holcim sd report 2010 72dpi

Prvé vydanie

Správa o trvalo udržateľnom rozvojiHolcim Slovensko 2009 – 2010

Udržateľné produkty a výstavba

Ochrana klímy a efektívne

využívanie energie

Spoločenská angažovanosť

Ochrana prírodných

zdrojov

Správa o trvalo udržateľnom rozvoji2

O Holcim SlovenskoHolcim (Slovensko), a.s. je vedúcim výrobcom a dodávateľom sta-vebných materiálov a súvisiacich služieb na Slovensku. Na Sloven-sku prevádzkuje okrem cementárne v Rohožníku na Záhorí aj 29 betonární a 4 výrobne kameniva. Stabilne vysokokvalitné cemen-ty, kamenivo a betóny z produkcie Holcim v kombinácii so služ-bami nachádzajú svoje uplatnenie pri výstavbe obytných domov, priemyselných objektov, infraštruktúrnych projektov a výrobe prefabrikátov či strešných krytín. Produkty Holcim boli použité na takých stavbách, akými sú napríklad rýchlostná cesta R1, tunel Si-tina, projekt Eurovea v Bratislave, Europe Shopping Center v Ban-skej Bystrici, bratislavský Riverpark, odbavovací terminál vieden-ského letiska Schwechat, DC Tower – najvyššia budova v Rakúsku, ktorá ašpiruje na certifikát LEED, či Soravia Shopping Center, po-lyfunkčný objekt Mlyny v Nitre, Vršianska terasa v Banskej Bystrici alebo nový závod Velux v Partizánskom. Holcim sa usiluje nasta-viť štandardy zákazníckej spokojnosti a trvalo udržateľného rozvo-ja v slovenskom stavebnom priemysle. Holcim Slovensko je súčasťou Skupiny Holcim – jedného z po-predných svetových dodávateľov cementu a kameniva. Ďalšie aktivity Skupiny Holcim zahŕňajú dodávky transportbetónu a as-faltu vrátane nadväzujúcich služieb. Skupina Holcim pôsobí vo viac než 70 krajinách sveta a zamestnáva približne 80 000 ľudí. O tejto Správe Tretia Správa o trvalo udržateľnom rozvoji Holcim Slovensko, ktorú práve držíte v rukách, nadväzuje na predchádzajúce vyda-nie, ktoré sprostredkovalo výsledky za rok 2008. Správa poskytu-je informácie o ekonomických, environmentálnych a spoločen-ských vplyvoch činnosti Holcim Slovensko v oblasti výroby a pre-daja šedého a bieleho cementu, kameniva a transportbetónu. V súlade s prísľubom vydávať tento typ Správy v dvojročných in-tervaloch popisujú dáta v tejto Správe výsledky spoločnosti v ro-koch 2009 a 2010 s využitím doplňujúcich informácií z predchá-dzajúcich rokov. Zverejnené informácie sa týkajú iba Holcim Slovensko ako práv-nickej osoby a neobsahujú údaje za spoločnosti, v ktorých Holcim Slovensko vlastní podiel. Environmentálne vplyvy výroby šedé-

ho a bieleho cementu sa vzhľadom na ich značnú rozdielnosť uvádzajú v relevantných prípadoch osobitne. Nad rámec pred-chádzajúceho vydania sú v tejto Správe zahrnuté aj podrobnej-šie informácie o environmentálnych vplyvoch výroby kameniva a transportbetónu (okrem 4 betonární, ktoré prevádzkuje Holcim Slovensko prostredníctvom Hirostavbet spol. s r.o.). Správa je spracovaná podľa Smerníc reportovania trvalo udrža-teľného rozvoja Global Reporting Initiative G3 (GRI) na úrovni A. Vďaka tomu sú uvedené údaje porovnateľné s údajmi o iných spoločnostiach, ktoré tiež používajú túto najrozšírenejšiu meto-diku reportovania trvalo udržateľného rozvoja. Viac informácií o metodike použitej pri príprave tejto Správy nájdete v časti Me-todika a overovanie na str. 36. Strategické členstvá a kooperácie Skupina Holcim (Holcim Ltd.) je spoluzakladateľom Iniciatívy pre cement Svetovej podnikateľskej rady pre udržateľný rozvoj (WB-CSD), podporuje Globálnu dohodu (Global Compact) Organizá-cie spojených národov a vytvorila strategické spoločenstvo s Ne-meckou spoločnosťou pre technickú spoluprácu (GTZ), ako aj so Svetovou úniou ochrany prírody (World Conservation Union – – IUCN). Záväzky z týchto partnerstiev Holcim Ltd. sú platné pre všetky spoločnosti Skupiny vrátane Holcim Slovensko. Holcim Slovensko je signatárom Memoranda o spoločenskej zodpovednosti firiem Business Leaders Forum. Holcim Sloven-sko je tiež signatárom a zakladajúcim členom slovenskej národ-nej platformy OSN Global Compact. Ocenenia od nezávislých inštitúcií Skupina Holcim získala v roku 2010 potvrdenie o zaradení do Dow Jones Sustabability Index a opätovne bola zahrnutá do hodnotenia indexu udržateľnosti FTSE4Good. Holcim Slovensko získal za zodpovedný prístup k podnikaniu v predchádzajúcich rokoch celý rad ocenení. V roku 2009 k nim pribudla Národná podnikateľská cena za životné prostredie za druhé miesto v kategórii manažérstvo za „Komplexné riade-nie trvalo udržateľného rozvoja.“

Mapa prevádzok Holcim na Slovensku

Obsah

Obsah

Vaše pripomienky alebo otázky očakáva: Peter Robl, senior koordinátor pre trvalo udržateľný rozvoj a komunikáciu, Holcim Slovensko Tel.: +421 34 7765 166, Fax: +421 34 7765 101, E-mail: [email protected]

Úvodné slovo predsedu predstavenstva 4

Vízia, stratégia a riadenie spoločnosti 6

Ekonomické vplyvy 8

Environmentálne vplyvy 12

Sociálne vplyvy 16

Prípadové štúdie 20

Pokrok oproti cieľom 32

Prehľad hlavných ukazovateľov 33

Metodika a overovanie 36

Index ukazovateľov GRI 37

Slovník pojmov 38

Ako sa vyrába cement 39

Ako čítať túto Správu?Zámerom Holcim Slovensko bolo pripraviť túto Správu s ohľa-dom na potreby rôznych skupín čitateľov. Publikácia nadväzu-je na Správu za rok 2008. Hlavné texty, v ktorých Holcim Slo-vensko popisuje svoje ekonomické, environmentálne a sociálne vplyvy a spôsob riadenia spoločnosti, dopĺňajú prípadové štú-

die v samostatnej časti. Číselné údaje v porovnaní viacerých ro-kov sú uvedené v časti Prehľad hlavných ukazovateľov. Index ukazovateľov GRI pomôže čitateľovi nájsť hľadanú informáciu. Schéma výroby cementu a slovník pojmov majú napomôcť zro-zumiteľnosti Správy.

3

Každoročné čistenie lesa na štrkovniach prispieva k zvyšovaniu povedomia zamestnancov.

Šiestaci z okolitých škôl sa každý rok počas Dňa Zeme vyberú do prírody a spoznávajú jej netušené tajomstvá.

Priebežná rekultivácia íloviska Hrabník – základ budúcej vodnej plochy.

Predaj zmesových cementov sa zvýšil z 59 % v roku 2008 na 72 % v roku 2010

Čisté merné emisie CO2 z výroby šedého cementu v období 2004 – 2010 klesli o 20 %

Tri nové iniciatívy pre lepšiu bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

Výroba elektrickej energie z odpadového tepla môže potenciálne vykryť 15 % spotreby cementárne

Mojou veľkou vášňou je plachtenie po mori. Preto aj firmu rád prirovnávam k pla-chetnici. Ekonomický vývoj v posledných dvoch rokoch sa vyrovnal tým najsilnejším búrkam, ktoré som zažil na mori, a preto som hrdý, že sa nám podarilo našu plachetni-cu – Holcim Slovensko – udr-žať v kurze. A zostať zodpo-vednými aj počas krízy.

Nová ekonomická realitaNa konci roku 2008 bol ešte takmer každý na Slovensku pre-svedčený, že ekonomická kríza sa tejto krajiny nedotkne. Jar 2009 ukázala, že to bola naivná predstava. V stavebníctve sa kríza prejavila spomalením rozbehnutých a odkladaním no-vých projektov. Tempo verejných investícií napríklad do in-fraštruktúry, do ktorých mnohí vkladali nádej, takisto nena-bralo obrátky, ktoré by dokázali významnejšie stlmiť vplyv krízy.

Práve naopak, ukazuje sa, že veľkých projektov, aké sme na Slovensku zažili pred rokom 2009, bude aj naďalej ako šaf-ranu. Ešte aj v roku 2010 bolo stavebníctvo posledným od-vetvím, ktoré na Slovensku zaznamenalo medziročný pre-pad produkcie. Kým na konci roku 2008 sa zdalo, že slnko nad morom nikdy nezapadá, dnes je jasné, že bude treba ešte veľa času, kým rozoženie všetky mraky.

Je však pozitívne, že na Slovensku je ešte stále obrovský priestor a potreba realizovať nové infraštruktúrne projek-ty, ako aj rekonštruovať obytné budovy s ohľadom na kvalitu bývania či energetickú efektívnosť.

Nové výzvyV tejto novej ekonomickej realite bol aj Holcim Slovensko po-stavený pred nové výzvy. Ako sa správať v čase, keď tržby v roku 2009 klesli o tretinu v porovnaní s predchádzajúcim rokom? Pre Holcim bolo dôležité zachovať si finančné zdravie ako predpoklad jeho schopnosti byť spoľahlivým partnerom pre svojich zákazníkov, zamestnancov, dodávateľov či obce, kde pôsobí.

Z finančného hľadiska prioritu dostala ziskovosť a cash flow. Boli to neľahké rozhodnutia a zmeny: škrtanie výdavkov na dodávateľské služby, nárast pracovného vyťaženia zamest-

nancov kvôli insourcovaniu aktivít, ale aj – a to napriek úsiliu ochrániť maximum pracovných miest – prepúšťanie zamest-nancov.

Výsledkom však je, že Holcim Slovensko aj naďalej platí svo-jim zamestnancom mzdy v plnej miere a načas, spoľahlivosť úhrady záväzkov je na rovnako dobrej úrovni ako v roku 2008 a Holcim Slovensko vďaka dôvere, ktorú si získal vo vedení Skupiny Holcim, investuje v roku 2011 11 miliónov eur a roku-je o ďalších investíciách za takmer 30 miliónov eur. A výsled-kom je aj skutočnosť, že sa posilnil pocit zodpovednosti kaž-dého jedného zamestnanca Holcim Slovensko a že svoju prá-cu dnes nevykonávame ako „pre zamestnávateľa,“ ale ako „pre svoju rodinu.“

Zodpovední aj počas krízyDo prístavu zamieria mnohí už pri trochu silnejšom vetre, o búrke ani nehovoriac. Podobne čas ekonomickej krízy, pri-rodzene, poskytuje dostatok argumentov pre kompromisy. Som hrdý na to, že Holcim Slovensko si vďaka nasadeniu svo-jich zamestnancov dokázal nielen zachovať finančné zdravie, ale ani nepoľavil zo svojich aktivít, ktoré možno pokladať za prejav zodpovednosti v podnikaní. Udržali sme si náš kurz.

Sústredenie sa na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ostalo naďalej prioritou a v tejto oblasti naštartoval Holcim Slovensko hneď tri nové iniciatívy. Vo vzdelávaní zamestnan-cov sa podarilo zachovať rozsah školení na porovnateľnej úrovni ako pred krízou. Viac ako milión eur investoval Holcim Slovensko do ochrany životného prostredia. Na trh sme pri-niesli celý rad inovácií, ktoré urýchľujú a zlacňujú výstav-bu. Pokračovali aj dobrovoľné programy podpory verejno-prospešných projektov. Preto som hrdý na všetkých zamest-nancov Holcim, ktorí sa dokázali prispôsobiť novej realite, vy-dávajú zo seba maximum a do svojej práce vkladajú aj kus svojho srdca. Čo príde potom?Ani dnes nie je ľahké predpovedať, kedy sa stavebná pro-dukcia a výkonnosť celej ekonomiky na Slovensku a v okoli-tých krajinách vrátia k výkonnosti predkrízových rokov. Vý-voj vo viacerých krajinách Európskej únie, ktoré potrebujú po-moc zvonka, je len jedným zo signálov nútiacich k ostraži-tosti a opatrnosti v predpovediach. Z ekonomického hľadiska Holcim Slovensko preto očakáva, že rok 2011 bude z hľadiska stavebnej produkcie skôr stabilný a že výraznejší rast môžu v nasledujúcich rokoch priniesť najskôr verejné investície do infraštruktúry.


Úvodné slovo predsedu predstavenstva

Plachetnicu sme udržali v kurze aj počas búrky

Úvodné slovo 5

Avšak už dnes je určite jasné, že dôjde k zmene v spôsobe, fungovania procesu výstavby. Dôvodom je potreba znižovať environmentálne vplyvy výstavby a prevádzky budov, kto-ré sú zdrojom až 40 % celosvetových emisií CO2. Preto sa čo-raz častejšie stretávame s dobrovoľným certifikovaním bu-dov podľa princípov udržateľného rozvoja, ako je napríklad LEED alebo PassivHaus. Európska smernica zasa nariaďuje, že po roku 2020 musí mať každá nová budova nulovú uhlíko-vú stopu. Preto bude spolupráca medzi jednotlivými aktér-mi výstavby čoraz užšia. Už čoskoro budú architekti a projek-tanti spolupracovať priamo so stavebnými firmami a výrob-cami stavebných materiálov, aby sme spoločne stavali budo-vy, ktoré budú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu a v kto-rých sa bude lepšie bývať. Holcim Slovensko bude pri tom.

Nastúpte na palubuSom presvedčený, že trend prehlbovania spolupráce medzi firmami a jej zainteresovanými skupinami je cesta, ktorou sa zodpovedné firmy vydajú v záujme zvládnuť výzvy bu-dúcich rokov. Holcim Slovensko ako líder vo svojom odvet-ví chce ísť v tejto oblasti príkladom a hodlá pokračovať v úz-kom a konštruktívnom dialógu a v nadväzovaní nových part-nerstiev so svojimi zamestnancami, zákazníkmi, obyvateľmi obcí, v ktorých pôsobí, ale aj s architektmi, projektantmi a zá-stupcami akademickej obce. Otvorenosť a transparentnosť Holcim Slovensko chceme potvrdiť aj touto, pre nás už treťou Správou o udržateľnom rozvoji. Zároveň ju, prosím, prijmite ako pozvanie nastúpiť na palubu našej plachetnice. Pretože len spoločne chytíme ten dobrý vietor!

Alan Šišinačkigenerálny riaditeľ a predseda

predstavenstva Holcim Slovensko

Holcim na Slovensku aj v krízovom období obhájil pozíciu lídra medzi

výrobcami stavebných materiálov.Katarína Šebejová,

Trend Analyses

Každého, čo dnes bojuje za poctivosť, spravodlivosť , férovosť, považujem

za priekopníka. V tomto smere môžem súčasnému vedeniu Holcimu Slovensko

zložiť úprimnú poklonu.Ing. arch. Pavol Kollár,

INVEST, spol. s r.o.

Vážim si dlhodobý zodpovedný prístup Holcimu k podnikaniu a najmä

naozaj otvorenú komunikáciu so všetkými zainteresovanými stranami.

Beata Hlavčákováriaditeľka Business Leader Forum

a programová riaditeľka CSR nadácia pontis

Sociálny dialóg má dlhoročne v Holcim Slovensko vysokú kvalitu. Oceňujem, že je vždy snaha viesť konštruktívnu

diskusiu a hľadať riešenia.Stanislav Doležal,

predseda ZO Integrovaného odborového zväzu Holcim (Slovensko) a.s.

Oceňujem spoluprácu, ktorú máme so spoločnosťou Holcim ako obec, keďže jej

vysoká úroveň nie je, žiaľ, na Slovensku bežná.Mrg. Peter Švaral,

starosta obce Rohožník

Vízia, stratégia a riadenie spoločnosti

Princípy trvalo udržateľného rozvoja sú neoddeliteľnou súčasťou vízie, stra-tégie a organizačnej štruktúry Holcim Slovensko. Týmto princípom zostal Holcim Slovensko verný aj v prostredí poznačenom ekonomickou krízou v rokoch 2009 a 2010.

Pevný v základoch Podnikateľská činnosť Holcim Slovensko má zo svojej pod-staty nemalý vplyv na ekonomiku celej krajiny, jeho zákaz-níkov a dodávateľov, a taktiež životné prostredie a spoloč-nosť. Podnikať v súlade s princípmi trvalo udržateľného roz-voja (TUR) Holcim preto považuje za nevyhnutný predpoklad svojho úspechu. Len s týmto prístupom si môže Holcim za-bezpečiť neformálny súhlas rôznorodých skupín, ktoré svojou činnosťou ovplyvňuje. Holcim Slovensko preto zostal aj v ro-koch ekonomickej krízy verný týmto princípom, ktoré sú pev-ne zakotvené v jeho vízii, poslaní, hodnotách a stratégii. Pozri Diagram: Princípy TUR a Holcim a Diagram: Strategický dom Holcim v Správe za rok 2008, str. 8.

V súlade s hodnotamiHolcim Slovensko si na roky 2009 a 2010 zvolil 5 strategic-kých priorít: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, Zákaz-nícka orientácia, Finačné ciele, Ľudia a Udržateľný rozvoj.

Uvedené priority, ktoré sú zladené s víziou, poslaním a hod-notami Holcim, boli rôznymi spôsobmi komunikované dovnútra firmy tak, aby zamestnanci rozumeli nie len jednot-livým prioritám, ale aj tomu, ako oni sami môžu prispieť k ich naplneniu.

Diagram: Princípy TUR a Holcim

Vízia Holcim

Tvoriť základy pre rozvoj spoločnosti.

Poslanie Holcim

Byť najrešpektovanejšou spoločnosťou vo svojom odbore a vytvárať hodnoty pre všetky zainteresované skupiny.

Hodnoty Holcim

Strength / PevnosťSme silným a spoľahlivým partnerom.Sme čestní a máme pevný charakter. Uprednostňujeme trvalo udržateľný rast pred rýchlymi úspechmi.

Performance / VýkonnosťPlníme naše sľuby.Našim zákazníkom ponúkame najlepšie riešenia.Vyžadujeme a poskytujeme vynikajúci výkon.

Passion / NadšenieUsilujeme sa a dbáme:• o našich zamestnancov, ich bezpečnosť a rozvoj,• o náš svet a predovšetkým o komunity, v ktorých žijeme

a pracujeme,• o našich zákazníkov a ich úspech.


» Holcim je jednou z firiem, kde sa ukazuje, že spojenie zahraničných investícií, kvalifikovaných ľudí a otvoreného priestoru pre nové technológie je nielen prínosom pre daný región, ale aj pre celú Slovenskú republiku a otvára nám to aj cestu pre export do zahraničia.

Iveta Radičovápredsedníčka Vlády SR

Vízia, poslanie a hodnoty Holcim sú okrem iného súčasťou zamestnaneckých školení Management Academy.

Zodpovedné riadenie spoločnosti Holcim Slovensko považuje zodpovedné podnikanie v súlade s jeho hodnotami za základ svojej dlhodobej úspešnosti. Na zaistenie takéhoto prístupu zaviedol Holcim Slovensko viacero nástrojov, pri ktorých nezvolil kompromis ani v ostat-ných dvoch rokoch. Etický kódex a férová konkurencia Etický kódex, platný bez výnimky pre všetkých zamestnancov Holcim Slovensko, stanovuje všeobecný rámec každodenné-ho podnikania a práce. Určuje jasné pravidlá čestnej konkuren-cie, zákazu korupcie, prijímania a poskytovania darov, nutnosti dvojitého podpisu na všetkých zmluvách či konflikte záujmov. K dodržiavaniu Etického kódexu sa zaviazali všetci zamest-nanci Holcim Slovensko pri jeho zavedení v roku 2007. Noví zamestnanci sa s jeho obsahom oboznamujú pri nástupe do zamestnania. Etický kódex nájdete na www.holcim.sk Zamestnanci Holcim Slovensko navyše každoročne absolvu-jú školenie VCCE zamerané na dodržiavanie pravidiel féro-vej hospodárskej súťaže. Toto školenie vychádza zo Smernice o férovej konkurencii Skupiny Holcim. Manažérske systémy a prístupy Všetky prevádzky Holcim Slovensko sú certifikované v súla-de s normami radu ISO 9001 (kvalita) a OHSAS 18001 (bez-pečnosť a ochrana zdravia pri práci). Cementáreň Rohožník má navyše certifikát ISO 14001 (ochrana životného prostre-dia). Manažérske prístupy Holcim Slovensko k jednotlivým ob-lastiam trvalo udržateľného rozvoja sú definované politikami Skupiny Holcim, najmä Etickým kódexom, Environmentálnou politikou, Politikou spoločenskej zodpovednosti a Politikou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj Integrovanou

politikou BOZP, ochrany životného prostredia a kvality Holcim Slovensko. Všetky politiky nájdete na www.holcim.sk. Organizačná štruktúra a hodnotenie rizík Organizačná štruktúra relevantná pre riadenie TUR zostala aj napriek ekonomickej kríze tak na úrovni Skupiny Holcim, ako aj Holcim Slovensko v porovnaní s rokom 2008 bez pod-statných zmien. Naďalej platí, že v Holcim Slovensko sú pozí-cie pre spoločenskú zodpovednosť, environmentálne riade-nie alebo bezpečnosť pri práci zodpovedné priamo niektoré-mu z členov najvyššieho vedenia. Pozri Diagram: Organizač-ná štruktúra a udržateľný rozvoj. Holcim Slovensko dôkladne vyhodnocuje všetky riziká súvi-siace s podnikaním vrátane environmentálnych a sociálnych vplyvov v rámci podnikateľského plánu zostavovaného kaž-doročne, ktorý sa tvorí na obdobie jedného a päť rokov.

Priority trvalo udržateľného rozvoja Na úrovni Skupiny Holcim i Holcim Slovensko sú priority v oblasti trvalej udržateľnosti aktuálne definované v štyroch oblastiach: • Udržateľné produkty a výstavba,• Ochrana klímy a efektívne využívanie energie,• Ochrana prírodných zdrojov, • Spoločenská angažovanosť (zahŕňa bezpečnosť a ochranu

zdravia pri práci, prístup k zamestnancom, spoluprácu s ko-munitami a ľudské práva).

Podstata týchto priorít zostáva v porovnaní s rokom 2008 nezmenená napriek mierne pozmenenej formulácii ich názvoslovia. Zvýšenú pozornosť venuje v ostatných dvoch ro-koch Holcim najmä ochrane biodiverzity pri ťažbe kameniva a podpore udržateľnej výstavby. Aktivity Holcim Slovensko v rámci jednotlivých priorít sú popísané v tejto Správe.

Predseda predstavenstvaa výkonný riaditeľ

Riaditeľ predaja a marketingu

Riaditeľzávodu Rohožník

Riaditeľ pre transportbetón

Riaditeľ pre kamenivo

Senior koordinátor pre trvalo udržateľný rozvoj a komunikáciu

IMS manažér pre segment transportbetónu a kameniva

Environmentálny koordinátor

BOZP technikpre segment cementu

Diagram: Organizačná štruktúra a udržateľný rozvoj

Vízie, stratégie a riadenie spoločnosti 7

» Priority Holcim Slovensko:• Udržateľné produkty a výstavba, • Ochrana klímy a efektívne využívanie energie, • Ochrana prírodných zdrojov, • Spoločenská angažovanosť.

Holcim Slovensko si aj v rokoch ekonomickej krízy zachoval finančné zdravie. To je predpokladom vytvárania hodnôt pre všetky zainteresované skupiny.

Ekonomické vplyvy

Holcim Slovensko je vedúcim dodávateľom stavebných materiálov na Slovensku. Roky 2009 a 2010 boli v sloven-skom stavebníctve významne poznačené ekonomickou krí-zou. Ešte aj v roku 2010 zaznamenala stavebná výroba pod-ľa Štatistického úradu SR medziročný pokles takmer 5 %. Si-tuáciu ešte k tomu komplikovala devalvácia menových kur-zov okolitých krajín, čo zatraktívnilo import stavebných ma-teriálov z Maďarska, Českej republiky a Poľska. Aj v tejto ná-ročnej situácii dokázal Holcim Slovensko obstáť a udržať si finančné zdravie, čo je predpokladom riadneho plnenia jeho záväzkov, ale aj schopnosti investovať do oblastí, ktoré po-važuje Holcim z hľadiska TUR za prioritné. V roku 2010 dosiahli tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb Holcim Slovensko 97,5 milióna eur (v roku 2009: 96,5 mil. eur). Aj v čase klesajúcich objemov predaja a cien dokázal Holcim Slovensko zodpovedným prístupom k riade-niu nákladov, produktovými inováciami a schopnosťou zís-

kať nových zákazníkov ochrániť svoju ziskovosť – v roku 2010 dosiahol dokonca 4 %-ný medziročný rast ziskovosti. V roku 2010 predal Holcim Slovensko viac ako 990-tisíc ton šedé-ho a bieleho cementu. Pod vplyvom vývoja postavenia Sku-piny Holcim v Maďarsku sa v nasledujúcich rokoch predpo-kladá zvýšenie exportu šedého cementu a slinku z rohožníc-kej cementárne.

Dobré podnikateľské výsledky znamenajú prínos pre všetky za-interesované skupiny. Pozri Diagram Holcim a tvorba hodnoty pre zainteresované skupiny v roku 2010. Zachovanie ziskovos-ti sa premieta aj do možnosti realizovať investície do ďalšie-ho zvyšovania efektivity a ochrany životného prostredia. Po-zri str. 12 a 24. Vzťahy so zákazníkmi Zákaznícka orientácia je súčasťou základnej stratégie Holcim. Cement, kamenivo a betón, ako aj služby, dodá-

» Holcim na Slovensku aj v krízovom období obhájil pozíciu lídra medzi výrobcami stavebných materiálov. Princípy trvalej udržateľnosti realizuje už dlhodobo v podobe investícií do ekologickej výroby cementu, betónu i kameniva či do vývoja ekologických produktov, ako sú napríklad zmesové cementy. Oceňujem však, že v ostatnom období sa firma od vlastných technologických riešení posunula smerom k užívateľom svojich produktov a prispieva k šíreniu osvety i praktických príkladov trvalo urdržateľnej výstavby medzi odbornou i laickou verejnosťou.

Katarína Šebejová, TREND Analyses


Holcim a tvorba hodnoty pre zainteresované skupiny v roku 2010 Nepeňažné toky

Peňažné toky

DODÁVatElIaNáklady vstupov 54,4 mil. eur

tovary a služby

PlatbyHolcim

Zadržaná hospodárska hodnota 21,5 mil. Eur

Cement,kamenivo,transport-betón

tržby ZÁkaZNíCItržby z predaja 97,5 mil. eur

Od dodávateľov nakupujeme:suroviny,služby vrátane dopravy,energie,technologické zariadenia.

Dividendy kapitál Úroky kapitál Dane Služby Mzdy Práca Dobrýsused

Možnosťpodnikať

ObchodníciVeľkoobchodníciMaloobchodProducenti transportbetónu Výrobcovia prefabrikátov Stavebné spoločnosti Individuálni zákazníci

akCIONÁRI14,2 mil. eur

VERItElIa ŠtÁtNa SPRÁVaa SaMOSPRÁVa477,6 tis. eur

ZaMEStNaNCI14,3 mil. eur

kOMUNIty184 tis. eurZNÁSOBENé

NEPRIaMEVPlyVy

ZNÁSOBENéNEPRIaMEVPlyVyPRIaME VPlyVy

va Holcim Slovensko rôznorodej a rozsiahlej skupine zákaz-níkov na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. V čase eko-nomickej krízy si Holcim Slovensko ešte viac uvedomoval, že jeho úspech je závislý od úspechu jeho zákazníkov. Pre-to sa v rokoch 2009 a 2010 zameral na upevnenie vzájom-ných vzťahov a zvýšenie hodnoty, ktorú svojimi výrobkami a službami zákazníkom – stavebným firmám, výrobcom čer-stvého betónu, prefabrikátov a strešných krytín či maloob-chodníkom – poskytuje. Holcim Slovensko realizoval od konca roku 2009 rozsiahly projekt zameraný na lepšie pochopenie potrieb zákazníkov, ich dôslednejšiu segmentáciu a definovanie spôsobu, ako môže prispieť k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti, a tak úspešnosti. Zriadenie Technicko-kompetenčného centra je len jedným z mnohých výstupov uvedeného projektu. Cie-ľom tohto Centra je poskytovať zákazníkom najmä aplikač-né poradenstvo s podporou moderných vlastných laboratórií tak, aby spotrebitelia získali z produktov Holcim maximálnu hodnotu pri optimálnych nákladoch. V roku 2009 navyše po-silnil Holcim Slovensko svoju kapacitu v aplikačnom poraden-stve akreditovaním svojho betonárskeho laboratória a zria-dením laboratória pre kamenivo. Túto svoju kapacitu plánu-je Holcim Slovensko posilniť v roku 2011 aj predstavením pr-vého mobilného betonárskeho laboratória na Slovensku, kto-ré umožní zákazníkom na stavbe okamžite reagovať na pa-rametre dodávaného betónu, a tak lepšie zaistiť požadovanú kvalitu stavby. Pozri str. 21. Koncom roku 2009 prišlo v Skupine Holcim aj k reorganizá-cii predaja bieleho cementu, ktorý sa vyrába v rohožníckej

» Predaj zmesových cementov sa zvýšil z 59 % v roku 2008 na 72 % v roku 2010.


cementárni. Centrálny predaj a marketing v Zürichu úspeš-ne prevzal pod svoj patronát Holcim Slovensko. Tento krok predstavuje z jednej strany novú výzvu, pretože biely ce-ment sa z Rohožníka dodáva do takmer 20 krajín Európy. Z druhej strany znamená tento krok posilnenie dlhodobej ekonomickej úspešnosti, nakoľko sa príjmy z predaja biele-ho cementu stali v plnej miere príjmami Holcim Slovensko. Inovácie a trvalo udržateľné produkty Za trvalo udržateľné produkty považuje Holcim tie, ktorých výroba alebo použitie menej zaťažuje životné prostredie, šetrí náklady alebo prináša väčší prospech spoločnosti. Zá-kladným konečným produktom cementu a kameniva je be-tón. Ten je po vode druhým najpoužívanejším materiálom na svete. Pre prirodzené vlastnosti možno betón označiť za produkt, ktorý je príspevkom k trvalo udržateľnému rozvoju spoločnosti. Pozri str. 22.

Vystužený betón Steelpact sa zaobíde bez kari sietí a stavebného dozoru, urýchľuje a zlacňuje výstavbu.

Dodávky betónu a hydraulických spojív na stavby rýchlostnej cesty R1 ťahali výsledky celej firmy.

» Holcim Slovensko plánuje perspektívne investovať okolo 30 miliónov eur do inovatívnych projektov na zlepšenie ochrany životného prostredia.

Výsledkom inovácií Holcim Slovensko sú aj nové špeciál-ne betónové produkty Steelpact a Floorpact. Stavebníkom šetria čas a náklady, čím prispievajú k efektívnemu rozvoju spoločnosti. Zvyšovanie environmentálnej efektívnosti cementov sa Holcim Slovensko snaží dosiahnuť najmä prostredníctvom náhrady slinku v cemente minerálnymi zložkami. Minerál-ne zložky sú súčasťou tzv. zmesných cementov, no nevznika-jú v cementárni pri výrobe slinku. Práve jej výsledkom sú totiž emisie znečisťujúcich látok vrátane oxidu uhličitého. Ide o vy-sokopecnú trosku z výroby ocele alebo popolček z elektrární spaľujúcich uhlie. V roku 2008 uviedol Holcim Slovensko na trh tzv. vápencový cement, kde sa slinok nahrádza jemne zo-mletým prírodným vápencom. Tento, ako aj ďalšie plánované kroky, realizuje Holcim Slovensko s cieľom zachovať si schop-nosť vyrábať zmesové cementy v situácii, keď dostupnosť iných minerálnych zložiek nie je stabilná. Slinkový faktor vyrobeného šedého cementu zostal aj v ro-koch 2009 a 2010 na úrovni okolo 78 %. Holcim Slovensko musí pri znižovaní slinkového faktoru brať do úvahy špeci-fiká svojich zákazníkov, u ktorých prechod na zmesové ce-menty môže byť technologicky náročný, ekonomicky nevý-hodný alebo si dokonca vyžadovať investície. Zlepšenie za-znamenal predaj zmesných šedých cementov z 59 % v roku 2008 na 72 % v roku 2010. Pozri graf na tejto strane.

» Produktové inovácie a posilnenie aplikačného poradenstva prinášajú úsporu nákladov a času výstavby zákazníkom, ako aj lepšiu ochranu životného prostredia.


0 %

10 %

20 %

30 %

40 %

50 %

60 %

70 %

80 %

2008 2009 2010

Graf: Podiel zmesových cementov na celkovom predaji šedého cementu

Cieľom Holcim Slovensko je dosiahnuť slinkový faktor šedé-ho cementu pod 70 % do roku 2014, a tak zmierniť vplyvy na životné prostredie a tiež finančný dopad európskej po-litiky zameranej na znižovanie emisií CO2 v rokoch 2013 až 2020.

Významný nárast zaznamenal Holcim Slovensko aj v preda-ji špeciálnych spojív na báze cementu. Tie sa používajú na spevnenie podkladových vrstiev pod rôznymi stavbami vrá-tane cestných komunikácií. Ich použitím sa podstatne zni-žuje vplyv na životné prostredie. Nie je potrebné vyťažiť a odviesť zeminu z miesta stavby, nie je potrebné vyťažiť a priviesť na miesto stavy prírodné kamenivo na spevnenie podkladovej vrstvy. Tým sa šetria nielen prírodné zdroje, ale aj cesty v okolí stavby a znižujú sa emisie CO2. Udržateľná výstavba Holcim Slovensko si uvedomuje, že životné prostredie, eko-nomiku a spoločnosť neovplyvňuje len sama výroba staveb-ných materiálov, ale aj ich použitie. Až okolo 40 % celosve-tových emisií CO2 z ľudskej činnosti pochádza práve z pre-vádzkovania budov. Ich zdrojom je spotreba energie na kú-renie, chladenie, osvetlenie, domáce spotrebiče a iné.

S inovatívnym betónom Floorpact dokážu dvaja pracovníci za deň zhotoviť až 800 m2 podláh. Vďaka menšej hrúbke a tým hmotnosti sa môže ukladať aj na stropné konštrukcie starších stavieb.

poter Floorpact

hrúbka klasického poteru

» V stavebníctve považujem každý čestný a korektný prístup za prejav profesionality, a taktiež občianskej statočnosti. Verím, že súčasný nedobrý stav sa podarí zmeniť. Otázkou je, či to stihne ešte naša generácia. V tomto som skôr skeptik ako optimista. Preto každého, čo dnes bojuje za poctivosť, spravodlivosť, férovosť, považujem za priekopníka. V tomto smere môžem súčasnému vedeniu Holcimu Slovensko zložiť úprimnú poklonu.

Ing. arch. Pavol Kollár,INVEST, spol. s r.o.


Preto v prostredí Slovenskej republiky Holcim podporuje ak-tivity Nadácie Holcim pre udržateľnú výstavbu, ktorej hlav-ným cieľom je propagovať a oceňovať aplikáciu princípov TUR vo výstavbe. Holcim Slovensko zároveň ako jednu z najväčších výziev naj-bližšieho desaťročia v stavebníctve vníma širšie uplatnenie certifikačných systémov a sprísňovanie legislatívnych po-žiadaviek na energetickú efektívnosť budov. Príkladom je smernica Európskej únie, ktorá vyžaduje, aby všetky nové budovy po roku 2020 mali takmer nulovú uhlíkovú stopu, ale aj dobrovoľné používanie komplexných certifikačných systémov, ako je napríklad LEED. Holcim Slovensko už v roku 2010 dodával cement na stavbu najvyššej rakúskej budovy – DC Tower vo Viedni, ktorá ašpiruje na jednu z úrovní certi-fikácie práve v systéme LEED. Tento trend si okrem iného vyžiada podstatne užšiu spolu-prácu výrobcov stavebných materiálov s architektmi a pro-jektantmi. Preto už v roku 2010 Holcim Slovensko zorgani-zoval seminár pre architektov a projektantov o udržateľnos-ti vo výstavbe a v týchto aktivitách plánuje aj v nasledujú-cich rokoch pokračovať. Cieľom Holcim Slovensko je v krát-kom čase vypracovať stratégiu, ktorou chce reagovať na uvedené trendy.

Súčasťou úsilia Holcim o širšie uplatnenie princípov TUR pri výstavbe je aj presadzovanie výstavby cemento-betóno-vých vozoviek, ktoré sú bezpečnejšie a na intenzívne vyu-žívaných úsekoch z hľadiska celého životného cyklu ekono-micky výhodnejšie ako bežne používané asfaltové vozovky. Pozri str. 30.

Vzťahy s dodávateľmi Holcim Slovensko reagoval na nastupujúcu ekonomickú krí-zu medzi prvými – ešte koncom roku 2008. V snahe ochrá-niť pracovné miesta sa zameral v prvom rade na zefektív-ňovanie procesov a presun výkonov z dodávateľských fi-riem na vlastných zamestnancov. Holcim si uvedomuje, že za posledné dva roky klesla hodnota nákupov u dodáva-teľov o viac ako polovicu oproti roku 2008. Výsledkom sú však pracovné miesta a schopnosť riadne plniť svoje záväz-ky voči dodávateľom – ku koncu roku 2010 bolo po leho-te splatnosti 9,6 % záväzkov z obchodného styku, čo je na úrovni roku 2008. Platobnú disciplínu na stavebnom trhu ilustruje pritom skutočnosť, že Holcim Slovensko registro-val k rovnakému dátumu omeškanie s úhradou až 45 % svo-jich pohľadávok z obchodného styku. Holcim Slovensko aj naďalej realizuje viac ako 70 % nákupov u dodávateľov so sídlom v SR.

Cement na výstavbu najvyššej rakúskej budovy DC Tower, ktorá ašpiruje na certifikáciu LEED, pochádza z cementárne v Rohožníku.

Betonáreň Holcim Slovensko v Prievidzi dosiahla v prvom polroku 2010najlepšie prevádzkové a finančné parametre v celom východoeurópskom portfóliu betonární Holcim.

Environmentálne vplyvy

Výroba cementu, kameniva a betónu nevyhnutne vplýva na životné prostre-die. Cieľom Holcim Slovensko je preto znižovať množstvo znečisťujúcich látok na jednotku výroby, citlivo a s ohľadom na biodiverzitu využívať prírodné zdroje a zároveň maximalizovať svoj potenciálny príspevok napríklad v oblasti odpado-vého hospodárstva.

Výroba cementu, ktorý je kľúčovou zložkou užitočného a v súčasnosti nenahraditeľného betónu, je náročná na suro-viny a energiu a je zdrojom znečisťujúcich látok. Ťažba kame-niva, bez ktorého betón nemožno vyrobiť, mení tvár krajiny. Holcim sa preto usiluje o environmentálnu efektívnosť ako kľúčový nástroj ochrany klímy a prírodných zdrojov, dvoch z jeho priorít v oblasti TUR. Investície do ochrany životného prostredia Pod vplyvom ekonomickej krízy a v záujme zachovania finanč-ného zdravia sa Holcim Slovensko v rokoch 2009 a 2010 zame-ral predovšetkým na investície do údržby zariadení. Celkový ob-jem investícií sa pohyboval okolo 5 miliónov eur ročne. Do čis-to environmentálnych projektov investoval Holcim Slovensko v rokoch 2009 a 2010 359, resp. 615-tisíc eur. Za najvýznamnej-šie projekty v cementárni Rohožník možno pokladať inštalá-ciu zariadení na redukciu emisií HCl (chlórovodík) na oboch vý-robných linkách, rekonštrukciu expedície slinku a inštaláciu no-vých prachových filtrov s cieľom znížiť emisie fugitívneho pra-chu, ale aj pokračovanie v odstraňovaní azbestového oplášte-

nia budov, resp. odstránenie PCB transformátorov a dokončenie likvidácie mazutového hospodárstva. Navyše investoval Holcim Slovensko 635-tisíc eur do protipožiarneho systému skladova-cích priestorov a dopravných ciest alternatívnych palív v rámci preventívneho prístupu k ochrane zdravia a životného prostre-dia. Za zmienku stojí aj vybudovanie zariadenia na recykláciu zvyškového betónu na betonárni Stupava. Schopnosť Holcim Slovensko zodpovedne hospodáriť a ochrániť svoju ziskovosť v rokoch 2009 a 2010 sa premiet-la do dôvery zo strany vedenia Skupiny Holcim. V roku 2011 plánuje Holcim Slovensko preinvestovať len v cementárni Ro-hožník 11 miliónov eur zameraných na zlepšenie spoľahlivosti a efektivity výroby (spotreba elektrickej energie pri mletí ce-mentu), ale aj na ochranu životného prostredia a používanie alternatívnych palív v podobe nového dávkovacieho mies-ta. V čase tvorby tejto Správy Holcim Slovensko rokoval s ve-dením Skupiny Holcim ešte o ďalších investíciách v hodnote do 30 miliónov eur, ktoré sú založené na inováciách a zlepšia ochranu životného prostredia. Pozri str. 24.

» V rokoch 2009 a 2010 Holcim Slovensko energeticky zhodnotil 240-tisíc ton odpadov.

» Holcim Slovensko znížil čisté merné emisie CO2 z výroby šedého cementu v období rokov 2004 – 2010 o 20 %


500

600

700

800

Merné hrubé emisie

kg C

O2 /

t

cem

ento

vého

m

ater

iálu

Merné čisté emisie

200820041990 2009 2010

Výroba šedého cementu

Graf: Merné emisie CO2 z výroby cementu

600

800

1000

1200

Merné hrubé emisieMerné čisté emisie

200820041990 2009 2010

Výroba bieleho cementu500

600

700

800


kg C

O2 /

t

cem

ento

véh

o m

ater

iálu


200820041990 2009 2010

500

600

700

800


kg C

O2 /

t

cem

ento

vého

m

ater

iálu


200820041990 2009 2010

Klimatické zmeny a energia Výroba cementu patrí medzi významné zdroje emisií oxi-du uhličitého, ktorý je zodpovedný za globálne otepľovanie. Okolo 60 % emisií CO2 z výroby cementu vzniká pri rozkla-de vápenca (základná surovina pri výrobe slinku, z ktorého sa následne bez ďalších priamych emisií CO2 vyrába cement). Zvyšných približne 40 % emisií pochádza z výroby tepla, kto-ré je pre tento rozklad potrebné. Stratégiou Holcim je preto znižovať obsah slinku v cemente Pozri str. 10, zvyšovať ener-getickú efektívnosť výroby, používať palivá s nízkym obsa-hom uhlíka a recyklovať pecný prach.

Na zvýšenie energetickej efektívnosti sa Holcim Slovensko zame-ral v roku 2004 pri rozsiahlej modernizácii linky na výrobu šedé-ho slinku. Mernú spotrebu tepelnej energie v posledných rokoch zvyšuje obsah vody v alternatívnych palivách, na odparenie kto-rej je potrebné dodatočné teplo, ale aj znížený objem výroby, čo neumožňuje naplno využiť potenciál efektívnosti. Holcim Sloven-sko recykluje pecný prach priamo v Rohožníku alebo v spoluprá-ci s inými cementárňami Holcim v Európe. V prípade realizácie projektu Redudust bude Holcim na Slovensku naopak recyklovať pecný (a bypassový) prach aj z iných cementární. Pozri str. 24.

Znižovanie emisií CO2Celkové emisie CO2 z výroby cementu v rohožníckej cemen-tárni v rokoch 2009 a 2010 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím prirodzene klesli pod vplyvom nižšej výroby z dôvo-du ekonomickej krízy.

Merné emisie (v prepočte na tonu cementového materiálu) v týchto rokoch zaznamenali pokles najmä vďaka zvýšenému podielu alternatívnych palív na báze odpadov. Efekt CO2 ne-utrálnej biomasy v alternatívnych palivách totiž prevýšil ne-gatívny účinok ich vyššej vlhkosti s negatívnym vplyvom na spotrebu tepelnej energie, a teda aj emisie CO2. Merné emisie CO2 ťahajú dole najmä emisie z výroby šedého ce-mentu, kde sa podarilo výrazným zvýšením podielu alternatív-nych palív v roku 2010 zaznamenať viac ako 7 %-ný pokles hru-bých, resp. viac ako 20%-ný pokles čistých merných emisií oproti roku 2004, kedy sa modernizovala táto výrobná linka. Využívanie alternatívnych palív na báze odpadov tiež zna-mená, že z týchto odpadov nevznikli emisie CO2 pri ich pou-žití v spaľovni. Takéto nepriame úspory za roky 2009 a 2010 predstavujú spolu 233-tisíc ton CO2. Holcim Slovensko plánuje aj naďalej vyvíjať úsilie o znižovanie merných emisií CO2. Okrem iného preto plánuje investíciu, ktorá by mala zvýšiť efektivitu chladiča slinku, a tiež vyvíjať nové zme-sové cementy. Holcim Slovensko verí, že aj prostredníctvom no-vého Technicko-kompetenčného centra dokáže svojim zákazní-kom čoraz viac poskytnúť potrebnú podporu a odbornú asisten-ciu pri prechode na receptúry s využitím cementov s nižším ob-sahom slinku.

Rohožník svetovou špičkou v rámci Skupiny Holcim Podiel alternatívnych palív na výrobe tepla, ktoré je potrebné na výrobu slinku, vzrástol v roku 2010 oproti roku 2008 o 24 % v prípade šedého slinku a o 11 % v prípade bieleho slinku. S viac ako 68, resp. 28 %-ným podielom alternatívnych palív patrí ce-mentáreň Rohožník v tejto oblasti do svetovej špičky v rámci Skupiny Holcim. Pri výrobe cementu tak Holcim Slovensko v ro-koch 2009 a 2010 energeticky zhodnotil viac ako 240-tisíc ton odpadov, čo znamená okrem iného aj úsporu približne 160-tisíc ton uhlia, ktoré je neobnoviteľným prírodným zdrojom. Z hľadis-ka objemu bolo najpoužívanejším palivo SRF, ktorého hlavnou zložkou sú podrvené plastové a iné odpady.

Výzvou do budúcnosti zostáva riadenie energetickej náročnosti výroby pri súčasnom vysokom podiele alternatívnych palív na báze odpadov s vyšším obsahom vody. Holcim Slovensko sa tiež zaväzuje postupne zvyšovať podiel alternatívnych palív vyrobe-ných z domácich odpadov. Kľúčovým faktorom v tomto smere je však modernizácia slovenského odpadového hospodárstva sme-rom k podpore energetického a materiálového zhodnocovania od-padov. Holcim Slovensko v tejto otázke verejne presadzuje prístup, ktorý umožní konkurencieschopnosť energetického a materiálo-vého zhodnocovania odpadov voči skládkovaniu. Pozri str. 28.

» Vážim si dlhodobý zodpovedný prístup Holcimu k podnikaniu, jeho neustálu snahu znižovať negatívne vplyvy na okolité prostredie s množstvom zaujímavých programov a najmä za naozaj otvorenú komunikáciu so všetkými zainteresovanými stranami. Držím Holcimu palce, aby aj v časoch ekonomického poklesu v stavebníctve mal dostatok síl a prostriedkov na udržanie svojich princípov a programov v oblasti udržateľného rozvoja, a verím, že sa prejavia aj v dlhodobej úspešnosti firmy.

Beata Hlavčáková riaditeľka Business Leader Forum

a programová riaditeľka CSR Nadácia Pontis


0

20

60

40

80

100

120

140

40 %

50 %

20 %

30 %

0 %

10 %

60 %

70 %

Objem [kt]

[kt]

TSR* [%]

*TSR (Thermal Substituion Rate) – podiel tepla z alternatívnych palív na celkovej spotrebe tepla pri výrobe slinku

20082004 2009 20102005 2006 2007

Graf: množstvo zhodnotených odpadov a ich podiel na spotrebe tepla

Seriózny účastník Európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS) Holcim Slovensko opieral svoje požiadavky na výšku alokácie na obdobie 2008 až 2012 o trendy vývoja dopytu po cemen-te, ktoré boli známe v roku 2007. Predpokladalo sa, že menej ako 5 %-ný prebytok emisných kvót v roku 2008 sa v nasledu-júcich rokoch premení na ich nedostatok kvôli rastúcemu ob-jemu výroby cementu. Zvýšenie prebytku emisných povole-niek v rokoch 2009 a 2010 zodpovedná poklesu objemu výro-by cementu kvôli ekonomickej kríze. Holcim Slovensko obchoduje s emisnými povolenkami prostredníctvom centrálne riadeného systému v Skupi-ne Holcim. Obchodovanie sa opiera sa o skutočnú potre-bu emisných kvót. Holcim nerealizuje špekulatívne obcho-dy s emisnými povolenkami. Holcim Slovensko očakáva v tre-ťom obchodovacom období 2013 – 2020 významnejší finanč-ný vplyv alokácie emisných povoleniek z dôvodu nutnosti kvóty nakupovať.

Iné vplyvy na kvalitu ovzdušia Za najdôležitejšie iné vplyvy výroby cementu na kvalitu ovzdu-šia sa pokladajú emisie prachu (TZL, tuhé znečisťujúce látky), oxidov dusíka a síry. Hodnoty týchto emisií, ako aj ďalších zne-čisťujúcich látok, sa merajú automatickým kontinuálnym sys-témom a hodnoty sú dostupné online relevantným pracov-níkom štátnej správy, denne na emisnom displeji v obci Ro-hožník a mesačne na webstránke Holcim Slovensko. Emisie niektorých ďalších znečisťujúcich látok sa merajú periodicky. Emisie cementárne Rohožník sú dlhodobo pod limitmi sta-novenými platnou legislatívou, resp. v relevantných povole-niach. Pozri graf na vedľajšej strane.

V roku 2010 zaznamenali výraznejší pokles v porovnaní s ro-kom 2008 celkové emisie prachu, oxidov dusíka, ale aj ťaž-kých kovov. Uvedené zmeny sú výsledkom opravy pracho-vých filtrov, stabilizácie prevádzky zariadenia Hotdisc a ďal-ších opatrení, ale aj zmien v zložení suroviny a palív. Holcim Slovensko zabezpečuje tiež pravidelné meranie kvali-ty ovzdušia v Rohožníku. Merania v rokoch 2009 a 2010 pre-ukázali, že namerané hodnoty sú hlboko pod limitnými hod-notami na ochranu zdravia ľudí stanovenými legislatívou. V roku 2011 bude Holcim Slovensko realizovať investíciu do ďalšieho zlepšenia emisií prachu na linke bieleho cementu.

Zodpovedná ťažba Holcim Slovensko v roku 2010 vyťažil vo svojich prevádz-kach v Rohožníku, Sološnici, Podunajských Biskupiciach, No-vom Meste nad Váhom, Remate a vo Veľkých Úľanoch približ-ne 2,4 milióna ton vápenca, ílu, štrku a kameňa na výrobu ce-mentu a na použitie pri výrobe transportbetónu alebo na iné stavebné účely. Holcim ťaží zodpovedne: vytvára fond na re-kultivácie, všetky prevádzky majú spracované rekultivačné plá-ny a vykonáva rekultiváciu. V uplynulých dvoch rokoch mož-no popri priebežnej rekultivácii na viacerých prevádzkach za najväčší rekultivačný projekt pokladať náhradnú výsadbu stro-mov kvôli zásahu ťažobného priestoru Hrabník pri Sološnici do územia zaradeného do systému Natura 2000.

Ťažba prírodného kameniva má okrem vplyvu na zásoby tohto prírodného materiálu a ráz krajiny vplyv aj na biodiver-zitu. Pozri str. 25. Vplyvy výroby kameniva a transportbetónu V tejto Správe Holcim Slovensko po prvýkrát zverejňuje aj zá-kladné informácie o vplyvoch výroby kameniva a transport-betónu. Za najdôležitejšie vplyvy štrkovní a kameňolomov považuje Holcim Slovensko zásah do krajiny, vplyv na bio-diverzitu, povrchové a podzemné vody, prašnosť, hluk a do-pravné zaťaženie ciest v okolí prevádzky. Podobné sú aj vply-vy výroby betónu, s podstatne menším vplyvom na ráz kra-jiny a biodiverzitu, nakoľko žiadna betonáreň Holcim Sloven-sko sa nenachádza v prostredí s vysokou hodnotou biodiver-zity a tiež podstatne menším vplyvom na kvalitu povrcho-vých a podzemných vôd. Všetky novovybudované a rekonštruované betonárne Holcim Slovensko majú nadštandardné vybavenie, ktoré je zamerané aj na znižovanie spotreby vody najmä vďaka aktív-nemu využívaniu úžitkovej vody z recyklačných zariadení in-štalovaných na 15 prevádzkach. Prašnosť na betonárňach eli-minuje celý rad opatrení. V drvivej väčšine betonární Holcim

» V zhodnocovaní odpadov sa cementáreň Rohožník posunula do svetovej špičky v rámci Skupiny Holcim.

» V roku 2010 zaznamenali výraznejší pokles v porovnaní s rokom 2008 celkové emisie prachu, oxidov dusíka, ale aj ťažkých kovov.


60 %

80 %

100 %

Verifikované emisie Alokácia

2008 201020092005 2006 2007

Graf: Porovnanie verifikovaných emisií a alokácie Holcim Slovensko v rámci EU ETS

Slovensko sa skrápajú a zametajú komunikácie, sú opláštené dopravníkové pásy, zakrytované násypky a presypy, cemen-tové silá sú opatrené prachovými filtrami a ventilmi na za-bránenie pretlakovaniu a preplneniu sila. Prašnosť na cemen-tových silách sa periodicky meria.

Podobné opatrenia na zníženie prašnosti sa realizujú aj vo výrobniach kameniva Holcim Slovensko. Na tento účel sa používajú stacionárne polievače alebo mobilná cisterna, v prípade kameňolomu Remata dokonca špeciálne vozidlo Holcim Slovensko, ktoré sa stará aj o čistotu susediacej štát-nej cesty. Navyše majú tieto prevádzky opatrenia na zaiste-nie pred znečistením ropnými látkami, pravidelne sa meria kvalita vody a prašnosť, na dvoch zo štyroch prebieha prie-bežná rekultivácia. Žiadna zo štyroch prevádzok sa nenachá-dza v environmentálne chránenej oblasti. Prevádzky v Podu-najských Biskupiciach a Veľkých Úľanoch sú však umiestnené vo vodohospodárskych chránenej oblasti.

V uplynulých dvoch rokoch Holcim Slovensko okrem iného na-príklad investoval do modernizácie výrobnej linky na štrkov-ni v Novom Meste nad Váhom, vybudoval tu protihlukový val a realizoval aj náhradnú výsadbu stromov. V blízkosti prevádz-ky Remata bolo v záujme zvýšenia bezpečnosti na priľahlých verejných komunikáciách v spolupráci s obcou a dopravným inšpektorátom osadené dopravné značenie znižujúce povole-nú rýchlosť a zrkadlá zabezpečujúce lepší prehľad vodičov.

V súvislosti s plánmi realizovať na štrkovni Podunajské Biskupi-ce v budúcnosti aj tzv. mokrú ťažbu nechal Holcim Slovensko vy-pracovať niekoľko odborných štúdií o vplyve takejto ťažby na podzemnú vodu. Tie potvrdili, že mokrá ťažba neovplyvní pod-zemné vody, a teda ani platnosť rozhodnutia EIA. Holcim Sloven-sko zároveň predstavil urbanistickú štúdiu úpravy predmetného územia po ukončení ťažby na prevádzke Podunajské Biskupice. Urbanistická štúdia pritom na základe dohody účastníkov kona-nia rieši územie, ktorého tri štvrtiny sa nachádzajú mimo parce-ly Holcim Slovensko, čím poskytuje pohľad na rozvoj tejto oblas-ti v širších súvislostiach.

Okrem už uvedených vplyvov a opatrení na ich minimalizáciu pokladá Holcim Slovensko za dôležité údaje o výrobe kameni-va a transportbetónu, ďalej úroveň spotreby energie, emisie CO2 a spotrebu vody, ktoré uvádza v Prehľade hlavných ukazo-vateľov v tejto Správe. Zvyšovanie povedomia zamestnancov V uplynulých dvoch rokoch sa Holcim Slovensko zameral aj na zvyšovanie povedomia zamestnancov v otázkach životného prostredia. Prispelo k tomu posilnenie separovaného zberu od-padov, ale aj pravidelné spoločné jarné a jesenné brigády v ce-mentárni Rohožník či čistenie lesa na štrkovniach v Podunaj-ských Biskupiciach a vo Veľkých Úľanoch. Súčasťou informá-cií, ktoré sú prezentované na zamestnaneckých fórach dvakrát ročne, sa popri výkonových ukazovateľoch stali aj otázky vply-vu výroby cementu na životné prostredie.


» Keď hovoríme o „zelenej architektúre“, často to spájame napríklad s využívaním prírodných materiálov či na opačnom póle s high-tech riešeniami pre úsporu energie. Takéto stavby vytyčujú vízie, určujú mantinely, sú štandardom budúcnosti - no stále je ich príliš málo na to, aby podstatnejšie ovplyvnili naše prostredie. To nemôžeme povedať o produktoch Holcim - aj párprcentné zlepšenie ich environmentálnych parametrov výrazne pomáha nášmu prostrediu a inovačné trendy spoločnosti nás presviedčajú, že je to trvalý trend smerujúci k udržateľnosti našej výstavby. A ako architektovi mi nedá nespomenúť Holcim Awards - podpora a propagácia udžateľnej architektúry už patria k obrazu spoločnosti Holcim...

Henrich PifkoFakulta architektúry STU Ústav ekologickej a experimentálnej architektúry

Každoročné čistenie lesa na štrkovniach prispieva k zvyšovaniu povedomia zamestnancov

TZL SO2 NOx TOC HCI HF K I K II K III


2008

K I – ortuť, tálium, kadmiumK II – arzén, nikel, chróm, kobaltK III – olovo, meď, mangán, antimón, vanád

2009 2010 Limit

2008 2009 2010 Limit

Výroba šedého cementu 2010



2008

K I – ortuť, tálium, kadmiumK II – arzén, nikel, chróm, kobaltK III – olovo, meď, mangán, antimón, vanád

2009 2010 Limit

2008 2009 2010 Limit

Výroba bieleho cementu 2010

Graf: Porovnanie skutočných emisií a emisných limitov (mg/Nm3)

Sociálne vplyvy

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práciRizikovosť najmä jeho výrobných prevádzok je dôvodom, pre-čo pokladá Holcim Slovensko bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP) za svoju hlavnú prioritu. Cieľom je dosiahnuť „nulovú úrazovosť“, teda úplne eliminovať úrazy, ktorých dô-sledkom sú trvalé následky alebo úmrtie. V čase prípravy tej-to Správy bol Holcim Slovensko viac ako 250 dní bez pracovné-ho úrazu s následkom práceneschopnosti. Ešte dlhšie je obdo-bie bez pracovného úrazu v segmente výroby transportbetó-nu (posledný úraz v roku 2009) a kameniva (bez úrazu od roku 2004). Celofiremné výsledky za roky 2009 a 2010 však stále nie sú pre Holcim Slovensko uspokojivé. Preto pokračoval Holcim Slovensko v započatých iniciatí-vach a v uplynulých dvoch rokoch naštartoval ďalšie. Jednou z nich sú školenia a ďalšie aktivity, ktorých cieľom je, aby sa súčasťou každodennej práce v Holcim Slovensko stal prístup SLAM. Táto anglická skratka popisuje jednoduchý postup, ktorý sa bežne používa napríklad pri prechode cez cestu: za-staviť sa, pozrieť sa, zvážiť riziká a spôsoby ich eliminácie a až následne konať. Úsilie o zavedenie prístupu SLAM sa opie-ra o skutočnosť, že bezpečnosť pri práci je závislá v prevažnej miere od postoja a pozornosti jednotlivých ľudí. Ďalšou novou aktivitou je vybudovanie bezpečnostného par-ku v cementárni Rohožník. Jedná sa o súbor zariadení, ktoré modelujú situácie, pri ktorých prichádza k najčastejším úra-zom. Školením v bezpečnostnom parku majú do leta 2011 prejsť všetci zamestnanci. Holcim Slovensko je pripravený poskytnúť bezpečnostný park na školenia aj svojim partne-rom a záujem už prejavilo niekoľko zákazníkov.

Novinkou je od roku 2010 aj zvýšenie intenzity školení a ďal-ších aktivít v oblasti BOZP pred zimou, ktorá je vzhľadom na poveternostné podmienky a prebiehajúce opravy na pre-vádzkach najrizikovejším obdobím roka.

Okrem toho spustil Holcim Slovensko iniciatívu Na zdravie, ktorej cieľom je propagovať zdravý životný štýl medzi za-mestnancami prostredníctvom voľnočasových aktivít alebo športovania v pracovnom čase, ale aj úpravou menu v závod-nej jedálni cementárne Rohožník.


» Sociálny dialóg má v Holcim Slovensko dlhoročne vysokú kvalitu. Samozrejme, existujú oblasti a témy, na ktoré máme ako odborová organizácia a vedenie firmy rozdielny názor. Oceňujem však, že je vždy snaha viesť konštruktívnu diskusiu a hľadať riešenia. Výsledkom sú nadštandardné mzdové a sociálne podmienky, a kvalitné pracovné prostredie, ale aj zvládnutie dopadov krízy dôstojným spôsobom.

Stanislav Doležalpredseda Základnej organizácie Integrovaného

odborového zväzu Holcim (Slovensko) a.s.

O školenie svojich pracovníkov v novom Bezpečnostnom parku prejavili záujem už i zákazníci Holcim Slovensko.

Zamestnanci tvoria hodnoty pre zákazníkov, a preto priamo ovplyvňujú eko-nomickú úspešnosť Holcim Slovensko. Obyvatelia v okolí jeho prevádzok zasa Holcim Slovensko dávajú neoficiálne, no o to dôležitejšie oprávnenie podnikať. Holcim sa preto usiluje, aby mali jeho zamestnanci nadštandardné pracovné pod-mienky a aby sa každý deň vracali domov zdraví. So svojimi susedmi chce viesť otvorený dialóg a aktívne prispievať k rozvoju regiónov, v ktorých pôsobí.

Na zaistenie bezpečnosti na svojich pracoviskách vynaložil Holcim Slovensko v roku 2010 približne 150-tisíc eur.V snahe o zlepšenie bezpečnosti plánuje Holcim Slovensko aj naďalej pokračovať. V roku 2011 plánuje napríklad v cemen-tárni Rohožník realizovať rozsiahly projekt na zlepšenie odde-lenia automobilovej dopravy od pohybu chodcov.

Byť preferovaným zamestnávateľomObdobie ekonomickej krízy znamenalo, prirodzene, aj tlak na zamestnanosť. Holcim Slovensko sa zameral pri znižova-ní nákladov v prvom rade na dosahovanie úspor prostredníc-tvom zefektívňovania procesov a „insourcovania“ aktivít, aby ochránil pokiaľ možno čo najviac pracovných miest. Vplyv krízy aj napriek tomu urýchlil proces optimalizácie v Holcim Slovensko a počet zamestnancov bol v roku 2010 o približ-ne 50 pracovných miest nižší ako v roku 2008. Napriek tomu Holcim Slovensko zostal spoľahlivým zamestnávateľom, kto-rý vypláca mzdy načas a v plnej miere, poskytuje medziročný nárast platov v závislosti od individuálneho hodnotenia a po-skytuje svojim zamestnancom celý rad hodnotných benefi-tov vrátane penzijného pripoistenia (175-tisíc eur v roku 2010). Aj v roku 2010 bola priemerná mesačná mzda zamestnancov Holcim Slovensko o viac ako 72 % vyššia ako priemer v slo-venskom hospodárstve, priemysle alebo stavebníctve (podľa údajov Štatistického úradu SR). V porovnaní s rokom 2008 sa podarilo zachovať priemerný počet hodín školení a rozvoja zamestnancov na relatívne sta-

bilnej úrovni, avšak pri podstatne nižších nákladoch. Je to vý-sledok realizácie mnohých školení internými školiteľmi. Naj-lepším príkladom je program Holcim Management Academy, ktorý sa zameriava na rozvoj manažérskych zručností a na zakorenenie firemných hodnôt. K jeho pôvodne dvom modu-lom (vedenie ľudí a stratégia) pribudnú v roku 2011 ďalšie dva (výrobno-dodávateľský reťazec a zákaznícka orientácia). Len v roku 2010 sa na školeniach Management Academy, ktoré vedú zamestnanci Holcim Slovensko, zúčastnilo viac ako 160 zamestnancov. Management Academy je príkladom, ako pod vplyvom ekonomickej krízy môžu vzniknúť hodnotné a uži-točné iniciatívy. Zlepšeniami prešiel aj nástroj na hodnotenie výkonu zamest-nanca a definovanie jeho rozvojových potrieb pod názvom Dialóg. Výsledkom je, že v roku 2010 vzrástol počet zamest-nancov, ktorí Dialóg absolvovali, prakticky na 100 %. Holcim Slovensko v súčasnosti pripravuje aj nástroj, ktorý umožní za-mestnancom hodnotiť svojich nadriadených. Toto hodnote-nie bude zdrojom pre ďalší rozvoj manažérov tak, aby boli no-siteľmi hodnôt, ktoré chce Holcim vo svojej kultúre zakore-niť. Príkladom je dávanie spätnej väzby alebo otvorená ko-munikácia. Vývoj uvedeného hodnotenia iniciovali sami zamestnanci v rámci tzv. Diskusných skupín, ktoré Holcim Slovensko zavie-dol ešte v roku 2009. Týchto skupín sa dvakrát do roka zúčast-ňuje asi 10 % zamestnancov, ktorí zastupujú všetky segmenty, funkcie a úrovne riadenia. Cieľom skupín je identifikovať ob-lasti, ktoré potrebujú zlepšenie, a navrhnúť adekvátne opatre-nia. Medzi ďalšie už realizované opatrenia, ktoré vzišli z Diskus-ných skupín, patrí nový zamestnanecký časopis ktorý je tvore-ný viac zdola, ako aj celý rad jednoduchých podujatí, ktoré vy-tvárajú pocit spolupatričnosti a napomáhajú spolupráci medzi rôznymi oddeleniami a segmentmi. Komunikáciu vedenia so zamestnancami obohatil Holcim Slovensko o tzv. Debaty s Country Managerom a o sek-ciu otázok a odpovedí v zamestnaneckom časopise. Debaty sú neformálne podujatia zamerané na diskusiu na témy, kto-ré zamestnancov zaujímajú a ktoré sa konajú priamo v mies-te ich pracoviska, čo je dôležité najmä pre zamestnancov v kamenive a transportbetóne.

Sociálne vplyvy 17

» Tri nové iniciatívy pre lepšiu bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

» Počet hodín školení pre zamestnancov na úrovni porovnateľnej s rokom 2008.

Zamestnanecké fóra, Debaty s Country Managerom a Diskusné skupiny vytvárajú priestor pre plnohodnotný dialóg zamestnancov a vedenia firmy.


V čase ekonomickej krízy sa Holcim Slovensko snažil mobilizo-vať k návrhom úspor, lepšej zákazníckej orientácie alebo bez-pečnosti aj svojich zamestnancov prostredníctvom programu Holcim Compass, v ktorom dvakrát do roka oceňuje najlep-šie zamestnanecké nápady. V rokoch 2009 a 2010 bolo v rámci Holcim Compass prihlásených 63 nápadov.

Vzťahy so zainteresovanými skupinamiHolcim Slovensko venuje veľkú pozornosť všetkým zaintere-sovaným skupinám a pokladá ich za svojich partnerov. Prav-daže, najintenzívnejšie vzťahy pestuje Holcim so zaintere-sovanými skupinami v okolí svojej najväčšej prevádzky – ce-mentárne Rohožník, ktorá má aj najväčší vplyv na svoje oko-lie. Vzťahy Holcim Slovensko s okolitými obcami sú dobré.

Riešenie svojich vplyvov Holcim Slovensko sa usiluje riešiť svoje vplyvy najmä v oblas-ti cestnej dopravy v okolí svojich prevádzok. Nemalé finančné prostriedky postupne venoval na vybudovanie spomaľova-cích cestných ostrovčekov v Rohožníku. Prvý z nich by sa mal vybudovať v roku 2011. Okrem toho zaistil osadenie svetelné-ho dopravného značenia pri škole vo Veľkých Úľanoch, kde sídli jedna z jeho štrkovní.

Holcim Slovensko je naďalej pripravený pomôcť pri rekon-štrukcii a rozšírení cesty medzi Rohožníkom a Malackami a pri budovaní obchvatu Rohožníka, k čomu v roku 2008 ini-cioval vznik konzorcia firiem a samospráv. Žiaľ, je potrebné konštatovať, že s Bratislavským samosprávnym krajom, pod ktorého patronát táto cesta patrí, sa nepodarilo nadviazať dostatočne konštruktívny dialóg.

Otvorená komunikácia Pre pravidelný a otvorený dialóg medzi predstaviteľmi obce a cementárne Rohožník sa osvedčila platforma Poradného panelu, na ktorom sa vedenie cementárne viackrát do roka stretáva s mienkotvornými obyvateľmi Rohožníka a disku-tuje o témach, ktoré sú predmetom záujmu jednej či oboch strán. V roku 2011 plánuje Holcim Slovensko rozšíriť právo-moci Poradného panelu o rozhodovanie o podpore verej-noprospešných projektov v obci Rohožník z prostriedkov Holcim Slovensko.

Viac ako 700 odberov realizovala Národná trasfúzna stanica počas Kvapky krvi v Holcim Slovensko od roku 2008 .

Letné tábory pre 40 detí zo sociálne slabých rodín zorganizovalo18 dobrovoľníkov zo združenia DaR na Záhorí aj vďaka podpore Zamestnaneckého fondu v roku 2010.

» Výroba cementu má zo svojej podstaty negatívne vplyvy a platí to, samozrejme, aj pre cementáreň Holcim v Rohožníku. Preto je potrebné zdôrazniť a vyzdvihnúť snahu spoločnosti tieto svoje negatívne pôsobenia minimalizovať. Oceňujem spoluprácu, ktorú máme so spoločnosťou Holcim ako obec, pretože jej vysoká úroveň nie je, žiaľ, na Slovensku bežná. Bez spolupráce so silným partnerom, ktorým pre nás Holcim je, a bez jeho ústretového prístupu, vďaka ktorému má naša obec v ťažkých chvíľach „krytý chrbát“, sme ušetrení niektorých problémov, ktoré majú iné obce na Slovensku.

Mgr. Peter Švaral,starosta obce Rohožník

Sociálne vplyvy 19

V prípade Občianskej kontroly ochrany životného prostredia v cementárni Rohožník, ktorá vznikla z iniciatívy Poradného panelu, prišlo k vymenovaniu a vyškoleniu jej členov a k defi-novaniu jej hlavného zamerania. Členovia Občianskej kontro-ly sa hodlajú zamerať najmä na environmentálne vplyvy ce-mentárne z titulu spoluspaľovania odpadov – alternatívnych palív. Do konca roku 2011 plánuje Holcim Slovensko spracovať Plán komunitnej angažovanosti pre každú zo svojich prevádzok a následne tieto plány implementovať. Príspevok k rozvoju regiónov Pokračujúca finančná a materiálna podpora verejno-prospešných projektov zo strany Holcim Slovensko je ďal-ším dôkazom, že spoločnosť zostala verná princípom trva-lo udržateľného rozvoja aj v rokoch ekonomickej krízy. Firme sa podarilo zachovať všetky predošlé programy, hoci cel-kový objem finančných prostriedkov na podporu verejno-prospešných projektov klesol v roku 2009 približne na úro-veň roku 2007. Cieľom Holcim Slovensko je prispievať k zvyšovaniu kvality života svojich zamestnancov, ich rodín a komunít, v ktorých

Tvorivé dielne v centre Materina dúška v Sološnici, podporené zo Zamestnaneckého fondu, navštívilo každý mesiac okolo 100 detí.

žijú. Viac ako 70 % prostriedkov vynaložených v roku 2009 a 2010 na podporu verejnoprospešných projektov bolo analy-zovaných s použitím tzv. Social Engagement Scorecard (SES), nástroja na meranie efektívnosti vynaložených prostried-kov. Tento nástroj pomáha porovnať účel použitia prostried-kov s potrebami komunity. O efektívnosti svedčí aj fakt, že výsledky zrealizovaných projektov využíva v regióne okolo Rohožníka približne s 25 000 obyvateľmi takmer 2 000 ľudí priamo a viac ako 20 000 nepriamo. Aj v uplynulých dvoch rokoch sa môže Holcim Slovensko pochváliť transparentnosťou rozhodovania o smerovaní prostriedkov určených na podporu verejnoprospešných pro-jektov. V oboch grantových programoch Holcim Slovensko – Cena Holcim pre rozvoj regiónu Záhorie a Zamestnanecký fond Holcim – rozhoduje komisia zložená prevažne z nezávis-lých osôb podľa kritérií, ktoré sú jasne definované a vopred zverejnené. Pokračovala aj spolupráca s neziskovými organi-záciami: OZ Jablonka (Deň Zeme), Komunitná nadácia Brati-slava (Cena Holcim) a Nadácia Pontis (Zamestnanecký fond).

Šiestaci z okolitých škôl sa každý rok počas Dňa Zeme vyberú do prírody a spoznávajú jej netušené tajomstvá.

» Holcim každoročne transparentným spôsobom podporuje verejnoprospešné projekty, ktoré priamo využíva takmer 10 % obyvateľov regiónu v okolí Rohožníka.


Prípadové štúdie

„Technicko-kompetenčné centrum je o úzkej spolupráci so zákazníkmi, ale v budúcnosti aj s architektmi a projektantmi.“ strana 21

„Betón znižuje nároky na kúrenie aj klimatizáciu.“ strana 22

„Redudust, ktorý vyvinuli zamestnanci Holcim Slovensko, má potenciál uplatniť sa na celom svete.“ strana 24

„Pri správnom prístupe môžu opustené lomy patriť k najhodnotnejším častiam krajiny.“ strana 25

„Silnou stránkou nášho projektu bola ochota rodičov urobiť niečo pre svoje okolie.“ strana 26

„Pre adresnú a účinnú pomoc obetiam povodní spojil predajca cementu starostov, obyvateľov a firiem.“ strana 27

„Rekonštrukcia ihriska na terapeutickú zónu slúži ako vzor pre iné podobné priestory.“ strana 27

„Holcim Slovensko presadzuje zmeny, ktoré znížia objem skládkovania, podporia zsíkavanie energie a materiálov z odpadov a prinesú zdroje na odstraňovanie environmentálnych záťaží.“ strana 28

„Pre vysoko frekventované a zaťažované cestné komunikácie sú cementobetónové povrchy najlepším riešením.“ strana 30


technicko-kompetenčné centrum prináša inovácie, ktoré pomáhajú zákazníkom

Cement, kamenivo i betón a služby od Holcim Slovensko majú ambíciu prispieť k lepšej konkurencieschopnosti ich spotrebiteľov – stavebných firiem, výrobcov čerstvého betó-nu, prefabrikátov, strešných krytín – či maloobchodníkov.

Holcim preto prichádza s produktovými inováciami a novými službami, ktoré jeho zákazníkom šetria náklady alebo umož-ňujú realizovať celkom nové produkty. Chladenie betónu du-síkom, hydraulické spojivá, brandovaný balený cement, kto-rý zákazníkom uľahčuje orientáciu, pohľadový či farebný be-tón, rozširovanie siete betonární, kde zákazníci budú môcť okrem čerstvého betónu kúpiť na jednom mieste aj podľa po-žiadaviek namiešané kamenivo či balený cement alebo omiet-ky, špeciálne betóny Steelpact a Floorpact, ktoré stavebníkom šetria čas i peniaze, to všetko sú príklady inovatívneho prístu-pu Holcim Slovensko. Tempo inovácií v Holcime sa však ne-ustále stupňuje. Zriadenie Technicko-komeptenčného centra v novembri 2010 otvorilo v istom zmysle novú kapitolu.

Spoľahnúť sa na odborníkovTechnicko-kompetenčné centrum pokladá Holcim za prostriedok úzkej spolupráce so svojimi zákazníkmi, ale v bu-dúcnosti aj s architektmi a projektantmi. Jeho cieľom je po-skytovať zákazníkom najmä aplikačné poradenstvo s podpo-rou moderných vlastných laboratórií a špičkových technoló-gov tak, aby spotrebitelia získali z produktov Holcim maxi-málnu hodnotu pri optimálnych nákladoch.

„Našim zákazníkom ponúkame možnosť využiť naše skúse-nosti a odbornú technickú podporu priamo v teréne. Odskú-šame ich vzorky betónu aj kameniva podľa toho, čo potre-bujú, a vieme to zabezpečiť aj priamo na stavbe,“ vysvetľu-je Marco Haberhauer, ktorý má Centrum na starosti. „Tiež sa zaoberáme vývojom nových receptúr, aby boli čo najefektív-nejšie tak z hľadiska kvality, ako aj ceny. Zároveň ponúkame našim zákazníkom aj optimalizáciu aktuálnych receptúr. Dô-

ležitou službou je školenie za-mestnancov našich zákazníkov a ich zákazníkov. Poskytujeme aj rozsiahle portfólio laboratór-nych služieb na testovanie betó-nu a kameniva.”

Laboratórium priamo na stavbu Už v roku 2011 si budú môcť sta-vebníci overiť vlastnosti dodáva-ného betónu priamo na stavbe. Holcim ako prvý na Slovensku totiž poskytne služby mobilného betonárskeho laboratória. Stavebníci tak budú môcť rýchlo reagovať na prípadné od-chýlky od očakávaných vlastností, čím sa urýchli výstavba. Vozidlo plne vybavené prenosným laboratóriom s jedným vo-dičom – technológom – sa dostane priamo na miesto výroby betónu – na stavbu, do betonárne. Vďaka tomu je možné od-skúšať kvalitu namiešaného čerstvého betónu v akýchkoľvek vonkajších podmienkach v čase výroby a aplikácie. Mobilné laboratórium dokáže v teréne vykonať 90 % testov, ktoré robí klasické laboratórium.

Centrum je pripravené pomôcť„Chceli by sme, aby centrum využívali naši zákazníci, všetky be-tonárne, projektanti, architekti, všetci, čo prichádzajú do kon-taktu s produktmi nášho odvetvia. Chceme tiež ponúknuť naše know-how pri vývoji nových receptúr podľa požiadaviek klien-tov,“ hovorí Marco Haberhauer a dopĺňa príklady už realizova-ných projektov. „So spoločnosťou Duktus v Tirolsku sme spo-lupracovali pri výrobe potrubí na pitnú vodu. Išlo o veľmi ten-ké betónové potrubie, kde sa využil len cement, piesok a voda v takých pomeroch, aby konečný efekt bol kvalitný a dostatoč-ne tvrdý. Čerstvý betón sa odlieval v tenkých vrstvách do formy. Okrem toho sa nám za takýto krátky čas podarilo uskutočniť optimalizácie u viacerých zákazníkov na Slovensku.”

Marco Hauberauer


Betón ako trvalo udržateľný stavebný materiál?

Výroba betónu a jeho hlavných zložiek – cementu a kameni-va, je neodškriepiteľne spojená s vplyvom na životné prostre-die. Stavebné drevo, oceľ, sklo a ďalšie stavebné materiály predstavujú alternatívu k betónu. Porovnanie ich vplyvov na životné prostredie je potrebné robiť pre konkrétnu aplikáciu. Niektoré vlastnosti betónu ho však predurčujú na to, aby bol platnou a dlhodobou súčasťou výstavby.

Betón a jeho zložkyVyužitie odpadov. Výroba cementu je neustále efektívnejšia, čím sa znižuje aj jej vplyv na životné prostredie. Navyše sa pri výrobe cementu používajú odpadové materiály z iných od-vetví (troska, popolček a pod.), resp. z domácností ako náhra-da slinku v cemente alebo ako palivo. Tým sa nielen šetria prírodné zdroje, ale znižuje sa aj množstvo odpadov na sklád-kach.Ochrana biodiverzity. Ťažba kameniva mení tvár krajiny, no jej správne plánovanie a odborná rekultivácia môže v koneč-nom dôsledku prispieť k jej kráse a k zvýšeniu biodiverzity. Pozri str. 25. Dostupnosť. Zásoby surovín na výrobu cementu a kameni-va sú v celosvetovom meradle obrovské. Vápenec je dokonca najzastúpenejším nerastom na Zemi.Lokálny charakter. Na rozdiel od iných stavebných materi-álov, cement aj kamenivo sú výsostne lokálne zdroje. Z miesta výroby sa dopravujú na relatívne krátke vzdiale-nosti, čo znižuje tak vplyvy nákladnej dopravy, ako aj nákla-dy na prepravu.

Betón na stavbeDlhá životnosť. Skúsenosti s betónovými stavbami dokazujú, že betón je materiál s veľmi dlhou životnosťou. Bežne mož-no rátať so 100 rokmi životnosti. V skutočnosti je však pred-poklad, že betón, ktorý vzhľadom na svoj anorganický cha-rakter nepodlieha pôsobeniu vonkajšieho prostredia tak, ako iné materiály, poskytuje životnosť, ktorú možno merať stá-ročiami.Recyklovateľnosť. Betón, ktorý už splnil svoju pôvodnú úlo-hu, možno podrviť a použiť ho ako náhradu prírodného ka-meniva na výrobu ďalšieho betónu.Odolnosť. Betón je odolný voči väčšine prírodných vplyvov a chemikáliám. Preto je najpoužívanejším materiálom pri vý-stavbe kanalizačných systémov a čističiek odpadových vôd.

Prístavba centrály IUCN vo švajčiarskom meste Gland využíva betón s redukovaným podielom CO2 emisií, čerstvý, prefabrikovaný, predpnutý, tepelnoizolačný a recyklovaný. Betón tu plní celý rad funkcií – nosnú, tepelnoakumulačnú, zvyšuje priečnu tuhosť, je povrchovou vrstvou múrov a stien a architektonickým prvkom.


Energetická efektívnosť. Overenou prednosťou betónu je jeho tzv. termálna masa. Betón funguje podobne ako naprí-klad prírodné jazero, ktoré vo svojom okolí zmierňuje roz-diel teplôt cez deň a v noci. V lete betón absorbuje a uchová-va teplo z vonkajšieho prostredia a v noci ho postupne uvoľ-ňuje. Tým chráni vnútorné prostredie stavby pred výrazný-mi výkyvmi teploty. V zime sa zasa betón zohrieva z interiéru a uvoľňujúce sa teplo v noci pomáha znižovať náklady na kú-renie. Betón preto znižuje nároky na kúrenie aj klimatizáciu, čím pomáha chrániť klímu a šetriť energiu.

Betón a dôsledky zmeny klímyOdolnosť voči povodniam. Voda nepôsobí na betón negatív-ne. Betón dokonca vo vlhkom prostredí získava na pevnos-ti. Vo vodnom prostredí absorbuje v dlhodobom horizonte iba malé množstvo vody a neničí sa. Je pevný a vodeodolný, a preto je vhodný aj tam, kde hrozia povodne.Odolnosť voči škodcom a hmyzu. Betón je nejedlý, preto ne-priťahuje škodcov a hmyz, ktorý znepríjemňuje život v do-moch. Navyše vďaka svojej tvrdosti zostáva pre škodcov a hmyz nepriestupný. Odolnosť voči vetru. Betón je odolný voči nárazom predme-tov, ktoré roznáša silný vietor. Dokáže na 100 % odolať vetru o sile hurikánu, na 99 % vetru o sile tornáda.

Odolnosť voči požiaru. Betón je nehorľavý. Preto poskytuje ochranu pred požiarom.Schopnosť odrážať svetlo. Betón je v porovnaní s mnohými inými materiálmi svetlej farby. Napríklad v porovnaní s asfal-tom znižuje efekt prehrievania mestského prostredia a znižu-je tiež nároky na výkonnosť verejného osvetlenia.

Oneskorený nárast teploty

Deň

Vonkajšia teplota

Teplota v interiéri s nízkou tepelnoakumulačnou hmotou

Teplota v interiéri s vysokou tepelnoakumulačnou hmotou (napr. betón)

DeňNoc

15 °C

Nižší nárast teploty

Energetická efektívnosťTepelnoakumulačná hmota (termálna masa) betónu tlmí vplyv meniacej sa vonkajšej teploty v interiéri stavby. Oproti iným materiál zaisťuje menšie rozdiely vo vnútornej teplote počas dňa a využitie akumulovaného tepla v noci.

Recyklovateľnosť: podrvený betón môže nahradiť prírodné kamenivo pri výrobe betónu.

Vyvinuté na Slovensku

Jedinečný projekt pod názvom Redudust bol v čase písania tejto Správy vo fáze finalizácie laboratórnych testov a schva-ľovania potrebnej investície na jeho uplatnenie v priemysel-ných rozmeroch. Riešenie vyvíjané zamestnancami Holcim Slovensko v rohožníckej cementárni reaguje na výzvy energe-tického zhodnocovania alternatívnych palív a má potenciál nájsť uplatnenie na celom svete.

Spoločná výzvaEnergetické zhodnocovanie alternatívnych palív pri výrobe ce-memntu prináša nové výzvy. Spoločným menovateľom je okrem iného aj vyšší obsah chlóru tak v surovinovej múke, ako aj v plynných emisiách. Oba problémy riešil Holcim Slovensko v posledných rokoch inštaláciou zariadení na zníženie emisií chlóru a tzv. bypassu.

Zariadenie bypass je namontované na linke na výrobu šedého slinku od roku 2007. Bypass odoberá a zachytáva časť predhriatej surovinovej múky ešte pred jej vstupom do rotačnej pece a tým pomáha znižovať obsah chlóru v surovinovej múke, z ktorej sa vy-rába slinok, na prípustnú úroveň. Zachytený materiál – tzv. od-prašky – sa následne kontrolovane dávkujú do cementu a špeci-álnych spojív. Žiaľ, objem odpraškov je vyšší ako množstvo, ktoré možno takýmto dávkovaním recyklovať. Časť odpraškov sa pre-to podobne recykluje v iných cementárňach Holcim vo východ-nej Európe. Toto, samozrejme, nie je dlhodobo udržateľný spôsob, najmä ak má podiel alternatívnych palív rásť na rohožnícku úro-veň aj v ostatných cementárňach Holcim.

Riešenie z RohožníkaNa túto výzvu reaguje projekt Redudust, ktorého princíp je relatívne jednoduchý. Odprašky sa zmiešavajú s vodou, vďa-ka čomu prebehne chemická reakcia, v ktorej sa nadbytočný chlór chemicky naviaže na iné zlúčeniny. Oddelením vody a jej kryštalizáciou vznikne technická soľ, ktorá je využiteľ-

ná ako posypový materiál pri zimnej údržbe ciest alebo ako súčasť poľnohospodárskych hnojív. Druhým výstupom pro-cesu je v podstate surovinová múka zbavená nadbytočného chlóru, ktorú možno opäť dávkovať do výrobného procesu. Z odpraškov, ktoré sú dnes bremenom a environmentálnym problémom, tak vzniknú dve užitočné suroviny. O načasova-ní investície do priemyselnej inštalácie Redudust v Rohožní-ku – prvej na svete – sa má rozhodnúť v priebehu roku 2011.

Do elektrickej siete namiesto do vzduchu S projektom Redudust súvisí aj ďalšia investícia, o ktorej rea-lizácii sa v čase písania tejto Správy rokuje na najvyššej úrov-ni vedenia Skupiny Holcim. Pri uvedenom procese znižovania obsahu chlóru v odpraškoch totiž treba odpariť vodu. A na to je potrebné teplo.

Toto teplo plánuje Holcim Slovensko získavať z nadbytočné-ho tepla odpadových plynov – spalín – z výroby šedého slin-ku. Spaliny je dnes potrebné chladiť skrápaním vodou, aby bol chránený prachový filter na komíne výrobnej linky. Teplo sa tak doslova vypúšťa hore komínom.

Využitím tepla na odparenie vody a zároveň výrobu elektric-kej energie vznikne užitočná energia, ktorá zníži potrebu jej výroby v elektrárňach. Potenciálne by sa takto mohlo vyro-biť do 15 % spotreby elektriny v cementárni. To predstavuje približne spotrebu jedného cementového mlynu alebo ročnú spotrebu približne 5 000 troj- až štvorčlenných domácností na Slovensku. Ročne to v prípade cementárne Rohožník pred-stavuje úsporu okolo 4 000 ton nepriamych emisií CO2. V si-tuácii, keď je elektrická energia na Slovensku jedna z najdrah-ších v Európskej únii, by tento projekt mal mať okrem envi-ronmentálneho aj silný ekonomický rozmer.

Z ťažko použiteľných odpraškov (vpravo) vznikne vďaka projektu Redudusttechnická soľ (vľavo).

Vývoj prebieha v mobilnom laboratóriu v rohožníckej cementárni.


» S veľkým potešením som si pozrela ďalšiu novú technológiu, ako produkt vývoja našich ľudí na Slovensku, kde z ťažko využiteľných odpraškov sa má vyrábať technická soľ.“

Iveta Radičová, predsedníčka vlády SR, po svojej návšteve Redudst laboratória


Ťažba nerastných surovín a biodiverzita

Povrchová ťažba nerastov, dôležitá pre existenciu a rozvoj ci-vilizácie, prináša so sebou aj celý rad negatívnych vplyvov. Významne ovplyvňuje ekologickú stabilitu krajiny, životné a pracovné prostredie a v neposlednom rade aj stratu bioto-pov. O tom, že strata biotopov nie je nezvratná, nás presvied-čajú staré, už opustené ťažobné priestory, ktoré sú v mno-hých prípadoch poslednými útočiskami významných chráne-ných druhov pre širšie okolie.

Biodiverzita – ekologická poistkaBiodiverzita má na fungovanie ekosystémov rovnako veľ-ký vplyv ako klíma alebo pôdne podmienky. Zabrániť pokle-su biodiverzity je pre udržateľný rozvoj ľudskej civilizácie rov-nako dôležité ako znížiť záťaž civilizačného rastu na životné prostredie. Biodiverzita do určitej miery zaručuje spoľahlivosť a udržateľnosť ekosystému, a teda jeho schopnosť dlhodobo ľuďom poskytovať požadované pôžitky (produkcia potravín a vlákien, opeľovanie, regulácia mikroklímy alebo rekreácia).

Ťažba, rekultivácie a biodiverzita Pre ochranu alebo podporu biodiverzity je pri ťažbe a rekulti-vácii lomov potrebné dodržiavať viaceré odporúčania.

• Pri správnom prístupe môžu opustené lomy patriť k najhodnot-nejším častiam krajiny.

• Scenár revitalizácie by mal byť známy pred otvorením lomu.• Dôležitá zásada je odstrániť z lomu po ukončení ťažby všetky bu-

dovy a technické zariadenia, aby v ňom nevzniklo ďalšie industri-álne centrum. Zaujímavá časť lomu by mala byť ponechaná ako prevládajúca zvislá skalná stena.

• Priebežná revitalizácia zabezpečí, že časť lomu môže byť v dobe ukončenia ťažby už v dobrom stave.

• V priebehu ťažby by prizvaní prírodovedci mali označiť najvhod-nejšie partie lomu, ktoré majú zostať zachované. Treba rátať s tým, že vznikne stanovište (biotop) blízky skalným stepiam a asi aj hniezdisko menej častých druhov vtákov vytlačených z okolitej krajiny.

• Rekultivácia je aj úlohou pre krajinného architekta. Je potrebné vyhýbať sa dlhým priamym prvkom – etážam, pravouhlým ro-hom, veľkým monotónnym stenám.

• Kry a stromy prídu samy – všeobecne platí, že spontánna repro-dukcia je pomalšia, ale kvalitnejšia.

• Z hľadiska bezpečnosti je nevyhnutné ohradiť lom valom zo ze-miny alebo kameňa. Do lomu treba priviesť bezpečný chodník kvôli prirodzenej ľudskej zvedavosti.

Pri minohorizontových lomoch, akými sú napríklad štrkovne, je okrem už uvedeného potrebné brať do úvahy aj ďalšie od-porúčania pre ochranu biodiverzity.

• Na začiatku rekultivácie ujasniť si cieľ, čo chceme dosiah-nuť, a podľa toho voliť hĺbku vodnej plochy.

• Pre revitalizáciu je mimoriadne dôležité poznať chemizmus tunajšej vody.

• Zamerať sa na členitosť ťažobnej steny, ktorá vytvára širšiu možnosť pre uchytenie väčšieho množstva jedincov, ale aj druhov rastlín a živočíchov.

• Aj vodná vegetácia príde sama. Propagačné orgány vod-ných rastlín sa masovo prenášajú v perí vodného vtáctva. Vodné biotopy sú tiež veľmi dynamické, a preto umelá vý-sadba nemá opodstatnenie.

O úspešnosti rekulktivácie lomov Holcim Slovensko svedčí aj fakt, že územie bývalého íloviska Konopiská je na základe zá-verov seminárov panónskeho a alpínskeho bioregiónu pripra-vované na doplnenie do medzinárodnej sústavy chránených území siete NATURA 2000.

Spracované podľa materiálu, ktorý v roku 2008 pripravil Ing. Dušan Valachovič, riaditeľ CHKO Záhorie

Priebežná rekultivácia íloviska Hrabník – základ budúcej vodnej plochy.

Na rekultivovanom ílovisku Konopiská plánuje Holcim v spolupráci s obcou Rohožník a mimovládnymi organizáciami vytvoriť náučný a zážitkový chodník.

Basketbalové koše prebúdzajú občiansku angažovanosť

„S rodičmi sa pravidelne stretávame na ihrisku pre najmen-šie detičky, ktoré sa vďaka aktivite rodičov a podpore z Ceny Holcim v roku 2008 podarilo svojpomocne zrekonštruovať. Naše deti odvtedy vyrástli a postupne sa začali z pieskovis-ka presúvať na asfaltové ihrisko. Uvedomili sme si, že by sme sa mohli opäť spojiť a spoločnými silami sa pokúsiť zrekon-štruovať aj basketbalové ihrisko a jeho hraciu plochu. Mesto Malacky snahu rodičov podporilo. Rodičia začali hľadať mož-nosti ako projekt prefinancovať,“ vysvetľuje Rastislav Balaš-čík, ktorý na malackom sídlisku Juh s rodinou býva.

„V roku 2010 som sa zúčastnili na seminári o Získavaní zdrojov pre Záhorie, ktorý organizoval Holcim. Účasťou na seminári som nadobudol veľa dôležitých informácií a bol to ten pravý impulz, aby sme sa s rodičmi pustili do ďalšieho projektu. Dozvedel som sa o Nadácii Orange a po zaslaní projektu sme získali čiastku 500 eur,“ popisuje začiatky projektu Rastislav Balaščík.

Rastislav Balaščík vysvetľuje, ako realizácia projektu spojila oby-vateľov sídliska a našla podporu aj na Mestskom úrade Malacky. „V júli sme začali s rekonštrukciou. Objednali sme 4 basketbalo-vé dosky, sieťky a dali vyrobiť oceľové konštrukcie košov. V sep-tembri 2010 sme čiastočne upravili prostredie okolo ihriska. Ko-náre jedného zo stromov, ktoré zasahovali do hracej plochy ih-riska, spílili dobrovoľnícky traja rodičia. V novembri rodičia natre-li konštrukcie basketbalových košov povrchovou farbou. Na rea-lizácii sa podieľalo 11 rodín. Spoluúčasť mesta sa prejavila v pre-prave konštrukcií od výrobcu a uskladnenia počas zimy. Mesto Malacky poskytlo v mesiaci máj 2011 techniku a zamestnanov na bezpečné osadenie konštrukcií basketbalových košov. Mest-ský úrad tiež zaistil osadenie nových lavičiek a smetných košov a celkovo na projekt prispel sumou 1 700 eur.“

Úsilie tunajších obyvateľov oceňu-jú ich susedia a vzbudzuje záujem aj u ostatných Malačanov: „Po osa-dení basketbalových košov zača-li vo väčšom počte navštevovať ih-risko deti a mladí ľudia, ktorým bol projekt určený. Kladné ohlasy sme zaznamenali aj zo strany rodičov a obyvateľov sídliska. Dokonca rodi-čia z centra mesta sa zaujímajú, od-kiaľ sme získali finančné zdroje na rekonštrukciu.

A čo priniesla obyvateľom ich angažovanosť? „Prínos vidím v tom, že v tesnej blízkosti sa nachádzajú dve prekrásne ih-riská, kde sú deti pod dohľadom a oddelené od cestnej pre-mávky,“ hovorí Rastislav Balaščík a dodáva: „Silnou stránkou nášho projektu bola ochota rodičov zmeniť a urobiť niečo pre svoje okolie. S Mestským úradom chceme ešte hľadať spô-sob, ako vymeniť aj asfaltový povrch na ihrisku.

Rekonštrukcia ihriska pre najmenšie deti v roku 2008, ktorá zís-kala podporu z Ceny Holcim, poskytla Rastislavovi Balaščíkovi a Miroslavovi Čermákovi zo sídliska Juh skúsenosti s takýmto ty-pom projektov. V roku 2010 už dokázali svojou iniciatívou strh-núť nielen ochotných susedov, ktorí odviedli kus práce a prispe-li aj finančne, ale aj získať finančnú, odbornú a technickú podporu mesta a prebudiť záujem o podobné skrášľovanie svojho okolia aj u ostatných obyvateľov Malaciek. Holcim tak okrem basketbalo-vých košov prispel aj k rozvoju občianskej angažovanosti vo „svo-jom“ regióne. A to je z pohľadu Holcim Slovensko hlavný dlhodo-bý prínos Ceny Holcim pre rozvoj regiónu Záhorie.

Holcim Slovensko podporuje verejnoprospešné projekty prostredníctvom grantového programu Cena Holcim pre rozvoj regiónu Záhorie od roku 2005. Geograficky úzko zameraná podpora v celkovej hodnote takmer 130-tisíc eur si za ten čas našla cestu k 94 projektom v ôs-mich obciach v okolí cementárne Rohožník. Príklad projektov, ktoré realizovali Rastislav Balaščík a Miroslav Čermák na malackom sídlisku Juh ukazuje, ako táto dlhodobá podpora Holcim Slovensko prispieva nielen k zlepšeniu vybavenosti tunajších obcí či podpore vzdelávania a voľnočasových aktivít, ale aj k spájaniu jej občanov a prebúdzaniu ich záujmu o dianie v obci a o zlepšovanie kvality života.


Rastislav Balaščík

Rekonštrukcia ihriska v Malackách nielen zlepšila vybavenie sídliska Juh, ale aj spojila jeho občanov a prebúdza ich záujem o dianie v meste a svoje okolie.

Článok čerpá zo Záverečnej správy Rastislava Balaščíka k projektu „Rekonštrukcia basketbalového ihriska – KOCKA,“ ktorý realizoval v rokoch 2010 a 2011.


Pomoc obetiam povodní trochu inak

terapeutická hracia zóna z farebného betónu

V máji a júni 2010 zasiahli viaceré oblasti Slovenska povodne ob-rovského rozsahu. Poškodený či zničený majetok vrátane býva-nia bol len jedným z ich následkov. Ani Holcim Slovensko nezo-stal stáť bokom a rozhodol sa v rámci svojich možností pomôcť tým, ktorým voda vzala veľmi veľa.

Tradičnú finančnú pomoc poskytol Holcim Slovensko štyrom rodinám z východného Slovenska, ktoré vytypovali zamest-nanci firmy. Tí medzi sebou zároveň vyzbierali viac ako tisíc eur a celková finančná pomoc Holcim Slovensko tak dosiah-la 5 000 eur. Finančnú pomoc zo sociálneho fondu dostali aj vlastní zamestnanci Holcim z prevádzky Remata, ktorých rodi-ny boli postihnuté povodňami v auguste.

V roku 2010 boli dokončené stavebné práce na rekonštrukcii ihriska v autistickom centre Andreas v Bratislave. S podporou Holcim Slovensko a z jeho farebného betónu tu vzniklo vzo-rové ihrisko, ktoré slúži ako terapeutická hracia zóna.

Vybraná architektonická štúdia navrhnutá študentkou J. Poloreckou je založená na zónovaní areálu pomocou jedno-značne identifikovateľných plôch umožňujúcich ľahkú orien-táciu. Zóny sú tvorené formou materiálovo a farebne odliš-ných „buniek“ s flexibilnou náplňou, ktoré sú navzájom pre-pojené bezbariérovými trasami umožňujúcimi prekonanie výškových rozdielov. Detail jej práce je zameraný na návrh pieskoviska pre reflektívnu hernú terapiu s využitím taktilnej stimulácie založenej na hmatovom skúmaní rôznorodých po-vrchov.

Na Slovensku i v okolitých krajinách je množstvo organizácií, ktoré potrebujú podobné zariadenia – ihriská, ktorých úče-lom je poskytovať podnety na telesný a duševný rozvoj detí a mladých ľudí, ktorí sú zdraví, ale aj tých, čo majú špeciálne potreby vyplývajúce z ich zdravotného postihnutia. Ich prí-klad vznikol v bratislavskom Andrease vďaka spojeniu budú-cich užívateľov ihriska, intelektuálneho potenciálu architektov a finančnej a materiálnej pomoci Holcim Slovensko a iných firiem.

S netradičným, no účinným spôsobom pomoci prišiel Peter Laho, predajca šedého cementu Holcim Slovensko. Uvedomil si, že pri od-straňovaní následkov povodní sú produkty ako cement dobrým pomocníkom. Preto sa sústredil poskytnúť aj materiálnu pomoc v regióne medzi Nitrou a Novými Zámkami. V spolupráci so zákaz-níkmi Holcim Slovensko, firmami Staveg Šurany a Vladap Dolný Oháj poskytol Holcim Slovensko na návrh Petra Laha obyvateľom štyroch postihnutých obcí 50 %-nú zľavu na nákup baleného ce-mentu. Zľavu si ľudia uplatnili cez poukážky, ktoré sa k nim dostali prostredníctvom starostov obcí Dolný Oháj, Hul, Maňa a Kmeťovo. Rozdiel v cene Holcim svojim zákazníkom kompenzoval. Na adres-nú a účinnú pomoc obetiam povodní tak predajca cementu vytvo-ril spoluprácu starostov, obyvateľov a firiem v danom regióne.


Nezahadzujme suroviny a energiu – zmodernizujme odpadové hospodárstvo

Na Slovensku vznikne takmer 11,5 milióna ton odpadov ročne. Viac ako polovica z nich skončí na skládkach. To je takmer 7 mi-liónov ton premrhaných šancí. Holcim Slovensko presadzuje také zmeny v odpadovom hospodárstve, ktoré znížia objem sklád-kovania, vytvoria možnosti na väčšie energetické a materiálové zhodnotenie odpadov a zároveň vytvoria finančné zdroje na odstraňovanie environmentálnych záťaží.

Podiel skládkovania v prípade komunálneho odpadu dokon-ca vzrástol zo 78 % v roku 2008 na 82 % v roku 2009. Sloven-sko sa pritom zaviazalo splniť cieľ EÚ a do roku 2020 dosiahnuť 50 %-nú mieru zhodnocovania komunálneho odpadu. Skládkovanie viac ako polovice odpadov je znakom obrovskej neefektívnosti. Odpad je totiž zdroj surovín a energie. Od-pady, ktoré dnes vznikajú v Európe, majú napríklad potenci-ál pokryť takmer 100 % potreby energie v energeticky nároč-ných odvetviach, ako je výroba ocele, cementu, skla a pod., alebo tri štvrtiny potreby tepla na výrobu elektrickej energie.

Rakúsko či Švajčiarsko neskládkujú žiaden komunálny odpad. Sú teda dôkazom, že odpad môže ísť namiesto na skládky na recykláciu, spoluspaľovanie v existujúcich výrobných podni-koch či dokonca do spaľovní, ktoré z neho vyrábajú teplo ale-bo elektrinu.

Prečo to tak nie je aj na Slovensku? Pre tvorcov odpadu na Slovensku je skládkovanie stále najlac-nejším spôsobom ako s odpadom naložiť. Obyvatelia, obce i firmy sú len zriedka ochotné platiť viac za recykláciu, ener-getické zhodnotenie či dokonca spaľovanie odpadu. Tie-


to metódy sú totiž, prirodzene, nákladnejšie ako skládkova-nie kvôli vyšším počiatočným investíciám. Cenu skládkova-nia reguluje štát zákonom o poplatkoch za uloženie odpadov (č. 17/2004 Z.z.). Dopady súčasného stavu Výsledkom lacného skládkovania odpadov je, že problém sa nerieši, ale iba odkladá. Stále viac odpadu nechávame budú-cim generáciám na skládkach. Recyklačný biznis je z hľadis-ka ekonomickej návratnosti odkázaný na dotácie. Výrobcovia cementu, ktorí používajú palivá na báze odpadov namiesto tradičných fosílnych palív, sú nútení tieto alternatívne palivá dovážať. Elektrická energia a teplo sa vyrába s použitím prí-rodných palív, ako je napríklad zemný plyn, od dovozu ktoré-ho je Slovensko závislé. Riešenia Pri hľadaní riešení súčasného stavu je dobré sa inšpirovať prí-kladom iných európskych krajín. Holcim Slovensko presadzu-je zavedenie dvoch hlavných opatrení: • obnovenie progresívneho zvyšovania minimálnych poplat-

kov za uloženie odpadov (zákon č. 17/2004 Z.z.), ktoré sa od roku 2008 nezmenili;

• zavedenie skládkovacej dane, ktorá by bola príjmom štát-neho rozpočtu (Environmentálneho fondu) a zdrojom fon-dov na plánované odstraňovanie environmentálnych zá-ťaží.

Potenciálne prínosy Zvýšenie nákladov a tým obmedzenie skládkovania odpadov môže vytvoriť viaceré prínosy. Pre životné prostredie to zna-mená menej odpadu na skládkach a zníženie ťažby prírodných surovín. Pre ekonomiku zníženie závislosti od dovozu prírod-ných surovín vrátane strategického, no z geopolitického pohľa-du nestabilného a drahého zemného plynu pre výrobu tepla pre domácnosti, využitie existujúcich kapacít napríklad v seg-mente výroby cementu. Hlavne by však vzniklo úplne nové od-vetvie zamerané na separáciu a úpravu odpadu pre účely re-cyklácie a výroby palív na báze odpadov. To znamená odha-

dom tisíc pracovných miest v tomto novom odvetví s dlhodo-bou perspektívou. O zvýšení pridanej hodnoty pri nakladaní s odpadom nehovoriac. Navrhnuté opatrenia tiež pomôžu Slo-venskej republike splniť svoj záväzok voči Európskej únii – do roku 2020 dosiahnuť 50 %-nú mieru zhodnocovania komunál-neho odpadu.

Na čo čakáme? Zvýšenie ceny skládkovania, prirodzene, znamená vyššiu cenu za nakladanie s odpadom pre jeho tvorcov – firmy aj domác-nosti. Holcim si uvedomuje, že to je politicky citlivá téma. No je otázne, ako by sa vyvíjala napríklad cena za teplo pre domác-nosti, ak by sa drahý zemný plyn nahradil menej nákladnými pa-livami z odpadov. Skúsenosti z priemyslu hovoria, že nahradiť prírodné palivá odpadovými je aj ekonomicky výhodné. Navyše všetky skupiny, potenciálne ohrozené zvýšením ceny skládkovania, majú v rukách nástroje na kompenzáciu tohto trendu a na dosiahnutie neutrálneho až pozitívneho vply-vu navrhnutých opatrení. Domácnosti napríklad získajú mo-tiváciu dôslednejšie separovať odpad a tým znížiť objem ko-munálneho odpadu, ktorého odvoz a likvidácia by mala byť drahšia. Firmy zasa budú pravdepodobne reagovať ďalším zefektívňovaním svojich procesov tak, aby minimalizova-li samotný vznik odpadov. Neutrálny a potenciálne až pozi-tívny vplyv možno dokonca očakávať aj u prevádzkovateľov skládok. Zníženie objemu skládkovaného odpadu bude to-tiž kompenzované vyššími príjmami za jednotkové množ-stvo a dodatočným efektom je predĺženie životnosti jednot-livých skládok odpadu. Čistý pozitívny efekt by mali navrh-nuté opatrenia na štátny rozpočet, ktorý by získal hľadané prostriedky na odstraňovanie environmentálnych záťaží. Tak či tak je zrejmé, že zvyšovať cenu za skládkovanie je po-trebné zavádzať s ohľadom na sociálne dosahy. No lepšia al-ternatíva neexistuje a začať so zvyšovaním treba čo najskôr. Slovensko už premrhalo času dosť. A každý deň navyše zna-mená, že ľadom nechávame ležať energiu a materiálový po-tenciál z takmer 20-tisíc ton odpadov!

Predchádzanie vzniku

Minimalizácia vzniku

Materiálové zhodnotenie

Využitie energie z odpadov

Spaľovanie

Skládkovanie

Množstvo odpadov

Pref

eren

cia

Zhod

not

enie

Zneš

kodn

enie

Schéma: Hierarchia odpadového hospodárstva

Podpora rôznych spôsobov zhodnocovania odpadov na úkor ich zneškodňovania vrátane skládkovania je plne v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.


kedy začne Slovensko využívať výhody cementobetónových vozoviek?

Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Slovinsko, ale aj Nemecko, Belgicko a Francúzsko využívajú pri výstavbe diaľnic a rýchlost-ných ciest výhody cementobetónových vozoviek. Na Slovensku sa tieto vozovky využívajú zatiaľ iba v tuneloch kvôli požiarnej bezpečnosti a na niektorých väčších križovatkách. Pre vysokofrekventované a zaťažované cestné komunikácie sú cementobe-tónové povrchy najlepším riešením. Holcim Slovensko preto presadzuje ich širšie uplatnenie aj na Slovensku.

Náplasť na verejné výdavkyNaše cesty neboli stavané na súčasnú intenzitu dopra-vy a záťaž. Preto rastie náročnosť ich údržby, opráv a rekon-štrukcie. Cementobetónové kryty ponúkajú ekonomicky, en-vironmentálne aj celospoločensky výhodnú alternatívu k do-teraz používaným asfaltovým povrchom. Analýza v Českej re-publike dokázala, že v horizonte 20 rokov boli celkové náklady na diaľničné úseky s cementobetónovým povrchom o 40 až 60 % nižšie ako s asfaltovým povrchom. To predstavuje pria-my pozitívny vplyv na verejné výdavky, a teda príspevok k úsi-liu znižovať deficit verejných financií.

Vlastnosti cementobetónových vozoviekCementobetónové povrchy sú so svojimi vlastnosťami vhod-né pre typy vozoviek a druhy komunikácií. Ich využitie je však z dôvodu vysokej odolnosti voči nadmernému zaťaženiu ne-vyhnutné na frekventovaných a najviac vyťažených úsekoch cestných komunikácií. Príkladom moderných technológií vý-stavby cementobetónových vozoviek je diaľnica A6 z Bratisla-vy – Jaroviec do Viedne. Táto diaľnica vyvracia mýtus o nižšej kvalite cementobetónovej vozovky. Ten na Slovensku vznikol

najmä vďaka českej diaľnici D1 medzi Brnom a Prahou, kto-rej cementobetónový kryt bol zhotovený zastaranou tech-nológiou v 70. rokoch minulého storočia. Dosiahnutý techno-logický pokrok tiež priniesol skrátenie doby opráv cemento-betónových krytov, vďaka čomu je dnes možné už po 12 hodi-nách obnoviť dopravu na danom úseku.

Cementobetónové vozovky prinášajú v porovnaní s asfaltom aj lepšiu ochranu životného prostredia. Nižší valivý odpor sa odráža na 5 – 7 %-nej úspore pohonných hmôt a násled-ne nižšej emisii výfukových plynov. Pri zimnej údržbe vozo-viek sa znižuje spotreba posypových materiálov a soli. Nižšia nehodovosť garantuje nižší únik ropných produktov do pod-zemných vôd. Nové technológie spôsobujú, že vodiči z hľadis-ka hlučnosti často ani nezaregistrujú, že idú po cementobe-tónovej vozovke. Navyše pri výrobe cementu, ktorý je hlav-nou zložkou betónu, sa energeticky a materiálovo zhodnocu-jú odpady, čím sa šetria nenahraditeľné prírodné zdroje a re-dukuje emisia CO2. V neposlednom rade je betón recyklova-teľný a vyrába sa 100 %-ne z domácich surovín, čo znižuje vplyv dopravy na stavbu.

Pre užívateľov ciest môžu znamenať cementobetónové kryty ďalšie prínosy. Zvyšuje sa bezpečnosť cestnej premávky vďaka tvarovej stálosti, ktorá zabraňuje aqua-planingu na mokrých vozovkách, ale aj tvorbe koľají pri vysokých letných teplotách. Príspevkom k bezpečnosti je aj svetlejšia farba cementobetó-novej vozovky, čím sa zlepšuje viditeľnosť a napríklad v tune-loch znižuje náklady na osvetlenie až o 30 %. Cementobetóno-vé vozovky majú vysokú trvácnosť a nevyžadujú si časté opra-vy, čo má pozitívny vplyv na redukciu dopravných zápch a tým aj na zabezpečenie plynulosti cestnej premávky.

Skúsenosti z praxeKonkrétne skúsenosti z iných krajín umožňujú podložiť tvrde-nia o ekonomickej výhodnosti cementobetónových vozoviek. Napríklad podľa výpočtov Ředitelství silnic a dálnic ČR sú cel-kové náklady (investičné, opravy a údržba) pri cementobetó-nových (CB) vozovkách na porovnávaných úsekoch ciest D1


a D2 po 20, resp. 30 rokov používania o 41 % resp. 65 % nižšie než u porovnateľných ciest s asfaltovým povrchom.1

Stavba v prevádzke 017 CB KRYTBrno západní přiva-

děč – V. Bíteš1972 – 2002

019 ASFALTOVÁ VOZOVKA Brno jih – Brno západní

přivaděč1976 – 2002

Investičné náklady (Kčs/m2) 267,13 234,00

Náklady na opravy a údržbu (Kč/m2)

407,45 903,34

Celkové náklady (Kč/m2) 674,58 (59,3 % nákladov na asfaltový kryt)

1137,34

Celkové náklady – cesta D1 v Českej republike

Výsledky ďalšej, tentokrát belgickej, štúdie nákladov na vý-stavbu a údržbu cesty E42 z roku 2001 ukázali, že aj pri vyšších investičných nákladoch na výstavbu CB vozoviek sa ich použite oplatí. Po zarátaní nákladov na údržbu boli ce-mentobetónové úseky cesty E42 po 7 – 10 rokoch lacnejšie ako asfaltové vozovky.2

Belgický príklad sa tiež dotýka otázky vyšších investičných nákladov cementobetónových vozoviek. Na ceste E42 sa in-vestičné náklady na 1 km pohybovali v rozpätí približne od 834 000 eur (asfaltová vozovka) do 1 165 000 eur (CB kryt). Relatívne vysoký rozdiel je okrem rôznych parametrov porov-návaných úsekov (napríklad šírka krytu) spôsobený aj tým, že cena ropy, od ktorej sa odvíja cena asfaltu, bola v čase vý-stavby cesty E42 nízka. Pri súčasných vysokých cenách ropy sú však investičné náklady asfaltových a cementobetóno-vých vozoviek porovnateľné.

Slovenský potenciálNa základe zahraničných skúseností a súčasných nákladov na údržbu a opravy diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku možno vypočítať orientačný potenciál úspor, ktoré by výstav-bou cementobetónových vozoviek mohla Slovenská republi-ka získať. V čase písania tejto Správy bolo na Slovensku vo vý-stavbe alebo v príprave 1 340 km diaľnic a rýchlostných ciest. Ak by sa všetky realizovali s cementobetónovým povrchom, možno očakávať, že by z titulu nižších nákladov na údržbu a opravy prišlo k úspore viac ako 50 miliónov eur ročne. Ten-to jednoduchý, veľmi mechanický, a preto z hľadiska presnos-ti obmedzený prepočet dostatočne dobre ilustruje potenciál-ny pozitívny vplyv na verejné výdavky. Z iného pohľadu možno povedať, že potenciálne ročné úspo-ry sú na úrovni investičných nákladov na približne 3 km no-vej diaľnice. Využitím týchto úspor by sa súčasný plán uviesť v rokoch 2011 až 2014 do užívania spolu 130 km diaľnic a rých-lostných ciest mohol zvýšiť takmer až o 10 % – o ďalších 12 km.

Kedy bude na Slovensku prvá cementobetónová diaľnica?Výhody cementobetónových krytov presvedčili mnohé kraji-ny. Za úvahu preto stojí aj na Slovensku zadávať dodávateľom vypracovanie ponuky nielen na štandardné stavby asfaltových vozoviek, ale aj v alternatíve cementobetónových krytov. Na-vyše návrhy by sa mali porovnávať nielen z pohľadu okamži-tých investičných nákladov, ale aj z pohľadu dlhodobej hospo-dárnosti, vplyvu na životné prostredie i bezpečnosti a pohodlia pre užívateľov. V neposlednom rade sú tu aj nepriame vplyvy cementobetónových vozoviek. Výroba materiálov pre tieto po-vrchy je plne pokrytá z domácich surovín, čo má na rozdiel od asfaltu priamy pozitívny vplyv na zahraničnú obchodnú bilan-ciu Slovenska a udržanie, resp. rast zamestnanosti.

1 Zdroj: Birnbaumová, Ředitelství silnic a dálnic ČR: Zkušenosti s výstavbou cementobetonových krytů v České republice. In: Zborník prednášok z konferencie „Cementobetónové vozovky 2003“, s. 15.2 Zdroj: www.eupave.eu

Stavba v prevádzke 023 CB KRYTHustopeče – Břeclav

1980 – 2002

024 ASFALTOVÁ VOZOVKABřeclav – hranice ČR/SR

1980 – 2002

Investičné náklady (Kčs/m2) 256,04 277,48

Náklady na opravy a údržbu (Kč/m2)

233,84 1118,31

Celkové náklady (Kč/m2) 489,88 (35,1 % nákladov na

asfaltový kryt)

1395,79

Celkové náklady – cesta D2 v Českej republike

Náklady na údržbu 1 km v celom 7-ročnom období (tis. €)

CB kryt Asfaltová vozovka

Po 7 rokoch prevádzky 0 206




Priemerné ročné náklady na 1 km (tis. €) 2,3 23,8

Tabuľka: Vývoj nákladov na údržbu cesty E42 v sedemročných obdobiach*

* Každých 7 rokov je potrebné vymeniť asfaltový povrch.

Pokrok oproti cieľom

Oblasť Cieľ Rok

Stav v Holcim

Slovensko

v r. 2010 Strana

EKONOMICKé VPLyVy

Udržateľné produkty a výstavba Vypracovať stratégiu na zvládnutie výziev spojených s dobrovoľnou certifiká-

ciou budov napr. podľa lEED a iniciatívou EÚ 20-20-20

2011 nový cieľ 10 – 11

ENVIRONMENtÁlNE VPlyVy

CO2 a využívanie zdrojov Znížiť celosvetový priemer čistých merných emisií CO2 (kg CO2/t cementové-

ho materiálu) o 20 % v porovnaní s rokom 1990. Znížiť merné emisie CO2 Hol-

cim Slovensko na úroveň 640 kg CO2/t cementového materiálu.

2010

(576 kg/t ceme-

mentového ma-

teriálu)

13, 33

Znížiť celosvetový priemer čistých merných emisií CO2 (kg CO2/t cementové-

ho materiálu) o 25 % v porovnaní s rokom 1990.

2015 nový cieľ –

Znížiť slinkový faktor šedého cementu pod 70 % 2014 >>

(78,4 %)

9 – 10

Vplyvy na životné prostredie Znížiť celosvetový priemer merných emisií oxidov dusíka, kysličníka siričitého

a prachu o 20 % oproti roku 2004. Cieľové hodnoty pre Holcim Slovensko (g

znečisťujúcej látky/t cementového materiálu): tZl < 31; NOx < 775; SO2 < 60

2012* >>

tZl = 5,3

NOx = 935,0

SO2 = 87,0)

14

Odstrániť zariadenia obsahujúce PCB 2011 12

SOCIÁlNa VýkONNOSŤ

angažovanosť v komunite Vypracovať Plán komunitnej angažovanosti pre jednotlivé prevádzky 2012 >>

(súčasťou bude

aj mapa zainte-

resovaných sku-

pín, pôvodne plá-

novaná na rok

2009)

18 – 19

BOZP Znížiť ukazovateľ výskytu úrazov ltIFR aspoň o 30 % ročne v porovnaní

s rokom 2004 tak, aby ltIFR bolo menšie než 2.

2009 >>

(4,20)

16, 35

Implementovať elementy prevencie smrteľných úrazov 2010 >> 16, 35

Implementovať systém riadenia pre bezpečnosť dodávateľov 2012 >> 16, 35

Úplne eliminovať pracovné úrazy s následkom

práceneschopnosti – dobrovoľný záväzok Holcim Slovensko

2011 >> 16

Vysvetlivky: >> Prebieha

Dosiahnuté* termín posunutý vzhľadom na ekonomickú krízu, ktorá si vynútila dočasné odloženie investícií do zariadení, napr. na redukciu emisií NOx


Prehľad hlavných ukazovateľov

JEDNOTKA GRI 2008 2009 2010

EKONOMICKé VPLyVy

Vytvorená ekonomická hodnota 000 € EC1 154 948 103 798 105 072

Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 000 € 145 334 96 527 97 455

Výnosy z finančných investícií a predaja aktív 000 € 9 615 7 271 7 617

Ekonomické benefity pre Holcim a kľúčových partnerov 000 € EC 1 138 654 86 690 83 521

Prevádzkové náklady 000 € 109 649 56 254 54 376

Mzdy a zamestnanecké výhody 000 € 14 415 14 664 14 332

Platby poskytovateľom kapitálu 000 € 13 895 14 602 14 151

Investície do komunít (dobrovoľné dary) 000 € 193,0 146,9 184,3

Platby štátu (miestne dane) 000 € 482,7 512,1 476,9

Platby štátu (národné dane) 000 € 19,9 511,0 0,7

Zadržaná hospodárska hodnota (vytvorená hodnota – benefity) 000 € EC1 16 293,8 17 107,7 21 551,0

Objem predaja šedého cementu a špeciálnych spojív (t) t 1 424 000 877 804 870 114

Objem predaja bieleho cementu (t) t 135 000 114 811 120 079

Objem predaja transportbetónu (m3) t 418 000 306 512 359 379

Objem predaja kameniva (t) t 1 333 000 1 095 250 1 251 825

ENVIRONMENTáLNE VPLyVy – výroba bieleho cementu

Slinkový faktor EN2 92,1 % 92,4 % 92,8 %

Merné hrubé emisie CO2 kg CO2/t cementového materiálu EN16 989 1 008 994

Merné čisté emisie CO2 kg CO2/t cementového materiálu EN16 903 907 899

Celkové hrubé emisie CO2 t CO2 EN16 136 171 118 509 109 853

Celkové čisté emisie CO2 t CO2 EN16 124 290 106 610 99 330

Merná spotreba tepelnej energie MJ/t slinku EN3 6 794 6 788 6 435

Merná spotreba elektrickej energie kWh/t cementu EN4 147,8 151,2 154,8

Emisie TZL g/t cementového materiálu EN20 31,2 28,6 9,5

Emisie SO2 g/t cementového materiálu EN20 401,2 433,8 576,5

Emisie NOx g/t cementového materiálu EN20 2 002,1 2 024,6 2 300,2

Palivový mix podľa množstva vyrobeného tepla

Petrolkoks 49,5 % 44,8 % 51,0 %

Zemný plyn 33,2 % 29,5 % 20,7 %

Alternatívne palivá / TSR EN2 17,3 % 25,7 % 28,3 %

33

ENVIRONMENTáLNE VPLyVy – výroba šedého cementu

Slinkový faktor EN2 78,4 % 78,6 % 78,3 %

Merné hrubé emisie CO2 kg CO2/t cementového materiálu EN16 630 699 639

Merné čisté emisie CO2 kg CO2/t cementového materiálu EN16 550 586 539

Celkové hrubé emisie CO2 t CO2 EN16 826 143 710 804 608 307

Celkové čisté emisie CO2 t CO2 EN16 721 140 595 502 512 755

Merná spotreba tepelnej energie MJ/t slinku EN3 3 468 3 954 4 238

Merná spotreba elektrickej energie kWh/t cementu EN4 105,4 109,9 109,3

Emisie TZL g/t cementového materiálu EN20 2,9 13,5 6,2

Emisie SO2 g/t cementového materiálu EN20 29,3 63,1 45,4

Emisie NOx g/t cementového materiálu EN20 756,2 902,0 1 007,2

Palivový mix podľa množstva vyrobeného tepla

Uhlie 55,4 % 30,6 % 20,8 %

Petrolkoks 0,0 % 12,3 % 11,0 %

Zemný plyn 0,7 % 0,8 % 0,7 %

Alternatívne palivá / TSR EN2 43,9 % 56,3 % 67,5 %

Prehľad hlavných ukazovateľov



ENVIRONMENTáLNE VPLyVy – výroba cementu celkom

Nepriame emisie CO2 (z výroby spotrebovanej elektrickej energie) t/rok EN16 40 427 30 549 29 767

Plynné emisie EN20

TZL (cieľ*: 31) g/t cementového materiálu 25,9 15,1 5,3

SO2 (cieľ*: 60) g/t cementového materiálu 64,3 101,5 87,0

Nox (cieľ*: 775) g/t cementového materiálu 889,7 1 018,3 935,0

Celkové emisie EN20

TZL t/rok 37,6 17,1 5,7

SO2 t/rok 93,2 115,2 93,3

NOx t/rok 1 289,3 1 155,4 997,0

CO t/rok 1 549,6 2 427,9 1 971,6

TOC t/rok 75,0 57,2 72,7

HCl t/rok 10,1 10,4 7,7

HF t/rok 0,55 0,84 0,84

K I t/rok 0,10 0,04 0,02

K II t/rok 0,27 0,23 0,08

K III t/rok 0,51 0,00 0,15

Druhotné suroviny použité pri výrobe cementu EN1

Celkom t/rok 312 979 189 652 204 272

Sadrovec 21 % 22 % 21 %

Vápenec 8 % 28 % 36 %

Vysokopecná troska 63 % 43 % 32 %

Popolček z elektrární 4 % 4 % 5 %

Odprašky 3 % 3 % 6 %

Doprava cementu – cestná 90,3 % 92,6 % 91,2 %

Doprava cementu – železničná 9,7 % 7,4 % 8,8 %

Merná spotreba vody l/t cementového materiálu EN8 215 290 315

Celková spotreba vody m3/rok EN8 312 938 329 099 335 209

* Vyplývajúci z dobrovoľného záväzku Skupiny Holcim

K I - ortuť, tálium, kadmium; K II - arzén, nikel, chróm, kobalt; K III - olovo, meď, mangán, antimón**, vanád**

** od roku 2008

ENVIRONMENTáLNE VPLyVy - VýROBA BETóNU

Vytvorená ekonomická hodnota EC1

Spotreba energie MJ/m3 EN3 n/a 39,60 34,52

Emisie CO2 kg CO2/m3 EN16 n/a 2,24 1,93

Spotreba vody l/m3 EN8 n/a 198 197

ENVIRONMENTáLNE VPLyVy - VýROBA KAMENIVA

Spotreba energie MJ/t EN3 n/a 20,58 16,91

Emisie CO2 kg CO2/t EN16 n/a 1,29 1,04

Spotreba vody l/t EN8 n/a 257 251

Prehľad hlavných ukazovateľov 35


SOCIáLNE VPLyVy

Počty zamestnancov LA1, LA13

Celkový počet pracovníkov na plný úväzok 584 539 533

Celkový počet pracovníkov na čiastočný úväzok 0 2 2

Počet zamestnancov v cementárni Rohožník 270 219 221

% pracovníkov v Rohožníku z celkového počtu 46 % 41 % 41 %

Ženy na stredných a vyšších manažérskych pozíciách 9 5 5

Muži na stredných a vyšších manažérskych pozíciách 49 32 34

Ženy na ostatných pozíciách 112 96 90

Muži na ostatných pozíciách 414 408 406

Spolu žien 121 101 95

Spolu mužov 463 440 440

Počet zamestnancov so zdravotným postihnutím 2 2 3

Podiel zamestnancov vo veku do 30 rokov na celkovom počte 16 % 11 % 11 %

Podiel zamestnancov vo veku od 30 do 50 rokov na celkovom počte 50 % 57 % 53 %

Podiel zamestnancov vo veku nad 50 rokov na celkovom počte 33 % 32 % 35 %

Fluktuácia LA2

Počet žien 17 17 10

Počet mužov 44 65 59

Počet zamestnancov do 30 rokov 16 18 13

Počet zamestnancov od 30 do 50 rokov 29 32 38

Počet zamestnancov nad 50 rokov 16 32 18

Mzdy a personálne náklady

Personálne náklady (mzdy a zamestnanecké výhody) 000 € 14 415 14 664 14 332

Priemerná mesačná mzda (okrem miezd cudzincov) € 1 243 1 296 1 321

Pomer priemernej mzdy žien a mužov na nemanažérskych pozíciách LA14 108 % 108 % 116 %

Príspevok na penzijné pripoistenie 000 € 192 187 176

Školenie a rozvoj zamestnancov LA10

Úroveň vrcholových a vedúcich manažérov primerný počet hodín školenia/rok 35 38 35

Stredná úroveň riadenia primerný počet hodín školenia/rok 69 97 40

Ostatní zamestnanci primerný počet hodín školenia/rok 39 32 36

Celkové náklady na školenia 000 € 977,2 379,1 370,1

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci LA7

Miera absencie 0,18 % 0,56 % 1,27 %

Smrteľné úrazy v Holcim Slovensko 0 0 0

Miera početnosti (LTIFR) úrazov 0,88 3,97 4,20

Miera závažnosti (LTISR) úrazov 17,54 56,64 127,70

Sociálne investície 000 € EC8 193,0 146,9* 184,3

* Suma nezahŕňa približne 10 000 € z asignácie dane z príjmu Holcim Slovensko, ktoré boli použité na účely Zamestnaneckého fondu Holcim.

Metodika a overovanie

Metódy zberu údajovInformácie a údaje sú z týchto zdrojov Holcim Slovensko:• dotazníky Plant Environmental Profile (pre cement,

transportbetón a kamenivo),• údaje o zariadeniach a prevádzkové štatistiky z ročných

technických výkazov Annual Technical Report pre cement,• informácie o emisiách CO2 z vyššie uvedených zdrojov re-

portovaných podľa WBCSD/WRI Cement CO2 Protocol, • BOZP dotazník Holcim Slovensko,• CSR dotazník Holcim Slovensko,• účtovné záznamy podľa IFRS metodiky.

Hranice systémuRozsah údajov v tejto Správe je definovaný na str. 2 a v odsekoch nižšie.

Ekonomické vplyvy Uvedené údaje predstavujú nekonsolidované údaje pre Holcim (Slovensko), a. s. Všetky finančné údaje sa prepočíta-li podľa oficiálneho konverzného kurzu 30,1260 SKK/EUR kvô-li zaisteniu porovnateľnosti dát a očisteniu od kurzových roz-dielov.

Environmentálne vplyvyÚdaje o emisiách CO2 zahŕňajú iba výrobu cementu v Závode Rohožník a sú v súlade s metodikou WBCSD/WRI Carbon Dio-xide Protocol. Zdrojom informácií o iných environmentálnych vplyvoch zo segmentu cement, ako aj kamenivo a transport-betón, sú dotazníky Plant Environmental Profile používa-né Skupinou Holcim. Tieto dotazníky vypĺňajú poverení pra-covníci Holcim Slovensko podľa dostupných údajov z mera-cích prístrojov alebo v obmedzenom množstve prípadov pod-ľa kvalifikovaného odhadu. Údaje o emisiách CO2 za segmen-ty kameniva a transportbetónu zahŕňajú iba emisie z ener-gie, ktorá sa pri ich výrobe spotrebuje. Nezahŕňajú emisie CO2 z výroby použitého cementu (v prípade transportbetónu) ani emisie z dopravy.

Sociálne vplyvyÚdaje o pracovníkoch sa zhromažďujú z účtovných záznamov a z oddelenia ľudských zdrojov. Údaje v oblasti BOZP sa zbiera-jú zo všetkých prevádzok z mesačných výkazov a celoročného prehľadu. Údaje sa delia podľa incidentov v závode a mimo zá-vodu (v súvislosti s logistikou) a priamo alebo nepriamo pokrý-vajú zamestnávaných pracovníkov, externých poskytovateľov služieb, návštevníkov a ostatných. To je v súlade so Smernicou reportovania WBCSD Cement Sustainability Initiative. Všetky ostatné údaje o sociálnej výkonnosti sa získavajú z CSR do-tazníka a účtovných záznamov.

Cyklus vydávania správHolcim Slovensko vydáva Správu o trvalo udržateľnom rozvo-ji v dvojročných intervaloch. Prvú úplnú správu tohto typu zve-rejnil Holcim Slovensko za roky 2006 a 2007 ako pilotné vyda-nie. Údaje o Holcim Slovensko za predchádzajúce obdobia sa konsolidujú v informáciách o trvalo udržateľnom rozvoji skupiny Holcim, ktoré sú k dispozícii na adrese www.holcim.com Najbližšia riadna Správa o trvalo udržateľnom rozvoji Holcim Slovensko vyjde v roku 2013.

Poradenstvo a overovanieÚdaje v tejto správe sú vykázané so zreteľom na zásady otvore-nosti a transparentnosti. Správa neprešla externým auditom, no bola a bude konzultovaná s mnohými partnermi a odbor-níkmi. Budeme radi, ak i vy pošlete svoje pripomienky a komen-táre na adresu [email protected]

Na zabezpečenie presnosti, úplnosti a porovnateľnosti zostavil Holcim Slovensko túto Správu podľa Smerníc reportovania trvalo udržateľného rozvoja Global Report-ing Initiative G3 v súlade s ich zásadami zodpovednosti, prispôsobivosti, vyváženosti, úplnosti, nezávislosti, technickej dokonalosti a transparentnosti.


Správa o trvalo udržateľnom rozvoji Holcim Slovensko bola zostavená podľa me-todiky Global Reporting Initiative (GRI) G3. Tento základný Index ukazovateľov GRI poskytuje prehľad o ukazovateľoch, ktoré sú uvedené priamo v tejto Správe, a o ich umiestnení v texte. Úplný zoznam ukazovateľov, ako aj informácie o profile a manažérskych prístupoch, je k dispozícii na www.holcim.sk.

Indikátor GRI Strana

Ukazovatele ekonomickej výkonnosti

EC1. Priama vytvorená a rozdelená ekonomická hodnota vrátane tržieb, prevádzkových nákladov kompenzácií pre zamestnancov, darov a iných komunitných investícií, odloženého zisku a platieb poskytovateľom kapitálu a štátu

8, 33

EC 2 Finančné vplyvy, iné riziká a prínosy pre činnosť organizácie v dôsledku klimatických zmien 14

EC 3 Príspevok na dôchodkové poistenie zamestnancov 17, 35

EC8. Vývoj a vplyv investícií do infraštruktúry a služieb poskytnutých primárne pre verejný prospech prostredníctvom komerčných, neziskových alebo benefičných akcií

18 – 19, 26 – 27, 35

EN1. Použité materiály s uvedením ich hmotnosti alebo objemu 10, 34

EN2. Percento použitých recyklovaných vstupných materiálov 10, 13, 33

EN3. Spotreba priamej energie s uvedením primárneho energetického zdroja 33, 34

EN4. Spotreba nepriamej energie s uvedením primárneho energetického zdroja 33

EN5. Ušetrená energia v dôsledku zvýšenej úspory a zlepšenia efektivity 13

EN8. Celkový objem odobranej vody s uvedením zdroja 34

EN12. Popis významných vplyvov aktivít, produktov a služieb na biodiverzitu v chránených územiach a územiach mimo chránených území s vysokou biodiverzitou

14 – 15

EN16. Celkové priame a nepriame emisie skleníkových plynov s uvedením ich hmotnosti 12 – 13, 33 – 34

EN18. Iniciatívy na redukciu emisií skleníkových plynov a dosiahnuté redukcie 10, 12 – 13

EN20. NOx, SOx a ďalšie signifikantné emisie do ovzdušia s uvedením ich typu a hmotnosti 14, 33 – 34

EN26. Iniciatívy na zníženie environmentálnych vplyvov produktov a služieb, rozsah zníženia vplyvu 10 – 11

EN30. Celkové výdavky a investície na environmentálnu ochranu podľa typu 12

LA1. Celková pracovná sila podľa typu zamestnania, pracovnej zmluvy a regiónu 35

LA 2 Celkový počet a pomer fluktuácie zamestnancov podľa vekových skupín, pohlavia a regiónu 35

LA7. Množstvo úrazov a chorôb z povolania, stratených a vynechaných dní a počet úmrtí ako následok vplyvu práce podľa regiónov

16, 35

LA8. Vzdelávanie, školenia, poradenstvo, programy prevencie a kontroly rizika, týkajúce sa vážnych ochorení, ktoré sú vhodné pre pracovníkov, ich rodiny alebo členov komunity

17, 35

LA10. Priemerný počet hodín školení počas roka na jedného zamestnanca, podľa kategórie zamestnancov 17, 35

LA 12 Percento zamestnancov, ktorí dostávajú pravidelný prehľad o ich výsledkoch a kariérnom rozvoji 17

LA 13. Zloženie správnych orgánov a rozdelenie zamestnancov do kategórií podľa pohlavia, vekovej skupiny, členstva v minoritných skupinách a ďalších indikátorov diverzity

35

LA 14 Pomer základnej mzdy mužov a žien podľa kategórie zamestnancov 35

PR5. Postupy týkajúce sa spokojnosti zákazníka vrátane výsledkov prieskumov, ktoré hodnotia spokojnosť zákazníka 8 – 9

PR6. Programy dodržiavania zákonov, štandardov a dobrovoľných záväzkov vo vzťahu k marketingovej komunikácii vrátane reklamy, podpory predaja a sponzorstva

6 – 7

SO1. Podstata, rozsah a efektívnosť akýchkoľvek programov a postupov, ktoré vyhodnocujú a riadia vplyvy činnosti v komunitách v čase začatia prevádzky, jej pokračovania a ukončenia

19

SO3. Percento zamestnancov školených o protikorupčnej politike a zásadách organizácie 7

SO 5 Pozície k verejným politikám a účasť na formovaní verejnej politiky a lobovaní 11, 13, 28 – 31

Index ukazovateľov GRI

Index ukazovateľov GRI 37

Slovník pojmov

Alternatívne paliváZdroj tepelnej energie na výrobu slinku vyrobený z odpadov.

BetónMateriál vyrobený zmiešaním cementu, vody a kameniva. Cement pôsobí ako spojivo. Priemerný obsah cementu v betóne je 15 %.

Bezpečnosť a ochrana zdraviaPrístupy a nástroje na zabezpečenie zdravia a bezpečnosti všetkých zamestnancov, dodávateľov a návštevníkov.

Celkové čisté emisieHrubé emisie s odrátaním nepriamo znížených emisií. Príkladom ne-priamo znížených emisií sú emisie CO2 z alternatívnych palív. V prípade, že by ich nepoužila cementáreň, vznikali by emisie na dvoch miestach – v spaľovni zo spaľovania odpadov a v cemen-tárni z horenia fosílnych palív.

Celkové hrubé emisieCelkové množstvo emisií CO2 z výroby cementu.

CementCement je stavebný materiál vyrábaný mletím vypáleného (kal-cifikovaného) vápenca na jemný prášok. Používa sa v kombinácii s pieskom, štrkom alebo drveným kameňom a vodou ako spojivo na výrobu betónu.

Cementový materiálLátka, ktorá po zmiešaní s vodou vytvorí pastu tuhnúcu pri izbovej teplote.

Ekologická efektívnosťZnižovanie náročnosti výroby z hľadiska zdrojov, tzv. vstupných materiálov, prírodných zdrojov a energie v prepočte na objem produkcie. V zásade to znamená robiť viac s menším množstvom zdrojov.

Fosílne (tradičné) paliváNeobnoviteľné palivá na báze uhlíka tradične používané pri výrobe cementu vrátane uhlia.

KamenivoVyťažený materiál (drvený kameň, štrk alebo piesok) je hlavnou obje-movou súčasťou betónu. Kamenivo sa používa na výrobu transportbetónu, betónových prefabrikátov a asfaltu, aj ako podklad na stavbu ciest a železníc.

Minerálne zložkySúčasti cementu, ktoré nie sú výsledkom výroby slinku. Patrí k nim troska z výroby ocele, popolček z teplární alebo elektrární, prírodný puzolán alebo vápenec.

Merné hrubé emisieCelkové hrubé emisie CO2 prepočítané na tonu cementu.

Merné čisté emisieCelkové čisté emisie CO2 prepočítané na tonu cementu.

Miera početnosti úrazov s pracovnou neschopnosťou (LTIFR) Vypočíta sa ako počet úrazov s pracovnou neschopnosťou x 1 000 000/celkový počet odpracovaných a zaplatených hodín.

Miera závažnosti úrazov s pracovnou neschopnosťou (LTISR) Vypočíta sa ako počet dní neprítomnosti v práci z dôvodu úrazov s pra-covnou neschopnosťou x 1 000 000/celkový počet odpracovaných a zaplatených hodín.

OdpadLátka alebo vec, ktorej sa jej majiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť.

Pec (rotačná, cementárska)Veľká priemyselná pec na výrobu slinku. Zo slinku sa vyrába cement. V tejto správe sa pod pojmom pec vždy myslí rotačná cementárska pec.

Portlandský cementCement obsahujúci približne 95 % mletého slinku a 5 % sadrovca ale-bo sadry.

SlinokMedziprodukt pri výrobe cementu vznikajúci dekarbonizáciou, slinovaním a rýchlym ochladením mletého vápenca.

Slinkový faktorPercentuálny podiel slinku v cemente (podľa WBCSD Carbon Dioxide Protocol).

Zmesový cementCement s podielom druhotných cementových materiálov napríklad trosky alebo popolčeka, ktoré v ňom nahrádzajú časť slinku.

Spoločenská zodpovednosť (CSR)Záväzok firmy prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju, pracovať so svojimi zamestnancami, s ich rodinami, miestnymi komunitami a celou spoločnosťou s cieľom zvyšovať kvalitu ich života.

SpoluspracovanieVyužitie procesu výroby cementu na recykláciu, opätovné použitie alebo iné disponovanie s odpadmi zo súčasnej výroby cementu v jedinej kombinovanej prevádzke.

TransportbetónBetón, ktorý je správne dávkovaným mixom cementu, vody, kameniva a stavebnej chémie prepravovaný v domiešavačoch na miesto určenia. Je jedným z najpoužívanejších stavebných materiálov na svete.

Úraz s následkom práceneschopnostiPracovný úraz, po ktorom zranená osoba nemôže pracovať minimálne jednu celú zmenu alebo jeden celý pracovný deň.

WBCSD Carbon Dioxide ProtocolMedzinárodne akceptovaná štandardná metodika na monitorovanie a reportovanie emisií CO2 z výroby cementu.

Zainteresovaná skupina (stakeholder)Skupina alebo jednotlivec, ktorý môže ovplyvniť alebo je ovplyvnený organizáciou či jej aktivitami.


ako sa vyrába cement

Z cementárne Rohožník na vašu stavbu

ako sa vyrába cement 39

holcim sd report 2010 72dpi

Documents