UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FILOZOFICKÁ FAKULTA

KATEDRA MANAŽMENTU KULTÚRY A TURIZMU

Ivana Šusteková

Koncipovanie odborných textov

(Kľúč k písaniu záverečných prác)

Nitra 2011

OBSAH

ÚVOD ........................................................................................................................................ 3

1 ÚPRAVA ............................................................................................................................... 5

1. 1 Formálna úprava stránky................................................................................................ 5

1. 2 Formálna úprava obalu záverečnej práce ....................................................................... 6

2 ŠTRUKTÚRA PRÁCE.......................................................................................................... 7

2. 1 Číslovanie strán jednotlivých častí práce ....................................................................... 7

2. 2 Vnútorné členenie práce................................................................................................. 7

3 SPÔSOBY UVÁDZANIA PRAMEŇOV ........................................................................... 13

3. 1 Citovanie ....................................................................................................................... 13

3. 2 Parafrázovanie.............................................................................................................. 15

3. 3 Poznámkový aparát ...................................................................................................... 17

4 LITERATÚRA A PRAMENE............................................................................................. 19

4. 1 Uvádzanie informačného prameňa – knižná publikácia .............................................. 19

4. 2 Uvádzanie informačného prameňa – príspevok v časopise, ........................................ 20

novinách ............................................................................................................................... 20

4. 3 Uvádzanie informačného prameňa – príspevok zo zborníka, resp. z inej publikácie .. 20

4. 4 Uvádzanie informačného prameňa – mapa, atlas......................................................... 21

4. 5 Uvádzanie informačného prameňa v elektronickej podobe ......................................... 21

4. 6 Uvádzanie informačného prameňa – príspevok v zborníku na CD-ROMe ................. 23

4. 7 Uvádzanie informačného prameňa – mailová komunikácia ........................................ 24

4. 8 Uvádzanie informačného prameňa – záverečné a vedecko-kvalifikačné práce........... 24

4. 9 Uvádzanie informačného prameňa – archívne pramene a rukopisy ............................ 24

4. 10 Ďalšie pravidlá uvádzania informačných prameňov .................................................. 25

5 FORMÁLNA ÚPRAVA TABULIEK, GRAFOV, SCHÉM A OBRÁZKOV V TEXTE . 27

6 NIEKTORÉ ZÁSADY KONCIPOVANIA ODBORNÝCH TEXTOV.............................. 31

7 OBHAJOBA ZÁVEREČENEJ PRÁCE.............................................................................. 34

LITERATÚRA A PRAMENE................................................................................................. 36

3

ÚVOD

Záverečná práca je samostatnou prácou študenta, ktorú koncipuje pod vedením

školiteľa určeného vedúcim školiaceho pracoviska. V prípade externého školiteľa vedúci

školiaceho pracoviska určí študentovi aj konzultanta zo zamestnancov UKF. V 1. stupni

štúdia sa záverečnou prácou chápe bakalárska práca; diplomová práca je záverečnou prácou

2. stupňa vysokoškolského štúdia. Tretí stupeň štúdia je zavŕšený obhajobou dizertačnej

práce.

Bakalárskou prácou sa overuje zvládnutie teoretických a praktických základov

riešeného problému. Študent má preukázať schopnosť pracovať s domácou aj zahraničnou

odbornou literatúrou, vybrať z nej podstatné informácie pre svoju tému, uplatniť svoje

schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry. Môže

mať prvky pôvodnosti, sumarizácie a kompilácie, prípadne môže ísť o aplikáciu teoretických

poznatkov v praxi alebo o riešenie čiastkovej úlohy. Rozsah bakalárskej práce by sa mal

pohybovať v rozpätí 30 – 40 strán (t.j. 54 000 až 72 000 znakov vrátane medzier).

Diplomová práca sa líši od bakalárskej práce väčším rozsahom a kvalitou spracovania

témy. Študent ňou má preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické

poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení konkrétnych problémov. Diplomová

práca môže mať charakter výskumný alebo aplikačný. Predstavuje dvojročnú, teda dlhodobú

prácu, ktorú diplomant vypracúva na zvolenú tému pod vedením školiteľa. Zároveň môže

využívať rady jedného alebo viacerých konzultantov. Téma diplomovej práce (podobne ako

téma bakalárskej práce schválená katedrou) súvisí s niektorou oblasťou absolvovaného

študijného programu. Jej cieľom je preukázať získané teoretické a metodologické znalosti,

ako aj praktické schopnosti a zručnosti vyplývajúce zo špecifík vedného odboru a študijného

programu, a aplikovať ich pri spracovaní danej témy. Rozsah diplomovej práce spravidla

dosahuje 50 – 70 strán (t.j. 90 000 až 126 000 znakov, nepočítajú sa prílohy). Úroveň

spracovania diplomovej práce musí korešpondovať s profilom absolventa príslušného

študijného programu.

Dizertačnou prácou má študent preukázať schopnosť a pripravenosť na samostatnú

vedeckú a tvorivú činnosť. Práca prezentuje výsledky vedeckého bádania a aplikáciu

výsledkov výskumu v spoločenskej praxi. Vyznačuje sa vysokým stupňom analýzy a syntézy

poznatkov a tiež dostatočným prehľadom existujúcej odbornej literatúry. Výsledkom

4

dizertačnej práce by malo byť získanie nových poznatkov v danej problematike. Rozsah

dizertačnej práce je zhruba 80 – 120 strán (144 000 až 216 000 znakov).

Každá záverečná práca musí z obsahovej, jazykovej a formálnej stránky zodpovedať

požiadavkám na ňu kladeným. Podmienkou prijatia práce je kladné vyjadrenie školiteľa,

odovzdanie práce na príslušnom oddelení dekanátu filozofickej fakulty v dvoch tlačených

exemplároch s úpravou zodpovedajúcou interným predpisom, v tvrdej väzbe a v stanovenom

termíne (v prípade dizertačnej práce sa vyžadujú 4 tlačené exempláre a autoreferát) a na CD-

nosiči. Študent je zároveň povinný odovzdať záverečnú prácu univerzitnej knižnici

v elektronickej forme prostredníctvom informačného systému Evidencie záverečných prác

UKF. Záverečná práca v elektronickej forme musí byť vyhotovená vo formáte PDF tak, aby

bolo možné získať z neho textové informácie, a musí byť identická s tlačenou verziou.

Dokument nesmie byť oskenovanou verziou tlačenej podoby práce; na vyhotovenie PDF

formátu v požadovanej podobe možno použiť softvér, ktorý je k dispozícii prostredníctvom

systému DOC (https://doc.ukf.sk) v časti Softvér UKF – Freeware – voľne prístupný softvér.

Záverečná práca nemôže byť plagiátom (nesmie prezentovať cudzie myšlienky ako

vlastné), autor je povinný dôsledne a správne citovať použité informačné zdroje, menovite

a konkrétne rozlíšiť výsledky vlastného a cudzieho výskumu, presne opísať použité metódy

a pracovné postupy.

Nasledujúci text sa zameriava na úpravu, štruktúru a spôsoby uvádzania prameňov

v záverečnej práci, prináša aj niektoré zásady koncipovania odborných textov. Má charakter

interného predpisu Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre, pričom

rešpektuje a implementuje Smernicu UKF č. 7/2009 o záverečných prácach.

5

1 ÚPRAVA

1. 1 Formálna úprava stránky

Záverečná práca sa predkladá vo formáte A4. Podmienky prípravy a posudzovania

záverečných prác ustanovujú tieto predpisy:

a) Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“);

b) Zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom

(autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“);

c) Vyhláška MŠ SR č. 614/2002 Z.z. o kreditovom systéme štúdia;

d) Metodické usmernenie MŠ SR 14/2009-R o náležitostiach záverečných prác, ich

bibliografickej registrácii, kontrole originality, uchovávaní a sprístupňovaní;

e) STN ISO 690:1998 Dokumentácia. Bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra;

f) STN 01 6910: 1999. Pravidlá písania a úpravy písomností;

g) STN ISO 2145: 1997. Dokumentácia. Číslovanie oddielov a pododdielov písaných

dokumentov;

h) STN ISO 690-2:2001 Informácie a dokumentácia. Bibliografické citácie. Časť 2:

Elektronické dokumenty alebo ich časti;

i) ISO 7144:1986 Dokumentácia – Úprava diplomových a kvalifikačných prác

a podobných dokumentov;

j) Študijný poriadok UKF;

k) Smernica UKF č. 7/2009 o záverečných prácach;

l) Interné predpisy Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre.

Záverečná práca má byť písaná v textovom editore Microsoft Word. Odporúčaný typ

písma je Times New Roman, veľkosť 12; riadkovanie je stanovené na 1,5 riadku. Okraje strán

by mali zodpovedať týmto parametrom:

� horný okraj – 2,5 cm;

� dolný okraj – 2,5 cm;

� ľavý okraj – 3,5 cm;

� pravý okraj – 2 cm.

6

Nadpisy pre lepšiu prehľadnosť textu píšeme:

� názov hlavnej kapitoly (1 NADPIS) – Times New Roman, veľkosť 14, Tučné

(Bolt), všetky písmená veľké;

� názov podkapitoly – subkapitoly (1. 1 Nadpis) – Times New Roman, veľkosť 14,

Tučné (Bolt), prvé písmeno veľké, ostatné malé;

� názov state (1. 1. 1 Nadpis) – Times New Roman, veľkosť 12, Tučné (Bolt), prvé

písmeno veľké, ostatné malé.

Medzi číslom a názvom kapitoly sa vynechávajú dve medzery (2 údery medzerníkom).

Nadpisy a názvy kapitol sú zarovnané vľavo, t.j. píšu sa od začiatku riadku. Za nadpismi

a názvami kapitol sa nepíše bodka. Samotný text práce sa zarovnáva podľa okraja (do bloku).

Nový odsek sa vždy začína úderom tabelátora, prípadne piatimi údermi medzerníkom. Medzi

odsekmi sa nevynecháva riadok. Prvé strany záverečnej práce, t.j. obálka, titulný list, čestné

vyhlásenie a poďakovanie, majú predpísanú úpravu a jej dodržanie je pre študenta záväzné.

(prílohy 1 – 4)

1. 2 Formálna úprava obalu záverečnej práce

Záverečná práca sa pre účely archivácie odovzdáva v pevnej (nie v špirálovej –

hrebeňovej) väzbe. Na obale sa uvádza celý názov univerzity, fakulty a katedry, typ práce, rok

vyhotovenia, meno a priezvisko autora. Meno autora a rok sa v prípade diplomovej práce

uvedie aj na chrbte práce, a to v zostupnej podobe (zhora nadol): meno 2 cm od horného, rok

2 cm od dolného okraja. Je to dôležité kvôli prehľadnejšej archivácii a praktickejšej

manipulácii s diplomovými prácami.

Umiestnenie zostupného názvu na chrbte

diplomovej práce

Anna P

RO

KO

PO

VÁ

2011

7

2 ŠTRUKTÚRA PRÁCE

2. 1 Číslovanie strán jednotlivých častí práce

Do stránkovania sa počítajú, ale nečíslujú sa:

� Titulný list;

� Zadanie;1

� Čestné vyhlásenie;

� Poďakovanie (školiteľovi, konzultantom, rôznym inštitúciám atď.);

� Abstrakt v štátnom jazyku;

� Abstrakt v anglickom, resp. inom cudzom jazyku;

� Obsah.

Prvá očíslovaná strana je Úvod. V prípade, že sa študent do práce rozhodne zaradiť

Zoznam ilustrácií a Zoznam tabuliek, resp. Zoznam skratiek a značiek, prípadne Slovník

(nasledujú za Obsahom, t.j. predchádzajú Úvodu), tieto sa číslujú. Číslo strany sa píše hore

(záhlavie) alebo dole (päta), vždy však v strede (v celej práci).

2. 2 Vnútorné členenie práce

Každá práca pozostáva z 3 častí: úvod, jadro a záver. 70 % z celkového rozsahu

diplomovej práce by mal tvoriť vlastný prínos študenta (t.j. návrhová časť práce –

– vlastný prínos k riešenej problematike), 30 % práca s literatúrou a inými prameňmi.

V bakalárskej práci sa dôraz kladie na „teoretickú“ časť (zostavenú z poznatkov získaných

z domácej a zahraničnej odbornej literatúry a z ich interpretácie), doplnenú o analýzu

zistených faktov (údajov) a tiež o naznačenie možností pokračovania v téme v rámci

diplomovej práce.

Pri písaní záverečnej práce je potrebné rešpektovať nasledovnú štruktúru:

1. Úvodná časť záverečnej práce:

� Abstrakt v štátnom jazyku – obsahuje informáciu o cieľoch práce, jej stručnom

obsahu, výsledkoch a význame celej práce. Súčasťou abstraktu je 3 – 5 kľúčových

slov. Abstrakt sa píše súvisle ako jeden odsek a jeho rozsah je spravidla 100 až 500

slov. 1 Zadanie je kópia oficiálneho zadania záverečnej práce schválená vedúcim školiaceho pracoviska.

8

Napríklad:2

PLOŠTICA, Juraj. Možnosti rozvoja agroturizmu v Pohorelej a okolí : diplomová

práca. Nitra : UKF v Nitre, 2011. 65 s.

Práca sa zaoberá možnosťami rozvoja cestovného ruchu v Pohorelej a okolí.

Jej cieľom je poukázať na súčasný stav, zhodnotiť prírodný a kultúrno-historický

potenciál cestovného ruchu vo vybranej lokalite a poukázať na základné nedostatky.

V tejto súvislosti prináša návrhy na zlepšenie zisteného stavu, pričom akcentuje

spoluprácu štátneho a súkromného sektora, rozvoj vidieckeho cestovného ruchu

a agroturizmu, vybudovanie nových zariadení cestovného ruchu a využitie

zachovaného kultúrneho dedičstva. Prínos práce spočíva v projekte vytvorenia

agroturistického zariadenia „Dvor u dobrého gazdu“ v Pohorelej, vrátane analýzy

jeho vonkajšieho a vnútorného prostredia, opisu navrhovaného zariadenia,

ponúkaných služieb, marketingového mixu a možností financovania celého projektu.

Kľúčové slová: vidiecky cestovný ruch a agroturizmus, potenciál cestovného ruchu,

zariadenie cestovného ruchu

� Abstrakt v anglickom alebo nemeckom jazyku3 – uvádza sa na novej strane. Je

prekladom abstraktu v štátnom jazyku (vrátane názvu práce a kľúčových slov).

� Obsah – je prehľad nečíslovaných a číslovaných častí práce (kapitol, podkapitol,

statí – vrátane čísla strán, na ktorých začínajú).

� Zoznam ilustrácií a Zoznam tabuliek (nepovinné).

� Zoznam skratiek a značiek (nepovinné) – v prípade, že autor používa skratky (či

značky) a nevysvetľuje ich priamo v texte, mal by tieto skratky (značky) abecedne

usporiadať do zoznamu skratiek a značiek. V opačnom prípade (resp. ak skratky či

značky nepoužíva) túto časť vynechá.

� Slovník (nepovinné) – uvádza sa iba v prípade, že prispeje k zvýšeniu prehľadnosti,

jednoznačnosti výkladu a zrozumiteľnosti práce.

2 Kurzíva bola v prípade vzorovej anotácie (vrátane kľúčových slov) použitá na jej odlíšeniu od ostatného textu. V záverečnej práci sa však nepoužije. 3 V prípade blízkovýchodných štúdií v anglickom jazyku.

9

2. Hlavná časť záverečnej práce – úvodné kapitoly:

� Úvod – jeho rozsah je spravidla 1 až 2 strany. V úvode študent charakterizuje

skúmanú problematiku; v širších súvislostiach vysvetlí a zdôvodní, čo ho viedlo

k výberu témy a riešeniu danej problematiky (vysvetlenie pozadia, motivácie

študenta). Zdôrazní, prečo je práca dôležitá (spoločenská aktuálnosť sledovaného

problému). Nadpis Úvod sa nečísluje.

� Ciele práce – v tejto časti študent zadefinuje, čo je hlavným cieľom riešenia

záverečnej práce. Hlavný cieľ by mal pozostávať z niekoľkých čiastkových cieľov,

ktoré podmieňujú dosiahnutie hlavného cieľa.

Napríklad: Hlavným cieľom prítomnej práce je predstaviť život a prácu

drotárov z Kysúc v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Na základe dostupnej literatúry, ale

hlavne vlastného terénneho a archívneho výskumu podáva ucelený obraz tradičného

kysuckého drotárstva v jeho jednotlivých vývojových etapách, s akcentom na záve-

rečné štádium.

Čiastkovým cieľom diplomovej práce je zachytiť podmienky a príčiny vzniku

drotárstva na Kysuciach a následne poukázať na konzekvencie v materiálnej

a duchovnej kultúre a pri spoluvytváraní špecifickej subkultúry. Poukazuje na vplyv

drotárskej profesie na ľudovú morálku, sociálny status i profesijné roly drotárov.

Prezentované poznatky, zistené a overené v teréne, tak rekonštruujú rôzne aspekty

života drotárov v medzivojnovom období na území Československa aj v zahraničí.

Predmetom záujmu sú aj špecifické drotárske obyčajové tradície, ktorým sa na

Kysuciach až doposiaľ nevenovala väčšia pozornosť.

Ďalším parciálnym cieľom je priniesť informácie o koherencii drotárstva ako

vandrovného zamestnania a rodiny, o ich vzájomnom ovplyvňovaní sa pri organi-

zovaní každodenného rodinného života a transmisii životných stratégií. Z hľadiska

riešenej problematiky predstavuje aj drotárske výrobky a techniky ich výroby, odev

drotárov, bývanie a stravovanie na cestách, hygienu, ľudovú religiozitu a i. Rozširuje

poznatky národopisnej vedy o fakty týkajúce sa tohto vandrovného zamestnania, ktoré

významnou mierou ovplyvnilo tradičnú kultúru Kysúc. Predkladaná diplomová práca

sa môže stať aj východiskom k prehĺbeniu poznania o vplyve neroľníckych zamestnaní

na život obyvateľstva horských oblastí Slovenska.

Autor následne môže (ale nemusí) predstaviť svoju hypotézu (domnienku,

predpoklad, všeobecnú tézu), ktorá súvisí s cieľmi záverečnej práce a bude

predmetom riešenia problematiky v analytickej časti. Táto by mala byť stanovená

10

len na základe predbežnej analýzy skúmaného objektu (javu) a v nadväznosti na

dosiahnutý stupeň poznania. Pri formulovaní hypotézy je potrebné, aby neprotirečila

známym faktom, ktoré už boli výskumom dokázané; bola čo najjednoduchšia

a použiteľná bez výnimiek pre celý okruh javov, ktorý bezprostredne vysvetľuje;

aby bola preverovaná zásadne na danej úrovni teoretických poznatkov, metodickej

vybavenosti a praktických možností výskumu a už spôsobom svojej formulácie

poukazovala na spôsoby svojho overovania v konkrétnom výskume. Riešenie

záverečnej práce hypotézu potvrdí alebo vyvráti, resp. rozšíri a doplní (je potrebné

akcentovať to v závere práce).

� Metodika práce a metódy skúmania – metodika práce je mimoriadne dôležitá. Je

prvou fázou písania záverečnej práce. Ak máme jasne definovaný cieľ, pokračovať

možno len tak, že si vytýčime „cestu“, ako ho dosiahneme. Aj z toho dôvodu táto

kapitola obsahuje štruktúru práce (ide o opis obsahového členenia záverečnej práce

a stručnú charakteristiku jednotlivých kapitol), ktorá nadväzuje na opis postupu

práce. Autor v ňom etapovito opisuje postup realizácie záverečnej práce

(zhromažďovanie prameňov (heuristika), ich kritický rozbor a využitie), v rámci

ktorého objasní použité základné všeobecno-vedné (analýza, syntéza, indukcia,

dedukcia, komparácia, analógia), historické (štúdium dokumentov), sociologické

(dotazník, anketa), etnologické (pozorovanie, metóda riadeného a voľného

rozhovoru), matematicko-štatistické a iné metódy a techniky výskumu, vyhodno-

tenia a interpretácie výsledkov. (príloha 5)

� Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí – v tejto kapitole autor

uvádza dostupné informácie a poznatky týkajúce sa danej témy. Zdrojom jej

spracovania sú aktuálne publikované práce domácich a zahraničných autorov. Jej

súčasťou je prehľad publikovaných zdrojov (knižné publikácie, vedecké a odborné

časopisy, web stránky atď.), ktoré sa venujú skúmanej problematike, ich stručná

charakteristika a porovnanie prístupov jednotlivých autorov. Študent zároveň

konštatuje, resp. vysvetlí používanie odbornej terminológie (ak tak nespraví

v Slovníku). Túto kapitolu možno chápať aj ako doplnenie vyššie uvedeného

postupu práce a zároveň ako súčasť teoretickej časti záverečnej práce. Zmyslom

tejto kapitoly je preukázať, že študent sa orientuje v odbornej literatúre (domácej aj

zahraničnej) k sledovanej problematike. (príloha 6)

11

Hlavná časť záverečnej práce – jadro práce:

� Obsahuje jednotlivé kapitoly (podkapitoly a state), venované vlastnému riešeniu

problému (na základe štúdia prameňov, terénneho výskumu, dotazníka, ankety,

interview a pod.). Je najdôležitejšou časťou záverečnej práce. Výsledky (vlastné

postoje alebo vlastné riešenia), ku ktorým autor dospel, sa musia logicky usporiadať

a pri opisovaní dostatočne zhodnotiť. Zároveň sa komentujú všetky skutočnosti

a poznatky v konfrontácii s výsledkami iných autorov.

� Súčasťou diplomovej práce je aj „návrhová“ časť, t.j. kapitola (kapitoly), ktorá

prezentuje teoretický a praktický prínos diplomovej práce. Obsahuje vlastné postupy

a riešenia skúmaného problému, navrhuje zlepšenia zisteného stavu a pod. Dôraz sa

kladie na konkrétne možnosti využitia (prínos) v spoločenskej praxi. „Návrhová“

časť diplomovej práce nesmie mať „odporúčací“ charakter („malo by sa“, „bolo by

potrebné, aby“), ale má poskytnúť konkrétne riešenia (čo, akým spôsobom

realizovať a pre koho).

3. Hlavná časť záverečnej práce – záver:

� Záver – prináša zhrnutie dosiahnutých výsledkov vo vzťahu k stanoveným cieľom.

Nemôže obsahovať výňatky z jednotlivých kapitol, ale všeobecné závery. Ak

študent dospeje k novým teoretickým prístupom a doteraz nepublikovaným, resp.

neaplikovaným metodologickým postupom, naznačí aj takýto prínos svojej práce

(ale aj jej využiteľnosť v praxi). V prípade bakalárskej práce predstaví možnosti

ďalšieho riešenia skúmanej problematiky v podmienkach diplomovej práce. Rozsah

Záveru je minimálne dve strany. Záver ako kapitola (nadpis) sa nečísluje.

� Resumé (v slovenskom jazyku) – je povinné iba v prípade, že práca je vypracovaná

v inom ako štátnom jazyku (napr. v anglickom alebo nemeckom), spravidla dosahuje

10% rozsahu záverečnej práce.4

� Literatúra a pramene – obsahuje úplný zoznam bibliografických odkazov radený

abecedne podľa začiatočného písmena priezviska autorov. Rozsah tejto časti je daný

počtom použitých literárnych zdrojov, ktoré musia korešpondovať s citáciami

použitými v texte.

� Prílohy (nepovinné) – obsahuje materiály, ktoré neboli zaradené priamo do textu.

Každá príloha sa začína na novej strane, je označená samostatným veľkým

písmenom a zoznam príloh je súčasťou obsahu. Prílohy predstavujú doplnok k textu

4 Záverečná práca sa vypracúva spravidla v štátnom (slovenskom) jazyku. So súhlasom dekana fakulty môže byť napísaná a obhajovaná aj v inom ako štátnom jazyku.

12

záverečnej práce. Môže ísť o tabuľky, grafy, vzor dotazníka, fotografie, zákony,

smernice a pod. Prílohy sa nezapočítavajú do počtu strán práce, sú nad rámec textu.

Hlavná časť záverečnej práce sa člení na kapitoly, podkapitoly a state, ktoré sa

vzostupne číslujú. Každá nová očíslovaná kapitola prvej úrovne sa začína na novej strane.

Štruktúra záverečnej práce môže vyzerať nasledovne:

ABSTRAKT

ABSTRACT (v anglickom jazyku), resp. ABSTRAKT (v nemeckom jazyku)

OBSAH

ÚVOD

1 CIELE PRÁCE

2 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA

3 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA

A V ZAHRANI ČÍ

4 KAPITOLA

5 KAPITOLA

5. 1 Podkapitola

5. 2 Podkapitola

5. 2. 1 Stať

5. 2. 2 Stať

5. 3 Podkapitola

6 KAPITOLA

atď.

ZÁVER

LITERATÚRA A PRAMENE

13

3 SPÔSOBY UVÁDZANIA PRAMEŇOV

3. 1 Citovanie

Citát je text doslovne prebratý z nejakého zdroja.5 Pri každom citovaní je potrebné

uviesť prameň.6 Spravidla sa tak robí priamo v texte (v zátvorke), príp. v poznámke pod

čiarou. Vždy je potrebné vybrať si iba jeden spôsob uvádzania prameňov a ten dôsledne

aplikovať v celej práci (platí nielen pri citovaní, ale aj pri parafrázovaní).

Pri záverečných prácach sa odporúča používať metódu citovania podľa prvého údaja

(mena) a dátumu, pri ktorej sa v texte uvedie v zátvorkách prvý údaj (priezvisko autora alebo

prvé slovo z názvu diela), rok vydania citovaného dokumentu a čísla citovaných strán.

Ak majú dva alebo niekoľko dokumentov ten istý prvý údaj a rovnaký rok (t.j. ten istý autor

vydal rôzne citované diela v rovnakom roku), odlíšia sa malými písmenami (a, b, c atď.)

za rokom vo vnútri zátvoriek. Rovnaké označenie sa urobí aj v zozname bibliografických

odkazov (Literatúra a pramene).7

Citované časti sa od hlavného textu oddeľujú úvodzovkami. Ak v nich vynechávame

nejaké slová, nahrádzame ich troma bodkami [...]. Zvláštnu pozornosť si vyžaduje otázka

citovania z cudzojazyčných prameňov:

� ak ide o cudzojazyčné pramene, ktoré vyšli v slovenskom preklade, citovanie sa

uskutočňuje zásadne podľa tohto prekladu;

� pokiaľ cudzojazyčný text nebol preložený do slovenčiny, citát sa uvádza v pôvodnom

jazyku alebo vo vlastnom preklade. Na túto skutočnosť je vhodné upozorniť poznámkou

v zátvorke alebo pod čiarou.

Pri citovaní je dôležitá etika aj technika citovania. Etika citovania určuje spôsob

dodržiavania etických noriem vo vzťahu k cudzím myšlienkam a výsledkom, ktoré sú

obsiahnuté v iných dokumentoch a v použitej literatúre. Technika citovania vyjadruje, či autor

správne (podľa normy)8 spája miesta v texte so záznamami o dokumentoch, ktoré sú

v zozname bibliografických odkazov.

5 Citáty by sa nemali preberať z učebníc, učebných textov a vysokoškolských skrípt. To možno tolerovať iba v seminárnych prácach, aj to iba na začiatku štúdia. 6 Ide o citáciu, t.j. skrátené označenie prameňa, z ktorého je citát prevzatý. Umožňuje identifikovať publikáciu, z ktorej autor prebral alebo podľa ktorej parafrázoval myšlienku. 7 Táto zásada sa uplatňuje aj pri parafrázovaní. 8 Ide o normy STN ISO 690: 1998. Dokumentácia – Bibliografické odkazy – Obsah, forma a štruktúra a STN ISO 690-2: 2001, Informácie a dokumentácia. Bibliografické citácie. Časť 2: Elektronické dokumenty alebo ich časti.

14

Napríklad:

� Odkaz na prameň uvádzaný priamo v texte (európsky spôsob uvádzania

odkazov):

A)

„Geograficky vymedzený región Podunajsko sa rozprestiera prevažne na ľavom brehu

rieky Dunaj, zo severu je ohraničený Malým Dunajom a hranicami bývalej Komárňanskej

a Ostrihomskej župy, na východe končí na hranici Hontu“ (Beňušková a kol., 1998, s. 41).

B)

Beňušková a kol. (1998, s. 41) uvádza: „Geograficky vymedzený región Podunajsko

sa rozprestiera prevažne na ľavom brehu rieky Dunaj, zo severu je ohraničený Malým

Dunajom a hranicami bývalej Komárňanskej a Ostrihomskej župy, na východe končí na

hranici Hontu.“

� Odkaz na prameň uvádzaný priamo v texte (angloamerický spôsob

uvádzania odkazov):

A)

„Geograficky vymedzený región Podunajsko sa rozprestiera prevažne na ľavom brehu

rieky Dunaj, zo severu je ohraničený Malým Dunajom a hranicami bývalej Komárňanskej

a Ostrihomskej župy, na východe končí na hranici Hontu“ (BEŇUŠKOVÁ a kol. 1998 : 41).

B)

Beňušková a kol. (1998 : 41) uvádza: „Geograficky vymedzený región Podunajsko sa

rozprestiera prevažne na ľavom brehu rieky Dunaj, zo severu je ohraničený Malým Dunajom

a hranicami bývalej Komárňanskej a Ostrihomskej župy, na východe končí na hranici Hontu.“

15

� Odkaz na prameň uvádzaný v poznámke pod čiarou:

A)

„Geograficky vymedzený región Podunajsko sa rozprestiera prevažne na ľavom brehu

rieky Dunaj, zo severu je ohraničený Malým Dunajom a hranicami bývalej Komárňanskej

a Ostrihomskej župy, na východe končí na hranici Hontu.“1

_________________ 1 BEŇUŠKOVÁ, Z. a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska, s. 41.

B)

Beňušková a kol. uvádza: „Geograficky vymedzený región Podunajsko sa rozprestiera

prevažne na ľavom brehu rieky Dunaj, zo severu je ohraničený Malým Dunajom a hranicami

bývalej Komárňanskej a Ostrihomskej župy, na východe končí na hranici Hontu.“1

_________________ 1 BEŇUŠKOVÁ, Z. a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska, s. 41.

3. 2 Parafrázovanie

Parafráza je prerozprávanie autorových myšlienok vlastnými slovami. Musí zachovať

obsah originálneho textu, myšlienok a poradie výkladu bez vkladania vlastných stanovísk. Pri

parafrázovaní nepoužívame úvodzovky. Odvolávanie sa na názor iného autora sa v tomto

prípade robí nasledujúcim spôsobom:

Napríklad:

� Odkaz na prameň uvádzaný priamo v texte (európsky spôsob uvádzania

odkazov):

A)

Podunajsko sa rozprestiera prevažne na ľavom brehu rieky Dunaj. Zo severu je

ohraničené Malým Dunajom a hranicami bývalej Komárňanskej a Ostrihomskej župy. Na

východe susedí s Hontom (Beňušková a kol., 1998, s. 41).

16

B)

Podľa Beňuškovej a kol. (1998, s. 41) sa Podunajsko rozprestiera prevažne

na ľavom brehu rieky Dunaj. Zo severu je ohraničené Malým Dunajom a hranicami bývalej

Komárňanskej a Ostrihomskej župy. Na východe susedí s Hontom.

� Odkaz na prameň uvádzaný priamo v texte (angloamerický spôsob

uvádzania odkazov):

A)

Podunajsko sa rozprestiera prevažne na ľavom brehu rieky Dunaj. Zo severu je ohra-

ničené Malým Dunajom a hranicami bývalej Komárňanskej a Ostrihomskej župy. Na východe

susedí s Hontom (BEŇUŠKOVÁ a kol. 1998 : 41).

B)

Podľa Beňuškovej a kol. (1998 : 41) sa Podunajsko rozprestiera prevažne

na ľavom brehu rieky Dunaj. Zo severu je ohraničené Malým Dunajom a hranicami bývalej

Komárňanskej a Ostrihomskej župy. Na východe susedí s Hontom.

� Odkaz na prameň uvádzaný v poznámke pod čiarou:

A)

Podunajsko sa rozprestiera prevažne na ľavom brehu rieky Dunaj. Zo severu je ohra-

ničené Malým Dunajom a hranicami bývalej Komárňanskej a Ostrihomskej župy. Na východe

susedí s Hontom.1

___________________ 1 BEŇUŠKOVÁ, Z. a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska, s. 41.

B)

Podľa Beňuškovej a kol. sa Podunajsko rozprestiera prevažne na ľavom brehu rieky

Dunaj. Zo severu je ohraničené Malým Dunajom a hranicami bývalej Komárňanskej

a Ostrihomskej župy. Na východe susedí s Hontom.1

___________________ 1 BEŇUŠKOVÁ, Z. a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska, s. 41.

17

3. 3 Poznámkový aparát

Poznámkový aparát tvoria poznámky pod čiarou, ktoré sa uvádzajú na konci strany

menším písmom a od hlavného textu sa oddeľujú vodorovnou čiarou v dĺžke asi jednej tretiny

riadku. Na poznámky sa odkazuje arabskými číslicami umiestnenými nad textom (horný

index). V textovom editore Microsoft Word sa do textu vkladajú pomocou príkazu Vložiť –

– Odkaz – Poznámka pod čiarou (automatické číslovanie), resp. Referencie – Vložiť

poznámku pod čiarou. Odkazovať sa pritom možno na jednotlivé slovo (odkaz sa umiestni

priamo za toto slovo), vetu, prípadne na celý odsek (odkaz sa umiestni na koniec vety/odseku

za bodku).9

V poznámke pod čiarou možno okrem bibliografických odkazov na citované diela

uvádzať aj rôzne komentáre, vysvetlenia a doplňujúce informácie k textu, ktoré by v ňom

mohli rušiť súvislosť výkladu. V takom prípade sa odporúča, aby poznámky boli čo naj-

stručnejšie a príliš neodbiehali od výkladu v hlavnom texte. Poznámky môžu slúžiť aj na po-

opravenie vlastných tvrdení. Je to prejav vedeckej korektnosti, ale aj vlastnej sebakritickosti

(napr. Pripúšťame, že na riešenú problematiku môžu existovať aj iné názory.). V poznámke

pod čiarou tiež možno uvádzať ďalšie diela, ktoré sa zaoberajú sledovaným problémom, ktoré

však priamo necitujeme (neparafrázujeme). Táto informácia môže poslúžiť čitateľom, ktorí sa

zaujímajú o riešenú problematiku, zároveň poukazuje na „orientovanie sa“ autora v príslušnej

odbornej literatúre.10 Poznámky pod čiarou (tzv. vnútorné) môžu byť využité aj na odkazova-

nie sa na predchádzajúcu alebo nasledujúcu časť záverečnej práce.

Napríklad:

A)

Na Kysuciach bol nedostatok kvalitného hnoja, pretože dobytku sa podstielalo lístím,

ihličím alebo nasekanou chvojinou a na nákup umelého hnojiva neboli potrebné financie.1

___________________ 1 Ihličie sa hrabalo v spoločných pasienkových lesoch na kopy, ktoré sa delili podľa vlastníckeho podielu podobne ako kopy sena na spoločných lúkach. Po rozdelení sa nosilo v plachtách na chrbtoch domov a v zime sa ním podstielalo.

9 Pozri tiež prílohy 7 – 12. 10 Takýto typ poznámky sa označuje ako vonkajšia poznámka.

18

B)

Mladá a stredná generácia obyvateľov Riečnice a Harvelky si začala uvedomovať, že

jediným východiskom je čo najrýchlejšie opustiť obec a nečakať, kým ich budú násilne

sťahovať, resp. sa aspoň porozhliadnuť po vhodných domoch na predaj, zložiť zálohu a dúfať

v skoré vyplatenie odškodného.1

___________________ 1 Porovnaj SVOBODOVÁ, V. Odraz společenského pohybu ve vývoji lidového bydlení v jihomoravském pohraničí, s. 71.

C)

Rozpad Československa, vznik slovenského štátu, no najmä vypuknutie 2. svetovej

vojny sťažili pohraničný styk s Poľskom, okupovaným Nemeckou ríšou. Na druhej strane

zintenzívnili nezákonnú výmenu tovaru (pašovanie) s priľahlými moravskými a sliezskymi

oblasťami, ktoré sa po mníchovskej dohode (29. – 30. september 1938) stali súčasťou

hitlerovského Nemecka, resp. od marca 1939 patrili k protektorátu Čechy a Morava.1

___________________ 1 K rozbitiu Československa bližšie pozri kapitolu 3.

19

4 LITERATÚRA A PRAMENE

Pri uvádzaní prameňov v zozname Literatúra a pramene (čiže v zozname

bibliografických odkazov) je nevyhnutné riadiť sa normami ISO 690 a ISO 690-2. Vo vše-

obecnosti platí, že pri autoroch sa neuvádzajú ich vedecké tituly ani akademické hodnosti.

4. 1 Uvádzanie informačného prameňa – knižná publikácia

Pri použití knižnej publikácie (monografia, syntéza, encyklopédia a i.) sa uvádza:

Autor. Rok. Názov diela : podnázov (nepovinný údaj). Poradie vydania (iba ak ide o 2.

a ďalšie vydanie; údaj o 1. vydaní sa vynecháva). Vydavateľské údaje (Miesto vydania :

Vydavateľ), rok vydania. Rozsah strán. ISBN. Ak sú v prameni uvedení dvaja alebo traja

autori, uvedú sa všetci, pričom sa oddelia pomlčkou. Ak je viac autorov ako traja, uvedie sa

prvý autor a skratka a kol. alebo et al., ak ide o zahraničné dielo.

Napríklad:

� Ak je jeden autor diela:

LIPTÁK, Ľ. Slovensko v 20. storočí. 3. vyd. Bratislava : Kalligram, 2000. 371 s. ISBN 80-

7149-876-9.

� Ak sú dvaja autori diela:

DUBOVICKÝ, O. – PODMANICKÝ, J. Stará Bystrica a okolie. Bratislava : Print-Servis,

1998. 464 s. ISBN 80-88755-81-6.

Ide o 1. vydanie, preto sa údaj o vydaní vynecháva.

� Ak sú traja autori diela:

APPLEBYOVÁ, J. – HUNTOVÁ, L. – JACOBOVÁ, M. Jak říkat pravdu o dějinách :

Historie, věda, historie jako věda a Spojené státy americké. Brno : Centrum pro studium

demokracie a kultury, 2002. 273 s. ISBN 80-7325-003-9.

� Ak sú viacerí autori diela (t. j. štyria a viac):

ŠTVRTECKÝ, Ľ. a kol. Gastronomický slovník. Bratislava : Verba, 2001. 152 s. ISBN 80-

901177-3-2.

20

4. 2 Uvádzanie informačného prameňa – príspevok v časopise,

novinách

Pri práci s príspevkom z časopisu (novín) sa uvádza: Autor. Názov. In Názov

zdrojového dokumentu (noviny, časopisy). ISSN, rok, ročník, číslo zväzku, rozsah (strany

od – do).

Napríklad:

GOSSÁNYI, V. Tradičným remeslám trh veľmi nepraje. In Hospodárske noviny. ISSN 1335-

4701, 28. 2. 2005, č. 40, s. 21.

V prípade novín sa uvádza celý dátum.

Ak noviny (časopis) neuvádzajú ročník, tento údaj sa vynechá a pokračuje sa číslom.

HAĽKO, J. Agenti za spovednou mriežkou. In História – revue o dejinách spoločnosti.

ISSN 1335-8316, 2004, roč. 4, č. 3 – 4, s. 17 – 19.

PRANDA, A. Príčiny vzniku a rozvoja doplnkových zamestnaní na Kysuciach : 1. časť.

In Slovenský národopis. 1965, roč. 13, č. 4, s. 431 – 479.

Staršie časopisy ešte nemali ISSN, v takom prípade sa tento údaj vynecháva. (Platí aj o ISBN pri starších knižných publikáciách a zborníkoch.)

4. 3 Uvádzanie informačného prameňa – príspevok zo zborníka, resp.

z inej publikácie

Príspevok zo zborníka, resp. časť z knižnej publikácie (napr. kapitola, heslo) sa uvádza

nasledovne: Autor. Názov článku. In Názov zborníka (diela). Miesto vydania : Vydavateľ,

rok vydania. ISBN. Rozsah strán (strana od – do).

21

Napríklad:

SVOBODOVÁ, V. Odraz spoločenského pohybu ve vývoji lidového bydlení v jihomo-

ravském pohraničí. In Etnické procesy v nově osídlených oblastech na Moravě. Brno : Ústav

pro etnografii a folkloristiku ČSAV, 1986. s. 69 – 85.

ŽAJA, J. Regionálny rozvoj turizmu a agroturizmu na Slovensku. In Sborník referátů

ze 7. mezinárodní konference na téma: Cestovní ruch, regionální rozvoj a školství. Tábor : ZF

JU, 2002. ISBN 80-7040-549-X. s. 193 – 195.

4. 4 Uvádzanie informačného prameňa – mapa, atlas

Ak boli v záverečnej práci použité údaje obsiahnuté v mape, odkaz na prameň sa robí

spôsobom: Autor. Názov mapy : mierka. Miesto vydania : Vydavateľ, rok vydania. ISBN

(ak je uvedené). V prípade mapy z atlasu sa uvádza: Autor. Názov mapy : mierka. In Názov

atlasu. Miesto vydania : Vydavateľ, rok vydania. ISBN. Rozsah strán (strany od – do).

Napríklad:

� Mapa:

BIELY, A. Geologická mapa Slovenskej republiky : mierka 1 : 500 000. Bratislava : GÚDŠ,

1996.

� Atlas:

Afrika – podnebie : mierka 1 : 100 000 000. In Vojenský atlas sveta. Harmanec : Vojenský

kartografický ústav, š.p., 1999. s. 148.

4. 5 Uvádzanie informačného prameňa v elektronickej podobe

V prípade využitia informácií z elektronických médií (internet) sa pri uvádzaní

informačného prameňa uplatňuje GOPHER – UNIBA štýl. Je potrebné zaznamenať meno

autora a názov dokumentu, na ktorý sa autor v záverečnej práci odvoláva aj lokáciu URL

(Uniform Resource Locator). Ak ide o monografiu publikovanú v elektronickej podobe,

22

záznam bude vyzerať: Autor. Názov [Druh nosiča]. Vydanie. Miesto vydania : Vydavateľ, rok

vydania [Dátum citovania]. Počet strán. ISBN. Dostupnosť a prístup

V prípade článkov z elektronických časopisov a iných príspevkov z internetu sa

uvádza: Autor. Názov. In Názov časopisu [Druh nosiča]. Rok vydania, ročník, číslo [dátum

citovania]. Dostupnosť a prístup. ISSN. Ak ide o anonymné dielo (autor nie je uvedený),

bibliografický záznam začína názvom diela.

V prípade príspevkov zo zborníkov publikovaných v elektronickej podobe sa uvádza:

Autor. Názov. In Názov zborníka [Druh nosiča]. Miesto vydania : Vydavateľ, rok vydania

[dátum citovania], rozsah (strany od – do). Dostupnosť a prístup

Napríklad:

� Elektronické dokumenty – monografie:

McCOLLOUGH, J. G. Lange's Handbook of Tourism [online]. London : McGraw-Hill, 2005

[cit. 2010-06-10]. 1572 p. ISBN 978-1-60119-261-5. Dostupné na internete:

<http://www.knovel.com/web/portal/basic_search/display?_EXT_KNOVEL_DISPLAY_boo

kid=1347&_EXT_KNOVEL_DISPLAY_fromSearch=true&_EXT_KNOVEL_DISPLAY_se

archType=basic>

� Články v elektronických časopisoch:

GRILL, J. Nucená migrace a rozvojové projekty – nástin problematiky. In Migrace online

[online]. 2004, roč. 5, č. 2 [cit. 2005-01-15]. Dostupné na internete:

<http://www.aa.ecn.cz/img_upload/9e9f207be82f3d69e3265f41fe9f28e/JGrill_Nucena_migra

ce_a_rozvojove_projekty.pdf>. ISSN 1525-321X.

� Príspevky v zborníkoch publikovaných v elektronickej podobe:

KUCIANOVÁ, A. Personálie v elektronickej súbežnej Slovenskej národnej bibliografii. In

Bibliografický zborník 2000 – 2001 [online]. Martin : Slovenská národná knižnica, 2005 [cit.

2006-01-24], s. 136 – 139. Dostupné na internete:

<http://www.snk.sk/nbuu/Zborník_2000_2001.pdf>

23

� Iné príspevky z internetu (s uvedeným autorom aj bez autora):

JURICA, J. Informácia o turistických informačných centrách v jednotlivých okresoch NSK

[online]. 2003 [cit. 2007-11-03]. Dostupné na internete:

<http://www.unsk.sk/text/atrakcie.rtf>

Makov [online]. 2008 [cit. 2009-06-10]. Dostupné na internete:

<http://www.makov.sk/modules.php?name=News&file=article8sid=21062>

Pri citovaní či parafrázovaní elektronických prameňov je dôležité si uvedomiť,

že internet je verejne prístupné médium, kde môže publikovať ktokoľvek (aj osoba

bez potrebných znalostí v príslušnom odbore), preto pertraktované fakty nemusia zodpovedať

skutočnosti. Z toho dôvodu je vhodné orientovať sa na elektronické monografie, články

v elektronických časopisoch a zborníkoch, prípadne na dokumenty publikované na

oficiálnych stránkach rôznych úradov či vzdelávacích inštitúcií (napr. obecné/mestské úrady,

Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo kultúry

a cestovného ruchu SR, Zväz múzeí na Slovensku). V záverečnej práci nemožno použiť údaje

získané zo stránok venovaných študentským ťahákom, referátom a pod. (vrátane Wikipédie).

4. 6 Uvádzanie informačného prameňa – príspevok v zborníku na CD-

ROMe

V prípade uvádzania príspevku zo zborníka publikovaného na CD-ROMe bude

bibliografický záznam uvedený nasledovne: Autor. Názov. In Názov zborníka [Druh nosiča].

Miesto vydania : Vydavateľ, rok vydania, rozsah strán (strany od – do). ISBN.

Napríklad:

ŠUSTEKOVÁ, I. Zamestnanie migrantov ako faktor adaptácie. In Spoločenské vedy dnes :

konferencia interných doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov (externých

doktorandov) FF UKF v Nitre, 20. mája 2005 [CD-ROM]. Nitra : UKF, 2007, s. 99 – 115.

ISBN 978-80-8094-102-4.

24

4. 7 Uvádzanie informačného prameňa – mailová komunikácia

V prípade získania informácie prostredníctvom osobnej mailovej komunikácie

uvádzame: Odosielateľ informácie. Názov informácie [Druh komunikácie]. Rok prijatia

e-mailovej správy [dátum citovania]. e-mail odosielateľa.

Napríklad:

ZELENÝ, A. Správa o plánovaných kultúrnych podujatiach v meste Košice na rok 2012

[osobná komunikácia]. 2011 [cit. 2011-10-18]. e-mail: zeleny@mu-kosice.sk

4. 8 Uvádzanie informačného prameňa – záverečné a vedecko-kvalifikačné

práce

Pri zostavovaní práce je možné použiť aj údaje zo záverečných a vedecko-

kvalifikačných prác iných autorov. Aj v tomto prípade je povinné odvolať sa na použité diela

a zaradiť ich do zoznamu Literatúra a pramene. Bibliografický záznam bude obsahovať:

Autor. Názov práce : označenie druhu práce (bakalárska, diplomová, rigorózna, dizertačná,

habilitačná a pod.). Miesto vydania : Názov vysokej školy, rok. Počet strán.

Napríklad:

JAKUBOVSKÁ, K. Patrón mesta Nitry v kontexte rozvoja mestského cestovného ruchu :

diplomová práca. Nitra : UKF v Nitre, 2011. 75 s.

4. 9 Uvádzanie informačného prameňa – archívne pramene a rukopisy

Ak boli pri zostavovaní záverečnej práce využité aj archívne pramene, bibliografický

záznam bude obsahovať: Názov archívu, fond, kartón, číslo jednotky.

25

Napríklad:

MINISTERSTVO vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Bytči, pobočka Čadca, fond

Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, kartón 32/1933, č. j. 96/33 prez.

V prípade, že autor čerpal údaje z rukopisov (nepublikovaných informačných

prameňov), v zozname bibliografických odkazov uvedie: Autor. Názov dokumentu. Dátum

poskytnutia alebo vzhliadnutia rukopisu. Rozsah. Rukopis.

Napríklad:

HEGEDŰS, J. Dejiny Plavých Vozokán do roku 1989. 2011. 25 s. Rukopis.

Pamätná kniha obce Nová Bystrica (vedená od roku 1933). 2011. 354 s. Rukopis. (Pamätná

kniha je uložená na Obecnom úrade Nová Bystrica.)

4. 10 Ďalšie pravidlá uvádzania informačných prameňov

Ak je v prameni uvedených viacero miest vydania, v bibliografickom zázname sa

môžu uviesť v takom poradí, ako sú uvedené. Oddelia sa bodkočiarkou (napr. Praha;

Bratislava). Podobne sa postupuje, keď je v prameni uvedených viacero vydavateľov (napr.

Bratislava : Concordia; Praha : Grada). Ak miesto vydania absentuje, uvádza sa fráza bez

miesta vydania11 alebo ekvivalentná skratka – v slovenčine b.m., resp. v latinčine s.l. (v

súčasnosti sa uprednostňuje latinská skratka). Ak absentuje údaj o vydavateľovi, údaj sa

v bibliografickom zázname vynechá a za miestom vydania nasleduje rok, resp. sa použije

skratka b.v. (bez vydavateľa), častejšie však s.n. (sine nomine). Ak sa nedá určiť ani rok

vydania (najmä u elektronických prameňov), nahradí sa dátumom copyrightu (napr. c. 2009),

resp. frázou bez roku12 alebo ekvivalentnou skratkou b.r. či s.a.

V prípade, že sa odkazy na informačné pramene (pri citovaní aj parafrázovaní)

uvádzajú v poznámke pod čiarou, iba prvýkrát sa uvedie: Autor. Názov dokumentu, strana.

Odkaz na už uvedený prameň bude vyzerať: Autor (iba priezvisko), ref. číslo prvého odkazu

na dielo, rozsah strán.

11 Kurzíva bola použitá na odlíšenie frázy od ostatného textu, v bibliografickom zázname sa nepoužije. 12 Pozri ref. 11.

26

Napríklad:

___________________ 8 ŠANDEROVÁ, J. Jak číst a psát odborný text ve společenských vědách, s. 82. 9 GONDA, V. Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu, s. 34. 10 ŠANDEROVÁ, ref. 8, s. 95 a n. 11 ŠANDEROVÁ, ref. 8, s. 97. 12 GONDA, ref. 9, s. 48. Skratka a n. znamená, že údaje boli čerpané zo strany 95

a nasledujúcej (t.j. zo strany 96). Ak by sa čerpalo zo strán 95, 96 a 97, záznam by vyzeral: s. 95 – 97.

V prípade, že v jednej poznámke sú uvedené dva pramene toho istého autora,

v ďalších poznámkach uvádzame aj prvé slová názvu prameňa:

Napríklad:

___________________ 8 Bližšie pozri ŠANDEROVÁ, J. Jak číst a psát odborný text ve společenských vědách, s. 82.; ŠANDEROVÁ, J. Sociální stratifikace, s. 25. 9 ŠANDEROVÁ, Jak číst ..., ref. 8, s. 112 – 114.

27

5 FORMÁLNA ÚPRAVA TABULIEK, GRAFOV, SCHÉM

A OBRÁZKOV V TEXTE

Súčasťou textu záverečnej práce môžu byť grafy, tabuľky, schémy a obrázky, ktoré ho

vhodne dopĺňajú a majú adekvátnu výpovednú hodnotu. Nemôžu byť samoúčelne zaradené

do textu bez opodstatnenej súvislosti. Ak prílohy nie sú súčasťou samotného textu záverečnej

práce, ale sú radené v samostatnej časti Prílohy, v texte je potrebné odkázať sa na ne. Napr.

Ešte v polovici 20. storočia niesla architektúra na Kysuciach znaky typické pre karpatskú

(horskú) kultúrnu oblasť. Ako základný stavebný materiál sa aj napriek úradným zákazom

používalo drevo. Až od 60. rokov 20. storočia sa výraznejšie presadzoval tvrdý stavebný

materiál, množstvo murovaných objektov však bolo obmedzené nariadeniami zakazujúcimi

stavať domy na kopaniciach. Napriek tomu stúpal počet moderných jedno- i dvojpodlažných

príbytkov, zväčša štvorcového či obdĺžnikového pôdorysu s troma alebo viacerými obytnými

priestormi a rozľahlou kuchyňou, neraz situovanou v suteréne. (obrázok 1)

Ak je tabuľka, graf alebo schéma umiestnená na konci strany, môže nastať situácia,

že textový editor ju rozdelí a časť tabuľky (grafu, schémy) sa premiestni na nasledujúcu

stranu. V tom prípade je vhodné celú prílohu zaradiť na novú stranu a k textu na pred-

chádzajúcej strane uviesť odkaz na ňu a číslo strany, na ktorej sa nachádza. Napr. V Nitre sa

nachádza tridsaťsedem ubytovacích zariadení rôznej kategórie a triedy. Prehľad všetkých

ubytovacích zariadení je uvedený v tabuľke 3 na s. 15.

Tabuľky, grafy a schémy zaradené do textu majú zodpovedať úprave textu, preto je

potrebné rešpektovať tento fakt a šírku vložených tabuliek, grafov a schém zachovať v súlade

s textom (pozri príklady uvedené na nasledujúcich stranách). Obrázky majú mať štandardný

rozmer (približne) 10×15 cm (resp. 9×13 cm) a do textu môžu byť zaradené na šírku alebo

na výšku, v strede.

28

Príklad formálnej úpravy grafu:

Graf 1 Stanovenie užívateľského poplatku za verejné parkovisko

cena 100 parkovného A

75 D 50

E 25 B 0 10 20 30 40 50 počet parkovacích miest

Legenda: D – krivka dopytu E – rovnovážna cena za parkovné na úrovni 100 % nákladov B – dopyt po parkovacích miestach pri poskytovaní parkovania bezplatne A – dopyt po parkovacích miestach pri ziskovej cene

Zdroj: vlastné spracovanie (2011)

Príklad formálnej úpravy schémy:

Schéma 1 Citácie – etiketa citovania, zoznamy bibliografických odkazov, techniky citovania

Zdroj: Kimlička (2002)

29

Príklad formálnej úpravy obrázku

Obrázok 1 Drotári z Makova v Nemecku

Zdroj: fotoarchív autora (Nemecko, prelom 19. a 20. storočia)

Ďalšie možné odkazy na zdroj obrázku:

� Archív príslušnej inštitúcie:

Zdroj: Archív Kysuckého múzea v Čadci (Nemecko, prelom 19. a 20. storočia)

� Knižná publikácia, článok v časopise, príspevok zo zborníka:13

Zdroj: Šusteková (2008, s. 162) – možnosť A Zdroj: Šusteková (2008 : 162) – možnosť B Zdroj: Šusteková, I. Podomoví obchodníci z Kysúc, s. 162. – možnosť C

13 Spôsob odkazovania sa na pôvod obrázku, ale aj tabuľky, grafu či schémy závisí od zvoleného postupu odkazovania sa na použitú literatúru a pramene v celej záverečnej práci (možnosť A – odkazy priamo v texte – –európsky spôsob; možnosť B – odkazy priamo v texte – angloamerický spôsob; možnosť C – odkazy v poznámke pod čiarou). V jednom dokumente sa používa len jedna technika citovania s príslušným spôsobom tvorby bibliografických odkazov.

30

� Elektronické pramene:14

Zdroj: Makov (2008, http://www.makov.sk/modules.php?name=News&file=article8sid=21062) – možnosť A Zdroj: Makov (2008 : http://www.makov.sk/modules.php?name=News&file=article8sid=21062) – možnosť B Zdroj: Makov, http://www.makov.sk/modules.php?name=News&file=article8sid=21062. – možnosť C

Príklad formálnej úpravy tabuľky:15

Tabuľka 1 Oprávnené projekty grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu

Adresát pomoci Oprávnený projekt Malí a strední podnikatelia

- Výstavba nových ubytovacích kapacít okrem typu bed and brakfest

- renovácia a rekonštrukcia už existujúcich Neziskové organizácie v cestovnom ruchu, vrátane euroregiónov

- strategické plány rozvoja cestovného ruchu na miestnej, regionálnej a medziregionálnej úrovni,

- prieskum trhu, príprava informačných letákov a brožúr na podporu cestovného ruchu,

- organizovanie seminárov cestovného ruchu, konferencií a pod.,

- účasť na veľtrhoch cestovného ruchu, - podpora mediálnej propagácie, CD-ROM-y, vývoj

a realizácia web stránok, - investičné aktivity.

Zdroj: spracované podľa Oprávnené projekty grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu (2007, http://www.economy.gov.sk/statna-politika-cestovneho-ruchu-slovenskej-republiky-6283/127968s) – možnosť A Zdroj: spracované podľa Oprávnené projekty grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu (2007 : http://www.economy.gov.sk/statna-politika-cestovneho-ruchu-slovenskej-republiky-6283/127968s) – možnosť B Zdroj: spracované podľa Oprávnené projekty grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu, http://www.economy.gov.sk/statna-politika-cestovneho-ruchu-slovenskej- republiky -6283/127968s – možnosť C

14 Pozri ref. 13. 15 Pozri ref. 13.

31

6 NIEKTORÉ ZÁSADY KONCIPOVANIA ODBORNÝCH TEXTOV

Každá záverečná práca (či už bakalárska, diplomová, alebo dizertačná) je práca

odborného charakteru. Z toho dôvodu sa pri jej koncipovaní musí uplatňovať odborný štýl,

charakterizovaný jednoznačnosťou a zrozumiteľnosťou tvrdení, jasným, presným a výstižným

vyjadrovaním bez expresívnych a citovo podfarbených formulácií, zbytočných fráz a na

reklamné slogany sa podobajúcich konštatovaní typu: V malebnom údolí riečky Slatiny, tam

kde sa ovečky belejú roztrúsené po stráňach a ľudia zachovávajú rozmanité tradície, možno

hľadať útek od hlučného davu, ktorý človeku ponúkajú miestne podmienky pre rozvoj

vidieckeho cestovného ruchu a agroturizmu. Pri písaní je vhodné vyvarovať sa aj príliš dlhým

a komplikovaným súvetiam. Napísať odborný text neznamená vyjadrovať sa komplikovane až

krkolomne, čo je „chorobou“ väčšiny začínajúcich autorov. Naopak, fundovanosť autora sa

okrem iného prejavuje schopnosťou jednoducho a zrozumiteľne priblížiť aj zložité vedecké

problémy. Napriek tomu, že odborný štýl je nocionálny (pojmový) a príznačný používaním

odbornej terminológie, nie je vhodné „zahltiť“ záverečnú prácu množstvom cudzích výrazov,

ak sú pre ne zaužívané slovenské ekvivalenty.

Pri koncipovaní záverečných prác sa značná pozornosť venuje aj logike a štruktúre

výkladu, t.j. vzájomnej logickej nadväznosti jednotlivých kapitol, podkapitol a statí. Práca

nemôže byť nesúrodou „skladačkou“, ale sledom organicky na seba nadväzujúcich textov.

Navyše sa má členiť na kapitoly (prípadne podkapitoly a state) úmerne svojej dĺžke. Pôsobí

komicky, ak je rozdelená na kapitoly (resp. menšie celky), z ktorých mnohé dosahujú dĺžku

iba niekoľkých riadkov. Pri používaní viacúrovňového číselného označenia kapitol je

potrebné skontrolovať, či je dodržaná základná logika tohto členenia (napr. či stať 2. 3. 4

nepredchádza stati 2. 3. 3, k čomu môže dôjsť pri ich presúvaní v rámci štruktúry práce).

Dôležitá je aj voľba vhodného titulku (názvu) celej práce a jej jednotlivých častí. Každý

nadpis by mal rovnomerne „pokrývať“ príslušný text (či už kapitoly, podkapitoly, state).

Nemožno napr. riešiť problematiku kultúrneho dedičstva myjavských kopaníc v kapitole

nazvanej Prírodný potenciál cestovného ruchu. Názov záverečnej práce by mal vystihovať

podstatu problémov riešených v jadre práce (v prípade diplomovej práce by sa v ňom mali

odraziť návrhy prezentované v „návrhovej“ časti), pričom platí, že titulok práce nesmie byť

totožný s názvom kapitoly (prípadne podkapitoly či state), pretože sa vzťahuje na celú prácu

a nie iba na jednu z jej častí.

32

Súčasťou odborného textu sú aj údaje o všetkých zdrojoch, z ktorých autor pri zosta-

vovaní záverečnej práce čerpal.16 Znamená to, že do zoznamu Literatúra a pramene budú

zaradené iba tie tituly, na ktoré sa v práci priamo odkazuje (v zátvorke alebo v poznámke pod

čiarou). Je neprípustné, aby študent umelo rozširoval zoznam použitej literatúry a prameňov

o tie, ktoré síce súvisia so skúmanou problematikou, ale nepoužil ich. Takéto konanie sa

vníma ako nečestné a znižuje dôveryhodnosť autora (aj jeho diela). Obvykle k nemu

dochádza z obavy, že počet reálne použitých informačných prameňov je primalý. Bakalárska

alebo diplomová práca, vychádzajúca z dvoch, troch alebo aj piatich zdrojov, by musela

priniesť niečo naozaj nové a objavné, aby bola vôbec pripustená na obhajoby. K opačnému

extrému dochádza, keď študent uvádza bibliografické odkazy iba na diela, ktoré cituje,

na parafrázované myšlienky sa neodvoláva, čím ich vydáva za svoje. V takom prípade

sa dopúšťa plagiátorstva.

Bez odkazu na zdroj možno uviesť iba vlastné myšlienky (závery) a všeobecne známe

fakty. Za tie sa považujú: 1. neoddiskutovateľné udalosti (napr. revolúcia 1848/49; študentská

demonštrácia v Prahe 17. 11. 1989; vznik Slovenskej republiky 1. 1. 1993; vstup Slovenska

do eurozóny 1. 1. 2009); 2. všetko, čo sa považuje za súčasť všeobecného vzdelania (t.j.

základné údaje vyučované na všeobecných školách – napr. údaj, že Slovenská republika má

vyše 5 miliónov obyvateľov; ak by sme však uviedli presný počet obyvateľov SR podľa

posledného sčítania ľudu, museli by sme sa odkázať na príslušnú štatistickú ročenku alebo na

iný informačný prameň, z ktorého sme vychádzali); 3. základné poznatky zo študovaného

odboru (obvykle tie, ktoré sa uvádzajú v základných učebniciach – napr. to, že cestovný ruch

je najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvie slovenskej ekonomiky).

Pri hodnotení záverečných prác sa tiež predpokladá, že písomný prejav absolventov

vysokoškolského štúdia bude na vysokej jazykovej úrovni, a to nielen z hľadiska bohatého

odborného slovníka a schopnosti presne sa vyjadrovať, ale tiež pokiaľ ide o kultivovanú vetnú

skladbu a členenie textu. V prácach by sa nemali vyskytovať pravopisné a gramatické chyby,

problémy s interpunkciou ani hovorové či slangové výrazy, ktoré trivializujú jazyk na

najvyššiu únosnú mieru. Je potrebné vyvarovať sa aj problémom so správnym členením textu

na odseky (každý odsek by mala tvoriť jedna ucelená myšlienka), resp. ich odignorovaniu

(v takom prípade sa text stáva neprehľadným a zle čitateľným, najmä ak je rozsiahlejší).

Študenti, ktorí majú problém s pravopisom aj štylizovaním, by sa v žiadnom prípade

nemali spoliehať na vlastné sily a už vôbec nie na automatické opravy textových editorov (aj

16 K tejto problematike bližšie pozri kapitoly 3 a 4.

33

počítač je len stroj, nie je neomylný). Pri editácii konečnej verzie textu by mali požiadať

o spoluprácu niekoho, kto sa vyzná v slovenskej gramatike a bezchybne ovláda pravidlá

slovenského pravopisu. Pomôcť odstrániť drobné štylistické nedostatky textu môže jeho

hlasné predčítanie autorom.

Záverečné práce sa obvykle píšu v 1. osobe jednotného alebo množného čísla. Výber

autorského singuláru („ja“ – forma) alebo plurálu („my“ – forma) je v kompetencii autora.

Zvolená forma sa musí striktne dodržiavať v celej práci (nemožno prechádzať z autorského

plurálu do singuláru a naopak). Záverečná práca ako práca odborného charakteru je

adresovaná širšej verejnosti, jej recipient je anonymný a neznámy, preto sa v nej nemôžu

objavovať formulácie, ako Cieľom bakalárskej práce je priblížiť čitateľom (resp. Vám)

potenciál cestovného ruchu v Turzovke a okolí a poukázať na ... (Veta má znieť: Cieľom

bakalárskej práce je priblížiť potenciál cestovného ruchu v Turzovke a okolí a poukázať na

...). Je vhodné vyhnúť sa aj privlastňovacím a ukazovacím zámenám, napr. naša práca/moja

práca alebo táto práca, vhodnejšie je nahradiť ich slovným spojením prítomná práca alebo

iba práca.

Zabúdať nemožno ani na formálnu úpravu práce. Zvláštnu pozornosť je potrebné

venovať poznámkovému a odkazovému aparátu (dodržiavaniu zásad etiky a techniky

citovania), úprave obrázkov, máp,17 tabuliek,18 grafov,19 schém a pod. Aj formálna stránka

záverečnej práce je jedným z kritérií posudzovaných školiteľom a oponentom. Jej prípadné

nedostatky sa môžu odraziť v záverečnom hodnotení.

17 Mapa je mapou iba vtedy, keď má uvedenú mierku. Pokiaľ mierka absentuje, do práce ju možno zaradiť len ako obrázok. Aj mapa (podobne ako obrázok) by mala byť orámovaná. 18 Napriek tomu, že v texte záverečných prác sa používa riadkovanie 1,5 riadku, v tabuľkách sa uplatňuje jednoduché riadkovanie; typ písma ostáva nezmenený (Times New Roman), ale mení sa veľkosť z 12 na 10. 19 V záverečných prácach sa v súčasnosti preferujú dva typy grafov – stĺpcový a koláčový. Ich výber závisí od povahy zobrazovaných údajov (niektoré údaje je vhodné kvôli lepšej prehľadnosti uviesť v stĺpcovom grafe, na iné sa väčšmi hodí koláčový graf). Vo všeobecnosti platí, že v práci by sa mal uplatňovať iba jeden typ grafu (teda všetky grafy budú koláčové, resp. stĺpcové). V ojedinelých prípadoch je možné urobiť výnimku a oba typy kombinovať (závisí to od konkrétnej situácie).

34

7 OBHAJOBA ZÁVEREČENEJ PRÁCE

Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov je obhajoba záverečnej práce súčasťou štátnej skúšky. Je jednou

z podmienok úspešného ukončenia štúdia. Koná sa pred komisiou pre štátne skúšky a je

podmienená pozitívnym stanoviskom posudzovateľov (k bakalárskej aj diplomovej práci

vypracuje posudok školiteľ aj oponent; dizertačnú prácu posudzuje školiteľ a traja oponenti)20

a získaním Protokolu o originalite.21 Samotná obhajoba má ustálený priebeh: študent

prednesie krátky autoreferát a odpovie na otázky a pripomienky v posudkoch. Nasleduje

odborná rozprava o záverečnej práci.

Úvodné slovo študenta by malo obsahovať stručné zdôvodnenie výberu témy a jej

aktuálnosti, objasnenie cieľov a metodiky práce, hlavné obsahové problémy a nové otázky,

ktoré autor považuje za dôležité, závery, ku ktorým dospel, teoretický prínos dosiahnutých

výsledkov a ich využitie v praxi.

Pri celkovom hodnotení obhajoby sa posudzuje aj vystupovanie študenta – celková

kultúra jeho prejavu, schopnosť vyjadrovania, logika argumentácie a pod. Jeho úvodné

vystúpenie by malo byť krátke (asi 10 min.) a hutné. Pripomienky uvedené v posudku (resp.

v posudkoch) by mal starostlivo zvážiť, čiastkové pripomienky (napr. chyby z opisovania,

preklepy) stačí akceptovať, nie je potrebné ich rozoberať. Na závažnejšie pripomienky by mal

reagovať. Od študenta sa totiž očakáva, že je schopný odlíšiť kritické pripomienky

od námetov a odporúčaní na pokračovanie v ďalšej práci pri riešení sledovanej problematiky.

Za námety a odporúčania je vhodné poďakovať, pri kritických pripomienkach zvážiť,

nakoľko sú zásadné a či sa im pri zostavovaní práce bolo možné vyhnúť. Nie je chybou

priznať problematické aspekty vlastnej práce, je však dobré zdôvodniť, prečo k nim došlo.

Ak študent pochopí obhajobu ako súboj, v ktorom sa za každú cenu snaží dokázať, že oponent

(alebo školiteľ) nemá v ničom pravdu, dopadne pravdepodobne horšie, ako keby uznal svoje

chyby.

Cieľom záverečnej odbornej rozpravy komisie so študentom je zistiť, ako dokonale

ovláda odborné problémy riešené v záverečnej práci, a ako kvalifikovane odpovedá na otázky,

20 Ak je bakalárska alebo diplomová práca hodnotená školiteľom či oponentom klasifikačným stupňom FX („nevyhovel“), študent má právo prácu obhajovať (neplatí, ak sa negatívne vyjadria obaja). V prípade dizertačnej práce môže študent prácu obhajovať iba vtedy, keď aspoň školiteľ a jeden oponent, resp. dvaja oponenti odporúčajú prácu k obhajobe (t.j. hodnotia ju inou známkou ako FX). 21 Prostredníctvom EZP sa v Centrálnom registri záverečných prác posudzuje ich originalita (t.j. miera zhody textu práce s databázou originálnych textov). Overenie práce a získanie Protokolu o originalite je ďalšou z podmienok pripustenia k obhajobe záverečnej práce.

35

ktoré môžu klásť všetci členovia komisie. Mal by tak robiť vecne, úplne a podľa možnosti

stručne, lebo obsahovo nevyčerpávajúce odpovede vyvolávajú ďalšie otázky. Navyše,

schopnosť bež dlhých príprav zrozumiteľne vysvetliť niektorý z problémov vyštudovaného

odboru je súčasťou každej vysokoškolskej kvalifikácie.

Komisia pre štátne skúšky na neverejnom zasadnutí zhodnotí priebeh obhajoby

a rozhodne o klasifikácii. Výsledné hodnotenie môže byť rovnaké ako v posudkoch, ale môže

byť aj lepšie, resp. horšie. Ovplyvňuje ho kvalita samotnej obhajoby. Rozhodnutie komisie

o jej výsledku sa vyhlasuje spolu s výsledkom štátnej skúšky. Pokiaľ obhajoba záverečnej

práce nebola úspešná a komisia ju hodnotí stupňom „nevyhovel“, musí sa zopakovať

v opravnom termíne. Komisia zároveň naznačí, v akých smeroch je potrebné predloženú

prácu prepracovať, prípadne študentovi určí (navrhne) novú tému.

36

LITERATÚRA A PRAMENE

BEŇUŠKOVÁ, Z. a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska : prehľad charakteristických

znakov. Bratislava : Veda, 1998. 262 s. ISBN 80-224-0518-3.

ČAPLOVIČ, D. a kol. Dejiny Slovenska. Bratislava : AEP, 2000. 309 s. ISBN 80-88880-39-4.

ČUKAN, J. Pramene k štúdiu a techniky výskumu v etnológii. Nitra : FHV UKF, 1997. 82 s.

ISBN 80-8050-107-6.

GLVÁČ, M. – MAJZAN, O. Diplomová práca, ako na to? Bratislava : Oicos-Lumon, 2001.

38 s. ISBN 80-968535-0-3.

GONDA, V. Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu. 5. doplnené a prepracované

vyd. Bratislava : Elita, 2006. 136 s. ISBN 80-8044-077-8.

KAPLAN, K. Sociální souvislosti krizí komunistického režimu 1953 – 1957 a 1968 – 1975 :

sešity Ústavu pro soudobé dějiny AV ČR, svazek 9. Praha : Ústav pro soudobé dějiny AV ČR,

1993. 98 s. ISBN 80-8527-015-3.

KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. 4. vyd. Nitra : Enigma, 2007.

162 s. ISBN 978-80-89132-45-4.

KIMLI ČKA, Š. Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov podľa noriem ISO

690 pre „klasické“ aj elektronické zdroje. Bratislava : Stimul, 2002. 82 s.

ISBN 80-88982-57-X.

KONTRIK, A. Drotári z Kysúc v medzivojnovom období : rigorózna práca. Nitra : UKF

v Nitre, 2011. 159 s.

KUCIANOVÁ, A. Problémy s technikami citovania podľa ISO 690 a ISO 690-2. In Knižnica

[online]. 2008, roč. 9, č. 3, s. 14 – 18 [cit. 2011-10-18]. Dostupné na internete:

<http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2008/marec/14.pdf>. ISSN 1336-

0965.

LIPTÁK, Ľ. Slovensko v 20. storočí. 3. vyd. Bratislava : Kalligram, 2000. 371 s. ISBN 80-

7149-876-9.

MARENČÁKOVÁ, T. Novodobí slovenskí kočiši. Ťažné kone na Kysuciach. In Slovenské

dotyky : magazín Slovákov v ČR [online]. 2003, roč. 8, č. 6 [cit. 2007-08-30]. Dostupné na

internete: <http://www.czsk.net/dotyky/6_2003/kone.html>

PEŠEK, J. Slovensko v rokoch 1953 – 1957 : kapitoly z politického vývoja. Brno : Prius, 2001.

128 s. ISBN 80-9029-952-0.

37

POLONSKÝ, D. Sociologické metódy poznávania spoločenských javov. Banská Bystrica :

Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici, 1999. 58 s. ISBN 80-8055-222-3.

ROGUĽOVÁ, J. Pašerácke dobrodružstvá v socializme. In História – revue o dejinách

spoločnosti. ISSN 1335-8316, 2003, roč. 3, č. 3, s. 37.

Smernica UKF v Nitre č. 7/2009 o záverečných prácach. 2009.

ŠANDEROVÁ, J. Jak číst a psát odborný text ve spoločenských vědách : několik zásad

pro začátečníky. Praha : Sociologické nakladatelství, 2007. 209 s. ISBN 978-80-86429-40-3.

ŠUSTEKOVÁ, I. Podomoví obchodníci z Kysúc. Nitra, UKF v Nitre, 2008. 176 s. ISBN 978-

80-8094-322-6.

ŠUSTEKOVÁ, I. Pašovanie na Kysuciach v 1. polovici 20. storočia. In Kontexty kultúry

a turizmu. ISSN 1337-7760, 2008, roč. 1, č. 1, s. 25 – 31.

ŠUSTEKOVÁ, I. Adaptácia migrantov z Kysúc v Radošinskej doline v 2. polovici 20.

storočia : dizertačná práca. Nitra : UKF v Nitre, 2005. 149 s.

PRÍLOHY

Príloha 1 Vzor obalu záverečnej práce

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

KATEDRA MANAŽMENTU KULTÚRY A TURIZMU

BAKALÁRSKA ( resp. DIPLOMOVÁ) PRÁCA

Uvedie sa iba jeden (príslušný) typ práce.

2011 (resp. Bc.) Anna Prokopová

Príloha 2 Titulný list

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

PERSPEKTÍVY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU

V MIKROREGIÓNE ČIERNY HRON

Bakalárska (resp. Diplomová) práca

Študijný program: kulturológia v špecializácii riadenie kultúry a turizmu

Školiace pracovisko: Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre

Školiteľ: prof. PhDr. Filip Nový, PhD.

Konzultant: PhDr. Elena Kutlíková

Uvedie sa, len ak bol študentovi oficiálne pridelený.

Nitra 2011 (resp. Bc.) Anna Prokopová

Príloha 3 Čestné vyhlásenie

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že bakalársku (resp. diplomovú) prácu som vypracoval/a

samostatne s použitím literatúry, ktorú uvádzam v zozname Literatúra a pramene.

V Nitre dňa 1. 4. 2012

.............................................

(resp. Bc.) Anna Prokopová

Príloha 4 Poďakovanie

Poďakovanie

Ďakujem školiteľovi prof. PhDr. Filipovi Novému, PhD. za odbornú pomoc

pri zostavovaní bakalárskej (diplomovej) práce. Zároveň ďakujem PhDr. Elene Kutlíkovej,

predsedníčke Regionálneho združenia cestovného ruchu Čierny Hron, za poskytnutie cenných

informácií a konzultovanie záverov bakalárskej (resp. diplomovej) práce.

Príloha 5 Vzorový text kapitoly 2 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA (autor A. Kontrik)

V súlade s riešenou problematikou, vytýčeným okruhom výskumných problémov

a cieľmi rigoróznej práce základnou metódou skúmania bolo štúdium odbornej literatúry

a prameňov. V prvej etape vedecko-výskumnej činnosti (predvýskum) boli preštudované diela

týkajúce sa drotárstva, jeho histórie, jednotlivých vývinových etáp, príčin jeho vzniku

a rozvoja, života drotárov na cestách a pod. Zároveň bolo potrebné objasniť postavenie tohto

zamestnania v systéme tradičnej kultúry Kysúc a naznačiť jeho etnokultúrne dimenzie

s akcentom na medzivojnové obdobie. Na základe rešerší zo Slovenskej národnej knižnice

v Martine a Moravskej zemskej knihovny v Brne bol urobený výber vhodnej literatúry, ktorá

by zapadla do koncepcie rigoróznej práce.

Analýza obsahu odbornej spisby a komparácia údajov od rôznych autorov prispela

k verifikácii získaných poznatkov. Samotné ťažisko bádania však spočívalo v štúdiu

pramenného materiálu a predovšetkým v terénnom výskume. Písomné pramene k drotárstvu

na Kysuciach možno rozčleniť na dve základné skupiny – archívne pramene a obecné

kroniky. Medzi prvými boli preštudované archívne dokumenty, deponované v Kysuckom

múzeu v Čadci, pričom najviac informácií bolo čerpaných z pozostalosti po Dušanovi

Janotovi. Išlo o prepisy spomienkových rozprávaní drotárov z obcí Turzovka, Korňa

a Klokočov, zaznamenaných v roku 1954. Pri výskume archiválií v Štátnom archíve Bytča,

pobočka Čadca bol kladený dôraz na štúdium prameňov z fondov Okresného úradu v Čadci

a v Kysuckom Novom Meste. Pozornosť sa sústredila na žiadosti o vydanie drotárskych

legitimácií, štatistické údaje o počte drotárov v jednotlivých obciach, vyhlášky upravujúce

realizáciu tohto zamestnania, policajné hlásenia o priestupkoch drotárov či džarkov, resp.

o vykonávaní drotárstva bez príslušného povolenia. Cenné boli aj situačné hlásenia

príslušných orgánov o sociálnych pomeroch v oboch okresoch v medzivojnovom období.

V Štátnom archíve v Bytči boli preštudované fondy Verejnosprávny výbor

Trenčianskej župy 1876 – 1918 a Trenčianska župa, podžupan 1862 – 1918. Z jednotlivých

dokumentov boli získané informácie prevažne v maďarskom jazyku, ktoré vo väčšine

prípadov mapovali situáciu kysuckého drotárstva do vzniku Československa. Preštudovaná

bola aj Matrika sobášna – 28. 10. 1805 – 30. 9. 1895 obce Zákopčie, z ktorej boli vyhotovené

xerokópie strán, prinášajúce zmienky o drotárstve. Archívny výskum (štúdium prameňov) sa

tak zameral na vyhľadávanie a spracovanie údajov, ktoré ešte neboli zdokumentované

a publikované.

Archívny výskum som zavŕšil vyhľadávaním informácií o kysuckých drotároch

v Moravskom zemskom archíve v Brne a v Archíve mesta Brno, ale aj v archíve Považského

múzea v Žiline, ktoré je jediným špecializovaným drotárskym múzeom na Slovensku

i vo svete.1 Tu prebehli aj osobné konzultácie s vedúcou oddelenia drotárstva Mgr. Katarínou

Hallonovou, etnografkou Mgr. Katarínou Kendrovou a historičkou umenia Mgr. Monikou

Válekovou (Škvarnovou), PhD. Získané informácie som si overoval rozhovormi s drotármi,

ktorí sa každoročne schádzajú v Považskom múzeu v Žiline na festivale drotárstva – Premeny

drôtu. Informačne podnetný bol aj seminár Drotária do 21. storočia, konaný v Dome kultúry

v Čadci. Zúčastnili sa ho súčasní umeleckí drotári, autori projektu Drotária i Karol Guleja,

ktorý sa venuje výskumu drotárskej histórie.

Archívne pramene poskytujú najmä údaje o sociálnych, životných a zdravotných

pomeroch drotárov a ich rodín, ale aj o oblastiach – rajónoch, v ktorých pôsobili. Na ich

základe sa dá vydedukovať priemerná ročná výška príjmov drotárov z Kysúc.

Aj korešpondencia drotárov s úradmi odhaľuje niektoré aspekty ich života. Podobne je tomu

v prípade obecných kroník. V ich prípade sa pozornosť sústredila na Pamätnú knihu mesta

Čadca (od roku 1934) a na pamätné knihy obcí Ochodnica (od roku 1932), Turzovka, Čierne

(obidve od roku 1933), Zákopčie, Raková, Makov, Nová Bystrica, Nesluša, Horelica, Zborov

nad Bystricou, Krásno nad Kysucou, Rudina, Svrčinovec a Oščadnica (všetky od roku 1934).

Je zaujímavé, že v Pamätnej knihe obce Zákopčie nebol objavený ani jeden zápis o drotároch,

hoci Zákopčie patrí k obciam, z ktorých pochádzalo najviac kysuckých drotárov.

Pravdepodobne v medzivojnovom období bolo toto zamestnanie v obci natoľko bežné, že kro-

nikári nepovažovali za dôležité sa o ňom zmieňovať (na rozdiel od kroník Ochodnice,

Nesluše, Rakovej a iných).

Z ďalších nepublikovaných prameňov možno spomenúť diplomovú prácu Dagmar

Fapšovej Terminológia a argot drotárov v obci Vysoká nad Kysucou, ktorú obhájila na Peda-

gogickej fakulte v Banskej Bystrici v roku 1980, a výskumnú správu Adama Prandu

o zamestnaní obyvateľstva v obci Raková z roku 1971. Je uložená v archíve Ústavu etnológie

SAV v Bratislave. Pri výskume boli využité aj elektronické pramene, ktoré však prezentovali

už známe a publikované údaje o drotárstve. Iba výnimočne prinášali nové fakty, najmä

v cudzom jazyku. Internet však poskytol priestor na vyhľadávanie obrazových dokumentov

a overovanie miesta pôsobenia drotárov z Kysúc mimo Československa. Pri opise drotárskeho

1 V archíve Považského múzea v Žiline sú uložené materiály a dokumenty zachytávajúce drotárstvo všeobecne i so zameraním na okresy Bytča a Žilina. Pre rigoróznu prácu boli podstatné dokumenty, fotografie, nástroje a výrobky, ktoré súviseli s drotármi pochádzajúcimi z regiónu Kysuce.

odevu, náradia, materiálu a výrobkov boli využité fotografie, umelecké diela a trojrozmerné

dokumenty – zbierkové predmety uložené v depozitári Kysuckého múzea v Čadci

a Považského múzea v Žiline. Technologické postupy drotárskej výroby boli konzultované

s Bc. Ladislavom Fapšom, niekdajším konzervátorom Považského múzea v Žiline.

Literatúra a pramene mi slúžili najmä na lepšie kontextuálne vnímanie skúmanej

problematiky, ťažiskovým však bol vlastný terénny výskum. Jeho cieľom bolo priniesť

etnograficko-historické poznatky o vývine drotárstva na Kysuciach v 1. polovici 20. storočia,

s dôrazom na medzivojnové obdobie. Základnou metódou terénneho etnologického výskumu

bol voľný – neštandardizovaný (neštruktúrovaný) rozhovor a metóda oral history, resp.

kombinácia jej variantov (naratívne interview a focused interview). Základné princípy týchto

metód, ktoré poskytujú jednotlivcovi priestor na voľné rozprávanie vlastného životného

príbehu z jeho subjektívneho pohľadu, považujem za adekvátne pre základný cieľ rigoróznej

práce.

V prvej etape terénneho výskumu v roku 2009 som realizoval dlhodobý výskum

vo vybraných lokalitách na Kysuciach, ktorý sa zameriaval na život a prácu drotárov z Kysúc

v 20. a najmä v 30. rokoch 20. storočia. Sústredil som sa na výskum v mestách Čadca

(v miestnych častiach Podzávoz, Čadečka, Milošová, Horelica, U Vojta, Rieka), Kysucké

Nové Mesto, Turzovka a Krásno nad Kysucou a v obciach Zákopčie, Ochodnica a Vysoká

nad Kysucou. Z dôvodu širokospektrálnosti skúmanej problematiky i územného rozsahu

Kysúc bolo potrebné pokračovať v terénnom výskume i v roku 2010 sériou krátkodobých

výskumov v obciach Nesluša, Rudina, Makov, Olešná, Raková, Staškov, Stará Bystrica,

Lodno, Klokočov, Korňa, Svrčinovec, Čierne a Oščadnica. Kvôli spresneniu a doplneniu

získaných poznatkov boli realizované aj doplnkové alebo opakované výskumy v obciach

Zákopčie, Vysoká nad Kysucou a Ochodnica.

V rámci terénneho výskumu bolo navštívených 102 informátorov (ich mená sú

uvedené v zozname informátorov). Išlo o ľudí, ktorí sa pôvodne živili ako drotári (prípadne

ďžarkovia), alebo o ich rodinných príslušníkov (najmä manželky, deti či vnuci). Výber

informátorov – tzv. ústnych prameňov sa realizoval na základe odporúčania mojich rodinných

príslušníkov, pracovníkov mestských a obecných úradov a archívnych údajov. Navyše,

v priebehu výskumu mi informátori poskytli údaje o ďalších potenciálnych informátoroch,

čím sa ich počet ďalej rozširoval. Po prekonaní psychickej bariéry boli od informátorov popri

základných informáciách o drotárstve získané aj ich názory, postoje a hodnotenia, ktoré sú

dôležité pre celkové pochopenie skúmaného javu. Subjektívne skreslenie údajov som sa snažil

vylúčiť verifikáciou získaných informácií u väčšieho počtu informátorov,2 archívnym

výskumom historických prameňov a štúdiom odbornej literatúry.3 Súčasťou výskumu boli aj

technické činnosti – zvukový záznam a zhotovovanie fotodokumentácie. Získané údaje som

zaznamenával digitálnym diktafónom i písomnými poznámkami.

Z množstva navštívených informátorov by som spomenul troch. Informácie o opra-

vách, materiáloch, náradí a zhotovovaní drotárskych výrobkov mi poskytli Jozef Hozák a jeho

syn Róbert Hozák (Čadca – Podzávoz), ktorí pokračujú v tradícii svojich predkov –

– Alexandra a Pavla Hozáka z Veľkého Rovného (známi drotári pôsobiaci v Rusku). Ďalšie

konzultácie prebehli s Jurajom Šeríkom v Čadci, ktorý sa venuje umeleckému drotárstvu a je

potomkom slávneho Jozefa Holánika-Bakeľa a Jakuba Šeríka-Fujaka z Dlhého Poľa. Nielen

v ich prípade som pri citovaní priamych výpovedí v texte rigoróznej práce použil

zjednodušenú transkripciu a kurzívu.

Zároveň treba konštatovať aktuálnosť riešenej problematiky, ktorá sa ukázala priamo

v priebehu terénneho výskumu, a to z dôvodu vymierania drotárov aj najstaršej generácie

pamätníkov. Súčasne zanikajú, resp. sú ničené dokumenty (hmotné aj písomné) o živote

a práci drotárov z Kysúc, ktoré boli ich osobným vlastníctvom. Ich potomkovia si zrejme

neuvedomujú význam týchto predmetov pre poznanie spôsobu života drotárov a ich rodín, ale

aj etnokultúrneho vývoja Kysúc, a to napriek bežne rozšírenému presvedčeniu, že ľudia by

mali v prvom rade poznať kultúru svojho regiónu a byť na ňu hrdí.

Po ukončení terénneho výskumu nasledovala analýza, selekcia a následné spracovanie

získaného materiálu. Stav spracovania skúmanej problematiky, možnosti využitia prameňov

a literatúry, ale i množstvo informácií získaných terénnym výskumom boli významným

faktorom, ktorý ma ovplyvnil pri výbere a použití pracovných metód. Bolo to dané aj

rôznorodosťou materiálu, ktorý som mal k dispozícii. V záujme jeho čo najdôkladnejšieho

spracovania bolo potrebné zvoliť osobitný prístup ku každému jeho druhu.

Okrem základných metód – analýzy, syntézy, indukcie, dedukcie, komparácie a ich

kombinácií som pri zostavovaní rigoróznej práce využil metódu historickú, logickú, metódu

rekonštrukcie minulosti, literárne metódy a v rámci terénneho výskumu už spomínanú

exploratívnu metódu neštandardizovaného rozhovoru, oral history, ale aj pozorovanie 2 Pri výskume som bral do úvahy nielen subjektívne skreslenie podávaných informácií, autocenzúru, ale aj úlohu pamäti jednotlivca. Často sa stáva, že dátumy a miesta si respondenti nevybavujú alebo sa pri ich udávaní pomýlia, resp. ich „pomiešajú“. Overovanie ústnych prameňov som preto realizoval pýtaním sa na určitú skúsenosť alebo časť príbehu viackrát počas jedného rozhovoru, overovaním pri viacerých rozhovoroch (viac návštev u jedného informátora) a overovaním informácií alebo skúseností u iného informátora. 3 Jedným zo zámerov terénneho výskumu bolo potvrdiť už publikované informácie, doplniť a rozšíriť ich o nové poznatky k skúmanej problematike. Informácie z archívneho výskumu som podľa možností overoval pri terénnom výskume a naopak, informácie získané terénnym výskum som sa snažil dohľadať v archíve.

a autopsiu. Pracoval som aj s metódami štatistickými a historicko-demografickými, ktoré

sledujú počet, skladbu, rozmiestnenie a pohyb obyvateľstva. V rámci autorskej samokontroly

bola dôležitá miera fixácie dosiahnutých záverov, čo som sa snažil dosiahnuť pomocou

existujúcich východiskových informácií.

V kapitolách, ktoré si to vyžadovali, som použil chronologickú metódu. Celkovo som

sa snažil spracovať jednotlivé kapitoly tak, aby ich spojením vznikol jednoliaty celok.

Zameral som sa hlavne na etnografické témy drotárstva, ale i históriu, ktorá je neoddeliteľnou

súčasťou výskumu tejto témy. Vzhľadom na členenie práce, metódy a techniky, ktoré som

pri jej zostavovaní využil, nadobudla etnograficko-historický charakter.

Štruktúra jadra rigoróznej práce pozostáva zo štrnástich kapitol, z ktorých niektoré sa

členia na podkapitoly. V úvodnej kapitole sú opísané historické, politické a predovšetkým

hospodárske príčiny a podmienky, ktoré viedli k vzniku drotárstva ako doplnkového (neskôr

hlavného) zamestnania na severozápade Slovenska. Spomenuté sú prvé písomné zmienky

o drotárstve, zákonné úpravy, rajonizácia a vývoj drotárstva od vandrovného zamestnania cez

dielenskú výrobu, až k vzniku prvých drotárskych podnikov na Slovensku.

Druhá kapitola pojednáva o dokumentoch drotárov. Bližšie opisuje situáciu, ktorá

nastala po 1. svetovej vojne, keď mnohí drotári pracujúci (nielen) v zahraničí boli nútení

žiadať o československé štátne občianstvo, povolenie na prácu či vydanie cestovného pasu.

Poukazuje na to, že časť drotárov sa ocitla v bezvýchodiskovej situácii spôsobenej rozpadom

Rakúsko – Uhorska a uzavretím hraníc štátov, v ktorých dovtedy pôsobili. Pozornosť je

venovaná aj drotárskym legitimáciám, počtom drotárov z Kysúc, ktorých skutočný stav

výrazne presahoval úradne deklarované počty, ako i ospravedlňujúcim lístkom a obecným

dôkazom totožnosti, najmä u džarkov.

Obsahom tretej kapitoly je opis základných materiálov (drôt, plech, cín), náradia

a pracovných pomôcok, ktoré drotári používali pri práci. Časom k nim pribudli nové,

modernejšie nástroje, bez ktorých by nemohli vykonávať svoje zamestnanie. Záujem sa

sústreďuje aj na krošne, ktoré boli typickým znakom drotárov.

Štvrtá kapitola približuje využitie drôtu a od 2. polovice 19. storočia aj plechu

pri opravách riadu a rôznych poľnohospodárskych nástrojov. Oboznamuje s technikami

opráv, ako haftovanie, odrôtovanie a plátanie, ktoré sa postupne vyvíjali a zdokonaľovali,

lebo pre mnohých drotárov sa opravy stali základom ich práce a živobytia.

V piatej kapitole je prezentovaný postupný vývoj výroby drotárskych predmetov

z drôtu a plechu. Pre porovnanie je spomenutý široký sortiment výrobkov vyrábaných od po-

čiatkov drotárstva, ktorých produkcii sa drotári venovali aj v medzivojnovom období, či už

na cestách, ale hlavne v malých dielňach doma i v zahraničí. Výsledkom ich činnosti boli

praktické, ale i umelecký spracované výrobky, ktoré našli uplatnenie v mestských aj vi-

dieckych domácnostiach, na hospodárstvach, v obchodoch, reštauráciách, zdravotníctve aj

inde.

S opravami a výrobou predmetov je úzko spätá problematika zárobkov drotárov

v Československu a v zahraničí, ktoré približuje šiesta kapitola. Ich výška bola okrem iného

podmienená hospodárskymi krízami a devalváciami meny u nás i v ostatných krajinách, kde

drotári žili a pôsobili. Spomenuté sú tiež zárobky džarkov a v tejto súvislosti aj problematika

ich neľahkého života na cestách, ktorou sa museli zaoberať nielen okresné úrady, ale aj

československá vláda.

Vo vzťahu k riešenej problematike rigorózna práca oboznamuje aj s odevom drotárov,

na ktorý je zameraná siedma kapitola. Priblížené sú vývinové tendencie v spôsobe odievania

mužov na Kysuciach od vzniku drotárstva až do začiatku 2. svetovej vojny, pričom sa

poukazuje na postupné nahrádzanie tradičných súčastí odevu mestskými odevnými

súčiastkami.

Ôsma kapitola približuje rôzne možnosti bývania drotárov na území Československa

aj za jeho hranicami (Rakúsko, Nemecko, Poľsko, Juhoslávia, USA). Opísané sú aj

provizórne priestory, v ktorých museli drotári núdzovo prespávať, vrátane problémov so za-

bezpečovaním nocľahu.

Témou deviatej kapitoly je strava drotárov na cestách a problémy spojené s jej

zabezpečovaním. Jednotlivé podkapitoly opisujú skladbu potravín a jedál, ktoré si drotári

brali z domu pri odchode po drotárke, ich prípravu na kvartýroch a počas vandrovania.

Spomenuté sú aj špecifické formy zaobstarávania potravy (napr. jedlo ako dar či odmena

za prácu, krádeže, žobranie), ale aj požívané nápoje a fajčenie tabaku.

V desiatej kapitole je rozpracovaná otázka hygieny drotárov, pri ktorej dodržiavaní

uplatňovali základné návyky osvojené z domova. Jej postupné zlepšovanie u väčšiny drotárov

podnecovala práca mimo domova, styk s kultúrne vyspelejšími oblasťami či pobyt

v mestskom prostredí. Kvôli zabezpečeniu lepšieho zárobku muži preberali hygienické zásady

odpozorované vo väčších mestách a v zahraničí, a väčšmi dbali o svoj zovňajšok.

V jedenástej kapitole sú predstavené zvyky drotárov ako špecifickej socioprofesijnej

skupiny, úzko súvisiace s mágiou a poverovými predstavami. Zameriava sa na obyčaje

spojené s narodením potomka mužského pohlavia, akcentuje zvyky viažuce sa k odchodu

drotára za prácou do sveta. Menej početné boli zvyky a magické úkony späté priamo s prácou,

pomocou ktorých sa mal zabezpečiť dostatok zákaziek a dobré zárobky. V závere kapitoly sú

spracované zvyky pri príchode drotárov domov, ktoré boli predpokladom ich ďalšej úspešnej

činnosti i dobrého spolunažívania s rodinou a lokálnym spoločenstvom.

Dvanásta kapitola približuje ľudovú religiozitu a morálku drotárov, ktoré zásadne

ovplyvňovali všetky oblasti ich života, konania a práce. Určovali ich správanie voči Bohu,

sebe, džarkom, zákazníkom, rodinným príslušníkom, ale aj voči predstaviteľom štátnej moci.

Špecifickým znakom drotárov bol aj ich tajný jazyk – krpoština, ktorý používali

na dorozumievanie pred nezainteresovanými osobami. Jeho vznik a vývoj, rovnako ako jeho

používanie, zaznamenáva trinásta kapitola.

Celú prácu uzatvára štrnásta kapitola, v ktorej je opísaný vplyv drotárov na život ich

rodiny i členov lokálneho spoločenstva. Spomína sa aj prínos drotárstva pre kultúru a spôsob

života na Kysuciach, ktorý podnietil prevažne pozitívne zmeny v správaní i myslení

obyvateľstva najmä drotárskych obcí, a to aj napriek tomu, že najmä starší aj naďalej

podliehali konzervativizmu, lipli na starých tradíciách a zaužívaných spôsoboch života.

Príloha 6 Vzorový text kapitoly 3 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA

A V ZAHRANI ČÍ (autor A. Kontrik)

Drotárstvo ako špecifické neroľnícke zamestnanie sa od 19. storočia (najmä od

prelomu 19. a 20. storočia) spomína v dielach opisujúcich tradičnú kultúru a spôsob života

obyvateľov severozápadného Slovenska a 12 obcí na Spiši. Autori článkov v českej

i slovenskej tlači, ako F. Kretz, S. Simonides, Š. Svetský, Š. Mišík či J. Čajda, podávajú

dobové svedectvo o živote a práci drotárov; zdôrazňujú ich zlé sociálne pomery, chudobu,

zbožnosť a čestnosť. Riešia otázku zneužívania mladých chlapcov – džarkov na žobranie,

zmieňujú sa o ich vzťahoch s gazdami a pod. Z českých autorov sa drotárskej problematike

venoval aj Karel Procházka. V diele Kolárovičtí dráteníci1 sa zameral na drotárov z obce

Kolárovice v bytčianskom okrese. Vykreslil ich životné osudy počas ciest po Čechách

a Morave, upozornil na stravovacie a ubytovacie pomery, niektoré zvyky a sociálnu situáciu

v rodnej dedine začiatkom 20. storočia. Ďalším bol Karel Kálal, ktorý vo svojich prácach

opisoval život ľudí na Slovensku, vrátane kysuckých drotárov (Slovensko a Slováci2

a Na krásnem Slovensku3). Drotárom a kraju, odkiaľ pochádzali, venoval dielo O kraji a lidu

dráteníckém.4 V publikácii Slovenské obrázky5 poukázal na zlé sociálne pomery obyvateľstva

Trenčianskej stolice a snažil sa skúmať príčiny ich odchodu do cudziny. Spomenúť možno aj

zmienky o kysuckých drotároch v diele Ivana Hálka, ktorý začiatkom 20. storočia pôsobil

v Čadci ako lekár.6 Krátke príspevky o kysuckých drotároch v časopise Český lid

uverejňovali J. S. Bohumil a Čeněk Zíbrt. Slovenský spisovateľ Anton Bielek publikoval

kritické rozbory kysuckých pomerov v Národných novinách, Slovenských pohľadoch

a Tovaryšstve. Ako prvý nazval drotársku oblasť severozápadného Slovenska Drotáriou.7

Vzhľadom na medzivojnové obdobie sa však ukázala absencia publikácií, resp.

vedeckých štúdií, zaoberajúcich sa drotárstvom v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Jednotlivé

publikácie opisujú drotárstvo v prvých fázach jeho existencie, zaoberajú sa obdobím

do 1. svetovej vojny, čiže etapou najväčších úspechov drotárstva vo svete. Situácia po roku

1918 je spomenutá len v základných obrysoch; podrobnejšie sú opísané iba významné

osobnosti umeleckého drotárstva a ich ocenenia, resp. vznik prvých drotárskych podnikov

1 PROCHÁZKA, K. Kolárovičtí dráteníci, 96 s. 2 KÁLAL, K. Slovensko a Slováci, 146 s. 3 KÁLAL, K. Na krásnem Slovensku, 110 s. 4 KÁLAL, K. O kraji a lidu drátenickém, s. 677 – 687 a 868 – 878. 5 KÁLAL, K. Slovenské obrázky, 195 s. 6 HÁLEK, I. Zápisky lekára, 2. vyd., 140 s.; HÁLEK, I. Kysuce, 20 s. 7 Napr. BIELEK, A. Obchod, priemysel a hospodárstvo v Trenčiansku, s. 161 – 169.

na Slovensku. Z takýchto diel možno spomenúť monografiu Karola Guleju Svet drotárov8

a Svetom, moje, svetom... od Vladimíra Ferka.9 Obe podávajú náčrt drotárstva od jeho vzniku

až do prvej tretiny 20. storočia. V rôznej miere opisujú zvyky a mravy drotárov, ich odev,

pracovný život a pracovné techniky, ale i sociálne pomery. Gulejova publikácia však pôsobí

nesúrodo pre roztrieštenosť jednotlivých tém.

Ucelený prehľad vzniku, vývoja i súčasných podôb drotárstva prináša populárno-

vedecká publikácia Drotárstvo : veľká kniha o slovenskom drotárstve.10 Na jej tvorbe sa

spolupodieľal aj autor prítomnej rigoróznej práce, ktorý sa zameral na drotárstvo v medzi-

vojnovom období a tajný jazyk drotárov – krpoštinu. Zabudnúť netreba ani na monografiu

Ladislava Fapša a Ivana Mrvu Drotárova cesta,11 ktorá popri údajoch o prvej písomnej

zmienke o drotárstve prináša opis drotárskych nástrojov, prístrojov a používaných materiálov,

čo viedlo k spresneniu terénnym výskumom získaných informácií, v rigoróznej práci

pertraktovaných v kapitolách o technikách, nástrojoch, materiáloch a výrobkoch drotárov

z Kysúc. S touto tematikou súvisia aj dve publikácie Kataríny Kekelyovej Drotárstvo I. a II.

diel,12 v ktorých sú spracované zbierky Považského múzea v Žiline. Metodologicky podnetná

bola aj publikácia Ivany Šustekovej Podomoví obchodníci z Kysúc,13 ktorá rieši príbuznú

problematiku. Zameriava sa na podomový obchod na Kysuciach v 1. polovici 20. storočia

a všetky aspekty, ktoré ovplyvnili život podomových obchodníkov, ich rodín, ale pôsobili aj

na pozvoľné zmeny v tradičnej kultúre regiónu.

Spomenúť možno aj diela, ktoré sa venujú odrazu drotárstva v umení, predovšetkým

publikácie historičky výtvarného umenia Moniky Škvarnovej (Válekovej) Drotári v dielach

umelcov14 a Slovenskí drotári v českom výtvarnom umení15. Ďalší autori, napr. Jana

Adamusová, sa zameriavajú na odraz drotárstva v literatúre, konkrétne v poézii a próze,

v opere a operete.16 Súčasnú drotársku tvorbu približujú katalógy Premeny drôtu, ktoré

od roku 1995 nepravidelne vydáva Považské múzeum v Žiline k rovnomennému podujatiu.

Život a dielo Karola Guleju, autora viacerých článkov a monografie o drotárstve, spracoval

Dušan Mikolaj v knihe Odrôtovaný svet Karola Guleju.17 Dejinám a životu slovenských

8 GULEJA, K. Svet drotárov, 260 s. 9 FERKO, V. Svetom, moje, svetom..., 2. vyd., 336 s. 10 Drotárstvo : veľká kniha o slovenskom drotárstve, 160 s. 11 FAPŠO, L. – MRVA, M. Drotárova cesta, 160 s. 12 KEKELYOVÁ, K. Drotárstvo I. a II. diel, 222 s. 13 ŠUSTEKOVÁ, I. Podomoví obchodníci z Kysúc, 176 s. 14 ŠKVARNOVÁ, M. Drotári v dielach umelcov, 168 s. 15 ŠKVARNOVÁ, M. Slovenskí drotári v českom výtvarnom umení, 84 s. 16 ADAMUSOVÁ, J. V slovách a notách, s. 130 – 134. 17 MIKOLAJ, D. Odrôtovaný svet Karola Guleju, 120 s.

drotárov sa venuje aj publikácia Aleny Vondruškovej Drátenictví.18 Hoci v tejto oblasti

neprináša žiadne nové poznatky, podrobnejšie opisuje vybrané techniky drôtovania.

Veľký význam pre poznanie základných tendencií vývoja pracovných migrácií, medzi

nimi aj drotárstva, majú štúdie Adama Prandu Príčiny vzniku a rozvoja doplnkových

zamestnaní na Kysuciach 1.19 a 2. časť,20 a Vandrovné zamestnania.21 Poslúžili ako primárne

východisko na orientáciu v skúmanej problematike a pomohli objasniť dôvody, ktoré viedli

kysuckých mužov hľadať si zdroje obživy mimo poľnohospodárstva. Poznatky o podomovom

obchode a vandrovných zamestnaniach sú obsiahnuté aj v prácach o domácej výrobe, ktoré

publikoval P. Zaťko. Histórii drotárskeho družstva Svetom vo Veľkom Rovnom sa venuje

zborník Svetom, ktorý vyšiel k 50. výročiu jeho založenia.22 Hodnotná je aj rozsiahla štúdia

Alojza Pavlíka Vývin drotárstva na severozápadnom Slovensku do prvej svetovej vojny.23

V roku 1983 bola v Slovenskom národopise uverejnená štúdia ruskej etnografky Natalije V.

Juchoňovej Slovenskí drotári v Petrohrade v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia,24

ktorá podrobne mapuje ich život a prácu v Petrohrade (preložil A. Pranda). Zmieňuje sa

najmä o najvýznamnejších drotárskych dielňach a ich produkcii.

V súčasnosti tiež vychádzajú viaceré vlastivedné monografie obcí (napr. Nesluša,

Turzovka, Ochodnica, Makov), ktoré okrem iného riešia problematiku doplnkových

zamestnaní a prinášajú materiál k poznaniu tradičnej kultúry na Kysuciach, spracovaný

na rôznej úrovni. Zmieniť sa možno aj o drotárskom argote, ktorého výskumu sa venovalo

viacero autorov (okrem V. Ferka a K. Guleju aj Oskár Dubovický a jazykovedci Eduard

Gašinec, Pavol Odaloš a Pavel Ondrus). Na parciálne témy súvisiace s drotárstvom sa

zamerali Marian Klapita, Jaroslav Straka, Ľubica Falťanová, Ľudovít Hallon, Alena Bartlová,

Viera Praženicová, Roman Holec, Alžbeta Gazdíková, Irena Pišútová, Marian Mrva (bývalý

riaditeľ Považského múzea v Žiline) a Ján Koma, ktorý sústredil pozornosť na spišské

drotárstvo. O slovenských drotárskych obciach na území Maďarska sa zmieňuje Petik

Rezső.25

Okrem publikovaných prác niektoré výsledky výskumu drotárstva ostali v rukopisoch

(napr. Dejiny kysuckého drotárstva Karola Točíka a Hornotrenčianske drotárstvo Ľudovíta

18 VONDRUŠKOVÁ, A. Drátenictví, dotlač, 104 s. 19 PRANDA, A. Príčiny vzniku a rozvoja doplnkových zamestnaní na Kysuciach : 1. časť, s. 431 – 479. 20 PRANDA, A. Príčiny vzniku a rozvoja doplnkových zamestnaní na Kysuciach : 2. časť, s. 3 – 61. 21 PRANDA, ref. 2, s. 59 – 78. 22 Svetom : 50 rokov výrobného družstva, 70 s. 23 PAVLÍK, A. Vývin drotárstva na severozápadnom Slovensku do prvej svetovej vojny, s. 69 – 133. 24 JUCHOŇOVÁ, N. V. Slovenskí drotári v Petrohrade v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia, s. 229 – – 245. 25 REZSŐ, P. Drotári z Hegyközu, s. 165 – 182.

Janotu), z ktorých časť je nezvestná. Dotvoriť obraz o živote drotárov a najmä džarkov

umožňuje aj novela Karola Tomaščíka26 Džarkovia (1953), na ktorej motívy bol v roku 1977

nakrútený film. Umeleckejšie stvárnenie osudov drotárov z okolia Bytče priniesol román

(1994) a rovnomenný televízny seriál Vladimíra a Andreja Ferka Ako divé husi. Najnovším

obrazovým priblížením drotárstva je film Koniec cesty – Poslední slovenskí drotári : Ende

einer Reise, Von Drahtbindern und Mäusefallenhändlern (2005) nemeckej autorky Babette

Ellen Kottkamp (jej predkovia pochádzajú zo Slovenska), uvedený na 14. ročníku Etnofilmu

Čadca v roku 2006, kde získal hlavnú cenu Grand Prix – Zlatý turoň. Cena bola udelená

za hlbokú citlivosť, s ktorou film v období globalizácie zaznamenáva odchádzajúci etno-

sociologický jav v strednej Európe.

26 TOMAŠČÍK, K. Džarkovia, 4. vyd., 144 s.

Príloha 7 Ukážka odkazov na literatúru a pramene v texte (európsky spôsob odkazovania)

V 50. rokoch 20. storočia rezonovala snaha o odstránenie hospodárskeho, sociálneho

a kultúrneho zaostávania Slovenska za vyspelejšími českými oblasťami. Jadrom tohto

programu sa stala jeho industrializácia,1 čím sa „slovenská otázka“ odpolitizovala,

odinštitucionalizovala a zredukovala iba na hospodárske problémy (Lipták, 2000, s. 316).

Kým v roku 1948 pracovalo v slovenskom priemysle 231 tis. ľudí, v roku 1960 už 400 tis.

Investície do priemyslu vzrástli z jednej miliardy korún na vyše 4 miliardy, priemyselná

výroba stúpla o 587 %. Poľnohospodárska produkcia narástla do roku 1960 oproti

predvojnovým rokom o 40 %. Rýchlo stúpal počet zamestnaných v školstve, kultúre a osvete.

Zvyšoval sa aj počet študentov na stredných odborných školách a vysokých školách (Lipták,

2000, s. 318). V súvislosti s industrializáciou Slovenska bolo zaznamenané aj sťahovanie

vidieckeho obyvateľstva do urbánneho prostredia.

V roku 1960 bola v Československu prijatá nová „socialistická“ ústava. Komunistická

strana podľa sovietskeho vzoru začala hlásať skorý prechod od socializmu ku komunizmu.2

Napriek tomu sa už na začiatku 60. rokov 20. storočia začali objavovať nové hospodárske

problémy, ktoré boli vyvolané náhodným charakterom novovybudovaných priemyselných

kapacít bez väzby medzi ťažbou surovín a spracúvaním, odrezaním Československa od

svetových trhov, nedostatkom spotrebného tovaru a pod. (Čaplovič a kol., 2000, s. 276).

Československú ekonomiku v rokoch 1961 – 1963 postihla hospodárska kríza,

ktorá podnietila odborníkov i politikov prehodnotiť správnosť ekonomickej politiky.

Prehlboval sa rozpor medzi príjmami obyvateľov a ponukou tovaru a služieb. Oproti 50.

rokom sa výraznejšie nezlepšila ani bytová situácia. Vzostup bytovej výstavby, zaznamenaný

od roku 1955, trval iba do roku 1962 a v nasledujúcich šiestich rokoch postupne klesal.

V dôsledku toho sa zastavil prílev obyvateľstva do miest (Kaplan, 1993, s. 32 a 38). Pomery

na Slovensku komplikovala aj oneskorená vlna kolektivizácie, ktorá v rokoch 1960 – 1963

postihla obyvateľov horských oblastí.3

___________________________ 1 Industrializácia Slovenska sa dotkla aj Kysúc. Prvoradé postavenie si získalo strojárstvo, ale aj drevospracujúci, textilný a konfekčný priemysel. Bližšie pozri (Čaplovič a kol., 2000, s. 273). 2 Ústava tiež odbúrala zvyšky práv, ktoré ostali Slovenskej národnej rade po prijatí 3. pražskej dohody a Dodatku k 3. pražskej dohode. Zbor povereníkov prestal prakticky existovať. Koncom 50. a začiatkom 60. rokov mala nová vlna politických procesov podlomiť odpor proti rušeniu slovenských orgánov a centralistickému diktátu (Čaplovič a kol., 2000, s. 275). 3 K problematike vývoja poľnohospodárstva na Slovensku v 60. rokoch bližšie pozri (Pešek, 2001, s. 229 – 252).

Príloha 8 Ukážka odkazov na literatúru a pramene v texte (angloamerický spôsob odkazovania)

V 50. rokoch 20. storočia rezonovala snaha o odstránenie hospodárskeho, sociálneho

a kultúrneho zaostávania Slovenska za vyspelejšími českými oblasťami. Jadrom tohto

programu sa stala jeho industrializácia,1 čím sa „slovenská otázka“ odpolitizovala,

odinštitucionalizovala a zredukovala iba na hospodárske problémy (LIPTÁK 2000 : 316).

Kým v roku 1948 pracovalo v slovenskom priemysle 231 tis. ľudí, v roku 1960 už 400 tis.

Investície do priemyslu vzrástli z jednej miliardy korún na vyše 4 miliardy, priemyselná

výroba stúpla o 587 %. Poľnohospodárska produkcia narástla do roku 1960 oproti

predvojnovým rokom o 40 %. Rýchlo stúpal počet zamestnaných v školstve, kultúre a osvete.

Zvyšoval sa aj počet študentov na stredných odborných školách a vysokých školách (LIPTÁK

2000 : 318). V súvislosti s industrializáciou Slovenska bolo zaznamenané aj sťahovanie

vidieckeho obyvateľstva do urbánneho prostredia.

V roku 1960 bola v Československu prijatá nová „socialistická“ ústava. Komunistická

strana podľa sovietskeho vzoru začala hlásať skorý prechod od socializmu ku komunizmu.2

Napriek tomu sa už na začiatku 60. rokov 20. storočia začali objavovať nové hospodárske

problémy, ktoré boli vyvolané náhodným charakterom novovybudovaných priemyselných

kapacít bez väzby medzi ťažbou surovín a spracúvaním, odrezaním Československa od

svetových trhov, nedostatkom spotrebného tovaru a pod. (ČAPLOVIČ a kol. 2000 : 276).

Československú ekonomiku v rokoch 1961 – 1963 postihla hospodárska kríza,

ktorá podnietila odborníkov i politikov prehodnotiť správnosť ekonomickej politiky.

Prehlboval sa rozpor medzi príjmami obyvateľov a ponukou tovaru a služieb. Oproti 50.

rokom sa výraznejšie nezlepšila ani bytová situácia. Vzostup bytovej výstavby, zaznamenaný

od roku 1955, trval iba do roku 1962 a v nasledujúcich šiestich rokoch postupne klesal.

V dôsledku toho sa zastavil prílev obyvateľstva do miest (KAPLAN 1993 : 32 a 38). Pomery

na Slovensku komplikovala aj oneskorená vlna kolektivizácie, ktorá v rokoch 1960 – 1963

postihla obyvateľov horských oblastí.3

___________________________ 1 Industrializácia Slovenska sa dotkla aj Kysúc. Prvoradé postavenie si získalo strojárstvo, ale aj drevospracujúci, textilný a konfekčný priemysel. Bližšie pozri (ČAPLOVIČ a kol. 2000 : 273). 2 Ústava tiež odbúrala zvyšky práv, ktoré ostali Slovenskej národnej rade po prijatí 3. pražskej dohody a Dodatku k 3. pražskej dohode. Zbor povereníkov prestal prakticky existovať. Koncom 50. a začiatkom 60. rokov mala nová vlna politických procesov podlomiť odpor proti rušeniu slovenských orgánov a centralistickému diktátu (ČAPLOVIČ a kol. 2000 : 275). 3 K problematike vývoja poľnohospodárstva na Slovensku v 60. rokoch bližšie pozri (PEŠEK 2001 : 229 – 252).

Príloha 9 Ukážka odkazov na literatúru a pramene v poznámke pod čiarou

V 50. rokoch 20. storočia rezonovala snaha o odstránenie hospodárskeho, sociálneho

a kultúrneho zaostávania Slovenska za vyspelejšími českými oblasťami. Jadrom tohto

programu sa stala jeho industrializácia,1 čím sa „slovenská otázka“ odpolitizovala,

odinštitucionalizovala a zredukovala iba na hospodárske problémy.2 Kým v roku 1948

pracovalo v slovenskom priemysle 231 tis. ľudí, v roku 1960 už 400 tis. Investície

do priemyslu vzrástli z jednej miliardy korún na vyše 4 miliardy, priemyselná výroba stúpla

o 587 %. Poľnohospodárska produkcia narástla do roku 1960 oproti predvojnovým rokom

o 40 %. Rýchlo stúpal počet zamestnaných v školstve, kultúre a osvete. Zvyšoval sa aj počet

študentov na stredných odborných školách a vysokých školách.3 V súvislosti

s industrializáciou Slovenska bolo zaznamenané aj sťahovanie vidieckeho obyvateľstva

do urbánneho prostredia.

V roku 1960 bola v Československu prijatá nová „socialistická“ ústava. Komunistická

strana podľa sovietskeho vzoru začala hlásať skorý prechod od socializmu ku komunizmu.4

Napriek tomu sa už na začiatku 60. rokov 20. storočia začali objavovať nové hospodárske

problémy, ktoré boli vyvolané náhodným charakterom novovybudovaných priemyselných

kapacít bez väzby medzi ťažbou surovín a spracúvaním, odrezaním Československa

od svetových trhov, nedostatkom spotrebného tovaru a pod.5 Československú ekonomiku

v rokoch 1961 – 1963 postihla hospodárska kríza, ktorá podnietila odborníkov i politikov

prehodnotiť správnosť ekonomickej politiky. Prehlboval sa rozpor medzi príjmami

obyvateľov a ponukou tovaru a služieb. Oproti 50. rokom sa výraznejšie nezlepšila ani bytová

situácia. Vzostup bytovej výstavby, zaznamenaný od roku 1955, trval iba do roku 1962

a v nasledujúcich šiestich rokoch postupne klesal. V dôsledku toho sa zastavil prílev

obyvateľstva do miest.6 Pomery na Slovensku komplikovala aj oneskorená vlna

kolektivizácie, ktorá v rokoch 1960 – 1963 postihla obyvateľov horských oblastí.7

___________________________ 1 Industrializácia Slovenska sa dotkla aj Kysúc. Prvoradé postavenie si získalo strojárstvo, ale aj drevospracujúci, textilný a konfekčný priemysel. Bližšie pozri ČAPLOVIČ, D. a kol. Dejiny Slovenska, s. 273. 2 LIPTÁK, Ľ. Slovensko v 20. storočí, s. 316. 3 LIPTÁK, ref. 2, s. 318. 4 Ústava tiež odbúrala zvyšky práv, ktoré ostali Slovenskej národnej rade po prijatí 3. pražskej dohody a Dodatku k 3. pražskej dohode. Zbor povereníkov prestal prakticky existovať. Koncom 50. a začiatkom 60. rokov mala nová vlna politických procesov podlomiť odpor proti rušeniu slovenských orgánov a centralistickému diktátu. ČAPLOVIČ a kol., ref. 1, s. 275. 5 ČAPLOVIČ a kol., ref. 1, s. 276. 6 KAPLAN, K. Sociální souvislosti krizí komunistického režimu 1953 – 1957 a 1968 – 1975, s. 32 a 38. 7 K problematike vývoja poľnohospodárstva na Slovensku v 60. rokoch bližšie pozri PEŠEK, J. Slovensko v rokoch 1953 – 1957, s. 229 – 252.

Príloha 10 Ukážka odkazov na literatúru a pramene v texte (vrátane odkazov na informátorov a na elektronické pramene – európsky spôsob odkazovania)

Obdobie po februárovom prevrate 1948 je charakteristické spoločensko-politickými

zmenami súvisiacimi s nástupom komunistickej diktatúry. Hoci Poľsko aj Československo

patrili ku krajinám Východného bloku, režim na spoločných hraniciach bol prísny: Bolo to

zakazane, aľe sa preňieslo (muž, nar. 1924, Krásno nad Kysucou). Pašovanie sa takmer

výlučne stalo záležitosťou turistov, ktorí do Poľska načierno vyvážali cukrovinky, čokoládu,

alkohol, zipsy, od polovice 60. rokov aj dederónové košele, dámske a detské pančuchy.1

Obyčajne sa predávalo za autobusom alebo v skrytých uličkách, potenciálni kupci mohli byť

oslovení aj priamo na ulici. Praktickejšie však bolo mať vytypované rodiny, ktoré vopred

oznámili, o čo by mali záujem (Roguľová, 2003, s. 37). Takto získané zloté sa použili na ná-

kup posteľnej bielizne, svetrov z ovčej vlny, kávových a čajových súprav, cukríkov –

– „kroviek“, zavše aj detských topánok, šiat a pod.2 Obyvatelia Skalitého občas použili aj

niekdajšie pašerácke priechody na dovoz umelých vianočných stromčekov, detských kočíkov,

ale aj zemiakov, ktoré pestovali na poliach, ktoré po delimitácii pripadli Poľsku.3 Niektorí

Oščadničania ešte v tomto období pašovali býkov a kone, zrejme však šlo iba o ojedinelé

prípady: „Prvýkrát som bol na druhej strane s otcom, keď som mal štyri roky. Sám som

prenášal cez hranice dobytok. Také býky, to je vám vec! Keď si jeden ľahol, nedokázali ste

ním pohnúť. Vtedy sme cez neho pohnali ostatné býky. Len čo ucítil na sebe kopytá,

okamžite vstal. Kone sú dobré, poslušné. Idú samé“ (citované podľa Marenčáková, 2003,

http://www.czsk.net/dotyky/6_2003/kone.html).

1 Niektoré ženy si doma kupovali sťahovacie pásy, za ktoré zastrčili väčšie množstvo silónových pančúch a tak ich preniesli. 2 Človek si nemohol zmeniť viac peňazí, ako určil štát. Týmto spôsob si ľudia zabezpečili dostatok zlotých na nákup predmetov, o ktoré mali záujem. 3 Na slovenskú stranu ich skotúľali dole kopcom a potom pozbierali.

Príloha 11 Ukážka odkazov na literatúru a pramene v texte (vrátane odkazov na informátorov a na elektronické pramene – angloamerický spôsob odkazovania)

Obdobie po februárovom prevrate 1948 je charakteristické spoločensko-politickými

zmenami súvisiacimi s nástupom komunistickej diktatúry. Hoci Poľsko aj Československo

patrili ku krajinám Východného bloku, režim na spoločných hraniciach bol prísny: Bolo to

zakazane, aľe sa preňieslo (muž, nar. 1924, Krásno nad Kysucou). Pašovanie sa takmer

výlučne stalo záležitosťou turistov, ktorí do Poľska načierno vyvážali cukrovinky, čokoládu,

alkohol, zipsy, od polovice 60. rokov aj dederónové košele, dámske a detské pančuchy.1

Obyčajne sa predávalo za autobusom alebo v skrytých uličkách, potenciálni kupci mohli byť

oslovení aj priamo na ulici. Praktickejšie však bolo mať vytypované rodiny, ktoré vopred

oznámili, o čo by mali záujem (ROGUĽOVÁ 2003 : 37). Takto získané zloté sa použili na ná-

kup posteľnej bielizne, svetrov z ovčej vlny, kávových a čajových súprav, cukríkov –

– „kroviek“, zavše aj detských topánok, šiat a pod.2 Obyvatelia Skalitého občas použili aj

niekdajšie pašerácke priechody na dovoz umelých vianočných stromčekov, detských kočíkov,

ale aj zemiakov, ktoré pestovali na poliach, ktoré po delimitácii pripadli Poľsku.3 Niektorí

Oščadničania ešte v tomto období pašovali býkov a kone, zrejme však šlo iba o ojedinelé

prípady: „Prvýkrát som bol na druhej strane s otcom, keď som mal štyri roky. Sám som

prenášal cez hranice dobytok. Také býky, to je vám vec! Keď si jeden ľahol, nedokázali ste

ním pohnúť. Vtedy sme cez neho pohnali ostatné býky. Len čo ucítil na sebe kopytá,

okamžite vstal. Kone sú dobré, poslušné. Idú samé“ (citované podľa MARENČÁKOVÁ

2003 : http://www.czsk.net/dotyky/6_2003/kone.html).

1 Niektoré ženy si doma kupovali sťahovacie pásy, za ktoré zastrčili väčšie množstvo silónových pančúch a tak ich preniesli. 2 Človek si nemohol zmeniť viac peňazí, ako určil štát. Týmto spôsob si ľudia zabezpečili dostatok zlotých na nákup predmetov, o ktoré mali záujem. 3 Na slovenskú stranu ich skotúľali dole kopcom a potom pozbierali.

Príloha 12 Ukážka odkazov na literatúru a pramene v poznámke pod čiarou (vrátane odkazov na informátorov a elektronické pramene)

Obdobie po februárovom prevrate 1948 je charakteristické spoločensko-politickými

zmenami súvisiacimi s nástupom komunistickej diktatúry. Hoci Poľsko aj Československo

patrili ku krajinám Východného bloku, režim na spoločných hraniciach bol prísny: Bolo to

zakazane, aľe sa preňieslo.57 Pašovanie sa takmer výlučne stalo záležitosťou turistov, ktorí

do Poľska načierno vyvážali cukrovinky, čokoládu, alkohol, zipsy, od polovice 60. rokov aj

dederónové košele, dámske a detské pančuchy.58 Obyčajne sa predávalo za autobusom alebo

v skrytých uličkách, potenciálni kupci mohli byť oslovení aj priamo na ulici. Praktickejšie

však bolo mať vytypované rodiny, ktoré vopred oznámili, o čo by mali záujem.59 Takto

získané zloté sa použili na nákup posteľnej bielizne, svetrov z ovčej vlny, kávových a čajo-

vých súprav, cukríkov – „kroviek“, zavše aj detských topánok, šiat a pod.60 Obyvatelia

Skalitého občas použili aj niekdajšie pašerácke priechody na dovoz umelých vianočných

stromčekov, detských kočíkov, ale aj zemiakov, ktoré pestovali na poliach, ktoré po delimi-

tácii pripadli Poľsku.61 Niektorí Oščadničania údajne ešte v tomto období pašovali býkov

a kone, zrejme však šlo iba o ojedinelé prípady: „Prvýkrát som bol na druhej strane s otcom,

keď som mal štyri roky. Sám som prenášal cez hranice dobytok. Také býky, to je vám vec!

Keď si jeden ľahol, nedokázali ste ním pohnúť. Vtedy sme cez neho pohnali ostatné býky.

Len čo ucítil na sebe kopytá, okamžite vstal. Kone sú dobré, poslušné. Idú samé.“62

57 Muž, nar. 1924, Krásno nad Kysucou. 58 Niektoré ženy si doma kupovali sťahovacie pásy, za ktoré zastrčili väčšie množstvo silónových pančúch a tak ich preniesli. 59 ROGUĽOVÁ, J. Pašerácke dobrodružstvá v socializme, s. 37. 60 Človek si nemohol zmeniť viac peňazí, ako určil štát. Týmto spôsob si ľudia zabezpečili dostatok zlotých na nákup predmetov, o ktoré mali záujem. 61 Na slovenskú stranu ich skotúľali dole kopcom a potom pozbierali. 62 Citované podľa MARENČÁKOVÁ, T. Novodobí slovenskí kočiši, http://www.czsk.net/dotyky/6_2003/kone.html.