FOTOGRAFIA

Ondrej Kol imár

Peter Žabka

3.F

Banská Bystr ica 2009

2

OBSAH

OBSAH ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

0 ÚVOD... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

1 HISTÓRIA ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5

1.1 CCD vs. CMOS ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

1.1.1 Technológia CCD snímača ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

1.1.2 Technológia CMOS snímača ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

2 FOTOGRAFICKÉ PRÍSTROJE ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .10

2.1 Čo je to fotograf ický pr ístroj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

2.2 Klasický a digitálny fotograf ický pr ístroj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

3 FOTOGRAFIA NA FILM ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .11

3.1 Základy ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

3.2 Svet lo a energia .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

3.3 Fi lm ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

3.4 Možnost i f i lmu ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

3.5 Samotné fotenie .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

3.6 Chémia expozície .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14

3.7 Vyvolanie f i lmu ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

3.8 Výroba fotograf i i z negatívu .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

4 DIERKOVÁ KOMORA ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16

4.1 Čo je to dierkova komora ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

4.2 Fotografovanie dierkovou komorou ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

5 DIGITÁLNY FOTOAPARÁT ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .18

5.1 Rozdelenie digitálnych fotoaparátov.. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

5.2 Farebný model RGB a h ĺbka farieb .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19

5.3 Spôsob zachytenia a spracovania obrazu ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

5.3.1 Práca č ipu .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

5.3.2 Bayerova maska... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

5.3.3 Bayerova interpolácia obrazu ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

5.4 Kompresia .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

5.4.1 Bezstratová kompresia.. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

5.4.2 Stratová kompresia .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

5.4.3 JPEG ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

5.4.4 RAW .... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

3

6 ZÁVER ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24

7 ZOZNAM POUŽITEJLITERATÚRY ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .25

8 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26

9 PRÍLOHY ... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .27

4

0 ÚVOD

Témou „fotograf ia“ sme sa rozhodl i zaoberať hlavne z toho

dôvodu, že fotoaparáty sa v posledných rokoch stal i každodennou

súčasťou nášho života. Mnohí ľudia, aj napriek tomu, že fotoaparát

často využívajú, netušia ako sa vo fotoaparáte zachytáva obraz. A aké

sú základné pr incípy jeho fungovania.

V práci postupne predstavíme krátky prierez históriou

fotografovania, základné pr incípy fungovania f i lmového a digitálneho

fotoaparátu. Zvláštna časť je venovaná aj dierkovej fotograf i i , ktorá

využíva postupy z č ias keď bola fotograf ia ešte len v plienkach.

Nakoľko problematika fotograf ie je veľmi rozsiahla nebolo možné

ju celú obsiahnuť v tej to práci. Aj napr iek tomu dúfame, že poskytne

aspoň základné informácie o tej to téme.

5

1 HISTÓRIA

Úplné poč iatky fotograf ie a metód fotografovania siahajú až do

dôb asi 350 p.n. l, keď Aristoteles používal dierkovú komoru (camera

obscura) na astronomické pozorovania. Princíp fungovania dierkovej

komory opíšeme ďalej. Neskôr, okolo r. 1500, dierková komora zaujala

aj Leonarda da Vinci, ktorý predpovedal jej ve ľké použit ie na

zachytávanie obrazu. Obával sa však, že premietaním a následným

obkreslením pomocou dierkovej komory sa maliarske umenie

zmechanizuje. Preto asi nevyuži l vlastnosti dierkovej komory na žiaden

zo svoj ich objavov.

V Nasledujúcich rokoch bola dierková komora mnohokrát

zdokonalená, no pr incíp zachytenia obrazu, ktorý vytvára opísal až

Heinrich Schulze v r . 1727. Zist i l , že soli str iebra sú cit l ivé na svetlo,

takže obraz je možné zachyt iť chemicky.

Významným bádateľom v obore bol v 18. storoč í Joseph Niépce.

Ako prvý f ixoval obraz premietnutý dierkovou komorou a to na zinkovú

dosku, ktorú potom zložitým postupom vyvolával. Nikdy sa mu však

nepodari lo ich ustál iť , takže ich musel chrániť pred svet lom. Expozícia

jednej platne trvala 7až 8 hodín.

Niépce na sklonku svojho života zakladá spoločnosť spolu

s Daguerrom. Tomu sa podari lo ustaľovať platne, jeho obrazy ale mal i

ve ľa nevýhod a na objav, ktorému sa vtedy pr ipisoval veľký význam sa

neskôr zabudlo.

V r. 1839 krátko po ohlásení Daguerrovho objavu oboznamuje

verejnosť s procesom pozit ív – negatív Henry Talbot. Princíp

„talbotypie“ spoč íval v nasvietení podkladu, kde používal špeciálny

papier č ím vznikal negatív, pomocou ktorého mohlo byť vytvorených

ľubovoľne veľa kópii. Tento proces mal prednosť pred daguerrovým

v tom, že obrázky sa dali rozmnožovať . Zdokonali l ho Niépceho vnuk,

ktorý miesto papierového podkladu na negatív používal sklo, čo zlepši lo

proces v tom, že na výslednej fotograf i i už nebola zreteľná štruktúra

6

papiera. Tieto procesy bol i nazývané aj mokrými, pre nevyhnutnosť

tekutých č in idiel.

Až v r. 1871 anglický lekár Maddox použil suché dosky a tým

položil základ pre zdokonaľovanie fotocit l ivých materiálov. O niekoľko

rokov neskôr v r. 1873 Dr. Vogel prvýkrát exper imentoval aj s materiálmi

cit l ivými na rozličné spektrá svet la. Jeho práca otvori la veľké

perspekt ívy pre rozvoj zvyšovania cit l ivost i materiálov a tým aj pre vznik

farebnej fotograf ie.

V r. 1887 dosiahla fotograf ia mimoriadny rozmach, keď Hannibal

Goodwin dal patentovať elast ický prieh ľadný celuloidový materiál, čo

umožnilo už roku 1891 výrobu prvých zvitkových f i lmov.

Nasledujúce objavy sa týkal i najmä vyvolávacích látok, čo

smerovalo fotograf iu k čoraz lepšiemu zobrazovaniu real ity. Očakával sa

nástup farebnej fotograf ie.

Zdokonaľovaním č iernobielej fotograf ie sa postupne vyvinula aj

farebná fotograf ia. Isaac Newton už v roku 1666 objavi l, že biele

slnečné svet lo je polychromat ické a dá sa rozložiť na jednot l ivé

spektrálne farby. Tento objav bol už teoret icky zač iatkom úvah

o základoch farebnej fotograf ie. Roku 1855 J.C.Maxwell objavi l, že

každú farbu možno získať z troch základných farieb, z čoho vyplývalo,

že sa i každý farebný obraz dá rozložiť do troch základných farebných

výťažkov, alebo možno postupovať opačne. Maxwell zhotovi l tr i

negatívne snímky cez červený, modrý a zelený f i l ter. Vytvor i l zo snímok

diapozit ívy a premietol ich z troch rozličných projektorov na bielu stenu

a dostal farebný obraz. Tak sa stala Maxwellova metóda základom pre

ďalší vývoj farebnej fotograf ie. Tieto diapozit ívy však musel i byť

dofarbované, pretože v tom období ešte nebol i objavené rôzne

senzibil izované materiály.

Až v roku 1935 dala f irma Kodak na trh prvý farebný 35mm f i lm

Kodachrom, v nasledujúcom roku Agfacolor. Druhá svetová vojna však

vývoj farebnej fotograf ie značne spomali la, v dôsledku čoho sa celý

proces negatív - pozit ív pri farebnej fotograf i i vyvíjal takmer 10 rokov,

hoci z chemického hľadiska vypracovali Fisher a Homolka pre

trojvrstvové farbocit l ivé mater iály, farbotvorné vyvolávanie

a senzibi l izovanie minerálov už v roku 1912.

7

Po druhej svetovej vojne nastáva rýchly rozvoj fotochémie, čo za

niekoľko desaťroč í sprístupňuje farebnú fotograf iu každému.

V 70. rokoch priš la f irma Polaroid s aparátom Polaroid SX-70, ktorý

vytvorené snímky sám vyvolával na špeciálny papier so svet locit l ivým

materiálom, ustaľovačom aj vývojkou.

V druhej polovic i 20. storoč ia začal vývoj digitálnej fotograf ie,

najprv hlavne na vedecké účely. Prvý digi tálny fotoaparát vyrobi l Steven

Sasson pracovník f irmy Eastman Kodak. Prvú snímku aparát vyhotovi l v

decembri 1975. Prístroj používal svet locit l ivý snímač CCD vyvinutý

f irmou Fairchild Semiconductor v roku 1973. Rozlíšenie č iernobieleho

obrazu bolo 0,1 megapixela. S digitálnym záznamom svet la laboroval i v

nasledujúcom období viaceré veľké f irmy ako Sony, č i Canon.

Prvým použiteľným digitálnym fotoaparátom bol Fuj i DS-1P z roku

1988, ktorý zaznamenaný obraz nahrával na 16 MB pamäť , ktorá musela

byť neustále napájaná elektr ickým napätím. Stále sa však jednalo o

ve ľmi drahé a komplikované prístroje. Vývoj digitálnych fotoaparátov v

tej dobe urýchl i l vznik štandardov JPEG a MPEG. V roku 1991 pr iš iel

Kodak na trh s prvou digitálnou zrkadlovkou Kodak DCS-100. Mala

rozlíšenie 1,3 megapixela a len samotný senzor stál v tej dobe 13 000

amerických dolárov.

Prvý digitálny fotoaparát vybavený LCD displejom na zadnej

strane, pre prezeranie vyhotovených snímok bol Casio QV-10 z roku

1995. Prvý aparát, ktorý používal polovodičovú pamäť Compact Flash

bol o rok starší Kodak DC-25. Výhoda digitálnej fotograf ie, najmä pre

amatérov bola evidentná. Nebolo potrebné vyvolávať celý f i lm, fotograf

si mohol prezrieť záber ihneď po odfotení na displej i, nepodarené

snímky vymazať pr ípadne okamžite zopakovať .

V roku 1996 sa na trhu objavi la technológia Advanced Photo

System (APS). Nový systém mal zjednodušiť a vylepšiť k lasickú

analógovú fotograf iu, no vo vzrastajúcej konkurencii čoraz lepších

digitálnych fotoaparátov neobstál.

V roku 2000 americká f irma Foveon Inc. predstavi la novinku

CMOS senzor Foveon X3, ktorý je podstatne dokonalejší ako ostatné

dovtedy používané snímače. Dodnes bol tento snímač použitý hlavne v

digitálnych zrkadlovkách f irmy Sigma.

8

V roku 2002 f irma Contax prišla na trh s prvým full f rame

digitálnym fotoaparátom Contax N Digital, ktorý mal snímač široký 35

mm.

1.1 CCD vs. CMOS

Obrazový snímač fotoaparátu je zodpovedný za prevod svetla na

elektr ické signály. Keď sa navrhuje fotoaparát, je na výber z dvoch

technológi i obrazových snímačov:

CCD (Charged Coupled Device)

CMOS (Complementary Metal Oxide Semiconductor)

CCD a CMOS snímače predstavujú k ľúčové súčasti, ktoré slúžia

ako "digitálny f i lm" fotoaparátu. CCD snímače sú vyrábané pomocou

technológie vyvinutej špeciálne pre fotograf ický pr iemysel, zat iaľ čo

CMOS snímače sú založené na štandardnej technológii, ktorá sa hojne

využíva pr i výrobe pamäťových č ipov - napr. vnútr i poč ítača.

Dnešné najkval itnejšie fotoaparáty väčšinou používajú CCD

snímače, no najnovšie modely CMOS snímačov znižujú ich náskok,

kvôl i ich nižsej cene, jednoduchšej manipuláci i a nižšom šume.

1.1.1 Technológia CCD sníma ča

CCD snímače sú používané vo fotoaparátoch už viac než 20 rokov

a majú oprot i CMOS snímačom niekoľko výhod, medzi ktoré patr í

naprík lad lepšia svetelná cit l ivosť , lepšia barevnosť a vernosť far ieb.

CCD snímače sú ale drahšie, pretože sa vyrábajú neštandardným

procesom a je zložitejší umiestniť ich do fotoaparátu. Medzi nevýhody

patr í fakt, že pokiaľ sa v zábere objaví veľmi svetlý objekt (naprík lad

priame slnko), môže sa CCD snímač č iastočne rozt iecť a na výslednej

fotke vznikajú pruhy pod aj nad objektom. Tento jav sa nazýva smear

(škvrna).

9

1.1.2 Technológia CMOS sníma ča

Pokroky v technológii CMOS snímačov ich kval itou obrazu

pribl íži l i CCD snímačom, ale stále nie sú vhodné pre fotoaparáty, od

ktorých požadujeme najvyššiu možnú kval itu obrazu. CMOS snímače

ponúkajú nižšiu cenu za fotoaparát, pretože obsahujú všetko, čo je

potrebné na vytvorenie fotoaparátu okolo nich. Takisto fotky fotené

pomocou CMOS snímača majú pr i nastavení vysokého ISO (nad 1000)

zrete ľne menší šum než fotky z CCD snímača. Ďalšou devízou CMOS je

oveľa kratší reakčný čas po st lačení spúšte. Technológia CMOS má veľa

čo ponúknuť a ak sa bude dostatočne vyvíjať tak môže úplne vyt lač iť

CCD snímače, čo sa už momentálne deje.

10

2 FOTOGRAFICKÉ PRÍSTROJE

2.1 Čo je to fotografický prístroj

Fotograf ický pr ístroj je opt icko-mechanické zariadenie pomocou

ktorého vytvárame fotograf iu zachytením svet la na svetlocit l ivý mater iál,

alebo svetlocit l ivý snímač (č ip) uložený v tele pr ístroja. Najdôležitejšou

súčasťou fotoaparátu je objektív. Objektív je sústava šošoviek rôzneho

druhu cez ktoré vniká do fotoaparátu svetlo, ktoré následne dopadá na

svetlocit l ivý materiál . Šošovky používané vo fotograf ických objektívoch

sú vybrúsené z ve ľmi kval itného optického skla, ktoré musí byť úplne

bezfarebné, dokonale priehľadné a nesmie mať ani najmenší kaz. Aj

preto je výroba opt ického skla veľmi náročná čo sa odzrkadľuje aj na

cene fotograf ických objektívov.

2.2 Klasický a digitálny fotografický prístroj

Najväčší rozdiel medzi k lasickým a digitálnym fotoaparátom je

spôsob akým sa zaznamenáva obraz. Pri k lasickom fotoaparáte sa na

záznam obrazu používa svet locit l ivý materiál a pr i digitálnom

fotoaparáte sa obraz odsníma pomocou svetlocit l ivého snímača (č ipu)

a následne sa uloží vo forme digitálnych dát na pamäťové médium.

Odhl iadnuc od tohto rozdielu je klasický a digitálny fotoaparát

v podstate rovnaký.

11

3 FOTOGRAFIA NA FILM

Fotenie na f i lm ľudia využíval i vyše 100 rokov. Teraz je f i lm vo

fotograf i i nahrádzaný a dá sa povedať , že už nahradený digitálnym

snímačom. Poďme si pr ibl ížiť ako vlastne zachytávanie obrazu na f i lm

funguje.

3.1 Základy

Čo to presne znamená „odfot iť“ fotku? Keď st lač íme spúšť ,

zaznamenáme moment v čase tým, že zaznamenáme viditeľné svetlo

odrážajúce sa v tom istom momente do objekt ívu fotoaparátu. Toto

svetlo spôsobuje chemickú reakciu na f i lme vo vnútr i fotoaparátu.

Chemická reakcia, ktorá prebehne je ve ľmi stabilná, vďaka čomu sa

môže odfotený okamih vyvolať a vyt lač iť . Dôležité momenty procesu sú:

expozícia obrázku, vytváranie obrázku a neskôr vyvolanie f i lmu a t lač

obrázku.

Aby sme proces pochopi l i je potrebné poznať aj vedu za

fotograf iou. Všetko sa zač ína pochopením časti elektromagnetického

spektra, ktoré je ľudské oko schopné vnímať , svet la.

3.2 Svetlo a energia

Energia zo Slnka pozostáva z viditeľných a neviditeľných čast í

elektromagnetického spektra. Ľudské oko je cit l ivé len na malú časť

tohto spektra od najdlhších v ĺn červeného svetla, po najkratšie vlny

svetla modrého. Svet lo nie je ani vlnenie ani čast ice, i keď má

parametre obidvoch. Svetlo sa správa ako vlna, ale jeho energia sa

12

prenáša v oddelených čast ic iach menom fotóny. Energia každého fotónu

je nepr iamo úmerná jeho vlnovej d ĺžke ( jeden fotón červeného svet la

prenáša najmenšiu energiu z viditeľného spektra, modrého najväčšiu).

Je to práve energia jednotl ivých fotónov, ktorá spôsobuje zmeny

fotocit l ivého mater iálu, ktorým je f i lm pokrytý.

3.3 Film

Ak ste niekedy mali možnosť otvor iť kazetu s f i lmom, našl i ste

dlhý zvitok plastu pokrytý z oboch strán. Plastová časť , jadro f i lmu, sa

nazýva báza a je to vlastne 0,025mm široký kus celuloidu. Zadná strana

f i lmu, zvyčajne je svet lejš ia, je pokrytá rôznymi zlúčeninami dôležitými

pri pr iamom zaobchádzaní s f i lmom, č i už vo výrobe alebo pr i používaní.

Je to predná strana, ktorá nás však bude zauj ímať najviac,

pretože tu sa celý fotochemický proces odohráva. Zvyčajne sa tu

nachádza 20 prípadne viac osobitných vrst iev nanesených na sebe.

Väčšiu časť objemu na tej to strane ale zaberá hmota držiaca t ieto vrstvy

pokope. Je ňou, možno vás to prekvapí, želat ína. Síce špeciálne

č istená, no predsa, obyčajná jedlá želat ína. Rovnaká želat ína ako

v gumových medvedíkoch drží f i lm pokope a je to tak už 100 rokov!

Želat ína sa vyrába zo zvieracích koží a kostí takže existuje spojenie

medzi kravou, hamburgerom a f i lmom aké by ste asi nečakal i .

Niektoré vrstvy f i lmu sa priamo nepodieľajú na vytvorení obrazu.

Fi ltrujú svet lo pr ípadne kontrolujú chemickú reakciu počas jej pr iebehu.

Vrstva vytvárajúca obraz pozostáva zo submikroskopických čast íc solí

str iebra (bromid str ieborný, jodid str ieborný, chlor id str ieborný, f luor id

str ieborný), ktoré pracujú ako detektory fotónov. Tieto častice sú srdcom

f i lmu. Keď sú vystavené svet lu, prechádzajú chemickou reakciou.

Sol i str iebra sa vyrábajú kombinovaním dusičnanu str ieborného

a halogénových solí (chlor id, bromid, jodid) rôznymi postupmi, čo vedie

k mnohým veľkostiam a tvarom kryštálov. Tieto častice sú potom na

povrchu chemicky upravované aby sa ešte zvýšila ich svetelná cit l ivosť

(známe ako fotograf ická rýchlosť , ISO alebo ASA klasif ikovanie).

13

Organické molekuly známe ako senzibi l izátory spektra sú

pridávané na povrch kryštálov solí str iebra aby t ieto bol i ci t l ivejšie na

základné farby: červenú, zelenú a modrú. Tieto molekuly musia preniesť

energiu červeného, zeleného č i modrého fotónu do kryštálu soli ako

foto-elektrón.

3.4 Možnosti filmu

Keď si kupujete f i lm máte na výber z viacerých možností. Filmy

s označením „color“ v názve slúžia na zhotovovanie bežných snímok, ku

ktorým dostanete ich negatívy na zhotovenie ďalších kópií. Fi lmy

s označením „chrome“ slúžia na premietanie obrázkov na diaprojektor.

Ďalšia vlastnosť ktorú treba zvážiť je už spomínaná rýchlosť

fotenia. Je udávaná v jednotkách ASA (American Standards Associat ion)

alebo ISO (Internat ional Standards Organizat ion).

• ISO 100 – vhodné pre fotenie von pr i dobrom počasí

• ISO 200 – vhodné pre fotenie von prípadne pr i dobrom osvet lení

vnútr i

• ISO 400 – vhodné pre fotenie vnútr i

• ISO 1000 or 1600 – vhodné pre fotenie vnútr i pokiaľ sa chcete

vyhnúť použit iu blesku

Č ím vyššie je č ís lo, tým väčšia je aj c i t l ivosť na svetlo. Aby bol f i lm

cit l ivejší na svetlo, pr i výrobe sú použité väčšie kryštály. Tieto väčšie

častice spôsobujú väčšie „zrno“ na výsledných fotkách z f i lmov s vyšším

ISOm. Profesionálni fotograf i používajú na zredukovanie zrna väčšie

negatívy, č ím sa zmenší miera celkového zväčšenia obrazu a tým aj

zrna.

3.5 Samotné fotenie

Prvý krok po založení f i lmu je zaostr iť na fotený objekt. Toto sa

deje vďaka nastavovaniu vzájomnej polohy sklenených alebo plastových

14

šošoviek v objekt íve, ktorý usmerňuje svetlo na f i lm. Novšie typy

fotoaparátov na f i lm a všetky digitálne fotoaparáty už zaostrujú

automaticky. Ďalším krokom je nastavenie expozície a to času a clony.

Clona je vstavaná časť objekt ívu, ktorá obmedzuje pr ístup svetla na

požadovanú úroveň . Pracuje na rovnakom princípe ako v ľudskom oku

dúhovka. Zvyšovaním clony zároveň získavame väčšiu h ĺbku ostrost i, čo

umožňuje odfot iť rovnako ostro objekty v popredí aj v pozadí. Tento

efekt je spôsobený fyzickým zmenšovaním otvoru, ktorým svet lo

vchádza do tela fotoaparátu (niekedy sa využíva opačný efekt ak

chceme mať zaostrený len jeden konkrétny objekt v popredí). Expozíciu

už modernejšie pr ístroje rovnako nastavujú sami, pre umeleckú fotku

pr ípadne iné účely sa však zvyčajne používa manuálne nastavenie. Fi lm

má obmedzený expozičný rozsah. Pokiaľ je záber preexponovaný (čas je

pridlhý, clona pr imalá), svetlé miesta nie sú vykreslené vôbec a tmavé

miesta sú presvetlené, s labo zachytené farby. Pokiaľ záber

podexponujeme (čas krátky, veľká clona), nezachyt íme všetko svetlo

z čoho vznikne obrázok s nedostatočne vykreslenými detai lmi a farbami

pribl íženými č iernej.

3.6 Chémia expozície

Č i už manuálne alebo automat icky, máme zaostrené a nastavené

expozičné parametre. Po st lačení spúšte sa tvorí vo f i lme skrytý obraz

viditeľného spektra odrazeného od objektov v hľadáč iku. Po tom ako je

fotón absorbovaný senzibil izátorovými molekulami jeho energia sa

prenáša z valenčnej vrstvy do vodivej vrstvy molekuly odkiaľ môže

pokračovať do vodivej vrstvy kryštálu sol i str iebra. Tam sa môže

skombinovať s k ladne nabitou dierou v štruktúre kryštálu a vytvoriť

jeden atóm str iebra. Tento jeden atóm je však nestály. Ak je však

prítomné dostatočné množstvo fotoelektrónov, ktoré sa skombinujú

s dostatkom kladných dier aby vznikol stabi lný latentný obraz.

Pri farebnom f i lme sa tento proces deje oddelene pre rôzne vrstvy

f i lmu: červenú, zelenú, modrú. Červené svet lo sformuje latentný obraz

15

v červenej vrstve, zelené v zelenej a modré v modrej. Obraz sa nazýva

latentný, pretože jeho prítomnosť sa nedá zist iť kým f i lm nevyvoláme.

3.7 Vyvolanie filmu

Pri vyvolávaní f i lmu sa farby zachytené v troch rôznych vrstvách

na negatíve premietnu do odl išných farieb.

Červená vrstva vytvorí zelenomodrý obraz.

Zelená vrstva vytvorí purpurový obraz.

Modrá vrstva vytvorí žltý obraz.

Farby vytvorené na negatíve sú založené na princípe odč ítavania

farieb. Pr i tomto princípe je použitá jedna farba, pomocou ktorej sú

vyjadrené farby ostatné. Iný pr incíp je sč ítavanie základných farieb, na

ktorom pracuje naprík lad CRT televízor. Obrazovka pozostáva

z množstva bodov, z ktorých každý môže byť červený, zelený, modrý

a to vytvára celkový farebný obraz. Pri fotograf i í sú farby navrstvené

jedna na druhej, takže odč ítavací systém je nevyhnutný. ( Obr. 1.)

3.8 Výroba fotografii z negatívu

Na rozdiel od č iernobieleho negatívu, z ktorého nie je problém

vyrobiť fotky aj v amatérskom prostredí, farebné fotky sa vyrábajú

väčšinou na veľkých pracoviskách. Fotograf ie sa vytvárajú procesom

presvecovania negatívu na fotopapier. Zvyčajne sa ešte používajú rôzne

f i l t re pre dosiahnut ie čo najrealist ickejších farieb. Proces vyzerá takto:

Ak sme odfot i l i len žlté svet lo, na negatíve to zakt ivizuje zelenú

a červenú vrstvu, čo sa na vyvolanom negatíve prejaví ako purpurová

a modrozelená vrstva. Negatívom prejde len modré svetlo, ktoré

dopadne na fotopapier, kde vo vrstve cit l ivej na modrú sformuje žltú

farbu. (Obr. 2.)

16

4 DIERKOVÁ KOMORA

4.1 Čo je to dierkova komora

Dierková komora je veľmi jednoduché opt ické zar iadenie na

zachytávanie obrazu. Pozostáva zo svet lotesnej komory v ktorej je

urobená dierka. Cez dierku vniká do komory svet lo a na prot iľahlej stene

vykresľuje stranovo prevrátený obraz. Umiestnením svetlocit l ivého

materiálu (napr. f i lmu č i svet locit l ivého papiera) na premietaciu stenu

dierkovej komory získavame naj jednoduchší fotoaparát. Fotografovanie

dierkovou komorou je však podstatne zložitejšie ako fotografovanie

modernými fotoaparátmi a preto sa tomuto venujú poväčšine len

nadšenci.

4.2 Fotografovanie dierkovou komorou

Nakoľko je to veľmi zauj ímavý spôsob robenia fotograf i í, rozhodli

sme sa ho vyskúšať v praxi. Ako telo fotoaparátu (svet lotesná komora)

dobre poslúžila stará zrkadlovka sovietskej výroby Zenit-E (r.v. 1979).

Ako svet locit l ivý materiál sme použi l i t r idsaťšesťobrázkový diapozit ívny

kinof i lm Fuj if i lm Fuj ichrome Sensia s cit l ivosťou 21 din (100 iso).

Objektív sme samozrejme nepotreboval i a tak bol odmontovaný. Aby

bola dierka čo najpresnejšia bolo potrebné ju urobiť do tenkého

a pevného materiálu, aby sa mechanicky nepoškodi la. Na to výborne

poslúžil p lech z nápojovej plechovky, ktorý sme vyrovnal i a špendlíkom

urobil i d ierku s priemerom približne 0,5 mm. Pre lepšiu manipuláciu sme

pl iešok s dierkou nelepi l i pr iamo na telo fotoaparátu ale na medzikrúžok,

ktorý sa v kombináci i s k lasickým objektívom používa na makro

17

fotograf ie. Takto bola zaistená ľahká manipulácia s dierkou a jej

jednoduchá demontáž z tela fotoaparátu. (Obr. 3.)

Na určenie správnych expozičných časov bolo potrebné vedieť

vzdialenosť od dierky po f i lm a priemer dierky. Odmerať pr iemer dierky

bolo vzhľadom na jej malú veľkosť problemat ické. Dierku sme

odfotografovali digitálnym fotoaparátom s pri loženým pravítkom a fotku

sme následne v poč ítač i niekoľkokrát zväčšil i a pomocou prirovnania

k pravítku na fotke sme urč i l i jej pr iemer na pribl ižne 0,5 mm.

Vzdialenosť medzi dierkou a f i lmom sme odmerali posuvným meradlom.

Vzdialenosť je 60,2 mm. Z týchto dvoch údajov sme ľahko vypoč íta l i

clonové č ís lo nášho dierkového „objekt ívu“ a to tak, že sme vydeli l i

vzdialenosť d ierky od f i lmu pr iemerom dierky. 60,2 mm / 0,5 mm = 120.

Clonové č íslo 120 zostáva pr i dierkovom fotoaparáte konštantné. Na

orientačné určenie expozičného času sme použi l i expozimeter vstavaný

do tela fotoaparátu Zenit-E. Bohužiaľ expozimeter na fotoaparáte je

konštruovaný na maximálne clonové č íslo 32 a tak sme museli nameraný

čas prepoč ítavať pre naše potreby. Meranie tak spoč ívalo v tom, že na

expozimetr i sme nastavi l i clonové č ís lo 22 a následne sme prepoč ítaval i

nameraný čas. Prepoč ítavali sme pomocou vzorca af

f=

2

2

1 , kde 1f je

clonové č ís lo dierkovej komory, 2f č íslo c lony nastavené na expozimetr i

a koef icient a nám urč í koľkokrát musíme vynásobiť nameraný čas. Po

dosadení hodnôt bude vzťah vyzerať nasledovne: 3022

120 .2

=

. Namerané

expozičné časy sme teda násobil i t r idsiat imi.

Fotografovanie prebiehalo za slnečného dňa a namerane

expozičné časy bol i v rozmedzí od 0,5 do 2 sekúnd. Každý obrázok sme

odfotografovali päť krát a to s expozičnými časmi 0,5s, 1s, 2s, 4s a 8s.

Dobré fotograf ie vyšl i z expozičných časov 0,5 až 2 sekundy.

18

5 DIGITÁLNY FOTOAPARÁT

5.1 Rozdelenie digitálnych fotoaparátov

1. Fotoaparáty vstavané do mobi lných telefónov. Tieto fotoaparáty

sú asi najmenej kval itné digitálne fotoaparáty. Vzhľadom na malé

rozmery objekt ívu ale aj samotného snímacieho č ipu nedokážu

poskytnúť za mierne zhoršených svetelných podmienok obstojnú

fotograf iu a preto by som ich subjekt ívne nazval aj núdzové. Niektorým

ľuďom však pre ich potreby plne vyhovujú. Tieto pr ístroje majú jednu

výhodu a to, že sú vstavané do zariadenia ktoré máme neustále pr i sebe

a preto veľakrát dobre poslúžia v pr ípadoch kedy nemáme fotoaparát

poruke.

2. Kompaktné digitálne fotoaparáty. Kompakty sú v dnešnej dobe

bezpochyby najrozšírenejšie fotograf ické prístroje. Sú veľmi obľúbené

hlavne pre svoje malé rozmery a jednoduchosť ovládania. V dnešnej

dobe sú kompakty vybavené kval itnými plnoautomatickými režimami

ktoré využívajú hlavne užívatel ia ktorý aj bez fotograf ických znalost í

chcú robiť obstojné, hlavne dokumentačné, fotograf ie. Tieto fotoaparáty

však poskytujú len minimálny priestor pre tvor ivú fotograf iu a aj pre to

nie sú väčšinou využívané pokroč i lejšími fotografmi. U týchto pr ístrojov

používame pr i fotení hlavne displej umiestnený na zadnej strane tela

fotoaparátu alebo or ientačný hľadáč ik .

3. EVF zrkadlovky. EVF zrkadlovky, nazývané t iež elektronické

zrkadlovky, kompaktné zrkadlovky alebo nepravé zrkadlovky, sa svojou

ve ľkosťou už pribl ižujú k lasickým SLR zrkadlovkám. Oproti kompaktným

fotoaparátom poskytujú podstatne viac funkcií a nastavení č ím poskytujú

vcelku slušné možnosti pr i kreat ívnej fotograf i i . Nepravé zrkadlovky sú

vhodné pre ľudí ktorý chcú mať možnosť kreatívne fot it ale napriek tomu

nechcú investovať do drahých SLR zrkadloviek. Základný rozdiel oprot i

19

kompaktným fotoaparátom je ten, že má tzv. elektronický hľadáč ik .

Elektronický hľadáč ik je miniatúrny displej na ktorý sa premieta obraz

zachytený objekt ívom. Vďaka tomuto hľadáč iku sa nepravé zrkadlovky

podobajú pravým (SLR) zrkadlovkám.

4.SLR zrkadlovky. Sú to fotoaparáty určené pre náročných

amatérskych fotografov, poloprofesionálov č i profesionálnych fotografov.

Najhlavnejší rozdiel oprot i ostatným druhom fotoaparátov je konštrukcia

hľadáč ika. Kompaktné prístroje a EVF zrkadlovky obraz neustále

snímajú č ipom a následne ho premietajú buď na displej alebo do

elektronického hľadáč ika. Pr i SLR zrkadlovkách je obraz odklonený

sústavou zrkadiel z objektívu pr iamo do oka. Pri fotení sa zrkadlo sklopí

čo umožní dopad svetla na svet locit l ivý č ip ktorý zaznamená obrázok.

Toto r iešenie je ve ľmi výhodné nakoľko odpadajú vady obrazu

spôsobené nedokonalosťou displeja a tým je obraz úplne č istý čo

umožňuje fotografovi správne posúdenie expozície. Ďalšou nespornou

výhodou SLR zrkadloviek je možnosť výmeny objekt ívu. Kompakty aj

nepravé zrkadlovky majú jeden vstavaný objektív. SLR zrkadlovky

umožňujú objektív vymeniť čo otvára ďalšie možnosti pre fotografa.

5.2 Farebný model RGB a h ĺbka farieb

Farebný model RGB farbu každého pixlu kóduje pomocou t roch

č ísel ktoré reprezentujú intenzitu troch základných farieb a to červenej

(red), zelenej (green) a modrej (blue). Tieto tr i zločky sa nazývajú

kanály a sú pr idávané na č ierny podklad. V prípade, že každá zložka má

maximálnu intenzitu, výsledná farba bude biela a v pr ípade kedy majú

nulovú intenzitu, na č ierny podklad sa nič nepr idáva č iže výsledná farba

bude č ierna. Miešaním základných farieb, pričom pri každej farbe volíme

rôznu intenzitu, vzniká celé spektrum farieb. (Obr. 4.)

20

5.3 Spôsob zachytenia a spracovania obrazu

5.3.1 Práca čipu

Č ip (senzor) je hlavná súčasť digitálneho fotoaparátu.

Zabezpečuje zachytenie obrazu. Senzor pozostáva z malých

svetlocit l ivých buniek (pixlov). Každý pixel meria intenzitu svetla, ktoré

naň dopadá. Samotný senzor však nedokáže rozoznávať farby. Dokáže

merať len koľko svet la naň dopadá. Na to aby digitálny fotoaparát mohol

fot iť farebné fotograf ie je pred snímač umiestnená tzv. bayerova maska.

5.3.2 Bayerova maska

Bayerova maska je sústava farebných f i l t rov umiestnená pred

snímačom. Zabezpečuje, že každá bunka (pixel) snímača zaznamenáva

intenzitu svet la len jednej z troch základných farieb (červená, zelená

a modrá). Nakoľko oko má vyššiu cit l ivosť na zelenú farbu, zelená je

v bayerovej maske v dvojnásobnom zastúpení. Preto sa bayerova maska

označuje aj ako RGBG maska. Naprík lad ak máme fotoaparát

s rozlíšením 6 MPix (6 mil. pixlov), 3mil. buniek sú cit l ivé na farbu

zelenú, 1,5 mil. buniek na farbu červenú a 1,5 mil. buniek na farbu

modrú. (Obr. 5.)

5.3.3 Bayerova interpolácia obrazu

Na správne zaznamenanie fotograf ie je nutné aby sme poznal i dve

informácie z každej bunky snímacieho č ipu a to intenzitu svetla a jeho

farbu. Bayerova maska však spôsobi la, že každá bunka zaznamenáva

len jednu z troch základných farieb. Na určenie farby je potrebné mať

však informáciu o intenzite všetkých troch farieb. Preto sa na výpočet

jedného pixlu fotograf ie, ktorý má kompletnú farebnú a jasovú

informáciu používajú informácie o zvyšných dvoch farbách zo susedných

21

buniek. Tento proces sa nazýva interpolácia obrazu a vykonáva ho

obrazový procesor. (Obr. 6.)

5.4 Kompresia

Fotograf ia akú odfot í fotoaparát je dátovo veľmi veľká. Pri

farebnej h ĺbke 8 bit sa zaznamená pre každý pixel 8 bitov pre jeden

kanál. Na zaznamenanie kompletnej informácie o jednom obrazovom

bode je nutné zaznamenať č ís lo o ve ľkosti 3B (8b*3=24b=3B). Bez

kompresie by teda fotograf ia s rozlíšením 6 MPix zaberala miesto až 18

MB. Pracovať s tak veľkými fotograf iami nie je dobré preto, že s tak

dátovo objemnými súbormi bude fotoaparát pracovať výrazne pomalšie

ako aj pre to, že s veľkými fotkami by sa pamäťové médiá vo

fotoaparátoch veľmi rýchlo zaplni l i . Fotograf ie sa preto priamo vo

fotoaparáte upravujú (komprimujú) aby neboli tak dátovo náročné.

5.4.1 Bezstratová kompresia

Bezstratová kompresia znamená, že obrazové dáta sú síce

komprimovane (zmenšené), ale originálny obraz je možné v plnej miere

obnoviť . Bezstratová kompresia teda zmenšuje ve ľkosť súboru

(obrázku), avšak bez straty kvality. Ako prík lad formátu ktorý využíva

bezstratovú kompresiu môžeme uviesť naprík lad formát TIFF. Daňou za

stopercentnú kvalitu obrázku je miera zmenšenia ktorá je niekedy

nedostačujúca (po kompresi i je obrázok pribl ižne 3x menší ako originál).

5.4.2 Stratová kompresia

Pri stratovej kompresi i sú nenávratne odstránene niektoré dáta.

Č iže z komprimovaného obrázku už originál spätne vytvor iť nejde.

Väčšinou sa však odstraňujú len dáta ktoré ľudské oko nevie postrehnúť

a tak v drvivej väčšine obrázkov je kval ita dostačujúca. Prík ladom

formátu stratovej kompresie je zrejme najčastejš ie využívaný formát

JPEG. Pri tej to metóde je úroveň kompresie ve ľká (10-20x).

22

5.4.3 JPEG

JPEG je formát, ktorý využíva stratovú kompresiu a preto oprot i

or iginálnemu obrázku je menej kval itný. Stupeň kompresie je možné

však vo veľkom rozsahu meniť podľa potr ieb. Pokiaľ je kompresia

menšia, stratu kval ity veľakrát ľudské oko nedokáže postrehnúť avšak

pri menšej kompresii je samozrejme aj miera zmenšenia originálneho

obrázka menšia. Naopak pri veľkej kompresii sa veľkosť oprot i

or iginálnemu obrázku rapídne zmenší za cenu viditeľnej st raty kvality

komprimovaného obrázku.

Celková úspora veľkosti súboru nezáleží len od úrovne kompresie

ale aj na obsahu fotograf ie. Fotograf ie plné jemných detai lov (napr.

tráva) je možné skomprimovať podstatne menej ako fotograf ie s veľkými

plochami bez detailov (napr. vodná hladina) z čoho vyplýva, že

fotograf ie zobrazujúce jemné detai ly budú dátovo náročnejšie ako

fotograf ie s menej detai lmi pr i rovnakom rozlíšení.

Možnosťou meniť stupeň kompresie č iže vo veľkej miere voliť

pomer medzi kvalitou a ve ľkosťou obrázku sa stáva z JPEG veľmi

kval itný obrazový formát, ktorý je možné použiť aj tam kde primárna

požiadavka malá ve ľkosť (napr. web) ale aj tam kde sa skôr požaduje

lepšia kval ita (napr. t lač). Aj napriek tomuto sa JPEG nehodí na úplne

všetky situácie. Medzi jeho nevýhody môžeme zaradiť neschopnosť

pracovať s väčšou farebnou h ĺbkou ako 8bit čo nedovoľuje využiť väčšie

farebné h ĺbky potrebné na náročné editácie. JPEG nepodporuje

priehľadnosť , t . j . pr iehľadná časť obrázku. Toto je však často nutné pr i

vytváraní poč ítačovej graf iky. Takto by sme mohl i vymenovať viac

nedostatkov tohto formátu ale okrem špecif ických situácii kde sa musí

nahradiť iným formátom je JPEG výhodný formát pre digitálnu fotograf iu

a je využívaný ako amatérmi tak aj profesionálnymi fotografmi.

5.4.4 RAW

Obrazový formát RAW obsahuje dáta, ktoré boli spracované

v obrazovom procesore fotoaparátu len ve ľmi minimálne. Všetky výpoč ty

23

vrátane bayerovej interpolácie sú robené až v poč ítač i na rozdiel od

iných formátov kde sú t ieto robené priamo vo fotoaparáte. Vďaka

nevykonanej bayerovej interpoláci i raw súbory nie sú oprot i jpeg

súborom omnoho väčšie.

RAW formát na rozdiel od napr. JPEG nie je štandardizovaný

a každý výrobca má svoj vlastný RAW formát. Toto zapríč iňuje, že na

RAW konverziu v poč ítač i je potrebné použiť výhradne program určený

pre daný model fotoaparátu.

Vďaka tomu, že RAW formát obsahuje len surové neupravené dáta

a využíva farebnú h ĺbku 12 č i 14 bit , je možné vykonávať v poč ítač i

s obrázkom viac úprav a preto je vhodnejší pre profesionálnych

fotografov ale aj pre pokroč i lých amatérov.

24

6 ZÁVER

Tému fotograf ie sme sa rozhodl i spracovať hlavne preto, aby sme

ju aspoň č iastočne pribl íži l i ľuďom, čo sa ňu nezauj ímajú. Niektoré

postupy a princípy, neboli ani nám jasné. Dokumentácia nebola

dostupná v slovenskom alebo českom jazyku. Niektoré materiály sme

musel i prekladať z anglič t iny. Problematika je natoľko obsiahla, že

objasniť ju celú, v tej to práci nebolo možné. Snažil i sme sa vybrať

najdôležitejš ie časti problematiky. Našim cieľom bolo, aby fotograf ia sa

stala zauj ímavou aj pre č i tateľov, ktor í sa o túto tému nezaujímajú.

Za prípadné chyby v práci sa ospravedlňujeme a ďakujeme za

trpezl ivosť pr i č ítaní.

25

7 ZOZNAM POUŽITEJLITERATÚRY

1. http:/ /www.digi-foto.sk/digitalny-fotoaparat/ako-vznika-digitalny-

obraz/ako-pracuje-snimac-digitalneho-fotoaparatu/

2. http:/ /www.netcam.cz/encyklopedie- ip-zabezpeceni/obrazove-

snimace-ccd-cmos.php

3. http:/ /www.fotoroman.cz/glossary2.htm

4. ABSOLON, Ľ . : Fotograf ia 1, SPN BA 1980

5. http:/ /electronics.howstuffworks.com/f i lm.htm

6. http:/ /sk.wikipedia.org/wiki/Fotoaparát#Hist.C3.B3r ia

7. http:/ /en.wikipedia.org/wiki/Conduction_band

8. http:/ /www.digimanie.cz

26

8 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK CCD Charge-coupled device

CMOS Complementary metal–oxide–semiconductor

JPEG Joint Photographic Experts Group - Skupina spájajúca

fotograf ických expertov

MPEG Mot ion Picture Experts Group - Skupina expertov pre

pohybl ivý obraz

LCD Liquid Crystal Display - Displej z tekutých kryštálov

ASA American Standards Associat ion - Štandard americkej

asociácie

ISO International Standards Organizat ion - Štandard

medzinárodnej organizácie

CRT Cathode ray tube – Typ monitoru

DIN Deutsches Inst itut für Normung - Nemecký štandardizačný

úrad

EVF Electronic viewf inder - Elektronický hľadáč ik

SLR Single-lens ref lex - Jednooká zrkadlovka

RGB Red-green-blue - Červená-zelená-modrá

RGBG Red-green-blue-green – Červená-zelená-modrá-zelená

MPix Mega pixel - Mil ión pixlov

b bit (bit) – Základná jednotka informácie

B Byte (bajt) – 1B=8b (viď . b – bit)

MB Mega byte - Mi l ión bajtov

TIFF Tagged Image File Format – Jeden z obrazových formátov

RAW Z anglického raw (surový)

27

9 PRÍLOHY

Obr. 1. Obr. 2.

Obr. 3. Obr. 4.

28

Obr. 5. Obr. 6.