IDENTIFIKÁCIA HISTORICKÝCH OBJEKTOV TECHNIKY

2014

VEDA A TECHNIKAVeda je jedna z foriem osvojovania si svetačlovekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexteTechnika je oblasť ľudskej činnosti (prostriedky, postupy a znalosti) na využitie a ovládanie prírody v prospech človeka, najmä implementáciou poznatkov prírodných vied, tak, aby boli prakticky využiteľné

Niekedy v období pleistocenu (2,5 mil. – 1,5 mil

rokov p.n.l) človek prestal zahadzovať použité predmety ako nástroje a začal si ich upravovať a vyrábať. Technika a ľudská kultúra nevznikali náhodným vyrobením nástroja, ale až zámerným opracovaním materiálu, rozvíjajúcou sa výrobou nástrojov podľa určitých sociálne nadobudnutých zvyklostí.

Prvá výrobná metóda, ktorú človek použil na

úpravu a výrobu jednoduchého domáceho a

loveckého náradia z dreva, kostí, rohov a

kameňa bolo sekanie, doplnené po čase brúsením. Nástrojom na sekanie bol

tvrdý kameň, na brúsenie kusy lávového

kameňa, kremeň a iné horniny.

DATOVANIE SLOVENSKA do 8300 pred Kr. paleolit: najstarší paleolit - starý paleolit - stredný paleolit -

mladý paleolit - neskorý paleolit 8300 pred Kr. – 5700 pred Kr. mezolit 5700 pred Kr. – 4400 pred Kr. neolit 4400 pred Kr. – 2300 pred Kr. eneolit 2300 pred Kr. – 750 pred Kr. bronzová doba: stará bronzová doba - stredná

bronzová doba - mladá a neskorá bronzová doba 750 pred Kr. – 450 pred Kr. halštatská doba (stará železná doba) 450 pred Kr. – 6 laténska doba (mladá železná doba) 6 - 375 rímska doba 375 - 500 sťahovanie národov 500 - 675 včasnoslovanské obdobie 623 - 658 Samova ríša 675 - 791 Avarský kaganát 791 - 1108 Nitrianske kniežatstvo 833 - 907 Veľká Morava 10. stor. - 1918 Uhorsko 1526 - 1918 Habsburská monarchia 1867 - 1918

Rakúsko-Uhorsko 1918 - 1992 Česko-Slovensko 1939 - 1945 Prvá slovenská republika od 1993 Druhá Slovenská republika

Asi 600 tis. – 150 tis. rokov p.n.l. začína výroba nástrojov štiepaním z kameňa, pazúrikov, kremeňa a rohatca. Výroba oštepov sa rozšírila v strednom paleolite (100 – 40 tis. r. p.n.l.).40 – 10 tis. p.n.l – prvé kamenné čepele. Z kameňa sa vyrábali sekery, dláta, páky, vrtáky, rydlá. Rádiolarity sa v mladšom paleolite používali na výrobu štiepaných nástrojov

NÁSTROJE V PALEOLITE (STARŠIA KAMENNÁ DOBA) (3 MIL. – 8 TIS. ROKOV P.N.L)

NÁSTROJE V MEZOLITE (STREDNÁ KAMENNÁ DOBA) (10-8 TIS.R P.N.L – 6-5 TIS.R P.N.L)

9 tis. – 7 tis. p.n.l. v mezolite – nástroje zložené

z niekoľkých častí (pazúrik, obsidián a iné)

vkladané do drevených alebo kostených rukovätí zatmeľované aj živicou.

KAMEŇ VS. KOV Vyvinuté v paleolite Aztecnics 500x Mayovia a Aztékovia 10 molekúl Syntéza technológie

doby kamennej a požiadaviek modernej chirurgie

Neolit sa začal tzv. neolitickou revolúciou – v neolite človek prírodu donútil, aby mu poskytla potrebné statky pre život: prestal byť koristníkom, základné prostriedky obživy si začal kryť cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domáceho zvieratstva.Brúsením vyhladené, prevŕtané, početné predmety, sekery, kliny, dláta, kladivá, motyky, kosáky, jednoduché drevené tkáčske krosná – tkanie textílií z ľanu, vlny, konope, vyrábanie hlinených nádob.

NÁSTROJE V NEOLITE (MLADÁ KAMENNÁ DOBA) (6-5 TIS.R P.N.L – 5-4 TIS.R P.N.L)

Eneolit sa niekedy považuje za súčasť neolitu. Vo viacerých oblastiach sveta sa pojem eneolit či medená doba - ako historická/archeologická perióda - tradične nepoužíva (iba pojem

neolit), hoci sú znaky splnené (Egypt, Japonsko); do iných oblastí (lovci-zberači, jednoduchí poľnohospodári v Ázii či Amerike) sa táto fáza vývoja vôbec nedostala.

ENEOLIT (NOVŠIA KAMENNÁ DOBA) (5 TIS.R P.N.L – 3-2 TIS.R P.N.L)

vznik metalurgie veľký rozvoj výmenného/diaľkového obchodu (jantár, meď,

kamenná surovina, soľ, kožušiny, dobytok, obilie), v dôsledku toho nárast bohatstva a vznik sociálnej nerovnosti (diferenciácie)

prvé využitie ťažného dobytka, voz so záprahom, domestikácia koňa prvé používanie dreveného či parohového oradla (najprv ťahané

človekom potom zvieraťom) začiatky astronómie začiatky kalendárneho a merného systému v niektorých oblastiach: vznik písma a monumentálnej architektúry výrobky kamennej brúsenej industrie, textilu, hrnčiarstvo hlbinné dolovanie hornín a minerálov vzrast hospodárskeho významu muža (patriarchát), muži určovali aj

právne obyčaje väčšina príbuzných rodov a kmeňov si navzájom pomáha,

NÁSTROJE V ENEOLITE (NOVŠIA KAMENNÁ DOBA) (5 TIS.R P.N.L – 3-2 TIS.R P.N.L)

Meď sa tavila už v 7. tisícročí p.n.l. v Anatólii – rozšírila sa v 3.tisícročí p.n.l.

Je ľahko opracovateľná a získateľná, Najväčší rozvoj prebieha na území dnešného Iraku,

Iránu a Sýrie (pôda zúrodňovaná pravidelnými záplavami),

Budujú sa hrádze a zavlažovacie systémy, Objavuje sa rotačný pohyb (koleso - okolo roku

3500 p.n.l). Náročnejšie remeslá (výroba a opracovanie medi,

zložitejšie a ozdobovanejšie keramické nádoby Hrnčiarsky kruh, výroba a farbenie látok

MEDENÁ DOBA (CHALKOLIT ALEBO MEDENOKAMENNÁ DOBA)

Bronz je jedna z prvých zliatin vytvorená a využívaná človekom,

Obdobie, keď sa začala využívať je po nej aj pomenované – bronzová doba

Zliatiny medi človek vyrábal skôr, ako dokázal získať čistú meď,

Cínové bronzy obsahujú do 20 % cínu, Z bronzu sa vyrábal plech a drôt Súvis: technika rozkladania ohňa –

luková vŕtačka – ??? hrnčiarsky kruh ???

BRONZOVÁ DOBA (3500 R. P.N.L – 1500 R. P.N.L. )

MOSADZ Mosadz je zliatina medi so zinkom (5 –

40 %) a prípadne ďalšími prvkami s menším podielom,

Dlho pred objavením zinku ako kovu sa zinkové rudy používali spolu s meďou ako legovacia prísada pri výrobe mosadze a zinkové soli našli uplatnenie v oblasti medicíny,

Mosadzné predmety sú známe už z 3. st. p.n.l. z Babylonu, Asýrie a z rokov 1400 až 1000 p. n. l. z Palestíny.

BRONZOVÁ DOBA NA SLOVENSKU

stará bronzová doba (staršia bronzová doba)

2 300 – 1 450 pred Kr. stredná bronzová doba

1 600 – 1 200 pred Kr. mladá bronzová doba (mladšia

bronzová doba)1250/1200 – 1 000 pred Kr.

neskorá bronzová doba 1 000 – 700 pred Kr.

BRONZOVÁ DOBA

Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne odľahlých miestach a výrobcovia boli odkázaní na rozsiahly transport a obchod.

Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a kovolejárov (robotníkov lejúcich kovy, pracujúci v lejárstve, lejár, zlievač)

Hrivna môže byť praveký a ranostredoveký kovový polotovar, pravdepodobne s funkciou platidla alebo v mincovníctve jednotka hmotnosti (budínska, viedenská, banská hrivna)

Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva. Výroba bronzových nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva stáva sa záležitosťou jednotlivca alebo rodín → nastáva špecializácia: rozvíja sa baníctvo, hutníctvo, kovolejárstvo.

Vyrábajú sa nové zbrane: meč, prilba, celkový pancier. V Európe ľudia žili v dedinských usadlostiach, inde, napr. v egejskej

oblasti, už boli mestá, paláce, hrady

http://www.sme.sk/vydania/20080604/photo/sm-0604-020c-hrivna.rw.jpg

ŽELEZNÁ DOBA

Železná doba sa delí na starú ž.d. a mladú ž.d.

Stará železná doba (Hallstattská doba)

Mladá železná doba (Laténska doba), v ostatných častiach Európy sa nazýva predrímska železná doba.

ŽELEZNÁ DOBA – HALŠTATSKÁ DOBA Halštatská doba nazvaná je podľa

pohrebiska v rakúskom Hallstatte (stará železná doba, staršia železná doba) (850 – 400 pred Kr.) http://www.airport-shuttle-munich.com/images/hallstatt

%20beinhaus.jpghttp://www.austria-trips.com/Hallstatt/Hallstatt_lake.jpg

ŽELEZNÁ DOBA - LATÉNSKA DOBA laténska doba (mladá železná doba,

mladšia železná doba) (450 pred Kr. – prelom letopočtu 6/10 po Kr.)

Halštatskou dobou sa na Slovensku a okolí končí pravek v pravom slova zmysle (=prehistória) a laténskou dobou začína protohistorické obdobie (=raná dejinná doba; 450 pred Kr.- 833 po Kr.)

http://www.oskole.sk/userfiles/image/zaida/dejepis/oktober/Pravek_html_m50d2c8fd.png

KELTI – CHARAKTERISTICKÉ PRE L.D.

Z názvov keltských kmeňov sú známe len niektoré Na území severného Slovenska žil keltský kmeň

Kotínov, v Poiplí žili Osovia (často však považovaní za Ilýrov), v Čechách, na Morave, západnom Slovensku a v

severozápadnom Maďarsku žili Bojovia. Vo východnom Rakúsku žili Tauriskovia (neskôr

nazývaní Norikovia) v juhovýchodnom Maďarsku a Vojvodine Skordiskovia. Druid je keltský kňaz, vedomec a veštec. Slovo 'druid'

pochádza zo slova 'dru-wid', veľmi učený

http://embedded.eecs.berkeley.edu/Alumni/mehrotra/images/getafix.jpg http://www.pohadky-zdarma.cz/wp-content/uploads/2010/06/asterix_obelix.gif

ŽELEZNÁ DOBA HD - Ako jej základné znaky môžeme uviesť vyspelé

hospodárstvo, využívanie metalurgie, jednotný umelecký a výzdobný štýl a pokročilý sociálny vývoj

LD - kovotepectvo sa vyznačuje svojráznou a typickou výzdobou, ktorú nachádzame na bronzových nádobách, prilbách, štítoch, konských postrojoch a šperkoch. V šperkárstve vynikajú hlavne nákrčníky, tzv. torquesy a zdobené spony. Medzi typické výzdobné prvky patria štylizované rastlinné a zvieracie motívy. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu rozsiahlej obchodnej siete. Z laténskej oblasti sa do Stredomoria vyvážala soľ, cín, meď, vlna, kože, kožušiny a zlato, cez jej územie sa zo severu na juh prepravoval jantár.

V 2. a 1. storočí dochádza k budovaniu opevnených sídlisk – oppíd (oppidum).

RÍMSKA DOBA Rímska doba je časový úsek prvých štyroch

storočí po Kr. v krajinách strednej a severnej Európy, ktoré neboli priamo súčasťou Rímskej ríše. Niekedy sa používa termín doba rímskeho cisárstva, a to aj pre oblasti, ktoré Rimania prechodne vojensky obsadili (napr. Slovensko)

Významné nálezy z tejto doby sú: Gerulata (Rusovce), Bratislavský hrad, Devín, Stupava, Dúbravka - Veľká lúka, Nápis na trenčianskej skale, Rímsky tábor pri Komárne

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/51/Trencin-Roman2.JPG/800px-Trencin-Roman2.JPGhttp://www.limes-slovensko.sk/sk/pix/images/1MuseumGerulata.jpg

STAROVEK Treba si uvedomiť, že starovek v užšom

zmysle slova sa začal na rôznych miestach v rôznych obdobiach,

Kým v Egypte, Mezopotámii a inde vznikali prvé štáty, Európa bola ešte v hlbokom praveku,

Staroveký Rím napríklad vznikol až v roku 753 pred Kr., zatiaľ čo Egypt okolo roku 3000 pred Kr.

Za kultúrny medzník medzi pravekom a starovekom sa pokladá objavenie písma a organizovaných štátnych celkov (Egypt, Mezopotámia).

Niektorí historici kladú koniec staroveku (začiatok stredoveku) do rokov ležiacich v rozpätí 3. storočia až roku 800, všeobecne sa za koniec staroveku prijíma rok 476

STAROVEK S prvými učencami vznikli prvé

abstraktné (myšlienkovo odvodené) vedné disciplíny: 1. filozofia 2. mytológia (veda zakladajúca na bájosloví) 3. úžitkové vedy (prvá bola medicína -

liečebné postupy, farmácia, vznikom pozemkov geodézia, architektúra - staviteľstvo, geografia - zemepis, biológia

4. popisné vedy (história - písomné pamiatky, právo - rímske právo, základy etnografie, pedagogika

5. vedy exaktné - presné (matematika, mechanika, fyzika, astronómia – pozorovanie hviezd, agronómia)

STAROVEK (3000 P.N.L. – 476 N.L.) bronzová doba znalosť ťažby a tavenia kovov (meď,

bronz), nitovanie, zváranie, okolo 2000 p.n.l. bronzové nástroje, dobývania

uhlia, stavba prieplavu Níl – Červené more železná doba znalosť výroby železa, železné nástroje,

vynájdenie vojnových strojov okolo 1000 p.n.l. vybudovanie systematickej siete

ciest (Perzia), stavba miest podľa plánu okolo 1500 p.n.l. výroba skla v Egypte okolo 1450 p.n.l. v Egypte hutníckym spôsobom vyrobená

oceľ okolo 1300 p.n.l. používanie drôtu v Egypte okolo 1200 p.n.l. používanie pozlátených stĺpov ako

bleskozvodov v Egypte okolo 1000 p.n.l. prvé železné nožnice okolo 750 p.n.l. odlievanie železa v Číne

STAROVEK (3000 P.N.L. – 476 N.L.) okolo 600 p.n.l. kamenný most cez rieku Tiber v

Ríme okolo 500 p.n.l. viacradové námorné lode (Grécko)

znalosť jednoduchých strojov okolo 430 p.n.l. vynález vrtáka do mramoru v

Grécku okolo 300 p.n.l. Euklides sformuloval svoju učebnicu

matematiky Elementy 305 p.n.l. prvý umelý vodovod v Ríme 250 p.n.l. počiatky výroby fŕkaného skla (Sýria) 225 až 206 p.n.l. stavba Čínskeho múru okolo 200 p.n.l. vynález vodného kolesa, stavba vodného

mlyna (Ilýria) 184 p.n.l. Marcus Porcius Cato Censorius namiešal

vzdušnú vápennú maltu 150 p.n.l. dymové telegrafy v Ríme asi 100 p.n.l. výstavba siete ciest rímskeho

impéria

STREDOVEK – GRÉCKA MATEMATIKA Historici uvádzajú začiatok gréckej

matematiky od obdobia keď pôsobil významný grécky filozof a matematik Táles z Milétu (cca. 624 - 548 p.n.l.),

Grécka matematika prevzala mnohé znalosti od babyločanov a egypťanov. Veľkou zásluhou gréckých učencov je však, že zaviedli dôkazy a postavili matematiku na vedecké základy

STREDOVEK Datovaný je pádom (Západo)Rímskej

ríše (rok 476) a sťahovaním národov na jednom konci, zámorskými objavmi a náboženskou reformáciou na strane druhej,

Tradične sa udáva 476-1492 (respektíve začiatkom reformácie r. 1517)v Európe

STREDOVEK včasný (ranný) stredovek (5. – 10./11.

stor.) rozvoj feudalizmu

vrcholný stredovek (10./11. – 13./14. stor.) rozkvet feudalizmu, cechovej výroby a

manufaktúr neskorý stredovek (13./14. – 15. stor.)

manufaktúry

STREDOVEK Nastupujúca feudálna spoločnosť vytvorila nový

pomer pracujúcich k práci a vzbudila, aj keď len obmedzený, záujem o výsledok ich práce oproti predchádzajúcej otrockej práci. Tento zlepšený vzťah k práci viedol k zlepšeným metódam v poľnohospodárstve, obilninárstve a zeleninárstve, ovocinárstve a vinárstve,

Aj napriek tomu pracovné nástroje a postupy v dobách ranného feudalizmu ostali na primitívnej úrovni,

V baníctve sa ešte stále používali primitívne metódy, kladivo a želiezko, zmäkčovanie hornín ohňom, čerpanie vody rumpálom a pod,

Rovnako v hutníctve sa používali primitívne, málo výkonné nízke pece.

STREDOVEK V staviteľstve sa výrazne prejavovala práca

remeselníckych a staviteľských kolektívov riešiacich na základe miestnych podmienok nové, dokonalejšie konštrukcie a tvoriacich nové slohy,

Najrozšírenejším druhom stavieb v tej dobe boli sedliacke domy a poľnohospodárske budovy,

Stredoveké staviteľstvo bolo v rozhodujúcej miere ovplyvňované cirkvou, a preto medzi najvýznamnejšími stavbami tej doby prevládali stavby kostolov a kláštorov, hradov cirkevných a svetských feudálnych pánov a opevňovacích mestských stavieb.

CECH - CECHY Cech je organizácia remeselníkov alebo

drobných obchodníkov (kramárov) v stredovekých mestách na ochranu remesla a obchodu,

Výrobnú, samosprávnu a sociálnu organizáciu cechov upravovali cechové artikuly,

Cechy dozerali na spôsob výroby, na kvalitu výrobkov a ich cenu,

Predpisovali, koľko môže byť v meste majstrov, koľko tovarišov a učňov,

Každý cech mal svoju zástavu, ktorá bola uložená v kostole a svoj cechový znak. Cechová výroba a cechové organizácie boli v Uhorsku zrušené zákonom v roku 1872.

GILDA - GILDY Gilda (z nemeckého Gilde) je pôvodne

stredoveké obchodné či remeselnícke spolkové združenie, ktoré združovalo živnostníkov podľa stavu a povolania,

Združenie malo najmä hospodárske a stavovské ciele, kedy obhajovalo záujmy svojich členov proti iným skupinám stredovekej spoločnosti, najmä proti šľachte,

Okrem týchto primárnych cieľov sa jednalo aj o spoločenstvo náboženského charakteru. Najvýznamnejšie boli gildy kupcov a obchodníkov.

Výraz gilda sa v súčasnosti prenesene používa aj vo všeobecnejšom zmysle pre akékoľvek obchodné či iné združenia a spoločenstvá.

HANSA bol zväz nemeckých obchodných miest,

ktorý prevádzkoval diaľkový obchod, založený v polovici 12. storočia,

fungoval pol tisícročia až do polovice 17. storočia,

z pôvodného spolku nemeckých obchodníkov sa hanza rozrástla na zväz hanzových miest, ktorý presadzoval svoje záujmy v cudzích krajinách i voči vlastnému panovníkovi.

VÝVOJ TECHNIKY V STREDOVEKU 575 v Nemecku odliaty prvý zvon pre kostol

sv. Cecílie v Kolíne nad Rýnom 589 až 618 vynález kníhtlače z dosiek (Čína) 600 až 700 začiatky výroby porcelánu (Čína) okolo 700 používanie veterných mlynov (Čína,

Perzia) 822 vzduchový organ pre dóm v Aachene okolo 946 počiatok používania pluhu v Európe 966 vynález hodín so závažím okolo 1000 prvá kováčska taviaca pec okolo 1145 výroba papiera v Európe okolo 1150 vynález strelného prachu (Čína) 1190 výroba papiera v Ravensburgu

VÝVOJ TECHNIKY V STREDOVEKU okolo 1230 vynález dela na strelný prach (Čína) 1309 prvé bicie hodiny v milánskej bazilike San

Estorgia 1350 použitie dreveného uhlia v hutiach 1440 až 1450 vynález kníhtlače v Európe

(Gutenberg) 1472 až 1519 vynálezy Leonarda da Vinci vo všetkých

odboroch techniky 1532 prvá valcovňa železa v Norimbergu

1548 stavba vodovodu s čerpadlami

(Augsburg) 1566 vynález sústruhu s vretenom a

suportom 1590 vynález zloženého drobnohľadu

(Jansen) 1609 zostrojenie prvého ďalekohľadu

(Galileo Galilei) 1650 až 1652 vynález mechanického počítacieho

stroja (Pascal) 1671 zostrojenie prvého zrkadlového

ďalekohľadu (Newton)

POKROKY VEDY V STREDOVEKU A ZA FEUDALIZMUArabská veda preberá v rannom stredoveku dedičstvo antickej vedy a prehlbuje ju.Až vo vrcholnom a neskorom staroveku sa začína aktivizovať Európska veda.Centrá vedy vznikajú v kláštoroch, vedeckých inštitúciách a vysokých školách.

VEDECKÉ INŠTITÚCIEPrvé vzdelávacie inštitúcie univerzitného typu vznikli v Káhire, Bagdade, Códrobe a Samarkande. Bagdad bol centrom objavovania zákonitostí v chemickom odbore. Toto obdobie bolo vrcholom pre pokrok v Číne a Arábii, postupne sa začal spomaľovať.Vedecká inštitúcia je spoločenská inštitúcia povolaná na to, aby udržiavala, tvorila a rozvíjala vedu, napr. Slovenská akadémia vied (SAV).

ROYAL SOCIETY

Kráľovská spoločnosť (Royal Society for the Improvement of Natural Knowledge) je britská učená spoločnosť, čiže akadémia pre podporu vied, založená v roku 1660 v Londýne, v roku 1662 ju potvrdil kráľ Karol II. a britská kráľovná je aj dnes jej patrónkou.Slávni členovia: Briti: Michael Faraday, Stephen Hawking, Winston Churchill, Isaac Newton, Zahraniční: Albert Einstein, Sigmund Freud,

VEDECKÉ INŠTITÚCIE

Francúzsko Francúzska akadémia vied 1666

Taliansko

Accademia Nazionale dei Lincei 1603

Nemecko Deutsche Akademie der Naturforscher Leopoldina

1652Anglicko Royal Society 166

0

UNIVERZITYZačiatky univerzít v pravom slova zmysle siahajú do 12. – 14. stor. stredovekej Európy. Latinský názov universitas pôvodne označoval len korporáciu učiteľov a žiakov opatrenú istými právami (universitas magistrorum et scholarium); až postupne sa aj školy ako také (dovtedy nazývané studium generale, studium) začali nazývať universitas.Univerzity tvorili akademickú obec riadenú vlastnými zákonmi a predpismi. Keďže sa univerzity vyvinuli z kláštorných škôl, prvé univerzity boli až do 15. stor. cirkevnými inštitúciami (pridružené ku kapitulám a pod.). Cirkev prostredníctvom nich vplývala na spoločnosť, hoci si univerzity zachovali istú samosprávu aj duchovnú autonómiu. Stredoveké univerzity boli pre každú krajinu a každý odbor iné. Zakladateľom bol väčšinou pápež, alebo cisár. Hoci sa volali „studium generale“ (všeobecné štúdium), nemali vždy všetky štyri fakulty:

Artistickú [slobodné umenia, neskôr filozofia], Teologickú, Právnickú, Lekársku.

NAJSTARŠIE UNIVERZITY Salerno (koniec 11. stor., len lekárska fakulta) Bologna (1088/1119, len právo) Paríž (1150, len teologicko-filozofická fakulta) Modena (1175) Regio (1188) Vicenza (1204) Cambridge (1209) Palencia (1212) Arezzo (1215) Salamanca (1218) Padova (1222)

UNIVERZITY NA SLOVENSKUNa Slovensku vznikli do konca druhej svetovej vojny tieto univerzity (ak tak boli nazývané v čase svojho vzniku): 1465 Universitas Istropolitana

(Academia Istropolitana) 1635 Trnavská univerzita 1657 Košická univerzita 1912 Alžbetínska univerzita (BA) 1919 Univerzita Komenského

(1939 – 1945 nazývaná Slovenská univerzita)

VEDECKO-TECHNICKÁ REVOLÚCIAVedecko-technická revolúcia je kvalitatívna zmena, prebiehajúca v systéme vedy a techniky; vyznačuje sa najmä vstupovaním techniky do etapy automatizácie, ktorá predstavuje generálnu orientáciu na uplatňovanie výsledkov vedecko-technickej revolúcie vo výrobe.Rýchly proces rozvoja vied nastal už v 15. storočí a pripravil cestu vedeckej revolúcii, ktorá prebehla v 17. storočí.

1. OBDOBIE RENESANCIE

(1440- 1540). V tomto období M. Kopernik spochybnil geocentrickú sústavu a nahradil ju heliocentrickou sústavou. Túto heliocentrickú sústavu v jeho živote nikdy neobhájil.

2. OBDOBIE KONFESIJNÝCH VOJEN(1540 - 1650). Kepler a Galilei obhájiliheliocentrickú sústavu. Harvey popísal krvnýobeh (1628). Akopredstavitelia novej vedy prichádzajú Francis Bacon a René Descartes francúzsky matematik, fyzik a filozof.

3. OBDOBIE REŠTAURÁCIE (1650 - 1690). Veda preniká do celkom iných odvetví.Tvorí základ vedecko-technickeho pokroku. V tomto období pracovali Christiaan Huygens (fyzika,

astronómia, matematika), Richard Boyle (chémia), Robert Hooke (pružnosť). Zvlášť veľký význam mal na

rozvoj vedy Isaac Newton (matematik, fyzik - vypracoval mechanistickú filozofiu).

Vedecko-technická revolúcia 17. storočia pripravila cestu priemyselnej revolúcii.

PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA Priemyselná revolúcia sa začala v

poslednej tretine 18. storočia v Anglicku, kde bol dostatok uhlia a rúd, vlny a bavlny (dovážala sa z Egypta) a vznikli začiatky kapitalistického podnikania v baníctve a hutníctve (tu sa ako prvý v odvetví objavil finančný kapitál)

PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA V ANGLICKUPriemyselná revolúcia v Anglicku mala tri charakteristické etapy: 1. zdokonalenie a rozšírenie pracovných

strojov v textilníctve (J. Kay – rýchlobežný člnok, 1733, James Hargreaves - ručne poháňaný spriadací stroj Janny, 1764)

2. parný stroj (James Watt, 1769) sa stal univerzálnym energetickým zdrojom priemyselnej výroby - vznikla veľkovýroba

3. vznik strojárstva - rozhodujúcim faktorom bola po zdokonaľovani sústruhu presnosť.

PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIAPriemyselná revolúcia bola veľká historická premena. Má tri charakteristické znaky:

1. manufaktúry sa menia na priemyselné podniky

2. ručná výroba sa mení na prevažne strojovú

3. malý rozsah výroby sa mení na charakter veľkovýroby (sériová výroba)

PARNÝ STROJ - PRVÉ MYŠLIENKY

Rýchlo postupujúca priemyselná revolúcia potrebovala všade použiteľný, spoľahlivý a rýchlejší zdroj energie, ako zdroje vodné, veterné alebo zvieratami poháňané,

Bola to silna pohnútka na skonštruovanie parného stroja, ktory sa javil v tej dobe ako najreálnejšie riešenie tohto problému,

PARNÝ STROJ Prvé pokusy s horúcou parou sú veľmi

staré. Už Heron Alexandrijsky sa zaoberal myšlienkou využiť silu pary. Tieto myšlienky napísal aj v knihe Pneumatika,

Neskôr skonštruoval zariadenie (vhodne upravenú dutú guľu), ktorá vykonávala otáčavý pohyb vplyvom z nádoby rýchlo vychádzajúcej pary. Bolo to ale iba zariadenie na demonštraciu sily horucej pary, bez priamej použiteľnosti v praxi.

PARNÝ STROJ – VÝVOJ PARNÉHO STROJA Isaac Newton v 17. storočí navrhol

“parovoz”,

Denis Papin (1647-1714) , fyzik v roku 1681 skonštruoval “Papinov hrniec”. Bol to prvý vynález, ktorý otvoril cestu k využitiu horúcej pary. Neskoršie v roku 1690 postavil model atmosférického parného stroja s valcom a piestom,

PARNÝ STROJ – VÝVOJ PARNÉHO STROJA Thomas Newcomen (1663 - 1729) ,

kováč v baniach zdokonalil Papinov princíp tak, že v dobe horného úvratu vstrekoval studenú vodu. Vplyvom tejto úpravy mal tento atmosférický “ohnivý stroj” na svoju dobu dostatočný výkon a veľmi rýchlo sa rozšíril v Anglických baniach.

Isaac Potter anglický mechanik v roku 1722 postavil v Novej Bani prvý atmosférický parný stroj na Európskom kontinente. Tento stroj otáčal 3 piestne čerpadlá a prečerpával 220 m3 vody.

POHRONSKÉ MÚZEUM - NOVÁ BAŇA V expozícii pútajú

pozornosť banícke nástroje, rôzne typy svietidiel a najmä funkčné pohyblivé modely banskej techniky.

PARNÝ STROJ – VÝVOJ PARNÉHO STROJA James Watt (1736 - 1819) škótsky

vynálezca, asistent mechaniky na univerzite v Glasgowe, fyzik, člen kráľovskej Royal Society vyvinul jednočinný váhadlový parný stroj s kondenzátorom (Boultonova továreň pre bane, hute a i.),

V rokoch1781 - 84 skonštruoval Watt dvojčinný parný stroj s prevodom na rotačný pohyb,

Watt tu použil aj zotrvačník a od roku 1785 aj odstredivý regulátor na prívod pary.

PARNÝ STROJ – JAMES WATT Konštruktérom nového zdroja energie, parného

stroja, sa stal v roku 1784 James Watt, Tento stroj pracoval na princípe stlačenej pary, Mal oveľa väčší výkon ako predchádzajúce parné

stroje a využíval sa vo fabrikách na pohon, valcovaní zdvíhacích strojov a iných zariadení,

Nastal vek pary, Wattov parný stroj odstránil závislosť na vodnej

energii, a umožnil tak stavať továrne na miestach s najvhodnejšími podmienkami,

Všetky súčiastky parného stroja bolo potrebné zhotoviť z kovu a vyžadovalo sa ich dokonalejšie opracovanie, pretože museli do seba presne zapadať.

JAMES WATT - NOVÉ STROJE Preto sa objavujú ďalšie nové stroje a

nástroje, napr. strojná vŕtačka, sústruh so suportom (suport (konik) – zariadenie, ktoré podopiera obrábanú súčiastku(obrobok),ktorá je upevnená v skľučovadle na druhej strane. ďalej to bol stroj na výrobu klincov, skrutiek. Objavujú sa stále ďalšie stroje, ktoré sú už pevnejšie, presnejšie a majú takú pracovnú účinnosť, aká nebola u ich drevených predchodcov možná.

JAMES WATT - VYNÁLEZY Nezávislý objav zloženia vody Upresnenie fyzikálneho pojmu práca Zavedenie jednotky konská sila, ktorú

neskôr nahradil v sústave jednotiek SI po ňom pomenovaný watt

Odstredivý regulátor Výveva Zotrvačník parného stroja Dvojcestný ventil Vyriešil utesnenie piestu

DÔLEŽITÉ DÁTUMY PRIEMYSELNEJ REVOLÚCIE

1709 - Abraham Darby použil na tavenie železa koks 1764 - zostrojenie spriadacieho stroja "Spinning

Jenny" 1770 - prvé továrne, v ktorých sa spracovávala

bavlna 1789 - otvorenie prvej továrne využívajúcej na

pohon parné stroje 1804 - Richard Trevithick zostrojil prvý parný rušeň 1825 - otvorenie prvej verejnej železničnej trate 20. roky 19. stor. - rýchly vzostup industrializácie

USA Na Slovensku Aurel Stodola, profesor na

polytechnike v Zurichu, bol tvorcom teórie parných turbín - získal zato zlatú medailu)

VZNIK A VÝVOJ PRIEMYSELNEJ VÝROBYPriemyselná výroba podľa organizácie práce a stupňa rozvoja používanej techniky prechádzala viacerými etapami: 1.Malovýroba tovarov – remeselná alebo

domáca výroba 2.Priemyselná manufaktúra – prvá forma

priemyselnej výroby s rozvinutým systémom deľby práce predstavuje prechodnú formu medzi malovýrobou a moderným priemyslom, kt. sa začal rozvíjať v Anglicku v 17.-18.st..Obdobie jeho vzniku nazývame prvá priemyselná revolúcia

VZNIK A VÝVOJ PRIEMYSELNEJ VÝROBY

3.Strojový veľkopriemysel – začína druhou priemyselnou revolúciou (koniec 19. a zač. 20. storočia), využíva elektrickú energiu a spaľovacie motory, hlavná časť výroby sa uskutočňuje pomocou strojov, vysoká deľba práce, koncentrácia a špecializácia výroby.

Tretia priemyselná revolúcia – začína po 2. sv. vojne, priniesla automatizáciu, chemizáciu výroby, využívanie jadrovej energie, priemyselná revolúcia v elektrotechnike a elektronike -vznikla v Japonsku

4.Priemysel vysokých technológií – nová kvalita technológií sa viaže na obdobie vedecko – technickej revolúcie, nové, netradičné postupy vychádzajúce z rozvoja vedy a techniky (Japonsko, USA), prenikanie počítačov do riadenia výrobných postupov, znižovanie energetickej náročnosti výroby, ekologizácia priemyselnej výroby

Najvýznamnejší vynález, kt. umožnil rozvoj moderného priemyslu je parný stroj ako hnací stroj univerzálneho významu, znížil závislosť priemyslu od prírodných zdrojov energie (voda, vietor)

VZNIK A VÝVOJ PRIEMYSELNEJ VÝROBY

TECHNICKO-VEDECKÁ REVOLÚCIA ALEBO 2. PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA

Technicko-vedecká revolúcia od roku 1811 do 1945,

Technicko-vedecká revolúcia (TVR) - vynálezy vznikli na empirickej báze (na základe poznatkov). V tej dobe viedla technika pred vedou.

TECHNICKO-VEDECKÁ REVOLÚCIA

Bolo to pokračovanie priemyselnej revolúcie

Charakterizovali ju: zmena v technike (spaľovacie motory,

elektrina) zmena v organizácii výroby (fordizmus,

taylorizmus, normalizácia,…) do popredia nastupuje veda ako výrobná

sila

TECHNICKO-VEDECKÁ REVOLÚCIA

Henry Ford (1863 - 1947) zakladateľ známej automobilky FORD v USA,

Friderik Taylor (1856 - 1916) veľké zásluhy má vo vedeckej organizácii práce,

K hlavným zmenám patrili v tomto období nahradzovanie malo účinných parných strojov novými, účinnejšími zdrojmi energie ako spaľovacími motormi a neskoršie sa na tento účel využívala elektrická energia.

TECHNICKO-VEDECKÁ REVOLÚCIA

Systematické bádanie s elektrinou súvisiacich vecí začalo koncom 18.storočia, ale už podstatne skôr boli známe niektoré javy

Luigi Galvani, Alessandro Volta, André Marie Ampére, Georg Simon Ohm, Michael Faraday, Heinrich Hertz, Samuel Morse, Alexander Graham Bell, Nicola Tesla, Thomas Alva Edison, Werner von Siemens,

VEDECKO-TECHNICKÁ REVOLÚCIA (VTR)

Od druhej polovice 20.storočia, od roku 1945 nastáva nová etapa vedeckotechnického pokroku vedecko-technická revolúcia alebo 3. priemyselná revolúcia,

V období od roku 1945 vedný základ užpredbieha techniku, na základe ktorého skonštruujú projekty,

V tejto etape sa určujúcim činiteľom rozvoja stáva veda.

VEDECKO-TECHNICKÁ REVOLÚCIACharakteristické znaky: ovládnutie jadrovej energie, rozvoj kozmonautiky, veľký rozvoj mikroelektroniky a

kybernetiky, chémie, komplexná automatizácia a robotizácia, rozvoj výroby SAPO

začiatok “veku informatiky”, vytvárajú sa nové podmienky života ľudstvu

Najdôležitejším činiteľom vedecko-technickej revolúcie je kybernetizácia.

VEDECKO-TECHNICKÁ REVOLÚCIA Norbert Wiener (1894 - 1964)

americký matematik, považovaný za zakladateľa kybernetiky,

Kybernetika je náuka o riadení a odovzdávaní informácií v živých organizmoch a strojoch,

Kybernetizácia znamená, že partnerom človeka vo výrobe sa stáva samoregulujúci systém, riadený počítačom.

LITERATÚRA Lexikón Slovenských dejín, SPN, 1997 100 najväčších vynálezov, TIMY, 1995 História techniky a technológie, K. Vasilko, 1999 História a vývoj techniky, K. Vasilko, 2014 Kámen ve službách civilizace, M. Kužvart 1990 Myšlienky, ktoré menili svet, R. Stewart 1997 Svetové dejiny v kocke, J. Chisholmová Objevy a vynálezy, Svetová kronika, REBO

productions 2005 Ľudia, ktoré zmenili svet, Mladé letá, 1996 Internet