media a novinari na slovensku 2010

MÉDIÁ A NOVINÁRI NA SLOVENSKU 2010

118

III. KAPITOLA


120

III. KAPITOLA

NOVINÁRSKA PROFESIANA SLOVENSKU V ROKU 2010

Ako sme už zdôraznili v predchádzajúcej kapitole, novinárska profesiaprechádza neustálymi zmenami v dôsledku politických, ekonomických i tech-nologických zmien, ktoré prebiehajú v spoločnosti. Na tieto zmeny je novinár-ska profesia citlivá o to viac, že je profesiou otvorenou, do ktorej vstupujú prí-slušníci rôznych iných profesií. Navyše, technologický pokrok si vyžadujenové prístupy k zhromažďovaniu, spracúvaniu a zverejňovaniu informácií. Tovšetko sú zmeny, ktoré musí sledovať aj Slovenský syndikát novinárov, akchce vychádzať v ústrety sociálnym a vzdelávacím potrebám a požiadavkámsvojich členov, ale aj disponovať databázou informácií, ktoré môžu byťužitočné pri prijímaní rozhodnutí v rôznych sférach svojej činnosti.

Predložená záverečná správa vychádza z celoslovenského prieskumuslovenských novinárov, pre ktorých je žurnalistická činnosť hlavným zamest-naním. Organizoval ho Slovenský syndikát novinárov v spolupráci s Fakultoumasmédií Paneurópskej vysokej školy (predtým Bratislavská vysoká školapráva). Tak ako v minulosti, aj tento prieskum narazil na isté problémy, ktorévyplývajú predovšetkým z chronickej neochoty novinárov odpovedať na do-tazníky. Ak ho však berieme v širšom kontexte predchádzajúcich a zahranič-ných výskumov, môžeme povedať, že splnil základné metodologické požia-davky sociologického bádania a jeho výsledky je možno považovať za platné.Pravdaže, aj tu platí to, čo pre všetky sociálne výskumy: Poznatky nie sú abso-lútne pravdy, ale iba s určitou mierou pravdepodobnosti platné pravidelnosti.

Prieskum priamo nadväzuje na prakticky totožný prieskum spred piatichrokov, ktorý uskutočnil jeden z autorov tejto publikácie (Brečka, 2005) a ktorýnadväzoval na prieskum Vladimíra Holinu z roku 1997. Skutočnosť, že väčši-na otázok zostala v týchto troch prieskumoch rovnaká alebo iba mierne zme-nená, umožňuje priame alebo aspoň nepriame porovnávanie výsledkov. Spo-lu so zisteniami ešte starších výskumov sa týmto prieskumom doplniladatabáza poznatkov o trendoch a vývojových zmenách novinárskej profesiena Slovensku, ktorá môže poslúžiť nielen na praktické, ale aj vedecké a peda-gogické účely.


121

III.

1 VÝCHODISKÁ, CIELE A REALIZÁCIA PRIESKUMU

Ako sme dokumentovali v prvej kapitole, po roku 1989 nastali výraznézmeny v mediálnom systéme Slovenska. Je celkom pochopiteľné, že tietozmeny sa prejavili aj v novinárskom povolaní. Na jednej strane to boli zmeny,ktoré priniesla nová politická a ekonomická situácia (sloboda prejavu, slobod-né podnikanie v oblasti vydávania tlače, súkromné podnikanie v oblasti rozhla-sového a televízneho vysielania), ale aj zmeny v súvislosti s rýchlejším prenika-ním nových informačných a komunikačných technológií do slovenskéhomediálneho prostredia. Jednak do mediálnej produkcie (čoraz častejšievyužívanie osobných počítačov v práci redaktorov, vznik redakčných počíta-čových systémov, elektronické publikovanie, internet a pod.), ale aj distribú-cie (káblová a satelitná televízia, internet).

Spolu so zmenami v systéme médií sa výrazne zvýšil počet pracovníkovtradičných, ale aj nových médií. Navyše vznikli nové povolania, s možnosťouuplatnenia sa novinárov – hovorcovia štátnych organizácií, politických strán,ale aj súkromných inštitúcií, pracovníci reklamných a mediálnych agentúr,pracovníci pre styk s verejnosťou a pod. Tieto zamestnania ešte viac spo-chybnili snahy o vymedzenie hraníc novinárskej profesie. Nakoniec,podrobne sme o tom hovorili v predchádzajúcej kapitole.

Berúc do úvahy tieto zmeny mediálneho systému a novinárskej profesie,cieľom prieskumu bolo zhromaždiť odpovede na otázky, ktoré by poskytli in-formácie o novinárskom povolaní na Slovensku v prvých desiatich rokoch21. storočia a zároveň umožnili porovnať najnovšie poznatky o novinárskompovolaní so zisteniami predchádzajúcich prieskumov. Tieto poznatky by v pr-vom rade mali poslúžiť Slovenskému syndikátu novinárov poznať slovenskúnovinársku obec, jej názory, potreby a požiadavky a týmto skutočnostiam pri-spôsobiť svoju činnosť.

Prieskum sa realizoval metódou časopiseckej, mailovej a internetovej an-kety. Dotazník bol zverejnený v periodiku SSN Fórum, rozposielaný na vybra-né adresy elektronickou poštou a sprístupnený aj na webovej stránke SSN.Dotazník bol zverejnený v máji 2010 a z terénu sa vyplnené dotazníky zhro-mažďovali do septembra 2010. Po viacnásobných urgenciách sa podarilozhromaždiť 139 dotazníkov. Je to o polovicu menej ako v prieskume, ktorýv roku 1997 uskutočnil V. Holina s kolektívom spolupracovníkov výskumnejasociácie pri Katedre žurnalistiky FiF UK Media Science a podstatne menejako v prieskume v roku 2005.

Štruktúra oslovených novinárov bola trochu odlišná ako v roku 1997. Užv roku 2005 sme vynechali kategóriu podnikovej tlače (nie však novinárovz tejto tlače), pretože v súčasnosti je ťažko identifikovateľná.


122

Podobne ako pred 5 rokmi sme oslovili novinárov z:

� denníkov,

� týždenníkov,

� dvojtýždenníkov a mesačníkov,

� periodík s nižšou periodicitou,

� rozhlasu,

� televízie,

� tlačových agentúr,

� internetových médií a

� novinárov, ktorí pracujú pre viaceré médiá.

Zároveň sme rozlišovali medzi novinármi z celoštátnych, regionálnych,lokálnych a zahraničných médií. Ďalšia klasifikácia vyplynula následne zoštruktúry skúmaného súboru.

Zaradenie otázok do dotazníka a ich formulácia vychádzali so snahy v čonajväčšej miere zabezpečiť porovnateľnosť výsledkov s výsledkami predchá-dzajúcich prieskumov novinárskej profesie na Slovensku. Napriek tomu sme vdotazníku niektoré otázky z predchádzajúceho prieskumu vypustili a nahradiliich novými. Okrem toho sme zmenili formulácia niektorých otázok i variantyodpovedí. Vynútila si to realita, napríklad rozvoj nových informačných techno-lógií. Napriek týmto zmenám sú však výsledky nášho prieskumu väčšinouporovnateľné, prinajmenej pokiaľ ide o celkové tendencie. A práve to zvyšujeich informačnú hodnotu.

Pri porovnávaní výsledkov sme čerpali najmä z troch publikácií:

� Brečková, D.: Šrámek, Ľ. Novinári dennej tlače na Slovensku. Bratislava:NŠÚ, 1991.

� Drastich, O.: Tri kapitoly o novinárskom povolaní. Bratislava: NŠÚ, 1980

� Holina, V.: Zmeny novinárskeho povolania na Slovensku. Bratislava:SSN/PHARE pre demokraciu, 1997.

� Brečka, S.: Novinárska profesia na Slovensku v roku 2005. Dostupnéna: http://www.ssn.sk/source/document/000005.doc


123

III.

2 DEMOGRAFICKÁ ŠTRUKTÚRA SKÚMANÝCH NOVINÁROV

Vzhľadom na nízky počet skúmaných respondentov nemá význam pred-stierať, že prieskum môže priniesť údaje o reálnej štruktúre novinárov na Slo-vensku. Ak aj slovne budeme hovoriť o štruktúre novinárov, budeme mať namysli štruktúru skúmaného súboru novinárov, čiže novinárov, ktorí odpovedalina anketu. Táto štruktúra iba približne zodpovedá reálnej štruktúre sloven-ských novinárov. To však neznamená, že jej výsledky nemôžeme porovnávaťs výsledkami predchádzajúcich prieskumov, ktoré boli realizované na podob-ných vzorkách respondentov. V rámci prieskumu sme zisťovali štruktúru pod-ľa pohlavia, veku, vzdelania a rodinného stavu. Vzdelaniu sa však budemevenovať v samostatnej podkapitole.

2.1 Štruktúra novinárov podľa pohlavia

V predchádzajúcej kapitole sme v časti o novinárskej demografii dosťpriestoru venovali zastúpeniu žien v novinárskej profesii. Uvádzali sme histo-ricky doložené fakty a výsledky výskumov vo viacerých krajinách, že podielžien v tomto povolaní stúpa. Nakoniec to potvrdzovali aj výsledky predchádza-júcich prieskumov na Slovensku.

Aj výsledky posledného prieskumu a porovnanie údajov so staršími de-monštruje trend feminizácie novinárskeho povolania, aj keď vo výsledkom za-znamenávame o niečo vyššie zastúpenie mužov ako pred piatimi rokmi. Ale ajv tomto roku je v štruktúre novinárov viac ako polovica žien, pričom pred piati-mi rokmi ich bolo iba niečo vyše 42 % mužov a v roku 1997 ich bolo o 10 %viac (Holina a kol. 1997, s. 19), takže muži sa dostali takmer na úroveň z kon-ca minulého storočia. Pred tridsiatimi rokmi Drastich (1980) zistil, že koncomsedemdesiatych rokov bolo medzi novinármi takmer 64 % mužov. Ešte začiat-kom 90. rokov Brečková so Šrámkom (1991) mohli konštatovať, že v sloven-ských denníkoch pracovalo okolo 60 % mužov. V novom storočí sa situáciaobrátila.

2.2 Štruktúra novinárov podľa veku

Vek sa v predchádzajúcich výskumoch novinárskeho povolania ukázalako dôležitý diferenciačný znak, pretože úzko súvisí s kvalifikačnými predpo-kladmi, čiže so vzdelaním, dĺžkou praxe, ale aj inými kvalifikačnými znakmi.(O tom však budeme podrobnejšie hovoriť v podkapitole o vzdelaní a kvalifiká-cii.)


124

V tabuľke č. 1 vidíme, že zastúpenie novinárov do veku 40 rokov zostávastabilné a predstavuje podiel okolo 45 %. Od roku 1997 výrazne pokleslo za-stúpenie štyridsiatnikov a päťdesiatnici sa dostali na úroveň z roku 1997. Pod-statne narástlo zastúpenie novinárov vo veku nad 60 rokov. Z hľadiska ob-jektívnosti treba ale povedať, že existuje veľká pravdepodobnosť, že tu doštruktúry skúmaného súboru významne zasiahli dva faktory: vyšší vekový prie-mer členov Slovenského syndikátu novinárov a tým aj väčšia ochota staršíchrespondentov odpovedať na anketu.

V súvislosti s vnútornou štruktúrou jednotlivých vekových skupín možnouviesť, že najvyššie percentuálne zastúpenie žien je v najmladšej vekovej ka-tegórii, kde tvoria takmer 58 % všetkých novinárov a najnižšie v najstaršej ve-kovej kategórii, kde tvoria len 36,4 % .

Tabuľka č. 1: Demografická štruktúra novinárov v rokoch 1997, 2005 a 2010

Rok 1997 2005 2010

Pohlavie % % %

1. Muži 52,9 42,3 48,2

2. Ženy 47,1 57,7 51,8

Spolu 100,0 100,0 100,0

Vek

1. Do 29 rokov 20,2 23,2 19,4

2. 30-39 rokov 24,2 21,6 26,1

3. 40-49 rokov 31,7 20,5 17,9

4. 50-59 rokov 20,3 26,0 19,4

5. Nad 60 rokov 3,6 8,7 17,2

Spolu 100,0 100,0 100,0

Rodinný stav

1. Ženatý/vydatá 63,6 52,2 53,3

2. Slobodný/á 25,9 32,3 23,3

3. Rozvedený/á 8,6 12,7 8,8

4. Ovdovelý/á 1,9 1,4 2,2

5. Iný partnerský vzťah 1,4 12,4

Spolu 100,0 100,0 100,0


125

III.

2.3 Štruktúra novinárov podľa rodinného stavu

Rodinný stav potenciálne pôsobí ako jeden z faktorov ovplyvňujúcich ob-jektívne i subjektívne podmienky práce novinára. Na druhej strane býva všakaj dôsledkom pracovných podmienok novinárov a ich pracovného štýlu. (Prá-ca po pracovnej dobe, večer, cez víkendy a pod., veľké pracovné zaťaženiea zanedbávanie rodiny.) Je dlhodobo známe, že napríklad rozvodovosť medzinovinármi je podstatne vyššia ako je celoslovenský priemer. Príčiny a dôsled-ky tohto stavu by si však vyžadovali samostatné hlbšie skúmanie.

Tabuľka č. 2: Rodinný stav novinárov v rokoch 1967, 1977, 1997, 2005 a 2010

StavRok

1967 1997 2005 2010

% % % %

1. Ženatý/vydatá 83,7 63,6 52,2 53,3

2. Slobodný/á 9,3 25,9 32,3 23,3

3. Rozvedený/á 4,4 8,6 12,7 8,8

4. Ovdovelý/á 1,7 1,9 1,4 2,2

5. Iný partnerský vzťah 1,4 12,4

Celkový súčet 100,0 100,0 100,0 100,0

S určitosťou však môžeme konštatovať, že v novinárskej komunite klesápercento ženatých a vydatých, pričom zároveň s určitou nepravidelnosťoustúpa percento rozvedených, ale aj slobodných (tabuľka č. 2.). Od roku 1967dodnes pokleslo percento ženatých novinárov a vydatých novinárok z takmer84 % na 53 %. Rozvedených bolo v roku 1967 necelých 5 %, ale v roku 2005už takmer 13 % a v roku 2010 stále takmer 9 %. Podiel slobodných novinárovsíce v posledných piatich rokoch klesol na menej ako štvrtinu, ale narástol po-diel tých, ktorí žijú v partnerskom, ale nie manželskom zväzku. Zdá sa, ženovinári patria k „priekopníkom“ tohto nového životného štýlu.

Rodinný stav z pochopiteľných dôvodov súvisí s vekom novinárov. Ako vi-díme v tabuľke č. 3, percento slobodných klesá celkom pravidelne s vekom.Inak je to v prípade ženatých alebo vydatých, pretože tu výrazne zasahuje ka-tegória rozvedených. V kategórii tridsaťročných percento ženatých a vyda-tých výrazne narastá z necelých 8 % v kategórii do 29 rokov až na vyše 57 %medzi tridsiatnikmi a v skupine štyridsiatnikov až na 75 %. Medzi päťdesiatnik-


126

mi však podiel ženatých a vydatých znovu klesá, pretože v tejto vekovej skupi-ne dramaticky narastá percento rozvedených (na viac ako dvojnásobokcelkového priemeru).

Tabuľka č. 3: Rodinný stav podľa veku

Vek do 29rokov

30-39rokov

40-49rokov

50-59rokov

nad 60rokov Spolu

Rodinný stav % % % % % %

1. Ženatý/vydatá 7,7 57,1 75,0 58,3 69,6 53,3

2. Slobodný/á 50,0 28,6 16,7 12,5 4,3 23,3

3. Rozvedený/á 0,0 2,9 8,3 20,8 13,0 8,8

4. Ovdovelý/á 0,0 0,0 0.0 0,0 13,0 2,2

5. Iný partnerský vzťah 42,3 11,4 0,0 8,3 0,0 12,4

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 % 100,0 % 100,0

3 VZDELANIE A KVALIFIKÁCIA

Vzdelanie nie je iba demografickým znakom, ale zároveň veľmi dôležitýmpredpokladom pre výkon novinárskeho povolania. Preto sa mu spolu s niekto-rými ďalšími predpokladmi venujeme zvlášť. V rámci tohto problémového ok-ruhu sme zisťovali nielen úroveň ukončeného školského vzdelania, ale aj dĺž-ku novinárskej praxe, jazykové znalosti, niektoré špeciálne znalosti a v rámcinich najmä prácu s internetom. Okrem toho sme skúmali aj potrebu zvyšovaťsi kvalifikáciu a jej orientáciu.

3.1.Ukončené školské vzdelanie

Napriek určitým výkyvom a nepravidelnostiam, celkový trend úrovnevzdelania príslušníkov novinárskej profesie je celkom jednoznačný. Podobneako v iných vyspelých krajinách, aj na Slovensku sa zvyšuje vzdelanostná úro-veň novinárov. Od roku 1967 pokleslo percento novinárov s nižším ako vyso-koškolským vzdelaním z 53,3 % na necelých 19 %, pričom podiel novinárovs vysokoškolským nenovinárskym vzdelaním narástol z 21,5 % na vyše 42 %a s novinárskym vysokoškolským vzdelaním na viac ako 39 %.


127

III.

Tabuľka č. 4: Vzdelanie novinárov v rokoch 1967, 1997, 2005 a 2010

VzdelanieRok

1967 1997 2005 2010

% % % %

1. Stredoškolské vzdelanie 53,3 25,8 26,2 18,8

2. Vysokoškolské nenovinárske 21,5 35,0 39,1 42,1

3. Vysokoškolské novinárske 25,2 39,2 34,7 39,1

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Podiel novinárov s nenovinárskym vzdelaním nie je prekvapujúci. Aj na-priek tomu, že na Slovensku máme neporovnateľne viac absolventov novinár-skych a mediálnych škôl ako v minulosti, v redakciách novín, rozhlasu a televí-zie sa úspešne uplatňujú právnici, ekonómovia, lingvisti a absolventi inýchškôl, ktorí zvládajú novinárske remeslo. Majú špeciálne vedomosti z určitejkonkrétnej oblasti a vedia ich premeniť na dobre štylizované myšlienky. Premnohých šéfredaktorov sú cennejší, ako novinári so širokými, ale povrchnýmipoznatkami z mnohých spoločenských oblastí.

Jednotlivé demografické skupiny (vek a pohlavie) majú odlišnú štruktúruvzdelania. Najvyššie percento novinárov s novinárskym vysokoškolským vzde-laním sa nachádza vo vekovej skupine do 29 rokov (takmer 58 %) a potommedzi novinármi nad 60 rokov. Ide však o dve veľmi odlišné skupiny. Prvá zís-kala vysokoškolské vzdelanie ešte za socializmu a druhá v súčasnom obdobírozvoja novinárskych a mediálnych škôl. Podiel novinárov s nenovinárskym vy-sokoškolským vzdelaním je najvyšší (presná polovica) v skupine päťdesiatnikov(tabuľka č. 5).

Tabuľka č. 5: Vzdelanie novinárov v jednotlivých vekových skupinách

Vek do 29rokov

30-39rokov

40-49rokov

50-59rokov

nad 60rokov Spolu

Vzdelanie % % % % % %

1. Stredoškolské vzdelanie 15,4 17,1 21,7 15,4 21,7 18,8

2. Vysokoškolskénenovinárske 26,9 48,6 43,5 50,0 34,8 42,1

3. Vysokoškolské novinárske 57,7 34,3 34,8 34,6 43,5 39,1

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0


128

media a novinari na slovensku 2010

Documents