6 / 2005príspevok 14,90

Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže

ĽUDIA AKO MYSv. Páter Pio

Narodil sa 25. mája 1887 v Pietrelcine (Taliansko), pri krste dostal meno František. ,,Mal som vtedy 5, možno 6 rokov, keď som pocítil túžbu celkom sa odovzdať Bohu. Vtedy sa mi ukázalo nad hlavným oltárom Božské srdce Ježišovo a naznačilo mi, aby som pristúpil k oltáru. Ježiš položil ruky na moju hlavu, aby takto potvrdil, že sa mu páči moje rozhodnutie obetovať sa jemu a jeho láske.“ Ako 12-ročný prijal sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Keď mal 13 rokov, ukázal mu Boh všetky duše, ktoré raz ku nemu prídu. Ako 15-ročný vstúpil do noviciátu kapucínov v Marcone. Raz začul zo svätostánku hlas: ,,Budeš bičovaný, tŕním korunovaný a ukrižovaný.“ Po čase ho zachvátila horúčka. Mával teploty až 48,5 stupňa.Všetky teplomery pri ňom praskali. Jeho teplotu dokázal zmerať len teplomer pre kone, ktorý nepraskol. Za kňaza bol vysvätený 10. augusta 1910. V septembri 1916 sa dostal do kláštora v San Giovani Rotondo

a zostal tam až do smrti. Založil Cassa Sollievo della Sofferenza (Dom úľavy pre trpiacich). Otvorili ho 5. mája 1956. Pre pátra Pia bola viera životom. Svoj deň a veľkú časť noci venoval rozhovoru s Bohom v modlitbe. Hovorieval: ,,Modlitba je kľúč, ktorý otvára Božie srdce.“ Lásku voči blížnym uskutočňoval najmä v spovednici Odhaduje sa, že ročne vyspovedal približne 25000 ľudí. Pri svojej spovedi bol niekedy až príliš tvrdý voči nekajúcim hriešnikom a priamo ich odohnal. Vedel, že sa vrátia. Mal dar čítať v dušiach ľudí. Prekvapoval ich tým, že im odhaľoval ich tajné veci, o ktorých sa nemohol dozvedieť. Mal stavy extázy, pri ktorých sa rozprával s neviditeľným . Mal aj dar bilokácie, teda dokázal byť v tom istom čase na dvoch rozdielnych miestach. Dokázal rozprávať mnohými cudzími jazykmi bez toho, aby sa ich niekedy učil. Mal moc vyháňať diabla z posadnutých. Medzi jeho dary patrilo aj videnie do budúcnosti. Predpovedal zvolenie pápeža Jána Pavla II. Diabol mu spôsoboval bolestné rany po súbojoch. No najznámejšie sú jeho stigmy. Dňa 20. septembra 1918 dostal Kristove rany viditeľným spôsobom. Keď sa vtedy modlil s rozpätými rukami na chóre pred krížom, svätostánok zahorel zvláštnym svetlom. Kristus sa v podobe nevysloviteľne krásneho mladého muža vznášal k otcovi Piovi. Keď precitol z tejto vízie, mal viditeľne vtlačené Kristove rany. Sám opisuje: ,,Cítil som, akoby som išiel zomrieť a bol by som umrel od tej bolesti, keby Pán nebol zasiahol a udržal moje srdce, ktoré, ako som cítil, malo vyskočiť z hrude. Všimol som si, že mám prebodnuté ruky, nohy a bok. Vytekala z nich krv. Rana v srdci neprestajne chrlila krv. Prosím Boha, aby mi neodoprial ani utrpenie ani bolesť, lebo to nie je možné. Chcem sa opájať bolesťou, ale prosím ho, aby ma zbavil vonkajších znakov, ktoré mi spôsobujú zmätok a neopísateľné poníženie.“ Jeho spolubratia ho našli ležať na dlažbe chóru. Odniesli ho do cely a spozorovali, že na rukách, nohách a v ľavom boku má rany. Správa o tom sa rozletela po celom kraji a odvtedy rany neprestali krvácať. Zo všetkých kútov sveta sa hrnuli veriaci, aby videli otca Pia a mohli s ním prehovoriť. No rozruch okolo neho bol neobyčajne veľký, až nebezpečný. Páter Pio cítil, že útoky diabla sú čoraz silnejšie a bolestnejšie, ale hlavne cítil Božiu ochranu, ktorá ho v toľkej bolesti stále zahŕňala. Preto mu v roku 1931 dovolili slúžiť sv. omšu iba v domácej kaplnke. Páter Pio bol neobyčajne silný, čo sa týka poslušnosti k povolaniu. Po nejakom čase boli reštrikcie odvolané. Mohol znovu slúžiť sv. omše a spovedať. Jeho zdravie sa mu v posledných rokoch veľmi zhoršilo, až ho museli voziť na vozíku. Páter Pio zomrel 81-ročný, 22. septembra 1968. Po smrti zmizli aj jeho stigmy. 2. mája 1999 ho na námestí sv. Petra vo Vatikáne blahorečil Sv. Otec Ján Pavol II. Pre svätorečenie bol uznaný zázrak uzdravenia malého chlapca Matúša. Za svätého ho 16.júna 2002 vysvätil taktiež Sv. Otec Ján Pavol II. Spomienku naň slávime 23. septembra. Páter Pio je patrónom spovednice v kostole sv. Vincenta v Bratislave –Ružinove.

Lady Di

2

ÚVODNÍK

3

Milí priatelia, po troch rokoch pôsobenia v predsedníctve ZMM prichádza čas, ked je treba odovzdať štafetu „funkcionárčenia“ v ZMM. Pri preberaní štafety sa stretávajú dvaja bežci: bežec, ktorý odovzdáva štafetu, a ten, ktorý ju preberá. Bežec odovzdávajúci štafetu si svoj úsek odbehol za určitý čas. Možno ten čas nie je najlepší kvôli zraneniam, možno kvôli tomu, že nie je až taký nadaný, alebo netrénoval z rôznych príčin. No keďže sa dal na pretek, určite mu záležalo na tom, aby svoj tím posunul medzi víťazov. Podal určitý výkon pre svoj tím, lepší, možno horší, no snažil sa odbehnúť svoj úsek najlepšie ako mohol, a pri odovzdávaní štafety je vyčerpaný. Druhý bežec preberajúci štafetu je oddýchnutý, svieži a netrpezlivo čaká na čiare dobiehajúceho bežca. Aj on chce, aby jeho tím zvíťazil. Možno je motivovaný bežcom, čo mu odovzdal štafetu, lebo zabehol skvelý čas a teraz aj on chce minimálne udržať vedenie. Alebo naopak vidí, že musí nadbehnúť čas pre svoj tím, keď sa jeho kolegovi nedarilo. Koleso dejín sa otáča, niekedy rýchlejšie, inokedy pomalšie, no určite nestojí, lebo čas plynie. Aj náš úsek „pretekov“ v ZMM sa blíži ku finišu. Všetci veľmi chceme, aby ZMM ako Máriine a naše združenie vyhralo preteky, v ktorých súťaží Láska, Pokoj, Šťastie a Dobrota so Smrťou, Nenávisťou, Egoizmom, Chudobou a Nespravodlivosťou. Všetci zápasíme v tomto preteku ako jednotlivci v našich osobných životoch, no spolu sme ako jeden tím, kde sa bolesť delí a radosť násobí. Veríme, že tak ako nám, aj tým, čo prídu po nás, bude záležať na tom, aby čím viac ľudí vyhralo preteky svojho života tak ako sv. Pavol, keď povedal: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru zachoval.“ Preto vás prosím a vyzývam, aby ste sa už teraz modlili za múdre a sväté predsedníctvo. Za ľudí, ktorí vám budú nielen slúžiť, no budú za vás rozhodovať a reprezentovať vás, a to najmä svojím životom. Príďte voliť zástupcov zo svojich regiónov a voľte múdro a zodpovedne. Zo srdca vám chcem poďakovať za svedectvá vašej živej viery, ktoré mi pomáhali a povzbudzovali ma vo

chvíľach, keď mi bolo ťažko, alebo som nevidel zmysel svojho snaženia. Je skvelé, že za necelé 3 roky ste nazbierali vyše 500 000 Sk v kampani Boj proti hladu. Poznám situáciu na Slovensku a viem, že nie je ľahké zarobiť peniaze. V dnešnej dobe ich veľmi potrebujeme a tak často chýbajú aj keď ide len o základné veci. Skladám obdiv a úctu pred všetkými, ktorí sa zapojili alebo zapájajú do tejto kampane a tak pomáhajú chudobnejším od nás. Buďte si istí, že ani pohár vody podaný z lásky nezostane bez odmeny. Nezabúdajme, že charita začína v našich rodinách, ako nám na stretku povedal jeden kamarát zo zahraničia. Mohli by sme sa tváriť, akí sme my dobrí kresťania a deti Panny Márie, no keby to naše svedectvo a svätosť skončila za bránami kostolov a nedostalo sa to do našich rodín a prostredia, v ktorom žijeme, tak je to všetko nielenže nanič, no na našu škodu a zatratenie. Chcem vám poďakovať za vašu podporu, že ste ma prijímali takého, aký som, s mojimi chybami a nedostatkami. Zároveň vás chcem odprosiť za všetko, čo nebolo dobré z mojej strany, alebo keď som vám nedokázal dať živý príklad žitia hodnôt, ktoré vyznávame. Viem, že sa dalo za toto obdobie spraviť aj viac, možno kvalitnejšie a zodpovednejšie, no ja i celé predsedníctvo sme sa snažili robiť veci najlepšie, ako sme vedeli a mohli. Prajem vám veľa Božieho požehnania do vašich každodenných bojov o dobro vo vašich srdiečkach i prostredí a silu a vytrvalosť v službe podľa príkladu našej Mamičky. Nech nás ona učí ako každým dňom byť stále usmievavejším mladým svätým.

S láskou, vďakou

a vzývaním Božieho

požehnania na príhovor našej

Nebeskej mamky na vás

i na všetko, čo budete podnikať

a úspešný pretek o

radosť vám praje Laco

Slobodník.

SPIRITUALITADrahí mladí priatelia,

rok Eucharistie sa skončil. V mnohých farnostiach a spoločenstvách sme si počas týchto milostivých dní celkom zvláštnym spôsobom uctili a milovali Ježiša, prítomného vo Sviatosti Oltárnej. Ale Ježiš v Eucharistii zostal medzi nami i naďalej. Jeho Duch zapálil v našich srdciach nový oheň lásky a úcty voči Nemu, ktorý má horieť a „prinášať ovocie“ aj v našom ďalšom živote. V nasledujúcich riadkoch sa povzbuďme príkladom sv. Kataríny Labouré – patrónky Združenia mariánskej mládeže, ktorej sviatok si pripomenieme 28. novembra 2005. Ako táto jednoduchá sestra prežívala svoj vzťah k Ježišovi v modlitbe a Eucharistii? Sestra Katarína vo svojom živote pripisovala modlitbe veľkú dôležitosť. Pre svoju vytrvalosť v nej dostala všetky milosti.

A keď mohli o nej tvrdiť, že je to mlčiaca svätica, uvedomme si, že jej mlčanie nebolo prázdnotou, jej mlčanie bolo plné Boha, plné jeho prítomnosti. Tento Boh, pre ktorého v mladosti prešla každé ráno tri kilometre, ktoré ju delili od kostola, tento Boh v Eucharistii sa jej zmocnil tak ako svätého Pavla, ktorý hovorí, že bol „uchvátený Kristom“. Modlitba a Eucharistia je súčasťou aj nášho apoštolátu. Modliť sa za deti a mladých, ktorých nám Boh zveril, za chudobných, modliť sa spolu s nimi. Modliť sa, vrúcne prosiť o pomoc Ježiša, Pannu Máriu, aby sme počuli výzvy mladých, chudobných a pomohli im rozriešiť mnohé problémy, ktoré ich trápia. Modliť sa. Ako tu nepripomenúť ruženec? Modliť sa ho tak, ako sa ho modlila sv. Katarína. Nepodľahnúť tlaku, ktorý považuje ruženec za mechanické odriekanie modlitieb. Modliť sa ruženec ako sestra Katarína znamená prosiť si milosť zjednotiť náš život, najmä naše štúdium, prácu, apoštolát s modlitbou. To nemožno rozdeliť. Život sestry Kataríny bol kontempláciou a službou, službou a modlitbou. Jednoduchá sestra nemala možnosť vidieť, akú ozvenu mal jej naoko bezvýznamný život. Vôbec nevedela, aký dopad bude mať jej život mlčania, zriekania a modlitby. A dnes sa s jej posolstvom stretávame po celom svete. S posolstvom, ktoré prijala od Nepoškvrnenej, a ktoré privádza ku Kristovi: „Prichádzaj k tomuto oltáru...“ Kto môže povedať, že naše životy, drahí mladí priatelia, ak sa budeme naozaj zriekať a pokorne si všímať blížnych, nebudú mať takú istú odozvu, aj keď ich dosah dnes nemôžeme zistiť?

Zamyslime sa: Čím je pre nás každodenná Eucharistia? Koľko času venujeme modlitbe a mlčaniu vo svojom živote? Len mlčanie stišuje, pomaly upokojuje vnútorné citové vzruchy, citlivosť. Ono nám pomôže k vnútornej slobode. V mlčaní počujeme, čo nám chce Boh povedať, preto treba stále počúvať... Nedovoľme, aby sa stratila táto dôležitá hodnota v dnešnom tak „hlučnom“ svete.

4

27. novembra si pripomenieme 175. výročie zjavenia Panny Márie sv. Kataríne Labouré. Počas tohto zjavenia si Panna Mária priala, aby sestra dala raziť medailu dnes známu pod menom „Zázračná medaila“. Jej pôvod a pôsobenie ukazujú, že je znakom, ktorý ako predmet úcty má veriacemu pripomínať pomáhajúcu úlohu Matky Pána Ježiša v dejinách spásy. Poukazuje tu na vzťah Panny Márie k človeku a vyzdvihuje jej výzvu, aby sa veriaci vo svojich potrebách k nej s dôverou utiekali. Mária je bezpečnou cestou k Bohu. Pápež Lev XIII. bol známy ako veľký ctiteľ Medaily, a v roku 1894 vyhradil vlastný sviatok Nepoškvrnenej Panny Zázračnej medaily na deň 27. novembra. S láskou a dôverou voči pomoci Panny Márie nosme a rozširujme jej medailu. Aj pomocou nej môžeme spĺňať cieľ ZMM, ktorým je zvláštnym spôsobom rozširovať úctu k Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Príbeh: Istá pani plná vďačnosti píše, že bola vždy veľkou ctiteľkou Panny Márie Zázračnej medaily a stále ju nosila pri sebe. Istého dňa sa jej manželovi stala vážna nehoda na schodišti. Večer ho našla ležať na schodoch celého zakrvaveného. Pohotovostná služba ho hneď zaviezla do nemocnice. Lekárska diagnóza znela: zlomenina lebečnej kosti a ramenného kĺbu, otvorené rany. Nasledovalo desať dní na oddelení intenzívnej starostlivosti. Manžel sa zmietal medzi životom a smrťou. Manželka mu priviazala na posteľ Zázračnú medailu a neustále sa modlila: Bez hriechu Počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame... Nasledovali ťažké dni a noci, lekári takmer nedávali nádej na manželovo uzdravenie. Pridal sa aj zápal pľúc, ktorý mu stihli ešte v začiatkoch zastaviť. Po ôsmich dňoch sa začal preberať k vedomiu a o pár dní ho z oddelenia intenzívnej starostlivosti mohli premiestniť. Primár i s tromi ďalšími ošetrujúcimi lekármi hovorili o zázraku. Muž spomínanej pani je už doma a bolesti hlavy nepociťuje.

Čo dodať na záver? Len skromné prianie, aby sme sa počas týchto nasledujúcich dní, ktoré sú pred nami, dobre pripravili na vzácne sviatky v ZMM, ako sú:

27. november – Zjavenie Panny Márie sv. Kataríne Labouré,28. november – sviatok Sv. Kataríny Labouré,

8. december – slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie.

K dobrej príprave a k správnemu prežitiu nastávajúcich sviatkov nám môže pomôcť aj modlitba deviatnika k sv. Kataríne Labouré a k Panne Márii Zázračnej medaily. Nech oslava Nepoškvrnenej a sv. Kataríny Labouré nás oduševní k väčšej láske ku Kristovi prítomnému v Eucharistii i v našich blížnych. Ave Mária!

s. Beáta Kasášová, DKL

5

STRETKOSom tým, čo „zjem“

(super stretko, na ktorom sa aj najete :-)

Pomôcky: jedlo podľa možností (chlieb, ovocie, jablko), gitaru, obrázok Eucharistie Aby animátor nemusel priniesť jedlo len sám, môžu sa vopred stretkáči dohodnúť, aby každý niečo pod zub doniesol.

Úvod: vhodná je pieseň pred jedlom (Bože náš, Otče náš; Otče náš, Všemohúci Pane...)

Aktivita: Dospievate pieseň a animátor uvedie účastníkov do témy, spoločne sa napapáte. Dobrú chuť! Môžete sa v uvoľnenej atmosfére porozprávať o tom, kto čo konzumuje, ako často sa napcháva, kto drží diétu a prečo, a podobne. Potom animátor prezradí, o čo mu vlastne ide na tomto stretku.

Každý deň sa staráme o to, čo budeme jesť a piť. Niečo

treba na raňajky, na obed, na večeru a aj pomedzi to stihneme niečo „zbodnúť“. Rozmýšľali ste už nad tým, čo všetko do seba „popcháme“ za celý týždeň? Čo človek konzumuje, tým sa stáva. Ak jem len klobásu, chlieb a vodu, za rok som poskladaný z klobásy, chleba a vody. A, samozrejme, naše telo nám dá vedieť, keď mu nejaká potrebná látka či vitamín chýba. Bežný človek dokáže žiť úplne bez potravy dva mesiace. A z čoho žije naša duša? Ako dlho dokáže žiť bez potravy? (Večne - lebo duša je nesmrteľná.) A ako dlho dokáže žiť kresťanským životom bez potravy? (To už je na každom z nás, ale určite jej nestačí pre zdravý rast a vývoj raz do roka sa vyspovedať a prijať Eucharistiu.) Ježiš nám hovorí, aby sme boli dokonalí, ako je dokonalý náš Nebeský Otec, a na inom mieste zas - strom sa pozná po ovocí. Tak aj duša sa pozná podľa jej skutkov, slov a myšlienok. Skúmajte svoju dušu a poznáte, že je večne

hladná. Hladná po Bohu, po Bohu živom, po Ježišovi v Eucharistii. Tak ju kŕmte čo najčastejšie, aby vám prinášala hojné ovocie dobrých skutkov.

Ďalšie otázky k diskusii: Pristupujem k Eucharistii na každej sv. omši, ktorej sa zúčastním? Je prijatie Eucharistie jediná možnosť, ako „nakŕmiť“ svoju dušu? (môžeme ju nakŕmiť aj modlitbou, čítaním Písma, atď., ale prijať Ježiša v Eucharistii je to najlepšie, čo môžem pre svoju dušu urobiť) Z celého srdca prajem vašej duši každý deň výdatný a hojný pokrm.

Záver: desiatok s prosbami pre svoju dušu.

6

7

Budeš milovať Pána svojho Boha (10 - 110 rokov)

Cieľ: zamyslieť sa nad našou láskou k BohuPomôcky: pastelky, 3 plagáty (baliace papiere), Sv. PísmoÚvod: modlitba, chvála za nesmiernu Božiu lásku k nám, pieseňZamyslenie: Boh nás nemôže prinútiť, aby sme ho milovali, a ani nás nechce prinútiť. Veď preto nám dal slobodnú vôľu, aby sme sa pre

Neho v slobode Božích detí rozhodli. Milovať Boha môžeme len vtedy, keď prežijeme a uveríme, že nás osobne miluje. A my sme schopní milovať, lebo on prvý nás miloval (1 Jn 4, 19). Určite viete, že pravá láska k Bohu nie je žiadne bezduché odriekanie modlitieb, prevrátené oči a pretvárka v kostole. Láska k Bohu podľa evanjelistu Jána v jeho prvom liste spočíva v tom že zachovávame jeho prikázania (1 Jn 5, 3). A jeho prikázania nie sú ťažké, lebo on nám dáva svoju milosť. Aktivita: rozdelíte sa na tri skupinky, každá skupinka dostane za úlohu namaľovať veľké srdce a doňho každý člen skupinky obkreslí svoju dlaň a vpíše svoje meno (5min.), potom sa opäť dáte pospolu. Animátor vovedie účastníkov do diskusie. Diskusia: Tak, ako je napísané tvoje meno na plagáte, tak je aj vryté v Božej dlani. Boh na teba nikdy nezabudne a nekonečne ťa miluje. Na to nesmieš nikdy zabudnúť, aj keby si spáchal ten najhorší hriech. Boh ťa vždy prijme s otvorenou náručou, ako márnotratného syna. Jeho láska k tebe je nekonečná a osobná. Ak si ju ešte nepocítil naplno, pros Boha, aby ti dal naplno pocítiť, že si milovaný. Otázky na diskusiu aj na osobné zamyslenie: Aká je naša láska k Bohu? Môžeme si úprimne v srdci povedať: „áno, milujem Boha celým svojím srdcom“ tak, ako nám to prikázal? Ako sa prejavuje v skutkoch naša láska? „Rečniť“ dokáže každý, ale keď príde na „lámanie chleba“... Záver: modlitba desiatka za našu pravú lásku k Bohu, aby sme ho stále viac milovali a podľa toho aj žili, konali a milovali, milovali, milovali...

Ježišova modlitba (8 - 88 rokov)

Príprava: vopred si priprav tri obálky, do ktorých vlož postrihané citáty z Písma: do 1. obálky: Lk 23, 34; Mk 14, 35 - 37; Lk 22, 32; Lk 6, 12do 2. obálky: Mt 29, 39 - 40; Mk 1, 35; Lk 10, 21; Jn 11, 41 - 42

do 3. obálky: Lk 11, 1; Mt 14, 23; Mk 1, 35; Lk 9, 28 - 29; samozrejme si ich vopred naštuduj, aby si mohol vhodne usmerňovať diskusiu.

Na stretku: Na začiatok krátka modlitba, potom rozdáš obálky a stretkáči to budú musieť čo najrýchlejšie poskladať dohromady. Keď to všetko poskladajú, spoločne si citáty navzájom prečítajte. Potom nasleduje ďalšia práca v skupinkách (viď nižšie).

Diskusia: V akých okamihoch sa uskutočnili Ježišove modlitby? Kde a kedy sa Ježiš modlil (sám, s inými...)? Ako vyzerala Jeho modlitba (nahlas, potichu...)? Aký bol výsledok Jeho modlitby (odpoveď Boha...)? Čo sa môžeme naučiť z Ježišovej modlitby my?O týchto otázkach sa budete najskôr rozprávať v skupinkách, potom sa o tom porozprávate všetci a navzájom sa obohatíte, kto na čo prišiel, lebo každá skupinka má iné citáty.Záver: porovnajte svoju modlitbu s Ježišovou, ako sa líšia, v čom sa podobajú, atď., a niečo pekné si zaspievajte. Desiatok sv. ruženca vždy príde vhod a snažte sa aplikovať práve to, čo ste sa dozvedeli a naučili o Ježišovej modlitbe.

Vianočné pozdravy z látky (10 - 20 rokov + tí, ktorých to baví)

Potrebuješ: tvrdý farebný papier, farebnú látku (s vianočným motívom), farebné stužky, lepidlo, zubaté nožnice a tvorivého ducha.Na začiatok sa pomodlíme, aby sme to všetko dobre zvládli.Postup: papier formátu A5 preložíme na polovičku, obstrihneme zubatými nožnicami, a môžeme začať. Pripravený motív potom vlepíme na papier. Pre inšpiráciu:i vianočný stromček zo zelenej látky, vystrihnutý zubatými

nožnicami môžete nalepiť na papier červenej farby.i využívajte farbyVianoc - kombináciu červenej a zelenej, modrej a červenej, modrej a zelenej. i motívy si môžete sami navrhnúť na tvrdý výkres, vystrihnúť, aplikovať na látku, a potom vystrihnúť nožničkami.i motívy- vianočný stromček; darček, previazaný zlatou stuhou; betlehemská hviezda, srdce a veľa iných motívov - závisí len na vašej tvorivej fantázii. i zubaté nožnice, hra s farbami, farebné stuhy vám vytvoria „origoš“ efekt a vôbec to nie je ťažké, zvládnu to aj menej zručnejší (chlapci:-).Na koniec je chvályhodné zakončiť pracovné stretnutie modlitbou. Takto vlastnoručne zhotovenými pohľadnicami môžete potešiť svojich blízkych, alebo ich môžete predať a v advente utŕžiť korunky, ktoré venujete na pomoc chudobným. Alebo z peniažkov môžete kúpiť sladkosti a na Mikuláša sa vybrať potešiť deti v detskom domove.

Prajem vám príjemné tvorenie.

8

Po svojej pravici (deťúrence, puberťáci aj dospeláci)

Toto stretko je trocha na oddych a ja vám ho ponúkam prepracované na posledné dni v roku, kedy spomíname na spoločne prežité chvíle.Modlitba nesmie chýbať, vhodná je meditácia na koniec kalendárneho roku.Aktivita: Všetci sedíme v kruhu, len animátor má po svojej pravej ruke voľnú stoličku. Hru začína animátor slovami „Po svojej pravici voľné miesto mám, kohože koho si tu zavolám?“ a následne povie nejaké meno, napríklad: „Janku si sem zavolám, lebo mi pomohla s prípravou stretka.“ Takže sa povie meno a potom, čo pekné, dobré a milé mi ten dotyčný vykonal. Pokračuje ten, ktorému po pravici ostalo voľné miesto. Mená sa nemajú opakovať, pokiaľ sa všetci nevystriedajú. Takto môžete zhodnotiť predchádzajúci rok a pospomínať, koľko dobrých skutkov ste spravili. Veď niekedy sa treba aj pochváliť. Na záver: odporúčam cukríkovú párty

Posedenie pri čajíku (pre všetkých)

Milí moji spoluanimátori, určite sa už teraz tešíte na tie dlhé zimné večeri a už vás vidím, ako si lámete hlavu nad nejakým stretkom uprostred vianočných sviatkov. Netrápte sa zbytočne a spravte si čajovú párty! Vopred oznámte, kedy sa bude konať a nech si každý prinesie svoj obľúbený zimný čajík. A môžete si priniesť aj svoj obľúbený hrnček.

Ako animátor by si mal zabezpečiť príjemné prostredie na čajíkovanie, a tiež, aby ste si mali kde ten čajík uvariť (pre udržiavanie farských vzťahov navrhujem stretnutie dohodnúť na fare a pokecať aj s pánom farárom, určite sa poteší).Papanie: môžeš doniesť medík, sušené ovocie, oriešky a keksíky... (alebo sa dohodnite, kto čo donesie). Odporúčam tipy na vynikajúci čaj: škoricový s jablkom, do ktorého sa dajú pokrájané jabĺčka, pomaranč, mandarínky...

Môžete sa realizovať a urobiť si sypaný čajík s medíkom. Ak sa vám nechce všetko pripravovať, dohodnite sa na dni a navštívte nejakú príjemnú čajovňu v okolí. Takéto posedenie si môžete aj odfotiť a poslať nám do redakcie, ako ste čajíkovali. Môžete si pozvať aj nové duše, a tak sa navzájom oťukať a spoznať. Animátor vhodne usmerňuje konverzáciu, aby sa priebežne všetci zapájali. Spríjemnite si zimný čas teplým čajíkom a upevnite si priateľské vzťahy. Dúfam, že sa vám stretká páčili a posielajte nám aj vaše stretkovské skúsenosti a nápady. Obohatíte aj ostatných ZMM-ákov. Do stretkovania v roku 2006, priatelia!

Vaša Maruška

9

NA KOBERČEKP. Vladimír Balucha, CM, je usmievavý kňaz, priateľ mladých, ktorý je vždy tam, kde ide o mladých. Pri rozhovore s ním sa vždy zasmejete, lebo vtipy a žarty sú u neho na dennom poriadku. Jeho rodičia vychovali ešte dvoch synov, a to Štefana a Mareka. On je z nich najstarší, ale ako sám hovorí: „mám furt 15 rokov“. Pochádza z dedinky Víťaz a prajeme mu, aby raz zvíťazil i v nebi.

P. Vladimír a jeho naj:♦ jedlo: všetko, čo mňa nezje♦ farba: modrá♦ kvet: fialka♦ kniha: Sv. Písmo♦ osobnosť: Benedikt XVI. a Ján Pavol II. ♦ pieseň: Bože čos ráčil, Pan is angelius♦ citát: „Vtedy sa ma Pán dotkol.“ (Jer 1, 9 - 10)

Ako kňaz:

� V ktorom čase, v akom veku ste urobili prvé kroky smerom k viere? Kto vám v tom čase najviac pomohol?Vyrastal som v tradičnej kresťanskej rodine. Púte k Matke Božej do Levoče, to ma najviac povzbudzovalo. V seminári mi najviac pomohol vo viere Boržik, v Sv. Písme Anton Tyrol. Tiež mi veľmi pomohli naše sestričky vincentky, zvlášť s. Viktoria. A Jožko Noga, keď nie on, tak by som to asi nedokončil. Keď mi bolo najhoršie, prišiel z Ukrajiny a pomohol mi. Jednoduchá viera starých ľudí a detí. � Kedy ste sa rozhodli stať kňazom? A prečo práve Misijná spoločnosť

sv. Vincenta?Od malička som chcel byť kňazom. Ale rozhodnutie padlo až po vojne, keď som mal 21. Prečo lazaristi, to už len Pán Boh vie.

� Pred rokom ste sa stali Kristovým kňazom, čo vás na kňazstve najviac fascinuje?Všetko. Služba ľuďom, úprimnosť ľudí vo spovedi, to, že Boh koná cezo mňa, hriešneho.

� Čo pre vás znamená mládež?Mládež je moja srdcová záležitosť. Keď sa im nebudeme venovať, tak to môžeme zabaliť. Milujme mladých takých, akí sú.

10

� Pocítili ste vo svojom živote dotyk Boha? Cítil som ho hlavne cez povolanie. Pomohlo mi to zmeniť svoj život. Každé rozjímanie je dotyk Boha.

� Aký druh modlitby vám najviac vyhovuje?Človek musí byť hlavne pripravený, aby nezaspal a potom je jedno, aká je to modlitba. Najbližší je mi breviár, Lectio divino a ruženec.

� Čo pre vás znamenal Ján Pavol II. a aký najdôležitejší odkaz vám zanechal?Veľmi som ho miloval a mám ho rád. Prosil som Boha byť vysvätený počas jeho pontifikátu, aby som dostal jeho požehnanie. Jeho odkaz: „Nebojte sa!“

Ako človek:

� Ak nahliadneme do vášho detstva, čo tam môžeme objaviť?Poriadneho huncúta :-). Takého živého. Čo iní neurobili, to som ja vyviedol. Športovca aj všeličo.

� A čo škola? Ktorý predmet ste mali obľúbený?Na základnej to bola telesná, praktické vyučovanie, ruština. Na vysokej škole Sv. Písmo.

� Ktorú povahovú vlastnosť máte vo väčšej miere ako ostatní?Som cholerik miešaný so sangvinikom.

� Ktorá ľudská vlastnosť sa vám vyslovene prieči?Faloš.

� Keby ste mali žiť dlhší čas v inej krajine, ktorú by ste si vybrali? Rusko, Sibír.

� Každý o niečom sníva. Máte aj vy nejaký sen?Byť svätým.

� Ako radi relaxujete? Najradšej s mladými.

� Čo o vás ešte iní nevedia? Nech sa to radšej ani nedozvedia:-).

Za rozhovor ďakujú:Jana Stanovčáková a Juraj Cenkner

11

SPOLOČENSTVO ZMM SA PREDSTAVUJE

BRATISLAVA - Ružinov Nazdar ZMM-áci. Aby sme neboli my, Blaváci, až takí utiahnutí, ako sa možno zdá, rozhodli sme sa predstaviť v tomto čísle. Ako sa to u nás vlastne začalo? V septembri 1998 sa niektorí z nás, ktorí sme sa ako tak poznali, začali stretávať na Včele u sestričiek (Včela = Včelárska ulica, kde vtedy bývali sestričky vincentky). Naše stretká začala viesť práve jedna z nich, sr. Katarína a venuje sa nám dodnes, začo sme jej všetci veľmi vďační. Od apríla 1999 začali členovia ZMM tvoriť spevácky zbor. Našim prvým duchovným vodcom sa stal P. Anton Jedinák, CM. Získal si nás svojou dobrotou, a tak sme si ho veľmi obľúbili. Chodili sme spolu na rôzne výlety, a práve touto formou sme sa všetci spoznali. 27.novembra 1999 boli terajší najstarší členovia ZMM prijatí do anjelského spolku. Postupne sme sa stretávali stále častejšie, až sa nás naši animátori nemohli zbaviť :-). Už vtedy sme boli veľmi zapálení. Postupom času sme začali cez letné prázdniny absolvovať aj duchovné obnovy so sr. Katarínou a naším kňazom. 16.septembra 2000 sa dostaval a vysvätil náš farský kostol svätého Vincenta de Paul. Odvtedy máme

stretká práve v ňom. Občas nám naň prišli aj P. Pavol a P. Kristián, ktorí slúžili vtedy u nás ako kapláni. 8. decembra 2001 nastala historická chvíľa. P. Kristián prijal do ZMM prvých 11 členov, ktorí sa teraz už pripravujú na funkciu animátorov ZMM. Naše spoločenstvo sa od vtedy začalo činiť. Začali sme organizovať rôzne akcie, ako napríklad katarínske zábavy, výlety a rôzne iné činnosti, pri ktorých sme sa venovali druhým. Teraz vám poviem o osobe,

ktorá je najväčším duchovným darom pre nás všetkých. Páter Ján Martinček, CM. Boh spravil skutkami, rukami a modlitbami tohto človeka z nás, klasických blaváckych deciek takých ľudí, ktorí si úprimne vážia čím sú a sú na to hrdí. Tento kňaz nám dával to pochopenie, ktoré sme inde neostali. Ukázal nám, že život nie je slobodný, keď si robíme, čo chceme, ale keď sme rozumní. Práve on, nás 11 členov začal 7. februára 2004 pripravovať za animátorov. Bolo pre nás veľmi ťažké zmieriť sa s tým, že odišiel na misie do Litvy. Pátrovi Jankovi, sestre Kataríne, všetkým, vďaka ktorým naša ZMM už toľké roky v Bratislave funguje ale hlavne Panne Márii z hĺbky našich úprimných srdiečok ďakujeme!!!

Za ZMM Bratislava - Ružinov: Lady Di

12

NEDEĽNÁ CHVÍĽKA POÉZIE

13

KDE JE NEBOZúfalo som búchal na bránua kričal na plné hrdlo:„Pustite ma dnu.Aj ja patrím do neba!“Pokojný hlas ma zastavil:„Si trochu zmätený.Čo myslíš, kde si?Veď toto je nebo!Tvoj život na zemi je dávno skončený.“Búcham ďalej.Iný hlas muža s kľúčom v ruke mi hovorí:„Dosť!Raz ti otvorím, ale viac sa už nerúhaj!Ak sa vrátiš, nebúchaj.Doudieral by si si ruky.Zazvoň. Zvonček je tu. A ty máš jeho srdce.

Milan Kováč Zo zbierky Pravda v drobných

BOH PATRÍ AJ MNEJe úžasné,

že Boh patrí rehoľnej sestre, obetavým duchovným,

tým, čo napísali knihu o viere, tým, čo sú na správnej ceste,

úbohým chorým, chudobným.

Boh patrí aj mne, aj môj je. Šťastný je každý,

kto na to príde, každý,

kto to vie,bratia a sestry.

MÔŽE SI TO DOVOLIŤBoh vo svojej nekonečnej láskemiluje všetky prejavy viery. Aj tú naftalínovú, obutú do sviatočných topánok.Každému bezhranične verí. Pre Neho totižkaždý má cenu.Veru, veru, hovorím vám...

O VIERE

Viera nie je dražba,v ktorej Božie požehnanie

dostane ten,kto ponúkne viac.

Vo viere bez rozdielu, nech by to čokoľvek stálo, má šancu každá duša.

Dostane ho len tá,ktorá ponúkne všetko.

On je cesta, pravda a život. Viem o tom niečo.

Poznáme sa bližšie,ale nemám zľavu

na púť do večnosti.

ČO BOLO?Duchovná obnova na Mendrike

Po překonání několika překážek jsme sice v pozdních večerních hodinách, ale šťastně dorazili na Medriku u Litomyšle, kde se konala od 10. – 12. 6. 2005 duchovní obnova. Sešli se mladí převážně z Příbramska, z Písku, z Kolína a tři místní. Mnohým nevyhovoval termín, protože bylo zrovna zkouškové období, ale i přes to všechno jsme se sešli v pěkném počtu, kolem pětadvaceti. S velkou radostí jsme mezi sebou uvítali sestru Margitu Grobarčíkovú, která českou mládež nosí neustále ve svém srdci, a na které jí také velmi záleží.Začali jsme v sobotu ráno mší svatou, ranními chválami, rozcvičkou a vydatnou snídaní. Potom už mezi nás přišel otec Emil (lazarista, který působí v Dobrušce u Hradce Králové), který nám věnoval celé odpoledne ve dvou přednáškách, které se týkali modlitby. Po oběde bylo možné využít chvíli buď pro osobní rozhovor, svátost smíření, nebo k procházce tichou přírodou, která se rozprostírala všude kolem nás. Shlédli jsme asi hodinový pořad o Svatém Otci Janu Pavlu II. a potom už byl prostor k otázkám mladých, na které otec Emil odpovídal. Před večeří jsme ještě využili možnosti mše svaté, na kterou jsme se připravili, a tak ji slavnostně prožili. Přinášeli jsme různé obětní dary, obnovili jsme si i své zasvěcení Panně Marii a vším nás krásně doprovázela hudební skupina, která se skládala z varhan, kytary, houslí a trubky. Večer jsme se ještě pomodlili rozjímavý růženec a potom se už postupně ukládali ke spánku.V neděli po mši svaté jsme mezi sebe pozvali místního otce Karla, který nám povyprávěl o svém povolání a bylo nám zvlášť milé. že i on patří do Mariánské družiny. Nakonec se ještě ujala slova sestra Margita a už tu byl oběd spojený s děkováním a loučením. Myslím, že každý z nás za tyto necelé dva dni načerpal novou sílu a prožil krásné chvíle v milém společenství. Rozcházeli jsme se s novým oduševněním a radostí ve vděčnosti k naší Nebeské Matce.

účastníci duchovnej obnovy

Stretnutie vincentskej rodiny

30. septembra k nám, do Opatovej nad Váhom, zavítali P. Pavol Noga spolu s P. Kristiánom Libantom a zástupom sestier DKL, aby spolu s ďalšími vetvami vincentskej rodiny oslávili sviatok sv. Vincenta de Paul. Nechýbali SKL (kto by nevedel, tak Spolky kresťanskej lásky), mladí zo ZMM a domáci Opatovčania. Vlastne to bolo také malé stretnutie vincentskej rodiny z nášho okolia. Ale čo sme nečakali, prišli aj mladí až z Oravy, čomu sme sa veľmi potešili. Začali sme, ako sa patrí, sv. omšou v Opatovskom kostolíku, ktorú celebroval P. Kristián. Páter Pavol sa nás snažil povzbudiť slovami: „Dobré ráno, vincentská rodina!“ a poukázal nám na cieľ nášho života, aby sme vstali z postele a pomáhali všade okolo seba, tak ako sv. Vincent. Potom nasledovala akadémia ku sv. Vincentovi, ktorú pripravili mladí z Beluše a sestričky z Belušských Slatín a uctenie si relikvií sv. Vincenta. Celý pobyt v kostolíku spríjemňovali belušskí mladí peknými piesňami. Po skončení programu sme sa presunuli do Katolíckeho domu, kde nás čakalo výdatné občerstvenie (filé, šalát, chlebíky, zákusky, ovocie...). Tu sme sa všetci dobre napapali, porozprávali, povzbudili a nakoniec sme sa rozišli do našich domovov, aby sme mohli naďalej s láskou pracovať a robiť šťastnými všetkých ľudí, ktorí sú okolo nás.

Alžbetka

14

Animátori deťmi

Poznáte to: my, animátori, pripravujeme súťaže pre deti, ale nezapájame sa do nich aktívne. A preto sa naše deti zo ZMM v Nemšovej rozhodli, že nás trošku potrápia a pripravili pre nás súťaž z názvom Pevnosť Boyard. Poobede 15. septembra sme sa všetci zišli, deti nás rozdelili do skupín a súťaž sa mohla začať. Poriadne sme sa zapotili pri disciplínach ako lovenie cukríkov z múky, omotávanie múmie, sladké jabĺčka... Najobľúbenejšia bola disciplína žaby a krtkovia, po ktorej sme si už ani nohy necítili :-). Deti si mohli vyskúšať, aké je to byť animátorom, že to niekedy vôbec nie je ľahké. Ale musíme pochváliť všetky deti, lebo to zvládli naozaj výborne a pripravili pre nás nezabudnuteľné zábavné popoludnie. A my sme si mohli vyskúšať, aké je to byť deťmi.

ZMM NemšováDuchovný tábor

Cez prázdniny sa koná veľa táborov a inak tomu nebolo ani u nás na Orave. Sestričky spolu s animátormi pre nás pripravili tábor pod názvom Eucharistia, a tak sme sa v sobotu, 9. júla vybrali do Námestova, kde sa tento tábor konal. Keďže tu boli mladí z rôznych kútov Oravy, museli sme sa na začiatok zoznámiť. Druhý deň tábora sa niesol v duchu Vianoc. Bolo to nezvyčajné – Vianoce v júli. Počas dňa sme pripravovali darčeky pre kamarátov, zdobili stromček a naše kuchárky varili štedrú večeru. Štedrý večer sme začali sv. omšou, potom nasledovala štedrá večera a nakoniec darčeky! Nechýbal ani betlehem. Nasledujúci deň nás čakalo pôstne obdobie. Tento deň sme sa snažili prežívať s Ježišom jeho utrpenie. Celý tábor nám svojím humorom spríjemňoval pán farár Vrábel. My sme síce museli v utorok odísť, no po nás zavítali do chaty ďalší mladí a tábor sa začínal od začiatku. A čo robili oni? Rovnako prežívali vianočné a pôstne obdobie. Len na rozdiel od nás mali krajšie počasie, a tak boli pozrieť kamarátov v stanovom tábore a navštívili aj Slanický ostrov. Dobrá nálada a zmysel pre humor vládli medzi nami. Skrátka, bolo úžasne! Odniesli sme si veľa a to chceme teraz zúročiť v každodennom živote.

Boh - náš Otec

2. augusta sa na Slanej Vode konala akcia pod názvom Boh – náš Otec. A kto sa jej zúčastnil? Predsa kopec mladých, animátori a tiež medzi nás zavítali sestričky a P. Kristián. Všetko sa to začalo sv. omšou a pokračovalo opekačkou. Na druhý deň nás čakalo prekvapenie – túra na Babiu horu. Och, to bol zaberák . No stálo to zato. Na vrchole sme mali sv. omšu, potom sme sa ešte pokochali pohľadom na okolitú prírodu a hor sa dolu. V chate nás už čakala teplá večera a vytúžený oddych. Dokonale zničení sme zaliezli do spacákov, aby sme nabrali síl do nového dňa. Pár vytrvalcov zvolilo namiesto výdatného spánku Macháčka – a tak pili a pili (vodu)! Ďalší deň sme pre zlé počasie boli nútení zostať v chate. O zábavu sa nám postaral „Vlado Rozboril“ s Vilomeninami, „Nikotín“ s Milionárom a neskôr sme sa zabávali na našich scénkach. Večer nasledovala sv. omša s adoráciou. Bodkou celého dňa bola nočná hra, ktorú musel každý absolvovať. Strach bol veľký, ale zvládli ju všetci. Kedže už bolo dosť neskoro a pred nami posledný deň... ale kto by šiel spať! A tak nás ešte zabával páter Kristián vtipmi, ktorých má naporúdzi vždy celú zásobu. A čo sa dialo v posledný deň? Zhon a upratovanie. Samozrejme, nechýbala sv. omša, ktorou sme zakončili celú akciu. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa jej zúčastnili a akokoľvek pomohli. No hlavne veľké ĎAKUJEM patrí naším nebeským rodičom!

ZMM Rabča

15

„Prišli sme sa MU pokloniť“

bolo mottom regionálneho stretnutia ZMM Východ v Parchovanoch 2. - 4. septembra 2005. Mladí zo ZMM Parchovany a Vojčice sa pri príprave tohto stretnutia nechali inšpirovať mottom stretnutia mladých so Svätým Otcom v Kolíne.

Pokloniť sa Najvyššiemu prišla celkom pekná kôpka, 120 chlapcov a dievčat, a prežila krásny, na duchovný program bohatý víkend. Po registrácii a ubytovaní sa všetci vybrali do kostola, kde ich už čakal P. Pavol Noga spolu P. Kristiánom Libantom a miestnym kňazom Jozefom Strakom a v Eucharistii dokonca sám Najvyšší. Nasledovalo slávnostné privítanie starostom obce, Ing. J. Hvozdíkom, organizačným tímom a rodičmi ZMM-áckej rodinky - P. Pavlom a sestrou Margitou. Páter sa už mikrofónu nepustil a prehovoril mladým priamo do sŕdc. Vo svojej prednáške zdôraznil význam spoločenstiev ZMM pre život mladých, stretávania sa a budovania zdravých vzťahov. Nabádal nás, aby sme boli aktívnymi článkami spoločenstiev, aby sme nielen prijímali, ale predovšetkým dávali druhým seba samých, svoje schopnosti, talenty, veď Boh nám ich dal práve preto. Plní slov, ktoré sme počuli, začali sme premýšľať o našich miestnych spoločenstvách, o našom pôsobení v nich a v priebehu skupinovej práce sme sa o tom porozprávali a tak sa navzájom obohatili. V tomto duchu sa niesla aj adorácia, po ktorej sme v tichosti odchádzali do ríše snov.

V sobotu vstúpil do programu otec Gombita zo Svidníka, ktorý pracuje s ľuďmi na okraji spoločnosti (bezdomovci, alkoholici...) a rozprával mladým o práci s nimi, o službe chudobným, o vzťahoch s týmito ľuďmi. Priviedol si aj jednu zo svojich ovečiek - Jožka, ktorý sa s mladými podelil o svoj životný príbeh. Krásny slnečný deň priam pozýval do prírody, preto sme nelenili a absolvovali krížovú cestu požehnávania po trase vedúcej od kultúrneho domu cez park, rómsku osadu a obec až na cintorín, aby sme venovali spomienku Petrovi a zároveň krížovú cestu, naplnení vierou a nádejou vo večný život, ukončili. Otec biskup Bernard Bober celebroval sv. omšu a počas nej prijímal do ZMM troch nových členov. Svojím vrelým vzťahom k deťom a mládeži, ktorý vyžaroval z jeho slov, si hneď získal srdcia všetkých nás. Zostal s nami aj po sv. omši, aby sa s nami porozprával, odpovedal na otázky a odfotil sa s nami. Po takto nádherne prežitých spoločných chvíľach sa veruže nikomu nechcelo ponáhľať na večeru. Ale hudobný večer, ktorý už netrpezlivo klopal na dvere, razom rozohnal akékoľvek chmáry a smútok. Postarala sa o to hudobná skupina Magnet zo Sečoviec a dídžej, ktorý púšťal piesne podľa prianí. Polnočná modlitba zavŕšila dlhý a náročný

deň a stíšila tlkot sŕdc po tanci.O nedeľné ráno sa postarala naša

Nebeská Mamka, ktorá si svoje deti pozvala k spoločnej modlitbe sv. ruženca. Keďže niektorí z prítomných sa zúčastnili SDM v Kolíne, mali po ruženci možnosť obohatiť tých, ktorí tam neboli. Hlbokých duchovných zážitkov, úsmevných príbehov, jedinečných stretnutí s rôznymi ľuďmi bolo veru neúrekom. Úspech zožala prezentácia, ktorú komentoval a svojím excelentným humorom okorenil páter Pavol.

16

Vyvrcholením stretnutia bola slávnostná sv. omša, o to cennejšia, že ju slúžil a mladým sa prihovoril rodák z Vojčíc Michal Paľovčík. On sám vyrastal pod krídlami ZMM, preto vedel presne, čo ZMM-ákom povedať, aby si spoločenstvo ZMM - úžasné dielo P. Márie vážili a nasledovali čnosti Nebeskej zakladateľky. Bodkou stretnutia bol výborný obed a potlesk

tým, ktorí ho pripravili a tým, ktorí sa ho zúčastnili. Lúčenie nemalo konca-kraja, nečudo, veď sme počas troch dní vytvorili jednu veľkú rodinu, v ktorej sa upevňovalo, posilňovalo a vytváralo mnoho úprimných a čistých vzťahov.

Nedá mi nespomenúť krásny spev, ktorý sa z kostola a kultúrneho domu niesol priamo do nebies. K anjelským hlasom zboru Kerygma z Parchovian sa pridali chlapci a dievčatá z Vojčíc a postarali sa tak o jedinečnú atmosféru, pripomínajúcu raj na zemi. Veruže sa od dojatia skotúľala po tvári nejedna slzička šťastia.

Klobúk dolu skladám pred organizačným tímom - ZMM Parchovany, ktorý stretnutie počas celého leta starostlivo pripravoval a vkladal doň svoj voľný čas, modlitby, obety, talenty, chuť pracovať a tráviť spolu dlhé chvíle. Takto sa formovalo jedinečné spoločenstvo, ktoré sa naučilo riešiť problémy bez hnevu a hádok, prijímať toho druhého s chybami, odpúšťať mu jeho zlyhania, naučilo sa s pokorou prijímať neúspechy i úspechy. Čo si však cením najviac, je úprimnosť a otvorenosť, ktoré nám chýbali od vzniku ZMM až dosiaľ.

Obetavé mamky a ockovia ochotne pomáhali nám, svojim deťom pripraviť a uskutočniť stretnutie. Nakupovali, zháňali, objednávali, vybavovali sponzorov. Aby sme počas stretnutia nehladovali, mamky absolvovali trojdňový maratón v kuchyni. Efekt stál za to, vynikajúce jedlo nikdy na seba nenechalo dlho čakať. Prázdne taniere, pochvala, vďaka a potlesk boli jedinou, veľmi skromnou odmenou za ich námahu. Nám však tieto ich skutky lásky osvetľujú cestu lásky a služby blížnym, podobne ako slnko svojimi lúčmi krajinu. Ďakujeme im a vyprosujeme bohatú odmenu v nebi.

Vďaka patrí rovnako aj farskej rade v Parchovanoch za finančnú pomoc, obecnému úradu v Parchovanoch a starostovi za priestory, ktoré nám na stretnutie poskytli, firmám Palma-Agro, Primagro, Tofako za sponzorské dary, duchovenstvu za duchovné dary, ktorých bolo neúrekom (hádam aj na celý školský rok vystačia), hosťom za účasť a pochopenie pri drobných nedostatkoch a zlyhaniach, tým, ktorí sa za našu akciu modlili, za duchovnú oporu a... našej Nebeskej Mamke za ochranu, podporu a pomoc z neba.

Na záver chcem poďakovať tomu, kto má na celom stretnutí najväčšiu zásluhu: nášmu Stvoriteľovi a jedinému Pánovi, ktorému sa máme klaňať nielen na nejakom stretnutí ZMM, ale predovšetkým tam, kam nás On posiela každým novým dňom. Či už je to škola, práca, stretko, zábava, pozeranie telky, čítanie kníh, alebo účasť na omši, modlitba, adorácia...

Katka Havrišová

17

Regionálne stretnutie na strednom Slovensku

Víkend 16. – 18. septembra 2005 patril mladým zo stredného Slovenska, ktorí sa zišli na regionálnom stretnutí na chate Škutovka pri Liptovskej Osade. Celé stretnutie sa začalo sv. omšou, ktorú nám slúžil miestny pán farár z Liptovskej Osady. Po nej, sýtiac sa buchtami, sme sa pomaly oboznamovali s programom. Keďže počas týchto dní vrcholil Rok Eucharistie Celoslovenským eucharistickým kongresom v Bratislave, aj my sme sa duchovne zapojili a večer sme sa stíšili v adorácii. Prvý deň sme ukončili „večerníčkom“ v podobe filmu Škola pocitov. V sobotu síce celý deň pršalo, ale nám to nepokazilo náladu ani nevzalo úsmevy z tvárí, lebo bol pre nás pripravený veľmi zaujímavý program. Bolo 7:30 a z chodby sa pomaly blížil zvuk budíčka (... a ty ešte spíš, fúúúj, že sa nehanbíš ). Po raňajkách sme sa zamýšľali nad štyrmi piliermi, na ktorých by malo ZMM stáť. Potom sme sa rozdelili na šesť menších skupiniek vždy po jednej sestričke a zástupcov z každého zúčastneného spoločenstva. Rozprávalo sa o kladoch i záporoch spoločenstiev ako i o priamom kontakte s chudobnými. V každom prípade sme si takto spoločnými silami snažili navzájom pomôcť a povzbudiť. Zaspomínali sme si aj na Svetové dni mládeže v Kolíne nad Rýnom, navštívil nás p. farár Gombita, ktorý nám porozprával o svojom živote a o skúsenostiach pri práci s chudobnými a bezdomovcami. Po sv. omši a adorácii sestrička Margita a Lacko Slobodník porozprávali zážitky z Generálneho zhromaždenia, ktoré bolo v Paríži. Potom sa už tancovalo, klábosilo a napchávalo čiernymi princami do skorých ranných hodín. Na nedeľnú sv. omšu sme putovali dolu do dediny, potom nasledovalo už len lúčenie a cesta domov. Z tohto stretnutia sme odchádzali obohatení o nové priateľstvá, povzbudení a posilnení, aby sme aj po návrate domov mohli všetkým rozdávať to pekné, čo sme tu zažili. Marcelka a Majka

Ako si predstavuješ priateľstvo s Ježišom?

Dňa 14. - 15. októbra 2005 sa v Ivanke pri Nitre konal animakurz ďalší z animakurzov ZMM. A práve na tomto kurze zaznela pred skupinovou prácou otázka: „Ako si predstavuješ priateľstvo s Ježišom?“ Spočiatku sa nám zdala táto otázka veľmi ťažká, no po dlhšom premýšľaní sme sa zhodli na tom, že priateľstvo s Ježišom je pre každého z nás veľkým darom. Priateľstvo je, keď si dokážeme otvorene všetko povedať, keď si dokážeme navzájom odpúšťať. A Ježiš je tým NAJLEPŠÍM PRIATEĽOM, pretože sa naňho môžeme vždy spoľahnúť, vždy nám odpustí. Je blízko, keď sme sami a nemáme sa o koho oprieť alebo s kým sa porozprávať. Vieme, že jedine Jemu môžme dôverovať a že nás nikdy neopustí, ani vo chvíľach trápenia, ani vo chvíľach radosti.Aby som len v skratke zhrnula čo pre nás znamená priateľstvo, použijem iba šesť slov: viera, vernosť, oddanosť, dôvera, porozumenie a odpustenie.Boli to nádherné dva dni v spoločnosti priateľov a Pána Ježiša. Už sa teším na ďalšie stretnutie s nimi.

Katarína, Dulovce

Z „najvyšších kruhov“

Stretlo sa aj Predsedníctvo a Valné zhromaždenie Združenia mariánskej mládeže. Na stretnutí predsedníctva sa prehodnotil rok 2005, navrhli sa termíny pre stretnutia jednotlivých regiónov, zhodnotili sa SDM v Kolíne nad Rýnom a Generálne zhromaždenie JMV v Paríži, navrhla sa nová modlitba zasvätenia ZMM a obnova zasvätenia a hovorilo sa aj o propagácii časopisu Lúče vo farnostiach. Na stretnutí Valného zhromaždenia najvyšší orgán schválil nové stanovy a vnútorné pravidlá ZMM, taktiež plán činnosti na 2 roky, rozpočet na rok 2006, správa o činnosti a iné dokumenty potrebné pre MŠ SR.

Zuzka

18

PRÍBEHČo sú Vianoce

Do Prahy prišiel študovať šikmooký Číňan. Za niekoľko mesiacov sa trošku naučil po česky a v polovici decembra začal pozorovať ten podivný zhon a ruch, ktorý nastal. Čo to je? Všade vidí vianočné kolekcie, vianočných kaprov, vianočné ozdoby, vianočné pozdravy. Čo sú to Vianoce? On z tej ďalekej zeme, kde je kresťanov málo, sa chcel poučiť, čo Vianoceznamenajú.

Stretol chlapca, zastavil ho a pýta sa: „Čo sú to Vianoce?“ Chlapec si prezerá žltú tvár a šikmé oči a potom povie: „Vianoce? No to je desať dní prázdnin, nepôjdeme do školy.“ Teda kvôli tomu je všetka tá oslava? Pribehne väčší chlapec a hovorí: „Vianoce? To príde Dedo Mráz.“ Že by tí ľudia slávili mráz? Veď každý sa ponáhľa do tepla a mráz nechá vonku.

Išiel ďalej, stretol učeného pána a pýta sa ho: „Čo sú to tie Vianoce?“ A on mu začne rozprávať, že to je zbytok pohanských dôb, kedy pohania slávili slnovrat, kedy sa už dni začali predlžovať a noci krátiť, že sa slávil tento sviatok tým, že sa zapálil stromček a ľudia tancovali okolo neho. Ale kvôli tomu že by bola taká veľká príprava? Všetky tie ozdobené výklady, vyložený tovar kvôli tomu, že nastal slnovrat?

Prichádza do veľkého obchodného domu, ľudia tam húfne nakupujú, predavačky balia krásne balíčky a on sa pýta pri pokladni: „Čo sú to Vianoce?“ Pani pri pokladni, unavená inkasovaním stotisícov, ho len zahriakne: „To si zájdite na informácie, ja nemám čas vám to vykladať.“ Tak zase nevie. Už sa zotmelo, tu žiari hotel, krásne osvetlený, pán vrchný ho pozýva: „Poďte ďalej, u nás prežijete najkrajšie Vianoce.“ Nahliadol za závesy, vidí tam páry len tak napoly oblečené, ako tancujú na parkete, druhí cinkajú pohármi so šampanským. Toto že sú Vianoce?

Naraz zaznie hlas zvonov. Tiahne sa nad závejmi tak kúzelne, priťahuje ako magnet. Ľudia vychádzajú z domov a ponáhľajú sa tam, kde žiaria otvorené dvere chrámu tak, ako mamičkina náruč. Ide tam tiež. Naraz zaznie zvonček, kňaz vychádza zo sakristie, nesie v náručí jasličky, v nich malé dieťaťko a spieva: „Kristus sa nám narodil, poďte, klaňajme sa mu.“ A celý kostol vpadne do toho: „Kristus sa nám narodil,

poďte, klaňajme sa mu. A potom to už buráca a hrmí kostolom: „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa.“ Tak to sú Vianoce! Narodilo sa dieťatko. Neobyčajné. Božské. Číňan je prítomný na celej liturgii. Potom vidí, ako ľudia vstávajú, idú dopredu, je to nekonečný rad. Kňaz im niečo dáva a oni odchádzajú, ruky skrížené na prsiach a na tvári taká radosť, taký pokoj, že on si hovorí: tí museli dostať Boha. A vtedy v kostole pochopil, čo sú to Vianoce. Spomienka, že sa narodil Kristus Pán a skutočný príchod Krista do ľudskej duše. Jedno bez druhého by nebolo úplné.

Z knihy P. Aloisa Pekárka: Hořící srdce

19

AJ TAM NÁS NÁJDEŠ...EgyptV júni sa konalo stretnutie rôznych skupín vincentskej rodiny, aby pripravili vincentský časopis a letné aktivity. JMV v spolupráci s charitou pripravilo tábor pre 50 chudobných detí. Formačný tábor sa konal pre 15 osôb z Národného výboru a ďalší pre 40 osôb – predstaviteľov JMV.

BrazíliaProvincia Curitiba pokračuje v projekte „Anjeli solidarity,“ aby získali peniaze a jedlo pre núdznych.

Kolumbia Stretli sa predstavitelia a členovia provincií Bogda a Cali. Téma stretnutia bola: „Emauzy pokračujú v JMV dneška, osobný projekt života a ticho Panny Márie.“ Stretnutie charakterizovalo ticho, teplé prijatie, horlivosť a slávenie viery. Mladí tu preukázali svoj zmysel pre spolupatričnosť v spoločenstve.

Taliansko Centrá zrátali peniaze vyzbierané na obete cunami. Zozbierali poznámky pre komisiu, ktorá robí revíziu v národných stanovách. Počas voľna navštívila komisia hrob Jána Pavla II.

Chile3. septembra sa konala 2. púť vincentskej mládeže k hlavným mariánskym miestam v hlavnom meste, na oslavu Roka mariánskej mládeže a Eucharistie a pri príležitosti kanonizácie Fr. A. Hurtada, ktorý je členom konferencie Spolku sv. Vincenta de Paul. Púte sa zúčastnili mladí z vincentských škôl.

USA9. júla potvrdil P. G. Gay stanovy JMV v USA, gratulujeme predstaviteľom JMV a všetkým, ktorí sa postarali o to, aby sa sen stal realitou.

Gabon14. augusta sa konala púť na počesť Panny Márie. Na sviatok JMV pripravila program na ďalší trimester: slávnostná novéna k Panne Márií Zázračnej medaily, návštevy chorých na AIDS, konferencie a púť k Panne Márií Gabonskej. v decembri sa bude konať omša spolu s mariánskym prijatím, divadlo o Sv. Kataríne, koncerty a trh.

NigériaV júli boli prijatí do Združenia 45 členovia v Katedrále Sv. Anny v Ikot Ekpene. Tomu predchádzala príprava (od septembra 2004). Tamojší biskup je dobre informovaný o ich aktivitách a teší sa ich začleneniu do miestnych farností.

Eritrea20. júla potvrdil generálny direktor národné stanovy Eritrei. Bolo to prvýkrát, čo sa členovia JMV tejto krajiny zúčastnili Generálneho zhromaždenia v Paríži s právom voliť.

Z medzinárodného bulettinu preložila:Majka Zacková

20

KULTÚRNY MIXÉR

21

Michael Quist KONŠTRUKCIA ČLOVEKA Túto knihu napísal Quist pred sklonkom života. Ak hľadáte návod, ako porozumieť sebe samému, akým smerom sa v živote vybrať, potrebujete poznať vašu osobnú „konštrukciu človeka“. Začítajte sa do jeho láskyplného a súcitného odkazu. Chce vás len presvedčiť, aby ste prijali Ježiša do svojho života a tak sa pretvárali na vyrovnané osobnosti. Jednotlivé kapitoly sa dajú vhodným spôsobom prepracovať na témy na stretká. Hľadáte seba? Hľadajte Boha a on sa vám dá nájsť a možno vám k tomu pomôže aj táto kniha.

Co sa stalo novéČechomor Sony/BMG 2005

Kto to kedy videl hrať ľudovky na štadiónoch a ešte k tomu so sprievodom s y m f o n i c k é h o orchestra?! Kto pozná Čechomor, vie, o čom hovorím. A pre ostatných – je to skupina, ktorá preberá staré české, moravské a slovenské ľudové balady a dáva im rockový nádych. Ich hudba sa označuje ako world music. Album obsahuje 14 skladieb a ak sa vám táto hudba zapáči, neváhajte a siahnite aj po starších albumoch – osobne odporúčam Čechomor live a Čechomor & Jaz Coleman.

Medzi riadkamiKrižiaci

V prípade Križiakov sa opäť potvrdilo pravidlo, že v jednoduchosti je krása. V ich textoch je cítiť radosť zo života a úprimný vzťah k Bohu. Album obsahuje aj multimediálnu časť s textami a klipom, čo už je mimochodom pekným zvykom LUXu. Je určený tým, ktorí majú radi chytľavé piesne, ale zároveň si potrpia na kvalitných textoch a ako už sám názov napovedá, dá sa z nich čítať aj medzi riadkami. Z trinástich skladieb sa už hitom stala skladba Prehltnutý a nášmu mariánskemu duchu bude určite blízka aj Nech sa stane.

M &

M

INFOU V blízkom období sa uskutočnia vo všetkých krajoch regionálne stretnutia, ktorých hlavných cieľom budú voľby zástupcov do Predsedníctva ZMM. Regionálne stretnutie pre východoslovenský región sa bude konať 13. novembra v Košiciach – Šaci, pre stredoslovenský región 26. novembra v Rajci a pre západoslovenský región v dňoch 9. – 11. decembra v Bratislave.

U Môžete si zakúpiť DVD zo SDM v Kolíne a zo stretnutia s P. Pedrom Castillom, CM v Nitre. Cena DVD je 150 Sk.

U Všetky akcie, ktoré sa chystáte organizovať, nezabudnite nahlásiť vždy na internet (www.mladez.sk), Kajovi na kajooky@centrum.sk, Marcelke (jandurova@post.sk) a aj nám do centra, aby sme mali prehľad o pripravovaných akciách.

U V mesiacoch november a december budeme sláviť dva veľké sviatky: 27. novembra bude už 175. výročie od zjavenia sa Panny Márie sv. Kataríne a 8. decembra náš najväčší sviatok – Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Povzbudzujeme vás, aby ste si pripravili mariánske akadémie. 8. decembra na vaše úmysly a za všetkých v ZMM bude slúžiť národný direktor sv. omšu. Tiež nezabudnite na obnovu zasvätenia.

U Prosíme poslať zmeny animátorov do centra i zoznam nových prijatých členov do ZMM + foto do archívu. U Vyzývame každé spoločenstvo, aby si viedlo svoju kroniku, ktorá je veľmi dôležitá na evidovanie vašich podujatí, prijatí do ZMM,... aby vaše záznamy boli dôkazom toho, ako ZMM vo vašej farnosti fungovalo a funguje.

U Kto si ešte neprevzal témy na stretnutia ZMM, nech sa obráti na kontaktné osoby. Pre západ do centra, pre stred sr. Beáta Kasášová, pre východ sr. Karitas Grobarčíková.

U Ďakujeme mladým z východu s sr. Karitas za prezentáciu o činnosti a charizme ZMM v rádiu Lumen. U Ako budeme reagovať na diabolský útok na čistotu mladých, ktorý beží v televízii (Vyvolení, Big Brother)? Porozmýšľajte vo svojich spoločenstvách, akú by sme dali náhradu našej Nepoškvrnenej Matke, ktorá si nás vybrala za svojich nasledovníkov čistoty. Niektorí mladí nám dali pár návrhov:začali sa modliť za tých, ktorí pozerajú tieto reality show alebo si dali nejaké sebazaprenie v tomto smere. O svojich návrhoch, ako by ste sa zapojili do tejto našej akcii proti zlu, sa podeľte aj s nami!

22

- časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskejmládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra • Internet: www.zmm.sk •

Kontaktná adresa: Monika Zbínová, Slatinská 29/10, 018 61 Beluša • Telefón: 0904 606 514 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Monika Zbínová (Monulka) • Redakčná rada: Daniel Koyš (DanKo), Mária Mazúrová (Maruška), Daniel Hrenák (Blondacikdanko) • Distribúcia a predplatné: Erika Koyšová, Štúrova 9/9, 018 61 Beluša • Telefón: 0903 464 240 • Registrované na MK SR, registračné číslo 3164/2004 • ISSN 1336 - 7013 • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Uzávierka čísla 1 bude 30. novembra.

ŽARTOVNÍK

23

„Kňaz sa nakloní k ženíchovi, ktorého má zosobášiť, a na celý kostol mu zakričí do ucha: „Pane, mohli by ste si dať dole tie slúchadlá od volkmenu? Chcem sa vás niečo úradné opýtať!“

Trojročný chlapček si s tetou prezeral ilustrovanú detskú Bibliu. Ku každému obrázku mal nejakú otázku. Spýtal sa aj na bradatého pána, ktorý držal v rukách kamenné dosky s Božími prikázaniami:„Kto je to?“„To je Mojžiš.“Chlapček sa veľkými očami zahľadel na tetu a neveriaco sa opýtal: „Tvoj Žiš?“

Do dediny prišiel nový kňaz. Všetci ľudia boli na neho zvedaví, a tak sa v nedeľu húfne hrnuli do kostola. Pán farár sa ich opýtal:„Viete, o čom bude kázeň?“„Nie!“ kričali všetci.„Tak vám to po omši poviem. Amen.Na ďalšiu nedeľu sa ľudia dohodli, že všetci povedia áno. Pán farár sa ich opäť pýtal:„Viete, o čom bude kázeň dnes?“„Áno!“ kričali všetci.„Tak potom vám to nemusím hovoriť,“ odpovedal kňaz. „Amen.“Na tretiu nedeľu sa veriaci dohodli, že jedni budú kričať áno a druhí nie. Pán farár sa ich zase opýtal: „Viete, o čom bude kázeň?“Jedni volali: „Áno!“ a druhí: „Nie!“„Tak ti, čo to vedia, nech to povedia tým, čo to nevedia. Amen.“

„Všimol som si, že tvoj otec má opuchnuté líce. To od zubov?“„Nie, od modlitby.“„Netáraj...“„Netáram. Včera sme sa spoločne modlili Otčenáš a keď sme prišli po „ale zbav nás zlého“, otec sa pozrel na mamu. No a ona si to všimla...“

„Pán Boh je chorý?“ pýta sa malý Jožko mamy.„Prečo sa pýtaš?“ čuduje sa matka.„Pretože v novinách píšu, že Pán Boh si k sebe povolal doktora Kováča.

Podnikateľ potreboval milióny na uskutočnenie výhodného obchodu a rozhodol sa, že pôjde do kostola a poprosí o ne Pána Boha. V kostole si kľakol vedľa muža, ktorý práve prosil o sto korún, aby mohol splatiť dlh. Podnikateľ vytiahol z vrecka stovku a podal mu ju. Muž nadšene vyskočil a vybehol z kostola. Podnikateľ zopäl ruky:„Tak, a teraz, Pane Bože, keď už som ťa zbavil tej otravy...“

Z knihy Jána Bunčáka st.: Humor spod kazateľnice

Milostiplné prežitie vianočných sviatkov

a požehnaný nový rok 2006 vám všetkým zo srdca praje

redakcia časopisu Lúče