Juhovýchodná Európa

- patria sem štáty Balkánského polostrova (Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Rumunsko, Moldavsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Grécko)

- ekonomicky najzaostalejšia časť Európy- balkán. štáty – most medzi Európou a Áziou – rôzne

civilizácie, kultúry, jazyky, náboženstvá → časté občianske nepokoje – prehlbovanie spoloč. i hosp. krízy - názov “Sud pušného prachu pod nohami Európy“

- táto oblasť prechádza významnými zmenami:- rozpad Juhoslávie (nové štátne útvary)- Moldavsko (do r. 1991 – súčasť Sovietskeho zväzu)

Chorvátsko

- hospodársky vyspelý štát tejto oblasti- priem.- poľnoh. štát, ale so značným podielom poľnoh.- v minulosti – hosp. vyspelá oblasť Juhoslávie (CR)

- v súčasnosti – „nevýhodný tvar“ – sťažené dopravné spojenie

medzi severom (priem., ph.) a juhom (CR)

- sever – nížiny – hosp. vyspelejší (menšie ložiská ropy),

intenzívna ph. výroba

- juh – rekreačná oblasť

PRIEMYSEL- rôznorodá štruktúra – prevládajú strojárske odvetvia (výroba lodí, obrábacích strojov, strojárske výrobky)- koncentrovaný do 2 oblastí:

a)Stredochorvátska – centrá Záhreb, Osijek, Sisak, Karlovacb) Prímorská - Rijeka, Split – prístavy – využívajú aj

vnútrozemské eur. štáty - ostrov KRK – tu ropný terminál Omišalj (prístupný pre najväčšie tankery), začína tu ropovod „Adria“ (jedna vetva končí na Slovensku)

POĽNOHOSPODÁRSTVO – teplomilné plodiny (citrusy, olivovníky, figovníky, levanduľa – Hvar, jediná stanica na pest. a množenie paliem vo voľnej prírode – Visa, delta Neretvy – zelenina, ovocie –marhule, broskyne, granát. jablká, kiwi)- mierna prevaha RV (pšen., kuk., vinič – červené vína, tabak)- ŽV – najmä chov HD a ošípaných, rybolov (pobrežné obl.)

CR – najvýznamnejšie ekonom. odvetvie- Jadranské pobrežie, Dalmácia - najnavštevovanejšie

Srbsko• jediný štat. útvar hlásiaci sa k dedičstvu bývalej Juhoslávie

(sever- Vojvodina, juh-Kosovo – snažia sa vystúpiť so zväzku so Srbskom)

• OBYVATEĽSTVO – pestré– Srbi, Albánci (hovoria si „Škipetári“), Maďari (vo

Vojvodine), menej – Slováci, Rumuni, Bulhari– významný podiel – Moslimovia v Kosove – najvyšší

prírastok, najnižšia životná úroveň

– priem.-poľnohosp. štát - najvyspelejšie Srbsko s Vojvodinou, najzaostalejšie - Kosovo

PRIEMYSEL- rozvinutý strojársky, energetický, metalurgický, chemický, - z ľahkého priem. - potravinárstvo- význam –spracovanie tabaku

POĽNOHOSPODÁRSTVO – nížiny – významné postavenie - prevláda RV – hl. obilnica štátu – Vojvodina- vysoký podiel – obilniny, tabak, slnečnica, vinič, cuk. repa- ŽV - chov ošípaných, horské obl. - ovce

CR – je to tranzitné turistické územie k Jadranskému a Egejskému moru-

HOSP. OBLASTI – najvýznamnejšia –Belehrad s okolím (dopravné strojárstvo, elektronika , textilný a chem. priem.)- 2. najvýznamnejšia obl.- Novi Sad a okolie (strojárstvo, text. a potrav. priem.)- Priština bola centrom metalurgic. priem.

Čierna Hora

• Najmladší samostatný štátny útvar v Európe• Hornaté územie s minimálne porušeným prírod. prost.• začiatok ťažby nerast. surovín – 2. pol. 20 st.• priem. – poľnoh. štát• významné postavenie – prímorský cestovný ruch –

najviac navštevovaná Budvianska riviéra; dôležitý prístav Bar

• Hosp. centrum – hl. mesto PODGORICA (farebná metalurgia - výroba Al, drevospracujúci, strojár. a potrav. priem.

od 12.7.2004

Bosna a Hercegovina

• najproblémovejšia oblasť Balkánu – občianska vojna → hospodársky úpadok – po skončení krajina rozdelená na 2 časti srbskú a bosniansko-chorvátsku časť

• Hornaté krasové územie – bohaté na nerastné suroviny, pasienkový chov HD

• Nížiny- poľnohospodárstvo

• OBYVATEĽSTVO: najviac Moslimovia, potom Srbi, Chorváti

• HOSPODÁRSTVO – centrum – stred. tok rieky Bosna so Sarajevom• Priemysel – slabá úroveň – dominantné strojárstvo

Rumunsko• priem. - poľnohosp. štát • najväčší a najľudnatejší štát Balkánu• veľký potenciál- ťažobný priem. , poľnoh., prímorský CR• dostatok kvalifikovanej prac. sily – málo využívané• životná úroveň nízka• súčasnosť – sťahovanie ľudí z miest na vidiekHOSP. OBLASTI:- Valašsko-medzi juž. Karpatami a Dunajom – najvýznamnejšie

(ťažba a sprac. ropy, strojárstvo, metalurgia, ph.)- Bukurešť- Sedmohradsko (Transylvánia) - historická priem. časť- záp. a vých. nížiny – poľnoh. (mestá - Temešvár, Arad)- Čiernomorská obl. – prímorský CR (Konstanz)

• PRIEMYSEL- energetický – vlastné zdroje (ropa, zemný plyn, uhlie, lignit, vodná)- priem. centrá – Bukurešť, Transylvánia (Sedmohradsko), okolie Galaci- európsky význam – Dunajská vodná cesta- hl. prístav – Konstanca – s Dunajom spojený prieplavom- strojárenský, ťažobný, metalurgický, chemický, petrochem. +

spracov. dreva – viac ako ½ priem. výroby

POĽNOHOSPODÁRSTVO – zaostalé, málo mechanizov., veľká potreba prac. sily- prevláda RV (obilniny, kukurica)- ŽV – najmä chov oviec, rozširuje sa rybolov

- rozvinuté na severovýchode (medzi riekou Prut a východnými Karpatami)– úrodné černozemné pôdy

Moldavsko• poľnoh. - priem. štát • najzaostalejší v Európe• ekonomika stále silne previazaná s Ruskom a Ukrajinou• významné poľnoh. – intenzívne – prevláda RV• priem. – prevláda spracovateľský

Bulharsko• priem.- poľnoh. štát • málo nerast. surovín – význam –zásoby olova, zinku• výrazné rozdiely medzi oblasťami krajiny – zaostalý SV,

najvyspelejšia Sofia (hl. mesto) s okolím, Hornotrácka nížina

POĽNOHOSPODÁSTVO• priaznivé pôdne a klimatické podmienky najmä v Hornotráckej

nížine a na Severobulharskej tabuli - predpoklady pre intenzívny rozvoj poľnohospodárstva

• rastlinná výroba prevyšuje živočíšnu produkciu• RV– pšenica a kukurica, význam má aj tabak, bavlník, ovocie, zel.• špec. odvetvie RV – pestovanie ruží – kozmetické účely• živočíšna výroba - chov oviec a morský rybolov

• PRIEMYSEL- strojárstvo, elektrotechnika, elektronika -rozvoj iba v posledných

rokoch, chemický p. (hnojivá, plasty), potravin. p., textilný p.

CR – významné odvetvie hospodárstva – čiernomorská oblasť

Macedónsko• ekonomicky slabo rozvinutý vnútrozemský štát• povodie rieky Vardar – najvýznam. hosp. a dopravná os – tranzit

do stred. a záp. Európy, Grécka a Turecka• nerastné bohatstvo – najmä rudné suroviny – vývoz• vývoz – poľnoh. produkty (ovocie, zelenina, tabak, kvalitné vína)• problémy s početnou menšinou Albáncov

Albánsko• rozvojový poľnoh.-priem. štát• hospodárstvo poznačene dlhoročnou komunist. izoláciou v minulosti• významné nerastné bohatstvo – chrómové a železno-niklové rudy –

ťažobný priem.- dominuje• poľnoh. – prevláda RV, rybolov• centrá- Tirana, Drač, Elbasan)

Grécko• najviac rozvinuté –východné pobrežie-jadro –Atény s prístavom

Pireus ( ½ priem. výroby, 1/3 obchodných a dopravných operácií štátu)

• križovatka ciest – spája Európu, Áziu a Afriku• OBYVATEĽSTVO- väčšina Gréci, zvyšok Turci, Bulhari, Macedónci...• Hlavné príjmy – CR (jeho záujmom podriadený celý hosp. systém),

poskytovanie lodí a služieb pre námornú dopravu, vývoz ph. výrobkov a nerast. surovín

• Poľnohosp.- v nížinách (sever) a pobrežných obl. – Grécko členité územie, nedostatok vlahy – východisko zavlažovanie – prevláda špeciálna RV (bavlník, vinič, citrusy, olivy, tabak, ovocie a zelen., jačmeň, cuk. repa); ŽV- chov oviec a kôz

krajina s množstvom ostrovov ( Korfu, Rhodos, Lesbos, Kréta )jedna z najhornatejších krajín Európy – až 80% tvoria pohoria

( helenidy ) Pindos 2636m.n.m , Olymp 2919m.n.m kvôli rozsiahlemu hornatému systému málo poľnohospodárskej

pôdy

Priemysel • Priemysel – hlavne strojárstvo (Atény, Solún), ťažobný (bauxit,

korund – najväčšie zásoby vo svete, chrómové a niklové rudy, hnedé uhlie, ťažba Gréckeho mramoru)

• Energet. priem.- najmä tepelné elektrárne (hnedé uhlie)

nízky export a drahý dovoz nedostatočné zdroje energetických surovín dovoz : mäso, mlieko, oceľ, farmaceutické produkty chemická výroba : hlavne cement textilná výroba : obuv, odevy

Kríza 1974 rok modernej Gréckej histórie do 1981 ekonomika ovládaná „najbohatšími“ od 1981 na čele socialisti s Alexandrom Papandreom začiatok pôžičiek na uspokojenie obyvateľstva za podporu vo

voľbách rast dlhu – do 1999 narástol na 170 biliónov Eur korupcia - Transparency international : podiel úplatkov (r. 2009)

787 mil. eur deficit : výdavky vyššie ako príjmy verejný dlh : „sekera“ vlády za obdobie vládnutia príjem eura 2001

podmienky : deficit nebude vyšší ako 3% realita bola 10% minulý rok 15% zníženie na 7-8 a do 2012 na 3% verejný dlh : na hranici medzi 103 – 106% z HDP ( mohol byť do

60% z HDP ) minuloročný dlh už predstavoval viac ako 120% Pre porovnanie slovenský deficit na tento rok okolo 7 % nemajú 2 dôchodkový pilier – 2015 zrútenie systému Grécko dôchodok : 1636 eur na SK 311eur priemerné platy : GR 1710 eur na SK 678 eur štátna správa : 13 + 14 plat + bohaté odstupné ( až do 100

platov)

Reformy

zvýšenie DPH z 19% na 21% upravenie platov zmena veku odchodu do dôchodku zo 60 na 65

rokov prijatie pôžičky vo výške 110 miliárd eur nová vláda na čele s Georiosom Papandreasom