OBSAHÚVOD...........................................................................................................................................................2

1. PROCES VZNIKU ZÁMORSKÝCH OBJAVOV...........................................................................................3

1.1 HLAVNÉ PRÍČINY OBJAVOVANIA ZEME........................................................................................3

1.2 PREDPOKLADY UMOŽŇUJÚCE PLAVBY V 15. STOROČÍ................................................................3

2. EURÓPSKE NÁMORNÉ VEĽMOCI..........................................................................................................4

2.1 PORTUGALSKO A ŠPANIELSKO.....................................................................................................4

2.2 VÝCHODOINDICKÁ SPOLOČNOSŤ......................................................................................................4

2.3 TALIANSKO.........................................................................................................................................5

2.4 DOBYVATELIA....................................................................................................................................5

3. DOPAD NA SVET..................................................................................................................................6

3.1 DÔSLEDKY ZÁMORSKÝCH OBJAVOV............................................................................................6

3.2 NEGATÍVNE VPLYVY.....................................................................................................................7

4. JAMES COOK............................................................................................................................................7

4.1 ŽIVOTOPIS....................................................................................................................................7

4.2 PRVÁ PLAVBA OKOLO SVETA (1768-1771)...................................................................................8

4.3 DRUHÁ PLAVBA OKOLO SVETA (1772-1775)................................................................................8

4.4 TRETIA PLAVBA OKOLO SVETA (1776-1779)................................................................................8

4.5 COOKOVO DIELO.........................................................................................................................9

ZÁVER..........................................................................................................................................................9

BIBLIOGRAFIA............................................................................................................................................10

PRÍLOHY.....................................................................................................................................................11

1

Úvod

Ľudí odpradávna fascinovala minulosť, spôsob života ich predkov, meniaca sa tvár Zeme. Touto tematikou sa zaoberá história, vedná disciplína skúmajúca dejiny ľudstva od jeho počiatku až po súčasnosť. Pretože každý jeden deň, každý okamih v našom živote sa raz stane minulosťou.

A história uchvátila aj mňa. Odmalička som veľa cestovala a už roky sa venujem fotografovaniu, preto niet divu, že sa mojou vášňou stalo aj spoznávanie dejín ľudstva. Počas každého výletu, na každom kroku, v každej fotke je kus ľudskej minulosti, s ktorou sa pravidelne stretávam. K téme zámorských objavov som sa dostala veľkou obchádzkou, o to viac ma však zaujala a vtiahla do seba. Vždy som snívala o tom, ako precestujem celý svet, budem fotiť v Indonézií a Afrike, na pevnine aj ostrovoch, pri západe či východe slnka. A nebyť týchto objavov, nebyť odvážnych ľudí, ktorí sa nebáli zdvihnúť kotvy a napnúť plachty, ísť do neznáma len podľa vlastnej intuície, nikdy by som nemala ani len možnosť si môj sen raz splniť. Chcem im preto touto prácou vzdať vďaku za ich odvahu a pevnú vôľu a za to, že vďaka nim mám možnosť snívať s očami otvorenými dokorán.

Myslím si, že jedným z hlavných dôvodov, prečo sa našli ľudia, ktorí sa nebáli nastúpiť na loď často plnú neskúsených námorníkov, bez jasného cieľa, ktorí dokázali riadiť loď a ľudí na nej, aby sa bezpečne dostali k cieľu, ktorý v skutočnosti vôbec nepoznali je ľudská zvedavosť a túžba po dobrodružstve. Predstavujem si všetkých tých slávnych kapitánov, ako stoja hrdo na palube s ďalekohľadom v ruke a prehliadajú si zem, ktorá je možno ešte neznáma, ktorú možno nik iný pred nimi nevidel.

V mojej práci sa budem venovať najmä príčinám a dôsledkom zámorských objavov, spomeniem aj najvýznamnejšie plavby a moreplavcov, ktorým vďačíme za vyplnenie prázdnych miest na mape sveta a ich osudy počas ich najvýznamnejších plavieb v 15. až 18. storočí.

,,Dobrý námorník sa pozná v zlom počasí.“ (Toskánske príslovie, 15. storočie)

2

1. Proces vzniku zámorských objavov

1.1 Hlavné príčiny objavovania Zeme

V 15. a 16. storočí začali európsky moreplavci objavovať svet. Do tej doby mali Európania iba hmlisté vedomosti o iných kontinentoch. Územia, ktoré poznali sa obmedzovali na severné a západné pobrežie Afriky a trasy karaván smerujúcich na Východ.

Potrebu objavovať neznáme krajiny sčasti viedol nový záujem o svet, ktorý vzbudila renesancia, ale hlavným motívom bolo obísť islamský svet a nájsť nové cesty do Indie a na Ďaleký východ, zdroje korenín a iných exotických surovín. Do pádu Byzancie r. 1453 sa koreniny dovážali po pevnine do Konštantínopolu a odtiaľ cez Stredozemné more do Európy. Koreniny boli síce drahé, ale boli významnou súčasťou života, keďže dokázali konzervovať mäso alebo prekryť slanú príchuť.

Európania takisto začali pociťovať nedostatok drahých kovov, najmä zlatých a strieborných peňazí. Európske ložiská boli vyčerpané, ale rozvíjajúca sa ekonomika a obchod vyžadovali nové platidlá a väčšie množstvo mincí. Rozvinuté krajiny ako Portugalsko, Taliansko, Anglicko, Francúzsko, Holandsko či Španielsko tiež potrebovali investovať svoj obchodný kapitál, a preto sa rozhodli ho využiť na objavovanie nových zdrojov surovín a nerastného bohatstva práve prostredníctvom moreplavby.

1.2 Predpoklady umožňujúce plavby v 15. storočí

Nevyhnutnou súčasťou vzniku myšlienky zámorských plavieb bola zmena myslenia a názorov obyvateľov Európy v 15. storočí, ktorú po temnom období stredoveku priniesla renesancia a myšlienky osvietenstva, ktoré boli ideálnou pôdou pre objavovanie dovtedy nepoznaného sveta a odkrívanie mapy Zeme s dovtedy bielymi plochami.

Technický pokrok a nové vedecké poznatky praktického významu tiež podnietili námorné cesty do neznáma. Pokrok zaznamenali najmä plavidlá, portugalská karavela, španielska galeóna a holandská flauta boli v tom čase najlepšie námorné lode, aké kedy rozrážali morskú hladinu. Ďalší významný krok zaznamenal Martin Beheim, norimberský kupec a kartograf portugalského kráľovského dvora, keď v r.1492 zostrojil prvý glóbus. Zakreslil doň Európu, Afriku a Áziu, ostatné kontinenty nepoznal. Z tohto glóbusu vychádzali a prvý moreplavci a cestovatelia, hoci nebol presný a chýbali na ňom mnohé moria. Medzi ďalšie vynálezy patril kvadrant (určovanie zemepisnej šírky), Jakubova palica (určovanie vzdialenosti dvoch hviezd od horizontu), kompas, sextant (určovanie času a zemepisnej šírky) a tiež plavebné navigačné príručky (najlepšie mali Portugalci).

3

2. Európske zámorské veľmoci

2.1 Portugalsko a Španielsko

Moreplavci a obchodníci z Portugalska sa v mene kolonializmu vydávali na cesty okolo sveta. V období najväčšieho rozmachu sa oblasť ich obchodu rozpínala do celého sveta. Portugalsko sa stalo poprednou námornou veľmocou v Európe. Jeho obyvatelia boli oddávna rybári a boli zvyknutí na plavby na šírom mori. Henrich Moreplavec založil v polovici 15. storočia školu pre moreplavcov a navigátorov a vysielal lode k západnému pobrežiu Afriky. V roku 1415 dobyli severoafrický prístav Ceuta, čím si otvorili cestu k obchodu v celom Stredomorí. Portugalci sa snažili nájsť novú cestu do Indie. Po dlhom čase v rokoch 1487-1488 Bartolomeo Diaz dosiahol najjužnejší cíp Afriky –Mys dobrej nádeje. Presne o desať rokov neskôr sa Vasco de Gama (príloha č.3) dostal do mesta Kalikut na západnom pobreží Indie. V 16. storočí Portugalci dosiahli Čínu a Japonsko, kde budovali sústavy obchodných staníc s vojenskými posádkami. Medzi ich ďalšie kolónie patrilo napríklad pobrežie Brazílie, Jáva, Mozambik a ostrovy v Indonézií.

Krištof Kolumbus (príloha č.1), jeden z najznámejších španielskych objaviteľov sa chcel dostať do Indie západnou cestou. V auguste 1492 vyrazil s 3 loďami – Santa Maria (príloha č.2), Nina a Pinta a s 90 členmi posádky. V noci z 11. a 12. októbra 1492 pristál na Locklingovom ostrove, zabral ho v prospech Španielska a pomenoval ho San Salvador. Stretol sa s domorodcami, ktorých nazval Indiánmi, ešte netušil, že objavil nový kontinent.

Amerika bola však pomenovaná po inom moreplavcovi, Talianovi Amerigovi Vespuccim, ktorý ako prvý oboplával a zmapoval Severnú a Južnú Ameriku a dokázal, že je to nový kontinent. Guľatosť Zeme, z ktorej pri svojich výpočtoch vychádzal Krištof Kolumbus, potvrdil Portugalec Fernao Magalhaes, ktorý v rokoch 1519-1522 oboplával celú zemeguľu.Španielsko posielalo do nového sveta ešte viac výprav, ktoré viedli dobyvatelia. Prvú viedol Hernando Cortés v rokoch 1519-1521, ktorý zničil ríšu Aztékov. Druhá pod vedením Francisca Pizarra v rokoch 1531-1535 zničila ríšu Inkov.

2.2 Východoindická spoločnosť

Bola mocnou obchodnou organizáciou založenou Angličanmi, Holanďanmi a Francúzmi, ktorí chceli chrániť svoje obchodné záujmy v juhovýchodnej Ázií. Vznikla roku 1600 v Anglicku, jej účelom bolo zjednotiť anglických kupcov obchodujúcich s juhovýchodnou Áziou. Ďalšiu takúto spoločnosť založili r. 1602 Holanďania a o niečo neskôr, v r. 1664 aj Francúzi. Tieto organizácie nadobudli nesmiernu moc, keďže obchodovanie nebolo ich jedinou činnosťou, mali aj politickú moc. V mnohých otázkach sa správali dokonca ako nezávislé štáty.

4

2.3 Taliansko

Medzi najznámejších talianskych objaviteľov patrili Krištof Kolumbus, plaviaci sa pod španielskou vlajkou a Amerigo Vespucci, ktorí sa zaslúžili o objavenie a zmapovanie Severnej Ameriky. Amerigo Vespucci podnikol dve zámorské cesty v rokoch 1498 - 1499 a 1501-1502. Podľa Vespucciho bol pomenovaný Americký kontinent. Krištof Kolumbus pôvodom Janovčan v španielskych službách, v roku 1492 so súhlasom kastílskeho kráľa vyplával na more s cieľom nájsť cestu do Indie západným smerom. 4. augusta 1492 z prístavu Palos vyplávali 3 lode Santa María, Niňa a Pinta ku Kanárskym ostrovom. 6. septembra 1492 odplávali na Západ a 12. októbra pristál Krištof Kolumbus na ostrove San Salvador odkiaľ pokračoval k Antilským ostrovom.16. januára 1493 sa vydali na spiatočnú cestu a 15. februára doplávali k Azorským ostrovom. Do Palosu priplávali 15. marca 1493. Kolumbus veril, že priplával do Indie do konca svojho života.

2.4 Dobyvatelia

Španieli sa v tomto období zámorských objavov rozhodli kolonizovať Južnú a strednú Ameriku, najmä z ekonomického hľadiska. Španielsky conquistátori nenašli drahé kovy v západoindickom súostroví a preto začali prenikať hlbšie do americkej pevniny. Tak sa nachádzali bohaté ríše amerických Indiánov, na polostrove Jucatan žili Mayovia, v centre Mexika Aztékovia a na území dnešného Peru Inkovia. Aby mali zámienku na ich zničenie a zabratie ich územia a bohatstva, ničili tieto civilizácie v mene kresťanskej viery a španielska cirkev vyhlasovala, že ide o spásu.

V rokoch 1519-1521 Hernando Cortéz dobyl ríšu Aztékov a neskôr si podmanil aj celé Mexiko. Dobyl tiež hlavné mesto Tenochtitlán a zabil posledného aztéckeho vládcu Montezuma II. Francesco Pizzaro a jeho nasledovník Diego Almaro zničili zase ríšu Inkov a zmocnili sa hlavného mesta Cuzca, dokonca svoje územia rozšírili až po chilské hranice. Aztéci verili legende, ktorá sa tradovala v ich radoch celé generácie. Išlo o poveru o bielom bohovi, verili, že ich aztécki bohovia sa raz vrátia na čele s bielym bradatým mužom. Preto Španielov, ktorí ich neskôr vyvraždili prijali ako bohov a starali sa o nich. Z ich kultúry sa nezachovalo nič, lebo conquistárori všetky zničili, nevieme ani aké písmo používali.

Mayovia rozširovali svoju ríšu už od 10. storočia p.n.l. a ich typickým stavebným prvkom bol kameň, zmes štrku a vápna. Mali vlastné písmo, vlastné náboženstvo uznávajúce prírodné sily, obrady a zikkuraty, dnešnú podobu kalendára a vedeli presnú vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom. Dokonca sa našli ich plastiky zobrazujúce rozbitie atómu, či kozmonautov v skafandroch, no väčšina ich bohatstva bola zničená španielskymi konquistátormi, ktorým sa podarilo zmocniť ríše najmä vďaka mayskej dôverčivosti a pohostinnosti.

Inkovia boli najbohatším kmeňom v celej Amerike, Španieli u nich našli až 24 ton zlata, pričom si boli istí, že väčšinu pokladu stihli ešte pred ich príchodom ukryť kňazi a tento poklad sa našiel až v 20. storočí, no neskôr bol ukradnutý z múzea. Mali umelo zavlažované polia, domáce zvieratá, nádherné stavby (predovšetkým chrámy) a uskutočňovali dokonca aj chirurgické zákroky.

5

3. Dopad na svet

3.1 Dôsledky zámorských objavov

Z celosvetového pohľadu priniesli zámorské objavy množstvo pozitív, no najdôležitejšou zmenou bol vznik celosvetového obchodu. Až vďaka zámorským objavom sa sprístupnili obchodné cesty so všetkými krajinami a svetadielmi, objavili sa nové zdroje nerastného bohatstva, vznikli noví obchodní partneri. Hlavným predmetom obchodu prestal byť prepychový tovar a rozvinul sa obchod s potravinami a bežne požadovanými komoditami, ako boli tkaniny, dochucovadlá, rastliny a zvieratá, ale tiež aj obchod s otrokmi.

Svetový obchod prebiehal v trojuholníku: z Európy do Ameriky sa prevážali potraviny, tkaniny, remeselné výrobky, zbrane, kožené výrobky, no šírili sa aj infekcie a choroby. Z Ameriky do Európy sa dovážali predovšetkým zemiaky, korenie, bavlna, kukurica, zelenina, káva, kakao, tabak, kožušiny, striebro a zlato. Do Európy sa touto cestou dostal syfilis. Trojuholník uzatvárala Afrika, do ktorej Európania privážali zbrane a expandovali otrokov do Ameriky. Čo sa týka samotnej Európy, najväčšou zmenou bolo presunutie centier európskeho obchodu na západ. Novými centrami sa stali prístavné mestá v Anglicku, Francúzsku a Holandsku. Ďalším sprievodným javom bola cenová revolúcia, ktorá bola spôsobená prúdením nových zásob drahých kovov do Európy. Hodnota peňazí poklesla, hodnota potravín a výrobkov stúpla. Vznikli prvé papierové bankovky a v Holandsku bola zriadená prvá celosvetová banka v Amsterdame.

Náboženstvo a predovšetkým Cirkev sa otriasali v základoch, nielen vplyvom renesancie, ale aj poznatkami nadobudnutými počas objavovania skrytých miest Zeme. Tejto dej sprevádzal aj zlom v myslení ľudí a vznik nových svetonázorov. Centrom sveta sa na niekoľko storočí stala Európa. Početné kolónie Anglicka, Portugalska a Španielska spôsobili, že takmer celý svet sa dočasne ocitol pod nadvládou Európy. Tento dej v postate pretrval až do prvej svetovej vojny.

3.2 Negatívne vplyvy

Ďalšou významnou skutočnosťou bolo zdokonalenie mnohých prístrojov, najmä lodnej techniky a zbraní, vytvorenie dokonalých máp sveta, glóbusov, mnohých náradí a tiež rozvoj umenia. Často sa však zabúda na negatívne vplyvy, ktoré odštartovali práve zámorské objavy, ide predovšetkým o sprievodné javy pri kolonizovaní: vyvražďovanie obyvateľstva, zánik ríš a civilizácií starých niekoľko storočí alebo tisícročí, ničenie kultúr a ich pamiatok, vznik otroctva kvôli lacnej pracovnej sile, nové choroby a infekcie, presun zvierat a rastlín do neprirodzeného prostredia, narušenie rovnováhy v prírode, pirátstvo. Rozvoj európskych krajín so sebou priniesol zánik a úpadok mnohých rozvinutejších kultúr a národov, ktoré dovtedy žili v pokoji.

6

4. James Cook

4.1 Životopis

James Cook (príloha č.4) sa narodil v skromných podmienkach v obci Marton v Yorkshire, kde bol neskôr aj pokrstený. Bol jedným z piatich detí Jamesa Cooka, škótskeho poľnohospodárskeho robotníka a jeho manželky Grace Paceovej z Martonu. Ako trinásťročný začal so svojím otcom pracovať na farme v dedine Great Ayton. V roku 1745, odišiel do rybárskej dediny Staithes kde bol učňom v obchode. Rok a pol po príchode sa stal plavčíkom na uhoľnej lodi. Na týchto lodiach slúžil Cook deväť rokov a dopracoval sa na hodnosť podkormidelníka. V tejto dobe získal cenné vedomosti z praktickej moreplavby, navigácie, matematiky a geometrie, ktoré sa neskôr stali základom jeho kariérneho rastu.

V roku 1755 sa James Cook prihlásil ako obyčajný námorník do Kráľovského námorníctva. Dva roky po vstupe do námorníctva zložil Cook kormidelnícke skúšky, ktoré ho oprávňovali k samostatnej navigácii na lodiach. V roku 1759 sa zúčastnil plavby do Severnej Ameriky v rámci vojny s Francúzskom počas Sedemročnej vojny. Vynikajúcim spôsobom vtedy zmapoval ústie Rieky svätého Vavrinca spolu s majorom Samuelom Hollandom. Mapy vyhotovené z týchto prieskumov vynikali svojou presnosťou a umožnili útok britskej flotile na opevnené mesto Québec, vtedy patriace Francúzom. Po ukončení sedemročnej vojny sa Cook v roku 1762 vrátil do Anglicka, kde sa 21. decembra 1762 oženil s Elizabeth Battsovou, s ktorou mal šesť detí. Keď nebol na mori, býval vo východnej časti Londýna, v Mile End. Na základe jeho predošlých prác ho o zmapovanie pobrežia Newfoundlandu a Labradora požiadal guvernér tejto oblasti, Thomas Graves. Jeho mapy a plavebné inštrukcie boli dlhé roky základnou používanou príručkou pre plavbu v severoamerických vodách.

4.2 Prvá plavba okolo sveta (1768-1771)

V roku 1766 si ho najala Kráľovská geografická spoločnosť, aby pozoroval prechod Venuše popred Slnko. Tento jav mal nastať 3. júna 1769 a bolo ho možné pozorovať len z južnej pologule. Cookovou úlohou bolo pozorovať tento jav z ostrova Tahiti v Tichom oceáne a pokúsiť sa nájsť „Južný kontinent“. Druhá úloha bola však na rozdiel od pozorovania Venuše úlohou tajnou. Na tento účel admiralita kúpila a prestavala loď, ktorú pomenovali Endeavour (úsilie). „Chcem nielen preniknúť do miest, kam sa predtým nikto nedostal, ale aj najďalej, ako je v ľudských silách,“ (James Cook: Denníky, 1769).

Dňa 25. augusta 1768 vyplávala Endeavour z Plymouthu, so zastávkami na Madeire, v Riu de Janeiro a Hornovom myse zakotvila o rok a pol neskôr na Tahiti. Potom, čo Cook 3. júna pozoroval prechod Venuše popred Slnko, 13. júla Endeavour vyplávala z Tahiti. Cook podľa

7

tajného príkazu začal hľadať Južný kontinent. Dňa 6. októbra 1769 Cook ako druhý Európan priplával k Novému Zélandu. Z Nového Zélandu zamieril na sever a v druhej polovici apríla roku 1770 sa doplavil k pobrežiu Austrálie, ktoré bolo dovtedy ešte neznáme (pravdepodobne ho však zazrel Tasman už v roku 1642). Územie čiastočne zmapoval, pomenoval ho Nový Južný Wales a zabral ho pre Britskú Korunu. Pokračoval pozdĺž Veľkej koralovej bariéry, kde sa jeho loď po náraze do jedného z mnohých atolov takmer potopila. Ďalej pokračoval k dnešnej Indonézii a do Británie sa vrátil 12. júna 1771. Až po oblasť Indonézie nezahynul ani jediný člen jeho posádky, čo bolo na tú dobu neobyčajné. Cook zaviedol na lodi prísnu hygienu a dbal na správnu životosprávu. Po plavbe sa stal prvým lodným dôstojníkom.

4.3 Druhá plavba okolo sveta (1772-1775)

Cookova druhá plavba okolo sveta sa začala 13. júla 1772, opäť z Plymouthu vyplávali dve lode, veliteľská Resolution (odhodlanie) a Adventure (dobrodružstvo). Za úlohu mal okrem iného v praxi vyskúšať prvé chronometre. Obe lode sa plavili smerom k Južnej Amerike, preplavili sa do Tichého oceánu a ďalej k Novému Zélandu. Cieľom výpravy bolo preskúmanie ďalších ostrovov a možno aj veľkej pevniny na juhu Tichého oceánu. Pri jeho hľadaní Cook 17. januára 1773 ako prvý moreplavec prekročil južný polárny kruh a dostal sa až na dohľad od pobrežia Antarktídy, na jej pobreží však nezakotvil.

Kvôli nedostatku zásob a nepriaznivým poveternostnými podmienkam sa otočil a plavil sa k súostroviu Tahiti, kam dorazil po zastávke na Veľkonočnom ostrove. Počas roku 1774 potom obe lode križovali južnú oceániu. Objavili pritom Markézy, Tuamotu, Tonga, Nové Hebridy, Novú Kaledóniu a dnešné Cookove ostrovy. Počas celej trojročnej plavby zomreli iba štyria členovia posádok oboch lodí. Cook bol po návrate do Británie povýšený do hodnosti kapitána a bola mu udelená zlatá Copleyho medaila za zásluhy o spoznanie príčin a elimináciu skorbutu v radoch námorníkov.

4.4 Tretia plavba okolo sveta (1776-1779)

V rokoch 1776 – 1779 viedol James Cook tretiu výpravu s cieľom nájsť severnú cestu okolo Ameriky. Cesty sa aj tentokrát zúčastnili dve lode. Oboplával Afriku a vplával do Indického oceánu. Začiatkom roku 1778 objavil Cook Havajské ostrovy, ktoré pomenoval Sandwichovými ostrovmi. Domorodé obyvateľstvo Havajských ostrovov považovalo Jamesa Cooka za vtelenie boha a chovali sa k nemu aj k jeho posádke s veľkou úctou.

8

7. marca 1778 priplával k severoamerickému pobrežiu až napokon Beringovou úžinou vkročil do Severného ľadového oceánu. Cook sa tu pokúšal nájsť prechod do Atlantického oceánu, ale neúspešne. Koncom augusta 1778 sa výprava vydala na spiatočnú cestu. Po krátkom oddychu na Havajských ostrovoch sa Cook vydal na ďalšiu plavbu, onedlho sa však musel vrátiť kvôli oprave poškodeného sťažňa. Cook tak narušil posvätné rituály Havajčanov, ktorí práve v tom čase oslavovali sviatky boha vojny. Jamesa Cooka a ďalších štyroch námorníkov domorodci obkľúčili a dobodali ich všetkých na smrť. Pozostatky kapitána Cooka boli uložené do malej truhly a boli pietne spustené do zálivu Kealakekua. Po tragickej smrti kapitána Cooka pokračovala plavba pod velením kapitána Clerka smerom ku Kamčatke a Beringovej úžine, aby pokračovala v hľadaní priechodu medzi dvoma oceánmi. Výprava nabrala kurz do Anglicka až po smrti kapitána Clerka.

4.5 Cookovo dielo

Cookovou zásluhou boli podané prvé spoľahlivé poznatky o Austrálii, Oceánii, severozápadnom pobreží Severnej Ameriky, o Beringovej úžine ako aj o arktických aj antarktických vodách. Na všetkých cestách si viedol starostlivo zápisky, ktoré vyšli za jeho života aj po smrti. Jeho dielo „A voyage towards the south pole and round the world“ z roku 1777, v ktorom opísal svoju druhú plavbu, sa stalo vo Veľkej Británii bestsellerom. Knižne boli neskôr vydané aj jeho denníky z prvej a z poslednej plavby. Bol členom Kráľovskej spoločnosti náuk a získal jej zlatú medailu.

9

Záver

Mojou prácou som chcela získať nové informácie z oblasti, ktorá ma skutočne zaujíma, nielen z dejepisného ale aj cestovateľského hľadiska. Mojou snahou bolo rozobrať tému zámorských objavov z čo najširšieho hľadiska, za týmto účelom som svoju prácu rozčlenila na štyri kapitoly, pričom som sa v každej kapitole venovala inej oblasti súvisiacej s touto témou.

Osobne ma najviac zaujal James Cook a jeho objavy, preto som si ho vybrala spomedzi všetkých moreplavcov a venovala som mu osobitnú pozornosť. Fascinuje ma najmä spôsobom, akým viedol celú posádku vpred, ako dokázal všetko zorganizovať do najmenšieho detailu, celá posádka pod jeho velením pracovala ako jeden mechanizmus, všetci rešpektovali jeho pokyny a vážili si Cooka aj ako osobnosť, o čom svedčí aj fakt, že pokračovali v jeho poslednej plavbe aj po jeho náhlej smrti.

Myslím, že z tejto časti dejín sme si celkovo odniesli do dneška asi najviac. Mechanizmus riadenia ľudí sa dnes objavuje v podobe riaditeľov a šéfov firiem a inštitúcií každého druhu. Tak ako kedysi najvýznamnejší kapitáni akými boli Diaz, de Gama, Kolumbus a mnohí iní museli riadiť každého jedného človeka na palube, aby mohla ich loď bezpečne doplávať do cieľa, tak aj my dnes niečo riadime, či už iných ľudí alebo svoj vlastný život.

10

Bibliografia

Svetové dejiny v kocke, Bratislava: Mladé letá, 2001, ISBN 80-06-01094-3

Encyklopédia histórie sveta, Praha: OTTOVO nakladatelství, 2001, ISBN 80-7181-568-3

Stewart R.: Záhady histórie, Praha: Albatros nakladatelství, 2003, ISBN 80-00-01726-1

http://sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1morsk%C3%A9_objavy_(15._%E2%80%93_18._storo%C4%8Die)

http://zamorske.webnode.sk/news/zamorske-objavy/

http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/2380/po-stopach-moreplavcov-james-cook/

Historická revue: Francis Drake-pirát, ktorý oboplával svet., ročník XXII. č.1, 2011

11

Prílohy

Príloha č.1:

Krištof Kolumbus

Príloha č.2:

Replika Kolumbovej vlajkovej lode Santa Maria

12

Príloha č.3:

Vasco de Gama

Príloha č.4:

James Cook

13

Príloha č.5:

Mapa Cookových ciest

prvá plavba -červená farba, druhá plavba –zelená farba, tretia plavba –modrá farba

Príloha č.6:

Hernando Cortéz na dobovej maľbe

14