Medzinárodný deň materinského jazyka

Údaje o škole:

Názov školy: Základná škola

Adresa: Kluknava 43, 053 51 Kluknava

Email školy: rzskluknava@azet.sk

Telefón (sekretariát): +421534473212, 0911 249 627

Riaditeľka školy: RNDr. Jela Zimmermannová

V súvislosti s Medzinárodným dňom materinského jazyka sa v našej škole každoročne konajú

tieto aktivity: školská súťaž Čo vieme o ... (napr. Čo vieme o Ľudovítovi Štúrovi, Čo vieme

o P. O. Hviezdoslavovi, Čo vieme o Martinovi Kukučínovi, Čo vieme o Andrejovi Radlinskom,

Čo vieme o Jozefovi Cígerovi Hronskom), Noc v knižnici s ... (Noc v knižnici s Rómeom

a Júliou, Noc v knižnici s J. G. Tajovským, Noc v knižnici s Annou zo Zeleného domu, Noc

v knižnici s Margitou Figuli). Prvá aktivita je zameraná na priblíženie konkrétneho autora

a jeho literárnej tvorby. Cieľom druhej aktivity je urobiť rozbor konkrétneho diela daného

autora cez prácu s textom, dramatizáciu ukážky diela, čítanie s porozumením, rôzne úlohy

a sledovanie sfilmovaného diela.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka sa v tomto školskom roku na základe

podnetu MŠVVaŠ SR v našej škole konali okrem vyššie spomínaných aktivít aj tieto aktivity:

1. AKTIVITA:

Deň materinského jazyka

Celkový počet účastníkov: 18

Podujatie pripravili a zrealizovali: Mgr. Monika Brutovská, Mgr. Monika Čechová,

Mgr. Magdaléna Ferencová

Popis podujatia vyučujúcimi, ktoré podujatie pripravili:

Dňa 21. februára 2020 sa v našej škole na základe podnetu MŠVVaŠ SR uskutočnilo podujatie

pod názvom Medzinárodný deň materinského jazyka. Toto podujatie sa konalo počas celého

vyučovacieho dňa v jednej z tried školy. Triedu si organizátorky vopred pripravili

(usporiadanie lavíc, estetizácia triedy, realizácia výstavky o vývine slovenského jazyka,

príprava hodnotiacej tabuľky). Podujatia sa zúčastnili piati zástupcovia tried siedmeho, ôsmeho

a deviateho ročníka. Po úvodnom príhovore vyučujúcej sme sa pustili do aktivít, ktorých bolo

deväť plus bonusová úloha. Aktivity boli rozdelené chronologicky, od najstarších čias po

súčasnosť (staroslovienčina, Bernolákova kodifikácia spisovnej slovenčiny, Štúrovská

kodifikácia, Hodžovsko-Hattalovská jazyková reforma). Pred každým obdobím vývinu jazyka

vyučujúca urobila krátke oboznámenie sa s týmto obdobím rôznou formou, napr. referát,

prezentácia, prednáška. K prvému obdobiu (staroslovienčina) patrili tieto aktivity: Prepis,

Pamiatky a Preklad. V aktivite Prepis žiaci mali prepísať svoje krstné meno do staroslovienčiny

prostredníctvom písma hlaholiky, ktoré mali k dispozícii pred sebou. V ďalšej aktivite

(Pamiatky) žiaci dostali tabuľky o prehľade základných staroslovienskych pamiatkach. Úlohou

žiakov bolo v pracovnom liste zakrúžkovať správnu možnosť po dôkladnom preštudovaní

tabuliek. V tretej aktivite (Preklad) sa mali zahrať na prekladateľov a preložiť časť Frizinskej

pamiatky do súčasnej podoby slovenského jazyka. Druhé obdobie sme si priblížili na základe

aktivít Kvíz a Kto som? Vyučujúca žiakom stručne predstavila život Antona Bernoláka a jeho

významné pričinenie o kodifikáciu spisovného jazyka. Následne mali žiaci vyhľadať v texte,

ktoré znaky patria k bernolákovčine. Potom si spoločne znaky povedali a doplnili ďalšie.

Prezentácia obsahovala kvíz, kde mali žiaci vybrať správny portrét Antona Bernoláka, uhádnuť,

na ktorej bankovke je jeho podobizeň a ďalšie otázky, týkajúce sa jeho osobnosti. V ďalšej

úlohe žiaci dostali rozstrihané kartičky. Ich úlohou bolo nájsť mená kodifikátorov, konkrétne

Ľudovíta Štúra a Antona Bernoláka a priradiť správnu kartičku s pojmom k menu. Tretie

obdobie (Štúrovská kodifikácia) sme si priblížili na základe aktivít s názvom Míľniky života,

Práca s textom a Rodokmeň. K prvej aktivite sa viazal film dostupný na www.youtube.sk, ktorý

bol sprievodným filmom k výstave Ľudovít Štúr – reformátor slovenskej spoločnosti, ktorú

usporiadalo Slovenské národné múzeum na Bratislavskom hrade k 200. výročiu jeho narodenia.

Termín výstavy: 29. január 2015 – 30. september 2016. Po prezretí žiaci dostali pracovný list

zameraný na fakty z daného filmu. Aktivita Práca s textom bola zameraná na čítanie

s porozumením o Ľudovítovi Štúrovi a posledná aktivita (Rodokmeň) bola zameraná na

rodokmeň jeho rodiny. Následne sme sa venovali Hodžovsko-Hattalovskej jazykovej reforme,

ktorú sprevádzala aktivita Pexeso. Najprv sme vysvetlili žiakom zmeny, ktoré táto reforma

priniesla a priblížili hlavné osobnosti, ktoré sa na tejto reforme podieľali. Po krátkej prednáške

si žiaci zahrali pexeso. Ich úlohou však nebolo hľadať rovnaké obrázky, ale napr. jedna kartička

obsahovala portrét Antona Bernoláka a žiaci mali hľadať meno tohto kodifikátora, ďalší pár

tvoril rok a kodifikácia, ktorá v tomto roku prebehla a podobne.

Bonusová úloha (Puzzle) pozostávala z najrýchlejšieho poskladania už neplatnej, starej

päťstokorunáčky, na ktorej bol vyobrazený Ľudovít Štúr. Žiaci preukázali súťaživosť a dravosť

vyhrať. Nakoniec vyučujúce vyhodnotili všetky aktivity a ich správne riešenia. Umiestnenie: 1.

miesto: IX. A, 2. miesto: VIII. A, 3. miesto: VII. A. Tento deň bol veľmi prínosný a organizačne

veľmi dobre zvládnutý. Boli by sme radi, ak by sa z tohto dňa stala tradícia v nasledujúcich

rokoch.

Samostatné hodnotenie podujatia žiakmi:

„Medzinárodný deň materinského jazyka sme si pripomenuli rôznymi súťažami

a aktivitami. Dnešný deň som si veľmi užila. Všetky aktivity sa mi veľmi páčili. Bola tu

príjemná atmosféra. Dozvedela som sa znovu niečo viac.“

(Miroslava, VIII. A)

„Pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka sme sa zišli a využili sme

svoje vedomosti, ktoré sme sa naučili a zároveň sme sa naučili aj niečo nové. Pani

učiteľkám patrí veľká vďaka za to, že to pre nás pripravili. Ja som sa tu cítila veľmi

príjemne vďaka skvelým spolužiakom a učiteľkám. Naše slovenčinárky nám priblížili

Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra a ďalších. Plnili sme rôzne úlohy, za ktoré sme

získali body. Som rada, že som sa tejto aktivity zúčastnila a naučila sa nové veci

o slovenskom jazyku. Bolo to veľmi príjemné.“

(Katarína, VIII. A)

„Na dni Medzinárodného dňa materinského jazyka sme sa dozvedeli množstvo

informácií. Páčila sa mi organizácia tohto podujatia. Absolvovali sme veľa aktivít,

najviac sa mi páčila aktivita s názvom Prepis, v ktorej sme mali prepísať svoje meno do

staroslovienčiny. Páčila sa mi aj vitrínka s knihami.“

(Daniela, VIII. A)

„Dnešný deň bol veľmi dobrý a náučný. Aktivity, ktorých sme sa zúčastnili, boli

zaujímavé a veľmi dobre spracované. Vývin nášho písma je zaujímavejší než som si

myslela. Veľa nového som sa naučila. Najviac sa mi páčili aktivity: Míľniky života,

Prepis a Puzzle. Niektoré otázky v aktivitách nás poriadne potrápili, iné boli zábavné.

Atmosféra bola veselá. Výzdoba v triede bola pestrá a tematická.

(Liana, VIII. A)

„Na tomto dni sa mi veľmi páčilo. Zažila som tu veľa zábavy. Dozvedela som sa kopec

nových informácií. Bol tu dobrý kolektív. Niektoré aktivity sa mi veľmi páčili, ale

niektoré boli ťažké. Najlepšia aktivita bola pexeso.“

(Veronika, VIII. A)

„Tento deň bol celkom fajn. Zabavili sme sa, hrali sme rôzne hry. Dozvedeli sme sa veľa

nových informácií o Ľudovítovi Štúrovi, Antonovi Bernolákovi a ďalších. Veľa sme sa

nasmiali. So spolužiakmi si odnesieme veľa zážitkov a vedomostí.“

(Karin, VII. A)

„Moje najobľúbenejšie aktivity boli Prepis, Kvíz a Práca s textom. Všetci sme sa

zabavili. Atmosféra bola veselá, príjemná. Páčila sa mi aj organizácia.“

(Róbert, VII. A)

„Dnešný deň bol úžasný preto, lebo som sa dozvedel veľa nových informácií. Robili sme

rôzne aktivity, napr. rodokmeň Štúrovcov, hľadali sme pamiatky, skladali pexeso

a pod..“

(Kristián, VII. A)

„Tento deň bol celkom fajn. Naučila som sa niečo nové. Najviac sa mi páčili aktivity

Rodokmeň a Kto som?. Atmosféra bola príjemná, veselá. Tento deň bol veľmi dobre

zorganizovaný.“

(Tamara, VII. A)

„Medzinárodný deň materinského jazyka bol zaujímavý. Dozvedeli sme sa nové

informácie. Aktivity, ktoré pre nás pani učiteľky pripravili, boli super. Aktivity boli

zamerané na vývin nášho materinského jazyka. Som rada, že som sa tohto dňa mohla

zúčastniť a že nám to naše tri super učiteľky slovenčiny pripravili.“

(Lívia IX. A)

„Dnešný deň bol veľmi výnimočný. Naučil som sa mnoho zaujímavých vecí, ktoré si

zapamätám až do konca svojho života. Tento deň nebol len o naučení sa nových vecí,

ale aj o spoznávaní našej vlasti. Samozrejme, zábava nemohla chýbať.“

(Samuel, IX. A)

„Tento deň v našej škole sa mi veľmi páčil. Dozvedeli sme sa veľa nových vecí. V skratke

to bolo všetko o materinskom jazyku. Cítila som sa tu príjemne a bolo to veľmi dobre

zorganizované. Chcela by som, aby sa takéto aktivity robili častejšie.“

(Viktória, IX. A)

„Tento deň sme si v našej škole pripomenuli rôznymi aktivitami, ktoré boli zaujímavé,

zábavné a poučné. Aj na takýchto akciách sa naučíme pracovať v skupinách,

komunikovať medzi sebou a dohodnúť sa na správnej odpovedi. Tento deň bol úžasný

a ďakujeme pani učiteľkám, že niečo také zorganizovali.“

(Alana, IX. A)

2. AKTIVITA:

Garuďipen – rómske hádanky II.

Celkový počet účastníkov: 20

Podujatie pripravil a realizoval: Mgr. Jaroslav Filip, sociálny pedagóg ZŠ

Popis podujatia:

Dňa 17. februára 2020 sa v priestoroch knižnice našej školy realizovalo 2. kolo školskej súťaže

pod názvom Garuďipen – rómske hádanky II., ktorej sa zúčastnili (ne)rómski žiaci II. stupňa

ZŠ. Podujatie pomohla zorganizovať sociálnemu pedagógovi pani učiteľka JUDr. Radka

Ščurková. Súťaž sa konala v rozsahu jednej vyučovacej hodiny, pričom sa jej zúčastnili dvaja

žiaci – reprezentanti z tried II. stupňa, ktorých určili za odmenu ich triedni učitelia. Žiaci mali

možnosť v (ne)tradičnej hádankárskej súťaži zmerať si svoje sily v predstavivosti,

hádankárskom kumšte a ume. V hádankárskej súťaži sa (ne)rómskym žiakom taktiež naskytla

možnosť preveriť si svoju slovnú zásobu, bližšie sa oboznámiť s fondom folklórnej

tvorby Rómov – krátkymi žánrami ústnej ľudovej slovesnosti Rómov, ktoré tvoria

neoddeliteľnú súčasť romipen („rómstva“, rómskej tradície a kultúry). Hádankári mali najprv

za úlohu vylúštiť desať hádaniek (v panelovom preklade) z listu na čas. Potom nasledovalo

spoločné lúštenie 30-tich hádaniek prezentovaných v PowerPointovej prezentácii v panelovom

preklade (v rómčine a slovenčine) v časovom limite jednej minúty tzv. preborovým spôsobom.

Cieľom osvetovej aktivity bolo pedagogickou a didaktickou komunikáciou prostredníctvom

prezentácie krátkych folklórnych žánrov šíriť materinský jazyk žiakov rómskeho etnika,

uplatňovať v edukačnej praxi princípy a ciele multikultúrnej výchovy, prezentovať bohatosť

a pestrosť rómskeho folklóru – ústnej ľudovej slovesnosti Rómov, sprístupniť žiakom kultúrne

dedičstvo Rómov. Krátkymi žánrami ústnej ľudovej slovesnosti Rómov formou prezentovania

hádaniek/garude lava mali (ne)rómski žiaci možnosť vytvoriť si reálnu predstavu o obraze

tradičnej rómskej spoločnosti a kultúre Rómov. Tradičnými rómskymi reáliami, ktoré sú

predmetom hádaniek, mali žiaci zároveň možnosť zväčšiť si predstavivosť a rozšíriť si aj

slovnú zásobu. Rómskymi hádankami sa mohli žiaci rómskeho etnika otestovať zo

znalosti materinského jazyka ako aj z romipen.

Pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa materinského jazyka naša škola rozoslala

(v dostatočnom časovom predstihu) e-pozvánky trinástim ZŠ z okresu Spišská Nová Ves,

Gelnica a Prešov, ktoré sídlia v blízkosti našej školy s cieľom zorganizovať a zrealizovať

podujatie Garuďipen – rómske hádanky pre žiakov (ne)rómskeho etnika II. stupňa ZŠ, ktoré by

malo podobný priebeh ako školské kolá tejto (ne)tradičnej hádankárskej súťaže (pozri uvedené

vyššie v texte). Z dôvodu zvýšenej chorobnosti žiakov (chrípkovými prázdninami vyhlásenými

riaditeľmi na niektorých pozvaných základných školách) v tomto termíne a s tým súvisiacim

rizikom šírenia koronavírusu sa podujatie v plánovanom termíne neuskutočnilo, pričom sa toto

podujatie bude konať v náhradnom termíne.

Hodnotenie podujatia (školskej hádankárskej súťaže) zúčastnenými žiakmi (evaluačným

hárkom):

Väčšina žiakov si myslí, že to, čo sa dozvedeli o krátkych žánroch ústnej ľudovej

slovesnosti Rómov počas školskej súťaže v rómskych hádankách, je pre nich, ich

budúcnosť a identitu veľmi užitočné.

Pre väčšinu rómskych žiakov bolo testovanie znalosti ich materinského jazyka

prostredníctvom školskej súťaže v rómskych hádankách zaujímavé.

Väčšina zúčastnených žiakov vyjadrila názor (pri spätnej väzbe), že sa dozvedeli

a naučili veľa o tradičnej rómskej kultúre a spoločnosti.

Pre väčšinu zúčastnených žiakov rómskeho etnika je dôležité a potrebné prezentovať

kultúrne dedičstvo Rómov prameniace z romipen rómskymi hádankami počas školskej

súťaže.

Väčšina zúčastnených žiakov súhlasí s tým, že oslavovať deň materinského jazyka

organizovaním školskej súťaže v rómskych hádankách je vhodným nástrojom

na šírenie, zachovanie, kultiváciu a rozvoj materinského jazyka rómskych žiakov, ako

aj kultúrneho dedičstva Rómov.

Pre väčšinu žiakov je školská súťaž propagujúca materinský jazyk žiakov rómskeho

etnika rómskymi hádankami veľmi aktuálna pre výchovu a vzdelávanie (ne)rómskych

žiakov ZŠ.

Hodnotenie podujatia vedením školy:

Sme radi, že sa takéto aktivity na našej škole pravidelne konajú. V súvislosti s Medzinárodným

dňom materinského jazyka každoročne usporadúvame akciu s názvom „Čo vieme o...?“ (úlohy

sa týkajú známeho slovenského spisovateľa). Tento školský rok sme naše pravidelné aktivity

doplnili. Pani učiteľky a sociálny pedagóg pripravili pre žiakov veľmi zaujímavé úlohy

v materinskom jazyku. Žiaci k aktivitám pristupovali zodpovedne a boli nadšení. Radi sa

zúčastňujú takýchto a aj podobných akcií. Spomenieme aj akciu Noc v knižnici, ktorú

organizujeme každoročne v mesiaci jún a je zameraná na spoznávanie známych literárnych diel

prostredníctvom čítania ukážok, dramatizácie diela, rôznych aktivít a následne sledovanie

sfilmovaného diela.