LUTILSKÁ TRÚBA

ICM Lutila ročník 2, číslo 3-4

marec - apríl 2010

Ahojte všetci!!

S nesmiernym poteše-

ním môţeme kaţdému

aj prostredníctvom

nášho časopisu ozná-

miť, ţe ICM Lutila bolo

dňom 22.03.2010 opä-

tovne otvorené širokej

verejnosti vo vynove-

ných, zrekonštruova-

ných priestoroch v bu-

dove ZŠ s MŠ na ulici

Slobodné v Lutile. Po

trojtýţdňovej pauze

spôsobenej sťahovaním

a rekonštrukciou nášho

nového pôsobiska, je

lutilské ICM-ko plne

funkčné a k dispozícii

všetkým našim náv-

števníkom. Veríme, ţe

všetci naši stáli klienti

nám aj naďalej zacho-

vajú svoju priazeň a

samozrejme, ţe sa k

nim pridajú aj ďalší

obyvatelia našej obce,

pre ktorých taktieţ po-

kračujeme v poskyto-

vaní našich štandard-

ných sluţieb v podobe

informačného a pora-

denského servisu.

Okrem toho

vám nové ICM Lutila

ponúka aj niekoľko no-

viniek. Uţ na prvý po-

hľad budú kaţdému

jasné zväčšené a zmo-

dernizované priestory,

vďaka ktorým sme

mohli rozšíriť bezplatné

poskytovanie sluţieb v

prístupe na internet aţ

na šesť klientských po-

čítačov. Ďalej sme pod

svoju správu prevzali

prevádzku obecnej

kniţnice, ktorá bude od

1.4.2010 verejnosti

prístupná denne v čase

otváracích hodín sa-

motného ICM-ka, teda

v pondelok aţ v sobotu

od 11.00 do 19.00 hod.

Okrem toho pripravuje-

me mnoţstvo nových

náučných, aj voľnoča-

sových aktivít pre deti

a mládeţ, o ktorých

vás ako vţdy budeme v

čas informovať. Viac

informácií o všetkých

novinkách a fotografie

vášho nového ICM-ka

nájdete ešte na str. 4.

A samozrejme pokraču-

jeme v pravidelnom

vydávaní nášho infor-

mačného dvojmesační-

ku Lutilská Trúba, ktorý

si uţ isto našiel svojich

pár čitateľov (a jeho

názov v našej obci uţ

takpovediac zľudovel).

V tomto smere

sme za poslednú dobu

u nás zaznamenali zo-

pár vašich sťaţností, ţe

niekto niekedy určité

vydané čísla nedostal

do schránky. Váš záu-

jem nás na jednej stra-

ne nesmierne teší, no

na druhej strane nás

samozrejme váš prob-

lém s jeho dostupnos-

ťou vţdy zamrzí. Čo sa

týka nášho časopisu,

vec sa má asi takto:

kaţdé číslo Lutilskej

Trúby tlačíme a vydá-

vame čisto na vlastné

náklady. Z technických

a pochopiteľne aj fi-

nančných príčin sme

momentálne schopný

robiť jedno číslo v ná-

klade 150 kusov. Z po-

hľadu obce by bolo úpl-

ne ideálne, keby sa

nám darilo robiť časo-

pis v náklade 300 ku-

sov, čím by sme ako

tak pokryli všetky do-

mácnosti v Lutile. Bo-

huţiaľ zatiaľ túto moţ-

nosť nemáme. Kaţdo-

pádne chcem ale pre

všetkých na tomto

mieste uviesť, ţe kaţdý

z vás, kto sa dozvie ţe

nové číslo LT práve vy-

šlo, on ho nedostal a

má oň záujem, nás

môţe kedykoľvek na-

vštíviť priamo v ICM-ku

a my mu dané číslo

časopisu na mieste vy-

tlačíme. Samozrejme

musím dať do pozor-

nosti aj pre všetkých,

ktorí majú doma vlast-

ný prístup na internet,

ţe priamo na interneto-

v e j s t r á n k e

www.icm.sk nájdete na

ľavej strane zoznam

všetkých ICM na Slo-

ICM LUTILA PO NOVOM!! SME PRESŤAHOVANÍ!!

vensku. Keď si kliknete

na ICM Lutila a dostane-

te sa do nášho vlastné-

ho menu, následne stačí

kliknúť na odkaz doku-

menty a tu nájdete kaţ-

dé jedno číslo Lutilskej

Trúby, ktoré sme dote-

raz vydali, samozrejme

vrátane toho najaktuál-

nejšieho. V elektronickej

forme si ho preto kaţdý

z vás môţe kedykoľvek

pozrieť a prečítať!!

Zostáva nám

teda uţ len popriať si

veľa pracovných úspe-

chov na novom pôsobi-

sku a pochopiteľne čo

najviac spokojných náv-

števníkov, ktorí sa verí-

me k nám budú vţdy

radi vracať. Tešíme sa

uţ na vašu najbliţšiu

návštevu nového ICM

Lutila. A vám všetkým

prajeme pekné Veľko-

nočné sviatky!! A diev-

čencom samozrejme

veľa vody!!

Kolektív tvorcov LT

VOĽNÝ ČAS

www.mladez.sk

www.minedu.sk

www.iuventa.sk

www.ideaxchange.sk

www.greenpages.sk

P r e i n f o r m á c i e

o mládeţníckych výmenách

(pozor, v tomto prípade sa nejed-

ná o moţnosti platených letných

b r igád v zahran ič í , an i

o študentské vzdelávacie pobyty

na zahraničných školách, ale čisto

len o dobrovoľnícke študentské

výmeny a pracovné brigády

v zahraničí za účelom zdokonale-

nia sa v jazyku a spoznávaní no-

vých priateľov, v tomto smere by

som osobne odporučil najmä

Inex) sú najvhodnejšie interneto-

vé stránky ako:

www.eurodesk.sk

www.inex.sk

www.dobrovolnictvo.sk

Čo sa týka rozličných kul-

túrnych a spoločenských podujatí

konajúcich sa v našom blízkom,

ale aj širšom okolí, úplne super je

pozrieť sa na tieto stránky:

www.kamvyrazit.sk

www.sacr.sk

www.europacinemas.sk

www.ziar24.sk

Okrem uţ spomínaného by

som na záver upozornil ešte na

nasledovné linky, prostredníc-

tvom ktorých sa taktieţ podozve-

dáte kopec uţitočných informácií

týkajúcich sa vyuţívania voľného

času:

www.tabory.sk

www.birdz.sk

www.outwardbound.sk

www.podujatia.sk

www.festivaly.sk

www.infomobil.sk

www.primaleto.sk

Tak prajem všetkým dec-

kám mnoţstvo krásnych záţitkov

a veselých spomienok na blázne-

nie sa s kamarátmi pri aktívnom

vyuţívaní svojho voľného času. A

nezabúdajte, máme tu jar, kopec

prvých krásnych slnečných a tep-

lých jarných dní, počas ktorých

máte moţnosť svoj voľný čas vy-

uţiť plnohodnotne a aktívne v prí-

rode, čo je rozhodne lepšie aj

zdravšie, ako stráviť ho niekde

doma pred televízorom, alebo za

počítačom.

Ján Kučera

Strana 2 LUTILSKÁ TRÚBA

Poslednou informačnou

oblasťou, ktorú sme si na strán-

kach nášho časopisu ešte ne-

predstavili a v ktorej ICM Lutila

(ako aj vo všeobecnosti jednotná

sieť ICM-iek po celom Slovensku)

taktieţ poskytuje informačné

a poradenské sluţby, je oblasť

voľného času. Táto oblasť pred-

stavuje súbor informácií najmä

o rôznych organizáciách pre deti

a mládeţ, o moţnostiach aktívne-

ho vyuţitia voľného času, letných

táboroch, mládeţníckych výme-

nách, turistike (moja obľúbená

záleţ itos ť) , o kul túrnych

a spoločenských podujatiach

v našom okolí, alebo aj

o moţnostiach rôznych športo-

vých aktivít pre mladých. Infor-

mácie zo všetkých týchto oblastí

môţete kedykoľvek získať aj pria-

mo u nás v ICM Lutila.

Ako vţdy by som chcel

samozrejme dať do pozornosti aj

niektoré dôleţité a zaujímavé in-

ternetové adresy, týkajúce sa

informácií o voľnom čase. Tak

napríklad čo sa týka organizácií

pre deti a mládeţ, ktoré sa za-

oberajú hlavne moţnosťami ak-

tívneho vyuţitia voľného času,

organizáciou letných táborov pre

deti, či športovými aktivitami pre

mladých, všetky potrebné infor-

mácie a kontakty na ne nájdete

napríklad na týchto stránkach:

ročník 2, číslo 3-4 Strana 3

Pri príleţitosti prehľadu

informácií z oblasti voľného času,

by bolo vhodné uţ teraz dať do

pozornosti aspoň námatkovo nie-

ktoré zaujímavé ponuky na letné

tábory 2010 pre deti a mládeţ.

Uţ v týchto mesiacoch sme do-

stali aj k nám do ICM-ka tipy na

takéto tábory najmä od bansko-

bystrickej cestovnej kancelárie

pre deti Prima Leto, ktorá sa špe-

cializuje vyslovene na takéto dru-

hy letných pobytov pre deti

a mládeţ u nás na Slovensku. Ak

teda rozmýšľate, kam svoje rato-

lesti cez leto poslať, aby takýmto

spôsobom aktívne vyuţili svoj

voľný čas počas dlhých letných

školských prázdnin, máte moţ-

nosť si vybrať uţ teraz.

Z aktuálnej ponuky vyberáme

preto nasledovné:

TÁBOR V RAJI: Slovenský raj

- Vernár

Tábor organ izovaný

v krásnom a ekologicky čistom

Národnom parku Slovenský raj za

obcou Vernár, v peknom hor-

skom prostredí. Počas tábora po-

núkajú výlet do Popradu, kúpanie

v krytom bazéne, indiánsky deň,

jazdenie na koňoch, elektrické

skútre, jazdenie na detských mo-

torových štvorkolkách pod dohľa-

dom inštruktora, pátračskú hru

Sherlock s vysielačkami, batiko-

vanie, výrobu suvenírov, rôzne

diskotéky pre deti, iné hry

a samozrejme atraktívne turistic-

ké vychádzky po Slovenskom ra-

ji. V ponuke sú deväťdňové ter-

míny 1.7. – 9.7., 9.7. – 17.7.,

17.7. – 25.7., 25.7. – 2.8., 2.8. –

10.8., 10.8. – 18.8., 18.8. –

26.8. Tábor je určený deťom od 7

do 15 rokov.

LETO V NÍZKYCH TATRÁCH:

Bystrá - Tále

Tábor s kvalitným hotelo-

vým ubytovaním pre všetky deti.

Tábor deťom ponúka kúpanie

v bazéne priamo pri hoteli, jazde-

nie na koňoch, návštevu Bystrian-

skej jaskyne, elektrické skútre,

detské diskotéky, rôzne hry

v prírode, športové hry, či táborák

s opekaním špekáčikov. Tábor je

realizovaný priamo v malebnom

prostredí nízkotatranskej prírody.

V areáli sa nachádzajú samostatné

športoviská pre deti. V ponuke sú

deväťdňové termíny 1.7. – 9.7.,

9.7. – 17.7., 17.7. – 25.7., 25.7. –

2.8., 2.8. – 10.8., 10.8. – 18.8.,

18.8. – 26.8. Tábor je určený de-

ťom od 7 do 15 rokov.

PRÁZDNINOVÝ RAJ: Nízke

Tatry - Osrblie

Letný tábor v zdravom hor-

skom prostredí Národného parku

Nízke Tatry a Slovenského rudoho-

ria, za obcou Osrblie, tak presláve-

nou najmä športovými aktivitami.

Pobyt s bohatým programom pl-

ným hier a rôznych súťaţí

v prírode. V ponuke je aj jedinečný

výlet Čiernohronskou ţeleznicou

s návštevou skanzenu vo Vydrove.

Nechýba ani jazdenie na koňoch,

elektrické skútre, návšteva kúpali-

ska v Podbrezovej, indiánsky deň,

discomaratón a večerné táboráky.

V ponuke sú deväťdňové termíny

1.7. – 9.7., 9.7. – 17.7., 17.7. –

25.7., 25.7. – 2.8., 2.8. – 10.8.,

10.8. – 18.8., 18.8. – 26.8. Tábor

je určený deťom od 7 do 15 rokov.

EXKLUZÍVNE TATRY: Nízke

Tatry – Krpáčovo

Pravá táborová atmosféra

pre všetky deti a mládeţ. Malebná

a čistá príroda Národného parku

Nízke Tatry môţe kaţdému len

prospieť. Tábor ponúka jazdenie

na koňoch, rôzne hry, táborovú

olympiádu, zábavné animátorské

večery, indiánsky deň, pátranie

po drahokamoch s vysielačkami,

či táborák s opekaním špekáči-

kov. V ponuke sú deväťdňové

termíny 1.7. – 9.7., 9.7. – 17.7.,

17.7. – 25.7., 25.7. – 2.8., 2.8. –

10.8., 10.8. – 18.8., 18.8. –

26.8. Tábor je určený deťom od 7

do 15 rokov.

Na tomto mieste sme

vám chceli priniesť aspoň zopár

zaujímavých typov a ponúk na

letné tábory 2010. Samozrejme

všetky ostatné dôleţité podrob-

nosti aj o týchto táboroch, ako sú

ceny jednotlivých pobytov, uby-

tovanie, vybavenie jednotlivých

hotelov a chát, poistenie, kontak-

ty, či obsadenosť vybraných ter-

mínov, sa kedykoľvek dozviete aj

na i n t e rne tove j s t r ánke

www.primaleto.sk, alebo priamo

u nás v ICM Lutila, kde vám po-

chopiteľne vieme poskytnúť

omnoho viac potrebných informá-

cií aj o ďalších moţných táboroch

a letných aktivitách na Sloven-

sku. Treba nás len navštíviť!!

Ján Kučera

LETNÉ TÁBORY 2010 - VYBERTE SI UŢ TERAZ

ICM LUTILA V NOVOM ŠATE!!

Strana 4 LUTILSKÁ TRÚBA

NAŠE ŠTANDARDNÉ SLUŢBY:

Prístup na internet: zadarmo (6 klient. PC)

Tlač a kopírovanie: do 15 strán zadarmo

- nad 15 strán 0,05 € strana (1,50 Sk)

Hrebeňová väzba: len formát A4

- cena od 0,61 € (vrátane čelného listu a

zadnej strany)

- cena závisí od počtu viazaných strán

NOVINKY A PRIPRAVOVANÉ AKTIVITY:

Sluţby obecnej kniţnice: zadarmo

- naša kniţnica obsahuje beletriu, svetovú a

domácu literatúru, čítanie študujúcej mládeţe,

odbornú literatúru, vysokoškolské skriptá, kni-

hy pre deti a mládeţ

Pravidelné tematické a detské premietania

Organizovanie tanečného krúţku pre deti a mlá-

deţ zo zameraním na ľudové tance a tradície

Letný Infotábor 2010

Foto č.1 a č.2: Nové sídlo Informačného centra mladých Lutila v budove ZŠ s MŠ na ulici Slobodné a

vstupná chodba do vášho nového ICM-ka.

Foto č.3 a č.4: Súčasný vzhľad interiérov s počítačmi a obecnou knižnicou.

ročník 2, číslo 3-4 Strana 5

Väčšina z nás nevie, ako sa

správne učiť a ako si písať domáce

úlohy. Stačí však dodrţať zopár

pravidiel. Prinášame vám preto

zopár tipov, ako si učenie čo naj-

viac uľahčiť, no pritom zefektívniť.

Tak napr. medzi treťou a piatou

hodinou poobede je optimálny čas

na učenie. Naša schopnosť sústre-

diť sa kulminuje. Nie je vhodné

učiť sa tesne pred spánkom, ani

hneď po príchode zo školy.

Miesto na učenie - Dobré je, ak

sa môţeš učiť v samostatnej

miestnosti, teda vo svojej izbe,

kde nemáš ruch, ktorý by ťa mo-

hol vyrušovať.

Voda, výţiva - Mozog pre svoju

činnosť potrebuje dostatok tekutín

a dostatočnú výţivu. Pite veľa vo-

dy, minerálok, ovocných alebo by-

linkových čajov. Pozor na kávu. Vo

veľkom mnoţstve skôr škodí ako

pomáha. Dobré je jesť oriešky (nie

arašidy), kokos, sušené ovocie,

zabezpečiť si prísun vitamínu C, B,

minerály. Jedzte primerane. Ak sa

prejete, zrejme sa vám bude

chcieť spať. Škvŕkanie v ţalúdku

však vašu pozornosť venovanú

učeniu nijako nezlepší.

Motivácia - To, či sa pre vás uče-

nie stane mukou alebo zábavou,

záleţí len a len na vás. Rozhoduje-

te o tom sami svojim postojom k

učeniu. Úplne najlepšou motivá-

ciou je radosť z práce a záujem o

vec, ktorú robíte. Ak vás nejaký

predmet zaujíma, pravdepodobne

nemáte problémy s jeho učením

sa. Dokáţete sa odhodlať pustiť sa

do učenia, dokáţete udrţať pri

ňom pozornosť a učenie vám ide

od ruky. Často sa ale musíme učiť

niečo čo nás nebaví. Musím si po-

zrieť tú matiku, musíme sa naučiť

tie slovíčka. Ľudia si často vôbec

neuvedomujú, aká úţasná je sila

autosugescie. A postoj „musím―

kvalitnému učeniu sa určite ne-

prospieva. Je potrebné ho zmeniť

na „chcem―. Najlepšie by bolo, ke-

by ste naozaj chceli. Skúste nájsť

na danom učive aspoň kúsok pozi-

tíva, pre ktoré sa oplatí chcieť sa

učiť. Jednoducho hľadať čokoľvek

pozitívne. Motivovať sa môţete aj

odmenou alebo samochválou. Ur-

čite to poznáte: Keď sa dnes nau-

čím tento úsek, pôjdem večer do

kina, kúpim si niečo dobré, po-

zriem si televízor, jednoducho si

urobím radosť. Hovorí sa, ţe sa-

mochvála smrdí, ale primerané

pochválenie samého seba pomá-

ha. Najmä vtedy, ak nie je na

blízku nikto, kto by to urobil za

vás.

Učenie sa na vyučovaní - Ak si

chcete uľahčiť učenie, najefektív-

nejším spôsobom je učiť sa uţ v

škole. Na hodinách musíte sedieť

či chcete alebo nechcete, tak pre-

čo ten čas nevyuţiť a nezačať sa

učiť uţ tam? Okrem toho máte

moţnosť hneď sa opýtať na to,

čomu nerozumiete.

Pamäť - ţiaci, ale aj všetci ľudia

sa veľmi radi vyhovárajú na to, ţe

nemajú dobrú pamäť. Mali by si

však uvedomiť, ţe zlá pamäť nee-

xistuje. Existuje len pamäť netré-

novaná. Výskumy ukázali, ţe si

zvyčajne zapamätáme: 20% z

toho, čo sme počuli, 30% z toho,

čo sme videli, 50% z toho, čo

sme počuli aj videli a aţ 90% z

toho, čo sme sami predviedli (učili

iných). Z toho vyplýva, ţe sa pri

učení oplatí zapojiť sluch i zrak

naraz. Najefektívnejšie však je,

ak vyučujeme iných. Moţno sa

niektorí z vás nechávajú preskú-

šať rodičmi. Skúste si s nimi, ale-

bo s hocikým iným, kto je ochot-

ný sa niečo naučiť zahrať hru „na

školu―. Oni sú ţiaci a vy učitelia.

A vy sa ţiakov snaţíte naučiť to,

čo sa sami učíte. Rozdiel oproti

klasickému „preskúšaniu― je v

tom, ţe im to vy musíte nielen

povedať, ale aj vysvetliť. Musíte

tomu sami dobre rozumieť, aby

ste dokázali odpovedať na ich

otázky. Musíte v tom nájsť vnú-

tornú logiku, pochopiť to. Viem,

nie je to vôbec ľahké. A ešte ťaţ-

šie asi je nájsť ochotných

„ţiakov―. Skús poprosiť kamaráta

z triedy a vysvetľujte si učivo je-

den druhému. Ak sa vám to po-

darí, máte vyhrané.

Koncentrácia - Pre kvalitné uče-

nie sa, je nevyhnutná koncentrá-

cia pozornosti. Čím koncentrova-

nejšie pracujeme, tým rýchlejšie

a ľahšie sa dostaneme k cieľu.

Čítanie a opakovanie nahlas -

Pri učení je dobré zapojiť čo naj-

viac zmyslov, teda aj sluch a reč.

Pri učení si učivo rozprávaj na-

hlas, aby si počul čo hovoríš.

Text si prečítaj dvakrát a potom

zopakuj nahlas.

Poznámky cibria pamäť – sú

takí, ktorí majú také hrozné po-

známky zo školy, ţe sa z nich

nedokáţu učiť, skrátka nepouţi-

teľné. Takým ţiakom sa odporúča

naučiť sa robiť dobré poznámky,

alebo jednoduchšia moţnosť je

prefotiť poznámky od spoluţiaka.

Tento postup sa odporúča aj pri

ţiakoch s poruchami písania.

Tipy, ako by efektívne učenie

malo fungovať:

- nauč sa robiť úlohy aj vtedy,

keď je v škole ľahší deň s malým

počtom domácich úloh a učenia.

- najprv sa nauč ťaţké predmety

a na záver sa uč predmety, ktoré

máš rád.

- medzi učením si sprav prestáv-

ku, ktorá by však nemala byť

dlhšia, ako čas učenia. Prestávka

by mala byť 15 – 30 minút, závisí

od toho, ako dlho si sa učil.

- keď si robíš domáce úlohy,

hneď si pozri aj učivo a zopakuj

si ho, lepšie si ho zapamätáš.

- pri učení si zvýrazni fixkou pod-

statné veci, nadpisy, podnadpisy,

poučky... Pri dlhých textoch pouţi

aj viac fixiek, aby si v tom mal

prehľad.

- ak sa chceš učiť pri hudbe, mala

by to byť hudba, ktorá ťa neruší,

tichšia a pokiaľ moţno bez slov.

KN

AJ UČIŤ SA TREBA NAUČIŤ

...VEĽKÁ NOC PRÍDE!!

mysliteľne súťaţe. Masky si zme-

rali sily v nafukovaní a práskaní

balónov, v tancovaní na špeciál-

nom „novinovom― parkete a aj

v stoličkovom tanci, ktorý úspeš-

ne ukončil tohtoročný maškarný

ples. A na záver sme sa všetci

obdarovaní sladkou odmenou,

úsmevom na tvárach detí

a ţelaním, ţe si to na budúci rok

znovu zopakujeme, rozišli. A čo

dodať na záver? Chcem sa predo-

všetkým poďakovať rodičom, sta-

rým rodičom, p. učiteľkám, p. ku-

chárke, p. školníčke a aj deťom,

za to, ţe nám všetkým spríjem-

nili tento deň.

Vladimíra Pružinová

Tešte sa uţ chlapci,

tešte sa uţ dievky,

veď uţ prídu, veď uţ prídu,

Veľkonočné sviatky.

Chlapec dievča polieva,

vedro vody na ňu vylieva,

aby bola svieţa,

a vysoká ani veţa!

Uţ sa dievča raduje,

chlapca mašľou obdaruje.

Emma Reichmannová, 4.roč.

Tešíme sa kaţdý rok

na Veľkonočný pondelok.

Chlapcom sa zliať nedáme,

do skrine sa schováme.

Potom rozdať vajíčka,

bude riadna srandička.

Sisa Búgelová, 3.roč.

Dňa 12.februára 2010 sa

v priestoroch materskej školy ko-

nal maškarný ples, na ktorom sa

zúčastnili takmer všetky deti

z našej materskej a základnej

školy. Mali vyhotovené nádherné

masky, s ktorými sa prezentovali

uţ na začiatku plesu. Boli tam

víly, princezné, draci, kovboji,

piráti, čarodejnice a mnoho iných

zaujímavých masiek. Po prezen-

tácii a predstavovaní masiek na-

s ledova l spo l očný tanec

a následne po ňom, nám deti

ukázali, aké básne a piesne ich

pani učiteľky naučili. Po zvládnutí

tejto prvej časti maškarného ple-

su sa masky občerstvili čajom

a šiškami, ktoré im pripravila ši-

kovná pani kuchárka. Takto posil-

není sa mohli vrhnúť na druhú

časť programu, ktorou boli neod-

Strana 6 LUTILSKÁ TRÚBA

Veľká noc sa blíţi,

uţ sú vajcia v chyţi.

A chlapci švárny chystajte korbá-

če,

moţno vám dajú dievčatá koláče,

chlapci nás prídu vyšibať korbáč-

mi a my ich ponúkneme zdobený-

mi koláčmi.

Na korbáče im uviaţeme mašle,

dúfam, ţe sa na nás uţ nevykaš-

le.

Pauli Pružinová, 4.roč.

Dievky nosia vrkoče,

chlapci pletú korbáče,

pre nich robia koláče,

zjedia plné pekáče.

Veľkú noc si kaţdá dievka odská-

če.

Miroslava Mokrošová, 3.roč.

KARNEVAL NA ZŠ s MŠ V LUTILE

VEĽKONOČNÉ BÁSNE A VÝTVORY NAŠICH DETÍ

Foto č.1 a č.2: Zábava detí na

maškarnom plese

Foto č.3: Veľkonočné kraslice žia-

kov ZŠ (servítková technika)

Foto č.4: Ako škôlkari vynášajú

Morenu...

Ďalším obľúbeným symbo-

lom je určite zajačik. Ten

v kresťanstve svoje korene nemá,

pochádza ešte z predkresťanskej

doby, z osláv príchodu jari. Po-

sledný príklad symbolu Veľkej

noci je vec, ktorá teší asi len jed-

nu polovičku obyvateľstva - kor-

báč. Chlapci s ním chodievali po

dedinách a vyšibali všetky dievča-

tá. Čo je však pre dievčatá ešte

väčším postrachom, je oblievanie

studenou vodou (v tom horšom

prípade dokonca kúpeľ vo vani

a nedajboţe v potoku). Takéto

zvyky mali dievčatám priniesť

zdravie, šikovnosť a plodnosť.

Tieto tradície však boli podelené.

Platilo, ţe na východe Slovenska

sa polievalo, na západe šibalo,

nuţ, a stredoslovenské dievčatá si

často uţili oboje, lebo práve tu sa

tradície miešali. Dnes ale takéto

de l en i e nep la t í , š i ban i e

a oblievanie je uţ väčšinou súčas-

ťou ako východu, tak aj západu

Slovenska. Pravdou však je, ţe

chlapci takto často prejavovali

dievčatám náklonnosť a uznávali

ich ako ţeny. Aj keď sa to

v daných chvíľach ţenskému po-

hlaviu celkom nechce veriť, stu-

dená voda nezaškodí a korbáč by

tieţ nikomu nemal ublíţiť.

Do polovice 20.storočia

chodili šibať a polievať len mlá-

denci mladé dievčatá, ale potom

sa uţ magický význam stratil a zo

šibačky a oblievačky sa stala spo-

ločensko-rodinná záleţitosť, pri

ktorej sa uţ na vek nepozerá. Aj

keď by chlapom za takéto škodo-

radostné zvyky podľa ţien stačila

len radosť, nie je tomu tak. Diev-

čatá za vyšibanie a vyoblievanie

dávajú chlapcom vajíčka, krasli-

ce, koláče či alkohol. Neskôr sa

k týmto pôvodným darčekom pri-

dali aj čokolády a peniaze. Tieto

darčeky by mali slúţiť ako symbol

vďaky a odpustenia. Či je to spra-

vodlivé, sa môţeme len dohado-

vať, faktom však je, ţe podľa et-

nologických výskumov veľkonoč-

né sviatky nepatria k obľúbeným,

teda hlavne u dievčat. Dnes uţ

túto situáciu mnohé riešia tak, ţe

na Veľkú noc radšej odídu z domu

k rodine a známym, aby sa ta-

kýmto zvykom vyhli.

V zahraničí sú zvyky

a tradície tieţ rôzne. V USA je

Veľká noc uţ takmer nenáboţen-

ským sviatkom. Prebieha tak, ţe

v sobotu večer rodičia poschová-

vajú po dome a záhrade čokolá-

dové vajíčka a deti ich v nedeľu

ráno hľadajú, pričom si myslia ,ţe

im vajíčka priniesol veľkonočný

zajačik. V Nórsku majú tieţ zaují-

mavé tradície. Okrem lyţovania

a zdobenia vajíčok je pre nich

charakteristická tradícia riešenia

vráţd. Všetky médiá ponúkajú

detektívne a kriminálne príbehy,

filmy a články. Našlo by sa iste

mnoho ďalších príkladov tradícii,

ktoré sú pre nás úplne neznáme.

Dôleţité však je, aby sme si udr-

ţali vlastné zvyky, pretoţe by bo-

la škoda zabudnúť na to krásne

a pravé slovenské, čo nás charak-

terizuje a je nám to srdcu najbliţ-

šie.

Laďa Sebechlebská

ročník 2, číslo 3-4 Strana 7

Veľká noc je kresťanský

sviatok, ktorým si veriaci pripo-

m í n a j ú u k r i ţ o v a n i e

a zmŕtvychvstanie Jeţiša Krista.

Keďţe sa slávi práve v období

keď končí zima, k tomuto sviatku

pribudli aj ľudové pohanské zvy-

ky a tradície, ktoré oslavovali prí-

chod jari. Dôleţité je však spo-

menúť, ţe niečo ako Veľká noc sa

oslavovalo ešte pred Kristom.

Ţidia si pripomínali, ako ich Moj-

ţiš previedol cez Červené more

a tak ich Boh vyslobodil

z utláčania v Egypte. Tento svia-

tok sa volá pésach (Pascha)

a v mnohých krajinách sa podob-

ne nazýva práve Veľká noc.

Kaţdá krajina má svoje

veľkonočné tradície a Slovensko

nie je výnimkou. Aj keď sme ma-

lá krajina, u nás sa dokonca

v niektorých regiónoch tradície

odlišovali. Ku kresťanským veľko-

nočným symbolom určite patrí

baránok, ktorý predstavuje obe-

tovaného Krista, kríţ - na ktorom

bol Kristus ukriţovaný, ale aj

oheň, ktorý symbolizuje víťazstvo

nad temnotou a smrťou a taktieţ

napríklad aj sviečka - symbol ţi-

vota. Neodmysliteľnou súčasťou

Veľkej noci však pre nás určite

ostávajú aj ľudové symboly,

napr. vajíčko, ktoré predstavuje

zárodok ţivota, niečoho nového.

Maľované vajíčka vznikli neskôr,

ako ľudová tradícia. Jedenie vají-

čok na Veľkú noc mohlo pochá-

dzať ešte z obdobia, keď bolo cez

pôst - obdobie pred Veľkou nocou

- zakázané jesť vajíčka, pretoţe

symbolizovali zatvorený hrob,

z ktorého vstal Kristus, ako sym-

bol nesmrteľnosti. Mnoţstvo ta-

kýchto ďalších symbolov postu-

pom času zľudovelo.

VEĽKONOČNÉ TRADÍCIE

WHO - SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA

Štatút WHO si stanovil

cieľ: „dosiahnutie najvyššej moţ-

nej úrovne zdravia pre všetkých

ľudí na Zemi―. Jej hlavnou úlohou

je ničiť choroby, obzvlášť kľúčové

infekčné choroby. Monitoruje vy-

puknutia infekčných chorôb, vyví-

ja a distribuuje vakcíny na infekč-

né choroby ako sú SARS, AIDS

alebo malária. V najbliţších ro-

koch plánuje eliminovať detskú

obrnu.

Okrem snahy predchádzať

takýmto chorobám sa WHO usilu-

je napríklad aj o kampane, ktoré

propagujú väčšiu konzumáciu ze-

leniny, či menšiu konzumáciu

cukru v zdravej výţive, alebo

chcú chrániť ľudí pred dôsledkami

uţívania tabaku. Aktivity WHO

chcú informovať ľudí o nezdravom

ţivotnom štýle, ktorý môţe spô-

sobovať ochorenia ako cukrovka,

rakovina, srdcové choroby a iné

neprenosné ochorenia.

Najvyšší rozhodovací or-

gán WHO je Svetové zdravot-

nícke zhromaţdenie (World He-

alth Assembly), ktoré sa schádza

kaţdý rok v máji, najčastejšie

v Ţeneve. Ďalšími základnými

orgánmi WHO sú Výkonný výbor

WHO (Executive Board), ktorý

zasadá dvakrát do roka -

v januári a v máji po Svetovom

zdravotníckom zhromaţdení a tieţ

S e k r e t a r i á t W H O

(Headquarters), ktorý tvorí nece-

lých 4000 zamestnancov, ktorí

pracujú okrem Ţenevy aj

v šiestich regionálnych úradoch

WHO po celom svete. Od novem-

bra 2006 je generálnou riaditeľ-

kou (na 5 – ročný mandát) Dr.

Margaret Chan. WHO je financo-

vaná príspevkami členských štá-

tov OSN, ale aj súkromnými na-

dáciami a priemyslom.

Takţe ďalšiu organizáciu

OSN uţ máme za sebou. Dúfam,

ţe aspoň jeden z nás Lutilčanov si

spomenie na WHO, keď si pôjde

za hodinku niekam von zapáliť

cigaretku a tak „podporí― boj

WHO za zdravý ţivotný štýl.

Veronika Šusterová

Strana 8 LUTILSKÁ TRÚBA

V minulom čísle Lutilskej

trúby som vám predstavila organi-

záciu UNICEF. Dnes som sa roz-

hodla priblíţiť vám aspoň trochu

h i s t ó r i u v z n i k u , c i e l e

a cha r ak t e r i z o va ť ďa l š i u

z organizácii, ktoré spadajú pod

OSN. Je ňou podľa mňa rovnako

známa organizácia, ktorá má pri-

delený veľmi jednoduchý a krátky

názov - WHO (z anglického World

Health Organisation - Svetová

zdravotnícka organizácia).

Dejiny tejto organizácie sa

začali písať v roku 1945, keď bol

na Konferencii OSN v New Yorku

schválený návrh Číny a Brazílie,

aby sa vytvorila nezávislá medzi-

národná zdravotnícka organizácia,

ktorá by patrila pod OSN. V roku

1946 uţ bola podpísaná Ústava

Svetovej zdravotníckej organizá-

cie, ktorá nadobudla platnosť aţ 7.

apríla 1948. Deň vzniku WHO sa

dnes oslavuje ako Svetový deň

zdravia (7.apríl). Slovensko sa

stalo členom WHO 4. februára

1993. Avšak uţ Československá

republika patrila medzi štáty, kto-

ré podpisovali ústavu pre vznik

tejto zdravotníckej organizácie.

Dnes má WHO 192 člen-

ských štátov, vrátane všetkých

členských štátov OSN, okrem Lich-

tenštajnska. Niektoré krajiny, kto-

ré nepatria pod OSN sa tieţ roz-

hodli pripojiť k tejto organizácii,

avšak majú obmedzené volebné

právo a podiel na celkovej správe

WHO (napríklad krajiny ako Coo-

kove ostrovy.)

sa vyučovala najmä v Bratislave,

neskôr aj v ostatných krajských

mestách a pomaly sa udomácňuje

i v niektorých okresoch. V Ţiari

nad Hronom však hodiny latin-

skoamerického fitnesu síce nená-

jdete, ale ak máte naozaj záujem

ponúka ju niekoľko klubov vo

Zvolene a v Prievidzi.

Aj napriek tomu, ţe revo-

lučné latinskoamerické cvičenie

v našom okolí nenájdete, nemali

by ste zabúdať na pohyb. Cvičiť

môţete hocikde a hocičo. Ak máte

radi skupinový tréning, zvoľte si

hodiny aerobicu alebo body-

stepu. Fitnescentrum je ako stvo-

rené pre tých z vás, ktorí upred-

nostňujete individuálne cvičenie.

Ak nemáte náladu na profesionál-

ne zariadenia zamerané na šport,

choďte si zabehať, alebo len tak

sa poprechádzať. Kaţdá takáto

aktivita je len prospešná pre va-

še telo i zdravie.

Viac info o zumbe získate

na stránke: http://www.zumba.sk

Katka Pružinová

ročník 2, číslo 3-4 Strana 9

„Uno, dos, tres...― zaznie

z reproduktorov a asi päťdesiat

ţien okolo mňa začne vyskakovať

ako o ţivot. Ku skokom neskôr

pribudnú pohyby zadku a rúk,

nesené vo víre samby. Milí Lutil-

čania, vitajte na hodine zumby –

cvičení, ktoré si získalo milióny

priaznivcov na celom svete.

Autorom revolučnej formy

fitnes cvičenia je kolumbijský

choreograf a tanečník Beto Perez.

Ako pri väčšine vynálezov, aj

zumba sa zrodila náhodou. Beto

si totiţ raz zabudol disk s hudbou

na hodinu aerobicu, a preto pustil

to, ktoré aktuálne počúval

v aute. Pri horúcich latinskoame-

rických rytmoch začal improvizo-

vať a zumba uzrela svetlo sveta.

Zumba v sebe spája zá-

kladné kroky zo samby, mamby,

merengue, cha-chi, hip-hopu,

flamenca, salsy a mnoho iného.

Jej cieľom však nie je urobiť z vás

dokonalého tanečníka z Let´s

dance (aj keď sa to môţe stať),

ale chytľavou hudbou vyformo-

vať telo (za hodinu dokáţete

spáliť okolo 500 aţ 1000 kcal)

a zbaviť vás stresu. Ak sa pre ňu

r o z h o d n e t e v e d z t e , ţ e

v momente, keď začujete prvé

tóny chytľavej piesne, zabudnete,

ţe ste v telocvični a budete sa

cítiť ako na tanečnom parkete

z Hriešneho tanca.

Nemusíte mať strach

z nesprávnych krokových variácii,

ani z nesynchrónneho pohybu.

Na prvej hodine si síce budete

najskôr pripadať ako neskúsený

outsider, no tento pocit z vás po

pár minútach vyprchá. Prvoradou

prioritou zumby je totiţ zábava

a nie striktné drilovanie krokov,

čo môţe byť pre niektorých per-

fekcionistov menšou prekáţkou.

Zumba na Slovensko do-

razila minulý rok a postupne sa

rozmáha po celej krajine. Najskôr

ZUMBA - DISKOTÉKA V TELOCVIČNI

PRÍRODNÉ ZAUJÍMAVOSTI NÁŠHO REGIÓNU

5 metrov. Pod vodopádom a po

jeho stranách sú nahromadené

balvany a väčšie bloky andezitov.

Miestami sa tu vyskytujú aj ka-

menné sutiny a kamenné moria.

Estetická pôsobivosť vodo-

pádu tu kaţdoročne závisí od

prietočnosti vody v potoku, ktorá

je počas jednotlivých ročných ob-

dobí veľmi premenlivá a závisí

samozrejme taktieţ od mnoţstva

atmosférických zráţok. Najkrajší

a najmohutnejší je vodopád na

jar, keď je po zime v potoku vody

najviac, ale príťaţlivý je aj počas

zimných mesiacov, keď sa tu vy-

tvárajú rôzne ľadové výtvory.

Starohutský vodopád je

situovaný len niekoľko stoviek

metrov od miestnej cestnej ko-

munikácie vedúcej z Novej Bane

do obce Stará Huta, takţe sa jed-

ná o ve ľm i jednoduchú

a príjemnú prechádzku prírodou

pre tých, ktorí by mali záujem

pozrieť si tento prírodný výtvor.

Ján Kučera

STAROHUTSKÝ VODOPÁD

Malá, v celku nenápadná

prírodná lokalita Starohutský vo-

dopád predstavuje našu Národnú

prírodnú pamiatku. Ochrana tohto

územia bola vyhlásená uţ v roku

1977 na rozlohe 4,22 ha,

v katastrálnom území mesta Nová

Baňa. Vodopád sa nachádza

v doline potoka Bobuliarka, na

ľavostrannom prítoku Starohut-

ského potoka, severozápadne od

obce Stará Huta. Orograficky sa

lokalita nachádza na rozhraní po-

horí Pohronský Inovec a Vtáčnik.

Celé územie je budované

treťohornými vulkanickými horni-

nami a to najmä rôznymi typmi

andezitov, ktoré sa striedajú

s andezitovými vulkanoklastika-

mi. Celá dolina je prehradená po-

merne vysokým terénnym stup-

ňom v podobe takmer úplne zvis-

lej skalnej steny z pyroxenického

andezitu. Stena je miestami aţ 10

metrov vysoká. Voda tu prepadá-

va cez prah zarezaný uprostred

spomínaného stupňa aţ do hĺbky

Strana 10 LUTILSKÁ TRÚBA

FOTOGRAFIA MESIACA

Foto: Nízke Tatry — Kráľova hoľa (1946 m.n.m.)

určite k najkrajším skalným útva-

rom v našom regióne, na akých

som kedy bol (a to som ich mys-

lím v tom našom blízkom okolí

pochodil rozhodne všetky).

Z Demiana sa kaţdopádne

za ďalšiu 1.30 hod. pokračovaním

po zelenej trase dostaneme na

nemenej krásne a rozľahlé Marku-

šovské lúky, nachádzajúce sa pod

obcou Močiar. Týmto pádom sme

prekonali značné klesanie aţ do

Močiarskej doliny a čaká nás ďal-

šie pomerne náročné stúpanie,

ktorým sa za 1 hodinu dostaneme

na druhý dominantný skalný vr-

chol našej trasy – na Suť (718

m.n.m.).

Strmé skalné zrázy Sute

sú naopak odkryté v smere na

Štiavnické vrchy, takţe v tomto

prípade máme nádherné výhľady

na celé toto pohorie. Zo Suti sa

pohodovým klesaním pribliţne za

1 hodinku dostaneme aţ do obce

Šášovské Podhradie, cestou si

môţeme pozrieť aj pôsobivú zrú-

caninu Šášovského hradu, keďţe

naša trasa vedie priamo touto

lokalitou (takţe počas tejto túry

aj trošku histórie) a z obce sa uţ

kaţdý bez problémov dopraví do

Ţiaru nad Hronom (zo Šášova

vedie ešte aj turisticky značená

modrá trasa, ktorou sa dá zhruba

za 1 hodinu prebehnúť aţ do La-

domerskej Viesky, to len tak na

okraj, keby mal niekto chuť).

Popísanou trasou sa teda

dá spraviť nádherná turistická

vychádzka, ktorou zaokrúhlene

zhruba za 5 hodín čistej turistic-

kej chôdze môţete prejsť

z Hronskej Dúbravy aţ do Šášov-

ského Podhradia a po ceste si vy-

chutnať mnoţstvo zaujímavých

prírodných krás nášho okolia. Tú-

to trasu by som zaradil medzi

mierne náročné, aţ náročnejšie,

z dôvodu viacnásobného prekoná-

vania výrazného prevýšenia, ale

časovo to nie je zase aţ tak dlhé,

takţe si to pokojným tempom

môţete počas neustále sa predl-

ţujúcich jarných dní natiahnuť aj

na výraznejší časový úsek. Tak

prajem veľa nachodených kilo-

metrov a šťastných návratov do-

mov.

Ján Kučera

ročník 2, číslo 3-4 Strana 11

TIP NA TÚRU

Z HRONSKEJ DÚBRAVY DO

ŠAŠOVA

V jarnom čísle Lutilskej

Trúby vám prinášame opäť tip na

túru z nášho blízkeho prírodného

okolia. Tentoraz sme sa vydali na

potulky a za objavovaním zaují-

mavých pr írodných miest

(mimochodom, jedná sa o miesta

veľmi málo známe a pri tom sú

nám tak blízko po ruke a sú ne-

smierne krajinársky pôsobivé, ţe

by bola veľká škoda o nich neve-

dieť) do Štiavnických vrchov. Pre

prípad, ţe vo vyšších polohách

našich slovenských hôr sa nám

sneh udrţí ešte aj v období okolo

Veľkej noci, je to výborná alter-

natíva, ako aktívne turisticky vy-

uţiť prvé krásne teplé jarné dni.

Počiatočným miestom tej-

to túry je obec Hronská Dúbrava,

ktorá je veľmi dobrým východzím

bodom, pretoţe sa sem dá bez

problémov dopraviť ako vlastným

autom, tak aj autobusom alebo

vlakom. Hneď od vlakovej stanice

nám začína zelená turisticky zna-

čená trasa, ktorá nás vlastne ve-

die celou touto túrou. Vydáme sa

teda priamo od stanice cez starý

drevený most ponad rieku Hron

a zhruba za 15 minút sa ocitne-

me na druhej strane hlavnej ces-

ty v smere Ţiar nad Hronom –

Zvolen, v obci Hronská Breznica.

Odtiaľto uţ konečne vchádzame

do hory a začíname prvým nároč-

ným stúpaním do kopca, ktorým

sa zhruba za 1.30 hod. dostane-

me cez Jaseňovú dolinu aţ na

vrchol Demianu (685 m.n.m.).

Vrch Demian predstavuje

súbor odkrytých, do rôznych tva-

rov vypreparovaných andezito-

vých brál, z ktorých sú nádherné

výhľady na celé protiľahlé pohorie

Kremnické vrchy. Práve táto lo-

kalita je veľmi málo známou širo-

kej verejnosti a hordy turistov tu

ani počas typických letných turis-

tických dní asi nestretnete (práve

o to je ale potom moţno čarov-

nejšou), ale rozhodne stojí za to

si to sem vyšlapať. Demian patrí Foto: Na skalnatom vrchole Demianu (685 m.n.m)

FILMOVÉ OKIENKO

Imaginarium doktora Par-

nassa je skvelý fantasy príbeh (ak

si pod kvalitným fantasy filmom

predstavujete len pobehujúcich

hobbitov a zlých čarodejníkov, tak

ste veľmi na omyle) a vizuálne

farebná rozprávka pre dospelých,

v ktorej neplatia rozhodne ţiadne

svetské zákonitosti. Ak pristúpite

k tomuto filmu z tohto pohľadu

(ak ste skôr typmi pre reálne drá-

my a nejaké psychologické thrille-

ry, tak na túto snímku rozhodne

radšej nechoďte, jedná sa totiţto

o čisto výtvarnú a halucinačnú

„podívanú―) a máte radi tvorbu

Terryho Gilliama (12 opíc, Strach

a hnus v Las Vegas), bude to pre

vás nesmierne potešenie a čakajú

vás nezabudnuteľné scény, ktoré

ste určite nevideli ani vo svojich

n a j f a r e b n e j š í c h s n o c h

a fantáziách. Krajina, do ktorej sa

vstupuje zrkadlom, ktoré je hlav-

nou atrakciou akéhosi kočovného

divadla imaginárií Dr. Parnassa,

je tvárna a premenlivá podľa kaţ-

dého návštevníka, ktorý do nej

vstúpi (stavím sa s vami o čo

chcete, ţe počas sledovania filmu

začnete z ničoho nič rozmýšľať,

aká by asi bola, keby ste do zr-

kadla vstúpili vy). Po tejto strán-

ke sa Gilliam naozaj výtvarne do-

vyvádzal dosýtosti. Tým, ako do

zrkadla vstupuje Tony (postava

Heatha Ledgera) a ako sa postup-

ne premieňa, bol vyriešený prob-

lém s hercovým predčasným

úmrtím. Je to v celku elegantné

a vôbec to nepôsobí rušivo.

Najviac priestoru z vyššie

uvedených pánov, ktorí všetci

hrajú jednu a tú istú postavu, do-

stáva asi Colin Farrell. Heatha

Ledgera si uţijeme hlavne v prvej

polovici filmu. Naopak Deppova

epizóda je napríklad pomerne

krátka, takţe keby sa nejaká pu-

bertálna faninka rozhodla ísť na

tento film hlavne kvôli nemu, bu-

de asi hodne sklamaná. V úlohe

Valentiny, do ktorej sa Tony bez-

nádejne zamiluje, čo predstavuje

ústrednú romantickú dejovú líniu

filmu, sa predstaví pôvabná ryša-

vá anglická slečna Lily Cole, ktorá

stvárňuje presne taký typ lolitky,

ktorej nevinnosť a mladučká krá-

sa priťahuje ako zasnených ro-

mantikou, tak aj rôznych chlípni-

kov. Podrobnejšie o deji filmu

som sa rozhodol zvlášť nerozpiso-

vať a to z toho dôvodu, ţe je roz-

hodne najlepšie ísť na túto sním-

ku do kina s tým, ţe vôbec nevie-

te o čom to bude. Film by tak ur-

čite pre vás stratil veľa zo svojho

nezameniteľného čara.

V záverečných titulkoch je

písané, ţe sa jedná o „film priate-

ľov Heatha Ledgera― a mne to pri

tejto príleţitosti proste nedá

a musím si na tohto mladého her-

ca taktieţ aspoň trochu spome-

núť. Dňa 22. januára 2008 svet

strieborného plátna predčasne

a navţdy opustil jeden obrovský

talent a mladý človek vo veku 28

rokov, ktorý toho mohol vo svete

filmu ešte veľmi veľa dokázať.

Ten, kto videl len jeho posledné

dve úlohy – šialeného Jokera

v Temnom rytierovi Christophera

Nolana a Tonyho v tomto snímku

(obzvlášť postava Jokera patrí

k tým najlepším hereckým záţit-

kom, aké vám toto krásne ume-

nie, ktorým filmy bezpochyby sú,

môţe poskytnúť a aké som kedy

aj ja mal tú moţnosť vidieť) – mi

d á u r č i t e z a p r a v d u .

V imaginárnom filmovom nebi je

určite kino a keď tam film Imagi-

narium doktora Parnassa premie-

tajú, určite sa pri jeho sledovaní

austrálsky herec pobavene us-

mieva a ostatné dávne herecké

hviezdy len s uznaním pokyvujú

hlavami so slovami: „Áno, áno

priateľu, rozlúčil si sa s filmovým

svetom tam dole fakt parádnym

spôsobom!!―. Večná česť jeho pa-

miatke!! A tento film je viac neţ

dôstojným roz lúčením sa

s mladým hereckým géniom.

—— naše hodnotenie 80 % ——

THE IMAGINARIUM OF DOCTOR

PARNASSUS: fantasy, USA/FR/

CAN, 122 minút, prístupný od 15

rokov, Réţia: Terry Gilliam, Sce-

nár: Terry Gilliam a Charles

McKeown, Kamera: Nicola Pecori-

ni, Hrajú: Christopher Plummer,

Heath Ledger, Johnny Depp, Jude

Law, Colin Farrell, Lily Cole, Tom

Waits.

Pred dvoma rokmi sa zda-

lo, ţe nad filmom Imaginarium

doktora Parnassa visí akési pre-

kliatie. Uprostred natáčania tra-

gicky zomrel talentovaný mladý

austrálsky herec Heath Ledger

(Príbeh rytiera, Patriot, Štyri pier-

ka, Temný rytier, Ples príšer,

Skrotená hora), predstaviteľ jed-

nej z hlavných úloh. Keď sa to

reţisér Terry Gilliam dozvedel,

chcel s natáčaním filmu skončiť.

Na ten deň sám spomína so slo-

vami: „Keď som sa to ráno dopo-

čul, pamätám si, ţe som sa pozrel

von z okna, slnko práve vychá-

dzalo a naraz k oblohe vzlietol

veľký kŕdeľ čiernych havranov.

Bol tak obrovský, ţe nachvíľku

akoby úplne zatienili slnko a ja

som si pomyslel – to sú havrany

z filmu Kliatba bratov Grimmov-

cov (v tomto Gilliamovom filme

mimochodom Ledger taktieţ hral)

a vzdávajú Heathovi hold.―. Pre

filmového fanúšika našťastie ale

Gilliam roztočený film nevzdal

a vymyslel napokon riešenie, kto-

ré sa po jeho vzhliadnutí javí ako

úplne geniálne a celkom prirodze-

né (aj keď práve tohto momentu

som sa pred premiérou snímku

najviac obával, ubezpečujem vás,

ţe celkový výsledok na mňa za-

pôsobil úplne opačne). Postava,

ktorú Ledger stvárňuje, prechá-

dza vo filme viacerými premena-

mi a preto ju postupne dohrávajú

ďalší herci. A úloh sa nakoniec

chopili hneď tri veľké herecké

hviezdy – Johnny Depp, Jude Law

a Colin Farrell, všetci bez nároku

na honorár, ktorý venovali malej

Ledgerovej dcérke.

Strana 12 LUTILSKÁ TRÚBA

Filmy, ktoré by ste si rozhodne nemali nechať ujsť:

ročník 2, číslo 3-4 Strana 13

Šetrič času - film, ktorý asi ani nemusel vzniknúť:

BABYLON A.D.: akčné sci-fi, USA/

FRA/GB, 90 minút, prístupný od

15 rokov, Réţia: Mathieu Kasso-

vitz, Scenár: Mathieu Kassovitz a

Maurice G. Dantec, Kamera:

Thierry Arbogast, Hrajú: Vin Die-

sel, Michelle Yeoh, Gérard Depar-

dieu, Mélanie Thierry.

Hneď na úvod musím po-

vedať, ţe napriek tomu, ţe herec

Vin Diesel podľa mňa zatiaľ vo

svete strieborného plátna nič

svetoborné nepredviedol a podľa

môjho názoru vo svojich filmoch

zatiaľ dokázal len neustále kriviť

tvár a hovoriť „akoţe mafián-

skym― hlasom hlbším neţ Marián-

ska priekopa, tak práve vďaka

nemu sa prekvapivo dajú ako tak

preţiť aj extrémne nudné a klišo-

vité pasáţe, ktorými film Babylon

A.D. priamo hýri. Celý dej tohto

diela je akoby zlepencom pred-

chádzajúcich filmov ako boli Pia-

ty element, alebo Potomkovia

ľudí (čo boli ale na rozdiel od

tohto snímku pomerne dobré

filmy). Navyše je zahustený

mnoţstvom nezmyselných blá-

bolov, z ktorých by sa museli

červenať aj filmové „céčka― so

Stevenom „Števkom― Segalom.

Podrobnejšie o deji sa je úplne

zbytočné rozpisovať.

Moje hodnotenie podčiar-

kujú predovšetkým herecké vý-

kony, ktoré sú, ak opomenieme

práve Diesela, ktorý jediný ako

tak dokonale zapadá do tohto

paškvilu, miestami aţ desivé.

Michelle Yeoh je úplne nevýraz-

ná, Mélanie Thierry dokonca aţ

otravná a korunu všetkému na-

sádza hrozivo namaskovaný Gé-

rard Depardieu, pri ktorého he-

reckých kvalitách neviem pocho-

piť, ako mohol zobrať úlohu v

takomto filme.

Pred nejakými 20 rokmi

by bol Babylon A.D. moţno veľ-

kým hitom, ktorý by beţal kaţdú

sobotu večer na niektorej z na-

šich úţasných nemenovaných

komerčných televízií (ktoré uţ aj

tak nič horšie nemôţu vysielať) a

všetci by si ho so záujmom na-

hrávali na videokazety. Bohuţiaľ

pre jeho tvorcov sa ale píše rok

2010 a podobné zlátaniny dnes

patria do tých najzadnejších políc

v DVD poţičovniach. No a uţ ur-

čite nie na strieborné plátna.

—— naše hodnotenie 20 % ——

Zdroj: www.cinemamagazine.cz

THE WOLFMAN (Vlkodlak): horo-

rová dráma, USA/ENG, 107 mi-

nút, prístupný od 18 rokov, Ré-

ţia: Joe Johnston, Scenár: Joe

Johnston, Hrajú: Benicio Del To-

ro, Anthony Hopkins, Emily Blunt,

Hugo Weaving.

Benicio Del Toro sa pri

splne mesiaca mení v krvilačnú

beštiu a bez rozdielu drása a trhá

všetko, čo mu stojí v ceste. Naj-

novšie spracovanie klasického

hororového romantického príbe-

hu zo starého Anglicka koncom

19. storočia nám ponúka viero-

hodné historické prostredie, napí-

navý príbeh, kvalitné herecké

výkony a o niečo viac krvavých

scén, ako by ste na prvý pohľad

asi očakávali.

Lawrence Talbot (Benicio

Del Toro) sa na ţiadosť svojej

švagrinej (Emily Blunt) vracia do

rodnej obce v Anglicku a do rod-

ného sídla jeho otca (Anthony

Hopkins), aby tu pátral po vra-

hoch svojho brata, ktorého nájdu

zavraţdeného a zohaveného

v tunajších temných lesoch. Po-

čas tohto pátrania je sám na-

padnutý neznámym tvorom, vy-

viazne ţivý, ale zo značnými

škrabancami po celom tele. Ná-

sledne sa s ním za jasných hlbo-

kých nocí, keď je mesiac

v splne, začnú diať čudné veci.

Film Vlkodlak drţia poko-

pe hlavne presvedčivé herecké

výkony, Benicio Del Toro je ako

mladý Lawrence Talbot veľmi

vierohodný (určite ale neočaká-

vajte ţiadneho romantického

hrdinu s peknou tváričkou, ako

vystrihnutého z rozprávok typu

Twilight), tradične skvelý je aj

sir Anthony Hopkins, u ktorého

netušíte aţ do konca filmu, na

koho strane vlastne stojí

a nemenej výborný je Hugo We-

aving, ktorý mi svojím stvárne-

ním chladnomyseľného anglické-

ho detektíva tak silno pripomínal

svoju prvú výraznú hereckú úlo-

hu, agenta Smitha z Matrixu.

Na filme mi pri celkovom

dojme vadila len akási prehnaná

rýchlosť deja. Myslím, ţe s touto

látkou sa dalo pracovať aj oveľa

precítenejšie, aby sa divák viac

zţil s osudmi jednotlivých postáv,

snímka sa mi preto miestami javí

akoby bez emócií. Tvorcovia azda

viac vsadili na prepracovanosť

akčných záberov vo filme, ako na

väčšie pohranie sa s hereckým

potenciálom, ktorý pre túto sním-

ku rozhodne mali. Napríklad jed-

na z hlavných dejových línií fil-

mu, romantický vzťah vznikajúci

medzi Talbotom a bratovou ţe-

nou, ktorý je napokon pre záver

filmu kľúčový, je tu rozpracovaný

akosi povrchne. Miestami mám

pocit, akoby si ho autori ani ne-

všímali (nieţe by som vţdy túţil

výhradne po nejakej silnej ro-

mantike, ale do tohto príbehu sa

to proste hodilo uchopiť trošku

viac za vlasy a myslím, ţe by to

rozhodne oslovilo aj väčšiu časť

ţenského publika).

V celku však na mňa pô-

sobí nový Vlkodlak viac neţ dob-

re. Tých 100 minút sa pri tomto

filme v kine rozhodne nudiť nebu-

dete.

—— naše hodnotenie 60 % ——

KRAJINY EURÓPSKEJ ÚNIE

História

Územie Rakúska patrí k

najstaršie osídleným oblastiam

s t r e d n e j E u r ó p y .

Po keltských a germánskych kme-

ňoch vnikli na dnešné územie Ra-

kúska aţ po Dunaj Rimania.

V 6.-7. storočí po Kr. vznikla

Franská ríša, ku ktorej patrila aj

väčšia časť dnešného Rakúska.

Najväčší rozmach dosiahla za vlá-

dy Karola Veľkého (768-814).

Koncom 10. storočia si podrobili

toto územie Maďari, ich vládu

ukončila aţ vojna s Ottom I.

(955). Vznikli nové štátne útvary,

medzi nimi aj Východná marka.

V roku 976 dostal do léna Vý-

chodnú marku Leopold von Ba-

benberg. Babenbergovci vládli

tomuto územiu aţ do roku 1246.

Po vymretí Babenbergovcov si

toto územie privlastnil český kráľ

Přemysl Otakar II. Po prehre na

Moravskom poli, pripadlo územie

nemeckému kráľovi Rudolfovi I.

von Habsburgovi. V 16. storočí

nastal rozmach miest, ale aj na-

priek tomu sa zhoršili ţivotné

podmienky, čo bolo jednou

z príčin vzniku reformácie. 16.

storočie však bolo poznamenané

aj tureckými vpádmi. Významná

je bitka pri Moháči (1526), kde

bol porazený Ľudovít Jágelovský,

po jeho smrti sa stal českým a

maďarským kráľom Ferdinand

von Habsburg. Za jeho vlády

vznikla habsburská mnohonárod-

nostná monarchia. V rokoch 1740

- 1780 vládla monarchii dcéra

Karola VI., Mária Terézia (1717 -

1780). Vnútorné problémy krajiny

zapríčinili, ţe Mária Terézia a ne-

skôr jej syn Jozef II. prijali rôzne

reformy. V roku 1804 povýšil

František I. rakúsku monarchiu

na cisárstvo. V rokoch 1848 -

1916 vládol Rakúskemu cisárstvu

František Jozef I., ktorý sa oţenil

so svojou sesternicou princeznou

Alţbetou, v rodinnom kruhu nazý-

vanou Sisi. V roku 1866 sa Rakú-

ske cisárstvo rozdelilo na Rakúsko

-Uhorsko. 12. 11. 1918, po skon-

čení 1. svetovej vojny, bola vy-

hlásená republika, čo znamenalo

koniec monarchie a vlády Hab-

sburgovcov. V marci 1938 došlo

k pripojeniu Rakúska k Nemecku.

Po skončení 2. svetovej vojny bo-

lo Rakúsko rozdelené na 4 oku-

pačné zóny - sovietskú, americ-

ku, britskú a francúzsku. Tento

stav trval aţ do 15. mája 1955,

keď v zámku Belvedere bola pod-

písaná štátna dohoda a Rakúsko

sa stalo suverénnym štátom.

Jedlo a nápoje

Rakúska bohatá kuchyňa

je do dnešných čias svedectvom o

kedysi rozsiahlej monarchii. Hlav-

ným kotlom, kde sa všetko po-

riadne premiešalo, bola predo-

všetkým Viedeň, kde prevládali

hostince, ponúkajúce jedlo i staj-

ňu - "Zuagrasten"; ich majitelia

pochádzali z Uhorska, Čiech, Slo-

venska, Karpatskej rusi, Bukovi-

ny, Poľska, Kranja, Chorvátska,

Triestu, či Dalmácie. Kaţdý z nich

si priniesol so sebou chute a re-

cepty svojej vlasti do Viedne a to

najlepšie z nich si rakúska kuchy-

ňa osvojila. Dokonca i také vie-

denské dobroty, akými sú jablko-

vá alebo tvarohová štrúdľa, sú

pokrmami s imigrantskou minu-

losťou. Tieto sladké - pôvodne

turecké pokrmy privandrovali do

V i e d n e c e z M a ď a r s k o .

Taliani sa stali svojim duseným

mäsom autormi jedla s názvom

„Wiener Tafelspitz", zatiaľ čo Srbi

prispeli kombináciou mäsovo-

ryţových a grilovaných pokrmov.

Ako sa dostal na stoly známy

„Wiener Schnitzel", teda vieden-

ský vypráţaný rezeň, zostáva do-

dnes záhadou. Pomerne dôvery-

hodne znie historka o tom, ţe je

odnoţou viedenského pečeného

kuriatka, teda „Wiener Bac-

khendl", ktoré sa v trojobale pra-

ţilo vznášajúc sa v masti uţ v 16.

storočí.

O Rakúsku sa dá povedať,

ţe je v podstate krajinou bieleho

vína. Vinice s bielou révou pokrý-

vajú celkom dve tretiny pôdy vy-

RAKÚSKO

Politický systém: republika

Hlavné mesto: Viedeň

Celková rozloha: 83 858

km²

Počet obyvateľov: 8 184

691

Mena: Euro

Úradný jazyk : nemčina

Rakúsko je krajina stred-

nej Európy a zároveň je našim

západným susedom. Je to vnútro-

zemská krajina, bez prístupu

k moru. Väčšinu územia Rakúska

zaberajú Alpy. Rakúsko je dru-

hým najhornatejším štátom Euró-

py (hneď po Švajčiarsku). Najvý-

znamnejšou riekou Rakúska je

Dunaj, ktorý je vyuţívaný najmä

na lodnú dopravu. V Rakúsku sa

nachádza aj mnoho jazier napr.

Neziderské, Bodamského a iné.

Administratívne delenie

Územie Rakúska sa delí na

9 spolkových krajín: Burgenland,

Dolné Rakúsko, Horné Rakúsko,

Korutánsko, Salzbursko, Štajer-

sko, Tirolsko, Viedeň a Vorarlber-

sko.

Strana 14 LUTILSKÁ TRÚBA

ročník 2, číslo 3-4 Strana 15

uţívanej na pestovanie viniča.

Vlajkovou loďou medzi odrodami

rakúskych vinohradníkov sa stal

Veltlín zelený - der Grüne Veltli-

ner, ktorý sa vďaka trpezlivej

starostlivosti rozvinul z večne

chorľavého ţiačika na sebavedo-

mého chvályhodného majstra.

Veltlín sa vysádzal predovšetkým

kvôli bohatej a istej úrode a víno

z neho sa predávalo aţ do 80.

rokov ako sudové, jednoduché a

stolové, vo viechach a gastronó-

mii, alebo „čapované ako

"doppler" (rakúske označenie 2-

litrovej fľaše na konzumné víno).

Ďalším vínom, zotrvávajúcim na

popredných priečkach hodnotenia

je rízling - Riesling: Pokiaľ ide o

mnoţstvo, je ho oveľa menej,

avšak pokiaľ ide o jeho kvalitu,

siahajú rakúske Rizlingy - spoloč-

ne s nemeckou a alsaskou kon-

kurenciou - na svetovú špičku.

Viedeň síce nebola prvým

európskym mestom, v ktorom

otvorili kaviareň, ale práve tu sa

kaviarne vyvinuli do formy, akú

inde nepoznajú. Povrávalo sa, ţe

Georg Franz Kolschitzky dostal

ako odmenu za svoje sluţby po-

čas tureckého obliehania o.i. aj

zopár vriec s tajomnými tmavými

zrnami a ţe sa uţ onedlho pustil

do parenia a praţenia a zakrátko

i do zaloţenia kaviarne. To je

však pravdepodobne iba chýr.

Prvý „priekopník― kaviarne je ţiaľ

práve tak neznámy, ako je nezná-

my ten, čo prišiel prvý na myš-

lienku podávať kávu s mliekom a

cukrom. Isté však je, ţe prvou

kaviarňou s mnohými atribútmi,

ktoré sú pre túto inštitúciu typic-

ké dodnes, otvoril okolo roku

1700 Arménec Diodato: podával

kávu s pohárom vody, umiestnil v

nej biliardový stôl, moţnosť kar-

tových hier a celý rad medziná-

rodných i domácich novín.

Zaujímavé miesta

Viedeň

Štátna opera z 19. storočia

Burgtheater

barokový kostol Karlskirche

zámok Schönbrunn - svetové

dedičstvo UNESCO

Umelecko-historické múzeum

Stephansdom - Katedrála s

vysokou gotickou veţou

Letný palác Belveder

Schwarzenberský palác

Nová Radnica z 19. storočia

Hofburg, Ankeruhr - orloj

Práter - zábavný park

Hundertwasser Haus - mest-

ský obytný dom so stromami

Botanická záhrada, ktorú

dala vybudovať Mária Terézia

ZOO - najstaršia ZOO na

svete bola zaloţená v roku

1752. Medzi vzácne druhy, kto-

ré tu ţijú, patria napríklad pan-

dy obrovské.

Linz – Landeshaus

Salzburg - Mozartov rodný

dom

Klagenfurt - Galéria, Bota-

nická záhrada

Krimml - Vodopád, ktorý

patrí k najkrajším vodopádom v

alpskej oblasti. Kaskáda 3 vodo-

pádov meria spolu 380 metrov.

Okolo vedie značkový turistický

chodník

Innsbruck - Univerzita zo

17. storočia , Alpská ZOO, Bota-

nická záhrada. Odohrali sa tu

IX. a XII. zimné Olympijské hry

T e r m á l n y v o d n ý p a r k

Watzmann Sallerhof

Jaskyňa Hermannshöhle -

trištvrtehodinová prehliadka jas-

kyne v Kirchbergu v Dolnom

Rakúsku

Eisriesenweltské jaskyne

- ľadové jaskyne neďaleko

Salzburgu

Schlegeisstausee - Priehrada s

dĺţkou priehradného múru 725

m a výškou 131 m.

Ľubka Véberová

Foto: Viedeň — zámok Schönbrunn

ICM LUTILA

Telefón: 045/672 00 63 E-mail: lutila@icm.sk

NAŠI PARTNERI

FRKY A FÓRY

SME NA

WEBE

WWW.ICM.SK

!!! POZOR !!! TENTO VULGARIZMUS OBSAHUJE PROGRAM !!!

!!! ČÍTAŤ LEN NA VLASTNÉ NEBEZPEČENSTVO !!!

SILNO ROMANTICKÝ PRÍBEH:

Medzinárodný rýchlik práve vchá-dza do jednej ruskej obce. Pri

prejazde obcou nabehnú vlakový sprievodcovia, odoţenú všetkých ľudí od okien, okná zatemnia a po

prejazde obcou okná zase odokry-jú a všetko pokračuje ďalej po starom. Nikomu to nepripadá div-

né, len jeden cudzinec cestujúci týmto vlakom sa ihneď pýta jed-ného zo sprievodcov, čo to ako malo znamenať: „No viete, jedné-ho krásneho dňa mal tento náš rýchlik poruchu a museli sme na-chvíľu zastaviť práve v tejto obci.

Práve vtedy išlo jedno dedinské dievča tam do kukurice vykonať

veľkú potrebu, z vlaku si ju všimol jeden Američan, ktorý ním vtedy cestoval, ihneď sa do nej zaľúbil, vzali sa a odviedol si ju so sebou do Ameriky.―

„To je teda ale krásny romantic-ký príbeh, nemyslíte?! Ale ako to prosím vás súvisí so zatemňova-ním okien??― pýta sa cudzinec.

„No, od tej doby totiţto vţdy v čase, keď touto obcou prechá-

dza tento rýchlik, serie v tom poli celá dedina!!― odpovedá sprie-vodca.

MALÝ MIRKO NAKUPUJE:

Príde malý Mirko do drogérie a ihneď sa pýta predavačky:

„Prosím vás, prezervatívy má-te??―. Predavačka sa na neho prekvapene pozerá a hovorí mu:

„Tak za prvé chlapček môj, pre-zervatívy nie sú pre deti a za druhé, mal by si povedať ockovi, aby si ich prišiel kúpiť sám

a vybral si podľa veľkosti!!―.

Malý Mirko pohotovo odpovedá: „Tak za prvé teta, prezervatívy fakt nie sú pre deti, ale proti de-ťom a za druhé, do kúpeľov ide

maminka a ešte nemôţe tušiť, aká veľkosť to bude!!―

PO PRVÝKRÁT:

Hovorí kamarát kamarátovi:

„Kámo, včera som mal prvýkrát

sex!! Bolo to tak krásne, bolo to

tak romantické, citlivé, aj neţ-

né..... Ale dnes mi chalani

v škole hovorili, ţe vo dvojici je

to lepšie!!―.

Obec Lutila MŠ SR

KTO PRV PRÍDE, TEN PRV MELIE!! ALEBO KTO ZAVÁHA, TEN NEŢERE.....SA U NÁS ĽUDOVO HOVORÍ!!