trovo a okoliepo strnke historickej a turistickej

Spracoval: JN MRAVK 1968

INFORMATVNA PRRUKA PRE H I S T R I U , T U R I S T I K U A CESTOVN RUCH

Kad kt naej vlasti oplva svojskou krsou a romantikou. Vade mono plnm dkom vychutnva zitky, jedny krajie ako druh. Kto zamieri pri svojom hadan k najjunejiemu cpu junho Slovenska, na miesta, kde Dunaj opa hranice naej vlasti, ocitne sa na rnych lnoch juhoslovenskej roviny pri trove, kde konia posledn vbeky erhtskych pahorkov s vinorodmi svahmi a Kovovsk kopce ako vzcny pozostatok matranskho teplomilnho refgia. V trove a na jeho okol njde aj len najnronej turista ojedinel zaujmavosti z histrie a z prrodnho bohatstva. trovo a jeho okolie je bohatm vsekom z histrie udstva, je pokladnicou flry i fauny, miestom pohody a oddychu k naerpaniu novch ivotnch sl a tvorivej energie. Tto, klimaticky vemi prjemn oblas, i ked donedvna neznma irokej verej nosti, m vea miest vhodnch k prjemnmu preitiu dovolenky. Uplynulo takmer pol storoia, o o trove a jeho okol nevylo iadne sborn dielo, ktor by oboznamovalo itatea s histriou a zaujmavosami trova a jeho okolia. Na podnet Mestskho nrodnho vboru v trove som sa podujal zachyti ivot tohto mesta budcnosti na Dunaji, ktor v po slednch obdobiach aj svojm priemyslom vrast do nho nrodohospo drskeho ivota. elm si, aby sa prruka stala dobrm sprievodcom i pre toho najn ronejieho turistu po tomto zkut Novozmockho okresu. Autor

TATISTICK POPIS MESTA A NAJBLIIEHO OKOLIA trovo sa rozklad na avom brehu Dunaja v priesenku 36 stup ov a 23 min. zemepisnej dky vchodne od Ferra, o zodpoved 18 stupom a 43 min. vchodne od Greenwicha a 47 stupov a 48 mint severnej zemepisnej rky. Pdne zloenie predstavuje oblas neognnej alpsko-karpatskej priehlbne a eolitick relif spraov, spraovch hln a naviatych pieskov. Mesto a jeho chotr sa rozklad na poslednom cpe avobrenej Podunajskej niny, na rozhran zlomov Hronskej a Ipe skej spraovej tabule. Spraov sedimenty na niektorch miestach maj hrbku a 20 metrov. V najniie poloenej asti mesta namerali nadmorsk vku 107 metrov a v najvyej asti 127 metrov nad rovou hladiny Stredozemnho mora. Priemern ron teploty dosahuj +10.8 st. Celsia. Mesto a jeho blzke okolie s najteplejou oblasou v celej republike. Rieky Dunaj, Hron a Ipe ako aj sie novovybudovanch vod nch ndr v Bajtave, Svodne, Brtoch a Mule psobia priaznivo na mikroklmu okolia. Vodn zrky dosahuj ron priemer 590 mm. Veternos v meste a na jeho okol je mierna, pretoe ako erhtske pahorky a Kovovsk kopce na avom brehu Dunaja, tak aj kopce Pilisk a Vertske na pravom brehu Dunaja ju eliminuj na minimum. V roku 1960 v rmci zemnej reorganizcie okresov a krajov bol trovsk okres zruen a vlenen z vej asti do okresu Nov Zmky. V tom istom roku sa trovo rozrilo prilenenm obce

Nna a poet obyvatestva vzrstol na 8 150. Pre porovnanie, za poslednch 50 rokov poet obyvatestva vzrstol o 100 %. (V roku 1918 malo trovo 3 200 obyvateov a Nna 900 obyvateov). Po prilenen Nny k trovu sa rozrstol kataster mesta na 8 714 hektrov a predstavuje najv chotr v Novozmockom okrese. Poda nrodnostnho rozvrstvenia mesta 48 % obyvateov je nrodnosti slovenskej, 50 % maarskej a 2 % s in nrodnostn meniny. Vemi zaujmav je pracovn zaradenie obyvatestva. I napriek tomu, e mesto a okolie m ponohospodrsky charakter, z celkovho potu obyvatestva 36 % pracuje v priemysle, 22 % v doprave, 18 % v slubch a obchode a len 5 % v ponohospodr stve. Je to dsledok maximlneho zvyovania mechanizcie v tt nom ponohospodrskom sektore. Zvynch 21 % obyvatestva pripad na administratvu, malch driteov pdy, dchodcov a in menie skromn profesie. Progresivita sa prejavuje v poslednch rokoch aj v zdravotnej starostlivosti. Pred dvadsiatimi rokmi malo mesto 2-3 praktickch lekrov a jednho dentistu. Dnes m mesto polikliniku, v ktorej pracuje 14 lekrov na oddeleniach: praktickom, internom, konom, onom, krnom, zubnom a gynekologickom. V budcnosti sa ry suje vstavba zdravotnckych zariaden, ktor v sasnej dobe pre znan rozmach mesta u nevyhovuj. kolstvo a kultra zaznamenali podstatn vzostup hlavne za poslednch 10 rokov. Vybudoval sa kultrny dom s osvetovm zariadenm, rozrila sa mestsk kninica a vybudovali sa dalie koly. Mesto m v sasnej dobe dve zkladn devron koly (s vyuovacm jazykom slovenskm a maarskm), stredn veo becne vzdelvaciu kolu, ponohospodrske odborn uilite a udo v kolu umenia. trovo ako centrum ponohospodrskej oblasti m pomerne iroko rozvinut maloobchodn sie a sluby. M 21 potravinr skych predajn, 27 predajn s priemyslovm tovarom, 6 zvodov verejnho stravovania a 3 ubytovne (hotel Dunaj, hotel Hron a ubytova portovej lodenice). Okrem toho s v meste 2 lekrne a 2 erpadl pohonnch hmt. Medzi najvie podniky mesta bude nesporne patri kombint

trovo: Hlavn ulica, v pozad silueta ostrihomskej baziliky

Juhoslovenskch celulzok a papiern, ktorho vstavba znane pokroila, a zamestnanie v om njde 5.000 pracovnkov. Okrem uvedenho zvodu s v meste Slovensk krobrne, Ponitrianske tehelne, Zpadoslovensk mliekrne. Zdruen sluby, ttny majetok, Koospol a niekoko alch prevdzok a vrobn nrod nch podnikov, vrobnch drustiev a podnikov miestneho prie myslu. trovo je vznamnm elezninm uzlom s prekldkou zahra ninho tovaru. eleznin uzol sa vekoryso rekontruuje a po do konen elektrifikcie trate bude patri medzi najrozsiahlejie e-

Pohad na Ostrihom spod oblka bv, dunajskho mosta, ktor bol znien v r. 1944 ustupujcou nemeckou armdou

leznin uzly v strednej Eurpe. Na elezninej stanici je modern budova colnice, cez ktor vedie cesta do Maarska a balknskych ttov. Rieka Dunaj, ako alia medzinrodn vodn cesta, umonila trovu sta sa po Bratislave a Komrne tretm prstavnm mestom na Dunaji v naej vlasti. V letnch mesiacoch v rmci malho po hraninho styku zabezpeuje Dunajplavba prepravu loou do susednho Ostrihomu. V blzkosti dunajskho prstavu je termlny prame (30 st. Cel sia), ktor mesto vyuilo na vybudovanie termlneho kpaliska.

Na seku Dunaja pri trove je viacero pl, ktor obyvatelia vyuvaj v plnej miere na kpanie a opaovanie. portov lodeni ca, ktor patr medzi najmodernejie na Dunaji, dopluje vetky tie potreby, ktor s nerozlune spojen s predstavou prjemnej letnej rekrecie u vody. Na turistu a obdivovatea histrie zasa ve mi dobre psob farebn panorma na pravom brehu Dunaja so staroslvnym mestom Ostrihomom, monumentlnou bazilikou a vencom belasch Piliskch a Vertskych kopcov. Aby sme sa vak bliie oboznmili so zaujmavosami mesta a okolia, je potrebn v prvom rade narie do jeho histrie od rokov najdvnejch a po dnen asy.

PO STOPCH HISTRIE Obyajnmu turistovi, ktor prde do trova alebo jeho okolia, ani nenapadne, e sa nachdza na miestach, ktor boli na prelome z treohr do tvrtohr zaliate najprv Tortnskym a potom Sarmat skm vntrozemskm morom. Tieto moria pod vplyvom zemskej horotvornej innosti zanikli. Zostali po nich len slan lagny v pd nych priehlbniach, ktor sa postupom asu u tie vyparili. O exis tencii tchto mor, resp. ich lagn svedia ete i dnes slan pdy i slanisk, ktor sa tiahnu severnm smerom od mesta a najv raznejie sa prejavuj v chotroch obc Kamenn Most a Kamenn. Tieto slan pdy s vznamnm geologickm dokumentom. I ke produkne nie s prnosom pre ponohospodrstvo pre nevhodn pdne zloenie a mal obsah ivn pre kultrne rastliny, s vak eldordom rznych druhov slanomilnch rastln, ktor tu bujne vegetuj a dvaj prrode ojedinel charakter. Tieto oblasti s z konom chrnen ako prrodn rezervcie. Povrch dnenho trovskho okolia sa zaal panoramaticky formova vo tvrtohornom alviu. Hlavn lohu tu hrali riene nnosy a ich sedimenty. Tieto vytvrali vrstvy spiaovej pdy pretkan humusom a pieskami. Vemi blahodarne vplvali na pd-

ne zloenie vpencov sedimenty, ktor paralyzovali slan pdy a takto vytvrali psma nv a rodnej pdy. Takto zrodnen pda privbila aj obyvateov, ktor ako v pde tak aj v blzkych riekach hadali zdroj obivy. Prv obyvatelia tchto krajov (poda archeologickch nlezov na dolnom toku Hrona od eliezoviec po Kamenn Most) boli udia starej doby kamennej (paleolit), a to tzv. loveck kmene "aurignack" s volu tovou keramikou. Toto obdobie mono datova do roku okolo 4000 pred nam letopotom. alie archeologick nlezy na dolnom toku Hrona z rokov okolo 2500 pred nam letopotom svedia o pobyte polokoovnch kmeov, tzv. lukostrelcov, ktorch pra vlasou bol Ibersk polostrov. Nlezy po tchto polokoovnkoch patria do tzv. kultry unetickej. Jedna as kmeov sa zdriavala dlhiu dobu aj na lokalitch okolo dolnho toku rieky Ipa. Osdlenie samotnch priestorov dnenho mesta v tej dobe nebolo ete mon. Kataster dnenho trova bol v tom ase rozsiahlou moarinou prepletenou desiatkami dunajskch a hron skch meandrov. Delta Hrona sa tiahla a ku Kamennmu Mostu a pri vyej hladine Dunaja vody Hrona zalievali tieto irok rovinat priestory. Okolo roku 1200 pred nam letopotom obvali priestory okolo trova (hlavne svahy erhtskych pahorkov) pastierske kmene tzv. doby strednodunajskej-mohylovej (Sktovia). Ich loka lity dokumentuj iarov hroby z archeologickch vykopvok v Bni, Kamenine a Belej. Priazniv klimatick podmienky a rodnos pdy neustle pri ahovali novch a novch osadnkov. Okolo roku 600 pred nam letopotom datuj sa aj prv zmienky o osdlen dolnch tokov Hrona a Ipa keltskmi kmemi. Poda grckeho dejepisca Herodota sasne s Keltmi sa zdriavali na tchto priestoroch aj menie kmeov zoskupenia Roxolnov a Jazygov. Rybolov a pastierstvo boli hlavn zamestnania starovekch kmeov, ktor hadali obivu v tchto priestoroch. Z tchto pohntok smerovalo aj osdlenie bliie k toku Dunaja. Vysali priestory medzi zamokrenmi meandrami, kde si budovali prbytky. Keltovia boli teda prv usadlci v katastri dnenho mesta trova. Udrali sa tu i napriek

silnej imigrcii germnskych Kvdov a stopy po ich pobyte sa tu datuj ete od I. storoia nho letopotu. Kvdi sa pevne usadzuj v tchto priestoroch hlavne v I. sto ro pred nam letopotom a sfra ich lokalt sa tiahla celm stred nm Podunajskom. Rozmach re Kvdov na prelome letopotu na ruila expanzia Rimanov. Rmske lgie v postupe na sever u okolo roku 7 nho letopotu zaloili v dnenom Budne vojensk pevnos A Q U I N C U M a po jej zaloen v krtkom ase dosiahli aj prav breh Dunaja. Poda starovekch zznamov z Tusculy sa uvdza, e rmsky vojvodca Vinitius bol prv, ktor so svojimi lgiami prekroil rieku Dunaj u Brigetia (rmsky tbor na maarskej strane pri Komrne). V polovici prvho storoia nho letopotu s u rmske lgie aj na ostrihomskej skale, kde buduj vojensk tbor zvan "SALVA". Expanzia Rimanov sa vak tmto neskonila. Bola len prpravou na alie vboje. Reaz vybudovanch vojenskch tborov na pra vom brehu Dunaja (Aquincum, Salva, Brigetio, Carnuthum, Vindobona a alie) mala by alm odrazovm mstikom pre vboje na zemie Kvdov. Za panovania cisra Nervu (9698) podarilo sa im po celej rke prekroi Dunaj a zaa nov vboje na avom brehu. Kvdi rmskemu tlaku neodolali, ustpili a utiahli sa do hornatejch oblast strednho Slovenska. Rimania po obsa den avho brehu Dunaja znova zaali budova reaz novch vojen skch tborov a predsunutch pevnstok. Rmske lgie z tbora Salva (Ostrihom) prekroili Dunaj a v priestoroch dnenho t rova vybudovali meniu pevnstku, ktor pomenovali " A N A V U M " (resp. Anabum). Poda dohadov s. historikov prof. Ondroucha a prof. Eisnera tto vojensk pevnstka stla na mieste, kde teraz stoj rm. kat. farsk kostol. Pevnstka mala pdorys tvoruholnka o stranch 20 X 20 metrov so zaoblenmi uhlami. Poda rozsahu patrila medzi stredn ,,castella". Najprv bola vybudovan z dreve nch brvien a v 2. storo prestavan z plench tehl. Pomocn strne vee o rozmeroch 10 x 10 metrov boli v enkove, Chabe a Lelej. Zaiatkom 2. storoia pre upevnenie svojej moci na strednom Podunajsku Rimania sa snaili vytvori provinciu Markomniu

ako ochranu provincie Pannie (dnen Maarsko). Zmer sa im vak nedaril, pretoe ako Kvdi, tak aj Markomani boli germnske kmene a stavali sa zporne k rmskym vbojom. Ani poplatnos voi Rimanom ich nedontila k plnej poslunosti. Nepokoren kmene Kvdov, ktor sa stiahli do horskch oblast, aj naalej viedli loklne vojny s Rimanmi a takto ruili ich vboje na severn Slovensko, V rokoch 105 a 107 v tbore SALVA (Ostrihom) a v pevnstke ANAVUM (trovo) sa zdriavala I. rmska lgia, V. lgia ma cedonsk a XIII. zdvojen lgia. Posledn z nich mala svoje dern sily rozmiestnen v pevnstke ANAVUM a velil jej vojvodca Gaius Gilitus Agricola. Vboje na sever sa nezastavili ani v nasledujcich rokoch. Rmske lgie podnikali expanzvne boje v tchto priestoroch najviac na sklonku 2. storoia. V rokoch 175 a 179 viedol cez tieto kraje rmske lgie slvny vojvodca Marcus Aurlius, neskor rmsky cisr, ke ra rmska stla na vrchole svojej slvy. Marcus Aurlius sa dostal so svojimi lgiami hlboko do Pohronia, Poitavia i do Povaia (Laugaricio-Trenn). Tento slvny vojvodca tboril dlhiu dobu na dolnom toku Hrona a tu vraj zaal psa aj svoje dielo "MEMORIAE" (Pamti). V om sa zmieuje jednak o rm skych bojovch spechoch, ale tie aj o bojovch trapch v ase velkch horav, ke medzi vojakmi zrili epidmie a mnoho vo jakov zahynulo. V statiach svojich Pamt zmieuje sa aj o tom, e ako pohan poiadal svojich vojakov, ktor u boli kresania, aby vzvali bo ha na odvrtenie trap, ktor ich postihli. Pre udranie obsadenho zemia dal Marcus Aurlius vybudova sie predsunutch pevnost od priestorov dnench eliezoviec smerom zpadnm k Vhu a alej a ku Stupave. Sie tchto pev nost pomenoval "LIMES ROMANUS" (V. Ondrouch). Marcus Aurlius po zvolen za rmskeho cisra pokraoval vo vojnovom aen na Slovensku proti Kvdom. Na uvonen vojvodcovsk miesto vymenoval svojho syna Commoda. Jeho vo jensk spechy neboli u tak vek a vplyvom vonkajch okolnost

bol donten v roku 180 uzavrie s Kvdmi a Markomanmi mier a stiahnu hranicu rmskeho impria na Dunaj. Niektor vojensk pevnosti na avom brehu Dunaja i po uzavret mieru zostali v rukch Rimanov. Aj pevnos ANAVUM patrila medzi tie, ktor si naalej podrali Rimania, a to hlavne pre jej strategick vznam ako predsunutej pevnosti rmskeho tbora SALVA. Tok Dunaja nebol ete sptan hrdzami a vytvral irok rieite s mnostvom malch ostrovekov. Tieto ostroveky boli pospjan mostami z ostrihomskho tbora SALVA a do trov skej pevnstky ANAVUM. V rokoch 214 a 220 sa v pevnstke ANAVUM zdriavala I. pomocn lgia (adiutrix) a VII. kohorta Breukov, ktor sem bola odvelen z pevnosti BRIGETIUM (castrum BRIGETIUM) pod velenm vojvodcu Suetia Sabina. Medzi poslednch vojakov rmskeho impria v pevnosti ANA VUM patrili vojaci II. pomocnej lgie a jazdci (Mauretani Equites, Equites Scutari a Equites Promoti). o sa stalo s pevnstkou ANAVUM v neskorch obdobiach, to je historickou zhadou. Je pravdepodobn, e pevnstka zanikla za panovania rmskeho cisra Valentinina I. (364-375), v obdobiach padku Rmskej re a po roku 375 u nejestvovala. Rimania sa vak v tbore SALVA udrali a do zaiatku 5. storoia (nlezy rmskych minc Gally Placidie z r. 425-445 v Ostrihome). V tchto obdobiach aj tbor SALVA m nov pomenovanie "STRIGONIUM". I ke dejiny trova s zko spt s dejinami Ostrihomu, nepo darilo sa ete dosia njs pri vykopvkach v trove pamiatky na Rimanov. Naproti tomu v protiahlom Ostrihome nali sa bohat nlezy rmskych minc, zbran a inch vojenskch predmetov, ktor vytvraj bohat dokumentciu o pobyte Rimanov v tchto priestoroch. Obdobia rokov 375 a 450 (vojensk aenie Hnov) ako aj obdobia rokov 450 a 490 (sahovanie nrodov) nezanechali v priestoroch trova iadne stopy po existencii osdlenia. e okolie trova v tchto obdobiach bolo osdlen, dokazuj nlezy z arche ologickch vykopvok z blzkej Bne, Mule a Vojnc. Nlezy

z tchto vykopvok dokumentuj tu pobyt Vizigotov, Ostrogotov, Herulov, Longobardov, Cirdusov a alch mench kmeov z obdobia sahovania nrodov. Poda archeologickch vykopvok z druhej polovice 6. storoia osdlili tieto priestory spolone slovansko-avarsk kmene. Avari mali lepie vojensk sksenosti, km Slovania mali vie sklony k usadl mu ivotu. Slovania zabezpeovali pre avarskch bojovnkov potra viny, hlavne v obdobiach vojenskej obrany proti vbojom Frankov. Slovansko-avarsk osdlenie, poda doteraz odhalench nlezsk, tiahlo sa veda Hrona od Kozroviec cez Tekov, Tekovsk Hrdok, Bu, Kamenn a do trova, kde u v tej dobe stlo menie hradite (tehela). Najbliie vek hraditia boli v Kamenine (Vrhegy) a v Bni (archeologick nlezisk tzv. praskho typu). Spoluitie Slovanov s Avarmi sa datuje do konca 8. storoia, kedy Frankovia Avarov viackrt porazili a vytlaili ich z tchto priestorov. Naproti tomu Slovania zostali aj naalej vo svojich sdliskch. alia etapa slovanskho osdlenia dnench trovskch priesto rov sa datuje z obdobia Vekomoravskej re ( 8 3 0 - 9 0 6 ) . Okrem Bne a Kamenina uvdza sa slovansk osdlenie v Kamennom Moste, Pavlovej a ubej (patriarchlne hradite). Archeologick nlezisk v slovanskch hroboch z tchto obdob v povod Vhu, Nitry a itavy svedia o skutonosti, e Slovania boli u kresanmi. Naopak, v nleziskch dolnho Pohronia sa v slovanskch hroboch z tohto obdobia nachdzaj ritulne predmety v prevanej miere pohanskho typu. Niet zmienky o tom, ak mala nzov slovansko-avarsk osada, neskorie slovansk osada, ktor jestvovala v priestoroch pri tehelni. Menie osady v tej dobe preberali nzvy svojho patriarchlneho stareinu a rodiny ili v tzv. obinch". Slovansk osdlenci zaobe rali sa rybrstvom, pastierstvom a do znanej miery aj racionlnym hospodrenm s pdou, o sa nauili od Avarov (ora, sia, pestova plodiny). Priestory dnenho stredu mesta trova v tej dobe z analogic kch prin nemohli by trvale obvan, pretoe i v tej dobe boli

znane zamokren, najm pri povodniach, a v letnch mesiacoch boli zamoren komrmi. Z historickch prameov je znme, e Slovania vo vetkch prpadoch, i ke sa usadzovali pri riekach, vdy vyhadvali vyven miesta, ktor ich chrnili pred povod ami. Vek zmeny v tchto krajoch nastvaj koncom 9. storoia. Do roku (896) sa datuje prchod prvch maarskch kmeov. V tom ase na ostrihomskej skale stlo u pevn slovansk hradite, ktor vak nporu maarskch bojovnkov neodolalo. Slovansk patriarchlny hrad v Ostrihome (Strigo) patril medzi prv hraditia obsaden Maarmi a jeho pd znamenalo aj podmanenie pann skych Slovanov na pravom brehu Dunaja. Poda povest obsadil tieto priestory hlavn rodov kme nelnka Arpda, syna voj vodcu (vajdu) lmoa, jednho zo siedmich kmeovch nelnkov Maarov. Maarsk kmene sa po prchode hne neusadili na jednom mieste. Menili svoje sdlisk pozostvajce zo iatrovch osd, pretoe zvdzali neustle boje s franskmi krmi. Kmeov nelnk Arpd si vyhliadol za svoje sdlo ostrihomsk slovansk hradite. Po porke Frankov pri Bratislave (907) a po rozpade Vekomoravskej re sa utiahol na ostrihomsk hradite, kde toho istho roku aj zomiera. Po jeho smrti funkciu hlavnho kmeovho nelnka Maarov preber jeho syn Zoltn (Zaltas), ktor zomie ra v r. 950. Po smrti Zoltna ujma sa nelnctva Arpdov synovec Phalitrin a neskorie po om Zoltnov syn Taxis. Taxis pre starobu odovzdva ezlo nelnka svojmu synovi Gejzovi, ktor sa ako prv poksil zjednoti maarsk kmene. Poda povest, pri zjedno covan kmeov naral na odpor mnohch nelnkov a tak v nejednom prpade musel poui i nsilie. I napriek tomuto tvrdmu postupu zskal si postupom asu u kmeovch nelnkov vek autoritu a poslunos. Pri tomto svojom aen si podrobil aj vetky kmeov nelnctva Slovanov na dolnch tokoch Vhu, Nitry, itavy, Hrona a Ipa. Zdriaval sa vo svojej rezidencii na ostri homskej skale a takto zamenil koovn ivot za pevn obydlie. Na avom brehu Dunaja dal vybudova letohrdok nazvan " K A K A T H V R " (v preklade Miesto odpoinku). Poda uhor-

skch legiend sa v letohrdku Kakathvr narodil aj jeho syn tefan. Letohrdok Kakathvr stl na mieste dnenej trovskej mestskej tvrte zvanej GURGYAL". Kmeov nelnk Gejza zomiera v r. 997 a nelncke ezlo preber jeho syn tefan, ktormu sa podarilo dokoni zjednotenie maarskch kmeov a zrove privies ich k usadlmu ivotu. Okolo roku 1000 prijma kresansk vieru a dva sa korunova ako tefan I. za kra Maarov a vetkch inomaarskch kmeov, ktorm v tej dobe vldol. Korunovan slvnosti sa odohrali na ostrihomskom hrade a slvnostnm celebrtom bol sm rmsky ppe. Slovansk kmeov nelnci, ktor u predtm boli kresa nia, stavali sa k postupu panovnka kladne a na znak oddanosti mu darovali krsny pl vyvan zlatou niou. Na plti boli zlatom vyit aj psmen zaiatku modlitby: OTIE N... (Ote n... v cyrilike). Kr tefan I. ktor od cirkvi dostal svtoreenie SVT TEFAN, na znak svojej oddanosti rmskemu ppeovi presadzoval christianizciu na zem celho uhorskho ttu. Vo svojich podu jatiach naral na odpor mnohch kmeov, ktor sa brnili pri jatiu novho nboenstva. Medzi odporcami novho nboenstva boli aj niektor slovansk kmene v okol dnenho trova, ktor ili v sdliskch praosd dnenej Mule, Obidu, Salky a Malch Kosh. Pri ren kresanskej vierouky nevhal ani kr tefan I. poui nsilie. Pred krovskm ntlakom sa pohansk Slovania utiahli k dolnmu toku rieky Ipe (medzi Salkou a Malmi Kosihami) a tu si vybudovali men zemn hrad s obetnm miestom pre bohosluby pohanskm bohom. Kr tefan I. posielal k nim najprv kazov. Ke tto nepochodili, vyslal proti zemnmu slovanskmu hradu svoje vojsko, ktor hrad dobylo a Slovanov vyvradilo. Od tejto doby i dnes sa tto vyvenina pri Ipli medzi Salkou a Malmi Kosihami nazva "POGNYVR" (pohansk hrad). Po smrti uhorskho kra tefana I. (1038) aj nsledovn panovn ci si zvolili Ostrihomsk hrad za svoje krovsk sdlo. Pod hradom zaalo vyrasta podhradie a satelitn osady. V Ostrihome bolo zriaden arcibiskupstvo a cirkevn kapitula arcibiskupstva. Na a vom brehu Dunaja, naproti Ostrihomu, kde stl krovsk leto-

hrdok "Kakathvr", tie zaala vyrasta v tieni Ostrihomu men ia osada rybrov a prievoznkov ako majetok patriaci krovskmu hradu. Uhorsk kr Gejza I. v donanej listine z roku 1075 dva do daru "Villa Kakath" Svtobeadickmu optstvu (listina publikovan v diele: Monumenta Eccl. Strigoniensis I-55) a zaznamenva, e sa jedn o osadu s 10 usadlosami rybrov a prievoznkov, ktor bvaj na vyvenine okolo letohrdku Kakathvr". S tmto darom okrem osady dostva optstvo tri popluia oriny" (o predstavuje asi 120 uhorskch jutr). Ostrihomsk arcibiskup a jeho kapitula u v 11. storo patrili medzi najvch stredovekch latifundistov Uhorska. Zo svojich majetkov financovali zakladanie benediktinskch klto rov (Sv. Beadik, Sv. Jur nad Hronom, Ba a alie), ktor mali okrem nboenskej innosti aj hospodrske postavenie. Ostrihomsk arcibiskup u v II. storo obdral od kra aj aliu vsadu, vsadu sonho monopolu. Ako jedin intitcia v uhor skom tte mohol nakupova so v poskej Wielike a tto dova stredovekmi cestami Povam a Ponitrm do Ostrihomu. Jedna as sonch skladov bola v Ostrihome a druh pri krovskom letohrdku v osade Kakath. Cestn mto bolo asi 6 km severne od csady Kakath na rieke Hron, kde dal arcibiskup vybudova ka menn most. Pri moste vyrstla menia osada, ktor bola v sprve benediktnov (dnen obec Kamenn Most, predtm Kamenn armoty maarsky Khdgyarmat). Mtne poplatky vyberali tie benediktni. Vplyvom sonho monopolu i stredovekch ciest, ktor vysovali prve v osade dnenho trova, zaala nadobda na vzname popri Ostrihome aj osada Kakath, ktor sa stvala akmsi triom stredovekch kupcov z celej junej a zpadnej Eurpy. Do osady prili nov osadnci, ktor vykonvali strne sluby pri sonch skladoch. V najstarch listinch, najm zo zaiatku 12. storoia, okrem nzvu Kakath sa vyskytuje niekoko obmien nzvu dnenho trova ako Kakat, Cokot i Kokat. Uhorsk kr Gejza II. v roku 1157 odnma osadu Kakath a son mto v Kamennom Moste so vetkmi majetkami benedik-

tnskej reholi a prileuje ich optovne k arcibiskupskm majet kom. Prinou odatia tchto vsad bola okolnos, e benediktni sa dopali hospodrskych machinci pri odvdzan poplatkov pre krovsk dvor. Uhorsko v tch dobch bolo krajinou, ktor . zsobovala soou takmer vetky eurpske trhy a svoju prest si chcelo udra aj pre alie obdobie. Pre vyhadvanie alch odby tovch sfr panovnk i ostrihomsk arcibiskup dali vybudova stra tegicky vemi dleit cestu na trase Kakath Nyrhd (Nov Zmky) intava, ktor navzovala na stredovek cestu Pova m, cestu cez Trnavu Hodonn, resp. Bratislavu. V krovskej donanej listine z roku 1156 adresovanej ostrihom skmu arcibiskupovi Martriovi sa uvdza zoznam 70 osd, ktor mali za lohu udriava hlavn oltr ostrihomskho arcibiskupsk ho kostola. Medzi tmito osadami je uveden aj osada Kakath. Uhorsk kr Ondrej I I . v roku 1215 zriauje v osade Kakath aj prstavn mto, ktor dva do daru ostrihomskej kapituli. V tejto darovacej listine sa spomna osada Kakath ako strna bata kr ovskho hradu a ostrihomskho arcibiskupstva. Z toho mono usdi, e po Dunaji sa zaala rozvja lodn preprava. Dunaj sa stva obchodnou cestou a zana nadobda medzinrodn charakter. Tto skutonos dokumentrne potvrdzuje udalos z roku 1189, ke nemeck cisr Fridrich I. zaal organizova kri iacke vpravy do Svtej zeme (Palestny). Cisr Fridrich I. as svojich vojsk prepravoval z Rezna po Dunaji do Ostrihomu a as vojsk peo a vozmo po krovskej ceste Hodonn Trnava in tava Nyrhd Kakath. Legenda hovor, e cisra Fridricha I. v letohrdku v Kakathe privtal kr Bela I I I . aj so svojou manel kou Margitou. Akt privtania sa konal v prstaviti v Kakathe. Kr ovn Margita obdarovala cisra Fridricha rozmernm a ndher nm stanom s trnom. Okrem inch darov venovala mu aj draho cenn poduku vyvan zlatom. Slvnostnej pompy sa zastnil aj ostrihomsk arcibiskup, ktor dal kriiackym bojovnkom po ehnanie a kr Bela I I I . v kakathskom letohrdku udelil kriiac kym rytierom najvyie vyznamenanie. Za panovania kra Gejzu I I . sa prvkrt v roku 1157 spomna aj alia osada Nna, kde sa tie zriauje son mto. (Bv. sa.rnost,

obec v r. 1960 prilenen k mestu trovu). Druhkrt sa Nna spo mna v roku 1228 za panovania Ondreja II., ktor osadu vyleuje z arcibiskupskch majetkov a dva ju do daru istmu rytierovi z kriiackych vojen Beszterovi. Kr mu zrove udeuje aj achtic k titul a prmenie "Nna-Beszter". Osada N n a od tejto doby sa stva kmeovm majetkom svetskho achtica, pvodom z Bavor ska. Z pomerne pokojnch asov boli osady vyruen v roku 1241 pohromou tatrskeho njazdu. Kr Bela IV. zo strachu pred Tatrmi zutekal s celm krovskm dvorom a v horch sa uchlil do benediktinskho kltora v Klskom Hraditi. Na ochranu krovskho hradu v Ostrihome a letohrdku v Kakathe zostala sil n posdka, ktor letohrdok ohradila vysokm plotom z brvien a premenila ho na pevnos. Tatri sce zniili okolie, pokodili Ostrihomsk hrad i opevnen Kakathsk letohrdok, ale doby sa ho nepodarilo. J e d n a z prin, preo Tatri nedobyli kakathsk pevnos, bola okolnos, e pri bojoch v moaristch pdach im kone zapadali do bahna. Tatarsk vpd mal lpen ciele a pri stretnut s vmi prekkami ich najradej obili, ne by mali utrpie vie straty. Tatri sa prehnali uhorskm ttom ako morov rana. Po ich odchode sa zaali pomery postupne konsolidova a panovnk sa vrtil do svojej ostrihomskej rezidencie. Po tatrskom vpde sa v rozlinch krovskch, ale hlavne cirkevnch listinch pre osadu Kakath zana pouva nov nzov P R K N Y " (ohrada brvn). Je pravdepodobn, e novm nzvom osady a pevnosti sa malo viac zvrazni hlavne brvnov opevnenie, ktor sa vinulo okolo krovskho letohrdku. alia okolnos, ktor mala ospra vedlni pouvanie novho nzvu, bola v tom, e ako do Ostrihomu, tak aj do stredovekho Kakathu so shlasom kra povouje ostri homsk arcibiskup prlev novch osadnkov. Medzi nimi s Kumni, Plavci a kolonisti zo severnejch ast Slovenska. Tmto sa viac pozdval nzov osady s obraznm pomenovanm ako pomerne ako vysloviten staromaarsk nzov. V roku 1268 sa konal v Ostrihome konvent kriiackych rytierov. Pri tejto prleitosti uhorsk kr udeoval rytierom z kriiackych

vojen nov doncie. as osady Kakath obdral ako donciu rytier imon z Nyku. imon pochdzal z poddanskho rodu a bol jednm z prvch svetskch achticov v osade Kakath. Jeho don cia predstavovala jedno popluie pdy (asi 40 uhorskch jutr) a prvo rybolovu v riekach Dunaj a Hron. Administratvnym vylenenm majetku pre rytiera imona z Nyku bol poveren benediktinsky opt Martin. Uhorsk kr Ladislav IV. Kumnsky (12721290) spozoro val urit roztrietenos u achty a zkulisn boje o nov majetky. Medzi achtou sce vyhadval spojencov, avak ako obozretn taktik v roku 1274 ete viac opevuje Ostrihomsk hrad a kakathsk pevnos, aby v prpade achtickej vzbury sa mal kde uchli do bezpeia. achtici, ktor boli osobne naklonen krovi, obdrali od neho alie vsady a on potvrdil aj vetky doncie, ktor obdrali od jeho predchodcov. Zo stredovekch, najm cirkevnch prameov sa dozvedme, e spory neboli len medzi svetskou achtou, ale aj medzi cirkevnou chierarchiou. Benediktinsk optstva vo Sv. Beadiku, ahch a Lekri (dnen ajakovo) mali v tejto dobe neustle spory s ostrihomskou kapitulou a jej hlavou-ostrihomskm arcibiskupom. Prameom sporov boli majetky a rzne finann vsady z mta a ciel. Spory vyvrcholili po vymret arpdovskej dynastie krom Ondrejom III. v roku 1301. Na uhorsk trn po praslici sce nastupuje kr Vclav, syn eskho kra Vclava II., avak ostrihomsk arcibiskup ho odmieta korunova. Na tto urku Vclav II. odpovedal vojenskm aenm. Jeho vojsk po vekch trapch v roku 1304 dosiahli kakathsk pevnos, obsadili ju a zatoili na Ostrihom. tok sa uskutonil z kakathskho prstavia dunajskmi brodmi, pretoe mosty, spjajce cez ostrovky Ostrihom s Kakathom, dal arcibiskup rozobra, Vclav II. po dobyt Ostrihomu zajal arcibiskupa Michala z rodu B, vyplienil arcibiskupsk rezidenciu i katedrlu a svojho syna Vclava dosadil na uhorsk trn. Pokojnejie asy pre osadu Kakath (okrem u spomnanch nzvov pouvali sa aj nzvy: Kokkhat, Kokathszeg, Kokasszeg, kupci

Litografick pohad zo 14. storoia na ostrihomsk pevnost spojen pontnovm mostom s "Kakathvrom"

a obchodnci pouvali najviac nzov "Prkny") nastali a za panovania kra Karola Rberta z Anjou (1308-1342). Osada sa rozirovala a na ostrovekoch pri Dunaji si stavali svoje krmy obchodnci a kupci, ktorch sem priahoval hlavne prstav na Dunaji. Okolo kakathskej pevnosti sdlili rybri a prievoznci (Gurgyal) a oblkovit proti toku Dunaja zasa kupci. Medzi obyvatemi kupcami sa v roku 1309 u spomnaj aj idovsk obchodnci. Medzi remeselnkmi a obchodnkmi sa uvdzaj men nemeckch kolo nistov, ktor prichdzaj poas kolonizcie do osd Svodn a Gbelce hne po tatrskom vpde. Z tchto db v starej nemeckej lite ratre sa nachdza nzov dnenho trova "Barkan" (skomolenm slova Prkny). Obchodnci, kupci a remeselnci sa povaovali za hosov (jobbgyok) a tu sa im vemi dobre darilo. Pretoe odvdzali slun poplatky pre ostrihomsk kapitulu, dostvali

asto rozlin vsady, a to so shlasom arcibiskupa, ktor u v tch dobch mal pre nich vie porozumenie ako pre domcich pod danch. Ostrihomsk arcibiskup nevychdzal najlepie ani so sa motnm Karolom Rbertom, ktor as arcibiskupskch majetkov prevzal do svojej moci. Tento nepriatesk pomer sa zmenil a vtedy, ke kr vrtil arcibiskupovi vetky odat majetky. K stup ku voi arcibiskupovi printil Karola Rberta nepriamo Mat k Treniansky, ktor viedol s krom vntorn vojnu, a tento bol nten obrti sa o pomoc na arcibiskupa. Arcibiskup mal zsluhu na tom, e vojsk Mata ka boli odrazen v predpol kakathskej pevnosti a tm bolo odvrten aj obliehanie Ostrihomu. V roku 1312 uzavrel kr s arcibiskupom trval mier a vetky majetky, v tane kakathskch, potvrdil na ven asy ostrihomskej kapitule. Poda cirkevnch zpisov mal Kakath v tchto dobch 120 veriacich (kresanov) a asi toko inovercov. Z toho vyplva, e osada s 250 obyvatemi bola na vtedajiu dobu pomerne vek. Do roku 1332 patrila osada Kakath cirkevne do Ostrihomu. V uvedenom roku sa osada cirkevne osamostatnila a zriadila sa v nej samostatn farnos. Bohosluby sa vykonvali v romnskej kaplnke, ku ktorej bola pristaven aj budova farskho radu. Dodnes sa nepodarilo zisti, na ktorom mieste stla. V roku 1337 sa usadili v Kakathe aj reholnci rdu premontrtov, ktor sem prili z kltora vo Sv. Jure nad Hronom. V cirkevnch prame och s zmienky o ich obravej povahe, o neobbenosti medzi veriacimi, a preto sa dlho v Kakathe neudrali. Kanonick vizitcie z tch db uvdzaj, e farnos v Kakathe u v zaiatkoch patrila medzi najbohatie farnosti okolia, pretoe u vtedy mala 5 fililokKamenn, Nnu, Kamenn Most, Kamenicu nad Hronom a Chabu. V kanonickej vizitch ostrihomskej kapituly z roku 1397 sa spo mna "Villa Kakath" ako bohat farnos, a preto arcibiskup Chand nariauje kakathskej farnosti, aby as z cirkevnho desiatku odvdzala prepotovi sv. Juraja v Ostrihome. V tejto vizitch s uveden aj prjmy ostrihomskho arcibiskupstva z prstavnho mta, za pouvanie dunajskho brodu a poplatky od kupcov v prstave. alej uvdza aj prjmy z poplatkov za prepra-

vu po dunajskom pontnovom moste medzi Ostrihomom a Kakathom, ktor bol postaven v roku 1397. V tej istej kanonickej vizi tcii sa uvdza, e v tomto roku sa od kakathskej farnosti vyleuj fililky Kamenn a Kamenn Most, kde sa zriauj samostatn farnosti. Aj sprvy o Nne v 14. storo zaznamenvaj, e farnos bola v tejto osade pvodne zriaden u v roku 1337, ale do roku 1397 nebola obsaden farrom. Osada Nna bola jednou z mla osd okolia, ktor mala svetskho zemepna. Po vye storonej drbe v roku 1347 vymiera v osade achtick rodiny "Nna - Beszter" a jej majetky aj s osadou dva kr udevt Vek do daru ostri homskej kapitule a v roku 1439 krovskou peaou potvrdzuje nnske majetky ako sas majetkov ostrihomskej kapituly. V 15. storo i napriek mnohm vojnovm udalostiam prevali obe osady (Kakath a Nna) pomerne pokojn obdobia. Husitsk vojsk, ktor tiahli na zpadn i vchodn Slovensko, tieto priestory obchdzali. Obyvatestvo Nny malo charakter poddanho ro nctva. Obyvatestvo Kakathu zasa charakter kupeck a samotn osada sa stvala strediskom vmennho trhu, (ponohospodrske plodiny, potraviny atstvo, obuv, nstroje). V daovom spise z roku 1496 sa nachdza v Kakathe 46 domov a v Nne 18 domov ako poddansk arcibiskupovi. Obyvatestvo oboch osd v tchto obdobiach nepociovalo vvoj novch svetovch prdov. Nepociovalo prechod z majesttnej gotiky do novovekej renesancie. Pracovalo preto, aby mohlo i a z podielu svojej prce odovzdva desiatky pre svojho zemepna. V zaiatkoch 16. storoia mloktor osadnk potal s tm, e v tom to storo prde do pokojnch osd pri Dunaju i pri Hrone vek tureck nebezpeenstvo, ktor u vtedy formovalo svoje dern sily na Balknskom polostrove.

TURECK VOJNY A TURECK EXPANZIA NA STREDNOM PODUNAJSKU Zvltnou kapitolou pre trovo a jeho okolie boli tureck vojny, ktor jedno a pol storoia sa niesli ako temn mraky nad vodami Dunaja. U pred tureckmi vojnami strca Ostrihom charakter sdla krovskho majesttu, ktor sa presahovalo do novho kr ovskho hradu v Budne. Napriek tejto skutonosti mal Ostrihom i naalej pea vznamnej vojenskej pevnosti a rezidenciu najmoc nejieho feudla Uhorska ostrihomskho arcibiskupa. S rozvo jom Ostrihomu stpal aj vznam Kakathu. Osada Kakath ila vak neustle v tieni krovskho Ostrihomu aj napriek tomu, e sdlo kra sa presahovalo niekoko kilometrov na juh. Prlivom novch prisahovalcov, najm zaiatkom 16. stor., do dnes. trova zana z cirkevnch listn postupne mizn nzov osa dy Kakath a zana sa vo vej miere pouva nzov PARKAN" (s maarskou vslovnosou Prkny, s nemeckou Barkan). Zaiatky 16. storoia mali svoj odraz aj v prvch fzach reform cie, ktorej dozvuky prichdzali nielen do arcibiskupskho Ostri homu, ale nachdzali ohlas i v samotnom Parkane. Cirkevn konventy sa striedali v krtkych asovch intervaloch. Ostrihom sk arcibiskup bol ppeom poveren vies neustly boj proti kacrom katolckej cirkvi a formova protireforman pluky rdu jezuitov. V tomto kvase nboenskch bojov v Uhorsku prichdza od juhu siln tureck armda, ktor postupne vojensky speauje osudy uhorskej re. Tureck vojsk po vraznom vazstve nad uhorskmi vojskami v bitke pri Mohi (1526) mali otvoren cestu na sever. V tejto bitke zahynul aj uhorsk kr udovt II. Jagellovsk a tm sa ete viac zvil zmtok v celom tte. V krtkej dobe po mohskej bitke dostali sa tureck vojsk a do Budna, z ktorho musel zute ka aj novozvolen kr Ferdinand I. a hada svoje toite a v Bratislave. Ostrihomskm arcibiskupom bol v tej dobe Imrich Szerecsn, pvodom prekrsten id. Tento z Ostrihomu nezutekal, ale zlepil obranu ostrihomskej pevnosti, pevnosti vo Vyehrade

(Visegrd) a pevnosti v Parkane. Prv vak, ne by bol oksil prv tureck npor, zomiera a na uvolnen arcibiskupsk prestol nastu puje Pavel de Vrday. Turci prv tok proti ostrihomskej pevnosti podnikli v roku 1529, ale obranci npor odrazili. Arcibiskup po tomto toku znova posiluje pevnosti a buduje alie pevnosti vo Svodne a Lku (Nov Zmky). V roku 1530 boli aj tieto pev nosti dobudovan. Z alch udalost sa vak dozvedme, e ani zosilovanie pev nost, ani vstavba novch pevnost nepomohli. Turci podnikali vpravy aj na av breh Dunaja a s bohatou korisou sa znova vra cali do iatrovch osd na pravom brehu Dunaja. V daovom spise z roku 1531 sa hovor o Parkane ako o poko denej osade. Spis sa zmieuje o jestvovan 10 port zemepnskych, 10 port slobodnch a prievoznkov a 86 podielov poddanskch. Doplujci spis z roku 1532 hovor, e parkansk majetky s aj naalej v drbe arcibiskupa a as nnskych majetkov je v rukch grfa Frantika Nyriho. Turci popri drobnch prepadoch a plienen organizovali siln armdu pre tok proti Ostrihomu. Ke sa im v roku 1543 podarilo doby a obsadi Vyehrad, arcibiskup Vrday bol nten opusti Ostrihom a odsahova sa so svojou rezidenciou do ale a neskorie do Bratislavy. Medzi obrancami ostrihomskej a parkanskej pev nosti nastal po teku arcibiskupa zmtok a Turkom sa ahko po darilo obe tieto pevnosti aj s osadami obsadi. Obranci parkanskej pevnosti lepie odolvali Turkom ako obranci pevnosti ostrihomskej. Turci v hneve pevnos celkom zruinovali, obrancov pozabjali a ostatn obyvatestvo ako vazalov printili k poplatnosti. Veliteom osady Parkan sa stal janiiar Rustem paa. V spise zniench osd (ktor dal urobi arcibiskup Vrday v Bratislave), je zaznamenan, e medzi znienmi osadami je aj ,"oppidum Kakath". V tomto zpise ide zrejme o omyl z neinformo vanosti, pretoe trovo v tej dobe nebolo ete mestom (mono pisate ho mal uvies ako predmestie Ostrihomu), e spisov radnk tieto priestory nepoznal a pod oznmenm znienia kakathskej pevnosti predpokladal, e okrem pevnosti tu nejestvovala

iadna osada. To, e osada nebola znien a vyudnen, dokazuje sprva Rustem pau do Budna, v ktorej roku 1546 oznamuje, e zruinovan pevnos, zvan Kakath i Parkan, za pomoci miestnych osadnkov opravil a e bude sli tureckej posdke za oporn bod ostrihomskho predpolia. Vo svojej sprve popisuje stav pevnosti, jej pdorys dvoch preloench trojuholnkov a stav jeho posdky. Turci boli nten opravi parkansk pevnos, pretoe v krtkom ase po jej obsaden stala sa cieom njazdov uhorskch hradnch kapitnov (z Levc, Svodna, Lku, urian a alch). Tureck paa, sdliaci v Ostrihome, venoval parkanskej pevnosti zvltnu pozornos, pretoe v prpade jej pdu do uhorskch rk bola kom k sptnmu dobytiu aj Ostrihomu. Turci za normlnych okolnost pevnosti nestavali, pretoe v kadom prpade potali s alou expanziou. Sstreden odpor Uhorska, najm po vojen skej strnke, ich v tomto ase printil alie toky obmedzi. Panovnk a arcibiskup vynaloili silie na posilnenie pevnost v ahch, Beadiku, uranoch, ali, Jatove, Lku i vo Svodne. Turci sa o tom dozvedeli z listu tefana Doba zo da 8. marca 1546, ktor adresoval krupinskmu hradnmu kapitnovi Franti kovi Ujfalusimu a hovoril o poskytnut pomoci pri opevovan banskch miest. Kurir, ktor tento list niesol, padol do zajatia Turkom, ktor sa okrem rukojemnka zmocnili aj tohoto vneho dokladu. Kurirovi sa vak podarilo z tureckho zajatia utiec, dokonca zmocni sa aj listu a tento dorui krupinskmu hradnmu kapitnovi. Ako sa mu podarilo oklama Turkov, o tom historick pramene mlia. Bansk mest nielen opevnili svoje hradby, ale poskytli panovnkovi a arcibiskupovi finann a materilu pomoc pri vstavbe alch protitureckch pevnost. Listom z 22. septem bra 1546 akuje arcibiskup Pavel Vrday 7 banskm mestm za ochotu a poskytnut pomoc pri vstavbe novch pevnost. Turci sa tie intenzvne opevovali. Na ochranu parkanskej pevnosti vybudovali psmo vye 2 metre irokch zemnch mrov, rozrili a prehbili dunajsk vodn meander. Priestor vntornej pevnosti po rozren mal plochu vye 1000 tvorcovch siah (asi 4.000 metrov tvorcovch). Vo vntornom areli pevnosti vybudovali kasrne, matale i moslimsk svtyu. Pevnos mala

5 uhlov s mohutnmi batami, ktor Turci okoprovali z protitureckch pevnost v Maarsku (Jger). Prebudovanie parkanskej pevnosti skonilo v roku 1549. Naj vym tureckm veliteom okolia bol ostrihomsk beg, ktor za velitea parkanskej pevnosti menoval "dizdra" (vojensk hodnos ako kapitn) Kurd bin Juzufa a za jeho zstupcu Husejn Abdulaha. Turci tu mali v rokoch 1549 1550 es iat vojska, v ktorch slilo 59 janiiarov (poturench Slovanov). as posdky bola ubytovan v pevnosti a as ako predsunut stre bvala pod iatrami. V tomto obdob ivot osady Parkan bol silne ovplyvnen poby tom tureckej posdky. Boli to jednak vplyvy jazykov, nboensk a taktie vplyvy obchodn i morlne. Po prebudovan parkanskej pevnosti ju Turci pomenovali vo svojom jazyku " D I G E R D E LEN" (str pred tborom). Miestne obyvatestvo pre jazykov akos vyslovovania tureckch nzvov si ich hungarizovalo a na miesto Digerdelen vyslovovalo " C S E K E R D N " (ekerdn). Tureck posdky v Ostrihome a Parkane predstavovali v tomto ase silu 1 887 bojovnkov. Poda tureckch zpisov v osade Digerdelen" okrem tureckch vojakov ili aj neverci (tureck pomenovanie kresanov). Zpisy uvdzaj, e modliteba nevercov bola znien (pvodn romnsky farsk kostol) a medzi okolitmi osadami aj osada Nna sa uvdza ako znien a udoprzdna. Pevnos Digerdelen sa stala odrazovm mstikom pre tureck vpady do blzkeho okolia. Tureck hradn kapitni (dizdri) vynikali ukrutnosou. Medzi tch, o najviac zdierali obyvatestvo Parkanu a okolitch osd, patrili: Mustafa Aga, Kudavendi bin Abdulah, Ali Aga, Hadi Aga a Ferht Iskender. Z tureckch oldovch zznamov sa dozvedme, e od 11. decembra 1586 do 30. novembra 1587 bol dizdrom v Parkane Ferht Iskender a jeho zstupcom bol Mustafa Hassan. Moslim skm kazom muezinom bol v tej dobe Mohamed Dnd a noariffom (uiteom) Izmail Hassan. Zo zznamu vyplva, e Turci v Parkane mali okrem modlitebne aj kolu, o je zrejm aj z dalch tureckch vojenskch zznamov. Tureck kola u vojska v naom slova zmysle predstavuje vojensk uilite pre vchovu

janiiarov. Tureck historik (dervi-cestovatel) Evlija elebi, ktor il v druhej polovici 17. storoia v Ostrihome a v novoz mockej pevnosti, tieto udalosti opisuje retrospektvne a poda jeho zznamov sa rekontruuje ivot na naom juhu poas tureckej oku pcie. Tento tureck historik spomna, e Turci mali v pevnosti aj eny a dokonca, e v pevnosti mali aj skupinu poiarnikov (zbor hasiov). Poda dajov elebiho Turci v oboch pevnostiach ili blahobytne. Vetko to, o k ivotu potrebovali, zskavali z lpe nch vprav do Pohronia, Poitavia a Ponitria. Turci mali u v tej dobe na junom Slovensku 216 osd printench k poplatnosti. Po vybudovan novozmockej pevnosti na obranu proti Turkom (RSEKJVR" - 1581 a 1588) aktivita tureckch vpadov opadla. Dkazom je aj protitok hradnho kapitna Rcza z lkskej pevnosti v roku 1581, ktor so svojou jazdou prepadol pomerne ahostajnch Turkov v pevnosti Digerdelen, tto iasto ne zdemoloval a ukoristil stda dobytka, ktor Turci predtm priviedli z lpenho aenia na Pohron a Poitav. Turci boli tmto nhlym prepadom prekvapen a navye chudobnej o znan koris. alie tak vpady proti Turkom v Parkane a Ostrihome usku tonil v roku 1589 novozmock hradn kapitn Mikul Ply. Podarilo sa mu obsadi pevnos Digerdelen a zaal oblieha aj Ostrihom. Ostrihomsk Memy beg zo strachu pred obsadenm Ostrihomu uzavrel s Plffym pokorujce prmerie, o om informo val aj budnskeho pau (v Budne bolo sdlo paalku). Ply po obsaden Parkanu nebol voi obyvatestvu agresvny. Povolil obyvatestvu i tureckm kupcom, ktor ili v podhrad Digerdelenu, von pohyb. Ru tureck nzov osady Digerdelen a nahrdza ho staronovm nzvom PARKAN (Prkny). Po obsaden pevnosti Parkan posiela 20. marca 1598 do novozmockej pevnosti kurira s listom, v ktorom okrem vojenskch dajov opisuje ivot Turkov, ich hremy, modlitebne a hlavne jarmoky a trhy s orien tlnym ndychom. Oznamuje, e oslobodil mnohch zajatcov, ktorch aj s korisou posiela do novozmockej pevnosti. alej v liste uvdza, e na Dunaji zajal aj niekoko tureckch lod a e

po uzavret prmeria s ostrihomskm begom nechal tu bvajcich Turkov na pokoji. Turci, i ke podpsali prmerie, sa s touto porkou nezmierili. Tureck vojsk z Novohradskej pevnosti zaali napada Plffyovsk stre a posdky pri Dunaji. Na vpady odpovedal Plffy tm, e na zajatch tureckch lodiach zorganizoval vpravu po Dunaji a v roku 1594 zatoil proti Novohradskej pevnosti, ktor sa mu podarilo oslobodi. Budnsky Sinan paa dostal strach z Plffho spechov, a preto v roku 1595 vysiela z Budna do Ostrihomu siln vojensk skupiny faniiarov. al vvoj udalost ukzal, e janiiari ostrihomskmu begovi velmi nepomohli. Ich ruiv prepady Plffy ahko likvidoval, a tm si ho ete viac potvali proti sebe. Pre nedodrovanie prmeria zo strany Turkov rozhodol sa Plffy aj so svojm pobonkom Ndadym pre obliehanie Ostrihomu. Po nhlom toku podarilo sa Plffymu doby na podhrad predmestie Ostrihomu - Vizivros. Na tento spech Plffyho reagoval aj cisr Rudolf I. Posiela v roku 1595 na udranie dosiahnutch pozci nemecko-valnske vojsk pod velenm knieaa Mansfelda. Po ase sa vak zistilo, e vyslanie Mansfeldovch vojsk nebolo pomocou pre odboj proti Turkom. Nemecko-valnske vojsk nemali dobr morlku. Na miesto toho, aby bojovali proti Turkom, prepadali vlastn obyva testvo, m predili i tureckch lpenkov. Tto skutonos vyho vovala Turkom, ktor 19. oktbra 1599 prepadli morlne rozloen Mansfeldove vojsko a pomerne ahko ho rozprili. Obsadili vetky straten pozcie, osadu a pevnos Digerdelen a za novho dizdra pevnosti vymenovali Murtizna Ispahiho. Mansfeldove vojsk v chaose ustupovali po trase Parkan Btorov Kesy (Vojnice) Komrno. Turci ich aj na stupe viackrt prepadli a celkom zdecimovali. Tmto nespenm vojen skm aenm knieaa Mansfelda sa zaoberal aj krovsk snem, ktor zasadal v Bratislave. Posledn vie aenie proti Turkom do Ostrihomu v roku 1605 viedol vojvodca generl Dampierre na ele niekokch plukov nemeckch oldnierov. Pri toku sa dostal a do ostri homskho podhradia, avak tu bol vlastnmi oldniermi zraden

a vydan do rk Turkom. Aj toto aenie pomohlo najviac samot nm Turkom. Zaiatok 17. storoia nebol pre uhorsk tt priazniv. Zvonku to bolo najm vplyvom tureckch vojen a nemohcnosti zastavi ich expanziu, vntri krajiny vznikali stavovsk nepokoje v obdob protireformanch snh. V roku 1605 rozptal povstanie achtic tefan Bocskay a cisr Rudolf I. pre vntrottne nezhody bol pri nten vyjednva s Turkami o prmerie, ktor aj uzavrel v roku 1606 v Zitvatoroku. itvatorock mier bol potupn pre cisra aj pre obyvatestvo, najm tch osd, ktor na zklade zmluvy o mieri upadli do zvislosti a poplatnosti voi Turkom. Turci vyuvali situciu v Uhorsku, prmerie sstavne poruovali a organizovali aj naalej lpen vpravy na stredn Slovensko. Tieto vpravy organizovali z parkanskej a v ostrihomskej pevnosti a sem si prin ali aj lpen koris. alie stavovsk povstanie v roku 1619 pod vedenm Gabriela Bethlena oslabovalo vntrottne pokusy o vybudovanie silnej armdy proti Turkom. Turci alej plienili a niektor osady celkom zniili. Cisr i arcibiskup podnikli kroky na obranu aspo tm, e zosilnili svodnsku palisdov pevnos, doplnili ju vojskom a od roku 1609 menovali pre pevnos aj hradnch kapitnov. O uzavretie alieho mieru s Turkami v aprli roku 1625 sa poksil cisr Ferdinand II. Vyjednvanie s Turkami sa malo kona na lkach pri Kamennom Moste pod iatrami. Viedol ho sm cisr Ferdinand a jeho sprievod tvoril barn Jn Kwich, Mikul Frangepn, Mikul Eszterhzy, Adolf Althan, Moji Czyrky a igmund Galler. Poas rokovania bol cisrsky sprievod ubyto van vo svodnskej pevnosti. Tento al pokorujci mier pre cisra bol podpsan 26. mja 1625. Za tureck stranu ho podpsali budnsky Mufti-Jajha paa, budnsky defterdr Amh paa a ostri homsk beg Haci Bajajar. Ako neutrl bol prtomn sedmohradsk kniea Gabriel Bethlen. Turci po uzavret mieru na jeden rok akosi utchli. Avak neskr ich lpen vpady pokraovali a nadobdali ete viac na intenzite. Parkansk pevnos sa stala vchodiskom tureckch vbojov. Turci neetrili u ani najbliie osady, hoci im patrili dane. Poda spisu

z roku 1647 aj osada Nna sa nachdza v zozname osd, ktor boli udoprzdne, alebo celkom zanikli. Spis z uvedenho roku uvdza, e Turkom najviac vzdoruje mesto Svodn s pevnosou, ktor po vymenovan hradnho kapitna stala sa krytom pre obyvatestvo. Turkom v ich vbojoch severozpadnm smerom od Parkanu najviac zabraovali dve pevnosti: Svodn a hlavne Nov Zmky. Turci proti tmto pevnostiam podnikli cel sriu tokov, najm v rokoch 1648, 1654, 1656 a 1657. Pevnos vak nedobyli, iba vydrancovali okolie a koris si odvali do pevnosti Digerdelen. Po tchto tokoch sa vypravil proti Turkom cisrsky vojvodca Montecuccoli. Obchvatnm manvrom porazil Turkov 28. jla 1661 pri Parkane. Zajal niekoko stovk Turkov, zmocnil sa bohatej koristi a vyslobodil zajatch rukojemnkov z pevnosti Digerdelen. Vojenskej cisrskej rade do Viedne podal sprvu, e osady od Par kanu a po Kamenn s celkom znien a udoprzdne. Z pevnosti Digerdelen sa stiahol do svodnskej a novozmockej pevnosti, pre toe nechcel riskova obchvat Turkov z ostrihomskej posdky. Turci, pouen touto porkou, chystali siln der proti svodn skej a novozmockej pevnosti a chceli ich za kad cenu znii. Do Ostrihomu a Parkanu zaali sstreova vek armdy. V roku 1663 bolo v tchto priestoroch sstredench do 200000 tureckch vojakov. Armde velil Paa Ibrahim a jeho pobonkom bol Achmet Krprli. U zaiatkom augusta stla tto armda v iatrovch osadch okolo Parkanu v pohotovosti. Cieom Turkov bolo dobytie svodnskej a novozmockej pevnosti a otvorenie cesty k toku na Viede. Ke sa novozmock hradn kapitn Adam Forgch dozvedel o tureckch prpravch, poksil sa so svojimi bojovnkmi tureck sstredenie tokmi rozbja. Forgchove vojsk dorazili 6. augusta 1663 a ku Gbelciam (Kblkt). Ke vak prieskumn hliadky Forgchovch bojovnkov zistili, e okolo Parkanu je obrovsk presila tureckch vojsk, Forgch sa chcel vrti sp do novozmoc kej pevnosti. Svoj zmer vak na naliehanie cisrskeho vojvodcu Pia Marchesa zmenil a zatoil na Turkov. Tento tok bol vak pre Forgchove vojsk osudnm. Vek presila Turkov 7. augusta rozprila mlopoetn Forgchovu armdu. V rozhodujcej

bitke (na priestoroch dnenej celulzky) bolo zabitch a zajatch vye tisc cisrskych bojovnkov. V tejto bitke zahynul vojvodca Jn Lippay a ostrihomsk prepot Juraj Eszterhzy, Forgch s hstkou vojska sa vrtil do novozmockej pevnosti. Turci hne na druh de 8. augusta sa vydali na vek aenie a ete toho istho da dobyli svodnsku pevnos. Ich vojsk smero vali alej na Nov Zmky, ktor zaali oblieha 15. augusta. Po 40 doch obliehania obrovskou tureckou armdou 24. septembra 1663 kapitulovala aj novozmock pevnos. Po obsaden Novch Zm kov posunuli Turci hranice svojich vbojov na severozpad a v no vozmockej pevnosti zriadili vilajetn sprvu (hlavn tureck kapitant pre stredn Podunajsko). Do tejto vojenskej sprvy patrili aj tureck posdky v Ostrihome a v parkanskej pevnosti Digerdelen. Ani po obsaden Novch Zmkov nebolo zzemie okolo Parkanu pokojnm priestorom. Cisrske vojsk zaali prebera taktiku Turkov a neoakvanmi tokmi prepadali ich vojensk tbory. Vojvodca Mikul Zrnyi v oktbri roku 1563 prepadol tureckch vojakov, ktor vliezli koris z okolia Novch Zmkov do parkanskej pevnosti. Obkench vojakov aj s ich tureckmi vezrmi zniil a koris im odobral. Podobn vpady proti Turkom viackrt podnikli aj vojaci z ko mranskej pevnosti. Na jar v roku 1664, ke tureck vojaci z par kanskej pevnosti boli na lpenom aen v okol Novohradu (Ngrd), ich neprtomnos vyuili obrancovia komranskej pevnosti a v pote asi 500 jazdcov zatoili na mal tureck posdku v pevnosti Digerdelen. Nhlym tokom sa zmocnili pevnosti, vojakov pozabjali a pevnos zdemolovali. Podplili pontnov most do Ostrihomu a dve tureck lode v prstaviti, ktor boli nalo en vojnovm materilom, pripravenm na odoslanie do Novo hradu. Do Komrna sa vrtili s bohatou korisou std hovdzieho dobytka a koni. irok rozptyl tureckch armd umonil prepady zo strany ci srskych vojsk a pred tmto prepadom nebola uetren ani samotn osada Parkan i Ostrihom. Podobn vie aenie proti Parkanu a Ostrihomu podnikol

v lete roku 1664 cisrsky generl De Souchesse. V jli najprv porazil tureck hordy pri Nitre, alie porky pri stupe im utedril pri Sv. Beadiku, pri Leviciach a na stupovej ceste ich hnal a do Parkanu. So svojimi vojskami sa utboril medzi Parkanom a Obidom (Ebed). Na tejto vyvenine dal zakopa del a 1. augusta 1664 zaal ostreova Ostrihom a Digerdelen. Delostreleck palba iastone pokodila Ostrihom, ale pevnos Digerdelen aj s osadou bola znane znien okrem streby aj vzniknuvmi poiarmi. Generl De Souchesse alej netoil, ale obrtil svoje vojsk k novo zmockej pevnosti, v ktorej velil tureckm vojskm bval ostri homsk beg Kk paa. Po odchode cisrskych vojsk od Parkanu ostrihomsk beg zmobilizoval mnostvo ud na opravu zborenho dunajskho mosta a strebou zdemolovanch objektov pevnosti. Dunajsk most bol za tri dni opraven a 5. septembra 1664 u po om prechdzali do Parkanu posily na pomoc Turkom obliehanch v novozmockej pevnosti. Ostrihomsk beg zariadil, e ete v tom mesiaci bola opra ven aj pevnos Digerdelen. Takmer 140 rokov sa priestory dnenho trova a okolia podo bali jednmu vekmu tborisku, haldm korist, hemili sa tu stda dobytka, ktor Turci priviedli z lpench vprav, a alie priestory boli posiate internanmi tbormi vojnovch zajatcov a rukojemnkov. asto tu zrili morov epidmie a rzne orientlne choroby, kedy mala smr bohat atvu. Tureck historik Evlija elebi, ktor tu il, uvdza vo svojich cestopisoch aj vskyt "zlej choroby vchodu" (malomocenstvo - lepra). Obyvatestvo Par kanu v tchto obdobiach nevykazovalo takmer nijak populan vzrast. Ani prliv obyvatestva z vidieka nebol mon, pretoe von kajie osady boli vydrancovan a takmer udoprzdne. Jedinou kladnou strnkou v Parkane poas tureckej nadvldy bola snaha o rozirovanie plochy suchej zeme. Zaspali sa moa risk, najm pri hlavnom toku Dunaja, aby sa zskali alie priesto ry pre prstavitia a vojensk tbory a skladitia. Prievoznkom, ry brom, kupcom, obchodnkom a remeselnkom ponechali Turci urit tradin vsady, pretoe ich pre ely vojny neustle potre bovali. Dokonca im povolili zriadi modlitebne i aksi elementrnu

kolu (nboenstvo, ta, psa a potova). Tieto intitcie si vydriavali samotn obania a finanne prispievali zbohatl kupci, ktor vydriavali aj uitea organistu (lugimsgister). Podrobnosti o tejto kole nevieme, je to iba vah z ostrihomskho arcibiskupsk ho archvu, kde sa tie uvdza, e bohosluby vykonvala osoba laick (nevysvten kaz).

OSLOBODENIE SPOD VYE S T O R O N H O T U R E C K H O PANSTVA Pomery v Parkane sa ustlili v rokoch 1665 - 1682. Avak u v roku 1683 zanaj znovu rina zbrane. Turci neboli spokojn s tm, o doteraz zskali. Hadali nov monosti lpee a zdrojov pre koristenie. V auguste roku 1683 zaali Turci znova sstreova vek armdu v priestoroch Parkanu a Ostrihomu. Parkansk pevnos Digerdelen nebola opravovan takmer dve desaroia. Zubom asu bola znane pokoden a len z malej asti mohla sli pre ubytovanie vojakov. Preto vojsk tborili v prrode pod iatrami. Koncom augusta 1683 sa pohli tureck armdy z Parkanu a Ostrihomu smerom na Viede. Tieto armdy z poverenia sofijskho pau Hassana viedol tureck vevezr Kara Mustafa. Pritiahol a k Viedni a zaal ju oblieha. Avak aj Viede mala u vtedy vynikajcu obranu zloen zo spojench eurpskych armd, ktorm velil posk kr J n Sobieski. Po niekokch tureckch nstupoch preli do toku spojen eurpske armdy a prv vek porku pripravili Turkom pri Viedni 12. septembra 1683. Ne sa Turci spamtali, u ich J n Sobieski hnal na vchod. Nepomohla im ani vojensk pomoc uhorskho povstaleckho achtica Imricha Thklyho. Ich stupov cesta viedla veda Dunaja a zastavili sa a pri Parkane, kde zozbierali svoje sily na odpor. Vojsk J n a Sobieskeho 7. oktbra 1683 oslobodili pevnos vo Svodne, avak pri rchlom postupe sa nepodarilo oslobodi novozmock pevnos, v ktorej sa siln tureck posdka ubrnila.

Turci sstredili dalie vojsko a opevnili sa v parkanskej a v ostri homskej pevnosti. Vojvodca kniea Karol Lotrinsk upozoroval polskho kra, aby na pevnos Digerdelen a Ostrihom zatoil a po sstreden vetkch svojich sl, pretoe oakval od Turkov siln odpor pre strategick vznam oboch pevnost. J a n Sobieski i napriek tomuto upozorneniu ete 7. oktbra zatoil na tureck pozcie. Turci tento tok odrazili a v protitoku zabili okolo 1500 poskch vojakov.

Pdorys pevnosti Kakath - Digerdelen z roku 1683

Po tomto nespechu odovzdal J n Sobieski hlavn velenie knieau Karolovi Lotrinskmu, ktor skonsolidoval spojen armdy a 9. oktbra zaal frontlne toi viacermi prdmi proti Parkanu. Na ele spojench armd stli najosvedenej vojvodcovia a gene rli tejto historickej doby: grf Dnewald, kniea Starhemberg, alej rakski generli ako Picolomini, Plffy, Gaprara, Veterni, Londron a posk vojvodca Jabonowski. Turci, prv ne pochopili stratgiu toku spojench armd, zaali

si zaisova chrbt a stupov cesty. Prestarlch, chorch zajatcov a rukojemnkov, eny, deti a vetkch, ktor neboli schopn peieho stupu a boli im na obtia, povradili v malikom dol nad Parkanom (Siralomvlgy-dolie plau). Mtvoly pobitch po skch vojakov znetvorili a ich useknut hlavy ponapichovali na kopie a rozmiestnili v chotri na tch miestach, odkia oakvali najv npor spojeneckch armd. Aj tmto spsobom chceli nahna strachu svojim prenasledovateom. Spojen armdy zatoili 18. oktbra a po dvoch doch krvavch bojov podarilo sa im 19. oktbra 1683 obsadi Parkan aj s pevnos ou Digerdelen. Turci mali zabezpeen stupov cestu po pon tnovom dunajskom moste do Ostrihomu. V panike vak sa tak hfne valili po moste, e tento vek vhu nevydral a preboril sa. Pontny vzal prd a stovky Turkov nalo smr vo vodch Dunaja. Poda vtedajch odhadov v bitke pri Parkane zahynulo vye 8000 Turkov a do 3000 bojovnkov spojench armd, z oho bolo asi 2000 jazdcov. Pred stupom Turci v dol plau povradili do 1.000 zajatcov, z oho bolo vye 400 ien a det. Okolo dolia plau ete i dnes koluje viacero povest naprklad, e v nonch hodinch pou ete i dnes pla matiek a det, ktor tu boli povra den a pochovan v hromadnch pohrebiskch. Na tomto priestore, najm pri hlbokej orbe, sa ete i dnes najd zbytky udskch kost, ktor pochdzaj z tureckch ias. Po dobyt Parkanu sa spojen vojsk op rozostavili, aby mohli zatoi na tureck batu v Ostrihome. Poas vojenskch prprav najm posk vojaci zaali robi v samotnom Parkane, "poriadky" a istky ako odplatu za pozabjanch a zmasakrovanch poskch vojakov. Najprv verejne postnali hlavy zajatm tureckm janiia rom, alebo tch, o sa v Parkane vzdali. Posk vojaci milos ne poznali. Potom vylpili domy tureckch a idovskch kupcov, ktorch Turci privilegovali. Ich obydlia zdemolovali a splili. Potom sa vrhli na pevnos Digerdelen, ktor najprv zaplili a po splen zrovnali so zemou. Bola to pomsta za jednu a pol tiscky po zabjanch Poliakov. Vojensk zpis z ostrihomskho archvu uvdza, e drobnch remeselnkov, rybrov a prievoznkov nechali na pokoji, ba e niektor dobrosrden posk vojaci sa s nimi podelili

o bohat koris nazbjan od kupcov. Poda konskripcie tto rybri, prievoznci, remeselnci a niektor obchodnci ako aj poddan boli nrodnosti nemeckej, maarskej, slovanskej i cigni. Turci po strate Parkanu opustili aj ostrihomsk podhradie a opevnili sa na ostrihomskej skale. Tto okolnos umonila veleniu spojench armd, aby cez Dunaj vybudovali pontnov most. Napriek menm ruivm tureckm prepadom most bol hotov za 4 dni a novomenovan velite Parkanu brigadr plukovnk Dieppenthal prepravil svoje armdy do ostrihomskho podhradia pod pevnostn skalu. Obliehanie ostrihomskej pevnosti sa zaalo najprv delostreleckou pabou od Parkanu. Po dvojdovom obliehan sa podarilo 28. oktbra 1683 ostrihomsk pevnos doby a obsadi. Turci po zmte nom stupe sa zastavili a v Budne. Posk vojaci boli 31. oktbra aj so svojm veliteom Jabonowskim odvelen cez ahy do Hatvanu, aby vytlaili Turkov z Hontianskej a Gemerskej upy. Pri presune pokazili si dobr poves tm, e sa zachovali kruto voi obyvatestvu pohronskch osd. Bu a atu vyrabovali a Kamenn po rabovke aj podplili. Turci ani po vytlaen k Budnu sa s porkou nezmierili a po krtkom ase podnikali z Budna nov toky. Tieto toky mali za cie sp doby straten zemia a oslobodi obkench vojakov no vozmockej pevnosti, ktor ete stle bola v ich rukch. Spojen eurpske vojsk pod velenm Karola Lotrinskho v roku 1685 zaali oblieha novozmock pevnos. Budnsky paa Ibrahim zorganizoval pomerne siln armdu a poksil sa s ou prerazi a k novozmockej pevnosti. Pri tejto anabze dostal sa paa Ibrahim so svojm vojskom a k Parkanu. Spojen eurpske vojsk vak boli dobre pripraven. Dvoma prdmi obkili tureck vojsk pri Nyergesujfalu (na pravej strane Dunaja Maarsko) a v krvavej bitke 16. augusta 1685 ich rozprili. Potom 19. augusta dobyli aj novozmock pevnos. Zajatch Turkov v pote asi 1200 muov a 400 ien a det v novozmockej pevnosti povradili. Tto masakra sa odohrala v dnenej Tureckej ulici v Novch Zmkoch (pod batou Bohmia). Aby sa nrody strednej Eurpy zbavili tureckho nebezpeen-

stva, bolo potrebn Turkov vytlai aj z Budna, pretoe Turci aj po mnohch porkach neprestvali z Budna podnika alie lpen njazdy do oslobodench zem. Na popud ostrihomskho arci biskupa vojensk cisrska rada sa rozhodla oslobodi aj krovsk hrad v Budne. Zaiatkom jna 1686 zaali sa v Parkane znova zhromaova tvary spojench armd pod velenm generla Starhemberga. Vojsk mali zhromadite na priestoroch bvalej parkanskej pevnosti a utborili sa na zbytkoch jej zborench valov. Kniea Karol Lotrinsk 6. jna 1686 vydal rozkaz k pochodu na Budn. Spojeneck vojsk ete toho istho roku oslobodili Budn a Turkov vytlaili takmer z celho Uhorska.

PO TURECKCH VOJNCH Po zaehnan tureckho nebezpeenstva zaala konsolidcia pome rov a prechod k pokojnmu obianskemu ivotu. Ostrihomsk arcibiskup sa vracia z Trnavy do svojej ostrihomskej rezidencie. Jeho okolit majetky boli vyudnen a cel desiatky osd boli zrovnan so zemou. Nebolo ani ud, ktor by obrobili vetku pdu. Poda arcibiskupskho daovho spisu z roku 1696 bolo v Parkane iba 6 nepokodench domov a o susednej Nne hovor ako o, "possesio devastata" (plne znienej). Obe osady preber arcibiskup do zoznamu svojich majetkov a sna sa ich kolonizova novmi usad lkmi zo strednho Slovenska. Z alch zpisov sa dozvedme, e kolonizcia postupovala vemi pomaly, pretoe pre novch kolo nistov nebolo obydl. Zdanie o pokojnej rekontrukcii a zahladen kd z tureckch vojen bolo vak predasn. Sotva sa zacelili boav rany, u pri chdza alia pohroma. Uhorsk achtic Frantiek Rkczy II. v roku 1703 zana povstanie proti cisrovi. Jeho vojsk, zvan "kuruck", sa prvkrt objavuj pri Parkane 25. septembra 1703 v sile 13 praporov jazdy i pechoty. V slubch cisrskych vojsk, zvanch "labanskch", stl zemepn z Novej Viesky, Jn Bottyn.

J e m u sa podarilo vytlai kuruck vojsk z Parkanu a do erhtskych pahorkov Hegyfarku. V slubch cisra i arcibiskupa bol ochotn do poslednho vojaka brni Parkan i Ostrihom. Bottyn tieto pevnosti chrnil a nepal sa do alch otvorench bojov s kuruckmi vojskami. Velite ostrihomskej posdky barn Kucklnder ho za tto pasvnu innos obvinil z nadania kuruckm vojskm a 18. aprla 1704 ho dal uvzni. Bottyna pol roka vznili v Ostrihome a potom ho chceli previez do viedenskho vzenia. Pri prevoze za pomoci priateov sa mu pri Nyergesujfalu podarilo utiec a pre tento nevak za svoje sluby cisrskym vstpil do radov kuruckch vojsk Frantika Rkczyho. J n Bottyn bol sksenm vojvodcom, a preto ho Rkczy poveril obsadenm podunajskch priestorov od Komrna a do Parkanu. alej mal Bottyn za lohu vybudova vojensk zsobo vacie tbory vo Svodne, Gbelciach a Parkane. Bottyn tieto lohy plnil a navye bol schopn odra toky labanskch vojsk. Kee Ostrihom bol v rukch labanskch vojsk, Bottyn venoval vek pozornos streniu dunajskch brodov a prechodov. Pri brehu Dunaja v Parkane dal vybudova zemn valy a tu si zriadil aj svoj velitesk stan s pozorovateou Ostrihomu. Dunajsk most, ktor spjal Ostrihom s Parkanom, u poas bojov dal Bottyn rozobra a premiestnil ho na dunajsk prechod oproti Nyegersujfalu. Kuruci v roku 1706 mali u v rukch vznamn oporn body pre nstup proti labanskm vojskm. Sm Rkczy priiel 2. augusta do Parkanu a po obhliadke svojich pozci vydal rozkaz na oblieha nie Ostrihomu. Zostal v Parkane a sm chcel by svedkom vojen skch operci proti Ostrihomu. Svoj velitesk stan si vybudoval v trojuholnku stoku rieky Hron s Dunajom (v tej dobe vtekal Hron do Dunaja na vchodnom okraji dnenho trova vi mapka s. 6) odkia bolo strategicky najvhodnejie pozorovanie. Od svoj ho stanu a po osadu Parkan dal rozmiestni delostreleck batrie najvieho kalibru. Pred tokom na ostrihomsk pevnos vyzval velitea pevnosti Frantika Kucklndera, aby vydal pevnos dobrovone. Tento odmietol rokova, a preto Rkczy 9. augusta vydal rozkaz k za poatiu delostreleckej paby a k obliehaniu Ostrihomu. tok na

Ostrihom viedol brigadr plukovnk franczskeho pvodu Le Maire. Delostreleck paba trvala 37 dn a noc a mala tak inok, e Ostrihom bol plne zdemolovan. Morlka labanskch vojsk upadla tak, e Kucklnder bol nten 15. septembra 1706 kapi tulova. Pri odovzdan pevnosti si vymienil slobodn odchod svojich vojsk do Komrna. Rkczyho vojsk po obsaden Ostrihomu ro zobrali dunajsk most v Nyergesujfalu a tento znova prepravili do Parkanu na preklenutie Dunaja do Ostrihomu. Po obsaden Ostrihomu nariadil Rkczy ostrihomsk pevnos a mestsk podhradie opravi. Pre zaistenie ostrihomskho predpolia v priestoroch osady Nyergesujfalu dal vybudova barbakany (predpevnosti) s posdkami. alie barbakany dal vybudova v okol Parkanu a obsadil ich silnmi tvarmi jazdy. Rkczy to robil z tch dvodov, e si uvedomoval strategick vznam Parkanu a Ostrihomu. Vojnov stratgia tch db hovorila, e drite ostrihomskej pevnosti m v rukch ke do strednho Podunajska. Rkczy tieto opatrenia robil preto, lebo vedel, e labansk vojsk znova zatoia, aby dobyli sp ostrihomsk pevnos. Rkczyho predvdavos potvrdili udalosti, ktor sa odohrvali o niekoko dn potom, o sa zmocnil ostrihomskej pevnosti. U 28. septembra 1706 po pravom brehu Dunaja zatoil cisrsky generl Starhemberg s desatiscovou armdou labancov. Tto armda pomerne ahko prekonala predpevnosti pri Nyergesujfalu a zaala oblieha samotn Ostrihom. Rkczy sa pri toku na ostrihomsk pevnos zdroval v novo zmockej pevnosti. Ke mu vojensk kurir priniesol sprvu o obliehan Ostrihomu, okamite odcestoval do Parkanu, kde pri kzal Bottynovi, aby rozobral pontnov most na Dunaji. Zrove mu prikzal, aby sa so svojou armdou, ktor mala vtedy okolo 3.000 vojakov, nedal vyprovokova do otvorenho boja s labanskou armdou Starhemberga, ktor mala trojnsobn pre silu. Potom odcestoval Rkczy do Koc, aby tam rieil urit spory. Velenie na seku P a r k a n - O s t r i h o m ponechal plne na J n a Bottyna. Kuruck posdka v ostrihomskej pevnosti mala okolo 1500 mu-

ov a urputne vzdorovala nporu labanskch vojsk. I napriek tomu, e Bottyn zaal s vojvodcom Starhembergom 9. oktbra rokova o kapitulcii ostrihomskej pevnosti, boje pokraovali. Bojo v morlka kuruckch obrancov ostrihomskej pevnosti upadla, ke sa dozvedeli, e ich velite Bottyn vyjednva o kapitulcii pevnosti. Ostrihomsk pevnos kapitulovala 12. oktbra 1706 a vojvodca Starhemberg povolil kuruckm obrancom von odchod do Par kanu. Morlka kuruckch vojsk po ostrihomskej kapitulcii tak upadla, e Bottyn bol printen kapitulova aj v Parkane. Kuruci ustpili do osd severne od Parkanu a Parkan obsadili labansk vojsk vojvodcu Kucklndera. Kucklnder sa pomstil na parkanskom obyvatestve, ktor vraj nadralo kurucom. Preto ho z osady povyhal. Za krtku dobu bola osada bez obyvatestva, ale zato s posdkou labanskch vojakov. V roku 1709 dal Kucklnder znova vybudova dunajsk pont nov most z Ostrihomu do Parkanu, usadil tu niekoko nemeckch rodn labanskch oldnierov a taktie povolil niektorm bvalm osadnkom nvrat do Parkanu. Okolo celho Parkanu dal vybudo va irok pevnostn valy s vojenskmi posdkami, ktor v tomto ase podnikali lpen vpravy do okolitch osd. Severozpadne od Parkanu zase operovali labansk vojsk generla Heistera, ktor tie neetrili majetky miestneho obyvatestva. Tieto drancovaky (v okol Svodna) prevyovali krutosou aj tureckch dobyvateov. Mnoho novch usadlkov, ktor sem prili po tureckch vojnch, bo lo ntench zuteka sp do svojich osd na strednom Slovensku. Kuruck vojny sa skonili v roku 1710 tekom Rkczyho do Poska. Cisr trestal uhorskch achticov za as v kuruckom odboji a odnmal im majetky, ktor potom dval labanskm zaslilcom. Najviac vak z novch donci vyail ostrihomsk arcibiskup kniea Augustn Keresztly (1707-1725), pvodom Nemec, rodk od Freibergu, ktor zskal skoro cel obrovsk ma jetky Jna Bottyna a inch achticov, ktor upadli do nemilosti. Spolu s Kucklnderom, ktor bol tie pvodom Nemec, zaali u v roku 1711 uskutoova kolonizciu. Medzi prvmi prili ne meck kolonisti od Rna (Schwarzwald) a slovensk kolonisti

z hornho Pohronia. Kolonizcia postupovala pomaly, pretoe v celom rom okol zrili choroby, ktor novm kolonistom nah ali strach. Poda arcibiskupskch zznamov v rokoch 1711 a 1720 sa usa dilo v Parkane 7 nemeckch rodn, 10 rodn slovenskch kolonistov z Pohronia, 6 rodn potomkov maarskch sedliakov, ktorch dedovia zutekali pred Turkami a ndzovo sa usadili v Tekovskej upe, a 8 rodn tu zostalo z pvodnho obyvatelstva. Na mieste zaniklej osady Nny bol vybudovan iba hospodrsky majer arci biskupstva, na ktorom boli usaden 3 rodiny - slovenskch kolo nistov, 1 rodina nemeck a 2 rodiny potomkov maarskch sedlia kov. Poda zpisu v kanonickej vizitcii z roku 1732 sa ete stle uvdza bval osada Nna ako majer ostrihomskej kapituly. Samotn Parkan poda spisu z roku 1715 mal len 160 obyva teov. Boli tu len 3 remeselncke rodiny (1 msiar a 2 hrniaridbankri). V rokoch 1720-22 bol postaven v Parkane katolcky rannobarokov kostol. Tto stavba bola pomerne mal a jej stavitemi boli nemeck kolonisti zo Svodna (nemecky Seldn), kde bolo usadench mnoho rodn tesrov, murrov a kamenrov. Svodnski kolonisti remeselnci boli poddan na arcibiskupskch majetkoch vo Svodne.

ROZVOJ MESTA V 18. A 19. S T O R O Vlastn hospodrsky rozvoj dnenho trova spad u do zaiat kov 18. storoia. V dvadsiatych rokoch 18. storoia prebiehala alia kolonizcia Parkanu a irokho okolia. Pre svoju vhodn polohu osada sa stva centrom irokho okolia na avej strane Duna ja, dolnho Pohronia i Poiplia. Sem sa prenal aj trhov ivot z bvalch slvnych trhovch osd severne i severozpadne od Parkanu (Svodn, arluhy, Kblkt, Btorov Kesy), pretoe

cesty medzi tmito osadami boli v dezoltnom stave po vojnch, ktor sa prehnali tmto krajom. Gravitciu vidieckych osd do Parkanu sledoval aj ostrihomsk arcibiskup a snail sa zska pre Parkan trn prvo, z ktorho by ako zemepn mohol vybera poplatky. Na jeho iados cisr Karol III. 6. augusta 1724 udelil pre "Villa Prkny" vo forme mench mestskch privilgi prvo (prioritum) vydriava rone 4 zemsk trhy a jarmoky, a to na de sv. Juraja, Bartolomeja, imona a Jdy a na Luciu. Prv de bol trh vkladn, na druh de trh dobyt. Panovnk vak neudelil Parkanu titul mesta (oppidum) i ke pre to boli splnen viacer pod mienky (bol tu u cech imrov a garbiarov), ale v osade nebola ete obnoven samostatn farnos, nebola tu ete kola a magistrt. Parkan v tejto dobe bol fililkou fary vo Vzivrosi (predmestie Ostrihomu). Poda prieskumu archvnych dokumentov vynra sa z nich aksi zaujatos arcibiskupa pri iadan cisra o povolenie trhov pre osadu Parkan. V iadosti neuvdza Parkan ako samostatn osadu, ale len ako predmestie Ostrihomu. Je mon, e to urobil arcibiskup z obavy, aby sn Parkan neprebral hegemniu trhov a nekonkuro val Ostrihomu. Parkansk trhy na imona a Jdu u v zaiatkoch nadobdali vek rozmery a trvali niekedy aj 7 dn. Obdobie imona a Jdy v oktbri bolo najbohatie na ponohospodrske produkty, ktor sa tu predvali. Trhy imona a Jdy nadvzovali na michalsk trhy v Bratislave. Kupci z michalskch trhov sa plavili loami po Dunaji a kotvili v parkanskom prstaviti. Parkansk trhy imona a Jdy boli znme v celej strednej Eurpe a zatienili i trhy v Ostri home. Koncom 18. storoia boli tieto trhy tak vznamn, e na ne prichdzali kupci a obchodnci aj z juhovchodnej Eurpy a dokon ca aj z blzkeho Orientu. Poda daovho spisu z roku 1731 bolo v Parkane u evidova nch 8 remeselnkov: 3 imri, 2 garbiari, 1 msiar, 1 kounk a 1 kov. V kanonickej vizitcii z roku 1732 sa uvdza, e v Parkane bola v roku 1725 zaloen aj kola, ktor mala 18 stlych iakov a 6 ia-

kov, ktor kolu navtevovali len cez zimu. Kanonick vizittor uvdza, e Parkan m 257 obyvateov, z oho je 184 katolkov a 73 inovercov (idov, kalvnov a pravoslvnych). V roku 1734 bola v Parkane obnoven samostatn farnos ne zvisl od Vizivrosu. Pri kostole bola postaven budova fary a do farnosti bol menovan farr. V roku 1739 spal Parkan vetky podmienky pre udelenie mestskch vsad. Ostrihomsk arcibiskup sa obrtil so iadosou na cisra. iadal udelenie mestskch vsad pre Parkan a Mulu a obnovenie vsad mesta pre Svodn. Panovnk obnovenie vsad mesta pre Svodn potvrdil ete toho istho roku. Mula i Parkan obdrali tieto privilgi a v roku 1740 od cisrovnej Mrie Terzie, ktor v tomto roku nastpila na trn a tieto vsady aj potvrdila. I ke Parkan obdral tieto mestsk vsady, ostrihomsk arci biskup bol aj naalej jeho majiteom a snail sa jeho vsady potl a z obavy o vsady Ostrihomu. Ostrihomsk arcibiskup, ako naj vy predstavite cirkevnej hierarchie v Uhorsku, vykonval dedine aj svetsk funkciu hlavnho ostrihomskho upana. Z tchto d vodov v starch upnch listinch uvdza Ostrihom ako "mesto" (vros, resp. M. K. Vros) a Parkan a Mulu ako "mesteko" (mezvros). Teda aj v tomto prpade dval arcibiskup najavo prest Ostrihomu pred ostatnmi mestami okolia. V roku 1750 bol zriaden Parkansk okres ako sas Ostrihom skej upy, avak sdlom okresu sa stala Mula, kde boli zriaden aj rady okresnho charakteru. Poda kanonickej vizitcie z roku 1755 m u Parkan 643 obyvateov. Z tohto potu bolo 480 katolkov a 163 inovercov. Susedn Mula, v ktorej bolo sdlo Parkanskho okresu, mala u vtedy vye 1200 obyvateov. V tejto vizitch sa alej uvdza, e v Parkane je 23 remeselnkov zdruench vo dvoch cechoch, 9 kupcov a 6 priekupcov (obchodnkov). Vizittor alej uvdza, e v roku tejto vizi tcie sa zapoalo vyuovanie na trivilnej kole mestskho charakte ru, a e kola m okrem ludimagistra (uitea-organistu), ktor ovlda jazyk maarsk a latinsk, aj pomocnho uitea (men ne uviedol), rodka od Banskej tiavnice, ktor o vlda jazyk maarsk,

slovensk a nemeck. V zpise sa uvdza, e idia maj vlastn s kromn kolu a modlitebu (synagogu). V zpise o Nne hovor ako o vekom hospodrskom dvore (majeri) ostrihomskej kapituly, kde bva 108 katolkov a 14 inovercov (pravdepodobne sa jednalo o kalvnov potomkov uhor skch sedliakov). Veriaci hospodrskeho dvora v Nne patrili cirkevne do farnosti v Parkane. Kanonick vizittor okrem inho uviedol, e v Parkane na prkaz predolho vizittora bola v roku 1735 zaloen aj cirkevn matrika, ktor sa riadne vedie a nenaiel v nej iadnych zvad. Vyzdvihuje alej spolok rybrov a prievoznkov, ktor si utvorili toto spoloen stvo poda artikl cechu imrov a garbiarov. Zmieuje sa o nich pochvalne, e s bohabojn a e vykonvaj dobr sluby pre obyvatelstvo a ostrihomsk kapitulu. Vizittor po konzultcii s prepotom ostrihomskej kapituly udeuje shlas miestnym ryb rom a prievoznkom k postaveniu obydlia na rumoviskch a valoch bvalej pevnosti Digerdelen. Rybri a prievoznci gesto prepota uvtali, pretoe a do tejto doby si mohli stava obydlia ako chatre na koloch na okraji rieia Dunaja a Hrona. Za panovania cisrovnej Mrie Terzie (17401780) zaal Parkan ete vmi nadobda na vzname. Cisrovn po trase bvalej stredovekej cesty dala vybudova nov cestu hradsk. Hradsk viedla z Viedne cez Bratislavu a Trnavu do Parkanu a alej cez Ostrihom do Budna. Po tejto hradskej premvali kr ovsk dostavnky. Pre tto pomerne rchlu dopravu komi boli zriaden po celej trase prepriahacie stanice a hostince. Medzi naj vznamnejie prepriahacie stanice s hostincami patrila intava, Trnovec nad Vhom, Vek iky (dnes samota pri Palrikove budova je zachovan), Nov Zmky Nyrhd, Prbeta (budova je zachovan) a Parkan (zklady bv. mestskho hostinca, teraz kninica). V neskorch dobch na tchto prepriahacch uzloch sa zriaovali aj potov stanice. Parkansk prepriahacia stanica mala okolo roku 1770 u 10 prov kon, 6 dostavnkov, potovu s 3 ku rirmi (doruovatemi) a hostinec s 12 posteami. Poda cisrskokrovskej lokalizcie stla asi 200 metrov juhozpadne od farskho

kostola, na hlavnom jarmonom rnku (lokalita bvalho mestskho hostinca). Poda arcibiskupskch archvnych zznamov meania si mohli zakupova stavebn pozemky poda majetnosti najviac do vmery 300 tvorcovch siah (vye 10 rov), a to hlavne okolo rnku pre potreby remesiel a obchodu (vystenie dnenej Gottwaldovej ulice od hotela Hron po ttnu sporiteu). Aby sme si mohli predstavi vtedajiu zastavanos mesta, pome nm k tomu nrtok z roku 1782 (njden v arcibiskupskom archve v. r. 1947 autorom), ke cisr Jozef II. zaal zriaova urbarity. Terajia mestsk tvr Gurgyal, ktor vlastne jestvovala u za tureckej okupcie, predstavovala obydlia najchudobnejch a najponenejch obyvateov Parkanu. Korene svojho pomenovania m z tureckho slova Grdal", o znamen po turecky chudoba privnctvo (obrctvo). Podobn pomenovanie jednej tvrte sa udralo aj v obci Pribeta. Pomenovania "Grdal" sa vyskytuj aj teraz v tureckej literatre u niektorch tvrt v Istambule. Cisr Jozef II., jedin z dynastie Habsburgovcov (1780-1790) patril nielen medzi reformtorov prehnitho feudlneho ivota v Uhorsku, ale bol aj jedinm krom, ktor odmietol da sa koru nova (dostal prezvku "klobkov kr" - kalaposkirly). Na svoju dobu bol u hodne pokrokov a ako panovnk sa uviedol mnohmi hospodrskymi reformami, pri ktorch bol nten zv dza boje s feudlnym konzervativizmom. Za svojho panovania povolal do Uhorska nemeckch a franczskych kartografov, ktor okrem zmerania a zaknihovania pdy dostali za lohu v roku 1786 previes v Ostrihome a Parkane spis vetkho nehnutenho ma jetku oboch miest. alej mali zememerai lohu zakresli a zakni hova majetkov podstaty krovskch, cirkevnch a skromnch majetkov. Nemeck a franczski kartografi svoje lohy v tchto krajoch splnili svedomite, ba dokonca a vemi presne, pretoe vylenili detailne aj podiely eliarov, slobodnkov a poddanch. Pri tejto prleitosti si mnoh bohat obania z Parkanu (remeseln ci, kupci a idovsk obchodnci) zakpili na ven asy stavebn pozemky (funduse), ktor si dali knihova do pozemkovej knihy (Grundbuch) pre seba a nsledn prvo pre svojich potomkov.

Za panovania Jozefa I I . dostva aj majer Nna charakter osady (possesio), osamostatuje sa a na novch topografickch sekcich namiesto nzvu "praedium N n a " dostva nzov Nna possesio". Osada Nna mala v tej dobe vye 300 obyvateov a stala sa centrom riadenia kapitulskch majetkov. Pre tento el bola postaven v Nne kria, kde mal sdlo prepot ostrihomskej kapituly. V osade okrem zavedenia inch reforiem bol zriaden aj urbr. V roku 1791 bol v Parkane prstavbou rozren rm. kat. kostol a v Nne bol postaven nov kostol. Obe stavby s poznaen neskorobarokov mi prvkami vtedajieho stavitestva. Pokojn rozvoj podunajskch osd trval a do zaiatku 19. storoia. Nov vojnov akosti na Parkan a jeho okolie doliehaj v rokoch 1809-11 pri vojnovom aen franczskeho cisra Napo leona. Boje tu vak neboli, iba franczski vojaci tborili v tchto priestoroch. Ako kad vojnov obdobie, aj toto, i ke sa tu nebo jovalo, prinieslo viac epidemickch chorb (najm choleru). V roku 1813 dosiahli epidmie tak rozmery, e zasiahli aj Mulu, ktor bola v tej dobe sdlom Parkanskho okresu. Z tchto dvodov sa presahoval slnovsk rad a okresn sd do Parkanu. Parkan bol potom sdlom okresu a do roku 1850. Poda zznamov, njdench v bvalch administratvnych bu dovch slnovskho radu v Mule, zistilo sa, e tto budova bola premenen na nemocnicu (hospitl), kde lieili obanov postihnu tch morovmi chorobami. Premiestnenie sdla okresu do Parkanu malo vplyv aj na rast potu obyvatestva. Poda stania obyvatestva v roku 1825 mal Parkan u 1050 obyvateov. Mesto sa rozrastalo, avak pre vek zamokrenie pdy sa roziro valo iba diagonlne po osi krovskej hradskej. Najvm nebezpe m pre rast mesta boli ast povodne. tatistika povodn v Parkane je zachyten u od stredoveku. Prv vek povode je historicky znma v roku 1426, kedy cisr igmund nariauje poddanm budo va prv dunajsk ochrann hrdze. alia vek povode sa datuje do roku 1569 a uhorsk snem nariauje stavanie hrdz a po zemie okupovan Turkami. Povode vekho rozsahu sa opakovala aj

v roku 1659. V 18. storo medzi najvie povodne na Dunaji i Hrone patrila povode v roku 1777. Cisrovn Mria Terzia krovskm dekrtom vymenovala osobitn komisiu, ktor mala lohu komplexne riei vstavbu vodnch hrdz Dunaja. Je pravda, e v niektorch sekoch Dunaja od Bratislavy po Komrno sa hr dze budovali iba ivelne. To malo za nsledok, e alie vek po vodne v rokoch 1809, 1830 a 1850 optovne zniili Parkan a jeho irok okolie. Po ztopch v roku 1830 sa v roku 1831 rozrila epidmia moru, ktor, skosila mnoho ivotov a mnoh csady zdeci movala. V samotnom Parkane sa vak vyskytlo pomerne vemi mlo prpadov. V prvej polovici 19. storoia sa u zjavne rysovali nov zmeny v truktre hospodrskeho a politickho ivota starho Uhorska. Mylienky franczskej revolcie rozruovali zklady stredovekho ivota habsburskho cisrstva. Ovzduie bolo nasiaknut punm prachom a chbala iba zpalka, aby nastal vbuch. Touto zpalkou bol rok 1848, ke vzbkla iskra revolcie, ktor povalila takmer tiscron raksko-uhorsk alr nrodov.

OSUDY MESTA OD ROKOV MERU SMYCH A D O R O K U 1918 Udalosti revolunch rokov 1 8 4 8 - 4 9 silne doahli aj na trovo. Mesto, ako dleit oporn bod na Dunaji, v tchto rokoch asto striedalo svojich majiteov. Revolun udalosti mali v tejto oblasti najrunej priebeh 5. februra 1849, kedy kotovsk revolun vojsk obsadili Parkan a vytlaili cisrske vojsk do Ostrihomu. Najvie boje sa odohrvali medzi eliezovcami a Parkanom. Na tomto seku velil kotovskm povstalcom grf Pavol Esrterhzy. Vojnov astie je vak menliv. Zaiatkom aprla 1849 podarilo sa cisrskym vytlai povstaleck vojsk od Parkanu a k Zeliezov-

ciam. O niekoko dn nastpili povstalci zasa do protitoku. Na pomoc cisrskym vojakom prechdzali v doch 18. a 21. aprla cez Parkan pluky generla Wyssa, ktor boli pripraven v Ostrihome, aby zastavili postup povstalcov na Parkan v priestoroch ata Ba Kamenn. Kotovskm povstalcom velil husrsky generl Gapar Andrssy, ktor najprv v boji pri Kamenine rozpril cisrske pluky generla Wohlgemutha a potom medzi Kamennom a Kamennm Mostom rozbil eskadrony 2500 elitnch jazdcov generla Wyssa. Cisrski vojaci, ktorm sa podarilo zachrni sa peo, utekali cez Parkan do Ostrihomu. Najviac padlch bolo pri Kamennom Moste, kde ich aj pochovali v spolonch hroboch. Tto udalos je podchyten aj v cirkevnej matrike v Kamennom Moste. Po tchto udalostiach dochdza k zsadnm zmenm. Naj vznamnejm vsledkom je zruenie poddanstva a prv parcelcia arcibiskupskch majetkov. V zhone tchto udalost a zhone po majetkoch v samotnom Parkane sa vsledky revolcie zvrhli na boj parkanskch zbohatlkov o pdu a obchodn licencie. I napriek tomu, e Parkan stratil sdlo okresnch intitci v prospech Mule, zana zskava na vzname stavbou elezninej trate Bratislava - Budape. Vstavba trate sa uskutonila v rokoch 1850 - 1857 a v Parkane bola vybudovan aj eleznin stanica. Mesto malo v tejto dobe u 1.200 obyvateov a vstavbou elezni nej trate zskava irie spojenia so svetom. Pre alie rozrenie ko munikanho spojenia o niekoko rokov buduje sa v rokoch 1886 - 1887 druh eleznin tra Parkan ata Levice. Vtedy sa stva Parkan vznamnou elezninou kriovatkou. V druhej polovici 19. storoia dostva Parkan aj nov panora matick siluetu. Na 66 metrov vysokej ostrihomskej pevnostnej skale sa dokonila vstavba monumentlnej ostrihomskej baziliky, ktor zaali stava v roku 1821 a s prestvkami ukonili v roku 1874. Prv etapa vstavby bola ukonen v roku 1856. Z prlei tosti ukonenia prvej etapy vstavby a vysviacky baziliky navtvil Ostrihom aj cisr Frantiek Jozef I. Pri tejto svojej ceste do Ostrihomu prechdzal cisr so svojm sprievodom cez Parkan a na spiatonej ceste sa v meste zastavil.

Celkov pohad na ostrihomsk baziliku a mry starej pevnosti

Na ostrihomskej bazilike je vidie niekoko stavebnch slohov, no najmarkantnejia je na nej italsk renesancia. Pevnostn mry stredovekej pevnosti tie zrenovovali. Cisr Frantiek Jozef I. ete raz navtvil Parkan v roku 1886 z pr leitosti 50. ronho jubilea kazskej vysviacky arcibiskupa Jna imora. Cisrsky sprievod na tejto ceste do Ostrihomu sa viezol na kooch z parkanskej elezninej stanice do parkanskho prstavia a loou do Ostrihomu. Medzi najsmutnejie udalosti mesta v 19. storo patr obrovsk povode, ktor zatopila mesto v roku 1876. Pri tejto povodni zrtila

sa viac ako polovica parkanskch domov. S touto ivelnou pohro mou sa zaoberal aj uhorsk snem, ktor odhlasoval organizovan vstavbu dunajskch hrdz od Komrna a po Parkan a alej a k stiu rieky Hron. Komplexn vstavba dunajskch hrdz sa potom uskutonila v rokoch 1890 1898. Sasne s vstavbou dunajskch hrdz zaal sa budova aj du najsk most na preklenutie Dunaja medzi Parkanom a Ostrihomom. Most bol ukonen a odovzdan do prevdzky 28. septembra 1895. Nov most bol atraktvnou a na tto dobu vemi dmy selnou stavbou. Mal 4 piliere, ktor preklenulo 5 oblkov eleznej kontrukcie, a meral 480 metrov. Dokia nebol postaven most, spojenie s Ostrihomom jestvovalo len pomocou prievozu (kompy) a prievoznckych lnov. Napriek ivelnm pohromm a strate svojho postavenia ako sdlo okresu sa rast mesta nezastavil. Poda tatistiky z roku 1880 mal Parkan u 2139 obyvateov (1962 nrodnosti maarskej, 34 slo venskej a 143 ostatnch). Poda tatistiky z roku 1890 vzrstol poet obyvatestva na 2417 (2343 maarskej nrodnosti, 31 slo venskej a 43 ostatnch). Najvy vzrast bol za poslednch 10 rokov 19. storoia. V roku 1900 malo u mesto 2836 obyvateov (2809 maarskej nrodnosti, 10 slovenskej a 17 ostatnch). Na rast obyvatestva mesta mala vek vplyv zamestnanos obyvatestva. Mnoho obanov pracovalo v slubch eleznice a v mench zvodoch, ktor vznikali v meste od polovice 19. storo ia. K rastu obyvatestva dopomohlo aj vybudovanie dunajskho mosta a prliv obchodnkov a remeselnkov z Ostrihomu, ktor v Parkane hadali nov monosti svojej prosperity. Parkan sa postupne vymaoval z tiea upnho mesta Ostri homu. V priemyselnom rozvoji vak nevedel udra krok s Ostriho mom, v ktorom sa sstreovali vetky hlavn zvody. Menie zvody vznikli v Parkane v polovici 19. storoia. Medzi najstarie patr krobre, ktor bola zaloen ete v roku 1842 a postupom asu bola zmodernizovan. V druhej polovici 19. storoia boli zaloen v meste dve tehelne ako akciov spolonosti. Najviac akci v nich mali bratia Rennerovci. Tehelne u v tch dobch boli znme vrobou kvalitnej tehly,

Zmodernizovan zvod Slov. krobrnl v trove zaloen v r. 1842

ale hlavne vrobou vyhadvanej kridlovej krytiny a obkladacch dladc. Historick dokumenty nezaznamenali presn as vzniku troch vodnch mlynov v dunajskej ztoke pri Gurgyale. Je viac ako pravde podobn, e tieto mlyny vznikli koncom 17. alebo zaiatkom 18. storoia a boli pravdepodobne dielom novch kolonistov-remeselnkov. Mlyny zanikli koncom 19. storoia. Medzi najstarie dobrovon organizcie mesta patr Zbor poiarnej ochrany (Dobrovon hasisk zbor), ktor bol zaloen u v roku 1885.

Detail zo trovskej tehelne . I

V roku 1880 bol v Parkane zaloen notrsky a matrin rad a od tejto doby sa datuje aj vedenie obianskej matriky. Mestsk rad (przemn budova pri hoteli Dunaj) bol postaven tie okolo roku 1880. Vzrast mesta sa nezastavil ani zaiatkom 20. storoia. Pri e lezninej stanici zaala vyrasta obytn kolnia, kde si stavali domky vinou zamestnanci eleznice. V meste sa vybudovali chodnky a v roku 1912 sa vybudovala dlden cesta, ktor ete i dnes spja mesto so elezninou stanicou. Pred prvou svetovou vojnou bola v Parkane zriaden aj metian-

Parkan dunajsk prstav

ska kola. U pred zaloenm metianskej koly pociovalo mesto nedostatok kolskch priestorov. Star budova udovej koly bola postaven ete v roku 1803. V roku 1869 sa uskutonila prstavba a rekontrukcia celej budovy, avak zaiatkom 20. storoia museli obania predklada petciu na ministerstvo kolstva o vstavbu alch uebnch priestorov, ktor si vynucoval prrastok iactva. Nov kola sa mala zaa stava v roku 1914, avak zaiatok I. svetovej vojny zabrnil tomu, aby sa zaalo s jej vstavbou. Ete pred zaiatkom I. svetovej vojny vznikli v meste menie priemyseln zvody ako octre, ktorej zakladateom bol alamon

Schrank, a parn mlyn na nnskej ceste, ktorho zakladatemi boli srodenci Timrovci. Mlyn prosperoval najm poas I. svetovej vojny. Za subvencie od ttu bol mlyn v roku 1917 zmodernizovan a vybaven najdokonalejmi mlynrskymi strojmi tejto doby. Prv svetov vojna (1914 1918) si nepriamo vyntila vybudo vanie rozsiahleho rieneho prstavu na Dunaji. Pri tejto prlei tosti boli vybudovan aj rozsiahle prekladitia tovarov s prstavnm teritriom. Tto forma prstavu sa s menmi obmenami zachovala a doteraz. Na sklonku I. svetovej vojny preniesli sa niektor rady a inti tcie okresnho charakteru z Mule do Parkanu. Mula ako sdlo okresu u komunikane nevyhovovala, pretoe bola znane vzdia len od elezninej stanice. Druhm takmto momentom bola tie skutonos, e Parkan u v tejto dobe silne previl v dynamike rastu vidiecke sdlo okresu v Mule. Vojnov trapy, bieda a vetky sprievodn zjavy vojny nedo ahli v takej miere na Parkan ako na obce okolia. Mesto ilo z voj novej prosperity a iba smton oznmenia po padlch na fron toch, alebo vrtiv sa vojnov invalidi s barlami narobili v meste v rozruch. Vojna sa skonila a ako v inch mestch vojnovej konjunktry zanechvala po sebe niekokch vojnovch zbohatlkov na jednej strane a mnoho biedy, invalidov a pozostalch na strane druhej. Takto privtal aj Parkan koniec prvej svetovej vojny.

OSUDY MESTA NAD D U N A J O M V R O K O C H 1918 1945 Koniec prvej svetovej vojny znamen rozklad a pd Rakskouhorskej monarchie a na jej troskch sa rod prv eskoslovensk republika. Nov ttny tvar echov a Slovkov, ktor sa zrodil 28. oktbra 1918, men aj osudy tohoto mesta nad Dunajom. Parkan sa z vntrottneho mesta starho raksko-uhorskho

mocnrstva z jednho da na druh men na pohranin mesto. Takto po vye devsto rokoch stratil Parkan kontakt s protiahlm Ostrihomom. Rieka Dunaj sa stva hranicou medzi Maarskom a eskoslovenskom. Jedinm pojtkom medzi oboma mestami bol dunajsk most, ktor v strede svojej eleznej kontrukcie niesol hranin zvory. eskoslovensk republika postavila Parkan ako pohranin mesto pred nov lohy. Mesto sa stva pohraninm uzlom v dopra ve elezninej, vodnej i cestnej. Zriaovali sa tu nov eskoslovensk rady, avak niektor tatutrne rady okresu ete stle zostvali z asti v Mule, km druh as bola presunut do Gbeliec (K blkt). Parkan nemal dostatok administratvnych budov nielen pre intitcie okresnho charakteru, ale aj intitcie celottneho charakteru museli umiestova ndzov v nevyhovujcich budo vch. V meste bola zriaden colnica s expozitra