VODA AKO GEOMORFOLOGICKÝ ČINITEĽ

povrchový odtok

VODA AKO GEOMORFOLOGICKÝ ČINITEĽ

povrchový odtok

a) Plošný odtok je nesústredený pohyb vody po zemskom povrchu, ktorý sa nazýva ron. Ron sa zúčastňuje geomorfologických procesov, ktoré sa podieľajú spolu s gravitáciou na svahovej modelácii rôzneho druhu.

b) Sústredený (koncentrovaný) odtok je výsledkom náchylnosti povrchovej vody sústreďovať sa do koncentrovaných foriem. Tieto formy sa nazývajú vodné toky. Vodný tok je dominantný reliéfotvorný činiteľ fluviálnych geomorfologických procesov.

RIEČNA SIEŤRiečna sieť je spojitý systém vodných tokov, ktoréodvádzajú povrchovú vodu z určitého územia, ktoré sa nazýva povodie. Čiara, ktorá vymedzuje územie povodia, sa nazýva rozvodnica.

Vodné toky sa spájajú do kontinuálnych (spojitých) riečnych sietí,. Spôsob usporiadania riečnych sietí sa nazýva textúra riečnej siete:.

a) stromovitá textúrab) radiálna textúrac) pravouhlá textúrad) mriežkovitá textúrae) kosouhlá textúraf) paralelná textúrag) perovitá textúra h) vejárovitá textúra

povodie rozvodnica povodieA B

Pirátstvo riek (načapovanie tokov)

•Pirátstvo na rieke Udava (Nízke Beskydy)

Pirátstvo Hučavy v kalderePoľany

Fluviálne geomorfologicképrocesy

Kinetická energia rieky sa spotrebováva na prácu, ktorá sa uplatňuje vo fluviálnych geomorfologických procesoch, t. j. vo fluviálnom transporte (balvanov, štrku, piesku a bahna), fluviálnej erózii a fluviálnej akumulácii.

Na tom istom profile sa podmienky na eróziu, transpost a akumuláciu menia, v závislosti od prietokových zmien.

Fluviálna (riečna) eróziaje prevažne mechanické pôsobenie tečúcej vody (korázia) na brehy a dno koryta rieky. Na rozpustných horninách (napr. na vápencoch) sa erózneho procesu zúčastňuje aj chemickérozpúšťanie (korózia).

Intenzita fluviálnej erózie závisí od:- množstva vody v rieke- spádu riečneho koryta - vlastností geologického podložia

Fluviálna erózia pôsobí v troch smeroch, podľa toho sa delí na:

a) hĺbková (vertikálna) fluviálna eróziavýrazný prebytok kinetickej energie – hlboké a

úzke doliny

b) bočná (laterálna) fluviálna eróziapodomieľanie brehov, meandre rozširuje koryto

a formuje ploché dno doliny

c) spätná fluviálna eróziapostupuje proti toku, pramenná časť ustupuje

smerom k rozvodiu. Spätná erózia sa prejavuje aj v spodnejších úsekoch rieky, napríklad na vodopádoch, ktoré jej účinkami migrujú tiež v smere od ústia k prameňu.

Erózna bázaErózna báza je základňa eróznej činnosti rieky, miesto na jej pozdĺžnom profile, kde sa procesy fluviálnej erózie začínajú a končia.

Každá rieka má vrchnú a spodnú eróznu bázu. Vrchná erózna báza leží v pramennej oblasti rieky. Spodných eróznych báz môže byť na pozdĺžnom profile rieky niekoľko.

Medzi nimi sa rozlišujú:

hlavná erózna bázamiestna erózna báza dočasná erózna báza.

Fluviálny transportje proces prenášania materiálu rôzneho druhu prúdom rieky. Materiál zúčastňujúci sa fluviálneho transportu pochádza eróznej činnosti rieky, resp. sa do rieky dostal svahovými procesmi na bočných svahov doliny. Tvoria ho pevné častice a látky v roztoku, ktoré sa členia na:

a) splaveninyb) plaveninyc) rozpustený transportovaný materiál

Fluviálna akumuláciaDôsledok poklesu kinetickej energie rieky pod úroveň transportačnej rýchlosti. Podmienky fluviálnej akumulácie sa menia v čase aj priestore

Priestorové zmeny podmienok akumulácie súzávislé na spádových pomeroch na profile rieky.

Pozdĺžny profil riekyZávisí od rôznych morfoštruktúrnycha morfoklimatických zmien v povodí, prípadne v niektorej časti povodia.

FLUVIÁLNE GEOMORFOLOGICKÉ FORMY

V povodí riek sa prostredníctvom pôsobenia fluviálnych geomorfologických procesov vytvárajú rozličné fluviálne geomorfologické formy. Fluviálne gemorfologické formy spolu vytvárajú fluviálny reliéf. Reliéf dominantné formovaný fluviálnymi geomorfologický procesmi je fluviálny typ reliéfu.

Podľa prevládajúceho typu fluviálnych geomorfologickýchprocesov rozlišujeme:

a) erózne (erózno-denudačné) fluviálne geomorfologickéformy

b) erózno-akumulačné fluviálne geomorfologické formy c) akumulačné fluviálne geomorfologické formy

Dolina

Riečne koryto

Bočné svahy

Rozlišujú sa tri základné úseky doliny:

a) pramený úsek dolinyb) stredný úsek dolinyc) dolný úsek doliny

Tiesňavya

kaňony

Tiesňava Vrátňanky pri Terchovej

Prosiecka dolina Zádielska dolina

Známy Veľký kaňon (Grand Canyon) na rieke Colorado v USA je hlboky takmer 2 km a dlhý 350 km.

Kaňon Tary (Čierna Hora)

Verdon (Francúzsko)

Labe (Nemecko)

Kaňon rieky Slaná v Slovenskom Krase

konsekventná

subsekventná

obsekventná

resekventná

sklonvrstiev

smer vrstiev

Následnosť a typy dolín

Antecedentné doliny

Antecedentné sú prielomové doliny Váhu cez Malú a Veľkú Fatru.

Domašínsky meander

Epigenetické doliny

Epigenéza môže byť dómová (napr. Šútovská epigenéza v Malej Fatre), výbehová (prielom Nitry medzi Zoborom a Nitrianskym hradným vrchom) a okrajová (dolina Váhu pri Važci).

Prielom Hornádu

Riečne meandre

Riečny meander sa skladá z dvoch oblúkov. každý z nich má jeden vrchol a dve ramená, ktoré ohraničujú územie nazývané meandrová ostroha. Najviac zúženáčasť meandrovej ostrohy sa nazýva meandrovášija.

Erózia na nárazových brehoch a akumulácia na nánosových brehoch spôsobujú obdobnú migráciu meandrov v smere toku rieky, ako v prípade riečnych ostrovov.

Voľné meandre

sa vytvárajú na úzkom páse plochého dna doliny. Voľné meandre sú veľmi časté, najmä na niektorých nížinnýchriekach, ale aj na rozvinutejších kotlinových a horských riekach a potokoch.

Zaklesnuté meandre

svojim tvarom kopírujú ohyby doliny, a pričom sa na danom úseku dĺžka koryta približne rovnádĺžke doliny. Zaklesnuté doliny sú teda ohybmi koryta a zároveň ohybmi doliny.

ObtočníkMeandrová šija sa pri svojom vývoji často zužuje aždochádza k jej zaškrteniu. Po zaškrtení sa koryto rieky vzpriami, pričom sa v opustenom meandri vytvára mŕtve rameno. Z meandrovej ostrohy sa stáva obtočník.

Vodopády

Na nevyrovnanom profile horných úsekov riek sa často tvoria vodopády, kaskády, katarakty a prahy.

Najčastejšou príčinou vzniku vodopádu je selektívne pôsobenie fluviálnej erózie v koryte na styku hornín s výrazne odlišnou geomorfologickou hodnotou. Voda pod vodopádom vytvára silné turbulencie, ktorésvojou eróznou silou vytvárajú na povrchu obnažených hornín krútňavové (obrie) hrnce.

Riečne ostrovyPlytčiny miestami vystupujú nad úroveň hladiny rieky a vytvárajú štrkové alebo pieskové ostrovy.

Väčšina riečnych ostrovov je dočasná a pri vyšších stavoch ich zaplavuje riečna voda. Opakovanou alebo trvalo fluviálnou akumuláciou sa povrch ostrovov v koryte rieky zvyšuje a ich zaplavovanie je čoraz zriedkavejšie. Postupne sa na ostrovoch zachytáva vegetácia a spevňuje ich. Spevnený ostrov sa nazýva sihoť.

Riečne nivy

sú ploché roviny na dne riečnej doliny pozdĺžriečnych korýt, ktoré v minulosti boli alebo ešte stále sú zaplavované riečnymi záplavami. V literatúre sa často uvádza aj ekvivalentný termín dolinová (údolná) niva. Okraje riečnej doliny tvoria bočné dolinové svahy. Riečne nivy sú tvorené riečnymi naplaveninami, alúviom.

V riečnej nive sú zastúpené tri základné fácie:

a) korytová fáciab) povodňová fáciac) fácia brehových (prikorytových) valov d) fácia mŕtvych ramnien

Riečne terasy

Dôležitou súčasťou dolín sú riečne terasy. Riečna terasa je výrazný stupeň na bočnom dolinovom svahu v rôznej výške nad súčasným dnom doliny. Predstavuje zvyšok niekdajšieho dna doliny, ktoré bolo pri prehlbovaní doliny prerezané.Riečna terasa sa skladá s relatívne plochého povrchu terasy, čiže terasovej plošiny a strmšieho svahu pod terasovou plošinou, terasového stupňa.

Podľa spôsobu vzniku sa riečne terasy delia na:

a) erózne riečne terasyb) akumulačné riečne terasy c) zložené riečne terasy

a) erózna terasa

b) akumulačnáterasa

c) zloženáterasa

Riečne terasy sa zvyčajne vyskytujú ako súčasťsústavy riečnych terás. Ak určitá dolina prešla viacfázovým (cyklickým) vývojom, vytvorili sa v nej podmienky na tvorbu viacnásobných terasových stupňov.

Vznik sústav riečnych terás zapríčiňujú:

tektonické oscilácieklimatické oscilácie oscilácie hlavnej eróznej bázy

Náplavové kuželeV úsekoch profilov, kde s náhlym zmiernením spádu rieky rýchlo strácajú kynetickú energiu, dochádza k intenzívnej fluviálnej akumulácii. Z akumulovaných riečnych nánosov sa vytvárajúnáplavové (aluviálne, proluviálne) kužele.

Divočenie rieky

Agradačné valy a mokrade

Často dochádza k agradácii riečneho koryta a väčších ramien, vyvýšené agradačné valyohraničujú plytké zle drenované zamokrenédepresie, ktoré sa nazývajú mokrade.

Delty

predstavuje veľmi plochý subakválny typ náplavového kužeľa. Príčinou tvorby delty je taktiež náhla strata kinetickej energie rieky v mieste jej vyústenia do sedimentačného priestoru (mora, jazera).

Delty sa členia na dva hlavné typy:

výplňové (zálivové) deltyvýbehové delty výplňovo-výbehové delty

Na to, aby sa aktivizovali krasové geomorfologicképrocesy a vznikali krasové geomorfologické formy, musia byť splnené dve hlavné podmienky:

a) prítomnosť krasových hornín- ich chemická čistota - ich štruktúrne vlastnosti

b) prítomnosť krasovej vody- zrážková a tavná voda- podzemné vodné toky

Podzemná voda v krasovom prostredí vytvára niekoľko hydrologických zón s geomorfologickýmišpecifikami.

Sú to:

a) vrchná zóna vertikálnej cirkulácie (vadóznazóna)

b) zóna prechodného nasýteniac) zóna trvalého nasýtenia

Krasové geomorfologicképrocesy

Krasové geomorfologické procesy sa delia na tri základné skupiny procesov:

a) rozpúšťanie krasových hornín vodou (krasovatenie)

b) opätovné vylučovanie rozpustených látok vo vode a ich ukladanie

c) krasové gravitačné procesy podmienenérozpúšťaním krasových hornín

KrasovatenieKrasovatenieje chemický proces rozpúšťania hornín vo vode, ktorá obieha v krajine, na jej povrchu aj pod povrchom.

Chemické rozpúšťanie horniny sa nazýva aj korózia. Pôsobí nielen na povrch obnažených krasových hornín, ale účinná je aj na stenách puklín a podzemných dutín.

Karbonátové krasovatenie možno jednodušenevyjadriť rovnicou:

CaCO3 + H2CO3 Ca + 2HCO3

(vápnik a hydrokarbonát sú odplavované)

Soľné krasovatenie - NaCl

Opätovné vylučovanie rozpustených látok vo

vode

Opätovné vylučovanie rozpustených látok vo

vodea ich ukladanie je rovnako významný geomorfologický proces ako krasovatenie. Týmto spôsobom sa tvoria rôzne typy sintrov a kvapľových útvarov v podzemných krasových priestoroch.

Prebieha podľa chemickej rovnice:

Ca + 2HCO3 CaCO3 + H2O + CO2

Krasovéformy

Výsledkom činnosti krasových geomorfologických procesov sú krasovégeomorfologické formy. Súborkrasovýchgeomorfologických foriem spolu vytvára krasový reliéf, resp. krasový typ reliéfu. V literatúre sa uvádza aj skrátená forma kras(angl. karst), ktorá je odvodená od názvu slovinského krasového pohoria Kras.

a) povrchové krasové geomorfologickéformy

b) podzemné krasové geomorfologickéformy

Povrchový krasPovrchový krasPovrchové krasové geomorfologické formy, sa tvoria na vápencoch alebo iných rozpustných horninách, ale niekedy vznikajú aj na krasových horninách prekrytých nerospustnýmištruktúrami menších mocností, na tzv. pochovanom krase.

a) škrapyb) krasové jamyc) úvaly a humyd) poljee) krasové priepasti f) krasové riečne doliny

ŠkrapyŠkrapy

Krasová jamaKrasová jama(závrt) prestavuje lievikovitú alebo misovitúdepresiu s hĺbkou niekoľko metrov až niekoľko desiatok metrov. Podobné rozmery má aj priemer krasovej jamy.

Krasová jama často vzniká na križovaní puklín alebo trhlín.

Úvaly a humy

PoljePoljeje to pomerne rozsiahla kotlinovitádepresia. Jej ploché dno s rozlohou niekoľko km2 až niekoľko desiatok km2

je budované nekrasovými horninami, zatiaľ čo strmé okrajové svahy kotliny súkrasové. Dno polja býva periodicky zaplavované vodou, v občasnom jazere prebieha intenzívna akumulácia hlinitých sedimentov. Na tvorbe niektorých poljí sa zúčastňujú aj tektonické poklesy krýh. Polje je typickou formou pre oblasti dinárskeho krasu. Najväčšie Livansképolje má rozlohu 379 km2.

Krasové priepastiKrasové priepastipredstavujú prechodnú formu medzi povrchovým a podzemným krasom. Pri zrútení jaskynných stropov blízko povrchu vznikajú rútivé krasovépriepasti. Na ich dne leží akumulácia netriedeného materiálu zrúteného jaskynného stropu. Príkladom rútivej priepasti je Macocha v Moravskom krase (ČR) hlboká 138 m.

Korozívne krasové priepasti typu aven sa tvoria postupným rozširovaním veľkých puklín. Príkladom je Brázdna priepasť v Slovenskom krase s hĺbkou 182 m.

Kaňon Slanej pri Gombaseku

Krasové dolinyKrasové doliny

Vývoj slepej doliny

Nekrasové územie

Slepá dolina

Ponor

Kaňon

Skalný most

Slepá dolinaSlepá dolina

Podzemný kras

a) puklinové jaskyne ab) riečne jaskyne

vstupvápenec porušený puklinami

ponorná rieka

sintrové jazierka

závrt

komín

vyvieračka

dóm

Príkladom puklinovejjaskyne je Belianska jaskyňa v Tatrách

Príkladom cyklicky vyvíjajúcej sa riečnej jaskyne je systém Demänovských jaskýň v Nízkych Tatrách.

Dynamické a statickéjaskyne

Dynamické a statickéjaskyne

Dynamické jaskyne majú viac otvorov, ktoréumožňujú prúdenie vzduchu. Statické jaskyne majú len jeden otvor, čo umožňuje udržiavať teplotu v jaskyni bez závislosti od vonkaších klimatických a poverternostných pomerov.

V statických jaskyniach vrecovitého

tvaru sú podmienky na formovanie

jaskynného ľadu.

Na Slovensku je to prípad

Dobšinskej ľadovej jaskyne.

prepadlisko Duča

jaskyňa Dučavchod, 964,4 m n.m.

Zrútený dóm

Vstupná chodbaKvapľová sieň Biela sieň

Suchý dóm

899,7 m n.m.

Malá a Veľká sieň

Nekrasové jaskyneNekrasové jaskynesú podzemné dutiny vyskytujúce sa v nekrasových horninách. Časté sú najmä vo vulkanických oblastiach. Primárne jaskyne vznikajú zároveň s geologickou štruktúrou. Príkladom sú lávové jaskyne alebo dutiny po unikajúcich plynoch.

Druhotné jaskyne sú mladšie ako geologickéštruktúré, v ktorých sa nachádzajú. Príkladom súabrázne jaskyne na morskom pobreží.

Lávový tunel

Výplne jaskynných priestorov

Výplne jaskynných priestorov

sa tvoria:a) opätovným vylučovaním rozpustených

látok vo vodeb) ukladaním nerozpustného materiálu

zmytého z povrchu dažďovou

c) alebo tavnou vodou a alebo napadaného cez priepasti

d) fluviálnou akumuláciou podzemných vodných tokov

Tvorba výplní opätovným vylučovaním rozpustených

látok vo vode

Tvorba výplní opätovným vylučovaním rozpustených

látok vo vode

stalaktit

brčká stalagmitstalagnát

sintrový záves

Ojedinelou formou jaskynnej výzdoby sú aragonitovéakumulačné tvary, rôzne tvarované kryštály aragonitu.

Typy krasu

Podľa štruktúrno-litologických vlastností sa rozlišujú tri základné typy krasového reliéfu, ktoré sú zároveň základnými typmi krasovej krajiny:

a) úplný kras (holokras)- napr Dinársky krasb) neúplný kras (merokras) – Moravský krasc) prechodný kras – Slovenský Kras, Jura

Planinový kras

Dolinový kras

SufóziaSufóziaje proces vyplavovania jemných zŕn zo zrnitostnerôznorodej horniny podzemnou vodou. Súfóziapostihuje jemnozrné sedimentárne horniny, ako sú piesčité spraše, siltové piesky, jemnozrnépieskovce, sopečné aglomeráty a morény.Rozpúšťaním a odnosom jemných zŕn sa môžu tvoriť podzemná sufózna dutina. Nadložie dutín pritom stráca stabilitu a sadá. Sadaním vzniká na povrchu plytká depresia sufózna jama, ktorátvarovo pripomína krasovú jamu. Sufóznejamy a sufózne kotly sú často zoradené do línií, niekedy sa postupne spájajú a vytvárajúpozdĺžne sufózne depresie.