METÓDY SP – Oláh

1. Vznik a vývoj metód sociálnej práce, ich základná charakteristika a vysvetlenie pojmov (metódy, metodika, metodológia, techniky, postupy).

Metodika = súbor ustálených pravidiel, postupov v konkrétnej sociálnej práci, určitú najvšeobecnejšiu a najzaužívanejšiu, z ktorej sociálny pracovník vyberá a aplikuje postupy na konkrétne podmienky SP s klientom. Je to spôsob konania. Predstavuje súhrn známych a vedecky akceptovaných metód, postupov a techník, ktoré sú používané v praktickej i teoretickej rovine.

Metodológia = je vedná disciplína, často interpretovaná ako súčasť logiky, pojednávajúca a zaoberajúca sa výskumom a analýzou princípov a metód skúmania ako aj ich vlastnou aplikáciou. Je to učenie o metóde. Technika = návod na použitie metódy, alebo na jej modifikáciu, prispôsobenie tak, aby zodpovedali špecifickým problémom, vyplývajúcim z klientovej situácie. Technika je tak spôsobom, ktorý umožňuje klientovi v spolupráci so sociálnym pracovníkom niečo získať, niečoho dosiahnuť. Vývoj metód SP (v západnej kultúre): 1900 – 1920 - zo začiatku tohto obdobia sa metódy formovali s vývojom sociálnej práce na báze neorganizovanej sociálnej starostlivosti, voluntarizmu. 1920 – 1940 - toto obdobie je časom vypracovania prvých metodík. Silný vplyv USA na európsku SP. 1940 – 1950 - prechodné obdobie, kedy je klasická metodika (práca s jednotlivcom, skupinou a komunitou) vytláčaná analýzou a realizáciou konkrétnych úloh. Pod vplyvom 2. sv. vojny, 1950 – 1960 - obdobie je charakteristické rozvojom sociálnej starostlivosti najmä v priemyselne rozvinutých krajinách, charakteristické štruktúrou, polarizáciou spoločnosti. Otvára sa problematika sociálneho uplatňovania jednotlivcov a skupín. 1960 – 1980 - kritické obdobie, hlavne čo sa týka klasických metód. Vstupuje do popredia multifaktoriálnosť problémov, s ktorými sa stretáva vo svojej praxi sociálny pracovník. Otvára sa diskusia o generalistickej podstate SPPo roku 1980 – badáme vývojový posun v metódach SP najmä z pohľadu rozsiahlych štrukturálnych zmien v spoločnosti (EÚ), globalizácia, multikulturalizácia, fenomém starnutia populácie, nárast štrukturálnej nezamestnanosti, kríza rodiny... Metódy SP sa rozvíjajú na poli interakcie jedinca so spoločnosťou.

2. Etapy a zásady sociálnej práce s jednotlivcom. Rozdelenie, vymedzenie a opis jednotlivých etáp.

Termínom „etapa“ označujeme určitý špecifický úsek práce s klientom, ktorý je dobre vydeliteľným úsekom z metódy ako celku.. Americká škola, reprezentovaná v tejto oblasti najmä Richmondovou a Robinsovou etapa sociálnej evidencie a prvého kontaktu

1. sociálna diagnostika2. etapa vypracovania sociálneho plánu sociálna terapia 3. etapa overovania výsledkov / účinnosti sociálnej terapie (zaznamenávanie, dokumentácia)

Francúzska škola, reprezentovaná Cristinou de Robertis vymedzuje tri základné etapy alebo fázy 1. oboznámenie sa s prípadom (1.kontakt, analýza prípadu, evidencia)2. hodnotenie / stanovenie sociálnej diagnózy (diagnostika, plán práce, voľba pracovných metód)3. intervencia a zakončenie (sociálna terapia, rehabilitácia, poradenstvo...)

Kombináciou oboch prístupov je vytvorený nový model, ktorý je zároveň vnútorne dostatočne diferencovaný tak, aby mohol byť vhodným modelom najmä počas školskej prípravy budúcich sociálnych pracovníkov, ale tiež môže fungovať ako „kontrolný model“ sociálnych pracovníkov v praxi v prípade, že z rozličných dôvodov sa nedarí úspešne riešiť klientovu situáciu. Tento model sa skladá zo štyroch základných okruhov: 1. Oboznámenie sa s prípadom = kontakt, analýza (situačná analýza), evidencia

- -

-

2. Sociálne hodnotenie = soc. diagnostika, plán práce, voľba pracovných metód 3. Sociálna intervencia = sociálna terapia, rehabilitácia, poradenstvo, diskusia 4. Zakončenie prípadu = katamnéza

3. Pozorovanie, rozhovor ako základné metódy sociálnej práce.

Základnými empirickými metódami sociálnej práce, ktoré SP používa sú rozhovor a pozorovanie.

Rozhovor Je zámerná organizovaná komunikácia, v ktorej jeden subjekt odpovedá na otázky iného subjektu, ide o výmenu info, prebiehajúcu medzi dvoma (viacerými) zúčastnenými stranami, vytvára most (cestu), ktorou sa dostávajú k sebe niekedy celkom rozdielne svety zúčastnených, je to metóda každodenného života. Komunikácia je chápaná oveľa širšie ako len výmena slov. Zapája sa tu ako verbálny, tak aj neverbálny prejav. Počas rozhovoru si teda všímame verbálnu i neverbálnu stránku rozhovoru.

Pozorovanie Je jedna z najstarších a základných metód skúmania, zakladá sa na cieľavedomom, systematickom a plánovitom zaznamenávaní vonkajších prejavov osobnosti. Medzi charakteristiky pozorovania patrí: objektívnosť, plánovitosť, systematičnosť a presnosť. Pri realizácii pozorovania je potrebné si jednoznačne stanoviť cieľ, premyslieť si plán pozorovania, ktorý do určitej miery zabezpečí i jeho systematičnosť.

4. Sociálna prevencia (rozdelenie a charakteristiky)a) Primárna (univerzálna) – využíva včasné vyhľadávanie rizikových faktorov a snáh o samotnú

intervenciu u rizikových osôb, oslovuje viac ľudí bez identifikácie (prednášky, médiá, letáky, voľnočasové aktivity, pôsobenie na výchovu v rodine a v škole)

b) Sekundárna (selektívna) – zabraňuje prehlbovaniu už vzniknutých porúch psychického alebo sociálneho vývinu klienta. Tu sa využívajú efektívne odborné metódy typu nápravnej činnosti, liečebno-výchovná prevencia, výchovno-rekreačné tábory... oslovuje cieľovú skupinu s konkrétnym problémom

c) Terciárna (indikovaná) – znižuje negatívne sociálne dôsledky. Praktické formy sú rehabilitačné a resocializačné techniky a činnosti. Zamedzenie recidívy (drogovo závislí, po prepustení z výkonu trestu...),

5. Sociálna intervencia a sociálna terapia (postupy, bežná a krízová intervencia).

Sociálna intervencia Z pohľadu sociálnej práce ide o priame zasahovanie do spôsobov konania jednotlivcov, skupín, prípadne inštitúcií. V prípadovej sociálnej práci to znamená, že klient má v SP psychickú aj praktickú oporu. Podstata intervencie je vo vedení jednotlivca k svojpomoci, nielen ako pasívneho odberateľa „ pomocnej ruky“, usmerňovať človeka v zmysle viery vo vlastné sily a altruistického správania. Tvorí vlastné jadro sociálnej práce s klientom.Zásady intervencie:- ponechať klientovi právo na riešenie vlastného problému podľa svojich možností a schopností, rešpektovať jeho určenie hraníc intervencie- akceptovať klienta s jeho silnými aj slabšími stránkami, dôverovať mu, že je schopný zmeny vlastnými silami- hľadať a nájsť silné stránky osobnosti klienta, hľadať spoločné hodnoty- uskutočňovať mlčanlivosť v osobných veciach klienta, umožniť nahliadnuť klientovi do vlastného spisu- zo strany sociálneho pracovníka prebrať zodpovednosť za dobro rodiny klienta- SP je zodpovedný pred klientom, aj pred sebou samotným, spoločnosťou a profesionálnou obcou- novinky treba používať v zhode so stanovenými cieľmi práce. Nové informácie, ktoré môžu mať pre klienta význam, je SP povinný sprístupniť. Typy intervencie (Kopřiva K. 1997)1) Inštrukcia – návod k jednaniu a konaniu

2) Komentár – sociálny pracovník odpovedá na problém vlastným stanoviskom3) Kladenie otázok – základná forma intervencie v systematickej práci4) Rezonancia – dáva smer a zameranie v intervencii.Základnými typmi inervencie sú rozhovor, terapia, rehabilitácia.Podľa stupňa naliehavosti, rozlišujeme:1) Bežnú sociálnu intervenciu 2) Krízová intervencia

Sociálna terapia Je svojou podstatou soc. – výchovným pôsobením na klienta s cieľom dosiahnuť nápravu (sanáciu) pomerov v osobnom živote klienta. Sanácia sa realizuje prostredníctvom konkrétnej formy soc. pomoci. Je to proces, ktorý je založený na dynamickej interakcii medzi klientom a SP. V tomto procese ide o vedomé úsilie formovania názorov, presvedčení, postojov, citov a konania klientov. Je súčasťou sociálnej intervencie. Pod sociálnou terapiou rozumieme činnosť zmeranú na obnovu, zlepšenie, ozdravenie alebo zmiernenie sociálneho stavu, v ktorom sa klient nachádza. Odstránenie porušenej rovnováhy medzi klientom a prostredím.

6. Sociálna práca s jednotlivcom. Vymedzenie pojmu a praktická činnosť sociálneho pracovníka.

Sociálna práca s jednotlivcom je historicky najstaršou metódou sociálnej práce. Snaha vedecky podložiť profesiu sociálna práca začína práve teoretickým rozpracovaním postupu sociálneho pracovníka s jeho konkrétnym klientom. individuálna sociálna práca, sociálna práca s jednotlivcom, prípadová sociálna práca, case work. Pod sociálnou prácou s jednotlivcom sa rozumie priamy kontakt sociálneho pracovníka s klientom v záujme vyriešenia jeho sociálne problémovej situácie, pričom dôraz sa kladie rovnomerne na možné vplyvy koreniace v osobnosti klienta (vplyvy mikroprostredia), ako aj na možné vplyvy pôsobiace v jeho okolí. Sociálna práca s jednotlivcom patrí k najrozpracovanejším oblastiam metód sociálnej práce. V teoretickej rovine sa sociálna práca s jednotlivcom zaoberá otázkami životného cyklu, vplyvu rodiny na úspešnú socializáciu jednotlivca, na problémové správanie a možnosti jeho nápravy, interakčnými výmenami atď. SP ako vysokoškolsky vzdelaný odborník na základe etických princípov sociálnej práce, vedomostí, zručností a osobnostných predpokladov usiluje o stanovenie diagnózy – hlavného problému klienta a ďalej aktívne pracuje na očakávanej zmene spolu s klientom.

7. Prípadová sociálna práca. Miesto kazuistiky v sociálnej práci.

PRÍPADOVÁ SOCIÁLNA PRÁCA je jedna zo základných metód sociálnej práce (SP) jedna z najstarších -vychádza z poznatku, že každý klient je individuálny a jeho problémy sú špecifické – t.j. iný človek s rovnakým problémom ho bude vnímať inak. SP, ktorý sa zaoberá prípadovou sociálnou prácou je prípadový manažér - manažér preto, lebo musí naplánovať priebeh jednotlivých opatrení a sleduje ako to ide Úlohou prípadového pracovníka je zaoberať sa komplikovanými problémami klienta v ich celej šírke rieši potrebu zodpovedajúceho príjmu, dostupného bývania, zaisťuje dostupnú zdravotnícku starostlivosť, rekvalifikáciu, pomáha pri hľadaní zamestnania... lebo mnohé systémy sú nekoordinované a nepoučený klient sa v nich často nedokáže sám orientovať. Prípadová práca vychádza z predpokladu, že cena jedinca je nadradená všetkému ostatnému - t.j. je postavená vyššie, než záujmy inštitúcií alebo akékoľvek hmotné hodnoty. Prípadová sociálna práca stavia na sile človeka – pomáha mu zorientovať sa v probléme a nachádzať alternatívne riešenia - dôležité je zamerať sa na jeho schopnosť riešiť problém a nie stavať na jeho bezmocnosti 1. tzv. identifikácia vhodného klienta2. určenie klientových potrieb (diagnostika)3. naplánovanie služieb alebo liečby – SP kontaktuje kolegov (odborníkov) a navrhne spoluprácu4. získanie potrebných zdrojov pre klienta5. monitorovanie prípadu – spätná väzbaMetódy pri prípadovej sociálnej práci: fázy praktickej práce s klientom:1. sociálna štúdia

2. vyšetrenie – anamnéza3. intervencia – samotné odstraňovanie problémov4. ukončenie prípadu Metódy:Rozhovor – základná metóda Pozorovanie- neverbálna komunikácia, verbálna...Sociálna prípadová práca je prepracovaná metóda pomáhajúca ľuďom, aby so pomohli sami ani najzodpovednejší sociálny pracovník nikdy nerobí pre klienta to, čo klient môže pre seba urobiť sám pomáha mu pozrieť sa na jeho problém z iného uhla pohľadu. KAZUISTIKA slúži na bližšie rozpoznanie príčin problémov. Je to súhrn pozorovaní, príkladov, opis toho, čo sa naozaj stalo. Jej obsahom sú príbehy zo skutočného života a opis riešenia problémov. Je to proces zhromažďovania údajov (o jednom prípade). Kazuistika je štúdium všetkých dostupných písomných a iných materiálov postihnutého jedinca v smere diagnostického ohodnotenia a sformovania záverov (používa sa v psychológii, pedagogike, sociológii, sociálnej práci, vo vede a výskume). Slúži nám k ilustrácii, alebo vyvodeniu istých teoretických záverov a k pravdivému popisu konkrétneho prípadu

8. Komunikácia a komunikačné zručnosti sociálnych pracovníkov. Problematika komunikácie so sociálnym klientom. Komunikácia je proces, v ktorom ide o výmenu info (poznatky, emócie, hodnoty, normy, želania, postoje, zručnosti...), prebiehajúcu medzi dvoma (viacerými) zúčastnenými stranami, vytvára most (cestu), ktorou sa dostávajú k sebe niekedy celkom rozdielne svety zúčastnených, je to metóda každodenného života. Rozsah komunikácie obsahuje informácie vypovedané, ale aj zamlčané. Často práve tie nevypovedané majú rovnakú až väčšiu dôležitosť.Komunikačné prostriedky – slovo, ktoré sa viaže do viet a odovzdáva sa tak určitý myšlienkový obsah; - nonverbálna komunikácia - osobné skúsenosti osôb (rozdielne chápanie komunikačnej situácie) - komunikačné prostredie (kde prebieha rozhovor) - spätná väzba (uistenie sa o dobrom porozumení)Neverbálna komunikácia - ak si človek nedáva pozor na svoje neverbálne prejavy, vysiela mnoho správ ich správne vnímanie a vyhodnocovanie je veľmi prínosné a dokresľuje človeka

9. Diferenciácia metód (delenie) sociálnej práce s jednotlivcom.Rozdelenie metód soc. práce:Formálne: 1. Teoretické (analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, historická, porovnávacia-komparatív.) 2. Empirické (pozorovanie, rozhovor, dotazník, kazuistika, analýza dokum., experiment)Podľa všeobecných kritérií: 1. Metódy používané takmer vo všetkých spoločensko-vedných disciplínách - po ich aplikácii na konkrétnu oblasť poznania (Patria sem metódy ako analytická - logicko-analytická (alebo regresívna), syntetická, progresívna, induktívna, deduktívna, genetická, deskriptívna, axiomatická, empirická, výskumné, historiografické...) 2. metódy spoločné viacerým disciplínám – používané predovšetkým v   psychológii, pedagogike, sociológii a sociálnej práci a v   niektorých iných vedných disciplínách (Morénova sociometrická, metóda kauzálnych atribúcií, zážitkové metódy, exemplifikáciie, heuristika, metódy optimálnej komunikácie, hodnotenie) 3. metódy vlastné sociálnej práci - metódy, ktoré vznikli priamo v oblasti praxe soc. práce a ktoré sú podľa Herpina na trhu intelektuálnej tvorivosti originálnym príspevkom do metodológie. Zároveň sa predpokladá, že každá z týchto nových metód by mohla prispieť k vyriešeniu potencionálnych kríz hroziacich spoločnosti Časové hľadisko = klasické metódy (SP s jednotlivcom, prípadová, so skupinou, s komunitou) moderné metódy (Soc. managment, soc. projektovanie, soc. plánovanie) Demografické hradisko = SP s deťmi, s mládežou, s dospelými, s občanmi vyššieho veku, so ženami, s mužmi, s etnickými skupinami, s Rómami… Statusové hľadisko = SP s nezamestnanými, s bezdomovcami, so spoločensky neprispôsobenými osobami, s migrantami, s etnickými minoritami...

Podľa miesta výkonu = SP terénna, inštitucionálna, komunitná, ambulantná Podľa druhu vykonanej činnosti/ aktivity = soc. služby, soc. poradenstvo, soc. prevencia, sociálnoprávna ochrana, penitencionárna a postpenitencionárna starostlivosť, soc. prevencia, supervízia, dávky, poistenie, antiopresívne techniky, negociácia, mediácia, náhradná rodinná starostlivosť, posudzovanie potrieb, sprostredkovanie, soc. terapia, krízová intervencia, sociálna intervencia, multiperspektívna prípadová práca, streetwork, vzdelávanie profesionálov, soc.výskum, soc.a diagnostika

10. Vlastné metódy SP s jednotlivcom. Vymedzenie.

metódy vlastné sociálnej práci - metódy, ktoré vznikli priamo v oblasti praxe soc. práce a ktoré sú podľa Herpina na trhu intelektuálnej tvorivosti originálnym príspevkom do metodológie. Zároveň sa predpokladá, že každá z týchto nových metód by mohla prispieť k vyriešeniu potencionálnych kríz hroziacich spoločnosti. Dnes ide o širokú skupinu metód, ktoré z hľadiska ich vnútorných charakteristík môžeme na základe určitých demarkačných hľadísk rozdeliť napr. do nasledovných skupín: Časové hľadisko = klasické metódy (SP s jednotlivcom, prípadová, so skupinou, s komunitou) moderné metódy (Soc. managment, soc. projektovanie, soc. plánovanie) Demografické hradisko = SP s deťmi, s mládežou, s dospelými, s občanmi vyššieho veku, so ženami, s mužmi, s etnickými skupinami, s Rómami… Statusové hľadisko = SP s nezamestnanými, s bezdomovcami, so spoločensky neprispôsobenými osobami, s migrantami, s etnickými minoritami... Podľa miesta výkonu = SP terénna, inštitucionálna, komunitná, ambulantná Podľa druhu vykonanej činnosti/ aktivity = soc. služby, soc. poradenstvo, soc. prevencia, sociálnoprávna ochrana, penitencionárna a postpenitencionárna starostlivosť, soc. prevencia, supervízia, dávky, poistenie, antiopresívne techniky, negociácia, mediácia, náhradná rodinná starostlivosť, posudzovanie potrieb, sprostredkovanie, soc. terapia, krízová intervencia, sociálna intervencia, multiperspektívna prípadová práca, streetwork, vzdelávanie profesionálov, soc.výskum, soc.a diagnostikaKlasifikácia metód SP podľa Hainesa (1975):1. Priame - bezprostredné: objasnenie, informovanie, persuázia, dohľad, tvorba nových možností2. Nepriame: organizácia, dokumentácia, programovanie, plánovanie, metodické konanie, spolupráca s inými odborníkmiMetódy sociálnej práce sa uskutočňujú v   klientovom prirodzenom svete , čím sa vo svojej podstate týkajú štruktúry a rozsahu klientovho sveta, miery zvládnutia tohto sveta, vývojových charakteristík jeho sveta a možností rozširovania klientovho sveta.Vlastná rodina

- metódy sp so zneužívanými, týranými a zanedbávanými deťmi- metódy sp. s osamelými rodičmi- metódy sp. s rodinami v rozvodovom konaní- metódy sp. s mnohoproblémovými rodinami- metódy sp. s obeťami násilia v rodine

Status klienta (miera zvládnutia prichádzajúcich životných situácií)- metódy sp. so zdravotne znevýhodnenými- metódy sp. s jedincami s mentálnym postihnutím- metódy sp. s duševne chorými- metódy sp. so starými ľuďmi- metódy sp. so zomierajúcimi

Svet klienta (nezvládnutie určitej životnej situácie)- metódy sp. s užívateľmi omamných a psychotropných látok- metódy sp. so ženami poskytujúcimi platené sexuálne služby- metódy sp. s rizikovou mládežou- metódy sp. s dlhodobo nezamestnanými- metódy sp. s bezdomovcami- metódy sp. s utečencami

- metódy sp v rámci probačnej (skúška, dôkaz) a mediačnej (neformálny proces riešenia) práce

11. Krízová intervencia (typy kríz, metodika riešení).

Krízová intervencia je metóda, ktorá sa používa v náhlych situáciách (kríza – krisis – z gr. – označovalo súdny spor, ktorý riešil súd, neskôr na označenie situácie – napr. zraňujúcej...) Predpokladom dobrého (správneho) rozhodnutia v priebehu krízy je schopnosť rozlíšiť medzi podstatným a nepodstatným. Krízová intervencia ako metóda sa začala rozvíjať neskoro. Termín kríza – najskôr sa používal v medicíne súvis s obdobím, ktoré predchádzalo zmene v pacientovom zdravotnom stave (buď v smere uzdravenia alebo úmrtia). V posledných desaťročiach sa používa v súvislosti s javmi psychologického, sociálneho a ekologického charakteru. Typy kríz:1. podľa spôsobu manifestácie – t.j. podľa toho, ako sa kríza prejavuje navonok

a) zjavná – človek pripúšťa, že je v takej situácii – uvedomuje si ju; je si vedomý následkov, núti ho to hľadať riešenie; ich výhoda je, že človek akceptuje aj prípadnú odbornú pomoc

b) latentná – človek buď nevie, že sa ocitol v kríze alebo ju popiera; môže ísť aj o dlhé časové obdobie, kedy kríza nie je zjavná, ale potom sa postupne stupňuje – vyústi do zjavnej krízy; prejaví sa aj napr. únikom do choroby, prehnaná aktivita...

2. podľa priebehu akútna kríza - jej priebeh je presne rozpoznateľný chronická – trvá istý čas 3. podľa závažnosti

a) situačná – sú spôsobené udalosťami, ktoré človek nemôže ovplyvniť b) tranzitórna – kríza z očakávaných zmien; c) kríza, ktorá pramení z traumatizujúcej situácie d) kríza dozrievania – je pomerne rozšírená a prikladá sa jej najmenší význam e) kríza prameniaca z psychickej poruchy – nevzniká náhle, ale ako následok chronickej krízy f) psychiatrické neodkladnosti (?) –

Priebeh krízy (Caplan – popísal jednotlivé fázy):1. jedinec vníma ohrozenie, dôsledok – zvýšenie úzkosti - aktivuje sa vyrovnávacia stratégia, ak sa

neosvedčí nastupuje druhá fáza2. ďalší zmätok, pocit zraniteľnosti a nedostatku kontroly nad situáciou - tendencie vyrovnať

rovnováhu náhodným spôsobom; ak sa nedarí redukovať úzkosť a riešenie sa neobjavuje, jedinec vstupuje do ďalšej fázy

3. pokus o predefinovanie krízy s nádejou, že už známe vyrovnávacie prostriedky budú úspešné; nové spôsoby riešenia môžu priniesť rozuzlenie; jedinec je schopný pripustiť pocity a robiť rozhodnutia, ktoré ho môžu vrátiť do „predkrízového“ fungovania; ak sa to nepodarí, kríza sa prehlbuje; v tejto fáze je človek najviac otvorený prijať pomoc

4. závažná psychická dezorientácia - úzkosť prerastá do stavu paniky, objavujú sa hlbšie psychické, emocionálne zmeny; odborný zásah je v tejto fáze najproduktívnejším opatrením

Krízová intervencia Je špecializovaná pomoc osobám, ktoré sa ocitli v kríze ide o zásah nielen na individuálnej úrovni, ale tiež o zásah aj na úrovni rodiny – v nutných prípadoch aj o intervenciu psychofarmakologickú, príp. spojenú s krátkodobou hospitalizáciou. Priekopníkom v tejto oblasti bol Erik Lindeman – 40 roky 20. st. Krízová intervencia býva krátka, niekedy ide len o jedno stretnutie – väčšinou nepresahuje 6 stretnutí. Je zameraná na zvládnutie akútneho problému, často vo viacerých rovinách (aj právna konzultácia) – na riešení sa podieľajú viacerí odborníci. Je to špeciálna schopnosť nutný výcvik, znalosti. Bežnou stratégiou býva, že sú prizvaní rodinný príslušníci, resp. ľudia, ktorý sú pre klienta významní. Krízová intervencia je zásah v dobe krízy, ktorý sa snaží minimalizovať ohrozenie klienta, objaviť a posilniť jeho schopnosť vyrovnať sa so záťažou tak, aby jeho adaptácia posilnila jeho rast a integritu a aby sa predišlo negatívnym, deštruktívnym spôsobom riešenia situácie. Ponúka klientovi pomoc s cieľom uľahčiť komunikáciu, vrátiť sebadôveru, vyjadriť emócie, mobilizovať podporu a umožniť čo najpriliehavejší odhad „jadra“ problému.Princípy krízovej intervencie:

1. okamžitá pomoc - 24 - hodinová dostupnosť 2. ľahká dostupnosť – sieť centier, ich zviditeľnenie; umiestniť v centre mesta3. kontinuálna starostlivosť - podávať informácie kolegom, aby klient nemusel všetko znova opakovať; 4. ciele intervencie (minimálne) – intervencia nemôže vyriešiť všetky problémy klienta – môže ho

podporiť v hľadaní riešenia, pripraviť ho na situáciu; pozornosť zacieliť len na niektoré aktuálne problémy;

5. prevencia možného zhoršenia stavu6. prevencia v kontexte klientových vzťahov - klient je súčasťou rodiny, vzťahu, pracovného alebo

priateľského spoločenstva7. aktívna pomoc – ak je to nutné – direktívny prístup; použiť všetko, čo klientovi prospieva, pomáha mu

– nie je možné držať sa len jednej techniky; musí tu byť istá úroveň ochoty a schopnosti vychádzať klientovi v ústrety;

8. čo najmenej obmedzujúce prostredie – pr. ubytovanie v krízovom centre, len ak je to naozaj nutné – t.j. ak sú vyčerpané všetky ďalšie možnosti (rodiny, priateľov, a pod,...)

Postup - pri práci s klientom v kríze je potrebné venovať pozornosť týmto oblastiam:1. okamžitá redukcia ohrozenia2. prvý odhad situácie a jej posúdenie3. formulácia hypotézy4. intervenciaKrízová intervencia – organizácie, ktoré ju poskytujú:1. linky dôvery – majú výhodu – dostupnosť, poskytujú okamžitú pomoc, sú anonymné2. krízové centrá – majú viac špecializácií; komplexnosť služieb – intervencia ale aj dočasné ubytovanie3. centrá poradensko-psychologických služieb - výhoda – komplexnosť pomoci – odborníci z rôznych

profesií; nevýhoda – horšia dostupnosť (veľké mestá) a zvyčajne mávajú úradné hodiny

12. Mediácia (princíp riešenia konfliktov, mediátor). Mediácia je jedna z najnovších metód (je stále v začiatkoch) v oblasti mimosúdneho vyjednávania. Je to alternatívna metóda pre riešenie sporov, pomáha znižovať prekážky v komunikácii a podporuje sociálne zbližovanie ľudí. Používa sa napr. v právnej praxi. Je to neformálny, štruktúrovaný proces riešenia konfliktov, pri ktorom mediátor, ako nezávislá a nezaujatá osoba, pomáha stranám identifikovať ich záujmy a podporuje ich v hľadaní spoločných, praktických a reálnych riešení, ktoré by uspokojili obe strany. Motivuje ľudí učiť sa meniť svoje postoje a chovania. Pomáha riešiť problémy novými spôsobmi, vyjadrovať svoje pocity a zamerať ich pozitívnym smerom. Je to aktívny štruktúrovaný proces, zameraný na vytvorenie dohody v konkrétnom prípade.. Rozoznávame 5 typov správania sa ľudí v konfliktoch (pri ich riešení):

a) prispôsobenie sa - submisívne správanieb) presadenie sa - dôraz len na c) únik - daný spor sa necháva tak, nerieši sa, o veci sa nediskutuje d) kompromis - klasické riešenie e) dohoda (konsenzus) - adekvátne riešenie; najefektívnejší, ale časovo najnáročnejší spôsob

Princípy mediácie a jej výhody:a) nestrannosť - ide o schopnosť mediátora pristupovať k stranám bez predsudkov; b) vyváženosť - ide o zabezpečenie toho, aby sa strany rovnomerne podieľali na riešení sporuc) neutralita - nehodnotiaci postoj mediátora ku klientom; mediátor rešpektuje názory, postoje, návrhy d) nezávislosť - žiadne finančné, vzťahové alebo psychické prepojenie s niektorou stranou; Rola a schopnosti mediátoraMediátor je ústredná postava – sociálny pracovník – má niekoľko úloh - je to školený profesionál so špecifickými schopnosťami, odbornými znalosťami, analytickými schopnosťami a skúsenosťami Hlavné úlohy mediátora:1. vysvetliť proces mediácie, jej fázy a postupy 2. uľahčiť komunikáciu a byť zodpovedný za proces 3. zhromažďovať informácie o danom prípade a pracovať so stanoviskami, emóciami a postojmi

klientov

4. analyzovať informácie, definovať sporné body – budúce predmety jednania, rozlišovať ich 5. sprostredkovať dohodu, zvažovať jednotlivé návrhy a pomáhať so spísaním dohody – 6. Schopnosti efektívnej komunikácie:Nevhodné postupy: radiť stranám; hodnotiť ich názory a skutky –moralizovať; dávať najavo, že je šokovanýProces mediácie a   jej fázy – postup: 0. fáza – príprava - získať klientov pre mediáciu; 1. fáza – zahájenie – otvorenie - privítať, vzájomne sa predstaviť2. fáza - mediátor načúva stranám – aktívne načúvať účastníkom; porozumieť, 3. fáza - strany načúvajú jedna druhej - pomôcť každej zo strán pochopiť, ako vníma konflikt 4. fáza - hľadanie možných riešení - pomôcť nájsť riešenie – k prospechu všetkých5. fáza - dosiahnutie dohody - strany predložia revidované návrhy riešení6. fáza - spísanie dohody a záver mediačného procesu - spísať dohodu tak, aby bola vyvážená, reálna,

konkrétna, časovo vymedzená, dosiahnuteľná a merateľná

Konflikty vhodné pre mediáciu: ak sú strany závislé na vyriešení sporu, pretože obe prispeli svojím správaním a konaním k vytvoreniu

konfliktu – ak to tak nie je, bude len na vôli druhej strany, aby vyšla v ústrety strane, ktorá sa cíti poškodená

kde obe strany cítia približne rovnakú mieru zodpovednosti – ak to tak nie je, odmietnu akúkoľvek spoluprácu

ak spor a jeho potencionálne riešenie dáva priestor pre hľadanie dohôd, vyhovujúcich obom stranám (tzn. existuje viac než jedna, dve možnosti)

kde strany sú schopné komunikovať – aspoň na minimálnej úrovni, kvôli výmene informácií ak ide o konflikt, ktorý má súvis so súdnym konaním (napr. násilie) – t.j. trestno-právne záležitosti, ale

napr. rozvod je vhodný strany ani ich právni zástupcovia nezastávajú názor, že je nutné, aby jedna strana bola víťazom a druhá

porazeným obe strany súhlasia s mediáciou

Nevhodné konflikty pre mediáciu: účastníci sporu konajú zásadovo – ak sa jedna strana snaží poraziť druhú kde jedna strana používa hrozby, fyzické násilie na dosiahnutie svojich záujmov situácia, keď ide i základné občianske a ústavné práva, s nárokmi na odškodnenie ak jedna strana nie je ochotná poskytnúť všetky informácie a odmieta ich objektívne overenie ak sú účastníci pasívni – chcú vyriešiť konflikt aj za cenu zrieknutia sa vlastných práv ak jeden z účastníkov je závislý (alkohol, drogy) ako sa jedna zo strán dožaduje autority, ktorá by rozhodla (mediátor nie je sudca) účastníci s patologickými rysmi osobnosti alebo agresívnym správaním nie sú schopní ani po oddelení

produktívne diskutovať ak má mediátor morálne, etické zábrany alebo predsudky týkajúce sa osôb alebo predmetu sporu

predať inému

Mediácia v SP - používa sa na riešenie interpersonálnych konfliktov (partnerské, rodinné) problémy; problémy s komunitami (etniká); u nás málo využívaná – nedostatok mediátorov + málo informácií o alternatívnych spôsoboch riešenia sporov. Mediácia je možná v oblastiach: rodina – predrozvodová, rozvodová, majetkové spory, medzigeneračná...; komunitná; obchodná – medzi firmami a v rámci firiem; trestnoprávna a občianskoprávna.

13. Streetwork (objekty, metódy, harm-reduction).

Streetwork = je to metóda sociálnej práce, zaoberá sa rizikovými skupinami klientov, ktorých životný štýl je priamo spojený s pouličným životom (ak tam trávia väčšinu svojho času, zarábajú na ulici - tieto osoby sú kontaktované vo svojom prirodzenom prostredí). Orientuje sa na podporu skupín a jednotlivcov (podpora – v zmysle uľahčenia ich životnej situácie + znižovanie rizika - infikované injekcie a tiež ich akceptácia - pochopenie zo strany spoločnosti).

Cieľové skupiny:a) detskí klientib) mládež:c) dospelí klienti: bezdomovci – je ich niekoľko typov:d) klienti, ktorí sa živia prostitúciou – riziko prenosu chorôbFormy streetworku:1. priama práca – spätá s klientom na ulici – je najdôležitejšia

- streetwork – depistáž (vyhľadávanie, kontakt s nimi); - K-centrá – (komunitné, nízkoprahové)

2. HARM REDUCTION – znižovanie rizika distribúcia – kondómy, ihly, injekčné striekačky; 3. nepriama práca príprava projektov získavanie financií , ,vzdelávanie v tejto oblasti 4. presmerujúce aktivity

- supervízia- mediácia- sociálna asistencia – doprovod klienta pri vybavovaní na úradoch

Dôležitý je aj monitoring – mapovanie terénu, je zameraný na poznanie charakteru lokalít, sieť pomáhajúcich zariadení, miesta kde sa vykonáva nežiaduca činnosť a pod. Vyhľadávanie sa orientuje na výskyt nápadných skupín ľudí so sklonom k násiliu a protispoločenskému správaniu.

14. Supervízia (formy a metódy, bálintovské skupiny). Syndróm vyhorenia.

Supervízia je metóda zvyšovania:a) kvality a profesionality sociálnej práce - úsilie, aby sa zlepšovali metódy v sociálnej práci – pr.

vzdelávanie sociálnych pracovníkovb) zvyšovania kompetencií sociálneho pracovníka – t.j. zvyšovanie reakčných schopností – jeho rozvoj

ako profesionála Supervíziu realizujú supervízori. Supervízor má bohaté skúsenosti v sociálnej práce. Vedie sociálnych pracovníkov pri práci s klientom – je to konzultant

Typy (formy) supervízie:1. individuálna supervízia – supervízor pracuje s jedným pracovníkom2. skupinová – práca so skupinou sociálnych pracovníkov

a) riadiaca – supervízor je zároveň riadiacim pracovníkomb) výcviková – ide o výcvik, posilnenie kompetencií SP, naučí novým skúsenostiamc) bálintovské skupiny – sú postavené na inom základe; autor – Michel Balint = supervízor nie je

dominantný; tvoria ju sociálny pracovníci z rôznych oblastí; je to skupinová metóda riešenia problému, ktorá sa využíva hlavne v psychterapii

3. kolegiálna supervízia – riešenie problémov s kolegami na pracovisku; 4. intervízia – skupinová supervízia bez supervízora 5. autovízia – realizovaná na sebe samom; sociálny pracovník si je sám supervízorom 6. vzájomné konzultovanie dvoch kolegov – recipročná - dopredu sa musí určiť kto je supervízor a

kto je supervidovanýPodľa formy supervízie a pozície supervízora:

a) internáb) externá - voči inštitúcii

Podľa toho ako často a kde sa supervízia vykonáva:a) pravidelnáb) príležitostná

Syndróm vyhorenia je súbor typických príznakov vznikajúcich u pracovníkov pomáhajúcich profesií v dôsledku nezvládnuteľného pracovného stresu. Pracovníkom môže byť profesionál, ale i dobrovoľník. Je na subjektívnej úrovni prevládajúcou príčinou toho, že pracovník sociálnych služieb svoju úlohu nezvláda alebo sociálnu prácu opúšťa. Ten, kto organizuje sociálnu prácu, by mal užívať metodické postupy tak, aby pravdepodobnosť vývoja syndrómu vyhorenia minimalizoval. Syndróm vyhorenia je vždy výslednicou

interakcie podmienok k práci vytvorených organizácií, pre ktoré profesionál alebo dobrovoľník pracuje, a subjektívnych očakávaní pracovníka.Prejavy syndrómu vyhorenia

- neangažovaný vzťah ku klientom, - držanie sa zavedených a štandardných postupov- práci je venované nutné minimum energie- preferencia administratívnych činností - dôraz na pracovné pozície, na služobný postup, - v úvahách o účinnosti služby, príp. i o budúcnosti klientov prevláda skepsa;- časté pracovné neschopnosti, žiadosti o platené voľno, niekedy i tehotenstvo;- obmedzovanie komunikácie s kolegami, niekedy i konflikty s nimi;- pocity depersonalizácie, vyčerpania;- v ojedinelých prípadoch i zneužívanie klientov.

15. Sociálna terapia a sociálna intervencia. (totožné s otázkou č. 5!!!)

16. Sociálna diagnostika. Diagnostikovanie a metóda hodnotenia. Sociálna diagnóza tak obsahuje informácie o osobnosti klienta , o vzťahoch klienta k jeho užšiemu i širšiemu sociálnemu prostrediu, o situácii, v ktorej sa klient nachádza a reálny popis „všeobecnej“ situácie, v ktorej klient žije, čiže z   jeho užšieho i širšieho prostredia. Predpokladá sa tu úzka spolupráca profesionálov, ktorých cieľom je intervencia v prospech klienta. SP hodnotí len zistené fakty, rešpektuje odborné stanoviská iných zainteresovaných odborníkov. Výsledný produkt hodnotiacej činnosti je sociálna diagnóza - psychosociálna bilancia - diagnostické hodnotenie (určenie hlavného problému)... Hodnotenie/diagnostikovanie sa neorientuje iba na problémy, ktoré je treba riešiť. Rovnako sa analyzujú pozitívne i negatívne fakty a tak je výsledok hodnotenia pre klienta menej zraňujúci. Obsahuje i subjektívny rozmer (rešpektovanie rozumového i emocionálneho prístupu k spracovaniu faktov). Je to proces, ktorého sa klient aktívne zúčastňuje. Počas diagnostikovania by medzi soc. prac. a klientom mala panovať zhoda v snahe 1. odhaliť a pomenovať problém; 2. postaviť správny cieľ; 3.nájsť možnosti riešenia. Cieľom diagnostiky je stanoviť adekvátnu formu pomoci, ktorá bude pre klienta úspešná!!!

Kľúčové vedomosti o klientovi v procese diagnostikovania:1. informácie o klientovi - meno, dátum narodenia, bydlisko, počet detí, vzťahy v rodine, v zamestnaní, vzdelanie, temperament, schopnosť kooperovať a asertívne jednať = dynamické poznávanie (stav)2. zručnosti a schopnosti klienta - spoľahlivosť, dôvera, presnosť, dodržiavanie termínov, schopnosť zvládať záťažové situácie, autokontrola, prijatie zmeny, progres = klinické poznávanie (fungovanie)3. Informácie o prostredí - usporiadanie bytu, dostupnosť služieb, možnosť rekvalifikácie = genetické poznáv.

17. Sociálne služby (MSP s jednotlivcom v zákone č. 448/2008 v. z. n. p.)

ZÁKON 448 z 30. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov § 1Predmet zákona = Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. § 2Sociálna služba = odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO,

d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.Nepriaznivá sociálna situácia = ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podm. na uspokojovanie zákl. životných potrieb, b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života, c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, d) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi.Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO = zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.Krízová sociálna situácia = ohrozenie života alebo zdravia FO a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladne riešenie sociálnou službou. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. § 3Účastníci právnych vzťahov a) prijímateľ sociálnej služby, b) poskytovateľ sociálnej služby, c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), d) obec, e) vyšší územný celok, f) partnerstvo.Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorá je a) občan Slovenskej republiky, ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo prechodný pobyt b) cudzinec, ktorý je občan členského štátu EÚ, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „Európsky hospodársky priestor“), má registrovaný trvalý pobyt na území SR a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky, c) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR d) rodinný príslušník cudzinca, ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR e) cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana SR s trvalým pobytom na území SR a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR f) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov, g) cudzinec, ktorému bol udelený azyl h) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území SR i) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území SR a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou, j) cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana k) cudzinec, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko l) Slovák žijúci v zahraničí, ktorý sa zdržiava na území SR v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní; splnenie tejto podmienky je Slovák žijúci v zahraničí povinný preukázať na účely trvania nárokov získaných podľa tohto zákona každý kalendárny rok.

Poskytovateľom sociálnej služby je obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný

poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“).- Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby, len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo.

- Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj cudzinec § 4Partnerstvo = je zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programovna predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce. Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou, vyšším územným celkom, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, zástupcami komunity a inou osobou (písomná zmluva). § 5Zásada rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní sociálnych služieb = práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania § 6Práva pri poskytovaní sociálnej služby FO má právo: výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb má právo aj na utvorenie podmienok, nenarušovanie svojho osobného priestoru, podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení, má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom. Povinnosti poskytovateľa: a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby, b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností, c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni, d) spolupracovať s rodinou, obcou a komunitou... § 8Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre FO, ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby. § 9Povinnosť poskytovateľa plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy a hodnotiť priebeh; povinnosť dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov; povinnosť splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a prevádzku zariadenia; umožniť vykonanie hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby a poskytnúť súčinnosť pri tomto hodnotení; určiť v zriaďovacej listine alebo vo vnútornom predpise druh a formu poskytovanej sociálnej služby a názov zariadenia, predmet jeho činnosti a jeho odborné zameranie, a ak je to účelné a vhodné, aj cieľovú skupinu FO; vypracovať a uskutočňovať program supervízie; oznámiť začatie poskytovania sociálnej služby príslušnému orgánu; uzatvoriť písomnú dohodu o úschove cenných vecí... § 10Povinnosti poskytovateľa sociálnej služby pri ochrane života, zdravia a dôstojnosti prijímateľa § 11Určenie druhu sociálnej služby, formy sociálnej služby a rozsahu poskytovania sociálnej služby § 12Druh sociálnej službya) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach, ktorými sú 1. nocľaháreň, 2. útulok, 3. domov na pol ceste, 4. nízkoprahové denné centrum, 5. zariadenie núdzového bývania,b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú 1. pomoc pri osobnej star. o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, 2. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti, 3. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu,c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ŤZP, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú 1. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre FO, ktoré sú odkázané na pomoc inej FO a pre FO, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, 2. opatrovateľská služba, 3. prepravná služba,

4. sprievodcovská služba a predčitateľská služba, 5. tlmočnícka služba, 6. sprostredkovanie tlmočníckej služby, 7. sprostredkovanie osobnej asistencie, 8. požičiavanie pomôcok,d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií, ktorými sú 1. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci, 2. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,e) podporné služby, ktorými sú 1. odľahčovacia služba, 2. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností, 3. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre, 4. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre, 5. poskytovanie sociálnej služby v jedálni, 6. poskytovanie sociálnej služby v práčovni, 7. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať. § 13Forma sociálnej služby - Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa FO zdržiava. § 14Rozsah poskytovania sociálnej služby = neurčitý čas alebo na určitý čas. § 15Vykonávanie odborných činností, obslužných činností a ďalších činností § 16Odborné činnostia) základné sociálne poradenstvo,b) špecializované sociálne poradenstvo,c) pomoc pri odkázanosti FO na pomoc inej FOd) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,e) sociálna rehabilitácia,f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení,g) pracovná terapia,h) tlmočenie,i) sprostredkovanie 1. tlmočenia, 2. osobnej asistencie,j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.Odbornú činnosť podľa písm. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64. Odborné činnosti podľa písm. b) a e) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88. § 17Obslužné činnosti = sú ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. § 18Ďalšie činnosti = sú utváranie podmienok k výkonu obslužných činností; na vykonávanie nevyhnutnejzákladnej osobnej hygieny; vzdelávanie; záujmovú činnosť; osobné vybavenie FO § 19Sociálne poradenstvo = je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva. § 20Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov = odborná činnosť, ktorá sa vykonáva s písomným súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí, pomoc pri vybavovaní osobných dokladov, pri spisovaní a podávaní písomných podaní, vypisovaní tlačív, pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme FO. § 21Sociálna rehabilitácia = odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej

osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. § 22Ošetrovateľská starostlivosť v zariadení § 23Pracovná terapia § 24Fyzická osoba je odkázaná na sociálnu službu na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovaniezákladných životných potrieb, ak nie je schopná svoje základné životné potreby uspokojovať sama. Pri voľbe formy sociálnej sa zohľadňuje spôsob života fyzickej osoby a prostredie, v ktorom sa zdržiava. § 25Nocľaháreňa) poskytuje 1. ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania, 2. sociálne poradenstvo,b) utvárajú podmienky na 1. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, 2. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín. § 26Útuloka) poskytuje 1. ubytovanie na určitý čas, 2. sociálne poradenstvo, 3. nevyhnutné ošatenie a obuv,b) utvárajú podmienky na 1. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, 2. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, 3. pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, 4. záujmovú činnosť. § 27Domov na pol ceste - po skončení poskytovania SS v zariadení, alebo po skončení pobytu v zariadení alebo po skončení starostlivosti zariadení SPOaSK alebo po prepustení z výkonu trestu z väzby.a) poskytuje 1. ubytovanie na určitý čas, 2. sociálne poradenstvo, 3. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, 4. pracovná terapia,b) utvárajú podmienky na 1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, 2. vykonávanie základnej osobnej hygieny, 3. pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, 4. záujmovú činnosť. § 28Nízkoprahové denné centruma) poskytuje 1. sociálne poradenstvo, 2. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, 3. nevyhnutné ošatenie a obuv,b) utvárajú podmienky na 1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, 2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, 3. záujmovú činnosť. § 29Zariadenie núdzového bývania = fyzickej osobe, na ktorej je páchané násilie, ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi, osamelej tehotnej žene a rodičovi alebo rodičom s deťmi, fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek alebo ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby bývanie. § 30Neverejný poskytovateľ sociálnej služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, ak je to vhodné a účelné, môže vykonávať na základe udelenej akreditácie opatrenia podľa osobitného predpisu. § 31Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života § 32Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti § 33Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu § 34Zariadenie podporovaného bývania = pre FO, ktorá je odkázaná na pomoc inej FO § 35Zariadenie pre seniorova) poskytuje 1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. sociálne poradenstvo, 3. sociálna rehabilitácia,

4. ošetrovateľská starostlivosť, 5. ubytovanie, 6. stravovanie, 7. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, 8. osobné vybavenie,b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí,c) zabezpečuje záujmová činnosť. § 36Zariadenie opatrovateľskej služby § 37Rehabilitačné stredisko§ 38Domov sociálnych služieba) poskytuje 1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. sociálne poradenstvo, 3. sociálna rehabilitácia, 4. ošetrovateľská starostlivosť, 5. ubytovanie, 6. stravovanie, 7. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, 8. osobné vybavenie, 9. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu- dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba,b) zabezpečuje 1. pracovná terapia, 2. záujmová činnosť,c) utvárajú podmienky na 1. vzdelávanie, 2. úschovu cenných vecí.+ výchova – ak sa jedná o dieťa § 63Fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do registra, musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahua bezúhonná. Odborná spôsobilosť je splnenie stupňa vzdelania. Splnenie kvalifikačného predpokladusa posudzuje a preukazuje dokladmi. Ak žiada o zápis do registra osoba, ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu, podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom.Kvalifikačné predpoklady a ďalšie vzdelávanie potrebné na vykonávanie SS - Činnosti v oblasti sociálnych služieb podľa tohto zákona vykonáva fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a odborne spôsobilá na výkon týchto činností.- Základné sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov vykonáva fyzická osoba, ktorá má a) vyššie odborné vzdelanie získané absolvovaním vzdelávacieho programu akreditovaného podľa osobitného predpisu v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu, sociálnu pedagogiku, špeciálnu pedagogiku, liečebnú pedagogiku, andragogiku, sociálnu a humanitárnu prácu, sociálno-právnu činnosť a charitatívno-misijnú činnosť, b) vysokoškolské vzdelanie získané štúdiom v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe zameranom na sociálnu prácu, sociálnu pedagogiku, špeciálnu pedagogiku, liečebnú pedagogiku, psychológiu akreditovanom podľa osobitného predpisu alebo uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou, c) akreditovaný vzdelávací kurz v oblastiach uvedených v rozsahu najmenej 150 hodín a prax pri výkone povolania v oblasti sociálnej práce v trvaní najmenej troch rokov, ak má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré nie je uvedené v písmene b).- Špecializované sociálne poradenstvo vykonáva fyzická osoba, ktorá má trojročnú prax s cieľovou skupinou a má a) vysokoškolské vzdelanie získané štúdiom v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe zameranom na sociálnu prácu akreditovanom podľa osobitného predpisu, alebo b) vysokoškolské vzdelanie získané v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe akreditovanom podľa osobitného predpisu, zameranom na činnosť, ktorá sa poskytuje v rámci špecializovaného sociálneho poradenstva.

- Špecializované sociálne poradenstvo pre fyzickú osobu s ŤZP vykonáva aj fyzická osoba so stredoškolským vzdelaním príslušného zamerania, ak má byť súčasťou špecializovaného sociálneho poradenstva poskytovanie poradenstva prostredníctvom činností, na vykonávanie ktorých sanevyžaduje vzdelanie podľa odseku 5, a ak táto fyzická osoba má jednoročnú prax zodpovedajúcu obsahu činnosti v rámci poskytovaného špecializovaného sociálneho poradenstva.- Sociálny pracovník je fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v prvom stupni, druhom stupni alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.- Supervíziu vykonáva fyzická osoba, ktorá splnila podmienku podľa odseku 4 písm. b) a absolvovala odbornú akreditovanú prípravu supervízora v oblasti sociálnej práce alebo poradenskej práce.- Opatrovateľ- Tlmočník- Pomoc pri výkone opatrovníckych práv a   povinností podľa tohto zákona vykonáva len fyzická osoba,ktorá získala vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore sociálnapráca, psychológia, právo alebo v študijných odboroch pedagogického zamerania, alebo má uznaný doklado takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.- Vychovávateľ a ďalší pedagogický zamestnanec v zariadení musí spĺňať kvalifikačné - Činnosť pracovnej terapie môže podľa tohto zákona vykonávať fyzická osoba, ktorá získala strednéodborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore a ktorá absolvovala akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej práce v rozsahu najmenej 150 hodín.- Sociálny pracovník alebo fyzická osoba s úplným stredným vzdelaním, ktorá absolvovala akreditovanývzdelávací kurz v oblasti sociálnej rehabilitácie v rozsahu 150 hodín, je na účely tohto zákona inštruktor sociálnej rehabilitácie.- Koordináciu výkonu poskytovania sociálnej rehabilitačnej činnosti vykonáva sociálnypracovník alebo fyzická osoba, ktorá splnila podmienku podľa odseku 4 písm. b) a c).

18. Resocializácia a sociálna rehabilitácia. Sociálna rehabilitácia = (Z.448/2008, § 21) odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti FO rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách Je to metóda zameraná na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti; bez potreby zmeny začleňujeme klienta späť do spoločnosti K základným princípom sociálnej rehabilitácie patrí: 1. orientácia na potreby klienta, 2. orientácia na klienta ako individualitu, 3. orientácia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetencií 4. orientácia na image sociálneho klienta Z hľadiska časovej organizácie delíme sociálnu rehabilitačnú činnosť: 1. preventívna 2. aktuálna 3. následná Resocializácia = sociálne výchovné pôsobenie na zmenu chovania klienta s cieľom opätovného začlenenia jedinca do spoločnosti. Cieľom je znovuobnovenie aktívnej adaptácie jedinca na spoločenský systém. Klientmi sú hlavne občania prepustení z výkonu trestu, väzby, drogovo závislí, spoločensky izolovaní.

19. Pojmologické otázky sociálnej práce (metódy, techniky, metodológia.......).(Obsiahnuté v otázke č. 1!!!)

20. Čo je metóda sociálnej práce? Ktoré metódy v sociálnej práci pokladáme za hlavné? Čo je technika? Čo je metodika? (Obsiahnuté v otázke č. 1!!!)

21. Metódy sociálnej práce s obeťami hromadných nešťastí.

- Hromadné nešťastia obmedzené – udalosť, ktorá náhle ohrozuje najviac 10 osôb, ktoré sú zranené alebo inak dotknuté, pričom aspoň jedna je zasiahnutá závažne (je v akútnom ohrození života).

- Hromadné nešťastia rozsiahle – udalosť, ktorá náhle ohrozuje väčší počet ľudí než 10, počet závažne dotknutých však neprevýši 50.

- Katastrofa – náhle vzniknutá mimoriadna udalosť veľkého rozsahu, ktorá ohrozuje viac ako 50 osôb, aj keď je už miera postihnutia akokoľvek závažná.

Podľa klasifikácie WHO môžeme rozoznávať tieto druhy katastrof:1. Živelné pohromy:a) poveternostné vplyvy.;b) sopečné výbuchy a ich následky –súvisiace zmeny klímy;c) pohyby zeminy a vodnej hmoty – zosuvy pôdy, povodne, lavíny;d) zemetrasenie a jeho následky – zosuvy, epidémie, požiare a pod.2. Sociálno – ekonomické katastrofy (či katastrofy spôsobené činnosťou človeka):a) civilizačné pohromy dopravné havárie, priemyslové havárie, havárie v oblasti vodných staviebb) mimoriadne situácie vojensko – politického charakteru – vojnové konflikty, občianske vojny,

terorizmus všetkého druhu, zrútenie ekonomiky, migračné vlny.Následky hromadných nešťastí1. Hmotné následky – fyzické, finančné2. Nehmotné následky – psychické, sociálnePodľa miery zasiahnutia traumatizujúcou udalosťou rozoznávame tieto druhy obetí:1. Obete priame 2. Príbuzní, priatelia, alebo inak blízke osoby obeti priamych 3. Obyvatelia lokality, v ktorej ku katastrofe došlo

17

4. Záchranári

Najčastejšie reakcie obetí na dlhotrvajúcej stresovej situácie, ktoré majú nasledujúce charakteristiky:

- príčina prichádza zvonku;- je extrémne desivá;- navodzuje prežitok ohrozenia života, telesnej alebo duševnej integrity;- navodzuje pocit bezmocnosti.

Reakcie na traumatickú udalosť sa nemusí prejaviť bezprostredne, ale až s častým časovým odstupom. Hovoríme potom o oneskorenej reakcii = posttraumatická reakcia

1. Tendencie k znovuprežívaniu traumatického obsahu 2. Tendencia vyhnúť sa myšlienkam či pocitom spojených s traumou 3. Pretrvávajúce prejavy zvýšenej dráždivostiĎalším sprievodným znakom môže byť tzv. somatizácia, pri ktorej sa nepretržité a nevyjadrené emócie prejavujú ako bolesti či telesné problémy. Súvisí to nepochybne i s dlhodobým telesným napätím. Pre tieto problémy potom somatický lekár často nenachádza podklad, čo je mätúce pre postihnutého i jeho okolie. Ďalšou komplikáciou býva neadekvátna únava, ktorá môže byť zle pochopená ako lenivosť alebo nezáujem o zlepšenie situácie. Kapacita môže byť k dispozícii vo vzťahoch – k partnerom, deťom a priateľom – zmenšená a býva dôvodom ku konfliktom a negatívnym zmenám v sociálnom zázemí.

Spracovanie zážitku hromadného nešťastia Na rozdiel od povery, že každý, kto bol postihnutý katastrofou, potrebuje odbornú starostlivosť, prax

ukazuje, že väčšina ľudí prejde procesom spracovania katastrofy dobre a je schopný pokračovať v normálnom živote. U niektorých však môže proces uzdravovania prebiehať s problémami (proces trvá neúmerne dlho; proces sa zastaví v niektorej fáze; znovuprežívanie je tak intenzívne, že narušuje bežný tok života).Spracovanie šokujúcej udalosti - Horowitz (1993)

1. Fáza výkriku – prvá reakcia u väčšiny ľudí je strach, zmätok a nedôvera. 2. Popieranie a znovuprežívanie – následky udalosti sú tak veľké, že ich človek nemôže prijať naraz.

Popieranie môže mať mnoho podôb, v zásade ide o formy oddelenia sa od udalosti a následných dôsledkov.

3. Fáza dokončovania traumy – tu sa väčšinou rozhoduje, či sa tu proces pohne k uzdraveniu a k integrácii zážitkov. Veľmi dôležitá je v tejto fáze práca pomáhajúcich profesií v teréne.

Každá osoba nemusí prechádzať všetkými fázami; niektorí ľudia si o pomoc žiadajú aj po dlhšej doby od udalosti; je veľká variabilita procesu, každý má svoje osobité potreby a cesty k uzdraveniu; potreba pomoci sa môže objavovať postupne a „po kúskoch“.

Poskytovanie pomoci obetiam traumatizujúcej udalostiJe treba, aby praktická, psychická pomoc a vedenie zásahu vzbudzovali u postihnutého človeka

vedomie, že je videný ako plnoprávny občan; tým sa môže obnoviť alebo upevniť dôvera v okolie a v spoločnosť vôbec. Niekedy je nutné postihnutých viac a aktívne viesť, eventuálne konfrontovať s podnetmi, ktoré odmietajú (napr. keď odmietajú pohľad na zničené obydlie) a blokujú tak proces spracovania traumy. Proces spracovania traumy môže negatívne ovplyvniť, keď v sieti najbližších ľudí niekto chýba, zlyháva, prejavuje strach alebo negativizmus. Práve tu môže sociálny pracovník poskytnúť neoceniteľnú službu.

18