i - gabnam.sk · absolútnych anekdot, kondenzovane štylizovaných aforizmov, rozumie a vie...
TRANSCRIPT
GGGYYYMMMNNNÁÁÁZZZIIIUUUMMM AAANNNTTTOOONNNAAA BBBEEERRRNNNOOOLLLÁÁÁKKKAAA NNNÁÁÁMMMEEESSSTTTOOOVVVOOO
ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM
PRE ŠKOLSKÝ ROK 2013/2014 ( ISCED 3A - gymnázium )
Príloha – 3. Ročník, septima
Schválila pedagogická rada dňa 28.8.2013
Vzdelávacia oblasť Predmet/ročník -3.ročník Strana
Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk a literatúra 3
Anglický jazyk prvý cudzí jazyk 16
Anglický jazyk druhý cudzí jazyk 26
Francúzsky jazyk druhý cudzí jazyk 37
Nemecký jazyk prvý cudzí jazyk 47
Nemecký jazyk druhý cudzí jazyk 56
Ruský jazyk druhý cudzí jazyk 63
Matematika a práca s informáciami Matematika 75
Informatika 80
Človek a príroda Fyzika 84
Chémia 95
Biológia 100
Človek a spoločnosť Dejepis 109
Občianska náuka 119
Umenie a kultúra Umenie a kultúra 140
Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova 145
Jazyk a komunikácia Literárny seminár 150
Konverzácia v anglickom jazyku 155
Konverzácia vo FRJ 167
Konverzácia v NEJ 175
Konverzácia v RUJ 183
Matematika a práca s informáciami Seminár z matematiky 193
Cvičenia z informatiky 196
Človek a príroda Cvičenia z fyziky 199
Seminár z chémie 209
Seminár z biológie 215
Človek a spoločnosť Seminár z dejepisu 224
Seminár z geografie 231
Spoločenskovedný seminár 242
Umenie a kultúra Seminár umenie a kultúra 252
3
Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúra
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia – 3.ročník (4R)
I. Charakteristika predmetu Slovenský jazyk je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto dôkladné ovládanie slovenského
jazyka zabezpečuje úspešné a plnohodnotné uplatnenie v živote. Predmet poskytuje formálne vzdelanie v
jazykovej, slohovej a literárnej zložke, t. j. vedie žiakov k základnej gramotnosti (pisateľskej a
čitateľskej), k nadobudnutiu čitateľských návykov a k schopnosti orientovať sa v známom texte.
Poskytuje im tiež vedomosti a zručnosti na dosiahnutie primárneho psychického i fyzického stupňa
vývinu a vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov, podporuje u žiakov
osobnostný rozvoj v širšom sociálnom a kultúrnom kontexte. Formálne vzdelávanie obsahuje vedomosti a
zručnosti v každej z vyučovacích oblastí. Žiaci sa naučia popisovať, vysvetľovať, zhodnotiť a aplikovať
svoje znalosti. Osobnostný rozvoj sa realizuje v etickom, sociálnom a kultúrnom kontexte, s čím súvisí
spoločenské správanie, kontakt s prostredím, asertivita, prosociálnosť a kultivovaná komunikácia.
Hlavné ciele súvisia s teoretickým poznávaním a praktickým ovládaním zákonitostí slovenského jazyka
na pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu. K tomuto cieľu prispievajú všetky tri zložky
slovenského jazyka. Jazyková zložka poznávaním gramatických javov a ich vzájomných súvislostí,
slohová zložka poznávaním tvorby viet a ich skladaním do súvislých celkov, slohových útvarov a
literárna zložka spolu s čítaním sa podieľajú na komunikačných zručnostiach. Literárna výchova pomáha
formovať kultivovanú osobnosť, vytvárať hodnotové postoje, poznávať hmotnú a duchovnú kultúru
národa, formovať literárne vedomie, vytvárať osobnostný vzťah k literatúre, vzbudzovať etické a
estetické cítenie, učí chápať svet, v ktorom žijú. Literárna výchova ponúka nielen intelektuálne a
emotívne poznanie, ale aj prosociálne modely správania sa. Literárna výchova pozitívne formuje
sebavedomie žiaka, pretože mu sprostredkúva literatúru, ktorá ho chápe ako objekt záujmu, ako člena
ľudskej spoločnosti, pozná jeho túžby, vízie, problémy. Prostredníctvom umeleckej literatúry sa odkrýva
reálny svet v jeho jedinečnosti i protirečeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k estetickému
vnímaniu sveta a k spoznaniu jeho mnohoznačnosti. Pochopením otvorenosti sveta možno pestovať u
žiaka toleranciu, schopnosť vypočuť si názor druhého i poznanie, že v literatúre zaznamenané životné
situácie sú bohatou paletou rozmanitých ľudských osudov a vzťahov. Estetická funkcia literatúry má za
úlohu vysvetľovať špecifické vlastnosti umeleckého diela, ich výskyt v konkrétnom texte skúma aj teória
literatúry.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ -Veľká epická próza
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti /Tvorba projektu a prezentačné zručnosti/ - Učenie sa
a prezentačné zručnosti – projektová práca SOČ.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele:
Podporovať sebadôveru žiaka vo svojom prejave tak písomnom ako i ústnom
Osvojiť si vedomosti, ktoré umožnia žiakovi vzdelávať sa po celý život
Vedieť zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote
Pripraviť žiakov na stav zodpovedného občana, schopného sa podieľať na rozvoji demokratickej
spoločnosti, kultúrnej otvorenosti
Vnímať a postupne osvojiť si materinský jazyk ako mnohotvárny prostriedok komunikácie
Zvládnuť základné pravidlá medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia
Nadobudnúť k jazyku pozitívny vzťah
Nadobudnúť vzťah k slovenským umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k
rozvíjaniu pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúceho z
umeleckých textov a rozvíjať svoje emocionálne a estetické cítenie a vnímanie
Pestovať príslušnosť jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a
spolupatričnosti s inými etnikami prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka
Viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry – verbálne i písomné jazykové prejavy
Zvládnuť a pochopiť počúvanie, komunikáciu – hovorenie, čítanie a písanie s porozumením
4
Špecifické ciele: v komunikačnej oblasti
položiť základy komunikačných zručností, t. j. naučiť sa vnímať a postupne si osvojovať
materinský jazyk ako prostriedok, ktorým sa získavajú a následne odovzdávajú informácie,
vedomosti a zážitky, vyslovujú vlastné názory i postoje,
účinne sa dorozumievať v bežných komunikačných situáciách,
riešiť bežné komunikačné situácie.
v spoločenskej oblasti
učiť sa porozumieť sebe samému, vymedziť si vlastné miesto v spoločnosti rovesníkov,
správať sa asertívne, byť tolerantný, prosociálny, naučiť sa spolupracovať.
v kognitívnej oblasti
získať lásku a úctu k materinskému jazyku,
naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, t. j. osvojiť si techniku písania a
precvičovať sa v nej,
osvojiť si správnu artikuláciu a výslovnostnú normu,
naučiť sa ústne formulovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov,
osvojiť si základy pravopisnej normy, naučiť sa používať správne slová/tvary slov,
naučiť sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a postupne
zaraďovať do systému,
naučiť sa orientovať v jazykových príručkách,
naučiť sa reprodukovať text a cvičiť sa v uplatňovaní prebratých jazykových javov pri tvorbe
vlastných textov v ústnej a písomnej podobe,
cvičiť sa v tvorení kultivovaných jazykových prejavov,
rozoznávať štylisticky primerané a neprimerané prostriedky,
vedieť plynule s porozumením čítať veku primeraný umelecký a odborný text, poznávať a
rozlišovať tieto texty, orientovať sa v nich, vedieť zaznamenať a vypísať základné údaje z textu,
prostredníctvom literatúry posilniť poznatkovú rovinu, ktorá rozmnožuje vedomosti;
zážitkovú rovinu, ktorá sprostredkúva emotívne poznanie sveta; výchovnú rovinu, rozvíjajúcu
osobnosť žiaka; komunikatívnu rovinu, ktorá mu umožňuje odovzdať poznané a precítené a
estetickú rovinu, formujúcu kvality jeho života.
III. Predmetové kompetencie
Kompetenčný profil absolventa/maturanta: Verejný prejav:
Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť
Uplatňovať paralingválne javy
Reprodukovať umelecký a vecný text
Pamäťové zručnosti:
Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť
Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi
Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov
Usporiadať známe javy do systému
Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty
Vedieť aplikovať pravopisnú normu
Analytické a syntetické zručnosti:
Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu
Odlíšiť umelecký a vecný text
Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov
Tvorivé zručnosti:
Vytvoriť vlastný text
Prezentovať vlastný text – ústne i písomne
Samostatne napísať krátky príbeh
Porozprávať príbeh na danú tému
Dokončiť rozprávanie
Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text
5
Informačné zručnosti:
Používať jazykovedné príručky a slovníky
Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov
Komunikačné zručnosti:
Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu
Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu
Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor
Edukačné ciele predmetu:
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Tretí v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny /v bloku/
Časť: Literárna výchova
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Dra
mat
ická
lite
ratú
ra –
tra
gick
á d
rám
a
1.Tragédia
2.Analýza, interpretácia
3.Čítanie, dramatizácia,
inscenácia
(Sofokles - Antigona;
I.Bukovčan – Kým kohút
nezaspieva; Shakespeare –
Rómeo a Júlia; Cid;
Stodola – Bačova žena;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Tragédia
1. Žiak vie reprodukovať definíciu tragédie a určiť (čistý typ) divadelnej hry
2. ako tragédiu alebo komédiu. Pozná klasickú kompozičnú osnovu, vie ju
3. aplikovať na známe hry.
2. Analýza, interpretácia
Žiak dokáže v texte divadelnej hry určiť komunikačné formy, na základe
analýzy poukázať na príznakové štylistické jazykové prostriedky v
známej hre. Dokáže v známom diele charakterizovať postavy ako súčasť
epického deja. Stručne vie prezentovať svoj čitateľský/divácky zážitok a
v prípade inscenácie posúdiť schopnosť hercov stvárniť postavu a
intelektuálne i citovo zaujať divákov. Svoje stanovisko sa usiluje obhájiť aj v
triede.
3. Čítanie, dramatizácia, inscenácia
Žiak sa vie zapojiť do dramatizovaného čítania a jazykovo správne prečítať
určený text z hry. Dokáže navrhnúť javiskové stvárnenie zvolenej scény zo
známej hry. Vie zdramatizovať časť poviedky, funkčne využiť monológ,
dialóg a vytvoriť scénické poznámky.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Tragédia
Žiak pozná podstatu tragédie a dokáže z hľadiska dichotomie
Poznávacia (kognitívna)
kompetencia
Komunikačná
kompetencia
Interpersonálna (sociálna)
kompetencia
Intrapersonálna (osobnostná)
kompetencia
Spôsobilosť používať kognitívne operácie.
Spôsobilosť tvoriť, prijať a spracovať informácie.
Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty.
Vytvárať a reflektovať vlastnú identitu.
Spôsobilosť učiť sa sám aj v skupine.
Zručnosť vyhľadávať a odosielať informácie.
Schopnosť tolerovať odlišnosti jednotlivcov i skupín.
Vytvárať vlastný hodnotový systém.
Spôsobilosť kritického
myslenia.
Spôsobilosť formulovať
svoj názor a argumentovať.
Spôsobilosť kooperácie.
Schopnosť sebaregulácie a
ochrany vlastného života.
Spôsobilosť formulovať
a riešiť problémy.
Schopnosť verbálne a
neverbálne vyjadriť vôľu a city.
Schopnosť empatie.
Schopnosť tvorivého myslenia
a spôsobilosť uplatniť jeho
výsledky.
6
tragédia/komédia určiť akúkoľvek hru, ktorú čítal alebo ktorej inscenáciu
videl. Na základe kritickej úvahy dokáže zaujať hodnotiace stanovisko aj
k obsahovo zmiešaným, resp. nevyhraneným typom divadelných hier.
Pozná klasickú kompozíciu drámy a vie ju aplikovať na akékoľvek
dramatické dielo s takouto dejovou štruktúrou a vie vysvetliť svoj názor.
2. Analýza, interpretácia
Žiak dokáže v texte divadelnej hry určiť komunikačné formy.
V akomkoľvek dramatickom diele je schopný vysvetliť stvárnenie postavy
z hľadiska autorovej koncepcie a významového zamerania diela.
Štylisticko-lexikálnou analýzou dokáže určiť prvky, ktoré sú v prehovoroch
postáv nositeľom myšlienkového posolstva a estetickej pôsobivosti diela.
Svoj názor na text/inscenáciu diela dokáže verejne prezentovať v triede.
Vie zhodnotiť režijnú koncepciu inscenácie a prácu hercov, svoj názor
verejne prezentovať v triede a v diskusii je schopný uviesť relevantné prvky
z textu hry alebo z inscenácie ako argumenty.
3. Čítanie, dramatizácia, inscenácia
Žiak sa vie zapojiť do dramatizovaného čítania, plynulo, výrazne a
jazykovo správne dokáže prezentovať text niektorej postavy. Dokáže
navrhnúť celkové režijné poňatie hry a inscenáciu niektorých výstupov z
hry. Vie navrhnúť výtvarne zaujímavé stvárnenie javiskového priestoru.
Dokáže zdramatizovať text kratšieho prozaického alebo epického
básnického diela, vhodne využiť monológ a dialóg, sformulovať scénické
a inscenačné poznámky. Vie využiť jazykové prostriedky na dosiahnutie
dramatického napätia a estetického dojmu.
Dra
mat
ická
lite
ratú
ra –
ab
surd
ná
drá
ma
1.Absurdná dráma, pointa
2. Dramatizácia,
inscenácia
(Lasica-Satinský - Soireé;
Becket – Čakanie na
Godota; Štepka – vlastný
výber;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Absurdná dráma, pointa
Žiak chápe podstatu absurdnej drámy, t. j. v texte známej hry dokáže
určiť niektoré miesta logických zlomov a označiť viacvýznamové slová a
slovné spojenia, ktoré vytvárajú podstatu nonsensových dialógov.
Žiak chápe humor známej absolútnej anekdoty, vie určiť jej pointu a dokáže
ju prezentovať v triede.
2. Dramatizácia, inscenácia
Žiak vie s fo rmulo vať na subjektívnej báze čitateľské/divácke hodnote
nie textu/inscenácie absurdnej drámy, posúdiť kvalitu inscenácie a úroveň
hereckých výkonov. V diskusii o tomto hodnotení berie do úvahy aj odlišné
stanoviská a snaží sa s nimi vecne aj osobne vyrovnať. Žiak vie navrhnúť
inscenáciu a herecké (hlasové) stvárnenie dialógu. Vie posúdiť text krátkej
jednoaktovky vytvorenej spolužiakmi na základe absolútnej anekdoty.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Absurdná dráma, pointa
Žiak chápe absurdnú drámu ako aplikáciu asociatívneho princípu štylizácie
textu na divadelný dialóg. V akejkoľvek hre vie určiť alogické spojenia
medzi replikami a aj vnútri replík. Rozumie využitiu viacvýznamovosti slov
alebo účelovo nekorektného pochopenia niektorých slov a slovných
spojení zo strany postavy v hre a vie určiť funkciu týchto prostriedkov v
nonsensovom dialógu. Ak má absurdná hra skrytý významový plán, vie
ho identifikovať a interpretovať. Rozumie funkcii tzv. narážok a aj
vystihnúť ich účasť na tvorbe významu. Chápe humornú stránku tzv.
absolútnych anekdot, kondenzovane štylizovaných aforizmov, rozumie a vie
vysvetliť ich kultúrny význam.
2. Dramatizácia, inscenácia
Žiak vie sformulovať svoje stanovisko k textu absurdnej drámy a posúdiť,
ako režisér a herci v inscenácii stvárnili tento text. Svoje stanovisko dokáže v
triede obhajovať aj za pomoci argumentov z textovej analýzy. V diskusii je
otvorený aj voči názorom iných účastníkov, dokáže ich analyzovať a
kriticky zhodnotiť a zohľadnením týchto názorov doplniť, pozmeniť či
zlepšiť svoj doterajší pohľad na dielo/inscenáciu.
Dokáže vytvoriť krátky dialóg so znakmi absurdnosti – gagmi, slovnými
hračkami, nonsensovou štylizáciou a alogickými väzbami v syntaxi a
vonkajšej kompozícii.
7
Lyri
cká
po
ézia
– v
oľn
ý ve
rš
1.Voľný verš
2.Analýza, interpretácia
3.Kooperácia pri učení
(Smrek – vlastný výber;
Dilong -. Vlastný výber;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Voľný verš
Žiak vie reprodukovať poučku o voľnom verši a uviesť jeho
charakteristické znaky. Niektoré z týchto znakov dokáže určiť v známej
básni. Text tejto básne vie jazykovo správne prečítať. Vie charakterizovať
reflexívnu a duchovnú lyriku. Známe básne dokáže priradiť k jednotlivým
druhom lyriky.
2. Analýza, interpretácia
Žiak porozumie niektoré časti básnickej výpovede, dokáže identifikovať
náladu známej lyrickej básne a vyhľadať v texte štylistické jazykové
prostriedky, ktoré ju vyvolávajú. Dokáže zopakovať myšlienkové a citové
zameranie známej básne. Svoj výklad obsahu básne dokáže sformulovať do
krátkej písomnej úvahy.
3. Kooperácia pri učení
Žiak spolupracuje s ostatnými v skupine, zaujíma sa o poznatky, ku
ktorým skupina dospela, a vie ich primeraným spôsobom zaznamenať a
dotvoriť pre vlastnú potrebu. V diskusii sa snaží vysvetliť svoje chápanie
básne a použiť pri tom aj výsledky spoločnej analýzy textu alebo svoj
písomný podklad.
Optimálna úroveň výkonu žiaka 1. Voľný verš
Žiak rozpozná vlastnosti voľného verša akejkoľvek relevantnej básne a
vie na jej príklade demonštrovať rozdiely medzi voľným a metricky viazaným veršom. Chápe a vie vysvetliť estetickú pôsobivosť voľného
verša a takto napísanú báseň do káže čítať jazykovo správne, výrazne a
so subjektívnym frázovaním. Svoj spôsob frázovania dokáže aj vysvetliť. Vie charakterizovať podstatu reflexívnej a duchovnej poézie, chápe a
vie vysvetliť.
2. Analýza, interpretácia
Žiak chápe otvorenosť básnickej výpovede pri lyrickej poézii, ale zároveň dokáže tlmočiť svoj osobný výklad významového a estetického
vyznenia akejkoľvek básne tohto druhu. V texte básne vie identifikovať lexikálne, štylistické, kompozičné a rytmotvorné prostriedky, ktoré
vytvárajú posolstvo básne. Svoje porozumenie myšlienkového a citového
posolstva básne dokáže usporiadať do osnovy a potom prepracovať do uceleného výkladového textu. Túto prvú verziu textu dokáže štylisticky
dotvoriť, urobiť ju ucelenou a esteticky pôsobivejšou. Žiak vie vyhľadať relevantné informácie v inom výkladovom texte a pôsobivo ich
zakomponovať do svojho textu.
3. Kooperácia pri učení
Žiak vie nové poznatky vhodne a prehľadne zaznamenať a používať pri
ďalšej práci alebo pri odpovedi. Dokáže ich zapracovať do vlastného
systému vedomostí. Súčasťou jeho prípravy na prezentáciu je analytické
štúdium vzorového textu rozboru nejakej lyrickej básne. Svoje chápanie
určeného textu vie prezentovať (aj s pomocou pripravenej úvahy na tému
spoločnú s básňou) v triede, dokáže sledovať odlišné interpretácie a
uvažovať o tom, či sú kompatibilné s jeho hľadiskom, alebo či ich
považuje za dezinterpretácie. V diskusii je pohotový, citlivý k iným
účastníkom.
8
Lyri
cká
po
ézia
– č
istá
lyri
ka
1.Čistá lyrika
2.Analýza, interpretácia
3.Kooperácia pri učení
(Kostra – vlastný výber;
Krasko – vlastný výber;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Čistá lyrika
Žiak vie zopakovať poučku o čistej lyrike. Tento druh lyrickej básne
dokáže určiť pri známych dielach napísaných metrickým i voľným veršom.
Chápe princíp voľného priraďovania lyrických pasáží a ich veľkú
sémantickú a gramatickú uvoľnenosť. Text básne vie prečítať jazykovo
správne.
2. Analýza, interpretácia
Žiak vie preniknúť do významu niektorých segmentov lyrickej básne,
dokáže identifikovať náladu známej básne a vyhľadať v texte slová a
štylistické jazykové prostriedky, ktoré ju vyvolávajú. Aspoň v náznaku sa
pokúša o syntézu básnickej výpovede známeho diela.
3. Kooperácia pri učení
Žiak sa snaží aktívne pracovať v skupine a robí si záznamy spoločne
získaných poznatkov. V diskusii sa usiluje vysvetliť svoje chápanie niektorej
časti básne.
Optimálna úroveň výkonu žiaka 1. Čistá lyrika
Žiak chápe podstatu čistej lyriky a tento poznatok dokáže aplikovať na
ktorýkoľvek básnický text. Rozumie princípu voľného priraďovania
lyrických pasáží a je schopný domyslieť a verbálne prezentovať jednotu
lyrickej výpovede s veľkou tematickou a gramatickou uvoľnenosťou a
náročným imaginatívnym jazykom.
Text dokáže čítať jazykovo správne, výrazne a s osobne podmieneným
frázovaním. Svoj spôsob frázovania dokáže odôvodniť.
2. Analýza, interpretácia
Žiak chápe otvorenosť básnickej výpovede pri čistej lyrike a dokáže
tlmočiť svoj výklad významového a estetického vyznenia akejkoľvek básne
tohto druhu. V texte básne vie identifikovať lexikálne, štylistické,
kompozičné a rytmotvorné činitele, a na ich základe vie odôvodniť svoje
chápanie diela. Pri básňach s výraznou zvukovou organizáciou dokáže
vybadať tento znak básnickej reči a predostrieť svoj výklad estetickej
pôsobivosti veršov.
3. Kooperácia pri učení
Žiak dokáže pozitívne ovplyvňovať spolužiakov v skupine pri riešení úloh,
získané poznatky vhodne a prehľadne zaznamenať a používať pri ďalšej
práci alebo pri odpovedi. Súčasťou jeho prípravy je aj analytické štúdium
odborného textu zameraného na rozbor lyrickej básne. Svoje chápanie
určeného textu vie prezentovať v triede, dokáže sledovať odlišné
interpretácie a hodnotenia a uvažovať o tom, či ich môže považovať za
kompatibilné so svojím hľadiskom. Dokáže sa vrátiť k relatívne
uzavretému hodnoteniu diela a na základe nových poznatkov rozšíriť,
prehĺbiť alebo pozmeniť svoje doterajšie stanovisko.
Lyri
cká
po
ézia
– a
uto
mat
ický
tex
t 1.Asociatívny text,
automatický text,
zvukomaľba
2.Čítanie, tvorba
(Fabry – vlastný výber;
Apolinaire – vlastný
výber;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Asociatívny text, automatický text, zvukomaľba
Žiak pozná voľný verš, vie uviesť jeho charakteristické znaky a určiť ich v
známej básni. Vie reprodukovať poučku o automatickom texte. Na základe
učiteľovho pokynu dokáže vyhľadať v texte známej básne jednotlivé prvky,
ktoré možno chápať ako esteticky účinné.
2. Čítanie, tvorba
Žiak vie výrazne a jazykovo správne čítať asociatívny básnický text a
pokúša sa o jeho osobné frázovanie. Chápe dôležitosť vnútorných a
medziveršových prestávok vo voľnom verši a pri hlasnom čítaní ich
dodržiava.
9
Optimálna úroveň výkonu žiaka 1. Asociatívny text, automatický text, zvukomaľba
Žiak vie určiť voľný verš v akejkoľvek básni, ktorá je na ňom vybudovaná.
Chápe asociatívnosť ako vedomú alebo podvedomú formu radenia
jednotlivých segmentov básnickej výpovede. Na základe rozumovej úvahy
a/alebo intuície dokáže vystihnúť logické, vecné, citové alebo zvukové
väzby medzi týmito segmentmi a priradiť im vlastné subjektívne významy.
Je schopný tieto osobne pociťované významy prezentovať v triede. Chápe
možnosť odlišných výkladov ako vnútornú vlastnosť otvoreného
básnického textu. Vie vysvetliť princíp vzniku automatického textu, ktorý
chápe ako najkrajnejšiu formu komponovania uvoľnenej básnickej
výpovede. Žiak si uvedomuje, že obsahovo, syntakticky a morfologicky
uvoľnený básnický text rezignoval na existenciu intencionálnej významovej
roviny a že jeho výpovedná sila spočíva v rovine výrazu. Aspoň približne
vie identifikovať zvukové, štylistické a lexikálne prvky vystupujúce ako
signály významu básne.
2. Čítanie, tvorba
Žiak vie výrazne, jazykovo správne a s osobne pociťovaným frázovaním
čítať asociatívny básnický text. Hlasné čítanie jednotlivých segmentov
básne realizuje na základe svojho racionálneho a/alebo intuitívneho
pochopenia ich vnútorných väzieb v rámci verša (príp. v celej básni). V
diskusii sa usiluje nájsť argumenty na zdôvodnenie svojho prístupu k
dielu.
Veľ
ká e
pic
ká p
róza
– d
ruh
y ro
mán
u
1.Sociálny
a psychologický román,
autoštylizácia reality
2.Analýza, interpretácia
(J.C.Hronský – Jozef Mak;
Remargue – Na západe nič
nové; M.Urban – Živý bič;
Tolstoj – Anna Karenina;
Dostojevskij – Zločin a
trest;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Sociálny román, psychologický román. Autorská štylizácia reality
Žiak vie pomocou definícií vysvetliť rozdiel medzi sociálnym a
psychologickým románom. Pozná vymedzenie sociálneho typu postavy
a vie uviesť príklad z prozaických diel, ktoré čítal. Na základe analýzy
známeho diela dokáže urobiť charakteristiky takto stvárnených literárnych
postáv. Vie verbálne demonštrovať poznatok, že svet epického diela je
imaginárny svet, ktorý s určitým zámerom skonštruoval autor.
2. Analýza, interpretácia, hodnotenie
Žiak dokáže známe dielo analyzovať aspoň z jedného systémového
hľadiska (kompozícia, štylizácia, obsah) a výsledok prezentovať ako
spôsob poznania diela. Vie zaujať hodnotiaci postoj na základe
subjektívneho čitateľského zážitku a v triede dokáže obhajovať svoj názor
na základe subjektívnych argumentov.
Optimálna úroveň výkonu žiaka 1. Sociálny román, psychologický román. Autorská štylizácia reality
Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi sociálnym a psychologickým románom,
pričom berie do úvahy, že tieto druhy románu sa v praxi často v rôznej
miere prelínajú. Je schopný svoje vedomosti využiť pri analýze a určení
druhu románu, ktorý prečítal, a podoprieť svoje tvrdenie argumentmi. Chápe
podstatu sociálneho typu postavy, vie ju charakterizovať teoreticky, aj
konkretizovať jej charakteristiku na základe analýzy prečítané- ho diela. Vie
identifikovať významovú rovinu diela a vysvetliť profiláciu postáv ako
autorského modelu kompatibilného so zameraním diela. Žiak pochopil, že
umelecké dielo je artefakt, rozumie vzájomným vzťahom medzi autorom,
realitou a dielom a vie vysvetliť, že umelecké dielo je subjektívny svet
cieľavedome vytvorený autorom podľa jeho vlastných hodnôt, mier a
estetického cítenia.
2. Analýza, interpretácia, hodnotenie
Žiak je schopný zmocniť sa diela na základe všestrannej analýzy
(kompozícia, štylizácia, obsah) a konfrontovať svoj systém hodnôt s
hodnotami vyplývajúcimi z diela. Vie reagovať na otázky a kritické
poznámky z triedy, vyhodnotiť ich a uvažovať o nich jednak z hľadiska
systémovej podstaty diela a jednak z hľadiska vlastných čitateľských
postojov.
10
Veľ
ká e
pic
ká p
róza
– r
eťaz
ový
ko
mp
ozi
čný
po
stu
p
1.Reťazový kompozičný
postup
2.Štalizácia textu
3.Interpretácia
(Chrobák – Drak sa
vracia; Chrobák –
Kamarát Jašek; Figuli –
Tri kaštanové kone;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Reťazový kompozičný postup
Žiak vie charakterizovať klasický päťfázový i reťazový kompozičný
postup a identifikovať príslušné kompozičné osnovanie v známych
prozaických dielach.
2. Štylizácia textu
Žiak vie určiť niektoré jazykové prostriedky lyrizovanej prózy a uviesť
niektoré príklady v texte známeho diela. Vie uviesť niektoré prostriedky
(opis, dejové situácie) idealizácie postáv v známom diele. Pozná pojem
personifikácia a vie ho uplatniť pri štylisticko-lexikálnej analýze
príslušných prozaických (a básnických) textov. Dokáže napísať krátky
prírodný opis s prvkami poetizácie.
3. Interpretácia
Poznatky získané analýzou známeho prozaického diela s prvkami lyrizácie
jazyka dokáže uplatniť na vysvetlenie významovej roviny daného diela a
zaujať k jeho postavám osobné stanovisko. Aspoň čiastočne do- káže
vnímať zápas týchto hrdinov o vlastnú identitu s nežičlivým okolím.
Optimálna úroveň výkonu žiaka 1. Reťazový kompozičný postup
Žiak ovláda klasický päťfázový i reťazový kompozičný postup. Vie
uviesť ich charakteristické prvky v akomkoľvek epickom diele
(prozaickom, básnickom i dramatickom). Vie vysvetliť rozdiely v
dramatickej línii rozprávania pri použití odlišných kompozičných postupov.
2. Štylizácia textu
Žiak chápe podstatu lyrizácie rozprávania a dokáže v texte akéhokoľvek
diela nájsť a určiť jazykové prostriedky použité na poetizáciu diela. Vie, čo
je idealizácia (a monumentalizácia) postáv, dokáže určiť prostriedky, ktoré
na ňu použil autor, a to tak štylisticko-lexikálne, ako aj situačné (dejové).
Na základe analógie dokáže preniesť tieto vedomosti aj na obraz zvierat a
neživej prírody. Vie vysvetliť štylistickú podstatu personifikácie a vie
poukázať na jej významovú funkčnosť a umeleckú pôsobivosť v kontexte
diel lyrizovanej prózy. Všetky tieto vedomosti dokáže uplatniť pri tvorbe
lyrizovaného opisu alebo pri napísaní kratšieho epického útvaru.
3. Interpretácia
Poznatky získané analýzou jazyka diela lyrizovanej prózy dokáže
uplatniť pri vysvetlení významovej roviny daného diela, objasniť autorskú
koncepciu postáv a autorovo chápanie sveta a konfrontovať ho s
vlastným videním sveta a ľudí. Rozumie a dokáže vysvetliť osudovú
vyhranenosť hrdinov diela a chápe autorov prístup k ich zápasu o
nezávislosť, identitu a vlastné ideály. Rozumie podstate boja medzi dobrom
a zlom a dokáže ho aplikovať na toto dielo. Konflikt pozitívnych a
negatívnych síl vníma síce aj v duchu autorovho podania, ale zároveň
dokáže prekonať sugestibilitu textu a pokúša sa zaujať aj stanovisko od-
vodené z vlastných hodnôt.
KEP
– n
esp
oľa
hliv
ý ro
zprá
vač
1.Nespoľahlivý rozprávač
2.Kooperácia pri učení
(Hemingway – Starec a
more; Tajovský – Maco
Mlieč, Apoliena; Timrava
- Ťapákovci;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Nespoľahlivý rozprávač
Žiak vie vysvetliť podstatu vnútorného monológu, objasniť rozdiel medzi
monológom v próze a dráme. Vnútorný monológ vie určiť v známom
diele. Žiak vie reprodukovať poučku o nespoľahlivom rozprávačovi a
identifikovať tento typ rozprávača v známom prozaickom diele s týmto
typom rozprávača. Dokáže vytvoriť jednoduchú klasifikáciu všetkých troch
typov rozprávača.
2. Kooperácia pri učení
Žiak spolupracuje s ostatnými v skupine a snaží sa využiť príklad a pomoc
úspešnejších spolužiakov. Zaujíma sa o poznatky, ku ktorým sku- pina
dospela, a vie ich primeraným spôsobom zaznamenať. Prejavuje snahu
osvojiť si niektoré spoločne získané poznatky. Pri prezentácii svojho
stanoviska vie uviesť aj cudzí názor alebo informáciu, ktorú získal z
informačného prameňa.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
11
1. Nespoľahlivý rozprávač
Žiak pozná podstatu vnútorného monológu, vie vysvetliť rozdiel medzi
monológom v próze a dráme, chápe a vie demonštrovať na akomkoľvek texte
jeho funkciu z hľadiska obsahového zamerania diela. Dokáže rozlíšiť
vnútorný monológ od vnútornej repliky postavy. Žiak pozná typ
nespoľahlivého rozprávača, dokáže ho identifikovať v akomkoľvek
epickom diele s takýmto typom rozprávača a vysvetliť jeho využitie vo
vzťahu k významovému plánu diela. Dokáže pri tom uplatniť výsledky
štylistickej analýzy textu. Okrem základného (jednofaktorového) triedenia
typov rozprávača do- káže vytvoriť klasifikáciu z viacerých hľadísk (napr.
podľa formy rozprávania, resp. podľa vzťahu k významovej rovine
diela/autorovi).
2. Kooperácia pri učení
Žiak organizuje prácu skupiny, prináša podnety pri riešení úloh, pomáha
ostatným radou a ukážkami vlastných postupov. Vie zhrnúť výsledky
spoločného bádania a prezentovať výsledky pred triedou. V prípade
protinázoru dokáže sformulovať argument v prospech riešenia vlastnej
skupiny alebo rozpoznať správnosť odlišného stanoviska a prijať ho.
Medzi svoje argumenty dokáže zahrnúť aj poznatky získané štúdiom
informačných zdrojov. Informácie dokáže vyhľadať, vybrať, spracovať a
zaradiť do svojho systému vedomostí a hodnôt.
Net
rad
ičn
uá
epic
ká p
róza
– p
rúd
au
toro
vho
ved
om
ia
1.Asociácia
2.Analýza, interpretácia
(Kafka - Premena; Dušek
– Kufor na sny;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Asociácia
Žiak vie na základe predchádzajúceho poučenia poukázať na zmeny v
spôsoboch rozprávania v netradičnej próze. Dokáže vysvetliť princíp
voľných asociácií v rozprávaní a uviesť príklady zo známeho textu.
2. Analýza, interpretácia
Žiak v známom diele dokáže vysvetliť netradičnú kompozičnú organizáciu
deja a uviesť príklady na štylistické experimenty v jazyku diela. Uvedomuje si
bizarnost nadprirodzených, zdeformovaných non- realistických postáv a v
známom diele dokáže objasniť ich funkciu a obrazný charakter.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Asociácia
Žiak chápe asociáciu ako vedomú alebo podvedomú formu organizácie
jednotlivých segmentov prozaického textu, ktorý sa nezakladá primárne na
rozprávaní príbehu. Aspoň približne dokáže vystihnúť súvislosť medzi
uvoľneným prúdom rozprávania a estetickým účinkom na čitateľa a
zhodnotiť ju.
Analýza, interpretácia
Žiak chápe a vie vysvetliť princíp neurčitosti v rozprávaní a identifikuje
výrazové prostriedky, na ktorých je táto neurčitosť vybudovaná. V texte
identifikuje segmenty, ktoré spolu síce spolu obsahovo súvisia, ale v
štruktúre textu sú umiestnené bez časovej a logickej súvislosti. Je
schopný objaviť kompozičný princíp aj v netypicky organizovanom
neznámom diele a aspoň čiastočne vysvetliť jeho estetickú účinnosť. Pri
vertikálnej analýze dokáže odlíšiť diela so skrytým významovým plánom
od diel, v ktorých absentuje alebo je potlačená dejová rovina. Rozumie
koncepcii non-realistických, bizarných a nadprirodzených postáv či
netradičných rozprávačov a v akokoľvek diele dokáže vystihnúť ich zmysel
v celkovom zameraní diela.
12
Ročník: Tretí v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
Časť: Slovenský jazyk TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Prá
ca s
info
rmác
iam
i, N
áučn
ý št
ýl, N
adve
tná
syn
tax,
Výk
lad
ov/
úva
ho
vý s
loh
ový
po
stu
p
slohový útvar – žáner
kontext
interpretácia textu
spoločné a rozdielne
znaky textov
dedukcia
indukcia
komparácia
analýza
syntéza
analógia
súdržnosť textu –
konektory
vetosled
úvaha
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Dokáže identifikovať všetky informácie uvedené v texte explicitne.
Je schopný dedukovať z textu a vyvodiť informácie, ktoré v ňom nie sú
uvedené priamo, implicitne z neho ale vyplývajú, teda na porozumenie
textu je schopný využiť uvažovanie, analýzu, porovnávanie, vyvodzovanie,
jednoduchú aplikáciu. Na lepšie porozumenie textu aktívne využíva
kontextové súvislosti. Je schopný interpretovať text a integrovať informácie z
neho s predchádzajúcimi poznatkami a skúsenosťami. Dokáže vybrať a
hodnotiť text z hľadiska obsahu. Dokáže hodnotiť text z hľadiska formy,
jazykových prostriedkov, útvaru, š týlu a pod.
Vie vytvoriť kompozične zrozumiteľný text, v ktorom uplatní logické,
časové a príčinno-následné súvislosti textu a požiadavky slovosledu
v slovenčine. Je schopný vyhľadať v cudzom texte a uplatniť vo vlastnom
jazykovom prejave obsahové, jazykové i mimojazykové konektory, ktoré
zabezpečujú súdržnosť textu. Je schopný nájsť chyby v logickom poradí
viet v cudzích jazykových prejavoch a vo vlastných jazykových prejavoch
dodržiava logické poradie viet v súvetiach, pričom rešpektuje
významový činiteľ výstavby výpovede.
Optimálna úroveň výkonu žiaka Dokáže identifikovať niektoré informácie uvedené v texte explicitne.
S pomocou učiteľa je schopný dedukovať z textu a vyvodiť niektoré
informácie, ktoré v texte nie sú uvedené priamo, ale implicitne z
neho vyplývajú. Na lepšie porozumenie textu využíva kontextové súvislosti.
Je schopný interpretovať krátky jednoduchý vecný text a intuitívne
spájať informácie z textu s predchádzajúcimi poznatkami a
skúsenosťami. Dokáže vybrať krátky jednoduchý vecný text z hľadiska
obsahu, ale táto jeho schopnosť je limitovaná úzkym okruhom tém.
Je schopný určiť niektoré jazykové prostriedky a s prípadnou pomocou
učiteľa aj jazykový útvar/žáner, štýl a pod. krátkeho,
jednoduchého vecného textu. Vie vytvoriť názov textu, rozčleniť text na
odseky a na úvod, jadro a záver. Pri organizácii myšlienok vo vlastných
jazykových prejavoch sa dopúšťa chýb v logickej nadväznosti viet.
Je schopný vyhľadať v cudzom texte a uplatniť vo vlastnom jazykovom
prejave obsahové a niektoré jazykové i mimojazykové konektory, ktoré
zabezpečujú súdržnosť textu.
Vo vlastných jazykových prejavoch dodržiava logické poradie viet v
súvetiach, pričom rešpektuje významový činiteľ výstavby výpovede.
Uče
nie
sa
príprava projektu
realizácia projektu
prezentácia projektu
dedukcia
indukcia
komparácia
analýza
syntéza
analógia
projekt SOČ
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Vie naplánovať svoju činnosť pri príprave projektu, je schopný samostatne
zoradiť motívy a myšlienky podľa časovej a logickej postupnosti.
Vie vytvoriť na základe čiastkových informácií z umeleckého a niektorých
druhov vecného textu hypotézu o jeho závere a svoju hypotézu overiť
v diskusii. Je schopný úspešne realizovať a vhodne prezentovať projekt.
Dokáže prijať vecné pripomienky k svojmu projektu, analyzovať ich a
prípadne zapracovať do svojho pôvodného riešenia.
Vie vecne reagovať na pripomienky k svojmu projektu a podporiť ich
argumentmi.
Optimálna úroveň výkonu žiaka Dokáže vytvoriť zrozumiteľnú prezentáciu projektu, vyskytujú sa v nej
však kompozičné i logické chyby.
Vie s pomocou odbornej literatúry vybrať z krátkeho jednoduchého
vecného textu kľúčové informácie.
Vie zrealizovať jednoduchý projekt a dokáže ho prezentovať, ale
nevyhne sa pri tom kompozičným, logickým a jazykovým chybám.
13
V diskusii o svojom projekte dokáže vyjadriť vlastný názor, ale
nedokáže ho podporiť argumentmi. M
orf
olo
gick
á ro
vin
a ja
zyka
stupeň (prídavné mená a
príslovky) Minimálna úroveň výkonu žiaka
Vo vlastných jazykových prejavoch používa na vyjadrenie vyššej miery
vlastností či okolností deja správne tvary stupňovania prídavných mien a
prísloviek.
Optimálna úroveň výkonu žiaka Vo vlastných jazykových prejavoch používa na vyjadrenie vyššej miery
vlastností či okolností deja stupňovanie prídavných mien a prísloviek,
pričom sa občas nevyhne zle vytvoreným tvarom, resp. pravospisne
nesprávnym tvarom typu: väčší, nižší, užšie.
Jazy
kove
da,
ko
mu
nik
ácia
, zvu
ková
ro
vin
a ja
zyka
intonácia
pauza – fyziologická,
významová
vedľajší slovný prízvuk
tempo reči
frázovanie, modulácia
hlasu
ortoepia
ortografia
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Dokáže sa pohotovo zorientovať v danej komunikačnej situácii a presne
reagovať na počutý text jasnou, zrozumiteľnou a správne intonovanou
odpoveďou alebo otázkou.
Vo vlastných jazykových prejavoch dodržiava pravidlá spisovnej
slovenskej výslovnosti, správne artikuluje. Vo svojich ústnych prejavoch
uplatňuje vhodnú intonáciu, v ktorej dodržiava významové a fyziologické
pauzy, primerané tempo reči, správne frázovanie výpovede a vhodnú
moduláciu hlasu.
Pozná jazykovedné disciplíny, ktoré skúmajú zvukovú a písomnú podobu
reči, a ich základné jednotky.
Optimálna úroveň výkonu žiaka Dokáže sa zorientovať v danej komunikačnej situácii a reagovať na
počutý text tak, že poslucháč pochopí obsah jeho výpovede.
Uvedomuje si spisovnosť a nespisovnosť vo svojom prejave a vo
verejných prejavoch sa snaží používať spisovnú výslovnosť.
Odlišuje zvukovú podobu reči od písomnej a vie pomenovať jej základné
jednotky.
Diktát: 1 x za polrok
Kontrolná slohová práca: 1 x za polrok /projekt SOČ - výklad, úvaha/
V. Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí
žiakov a materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým textom, práca s literárnymi ukážkami,
skupinová práca /drafting/, tvorba skupinových „projektov“, interpretácia diel, analýzy,
komunikácia, debata, diskusia IKT – PowerPoint, dramatizácia, tvorba vlastných prejavov,
kooperatívne gramatické cvičenia referátová a argumentačná metóda.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou
umeleckého diela alebo inej pomôcky).
- Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a
odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie,
posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (názorná ukážka),
pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore
problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie
projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou
činnosťou vedie k vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
14
- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov,
zdôvodňovanie za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie problémového
prípadu reálnej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a
spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej
závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry,
príbehu a pod.) kompozícia (vypracovanie slohových prác).
- Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, domáce
úlohy a pod.).
Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách SJL a to
v obidvoch zložkách SJL – literárnej výchovy ako aj jazyka. Vyučujúci zaraďujú uvedené
metódy do vyučovacieho procesu podľa možnosti a postavenia samotnej vyučovacej hodiny.
VI. Učebné zdroje Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 1.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1994
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 2.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1994
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 3.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1995
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 4.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1995
Obert, V. a kol.: Literatúra 1. Bratislava : LITERA, 1994
Obert, V. a kol.: Literatúra 2. Bratislava : LITERA, 1994
Obert, V. a kol.: Literatúra 3. Bratislava : LITERA, 1994
Obert, V. a kol.: Literatúra 4. Bratislava : LITERA, 1994
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník - cvičebnica. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007
Hincová, K. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.-4.ročník. Bratislava : SPN, 2007
Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007
Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007
Varsányiová, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno : VARIA, 2003
Varsányiová, M.: Čítanka slovenskej literatúry pre stredoškolákov – 1.časť. Komárno : VARIA, 2004
Varsányiová, M.: Čítanka slovenskej literatúry pre stredoškolákov – 2.časť. Komárno : VARIA, 2004
Mihálik, I. a kol.: Literárne listy pre 3.ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA, 2005
Mihálik, I. a kol.: Literárne listy pre 4.ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA, 2005
Žilka, T. a Kol.: Teória literatúry. Bratislava : LITERA, 1997
Slovníky, Filmy, Umelecká literatúra – Beletria
VII. Hodnotenie predmetu Predmet môže byť hodnotený dvojakým spôsobom – systém hodnotenia si vyberá vyučujúci.
A) Hodnotenie váhovým systémom
4 – ročné gymnázium (1.-4.ročník plus kvinta - oktáva)
Počet známok za polrok: 5
(1x diktát, 1x známka z jazykového učiva, 3x známka z odpovede – priebežne /test, skúšanie.../)
Váhy známok:
Váha 1
- „motivačné známky“ – za báseň, dobre vypracovanú DÚ, za samostatnú prácu na hodinu
/čítanka, krátka esej-úvaha, vynikajúci referát, cvičná slohová práca apod./
- ústna odpoveď
Váha 2
- diktát /1x za polrok/
- kontrolná slohová práca
- maturitné opakovanie v 4.ročníku
- testy
Váha 3
- len v prípade riaditeľských testov /sú v kompetencii riaditeľa školy alebo zástupcu prípadne
predsedu PK/
V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo písomnej), určiť
15
náhradný termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín skúšania (zo subj.dôvodov), za
nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom skúšaní učiteľ má právo hodnotiť známkou
nedostatočný.
Hodnotenie kontrolnej slohovej práce:
Pri hodnotení jednotlivých slohových útvarov treba vychádzať z hodnotiacich kritérií maturitných
písomiek, treba však zohľadniť časové okolnosti pri vypracovaní sloh.práce, najmä rozsah práce.
Hodnotenie vychádza z kritérií MS – /vonkajšia a vnútorná forma spoločne s celkovým dojmom práce/ -
28 bodov.
B) Hodnotenie bodovým systémom
Test – má byť tematicky zameraný – buď po tematickom celku, alebo zhrňujúci s otvorenými
i zatvorenými otázkami (používame i monitorovacie úlohy) – vždy dopredu určený/ohlásený.
Môže byť 20, 25 a 30 bodový. Podľa nižšie uvedenej štandardnej stupnice sú žiakovi pridelené
body.
Počet testov: 2 až 4 – rovnomerne pre obe zložky predmetu
Odpoveď – za odpoveď prideľujeme body za známku. Pri každej známke sa zapíše určitý vopred
určený počet bodov.
/známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = 1bod, známka 5 =
-5bodov/
Počet odpovedí: 1
Diktát – hodnotenie je podobné ako pri odpovedi. /počet chýb = známka = body/
/0-1 chyba = známka „1“= 5bodov, 2-3 chyby = známka „2“ = 4body, 4-6 chýb = známka „3“ =
3body, 7-9 chýb = známka „4“ = 1bod, 10 a viac chýb = známka „5“ =-5bodov/
Počet diktátov: 1
Päťminútovka – hodnotenie je podobné ako pri odpovedi.
/známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = -3 body, známka 5 =
-5bodov/
Počet 5min.: 2 (alebo ak je inak vopred dohodnuté!)
Seminárna práca – rozbor literárneho diela (záleží od ročníka) – žiak môže získať 10 bodov.
Počet: 1 (Žiak vypravuje samostatnú prezentáciu, manuál pre ostatných žiakov. Reprodukuje
dielo, uvádza ukážky, hodnotí literárnu postavu/postavy, vie určiť tému a ideu diela...)
Kontrolná slohová práca – vopred určený žáner – záleží od ročníka. Žiak môže získať 14
bodov.
Počet: 1 (Hodnotenie: Vonkajšia forma – 2 body, Vnútorná forma – 10 bodov – obsah,
kompozícia, pravopis, štýl a jazyk – každá položka po 2 body, Celkový dojem 2 body.
Počas celej klasifikácii sa prihliada i na aktivitu – teda žiakovi môžu byť počas roka pridelené
mimoriadne body – tzv.aktivizačné – za výbornú prácu na hodinách, za seminárnu prácu navyše, atď.
(Obal študenta – kde si zakladá referované diela, literárne listy apod.)
Žiak má prehľad – koľko bodov získal, koľko mal získať. Vie koľko potrebuje získať, aby dosiahol lepší
stupeň záverečného hodnotenia.
Stupnica hodnotenia testov a písomných prác SJL:
100% - 90% = 1,
89% - 75% = 2,
74% - 50% = 3,
49% - 30% = 4,
29% - 0% = 5
16
Názov predmetu Anglickýjazyk úroveň B 2.1 – septima
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť
skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života
ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného
medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na
medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať
v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie anglického ako 1.
cudzieho jazyka.
Požiadavky pre vzdelávanie v anglickom jazyku (1. cudzí jazyk) vychádzajú zo Spoločného
Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka
podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v anglickom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu
úrovne A2 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne
B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ Vzťah človeka k prostrediu/ -Človek
a príroda
Multikultúrna výchova /Medziľudské vzťahy /Etnicita/ - Rodina a spoločnosť
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávania v anglickom jazyku v 3. ročníku je dosiahnuť úroveň B2.1 podľa SERR pre
jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo
k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť (
ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných
zručností v anglickom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne
činnosti, vrátane rečových činností.
Učiaci sa na úrovni B2.1 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal:
vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
rozoznávať, pochopiť a efektívne používať jednotlivé stratégie učenia sa pri osvojovaní si
cudzieho jazyka,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať
ich a využívať pre svoj budúci profesijný rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
identifikovať základné reálie krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi nimi a podobnými
reáliami vlastnej krajiny,
rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa hovorí
cudzím jazykom,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
17
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je
primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikačné kompetencie
zahŕňajú nasledovné zložky:
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni B2.1 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby
dokázal používať:
slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických okruhov
(lexikálna kompetencia),
morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia),
slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia),
zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická a ortografická).
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B2.1 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby dokázal:
správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách,
dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov a informácií,
vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia a vďaky;
vyhýbanie sa priamym príkazom),
používať základné bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá,
uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho).
učiaci sa dokáže uplatňovať širokú škálu jazykových funkcií, používajúc bežné prostriedky
neutrálneho štýlu. Uvedomuje si konvencie slušnosti a podľa nich aj koná..
Učiaci sa dokáže komunikovať zrozumiteľne, vie sa vyjadriť slušne vo formálnom a neformálnom štýle,
vzhľadom na situáciu a partnera komunikácie. Vie sa aktívne zapojiť do diskusie, ktorá prebieha v
prirodzenom tempe a v štandardnom jazyku. Dokáže nadviazať kontakt s každým, koho materinským
jazykom je osvojovaný si cudzí jazyk.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B2.1 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby sa dokázal vyjadriť:
v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia, koherencia, štýl,
register, rétorika),
funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov (súhlas,
nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií (radosť, uspokojenie,
nevôľa, záujem, prekvapenie, strach), etických zásad (ospravedlnenie, ľútosť, poľutovanie,
súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie),
pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií).
3. Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (ide o
integrované zručnosti).
18
Počúvanie s porozumením Učiaci sa porozumie dlhším, náročnejším monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym
prejavom informatívneho a umeleckého charakteru, a primerane náročným populárno-náučným textom,
ktoré sú prednesené v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku.
Učiaci sa na úrovni B2.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal
porozumieť :
prejav ako celku, tému a hlavnú myšlienku
špecifické informácie a dokázal zachytiť logickú štruktúru textu, vedel rozlíšiť podstatné
informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich, ich názory a stanoviská
rečové prejavy informatívneho charakteru s konkrétnou i abstraktnou tematikou v bežnom
hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
prejavy informatívneho charakteru s tematikou každodenného života: oznamy, inštrukcie, opisy,
odkazy, pokyny, upozornenia, rady v primeranom tempe reči na príslušnej úrovni a v
štandardnom jazyku,
autentické dialógy, napr.: telefonický rozhovor, interview,
prejavy naratívneho charakteru, napr.: zážitok, príbeh,
podstatné informácie v obsahovo a jazykovo náročnejších prednáškach, referátoch a diskusiách,
prednesených v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
podstatné informácie z rozhlasových a televíznych správ, dokumentárnych filmov s tematikou
každodenného života, ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči,
rečové prejavy umeleckého charakteru, napr.: ukážky z filmu, rozhlasovej hry, a vedel odhadnúť
postoje, názory a náladu hovoriacich.
Čítanie s porozumením Učiaci sa porozumie náročnejším textom informatívneho, faktografického, populárno-náučného
charakteru, ktoré súvisia s aktuálnymi problémami a dokáže dedukovať, analyzovať, zovšeobecňovať
stanoviská a názory autorov. Číta prózu podľa vlastného výberu..
Učiaci sa na úrovni B2.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
získať informácie zo stredne náročných textov,
vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné a rozširujúce
informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou,
chápať logickú štruktúru náročnejšieho textu na základe obsahu, ale aj lexikálnych a
gramatických prostriedkov,
rozlišovať v texte zámer, postoj a pocity autora a ostatných zúčastnených, odhadnúť význam
neznámych slov v náročnejšom texte,
pružne meniť stratégie čítania podľa typu textu a účelu čítania,
rozumieť korešpondenčné texty formálneho a neformálneho charakteru,
čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru a primerane náročné populárno-náučné
texty: pracovné návody a prospekty,
rozumieť texty v masovokomunikačných prostriedkoch a články z tlače,
porozumieť ukážky z literárnych textov, napr. z krátkej prózy, z románov a divadelných hier.
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni B2.1 dokáže napísať rozsiahlejší súvislý prejav na rôzne témy s využitím osobnej
skúsenosti. Dokáže vyjadriť a zdôvodniť svoj postoj a názor. Efektívne využije zložitejšie lexikálne,
gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave.
Učiaci sa na úrovni B2.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal
zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne:
19
napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu,
zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu,
napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie,
opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu, udalosť,
napísať obsahovo a jazykovo náročnejší súkromný list,
napísať obsahovo a jazykovo náročnejší úradný list: žiadosť, sťažnosť, správu, inzerát a odpoveď
naň,
napísať niektoré útvary administratívneho štýlu: objednávku, reklamáciu, program rokovania,
napísať vlastný životopis,
napísať obsahovo, jazykovo i štylisticky náročnejší slohový útvar (príbeh, rozprávanie),
napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov,
napísať rozsiahlejší, obsahovo a jazykovo náročnejší slohový útvar s využitím argumentácie a
porovnávania.
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa dokáže jazykovo správne a primerane reagovať v rôznych situáciách. Spontánne sa zapojí do
rozhovoru na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Vie udržiavať
plynulosť komunikácie. Dokáže sa aktívne zapojiť do diskusie na rôzne témy.
Učiaci sa na úrovni B2.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
spontánne reagovať v rôznych komunikatívnych situáciách jazykovo správne, zrozumiteľne a
primerane situácii,
viesť, prerušiť a nadviazať rozhovor a preformulovať svoju výpoveď,
správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách a v situačných
dialógoch, prebrať iniciatívu počas rozhovoru (napr. zmeniť tému),
interpretovať a odovzdávať informácie.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa dokáže predniesť rozsiahlejší súvislý ústny prejav na témy z každodenného života a z oblasti
svojho profesijného záujmu. Dokáže vyjadriť vlastný názor a pri rôznych možnostiach riešenia problému,
uviesť výhody a nevýhody rôznych alternatív.
Učiaci sa na úrovni B2.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni B1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
vyjadrovať sa plynulo a správne k rôznym všeobecným témam s ohľadom na stupeň formálnosti
prejavu,
pripraviť a predniesť dlhší prejav na určitú tému aj s odborným zameraním, ak sa téma týka
oblasti jeho osobného záujmu,
opísať osoby, predmety, situácie, činnosti a udalosti,
tvoriť príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy),
interpretovať a stručne zhrnúť, napr. obsah filmu, knihy a vyjadriť svoj postoj k nim,
opísať obrázky, mapy, grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor a postoj k nim.
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom
prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú
chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť.
20
Učiaci sa na úrovni B2.1 vie:
Spôsobilosti: Funkcie:
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Poďakovať
Rozlúčiť sa
2. Vypočuť si a podať informácie Informovať sa
Potvrdiť
Začleniť informáciu
Odpovedať na žiadosť
4. Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj názor, súhlas, nesúhlas, presvedčenie
Vyjadriť vzdor, stupeň istoty
7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie, uspokojenie
Vyjadriť smútok, sympatie
Vyjadriť fyzickú bolesť
8. Vyjadriť očakávania a reagovať
na ne
Vyjadriť nádej, sklamanie
Vyjadriť strach
Vyjadriť nespokojnosť
Zistiť spokojnosť / nespokojnosť niekoho s niekým
/ niečím
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj
vkus
Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči, čo uznávam
Vyjadriť, že niekoho / niečo nemám rád
Vybrať si z ponúkaných možností najobľúbenejšiu
10. Reagovať vo vyhrotenej situácii Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu
Reagovať na zlú náladu niekoho iného
11. Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá alebo povinnosti
Vyjadriť príkaz / zákaz
Vyjadriť morálnu a sociálnu normu
Získať povolenie, súhlas
Dať súhlas, povoliť niečo
Odmietnuť
Zakázať
Sľúbiť
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
Obviniť
Priznať sa
Ospravedlniť sa
Odmietnuť obvinenie
Vyčítať
13. Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Vyjadriť záujem o niečo
Vyjadriť prekvapenie
Vyjadriť nezáujem
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku Žiadať od niekoho niečo
Odpovedať na žiadosť
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal
Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne niečo
vykonali
Ponúknuť pomoc
21
15. Reagovať na niečo, čo sa má
udiať v budúcnosti
Varovať pred niekým, niečím
Poradiť
Adresovať niekomu svoje želanie
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo
v minulosti
Spomenúť si na niečo, niekoho
Vyjadriť, že som na niečo, niekoho zabudol
Pripomenúť niečo niekomu
Gratulovať
17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť niekoho
Predstaviť sa
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
18. Korešpondovať Korešpondovať
Začať a ukončiť list
20. Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Začať rozhovor
Vypýtať si slovo
Zabrániť niekomu v rozhovore
Uviesť tému
21. Vypracovať prezentáciu,
prednášku
Uviesť tému, hlavnú myšlienku
Oboznámiť s obsahom, osnovou
Rozviesť tému a osnovu
Prejsť z jedného bodu na iný
Ukončiť svoj výklad
22. Obohatiť/Doplniť štruktúrovanú
prezentáciu/prednášku
Podčiarknuť, dať do pozornosti
Odbočiť od témy, vrátiť sa k pôvodnej téme
Uviesť príklad
Citovať
Parafrázovať
23. Zúčastniť sa na diskusii /
Argumentovať
Navrhnúť novú tému, nové body diskusie
Vrátiť sa k téme, k bodu diskusie
24. Uistiť sa v rozhovore, že moje
slová boli pochopené
Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje
vyjadrenia
Uistiť sa, že som dobre pochopil to, čo bolo
povedané
Nahradiť zabudnuté / nepoznané slovo
Hľadať slovo, vetu
Opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru
25. Porozprávať niečo Rozprávať príbeh
Začať príbeh, historku, anekdotu
Zhrnúť príbeh, historku
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
22
Rodina a
spoločnosť
Vzťahy medzi ľuďmi
Náboženstvo
Spôsobilosť č. 1 Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2 Vypočuť si a podať
informácie
Spôsobilosť č. 4 Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 7 Vnímať a prejavovať svoje
city
Spôsobilosť č. 8 Vyjadriť očakávania
a reagovať na ne
Spôsobilosť č. 9 Predstaviť svoje záľuby a svoj
vkus
Spôsobilosť č.10
Reagovať vo vyhrotenej
situácii
Spôsobilosť č.11 Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá alebo povinnosti
Spôsobilosť č.12 Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinnosti
Spôsobilosť č.13 Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Spôsobilosť č.14 Ponúknuť a reagovať na
ponuku
Spôsobilosť č.15 Reagovať na niečo, čo sa má
udiať v budúcnosti
Spôsobilosť č.16 Reagovať na niečo, čo sa
udialo v minulosti
Spôsobilosť č.17 Reagovať pri prvom stretnutí
Spôsobilosť č. 18 Korešpondovať
Spôsobilosť č.20 Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Spôsobilosť č.21 Vypracovať
prezentáciu/prednášku
Spôsobilosť č.22 Obohatiť/Doplniť
štruktúrovanú
prezentáciu/prednášku
Ľudské telo,
starostlivosť o
zdravie
Ľudské telo
Fyzické charakteristiky
Charakterové vlastnosti človeka
Choroby a nehody
Zdravý spôsob života
Starostlivosť o telo, hygiena
Nemocnica a klinika
Lekáreň a lieky, poistenie
Doprava a
cestovanie
Príprava na cestu a cestovanie
Problémy leteckých sietí
Človek a príroda
Zvieratá, fauna
Počasie
Rastliny, flóra
Klíma
Človek a jeho životné prostredie
Príroda okolo nás – ochrana životného prostredia
Voľný čas a
záľuby
Knihy a čítanie
Multikultúrna
spoločnosť
Cudzie jazyky
Cudzojazyčná komunikácia
Zvyky a tradície v rôznych krajinách
Zbližovanie kultúr a rešpektovanie tradícií
Obliekanie a
móda
Základné druhy oblečenia
Odevné doplnky
Výber oblečenia na rôzne príležitosti
Druhy a vzory odevných materiálov
Móda a jej trendy
Človek
a spoločnosť
Komunikácia
Jazyk ako dorozumievací prostriedok
Formy komunikácie
Kultúra komunikácie
23
Jazykové
prostriedky
Prídavné mená
- intenzita – very pretty, very delicious.
- stupňovanie – pravidelné, nepravidelné,
porovnávanie
- poradie prídavných mien
- predložkové väzby
- väzba the... the...
Zámená
- osobné, privlastňovacie, zvratné,
ukazovacie, opytovacie
Číslovky
- základné, radové, násobné,
- desatinné , zlomky
- počtové výrazy, udávanie času, dátum
Slovesá
- určité slovesné tvary:
- plnovýznamové slovesá
- pomocné slovesá be, have, do
- modálne slovesá s prítomným a
minulým neurčitkom, opisné tvary
modálnych slovies
- pravidelné a nepravidelné slovesá
- slovesá nepoužívajúce sa v prieb. čase
- viacslovné slovesá
- statické a dynamické slovesá
- slovesné časy: prítomný čas jednoduchý
a priebehový
- minulý čas jednoduchý a priebehový
- predprítomný čas jednoduchý a
priebehový
- predminulý čas jednoduchý a priebehový
- budúci čas jednoduchý a priebehový
- predbudúci čas jednoduchý
- spôsob –oznamovací, rozkazovací,
podmieňovací prítomný, podmieňovací
minulý
- rod činný a trpný , zvláštnosti trpného
rodu
- väzba I´d rather, I´d better
Príslovky
- tvorenie, stupňovanie – pravidelné,
nepravidelné, miesta, času, spôsobu,
miery, frekvencie, zmena významu
Predložky
- jednoduché
- zložené , blízke významom
Spôsobilosť č.23 Zúčastniť sa na
diskusii/Argumentovať
Spôsobilosť č.24 Uistiť sa v rozhovore, že jeho
slová boli pochopené
Spôsobilosť č.25 Porozprávať niečo
24
- spojky, citoslovcia
Syntax /vetná skladba/ slovosled
-oznamovacie vetyovosled:
- opytovacie otázky
- zisťovacie
- doplňovacie
- krátke prídavné otázky
nepriama otázka, zápor
- spájacie výrazy
- výrazy aj ja, ani ja, výpustka
- podmet, predmet, príslovkové určenie
- vety jednoduché a súvetia:
- podmienkové
- časové
- priraďovacie
V. Metódy a formy práce
A/ Motivačné:
Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia,
problém ako motivácia, brainstorming
Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala, povzbudenie
B/ Expozičné:
Metódy priameho prenosu poznatkov:
Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad
Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií
Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia
filmov,nahrávky
Metódy problémové: problémové vyučovanie
Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie,
vypracovanie osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky
C/ Fixačné metódy:
Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie učiva,
metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry
D/ Klasické didakticko-diagnostické:
ústne skúšanie, písomné skúšanie
Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité metódy
a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovno-vzdelávacích
plánoch.
VI. Učebné zdroje
New English File Upper-Intermediate
Prekladové slovníky
Výkladové slovníky
Časopisy
Gramatické príručky
25
Internet
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie
a klasifikáciu žiakov stredných škôl.
Kritériá hodnotenia:
- dbať na informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu hodnotenia
- dbať na pravidelnosť v hodnotení
- kombinovať hodnotenie známkou so slovným hodnotením
- rešpektovať individuálne osobitosti žiaka
Podklady na hodnotenie a klasifikáciu výchovno – vzdelávacích výsledkov získavať týmito
metódami, formami a prostriedkami:
- sústavným diagnostikovaním žiaka
- sústavným sledovaním výkonu žiaka
- rôznymi druhmi skúšok ( ústne, písomné)
- analýzou výsledkov rôznych činností žiaka
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2)
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)
1 známka z gramatického testu (váha 2)
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň B2.1
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
členenie a stavba textu
zodpovedajúci obsah a rozsah textu
gramatická správnosť, pravopis
slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej
klasifikačnej stupnice: 100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí
z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na
vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.
26
Názov predmetu Anglický jazyk úroveň A2.1 – 3. ročník
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť
skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života
ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného
medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na
medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať
v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie anglického jazyka ako
2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie anglického jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho
programu je určená trojhodinová dotácia v rámci školského vzdelávacieho programu.
Požiadavky pre vzdelávanie v anglickom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa
stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v anglickom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu úrovne
A2.2 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B1.2
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávania v anglickom jazyku v 3.ročníku je dosiahnuť úroveň A2.1 podľa SERR pre
jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo
k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť (
ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si komunikačných zručností v
anglickom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne
činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A2.1 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A1.2 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal:
vedome získať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
27
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2.1 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A1.2 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal používať:
bežné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých
komunikačných potrieb,
základné vetné modely a vedel komunikovať o osvojených témach prostredníctvom
naučených slovných spojení a výrazov,
vymedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení a výrazov pokrývajúcich
predvídateľné základné komunikačné situácie,
osvojenú slovnú zásobu tak, aby si vedel poradiť v každodennom konaní, ktoré sa
týka známych situácií a tém,
niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa niekedy
dopúšťa základných chýb, ale je mu rozumieť.
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2.1 má osvojené socioligvistické kompetencie na úrovni A1.2 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby dokázal:
komunikovať v bežných spoločenských situáciách,
jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr.
výmena informácií, žiadosť, jednoduché vyjadrenie vlastných názorov a postojov,
pozvanie, ospravedlnenie atď.,
udržiavať a rozvíjať základnú spoločenskú konverzáciu prostredníctvom
jednoduchších bežných výrazov.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2.1 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A1.2 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal:
sformulovať svoje myšlienky,
využívať základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na jednoduché
vyjadrenie odmietnutia, túžby, zámeru, uspokojenia, záujmu, prekvapenia,
rozčarovania, strachu,
vytvoriť jednoduchý interaktívny text za účelom výmeny informácií,
použiť jednoduché výrazové prostriedky na začatie, udržanie a ukončenie krátkeho
rozhovoru.
28
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A2.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby za
predpokladu, že reč je jasne a zreteľne formulovaná:
dokázal naplniť konkrétne potreby na základe porozumenia podstaty počutého,
porozumel slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti
každodenného života,
porozumel základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch,
porozumel základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe,
rozumel jednoduchým pokynom,
pochopil vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú.
Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A2.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby:
dokázal vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých printových materiáloch,
akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky,
rozumel bežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných
miestach,
pochopil konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch (listy, brožúry
a krátke články),
porozumel jednoduché osobné listy.
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A2.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
zapojiť sa do krátkych rozhovorov na rôzne témy,
používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia, reagovať na ne,
povedať, čo sa mu páči a čo nie,
požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A2.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť,
jednoduchým spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach,
29
vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, zážitkov zo
školy,
opísať svoje plány a osobné skúsenosti.
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A2.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
vedel:
napísať jednoduché osobné listy,
zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho
zopakovanie a preformulovanie,
stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci.
III. Predmetové kompetencie
Spôsobilosti: Funkcie:
Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať a vyjadriť svoje uznani
Vypočuť si a podať informácie Informovať sa
Odpovedať na žiadosť
Potvrdiť, trvať na niečom
Začleniť informáciu
Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať
Opísať
Potvrdiť, odmietnuť,
Opraviť ( korigovať)
Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj názor, súhlas, nesúhlas, presvedčenie
Vyjadriť svoju vôľu Vyjadriť svoje želania, túžby
Vyjadriť svoje plány
Vyjadriť svoju schopnosť Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia
Vyjadriť neznalosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú činnosť
Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie, uspokojenie,
smútok, skľúčenosť, sympatie, fyzickú bolesť
Vyjadriť očakávania a reagovať na
ne
Vyjadriť nádej, sklamanie, strach, znepokojenie, obavu,
spokojnosť
30
Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči
Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád
Vybrať z ponúkaných možností najobľúbenejšiu
Reagovať vo vyhrotenej situácii Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu
Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá
alebo povinnosti
Vyjadriť zákaz, príkaz, získať povolenie, súhlas,
odmietnuť, zakázať
Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
Obviniť, obviniť sa, priznať sa, ospravedlniť sa
Reagovať na príbeh, udalosť Vyjadriť záujem/ nezáujem o niečo
Ponúknuť a reagovať na ponuku Žiadať od niekoho niečo
Odpovedať na žiadosť
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal, aby sme spolu
niečo vykonali
Ponúknuť pomoc
Odpovedať na návrh niekoho
Žiadať od niekoho niečo
Navrhnúť, že niečo požičiam, darujem
Reagovať na niečo, čo sa má udiať
v budúcnosti
Varovať pred niekým/ niečím
Podporiť, dodať odvahu
Reagovať na niečo, čo sa udialo v
minulosti
Vyjadriť, že som na niekoho, niečo zabudol
Pripomenúť, gratulovať
Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať niekoho
Korešpondovať Začať a ukončiť list
Vymieňať si názory, komunikovať s
niekým
Začať a udržiavať rozhovor
Uistiť sa v rozhovore, že moje slová,
môj výklad, môj argument boli
pochopené
Uistiť sa, že som dobre pochopil to, čo bolo povedané,
Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje
vyjadrenia
Porozprávať niečo Porozprávať príbeh
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 3 hodiny
31
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Ro
din
a
a s
po
ločn
osť
- Osobné údaje
- Rodina – vzťahy v rodine
- Vzťahy medzi ľuďmi
Spôsobilosť č. 1 - Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2 - Vypočuť si a podať informácie
Spôsobilosť č. 3 - Vybrať si z ponúknutých
možností
Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5 - Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 6 - Vyjadriť svoju schopnosť
Spôsobilosť č. 7 – Vnímať a prejavovať svoje city
Spôsobilosť č. 8- Vyjadriť očakávania a reagovať
na ne
Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť svoje záľuby a svoj
vkus
Spôsobilosť č.10 – Reagovať vo vyhrotenej situácii
Spôsobilosť č.11- Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá alebo povinnosti
Spôsobilosť č.12 – Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinností
Spôsobilosť č.13 - Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Spôsobilosť č.14 - Ponúknuť a reagovať na
ponuku
Spôsobilosť č.15 - Reagovať na niečo, čo sa má
udiať v budúcnosti,
Spôsobilosť č.16 – Reagovať na niečo čo sa udialo
v minulosti
Spôsobilosť č.17 - Reagovať pri prvom stretnutí
Spôsobilosť č.18 – Korešpondovať
Spôsobilosť č.20 – Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Ľu
dsk
é te
lo,
sta
rost
livo
sť o
zdra
vie
- ľudské telo
- fyzické charakteristiky
- charakterové vlastnosti človeka
-
Do
pra
va a
cest
ova
nie
- Príprava na cestu a cestovanie
- Turistika a cestovný ruch
- Problémy cestných, železničných
a leteckých sietí
Člo
vek
a
prí
rod
a
- Počasie
- Klíma
Vo
ľn
ý ča
s a
záľ
ub
y
- Záľuby
- Knihy a čítanie
- Kultúra a jej vplyvy na človeka
- Umenie a rozvoj osobnosti
S t r a v o v a n i e
Str
avo
van
ie
- Stravovacie zariadenia
- Kultúra stolovania
Mu
ltik
ult
úrn
a
spo
ločn
osť
- Cudzie jazyky
- Zbližovanie kultúr a rešpektovanie
tradícií
32
Ob
liek
an
ie a
mó
da
- Základné druhy oblečenia
- Odevné doplnky
- Výber oblečenia na rôzne príležitosti
- Druhy a vzory odevných materiálov
- Móda a jej trendy
Spôsobilosť č.24 – Uistiť sa v rozhovore, že moje
slová/môj výklad, môj argument boli pochopené
Spôsobilosť č.25 – Porozprávať niečo
Š p o r t Š p o r t
Šp
ort
- Druhy športu : zimné a letné,
individuálne a kolektívne
- Športové disciplíny
- Význam športu pre rozvoj osobnosti
- Fair play športového zápolenia
K r a j i n y , m e s t á a m i e s t a
Kra
jin
y, m
está
a m
iest
a
- Moja krajina a moje mesto
- Kultúrne a historické pamiatky krajín a
miest
Ku
ltú
ra a
um
enie
- Druhy umenia
- Kultúra a jej formy
Mlá
dež
a j
ej s
vet
- Aktivity mládeže
- Generačné vzťahy
- Predstavy mládeže o svete
33
Ja
zyk
ov
é p
rost
ried
ky
Slovotvorba :
Odvodzovaním / prípony, predpony/
Skladaním
Konverziou, skracovaním
Prídavné mená:
Vyjadrenie intenzity - very, enough , too
Príčastie trpné a činné vo funkcii
prídavného mena
Predložkové väzby
Vzťažné zámená:
Who/whom, whose, which , that
Číslovky
Desatinné, zlomky, počtové výrazy,
Slovesá :
Slovesné časy
Prítomný jednoduchý čas
Prítomný priebehový čas
Predprítomný jednoduchý čas
Predprítomný priebehový čas
Predminulý jednoduchý čas
Vyjadrenie budúcnosti
Pomocou will, be going to, budúci
priebehový
Neurčité slovesné tvary
Gerundium
Infinitív bez „to“
Určité slovesné tvary
Modálne slovesá, opisné tvrary
Viacslovné slovesá
Verbonominálne väzby
Spôsob:
Rozkazovací – let
Podmieňovací prítomný
Predložky
Zložené, blízke významom
Spojky
SyntaxZvolacie vety
Výrazy aj ja, ani ja
Súvetia –
Vzťažné
Príslovkové – časové, podmienkové,
účelové, príčinné
Priama/ nepiama reč
34
V. Metódy a formy práce A/ Motivačné:
Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia, problém ako
motivácia, brainstorming
Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala, povzbudenie
B/ Expozičné:
Metódy priameho prenosu poznatkov:
Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad
Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií
Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia
filmov,nahrávky
Metódy problémové: problémové vyučovanie
Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie, vypracovanie
osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky
C/ Fixačné metódy:
Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie učiva, metóda otázok
a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry
D/ Klasické didakticko-diagnostické:
ústne skúšanie, písomné skúšanie
Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité metódy
a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovno-vzdelávacích
plánoch.
VI. Učebné zdroje
Učebnice: New English File pre-intermediate
Doplnkové materiály
Prekladové slovníky
Výkladové slovníky
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
Časopisy
Beletria podľa výberu
35
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie
a klasifikáciu žiakov stredných škôl.
Kritériá hodnotenia:
- dbať na informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu hodnotenia
- dbať na pravidelnosť v hodnotení
- kombinovať hodnotenie známkou so slovným hodnotením
- rešpektovať individuálne osobitosti žiaka
Podklady na hodnotenie a klasifikáciu výchovno – vzdelávacích výsledkov získavať týmito metódami,
formami a prostriedkami:
- sústavným diagnostikovaním žiaka
- sústavným sledovaním výkonu žiaka
- rôznymi druhmi skúšok ( ústne, písomné)
- analýzou výsledkov rôznych činností žiaka
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2)
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)
1 známka z gramatického testu (váha 2)
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A2.1
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
členenie a stavba textu
zodpovedajúci obsah a rozsah textu
gramatická správnosť, pravopis
slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej
klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
36
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí
z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na
vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách .
37
Názov predmetu Francúzsky jazyk – B1.1 (3.roč.)
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti
v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie
vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre
spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom
jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať
slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov
slúži aj vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho
vzdelávacieho programu je v treťom ročníku štvorročného štúdia určená trojhodinová dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie vo francúzskom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka
podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie vo francúzskom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje
k dosiahnutiu úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou
k dosiahnutiu úrovne B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Multikultúrna výchova/ Etnicita/ - U 3 - Kto a kedy? – osobnosti
Mediálna výchova/ Internet ako efektívna pomôcka/ - U 1 - Koniec televízie - nech žije
internet
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vzdelávania vo francúzskom jazyku v treťom ročníku štvorročného štúdia je
dosiahnuť úroveň B1.1 podľa SERR pre jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať
tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových
kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť (ústna interakcia, samostatný
ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných zručností vo
francúzskom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné
pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A2.2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
vedome získavať vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
rozoznávať, pochopiť a efektívne používať jednotlivé stratégie učenia sa pri osvojovaní si
cudzieho jazyka
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,
systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
38
identifikovať základné reálie krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi nimi
a podobnými reáliami vlastnej krajiny
rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie krajín, v ktorých
sa hovorí cudzím jazykom
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A2.2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal používať:
slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických
okruhov (lexikálna kompetencia)
morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia)
slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia)
zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická
a ortografická)
Učiaci sa na úrovni B1 ovláda jazyk:
v takom rozsahu, aby sa dohovoril a vedel vyjadriť s použitím osvojenej slovnej zásoby
na vymedzené témy týkajúce sa bežného života, aj keď jeho obmedzená slovná zásoba
mu príležitostne spôsobuje ťažkosti s formuláciou jeho výpovede, pričom používa
opisné jazykové prostriedky
v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol opísať nepredvídateľné situácie, vysvetliť
hlavné body, myšlienky či problémy so značnou dávkou precíznosti a vyjadriť
myšlienky, ktoré sa týkajú aj abstraktných tém, ktoré sú uvedené v učebných osnovách
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A2.2 a ďalej si
ich rozvíja tak, aby dokázal:
správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách,
dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov
a informácií, vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania,
ospravedlnenia a vďaky; vyhýbanie sa priamym príkazom)
používať základné bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá
uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho)
Učiaci sa dokáže uplatňovať širokú škálu jazykových funkcií, používajúc bežné prostriedky
neutrálneho štýlu. Uvedomuje si konvencie slušnosti a podľa nich aj koná.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B 1.1 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A2.2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby sa dokázal vyjadriť:
v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia,
koherencia, štýl, register, rétorika)
funkčne využívať jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov
(súhlas, nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle ( túžby, zámery), emócií
(radosť, uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie, strach), etických zásad
( ospravedlnenie,ľútosť,poľutovanie,súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť,odmietnutie
pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií)
39
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni B1.1 rozumie krátkym jednoduchým monologickým, dialogickým
a kombinovaným ústnym prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života
prednesené v štandardnom jazyku a primeranom hovorovom tempe reči.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal porozumieť:
prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke
špecifické informácie a dokázal zachytiť logickú štruktúru textu, vedel rozlíšiť podstatné
informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich
jednoduchým rečovým prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného
života ( oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady ), ktoré sú
prednesené v primeranom hovorovom tempe reči a štandardným jazykom
základným informáciám z rozhlasových a televíznych správ s tematikou každodenného
života
prejavy naratívneho charakteru, napr. zážitok, príbeh,
podstatné informácie v jednoduchých prednáškach, referátoch, diskusiách, ak mu je
tematika známa a ak sú prednesené v primeranom hovorovom tempe reči
a v štandardnom jazyku
autentickým dialógom na bežné témy, napr. telefonický rozhovor, interview
Čítanie s porozumením
Učiaci sa porozumie jednoduchým textom informatívneho a faktografického charakteru,
primerane náročným textom s tematikou každodenného života a jednoduchším beletrizovaným
textom.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal:
získavať informácie z jednoduchších textov
po príprave čítať plynulo a nahlas texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané
jazykovej úrovni a skúsenostiam učiacich sa
rozumie korešpondencii – úradnému a súkromnému listu, pohľadnici, telegramu, e-mailu
čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru
chápať logickú štruktúru textu na základe obsahu a lexikálnych a gramatických
prostriedkov
vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch
odhadnúť význam neznámych slov v náročnejšom texte
rozumieť jednoduchým textom z masovokomunikačných prostriedkov, v ktorých vie
pochopiť hlavnú myšlienku
porozumieť obsahu jednoduchšieho autentického textu
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa vie jazykovo správne a primerane reagovať v bežných životných situáciách. Dokáže
bezprostredne nadviazať rozhovor na témy z každodenného života.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal:
40
začať,udržiavať a ukončiť rozhovor
správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách
a v situačných dialógoch
reagovať na podnety v rôznych komunikačných situáciách jazykovo správne,
zrozumiteľne a primerane situácii
interpretovať a odovzdávať informácie
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa vie súvislo a s použitím jednoduchších jazykových prostriedkov hovoriť o svojich
skúsenostiach, pocitoch, zážitkoch. Vie odôvodniť a vysvetliť svoj názor. Dokáže porozprávať
jednoduchý príbeh a prerozprávať obsah prečítaného alebo vypočutého textu a vyjadriť svoj
postoj.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal:
vyjadrovať sa jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii k témam z bežného
života
opísať opisy, predmety, činnosti a udalosti
opísať obrázky, mapy, jednoduchšie grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor na ne
na základe obrázkov alebo osnovy dokáže tvoriť jednoduché príbehy
interpretovať a odovzdávať informácie
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni B1.1 dokáže napísať jednoduchý súvislý prejav na témy z každodenného
života a dokáže vyjadriť svoje postoje, pocity a dojmy. Vie správne používať základné lexikálne,
gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom
prejave. Správne používa kompozičné postupy s ohľadom na obsah a adresáta písomného
prejavu, ako aj s ohľadom na slohový útvar.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne:
napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu
zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu
napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie
jednoducho opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, udalosť
napísať jednoduchší súkromný list
napísať obsahovo a jazykovo jednoduchý úradný list: žiadosť, inzerát a odpoveď naň
napísať jednoduchý životopis
napísať príbeh, rozprávanie
napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v
písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo
funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa
mohla komunikácia uskutočniť. Sú vyjadrené v obsahovom a výkonovom štandarde.
Učiaci sa na úrovni B1.1 nadväzuje na už dosiahnuté predmetové kompetencie a ďalej rozvíja
spôsobilosti a funkcie:
41
Spôsobilosť č. 1 – Vie nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou
- poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
- rozlúčiť sa
Spôsobilosť č. 2 - Vypočuť si a podať informáciu
- Informovať sa
Spôsobilosť č. 3- Vybrať si z ponúkaných možností
- Potvrdiť, odmietnuť (vyjadriť nesúhlas)
Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť svoj názor
-Vyjadriť svoj názor, súhlas, nesúhlas,
presvedčenie, vzdor, vie protestovať
a vyjadriť stupeň istoty
Spôsobilosť č. 5 - Vyjadriť svoju vôľu
- Vyjadriť svoje želania,
- Vyjadriť svoje plány
Spôsobilosť č. 7 - Vnímať a prejavovať svoje city - Vyjadriť radosť, šťastie, uspokojenie,
smútok, skľúčenosť, sympatie, fyzickú
bolesť,
- vie utešiť, podporiť, dodať odvahu
Spôsobilosť č. 8 – Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
- Vyjadriť nádej, sklamanie, strach,
znepokojenie, obavu
- Ubezpečiť, vyjadriť úľavu, spokojnosť,
nespokojnosť, posťažovať si
- Zistiť spokojnosť / nespokojnosť
niekoho s niekým / s niečím
Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
- Vyjadriť, čo má rád, čo sa mu páči, čo
uznáva, že niekoho/ niečo nemá rád
- Vybrať z ponúkaných možností
najobľúbenejšiu
Spôsobilosť č. 10 – Reagovať vo vyhrotenej situácii
- Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu
- Reagovať na hnev, zlú náladu iného
- Urážať, nadávať
Spôsobilosť č. 11 – Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo povinnosti
- Vyjadriť príkaz, zákaz
- Vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu
- Získať povolenie, súhlas
- Dať súhlas, povoliť niečo
- Odmietnuť, zakázať, vzoprieť sa proti
zákazu, spochybniť zákaz
- Vyhrážať sa, sľúbiť
Spôsobilosť č. 12 – Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností
- Obviniť, obviniť sa, priznať sa
- Ospravedlniť sa
42
- Odmietnuť obvinenie, vyčítať
Spôsobilosť č. 13 - Reagovať na príbeh a udalosť
- Vyjadriť záujem o niečo, o to čo niekto
rozpráva
- Vyjadriť prekvapenie, že ma niekto/
niečo prekvapilo/ neprekvapilo
- Vyjadriť nezáujem
Spôsobilosť č. 14 - Ponúknuť a reagovať na ponuku
- Žiadať od niekoho niečo
- Odpovedať na žiadosť
- Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal
- Ponúknuť pomoc
- Navrhnúť, že niečo požičiam, darujem
- Odpovedať na návrh niekoho iného
Spôsobilosť č. 15 – Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti
- Varovať pred niekým/ niečím
- Poradiť, dodať odvahu, podporiť
- Adresovať niekomu svoje želanie
Spôsobilosť č.16 - Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti
- Spomenúť si na niekoho, niečo,
- Vyjadriť že na niekoho/niečo zabudol,
- Pripomenúť niekomu niečo
- Gratulovať
Spôsobilosť č.17 - Reagovať pri prvom stretnutí
- Predstaviť sa
- Predstaviť niekoho
- Reagovať na predstavenie niekoho
- Privítať, predniesť prípitok
Spôsobilosť č.19 – Telefonovať
- Začať, udržiavať, ukončiť tel. rozhovor
Spôsobilosť č.20 - Vymieňať si názory, komunikovať s niekým
- Začať rozhovor, ujať sa slova,
- vypýtať si slovo,
- vrátiť sa k nedopovedanému, keď ho
prerušili,
- zabrániť niekomu v rozhovore, ukončiť
ho
Spôsobilosť č.21 - Vypracovať prezentáciu
- uviesť tému, hlavnú myšlienku
- oboznámiť s obsahom, osnovou
- Rozviesť tému a osnovu
- Prejsť z jedného bodu na iný
- Ukončiť svoj výklad
Spôsobilosť č. 23 – Zúčastniť sa na diskusii, argumentovať - Navrhnúť novú tému, nové body diskusie
- Odmietnuť diskutovať na tému
43
- Vrátiť sa k téme, bodu diskusie
Spôsobilosť č. 24 – Uistiť sa v rozhovore, že moje slová boli správne pochopené
- Uistiť sa, že slová boli dobre pochopené
- Nahradiť zabudnuté slovo
- Hľadať slovo, vetu
- Opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru
Spôsobilosť č.25 – Porozprávať príbeh
- začať príbeh, historku, anekdotu
- zhrnúť príbeh
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí štvorročného štúdia Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Fra
ncú
zsko
- k
raji
na,
kto
rej
jazy
k s
a u
čím
a/ krajina a obyvatelia, geografické údaje b/ miesto, ktoré som/ by som rád navštívil c/ Výnimočnosť, zvyky, tradície a konvencie
Spôsobilosť č. 1 -
Vie nadviazať kontakt
v súlade s komunikačnou
situáciou
Spôsobilosť č. 2 -
Vypočuť si a podať
informáciu
Spôsobilosť č. 3- Vybrať
si z ponúkaných
možností
Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5 – Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 7 - Vnímať a prejavovať
svoje city
Spôsobilosť č. 8 – Vyjadriť očakávania
a reagovať na ne
Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť svoje záľuby
a svoj vkus
Spôsobilosť č. 10 – Reagovať vo vyhrotenej
Kult
úra
a
um
enie
a/ možnosti kultúry a umenia v meste a na vidieku ( múzeá, výstavy, divadlá, kiná, koncerty, cirkus, tanec...) b/ obľúbená oblasť kultúry a umenia ( žánre, známe osobnosti) c/ návšteva kultúrneho podujatia
Šport
a/ šport, ktorý ma zaujíma ( aktívne, pasívne), dôvody b/ význam športu pre rozvoj osobnosti ( fyzické a duševné zdravie, vôľové vlastnosti, charakter...)
Ces
tovan
ie
a/ dopravné prostriedky ( výhody a nevýhody jednotlivých dopravných prostriedkov)
Vzť
ahy m
edzi
ľu
ďm
i
a/ medziľudské vzťahy ( v rodine a v škole, susedské, generačné...) b/ priateľstvo a láska ( hodnotový systém, postoje, stretnutia, oslavy...) c/ spoločenské problémy ( vzťah spoločnosti a jednotlivcov k postihnutým, závislým a bezdomovcom...)
Zam
estn
anie
a/ pracovný čas a voľný čas ( zdokonaľovanie práce, nové technológie)
44
V
edec
ko
-te
chnic
ký
rozv
oj
a/ pozoruhodné objavy a vynálezy vedy a techniky b/ veda a technika v službách človeka ( elektronika, informatika, jadrová fyzika...)
situácii
Spôsobilosť č. 11 – Stanoviť, oznámiť
a prijať pravidlá alebo
povinnosti
Spôsobilosť č. 12 – Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo
povinností
Spôsobilosť č. 13 - Reagovať na príbeh
a udalosť
Spôsobilosť č. 14 - Ponúknuť a reagovať na
ponuku
Spôsobilosť č. 15 – Reagovať na niečo, čo sa
má udiať v budúcnosti
Spôsobilosť č.16 - Reagovať na niečo, čo sa
udialo v minulosti
Spôsobilosť č.17 - Reagovať pri prvom
stretnutí
Spôsobilosť č.19 – Telefonovať
Spôsobilosť č.20 - Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Spôsobilosť č.21 - Vypracovať prezentáciu
Spôsobilosť č. 22 – Doplniť štruktúrovanú
prezentáciu, prednášku
Kom
unik
ácia
a
jej
form
y
a/ moderné formy komunikácie ( mobil, počítač – elektronická pošta, internet...)
Mas
méd
iá
a/ typy masovokomunikačných prostriedkov ( ich využitie, výhody, nevýhody ) b/ tlač ( novuny, časopisy, rubriky) – výber, nákup, čítanie – obľúbené články c/ rozhlas, televízia ( obľúbené typy programov, sledovanosť)
Mlá
dež
a
jej
sv
et
a/ charakteristika mladých ( zovňajšok, móda, vnútorná charakteristika, typické vlastnosti, záujmy...) b/ vzťahy medzi rovesníkmi a generačné vzťahy
Mult
ikult
úrn
a
sp
olo
čnosť
a/ spolunažívanie ľudí rôznych národností v jednej krajine b/ zbližovanie kultúr ( kontakty kedysi a dnes) c/ osobné kontakty s inými kultúrami, tolerancia
M
está
a
m
iest
a
a/ dôležité miesta v mojom živote ( rodisko, miesto štúdií, miesto trávenia víkendov a prázdnin) b/ sprevádzanie turistov ( privítanie, základné informácie o pobyte c/ turisticky zaujímavé miesta ( hrady, zámky, kúpele, jaskyne) a mestá
Knih
a – p
riat
eľ
č
lovek
a
a/ knihy – výber, čítanie b/ obľúbený autor a žánre c/ prečítané dielo spisovateľa krajiny, ktorej jazyk sa učím ( život a dielo spisovateľa)
Vzo
ry a
id
eály
a/ pozitívne a negatívne charakterové vlastnosti, ideálny človek, kritériá hodnôt b/ človek, ktorého si vážim c/ skutoční a literárni hrdinovia
Člo
vek
a
prí
roda
a/ ročné obdobia, počasie b/ príroda okolo nás – fauna a flóra c/ stav životného prostredia ( znečistenie zeme, vôd, ovzdušia) , prírodné katastrofy
45
Fra
nkofó
nne
kra
jiny
a/ frankofónne krajiny
Spôsobilosť č. 23 – Zúčastniť sa na diskusii,
argumentovať
Spôsobilosť č. 24 – Uistiť sa v rozhovore, že
moje slová boli správne
pochpené
Spôsobilosť č.25 – Porozprávať príbeh
Jaz
ykové
nás
troje
passé composé imparfait subjonctif impératif-rozkazovací spôsob trpný rod nepravidelné slovesá-aimer, connaître, savoir,
venir, vouloir,povoir, devoir opytovacie výrazy – est-ce que, combien,
comment,où, pourquoi,quand,qui, quoi, quel/s, quelle/s
príd.mená s 2 tvarmi mužského rodu – nouveau, beau, vieux
opytovacie a vzťažné zámená lequel /laquelle /lesquels /lesquelles s predložkami à,de
zámená tout,toute, tous, toutes ukazovacie zámená celui, celle, ceux, celles vzťažné tvary ce qui, ce que príslovky déjà, encore, jamais, avant, après príslovky intenzity – un peu, assez, très, trop, zámenné predmety COD, COI, en, y vyjadrenie účelu pour/ afin de/ dans le but de použitie predložiek
V. Metódy a formy práce
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
čítanie s porozumením
posluchové cvičenia
projektová práca s prezentáciou
jednoduchý písomný prejav – opis, súkromný list, jednoduché rozprávanie
samoštúdium a samohodnotenie
práca s IKT
práca s aktivitami a portfóliom
VI. Učebné zdroje Učebnice: Quartier libre II
Doplnkové materiály: Prekladové slovníky
CD, DVD, video a audio nahrávky
IKT
46
VII. Hodnotenie predmetu Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011 z 1. mája 2011,
ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúseností vyučujúcich.
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 6 známok:
2 známky zo slovnej zásoby
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce
2 známky z gramatického testu
+ 1 projekt s úspešnosťou min. 50 %
V jednom klasifikačnom období žiak musí preukázať svoje komunikačné zručnosti podľa
obsahového a výkonového štandardu.
Pri ústnom a písomnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň B1.1.
Pri ústnom (monologickom a dialogickom) prejave sa hodnotí
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
schopnosť udržať alebo zmeniť tému dialógu
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Pri písomnom prejave sa hodnotí
zodpovedajúci obsah a rozsah textu, obsahové zvládnutie témy
členenie a stavba textu, plynulosť prejavu
gramatická správnosť, pravopis
použitá slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 6 známok, učiteľ
určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za
nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť
žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách (v zmysle Metodických pokynov).
47
Názov predmetu Nemecký jazyk – prvý cudzí jazyk
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia 3. ročník – úroveň B1.2
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti
v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie
vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre
spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom
jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať
slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov
slúži aj vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie nemeckého jazyka ako 1. cudzieho jazyka podľa štátneho
vzdelávacieho programu je určená ,štvorhodinová dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka
podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje
k dosiahnutiu úrovne B 1.2 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou
skúškou k dosiahnutiu úrovne B 2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy:
Mediálna výchova - komunikácia v médiách a cez média : tematický celok : u d a l o s t i
Osobnostný a sociálny rozvoj – komunikácia : tematický celok : e m ó c i e
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávanie v nemeckom jazyku v 3.ročníku je dosiahnuť úroveň B1.2 podľa SERR
pre jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete
smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať,
čítať), hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si
základných komunikačných zručností v nemeckom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné
pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni B1.2 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, systematizovať ich a využívať
ich
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti
svojho rozvoja
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,
48
identifikovať základné reálie krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi
nimi
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.2 dokáže používať :
slovnú zásoba vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a
tematických okruhov
zvukové a grafické prostriedky jazyka
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.2 :
dokáže správne reagovať v bežných spoločenských komunikačných situáciách
dokáže dodržiavať konvencie slušnosti (záujem o druhého, vyjadrenie
srdečnosti, obdivu, pohostinnosti, ospravedlnenia a vďaky)
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.2 dokáže vyjadriť:
v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnoať, príčina, kohézia,
koherencia, štýl, register)
funkčne dokáže využívať jazykové prostriedky na vyjadrenie postojov,
modality, vôle a emócií
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni B1.2:
dokáže porozumieť prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke
dokáže zachytiť logickú štruktúru textu, vie rozlíšiť podtatné informácie od
nepodstatných
dokáže porozumieť jednoduchým rečovým prejavom informatívneho
charakteru s tematikou každodenného života
dokáže viesť dialógy na bežné téma (telefonický rozhovor, interview)
Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni B1.2 dokáže:
získať informácie z jednoduchších textov
po príprave čítať plynulo a nahlas texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú
primerané jazykovej úrovni učiacich sa
vyhľadať špecifické a detailné informácie v textoch a rozlíšíť základné a
rozširujúce informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou
chápať logickú štruktúru jednoduchšieho textu na základe obsahu, ale aj
lexikálnych a gramatických prostriedkov
49
čítať a porozumieť rôzne texty ibformatívneho charakteru
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni B1.2 :
dokáže reagovať na podnety v rôznych komunikačných situáciách jazykovo
správne, zrozumiteľne a primerane situácii
dokáže správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a
simulovaných situáciách a v situačných dialógoch
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni B1.2 :
dokáže sa vyjadrovať jazykovo správne, zrozumiteĺne a primerane situácii k
témam z bežného života
dokáže opýsať osoby, predmety, činnosti a udalosti
dokáže tvoriť jednoduché príbehy na základe obrázkov alebo osnovy
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni B1.2 :
dokáže napísať jednoduchý súvislý prejav na témy z každodenného života, vie
vyjadriť svoje postoje, pocity a dojmy
dokáže rostaviť osnovu, konspekt
vie napísať krátky oznam, správu, ospravedlnenie, jednoduchší súkromný list
vie jednoducho opásať osobu, predmet, misto, činnosť a udalosť
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v
písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo
funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa
mohla komunikácia uskutočniť.
Učiaci sa na úrovni B1.2 vie:
Výkonový štandard:
Spôsobilosti: Funkcie:________________________
Učiaci sa na úrovni B1.2 vie:
1. Nadviazať kontakt v súlad
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa
Odpovedať na žiadosť
Potvrdiť (trvať na niečom)
Začleniť informáciu
3. Vybrať si z ponúkaných možností
Identifikovať
Opísať
Potvrdiť, odmietnuť (vyjadriť
50
nesúhlas)
Opraviť ( korigovať)
4. Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj súhlas, nesúhlas,
presvedčenie, vzdor
Vyjadriť stupeň istoty
Protestovať
5. Vyjadriť svoju vôľu
Vyjadriť svoje želania, túžby
Vyjadriť svoje plány blízke a budúce
7. Vnímať a prejavovať svoje city
Vyjadriť radosť, smútok, sympatie
Vyjadriť fyzickú bolesť
Utešiť, podporiť, dodať odvahu
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
Vyjadriť nádej
Vyjadriť sklamanie
Vyjadriť strach, znepokojenie, obavu
Ubezpečiť
Vyjadriť spokojnosť
Vyjadriť nespokojnosť, posťažovať
si
Zistiť spokojnosť/nespokojnosť
niekoho s niekým/s niečím
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči
Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám
rád
Vybrať z ponúkaných možností
najobľúbenejšiu
10. Reagovať vo vyhrotenej situácii
Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu
Reagovať na hnev, na zlú náladu
niekoho iného
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá
alebo povinnosti
Vyjadriť príkaz/zákaz
Vyjadriť morálnu alebo sociálnu
normu
Získať povolenie, súhlas
Dať súhlas, povoliť niečo
Odmietnuť
Zakázať
Vzoprieť sa proti zákazu/Spochybniť
zákaz
Sľúbiť
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
Ospravedlniť sa
Obviniť, obviniť sa, priznať sa
Odmietnuť obvinenie
Vyčítať
13. Reagovať na príbeh alebo udalosť
Vyjadriť záujem o niečo
Vyjadriť záujem o to, čo niekto
rozpráva
Vyjadriť prekvapenie
51
Vyjadriť, že ma niekto/niečo
neprekvapil/-lo
Vyjadriť nezáujem
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
Navrhnúť niekomu, aby niečo
vykonal, aby sme spolu niečo
vykonali
Ponúknuť pomoc
Odpovedať na návrh niekoho
Žiadať od niekoho niečo
Navrhnúť, že niečo požičiam/
darujem
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v
budúcnosti
Adresovať niekomu svoje želanie
Varovať pred niekým/niečím
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo v
minulosti
Spomenúť si na niečo/niekoho
Vyjadriť, že som na niečo/niekoho
zabudol
Pripomenúť
17. Reagovať pri prvom stretnutí
Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
18. Korešpondovať
Korešpondovať
Začať list
Ukončiť list
19. Telefonovať
Začať, udržiavať, ukončiť tel.
rozhovor
20. Vymieňať si názory, komunikovať
Začať rozhovor, ujať sa slova,
ukončiť ho
Vrátiť sa k nedopovedanému, keď
ma prerušili
Zabrániť niekomu v rozhovore
21. Vypracovať prezentáciu/prednášku
Uviesť tému, hlavnú myšlienku
(hlavné myšlienky)
Oboznámiť s obsahom/osnovou
Rozviesť tému a osnovu
Prejsť z jedného bodu na iný
Ukončiť svoj výklad
22. Obohatiť/Doplniť štruktúrovanú
prezentáciu/ prednášku
Uviesť príklad
Citovať
Parafrázovať
23. Zúčastniť sa na diskusii/
Argumentovať
Navrhnúť novú tému/nové body
diskusie
Odmietnuť diskutovať na ponúkanú
tému/bod diskusie
Vrátiť sa k téme/ k bodu diskusie
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová
boli pochopené Hláskovať, opýtať sa, či dobre
pochopil povedané
52
Uistiť sa, že účastníci komunikácie
pochopili moje vyjadrenia
Uistiť sa, že som dobre pochopil to,
čo bolo povedané
Požiadať o pomoc pri vyjadrovaní
ohľadom problematického
slova/vyjadrenia/frázy
Nahradiť zabudnuté/nepoznané
slovo
Hľadať slovo/vetu
Opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru
25. Porozprávať niečo
Rozprávať príbeh
Začať príbeh, historku, anekdotu
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Domov
a bývanie
môj dom/ byt, zariadenie, domov a jeho
okolie , bývanie
v meste a na dedine
Spôsobilosť č.1 - Nadviazať
kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2 - Vypočuť
si a podať informácie
Spôsobilosť č. 3 - Vybrať si
z ponúknutých možností
Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť
svoj názor
Spôsobilosť č. 5 - Vyjadriť
svoju vôľu
Spôsobilosť č. 7 - Vnímať
a prejavovať svoje city
Spôsobilosť č. 8 - Vyjadriť
očakávania a reagovať na ne
Zdravie choroby a prevencia, u lekára
Multikultúrna
spoločnosť
rodinné sviatky, štátne a cirkevné sviatky,
zvyky a tradície
v rôznych
krajinách, povery
Životné
prostredie
ochrana životného prostredia, organizácie
Krajiny,
mestá, miesta
krajiny a svetadiely
Šport adrenalínový šport
Veda a
technika
klady a zápory počítačov
53
Človeka a
spoločnosť
politika, verejný názor, ident ita Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť
svoje záľuby a svoj vkus
Spôsobilosť č. 10- Reagovať
vo vyhrotenej situácii
Spôsobilosť č.11 - Stanoviť,
oznámiť a prijať pravidlá
a povinnosti
Spôsobilosť č. 12 –
Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinností
Spôsobilosť č.13 -
Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Spôsobilosť č.14 - Ponúknuť
a reagovať na ponuku
Spôsobilosť č.15 - Reagovať
na niečo, čo sa má udiať
v budúcnosti
Spôsobilosť č. 16- Reagovať
na niečo, čo sa udialo v
minulosti
Spôsobilosť č.17 - Reagovať
pri prvom stretnutí
Spôsobilosť č.19 –
Telefonovať
Spôsobilosť č.20 - Vymieňať
si názory, komunikovať
s niekým
Spôsobilosť č. 21-
Vypracovať prezentáciu /
prednášku
Spôsobilosť č.23 – Zúčastniť
sa na diskusii a
argumentovať
Spôsobilosť č.24 - Uistiť sa
v rozhovore, že jeho slová
boli pochopené
Spôsobilosť č. 25-
Porozprávať niečo
Jazykové prostriedky
Konjunktív II. minulý čas, Konjunktív I.
Plusquamperfektum
Odlučiteľné a neodlučiteľné predpony
Stavové pasívum
Budúci čas
Smerové príslovky hin-/ her-
Alternatívne formy pasíva
častice
Infinitívne vety
54
V. Metódy a formy práce
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
zložitejšia spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
posluchové cvičenia
čítanie s porozumením – texty, plagáty, pohľadnice
práca s časopisom
zložitejší písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis, súkromný list
samoštúdium a samohodnotenie
oznam, správa, ospravedlnenie, jednoduchší súkromný list
práca s Európskym jazykovým portfóliom
VI. Učebné zdroje
Učebnice: Ziel B 2
Doplnkové materiály Prekladové slovníky
Aktivity podľa SERR pre B 1.2
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
Európske jazykové portfólio
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15/ 2006 – R zo 7.
júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR,
a z praktických pedagogických skúseností vyučujúcich.
Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2)
1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)
1 známka z gramatického testu (váha 2)
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň B 1.2
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
členenie a stavba textu
zodpovedajúci obsah a rozsah textu
gramatická správnosť, pravopis
slovná zásoba
55
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ
určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za
nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť
žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách
( v zmysle Metodického usmernenia Čl. 4)
56
Názov predmetu Nemecký jazyk – druhý cudzí jazyk
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia 3. ročník – úroveň B1.1
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti
v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie
vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre
spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom
jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať
slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov
slúži aj vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho
vzdelávacieho programu je určená trojhodinová dotácia..
Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka
podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje
k dosiahnutiu úrovne B 1 pre absolventa a podobne v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou
skúškou k dosiahnutiu úrovne B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém:
Mediálna výchova - komunikácia v médiách a cez média : tematický celok : u d a l o s t i
Osobnostný a sociálny rozvoj – komunikácia : tematický celok : e m ó c i e
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávanie v nemeckom jazyku v 3.ročníku je dosiahnuť úroveň B1.1 podľa SERR
pre jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete
smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať,
čítať), hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si
základných komunikačných zručností v nemeckom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné
pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni B1.1 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, systematizovať ich a využívať ich
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,
identifikovať základné reálie krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi nimi
57
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.1 dokáže používať :
slovnú zásoba vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických
okruhov
zvukové a grafické prostriedky jazyka
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.1 :
dokáže správne reagovať v bežných spoločenských komunikačných situáciách
dokáže dodržiavať konvencie slušnosti (záujem o druhého, vyjadrenie srdečnosti, obdivu,
pohostinnosti, ospravedlnenia a vďaky)
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.1 dokáže vyjadriť:
v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia,
koherencia, štýl, register)
funkčne dokáže využívať jazykové prostriedky na vyjadrenie postojov, modality, vôle a
emócií
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni B1.1:
dokáže porozumieť prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke
dokáže zachytiť logickú štruktúru textu, vie rozlíšiť podstatné informácie od
nepodstatných
dokáže porozumieť jednoduchým rečovým prejavom informatívneho charakteru s
tematikou každodenného život
dokáže viesť dialógy na bežné téma (telefonický rozhovor, interview)
Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni B1.1 dokáže:
získať informácie z jednoduchších textov
po príprave čítať plynulo a nahlas texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané
jazykovej úrovni učiacich sa
vyhľadať špecifické a detailné informácie v textoch a rozlíšiť základné a rozširujúce
informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou
chápať logickú štruktúru jednoduchšieho textu na základe obsahu, ale aj lexikálnych a
gramatických prostriedkov
čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru
58
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni B1.1:
dokáže reagovať na podnety v rôznych komunikačných situáciách jazykovo správne,
zrozumiteľne a primerane situácii
dokáže správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách
a v situačných dialógoch
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni B1.1:
dokáže sa vyjadrovať jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii k témam z
bežného života
dokáže opýtať osoby, predmety, činnosti a udalosti
dokáže tvoriť jednoduché príbehy na základe obrázkov alebo osnovy
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni B1.1:
dokáže napísať jednoduchý súvislý prejav na témy z každodenného života, vie vyjadriť
svoje postoje, pocity a dojmy
dokáže zostaviť osnovu, konspekt
vie napísať krátky oznam, správu, ospravedlnenie, jednoduchší súkromný list
vie jednoducho opásať osobu, predmet, miesto, činnosť a udalosť
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v
písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo
funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa
mohla komunikácia uskutočniť.
Učiaci sa na úrovni B1.1 vie:
Výkonový štandard:
Spôsobilosti: Funkcie:______________________
Učiaci sa na úrovni B1.1 vie:
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť
Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa
Odpovedať na žiadosť
Potvrdiť, trvať na niečom
3. Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať
Opísať
Potvrdiť, odmietnuť,
Opraviť ( korigovať)
4. Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj súhlas, nesúhlas,
presvedčenie
59
Vyjadriť stupeň istoty
5. Vyjadriť svoju vôľu Vyjadriť svoje želania, túžby
Vyjadriť svoje plány
7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, šťastie, uspokojenie,
smútok
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne Vyjadriť nádej, sklamanie, strach,
znepokojenie,
obavu, ubezpečiť, vyjadriť úľavu,
spokojnosť
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči
Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád
Vybrať z ponúkaných možností
najobľúbenejšiu
10. Reagovať vo vyhrotenej situácii Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu
Reagovať na hnev, zlú náladu iného
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá
a povinnosti
Vyjadriť príkaz, zákaz
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
Ospravedlniť sa
13. Reagovať na príbeh, udalosť
Vyjadriť záujem/ nezáujem o niečo,
prekvapenie
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal,
aby sme spolu niečo vykonali
Ponúknuť pomoc
Odpovedať na návrh niekoho
Žiadať od niekoho niečo,
Navrhnúť, že niečo požičiam, darujem
Odpovedať na návrh
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v
budúcnosti
Adresovať niekomu svoje želanie
Varovať pred niekým/ niečím
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo
v minulosti
Spomenúť si na niečo
Vyjadriť sa, že som niečo zabudol
Pripomenúť
17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať, predniesť prípitok
19. Telefonovať Začať, udržiavať, ukončiť tel. rozhovor
20. Vymieňať si názory, komunikovať Začať rozhovor, ujať sa slova, ukončiť ho
21. Vypracovať prezentáciu / prednášku
Uviesť tému, hlavnú myšlienku
Oboznámiť s obsahom
23. Argumentovať Navrhnúť novú tému, odmietnuť ju
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho
slová boli pochopené
Hláskovať, opýtať sa, či dobre pochopil
povedané, požiadať o pomoc, nahradiť
zabudnuté, neznáme slovo,
hľadať slovo, vetu, opraviť sa, vrátiť sa k
rozhovoru
25. Porozprávať niečo Rozprávať príbeh, začať a ukončiť historku
60
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí, štvorročná forma štúdia
Hodinová dotácia: 3 hodiny týždenne
Časť: Jazyková zložka
Tematický
celok
Obsahový štandard Výkonový štandard
Rod
ina
a s
polo
č
nosť
vzťahy medzi ľuďmi
Spôsobilosť č.1 - Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2 - Vypočuť si a podať informácie
Spôsobilosť č. 3 - Vybrať si z ponúknutých
možností
Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5 - Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 7 - Vnímať a prejavovať svoje city
Spôsobilosť č. 8 - Vyjadriť očakávania a reagovať
na ne
Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť svoje záľuby a svoj
vkus
Spôsobilosť č. 10- Reagovať vo vyhrotenej
situácii
Spôsobilosť č.11 - Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá a povinnosti
Spôsobilosť č. 12 – Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinností
Spôsobilosť č.13 - Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Spôsobilosť č.14 - Ponúknuť a reagovať na
ponuku
Spôsobilosť č.15 - Reagovať na niečo, čo sa má
udiať v budúcnosti
Spôsobilosť č. 16- Reagovať na niečo, čo sa
udialo v minulosti
Spôsobilosť č.17 - Reagovať pri prvom stretnutí
Spôsobilosť č.19 – Telefonovať
Spôsobilosť č.20 - Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Spôsobilosť č. 21- Vypracovať prezentáciu /
prednášku
Spôsobilosť č.23 – Zúčastniť sa na diskusii a
argumentovať
Spôsobilosť č.24 - Uistiť sa v rozhovore, že jeho
slová boli pochopené
Spôsobilosť č. 25- Porozprávať niečo
Mlá
dež
a j
ej s
vet
predstavy mládeže
o svete
vzťahy medzi
rovesníkmi
generačné vzťahy
Voľn
ý
čas
a z
áľu
by
záľuby, čítanie, médiá:
rozhlas, televízia,
internet
Vzo
ry
a i
deá
ly človek, jeho vzory,
ideály, pozitívne
a negatívne vzory
Mu
ltik
ult
úrn
a s
polo
čnosť
zvyky a tradície
v rôznych krajinách,
zbližovanie kultúr
a rešpektovanie tradícií
61
Jazykové prostriedky
Morfológia
Slovesá préteritum slovies „haben“ a „sein“
préteritum pravidelných, nepravidelných a modálnych slovies
tvorenie budúceho času
konjunktív II. s „würde“
konjunktív II. nepravidelných slovies sein, haben. Werden, modálnych
slovies
väzby slovies
trpný rod
príčastie prítomné a minulé
Prídavné mená prídavné mená vo funkcii prísudku
Zámená opytovacie zámená „was für ein“ a „welche“
zámenné príslovky opytovacie
Spojky als, wenn, obwohl, trotzdem, während, bevor, nachdem
Syntax: slovosled po spojkách als, wenn, trotzdem, obwohl, po časových
spojkách
nepriama otázka
vzťažné vety
všeobecný podmet „man“
príčastie ako rozvitý prívlastok
V. Metódy a formy práce
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
zložitejšia spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
posluchové cvičenia
čítanie s porozumením – texty, plagáty, pohľadnice
práca s časopisom
zložitejší písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis, súkromný list
samoštúdium a samohodnotenie
oznam, správa, ospravedlnenie, jednoduchší súkromný list
práca s Európskym jazykovým portfóliom
Výber metód závisí od danej vyučovacej hodiny.
VI. Učebné zdroje
Učebnice: Direkt 2 / Direkt 3 ( Direkt 2: 18., 19., 20. lekcia // Direkt 3: 21.,22.,23. lekcia)
Doplnkové materiály Prekladové slovníky
Aktivity podľa SERR pre B 1.1
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
Európske jazykové portfólio
62
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011z 1. mája 2011,
ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúseností vyučujúcich.
Hodinová dotácia - 3 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2)
1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)
1 známka z gramatického testu (váha 2)
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň B1.1
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
členenie a stavba textu
zodpovedajúci obsah a rozsah textu
gramatická správnosť, pravopis
slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ
určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za
nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť
žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách
( v zmysle Metodického usmernenia Čl. 4)
63
Názov predmetu Ruský jazyk 3.roč.B1
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Ruský jazyk ako súčasť cudzích jazykov prispieva k pochopeniu a objavovaniu tých
skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom.
Umožňuje poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície.
Poskytuje aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie
a vytvára podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj
kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie,
umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na
naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie ruského jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie ruského jazyka ako 2. cudzieho jazyka vo treťom ročníku podľa
školského vzdelávacieho programu je určená troj hodinová dotácia
Požiadavky pre vzdelávanie vo ruskom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka
podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie vo ruskom jazyku ako druhom cudzom jazyku smeruje
k dosiahnutiu úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou
k dosiahnutiu úrovne B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Enviromentálna výchova/Problémy životného prostredia Ochrana života a zdravia
/Problémy životného prostredia
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Učiaci sa na úrovni B1 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
vedome získať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
opísať rôzne stratégie učenia sa s cieľom pochopiť ich a používať,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,
systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
64
Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikatívne správanie, ktoré
je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikatívne
kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky:
základné vetné modely a vedel komunikovať o osvojených témach prostredníctvom
naučených slovných spojení a výrazov,
vymedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení a výrazov pokrývajúcich
predvídateľné základné komunikačné situácie,
osvojenú slovnú zásobu tak, aby si vedel poradiť v každodennom konaní, ktoré sa týka
známych situácií a tém,
niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa niekedy dopúšťa
základných chýb, ale je mu rozumieť.
2 Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
komunikovať v bežných spoločenských situáciách,
jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr. výmena
informácií, žiadosť, jednoduché vyjadrenie vlastných názorov a postojov, pozvanie,
ospravedlnenie atď.,
udržiavať a rozvíjať základnú spoločenskú konverzáciu prostredníctvom jednoduch-ších
bežných výrazov.
Učiaci sa vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií, týkajúcich sa
známych a bežných vecí a záležitostí, ale z hľadiska limitovanej slovnej zásoby a gramatiky,
ktorú si osvojil, je nútený podstatne zjednodušiť obsah svojej výpovede.
3 Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby dokázal:
sformulovať svoje myšlienky v súlade s vyžadovanou stratégiou (zámer, téma, logická
následnosť),
65
funkčne využívať základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na jednoduché
vyjadrenie odmietnutia, túžby, zámeru, uspokojenia, záujmu, prekvapenia, rozčarovania,
strachu,
vytvoriť jednoduchý interaktívny text za účelom výmeny informácií,
použiť jednoduché výrazové prostriedky na začatie, udržanie a ukončenie krátkeho
rozhovoru,
používať najfrekventovanejšie konektory na spájanie jednoduchých viet potrebných na
vyrozprávanie alebo opis príbehu v logickom časovom slede.
Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú
(ide o integrované zručnosti).
1 Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni B1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
za predpokladu, že reč je jasne a zreteľne formulovaná:
dokázal naplniť konkrétne potreby na základe porozumenia podstaty počutého,
porozumel slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného
života,
porozumel základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa
hovorí o predvídateľných každodenných záležitostiach,
vedel identifikovať tému vypočutej diskusie,
porozumel základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe,
rozumel jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,
pochopil vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú.
2 Čítanie s porozumením
Učiaci sa dokáže porozumieť krátke jednoduché texty, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú
zásobu. Učiaci sa na úrovni B1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje
tak, aby:
dokázal vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých printových materiáloch, akými
sú napríklad prospekty, jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,
vedel vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,
66
rozumel bežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných miestach,
akými sú ulice, reštaurácie, železničné stanice, atď.,
pochopil konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými
prichádza do styku, akými sú napríklad listy, brožúry a krátke články,
porozumel jednoduché osobné listy,
z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych slov,
vedel nájsť potrebné informácie v krátkych časopiseckých textoch.
3 Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni B1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
vedel:
napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,
napísať jednoduché osobné listy,
zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho
zopakovanie a preformulovanie,
stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
napísať jednoduché vety a spojiť ich základnými konektormi,
jednoducho opísať aspekty všedného dňa (ľudia, miesta, škola, rodina, záujmy).
4 Ústny prejav
Ústny prejav - dialóg
Učiaci sa dokáže komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú
a priamu výmenu informácií na známe a bežné témy, ktoré súvisia s prácou a voľným časom.
Dokáže zvládnuť krátku spoločenskú konverzáciu, ale nie vždy je schopný ju aj viesť a rozvíjať.
Učiaci sa na úrovni B1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
zapojiť sa do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú,
používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia, reagovať na ne,
povedať, čo sa mu páči a čo nie,
požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.
Ústny prejav - monológ
67
Učiaci sa dokáže podať jednoduchý opis alebo charakteristiku ľudí, podmienok v rodine a v
škole, opis každodenných zvyklostí a toho, čo má alebo nemá rád, atď. Vo forme krátkeho sledu
jednoduchých slovných spojení a viet.
Učiaci sa na úrovni B1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť,
jednoduchým spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach,
komunikatívne zvládnuť jednoduché a rutinné úlohy (role) s použitím jednoduchých
slovných spojení a viet,
vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, zážitkov zo školy a
voľnočasových aktivít v jednoduchom slede myšlienok,
opísať svoje plány a osobné skúsenosti.
III. Predmetové kompetencie
Sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v
písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo
funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa
mohla komunikácia uskutočniť.
Výkonový štandard
Žiak vie:
Spôsobilosti Funkcie
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
2. Vypočuť si a podať
informácie
Informovať sa
Potvrdiť (trvať na niečom)
Začleniť informáciu
Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúkaných
možností
Identifikovať
Opísať
Potvrdiť/Odmietnuť (vyjadriť nesúhlas)
Opraviť (korigovať)
4. Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj súhlas
Vyjadriť svoj nesúhlas
Vyjadriť presvedčenie
Vyjadriť vzdor
Protestovať
Vyjadriť stupeň istoty
5. Vyjadriť svoju vôľu Vyjadriť svoje želania/túžby
Vyjadriť svoje plány (blízke a budúce)
6. Vyjadriť svoju schopnosť
Vyjadriť vedomosti/poznatky/zistenia
68
Vyjadriť neznalosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú
činnosť
7. Vnímať a prejavovať svoje
city
Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie,
uspokojenie
Vyjadriť smútok, skľúčenosť
Vyjadriť sympatie
Vyjadriť fyzickú bolesť
Utešiť, podporiť, dodať odvahu
8. Vyjadriť očakávania a
reagovať na ne
Vyjadriť nádej
Vyjadriť sklamanie
Vyjadriť strach, znepokojenie, obavu
Ubezpečiť
Vyjadriť úľavu
Vyjadriť spokojnosť
Vyjadriť nespokojnosť, posťažovať si
Zistiť spokojnosť/nespokojnosť niekoho s
niekým/s niečím
9. Predstaviť svoje záľuby a
svoj vkus
Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči, čo
uznávam
Vyjadriť, že niekoho/niečo nemám rád
Vybrať si z ponúkaných možností
najobľúbenejšiu
10. Reagovať vo vyhrotenej
situácii
Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu
Reagovať na hnev, na zlú náladu niekoho
iného
Urážať
Nadávať
11. Stanoviť, oznámiť a
prijať pravidlá alebo
povinnosti
Vyjadriť príkaz/zákaz
Vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu
Získať povolenie, súhlas
Dať súhlas, povoliť niečo
Odmietnuť
Zakázať
Vzoprieť sa proti zákazu/Spochybniť zákaz
Vyhrážať sa
Sľúbiť
12. Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinností
Obviniť, obviniť sa, priznať sa
Ospravedlniť sa
Odmietnuť obvinenie
Vyčítať
13. Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Vyjadriť záujem o niečo
Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva
Vyjadriť prekvapenie
Vyjadriť, že ma niekto/niečo neprekvapil/-
lo
Vyjadriť nezáujem
14. Ponúknuť a reagovať na
ponuku
Žiadať od niekoho niečo
Odpovedať na žiadosť
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal
Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne
niečo vykonali
Ponúknuť pomoc (urobiť niečo namiesto
niekoho iného)
Navrhnúť, že niečo požičiam/darujem
Odpovedať na návrh niekoho iného
69
15. Reagovať na niečo, čo sa
má udiať v budúcnosti
Varovať pred niekým/niečím
Poradiť
Dodať odvahu/Podporiť
Adresovať niekomu svoje želanie
16. Reagovať na niečo, čo sa
udialo v minulosti
Spomenúť si na niečo/niekoho
Vyjadriť, že som na niečo/niekoho zabudol
Pripomenúť
Kondolovať
Gratulovať
17. Reagovať pri prvom
stretnutí
Predstaviť niekoho
Predstaviť sa
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
Predniesť prípitok
18. Korešpondovať
Korešpondovať
Začať list
Ukončiť list
19. Telefonovať Začať, udržiavať a ukončiť telefonický
rozhovor
20. Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Začať rozhovor
Ujať sa slova v rozhovore
Vypýtať si slovo
Vrátiť sa k nedopovedanému, keď ma
prerušili
Zabrániť niekomu v rozhovore
24. Uistiť sa v rozhovore, že
moje slová/môj výklad/môj
argument boli pochopené
Uistiť sa, že účastníci komunikácie
pochopili moje vyjadrenia
Uistiť sa, že som dobre pochopil to, čo
bolo povedané
Požiadať o pomoc pri vyjadrovaní
ohľadom problematického
slova/vyjadrenia/frázy
Nahradiť zabudnuté/nepoznané slovo
Hľadať slovo/vetu
Opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru
25. Porozprávať niečo
Rozprávať príbeh
Začať príbeh, historku, anekdotu
Zhrnúť príbeh, historku
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: Tretí v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne
Názo
v
tem
ati
ckéh
o
celk
u Obsahový štandard Výkonový štandard
70
Slo
ven
sko
– m
oja
vla
sť
Geografické informácie o Slovensku
Prechádzka po Bratislave
Moje obľúbené město
Uhádni mesto
Moje mesto/dedina
Sedem divov Slovenska
Slovenské svaděné tradície
1. Nadviazať
kontakt v súlade
s komunikačnou
situáciou
2. Vypočuť si a
podať informácie
3. Vybrať si z
ponúkaných
možností
4. Vyjadriť svoj
názor
5. Vyjadriť svoju
vôľu
6. Vyjadriť svoju
schopnosť
7. Vnímať a
prejavovať svoje city
8. Vyjadriť
očakávania a
reagovať na ne
9. Predstaviť svoje
záľuby a svoj vkus
10. Reagovať vo
vyhrotenej situácii
11. Stanoviť,
oznámiť a prijať
pravidlá alebo
povinnosti
12. Reagovať na
nesplnenie pravidiel
alebo povinností
13. Reagovať na
príbeh alebo udalosť
14. Ponúknuť a
reagovať na ponuku
15. Reagovať na
niečo, čo sa má udiať
v budúcnosti
16. Reagovať na
niečo, čo sa udialo
v minulosti
17. Reagovať pri
prvom stretnutí
18.Korešpondovať
19. Telefonovať
20. Vymieňať si
názory, komunikovať
s niekým
Vzť
ah
y m
edzi
ľu
ďm
i.Id
oly
a
ideá
ly
Zoznámila som sa s takým
chlapcom/dievčaťom!
Kde sa možno zoznámiť
Prvé rande
Chlapec/dievča mojich snov
Kto ku komu patrí
Čo je to láska
Povo
lan
ie a
prá
ca
Trpezlivosť a práca prinášajú ruže
Hľadáte prácu?
V čom je zmysel povolania
Hľadám prácu
Pracovný pohovor
Pracovný inzerát a odpoveď naň
Člo
vek
a p
ríro
da
Ročné obdobia
Ako možno šetriť energie
Čo prináša rozvoj vedy a techniky
Ekologická škola
Znečisťovanie prírody
Klimatické katastrofy
Ako ja a moja rodina chránime prírodu
71
Kra
jin
a,
jazy
k k
tore
j sa
učí
m
Moskva
Historické pamiatky Moskvy
Významné osobnosti Moskvy
MGU
Veľké divadlo
Pro
stri
edk
y
ma
sove
ko
mu
nik
áci
ei Médiá a ich funkcie
Z histórie vzniku televízie
Ved
eck
o-
tech
nic
ký
rozv
oj
Všetko o počítači
Neviem si predstaviť život bez mobilu
Spisovatelia - fantasti
Kom
un
ikáci
a a
jej
form
y
Internet
Obli
ekan
i
e a m
óda Čo si obliecť na rande
Kn
iha –
pri
ate
ľ
člove
ka
knihy - výber, čítanie,
obľúbený autor a žánre,
prečítané dielo spisovateľa krajiny, ktorej
jazyk sa učím (život a dielo spisovateľa).
72
Jazy
kové
pro
stri
edky
Morfológia
Podstatné mená:
Skloňovanie podst.mien muž.rodu /завод,
автомобиль, трамвай
Ženského rodu: школа, неделя, армия,
тетрадь
Stredného rodu:правило, здание
Slovesá:
Časovanie slovies искать, хотеть, мочь,
смочь, помочь, искать, быть, забыть,
зкономить
Slovesá na – овать, - ировать
Sloveso давать
Sloveso работать кем...
Rozkazovací spôsob pre 1.os.mn.čísla
Podmieňovací spôsob
Spojky:
Чтобы/зкономить
Потому что/он воцпитывает новое
поколение
Prídavné mená:
Vzory:новый, летний,
Zmiešané skloňovania/строгий, крепкий,
тихий, дорогой, плохой, всежий,
хороший, большой, чужой...
2.a 3. Stupeň príd.mien/syntetický,
analytický
Príslovky:
2. a 3.stupeň niektorých prísloviek
Neurčité zámenné príslovky/откуда –то,
где -то
Zámená:
osobné
privlastňovacie
vzťažné
73
V. Metódy a formy práce
a) Motivačné:
Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná
demonštrácia, problém ako motivácia, brainstorming
Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala,
povzbudenie
b) Expozičné:
Metódy priameho prenosu poznatkov:
Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad
Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií
Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia
filmov, nahrávky
Metódy problémové: problémové vyučovanie
Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie,
vypracovanie osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky
c) Fixačné metódy:
Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie
učiva, metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice
a inej literatúry
d) Klasické didakticko-diagnostické:
ústne skúšanie, písomné skúšanie
Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité
metódy a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovno-
vzdelávacích plánoch.
VI. Učebné zdroje
Klass 3
Prekladové slovníky
Výkladové slovníky
Príručná gramatika Ruského jazyka
Internet
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie
a klasifikáciu žiakov stredných škôl.
Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby
74
1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce
1 známky z gramatického testu
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
členenie a stavba textu
zodpovedajúci obsah a rozsah textu
gramatická správnosť, pravopis
slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie
vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii sa zohľadňuje aj systematická a sústavná pripravenosť žiaka na
vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.
75
Názov predmetu Matematika
Vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu Predmet zahŕňa požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu pre ISCED 3 odbor 790205 00.Učebný
predmet matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju
formuloval Európsky parlament.
Tento predmet zahŕňa
matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať v svojom ďalšom živote
(osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce
kompetencie potrebné v iných vedných disciplínach
rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj
algoritmického myslenia
súhrn matematických modelov, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka
informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť
prezentácie a aplikácie vzorcov, čítanie a používanie diagramov, grafov a tabuliek
využívať osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh a tak budovať vzťah medzi matematikou
a realitou rozvíjať schopnosť používať prostriedky IKT na vyhľadanie spracovanie a prezentáciu
informácií.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Finančná gramotnosť /Úvery a úroky / Postupnosti a rady.
Tvorba projektu /Štatistika/ .
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom matematiky na gymnáziách je komplexne rozvíjať žiakovu osobnosť.
Proces vzdelania smeruje k tomu, aby žiaci:
získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote
rozvíjali funkčné a kognitívne kompetencie, metakognitívne kompetencie a vhodnou voľbou
organizačných foriem a metód výučby aj ďalšie kompetencie potrebné v živote
rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a spolupracovať v
skupine pri riešení problému
získali a rozvíjali zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k
racionálnemu a samostatnému učeniu sa
nové vedomosti získavali špirálovite, s množstvom propedeutiky prostredníctvom riešenia úloh s
rôznym kontextom
správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy
čítali s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty
obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy
tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť
vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy,
diagramy)
rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú predstavivosť
boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich
naučili sa samostatne analyzovať texty úloh, a riešiť ich, odhadovať hodnotiť a zdôvodňovať
výsledky, vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia
používali prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií, čo by
malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu
riešeného problému
III. Predmetové kompetencie Štúdium matematiky na strednej škole prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií:
kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy
a techniky. Žiak
76
používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách
používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely,
štatistika, diagramy, grafy, tabuľky)
používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené úsudky,
pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov, kompetencia riešiť
problémy
uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analytickokritickom a tvorivom
myslení
je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych postupov,
formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov
dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu
zvažovať úrovne ich rizika
má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov, kompetencia v oblasti
informačných a komunikačných technológií
má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja
používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou
dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom prostredí
o hľadať chyby v argumentácii a usudzovaní
o v jednoduchých prípadoch vysloviť kontra príklad všeobecných tvrdení
o rozlíšiť nepodložené tvrdenie v prípade, že má dostatok informácií
dokáže využívať IKT pri vzdelávaní, kompetencia k celoživotnému učeniu sa – učiť sa učiť
uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného
rozvoja
dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových
poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa
dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať
kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové
možnosti, sociálne komunikačné kompetencie
dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní informácií
rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia
efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie
vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, používa odborný jazyk
chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom efektívnej
spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej
zodpovednosti, kompetencie sociálne a personálne
dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú
samostatnosť/nezávislosť ako člen celku
vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a
potrebami
osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine uvedomuje si svoju zodpovednosť v
tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných cieľov
dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne
prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch, kompetencie pracovné
dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a
aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov
je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny, kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a
podnikavosti
dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so zámerom
dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote. kompetencie občianske
uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a
ochraňuje princípy demokracie
vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti
uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva
k naplneniu práv
je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti
77
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Tretí Hodinová dotácia: 3 /99/
Obsah predmetu je rozdelený do štyroch tematických okruhov:
Geometria a meranie
Analytická geometria
Postupnosti
Matematická štatistika
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1 Geometria a meranie
Súmernosti, otočenie. Geometrické miesta bodov,
konštrukčné úlohy. Meranie a odhady. Zhodnosť
a podobnosť. Goniometria ostrého uhla.
Žiak vie:
používať základné geometrické
koncepty (symetria, zhodnosť,
podobnosť)
spôsoby dvojrozmernej
reprezentácie priestoru (mapy, rezy,
priemety) a súradnicovú sústavu
zostrojiť obraz jednoduchého útvaru
v zhodnom zobrazení danom
dvojicami odpovedajúcich si bodov
zobraziť útvar v stredovej, osovej
súmernosti a otáčaní
použiť kritérium podobnosti
útvarov
zistiť približné rozmery
nedostupných útvarov pomocou
podobnosti
ovláda základné geometrické
konštrukcie pomocou geometrického
miesta bodov
analyzovať charakteristické
vlastnosti a vzájomné vzťahy
geometrických útvarov
určiť goniometrické hodnoty uhla
v stupňovej i oblúkovej miere
využívať vlastnosti goniometrických
funkcií
aplikovať sínusovu a kosínusovu
vetu pri riešení úloh z reálneho
života
vie riešiť jednoduché goniometrické
rovnice
Žiak vie :
zobraziť v súradnicovej sústave bod
a opačne
vypočítať súradnice vektora
pracovať s vektorom určeným
súradnicami
aplikovať vlastnosti skalárneho
súčinu
napísať rovnicu priamky v priestore
i v rovine
napísať rovnicu roviny
v parametrickom tvare
78
2
3
4
Analytická geometria
Súradnicová sústava v rovine, v priestore. Vektor,
operácie s vektormi, skalárne násobenie vektorov
,aplikácie skalárneho súčinu. Parametrická
rovnica priamky v rovine a v priestore.
Všeobecná rovnica priamky v rovine, ostatné
tvary priamok. Parametrické vyjadrenie roviny.
Postupnosti
Definícia postupnosti, určenie postupnosti,
vlastnosti postupností, aritmetická a geometrická
postupnosť, vzťahy pre n-tý člen, medzi dvoma
členmi , súčet prvých n členov postupnosti, limita
postupnosti. Praktické využitie postupnosti-
úrokovanie, úver.
Matematická štatistika
Štatistický súbor, rozsah súboru. Štatistický znak
a jeho hodnota. Početnosť a relatívna početnosť
pre jednotlivé hodnoty (intervaly hodnôt)
štatistického znaku – frekvenčné tabuľky.
Grafické spracovanie dát ( histogram, kruhový
diagram, čiarové grafy lomené a hladké). Použitie
vhodného softvéru (napr. EXCEL) pri grafickom
spracovaní dát. Stredná hodnota, modus, medián,
rozptyl. Použitie kalkulačky a počítačového
softvéru (napr. EXCEL) . Vážený priemer.
Normálne rozdelenie . Percentily. Príklady iných
rozdelení početností (pravdepodobnosti).
Žiak vie :
zobraziť v súradnicovej sústave
bod a opačne
vypočítať súradnice vektora
pracovať s vektorom určeným
súradnicami
aplikovať vlastnosti skalárneho
súčinu
napísať rovnicu priamky
v priestore i v rovine
napísať rovnicu roviny
v parametrickom tvare
Žiak vie :
definovať postupnosť
určiť členy postupnosti danej
rekurentne, vzorcom pre n-tý člen
popísať vlastnosti postupnosti
zistiť, či daná postupnosť je
aritmetická, geometrická resp. iná
vypočítať limitu postupnosti
používať vzorce pre aritmetickú a
geometrickú postupnosť
aplikovať získané poznatky pri
riešení úloh z praxe
Žiak vie
navrhnúť organizáciu súboru
obsahujúceho veľký počet dát
pre daný štatistický súbor určiť
hodnoty základných štatistických
parametrov – stredná hodnota,
modus medián, rozptyl,
smerodajná odchýlka
zostaviť frekvenčné tabuľky
použiť vhodný softwer pri
grafickom spracovaní dát
porovnávať hodnoty znaku
štatistického znaku pre rôzne
výberové súbory
kedy je vhodné aplikovať na
štatistický súbor normálne
rozdelenie a kedy nie
uviesť príklady iných rozdelení
početnosti
navrhnúť prieskum, spracovať ho
a interpretovať
v jednoduchých prípadoch
posúdiť, kedy výsledky získané
z výberového súboru sú relevanné
79
V. Metódy a formy práce K tomu, aby žiak dosiahol výkonový štandard budeme používať:
problémové vyučovanie TC: 2,3,4
projektové vyučovanie TC: 4
samostatnú prácu TC: 1,2,3,4
práca v skupinách TC: 1,2,3,4
klasické formy vyučovania TC: 1,2,3,4
pamäťové počítanie TC: 1,2,3
rozhovor TC: 1,2,3,4
prácu s internetom práca na PC s výukovými programami TC: 1,2,3,4
VI. Učebné zdroje Učebnica pre 1.2.3.ročník gymnáziá Odvárko, Hecht
Zbierka úloh z matematiky pre 1.2.3.ročník Odvárko, Smida, Hecht
Odborná literatúra
Didaktické pomôcky
Internet a výukové programy
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie. Zisťovanie
úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané nasledovne :
priebežné individuálne skúšanie
slovné hodnotenie
hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu
aktivita žiakov
samostatná práca
písomné skúšanie
Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady :
každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom
opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravenú
písomku musí vidieť
o každej známke musí byť žiak informovaný
každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži
žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok, z toho 2 zo štvrťročných prác a aspoň jednu
z ústnej odpovede.
Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná známka
sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :
štvrťročná práca váha 4
kontrolná práca váha 2
iné hodnotenie váha 1
Vyučujúci budú jednotne požívať nasledovnú stupnicu známok :
výborný od 90% - 100%
chválitebný od 75% - 89%
dobrý od 50% - 74%
dostatočný od 30% - 49%
nedostatočný menej ako 29%
80
Názov predmetu Informatika
Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu Informatika je predmet zaradený do okruhu Matematika a práca s informáciami. Poslaním
vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník
používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak
informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej
civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a
produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a
aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových
projektov, celoškolských programov a pri riadení školy.
Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto sa tento predmet bude
dôkladnejšie zameriavať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné
technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na
motiváciu a praktické projekty.
Gymnázium pripravuje žiakov na ďalšie štúdium, ktoré má smerovať k plnohodnotnému
a konkurencie schopnému uplatneniu občanov v informačnej a znalostnej spoločnosti.
Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí
rovnakú príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a
znalostnej spoločnosti, ktorú budujeme.
Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť
tematických okruhov:
Informácie okolo nás
Komunikácia prostredníctvom IKT
Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
Princípy fungovania IKT
Informačná spoločnosť
Predmet informatika v treťom ročníku postupne dopĺňa a podstatne rozširuje vedomosti z prvého
a druhého ročníka ako aj prináša nové:
1) Informácie okolo nás
2) Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj /Komunikácia/ Záverečná vlastná práca, obhajoba
Finančná gramotnosť /Úvery a úroky/ Informácie okolo nás
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti / Tvorba projektu a prezentačné zručnosti /
Princípy fungovania IKT
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov
a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje
tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej
civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a
produktov. Toto poslanie by sa malo dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a
aplikovaním informačných technológií (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a
riadení školy.
Výchovno-vzdelávací proces v prvom až treťom ročníku má:
naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky
81
budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov
informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania
informačných technológií a produktov
aplikovať informačné technológie (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a
riadení školy
súčasné rýchlo sa rozvíjajúce možnosti práce s informáciami s hľadiska hardware
i software sú v premete prezentované ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa, nie ako cieľ
samotný
III. Predmetové kompetencie Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci:
poznali a efektívne využívali pokročilé nástroje aplikácií na spracovanie textovej
informácie
poznali a efektívne využívali pokročilé nástroje pri práci s tabuľkovým kalkulátorom
ovládali pokročilé nastavenia operačného systému
dokázali aktualizovať operačný systém a nastaviť parametre aktualizácie
vedeli správne využívať možnosti antivírusového systému
poznali a efektívne využívali nástroje aplikácií na spracovanie informácie v medzi
predmetových vzťahoch
analyzovali problém, navrhli algoritmus riešenia problému
dokázali zapísať algoritmus v zrozumiteľnej podobe a overiť správnosť algoritmu
vedeli riešiť úlohy pomocou použitia rozličných príkazov
rozpoznali a odstránili syntaktické chyby
poznali príkazy vstupu, výstupu, priradenia
dokázali využívať riadiace štruktúry programu
IV. Obsah vzdelávania Ročník – 3. ročník
Hodinová dotácia - 1 /33/
Časť: Informatika
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Informácie okolo nás
pokročilé formátovanie – štýly
automatický obsah, zoznam obrázkov
hromadná korešpondencia
makrá
kontingenčná tabuľka
práca so zložitejšími funkciami
a vzorcami
aktualizácia systému a jeho ochrana
aktualizácia antivírusového systému
systémové nastavenia - defragmentácia
disku, skenovanie systému, obnova
systému, zálohovanie systému
príkazový riadok
nástroje na správu počítača
programové prostriedky pre prácu s OS –
súborové manažéry, FTP – klienti
multimédia
Žiak:
vie využívať automatický obsah, zoznam obrázkov a
štýly s využitím medzipredmetových vzťahoch
vie vytvoriť veľké množstvo obálok, listov alebo e-
mailových správ, ktoré sú jednotné svojim grafickým
vzhľadom
dokáže vytvoriť a prakticky použiť makrá
vie analyzovať tabuľku, vytvoriť vzťahy medzi
položkami
dokáže vytvoriť a modifikovať kontingenčnú tabuľku
vie uplatniť v tabuľke zložité funkcie a vzorce
ovláda pokročilé nastavenia systému
82
2. Postupy, riešenia problémov,
algoritmické myslenie
problém, algoritmus,
algoritmy z bežného života.
spôsoby zápisu algoritmov,
etapy riešenia problému – rozbor
problému, algoritmus, program, ladenie,
programovací jazyk – syntax, spustenie
programu, logické chyby, chyby počas
behu programu,
pojmy – príkazy (priradenie, vstup,
výstup),
riadiace štruktúry (podmienené príkazy,
cykly), premenné, typy.
Žiak:
dokáže analyzovať problém, navrhnúť algoritmus
riešenia problému, zapísať algoritmus v zrozumiteľnej
formálnej podobe, overiť správnosť algoritmu
dokáže riešiť problémy pomocou algoritmov, vedieť
ich zapísať do programovacieho jazyka, hľadať a
opravovať chyby
chápe hotovým programom, urči vlastnosti vstupov,
výstupov a vzťahy medzi nimi, vie ich testovať
ovláda riešenie úlohy pomocou príkazov s rôznymi
obmedzeniami použitia príkazov, premenných, typov
a operácií
vie rozpoznať a odstrániť syntaktické chyby, opraviť
chyby vzniknuté počas behu programu, identifikovať
miesta programu, na ktorých môže dôjsť k chybám
počas behu programu
V. Metódy a formy práce a) klasické výučbové metódy
slovné – vysvetľovanie, prednáška, práca s textom, rozhovor
názorno-demonštračné – prezentácia a pozorovanie, práca s obrazom
zručnostno - praktické – napodobňovanie, experimentovanie, vytváranie zručností
b) aktivizujúce metódy
diskusné
heuristické, riešenie problémov
c) komplexné výučbové metódy
frontálne vyučovanie
skupinové a kooperatívne vyučovanie
samostatná práca žiakov
projektové vyučovanie
vyučovanie podporované počítačom
VI. Učebné zdroje Informatika pre stredné školy – Ivan Kalaš a kolektív, SPN 2001
Práca s textom – Jana Machová, SPN 2002
Práca s Internetom – Ľudmila Jašková a kolektív, SPN 2000
Práca s tabuľkami – Stanislav Lukáč a kolektív, SPN 2001
Tvorivá informatika 1.zošit z programovania – Andrej Blaho, Ivan Kalaš, SPN 2005
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, úroveň osvojenia výkonového štandardu žiakom.
Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané:
obhajobou záverečných prác
prezentáciou práce v skupinách
praktickou prácou pri PC
písomnou formou /testy/
Zásady klasifikácie
každý test je potrebné oznámiť týždeň dopredu
83
opravený test dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravený test
musí vidieť
o každej známke musí byť žiak informovaný
každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok
Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná
známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :
test váha 2
záverečná práca váha 4
iné hodnotenie váha 1
84
Názov predmetu Fyzika
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými
vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.
Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku
spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho
vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná
a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať
poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie
jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných
odborov s využitím prostriedkov IKT.
Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach
a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci
preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie
experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré
z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky
a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.
Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú
zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy
práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca
s informáciami.
Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne
vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných
vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.
Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové
a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania.
To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania
dát alebo overovania hypotéz.
Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí
a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych
záležitostiach. Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako
zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný
pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad
medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Enviromentálna výchova / Problémy životného prostredia / - Atómová fyzika
Mediálna výchova/ Internet ako efektívna pomôcka/ Elektromagnetické žiarenie
Mediálna výchova/ Tvorba a význam mediálnych produktov/ Elektromagnetické žiarenie
85
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele:
A. SVET
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
opísať spôsoby, ako prírodné vedy pracujú
vyhodnotiť zisky a nedostatky aplikácií vedy
diskutovať na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy
chápať, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými
predmetmi
považovať vedu ako aktivitu spolupráce
B. KOMUNIKÁCIA
Na konci kurzu by študent mal byť schopný komunikovať myšlienky, pozorovania, argumenty,
praktické skúsenosti:
použitím vhodného slovníka a jazyka
použitím grafov a tabuliek
použitím vhodného formátu laboratórneho protokolu
použitím vhodného softvéru ako textový editor, tabuľkový procesor
C. PRÍRODOVEDNÉ POZNATKY A MYŠLIENKY
Na konci kurzu by študent mal byť schopný demonštrovať poznatky a pochopenie:
povahy a metodológie prírodných vied
vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov,
vhodného slovníka a terminológie, včítane použitia symbolov
ako sa zákony, modely a názory menili v čase
systém jednotiek SI
D. PRÍRODOVEDNÉ BÁDANIE
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
vyslovením problému vo forme otázky, ktorá môže byť zodpovedaná experimentom
formulovaním hypotézy
testovať hypotézu v podmienkach riadenia premenných veličín
plánovať vhodný experiment
naznačiť záver konzistentný s pozorovaním, komentovať chyby merania
naznačiť validitu záverov založených na množstve pozorovaní
vyhodnotiť celkový experiment včítane použitých postupov
E. SPRACOVANIE DÁT
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
organizovať, prezentovať a vyhodnocovať dáta rôznymi spôsobmi
transformovať dáta prezentované jednou formou do inej formy včítane matematických
výpočtov, grafov, tabuliek
identifikovať trendy v dátach
vytvárať predpovede založené na dátach
naznačovať závery založené na dátach
86
použiť poznatky na vysvetlenie záverov
F. VYKONÁVANIE EXPERIMENTOV
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
nasledovať inštrukcie písané i slovne podané
vybrať si a bezpečne použiť experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na
meranie
vykonávať experiment bezpečne, zaznamenávať údaje z pozorovania a merania
používať vhodné nástroje a techniku na zber dát
spolupracovať v skupine
Špecifické ciele:
Svetlo a žiarenie:
Veličiny a ich jednotky:
Označiť symbolom jednotlivé veličiny a uviesť ich jednotky v sústave SI:
index lomu
ohnisková vzdialenosť
predmetová a obrazová vzdialenosť
optická mohutnosť
konvenčná zraková vzdialenosť
rýchlosť svetla vo vákuu
uhol dopadu, uhol odrazu
vlnová dĺžka
Pojmy a definície:
vysvetliť, čo je optické prostredie
Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými
vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.
Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku
spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho
vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná
a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať
poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie
jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných
odborov s využitím prostriedkov IKT.
Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach
a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci
preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie
experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré
z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky
a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.
Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú
zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy
práce, akými sú diskusia a práca s informáciami.
87
Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne
vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných
vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.
Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové
a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania.
To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania
dát alebo overovania hypotéz.
Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí
a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych
záležitostiach. Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako
zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný
pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad
medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.
I. Rozvíjajúce ciele predmetu
A. SVET
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
opísať spôsoby, ako prírodné vedy pracujú
vyhodnotiť zisky a nedostatky aplikácií vedy
diskutovať na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy
chápať, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými
predmetmi
považovať vedu ako aktivitu spolupráce
B. KOMUNIKÁCIA
Na konci kurzu by študent mal byť schopný komunikovať myšlienky, pozorovania, argumenty,
praktické skúsenosti:
použitím vhodného slovníka a jazyka
použitím grafov a tabuliek
použitím vhodného formátu laboratórneho protokolu
použitím vhodného softvéru ako textový editor, tabuľkový procesor
C. PRÍRODOVEDNÉ POZNATKY A MYŠLIENKY
Na konci kurzu by študent mal byť schopný demonštrovať poznatky a pochopenie:
povahy a metodológie prírodných vied
vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov,
vhodného slovníka a terminológie, včítane použitia symbolov
ako sa zákony, modely a názory menili v čase
systém jednotiek SI
D. PRÍRODOVEDNÉ BÁDANIE
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
vyslovením problému vo forme otázky, ktorá môže byť zodpovedaná experimentom
formulovaním hypotézy
88
testovať hypotézu v podmienkach riadenia premenných veličín
plánovať vhodný experiment
naznačiť záver konzistentný s pozorovaním, komentovať chyby merania
naznačiť validitu záverov založených na množstve pozorovaní
vyhodnotiť celkový experiment včítane použitých postupov
E. SPRACOVANIE DÁT
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
organizovať, prezentovať a vyhodnocovať dáta rôznymi spôsobmi
transformovať dáta prezentované jednou formou do inej formy včítane matematických
výpočtov, grafov, tabuliek
identifikovať trendy v dátach
vytvárať predpovede založené na dátach
naznačovať závery založené na dátach
použiť poznatky na vysvetlenie záverov
F. VYKONÁVANIE EXPERIMENTOV
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
nasledovať inštrukcie písané i slovne podané
vybrať si a bezpečne použiť experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na
meranie
vykonávať experiment bezpečne, zaznamenávať údaje z pozorovania a merania
používať vhodné nástroje a techniku na zber dát
spolupracovať v skupine
vysvetliť, čo je svetelný lúč
vysvetliť pojem rýchlosť svetla vo vákuu
vysvetliť, čo je index lomu
vysvetliť, čo je uhol dopadu, uhol odrazu
vysvetliť, čo je predmetová a obrazová vzdialenosť
vysvetliť znamienkovú konvenciu
vysvetliť, čo sú rovinné, vypuklé a duté zrkadlá
vysvetliť, čo sú spojné a rozptylné šošovky
vysvetliť, aký je to skutočný a aký neskutočný obraz
vysvetliť pojem ohnisko a ohnisková vzdialenosť
vysvetliť, čo je akomodácia oka
vysvetliť pojem biele svetlo, farebné svetlo
vysvetliť, čo je ultrafialové, infračervené a röntgenové žiarenie
vysvetliť, čo sú čiarové spektrá
vysvetliť pojem čierne teleso
vysvetliť pojem optická mriežka
Zákony:
vysloviť zákon odrazu
vysloviť zákon lomu
vysloviť zákony pre žiarenie čierneho telesa
Javy:
opísať odraz a lom svetla, úplný odraz svetla
nájsť obraz predmetu pri zobrazovaní rovinným zrkadlom, guľovým zrkadlom
a šošovkami, určiť vlastnosti obrazu výpočtom, graficky a experimentom
89
opísať zobrazovanie okom a poznať chyby oka
opísať rozklad svetla na hranole a optickej mriežke
poznať využitie infračerveného, ultrafialového a röntgenového žiarenia
opísať oko z fyzikálneho hľadiska
vysvetliť funkciu ozónovej vrstvy
vysvetliť meranie teploty rozkladom emitovaného žiarenia na spektrum
Vzťahy a rovnice:
Napísať vzťah na výpočet
indexu lomu
optickej mohutnosti
zobrazovaciu rovnicu
priečneho zväčšenia
fázovej rýchlosti svetla v závislosti od frekvencie
energie vyžiarenej pri danej teplote povrchom čierneho telesa
Znázornenia:
Vie znázorniť:
obraz pri zobrazovaní zrkadlami
obraz pri zobrazovaní šošovkami
rozklad svetla na hranole
Úlohy:
graficky aj výpočtom nájsť obraz predmetu po zobrazení zrkadlom
graficky aj výpočtom nájsť obraz predmetu po zobrazení šošovkou
vie čítať informácie z čiarového a spojitého spektra
vie riešiť kvalitatívne a kvantitatívne úlohy na úrovni špecifického transféru
Úvod do kvantovej, atómovej a jadrovej fyziky
Pojmy a definície:
vysvetliť, čo je atómové jadro
vysvetliť, čo je rádioaktivita
vysvetliť, čo je žiarenie α,β,γ
vysvetliť podstatu žiarenia
vysvetliť, čo sú to objekty mikrosveta
vysvetliť, čo je štiepenie jadier
vysvetliť, čo je syntéza jadier
vysvetliť, čo je jadrová reakcia
vysvetliť, čo je to fotón
Javy:
opísať modely atómu
popísať druhy rádioaktívneho žiarenia
popísať štiepnu reakciu a jej využitie
popísať jadrovú reakciu a jej využitie
opísať činnosť jadrového reaktora a význam jadrovej elektrárne pre energetiku
popísať možnosti skúmania makroobjektov a mikroobjektov
vysvetlí dualizmus vlna častica
popíše fotoelektrický jav
popíše vlnové vlastnosti častíc
Vzťahy a rovnice:
90
uviesť príklady na jadrové reakcie
použije rovnicu pre fotoelektrický jav
Úlohy:
vie zaujať stanovisko v súvislosti s rádioaktívnym žiarením
vie posúdiť význam fyzikálneho výskumu pre rozvoj vedy a techniky
pozná význam kvantovania energie atómu pre fyziku
II. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky
Poznávacia
(kognitívna) Komunikačná Interpersonálna Intrapersonálna
Používať kognitívne
operácie.
Tvoriť, prijať a
spracovať
informácie.
Akceptovať
skupinové
rozhodnutia.
Regulovať svoje
správanie.
Formulovať a riešiť
problémy, používať
stratégie riešenia.
Vyhľadávať
informácie.
Kooperovať
v skupine.
Vytvárať si vlastný
hodnotový systém.
Uplatňovať kritické
myslenie.
Formulovať svoj
názor a
argumentovať.
Tolerovať odlišnosti
jednotlivcov a iných.
Nájsť si vlastný štýl
učenia a vedieť sa
učiť v skupine.
Diskutovať a viesť
diskusiu o odbornom
probléme.
Myslieť tvorivo a
uplatniť jeho
výsledky.
III. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
Ročník Prehľad tematických
celkov
Orientačná hodinová
dotácia
tretí 1. Optika geometrická 13
2.Optika vlnová 9
3. Úvod do kvantovej,
jadrovej a atómovej fyziky
10
Projekt 1
Obsahový štandard Výkonový štandard
Žiak:
1. Optika – geometrická
1.1 Základné vlastnosti svetla, rýchlosť
svetla
1.2 Odraz a lom svetla, index lomu
1.3 Zobrazovanie na rovinnom zrkadle
pozná základné princípy geometrickej optiky
pozná zákon odrazu a lomu
vie graficky nájsť obraz po zobrazení na
zrkadle aj šošovke
91
1.4 Zobrazovanie guľovým zrkadlom
1.5 Zobrazovanie spojkou
1.6 Zobrazovanie rozptylkou
1.7 Optická mohutnosť šošovky
1.8 Oko ako optická sústava
vie zo zobrazovacej rovnice nájsť vlastnosti
obrazu po zobrazení zrkadlom a šošovkou
vie prakticky zistiť vlastnosti obrazu po
zobrazení zrkadlom a šošovkou
vie prakticky zistiť index lomu skla
vie opísať oko z fyzikálneho hľadiska, pozná
chyby oka a vie ako si aktívne chrániť zrak
z ohniskovej vzdialenosti vie určiť optickú
mohutnosť šošovky
2.Optika-vlnová
2.1 Disperzia svetla
2.2 Optická mriežka
2.3 Infračervené žiarenie v prírode
a technike
2.4 Ultrafialové žiarenie v prírode
a technike
2.5 Emisné spektrá
2.6 Žiarenie čierneho telesa
2.7 Röntgenove žiarenie
pozná podstatu disperzie svetla
vie na čo slúži mriežka
vie čítať informácie zo spojitého a čiarového
spektra
zaradí infračervené a ultrafialové žiarenie ako
elektromagnetické žiarenie
vysvetlí súvislosť medzi teplotou
a infračerveným žiarením
vysvetlí rozdiely medzi elektromagnetickým
a röntgenovým žiarením
vysvetlí využitie infračerveného,
ultrafialového a röntgenového žiarenia
v medicíne a priemysle
3.Úvod do kvantovej, jadrovej
a atómovej fyziky
3.1 Fotoelektrický jav
3.2 Vlnová povaha častíc
3.3 Modely atómu
3.4 Laser
3.2Časticové zloženie jadier
3.3 Hmotnostný úbytok a väzbová
energia jadra
3.4 Syntéza a štiepenie jadier
3.5 Jadrový reaktor, jadrová elektráreň
3.6 Prirodzená a umelá rádioaktivita
3.7 Základný a aplikovaný výskum vo
fyzike. Fyzikálna podstata informácie
pozná význam kvantovania energie pre fyziku
uvedie dôkazy pre časticovú aj vlnovú povahu
častíc
vysvetliť postavenie experimentov a teórii vo
fyzikálnom výskume/Thomson, Millikan,
Rutherford/
pozná princíp činnosti lasera a jeho využitie v
praxi
pozná niektoré prostriedky na skúmanie
vesmíru a objektov na úrovni atómu
zaujme stanovisko v súvislosti
s radioaktívnym žiarením
pozná princíp činnosti jadrového reaktora
posúdi klady a zápory jadrovej elektrárne
v porovnaní s inými zdrojmi energie
ocení úlohu základného fyzikálneho výskumu
a jeho ekonomickú návratnosť
ocení úlohu štandardizácie a normalizácie v
technike
92
IV. Metódy a formy práce
Názov tematického celku Stratégia vyučovania
Metódy Formy práce
Optika geometrická
informačno-receptívna,
heuristická metóda,
problémové vyučovanie
práca s informáciami
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
experiment
Optika vlnová
informačno-receptívna,
heuristická metóda,
problémové vyučovanie
práca s informáciami
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
experiment
Úvod do kvantovej, jadrovej
a atómovej fyziky
informačno-receptívna,
heuristická metóda,
problémové vyučovanie
práca s informáciami
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
experiment
V. Učebné zdroje
Názov
tematického
celku
Odborná literatúra Didaktická
technika
Materiálne
výučbové
prostriedky
Ďalšie
zdroje
Optika
geometrická Fyzika pre 4.
ročník gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
Zbierka úloh
z fyziky 2. diel
SPN
Hanzelík- Zbierka
riešených úloh
z fyziky
Tuľčinskij- Zbierka
kvalitatívnych úloh
z fyziky
Bartuška: Sbírka
řešených úloh
z fyziky 43
Prometheus 1997
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica
Optika
vlnová Fyzika pre 4.
ročník gymnázia,
Slovenské
pedagogické
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica
93
nakladateľstvo
Bratislava
Zbierka úloh
z fyziky 2. diel
SPN
Hanzelík- Zbierka
riešených úloh z
fyziky Bartuška:
Sbírka řešených
úloh z fyziky 4
Prometheus 1997
Úvod do
kvantovej,
jadrovej
a atómovej
fyziky
Fyzika pre 4.
ročník gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
Bartuška: Sbírka
řešených úloh
z fyziky 3
Prometheus 1997
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika
pracovné listy
internet,
knižnica
VI. Hodnotenie predmetu
Hodnotenie a klasifikácia prebieha na základe Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14.mája
2009 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení metodického pokynu č.10/2009-
R z 15.júla 2009 a metodického pokynu č.11/2009-R z 25.augusta 2009
Klasifikácia
K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 4 známky (z ústnych alebo
písomných odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po
tematických celkoch. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje
hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení
tematického celku. Učiteľ musí informovať študentov so stupnicou bodovania a poskytnúť
študentovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov
hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú
študenti informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky
(päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3
posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
1) 100% - 90% - výborný
2) 89% - 75% - chválitebný
3) 74% - 50% - dobrý
4) 49% - 25% - dostatočný
5) 24% - 0% - nedostatočný
Výpočet polročnej a koncoročnej známky sa uskutočňuje na základe váhového priemeru
známok:
94
druh odpovede váha známka z odpovede
ústna odpoveď 2 x
päťminútovka 1 y
vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického
celku)
2
z
test na konci tematického celku 2 t
referát, projekt, prezentácia 1 r, p
Vzorec na výpočet váhového priemeru:
váhhodnôtsúčúč
prtzyxVP
1.1.2.2.1.2.
V prípade výsledných známok 1,5; 2,5; 3,5; 4,5 sa zaokrúhľuje smerom nadol
95
Názov predmetu CHÉMIA
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet chémia na gymnáziách, ako súčasť vzdelávacej oblasti Človek a príroda,
poskytuje žiakom vhodne vybranými poznatkami zo všeobecnej, anorganickej a organickej
chémie didaktický systém poznatkov o chemických látkach a ich premenách.
Obsah učiva tvoria predovšetkým poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci
stretávajú v bežnom živote. Sú to najmä oblasti ako: chémia potravín a nápojov, kozmetika,
liečivá, čistiace prostriedky a podobne.
V obsahu učiva sú v dostatočnej miere zastúpené aj poznatky, ktoré umožňujú žiakom chápať
význam chemickej vedy a chemického priemyslu pre spoločnosť a prírodu.
Východisko pre poznatky o vlastnostiach anorganických a organických látok a ich premenách
tvoria všeobecne platné, teoretické poznatky a vzťahoch medzi štruktúrou a vlastnosťami látok a
poznatky o zákonitostiach chemických reakcií. Tieto poznatky umožňujú v učebnom predmete
chémia aplikovať v dostatočnej miere jednotlivé myšlienkové operácie a metódy vedeckého
poznávania.
Realizovaním moderných foriem, prostriedkov a vyučovacích metód vyučovania sa vytvárajú
podmienky pre formovanie a rozvíjanie logického a tvorivého myslenia a konania žiakov.
Tvorivé myslenie umožňuje žiakom správne aplikovať poznatky pri riešení problémových úloh
teoretického aj praktického charakteru.
Chémia, ako predmet, ktorý rozširuje všeobecné vzdelanie žiakov, súčasne poskytuje základy
nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie (chemické odbory, medicína, environmentálne vedy a pod.).
Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém praktických cvičení (laboratórnych
cvičení - LC), ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných laboratórnych
zručností a návykov presnej a bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Chémia a životné prostredie; -
Chemický priemysel
Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Chémia okolo nás
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Vo vyučovaní chémie majú žiaci získať predstavu o stavbe látok a základných chemických,
fyzikálno-chemických a biochemických dejoch.
Dôraz sa kladie najmä na súvislosti s ostatnými prírodovednými predmetmi a na základný vplyv
chemických dejov na životné prostredie.
Každý žiak je vedený k tomu, aby :
- chápal vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok,
- rozumel základným typom chemických reakcií a poznal ich úlohu v prírode a v každodennom
živote,
- správne využíval matematické zručnosti pri základných chemických výpočtoch,
- aplikoval teoretické vedomosti pri realizácii LC,
- pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru spolupracoval v skupine.
III. Predmetové kompetencie:
V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie
k učeniu
plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť,
kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri
svojom štúdiu.
komunikačné schopnosti
96
vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti,
urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,
spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky
a ich využitie.
riešenie problémov
analyzovať vybrané problémy,
aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh,
používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení
problémových úloh,
využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh,
posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy,
zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy
logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov
a využiť ich pri riešení problémových úloh.
manuálne
používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
sociálne
vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,
vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru,
prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,
hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ
BIOCHÉMIA
1 LIPIDY
Lipidy
Jednoduché lipidy, tuky, oleje, vosky,
stužovanie tukov, zmydelňovanie tukov,
mydlá
Zložené lipidy, fosfolipidy, glykolipidy
Hydrofóbne vlastnosti, cholesterol, LDL
– cholesterol, HDL – cholesterol, lipémia,
-3-mastné kyseliny (len význam pre
človeka)
Charakterizovať lipidy z hľadiska výskytu,
štruktúry, vlastností, významu a zastúpenia
vo výžive človeka
Charakterizovať výskyt cholesterolu v
potravinách a vysvetliť jeho význam pre
organizmus
Porovnať oleje a tuky z hľadiska štruktúry
(obsahu mastných kyselín) a z hľadiska ich
významu pre organizmus (zdravá výživa,
obezita)
Poznať vosky z hľadiska výskytu a
významu
Charakterizovať výskyt, význam a zloženie
glykolipidov a fosfolipidov
Porovnať význam LDL – „zlého
cholesterolu“ a HDL – „dobrého
97
cholesterolu“ pre človeka
2 SACHARIDY
Sacharidy
Jednoduché sacharidy, mono-, oligo- a
polysacharidy, aldózy, ketózy, tri-, pent- a
hexózy, glyceraldehyd, dihydroxyacetón
Chiralita, chirálne centrum, D- a L-
formy, optická izoméria
Ribóza, deoxyribóza, glukóza, fruktóza,
sacharóza, laktóza, škrob, glykogén,
celulóza
Energetická hodnota sacharózy, glykémia
Charakterizovať pojem sacharidy z hľadiska
významu, výskytu a pôvodu
Napísať všeobecnú chemickú schému
fotosyntézy
Charakterizovať sacharidy podľa ich
vlastností, štruktúry, zloženia a klasifikácie
Vysvetliť vznik alkoholov a kyselín zo
sacharidov (všeobecne opísať princíp)
popísať základné vlastnosti D-glukózy a D-
fruktózy z hľadiska významnosti pre výživu
človeka
Zaradiť sacharózu a laktózu z hľadiska
zloženia a charakterizovať ich z hľadiska
významnosti pre výživu človeka
Charakterizovať škrob, glykogén a celulózu
z hľadiska výskytu, vzniku a významu pre
človeka
Poznať negatívny účinok nadmerného
príjmu sacharózy pre človeka
Uviesť rôzne potravinové zdroje sacharózy
a porovnať ich vplyv na zmenu glykémie
Poznať orientačné zastúpenie sacharidov v
mede
3 BIELKOVINY
Bielkoviny (proteíny)
Biologická funkcia
Aminokyselina, alanín, glycín, peptidová
väzba
Biuretová reakcia
Primárna, sekundárna, terciárna a
kvartérna štruktúra
Fibrilárne, globulárne bielkoviny
Denaturácia
Hém, hemoglobín, lipoproteíny,
glykoproteíny, fosfoproteíny,
hemoproteíny, myoglobín
Enzýmy, protilátky
Energetická hodnota bielkovín
Charakterizovať bielkoviny z hľadiska
výskytu, významu a pôvodu
Charakterizovať bielkoviny z hľadiska ich
klasifikácie, zloženia a vlastností
Vymenovať esenciálne aminokyseliny a
potravinové zdroje s ich najvhodnejším
zastúpením
Charakterizovať primárnu, sekundárnu,
terciárnu a kvartérnu štruktúru bielkovín a
jej význam pri denaturácii a zmene
biologických funkcií bielkovín vplyvom
bielkovinových jedov, teploty a pod.
Uviesť možné príčiny denaturácie bielkovín
Vysvetliť, čo by bolo možné použiť k
zabráneniu otravy ťažkými kovmi po ich
požití
4 ENZÝMY
Enzým
Aktivačná energia
Biokatalyzátor
Aktívne miesto
Enzým–substrátový komplex
Koenzým, apoenzým
Charakterizovať pojem enzým z hľadiska
všeobecných vlastností, výskytu a významu
Vysvetliť vplyv enzýmu na priebeh reakcie
Charakterizovať faktory ovplyvňujúce
rýchlosť enzýmovej reakcie
Porovnať kompetitívnu a nekompetitívnu
98
Špecifický katalytický účinok
Inhibícia kompetitívna a nekompetitívna
α-amyláza, pepsín, trypsín
inhibíciu a uviesť príklad
5 NUKLEOVÉ KYSELINY
Nukleové kyseliny
Genetická informácia
Adenín, guanín, cytozín, uracil, tymín,
nukleotid
DNA, RNA
Makroergická väzba
Mediátorová, transferová, ribozómová
RNA
Komplementarita
Kodón, antikodón
Polynukleotidový reťazec
ATP
Charakterizovať nukleové kyseliny z
hľadiska výskytu a významu
Charakterizovať nukleové kyseliny z
hľadiska ich klasifikácie a zloženia
Vysvetliť dôležitosť ATP a poznať
makroergickú väzbu
Porovnať stavbu DNA a RNA
Charakterizovať mediátorovú, transferovú a
ribozómovú RNA z hľadiska ich funkcie a
výskytu v bunke
Vysvetliť význam pojmu komplementarita
na príklade DNA
6 VITAMÍNY
Vitamín
Hypovitaminóza, hypervitaminóza
Retinol, kalciferoly, tokoferoly, tiamín,
riboflavín, niacín, pyridoxín, kys.
pantoténová, kys. listová, biotín, kys. L-
askorbová
Skorbut
Antioxidanty
FAD, NADH
Poznať vitamíny ako esenciálne látky z
hľadiska významu a zloženia a rozpustnosti
v tukoch a vo vode
Charakterizovať retinol, kalciferoly,
tokoferoly z hľadiska výskytu, významu a
funkcie v ľudskom organizme
Uviesť možné dôsledky vystavenia
organizmu hypervitaminóze a
hypovitaminóze vitamínov rozpustných v
tukoch
Uviesť hlavné potravinové zdroje retinolu,
kalciferolov, tokoferolov
Charakterizovať tiamín, riboflavín, niacín,
pyridoxín, kys. pantoténovú, kys. listovú,
biotín a kys. L-askorbovú z hľadiska
výskytu, významu a funkcie v ľudskom
organizme
Uviesť možné dôsledky vystavenia
organizmu hypovitaminóze vitamínov
rozpustných vo vode
Uviesť hlavné potravinové zdroje tiamínu,
riboflavínu, niacínu, pyridoxínu, kys.
pantoténovej, kys. listovej, biotínu a kys. L-
askorbovej
Vysvetliť úlohu antioxidantov v potrave
7 KVALITA ŽIVOTA A ZDRAVIE
Heterocyklus
Alkaloidy, droga, návyková látka, nikotín,
kofein
Liek, antibiotikum
Geneticky upravované potraviny
Biologická hodnota stravy, vyvážená
strava
Poznať základ zloženia heterocyklických
zlúčenín
Vedieť o škodlivosti návykových látok na
ľudský organizmus
Poznať funkciu a účinok antibiotík
Vedieť posúdiť kvalitu a správne zloženie
stravy
99
V. Formy a metódy práce METÓDY
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje: Chémia pre 3. ročník
VII. Hodnotenie predmetu Predmet sa klasifikuje
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009
Žiak musí mať minimálne 3 známky 2x test
Test – váha 4
Odpoveď – odporúča sa váha 2
Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky – váha 2
Seminárne práce, referáty- váha 1
Laboratórne práce – váha 2
Aktivita študenta – váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný
89% - 75% chválitebný
74% - 50% dobrý
49% - 30% dostatočný
29% - 0% nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
100
Názov predmetu BIOLÓGIA
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet biológia poskytne v rámci štátneho programu stredoškolského vzdelávania
(ISCED 3) základný systém poznatkov o živej prírode, ako predpokladu formovania
prírodovednej gramotnosti.
Poznanie zákonov, ktorými sa riadi živá príroda, je základom pre pochopenie jej fungovania ako
celku a je dôležité pre formovanie citlivého vzťahu k nej.
Toto poznanie je zároveň nevyhnutným predpokladom zodpovedného prístupu k celému
okolitému svetu ako aj sebe samému.
Program je koncipovaný tak, aby bolo možné čo najviac využívať moderné didaktické formy,
metódy a prostriedky, ktoré okrem maximálnej názornosti, podporujú samostatnosť a kreativitu
žiakov pri práci s informáciami, umožňujú pracovať s prírodninami, realizovať experimenty a
rozvíjajú schopnosť žiakov poznatky aplikovať.
Obsah predmetu (198 hodín) sa odvíja od jeho cieľov a je členený v rámci štátneho programu do
troch základných tematických okruhov.
Tretí ročník je venovaný biológii človeka a ochrane zdravia (33 hodín).
Jeho ťažisko predstavuje tematický celok „Orgánové sústavy človeka“, ktorý okrem informácií
o stavbe a funkcii jednotlivých orgánov a orgánových sústav poskytne aj základné informácie o
najčastejších poruchách ich činnosti, o ich príčinách, prejavoch, liečbe a prevencii.
Nadväzujúci tematický celok „Zdravý životný štýl“ otvára možnosti pre projekty a samostatné
práce žiakov. Umožní získať nielen ďalšie poznatky dôležité pre formovanie zodpovedného
prístupu k vlastnému zdraviu, ale aj rozvíjať zručnosti pri práci s informáciami.
Časť „Základy poskytovania prvej pomoci“ je možné realizovať formou cvičení v nadväznosti na
jednotlivé kapitoly o orgánových sústavách človeka, prípadne v spolupráci s učebnou oblasťou
Zdravie a pohyb.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Ochrana života a zdravia /Zdravotná príprava/ - Zdravie a výživa
Osobnostný a sociálny rozvoj / Psychohygiena / - Životospráva; - Civilizačné choroby; - Sociálne
patológie a rizikové správanie
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Poskytnúť poznatky o fungovaní ľudského tela ako celostného systému.
III. Predmetové kompetencie:
využívať poznatky o anatómii a fyziológii ľudského tela pri starostlivosti o vlastné zdravie;
poznať pozitívne aj negatívne účinky životného prostredia na ľudský organizmus;
poznať príčiny a možnosti prevencie najčastejších ochorení;
poznať dôsledky sociálnych patológií pre život a zdravie človeka;
posilňovať pocit zodpovednosti za vlastné zdravie a rozvíjať zdravý životný štýl;
poznať základy poskytovania prvej pomoci, vedieť ich aplikovať v praxi.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: 3. ročník
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne / 1 hodina delená trieda / 66 hodín ročne
TC BIOLÓGIA ČLOVEKA A OCHRANA ZDRAVIA (33 hodín ročne)
101
OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ
1 ORGÁNOVÉ SÚSTAVY ČLOVEKA
1.1 Tvar, opora a povrch tela
OPORNÁ SÚSTAVA
vnútorná stavba kosti, tvar,
spojenia kostí,
rast kosti,
kostra
POHYBOVÁ SÚSTAVA
stavba kostrového svalu,
činnosť svalu,
kostrové svaly
KRYCIA SÚSTAVA
koža (anatómia, funkcie)
Pojmy:
spojivá (väzivo, chrupka, kosť), okostica,
kostná dreň, rastová chrupka, kĺbové a
nekĺbové spojenie kosti, lebka, chrbtica,
stavec, medzistavcová platnička, skolióza,
pletenec,
svalové tkanivá (hladké, priečne
pruhované a srdcové svalstvo), kostrový
sval, dráždivosť, kontrakcia, aktín,
myozín,
epitel, pokožka, zamša, podkožné väzivo,
žľaza, vlas, nechty
poznať funkcie opornej, pohybovej a krycej
sústavy;
vedieť popísať stavbu kosti;
poznať spôsoby spojenia kostí, uviesť
príklady
prostredníctvom obrazu, 3D modelu (resp.
počítačových simulácií) popísať stavbu
kostry
poznať rozdiely medzi hladkým, priečne
pruhovaným a srdcovým svalom;
vedieť popísať stavbu kostrového svalu;
popísať mechanizmus kontrakcie svalu;
prostredníctvom obrazu, 3D modelu (resp.
počítačových simulácií) lokalizovať
základné skupiny svalov človeka
poznať funkcie kože
prostredníctvom obrazu, 3D modelu (resp.
počítačových simulácií) vedieť popísať
anatomickú stavbu kože.
1.2 Sústavy látkovej výmeny
TRÁVIACA SÚSTAVA
stavba tráviacej rúry,
funkcia,
trávenie a vstrebávanie,
výživa
DÝCHACIA SÚSTAVA
stavba dýchacej sústavy
funkcia,
mechanizmus dýchania
TELOVÉ TEKUTINY
krv- zloženie krvi, krvné skupiny;
tkanivový mok;
lymfa,
funkcie telových tekutín.
OBEHOVÁ SÚSTAVA
krvný obeh
lymfatický obeh
VYLUČOVACIA SÚSTAVA
stavba vylučovacej sústavy,
funkcia,
tvorba moču
Pojmy:
zuby, chrup, jazyk, žľazy (slinné, pečeň,
podžalúdková žľaza), enzýmy (amyláza,
ptyalín, pepsín, lipáza, chymozín, trypsín)
vedieť vymenovať orgány tráviacej sústavy;
vedieť popísať procesy trávenia a
vstrebávania v jednotlivých orgánoch
tráviacej sústavy
poznať význam tráviacich enzýmov
poznať význam hlavných zložiek potravy vo
výžive človeka
vedieť popísať stavbu dýchacej sústavy;
vysvetliť mechanizmus dýchania a jeho
súvislosť s metabolizmom;
poznať základné typy telových tekutín
človeka a ich význam pre fungovanie
organizmu;
poznať základné zložky krvi a ich význam;
vedieť vysvetliť princíp rozdelenia krvi na
krvné skupiny;
vedieť popísať proces zrážania krvi;
vedieť popísať časti krvného obehu a stavbu
srdca;
vedieť porovnať tepny, žily a vlásočnice z
hľadiska stavby a funkcie;
vedieť popísať činnosť srdca, poznať
prejavy srdcovej činnosti;
poznať základné časti a význam lymfatickej
102
mucín, žlč, chýmus, peristaltika, klky,
mikroklky, zvierače, symbiotické baktérie,
živiny, vitamíny, minerálne látky.
dýchacie cesty (horné a dolné), pľúca,
priedušnica, priedušky, priedušničky,
pľúcne mechúriky (alveoly), pľúcna
ventilácia, vonkajšie a vnútorné dýchanie.
krv, miazgy, tkanivový mok, krvná plazma,
červené krvinky, biele krvinky, krvné
doštičky, krvné skupiny, Rh faktor,
transfúzia, zrážanie krvi,
tepny, žily, vlásočnice, srdce, predsieň,
komora, chlopne, pľúcnica, pľúcne žily,
horná a dolná dutá žila, vencovité tepny,
systola, diastola, krvný tlak, tep, miazgovod,
miazgové uzliny.
oblička, obličková panvička, kôra, dreň,
nefrón, močovod, močový mechúr, prvotný
a druhotný moč, exkrécia, filtrácia,
osmoregulácia.
sústavy;
vedieť vymenovať časti vylučovacej
sústavy;
poznať funkciu nefrónu pri tvorbe moču;
vedieť vysvetliť význam tvorby moču a jeho
vylučovania pre organizmus;
prostredníctvom obrazov, 3D modelu (resp.
počítačových simulácií) vedieť lokalizovať a
opísať jednotlivé orgánové sústavy a ich
orgány.
1.3 Riadiace sústavy a regulačné mechanizmy
HORMONÁLNA SÚSTAVA
funkcia
vymenovať endokrinné žľazy a ich
hormóny
NERVOVÁ SÚSTAVA
stavba a činnosť obvodovej nervovej
sústavy a centrálneho nervového
systému
prenos nervového vzruchu
ZMYSLOVÉ ORGÁNY
receptory,
stavba a činnosť zmyslových orgánov
TERMOREGULÁCIA
IMUNITNÝ SYSTÉM
Pojmy:
žľazy s vnútorným vylučovaním
(endokrinné), hypofýza, štítna žľaza,
podžalúdková žľaza, nadobličky,
pohlavné žľazy, hormóny (tyroxín,
tyronín, rastový, inzulín, glukagón,
adrenalín, noradrenalín, testosterón,
estrogén, progesterón),
koordinácia, spätná väzba,
neurón, synapsia, reflexný oblúk,
obvodové nervy, centrálna nervová
sústava, mozog (zadný, stredný, predný,
medzimozog), miecha, biela a sivá
hmota, podmienené a nepodmienené
reflexy, vyššia nervová činnosť, druhá
signálna sústava,
receptory- chemoreceptory, mechano-
receptory,rádioreceptory
termoregulácia,
imunita, fagocytóza, bunková a
protilátková imunita, očkovanie, alergia.
vedieť porovnať činnosť nervového a
hormonálneho riadenia organizmu;
prostredníctvom obrazov, 3D modelu (resp.
počítačových simulácií) vedieť lokalizovať
žľazy s vnútorným vylučovaním;
poznať hormóny (uvedené v pojmoch) a ich
účinky;
vedieť popísať stavbu a funkciu centrálnej a
obvodovej nervovej sústavy;
vedieť vysvetliť princíp prenosu nervového
vzruchu
prostredníctvom obrazov, 3D modelu (resp.
počítačových simulácií) vedieť lokalizovať
časti nervovej sústavy;
charakterizovať reflexný oblúk;
vysvetliť rozdiel medzi nepodmienenými a
podmienenými reflexami;
vedieť vysvetliť princíp činnosti
zmyslových orgánov;
prostredníctvom obrazov, 3D modelu (resp.
počítačových simulácií) vedieť popísať
stavbu a funkciu zmyslových orgánov;
vedieť vysvetliť na príklade oka a ucha
prenos zmyslového vnemu od receptora
k nervom;
vedieť vysvetliť princíp termoregulácie;
poznať význam stálej telesnej teploty;
vedieť vysvetliť princíp imunitnej reakcie
103
1.4 Reprodukcia a vývin
POHLAVNÁ SÚSTAVA
pohlavné sústavy muža a ženy
oplodnenie
embryonálny vývin
vývinové obdobia človeka
Pojmy:
pohlavné bunky (spermia, vajíčko),
menštruácia,
mužská pohlavná sústava (semenníky,
nadsemenníky, semenovody, semenné
mechúriky, predstojnica, pohlavný úd,
miešok),
ženská pohlavná sústava (vaječníky,
vajíčkovody, maternica, pošva, veľké a malé
pysky ohanbia, predsieň pošvy, dráždec),
oplodnenie,
tehotenstvo, vnútromaternicový vývin,
pôrod,
ontogenetický vývin človeka (zárodok, plod,
novorodenec, dojča, batoľa, predškolský vek,
mladší a starší školský vek, puberta,
mladosť, dospelosť, staroba).
poznať funkcie mužskej a ženskej
pohlavnej sústavy;
prostredníctvom obrazov, 3D modelu
(resp. počítačových simulácií) vedieť
popísať stavbu mužských a ženských
pohlavných orgánov;
vedieť rozlíšiť vnútorné a vonkajšie
pohlavné orgány u oboch pohlaví;
vedieť vysvetliť princíp menštruačného
cyklu ženy a poznať jeho jednotlivé fázy;
poznať prvé príznaky tehotenstva;
vedieť popísať jednotlivé fázy pôrodu;
vedieť charakterizovať jednotlivé
vývinové obdobia človeka od zárodku až po
starobu.
2 ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL
2.1 Základné predpoklady zdravia
ZDRAVIE
definícia zdravia (podľa WHO);
životospráva a výživa
pohybové aktivity a oddych
psychické zdravie
kvalita životného prostredia.
Pojmy:
zdravie, choroba, stravovacie návyky,
zodpovednosť za vlastné zdravie -
prevencia,
makroživiny:lipidy, proteíny, sacharidy,
mikroživiny – vitamíny (B-komplex, C,
D,E,K,A), minerálne látky (Ca, Mg, Fe,
Zn, K, Na), antioxidanty (napr.: vitamíny-
E, C, β-karotén, minerálne látky – Se),
voľné radikály, rafinované potraviny,
biopotraviny,
obezita, pitný režim, poruchy príjmu
potravy - bulímia, anorexia; diéty, pohyb,
relax, stres, environmentálne faktory.
vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať
informácie o vplyve nesprávnej
životosprávy, absencie pohybu a narušeného
životného prostredia na fyzické a psychické
zdravie človeka. (napr.: Obezita a jej
dôsledky; Psychické poruchy príjmu
potravy: anorexia a bulímia; Stres a jeho
vplyv na ľudský organizmus; Vplyv kvality
životného prostredia na zdravie človeka;
Pohybové aktivity ako jeden z predpokladov
zdravia človeka).
poznať kľúčové faktory ohrozujúce zdravie
a následky ich pôsobenia na človeka;
poznať dôsledky nesprávnych stravovacích
návykov a choroby tráviacej sústavy;
poznať vitamíny a minerálne látky (uvedené
v pojmoch) a ich účinky;
poznať význam dodržiavania pitného
režimu;
vedieť „čítať“ údaje z „energetických“
tabuliek výrobkov, ktoré sú uvedené na
obale;
poznať, v čom spočíva princíp BIO
potravín;
vysvetliť nevyhnutnosť niesť osobnú
zodpovednosť za svoj život a zdravie
104
2.2 Reprodukčné zdravie
Hygiena a starostlivosť o pohlavné
orgány.
Plánované rodičovstvo.
Prevencia pohlavne prenosných
ochorení.
Rovnosť pohlavia.
Pojmy:
pohlavná zrelosť, rodičovská zrelosť;
zodpovedné plánovanie rodičovstva,
antikoncepcia,
kvapavka, syfilis, AIDS, trichomoniáza,
sexuálne správanie, promiskuita, neplodnosť,
sterilita, infertilita, asistované počatie, potrat,
rovnosť pohlaví, heterosexualita,
homosexualita, sexuálne odchýlky, sexuálne
deviácie.
vedieť vysvetliť pojem „reprodukčné
zdravie“.
poznať základné piliere pre zabezpečenie
reprodukčného zdravia :
1. Plánované rodičovstvo.
2. Starostlivosť o matku.
3. Starostlivosť o novorodencov a deti.
4. Prevencia sexuálne prenosných ochorení.
5. Prevencia a liečba sterility a infertility.)
vedieť vysvetliť význam preventívnych
lekárskych prehliadok u gynekológa (ženy)
a urológa (muži);
poznať zdravotné, psychické, etické a
sociálne riziká predčasného sexuálneho
života;
vedieť vysvetliť podstatu ochorenia AIDS a
poznať možnosti prevencie.
2.3 Civilizačné choroby
Námety na samostatné práce žiakov
srdcovo-cievne (kardiovaskulárne)
ochorenia;
vysoký krvný tlak (hypertenzia),
nádorové ochorenia;
ochorenia tráviacej sústavy a
metabolické poruchy;
alergie a autoimunitné poruchy;
ochorenia pohybového aparátu;
nervové a psychické ochorenia.
poznať príčiny civilizačných ochorení a
možnosti prevencie;
na príklade vedieť vysvetliť súvislosť medzi
civilizačným ochorením a životným štýlom
človeka;
vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať
informácie s využitím IKT o vybraných
civilizačných ochoreniach a možnosti ich
prevencie.
2.4 Sociálne patológie a rizikové správanie
Námety na samostatné práce žiakov
závislosti
návykové látky (alkoholizmus, fajčenie,
tvrdé drogy, gamblerstvo...)
prevencia a liečba závislostí.
vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať
informácie s využitím IKT o problematike
sociálnych patológií, ich dopadu na zdravie
a možnej prevencie
3 ZÁKLADY POSKYTOVANIA PRVEJ POMOCI
Zástava srdca
Zástava dýchania
Bezvedomie
Stabilizovaná poloha
Zastavenie krvácania
Poranenia svalov a kostí
Pojmy:
prvá pomoc, linka tiesňového volania 112,
protišokové opatrenia, stabilizovaná
poloha,
privolanie lekárskej pomoci (postup),
typy obväzov, typy zlomenín,
lekárnička, migréna,
epileptický záchvat, poleptanie,
popáleniny, záchvat pri cukrovke, otrava
alkoholom, vdýchnutie drobných
predmetov, požitie škodlivých látok,
povrchové poranenia.
vedieť poskytnúť laickú zdravotnícku
pomoc pri konkrétnych zraneniach a
chorobných stavoch (teoreticky aj
prakticky): zlomeniny, vykĺbenie kostí,
zastavenie dychu, šok, zastavenie činnosti
srdca, povrchové a hĺbkové poranenia
kože...
zdôvodniť presný postup pri poskytovaní
105
prvej pomoci;
poznať telefónne číslo tiesňového
volania (112);
poznať obsah domácej lekárničky a
autolekárničky – povinná a odporúčaná
výbava;
poznať protišokové opatrenia;
osvojiť si základné spôsoby obväzovania
rán (klasový, tlakový ...)
vedieť uložiť osobu do stabilizovanej
polohy.
4. DEDIČNOSŤ A PREMENLIVOSŤ
4.1 Podstata dedičnosti
úvod do genetiky
dedičnosť a premenlivosť
základné genetické pojmy
Pojmy: dedičnosť, premenlivosť – variabilita,
kríženie - hybridizácia,
znak (kvalitatívny, kvantitatívny), fenotyp,
gén (veľkého a malého účinku), genotyp,
alela.
Poznať podstatu dedičnosti a premenlivosti.
Poznať základné genetické pojmy.
Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať
informácie o významných objavoch v oblasti
genetiky
Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať
informácie o vedcoch ktorí prispeli
k rozvoju genetiky (J.G. Mendel).
4.2 Základy bunkovej dedičnosti
chromozóm
dedičnosť eukaryotických buniek
dedičnosť prokaryotických buniek
Pojmy:
chromozóm, rameno, centroméra,
jednochromatidový
a dvojchromatidový chromozóm,
autozómy a pohlavné chromozómy,
homologické a heterologické
chromozómy,
haploidná a diploidná bunka,
lokus,
meióza, prvé a druhé meiotické delenie,
crossing over, rekombinácia génov,
segregácia chromozómov,
mimojadrová dedičnosť,
prokaryotický chromozóm, plazmid,
rezistencia.
Poznať lokalizáciu genetickej informácie
v bunke.
Vedieť opísať časti chromozómu.
Vysvetliť rozdiel medzi somatickou a
pohlavnou bunkou.
Poznať rozdiel medzi medzi autozómom
a pohlavným chromozómom.
Vedieť opísať základné fázy meiózy.
Vysvetliť pojem crossing over a jeho
význam pre kombináciu génov v
gamétach.
Poznať genetické dôsledky meiózy.
Poznať lokalizáciu génov mimo jadra.
Vysvetliť podstatu dedičnosti v
prokaryotických bunkách.
Poznať podstatu vzniku rezistencie
baktérií na antibiotiká.
4.3. Mendelove pravidlá dedičnosti
Mendelove zákony
monohybridizmus
dihybridizmus
neúplná dominancia
platnosť Mendelových zákonov
Vysvetliť podstatu kríženia –
hybridizácie.
Vedieť používať zaužívanú symboliku
pri sledovaní kríženia.
Vysvetliť platnosť Mendelových
106
Pojmy:
gaméta, zygota,
monohybridizmus, dihybridizmus,
rodičovská (parietálna) generácia,
generácia potomkov (filiálna),
dominancia, recesivita,
úplná a neúplná dominancia
(intermediarita), kodominancia,
dedičnosť krvných skupín,
homozygot, heterozygot,
štiepny pomer, uniformita,
reciprocita, spätné kríženie,
kombinačný štvorec,
väzba génov, väzbová skupina génov.
zákonov:
zákon o uniformite a reciprocite
(jednotnosti prvej generácie krížencov)
zákon o segregácii alel a ich následnej
kombinácii v druhej generácie
zákon o voľnej kombinovateľnosti alel.
Na konkrétnych príkladoch vysvetliť
rozdiel v platnosti Mendelových
zákonov pri úplnej a neúplnej
dominancii.
Vedieť aplikovať Mendelove zákony na
dedičnosť krvných skupín človeka.
Poznať význam Mendelových zákonov
pre prax.
Poznať podmienky platnosti
Mendelových zákonov.
Vedieť vysvetliť význam väzby génov.
4.4 Dedičnosť a pohlavie
chromozómové určenie pohlavia,
dedičnosť viazaná na X chromozóm
Pojmy:
heterochromozómy,
homologické a nehomologické
úseky pohlavných chromozómov,
dedičnosť krížom,
hemofília, daltonizmus.
Vysvetliť význam pohlavných
chromozómov pri určení pohlavia.
Na príklade hemofílie a daltonizmu
vedieť vysvetliť princíp dedičnosti
viazanej na X chromozóm.
4.5 Molekulové základy genetiky
nukleové kyseliny (DNA, RNA)
genetický kód
replikácia DNA
expresia génu (transkripcia, translácia)
Pojmy:
DNA, RNA (mediátorová, transferová,
ribozómová)
nukleotid, dusíkatá báza (adenín, guanín,
cytozín, tymín, uracil), komplementarita,
genetický kód,
gén (štruktúrny a regulačný), expresia
génu,
aminokyselina, bielkovina, replikácia,
matrica,
triplet, kodón, antikodón,
proteosyntéza, transkripcia, translácia.
Poznať princíp stavby nukleových
kyselín.
Poznať rozdiel v štruktúre DNA a RNA.
Poznať typy a význam jednotlivých
nukleových kyselín.
Vysvetliť podstatu genetického kódu.
Opísať replikáciu DNA a vysvetliť jej
význam pri delení bunky.
Vysvetliť princíp prenosu genetickej
informácie na molekulovej úrovni.
Vysvetliť pojem „ústredná dogma
molekulovej biológie“.
Poznať lokalizáciu procesov transkripcie
a translácie v bunke
4.6 Premenlivosť – mutácie
nededičná premenlivosť
dedičná premenlivosť a jej príčiny
mutácie (génové, chromozómové,
genómové)
príčiny mutácií – mutagény
dôsledky gametických a somatických
mutácií pre organizmus
význam mutácií v evolučných procesoch
Vedieť charakterizovať premenlivosť
ako základ variability živej prírody.
Poznať rozdiel medzi dedičnou
a nededičnou premenlivosťou z hľadiska
ich príčin a dôsledkov.
Charakterizovať pojem mutácia.
Vedieť uviesť príklady na základné
skupiny mutagénov.
107
génové manipulácie a ich praktické
využitie
Pojmy:
premenlivosť dedičná a nededičná,
mutácie (gametické, somatické,
indukované, spontánne, génové,
chromozómové, genómové), mutagény,
antimutagény,
génové manipulácie, genetické
inžinierstvo, geneticky modifikované
organizmy.
Poznať význam antimutagénov, uviesť
príklady.
Poznať základné typy mutácií.
Vysvetliť rozdiel medzi dôsledkami
gametických a somatických mutácií na
organizmus.
Poznať význam mutácií pre evolúciu
živých organizmov.
Vedieť vyhľadať, spracovať
a prezentovať informácie o génových
manipuláciách, o ich využívaní v praxi,
význame a rizikách.
4.7 Genetika človeka
metódy genetiky človeka
dedičnosť normálnych znakov
dedičné choroby a dispozície
genetické poradenstvo
Pojmy:
rodokmeňová analýza, populačný
výskum,
ľudský genóm,
geneticky podmienené ochorenia,
syndrómy, dispozície,
prenatálna diagnostika, amniocentéza,
genetické poradenstvo.
Poznať rozdiely v metódach
využívaných vo všeobecnej a humánnej
genetike.
Vedieť vysvetliť význam poznania
dedičnosti normálnych znakov človeka
pre prax.
Poznať najčastejšie geneticky
podmienené ochorenia človeka.
Vedieť vysvetliť pojem dedičné
dispozície.
Poznať význam genetického poradenstva
pre existenciu zdravej populácie.
Vedieť vyhľadať, spracovať
a prezentovať informácie o geneticky
podmienených poruchách u človeka, o
ich prevencii a zmiernení príznakov.
V. Formy a metódy práce
METÓDY
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:
Biológia pre gymnázia 6
Internet
Pracovné listy
VII. Hodnotenie predmetu
Predmet sa klasifikuje
108
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009
Žiak musí mať minimálne 3 známky
2x test - váha 4
Odpoveď - váha 2
Laboratórne práce - váha 2
Projekty, účasť na súťaži - váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) - váha 2
Seminárne práce, referáty - váha 1
Aktivita študenta - váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný
89% - 75% chválitebný
74% - 50% dobrý
49% - 30% dostatočný
29% - 0% nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
109
Názov predmetu dejepis
Vzdelávacia oblasť človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu
oblasť spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v
integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie
žiakov. Tí si v ňom postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické
spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s historickým procesom ako jedným zo
základných predpokladov komplexného poznávania sveta a ľudskej spoločnosti.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej
osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej
skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy.
Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí,
dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj
slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny
19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov
i problémov. Takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako
súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a
etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych
diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály
demokratickej spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej
civilizácie.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Environmentálna výchova/ Probléy životného prostredia/ I. Svetová vojna
Environmentálna výchova/ Vzťah človeka k prostrediu/ II. Svetová vojna
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu štúdijných
predmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v
rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom:
• poznávať históriu, ktorá nepredstavuje uzavretú minulosť (sumu faktov a letopočtov)
so vždy konečnými a jednostrannými interpretáciami
• poznávať históriu, ktorá je výsledkom mnohostranného a protirečivého procesu
• poznávať históriu na základe kritickej analýzy primeraných multiperspektívnych
(mnohostranných) školských historických prameňov, ktoré považujeme za základný
prostriedok nadobúdania spôsobilosti rozumieť dejinám, preto aj za integrálnu súčasť
didaktického systému výučby dejepisu i učebníc dejepisu
• rozvíjať komplex kompetencií – spôsobilostí, schopností klásť si v aktívnej činnosti
kognitívne rôznorodé otázky, prostredníctvom ktorých žiaci riešia uvedené úlohy a
problémy
• rozvíjať a kultivovať kultúrny dialóg a otvorenú diskusiu ako základný princíp
fungovania histórie i školského dejepisu v demokratickej spoločnosti
• závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je
prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie
poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a
prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú
dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania)
poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a
spolužiakmi v kooperatívnom učení
110
III. Predmetové kompetencie (spôsobilosti)
Žiaci si kladú otázky
1. použijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných
operácií s historickým časom
• zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy v chronologickej postupnosti
• zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy do synchrónnych celkov
• rozpoznať nerovnomernosť historického vývoja na základe prijatých kritérií
• identifikovať rôzne časové štruktúry historického vývoja
• používať periodické termíny – medzníky ako jeden z prostriedkov orientácie v
minulosti
2. s historickým priestorom • rozlišovať medzi miestnymi, regionálnymi, národnými, globálnymi historickými javmi
a procesmi
• vystihnúť základné vývinové charakteristiky miestnych, regionálnych, národných,
globálnych historických javov a procesov a prepojenosť medzi nimi
• chápať vzájomnú prepojenosť a podmienenosť hospodárstva, politiky, sociálnej
organizácie a kultúry
• chápať vzťahy medzi individuálnym a sociálnym životom
• chápať úlohu osobností v dejinách
3. s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi
• vyčleniť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces
• charakterizovať historické udalosti, javy, procesy na základe určujúcich znakov
• určiť príčiny a vymedziť dôsledky historických udalostí, javov a procesov
• vymedziť a popísať charakteristické znaky jednotlivých historických období,
civilizácií, kultúr
• objasniť vývinové a typologické zvláštnosti historických období, civilizácií v
jednotlivých krajinách, oblastiach a regiónoch
• charakterizovať vzhľadom na historickú podmienenosť ekonomické, sociálne,
politické a kultúrne faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj
• určiť vzhľadom na historickú situáciu význam a úlohu jednotlivých oblastí života
spoločnosti a človeka, predovšetkým mytológiu, náboženstvo, vedy, umenie,
každodenný život
4. aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných
postupoch pri analýze školských historických písomných, obrazových, grafických a
hmotných prameňov - stopách po minulosti
• pri vymedzovaní predmetu skúmania
• pri analyzovaní štruktúry problému
• pri rozlišovaní kľúčových problémov, otázok
• pri vyjadrovaní toho, čo už vieme a čo ešte musíme odhaliť
• pri myslení v alternatívach
• pri vytvorení plánu skúmania
• pri komunikácii v „skúmateľskom“ tíme o výsledkoch skúmania
• pri vytváraní záznamu zo skúmania
5. pri vyhľadávaní relevantných informácií • rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických i z textov
kombinovaných
111
• z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín,
časopisov, webových stránok
• z odbornej, populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie
6. pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty
• pri vyberaní informácií
• pri organizovaní informácií
• pri porovnávaní informácií
• pri rozlišovaní informácií
• pri zaraďovaní informácií
• pri kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií
7. pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu • pri zoradení výsledkov
• pri rozpoznaní podstatného od nepodstatného
• pri určovaní podstatného, kľúčového
• pri integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
• pri vyhodnocovaní správnosti postupu
• pri tvorbe súboru vlastných prác (portfólio)
Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje,
konkretizuje v učebných požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu v
podobe systematizovaného výkonového štandardu.
IV. Obsah vzdelávania
ročník: tretí v štvorročnej forme štúdia
hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Téma Pojmy
prvá svetová vojna
zákopová vojna
versailleský
systém
život v zákopoch
život v zázemí
veda ako zbraň
dôsledky vojny
nová mapa Európy
Žiaci:
zovšeobecnia príčiny
prvej svetovej vojny
rozpoznajú kľúčové
medzníky priebehu
vojny
rekonštruujú život
vojakov v zákopoch
rekonštruujú život v
zázemí
analyzujú plagát ako
súčasť vojnovej
propagandy
zdôvodnia
používanie nových
zbraní vo vojne v
období industriálnej
spoločnosti
zostavia sprievodcu
po cintorínoch,
pomníkoch či
112
pamätníkoch v
mieste svojho
bydliska
zhodnotia dôsledky
vojny
identifikujú
geopolitické zmeny
po prvej svetovej
vojne
zostavia mentálnu
mapu nástupníckych
štátov
Slováci a vznik ČSR
slovenská
spoločnosť počas
vojny cesta k
československému
štátu
idea vzniku
Československa,
československý
odboj, politické
programy ČSR
v geopolitike
simulujú
vylepšovanie mieru
po prvej svetovej
vojne
vystihnú situáciu na
Slovensku v
priebehu vojny
zdôvodnia
prítomnosť
vojenských operácií
na území Slovenska
vymedzia medzníky
domáceho a
zahraničného odboja
analyzujú politické
dokumenty:
Clevelandská
dohoda, Pittsburská
dohoda, Martinská
deklarácia
zaujmú postoj k
významu vzniku
ČSR (28. X.1918)
na ceste k druhej
svetovej vojne
podoby totality a
demokracie
boľševický prevrat,
komunizmus
moderná
demokracia (Veľká
Británia, USA)
fašizmus a
nemecký národný
socializmus
rozlíšia znaky
totalitného
politického systému
v Rusku a ZSSR
(1917-1953)
špecifikujú znaky
totalitných
politických systémov
v Taliansku a
Nemecku -odhalia na
konkrétnych
príkladoch ciele
113
konflikt ideológií
druhá svetová
vojna
studená vojna
krízy v
sovietskom bloku
Európa pod
nemeckou
hegemóniou
plán Barbarossa
japonská expanzia
protifašistická
koalícia, odboj,
život v čase vojny
holokaust, šoa,
Osvienčim,
dôsledky vojny
etnické čistky
rozdelenie sveta od
výstavby k pádu
berlínskeho múru
maďarská
revolúcia karibská
kríza Solidarita,
perestrojka,
glasnosť Blízky
východ, Ázia
rok Afriky
propagandy
totalitných režimov
vymedzia znaky
demokratických
politických systémov
v medzivojnovom
období
zhodnotia úroveň
ľudských a
občianskych práv v
tomto období
identifikujú príčiny
vzniku II. svetovej
vojny
rozčlenia jednotlivé
etapy priebehu
druhej II. svetovej
vojny
zdokumentujú
holokaust na
konkrétnom príbehu
rekonštruujú podobu
protifašistického
odboja na
konkrétnom príbehu
identifikujú ciele a
prostriedky vojnovej
propagandy
bojujúcich strán na
konkrétnych
príkladoch
dokážu vplyv vedy a
techniky na priebeh
totálnej vojny
špecifikujú dôsledky
II. svetovej vojny
identifikujú príčiny
vzniku bipolárneho
sveta -zdokumentujú
podstatné príklady
krízových javov
rozdeleného sveta
(1956- 1989)
zdôvodnia vplyv
perestrojky a
glasnosti na
vnútropolitický
vývoj štátov
východného bloku
zaujmú postoj v
problémovej
114
premeny
Československa
medzivojnové
Československo
a Slováci
Slovenská
republika (1939 -
1945)
Slovensko v
komunistickom
Československu
doformovanie
slovenského
moderného národa
politický systém,
menšiny, zmeny
slovenskej
spoločnosti,
slovenské politické
prúdy, slovenská
kultúra,
autoritatívny režim
židovský kódex
protifašistický
odboj, SNP,
Slováci na
bojiskách druhej
svetovej vojny
každodennosť
od ľudovej
demokracie ku
komunistickej
diskusii:izraelsko-
arabské spolužitie
zhodnotia proces
dekolonizácie v 2.
polovici 20. storočia
zdôvodnia príčiny
pádu železnej opony
identifikujú
podstatné príklady
doformovania
slovenského
moderného národa
analyzujú teóriu
čechoslovakizmu -
špecifikujú znaky
politického systému
ČSR
analyzujú
hospodárske,
sociálne a kultúrne
podmienky
rozlíšia hlavné prúdy
slovenskej politickej
scény v rámci ČSR
zaujmú postoj k
prejavom
centralizmu
a autonomizmu
rozpoznajú príčiny a
dôsledky
Mníchovskej dohody
a Viedenskej
arbitráže
zaujmú postoj v
problémovej
diskusii: politika
ústupkov verzus
úsilie o mier
odhalia príčiny
vzniku autonómie a
slovenského štátu
rozpoznajú kľúčové
medzníky
vnútropolitického a
zahraničnopolitickéh
o vývoja Slovenskej
republiky
analyzujú
hospodárske,
sociálne a kultúrne
115
pád železnej
opony
totalite odsun
Nemcov maďarská
otázka, februárový
prevrat podoby
totality a jej obete,
odpor proti totalite
pražská jar
normalizácia
podoby
socialistickej
každodennosti
EHS
Európska únia
nežná revolúcia
rozdelenie
Československa
vznik Slovenskej
republiky
Slovenská
podmienky
objasnia riešenie
židovskej otázky na
konkrétnom príbehu
analyzujú židovský
kódex
zaujmú postoj k
rôznym názorom na
SNP
vyhľadajú príklady
účasti Slovákov na
bojiskách II.
svetovej vojny
zdokumentujú na
konkrétnych
príbehoch
každodenný život v
Slovenskej republike
-vytvoria
projekt:Slovenská
republika (1939-
1945)očami
pamätníkov
rozpoznajú
medzníky
vnútropolitického
vývoja ČSR v
rokoch 1945-1948
zdokumentujú
prípravu komunistov
na prevzatie a
uskutočnenie moci v
roku 1948
vymedzia príčiny a
dôsledky začlenenia
ČSR do sovietskeho
bloku
identifikujú na
konkrétnych
príkladoch formy
odporu proti
komunistickej
totalite
vymedzia príčiny a
dôsledky reformného
procesu v roku 1968
-zaujmú postoj v
problémovej
diskusii: socializmus
s ľudskou tvárou?
vysvetlia dôsledky
116
Integrácia Európy
globalizácia
republika a EU
krízové javy
(Balkán)
globálna dedina
terorizmus
ekológia
informačná
explózia mediálny
svet
obdobia tzv.
normalizácie
zdokumentujú na
konkrétnych
príbehoch rôzne
podoby
každodenného života
v komunistickej
totalite (1948-1989)
vysvetlia mocenské a
politické dôvody
euroatlantickej
hospodárskej a
vojenskej spolupráce
rozpoznajú kľúčové
medzníky procesu
európskej integrácie
(od idey k realizácii)
identifikujú
podstatné problémy
procesu európskej
integrácie
rozpoznajú kultúrne
európske hodnoty
zaujmú postoj k
inakosti spoločnej
Európy
posúdia dôležitosť
zachovania
národných hodnôt a
tradícií v kontexte
európskej integrácie
zdokumentujú
krízové javy v
Európe i vo svete po
roku 1989
vymedzia príčiny a
dôsledky zrútenia
komunistického
režimu v
Československu
identifikujú príčiny a
dôsledky rozdelenia
117
vznik Slovenskej republiky (1993)
Československa
diskutujú o význame
vzniku Slovenskej
republiky v roku
1993
rozpoznajú kľúčové
medzníky vývoja
Slovenskej republiky
po roku 1993
špecifikujú globálne
problémy súčasného
sveta
zdokumentujú na
konkrétnych
príkladoch klady a
zápory
globalizačných
tendencií
čítajú kriticky
jednotlivé médiá -
rozlišujú primárne a
sekundárne pramene
uvedomujú si, že
záznam o minulosti
možno interpretovať
rôznym spôsobom
vcítia sa do situácie
ľudí, ktorí boli
zainteresovaní na
historických
udalostiach
verbalizujú
neverbálne
(obrazové) pramene
ako zdroj
historických
informácií
analyzujú grafické
pramene (mapa,graf,
diagram, tabuľka)
analyzujú film ako
školský historický
prameň
V. Metódy a formy práce
aktívne počúvanie
metóda rozhovoru
kooperatívne učenie
tvorenie projektov
118
simulačné hry
dramatizácia
VI. Učebné zdroje
učebnica dejepisu pre 3. ročník gymnázií- Národné dejiny, Svetové dejiny
historické pramene
atlasy, časopisy
populárnovedecká literatúra
historická beletria
VII. Hodnotenie predmetu
Kritéria hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 21 / 2011, ktorým sa
upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúsenosti vyučujúcich.
Za jedno klasifikačné obdobie
Počet známok : minimálne 4
Písomné práce, testy: 2 známky s váhou 2
Ústna odpoveď: 2 známky s váhou 1
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100% - 90% = výborný
89% - 75% = chválitebný
74% - 50% = dobrý
49% - 30% = dostatočný
29% - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovanie 4 známky, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na skúšanie, za nepreukázanie vedomostí
z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
119
Názov predmetu Občianska náuka
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Predmet občianska náuka je koncipovaný tak, aby svojim obsahom pomáhal žiakom orientovať sa v
sociálnej realite a ich začleňovaniu do rôznych spoločenských vzťahov a väzieb. Otvára cestu k
realistickému sebapoznávaniu a poznávaniu osobnosti druhých ľudí a k pochopeniu vlastného konania i
konania druhých ľudí v kontexte rôznych životných situácií. Oboznamuje žiakov so vzťahmi v rodine a v
škole, činnosťou dôležitých politických inštitúcií a orgánov a s možnými spôsobmi zapojenia sa
jednotlivcov do občianskeho života. Rozvíja občianske a právne vedomie žiakov, posilňuje zmysel
jednotlivcov pre osobnú i občiansku zodpovednosť a motivuje žiakov k aktívnej účasti na živote
demokratickej spoločnosti. Poskytuje základy ekonomickej gramotnosti, učí žiakov základnej orientácii a
uplatneniu sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle, oboznamuje so základným kategoriálno-
pojmovým aparátom filozofie, prezentuje filozofiu a jej dejiny ako určité laboratórium ľudského
myslenia.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií:
sociálnych a personálnych,
spoločenských a občianskych,
iniciatívnosť a podnikavosť,
schopnosť naučiť sa učiť.
Vedie žiaka k:
podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,
utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,
realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,
akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,
orientácii v politických, právnych a ekonomických faktoch tvoriacich rámec každodenného života,
aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností, rešpektovaniu
základných princípov demokracie a tolerancie,
vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,
rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,
osvojovaniu si základov ekonomickej gramotnosti, dôležitej na orientáciu v zložitých podmienkach
modernej trhovej ekonomiky a k orientovaniu a rozhodovaniu sa v rôznych situáciách na trhu,
získaniu základných vedomostí o formách a nástrojoch politiky zamestnanosti a trhu práce, ktorému
umožnia základnú orientáciu o uplatnení sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle,
zvládnutiu základného kategoriálno-pojmového aparátu filozofie,
120
prezentovaniu filozofie a jej dejín ako určité laboratórium ľudského myslenia a výkony jednotlivých
filozofov ako inšpirujúcu ukážku toho, ako sa ľudské myslenie rodilo, v čase menilo a precizovalo v
strete s inými myšlienkovými platformami,
uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov,
názorov a postojov,
k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv,
vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a
spoločenskovedného charakteru,
rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu
zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.
Prezentovať filozofiu a jej dejiny ako určité laboratórium ľudského myslenia a výkony jednotlivých
filozofov ako inšpirujúcu ukážku toho, ako sa ľudské myslenie rodilo, v čase menilo a precizovalo v
strete s inými myšlienkovými platformami. Exponovanie problematiky by malo byť volené tak, aby
študentov podnecovalo najmä k videniu súvislostí a k abstraktnému a kritickému mysleniu. Pod
posledne spomenutou vzdelávacou intenciou rozumieme najmä potrebu učiť žiakov k určitej
opatrnosti a dôslednosti v myslení.
Sprístupniť základné pojmové a metodologické inštrumentárium filozofie.
Nemenej dôležitým očakávaným efektom výučby filozofie je pestovanie rešpektu k iným názorom a
argumentačný spôsob vyrovnávania sa s tými z nich, ktoré odporujú ich vlastným presvedčeniam.
Tým, že žiakov naučíme chápať historické opodstatnenie jednotlivých filozofických smerov, prúdov,
pozícií či myšlienok, porozumieť ich argumentačnej opore a hodnotovému pozadiu a oceniť príslušný
intelektuálny výkon, i keď sa nezhoduje s nimi zastávaným stanoviskom, ich zároveň učíme tolerancii.
III. Predmetové kompetencie Názov tematického
celku
Predmetové kompetencie
Občan a štát Uplatňovať a ochraňovať princípy demokracie.
Zainteresovane sledovať a posudzovať udalosti a vývoj verejného života,
zaujímať k nim stanoviská.
Pripravovať sa do zapájania sa do verejného života.
Poznať optimálnu formu a spôsob komunikácie.
Uvedomovať si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim
povinnostiam.
Rešpektovať odlišné názory.
Občan a právo Správať sa k iným ľuďom zodpovedne a mravne.
Dodržiavať základné pravidlá slušnosti, konať čestne.
121
Niesť zodpovednosť za svoje správanie a prácu.
Dokázať odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania.
Filozofia Interpretovať dejiny filozofického myslenia ako proces vykazujúci dva
rozhodujúce kvalitatívne posuny:
ako prechod od skúmania sveta k skúmaniu subjektu, ktorý o svete niečo
vypovedá,
ako prechod od „myslenia o svete“ k analýze jazyka, v ktorom svet myslíme
a vyjadrujeme.
Vysvetliť príčiny zmien ťažiskových tém a problémov filozofického myslenia.
Identifikovať a analyzovať problémy, otázky a spory, ktoré zohrávali úlohu
kryštalizačného jadra filozofických diskusií a polemík v rámci každej z
uvedených myšlienkových domén.
Charakterizovať stanoviská uvedených filozofov k ich riešeniu.
Porovnať alternatívne riešenia uvedených problémov a zaujať k nim vlastné
stanovisko.
Aktualizácia učiva Vedieť aktívne komunikovať a pracovať s údajmi.
Práca s IKT.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí vo štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: dve hodiny
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Občan a
štát
politológia
Štát,
znaky štátu, štátna moc,
suverenita, občianstvo,
teritorialita
štátne symboly, znak,
hymna, vlajka, pečať,
Žiak vie:
vysvetliť predmet politológie ako vedy,
z genézy vývoja ľudstva vysvetliť príčiny vzniku štátu,
uviesť znaky štátu,
vysvetliť znaky štátu,
opísať štátne symboly SR,
opísať vývoj vlajky na našom území,
chronologicky zoradiť štátne znaky používané na území
Slovenska,
zhodnotiť význam štátnych symbolov pre občana i pre
štát.
formy štátu,
forma vlády,
štátny režim,
Žiak vie:
rozlíšiť historické a súčasné typy štátov (formy vlády),
122
porovnať historické a súčasné typy štátov (formy vlády),
rozlíšiť formy štátu podľa spôsobu organizácie štátnej
moci a režimu fungovania štátnej moci,
vymenovať formy vlády podľa hlavy štátu a jej vplyvu,
porovnať monarchiu a republiku,
porovnať rôzne formy štátneho režimu.
Horizontálna deľba moci
sústava štátnych orgánov,
Žiak vie:
vysvetliť, prečo je štátna moc v SR rozdelená na tri
nezávislé zložky,
vysvetliť princíp deľby moci,
vysvetliť princíp bŕzd a protiváh,
rozlíšiť v 4 kompetenciách právomoci najvyšších
štátnych orgánov,
zdôvodniť potrebu horizontálnej deľby štátnej moci v
demokratických štátoch.
Vertikálna deľba moci
sústava štátnych orgánov,
Žiak vie:
vysvetliť základné rozdiely medzi unitárnym štátom,
federáciou a konfederáciou,
vysvetliť pojem fiškálna decentralizácia,
na konkrétnom príklade porovnať centralizovaný
a decentralizovaný štát,
analyzovať rozdiely medzi horizontálnym a vertikálnym
členením štátnej moci,
zdôvodniť potrebu vertikálnej deľby štátnej moci v
demokratických štátoch.
Demokracia,
princípy demokracie,
právny štát,
Žiak vie:
vysvetliť podstatu demokracie,
uviesť príklady nedemokratických foriem riadenia,
zhodnotiť význam politického pluralizmu pre život
v štáte,
navrhnúť okruhy problémov, s ktorými sa môže občan
obrátiť na jednotlivé štátne inštitúcie,
uplatniť zvládnutie komunikácie v styku s úradmi,
charakterizovať právny štát,
123
vysvetliť znaky právneho štátu,
definovať pojem demokracia
vysvetliť základné princípy demokracie a ich vývoj.
Priama demokracia Žiak vie:
vysvetliť podstatu priamej demokracie,
porovnať dve formy priamej demokracie referendum
a plebiscit,
zhodnotiť výhody a nevýhody priamej a nepriamej
(zastupiteľskej) demokracie.
Politický systém,
parlamentarizmus,
pluralizmus,
subjekty politického
systému, politické strany,
hnutia
Žiak vie:
vysvetliť pojem politický systém,
vymenovať jednotlivé zložky politického systému,
vymenovať zložky politického systému,
definovať ciele zložiek politického systému,
objasniť podstatu politického pluralizmu pre život
v štáte.
načrtnúť príklady, ako môže občan ovplyvňovať.
spoločenské dianie v obci a v štáte.
Voľby a volebné systémy
volebné právo
Žiak vie:
charakterizovať podstatu komunálnych, parlamentných a
prezidentských volieb,
popísať spôsoby volieb,
vysvetliť princípy volebného práva SR (všeobecnosť,
rovnosť, priamosť, tajné hlasovanie),
porovnať rôzne druhy volebných cenzov,
zdôvodniť, prečo sa má občan zúčastňovať volieb,
objasniť funkciu volieb v demokratických štátoch,
vysvetliť rozdiely medzi parlamentnými, prezidentskými,
komunálnymi voľbami a voľbami do VÚC,
porovnať volebné systémy.
Ľudské práva,
dokumenty, generácie
ľudských práv,
Žiak vie:
rozlíšiť pojmy ľudské práva a občianske práva,
uviesť dokumenty zakotvujúce ľudské práva,
124
určiť tri generácie ľudských práv,
zdôvodniť zaradenie jednotlivých ľudských práv do
generácií,
na príkladoch uviesť svoje práva i práva iných,
obhájiť svoje práva,
zaujať postoj k rešpektovaniu ľudských práv.
uviesť spôsoby, ako sa môžete osobne angažovať proti
porušovaniu ľudských práv,
zdôvodniť, že nie všetko, čo jednotlivec chce, má na to aj
právo.
Systém ochrany ľudských
práv,
práva dieťaťa
Žiak vie:
vysvetliť systém ochrany zabezpečujúci ochranu
ľudských práv,
uviesť svoje práva z dokumentu Dohovor o právach
dieťaťa,
uviesť, ktoré orgány OSN, Rady Európy a Európskej únie
sa zaoberajú ochranou ľudských práv,
vybrať z II. hlavy Ústavy SR tie práva, ktoré sa ho
bezprostredne dotýkajú a analyzovať ich
analyzovať z II. hlavy Ústavy SR práva, ktoré sa ho
bezprostredne dotýkajú,
pracovať s Ústavou SR a v nej rozlišovať členenie
ľudských práv,
zaujať postoj ku ochrane ľudských práv na Slovensku.
Občan a
právo
Právo a iné normatívne
systémy,
normy, morálka,
právna kultúra,
Žiak vie:
vyjadriť vlastnými slovami podstatu práva,
vysvetliť pojmy hodnota, norma, právna norma,
vysvetliť rozdielnosť medzi morálnymi a právnymi
normami.
na základe obrázku analyzovať symbol práva – Justíciu
vymenovať právne kultúry,
vysvetliť rozdiel medzi právnymi kultúrami,
porovnať typy sankcií v rôznych právnych kultúrach,
125
uviesť, ako sa jednotlivec môže podieľať na tvorbe práva.
Právny systém, právny systém, odvetvia
práva, právna spôsobilosť,
Žiak vie:
vysvetliť pojem právny systém,
charakterizovať právny systém,
vysvetliť rozdiel medzi vnútroštátnym a medzinárodným
právom,
rozlíšiť pojmy právna spôsobilosť (subjektivita) a
spôsobilosť na právne úkony; uviesť kedy vznikajú a
ako zanikajú,
rozlíšiť právne normy podľa právnej sily,
rozlíšiť medzi platnosťou a účinnosťou zákona,
opísať odvetvia práva podľa predmetu,
rozlíšiť medzi verejným a súkromným právom,
rozlíšiť medzi hmotným a procesným právom.
Rodinné právo,
podmienky uzavretia
manželstva,
Žiak vie:
vymenovať pramene rodinného práva,
vymenovať osoby, ktoré sú subjektom rodinného práva,
uviesť podmienky vzniku manželstva,
vysvetliť, v čom spočíva právny význam manželstva
a rodiny,
vymenovať 4 zásady rodinného práva,
rozlíšiť dve formy uzavretia manželstva,
na konkrétnych príkladoch posúdiť, či je možné uzavrieť,
manželstvo alebo nie, prípadne za akých podmienok.
Trestné právo,
deliktuálna spôsobilosť,
represia, prevencia,
Žiak vie:
vymenovať pramene trestného práva,
vysvetliť, od kedy nadobúda občan trestnú zodpovednosť,
definovať, čo naše trestné právo považuje za trestné
(trestný čin, prečin, zločin),
uviesť príklady trestných činov a priestupkov,
porovnať trestný čin a priestupok,
uviesť druhy trestov,
126
uviesť okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť,
porovnať tri druhy pôsobnosti trestných noriem,
vysvetliť okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť,
porovnať tri druhy pôsobnosti trestných noriem,
vysvetliť okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť,
odôvodniť účel sankcií pri porušení právnych noriem,
porovnať právomoci orgánov činných v trestnom konaní.
Orgány ochrany práva, advokácia, polícia,
prokuratúra, notariáty, súdy,
Žiak vie:
porovnať náplň činnosti orgánov právnej ochrany.
uviesť príklady právnych problémov, s ktorými sa môžu
občania na nich obrátiť.
uviesť, aké sú garancie ochrany práva,
na príkladoch zo života uviesť právomocí polície,
prokuratúry, advokácie, notárov, súdov,
popísať štruktúru súdov,
na základe kompetencií Ústavného súdu určiť postavenie
tohto orgánu v SR,
zdôvodniť potrebu práva v spoločnosti.
Občianske právo, spôsobilosť na právne
úkony,
Žiak vie:
vymenovať pramene občianskeho práva,
vymedziť predmet občianskeho práva
uviesť účastníkov občianskeho práva,
odôvodniť účel sankcií pri porušení právnych noriem,
uviesť základné druhy sankcií v občianskom práve,
uviesť príklady, akým spôsobom možno nadobudnúť
vlastníctvo.
Práva spotrebiteľa,
Reklamácia, neetická
reklama, klamlivá reklama,
Žiak vie:
vysvetliť základné práva spotrebiteľa.
objasniť potrebu ochrany spotrebiteľa,
vysvetliť, ako sa uplatňujú práva a povinnosti
spotrebiteľa a predávajúceho,
popísať postup a podmienky reklamácie tovaru,
127
uviesť, na ktoré štátne orgány a inštitúcie má spotrebiteľ
právo obrátiť sa o pomoc,
diskutovať o neetických a klamlivých reklamách.
Filozofia
a jej
atribúty
Filozofia, mýtus,
predstava, pojem, logos, Filozofické otázky a zdroje
filozofických úvah,
Žiak vie:
uviesť rozdielne znaky filozofie a mýtu.
nájsť v texte znaky mytologického a filozofického
uvažovania.
používať základné filozofické pojmy: logos,
vysvetliť rôzne významy pojmu logos,
uviesť rozlišovacie znaky, ktoré odlišujú filozofické
otázky od bežných otázok.
Predpoklady vzniku
Filozofie,
údiv, pochybnosť,
Žiak vie:
vysvetliť predpoklady vzniku filozofie v Grécku,
vysvetliť individuálne predpoklady vzniku filozofie,
na základe analýzy textov definovať predpoklady a zdroje
vzniku filozofie.
Filozofické disciplíny, ontológia, gnozeológia,
logika, etika, filozofia
človeka (filozofická
antropológia), filozofia
dejín, filozofia spoločnosti
(sociálna filozofia)
hmota, idea,
metafyzika, dialektika,
monizmus, dualizmus,
pluralizmus, pohyb, priestor,
kauzalita, pravda,
Žiak vie:
na základe filozofického textu sformulovať otázku, ktorú
tento text rieši,
zaradiť filozofický text do filozofickej disciplíny,
sformulovať vlastné stanovisko k filozofickému textu ,
na základe inšpirácie filozofickým textom sformulovať
vlastnú otázku,
vybrať z prameňov texty obsahujúce problematiku bytia
a poznania a zaujať k nim stanovisko,
vysvetliť rozdiel medzi monizmom, dualizmom a
pluralizmom a uviesť príklady,
používať základné filozofické pojmy: bytie, podstata,
idea, hmota.
Filozofia, veda,
náboženstvo, umenie,
ideológia,
zmysel života, nihilizmus,
pravda, agnosticizmus,
skepticizmus, eklekticizmus,
scientizmus, kritické
myslenie, sloboda, teizmus,
deizmus, panteizmus,
Žiak vie:
uviesť základné identifikačné znaky filozofie, vedy,
náboženstva, umenia a ideológie,
uviesť základné rozdiely, ktoré odlišujú filozofiu od
vedy, náboženstva, umenia a ideológie,
porovnať základné filozofické prístupy v otázke vzťahu k
128
ateizmus Bohu: teizmus, deizmus, panteizmus, ateizmus,
identifikovať prvky filozofickej reflexie, vedeckého
vyjadrovania, náboženského presvedčenia, umeleckej
tvorby a prípadných ideologizmov v textoch, ktoré
obsahujú viacero týchto zložiek.
na základe analýzy textov definovať rôzne prístupy ku
vzťahu filozofie a náboženstva.
Dejinno-
filozofický
exkurz
Základné znaky západnej
filozofie ako celku,
periodizácia dejín filozofie,
(antická filozofia,
stredoveká filozofia,
renesančná filozofia,
novoveká filozofia, filozofia
19. storočia, filozofia 20.
storočia), ich profilové
charakteristiky a
kultúrnohistorický kontext,
základné filozofické smery,
Žiak vie:
charakterizovať spoločné črty vlastné západnej filozofii
ako celku,
uviesť odlišnosti, ktoré odlišujú západnú filozofiu od
filozofického myslenia spätého s inými kultúrnymi,
resp. civilizačnými okruhmi,
uviesť, ktoré témy resp. problémy sú ťažiskové pre
jednotlivé obdobia dejín filozofie,
vysvetliť príčiny zmien ťažiskových tém a problémov
filozofického myslenia,
vysvetliť predmet filozofie v jednotlivých obdobiach
dejín filozofie (antická filozofia, stredoveká filozofia,
renesančná filozofia, novoveká filozofia, filozofia 19.
storočia, filozofia 20. storočia),
Interpretovať dejiny filozofického myslenia ako proces
vykazujúci dva rozhodujúce kvalitatívne posuny:
ako prechod od skúmania sveta k skúmaniu subjektu,
ktorý o svete niečo vypovedá,
ako prechod od „myslenia o svete“ k analýze jazyka, v
ktorom svet myslíme a vyjadrujeme.
Antická filozofia -
myslenie orientované na
poznanie sveta
(Parmenides, Herakleitos,
Aristoteles)
pôvod a poriadok sveta,
zmena a trvanie, náhoda a
nevyhnutnosť, kritériá
rozlišovania medzi pravým a
nepravým bytím
(skutočnosťou a zdaním).
Žiak vie:
vysvetliť, prečo sa menil predmet filozofie v Grécku,
interpretovať dejiny antického filozofického myslenia
ako prechod od skúmania sveta k skúmaniu subjektu,
ktorý o svete niečo vypovedá,
vysvetliť príčiny zmien ťažiskových tém a problémov
filozofického myslenia v antickej filozofii,
Identifikovať a analyzovať problémy, otázky a spory,
ktoré zohrávali úlohu kryštalizačného jadra
filozofických diskusií a polemík v rámci antickej
filozofie.
129
Charakterizovať stanoviská uvedených filozofov k ich
riešeniu.
Porovnať alternatívne riešenia uvedených problémov a
zaujať k nim vlastné stanovisko.
Miléťania a Herakleitos,
Táles, Anaximandros,
Anaximénes, arché,
dialektika,
Žiak vie:
porovnať názory predstaviteľov ranej gréckej filozofie na
chápanie pralátky a pohybu
charakterizovať stanovisko Miléťanov k otázkam pohybu
a k otázke arché,
charakterizovať stanovisko Herakleita k otázkam pohybu
a trvania a k otázke arché.
Eleati,
Xenofanes, Parmenides,
Zenón z Eley,
apórie
Žiak vie:
charakterizovať stanovisko Parmenida k otázkam pohybu
a k otázke arché,
vysvetliť Zenonove aporie.
Poeleati,
Atomizmus
Anaxagoras, Empedokles,
Leukippos, Demokritos,
(náhoda a nevyhnutnosť)
Žiak vie:
charakterizovať stanovisko poleatov a atomistov k
otázke pohybu a k otázke arché,
Sofisti,
antropologický obrat,
od fyzis ku nomos
Žiak vie:
pomocou poznatkov z dejepisu vysvetliť spoločensko-
politické predpoklady nástupu sofistov,
definovať pojem antropologický obrat,
vysvetliť príčiny antropologického obratu,
vysvetliť príčiny zmien ťažiskových tém a problémov
filozofického myslenia pri prechode od fyzis ku nomos,
na základe analýzy textov vymedziť črty ich filozofie.
posúdiť význam filozofie sofistov.
Sokrates,
sokratovská irónia,
maieutika, daimonion,
Žiak vie:
vysvetliť pojem daimonion,
porovnať filozofiu sofistov a Sokrata,
zhodnotiť aktuálnosť Sokratovej filozofie v súčasnosti
analýzou výrokov Sokrata: „Poznaj sám seba“ a „Viem,
že nič neviem“ vysvetliť podstatu jeho filozofie
na základe analýzy textu vysvetliť sokratovskú metódu
odhaľovania pravdy.
130
Platón,
idey, inteligibilný svet,
bytie, poznanie,
veci, senzibilný svet,
mienka, platónsky
tojuholník, rozpamätávanie,
účať, skúsenosť,
Žiak vie:
vysvetliť podstatu Platónovej filozofie,
vymenovať vlastnosti ideí,
na základe analýzy textu rozlíšiť medzi pravým a
nepravým bytím (skutočnosťou a zdaním).
pomocou analýzy podobenstiev o úsečke a o jaskyni
definovať ontologickú a gnozeologickú rovinu jeho
filozofie.
vysvetliť podstatu platónskeho trojuholníka,
na základe analýzy textu určiť vlastnosti ideí.
aplikovať podobenstvo o jaskyni na rôzne udalosti, či
osoby z histórie alebo literatúry.
Aristoteles,
Látka a forma, prvá a druhá
podstata, príčiny vzniku,
Žiak vie:
vysvetliť podstatu Aristotelovej filozofie,
vysvetliť učenie o látke a forme,
na konkrétnom príklade ilustrovať príčiny vzniku prvej
podstaty,
na konkrétnom príklade vysvetliť učenie o prvej a druhej
podstate,
na základe analýzy obrazu „Aténska škola“ porovnať
rozdielnosť prístupov Platóna a Aristotela v metafyzike,
zhodnotiť význam Aristotelovej filozofie.
Poklasická grécka
filozofia,
helenizmus,
epikureizmus, stoicizmus,
skepticizmus, kynizmus,
novoplatonizmus
Žiak vie:
pomocou poznatkov z dejepisu vysvetliť spoločensko-
politické predpoklady nástupu helenistickej kultúry a
filozofie,
vysvetliť príčiny zmien ťažiskových tém a problémov
filozofického myslenia pri nástupe helenizmu,
vysvetliť pojem helenizmus,
vlastnými slovami charakterizovať podstatu
helenistických smerov: epikureizmus, stoicizmus,
skepticizmus, kynizmus, novoplatonizmus.
Stredoveká filozofia,
rozum – viera (filozofia –
teológia),
dôkazy božej existencie,
spor o univerzálie,
Žiak vie:
vymenovať najvýznamnejších predstaviteľov stredovekej
filozofie,
pomocou poznatkov z dejepisu vysvetliť spoločensko-
131
politické predpoklady vzniku stredovekej filozofie,
vymedziť základné problémy stredovekej filozofie,
na príklade demonštrovať jeden tomášových odkazov na
božiu existenciu,
posúdiť význam stredovekej filozofie pre ďalší vývoj.
Humanizmus a renesancia,
znaky humanizmu a
renesancie
Žiak vie:
vymenovať najvýznamnejších predstaviteľov
renesančného myslenia,
vysvetliť pojmy renesancia a humanizmus,
vymenovať znaky humanizmu a renesancie,
zdôvodniť nástup humanizmu a renesancie, nový pohľad
na svet a človeka.
Klasická novoveká
filozofia – Racionalizmus,
myslenie orientované na
poznávajúci subjekt a na
podmienky a možnosti
poznávania (R. Descartes, I.
Kant)
problém hraníc a objektivity
poznania, zdroje a metódy
poznania.
Descartes, Spinoza, Leibniz
– gnozeologická
problematika, subjekt,
objekt,
Žiak vie:
interpretovať nástup klasického novovekého
filozofického myslenia ako prechod od skúmania sveta
k skúmaniu subjektu, ktorý o svete niečo vypovedá,
vysvetliť príčiny zmien ťažiskových tém a problémov
filozofického myslenia v novovekej filozofii.
identifikovať problémy, otázky a spory, ktoré zohrávali
úlohu kryštalizačného jadra filozofických diskusií a
polemík v rámci myslenia orientovaného na
poznávajúci subjekt a na podmienky a možnosti
poznávania,
analyzovať problémy, otázky a spory, ktoré zohrávali
úlohu kryštalizačného jadra filozofických diskusií a
polemík v rámci myslenia orientovaného na
poznávajúci subjekt a na podmienky a možnosti
poznávania,
charakterizovať stanovisko Descartesa k problematike
poznania,
porovnať alternatívne riešenia problémov poznania
u Spinozu a Leibniza,
vysvetliť, čo je zdrojom poznania v racionalizme a v
empirizme v novovekej filozofii,
porovnať chápanie ideí v klasickej novovekej filozofii
s pohľadom na idey u Platóna,
používať základné filozofické pojmy: subjekt, objekt,
132
idea,
zdôvodniť, prečo sa kľúčovou disciplínou novovekej
filozofie stáva teória poznania,
zaujať vlastné stanovisko k uvedeným spôsobom riešenia
problémov poznania.
Racionalizmus -
ontologická problematika, Descartes, Spinoza, Leibniz,
Žiak vie:
na Descartovom výroku „Myslím, teda som“ vysvetliť
jeho dualizmus,
vysvetliť, ako chápal G. W. Leibniz monády a
problematiku pluralizmu,
porovnať chápanie pojmu substancia u Descartesa,
Spinozu a Leibniza,
zdôvodniť, prečo filozofia B. Spinozu je panteistická
a monistická.
Empirizmus, Bacon, idoly, indukcia
Žiak vie:
charakterizovať učenie F. Bacona a jeho náuku
o idoloch,
charakterizovať stanovisko Bacona k problematike
poznania,
rozlíšiť negatívnu a pozitívnu fázu vo filozofii F. Bacona,
porovnať učenie F. Bacona a R. Descarta,
zhodnotiť prínos F. Bacona a R. Descarta pre ďalší
filozofický vývoj.
Empirizmus,
Locke, Berkeley, idey,
solipsizmus,
Žiak vie:
reprodukovať Lockovo chápanie ideí,
na príkladoch demonštrovať Lockovo chápanie ideí,
charakterizovať stanovisko Locka k problematike
poznania,
charakterizovať stanovisko Berkeleyho k problematike
poznania,
vysvetliť pojem solipsizmus,
objasniť prepojenie „Lockových“ ideí sekundárnych
kvalít s „Berkeleyho“ solipsizmom,
objasniť prínos J. Locka do teórie poznania,
používať základné filozofické pojmy: subjekt, objekt,
133
podstata, idea, substancia,
zhodnotiť Berkeleyho riešenie solipsizmu.
Osvietenstvo,
rozum, viera v pokrok
(kultúrny optimizmus),
ľudské práva, deizmus,
materializmus,
Žiak vie:
uviesť hlavné znaky osvietenstva,
menovať významných predstaviteľov osvietenstva,
definovať základné zdroje osvietenstva,
vysvetliť prínos F. M. A. Voltaira pre filozofiu a
spoločenskú prax,
rozobrať odporúčania F. M. A. Voltaira na riešenie
situácie vo Francúzsku v diele Filozofické listy,
zdôvodniť odporúčania F. M. A. Voltaira na riešenie
situácie vo Francúzsku v diele Filozofické listy,
posúdiť, čím prispelo osvietenstvo k budovaniu
súčasného obrazu Európy.
Nemecký klasický
idealizmus,
Kant
myslenie orientované na
poznávajúci subjekt a na
podmienky a možnosti
poznávania (I. Kant)
problém hraníc a objektivity
poznania, zdroje a metódy
poznania.
transcedentálny idealizmus,
vec osebe (noumenálny svet,
ding an sich),
vec pre mňa (fenomenálny
svet, ding fur mich),
transcedentálna estetika,
transcedentálna logika,
transcedentálna analytika,
tratscedentálna dialektika,
kopernikovský obrat,
priestor a čas,
Žiak vie:
objasniť podmienky vzniku a prínos nemeckého
klasického idealizmu,
vymedziť podstatné problémy Kantovej filozofie,
charakterizovať stanovisko Kanta k problematike
poznania,
vysvetliť, ako I. Kant riešil otázku poznania v diele
Kritika čistého rozumu,
na základe analýzy Kantových výrokov dokázať jeho
riešenie dichotómie racionalizmu a empirizmu ako
kompromisné,
porovnať Kantovo riešenie problémov poznania
s ostatnými predstaviteľmi nemeckého klasického
idealizmu,
objasniť pojem kategorického imperatívu,
na základe analýzy výroku vysvetliť Kantov kategorický
imperatív,
aplikovať kategorický imperatív v konkrétnych
situáciách,
zaujať postoj ku kategorickému imperatívu.
Fichte, Schelling
subjektívny idealizmus,
Žiak vie:
charakterizovať stanovisko Fichteho k problematike
134
objektívny idealizmus, poznania,
charakterizovať stanovisko Schelinga k problematike
poznania,
porovnať Fichteho riešenie problémov poznania
s ostatnými predstaviteľmi nemeckej klasickej filozofie,
porovnať Schelingovo riešenie problémov poznania
s ostatnými predstaviteľmi nemeckého klasického
idealizmu.
Hegel,
objektívny idealizmus
Žiak vie:
vysvetliť podstatu Heglovej filozofie,
vysvetliť Heglovo nazeranie na svet
porovnať Heglovo nazeranie na svet s učením Platóna
charakterizovať stanovisko Hegla k problematike
poznania,
porovnať Heglovo riešenie problémov poznania
s ostatnými predstaviteľmi nemeckého klasického
idealizmu.
Poklasická filozofia 19.
storočia - pozitivizmus,
Žiak vie:
Na základe poznatkov z histórie uviesť, aké
politické, hospodárske a kultúrne zmeny v 19. storočí
mali výrazný vplyv na rozvoj filozofického myslenia,
charakterizovať antropologické a scientistické prúdy
poklasickej filozofie 19. storočia,
zdôvodniť opodstatnenosť pluralizmu v poklasickej
filozofii,
vysvetliť podstatu pozitivizmu A. Comta,
chronologicky zoradiť tri štádiá vývoja spoločnosti
v závislosti od spôsobu myslenia podľa Comta,
vysvetliť tri štádiá vývoja spoločnosti v závislosti od
spôsobu myslenia podľa Comta,
Marxizmus,
dialektický materializmus,
historický materializmus,
odcudzenie (alienácia)
Žiak vie:
na základe poznatkov z dejepisu vysvetliť ekonomické,
sociálne a politické predpoklady vzniku marxizmu,
vlastnými slovami definovať dialektický materializmus,
vlastnými slovami definovať historický materializmus,
objasniť marxovo chápanie odcudzenia (alienácie),
135
kriticky posúdiť, aký vplyv mala marxistická filozofia na
ďalší historický vývoj,
zaujať postoj ku marxistickej filozofii.
Kierkegaard,
existencia, kategória
paradoxu, estetický postoj,
etický postoj, náboženský
postoj,
Žiak vie:
na základe analýzy výroku Kierkegaarda vysvetliť pojem
existencia,
vysvetliť kategóriu paradoxu,
na konkrétnych historických alebo literárnych postavách
objasniť tri štádiá sebarealizácie človeka,
Schopenhauer,
iracionalizmus,
voluntarizmus,
Žiak vie:
definovať pojem iracionalizmus,
definovať pojem voluntarizmus,
na základe analýzy textu vysvetliť chápanie vôle k životu
u Schopenhauera,
Nietzsche,
voluntarizmus, nihilizmus,
nadčlovek
Žiak vie:
definovať pojem voluntarizmus
vysvetliť chápanie vôle k moci u Nietzscheho,
porovnať chápanie vôle u Schopenhauera a u
Nietzscheho,
na základe analýzy textu vysvetliť „Niezscheho“
nadčloveka,
kriticky posúdiť, aký vplyv mala filozofia Nietzscheho
na ďalší historický vývoj,
zaujať postoj ku nihilzmu.
Filozofia 20. storočia
myslenie orientované na
jazyk (L. Wittgenstein),
problém poznávacieho
statusu jazyka
(spochybnenie referenčnej
funkcie jazyka), význam ako
výsledok sociálnej a
jazykovej praxe, metafora
klietky – človek ako väzeň
svojho jazyka.
verifikácia, neúplná
verifikácia, falzifikácia,
Žiak vie:
na základe poznatkov z histórie uviesť, aké
politické, hospodárske a kultúrne zmeny v 20. storočí
mali výrazný vplyv na rozvoj filozofického myslenia,
posúdiť podmienky ovplyvňujúce predmet filozofických
smerov 20. storočia,
vysvetliť nové chápanie jazyka vo filozofii 20. storočia,
charakterizovať stanovisko Wittgensteina k problematike
jazyka,
objasniť metaforu klietky,
na základe analýzy výrokov vysvetliť základné myšlienky
136
filozofie Wittgensteina,
zdôvodniť vzťah medzi atomárnymi faktami
a atomárnymi výrokmi,
rozlíšiť medzi zmyslupmi a zmysluprázdnymi výrokmi,
na príkladoch objasniť rôzne spôsoby overenia
pravdivosti výrokov,
Existencializmus,
existencia, esencia
(podstata, substancia),
soboda, voľba,
zodpovednosť,
Žiak vie:
na základe poznatkov z dejepisu vysvetliť predpoklady
vzniku existencializmu,
vlastnými slovami definovať podstatu existencializmu,
stručne charakterizovať existencializmus J.P. Sartra,
na základe analýzy výroku „existencia predchádza
podstatu“ vysvetliť Sartrov existencializmus,
na konkrétnom príklade objasniť základnú tézu Sartrovho
existencializmu : „existencia predchádza podstatu“.
Pragmatizmus,
pragma, pravda,
Žiak vie:
vlastnými slovami definovať podstatu pragmatizmu,
vymenovať troch predstaviteľov pragmatizmu,
na základe poznatkov z dejepisu vysvetliť predpoklady
vzniku pragmatizmu v USA,
charakterizovať stanovisko pragmatizmu k problematike
jazyka,
porovnať americký a slovenský systém vzdelávania
s ohľadom na využitie myšlienok pragmatizmu,
kriticky zhodnotiť, ako sa myšlienky pragmatizmu
implementovali do spoločenského, politického,
ekonomického života a školstva.
Štrukturalizmus
a postmodernizmus,
štruktúra, epistéma, narácie,
disenz, relativizácia,
nivelizácia,
Žiak vie:
vlastnými slovami definovať podstatu štrukturalizmu,
vlastnými slovami definovať podstatu postodernizmu,
vysvetliť pojmy: štruktúra, epistéma, narácie, disenz,
relativizácia, nivelizácia,
charakterizovať stanovisko štrukturalizmu
k problematike jazyka,
charakterizovať stanovisko pragmatizmu k problematike
137
jazyka.
Religio-
nistika
Náboženstvo a jeho
atribúty,
religionistika, náboženstvo,
prvky náboženstva,
náboženská viera,
náboženské symboly,
náboženské praktiky a
prejavy (náboženský kult,
náboženské obrady, sviatky
a tradície),
Žiak vie:
vie uviesť vzťah medzi religionistikou a náboženstvom,
vymenovať prvky náboženstva,
vlastnými slovami definovať pojmy: náboženská viera,
náboženské symboly, náboženský kult, náboženské
obrady, sviatky a tradície.
kriticky zhodnotiť vzťah religionistiky ku ostatným
spoločenským vedám.
Kresťanstvo a svetové
náboženstvá,
kresťanské symboly,
kresťanské praktiky
a prejavy,
Žiak vie:
vlastnými slovami vysvetliť podstatu kresťanstva,
identifikovať náboženské symboly kresťanstva,
opísať náboženské praktiky a prejavy v kresťanstve,
kriticky zhodnotiť význam kresťanstva.
Islam,
islamské symboly, islamské
praktiky a prejavy,
Žiak vie:
vlastnými slovami vysvetliť podstatu islamu,
identifikovať náboženské symboly islamu,
opísať náboženské praktiky a prejavy v islame,
kriticky zhodnotiť význam islamu.
Východné náboženstvá,
hinduizmus a budhizmus,
hinduistické symboly,
budhistické symboly,
hinduistické praktiky
a prejavy, budhistické
praktiky a prejavy,
Žiak vie:
vlastnými slovami vysvetliť podstatu hinduizmu,
vlastnými slovami vysvetliť podstatu budhizmu,
identifikovať náboženské symboly hinduizmu,
identifikovať náboženské symboly budhizmu,
opísať náboženské praktiky a prejavy v hinduizme,
opísať náboženské praktiky a prejavy v budhizme,
kriticky zhodnotiť význam hinduizmu.
kriticky zhodnotiť význam budhizmu.
Alternatívne náboženské
prejavy (nové náboženské
hnutia),
nová religiozita, sekta, kult,
tolerancia.
Žiak vie:
vymenovať aspoň dve nové náboženské hnutia,
definovať pojmy kult a sekta,
porovnať riešenie náboženských sporov v čase
138
i v priestore,
obhájiť vlastný názor na problematiku náboženskej
tolerancie.
Aktualizácia učiva
V. Metódy a formy práce Názov tematického celku Metódy a formy práce
Človek a spoločnosť výklad
problémové vyučovanie
riadený rozhovor
diskusia
výklad
práca s textami
žiacke referáty
Občan a štát frontálne vyučovanie
žiacke referáty
problémové vyučovanie
skupinová práca
samostatná práca
diskusia
výklad
práca s dokumentami
Občan a právo výklad
žiacke referáty
projektové vyučovanie
riadený rozhovor
štúdium odborných časopisov
práca s dokumentami
Aktualizácia učiva odborná exkurzia
139
VI. Učebné zdroje Názov
tematického
celku
Odborná literatúra, ďalšie zdroje Didaktická
technika
Človek a
spoločnosť
SOPÓCI, J. – BÚZIK,B.: Základy sociológie, 1. vydanie.
Bratislava: SPN, 1995.
KEENE, M.: Svetové náboženstvá. Bratislava: Ikar, 2003.
JANDOUREK, J.: Úvod do sociológie.Praha: Portál, 2009.
Internet, knižnica
Tabuľa,
učebnica,
dataprojektor,
notebook
Občan a štát TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie. Bratislava: SPN,
1994.
KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4. vydanie.
Bratislava: SPN, 2001.
BRIESTENSKÝ, L. – STRAPÁKOVÁ. Z.: Právo pre každého
III. Občianske právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1999.
Internet, knižnica
Tabuľa,
učebnica,
dataprojektor,
notebook
Občan a
právo
TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie. Bratislava: SPN,
1994.
KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4. vydanie.
Bratislava: SPN, 2001.
BRIESTENSKÝ, L. – STRAPÁKOVÁ. Z.: Právo pre každého
III. Občianske právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1999.
HRUBALA, J.- ŽILINĆÍK, P.: Právo pre každého II. Trestné
právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1998.
BRIESTENSKÝ, L.: Pracovné právo. Právo pre každého V.
Pracovné právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 2001.
HRUBALA, J.- ROHÁRIK, J.: Právo pre každého IV. Rodinné
právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 2000.
HORVÁTH, E.:Právna rukoväť pre každého. Žilina: Poradca,
2005.
ZÁKONY II/ 2010 – Žilina: Poradca, s. r. o.
ZÁKONY III/ 2010 – Žilina: Poradca, s. r. o.
Internet, knižnica
Tabuľa,
učebnica,
dataprojektor,
notebook
Aktualizácia
učiva
.
VII. Hodnotenie predmetu K polročnej a koncoročnej klasifikácií sú potrebné minimálne tri známky (z ústnych alebo písomných
odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po každom tematickom celku.
Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodni. Písomnú
odpoveď absolvujú študenti v priebehu alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí oboznámiť
žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. O téme
a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej
skúšky ( päťminútovky ) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom sú jej témou dve posledné
vyučovacie látky. Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia, ale prihliada sa
k dôležitosti a váhe jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti oboznámení. Zároveň sa však
prihliada na systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavovaná osobné a sociálne kompetencie ako je
zodpovednosť, snaha, iniciatíva a to počas celého klasifikačného obdobia.
Druh odpovede Orientačná váha
Ústna odpoveď 2
Päťminútovka 1
Vopred oznámená písomka – V polovici alebo na konci tematického celku 2
Test na konci tematického celku 3
Referát, projekt, prezentácia 2
140
Názov predmetu Umenie a kultúra
Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra – 3.ročník (4R)
I. Charakteristika predmetu Predmet Umenie a kultúra patrí do rovnomennej oblasti Umenie a kultúra. Nadväzuje na
predmety Výtvarná výchova, Hudobná výchova a Výchova umením, ktoré sa vyučujú v nižšom
sekundárnom vzdelávaní. Predmet Umenie a kultúra integrálne spája vnímanie globálnych javov
s hlavnými umeleckými druhmi, so svetom kultúry a so ž ivotným štýlom. Rozvíja tvorivé
myslenie, zručnosti a návyky žiakov, formuje ich vlastné názory a hodnotové postoje.
Koncepcia predmetu v sebe zahŕňa zážitkové metódy edukácie, kreatívne chápanie umenia a
mimo umeleckého estetična a taktiež širšej kultúrnej aktivity človeka. Prostredníctvom
zážitkových a skúsenostných metód vyučovania (projekčné metódy, dramatická výchova,
priama skúsenosť atď.) sa snaží motivovať žiakov, rozvíjať a kultivovať ich osobnosť.
Zámerom predmetu Umenie a kultúra je, aby aktívna forma vnímania umeleckého diela
smerovala k praktickej činnosti spojenej s poznávaním vyjadrovacích prostriedkov, reči
umenia, čím bude možné realizovať aktívnu estetickú výchovu. S ú č a s ť o u p r e d m e t u
U m e n i e a k u l t ú r a j e a j pohľad do chronológie dejín umenia a to prierezovo
prostredníctvom vyučovania vyjadrovacích prostriedkov a postupov. Snahou toh to
predmetu j e t ak t i ež p r ib l íž i ť ž i akom aktuálne formy umenia v súčasnom svete.
Súčasťou predmetu je taktiež poznávanie estetických a kulturologických pojmov, názorov
v paralele dejín umenia a kultúry.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Hlavným cieľom predmetu Umenie a kultúra je rozvoj socio-afektívnych schopností žiaka, jeho
postojov, hodnotových orientácií a kritického vnímania kultúry. Predmet sa orientuje aj na
rozvoj psycho-motorických schopností žiaka, na jeho samostatné a tvorivé vyjadrovanie obsahov
psychiky, ako aj na rozvoj kognitívnych schopností žiaka v poznávaní kultúry súčasnosti a
minulosti.
Čiastkovými cieľmi učebného predmetu sú:
rozvoj žiakovej kultúrnej identity
rozvoj kultúrno-historického povedomia
rozvoj schopnosti porozumieť iným kultúram
rozvoj schopnosti rešpektovať a tolerovať hodnoty iných ľudí a kultúr
rozvoj schopnosti vnímať rôzne vyjadrovacie prostriedky, médiá a tendencie, ktoré v
kultúre a v umeniach existujú
rozvoj schopnosti vyjadrovať sa na úrovni doby a na úrovni svojich optimálnych
schopností s pomocou nástrojov, ktoré žiakovi kultúra ponúka
rozvoj kultivovanej vizuálnej, sluchovej, jazykovej a pohybovej gramotnosti
rozvoj schopnosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií
prostredníctvom rôznych médií, vrátane hudobných umení, scénických umení, písaného a
hovoreného slova, architektúry, výtvarných prostriedkov a elektronických médií
141
III. Predmetové kompetencie Súhrn kompetencií, ktoré rozvíja predmet Umenie a kultúra, pomáha formovať občiansku
zodpovednosť žiaka. Predmet rozvíja nasledovné kompetencie:
Osobnostné kompetencie
Kognitívne kompetencie
Komunikačné kompetencie
Občianske kompetencie
IV. Obsah vzdelávania Ročník: 3. v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard
Výkonový štandard
Zák
ladn
é pri
ncí
py
ved
eck
ého p
ozn
ávan
ia
Vedci a veda
Vedci v sci-fi
Svet bez vedcov
Ako žijú vedci?
O čo sa vedec
zaujíma?
Metódy vedy
Ako rozmýšľajú
vedci?
Žiak vie na vybranom súčasnom probléme vybranej vednej disciplíny demonštrovať štruktúru vedy a prácu vedca
Žiak za pomoci biografie známeho vedca dokáže zrekonštruovať prácu tohto vedca
Žiak dokáže na situácií z každodenného života demonštrovať využívanie metód z vedeckej, odbornej oblasti konkrétnej vedy
Žiak dokáže za pomoci vybraných vedných disciplín navrhnúť vedecké spôsoby poznávania kultúry
Žiak dokáže odhadnúť reálnosť – nereálnosť populárnych obrazov vedcov, svoj názor vie vyargumentovať
Žiak je schopný vyhodnotiť vedeckosť konkrétnych príkladov sci –fi a fantasy literatúry.
Žiak dokáže klasifikovať hlavné skupiny vedných disciplín
Žiak pozná, rozumie pracuje pojmami:
Veda, vedec, sci- fi, fantasy, metóda, problém, hypotéza, teória, empíria, prax, pozorovanie, experiment, analógia, analýza, syntéza, interpretácia, abstrakcia, dedukcia, indukcia, výskum, štatistika, vyhodnotenie, zistenie, porovnávanie, humanitné vedy, prírodné vedy, technické vedy...
142
Teo
reti
cké
pozn
ávan
ie k
ult
úry
Štruktúra umenia
Štruktúra kultúry
Kultúrna zmena
Poznávanie kultúry
Žiak dokáže klasifikovať umenie ako cieľavedomú tvorivú činnosť jedinca
Žiak dokáže klasifikovať funkcie umeleckého diela
Žiak dokáže popísať, vysvetliť, prípadne priradiť hodnotu umeniu vzhľadom na spoločenské, uznávané hodnoty v súčasnom svete
Žiak dokáže odôvodniť zmysel umenia vo svojom živote a vo svojom okolí
Žiak dokáže pripísať pozíciu umeniu v dnešnej spoločnosti
Žiak dokáže vymenovať pozitívne a negatívne vplyvy umenia, prípadne dokáže uviesť príklad na zneužívanie umenia
Žiak je schopný určiť kritéria pre odlíšenie umenia/umeleckého diela/ od iných kultúrnych predmetov
Tieto kritéria dokáže uplatniť na konkrétnych ukážkach umenia, svoje tvrdenie vie argumentovať
Žiak dokáže klasifikovať kultúru ako súhrn ľudských zvykov, snažení, tradícií, vedomostí a správania
Žiak dokáže rozlišovať oblasti v kultúre, dokáže rozlíšiť kultúrne vrstvy
Žiak dokáže rozlíšiť kultúru od umenia
Žiak dokáže charakterizovať pozíciu umenia v kultúre
Žiak pozná, rozumie pracuje s pojmami:
Umenie, kultúra, umelec, kultúrne vrstvy, kultúrna zmena, myšlienka, tradícia, zvyk, vkus, artefakt, hodnota, norma, originál, expozícia, výstava, história, úžitkové dielo...
V. Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí
žiakov a materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým dielom – výtvarným, hudobným,
elektronickým..., práca s literárnymi ukážkami, skupinová práca /drafting/, tvorba skupinových
„projektov“, interpretácia diel, analýzy, komunikácia, debata, diskusia IKT – PowerPoint,
dramatizácia, tvorba vlastných prejavov, kooperatívne cvičenia, tvorivé hry a úlohy, referátová a
argumentačná metóda.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou
umeleckého diela alebo inej pomôcky).
- Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a
odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie,
143
posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (názorná ukážka),
pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore
problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie
projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou
činnosťou vedie k vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov,
zdôvodňovanie za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie problémového
prípadu reálnej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a
spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej
závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry,
príbehu a pod.) kompozícia (vypracovanie slohových prác).
- Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, domáce
úlohy a pod.).
Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách UK.
Vyučujúci zaraďujú uvedené metódy do vyučovacieho procesu podľa možnosti a postavenia
samotnej vyučovacej hodiny.
VI. Učebné zdroje ČARNÝ, L., FRIDMAN, L., LAPITKA, M., ŠMECKOVÁ, J.: Základy kultúry. Pokusný
učebný text pre 1.a 2. ročník stredných škôl (dostupné na edukačnom DVD na adrese:
ftp:// ypsarion.afad.sk)
PIJOAN, J.: Dejiny umenia I-XII. Ikar, 1999
GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2. polovice
20. storočia. Bratislava, Profil, 1988
KULKA, J.: Umění a kýč. Praha: Torst, 2000
VII. Hodnotenie predmetu V rámci predmetu umenie a kultúra sa hodnotia tieto oblasti žiakovho správania:
a) obsah
Vnímanie: jazykové (alebo literárne), vizuálne, pohybové (alebo dramatické), zvukové
(alebo hudobné) vyjadrenie spôsobu, akým žiak vníma kultúrne artefakty.
Tvorba: tvorbu jazykových, vizuálnych, pohybových a zvukových artefaktov.
Reflexia: reflexia kultúrnych artefaktov; žiacku reflexia ich vlastných postojov.
Postoje: rôznorodé prejavy názorov a postojov.
Poznanie: prejavy zložitejších poznávacích procesov.
144
Informácie: práca s informáciami.
Médiá: práca s médiami.
b) proces
Komunikácia: spôsoby komunikácie pri riešení úloh.
Spolupráca: prejavy spolupráce pri riešení úloh.
Motivácia: prejavy motivácie k činnosti.
Myslenie: prejavy rôznych kognitívnych procesov.
Emocionalita: prejavy emocionálnych procesov.
Vyjadrenie plnenia kritérií hodnotenia v známkach
Výborný: Žiak je tvorivý, flexibilný, otvorený zmenám, využíva pestré vyjadrovacie
prostriedky a neustále ich obnovuje, reflektuje kultúrne procesy i svoje premeny.
Chválitebný: Žiak spĺňa kritériá, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý.
Dobrý: Žiak realizuje úlohy priemerne, chýba mu iniciatíva, je slabo motivovaný k
tvorbe, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky,
komunikuje nekultivovane, ťažšie identifikuje predsudky a stereotypy.
Dostatočný: Žiak realizuje úlohy s pomocou imitácie, prejavuje len základné zručnosti v
manipulácii s vyjadrovacími prostriedkami kultúry. Minimálne identifikuje prebiehajúce
procesy, len s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti, schopnosti a poznanie v nových
oblastiach.
Nedostatočný: V predmete umenie a kultúra sa neodporúča používať (pretože každý žiak
má z rodiny a prostredia isté kultúrne návyky a schopnosť vnímania kultúrnych
artefaktov).
145
Názov predmetu TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb
I. Charakteristika predmetu
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor na realizáciu a uvedomenie si potreby
celoživotnej starostlivosti žiakov o svoje zdravie, osvojenie si teoretických vedomostí a praktických
skúseností vo výchove k zdraviu prostredníctvom pohybových aktivít, telesnej výchovy, športovej
činnosti a pohybových aktivít v prírodnom prostredí. Poskytuje základné informácie o biologických,
fyzických, pohybových, psychologických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak získa
kompetencie, ktoré súvisia s poznaním a starostlivosťou o vlastné telo, pohybový rozvoj, zdatnosť
a zdravie, ktoré určujú kvalitu budúceho života v dospelosti. Osvojí si postupy ochrany a upevnenia
zdravia, princípy prevencie proti civilizačným ochoreniam, metódy rozvoja pohybových schopností
a pohybovej výkonnosti, v prípade žiakov so zdravotným oslabením alebo zdravotným postihnutím
princípy úpravy zdravotných porúch. Získa vedomosti a zručnosti o zdravotne a výkonnostne
orientovanej zdatnosti a telovýchovných činnostiach z viacerých druhov športových disciplín. Je vedený k
pochopeniu kvality pohybu ako dôležitej súčasti svojho komplexného rozvoja, k zorientovaniu sa vo
výbere pohybu pri vyskytujúcich sa zdravotných poruchách a ich prevencii, k poznaniu kompenzačných a
regeneračných aktivít a ich uplatneniu v režime dňa.
Na jednotlivých stupňoch vzdelávania postupne získaný komplex predmetových a kľúčových
kompetencií spolu s osvojenými telovýchovnými a športovými zručnosťami by sa mal takto stať v
konečnom dôsledku súčasťou jeho životného štýlu a výrazom jeho životnej filozofie.
Vzdelávacia oblasť spája vedomosti, návyky, postoje, schopnosti a zručnosti o pohybe, športe,
zdraví a zdravom životnom štýle, ktoré sú utvárané prostredníctvom realizovaných foriem vyučovania
telesnej a športovej výchovy, zdravotnej telesnej výchovy alebo formou integrovanej telesnej a športovej
výchovy. (Učebné osnovy pre zdravotnú telesnú výchovu sú spracované samostatne).
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť
žiakom primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať správne pohybové návyky
a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť, rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti, podporovať
rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a zdatnosti, zvyšovať aktivitu v starostlivosti o zdravie,
nadobúdať vedomosti o motorike svojho tela, z telesnej výchovy a zo športu (šport v chápaní akejkoľvek
pohybovej aktivity v zmysle Európskej charty o športe z roku 1992), utvárať trvalý vzťah k pohybovej
aktivite, telesnej výchove a športu v nadväznosti na ich záujmy a individuálne potreby ako súčasť
zdravého životného štýlu a predpoklad schopnosti k celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie.
Špecifickým cieľom predmetu je, aby žiaci :
porozumeli zdraviu ako subjektívnej a objektívnej hodnotovej kategórii, prebrali zodpovednosť
za svoje zdravie;
vedeli hodnotovo rozlišovať základné determinanty zdravia, pohybovej gramotnosti jednotlivca;
osvojili si vedomosti a zručnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o svoje telo, s aktívnym
pohybovým režimom, s osobným športovým výkonom, zdravým životným štýlom a zdravím;
vedeli aplikovať a naplánovať si spôsoby rozvoja pohybových schopností pri zlepšovaní svojej
pohybovej výkonnosti a telesnej zdatnosti;
porozumeli pozitívnemu pôsobeniu špecifických pohybových činností pri zdravotných poruchách
a zdravotných oslabeniach, pri prevencii proti rozvoju civilizačných ochorení;
boli schopní zhodnotiť svoje pohybové možnosti, zorganizovať si svoj pohybový režim a zapojiť
sa do spoluorganizovania športovej činnosti pre iných;
rozumeli vybraným športovým disciplínam, vzdelávacej, výchovnej, socializačnej a regeneračnej
funkcii športových činností;
osvojili si poznanie, že prevencia je hlavný nástroj ochrany zdravia a získali zručnosti poskytnutia
prvej pomoci;
racionálne jednali pri prekonávaní prekážok v situáciách osobného a verejného ohrozenia;
146
III. Predmetové kompetencie
Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií
najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií:
Pohybové kompetencie – žiak si vytvára vlastnú pohybovú identitu, pohybovú gramotnosť
a zdravotný status; žiak pozná základné prostriedky rozvíjania pohybových schopností a osvojovania
pohybových zručností; žiak pozná a má osvojené pohybové zručnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako
prevencia civilizačných chorôb, prostriedok úpravy zdravotných porúch a ktoré môže využívať v dennom
pohybovom režime;
Kognitívne kompetencie – žiak rozvíja kritické myslenie, ktoré predpokladá syntézu
a komparáciu poznatkov; žiak je flexibilný, dokáže hľadať optimálne riešenia vzhľadom k situácii,
v ktorej sa nachádza; žiak pozitívne a konštruktívne pristupuje k riešeniu problémov; žiak má mať zážitok
z vykonávanej pohybovej činnosti, tvorí si pohybový imidž v zmysle aktívneho zdravého životného štýlu;
Komunikačné kompetencie – žiak sa dokáže jasne a zrozumitelne vyjadrovať verbálne
a neverbálne počas telovýchovnej a športovej činnosti a zároveň rozumie odbornej terminológii; žiak vie
písomne, ústne i pohybom vyjadriť získané poznatky a zručnosti, dokáže argumentovať, prezentovať
svoje postoje a stanoviská; žiak má schopnosť využívať informačné technológie a vedieť vyhľadávať
informácie o pohybe, zdraví, zdravotných poruchách, športových výsledkoch a sprostredkovať informácie
iným; žiak má schopnosť byť objektívnym divákom, optimálnym partnerom pri športovej činnosti;
Učebné kompetencie – žiak sa vie motivovať pre dosiahnutie cieľa (športový výkon, dosiahnutie
zručnosti, prvá pomoc a i.), vie si odôvodniť svoje hodnotové postoje a buduje si celoživotné návyky
(pravidelné športovanie, zdravé stravovanie a i.); žiak má schopnosti získavať, triediť a systematicky
využívať získané poznatky a športové zručnosti; žiak si vie organizovať čas, pozná životné priority
a priority v starostlivosti o zdravie, vie sa podľa nich aj riadiť a dodržiavať základné pravidlá zdravého
životného štýlu; žiak vie pozitívne prijímať podnety z iného kultúrneho a športového prostredia
a zaujímať k nim hodnotové stanovisko;
Interpersonálne kompetencie – žiak má pozitívny vzťah k sebe a iným; vie objektívne
zhodnotiť svoje prednosti a nedostatky a v každej situácii vie predvídať následky svojho konania; žiak
rozvíja kompetenciu sebaovládania, motivácie konať s určitým zámerom byť asertívny, využívať empatiu
ako prostriedok interpersonálnej komunikácie; žiak vie efektívne pracovať v kolektíve; žiak sa zaujíma
o športovú aktivitu iných, sleduje športovcov a ich výkony, nevytvára bariéry medzi vekom, sociálnou
skupinou, zdravotným stavom a úrovňou výkonnosti žiakov;
Postojové kompetencie – žiak sa zapája do školskej záujmovej a mimoškolskej telovýchovnej,
športovej a turistickej činnosti; žiak vie využiť poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy
a športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody; žiak vie zvíťaziť,
ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality súpera; žiak vie dodržiavať princípy fair-
play; žiak vie spoluorganizovať pohybovú aktivitu svojich priateľov, blízkych a rodinných príslušníkov.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v štvorročnej forme štúdia, siedmy v osemročnej forme
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Modul Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Zdravie a jeho poruchy Zdravotné návyky, poruchy
zdravia, zdravotné oslabenie,
zdravotné postihnutie, oporná
a pohybová sústava, dýchacie
sústava, obehová sústava
a vplyv pohybu na ich rozvoj
- definovať zdravie, zdravotný
stav, zdravotné oslabenie,
zdravotné postihnutie
- identifikovať telesné,
psychycké, duševné a sociálne
aspekty pohybu, športu vo
vzťahu k zdraviu
2. Zdravý životný štýl zdravotne orientovaná - ovládať zdravotne orientované
147
pohybová aktivita, aktívny
odpočinok, zloženie potravín,
hodnota potravín, výživové
doplnky
cvičenia a vedieť ich primerane
použiť
- klasifikovať zloženie potravín
a dokumentovať ich význam
pre zdravú výživu
- vysvetliť hlavné
charakteristiky alternatívnych
foriem výživy
3. Telesná zdatnosť a
pohybová výkonnosť
motorické testy, testová batéria,
pohybová výkonnosť,
diagnostika telesného rozvoja a
pohybovej výkonnosti, telesná
zdatnosť, aeróbna činnosť,
anaerobná činnosť, fitnes,
wellness
- porozumieť svojmu fyzickému
potenciálu a možnostiam
zlepšovania telesnej zdatnosti a
pohybovej výkonnosti
- uplatniť osvojené športové
zručnosti pri rozvoji
jednotlivých pohybových
schopností,
- dokáže si vytvoriť
individuálny program ich
rozvoja a prezentovať vzťah k
pohybu
4.Športové činnosti
pohybového režimu
- Športové činnosti, pri ktorých
podľa pravidiel dochádza
k stretu medzi jednotlivcami
- Športové činnosti
uskutočňované v kolektíve
- Športové činnosti kreatívne
a estetické
- Športové činnosti v prírodnom
prostredí
športové súťaže, predvídanie,
rýchlosť reakcie, protihráč,
individuálne športy
herné kombinácie, herná
zručnosť, fair play, taktika,
technika, psychická príprava,
súper, herné náčinie
hudobno - pohybová výchova,
výrazový prostriedok, zážitok,
prežívanie
premiestňovanie a
pobyt v prírode, ochrana
človeka a prírody, adaptácia na
prírodné prostredie
- rešpektovať pravidlá športov a
zásady sebaobrany;
. preukázať schopnosť
zachovania bezpečnosti pri
pádoch
- chápať podstatu a súvislosť
medzi jednotlivými hernými
zručnosťami, činnosťami a
kombináciami v danej hre a
vyuţitie ich v aktivitách pre
zdravie
- chápať rozdiel v individuálnej
a kolektívnej taktike, medzi
individuálnym a kolektívnym
výkonom, demonštrovať
využitie komunikačných
zručností, konať v zásadách fair
play
- hodnotiť a prezentovať
kvalitu pohybu, vie vyjadriť
svoje zážitky z pohybu
- sa orientovať v prírodnom
prostredí a adaptovať na
ponúkané zaťaţenie, predvídať
riziko pobytu a športovej
činnosti
- porozumieť metodike nácviku
vybraného športu v prírode a
vie zorganizovať aktivitu
v prírode
148
V. Metódy a formy práce
Metódy práce pri vyučovaní telesnej a športovej výchovy:
slovné metódy – monologické ( rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie)
- dialogické ( rozhovor, diskusia, dialóg)
demonštračné metódy – demonštrácia statických obrazov a schém
- projekcia statická a dynamická
praktické metódy – nácvik pohybových zručností
- didaktické hry
- simulačné metódy
Organizačné formy povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy
Vyučovacia hodina - základnou organizačnou formou je 45 minútová vyučovacia hodina telesnej
a športovej výchovy. Zúčastňujú sa jej všetci žiaci zaradení do I. a II. zdravotnej skupiny.
Žiaci so zdravotným oslabením sú zaradení do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy, žiakov
ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy s intaktnými žiakmi a realizujeme
integrované vyučovanie.
Žiak môže byť oslobodený od účasti na vyučovaní telesnej a športovej výchovy iba na návrh
lekára.
Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej
hodiny, dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou organizáciou práce,
používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných a zreteľných povelov na
riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným uplatňovaním zásad bezpečnosti pri práci v rôznych
podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním bezpečnosti a funkčnosti náradia pred jeho
používaním a zreteľným označením poškodeného náradia a náradia nezodpovedajúceho technickým
normám.
Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie, oznámenie
rodičom a napíše záznam o úraze.
Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám bezpečnosti
a hygieny telovýchovnej činnosti.
Kurzová forma výučby - kurzové formy výučby sú súčasťou vyučovania predmetu, majú
samostatnú časovú dotáciu. Sú formou s povinným obsahom a riadia sa samostatnými smernicami. V 1.
ročníku absolvujú žiaci kurz pohybových aktivít v prírode so zameraním na zimné športy (lyžiarsky kurz,
snowbordový kurz). V 3. ročníku je kurz ochrany života a zdravia.
VI. Učebné zdroje
Jursík : Didaktika telesnej výchovy
A.Melicher,J.Slezák a kol.: Pokyny na hodnotenie vzdelávacích štandardov z telesnej výchovy žiakov
strdných škôl
Kampmiller T. a kol.: Teória a didaktika atletiky I.
Hatiar B.: Teória a didaktika športovej gymnastiky
Mačura P.: Teória a didaktika basketbalu
Zapletalová L. - Přidal V.: Teória a didaktika volejbalu
Učebné osnovy pre gymnáziá
VII.Hodnotenie žiakov
Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen to, aké
dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti, telesnej
zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej so záujmom
zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj mimo neho, či pociťoval z nej radosť
a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Preto za základné ukazovatele hodnotenia žiaka sa
považuje:
149
posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu
telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;
rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne
orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne
predpoklady žiaka;
proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a
teoretických vedomostí.
Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe
dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu, snahu,
samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i mimoškolskej
záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej výchove a športe posudzuje
priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné testy. Na hodnotenie telesného
rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej pohybovej výkonnosti sa používajú batérie somatometrických a
motorických testov. Na hodnotenie zvládnutia obsahu učebných programov používa učiteľ pomocné
posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov.
Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké sa na
danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne počas vyučovania
využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a nedostatky žiakov a pre
mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a často aj silnejším motivačným činiteľom
150
Názov predmetu Literárny seminár – 3.roč.
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Literárny seminár je predmet praktického zamerania, dominujú v ňom konkrétne interpretačné a
tvorivé činnosti. Dôležitou zložkou seminára je sústavné čítanie a hodnotenie krásnej literatúry.
Pri komunikácii o prečítaných literárnych dielach študenti uplatňujú základný pojmový aparát
literárnej vedy. LS je doplnkovým a zážitkovým predmetom, nazeranie na literatúru cez vlastnú
interpretačnú tvorivosť. Seminár je určený študentom, ktorí chcú študovať na VŠMÚ, tiež pre
budúcich študentov slovenského jazyka, žurnalistiky, masmediálnej komunikácie. Hlavným
zámerom seminára je rozšíriť a najmä prehĺbiť systém literárnych zručností a rozvíjať u žiaka
aktívny záujem o literatúru, kultúru a umenie. Tvorivo premýšľať o literatúre a jej funkciách v
živote človeka, vyjadrovať svoje názory na literatúru – osvojovať si literárny text. Osvojovať si
svoju čitateľskú gramotnosť.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele:
posilňovať schopnosť tvorivo premýšľať o literatúre a jej funkciách, jazykovo správne a
kultivovane vyjadrovať svoje názory,
rozvíjať tvorivé zručnosti čitateľské, interpretačné, vyjadrovacie (samostatné literárne
pokusy),
viesť žiakov k schopnosti samostatne sa orientovať v literárnom procese, vo forme a
obsahu literárneho diela, samostatne si vyberať študijnú literatúru a vedieť s ňou
pracovať,
pracovať s literárnym textom, prednášať referáty, navštevovať knižnice, divadelné a
filmové predstavenia, koncerty, výstavy a vedieť o nich diskutovať.
rozširovať a najmä prehlbovať systém literárnych zručností a rozvíjať u žiaka aktívny
záujem o literatúru, kultúru a umenie,
tvorivo premýšľať o literatúre a jej funkciách v živote človeka, vyjadrovať svoje názory
na literatúru – osvojovať si literárny text,
naučiť sa čítať s porozumením.
Špecifické ciele:
chápať literárne dielo ako špecifickú výpoveď o skutočnosti a o vzťahu človeka k nej,
chápať prínos literatúry a umeleckého zážitku pre život človeka,
vyjadriť vlastný čitateľský zážitok a zdôvodniť ho,
vytvoriť si pozitívny vzťah k literárnemu umeniu, založený na interpretácii ukážok
z umeleckých diel, na osvojení podstatných literárnych faktov, pojmov a poznatkov,
poznať a chápať tie myšlienkové a literárne smery, hnutia, významné osobnosti z diela,
ktoré spoluvytvárajú duchovnú klímu našej súčasnosti,
poznať špecifické črty a funkcie literárnych diel, orientovať sa v ich základných
výrazových prostriedkoch,
vybrať a rozvíjať záujem o literatúru, tolerovať žánre a druhy, najmä tie, ktoré sú
v popredí jeho záujmu,
vytvoriť vlastné malé literárne diela (napr. báseň, poviedku, esej).
III. Predmetové kompetencie
Kompetenčný profil absolventa/maturanta:
151
Poznávacia
(kognitívna)
kompetencia
Komunikačná
kompetencia
Interpersonálna
(sociálna)
kompetencia
Intrapersonálna
(osobnostná)
kompetencia
Spôsobilosť používať
kognitívne operácie.
Spôsobilosť tvoriť,
prijať a spracovať
informácie.
Spôsobilosť
akceptovať skupinové
hodnoty.
Vytvárať a
reflektovať vlastnú
identitu.
Spôsobilosť učiť sa sám
aj v skupine.
Zručnosť vyhľadávať
a odosielať
informácie.
Schopnosť tolerovať
odlišnosti
jednotlivcov i skupín.
Vytvárať vlastný
hodnotový systém.
Spôsobilosť kritického
myslenia.
Spôsobilosť
formulovať svoj
názor a
argumentovať.
Spôsobilosť
kooperácie.
Schopnosť
sebaregulácie a
ochrany vlastného
života.
Spôsobilosť formulovať
a riešiť problémy.
Schopnosť verbálne a
neverbálne vyjadriť
vôľu a city.
Schopnosť empatie.
Schopnosť tvorivého
myslenia a spôsobilosť
uplatniť jeho výsledky.
IV. Obsah vzdelávania
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Lit
erat
úra
ako u
men
ie Symbol, motív, model
literárnej komunikáte,
rozprávka, makro-
mikro kompozícia,
kompozičné postupy
vedieť rozčleniť v literárnom diele mikrokompozičnú
a makrokompozičnú časť textu,
hodnotiť literárne dielo z pohľadu vertikálneho
a horizontálneho členenia,
vnímať text a metatext,
zhodnocovať prínos doby a autotextu,
analyzovať a reprodukovať literárne dielo,
interpretovať literárne dielo,
nájsť v literárnom diele motívy, tému a ideu.
Auto
rský z
ámer
Expresivita, outsider,
motív zmeny,
symbolika diela – textu,
literárna telia, videnie
autora, cítenie autora,
cesta postavy, fabula,
sujet
Interpretovať známe i neznáme literárne texty
Interpretovať vecné texty
Vytvoriť text so zreteľom na zámer autora
Analyzovať expresivitu textu – expresívne prvky diela
Identifikovať autorský zámer text / autora
152
Čít
anie
s p
oro
zum
ením
Text, metatext, symbol,
pointa, idea, téma,
motív, práca s textom,
tvorba textu, blog,
interpretovať literárne diela čistej lyriky,
vysvetliť rytmiku básne,
definovať a aplikovať veršové systémy,
vysvetliť a nájsť základné figúry a trópy v básnickom texte,
uplatňovať základný pojmový aparát literárnej teórie,
prezentovať svoj čitateľský zážitok.
interpretovať poetické literárne diela, ktoré obsahujú znaky
epiky,
vedieť oddeliť v texte dejovú (fabulatívnu) a nedejovú
(lyrickú) časť,
aplikovať a uplatňovať a vnímať zvukovú podstatu rýmu,
vnímať lyrické vsuvky v epickom texte,
uplatňovať princíp nadčasovosti a prepojenosti na súčasnosť,
rozlišovať literárne formy a druhy.
interpretovať literárne diela krátkeho rozsahu,
poznať hĺbkové členenie textu,
rozlišovať v texte pásmo rozprávača a pásmo postáv,
vysvetliť významovú rovinu diela – „skrytú“,
charakterizovať postavy z hľadiska orientácie a funkcie
v literárnom diele,
aplikovať charakter, priestor, prostredie na súdobé obdobie,
reprodukovať zámer autora a konfrontovať ho s vlastným
čitateľským zážitkom.
vnímať epické časti literárnych diel s veľkým rozsahom,
interpretovať literárne diela väčších rozsahov,
vnímať rozdiel v žánrovej pestrosti epického diela,
odlíšiť rôznorodosť kompozičných postupov v literárnom
diele,
analyzovať komunikačné princípy v literárnom diele,
transformovať text z a do prózy,
formulovať svoje hodnotiace stanovisko z vlastného
čitateľského zážitku,
zaradiť dielo a autora do obdobia, príp.literárneho smeru,
prúdu.
interpretovať literárne diela dramatických žánrov,
analyzovať charakterový typ postavy,
odlišovať pásmo postáv od pásma rozprávača,
vnímať rozdiel medzi prózou a drámou ako druhmi,
analyzovať repliky, výstupy, dejstvá,
hodnotiť významovú rovinu diela,
definovať jazyk diela,
vystihnúť etické a estetické smerovanie hry,
zdramatizovať prozaický text,
poznať fázy klasickej dramatickej hry,
argumentovať pri vlastnom prejave analýzy divadelnej hry.
Inte
rpre
táci
a
Interpretácia, analýza,
charakteristika,
literárny pragmatizmus,
literárna teória, čítanie
textu, pochopenie textu
– konektory,
hodnotenie diela,
estetika textu, gýč,
epika, lyrika, dráma,
rozhlasová hra, román,
poviedka,
Prehľadná tabuľka tém – vybraných literárnych diel:
Metodológia – periodizácia –
motivickosť, analýza, komparácia
153
Expresivita v diele
Symbol a motív v diele
Outsider v diele
Rozprávka - príbeh
Literárna komunikácia
Peter a Lucia Krátka epika interpretácia Medzivojna
Výkriky bez ozveny – 2-3 poviedky komparácia Medzivojna
Neprebudený Realimus
Maco Mlieč Realizmus
Salinger – Deväť poviedok
Brautigan
Chrobák - poviedky
Hamlet dráma interpretácia Humanizmus a renesancia
Statky – zmätky komparácia Realizmus
Bačova žena Medzivojna
Na západe nič nové interpretácia Realizmus
/ľubovoľný román/ Veľká epika komparácia Medzivojna
O láske neláskavej Poézia komparácia Medzivojna
Nox et Solitudo Literárna moderna
V. Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a
materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým textom, práca s literárnymi ukážkami, skupinová práca
/drafting/, tvorba skupinových „projektov“, interpretácia diel, analýzy, komunikácia, debata, diskusia IKT
– PowerPoint, dramatizácia, tvorba vlastných prejavov, kooperatívne gramatické cvičenia referátová a
argumentačná metóda.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom
nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela alebo
inej pomôcky).
- Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľovanie (logické
systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na
vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie,
hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (názorná ukážka), pozorovanie (cielené
vnímanie objektov a procesov).
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému,
tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu, komplexná
praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu
požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za
účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie),
didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie
(forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny),
dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia (vypracovanie
slohových prác).
- Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, domáce úlohy a
pod.).
Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách SJL a to v obidvoch
zložkách SJL – literárnej výchovy ako aj jazyka. Vyučujúci zaraďujú uvedené metódy do vyučovacieho
procesu podľa možnosti a postavenia samotnej vyučovacej hodiny.
VI. Učebné zdroje Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 1.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1994
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 2.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1994
154
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 3.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1995
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 4.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1995
Obert, V. a kol.: Literatúra 1. Bratislava : LITERA, 1994
Obert, V. a kol.: Literatúra 2. Bratislava : LITERA, 1994
Obert, V. a kol.: Literatúra 3. Bratislava : LITERA, 1994
Obert, V. a kol.: Literatúra 4. Bratislava : LITERA, 1994
Varsányiová, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno : VARIA, 2003
Varsányiová, M.: Čítanka slovenskej literatúry pre stredoškolákov – 1.časť. Komárno : VARIA, 2004
Varsányiová, M.: Čítanka slovenskej literatúry pre stredoškolákov – 2.časť. Komárno : VARIA, 2004
Mihálik, I. a kol.: Literárne listy pre 3.ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA, 2005
Mihálik, I. a kol.: Literárne listy pre 4.ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA, 2005
Žilka, T. a Kol.: Teória literatúry. Bratislava : LITERA, 1997
Slovníky
Filmy
Umelecká literatúra – Beletria
VII. Hodnotenie predmetu
Sústavné čítanie a hodnotenie umeleckej i odbornej literatúry. Živá diskusia o základných
prvkoch literárneho textu /ukážky/. Ústne a písomné prejavy na aktuálne témy seminára. Tvorivá práca
s prvkami samostatného písomného prejavu /esej, úvaha, umelecký opis, charakteristika postavy/.
Rozbor , analýza a interpretácia literárnych textov.
Konkrétne požiadavky na výstup:
- Pravidelná účasť na seminári,
- aktivita na seminári
- seminárna práca na vopred určenú tému /blog, rozhlasová hra/
- prezentácia IKT /Power Point/ na zvolenú problematiku literatúry,
- test – 30% úspešnosť
155
Názov predmetu Konverzácia v anglickom jazyku 3. ročník, septima
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia – úroveň B 1.2 - B 2.1
I. Charakteristika predmetu
Jazyk je nástrojom myslenia a komunikácie medzi ľuďmi, zdroj osobného a kultúrneho
obohatenia a predpokladom pre ďalšie vzdelávanie a profesionálnu realizáciu. Je tiež
prostriedkom na vyjadrenie citov a pocitov. Cudzí jazyk prispieva k rozvoju kľúčových
kompetencií tak, aby jazyková príprava žiakov efektívne zodpovedala požiadavkám moderného
európskeho občana. Cieľom predmetu je osvojovanie si jazykových znalostí a rečových
schopností vedúcich k účinnej komunikácii v cudzom jazyku. Predmet smeruje k tomu, aby boli
žiaci schopní porozumieť ústnemu podaniu na úrovni osvojených znalostí, dorozumieť sa v
bežných životných situáciách, uplatňovať osvojené vedomosti a zručnosti v komunikácii a
hovoriť o jednotlivých témach. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ Vzťah človeka k prostrediu/ -Človek
a príroda
Multikultúrna výchova /Medziľudské vzťahy /Etnicita/ - Rodina a spoločnosť
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti - Projekt v anglickom jazyku
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Všeobecné ciele:
získavať nové vedomosti a zručnosti
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich
kriticky pristupovať k výberu informácií
uplatňovať osvojené vedomosti a zručnosti v príprave na svoje budúce
povolanie
dokázať riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení
pomáhať cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine
dokázať si vymieňať informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými,
ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity
v jazyku, ktorý si učiaci osvojuje
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti
Špecifické ciele
dohovoriť sa a vedieť sa vyjadriť k témam týkajúcim sa bežného života
opísať nepredvídateľné situácie, vysvetliť hlavné body, myšlienky
správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách
dodržiavať konvencie slušnosti, t.j. vyjadriť záujem o druhého, výmena názorov
a informácií, vyjadriť obdiv, pohostinnosť; vyjadriť poľutovanie, ospravedlnenie
a vďaku
uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálny, neformálny)
funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov
(súhlas, nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií
(radosť, uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie, rozčarovanie, strach), etických
zásad (ospravedlnenie, ľútosť, poľutovanie, súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť,
odmietnutie)
správne používať morfologické tvary a syntaktické modely (gramatika)
používať slovotvorbu
porozumieť ústnemu prejavu, zachytiť logickú štruktúru textu, rozlíšiť podstatné
informácie od nepodstatných
156
Tematický celok Všeobecné ciele Špecifické ciele
RODINA získavať nové vedomosti a zručnosti
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať
si ich
kriticky pristupovať k výberu informácií
dokázať si vymieňať názory, diskutovať
o problémoch, navrhnúť riešenia problémov
vyjadriť postoj (súhlas, nesúhlas), modalitu
(povinnosť, schopnosť), vôľu (túžby,
zámery), emócie (radosť, uspokojenie,
nevôľa, záujem, prekvapenie, rozčarovanie,
strach), etické zásady (ospravedlnenie,
ľútosť, poľutovanie, súhlas, nesúhlas,
pozdravenie, žiadosť, odmietnutie)
definovať rodinu a rôzne typy rodín, uviesť klady a
zápory
opísať rodokmeň, vymenovať jednotlivých členov
rodiny
diskutovať o vzťahoch v rodine, navrhnúť riešenie
problému
analyzovať vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny
opísať výzor a charakterové vlastnosti jednotlivých
členov rodiny
vyjadriť predstavy do budúcnosti, budúca rodina
porovnávať životný štýl rodín v rôznych krajinách,
uviesť klady a zápory
ŠPORT
vymenovať základné druhy športu
charakterizovať jednotlivé športové disciplíny
diskutovať o význame športu pre rozvoj osobnosti,
pozitíva a negatíva
vyjadriť vlastnými slovami názor na šport
charakterizovať nové trendy v športe
vyjadriť svoj názor na fair play a diskutovať
o problémoch v športe
DOMOV A BÝVANIE
charakterizovať dom, byt
porovnať výhody a nevýhody bývania v dome a v
byte
opísať jednotlivé zariadenie izieb
popísať domov a jeho okolie
diskutovať o problémoch bývania
157
MESTÁ A MIESTA
vyjadriť vzťah k rodnému mestu / dedine
charakterizovať a porovnať bývanie v meste a na
dedine
uviesť klady a zápory bývania v meste a na dedine
obhájiť si svoj názor na bývanie v meste alebo na
dedine
VZORY A IDEÁLY
charakterizovať, čo a kto je vzor
diskutovať na tému slušnosť a normy
zostaviť stupnicu noriem
zhodnotiť pozitívne a negatívne vzory a vyvodiť
všeobecné závery
NAKUPOVANIE
charakterizovať nákupné zariadenia
špecifikovať služby
porovnať obchod a služby na Slovensku so
zahraničím, uviesť klady a zápory
zhodnotiť obchod a služby na Slovensku
diskutovať o kultúre nakupovania a služieb
opísať druhy a spôsoby nákupu a platenia
STRAVOVANIE
charakterizovať stravovacie návyky, uviesť klady
a zápory
charakterizovať stravovacie zariadenia
porovnať stravovacie zariadenia na Slovensku
a v zahraničí
opísať prípravu obľúbených jedál
popísať kultúru stolovania
158
VZDELANIE charakterizovať rôzne formy vzdelania
opísať školu a jej zariadenie
charakterizovať učebné predmety
opísať odborné učebne
charakterizovať a zhodnotiť školský systém na
Slovensku
vysloviť názor na celoživotné vzdelávanie
ZAMESTNANIE charakterizovať pracovné činnosti a profesie
diskutovať o kladoch a záporoch jednotlivých
činností a profesií
posúdiť vplyv vzdelania, rodiny, priateľov a
spoločnosti na výber budúceho povolania
popísať pracovné podmienky
VOĽNÝ ČAS, ZÁĽUBY
A ŽIVOTNÝ ŠTÝL
charakterizovať záľuby a vymenovať rôzne formy
trávenia voľného času
analyzovať vplyv prostredia a výchovy na výber
záľub a voľno časových aktivít
posúdiť vplyv kultúry na človeka
vyjadriť názor na umenie a rozvoj osobnosti
porovnať životný štýl ľudí v minulosti a dnes, uviesť
klady a zápory
MLÁDEŽ A JEJ SVET
zhodnotiť vzťahy medzi rovesníkmi
diskutovať o predstavách mládeže o svete
vymenovať a diskutovať o problémoch mládeže
charakterizovať generačné vzťahy
diskutovať o predstavách mládeže o svete
159
CESTOVANIE
charakterizovať, porovnať a uviesť klady a zápory
rôzneho spôsobu cestovania
diskutovať o dôvodoch a možných negatívach
cestovania
analyzovať problémy cestných, železničných
a leteckých sietí
opísať prípravu na cestu a cestovanie
posúdiť prínos turistiky a cestovného ruchu
FORMY ZÁBAVY
MLÁDEŽE
charakterizovať a analyzovať aktivity mládeže,
uviesť klady a zápory
porovnať formy zábavy v minulosti a dnes, uviesť
klady a zápory
vyjadriť názor na vzťah mladých ľudí ku kultúre
posúdiť vplyv zábavy na rozvoj osobnosti
160
III. Predmetové kompetencie Kompetenčný profil absolventa/maturanta:
Kompetencie k učeniu sa:
žiak vyhľadáva a triedi informácie a na základe ich pochopenia, prepojenia
a systematizácie ich efektívne využíva v procese učenia, v tvorivých činnostiach
a v praktickom živote
dáva veci do súvislostí, spája do väčších celkov poznatky z rôznych oblastí a na
základe toho si vytvára komplexnejší pohľad na svet
hodnotí svoje pokroky
vyhľadáva a triedi informácie, ktoré vedú k riešeniu problému
Kompetencie na riešenie problémov
kriticky myslí, robí premyslené rozhodnutia a je schopný si ich obhájiť
vyjadruje a obhajuje svoj vlastný názor
Komunikatívne kompetencie
počúva ostatných a adekvátne reaguje
vyjadruje sa výstižne a súvislo
rozumie rôznym typom textov, premýšľa o nich, reaguje na ne a využíva ich
komunikuje na primeranej úrovni
Kompetencie sociálne a personálne:
využíva získané komunikačné schopnosti na vytváranie vzťahov
prispieva k diskusii v malej skupine žiakov, rešpektuje názory iných, chápe potrebu
spolupráce s druhými pri riešení daného problému
efektívne spolupracuje v skupine, pozitívne ovplyvňuje kvalitu spoločnej práce
Kompetencie občianske:
získava informácie o komunitách a ich aktivitách v anglicky hovoriacich krajinách
rešpektuje a oceňuje tradície a kultúrne i historické dedičstvo v anglicky hovoriacich
krajinách a v ostatných krajinách sveta
Kompetencie pracovné:
efektívne spolupracuje v rámci skupiny
aktívne sa podieľa na riešení problémov
ochotne pomáha spolužiakom
Tematický celok Výkonový štandard – žiaci sú schopní:
Rodina používať aktívne tematickú slovnú zásobu
vyjadriť názor
vyjadriť svoje plány, želania, túžby
vyjadriť kladné a negatívne pocity
vyjadriť stupeň istoty
varovať pred niekým/niečím, poradiť
Šport používať aktívne tematickú slovnú zásobu
vyjadriť súhlas/nesúhlas
161
vyjadriť, že ich niekto/niečo prekvapil
vyjadriť svoj názor, presvedčenie
poradiť
vyjadriť záujem a nezáujem o niečo
Domov a bývanie používať aktívne tematickú slovnú zásobu
opísať
identifikovať
vyjadriť svoje plány
Mestá a miesta používať aktívne tematickú slovnú zásobu
vyjadriť záujem o niečo
poradiť
vyjadriť znepokojenie, obavu
informovať sa
Vzory a ideály používať aktívne tematickú slovnú zásobu
vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu
ospravedlniť sa
zistiť spokojnosť/nespokojnosť niekoho s niekým/niečím
Nakupovanie používať aktívne tematickú slovnú zásobu
poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
vyjadriť svoje želania, túžby
vyjadriť nespokojnosť, posťažovať sa
vybrať si z ponúkaných možností najobľúbenejšiu
poradiť
korešpondovať
Stravovanie používať aktívne tematickú slovnú zásobu
vyjadriť spokojnosť/nespokojnosť
predniesť prípitok
opísať
vyjadriť spoju schopnosť vykonať nejakú činnosť
Vzdelanie používať aktívne tematickú slovnú zásobu
vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia, neznalosť
opísať
identifikovať
vyjadriť presvedčenie
gratulovať
Zamestnanie používať aktívne tematickú slovnú zásobu
opísať
identifikovať
vyjadriť svoje plány
vyjadriť nádej
162
Voľný čas, záľuby
a životný štýl používať aktívne tematickú slovnú zásobu
vyjadriť radosť z niečoho, šťastie, uspokojenie
zistiť spokojnosť/nespokojnosť niekoho s niečím
reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti
porozprávať príbeh, historku
vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva
Mládež a jej svet používať aktívne tematickú slovnú zásobu
vyjadriť svoj názor, presvedčenie
spomenúť si na niečo
varovať pred niečím
vyjadriť stupeň istoty
vyjadriť smútok, sympatie
vyjadriť znepokojenie
varovať pred niečím
Cestovanie
používať aktívne tematickú slovnú zásobu
telefonovať
korešpondovať
vyjadriť súhlas/nesúhlas
Formy zábavy mládeže používať aktívne tematickú slovnú zásobu
vyjadriť svoj názor, presvedčenie
spomenúť si na niečo
vyjadriť záujem o niečo
163
IV. Obsah vzdelávania
Obsahom predmetu bude
- osvojenie jazykových vedomostí a schopností potrebných k aktívnemu využívaniu anglického jazyka
- precvičovanie produktívnych spôsobilostí, najmä hovorenia (dlhší monologický prejav, diskusia)
- rozširovanie a priberanie nových lexikálnych jednotiek
- zameriavanie sa na praktické používanie anglického jazyka v rámci tematických okruhov
- upevnenie a precvičenie základných gramatických štruktúr
- upevnenie a precvičenie spôsobilostí v písomnom prejave (formálna, neformálna korešpondencia, príbeh, esej)
- poznávanie kultúry v anglicky hovoriacich krajinách, vyhľadávanie najdôležitejších informácií o krajinách študovaného jazyka
a k práci s nimi
- vyhľadávanie a spracovávanie informácií z rôznych zdrojov a výmena týchto informácií navzájom v rámci skupín a triedy
Tematický celok Obsahový štandard
Téma Slovná zásoba: Písomný prejav
1. RODINA Osobné údaje
Vzťahy v rodine
Tlačivá/dokumenty
Členovia rodiny – rodokmeň, fyzický
a charakterový opis osoby, slovesá
vyjadrujúce pozitívny, resp. negatívny
vzťah k človeku, frázové slovesá,
idiomatické výrazy, rodinné výročia
a dôležité momenty v živote človeka,
Vypĺňanie formulárov
List priateľovi
2. ŠPORT Druhy športu
Športové disciplíny
Význam športu pre rozvoj
osobnosti
Nové trendy v športe
Fair play športového
zápolenia
Základné pojmy
Športové udalosti
Športy – zimné, letné, individuálne,
kolektívne ...
Šport a hry – miesto, kde sa hrajú, výstroj,
hráči, disciplíny
Problémy v športe
frázové slovesá, idiomatické výrazy
164
3. DOMOV A BÝVANIE Môj dom/byt
Zariadenie bytu
Domov a jeho okolie
Bývanie v meste a na dedine
Typy domov, jednotlivé podlažia a časti
domu, izby a zariadenie izieb
Opis miestnosti
4. MESTÁ A MIESTA Krajiny a svetadiely
Moja krajina a moje mesto
Kultúrne a historické
pamiatky
Mestá – pamiatky, doprava, školstvo,
služby, kultúra
5. VZORY A IDEÁLY Človek, jeho vzory a ideály
Pozitívne a negatívne vzory
Pozitívne a negatívne osobnostné črty
človeka, spoločenské normy
6. NAKUPOVANIE Nákupné zariadenia
Druhy a spôsoby nákupu
a platenia
Hotely a hotelové služby
Centrá krásy a zdravia
(kaderníctva, fitness ...)
Kultúra nakupovania
a služieb
Obchody, tovar, peniaze, ceny, frázy pri
nakupovaní,
Služby – banka, pošta, čerpacia stanica,
čistiareň, požičovňa ...
Písanie sťažnosti
7. STRAVOVANIE Stravovacie návyky
Stravovacie zariadenia
Príprava jedál
Kultúra stravovania
Zdravá výživa
Jedlo – zelenina, ovocie, mäsové výrobky,
výrobky z mlieka, múčne výrobky, nápoje...
Jedlá počas dňa
Recepty – príprava jedál
8. VZDELANIE Škola a jej zariadenie
Učebné predmety
Organizácie školského roka
Školský systém
Budova školy, učebne, zariadenie
odborných učební, orientácia v škole
Vyučovacia hodina – začiatok, priebeh,
koniec
Písanie životopisu
165
Celoživotné vzdelávanie
Školský systém – typy škôl
Kvalifikácia a skúšky
9. ZAMESTNANIE Pracovné činnosti a profesie
Pracovné podmienky
Zamestnania – rozdelenie, charakteristika
Prijímací pohovor - frázy
Žiadosť o zamestnanie
Odpoveď na inzerát
10.VOĽNÝ ČAS,
ZÁĽUBY A ŽIVOTNÝ
ŠTÝL
Voľný čas a záľuby
Knihy a čítanie
Rozhlas, televízia a internet
Kultúra a jej vplyv na
človeka
Životný štýl
Voľnočasové aktivity – hudba, literatúra,
šport, domáce práce, záhrada, televízia,
kino, priatelia ...
Aktívne a pasívne trávenie voľného času
Organizovaný voľný čas
11. MLÁDEŽ A JEJ
SVET
Vzťahy medzi rovesníkmi
Generačné vzťahy
Predstavy mládeže o svete
Slovesá vyjadrujúce pozitívny resp.
negatívny vzťah,
vzťahy rodičia – deti, učiteľ – žiak, starí
rodičia – vnúčatá, ...
Problémy mladých ľudí
12. CESTOVANIE Dopravné prostriedky
Príprava na cestu
a cestovanie
Turistika a cestovný ruch
Problémy cestných,
železničných a leteckých
sietí
Druhy dopravných prostriedkov – pozemná,
letecká a vodná doprava
Dôvody cestovania – škola, práca,
dovolenka, výlety ...
Určovanie smeru – frázy
Písanie pohľadnice
13. FORMY ZÁBAVY
MLÁDEŽE
Aktivity mládeže
Formy zábavy
Mladí ľudia a kultúra
Rozvíjanie talentu – šport, hudba, umenie ...
Zábava – diskotéky, koncerty...
Mladí ľudia a ich trávenie voľného času
kedysi a dnes
MORFOLÓGIA – prítomné, minulé a budúce časy
166
V. Metódy a formy práce
A/ Motivačné:
Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia, problém
ako motivácia, brainstorming
Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala, povzbudenie
B/ Expozičné:
Metódy priameho prenosu poznatkov:
Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad
Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií
Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia
filmov,nahrávky
Metódy problémové: problémové vyučovanie
Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie,
vypracovanie osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky
C/ Fixačné metódy:
Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie učiva,
metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry
D/ Klasické didakticko-diagnostické:
ústne skúšanie, písomné skúšanie
Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité metódy
a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovno-vzdelávacích plánoch.
VI. Učebné zdroje
E.Peck, A.M. Peck: Let’s talk – moderné konverzačné témy , vyd. Fraus 2004
English Vocabulary in Use
slovníky ( synonymický, výkladový, frazeologický)
časopisy Friendship, Bridge
obrázkové slovníky
obrázky, mapy
materiálno – technické - PC, internet, CD, DVD, audionahrávky
VII. Hodnotenie predmetu
Predmet sa neklasifikuje. Hodnotí sa absolvoval(a) / neabsolvoval(a). Kritériá hodnotenia
vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie žiakov stredných škôl.
Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne
Kritériá pre absolvovanie:
pravidelná účasť
aktívna práca na hodinách
jedna prezentácia, resp. referát na dohodnutú tému
napísanie eseje na dohodnutú tému
minimálne 3O% úspešnosť z testov a ústnych odpovedí
167
Názov predmetu Konverzácia vo FRJ –B 1.1 ( VP 3.roč.)
3. ročník – úroveň B 1.1
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť
skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe
života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí
a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu
škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú
dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať
a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie
francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Popri 3-hodinovom vyučovaní francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka si žiaci od
3.ročníka môžu vybrať voliteľný predmet Konverzácia vo francúzskom jazyku s dotáciou 2
hodiny týždenne.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti / Tvorba projektu a prezentačné zručnosti/ -
Slovensko – moja vlasť.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávania vo voliteľnom predmete Konverzácia vo francúzskom jazyku v 3.
ročníku je dosiahnuť úroveň B 1.1 podľa SERR pre jazyky. Preto vyučovací proces sa bude
organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k rozvíjaniu dosiahnutých a
utváraniu ďalších kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť (
ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si nových
komunikačných zručností vo francúzskom jazyku. Preto základným princípom jazykového
vzdelávania je zabezpečiť, aby učiaci sa:
dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal
cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine,
dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria
iným jazykom,
viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo
Na dosiahnutie tohto cieľa žiak využíva aj všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové
kompetencie a komunikačné zručnosti.
1. Všeobecné kompetencie
Učiaci sa na úrovni B 1.1 si využíva dosiahnuté všeobecné kompetencie a ďalej ich rozvíja tak, aby
dokázal:
vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku
168
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným
učivom,systematizovať ich a využívať pre svoj budúci profesijný rozvoj a reálny život
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja
rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie frankofónnych krajín
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Po osvojení si nasledovných komunikačných jazykových kompetencií žiak vie, ako sa treba
primerane správať v určitej situácii a v konkrétnej frankofónnej krajine, aby sa naplnili jeho
komunikačné zámery a potreby
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni B 1.1 aktívne využíva už dosiahnuté jazykové kompetencie a ďalej ich rozvíja
tak, aby dokázal používať:
slovnú zásobu, vrátane frazeológie v určených komunikačných situáciách a vybraných
tematických okruhoch ( lexikálna kompetencia)
vybrané morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia)
zvukové a grafické prostriedky jazyka (ortoepická a ortografická kompetencia)
učiaci sa na úrovni B 1.1 ovláda jazyk v takom rozsahu, že vie sa dohovoriť v určenej
komunikačnej situácii a s použitím osvojenej slovnej zásoby sa vie vyjadriť na určené témy
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B 1.1 dokáže :
správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách
dodržiavať konvencie slušnosti ( vyjadrenie záujmu o druhého,výmena názorov
a informácií, vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti, vyjadrenie poľutovania,
ospravedlnenia a vďaky,vyhýbanie sa priamym príkazom)
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B 1.1 dokáže:
funkčne využívať jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov
(súhlas,nesúhlas), modality (povinnosť,schopnosť), vôle ( túžby, zámery), emócií (radosť,
uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie ,strach), etických zásad ( ospravedlnenie,
ľútosť, poľutovanie,súhlas, nesúhlas, pozdravenie,žiadosť,odmietnutie
tvoriť interaktívne texty za účelom výmeny alebo sprostredkovania informácií
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni B 1.1 rozumie krátkym jednoduchým monologickým, dialogickým
a kombinovaným ústnym prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života.
Učiaci sa na úrovni B 1.1 rozumie :
prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke
169
jednoduchým rečovým prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného
života( oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady ), ktoré sú
prednesené v primeranom hovorovom tempe reči a štandardným jazykom)
základné informácie z rozhlasových a televíznych správ s tematikou každodennéhoživota
Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni B 1.1 dokáže:
získavať informácie z jednoduchších textov
po príprave čítať plynulo a nahlas texty,ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané jazykovej
úrovni a skúsenostiam učiacich sa
rozumie korešpondencii – úradnému a súkromnému listu, pohľadnici, telegramu, e-mailu
čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru
Písomný prejav Učiaci sa na úrovni B 1.1 dokáže zrozumiteľne v súlade s pravopisnými normami a štylisticky
vhodne:
napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie
jednoducho opísať osobu,predmet, miesto, činnosť, udalosť
napísať súkromný list
napísať jednoduchý životopis
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni B 1.1 dokáže:
začať,udržiavať a ukončiť rozhovor
správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách
a v situačných dialógoch
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni B 1.1 dokáže:
súvislo a s využitím jednoduchších jazykových prostriedkov hovoriť o svojich
skúsenostiach, pocitoch a zážitkoch, vie odôvodniť a vysvetliť svoj názor
opísať opisy, predmety, činnosti a udalosti
opísať obrázky, mapy, jednoduchšie grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor na ne
na základe obrázkov alebo osnovy dokáže tvoriť jednoduché príbehy
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom
prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú
chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia
uskutočniť.
Učiaci sa na úrovni B 1.1 nadväzuje na už dosiahnuté predmetové kompetencie a ďalej
rozvíja spôsobilosti a funkcie:
Spôsobilosť č. 1 - Vie nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou
170
- poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
- rozlúčiť sa
Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť svoj názor
-Vyjadriť svoj názor, súhlas, nesúhlas,
presvedčenie, vzdor, vie protestovať a vyjadriť
stupeň istoty
Spôsobilosť č. 5 - Vyjadriť svoju vôľu
- Vyjadriť svoje želania,
- Vyjadriť svoje plány
Spôsobilosť č. 7 - Vnímať a prejavovať svoje city - Vyjadriť radosť, šťastie, uspokojenie, smútok,
skľúčenosť, sympatie, fyzickú bolesť,
- vie utešiť, podporiť, dodať odvahu
Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
- Vyjadriť, čo má rád, čo sa mu páči, čo uznáva,
že niekoho/ niečo nemá rád
- Vybrať z ponúkaných možností
najobľúbenejšiu
Spôsobilosť č.16 - Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti
- Spomenúť si na niekoho, niečo,
- Vyjadriť že na niekoho/niečo zabudol,
- Pripomenúť niekomu niečo
- Gratulovať
Spôsobilosť č.17 - Reagovať pri prvom stretnutí
- Predstaviť sa
- Predstaviť niekoho
- Reagovať na predstavenie niekoho
- Privítať, predniesť prípitok
Spôsobilosť č.19 – Telefonovať
- Začať, udržiavať, ukončiť te. rozhovor
Spôsobilosť č.20 - Vymieňať si názory, komunikovať s niekým
- Začať rozhovor, ujať sa slova,
- vypýtať si slovo,
- vrátiť sa k nedopovedanému, keď ho prerušili,
- zabrániť niekomu v rozhovore, ukončiť ho
Spôsobilosť č.21 - Vypracovať prezentáciu
- uviesť tému, hlavnú myšlienku
- oboznámiť s obsahom, osnovou
Spôsobilosť č.25 – Porozprávať príbeh
- začať príbeh, historku, anekdotu
- zhrnúť príbeh
171
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí Hodinová dotácia: 2 hodiny/týždenne TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Rod
ina a
sp
olo
čnosť
a/ životopis(osobné údaje, meno, bydlisko, dátum
a miesto narodenia, rodinný stav,národnosť/ štátna
príslušnosť, významné momenty v živote),
b/ členovia rodiny(zovňajšok, charakter, záľuby
c/ rodinné vzťahy ( vzťahy medzi súrodencami,
rodičmi a deťmi, starí rodičia, pomoc v rodine, domáce
práce, všedné dni a rodinné oslavy, tlačivá, dokumenty,
človek a spoločnosť
Spôsobilosť č. 1
Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 4
Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5
Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 7
Vnímať a prejavovať svoje
city
Spôsobilosť č. 9
Predstaviť svoje záľuby
a svoj vkus
Spôsobilosť č.16
Reagovať na niečo, čo sa
udialo v minulosti Spôsobilosť č.17
Reagovať pri prvom
stretnutí
Spôsobilosť č.19
Telefonovať
Spôsobilosť č.20
Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Spôsobilosť č.21
Vypracovať prezentáciu
Spôsobilosť č.25
Dom
ov
a b
ývan
ie a/môj domov ( opis prostredia, vybavenie miestností
b/ bývanie v meste a na vidieku (výhody, nevýhody),
c/ ideálne bývanie (vlastné predstavy o bývaní
Ľu
dsk
é te
lo
a/ ľudské telo, fyzická charakteristika, charakterové
vlastnosti človeka,
b/ bežné a civilizačné choroby, úrazy, telesné a fyzické
stavy, návšteva u lekára, v lekárni
c/ zdravý spôsob života ( správna životospráva, telesná
a duševná hygiena
d/ poliklinika, lekáreň, lieky, poistenie
Vzd
elávan
ie
a p
ráca
a/ školský systém ( typy školských zariadení, skúšky,
organizácia školského roka, klasifikácia, prázdniny
b/ vyučovanie ( rozvrh hodín, predmety, prestávky,
školské strevovanie, aktivity na hodine)
c/ život žiaka ( voľný čas, záľuby, mimoškolské
aktivity, brigády, priatelia, vreckové ...)
Voľn
ý č
as
a z
áľu
by
a/ možnosti trávenia voľného času
b/ organizovaný voľný čas ( mimoškolské aktivity,
krúžky, brigády)
c/ individuálne záľuby ( umenie, kultúra, hudba,
čítanie, rozhlas, televízia, internet, výstavy, šport,
domáce práce, príroda ...)
172
S
travovan
ie
a/ jedlá a nápoje počas dňa ( raňajky, obed, večera),
obľúbené jedlo
b/ stravovacie možnosti a zariadenia ( stravovanie
v škole, doma, v reštaurácii)
c/ národné kuchyne – zvyky, špeciality, suroviny (mäso
a mäsové výrobky, zelenina a ovocie, nápoje,
cestoviny a múčne výrobky, mliečne výrobky, ,
príprava jedál, kultúra stolovania, zdravá výživa
Porozprávať príbeh
Mu
ltik
ult
úrn
a
spolo
čnosť
a/ sviatky – zvyky a tradície (rodinné sviatky, štátne
a cirkevné sviatky, folklórne tradície a rôzne
podujatia...)
Ob
cho
d
a s
lužb
y
a/ nákupné zariadenia a ich výhody, nevýhody
(obchody, hypermarkety, trhoviská), druhy a spôsoby
nákupu a platenia,
b/ služby ( pošta, banka, polícia, čerpacia stanica,
hotely a hotelové služby)
c/ reklama a vplyv reklamy na zákazníkov
Ob
liek
an
ie
a m
ód
a
a/ základné druhy oblečenia, odevné doplnky na rôzne
príležitosti, druhy a vzory odevných materiálov
b/ výber oblečenia na rôzne príležitosti (móda a jej
trendy, vek, vkus, nálada, možnosti, starostlivosť
o oblečenie )
c/ vplyv počasia a podnebia na odievanie
Člo
vek
a
spolo
čnosť
a/ morálka ( správanie sa mladých a straších ľudí,
etická výchova v rodine a škole...)
b/ spoločenská etiketa (stretnutia, pozdravy
a blahoželania, etiketa návštev: dôvody a čas, témy
rozhovorov, pohostenie
c/ normy a ich porušovanie ( morálka a zákon,
nedorozumenie a konflikt...)
173
Jazy
kové
pro
stri
edk
y
Členy – určitý, neurčitý, delivý
- v sg., pl., v muž.r., žen. rode
- spojenie s predložkou à, de
- elidovaný
- vypustenie člena
Podstatné mená – rod, číslo, pád
Prídavné mená – rod, číslo, nemenné
Zámená – osobné, privlastňovacie,
ukazovacie, zvratné
Číslovky – základné, radové
Slovesá – oznamovací spôsob
– présent, futur proche, passé
composé,imparfait, passé récent
- imperatív
Príslovky – pôvodné, stupňovanie
Predložky – priestorové a časové
Syntax – slovosled
- postavenie podst. a príd. mena
- zdôraznenie vet. člena
- tvorenie opytovacej vety
V. Metódy a formy práce
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
čítanie s porozumením
posluchové cvičenia
projektová práca s prezentáciou
jednoduchý písomný prejav – opis, súkromný list, jednoduché rozprávanie
samoštúdium a samohodnotenie
práca s internetom
práca s aktivitami a portfóliom
VI. Učebné zdroje
Parler français? C´est facile! – konverzačná príručka
174
Rôzny obrazový materiál
Prekladové a výkladové slovníky
Aktivity podľa SERR pre A1, A2
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
Rôzne gramatické cvičebnice
VII. Hodnotenie predmetu
Predmet sa neklasifikuje. Hodnotí sa absolvoval(a) / neabsolvoval(a)
Kritériá pre absolvovanie:
pravidelná účasť na vyučovaní ( min. 70%), príp.náhradná aktivita
aktívna práca na hodinách
jedna prezentácia, resp. referát na dohodnutú tému
jedna písomná produkcia za klasifikačné obdobie – hodnotená min. 50% úspešnosťou
5 ústnych produkcií za klasifikačné obdobie ( opis obrazových dokumentov, samostatný
ústny prejav, rolová úloha) –hodnotené min. s 50% úspešnosťou
2 gramatické testy - hodnotené min. s 50% úspešnosťou
175
Názov predmetu Nemecký jazyk – voliteľný predmet VP
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia 3. ročník – úroveň
B1.2
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť
skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe
života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí
a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu
škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú
dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať
a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie
nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Tvorba projektu a prezentačných zručností : tematický celok : Slovensko – moja vlasť
Na vyučovanie nemeckého jazyka ako voliteľného predmetu podľa štátneho je určená
dvojhodinová dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa
stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu
úrovneB 1..2 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu
úrovne B 2
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI Žiak:
rozumie informáciám o dôverne známych veciach, s ktorými sa pravidelne stretáva v práci,
v škole, vo voľnom čase a pod., pokiaľ sú vyjadrené zreteľným jazykovým štandardom,
vie sa vysporiadať so štandardnými komunikačnými situáciami,
vie vytvoriť jednoduchý súvislý text na témy, ktoré dobre pozná alebo ho osobne zaujímajú,
dokáže opísať zážitky a udalosti, sny a túžby a stručne odôvodniť a vysvetliť svoje názory a
plány.
Komunikatívne zručnosti Pod komunikatívnymi zručnosťami rozumieme nasledovné cieľové zručnosti: a) receptívne:
čítanie s porozumením (Leseverstehen),
počúvanie s porozumením (Hörverstehen),
b) produktívne:
ústny prejav (Sprechen),
písomný prejav (Schreiben),
c) interaktívne:
176
čítanie + ústny / písomný prejav počúvanie + ústny / písomný prejav CP – nemecký jazyk,
úroveň B1.2 V rámci komunikatívnych zručností kandidát dokáže primeraným spôsobom
realizovať svoje komunikatívne potreby a zámery v konkrétnej situácii.
Čítanie s porozumením (Leseverstehen) Žiak dokáže:
porozumieť textom, v ktorých sa vyskytuje celkom bežne používaný jazyk z oblasti
každodenného života a povolaní,
porozumieť súkromným listom, v ktorých sa opisujú udalosti, pocity a želania,
porozumieť kratším novinovým článkom, komentárom, interview, vecným
informáciám, ktoré sú napísané jednoducho a slúžia laickej verejnosti,
porozumieť jednoduchému, krátkemu a jasne členenému literárnemu textu.
Cieľové požiadavky Žiak dokáže:
identifikovať tému textu,
postihnúť hlavnú myšlienku,
porozumieť základným informáciám a dôležitým detailom,
rozlíšiť základné a rozširujúce informácie,
zachytiť špecifické informácie,
rozlíšiť rôzne názory a stanoviská,
rozpoznať citové zafarbenie textu,
odhadnúť význam niektorých slov v texte na základe kontextu.
Počúvanie s porozumením (Hörverstehen) Žiak dokáže:
porozumieť informáciám, ktoré sa týkajú známych tém z každodenného života, ak
hovoriaci používa zreteľný štandardný jazyk,
porozumieť základným informáciám z rozhlasového alebo televízneho vysielania o
aktuálnych udalostiach a témach z jeho záujmových oblastí, ak sa hovorí relatívne
pomaly a zreteľne:
Cieľové požiadavky Žiak dokáže:
identifikovať tému hovoreného prejavu,
pochopiť hlavnú myšlienku,
porozumieť základným informáciám a dôležitým detailom,
rozlíšiť základné a rozširujúce informácie,
zachytiť špecifické informácie,
rozlíšiť rôzne názory a stanoviská
rozlišovať citové zafarbenie prejavu
Hovorenie (Sprechen) CP – nemecký jazyk, úroveň B1 .2
Žiak dokáže:
177
vyrovnať sa so štandardnými situáciami, ktoré môžu nastať v krajinách, kde sa hovorí po
nemecky,
zúčastniť sa bez prípravy rozhovoru o témach, ktoré sú mu známe alebo ho zaujímajú
(rodina, záujmy, práca, ...),
opísať zážitky, udalosti, sny, nádeje, túžby a stručne odôvodniť a vysvetliť svoje názory a
plány,
jednoduchými jazykovými prostriedkami súvislo hovoriť o známych témach.
Cieľové požiadavky Žiak dokáže:
ústne sa vyjadrovať k témam týkajúcim sa štandardných situácií z vlastného zázemia a k
témam spojeným s uvedenými tematickými okruhmi
podieľať sa (začať, udržiavať, ukončiť) na rozhovoroch o známych témach
súvislo opísať skúsenosti, sny, nádeje a ciele, -porozprávať príbeh
vyjadriť svoj názor a odôvodniť ho
vyjadriť pocity a city (nespokojnosť, obdiv, odmietnutie, radosť, hnev, smútok, ...),
získať a sprostredkovať informácie o prítomných, minulých a budúcich udalostiach,
opísať osoby, predmety a činnosti,
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom
prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú
chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia
uskutočniť.
Učiaci sa na úrovni B1.2 vie:
Výkonový štandard:
Spôsobilosti: Funkcie:________________________
Učiaci sa na úrovni B1.2 vie:
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť
Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa
Odpovedať na žiadosť
Potvrdiť, trvať na niečom
3. Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať
Opísať
Potvrdiť, odmietnuť,
Opraviť ( korigovať)
4. Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj súhlas, nesúhlas,
presvedčenie
Vyjadriť stupeň istoty
5. Vyjadriť svoju vôľu Vyjadriť svoje želania, túžby
178
Vyjadriť svoje plány
7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, šťastie, uspokojenie,
smútok, sympatie
Vyjadriť fyzickú bolesť
Utešiť, podporiť, dodať odvahu
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne Vyjadriť nádej, sklamanie, strach,
znepokojenie,
obavu, ubezpečiť, vyjadriť úľavu,
spokojnosť
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči
Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád
Vybrať z ponúkaných možností
najobľúbenejšiu
10. Reagovať vo vyhrotenej situácii Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu
Reagovať na hnev, zlú náladu iného
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá
a povinnosti
Vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu
Získať povolenie, súhlas
Dať súhlas, povoliť niečo
Odmietnuť
Zakázať
Vzoprieť sa proti zákazu/Spochybniť zákaz
Sľúbiť
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
Ospravedlniť sa
Obviniť
Ospravedlniť sa
Vyčítať
13. Reagovať na príbeh, udalosť
Vyjadriť záujem o niečo
Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva
Vyjadriť prekvapenie
Vyjadriť, že ma niekto/niečo neprekvapil/-
lo
Vyjadriť nezáujem
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal,
aby sme spolu niečo vykonali
Ponúknuť pomoc
Odpovedať na návrh niekoho
Žiadať od niekoho niečo,
Navrhnúť, že niečo požičiam, darujem
Odpovedať na návrh
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v
budúcnosti
Adresovať niekomu svoje želanie
Varovať pred niekým/ niečím
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo
v minulosti
Spomenúť si na niečo
Vyjadriť sa, že som niečo zabudol
Pripomenúť
17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať, predniesť prípitok
18. Korešpondovať Korešpondovať
Začať, ukončiť list
19. Telefonovať Začať, udržiavať, ukončiť tel. rozhovor
179
20. Vymieňať si názory, komunikovať Začať rozhovor, ujať sa slova, ukončiť ho
Vrátiť sa k nedopovedanému
Zabrániť niekomu v rozhovore
21. Vypracovať prezentáciu / prednášku
Uviesť tému, hlavnú myšlienku
Oboznámiť s obsahom
Prejsť z jedného bodu na iný
Ukončiť svoj výklad
22. Obohatiť/Doplniť štruktúrovanú
prezentáciu/ prednášku
Uviesť príklad
Citovať
Parafrázovať
23. Argumentovať Navrhnúť novú tému, odmietnuť ju
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho
slová boli pochopené
Hláskovať, opýtať sa, či dobre pochopil
povedané, požiadať o pomoc, nahradiť
zabudnuté, neznáme slovo,
hľadať slovo, vetu, opraviť sa, vrátiť sa
k rozhovoru
25. Porozprávať niečo Rozprávať príbeh, začať a ukončiť historku
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: Štvrtý v štvorročnej forme štúdia / alebo v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Časť: Jazyková zložka
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Rodina
životopis (osobné údaje: meno,
bydlisko, dátum a miesto
narodenia, rodinný stav,
významné momenty v živote)
Spôsobilosť č. 1
Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2 Vypočuť si a podať informácie
Spôsobilosť č. 3
Vybrať si z ponúknutých možností
Spôsobilosť č. 4
Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5
Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 7
Vnímať a prejavovať svoje city
Spôsobilosť č. 8
Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
Spôsobilosť č. 9
Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
Spôsobilosť č. 10
Reagovať vo vyhrotenej situácii
Spôsobilosť č.11
Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá
a povinnosti
Spôsobilosť č.13
Reagovať na príbeh alebo udalosť
Spôsobilosť č.12
Reagovať na nesplnenie pravidiel
Kultúra a
umenie
návšteva kultúrneho podujatia. (
dohodnúť si stretnutie, kúpiť si
lístok, vybaviť sálu...)
Šport druhy športu (kolektívne,
individuálne, letné a zimné,
atraktívne športy, rekreačný a
profesionálny šport)
šport, ktorý ma zaujíma (aktívne,
pasívne), dôvody
význam športu pre rozvoj
osobnosti (fyzické a duševné
zdravie, vôľové vlastnosti,
charakter).
Bývanie môj domov (opis prostredia, v
ktorom bývam, vybavenie
miestností)
bývanie v meste a na vidieku
(výhody a nevýhody
ideálne bývanie (vlastné
predstavy o bývaní
180
Obchod
a služby
služby (pošta, banka, polícia,
čerpacia stanica, cestovná
kancelária, realitná kancelária)
reklama a vplyv reklamy na
zákazníkov
alebo povinnosti
Spôsobilosť č.14 Ponúknuť a reagovať na ponuku
Spôsobilosť č.15
Reagovať na niečo, čo sa má udiať
v budúcnosti
Spôsobilosť č. 16
Reagovať na niečo, čo sa udialo v
minulosti
Spôsobilosť č.17
Reagovať pri prvom stretnutí
Spôsobilosť č.19
Telefonovať
Spôsobilosť č.20
Vymieňať si názory, komunikovať
Spôsobilosť č.21
Vypracovať prezentáciu
Spôsobilosť č.22
Obohatiť/Doplniť štruktúrovanú
prezentáciu
Spôsobilosť č.23 Zúčastniť sa na diskusii
Spôsobilosť č.24 Uistiť sa v rozhovore, že moje slová/môj
výklad/môj argument boli pochopené
Spôsobilosť č.25 Porozprávať niečo
Starostlivosť
o zdravie
návšteva u lekára, v lekárni
Zamestnanie trh práce (ponuka pracovných
miest a nezamestnanosť, žiadosť
o zamestnanie, profesijný
životopis, prijímací pohovor
Človek a
spoločnosť
spoločenská etiketa – stretnutia,
pozdravy a blahoželania, etiketa
návštev: dôvody a čas,
témy rozhovorov, pohostenie
Mládež a jej
svet
charakteristika mladých
(zovňajšok, móda; vnútorná
charakteristika: typické
vlastnosti, záujmy)
postavenie mladých v
spoločnosti (práva a povinnosti,
možnosti štúdia, práca, mladé
rodiny)
vzťahy medzi rovesníkmi a
generačné vzťahy (konflikty -
príčiny, prejavy, dôsledky)
Stravovanie jedlá a nápoje počas dňa
(raňajky, obed, večera),
obľúbené jedlo stravovacie
možnosti a zariadenia
(stravovanie v škole, doma, v
reštaurácii)
národné kuchyne – zvyky a
špeciality (suroviny, jedlá,
stolovanie).
Záľuby,
voľný čas a
životný štýl
možnosti trávenia voľného času
organizovaný voľný čas
(mimoškolské aktivity, krúžky,
brigády)
individuálne záľuby (umenie,
kultúra, hudba, knihy, šport,
domáce práce, príroda).
Mestá
a miesta
sprevádzanie turistov (privítanie,
základné informácie o pobyte)
turisticky zaujímavé miesta
(hrady, zámky, kúpele, jaskyne)
a mestá
Kniha –
priateľ
človeka
prečítané dielo spisovateľa
krajiny, ktorej jazyk sa učím
(život a dielo spisovateľa
181
Vzory
a ideály
pozitívne a negatívne
charakterové vlastnosti, ideálny
človek, kritériá hodnôt
človek, ktorého si vážim
skutoční a literárni hrdinovia
V. Metódy a formy práce
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
zložitejšia spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
posluchové cvičenia
čítanie s porozumením – texty, plagáty, pohľadnice
práca s časopisom
zložitejší písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis, súkromný list, oficiálny list-
motivačný
list, objednávka, žiadosť, opis obrázkov
samoštúdium a samohodnotenie
oznam, správa, ospravedlnenie, jednoduchší súkromný list
práca s Európskym jazykovým portfóliom
Výber metód závisí od danej vyučovacej hodiny.
VI. Učebné zdroje
Učebnice/ učebný materiál:
individuálne učebné materiály, internet, materiál z časopisov
Doplnkové materiály Prekladové slovníky
Aktivity podľa SERR pre B 1.2
CD, DVD , video a audio nahrávky
obrázky
IKT
Európske jazykové portfólio
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011z 1. mája 2011,
ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúseností vyučujúcich.
Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak absolvuje:
Prezentáciu na danú tému
Ústnu resp. písomná odpoveď na konverzačnú tému
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň B1.2
182
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba
výslovnosť, intonácia
183
Názov predmetu VP – Konverzácia vRUJ 3. ročník – úroveň B 1.1
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Ruský jazyk ako súčasť cudzích jazykov prispieva k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré
presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňuje poznávať odlišnosti
v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytuje aj prehĺbenie vedomostí
a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvára podmienky pre spoluprácu škôl na
medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu
mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej
členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie ruského jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie ruského jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho programu je
určená dvojhodinová dotácia, doplnená predmetom konverzácia vo ruskom jazyku s 2-hodinovou dotáciou
v rámci školského vzdelávacieho programu.
Požiadavky pre vzdelávanie vo ruskom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho referenčného
rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2.
Vzdelávanie v ruskom jazyku ako druhom cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne B 1.1 pre
absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti/ Tvorba projektu a prezentačné zručnosti/ Slovensko – moja vlasť.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávania Konverzáciav ruskom jazyku v 3.ročníku je dosiahnuť úroveň B1.1 podľa SERR
pre jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo
k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna
interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných zručností
v ruskom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú
nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
• vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
• opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
• rozoznávať, pochopiť a efektívne používať jednotlivé stratégie učenia sa pri osvojovaní si
cudzieho jazyka,
• aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
• dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,
systematizovať ich a využívať pre svoj budúci profesijný rozvoj a reálny život,
• kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
• pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
• identifikovať základné reálie krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi nimi a
podobnými reáliami vlastnej krajiny,
• rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa
hovorí cudzím jazykom,
• pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
• byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
184
.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
.
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať
konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie,
ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikačné
kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky:
Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby dokázal používať:
• slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických
okruhov (lexikálna kompetencia),
• morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia),
slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia),
• zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická a
ortografická).
Učiaci sa na úrovni B1.1 ovláda jazyk:
• v takom rozsahu, aby sa dohovoril a vedel vyjadriť s použitím osvojenej slovnej
zásoby na vymedzené témy týkajúce sa bežného života, aj keď jeho obmedzená slovná
zásoba mu príležitostne spôsobuje ťažkosti s formuláciou jeho výpovede, pričom
používa opisné jazykové prostriedky,
• v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol opísať nepredvídateľné situácie, vysvetliť
hlavné body, myšlienky či problémy so značnou dávkou precíznosti a vyjadriť
myšlienky, ktoré sa týkajú aj abstraktných tém, ktoré sú uvedené v učebných osnovách.
Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si
ich rozvíja tak, aby dokázal:
• správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách,
• dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov a
informácií, vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania,
ospravedlnenia a vďaky; vyhýbanie sa priamym príkazom),
• používať základné bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá,
• uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho).
Učiaci sa dokáže uplatňovať širokú škálu jazykových funkcií, používajúc bežné prostriedky
neutrálneho štýlu. Uvedomuje si konvencie slušnosti a podľa nich aj koná.
Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby sa dokázal vyjadriť:
• v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia,
koherencia, štýl, register, rétorika),
• funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie
postojov (súhlas, nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií
(radosť, uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie, strach), etických zásad (ospravedlnenie,
ľútosť, poľutovanie, súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie),
• pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií).
185
Komunikačné zručnosti Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a
dopĺňajú (ide o integrované zručnosti).
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa rozumie krátkym jednoduchým monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym
prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života, ktoré sú prednesené v
štandardnom jazyku a primeranom hovorovom tempe reči.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal porozumieť :
• prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke,
• špecifické informácie a dokázal zachytiť logickú štruktúru textu, vedel rozlíšiť
podstatné informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich,
• jednoduchým rečovým prejavom informatívneho charakteru s tematikou každo-
denného života (oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady)
prednesenom v primeranom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
• autentické dialógy na bežné témy, napr. telefonický rozhovor, interview,
• prejavy naratívneho charakteru, napr. zážitok, príbeh,
• podstatné informácie v jednoduchých prednáškach, referátoch, diskusiách, ak mu je
tematika známa, a ak sú prednesené v primeranom hovorovom tempe reči a v štandardnom
jazyku,
• základné informácie z rozhlasových a televíznych správ s tematikou každodenného
života, ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči.
Čítanie s porozumením
Učiaci sa porozumie jednoduchým textom informatívneho a faktografického charakteru,
primerane náročným textom s tematikou každodenného života a jednoduchším beletrizovaným
textom.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal:
• získať informácie z jednoduchších textov,
• po príprave čítať plynulo a nahlas texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané jazykovej
úrovni a skúsenostiam učiacich sa,
• vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné a
rozširujúce informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou,
• chápať logickú štruktúru jednoduchšieho textu na základe obsahu, ale aj lexikálnych a
gramatických prostriedkov, odhadnúť význam neznámych slov v náročnejšom texte a
pružne meniť stratégie čítania podľa typu textu a účelu čítania,
• rozumieť korešpondencii: úradnému a súkromnému listu, pohľadnici, telegramu, e-mailu,
• čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru,
• rozumieť jednoduchým textom z masovokomunikačných prostriedkov, v ktorých vie
pochopiť hlavnú myšlienku,
• porozumieť obsahu jednoduchšieho autentického textu.
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni B1.1 dokáže napísať jednoduchý súvislý prejav na témy z každodenného
života a dokáže vyjadriť svoje postoje, pocity a dojmy. Vie správne používať základné lexikálne,
186
gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave.
Správne používa kompozičné postupy s ohľadom na obsah a adresáta písomného prejavu, ako aj s
ohľadom na slohový útvar.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne:
• napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu,
• zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu,
• napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie,
• jednoducho opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, udalosť,
• napísať jednoduchší súkromný list,
• napísať obsahovo a jazykovo jednoduchý úradný list: žiadosť, inzerát a odpoveď naň,
• napísať jednoduchý životopis,
• napísať príbeh, rozprávanie,
• napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov.
Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg Učiaci sa vie jazykovo správne a primerane reagovať v bežných životných situáciách. Dokáže
bezprostredne nadviazať rozhovor na témy z každodenného života.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal:
• reagovať na podnety v rôznych komunikačných situáciách jazykovo správne, zrozumiteľne
a primerane situácii,
• začať, udržiavať a ukončiť rozhovor,
• správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách a v
situačných dialógoch, interpretovať a odovzdávať informácie.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa vie súvislo a s využitím jednoduchších jazykových prostriedkov hovoriť o svojich
skúsenostiach, pocitoch, zážitkoch. Vie odôvodniť a vysvetliť svoj názor. Dokáže porozprávať
jednoduchý príbeh a prerozprávať obsah prečítaného alebo vypočutého textu a vyjadriť svoj postoj.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal:
• vyjadrovať sa jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii k témam z bežného
života,
• opísať osoby, predmety, činnosti a udalosti,
• opísať obrázky, mapy, jednoduchšie grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor na ne,
• interpretovať a odovzdávať informácie,
• dokáže tvoriť jednoduché príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy).
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave
a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú chápané ako
základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť. Sú vyjadrené
v obsahovom a výkonovom štandarde.
Učiaci na úrovni B 1.1 vie: Spôsobilosti Funkcie
Upútať pozornosť
187
1. Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou
Pozdraviť Odpovedať na pozdrav Rozlúčiť sa Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa Potvrdiť (trvať na niečom) Začleniť informáciu Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúkaných možností
Identifikovať Opísať Potvrdiť/Odmietnuť (vyjadriť nesúhlas) Opraviť (korigovať)
4. Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj súhlas Vyjadriť svoj nesúhlas Vyjadriť presvedčenie Vyjadriť vzdor Protestovať Vyjadriť stupeň istoty
5. Vyjadriť svoju vôľu
Vyjadriť svoje želania/túžby Vyjadriť svoje plány (blízke a budúce)
7. Vnímať a prejavovať svoje city
Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie, uspokojenie Vyjadriť smútok, skľúčenosť Vyjadriť sympatie Vyjadriť fyzickú bolesť Utešiť, podporiť, dodať odvahu
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
Vyjadriť nádej Vyjadriť sklamanie Vyjadriť strach, znepokojenie, obavu Ubezpečiť Vyjadriť úľavu Vyjadriť spokojnosť Vyjadriť nespokojnosť, posťažovať si Zistiť spokojnosť/nespokojnosť niekoho s niekým/s niečím
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči, čo uznávam Vyjadriť, že niekoho/niečo nemám rád Vybrať si z ponúkaných možností najobľúbenejšiu
10. Reagovať vo vyhrotenej situácii
Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu Reagovať na hnev, na zlú náladu niekoho iného Urážať Nadávať
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo povinnosti
Vyjadriť príkaz/zákaz Vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu Získať povolenie, súhlas Dať súhlas, povoliť niečo Odmietnuť Zakázať Vzoprieť sa proti zákazu/Spochybniť zákaz
188
Vyhrážať sa Sľúbiť
12. Reagovať na
Obviniť, obviniť sa, priznať sa Ospravedlniť sa Odmietnuť obvinenie Vyčítať
13. Reagovať na príbeh alebo udalosť
Vyjadriť záujem o niečo Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva Vyjadriť prekvapenie Vyjadriť, že ma niekto/niečo neprekvapil/-lo Vyjadriť nezáujem
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
Žiadať od niekoho niečo Odpovedať na žiadosť Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne niečo vykonali Ponúknuť pomoc (urobiť niečo namiesto niekoho iného) Navrhnúť, že niečo požičiam/darujem Odpovedať na návrh niekoho iného
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti
Varovať pred niekým/niečím Poradiť Dodať odvahu/Podporiť Adresovať niekomu svoje želanie
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti
Spomenúť si na niečo/niekoho Vyjadriť, že som na niečo/niekoho zabudol Pripomenúť Kondolovať Gratulovať
17. Reagovať pri prvom stretnutí
Predstaviť niekoho Predstaviť sa Reagovať na predstavenie niekoho Privítať Predniesť prípitok
19. Telefonovať
Začať, udržiavať a ukončiť telefonický rozhovor
20. Vymieňať si názory, komunikovať s niekým
Začať rozhovor Ujať sa slova v rozhovore Vypýtať si slovo Vrátiť sa k nedopovedanému, keď ma prerušili Zabrániť niekomu v rozhovore
21. Vypracovať prezentáciu/prednášku
Uviesť tému, hlavnú myšlienku (hlavné myšlienky) Oboznámiť s obsahom/osnovou Rozviesť tému a osnovu Prejsť z jedného bodu na iný Ukončiť svoj výklad
22. Obohatiť / Doplniť štruktúrovanú prezentáciu/prednášku
Podčiarknuť / dať do pozornosti Odbočiť od témy (digresia) Vrátiť sa k pôvodnej téme Uviesť príklad Citovať Parafrázovať
189
23. Zúčastniť sa na diskusii / Argumentovať
Navrhnúť novú tému / nové body diskusie Odmietnuť diskutovať na ponúkanú tému/bod diskusie Vrátiť sa k téme / k bodu diskusie
24. Uistiť sa v rozhovore, že moje slová/môj výklad/môj argument boli pochopené
Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje vyjadrenia Uistiť sa, že som dobre pochopil to, čo bolo povedané Požiadať o pomoc pri vyjadrovaní ohľadom problematického slova/vyjadrenia/frázy Nahradiť zabudnuté/nepoznané slovo Hľadať slovo/vetu Opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru
25. Porozprávať niečo
Rozprávať príbeh Začať príbeh, historku, anekdotu Zhrnúť príbeh, historku
IV. Obsah vzdelávania
Ročník:tretí
Hodinová dotácia:2hodiny týždenne
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Rod
ina a
spolo
čnosť
Ženiť sa alebo nie Príbuzenské vzťahy
1. Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou
2. Vypočuť si a podať informácie
3. Vybrať si z ponúkaných možností
4. Vyjadriť svoj názor
Port
rét
človek
a Povahové vlastnosti
Vzťah k iným ľuďom Správanie Vystupovanie
5. Vyjadriť svoju vôľu
7. Vnímať a prejavovať svoje city
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
10. Reagovať vo vyhrotenej situácii
Vzd
elá
va
nie
a
prá
ca Učebné zariadenia
Učenie,vyučovanie,skúšky Systém školstva Problémy výuky rus.jazyka Povolania Prac.vzťahy
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo povinnosti
12. Reagovať na
13. Reagovať na príbeh alebo udalosť
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti
Voľn
ý č
as
a z
áľu
by Voľný čas
Obľúbená činnosť Zberateľstvo Záujmová činnosť Šport
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti
17. Reagovať pri prvom stretnutí
19. Telefonovať
20. Vymieňať si názory, komunikovať s niekým
21. Vypracovať prezentáciu/prednášku
190
Do
pra
va
a c
esto
va
nie
Mesto,ulice, budovy Dopravné prostriedky Verejná mestská doprava Možnosti cestovania Druhy dopravy
22. Obohatiť / Doplniť štruktúrovanú prezentáciu/prednášku
23. Zúčastniť sa na diskusii / Argumentovať
24. Uistiť sa v rozhovore, že moje slová/môj výklad/môj
argument boli pochopené
Člo
vek
a
prí
rod
a Príroda nás chráni pred
infarktom Čo môžeme robiť v prírode Ako chránime prírodu Organizácie
25. Porozprávať niečo
Str
av
ova
nie
Vybavenie kuchyne Stravovacie návyky Nár. jedlá Ako pripravíme... Strava
Ob
liek
an
ie a
mód
a Druhy látok
Druhy odevov Obuv Doplnky Súčasná móda Centrum módy
Ku
ltú
ra a
um
en
ie Výstavy
Divadlo Kino Druhy umenia Hudba,spev,balet,film,televízia, rozhlas Šaľjapin
Dom
ov a
bývan
ie Zariadenie bytu
Opis –kde bývam Moja izba Možnosti bývania
Ob
cho
d a
slu
žby Čo kde sa dá kúpiť
Čím sa dá platiť Tovar Poskytovanie služieb Obchodné strediská
Mu
ltik
ult
úrn
a
spolo
čno
sť Pamätihodnosti Ruska
Kto otvoril Rusko svetu
191
Ja
zyk
ov
é p
rost
ried
ky Morfológia
Podst.mená: Skloň.podst.miem
mužského rodu Skloň.podst.mien žen.rodu stred.rodu
Prídavné mená: Privlastňovacie Skloň.príd.mien
Slovesá: Opak.slovesných
tvarov Slovesný vid,tvorenie
vid.dvojíc Použitie vidu v zápore Slov.prísudok
s významom byť a mať Zvratné slovesá Slovesný rod
Číslovky hromadné neurčité približnosť
V. Metódy a formy práce skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
hry, piesne, krátke literárne texty = hravé formy výučby
posluchové cvičenia
čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, autentické dokumenty
práca s časopisom
jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis, súkromný list ,inzerát
samoštúdium a samohodnotenie
práca s Európskym jazykovým portfóliom
VI. Učebné zdroje Učebnice:
Raduga 3 – ruština pre stredné školy
Ruština pre pokročilých,V.Barnet, Z.Klikarová, N.Turková,J.Vacková, G.Zolotova,LEDA 2 2007
Učebnice současné ruštiny, Olga Belyntseva,Adam Janek, C PRESS,2011
/Možná literatúra/:
Reálie rusky hovoriacich krajín, Fozikoš Andrej ,Fraus 2002
Monitor ruský jazyk na maturity, Gogová,Gabrisová
Ruská konverzace - Govorite po-russki, Brčáková Dagmar,Leda Praha 2000 Doplnkové materiály Prekladové slovníky
Aktivity podľa SERR pre B1
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
Európske jazykové portfólio
VII. Hodnotenie predmetu Predmet seminár v ruskom jazyku sa neklasifikuje , hodnotí sa absolvoval, neabsolvoval.
192
V jednom klasifikačnom období žiak musí preukázať svoje komunikačné zručnosti podľa obsahového
a výkonového štandardu na min. 50 z max. 100 bodov:
20 bodov za testy
50 bodov za monologické prejavy
20 bodov za dialogické prejavy
10 bodov za aktivitu , snaživosť , recitáciu a iné aktivity nad rámec povinných požiadaviek, aby predmet
seminár v RUJ absolvoval. t.z. že žiak musí dosiahnuť minimálny počet 50 bodov:
Pri samostatnom ústnom prejave sa hodnotí s ohľadom na úroveň B1.1 ( max. 10 bodov za prejav)
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Pri dialogickom prejave sa hodnotí
obsahové zvládnutie
schopnosť udržať tému dialógu
schopnosť zmeniť tému dialógu
intonácia
použitá slovná zásoba
193
Názov predmetu Seminár z matematiky
Vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet Seminár z matematiky je zameraný na rozširovanie učiva matematiky v 3.ročníku pre tých
študentov, ktorí sa pripravujú na maturitnú skúšku z matematiky .
II. Rozvíjajúce ciele predmetu naučiť žiaka používať matematiku vo svojom budúcom živote
Rozvíjať jeho presné, logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať
Rozvíjať zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, najmä k racionálnemu a samostatnému učeniu sa
Viesť žiaka k práci v skupine
Ukázať mu matematiku ako súčasť ľudskej kultúry
Naučiť ho používať prehľady, encyklopédie a primeranú odbornú literatúru
Rozvíjať schopnosti presne sa vyjadrovať a formulovať otázky
III. Predmetové kompetencie Proces vzdelávania smeruje k tomu, aby žiaci:
používali matematické modely logického myslenia a prezentácie(vzorce, diagramy, grafy, tabuľky)
uplatňovali vhodné metódy založené na analytickom, kritickom a tvorivom myslení
vedeli odhadnúť výsledok, inovovať zaužívané postupy
získali zručnosti v procese samostatného učenia sa
získané vedomosti aplikovali na matematizáciu reálnych situácií z bežného života
vedeli vhodne argumentovať
dokázali hľadať efektívne riešenia úloh
získané vedomosti aplikovali na matematizáciu reálnych situácií z bežného života
kriticky hodnotili svoj pokrok, prijímali spätnú väzbu a uvedomovali si svoje ďalšie rozvojové
možnosti
dokázali využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní informácií
rôzneho typu, mali adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia sa
efektívne využívali dostupné informačno-komunikačné technológie
vedeli prezentovať sami seba a výsledky svojej práce na verejnosti, používali odborný jazyk
osvojili si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine, uvedomovali si svoju zodpovednosť v
tíme, kde dokážu tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných cieľov
dokázali si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotiť svoje výsledky a
aktívne pristupovať k uskutočneniu svojich cieľov
uvedomovali si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňovali
a ochraňovali princípy demokracie
boli otvorení kultúrnej a etnickej rôznorodosti
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti/ IKT a služby internetu/ Slovné úlohy.
194
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Tretí Hodinová dotácia: 2 /66/
Obsah predmetu je rozdelený do troch tematických okruhov:
Funkcie
Rovnice a nerovnice
Analytická geometria
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1
2
3
Funkcie
Lineárna, kvadratická, lineárna lomená,
mocninová, exponenciálna, logaritmická,
goniometrická(obory, predpisy, grafy ,
vlastnosti, inverzná funkcia).
Rovnice a nerovnice
Lineárna rovnica a nerovnica ,rovnice
s absolútnou hodnotou, kvadratická rovnica
a nerovnica, exponenciálna rovnica a
nerovnica, logaritmická rovnica a nerovnica,
goniometrické rovnice a nerovnice.
Analytická geometria
Parametrické vyjadrenie priamky v rovine,
v priestore, všeobecná rovnica priamky
v rovine, všeobecná rovnica roviny.
Vzájomné polohy priamok a rovín, priamky
a roviny, uhly priamok a rovín. Vzdialenosť
bodu od priamky, roviny, vzdialenosť
rovnobežných priamok a rovín.
Žiak vie:
Definovať funkciu
Načrtnúť jej graf a z neho popísať
vlastnosti funkcie
K prostej funkcii vytvoriť inverznú
z grafu funkcie odčítať s dostatočnou
presnosťou veľkosť funkčnej hodnoty a
naopak zaznačiť známu veľkosť
funkčnej hodnoty do grafu
u daného grafu pracovať s pojmom
rýchlosť zmeny
načrtnúť graf funkcie daných vlastností,
riešiť praktické úlohy vyžadujúce
čítanie grafu funkcie alebo jeho tvorbu
na základe grafického znázornenia určiť
približné riešenie – odhadnúť riešenie
Žiak vie:
ovláda pojmy neznáma ,koeficient, obor
rovnice, nerovnice, množina koreňov
vysvetliť rozdiel medzi ekvivalentnou
a neekvivalentnou úpravou a vie ich
aplikovať pri riešení rovníc a nerovníc
riešiť jednoduché typy rovníc a nerovníc
s absolútnou hodnotou
efektívne riešiť sústavu 2 (3)lineárnych
rovníc s 2 (3) neznámymi
graficky riešiť sústavu 2 lineárnych
rovníc, nerovníc
graficky riešiť kvadratickú nerovnicu
a nerovnicu v podielovom tvare
Žiak vie:
Napísať rovnicu priamky v rovine
a v priestore vo všeobecnom
i parametrickom tvare
Napísať rovnicu roviny vo všeobecnom
i parametrickom tvare
195
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Rovnica kružnice, vzájomná poloha
priamky a kružnice.
Zistiť vzájomnú polohu priamok,
rovín, priamky a roviny
Vypočítať uhol priamok, rovín,
priamky a roviny
Vypočítať vzdialenosť bodu od
priamky, roviny
Zistiť rovnicu kružnice
Určiť vzájomnú polohu priamky a
kružnice
V. Metódy a formy práce K tomu, aby žiak dosiahol výkonový štandard budeme používať:
problémové vyučovanie TC: 2,3
projektové vyučovanie TC: 2
samostatnú prácu TC: 1,2,3
práca v skupinách TC: 1,2,3
klasické formy vyučovania TC: 1,2,3
pamäťové počítanie TC: 1,2,3
rozhovor TC: 1,2,3
prácu s internetom práca na PC s výukovými programami TC: 1,2,3
VI. Učebné zdroje Učebnica pre 1.2.3.ročník gymnáziá Odvárko, Hecht
Zbierka úloh z matematiky pre 1.2.3.ročník Odvárko, Smida, Hecht
Odborná literatúra
Didaktické pomôcky
Internet a výukové programy
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie. Zisťovanie
úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané nasledovne .:
priebežné individuálne skúšanie
slovné hodnotenie
hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu
aktivita žiakov
samostatná práca
písomné skúšanie
Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady :
každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom
opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravenú
písomku musí vidieť
o každej známke musí byť žiak informovaný
každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži
Hodnotenie predmetu formou absolvoval(a)/neabsolvoval(a). Aby žiak bol hodnotený absolvoval musí mať
50%-nú úspešnosť za jednotlivé polroky.
196
Názov predmetu Cvičenia z informatiky
Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu Predmet cvičenia z informatiky je určený pre maturantov ale aj nematurantov, ktorí majú
záujem získať lepšie zručnosti v práci s počítačom. Predmet nadväzuje na Informatiku z prvého
a druhého ročníka.
Cvičenia sú určené všetkým študentom, ktorí chcú získať a upevniť si nielen základy
počítačovej gramotnosti, ale hlavne budúcim maturantom z predmetu Informatika.
Tento predmet dáva možnosť získať nové vedomosti a prehĺbiť najmä praktické zručnosti
žiakov v jednotlivých tematických okruhoch.
Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť
tematických okruhov:
Informácie okolo nás
Komunikácia prostredníctvom IKT
Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
Princípy fungovania IKT
Informačná spoločnosť
Voliteľný predmet cvičenia z informatiky v treťom ročníku rozširuje vedomosti získané
v predchádzajúcich ročníkoch v niektorých tematických okruhoch. Vzdelávací obsah v školskom
vzdelávacom programe je rozdelený do nasledovných celkov:
3) Princípy fungovania IKT
4) Postupy, riešenia problémov. Algoritmické myslenie
5) Programovací jazyk
6) Databázový systém
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vyučovania predmetu cvičenia z informatiky v treťom ročníku je rozšíriť a prehĺbiť
získané vedomosti z predmetu informatika. V predmete získajú lepšie zručnosti v práci
s počítačom a rozšíria si svoje vedomosti z aplikačných programov. Žiaci po absolvovaní predmetu
získajú základné znalosti z programovacieho jazyka DevPascal, študenti sa zoznámia a naučia
prácu s databázami. a osvoja si základy algoritmického myslenia a systematického prístupu.
Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci:
získali základne schopnosti potrebné pri riešení jednoduchých problémov v danej tematike,
hľadať riešenia, zapájať sa do diskusií a pomocou logického a hodnotiaceho myslenia
vytvárať čo najefektívnejšie riešenia.
rozvíjali zručnosti a schopnosti kultúrnej komunikácie.
sa naučili vnímať vplyv IKT na spoločnosť (elektronické pokladne, intranet, Internet
poskytovanie informácií, reklama, obchodovanie, digitalizácia zvuku a obrazu)
rozvíjali schopnosti etiky v komunikácii.
sa naučili využívať informačné technológie v škole a v praxi v oblastiach environmentálnej,
ochrane životného prostredia a zdravia
poznali súčasné trendy IKT, limity a ich riziká v mediálnej oblasti
pochopili sociálne, etické, zdravotné a právne aspekty informatiky, ergonómiu práce pri
počítači
III. Predmetové kompetencie Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci:
dokázali navrhnúť štruktúru databázy;
197
vedeli vytvoriť novú databázu;
dokázali existujúcu databázu editovať;
ovládali prácu s dotazom;
poznali spôsob práce s formulárom;
vedeli vytvoriť jednoduché relácie medzi položkami databázy;
získali vedomosti a praktické skúsenosti s tlačovou zostavou;
analyzovali problém, navrhli algoritmus riešenia problému;
dokázali zapísať algoritmus v zrozumiteľnej podobe a overiť správnosť algoritmu;
vedeli riešiť úlohy pomocou použitia rozličných príkazov;
rozpoznali a odstránili syntaktické chyby;
poznali príkazy vstupu, výstupu, priradenia;
dokázali využívať riadiace štruktúry programu
IV. Obsah vzdelávania Ročník – 3. ročník (voliteľný predmet)
Hodinová dotácia - 2 /66/
Časť: Informatika
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Princípy fungovania IKT
databázový systém, databáza – základné
pojmy, história databáz,
štruktúra a tvorba databázy,
tvorba tabuľky, tvorba relácie,
vytváranie dotazov a formulárov,
tlačové zostavy,
štandardné funkcie a procedúry bez
parametrov.
Žiak:
vie navrhnúť a vytvoriť štruktúru databázy
dokáže pracovať s dotazom a formulárom
vie vytvoriť relácie medzi položkami databázy
dokáže vytvoriť a vytlačiť tlačovú zostavu
2. Postupy, riešenia problémov,
algoritmické myslenie
algoritmus
algoritmy z bežného života. Spôsoby
zápisu algoritmov
etapy riešenia problému – rozbor
problému, algoritmus, program, ladenie
programovací jazyk – syntax, spustenie
programu
logické chyby, chyby počas behu
programu
pojmy – príkazy (priradenie, vstup,
výstup)
riadiace štruktúry(podmienené príkazy,
cykly), premenné, typy
Žiak:
dokáže analyzovať problém, navrhnúť algoritmus
riešenia problému, zapísať algoritmus v zrozumiteľnej
formálnej podobe
vie overiť správnosť algoritmu v praxi
rieši problémy pomocou algoritmov, vie ich zapísať
do programovacieho jazyka
rozpozná a vie opravovať a odstraňovať syntaktické
chyby a chyby vzniknuté počas behu programu
rozumie hotovým programom, vlastnostiam vstupov,
výstupov a vzťahom medzi nimi
dokáže riešiť úlohy pomocou príkazov s rôznymi
obmedzeniami použitia príkazov, premenných
a operácií
vie používať základné typy používaného
programovacieho jazyka
V. Metódy a formy práce d) klasické výučbové metódy
slovné – vysvetľovanie, prednáška, práca s textom, rozhovor
198
názorno-demonštračné – prezentácia a pozorovanie, práca s obrazom
zručnostno - praktické – napodobňovanie, experimentovanie, vytváranie zručností
e) aktivizujúce metódy
diskusné
heuristické, riešenie problémov
f) komplexné výučbové metódy
frontálne vyučovanie
skupinové a kooperatívne vyučovanie
samostatná práca žiakov
projektové vyučovanie
vyučovanie podporované počítačom
VI. Učebné zdroje Informatika pre stredné školy – Ivan Kalaš a kolektív, SPN 2001
Algoritmy s Pascalom – Mária Bellušová a kolektív, SPN 2002
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, úroveň osvojenia výkonového štandardu žiakom. Zisťovanie
úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané :
obhajobou záverečných prác
praktickou prácou pri PC
písomnou formou (2 testy – polročný a záverečný)
každý test je potrebné oznámiť týždeň dopredu
opravený test dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravený test
musí vidieť
žiak absolvoval test v prípade dosiahnutia úspešnosti 50 % z celkového počtu bodov
Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku absolvoval, neabsolvoval.
199
Názov predmetu Cvičenia z fyziky
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými
vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.
Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku
spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu
k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná
súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že
neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí
je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov
s využitím prostriedkov IKT.
Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach
a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto
budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne)
formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia
prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané
vedomosti na efektívne riešenie problémov.
Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú
zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy
práce, akými sú diskusia a práca s informáciami.
Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne
vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied
s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.
Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové
a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To
bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát
alebo overovania hypotéz.
Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí
a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach.
Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné
prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne,
spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy
a vzťahoch s technikou.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti / Tvorba projektu a prezentačné zručnosti/ Optika
200
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
G. SVET
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
opísať spôsoby, ako prírodné vedy pracujú
vyhodnotiť zisky a nedostatky aplikácií vedy
diskutovať na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy
chápať, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými
predmetmi
považovať vedu ako aktivitu spolupráce
H. KOMUNIKÁCIA
Na konci kurzu by študent mal byť schopný komunikovať myšlienky, pozorovania, argumenty,
praktické skúsenosti:
použitím vhodného slovníka a jazyka
použitím grafov a tabuliek
použitím vhodného formátu laboratórneho protokolu
použitím vhodného softvéru ako textový editor, tabuľkový procesor
I. PRÍRODOVEDNÉ POZNATKY A MYŠLIENKY
Na konci kurzu by študent mal byť schopný demonštrovať poznatky a pochopenie:
povahy a metodológie prírodných vied
vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov,
vhodného slovníka a terminológie, včítane použitia symbolov
ako sa zákony, modely a názory menili v čase
systém jednotiek SI
J. PRÍRODOVEDNÉ BÁDANIE
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
vyslovením problému vo forme otázky, ktorá môže byť zodpovedaná experimentom
formulovaním hypotézy
testovať hypotézu v podmienkach riadenia premenných veličín
plánovať vhodný experiment
naznačiť záver konzistentný s pozorovaním, komentovať chyby merania
naznačiť validitu záverov založených na množstve pozorovaní
vyhodnotiť celkový experiment včítane použitých postupov
K. SPRACOVANIE DÁT
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
organizovať, prezentovať a vyhodnocovať dáta rôznymi spôsobmi
transformovať dáta prezentované jednou formou do inej formy včítane matematických
výpočtov, grafov, tabuliek
identifikovať trendy v dátach
vytvárať predpovede založené na dátach
naznačovať závery založené na dátach
201
použiť poznatky na vysvetlenie záverov
L. VYKONÁVANIE EXPERIMENTOV
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
nasledovať inštrukcie písané i slovne podané
vybrať si a bezpečne použiť experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na meranie
vykonávať experiment bezpečne, zaznamenávať údaje z pozorovania a merania
používať vhodné nástroje a techniku na zber dát
spolupracovať v skupine
III. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky
Poznávacia
(kognitívna) Komunikačná Interpersonálna Intrapersonálna
Používať kognitívne
operácie.
Tvoriť, prijať a
spracovať
informácie.
Akceptovať
skupinové
rozhodnutia.
Regulovať svoje
správanie.
Formulovať a riešiť
problémy, používať
stratégie riešenia.
Vyhľadávať
informácie.
Kooperovať
v skupine.
Vytvárať si vlastný
hodnotový systém.
Uplatňovať kritické
myslenie.
Formulovať svoj
názor a
argumentovať.
Tolerovať odlišnosti
jednotlivcov a iných.
Nájsť si vlastný štýl
učenia a vedieť sa
učiť v skupine.
Diskutovať a viesť
diskusiu o odbornom
probléme.
Myslieť tvorivo a
uplatniť jeho
výsledky.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
Ročník Prehľad tematických
celkov
Orientačná hodinová
dotácia
tretí 1. Mechanika 26
2. Štruktúra a vlastnosti
plynných látok
9
3. Štruktúra a vlastnosti
pevných látok
4
4. Štruktúra a vlastnosti
kvapalín
4
5. Optika 14
6. Mechanické vlnenie 9
202
Obsah Konkretizácia obsahu Výkonový štandard
Kinematika
hmotného
bodu
Rovnomerný priamočiary pohyb
Rovnomerný zrýchlený pohyb
Voľný pád
Rovnomerný pohyb hmotného
bodu po kružnici
Dostredivé zrýchlenie
Úvodné cvičenie zamerané na
prácu so softvérom COACH
Voľný pád a zvislý vrh nahor
vie rozhodnúť o aký druh pohybu
sa jedná
používa základné kinematické
vzťahy pre jednotlivé druhy
pohybov pri riešení problémových
aj štrukturovaných úloh
vie zostrojiť grafy závislosti dráhy,
rýchlosti a zrýchlenia od času
a využiť ich pri riešení úloh
vie použiť použiť základné funkcie
softvéru COACH
vie z daného videozáznamu vyčítať
veľkosť tiažového zrýchlenia
vie meraním overiť rovnomerne
zrýchlený pohyb
vie zostrojiť grafy závislosti dráhy,
rýchlosti a zrýchlenia od času
Dynamika
priamočiarych
a krivočiarych
pohybov
hmotného
bodu.
Prvý Newtonov pohybový zákon
Druhý Newtonov pohybový zákon
Tretí Newtonov pohybový zákon.
vie uviesť príklady pohybových
a deformačných účinkov síl na
teleso
používa Newtonove pohybové
zákony pri riešení úloh
kvantitatívnych aj kvalitatívnych
Hybnosť. Zákon zachovania
hybnosti využíva zákon zachovania hybnosti
na riešenie úloh a problémov
vrátane úloh z praxe
Určenie pôsobiacej sily na základe
II. Newtonovho zákona
vie zostrojiť graf závislosti sily od
času
vie namerať veľkosť pôsobiacej
sily v čase
Energia
hmotných
bodov.
Mechanická práca, výkon
a účinnosť. určí prácu telesa výpočtom aj
graficky
vypočíta výkon aj účinnosť
Kinetická a potenciálna energia. pozná súvislosť medzi prácou
a zmenou kinetickej a potenciálnej
energie
Mechanická energia. Zákon
zachovania mechanickej energie. využíva zákon zachovania
mechanickej energie pri riešení
úloh vrátane úloh z praxe
203
Mechanika
kvapalín
a plynov.
Pascalov zákon. Hydrostatický
paradox. vysvetlí základný rozdiel medzi
reálnou a ideálnou kvapalinou
používa vzťahy pre výpočet tlaku
a tlakovej sily
vie vysvetliť funkciu hydraulického
lisu a bŕzd
vie vysvetliť funkciu barometra
Ustálené prúdenie ideálnej
kvapaliny. Rovnica spojitosti. vie vysvetliť rovnicu kontinuity ako
príklad zachovania hmotnosti
Bernoulliho rovnica.
Hydrostatický paradox. rieši úlohy z praxe použitím
Bernoulliho rovnice a rovnice
kontinuity
Obtekanie telies reálnou
kvapalinou. popíše obtekanie telies ideálnou
a reálnou tekutinou
Závislosť objemu (hustoty) vody
od teploty
vie namerať a graficky znázorniť
Závislosť objemu (hustoty) vody od
teploty
Tepelné deje v plynoch vie experimentálne overiť
izochorický, izotermický
a izobarický dej
Závislosť objemu (hustoty) vody
od teploty
vie namerať a graficky znázorniť
Závislosť objemu (hustoty) vody od
teploty
Štruktúra
a vlastnosti
plynných látok
Ideálny plyn
Stavová rovnica ideálneho plynu
definovať ideálny plyn
popísať rozdiel medzi reálnym a
ideálnym plynom
využiť pri riešení úloh stavovú
rovnicu ideálneho plynu
Izotermický, izochorický,
izobarický, adiabatický dej
s ideálnym plynom
charakterizovať a porovnať deje
s ideálnym plynom
experimentálne overiť izochorický,
izotermický a izobarický dej
Stavové zmeny ideálneho plynu
s energetického hľadiska
charakterizovať a porovnať deje
s ideálnym plynom z energetického
hľadiska
204
Práca vykonaná plynom pri stálom
a premennom tlaku
vypočítať prácu plynu pri stálom
tlaku
Kruhový dej zakresliť pV diagram k danému
kruhovému deju
z pV diagramu vypočítať prácu
Štruktúra
a vlastnosti
pevných látok
Kryštalické a amorfné látky charakterizovať kryštalické
a amorfné látky
uviesť príklady kryštalickej
a amorfnej látky
Kryštalická mriežka, poruchy
kryštalickej mriežky, väzby
v pevných látkach
charakterizovať jednotlivé typy
kryštalických mriežok a ich
poruchy
popísať jednotlivé väzby
v pevných látkach
Deformácie pevného telesa, krivka
deformácie
porovnať a popísať jednotlivé typy
deformácie
definovať absolútne a relatívne
predĺženie
popísať a vysvetliť krivku
deformácie
Teplotná rozťažnosť pevných
telies
aplikovať vzťah pre teplotnú
rozťažnosť pri riešení úloh
Štruktúra
a vlastnosti
kvapalín
Povrchová vrstva kvapaliny
Povrchová sila
popísať a experimentálne potvrdiť
existenciu povrchovej vrstvy
a povrchovej sily
Javy na rozhraní pevného telesa
a kvapaliny, kapilarita
experimentálne demonštrovať
kapilaritu
uviesť príklady z praxe pre
kapilárnu eleváciu a depresiu
-poznať dôvody vzniku kapilárnej
elevácie a depresie
Teplotná objemová rozťažnosť
kvapalín
demonštrovať teplotnú objemovú
rozťažnosť
aplikovať vzťah teplotnej
objemovej rozťažnosti pri riešení
úloh
Geometrická
optika.
Zobrazovanie odrazom na
rovinnej ploche.
vypočíta rýchlosť svetla v optickom
prostredí
nakreslí odrazený a lomený lúč
aplikuje úplný odraz v praxi
rieši úlohy na odraz a lom svetla
205
Zobrazovanie zrkadlom na dutej
a vypuklej guľovej ploche.
zostrojí obraz predmetu
pomocou guľového zrkadla
a uvedie jeho vlastnosti
rieši úlohy použitím zobrazovacej
rovnice pre guľové zrkadlo
vypočíta priečne zväčšenie
Zobrazovanie pomocou spojky
a rozptylky.
rozlíši skutočný a zdanlivý obraz
pri zobrazovaní
zostrojí obraz predmetu pomocou
tenkej šošovky a uvedie jeho
vlastnosti
rieši úlohy použitím zobrazovacej
rovnice pre tenkú šošovku
vypočíta priečne zväčšenie
experimentálne určí ohniskovú
vzdialenosť šošovky
Oko ako optická sústava. popíše oko ako optickú sústavu
pozná podstatu krátkozrakosti
a ďalekozrakosti a ich korekciu
Lupa. pozná podstatu lupy,
vypočíta uhlové zväčšenie
Mikroskop. pozná podstatu mikroskopu
vypočíta uhlové zväčšenie
Ďalekohľad. pozná podstatu ďalekohľadu
vypočíta uhlové zväčšenie
Vlnová optika
Elektromagnetické žiarenie. uvedie príklady praktického
využitia rôznych druhov
elektromagnetického žiarenia
.
Disperzia. Rozklad svetla na
hranole. Spektrálne farby. pozná podstatu rozkladu svetla na
hranole
rozlíši spektrum vytvorené
mriežkou a hranolom
206
Ohyb svetla na prekážkach.
Optická mriežka.
experimentálne určí mriežkovú
konstantu
vie vysvetliť vznik interferenčných
maxím a miním
rozlíši spektrum vytvorené
mriežkou a hranolom
stanoví podmienky pre zosilnenie
a zoslabenie svetla pri interferencii
Polarizácia svetla vysvetlí spôsob polarizácie svetla
a jej využitie v praxi
Interferencia svetla a jej použitie. stanoví podmienky pre zosilnenie
a zoslabenie svetla pri interferencii
vie vysvetliť vznik interferenčných
maxím a miním
pozná javy spôsobené
interferenciou svetla
Mechanické
vlnenie.
Rovnica postupnej mechanickej
vlny. Huygensov princíp
ilustruje na príkladoch druhy
vlnenia
využíva vzťahy medzi vlnovou
dĺžkou a frekvenciou na riešenie
úloh
rieši úlohy na použitie rovnice
postupnej vlny
objasní na príklade využitie
Huygensovho princípu
Odraz, lom a ohyb vlnenia. rieši úlohy na odraz, lom a ohyb
vlnenia
Zvuk a jeho
vlastnosti.
Výška, farba, hlasitosť a intenzita
zvuku.
Ultrazvuk a infrazvuk v praxi.
Ľudské ucho a ochrana sluchu
pred hlukom.
Zvuk
zadefinuje výšku , farbu, hlasitosť
a intenzitu zvuku
pozná využitie ultrazvuku
a infrazvuku v praxi.
pozná spôsoby ochrany sluchu pred
hlukom
vie namerať závislosť hlučnosti
prostredia v závislosti od času
vie zobraziť a porovnať vlastnosti
zvukových vĺn
V. Metódy a formy práce
Názov tematického celku Stratégia vyučovania
Metódy Formy práce
Mechanika informačno-receptívna, individuálna práca
207
heuristická metóda,
problémové vyučovanie
žiakov,
skupinová práca žiakov,
experiment
Optika
heuristická metóda,
problémové vyučovanie
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
experiment
Mechanické vlnenie
problémové vyučovanie
heuristická metóda,
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
práca s informáciami
experiment
VI. Učebné zdroje
Názov
tematického
celku
Odborná literatúra Didaktická
technika
Materiálne
výučbové
prostriedky
Ďalšie
zdroje
Mechanika Fyzika pre 1.
ročník gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
Zbierka úloh
z fyziky 1. diel
SPN
Scholtz,Kireš-
Fyzika kinematika
pre gymnázia
s osemročným
štúdiom
Scholtz,Kireš-
Fyzika dynamika
pre gymnázia
s osemročným
štúdiom
Hanzelík- Zbierka
riešených úloh
z fyziky
Tuľčinskij- Zbierka
kvalitatívnych úloh
z fyziky
Bartuška: Sbírka
řešených úloh
z fyziky 1
Prometheus 1997
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
softvér
COACH a
čidlá
internet,
knižnica
208
Optika Fyzika pre 4.
ročník gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
Zbierka úloh
z fyziky 2. diel
SPN
Hanzelík- Zbierka
riešených úloh
z fyziky
Bartuška: Sbírka
řešených úloh
z fyziky 4
Prometheus 1997
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica
Mechanické
vlnenie Fyzika pre 3.
ročník gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
Zbierka úloh
z fyziky 2. diel
SPN
Hanzelík- Zbierka
riešených úloh z
fyziky
Tuľčinskij- Zbierka
kvalitatívnych úloh
z fyziky Bartuška:
Sbírka řešených
úloh z fyziky 3
Prometheus 1997
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika
pracovné listy
softvér
COACH a
čidlá
internet,
knižnica
VII. Hodnotenie predmetu
Hodnotenie a klasifikácia prebieha na základe Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14.mája 2009
na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení metodického pokynu č.10/2009-R
z 15.júla 2009 a metodického pokynu č.11/2009-R z 25.augusta 2009
Klasifikácia
Absolvoval, ak splní požadované kritériá – minimálne 30% úspešnosť zo zadaných testov
a vypracovať protokoly zo všetkých experimentálnych úloh .
209
Názov predmetu SEMINÁR Z CHÉMIE
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet chémia na gymnáziách, ako súčasť vzdelávacej oblasti Človek a príroda, poskytuje
žiakom vhodne vybranými poznatkami zo všeobecnej, anorganickej a organickej chémie didaktický
systém poznatkov o chemických látkach a ich premenách.
Obsah učiva tvoria predovšetkým poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci
stretávajú v bežnom živote. Sú to najmä oblasti ako: chémia potravín a nápojov, kozmetika, liečivá,
čistiace prostriedky a podobne.
V obsahu učiva sú v dostatočnej miere zastúpené aj poznatky, ktoré umožňujú žiakom chápať
význam chemickej vedy a chemického priemyslu pre spoločnosť a prírodu.
Východisko pre poznatky o vlastnostiach anorganických a organických látok a ich premenách tvoria
všeobecne platné, teoretické poznatky a vzťahoch medzi štruktúrou a vlastnosťami látok a poznatky
o zákonitostiach chemických reakcií. Tieto poznatky umožňujú v učebnom predmete chémia
aplikovať v dostatočnej miere jednotlivé myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania.
Realizovaním moderných foriem, prostriedkov a vyučovacích metód vyučovania sa vytvárajú
podmienky pre formovanie a rozvíjanie logického a tvorivého myslenia a konania žiakov. Tvorivé
myslenie umožňuje žiakom správne aplikovať poznatky pri riešení problémových úloh teoretického
aj praktického charakteru.
Chémia, ako predmet, ktorý rozširuje všeobecné vzdelanie žiakov, súčasne poskytuje základy
nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie (chemické odbory, medicína, environmentálne vedy a pod.).
Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém praktických cvičení (laboratórnych
cvičení - LC), ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných laboratórnych
zručností a návykov presnej a bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti / Tvorba projektu a prezentačné zručnosti /
- Základy kvantitatívnej analýzy
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Vo vyučovaní chémie majú žiaci získať predstavu o stavbe látok a základných chemických,
fyzikálno-chemických a biochemických dejoch.
Dôraz sa kladie najmä na súvislosti s ostatnými prírodovednými predmetmi a na základný vplyv
chemických dejov na životné prostredie.
Každý žiak je vedený k tomu, aby :
- chápal vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok,
- rozumel základným typom chemických reakcií a poznal ich úlohu v prírode a v každodennom
živote,
- správne využíval matematické zručnosti pri základných chemických výpočtoch,
- aplikoval teoretické vedomosti pri realizácii LC,
- pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru spolupracoval v skupine.
III. Predmetové kompetencie:
V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie
k učeniu
plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť,
kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri
svojom štúdiu.
komunikačné schopnosti
vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
210
zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti,
urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,
spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich
využitie.
riešenie problémov
analyzovať vybrané problémy,
aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh,
používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení
problémových úloh,
využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh,
posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy,
zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy
logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov a využiť
ich pri riešení problémových úloh.
manuálne
používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
sociálne
vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,
vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru,
prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,
hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: 3. ročník
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
TC SEMINÁR Z CHÉMIE (2 HODINY TÝŽDENNE / 66 HODÍN ROČNE)
Obsahová časť Výkonová časť
VŠEOBECNÁ CHÉMIA
1 CHÉMIA AKO VEDA
Chémia ako veda Zatriediť chémiu do systému prírodných vied.
Charakterizovať chémiu 21. storočia.
2 ZÁKLADNÉ CHEMICKÉ LABORATÓRNE TECHNIKY
Laboratórne pomôcky
Laboratórne techniky
Delenie zmesí
Rozlíšiť základné pomôcky „chemickej
kuchyne“
Laboratórne techniky - zohrievanie,
rozpúšťanie, topenie
Charakterizovať základné techniky delenia
zmesí - filtrácia, destilácia, kryštalizácia,
chromatografia, centrifugácia, extrakcia,
adsorbcia, sedimentácia
3 VLASTNOSTI LÁTOK
Vlastnosti látok Charakterizovať niektoré vlastnosti látok -
rozpustnosť, horľavosť, výbušnosť
211
Rozlíšiť skupenstvá látok a v čom sa látky
rozpúšťajú.
Charakterizovať, ako môžu byť chemické
látky nebezpečné.
4 ČASTICOVÉ ZLOŽENIE LÁTOK
Atómy a molekuly
PSP
Poznať kvantitatívnu charakteristiku
stavebných častíc chemických látok.
Charakterizovať zloženie a štruktúru atómov
a molekúl.
Čo sa dá vyčítať z periodickej sústavy
prvkov?
5 SÚČASNÉ TEÓRIE CHEMICKEJ VÄZBY
Vznik chemickej väzby
Elektrónová konfigurácia
Hybridizácia
Vlastnosti látok
Poznať teórie vzniku chemickej väzby.
Poznať pravidlá elektrónovej konfigurácie
Stručne charakterizovať teóriu hybridizácie.
Vedieť ako chemická väzba ovplyvňuje
vlastnosti látok
6 CHEMICKÉ REAKCIE
Typy chemických reakcií
Stechiometrické koeficienty
Termochémia
Elektrochémia
Výpočty z chemických rovníc
Poznať príčiny priebehu chemických reakcií
Vedieť vypočítať stechiometrické koeficienty
v redoxných reakciách.
Vedieť zapísať reakcie v iónovom tvare
Poznať niektoré zaujímavé chemické reakcie
z hľadiska termochémie (Prečo sa po daždi
ochladí?) a elektrochémie (Sú naozaj
olympijské medaily zlaté?).
Vedieť vypočítať hmotnosť produktu, ak
jeden z reaktantov je v nadbytku
7 VÝPOČTY V CHÉMII
Roztoky – hmotnostný zlomok,
koncentrácia
Zmiešavanie a zrieďovanie
roztokov
Poznať základné výpočty pre roztoky:
hmotnostný zlomok, koncentrácia,
zrieďovanie a zmiešavanie roztokov.
ANORGANICKÁ CHÉMIA
8 NÁZVOSLOVIE ANORGANICKÝCH ZLÚČENÍN
Pravidlá anorganického
názvoslovia
Podvojné zlúčeniny
Koordinačné zlúčeniny
Uplatniť pravidlá názvoslovia pri tvorbe
vzorcov
Uplatniť pravidlá pri tvorbe vzorcov
zložitejších zlúčenín – podvojné zlúčeniny,
koordinačné zlúčeniny
9 VODA A VZDUCH
Voda
Vzduch
Charakterizovať vodu a vzduch spolu so
Slnkom ako alternatívne zdroje energie. (aj
ako projekt)
10 KYSLÍK A VODÍK
Kyslík
Vodík
Charakterizovať kyslík (nositeľa života
a smrti) a vodík (Bude palivom budúcnosti?) –
vlastnosti, zlúčeniny, význam
212
11 KYSELINY A ZÁSADY
Kyseliny
Zásady
Charakterizovať kyseliny a zásady z hľadiska:
Sú všetky nebezpečné? Ktorú kyselinu máme
v žalúdku? Ako sa dá vyčistiť zanesený
odpad?
12 BIOGÉNNY VÝZNAM PRVKOV
Pohľad do taniera cez chemické
okuliare
Charakterizovať, akú funkciu plnia prvky
v živých organizmoch.
13 KOVY A POLOKOVY
Kovy
Polokovy
Charakterizovať kovy mäkké ako maslo;
najpoužívanejšie kovy na Zemi; kovy
budúcnosti; vzácne prvky v počítačoch.
Poznať účinok ťažkých kovov na organizmy
14 OXIDY A SULFIDY
Oxidy
Sulfidy
Uviesť významné oxidy a sulfidy - oxidy,
ktoré nemajú radi ekológovia, rajský plyn,
suchý ľad ...
15 SOLI
Anorganické soli
Organické soli
Uviesť najvýznamnejšie soli – ich vznik
a význam (pr. prečo je more slané?)
ORGANICKÁ CHÉMIA
16 UHĽOVODÍKY
Alifatické a aromatické
uhľovodíky
Fosílne palivá
Názvoslovie organických
zlúčenín
Popísať ako vlastne vyzerá uhlík? Popísať
plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie ovocia.
Udusia nás výfukové plyny áut?
Vedieť uplatniť pravidlá organického
názvoslovia
17 DERIVÁTY UHĽOVODÍKOV
Alkoholy
Karboxylové kyseliny a ich
deriváty
Diskutovať o vplyve alkoholu na ľudský
organizmus.
Charakterizovať užitočné karboxylové
kyseliny a ich deriváty.
BIOCHÉMIA
18 PRÍRODNÉ LÁTKY
Lipidy
Sacharidy
Bielkoviny
Nukleové kyseliny
Charakterizovať dobré a zlé tuky.
Charakterizovať, prečo nemusia byť sacharidy
sladké.
Popísať ako DNA odhaľuje zločincov.
Uviesť prírodné látky na hrane zákona.
PRAKTICKÁ CHÉMIA
19 KVALITATÍVNA A KVANTITATÍVNA ANALÝZA
Základy analytickej chémie Charakterizovať princíp dôkazových reakcií
iónov, vážkovej a odmernej analýzy.
213
20 ZAUJÍMAVÁ CHÉMIA
Efektné chemické pokusy
Chémia čistoty a krásy
Chémia narkózy
Chémia chutí a vôní
Chémia farieb prírody
Chémia v službách človeka
Demonštrovať efektné, zábavné a zaujímavé
chemické pokusy
Charakterizovať umývacie prostriedky,
prostriedky vlasovej chémie, pre žiarivý
úsmev.
Charakterizovať chémiu narkózy – história,
anestetiká.
Charakterizovať látky súvisiace s chemickým
laboratóriom na jazyku a v nose.
Charakterizovať najznámejšie prírodné farbivá
– karotény, xantofyly, pyránové, chinónové,
pyrolové a indolové farbivá.
Charakterizovať chémiu na poliach
a záhradách
Charakterizovať chemické látky ako hrozbu.
Charakterizovať – čo všetko dýchame, jeme
a pijeme.
V. Formy a metódy práce
Vo vyučovaní sa uprednostňujú metódy, formy a didaktické postupy, ktoré podporujú
prejavený záujem žiakov o chémiu, umožňujú im aktívnu účasť na získavaní poznatkov,
stimulujú rozvoj ich poznávacích schopností, podporujú samostatnosť a tvorivosť.
Pri sprístupňovaní učiva by mali prevažovať rôzne formy rozhovoru, diskusná beseda.
Východiskom môžu byt predchádzajúce poznatky a skúsenosti žiakov, prednesený referát,
utvorené problémové a modelové situácie a pod.
Ťažisko priebežného precvičovania, upevňovania, prehlbovania a systematizácie
poznatkov je v individuálnom i skupinovom riešení problémov a úloh. Zastúpené by mali byť
primerane náročné kvantitatívne aj kvalitatívne úlohy, práca s tabuľkami a modelmi. Žiaci
s vyhraneným záujmom o určitý problém môžu pracovať samostatne a na dlhodobejších
úlohách.
METÓDY
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:
Literatúra
1. Učebnica chémie pre 1. – 3. ročník gymnázia.
2. ŠRAMKO, T. a kol.: Chémia pre maturantov. Bratislava, SPN 1988.
3. KANDRÁC, J. - SIROTA, A.: Výpočty v stredoškolskej chémii. Bratislava, SPN 1996.
4. ŠRAMKO, T. – ADAMKOVIC, E.: Ako tvoriť názvy a vzorce anorganických látok.
214
Bratislava, SPN 1989.
5. HEGER, J.: Ako tvoriť názvy v organickej chémii. Bratislava, SPN 1998
6. SILNÝ, P. – BRESTENSKÁ, B.: Prehľad chémie 1. Bratislava, SPN 1996.
7. ZAHRADNÍK, P. – KOLLÁROVÁ, M.: Prehľad chémie 2. Bratislava, SPN 1997.
8. HNÁT, I.: Chémia. Nitra, ENIGMA 1997.
9. Biológia, ekológia, chémia
10. Mladý vedec
VII. Hodnotenie predmetu predmet sa neklasifikuje výstup študenta:
Test – 1x za polrok (minimálna úspešnosť 50%)
1. polrok - prezentácia na vybranú tému
2. Polrok - obhajoba projektu
- experiment
- prezentácia /autorské dokumenty, fotky, reportáže, komentáre .../
- poster
215
Názov predmetu SEMINÁR Z BIOLÓGIE
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet biológia poskytne základný systém poznatkov o živej prírode, ako predpokladu
formovania prírodovednej gramotnosti.
Poznanie zákonov, ktorými sa riadi živá príroda, je základom pre pochopenie jej fungovania ako
celku a je dôležité pre formovanie citlivého vzťahu k nej. Toto poznanie je zároveň nevyhnutným
predpokladom zodpovedného prístupu k celému okolitému svetu ako aj sebe samému.
Program je koncipovaný tak, aby bolo možné čo najviac využívať moderné didaktické formy,
metódy a prostriedky, ktoré okrem maximálnej názornosti, podporujú samostatnosť a kreativitu
žiakov pri práci s informáciami a rozvíjajú schopnosť poznatky aplikovať.
Jednotlivé tematické celky približujú stavbu a organizáciu živých sústav, vysvetľujú podstatu
procesov prebiehajúcich v organizmoch na všetkých úrovniach počnúc bunkou.
Zdôrazňujú vzájomnú súvislosť medzi stavbou a funkciou orgánov, čoho výsledkom sú životné
prejavy organizmov.
Tento tematický okruh poskytne základné informácie dôležité pre pochopenie jednoty živej prírody.
Praktické cvičenia umožnia žiakom vyskúšať si a v praxi overiť teoretické poznatky rôznymi
formami od klasických laboratórnych prác s prírodninami až po prácu s informáciami
prostredníctvom IKT.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Globálne problémy a globálne zmeny
Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Ochrana životného prostredia
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti / Tvorba projektu a prezentačné zručnosti /
- Charakteristika vybraného biotopu.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele:
Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch a procesoch, ktoré v nej
prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé organizmy.
Špecifické ciele:
Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka.
Rozvíjať zručnosti pri práci v teréne a v prírodovednom laboratóriu.
Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov najmä v oblasti ochrany živej
prírody a zdravia človeka (samostatne alebo v skupinách).
III. Predmetové kompetencie
Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch a procesoch, ktoré v nej
prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé organizmy.
Kompetencie:
schopnosť vnímať živú prírodu ako hierarchicky usporiadaný, neustále sa meniaci, dynamický
systém;
schopnosť chápať vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich prostredím;
vedieť odlišovať zákonité príčiny biologických procesov od ich vonkajších prejavov;
216
schopnosť hľadať v prírodných javoch a procesoch príčinné súvislosti a tým podporovať logické
myslenie;
posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;
samostatne a slobodne (na základe poznania predmetu), voliť výberové a maturitné predmety,
zodpovedne rozhodovať o svojom ďalšom štúdiu na VŠ a budúcej profesii.
Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka.
Kompetencie:
poznať najbežnejšie úžitkové a hospodársky významné druhy rastlín, húb a živočíchov;
poznať možnosti využitia vlastností a životných prejavov organizmov v biotechnológiách;
poznať nebezpečné a patogénne organizmy, ich účinok na ľudský organizmus, možnosti liečby,
prevencie a poskytnutia prvej pomoci.
Rozvíjať zručnosti pri práci v teréne a v prírodovednom laboratóriu.
Kompetencie:
schopnosť pozorovať biologické objekty vo voľnej prírode;
bezpečne manipulovať s bežným biologickým materiálom pri jeho zbere a spracovaní v laboratóriu;
schopnosť pracovať s bežnými laboratórnymi pomôckami a prístrojmi pri poznávaní biologického
materiálu.
Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov najmä v oblasti ochrany živej
prírody a zdravia človeka (samostatne alebo v skupinách).
Kompetencie:
schopnosť vyhľadávať informácie o živej prírode v literatúre a informačných médiách, pracovať s
informáciami;
rozvíjať čitateľskú gramotnosť v oblasti odborného biologického textu;
schopnosť tvorivo riešiť úlohy, poukazovať na príčiny problémov, navrhovať ich riešenia;
schopnosť prakticky riešiť úlohy, interpretovať fakty a vyvodzovať závery;
schopnosť pripraviť vlastné prezentácie a vystúpenia;
schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní
informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce;
schopnosť prezentovať vlastnú prácu, diskutovať, argumentovať, obhájiť vlastné stanovisko;
schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: 3. ročník
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne
TC SEMINÁR Z BIOLÓGIE (2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne)
Obsahová časť Výkonová časť
1 BIOLÓGIA AKO VEDA
Biológia ako veda
Najznámejšie biologické vedné disciplíny
Metódy vedeckej práce v biológii
Dejiny biológie
vedieť definovať biológiu ako
vedu
poznať najznámejšie biologické
vedné disciplíny
poznať základné metódy práce,
vedieť rozdiely medzi
217
pozorovaním a pokusom aj na
konkrétnom príklade
vymenovať najdôležitejšie
vedecké objavy v biológii a ich
predstaviteľov
vedieť význam biologických
poznatkov pre život a praktické
využitie
2 ZÁKLADNÉ BIOLOGICKÉ LABORATÓRNE TECHNIKY
Základné biologické laboratórne techniky
a ich princíp
Mikroskopovanie
Preparácia
Herbarizácia
vedieť vymenovať základné
biologické laboratórne techniky
poznať princíp jednotlivých
biologických laboratórnych
techník
vedieť uviesť príklad na praktické
využívanie jednotlivých
biologických techník
3 HIERARCHICKÁ ORGANIZÁCIA ŽIVÝCH SÚSTAV
Všeobecná charakteristika živých sústav
Rozdiel medzi živou a neživou prírodou
Organizačné stupne živých sústav
(hierarchizácia)
Bunka a bunková teória
Prokaryotická a eukaryotická bunka, rastlinná
a živočíšna bunka
Pletivo (typy pletív)
Tkanivo (typy tkanív- epitely, spojivá, svalové
tkanivo, nervové a trofické tkanivo)
Orgán (stavba, funkcia)
Orgánové sústavy
vedieť odlíšiť živé sústavy od
neživých na základe
charakteristických vlastností,
uviesť aj konkrétny príklad
vymenovať jednotlivé organizačné
stupne živých sústav
vymenovať základné životné
prejavy organizmov
vedieť vysvetliť podstatu bunkovej
teórie
na príklade bunky baktérie opísať
stavbu prokaryotickej bunky.
poznať všeobecnú štruktúru
eukaryotickej bunky.
poznať význam bunkových
povrchov.
vedieť vymenovať membránové
a fibrilárne štruktúry a poznať ich
význam pre bunku.
poznať rozdiely v stavbe
prokaryotickej a eukaryotickej
bunky.
vedieť odlíšiť rastlinnú a živočíšnu
bunku.
vedieť rozdiel medzi mitózou a
meiózou
uviesť príklady na rôzne typy
rastlinných a živočíšnych buniek,
vysvetliť vzťah medzi tvarom a
funkciou špecializovaných buniek.
definovať rastlinné pletivá, tkanivá
a poznať rozdiely medzi nimi
rozlíšiť delivé pletivá od trvácich,
218
poznať ich rozdelenie, funkciu a
význam v rastline
vymenovať jednotlivé typy tkanív
vedieť rozlíšiť jednotlivé typy
tkanív
z hľadiska stavby a funkcie vedieť
definovať orgán, orgánovú
sústavu, organizmus
vysvetliť vývojové vzťahy
orgánov a orgánových sústav
(jednobunkovce, mnohobunkovce)
4 SYSTÉM ORGANIZMOV
Nebunkové organizmy (vírusy)
Prokaryotické organizmy
Baktérie
Sinice, prochlorofyty
Eukaryotické organizmy:
Jednobunkovce (prvoky, riasy)
Huby (slizovky, vlastné huby)
Rastliny
– nižšie rastliny
– vyššie rastliny (nahosemenné
a krytosemenné)
Živočíchy
– dvojlistovce (hubky a pŕhlivce)
– trojlistovce – prvoústovce
– druhoústovce
definovať súčasnú systematiku
(taxonómiu) a vedieť z čoho
vychádza
charakterizovať taxón, binomickú
nomenklatúru
vymenovať orientačný prehľad
základných skupín organizmov
charakterizovať klasifikačné
systémy jednotlivých ríš, poznať
kritériá ich triedenia, poznať
základné systematické jednotky
poznať dôležité systematické
znaky, zákonitosti fylogenézy a
základnú charakteristiku a
typických predstaviteľov
jednotlivých ríš
pomocou kľúča na určovanie
jednotlivých organizmov zaradiť
daný organizmus čo najpresnejšie
do taxonomických kategórií
5 OCHRANA PRÍRODY SO ZAMERANÍM NA CHKO HORNÁ ORAVA
Význam organizmov v ekosystéme (producenty,
konzumenty, dekompozítory)
Ochrana životného prostredia.
Formy ochrany prírody.
Typy chránených území
Chránená krajinná oblasť HORNÁ ORAVA
definovať producenty,
konzumenty, dekompozítory
uviesť konkrétny príklad na
producentov, konzumentov
a dekompozítorov, poznať rozdiely
medzi nimi
poznať význam a dôležitosť
ochrany životného prostredia
vedieť vymenovať formy ochrany
prírody
vymenovať typy chránených
území a uviesť ku každému aspoň
jeden konkrétny príklad
charakterizovať chránená krajinná
oblasť HORNÁ ORAVA
z hľadiska jej prírodného bohatstva
219
6 GLOBÁLNE EKOLOGICKÉ PROBLÉMY A ICH RIEŠENIE
Globálne problémy a globálne zmeny
Explozívny nárast ľudskej populácie
Deštrukcia životného prostredia
Surovinová a energetická kríza
Klimatické zmeny (skleníkový efekt, kyslé
dažde, ozónová diera)
Vymieranie druhov
Vojnové konflikty
Tok energie v ekosystéme
Kolobeh látok v ekosystéme (voda, uhlík,
kyslík, dusík, fosfor) a vznik biomasy
definovať globálne problémy
a globálne zmeny
vymenovať najzávažnejšie súčasné
globálne ekologické problémy
poznať príčiny, dôsledky rastu
globálnych ekologických
problémov
vedieť vymenovať metódy, formy,
spôsoby riešenia globálnych
problémov
uviesť konkrétne ekologické
problémy vo vašom okolí,
možnosti ich riešenia
vysvetliť tok energie v ekosystéme
poznať kolobeh najdôležitejších
prvkov a zlúčenín v ekosystéme
7 FYZIOLÓGIA ORGANIZMOV
7.1 Fyziológia rastlín
Príjem a výdaj vody v rastlinách
Fotosyntéza. Faktory ovplyvňujúce
fotosyntézu.
Dýchanie. Faktory ovplyvňujúce dýchanie.
Rozdiel medzi fotosyntézou a dýchaním
Výživa rastlín (autotrofia, heterotrofia,
mixotrofia)
Rast a vývin rastlín. Faktory, ktoré rast
a vývin rastlín ovplyvňujú. Pohyby rastlín.
Rozmnožovanie rastlín (nepohlavné a pohlavné
rozmnožovanie)
vysvetliť význam vodného režimu
pre rastlinu.
poznať mechanizmy príjmu,
vedenia a výdaja vody rastlinou
poznať úlohu vegetatívnych
orgánov pri zabezpečovaní
vodného režim
vysvetliť jedinečnosť /význam/
fotosyntézy
poznať vstupné látky a konečné
produkty fotosyntézy, faktory,
ktoré ju ovplyvňujú
vedieť vysvetliť podstatu
primárnych a sekundárnych
procesov fotosyntézy
význam, vstupné látky a konečné
produkty dýchania rastlín, faktory,
ktoré ho ovplyvňujú
podstata anaeróbneho a aeróbneho
dýchania
porovnať procesy fotosyntézy a
dýchania rastlín
vymenovať spôsoby výživy rastlín
a poukázať na základný rozdiel
medzi nimi
vedieť podstatu rastových a
vývinových procesov rastlín
vymenovať vonkajšie a vnútorné
činitele ontogenézy
vedieť rozlíšiť fyzikálne a vitálne
pohyby
220
poznať princíp a spôsoby
pohlavného a nepohlavného
rozmnožovania rastlín
vedieť rozdiely medzi
nepohlavným a pohlavným
rozmnožovaním rastlín
7.2 Fyziológia živočíchov a človeka
Krycia sústava
Oporná sústava
Pohybová sústava
Tráviaca sústava
Vylučovacia sústava
Dýchacia sústava
Obehová sústava
Regulačné mechanizmy (hormonálne riadenie,
nervová sústava)
Zmyslové orgány
Rozmnožovacia sústava
poznať stavbu, fylogenézu, typy
orgánov - krycej, opornej,
pohybovej sústavy, ich životné
funkcie v závislosti od spôsobu
života a životného prostredia,
formy pohybu živočíchov, človeka
poznať stavbu, fylogenézu, typy
orgánov tráviacej sústavy, ich
význam a životné funkcie
vedieť význam tráviacich žliaz,
poznať účinok tráviacich enzýmov
poznať stavbu, fylogenézu, typy
orgánov vylučovacej sústavy, ich
význam a životné funkcie
poznať stavba, fylogenéza, typy
orgánov dýchacej sústavy, ich
význam a životné funkcie
vedieť rozlíšiť vonkajšie
a vnútorné dýchanie
poznať stavbu, fylogenézu, typy
orgánov obehovej sústavy, ich
význam a životné funkcie,
zloženie, typy a obeh telových
tekutín
vymenovať riadiace a regulačné
sústavy živočíchov a človeka,
fylogenéza, stavba, typy a funkcia
nervovej sústavy
vedieť vymenovať základné žľazy
s vnútorným vylučovaním a
účinok ich hormónov na
organizmus živočíchov a človeka
poznať rozdiely medzi
ektohormónmi a endohormónmi
poznať fylogenézu, stavbu a typy
zmyslových orgánov živočíchov a
človeka, princíp a význam ich
činnosti
poznať spôsoby rozmnožovania
mnohobunkových organizmov a
zákonitosti ich embryonálneho a
postembryonálneho vývinu
8 BIOLÓGIA ČLOVEKA
Ľudský organizmus ako celok
vysvetliť podstatu fungovanie
ľudského organizmu organizmus
221
Látkový a energetický metabolizmus človeka
Fungovanie ľudského organizmu v mladosti
a v starobe
ako celku
vysvetliť látkový a energetický
metabolizmus cukrov, tukov a
bielkovín v ľudskom tele
definovať katabolické a anabolické
deje
poznať rozdiely medzi
katalolickými a anabolickými
reakciami v organizme z hľadiska
výdaja alebo spotreby energie
uviesť konkrétny príklad na
katabolické a anabolické deje
poznať význam enzýmov
v procesoch metabolizmu
vedieť vymenovať rozdiely vo
fungovaní ľudského organizmu
v mladosti a v starobe
vedieť význam obranných
regulačných mechanizmov a
imunity pri zabezpečovaní
homeostázy a obrane organizmu
pred nepriaznivými vplyvmi
prostredia
9 ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL ČLOVEKA
Zdravie, zdravý životný štýl
Prejavy negatívnych vplyvov na životný štýl
človeka (choroby, závislosť)
Racionálna (zdravá) výživa
Choroby človeka
definovať zdravie,
charakterizovať zdravý životný
štýl a jeho význam pre fyzické a
psychické zdravie
poznať podmienky zdravého
životného štýlu
poznať dôsledky nesprávneho
životného štýlu a toxikománie na
zdravie človeka a možnosti
prevencie pred toxikomániou a
ďalšími závislosťami
definovať racionálnu (zdravú)
výživu – zloženie, vyváženosť,
primerané množstvo
poznať potrebu správnej výživy,
dôsledky nesprávnych
stravovacích návykov a s nimi
spojené choroby jednotlivých
sústav človeka /tráviacej,
obehovej, dýchacej sústavy... /
poznať prejavy negatívnych
vplyvov na životný štýl človeka
(choroby, závislosť)
vymenovať najtypickejšie choroby
človeka v rámci každej orgánovej
sústavy, poznať príčinu jej vzniku
10 PRAKTICKÁ BIOLÓGIA
POZOROVANIE ORGANIZMOV V PRIRODZENOM PROSTREDÍ
Ekológia vody a pôdy vedieť vyhodnotiť fyzikálno-
222
Charakteristika vybraného biotopu
Rastlinstvo vybraného biotopu
Živočíšstvo vybraného biotopu
Faktory ovplyvňujúce na vybraný biotop
chemické vlastnosti vody a pôdy
vedieť vyhodnotiť biomonitoring
vody a pôdy
charakterizovať vybraný biotop
/reliéf, klíma, lokalita,
zaujímavosti/
vedieť rastlinstvo vybraného
biotopu zaradiť do systému, určiť
jeho výskyt v rámci Slovenska
(ohrozené, chránené druhy....)
vedieť živočíšstvo vybraného
biotopu zaradiť do systému, určiť
jeho výskyt v rámci Slovenska
(ohrozené, chránené druhy....)
vymenovať faktory ovplyvňujúce
vybraný biotop
V. Metódy a formy práce
Vo vyučovaní sa uprednostňujú metódy, formy a didaktické postupy, ktoré podporujú
prejavený záujem žiakov o biológiu, umožňujú im aktívnu účasť na získavaní poznatkov,
stimulujú rozvoj ich poznávacích schopností, podporujú samostatnosť a tvorivosť.
Pri sprístupňovaní učiva by mali prevažovať rôzne formy rozhovoru, diskusná beseda.
Východiskom môžu byt predchádzajúce poznatky a skúsenosti žiakov, prednesený referát,
utvorené problémové a modelové situácie a pod.
Ťažisko priebežného precvičovania, upevňovania, prehlbovania a systematizácie
poznatkov je v individuálnom i skupinovom riešení problémov a úloh. Zastúpené by mali byť
primerane náročné kvantitatívne aj kvalitatívne úlohy, práca s tabuľkami a modelmi. Žiaci
s vyhraneným záujmom o určitý problém môžu pracovať samostatne a na dlhodobejších
úlohách.
METÓDY
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje
Vilček, F.: a kol.: Prehľad biológie 1, 2, SPN, 1997
Hančová, Vlková: Biológia v kocke I,II, Art area, Bratislava
Križan, J.: Biológia pre maturantov, Enigma, Nitra, 1998
Benešová, M.: Zmaturuj z biológie, Didaktis, Bratislava, 2006
Biológia pre gymnáziá 7,8
223
VII. Hodnotenie predmetu
predmet sa neklasifikuje výstup študenta:
Hodnotenie žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009
Test – 1 x za polrok
Prezentácia (1. polrok)
Obhajoba projektu (2. polrok)
224
Názov predmetu Seminár z dejepisu
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
Ι. Charakteristika predmetu
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť
spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych
vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. V jeho priebehu si
žiaci postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na
základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či
skupín ľudí a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých
historických obdobiach.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti
a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej,
regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je
predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase,
ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej
prítomnosti.
ΙΙ. Rozvíjajúce ciele predmetu
Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových,
medzipredmetových kompetencií- spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych
poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej
minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne
rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak
postupne vlastný názor.
Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj
exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktickému systému výučby
dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.
ΙΙΙ. Predmetové kompetencie
Žiaci si kladú otázky a používajú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných
operácií:
s historickým časom
s historickým priestorom
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním
aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri
vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných , obrazových, grafických a hmotných
prameňoch- stopách po minulosti
pri vyhľadávaní relevantných informácií
pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty
pri štruktúrovaných výsledkoch, výstupov a potvrdení vybraného postupu
225
ΙV. Obsah vzdelávania
Ročník: Tretí v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne(66 hodín ročne)
Tematický celok
Význam histórie
pre jednotlivca
a ľudstvo
Slovensko na
úsvite dejín
Obsahový
štandard
Pomocné vedy
historické a ich
využitie v práci
historika,
diplomatika,
sfragistika,
heraldika,
genealógia,
numizmatika,
Historické
pramene ako
východisko
poznania
národnej
minulosti
Chronológia
členenia dejín
Panovnícke
dynastie a
počiatky
slovenských
dejín
Mojmírovci
a ich význam
pre prvé štátne
útvary našich
predkov
Výkonový štandard
Žiaci:
vedia vysvetliť prečo treba hľadať podstatu zmien
v minulosti a vedia posúdiť ich negatívny alebo pozitívny
dopad
chápu nevyhnutnosť poznania národných dejín, poznania
svojich predkov, poznania miesta , kde žili ako integrálnu
súčasť všeobecného vzdelania
poznajú historické pramene popisujúce dejiny ich vlasti
získavajú a formujú kladný vzťah k sebe, vlasti, národu
poznajú jednotlivé pomocné vedy historické a ich
význam pri poznávaní našej minulosti
analyzujú erb svojej obce a vytvoria vlastný erb podľa
zásad heraldiky
vyberú si jeden zo spôsobov spečatenia a spečatia listinu
analyzujú erbovú listinu mesta Košice
Žiaci:
vedia vysvetliť príchod Slovanov a popísať ich pravlasť,
migrovanie, poznajú prvý štátny útvar Samovu ríšu a jeho
zakladateľa
zdôvodnia slovansko-avarské spolužitie, vyberú z
Fredegarovej kroniky informácie o Samovi a jeho
ríši
dokážu na pozadí dynastie Mojmírovcov opísať vznik
a vývoj Veľkej Moravy a poznajú jej hlavných vládcov
ako Pribina, Rastislav a Svätopluk a dokážu identifikovať
počiatky kresťanskej misie Cyrila a Metóda na území
Veľkej Moravy
odhalia príčiny a dôsledky napätia medzi Mojmírom
a Pribinom, Rastislavom a Svätoplukom, vyberú
informácie z Fuldských análov o Svätoplukovi
identifikujú vzťahy medzi Veľkou Moravou a
Franskou ríšou
analyzujú historický prameň o zániku Veľkej
Moravy od Konštantína Porfyrogeneta
špecifikujú pôsobenie Konštantína, Metoda a
Gorazda na Veľkej Morave, vyberú informácie zo
Súdneho zákonníka a vyberú informácie o činnosti
Konštantína a Metoda z Rímskej legendy
Žiaci :
226
Slovensko
súčasťou
uhorského štátu
za vlády
Arpádovcov
Anjouovcov
Luxemburgovcov
Jagelovcov
Slovensko
v rukách
Habsburgovcov
Slovensko
v Uhorskom
štáte
Slovensko za
vlády
jednotlivých
panovníckych
dynastií –
Arpádovcov,
Slovensko za
vlády
Anjouovcov
Kultúrny rozvoj
na Slovensku
v 11. a 13.
storočí
Vláda Mateja
Korvína
Moháčska bitka
a Jagelovci
Hospodársky
vývoj na
Slovensku na
prelome 14.
a 15. storočia
Vývoj po
Moháči
Habsburgovci a
stavovské
povstania
a zápas
s Turkami
Kultúra,
školstvo, veda
a umenie
v dobe
renesancie a
baroka
Slovensko za
zdôvodnia postupnosť procesu začleňovania územia
Slovenska do Uhorského kráľovstva
poznajú a vedia charakterizovať dynastie v Uhorsku a ich
predstaviteľov od Arpádovcov, Anjouovcov cez dynastiu
Luxemburgovcov až po vládu Mateja Korvína
analyzujú ponaučenia kráľa Štefana synovi
Imrichovi
zhodnotia na základe analýzy význam Zoborských
listín
analyzujú list pápeža Honoria, v ktorom napomína
kráľa Ladislava IV. Kumánskeho za jeho nemravný
život
analyzujú úryvok z Obrázkovej kroniky o atentáte
Feliciána Zacha na Karola Róberta
identifikujú dôsledky tatarského vpádu do Uhorska
analyzujú Listinu kráľa Žigmunda na ochranu
Cigánov
analyzujú mestské privilégiá na príkladoch
stredovekých miest – mestské privilégia Banskej
Bystrici
zostavia obrazový materiál architektonických
pamiatok zo slovenskej gotickej cesty
vymedzia dôsledky husitských vpádov do Uhorska
analyzujú informáciu uhorských stavov o šírení
husitského náboženstva a nebezpečenstve z toho
plynúcom a text, v ktorom bratríci vyhlasujú
nepriateľstvo mestu Bardejov
identifikujú sociálnu štruktúru uhorského kráľovstva
zhodnotia kultúrny rozvoj Uhorska za vlády Mateja
Korvína
charakterizujú banské mestá ako Kremnica, Banská
Štiavnica či Banská Bystrica, ako sa vyvíjal život baníkov
a pojem dukát
Žiaci:
identifikujú príčiny a dôsledky nástupu Habsburgovcov
na uhorský trón
zovšeobecnia dôsledky tureckej prítomnosti v Uhorsku
chápu význam Bratislavy ako centra Uhorského
kráľovstva
vymedzia príčiny a dôsledky protihabsburských povstaní
na jednom príklade
zhodnotia význam Satumarského mieru pre uhorskú
šľachtu a Habsburgovcov na základe analýzy prameňov
Žiaci:
analyzujú najvýznamnejšie reformy Márie Terézie
227
Slovenský národ
– formovanie
základných
kultúrnych
atribútov národa
Vznik
slovenských
politických
prúdov na
prelome 19. a 20.
storočia
Veda umenie
a kultúra
Slovákov na
prelome 19. a 20.
storočia
vlády Karola
III. a Márie
Terézie
Národné
povedomie
Slovákov v 18.
storočí
Formovanie
moderného
slovenského
národa - vývin
jazyka, štátny
znak, vlajka,
hymna,
spolková
činnosť
Slovákov
Politické
aktivity
Slovákov na
prelome
storočí, vznik
prvých
politických
strán Slovákov,
osobnosti
slovenskej
politiky
Slovenská
politika
v podmienkach
maďarizácie
Slovenskí
vynálezcovia –
Ján Lipský, Ján
Sambucus,
Dionýz Štúr,
Samuel
Mikovíny,
Karol Smith,
Ján Jessenius
Jesenský, Jozef
a Jozefa II.
Žiaci:
porovnajú spoločné a rozdielne spôsoby, výsledky v
činnosti troch generácií národne uvedomelých
vzdelancov
zhodnotia význam činnosti troch generácií národne
uvedomelých vzdelancov
analyzujú vývin slovenského jazyka na jednotlivých
literárnych a historických textoch
zovšeobecnia ciele politického programu Slovákov
špecifikujú postavenie Slovákov v monarchii
zhodnotia význam Matice slovenskej a kultúrnych
spolkov v živote Slovákov
identifikujú základné národné a štátne symboly,
popíšu ich vznik
Žiaci:
rozpoznajú okolnosti vzniku a ciele prvých
politických strán na Slovensku
žiaci charakterizujú jednotlivé politické strany
a osobnosti slovenskej politiky
rozpoznajú ciele maďarizácie v školskej oblasti na
konkrétnom príklade
vypátrajú, ako sa národnostná rôznorodosť
monarchie prejavila aj v historických osudoch ich
rodiny
vymedzia príčiny a dôsledky ďalšej
vysťahovaleckej vlny Slovákov do zámoria -
špecifikujú spôsob života Slovákov v USA
Žiaci:
poznajú významné výsledky práce slovenských vedcov
v kontexte svetového významu
poznajú jednotlivé osobnosti slovenskej vedy, kultúry
a umenia
poznajú jednotlivé kultúrne spolky Slovákov, literárne,
politické, náboženské a vedecké časopisy
228
Revolúcia vo
vede a technike –
prínos Slovákov
Totalitné režimy
a diktatúry doma
a vo svete
Slovenský štát
a Slovenské
národné
povstanie
Karol Hell,
Matej Bel, Ján
Andrej Segner,
Maximilián
Hell, Ján
Bahýľ, Štefan
Jedlík, Štefan
Banič, Jozef
Maximilián
Petzval, Jozef
Murgaš, Aurel
Stodola, Ján
Wolfgang
Kempelen,
Andrej Kmeť
Fašizmus,
nacizmus,
komunizmus,
Autoritatívne
režimy
Židovský
kódex
Protifašistický
odboj
SNP
Februárový
prevrat
Podoby
totality a jej
obete
Odpor proti
totalite
Pražská jar
Normalizácia
Žiaci:
charakterizujú jednotlivé totalitné režimy na základe
interpretácie jednotlivých historických dokumentov,
textov, karikatúr a iných obrazových prameňov
objasnia riešenie židovskej otázky na konkrétnom
príbehu
analyzujú židovský kódex -zaujmú postoj k rôznym
názorom na SNP -vyhľadajú príklady účasti
Slovákov na bojiskách II. svetovej vojny
analyzujú zákon o táboroch nútených prác
analyzujú vyhlášku krajskej komisie pre boj
s americkým chrobákom a jej obrázkovú prílohu,
dokument Uránová kliatba, Tajný rozkaz ministra
tajnej bezpečnosti č. 164 z roku 1952
zdokumentujú na konkrétnych príbehoch
každodenný život v Slovenskej republike
vytvoria projekt Slovenská republika (1939 -
1945)očami pamätníkov
zdokumentujú prípravu komunistov na prevzatie a
uskutočnenie moci v roku 1948
identifikujú na konkrétnych príkladoch formy
odporu proti komunistickej totalite, analyzujú
Prehlásenie charty 77 a Programové vyhlásenie
občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu
a Koordinačného výboru slovenských
vysokoškolákov, Správu náčelníka Správy ZNB hl.
mesta SSR Bratislavy a Západoslovenského kraja
o tzv. sviečkovej demonštrácii (1988)
vymedzia príčiny a dôsledky reformného procesu v
roku 1968
zdokumentujú na konkrétnych príbehoch rôzne
podoby každodenného života v komunistickej
totalite (1948-1989)
vymedzia príčiny a dôsledky zrútenia
229
Ústavný vývoj na
Slovensku
v historickom
kontexte
medzníky: 1920,
1939, 1948,
1960, 1968, 1993
Prínos Slovákov
do svetového
kultúrneho
dedičstva
Zmeny
v politickom,
sociálnom,
hospodárskom
a spoločenskom
živote Slovákov
v závislosti od
zmien
v jednotlivých
ústavných
zákonoch
v priebehu 20.
storočia
Kultúrne
dedičstvo
Slovákov
Slovenské
hrady
komunistického režimu v Československu
Žiaci
analyzujú prvú ústavu 1. ČSR
analyzujú teóriu čechoslovakizmu - špecifikujú
znaky politického systému ČSR
analyzujú hospodárske, sociálne a kultúrne
podmienky
zaujmú postoj k prejavom centralizmu a
autonomizmu
analyzujú ústavu z roku 1939
identifikujú príčiny a dôsledky rozdelenia
Československa
analyzujú ústavu z roku 1948, 1960, 1968 a následné
zmeny v spoločnosti s nimi súvisiace
analyzujú ústavu Slovenskej republiky z roku 1993
diskutujú o význame vzniku Slovenskej republiky v
roku 1993
rozpoznajú kľúčové medzníky vývoja Slovenskej
republiky po roku 1993
Žiaci:
žiaci poznajú významné skvosty svetového
kultúrneho dedičstva – Banská Štiavnica
s technickými pamiatkami okolia, Levoča, Spišský
hrad a kultúrne pamiatky okolia, Pamiatková
rezervácia ľudovej architektúry Vlkolinec,
Historické jadro mesta Bardejov, drevené kostoly
v slovenskej časti Karpatského oblúku......
vytvoria mapu slovenských hradov
V. Metódy a formy práce
simulačné hry
dramatizácia
Výkladovo – ilustratívna
Dialogická
Heuristická
Frontálna výučba
Individuálna práca žiakov
Skupinová práca žiakov
Písomné a grafické práce
230
VI. Učebné zdroje
učebnica dejepisu pre gymnázia 1, učebnica dejepisu pre gymnázia Národné dejiny 2, 3.
historické pramene
atlasy, časopisy
populárnovedecká literatúra
historická beletria
VII. Hodnotenie predmetu
Predmet sa hodnotí absolvoval/a – neabsolvoval/a. K polročnému a koncoročnému hodnoteniu je
potrebné splniť nasledovné podmienky:
→ žiak napíše test na konci každého polroku, ktorého maximálny počet je 50 bodov
→ žiak vytvorí prezentáciu a seminárnu prácu na vybranú tému, ktorá v každom polroku bude
hodnotená maximálnym počtom 40 bodov
→ žiakova aktivita v rámci vyučovacieho procesu bude hodnotené maximálne desiatimi bodmi za
jeden polrok, ak je žiak je neaktívny, neplní si pridelené povinnosti, bude v rámci jedného polroku
hodnotený desiatimi mínusovými bodmi
→ maximálny počet žiakom získaných bodov je bodov za jedno klasifikačné obdobie je 100 bodov
→ žiak musí získať získať 30 %, čiže 30 bodov, aby absolvoval predmet
231
Názov predmetu Seminár z Geografie
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu
Predmet Seminár z geografie patrí medzi predmety, ktoré dotvárajú obsah vzdelávania
študentov. Všetky aktivity sa odvíjajú od zvládnutia a správneho využitia nadobudnutých
geografických poznatkov a zručností v praxi. To znamená, že žiak dokáže aplikovať a hodnotiť
geografické informácie (z máp, médií, literatúry, internetu a osobných skúseností) a vie pomocou
nich relevantne rozhodovať.
Dôraz pri sprostredkovaní vedomostí, manuálnych a intelektových zručností a návykov je
založení na samostatnom získavaní informácií, ich spracovaní, interpretácií a prezentovaní.
Dôležitou súčasťou je rozvíjanie spôsobilostí správne, objektívne a systematicky pozorovať javy
okolo nás, pracovať podľa návodu, zaznamenávať získané údaje a poznatky, spracovávať
a interpretovať ich. Významnou súčasťou je rozvíjanie spôsobilostí potrebných pri plánovaní
postupov praktických činností, ich overovaní a zovšeobecňovaní.
Žiaci dokážu rozpoznať možnosti a spôsoby uplatnenia informácií geografického rázu v
bežnom živote, napr. analyzovať obsah mapy a podľa nej sa aj orientovať, odvodiť všeobecné
zákonitosti na základe poznania princípu a ovplyvňujúcich faktorov, získavať informácie z
diagramov, schém, tabuliek, posúdiť súčasnú (geo)politickú situáciu v rôznych častiach sveta a pod.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Finančná gramotnosť /Výhodnosť a nevýhodnosť kúpy/ Európa
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti /Tvorba projektu a prezentačné zručnosti/ Európa
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele: o vo vyučovaní geografie sa všetky aktivity odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnuť
a správne využiť nadobudnuté geografické poznatky a zručnosti v praxi
o dokázať aplikovať a hodnotiť geografické informácie, čo znamená informácie
získané z máp, literatúry, médií, osobných skúseností z regiónu alebo z iných oblastí
sveta a vedieť pomocou nich relevantne rozhodovať
o prijímať alebo odmietať názory druhých na základe dôkazov, mať zmysel pre
spoluprácu a prácu v tímoch, a tiež mať zmysel pre tolerantnosť
Špecifické ciele: o podporovať chuť učiť sa
o rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať
o všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny
o prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta
o vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest, autoatlas,
mapa predpovede počasia, . . .
o vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy
na základe vedomostí
o rozumieť grafom, diagramom
o hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať
(riešiť projekt, prezentovať ho)
o diskutovať o návrhoch
o oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť
232
Tematický celok: Oceány a Polárne oblasti sveta
- všeobecné ciele:
o interpretovať a správne využiť nadobudnuté geografické poznatky a zručnosti
z oblasti Oceánov a Polárnych oblastí sveta
o zhotoviť charakteristiku regiónu na základe informácií z médií, internetu, máp,
štatistických materiálov a skonštruovať mentálnu mapu vybranej časti Oceánov
a Polárnych oblastí sveta
o prijímať alebo odmietať názory druhých na základe dôkazov, mať zmysel pre
spoluprácu a prácu v tímoch, a tiež mať zmysel pre tolerantnosť
- špecifické ciele:
o určiť podľa mapy rozloženie oceánov
o porovnať možnosti ich hospodárskeho využitia v jednotlivých regiónoch najmä ťažba
a preprava ropy, rybolov, centrá turistického ruchu
o lokalizovať najväčšie prístavy sveta a odôvodniť ich význam, určiť najohrozenejšie
oblasti
o analyzovať príčiny znečistenia a možný vývoj do budúcnosti
o porovnať polohu, prírodné podmienky, možnosti hospodárskeho využitia Arktídy
a Antarktídy
o analyzovať, prečo sa stáva táto oblasť strategicky dôležitá a jej premeny sú
barometrom stavu životného prostredia na Zemi
o vysvetliť aktuálne zmeny, ktorými prechádza tento región
o spracovať fakty z médií a internetu a pomocou máp, tabuliek vyhodnocovať
hospodárske využitie regiónu
Tematický celok: Austrália a Oceánia
- všeobecné ciele:
o interpretovať a správne využiť nadobudnuté geografické poznatky a zručnosti
z oblasti Austrálie a Oceánie
o zhotoviť charakteristiku regiónu na základe informácií z médií, internetu, máp,
štatistických materiálov a skonštruovať mentálnu mapu vybranej časti Austrálie a
Oceánie
o prijímať alebo odmietať názory druhých na základe dôkazov, mať zmysel pre
spoluprácu a prácu v tímoch, a tiež mať zmysel pre tolerantnosť
- špecifické ciele:
o určiť polohu Austrálie a Oceánie, fyzickogeografické zákonitosti, ktoré vyplývajú z
polohy
o lokalizovať horizontálnu a vertikálnu členitosť Austrálie
o vysvetliť špecifiká v biosfére, v rozmiestnení obyvateľstva,
o rozlišovať rasy, národy, náboženstvá a charakterizovať urbanizáciu
o charakterizovať priemysel, poľnohospodárstvo a spôsob života v Austrálii a Oceánii
o v Oceánii rozdeliť štáty podľa štátoprávneho usporiadania a hospodárskej úrovne
o zhodnotiť zameranie štátov najmä perspektívy cestovného ruchu vo vybraných
oblastiach
o zhodnotiť súčasné premeny Austrália a Oceánie a ich význam pre budúcnosť.
Tematický celok: Afrika
233
- všeobecné ciele:
o interpretovať a správne využiť nadobudnuté geografické poznatky a zručnosti
z oblasti Afriky
o zhotoviť charakteristiku regiónu na základe informácií z médií, internetu, máp,
štatistických materiálov a skonštruovať mentálnu mapu vybranej časti Afriky
o prijímať alebo odmietať názory druhých na základe dôkazov, mať zmysel pre
spoluprácu a prácu v tímoch, a tiež mať zmysel pre tolerantnosť
- špecifické ciele:
o určiť polohu Afriky a vyvodiť fyzickogeografické zákonitosti z toho vyplývajúce
o určiť horizontálnu a vertikálnu členitosť Afriky
o zdôvodniť princípy vzniku a rozloženia bioklimatických pásiem, počtu a rozmiestnenia
obyvateľstva, rás, národov, náboženstiev, kultúry, tradícií, opísať históriu kolonizácie
a vyvodiť dôsledky z toho vyplývajúce
o charakterizovať urbanizáciu, hospodárstvo a jeho špecifiká pre Afriku
o odôvodniť, prečo je Afrika najproblematickejší svetadiel, pomenovať príčiny vojen,
prevratov, genocíd v jednotlivých regiónoch
o pomenovať unikáty Afriky vytvorené prírodou a človekom, najstaršie civilizácie,
oblasti chránene UNESCO-m
o uviesť možnosti premeny Afriky aj v oblasti cestovného ruchu
Tematický celok: Severná a Južná Amerika
- všeobecné ciele:
o interpretovať a správne využiť nadobudnuté geografické poznatky a zručnosti
z oblasti Severná a Južná Amerika
o zhotoviť charakteristiku regiónu na základe informácií z médií, internetu, máp,
štatistických materiálov a skonštruovať mentálnu mapu vybranej časti Severnej
a Južnej Ameriky
o prijímať alebo odmietať názory druhých na základe dôkazov, mať zmysel pre
spoluprácu a prácu v tímoch, a tiež mať zmysel pre tolerantnosť
- špecifické ciele:
o určiť polohu Severnej a Južnej Ameriky a fyzickogeografické zákonitosti, ktoré z toho
vyplývajú
o charakterizovať vertikálnu a horizontálnu členitosť Severnej a Južnej Ameriky
o vyvodiť charakteristiku podnebia, hydrosféry, pedosféry a biosféry na základe použitia
príslušných máp
o aplikovať najnovšie informácie o Amerike
o humánnogeografickej oblasti charakterizovať rozmiestnenie obyvateľstva, štruktúru
rasovú, náboženskú, národnostnú
o opísať históriu osídlenia a určiť lokalizačné predpoklady vzniku veľkých miest
o opísať históriu kolonizácie a jej dôsledky na vývoj regiónov a svet
o opísať vplyv najstarších civilizácií na vývoj histórie Ameriky
o charakterizovať prírodné podmienky na prepojenie s poľnohospodárskou produkciou,
vymenovať významné oblasti ťažby nerastných surovín
o porovnať rozdielnosť ekonomík Severnej a Latinskej Ameriky a určiť príčiny
rozdielov v jednotlivých štátoch
o analyzovať ľavicovú orientáciu niektorých štátov Latinskej Ameriky
234
o vymenovať významné lokality cestového ruchu, významné pamiatky chránené
UNESCO-m
o navrhnúť perspektívy vývoja zaostalejších regiónov Ameriky
o odôvodniť, prečo je región Južnej Ameriky dôležitý z hľadiska celosvetovej klímy
Tematický celok: Ázia
- všeobecné ciele:
o interpretovať a správne využiť nadobudnuté geografické poznatky a zručnosti
z oblasti Ázie
o zhotoviť charakteristiku regiónu na základe informácií z médií, internetu, máp,
štatistických materiálov a skonštruovať mentálnu mapu vybranej časti Ázie
o prijímať alebo odmietať názory druhých na základe dôkazov, mať zmysel pre
spoluprácu a prácu v tímoch, a tiež mať zmysel pre tolerantnosť
- špecifické ciele:
o určiť polohu Ázie a fyzickogeografické zákonitosti z toho vyplývajúce
o charakterizovať vertikálnu a horizontálnu členitosť Ázie
o vyvodiť charakteristiku podnebia, hydrosféry, pedosféry a biosféry na základe použitia
príslušných máp
o aplikovať najnovšie informácie o Ázií
o z hľadiska humánnej geografie charakterizovať v jednotlivých regiónoch Ázie
rozmiestnenie obyvateľstva, ich migráciu, rasové, náboženské a národnostné zloženie
o opísať históriu osídľovania, najstaršie civilizácie a vedieť rozoznať kultúrne špecifiká
regiónu
o porovnať ekonomické rozdielnosti jednotlivých štátov Ázie
o uviesť vzťahy medzi dianím v Ázií a dianí vo svete
o charakterizovať obchod a cestovný ruch Ázie, porovnať a uviesť vzťahy
s medzinárodným obchodom a cestovným ruchom vo svete
o klasifikovať regióny Ázie, vyčleniť najproblematickejšie z hľadiska politickej
nestability, terorizmu, vojen a uviesť ich vplyv na celosvetové dianie
Tematický celok: Európa
- všeobecné ciele:
o interpretovať a správne využiť nadobudnuté geografické poznatky a zručnosti
z oblasti Európy
o zhotoviť charakteristiku regiónu na základe informácií z médií, internetu, máp,
štatistických materiálov a skonštruovať mentálnu mapu vybranej časti Európy
o prijímať alebo odmietať názory druhých na základe dôkazov, mať zmysel pre
spoluprácu a prácu v tímoch, a tiež mať zmysel pre tolerantnosť
- špecifické ciele:
o určiť polohu Európy a fyzickogeografické zákonitostí z toho vyplývajúcich
o vedieť klasifikovať regióny Európy z hľadiska polohy (severná, západná, stredná,
východná a juhovýchodná Európa)
o podrobná charakterizovať vertikálnu a horizontálnu členitosť, geologický vývoj
o podľa mapy určiť oblasti výskytu významných nerastných surovín
o charakterizovať humánnogeografickú stránku Európy, rozmiestnenie obyvateľstva,
vývoj civilizácií, história kolonizácie a jej vplyv na celosvetové dianie
o porovnávať rozdiely v stupni urbanizácie v jednotlivých regiónoch
235
o lokalizovať všetky štáty Európy, ich hlavné mestá
o charakterizovať hospodárstvo v jednotlivých štátoch, priemyselné zameranie,
poľnohospodárstvo, rozmiestnenie dopravy a úroveň infraštruktúry
o jednotlivým štátom priradiť členstvo vo významných hospodárskych, politických a
vojenských integráciách, porovnať podiel jednotlivým štátom na celosvetovom
obchode
o poznať významné kultúrne dedičstvo Európy, chránené pamiatky UNESCO-m,
významné lokality cestovného ruchu
o analyzovať a diskutovať o podiele Európy na celosvetovom dianí v historickom
kontexte a v súčasnosti
o odôvodňovať príčiny problémov v Európe, v oblasti politickej nestability, vojen,
napätia, separatizmu, šíriaceho sa terorizmu,
o diskutovať o problémoch: utečenci, prisťahovalectvo, nezamestnanosť, demografický
vývoj, . . .
o porovnať Európu s inými svetadielmi a určiť jej postavenie v celosvetovom dianí.
III. Predmetové kompetencie
Kompetenčný profil absolventa/maturanta:
Jednotlivé kompetencie zahŕňajú :
o Rozvíjanie kompetencie pracovať s informáciami sa deje prostredníctvom analýzy
a interpretácie rozsiahleho súboru vstupných faktografických informácií, ktoré žiak
dokáže sám získať a pretransformovať do hodnotiacich, sumarizujúcich a syntetických
výstupov. Schopnosť pracovať s týmito výstupmi v podobe tematických máp, tabuliek,
schém, diagramov a blok diagramov. Zároveň sa tým rozvíja aj čitateľská gramotnosť
a to čítanie nesúvislých textov.
o Vnímanie odlišností medzi národmi, náboženstvami a kultúrami a taktiež odmietanie
intolerancie, xenofóbie, násilia a akýchkoľvek prejavov diskriminácie.
o Spoznávanie kultúr, zvyklostí a tradičného života obyvateľov rôznych štátov sveta
vedúce k akceptácii ich spôsobu života.
o Riešenie súčasných problémov (problémových situácií) v praktickej a teoretickej
rovine pomocou analýzy kartografického materiálu najrôznejšej povahy (aj v digitálnej
forme, vrátane práce s GPS), čím dôjde aj k rozvoju digitálnej kompetencie
(počítačovej gramotnosti) spolu s tvorbou prezentácií napr. pri problémoch regionálnej
geografie sveta.
o Aplikovať poznatky o zákonitostiach premien krajiny a spoločnosti pri posudzovaní
perspektív rozvoja vybratých regiónov, čo smeruje k navrhovaniu a hodnoteniu
alternatívne postupy pri scenároch ich rozvoja a pri vytváraní (teoretických) modelov
(napríklad pracovných možností – modelová cestovná kancelária, rozvoj regiónu,
prezentácia vlastného regiónu).
o Racionálne zhodnotenie dôsledkov činnosti človeka na životné prostredie a budovanie
postojov, ktoré sú v súlade s optimalizáciou využitia krajiny pri minimálnych zásahoch
do prírody (trvalo udržateľný rozvoj).
o Pochopenie globálnych trendov vývoja spoločnosti na Zemi a uplatnenie zručnosti na
využitie týchto vedomostí pri ďalšom osobnom a profesijnom raste.
o Využívanie samostatných prejavov žiakov používaním správnej geografickej
terminológie.
Výsledkom rozvíjania spomenutých kompetencií vedie ku geografickej gramotnosti, ktorá
predstavuje systém poznatkov prírodných, sociálnych a ekonomických podmienok a faktorov života
236
spoločnosti od globálnej, cez regionálnu až po lokálnu úroveň.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
Prehľad tematických celkov Orientačná hodinová dotácia
Oceány a Polárne oblasti sveta 6 hodín
Austrália a Oceánia 9 hodín
Afrika 9 hodín
Severná a Južná Amerika 9 hodín
Ázia 9 hodín
Európa 24 hodín
OCEÁNY A POLÁRNE OBLASTI SVETA
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Poloha
oceánov
a polárnych
oblastí.
Rozloženie oceánov
o Atlantický oceán
o Tichý oceán
o Indický oceán
o Severný ľadový oceán
o určiť podľa mapy rozloženie oceánov
Hospodárstvo.
Životné
prostredie.
Hospodárske využitie oceánov v jednotlivých
regiónoch sveta
Najväčšie prístavy v Európe, Amerike, Ázií,
Afrike a Austrálií
Príčiny znečistenia oceánov a možný vývoj do
budúcnosti
Arktídy a Antarktídy
o porovnať možnosti ich hospodárskeho
využitia v jednotlivých regiónoch najmä
ťažba a preprava ropy, rybolov, centrá
turistického ruchu
o lokalizovať najväčšie prístavy sveta a
odôvodniť ich význam, určiť
najohrozenejšie oblasti
o analyzovať príčiny znečistenia a možný
vývoj do budúcnosti
o porovnať polohu, prírodné podmienky,
možnosti hospodárskeho využitia
Arktídy a Antarktídy
AUSTRÁLIA A OCEÁNIA
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Prírodné
pomery
Austrálie a
Oceánie
o Poloha - ostrovy, polostrovy,
prielivy, zálivy, moria, ...
o Povrch – pohoria, plošiny,
púšte
o Podnebie – podnebné pásma a
podnebné činitele
o Vodstvo – málo rozvinuté,
rieky, jazerá
o Rastlinstvo a živočíšstvo –
pohyb litosférických dosiek
o Ochrana prírody – národné
parky
o určiť polohu Austrálie a Oceánie a
fyzickogeografické zákonitosti, ktoré
vyplývajú z polohy
o lokalizovať horizontálnu a vertikálnu
členitosť Austrálie
o vysvetliť špecifiká v biosfére
237
Socio-
ekonomické
pomery
Austrálie
a Oceánie
o Obyvateľstvo Austrálie –
pôvodní obyvatelia, súčastná
štruktúra
o Mestá v Austrálii a život
v nich, vidiecke sídla
o Hospodárstvo, postavenie
v svetovom meradle
o Doprava
o Cestovný ruch
o Kultúrne a prírodné dedičstvo
o rozlišovať rasy, národy, náboženstvá a
charakterizovať urbanizáciu
o charakterizovať priemysel,
poľnohospodárstvo a spôsob života v
Austrálii a Oceánii
o v Oceánii rozdeliť štáty podľa
štátoprávneho usporiadania a
hospodárskej úrovne
Špecifiká
Austrálie a
Oceánie
Zaujímavosti jednotlivých štátov Austrálie
a Oceánie
o zhodnotiť zameranie štátov najmä
perspektívy cestovného ruchu vo
vybraných oblastiach
AFRIKA
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Prírodné
pomery Afriky
o Poloha - ostrovy, polostrovy,
zálivy, moria, ...
o Povrch - pohoria, nížiny,
panvy, sopky, priekopové
prepadliny
o Podnebie – podnebné pásma a
podnebné činitele
o Vodstvo – rieky, jazerá
o Rastlinstvo a živočíšstvo –
vegetačné pásma a stupne
o Ochrana prírody – národné
parky
o určiť polohu Afriky
o vyvodiť fyzickogeografické zákonitosti
z toho vyplývajúce
o určiť horizontálnu a vertikálnu členitosť
Afriky
o zdôvodniť princípy vzniku a rozloženia
bioklimatických pásiem,
Socio-
ekonomické
pomery Afriky
o Obyvateľstvo Afriky -
rozmiestnenie obyvateľstva,
štruktúra obyvateľstva
o Mestá v Afrike a život v nich
o Staré civilizácie a ich prínos
pre svet
o Hospodárstvo, postavenie
v svetovom meradle, nerastné
suroviny
o Doprava
o Cestovný ruch
o Kultúrne a prírodné dedičstvo
o charakterizovať rozmiestnenia
obyvateľstva, rás, národov,
náboženstiev, kultúry, tradícií,
o opísať históriu kolonizácie a vyvodiť
dôsledky z toho vyplývajúce
o charakterizovať urbanizáciu,
hospodárstvo a jeho špecifiká pre
Afriku
Špecifiká
Afriky
Zaujímavosti jednotlivých štátov Afriky
Najproblematickejší svetadiel
Unikáty Afriky
o pomenovať unikáty Afriky vytvorené
prírodou a človekom,
AMERIKA
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
238
Prírodné
pomery
Ameriky
o Poloha - ostrovy, polostrovy,
zálivy, prielivy, prieplav,
moria, oceány, ...
o Povrch - pohoria, nížiny,
panvy, sopky, pohyby
litosferických dosiek (zlom
San Andreas)
o Podnebie – podnebné pásma a
podnebné činitele
o Vodstvo – rieky, jazerá,
vodopády
o Rastlinstvo a živočíšstvo –
vegetačné pásma a stupne,
oblasti ohrozené
o Ochrana prírody – národné
parky
o určiť polohu Severnej a Južnej Ameriky
a fyzickogeografické zákonitosti, ktoré
z toho vyplývajú
o charakterizovať vertikálnu a
horizontálnu členitosť Severnej a Južnej
Ameriky
o vyvodiť charakteristiku podnebia,
hydrosféry, pedosféry a biosféry
v humánnogeografickej oblasti
Socio-
ekonomické
pomery
Ameriky
o Obyvateľstvo Ameriky
o Staré civilizácie a stret kultúr,
multikultúra
o Najväčšie mestá v Severnej a
Južnej Amerike
o Hospodárstvo, postavenie
jednotlivých štátov v svetovom
meradle, hospodárska
rozdielnosť regiónov
o Cestovný ruch
o charakterizovať rozmiestnenie
obyvateľstva, štruktúru rasovú,
náboženskú, národnostnú
o opísať históriu osídlenia a určiť
lokalizačné predpoklady vzniku
veľkých miest
o opísať vplyv najstarších civilizácií na
vývoj histórie Ameriky
o charakterizovať prírodné podmienky na
prepojenie s poľnohospodárskou
produkciou,
o vymenovať významné oblasti ťažby
nerastných surovín
o porovnať rozdielnosť ekonomík
Severnej a Latinskej Ameriky a určiť
príčiny rozdielov v jednotlivých štátoch
Špecifiká
Ameriky
Zaujímavosti jednotlivých štátov Severnej
a Južnej Ameriky
o vymenovať významné lokality
cestového ruchu, významné pamiatky
chránené UNESCO-m
o navrhnúť perspektívy vývoja
zaostalejších regiónov Ameriky
ÁZIA
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Prírodné
pomery Ázie
o Poloha - ostrovy, polostrovy,
zálivy, moria, oceány, ... –
sopečná činnosť, zemetrasenie
o Povrch - pohoria, nížiny,
panvy, sopky, priekopové
prepadliny
o Podnebie – podnebné pásma a
podnebné činitele
o Vodstvo – rieky, jazerá,
bezodtokové oblasti
o Rastlinstvo a živočíšstvo –
vegetačné stupne
o Ochrana prírody – národné
parky, ohrozené oblasti
o určiť polohu Ázie a fyzickogeografické
zákonitosti z toho vyplývajúce
o charakterizovať vertikálnu a
horizontálnu členitosť Ázie
o vyvodiť charakteristiku podnebia,
hydrosféry, pedosféry a biosféry na
základe použitia príslušných máp
239
Socio-
ekonomické
pomery Ázie
o Obyvateľstvo Ázie,
rozmiestnenie obyvateľstva v
Ázii, Indogangská nížina, Čína,
problémy populačnej explózie,
riedko zaľudnené oblasti na
Sibíri
o Mestá v Ázii a život v nich,
vidiecke sídla
o Staré civilizácie a ich prínos
pre svet
o Hospodárstvo, postavenie
v svetovom meradle, Ázijské
tigre, nerastné suroviny
o Cestovný ruch – oblasti
o Kultúrne a prírodné dedičstvo
o z hľadiska humánnej geografie
charakterizovať v jednotlivých
regiónoch Ázie rozmiestnenie
obyvateľstva, ich migráciu, rasové,
náboženské a národnostné zloženie
o porovnať ekonomické rozdielnosti
jednotlivých štátov Ázie
o charakterizovať obchod a cestovný ruch
Ázie,
o porovnať a uviesť vzťahy
s medzinárodným obchodom
a cestovným ruchom vo svete
o klasifikovať regióny Ázie,
Špecifiká Ázie Zaujímavosti jednotlivých štátov Ázie o vyčleniť najproblematickejšie
z hľadiska politickej nestability,
terorizmu, vojen
EURÓPA
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Prírodné
pomery Európy
o Poloha - ostrovy, polostrovy,
zálivy, prielivy, moria, oceány,
... – prírodná hranica medzi
Európou a Áziou
o Povrch - pohoria, nížiny,
panvy, tabule, štíty, sopky
o Podnebie – podnebné pásma,
podnebné činitele,
o Vodstvo – rieky, riečna sieť,
pôvod jazier, umelé prieplavy,
bezodtokové oblasti, úmoria,
o Rastlinstvo a živočíšstvo –
vegetačné pásma a stupne,
zastúpenie jednotlivých druhov
fauny a flóry
o Ochrana prírody – národné
parky, ohrozené oblasti
o určiť polohu Európy a
fyzickogeografické zákonitostí z toho
vyplývajúcich
o vedieť klasifikovať regióny Európy
z hľadiska polohy (severná, západná,
stredná, východná a juhovýchodná
Európa)
o podrobná charakterizovať vertikálnu a
horizontálnu členitosť, geologický
vývoj
o podľa mapy určiť oblasti výskytu
významných nerastných surovín
Socio-
ekonomické
pomery Európy
o Obyvateľstvo Európy -
rozmiestnenie obyvateľstva v
Európe, štruktúra
obyvateľstva, oblasti vysokej
a nízkej koncentrácie
obyvateľstva
o Štáty a hlavné mestá Európy
o Mestá v Európe a život v nich,
vidiecke sídla,
o Staré civilizácie a ich prínos
o Hospodárstvo, postavenie
štátov v svetovom meradle
o Cestovný ruch
o Kultúrne a prírodné dedičstvo
o
o charakterizovať humánnogeografickú
stránku Európy, rozmiestnenie
obyvateľstva, vývoj civilizácií, história
kolonizácie
o porovnávať rozdiely v stupni
urbanizácie v jednotlivých regiónoch
o lokalizovať všetky štáty Európy, ich
hlavné mestá
o charakterizovať hospodárstvo v
jednotlivých štátoch, priemyselné
zameranie, poľnohospodárstvo,
rozmiestnenie dopravy a úroveň
infraštruktúry
o jednotlivým štátom priradiť členstvo vo
významných hospodárskych,
politických a vojenských integráciách,
o porovnať podiel jednotlivým štátov na
celosvetovom obchode
o poznať významné kultúrne dedičstvo
Európy, chránené pamiatky UNESCO-
240
m, významné lokality cestovného ruchu
o odôvodňovať príčiny problémov v
Európe, v oblasti politickej nestability,
vojen, napätia, separatizmu, šíriaceho sa
terorizmu,
Špecifiká
Európy
Špecifiká jednotlivých štátov Európy
Problémy v Európe
o diskutovať o problémoch: utečenci,
prisťahovalectvo, nezamestnanosť,
demografický vývoj, . . .
V. Metódy a formy práce V rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov
vyučovacieho procesu uplatníme tieto metódy vyučovania a formy práce:
Prehľad tematických celkov Metódy práce Formy práce
Oceány a Polárne oblasti
sveta práca s mapami
informačno – receptívna
reproduktívna
diskusia
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca
Austrália a Oceánia informačno – receptívna
reproduktívna
problémový výklad
práca s mapami
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca
práca vo dvojiciach
Afrika informačno – receptívna
reproduktívna
problémový výklad
práca s mapami
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca
práca vo dvojiciach
Severná a Južná Amerika práca s mapami
informačno – receptívna
práca s odbornou literatúrou
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca
práca vo dvojiciach
Ázia práca s mapami
informačno – receptívna
reproduktívna
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca
práca vo dvojiciach
Európa exkurzia
práca s mapami
informačno – receptívna
diskusia
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca
práca vo dvojiciach
VI. Učebné zdroje
Odborná literatúra:
o KOL. AUTOROV. 2005. Lexikón krajín sveta. 2.vyd. Harmanec : VKÚ, 2005. 168 s.
ISBN 8080424306
o LIKAVSKÝ, P., ZAŤKOVÁ, M. 2001. Geografia (SŠ) v otázkach a úlohách. 1.vyd.
Bratislava : Enigma, 2001. 277 s. ISBN: 80-85471-79-5
Didaktická technika: o notebook
o dataprojektor
o videotechnika
o interaktívna tabuľa
241
Materiálne vyučovacie prostriedky: o KOL. AUTOROV. 2005. Školský atlas sveta. 1.vyd. Harmanec : VKÚ, 2005. 150 s.
ISBN 6003321385
o KOL. AUTOROV. 2001. Školský atlas – Zem, krajina, človek, mapa. 1.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2001. 16 s. ISBN 8080421536
o KOL. AUTOROV. 2001. Školský atlas – Európa. 1.vyd. Harmanec : VKÚ, 2001.
o KOL. AUTOROV. 2002. Školský atlas – Geografia pre stredné školy. 1.vyd. Harmanec
: VKÚ, 2002. 48 s. ISBN 9788080422295
o autoatlasy
o nástenné mapy jednotlivých kontinentov
o Interaktívny zemepisný atlas pre ZŠ a SŠ
Ďalšie zdroje:
o internet
o časopisy - National Geographic, Geografia, GEO, ...
o populárno-náučná literatúra
o DVD – Ľadové kráľovstvo, P. Barabáš: Pururambo, Amazonia vertical, Omo - cesta
do praveku, 118 dní v zajatí ľadu, Neznáma Antarktída, Poklady Karibského mora,
Grand Canyon, Divoká Aljaška: NP Denali, Tajomné Mamberamo, ...
VII. Hodnotenie predmetu
Zásady hodnotenia v predmete Seminár z geografie sú v súlade s Metodickým usmernením
č.15/2006-R zo 7. júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných
škôl v Slovenskej republike.
Seminár z geografie nebude klasifikovaný. Hodnotenie "absolvoval" získa žiak, ak splní
nasledovné podmienky:
a) vypracoval a obhájil seminárnu prácu (prezentáciu, projekt, ...) pred spolužiakmi,
b) prejavoval aktivitu na vyučovacích hodinách a v domácej príprave,
c) v rámci hodnotenia preberaných alebo opakovaných tematických celkov jeho priemerná
úspešnosť nebude nižšia ako 50%.
V prípade, že žiak nesplní niektorú z uvedených podmienok môže resp. musí splniť náhradné
úlohy, ktorými ho poverí vyučujúci semináru, ako je: vypracovať projekt na určenú tému, vyriešiť
zadané úlohy k témam, ktoré boli obsahom seminárov v danom klasifikačnom období.
242
Názov predmetu Spoločenskovedný seminár
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Spoločenskovedný seminár je predmet, ktorý pomáha žiakovi orientovať sa v spoločnosti. Prehĺbi vedomosti
žiakov získane z predmetu náuka o spoločnosti. Predmet žiakov naučí chápať a hlbšie analyzovať dianie
v spoločnosti v rôznych uhloch pohľadu. Naučí žiakov aplikovať získane vedomosti v sociálnej realite.
Predmet otvára žiakom nové perspektívy pri riešení problémových otázok spoločnosti. Vedie študentov
k systematickému postupu pri získavaní informácií z dostupných a relevantných zdrojov. Oboznamuje
študentov o nutnosti poznania svojej osobnosti a jej prejavov. Predmet poskytuje ucelený pohľad na
hospodárenie v spoločnosti ako makroekonomickom celku. Predmet rozvíja vnímanie rodiny ako základnej
hospodárskej jednotky. Buduje právne a občianske vedomia žiaka a poukazuje na nutnosť zapájania
jednotlivca sa do verejného života spoločnosti. Učí študenta vnímať a tolerovať multikultúrnosť
v spoločnosti. Vedie žiaka k schopnosti orientácie na trhu práce a schopnosti ponúknuť svoje pracovné
dispozície. Pripravuje žiaka na zručnosti vo finančnej gramotnosti a rozvíja jeho vedomosti o sociálnom
systéme v Slovenskej republike.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém:
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti/ Štát a občan.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Názov
tematického
celku
Všeobecné ciele Špecifické ciele
Človek ako
indivíduum žiak vysvetlí a popíše
podstatu ľudskej psychiky
žiak sa dokáže vcítiť do
prežívania iného človeka
žiak na základe získaných
vedomostí nadobudne
zručnosti správnych
návykov jednotlivých
druhov učenia a následného
opakovania
žiak rozlíši na základe popisu psychických
vlastností jednotlivé typy temperamentu
žiak dokáže identifikovať samého seba ako istý
typ temperamentu a vyjadriť svoj názor na
obsadenie pracovných pozícií jednotlivými typmi
osobností
žiak vie ilustrovať na viacerých prípadoch
stratégie zvládania stresu
žiak vie aplikovať prostriedky duševnej hygieny
v kontexte života jednotlivca
žiak porovná jednotlivé druhy učenia
žiak dokáže formulovať nevyhnutnosť
psychologického poradenstva pre osobnosť
Spoločnosť
a človek žiak vysvetlí a popíše
podstatu spoločnosti ako
živého organizmu
žiak vie zaujať postoj
k sociálnym problémom
slovenskej spoločnosti
žiak nadobudne
zručnosti interpretovania
neverbálnej komunikácie
žiak sa vcíti do jednotlivých sociálnych pozícii
jednotlivcov
žiak porovná jednotlivý typy kultúr v spoločnosti
žiak dokáže na jednotlivých prípadoch ilustrovať
hraničné podoby extrémizmu v spoločnosti
žiak dokáže porovnať jednotlivé štýly výchovy
v rodinách
žiak zhrnie a porovná sociálne normy platné
v našej a iných spoločnostiach
žiak dokáže vysvetliť dôležitosť začlenenia sa
jednotlivca do sociálnej skupiny vzhľadom k jej
funkciám
žiak popíše fungovanie sociálnych organizácii
Základné
ekonomické
problémy
žiak vie charakterizovať
jednotlivé typy ekonomík
žiak vie analyzovať ekonomiku Slovenskej
republiky
243
vzhľadom k tomu, ako rieši
základné otázky fungovania
ekonomiky
žiak získa zručnosť pri
analýze periodík
s hospodárskou
problematikou a vie získať
z nich faktické informácie
žiak získa komplexný
pohľad na ekonomický
kolobeh, správanie
spotrebiteľov a výrobcov
žiak vie zaujať postoj ku
konaniu jednotlivých
subjektov trhu vzhľadom k
ich pozícií
žiak vie popísať funkciu
daňového a bankového
systému
žiak dokáže zaujať postoj
k rovnej a progresívnej dani
z príjmu
žiak zaujme postoj k statkom, ktoré sú vzácne
v našom regióne a navrhne spôsob ich získavania
žiak vie získať faktické informácie z periodík
žiak vie porovnať jednotlivé typy trhov a uviesť
príklad komodít, s ktorými obchodujú
žiak vie vlastnými slovami vysvetliť pojem
konkurencia
žiak vie uviesť negatívne aj pozitívne dopady
konkurencie na trhu
žiak analyzuje pozíciu jednotlivých subjektov
trhu
žiak vie uviesť determinanty, ktoré ovplyvňujú
trhovú rovnováhu
žiak dokáže porovnať jednotlivé typy daní
Svet práce žiak charakterizuje trh práce
a mobilitu pracovného trhu
žiak načrtne grafický
prehľad aktuálnych
pracovných ponúk podľa
pracovných odvetví
žiak vie načrtnúť základný
obraz výdavkov
nezamestnaného jednotlivca
žiak získa predstavu o trhu
práce, vzdelávaní
a formálnych náležitostiach
vstupu do zamestnania
žiak dokáže zhodnotiť
význam vzdelania pre
budúce pôsobenie na trhu
práce
žiak získa prehľad o množstve pracovných
pozícií na trhu práce v Slovenskej republike aj
v Európskej únii
žiak vie vysvetliť rozdiel medzi záujmami
jednotlivých žiadateľov práce
žiak vie vysvetliť funkciu rekvalifikačných
kurzov
žiak vie odôvodniť a vysvetliť oprávnenosť
jednotlivca na poberanie podpory v
nezamestnanosti
žiaka popíše spoločenský status nezamestnaného
jednotlivca
žiak preukáže zručností, ktoré slúžia na rýchle
vyhľadávanie informácií o pracovnej pozícií
žiak vie porovnať jednotlivé formy zárobkovej
činnosti
Štát a občan žiak vysvetlí a popíše
podstatu demokracie,
ľudských práv
žiak zaujme postoj k otázke
nevyhnutnosti dodržiavania
ľudských práv
žiak nadobudne zručnosti
pri analýze dokumentov
týkajúcich sa ľudských práv
žiak vie nájsť nedemokratické prvky
v jednotlivých štátnych zriadeniach
žiak vlastnými slovami charakterizuje právny štát
žiak porovná jednotlivé typy štátov
žiak dokáže porovnať a zhodnotiť výhody
a nevýhody volebných systémov na svete
žiak vie zovšeobecniť podstatné náležitosti, ktoré
sú obsahom dokumentov ochraňujúcich ľudské
práva
žiak pozná svoje práva a vie ich uplatňovať
a taktiež žiada ochranu ľudských práv pre iných
jedincov
Právo a
občan žiak vie vysvetliť pojem
práva, chápe obsah
jednotlivých právnych
odvetví
žiak vie uviesť podmienky pre vznik manželstva
žiak nadobudne právne vedomie
žiak dokáže porovnať jednotlivé inštitúcie
právnej ochrany
244
žiak zaujme morálny postoj
k prípadom v jednotlivých
odvetviach právach
žiak nadobudne zručnosti
pri analýze zákonníkov
žiak vie vyjadriť rozdiel medzi morálnymi
a právnymi normami
III. Predmetové kompetencie: Názov
tematického celku
Predmetové kompetencie
Človek ako
indivíduum žiaci poznajú svoj duševný život a vedia ho ovplyvňovať
žiaci sa naučia správne sa učiť
žiaci sa naučia starať o svoje psychické zdravie
Spoločnosť a
človek žiaci sa naučia tolerovať náboženské, kultúrne, rasové a iné rozdielnosti
vo svete
žiaci chápu spoločnosť ako dynamický celok a dokážu identifikovať svoje
miesto v nej
žiaci vnímajú rodinu ako základnú jednotku spoločnosti
Základné
ekonomické
problémy
žiaci získajú ucelený pohľad na fungovanie ekonomiky v spoločnosti
žiaci vedia zhodnotiť nevyhnutnosť ochrany niektorých statkov
žiaci vedia vysvetliť princíp fungovania trhového mechanizmu
žiaci chápu samých seba ako subjekt trhu s istými funkciami
žiak vie vysvetliť slovenský daňový systém
žiak získa prehľad o bankových produktoch a vie porovnať ich výhodnosť
, respektíve nevýhodnosť
Svet práce žiaci získajú zručnosti v rýchlom a efektívnom vyhľadávaní pracovných
ponúk
žiaci dokážu hľadať cestu na odstránenie nezamestnanosti prostredníctvom
rekvalifikačných kurzov
žiak získa ucelený obraz o fungovaní sociálneho systému slovenskej
republiky
žiak získa zručnosti, ktoré využije pri odstraňovaní sociálno –
ekonomického dopadu nezamestnanosti
žiak získa praktické administratívne zručnosti nevyhnutné pri hľadaní
zamestnania
žiak vie prakticky využiť poznatky z oblasti verbálnej a neverbálnej
komunikácie pri prijímacom pohovore do zamestnania
Štát a občan žiaci vedia zhodnotiť potrebu fungovania spoločnosti na demokratických
princípoch
žiaci chápu podstatu a nevyhnutnosť ochrany ľudských práv
Právo a občan žiaci sa naučia orientovať v právnom systéme Slovenskej republiky
žiaci dokážu lokalizovať vo svojom okolí protiprávne konanie a vedia
podniknúť adekvátne kroky k náprave
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí vo štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: dve hodiny
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Človek ako
indivíduum
Osobnosť a psychické
javy osobnosti,
psychické vlastnosti,
procesy, stavy,
pociťovanie, vnímanie,
Žiak vie:
vymenovať jednotlivé psychické javy osobnosti,
vlastnými slovami definovať pojem osobnosť,
na základe vlastnej skúsenosti identifikovať chyby
vnímania,
245
predstavy, fantázie,
učenie, myslenie, reč,
pamäť, temperament,
schopnosti, charakter,
motívy, postoje, vôľové
vlastnosti, pozornosť,
citové stavy, vedomie,
johari window,
na základe vlastnej skúsenosti objasniť selektívnosť
pozornosti,
na základe vlastnej skúsenosti objasniť podstatu
krátkodobej pamäti,
analyzovať vlastnú osobnosť podľa JOHARI –ho
okna,
uviesť vzťah medzi psychickými stavmi
a psychickými procesmi,
zdôvodniť nevyhnutnosť poznania psychických javov
pre osobnosť.
Temperament,
teórie tempereamnetu
osobnosti ( Hippokrates,
Jung, Eysneck,
Kretschmer)
Žiak vie:
vlastnými slovami definovať pojem temperament,
vymenovať teórie temperamentov,
identifikovať typy temperamentov,
priradiť jednotlivé osobnosti vo svojom okolí
k typom temperamentu,
určiť svoj vlastný profesijný typ,
určiť profil temperamentu pre druhy profesií.
Vývin psychiky
a učenie,
dedičnosť , prostredie,
individualizácia,
socializácia,
učenie,
Žiak vie:
posúdiť význam jednotlivých determinantov
určujúcich vývin psychiky,
vlastnými slovami definovať pojem socializácia
a individualizácia,
priradiť udalosti v živote jedinca k jednotlivým
obdobiam ontogenézy psychiky,
rozoznať socializačné činitele vo svojom živote,
definovať vlastnými slovami pojem učenie,
identifikovať jemu najviac vyhovujúci druh učenia sa,
kriticky posúdiť význam učenia pre jedinca
i spoločnosť,
kriticky posúdiť význam tvorivosti pre jedinca
i spoločnosť.
Stratégie riešenia stresu, psychohygiena,
psychoterapia, relaxačné
techniky,
Žiak vie:
vysvetliť vlastnými slovami pojem stres,
definovať vlastnými slovami štádia stresu,
určiť stresujúce faktory ovplyvňujúce jeho správanie,
vymenovať niektoré druhy relaxačných metód, ktoré
vytvárajú dobré predpoklady na zvládanie stresových
situácií,
zhodnotiť význam psychohygieny pre jednotlivca,
na základe vlastnej skúsenosti zhodnotiť význam
relaxačných techník pre jedinca.
Sociálny vplyv, závislosť, nezávislosť,
konformita,
nekonformita,
nonkonformita,
uniformnosť,
konvenčnosť
Žiak vie:
vlastnými slovami definovať pojem sociálny vplyv,
opísať experimenty zamerané na skúmanie sociálneho
vplyvu,
na konkrétnych sociálnych situáciách vysvetliť formy
závislosti jedinca,
vysvetliť pojem „bystander efekt“.
aplikovať prenesenie zodpovednosti difúziu
zodpovednosti v konkrétnych životných situáciách,
vysvetliť dôsledky závislosti jednotlivca
v spoločnosti,
kriticky posúdiť dôsledky rôznych foriem sociálneho
246
vplyvu pre jedinca i pre spoločnosť.
Konflikt,
druhy konfliktov,
stratégie zvládania
konfliktov,
hry s nenulovým počtom,
Žiak vie:
vymenovať jednotlivé druhy konfliktov,
zdôvodniť nevyhnutnosť potreby zvládania
konfliktných situácií,
použiť v jednotlivom druhu konfliktu vhodne zvolenú
stratégiu pri riešení konfliktov.
Spoločnosť
a človek
Jednota a rozmanitosť
kultúr, intolerancia, integrácia,
segregácia, prejavy
intolerancie,
Žiak vie:
v texte (videu, fotografii, karikatúre) identifikovať
rôzne prejavy intolerancie,
na základe textu analyzovať problematiku segregácie
a integrácie na Slovensku,
porovnať jednotlivé kultúry,
zhodnotiť pozitívne i negatívne stránky kultúrnych
zmien,
zaujať postoj ku svojej kultúre,
diskutovať o problematike rôznych prejavov
intolerancie.
Sociálne skupiny,
skupína, agregát, dav,
vodca
Žiak vie:
vlastnými slovami definovať pojem vodca,
vymenovať znaky sociálnej skupiny,
rozlíšiť medzi sociálnou skupinou, agregátom
a davom,
kriticky posúdiť význam skupiny pre jednotlivca
a jednotlivca pre skupinu,
identifikovať svoju pozíciu v rámci skupiny.
zhodnotiť úlohu vodcu pre spoločnosť.
Sociálna komunikácia,
Othellova chyba,
pinocchiov efekt,
vytváranie alebo zmena
skutočnosti pomocou
jazyka (Orwell –
newspeak,
pseudoodborný jazyk,
komentáre, odlišná
gramatika)
Žiak vie:
definovať pojem komunikácia,
vysvetliť pojem komunikačný kanál,
vysvetliť Othellovu chybu a pinocchiov efekt,
vymenovať faktory, ktoré znemožňujú komunikáciu,
aplikovať „newspeak“, pseudoodborný jazyk
a komentár a použiť rozdielnu gramatiku v
konkrétnych situáciách,
aplikovať pravidlá komunikácie v závislosti od
sociálnej situácie,
zhodnotiť význam spätnej väzby v komunikácii.
Sociálne organizácie,
byrokracia, vertikálna
a horizontálna
komunikácia, kultúra
organizácie,
Žiak vie:
definovať vlastnými slovami pojem byrokracia,
vysvetliť vertikálnu a horizontálnu komunikáciu
v organizácii,
na základe analýzy textu identifikovať komunikačné
bariéry v organizácii,
diskutovať o kultúre organizácie,
kriticky posúdiť dôležitosť komunikácie v organizácii.
Základné
ekonomické
problémy
Vývoj ekonomických
teórií, merkantiliznus,
fyziokratizmus, klasická
ekonómia, marxizmus,
keynesovstvo,
monetarizmus,
liberalizmus
Žiak vie:
vysvetliť základné ekonomické názory,
na základe analýzy textov identifikovať základné
ekonomické postoje,
rozlíšiť medzi liberalizmom a intervencionizmom,
posúdiť potrebu zásahov štátu do ekonomiky.
247
a intervencionizmus,
Typy ekonomík a ciele
ekonomického systému,
príkazová, trhová,
zmiešaná ekonomika,
neviditeľná ruka trhu,
Nashovo equilibrium,
ekonomická sloboda,
ekonomická efektívnosť,
ekonomická rovnosť,
ekonomická istota,
ekonomický rast,
Žiak vie:
vymenovať typy ekonomík,
na základe analýzy textu objasniť podstatu
neviditeľnej ruky trhu,
na základe analýzy videa objasniť podstatu Nashovho
equilibria,
diskutovať o cieľoch ekonomického systému,
zaujať postoj k ekonomickej slobode,
zaujať postoj k ekonomickej efektívnosti,
zaujať postoj k ekonomickej rovnosti,
zaujať postoj k ekonomickej istote,
zaujať postoj k ekonomickému rastu.
Fiškálna politika
Slovenskej republiky,
progresívna, regresívna a
rovná daň z príjmu,
Lafferova krivka,
reštriktívna a expanzívna
fiškálna politika,
Žiak vie:
vymenovať jednotlivé druhy daní v SR,
pomocou konkrétnych príkladov vysvetliť reštriktívnu
a expanzívnu fiškálnu politiku,
na základe analýzy grafov vysvetliť progresívnu,
regresívnu a rovnú daň z príjmu,
na základe analýzy Lafferovej krivky zaujať postoj
k miere daňového zaťaženia,
kriticky posúdiť výhody a nevýhody reštriktívnej
fiškálnej politiky,
kriticky posúdiť výhody a nevýhody expanzívnej
fiškálnej politiky.
Monetárna politika, centrálna banka,
expanzívna a reštriktívna
monetárna politika,
Žiak vie:
vymenovať úlohy centrálnej banky,
porovnať postavenie centrálnej banky na Slovensku
pred prijatím eura a po ňom,
na základe analýzy textov kriticky posúdiť činnosť
centrálnych bánk,
kriticky posúdiť výhody a nevýhody reštriktívnej
monetárnej politiky,
kriticky posúdiť výhody a nevýhody expanzívnej
monetárnej politiky.
Svet práce Orientácia na trhu
práce a pracovný
inzerát,
Žiak vie:
vyhľadať informácie o voľných pracovných miestach
z rôznych zdrojov,
analyzovať pracovné inzeráty,
zostaviť pracovný inzerát z pozície uchádzača o prácu,
zostaviť pracovný inzerát z pozície potenciálneho
zamestnávateľa.
Psychológia
nezamestnaného,
šok, optimizmus,
pesimizmus, fatalizmus,
negatívne dôsledky
nezamestnanosti pre
jednotlivca a spoločnosť,
stratégie na riešenie
nezamestnanosti,
Žiak vie:
vymenovať štyri etapy, ktorými prechádza
nezamestnaný jedinec,
porovnať negatívne dôsledky nezamestnanosti pre
jednotlivca a spoločnosť,
navrhnúť možné riešenia pre nezamestnaného,
ktorými by eliminoval dôsledky nezamestnanosti,
vypracovať stratégiu na riešenie nezamestnanosti pre
nezamestnaného.
Psychologické aspekty
prijímacieho pohovoru,
prijímací pohovor, formy
Žiak vie:
vymenovať žiaduce i nežiaduce momenty verbálnej i
neverbálnej komunikácie pri prijímacom pohovore,
248
pohovoru, verbálna a
neverbálna komunikácia
počas pohovoru.
porovnať formy prijímacieho pohovoru,
demonštrovať žiaduce i nežiaduce príklady verbálnej
aj neverbálnej komunikácie pri prijímacom pohovore.
Štát
a občan
Demokracia, demokratický
a nedemokratický štát,
paradox demokracie,
Žiak vie:
porovnať demokratický a nedemokratický režim
pomocou slepej mapy načrtnúť demokratické
a nedemokratické režimy na svete,
na základe analýzy Periklovej reči o demokracii
identifikovať znaky demokracie,
zaujať postoj k jednotlivým druhom ideológií,
diskutovať o paradoxe demokracie,
kriticky posúdiť nedemokratické režimy.
Volebné systémy
pomerný, väčšinový
Žiak vie:
vysvetliť rozdiel medzi pomerným a väčšinovým
volebným systémom,
uviesť krajiny, ktoré využívajú jednotlivé volebné
systémy,
zhodnotiť výhody aj nevýhody väčšinového aj
pomerného volebného systému,
na základe analýzy volebných výsledkov z posledných
volieb v SR vytvoriť čo najstabilnejšiu koalíciu.
Petície Žiak vie:
vymenovať inštitúcie na ktoré sa môže obrátiť
s petíciou,
opísať prípady v ktorých môžeme využiť petičné
právo,
definovať náležitosti, ktoré musí spĺňať petícia,
diskutovať o potrebe petičného práva v demokratickej
spoločnosti,
vypracovať návrh petície v súlade správnymi normami
Prístup k informáciám Žiak vie:
vymenovať inštitúcie na ktoré sa môže obrátiť so
žiadosťou o informácie,
definovať náležitosti, ktoré musí spĺňať žiadosť o
informácie,
diskutovať o nutnosti dostatočnej informovanosti
občanov o veciach verejných,
vypracovať a zaslať žiadosť o informáciu na štátny
orgán, respektíve orgán samosprávy.
Systém ochrany
ľudských práv,
vnútroštátne
a medzinárodne
prostriedky ochrany
ľudských práv,
Všeobecná deklarácia
ľudských práv, Európsky
dohovor,
Žiak vie:
vymenovať významné dokumenty popisujúce ochranu
ľudských práv,
porovnať Všeobecnú deklaráciu ľudských práv
a Európsky dohovor,
zhodnotiť význam ochrany ľudských práv
v Slovenskej republike i v zahraničí,
kriticky posúdiť dodržiavanie ľudských práv na
Slovensku,
v texte identifikovať porušenia ľudských práv.
Ako sa cítia menšiny, homosexuáli,
národnostná menšina,
nezamestnaní, zdravotne
ťažko postihnutí,
Žiak vie:
definovať vlastnými slovami pojem menšina,
porovnať postavenie menšín na Slovensku a v Európe,
diskutovať o právach menšín,
zaujať postoj k právam menšín.
249
Rómovia),
Právo na život,
eutanázia, trest smrti,
potraty, interupcia,
Žiak vie:
definovať vlastnými slovami pojem eutanázia,
interupcia, trest smrti,
na základe analýzy Ústavy SR zhodnotiť ochranu
práva na život,
diskutovať o práve na život,
zaujať postoj k ochrane práva na život na Slovensku.
Právo
a občan
Spravodlivosť a právne
vedomie
Žiak vie:
vlastnými slovami definovať pojem spravodlivosť,
definovať pojem právne vedomie,
uviesť vzťah medzi poznaním práva a hodnotením
práva,
rozoznať druhy právnej spôsobilosti,
zdôvodniť potrebu právneho vedomia pre samotného
jednotlivca i pre spoločnosť,
Občianske súdne
konanie,
navrhovateľ - žalobca,
odporca - žalovaný,
zásady občianskeho
súdneho konania,
Žiak vie:
vlastnými slovami vysvetliť pojem občianskoprávny
vzťah
rozlíšiť medzi hmotným a procesným právom,
na základe analýzy občiansko-právneho procesu
identifikovať úlohy jednotlivých účastníkov
občianskeho sporu,
diskutovať o potrebe orgánov vymáhajúcich právo,
Vznik a zánik
manželstva,
podmienky vzniku
manželstva, cirkevný
a civilný sobáš, rozvod,
Žiak vie:
uviesť podmienky vzniku manželstva,
porovnať cirkevný a civilný sobáš,
posúdiť nevyhnutnosť dodržania všetkých podmienok
vzniku manželstva,
posúdiť právne následky zániku manželstva,
diskutovať o rozvodovosti,
zaujať postoj k príčinám rozvodovosti na Slovensku.
Trestné konanie,
orgány činné v trestnom
konaní, štádia trestného
konania,
Žiak vie:
vysvetliť rozdiel medzi hmotným a procesným
právom,
vymenovať orgány činné v trestnom konaní,
porovnať kompetencie orgánov činných v trestnom
konaní,
analyzovať prípadové štúdie týkajúce sa trestného
konania,
uviesť sankcie v trestnom konaní,
kriticky posúdiť nevyhnutnosť dodržiavania práva
v spoločnosti.
V. Metódy a formy práce Názov tematického celku Metódy a formy práce
Človek ako indivíduum Výkladová – ilustratívna
Diskusia
Výskumná
Overovanie výsledkov
Zážitkové učenie
Dialogická
250
Spoločnosť a človek Výkladová - ilustratívna
Heuristická
Dialogická
Výskumná
Zážitkové učenie
Žiacke referáty
Základné ekonomické problémy
Dialogická
Výkladová
Výskumná
Svet práce Výskumná
Internet
Výkladová
Zážitkové učenie
Riadený rozhovor
Štát a občan Výkladová
Problémové vyučovanie
Zážitková metóda
Skupinová práca
Dialogická
Riadený rozhovor
Právo a občan Dialogická
Výskumná
Výkladová - ilustratívna
Skupinová práca
Zážitkové učenie
Riadený rozhovor
VI. Učebné zdroje Názov
tematického
celku
Odborná literatúra ďalšie zdroje Didaktická
technika
Človek ako
indivíduum
KOŠČ, M.: Základy psychológie, 2. vydanie, Bratislava: SPN, 1996.
DROTÁROVÁ, E. – DROTÁROVÁ, L.: Relaxační metody. Praha:
Epocha, 2003.
Internet, knižnica
Tabuľa,
notebook,
dataprojektor
Spoločnosť
a človek
SOPÓCI, J. – BÚZIK,B.: Základy sociológie, 1. vydanie. Bratislava:
SPN, 1995.
KEENE, M.: Svetové náboženstvá. Bratislava: Ikar, 2003.
Internet, knižnica
Tabuľa,
notebook,
dataprojektor
Základné
ekonomické
problémy
ŚLOSÁR, R a KOL.: Základy ekonómie a ekonomiky. 5. vydanie,
Bratislava: SNP, 2006.
NOVÁK, J. - ŚLOSÁR, R .: Základy ekonómie a ekonomiky pre
stredné školy. 1. vydanie, Bratislava: SNP, 2008.
Internet, knižnica
Hospodárske noviny, Ekonomický časopis
Tabuľa,
notebook,
dataprojektor
Svet práce KROŠLÁKOVÁ, J.-PALKOVIČOVÁ, M.: Úvod do sveta práce pre
stredné školy. Bratislava: SPN, 2006.
CORFIELD, R.: Jak úspěšně zvládnout přijímací pohovor.
Prezentujte se sebejistě a vyvarujte se nejčastějších chyb při
pohovoru. Praha: Computer press, 2005.
Internet, knižnica
Tabuľa,
notebook,
dataprojektor
Štát a občan TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie. Bratislava: SPN, 1994.
KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4. vydanie.
Tabuľa,
notebook,
251
Bratislava: SPN, 2001.
BRIESTENSKÝ, L. – STRAPÁKOVÁ. Z.: Právo pre každého III.
Občianske právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1999.
Internet, knižnica
dataprojektor
Právo a
občan
TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie. Bratislava: SPN, 1994.
KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4. vydanie.
Bratislava: SPN, 2001.
BRIESTENSKÝ, L. – STRAPÁKOVÁ. Z.: Právo pre každého III.
Občianske právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1999.
HRUBALA, J.- ŽILINĆÍK, P.: Právo pre každého II. Trestné právo,
1. vydanie. Bratislava: OSF, 1998.
BRIESTENSKÝ, L.: Pracovné právo. Právo pre každého V. Pracovné
právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 2001.
HRUBALA, J.- ROHÁRIK, J.: Právo pre každého IV. Rodinné
právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 2000.
ZÁKONY II/ 2010 – Žilina: Poradca, s. r. o.
ZÁKONY III/ 2010 – Žilina: Poradca, s. r. o.
Internet, knižnica
Tabuľa,
notebook,
dataprojektor
VII. Hodnotenie predmetu
Predmet sa hodnotí absolvoval/a – neabsolvoval/a. K polročnému a koncoročnému hodnoteniu je
potrebné splniť nasledovné podmienky:
žiak napíše test na konci každého polroku
žiak vytvorí a odprezentuje prezentáciu na vybranú tému,
žiakova aktivita v rámci vyučovacieho procesu
252
Názov predmetu Seminár umenie a kultúra
Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra – 3.ročník (4R)
I. Charakteristika predmetu Seminár umenie a kultúra patrí do rovnomennej oblasti Umenie a kultúra. Nadväzuje na predmety
Umenie a kultúra, Výtvarná výchova, Hudobná výchova a Výchova umením, ktoré sa vyučujú
v nižšom sekundárnom vzdelávaní. Predmet Seminár umenie a kultúra integrálne spája vnímanie
globálnych javov s hlavnými umeleckými druhmi, so svetom kultúry a so ž ivotným štýlom.
Rozvíja tvorivé myslenie, zručnosti a návyky žiakov, formuje ich vlastné názory a hodnotové
postoje.
Koncepcia predmetu v sebe zahŕňa zážitkové metódy edukácie, kreatívne chápanie umenia a
mimo umeleckého estetična a taktiež širšej kultúrnej aktivity človeka. Prostredníctvom
zážitkových a skúsenostných metód vyučovania (projekčné metódy, dramatická výchova,
priama skúsenosť atď.) sa snaží motivovať žiakov, rozvíjať a kultivovať ich osobnosť.
Zámerom predmetu Seminára umenie a kultúra je, aby aktívna forma vnímania umeleckého diela
smerovala k praktickej činnosti spojenej s poznávaním vyjadrovacích prostriedkov, reči umenia,
čím bude možné realizovať aktívnu estetickú výchovu. S ú č a s ť o u S e m i n á r a U m e n i e
a k u l t ú r a j e a j pohľad do chronológie dejín umenia a to prierezovo prostredníctvom
vyučovania vyjadrovacích prostriedkov a postupov. Snahou toh to seminára j e t ak t i ež
p r ib l íž i ť ž i akom aktuálne formy umenia v súčasnom svete. Súčasťou predmetu je taktiež
poznávanie estetických a kulturologických pojmov, názorov v paralele dejín umenia a kultúry.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Mediálna výchova
Komunikácia v médiách a cez médiá/ – Kultúrna komunikácia
Multikultúrnavýchova
Dominantná kultúra a subkultúry/ - Časové a priestorové súvislosti kultúry. Populárna,
masová kultúra. Elektronické médiá
Osobnostný a sociálny rozvoj-Komunikácia/- Kultúrna komunikácia
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra - Môj rodný kraj/ - Časové a priestorové
súvislosti kultúry. Populárna, masová kultúra. Elektronické médiá, Tradičná ľudová kultúra/
Časové a priestorové súvislosti kultúry. Populárna, masová kultúra. Elektronické médiá
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
IKT a služby internetu/ - Projekt
Prezentačné zručnosti/ - Projekt
Tvorba projektu/ - Projekt
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Hlavným cieľom predmetu Seminár Umenie a kultúra je rozvoj socio-afektívnych schopností
žiaka, jeho postojov, hodnotových orientácií a kritického vnímania kultúry. Predmet sa orientuje aj
na rozvoj psycho- motorických schopností žiaka, na jeho samostatné a tvorivé vyjadrovanie
obsahov psychiky, ako aj na rozvoj kognitívnych schopností žiaka v poznávaní kultúry súčasnosti a
minulosti.
Čiastkovými cieľmi učebného predmetu sú:
rozvoj žiakovej kultúrnej identity
rozvoj kultúrno-historického povedomia
rozvoj schopnosti porozumieť iným kultúram
rozvoj schopnosti rešpektovať a tolerovať hodnoty iných ľudí a kultúr
rozvoj schopnosti vnímať rôzne vyjadrovacie prostriedky, médiá a tendencie, ktoré v kultúre
a v umeniach existujú
253
rozvoj schopnosti vyjadrovať sa na úrovni doby a na úrovni svojich optimálnych schopností
s pomocou nástrojov, ktoré žiakovi kultúra ponúka
rozvoj kultivovanej vizuálnej, sluchovej, jazykovej a pohybovej gramotnosti
rozvoj schopnosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom
rôznych médií, vrátane hudobných umení, scénických umení, písaného a hovoreného slova,
architektúry, výtvarných prostriedkov a elektronických médií
III. Predmetové kompetencie
Súhrn kompetencií, ktoré rozvíja predmet Seminár umenie a kultúra, pomáha formovať občiansku
zodpovednosť žiaka. Predmet rozvíja nasledovné kompetencie:
Osobnostné kompetencie
Kognitívne kompetencie
Komunikačné kompetencie
Občianske kompetencie
IV. Obsah vzdelávania Ročník: 3 v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 2 hodiny
TC Obsahový
štandard
Výkonový štandard
Pozn
an
ie, an
alý
za a
in
terp
retá
cia v
yb
ran
ých
um
elec
kých
die
l a
ten
den
cií
z h
istó
rie
ku
ltú
ry a
z k
ult
úry
vla
stn
ého r
egió
nu
a n
áro
da
Umelecké dielo
Ako rozpoznám
umelecké dielo?
Stereotypy vo
vnímaní
umeleckých diel
Moje umelecké
dielo
Estetický zážitok
Estetický vkus
Gýč
Hlavné umelecké
druhy a žánre
Symbol v umení
Umenie ako
symbol
Náboženstvo
v kultúrach
Náboženstvo v
umení
Žiak vie na vybranom umeleckom diele
demonštrovať jeho zmysel v danej dobe
Žiak vie zostaviť kritéria pre odlíšenie
umeleckého diela od iných kultúrnych
predmetov
Žiak dokáže podľa vlastného uváženia
pripísať hodnotu vybraným umeleckým
dielam
Žiak dokáže zostaviť kritéria vlastného
estetického vkusu a taktiež dokáže popísať
svoj estetický zážitok, prípadne
argumentovať v akých situáciách vzniká
Žiak dokáže vytvoriť vlastnú analýzu
umeleckého diela
Žiak pozná jednotlivé umelecké druhy a ich
produkty
Žiak dokáže interpretovať jednoduché
symboly/pozná ich význam a funkciu
Žiak dokáže charakterizovať a vysvetliť
vzťah medzi umením a náboženstvom
v rôznych kultúrach súčasnosti a minulosti
254
S
vet
k
ult
úry
Kultúra
Čo je to kultúra?
Kultúrna
tradícia
Kultúrna
identita,
povedomie
Žiak dokáže klasifikovať ľudskú činnosť ako pojem
Žiak dokáže nájsť a opísať kultúrne predmety
Žiak dokáže samostatne rozlišovať úžitkovú a estetickú funkciu v rôznych oblastiach kultúry
Žiak dokáže zdôvodniť svoj postoj, názor a hodnoty vo svojom živote vzhľadom ku kultúre, súčasnej spoločnosti...
Časo
vé
a p
ries
toro
vé
súvis
lost
i k
ult
úr
Pop
ulá
rna, m
aso
vá k
ult
úra
. E
lek
tron
ick
é m
édiá
Vrstvy kultúry
Masová kultúra
Vzor, idol
Tvorba
mediálnych
a tradičných
vzor
Populárna
kultúra
Vysoká kultúra
Ľudová kultúra
Ľudová kultúra
Oravy
Žiak dokáže komparovať vzťahy rôznych kultúr –
svoj názor vie logicky argumentovať
Žiak dokáže zdôvodniť pozitívnu alebo negatívnu hodnotu, vplyv kultúr podľa jeho vlastného výberu
Žiak dokáže zaradiť určitý produkt, predmet do príslušnej vrstvy kultúry.
Žiak dokáže vysvetliť základné rozdiely medzi jednotlivými vrstvami kultúry.
Definuje princípy fungovania vrstiev kultúry
Žiak vie určiť a vymedziť vrstvy kultúr v elektronických médiách.
Žiak vie definovať pojmy – ľudová, vysoká, populárna, masová kultúra.
Žiak vie charakterizovať ľudovú kultúru svojho regiónu, pozná jej tradície, zvyky, ľudovú slovesnosť.
255
Um
enie
. V
ním
an
ie u
men
ia v
his
tori
ckom
kon
texte
: sú
časn
osť
– m
inu
losť
Umenie
Čo je to umenie?
Ako rozpoznať
umenie
Umenie, úžitkové
umenie, bežné
predmety
Vyjadrovacie
prostriedky umenia
Umelec
Kto je to umelec?
Kto sa môže stať
umelcom?
Ako rozpoznám
umelca?
Žiak dokáže zostaviť vlastné kritéria pre vnímanie
a rozlišovanie umenia
Žiak dokáže definovať potrebu umenia vo svojom
živote a v spoločenskom živote kultúr
Žiak vie definovať vzťahy medzi umením –
užitým umením a predmetmi bežnej potreby
Žiak pozná vyjadrovacie prostriedky umenia
a dokáže ich identifikovať v konkrétnom diele,
objekte
Žiak dokáže charakterizovať vzťah: umelec – umelecké dielo
K
ult
úrn
a k
om
un
ikáci
a
Komunikácia
Verbálna
a neverbálna
komunikácia
Spôsoby
komunikácie –
forma informácie
Komunikácia
a móda
Komunikácia
v médiách
(reklama, show,
blog...)
Kultúrna
komunikácia
Žiak vie modelovať rôzne spôsoby komunikácie vo vybranej situácií
Žiak dokáže vyhodnotiť pôsobenie rôzneho oblečenia vo vybranej situácií
Žiak vie navrhnúť oblečenia k adekvátnej situácií, taktiež vie svoj návrh logicky argumentovať
Žiak dokáže posúdiť vhodné a nevhodné jazykové prostriedky pre vybranú situáciu
Žiak pozná druhy a formy komunikácie, vie ku každej forme priradiť príslušné komunikačné prostriedky, vyjadrovacie prostriedky.
Žiak vie definovať pojem asertívna komunikácia. Vie vyjadriť postoj k pojmom kultúrna – nekultúrna komunikácia, svoj postoj vie logicky argumentovať a obhájiť.
256
Živ
otn
ý š
týl.
Mód
a. K
ult
úra
tel
a
Kultúra tela
Životný štýl
Kalokagatia
Vzory životného
štýlu prezentované
médiami
Žiak pozná pojmy súvisiace s témou športu
vzhľadom k jeho prezentácií v médiám
Žiak dokáže zaujať postoj k hodnoteniu telesnej krásy
Žiak dokáže argumentovať zmysel športu vo svojom živote
Žiak dokáže vysvetliť pojem kalokagatia vzhľadom k životnému štýlu, mediálnej kultúre, telesnej kráse.
Žiak vie charakterizovať svoj životný štýl, vyhodnotiť jeho negatívne a pozitívne stránky, prípadne ho porovnať so životným štýlom inej kultúry, alebo vzorom prezentovaným médiami.
V. Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov
a materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým dielom – výtvarným, hudobným, elektronickým...,
práca s literárnymi ukážkami, skupinová práca /drafting/, tvorba skupinových „projektov“,
interpretácia diel, analýzy, komunikácia, debata, diskusia IKT – PowerPoint, dramatizácia, tvorba
vlastných prejavov, kooperatívne cvičenia, tvorivé hry a úlohy, referátová a argumentačná metóda.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou
umeleckého diela alebo inej pomôcky).
- Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a
odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie,
posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (názorná ukážka),
pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore
problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie
projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou
činnosťou vedie k vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov,
zdôvodňovanie za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie problémového
prípadu reálnej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a
spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej
závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry,
príbehu a pod.) kompozícia (vypracovanie slohových prác).
- Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, domáce
úlohy a pod.).
257
Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách UK. Vyučujúci
zaraďujú uvedené metódy do vyučovacieho procesu podľa možnosti a postavenia samotnej
vyučovacej hodiny. VI. Učebné zdroje
ČARNÝ, L., FRIDMAN, L., LAPITKA, M., ŠMECKOVÁ, J.: Základy kultúry. Pokusný
učebný text pre 1.a 2. ročník stredných škôl (dostupné na edukačnom DVD na adrese: ftp://
ypsarion.afad.sk)
PIJOAN, J.: Dejiny umenia I-XII. Ikar, 1999
GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2. polovice 20.
storočia. Bratislava, Profil, 1988
KULKA, J.: Umění a kýč. Praha: Torst, 2000 VII. Hodnotenie predmetu
V rámci predmetu Seminár umenie a kultúra sa hodnotia tieto oblasti žiakovho správania:
a) obsah
Vnímanie: jazykové (alebo literárne), vizuálne, pohybové (alebo dramatické), zvukové
(alebo hudobné) vyjadrenie spôsobu, akým žiak vníma kultúrne artefakty.
Tvorba: tvorbu jazykových, vizuálnych, pohybových a zvukových artefaktov.
Reflexia: reflexia kultúrnych artefaktov; žiacku reflexia ich vlastných postojov.
Postoje: rôznorodé prejavy názorov a postojov.
Poznanie: prejavy zložitejších poznávacích procesov.
Informácie: práca s informáciami.
Médiá: práca s médiami.
b) proces
Komunikácia: spôsoby komunikácie pri riešení úloh.
Spolupráca: prejavy spolupráce pri riešení úloh.
Motivácia: prejavy motivácie k činnosti.
Myslenie: prejavy rôznych kognitívnych procesov.
Emocionalita: prejavy emocionálnych procesov
Predmet Seminár umenie a kultúra sa neklasifikuje. Hodnotí sa absolvoval(a) – neabsolvoval(n).
Požiadavky pre absolvovanie SUK: 1. polrok:
Pravidelná aktívna účasť na hodinách seminára, test zo základných pojmov umenia a kultúry /30%/,
vypracovanie zadaného projektu a jeho prezentovanie na seminári.
2. polrok:
Pravidelná aktívna účasť na hodinách seminára, test zo základných pojmov umenia a kultúry /30%/,
vypracovanie zadaného projektu a jeho prezentovanie na seminári.