Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu

Ing. Miroslav Vrtík Ing. Miroslav Vrtík

AUTOREFERÁT DIZERTAČNEJ PRÁCE AGROOBCHOD SR V GLOBÁLNOM MEDZINÁRODNOM PODNIKATEĽSKOM PROSTREDÍ

Agroobchod SR v globálnom medzinárodnom podnikateľskom

prostredí

na získanie vedecko – akademickej hodnosti philosophiae doctor

v odbore doktorandského štúdia: 62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomiky

v špecializácii: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva

Nitra 2007 Nitra, november 2007

- 1 -

Dizertačná práca bola vypracovaná v internej forme doktorandského štúdia na Katedre ekonomiky Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY Ekonomika Slovenska prechádza od roku 1989 transformačnými zmenami. Nový

ekonomický systém, ktorý sa postupne budoval a buduje je založený na diametrálne rozdielnych princípoch ako centrálne plánované hospodárstvo. Trh, ako významný nástroj trhového hospodárstva, kladie pred spoločnosť a jej jednotlivé prvky významné výzvy. Jednou z nich je aktívne vnímanie zahraničného obchodu, ako nástroja na zlepšovanie blahobytu obyvateľstva cez zahraničnú spotrebu domácej produkcie. Na rozdiel od minulosti zahraničný obchod ponúka viaceré príležitosti pre jednotlivcov ako aj firmy na zlepšenie vlastnej výkonnosti a zvýšenie ekonomickej efektívnosti národného hospodárstva ako celku. Z uvedeného hľadiska je dôležité, aby sa zahraničnoobchodné operácie nebrali len ako nutné zlo, resp. ako nástroj na zbavenie sa nadbytočnej produkcie, neschopnej umiestnenia na domácom trhu. Aktívne proexportne orientovaná výroba umožňuje záujemcom využívať ekonomické výhody z rozsahu, znižovanie nákladov na výrobu, získanie znalostí o konkurencii a jej výrobkoch, lepší prístup k surovinám, materiálom a pod.. K tomu aby efekty vyplývajúce zo zahraničného obchodu boli čo najvýraznejšie je potrebné, aby zo strany jednotlivých krajín neboli kladené prekážky, ktoré by obchod brzdili alebo aj úplne znemožňovali. Tradičná dilema národných hospodárstiev spočíva vo voľbe protekcionistickej alebo plne liberalizovanej obchodnej politiky. Historicky dochádzalo vo svetovom hospodárstve neustále k striedaniu jednotlivých typov v obchodných politikách všetkých krajín. Tieto zmeny vyplývali vždy z konkrétnych situácií, v ktorých sa jednotlivé národné hospodárstva nachádzali. V prípade nepriaznivého vývoja bolo vždy jednoduchšie siahnuť k protekcionistickým opatreniam, ako hľadať riešenie v iných oblastiach ekonomického systému. O výraznejšej liberalizácii svetového obchodu možno hovoriť až po ukončení 2. svetovej vojny, kedy bola podpísaná dohoda GATT. Tá predstavovala a v súčasnosti predstavuje hlavnú nositeľku liberalizačných tendencií vo svetovom hospodárstve. Od roku 1995 sa GATT pretransformovala na Svetovú obchodnú organizáciu, čím zmluva dostala právnu inštitucionálnu podobu. V súvislosti s existenciou WTO možno hovoriť o globalizácii hospodárskeho života v oblasti medzinárodného obchodu.

Predkladateľ: Ing. Miroslav Vrtík Katedra ekonomiky, FEM SPU v Nitre Školiteľ: doc. Ing. Ján Pokrivčák, PhD. Katedra ekonomiky, FEM SPU v Nitre Oponenti: prof. Ing. Jozef Višňovský, PhD. – FEM SPU Nitra doc. Ing. Pavol Stehlo, PhD. – VÚEPP Nitra prof. Ing. Dagmar Lesáková, PhD. – OF EU Bratislava Autoreferát bol rozoslaný dňa: 12.02.2008 Obhajoba dizertačnej práce sa koná 03.04.2008 o 900 pred komisiou pre

obhajobu dizertačnej práce v odbore doktorandského štúdia, vymenovanou

predsedom spoločnej odborovej komisie dňa 21.11.2007

62 - 03 - 9 Odvetvové a prierezové ekonomiky Zväčšujúce sa možnosti pre národné hospodárstvo neprináša len obchodná

globalizácia, ale taktiež aj globalizácia hospodárskeho života v oblasti liberalizovaného pohybu kapitálu. Najväčšie účinky zaznamenávajú predovšetkým priame zahraničné investície. Pre Slovensko PZI predstavujú veľké možnosti, pri ktorých dochádza nielen k zvyšujúcej produktivite práce, rastúcemu objemu výroby, ale zároveň sa vytvára priestor na zlepšovanie obchodnej bilancie. Otázne však zostáva do akej miery sú jednotlivé priame zahraničné investície v ekonomike smerované na rozvoj produkčnej základne a či ich primárnym cieľom nie je len zabezpečenie si dostatočného podielu na domácom trhu a postupné odstránenie konkurencie pre svoje produkty.

špecializácia: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra Pre slovenskú ekonomiku je liberalizovaný zahraničný obchod významným

stavebným kameňom, pomocou ktorého si hospodárstvo môže zabezpečiť prístup k moderným technológiám, ktorých využívaním môže dosahovať lepšie ekonomické výsledky. Počas transformácie SR liberalizovala svoju obchodnú politiku najmä kvôli postupnému začleňovaniu sa do integračného zoskupenia EÚ. Spoločný trh predstavuje pre jednotlivé firmy vnútorný trh s niekoľkonásobne väčším vnútorným rozmerom, kde nedochádza absolútne k žiadnym obmedzeniam v pohybe tovarov a služieb. Na druhej strane však môže mať integračné zoskupenie negatívny dopad na obchod s tretími krajinami, s ktorými neexistujú žiadne obchodné dohody. Vstup SR do EÚ mal mať na zahraničný

................................................................... prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

predseda spoločnej odborovej komisie

- 2 - - 3 -

obchod akceleračné účinky, a to nielen na obchod s priemyselnými tovarmi ale aj s agropotravinárskymi komoditami, ktoré v obchodnej bilancii tvoria chronické negatívne saldá. Chronickosť deficitnosti agropotravinárskeho obchodu vyplýva z nižšej konkurencieschopnosti podnikateľských subjektov vyplývajúcej z nedostatočnej kapitálovej vybavenosti, nízkej úrovne intenzity produkcie a z nedostatočnej odbornej vybavenosti obchodných manažérov, ktorí nie sú schopní hľadať odbyt pre svoju produkciu za hranicami. 2. SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA I V ZAHRANIČÍ 2.1 Globálne podnikateľské prostredie – globalizácia

Podľa Clarka, I. (1997) je možné dejiny ľudstva rozdeliť na dve periódy a to obdobie fragmentizácie a obdobie globalizácie, pričom za základný faktor, ktorý určuje historický úsek, od kedy možno hovoriť o globalizácii, považuje politické a ekonomické rozdeľovanie a zjednocovanie. Podľa autora má globalizácia veľké množstvo podmnožín ako napríklad technologickú, ekonomickú, politickú, ideologickú, historickú, sociologickú a ekologickú. Beck, U. (2004) dodáva, že globalizácia predstavuje zistiteľnú bezhraničnosť všedného konania v rôznych dimenziách hospodárstva, informácie, ekológie, techniky, transkultúrnych konfliktov a občianskej spoločnosti. Globalizačné tendencie a faktory pôsobia na všetky subjekty vo svetovom hospodárstve. Baláž, P. (2001) uvádza, že vplyvy globálneho prostredia sú priame i nepriame, okamžité i odložené no dlhodobo rozhodujúce. Tomuto prostrediu sa musia prispôsobovať všetci, či už ide o vôbec najsilnejšie ekonomiky (centrá ekonomickej sily) alebo o menšie a slabšie ekonomiky. Stiglitz, J.E. (2004) uvádza, že rozvinuté ekonomiky majú väčší úžitok z prebiehajúcich globalizačných procesov. Avšak aj vo vnútri vyspelých ekonomík sa objavuje nespokojnosť s globalizáciou. Aj keď krajina ako celok získava, tak existujú tzv. víťazi a porazení. Čím ďalej tým viac sa objavuje obava, že úžitky plynúce z globalizácie sa prerozdeľujú neekvivalentne. Bez určitej formy kompenzácie bude aj v rozvinutých ekonomikách klesať podpora globalizácie. Avšak globalizácia môže stratiť schopnosť poskytnúť nevyhnutnú kompenzáciu, ak zvýšená mobilita kapitálu a vysokokvalifikovaných pracovníkov sťaží uvalenie tzv. redistribučných daní. Globalizácia prináša okrem výhod, ktoré definoval Stiglitz, J.E. (2002) ako: znižujúcu sa obmedzenosť dopytu po produktoch určitej krajiny; neobmedzenosť investícií vo vzťahu k výške vyprodukovaných úspor; prístup podnikateľského sektora k najpokročilejším technológiám, aj výzvy, ktoré autor zadefinoval nasledovne: odstraňovanie množstva netarifných opatrení, ktoré sa naučili používať rozvinuté ekonomiky; problémy spojené s medzinárodným pohybom krátkodobého kapitálu, ktorý vystavuje krajiny enormnej nestabilite; problémy spojené s odlevom pracovného kapitálu vo forme vysokokvalifikovaných pracovných síl, i keď neexistuje úplný voľný pohyb pracovných síl. 2.1.1 WTO

Počas 47 rokov (1948 – 1994) sa medzinárodný obchodný systém koordinoval v rámci GATT. Pôvodne sa po druhej svetovej vojne plánovalo vytvoriť Medzinárodnú obchodnú organizáciu (International Trade Organization – ITO), ktorá by dopĺňala Svetovú banku a Medzinárodný menový fond a bola by špecializovanou agentúrou OSN. Ratifikovať chartu ITO sa však v národných parlamentoch nepodarilo, a tak konečným výsledkom vtedajšej snahy bolo prijatie balíka obchodných pravidiel a colných redukcií, ktorý podpísalo 23

štátov, a ktorý dostal názov GATT. Do vzniku WTO v roku 1995 bol GATT jedinou multilaterálnou inštitúciu riadiacou medzinárodný obchod. (Pokrivčák, J., 2007) Znižovanie ciel v rámci GATT sa uskutočňovalo v rámci obchodných kôl rokovaní, ktorých sa uskutočnilo 8: Ženeva (1947), Annecy (1949), Torquay (1951), Ženeva (1956), Dillonovo kolo (1960-61), Kennedyho kolo (1964-1967), Tokijské kolo (1973-1979), Uruguajské kolo (1986-1994). (Serenčéš, R., 2007) 2.2Ekonomická integrácia

Skoro všetky štáty sveta patria do nejakého integračného zoskupenia. V roku 2003 existovalo 176 integračných zoskupení a o vytvorení ďalších sa rokovalo. Ekonomická integrácie je na všetkých svetadieloch. V Európe je obchod podstatne ovplyvňovaný spoločným trhom Európskej únie. USA sa historicky spoliehali na multilaterálnych obchodný systém založený na princípe najvyšších výhod. V ostatných rokoch však aj USA viac zapája do regionálneho obchodu v rámci NAFTA (North American Free Trade Agreement – Severoamerická dohoda o voľnom obchode) a rokuje taktiež aj o vytvorení zóny voľného obchodu pre celý americký kontinent – Free Trade for the Americas. Podobný vývoj v oblasti integrácie prebieha aj v Ázii a na iných kontinentoch. Podľa odhadov WTO obchod v rámci ekonomických integračných zoskupení dosiahol v roku 2005 51,2 percent svetového obchodu, v Európe to bolo 67.0 percent. (WTO, 2005) Bielik, P. (1999) rozoznáva stupne integrácie, ktoré rozdeľuje nasledovne:

1. Pásmo voľného obchodu – vlády odstraňujú všetky prekážky vo vzájomnom obchode, a pritom si plne zachovávajú slobodu jednania voči nečlenským krajinám.

2. Colná únia – sú zrušené clá medzi členmi únie, na rozdiel od pásma voľného obchodu však členské krajiny colnej únie sledujú spoločnú obchodnú politiku voči tretím krajinám, hlavne uplatnenie jednotných taríf

3. Spoločný trh – ide o colnú úniu, ktorá naviac umožňuje voľný pohyb výrobných faktorov (kapitálu a práce) a podniky členských krajín môžu bez obmedzenia podnikať na celom území únie.

4. Úplná hospodárska únia – ide o spoločný trh, ktorý má taktiež spoločnú menovú a fiškálnu politiku, v dôsledku toho je zriadený aj spoločný centrálny hospodársky orgán a jednotlivé členské štáty sa z ekonomického hľadiska stali vlastne oblasťami jedného štátu.

5. Úplná politická únia – členské krajiny sa stali súčasťou jedného štátu (federatívneho typu), ktorého centrálny orgán neriadi len fiškálnu a menovú politiku, ale je tiež zodpovedný centrálnemu parlamentu a plní funkciu centrálnej vlády.

Viner (1950) bol prvým ekonómom, ktorý zistil, že ekonomická integrácia môže blahobyt krajiny zvýšiť, ale aj znížiť. Ekonomická integrácia teda nezvyšuje blahobyt krajiny automaticky. Či má ekonomická integrácia pozitívny alebo negatívny vplyv závisí na rozsahu tvorby obchodu a odklonu obchodu. Wilhelmsson (2006) zistil, že rozširovanie EÚ na východ prinieslo zvýšenie obchodu medzi EÚ 15 a krajinami CEEC (vytváranie obchodu), znížilo obchod medzi EÚ 15/CEEC a zvyškom sveta (odvracanie obchodu) a zníženie obchodu medzi krajinami EÚ 15 (nahradzovanie obchodu). Okrem toho došlo k zvýšeniu obchodu medzi krajinami CEEC (Krajiny strednej a východnej Európy).

- 4 - - 5 -

2.2.1 Integrácia SR do EÚ Pokrivčák, Ciaian a Bartová (2005) uvádzajú, že vstup do EÚ ovplyvní Slovensko, pretože a) eliminuje bariéry na voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a neskôr aj práce, b) regulačné právomoci sa prenesú na supranárodné inštitúcie, c) zmení sa ekonomické prostredie v dôsledku aplikácie acquis communiautaire a v dôsledku aplikácie Západných „pravidiel hry“, d) zvýši politickú stabilitu Európy. Podľa Hudáka, J. (1998) slovenské poľnohospodárstvo vstupom do EÚ získa celý rad výhod. Cenová hladina poľnohospodárskych výrobkov sa zvýši, poskytnú sa možnosti čerpania zo spoločných fondov a pre SR sa otvorí rozsiahly trh, na ktorom nebudú podstatné obchodné prekážky. Vstupom do EÚ sa vytvorí výhodnejší prístup ku kapitálu z toho dôvodu, že sa stane členom aj jednotného finančného trhu. 2.2.2 Slovenská republika a Spoločná poľnohospodárska politika EÚ

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ sledovala od začiatku, ako uvádza Šíbl, D. (1998), nasledovné ciele:

1. schopným farmám mala zabezpečiť podobné príjmy, ako zamestnancom v priemysle 2. spotrebiteľom mala zabezpečiť rozumné ceny potravín

pre väčšinu poľnohospodárskych sektorov sa mal vypracovať systém dotácií. Tak sa aj stalo, opieral sa o intervenčný nákup nadbytočných produktov, ochranné dovozné clá, subvencie produktov, ktoré sa vyvážali na svetové trhy. Spoločná poľnohospodárska politika je prioritne akceptovaná na troch základných princípoch Podolák (2000), Blass (2000), Stehlo (2001):

1. Vytvorenie jednotného trhu poľnohospodárskych výrobkov, pričom predpokladmi na vznik takto chápaného trhu sa stali spoločné ceny, spoločné pravidlá konkurencie, pevné menové kurzy v poľnohospodárskom sektore a kompatibilná legislatíva

2. Princíp preferencie spoločenstva voči tretím krajinám, čo predpokladalo vytvorenie ochrannej zóny okolo územia ES, čo v praxi znamená ochranu spoločného trhu, pretože ceny poľnohospodárskych výrobkov sú na svetovom trhu o 15 – 30% nižšie ako na trhu ES.

3. Finančná solidarita, ktorá sa docieľuje podieľaním sa všetkých zúčastnených krajín na nákladoch. Táto solidarita je zabezpečovaná financovaním zo spoločných fondov: Európsky poľnohospodársky zabezpečovaný a garančný fond.

2.3 Zahraničný obchod Samuelson, P.A. a Nordhaus, W.D. (1992) poukazujú na to, že národy považujú zapojenie sa do medzinárodného obchodu za výhodné z viacerých dôvodov.

1. Rozdielnosť v podmienkach výroby: Ako príklad uvádzajú krajiny, ktoré sa nachádzajú v tropickom pásme, tak sa špecializujú napr. na výrobu kávy, banánov, citrusového ovocia a pod. Naopak krajiny s chladnejším podnebím sa budú špecializovať na produkovanie hotových výrobkov, služieb.

2. Klesajúce náklady: Mnoho výrobných procesov je založených na využívaní ekonomických výhod z rozsahu, pričom dochádza k znižovaniu priemerných nákladov na jednotku produkcie rastom produkcie.

3. Rozdielnosť v chutiach: Aj keď by existovali krajiny s úplne rovnakými produkčnými možnosťami, tak by sa obchod uskutočňoval. Ide o preferencie spotrebiteľov. Ako príklad autori uvádzajú Švédsko a Nórsko, pri ktorých aj jedna aj

druhá krajina produkujú ryby a mäso v rovnakých množstvách. Švédi ale uprednostňujú konzumáciu mäsa a Nóri zase rýb. Za daných okolností začne medzi krajinami prebiehať obchod. Ako výsledok je výhoda spočívajúca v spokojnosti obyvateľstva.

- 7 -

2.3.1 Zahraničný obchod s agrokomoditami

Serenčéš, R. (2000) uvádza, že v rokoch 1998 a 1999 sa v zahraničnom agroobchode na medzinárodnom trhu prejavovali zmeny, ktoré svedčili o neistých pozíciách týchto tovarov na zahraničných trhoch. Takouto zmenou bola napríklad oscilácia niektorých agrárnych komodít z pozície čistého dovozcu do pozície čistého vývozcu. Aj to svedčilo o rozkolísanosti slovenského agrárneho trhu – vzťahu dopyt – ponuka – cena. Agrárny sektor by sa mal usilovať o vývoz značkových výrobkov s vysokým podielom pridanej hodnoty a mal by využívať podnikateľský priestor pre výrobu tzv. nahraditeľných komodít. Podolák, A. (2005) upozorňuje, že z hľadiska tvorby deficitu a konkurencieschopnosti je vhodné rozčleniť komodity do štyroch základných skupín, pri ktorých sa vyhodnocuje celkový objem exportu a importu a dosiahnuté jednotkové ceny. Z uvedeného vyplýva nasledovná segmentácia produkcie:

1. segment - vysoko konkurenčné produkty – export je vyšší ako import a zároveň jednotková cena exportu jed vyššia ako jednotková cena importu

2. segment - konkurencieschopné produkty – export je nižší ako import a cena smeruje k obchodnému deficitu

3. segment – cenovo konkurencieschopné produkty – export je vyšší ako import, avšak jednotkové ceny exportu sú nižšie ako jednotkové ceny importu a tým je garantovaná aktívna obchodná bilancia

4. segment – štrukturálny problém – export je nižší ako import a zároveň jednotková cena exportu je nižšia ako jednotková cena importu, tak že sa dosahuje deficit, čo poukazuje na dôležitosť inovácie a zmenu produkčných štruktúr

3. CIEĽ A METODIKA PRÁCE 3.1 Cieľ práce Hlavný cieľ: Cieľom práce je posúdenie postavenia a zmeny zahraničného obchodu SR pred a po vstupe do integračného zoskupenia EÚ, so špecifickým zameraním na zahraničný obchod s agropotravinárskymi komoditami.

Dosiahnutie hlavného cieľa bolo rozdelené do parciálnych cieľov, podľa ktorých je organizovaná aj štruktúra dizertačnej práce. Parciálnymi cieľmi sú:

Analýza agropotravinárskeho komplexu ako súčasti národného hospodárstva pri tvorbe HDP a pri podiele na celkovej zahraničnoobchodnej výmene SR.

Analýza teritoriálnej skladby celkového zahraničného obchodu SR a komparácia s teritoriálnou skladbou zahraničného obchodu SR s agropotravinárskymi komoditami.

Analýza a posúdenie zmeny špecializácie v komoditnej skladbe zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami SR v porovnaní s EÚ 15, EÚ 25

- 6 -

a V4+ Rakúsko a porovnanie s vývojom komoditnej špecializácie Českej Republiky.

Index RCA nadobúda nasledovné hodnoty: RCA > 0, vtedy daná komoditná skupina dosahuje odkrytú komparatívnu výhodu. Ak RCA < 0, tak sa pre danú komoditnú skupinu, resp. jednotlivú komoditu sa dosahuje komparatívna nevýhoda. V prípade, ak sa RCA = 0, tak sa nejedná pri danej komodite ani o komparatívnu výhodu ani nevýhodu. Index je zameraný na posúdenie komparatívnych výhod dosahovaných v rámci jednej krajiny, pričom zohľadňuje aj exportné aj importné toky.

3.2 Metodika práce Na dosiahnutie stanovených cieľov budú v dizertačnej práci použité metodické

prístupy založené na štatistických a ekonomických ukazovateľoch. Základná charakteristika skúmaného predmetu práce sa uskutoční v podobe časovej a štrukturálnej analýzy. Analýza slúži ako nástroj poznania skúmaného objektu, pri ktorom dochádza k oddeľovaniu podstatných znakov od nepodstatných a zároveň k rozkladu celku na jednotlivé súčasti a pozorovanie týchto súčastí v čase. Okrem analýzy bude použitá metóda komparácie. Komparácia je spôsob ako možno porovnávať dosiahnuté ekonomické výsledky a vypočítané ekonomické ukazovatele. Mala by slúžiť na porovnanie dosiahnutých komparatívnych výhod a postupnej zmeny týchto výhod v čase.

Index čistej obchodnej výkonnosti:

)()(

ijij

ijij

MXMX

NEI+−

=

ijtijii

tijB

X ij – export krajiny "j" v komoditnej skupine "i" M ij – import krajiny "j" v komoditnej skupine "i" Index nadobúda hodnoty od -1 po +1 a používa sa na zhodnotenie čistej obchodnej výkonnosti krajiny v určitých komoditných skupinách, resp. jednotlivých komoditách. V prípade extrému, keď index nadobudne hodnotu -1, tak neexistuje žiaden export danej komodity, čo naznačuje existenciu komparatívnej nevýhody pre danú komoditnú skupinu. Opačný extrém, keď index nadobudne hodnotu +1 naznačuje, že daná komodita resp. komoditná skupina dosahuje komparatívnu výhodu. Index NEI sa môže označovať tiež ako RCA2 index.

3.2.1 Ekonomické ukazovatele Index rastu konkurencieschopnosti:

w

iw

j

ij

XXXX

B =

3.2.2 Regresná analýza Balassovho indexu

Regresná analýza je zameraná na posúdenie závislosti závislej na nezávislej premennej. V dizertačnej práci sa bude posudzovať stabilita Balassových obchodných indexov v čase. Stabilita bude skúmaná použitím „B“ indexu v regresnej analýze v nasledujúcom tvare (Dalum, Laursen, Villumsen - 1998):

X ij – export krajiny "j" v komoditnej skupine "i" X j – celkový export krajiny "j" X iw – svetový export v komoditnej skupine "i" X w – celkový svetový export

B

Index bol definovaný Balassom (1965), niekedy býva označovaný aj ako index RCA1 alebo IES (index exportnej špecializácie), umožňuje analyzovať exportnú komparatívnu výhodu odkrytú v rámci národného hospodárstva v širších ekonomických rozmeroch, maximálne v rozmere svetového hospodárstva. Je možné zameniť hodnoty v konštrukcii indexu zo svetového na hodnoty exportov integračných zoskupení, resp. aj 2 vytýčených krajín. Ak index B nadobúda hodnoty väčšie ako 1, tak sa jedná pre danú krajinu a komoditu o exportnú komparatívnu výhodu na celosvetovej, resp. integračnej úrovni. V prípade hodnoty menšej ako jedna sa pri danej komodite a krajine komparatívna výhoda nedosahuje.

(1) εβα ++= 12

t1 – označuje začiatočný rok t2 – označuje koncový rok i – označuje komoditný typ j – označuje krajinu B – označuje hodnotu Balassovho indexu ε – označuje zvyškový parameter

α, β – označujú štandardné lineárne regresné parametre Index odkrytých komparatívnych výhod:

MX

MX

RCA ij

ij

ln=

- 9 -

Závislá premenná je predstavovaná hodnotou B indexu v čase t2 pre komoditný sektor „i“ a krajinu „j“. Táto premenná je testovaná oproti nezávislej premennej, ktorú predstavuje hodnota B indexu v čase t1 pre rovnaký komoditný sektor „i“ a krajinu „j“. Rozhodujúcim pre posúdenie vývoja B indexu v čase je hodnota β. Špeciálny prípad nastáva ak β<0, čo indikuje zmenu v znamienku B indexu. Ak 0<β<1, tak komoditné skupiny s nízkou (negatívnou) začiatočnou hodnotou B indexu v čase rastú, zatiaľ čo komoditné skupiny s vysokou (pozitívnou) začiatočnou hodnotou B indexu klesajú. Ak β>1, tak existujúca špecializácia krajiny sa posilňuje. Avšak β>1 a 0<β<1 nie sú postačujúcimi podmienkami pre rast resp. pokles v celkovej špecializácii. Z uvedeného dôvodu sa postupuje nasledovne:

X ij – export krajiny "j" v komoditnej skupine "i" M ij – import krajiny "j" v komoditnej skupine "i" X – celkový export M – celkový import

212

2

i

it

i

i

Rσ=

22t βσ (2)

- 8 -

odtiaľ po úprave,

i

iti

ti

Rβ

σσ

=1

2 (3)

R – predstavuje korelačný koeficient z regresnej analýzy σi – predstavuje štandardnú odchýlku hodnoty B indexu komodity „i“ pre vysvetľovanú premennú v čase „t2“ a pre vysvetľujúcu premennú v čase „t1“ Ak β=R, tak stupeň špecializácie zostáva v čase zachovaný. Na druhej strane ak β>R, tak stupeň špecializácie stúpol, a ak β<R tak stupeň špecializácie v čase klesol. 3.3 Zdroje údajov Na dosiahnutie stanoveného cieľa budú používané agregované a čiastočne dezagregované formy údajov, ktoré budú získané zo sekundárnych zdrojov. Medzi zdroje údajov zaraďujem:

Štatistický úrad SR (ŠÚSR) Európsky štatistický úrad (Eurostat) Národná Banka Slovenska (NBS) Ministerstvo pôdohospodárstva SR (MPSR)

Časová analýza sa uskutoční v rozsahu rokov 1999 až 2006. Pričom prvé obdobie je tvorené rokmi 1999 až 2003, tiež označované ako obdobie „pred vstupom do EÚ“. Roky 2004 až 2006 tvoria druhé obdobie analýzy, ktoré bude v dizertačnej práci označené ako obdobie „po vstupe do EÚ“.

4. VÝSLEDKY A DISKUSIA Odkryté komparatívne výhody (RCA1) komoditná skupina RCA 2006 ∆ 06/99 komoditná skupina RCA 2006 ∆ 06/991107 4,6729 0,8251 0204 3,2809 3,28090106 4,0788 0,6432 0102 3,0469 -0,87411803 3,5588 4,0276 1205 2,6252 1,51541703 3,3662 -0,6159 2303 2,5874 -0,28521003 3,3104 -0,8633 1104 2,5027 -0,6056 Najvyššie odkryté komparatívne výhody z hľadiska komodít, ktorých export v roku 2006 presiahol hodnotu 100 mil. Sk, dosahuje slad (1107). Pri tejto komoditnej skupine rastie komparatívna výhoda počas celého sledovaného obdobia s výnimkou poklesu v roku 2004. Najvýraznejší prírastok v hodnote indexu RCA zaznamenala skupina 1803 (kakaová hmota, tiež odtučnená), avšak hodnoty indexu RCA pri tejto skupine nie sú stabilné. Hlavným dôvodom je fakt, že hodnoty exportov v sledovanom období boli kolísavé, čo značí, že skupinu 1803 nie je možné z dlhodobého hľadiska považovať za perspektívnu z hľadiska komparatívnych výhod. Špecifikum z vybraného súboru komodít tvorí mäso z oviec alebo kôz (0204). Táto skupina sa vyznačuje tým, že na začiatku obdobia neexistoval žiaden

export. Z hľadiska budúceho potenciálu však táto skupina patrí medzi komodity, pri ktorých by sa mali odkryté komparatívne hodnoty zvyšovať, vzhľadom k nízkemu domácemu dopytu a na druhej strane rastúcej ponuky, ktorá je primárne určená na export z územia SR. Skupina 1003 (jačmeň) dosiahla v roku 2006 taktiež pomerne vysokú úroveň odkrytých komparatívnych výhod. Problémom však je, že jačmeň je primárnou komoditou, ktorá sa používa na výrobu sladu. Z uvedeného dôvodu je z hľadiska efektívnosti dôležité, aby komodita zostávala na území SR a export sa uskutočňoval najmä vo forme sladu ako produktu s vyššou pridanou hodnotou. Vysoký prírastok v hodnote odkrytých komparatívnych výhod zaznamenala skupina 1205 (semená repky a semená repky olejnej). Tento vývoj je spôsobený oslabujúcim importom a na druhej strane rastúcim exportom, ktorý vychádza z vyššej ponuky danej komodity v priestore SR. V prípade komoditných skupín s najvyššou komparatívnou výhodou je pomer z dynamického hľadiska vyrovnaný, to znamená, že došlo k rastu RCA pri 5 komoditných skupinách a zároveň k poklesu pri 5 komoditných skupinách. Hodnotenie komparatívnych výhod z hľadiska najexportovanejších APK komodít ukazuje, že len v prípade 2 z 10 komodít sa dosahuje komparatívna nevýhoda (chlieb, zákusky, koláče, sušienky a vody minerálne, sýtené, obsahujúce cukor a ochucovadlá). Pozitívom je, že zostávajúcich 8 komoditných skupín si komparatívne výhody zachovalo aj v roku 2006. komoditná skupina RCA 2006 ∆ 06/99 komoditná skupina RCA 2006 ∆ 06/99 1701 1,3609 2,5199 0401 0,8040 -1,2406 1806 0,2524 -0,0130 1107 4,6729 0,82510406 0,8859 -0,8330 1905 -0,2225 -0,1187 1005 1,4352 -0,5364 1702 1,3207 -0,5972 1001 2,0221 -0,4351 2202 -0,1767 -0,7274 Negatívne sa javí fakt, že došlo k poklesu hodnoty indexov RCA až v 8 prípadoch. Jediné dve skupiny z 10 najexportovanejších, ktoré v rozmedzí rokov 1999 až 2006 dokázali z hľadiska slovenského APK zvýšiť svoju komparatívnu výhodu sú cukor a čistá sacharóza (1701) a slad tiež pražený (1107). S prihliadnutím na fakt neistého vývoja sektora výroby cukru v podmienkach SR sa ako jediná skupina s potenciálom udržať si komparatívne výhody spomedzi najexportovanejších v roku 2006 javí slad. Index čistej obchodnej výkonnosti Výsledkom dynamickej analýzy NEI indexu je fakt, že zhoršenie v sledovanom období sa dosiahlo pri 48 % komodít, pričom priemerná hodnota negatívnych zmien bola -0,4456. Na druhej strane došlo k zlepšeniu hodnoty indexu pri 46 % komoditných skupín, avšak priemerná hodnota zlepšenia bola len 0,3395. Tabuľka zobrazuje 30 komoditných skupín podľa členenia HS-4, ktoré dosiahli najvyššiu úroveň čistej obchodnej výkonnosti v roku 2006.

- 10 - - 11 -

Zmena exportnej konkurencieschopnosti a špecializácie SR a ČR v porovnaní s EÚ 25 komoditná skupina NEI 2006 ∆ 06/99 komoditná skupina NEI 2006 ∆ 06/99 0104 1 0,0766 1007 0,7046 0,76132307 1 0,9313 1204 0,6986 -0,09311107 0,9746 0,0515 1001 0,6922 -0,03100410 0,9732 1,9732 2302 0,6304 -0,27250106 0,9545 0,0684 1008 0,6207 -0,18591803 0,9247 1,4243 2306 0,5683 -0,35041213 0,9123 -0,0730 1503 0,5248 0,52481703 0,9094 -0,0230 0208 0,5094 -0,48611003 0,9045 -0,0394 1005 0,5070 -0,07890204 0,9018 -0,0982 1101 0,5032 1,30180102 0,8774 -0,0509 1206 0,5020 -0,25681004 0,8567 0,5520 1108 0,4902 -0,13161205 0,8190 0,5830 1701 0,4789 1,19222303 0,8127 0,0044 2104 0,4687 -0,09241104 0,7978 -0,0476 1702 0,4633 -0,1048

0,000

0,100

0,200

0,300

0,400

0,500

0,600

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

SR podiel B>1 ČR podiel B>1 SR medián ČR medián

Posúdenie vývoja exportných komparatívnych výhod za celý súbor komodít je možné vyčíslením mediánu hodnoty B indexu a vývojom podielu B indexu väčšieho ako 1 na celkovom súbore. SR aj ČR vo vzťahu k teritóriám EÚ 25 nedisponovali komparatívnymi výhodami za celý súbor komodít, keďže hodnota mediánu v každom jednom roku bola nižšia ako 1. V prípade podielu komodít, ktoré dosiahli hodnotu B indexu vyššiu ako 1, je na tom lepšie ČR, ktorá síce v priebehu sledovaného obdobia stratila časť komodít s komparatívnou výhodou, avšak v roku 2006 opäť dosiahlo 59 komodít hodnotu B indexu vyššiu ako jedna (v 1999 bola situácia identická). V prípade SR došlo k strate exportných komparatívnych výhod pri 13tich komoditách. V roku 1999 ich bolo ešte 66, avšak v roku 2006 už len 53.

Vzhľadom k celému súboru komoditných skupín sa medzi nachádzajú aj komoditné skupiny, ktorých export bol v minulosti a aj v súčasnosti minimálny. Ide predovšetkým o nasledovné skupiny: 0104 (živé ovce a kozy), 2307 (vínny kal, vínny kameň), 0410 (jedlé výrobky živočíšneho pôvodu inde nešpecifikované), 1213 (obilná slama a plevy), 1004 (ovos), 1007 (zrná ciroku), 1204 (semená ľanové), 1008 (pohánka, proso, ostatné obilniny), 1503 (stearín zo sadla, sadlový olej), 0208 (ostatné mäso a jedlé droby). Je zrejmé, že sa v prevažnej miere jedná o doplnkové skupiny komodít, komodity, ktoré vznikajú ako sekundárny produkt pri hlavnej výrobe. Pri 17 komoditných skupinách došlo k poklesu čistej obchodnej výkonnosti v čase, z toho v 12 (z top 30) prípadoch pri komoditách, ktorých export prevyšuje v roku 2006 hodnotu 100 mil. Sk. Najvýraznejší rast čistej obchodnej výkonnosti pri významných komoditných skupinách (export >100 mil. Sk) bol dosiahnutý v prípade kakaovej hmoty odtučnenej (1803), v prípade ktorej sa jedná o nestabilné obchodné toky, vzhľadom k vysokým výkyvom v exportoch počas sledovaného obdobia. Okrem uvedenej komoditnej skupiny sa výrazne zlepšila pozícia 1101 (múka hladká z pšenice) a 1701 (cukor a čistá sacharóza). Relatívne stabilnú pozíciu si zachováva skupina 1107 (slad), 0106 (ostatné živé zvieratá), 1703 (melasy), 1003 (jačmeň), 0204 (mäso z oviec a kôz), 0102 (živé hovädzie zvieratá), 1205 (semená repky, semená repky olejnej). Kľúčovým sektorom pre exportné príjmy je mliekarenstvo, to však z hľadiska čistej obchodnej výkonnosti nepatrí medzi 30 najlepších komoditných skupín. 0406 (Syry a tvaroh) obsadili v roku 2006 až 35 miesto s hodnotou 0,2767 (zmena oproti roku 1999 o -0,2202). Skoro rovnakú hodnotu dosahujú mlieko a smotana koncentrované (0402), pričom zmena hodnoty NEI bola -0,2495. Dokonca aj skupina 0401 dosahuje v roku 2006 pozitívnu čistú exportnú výkonnosť 0,2384 (-0,3710). Pozitívny vývoj zaznamenala skupina 0403 (cmar, kyslé mlieko, smotana, jogurt), ktorej hodnota NEI sa zlepšila z pôvodných -0,8727 na -0,1664.

β p value R² β/R NSlovenská republika 0,3747 0,000000 0,3910 0,59923 201 Česká republika 0,5411 0,000000 0,7182 0,63850 201

V prípade, že 0<β<1, tak komoditné skupiny s nízkou počiatočnou hodnotou B indexu majú tendenciu rásť v čase a naopak komodity s vysokou začiatočnou hodnotou B indexov v čase klesajú. V našom prípade sú hodnoty β indexu aj pre Slovensko aj pre Česko pozitívne v blízkosti hodnoty 0,5, čo naznačuje zmeny v hodnotách B indexov v sledovanom časovom období s tendenciou klesania exportných komparatívnych výhod pri komoditách, ktoré dosahovali silné exportné komparatívne výhody v porovnaní s teritóriom EÚ 25. Podiel β/R je taktiež pre obidve sledované krajiny v priestore EÚ 25 porovnateľný, pričom β<R v oboch prípadoch, čo znamená, že dochádza v sledovanom období k poklesu špecializácie exportu s APK komoditami v porovnaní s EÚ 25 pre SR. V prípade ČR je pokles špecializácie dokumentovaný poklesom vysokých hodnôt „B“ indexov, i keď početnosť B > 1 sa vrátila na pôvodnú úroveň.

- 12 - - 13 -

Zmena exportnej konkurencieschopnosti a špecializácie SR a ČR v porovnaní s V4 a Rakúskom Vyhodnotenie mediánu B indexov v časovom rade 1999 až 2006 naznačuje, že Česká republika sa v priestore V4 a Rakúska dostáva pomaly k hranici komparatívnej výhodnosti väčšiny exportov APK. Slovensko naopak zaznamenáva pokles komparatívnych výhod, kde hodnota mediánu v roku 2006 nedosahuje úroveň mediánu z roku 1999. Celkovo možno hodnotiť slovenské APK exporty v teste oproti V4 a Rakúsku ako exporty, z ktorých väčšina nedosahuje exportné komparatívne výhody. Česká republika zaznamenala taktiež v sledovanom období aj rast podielu B indexov vyšších ako 1 na celkovom súbore z 37% (74 komodít) na 42% (85 komodít). Slovensko ani v tomto ukazovateli ne

- 15 -

yššie uvedeného je možné rozdeliť prínosy práce na teoretickú oblasť a oblasť

Teo k

ytvárania obchodu a zároveň k javom obchodu.

Z hľ k

V4+Rakúsko,

ktorých realizácia z hľadiska ex post analýzy by mala byť výhodná.

5. TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE Obsah dizertačnej práce má stanovený cieľ, logickú štruktúru, poskytuje teoretické a praktické poznatky o stave riešenia danej problematiky doma a v zahraničí. Výsledky, ktoré sú súčasťou práce majú všeobecnú platnosť, pričom je možné ich použiť pri riešení ďalších výskumných úloh, zároveň je možné výsledky interpretovať vo vzdelávacom systéme. Práca okrem výsledkov obsahuje množstvo faktografických údajov a názorov autorov k problematike zahraničného obchodu a jeho funkcií v ekonomickom systéme

rajiny. Z vkpraktickú.

dokáže konkurovať, keďže podiel B > 1 klesol z 37% (74 komodít) na 34% (69 komodít).

0,000

0,100

0,200

0,300

0,400

0,500

0,600

0,700

0,800

0,900

1,000

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

SR podiel B>1 ČR podiel B>1 SR medián ČR medián

5.1 Teoretické prínosy dizertačnej práce

retic é prínosy práce je možné zlúčiť do nasledujúcich bodov:

Teoretické spracovanie problematiky globalizácie vo svetovom hospodárstve, so zameraním na globalizáciu ako jav, ktorý sa presadzuje vo všetkých oblastiach spoločenského života, pričom sa najviac prejavuje v oblasti hospodárskej. Upozornenie na kladné, ale zároveň aj záporné stránky prejavov globalizácie.

Popis postavenia WTO (Svetová obchodná organizácia) v oblasti liberalizačných tendencií vo svetovom obchode. Rozanalyzovanie problematiky vytvárania regionálnych zoskupení s primárnym zameraním na integračné tendencie a ich vplyv na obchodné toky, pri ktorých dochádza k pozitívnym javom vo forme vnegatívnym vo forme odvracania

5.2 P ktra ické prínosy dizertačnej práce

adis a praktickej využiteľnosti prináša dizertačná práca nasledovné prínosy:

Regresná analýza v prípade ČR ukazuje, že na základe hodnoty β, by malo dochádzať k poklesu exportnej konkurencieschopnosti a teda aj špecializácie. Druhotné overenie, cez pomer β/R však ukázalo, že v skutočnosti exportná špecializácia zostáva zachovaná pri porovnaní s krajinami V4 a Rakúska. Dokumentuje to aj vývoj mediánu aj početnosti B > 1. Do budúcnosti vzhľadom k rastu mediánu existuje predpoklad rastu exportnej špecializácie pri komparácii s krajinami V4 a Rakúska. V prípade Slovenska je β vyššia ako 0 a približuje sa hodnote 1, čo naznačuje, že pokles komparatívnych výhod v čase pri komoditách s vysokou úrovňou B indexu je pomalší ako pri porovnaní s EÚ 15 a EÚ 25. Podiel β/R sa približne rovná 1, čo zjavne určuje, že v čase nedochádza k výraznejšej zmene v špecializácii a tým pádom ani nedochádza k prehlbovaniu alebo oslabovaniu exportnej

onkurencieschopnosti. Pokles početnosti B > 1 je kompenzovan

Komplexná analýza postavenia zahraničnoobchodných aktivít v ekonomickom systéme SR. Sledovanie vplyvu vstupu SR do integračného zoskupenia EÚ a jeho dopad na dynamiku zmeny exportov, importov celkového zahraničného obchodu a obchodu s agropotravinárskymi komoditami.

Stanovenie najvýznamnejších teritórií vo vzťahu k obchodu celkovému a obchodu s APK produkciou.

Vyhodnotenie najvýznamnejších komoditných skupín, ktoré sú základom dosiahnutých hodnôt exportov a importov a ich zmena v čase.

Použitie indexov určujúcich odkryté komparatívne výhody na strane celkového obchodu a obchodu APK. Využitie regresnej analýzy na stanovenie rastu, resp. poklesukonkurencieschopnosti a stupňa špecializácie APK sektora vo vzťahu

ý nižším poklesom hodnôt

B indexov pri komoditách so silnou portno atívno odnoto

kex u kompar u h u.

β p value R² β/R NSlovenská republika 0, 65 200,7825 0,000000 6030 1,007 1

k teritoriálnym zoskupeniam EÚ 15, EÚ 25, V4+Rakúsko a komparácia daného stavu s vývojom v ČR. Určenie komoditných skupín, ktoré dosahujú najvyššiu exportnú konkurencieschopnosť vo vzťahu k teritóriám EÚ 15, EÚ 25, a Česká republika 0,4629 0,000000 0,2193 0,98841 201

- 14 -

6. ZÁVER Zahraničný obchod zastáva v trhovej ekonomike významnú pozíciu. Pomocou zahraničných obchodných tokov dokážu ekonomiky získavať produkciu, ktorú nie je možné v podmienkach danej ekonomiky efektívne vyrábať. Na druhej strane umožňuje domácej ekonomike produkovať špecifické tovary a služby vo väčšom kvantitatívnom objeme a tým dosahovať a využívať ekonomické úspory z rozsahu produkcie. Takáto forma špecializácie prináša pre ekonomiku ako celok úsporu výrobných faktorov, ktoré sú k dispozícii len v obmedzenom množstve. Slovensko je ekonomika, ktorá z hľadiska historického vývoja zaznamenala v ekonomickej oblasti významné zmeny. Zmena komunistickej štruktúry riadenia ekonomických procesov na trhové princípy stále nie je dokončená. Prechod medzi dvoma formami riadenia hospodárskych procesov si vyžiadala reformy vo viacerých oblastiach politického, ekonomického a spoločenského života. V ekonomickej oblasti došlo aj k reforme systému zabezpečovania zahraničnoobchodnej výmeny. Na základe uvedených skutočností bol stanovený hlavný cieľ práce, a to posúdenie postavenia a zmeny zahraničného obchodu SR pred a po vstupe do integračného zoskupenia EÚ, so špecifickým zameraním na zahraničný obchod s agropotravinárskymi komoditami. Na dosiahnutie hlavného cieľa boli stanovené parciálne ciele, podľa ktorých bola vlastná práca štruktúrovaná do jednotlivých kapitol. Vyhodnotenie stavu a zmien prebiehajúcich

zahraničnom obchode SR a špecificky v oblasti obchodu s komoditami APK bolo možné vna základ

- 17 -

e definovaných metód, ktoré sú uvedené v časti s názvom Cieľ a metodika.

Prvá podkapitola vlastnej práce pojednáva o pozícii agropotravinárskeho komplexu pri tvorbe HDP SR, o podiele obchodu APK na celkovom zahraničnom obchode a o ekonomickej otvorenosti národného hospodárstva a APK ako sektora národného hospodárstva. Hospodárstvo SR vykazovalo v sledovanom období vysoké medziročné prírastky vytvoreného HDP, rast sa začal v roku 2001 (3,2 %) a každoročne sa prírastky produktu zvyšovali, pričom v roku 2006 dosiahli úroveň 8,2 %. Takéto tempo rastu patrí pri medzinárodnom porovnaní k najvyšším dosahovaným v rámci zoskupenia EÚ 25. Rast v sledovanom období bol primárne zabezpečovaný tvorbou hrubého fixného kapitálu (zvýšenie podielu na tvorbe HDP), zároveň dochádza k poklesu podielu verejných výdavkov, čo je spôsobené snahou SR o vstup do Európskej menovej únie. Naproti tomu prírastky v HDP za sektor APK+ rybolov a chov rýb nevykazovali stabilný vývoj, kde roky v ktorých dochádza k prepadu sa vyznačujú primárne negatívnym vývojom v klimatických podmienkach, ktoré sú pre primárny sektor a jeho produkciu kľúčové. Najvyššie tempo rastu zaznamenal sektor medzi rokmi 2004 a 2005 na úrovni 24,4 %, kde ako príčinu možno uviesť fakt, že prvý krát došlo k podpore producentov na základe podporných schém EÚ. Najstabilnejší podiel na výkone slovenského hospodárstva v sledovanom období vykazuje spomedzi APK sektor rybolovu a chovu rýb. Potravinárstvo zaznamenalo v stálych cenách pokles podielu na vytvorenom HDP zo 4,23 % v 1999 na 2,07 % v roku 2006. Pokles primárne spôsobuje zánik jednotlivých produkčných jednotiek a postupná reštrukturalizácia potravinárskeho sektora. Podiel poľnohospodárstva vykazoval v skúmanom období rast, ktorý v roku 2006 mierne poklesol na úroveň 3,93 %. APK ako celok zaznamenal trend klesajúceho podielu na HDP zo 7,85 % (1999) na 6,8 % (2006), čím ostatné sektory ekonomiky získavajú na význame pri tvorbe HDP, pričom podiel APK sektora bude mať do budúcnosti pravdepodobne klesajúci charakter.

Zahraničný obchod sa javí ako dôležitá súčasť ekonomického rozvoja SR. Umožňuje domácim producentom využívať výraznejšie úspory z rozsahu produkcie. Plne liberalizovaný obchod je jedným z dôležitých faktorov pri príleve zahraničných investícií, ktoré môžu bez obmedzení využívať všetky domáce výrobné faktory, zabezpečovať tak rast domácej spotreby cez rast zamestnanosti a na druhej strane zvyšovať exportnú výkonnosť ekonomiky cez rastúci zahraničný dopyt. Dôležitosť sektora je dokumentovaná rastúcou hodnotou ekonomickej otvorenosti národného hospodárstva ako celku zo 104,7 % v roku 1999 na 157,1 % v roku 2006. Analýza ukázala, že rast ekonomickej otvorenosti zaznamenal vyššiu dynamiku po vstupe SR do EÚ (plné odstránenie obchodných bariér, ale zároveň aj nižšie riziko a vyššia miera istoty z realizácie zahraničnoobchodnej výmeny - i keď v priestore integračného zoskupenia sa označovanie export a import nepoužíva, tieto termíny sú nahrádzané spojeniami odoslanie tovaru, a prijatie tovaru). Zahraničný obchod s APK komoditami v prípade SR zaznamenáva taktiež vyššiu dynamiku až po vstupe SR do EÚ, kedy došlo k úplnému odstráneniu tarifných a netarifných obmedzení. Ekonomická otvorenosť APK sektora dokumentuje horšie podmienky realizácie zahraničnoobchodnej výmeny. Výraznejší rast zaznamenala SR až po vstupe do EÚ z úrovne 92 % na 150,6 %. Podiel zahraničného obchodu s komoditami APK na celkovom zahraničnom obchode vykazuje v prípade exportu stabilizovanú pozíciu (4,1 % v 1999 na 4,2 % v 2006). Podiel importu APK klesol z 7,0 % na 5,4 %. Porovnanie podielu salda zahraničného obchodu na vytvorenom produkte vyznieva v prospech zahraničného obchodu ako celku (najvyššia hodnota v roku 2001 – 10,1 %), podiel salda obchodu s APK komoditami sa pohybuje na úrovni 20 až 25 % počas celého sledovaného obdobia, čo naznačuje, že pri súčasnej úrovni produkcie a vzhľadom k produkčným možnostiam sektor nie je schopný do budúcnosti vytvárať pozitívnu obchodnú bilanciu. Hrozbou pre deficitnosť obchodu je možný výskyt nepriaznivých klimatických podmienok, ktoré môžu zapríčiniť odlev primárnych komodít do ekonomicky stabilnejších a vyspelejších krajín EÚ a zároveň vytvoria nutnosť importov komodít z tretích krajín, pričom SR bude musieť v rastúcich cenách zaplatiť aj dovozné clá, ktoré chránia vnútorný trh EÚ. Určitou formou obrany, proti takémuto vývoju je zvýšená úroveň vertikálnej a horizontálnej koncentrácie v rámci APK, ktorá zabezpečí vytvorenie stabilnejších dodávateľsko-odberateľských vzťahov a zvýši konkurencieschopnosť APK ako celku. Zároveň to poukazuje na fakt, že nástroje, ktorými disponuje Spoločná poľnohospodárska politika sú kontraproduktívne v čase, keď na trhoch EÚ a v celosvetovom meradle neexistuje prebytok primárnych komodít. Nutnosť dovážať, pri celosvetovo rastúcich cenách, a dodatočne navyšovať ceny z titulu existencie vnútornej ochrany trhu vytvára vyšší tlak na rast cien v integračnom zoskupení, ako v krajinách, ktoré nedisponujú takou výraznou ochranou trhu. Z uvedeného dôvodu sa javí výraznejšie odstraňovanie ochrany v énútorn ho trhu v čase nedostatku ako riešenie potenciálnych problémov s vysokým rastom cien poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie.

Druhá časť vlastnej práce sa zaoberá teritoriálnou a komoditnou štruktúrou zahraničného obchodu SR a zahraničného obchodu s komoditami APK. Z hľadiska zohľadnenia teritoriálnych zoskupení, si najvyšší podiel na exportoch zachováva EÚ 25, kam smeruje stabilne 85% exportov, tretie krajiny sa podieľajú na exporte 15 %. Tretie krajiny sa podieľajú výraznejšie na celkových importoch do SR, kde zvýšili svoj podiel z 25 % na 32 %. Tento vývoj je dôsledkom energetickej závislosti SR na krajinách produkujúcich primárne energetické nosiče, ktoré sa zaraďujú medzi tretie krajiny. K najvýznamnejším exportným teritóriám SR sa zaraďujú: Nemecko, Česko, Taliansko, Rakúsko, Poľsko,

- 16 -

Francúzsko, Maďarsko. Pričom z hľadiska zmeny, sa medzi najvýznamnejších nedostala žiadna iná krajina ani v roku 2006. V oblasti importov je situácia odlišná, i keď najvýznamnejším zostáva Nemecko (26 % pokles na 20 %). Nevyhnutnosť importovať energetické nosiče posunula medzi najvýznamnejších partnerov Ruskú federáciu (11 % v 2006). Okrem Ruska sa spomedzi tretích krajín stala jedným z významných partnerov na strane importu Čína (v roku 2006 – 4 %). Teritoriálne rozloženie salda zahraničného obchodu určuje, že najviac sa bilancia zhoršila s Ruskou federáciou (-78 mld. Sk), Kórejskou republikou (-48 mld. Sk), Čínou (-40 mld. Sk), Taiwanom (-20 mld. Sk) a Japonskom (-16 mld. Sk). Opačný vývoj bol zaznamenaný prevažne s krajinami EÚ (Veľkou Britániou, Holandskom, Nemeckom a Španielskom). V obchode s APK komoditami sa medzi najvýznamnejších partnerov zaraďuje: ČR, Poľsko, Nemecko, Maďarsko, Ukrajina, Holandsko, Taliansko v roku 1999, avšak v roku 2006 už Ukrajina nefiguruje medzi najvýznamnejšími partnermi. Medzi najvýznamnejších partnerov sa zaradilo Rakúsko. Efekt vytvárania obchodu sa prejavil pri obchode s produkciou APK viac ako pri celkovom obchode, keďže na celkovej zmene exportu APK sa podieľali krajiny EÚ 25 viac ako 90 %. Efekt odvracania obchodu sa prejavuje v prípade importov APK komodít, kde tretie krajiny zaznamenali úbytok v hodnote importov po vstupe SR do EÚ. Najvýznamnejšími dovozcami na územie SR v oblasti APK boli aj na začiatku aj na konci sledovaného obdobia rovnaké teritóriá (ČR, Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Holandsko, Taliansko). Prejavila sa vyššia teritoriálna diverzifikácia, kde podiel 7 najvýznamnejších partnerov na strane importu do SR v APK sektore klesol zo 70 % na 57 %. Saldo obchodu s komoditami APK je počas celého sledovaného obdobia záporné. Najvyšší podiel na salde dosahujú krajiny sústredené v zoskupení EÚ 25, pričom saldo s tretími krajinami je takmer vyrovnané. Z pohľadu konkrétnych teritórií je najhoršia dynamika salda zaznamenaná v obchode s ČR (-219 mil. Euro), nasledovaná Poľskom (-85 mil. Euro), Nemeckom (-83,5 mil. Euro). Na druhej strane, najvýraznejšie zlepšenie bilancie obchodu s APK sa dosiahlo v sledovanom období s Maďarskom (82 mil. Euro), Rakúskom (38 mil. Euro), Taliansko (22 mil. Euro). Celkovo možno hodnotiť teritoriálnu štruktúru ZOSR ako relatívne stabilizovanú, ktorá je úzko naviazaná na krajiny EÚ. Tak ako pri celkovom obchode, tak aj pri obchode s komoditami APK dochádza postupne po vstupe k vyššej dynamike vytvárania obchodu s krajinami EÚ, na druhej strane efekt odvracania sa významnejšie presadzuje len v obchode s APK komoditami a to z dôvodu, že obchod s priemyselnými tovarmi nie je z hľadiska EÚ tak chránený, ako obchod s APK produkciou.

Komoditná skladba celkového ZOSR podľa nomenklatúry SITC naznačuje, že trieda stroje a zariadenia sú kľúčovým sektorom na strane exportu aj na strane importu. Dôvodom je prísun proexportne orientovaných zahraničných investícií, kde čisto export zabezpečený investíciami do automobilového priemyslu môže dosiahnuť v roku 2010 hodnotu 1 bilióna Sk. Z pohľadu exportu došlo k zvýšeniu podielu tejto triedy z pôvodných 39 % na 49 % v roku 2006. Skladba importných tokov zostáva z hľadiska štruktúry stabilizovaná. Z hľadiska odkrytých komparatívnych výhod sa presadzuje skupina strojov a zariadení (v celom sledovanom období dosahovala hodnoty indexu RCA vyššie ako 0, čo naznačuje komparatívnu výhodnosť) a skupina trhových výrobkov (RCA v roku 2006 na úrovni 0,323- odkrytá komparatívna výhoda). Najexportovanejšie komodity z hľadiska APK boli v roku 2006 nasledovné: cukor a chemicky čistá sacharóza (najvyšší prírastok exportov oproti 1999, 4 mld. Sk), čokoláda a ostatné potravinové prípravky obsahujúce kakao (prírastok 3 mld. Sk), syry a tvaroh (prírastok 2 mld. Sk), kukurica (2,2 mld. Sk), pšenica

(1,9 mld. Sk). Prvých 25 komoditných skupín sa podieľalo na celkovom APK exporte v roku 2006 72 %. Podiel skupín s exportom menším ako 1 milión Sk zostal taktiež stabilizovaný (v 1999 55 skupín a v roku 2006 52 skupín). Najvyšší prepad v hodnotách exportov zaznamenali skupiny: cigary, cigarky, cigarety (-0,9 mld. Sk), margaríny (-470 mil. Sk), prípravky používané ako krmivo pre zvieratá (-261 mil. Sk). Z hľadiska importu APK komodít dochádza v čase k rastu priemernej hodnoty importov a aj hodnoty mediánu sledovaných komodít, pričom výraznejší rast hodnôt bol zaznamenaný po vstupe SR do EÚ. Podiel komodít s importom vyšším ako priemerným takisto stúpol z 26,5 % na 29,5 %. Dynamika zmien v importoch ukázala, že pred vstupom do EÚ sa zaznamenal prírastok importov pri 147 komoditných skupinách, zatiaľ čo po vstupe to bolo len pri 139 skupinách. Naopak pokles v hodnotách importov bol vyšší po vstupe do EÚ, ako pred vstupom. Medzi komoditné skupiny s najvyšším importom v roku 2006 možno zaradiť: čokoláda a ostatné potravinové zmesi obsahujúce kakao (prírastok v sledovanom období 2,8 mld. Sk); mäso zo svíň (3,1 mld. Sk); chlieb, zákusky, koláče, sušienky (1,6 mld. Sk); potravinové prípravky inde nešpecifikované (1,5 mld. Sk), prípravky používané ako krmivo pre zvieratá (1 mld. Sk). Najvyššie úbytky v importoch boli počas celého sledovaného obdobia zaznamenané pri skupinách patriacich do triedy 24 (tabak a tabakové výrobky). Z hľadiska bilancie dochádza v čase k poklesu skupín s pozitívnou bilanciou obchodu z 55 na 51 komoditných skupín a rastie početnosť komoditných skupín s negatívnou bilanciou. Najvýraznejšie zlepšenie bilancie sa dosiahlo v komoditných skupinách: cukor a sacharóza, kukurica, pšenica, slad, semená repky a semená repky olejnej. Zhoršenie bilancie sa výrazne dotklo skupín: mäso zo svíň; prípravky používané ako krmivo pre zvieratá; víno z čerstvého hrozna; hydinového mäsa; minerálnych vôd sýtených, obsahujúcich cukor a ochucovadlá. Z pozície hodnotenia odkrytých komparatívnych výhod dochádza v čase k poklesu počtu skupín dosahujúcich komparatívnu výhodu zo 68 na 56 v roku 2006. Najvyššie komparatívne výhody spomedzi skupín s exportom vyšším ako 100 mil. Sk dosahujú: slad; ostatné živé zvieratá; kakaová hmota; melasy; jačmeň; mäso z oviec a kôz; živý hovädzí dobytok; semená repky a semená repky olejnej; obilné zrná inak spracované. Spomedzi 10 komodít s najvyšším exportom v roku 2006 sa dosahuje komparatívna nevýhoda len pri skupinách: chlieb, zákusky, koláče, sušienky; vody minerálne, sýtené, obsahujúce cukor a ochucovadlá. Vyhodnotenie komoditných skupín z pozície čistej exportnej výkonnosti ukazuje, že dochádza k výraznejšiemu rastu obojsmerného obchodu, ktorý je spôsobený najmä rastom importov. Priemern

- 19 -

á hodnota negatívnych zmien bola -0,4456, zatiaľ čo priemer pozitívnych zmien bol len 0,3395.

Tretia časť práce je venovaná hodnoteniu rastu konkurencieschopnosti a stupňa špecializácie slovenského a českého agropotravinárskeho sektora v porovnaní so zoskupeniami EÚ 25, EÚ 15 a V4+ Rakúsko. Vyhodnotenie bolo uskutočnené pomocou regresnej analýzy Balassovho indexu v čase na skupine 201 komodít. Najvyššie exportné komparatívne výhody sa pre SR v porovnaní s EÚ 25 dosiahli v skupinách: sušené ovocie, zmesi orechov; ostatné živé zvieratá; melasy; slad; slnečnicové semená. Pre ČR sú to komoditné skupiny: olejnaté semená a plody; chmeľové šištičky; živé ryby; slad; ostatné živé zvieratá. Celkovo však počas vývoja dochádza k poklesu exportnej konkurencieschopnosti pre SR v porovnaní s EÚ 25. Dochádza zároveň aj k strate špecializácie APK exportov. ČR síce stráca exportnú konkurencieschopnosť, ale tá je spôsobená najmä poklesom silných exportných komparatívnych výhod pri komoditných skupinách, ktoré však na konci sledovaného obdobia stále dosahujú komparatívne výhody (B

- 18 -

index > 1), čo spôsobuje pokles relatívnej špecializácie. Pri porovnaní exportných komparatívnych výhod s EÚ 15 sa dosahuje najvyššia hodnota B indexov za SR pri rovnakých komoditách ako pri EÚ 25. Pri ČR sa dosahuje najvyššia exportná komparatívna výhoda tiež pri rovnakých komoditách ako pri EÚ 25 s výnimkou ostatných živých zvierat, ktoré nahradili v TOP 5 mlieko a smotana nekoncentrované. Hodnota exportných komparatívnych výhod má však v porovnaní so zoskupením EÚ 15 klesajúcu tendenciu pre SR, čo naznačuje stratu exportnej konkurencieschopnosti vo vzťahu k danému teritóriu. Strata exportnej konkurencieschopnosti je sprevádzaná poklesom špecializácie. ČR zaznamenáva podobný vývoj ako pri porovnaní so zoskupením EÚ 25, kde regresná analýza indikuje pokles exportnej konkurencieschopnosti, avšak tá je spôsobená poklesom silných exportných komparatívnych výhod, pričom početnosť komoditných skupín s komparatívnou výhodou zostáva zachovaná. Z toho vyplýva, že v prípade ČR dochádza len k relatívnej strate špecializácie. Porovnanie s krajinami V4 a Rakúska SR dosahuje najvyššie exportné komparatívne výhody v skupinách: mäso z oviec a kôz, sušené ovocie a zmesi orechov; slnečnicový, bavlníkový a požltový olej; kakaová hmota; prasačí tuk. ČR dosahuje najvyššie výhody pri skupinách: živé ryby; chmeľové šištičky; rastlinné šťavy a výťažky; semená a plody olejnaté; pivo vyrobené zo sladu. Výsledky regresnej analýzy poukazujú na pokles exportnej konkurencieschopnosti pre SR, čo je potvrdené klesajúcim počtom komoditných skupín s B indexom > 1. Na druhej strane špecializácia zostáva zachovaná. Česká republika zaznamenala pozitívny rast početnosti komodít, ktoré dosahujú exportnú

ompkČ

aratívnu výhodu. Stupeň špecializácie sa v priestore V4 a Rakúska zachováva aj pre R.

- 21 -

arative advantages, which remain in the area of comparative

3.

8.

9.

7. SUMMARY

Foreign trade is considered as an important part of market economy. With the help of foreign trade flows, economies are able to gain commodities, which are produced ineffectively under the production circumstances of countries. On the other side, it helps the domestic economy to produce special products and services in larger amounts to maintain economies of scale. Such type of specialization retrieves savings of production factors for domestic economy, which are rather limited. Slovak Republic is an economy that has undergone large changes from the historical point of view. Changes connected to alternation from central planned economy to market economy are not done yet. The process of conversion among these two types of administering economical processes has required reforms in many areas of political, economical and social life. Foreign trade was one of the areas, which had to be reformed. According to these facts the main goal of the dissertation work was set as follows: Evaluation of condition and changes in the area of Slovakian foreign trade before and after accession to the European Union, specially fixed on the agro-foodstuff trade. Reaching the main goal was divided into partial goals.

The analysis showed that Slovak Republic has reached high rates of economical growth. On the other side the total production of agro-foodstuff sector is not stable and its contribution to GDP of Slovak republic dropped in the researched period from 7,85% (1999) to 6,8% (2006). This is mainly caused by decreasing share of foodstuff sector on the GDP. Primary sector of agriculture increased its share on GDP of SR to 3,93% in 2006.

Development in the area of foreign trade showed, that Slovakia is an open economy, where the index of economic openness reached 157 % in 2006. Economic

openness of agro-foodstuff sector started to grow after the accession to the EU. Till that time, it was balancing at the rate around 90%. In the year 2006 it reached its top at 150 %. This development shows that foreign trade is a key factor for further economic growth and therefore it is necessary to keep on with liberalization processes in the world economy.

Territorial structure showed that trade patterns are bounded to EU markets (85% in export values, 68% in imports). There is a slight increase in significance of third countries on the side of imports (25% to 32%). Agro-foodstuff sector is closely bounded to near neighbors (Czech Republic, Hungary, Poland, and Austria). Research showed that the accession to EU had positive impact on trade creation in the agro-foodstuff sector and that it slightly diverted imports from third countries.

Commodity structure of agro-foodstuff trade showed, that according to RCA indices, there was a drop in the number of commodities which gained comparative advantages (68-1999 to 56-2006). According to NEI indices the best results were reached by these commodity groups: malt, other live animals, molasses, barley, sheep and goat meat, rape or colza seeds, wheat.

Export advantages and change in the specialization degree were analyzed by regression analyses of Balassa indices for 201 commodity groups (4 digit HS code). The results showed that Slovakia is suffering a loss in export comparative advantages and the degree of specialization is decreasing in comparison with EU 25 and EU 15. On the other side in comparison with V4 countries and Austria the degree of specialization is remaining the same, but comparative advantages are shrinking, but not at the rate as by EU 15 and EU 25. Czech Republic is loosing its specialization only relatively, because the number of commodities which maintain B index greater than 1 is staying the same, so it’s only a drop

f high positive values of compoadvantages at the end as well. 8. POUŽITÁ LITERATÚRA

1. Baláž, P. a kol.(2001): Medzinárodné podnikanie, Sprint vfra Bratislava, 2001, str. 591, ISBN 80-88848-68-7

2. Balassa, B. (1965): Trade Liberalization and Revealed Comparative Advantage. The Manchester School of Economic and Social Studies, 33(1), str. 99-123 Bartošová D., Bartová Ľ., Fidrmuc J. (2007): Agro-potravinársky obchod Slovenskej republiky po vstupe do Európskej únie. In: Ekonomický časopis (Journal of Economics), roč.55, č.4: str. 327-344

4. Bartová, Ľ. (2002): Globalisation and poverty. In: Agricultural economics, roč. 48, č.2, 2002, str. 81-86, ISSN: 0139-570-X

5. Beck, U.(2004): Čo je globalizácia?, Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov Bratislava, 2004, str. 189, ISBN 80-8061-190-4

6. Bielik, P. a kol. (1999): Ekonomika poľnohospodárstva a európska integrácia, SPU v Nitre a ČZU v Prahe, 1999, str. 255, ISBN 80-7137-616-7

7. Bielik, P., Belica, M., Kuzma, F. a kol.(1998): Agrárna ekonomika. 2. vyd. Nitra: SPU Nitra, 1998. 247 s. ISBN 80-7137-480-6 Bielik, P., Pokrivčák, J. (2001): Transfers of Income Due to the EU's CAP and the Accession of Central and Eastern Europe. In: Agricultural Economics − Zemědělská Ekonomika, roč.47, č.3 str.122 – 126. Bojnec, Š., Fertö, I. (2006): Comparative Advantages and Competitiveness of Hungarian and Slovenian Agro-Food Trade in the EU Markets, Paper prepared for the presentation at the 98th

- 20 -

EAAE Seminar: Marketing Dynamics within the Global Trading Systems: New Perspectives. Greece, July 2006

30. Jeníček, V.(2001): Globalisation. In: Agricultural economics, roč. 47, č. 3, 2001, str. 100-107, ISSN 0139-570-X

10. Blaas, G.(2002): Problémy integrácie agropotravinárskeho sektora do EÚ z hľadiska agrárnej politiky. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. II, č. 1, 2002, str. 17-20, ISSN 1335-6186

11. Blaas, G.(2004): Slovak agriculture and the integration into the EU. In: Agricultural economics, roč. 50, č. 3, 2004, str. 100-104, ISSN 0139-570-X

12. Blass, G. (2001): Poľnohospodárstvo sa pripravuje na členstvo v únii. In: Euromagazín č.1/2001, ISSN 1335-3918

13. Clausing KA (2001): Trade creation and trade diversion in the Canada-United States Free Trade Agreement. In: Canadian Journal of Economics, roč.34, č.3 Drábik., D., Pokrivčák, J., Ciaian, P. (2007): Trade Creation and Diversion in the Enlarged EU 14.

15.

18.

21. ork, New

Market: Evidence for Agricultural Trade in Slovakia. In: Finance a úvěr (Czech Journal of economics and finance), 57 (2007), str. 433-447 Dalum, B., Laursen, K. a Villumsen, G. (1998): Structural change in OECD export specialisation patterns: De-specialisation and Stickiness. International Review of Applied Economics, č. 12 (3), str. 423-443

16. Egger, P., Pfaffermayr, M. (2002): The pure effect of European Integration on Intra-EU Core and Periphery Trade. University of Innsbruck Working Papers in Economics, 2002/1

17. Ehl, M.(2001): Globalizace pro a proti, Academia, nakladateľstvo Akademie věd České republiky Praha, 2001, str. 185, ISBN 80-200-0897-7 Elexa, Ľ.(2004): Negatívne prejavy globalizácie v hospodárskej a sociálnej sfére. In: 7. medzinárodná vedecká konferencia doktorandov EDAMBA na Ekonomickej univerzite v Bratislave, 2004, str. 158-163, ISBN 80-225-1882-4

19. Filip, J.(2001): Základy svetovej ekonomiky (časť I.), Vydavateľstvo EKONÓM Bratislava, 2001, str. 242, ISBN 80-225-1496-9

20. Fontaine, P. (1998): Európa v desiatich bodoch (tretie vydanie), Luxembourg: Úrad pre oficiálne publikácie Európskej únie, 1998. ISBN 80-88848-47-4 Greenspan, A.(2005): Globalization. At the Council on Foreign Relations, New YYork, 2005, dostupné online na: http://www.federalreserve.gov/BOARDDOCS/Speeches/2005/20050310/default.htm

22. llinois, 2004,

Greenspan, A.(2004): Globalization and innovation. At the Conference on Bank Structure and Competition, sponsored by the Federal Reserve Bank of Chicago, Chicago, Idostupné online na: http://www.federalreserve.gov/BoardDocs/Speeches/2004/200405062/default.htm

23.

25.

- 23 -

32.

33.

str. 266,

38.

41. -529, ISBN 80-

46.

50.

52.

31. Jiménez, G.(1999): Základy exportu a importu, Slovenská obchodná a priemyselná komora Bratislava, 1999, str. 276, ISBN 80-85588-67-6 Kadlečíková, M.(2000): Inštitucionálne a personálne predpoklady zahraničného obchodu agropotravinárskych komodít. In: Aktuálne problémy agrárneho trhu, 2000, str. 203-207, ISBN 80-7137-750-3 Kelíšková, D.(2001): Význam existence celní unie pro agrární obchod mezi Českou a Slovenskou republikou. In: Medzinárodné vedecké dni 2001 (VI. Zväzok- sekcia Mladá veda), 2001, str. 1660-1668, ISBN 80-7137-871-2

34. Lafay, G. (1992): The Measurement of Revealed Comparative Advantages. In: Gagenais, M.G. and Plunet, P-A. (eds.) International Trade modeling. Chapman and Hall, London, str. 209-236

35. Lipková, Ľ.(2002): Medzinárodné hospodárske vzťahy, Sprint vfra Bratislava, 2002,ISBN 80-88848-70-9

36. Meade, J. (1955): The Theory of Customs Unionn. Amsterdam. North-Holland., 1955 37. Malejčík, A.(2000): Význam obchodu v ekonomickej aktivite štátu. In: Aktuálne problémy

agrárneho trhu, 2000, str. 55-60, ISBN 80-7137-750-3 Matošková, D. a Ižáková, V.(2001): Úspešnosť a možný vývoj agropotravinárskeho obchodu SR s krajinami CEFTA. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. I, č. 2, 2001, str. 29-37, ISSN 1335-6186

Ľ39. Michník, . a kol.(1998): Zahraničný obchod, Sprint vfra Bratislava, 1998, str. 656, ISBN 80-8884-31-8

40. Michník, Ľ. a kol.(2000): Ekonomika zahraničného obchodu, Vydavateľstvo EKONÓM Bratislava, 2000, str. 321, ISBN: 80-225-1118-8 Nigrinová, L.(2004): Konference WTO v Cancún. In: In: 7. medzinárodná vedecká konferencia doktorandov EDAMBA na Ekonomickej univerzite v Bratislave, 2004, str. 524225-1882-4

42. Podolák, A.(2000): Medzinárodná obchodná politika, SPU Nitra, 2000. str. 101 43. Podolák, A.(2002): Pozície agropotravinárskych komodít SR na spoločnom trhu EÚ. In:

Agrárna politika v predvstupovom období, 2002, str. 35-36, ISBN 80-968665-4-0 44. Podolák, A.(2002): Postavenie agroobchodu v bilančnej sebestačnosti SR. In: K aktuálnym

otázkam PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ, 2002, str. 21-23, ISBN 80-8069-014-6 45. Podolák, A.(2000): Metodologický prístup hodnotenia efektívnosti komoditného agroobchodu.

In: Aktuálne problémy agrárneho trhu, 2000, str. 31-34, ISBN 80-7137-750-3 Podolák, A.(2005): Knowledge Economy in the content of education, research and consulting at Hudák, J. (1998): Transformácia a privatizácia slovenského poľnohospodárstva z pohľadu

európskej integrácie. In:Sborník integrace a využívaní přírodních zdrojů, Díl I, Praha: ČZU, 1998. s. 203-206.

the faculties of economics. In: Agricultural economics, roč. 51, č. 11, 2005, str. 503-507, ISSN 0139-570-X

24. Hutník, F.(2001): Ekonomická izolácia poľnohospodárstva. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. I., č.1, 2001, str. 3-9, ISSN 1335-6186 Hambálková, M.(2002): Vývojové tendencie v zahraničnom agrárnom obchode a jeho prispôsobovanie procesu globalizácie. In: Medzinárodné vedecké dni 2002: Ekonomika

47. Podolák, A., Stehlo, P.(2001) : Agrárna politika, Nitra: Agroinštitút, 2001, prvé vydanie, s. 122, ISBN 80-7139-076-9

48. Pokrivčák, J., Bartová, Ľ., Ciaian, P. (2005): Modelling of the Slovak Agricultural Markets – AGMEMDO Approach. [EAAE Congress.] August 24 – 26, Copenhagen, Denmark.

a manažment podnikov v procese globalizácie (manažment a marketing - zväzok 1), 2002, str. 85-89, ISBN 80-8069-027-8

49. Pokrivčák, J., Ciaian, P. (2004): Agricultural Reforms in Slovakia. Finance a Úver/ Czech Journal of Economics and Finance, 54, (9 – 10) : 420 – 435. Pokrivčák, J., Ciaian, P, Bartová, Ľ. (2004). „Agricultural Economics and the Common 26. Ižáková, V.(2002): Metodika sledovania a vyhodnocovania efektívnosti exportnej podpory. In:

Ekonomika poľnohospodárstva, roč. II, č. 3, 2002, str. 87-89, ISSN 1335-6186 Agricultural Policy“, in B. Sergi and W.T. Bagatelas (eds), The Slovak Economy and EU Membership. Bratislava: IURA Edition, Edícia Ekonómia. 27. Ižáková, V.(2003): Stratégia vývozu agropotravinárskych komodít, Impressum Bratislava,

2003, str. 33, ISBN 80-8058-297-1 51. Pokrivčák, J. a kol.(2007): Medzinárodná ekonomika 1. časť. Nitra: SPU Nitra, 2007, s. 133 (skriptá v tlači) Quintas, M.(2000): Vplyv globalizácie na vývoj zahraničného obchodu vo vybraných rozvojových krajinách sveta. In: Mladá veda 2000: Zborník vedeckých prác z medzinárodnej

28. Jeníček, V.(2004): Economic growth and new economy. In: Agricultural economics, roč. 50, č.1, 2004, str. 1-8, ISSN 0139-570-X

29. Jeníček, V.(2004): Globalisation and regionalisation. In: Agricultural economics, roč. 48, č.2, 2002, str. 87-92, ISSN 0139-570-X vedeckej konferencie doktorandov vo vednom odbore 62-03-9 „Odvetvové a prierezové

ekonomiky“, 2001, str. 173-176, ISBN 80-7137-858-5

- 22 -

53. t. In: Kiel Institute of Sachs, J.D.(2000): Globalization and Patterns of Economic Developmen 72. Šíbl, D. a Šaková, B.(2002): Svetová ekonomika, Sprint vfra Bratislava, 2002, str. 418, ISBN 80-88848-98-9 World Economics, 2000, dostupné online na:

http://www.earthinstitute.columbia.edu/about/director/pubs/Kiel2000.pdf 73. Šíbl, D.(1995): Ekonomická interdependencia vo svetovej ekonomike, Ekonomická univerzita v Bratislave, 1995, str. 258 str., ISBN 80-225-0641-9 54. : Sachs, J.D.(2005): Challenges of Sustainable Development Under Globalization. In

International Journal of Development Issues, Vol. 4, No. 2, 2005, dostupné online na: http://www.earthinstitute.columbia.edu/about/director/documents/InternationalJournalofDevelopmentIssuesDec2005-Challengesofsustainabledevelopmentunderglobal.pdf

- 25 -

75.

77.

2. ement Process. Unpublished manuscript. Department of Economics Lund University, June 2006

ály:

74. Šíbl, D.(1998): Európska únia encyklopédia, Sprint vfra Bratislava, 1998, str. 343, ISBN 80-88848-32-6 Šimo, D.(2001): Foreign agrarian trade of the Slovak Republic before the accession into the

55. Samuelson, P.A. a Nordhaus, W.D.(1992): Economics (fourteenth edition), McGraw-Hill Inc. New York, 1992, str. 784, ISBN 0-07-054879-X

European Union. In: Agricultural economics, roč. 47, č. 8, 2001, str. 345 – 348, ISSN 0139-570-X

56. Selvarajah, Ch.T. a Cutbush-Sabine, K. (1991): International business, Longman Cheshire Pty Limited Melbourne, 1991, str. 471, ISBN 0-582-71257-2

76. Šimo, D.(2000): Analýza komoditnej štruktúry agropotravinárskeho zahraničného obchodu SR. In: Aktuálne problémy zahraničného obchodu , 2000, str. 115-119, ISBN 80-7137-750-3 Tomková, B.(2004): Obchodná politika Európskej únie a Svetová obchodná organizácia 57. Sedlák, J.(2003): Slovenské poľnohospodárstvo v Európskej únii, Delegácia Európskej komisie

v Slovenskej republike Bratislava, 2003, str. 23, ISBN 80-89102-04-2 (WTO). In: 7. medzinárodná vedecká konferencia doktorandov EDAMBA na Ekonomickej univerzite v Bratislave, 2004, str. 699-701, ISBN 80-225-1882-4 58. Serenčéš, R. (2000): Agrárny trh a zahraničný obchod agrokomodít. In: Aktuálne problémy

agrárneho trhu, 2000, str. 145-149, ISBN 80-7137-750-3 Serenčéš, R. (2007): Globalizácia svetového hospodárstva a svetového obchodu. In:

78. Vicen, M.(2000): Nová spoločná poľnohospodárska politika EÚ. In: Aktuálne problémy agrárneho trhu, 2000, str. 39-43, ISBN 80-7137-750-3 59.

63.

64.

65.

Medzinárodný obchod a formovanie agroobhcodnej politiky. (ed). Nitra: SPU Nitra, 2007, str. 9-27, ISBN 978-80-8069-863-8

79. Vincúr, P. a kol.(1997): Hospodárska politika, KON-PRESS Bratislava, 1997, str. 358, ISBN 80-85413-30-2

60. Sirotský, Ľ.(2001): Agrárna sebestačnosť Slovenskej republiky a vývoj agrárneho trhu. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. I., č.1, 2001, str. 35-42, ISSN 1335-6186

80. Viner, J. (1950). The Customs Union Issue. New York: Carnegie Endowment for International Peace.

61. Smreková, M.(2002): Dovozný a vývozný obchodný prípad, Slovenská obchodná a priemyselná komora Bratislava, 2002, str. 127, ISBN 80-89105-01-7

81. Wall, S. a Rees, B.(2001): Introduction to international business, Pearson Education Limited Essex, 2001, str. 362, ISBN 0-582-41455-5 Wilhelmsson, F. (2006): Trade Creation, Diversion and Displacement of the EU Enlarg8

62. Stehlo, P.(2003): Prístupy Slovenska na rokovaniach WTO v kontexte so spoločnou pozíciou EÚ. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. III., 2003, č.3, str. 55-56, ISSN: 1335-6186 Stehlo, P. a Gálik, J.(2002): Zahraničný agropotravinársky obchod a jeho očakávaný vývoj v podmienkach členstva v EÚ. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. II., č.1, 2002, str. 43-48, ISSN 1335-6186 Stehlo, P. (2000): Komoditná a teritoriálna analýza zahraničného agropotravinárskeho obchodu.

Ostatné materiwww.wto.orgIn: Výskumné práce 2000: Zborník riešených výskumných prác v roku 2000, Bratislava:

VÚEPP, 2001, prvé vydanie, s. 96-103, ISBN 80-8058-214-9 Stiglitz, J.E.(2004): The future of global governance. In: Initiative for Policy Dialogue Working

www.oecd.orgwww.statistics.skwww.statistics.sk/pls/elisw/vbdhttp://epp.eurostat.ec.europa.

Paper Series, Task Force on Governance of Globalization, 2004, str. 16, dostupné online na: http://www2.gsb.columbia.edu/faculty/jstiglitz/download/2004_Future_Global_Governance.pdf eu/portal/page?_pageid=1090,30070682,1090_33076576&_dad

=portal&_schema=PORTAL66.

Stiglitz, J.E.(2003): Ethics, market and government failure, and globalization. In: presented to the Vatican Conference at the Ninth Plenary Session of the Pontifical Academy of SocialScience, 2003, str. 19, dostupné online na:

http://europa.eu/index_sk.htmwww.nbs.sk

http://www2.gsb.columbia.edu/faculty/jstiglitz/download/2003_Ethics_Market_and_Government_Failure_and_Globalization.pdf www.economy.gov.sk

www.land.gov.skwww.vuepp.sk

67.

Stiglitz, J.E.(2002): Development policies in a world of globalization. In: presented at the seminar “New International Trends for Economic Development” at the Social Development

http://www.imf.org/external/np/exr/ib/2000/041200.htm

Publikač1.

Európy je v rukách mladých, SPU Nitra, 2005, ISBN 80-8069-673-X (CD nosič)

Bank (BNDES), 2002, str. 27, dostupné online na:http://www2.gsb.columbia.edu/faculty/jstiglitz/download/2002_Development_Globalization.pdf Stiglitz, J.E.(2003): Globalization and the economic role of the state in the new millennium. In: Industrial and Corporate Change, 12(1), 2003, pp.3-26, dostupné online

68.

na: ná činnosť doktoranda : Vrtík, M. (2005): Vývoj agropotravinárskeho zahraničného obchodu a ekonomická otvorenosť agropotravinárskeho sektora SR v rokoch 2000-2003. In: Mladá veda 2005: Budúcnosť

http://www2.gsb.columbia.edu/faculty/jstiglitz/download/2003_Globalization_and_the_Economic_Role.pdf

69. Svatoš, M.(2001): Formation of agriculture position in globalisation process. In: Agricultural economics, roč. 47, č. 3, 2001, str. 111-114, ISSN 0139-570-X

70. Šíbl, D., Šaková, B., Čiderová, D., Mogyorosiová, Z., Mizerová, A.(2003): Európska únia: Vybrané kapitoly, Vydavateľstvo EKONÓM Bratislava, 2003, str. 154, ISBN 80-225-1693-7

71. Šíbl, D.(1998): Medzinárodná ekonomická integrácia a Európska únia, Vydavateľstvo EKONÓM Bratislava, 1998, str. 179, ISBN 80-225-0891-8

- 24 -

2.

4. Európe,

5.

2007.

6.

ětové globalizace“. Brno: ÚPE PEF MZLU, 2007.(zborník v tlači)

Vrtík, M a Bachová, S. (2005): Komoditná štruktúra zahraničného obchodu SR v rokoch 2001-2003. In: Mladá veda 2005: Aktuálne problémy a perspektívy agrárneho sektoru po vstupe do Európskej únie, SPU Nitra, 2005, ISBN 80-8069-637-3 (CD nosič) Bachová, S. a Vrtík, M. (2005): Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu 3. Slovenskej republiky v rokoch 2001-2003. In: Mezinárodní Baťova doktorandská konference, UTB Zlín, 2005, ISBN 80-7318-257-2 Bachová, S. a Vrtík, M. (2004): Vývoj zahraničného obchodu a ekonomická otvorenosť SR v rokoch 2000 až 2003. In: Mladá veda 2004: Spoločne vspoločne pre Európu, SPU Nitra, 2004, ISBN 80-8069-456-7 Vrtík, M. (2007): Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR s agro-potravinárskymi komoditami v rokoch 1999-2006. In: Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie „Mladá veda 2007“. Nitra : SPU,(zborník v tlači). Vrtík, M. (2007): Odkryté komparatívne výhody v komoditnej skladbe zahraničného obchodu SR. In: Medzinárodní vědecká konference „Role zemědelsko-potravinárskeho sektoru v procesu evropské integrace a sv

- 26 -