Dejiny svetovej Dejiny svetovej historiografiehistoriografie

pred vznikom analyzujúcej historickej pred vznikom analyzujúcej historickej vedyvedy

Stručný prehľadStručný prehľadFrantiška ČechováFrantiška Čechová

Historiografia pred vznikom Historiografia pred vznikom analyzujúcej historickej vedyanalyzujúcej historickej vedy

Historiografia je predchodcom historickej vedy v Historiografia je predchodcom historickej vedy v tom zmysle, že pred vznikom (analyzujúcej) tom zmysle, že pred vznikom (analyzujúcej) historickej vedy existovala len (opisujúca) historickej vedy existovala len (opisujúca) historiografia. Z iného hľadiska je dnes naopak historiografia. Z iného hľadiska je dnes naopak historiografia jedným z výsledkov historickej vedy, historiografia jedným z výsledkov historickej vedy, pretože zobrazuje stav, prúdy a ciele historického pretože zobrazuje stav, prúdy a ciele historického výskumu.výskumu.

Z hľadiska jej závislosti od tvorivej sily a vôle Z hľadiska jej závislosti od tvorivej sily a vôle dejepisca je historiografia súčasťou literatúry. Jej dejepisca je historiografia súčasťou literatúry. Jej cieľ sa pohyboval medzi legitimáciou vládárov na cieľ sa pohyboval medzi legitimáciou vládárov na jednej strane a kritickým hodnotením minulosti na jednej strane a kritickým hodnotením minulosti na druhej strane. Akýmsi opakom (empirickej) druhej strane. Akýmsi opakom (empirickej) historiografie je (neempirická) filozofia dejín.historiografie je (neempirická) filozofia dejín.

Tento text obsahuje stručný prehľad: Tento text obsahuje stručný prehľad:

Starovekej historiografie do roku 476 Starovekej historiografie do roku 476 (resp. do r. 313, alebo 525 n. l. )(resp. do r. 313, alebo 525 n. l. )

Stredovekej historiografie do roku Stredovekej historiografie do roku 1492 (resp. do r. 1450, 1517, 1526 )1492 (resp. do r. 1450, 1517, 1526 )

Humanistickej a barokovej Humanistickej a barokovej historiografie historiografie

Osvietenskej historiografieOsvietenskej historiografie

Staroveké dejepisectvoStaroveké dejepisectvo

Už nápisy starovekých Babylončanov, Asýrčanov či Egypťanov a iných Už nápisy starovekých Babylončanov, Asýrčanov či Egypťanov a iných staroorientálnych národov ospevovali vládcov týchto národov. U Chetitov už možno staroorientálnych národov ospevovali vládcov týchto národov. U Chetitov už možno dokonca nájsť náznaky kritického prístupu.dokonca nájsť náznaky kritického prístupu.

Veľký zmysel pre dejiny mali už od staroveku Židia. Významným Veľký zmysel pre dejiny mali už od staroveku Židia. Významným historickým prameňom a zdrojom poznania dejín staroveku je historickým prameňom a zdrojom poznania dejín staroveku je Biblia, ktorá obsahuje nielen knihy kroník, Knihu kráľov ale i ďalšie Biblia, ktorá obsahuje nielen knihy kroník, Knihu kráľov ale i ďalšie historické knihy. Kresťanský výklad dejín veľmi dlho ovplyvňovalo historické knihy. Kresťanský výklad dejín veľmi dlho ovplyvňovalo uč učenie o štyroch ríšach z knihy proroka Daniela. Dan (2, 29-46enie o štyroch ríšach z knihy proroka Daniela. Dan (2, 29-46))

V starovekej V starovekej ČíneČíne malo dejepisectvo od počiatku (až do 20. storočia) veľmi dôležitú malo dejepisectvo od počiatku (až do 20. storočia) veľmi dôležitú úlohu. Charakteristický je moralistické hodnotenie, poetickosť i kritický prístup v úlohu. Charakteristický je moralistické hodnotenie, poetickosť i kritický prístup v dejepisectve. Ako prvé vznikli anály (letopisy), najznámejšie dejepisectve. Ako prvé vznikli anály (letopisy), najznámejšie KonfucioveKonfuciove (551 – 479 (551 – 479 pred Kr.) pred Kr.) Jarné a jesenné letopisyJarné a jesenné letopisy. Potom vzniklo naratívne dejepisectvo. . Potom vzniklo naratívne dejepisectvo. S'-maS'-ma ČchienČchien (Sima Qian) napísal svoje monumentálne (Sima Qian) napísal svoje monumentálne Zápisky historikaZápisky historika (Š'-ťi), ktoré boli (Š'-ťi), ktoré boli koncipované ako svetové dejiny a stali sa základom budúcich dejín dynastií. V roku koncipované ako svetové dejiny a stali sa základom budúcich dejín dynastií. V roku 629 za dynastie 629 za dynastie TchangTchang bol zriadený dejepisný úrad, v ktorom kolektív úradníkov bol zriadený dejepisný úrad, v ktorom kolektív úradníkov spisoval dejiny vždy predchádzajúcej dynastie.spisoval dejiny vždy predchádzajúcej dynastie.

V starovekej V starovekej IndiiIndii zachycujú genealógie kráľovských rodov zachycujú genealógie kráľovských rodov puránypurány, ktoré končia v 2. , ktoré končia v 2. stor. po Kr.stor. po Kr.

V V AfrikeAfrike existovalo len ústne odkazovanie dejín, v Etiópii však existovalo koptské existovalo len ústne odkazovanie dejín, v Etiópii však existovalo koptské dejepisectvo.dejepisectvo.

Antická vzdelanosťAntická vzdelanosť Gréci a Rimania vzdelávali mládež v štátnych školách. Gréci a Rimania vzdelávali mládež v štátnych školách.

Vyššie vzdelanie poskytovali filozofi. Najstaršia filozofická Vyššie vzdelanie poskytovali filozofi. Najstaršia filozofická škola bola v Miléte. Vynikajúcu školu mal Pytagoras, ale škola bola v Miléte. Vynikajúcu školu mal Pytagoras, ale najvýznamnejšia bola najvýznamnejšia bola

Platónova Akadémia, založená približne v roku 387 pred Kr. Platónova Akadémia, založená približne v roku 387 pred Kr. Meno „akadémia“ dostala podľa veľkého posvätného hája Meno „akadémia“ dostala podľa veľkého posvätného hája ohraničeného múrom v Aténach, ochrancom ktorého bol ohraničeného múrom v Aténach, ochrancom ktorého bol héros Akadémos. Na pozemku rástlo dvanásť posvätných héros Akadémos. Na pozemku rástlo dvanásť posvätných olív. Hlavné zložky vzdelania filozofov boli aritmetika, olív. Hlavné zložky vzdelania filozofov boli aritmetika, geometria, stereometria, astronómia a náuka o harmónii. geometria, stereometria, astronómia a náuka o harmónii. Tieto vedecké disciplíny sa označujú ako predohra k Tieto vedecké disciplíny sa označujú ako predohra k najvyššej forme rozumovej činnosti, k dialektike. Platónovo najvyššej forme rozumovej činnosti, k dialektike. Platónovo učenie nebolo pre členov Akadémie záväznou dogmou. učenie nebolo pre členov Akadémie záväznou dogmou. Mnohí jej členovia boli samostatnými tvorivými Mnohí jej členovia boli samostatnými tvorivými osobnosťami, najvýznamnejším Platónovým žiakom bol osobnosťami, najvýznamnejším Platónovým žiakom bol Aristoteles. V roku 529 byzantský cisár Justinián rozpustil Aristoteles. V roku 529 byzantský cisár Justinián rozpustil žiakov a učiteľov Platónovej Akadémie a dal spáliť žiakov a učiteľov Platónovej Akadémie a dal spáliť Alexandrijskú knižnicu. Alexandrijskú knižnicu.

Antické dejepisectvoAntické dejepisectvo Starogrécki historici sa snažili podať tradície svojej kultúry Starogrécki historici sa snažili podať tradície svojej kultúry

ako nespochybniteľné, ale niektorí sa už pokúšali objaviť ako nespochybniteľné, ale niektorí sa už pokúšali objaviť historické príčiny a súvislosti, napríklad historické príčiny a súvislosti, napríklad HerodotosHerodotos

( 484-430 p. Kr.)( 484-430 p. Kr.) pri opisovaní perzských vojen alebo pri opisovaní perzských vojen alebo ThukydidesThukydides (460-395) bol zakladateľ nestrannej historiografie (460-395) bol zakladateľ nestrannej historiografie a stvoriteľ historickej monografie pri opisovaní a stvoriteľ historickej monografie pri opisovaní peloponézskej vojnypeloponézskej vojny..

Starorímsku historiografiu prakticky založil Starorímsku historiografiu prakticky založil PolybiusPolybius (200-118 (200-118 BC), ktorý sa snažil vysvetliť vzostup BC), ktorý sa snažil vysvetliť vzostup RímaRíma na veľmoc v na veľmoc v Stredomorí, ktorý sám zažil. Kým Polybius sa snažil byť Stredomorí, ktorý sám zažil. Kým Polybius sa snažil byť nestranný, nestranný, SallustSallust, , LiviusLivius a a TacitusTacitus (56-117) (56-117) sa snažili vo sa snažili vo svojich dielach ospravedlniť rímsku nadvládu, aj keď Tacitus svojich dielach ospravedlniť rímsku nadvládu, aj keď Tacitus

píše o svojej snahe písať dejiny píše o svojej snahe písať dejiny SINE IRA ET SINE IRA ET STUDIO.STUDIO.

Od 4. stor. pred Kr. Od 4. stor. pred Kr. ArriánosArriános, , PlútarchosPlútarchos, , CurtiusCurtius RufusRufus a a Suetonius vyvinuli životopis ako formu historiografie.Suetonius vyvinuli životopis ako formu historiografie.

Aurelius Augustinus Aurelius Augustinus (334-430)(334-430)medzi starovekom a stredovekommedzi starovekom a stredovekom

Základy kresťanskej filozofie dejín vytvoril Aurelius Augustinus (334-430). Východiskom najlepších prác z histórie v období stredoveku môže byť jeho práca

O Božom štáte. Toto dielo je charakteristické prelínaním cirkevných dejín a biblických príbehov s dejinami svetskými. Dejiny sú vysvetľované ako dejiny spásy po dedičnom hriechu Adama a Evy, ako zápas dobra so zlom. Žiadna zo zachovaných prác z obdobia stredoveku nedosahuje stupeň spracovania a vzlet svätého Augustína. Augustinovo dielo De civitate Dei posudzuje dejiny ako vývoj, ktorý má  ukončenie. Jeho dejiny sú univerzálne, je len jeden svet. Zmysel dejín sa hľadá od čias Augustína až dodnes, aj keď z jeho náboženského podkladu nezostalo takmer nič (Kutnar, s. 17).

Stredovek (476-1492)Stredovek (476-1492)Kláštorné a katedrálne školy. Kláštorné a katedrálne školy.

UniverzityUniverzity

Centrá vzdelanosti v stredoveku boli kláštorné školy. Na nich sa Centrá vzdelanosti v stredoveku boli kláštorné školy. Na nich sa vyučovalo sedem slobodných umení tri slovné odbory: gramatika, vyučovalo sedem slobodných umení tri slovné odbory: gramatika, rétorika, dialektika; a - štyri číselné odbory: aritmetika, geometria, rétorika, dialektika; a - štyri číselné odbory: aritmetika, geometria, astronómia, hudba. astronómia, hudba.

Od 11. storočia začali vznikať prvé univerzity, v Bologni (1119), Oxforde Od 11. storočia začali vznikať prvé univerzity, v Bologni (1119), Oxforde (1168), Paríži (1206), Cambridgei (1209) a v španielskych mestách (1168), Paríži (1206), Cambridgei (1209) a v španielskych mestách Valencii a Salamanke (1230). Stredoveké univerzity mali zvyčajne štyri Valencii a Salamanke (1230). Stredoveké univerzity mali zvyčajne štyri fakulty: filozofickú, teologickú, právnickú a lekársku. Výučba mala fakulty: filozofickú, teologickú, právnickú a lekársku. Výučba mala zväčša ústnu formu, prednášky pozostávali z čítania kníh, napríklad zväčša ústnu formu, prednášky pozostávali z čítania kníh, napríklad Aristotelových diel, ktoré prednášajúci komentoval. Študenti museli Aristotelových diel, ktoré prednášajúci komentoval. Študenti museli potvrdiť svoje vedomosti účasťou na diskusiách, v ktorých museli potvrdiť svoje vedomosti účasťou na diskusiách, v ktorých museli argumentovať za alebo proti určitému tvrdeniu (téze). Akademické argumentovať za alebo proti určitému tvrdeniu (téze). Akademické záverečné skúšky boli uznané v celej Európe. Študenti, okrem medikov, záverečné skúšky boli uznané v celej Európe. Študenti, okrem medikov, boli väčšinou príslušníkmi duchovného stavu, laici začali študovať na boli väčšinou príslušníkmi duchovného stavu, laici začali študovať na univerzitách až po roku 1500. Veľký význam malo aj to, že sa dominikáni univerzitách až po roku 1500. Veľký význam malo aj to, že sa dominikáni a františkáni rozhodli dať vyučovať svoj dorast v Paríži resp. Oxforde. a františkáni rozhodli dať vyučovať svoj dorast v Paríži resp. Oxforde. Nielenže z ich radov vyrástli veľkí učenci, ale čoskoro oni sami dobyli Nielenže z ich radov vyrástli veľkí učenci, ale čoskoro oni sami dobyli katedry. katedry.

StredovekStredovek476, 313,529476, 313,529

Úpadok dejepisectva v stredoveku na úroveň Úpadok dejepisectva v stredoveku na úroveň legiend kroník a análov. legiend kroník a análov.

Kronika je literárna štruktúra v ktorej býva Kronika je literárna štruktúra v ktorej býva úmyselná aj neúmyselná falzifikácia, úmyselná aj neúmyselná falzifikácia, hagiografické prvky, autori pochádzali zo hagiografické prvky, autori pochádzali zo svetského a rádového duchovenstva. Anály svetského a rádového duchovenstva. Anály na rozdiel od kroniky sú len zoradené fakty, na rozdiel od kroniky sú len zoradené fakty, ktoré sa postupne dopisujú.ktoré sa postupne dopisujú.

Gregor z ToursGregor z Tours (80. roky 6. stor.) napísal dielo (80. roky 6. stor.) napísal dielo Historia francorum libri decemHistoria francorum libri decem. Je lepšie napísané ako . Je lepšie napísané ako FredegarFredegarova kronika, písaná do r. 658 Fredegarom, ova kronika, písaná do r. 658 Fredegarom, potom pokračuje neznámy kronikár. potom pokračuje neznámy kronikár.

Legendistické a kronikárske Legendistické a kronikárske dejepisectvodejepisectvo

Izidor Sevilský (o. 560-636) oIzidor Sevilský (o. 560-636) od r. 603 bol d r. 603 bol sevillským biskupom. Vynikol snahou o zachovanie sevillským biskupom. Vynikol snahou o zachovanie antického dedičstva a zozbieral množstvo antického dedičstva a zozbieral množstvo prírodovedeckých, filozofických a historických údajov prírodovedeckých, filozofických a historických údajov encyklopedickej povahy. Jeho dielo Origines sive encyklopedickej povahy. Jeho dielo Origines sive etymologia pozostávalo z 20 kníh a bolo etymologia pozostávalo z 20 kníh a bolo nasledujúcimi generáciami veľmi využívané. nasledujúcimi generáciami veľmi využívané.

EinhardEinhard (770- okolo 840) (770- okolo 840) Vita CaroliVita Caroli - - pôsobivý pôsobivý životopisživotopis

Karola Veľkého podľa antického vzoru Karola Veľkého podľa antického vzoru

Kresťanská chronológiaKresťanská chronológia

Beda Venerabilis Beda Venerabilis (Ctihodný), anglosaský mních(Ctihodný), anglosaský mních (673 – o. (673 – o. 740), encyklopedista typu Izidora zo Sevilly, stal sa zdrojom 740), encyklopedista typu Izidora zo Sevilly, stal sa zdrojom poučenia pre celý stredovek. poučenia pre celý stredovek.

V jeho dielo V jeho dielo De temporum rationeDe temporum ratione sa spája sústava sa spája sústava kresťanského merania času so svetovou kronikou, ktorú kresťanského merania času so svetovou kronikou, ktorú dotiahol až do roku 726. Dejiny ľudstva podľa vzoru dotiahol až do roku 726. Dejiny ľudstva podľa vzoru Augustína rozdeľuje na 6 vekov. Začal používať kresťanskú Augustína rozdeľuje na 6 vekov. Začal používať kresťanskú chronológiu od narodenia Krista, čo si postupne osvojila chronológiu od narodenia Krista, čo si postupne osvojila celá záp. Európa. celá záp. Európa.

Je zakladateľom národného dejepisu anglického dielom Je zakladateľom národného dejepisu anglického dielom Historia ecclesiastica gentis AnglorumHistoria ecclesiastica gentis Anglorum (do r. 731) (do r. 731)

Pre naše dejiny sú prameňmi a zároveň historickou Pre naše dejiny sú prameňmi a zároveň historickou literatúrou Moravsko- panónske legendy: Život literatúrou Moravsko- panónske legendy: Život Konštantína, Život Metoda, Fuldské anály, významný spis Konštantína, Život Metoda, Fuldské anály, významný spis O obrátení Bavorov a Korutáncov a ďalšie zdroje.O obrátení Bavorov a Korutáncov a ďalšie zdroje.

Stredná a východná EurópaStredná a východná Európa Byzantské dejepisectvo. PByzantské dejepisectvo. Po tisícročných dejinách Byzancie mohli o tisícročných dejinách Byzancie mohli

zaraďovať historici udalosti do veľkých dejinných súvislostí. Autori boli na zaraďovať historici udalosti do veľkých dejinných súvislostí. Autori boli na rozdiel od západoeurópskych kronikárov vládcovia, politici, štátnici, rozdiel od západoeurópskych kronikárov vládcovia, politici, štátnici, diplomati, vojaci, ľudia s rozhľadom a vplyvom. diplomati, vojaci, ľudia s rozhľadom a vplyvom. Prokopios z Cezarey, Prokopios z Cezarey, Teofanes, Michael PsellaTeofanes, Michael Psella, Anna Komnena, 12. stor. Nikefor Gregoras , Anna Komnena, 12. stor. Nikefor Gregoras Pod Pod vplyvom byzantského dejepisectva vznikla aj ruská vplyvom byzantského dejepisectva vznikla aj ruská Nestorova kronika. Nestorova kronika. Cisár Cisár Konstantin PorfyrogenetKonstantin Porfyrogenet (905-959) napísal ešte na konci (905-959) napísal ešte na konci tisícročia dielo „De administrando imperio“, ktoré obsahuje správy o tisícročia dielo „De administrando imperio“, ktoré obsahuje správy o krajinách a národoch susediacich s Byzanciou a teda aj o „Veľkej“ Morave, krajinách a národoch susediacich s Byzanciou a teda aj o „Veľkej“ Morave, povesť o troch synoch kniežaťa Svätoplukapovesť o troch synoch kniežaťa Svätopluka . .

České dejepisectvoČeské dejepisectvo KosmasKosmas ( ( 1056-1125) kanonik a neskôr dekan svätovítskej pražskej 1056-1125) kanonik a neskôr dekan svätovítskej pražskej

kapituly, vstúpil do verejných diplomatických služieb Vratislava II. Napisal kapituly, vstúpil do verejných diplomatických služieb Vratislava II. Napisal dielo dielo Chronica BohemorumChronica Bohemorum. Jednotlivé diely majú pôsobivé zakončenie. . Jednotlivé diely majú pôsobivé zakončenie. Medzníkom bolo prijatie kresťanstva. Česky písaná Medzníkom bolo prijatie kresťanstva. Česky písaná Dalimilova kronikaDalimilova kronika bola veršovaná a prenikla do českej národnej literatúry, vznikla počiatkom bola veršovaná a prenikla do českej národnej literatúry, vznikla počiatkom 14. storočia. Historickou tvorbou sa zaoberal aj cisár Karol IV., napísal 14. storočia. Historickou tvorbou sa zaoberal aj cisár Karol IV., napísal autobiografické dielo autobiografické dielo Vita Caroli imperatoris.Vita Caroli imperatoris.

Neskorý stredovekNeskorý stredovek V ríši Kapetovcov víťazí už v 13. storočí V ríši Kapetovcov víťazí už v 13. storočí

francúzština nad latinčinou. francúzština nad latinčinou. Primat -Primat -mních kláštora St. Denis v Paríži mních kláštora St. Denis v Paríži

roku 1274 predložil kráľovi Filipovi III. roku 1274 predložil kráľovi Filipovi III. francúzsky preklad latinských francúzsky preklad latinských kronikárskych kompilácií zahrňujúci dejiny kronikárskych kompilácií zahrňujúci dejiny Franskej ríše a kráľov z rodu Kapetovcov. Franskej ríše a kráľov z rodu Kapetovcov. Veľké francúzske kronikyVeľké francúzske kroniky (Grandes (Grandes chroniques Frances) sa stali základom chroniques Frances) sa stali základom úradnej histórie kráľovstva, v ktorej sa úradnej histórie kráľovstva, v ktorej sa pokračovalo až do 15. storočia a r. 1477 pokračovalo až do 15. storočia a r. 1477 vyšli tlačou. vyšli tlačou.

Novoveká historiografiaNovoveká historiografia

1492, 1450, 1517, 15261492, 1450, 1517, 1526

Návrat k antike, humanizmusNávrat k antike, humanizmusTrecento- Qutarocento- CinquecentoTrecento- Qutarocento- Cinquecento

Politický úpadok Talianska a odchod pápežov do Politický úpadok Talianska a odchod pápežov do Avignonu bol impulzom pre návrat k slávnej Avignonu bol impulzom pre návrat k slávnej antickej histórii. Rímsky tribún Cola die Rienzo antickej histórii. Rímsky tribún Cola die Rienzo predčítaval svojim spoluobčanom diela antických predčítaval svojim spoluobčanom diela antických historikov, aby v nich vzbudil vôľu pre veľké činy. historikov, aby v nich vzbudil vôľu pre veľké činy.

Vo Florencii obnovil Marsilio Ficino (1433-1499) a mocný politik Vo Florencii obnovil Marsilio Ficino (1433-1499) a mocný politik Cosimo Medici Platónsku Akadémiu. Ficino preložil diela Cosimo Medici Platónsku Akadémiu. Ficino preložil diela Pythagorasa, Platóna a Plotinusa. Veda bola vtedy určovaná Pythagorasa, Platóna a Plotinusa. Veda bola vtedy určovaná pôsobením univerzálneho génia Leonarda da Vinci (1452-1519). pôsobením univerzálneho génia Leonarda da Vinci (1452-1519).

Humanisti odpútali pozornosť od cirkevných dejínHumanisti odpútali pozornosť od cirkevných dejín Kritika pomerov v cirkvi. Konštantínova donácia Kritika pomerov v cirkvi. Konštantínova donácia

Lorenzo Valla (1407-1457) Lorenzo Valla (1407-1457)

Francesco PetrarcaFrancesco Petrarca1304-13741304-1374

bol zástancom návratu k antickým koreňom Talianov. Nebol historikom, ale bol zástancom návratu k antickým koreňom Talianov. Nebol historikom, ale jeho jeho Liber de viris illustribus,Liber de viris illustribus, zbierka životopisov 21 antických osobností zbierka životopisov 21 antických osobností

položilo základy novému pochopeniu dejepisnej práce. položilo základy novému pochopeniu dejepisnej práce.

Francesco Petrarca Francesco Petrarca (1304-1374(1304-1374

Je proti popisnosti, zdôrazňuje dôležitosť Je proti popisnosti, zdôrazňuje dôležitosť výberu faktov, vyzdvihuje republikánske výberu faktov, vyzdvihuje republikánske cnosti , pozná len jedny dejiny, dejiny Ríma, cnosti , pozná len jedny dejiny, dejiny Ríma, ktorý mal cnosti, ktoré chýbajú dnešku. ktorý mal cnosti, ktoré chýbajú dnešku. Hovorí o cnosti- virtu a fortune- šťastí, na Hovorí o cnosti- virtu a fortune- šťastí, na základe ktorých hľadá príčinný výklad základe ktorých hľadá príčinný výklad Ľudská podstata sa však nemení, je Ľudská podstata sa však nemení, je ahistorická. Ako obdivovateľ antiky verí ahistorická. Ako obdivovateľ antiky verí v osud, hľadá však zákonitosti v dejinách. V v osud, hľadá však zákonitosti v dejinách. V diele diele Istorie FiorentineIstorie Fiorentine sa kriticky sa kriticky vyjadruje k úlohe pápežstva v dejinách vyjadruje k úlohe pápežstva v dejinách Itálie, viedlo podľa neho k roztrieštenosti Itálie, viedlo podľa neho k roztrieštenosti Itálie. Nevšíma si len elity, ale i tzv politiku Itálie. Nevšíma si len elity, ale i tzv politiku popolo, sleduje politické dejiny. popolo, sleduje politické dejiny.

Lionardo BruniLionardo Bruni1370-14441370-1444

Lionardo Bruni z Arezza, kancelár Florentskej Lionardo Bruni z Arezza, kancelár Florentskej republiky, je zakladateľom humanistickej republiky, je zakladateľom humanistickej historiografie dielom historiografie dielom Historiarum Florentinarum Historiarum Florentinarum libri XII.libri XII. Koncepcia dejín Florencie od najstarších Koncepcia dejín Florencie od najstarších čias až do roku 1404 napodobňuje antické vzory čias až do roku 1404 napodobňuje antické vzory Thukidyda, Tacita i Livia, čo dokazuje aj opätovné Thukidyda, Tacita i Livia, čo dokazuje aj opätovné používanie priamej reči. Dôraz kladie na politiku, používanie priamej reči. Dôraz kladie na politiku, vojenstvo a diplomaciu. Dejepisná práca je vojenstvo a diplomaciu. Dejepisná práca je chápaná ako zdroj poučenia a odborného školenia chápaná ako zdroj poučenia a odborného školenia pre štátnikov. Bruni má v renesančnom Taliansku pre štátnikov. Bruni má v renesančnom Taliansku množstvo nasledovníkov, takže sa hovorímnožstvo nasledovníkov, takže sa hovorí o o Bruniho škole.Bruniho škole.

Flavio BiondoFlavio Biondo1388-14631388-1463

Flavio Biondo, pápežský sekretár v Ríme, zberateľ Flavio Biondo, pápežský sekretár v Ríme, zberateľ antických pamiatok a spisov. Vytvoril topografiu antických pamiatok a spisov. Vytvoril topografiu starého Ríma a slovník antických reálii. V diele starého Ríma a slovník antických reálii. V diele Italia illustrata sa pokúsil o antickú topografiu Italia illustrata sa pokúsil o antickú topografiu Apeninského poloostrovaApeninského poloostrova

Je autorom stredovekých dejín od r. 412 (dobytie Je autorom stredovekých dejín od r. 412 (dobytie Ríma Gótmi) po r. 1440 : Ríma Gótmi) po r. 1440 : Historiarum ab Historiarum ab inclinatione Romanorum imperii decades.inclinatione Romanorum imperii decades. Dejiny nepokladá za jednoliate a zdôrazňuje Dejiny nepokladá za jednoliate a zdôrazňuje rozdiel medzi antickou dobou a obdobím rozdiel medzi antickou dobou a obdobím nasledujúcim, ktorú menuje stredovekom. Za nasledujúcim, ktorú menuje stredovekom. Za nový vek ľudstva pokladá dobu humanizmu. nový vek ľudstva pokladá dobu humanizmu.

A.S.Piccolomini (1405-1464) A.S.Piccolomini (1405-1464) V roku 1458 bol zvolený za pápeža a prijal meno V roku 1458 bol zvolený za pápeža a prijal meno

Pius II. Obratný diplomat, zakladateľ historickej Pius II. Obratný diplomat, zakladateľ historickej publicistiky. publicistiky.

Historia Friderici III.Historia Friderici III. (1452) mala pôvodne (1452) mala pôvodne osvetliť Fridrichov zápas s rakúskymi stavmi, ale osvetliť Fridrichov zápas s rakúskymi stavmi, ale dielo rozšíril na všobecnú úvahu o rakúskych dielo rozšíril na všobecnú úvahu o rakúskych dejinách. dejinách.

Historia BohemicaHistoria Bohemica má ťažisko v dejinách Čiech má ťažisko v dejinách Čiech 15. storočia, predovšetkým v spracovaní 15. storočia, predovšetkým v spracovaní problematiky husitského hnutia. Sú to prvé dejiny problematiky husitského hnutia. Sú to prvé dejiny zaalpskej krajiny spracované z hľadiska zaalpskej krajiny spracované z hľadiska humanistického, sú svieže svojim rozprávaním a humanistického, sú svieže svojim rozprávaním a obratnou koncepciou. obratnou koncepciou.

N. Machiavelli (1469 – 1527)N. Machiavelli (1469 – 1527)

bol sekretárom florentskej republiky bol sekretárom florentskej republiky v r. 1498-1512. v r. 1498-1512. Istoria fiorentinae Istoria fiorentinae (Dejiny florentské)(Dejiny florentské), od najstarších , od najstarších dôb do r. 1492. Dielo napísané dôb do r. 1492. Dielo napísané vynikajúcim štýlom s hlbokými vynikajúcim štýlom s hlbokými štátovedeckými úvahami aké od dôb štátovedeckými úvahami aké od dôb Polybiových neboli napísané. Polybiových neboli napísané.

Štátovedecké a politologické dielo Štátovedecké a politologické dielo Il Il principe (Vladár)principe (Vladár), autor úvah o , autor úvah o prvej dekáde Liviovej. prvej dekáde Liviovej.

N. Machiavelli (1469 – 1527)N. Machiavelli (1469 – 1527)

Guicciardini Guicciardini 1483-1540 1483-1540

napísal dejiny Florencie napísal dejiny Florencie   Dejiny Itálie už nie sú dosť kritické,Dejiny Itálie už nie sú dosť kritické, sú veľmi empiricky popisné, niekedy sú veľmi empiricky popisné, niekedy

až deň po dni, vracajú sa k až deň po dni, vracajú sa k stredovekej analistike. stredovekej analistike.

Guiccardini je za oligarchiuGuiccardini je za oligarchiu Mediciovcov kritizuje. Pád republiky Mediciovcov kritizuje. Pád republiky

vo Florencii. vo Florencii.

Giambatista Vico (1668-1744)Giambatista Vico (1668-1744)Jean Bodin ( 1530-1596) Jean Bodin ( 1530-1596)

Vico -Základy novej vedy o spoločnej Vico -Základy novej vedy o spoločnej prirodzenosti národov-senzus communisprirodzenosti národov-senzus communis

Filologická metóda- pramene- Filologická metóda- pramene- hermeneutika – komparácia. Univerzálne hermeneutika – komparácia. Univerzálne dejiny- dejiny národovdejiny- dejiny národov

Opakovanie v dejinách (corso- ricorso) Opakovanie v dejinách (corso- ricorso)

Jean Bodin – metódy vnútornej kritikyJean Bodin – metódy vnútornej kritiky

Šesť kníh o štáte - dejiny politickej filozofieŠesť kníh o štáte - dejiny politickej filozofie

Reformácia Reformácia

1517 Martin Luther (1483-1546)1517 Martin Luther (1483-1546) Reformátori naďalej vychádzali zo Reformátori naďalej vychádzali zo

schémy štyroch svetových ríší podľa schémy štyroch svetových ríší podľa Danielovho proroctva –Filip Danielovho proroctva –Filip Melanchton ( 1497-1560) Melanchton ( 1497-1560)

Ulrich Zwingli a Ján Kalvín Ulrich Zwingli a Ján Kalvín

Barokové (učené) dejepisectvoBarokové (učené) dejepisectvo

1540 Societas Jesu- sv. Ignác z 1540 Societas Jesu- sv. Ignác z Loyoly Loyoly

( 1491-1556)( 1491-1556) Bollandisti 1643 Acta sanctorumBollandisti 1643 Acta sanctorum Benediktíni Jean Mabillon 1632-1707Benediktíni Jean Mabillon 1632-1707 1668 Acta s. ordinis s. Benedicti1668 Acta s. ordinis s. Benedicti

Rekapitulácia: Dejepisectvo v Rekapitulácia: Dejepisectvo v starovekustaroveku

Pripomeňte si niektoré diela a Pripomeňte si niektoré diela a osobnosti staroorientálneho osobnosti staroorientálneho dejepisectvadejepisectva

Kedy a ako písali dejiny prví grécki Kedy a ako písali dejiny prví grécki historici? historici?

V ktorom období rímskych dejím žil V ktorom období rímskych dejím žil zakladateľ rímskeho dejepisectva, zakladateľ rímskeho dejepisectva, Polybius? Polybius?

Ktorých historikov rímskej republiky a Ktorých historikov rímskej republiky a cisárstva poznáte, ako písali dejiny? cisárstva poznáte, ako písali dejiny?

Stredoveké dejepisectvoStredoveké dejepisectvo

Kto bol zakladateľom kresťanskej Kto bol zakladateľom kresťanskej filozofie dejín?filozofie dejín?

Ako dlho trvalo obdobie stredoveku v Ako dlho trvalo obdobie stredoveku v Európe a aký charakter a spoločné Európe a aký charakter a spoločné znaky mali historické diela napísané znaky mali historické diela napísané v stredoveku?v stredoveku?

Vymenujte najvýznamnejších Vymenujte najvýznamnejších dejepiscov a kronikárov a dejepiscov a kronikárov a najvýznamnejšie historické diela v najvýznamnejšie historické diela v stredoveku stredoveku

Humanistické a barokové Humanistické a barokové dejepisectvodejepisectvo

Ktorý renesančný historik napísal dejiny Ktorý renesančný historik napísal dejiny stredoveku? Čím ich ohraničil? stredoveku? Čím ich ohraničil?

Ktorí humanistickí historici sa zaoberali Ktorí humanistickí historici sa zaoberali dejinami Florencie? Aké najvýznamnejšie dejinami Florencie? Aké najvýznamnejšie diela o Florencii vznikli v dobe humanizmu? diela o Florencii vznikli v dobe humanizmu?

Aké predstavy o politike mali humanistickí Aké predstavy o politike mali humanistickí myslitelia? Patria medzi nich aj reformátori? myslitelia? Patria medzi nich aj reformátori?

Kedy vznikli pomocné historické vedy, kto je Kedy vznikli pomocné historické vedy, kto je Jean Mabillon?Jean Mabillon?

Osvietenstvo, veda, vedecké Osvietenstvo, veda, vedecké metódymetódy

V Anglicku vystupuje osvietenstvo počnúc 16. storočím vo Francúzsku V Anglicku vystupuje osvietenstvo počnúc 16. storočím vo Francúzsku od 17.st., tu však spoločensky, morálnokriticky a politicky vyúsťuje od 17.st., tu však spoločensky, morálnokriticky a politicky vyúsťuje do Francúzskej revolúcie 1789.do Francúzskej revolúcie 1789.

V Nemecku osvietenstvo charakterizuje Immanuel Kant(1724-1804) V Nemecku osvietenstvo charakterizuje Immanuel Kant(1724-1804) akoako

„ „ prebúdzanie sa človeka z nedospelosti zavinenej ním samým.“prebúdzanie sa človeka z nedospelosti zavinenej ním samým.“ Základom osvietenstva je Základom osvietenstva je empirizmus a racionalizmus. empirizmus a racionalizmus. F. BaconF. Bacon

vydáva dielovydáva dielo Novum organum scientiarumNovum organum scientiarum 1620 a René Descartes v 1620 a René Descartes v roku 1637 dielo Le roku 1637 dielo Le Discours de la méthodeDiscours de la méthode . Metodická skepsa. . Metodická skepsa.

Osvietenstvo podrobuje všetko novým metódam vedy: Osvietenstvo podrobuje všetko novým metódam vedy: v znamení empirizmu je týmto meradlom zmyslová skúsenosť, v v znamení empirizmu je týmto meradlom zmyslová skúsenosť, v znamení racionalizmu je ním rozumový dôkaz. V obidvoch prípadoch znamení racionalizmu je ním rozumový dôkaz. V obidvoch prípadoch je životom osvietenstva pátos je životom osvietenstva pátos viery vo vedu a pokrok. viery vo vedu a pokrok.

Osvietenstvo je vek učených spoločnosti a nové metódy prenikajú aj Osvietenstvo je vek učených spoločnosti a nové metódy prenikajú aj na univerzity, ktoré nadobúdajú svetský charakter. Nové metódy na univerzity, ktoré nadobúdajú svetský charakter. Nové metódy spôsobili prudký rozvoj prírodných vied a vznik nových vied. spôsobili prudký rozvoj prírodných vied a vznik nových vied.

Dejepisectvo v období osvietenstvaDejepisectvo v období osvietenstva

Francúzsko: Nepíšu sa dejiny z hľadiska Francúzsko: Nepíšu sa dejiny z hľadiska mocnárov, ale z pohľadu tretieho stavu a v mocnárov, ale z pohľadu tretieho stavu a v dejinách sa hľadajú zákonitosti- racionalizmus. dejinách sa hľadajú zákonitosti- racionalizmus.

Dictionnaire raisonné des sciences, des Dictionnaire raisonné des sciences, des art et des métiers art et des métiers

Charles L. MontesquieuCharles L. Montesquieu (1689-1755) (1689-1755)

O príčinách, veľkosti a úpadku Ríma. Duch O príčinách, veľkosti a úpadku Ríma. Duch zákonov. Klíma, úrodná pôda, - forma vlády. zákonov. Klíma, úrodná pôda, - forma vlády. Právo-analýza dedičského a vlastníckeho Právo-analýza dedičského a vlastníckeho práva. práva.

VoltaireVoltaire

F. M. A. Voltaire(1694-1778). F. M. A. Voltaire(1694-1778). Storočie Storočie Ľudovíta XIV. a Ľudovíta XV. Ľudovíta XIV. a Ľudovíta XV.

Zakladateľ filozofie dejín a kultúrnej histórie. Zakladateľ filozofie dejín a kultúrnej histórie. Dejiny ako postup rozumu a ducha dejín, Dejiny ako postup rozumu a ducha dejín, ktorý sa prejavuje vo všetkom, nielen v ktorý sa prejavuje vo všetkom, nielen v politike. politike.

Najlepšia vláda pomocou zákonov dokáže Najlepšia vláda pomocou zákonov dokáže zachovať slobodu a majetok občanov. zachovať slobodu a majetok občanov. Dôležitý je blahobyt národov, ich špecifické Dôležitý je blahobyt národov, ich špecifické umenie a veda. Mravy národov umenie a veda. Mravy národov

Rousseau, GibbonRousseau, Gibbon

J. Jacques Rousseau (1712-1788)J. Jacques Rousseau (1712-1788) Discours sur l´origine et les fondements Discours sur l´origine et les fondements

l´inégalité parmi les hommesl´inégalité parmi les hommes Spoločenská zmluva. Rovnosť občanov. Spoločenská zmluva. Rovnosť občanov.

Edward Gibbon( 1737-1794) Edward Gibbon( 1737-1794) Úpadok a Úpadok a pád Rímskej ríše. pád Rímskej ríše.

Príčiny úpadku a pádu Ríma vidí vo Príčiny úpadku a pádu Ríma vidí vo vzniku kresťanstvavzniku kresťanstva

Dejiny umeniaDejiny umenia

Johann Joachim Winckelmann (1717-1768) archeológ a historik umenia-klasicizmus .“Dejiny umenia v staroveku“ 1764

zdôraznil nielen umeleckú hodnotu antických diel, ale aj ich mravnú a duchovnú čistotu, výchovnú silu antického sveta Klasicizmus- napodobňovanie antiky

Vykopávky v Pompejach (1763)

Cesta k profesionálnemu Cesta k profesionálnemu dejepisectvudejepisectvu

Starovekí Gréci vytvorili kritický a racionálny pohľad Starovekí Gréci vytvorili kritický a racionálny pohľad na svet a dejiny- logos. Vojny s Peržanmi, na svet a dejiny- logos. Vojny s Peržanmi, Peloponézska vojna. Peloponézska vojna.

Rimania- právny pohľad na svet a dejiny. Republika. Rimania- právny pohľad na svet a dejiny. Republika. Psychologické monografie, memoáre, životopisy Psychologické monografie, memoáre, životopisy

Stredoveké dejiny- zápas dobra a zla. Dejiny spásy. Stredoveké dejiny- zápas dobra a zla. Dejiny spásy. Legendy, kroniky, anály. Legendy, kroniky, anály.

Humanizmus - sekularizácia, kritika cirkvi, obdiv Humanizmus - sekularizácia, kritika cirkvi, obdiv antiky, reformácia. Rekatolizácia- Učené baroko- antiky, reformácia. Rekatolizácia- Učené baroko- PVHPVH

Osvietenstvo- nové vedecké metódy- rozvoj Osvietenstvo- nové vedecké metódy- rozvoj archeológie, dejín umenia, filozofie dejín, cesta k archeológie, dejín umenia, filozofie dejín, cesta k profesionalizácii historiografie profesionalizácii historiografie

Opakujte si:Opakujte si: Zdôvodnite, ako vznikli najvýznamnejšie periodizačné Zdôvodnite, ako vznikli najvýznamnejšie periodizačné

medzníky v svetových dejinách.( Lionardo Bruni?)medzníky v svetových dejinách.( Lionardo Bruni?) Ako vznikol pojem stredovek a ako sa modifikoval vzťah Ako vznikol pojem stredovek a ako sa modifikoval vzťah

k stredoveku v dejinách až do obdobia romantizmu?k stredoveku v dejinách až do obdobia romantizmu? Aké sú rozdiely medzi gréckym a rímskym Aké sú rozdiely medzi gréckym a rímskym

dejepisectvom? Idealizovali historici rímsku republiku?dejepisectvom? Idealizovali historici rímsku republiku? ((de viris illustribus-Petrarca)de viris illustribus-Petrarca)

Ovplyvnili Medicejovci humanistickú historiografiu?Ovplyvnili Medicejovci humanistickú historiografiu? V ktorom období stúpol záujem o životy svätcov a ktoré V ktorom období stúpol záujem o životy svätcov a ktoré

prvé historické časopisy vznikli?prvé historické časopisy vznikli? Aké stanovisko zaujímajú osvietenskí vzdelanci k Aké stanovisko zaujímajú osvietenskí vzdelanci k

monarchii, k rímskym dejinám, kultúre a k náboženstvu? monarchii, k rímskym dejinám, kultúre a k náboženstvu?

LiteratúraLiteratúra

Literatúra je uvedená v sylaboch k Literatúra je uvedená v sylaboch k Úvodu do štúdia histórieÚvodu do štúdia histórie

www.fcechova.szm.comwww.fcechova.szm.com

sylabysylaby

Ďakujem za pozornosťĎakujem za pozornosť

Františka Františka ČechováČechová