m ii/7 meteorologické pozorovania
DESCRIPTION
M II/7 Meteorologické pozorovania. Úlohy Leteckej meteorologickej služby. Obsiahnuté v ICAO ANNEX 3 METEO alebo v L-3 Letecká meteorologická služba - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
M II/7 Meteorologické pozorovania
Úlohy Leteckej meteorologickej služby
• Obsiahnuté v ICAO ANNEX 3 METEO alebo v L-3 Letecká meteorologická služba
• Hl.2 čl.2.1.1 „Úlohou meteorologickej služby v civilnom letectve je prispievať svojou činnosťou k zlepšeniu bezpečnosti, pravidelnosti a hospodárnosti leteckej prevádzky“
Úlohy Leteckej meteorologickej služby
• Pre naplnenie úlohy LMS– vykonáva
• Pozorovanie počasia• Predpovedanie počasia• Výstražnú službu• Šírenie a výmenu meteorologických informácií
– zriaďuje• Letecké meteorologické stanice pre plnenie týchto
úloh
Profesionálne meteorologické stanice v SR
Pozorovanie počasia
• Prízemné pozorovania• Výškové pozorovania a rádiosondáž
atmosféry• Družicové pozorovania• Pozemné a palubné radarové pozorovania• Pozorovania a hlásenia z paluby lietadiel
Prízemné pozorovania• Vykonávajú sa v pravidelných časových
intervaloch 60´ a 30´; podľa potreby aj mimoriadne pozorovania
• Sú najdôležitejšie pre vzlet a pristátie• Pozorované prvky a javy
– Smer a rýchlosť vetra– Dohľadnosť a jej zmeny– Stav počasia– Množstvo oblačnosti a výška spodnej
základne,prípadne druh (Cb, Cu cong)– Teplota vzduchu a teplota rosného bodu– Tlak vzduchu ( QNH, QFE)
Smer a rýchlosť vetra
• Tzv. staničný (priemerný) vietor sa meria na vhodnom mieste cca 10 m AGL, vrátane nárazov a časových zmien smeru
• Ak je to potrebné meria sa aj vietor na prahu dráhy (TDZ); v strede (MID); a na konci (END)
• Udáva sa v tvare priemerný smer/rýchlosť, jednotky, nárazy rýchlosti, kolísanie smeru napr. 24008G15MPS(KT,KMH) 210V280
Dohľadnosť a jej zmeny
• Technická dohľadnosť je vzdialenosť, na ktorú sú viditeľné svetlotechnické prostriedky daného letiska
• Vertikálna dohľadnosť• Dráhová dohľadnosť RVR je meraná
prístrojmi (transmissiometer) pozdĺž RWY vo výške cca 2,5 m nad RWY
• Šikmá dohľadnosť
Výškové pozorovania a rádiosondáž atmosféry
• Spravidla stúpavé sondážne balóny s vv=5m/s a dostupom cca 25-35 km
• Merané prvky– Teplota– Vlhkosť– Tlak – Koncentrácia ozónu
• Nepriamo (GPS, radiolokačne, teodolitom) sa meria smer a rýchlosť výškového vetra podľa unášania balóna
Výškové pozorovania a rádiosondáž atmosféry
Družicové pozorovania
• Najväčší pokrok v meteorológii od objavenia barometra
• Umožňujú rýchle merania v globálnom rozsahu• Základné obežné dráhy
– Geostacionárna (Meteosat, GOES, INSAT)• Stála pozícia nad rovníkom, sníma takmer celú pologuľu
okrem polárnych oblastí
– Polárna (kvázipolárna) TIROS• Obeh raz za 90 minút, sníma pás cca 3000 km široký, jedno
miesto sníma 4x za deň
Geostacionárna dráha
Polárna heliosynchrónna dráha
Družicové pozorovania
• Spektrálne pásma– Viditeľné svetlo (400-700 nm) za dňa pre
pozorovanie hustej oblačnosti, napr. Cb, Squall pásiem, frontov a hurikánov
– Infračervené pásmo (10-12,5 µm) nezávislé na dennej dobe pre pozorovanie „chladnej oblačnosti“ Ci, Cs, Cb inc
– Pásmo absorpcie vodných pár (5,7 µm) pre pozorovanie vlhkosti v hladinách 300-600 hPa
Snímok vo viditeľnom spektre
Snímok v IR 2 pásme
Snímky v infračervenom pásme
Snímok v pásme vodných pár
Radarové pozorovania
• RAdio Detection And Ranging = RADAR• Radar môže zmerať
– Polohu v sférických súradniciach (Az, El, Dst)– Množstvo odrazenej energie – efektívna
plocha resp. zdanlivá veľkosť cieľa– Frekvenčný posun odrazeného lúča-
Dopplerov efekt– Polarizáciu odrazeného lúča
Radarové pozorovania
• Využívané pásmo cm vĺn (2-10 GHz) pulzný režim cca 100Hz, zväzok cca 1° úzky
• Dosah cca 100-300 km na objemové ciele• Obvyklé je priestorové skenovanie 360° v
azimute a 30° v elevácii za cca 10 minút• Meria sa odrazivosť (dB) a dopplerova
rýchlosť odrážača
Radarový snímok
Radarové pozorovania
• Palubné radary– Pracujú v pásme 3 cm resp. 10 GHz, značný
útlm v hustých zrážkach– Obmedzený azimut ± 60° od pozdĺžnej osi– Obmedzený rozsah elevácií ± 10°– Obmedzený dosah cca 60 km– Nižšia kvalita spracovania signálu, vymazania
klamných cieľov
Snímok z palubného radaru
Pozorovania a hlásenia z paluby lietadiel PIREPS
• V súlade s L 3 hl.5 sú osádky povinné hlásiť hlasom alebo dátovým spojom podľa požiadavky ORLP
• Pravidelné hlásenia– Dôležité a merateľné prvky napr. výška základne oblakov,
dohľadnosť, turbulencia, zrážky, námraza• Mimoriadne hlásenia aj bez vyžiadania ORLP
– Silnú turbulenciu– Silnú námrazu– Výrazné vlnové prúdenie za prekážkou– Búrky, ktoré sú zle rozoznateľné– Prachovú alebo piesočnú víchricu– Oblak sopečného popola– Prederupčnú aktivitu alebo erupciu sopky– Iné javy významné pre bezpečnosť letu
M II/8 Meteorologické mapy
Adresa
• http://weather.noaa.gov/fax/wafssig.shtml
M II/9 Prízemné synoptické mapy
Poveternostné podkladové materiály
• Základné mapy• Predpovedné mapy• Špeciálne mapy• Aerologické diagramy• Rádiolokačné snímky• Družicové snímky
Poveternostné podkladové materiály
• Základné mapy– Prízemné– Výškové
• Absolútnej topografie• Relatívnej topografie
• Predpovedné mapy• Špeciálne mapy• Aerologické diagramy• Rádiolokačné snímky• Družicové snímky
Poveternostné podkladové materiály
• Základné mapy• Predpovedné mapy
– Prízemné– Výškové
• Špeciálne mapy• Aerologické diagramy• Rádiolokačné snímky• Družicové snímky
Poveternostné podkladové materiály
• Základné mapy• Predpovedné mapy• Špeciálne mapy
– Význačného počasia– Tropopauzy– Maximálneho vetra– Zrážok a pod.
• Aerologické diagramy• Rádiolokačné snímky• Družicové snímky
Prízemné synoptické mapy
• Základný podkladový materiál leteckej poveternostnej služby
• Zostavujú sa každé tri hodiny zo správ SYNOP• Obsahujú staničné krúžky a analyzovanú
situáciu tlakových útvarov, frontov a izobár• Pre Slovensko sa tvoria v AFC (Area Forecast
Centre) Offenbach, Nemecko
Prízemné synoptické mapy
Prízemné synoptické mapy
Staničný krúžok
Príklady manuálnej a automatickej stanice
Schéma staničného krúžku
TTV V w w
Td Td
CH
CM
CL Nh
PPP
ppp a
ffdd
(RR)
(TgTg) (TeTe) (Es) (Gff)
h
N
W
Šifry pre pokrytie oblačnosťou
Šifry pre rýchlosť vetra
Šifry ww pre stav počasia• Používaných 100 grafických symbolov• Číslované v skupinách
– 00-19 hmla, prach, búrky bez zrážok– 20-29 zrážky, búrky, hmla za minulú hodinu– 30-39 prachové a snehové fujavice– 40-49 hmla a mrznúca hmla v čase pozorovania– 50-59 mrholenie, mrznúce mrholenie– 60-69 dážď– 70-79 tuhé zrážky, nie v prehánkach– 80-89 prehánky, búrkové zrážky– 90-94 búrky za minulú hodinu– 95-99 búrky v čase pozorovania
Šifry ww pre stav počasia
Šifry ww pre stav počasia
Šifry ww pre stav počasia
Šifry počasia W za uplynulé tri hodiny
• Používajú sa zjednodušené symboly počasia v čase pozorovania vyznačené červenou farbou
Šifrovanie dohľadnosti VV
• Kódy 01 až 50 dohľadnosť od 100m do 5000m – v stovkách m; napr. 36 = 3600m; 07 = 700m.
• Kódy 56 až 80 dohľadnosť od 5km do 30 km – v kilometroch + 50; tzn. 56 = 6km; 62 = 12km;
• Kódy 80-89 dohľadnosť od 30km do 75 km – v kroku 5km, tzn. 30+((Kód – 80) x 5); napr. 83 = 45km; 87 = 65km;
• Kódy 90-99 sú špeciálne pre námorníctvo, rozsah od ≤ 50m do 50 km
Značky pre CH a CM
Značky pre CL a pre hŠifra Výška h (m)0 0 – 501 50 – 1002 100 – 2003 200 – 3004 300 – 6005 600 – 10006 1000 – 15007 1500 – 20008 2000 – 25009 2500+
Šifry pre tlak a tlakovú zmenu
• Tlak v hPa udáva trojmiestne číslo, pred ktoré sa pridá 9 alebo 10 podľa toho čo je reálnejšie; napr. 987 = 998,7 hPa nie 1098,7 podobne 238 = 1023,8 nie 923,8
• Zmenu tlaku za trojhodinový interval udáva trojmiestne číslo priamo v desatinách hPa; napr. 118 = 11,8 hPa; časový priebeh udaný graficky; pokles je označený červene
Výškové mapy absolútnej topografie
TT
DD
HHH
Teplota
Smer a rýchlosť vetra
Geopotenciálna výška v dekametroch; napr.
995 = 9950m
Deficit rosného bodu
Kombinované výškové mapy AT a RT
TT
DD
HHHTeplota
Smer a rýchlosť vetra
Geopotenciálna výška v dekametroch; napr.
995 = 9950m
Tzv. termálny vietor, t.j. rozdiel vektorov vetra
medzi vzťažnými tlakovými hladinami
HrHrHr
Relatívna výška tlakovej hladiny v
dekametroch
Doplnkové informácie
• http://www.metoffice.gov.uk/education/secondary/students/charts.html#understand
• LETECKÁ METEOROLÓGIA III, str.92 až 109
Otázky?