomky

z rôznych predmetov. Preto sa odporúča konzultovať s inými vyučujúcimi a rozvrhnúť si prípravu tak

aby sa nepreťažovali žiaci.

ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY:- hodina zákl. typu ( klasická, zmiešaná, kombinovaná )a) Začiatok hodiny - organizačná časť, kontrola domácej úlohy, skúšanie a hodnotenie predchádzajúcej

látkyb) Motivácia – vzbudenie záujmu o nové učivoc) vytváranie nových vedomosti, zručnosti a návykov (expozícia)d) opakovanie a upevňovanie prebratého učiva (fixácia)e) uloženie dom. úlohyf) krátke zhodnotenie práceg) záver vyučovacej hodinyKLASICKÁ VYUČOVACIA HODINA:1. Otvorenie hodiny , org. práce, zápis do triednej knihy – 2 min.2. Kontrola DÚ – 5 min.3. Opakovanie učiva z minulej hodiny, preskúšanie žiakov – 8 min.4. Oboznámenie cieľa nového učiva, preberanie nového učiva – 13min.5. Prvotné opakovanie a utvrdzovanie učiva – 12 min.6. Zhodnotenie dosiahnutých výsledkov, uloženie DÚ – 5 min.

Vyučovacia hodinačasová – priestorová jednotka najčastejšie 45 min., v ktorej sa realizuje edukačný proces pracuje sa podľa rozvrhu hodín

12. Vzájomný vzťah výchovy a sebavýchovy. Základné znaky sebavýchovy.

VÝCHOVA- je cieľavedomý, plánovaný a organizovaný proces, s cieľom dosiahnuť pozitívne zmeny vo vývoji osobnosti.Výchova nekončí opustením školských lavíc a netýka sa len detí a mládeže ale aj nás dospelých, učiteľov a rodičov. Prvotná výchova je od narodenia dieťaťa a je veľmi dôležitá. Výchova ma sústavný charakter a je to tvorivý proces, ktorým sa človek neustále vychováva. Skôr ako začne proces výchovy musíme si stanoviť ciele, vychovávateľ by mal poznať vonkajšie faktory vychovávaného , potom musí vedieť čo chce dosiahnuť výchovou. Najprv musí mať jedinec dobrý základ výchovy aby v určitom období mohol sebavychovávať, čiže výchova do sebavýchovy prechádza až v určitom období.

SEBAVÝCHOVA- sebavýchova je zameraná na pozitívnu zmenu svojej osobnosti svojho ja. Sebavýchova je proces neustálej seba-obnovy, jej základným prostriedkom je motivácia a záujem sa vychovávať. Výchova vytvára podmienky pre sebavýchovu a očakáva sa , že sa vychová jedinec ktorý bude prínosom pre našu spoločnosť. Človek sám pracuje na sebe a snaží sa sám seba vychovávať sa to je sebavýchova.

Výchova a sebavýchova majú spoločné ciele, výchova vytvára predpoklady pre sebavýchovu. Výchova a sebavýchova sa navzájom podmieňujú a spolu zabezpečujú rozvoj osobnosti človeka. ZÁKLADNÉ METÓDY SEBAVÝCHOVY (Oberuč 2009):

SEBAPRESVEDČOVANIE – diskusia človeka so sebou samým, zdôvodňovanie „ pre“ a „ proti“ s cieľom nachádzať pravdu, správny postup vo svojom správaní. SEBAPRINUCOVANIE – ide teda o to, prinútiť sa postupovať tak, ako je treba a nie tak, ako sa v danom okamžiku jemu chce. Aby to všetko dosiahol, k tomu nebude stačiť len „chcem“, ale i „musím“SAMOSTATNÉ CVIČENIE – samostatné získanie skúseností správneho konania a prekonávanie prekážok. Táto činnosť spočíva v dôkladnom premyslení a reálnom plánovaní svojej práce, uskutočňovanej najefektívnejšími metódami v pravidelnom rytme práce. Úspech závisí tiež na postupnosti, systematickosti cvičenia.SEBAPOVZBUDZOVANIE –človek sa zamýšľa nad svojou prácou a hodnotí ju, či už vnútorne rečou, alebo verejne pred priateľmi „urobil som, čo sa dalo, čo bolo v mojich silách“ SLEDOVANIE PRÍKLADU – mať nejaký ideál vyplýva z ľudskej prirodzenosti. Ideálom či vzorom dieťaťa bývajú obyčajne ľudia z jeho najbližšieho okolia. Vzorom človeka môže byť určitá mravná norma – spravodlivosť, čestnosť, pracovitosť, zodpovednosť, vernosť, obetavosť atď.

13. Podstata a klasifikácia vyučovacích metód. Základné požiadavky na výber vyučovacej metódy v edukačnej praxi.

METÓDA – spôsob, cesta na dosiahnutie edukačného cieľa. Používajú ju predovšetkým edukátori.

Didaktická (vyučovacia metóda je zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, je to činnosť edukátora

a aj edukanta s cieľom dosiahnuť vytýčený cieľ.

KLASIFIKÁCIA VYUČOVACÍCH METÓD

- metóda z didaktického aspektu( prísun informácii zo zdroja informácii)

- metóda z psychologického aspektu (rešpektuje rozumové aktivity žiakov)

- metóda z logického aspektu (logické využívanie myšlienok)

- metóda z procesuálneho aspektu ( funkcie metód vo vyučovaní)

- metóda z organizačného aspektu ( zabezpečuje riadenie aktivity učiteľa a žiaka)

METÓDA Z   DIDAKTICKÉHO ASPEKTU – prísun informácii zo zdroja informácii

a)slovné metódy monol´g : prednáška, vysvetľovanie, opis dial : rozhovor, diskusia, beseda práce s písaným slovom práca s tlačeným slovom (učebnice, tabuľky...)

b)názorné metódy pozorovanie (napr. počas exkurzie) predvádzanie (demonštrácia) : predmetov, obrazov, pokusov...

c) praktické metódy nácvik zručností pokusy, laboratórna činnosť, grafické práce... názorná činnosť žiakov hudobné, grafické, výtvarné činnostiMETÓDY Z PSYCHOLOGICKÉHO ASPEKTU - z hľadiska aktivity a samostatnosti edukanta

a) metódy reprodukčnéb) metódy produkčné

METÓDY Z LOGICKÉHO ASPEKTU – myšlienkové postupy Analýza, Syntéza, Komparácia, Indukcia, dedukcia, Zovšeobecnenie, Abstrakcia a pod.

METÓDY Z PROCESUÁLNEHO ASPEKTU - z hľadiska etáp vyučovacej hodiny motivačné- vzbudiť záujem o učenie expozičné - oboznamovanie s učivom fixačné - opakovanie a upevňovanie učiva diagnostické –metódy hodnotenia , kontroly a kvalifikácie aplikačné – metódy, kt. zabezpečujú bezprostredné využitie vedomostí v konkrétnej čin.

KRITÉRIA VÝBERU VYUČOVACEJ METÓDY

Výber metódy musí byť vždy podriadený učivu, žiakom, učiteľovi, pomôckam a didaktickej (vyučovacej)

technike.

Vyučovacia hodina je účinná vtedy ak: je sprostredkovanie učiva podané s porozumením, ak sa formuje

žiakova osobnosť, ak sme zaujali žiaka, ak bola vyučovacia hodina výchovno účinná, ak prebehla vo

vhodných didaktických podmienkach, ak bola metóda správne vybraná učiteľom

14.Súčasné koncepcie vyučovania,ich charakteristika a význam pre edukačný proces.

Koncepcia vyučovania – je širším pojmom ako pojem metóda vyučovacieho procesu. Zahŕňa v sebe systematické používanie viacerých metód vyučovacieho procesu a rieši aj problematiku jeho niektorých ďalších činiteľov, napr.: podmienok vyučovacieho procesu, jeho cieľov, výberu učiva, didaktických zásad.... Globálna výchova - cieľom je pripraviť žiakov na život v 21. storočí – rozvoj globálnej, t. j. celej osobnosti žiaka a pochopením globálnej povahy sveta a úlohy žiaka Pozitíva: -výcvik samostatnosti a tvorivosti žiakov, celistvosť prístupu k uč.Negatíva:- nepripravenosť žiakov chápať problémy globálne -problém nadväznosti, kontinuity učiva v klasickom zmysle slova -žiaci nemajú všeobecné základy jednotlivých vedných disciplín -na učiteľa sa kladú vysoké nároky na tento spôsob vyučovania Problémové vyučovanie – vyučovanie, pri ktorom samotní žiaci riešia teoretické alebo praktické probl. na vyuč. Kladie dôraz na samotné myslenie a konanie. P: - vysoko motivujúce, vyuč. je dynamické, proces dovŕšený vyriešením problému Negatíva: -kladie zvýšené požiadavky na žiaka, od ktorého sa vyžaduje samostatný, tvorivý postup,-kladie zvýšené požiadavky na prácu učiteľaKooperatívne vyučovanie – podstata spočíva v tom, že žiaci na vyučovaní pracujú v skupinách – riešia úlohy, osvojujú si vedomosti, vykonávajú praktické činnosti v atmosfére rovnoprávnosti a spolupráce. Hodnotenie žiaka závisí od hodnotenia skupiny, ktorej je členom. Programové vyučovanie - je koncepcia vyučovania riadeného programom. Projektové vyučovanie - oproti tradičnému vyučovaniu si žiaci neosvojujú najprv vedomosti a ich uplatnenie v praxi, ale začína uplatnením v praxi a vedomosti  si žiaci osvojujú spontánne v procese činnosti. Tvorivo- humanistická výchova – je ďalšou koncepciou vyučovania využívanou v našom výchovno - vzdelávacom procese - tvorivé myslenieNa Slovensku sa tejto problematike venuje M. Zelina a M. Zelinová. Diferencované vyučovanie – v didaktike nie je nové, už J. A. Komenský zdôrazňoval, aby vo vyučovaní boli rešpektované osobností žiakov, v praxi sa však nevyužívajú poznatky – rozlišovanie žiakov Integrované tematické vyučovanie – skladá sa z troch vzájomne prepojených a závislých princípov -výskum mozgu, rozvoj kurikula, používanie vyučovacích postupov a schopností učiteľa. ITV je prienikom všetkých troch oblastí. Heuristické vyučovanie – (problémové, tvorivé, učenie objavovaním, pátracie a pod.). Vychádza z problémovej situácie a využívajú sa v ňom najčastejšie tieto metódy:1. problémový výklad 2. heuristická beseda 3. situačná metóda, 4. výskumná metóda využíva uplatnenie výskumu v didaktickej praxi.

15. Charakteristika jednotlivých didaktických prostriedkov v procese vyučovania. Učebné pomôcky, moderné IKT, didaktická technika a požiadavky na ich využitie vo vyučovaní.

DIDAKTICKÉ PROSTRIEDKY- súbor prostriedkov používaných vo vyučovacom procese, za účelom zefektívnenia vzdelávacích postupov.Didaktické prostriedky rozdeľujeme na : MATERIÁLNE, NEMATERIÁLNEMATERIÁLNE : pomôcky, prístroje, zariadenia, technikaNEMATERIÁLNE: metódy vyučovacie, organizačné formy.

UČEBNÉ POMÔCKY: sú názorné vyučovacie a učebné prostriedky slúžiace na rýchlejšie a lepšie zapamätanie učiva. Pomocou nich učiteľ objasňuje učivo a motivuje žiakov. Pomáha rozvíjať logicko-myšlienkové operácie na báze názorného zobrazovania skutočnosti. Učebné pomôcky:

- praktické- model, film, obraz...- textové – zošit pracovný, učebnica, časopis...

MODERNÉ IKT – počítač, internet

DIDAKTICKÁ TECHNIKA- pomocou nej sa robia prezentácie v didaktickom vyučovaní- technické pomôcky- audio vizuálna a počítačová technika, multimédia- organizačná technika- rozhlasové štúdio, vydávanie časopisu, redakcia, laboratórium- odborné vybavenie výučbového priestoru- tabuľa, nástenka, mapa...

POŽIADAVKY :- plnia výchovno vzdelávací cieľ- rozvíjajú schopnosti žiakov- osvojujú nové poznatky a rozvíjajú si schopnosti- učia sa pracovať s počítačom....- vychovávajú žiakov...

16. Obsah vyučovania, prvky učiva, kurikulum a vzdelávacie štandardy , tematické plány, štátny a školský vzdelávací program a spôsob ich aplikácie v priamej edukačnej praxi. Nové trendy v obsahu vzdelávania.Obsah vyučovania – pod týmto pojmom rozumieme vybrané množstvo a kvalitu poznatkov, zručností, názorov, postojov, hodnôt, ktoré si má edukant v procese výchovy a vzdelávania osvojiť a rozvinúť . je to štruktúrované a funkčne usporiadané učivo.Prvky učiva - Podľa Lernera učivo pozostáva zo štyroch prvkov.

1. Vedomosti 2. Zručnosti a návyky 3. Skúsenosti z tvorivej činnosti 4. Emocionálno-citové skúsenosti Kurikulum - všetko čo sa spája s vyučovacím procesom. Je to komplexný pojem zahrňujúci učivo,

učebné osnovy, učebný plán, obsah vzdelávania, obsahuje plány určené k riadeniu učenia v školách,

Ak chceme určiť námet kurikula, definujeme ho otázkami:

- prečo – zmysel, hodnoty vzdelávania, funkcie a ciele

- koho – ktorú časť populácie

- v čom – s akým obsahom

- ako – pomocou akých vyučovacích stratégií, postupov a metód

- kedy – v ktorých obdobiach a v časových úsekoch

- za akých podmienkach

Vzdelávacie štandardy - sú to dokumenty, ktoré ohraničujú požiadavky na edukanta v oblasti vzdelávania po

absolvovaní tematického celku, predmetu, odboru, určitého druhu školy.

Skladajú sa z dvoch častí – obsahový štandard a výkonový štandard

Obsahový štandard – mal by obsahovať kmeňové základné učivo

Výkonový štandard – mal by obsahovať špecifické konkrétne ciele vyučovacieho procesu.

Tematický plán - vytvára ho učiteľ, konkretizuje ním svoje predstavy, učebné osnovy a celý vzdelávací

proces v celom ročníku na jednotlivé hodiny. Na 80% musí rešpektovať učebné osnovy a 20% vlastná

tvorba a kreativita. //dôležité pre potreby zastupovania. Tematický plán stojí v línii základných

dokumentov a materiálov, s ktorými učiteľ pracuje.

Štátny vzdelávací program - štátom vydaný kurikulárny pedagogický dokument. Je to záväzný

dokument, ktorý sú školy povinné rešpektovať a rozpracovať do svojich školských vzdelávacích

programov, otvorený kurikulárny dokument, ktorý sa bude podľa potrieb a požiadaviek inovovať.

Štátny vzdelávací program obsahuje rámcový model absolventa, rámcový učebný plán i rámcové učebné

osnovy pre konkrétny stupeň vzdelávania.

Školský vzdelávací program - predstavuje druhú úroveň obsahu vzdelávania. Je záväzným

východiskovým dokumentom utvoreným na základe štátneho vzdelávacieho programu. Na tvorbe a

realizácii školského vzdelávacieho programu sa majú okrem riaditeľov a učiteľov podieľať tiež rady škôl

i ľudia pôsobiaci mimo škôl. Je povinnou súčasťou pedagogickej dokumentácie.

17. Výchovno-vzdelávací cieľ, rôzne úrovne konkretizácie výchovno-vzdelávacích

cieľov. Kognitívne, afektívne a psychomotorické ciele a ich taxonómie. Uplatnenie

taxonómií vo vymedzovaní cieľov vyučovania

Výchovno vzedelávací cieľ- cieľom je vychovať človeka aby bol prínosom pre našu spoločnosť.Ciele vyučovania delíme na :Kognitívne ciele (poznávacie): zahŕňajú oblasť vedomostí, poznávacích schopností (vnímanie, pamäť, myslenie, tvorivosť).Pretože prevažujú pri vzdelávaní, nazývajú sa tiež vzdelávacie ciele. Afektívne ciele: zahŕňajú oblasť citovú, Ich dosahovanie je hlavne zámerom výchovy v užšom slova zmysle, preto sa označujú ako výchovné.Psychomotorické ciele: zahŕňajú oblasť motorických zručností. Pretože dominujú najmä na praktickom vyučovaní (odbornom výcviku), nazývajú sa tiež výcvikové ciele.

Najvýznamnejšie taxonómie sú: taxonómie vzdelávacích cieľov B.S. Blooma a kol. a D. Tollingerovej v kognitívnej oblasti taxonómia cieľov D.B. Krathwohla a kol. v afektívnej oblasti taxonómia cieľov M. Simpsona v psychomotorickej oblasti

BLOOMOVA TAXONÓMIA- Kategórie kognitívnej oblasti:1. Vedomosti – znalosť určitých faktov – ciele- rozoznať a pomenovať2. Porozumenie – poznať príčiny – ciele -vymedziť prvky a vedieť aká je ich úloha3. Aplikovanie – ciele – prakticky poučiť4. Analýza – schopnosť rozdeliť poznávané na malé časti a určiť vzťahy medzi nimi – ciele- popísať

čo sa deje pri praktickom použití a prečo5. Syntéza – ciele- zúžitkovať prvky tejto schopnosti pri riešení problému, úlohy a navrhnúť

zdokonalenie6. Hodnotenie – vedieť posúdiť – ciele – určiť mieru dosiahnutej úspešnosti pri riešení problému,

úlohy a navrhnúť zdokonalenieKRATHWOLOVA TAXONOMIA- Kategórie afektívnej (citovej) oblasti:

1. Prijímanie – ochota venovať pozornosť – ciele – dieťa počúva, dáva otázky, pozoruje2. Reagovanie – ochota aktívne sa zúčastniť – ciele – dieťa splní požiadavky učiteľky, pomáha, splní

si úlohu3. Oceňovanie – prisudzovanie hodnoty – ciele – dieťa uprednostňuje, angažuje sa, zdôverí sa,

argumentuje4. Usporiadanie – schopnosť vedieť vnímať – ciele- dieťa dáva do vzťahu, preberá zodpovednosť,

usporaduje5. Sebavyjadrenie hodnotou – dieťa istým spôsobom koná, ovplyvňuje, prejavuje – sebauvedomenie

SIMPSONOVA TAXONOMIA-- Kategórie psychomotorickej oblasti:1. Vnímanie činnosti– Získavanie alebo vybavenie z pamäti predstavy o budúcej motorickej činnosti.2. Pripravenosť na činnosť – pripravenosť vykonávať určitý druh činnosti3. Napodobňovanie činnosti – Začiatočné štádium pri učení sa komplexným zručnostiam.4. Mechanická činnosť – Činnosť je vykonaná spoľahlivo, bezpečne a zručne. Utvára sa zručnosť

v činnosti.5. Komplexná automatická činnosť – Komplexná, zložitá činnosť vyžadujúca vysoko koordinované

motorické pohyby.6. Prispôsobovanie činnosti – Žiak dokáže meniť, prispôsobovať činnosť zmeneným podmienkam

alebo v problémovej situácii.7. Tvorivá činnosť – Vytvorenie nových spôsobov motorickej činnosti, použitie osvojených spôsobov

činnosti.

18. Alternatívne pedagogické koncepcie a školy. Charakteristika, podstata, pozitíva a negatíva a ich

porovnanie s tradičnými koncepciami.Pojem alternatívny je odvodený z latinského slova alter, čo znamená iný. Alternatívne školy by teda mali byť v najširšom

slova zmysle školy, ktoré uplatňujú iné obsahy vzdelávania, iné formy vzdelávania, iný vyučovací proces a inú atmosféru vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi.

Alternatívne školstvo predstavuje súbor alternatívnych škôl, ktoré poskytujú iný spôsob výučby . z právneho hľadiska ich delíme na verejne a súkromné, z pedagogického hľadiska podľa ped. koncepcii, metód a foriem práce ich delíme na waldorfske školy, montesoriovské

školy, jénske školy, freinetovské školy, daltonske školy a iné. a podľa svetonázorového hľadiska na ateistické čí nábožensky orientované školy.

Podstatou alternatívnych škôl je, že sledovali kompenzačné ciele a boli náhradou, alebo odstránením nedostatkov jestvujúcich v školstve. Riešili pluralitu vzdelávania a možnosť výberu.

POROVNANIE KLASICKÁ A ALTERNATÍVNA ŠKOLA

KLASICKÁ ALTERNATÍVNA Východiská: Viac pozornosti je venované obsahu učiva, ako Pozornosť sa sústreďuje na dieťa a schopnostiam dieťaťa. jeho schopnosti a zaujmi.

Ciele: Naučiť sa čo najviac učiva, preceňovanie pamä- Spolu s učivom rozvíjať tvorivosť, ťového učenia, menej pozornosti tvorivosti žiakov. učivo nie je cieľom, ale prostried- kom rozvoja žiaka.

Obsah: Je pevne stanovený učebným plánom a osnovami Je vymedzená len základná línia a  a záväzný pre všetkých. je modifikovateľný.

Vyučovacie Prevaha verbálnych metód, výber metód závisí Metódy na rozvoj tvorivosti, hry, dra-metódy: od učiteľa. matizácia, využíva sa spontánnosť a  nápaditosť žiakov. Formy: Vyučovacia hodina s presne stanoveným časom Flexibilná vyučovacia jednotka s dôra- a štruktúrou. zom na aktivitu a spoluprácu žiaka.

Činnosti Riadené a usmerňované učiteľom. Vychádzajú zo záujmov žiakov a spolu-žiakov: práce s inými žiakmi.

Zdroj nových Spravidla len učiteľ a učebnice. Učebnice, iná literatúra, experimentova-vedomostí: nie, samostatná práca žiakov.

Hodnotenie: Známkami . Slovné hodnotenie s cieľom povzbudiť.

Systém predmetov: Pevný, podľa učebného plánu. Logické a syntetické celky, využívanie epo- chového vyučovania.

Rozvrh hodín: Pevný, ustálený. Voľný, flexibilný.

Spolupráca s rodičmi: Rodina neovplyvňuje prácu školy, Intenzívna spolupráca, rodičia spolurozho- malá vzájomná informovanosť. dujú o mnohých činnostiach školy.

Učiteľ: Organizátor práce, usmerňovateľ, autorita. Organizátor, partner a priateľ, člen kolektívu.

Usporiadanie školy: Tradičné, klasické triedy. Netradičné, s dôrazom na estetiku prostredia. Škola pripomínajúca domov žiaka.

Alternatívne školy uplatňujú zásady, ktoré su inšpiratívne i pre klasické typy škôl napr:pozitívne myslenie a prístup k ľudom, práci, povinnostiam

19. Základné komponenty verbálnej a neverbálnej komunikácie, charakteristika pedagogickej

komunikácie a požiadavky na jej efektívnu aplikáciu v edukačnom procese.

KOMUNIKÁCIA- je odvodená z latin. slova COMUNICCARE t.z. urobiť niečo spoločné. Komunikácia je to čo prebieha medzi JA a TY, čo JA odovzdáva TY, a čo JA preberá od TY. Považujeme ju z jedných z najdôležitejších podmienok života.

VERBÁLNA KOMUNIKÁCIA- je mladšia ako neverbálna komunikácia, prebieha pomocou jazyka, týka sa obsahu reči. Rozlišujeme vnútornú a vonkajšiu reč. Vnútorná reč je taká ktorou si mi hovoríme v myšlienkách a vonkajšia reč je taká ktorou už tie myšlienky dávame navonok rečou, čiže hovoríme. Verbálna komunikácia je aj písaná komunikácia a vyjadrujeme ju písaním.

NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA- je staršia ako verbálna komunikácia, je to reč tela a vyjadrujeme ju čiže hovoríme pohybmi, gestikuláciou. Aj keď mlčíme aj vtedy hovoríme.Tvoria je extralingvistické prostriedky:Mimika- výraz tváreGestikulácia – pohyby rúkProxemika- človek od človeka vzdialenosťKinezika- pohyby , schopnosť nimi hovoriťHaptika- dotyky, podávanie rúkPosturika- reč postojaPohľady- reč očí

Každá komunikácia obsahuje prvky komunikácie:KOMUNIKÁTOR- oznamovateľKOMUNIKANT- prijímateľ správyKOMUNIKAČNÝ KANÁL- prenos správyKOMUNIKÉ- obsah správy

PEDAGOGICKÁ KOMUNIKÁCIA- pomocou nej sa realizuje výchova a vzdelávanie vo výchovno vzdelávacom procese. Plní dve základné funkcie

- slúži ako prostriedok pri výchove a vzdelávaní- sprostredkúva vzťahy medzi komunikujúcimi-

METÓDY PEDAGOGICKEJ KOMUNIKÁCIE- učiteľ by mal byť dobrým rétorikom- na rozhovor by sa mal vopred pripraviť (krátkodoba, dlhodobá príprava na vyučovanie)- mal by vedieť ako začať hovoriť- mal by si ujasniť tému rozhovoru- mal by vedieť kto je komunikant a kto komunikátor- mal by vedieť organizovať čas v komunikácii- mal by vedieť počúvať-

POŽIADAVKY NA EFEKTÍVNU KOMUNIKÁCIU- primeraná hlasitosť- primerané tempo reči- prirodzená intonácia- spisovný jazyk ovládať a používať spisovný slovník- presnosť prejavu- emocionalita rečí

20. Výchova a vzdelávanie zdravotne, senzoricky a psycho-sociálne znevýhodnených žiakov, integrovaná výchova a charakteristika alternatívnych metód a postupov edukácie týchto žiakov. Inkluzívna pedagogika.

Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením je vychovávať a vzdelávať týchto žiakov tak, aby plnohodnotne vnímali, prežívali vlastný život

VÝCHOVA A VZDELÁVANIE ŽIAKOV SO ZDRAVOTNÝM ZNEVÝHODNENÍM :

Uskutočňuje sa v školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením;

v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy; Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom špecifické podmienky pre ich úspešné vzdelávanie a uspokojovanie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb

INTEGROVANÉ VZDELÁVANIE - základné podmienky vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením v bežných triedach základných škôl

- žiak musí mať zabezpečené odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej jeho individuálnym potrebám- riaditeľ školy je povinný zabezpečiť systematickú spoluprácu školy a poradne- Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program. Individuálny výchovno-vzdelávací program vypracováva

Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiakaOPTIMÁLNE PODMIENKY V TRIEDE - umiestnenie žiaka tak, aby mohol vnímať výklad učiteľa všetkými zmyslami- do lavice posadí žiaka s takým spolužiakom, ktorý bude schopný a ochotný v prípade potreby pomôcť- prizve špeciálneho pedagóga- pracovný postup konzultuje so špeciálnym pedagógom- používa vhodné učebné pomôcky a učí s nimi dieťa pracovať aj samostatne POSTUPY EDUKÁCIIŽiakom s postihnutím sa obsah, formy a postupy vyučovania nastavujú podľa potrieb vzdelávania v individuálnych vzdelávacích programov .V procese vzdelávania sa podľa druhu a individuálnej potreby môžu využívať alternatívne predmety. Individuálne integrovaní žiaci vo svojich školských vzdelávacích programoch môžu mať zvýšený počet voliteľných predmetov o 1 až 3 hodiny týždenne.

INKLUZÍVNE VZDELÁVANIE V prvom rade chápeme inklúziu ako právo každého dieťaťa na kvalitné vzdelávanie.. Takto má každý študent možnosť uspieť. Predpoklady inkluzívneho vzdelávania na Slovensku definovali inkluzívne vzdelávanie ako právo každého jednotlivca na prístup ku vzdelaniu čo najvyššieho stupňa a kvality, založenom na morálnych hodnotách, pri ktorom škola rešpektuje individuálne osobitosti človeka a osobitosti prameniace z jeho príslušnosti k určitej skupine. Výsledkom vzdelávania je jeho plnohodnotné začlenenie do spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života.

21. Podstata pedagogickej diagnostiky, jej etapy, metódy a nástroje. Požiadavky na realizáciu a možnosti pedagogickej diagnostiky v edukačnej práci so žiakmi.

Pedagogicka diagnostika je samostatná pedagogická. disciplína (patrí medzi špeciálne pedagogické disciplíny), slúži praktickému účelu, má úzky vzťah k špeciálnej pedagogike, didaktike, teórii výchovy aj k pedagogike dospelých

Môžeme ju definovať ako:„ Exaktné poznávanie a správne analyzovanie, pedagogického pôsobenia a podľa podmienok formovanie

osobnosti žiaka“Metódy pedagogickej diagnostiky - učitelia sú - sú so žiakom v každodennom kontakte celý rok, i niekoľko rokov - majú príležitosť sledovať činnosti, výkony, správanie - sledovať emočné prejavy žiaka - sledovať sociálnu komunikáciu - pozorovať prejavy žiaka v rôznych situáciách a podmienkach- komunikovať so žiakom a sledovať jeho prejavy, viesť rozhovor so žiakom, jeho rodičmi, spolužiakmi.. - dopĺňať svoje poznanie žiaka údajmi od psychológa, lekára, sociálneho pracovníka, vychovávateľa, majstra ... Učiteľ, vychovávateľ a majster - rovnako ako psychológ používa tieto metódy: - Pozorovanie - Rozhovor - Anamnézu - Dotazníky - Testy Najčastejšie užíva pozorovanie a rozhovor Rozhovor by mal byt' zameraný hlavne na tieto problémy: - voľný čas, záujmy, zábava a odpočinok, povinnosti doma... - režim dňa a povinnosti doma - domáca príprava a metóda učenia - rodina súrodenci, kamaráti, skupina... - radosti a starosti, úspechy a neúspechy, ciele a plány, problémy a možnosti ich riešenia. Cenné údaje môžeme získať rozborom voľných písomných prejavov, napr. na tému :moje soboty a nedele, moje prázdniny, súrodenci a kamaráti, naša trieda, záujmový krúžok. parta, atď., kniha, ktorá sa mi páčila, film, ktorý sa mi páčil, keď dokončím školu... , atď. !!! !Všetky údaje o žiakovi zaznamenávame. Diagnostika vzťahov medzi žiakmi Ľudia sú spojení sociálnymi vzťahmi. Pri skúmaní sociálnych vzťahov zisťujeme nielen postoj človeka k iným, ale aj naopak - ako je sám človek uznávaný, preferovaný. respektíve neuznávaný - ide o obojsmerný vzťah. Každý žiak patrí do určitej triedy - to je sociálna skupina. Vzťahy v nej sú dosť pevné, lebo členoviav nej žijú spolu niekoľko rokov. Už prof. Hvozdík v r. 1970 zistil, že učebný úspech, alebo naopak neúspech žiaka do značnej miery ovplyvňuje pozíciu žiaka v štruktúre triedy. Úspešný žiak môže mat' vysoké postavenie v triedea naopak, slabý nízke. Dôležitým faktorom pri diagnostikovaní vzťahov v triede - medzi žiakmi - má klíma triedy. Klíma triedy - Vytvárajú ju - trieda ako celok, skupiny žiakov, jednotlivci aj učiteľ. Atmosféra triedy - situácia, ktorá sa mení zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Učebné prostredie - tyká sa aj fyzického prostredia - typ učebne, jej vybavenie...

Výsledkom pedagogickej diagnostiky je DIAGNÓZA – je najčastejšie chápaná ako výsledok procesu, výsledok pôsobenia za určité obdobie.

22. Voľný čas – jeho charakteristika, úlohy, ciele, funkcie. Sociálno-patologické javy. Výchovné

problémy pri práci s mládežou, ich príčiny a riešenie a prevencia v škole a rodine.

VOĽNÝ ČAS – je časové obdobie, kde si môžeme slobodne vybrať akú činnosť budeme vykonávať dobrovoľne a s potešením.CIEĽOM VOĽNÉHO ČASU – je vychovať človeka, ktorý dokáže so svojím voľným časom rozumne hospodáriť, uvedomuje si jeho životnú hodnotu, má mnohostranné a pestré záujmy. FUNKCIE VOĽNÉHO ČASU:a)Výchovno-vzdelávacia funkcia – prostredníctvom pestrých a zaujímavých činností sa deti motivujú k získavaniu nových vedomostí, schopností, návykov a tým i rozvoju poznávacích procesov a k celoživotnému vzdelávaniu. b)Zdravotná funkcia – usmerňuje režim dňa tak, aby pomáhal vytvárať zdravý životný štýl, ktorý spočíva v striedaní činností rôzneho charakteru (duševné a telesné činnosti, práca a odpočinok, činnosti organizované a spontánne). Pohyb Dôležitú úlohu zohrávajú pohybové, telovýchovné a športové činnosti ktoré vo voľnom čase kompenzujú dlhodobé sedenie pri vyučovaní. Stravovanie viesť deti k správnej životospráve a racionálnej výžive. Hygiena dodržovanie hygieny, upevňovanie hygienických návykov. Dodržiavanie zásad bezpečnosti práce – pedagóg je povinný sa oboznámiť s normami platnými pre dodržiavanie zásad bezpečnosti práce.c)Sociálna funkcia - deti sa podieľajú na utváraní bohatých a potrebných sociálnych vzťahoch. Súčasťou sociálnej funkcie je i návyk komunikačných schopností, rozvoj sociálnych kompetencií a oboznamovanie sa s pravidlami spoločenského správania sa.

PREVENCIA SOCIÁLNO-PATOLOGICKÝCH JAVOV:Skúsenosti z histórie i zo zahraničia potvrdzujú, že prevencia je výchovne účinnejšia a lacnejšia ako nápravy chýb a prevýchova. A práve kvalitná výchova detí vo voľnom čase má výrazný preventívny význam. Sociálno-patologické javy u   detí a   mládeže: 1.)drogová závislosť, alkoholizmus a fajčenie2.)kriminalita a delikvencia (delikvent – vinník, páchateľ)3.)virtuálne drogy (počítače, televízia, video)4.)patologické hráčstvo (gamblerstvo)5.)záškoláctvo6.)šikanovanie, vandalizmus a iné formy násilného chovania 7.)xenofóbia, rasizmus, intolerancia Rozdelenie prevencie:a)Primárna prevencia – určená celej populácii, obzvlášť tej časti, ktorá nie je kriminálne riziková a ani narušená.b)Sekundárna prevencia – zahrňuje aktivity zamerané na kriminálne rizikových jedincov a skupiny, u ktorých je zvýšená pravdepodobnosť a sklon ku kriminálnej činnosti.c)Terciálna prevencia – usiluje sa o liečenie, respektíve zabránenie recidivity u tých, ktorí sú už negatívnymi javmi zasiahnutý.

23. Rodina a jej edukačný vplyv, funkcie rodiny, typológia rodiny, výchovné štýly v rodine, znaky rodiny na Slovensku.

RODINA- je mála spoločenská skupina, ktorá tvorí spoločenský systém kde si jej príslušníci odovzdávajú svoju identitu. Ide o skupinu osôb, ktoré sú charakteristické svojou prepojenosťou, vzájomnými vzťahmi a partnerstvom- manželstvo, rodičovstvo.Prvými učiteľmi detí sú rodičia. Základom vzdelávania je to, čo sa dieťa naučí doma, vo svojej rodine.Základom je1.)mravná výchova v rodine – rozvíjanie mravného správania2.)emocionálna a citová výchova v rodine – pre každého človeka je dôležité, aby mal niekoho rád. 3.)estetická výchova v rodine – rozvíjanie estetickej a umeleckej tvorivosti4.)pracovná výchova v rodine – uskutočňujú sa pomocou hry, pomoci v domácnosti, v príprave na vyučovanieFUNKCIE RODINYBiologická – reprodukčná funkcia – patrí k najdôležitejším, pretože zabezpečuje pokračovanie rodu, Ekonomická funkcia –Spočíva v zabezpečovaní každodenného chodu domácnosti, v uspokojovaní základných biologických potrieb ( bývanie, stravovanie, spánok, obliekanie, hygiena a pod.,)Výchovná funkcia – je rozhodujúcou, najdôležitejšou funkciou. Psychohygienická a emocionálna funkcia – dáva pocit stability, bezpečnosti, citovej rovnováhy.Ochranná funkcia – spočíva v ochrane zdravia detí, v ochrane pred negatívnymi sociálnopatologickými javmi. Socializačná funkcia – začlenenie jedinca do spoločnosti.Odpočinkovo – regeneračná ( rekreačná ) funkcia – vytvoriť pre dieťa odpočinok , regenerácia

TYPOLÓGIA RODINNÉHO PROSTREDIAAutoritatívna výchova- nekompromisná výchova, brutálna výchova,Liberálna výchova - ( bezdôvodné odmeňovanie),Demokratická výchovaPatologická výchova - ( bez citovej väzby) VÝCHOVNÉ ŠTÝLY V RODINE:Spôsob výchovy je silne ovplyvňovaný tými skúsenosťami, ktoré si dospelý prináša zo svojho detstva z výchovy v rodine, alebo v škole. Spôsob výchovy v rodine i v škole je závislý na názoroch, postojoch a tradíciách krajiny, lokality, národa a etnickej skupiny, sociálnej vrstvy, doby, kultúry.

SOCIÁLNE ZNAKY RODINYUniverzita – v ktorej každý z nás prežíva svoj život.Tradicionalita – rodina vtláča každému jeho identitu osobnú, národnú a náboženskúKonzervatívna rodina- spolunažívania rodiny.Sakralita- kresťanská morálkaAzylovosť rodiny –chrániť rodinu

TYPOLÓGIA RODINY:1. úplná (muž, žena, dieťa)-triáda2. neúplná (jeden rodič a dieťa)3. doplnená (nahradí sa chýbajúci)4. harmonická (plní si úlohy)5. disharmonická (neplnenie funkcií)6. jednogeneračná7. dvojgeneračná8. orientačná (z ktorej pochádzame)9. reprodukčná (ktorú máme založenú)

24. Aktuálne ciele výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike. Aktuálny školský zákon č. 245/2008 – zmeny, ktoré priniesol. CIEĽOM VÝCHOVY A VZDELÁVANIA JE UMOŽNIŤ DIEŤAŤU ALEBO ŽIAKOVI:

získať vzdelanie získať kompetencie, ovládať aspoň dva cudzie jazyky analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť, rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, získať a posilňovať úctu k ľudským právam pripraviť sa na zodpovedný život, naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie získať všetky informácie o právach dieťaťa a

AKTUÁLNY ŠKOLSKÝ ZÁKON č. 245/2008Dňa 22.mája 2008 NR SR prijala nový školský zákon 245/2008, ktorý platil od šk.roka 2008/2009 a platí dodnes.snaží zjednotiť európsky legislatívny rámec týkajúci sa školstva. Už štruktúrou vzdelávania sa výrazne líšime od viacerých európskych štátov.Prvým znakom je vymedzenie materských škôl. V západnej Európe nie sú školami, sú viac-menej zariadeniami podobajúce sa našim jasliam. Jasle pre deti nespadajú do kompetencie ministerstva školstva a nevzťahuje sa na nich ani „Školský zákon“.

Zákon 245/2008 sa člení na stupne vzdelávania:- predprimárne vzdelanie MŠ- základné vzdelanie- primárne- 1-4

- nižšie stredné vzdelanie 5-9- stredné vzdelanie- vyššie odborné vzdelanie

Sústavu škôl podľa zákona tvoria:- MŠ, ZŠ, Gymnázium, SOŠ, Konzervátorium , Jazyková škola, ZUŠ, Špeciálna škola

Vzdelávací systém na Slovensku pozná – 10 ročnú povinnú školskú dochádzku. Je zabezpečená trestno-právnou zodpovednosťou. Pre deti, ktoré dosiahli fyzický vek 6 rokov, ale nedosahujú pedagogicko-psychologickú spôsobilosť je zriadený nultý ročník vzdelávania.

Legislatíva umožňuje aj individuálne vzdelávanie v domácom prostredí. Jeho výstupom je absolvovanie – vykonanie komisionálnej skúšky v podmienkach príslušnej základnej školy. Školský systém dotvárajú „školské zariadenia“:

- Školský klub detí- Školské stredisko záujmovej činnosti- Centrum voľného času- Školský internát- Stredisko odbornej praxe

25. Význam odkazu J. A. Komenského pre pedagogickú teóriu a prax v nadväznosti na jeho dielo

Bol pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik.

Opieral sa o Písmo sväté. Vytýčil si vytvoriť encyklopédiu v materinskom jazyku. Jeho myšlienky tvoria základ

dnešnej pedagogiky. Bol vynikajúcim znalcom materinského jazyka. Chcel vyhnať lenivosť zo škôl.

Hľadal univerzálne metódy vyučovania, usiloval sa o zlepšenie výchovy a vzdelávania. Postupovať sa má od

jednoduchého k zložitému, učiteľ má u detí rozvíjať vzťah k práci, k učeniu, vzdelávaniu, sebavzdelávaniu,

disciplínu, ohľaduplnosť, poslušnosť .. . Dieťa má vstupovať do školy s radosťou a nie so strachom. Komenský

navrhol poriadok školy, jej riadenie, vrátane povinností učiteľa ale i žiaka. Jednou z jeho požiadaviek bolo aby

budova školy bola zvonka i z vnútra upravená. ŠKOLA MÁ BYŤ DIELŇOU ĽUDSKOSTI A MÁ SA V NEJ

UČIŤ VŠETKA MLÁDEŽ.

Sústavu škôl rozčlenil do 4 stupňov po 6 rokov:

- Materská

- Ľudová

- Latinská

- Akadémia

Jeho pedagogické názory sú podrobne uvedené v jeho diele VEĽKÁ DIDAKTIKA. S cieľom uľahčiť vyučovanie

latinského jazyka dal všetko do knihy BRÁNA JAZYKOU OTVORENÁ, ktorá neskôr vyšla pod názvom ŠKOLA

HROU.

Zaradil sa medzi popredných sociálnych mysliteľov, nebránil sa novodobému spoločenskému vývoju.

Zdôrazňoval, že ľudia sa majú učiť všetko a tiež všetko majú robiť. Cieľ výchovy videl v každom človeku, ktorý je

prínosom pre našu spoločnosť. Venoval sa otázkam disciplíny, trval na povinnej školskej dochádzke, navrhol

jednotnú sústavu školstva.

Jeho srdcovou záležitosťou bol LATINSKO-ČESKÝ SLOVNÍK. Vypracoval 187 didaktických zásad, ktoré sú

uvedené v jeho diele Veľká didaktika, dodnes sa učitelia riadia jeho metódami.