Z REDAKCIEÚVODNÍK

2 ? Lúče 6/2007 Lúče 6/2007 ? 3

Drahí ZMM-áci!

Priam kozmickou rýchlosťou sa k nám blížia Vianoce a s nimi koniec kalendárneho roka 2007. Pripomínajú nám, aby sme nezabud-li kúpiť svojim najdrahším darčeky, pripra-viť nejakú silvestrovskú akciu, popri tom napísať písomky, pozbierať zápočty, nacvi-čiť vianočnú akadémiu či divadlo, prípadne stihnúť nejaký ten predtermín. Nezabudli sme však popri tom predsa len na niečo? Niečo veľmi dôležité, dokonca dôležitejšie ako darčeky, chata, škola? Televízne rekla-my, výklady v obchodoch, pestrá paleta kultúrnych podujatí a ešte omnoho viac sa nám ponúka na konci roka. A my chce-me všetko mať a všetko vidieť. Stop, stop, stop!!! Naháňame sa za tým, čo na chvíľu uspokojí naše zmysly a nehľadáme to, čo upokojí naše srdce. Cirkev slávi každoroč-ne narodenie malého Ježiška, aby nám pripomenula to, na čo zabúdame: Prišiel na zem preto, že nás všetkých nekonečne miluje a jeho láska nepozná žiadne ale, keby, možno... je jednoducho bez podmie-nok. Narodil sa v chudobe, kdesi v maštali, a pritom je natoľko bohatý, že sa mu prišli pokloniť králi. Jeho bohatstvo nespočíva v peniazoch, palácoch, drahokamoch, ale práve v nezištnej láske. Tá zázračne priťa-huje a srdce každého človeka po nej túži dovtedy, kým ju nenájde. Hľadajme ju, najmä v tomto požehnanom čase adven-tu, pripravujme si srdcia ne Jeho príchod, aby sa v nich mohol narodiť On, dokona-lá Láska. Všetkým vám, ZMM-ákom, pra-jem, aby vaše srdcia naplnila táto Láska a zostala v nich natrvalo. Tešte sa, oslavujte Boha, spievajte pri jasličkách spolu s anjel-mi „Gloria in Excelsis Deo“ a nenechajte si túto radosť nikým a ničím vziať. Koniec roka je príležitosťou na obzretie sa, zamys-lenie sa nad tým, čo sme prežili. Aj ZMM na Slovensku zatvára stránky svojej kroni-ky, ktoré nesú označenie ROK 2007. Keď

týmito stránkami listujem, badám, že je za nami rok bohatý na akcie. Duchovné cvičenia, tábory, plesy a zábavy, športové podujatia, stretnutia miestne, oblastné, regionálne, celoslovenské (Zlet ´07 v Tren-číne), dokonca aj medzinárodné (v Nitre). Mnohí ste ich starostlivo plánovali a pri-pravovali, alebo ste sa ich len jednodu-cho zúčastnili. Je úžasné sledovať, akí ste šikovní, nápadití a samostatní, ako sa viete vynájsť v ťažkých situáciách a čeliť problé-mom, ako dokážete rozvíjať svoje talenty a využívať ich aj pre dobro ZMM. Obzri-me sa za týmto rokom a všímajme si, čo veselé i smutné sme prežili, koľko dobra aj zla sme spravili ako jednotlivci, miestne spoločenstvá i celé ZMM. Nielen bilancie patria ku koncu roka. Sú to aj túžby, plá-ny, vytýčenie si cieľov, ktoré by sme chceli dosiahnuť, možno nejaké predsavzatia, záväzky... Pripomínajú nám, aby sme nežili v minulosti, ale v prítomnosti a pri tom sa pozerali do budúcnosti. Ťažké? Pre mladé-ho človeka vôbec nie, práve naopak. Preto milí ZMM-áci, vy, ktorí ste mladí, mladší, aj vy najmladší - snívajte, plánujte, neo-stávajte stáť na jednom mieste spokojní s tým, čo ste už dosiahli. Snívajte o tom, čo vás naplní skutočným a trvalým šťas-tím. Plánujte si to, čo môžete spraviť, aby ste pri neúspechu neboli veľmi sklamaní. Nech vás v tom vedie Božia múdrosť a sprevádza ochrana Nebeskej Mamky.

Katka

- časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra • Internet: www.zmm.sk • Kontaktná adresa: Monika Zbínová, Slatinská 29/10, 018 61 Beluša • Telefón: 0911 220 313

• E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Monika Zbínová (Monulka) • Redakčná rada: Peter Katrík (Katro), Mária Mazúrová (Maruška), Mária Cibičková (Fiona) • Distribúcia a predplatné: Erika Koyšová, Štúrova 9/9, 018 61 Beluša • Telefón: 0903 464 240 • Registrované na MK SR, registračné číslo 3164/2004 • ISSN 1336 - 7013 • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: P. ThDr. Stanislav Zontak, CM, PhD. provinciálny predstavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Uzávierka čísla 1 bude 15. januára.

Milí ZMM-áci, milí čitatelia Lúčov!

Držíte v rukách posledné tohtoročné číslo časopisu Lúče. Dúfam, že sa k vám dostane práve včas, aby ste si ho mohli čítať ešte pod vianočným stromčekom :). Koniec kalendárne-

ho roku znamená aj koniec ďalšieho ročníka vydávania nášho časopisu. Či bol úspešný, musíte posúdiť sami. Tentokrát sme nepripravili žiadnu oficiálnu anketu, ale ak nás chcete pochváliť, prípadne aj pokarhať za našu prácu, môžete to urobiť osobne, cez telefón, mail, icq, skype... =). Čo však chýbať nemôže, je výzva na predplatné časopisu na rok 2008. V časopise nájdete poštovú poukážku, ktorú môžete vyplniť a poslať, a tak si zaistiť odoberanie Lúčov aj na ďalší rok. Predplatné ostáva na tento rok nezmenené - je to 120,- Sk. Prosíme vás, aby ste si časopis objednávali hromadne, aby nám nevznikali zbytočne veľké náklady na poštovné.

Pripravili sme pre vás aj jednu súťaž: každý, kto získa ďalšieho pred-platiteľa (a nový predplatiteľ uvedie jeho meno pri objednávaní Lú-čov), bude zaradený do žrebovania o hodnotné ceny. Chceme vás tak-to povzbudiť, aby ste nám trošku urobili reklamu - nech sa naše Lúče dostanú čo najviac čitateľom - hlavne tým, pre ktorých sú Lúče určené - animátorom a vedúcim spoločenstiev ZMM.

A nakoniec ďakujeme všetkým, ktorí nám počas roka pomáhali pri prí-prave, tlači a distribúcii Lúčov a vám všetkým, ktorí na nás myslíte a pod-porujete nás modlitbami.

Úcta k sv. Lucii je veľmi stará a istá, ale neisté a nezaručené sú správy o jej osobe a o dobe jej mučeníc-tva. Autor spisu Passio (Umuče-nie), ktorý obsahuje miestnu tra-díciu, tvrdí, že Lucia zomrela za prenasledovania cisára Diokleciá-na (284 - 305). Deň smrti je bezpo-chyby 13. december. Existencia a mučeníctvo sv. Lucie sú teda histo-rické, ale spis Passio, zostavený až medzi 5. a 6. storočím, je jednou zo zvyčajných legiend, týkajúcich sa hlavne panenstva a pohŕdania pozemskými majetka-mi a dobrami. V spise sa nachádza niekoľko výrazov, ktoré môžu oklamať nie príliš skú-seného čitateľa, keďže podávajú akoby pôvod-né vypočúvanie pred súdom. Toto však treba považovať za výplod autora, ktorý sa ukazu-je ako opravdivý básnik, skúsený spisovateľ a dobrý znalec kresťan-skej literatúry. Vzhľadom na vyso-ké literárne kvality sa Umučenie veľmi čítalo a rozširovalo a sám sv. Tomáš Akvinský ho dvakrát cituje vo svojom diele Summa Theolo-gica. Podľa tohto spisu Passio sa Lucia narodila koncom 3. storočia (okolo r. 286) v meste Syrakúzy na ostrove Sicília. Jej rodičia boli bohatí kresťania. Matka Eutychia sa veľmi starala o jej kresťanskú výchovu. Svoju dcérku vodila k hrobom svätých mučeníkov, aby ju

ich príkladom povzbudila k horlivos-ti vo viere. Rozprávala jej najmä o sv. Agáte, ktorú pred rokmi umučili v sicílskom meste Catania, aj o tom, akú veľkú slávu si títo mučeníci zís-kali v nebi. Takto vychovávaná Lucia žila nábožne, milovala Pána Boha , obetovala mu svoje nevinné detské srdiečko a tajne urobila sľub, že aj ona zostane pannou ako sv. Agáta a venuje sa výlučne Božej službe. Keď Lucia vyrástla v krásnu pannu, mat-

ka ju po otcovej smrti chcela vydať za mladé-ho, poriadneho šľachti-ca, ktorý bol pohanom, ale myslela si, že pri boku nábožnej dcéry sa stane kresťanom. Stalo sa však, že matka ťažko ochorela a lekári jej nevedeli pomôcť. Lucia ju svedomito opatrova-la. Keď choroba trvala už štyri roky, Lucia sa rozhodla, že ju dopraví

do mesta Catanie na hrob sv. Agáty, kde sa už mnohí uzdravili na jej prí-hovor u Boha. Lucii sa tam zjavila sv. Agáta a povedala jej: „Lucia, tvoja viera a dôvera pomohli tvojej matke. Je zdravá. A tiež vedz, že ty svojím panenstvom si pripravila Bohu milé prebývanie vo svojom srdci a Ježiš Kristus prostredníctvom teba oslávi Syrakúzy, ako cezo mňa oslávil Cata-niu.“ Matka sa skutočne uzdravila a obidve ďakovali za to dobrotivému Bohu. V tejto radostnej chvíli Lucia oznámila matke svoje tajomstvo, že už dávno zasvätila svoje panenstvo

ĽUDIA AKO MY Pánu Ježišovi a že v ňom chce zotr-vať až do smrti a nikdy sa nevydá. Z vďačnosti za milosť uzdravenia po návrate do rodného mesta Syra-kúzy rozpredali svoje cennosti a majetky a výťažok rozdali chudob-ným, lebo sv. Agáta Luciu upozorni-la, že zomrie mučeníckou smrťou, ako zomrela sv. Agáta. Keď Luciin nápadník počul, že Eutychia s dcé-rou predávajú drahé klenoty a iný majetok, čudoval sa nad tým a pátral po príčine. Myslel si totiž, že to robia preto, aby Lucii pripravili veľké veno. Keď sa však dozvedel, že všetky peniaze dávajú na pod-poru chudobných a nemocných a že ruka krásnej a vznešenej Lucie je pre neho navždy stratená, začal zúriť a jeho zmyselná láska sa premenila na hroznú nenávisť. Bežal ku konzulovi Paschasiovi a obžaloval ju, že je kresťankou. V tom čase ešte platili prísne záko-ny proti kresťanom, preto dal Paschasius Luciu uväzniť. Keď ju predviedli pred jeho súdnu stoli-cu, žiadal ju, aby sa zriekla kresťan-stva a ihneď obetovala pohan-ským bohom. Lucia odpovedala: „Nepoznám iného Boha, okrem pravého Boha, živého a všemohú-ceho Stvoriteľa sveta. On žiada, aby sme mu prinášali obetu čistú a nepoškvrnenú. Jemu som sa čistá a nepoškvrnená obetovala ako živá obeta.“ Nahnevaný Paschasius roz-kázal vojakom, aby ju odviedli do vychýreného domu nemravnosti, aby ju tam hanebným znásilnením pozbavili čistoty a nevinnosti. Keď ju vojaci chceli odviesť zo súdnej siene, nemohli ju pohnúť z miesta,

tak pevne, nepohnute stála. Ani pár volov ju nemohol pohnúť z mies-ta. Paschasius sa bál, že pohanský ľud sa bude smiať jeho slabosti a bezmocnosti, preto rozkázal katom rozložiť okolo Lucie drevo, smolu a síru a zapáliť. Plamene vyšľahli vysoko okolo nej, ale jej sa nedotkli, stála v plameňoch, akoby zahalená nejakým závojom. Pohania začali vykrikovať akoby jednými ústami: „Veľký je Boh kresťanov!“ Zasle-pený sudca zavolal: „Zakoľte ju!“ Úslužný kat priskočil k Lucii a prebo-

dol jej hrdlo mečom. Lucia ešte istý čas žila. Pred smrťou mala možnosť prijať Eucharistiu a predpovedať smrť cisára a veľmi blízky pokoj pre Cirkev. Napokon vypustila svoju šľachetnú, čistú dušu a odovzdala ju neporušenú svojmu nebeskému Ženícho-vi. To sa stalo v r. 304. Nábožní kresťania nad jej hrobom vysta-vali chrám, ktorý sa veľmi chyt-ro stal cieľom pútí. Medzitým Paschasia obžalovali z drancova-

nia provincie, odviedli ho do Ríma a popravili. Dokedy jej telo zostalo v prvom hrobe a kde sa dnes skutoč-ne nachádzajú jej relikvie, nemož-no zistiť, pretože dve tradície, veľmi rozdielne a protirečiace si, udávajú rozličné miesta (Metz a Benátky) a ani jedna z nich nie je historicky zaručená, a teda prijateľná. V Tali-ansku niet vari dediny, kde by nebol kostol alebo kaplnka zasvätená Lucii. So sviatkom sv. Lucie sa nielen na rodnej Sicílii a v Taliansku, ale aj v ostatnej Európe spája mnoho ľu-dových zvykov a obyčají, z ktorých zaiste niektoré poznáte aj vy.

Svä

tá L

ucia

4 ? Lúče 6/2007 Lúče 6/2007 ? 5

6 ? Lúče 6/2007 Lúče 6/2007 ? 7

RUŽENEC

Milí mladí priatelia!

Prešiel rok, ktorý sme v našom časopise venovali prehĺbeniu jednej z najkraj-ších mariánskych modlitieb – ružencu. Verím, že ste s pochopením prijali túto našu snahu a využili ste predložené zamyslenia o jednotlivých tajomstvách aj vo vašich miestnych spoločenstvách. Dnes máme pred sebou ešte jedno takéto spoločné zamyslenie. Nie však nad nejakými novými tajomstvami, ale nad krá-sou tejto modlitby, ako ju vnímal nám všetkým dobre známy a zvlášť mladým blízky pápež Ján Pavol II. Na začiatku dvadsiateho piateho roku svojho ponti-fikátu, presnejšie 16. októbra 2002, odovzdal svetu vzácny dokument. Je ním apoštolský list s názvom – Rosarium Virginis Mariae – Ruženec Panny Márie. Týmto dokumentom zároveň v celej Cirkvi určil celý nasledujúci rok za rok ruženca. On sám sa v tomto liste otvorene priznáva, že ruženec je jeho najobľúbenejšia modlitba, ktorá je nádherná vo svojej jednoduchosti a hĺbke. Sprevádzala ho po celý život. Ako jednoduchého kňaza, i ako pápeža. Aj nás môže viesť k tomu, aby prinášala ovocie svätosti, a to aj v našom živote! Práve s ružencom v ruke vstupuje človek do Máriinej školy. A aj naše spoločenstvá sa vďaka tejto mod-litbe môžu stávať skutočnými školami modlitby. Zvlášť v našich časoch, keď svet na začiatku tretieho tisícročia poznačila vlna nepokoja a hrozných udalostí z 11. septembra 2001 sa máme modliť ruženec s jasným poslaním – šíriť pokoj. Veď predsa ruženec bol oporou pre mnohých práve v ťažkých časoch, pozna-čených vojnami, nepokojmi, náboženskými nezhodami a dokonca aj v období veľkých kríz v Cirkvi. Prečo znova nevziať do rúk ruženec s rovnakou vierou ako ho brali naši predkovia? Veď predsa ruženec si zachováva všetku silu a zostáva neoceniteľným zdrojom milostí pre každého z nás. Meditácie v tejto modlitbe nie sú vyčerpané v štyroch nám známych okruhoch tajomstiev, ale vedú nás k tomu podstatnému – prebúdzajú v našej duši smäd po poznaní Krista. Jednoduchá modlitba ruženca poznačuje rytmus nášho života. Každý, kto rozjíma o Kristovi a prechádza cez jednotlivé etapy jeho života, môže v ňom spoznať aj pravdu o človeku. Tajomstvo človeka sa totiž naozaj vyjasňuje v tajomstve vteleného Slova. A práve ruženec pomáha uvoľniť ces-tu tomuto svetlu. Pri sledovaní Kristovej cesty, v ktorej je zjavená, vykúpená a zahrnutá cesta človeka, sa veriaci nachádza pred obrazom pravého človeka. Rozjímaním o Kristovom narodení sa učí posvätnosti života. Hľadiac na domác-nosť v Nazarete, dozvedá sa, aká je pôvodná pravda o rodine podľa Božieho plánu. Počúvaním učiteľa v tajomstvách o jeho verejnom účinkovaní nachádza svetlo, ktoré ho vedie do Božieho kráľovstva. A nasledovaním Krista na ceste na Kalváriu spoznáva význam utrpenia. Rozjímaním o Kristovi a jeho Matke v sláve vidí zasa cieľ, ku ktorému je každý z nás povolaný, ak sa dá uzdraviť a premeniť Duchom Svätým. A tak každé pozorne premeditované tajomstvo

ruženca vrhá svetlo na tajomstvo človeka. Modliť sa ruženec teda znamená zveriť naše starosti milosrdným srdciam Ježiša a jeho Matky. Pápež nám odpovedá aj na často kladenú otázku - ako nevidieť v ruženci len nejaké opakovanie tých istých modlitieb a ako jeho prežívanie skvalitniť. Vraví, že ak sa na opakovanie v ruženci budeme pozerať len povrchne, môže nás to viesť k tomu, že ruženec budeme považovať za nudný. Úplne inak však budeme uvažovať, ak v ňom bude-me vidieť vyjadrenie lásky, ktorá sa neúnav-ne obracia na milovanú osobu, a to prejavmi, ktoré sú síce navonok podobné, ale stále nové pre cit, ktorým sú naplnené. Ako sa opakovaním modlitby Zdravas obraciame priamo na Máriu, s ňou a cez ňu smeruje toto naše vyjadrenie lásky v konečnom dôsledku k Ježišovi. Opakova-nie je živené túžbou čoraz viac sa pripodobniť Kristovi, a to je program nášho života, až kým nedosiahneme skutočnú svätosť. Ruženec je metóda rozjímania. A keďže je metódou, slúži na dosiahnutie cieľa a nemôže sa stať sám osebe cieľom. Ak prednesieme jednotlivé tajomstvá a máme pritom možnosť sústrediť sa na nejaký svätý obraz, ktorý tajomstvo predstavuje, je to akoby sme otvorili scénu, na ktorú sa chceme sústrediť. Aby sme našu meditáciu biblicky podložili a dodali jej ešte väčšiu hĺbku, je vhodné prečítať si aj úryvok zo Svätého písma. Nejde pri tom o pripomínanie si informácie, ale o to, aby sme umožnili hovo-riť Bohu. A skôr, ako prejdeme k hlasnej modlitbe, je vhodné sa na krátky čas zastaviť a v tichu zamerať svoju pozornosť na tajomstvo, o ktorom rozjímame. Ruženec nemôžeme vnímať len ako nejaké počítadlo našich modlitieb. Má byť symbolom, ktorý dáva rozjímaniu hĺbku. Zrnká ruženca sa zbiehajú pri kríži, ktorý otvára aj končí našu modlitbu. Stredobodom života a modlitby veriacich je Kristus. Všetko sa v ňom začína, všetko k nemu vedie a všetko sa skrze neho v Duchu Svätom završuje v Otcovi. A tak nám ruženec pripomína nepretržitú cestu rozjímania o kresťanskej dokonalosti. Ruženec je ako reťaz, ktorá nás spája s Bohom, ale má nám pripomínať aj vzájomné puto spoločenstva a brat-stva, ktoré nás všetkých spája v Kristovi. Problémy, ktoré prežívame v našej spoločnosti, v našich rodinách, ale aj sami so sebou, riešme vďaka tejto modlitbe. Získame tak schopnosť vidieť jeden druhého novými očami, komunikovať spolu, byť solidárni, odpustiť si navzá-jom a zakaždým začínať vo zväzku lásky obnovenom z Božieho Ducha. Taká jednoduchá, no pritom bohatá modlitba si zasluhuje, aby sme ju my kresťania znova objavili. S dôverou znova my všetci – kresťanské rodiny, chorí a starí, ale aj my mladí vezmime do rúk ruženec. Nech táto výzva Jána Pavla II. nezostane nepovšimnutá.

P. Tomáš

8 ? Lúče 6/2007 Lúče 6/2007 ? 9

STRETKOVANIEPotrat - ÁNO alebo NIE?

(14 a viac roční)

Téma úcty k životu sa v dnešnej spoločnosti akosi prekrúca a človek stráca svoju ľudskosť dôsledkom nedostatku lásky vo vlastnom živote. Otázka potratov je veľmi citlivá, lebo na

jednej strane sú zástancovia a obhajcovia filozofie, ktorá umožňuje mat-ke rozhodnúť sa pre smrť alebo pre život svojho nenarodeného dieťaťa, a na strane druhej sú ľudia, ktorí si kladú otázky, či naozaj má matka prá-vo rozhodovať o takýchto závažných skutočnostiach, ako je život a smrť. Samozrejme, každý má slobodnú vôľu a prirodzene sa môže rozhodovať. Avšak takéto existenčné otázky, týkajúce sa ľudskej osoby a bytia, sú prí-liš citlivé, aby sme ich obhajovali len právom na slobodné rozhodnutie. Treba zvažovať okolnosti a súvislosti, v ktorých sa jednotlivec nachádza.

Animátor prečíta nasledovný príbeh:Jarmila vyrastala so svojou sestrou, s ktorou si nikdy veľmi nerozumela. Vždy si priala mať ešte jednu mladšiu sestru, o ktorú by sa mohla starať. Keď s dozvedela, že ich mamička je tehotná, veľmi sa potešila. Avšak tvrdá práca vo fabrike spôsobila matke veľké problémy v tehotenstve, a tak sa stalo, že potratila. Jarmile bola odňatá aj posledná nádej na mladšieho súrodenca. V budúcnosti si chce-la založiť veľkú rodinu. Bola ešte len tínedžerka, keď sa zaľúbila, vydala sa a v dvadsiatich rokoch sa jej narodila vysnívaná dcérenka. Čas plynul, detičky pribúdali a s nimi aj vrásky na čelách milujúcich rodičov. Chodili každú nedeľu do kostola a vychovávali svoje deti vo viere. S pribúdajúcim počtom detí sa rodina musela uskromniť a otec musel zmeniť zamestna-nie, takže býval doma čoraz menej. Po piatich dievčatách sa narodil aj šiesty chlapček. Jarmila bola veľmi šťastná, že mohla svetu dať aj ďalší život. Jej sen veľkej rodiny sa spĺňal. Avšak zdravotné problémy po pôro-doch sa stupňovali a po šiestom pôrode musela podstúpiť náročný chirur-gický zákrok. Lekár už neodporúčal ďalšie tehotenstvo. Uplynuli tri roky a Jarmila zistila, že v jej lone rastie opäť Bohom požehnaný nový život. Návšteva u gynekológa bola pre ňu zdrvujúca. Lekár pripustil možnosť, že dieťatko sa môže narodiť postihnuté, a tak sa jednoznačne vyjadril:

„Potrat je pre vás najlepšie riešenie.“ Stála pred existenčnou a najťažšou otázkou jej doterajšieho života. Život alebo smrť? Dieťa alebo mŕtvy tro-jmesačný plod? Zdravie Jarmily alebo nový život? Potrat ako jednozna-čne rýchle riešenie, alebo odvaha ísť do rizika? Pred týmto rozhodnutím nikdy nechcela stáť a zrazu bolo tu. Musela sa rozhodnúť. Rozhodnúť sa do tretieho mesiaca života malého človiečika, kedy ešte je možné potrat vykonať. Tak čo? Nechať žiť, alebo zabiť?

Tu animátor zastaví rozprávanie a vyzve mladých ľudí, aby sa aktívne zapojili. Mladí vytvoria dvojice a prvý z dvojice sa pokúsi znázorniť výraz (jeden veľmi dôležitý moment) trpiacej matky, ktorá stojí pred vážnym rozhodnutím. Druhý z dvojice znázorňuje jednu z týchto postáv - otca, lekára, Jarmilinu matku, Jarmiline deti. Potom nasleduje diskusia, zvažo-vanie pre a proti:

Postupne vymenúvajú takéto alebo podobné faktory, ktoré vplývajú na matku pri tomto dôležitom rozhodnutí. Potom každý zaujme stanovisko, ako by sa rozhodol na mieste matky a svoje stanovisko obháji podľa svoj-ho názoru a prežívania. Diskusia pokračuje. Animátor dá do pozornosti: v prípade nechania si dieťaťa - ako bude matkin život pokračovať. Narodí sa postihnuté dieťa. Čo s ním? Dať ho do ústavu, alebo zostať doma pri ňom? Keď pri ňom zostane doma, nemôže ísť do práce a tak sa zhorší aj finančná situácia celej rodiny. Keď ho dá do ústavu, ako to bude vnímať a prežívať samotná matka? Predsa len je to jej dieťa, z jej lona. Ak sa

- matka sa nachádza v zlom zdravotnom stave, kedy je ohrozené jej zdravie - finančná situácia nie je priazni- vá, keďže to bude už šieste dieťa gynekológ – odborník sa vyslovuje pre potrat- pripustiť možnosť, že bude mať postihnuté dieťa- otec býva málo doma - iné

- treba sa rýchlo rozhodnúť - čas tlačí- vždy túžila mať veľkú rodinu - keď sa jej narodí postihnuté dieťa, kto sa o neho bude starať?- potrat je podľa náuky Katolíckej Cirkvi vražda a je to proti 5. prikázaniu - nezabiješ!- podstúpiť riziká pri vykonaní potratu – psychické a fyzické straty- iné

matka rozhodne pre potrat, bude schopná prekonať zdravotné problémy spojené s týmto zákrokom? A čo je ešte vážnejšie, bude schopná preko-nať psychické následky a depresie, ktoré sa objavujú u žien po takomto zákroku? Sú to rôzne depresie, zlé sny, nespavosť, vedomie, že zabila živú bytosť, neustále vyznávanie tohto hriechu v spovednici, zradenie Boha, atď. A vôbec má ona právo rozhodovať o tom, či sa dieťa narodí alebo nie? Ako bude reagovať jej rodina, okolie? Potom po priebežnej diskusii animátor číta záver príbehu.

Pokračovanie príbehu:

Po mnohých chvíľach zvažovania pre a proti, rozhovorov s manželom a ťažkého duševného rozpoloženia, sa Jarmila nakoniec rozhodla nechať žiť život, ktorý jej bol vložený do lona. Každý deň sa v rodine modlili za toto dieťa a odovzdávali v modlitbe Bohu všetku neistotu a bezmocnosť. Gynekológ, neveriaci ateista, nemohol toto rozhodnutie pochopiť a bol veľmi skeptický. Matka prežívala veľký vnútorný boj, či sa rozhodla správ-ne alebo nie. Nadišiel čas pôrodu. Prebehol bez vážnejších zdravotných komplikácií. Do Jarmilinej rodiny pribudol už ôsmy člen. Chlapčekovi dali meno Adam. Mal blonďavé vlásky a modré oči, akoby ho samo nebo zoslalo. Bol zdravý. A najväčšiu radosť prežívala Jarmila. Tá radosť by sa nezmestila do celej pôrodnice. Chcela zakričať do celého sveta: „Boh nám požehnal chlapčeka! Zdravého a krásneho chlapčeka!“

Etických aspektov sa tu ponúka niekoľko. Sedemčlenná rodina žije v skromných podmienka, ich finančná situácia nie je prá-ve priaznivá a nepraje príchodu nového člena. Na dru-hej strane, či jeden člen navyše zaťaží rodinu finančne až natoľko, aby sa rozhodli pre jeho vraždu? Ďalší aspekt je tu z pohľadu náboženského. Rodina je nábožensky

založená a kresťanstvo sa vyjadruje jasne: potrat je vražda. Ďalší aspekt prichádza z pohľadu na zdravotný stav matky. Tá by dala život za vlastné dieťa a miluje ho rovnako ako ostané a na jej zdraví jej až tak veľmi nezá-leží. Z pozície milujúcej matky by podstúpila akúkoľvek bolesť pre svoje deti. Aj napriek odborníkovej rade sa rozhodne donosiť plod. Ďalej treba vziať do úvahy rôzne aj vedecky podložené informácie, o tom, ako trpia ženy, ktoré podstúpili potrat. Trpia ťažkými depresiami, sníva sa im o

mŕtvom dieťati, ak sú veriace, tak sa neustále z tohto hriechu spovedajú. Veľa žien má po zákroku veľké komplikácie v oblasti rodidiel a maternice, mnohé majú dokonca poškodenú maternicu natoľko, že už nikdy nebudú môcť mať deti. V našom príbehu sa veriaca matka rozhodla pre život. Išla do rizika, vyvolila si dobro. Šťastný koniec v tomto prípade potvrdzuje, že Boh neopustí človeka, keď sa k nemu s dôverou utieka. Matka neu-trpela žiadnu vážnejšiu zdravotnú zmenu a aj dieťa sa narodilo zdravé. Odhaľuje sa nám tu aj postoj gynekológov, ktorí sa vyslovujú za potrat z rôznych dôvodov. Či už je to pre nich finančne výhodné, alebo im naozaj záleží na zdraví matky, či dieťaťa, alebo majú iné dôvody na vyslovenie urýchlených záverov, ktoré možno zbytočne rozrušujú tehotné matky. Záleží asi od každého jednotlivo.

Jadro tejto témy je práve v rozhodnutí, ktoré musí urobiť Jarmila, ktoré sa týka života a smrti malého nevinného tvora. Mladí sa tak budú musieť vžiť do pocitov ženy, ktorej lekár odporú-ča ísť na potrat. Budú musieť zvažovať všetky pre a proti, ktoré sa v tomto príbehu vynárajú. Sú nútení riešiť tento problém z hľadiska veriaceho človeka. Treba samozrejme vziať do úvahy aj to najzákladnejšie ľudské právo – právo na život. Už len z čisto humánnych hľadísk, ako by bolo dobré sa rozhod-núť, čo všetko treba zvažovať a posudzovať túto situáciu veľmi citlivo. Mladí pri tejto dramatickej hre získajú poznatky aj s oblasti tematiky o potratoch, aké možné riziká vyplývajú po podstúpení takéhoto zákroku a aké sú aj iné alternatívy riešenia otázky života a smrti. Preto je vhodné, aby si animátor vopred naštudoval danú problematiku. (odporúčam ísť na www.forumzivota.sk) Zachovať si ľudskú tvár je v týchto situáciách veľmi dôležité a treba vychovávať ľudí zodpovedných, ktorí budú niesť za svoje rozhodnutia aj náležité následky. V prípade Jarmily to dopadlo dobre, aj vďaka jej modlitbám a obetovaniu sa pre svoje deti. Etický a ná-boženský aspekt tohto príbehu je zrejmý, a tak učí v kresťanskom duchu spoliehať sa na Boha a odovzdať tieto ťažké situácie Jemu, ktorý je Vše-mohúci. Tým, že sa mladí vcítia do trpiacej matky, prežijú rozhodnutie spolu s ňou, sa im tento príbeh viac utvrdí v hlave a možno si niekedy spomenú, že niekde naozaj existovala matka, ktorá sa vtedy správne roz-hodla a niesla následky za svoje rozhodnutie.

Maruška

10 ? Lúče 6/2007 Lúče 6/2007 ? 11

12 ? Lúče 6/2007 Lúče 6/2007 ? 13

Ako prišlo na svet naše slniečko

Milí ZMM-áci! Chcela by som sa s vami podeliť o možno netradičný prí-beh. Preto píšem, že netradičný, lebo v tomto našom časopise sa uverej-ňujú iné články a možno pomôžem i čitateľom, ktorí sa sem neodvážia prispieť akýmkoľvek článkom o Božom pláne, o milosrdenstve, o láske Panny Márie...Musím vám povedať, že srdce mi ešte teraz búši a spomienky ožívajú. Ako začínajúca sekretárka ZMM som okrem tejto práce aj študovala v Nitre, starala som sa o jednu chorú pani, chodila som na ľudové farské misie, kde som sa aj zoznámila s mojím manželom Peťkom. Láska to bola veľká, a tú sme ju v jednu krásnu slnečnú sobotu spečatili manželstvom. Samozrejme, že sme plánovali aj bábätko, ale nechali sme to na Boha, nech on sám určí, kedy by bol pre nás najlepší čas. A Boh nám ho veľmi skoro požehnal a veľmi sme sa naň tešili.Keďže sme nechceli vedieť, čo to bude (chlapček či dievčatko), budem ho oslovovať menom BÁBÄTKO, BÁBENKO, DIEŤATKO... Deň po dni, týždeň po týždni, mesiac po mesiaci bábätko rástlo a s ním aj naša radosť a moje bruško. Musím povedať, že som sa cítila fantasticky, čo cítilo aj bábätko. Po každej návšteve u doktora som bola šťastná, že je všetko v poriadku.Keďže som viedla zbor v Beluši, bábo pri hudbe kopkalo, poskakovalo - zrejme sa tešilo.No v jeden deň, 9. 6. 2007 (bol to piatok po mládežníckej omši), kopalo až príliš veľa. Hovorila som mu, nech to vydrží ešte mesiac (lebo termín pôrodu som mala 6. 7. 2007), nech sa neponáhľa, veď má ešte čas. V duchu som sa modlila, nech nie sú nijaké komplikácie a nech je zdravý. No ako sa hovorí: „človek mieni, Pán Boh mení“...

Na druhý deň ma Peťko musel večer odviezť do pôrodnice. Akoby v predtuche som mala už všetky potrebné veci zbale-né, už len zubná kefka, pasta, papuče a... no nemôžem pove-dať, že úsmev na tvári...Bolo asi 22.30, keď som pod-stúpila aj s bábenkom rôzne vyšetrenia. Keďže som mala podozrenie na odtok plodovej vody, no doktor to nepotvrdil a povedal, že ani na pôrod to

nevyzerá, myslela som si, že je to len planý poplach a o 2 dni pôjdem domov. Tak si ma tam nechali pre istotu na pozorovanie. V tú chvíľu bol pre mňa najťažší moment, keď som sa lúčila s manželom, lebo na druhý deň sme mali oslavovať jeho narodeniny a pri spomienke, že ja budem tu a on sám doma, mi bolo veľmi smutno.Na druhý deň (teda v nedeľu) opäť nasledovali rôzne vyšetrenia, ale zno-va nič nezistili.Stále som sa modlila k Bohu a našej Mamičke a pýtala som sa, čo to pre nás chystajú. Skutočne som ničomu nechápala a ani by mi nenapadlo, že by som mohla skôr porodiť.No po obede už bolo všetko jasné. Zrazu mi praskla plo-dová voda a verdikt konajú-cej doktorky znel, že bábät-ko sa narodí ešte dnes alebo zajtra (v pondelok). A to bol šok nielen pre mňa, ale aj pre nich, nehovoriac o tom, že sme ešte s našimi srando-vali, že by to bol gól, keby sa narodil na Peťkove narodeniny. A priznám sa vám, že keď som mala maličkého už na dosah a čím viacej ma vyšetrovali a pripravovali na samotný pôrod, tým som bola pokojnejšia a tešila sa, že konečne uvidím naše dieťatko. K tomu prispel i fakt, že som ležala pri miestnosti, kde sa rodili deti a vždy, keď som počula detský plač novona-rodeného bábätka, ďakovala som Bohu zaň a tešila sa i na to naše.Hodiny a čas sa krátil a maličké sa akosi stále nechystalo na svet. Večer, keď som mala útlm po antibiotikách, zrazu som sa zobudila na hlas nejakého kňaza. Hlas znel z rádia LUMEN, kde práve prebiehala svätá omša a po nej ruženec. To ma veľmi prekvapilo, lebo viem, že sme tam mali zapnutú inú frekvenciu. Okolo polnoci mi doktorka povedala, že ma nebudú siliť, tak mi dali injekciu a povedali, že môžem zavolať manželovi, aby prišiel – keďže chcel byť pri pôrode. Prišiel okolo druhej. I napriek tomu, že bolesti už boli pravidelné a dosť silné, som bola pokojná a aj tým, že tam bol manžel, som to všetko znášala ľahšie. Nakoniec to všetko konečne prišlo. V pondelok 11. 6. 2007 o 06. 35 ráno sa nám narodil krásny SYNČEK KRISTIÁN. Vážil 2700 g a meral 48 cm. Bol malinký, ale nádherný. Kričal na celú sálu až pokiaľ ho sestrička nezabali-la do perinky a neprišla mi ho ukázať. Vtedy som povedala Peťkovi: „Dar-

14 ? Lúče 6/2007 Lúče 6/2007 ? 15

ček som ti nestihla dať, ale čo ti môžem momentálne dať k narodeninám, je tento náš synček =))“, ktorý sa narodil deň po jeho narodeninách.Zdalo sa, že je všetko v najlepšom poriadku, no nebolo. Keďže sa maličký narodil o mesiac skôr, nie všetky orgány mu fungovali tak, ako by mali i napriek tomu, že po narodení mal všetky hodnoty výborné. Na detskej vizite mi povedali, že si Kristiánka nechali na pozorovaní, lebo dostal rôz-ne infekcie. Nemohla som ho mať ani pri sebe, lebo bol na infúzii.Brala som to, že jednoducho to tak musí byť. Chodila som za ním, dávala mu papať, rozprávala som sa s ním, fotila, aby som ho mala aspoň na fot-ke, keď ho nemám pri sebe. Bol taký maličký, krehučký a bolo mi ho ľúto, že je sám na izbičke (aj keď sestričky mali naňho stále výhľad), a infúzia v hlavičke mu neumožňovala otočiť hlavičku na druhú stranu. Každý deň som dúfala, že mi ho konečne prinesú, že už budeme spolu, že ho konečne vystískam, priviniem na srdiečko, že budem cítiť zodpovednosť za naše dieťatko. No deň čo deň sa objavovali ďalšie a ďalšie komplikácie a keď sa z jedných infekcií dostal, druhé už akoby naňho čakali.Veľmi veľa modlitieb som zaňho obetovala, prosila zaňho, no čím viacej som sa modlila, tým viac ma Boh skúšal, koľko vydržím. Napriek tomu, alebo vďaka modlitbám, som bola pokojná a šťastná, že som ho priviedla na svet, lebo stále som nemohla tomu uveriť, že mám dieťatko. Keď už mal výsledky celkom optimálne, prišla ďalšia rana: infekcia v krvi. A to ma už zlomilo! Tak veľmi som ho už chcela mať pri sebe, no miesto toho som prvýkrát vyronila slzu, prvýkrát som pocítila, čo prežíva matka, keď sa bojí o život svojho dieťaťa. Premáhala som sa, ako sa len dalo, ale hlavne noci boli nekonečné. Malinký ma veľmi málo vnímal, lebo väčšinou spinkal od liekov a infúzie. Povedala som Bohu, že chcem mať Kristiánka zdravého, že len On mu môže pomôcť, lebo je mocnejší než doktori. V ten deň sme sa aj s Peťkom začali modliť deviatnik k Zázračnej medaile. Možno mi nebudete veriť, ale táto modlitba ma veľmi upokojovala a uisťovala, že sa stane zázrak. A skutočne!!! Po pár dňoch mi doktorka povedala, že mu zmenila liečbu a je veľmi prekvapená, ako sa jeho stav výrazne zlepšil. Ešte bol trochu opuchnutý, lebo mu nepracovali dobre ľadviny. Ale opäť som Bohu a Panne Márii ďakovala, že jej vnukli myšlienku zmeniť liečbu a zároveň som prosila stále za synčeka. Navštevovala som ho zase len na jeho izbičke a prvýkrát mi ho dovolili i prebaliť.A viete, čo nastalo potom? Prišiel deň, kedy mi priniesli Kristiánka na izbu. Ostala som v nemom úžase a pýtala som sa, či si nepomýlili izbu :). No keď mi ho dali do postieľky, zrazu som nevedela, čo mám od šťastia robiť. Či sa mám tešiť, či plakať, či ho mám prebaliť, alebo mu dať papať - no komédia! A tak sme konečne spolu strávili prvý deň, prvú noc, prvé

kúpanie... nemohla som sa naňho vynadívať. Po infúziách úplne ožil a keďže si vyžadoval veľa pozornosti a lásky, prvú noc som iba prebdela. Po 17 dňoch nás konečne pustili domov. Bol to ako sen, pretože personál ma tam už poznal, vizita ma už s humorom brala ako inventár, na izbe sa vystriedalo mnoho žien s rôznymi životnými príbehmi a osudmi... a my sme zrazu mali opustiť toto miesto. A vtedy som si povedala: „Tak a teraz sa to všetko ešte len začína. Čo bolo, bolo, musíme ísť ďalej.“ Dnes má Kristiánko 6 mesiacov, je zdravý a je to živé striebro, na ktorom sa veľmi veľa nasmejeme, lebo je to taký malý smejo a huncút :) a robí nám radosť v našom živote.A prečo som vlastne toto všetko napísala? Mala som túžbu podeliť sa s vami o tento náš príbeh hlavne preto, aby som poukázala, akú veľkú silu má modlitba a úplné odovzdanie sa Bohu. Ako aj pri narodení každé-ho dieťatka osobitne Boh pôsobí svojou láskou a ako nás Mária neustále sprevád-za, aj keď už nevládzeme. Nikdy som sa Boha nepýtala PREČO? - lebo On vie, PRE-ČO! Mohla som mu mno-ho vyčítať, že som veriaca, že mu verím, a predsa toto dopustil, ale jednoducho som to nedokázala, lebo som si uvedomovala, že On nám dal život a iba on s ním môže zaobchádzať tak, ako chce. Jemu nejde o to, že chodím do kostola, že sa možno veľa modlím, pomáham, ale ide mu hlavne o to, ako sa k nemu zachovám v danej situácii. A tu prichádza čas, či sa mu odovzdám v modlitbe a verím mu alebo nie. Čo na záver dodať? Asi to, že sa chcem poďakovať hlavne Bohu a našej Nebeskej Mamke za všetko, čo pre nás urobili, celému personálu na novorodeneckom oddelení v Ilave, ktorý sa naozaj pekne staral o Kristi-ánka, všetkým, ktorí sa za nás modlili, mysleli na nás, držali palce, môjmu manželovi Peťkovi, ktorý celý čas stál pri nás i pánu farárovi Marekovi Kotlárikovi, ktorý nám 28. 7. 2007 pokrstil Kristiánka, a tak sa navždy vryl do Božích dlaní. Ďakujeme!!!

Zuzana Černajová, Beluša

16 ? Lúče 6/2007 Lúče 6/2007 ? 17

A

KCI

E Z

ÁPA

DO

SLO

VEN

SKÉH

O R

EGIÓ

NU

ü

AK

CIE

ZÁ

PA

DO

SLO

VEN

SKÉH

O R

EGIÓ

NU

AK

CIE

STRED

OSLO

VEN

SKÉH

O R

EG

IÓN

U ü

AK

CIE

STRED

OSLO

VEN

SKÉH

O R

EG

IÓN

U

Letný tábor

Keď sa prázdniny chýlili ku koncu, v Nemšovej vrcholili prípravy na letný tábor pre deti z Nemšovej, Hornej Poruby, Trenčína a Dolnej Súče. 20. augusta sme nasadli do autobusu a spolu s deťmi plní oča-kávania sme dorazili do malebnej dedinky medzi horami – Zubák. Celý tábor sa niesol v duchu témy ,,Sieň slávy“ – ľudí, ktorí svojim životom ovplyvnili aj naše životy. Každý deň sa niesol v duchu niek-torej osobnosti a deti museli prísť na to, aký obraz chýba v Sieni slávy. Rozdelení do skupín pátrali po správnej odpovedi prostred-níctvom súťaží, indícií, programu. Na záver každého dňa vstúpil do siene animátor preoblečený za svätého s obrazom, ktorý sme nale-pili na stenu. Nakoniec sa udeľovali body – štipce, ktoré sme vešali na špagát. Pomodlili sme sa a išli sme spať :). Aké osobnosti boli v našej sieni slávy? No napr. Don Bosco, Katarína Labouré, František z Asissi, sv. Štefan, Ján Pavol II. a napokon sv. Mikuláš. Počas celého tábora prebiehalo ,,táborové plnenie prianí“ – deti si napísali nejaké

želanie a naša ani-mátorka Grétka sa ich snažila splniť. A ako prebiehal tábor? V ponde-lok všetci hľadali indície, v utorok nám zlodej Móric ukradol obraz, a tak sme sa vydali v jeho stopách. Poo-bede boli tvorivé dielne a veľmi dra-

matické hľadanie pokladov. V stredu nám pršalo, tak sme súťaži-li vo vnútri a poobede nás prišli navštíviť sokoliari. Vo štvrtok po celodennom výlete sme sa odreagovali na skúškou odvahy. No a v piatok sme slávnostnou večerou a diskotékou ukončili náš ZMM tábor 2007.

Zuzka, Nemšová

Animakurz na Domaši

Všetko sa to začalo 19. 10. 2007 niekedy večer. Ako vždy niekto nemohol prísť načas, a tak sme si voľné chvíle skracovali obzeraním si nádherného prostredia a nekonečnými rozhovormi. Všetko išlo ako po masle, navečerali sme sa a hor sa do práce. Téma bola veľmi vďačná – „Byť chlapcom, byť dievčaťom“, takže otázky na nášho pátra Tomáša sa valili jedna radosť, niekedy nestíhal ani odpove-dať, inokedy len počúval našu horlivú debatu. Takto to pokračova-lo skoro až do polnoci, ale stopli sme to, pretože sme ešte chceli stihnúť svätú omšu, ktorú sme nazvali „skoro polnočná“. Vytrvalci ešte zostali na kus reči, iní išli načerpať sily do nového dňa.

A urobili dobre. Ráno prednáš-ka, kde sme si písali poznám-ky, dozvedeli sa nové infor-mácie (vede-li ste, že po hebrejsky sa povie muž „iš“ a žena „iša“ ?). Po výdat-nom obede n a s l e d o va l a prechádzka k Domaši, kde sme sa správali, ako keby sme boli pri mori :)). Nasledovala svätá omša, večera a kto chcel, toho páter aj vyspovedal. A prišiel toľko očakávaný film- s Banderasom v hlavnej úlohe ;).

Nedeľa bola klasická, len sme to všetko posunuli skôr, lebo pátra a iných účastníkov čakali v ten deň ešte nejaké povinnosti. Takto prešli nádherné dni, na ktoré sme sa tak veľmi tešili.

Lulu

18 ? Lúče 6/2007 Lúče 6/2007 ? 19

Obnova v duchu našej Nebeskej mamičky

V dňoch 26. - 28. 10. sme sa stretli 15 mladí v Jasenovciach na duchovnej obno-ve. Cieľom tohto víkendu bolo prehĺbe-nie svojho vzťahu k Panne Márii. Všetky potrebné milostí počas týchto dní, dar sviatosti zmierenia, svätej omše či duchov-ného rozhovoru, nám sprostredkoval kap-lán Henrich Grejták. V prednáške nám zdôraznil slová Panny Márie, ktoré sú nám všetkým známe zo Zletu ´07 – „UROBTE VŠETKO, ČO VÁM POVIE“, a dodal: „sú to jej posledné slová, ktoré sú zaznamenané vo Svätom písme. Je to jej odkaz – testa-ment. Panna Mária už nemá čo povedať, povedala všetko v tejto vete. Akoby nám

chcela povedať, choďte za Ježišom, pozerajte sa na Ježiša, a čo od Vás bude chcieť - urobte. On je ten, ktorý je dôležitý. Za Ním choďte, poslúchajte Ho.“Po každej prednáške bola chvíľa osobného ticha, tzv. silencium, ktoré kaplán vyzdvi-hoval: „Dôležitejšie sú Božie slová, vypo-vedané v tichu, než tie moje, povedané v prednáške“. Počas týchto dní sme sa pomodlili všetky štyri ružence na živom ruženci, kde každý z nás bol jedným zrniečkom. Piatkový večer sme si spestrili zaujímavým filmom o sv. Terezii z Lissieux. Nechýbali tu rôzne aktivity, hry, tance a súťaže o sladkú čokoládu. Naše radostné Magnifikat sme vyspievali pred Najsvätej-šou Sviatosťou Oltárnou. V nedeľu po slávnostnom obede si každý

zobral svoju obálku, napl-nenú zaujímavými listami, ktoré mladí vkladali počas týchto troch dní. Túto obálku však mohli otvoriť až doma. Táto pošta bola fakt SUPER. Vďaka Panne Márii, že nám tam hore vybavila krásny slnečný jesenný víkend, kde sme mohli obdivovať Božie diela. Danka a Janka Stanovčákové

Obnova v Bijacovciach

Bol to čas ticha. Jeden novembrový víkend sme sa sa stretli 8 mladí v Bijacovciach na duchovných cvičeniach. Tento čas s nami strávil P. Jožko Noga, ktorému touto formou ďakujeme za chvíle, ktoré sme spolu prežili. V piatok večer po svätej omši sme si zatvorili ústa a otvorili srdcia na počúvanie Božieho hlasu. V prednáškach nám P. Jožko zdôrazňoval hodnotu modlitby, kedy nám povedal krásnu myš-lienku: „Modli sa tak, ako vieš a neusiluj sa modliť tak, ako nevieš.“ Zamýšľali sme sa aj nad pokánim, sebapoznaní, povolaním... Bol to čas ticha, ktorý stál za to. Iba v tichu počujeme Boží hlas. Takže ak

chcete spoznať, kde vás chce Boh mať, ak túžite načerpať, odýchnuť si a zažiť Boží dotyk tak ako my, príďte nabudúce na duchovné cvičenia.

duchovne obnovená Janka Stanovčáková

AK

CIE

Vý

CHO

DO

SLO

VEN

SKÉH

O R

EGIÓ

NU

ü

AK

CIE

VÝ

CHO

DO

SLO

VEN

SKÉH

O R

EGIÓ

NU

AK

CIE VÝ

CHO

DO

SLOV

ENSK

ÉHO

REG

IÓN

U ü

AK

CIE VÝ

cho

DO

SLOV

ENSK

ÉHO

REG

IÓN

U