ii. príroda a spoločnosť (isced 1) -...
TRANSCRIPT
II / 1
II. Príroda a spoločnosť (ISCED 1)
Vzdelávacia oblasť je zameraná na spoznávanie prostredia, ktoré ţiaka obklopuje.
Ţiak pri poznávaní vyuţíva minulé vedomosti a skúsenosti, pričom je vedený k vytváraniu
súvislostí medzi tým, čo uţ pozná a tým, čo práve skúma, o čom sa učí. Cieľom vzdelávacej
oblasti je komplexný rozvoj všeobecnej gramotnosti tak, aby ţiak nadobudol ucelenú,
jednoduchú predstavu o fungovaní základných prírodných a spoločenských javov. Aby
nadobudol rešpekt k prírode, spoločnosti a k sebe samému ako významnej zloţke tohto
prostredia a zároveň, aby iniciatívne pokračoval v rozširovaní vlastného poznania.
Vzdelávaciu oblasť Príroda a spoločnosť tvoria vyučovacie predmety:
Prírodoveda
Vlastiveda
Učebný plán pre Školský vzdelávací program v 1. - 4. ročníku
Vzdelávacia
oblasť Predmety
Počet hodín
1. ročník
Sp
olu
Počet hodín
2. ročník
Sp
olu
Počet hodín
3. ročník S
po
lu
Počet hodín
4. ročník
Sp
olu
ŠV
P
Šk
VP
ŠV
P
Šk
VP
ŠV
P
Šk
VP
ŠV
P
Šk
VP
Príroda a
spoločnosť
Prírodoveda 0,5 1,5 2 1 0 1 1 1 2 1 0 1
Vlastiveda 0 0 0 1 0 1 1 0 1 1 0 1
II / 2
PRÍRODOVEDA
CHARAKTERISTIKA PREDMETU
Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne
nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné
oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým
preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale
postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň
s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho
procesu.
Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom
je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích
problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych
schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí,
ktoré sú spojené s bezprostredným ţivotným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým.
Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k
prírode, ale aj k samotnej vede.
CIELE
Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného
prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v
informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho
kognitívna úroveň. Cieľ je moţné bliţšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k:
Školský vzdelávací program Enviráčik
Základná škola, Lehota 144
Názov
predmetu Prírodoveda
Časový
rozsah
výučby/
ročník
1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník
2 hod./týţdeň
66 hod./rok
1 hod./týţdeň
33 hod./rok
2 hod./týţdeň
66 hod./rok
1 hod./týţdeň
33 hod./rok
Stupeň
vzdelania ISCED 1
Forma
štúdia denná
Vyučovací
jazyk slovenský
II / 3
spoznávaniu ţivotného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k
vnímaniu pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody.
rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním
v rôznych informačných zdrojoch.
rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom vyuţívania všetkých
zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne.
opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním.
rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty.
nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.
tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné
javy a existencie.
uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho
vyuţívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.
poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho
aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého ţivotného štýlu.
II / 4
VZDELÁVACIE STRATÉGIE
kompetencie predmetové
ţiak
bude
schopn
ý
rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním
súvisiacich
tvoriť a modifikovať pojmy a predstavy, ktoré opisujú a vysvetľujú základné
prírodné javy a existencie
vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej
ţiak sa
naučí
rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty
vedomostiam o vzťahoch ţivej a neţivej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie
ekologických a environmentálnych problémov)
modifikovať obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v beţnom ţivote nevedecký
obsah
kompetencie k celoţivotnému učeniu sa
ţiak sa
naučí
chápať význam vedy pre kaţdodenný ţivot
objektívne posudzovať pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu
a celkové ţivotné prostredie
spoznávať ţivotné prostredie, pozorovať zmeny, ktoré sa v ňom dejú
vnímať pozorované javy ako časti komplexného celku prírody
kompetencie sociálne komunikačné
ţiak sa
naučí
opisovať, porovnávať a klasifikovať informácie získané pozorovaním
vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom
základom vedeckej terminológie a vie ju odlíšiť od beţnej, nevedeckej komunikácie
vybrané vedecké pojmy, na ktorých je moţné rozvíjať prírodovedné schopnosti
kompetencie uplatňovať základ matematického myslenia
ţiak sa
naučí
ţe kaţdá skutočnosť je vysvetliteľná
meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou
postupne základným logickým operáciám
kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií
ţiak sa
naučí
samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej
miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň
vyuţívať IKT pri vyhľadávaní, spracovávaní a kritickom posudzovaní informácií
rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a
hľadaním v rôznych informačných zdrojoch
vyuţívať IKT pri vzdelávaní
kompetencie riešiť problémy
ţiak sa
naučí
uplatňovať metódy zaloţené na analyticko-kritickom a tvorivom myslení
nazeraniu na problémy a ich riešenie z rôznych uhlov pohľadu
formulovať argumenty a dôkazy na obhájenie svojich názorov
rozvíjať schopnosť argumentácie s vyuţívaním kauzality
kompetencie občianske
ţiak sa
naučí
potrebe prírodu chrániť a aktívne sa zapojiť do efektívnejšieho vyuţívania látok, ktoré
príroda ľuďom poskytuje
citlivo pristupovať k ţivej prírode
II / 5
kompetencie sociálne a personálne
ţiak sa
naučí
zákonitostiam fungovania ľudského tela
rešpektovať vlastné zdravie
aktívne ochraňovať zdravie prostredníctvom zdravého ţivotného štýlu
kompetencie pracovné
ţiak sa
naučí
aktívne manipulovať s materiálmi, s ktorými sa deti beţne stretávajú
zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine
rozvíjať schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom vyuţívania všetkých
zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne
II / 6
OBSAH VYUČOVANIA
Prírodoveda v 1. ročníku
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Čas 8 h Ročné obdobia Jar, leto, jeseň, zima,... Vysvetliť rozdiely medzi jarnou, letnou, jesennou
a zimnou prírodou.
SJL,
MAT, VYV
OSR,
MUV, MEV,
REV
Zmeny v prírode počas
ročných období
Počasie, niţšia, vyššia
teplota, ...
Vedieť vysvetliť, čo sú štyri ročné obdobia.
Prejavy veku rastlín Letokruhy, strom, kmeň, ... Poznať podľa zmien rastlín ich vek.
Meranie času pomocou
pravidelne sa opakujúcich
javov
Východ, západ slnka,... Vedieť merať čas podľa pravidelne opakujúcich sa
javov, ktoré sú pozorovateľné.
Presýpacie hodiny,
slnečné hodiny
Minulosť, súčasnosť, tieň,
slnečné lúče, ...
Poznať princíp presýpacích hodín.
Poznať princíp slnečných hodín.
Kalendár, rok, mesiace
v roku
Kalendár, rok, mesiac, ... Poznať význam kalendára.
Vedieť vymenovať mesiace v roku.
Týţdeň
Pracovné dni a dni
oddychu
Týţdeň, pracovný deň, deň
oddychu, ...
Vedieť vymenovať dni v týţdni.
Vedieť rozlíšiť pracovné dni a dni oddychu.
Meranie času hodinami Hodiny, čas, ... Vedieť určiť celú hodinu.
Ľudské telo 6 h Zloţenie ľudského tela Hlava, krk, trup, horné
a dolné končatiny, ...
Vedieť pomenovať hlavné časti ľudského tela. SJL,
MAT, TEV
Potrava ako zdroj energie Potrava, zdravé, nezdravé
potraviny,...
Vedieť ako sa správne stravovať.
II / 7
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Vitamíny Vitamíny, výţiva, ... Vedieť vysvetliť potrebu vitamínov pre človeka. OŢZ, OSR, TPPZ
Jedy a drogy Alkohol, fajčenie, škodlivé
látky, ...
Uvedomiť si škodlivosť drog a návykových látok pre
organizmus.
Projekt: Zdravá výţiva Celozrnné, mliečne
výrobky, ...
Vedieť sa správne stravovať.
Ţivočíchy 8 h Zvieratá a ich mláďatá Dospelé zviera, mláďa, ... Vedieť pomenovať mláďatá dospelých jedincov. VYV,
SJL, MAT
MEV,
ENV, REV,
OŢZ
Rozmnoţovanie cicavcov Cicavec, materské mlieko,... Vedieť uviesť príklady cicavcov a spôsob ich ţivota.
Vtáky Vták, vrabec, drozd,
lastovička, sokol, labuť, ...
Opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich
zástupcov.
Rozmnoţovanie vtákov Liahnutie, vajce, ... Vedieť uviesť príklady vtákov a spôsob ich ţivota.
Dĺţka ţivota, rast a vývin
mláďat
Rast, vývin, mláďa, ... Vedieť, ţe ţivočíchy sa doţívajú rôzneho veku
v závislosti od druhu.
Rôzne spôsoby
zabezpečovania potravy
Potrava, mäso, rastliny, ... Vedieť, ţe kaţdý ţivočích si zabezpečuje iné
potraviny.
Plazy Uţovka, vretenica,
jašterica,...
Opísať skupinu plazov a vedieť vymenovať troch
zástupcov, vizuálne rozpoznať.
Ţivočíšne spoločenstvá Spoločenstvo, svorka, stádo,
kŕdeľ, ...
Vysvetliť význam zhlukovania ţivočíchov do skupín.
Hmota 5 h Skupenstvá hmoty Pevné, kvapalné, plynné
skupenstvo, ...
Na základe zmyslových vnemov určiť rôzne druhy
hmoty. SJL,
MAT, HUV Ţivá a neţivá príroda Ţivá, neţivá príroda, ... Vysvetliť rozdiel medzi ţivou a neţivou prírodou.
II / 8
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Vietor, vzduch Vlastnosti látok, .. Vysvetliť vlastnosti skupenstva látok.
ENV, TPPZ Druhy materiálov Drevo, textil, ţelezo,... Rozpoznávať rôzne materiály.
Projekt: Skupenstvá
hmoty
Materiály, ... Vedieť rozdeliť materiály do skupín.
Rastliny
8 h Rastliny a podmienky pre
ich ţivot
Skala, voda, pôda, svetlo,
teplo, ţiviny, vzduch, ...
Vedieť identifikovať základné prejavy ţivých rastlín.
SJL,
HUV, VYV
ENV,
TPPZ, OŢZ
Základná stavba
rastlinného tela
Koreň, stonka, list, kvet, ... Poznať a vymenovať základnú stavbu rastlinného tela.
Rastliny a ich plody Plod, strom, krík, ovocie,
zelenina, zrelosť, nezrelosť,
...
Poznať zrelé a nezrelé plody a vysvetliť ich zrelosť na
príkladoch.
Projekt: Klíčenie semien Klíčenie, teplo, voda,
vzduch, skleník, pôda, ...
Vedieť zasadiť semeno.
Semená a rozmnoţovanie
rastlín
Semeno, sadenie, sejba,
rozmnoţovanie, ..
Opísať pri pozorovaní ako klíči semeno.
Voda 11 h Voda a rastliny Voda, ţivotné prostredie, ... Chápať význam vody v prírode.
SJL,
HUV, VYV
ENV,
TPPZ, OŢZ
Zdroje vody Prameň, potok, rieka,
jazero, rybník, priehrada,
pleso, more, ...
Vedieť vymenovať rôzne zdroje vody.
Tečúca a stojatá voda Tečúca, stojatá voda,... Vedieť vysvetliť, ţe stojatá voda nemá prítok ani
odtok.
Voda a človek Ţivotné potreby,.. Chápať význam vody pre človeka.
II / 9
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Úprava vody – pitná voda Pitná voda, znečistená
voda,...
Vedieť pouţívať pojem pitná voda.
Znečistenie vody
rozpustnými,
nerozpustnými látkami
a mikroorganizmami
Rozpustné, nerozpustné
látky, mikroorganizmy, ...
Vedieť opísať vlastnosti čistej vody.
Dôsledky znečistenia
rôznych vodných zdrojov
Vodný zdroj, znečistenie, ... Uvedomiť si význam pitnej vody pre človeka.
Projekt: Čistá
a znečistená príroda
Odpadky, škodlivé látky, ... Vedieť rozpoznať čistú a znečistenú prírodu.
Význam vody v pôde Zavlaţovanie, polievanie,
dáţď, sneh, ...
Vedieť vysvetliť význam prítomnosti vody v pôde.
Význam vody vo
vzduchu
Vyparovanie, para, ... Vedieť vysvetliť význam prítomnosti vody vo
vzduchu.
Kolobeh vody v prírode Dáţď, sneh, ľad, oblaky, ... Vedieť jednoducho vysvetliť kolobeh vody v prírode.
Teplo a teplota 8 h Slnko – zdroj tepla
a svetla
Tepelný, svetelný zdroj,
slnko, ...
Vedieť, ţe zdrojom tepla a svetla je slnko.
Poznať iné zdroje tepla.
SJL, MAT
ENV, OŢZ
Poţiarna bezpečnosť Horľavé látky, hasiči,... Rozlišovať horľavé látky. Uvedomiť si nebezpečenstvo
ohňa a vedieť predchádzať vzniku poţiarov.
Teplo a teplota Chlad, teplo, ... Odhadnúť hmatom chladné a teplé predmety.
Druhy teplomerov Lekársky, vonkajší,
meteorologický, izbový
teplomer, ...
Rozpoznať rôzne druhy teplomerov.
II / 10
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Zmeny teploty ľudského
tela – zniţovanie teploty
Choroba, horúčka, zvýšená
teplota, ...
Vedieť predchádzať chorobe. Poznať spôsoby
zniţovania teploty ľudského tela.
Zmeny teploty ľudského
tela – zvyšovanie teploty
Šport, pohyb, obliekanie, ... Poznať význam pohybu a športu pre človeka. Poznať
spôsoby zvyšovania teploty ľudského tela.
Polia a lúky 12 h Lúka a lúčny porast Lúka, burina, tráva, ... Rozlíšiť lúku a pole.
SJL,
HUV, VYV,
MAT
ENV,
OSR, REV,
OŢZ
Lúčne rastliny Nevädza, púpava,
sedmokráska, ...
Vedieť vymenovať známe rastliny na lúkach.
Lúčne ţivočíchy Motýľ, mravec, jašterica,
kobylka, ...
Vedieť vymenovať a poznať lúčne ţivočíchy.
Poľné rastliny Vlčí mak, obilie, jačmeň,
slnečnica, ...
Poznať najznámejšie poľné rastliny.
Poľné ţivočíchy Hraboš, myš, zajac, ... Vedieť vymenovať a poznať poľné ţivočíchy.
Liečivé rastliny Púpava, skorocel, ţihľava,
materina dúška, ...
Vedieť vymenovať niektoré druhy liečivých rastlín.
II / 11
Prírodoveda v 2. ročníku
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Rastliny 2 h Rastliny ako ţivé
organizmy
Rastlina, ţivý
organizmus,...
Vymenovať, kde všade rastú rastliny, uviesť, ţe
rastliny rastú aj vo vode, na skalách, vo veľmi
chladných oblastiach, tieţ vo veľmi teplých oblastiach,
v močariskách, ale aj na iných rastlinách.
SJL, VYV
ENV, OŢZ, OSR
Základná stavba
rastlinného tela
Stavba rastliny, koreň,
stonka, list, kvet, plod,...
Vedieť, ţe rastliny sú si podobné základnou stavbou:
koreň, stonka, listy, kvety, plody.
Vedieť uvedené časti rastliny na príklade určitého
rastlinného druhu identifikovať a uvedomiť si, ţe môţu
mať rôzne tvary, veľkosti a farby.
Základné podmienky pre
rast rastliny
Rast, svetlo, teplo, voda,
vzduch, pôda,...
Vedieť, ţe rastliny sa vzájomne na seba podobajú
okrem základnej stavby aj základnými
charakteristikami spôsobu ţivota.
Vedieť, ţe rastliny potrebujú pre svoj ţivot svetlo,
teplo, vodu, vzduch a ţiviny. Ak nie je niektorá z
uvedených podmienok poskytnutá, tak rastlina
neprosperuje, nerastie, prípadne vädne aţ usychá.
Podmienky klíčenia
semien
Klíčenie, teplo, voda,
vzduch ,...
Vedieť, ţe zrelým semenám je potrebné poskytnúť
dostatok vhodných podmienok na to, aby vyklíčili.
Vlastnou výskumnou činnosťou s pomocou učiteľa
zistiť, ţe semeno nepotrebuje na vyklíčenie svetlo,
určite potrebuje teplo, vodu a vzduch.
Čas
3 h Ročné obdobia
Ročné obdobia, jar, leto,
jeseň, zima, zmeny v
prírode počas ročných
Vedieť vysvetliť rozdiely medzi jarnou, letnou,
jesennou a zimnou prírodou, pričom sa pokúšať o
objasnenie toho, čo ovplyvňuje pozorované zmeny v
SJL,
VYV, MAT
II / 12
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
období,... prírode.
Uvedomiť si najmä to, ţe deň je v zime kratší ako v
lete a teplota prostredia aj preto zostáva v zime na
niţších teplotách (slnko kratšie hreje).
Vysvetliť, čo sú štyri ročné obdobia a vedieť, ţe tvoria
jeden rok.
Uvedomiť si, ţe ročné obdobia sú dané a sú
charakterizované špecifickými zmenami v prírode.
ENV,
OSR, MEV,
OŢZ
Meranie času pomocou
pravidelne sa opakujúcich
javov
Čas, plynutie času, udalosť,
deň, východ slnka,
meradlo, hodiny,
presýpacie hodiny, slnečné
hodiny,...
Vedieť, ţe čas plynie neustále a ţe je ho moţné merať
pomocou udalostí, ktoré sa neustále opakujú, sú
pozorovateľné.
Vysvetliť, ţe deň je časový úsek od východu slnka do
nového východu slnka.
Vedieť, ţe takýchto dní prejde v roku 365. Uvedomiť
si, ţe ak chceme merať časový úsek kratší ako je jeden
deň, napríklad jedna vyučovacia hodina, potrebujeme
iné meradlo, napríklad v súčasnosti pouţívané hodiny
alebo v minulosti pouţívané presýpacie hodiny alebo
slnečné hodiny.
Presýpacie hodiny
Presýpacie hodiny, ... Vedieť vysvetliť, ako fungujú presýpacie hodiny a
skúmať, od čoho závisí rýchlosť presýpania
presýpacích hodín.
Cielene skúmať to, či po presypaní polovice mnoţstva
piesku prešla polovica celkového času presýpania
hodín a snaţiť sa o vysvetlenie.
II / 13
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Kalendár
Kalendár, rok, mesiace
roka, týţdeň, deň pracovné
dni a dni oddychu, zajtra,
pozajtra, včera,
predvčerom,...
Vedieť, ţe rok (365 dní) je rozdelený do dvanástich
mesiacov a vedieť ich vymenovať.
Vedieť, ţe dni v kaţdom mesiaci sú očíslované a
dátum v roku (napríklad narodenín) je určený dvoma
údajmi – číslom v mesiaci a mesiacom v roku.
Informácie uvádzať príkladmi, pričom vysvetľovať, ţe
napríklad piaty marec je piatym dňom v marci.
Vedieť, ţe dni sú usporiadané (okrem mesiacov) aj do
týţdňov, pričom týţdeň má sedem dní.
Jednotlivé dni v týţdni vedieť pomenovať.
Okrem toho vedieť, ţe prvých päť dní je pracovných a
sobota a nedeľa sú dni oddychu.
Orientovať sa v kalendári tak, ţe vedieť, aký deň v
týţdni je a aký je mesiac, vedieť povedať, aký bude
deň zajtra, pozajtra, aký bol včera, predvčerom.
Meranie času hodinami
Hodina, minúta, ručičkové
hodiny, digitálne hodiny,
veľká, malá ručička,
ciferník,...
Poznať celé hodiny a identifikovať ich na
analógových a neskôr aj na digitálnych hodinách.
Vedieť vysvetliť, ţe jedna celá hodina prejde vtedy,
keď sa veľká ručička jeden krát pretočí okolo
ciferníka.
Vedieť, ţe jeden celý deň prejde vtedy, keď prejde celý
ciferník malá ručička dva krát, deň má 24 hodín.
Objektívny a subjektívny
čas
Meranie času, presný čas,... Uvedomiť si, ţe kalendáre a hodiny pouţívame preto,
aby sme mohli čas merať presne.
II / 14
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Uvedomiť si, ţe niekedy sa zdá, ţe čas ide veľmi
pomaly a inokedy rýchlo.
Vedieť, ţe je potrebné mať hodiny nastavené presne a
vedieť, kde sa môţe presný čas dozvedieť (televízia,
rozhlas, internet, hodiny riadené satelitom).
Ţivočíchy
5 h Mláďatá rôznych druhov
ţivočíchov
Ţivočíchy, mláďa, dospelý
jedinec, zvieracia
rodinka,...
Vedieť, ţe ţivočíchy aj človek sa postupne menia –
rastú, vyvíjajú sa, dospievajú, starnú.
Vedieť, ţe mláďatá rôznych druhov ţivočíchov sa
nemusia vţdy podobať na dospelé jedince a vysvetliť
tento proces na príklade motýľa a ţaby.
Vedieť, ţe niektoré ţivočíchy a tak aj človek, sa od
narodenia podobajú na svojich rodičov a uviesť
príklady (kôň a ţriebä, pes a šteňa).
SJL,
ETV, VYV
ENV,
OŢZ, OSR,
FNG
Rôzne spôsoby
zabezpečovania potravy
Bylinoţravce, mäsoţravce,
všeţravce, získavanie
potravy, ...
Vedieť, ţe ţivočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj
spôsobom získavania potravy.
Vedieť, ţe niektoré sa ţivia rastlinami, niektoré lovia
iné ţivočíchy a poznávať aj také, ktoré sa ţivia
odumretými rastlinami, či ţivočíchmi.
Uviesť príklady zo ţivota.
Spôsob pohybu
ţivočíchov
Význam pohybu
ţivočíchov
Pohyb, končatiny, krídla, ... Vedieť, ţe ţivočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj
tým, ako sa pohybujú - veľmi rýchlo, pomaly.
Kategorizovať podľa toho, čím sa pohybujú –
napríklad podľa časti tela, ktorou sa pohybujú (krídla,
plutvy, končatiny a pod.), podľa počtu končatín
(napríklad rak (8+2), pavúk (8), mravec (6), pes (4),
II / 15
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
sliepka (2)), ktorými sa pohybujú, podľa spôsobu
pohybu (skákanie, beţanie, plazenie a pod.).
Rôzne podmienky pre
ţivot ţivočíchov
Podmienky pre ţivot,
prostredie, súš, voda,
vzduch
Vedieť, ţe ţivočíchy sa odlišujú aj tým, v akom
prostredí ţijú a ţe tomuto prostrediu sú prispôsobené.
Vedieť vymenovať príklady ţivočíchov, ktoré ţijú v
rôznych prostrediach, napríklad: na súši (zajac), v pôde
(dáţďovka), vo vzduchu (sokol), vo vode (kapor); vo
veľmi chladných podmienkach (mroţ), v tropických
púšťach (škorpión).
Suchozemské ţivočíchy
Suchozemský ţivočích, súš,
vonkajšie znaky,
Vedieť, ţe na súši ţije najväčšie mnoţstvo ţivočíchov.
Vedieť, ţe dýchajú vzduch a ţivia sa potravou, ktorá je
dostupná na súši, niekedy vo vode. Na príklade mačky
vedieť vysvetliť prispôsobenie ţivotu na súši, opísať
jej vonkajšie znaky.
Vedieť, ţe ţivočíchy, ktoré je moţné vidieť vo
vzduchu ţijú na súši a pre svoj ţivot potrebujú dýchať
vzduch. Vedieť, ţe vo vzduchu hľadajú potravu alebo
sa ním rýchlo premiestňujú.
Vodné ţivočíchy Vodný ţivočích, .. Vedieť, ţe okrem ţivočíchov, ktoré ţijú na súši a
dýchajú vzduch poznáme aj také, ktoré ţijú vo vode.
Obojţivelníky Obojţivelník,... Vedieť vysvetliť, ţe obojţivelník je ţivočích, ktorý
určitý čas svojho ţivota ţije pod vodou a v dospelosti
ţije na súši.
Včely ako spoločenský
hmyz
Včela, včelia matka,
robotnica, trúd, ...
Vedieť opísať spôsob ţivota včiel, rozmnoţovací
cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v
II / 16
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
priestore.
Pri vysvetľovaní pouţívať informácie o organizačnej
štruktúre včelej rodiny – rozpoznávať matku, trúda
a robotnicu.
Voda 6 h Zmena skupenstva vody z
kvapalného na pevné
Mrznutie vody
Voda, kvapalina,
vyparovanie, vodná para,
ochladzovanie, ľad, ...
Vedieť, ţe rastliny a ţivočíchy potrebujú pre svoj ţivot
kvapalnú vodu.
Vedieť, ţe pri zahrievaní sa voda vyparuje a stáva sa z
nej vodná para, ktorú nie je vidieť a pri ochladzovaní
sa z vody stáva ľad. vymenovať, kde všade sa
nachádza kvapalná voda a čím sa odlišuje od ľadu.
ETV, SJL,
VYV
OSR, ENV
Zmena skupenstva vody z
kvapalného na plynné
Vyparovanie vody
Vyparovanie, zahrievanie,
plynná látka,...
Vedieť, ţe voda sa vyparuje zahrievaním, ale vedieť aj
to, ţe voda sa vyparí aj bez zahrievania, voda sa
vyparuje neustále.
Vznik snehu, námrazy,
cencúľov
Sneh, námraza, cencúľ,
srieň, ľad, ľadovec, ...
Vysvetliť ako a kde vzniká ľad a vedieť, ţe zamrznutá
voda môţe mať rôznu podobu (ľadové kocky,
zamrznuté jazero, cencúle, sneh, námraza na oknách,
srieň, ľad v mrazničke, ľadovce na horách, na oceáne).
Zdroje vody
Úprava vody – pitná voda
Zdroj vody, pitná voda,
prameň, potok, rieka,
jazero, rybník, priehrada,
pleso, more, ...
Vymenovať rôzne zdroje vody: prameň, potok, rieka,
jazero, rybník, priehrada, pleso, more a vie opísať
rozdiel v kvalite vody v týchto zdrojoch.
Diskutovať o tom, ako sú jednotlivé zdroje vody
poprepájané.
Vedieť, ţe človek potrebuje pre svoj ţivot vodu, ktorá
II / 17
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
musí byť čistá, hovorím pitná.
Význam vody vo
vzduchu
Kolobeh vody v prírode
Kolobeh vody v prírode,
vyparená voda, ...
Vedieť, ţe vo vzduchu sa nachádza vyparená voda,
ktorá sa tam dostáva napríklad aj dýchaním.
Vedieť jednoducho vysvetliť kolobeh vody v prírode (z
vyparenej vody vznikajú oblaky, z ktorých voda potom
prší späť na zem).
Pitný reţim
Pitný reţim, tekutiny, ... Vedieť, ţe človek musí denne vypiť určité mnoţstvo
vody a vysvetliť, aké tekutiny sú pre doplnenie zásob
vody najvhodnejšie.
Tečúca a stojatá voda
Tečúca, stojatá voda,
sladká, slaná voda, ...
Vysvetliť rozdiel medzi tečúcou a stojatou vodou.
Vysvetliť putovanie vody od prameňa aţ po more.
Vymenovať niekoľko špecifických zástupcov rýb
ţijúcich v stojatých vodách: kapor, šťuka, úhor, sumec.
Vedieť, ţe ţivočíchy ţijúce v mori by v sladkých
vodách nepreţili a naopak.
Vedieť, ţe v moriach ţije mnoho ţivočíchov, ktoré sú
podobné tým, ktoré ţijú v sladkých vodách, ale ţijú
tam aj druhy, ktoré v sladkých vodách neţijú;
porovnáva najmä ryby.
Vymenovať a vizuálne rozpoznať niekoľko typických
zástupcov morských ţivočíchov (ţralok, treska, losos,
raja, morský koník, medúza, sépia, koraly)
Hmota 3 h Ţivé organizmy a neţivá
príroda
Ţivé a neţivé prírodniny,
príjem potravy a vody,
Jednoducho vysvetliť rozdiel medzi ţivými a neţivými
prírodnými objektmi.
VYV, SJL
II / 18
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
vylučovanie, rast, pohyb,
rozmnoţovanie,...
Vedieť vymenovať niektoré zo základných ţivotných
prejavov organizmov ako je príjem potravy a vody,
vylučovanie nestrávených zvyškov, rast, pohyb,
rozmnoţovanie.
ENV, OŢZ,
OSR
Plynné, kvapalné a pevné
skupenstvo hmoty
Hmota, plynné, kvapalné a
pevné skupenstvo hmoty, ...
Vedieť, ţe fyzický svet je tvorený rôznymi hmotami,
pričom tie môţu byť v plynnom, kvapalnom a pevnom
skupenstve.
Vedieť jednoducho vysvetliť, aké vlastnosti má pevné
skupenstvo (je moţné ho chytiť do ruky, má stály tvar,
pričom tvar je moţné meniť opracovávaním,
pôsobením rôznych síl) a uviesť príklady látok, ktoré
sú pevného skupenstva.
Vedieť jednoducho vysvetliť, aké vlastnosti má
kvapalné skupenstvo (nie je moţné ho chytiť do
prstov, nemá stály tvar, prispôsobuje svoj tvar tvaru
nádoby, v ktorej sa nachádza) a vie uviesť príklady
látok, ktoré sú kvapalného skupenstva.
Vedieť, ţe hmota v plynnom skupenstve je často
neviditeľná, aj keď poznáme aj plynné látky, ktoré sú
farebné alebo voňavé a tak ich môţeme vnímať
zmyslami.
Vedieť uviesť príklad plynnej látky – vodnú paru a
vzduch .
Vlastnosti látok a zmeny
vlastností látok
Vlastnosti látok -
priesvitné, priehľadné,
tvrdé, mäkké, ohybné
Vedieť vymenovať niektoré základné vlastnosti
materiálov (priesvitné, priehľadné, tvrdé, mäkké,
ohybné a pod.) a predmety podľa týchto vlastností
II / 19
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
a pod., kritérium
triedenia,...
triediť, pričom si stanovuje kritériá triedenia.
Svetlo ako príklad
nehmotnej reálie
Zdroje svetla
Svetlo, nehmotná
skutočnosť, zdroj svetla,
hviezda, ţiarovka, oheň, ...
Vedieť, ţe okrem hmoty poznáme aj iné nehmotné
skutočnosti, medzi ktoré patrí napríklad svetlo (t.j.
vedieť, ţe svetlo nie je hmota).
Vedieť, ţe hlavným zdrojom svetla je slnko, ale medzi
zdroje patria napríklad aj hviezdy, ţiarovky či oheň.
Plynné, kvapalné
a pevné látky
2 h Vzduch ako plynná látka
Vietor
Plynná látka, vzduch,
vietor, ...
Vedieť, ţe vzduch je hmota, ktorá vypĺňa priestor
podobne ako kvapalné a pevné látky.
Osvojiť si pojem plynná látka
Uvedomiť si, ţe vietor je pohybujúci sa vzduch.
SJL, VYV
ENV, FNG
Kvapalné látky Kvapalná látka, benzín,
ocot, alpa,...
Vymenovať kvapalné látky, ktoré pozná zo skúseností
(napríklad voda, benzín, ocot, alpa, mlieko, med,...) .
Pevné látky
Pôda, rozdrobovanie,
kameň,...
Uviesť pôdu ako príklad pevnej látky.
Vysvetliť, ţe pevné látky sa dajú rozdrobiť na menšie
časti, niektoré jednoduchšie a iné ťaţšie,
rozdrobovaním sa však nestávajú tekutými.
Vedieť vysvetliť, ţe dlhodobým rozdrobovaním
kameňov, z ktorých sú pohoria vzniká pôda.
Rastliny polí a lúk 5 h Rôznorodosť lúčneho
porastu
Lúčny porast, ... Vnímať lúku ako priestor, na ktorom rastie mnoţstvo
rôznorodých rastlín a ţije tu veľké mnoţstvo
rôznorodých ţivočíchov.
SJL, VYV, IFV
ENV, OŢZ, OSR
Typické druhy lúčnych
rastlín
Lúčne rastliny, ... Uvedomiť si rôznorodosť porastu na lúke.
II / 20
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Typické druhy ţivočíchov Lúčne ţivočíchy, .. Uvedomovať si, ţe na lúke ţijú rôznorodé ţivočíchy.
Typické druhy ţivočíchov
ţijúcich na poliach
Pole, poľný ţivočích, ... Vedieť vymenovať zástupcov ţivočíchov, ktoré ţijú na
poliach (zajac poľný, králik poľný, sokol sťahovavý,
hraboš poľný, škrečok poľný), vedieť ich opísať a
vedieť povedať, čím sa ţivia.
Najvýznamnejšie poľné
plodiny a ich vyuţitie
Poľné plodiny, pole, lúka,
medza, monokultúra,
obilniny, ...
Vedieť, ţe polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny
boli vytlačené na medze.
Vysvetliť, aké pozitíva má pestovanie monokultúry.
Poznať plodiny, ktoré sa na poliach pestujú najčastejšie
(kukurica, repka olejná, slnečnica, cukrová repa,
obilie), vedieť ich opísať a vymenovať vyuţitia danej
rastliny.
O obilninách vedieť, ţe poznáme rôzne druhy,
napríklad pšenicu, raţ, jačmeň a ovos a vedieť, aké
rôzne pouţitie majú dané obilniny.
Liečivé rastliny
Liečivá rastlina, zranenie,
ochorenie, ...
Vedieť vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka.
Zdôrazniť to, ţe rastliny obsahujú látky, ktoré
pomáhajú liečiť zranenia a ochorenia.
Vedieť, ţe rôzne rastliny majú rôzny účinok, pouţívajú
sa na rôzne účely.
Rozpoznávať najčastejšie poţívané liečivé byliny a
pomenovávať ich rodovými menami: repík lekársky,
lipa malolistá, materina dúška, ruţa šípová a skorocel
kopijovitý.
II / 21
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Teplo a teplota 3 h Tepelné zdroje
Tepelný zdroj, teplota,
elektrické zariadenie,
sopka, láva, termálny
vodný prameň, gejzír,...
Vedieť, ţe človek potrebuje mať optimálnu teplotu,
aby preţil a preto pri niţších teplotách vyţíva rôzne
zdroje tepla.
Vedieť, ţe teplo je moţné vyrobiť rôznymi
elektrickými zariadeniami (ţiarovka, ţehlička, rôzne
tepelné vyhrievače).
V súvislosti s týmto poznatkom si uvedomuje, ţe rôzne
elektrické zariadenia sa pri práci zahrievajú (počítač,
CD prehrávač, mobilný telefón, mixér a pod.).
Vedieť, ţe na zemi existujú sopky, ktoré chrlia lávu a
tá je tieţ zdrojom tepla.
Vedieť, ţe toto teplo pochádza zvnútra zeme, podobne
ako teplo z termálnych vodných prameňov a gejzírov.
VYV
OSR, ENV
Vznik tepla v organizme
Zahriatie, únik tepla,... Vedieť, ţe človek sa môţe zahriať aj teplým oblečením
alebo prikrývkou, pričom vníma seba ako zdroj tepla a
oblečenie ako prekáţku v úniku tepla.
Teplomer Lekársky teplomer,
teplomer na meranie teploty
vody, meteorologický
teplomer, teplota,.
Vedieť, ţe ľudské telo má stálu teplotu, ktorá sa meria
lekárskym teplomerom.
Pozorovaním zistiť rozdiel medzi lekárskym
teplomerom, teplomerom na meranie teploty vody a
vonkajším, meteorologickým teplomerom.
Zmeny teploty ľudského
tela
Teplota ľudského tela,
choroba, zvýšená teplota,
zniţovanie teploty, ...
Vedieť, ţe niektoré choroby sa prejavujú tým, ţe sa
zvýši telesná teplota.
Vedieť, ţe zvýšená teplota je obranný mechanizmus
človeka, ktorým bojuje proti ochoreniu.
II / 22
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Vedieť, ţe veľmi vysoká teplota je pre človeka
nebezpečná a je potrebné ju zníţiť.
Vysvetliť, ako je moţné zníţiť vysokú teplotu pri
ochorení (ochladenie vodou, zábaly, tabletky).
Vedieť, akú vysokú teplotu povaţujeme za zvýšenú a
je prejavom ochorenia organizmu.
Vedieť, ţe človek, ktorému je zima (čo je prejavom
toho, ţe si nedokáţe udrţať stálu teplotu tela) sa môţe
zahriať napríklad pohybom.
Vedieť, ţe telo je moţné zahriať aj tým, ţe ho
prikryjeme, oblečieme a tento poznatok vysvetliť tým,
ţe ľudské telo produkuje teplo a prikrývkou a
oblečením zabraňujeme úniku tepla do prostredia.
Vedieť, ţe telo je moţné zahriať aj trením, čo vie
demonštrovať šúchaním dlaní a meraním teploty v
dlani pred a po vzájomnom šúchaní dlaní.
Ľudské telo 3 h Potrava s rôznym
obsahom výţivných látok
Obezita
Potravina, potrava, výţivná
látka, ţivina, tuk, obezita,...
Vedieť jednoducho vysvetliť, prečo musí človek jesť a
čo obsahuje potrava, ako a kde sa v organizme
spracováva a na čo sa v organizme vyuţíva.
Vedieť, ţe rôzne druhy potravín sa vzájomne odlišujú
nielen chuťou, tvarom a svojím pôvodom, ale aj
obsahom ţivín
Vysvetliť, ţe pri konzumácii veľkého mnoţstva
potravy, resp. pri konzumácii potravy s veľkým
mnoţstvom energie sa táto ukladá v podobe tuku do
SJL,
IFV, VYV
OŢZ, OSR,
ENV
II / 23
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
ľudského organizmu ako zásoba energie; človek
priberá na váhe.
Vitamíny
Vitamíny, zdravý ţivot,
cukor, ...
Vedieť, ţe potrava obsahuje vitamíny a uvedomuje si,
ţe vitamíny sú pre zdravý ţivot dôleţité.
Vedieť, ţe vitamíny sa označujú veľkými tlačenými
písmenami – A, B, C, D, E.
Vedieť, ţe niektoré potraviny vitamíny vôbec
neobsahujú, ale obsahujú veľa tukov a cukrov.
Uvedomiť si, ţe neustálou konzumáciou tohto typu
potravín sa môţe zníţiť mnoţstvo vitamínov v tele, čo
spôsobí ochorenie organizmu.
Význam zdravej stravy
pre vývin človeka
Zdravá strava, pohyb,... Vedieť, na čo potrebuje človek vyváţenú stravu
a vyváţený dostatočný pohyb.
Ľudské zmyslové orgány
Zmyslové orgány, zrak,
sluch, chuť, čuch, koţa,...
Vedieť, ţe kontakt s prostredím nám poskytujú najmä
zmyslové orgány.
Vysvetliť, na čo človeku slúţi zrak.
Vysvetliť, ako funguje ucho ako zmyslový orgán
sluchu.
Jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch a aký
majú význam pri spoznávaní prostredia.
Vysvetliť funkciu koţe pre ľudský organizmus.
Vlastnosti látok 1 h Teplo a chlad
Teplo, chlad, zadrţiavanie
tepla, chladu, únik tepla,
prienik tepla, ...
Vedieť, ţe niektoré látky zadrţiavajú teplo a uvedomiť
si, ţe tieto materiály pouţívame ako pri udrţiavaní
tepla, tak aj chladu (vysvetľuje jav tým, ţe materiál v
jednom prípade zabraňuje úniku tepla z predmetu a v
druhom prípade zabraňuje prieniku tepla k predmetu).
VYV, SJL
ENV, OŢZ
II / 24
Prírodoveda v 3. ročníku
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Plynné, kvapalné
a pevné látky
8 h Vzduch ako plynná látka
Hmota, plynná, kvapalná a
pevná látka, ...
Vedieť, ţe vzduch je hmota, ktorá vypĺňa priestor
podobne ako kvapalné a pevné látky.
Osvojiť si pojem plynná látka a vedieť vlastnosti
plynnej látky porovnať s vlastnosťami pevných a
kvapalných látok.
Vietor ako pohybujúci sa
vzduch
Vznik pohybu vzduchu
Teplý vzduch, studený
vzduch, ..
Uvedomovať si, ţe vzduch môţe byť pokojný ako
voda v pohári, ale keď sa pohybuje je ním moţné
hýbať vecami, podobne ako vodou, ktorá prúdi z
hadice.
Uvedomovať si, ţe vietor je pohybujúci sa vzduch.
Vedieť vysvetliť, ţe čím je pohyb vzduchu rýchlejší,
dokáţe hýbať s väčšími predmetmi, pri vysvetľovaní
pouţívať dôkazy z vlastnej skúsenosti.
Pokúšať sa o vysvetlenie toho, prečo sa hýbe záclona
nad radiátorom a dávať si vedomosti do súvislosti s
fungovaním teplovzdušného balóna.
Jednoduchými overovacími pokusmi zisťovať, ţe teplý
vzduch stúpa hore a vzniká tým prúd vzduchu podobný
vetru.
VLA, TEV
ENV, OŢZ
Zdroje znečistenia
vzduchu
Dôsledky znečistenia
vzduchu
Zdroj, znečistenie
vzduchu...
Vedieť, ţe vzduch môţe obsahovať rôzne súčasti, ktoré
sú tak drobné, ţe sa udrţia vo vzduchu a nie sú v ňom
viditeľné. Niektoré z týchto súčastí nie sú nebezpečné
a neznamenajú znečistenie, iné sú pomerne
nebezpečné.
VLA, VYV
ENV, OŢZ
II / 25
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Rozdiel medzi pevnými a
kvapalnými látkami
Pevné skupenstvo,
kvapalné skupenstvo, ...
Detailným pozorovaním a skúmaním vedieť zistiť, aký
je rozdiel medzi tekutými a sypkými látkami, čím
špecifikuje rozdiely v pevnom a kvapalnom
skupenstve na úrovni vlastných schopností.
Tečúca a stojatá voda
Znečistenie vody
Dôsledky znečistenia
rôznych vodných zdrojov
Tečúca voda, stojatá voda,
vodný zdroj, prítok,
odtok,...
Osvojiť si pojem stojatá voda, vysvetliť, ţe ide o vodu,
ktorá nemá prítok a odtok, ide o vodu, ktorá neprúdi,
ktorej nepribúda a neubúda prítokom a odtokom.
Vedieť opísať vlastnosti čistej vody.
Vedieť, ţe niektoré látky, ktoré vodu znečisťujú je vo
vode vidieť a niektoré viditeľné nie sú.
Uvedomovať si, ţe znečistenie, ktoré nie je moţné
zistiť ţiadnym zo zmyslov je nebezpečné, voda môţe
obsahovať zárodky ochorení, preto je dobré piť vodu z
overených zdrojov. Uvedomovať si význam pitnej
vody pre človeka.
VYV
OŢZ, ENV
Pôda
Vznik pôdy
Vlastnosti pôdy
Znečistenie pôdy a jeho
dôsledky
Nelegálna skládka, toxický
odpad,...
Uviesť pôdu ako príklad pevnej látky.
Vedieť vysvetliť, ţe pevné látky sa dajú rozdrobiť na
menšie časti, niektoré jednoduchšie a iné ťaţšie,
rozdrobovaním sa však nestávajú tekutými.
Vedieť vysvetliť, ţe dlhodobým rozdrobovaním
kameňov, z ktorých sú pohoria vzniká pôda.
Vedieť skúmať vlastnosti pôdy, zisťovať rozdiely vo
farbe, vo veľkosti čiastočiek a skúmať ako rôzne pôdy
prepúšťajú vodu.
Vedieť, ţe aj pôda môţe byť znečistená a ako toto
VLA
OŢZ, ENV
II / 26
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
znečistenie môţe vzniknúť (napríklad nelegálnymi
skládkami, vylievaním toxických látok do prírody).
Vedieť vysvetliť, ţe z pôdy sa môţu škodlivé látky
dostať do spodných vôd a z tadiaľ do prameňov.
Meranie objemu a
hmotnosti látok
Meranie objemu látok
odmerným valcom
Objem, odmerný valec. Vedieť diskutovať o moţnostiach merania mnoţstva
látok rôzneho skupenstva. Oboznamovať sa s pojmami
hmotnosti a objemu.
Vedieť merať objem látok odmerným valcom.
MAT
DOV, FNG
Meranie hmotnosti látok
rovnoramennými váhami
Hmotnosť, váha,... Chápať, ako fungujú rovnoramenné váhy.
Skúmať meranie hmotnosti rôznych pevných a
kvapalných látok (pomerným meraním), zisťovať, ţe
nie vţdy sú väčšie predmety aj ťaţšie.
MAT
OŢZ, MUV
Čas
3 h Kyvadlo
Kyvadlo, kmitanie, ... Cielene skúmať, akým spôsobom funguje kyvadlo. Na
základe riadeného skúmania zisťovať, od čoho závisí
rýchlosť kmitania kyvadla.
Vedieť vysvetliť, ako je moţné kyvadlo skonštruovať a
vie o jeho fungovaní plynulo rozprávať.
MAT
OSR
Presýpacie hodiny
Slnečné hodiny
Presýpacie hodiny, slnečné
hodiny.
Vedieť vysvetliť, ako fungujú presýpacie hodiny a
vedieť skúmať, od čoho závisí rýchlosť presýpania
presýpacích hodín.
Skúmať slnečné hodiny dlhodobým pozorovaním a
vytvárať záver, v ktorom sa snaţí o vlastné vysvetlenie
fungovania slnečných hodín.
Osvojiť si vedomosť, ţe slnko sa počas dňa zdanlivo
MAT, ANJ
REV, MEV
II / 27
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
pohybuje po oblohe oblúkom vţdy tým istým smerom
(od východu na západ).
Meranie času hodinami
Hodina, minúta, sekunda
Ozubené kolesá, digitálne
hodiny ,...
Poznať celé hodiny a identifikovať ich na analógových
a neskôr aj na digitálnych hodinách.
Veľmi jednoducho vedieť vysvetliť, ako fungujú
mechanické hodiny (pomocou pruţiny a ozubených
kolies, ktoré sa otáčajú v pravidelných intervaloch a
hýbu ručičkami) a porovnať tento princíp s tým, ako
fungujú presýpacie a slnečné hodiny.
MAT, ANJ
OSR
Teplo a teplota
3 h Teplo a teplota
Teplomer
Teplota varu vody
Teplota mrznutia vody
Teplo, teplota, teplomer,
bod varu, bod mrazu, ...
Vedieť vysvetliť, ţe hmotu je moţné meniť nielen
pôsobením tepla, ale aj rôznych látok.
Na príklade šumivej tablety vedieť vysvetliť, ţe z
pevnej látky sa pri ponorení do vody uvoľňujú bubliny
– plynná látka.
Podobným spôsobom vedieť vysvetliť reakciu vápenca
(ulity zo slimáka) s octom alebo odstránenie vodného
kameňa z nádoby pomocou octu.
Uvedomovať si, ţe pri horení sa látky menia, vedieť
opísať zmenu vlastností látky pred horením a po horení
(na príklade papiera alebo dreva).
TEV
OŢZ, DOV
Lekársky teplomer
Teplomer na meranie
teploty vody
Meteorologický teplomer
Meteorologický,... Vedieť pozorovaním zistiť rozdiel medzi lekárskym
teplomerom, teplomerom na meranie teploty vody a
vonkajším, meteorologickým teplomerom.
Vysvetliť, prečo sa teplota vriacej vody nedá merať
lekárskym alebo meteorologickým teplomerom, a
VLA
ENV, OŢZ
II / 28
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
prečo sa nedá teplota ľudského tela merať
meteorologickým ...teplomerom alebo teplomerom na
meranie teploty vody.
Tepelné zdroje
Vznik tepla v organizme
Tepelný zdroj, nafta,
benzín, sopka, gejzír, ...
Vedieť, ţe človek potrebuje mať optimálnu teplotu,
aby preţil a preto pri niţších teplotách vyuţíva rôzne
zdroje tepla.
Vedieť, ţe teplo je produkované horením rôznych
horľavých látok, niektoré z nich vedieť vymenovať
(drevo, papier, olej, benzín, nafta a pod.).
Vedieť, ţe teplo je moţné vyrobiť rôznymi
elektrickými zariadeniami (ţiarovka, ţehlička, rôzne
tepelné vyhrievače).
V súvislosti s týmto poznatkom si uvedomiť, ţe rôzne
elektrické zariadenia sa pri práci zahrievajú (počítač,
CD prehrávač, mobilný telefón, mixér a pod.)
Tieţ vedieť, ţe na zemi existujú sopky, ktoré chrlia
lávu a tá je tieţ zdrojom tepla.
Vedieť, ţe toto teplo pochádza zvnútra zeme, podobne
ako teplo z termálnych vodných prameňov a gejzírov.
VLA, VYV
DOV, ENV,
FNG
Horenie
Horľavé látky
Poţiarna bezpečnosť
Horľavá látky, poţiarna
bezpečnosť, ...
Vedieť, ţe niektoré látky sú horľavé a iné nie.
Vedieť, akým spôsobom je moţné látky zapáliť a
vedieť aj to, ţe látky na horenie potrebujú vzduch.
Uvedomiť si nebezpečenstvo ohňa a vedieť sa
bezpečne správať, aby predchádzal vzniku poţiaru.
VYV, VLA
ENV, OŢZ
II / 29
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Vedieť, čo má v prípade poţiaru robiť.
Hmota 5 h Ţivé organizmy a neţivá
príroda
Plynné, kvapalné a pevné
skupenstvo hmoty
Plynné, kvapalné a pevné
skupenstvo hmoty, ...
Uvedomovať si, ţe tak ako sa vzájomne od seba
odlišujú rôzne rastlinné a ţivočíšne druhy, tak sa od
seba odlišujú aj rôzne materiály. Jednou z vlastností je
skupenstvo.
Vedieť, ţe fyzický svet je tvorený rôznymi hmotami,
pričom tie môţu byť v plynnom, kvapalnom a pevnom
skupenstve.
VYV
ENV, OŢZ
Zmena skupenstva
vplyvom tepla
Zmena látok pôsobením
iných látok – chemická
zmena
Zmena skupenstva,
chemická zmena, ...
Vedieť, ţe hmota sa mení vplyvom tepla pričom mení
skupenstvá.
Vedieť vysvetliť, ţe zvyšovaním teploty sa pevné
skupenstvo mení na kvapalné, čomu hovoríme topenie.
Uvedený jav vysvetľovať na príklade roztápania kocky
ľadu a dávať jav do súvislosti s beţnou skúsenosťou –
topenie čokolády v dlani, roztápanie tuku na panvici,
roztápanie sviečky pri horení.
Vedieť vysvetliť, ţe hmotu je moţné meniť nielen
pôsobením tepla, ale aj rôznych látok.
Na príklade šumivej tablety vie vysvetliť, ţe z pevnej
látky sa pri ponorení do vody uvoľňujú bubliny –
plynná látka.
Podobným spôsobom vedieť vysvetliť reakciu vápenca
(ulity zo slimáka) s octom alebo odstránenie vodného
kameňa z nádoby pomocou octu.
Uvedomiť si, ţe pri horení sa látky menia, vedieť
VYV
ENV, OŢZ
II / 30
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
opísať zmenu vlastností látky pred horením a po horení
(na príklade papiera alebo dreva).
Vlastnosti látok
1 h Tepelný izolant
Vodivosť tepla rôznymi
látkami
Tepelná izolácia budov
Tepelná izolácia zdrojov
tepla
Tepelný izolant, vodivosť,
tepelná izolácia, ...
Vedieť, čo to znamená, ţe látka je tepelný izolant
(tepelný izolant chápať ako látku, ktorá zabraňuje
úniku tepla).
Vedieť vytvoriť vlastný výskumný postup na
zisťovanie toho, ktoré látky sú lepšími a ktoré horšími
tepelnými izolátormi.
Vedieť vysvetliť, aký význam má izolácia domu a to
prostredníctvom porovnávania vonkajšej a vnútornej
teploty.
Uvedomovať si, ţe prikrývka ľudské telo nezahrieva,
len zabraňuje úniku tepla, ktoré si ľudské telo vyrába.
VLA, IFV
ENV, FNG
Sily 5 h Elektrická energia
Elektrický prúd
Elektricky vodivé a
nevodivé materiály
Význam elektrickej
energie
Vodič, izolant, spínač, ... Vedieť, ţe elektrická energia sa vyrába v elektrárňach
a vie opísať spôsob, ako sa rozvádza do domácností.
Vedieť vysvetliť význam elektrickej energie pre
súčasného človeka a vie zhodnotiť, aké dôsledky by
mal náhly výpad elektrickej energie.
Vedieť, ţe niektoré látky vedú elektrický prúd a
niektoré nevedú.
Vedieť zostrojiť jednoduchý elektrický obvod (plochá
batéria, vodiče a ţiarovka).
IFV
ENV, OŢZ
Trenie
Časticové zloţenie látok
Trenie, ... Vedieť vysvetliť, čo je to trenie a kde všade sa trenie
vyuţíva. TEV
II / 31
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Zvyšovanie a zniţovanie
trenia
Vedieť skúmať trenie dvoch materiálov a zisťovať,
ktoré materiály zvyšujú a ktoré zniţujú trenie.
DOV
Jednoduché stroje
1 h Ozubené súkolesie ako
jednoduchý mechanizmus
Vyuţitie ozubených
kolies v beţnom ţivote
Ozubené súkolesie, ... Pomocou ozubených súkolesí vedieť meniť smer
pohybu predmetov a tieţ rýchlosť pohybu predmetov.
Samostatne skúmať v domácnosti sa vyskytujúce
predmety, ktoré ozubené kolesá vyuţívajú a opisovať
spôsob, akým sú kolesá v predmete vyuţívané.
Funkciu ozubeného súkolesia vysvetľovať na
bicyklových prevodoch.
Vedieť vymenovať predmety, kde sa ozubené kolesá
vyuţívajú (bicykel, hodinky, ručný mixér, ručná
vŕtačka, vodný a veterný mlyn) a vedieť vysvetliť, ako
sa tam princíp ozubených kolies vyuţíva.
Samostatne vyhľadávať informácie o vyuţití
ozubených kolies v praxi.
VYV
DOV, OŢZ
Vesmír
2 h Rotácia Zeme okolo
vlastnej osi – striedanie
dňa a noci
Slnečná sústava
Vesmírne telesá
Vesmír, vesmírne telesá,
slnečná sústava, ...
Vedieť, ţe zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo
spôsobuje striedanie dňa a noci.
Vedieť, ţe Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín.
Vedieť vysvetliť, prečo je cez deň svetlo a v noci tma a
ako tento jav súvisí s tým, ţe cez deň nie je na oblohe
vidieť
Vedieť, ţe Slnečná sústava má osem planét, ktoré
obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti.
Vedieť planéty vymenovať.
VYV
ENV, OŢZ
II / 32
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Ľudské telo
13 h Kostra – opora pre svaly
Význam pohybu pre
zdravie človeka
Kostra, opora, ... Vedieť, ţe pohyb je jeden zo základných ţivotných
prejavov organizmov. Dostatok pohybuje je
predpokladom zdravia.
Vedieť, ţe pohyb zabezpečujú svaly, ktoré sú upnuté
na oporu – kostru.
Vedieť vysvetliť, ţe človek má veľké mnoţstvo
menších kostí preto, aby bol ohybnejší.
Vymenovať najzákladnejšie kosti v ľudskom tele.
TEV, VYV
OŢZ, MUV
Svaly – pohybová sústava
Správna ţivotospráva pre
zdravú opornú sústavu
Liečenie zlomenín kostí
Vývin svalstva cvičením
Pohybová sústava, svaly, ...
Uvedomovať si, ţe svaly potrebujeme na veľmi rôzne
pohyby.
Vedieť uviesť niekoľko príkladov rôznych pohybov –
tie, ktoré ovládame vôľou (chôdza, úsmev, hryzenie,
ţmurkanie, hovorenie), aj tie, ktoré vôľou nie sú
ovládané (napríklad pohyb srdca, pohyb čriev).
Vedieť, ţe kosti sú oporou pre svaly a sú rozmiestnené
po celom tele.
Vedieť, ţe kosti obsahujú veľa vápnika, ktorý
potrebuje človek prijímať v potrave, aby mal kosti
dostatočne pevné.
Vedieť, ţe kosti sa môţu pri neopatrnom páde zlomiť,
ale vedia sa aj späť zrásť, pri zrastaní však kosť
nemôţe byť namáhaná, aby nevznikol krivý zrast.
Vedieť, ţe svalovú sústavu je moţné rozvíjať a to
pravidelným cvičením a správnou stravou.
TEV, VYV
OŢZ, DOV
II / 33
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Funkcia reflexu
Význam reflexu pre ţivot
človeka
Nervová sústava a mozog
Reflex, mozog, nervová
sústava.
Vedieť vysvetliť, ţe informácie z jednotlivých
zmyslových orgánov sa pomocou nervovej sústavy
dostávajú do mozgu, kde sú spoznávané, porovnávané,
spracované, zapamätané.
Vedieť vysvetliť, ako funguje reflex a aký má pre
človeka význam.
Vedieť opísať, ako vyzerá nervová sústava človeka a
akú funkciu má mozog.
ETV, NAV
OŢZ
Srdce a jeho funkcia v
tele človeka
Funkcia a zloţenie krvi
Červené krvinky, biele
krvinky, krvné doštičky,
krvný obeh, cievy, tepny,
ţily, srdcový tep, krvný
tlak.
Vedieť, ţe srdce je tvorené svalom, je duté a má
funkciu pumpy na krv.
Vedieť, kde sa srdce v tele nachádza, aké je veľké a
aký má tvar.
Vedieť, ţe všetky látky potrebné pre ľudský
organizmus sú po tele rozvádzané krvou.
Vedieť opísať základné zloţky krvi a význam
jednotlivých zloţiek – červené krvinky, biele krvinky a
krvné doštičky.
Vedieť vysvetliť, ţe krv prúdi po tele v cievach, vedieť
cievny systém schematicky zaznačiť.
Vedieť, ţe srdcová činnosť sa prejavuje na tele
merateľnými javmi – napríklad tepom a tlakom krvi.
ETV, VYV
OŢZ
Ľudské zmyslové orgány
Reakcia človeka na
podnety z prostredia
Zmyslové orgány, ... Vedieť, ţe kontakt s prostredím nám poskytujú najmä
zmyslové orgány.
Vedieť vysvetliť, ako vplýva na človeka strata
TEV, HUV,
VYV
II / 34
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
niektorého zo zmyslov, vysvetliť, ako je potrebné sa o
jednotlivé zmyslové orgány starať, aby si zachovávali
funkčnosť.
Porovnávať ľudské zmyslové orgány (ich kvalitu) so
zmyslovými orgánmi rôznych druhov ţivočíchov
a uvedomovať si, ţe jednotlivé zmysly sú vyvinuté
vzhľadom na spôsob ţivota daného druhu.
OŢZ
Zrak, zrakový orgán –
oko
Funkcia zrakového
orgánu
Starostlivosť o zrak
Sluch, sluchový orgán –
ucho
Funkcia sluchového
orgánu
Zrak, funkcia, sluch,
ušnice, krátkozrakosť,
ďalekozrakosť, ...
Vedieť vysvetliť, na čo človeku slúţi zrak.
Jednoducho vysvetliť funkciu zrakového orgánu a
skúmať prečo má človek dve oči (zisťovať funkciu
odhadovania vzdialenosti).
Uvedomovať si, ţe bez svetla človek nemôţe nič
vidieť a čím je svetlo slabšie, tým viac sa oči
namáhajú.
Poznať pojmy krátkozrakosť a ďalekozrakosť a vedieť
ich vysvetliť ako poruchy funkcie zraku (vrodené
alebo získané nesprávnymi ţivotnými návykmi).
Vedieť vysvetliť, ako funguje ucho ako zmyslový
orgán sluchu.
HUV, VYV
OŢZ, MEV,
DOV
Chuťové a čuchové
orgány
Funkcia chuti a čuchu
Význam chuti a čuchu pre
Hmat
Chuť, čuch, hmat, ... Vedieť jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch
a aký majú význam pri spoznávaní prostredia.
Na základe vlastného skúmania zistiť rozloţenie
analyzátorov chutí na jazyku a overuje si poznatky
získané vlastným skúmaním v sekundárnych zdrojoch.
Vedieť vysvetliť nebezpečenstvo spojené so stratou
ETV
ENV, OŢZ
II / 35
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Význam hmatu pre
človeka
chuti a čuchu.
Vedieť, ţe pomocou hmatu zisťujeme rôzne vlastnosti
prostredia – kvalitu materiálov, ale aj teplotu
materiálov a prostredia.
Funkcie koţe
Citlivosť pokoţky
Koţa, citlivosť, pigment, ... Vedieť vysvetliť funkciu koţe pre ľudský organizmus.
Medzi rôznymi funkciami spomínať aj zmyslovú
funkciu.
Vedieť skúmať citlivosť pokoţky na rôznych miestach
na tele a pokúša sa o vysvetlenie zistených rozdielov.
VLA, VYV
MUV
Ţivočíchy
7 h Ţivotné prejavy
organizmov
Podobnosti a rozdiely v
ţivočíšnej ríši
Základ systematiky
stavovcov: obojţivelníky,
plazy, ryby, vtáky,
cicavce
Stavovce, plazy, cicavce, ... Vedieť vysvetliť, čím sa ţivočíchy a rastliny vzájomne
podobajú a čím sa vzájomne odlišujú.
Vedieť, ţe ţivočíchy, ktoré sa vzájomne na seba viac
podobajú (tvarom tela, spôsobom ţivota) patria do tej
istej skupiny ţivočíchov – napríklad obojţivelníky,
plazy, ryby, vtáky, cicavce.
Vedieť opísať skupinu plazov a vymenovať troch
zástupcov (uţovka, vretenica, jašterica).
Vedieť opísať skupinu vtákov a vymenovať piatich
zástupcov (napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol,
labuť).
Vedieť, ţe niektoré ţivočíchy ţijú v skupinách a vedieť
jednoducho vysvetliť význam tohto zhlukovania,
napríklad na svorke vlkov, stáda koní a kŕdli
lastovičiek.
VLA,
SJL, ETV
OŢZ, ENV
II / 36
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Plazy
Chladnokrvný ţivočích
Vedieť opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch
zástupcov (uţovka, vretenica, jašterica), ktorí do danej
skupiny patria.
Ţivočíchy vie vizuálne rozpoznať.
Chápať a vedieť jednoducho vysvetliť, čo to znamená,
ţe plazy sú chladnokrvné (vysvetľovať, ţe plazy sú v
chlade strnulé, lebo si nevedia vytvoriť vlastné teplo
tak, ako to dokáţe človek).
Dávať informácie do súvislosti s tým, kde je moţné
plazy najčastejšie nájsť (na skalách, múroch,
chodníkoch, kde sa vyhrievajú).
VLA,
SJL, ETV
OŢZ, ENV
Vtáky
Vedieť opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich
zástupcov (napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol,
labuť).
Vedieť opísať spôsob ţivota daných ţivočíchov,
uvedomovať si, ţe sa vzájomne odlišujú napríklad
spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky).
Zároveň vedieť, ţe všetky vtáky kladú vajcia a vie
opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá
starajú.
Vedieť, ţe rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych
miestach a je ich moţné rozpoznať aj podľa typu
hniezda a podľa tvaru, veľkosti.
VLA,
SJL, ETV
OŢZ, ENV
Voda 3 h Vodné ţivočíchy Tečúca voda, stojatá voda,
zdroj vody, ...
Vedieť, ţe voda je priestor pre ţivot rôznych druhov
ţivočíchov.
II / 37
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Spôsob ţivota vybraných
zástupcov ţivočíchov
ţijúcich v tečúcich
vodách
Spôsob ţivota vybraných
zástupcov ţivočíchov
ţijúcich v stojatých
vodách
Potok, pstruh, škľabka, rak,
krivák, pijavica, ...
Cieleným pozorovaním zisťovať, aké rôzne vodné
ţivočíchy je moţné nájsť v potoku, pričom vyuţíva
poznatky o tom, kde v potoku sa môţu ţivočíchy
skrývať.
Vedieť vymenovať niekoľko typických zástupcov
vodných ţivočíchov typických pre slovenské potoky:
pstruh, škľabka, rak, krivák, pijavica a opísať ich
spôsob ţivota v potoku.
Uvedených zástupcov vizuálne rozpoznať a
pomenovať rodovým menom.
Vedieť vymenovať niekoľko špecifických zástupcov
rýb ţijúcich v stojatých vodách: kapor, šťuka, úhor,
sumec.
Opísať ich spôsob ţivota a vzájomne ich porovnať.
Detailným pozorovaním rôznych druhov rýb vedieť
zhodnotiť, ktoré znaky sú pre ryby spoločné a čím sa
vzájomne odlišujú.
VLA, TEV
ENV, OŢZ
Spôsob ţivota vybraných
zástupcov ţivočíchov
ţijúcich v mori
More, ţralok, treska, losos,
raja, morský koník,
medúza, sépia, koraly, ...
Vedieť, ţe ţivočíchy ţijúce v mori by v sladkých
vodách nepreţili a naopak.
Vedieť, ţe v moriach ţije mnoho ţivočíchov, ktoré sú
podobné tým, ktoré ţijú v sladkých vodách, ale ţijú
tam aj druhy, ktoré v sladkých vodách neţijú;
porovnávať najmä ryby.
Vymenovať a vizuálne rozpoznať niekoľko typických
zástupcov morských ţivočíchov (ţralok, treska, losos,
ETV, VYV
MUV, ENV,
FNG
II / 38
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
raja, morský koník, medúza, sépia, koraly) a stručne
opísať ich spôsob ţivota.
Rastliny
13 h Rastliny ako ţivé
organizmy
Ţivotné prejavy rastlín
Základné podmienky pre
rast rastliny
Svetlo, teplo, voda, vzduch,
pôda, ...
Vedieť vymenovať, kde všade rastú rastliny, uviesť,
ţe rastliny rastú aj vo vode, na skalách, vo veľmi
chladných oblastiach, tieţ vo veľmi teplých
oblastiach, v močariskách, ale aj na iných rastlinách.
Vedieť, ţe rastliny sa vzájomne na seba podobajú
okrem základnej stavby aj základnými
charakteristikami spôsobu ţivota.
Vedieť, ţe rastliny potrebujú pre svoj ţivot svetlo,
teplo, vodu, vzduch a ţiviny.
SJL, ETV
ENV
Základná stavba
rastlinného tela
Koreň, stonka, list, kvet,
plod, ...
Vedieť, ţe rastliny sú si podobné základnou stavbou:
koreň, stonka, listy, kvety, plody.
Uvedené časti rastliny na príklade určitého rastlinného
druhu identifikovať a uvedomovať si, ţe môţu mať
rôzne tvary, veľkosti a farby.
VYV
ENV
Koreň rastliny
Tvar a funkcia koreňa
Koreň, tvar, funkcia,... Vedieť vysvetliť dve základné funkcie koreňa –
čerpanie ţivín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde.
Vysvetliť, prečo majú rastliny hlbšie, širšie rozvetvené
korene a to v súvislosti s funkciou koreňa pri získavaní
vody a ţivín z pôdy.
VYV
ENV
Rastlinná stonka
Tvar a funkcia stonky
Stonka, bylina, drevina,
kry, ...
Mať osvojený poznatok o tom, ţe rastliny sa odlišujú
stonkou.
Okrem toho, ţe vie rozdeliť rastliny na byliny a
dreviny a tie na kry a stromy, vedieť detailným
II / 39
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
pozorovaním zistiť, akými rôznymi vlastnosťami sa
stonky odlišujú.
Rastlinné listy
Tvar a funkcia listov
List, čepeľ, kresba
ţilnatiny,...
Vedieť, ţe rastliny sa vzájomne od seba dajú
rozlišovať napríklad tvarom listovej čepele, kresbou
ţilnatiny a rôznosťou zúbkovania na okraji listu, ako aj
farbou.
Pri poskytnutí viacerých rastlinných druhov vedieť
vymenovať niektoré znaky.
VYV
ENV
Kvety
Tvar a zloţenie kvetov
Funkcia kvetov
Opeľovače
Kvet, lupeň, tyčinka,
piestik, ...
Vedieť, ţe rastliny sa vzájomne od seba odlišujú
rôznym tvarom, farbou a zloţením kvetov. Pri
porovnávaní kvetov si okrem farby všímať tvar a počet
lupeňov a farbu a počet tyčiniek.
Vedieť, ţe rastliny tvoria kvety preto, aby vytvorili
plody obsahujúce semená, z ktorých v ďalšom roku
vyrastú nové rastliny.
Vedieť, ţe v kvete sa nachádzajú tyčinky a na nich je
peľ, ktorý opeľovače prenášajú na iné kvety a len
vtedy sa môţe zmeniť kvet na plod.
VYV
MEV, ENV
Rastlinné plody
Tvar a funkcia rastlinného
plodu
Semená
Rozmnoţovanie rastlín
Klíčivosť semien
Jednoročné, dvojročné,
trváce rastliny, klíčivosť,
vegetatívne
rozmnoţovanie, ..
Vedieť vysvetliť, ţe plod je tá časť rastliny, ktorá
vzniká z kvetu po jeho opelení.
Jednoducho vedieť opísať proces opelenia pomocou
vetra a opeľovačov (včely, čmele. )
Vedieť, ţe poznáme zrelé a nezrelé plody a
vysvetľovať zrelosť na rôznych príkladoch z beţného
ţivota (jablká, paradajky, jahody).
VYV, ETV
REV, ENV
II / 40
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Vegetatívne
rozmnoţovanie rastlín
Dĺţka ţivota rastlín
Vedieť, ţe len zrelé plody obsahujú semená, ktoré
vyklíčia. Vlastnou výskumnou činnosťou prísť na to,
ţe poškodené semená nevyklíčia.
Vedieť, ţe rastliny je moţné rozmnoţovať aj pomocou
iných častí rastlín ako sú semená.
Vedieť, ţe rastliny je moţné rozmnoţovať napríklad
hľuzami (zemiak), poplazmi (jahoda) a odrezkami
(maliny) .
Vedieť, ţe niektoré rastliny ţijú dlho a iné krátko, a ţe
dĺţka ţivota rastliny závisí aj od druhu rastliny.
Vedieť, ţe existujú aj rastliny, ktoré ţijú len jeden rok,
prípadne časť roka: vyrastú zo semena, zakvitnú,
prinesú plody, v ktorých sú semená a uhynú. V
ďalšom roku zo semien vyrastú nové rastliny.
Rastliny polí a lúk
2 h Význam poľnej
monokultúry
Najvýznamnejšie poľné
plodiny a ich vyuţitie
Poľná monokultúra,
kukurica, repka olejná,
slnečnica, cukrová repa,
obilie, ...
Vedieť, ţe polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny
boli vytlačené na medze.
Vysvetliť, aké pozitíva má pestovanie monokultúry.
Poznať 5 druhov plodín, ktoré sa na poliach pestujú
najčastejšie (kukurica, repka olejná, slnečnica, cukrová
repa, obilie), vedieť ich opísať a vymenovať vyuţitia
danej rastliny.
O obilninách vedieť, ţe poznáme rôzne druhy,
napríklad pšenicu, raţ, jačmeň a ovos a vedieť, aké
rôzne pouţitie majú dané obilniny.
VLA, VYV
OŢZ,
ENV, FNG
II / 41
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Liečivé rastliny
Najvýznamnejšie liečivé
rastliny a ich spôsob
vyuţitia
Zbieranie a uskladňovanie
liečivých rastlín
Liečivé rastliny, repík
lekársky, lipa malolistá,
materina dúška, ruţa
šípová, skorocel
kopijovitý,...
Vedieť vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka.
Vo vysvetlení zdôrazňovať to, ţe rastliny obsahujú
látky, ktoré pomáhajú liečiť zranenia a ochorenia.
Vedieť, ţe rôzne rastliny majú rôzny účinok, pouţívajú
sa na rôzne účely.
Rozpoznávať najčastejšie pouţívané liečivé byliny
a pomenovávať ich rodovými menami: repík lekársky,
lipa malolistá, materina dúška, ruţa šípová a skorocel
kopijovitý.
Vedieť, ţe liečivé účinky môţu mať rôzne časti rastlín
– korene, listy, kvety, plody.
Vedieť opísať postup, ako je potrebné rastliny sušiť
a uskladňovať.
SJL, VYV
OŢZ, ENV
II / 42
Prírodoveda v 4. ročníku
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Vesmír
7 h Vesmír
Vesmírne telesá
Vákuum
Čierne diery
Vesmír, vesmírne telesá,
vákuum ,čierne diery, ...
Vysvetliť, čo je to vesmír a to prostredníctvom opisu
jeho súčastí a vzájomného usporiadania týchto súčastí.
Vedieť, ţe vo vesmíre nie je vzduch, ten je sústredený
v podobe atmosféry okolo planét.
Vedieť, ţe vo voľnom vesmíre nepôsobí gravitačná
sila.
Vedieť vysvetliť, ţe gravitačná sila pôsobí len do
určitej vzdialenosti od vesmírnych telies.
Mať základnú informáciu o čiernych dierach a ich v
vplyve na hmotu.
SJL, VYV
MUV, ENV
Planéta
Hviezda
Galaxia
Súhvezdie
Galaxia, súhvezdie, planéta,
hviezda, ...
Vedieť, ţe Zem je planéta a Slnko je hviezda a
vysvetliť, aký je rozdiel medzi planétou a hviezdou.
Vedieť vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou sústavou,
galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím.
Rozpoznávať základné súhvezdia zimnej a letnej
oblohy (súhvezdie Orion, súhvezdie Veľký voz) a
vedieť pozorovať pohyb súhvezdí po oblohe počas
roka.
SJL, VYV
OŢZ, ENV
Slnečná sústava
Prirodzené druţice planét
Kométa
Prirodzená druţica,
kométa, ...
Vedieť, ţe Slnečná sústava má osem planét, ktoré
obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti.
Vedieť ich planéty vymenovať.
Vedieť vysvetliť, ţe Mesiac je prirodzenou druţicou
Zeme a, ţe aj ostatné planéty Slnečnej sústavy majú
prirodzené druţice, niektoré ich majú dokonca
niekoľko.
Vedieť vysvetliť, ako sa planéty Slnečnej sústavy
VLA, VYV
OŢZ, ENV
II / 43
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
pohybujú okolo Slnka a ako samy rotujú okolo vlastnej
osi.
Vedieť, čo je to kométa a ako sa vo vesmíre pohybuje.
Rotácia Zeme okolo
vlastnej osi – striedanie
dňa a noci
Rotácia, os, ... Vedieť , ţe zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo
spôsobuje striedanie dňa a noci.
Vedieť, ţe Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín.
Vedieť vysvetliť, prečo je cez deň svetlo a v noci tma a
ako tento jav súvisí s tým, ţe cez deň nie je na oblohe
vidieť hviezdy.
Spontánne vytvárať predpoklady a pri diskusii
argumentovať vlastnou skúsenosťou.
Vedieť striedanie dňa a noci demonštrovať na modeli
Slnečnej sústavy.
MAT, VLA
OŢZ, MUV
Naklonenie Zemskej osi
Rotácia Zeme okolo
Slnka
Striedanie ročných období
Rotácia, ... Vedieť, ţe zemská os je naklonená a zároveň , ţe Zem
rotuje okolo Slnka (Zem obletí okolo Slnka za jeden
rok).
Vedieť vysvetliť a názorne na modeli ukázať, čo
spôsobuje zniţovanie a zvyšovanie teploty pri zmene
ročných období na Zemi.
VLA, MAT
OŢZ, MUV
Podmienky ţivota vo
vesmíre
Skúmanie vesmíru –
ďalekohľad, hvezdáreň,
umelá druţica, vesmírna
stanica, rakety,
raketoplány
Ďalekohľad, hvezdáreň,
umelá druţica, vesmírna
stanica, rakety,
raketoplány,...
Vedieť, ţe ţivé organizmy potrebujú pre svoj ţivot
kyslík a preto kvôli absencii atmosféry vo voľnom
vesmíre nepreţijú.
Vedieť, ţe ak chce človek vystúpiť do vesmíru, musí
mať zabezpečené dýchanie prostredníctvom skafandra.
Okrem kyslíka skafander poskytuje človeku ochranu
pred chladom (vedieť, ţe vo vesmíre je veľmi
chladno).
Rozprávať o tom, ako človek skúma vesmír zo zeme
MAT, IFV
MEV
II / 44
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
(ďalekohľady, hvezdárne, planetáriá) a ako ho skúma z
vesmíru.
Vedieť vysvetliť, čo je to umelá druţica, čo je to
vesmírna stanica a kde sa nachádza a aké majú dané
zariadenia funkcie.
Sily
5 h Gravitačná sila
Veľkosť a smer sily
Gravitačná sila –
hmotnosť a objem
predmetov
Gravitačná sila, hmotnosť
a objem, odpor vzduchu, ...
Vedieť vysvetliť, ţe príčinou pádu telies k zemi je
pôsobenie sily, ktorú nazývame gravitačnou.
Vedieť, ţe ak pôsobíme na padajúci predmet nejakou
silou proti smeru pôsobenia gravitačnej sily, je moţné
pád predmetov spomaliť, zastaviť alebo spôsobiť
opačný smer pohybu.
Zisťovať vlastnou výskumnou činnosťou, ktoré
predmety padajú rýchlejšie a ktoré pomalšie, pričom si
navrhovať objektívny spôsob merania rýchlosti
padania predmetov.
Skúmať súvislosť medzi hmotnosťou predmetu a
rýchlosťou jeho pádu. Dávať jav do súvislosti s
pôsobením gravitačnej sily.
MAT, VLA
ENV, DOV
Magnetická sila
Magnet
Magnetické a
nemagnetické materiály
Magnetizácia, magnetické
pole, kompas, magnet,
magnet. materiál, ...
Vedieť, čo je to magnet a ako pôsobí na rôzne
materiály.
Vedieť vysvetliť, ţe magnety majú dva póly, ako sa
dva magnety vzájomne k sebe správajú pri rôznych
vzájomných pozíciách.
Cieľavedome skúmať, ktoré predmety sú magnetické,
a ktoré nie sú magnetické a zovšeobecňuje záver, ţe
všetky magnetické predmety sú kovové, ale nie všetky
kovové predmety sú magnetické.
Jednoznačne vedieť rozlíšiť pojmy magnet a
VLA
ENV, OŢZ
II / 45
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
magnetický materiál.
Vedieť, ţe kovové predmety je moţné zmagnetizovať
a tie sa dočasne správajú samy ako magnety.
Vedieť, ţe zemeguľa má svoje vlastné magnetické
pole, vďaka ktorému fungujú kompasy.
Vedieť vysvetliť funkciu kompasu a zostrojiť
jednoduchý kompas.
Elektrická energia
Elektrický prúd
Elektricky vodivé a
nevodivé materiály
Význam elektrickej
energie pre človeka
Elektrický izolant
Bezpečnosť práce
Elektrický prúd, blesk,
vodiče, izolanty, statická
elektrina, ...
Vedieť, ţe elektrická energia sa vyrába v elektrárňach
a vedieť opísať spôsob, ako sa rozvádza do
domácností.
Vedieť vysvetliť význam elektrickej energie pre
súčasného človeka a vie zhodnotiť, aké dôsledky by
mal náhly výpad elektrickej energie.
Vedieť, ţe niektoré látky vedú elektrický prúd a
niektoré nevedú.
Vedieť zostrojiť jednoduchý elektrický obvod.
Vedieť, ţe elektrický prúd je ţivotu nebezpečný a
vedieť predchádzať styku s vysokým napätím.
Vedieť, ţe blesk je elektrický výboj, ktorý vzniká v
atmosfére a vedieť jednoducho vysvetliť funkciu
hromozvodu.
Vedieť jednoducho vysvetliť, kedy a kde vzniká
statická elektrina a ako sa prejavu na rôznych
predmetoch.
VYV, VLA
OŢZ, ENV,
FNG
Jednoduché stroje 1 h Páka ako jednoduchý
mechanizmus
Naklonená rovina
Páka, kladka, naklonená
rovina, ...
Vedieť skúmať predmety a zisťovať, či vyuţívajú na
svoju funkciu páku.
Vedieť vysvetliť, ţe pouţitím naklonenej roviny si
VYV, TEV
OŢZ, FNG
II / 46
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Kladka
vieme uľahčiť prácu.
Vedieť jednoducho vysvetliť, ţe kladka uľahčuje prácu
tým, ţe pri zdvíhaní nákladu pôsobíme menšou silou,
ale zdvíhame predmet pomaly.
Voda
2 h Minerálna voda
Mäkká voda
Kolobeh vody v prírode –
súvislosť s vyparovaním
Kolobeh, vodný kameň,... Skúmaním zisťovať, ţe rôzne druhy pitnej vody
(vodovodná, stolová, rôzne druhy minerálnych vôd)
obsahujú rozpustené látky, ktoré sa vo varných
nádobách usadzujú a tvoria tzv. vodný kameň.
Objasňovať si spôsob vzniku daţďovej vody a pokúšať
sa o komplexné vysvetlenie kolobehu vody v prírode.
VLA, VYV
OŢZ, FNG
Vznik minerálnej vody
Podzemná voda
Vodný kameň
Morská voda
Získavanie soli z morskej
vody
Príprava pitnej vody
Pitný reţim
Pitný reţim, morská voda,
podzemná voda, ...
Diskutovať o tom, aký pôvod má minerálna voda (ako
sa minerálna voda dostala z prírody do fliaš v
obchodoch); aký pôvod má studničná voda.
Vedieť, ţe vodovodná voda obsahuje málo
rozpustných látok a preto je vhodná na pitie.
Vedieť jednoducho vysvetliť, čo je to vodný kameň a
ako vzniká.
Vedieť, ţe vodný kameň je rozpustný v rôznych
kyslých látkach, napríklad sa dá odstrániť octom.
Vedieť, ţe morská voda je slaná a je to spôsobené tým,
ţe je v nej rozpustená soľ.
Vedieť, ţe ţivočíchy, ktoré ţijú v mori by vo vode bez
soli nepreţili a naopak.
Vedieť vysvetliť, ako je moţné z morskej soli získať
soľ a zistiť aj to, ako je moţné z morskej vody vyrobiť
pitnú vodu.
Vedieť, ţe človek musí denne vypiť určité mnoţstvo
vody a vie vysvetliť, aké tekutiny sú pre doplnenie
VLA,
VYV, ETV
OŢZ, ENV,
FNG
II / 47
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
zásob vody najvhodnejšie.
Ľudské telo
8 h Rozmnoţovanie človeka
Rast a vývin
Vývin pred narodením
Vývin po narodení
Význam zdravej stravy
pre vývin človeka
Rozmnoţovanie, vývin,
tehotenstvo, vyváţená
strava, ...
Vedieť, ţe na splodenie nového potomka je potrebný
dospelý muţ a dospelá ţena.
Vedieť, ţe na rozmnoţovanie má človek v tele
rozmnoţovaciu sústavu, pričom muţská sa od ţenskej
líši.
Vedieť vysvetliť, ţe po oplodnení ţeny muţom sa
dieťa vyvíja v tele matky.
Vedieť, ţe proces vývinu dieťaťa pred narodením trvá
9 mesiacov.
Vedieť opísať, ako sa dieťa v tele matky vyvíja, ako je
vyţivované a ako významná je zdravá ţivotospráva
ţeny v tomto období.
Vedieť vysvetliť, ţe vyvinuté dieťa ţena porodí v
nemocnici za asistencie lekárov.
Vedieť vysvetliť rozdiely medzi dospelým človekom,
dieťaťom a novorodencom.
Vedieť, ţe novorodenci sú na matke závislí a postupne
sa vyvíjajú, rastú, menia sa, na čo potrebujú vyváţenú
stravu a vyváţený pohyb.
VYV,
HUV, ETV,
NBV
OŢZ, OSR, MUV
Tráviaca sústava človeka
Proces trávenia potravín
Jedy
Drogy
Jedy, drogy, ţiviny, ...
Vedieť jednoducho vysvetliť, čo sa deje s jedlom,
ktoré zjeme.
Poznať základné súčasti tráviacej sústavy.
Vedieť, ţe okrem toho, ţe poznáme zdravé potraviny
obsahujúce ţiviny a vitamíny potrebné pre rast a
obnovu organizmu a menej zdravé potraviny, poznáme
aj potraviny, ktoré sú pre človeka jedovaté.
TEV,
ETV, NBV
OŢZ, ENV, FNG
II / 48
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Vedieť, ţe niektoré látky sú jedmi vtedy, keď ich
zjeme veľké mnoţstvo, napríklad soľ, ale aj vitamíny,
lieky v nadmernom mnoţstve, kombinácie liekov alebo
alkohol a iné drogy.
Vylučovacia sústava
Moč, pot, stolica, ...
Vedieť, ţe z krvi sa nevyuţité a odpadové látky
dostávajú z organizmu pomocou obličiek, v ktorých sa
tvorí moč.
Vedieť, ţe okrem stolice a moču človek vylučuje aj
pot.
TEV
OŢZ
Dýchacia sústava
Význam kyslíka pre
ľudský organizmus
Proces dýchania, súčinnosť
dýchania a srdcovej
činnosti, kašeľ, kýchanie,
kvapôčková infekcia, ...
Vedieť jednoducho vysvetliť, čo sa deje so vzduchom,
ktorý vdýchneme.
Vedieť, aké základné súčasti má dýchacia sústava a
kde sa v tele nachádza hlavná časť dýchacej sústavy –
pľúca.
Vedieť vymenovať základné prejavy dýchania človeka.
Skúmať, ako sa zrýchľuje dýchanie a zároveň aj
srdcová činnosť pri zvyšovaní námahy.
Vedieť vysvetliť, ţe so vzduchom sa do tela môţu
dostať rôzne nečistoty a dokonca aj pôvodcovia
rôznych ochorení.
TEV, HUV
OŢZ, ENV, DOV
Ţivočíchy
5 h Typickí zástupcovia
suchozemských
ţivočíchov
Spôsob ţivota vybraných
suchozemských
ţivočíchov
Suchozemský,... Vedieť, ţe na súši ţije najväčšie mnoţstvo ţivočíchov.
Vedieť, ţe dýchajú vzduch a ţivia sa potravou, ktorá je
dostupná na súši, niekedy vo vode.
Na príklade mačky vedieť vysvetliť prispôsobenie
ţivotu na súši, opísať jej vonkajšie znaky.
Vedieť, ţe niektoré suchozemské ţivočíchy lovia
korisť vo vode a tak majú vyvinuté pohybové orgány,
umoţňujúce lepší pohyb po vode.
VLA,
SJL, ETV
OŢZ, ENV
II / 49
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Typickí zástupcovia
suchozemských
ţivočíchov ţijúcich v
pôde
Spôsob ţivota vybraných
suchozemských
ţivočíchov ţijúcich v
pôde
Rypák, články, ... Vedieť, ţe mnohé ţivočíchy ţijú v pôde, vedieť uviesť
príklad krta a dáţďovky.
Vedieť, ţe ţivočíchy ţijúce v pôde tieţ potrebujú
dýchať vzduch, vytvárajú si pod zemou komôrky.
Vedieť vysvetliť, ţe ak ich zaleje voda, utopili by sa.
Spájať vedomosť so skúsenosťou a objasňovať jav na
dáţďovke.
ETV
OŢZ, ETV
Typickí zástupcovia
suchozemských
lietajúcich ţivočíchov
Spôsob ţivota vybraných
suchozemských
lietajúcich ţivočíchov
Teplé krajiny, lietajúci
ţivočích, ...
Vedieť, ţe ţivočíchy, ktoré je moţné vidieť vo
vzduchu ţijú na súši a pre svoj ţivot potrebujú dýchať
vzduch.
Vedieť, ţe vo vzduchu hľadajú potravu alebo sa ním
rýchlo premiestňujú. Jav vedieť jednoducho vysvetliť
na lastovičke. Vo vzduchu loví hmyz, ktorý kŕmi svoje
mláďatá. V zime vo vzduchu hmyz nelieta a tak sa
lastovičky sťahujú do teplých krajín, kde je hmyzu vo
vzduchu dostatok.
VYV, ETV
ENV, OŢZ
Typickí zástupcovia
vodných ţivočíchov
Spôsob ţivota vybraných
vodných ţivočíchov
Parazity
Vodný ţivočích, prevencia,
parazit, ...
Vedieť, ţe okrem ţivočíchov, ktoré ţijú na súši a
dýchajú vzduch poznáme aj také, ktoré ţijú vo vode.
Vedieť na príklade (kapor obyčajný) vysvetliť, ako sa
tieto ţivočíchy prispôsobili ţivotu pod vodou,
napríklad tvarom tela, spôsobom pohybu.
Vnímať rozdiel medzi vodnými a suchozemskými
ţivočíchmi.
Vedieť, ţe niektoré ţivočíchy sa prispôsobili ţivotu na
iných ţivočíchoch, kde získavajú aj potravu.
Vedieť jav vysvetliť na vybranom ţivočíšnom druhu:
voš detská. Vedieť objasniť význam hygieny pri
prevencii rozmnoţovania a šírenia vší.
SJL,
VLA, VYV
OŢZ, ENV, REV
II / 50
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Rastliny
4 h Význam vody pre rastliny
Vodné rastliny,
suchomilné rastliny
Suchomilné rastliny, vodné
rastliny, lekno, skalnice,...
Vedieť, ţe rastliny potrebujú pre svoj ţivot vodu.
Vedieť, ţe rastliny sa môţu líšiť v tom, koľko vody pre
svoj ţivot potrebujú.
Vedieť, ţe niektoré rastliny ţijú pod vodou, iné na
vode a niektoré vodu potrebujú v pôde.
Vedieť uviesť príklady rastlín, ktoré ţijú vo vode
(lekno, ţaburinka) a uviesť príklady rastlín, ktoré ţijú
na miestach s malým mnoţstvom vody (skalnice,
kaktusy).
VYV
OŢZ, ENV,
REV
Význam svetla pre
rastliny
Rastliny krátkych dní
Rastliny dlhých dní
Rastliny krátkych dní,
rastliny dlhých dní,
chryzantémy, ...
Vedieť, ţe tie rastliny, ktoré prirodzene rastú na
tienistých miestach nepreţijú na miestach s priamym
slnečným svetlom a naopak.
Uvedomiť si, ţe poznáme aj rastliny, ktoré rastú a
kvitnú na jar alebo na jeseň, keď je deň ešte krátky a
počasie chladnejšie a potom sú rastliny, ktoré kvitnú
počas leta, kedy je deň dlhý a teplý.
Vedieť uviesť niekoľko príkladov rastlín, napríklad
sneţienky, reďkovka, chryzantémy alebo paprika.
VYV,
ETV, NBV
OŢZ, ENV
Druhová rozmanitosť
rastlín
Druhová rozmanitosť,
rodový názov, ...
Vedieť, ţe rastliny majú veľa znakov spoločných a tým
sa odlišujú od iných ţivých súčastí prírody.
Zároveň vedieť, ţe rastliny sa inými znakmi vzájomne
odlišujú –osvojiť si základy poznávania druhovej
rozmanitosti.
Poznať 10 rastlín (vedieť ich pomenovať rodovým
názvom).
VLA
REV
Rastliny polí a lúk
1 h Liečivé rastliny
Najvýznamnejšie liečivé
rastliny a ich spôsob
Repík lekársky, lipa
malolistá, materina dúška,
ruţa šípová, skorocel
Vedieť vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka.
Vo vysvetlení zdôrazniť to, ţe rastliny obsahujú látky,
ktoré pomáhajú liečiť zranenia a ochorenia.
VYV
II / 51
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
vyuţitia
Zbieranie a uskladňovanie
liečivých rastlín
Rozpustné a nerozpustné
látky – príprava výluhu
Zvyšovanie rozpustnosti
látok – príprava čaju
kopijovitý, ...
Vedieť, ţe rôzne rastliny majú rôzny účinok, pouţívajú
sa na rôzne účely.
Rozpoznávať najčastejšie pouţívané liečivé byliny a
pomenováva ich rodovými menami: repík lekársky,
lipa malolistá, materina dúška, ruţa šípová a skorocel
kopijovitý.
Vedieť, ţe liečivé účinky môţu mať rôzne časti rastlín
– korene, listy, kvety, plody. V
edieť opísať postup, ako je potrebné rastliny sušiť
a uskladňovať.
Na základe záveru zo skúmania zdôvodniť, prečo je
potrebné pouţívať pri príprave čaju horúcu vodu.
REV,
ENV, OŢZ
Poznámky:
Prierezové témy:
OSR – osobnostný a sociálny rozvoj ENV – environmentálna výchova
MEV – mediálna výchova MUV – multikultúrna výchova
DOV – dopravná výchova – výchova bezpečnosti v cestnej premávke OŢZ – ochrana ţivota a zdravia
TPPZ – tvorba projektu a prezentačné zručnosti REV – regionálna výchova
Medzipredmetové vzťahy:
SJL – slovenský jazyk a literatúra VYV – výtvarná výchova HUV – hudobná výchova MAT – matematika
VLA – vlastiveda ETV – etická výchova NBV – náboţenská výchova TEV – telesná výchova
IFV – informatická výchova ANJ – anglický jazyk FNG – finančná gramotnosť
II / 52
STRATÉGIA VYUČOVANIA
1. ročník
Vyučovanie prírodovedy v 1. ročníku bude prebiehať v priestoroch triedy, ale veľmi dôleţitou
súčasťou vyučovania budú aj vychádzky a pozorovania v okolitej prírode a obci. Na hodinách
budú vyuţité metódy pozorovania, rozhovor, výklad, rozprávanie, prezentácia, vysvetľovanie,
problémové metódy a úlohy, precvičovanie, grafické znázorňovanie, práca s obrázkami,
názorné ukáţky, objasňovanie javov a skutočností, sociálne učenie – učenie sa od seba
navzájom, autentické učenie zo skúseností, beseda, práca s demonštračným obrazom, práca
s PC, práca s interaktívnou tabuľou, vyuţitie didaktických hier, práca s pracovným zošitom,
pokusy, praktické cvičenia, tajničky, doplňovačky a iné.
Po prebratí jednotlivých tematických celkov bude nasledovať súhrnné opakovanie učiva
formou krátkeho testu alebo ústnou formou.
2. ročník
Vyučovanie prírodovedy v 2. ročníku bude prebiehať v priestoroch triedy, ale veľmi dôleţitou
súčasťou vyučovania budú aj vychádzky a pozorovania v okolitej prírode a obci. Na hodinách
budú vyuţité metódy pozorovania, rozhovor, výklad, rozprávanie, prezentácia, vysvetľovanie,
problémové metódy a úlohy, precvičovanie, grafické znázorňovanie, práca s obrázkami,
názorné ukáţky, objasňovanie javov a skutočností, sociálne učenie – učenie sa od seba
navzájom, autentické učenie zo skúseností, beseda, práca s demonštračným obrazom, práca
s PC, práca s interaktívnou tabuľou, vyuţitie didaktických hier, práca s pracovným zošitom,
pokusy, praktické cvičenia, tajničky, doplňovačky a iné.
Po prebratí jednotlivých tematických celkov bude nasledovať súhrnné opakovanie učiva
formou krátkeho testu alebo ústnou formou.
3. ročník
Na vyučovacích hodinách prírodovedy v 3. ročníku vyuţívame nasledujúce metódy a formy –
práca s učebnicou, pracovným zošitom, doplnkovou literatúrou, práca s IKT, vyuţívanie
prezentácií, výklad, predĺţený výklad, didaktická hra, kreatívne, problémové, divergentné a
motivačné úlohy, pokusy, brainstorming, heuristický program DITOR, rozhovor,
pozorovanie, samostatná, frontálna a individuálna práca, práca v skupinách, vo dvojiciach,
diferencovaná práca, beseda, práca s demonštračným obrazom, vytvorenie kútika ţivej
prírody, praktické cvičenia, hodnotiace myslenie, vyhľadávanie materiálov, údajov z
encyklopédií, práca s prírodovednými atlasmi, vychádzky do blízkeho okolia, návšteva
botanickej záhrady a hvezdárne.
Preverovanie vedomostí ţiakov sa v priebehu školského roka uskutoční formou ústneho
skúšania a písania krátkych päťminútoviek (testov), z niektorých tematických celkov.
II / 53
4. ročník
Na vyučovacích hodinách prírodovedy v 4. ročníku vyuţívame nasledujúce metódy a formy
– práca s učebnicou, pracovným zošitom, doplnkovou literatúrou, práca s IKT, vyuţívanie
prezentácií, výklad, predĺţený výklad, didaktická hra, kreatívne, problémové, divergentné a
motivačné úlohy, pokusy, brainstorming, heuristický program DITOR, rozhovor,
pozorovanie, samostatná, frontálna a individuálna práca, práca v skupinách, vo dvojiciach,
diferencovaná práca, beseda, práca s demonštračným obrazom, vytvorenie kútika ţivej
prírody, praktické cvičenia, hodnotiace myslenie, vyhľadávanie materiálov, údajov z
encyklopédií, práca s prírodovednými atlasmi, vychádzky do blízkeho okolia, návšteva
botanickej záhrady a hvezdárne.
Preverovanie vedomostí ţiakov sa v priebehu školského roka uskutoční formou
ústneho skúšania a písania krátkych päťminútoviek (testov), z niektorých tematických celkov.
UČEBNÉ ZDROJE::
Učebnica:
3. ročník
Wiegerová, A., Česlová, G., Kopáčová, J.: Prírodoveda pre 3. ročník ZŠ. SPN – Mladé letá
Bratislava, 1. vydanie, 2011. ISBN 978-80-10-02079-9
Stanko, J., Stanková, A.: Prírodoveda pre 3. ročník ZŠ. SPN, Media Trade Bratislava, 3.
vydanie, 2002. ISBN 80-08-03445-9
Stanko, J., Stanková, A.: Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ. SPN, Media Trade Bratislava, prvé
vydanie, 1998. ISBN 80-08-02692-8
4. ročník
Stanko, J., Stanková, A.: Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ. SPN, Media Trade Bratislava, prvé
vydanie, 1998. ISBN 80-08-02692-8
Pracovné zošity:
1. ročník
Wiegerová, A., Česlová, G.: Prírodoveda pre 1. ročník ZŠ. SPN – Mladé letá Bratislava, tretie
vydanie, 2010. ISBN 978-80-10-01857-4
2. ročník
Wiegerová, A., Česlová, G., Kopáčová, J.: Prírodoveda pre 2. ročník ZŠ. SPN – Mladé letá
Bratislava, druhé vydanie, 2010. ISBN 978-80-10-01921-2
3. ročník
Stanko, J., Stanková, A.: Prírodoveda pre 3. ročník ZŠ. SPN, Mladé letá, Bratislava, 12.
vydanie, 2008. ISBN 978-80-10-01426-2
II / 54
4. ročník
Kopáčová, J., Kubovičová, M., Kozinka, V.: Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ, 1. časť. Orbis
Pictus Istropolitana Bratislava, prvé vydanie, 2000. ISBN 80-7158-244-1
Kopáčová, J., Kubovičová, M., Kozinka, V.: Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ, 2. časť. Orbis
Pictus Istropolitana Bratislava, prvé vydanie, 2001. ISBN 80-7158-245-1
Stanko, J., Stanková, A.: Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ. SPN Bratislava, jedenáste vydanie,
2009. ISBN 978-80-10-01642-6
Doplnková literatúra:
1. ročník
Gubricová, J., Damboráková, V., Pavolová, Ľ.: Adamkompas zdravia, 1. časť. Burda Toys
Bratislava, prvé vydanie, 2004. ISBN 80-89209-01-7
Gubricová, J., Pavolová, Ľ.: Adamkompas zdravia, 2. časť. Burda Toys Bratislava, prvé
vydanie, 2005. ISBN 80-89209-07-6
Emer, M.: Tajomstvá slušného správania. M.P.STUDIO, Havlíčkúv Brod, 2010. ISBN 978-
80-970203-5-4
Raynerová, C.: Nenič svoje múdre telo. SONUS Banská Bystrica, 1997. ISBN 80-967549-2-0
Stoličný, P.: Rozprávky o dopravných značkách.Materské centrum Bublinka, Bratislava, Piate
vydanie, 1985. ISBN 978-80-970325-6-2
Koţuchová, M., Matúšková, R., Stebila, J.: Dopravná výchova pre 1. ročník ZŠ. SPN – Mladé
letá Bratislava, prvé vydanie, 2009. ISBN 978-80-10-01762-1
2. ročník
Gubricová, J., Damboráková, V., Pavolová, Ľ.: Adamkozmos zdravia, 1. časť. Burda Toys
Bratislava, prvé vydanie, 2004. ISBN 80-89209-02-5
Gubricová, J., Pavolová, Ľ.: Adamkozmos zdravia, 2. časť. Burda Toys Bratislava, prvé
vydanie, 2005. ISBN 80-89209-09-2
Emer, M.: Tajomstvá slušného správania. M.P.STUDIO, Havlíčkúv Brod, 2010. ISBN 978-
80-970203-5-4
Raynerová, C.: Nenič svoje múdre telo. SONUS Banská Bystrica, 1997. ISBN 80-967549-2-0
Koţuchová, M., Matúšková, R., Stebila, J.: Dopravná výchova pre 2. ročník ZŠ. SPN – Mladé
letá Bratislava, prvé vydanie, 2009. ISBN 978-80-10-01763-8
3. ročník
Nguyenová Anhová, Ľ.: Maťkove zvedavé tykadlá 1. Maquita Prievidza, 1. vydanie, 2008.
ISBN 978-80-89260-18-8
Raynerová, C.: Nenič svoje múdre telo. SONUS Banská Bystrica, 1997. ISBN 80-967549-2-0
II / 55
4. ročník
Raynerová, C.: Nenič svoje múdre telo. SONUS Banská Bystrica, 1997. ISBN 80-967549-2-0
IKT zdroje::
1. ročník :
Multimediálne CD: Cesta mlieka. Ministerstvo pôdohospodárstva SR
Výučbové CD: S Martinom na ceste, virtuálne detské dopravné ihrisko. MedSafe
2. ročník :
Multimediálne CD: Cesta mlieka. Ministerstvo pôdohospodárstva SR
Výučbové CD: S Martinom na ceste, virtuálne detské dopravné ihrisko. MedSafe
3. ročník
Výučbové CD: Prírodné spoločenstvá
- interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor
4. ročník
- interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor
HODNOTENIE ŢIAKOV:
1. ročník
Ţiaci budú hodnotení slovne podľa hodnotiacich kritérií v súlade s Metodickým pokynom
MŠVVaŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základnej školy. Pri hodnotení ţiakov 1.
ročníka vyuţívame slniečkové a obrázkové pečiatky, s ktorých klasifikačným významom sú
ţiaci aj rodičia oboznámení.
2. – 4. ročník
Ţiaci budú hodnotení známkou podľa hodnotiacich kritérií v súlade s Metodickým pokynom
MŠVVaŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základnej školy a priebeţne slovne.
Hodnotiace kritériá:
Stupeň 1 (výborný)
Ţiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo
vyuţívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne
a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh,
hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstiţný. Grafický
prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné aţ originálne.
Stupeň 2 (chválitebný)
Ţiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo
vyuţívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych,
II / 56
motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové
kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne
a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas
nedostatky v správnosti, presnosti a výstiţnosti. Grafický prejav je prevaţne estetický.
Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.
Stupeň 3 (dobrý)
Ţiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných
osnov a pri ich vyuţívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré
vyuţíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími
nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri
riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáţe
s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky
v správnosti, presnosti, výstiţnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho
činností sú menej kvalitné.
Stupeň 4 (dostatočný)
Ţiak má závaţné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa
učebných osnov ako aj v ich vyuţívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh
s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri
vyuţívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti,
presnosti a výstiţnosti váţne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú
omyly, grafický prejav je málo estetický. Váţne nedostatky dokáţe ţiak s pomocou učiteľa
opraviť.
Stupeň 5 (nedostatočný)
Ţiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti poţadované učebnými osnovami, má v nich závaţné
medzery, preto ich nedokáţe vyuţívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh
s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri
vyuţívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa.
Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností
a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Váţne nedostatky nedokáţe opraviť ani s pomocou
učiteľa.
II / 57
Pri hodnotení samostatných písomných prác a projektov budeme vychádzať v 1. – 4. ročníku
z hodnotiacej škály:
dosiahnutý počet bodov v % známka
100% - 90% 1
89% - 75% 2
74% - 50% 3
49% - 25% 4
24% - 0% 5
II / 58
VLASTIVEDA
Školský vzdelávací program Enviráčik
Základná škola, Lehota 144
Názov
predmetu Informatická výchova
Časový
rozsah
výučby/
ročník
1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník
1 hod./týţdeň
33 hod./rok
1 hod./týţdeň
33 hod./rok
1 hod./týţdeň
33 hod./rok
Stupeň
vzdelania ISCED 1
Forma
štúdia denná
Vyučovací
jazyk slovenský
CHARAKTERISTIKA
Vlastiveda je predmetom, ktorý skúma reálny svet, v ktorom sa ţiak bezprostredne
pohybuje. Je to blízke alebo menej vzdialené okolie domu, školy, obce alebo regiónu, v
ktorom ţiak ţije. V krátkosti to môţeme nazvať ako objavovanie reálneho sveta ţiakmi v
určitom čase a priestore, vzájomné ovplyvňovanie sa človeka a prírody. Práve čas a priestor
sú chápané ako základné kategórie spoločenského ţivota, ktorými si ľudia môţu odovzdávať
svoje informácie. Je v nich sprostredkovaný aj rozdielny ţivot ľudí v jednotlivých kultúrach.
Súčasťou vlastivedy je spoznávanie minulosti, vzácnych predmetov, ktoré nám vypovedajú o
ţivote našich predkov, ale aj významných osobností. Vnímať, spoznávať a vytvoriť si kladný
vzťah ku krajine, v ktorej ţiak ţije, je hlavnou úlohou vo všetkých troch ročníkoch
primárneho vzdelávania.
Určité vlastivedné poznávanie začína uţ v detstve, v priestore a okolí dieťaťa, ktorý sa
vyznačuje mnoţstvom zaujímavých vecí, kde dieťa získava odpoveď na mnoţstvo otázok.
Obsah vlastivedy v primárnom vzdelávaní je naplnený emotívnym (dobrodruţným)
poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a dojmov z krajiny, v ktorej ţije. S tým úzko
súvisí aj poznávanie seba samého, svojho miesta v rodine a v komunite, v ktorej ţije.
Poznávanie svojej krajiny v jednotlivých ročných obdobiach s dôrazom na starostlivosť a
bezpečnosť o zdravie, vytvára predpoklady pre vnímanie vzájomného vzťahu človeka a
prírody. Človek aj príroda sa mení v čase, a práve preto vnímanie svojej obce, regiónu, ale aj
celej vlasti musí byť spojené s poznaním histórie. Vlastiveda má aj činnostné zameranie.
Odporúčame preto aj vychádzky s vlastivednými námetmi. Ak to nie je moţné z
II / 59
bezpečnostného hľadiska, vhodné sú aj multimediálne prezentácie. Ideálne je prepojenie
vychádzok s prírodovedným, kultúrnym a historickým vzdelávaním. Vlastiveda inak
nazývaná aj »Objavujeme Slovensko« je rozdelená na tri veľké celky: Príroda Slovenska,
Ľudia a Slovensko v minulosti a dnes. V časti »Príroda Slovenska« je základom spoznávanie
určitých prírodných krás (napr. pohoria, jaskyne) najmä prostredníctvom povestí, rozprávania
prostredníctvom obrázkov a i. Slovensko v minulosti a dnes sú historické príbehy. Ich pilier
tvoria významné udalostí v histórii Slovákov v istom časovom slede. Ţiaci sa oboznamujú s
najvýznamnejšími a najatraktívnejšími časťami regiónov. Tieto môţu byť realizované
prostredníctvom modelových výletov.
CIELE
Motivácia k objavovaniu prírody a ľudských výtvorov v blízkom, ale i vzdialenom
okolí je vo vlastivede dokumentovaná zaujímavým spôsobom učenia sa. Dôleţitým cieľom je
spoznávať sociokultúrny priestor ţivota dieťaťa a genézu tohto priestoru. Mimoriadna pozornosť je
venovaná orientácii v priestore a čase. Rozvoj poznania dieťaťa v danom sociokultúrnom priestore
zodpovedá mentálnej prezentácii pojmového aparátu, s ktorým dokáţe narábať a chápať jeho význam.
Dieťa si ozrejmuje vlastnú kultúru, učí sa narábať s historickými prameňmi, je schopné sa v nej
orientovať a hodnotiť na svojej primeranej úrovni. Vníma a zaujíma postoj k multikultúrnej
otvorenosti. Prostredníctvom príbehov, rozprávok, piesní, pozorovaní, ţiaci získavajú vzťah ku kraju,
v ktorom ţijú.
Vo vyučovaní vlastivedy v 2. ročníku ZŠ je pozitívne, ak vedia ţiaci rozprávať o svojom kraji,
v ktorom ţijú, vedia pomenovať jeho jednotlivé časti. Vedia odlíšiť vzťahy, väzby (prírodného a
spoločenského rázu) v krajine svojho okolia, vo svojej obci, doma i v škole. Pri kaţdej vhodnej téme
môţu ţiaci pouţiť poznatky, ktoré načerpali zo svojich pozorovaní a osobných skúseností. Ţiaci majú
vedieť pomenovať a odlíšiť, čo vytvorila príroda, a čo človek. Porozprávať o premenách prírody počas
roka. Vyhľadať v kalendári významné dni. Orientovať sa v kraji pomocou svetových strán a
významných objektov. Veku primerane charakterizovať svoju obec. Po objavnom spoznaní kraja, v
ktorom ţiaci ţijú, sa postupne pútavou formou oboznamujú so zaujímavými časťami Slovenska. Ţiaci
majú pomocou obrázkov opísať pojmy, krajinu, pamiatky, ktoré uţ nie sú z ich bezprostredného
okolia. Ukázať na „obrázkovej mape“ (prispôsobenej obsahu vlastivedy v 3. ročníku) vybraté pohoria,
jaskyne, rieky, mestá a i. Opísať ich pomocou obrázkov – pokúsiť sa na nich rozlíšiť uţ na pohľad
rozdielne alebo spoločné znaky. Stručne povedať obsah povesti na vybratú tému. Porozprávať o
významných historických udalostiach.
Výučba vlastivedy v 4. ročníku ZŠ je zameraná na záţitkové poznávanie oblastí
Slovenska. Pre ţiakov je pri tom dôleţité orientovať sa na mape, vedieť čítať mapu s
porozumením a rozprávať o obrázkoch, fotografiách, porovnávať jednotlivé oblasti s krajom,
v ktorom ţiak ţije. Jej hlavným cieľom je podporovať chuť učiť sa, získavať zaujímavé
II / 60
informácie, triediť ich, vyuţívať v kontextových situáciách. Rozvíjať schopnosť objavovať a
snahu vysvetľovať, všímať si priestor, v ktorom ţijeme a jeho premeny, prejavovať záujem o
spôsob ţivota ľudí v blízkom okolí (v triede, škole, obci) a vedieť spolupracovať. Akceptovať
ľudí, ktorí prišli na Slovensko z iných štátov a naučiť sa ich tolerovať.
Súhrn cieľov:
poznať priestor, v ktorom ţiak ţije,
orientovať sa v priestore a čase,
orientovať sa v mape, narábať s veku primeranými historickými prameňmi,
rozvíjať si vzťah ku krajine a spoločnosti prostredníctvom príbehov, rozprávok,
rozvíjať schopnosť vyuţívať poznatky a zistenia zo svojich skúseností, pozorovaní,
objavovaní,
vnímať vzťah prírody a človeka, vzájomné ovplyvňovanie sa,
vyuţívať zdroje informácií na opisovanie charakteristík prostredia, ich porovnávanie,
vnímať ľudí aj z iných kultúrnych oblastí.
II / 61
VZDELÁVACIE STRATÉGIE
kompetencie predmetové
ţiak
bude
schopný
rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania vlastivedného prostredia a javov
s ním súvisiacich
tvoriť a modifikovať pojmy a predstavy, ktoré opisujú a vysvetľujú základné
vlastivedné javy a existencie
vnímať spojitosť jeho vlastivedných poznatkov a vedy ako takej
ţiak sa
naučí
rozvoju schopnosti realizovať jednoduché vlastivedné pozorovania
slovne alebo písomne prezentovať svoje skúsenosti z navštívených a spoznaných
oblastí na Slovensku
interpretovať prečítanú alebo vypočutú povesť, pieseň, báseň viaţucu sa k regiónu
alebo k vlasti
rozvíjať čitateľskú gramotnosť prostredníctvom interpretácie umeleckých textov
z literatúry alebo odborné texty, prostredníctvom opisu obrázkov, diagramov,
kresieb, ...
kompetencie k celoţivotnému učeniu sa
ţiak sa
naučí
chápať význam vedy pre kaţdodenný ţivot
objektívne posudzovať pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na
prírodu a celkové ţivotné prostredie
spoznávať ţivotné prostredie, pozorovať zmeny, ktoré sa v ňom dejú
vnímať pozorované javy ako časti komplexného celku
kompetencie sociálne komunikačné
ţiak sa
naučí
opisovať, porovnávať a klasifikovať informácie získané pozorovaním
vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom
základom vedeckej terminológie a vie ju odlíšiť od beţnej, nevedeckej
komunikácie
vybrané odborné pojmy, na ktorých je moţné rozvíjať vlastivedné schopnosti
vyuţívať ľudovú slovesnosť, výtvarné, hudobné, dramatické alebo filmové
umenie
kompetencie uplatňovať základ matematického myslenia
ţiak sa
naučí
ţe kaţdá skutočnosť je vysvetliteľná
meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou
postupne základným logickým operáciám
kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií
ţiak sa
naučí
samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do
takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň
vyuţívať IKT pri vyhľadávaní, spracovávaní a kritickom posudzovaní informácií
rozvoju schopnosti získavať informácie o vlasti pozorovaním, skúmaním a
hľadaním v rôznych informačných zdrojoch
vyuţívať IKT pri vzdelávaní
kompetencie riešiť problémy
ţiak sa
naučí
uplatňovať metódy zaloţené na analyticko - kritickom a tvorivom myslení
nazeraniu na problémy a ich riešenie z rôznych uhlov pohľadu
formulovať argumenty a dôkazy na obhájenie svojich názorov
rozvíjať schopnosť argumentácie s vyuţívaním kauzality
II / 62
kompetencie občianske
ţiak sa
naučí
potrebe vlasť chrániť a byť hrdým občanom
schopnosti objavovať a poznávať všetko, čo ho zaujíma, k čomu má pozitívny
vzťah
kompetencie sociálne a personálne
ţiak sa
naučí
rôznym stratégiám učiť sa
hľadať moţnosti a limity k samostatnému, sebavedomému, vystupovaniu a
konaniu
efektívnej bezproblémovej komunikácii
kompetencie pracovné
ţiak sa
naučí
aktívne manipulovať s vlastivednými materiálmi, s ktorými sa deti beţne
stretávajú
zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine
rozvíjať schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom vyuţívania
všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie
objektívne
II / 63
OBSAH VYUČOVANIA
Vlastiveda v 2. ročníku
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Kraj, kde ţijem 5 h Moja trieda, škola,
okolie školy
Trieda, škola, okolie,
správanie sa v škole,
bezpečnosť v škole, ...
Opísať prostredie triedy, školy, okolia školy, obce.
Zakresliť na plánik rozloţenie tried na chodbe, v
triede rozloţenie stolov, tabule a pod.
Vyhodnotiť miesta nebezpečné v triede a v škole a
určiť pravidlá správania sa pre vlastnú bezpečnosť aj
bezpečnosť spoluţiakov. OSR,
ENV, REV,
FNG
Okolie školy
Škola,školský dvor, objekty
v okolí školy, pred školou, za
školou, prostredie v okolí
školy – stromy, budovy, ...
Opísať prostredie školy, určiť, čo sa nachádza pred
školou, za školou – budovy, stromy,...
Okolie školy a bydliska
(orientácia v okolí)
Povrch, lesy, lúky,
polia, záhrady a parky
okolia
Les, lúka, park, rieka,
jazero,...
Opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo
rastie v okolí školy, v obci, aké rastliny stromy,
vedieť ich porovnať, v čom sa líšia, podľa obrázkov
opísať rastliny.
Urobiť si atlas z fotografií, kresieb alebo listov
stromov. Tvoriť zbierku, analyzovať, triediť.
Cesta do školy a
domov
7 h Cesta do školy a domov
Môj tieň smeruje na
sever (svetové strany)
Poznávanie cesty do
školy
Svetové strany, poludňajší
tieň, krajina, orientácia podľa
svetových strán, trieda, škola,
dopravné značky, ...
Určiť smer na sever podľa poludňajšieho tieňa.
Určiť svetové strany v krajine a polohu významných
objektov v miestnej krajine.
Nakresliť schému cesty do školy, vyznačiť na nej
objekty, zaujímavé miesta, vyhodnotiť nebezpečné
ENV,
DOV, MUV
II / 64
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
miesta, zakresliť na ceste priechody, kriţovatky,
dopravné značky, semafory.
Pozorujeme oblohu -
Slnko, Mesiac a
hviezdy, oblaky
Obloha, počasie, oblaky,
pranostika, prvky počasia,
predpoveď počasia, Slnko,
Mesiac, hviezdy, ...
Na základe záznamov zo sledovania počasia v
priebehu jedného týţdňa vyhodnotiť zmeny počasia,
zaznačiť do merania zvolenými znakmi zmeny
oblakov, zmeny oblohy.
Orientácia v mape a
pláne mesta
Cesta, plán, nákres, mapa,
symboly na mape, mapové
znaky, ...
Zakresliť budovy v sídle do plánu obce.
Orientovať sa na mape, ktoré domy sú na akej ulici,
ktorá cesta a cez aké ulice, okolo ktorých budov
vedie k vybranej lokalite.
Ako sa staráme o naše
okolie (a o ţivotné
prostredie)
Krajina, ţivotné prostredie,
znečistené prostredie,
zničené prostredie, ochrana
ţivotného prostredia, ...
Vyhodnotiť miesta v obci alebo v škole, ktoré sú
znečistené a navrhnúť vylepšenie stavu v škole.
Na základe vlastného prieskumu zistiť, v ktorých
častiach obce sú zdevastované lavičky, cesty, zničené
a pokreslené budovy, vyrúbané stromy.
Pripraviť miniprojekt na zlepšenie.
Objavujeme
premeny okolo nás
3 h Príroda
Prvky okolia, ktoré vytvorila
príroda a prvky prostredia,
ktoré vytvoril človek, ...
Rozpoznať, ktoré časti krajiny tvorila príroda, ktoré
človek.
Opísať krajinu okolo školy.
ENV
Čo a ako sa deje v
našom okolí
5 h Naša obec, jej história a
súčasnosť Čo sa deje v
našom okolí
Obec (príbehy o
rodákoch, pamätné
Príbeh, povesť, pamätné
budovy, sochy, významné
osobnosti histórie, vedy,
kultúry, športu, umenia, ...
Urobiť zbierku informácií o významných ľuďoch
obce.
Vytvoriť portfólio významných miest alebo
zaujímavých miest – nakreslených alebo
odfotografovaných .
MUV, OŢZ,
REV,
ENV, OSR, FNG
II / 65
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
miesta, sochy a i.)
História, povesti, piesne,
šport a kultúra
Obec
Ľudia v mojom okolí,
základné pravidlá
slušného správania, úcta
k starším
Obec, ulice, domy,
významné budovy – pošta,
polícia, škola, miestny úrad,
ľudia v mojom okolí,
spoluţiaci, spoluţiaci z iných
krajín, prisťahovalci,
multikultúra , ...
Opísať spôsob ţivota obyvateľov obce, vedieť
povedať názov svojej obce a presnú adresu.
Vysvetliť zásady slušného správania sa na ulici a k
obyvateľom obce.
Ochrana miesta pred
nebezpečenstvom
(poţiar)
Kam volať o pomoc a
kto nám pomáha
(tiesňové linky)
Tiesňová linka, postup pri
volaní hasičov, ...
Poznať čísla pre záchranu (112).
Vypracovať zoznam nebezpečenstiev a ako sa pred
nimi chrániť – neznámi ľudia, prírodné
nebezpečenstvá – blesk, búrka, silné slnečné ţiarenie.
Zvyky a tradície 3 h Tradície a zvyky
Vianočný čas - (aké sú
tajomstvá Vianoc,
Silvestra, Nového roka a
Troch kráľov)
Veľkonočné sviatky
Sviatočné dni, tradície,
kalendár, ...
Vymenovať známe sviatočné dni.
Opísať tradície (v obci, v rodine), ktoré sa k nim
viaţu.
MUV, OSR
Čo sa mi v našom
kraji najviac páči
3 h Čo sa mi v našom kraji
najviac páči
Kraj, ... Napísať, nakresliť príbeh na tému: „Čo sa mi v našej
obci páči a čo nepáči“. ENV, REV, MUV
II / 66
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Diskusia o napísaných príbehoch.
Objavujeme
Slovensko
3 h Slovensko na mape,
obrázkoch, internete,
knihách, rozprávkach,
CD, DVD
Mestá, dediny, pohoria,
rieky, pamätihodnosti, ...
Poznať dokumenty, filmy, o Slovensku.
Vedieť o významných osobnostiach a udalostiach.
Vedieť sa zorientovať na mape Slovenska.
Poznať krásy Slovenska.
ENV,
DOV, MEV
Cestujeme po
Slovensku
3 h Nad mapou Slovenska Mapa, cestovný ruch,
cestovanie, ...
Vedieť sa zorientovať na mape Slovenska.
Poznať krásy Slovenska.
OSR,
MEV, REV
II / 67
Vlastiveda v 3. ročníku
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Ako sa vyznať vo
svojom okolí
2 h Krajina
Svetové strany
Povrch
Obraz krajiny
Svetové strany, povrch, ...
Opísať (porozprávať vlastnými slovami) obraz
pozorovanej krajiny.
Porovnať rôzne obrazy krajiny. Vedieť určiť svetové
strany podľa poludňajšieho tieňa.
Všímať si zaujímavosti krajiny a jej zmeny.
ANJ
REV
Plán
2 h Plán
Význam plánu
Orientácia podľa plánu
Plán, ... Nakresliť rozmiestnenie nábytku v triede (vytvoriť
plán triedy).
VYV, MAT
OŢZ, FNG
Mapa
3 h Mapové znaky
Mapové znaky, ... Čítať plán podľa mapových znakov, orientovať sa
podľa plánu.
Vytvoriť plán známeho prostredia.
VYV, PDA
REV, DOV
Ako vzniká mapa
Mapové znaky
Grafická mierka mapy
Vzdialenosť objektov na
mape
Mierka mapy, pomer, ... Orientovať sa na pláne.
Vyhľadávať ďalšie znaky na pláne (podľa
vysvetliviek) a opísať, čo na danej mape zobrazujú.
Podľa mierky odmerať skutočnú vzdialenosť
objektov zobrazených na pláne.
MAT, SJL
REV
Objavujeme
Slovensko
7 h Kde sa nachádza
Slovensko
Glóbus
Glóbus, ...
Vedieť, kde sa nachádza Slovensko.
Orientovať sa na glóbuse. SJL, VYV
MUV
Krásy našich hôr Chránené územia, národné
parky, ...
Určiť na mape pohoria, ktoré sa nachádzajú v okolí
trás z Bratislavy do Košíc. PDA, HUV
II / 68
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Pohoria
Chránené územia
Vyhľadať o nich ďalšie dostupné informácie,
prezentovať ich.
Pomenovať na mape chránené územia, národné
parky. Zdôvodniť, prečo sú chránené.
Naučiť sa pravidlá „správania sa“ v chránených
oblastiach.
ENV, OŢZ
Rieky - dar ţivota
Voda, význam rieky,
rekreácia, priehrada
Starostlivosť o vodu
Znečisťovanie vody
Priehrada, rekreačné
zariadenia, vodné plochy, ...
Ukázať na mape najznámejšie slovenské rieky.
Vysvetliť, prečo si ľudia stavali príbytky pri riekach,
prečo pri riekach existujú rekreačné zariadenia, prečo
stavajú priehrady.
Opísať ako vznikli jazerá a plesá.
Porozprávať ako sa staráme o rieky a vodné plochy.
Pomocou textu vytvoriť pojmovú mapu.
PDA,
TEV, HUV
OŢZ, ENV
Lesy - naše pľúca
Les, ... Vysvetliť pojem les, zaradiť strom do príslušného
druhu lesa a poznať niektoré ţivočíchy, ţijúce v
konkrétnych lesoch.
Vedieť pravidlá slušného správania sa v lese.
Zhodnotiť svoje správanie sa v prírode na príkladoch,
čo je dobré, čo nie je dobré.
PDA, HUV,
VYV
ENV, OŢZ
Slovensko plné záhad
Jaskyne
Kúpeľné mestá
Minerálne pramene
Jaskyňa, kúpeľné mesto,
minerálny prameň, ...
Podľa mapových znakov na mape ukázať slovenské
jaskyne, kúpeľné mestá a minerálne pramene.
Vysvetliť ich význam.
Opísať pravidlá slušného správania sa v jaskyni a
zdôvodniť ako nevhodné správanie sa v jaskyni môţe
PDA
REV, OŢZ, ENV
II / 69
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
prispieť k zničeniu výnimočného prírodného výtvoru.
Po turistických
chodníčkoch
Turistická mapa
Potreby na výlet
Turistický chodníček,
turistická mapa, ...
Naplánovať si v skupine výlet, orientovať sa na
turistickej mape podľa mapových znakov a pripraviť
si všetky potrebné veci na výlet so zreteľom na
špecifiká horského prostredia a počasia.
Pripraviť si aj pravidlá správania sa na výlete a
zdôvodniť.
PDA, TEV
REV, OŢZ
Poznávame dejiny
Slovenska
10 h Ako chápať časové
súvislosti
Minulosť, prítomnosť,
budúcnosť
Minulosť, prítomnosť,
budúcnosť, časová
priamka,...
Rozlíšiť minulosť, prítomnosť, budúcnosť podľa
udalostí.
Zostaviť časovú priamku udalostí podľa rokov alebo
storočí a podľa časovej priamky a povedať, čo sa
stalo skôr a čo neskôr.
SJL, MAT
MEV
Prečo sa ľudia usadili na
našom území
Osídľovanie
Osídľovanie, etapa, ... Vedieť povedať v chronologickom poradí, ako
prebiehalo osídľovanie.
Vedieť z textu určiť, aké boli príčiny jednotlivých
etáp.
Predmety, ako
svedkovia doby
Múzeum
Múzeum, historický
predmet,...
Vyjadriť vzťah k historickým predmetom, prečo sú
zaujímavé, k čomu sa viaţu, o čom podávajú
informácie.
SJL, VYV
TPPZ, MEV
Svätopluk a jeho sláva
Slovan, symboly, ... Prerozprávať vlastnými slovami povesť o
Svätoplukových prútoch.
Porozprávať pomocou obrázkov o ţivote Slovanov,
opísať symboly, ktoré sú v povestiach a zhodnotiť, či
sa význam vtedajších symbolov prenáša aj do
SJL, VYV
REV
II / 70
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
súčasnosti.
Prečo chodíme do školy
Mária Terézia
Panovníčka, školská
dochádzka, ...
Poznať meno významnej panovníčky Uhorska, čím
bola významná, čím bola zaujímavá, v akej dobe a v
akom prostredí ţila. Ktoré miesta na Slovensku sú s
ňou spojené. Ako je s ňou spojená školská
dochádzka.
SJL,
ETV, NBV
MUV, OSR
Ako vznikol slovenský
jazyk
Významní jazykovedci:
Ľudovít Štúr a Anton
Bernolák
Jazykovedec, spisovný
jazyk,...
Vedieť vysvetliť podstatu vzniku spisovného jazyka
a poznať významné osobnosti spojené s týmto
procesom.
SJL
MUV, MEV
Ako vznikla slovenská
hymna
Hymna, hymnické piesne, ... Poznať text hymny a porovnať text súčasnej hymny
s pôvodným textom, nájsť rozdiely a vedieť vysvetliť
význam jednotlivých slov.
Poznať príleţitosti, pri ktorých sa hrá hymna.
SJL, HUV
REV, MEV
Prečo M.R. Štefánik
veľa cestoval
Mohyla, hvezdár, generál, ... Opísať osobnosť M.R. Štefánika a zhodnotiť, čím bol
významný, čím bol zaujímavý, ktoré miesta na
Slovensku sú s ním späté a prečo má významné
miesto v dejinách Slovenska.
SJL, VYV
OSR
Slovensko v súčasnosti Susedné štáty, .. Určiť na mape, ktoré zo susedných štátov patria do
Európskej únie.
SJL, HUV
MUV
Naše starobylé
pamiatky a ich
krása
9 h Ako vznikali mestá
Minulosť, súčasnosť, ... Opísať spôsob vzniku miest, kedy a prečo vznikali.
Porovnať ţivot v meste v minulosti a v súčasnosti.
Vytvoriť v skupine model mesta.
SJL, VYV
ENV, OŢZ
II / 71
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Slávne mestá
Ţivot v minulosti a v
súčasnosti
Banské mesto, remeslo,... Porovnať ţivot v meste v minulosti a v súčasnosti.
Vyhľadať na mape slávne miesta.
Vyhľadať rôzne informácie o slávnych mestách z
rôznych zdrojov, opísať zaujímavosti.
Svetoznáme pamiatky
UNESCO
Kultúrna a prírodná
pamiatka, UNESCO, ...
Porovnať podľa obrázkov kultúrne a prírodné
pamiatky zapísané do zoznamu UNESCO, ich
význam, zaujímavosti, prečo je potrebné chrániť ich.
SJL, VYV
REV, FNG
II / 72
Vlastiveda v 4. ročníku
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Krajina, v ktorej
ţijeme
5 h Čítanie mapy Slovenska
Mapa, povrch krajiny,
pohorie, níţina, rieky, ...
Opísať a rozlíšiť povrch krajiny podľa členitosti.
Opísať polohu pohorí a níţin. Vymenovať a ukázať
na mape naše najväčšie rieky.
Opísať a rozlíšiť povrch krajiny podľa členitosti.
Opísať polohu pohorí a níţin.
PDA
OSR
Časová priamka
Časová priamka, udalosť,
udalosti v roku, ...
Porovnať udalosti podľa časovej priamky, určiť,
ktorá udalosť sa stala skôr a ktorá neskôr.
Usporiadať udalosti svojho ţivota a udalosti v roku
na časovej priamke.
PDA, MAT,
SJL
OSR, MEV
Územné členenie – kraje
Charakteristika kraja,
v ktorom ţijem
Kraj, mapa kraja, krajské
mestá, ...
Vymenovať podľa mapy kraje SR a ukázať krajské
mestá.
Vyhľadať regionálne osobitosti vlastného kraja.
PDA, SJL
REV, OSR
Mestá a dediny 4 h
Charakteristika mesta,
dediny
Mesto, dedina,
charakteristika mesta alebo
dediny a ich porovnanie, ...
Z fotografií, krátkych textov a svojich skúseností
opísať charakteristiku mesta, resp. dediny
a porovnať ich výhody a nevýhody.
PDA
OSR
Krajské mestá
Krajské mestá, kraj, ... Vedieť správne priradiť krajské mestá ku krajom. PDA
OSR, REV
II / 73
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Cestujeme
z Bratislavy do
Košíc
7 h Vlakové, autobusové
a letecké spojenie
Dopravné prostriedky,
cestovné poriadky, pouţívať
pravidlá slušného správania
sa, ...
Vyhľadať rôzne spoje z cestovných poriadkov
(internet), orientovať sa v cestovných poriadkoch,
vedieť sa spýtať, hľadať alternatívne riešenia.
Poznať pravidlá slušného správania sa v dopravnom
prostriedku.
PDA,
SJL, IFV
OSR, DOV
Cestujeme po Bratislave
Cestujeme po Košiciach
Cestovanie, pamiatky,
intinerár,
Z mapy Bratislavy a dostupných materiálov
(sprievodca po Bratislave, po Košiciach,
z internetu) vyhľadať významné pamiatky
Bratislavy a Košíc.
Pripraviť si krátky intinerár sprevádzania návštevy
po týchto mestách.
PDA,
SJL, IFV
OSR
Hľadanie cesty z miesta
nášho bydliska do Košíc,
alebo Bratislavy
Dóm sv. Alţbety, Gejzír
v Herľanoch
Bydlisko, plán, obec,
cestovné poriadky, ...
Pripraviť plán cesty zo svojej obce do Bratislavy
a do Košíc.
Vyuţiť dostupné cestovné poriadky.
PDA, SJL
IFV
OSR, TPPZ
Moje obľúbené miesto na
cestovanie
Obľúbené miesto, skúsenosti,
záţitky, zaujímavosti,
prezentácia, ...
Sprostredkovať ostatným skúsenosti, záţitky
a zaujímavosti z vlastných ciest.
Vedieť ich prezentovať rôznymi spôsobmi.
PDA, SJL
MUV,
OSR, TPPZ, DOV
Zaujímavosti zo
Slovenska,
baníctvo na
Slovensku
4 h
Kedy a prečo sa začalo
baníctvo rozvíjať – ťaţba
zlata, striebra, rudy, uhlia,
soli
Baníctvo, nerastné
suroviny,...
Porozprávať ako sa rozvinulo baníctvo na
Slovensku, a akú úlohu zohralo v našich dejinách,
čím bolo.
PDA
OSR
II / 74
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Práca baníkov v minulosti
a dnes.
Spomienky na baníctvo.
Čo nám z baníctva zostalo
Práca baníkov, nástroje,
ťaţba nerastov, šperky,
múzeum, ...
Opísať prácu baníka, aké nástroje pouţíval
a porovnať ako sa zmenila práca baníkov
v priebehu dejín. Ťaţba nerastov, zlata, striebra,
opálu. Ich vyuţívanie pri tvorbe šperkov. Banícke
múzeum.
PDA
OŢZ, OSR
Tradície a zvyky
Skanzeny
4 h
Historické regióny na
Slovensku (Orava, Liptov,
Šariš, Spiš)
Historické regióny, ... Poznať historické regióny Slovenska. PDA
REV, MUV
Zvyky a tradície podľa
historických regiónov
Zvyky, tradície, ... Vedieť zaradiť zvyky a tradície do príslušných
regiónov, na základe poznatkov zo skanzenov
a iných zdrojov.
PDA, SJL
OSR
Ţivot v stredovekom
meste
Stredoveké mesto,... Opísať charakteristické znaky ţivota ľudí
v minulosti a porovnať so ţivotom v súčasnosti.
Pouţiť k tomu obrázky, informácie z kníh,
časopisov, filmov, ľudovú slovesnosť.
PDA, SJL
REV, MUV
Práce na vidieku
v minulosti počas leta
a počas zimy
Práca na vidieku, minulosť,
súčasnosť, ...
Vedieť opísať prácu na vidieku a porovnať
minulosť so súčasnosťou. PDA
MEV, MUV, OSR
Skanzeny na Slovensku –
čo všetko v skanzene
nájdeme
Skanzen, ľudová
slovesnosť,...
Charakterizovať skanzeny s pouţitím obrázkov,
médií, ľudovej slovesnosti.
PDA
MEV, MUV, OSR
V súlade s
prírodou
8 h Ideme do hôr – príprava
Horská sluţba
Pravidlá bezpečného
správania sa v horách
Horská sluţba, bezpečné
správanie sa v horách,
ochrana prírody, ochrana
zdravia, bezpečný pohyb
v horách, ...
Poznať základy ochrany prírody a ochrany zdravia.
Zásady bezpečného pohybu v horskom prostredí.
PDA
ENV, OŢZ, OSR
II / 75
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Ako sa oddychovalo
v horách v minulosti
a ako dnes
Oddych v horách, voľný čas,
turizmus, ...
Porovnať na základe informácii z rôznych zdrojov
(fotografie, rozprávanie, text), ako ľudia trávili
voľný čas v prírode v minulosti a dnes.
Zaujať vlastný postoj k dnešnému tráveniu voľného
času – ako turizmus ovplyvňuje prírodu.
PDA, SJL
MEV
ENV, MUV
Kráľová hola, Kriváň –
povesť, výber
Povesť, dramatizácia, ... Reprodukovať obsah povesti vlastnými slovami
a na jej základe vytvoriť krátku dramatizáciu.
SJL
OSR
Vznik riek
Formovanie územia
riekou
Oblasti v povodí riek
Jazerá, gejzír
Rieky, jazerá, gejzír,
technológie, tok riek, oblasti
jazier, ...
Opísať rôzne podoby, ktoré rieka môţe mať.
Posúdiť ako človek technológiami ovplyvňuje tok
riek.
Podľa mapy ukázať oblasti jazier.
Opísať, v čom je výnimočný gejzír.
PDA
ENV
Plavíme sa po Dunaji
a Dunajci
Dunaj pod Devínom
Dunaj v Bratislave
Dunaj v Gabčíkove
Dunaj v Štúrove
Dunaj, Dunajec, úseky
riek,...
Opísať vybrané úseky Dunaja, čím sú zaujímavé,
opísať vybrané úseky Dunajca, porovnať ich
s úsekmi Dunaja.
PDA
OSR
Prírodné zaujímavosti
vytvorené prírodou
Prírodné zaujímavosti, ... Vysvetliť rozdiel medzi prírodnou zaujímavosťou
a zaujímavosťou vytvorenou človekom.
Uviesť príklady a vedieť povedať svoj názor na ňu,
v čom sa páči resp. nepáči.
PDA
ENV, OSR
II / 76
Tematický celok Časová
dotácia
Obsahový štandard Výkonový štandard
Medzipredmetové
vzťahy,
prierezové témy Téma Pojem
Prírodné zaujímavosti
vytvorené človekom
Prírodné zaujímavosti, ... Vysvetliť rozdiel medzi prírodnou zaujímavosťou
a zaujímavosťou vytvorenou človekom,
Uviesť príklady a vedieť povedať svoj názor na ňu,
v čom sa páči resp. nepáči.
PDA
OSR
Miniprojekt
o vlastnom kraji
1 h Súčasnosť a minulosť
v našom kraji
Náš kraj, miniprojekt, ... Poznať významné udalosti a osobnosti späté s
krajom, uviesť zmeny, ktoré nastali v kraji
a systematicky to spracovať vo forme miniprojektu.
PDA, IFV
TPPZ
Poznámky: Prierezové témy:
OSR – osobnostný a sociálny rozvoj ENV – environmentálna výchova
MEV – mediálna výchova MUV – multikultúrna výchova
DOV – dopravná výchova – výchova bezpečnosti v cestnej premávke OŢZ – ochrana ţivota a zdravia
TPPZ – tvorba projektu a prezentačné zručnosti REV – regionálna výchova
Medzipredmetové vzťahy:
SJL – slovenský jazyk a literatúra VYV – výtvarná výchova HUV – hudobná výchova MAT – matematika
ETV – etická výchova NBV – náboţenská výchova TEV – telesná výchova IFV – informatická výchova
ANJ – anglický jazyk PDA – prírodoveda FNG – finančná gramotnosť
II / 77
STRATÉGIA VYUČOVANIA
2. ročník
Vyučovanie vlastivedy v 2. ročníku bude prebiehať v priestoroch triedy, ale veľmi dôleţitou
súčasťou vyučovania budú aj vychádzky a pozorovania v okolitej prírode a obci. Ţiaci sa
zúčastnia rôznych exkurzií, výletov, navštívia dopravné ihrisko. Na hodinách budú vyuţité
metódy pozorovania, rozhovor, výklad, rozprávanie, prezentácia, vysvetľovanie, problémové
metódy a úlohy, precvičovanie, grafické znázorňovanie, práca s obrázkami, názorné ukáţky,
objasňovanie javov a skutočností, sociálne učenie – učenie sa od seba navzájom, autentické
učenie zo skúseností, beseda, práca s demonštračným obrazom, práca s PC, práca
s interaktívnou tabuľou, vyuţitie didaktických hier, práca s pracovným zošitom, pokusy,
praktické cvičenia, tajničky, doplňovačky a iné.
Po prebratí jednotlivých tematických celkov bude nasledovať súhrnné opakovanie
učiva formou krátkeho testu alebo ústnou formou.
Formy vyučovania: práca ţiakov vo dvojiciach, skupinová, individuálna, frontálna
práca, diferencovaná práca, didaktické hry, experimentovanie, simulovanie rôznych situácií,
kooperatívne učenie, dramatické hry, hranie rolí.
3. ročník
Na vyučovacích hodinách vlastivedy vyuţívame nasledujúce metódy a formy – práca
s učebnicou, doplnkovou literatúrou, práca s IKT, vyuţívanie prezentácií, výklad, predĺţený
výklad, didaktická hra, kreatívne, problémové, divergentné a motivačné úlohy, brainstorming,
heuristický program DITOR, rozhovor, pozorovanie, samostatná, frontálna a individuálna
práca, práca v skupinách, vo dvojiciach, diferencovaná práca, beseda, práca s demonštračným
obrazom, fotografiou, praktické cvičenia, hodnotiace myslenie, vyhľadávanie materiálov z
tlače, práca s vlastivednými atlasmi, vychádzky do blízkeho okolia, návšteva dopravného
ihriska, realizácia projektu.
Preverovanie vedomostí ţiakov sa v priebehu školského roka uskutoční formou
ústneho skúšania a písania krátkych päťminútoviek (testov), z niektorých tematických celkov.
4. ročník
Stratégie vyučovania kladú nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa.
Formy a metódy vyberáme a pouţívame podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné,
aktivizujúce, tvorivé a humanizujúce. Správne zvolenými metódami a formami práce sa
snaţíme vytvoriť atmosféru, v ktorej sa ţiak môţe učiť bez strachu a stresu, podnecuje
prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporujem sebahodnotenie, aby ţiak
poznal svoje prednosti i chyby, vytváram podmienky pre úspešnosť kaţdého ţiaka ako i
pozitívnu pracovnú atmosféru. Pri vyučovaní predmetu vlastiveda budeme vyuţívať tieto
II / 78
metódy: práca s textom v učebnici, na tabuli, výklad, predĺţený výklad, rozličné druhy
rozhovorov, pozorovanie, porovnávanie, opis, príbehy, vysvetľovanie, motivačné metódy,
projektová metóda, problémové úlohy, precvičovanie, projekt, zaznamenávanie, skúmanie,
grafické znázorňovanie, práca s ilustráciami, objasňovanie pojmov, dialóg, cvičenia a situácie
na rozvoj hodnotiaceho myslenia, sociálne učenie – učenie sa od seba navzájom, autentické
učenie zo skúsenosti. Aby výučba vlastivedy bola čo najefektívnejšia, budeme vyuţívať tieto
formy práce: práca ţiakov vo dvojiciach, skupinová, individuálna, frontálna práca,
diferencovaná práca, didaktické hry, experimentovanie, simulovanie rôznych situácií,
kooperatívne učenie, záţitkové učenie, dramatické hry, hranie rolí, prezentácia výsledkov,
praktické činnosti s mapou, ústne a písomné skúšanie, vychádzky a pod.
Po kaţdom prebraní tematického celku budú ţiaci písať test. Na vyučovacích hodinách
budeme uprednostňovať najmä frontálne skúšanie, okrem toho kaţdý ţiak bude mať
minimálne dve ústne odpovede.
UČEBNÉ ZDROJE:
Učebnica:
2. ročník
Koţuchová, M., Šimunková, M.: Vlastiveda pre 2. ročník ZŠ. Expol pedagogika, Bratislava,
druhé vydanie, 2010. ISBN 978-80-8091-197-3
3. ročník
Koţuchová, M., Matúšková, R., Šimunková, M.: Vlastiveda pre 3. ročník ZŠ. Expol
pedagogika, Bratislava, 1. vydanie, 2009. ISBN 978-80-8091-151-5
4. ročník
Nnová učebnica:
Koţuchová, M., Šimunková, M., Matúšková, R.: Vlastiveda pre 4. ročník ZŠ.
Dočasné učebnice:
Tolmáči, L. a kolektív.: Vlastiveda pre 4. ročník ZŠ, 1. diel,. Orbis Pictus Istropolitana Bratislava,
2004. ISBN 80-7158-527-0
Tolmáči, L. a kolektív.: Vlastiveda pre 4. ročník ZŠ, 2. diel, Orbis Pictus Istropolitana Bratislava,
2004. ISBN 80-7158-528-9
Doplnková literatúra:
2. ročník
Michala, D.: Čítanie o Slovensku pre 1. stupeň ZŠ. Expol pedagogika, Bratislava, 1. vydanie,
2008. ISBN 978-80-8091-131-7
II / 79
3. ročník
Tolmáči, L., Tolmáčiová, T.: Vlastivedno-prírodovedný atlas. Mapa Slovakia Škola,
Bratislava, 1. vydanie, 2003. ISBN 80-89080-53-7
Michala, D.: Čítanie o Slovensku pre 1. stupeň ZŠ. Expol pedagogika, Bratislava, 1. vydanie,
2008. ISBN 978-80-8091-131-7
4. ročník
Michala, D.: Čítanie o Slovensku pre 1. stupeň ZŠ. Expol pedagogika, Bratislava, 1. vydanie,
2008. ISBN 978-80-8091-131-7
IKT zdroje:
1. – 4. ročník
- interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor, ...
Pomôcky:
1. – 4. ročník
-Atlas, školská mapa Slovenskej republiky, ...
HODNOTENIE ŢIAKOV:
2. – 4. ročník
Ţiaci budú hodnotení známkou podľa hodnotiacich kritérií v súlade s Metodickým pokynom
MŠVVaŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základnej školy a priebeţne slovne.
Hodnotiace kritériá:
Stupeň 1 (výborný)
Ţiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo
vyuţívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne
a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh,
hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstiţný. Grafický
prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné aţ originálne.
Stupeň 2 (chválitebný)
Ţiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo
vyuţívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych,
motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové
kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne
a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas
nedostatky v správnosti, presnosti a výstiţnosti. Grafický prejav je prevaţne estetický.
Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.
II / 80
Stupeň 3 (dobrý)
Ţiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných
osnov a pri ich vyuţívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré
vyuţíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími
nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri
riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáţe
s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky
v správnosti, presnosti, výstiţnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho
činností sú menej kvalitné.
Stupeň 4 (dostatočný)
Ţiak má závaţné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa
učebných osnov ako aj v ich vyuţívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh
s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri
vyuţívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti,
presnosti a výstiţnosti váţne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú
omyly, grafický prejav je málo estetický. Váţne nedostatky dokáţe ţiak s pomocou učiteľa
opraviť.
Stupeň 5 (nedostatočný)
Ţiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti poţadované učebnými osnovami, má v nich závaţné
medzery, preto ich nedokáţe vyuţívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh
s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri
vyuţívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa.
Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností
a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Váţne nedostatky nedokáţe opraviť ani s pomocou
učiteľa.
Pri hodnotení samostatných písomných prác, testov a projektov budeme vychádzať v 2. – 4.
ročníku z hodnotiacej škály:
dosiahnutý počet bodov v % známka
100% - 90% 1
89% - 75% 2
74% - 50% 3
49% - 25% 4
24% - 0% 5