ážení spoluobčania, pri-hováram sa vám v stišu-

júcom, ale tiež sebareflexnomčase, keď nám na dvere klopúsviatky lásky a pokoja a čo ne-vidieť aj nový rok, plný výzieva predsavzatí. Áno, je tu obdo-bie adventu, čas očakávania

a príchodu Toho, na ktoréhočakáme, a teda aj čas vnútor-nej premeny, nášho zmýšľaniaa konania. I keď vôkol násvládne vianočný zhon, enorm-ná vyťaženosť v domácnos-tiach i na pracovisku, nebudeod veci, aby sme tiež bilanco-vali to, čo sa nám podarilo v minulom roku urobiť v službepre vás, Krásňanov. Patrí sanajprv poďakovať všetkým,

ktorí priložili svoje ruky a umk spoločnému dielu. A tak hosmerujem najmä tým obča-nom, ktorí sa zapojili do pe-tície za zachovanie autobuso-vej dopravy v našej mestskejčasti. Reálne nám totiž hrozilo,že prídeme o značnú časť

spojov. Nestalo sa tak vďa-ka sile vašich 1037 podpisova dopravnú obslužnosť sme siudržali. Poďakovanie patrí tiežnašej Krásňanke za dôstojnúprezentáciu folklóru a oživo-vanie tradícií nielen na domá-cej pôde, ale aj na rôznychsúťažných prehliadkach a fes-tivaloch. Uznanie patrí aj ďal-ším spoluobčanom či spolu-

ilí Krásňania, viete si spo-menúť, čo vás v ostat-

nom čase potešilo alebo čo dovášho života vnieslo trocharadosti? Toto som sa predne-dávnom opýtal staršej ženy,ktorá sa mi sťažovala na to, akýje život nanič. Ako sa dalo pred-pokladať, jej odpoveď bola zá-porná: „Ja už vo svojom životežiadnu radosť nezažívam...“Mnohí z nás sa niekedy môžucítiť podobne. Vtedy túžime potom, aby sa už konečne staloniečo dobré, aby sa aspoňtrocha vyjasnilo. Aby sme malidôvod tešiť sa, či radovať.

Na prahu sú Vianoce. Sviat-ky, ktoré sú o radosti a o tešení.Obdobie, keď si uvedomuje-me, že niekomu na nás záleží.Nielen „niekomu“: Na Vianoce

sa dozvedáme a slávime to, žena nás záleží samému Bohu. V osobe Betlehemského dieťa-ťa Ježiša k nám prichádza po-zvanie k spoločenstvu s Bo-hom. S jeho láskou a dobrotou.„Radosť je ozvena Božiehoživota v nás“ – hovorí JosephMarmion. My sami rozhodne-me, či tejto radosti otvorímedvere dokorán.

eď budeme na Vianocespievať vianočné koledy,

nech vychádzajú z radostnéhovnútra a nech budú ozvenouBožieho života v nás. Toto vámvšetkým zo srdca žičím nielenpočas vianočných sviatkov, alepo celých 365 dní roka, doktorého vstupujeme. RadostnéVianoce a požehnaný Nový rok2012. Juraj S e m i v a n

L á s k a n a z e m i n e b o s t v o r i l a

S p r a v o d a j c a s a m o s p r á v y M e s t s k e j č a s t i K o š i c e - K r á s n a

d e c e m b e r 2 0 1 1

č í s l o 4R o č n í k I X .

Dominujú vitálne funkcie obce a obnova ka‰tieºa

V

Nech je radosÈ ozvenou BoÏieho Ïivota v nás

(Pokračovanie na 2. strane)

M

K

Traja králi z východu priniesli Božiemu synovi dary vďaka vianočnejhviezde, ktorá sa zjavila na oblohe a priviedla ich do Betlehema.

Na našepríbytky užpadla tichá noca niekde v diaľkezrodila sa hviezda...Nech vám aj tohtoročné Vianocea posolstvo tajomnejvianočnej noci prinesú radosť do duše,naplnia váš život láskoua šťastím. V stíšujúcomadventnom čase, ale ajv atmosfére požehnanéhoobdobia očakávania,naplneného pokojoma pohodou, veľa pevnéhozdravia, osobnýchi pracovných úspechovv Novom roku 2012všetkým Krásňanomúprimne želá váš starosta

Vladimír S a x a

Ing. Vladimír S A X A

Na rozhran í rokov

pracovníkom, ktorí nezištnevychádzajú v ústrety pri napĺ-ňaní cieľov, ktoré sme si vytý-čili.

edá mi nespomenúť, žek bezpečnosti chodcov

na priechode z lokality Nahore, do centra obce celkomiste prispelo nové osvetlenie,ale tiež vybudovanie novéhochodníka na Žiackej a v centreobce, pred lekárňou a zastáv-kou MHD, oproti kostolu. Za-nedbateľnou nie je ani likvi-dácia nelegálnej osady prištrkovisku, ktorú tam začalizakladať neprispôsobilí obča-nia, rovnako úprava cesty naKertésovej, či obnovenie rigo-lov na Opátskej ulici, ktoré za-bránia zaplavovaniu dvorova súčasne skrášlia jej vzhľad.Krok vpred sme urobili aj prirekonštrukcii budúceho ma-terského centra a klubu mla-dých, kde pribudli nové oknáa elektroinštalácia.

tom, že Krásna žije aktív-nym kultúrnym a duchov-

ným životom, nás presvedči-la folklórna súťaž Nositeliatradícií, púť do Litmanoveja nemenej pútavým bol ajadventný koncert komorného

orchestra „Efko“ v našom kos-tole. O všetkých podujatiachsa viac dočítate na nasledujú-cich stranách.

Je to iba „torzo“ širokej pa-lety činností, ktorú sme sa usi-lovali urobiť za uplynulé obdo-bie. V novom roku 2012 násčakajú ďalšie výzvy. V duchov-nej sfére sú to nové volania popremene spôsobu nášho mys-lenia a konania. Určite nemie-nime žiť rezignovane, či ľaho-stajne a nebudeme vlažní ani k prekážkam, ktoré brzdianaše snaženie, aby sa námv Krásnej žilo lepšie a pokoj-nejšie. Musíme si veriť a vzá-jomne pomáhať pri realizovanízámerov, ktoré sme si predsa-vzali.

entrom našej pozornostiv nastávajúcom roku bu-

de zachovávanie vitálnychfunkcií obce, nemenej obnovanajkrajšej historickej pamiatkyKrásnej, nášho kaštieľa. Aj prioklieštených finančných mož-nostiach podporíme tiež úsilieaktivistov pri rekonštukčnýchprácach materského centraa klubu mladých, ale aj našichšportovcov, divadelníkov, se-niorov, všetkých, ktorí sa aktív-ne zapájajú do verejného ži-vota v obci.

Sväť, Slovensko, sväť! Svätievaloś v utrpení, v pokorení, v pohanení, dnes, keď rabstvo v slávu meníprečudesný, zvrat, sväť, Slovensko, sväť.

Sväť, Slovensko, sväť. Večná pravda Vianoc svätých, v putá jatých, vrahov kliatych, večná pravda Vianoc svätýchzvíťazila, zvíťazila, zvíťazila, hľaď! Sväť, Slovensko, sväť!

Sväť, Slovensko, sväť! Vyšvihni sa dušou vreloupred trón večný Spasiteľov – piesňou svätou, preveselou, rujno zaplesať, rujno zaplesať. Sväť, Slovensko, sväť!

Štefan Krčméry

B u ď p á n o m s v o j e j v ô l e a o t r o k o m s v o j h o s v e d o m i a .•2

S v i a t o k S l o v e n s k a

Dňa 4. decembra 2011 sa v našom kostole uskutočnil Adventnýkoncert mládežníckeho orchestra „Efko“ pod taktovkou DagmarŠoltísovej, ktorý sa stretol s veľkým záujmom. Foto: V. Saxa

Schválilo:– zásady kontrolnej činnosti v pod-

mienkach Mestskej časti Košice –Krásna

– odovzdanie do správy infraštruk-turálneho majetku VVS, a. s. Koši-ce – tlaková kanalizácia v sume267 973,76 € o dĺžke 1869,80 m

– návrh na zmenu územného plánuRešov majer

– najbližšie zasadnutie miestnehozastupiteľstva na 8. 12. 2011

Vzalo na vedomie:– kontrolu plnenia uznesení– správu veliteľa Mestskej polície –

stanica Nad Jazerom– správu o činnosti starostu– správu o činnosti poslanca mest-

ského zastupiteľstva

– správu o výsledkoch kontroly zaobdobie od posledného zasadnu-tia

– prerokovanie petície doručenejdňa 25. 8. 2011 a doplnilo uzne-senie číslo 72 zo dňa 16. 6. 2011o tieto podmienky:

– že investor vybuduje novú spev-nenú prístupovú komunikáciu mi-mo obytnej zóny,

– dopracovať tento návrh v štúdii o napojenie plánovanej lokality nabudúci obchvat,

– že prvá asfaltová vrstva bude predzačatím vybudovania inžinierskychsietí na ulici Na močidlách

– prerokovanie pozemkov indivi-duálnej bytovej výstavby Prednézáhumnie

N a r o z h r a n í r o k o v(Dokončenie z 1. strany)

N

O

C

Uznesenia zo IV. zasadnutia MZ MČKošice-Krásna, dňa 22. septembra 2011

Takto by mal vyzerať náškaštieľ po rekonštrukcii v roku2013. Historické priestory plá-nujeme využiť na zriadenie stá-lej expozície archeologickýchnálezov, izby autentickej ľudovejkultúry, verejnej knižnice s čitár-ňou a na organizáciu výstavvýtvarných, fotografických diel.Som presvedčený, že v bývalejsobášnej sieni počas Európ-skeho hlavného mesta kultúryv roku 2013, vytvoríme priestorpre koncerty vážnej hudby a zaujímavé prednášky o históriinášho regiónu. Krásna so svo-jou bohatou históriu a jedi-nečnou kultúrou, za ktorú vďa-číme našim Benediktínom, má

čo ukázať Košičanom, ale ajzahraničným návštevníkom.Prvý krok sme už urobili tým, že24. novembra 2011 sme na Mi-nisterstve kultúry SR oficiálnepodali žiadosť, čím sme splnilivšetky podmienky na získanienenávratného finančného prís-pevku vo výške dva milióny eur.S rekonštrukciou kaštieľa zač-neme po súťaži na výber sta-vebnej firmy a kontrole celéhoprocesu verejného obstaráva-nia. Celú rekonštrukciu musímespoločnými silami zvládnuť dokonca roka 2012. Verím, že spo-ločne to dokážeme.

JUDr. Marek Kažimír, riaditeľ

Spoloãne to dokáÏeme

Pod záštitou starostu Mest-skej časti Košice-Krásna a miest-neho klubu KDH, sa v nedeľu 15. októbra 2011 konalo jednoz milých tohtoročných podujatí –návšteva pútnického miesta nahore Zvir, v dedinke Litmanová.Záujem bol veľký, nakoniec sapočet pútnikov zhustil a obsadilikapacitu takmer dvoch autobu-sov. Odchádzali sme už pár mi-nút po siedmej hodine rannej,aby sme sa zavčasu dostavili naplánované miesto. Cesta ubie-hala veľmi rýchlo a postupneubúdajúca hmla nám umožnilazhliadnuť krásy našej krajiny s ná-dychom jesene. Autobus zastavilpod horou Zvir a tým, ktorí by pešívýstup hore nezvládli za odrie-kávania modlitieb krížovej cesty,dopomohol mikrobus. Všetcisme boli nedočkaví, kedy už uvi-díme toľko spomínanú KaplnkuNepoškvrneného Počatia Pre-svätej Bohorodičky a celý vyno-vený areál s chýrnym prameňom.Počas čakania na bohoslužbu užvyšlo zubaté slniečko, ktoré nás

príjemne šteklilo poslednými lúč-mi babieho leta. Je veľa veria-cich, ktorí ešte nevedia, prečo sapráve toto miesto stalo pútnic-kým.

Za mariánske pútnické mies-to Prešovskej gréckokatolíckejarchieparchie ho vyhlásil 7. sep-tembra 2008 vladyka Ján BabjakSJ, prešovský arcibiskup a met-ropolita. Predchádzala tomu uda-losť z 5. augusta 1990, kedy sadvom školáčkam, jednoduchýmlitmanovským dievčatkám Katke

Češelkovej a Ivetke Korčákovejzjavila Panna Mária. Z dvochmilých, neznámych a jednodu-chých litmanovských detí sa zra-zu stali dievčatá, ktoré začali niesťSlovensku a svetu posolstvo ne-ba a zároveň pre ne dovtedy ne-známy osobný kríž. Čelili totiž odprvého dňa nedôvere, opozícii,neprijatiu a posmeškom. Zároveňsa však stali stredobodom obdi-vu, priazne, úcty, či zvedavosti.Oboje ich mohlo osobnostnea duchovne zničiť. Nečakanýa nezvyčajný kríž vstúpil aj do ichdomovov, i do správcovstva du-chovného otca Jána Zavackéhov miestnej farnosti. Reakcie ktvrdeniam Katky a Ivetky bolispočiatku rozpačité. Avšak žena,ktorú dievčatá v extázach počaspiatich rokov stretali, sa predsta-vila ako tá, ktorá prichádza z nebaa je Nepoškvrnená Čistota. Po6.auguste 1995 zanechala päťrokov predkladané posolstvá –jednoduché a hlboké. Učí násčistote srdca a celého nášhobytia. Povzbudzuje nás k mod-

litbe, často nám dáva na vedo-mie, že nás miluje a že sme jejdrahí. Pripomína nám to najpod-statnejšie, že poslaním každéhoz nás, je milovať. Milovať Bohaa človeka. Požehnané a posväte-né pramene horskej vody sa stalisymbolom viacerých telesnýcha duchovných uzdravení. Putova-nie na horu Zvir prinavrátilo nejed-nému sklesnutému, zblúdenémualebo neveriacemu pútnikovi no-vý duchovný, ale aj životný rozmer.Kaplnku na zelenej lúke odvtedynavštívilo státisíce pútnikov. Svet,v ktorom dnes žijeme, je veľmináročný, krehký, vystavený rizi-kám, preto sú možno zjaveniapotrebnejšie ako v minulosti.

Po bohoslužbe občerstveníduchovne, aj poznaním dosiaľnepoznaného, sme sa všetci akojedna veľká rodina vracali domovs dobrým pocitom v srdci a náv-števa tohto miesta v nás nadlhozanechala príjemný pocit a vieruv dobro. M. Kobezdová

s použitím úryvkov z knihy F. Dancáka - Litmanovská hora

estačí, že si v tomto pred-vianočnom čase žičíme

všetko najlepšie, šťastie vovšetkom, aby boli deti dobrévoči rodičom a opačne, aby sanám darilo, aby sme mali ko-pec zdravia, aby sme boli bo-hatší. Nestačí ani štedrove-černý stôl s bielym obrusom, ani oblátka s medom, ba anistromček a koledy. Stále v náshlodá pocit, že toto všetkosymbolizuje akúsi inú skutoč-nosť, ktorá je taká reálna akoštedrovečerná oblátka, ale nadruhej strane taká nehmata-teľná ako sú spomienky. Vzni-

ká v nás nepokoj, že môžeprejsť okolo nás, že ostanemeakýsi úbohejší, ak sa s ňounestretneme...

iete, neviete, ale hovorí sa, že charakteristickým

miestom pre Francúzov sú ka-viarne, pre Angličanov kluby,pre Nemcov pivárne. U nás jeto však inak. My, Slováci stálemyslíme na rodný dom, nasvojich najbližších. My v prvýdeň Božieho narodenia nikdenechodíme a na Štedrý večerčasto jedna stolička ostávaprázdna. Prázdna nielen akosymbol. Okrem rodného domu

nám je blízka aj Matka, ktorejprišlo rodiť počas cesty, Matka,ktorá hľadá miesto, kde bymohla uložiť svoje Dieťa. S ňouaj spolucítime, keď uteká s Ma-ličkým do cudziny. Blízke jenám všetko, čo je čisté, úprim-né, jasné: Túžba bez hraníc, to,čoho sa dotýkame s najväčšímvzrušením v dôvernej srdeč-nosti, stretnutie s krásou, ktoráje väčšmi nami, než my sami,čo zostane navždy nevyspy-tateľné, čo prišlo k nám v Slo-ve, ktoré sa stalo človekoma Svetlom sveta...

(bj)

3

• N i k t o n e d á v a v i a c , a k o t e n , k t o d á v a n á d e j .

Početná skupina krásňanskych účastníkov zájazdu na horu Zvir v Litmanovej na miestach, kde sa zjavila Panna Mária. Foto: Katarína Saxová

K r á s À a n i a n a h o r e Z v i r v L i t m a n o v e j

A k t u á l n a e s e j

vinšuje redakčná rada, mediálna komisia

a šéfredaktor Krasňančana

N

V

Nám je blízky rodn˘ dom

Viacerí z vás v nedeľu, 23. októbra 2011 pocítili vôňua najmä chuť konca babieholeta, ktoré v našej mestskej častivyvrcholilo folklórnou oslavou tra-dícií našich predkov, v kultúrnomdome.

S myšlienkou oprášenia tých-to zvykov prišlo Kultúrne centrumKošického samosprávneho krajaa my sme radi túto akciu uvítali a podporili. Okrem našej Krás-ňanky tu vystúpilo ďalších sedem

folklórnych súborov so svojimipásmami. Keďže sme chcelivniesť do tejto atmosféry niečonaozaj naše, podporili sme myš-lienku jedného z obyvateľovKrásnej a vyhlásili súťaž o naj-chutnejšiu domácu klobáskuvyrobenú „siplackými“ rukami.Záujemcovia sa mohli do urče-ného termínu prihlásiť a zároveňv stanovenom čase doručiť vzor-ku svojej tvorby na miestny úrad,kde sa táto očíslovala a odložilado chladničky. Priznávam, že bo-lo naozaj umenie zabezpečiťtýmto klobáskam „ochranku“,keďže rozváňali po celom našomúrade. Nakoniec však všetkodobre dopadlo a dočkali sme saochutnávky, po ktorej žiaľ všetkyklobásky skončili svoju púť v útro-bách našej brušnej dutiny. Nievšak bezúspešne! Dovedna saprihlásili štyria súťažiaci, z kto-rých bol určený víťaz, no ani je-den porazený. Rozhodnutím

ochutnávačov sa na prvom mies-te umiestnil Jaroslav Švajlenka,druhý skončil Imrich Hajduka tretí Jozef Fekete. Cenu útechyzískal Štefan Figura. Paradoxomje, že víťazom sa nestal rodákz Krásnej, no neskromne si po-vedzme, že robiť takéto dobréklobásky sa musel naučiť jedineu nás! Poznajúc jeho veselúpovahu si viem predstaviť, akovtipne by mi teraz kontroval...Určite tu platí heslo: „Koľko ľudí,toľko chutí“, preto si myslím, ževšetky klobásky zožali úspecha poklona patrí každému súťažia-cemu. Rozbehnutým chuťovýmpohárikom ste mohli ulahodiťv pripravených stánkoch, kde roz-voniavali zabíjačkové špeciality,či domáce lokše. Veru, bolo sa kde otáčať. Nezaostávali anivystavené zvieratá od našich

chovateľov, či predvádzané re-meslá.

Po ukončení súťaže a vyhlá-sení víťazov súťažnej prehliadkyfolklórnych skupín, sa v dobrejnálade pokračovalo za sprievoduharmoniky v tanečnom kroku naparkovisku pred miestnym úra-dom, kde si nejedna folklóristkapovykrúcala aj nášho pána sta-rostu.

Ako všetko dobré, aj táto uda-losť mala svoj koniec a už za tmyodchádzali poslední jej účastnícidomov. Myslím, že s dobrým po-citom, plným bruchom a myš-lienkou na repete. Kiežby sa dialinielen u nás, ale aj inde iba ta-kéto vydarené veselé stretnutia.Snáď ich v budúcnosti budeviac. Aby sme známych nestre-távali iba na Vianočných trhochpred naháňaním darčekov, či na„fejsbúku“, ale prehodili zopárviet aj doma a počas celéhoroka. Jarmila Matisová

Ladislav Kočiš Ing. Ján Kubička Bc. Peter Kubička František Matik Vincent Nagy JUDr. Janette Popovičová

N e z a h á ľ a j m e , l e b o s t r a t e n ý č a s n e m o ž n o v r á t i ť s p ä ť .•4

S l o v e n s k é t r a d í c i e p o n a ‰ o m

Predstavujeme vám na‰ich poslancov, ktor˘m ste dali svoj hlas

Retro KrasÀanãana

Marta Bodnárová Mgr. Irena Feketeová Imrich Hake Ľubomír Hake Pavol Hake František Jurčo

Najprv bolo ochutnávanie a hodnotenie klobások. A takáto atmosféra vládla na parkovisku pred miestnym úradom a kultúrnym domom. Foto: F. Jurčo

Výskum na zaniknutomstredovekom kláštornom kom-plexe v Krásnej nad Hornádomv podstate vyvolala plánovanávýstavba autostrády. Jej južnépríjazdové rameno malo viesťcez polohu Breh, alebo v jej tes-nej blízkosti, ktoré by lokalituúplne zničilo, čo by spôsobilozánik jedinečnej stredovekejarcheologickej pamiatky. Na-šťastie sa tak nestalo. Archeo-logický výskum na našej Hore,ktorého sme boli svedkami spo-lu s odborníkmi a vedeckýmipracovníkmi, ktorí sledovali pre-biehajúce práce v Krásnej v ro-koch 1971 až 1981, priniesolnové poznatky z oblasti kultúr-nych, politických i hospodár-skych dejín východoslovenské-ho regiónu.

Podľa výsledkov prieskumu,ktoré v knihe „K stredovekým

dejinám Krásnej nad Horná-dom“ napísal jeden zo zakla-dateľov historickej archeológierodák z východu, PhDr. BeloPolla, CSc. boli pri výskumeodkryté zvyšky zemepánskéhokostolíka postaveného na star-šom slovanskom výšinnom síd-lisku, ktorý si dali postaviť tamoj-ší zemepáni – Abovci a tí ho

darovali benediktínom. Oni hoprebudovali na rozsiahlu bazili-ku s kláštorom, ktorý obohnalikamenným múrom. V areálikláštora a jeho nádvoria boliodkryté aj iné architektonicképamiatky – pece, sauny, zrubo-vé stavby, 267 hrobov z cinto-rína zo 17.-18. storočia, ktorý bolna mieste zdeštruovaných sak-rálnych stavieb. Okrem toho sa

tam našli aj pamiatky hnuteľné– keramika z 9.–12., ale ajz 13.–16. storočia, pamiatkykovové, z kostí, rohov a parohova tiež zo skla a kameňa.

Ako tvrdí D. Fuxhoffer (Mo-nasteriologia regni HungariaePest) bývalý benediktínsky kláš-tor v Krásnej je jedným z naj-starších benediktínskych kláš-

torov v Uhorsku. Bol však veľmiskoro zruinovaný. Z jeho ruína zvyškov, ktoré výskum podvedením Bela Pollu odkryl,možno lepšie poznať nielen je-ho pôvodnú dispozíciu, ale ajdispozíciu iných kláštorov z toh-to obdobia. Ten po svojom do-budovaní nebol upravený v sú-lade s meniacimi sa výtvarnýmia stavebnými slohmi ani presta-

vovaný pre iné sakrálne či pro-fánne účely.

Aj to nám dáva za pravdu,že naša “Hora“ nie je obyčajnouhorou a právom by jej pristálopomenovanie “Genius loci“ čoje podľa pôvodnej rímskej myto-lógie duch, ktorý ochraňujeurčité miesto, atmosféru duchamiesta, tak ako ho ľudia pre-žívali a pevne verím, že dodnesprežívajú. A náš kopec, našaHora takým miestom je. Pohľadnaň by mal byť povznášajúcia mal by nám pripomínať časya činnosť ľudí, ktorí tu kedysi žili.Rovnakú úctu a vrelý vzťah pre-chovávajme aj k nášmu kaštie-ľu, ktorý je – podľa odborníkov– jedným z najkrajších klasicis-tických kaštieľov na Slovensku.Možno aj tým, že nezištne po-môžeme pri záchrane tejto kul-túrnej pamiatky. J. Bičkoš

Poznáme zvyky nášho ľudu, jehotradície? Vieme ako trávili naši pred-kovia svoj voľný čas, čo robili, akoprebiehali ich všedné i slávnostnéchvíle? Na zobrazenie a uchovanietradícií našich predkov sa organizujesúťaž s postupom do celoštátnehokola „Nositelia ľudových tradícií“.Okresné kolo usporiadalo Krajskéosvetové stredisko tento rok v Krás-nej. Spojené bolo s ukážkou ľudo-vých remesiel a výstavou domácichzvierat.

Folklórna skupina Krásňanka sapo prvý krát zúčastnila na takomtopodujatí v Michalovciach s pásmom„Kersciny“ a potom v Trebišoves „Karčmou u Kaduka“. Okresnékolo prebiehalo v Krásnej, kde spo-medzi siedmich zúčastnených sku-pín sme postúpili do krajského kolas pásmom „Príchod amerikaňa dokraju“ a skupina Vinica z Myslavys pásmom „Čepčenie nevesty“.

Krajská regionálna prehliadka sakonala 12. 11. 2011 v Trebišove.

Zúčastnilo sa jej osem folklórnychskupín: Ondava, Závadčan, Smižan-čanka, Stromíš, Parchovianka, Vi-nica, Rakovčan a Krasňanka. Odpre-zentovali sa rôznymi ukážkamiz bežného života našich predkovako: Močenie plátna, Rukovanieregrútov, Priadky, Jánske ohne,U kováča, Príchod amerikaňa dokraju. Zo sviatočnejších obrazov toboli Koledníci a Čepenky. Do celo-štátneho kola postupili jedni z naj-mladších účastníkov – Stromíš a Vinica. Naša Krásňanka sa umiest-nila v striebornom pásme.

Mladým patrí budúcnosť a mož-nosť odovzdať tieto tradície, pretoVás Krasňanka srdečne pozýva me-dzi seba. Uvítame všetkých, ktorímajú chuť sa s nami zabaviť, zaspie-vať si a zatancovať. Našim cieľom jeodovzdať budúcim pokoleniam nád-herné zvyky predkov a uchovávať ichčo najdlhšie živé pre ďalšie gene-rácie.

Jaroslav Vilim

V živote už tak býva, že keďniečo pominie, keď človek niečostratí, len vtedy si uvedomí o čoprišiel, a až vtedy začne ľutovaťa klásť si otázky prečo je tomutak. Okrem iného stalo sa aj to,že Krásna nemá svoju dychovúhudbu, ktorá tu kedysi pôsobila,mala svoje pevné miesto i svojudlhoročnú tradíciu podobne akoto majú aj ostatné kultúrno-spo-ločenské inštitúcie (folklórny sú-bor, ochotnícke divadlo, knižni-ca). Veľká škoda, že už jej niet!A tak sa vôbec nečudujem, žemnohým nadšencom veľmi chý-ba, čo v ostatnom čase dávajúpatrične na vedomie. Želali by si

znovu vzkriesenie krásňanskejdychovky. Napokon aj ja zdieľamnázor, že život u nás by bol omno-ho pestrejší a bohatší so spomí-naným telesom, ktoré by dopĺňa-lo účinkovanie našej folklórnejskupiny Krasňanka i ochotníc-keho divadla Krasodiva. Určite bysom si ju vedela predstaviť prislávnostných bohoslužbách, čina rôznych oslavách, i význam-ných udalostiach v obci.

Nuž, predstava a zámer oživiťtento žáner je na svete. Zostávaiba veriť, že v Krásnej sa nájdeniekto, kto to s dychovkou ešteskúsi.

Mária Miľová

5

D o b r é j e d r ž a ť s a d r u h é h o , l e b o n i k t o n e n e s i e s v o j ž i v o t s á m .•

Bude e‰te v Krásnej dychovka?

N o s i t e l i a t r a d í c i í

Miesta hodné pomenovania „Genius Loci“

Nie je „Hora“ ako hora

Ako vidieť, naše ženičky nezaháľajú. Svoj čas v Klube dôchodcov tesnepred sviatkami využili na výrobu vianočných ozdôb. Foto: V. Saxa

Náš záber je z vystúpenia FS Krásňanka na okresnom kole „Nositelia ľudovýchtradícií“ v krásňanskom kultúrnom dome. Foto: František Jurčo

Na‰a poznámka

V živote človeka sú chvíle,o ktorých vie, že prídu a pred-sa nás ich príchod prekvapí.Tak nečakane a bolestne sanás dotkla i smutná správa,že 4. októbra 2011 nás voveku 55 rokov opustil nášpriateľ, pracovník miestnehoúradu Ing. ZdenkoVaska. Odišiel tam,odkiaľ niet návratu,čomu predchádzalanešťastná udalosť,ktorá mu žiaľ nedo-volila vrátiť sa a vy-trhla ho spomedzi ži-vých.

Na našom miestnom úra-de pracoval od roku 2008 nareferáte výstavby a životnéhoprostredia, kde sa naplnorealizoval. Nesporne, ľudímal nesmierne rád, veľmirýchlo sa zžil s mentalitoutunajších občanov, ktorýms ochotou a porozumenímvychádzal v ústrety pri riešeníich problémov. Bol to typ člo-veka, ktorý svoju prácu bralvážne a zodpovedne. Kto hovyhľadal iste vie, že každéhorád vypočul i profesionálneporadil. Vybavil každú strán-ku, nehľadiac pritom na pra-covný čas. My, ktorí sme hopoznali bližšie, cítime, ako

veľmi nám chýba. Presvied-čajú nás o tom spomienky,ktoré sú niekedy zreteľnejšieako prežívaná skutočnosť.Deň po dni sa naše životyspolu pripútavali a zdá sa,akoby s ním odišiel aj kusnášho života. V našich mys-

liach zostane navždyako pracovitý, pria-teľský, pripravenýkedykoľvek pomôcť,ktorý nepoznal čo jeintrigánstvo, či zá-visť.

Život človeka jeako kniha, ktorej

strany sú zrkadlom jehokaždodenných myšlienoka skutkov. Nikto z nás, žijú-cich nevie, kedy sa „dopíše“jej posledná strana, kedyzhasne jeho svieca života.A nik z nás si isto-iste netrúfapovedať večer, či sa dočkárána. Tak nečakane sa ukon-čila aj životná púť jednéhodobrého, ale aj správnehočloveka. Keďže si ho Najvyššípovolal k sebe, veríme, žejeho dobro odmení a po-núkne mu svoju náruč, abyv nej našiel naveky blaženýpokoj.

Mária Miľová

Po zhliadnutí a prečítaní nie-koľkých čísel časopisu Krasňan-čan musím s hrdosťou vysloviť„vynikajúci časopis“! Pamätám satotiž, že kedysi veľmi dávno vy-chádzal v obci spravodaj podnázvom Krásňanské zvesti, ale tosa s dnešným nedá ani porovnať.Technika kráča míľovými krokmivpred a to sa odráža aj na úrovnia forme Krásňančana. Kým da-kedy mal tri – štyri strany, ktoréboli čierno-biele bez fotiek, nabiednom papieri rozmnožovanomkopírovaním, dnes má úroveňprofesionálnych časopisov. Je vy-nikajúci po grafickej stránke,pestrý, s farebnými fotografiamia naviac - je bohatý obsahovo.Množstvo informácií, rôznychčlánkov, aj náučných, pekné

myšlienky a citáty na zamyslenie,pohľady do minulosti. V nepo-slednom rade oceňujem aj dobrújazykovú stránku, čo nie je za-nedbateľné. Zdieľam uznaniavyjadrené aj inými čitateľmi, napr.Mons. Mgr. Jozefom Tóthom(marec 2011), Mgr. Milanom Gé-cim a Rudolfom Jeňom (r. 2008)a som presvedčená, že obrovskúzáslužnú prácu tu odvádza pánšéfredaktor, ktorý s neutíchajúcimelánom vykonáva túto činnosťcelé roky. Ale zásluhu na tomtodiele má iste celá redakčná radaa dopisovatelia.

Prajem nášmu časopisu, abysi aj naďalej zachoval vysokú úro-veň a veľa stálych čitateľov. Mámradosť z toho, že Krásna sa stálerozrastá, žije, krásnie a skutočnesi zaslúži pomenovanie, ktorénesie.

6

Pre človeka, ktorý splnil svoju povinnosť, je smrť prirodzená a vítaná práve tak ako spánok.•

„Vynikajúci ãasopis“

Opustil nás správny ãlovek

Z v a ‰ i c h l i s t o v

Ďalšou dominantou Krásnej je polyfunkčný objekt v susedstvenášho miestneho úradu, kultúrneho domu a reštaurácie Rubín.Skolaudovali ho v druhej polovici novembra a v prevádzke jeod 1. decembra 2011. Vzniklo tu osem nájomných bytovýchjednotiek, v prízemnej časti sú Domáce potreby s drogérioua darčekovými predmetmi, Štúdio krásy – kaderníctvo, koz-metika, nechtový dizajn, solárium a kolagén. Dámske a pánskeoblečenie zákazníci nájdu v tzv. Boutique. Foto: J. Bičkoš

Likvidácia nelegálnej osady pri krásňanskom štrkovisku, ktorú smezrealizovali za asistencie mestskej polície. Foto: V. Saxa

V ý r o k y m ú d r y c h

Takto hodnotí naše miestne noviny bývalá učiteľka, Mgr. MartaDulovičová, ktorá v Krásnej nad Hornádom pôsobila v šesťde-siatych rokoch. Svoju niekdajšiu učiteľku, ale aj dirigentku spe-vácko-recitačného krúžku veľmi dobre poznajú nielen jej niekdajšížiaci, ale aj ďalší Krásňania z mnohých kultúrno-spoločenskýchvystúpení v našej obci. Za milé slová uznania vyjadrujeme úprimnépoďakovanie so žičením pevného zdravia a neutíchajúcej vitality.

Motto: „Až umriem, nič na svete tomto sa nestane a nezmení,len sŕdc niekoľko sa zachveje, jak zrána v rose kvetiny...“

Jediná je cesta Spravodlivosti, ostatné nie sú nijaké cesty.Ten, kto učí svätým slovám neveriaceho, dáva jazyk vlkom voči iným ľuďom.Zlodejom povinnosti je ten, kto nedodržiava záväzky.Nie je hrdinom ten, kto nie je hrdinský v spravodlivosti.Nie je statočný ten, kto nie je statočný v spravodlivosti.Šťastie tomu, od koho pochádza šťastie každého.Nič nenadobúda ten, kto nenadobúda pre svoju dušu.Čistota je pre človeka hneď po živote druhé najvyššie dobro. (Avesta)

∗ ∗ ∗Žiť znamená meniť sa a posmrtný život našich napísaných myšlienok tiežpodlieha tomuto zákonu: iba vtedy budem žiť ďalej, ak sa moje myšlienky stanúčo najodlišnejšími od toho, čím boli, keď mi vstúpili do duše. (Anatole France)

∗ ∗ ∗Veríme, že Boh stvoril človeka k svojmu podobenstvu, aby tu bolo toho ,,viac“,aby to bolo v obraze, v podobenstve, a aby to ,,viac“ vyvolávalo lásku. Veďobraz možno pochopiť iba láskou, a preto je človek najzreteľnejšíma najintenzívnejším obrazom. Má vyvolávať najintenzívnejšiu lásku, a žiadnaz podôb nie je taká tvárna, ako tvár milujúcich ľudí, ich tvár sa celkom odrážav obraze, aby sa láska celkom odrazila v láske. (Max Picard)

Pripravil: (bj)

„História je svedectvo času,svetlo pravdy, život pamäti,učiteľka života, zvestovateľkadávnych dôb.“ Tento výrok ke-dysi dávno vyslovil známy staro-rímsky politik Marcus TuliusCicero. Mali by sme si to vziaťk srdcu, pretože bez poznaniaminulosti našich predkov a his-torických prameňov by neboloani našej prítomnosti. Škodalen, že na udalosti, ktoré saudiali dávno pred nami príliš

skoro zabúdame, takpovediacstrácame pamäť namiesto to-ho, aby sme ich kriesili a živilihistóriu svojich predchodcov,aby sme čerpali z prameňovminulosti, spoznávali spôsobživota, myslenia, zlomové mo-menty našich prarodičov.

V kocke sa o histórii Krásnejsíce dozvedáte v našom miest-nom spravodajcovi, ktorú zve-rejňujeme v každom čísle podhlavičkou ,,Z histórie obce“. Tovšak nestačí.

Ak hovoríme o spoznávaníminulosti našej obce, malé krô-čiky sme už urobili napríkladtým, že sme vydali katolícky ka-lendár ,,Kríže Krásnej“, neskôr,,Krížovú cestu“ pri sedemde-siatinách nášho chrámu ajobrazovú publikáciu ,,Kostolsvätých Cyrila Metoda“ pri príle-žitosti 862. výročia existencieKrásnej nad Hornádom uzrelsvetlo sveta prvý historický ka-lendár a v roku 2007 aj prváucelená publikácia o našej obcipod názvom ,,Krásna“.

Bolo to prvé dielo zostavenéz historických fragmentov ktoréobsiahlo najstaršie udalosti odprvej písomnej zmienky v roku1143 až po súčasnosť s mno-

hými vzácnymi fotografiami.O dva roky neskôr sme ,,vošli“do vašich domovov nástennýmkalendárom, v ktorom sme pa-mätníkom a svedkom historic-kých udalostí, ktorými žila obectextom i snímkami pripomenulipríbehy, ktoré písal sám život.Dodajme, že náš kalendár s ná-zvom ,,Krásna 2009“ získalv rámci Slovenska druhé mies-to. Napokon v minulom rokukaždá domácnosť si svoju kniž-

nicu obohatila o ďalšie dielkostarých, historických vernýchpríbehov z pamäte obyvateľovabovskej obce Krásna nad Hor-nádom. Sú to literárne spraco-vané spomienky ľudí, ktorí siešte pamätajú príbehy svojichpredkov aj tie, ktoré sami prežiliskutočné osudy niekdajšíchobyvateľov Krásnej pod výstiž-ným titulom ,, Aká si mi Krásna“.

Pochopiteľne ani kalendá-re, ba ani knihy o Krásnej – zoznámych príčin nemohli pojať

všetky informácie vo svojich ka-pitolách či už ide o texty aleboo fotografie. To sa prejavilo priredigovaní knihy ,,Krásna“.I keď sme zvýšili počet pláno-vaných 150 strán na 248, ne-dokázali sme vtesnať do strán,čo sme mali k dispozícii. Vari ajto nás nabáda k tomu, aby smerobili ďalšie, čo i len malé krô-čiky v približovaní histórie Krás-nej. Ukazuje sa, že jednou z prí-ležitostí sú naše miestne noviny,v ktorých môžeme meniť ,,nadrobné“ čosi článkami a čosiv našich tradičných ,, Návratochdo dedovizne“, ktoré si nachá-dzajú čoraz väčšiu obľubu u na-šich adresátov, čitateľov Kras-ňančana.

Je tu teda apel pre vás, pa-mätníci, aby ste sa slovom čirodinnými fotografiami podelilio svoje zážitky, skúsenosti.Okrem súčasného diania a pre-mien Krásnej , načierajme aj dobohatej studnice minulosti, abysme v písme aj obraze zane-chali čosi pre tých čo prídu ponás, našim deťom a vnukom,

budúcim pokoleniam. Priblížmeim vôňu rodnej obce, čaro náš-ho domova. Radi to uvítajúspoluobčania, ale aj noví oby-vatelia Krásnej, ktorých čorazviac pribúda na nových staveb-ných lokalitách, rovnako tí, ktorísú z rôznych príčin za hranica-mi rodného kraja a skôr či ne-skôr zatúžia sa vrátiť späť do-mov, do rodnej Krásnej, ktorá jekaždým rokom krajšia, kde saoplatí žiť.

Ján Bičkoš

V mesiaci január, februára marec 2012

oslávia okrúhle výročie:

70 rokov – Ján Silla, GestrúdaPetríková, Herta Kupčíková,Mária Knapová, Ing. Ján Tyč,Oľga Petríková a Jarmila Šamu-dovská80 rokov – Ján Kovaľ, AlžbetaPlatková, Mária Petrušová a Zu-zana Topolčanská

Jubilantom želáme

veľa zdravia, šťastia

a pohody v rodine.

Mária Študencová

7

• Na ces tách poznania n ie sme sami . Zos ta l i š ľapa je naš ich predchodcov .

Naši jubilanti

K 30. novembru 2011žije v našej mestskej časti4189 obyvateľov, z toho2067 mužov a 2122 žien.Detí do 14 rokov je 851, od15 do 59 rokov 2633 a star-ších ako 59 rokov je 705občanov. V mesiaci septem-ber 2011 sa narodili tri detia zomreli siedmi občania, v októbri 2011 sa narodilištyri deti a nezomrel ani je-den občan, v novembri 2011sa narodili dve deti a zomrelitraja občania.

Košice – mestská časť Krás-na leží 191 m nad morom.Najstaršia písomná zmien-ka je z roku 1143, kedy bolovysvätené krásňanské opát-stvo – benediktínsky kláštors patrocíniom P. Márie. Už v čase jeho rozvoja tuvznikli dve samostatné de-diny Krásna a Opátska,v stredoveku známe vino-hradníctvom. Krásna nadHornádom vznikla spo-jením už spomínaných obcív roku 1945. Súčasťou mes-ta Košice sa stala v roku1976. Heraldická komisiav roku 1997 potvrdila Krás-nej erb a zástavu.

Z histórie obce

Koľko nás je?

Dobová fotografia približuje kostol sv. Jakuba z roku 1909, ktorý povybudovaní nového kostola v r. 1935 bol zbúraný. Stál na dnešnej Žiackejulici, predtým Školskej, kde v súčasnosti stojí dom A. Šimkovej.

PhDr. Belo Polla, CSc. v rokoch 1971 až 1981 vykonal archeologickývýskum na našej „Hore“. Počas letných prázdninových dní mu výdatnepomáhali aj krásňanski školáci. Foto: (bič)

â e r p a j m e z p r a m e À o v m i n u l o s t i

Spoznávajme históriu Krásnej

Čírou náhodou sa mi dostalodo rúk niekoľko čísel časopisuKrasňančan, vrátane toho naj-novšieho zo septembra 2011.Musím sa priznať, že pri prelisto-vaní a potom čítaní mi až srdceposkočilo a z hĺbky pamäte savynorili mnohé spomienky natúto kedysi samostatnú obec,dnes jednu z mestských častíKošíc. Veď som v nej prežila tienajkrajšie roky svojho života! Boloto moje prvé učiteľské miesto,keď som na tunajšiu školu na-stúpila v septembri 1960. Bolo toešte v starej budove a hoci tupodmienky neboli veľmi ľahké,nedá sa na tie roky zabudnúť. Vý-borný kolektív, vedenie školy,žiaci, rodičia a spolupráca sovšetkými organizáciami v obci.Pretože som viedla speváckykrúžok a pracovala aj na literár-nom poli, pravidelne sme vy-stupovali na všetkých oslavácha akciách v starom kultúrnomdome, ktorý bol vždy tak „nabitý“,že by tam ani ihla neprepadla.Vytvárali sme programy Zborupre občianske záležitosti, najmäpri uvítaní detí do života, pozdra-vili sme družstevníkov, pracov-níkov závodu PREFA, na Štátnommajetku, atď. Spolupracovali smes miestnou Osvetovou besedou,Miestnou ľudovou knižnicou,Československým zväzom mlá-

deže, neskôr Socialistickým zvä-zom mládeže... V roku 1968 smesa presťahovali do novej 27 tried-nej školy, ale ani tam naše

kultúrno-spoločenské aktivity ne-ustávali, skôr naopak. Na foto-grafiách v Krasňančanovi (Návra-ty do dedovizne) s nostalgiouhľadím na moju 7.B triedu v škol-skom roku 1964/65 (ešte v starejškole), i na moje speváčky v číslez marca 2011 a zdá sa mi, ako byto bolo iba včera. Nemôžem uve-

riť, že sivovlasý pán s briadkou nafotke, z júna 2008, je jeden z mo-jich prvých žiakov, dnes Ing. arch.Ivanko Gojdič, ktorý sa aktívne

zapája do záchrany nášho kaš-tieľa. Veľmi ma potešilo, že aj onv rozhovore priznáva, že s Krás-nou ho spájajú tie najkrajšiezážitky z detstva. Pamätám sa, žebývali v bývalom kaštieli a učilasom aj jeho sestru Sašu, dnes le-kárku. Ku kaštieľu dodávam, akoveľmi ma mrzí, a je mi smutno, že

takto „dopadol“, lebo aj k tejtohistorickej budove ma viaženejedna spomienka. Preto držímprsty, aby sa podarilo kaštieľzachrániť a obnoviť. Milé je čítaťaj o Jankovi Bodnárovi – vynika-júcom futbalistovi (v čísle z júna2008) a v mnohých menáchspoznávam aj ďalších mojichbývalých zverencov. V Krásnejsom prežila necelých trinásťrokov, ale k srdcu mi prirástlanavždy. Je úsmevné, ako somspočiatku nerozumela niektorýmírečitým nárečovým slovám, na-príklad: „garadiče“, „skľep“, „čir-keleska“, „do mašiny“ a podob-ne. A vybavujú sa mi aj vety, ktoréodzneli na rodičovskom združení:„Pani učiteľka, ľem ich trimcev rešpegu, ja še nikdaj šoha ne-pridzem vadzic!“ Od spomienokprejdem k 2. októbru 2010, keďsom mala veľkú radosť, že mapozvali moji bývalí žiaci na stret-nutie absolventov ZDŠ po 45.rokoch. Bolo to nečakané a veľ-mi milé. Ako ten čas letí…

Hrdo môžem povedať, že mipohládza dušu pocit, keď ani povyše polstoročí na mňa žiaciz Krásnej nezabudli a prihovoriasa mi všade, kde sa náhodnestretneme. Preto si myslím, že ži-vot, práca a vynaložená námahav spomínanom období nebolizbytočné.

Michal, vyštudoval si lekár-sku fakultu v Martine. Prečo sisa rozhodol pre povolanie le-kára?

Prečo práve lekár? Medicínamá svoje čaro, je plná prekvapenía záhad; i keď má i svoje tienistéstránky. Nie je to len o vyliečenompacientovi, ale často i o tom, že člo-vek musí oznámiť smutnú správu.Bezmocnosť - vtedy, keď si človekuvedomí, že viac sa pre pacientaspraviť nedá… Pediatria je na tomtrocha lepšie - i keď je to horšieoznámiť rodičom smutnú správu…hlavne u detí, ktoré ešte nemališancu zažiť, čo je život a plne si hovychutnať… Našťastie sa to nestá-va často. Ale to patri k práci, na tosi človek nikdy nezvykne, len sanaučí žiť s tým, že život dokáže byť

niekedy nevyspytateľný. Hlavne,keď to človek najmenej očakáva.

Ďakujem za tvoje hlbokémyšlienky. Žiješ a pracuješ užniekoľko rokov vo Švédsku.Ako žijú ľudia vo Švédsku?

Myslím, že Švédi sú menejuponáhľaní ako Slováci. A akí súako pacienti? Keďže robím na det-skom, tak tam žiaden rozdiel nevi-dím. Dieťa či na Slovensku alebo

vo Švédsku je stále také isté; či jeto novorodenec, škôlkar alebo „pu-berťak”.

Aká je starostlivosť o obča-nov vo Švédsku?

Asi máš na mysli zdravotníckustarostlivosť - nuž oproti Slovenskuto ma pár výhod, či už ako pacientalebo lekár. Ako pacient - takistoako u nás aj tu existujú doplatky zalieky, poplatky za pobyt v nemoc-nici a podobne. Poplatky za pobytv nemocnici sa akurát líšia, keďžezdravotníctvo je decentralizované,každý z regiónov ma iné pravidlá.Elektronicky recept je tu samo-zrejmosťou. Ako lekár - pracovnýčas sa dodržiava, vrátane služieb

a voľna po službe. Je tu i pár roz-dielov - dôchodok sa zdaňuje. Od 1. 1. 2011 sú lekárne aj v súkrom-ných rukách.

Uvažuješ v budúcnosti pra-covať aj v iných krajinách, prí-padne sa vrátiť na Slovensko?

Zatiaľ o zmene pôsobiska ne-uvažujem. Ale nič nie je nemožné,čas ukáže ako to dopadne. Zatiaľsom spokojný s tým, kde som.

Je vianočný čas. Ako pre-žívajú Vianoce Švédi? Čo dobrépripravujú na slávnostný stôl?

Byť pred Vianocami vo Švéd-sku znamená piecť “pepparkakor”a počítať tisíce vianočných hviezdv oknách. Na Vianoce v každomokne svieti svietnik, alebo vianočnáhviezda - od domov, bytov až povládne budovy, nemocnice či polí-ciu. Pepparkakor je podobný na-ším medovníkom, ale základom jehnedý cukor, klinčeky, škorica, zá-zvor a kardamon. Samozrejme k tomu patri glögg (varené víno s hrozienkami a nasekanými man-dľami). Na štedrovečernom stoleje vianočná šunka - to bolo pre

mňa prekvapenie, keďže u nás ješunka skôr na Veľkú noc. Nuž,tento rok sa mi štedrovečernávečera ujde v nemocnici, keďžeslúžim - našťastie bude to večerako sa na Štedrý deň patrí.

Podľa môjho názoru si akomladý človek dokázal veľmiveľa, uplatnil si sa ako lekár v za-hraničí. Čo by si odkázal mla-dým ľuďom, ktorí sa práve roz-

hodujú o svojom smerovaní v živote?

Myslím, že sa netreba báť skú-siť niečo nové, i keď začať v ne-známej krajine nie je práve najľah-šie. Ale netreba sa vzdávať, človekato len posilní. Dôležitá pre mňa bola podpora rodiny. Ako mojamama tvrdí: „Rob, čo uznáš zavhodné, ale hlavné je, aby si bolšťastný a spokojný s tým, čo za se-bou zanecháš.“ Na to, kde človekvyrastal sa nezabúda… Takže„Čapaš“ si budem pamätať stále.Domov, do rodnej Krásnej sachcem vracať pravidelne.Za rozhovor ďakuje:

Ing. Rudolf Ch. Takáč

8

R a d o s ť z o ž i v o t a p r a m e n í v o v n ú t o r n o m p o k o j i .•

s lekárom Michalom Odermarsk˘m MD. PhD., rodákom z KrásnejR o z h o v o r

Nostalgia, ale aj radosÈ na‰ej b˘valej uãiteºky, Mgr. Marty Duloviãovej, ktorej Krásna prirástla navÏdy k srdcu

Domov, domov, tam nás tiahne v‰etk˘ch…

Oprá‰ené spomienky

Žiačky deviateho ročníka z roku 1961 M. Huljaková, M. Pristášová, E. Molnárová a M. Takáčová pri jednom z mnohých vystúpení v staromkultúrnom dome. V pozadí učiteľka Marta Dulovičová. Foto: (bič)

9

Už tradične sa v našej Základnej školes Materskou školou sv. Marka Križina, vo štvrtok20. októbra 2011 uskutočnilo vydarené podujaties názvom Deň zdravej výživy. Najprv sa nám o 16.hodine v priestoroch kaplnky predstavili škôlkária školáci s bohatým „výživným“ programom, ktorýbol okrem iného aj vtipný a po pozvaní riaditeľkyMgr. Jany Sabolovej sme sa presunuli do školskejjedálne, kde na nás už čakali bohato prestretéstoly, ktoré pripravovali naše zlaté tety kuchárkyv predstihu dvoch dní, spolu s pani vedúcouIrenou Matisovou. Po vyslovení vety: „Prajeme vámdobrú chuť!“ na spomínaných stoloch ostali ibaomrvinky. Myslím, že tieto fotografie hovoria zavšetko.

Mgr. Jarmila Matisová

VZALO NA VEDOMIE:– správu o činnosti výboru od

posledného VZ– informáciu o stave pokladne

a stave účtu k 31. 10. 2011,– správu o činnosti dozornej rady

urbariátu, – príhovor konateľa spoločnosti

Krásna pri jazere, s. r. o. a BytyKrásna, Ing. René Pavlíkas tým že neuviedol termín úhra-dy dohodnutej kúpnej ceny zalokalitu „Banisek“ LV 2929a LV 3268,

– informáciu o stave pozemko-vých úprav v k. ú. Krásna, kdesú už vystavené nové listy vlast-níctva podľa nových pravidiel.

SCHVÁLILO:– správu o hospodárení PS

urbariátu za rok 2010,– nový spôsob hlasovania kde sú

podiely prepočítané na m2, je-den hlas sa rovná 1 m2.

ODVOLALO:– predsedu dozornej rady Vin-

centa Nagya,

– členku dozornej rady Ing. Má-riu Hegedušovú,

ZVOLILO: – do výboru urbariátu Františka

Matika a náhradníkov členovvýboru MUDr. Gabrielu Kolesá-rovú rod. Hrinková a FrantiškaJurča,

– do dozornej rady urbariátuJUDr. Mareka Kažimíra a Ró-berta Slezáka.

Na valnom zhromaždeníz celkového počtu 218 765 hla-sov (podielov), boli vydané hlaso-vacie lístky v počte 122 273, čoje 55,89 % z celkového počtu.Za uznesenie hlasovalo 102 758platných hlasov čo je 84,04 %z prítomných, proti bolo 13 021platných hlasov, čo je 10,65%z prítomných. Hlasovacie lístkyneodovzdalo 5140 hlasov, čo je4,20 % z prítomných a neplat-ných bolo 1354, čo je 1,10 %z prítomných.

František Nagypredseda spoločenstva

Koľkokrát stebez rozmýšľaniavyhodili množstvomateriálu, či použi-tých výrobkov a aniste sa nad niminezamýšľali? Mysa vám pokúsimeukázať, že sa dá naveci pozerať aj inaka že z odpadu mô-žete vyrobiť niekedy naozaj neuve-riteľné kusy.

Kamarát Marek doma stále nie-čo vymýšľa a vyrába. S hrdosťou miposlal fotografiu jeho najnovšiehoproduktu, keďže vie, že ochrana ži-votného prostredia je pre mňa veľmidôležitá téma. Skoro som spadla nazadok! Vyrobil nádherný luster, ktorý

dýcha históriou anoblesou. Všetokmateriál, čo použil,bol odpad, ktorývznikol, keď opra-voval autá. Využitímplechov, kreativitya šikovnosti vytvo-ril toto zaujímavédielo. Veď posúď-te sami. Celkom

dobrý nápad, ako chrániť prírodupred nadbytočným odpadom, a zá-roveň pekný darček pod stromček.Vianoce sú za dverami a ak eštenemáte darčeky, skúste sa pohrabaťv pivnici, alebo na povale a uvidíte,koľko darčekov tam na vás čaká.Stačí sa len na veci pozrieť troškuináč. Martina Dudríková

Bez lásky sú púšťou i nebesá. Láska je zo všetkých ľudských citov najtvárnejšia.•

Z e l e n é o k i e n k o

D e À z d r a v e j v ˘ Ï i v y

Na čom sa uznieslo valné zhromaždenie Pozemkového spoločenstva urbariátu

Sme tu pre vás v pracovných dňoch, od pondelka do piatku v čase: 7:00 –12:00 15:00 – 21:00 a počas víkendov od 9. do 18. hodiny.

Všetci pohybuchtiví môžu využiť našu vianočnú akciu a pri jednorazovom vstupe zaplatiť 2,50 €,

či zakúpiť si študentskú permanentku za 19,90 € Ňalebo permanentku pre dospelých v hodnote 29,90 €.

10

•

Ako je známe, v našej mestskejčasti bola vybudovaná tlakovákanalizácia. Táto forma kanalizáciebola zvolená na základe sklono-vých pomerov a geologickýchprieskumov územia, na ktorom saMestská časť Košice - Krásna na-

chádza. Treba vedieť, že tlaková ka-nalizácia je spoločným majetkomMČ Košice - Krásna a Východoslo-venskej vodárenskej spoločnostia.s. O jej chod a údržbu sa starámestská časť. Opäť vám pripomí-name, že na našom miestnom úra-

de sme pred časom zriadili bezplat-nú pohotovostnú linku (0800101 777), na ktorú môžete hlásiťrôzne poruchy, vrátane tlakovejkanalizácie.

Je evidentné, že z roka na rokvznikajú vyššie náklady na prevádz-ku a údržbu tlakovej kanalizácie. Priopravách sme zistili, že najčastej-šou príčinou porúch bolo nedo-držiavanie všeobecných zásad po-užívania tlakovej kanalizácie, ktorési vám dovoľujeme opätovne pripo-menúť. Teda, že čerpacia šachtaje určená len pre splaškové odpa-dové vody z domácností, do čerpa-cej šachty sa nesmú odvádzaťdažďové a tukové vody, odpadyz hospodárskych budov, ropne lát-ky, farby, riedidlá, oleje, štrky, pie-sok, textílie, kovy, sklo, silónovépančuchy, hygienické vložky, tuby,plastové nádobky, jedy, pesticídy,omamné látky, žieraviny, horľavéa výbušné látky, a látky ktoré môžuspôsobiť poruchu čerpadla. V žiad-nom prípade sa nemôže do čerpa-cej šachty vhadzovať rôzny odpad

po otvorení poklopu čerpacejšachty a manipulovať so zariade-ním vo vnútri čerpacej šachty (gu-ľový uzáver, čerpadlo, snímačehladín, káble). Je dovolené mani-pulovať len s prvkami, ktoré súumiestnené pod priesvitným kry-tom. Uvedomme si, že kanalizač-ná šachta nie je kontajner!

Tieto zásady dostal každý uží-vateľ, ktorý je pripojený k tlakovejkanalizácii. Väčšiu časť vzniknutýchporúch spôsobili textílie, ktoré bolivhodené do tlakovej kanalizácie.Tie dokážu odstaviť čerpadlo, v hor-šom prípade ho poškodiť. V roku2011 mestskú časť stal servisa oprava kanalizácie 10 298 eur.Tieto náklady znášajú všetciobyvatelia mestskej časti. Z toh-to dôvodu sa vedenie mestskejčasti rozhodlo, že od 1. januára2012, poruchy spôsobené ne-dodržaním prevádzkového po-riadku bude hradiť majiteľ ne-hnuteľnosti v plnej výške.

Ing. Tomáš O l š a v s k ýreferent výstavby a ŽP

Kultúrna krajina sa vyznačujezníženou mierou ekologickej sta-bility oproti prírodným ekosysté-mom. Toto zníženie je závislé namiere obhospodarovania, tedaintenzity zásahu, ktorý je potreb-ný na vyprodukovanie požado-vaných statkov, alebo služieb.Pre zachovanie prírodného bo-hatstva – pre ďalšie generácie –je potrebné vytvoriť podmienkypre trvalo udržateľný rozvoj a za-bezpečiť zachovanie celoploš-ného systému stability. Pre tieto

v súčasnosti slúži územný systémekologickej stability. Pre lepšiepochopenie problematiky je dô-ležité vedieť, že územný systémekologickej stability sa delí nabiocentrá a biokoridory. Biocen-trá sú útočištia, ktoré vhodnýmstavom prírodných podmienokumožňujú existenciu prirodze-ných čiže pôvodných živočíšnycha rastlinných spoločenstiev. Po-skytujú zdroje potravy a miestopre úkryt a rozmnožovanie živo-číchov a rastlín. V našom prípadeide o dve biocentrá regionálnehovýznamu: štrkovisko – Krásna a sútok Hornádu s Torysou – Čvi-kotin háj. Biokoridory sú lineárneúseky krajiny, ktoré umožňu-jú migráciu jedincov a výmenuinformácií medzi biocentrami.

V Krásnej máme biokoridor nad-regionálneho významu a je nímtok rieky Hornád. Biocentrá a bio-koridory spolu tvoria územný sys-tém ekologickej stability. Tentosystém v praxi vytvára predpo-klady pre trvalý súlad všetkýchčinností v území s osobitným zre-teľom na starostlivosť o životnéprostredie, dosiahnutie ekologic-kej rovnováhy v krajine, šetrnévyužívanie prírodných zdrojov,zachovanie prírodných a civili-začných hodnôt.

Prvý lokálny systém ekologic-kej stability bol pre územie Košícspracovaný už v roku 1992. Nazáklade analýz sa v riešenýchkrajinných priestoroch našejmestskej časti vymedzili dve bio-centrá regionálneho významu,biokoridor regionálneho význa-mu a dokonca i biokoridor nadre-gionálneho významu! Najvýz-namnejšou lokalitou z pohľaduživej prírody je paradoxne umelovytvorené štrkovisko v Krásnejnad Hornádom. V severnej častištrkoviska sa vytvorila mimo-riadne hodnotná mokraď, ktorási zasluhuje zvýšenú pozornosťa vyšší stupeň ochrany. Na štrko-visku bola v roku 1984 zastavenáťažba a celá lokalita je určená naasanáciu vrátane severnej časti

porastenej trstinami. Od apríla1981 sa v danej lokalite vykoná-vajú faunistické pozorovania.Ornitológovia tu zaznamenalivyše 80 druhov vtákov viazanýchna vodné prostredie a jeho po-brežie. Ochrana prírody a jej za-chovanie v pôvodnom stave jevšak ohrozené socioekonomic-kou činnosťou, ktorá na tomtoúzemí začala už koncom 18. sto-ročia reguláciou rieky Hornád naúzemí mesta Košice. Narastajúcaľudská populácia spôsobila vy-

sušovanie močiarov, rozorávanielúk a pasienkov, čím sa výraznezmenila tvárnosť údolia. V oblasti,kde sa teraz nachádza sídliskoKrásna, sme ešte v šesťdesiatychrokoch mali možnosť pozorovaťneregulovaný Hornád, ktorý malmiestami šírku 15 až 20 metrov.Spomínanými zásahmi na tomtoúzemí vznikla umelo vytvorenákultúrna krajina.

Vhodnými opatreniami nazachovanie priaznivého stavu bybolo zachovanie pasienkova kosných lúk pozdĺž rieky Hor-nád, čím by sa zachovali pôvod-né spoločenstvá a nedochádzaloby k rušeniu živočíchov nevhod-ným využívaním krajiny. Tiež za-medzenie ťažby dreva na sútokuTorysy a Hornádu a zachovanie

pôvodných brehových porastovpre zachovanie prirodzenéhoprostredia. Negatívnym prvkomje i zaberanie priestoru poľno-hospodárskej krajiny pre indi-viduálnu bytovú výstavbu. Natomto úseku by mali byť stano-vené limity, zahrnuté do plánurozvoja obce a k dispozícii obča-nom. Tí by mali mať možnosť vy-jadriť sa k plánovaným aktivitám.Znečistenie riek a skládky odpad-kov popri turistických chodní-koch a cyklotrase by sa žiadalov dohľadnom čase odstrániť pre-tože daná oblasť je v hojnej mie-

re navštevovaná a je vizitkou na-šej mestskej časti. Odpadky voforme plastových fliaš, papie-rového či skleneného odpadu priohniskách v okolí štrkoviska bytiež mali byť odstránené a sepa-rované v rámci verejnoprospeš-ných prác, alebo zorganizova-ním dobrovoľnej brigády. Vyššiuuvedomelosť občanov môže-me dosiahnuť aj vybudovanímnáučného chodníka. Zavedenienavrhovaných opatrení je pria-moúmerné uvedomelosti a anga-žovanosti našich spoluobčanov.Nenechajme si devastovať našeživotné prostredie a podniknimekroky pre jeho záchranu kým nieje neskoro!

Ing. Igor M i ň o

M a j m e r a d i p r í r o d u a n e u b l i ž u j m e j e j .

Ú z e m n ˘ s y s t é m e k o l o g i c k e j s t a b i l i t y v K r á s n e j

S top devas tác i i Ï i vo tného pros t red ia

K a n a l i z a ã n á ‰ a c h t a n i e j e k o n t a j n e r

V jesennom čase sa našej mestskej časti podarilo skrášliť a urobiťbezpečnejším ďalšie priestranstvo v centre obce. Zámkovou dlažbou jepokrytý park pred lekárňou a zastávkou MHD, ale aj chodník pri Kaplnkeutrpenia oproti kostolu. Pri pokládke novej dlažby pracovníci firmy Hydro-Eko-Stav pod dohľadom Ing. Rudolfa Ballascha. Foto: Ján Bičkoš

11

• Č o ž i č í š s e b e , ž i č a j d r u h é m u . L á s k a r o z d á v a n í m r a s t i e .

V roku 1963 nový Betlehem v našom kostole vyrobili vtedajší mládežníci pod vedením duchovného otca, vdp. Jána Harčára. Ten v našej obci pôsobilosemnásť rokov, teda od roku 1960 do 1978. Vpravo: pohľad na hlavný oltár nášho kostola v čase vianočných a novoročných sviatkov. Na zábere jevdp. Vincent Kováč so svojou suitou v roku 1959. Duchovným správcom krásňanskej fary bol v rokoch 1953 až 1960.

NÁVRATY DO DEDOVIZNEFotoreportáž Fotoreportáž

I tentoraz za cenné dobové fotografie ďakujeme a súčasne prosíme, aby ste sa snažili napísať, kto je na nich, kde a z ktorého rokuje tá-ktorá fotografia. Texty v tomto čísle napísal a na ďalšiu spoluprácu sa teší šéfredaktor Krasňančana.

✽ ✽ ✽

Náš starý školský dvor v šesťdesiatych rokoch mal mnohých užívateľov. Okrem školy tu sídlil MNV, pošta, osvetová beseda, verejná bezpečnosť a bývaltu aj riaditeľ školy. V letnom čase sa tam konali aj filmové festivaly, poriadané miestnou osvetovou besedou. Zábery z roku 1961 na ktorých vidímepedagógov M. Križanovú, M. Peťovskú, M. Dulovičovú a M. Renčíka. Vpravo: trojica učiteliek počas prestávky pomáha vtedajšej školníčke A. Hegedűšovej.

K odievaniu v Krásnej je málo prameňov. Z rozprávania starších ľudí vieme, že ich odev bol skromný. Takto sa obliekali ženy asi pred 70 rokmi (vľavo).Postupom času stále viac prenikali do odievania iné prvky, o čom nás presviedča fotografia vpravo, ktorá nám približuje nevesty vo sviatočnomkrásňanskom kroji asi pred 60 rokmi. Určite ich mnohí z vás spoznávate, aspoň vy, skôr narodení.

V poslednom čísle Krasňan-čana sme zhodnotili prvých se-dem kôl, ktoré boli poznamenanétvorbou nového kádra. Druhú po-lovicu jesennej časti sme začali voSvidníku. V tomto zápase sme boliviac ako vyrovnaným súperomdomácich, avšak v závere smenemali športové šťastie, keď smeinkasovali šesť minút pred kon-com a zápas sme prehrali 1:0.V domácom zápase s nevyspyta-teľným mužstvom z Giraltoviecsme od začiatku diktovali tempo,hráči nešetrili krokmi a súperazatlačili na jeho polovicu, alez tohto tlaku v prvom polčase ešte„nezapršalo“. Dobrým výkonomsa mužstvo prezentovalo aj v dru-hom polčase, hra bola nápaditá a hlavne korunovaná gólmi. Prvýnádhernou strelou z trestného ko-pu do „šibenice“ dal Čobík-Ferčíka gólový účet v tomto zápase uza-vrel Grac, ktorý stanovil výsledokna 2:0. Po tomto zápase sme malivýhodu domáceho ihriska, keď sau nás predstavilo mužstvo z Hu-menného, ktoré je najväčším ašpi-rantom na postup. V tomto zápaseobe mužstvá predvádzali peknúkombinačnú hru, ktorej nechýbala

agresivita. Gólový účet otvorili hos-tia v 53.minúte. Naši hráči po gólezvýšili bojovnosť a v 66. minúteGuzom vyrovnali. V závere maliviac šťastia hostia, keď v 87. mi-núte strelili víťazný gól. Po dvochzápasoch na domácom ihriskusme cestovali pod Spišský hrad.Naše mužstvo v tomto zápase po-dalo dobrý výkon. Domácich smedo šanci nepúšťali a v 53. minútesme sa ujali vedenia. Víťazstvovšak nakoniec nebolo, lebo opäťsme v záverečných minútachinkasovali, preto sa skončil zmier-livým výsledkom 1:1. V ťažkomzápase s konsolidovaným muž-

stvom z Bard. Novej Vsi sa hralatraktívny futbal, ktorý sa divákompáčil a v ktorom nechýbalo anikorenie v podobe gólov. Skóreotvorili hostia v 13. minúte. Našemužstvo po góle zrýchlilo hrua v 21. minúte vyrovnalo. Hostiavšak vzápätí kontrovali a šli opäťdo vedenia.V druhom polčasesme bojovnou a aktívnou hrou za-tlačili hostí na ich polovicu a vý-sledkom tohto tlaku boli dva našególy, ktorými sme dokonali obratv skóre a zviťazili sme zaslúžene3:2. V Michalovciach s ich rezer-vou sme totálne vybuchli. Domácinás prevýšili v pohybe, dôraze

a boli lepší aj po technickej strán-ke a výsledkom bola prehra roz-dielom triedy 3:0. V predposled-nom jesennom kole nás čakalderby zápas s Barcou. Tento smezačali dobre a už v 3. minúte smesa z pokutového kopu ujali vede-nia 1:0. Ďalší priebeh polčasu bolnesúrodý. Hra bola kúskovanádrobnými faulami a mužstva sa taknedokázali dostať do tempa.V druhom polčase sa toho veľanezmenilo. Naši hráči však bolio čosi snaživejší a druhým gólompotvrdili víťazstvo 2:0. V posled-nom jesennom kole sme po dob-rom výkone vyhrali 2:0 v NižnomHrušove. Keďže klimatické pod-mienky nahrávali futbalu, predo-hrali sa aj dve jarné kolá. V prvomvo Veľkom Šariši sme nastúpilioslabení o troch hráčov základnejzostavy, čo sa najviac podpísalopod nepriaznivý výsledok 5:1.V druhom predohrávanom jarnomkole sme hostili opäť v derbyzápase V. Opátske. O výsledku sarozhodlo v 25. minúte, keď ponašom rýchlom brejku sme streliligól, ktorý bol jediný v tomtozápase.

Vladimír Wantruba

• V akom stave ste prebralifutbalový klub?

Klub som prebral po Ing. J. Trnovskom a po F. Jurčovi,v období, keď bol v zlom finanč-nom stave a tiež hráčsky káder„A“ mužstva bol prakticky roz-padnutý. Vlastne som klub pre-vzal tesne pred jeho krachom,respektíve zánikom a mojou dob-rou vôľou bolo tomu zabrániť.• Kto je okrem Vás podporo-vateľom, respektíve spon-zorom klubu?

Tak na toto môžem odpove-dať, že okrem mojej firmy PEVAs.r.o. a Miestneho zastupiteľstvaMestskej časti Krásna, sa nik vý-razne nezúčastňuje na podporeklubu. Podotýkam, že v menšejmiere sa prezentuje hotel Glóriapalac.• Začiatok jesennej časti her-ne aj bodovo nebol na pat-ričnej úrovni.Ako ste riešiliv klube túto situáciu?

Toto bol veľký problém, pre-tože so S. Bednárom a ostatnýmičlenmi výboru sme museli po-

skladať nový káder „A“ mužstva.Samozrejme sme vedeli, že hlav-ne na začiatku súťaže budeproblém so zohratosťou a že bu-

de zložité zaceliť diery po hrá-čoch, ktorí odišli a že potrvá ne-jaký čas, kým s herným prejavommužstva budeme spokojní.• Aký je Váš celkový pohľadna práve skončenú jesennúčasť?

Ako som konštatoval v pred-chádzajúcej odpovedi, na začiat-ku jesennej časti výkonnosť muž-stva herne aj bodovo nebolapodľa našich predstáv. Keďžesme vedeli, že mužstvu chýbazohratosť boli sme trpezliví a ve-rili, že v dohľadnom čase dôjde

k zlepšeniu. To sa aj potvrdilo,keď v druhej polovici jesennejčasti výkonnosť mužstva stúpalaa hlavne v závere sme boli sved-kami dobrých zápasov, ktorézaujali našich priaznivcov čopotvrdzuje aj konečná jesennátabuľka, v ktorej sme na 11. mies-te.

Oceňujem aj naše mládež-nícke družstvá, ktoré nám svojimivýkonmi robia radosť, veď staršídorastenci sú na polceste, našiestom mieste a naši žiaci do-konca vedu peletón vo svojejkategórii. Tiež sa chcem poďa-kovať za nezištnú prácu p. Ho-sovi, trénerovi staršieho dorastua p. Beregsászimu, ktorý vedienašich starších žiakov.• Aké sú Vaše vízie pred zim-nou prestávkou a jarnou čas-ťou súťaže?

Mojou prvoradou úlohou bu-de spolu s mestskou časťouhľadať možnosti zabezpečeniafinancií, nakoľko ďalší sponzorisa zháňajú veľmi ťažko. Vieme,že v súčasnej finančnej kríze

podnikatelia nechcú investovaťdo žiadnych projektov. Samozrej-me, že hlavne podľa finančnýchmožností sa budeme snažiť po-silniť káder a zabezpečiť pod-mienky, aby zimná príprava pre-behla bez rušivých elementov.

Všetci vieme, že sa chystácelková reorganizácia súťažea až spoznáme jej podobu, vyvi-nieme potrebné úsilie, aby sa ajv novom súťažnom ročníku hralav Krásnej na patričnej úrovni.Chcem ešte spomenúť, že v na-šej obci sa šírili alebo šíria „za-ručené správy“ o činnosti vofunkcii exprezidenta Ing. J. Trnov-ského, ktoré nie sú pravdivé.

Keďže sa blížia najkrajšiesviatku roka, chcel by som po-priať všetkým priaznivcom ako ajhráčom našich mužstiev a ichrealizačným tímom príjemné pre-žitie vianočných sviatkov a v No-vom roku veľa zdravia, šťastia,pohody a hojne športovýchúspechov.

Za rozhovor poďakoval:Vladimír Wantruba

Vydáva: Miestny úrad mestskej časti Košice-Krásna. Povolil: Odbor všeobecnej vnútornej správy OÚ Košice IV. pod číslom 6/03. Adresa: MÚ MČ Košice-Krásna, Opátska 18, 040 18. Telefón: 685 21 28, 685 28 74. Príprava tlače a tlač: TypoPress Košice-Myslava.Šéfredaktor: Ján Bičkoš, tel.: 729 10 40 a 0918 277 478. Redakčná rada: Pavol Hake, Ing. Vladimír Saxa a Ing. Rudolf Ch. Takáč.E-mail: kosicekrasna@kosicekrasna.sk, www.kosicekrasna.sk.

s prezidentom MFK Ko‰ice-Krásna, Petrom Vargom

Hodnotenie druhej polovice jesennej časti futbalových Majstrovstiev regiónu východ

M a l ý r o z h o v o r