©mgr. martina haratíková · pdf filepríručka pre chovateľov...

Príručka pre chovateľov potkanov ©Mgr. Martina Haratíková

1

Verzia 1.0


2

Úvodom Táto príručka vznikala a vzniká postupne z článkov, ktoré sú uverejnené na mojej internetovej stránke http://www.squeek-rat.info. Keďže nijaké informácie nie sú konečné, nie je ani toto konečná verzia príručky. Jej obsah bude postupne doplňovaný o ďalšie a ďalšie poznatky a postrehy, a aktuálnu verziu vždy nájdete na stránke http://www.squeek-rat.info . Príručku môžete otvoriť v programe Adobe Acrobat Reader, ktorý umožňuje iba jej čítanie a vytlačenie. Môžete ju voľne šíriť buď prostredníctvom odkazu na jej umiestnenie na internete alebo v tlačenej forme, avšak vždy ako celok a bez zásahu do jej obsahu. Akékoľvek iné použitie príručky (prípadne jej časti) je viazané na môj písomný súhlas. Fotografie a kresby môžu byť bez súhlasu autorov voľne šírené len ako súčasť tejto príručky. Akékoľvek samostatné použitie obrázku či fotografie je viazané na písomný súhlas autora. (Autori fotografií a obrázkov sú na nich riadne označení.) Špeciálne poďakovanie:

� MVDr. Jaruške Řezníkovej (Jaji) a MVDr. Lee Wildnerovej Pletichovej (Levvv) za ich odbornú pomoc, korekcie, pripomienky, opravy a hlavne trpezlivosť

� Touareg a Womi za ich skvelé ilustrácie � Levvv, Nefertity, Womi, Samyase, Kawalskemu, Percy, Katy, Kike, Touareg, Dcerke, Zulu,

Baške, Jiřinke, Grove, Lenine, Bebeche a Tomášovi Brecíkovi za poskytnutie fotografií � Nifl, Dcerke, Potkanbabe, Bebeche, Grove, Nevi, Dragonniese a všetkým ostatným, ktorí so

mnou mali vždy trpezlivosť pri mojich večných dotazoch a otázkach a obohatili príručku svojimi nápadmi ☺

Ak vám v príručke niečo chýba, chceli by ste niečo doplniť či zmeniť, máte akékoľvek nápady na vylepšenie, napíšte mi mail na [email protected]. Maťa


3

OBSAH

1. PÁR ÚDAJOV O POTKANOVI .................................................................................................................................... 5

1.1. PÔVOD POTKANA (RATTUS NORVEGICUS) .......................................................................................................................... 6 1.2. POTKANIE ZVLÁŠTNOSTI ................................................................................................................................................. 6 1.3. VARIETY POTKANA LABORATÓRNEHO ................................................................................................................................ 7 1.4. ROZDIEL MEDZI SAMČEKOM A SAMIČKOU ........................................................................................................................... 8

2. ČO POTREBUJETE VEDIEŤ EŠTE PRED KÚPOU POTKANA .......................................................................................... 9

2.1. PRED SAMOTNOU KÚPOU ............................................................................................................................................. 10 2.2. PREČO POTKAN POTREBUJE KAMARÁTA ............................................................................................................................ 11 2.3. ZABEZPEČENIE VHODNÝCH PODMIENOK ........................................................................................................................... 13 2.4. ZÁKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ ........................................................................................................................... 14 2.5. KÚPANIE POTKANA – ÁNO ALEBO NIE? ............................................................................................................................ 23 2.6. ZOZNAMOVANIE ......................................................................................................................................................... 24 2.7. AKO ZO SAMČEKA VYCHOVAŤ MAZNÁČIKA ........................................................................................................................ 26 2.8. ČO ROBIŤ S POTKANOM, KTORÝ ZAČAL VYSTRKOVAŤ ROŽKY? ................................................................................................. 27

3. BÝVANIE ................................................................................................................................................................ 29

3.1. KLIETKA .................................................................................................................................................................... 30 3.2. TERÁRIUM ................................................................................................................................................................. 31 3.3. ZARIADENIE KLIETOK (TERÁRIÍ) ....................................................................................................................................... 32

4. POTRAVA ............................................................................................................................................................... 33

4.1. NIEKOĽKO FAKTOV NA ZAČIATOK ..................................................................................................................................... 34 4.2. ZÁKLADNÉ VÝŽIVOVÉ HODNOTY ..................................................................................................................................... 34 4.3. GLYKEMICKÝ INDEX POTRAVÍN ....................................................................................................................................... 35 4.4. VITAMÍNY .................................................................................................................................................................. 36 4.5. KŔMNE ZMESI PRE POTKANY ......................................................................................................................................... 37 4.6. ĎALŠIE DOPLNKY STRAVY .............................................................................................................................................. 40

5. ANATÓMIA POTKANA ........................................................................................................................................... 43

5.1. OPORNÁ SÚSTAVA ....................................................................................................................................................... 44 5.2. POHYBOVÁ SÚSTAVA .................................................................................................................................................... 45 5.3. OBEHOVÁ SÚSTAVA ..................................................................................................................................................... 46 5.4. DÝCHACIA SÚSTAVA ..................................................................................................................................................... 48 5.5. TRÁVIACA SÚSTAVA ..................................................................................................................................................... 49 5.6. REPRODUKČNÝ SYSTÉM ................................................................................................................................................ 52 5.7. ENDOKRINNÁ SÚSTAVA ................................................................................................................................................. 53 5.8. KRYCIA SÚSTAVA ......................................................................................................................................................... 55 5.9. NERVOVÁ SÚSTAVA ...................................................................................................................................................... 56 5.10. ZMYSLOVÁ SÚSTAVA .................................................................................................................................................. 57 5.11. VYLUČOVACIA SÚSTAVA .............................................................................................................................................. 60 5.12. LYMFATICKÝ SYSTÉM .................................................................................................................................................. 60

6. SPRÁVANIE POTKANOV ......................................................................................................................................... 61

6.1. HODNOSTNÝ REBRÍČEK ................................................................................................................................................. 62 6.2. AGONISTICKÉ SPRÁVANIE .............................................................................................................................................. 62 6.3. RODIČOVSKÉ SPRÁVANIE ............................................................................................................................................... 64 6.4. REPRODUČNÉ SPRÁVANIE ............................................................................................................................................. 65

7. ROZMNOŽOVANIE POTKANOV .............................................................................................................................. 67

7.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE ........................................................................................................................................................ 68 7.2. ZDRAVOTNÉ ASPEKTY KRYTIA POTKANOV .......................................................................................................................... 69 7.3. PÁRENIE ....................................................................................................................................................................71

8. CHOROBY POTKANOV ........................................................................................................................................... 73

8.1. CHOROBY DÝCHACÍCH CIEST .......................................................................................................................................... 74 8.2. CHOROBY A DEFEKTY KOŽE ............................................................................................................................................ 80 8.3. CHOROBY NERVOVÉHO SYSTÉMU.................................................................................................................................... 86 8.4. CHOROBY OKA ........................................................................................................................................................... 88 8.5. CHOROBY REPRODUKČNÉHO SYSTÉMU ............................................................................................................................ 91


4

8.6. CHOROBY SRDCA ........................................................................................................................................................ 93 8.7. CHOROBY TRÁVIACEHO TRAKTU ..................................................................................................................................... 95 8.8. NÁDORY A NOVOTVARY .............................................................................................................................................. 103 8.9. PORANENIA ............................................................................................................................................................. 112 8.10. STARNUTIE A DEGENERATÍVNE ZMENY......................................................................................................................... 114 8.11. URINÁRNE OCHORENIA ............................................................................................................................................ 115 8.12. UŠNÉ OCHORENIA ................................................................................................................................................... 116

9. PRÍLOHY .............................................................................................................................................................. 119

9.1. FOTODOKUMENTÁCIA ZDRAVOTNÝCH PROBLÉMOV .......................................................................................................... 119 9.2. PREHĽAD KLASICKÝCH LIEKOV POUŽÍVANÝCH U POTKANOV ................................................................................................. 125 9.3. PREHĽAD HOMEOPATÍK .............................................................................................................................................. 132 9.4. PREHĽAD PRÍRODNÝCH LIEKOV ..................................................................................................................................... 133 9.5. LIEČIVÉ ÚČINKY OVOCIA A ZELENINY .............................................................................................................................. 138 9.6. VITAMÍNY ................................................................................................................................................................ 140 9.7. MINERÁLY ............................................................................................................................................................... 143

10. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ........................................................................................................................ 145


5

1. Pár údajov o potkanovi


6

1.1. Pôvod potkana (Rattus Norvegicus) Pôvod a zaradenie Potkan (Rattus norvegicus) patrí do čeľade Myšovitých (Muridae), rad Hlodavce (Rodentia), trieda Cicavce (Mammalia), kmeň Stavovce (Chordata) a ríša Živočíchy (Animalia). Poznávacím znakom potkana je jeho dlhý neochlpený chvost, ktorý je pri koreni mierne zosilnený a obvykle je kratší než samotné telo. Očká sú drobné, hlava je u samcov mohutná a u samičiek skôr špicatá. Uši sú na koncoch mierne špicaté, slabo osrstené a pri prehnutí nedosahujú k očiam. Okrem klasických uší, s ktorými sa stretávame u divokého potkana, sa u laboratórneho podarilo vyšľachtiť aj tzv. dumbo uši, ktoré rastú viac na bokoch hlavy a výzorom sa podobajú na slonie (odtiaľ názov „dumbo“). Do Európy sa dostal niekedy v priebehu 18. storočia pravdepodobne z Ázie, kde potkany dodnes voľne žijú. Svojou úžasnou rozmnožovanou schopnosťou a adaptabilnosťou na prostredie, ale aj tým, že je schopný zožrať takmer čokoľvek, postupne začal vytláčať svoju najbližšiu príbuznú, krysu obyčajnú (Rattus rattus), na ktorú sa veľmi podobá a je s ňou často zamieňaný (krysa je pritom chránený druh živočícha). Veľkosť a výskyt Potkan dosahuje hmotnosť v priemere 400–600g (samičky sú samozrejme menšie a ľahšie ako samčekovia), keď sú chovaní ako domáci maznáčikovia, môžu dosiahnuť aj 700g. Dĺžka tela bez chvosta je zhruba 160 – 270 mm. Chvost u zdravého a normálne vyvinutého potkana by mal byť dlhý až takmer po jeho nos. Výskyt potkana sa viaže výlučne na ľudské obydlia, ktoré sú pre neho vynikajúcim zdrojom potravy (ide o tzv. synantropný druh živočícha). Na rozdiel od krysy, ktorá má rada suché a teplé miesta (povaly a vrchné poschodia domov), potkany sa zdržujú vo vlhkých pivniciach, prízemných častiach budov a pod podlahou. Ak sa aj dostanú do vyšších poschodí obydlí, nikdy tam neostanú natrvalo. Okrem budov ich môžeme nájsť v kanalizácii, stokách, popri potokoch a na iných vlhkých miestach. Na jeseň zvyknú podnikať výpravy pozdĺž potokov, riek, stok a podobne, čím sa rozširujú z jedného miesta na iné. Občas sa môže stať, že potkan sa oddelí od kolónie a vráti sa k divokému spôsobu života, na aký boli zvyknutí jeho predkovia v Ázii (pôvodné divoké potkany môžeme dodnes nájsť vo východnej Ázii v bažinách a mokradiach). Vtedy vyhľadá miesta ako zarastené bažiny a brehy riek, kde si môže budovať zložitú sústavu nôr s niekoľkými únikovými otvormi, zásobárňami jedla, norou pre samičky s mláďatami a pod. (nory sú vzájomne poprepájané takmer dokonalým systémom chodbičiek). Rozmnožovanie a spôsob života Potkany patria medzi živočíchy s obrovským rozmnožovacím potenciálom. Samica máva obdobie párenia niekoľko razy do roka (dokonca je schopná páriť sa už pár dní po pôrode) a tehotenstvo u nej obvykle trvá 23 dní. V jednom vrhu sa môže narodiť 8 až 13 mláďat, ktoré pohlavne dospejú cca po piatom až siedmom týždni veku. (Tu platí to isté ako u iných ľahko sa rozmnožujúcich druhov, a síce, že mladá samica malého vzrastu bude mať menej mláďat ako samica staršia a väčšia.) Rodia sa holé a slepé (oči otvárajú okolo 14. dňa po narodení), ale už po mesiaci sú schopné samostatného života. Samice potkanov majú okrem toho schopnosť prerušiť graviditu v jej rannom štádiu, ak majú nevyhovujúce podmienky alebo ak sa stretnú s vhodnejším samcom, ktorý má lepší genetický potenciál. Prerušenie gravidity a vstrebanie vrhu môže byť však aj dôsledkom ochorenia (SDA, Sendai vírus, Kilhamov potkaní vírus a podobne). Potkany vo voľnej prírode žijú vo veľkých rodinných kolóniách, kde panuje prísna hierarchia. Počet jedincov v jednej kolónii môže dosiahnuť aj viac ako sto. Rozloha priestoru jednej kolónie je v priemere 6km2, tu sa odohráva celý ich život, rozmnožovanie, zháňanie potravy a bránenie územia pred votrelcami. Obvykle sa stretávame s dominantným samcom, ktorý si však toto postavenie musí vybojovať. Za ním je beta samec, submisívny jedinec, ktorého dominantný samec toleruje vo svojej blízkosti len vďaka jeho podriadenosti (obvykle je to najplachejší potkan skupiny). Najbojovnejší potkan sa zvyčajne stáva omega jedincom, ktorý je najviac napádaný a ak má takú možnosť, z kolónie radšej uteká. Potkan je všežravec, ale z 80% sa jeho strava skladá z rôznych semien tráv a obilnín, a z ovocia a zeleniny. Zvyšok tvoria bielkoviny získané z mäsa a vajec. Keďže ako hlodavcom im neustále dorastajú hlodáky, potrebujú ich obrusovať na tvrdých súčastiach potravy ako na chlebe, vetvičkách a tvrdej zelenine. Podobne ako myš, aj potkan je schopný, vďaka tvrdosti svojich zubov, ktoré na stupnici tvrdosti dosahujú 5,5, prehlodať sa cez betón a drevo, káble či slabšie druhy pletiva.

1.2. Potkanie zvláštnosti

Skenovanie (kývanie hlavy zo strany na stranu) – tieto zvláštne pohyby si môžete všimnúť najmä u potkanov s červenými alebo rubínovými očami. Potkan ako taký má veľmi slabý zrak a niekedy nedokáže odhadnúť vzdialenosť, resp. má zlé priestorové videnie (všetky predmety od istej diaľky sa mu zdajú ako keby boli rovnako ďaleko, hoci v skutočnosti to tak nie je). Kývanie hlavy zo strany na stranu mu pomôže rozhýbať priestor okolo, vďaka čomu potom potkan dokáže určiť, ktoré predmety sú bližšie a ktoré ďalej (vzdialenejšie predmety sa pohybujú zdanlivo pomalšie ako predmety, ktoré sú blízko). Porfyrín – ide o chemickú látku, ktorú produkujú žľazy za okom potkana (tzv. Harderove žľazy, meno dostali po svojom objaviteľovi), a ktorá obsahuje pomerne veľké množstvo železa. To spôsobuje, že potkanie slzy sú "krvavé", teda majú červenú farbu. Na zdravom potkanovi si červené slzy všimnete hlavne po tom, čo sa prebudil, viditeľnejšie sú


7

na zvieratách, ktoré majú bledšiu farbu srsti (na čiernom, aguti, mink či burmese potkanovi červená farba viac menej splýva s farbou srsti a slzy nie sú tak očividné). Väčšie množstvo porfyrínu sprevádza aj rôzne ochorenia dýchacích ciest a zápaly oka. Starý potkan má spravidla tiež okolo očí viac porfyrínu než potkan mladý, čo je spôsobené hlavne tým, že už sa nedokáže tak dobre umývať. Vtedy mu treba s hygienou pomôcť. Farba potkaních zubov – zdravé potkanie zuby nie sú biele, ale majú žltú až oranžovú farbu. Spôsobuje to vysoký obsah železa v sklovine. Ak by ste mali doma potkana s bielymi zúbkami, signalizovalo by to zdravotný problém, prípadne nedostatok železa v organizme. Neplatí to však o mláďatách do odstavu, tie majú zúbky maličké a biele. Vŕzganie zubami – vcelku častý jav, podľa ktorého pri lepšom pozorovaní dokážete odhadnúť náladu a momentálne rozpoloženie potkana. Zároveň je to jeden zo spôsobov, ako si potkany obrusujú hlodáky. Často popri počuteľnom cvakavom zvuku vidíte aj to, ako potkan púli oči. Púlenie je spôsobené tým, že sval ovládajúci čeľusť prechádza očnou jamkou. Potkan cvaká zubami buď v stresovej situácii alebo naopak, keď sa cíti veľmi príjemne a dobre. Vlnenie chvosta – keď som to na mojom potkanovi uvidela prvý raz, neverila som vlastným očiam. Nebolo to vrtenie chvosta, ako sme na to zvyknutí u psa. Bolo to skôr hadovité vlnenie. Tak ako vŕzganie zubami, aj vlnenie chvostom je prejavom veľmi dobrej alebo veľmi zlej nálady. U mojich potkanov som si to všimla napríklad vo chvíľach, kedy behali a ja som ich začala škrabkať. Síce držali, kým som neskončila, ale vlnením chvosta dávali najavo, čo si o tom myslia. Tak isto si tento prejav môžete všimnúť aj u potkanov, ktorí stoja na zadných oproti sebe, zapretí jeden do druhého prednými packami a otvárajú papuľku – hrozia jeden druhému (jeden z prejavov bojového správania).

1.3. Variety potkana laboratórneho Od doby, kedy ste si mohli kúpiť len bieleho potkana ubehlo niekoľko rokov. V dnešnej dobe máte možností veľmi veľa a môžete si vyberať nielen podľa farieb, ale aj podľa tvaru uší, typu osrstenia či znakov na tele (týkajúcich sa sfarbenia srsti). Čo sa týka uší, máte na výber medzi štandard a dumbo potkanom. Rozdiel medzi nimi je v postavení uší na hlave. U dumbo potkana sú postavené po stranách hlavy (ako u slona), kým potkan so štandard ušami ich má na vrchu hlavy. Hlava potkanov s dumbo ušami pôsobí robustnejšie a širšie než v skutočnosti je – uši ju opticky rozširujú. obr.1: dumbo uši obr.2: štandard uši

Pri srsti máte výber ešte väčší. K dispozícii sú potkany nielen so štandardnou hladkou a lesklou srsťou. Varieta rex má srsť mierne zvlnenú, akoby brčkavú, tvrdšiu a menej lesklú. Ak má mláďa oboch rodičov so srsťou rex, môže sa narodiť double rex, ktorému srsť môže vypadávať a znova dorastať, a spravidla je redšia. Podobní rexovi sú velveteeni, ktorí majú srsť jemnejšiu, pravidelnejšie zvlnenú (ale nie brčkavú ako rex) a fúziky sú rovnejšie (alebo menej skrútené). Ak chcete experimentovať, môžete. Existujú aj potkany takmer bez srsti, tzv. fuzzovia. Ich srsť je veľmi riedka, skoro by sa dalo povedať nijaká, a ak nejakú srsť majú, chlpy sú pomerne krátke. Ďalšou možnosťou je long hair potkan. Nenechajte sa však pomýliť, nemá dlhú srsť ako povedzme dlhosrsté morčatá. Srsť síce je dlhšia ako pri štandardných potkanoch, ale vyzerá skôr strapato a neupravene. Na výber máte aj pri očiach. Ak nechcete klasického červenookého albína, existujú aj potkany s čiernymi, rubínovými a tmavo rubínovými očkami. Dokonca aj biely či svetlý potkan môže mať očká tmavé (napríklad fawn, BES - čiernooký siam, BEW - čiernooký albín, BEH – čiernooký himalájec ap). Naopak existujú aj tmaví potkani s ruby očami, hoci sa zdajú byť čierne (napríklad tzv. mock mink). Že oči čierne nie sú spoznáte len pri fotení s bleskom.

obr.3: červenooký potkan obr.4: mock mink


8

1.4. Rozdiel medzi samčekom a samičkou Ak ste ešte nikdy nemali potkana, určite sa pýtate, ako vlastne rozoznáte od seba jednotlivé pohlavia. Už u miminiek je zjavné, čo je samček a čo samička, a to vďaka tomu, že potkaní samci majú vo vzťahu k veľkosti svojho tela naozaj impozantné semenníky, umiestnené pod chvostom. Keby mal mať muž v pomere k svojmu telu rovnako veľké semenníky, mal by ich po kolená. Dôvod, prečo majú potkaní samci takto vyvinuté pohlavné orgány je jednoduchý. Vo voľnej prírode sa máloktorý dožije vyššieho veku, pretože tieto zvieratá sú potravou pre mnohých predátorov a okrem toho ich ako škodcov likvidujú aj ľudia. Aby sa teda zachoval živočíšny druh, vyrovnávajú potkany straty svojou úžasnou rozmnožovacou schopnosťou. No pri výbere vášho nového miláčika nestačí len sa pozrieť, či niečo pod chvostom má alebo nie. Rozdiely medzi pohlaviami sú aj v stavbe tela, vzraste, srsti, povahe.

obr.5: potkaní samček obr.6: potkania samička

Samčekovia Ako to už v prírode chodí, samčekovia sú väčší a robustnejší ako samičky. Majú hlavu skôr širokú a mohutnú a za ňou pokračuje mohutné telo. Srsť je v mladšom veku jemná a hladká, ale keď sa potkan dostane do puberty, stvrdne a zhrubne. Stvrdnutie a zhrubnutie srsti je spôsobené testosterónom. Čím tvrdšia a hrubšia srsť v dospelosti, tým viac testosterónu v tele potkan má, čo samozrejme súvisí aj s jeho povahou (potkan po kastrácii má srsť jemnú ako samica). Okrem rysov, ktoré sú viditeľné, nájdete rozdiely aj v správaní sa samcov. Tým, že sú samci väčší a mohutnejší ako samice, nie sú takí atléti a nedostanú sa všade. Sú pomalší a pokojnejší. Tak isto sa radi maznajú a nechávajú sa škrabkať. Celé hodiny dokážu len tak preležať v klietke a podriemkávať. Práve z tejto lenivosti vychádza nesprávny, no zaužívaný názor, že potkan samec znáša samotu lepšie. Nie je to však pravda. Nedá sa totiž povedať, že by potkan samec nepotreboval kontakt s inými potkanmi alebo že by naozaj len a len leňošil a spal. Ak má malú klietku, ktorá je navyše prepchatá zariadením (košíky, hamaky, police ap), nemá v nej veľa možností na pohyb a neostáva mu iné než ležať a nudiť sa. Samičky Sú menšie, štíhlejšie, šikovnejšie a pohyblivejšie (tak povediac ich neudržíte v ruke, ak si to neželajú, vyšmyknú sa vám). Hlava samičky je na rozdiel od hlavy samčeka štíhla a dlhá, telo je rovnako štíhle a svalnatejšie. Srsť im ostáva taká hladká a jemná ako u miminiek. Správanie samičiek je od správania samčekov diametrálne odlišné. Neobsedia na mieste, stále niečo vymýšľajú a neexistuje pre nich miesto, kam by sa nedostali. Vďaka svojmu malému vzrastu a nízkej váhe sa dokážu vyšplhať po akomkoľvek povrchu bez toho, aby riskovali, že ich vlastná váha stiahne na zem. Ak nechcete, aby vám ničili nábytok a iné zariadenie v byte, je nutné ich stále niečím zamestnávať a zabávať a vymýšľať im nové a nové hry a podnety.

Obr. 7: Prehryzené káble od internetu u nás doma


9

2. Čo potrebujete vedieť ešte PRED kúpou potkana


10

2.1. Pred samotnou kúpou Skôr, než si potkaníka donesiete domov, je potrebné položiť si niekoľko otázok.

• Je niekto z vašej rodiny alergický? • Budú všetci členovia rodiny s potkaníkom súhlasiť? • V prípade, že kupujete potkaníka svojmu dieťaťu, ste si vedomí, že po tom, ako ho prestane baviť, budete sa

o neho primerane musieť postarať vy? • Budete mať dostatok času venovať sa tak náročnému kamarátovi ako potkan? • Budete mať pre neho dostatočne veľkú a vhodnú klietku so všetkým, čo v nej potrebuje? • Budete ochotní chovať viac ako jedného potkaníka, aby ste mu poskytli vhodné sociálne prostredie? • Poznáte vo svojom okolí veterinára, ktorý má skúsenosti s liečením keď už nie priamo potkaníkov, tak aspoň

hlodavcov? • Budete mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby ste mu v prípade potreby poskytli potrebnú

veterinárnu starostlivosť? Ak ste si čo i len na jednu otázku odpovedali nie, potkaníka by ste si radšej zatiaľ domov nosiť nemali. Je dôležité si uvedomiť, že ide o veľmi sociálne založené a spoločenské zvieratko, ktoré potrebuje zázemie, istotu, pocit bezpečia a minimálne jedného kamaráta svojho druhu a ROVNAKÉHO POHLAVIA, aby bol naozaj šťastný a aby mal možnosť sociálnej interakcie na úrovni, ktorú potrebuje. Laboratórny potkan je síce zvieratko maličké, ale náchylné na rôzne ochorenia, či už dýchacích ciest, močového traktu a v neposlednom rade aj na nádorové ochorenia (zhubné aj nezhubné). Práve preto je dôležité vo svojom okolí nájsť ešte pred kúpou potkana veterinára, ktorý týmto zvieratkám rozumie. Nie všetky lieky vhodné pre mačky alebo psov sú vhodné aj pre potkany. Navyše, dávky liekov je tým ťažšie vypočítať a určiť, čím je zvieratko menšie. To isté platí aj o prípadnej narkóze počas operácie. Ten, kto doteraz choval škrečky či morčatá, bude veľmi prekvapený z toho, aký je potkan živý, zvedavý, učenlivý, kontaktný a komunikatívny. Nie je aktívny len v noci a neprespí celý deň v hamaku. Tak isto nie je malou guličkou, spokojnou so svojou mrkvičkou. Prispôsobí sa vášmu dennému rytmu, v dobe, kedy ste v škole či v robote, bude spinkať a keď budete doma, bude sa dožadovať vašej pozornosti. Samček alebo samička? U všetkých zvierat platí, že samce a samice majú rozdielne povahy a nároky. Platí to samozrejme aj u potkanov. Ešte pred kúpou by ste si mali zistiť, ako sa zvykne správať samica a ako samec, aby ste nakoniec miesto maznáčika doma nemali malé, zvedavé, neposedné torpédo. Ak túžite po lenivom, maznavom, veľkom zvieratku a neodradia vás veľké samčie semenníky, ani to, že kade samci chodia, tade zvyčajne značkujú, uprednostnite potkanieho samčeka. Bude milovať vaše škrabkanie za uškami a na oplátku vás bude čistiť. (Nezľaknite sa preto, ak vás začne váš miláčik jemne hryzkať tak, ako to zvykne robiť svojim druhom, keď im čistí srsť. Je to jeho prirodzená reakcia na vaše škrabkanie, ktoré tiež berie ako čistenie. Okrem toho tým dáva najavo, že vás berie ako prirodzenú súčasť svorky. )Bude sa tešiť na každú chvíľku strávenú s vami, spokojne vám zaspí v lone a nezobudí ho ani to, že vám tlačí na močový mechúr. Istou možno nevýhodou je to, že samček potrebuje majiteľa, ktorý so sebou nenechá kývať. Je teritoriálny a snaží sa vydobyť si vo svorke vedúce postavenie (ak máte len jedného potkaníka, prirodzene sa bude snažiť bojovať s vami o alfa pozíciu). Od malička ho treba viesť k podriadenosti a možno pri výchove naozaj vyžaduje viac pozornosti ako samička, ale výsledok obyčajne stojí za to. Naopak, ak chcete mať doma nezávislé šidlá, ktoré ani chvíľu neposedia, behajú, skúmajú, nezastavia sa tak často pomaznať ako chalani, sú pre vás samičky ako stvorené. Naviac sú oveľa menšie ako chlapi. Chovateľská stanica alebo chovprodukt? Kedysi nebolo možné laboratórneho potkana kúpiť inde ako v obchode so zvieratami. Nikdy ste pritom nevedeli, čo si vlastne beriete domov a ako sa bude váš vzťah k zvieratku vyvíjať. V súčasnosti je situácia na šťastie iná a každý má dosť možností nájsť si vhodného potkaníka od chovateľa, kde má istotu, že zvieratko je zdravé, vymaznané, zvyknuté na človeka. Medzi hlavné nevýhody chovproduktov rozhodne patrí pôvod zvieratka (rodičia sú spravidla neznámi a nie je raritou, že mláďatá sa narodia súrodencom), možnosť doniesť si domov choré zvieratko (či už ide o dedičné ochorenia, degeneratívne zmeny či parazity a infekcie získané v dôsledku neprimeraných podmienok), nedá sa určiť presný vek, potkan je vo veľkom strese, čím sa znižuje jeho prirodzená imunita a mení sa prirodzené správanie (často nenávratne). Nie je ani výnimkou, že si z obchodu donesiete domov samičku a po pár dňoch nájdete v klietke kopec maličkých potkaníkov, s ktorými ste nerátali. Najlepšie je teda posedieť si trošku za počítačom a pohľadať chovateľskú stanicu, kde si môžete vybrať so zdravých a vymaznaných zvierat, u ktorých máte istotu, že budú zvyknuté na ľudí, nebudú vystresované (až na stres z prevozu, ktorý ale relatívne rýchlo odoznie), budete presne poznať ich vek, rodičov a v prípade akýchkoľvek problémov sa môžete na chovateľa kedykoľvek obrátiť s prosbou o pomoc a verte, že nebudete odmietnutí. Na čo dávať pozor pri kúpe?


11

• očká by mali byť čisté, lesklé, bez výtoku, rovnako tak nos musí byť bez výtoku a čistý • srsť by nemala byť naježená, mala by byť lesklá a čistá • potkan by nemal chodiť nahrbený • v okolí konečníka by nemal byť špinavý od výkalov • na koži by nemali byť žiadne známky napadnutia parazitmi a nijaké škvrny

Tak isto si dajte pozor na chovateľa, ktorý vám ponúka mláďatá bez výpisu predkov, je tu riziko príbuzenskej plemenitby za účelom získania určitého typu srsti či sfarbenia a podobne, ale bez brania ohľadov na zdravie potkanov z tejto línie. Koľko zvieratiek si zadovážiť? Veľmi diskutovaná otázka. A človek by si ju mal zodpovedať ešte pred tým, ako si potkana donesie domov. Ako už bolo napísané, potkan je spoločenské zvieratko, ktoré pre správny vývoj a vyrovnaný život potrebuje skutočne vhodné sociálne prostredie. To mu však nijaký človek pri najlepšej snahe vytvoriť nedokáže a nenahradí mu iného jedinca svojho druhu a rovnakého pohlavia. Mnohí chovatelia hovoria, že ak plánujete mať len jedno zvieratko, je lepšie mať samčeka, pretože samček samotou menej trpí. Menej trpí však neznamená, že netrpí vôbec a to je dostatočný dôvod vážne sa zamyslieť nad tým, aké máte možnosti čo do počtu potkanov. Ich minimálny počet, ak chcete, aby bol váš miláčik skutočne šťastný a spokojný, sú dvaja samci alebo dve samice. Čím viac, tým lepšie, samozrejme s prihliadnutím na veľkosť klietky a náklonnosť okolia voči týmto zvieratkám. V prípade, že po potkanovi naozaj veľmi túžite, ale viac ako jedného mať nemôžete, potom je síce vhodnejší samček, pretože je lenivejší a menej zvedavý a skúmavý ako samička, ale moja rada znie: odložte kúpu potkana na dobu, kedy budete môcť mať aspoň dvoch.

2.2. Prečo potkan potrebuje kamaráta

Potkan je sociálne žijúci tvor s vlastnými potrebami Divoké potkany žijú vo väčších alebo menších skupinách, majú presne vymedzené svoje úlohy a postavenie. Toto postavenie je podriadené prísnej hierarchii medzi jednotlivými jedincami, hlavne medzi samcami. Potkany sa od malička učia, ako sa v skupine chovať, ako sa chovať pri stretnutí s dominantným a submisívnym samcom (samicou), kedy a koľko môžu jesť, kedy a s kým sa môžu páriť. Hodnostný rebríček si upevňujú zväčša bitkami (hlavne samci). Samice sú zvyknuté si vzájomne pomáhať a starať sa o seba navzájom. Ak jedna samica porodí, je bežné, že mláďatá pijú mlieko od všetkých samíc, bez ohľadu na to, či je to ich matka alebo nie. A samiciam to nevadí. Potkany, ktorí žijú v zajatí spoločne, sa neustále hrajú, čistia sa, zahrievajú sa, pomáhajú si a tiež medzi sebou komunikujú (prostredníctvom dotykov, pachov alebo zvukov, ktoré sú pre ľudské ucho väčšinou nepočuteľné). K životu v skupine patria tiež občasné bitky, hlavne medzi mladými samcami, a tiež pri zoznamovaní domáceho potkana s nováčikom. Nejde o vážne boje, ich cieľom nie je poranenie alebo zabitie iného potkana, skôr ide o šarvátky, pomocou ktorých si udržujú stabilitu hodnostného rebríčka, prípadne si nový samec chce vydobyť vedúce postavenie. Potkany, čo sa sociality týka, nie je možné porovnať napríklad so škrečkami, ktorí sú typické solitérne zvieratá

(to znamená, že vyhľadávajú život osamote). Škrečok dá prednosť samote pred spoločnosťou nielen vo voľnej prírode, ale aj v zajatí. Dokonca i samica po tom, čo ju samec oplodní, uprednostní samotu a je schopná samca zabiť, len aby nebol pri nej. Potkan ale nie. Potkan je veľmi inteligentné zviera, inteligentnejšie než ostatné hlodavce, bežné hračky ho unudia skôr než napríklad škrečka alebo morča. Preto je potrebné potkanom neustále meniť zariadenie klietky a tiež hračky a zariadenie miestnosti, kde ich nechávate behať, aby mali stále možnosť vyhľadávať nové podnety a nové zážitky. Určite ste si všimli, že potkany počas vychádzok mimo klietky, ale aj v klietke samotnej, neustále niečo skúmajú a vyhľadávajú nové príležitosti na hru. Keď behajú spolu, môžete

obr. 8: spoločné spanie v hamaku si všimnúť, že sa naháňajú a predháňajú sa v prieskume nového terénu a tiež sa spoločne hrajú. Učia sa jeden od druhého a spoločne prekonávajú nové prekážky. Keď ich pustíte behať po miestnosti, v ktorej ešte neboli, spravidla ju skúmajú spoločne, málokedy sa stane, že by sa do nového prostredia vydal potkan sám na vlastnú päsť (to, že si všimnete len jedného neznamená, že ďalší mu nie sú v pätách a ten prvý sa nehrá len na prieskumníka). Potkany v skupine, ako vidíte, žijú i v tomto smere omnoho plnohodnotnejší život ako osamotené zvieratko, ktoré všetko preskúmava sám a na vlastnú päsť získava skúsenosti, o ktoré sa nemá s kým podeliť. Pre potkana je teda viac než neprirodzené, keď je v zajatí chovaný osamote. Aj v tomto sa nám toto úžasné zvieratko podobá. Úprimne, kto z nás, ľudí, túži po úplnej izolácii od všetkých ostatných svojho druhu? Áno, občas máme všetkého po krk a najradšej by sme ušli na opustený ostrov a mali kľud. Lenže tieto stavy obvykle netrvajú dlho a my opäť túžime po stretnutí s našimi priateľmi, s partnerom, deťmi. Rovnako potkan, ak nemá náladu na svojich kamarátov, odíde od nich ďalej (v zajatí napríklad na opačný koniec klietky), ale keď je opäť všetko v poriadku, uvidíte ho spať v jednom klbku s ďalšími.


12

Rozdiely medzi chovom samotára a skupinou Aj keď sa svojmu potkanovi venujete ako je to len možné, nemôžete s ním byť 24 hodín tak, ako s ním môžu byť iné potkany. Žiadny majiteľ si tiež nemôže prispôsobiť svoj denný a nočný režim tomu potkaniemu (asi len okrem prípadov, kedy je to nevyhnutné kvôli operácii alebo ochoreniu). Na rozdiel od človeka, potkan nie je hore cca 16 hodín a nespí cca 8 hodín denne, nemá teda len jednu fázu aktivity a jednu fázu oddychu. Denne spia a sú aktívni niekoľko razy denne a najaktívnejší sú ráno a večer. (Samozrejme, štandardne sa potkany prispôsobia vášmu režimu, keď ste celý deň v škole alebo v práci, oni spia a aktívni sú keď sa vrátite domov.) Ak je potkan chovaný sám, väčšinu času, kedy by mohol byť aktívny a kedy by sa mohol hrať a získavať nové skúsenosti trávi sám zväčša v klietke, pretože majiteľ buď spí alebo je v práci či v škole. To potom potkanovi neostáva na práci nič iné než ležať a čakať. A nudiť sa. Čo je pre potkana naozaj nepríjemná "činnosť". Niektorí ľudia, ktorí majú len jedného potkana, si myslia, že je na nich viac viazaný, je ľahšie ho skrotiť a nemusí s ostatnými súťažiť o majiteľovu pozornosť. Vychádzajú pritom z predpokladu, že potkan túži viac po spoločnosti svojho majiteľa než po spoločnosti ostatných potkanov alebo že keď je sám, je jednoduchšie ho skrotiť. Áno, potkan má rád spoločnosť svojho majiteľa, pretože ho považuje za súčasť svorky a vyhľadáva teda kontakt ako s inými potkanmi, tak aj s majiteľom. Ten je okrem iného aj zdrojom hier, potravy a hladenia. Najlepšie pre potkana však je, ak má spoločnosť ako majiteľa, tak aj iných potkanov rovnakého pohlavia. Pre majiteľa tiež nie je ťažšie venovať sa rovnakou mierou jednému, dvom alebo viacerým potkanom. Niekedy sa po vás budú šplhať všetci naraz, niekedy sa priblíži len jeden z nich kým ostatní budú niekde na dohľad čakať na správnu chvíľu. Okrem toho mnohí chovatelia nesprávne vychádzajú zo svojich predošlých skúseností s drobnými hlodavcami (a to nemusí byť vždy správne). Pravdou je, že potkan chovaný sám a potkan chovaný spolu s inými jedincami je rovnako krotký. Zdanie väčšej krotkosti môže spôsobovať to, že ak máte doma len jedného potkana, nemá na výber a môže sa hrať len s vami. Keby ste mu priniesli kamaráta, videli by ste, že krotenie a zvykanie si nového potkana na vás a prostredie je rovnaké ako pri tom prvom. Sama som mala troch potkanov pokope a jedného samotára. Bol to môj prvý potkaník Maroško, ktorý sa dožil dva a pol roku. Bolo to zlatíčko, prítulné, kontaktné, komunikatívne. A čím bol starší, tým viac sa nechával hladiť a škrabkať. No bolo na ňom vidieť, že túži tiež po spoločnosti iného potkana, jeho najväčšou túžbou bolo dostať sa ku klietke ostatných, aj keď na seba len syčali a ježili sa. Nevadí mu to, má totiž možnosť byť v spoločnosti iných potkanov. Naopak skupinka potkanov je spokojná, šťastná a vyrovnaná. Všetci sú rovnako maznaví a komunikatívni, vyhľadávajú moju spoločnosť. Ale tiež sa hrajú aj sami a občas si proste vystačia bezo mňa. Akonáhle sa k nim však priblížim, okamžite za mnou bežia a dožadujú sa mojej pozornosti. Čo sa teda týka tejto otázky, z vlastnej skúsenosti viem, že sa nemusíte báť toho, že by si viac potkanov na vás privyklo menej alebo horšie ako keby ste mali len jedného. Ak ich správne vychováte, budú vás rešpektovať a považovať za alfu celej skupiny a i vy budete šťastní, že máte doma spokojné a vyrovnané zvieratká. V niektorých ohľadoch je chov väčšieho počtu potkanov dokonca menej náročný ako chov jedného, pretože s nimi nemusíte tráviť toľko času ako so samotárom. Jeden potkan žije len pre chvíle, kedy je vypustený z klietky, je v kontakte s vami a môže aspoň chvíľu behať. Ak máte viac potkanov, v čase vašej neprítomnosti sa môžu navzájom hrať a krátiť si čas, kým sa im budete venovať vy. Obrovskou výhodou hlavne u samcov môže byť aj to, že ak ich je viac, je menšia pravdepodobnosť, že sa v období puberty stretnete s problémami typu "môj potkan hryzie". Prirodzené pre potkana totiž je, že sa v skupine snaží vydobyť si vedúce postavenie a keď nemá rovnocenného partnera (teda iného potkana), snaží sa mať navrch nad svojím majiteľom. Z toho potom pramenia rôzne nepríjemného situácie, ktoré menej skúsený chovateľ nie vždy zvládne. Ak máte viac zvierat, všetky svoje sociálne potreby si vyriešia medzi sebou. Istou nevýhodou sa môže zdať to, že musíte častejšie meniť podstielku a hamaky. Je to samozrejme tým, že čím viac zvierat, tým viac nečistoty, no nie je to nijaká katastrofa. S čím sa možno stretnete pri chove jedného potkana U potkana, ktorý je po odstavení od matky chovaný osamote, sa nevyvinú správne vzory chovania a neprejde správnou fázu socializácie, z čoho potom môžu prameniť rôzne nesprávne vzory chovania. Nie je to samozrejme pravidlom, ale stať sa to môže. U samcov sa bežne stretávame s prejavmi dominancie a nevhodného chovania rôzneho stupňa, ktoré sú spôsobené hlavne tým, že nemajú správne sociálne kontakty s inými samcami svojho druhu (neplatí to o potkanoch, ktorí majú agresivitu vrodenú po predkoch, s takýmito prípadmi sa však stretnete ojedinele). Pre samcov je prirodzené neustále medzi sebou bojovať o vedúce postavenie v skupine a utužovať si tak existujúce vzťahy. Ak potkan nemá seberovného, všetky potrebné sociálne interakcie sa snaží zosobniť svojmu majiteľovi, ktorému to, prirodzene, nie je príjemné. Okrem toho môže byť potkan apatický a smutný a keď otvoríte klietku, aby sa prebehol a zahral, nebude mať záujem o behanie, hranie sa s vami a maznať sa. Alebo celý deň presedí pri mrežiach klietky a bude unudene čakať na okamžik, kedy prídete a pustíte ho von. Ani jedna ani druhá alternatíva neznačí, že by sa potkan zo samoty akokoľvek tešil. Ďalšie problémy môžete čakať ak sa rozhodnete k samotárovi po puberte (teda staršiemu ako sedem mesiacov) pridať kamaráta. Váš maznáčik už zabudol na vzory chovania, ktoré mohol vypozorovať v skupine medzi súrodencami v dobe, kedy bol u maminky. Nevie teda ako sa k votrelcovi chovať a bude ho pravdepodobne považovať za votrelca, ktorého treba zlikvidovať. Bohužiaľ, často sa stáva, že ide miminu rovno po krčnej tepne, čím sa ho snaží eliminovať. Nemusí to byť tým, že by váš potkan bol agresívny, len nevie, čo iného by mal robiť.


13

2.3. Zabezpečenie vhodných podmienok Kúpa potkana je (tak ako pri mnohých iných zvieratkách) tou najmenšou finančnou položkou, ktorú budete musieť počas jeho života vynaložiť. Budete mu musieť kúpiť klietku, vybavenie do nej, krmivo, vitamínové doplnky... V prípade zdravotných problémov bude nutné ísť s potkanom k veterinárovi a zaplatiť mu potrebnú liečbu. Čo všetko je teda naozaj nutné? Klietka - jedna z najdôležitejších súčastí života vášho potkana. Bude v nej tráviť 90% svojho života, preto jej výberu venujte dostatočnú pozornosť. Potkan rád šplhá, uprednostnite preto radšej klietku vyššiu, nie širokú a nízku. Dokonca aj samci radi šplhajú a keď im na to dáte príležitosť, budú vám vďační, že sa nemusia celé dni v klietke len nudiť. Klietky určené pre morčatá či králiky sú pre potkana krajne nevhodné. Rovnako je nutné uvedomiť si, že to maličké stvorenie, ktoré sa vám zmestí do dlane, bude v dospelosti niekoľkonásobne väčšie a bude potrebovať aj primerané prostredie. Myslieť sa oplatí tiež na starobu vášho potkana. Na toto obdobie jeho života sa mu nízka morčacia alebo králičia klietka bude hodiť. Zariadenie klietky - je na vás, čo všetko potkanovi do klietky dáte. Nezabúdajte na to, že menej je niekedy viac, takže sa nesnažte mu klietku „prepchať“. Samozrejme, hamaky, police, preliezačky sú viac než vhodné a potrebné, ale nič netreba preháňať. Ak sa potkan nebude mať kde kvôli zariadeniu pohnúť, asi nebude veľmi šťastný. Podstielka - popri klietke a jej zariadení je pre potkana rovnako dôležitá aj správna a vhodná podstielka. V nijakom prípade nepoužívajte seno, u väčšiny potkanov spôsobuje alergiu. Hobliny tiež nie sú vhodné všetky. Mali by byť bezprašné, dostatočne veľké (aby ich potkan nevdychoval) a nemali by byť z cédrového ani borovicového dreva. V prípade, že nechcete použiť hobliny, môžete skúsiť skartovaný novinový alebo kancelársky papier. Pri kancelárskom však pozor, je prašnejší ako novinový. Okrem hoblín a skartovaného papiera je dnes k dispozícii množstvo iných typov podstielok - napríklad Asan. Pri každom type podstielky dbajte na jednu dôležitú vec - pozor na chemikálie, ktoré by mohla obsahovať a ktoré by mohli vášmu potkanovi škodiť. Čistenie klietky - kúpa klietky, jej zariadenie a zvolenie správnej podstielky nie je všetko. Potkan v klietke trávi väčšinu svojho života, spí v nej, žerie, ale robí v nej aj svoje biologické potreby. Tie samozrejme spôsobujú znečistenie podstielky a celej klietky. Zvyšky jedla, ako ovocie a zelenina, prípadne varené cestoviny či mäso, je potrebné odstrániť ihneď. Ak potkany robia svoju potrebu aj na police, utierajte ich vždy, keď vidíte, že sú znečistené. Frekvencia výmeny podstielky záleží na počte potkanov, ktoré máte v jednej klietke, a na tom, ako rýchlo ju zašpinia. Keď sa moč začne rozkladať, nepríjemným sprievodným javom je vznik čpavku, ktorý dráždi dýchacie cesty. Vy možno zápach necítite, ale potkan áno. Okrem toho znečistená podstielka pôsobí nepriaznivo aj na srsť a kožu potkana. Radšej čistite častejšie, aby ste sa vyhli prípadným respiračným alebo kožným problémom vášho potkana. Strava - aby ste sa vyhli komplikáciám, ktoré sa spájajú s nevhodnou alebo nevyváženou stravou, dopredu si na trhu zistite, aké krmivá sa pre potkany vyrábajú. V dnešnej dobe už existuje veľa výrobcov krmív priamo pre potkany, stačí si vybrať. Problémy sa môžu objaviť tak pri nedostatku ako aj pri prebytku potravy, ale aj pri potrave, ktorá je nevhodná a nevyvážená.


14

Teplota prostredia - potkany sú na teplotu prostredia, v ktorom žijú, veľmi citliví. Nemajú radi ani príliš teplo ani príliš chladno. Najhoršie znášajú výkyvy teploty a prechod medzi letom a jeseňou a zimou a jarou, kedy je v bytoch spravidla chladno (buď sa už nekúri alebo sa ešte nekúri). Tak isto nemajú radi prievan, na to pozor hlavne pri klietke - mali by ste ju umiestniť tam, kde bude aspoň z dvoch strán chránená. Ideálna je pre nich izbová a vyššia teplota. Chráňte ich pred priamym slnkom, prievanom, aj zimou - v prípade potreby im prikúrte alebo dajte do klietky domčeky a dostatok materiálu na stavbu hniezda, do ktorého sa zavŕtajú a vyhrejú si ho. Zvýšenú pozornosť venujte hlavne tehotným a kojacim samiciam, potkanom po operácii, starým jedincom a samozrejme chorým. Ak budú vaše potkany v teplotne nevyhovujúcom prostredí, spôsobí im to zbytočné zdravotné problémy (prechladnutie, zápal pľúc, prehriatie zaťažujúce srdce...).

2.4. Základná zdravotná starostlivosť

2.4.1. Kontrola zdravotného stavu U potkanov je niekedy naozaj ťažké zistiť, že sú chorí, pretože neprejavujú známky ochorenia až kým stav nie je akútny. Preto je veľmi dôležité priebežne ich zdravotný stav kontrolovať. Príležitosť na to máte vždy, keď sa so svojimi potkaníkmi hráte a maznáte. Vedomosti o ich normálnom správaní a stavbe telá vám môžu významne pomôcť pri identifikácii akýchkoľvek problémov, ktoré by si vyžadovali návštevu veterinára. Samozrejme kontrola zdravotného stavu je jednoduchšia, ak máte doma krotkého potkaníka, ktorý je ochotný chvíľku vydržať aj otočený na chrbte. 1. Dýchanie: Naučiť sa rozoznať symptómy respiračných ochorení je dôležité hlavne preto, aby neprerástli do vážnejších problémov, ktoré by si vyžiadali pohotovostný zásah veterinára. Pozorne počúvajte abnormálne zvuky pri dýchaní, ako sú napríklad sipľavosť, preťaženie, cvakavé zvuky alebo dýchavičnosť, prípadne výtok z nosa a očí, znížený apetít, hrbenie sa alebo naježenie. Potkaník s respiračnou infekciou bude v každom prípade potrebovať veterinárnu starostlivosť. Niektoré príznaky respiračných ochorení môžu mať totiž súvislosť s problémami so srdiečkom. 2. Zuby: Pravidelne kontrolujte potkanom ich zuby a ďasná. Pozornosť venujte akýmkoľvek odchýlkam od normálneho stavu zubov, zdureninám, či zuby nemajú bielu farbu (zdravý potkan má žlté, až oranžové zuby), hnisu, alebo či im z úst nejde odporný zápach. Spodné zuby majú byť mierne dlhšie ako vrchné, ale celkovo by ani jedny nemali poškodzovať ďasná alebo tvár. Ústna infekcia môže byť pre potkana nebezpečná, preto je potrebné včas vyhľadať veterinára. 3. Oči: Kontrolujte pravidelne oči svojho potkana, aby ste sa uistili, že sú jasné, čisté a bez výtoku. Sledujte, či nie sú zakalené alebo či na nich nie sú vriedky. Vypúlené oči môžu indikovať infekciu, tumor alebo absces za okom. 4. Uši: Skontrolujte, či nemá potkan výtok z uší, výrastky alebo či neobvykle nezapáchajú. 5. Zranenia a úrazy: Dôležité je všímať si hlavne či potkaník nekrváca, či nie je uhryznutý, porezaný alebo či niekde nemá podliatiny. 6. Chvost a nohy: Vizuálne skontrolujte chvost vášho potkana a jeho nohy, či na nich nie sú nejaké poranenia. Skontrolujte tiež, či sa potkan nekymáca a nemá problémy s chôdzou a či má chvost v poriadku. 7. Pohyb: Keď budete potkana venčiť mimo klietky, pozorne sledujte, ako chodí. Zamerajte sa hlavne na chvenie, pokrivkávanie, nakláňanie, krúženie alebo slabosť končatín. Okrem toho sledujte aj celkový vzhľad potkana pri pohybe a úroveň jeho aktivity. Potkan, ktorý sa hrbí alebo je letargický sa asi necíti dobre. 8. Telo: Pozorne premasírujte telo vášho potkana a kontrolujte pritom hrčky, opuchliny alebo citlivejšie miesta. Môžu indikovať poranenie, parazity alebo vnútorné problémy. 9. Srsť a koža: Pozorujte, ako sa váš potkan správa a sledujte, či sa príliš neškriabe alebo či niekde nemá miesta bez srsti. Prehliadnite srsť aj pokožku a uistite sa, či sa v nej neusídlili parazity. Blchy a všenky sú síce malé, ale viditeľné aj voľným okom. S roztočmi je to ťažšie, ale občas si môžete na jednotlivých chlpoch všimnúť hnidy alebo rozškriabané miesta s chrastami na krku a ramenách. 10. Genitálna oblasť: Samica: Kontrolujte, či z vaginálneho otvoru vašej samice nepozorujete výtok alebo krv. Ak samica práve nemá ruju, môže to signalizovať problémy ako maternicovú infekciu (mykoplazmóza), cysty alebo tumor. Samec: U samcov je dôležité skontrolovať prípadné poranenia penisu alebo výtok z neho. (Občas budete potrebovať samca vyšetriť lepšie ako len pohľadom, a to stiahnutím kože, ktorá penis chráni, aby ste sa uistili, že tam nie je žiaden blok.) 11. Farba: Skontrolujte akékoľvek extrémne zmeny sfarbenia (chvost, koža, uši, oči, srsť ai), tak vyblednutie ako aj zvýšené sfarbenie pokožky (u samcov je koža žltá až oranžová, pri zvýšenom príjme bielkovín môže byť sfarbenie výraznejšie).


15

12. Pach: Privoňajte si k svojmu potkanovi, môže vám to pomôcť identifikovať problémy. Najskôr si však musíte zvyknúť na jeho typický pach. „Zlý“ zápach môže indikovať infekciu. Nezdravý sladký zápach môže napovedať, že ide o diabetes. 13. Hydratácia: Na určenie toho, či je váš potkan správne hydratovaný môžete skúsiť nasledovný test. Dvoma prstami stlačte malý kúsok kože potkana a potiahnite ho jemne dohora. Normálnou reakciou je vrátenie sa kože do pôvodnej pozície. Ak však ostane čo i len na pár sekúnd v stlačenom stave, potkan nemá dostatok tekutín. 14. Teplota: Keď sa naučíte spoznať, aká je bežná teplota vášho potkana, bude pre vás jednoduché rozoznať príznaky podchladenia alebo zvýšenej teploty.

2.4.2. Ako poskytnúť potkanovi prvú pomoc Za tých pár rokov, čo chovám potkany, som sa s prípadmi núdze stretla už niekoľko razy. Spočiatku som netušila, čo robiť, ale čím dlhšie sa človek niečím zaoberá, tým viac skúseností má a tým lepšie vie reagovať. Dnes ma už pri pohľade na krvácajúcu nohu alebo naježeného potkana nechytí panika a nesadám hneď do auta. Snažím sa mu skôr poskytnúť okamžitú prvú pomoc a až potom sa rozhodujem, či je ošetrenie veterinára (a stresovanie zvieratka) naozaj potrebné. Niekedy sa človek zaobíde aj bez návštevy lekára, na šťastie. Tento článok však v nijakom prípade neberte ako návod na to, ako lekára obísť a potkana liečiť svojpomocne doma. Nie vždy je to možné a nie vždy to potkanovi pomôže. Pomoc pri poraneniach S poraneniami rôzneho druhu sa doma asi stretávame všetci najčastejšie. Ide o zacviknutý chvost, vytrhnutý pazúrik, uškrabnuté viečko na oku, uhryznutie. Medzi poranenia svojím spôsobom patria aj chrasty spôsobené roztočmi (svrabom), pretože v mnohých smeroch si vyžadujú rovnaký spôsob ošetrenia a následného doliečovania. Vo všetkých prípadoch poranení je nutné dbať na to, aby bol potkan v čistom prostredí a aby sa do rany nezaniesli nečistoty. Chvost, nohy, papuľka, uši, oči Čo do množstva krvi sú vždy najhoršie poranenia na chvoste, packách, ušiach a papuľke, ale aj očiach, pretože vždy krvácajú najviac. (V konečnom dôsledku sa po zastavení krvácania ani nestačíte čudovať, čo všetko spôsobila jedna maličká ranka.) Prvoradé je samozrejme krvácanie čo najskôr zastaviť. Tu pomáha presne to isté, čo u ľudí, postihnuté miesto treba jemne stlačiť (pozor, aby ste potkanovi nezlomili nejakú tú kostičku, so stlačením buďte opatrní). Najlepšie, ak pritlačíte na ranu vatový tampón a podržíte ho takto pritlačený jednu dve minútky. Ak to nepomôže, použite zásyp. Môže to byť múka alebo púder (napríklad detský). Ďalšou možnosťou ako zastaviť krvácanie je použitie ľadu. Ak by krvácanie neprestávalo, môžete použiť aj tekutý obväz (napr. akutol), ale nie na masívne krvácanie. Ranu je potrebné samozrejme vydezinfikovať. Môžete zabiť dve muchy jednou ranou, ak budete krvácanie zastavovať tampónom s betadinom, alebo ak ako zásyp použijete septonexový púder. Na dezinfekciu je možné použiť aj genciánu či hypermangán (rozpustený vo vode a zriedený, nie v koncentrovanej forme kryštálikov). Na prekrytie rany môžete použiť novikov, na rane spraví tenkú pevnú vrstvu (podobne ako tekutý obväz). Pozor na poranenia očí alebo oblasti blízko nich. Tam je lepšie zastaviť krvácanie len čistým vatovým tampónom, očko umyť čistou vodou (resp. tampónom namočeným v čistej vode) a potom do neho nakvapkať napríklad oftalmoseptonex. Ak nemáte kvapky, môžete použiť masť. Miesto obyčajnej vody je možné na umytie očí použiť aj vodu borovú. Ak dôjde k poraneniu konca chvostu, často sa stáva, že sa z neho zlúpne koža a časť chvosta sčernie a časom odpadne. Na všetky rany je možné tiež použiť repík, ktorý ranu aj vyčistí a zároveň upokojí a podporuje jej hojenie. Možné komplikácie: Všetky poranenia môžu skončiť zápalmi a hnisaním. (Náchylné sú hlavne poranenia prstov pri pazúrovom lôžku.) Okamžite vyhľadajte veterinára, ak je rana príliš veľká a potrebuje šitie, alebo ak rana začne meniť farbu, neprimerane opuchne a hnisá, a ak začne rana páchnuť či mokvať, ak je oko aj po niekoľkých dňoch vášho ošetrovania stále zapálené a opuchnuté Poranenia na tele

Veľmi často sa stáva, že pri bitke sa potkany poškriabu alebo pohryzú napríklad na chrbte. Ak rana nie je priveľmi veľká a hlboká, nie je potrebné hneď navštíviť veterinára, ale ošetriť ju môžete aj doma. Postup je rovnaký ako v predošlom prípade. „Výhodou“ je, že rana zvykne menej krvácať a niektoré sa jednoduchšie udržujú v čistote (tie na chrbte). Možné komplikácie: absces v prípade, že by sa do rany zaniesla nečistota. Okamžite navštívte veterinára, ak je rana veľká a potrebuje zašiť, ak sa v rane vytvorí absces, zmení farbu, opuchne alebo ak začne akokoľvek páchnuť alebo mokvať. Chrasty pri svrabe

Svojím spôsobom tiež poranenia, keďže sú spôsobené nadmerným škrabaním v dôsledku svrbenia kože. SVRAB ako taký je nutné liečiť u veterinára! Ak sa vám podarí svrab podchytiť v rannom štádiu, chrastičiek je pomerne málo a nie sú s nimi veľké starosti (platí to pre ušný aj kožný svrab). Čím neskôr si svrab všimnete, tým viac


16

chrastičiek potkan na tele bude mať. Ošetrenie chrastičiek je vhodné šampónom Peroxyderm (má aj dezinfekčné účinky) a ranky pravidelne omývať odvarom z repíka alebo nechtíka (měsíčka).

Krvácanie z úst, nosa alebo uší Tu treba rozlišovať krvácanie v dôsledku infekcie a v dôsledku poranenia. Ak je totiž potkan chorý, je potrebné okamžite po zastavení krvácania ísť k veterinárovi a infekciu liečiť. Krvácanie z nosa zastavíte priložením ľadu alebo zmrzliny (trochu zmrzliny mu môžete dať zjesť, aby sa mu ochladili dutiny aj zvnútra, ale naozaj len trochu). Krvácanie z uší zastavíte priložením ľadu alebo pritlačením vatového tampónu k sluchovodu. Po zastavení krvácania je nutné ucho vydezinfikovať, vhodné na to sú vatové tyčinky, ktorými si čistíte uši vy. Stačí tyčinku namočiť do dezinfekcie a vytrieť ňou ucho. Keďže krvácanie môže byť spôsobené nielen poranením, ale aj infekciou alebo zápalom vnútorného ucha, je potrebné po zastavení krvácania navštíviť veterinára. Pri krvácaní z úst je situácia komplikovanejšia. Môže ísť o poranenie vonkajších častí papuľky po bitke s iným potkanom alebo sa potkan poraní o zariadenie klietky. To je ten lepší prípad, kedy aj zastavenie krvácania nie je až taký problém. Na miesto treba pritlačiť a jemne vydezinfikovať. Ak by potkan krvácal z vnútra úst, mohol si zahryznúť do jazyka, poraniť si ďasná, ale bohužiaľ, krvácanie môže byť spôsobené aj nádorom alebo iným ochorením. Pomôcť môže opäť niečo studené, ako je zmrzlina alebo mrazený zmrzlinový krém. Po zastavení krvácania bude nutné ísť k veterinárovi. Úrazy a nehody Myslím, že každý sa už aspoň raz stretol s tým, že potkan zletel cez celú výšku klietky až na jej dno alebo spadol pri vychádzke z nábytku či postele. Niekedy sa nemusí potkanovi stať nič, inokedy môže na pár sekúnd stratiť vedomie. Potkan sa po strate vedomia relatívne rýchlo dá do poriadku, ale občas sa stane, že po takýchto nehodách vo vyššom veku začne trpieť záchvatmi. Okrem toho si pádom potkan môže napríklad zlomiť nohu (ale bohužiaľ aj väzy). Z tohto dôvodu je potrebné potkana poriadne prehliadnuť, zistiť, či na niečo nereaguje bolestivo, prípadne či nemá priamo otvorenú zlomeninu, a či mu nezapadol jazyk a dokáže dýchať. Možné komplikácie: opuch alebo hematóm – popis, čo robiť nájdete nižšie. Navštívte veterinára, ak má potkan niečo zlomené, ak stratil vedomie alebo ak prejavuje známky bolesti. Ďalším pomerne častým javom hlavne pri mrežovaných poschodiach je zaseknutie nohy medzi mrežami. Tu je nutné potkanovi okamžite opatrne pomôcť vyslobodiť nohu spomedzi mreží. Nohu skontrolujte, či nie je zlomená alebo vykĺbená a či potkan na dotyk nereaguje veľmi bolestivo. Ak je všetko v poriadku, nemusíte ísť hneď k veterinárovi, ale nohu potkanovi sledujte. Ak by začala puchnúť, natrite mu ju heparoidom alebo hirudoidom (účinky oboch mastí sú zhruba rovnaké). Navštívte veterinára, ak je noha zlomená alebo vykĺbená alebo ak opuchne a opuch do 24. hodín nezmizne. Absces, opuch, hematóm Začneme tým najmenej komplikovaným. OPUCH sa obvykle objaví na miestach, kde bol potkan poranený (uhryznutie, zlomenina ap) alebo sa udrel, prípadne sa po operácii môže stať, že opuchne pooperačná rana. Pomoc je v tomto prípade pomerne jednoduchá. Na opuchnuté miesto naneste niekoľko razy denne masť heparoid alebo hirudoid. Navštívte veterinára, ak by opuchnuté miesto akokoľvek menilo farbu, mokvalo, smrdelo alebo ak do troch až piatich dní opuch nezmizne či nenastane nijaké zlepšenie. ABSCES sa zvykne vytvoriť v mieste, kde bol potkan uhryznutý, ak došlo k výraznému poškodeniu okolitého tkaniva alebo ak sa do rany dostali nečistoty a infekcia. Vyhľadať veterinára je v prípade abscesu nevyhnutné. Jeho vznik a zretie je pomerne rýchle. Ak si absces všimnete večer a musíte počkať do druhého dňa, môžete potkanovi miesto natrieť ichtiolovou masťou, ktorá z abscesu vytiahne aspoň časť hnisu a spomalí jeho zrenie. S abscesmi som sa u mojich potkanov ešte nestretla, ale určite by som sa ich nepokúšala vytláčať doma. Potkana to bolí a pravdu povediac by som na to nemala žalúdok. Ďalšia vec je, že doma sa vám nemusí podariť vytlačiť a vyčistiť celý absces vrátane jeho ložiska, ktoré môže byť v kosti alebo vo vnútorných orgánoch. Niekedy je nutné absces odstrániť v celkovej narkóze. HEMATÓMY (výrony krvi z krvných ciev do okolitého tkaniva) sa s obľubou tvoria najmä v miestach pooperačnej rany alebo pri ušiach. Nesnažte sa ich prepichnúť a vytlačiť, spôsobíte potkanovi krvácanie, ktoré len veľmi ťažko zastavíte. Na hematómy platí to isté, čo na opuchy, natierať heparoidovou masťou, prípadne môžete použiť hirudoid. Ak by sa hematóm po troch až piatich dňoch nezlepšoval, navštívte veterinára. Šok V princípe poznáme v súvislosti s potkanom dva druhy šoku, a to patofyziologický alebo šok po úraze elektrickým prúdom. V oboch prípadoch ide o veľmi závažné stavy a je potrebné im venovať patričnú pozornosť a potkanovi starostlivosť. V každom prípade po poskytnutí prvej pomoci navštívte s potkanom veterinára. Šok po úraze elektrickým prúdom K šoku spôsobenému elektrinou dochádza v prípade, že potkan prehryzie elektrický kábel pod napätím alebo keď pchá packy do elektrickej zásuvky. Dôsledky „kopnutia“ elektrickým prúdom nemusia byť nijako badateľné a potkan od zdroja utečie alebo môže dôjsť k dočasnej dezorientácii, prípadne k strate vedomia, zastaveniu dýchania a zastaveniu činnosti srdca. Jediný spôsob, ako potkanovi pomôcť pri zástave dýchania je podať mu umelé dýchanie z úst do nosa. Dýchajte mu do pľúc tak, aby sa jeho hrudník pri vašich vdychoch nafukoval (pozor, aby ste to neprehnali!).


17

Po niekoľkých vdychoch je potrebné presvedčiť sa, či potkan znova dýcha. Ak nie, jemne masírujte hrudník a potom mu dva tri razy znova vdýchnite vzduch do nosa. Ide o klasické oživovanie, aké poznáte u ľudí. Potkanovi môže pomôcť aj jemné buchnutie po chrbte. Keď sa potkan spamätá zo šoku, skontrolujte ho, či nemá popálené ústa alebo packy. Ak áno, vydezinfikujte ich roztokom betadinu s vodou a na suchú pokožku naneste nechtíkový krém. Možné komplikácie: ľudovo povedané kopnutie prúdom môže bohužiaľ skončiť smrťou zvieraťa. Pri popáleninách môže nastať nekróza tkaniva, zápal, hnisanie. Patofyziologický šok K patofyziologickému šoku dochádza pri veľkej strate krvi, po operácii, extrémnom strese, celkovej infekcii alebo pri zlyhaní niektorého z orgánov. Potkan je extrémne letargický, má tupý pohľad (prázdne oči), vysokú teplotu (ak je šok spôsobený celkovou infekciou) a v terminálnom štádiu telesná teplota klesá, môže byť naježený. Je to veľmi závažný stav, ktorý bohužiaľ môže skončiť smrťou zvieratka. Potkana je potrebné dať do teplého prostredia a snažte sa mu dať hlavu nižšie ako nohy (kvôli prekrveniu mozgu) a okamžite s ním choďte k veterinárovi. Dusenie Osobne som sa s týmto javom stretla len jediný raz, keď môjmu potkanovi zabehol kus jedla. Dusenie sa prejaví slintaním a budete mať pocit, ako keby potkan vracal (nejde o skutočné vracanie, potkany nie sú anatomicky na vracanie uspôsobené). Napína ho, kašle a snaží sa tak dostať kus jedla z hrdla preč. Čo môžete urobiť je chytiť potkana za hrudník, bruškom k sebe, hlavičku ďalej od seba a veľkým oblúkom OPATRNE švihnúť s natiahnutými rukami smerom k zemi, aby pôsobila odstredivá sila. Dávajte však pozor, aby ste potkana nepustili!!! Môžete ho tiež chytiť za koreň chvosta a otočiť dolu hlavou (pridržte mu pritom predné packy, aby potkan nevisel celou svojou váhou na chvoste) alebo mu striekačkou do papuľky dať trochu vody a donútiť ho, aby prehltol. Ak to okolnosti dovoľujú, zabehnuté sústo potkanovi môžete z tlamy vybrať aj vy, ale veľmi opatrne, aby ste mu nepoškodili nijaké vnútorné orgány. V prípade, že by to nepomohlo, ďalšou možnosťou je priložiť potkanovi na ústa tie vaše a pokúsiť sa prekážku v dýchaní jemne vysať. Navštívte veterinára, ak by sa potkanov stav nezlepšoval ani po vašich zásahoch alebo ak by po zlepšení nasledovalo opätovné zhoršenie. Respiračné ťažkosti Respiračné ťažkosti nemusia znamenať len nejaké ochorenie dýchacích ciest (horných alebo dolných), môžu prísť bez predošlého varovania a vyžadujú okamžitú pomoc. Nejde pritom len o pomoc vašu, ale aj o okamžitú návštevu veterinára, ktorý presne určí príčinu ťažkostí a nasadí správnu liečbu. Problémy s dýchaním si na potkanovi všimnete hneď. Na rozdiel od dusenia, kedy sa potkan snaží vykašľať to, čo mu v dýchaní prekáža, v tomto prípade ťažko dýcha, väčšinou papuľkou, a viditeľne sa mu pri tom pohybuje bruško (hovorí sa tomu tiež dýchanie do brucha). Niekedy sú dýchacie ťažkosti sprevádzané aj naježenou srsťou a na dotyk je potkan studený. Dych je zrýchlený a môžete počuť aj ako zviera chrčí (resp. poriadne hlasno a sypavo dýcha). Čo pre potkana môžete v tejto situácii urobiť? Potrebuje okamžite vlhkejšie prostredie, aby sa mu dýchalo ľahšie. Najrýchlejšie asi je zavrieť sa s ním v kúpeľni a pustiť poriadnym prúdom teplú vodu (nekúpte ho v nej, len seďte v miestnosti, aby dýchal vlhký teplý vzduch). Ďalšou možnosťou je aromalampa a eukalyptový alebo mätový olej. U nás doma, keď sme boli chorí, mama navarila harmančekový odvar, nechala ho v hrnci trochu vychladnúť a keď už neboli pary také horúce, posadila nás k stolu, na hlavu uterák a dýchali sme vlhký teplý harmanček. Môžete to skúsiť aj s potkanom. Navariť odvar, nechať ho primerane vychladnúť (aby ho pary pri dýchaní nepálili a nepoškodili pľúca) a potom mu vytvoriť „dýchaciu komoru“. Môžete to skúsiť napríklad v prepravke (odvar samozrejme prelejte do niečoho, na čom sa potkan len tak nepopáli a čo sa do prepravky zmestí), ktorú prikryjete uterákom, aby para neunikala preč. Zvieratko v prepravke majte pri sebe a kontrolujte ho. Najlepšie je, keď nie je priamo nad nádobou s odvarom a nedýcha tak prúd pary, ale keď povedzme leží vedľa a je vo vlhkom teplom prostredí. V každom prípade po poskytnutí prvej pomoci navštívte veterinára a na cestu dajte potkanovi do prepravky termofor alebo fľašu s teplou vodou. Na rozdiel od dusenia totiž príčina dýchacích ťažkostí neprejde tým, že ju potkan vykašle. Problémy budú s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené zápalom horných alebo dolných dýchacích ciest alebo inými zdravotnými komplikáciami. Nezabudnite, liečbu treba dodržať presne podľa pokynov doktora a ak nasadil antibiotiká, je nutné vybrať celú dávku a neprestať v ich podávaní po odoznení akútnych príznakov. Ťažkosti by sa mohli vrátiť a baktérie, ktoré spôsobujú ochorenie, už budú na použité antibiotiká rezistentné. Veterinár tak isto môže potkanovi pichnúť aminophylín, ktorý mu trochu roztiahne pľúca a uľahčí dýchanie. Pravdepodobne tiež nasadí furosemid, na odvodnenie pľúc (voda sa v pľúcach môže hromadiť v dôsledku ochorenia). Každý veterinár má však iný postup a iný spôsob liečby, takže nebuďte prekvapení, ak urobí niečo iné, ako píšem v tomto článku. Prehriatie Vzhľadom na to, že v prírode potkany žijú skôr v kanáloch a stokách, sú uspôsobené na chladnejšie a vlhkejšie prostredie, nie na teplé a suché, takže počas horúcich letných mesiacov sa môžu k teplotnému šoku prepracovať pomerne ľahko. Najčastejšie sa to stáva ak necháte potkana na slnku bez možnosti skryť sa do tieňa alebo ak je položený na hrejúcom radiátore. Okrem toho, k prehriatiu môže dôjsť aj po operácii, keď potkanovi nefunguje poriadne termoregulácia a aby mu nebolo zima, do prepravky mu dáte fľašu s teplou vodou alebo termofor.


18

Ak je potkan prehriaty, prejavuje sa to zvýšeným množstvom slín okolo papuľky, zvýšeným množstvom porfyrínu, teplým chvostom, ale tiež malátnosťou až stratou vedomia. Vtedy je potrebné okamžite potkana schladiť, najlepšie ponorením do vlažnej vody. Nezabudnite, že teplo dehydruje, preto podajte potkanovi okamžite dostatok vody. Navštívte veterinára, ak sa potkan nepreberá alebo ak sa do normálneho stavu dostáva veľmi pomaly. Podchladenie K podchladeniu v bežných podmienkach nedochádza, nebezpečie hrozí len v prípade, že s potkanom niekam cestujete v chladnom počasí alebo ak vám potkan utečie, prípadne ak necháte dlho v chladnom počasí otvorené okno v miestnosti, v ktorej sú potkany, alebo ak sú v prievane. Že je potkan podchladený si všimnete okamžite vďaka naježenej srsti (ako sa snaží zahriať), namodravými prstami na nohách, namodravé môžu byť aj uši a nos. Samozrejme, chvost je na dotyk studený. Potkan sa snaží veľmi nehýbať, skôr má tendenciu byť stočený v klbku a takto sa hriať. V extrémnych prípadoch, ak potkan utečie a vonku mrzne, môže si spáliť packy a chvost mrazom. Potkana je potrebné okamžite zahriať, buď pomocou vyhrievanej podušky alebo fľaše s vodou, prípadne si ho jednoducho strčte pod tričko a hrejte ho. Uvarte čaj (echinaceový, materinodúškový alebo lipový), oslaďte ho medom, nechajte trochu vychladnúť a dajte mu napiť mierne teplého, aby sa hrial aj zvnútra. Skontrolujte nohy, uši, chvost, papuľku, či nie sú omrznuté alebo spálené. V domácich podmienkach môžete na ošetrenie použiť najskôr roztok betadinu s vodou (na dezinfekciu) a potom natrieť postihnuté miesta nechtíkovou (měsíčkovou) masťou. Pozorujte zmeny správania, alebo zmeny postihnutých miest na tele. Možné komplikácie: potkan pravdepodobne pri podchladení prechladne. Sledujte teda, ako dýcha a či nemá nádchu. Ak si všimnete akékoľvek príznaky nachladnutia, dajte potkanovi skorocelový sirup a na nádchu coryzaliu. Navštívte veterinára, ak by spálené miesta začali meniť farbu (z načervenalej do čiernej) alebo by sa prejavili dýchacie problémy (príznaky zápalu horných alebo dolných dýchacích ciest). Apatia Apatia potkana môže byť príznakom viacerých závažnejších ochorení alebo zlého zdravotného stavu. Ihneď potkana celého prehliadnite, či nemá niečo zlomené, pomliaždené, skontrolujte, či nie je prehriaty alebo naopak podchladený, či nedošlo k dehydratácii (vezmite kus kože na chrbte medzi prsty, mierne potiahnite nahor a pustite, koža nedehydrovaného potkana sa do normálu vráti okamžite) a či nemá tvrdé brucho. Ak je potkan dehydrovaný, okamžite mu podajte vodu. Ak je podchladený alebo prehriaty, riaďte sa pokynmi napísanými vyššie. Apatia môže byť spôsobená aj nízkou hladinou cukru v krvi alebo nerovnováhou elektrolytov. Vtedy je potrebné potkanovi podať osladenú vodu alebo čaj, prípadne sladký džús. Ďalšou príčinou letargie môžu byť aj rôzne formy otravy. Ako postupovať v tomto prípade sa dočítate nižšie. Navštívte veterinára, ak by príznaky apatie neustúpili do hodiny a ak by ich príčinou bola infekcia, ochorenie dýchacích ciest, tvrdé brucho alebo otrava. Otrava S otravou sa môžete stretnúť najmä v prípade, že nechávate potkana voľne behať po byte a máte tam rôzne kvety, prípadne nechávate voľne položené na dosah lieky. Keďže potkan nie je schopný vracať, otráviť sa dokáže veľmi ľahko, bohužiaľ. Ak sa potkan otrávi v prírode, začne okamžite jesť hlinu, aby otrávené jedlo dostal von prostredníctvom exkrementov. Neskúšajte to. Zistite, čím sa potkan mohol otráviť a okamžite ho vezmite k veterinárovi. Je dobré pred tým veterinárovi zavolať, aby ste nemuseli čakať v čakárni, kým sa dostanete na radu, ale aby potkana vyšetrili okamžite. V prípade otravy je pre potkana životne dôležité, aby ste vedeli, čím sa otrávil.

2.4.3. Operácia a pooperačná starostlivosť Operácia je invazívny zásah do organizmu, ktorý je u potkanov rizikový aj preto, lebo pod hmotnosť 2kg je pre veterinára veľmi ťažké správne odhadnúť narkózu. Preto je potrebné akúkoľvek operáciu zvážiť a prikročiť k nej až keď naozaj neexistuje iná možnosť alebo ak je potkaník v ohrození života. Nehovoriac o tom, že operáciu by mal robiť lekár, ktorý s tým už má nejakú skúsenosť. Fyzické predpoklady a zdravotný stav Ďalšia dôležitá vec je aj tá, že lepšie operáciu znáša mladý, zdravý potkan, ktorý má na svoju veľkosť a vek primeranú váhu ako potkan starý alebo veľmi mladý, chorý (teda ak okrem dôvodu operácie, ktorým je obvykle ochorenie, trpí ešte ďalším ochorením) alebo vychudnutý jedinec. V prípade, že máte doma dvoj a viac ročné zvieratko, ktorému ste nedávno objavili napríklad nádor, veterinár vám pravdepodobne doporučí alternatívu k operácii, hlavne vzhľadom k veku potkana. Hladovka pred operáciou? Keďže potkan má veľmi rýchly metabolizmus, nie je potrebné, aby 24 či 12 hodín hladoval. Skôr by ho to mohlo oslabiť a mohol by ťažšie znášať operáciu, pretože by rýchlo strácal energiu a nemal by ju čím dopĺňať. Keďže potkany nemôžu vracať, nemusíte sa báť, že by sa po operácii udusili vlastnými zvratkami. Piť a jesť mu nedávajte tak MAXIMÁLNE 2 hodiny pred operáciou.


19

Termoregulácia Počas operácie nie je potkan schopný zabezpečiť si termoreguláciu (udržovanie telesnej teploty v normálnom stave), veterinár by ho teda nemal operovať na holom stole, ale mal by pod neho niečo podložiť. Najcitlivejší je pritom potkaní chvost, pri ktorom hrozí odumretie neprekrvenej a podchladenej časti. Aj po príchode domov by ste potkana mali umiestniť niekam, kde bude mať teplo, či už ho zabezpečíte prostredníctvom fľaše s teplou vodou alebo vďaka termoforu. V týchto prípadoch nezabúdajte teplotu vody kontrolovať a ak vychladne, vymeňte ju. Rovnako dávajte pozor na prehriatie potkana, jeho dôsledkom by mohla byť dehydratácia. Ošetrovanie očiek Tak isto pri narkóze potkan nezatvára očká, takže aby neoslepol, je dôležité ich natrieť očnou masťou, napríklad ophtalmoseptonexom, alebo ich zvlhčovať roztokom, očnými kvapkami (napríklad Hypromeloza-P s obsahom pantenolu). Ak zvolíte masť, nie je nutné ju aplikovať tak často ako očné kvapky. Oči potkanovi zvlhčujte až do doby, kým sa poriadne nepreberie a nie je schopný ich zatvoriť sám. Ošetrenie rany a lieky proti bolesti Po operácii veterinár pichne potkanovi niečo proti bolesti. Zväčša je to injekcia, ktorej účinky držia 24 – 48 hodín, takže potkaník prežije najkritickejšie obdobie po operácii nie úplne bez bolesti, ale s bolesťou do značnej miery zníženou. V prípade, že išlo o veľmi rozsiahly a komplikovaný zákrok, môže vám veterinár dať lieky proti bolesti aj domov a určí dávkovanie. Ak je to možné, požiadajte veterinára, aby na ranu dal tzv. tekutý obväz, je to také zelené niečo, snáď by sa to dalo nazvať lepidlom (po operácii chrbtice som to mala na rane). Jednak zabráni vzniku infekcie a jednak ochráni stehy pred tým, aby ich potkan vytrhal pri prvej možnej príležitosti. (Neochráni ich to samozrejme až do doby, kedy sa samé rozpadnú, ale aspoň na čas.) Po operácii Po tom, ako sa váš miláčik preberie, bude dezorientovaný a bude sa snažiť pravdepodobne hrýzť do všetkého, vrátane vás. Neberte to ako útok, nebude si uvedomovať, čo robí a nebude si to ani pamätať. Držte ho v teple a kľude, na udržanie telesnej teploty môžete použiť, ako už som spomenula, napríklad fľašu naplnenú teplou vodou alebo vyhrievanú podušku. Ako podstielku je najlepšie použiť staré tričká alebo papierové utierky, ktoré potkaníka nedráždia. Je dôležité podstielku tak či tak udržovať čistú, bez výkalov a zbytkov jedla, aby sa zabránilo zaneseniu infekcie do rany. Jedenie a pitie Keď sa preberie, môžete mu skúšať dávať jesť alebo piť, najvhodnejšie sú piškóty namočené v mlieku, jogurt alebo jogurtové mlieko. Ich konzumácia potkanovi nerobí väčšie problémy a v našom ponímaní sú to pre neho viac menej mlsky, ktoré mu dávame za odmenu, takže je veľká pravdepodobnosť, že ak aj nebude mať veľkú chuť do jedenia, z tohoto si aspoň zobne. Okrem toho je to jedlo aj pitie zároveň. Zároveň na doplnenie živín po operácii je dobré dať potkanovi do jedla vitamínovú pastu pre zvieratá a cca deň dva mu podávať jedlá s vyšším obsahom železa, aby nedošlo k anémii (varená pečienka, tresčia pečeň, vajíčka na tvrdo). Počas rekonvalescencie je najlepšie mať zvieratko oddelené od ostatných, aby nehrozili bitky, ani prílišná starostlivosť kamarátov, ktorí by sa mohli snažiť vytrhať mu z rany stehy. Okrem toho ľahšie sa v neustálej čistote udržuje podstielka ak je sám ako keby mal byť so všetkými svojimi kamarátmi.

2.4.4. Karanténne opatrenia by Ginna (potkanka od Nevi) “Karanténou se nazývá oddělení a izolace jedinců za účelem zabránění rozšíření infekce - jak bakteriální a virové, tak plísňové a parazitární. Mimo izolaci od jakýchkoliv jiných jedinců téhož druhu nebo jedinců schopných přenést infekci zahrnuje také pozorování jedince, zda nejeví příznaky nějaké nemoci. Provádí se z toho důvodu, že spousta nemocí má jistou inkubační dobu, během které se neprojevují žádné příznaky, ale jedinec může nakazit jiné. V chovech malých zvířat by mělo být správné dodržování karanténních opatření stejně samozřejmé, jako očkování u psů a koček. Neexistuje lepší zbraň proti infekčním chorobám. Většina z vás má o tom nějaké povědomí, ale stejně jako o spoustě dalších věcí v lidském životě máte možná dojem, že se vás to netýká a že přece dodržujete kolem svých potkanů patřičnou hygienu. Nestačí. To pravděpodobně zjistíte až ve chvíli, kdy se k vám domů nezvána nastěhuje akutní infekce. My jsme dosud měly až trestuhodné štěstí - ač jsme přišly do Obludária bez karantény a už přes rok se účastníme potkanářských srazů. Trest ovšem přišel - chytily jsme kožní svrab, ale ten byl naštěstí zaléčen už v počátku, protože ho u svých potkanů objevila jiná chovatelka a neprodleně informovala ostatní účastníky srazu. Ne každého to napadne a ne každý na to přijde včas.

2.4.4.1. Druhy karantény Spousta z nás v jistém druhu volné karantény žije neustále, ačkoliv si to by možná ani neuvědomujete - obvykle se nedostáváme do kontaktu s cizími potkany a jinými hlodavci a když jste sami nemocní, snažíte se nás nenakazit. Přísnější a bezpečnější formou je dočasná (zpravidla dvoutýdenní) separace jedince či jedinců v jiném domě nebo na místě, kde nedýchají stejný vzduch s ostatními a ideálně se o ně stará někdo jiný než vy (pokud to nejde, sprchujte se a


20

převlékejte, hned jak se odtamtud vrátíte domů). Potkan nejen nesmí být v kontaktu s jinými potkany, ale ani s jinými hlodavci a jeho chovatelské potřeby musí být striktně odděleny od potřeb ostatních potkanů. V případě, že se u vašeho potkana projeví nějaká nemoc a je vyléčena, nevracejte jej k ostatním! Karanténu je třeba restartovat poté, co se uzdraví a dobere léky, které by mohly zakrýt projevy jiných nemocí. Před parazity a kontaktně přenosnými chorobami ochráníte své potkany už oddělením do jiné místnosti v domě a neustálým mytím rukou. Před vzduchem přenosnými infekcemi ne. Zvířata ve výzkumných ústavech žijí v totální izolaci, protože zavlečení infekce do chovu by bylo pro výzkum pohromou. 2.4.4.2. Příznaky infekčních onemocnění

• porfyrin kolem očí nebo nosu • kýchání • namáhavé nebo těžké dýchání • naježená srst • apatie • nahrbené držení těla • otoky (krk, tělo...) • abscesy • stroupky, škrábání • průjem • zácpa • ztrácha chuti k jídlu • otoky, hnisání, krvácení očí • viditelní parazité nebo hnidy • abnormální zápach zvířete, jeho výkalů nebo moči • bolestivé dýchání • nakloněná hlava nebo abnormální chůzě • vyzáblost

2.4.4.3. Jak nenakazit své potkany Nákazu můžete přinést svým potkanům sami na sobě (na oblečení, kůži, vlasech nebo sliznicích), a to i od kamarádů jejichž potkani jsou na pohled zdraví. Zda jsou zdraví doopravdy, si nikdy nemůžete být jistí, obzvlášť pokud kamarádi jezdí na burzy a výstavy nebo mají nového potkana. Proto je moudré se v případě kontaktu s jakýmkoliv cizím potkanem (což zahrnuje také výstavy, chovatelské burzy a setkání chovatelů) hned po příchodu domů umýt (nejlíp osprchovat včetně mytí vlasů) , převléct se a oblečení, které jste měli na sobě, hodit do špinavého prádla nebo rovnou do pračky. Druhá možnost je strávit před příchodem domů pár hodin někde, kde nepřijdete do kontaktu s jinými zvířaty. Viry totiž mimo hostitelský organismus můžou přežít až tři hodiny, a to se týká i nebezpečných virů SDA a Sendai. Ty se sice možná ve vaší oblastí momentálně nevyskytují, ale to se zpravidla dozvíte až ve chvíli, kdy už je pozdě. Totéž platí pro návštěvy lidí, kteří mají doma potkany. Před návštěvou u vás by se měli umýt. Nákazu si můžete odnést i ze zverimexu, který prodává potkany. O jejich původu nic nevíte, ale často mívají parazity a respirační choroby, protože pocházejí z užitkových chovů, kde si často s hygienou a zdravím zvířat hlavu nelámou. Proto se raději nedotýkejte jich ani jejich terária. Podobně se mějte na pozoru před zvířaty v útulcích - ne každý útulek dodržuje karanténní opatření, proto se ani místních potkanů raději nedotýkejte. Čemu zabránit nemůžete, je chycení svrabu ze špatně uskladněné podestýlky (hlavně hobliny a kukuřičná vřetena).

2.4.4.4. Jak se nenakazit od svých potkanů Člověk není pro potkaní kožní parazity ideálním hostitelem, můžou na něm přežít, ale nebudou se rozmnožovat. Trpíte-li však alergií na roztoče nebo jakoukoliv vyrážkou a zrovna léčíte potkany z kožních parazitů, můžou vám na pár dní znepříjemnit život. Proto kdykoliv se dotknete potkanů nebo klece, do hodiny si umyjte ruce.

2.4.4.5. Jak nás chránit před cizími potkany? V žádném případě bychom neměli přicházet do styku s divokými potkany, od kterých snadno chytíme parazity. Jisté riziko je i naše účast na akcích, kde se nacházejí jiní potkani, tedy na srazech potkanářů, výstavách, burzách apod. Infekci může přinést jakýkoliv potkan, který k nám přichází zvenčí, ať už je to nováček, navrátilec z výstavy či cesty za krytím nebo dočasná návštěva. Proto byste jej měli miminálně na dva týdny izolovat a pozorovat, pokud zatím nejeví žádné příznaky infekčního onemocnění. Nedělejte v tomhle případě žádné výjimky, ani u osvědčených a kvalitních chovatelských stanic. Nemůžete vědět, jestli k nim třeba včera nedorazil bacilonosič. Může se také stát, že nováček přinese infekci, vůči které je on imunní, ale starousedlíci ne - anebo naopak se může nováček něčím nakazit od imunních starousedlíků. Proto ještě další dva týdny po jeho začlenění do skupiny sledujte, zda některý z potkanů nejeví známky nemoci. V zahraničí se vyskytly případy rozšíření nákaz na výstavách. Tomu nelze zabránit ani vstupní veterinární kontrolou, pokud zatím nejsou viditelné jakékoliv příznaky nemoci. Vystavujete-li pouze některé z vašich potkanů, měli byste je po návratu izolovat, než je přidáte k ostatním potkanům, kteří zůstali doma. Nepříliš bezpečné jsou z tohoto hlediska také


21

chovatelské burzy. (pozn.: Rat and Mouse Club of America po masovém rozšíření virů SDA a Sendai v USA nařídil vystavujícím chovatelským stanicím přísnou karanténu dva týdny před výstavou a dva týdny po ní.) Vyhýbejte se předávání miminek na veřejných chovatelských akcích a pokud to jinak nejde, vyzvedněte si je od chovatele sami v přepravce, nedovolte nikomu, aby se jich dotýkal a nedotýkejte se jich ani vy. V tomto smyslu jsou riskantní i neoficiální srazy chovatelů. Může se zdát, že v uzavřené partě mazlíčkářů, kteří se navzájem dobře znají a nechodí se svými potkany na jiné akce, je riziko nákazy menší - co vím, zatím se to nestalo a že už jsem těch srazů vymetla. Až ze srazu chovatelů s vlastními chovatelským stanicemi donesly holky parazity, byla to ale spíš náhoda. Svrab v podestýlce nebo bacila na ruce může svým potkanům domů donést každý.

2.4.4.6. Jak chránit cizí potkany před námi Samozřejmě chápu, že ne každý máte možnost dodržovat veškerá karanténní opatření (např. máte malý byt a neznáte nikoho, kdo se o vaše potkany postará a přitom nemá vlastní) a stát se může cokoliv, takže může nastat situace, kdy zjistíte infekční onemocnění u vašich potkanů a do karantény musíte s celým chovem, abyste zabránili dalšímu šíření infekce. O výskytu infekce informujte chovatele, jejichž zvířata přišla s vašimi do styku během posledních X dnů či týdnů (za X si dosaďte inkubační dobu příslušné choroby) před vypuknutím infekce, protože ať už se nákaza vzala odkudkoliv, je pravděpodobné, že jejich potkani jsou také infikováni a jejich majitelé to ještě nevědí a tak nezahájí včasnou léčbu. V případě agresivní infekce typu SDA nechoďte na návštěvy k přátelům chovajícím potkany, na srazy chovatelů ani na výstavy a vyhýbejte se kontaktu s jakýmkoliv cizím potkanem - infekci totiž můžete přenášet na sliznici nosu a úst. Během této karantény musí být váš chov nepropustně uzavřen - žádný potkan jej nesmí opustit ani do něj přijít. Měli byste zastavit další odchovy, protože mláďata jsou rovněž potenciální přenašeči a nesmí opustit chov, dokud karanténa neskončí - což se může velmi natáhnout v závislosti na typu infekce, počtu zvířat v chovu a průběhu léčby. Karanténní opatření se kromě potkanů týká i vás a chovatelského zařízení, včetně prostoru v bytě, kam potkani mají přístup. Pokud jdete někam, kde se setkáte s cizími potkany, po posledním kontaktu s vašimi potkany se osprchujte a převlečte do čistého. Klece a jejich vybavení je třeba při každém čištění vydefinzikovat dostatečně účinným prostředkem. Dobré je prostředky střídat, aby si patogeny časem nevypěstovaly rezistenci. Infekční karanténa končí dnem, kdy je poslední potkan včetně mláďat narozených během karantény vyléčen, všichni už dobrali léky a další odchovy byly zastaveny. Mláďata je rovněž nutné přeléčit, ačkoliv do té doby nejevila známky nemoci - protože získávala protilátky z mateřského mléka. Tímto dnem začíná poinfekční karanténa, která trvá v závislosti na druhu infekce 2 týdny až několik měsíců. Je-li karanténa jakkoliv porušena (např. neplánovaným vrhem), musíte ji restartovat. Vystavujete-li své potkany, měli byste je dva týdny před výstavou pozorovat. Pokud se u někoho objeví příznaky infekční nemoci nebo z neznámých důvodů zemře, neberte žádné ze svých zvířat na výstavu. Ohrozili byste tak potkany spousty jiných lidí.

2.4.4.7. Délka karantény V zemích s výskytem SDA a dalších agresivních infekcí dodržují chovatelé pravidlo 3 hodiny/3 týdny/3 měsíce - tj. tříhodinovou prodlevu mezi kontaktem s cizími a s vlastními potkany, třítýdenní karanténu pro všechny příchozí potkany bez symptomů a tříměsíční karanténu celého chovu v případě infekce. Dříve se používal systém 2 hodiny/2 týdny/2 měsíce, u SDA se ale ukázal jako nedostatečný. Infekční karanténa

Případ Minimální délka karantény

každý nově příchozí potkan ze spolehlivého zdroje

bez příznaků: 2 týdny s příznaky: 2 týdny po doléčení a dobrání léků

každý nově příchozí potkan z nejistého zdroje

bez příznaků: 3 týdny s příznaky: 2 týdny po doléčení a dobrání léků

potkani, kteří byli vystaveni riziku potenciální infekce

2 týdny

akutní infekce

po vyléčení posledního pacienta, dobrání léků, zastavení dalších odchovů a přeléčení posledního odstaveného vrhu musí následovat poinfekční karanténa

Postinfekční karanténa

Druh infekce Minimální délka karantény

obecně 2 týdny vnější paraziti 3 týdny mykoplazmy, CAR Bacillus

zůstává trvale v těle, karanténa nemá smysl


22

Druh infekce Minimální délka karantény

SDA, Sendai

1-2 měsíce pro malou nechovnou skupinu zvířat 3-4 měsíce pro chovnou stanici nebo velkou skupinu zvířat

Kilham Rat Virus 3 měsíce za důkladných dezinfekcí

2.4.4.8. Shrnutí Jak píšou příslušníci Policie ČR na nálepkách v MHD, "Opatrnost se vyplácí" aneb (v překladu z anglického ekvivalentu) "Lepší být opatrný než pozdě litovat". I v naší republice má několik chovatelů špatnou zkušenost se smrtelnou infekcí v chovu. Proto byste neměli brát prevenci na lehkou váhu a domluvit se s rodiči nebo ochotným a spolehlivým kamarádem/kamarádkou, který/á nechová hlodavce, že u něj/ní budete mít karanténní klec a v ní příležitostně ubytované potkany - ať už jsou od spolehlivých lidí nebo pochybných chovatelů, kterým je jedno, jestli nakazí cizí zvířata. Když už máte doma nákazu, je rozumné informovat všechny, kdo ji od vás mohli chytit, a uzavřít svá zvířata do karantény, aby vaší neopatrností neonemocněli další potkani. Pokud se pohybujete v rizikových prostředích, raději se po návratu osprchujte a převlečte, než se s námi půjdete přivítat. Ušetříte tak možných komplikací sebe i nás a to vám za to určitě stojí.” 1

2.4.5. Starostlivosť o starého potkana Na staré kolená ostane potkan obvykle odkázaný buď na svojich spolubývajúcich alebo na majiteľa. Avšak, ak aj máte skupinu potkanov a mladší aktívni sa starajú o starších jedincov s obmedzenou pohyblivosťou, je treba tieto zvieratká stále sledovať a v prípade potreby okolie prispôsobiť ich stavu. Dôvod, prečo potkan prestane byť sebestačný je ten, že ako starne, opotrebovávajú sa mu kĺby, spoje, kosti, a s pribúdajúcim vekom postupne ochrnie najskôr chvost a potom aj zadné nohy (viď Degeneratívna osteoartritída). Potkan nie je schopný normálne chodiť, nie je schopný sa sám umyť a hlavne, nie je schopný udržať v predných labkách jedlo. V prípade, že sa o dôchodcu jeho spolubývajúci starajú, nie je nutné ho oddeľovať do samostatnej klietky. Náhlu samotu by mohol znášať zle. Ak by ho však napádali, oddelenie bude nutné. Zo skupiny vyberte ešte jedného, s ktorým dôchodca dobre vychádza, a do samostatnej klietky ho dajte s ním. Bude mu pomáhať s čistením, nosiť mu do domčeka potravu, zahrievať ho.... Bez ohľadu na to, či dôchodcu oddelíte alebo nie, bude potrebné jeho špecifickým potrebám upraviť zariadenie klietky. Miska s jedlom, napájačka, police, hamaky, rúry, všetko by malo byť vždy na tom istom mieste, aby to dôchodca ľahko našiel a aby sa k nim/do nich bez problémov dostal (so starobou sa spája aj strata zraku). Zároveň by miska s jedlom a napájačka mali byť umiestnené tak, aby na ne potkan dosiahol a aby mu nerobilo problémy sa najesť či napiť. Keďže je dosť možné, že sa do hamakov už nevyškriabe, mali by ste začať používať jemnú a mäkkú podstielku - dôchodca v nej bude tráviť väčšinu času. Upraviť bude potrebné aj jedálniček. Majte na pamäti, že potkan už v predných labkách jedlo neudrží, takže klasické zmesky pre potkany sú mu viac menej zbytočné. Dávať mu môžete:

• krajec (konček) suchého chleba alebo suchý celý rožok • celé ovocie alebo zeleninu - jablko, mrkvu, broskyňu, paradajku ap • strúhané jablko s mrkvou a medom (vďaka šťavnatosti je to aj zdroj tekutín) • biele jogurty s probiotickou kultúrou (môžete ich osladiť medom) • detské výživy - ovocné alebo mäsové so zemiakmi, ryžou, zeleninou ap (dnes už sú v obchodoch k dispozícii

rôzne druhy a rôzne značky detskej výživy pre kojencov) • konzervy (najlepšie APPLAWS, máte istotu, že je to naozaj mäso a viete presne, čo potkanovi dávate) • pre zlepšenie trávenia môžete do stravy pridávať probiotiká

Pri jedle nezabúdajte na to, že potkan už má menej pohybu a nevydáva toľko energie. Preto je pre neho veľmi dôležité, aby dostával k potrave dostatok vlákniny, zabránite tým hromadeniu potravy v črevách, ktoré by mohlo viesť až k ich nepriechodnosti. Pre istotu kontrolujte, či sa potkan dostatočne vyprázdňuje. Ďalšou nemenej dôležitou súčasťou jeho života je čistenie. Keďže však starý potkan už nie je tak pohyblivý a nedokáže sa poriadne očistiť a poumývať sám, je nutné mu s tým pomáhať. S niečím pomôžu spolubývajúci, s niečím mu ale budete musieť pomôcť vy. Ak je potkan sám, s čistením bude odkázaný len na vás. Aby ste potkanovi vyčistili srsť, bude potrebné ho okúpať. Ako to urobiť správne sa dozviete v článku Kúpanie potkana . U samčekov dávajte obzvlášť pozor na tzv. zátku, ktorá sa im tvorí vo vačku, v ktorom majú umiestnený penis. Sú to nahromadené zvyšky samovoľne unikajúceho semena a moču. Zátka sa tomu hovorí preto, lebo po nahromadení sa zo semena a moču vytvorí malá biela škrupinka. Potkanovi síce umožňuje cikať, ale prekáža mu a môže spôsobiť infekcie v penise a močovom ústrojenstve. Najlepšie sa odstraňuje pri kúpaní potkana - najskôr ho do vody namočte, opláchnite ho a potom mu jemne stlačte kožu okolo penisu - zátka sa odkryje a vy ju môžete vybrať.

1 http://blesinky.webnode.cz/karantenni-opatreni/


23

Môže sa stať, že pri manipulácii sa potkan nabudí a penis sa stoporí. Vtedy prerušte kúpanie a počkajte, kým sa potkan upokojí a kým sa penis opäť vráti do vačku. Ak sa rozhodnete potkana občas okúpať aj pomocou šampónu pre hlodavce, vždy mu najskôr vyberte zátku z penisového vačku a až potom aplikujte na srsť šampón - vyhnete sa zbytočnému podráždeniu jemnej pokožky na penise. Po každom kúpaní potkana jemne osušte uterákom a dajte ho do teplého prostredia. Sám si srsť nebude schopný usušiť, takže bude musieť počkať, kým úplne vyschne sama, a tým pádom bude aj náchylnejší na prechladnutie. Teplé prostredie riziko prechladnutia minimalizuje. Okrem srsti bude potrebné potkanovi čistiť aj oči, nos a uši. Na oči a nos môžete použiť vatový tampón namočený vo vlažnej vode (alebo vo vlažnom odvare z nechtíka či repíka). Zaschnutý porfyrín najskôr namočte a až zmäknutý ho odstraňujte, a nerobte to nasilu - mohli by ste potkanovi zbytočne s porfyrínom vytrhnúť aj chlpy, na ktoré sa prilepil. Uši vyčistíte vatovými tampónmi, ktorými si čistíte uši aj vy. Pozor, aby ste potkanovi neublížili, ak by sa pri čistení uší nečakane pohol! Vaše zvieratko bude tiež milovať pravidelné masáže a jemné škrabkanie celého tela. Sám sa poškrabať už nedokáže, takže uvíta, keď si ho položíte na nohy a budete mu prstami masírovať a škrabkať celé telo. Pravdepodobne sa nebude brániť ani polohe na brušku (ktorá je za normálnych okolností pre potkana podriadenou pozíciou), ale bude si užívať vašu pozornosť. Pozor na preležaniny (dekubity)! Sú to miesta s poškodenou kožou a podkožným tkanivom, ktoré môžu mať rôznu veľkosť a tvar. Hlavnou príčinou ich vzniku býva tlak , vyvíjaný na mäkké tkanivo medzi kosťami a tvrdou podložkou, na ktorej potkan leží. Náchylnejšie na vznik preležanín sú miesta s vystúpenými kosťami (chrbtica, rebrá, končatiny) a miesta, ktoré sú zaparené alebo trvalo vlhké (brucho, ak potkan ciká pod seba). Občas môžu vzhľadom pripomínať aj prasknutý pľuzgier. Vznikajú v dôsledku nedostatku pohybu, resp. v dôsledku toho, že potkan celý deň (celú noc) spí na jednom mieste a nepohne sa. Potkanovi spôsobujú veľkú bolesť. Predchádzať ich vzniku môžete správnou starostlivosťou - pravidelným kúpaním, masážami, kontrolou pokožky, častou výmenou podstielky a kontrolou, či potkan nemá zaparené bruško v dôsledku močenia pod seba.

2.5. Kúpanie potkana – áno alebo nie? Jednoduchá odpoveď. Potkany sa NEKÚPU. Nie je dôvod. Potkan sám o sebe je veľmi čistotné zvieratko, ktoré sa o svoju srsť, očká, ušká, zúbky, nožičky, chvost postará sám aj bez našej pomoci. Väčšinu času, kedy je potkan aktívny sa čistí, je dokonca čistotnejší ako mačky. Ak práve nežerie, nenaháňa sa s ostatnými, nespí alebo neskúma nové prostredie, nájdete ho niekde sedieť a umývať sa. Môže to robiť uprostred gauča alebo môže byť opretý v rohu klietky, aby sa mu čistilo ľahšie (robia to hlavne staršie potkany). Neargumentujte prosím tým, že potkan „smrdí“. Každé zvieratko, aj pes alebo mačka či morča, má svoj vlastný pach, ktorý je v ľudskom vnímaní možno zápachom. Vám potkan možno smrdí, ale on považuje svoje telesné pachy za prirodzené a cíti sa tak dobre. Ak je potkana cítiť močom a výkalmi, zamyslite sa najskôr nad tým, ako často mu čistíte klietku a ako často meníte hamaky. Nakoniec možno zistíte, že hygiena prostredia, v ktorom vaše zvieratko trávi najviac času, je nedostatočná a nepomôže ani to, že potkana okúpete. Jediným riešením je častejšie čistenie klietky a menenie hamakov. Ak sa potkan zašpiní na vychádzke vonku alebo sa vám prehrabával v kvetináči a je špinavý od hliny, tiež sa umyje sám. Pomôcť navlhčením mu môžete v prípade, že je špina zaschnutá. Prečo nie je vhodné potkany kúpať? V prvom rade je nutné uvedomiť si, že existuje veľmi málo potkanov, ktorí by vodu mali radi. Kúpanie je pre ne obrovským stresom. Môžete napustiť akúkoľvek vodu, teplejšiu, chladnejšiu, takú akurát, potkan to ako zábavku a potešenie brať nebude. Nemenej dôležité je aj to, že potkan ako každé zvieratko má na pokožke prirodzenú ochrannú vrstvu, ktorá sa častým kúpaním narušuje, prípadne úplne likviduje. Ak potkana kúpete (a hlavne ak to robíte často), zvyšujete pravdepodobnosť, že sa u neho vyskytnú roztoče, vrátane tých, ktoré spôsobujú svrab. Veľa razy sa tiež stretávam s tým, že sa majiteľ sťažuje na hryzavosť a plachosť jeho maznáčika. Pri hlbšom skúmaní príčin, ktoré sú za takýmto správaním, sa nie raz dopracujeme k tomu, že majiteľ potkana pomerne často kúpe. Potkan si postupne k tejto procedúre vypestuje taký odpor a je z nej tak vystresovaný, že už keď počuje tečúcu vodu alebo keď vie, že ho nesiete do kúpeľne (prípadne na iné miesto, kde ho zvyknete kúpať), okamžite sa pomočí alebo pokaká, v horšom prípade majiteľa pohryzie a poškriabe v snahe vyprostiť sa z jeho rúk. Nehovoriac potom o samotnom kúpaní. Ak sa dočkáte od inak mierumilovného a krotkého miláčika škaredého poranenia, je to bohužiaľ vaša chyba a niet sa čo čudovať. Sú samozrejme výnimky, kedy nemáme inú možnosť. Takou je napríklad starý potkan, ktorému už ochrnula zadná časť tela a nie je v jeho silách umývať sa sám. Vtedy je potrebné s umývaním mu pomôcť. Treba to však robiť šetrne, aby to na potkana pôsobilo čo najmenej stresujúco (rozhodne polo invalidného potkana nemôžete dať do vane s vodou, pretože sa chudák utopí). Ďalšou výnimkou je prípad, kedy má potkan kožné problémy a veterinár vám ako liečbu dá šampón alebo roztok, ktorý je potrebné rozriediť s vodou a potkana okúpať. V lete, pri vysokých teplotách, by potkany mohli možnosť osvieženia sa vo vode uvítať. Na miesto, kde sa zvyknú venčiť môžete dať lavór s vlažnou vodou. Do lavóra dajte niečo, pomocou čoho sa potkan bez problémov dostane z vody, keď ho kúpanie prestane baviť. Ak potkan do vody nebude chcieť ísť, v nijakom prípade ho nenúťte. Dosiahnete skôr opačnú reakciu než tú, ktorú by ste si želali, a síce potkan si k takémuto „cvičeniu“ vytvorí odpor. Keď už nie je naozaj iná možnosť, len potkana okúpať, nerobte to vo vani ani v umývadle. My sme to riešili plastovým lavórom, na okraje ktorého potkan dosiahol. Napustili sme do neho teplú vodu (prípadne miesto vody odvar z nechtíka, repíka či inej bylinky), zhruba do necelej polovice (záleží na hĺbke lavóra, voda by nemala byť vyššie ako po brucho potkana), potkaníka sme ponorili zadnou časťou tela do vody a pridržali sme ho pod prednými labkami, aby mohol byť opretý o okraje lavóra. Rukami sme mu namočili srsť a naniesli sme šampón. Ten sme po krátkej dobe pôsobenia dôkladne umyli vodou v lavóre. U starého potkana nie je nutné pri každom kúpaní požiť šampón, často stačí


24

čistá voda či odvar z vyššie spomenutých byliniek. U starých samcov je potrebné kontrolovať aj penis, či nie je zapálený alebo či v puzdre nie je nahromadené samovoľne sa uvoľňujúce semeno s močom (tzv. zátka). Ak áno, jemne to pri umývaní treba odstrániť, a to nasledovne. Jemne stlačte potkanovi okolie puzdra, v ktorom je penis, čím kožu puzdra stiahnete. Ak je na penise zátka, budete miesto penisu vidieť len tú. Opatrne ju chyťte prstami a vytiahnite von. Následne celú oblasť dobre opláchnite. Nepoužívajte na čistenie penisu nijaký šampón ani iné kozmetické prípravky, iba ho zbytočne podráždite. Starému potkanovi treba umyť nielen srsť, ale aj očká a nos (vatovým tampónom), chvost, labky, prípadne vyčistiť uši (ušný maz – tyčinkami, ktoré používate na čistenie uší aj vy). Keď sa potkan nevie umyť, nebude si

vedieť ani vysušiť srsť po tom, čo ho umyjete vy. Musíte ho opatrne vysušiť a následne ho držať v teple (napríklad u seba pod tričkom, kde sa nielen vysuší, ale aj upokojí).

2.6. Zoznamovanie Vždy je lepšie rovno si domov doniesť dvoch alebo viacerých potkaníkov, okrem iného vám odpadnú starosti so zoznamovaním. Ak sa spočiatku rozhodnete len pre jedného a neskôr zistíte, že týmto malým tvorom sa jednoducho nedá odolať a budete chcieť ďalšieho, v prvom rade sa zamyslite nad vekom domáceho a nad jeho povahou. Ak potkaník prejavuje akékoľvek, aj mierne náznaky dominancie, je jeho zoznamovanie s ďalším potkanom na zváženie. Potkaník s miernou povahou príjme mimino ľahšie a s menšími problémami ako ten, ktorý má sklony byť dominantný (nemám na mysli maličké uhryznutia počas hry, ktoré sa správnym zaobchádzaním nikdy nezmenia na vážne zranenia, ale skôr cielené a bolestivé uhryznutia do krvi). Ak sa aj napriek nie veľmi miernej povahe svojho miláčika rozhodnete zadovážiť mu spoločnosť, pred tým, než novoprišelca naozaj donesiete domov, ešte sa skúste zamyslieť nad vekom toho, ktorého už doma máte. Všeobecne totiž platí, že čím starší potkan, tým ťažšie sa k nemu pridáva mimino. Určiť ideálnu vekovú hranicu, po ktorú je možné k potkanovi – samotárovi pridať ďalšieho asi neexistuje, ale dá sa povedať, že cca po siedmom mesiaci veku už je to vážny problém, pretože potkan je de facto dospelý, má zaužívaný denný rytmus, je zvyknutý byť sám, nedeliť sa o jedlo, vodu, miesto na spanie, hračky, vašu pozornosť. Pri skupine potkanov by to problém byť nemusel, hoci zaručiť vám to asi nezaručí nikto. Rovnako dôležitý je aj vek potkaníka, ktorého máte v úmysle doniesť domov. Predpokladám, že záujem bude o mimino, nie o dospelého potkana. Ako som vypozorovala zo správania mojich chalanov, keď som domov doniesla miminá, ktoré som prevážala z Čiech, a chalani sa náhodou dostali k prepravke, v ktorej boli, neježili sa, ani nefuneli, skôr boli zvedaví a myslím, že by nemali problém prijať medzi seba nejaké mimino. Dokonca aj Maroško, ktorý nikdy nežil s iným samcom, reagoval mierne a prekvapujúco v pohode. Dostávame sa k ďalšej, nemenej dôležitej veci. Ak ste si zvážili vek a povahu vášho domáceho miláčika, prípadne miláčikov, nezabudnite si prečítať článok o hodnostnom rebríčku. Dozviete sa niečo o usporiadaní a postavení potkanov v skupine a vyhnete sa komplikáciám, ktoré by ste mohli pri zoznamovaní spôsobiť vy sami zasahovaním do vyjasňovania si pozícií medzi novým a starým potkanom. (Uisťujem vás, že v prípade, keby chcel váš udomácnený potkan novému naozaj ublížiť, urobil by to okamžite a je dosť pravdepodobné, že by ste nestihli ani zasiahnuť.) Priebeh zoznamovania Po tom, čo ste mimino nechali aspoň pár dní v karanténe (kvôli prípadnému ochoreniu, ktoré by sa mohlo objaviť napríklad pri prevoze), začnite zoznamovať potkaníkov na neutrálnej pôde, kde to ani jeden z nich nepozná a teda nepovažuje to za svoje územie, ktoré je potrebné chrániť pred votrelcami. Pri úplne prvom kontakte je nutné byť zvlášť ostražitý, či starší potkan nepôjde miminu po krku a nebude sa hneď snažiť prehryznúť mu krčnú tepnu. Ak sa o nič takéto starší potkan nepokúsi, máte takmer vyhraté, ale ešte stále treba dávať pozor a postupovať opatrne. Prvé sekundy a minúty vzájomného očuchávania celého tela a hlavne genitálií prejdú a potkany pravdepodobne začnú behať po území bez toho, aby si jeden druhého všímali, pretože v nich zvíťazí túžba poznávať nové prostredie. Neostaňte prekvapení, keď uvidíte, ako sa starší potkan zrazu vydriape na mladšieho a bude napodobňovať akt párenia, čím dáva jasne najavo svoju pozíciu nadriadeného. V priebehu zoznamovania sa s tým určite stretnete nespočetne veľa razy a je možné, že v snahe pridržať si malého ho ten veľký nechtiac poškriabe na chrbte. Po prvých zoznamovaniach na neutrálnej pôde môžete prejsť na územie, ktoré je pre jedného či druhého známe


25

a považuje ho za svoje. (Vaša posteľ, stôl, okolie klietky, miesta, kde zvyknete svojho miláčika púšťať a kde to má zaručene označkované.) Aj napriek tomu, že sa už podľa vás dostatočne oňuchali a zoznámili, pripravte sa na prvé vážnejšie stretnutia. Potkan je totiž teritoriálne zviera, ktoré si svoje územie pred votrelcami bráni (z tohto dôvodu je nebezpečné a nemysliteľné mimino strčiť rovno do klietky domáceho pána). V smrteľnému stretu už by dôjsť nemalo, ale aj tak je potrebné byť v strehu a neodchádzať od nich. Po pár takýchto stretnutiach môžete nováčika šupnúť do klietky domáceho pána, alebo môžete ešte dva tri dni vydržať a striedavo meniť oboch potkanov v klietkach (prípadne klietke a prepravke, podľa toho, kde máte nováčika). Tým, že na pár hodín potkany vymeníte (nečistite pred tým klietky), prinútite ich vzájomne spoznať všetky svoje pachy a viac menej si na ne zvyknúť. Ako dlho to bude trvať je na vás, tak isto, ako je na vás, či na takúto výmenu vôbec pristúpite. Po tom, čo nováčika dáte do klietky starousadlíka (alebo starousadlíkov), počítajte s piskotom, rachotom, naháňaním, prevracaním na chrbát a množstvom nie práve priateľských stretnutí. (Klietku je dobré pred tým poriadne vyčistiť, spolu so všetkým zariadením.) Predsa len, nováčik sa zrazu ocitne priamo v centre územia, ktoré považuje domáci potkan výsostne za svoje a krpca naopak považuje za votrelca. Čím viac sa drobec bude snažiť utekať, tým viac ho bude domáci naháňať a nechtiac mu môže spôsobiť rôzne škrabance či uhryznutia. Sledujte ich, no zbytočne nezasahujte. Ak by sa vám zdalo, že to domáci preháňa (či preháňajú), zvýšenie hlasu a vyhrešenie by malo stačiť, no aj tak odporúčam mať po ruke fľašu s vodou (ja v prípade nutnosti používam fľašu od minerálky so športovým uzáverom, z ktorého voda strieka až po stlačení fľašky, veľmi praktická vec). Zasahujte však naozaj len v kritických prípadoch. Zbytočné zásahy proces zoznamovania a privykania si jedného na druhého zbytočne predlžujú, lebo potkany vždy začnú od začiatku. Ak máte pocit, že zoznamovanie nepostupuje a neprináša žiadúce výsledky, vyskúšajte metódu prepravky,ktorú

už sme asi vyskúšali minimálne raz v živote všetci. Zavrite potkanov do prepravky, nerozprávajte sa s nimi, nevšímajte si ich, nechajte prepravku niekde na mieste, kde to ani jeden z nich nepozná (u nás napríklad potkany nemajú prístup do spálne, je to pre nich úplne neznáme prostredie, ak máte v byte takéto miesto, je pre odloženie prepravky ideálne, ale ostaňte pre prípad potreby v miestnosti). Inou možnosťou, hlavne ak to dovoľuje počasie, je povoziť sa s nimi v MHD alebo poprechádzať po meste. Uvidíte, ako rýchlo zabudnú na svoje nezhody a stanú sa z nich priam najlepší priatelia. Prostredie prepravky je pre nich samo o sebe stresujúce, pretože je to obvykle veľmi malé a tesné územie, na ktorom nemajú veľa možností na pohyb a už vôbec nemôžu jeden pred druhým ujsť. Zrazu zistia, že v tejto

obr. 9: zoznamovanie potkanov v prepravke nepríjemnej situácii majú len jeden druhého a jednoducho nedostanú na výber. Po pár minútach už ich pravdepodobne uvidíte ležať v klbku pri sebe a spokojne odfukovať. Vyčkajte však aspoň hodinku a keď ich z prepravky vyberiete, okamžite ich šupnite do klietky.


26

2.7. Ako zo samčeka vychovať maznáčika Keď sa chovateľov opýtate, aký je rozdiel medzi samčekom a samičkou, väčšinou sa dočkáte rovnakej odpovede. Samček je lenivý, pomalý, prítulný tvor, ktorý väčšinu času prespí. Samičky sú živé, rýchle, zvedavé, stále niečo skúmajú a vymýšľajú, veľa razy ničia počas svojich hier rôzne veci (nerobia to samozrejme schválne, len sa jednoducho hrajú). Rozdiel medzi pohlaviami je však aj niekde inde, a je podstatne dôležitejší ako to, či budete mať doma lenivú „plyšovú“ guľku alebo šidlo. Na úvod treba aspoň v skratke spomenúť hierarchiu, ktorá vládne v samčej skupine (existuje aj u samičiek, ale nie je pre ne tak dôležitá a nie je ani tak premenlivá ako u samčekov). Skupina spravidla pozostáva z jedného alfa jedinca, ktorý je všetkým nadradený, a z beta, gama a omega jedincov. Beta jedinec je tesne za alfou a je to zväčša on, kto prípadne preberá novú vedúcu pozíciu. Gama sú všetci ostatní a omega je, ako už jeho názov napovedá, na konci hierarchie. Nadradení sú mu všetci, v prírode obvykle ide o postihnutého, slabšieho alebo inak zaostalého potkana, ktorého chcú ostatní dostať zo skupiny preč (v prírode je totiž u potkanov prirodzené, že uprednostňujú len zdravé a silné jedince, čím zvyšujú šance skupiny na prežitie). Čo sa týka prejavov správania v hierarchii, pri jej udržiavaní a šarvátkach vedúcich k vyjasňovaniu pozícií sú prirodzené rôzne bitky a strety, ktoré sa majiteľovi nemusia vždy páčiť. Ide hlavne o stavanie sa na zadné, pretláčanie sa prednými packami (pri vzpriamenom postoji na zadných), kopanie zadnými nohami, klbčenie sa, točenie sa k protivníkovi bokom a samozrejme naježená srsť. Toto všetko je sprevádzané pískaním, syčaním a veľkým krikom oboch alebo jedného z potkanov. Cieľom bitiek a šarvátok nie je skutočné ublíženie či dokonca usmrtenie protivníka a vážnejšie poranenia sú skôr výnimočné. Bežne sa ale stretnete so škrabancami a možno menšími uhryznutiami. Víťaz súboja otočí porazeného na lopatky a pár sekúnd ho v tejto podriadenej pozícii s odhaleným bruškom podrží. Potkany prirodzene považujú svojich ľudí za súčasť svorky, čo v praxi znamená, že sa s nimi hrajú, „bijú“ sa s kúskami ich oblečenia či s ich rukami a podobne. Pri správnom zaobchádzaní ich však považujú nielen za súčasť, ale aj za vedúcich celej skupiny a majú pred nimi rešpekt. A ako vyzerá to „správne zaobchádzanie“? Samčeka od malička v rámci hry jemne otáčajte na bruško a škrabkajte ho na ňom. Keď sa s vami bude hrať (naháňať vašu ruku a „bojovať“ s ňou), hra by mala vždy skončiť vašim „víťazstvom“, to znamená otočením potkaníka na chrbát a jemným pridržaním v tejto polohe s odhaleným bruškom (dávajte pozor, aby to bola naozaj hra a aby to potkan nebral ako neoprávnené trestanie). Potkaník vás začne brať ako svojho vodcu, bude vás rešpektovať a nebude sa snažiť byť dominantný. Čo však robiť, ak máte len jedného potkana alebo sa v skupine objaví príliš dominantný jedinec, ktorý si aj napriek správnemu zaobchádzaniu bude k vám či ostatným ľuďom v domácnosti dovoľovať? V prípade, že máte len jedného samčeka, chýba mu rovnocenný partner, s ktorým by mohol absolvovať všetky potrebné sociálne interakcie, vrátane budovania a ustáľovania hierarchie. Navyše, potkan samotár nikdy neskúsi, aké to je byť uhryznutý alebo poškrabaný iným samcom a nemá odhad na to, ako jeho prejavy dominancie môžu človeku ublížiť.

Keďže samček berie človeka ako súčasť skupiny, považuje za normálne a prirodzené, že s ním bojuje o vedúce postavenie. Používa pri tom všetky metódy, ktoré sú pre potkanie správanie typické a ktoré sú popísané vyššie. Ideálnym riešením je zadovážiť mu kamaráta (ak samotár ešte nie je príliš starý), s ktorým bude denne v kontakte a ktorý uspokojí všetky jeho sociálne potreby. Ak to nie je možné, bude nutné oplácať mu rovnakou mincou. Keď na vás váš potkaník zaútočí, nespraví to s úmyslom vážne vám ublížiť, spraví to v snahe ukázať vám, že má nad vami navrch. A toto by sa mu podariť nemalo. Takže v momente jeho ataku ho treba jemne, ale rázne chytiť pod prednými nohami, zdvihnúť do výšky vašej tváre a zasyčať na neho, prípadne mu dôrazne dohovoriť (netreba kričať, potkan dokáže veľmi dobre rozlišovať intonácie vášho hlasu). Potom ho prípadne ešte položte na zem (alebo na vašu nohu) a pridržte ho na lopatkách. Po dvoch

obr.10 troch sekundách ho môžete pustiť a chvíľu si ho nevšímajte. Môže sa stať, že počas tejto výchovnej lekcie sa potkan opäť pokúsi vás uhryznúť (pozícia podriadeného sa mu samozrejme nepáči). Aj keď to pre vás možno bude ťažké, nesmiete sa zľaknúť a pustiť ho. Potkan by to považoval za svoje malé víťazstvo a ďalšie výchovné lekcie by boli stále komplikovanejšie. Ak by pri prvých výchovných pokusoch potkan prejavoval serióznu snahu uhryznúť vás a vy sa ho budete báť, vycíti to. Vtedy pomáha, ak ho len chytíte pod prednými packami, otočíte si ho tvárou v tvár a zasyčíte či dohovoríte mu. Položenie na lopatky môžete vynechať a opäť k nemu pristúpite až po niekoľkých výchovných lekciách bez položenia na lopatky (je menšia pravdepodobnosť, že by sa potkan stále pokúšal vás uhryznúť). Ak máte dvoch a viacerých samcov, obvykle si všetky sociálne potreby a kontakty „odbijú“ medzi sebou navzájom a málokedy sa stáva, že by do prejavov nadradenosti a dominancie zahŕňali aj svojho majiteľa či ostatných ľudí vo svojom okolí. Stať sa to však môže, najmä ak odmalička všetkých samcov nevediete k podriadenosti voči vám, prípadne ak sa v skupine objaví obzvlášť dominantný jedinec a ten sa rozhodne, že mu predsa nebude rozkazovať nejaký človek (stretnúť sa s tým môžete hlavne v období puberty, cca medzi tretím až siedmym mesiacom veku potkana). U mojich samcov som sa s takýmto niečím nikdy nestretla a nikdy som nebola uhryznutá bez zjavnej príčiny. Utŕžila som samozrejme pár uhryznutí, ale vždy to bola moja chyba, kedy som povedzme zasiahla do vyjasňovania si pozícií a jeden z potkanov sa po mojej ruke ohnal neuvedomujúc si, že som to ja. Prípadne sa potkan pošmykol na vedre so žrádlom a ako padal, snažil sa zubami a pazúrikmi zachytiť čohokoľvek, čo bolo v dosahu a to čokoľvek bola moja ruka. Takéto nehody sa občas stávajú a nie je potrebné (ba priam by som povedala, že nie je žiadúce) akokoľvek


27

potkana „trestať“ či dávať mu výchovnú lekciu. Ak sa však po vás potkan oženie bez predošlého varovania, bez príčiny, začne sa na vás ježiť, syčí na vás alebo sa vám točí bokom, opäť treba okamžite spraviť to, čo je popísané v predošlom prípade. Vyššie sú popísané spôsoby, ako potkanieho samca naučiť rešpektu voči vám a ostatným ľuďom a ako ho v prípade potreby „uzemniť“. Ak od malička potkana vychovávate tak, ako je písané vyššie, zo samčeka sa obvykle stane maznáčik, ktorý vám pri hladkaní bude olizovať ruky a bude sa vo vašej spoločnosti cítiť príjemne, bez ohľadu na to, koľko potkanov doma máte. Potkan je zviera veľmi inteligentné a dokáže rýchlo vycítiť, že sa ho človek bojí alebo že je prílišný dobráčisko a nechá si, ľudovo povedané, skákať po hlave. Akonáhle zaváhate, prejavíte strach alebo mu pri jeho snahe vybojovať si vedúce postavenie ustúpite, bude to brať ako jeden z malých úspechov vedúcich ku konečnému víťazstvu nad svojím majiteľom. Nerobí to preto, že by vás nemal rád, robí to preto, že je to jeho prirodzenosť. Každý samec sa snaží byť vodcom, snaží sa byť najsilnejším a najváženejším členom skupiny, a vás berie ako prirodzenú súčasť svojho snaženia. Chová sa k vám ako k ostatným potkanom a rovnaké chovanie očakáva od vás. Ak by ste ho capli po zadku, nepochopí vás, takýto vzor správania nemá vo svojej genetickej výbave. Ak mu ale jeho neprístojné správanie oplatíte tým, na čo je zvyknutý, veľmi rýchlo pochopí, čo si k vám môže dovoliť a bude po problémoch. Hladkanie na brušku, jemné otáčanie na chrbát v rámci hry, škrabkanie potkana, keď ho máte v rukách, vo výške svojej tváre a k tvári otočného bruškom, to všetko sú spôsoby, ako potkana naučiť podriadenosti a ako z neho spraviť maznáčika. :-) Ak si zoberiete potkana z chovproduktu alebo od neovereného chovateľa, prípadne zachraňujete zvieratká od niekoho, kto sa o ne poriadne nestaral, musíte sa dopredu vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti a hlavne lásky a nehy, pretože neviete, č v minulosti potkanovi niekto neublížil alebo s ním zle zaobchádzal. V takýchto prípadoch potkan hryzie v snahe chrániť sa, pretože sa bojí.

2.8. Čo robiť s potkanom, ktorý začal vystrkovať rožky?

Ľahká otázka, ťažšia odpoveď. Poďme sa najskôr pozrieť na to, čo môže v prípade potkana znamenať slovné spojenie „vystrkovať rožky“. Obvykle ide o správanie, ktoré sa majiteľovi potkana vôbec nepáči. Potkan sa ježí, syčí, točí sa k vám bokom, chrbát ma zhrbený. A môže hrýzť. Niekedy len výstražne, ale môže sa stať, že vás uhryzne až do krvi. Sú prípady, kedy potkan začne hrýzť bez rozmyslu a v zúrivosti vám spôsobí niekoľko vážnych krvácajúcich poranení (najčastejšie na rukách), ktoré si môžu vyžiadať aj ošetrenie lekára. Takéto správanie neprejavuje len voči vám, ale obvykle aj voči svojim spolubývajúcim. Spravidla najskôr postrehnete takéto prejavy správania k spolubývajúcim a až neskôr (ak už v tejto fáze nezasiahnete) si potkan začne dovoľovať k vám. Vyššie opísané prejavy správania sa vyskytujú skôr u samčekov, než u samičiek a môžu mať rôzne príčiny. Vrodená agresivita – čo robiť? V podstate najmenej častá príčina nepríjemného správania potkanov. Vyskytuje sa u jedinca, ktorého rodič alebo jeden z predkov bol agresívny a v línii je možné dosledovať, že takéto správanie sa dedí z generácie na generáciu. Spôsobená môže byť príliš veľkým množstvom testosterónu v tele potkana. Pomôcť môže kastrácia, pri ktorej sa potkanovi odstránia semenníky, čím sa z tela odstráni orgán produkujúci testosterón. Keďže ide o vážny operačný zásah do tela zvieratka, je potrebné naozaj zvážiť, či je to práve váš prípad a či je kastrácia nutná. Rovnako dôležitý je vek potkana, ktorého ste sa rozhodli dať kastrovať. Ak je príliš starý (napr. starší ako rok), kastrácia už obvykle nepomôže a nevyrieši problém s agresívnym správaním potkana. Okrem toho, pridanie kastrovaného potkana späť do pôvodnej skupiny môže byť problematické. Rovnako pozor na častú zámenu pojmov agresivita a dominancia. Dominantného samca (samicu) nie je nutné kastrovať, správnym zaobchádzaním z neho vychováte podriadené zvieratko, ktoré vás bude rešpektovať. Rozhodne ak máte skupinu potkanov a je v nej agresívny jedinec, je nutné ho ihneď oddeliť od ostatných, aby im neublížil prípadne aby niektorého nezabil. Dominantný jedinec – čo robiť? Častejšie sa vyskytujúca príčina syčania, hryzenia, hrbenia sa a útočenia. Opäť môže byť spôsobená nadmernou tvorbou testosterónu, ale obvykle sa vyskytuje v generácii len u jedného, dvoch jedincov, nie u všetkých, a nededí sa z pokolenia na pokolenie (na rozdiel od agresivity). Dá sa zvládnuť, ak odmalička s potkanom správne zaobchádzate a vediete ho k prirodzenej podriadenosti voči vám (viac v článku ). Môže sa však stať, že tento potkan bude svoju dominanciu prejavovať voči spolubývajúcim. V prípade, že ich šikanuje, je k nim zlý a ostatní sú potom zbytočne stresovaní, je lepšie zvážiť oddelenie takéhoto jedinca od ostatných. Môže s nimi byť v kontakte cez mreže (ale dávajte pozor, aby na seba cez mreže neútočili) alebo pri vychádzkach (posúdenie tejto možnosti je na vás). Pre niektorých je však lepšie úplné oddelenie od skupiny. Narušený potkan (zachránenec, prinesenec,občas aj potkan z chovproduktu) – čo robiť? Špecifická situácia, ktorá si vyžaduje špecifický prístup. Obyčajne ide o potkana, ktorý v útlom veku zažil niečo negatívne, čo poznamenalo jeho psychiku. Môže to byť nesprávne zaobchádzanie predchádzajúceho majiteľa, zmeny prostredia, iné domáce zvieratá, nevhodné podmienky v predošlom domove, skúsenosti s agresívnym potkanom a podobne. Spravidla už u takéhoto potkana nikdy nezistíte, čo sa mu vlastne stalo, no jeho správanie je narušené. Je zlý na vás aj na spolubývajúcich, čo sa môže stupňovať aj napriek vášmu pocitu, že potkan už je v bezpečí a v stálom


28

prostredí a nemá sa čoho báť. On rovnaký pocit mať nemusí a stále bude v strehu, stále bude čakať, ktorý spolubývajúci ho kedy napadne, kedy ho jeho človek zase opustí a podobne. A najlepšia obrana je útok. Útokmi sa takýto potkan bráni pred strachom z opustenia, pred strachom zo zlého zaobchádzania, pred strachom, že ho jeho spolubývajúci napadne, pred strachom, že nedostane jesť… Pred všetkým. Je to iracionálny strach a je na vás, aby ste tomu malému stvoreniu ukázali, že už sa nemá čoho báť. Zabudnite na staré a zaužívané metódy výchovy potkana. Nijaké obracanie na chrbát, nijaké syčanie, nijaký zvýšený hlas. A hlavne, ak ho máte začleneného v skupine, okamžite ho oddeľte a doprajte mu vlastnú klietku, vlastný priestor. Po oddelení záleží ďalší postup na tom, v akom stave zvieratko je a ako ďaleko zašlo jeho chovanie sa voči vám. Nedá sa všeobecne napísať, čo máte robiť, musíte to poznať na potkanovi sami. Hlavne majte na pamäti, že váš miláčik vás neuhryzol a neublížil vám preto, že by vás nemal rád. Nemusíte sa ho báť. On vám ubližovať nechce, ale je rozhodený a bojí sa. Preto útočí na všetko, čo sa okolo neho vyskytne. Ak pochopíte, že potkan na vás neútočí so zlým úmyslom, nebudete sa ho báť. Ak sa ho nebudete báť, bude z vás cítiť istotu a celý proces bude jednoduchší. Ak to u vás zašlo tak ďaleko, že potkan naozaj hryzie všetko okolo seba a nerozmýšľa nad tým, čo robí, bude možno potrebné nejaký čas ho nechať v klietke a robiť len nevyhnutné úkony, ako sú čistenie a kŕmenie. Ak to uznáte za potrebné, môžete to robiť s rukavicami na rukách, aby ste sa vyhli ďalším zraneniam. Môžete sa s potkanom skúsiť rozprávať cez klietku, cez mreže. Nehladkať ho, len sa mu prihovárať jemným a kľudným hlasom. Slovám možno neporozumie, ale intonácii vášho hlasu áno. A veľmi dobre. Ak by sa však cez mreže na vás ježil a syčal, prestaňte sa s ním rozprávať a odíďte, nevšímajte si ho. Určite postupne postrehnete v jeho správaní zmeny. Prvými môže byť napríklad to, že na vašu prítomnosť pri klietke bude reagovať očividne pozitívne. Nebude sa na vás ježiť, nebude syčať, nebude sa hrbiť (slovom, nebude sa snažiť zastrašiť vás, aby ste odišli). Môžete ho skúsiť cez mreže hladiť. Postupne sa mu venujte viac a viac, s rešpektom a bez strachu. Púšťajte ho behať (bez ostatných potkanov samozrejme), dajte mu pocítiť, že ho máte radi a že u vás mu nič zlé nehrozí (potkan to vycíti z vášho správania, intonácie hlasu, vašich giest, vašej vnútornej istoty a lásky k nemu). Ak by sa vonku pokúsil na vás byť hnusný (naježil by sa, syčal by, nebodaj by sa pokúsil vás opäť uhryznúť), opatrne ho chyťte a vráťte do klietky. Môžete mu pri tom vysvetliť, aký je blbec, že sa k vám takto chová (netreba kričať) a po zavretí si ho nevšímajte. Ďalšou možnosťou pri opätovnom prejave agresívneho správania je potkana si strčiť pod tričko a nosiť ho pod trikom, kým sa neupokojí. Naopak, ak sa bude chovať pekne, nechá sa mojkať a škrabkať, bude poslúchať, odmeňte ho. Môžete mu dať dropsík, piškótu alebo inú dobrotu, pekne sa mu prihovoriť, pomojkať ho. Ak budete dôsledný (keď je zlý, potrestáte ho – zavriete ho do klietky, ak je dobrý odmeníte ho), váš miláčik veľmi rýchlo pochopí, ako sa má správať a bude robiť všetko pre to, aby ste aj vy k nemu boli dobrí. Bude sa snažiť zavďačiť vám za vašu lásku svojou láskou. A bude sa cítiť bezpečne, pretože z vás bude cítiť lásku, istotu a silu. A rešpekt. Ten nemôže byť jednostranný, nielen potkan musí rešpektovať vás, ale aj vy musíte rešpektovať potkana. Aj s jeho prípadnou psychickou poruchou. Krútite nad týmto postupom hlavou? Aj ja som pochybovala. Ale prestala som. Máme doma malého psychopata. Je ním Richard Levie Srdce od Čepic, ktorý sa narodil 15.8.2008. K tomuto potkanovi mám veľmi špeciálny vzťah práve kvôli tomu, od koho pôvodne je. Ťažko dnes povedať, čo spôsobilo Riškove správanie a psychickú rozhodenosť, ale v podstate to už ani nie je dôležité. Kedysi to bolo milé a prítulné zvieratko, ktoré sa od nás nepohlo, nechalo so sebou robiť čokoľvek a spávalo na gauči vedľa nás. Proste potkan na zjedenie. Zmenil sa. Mysleli sme, že je to len puberta a že ho to prejde. Ale nebolo tomu tak. Skúšali sme všetky metódy, ktoré sa obvykle pri potkanoch používajú, ako otáčanie na chrbát, syčanie, hrešenie. Jediné, čo sme dosiahli bolo, že Riško bol čoraz viac ustráchaný a odpornejší. Na nás aj na chalanov v klietke. Vďaka Grove a Potkanbabe som ale pochopila, že toto nie je to, čo Riško potrebuje a úplne som zmenila prístup. Robila som presne to, čo som popísala vyššie. A výsledok? Riško ma opäť pusinkuje na ústa, nechá sa škrabkať, olizuje mi pri tom ruky a nehryzie. Je oddelený a je spokojný. Každým jedným dňom sa dostáva do stále väčšej pohody a nám sa doma vracia nazad zvieratko, ktoré sme si zamilovali od prvej chvíle a za ktoré sme dodnes jeho predošlej majiteľke vďační. Na záver by som ešte rada napísala jednu vec. Každý potkan je iný. To, čo platilo na jedného, nemusí platiť na iného. Ak máte doma problémové zvieratko, v prvom rade sa pokúste zistiť, čo problémy spôsobilo. Skúste zistiť, či ide o agresivitu, dominanciu alebo nejakú záhadnú psychickú poruchu a podľa toho sa potom k potkanovi chovajte. A pamätajte na jedno. Často dokonca aj na veľmi agresívneho jedinca platí to isté, čo na psychicky narušeného potkana. Okrem toho je naozaj potrebné uvedomiť si, že tak ako každý človek má inú povahu a inú osobnosť, platí to aj o potkanoch (alebo skôr globálne o všetkých zvieratkách). Niektorí sa radi maznajú a nechajú so sebou robiť, čo len chcete. Niektorí ale nie. Majú vlastnú osobnosť a vyžadujú rešpekt. Nie sú to plyšové hračky, ktoré môžete kedykoľvek brať a naťahovať a budete čakať, že nebudú protestovať. Ak si beriete domov potkana s predstavou, že vám bude vždy k dispozícii, že bude robiť všetko, čo chcete a kedy chcete….asi vás sklamem, ale nemusí to vždy platiť. Avšak, keď sa naučíte rešpektovať povahu práve vášho zvieratka a ono bude tým pádom rešpektovať vás, bez výhrad a snahy niečo nasilu meniť, môžete vytvoriť skvelú dvojicu, ktorá sa bude dopĺňať a navzájom milovať. To je to najkrajšie, čo potkanovi môžete poskytnúť – rešpekt a lásku bez snahy meniť nasilu jeho vrodenú povahu.


29

3. Bývanie


30

3.1. Klietka Klietka je jednou z najdôležitejších súčastí života vášho potkana. Bude v nej tráviť 90% času, preto jej výberu

venujte dostatočnú pozornosť. Potkan rád šplhá, uprednostnite preto radšej klietku vyššiu, nie širokú a nízku. Klietky určené pre morčatá či králiky sú pre potkana krajne nevhodné. Sú nízke, jednoposchodové a potkan v nich nemá veľa priestoru na pohyb. Rovnako je nutné uvedomiť si, že to maličké stvorenie, ktoré sa vám zmestí do dlane, bude v dospelosti niekoľkonásobne väčšie a bude potrebovať aj primerané prostredie. Ak kúpite na začiatku malú klietku, časom bude pre neho neprimeraná a vy budete kupovať novú. Okrem veľkosti dbajte na bezpečnosť potkana. V klietke by nemali byť nijaké ostré hrany ani predmety. Poschodia vyrobené z pletiva sú nebezpečné, potkan si môže v medzerách zaseknúť nohu, výsledkom čoho môže byť zlomenina alebo vykĺbenie končatiny. Rozostupy medzi mrežami sa vám možno zdajú ako banalita, avšak po tom, čo vám potkan niekoľko razy z klietky utečie, zistíte, že ste im asi mali venovať väčšiu pozornosť. Kadiaľ potkan pretiahne hlavu, prejde celým telom. Šikovné v tomto smere sú najmä samičky. Dorastajú do menších rozmerov ako samčekovia a sú štíhlejšie.

obr. 11 Ak máte samičky, rozostupy medzi mrežami by mali byť menšie, ak samčekov, môžete zvoliť aj klietku s väčšími medzerami. Nezabúdajte na to, že domov si donesiete najskôr mimino, ktoré časom dorastie. Ak máte klietku pre samcov s veľkými rozostupmi, mimino vám z nej bude pravdepodobne pravidelne utekať. Výhody klietky:

• potkan má dostatok možností na šplhanie • mreže umožňujú dostatok možností na upevnenie rôzneho vybavenia klietky • lepšie vetrá • jednoduchšia manipulácia • jednoduchšie umývanie - klietka je rozoberateľná • jednoduchší prístup k potkanom

Veľa užitočných informácií o klietkach nájdete na stránke http://www.klece.estranky.cz/ .


31

3.2. Terárium Niektorí chovatelia uprednostňujú terárium pred klietkou. Pri výbere vhodného terária platia približne tie isté pravidlá ako pri výbere klietky. Terárium by malo byť dostatočne veľké a bezpečné. Pri jeho výbere síce nemusíte myslieť na to, že sa vám medzerami medzi mrežami potkan prepchá, ale musíte myslieť na to, že tam neumiestnite zariadenie tak, ako to môžete spraviť v klietke. Problematické bude hlavne vešanie hamakov. Z tohto dôvodu radšej kúpte terárium väčšie, kde na podlahu budete môcť dať potkanom domčeky a hračky. Môžete si dať do terária prirobiť poličky, ktoré budú prilepené ku stenám, a vďaka ktorým bude priestor v ňom lepšie rozdelený. Bohužiaľ, veľkosť terária bude limitovaná jeho váhou. Môžete kúpiť len tak veľké terárium, ktoré unesiete (vy alebo ten, kto vám bude pomáhať s jeho čistením a premiestňovaním). Sklo je pomerne ťažké a už na pohľad malé terárium váži niekoľko kilogramov. Keďže potkan je majster v skákaní bez toho, aby sa musel odraziť, pamätajte na to, že vrch terária bude nutné zabezpečiť, aby vám z neho neutekal. Druhou možnosťou je zaobstarať si terárium dostatočne vysoké. Ak ho ale na vrchu nezabezpečíte, nebudete môcť ani do vysokého terária dávať police, pretože by sa z nich potkany mohli dostať až na okraj a vyliezť von. Na zabezpečenie terária môžete použiť napríklad pletivo, ktoré pripevníte na drevený rám. Jednak im tadiaľ bude prúdiť vzduch a jednak na pletivo upevníte napájačku aj hamaky. Nevýhody terária:

• potkan má menej možností na behanie, lozenie a šplhanie • horšie umiestňovanie zariadenia do terária - hamaky nemáte kam zavesiť • zlá cirkulácia vzduchu • horší prístup k potkanom • horšia manipulácia • väčšia váha • horšie čistenie - kvôli váhe • nutnosť zabezpečiť vrch terária, aby potkan neušiel

obr. 12


32

3.3. Zariadenie klietok (terárií) Väčšinu klietok dnes už kúpite priamo so zariadením. Väčšinou ide o napájačku, misky na jedlo, domčeky, police, prípadne tunely alebo plastové WC (hlavne ak kupujete klietku určenú pre fretku). Nie vždy je však zariadenie pre potkana vhodné. Nižšie nájdete súčasti, ktoré by v klietke určite chýbať nemali. Celkové zariadenie klietky je na vašej fantázii a možnostiach. Nie vždy je dobré dávať do klietky čo najviac doplnkov, potkany sa potom nemajú kde pohnúť. Napájačka - potkany veľmi radi hlodajú, najmä plasty. Preto keď kupujete napájačku, uprednostnite tú, ktorá má kovovú rúrku a vo vnútri kovové koliesko. Zvyšok napájačky môže byť plastový, ale upevnite ju radšej z vonkajšej strany klietky. Dnes už sa všetky napájačky predávajú spolu s drôtikmi, pomocou ktorých ich na klietku ľahko pripevníte. Niektoré napájačky po určitej dobe používania zvyknú začať kvapkať. Vtedy je nutné kúpiť novú a starú vyhodiť. Misky sú nevhodné. Voda sa z nich ľahko vyleje a premočí podstielku, a potkany vodu v miske rýchlo zašpinia. Napájačku je potrebné raz za čas vydezinfikovať. Keďže by som nerada svoje potkany otrávila čistiacimi prostriedkami, napájačky vždy dávam na niekoľko hodín do mrazničky. Miska na jedlo - opäť platí to isté, čo pri napájačke. Potkany veľmi radi hlodajú. Keď budete kupovať misku na jedlo, siahnite po kovovej (najlepšie nerezovej) a závesnej. Keď misku s jedlom zavesíte na mreže klietky, predídete zaneseniu nečistôt do jedla. Pri kúpe misky myslite aj na to, že budete potrebovať jednu na suchú kŕmnu zmesku a jednu na doplnkové jedlo ako ovocie, zeleninu, mäso, ryžu či cestoviny. Tak ako napájačku, aj misky je nutné čistiť, samozrejme častejšie ako napájačku. Misku na suchú kŕmnu zmes podľa potreby, ale misku určenú na doplnkovú stravu umyte vždy po konzumácii jedla, ktoré do nej dáte. V opačnom prípade sa v nej budú tvoriť plesne a choroboplodné zárodky vznikajúce v dôsledku hnitia zvyškov potravy. Poličky - väčšinou ich kúpite spolu s klietkou, prípadne ich môžete dokúpiť v obchode. Najvhodnejšie sú plastové police, ktoré sa ľahšie udržujú v čistote a sú bezpečné. Vyhnite sa policiam z pletiva. Jednak sú pre potkana nepohodlné, pretože musí dávať pozor, ako po nich chodí, a jednak hrozí nebezpečenstvo, že sa mu medzi pletivom zasekne noha, ktorú si môže zlomiť alebo vykĺbiť. Ak by ste si chceli police vyrobiť doma, tiež odporúčam uprednostniť plastový materiál. Drevo nie je veľmi vhodné, pretože sa do neho všetko vsakuje a ťažšie sa čistí a dezinfikuje. Rebríky - aby sa potkany dostali z police na policu jednoduchšie a mali aj inú možnosť, ako len šplhať po mrežiach, sú vhodným doplnkom v klietke rebríky. Opäť uprednostnite plastové pred drevenými, z rovnakých dôvodov, aké sú popísané pri policiach. Pri výbere rebríkov majte na pamäti hlavne to, aby sa po nich potkanom dobre behalo (dôležitý je sklon rebríka, ak je príliš ostrý, potkanom sa po rebríku bude chodiť menej pohodlne a budú musieť vyvinúť viac energie, kým sa dostanú hore), aby boli vhodne upevnené a aby nehrozilo nijaké poranenie. Väčšina políc, ktoré kúpite v obchodoch, už je prispôsobená na upevňovanie rebríkov, takže ak zvolíte tieto, bude to jednoduchšie riešenie. Hamaky - potkany ich doslova milujú. Je na vás, či budete potkanom hamaky kupovať alebo ich budete vyrábať doma. Ak máte demolačné komando, ktoré všetko prehryzie a zničí, lacnejšie pre vás zrejme bude postupne likvidovať napríklad staré oblečenie a hamaky robiť z neho. Nie je to nič zložité. Stačí vystrihnúť primerane veľký kus látky, na koncoch spraviť dierky (napríklad nožničkami) a uchytiť tento kus látky o klietku buď špagátom alebo kovovými karabínkami. Niektorí chovatelia pripevňujú hamaky spínacími špendlíkmi. Tu ale hrozí nebezpečenstvo, že ak sa spínací špendlík rozopne, potkan sa oň môže poraniť. Hamaky, ktoré kúpite v obchode sú spravidla z pevnej látky alebo netkanej textílie a dostanete ich aj s pripevňovacím mechanizmom - kovová retiazka na konci ktorej je karabínka. Keďže potkany si do hamakov spravidla nosia všetky mlsky a doplnky stravy, ktoré im dávate, a niektorí si do nich radi cikajú, je potrebné sledovať ich čistotu a meniť ich tak často, ako je to potrebné. Ak ich periete, nedávajte do práčky aviváž. Pre potkaní čuch je to príliš výrazná vôňa. Domčeky - skvelý doplnok, hlavne ak máte chladnejší byt a potkanom hrozí prechladnutie. V domčeku si pomerne rýchlo vytvoria mikroklímu a bude im tam teplo. Rovnako ako napájačka, miska na jedlo či police zvyknú byť domčeky súčasťou vybavenia klietky. Ak nie, môžete nejaký kúpiť v obchode alebo si ho sami vyrobiť. Nekupujte a nevyrábajte však domček „na mieru“ maličkému potkanovi, vyrastie a do domčeka sa už nezmestí.


33

4. Potrava


34

4.1. Niekoľko faktov na začiatok Nedá mi na úvod tejto kapitoly nenapísať pár riadkov k niektorých úskaliam, na ktoré mnohí chovatelia pri určovaní presných denných dávok tej ktorej zložky potravy bohužiaľ často zabúdajú. Riadiť sa totiž striktne iba tabuľkami a presnými množstvami, ktoré nájdete na internete nie je najšťastnejšie riešenie. Každý potkan je iný a má aj iné nároky na množstvo, zloženie a pomerné zastúpenie jednotlivých zložiek potravy. Ak máte doma aktívne šidlo, ktoré ani sekundu neobsedí a stále behá a niečo robí, bude potrebovať viac potravy (nielen základnej zmesky, ale aj ostatných zložiek), pretože má väčší výdaj energie. Naopak potkan, ktorý je skôr lenivý, má menší výdaj energie a nie je nutné mu dávať rovnaké množstvo stravy ako aktívnemu. Tak isto sa nároky na množstvo a zloženie potravy menia vekom, mláďa má iné požiadavky ako dospelý potkan a ten má iné požiadavky ako starček. U samičiek sa nároky na stravu líšia aj v dobe tehotenstva a následného laktačného obdobia. Veľmi dôležitú úlohu pri rozhodovaní sa o množstve, pomere, zložení stravy zohrávajú aj genetické dispozície vašich zvierat. Ak niektoré pochádza z chovu veľkých jedincov, kde potkaní samci dosahujú 700-800g a viac (samice 500 – 600g), ani prísnou diétou nedocielite, aby potkan nebol veľký alebo mierne tučný. Výsledkom takejto snahy umelo ho dostať na nižšiu váhu by mohli byť akurát zdravotné problémy a tiež narušenie správania - hladný potkan nie je veľký kamarát ani k človeku ani k ostatným potkanom. Môžete mu však upraviť jedálny lístok tak, aby nepriberal zo zbytočne tučných jedál, a aby ste jeho váhu mali pod kontrolou. Naopak, ak je váš miláčik z línie, kde potkany nedosahujú viac ako napríklad 600g (u samcov) alebo 300g (u samíc), môžete robiť čo chcete, nebude z neho obrovské mohutné zviera. Ak ho budete prekrmovať, jedného pekného dňa sa stretnete s problémom zvaným obezita, ktorý sa rieši horšie, pretože váš potkan už bude mať zaužívané stravovacie návyky a na nové si bude zvykať pomaly a ťažko. Ak máte doma skupinu potkanov, pozorujte ich. Sledujte, kto najviac sedí pri miske so zmeskou a kto z nej vyjedá len tie "lahodnejšie" zložky, ale aj to, kto sa povedzme dostane už len k menej atraktívnym a výživným zvyškom. Sledujte, komu čo chutí a kto čo naopak nemá rád. Niekto možno miluje mrkvu, ale iný potkan sa jej ani nedotkne a bude na vás pozerať, čo lepšie pre neho máte. Je to prirodzené, tak ako každý človek má iné chute, má ich aj potkan. Nútiť ho, aby jedol to, čo chcete vy, je neetické. Zo skúsenosti viem, že zviera radšej bude hladovať a čakať, kedy konečne dostane niečo iné. Jedine pozorovanie vašich zvierat vám pomôže adekvátne odhadnúť, čo všetko im treba dávať a akú kŕmnu zmes kupovať, aby z nej 80% nevyhadzovali. Vďaka tomu, že sa pozorovaním naučíte, čo vaši potkani majú a čo nemajú radi budete schopní im poskytnúť pestrý jedálny lístok, ktorý im bude vyhovovať a ktorý ich nebude zdravotne ohrozovať.

4.2. Základné výživové hodnoty Doporučené množstvo na kg stravy Živina

Jednotka

Dospelý

Vo vývine

Gravidná samica

Tuk g 50 50 50 Proteíny g 50 150 150 Aminokyseliny Arginín g 4.3 4.3 4.3 Histidín g 0.8 2.8 2.8 Izoleucín g 3.1 6.2 6.2 Leucín g 1.8 10.7 10.7 Metionín g 2.3 9.8 9.8 Treonín g 1.8 6.2 6.2 Tryptofán g 0.5 2.0 2.0 Valín g 2.3 7.4 7.4 Minerálne látky Draslík g 3.6 3.6 3.6 Fosfor g 4.0 3.0 3.7 Chlór g 0.5 0.5 0.5 Jód µg 150.0 150.0 150.0 Magnézium g 0.5 0.5 0.6 Mangán mg 10.0 10.0 10.0


35

Meď mg 4.0 5.0 10.0 Molybdén µg 150.0 150.0 150.0 Selén µg 150.0 150.0 400.0 Sodík g 0.5 0.5 0.5 Vápnik g 5.0 5.0 6.3 Zinok mg 10.0 12.0 25.0 Železo mg 25.0 35.0 75.0 Vitamíny A (retinol) mg 0.7 0.7 0.7 B6 mg 6.0 6.0 6.0 B12 µg 50.0 50.0 50.0 D mg 0.025 0.025 0.025 E mg 18.0 18.0 18.0 K mg 1.0 1.0 1.0 Cholín mg 750.0 750.0 750.0 Kyselina listová mg 1.0 1.0 1.0 Niacín mg 15.0 15.0 15.0 Pantotenát mg 10.0 10.0 10.0 Riboflavín mg 3.0 3.0 4.0 Tiamín mg 4.0 4.0 01.04.00

4.3. Glykemický index potravín S pojmom glykemický index ste sa už určite stretli. Nie je dôležitý len pre ľudí, ale aj pre zvieratká. Sleduje sa napríklad v čase diéty, ale rovnako je dôležité poznať glykemický index potravín, ktoré podávate svojmu potkanovi – cukrovkárovi. Na tomto mieste nájdete prehľadné tabuľky potravín a hodnoty ich glykemických indexov. Snažila som sa zamerať na tie, ktoré bežne snáď všetci dávame potkanom, vynechala som naopak všetko, čo sa potkanom dávať nemá alebo nesmie, takže tu budete márne hľadať napríklad čokoládu či rôzne údené a korenené jedlá a pizzu. :-)

Ovocie a výrobky z neho Názov potraviny 100% glukóza Ananás,surový (priemer) 59 Ananásový džús, nedosladený 46 Ananásový jogurt, nízkotučný 38 Banán,surový (priemer) 58 Broskyňa, surová (priemer) 37 Čerešne, surové (priemer) 22 Broskyňový jogurt, nízkotučný 56 Hrozno, surové (priemer) 49 Hruška, surová (priemer) 37 Hruška, sušená 43 Jablko, surové (priemer) 36 Jablkový džús, nedosladený (priemer) 42 Jablko, sušené 29 Jahoda, surová (priemer) 40 Jahodový jogurt, nízkotučný 23 Kiwi, surové (priemer) 43 Marhuľa, surová (priemer) 30 Marhule, sušené (priemer) 31 Marhuľový jogurt, nízkotučný 42 Slivky, surové (priemer) 39

Zelenina a výrobky z nej Názov potraviny 100% glukóza


36

cvikla, surová 69 čínska kapusta, surová 18 hrášok, surový 48 hrášok, sušený 39 kukurica, sladká, surová 54 paprika, surová 17 paradajka, surová 18 sója, priemer 17 šalát, hlávkový, surový 19 uhorka šalátová, surová 16 zemiaky, surové 80 zemiaky, nové, surové 70 zemiaky, varené 64 zemiaky, pečené 85

Mlieko a mliečne výrobky Názov výrobku 100% glukóza Mlieko plnotučné, 3% 21 Mlieko odtučnené 32 Mlieko sójové 44 Mlieko acidofilné 45 Nápoj jogurtový 38 Nízkotučný jogurt 14 Nízkotučný ovocný jogurt 31 Ostatné jogurty 36

Chlieb, pečivo Názov výrobku 100% glukóza Rožok 70 Chlieb žitný 50 Chlieb tmavý, žitno – pšeničný 64 Chlieb biely, bezlepkový, pšeničný 71 Chlieb bezlepkový, viaczrnný 80 Diétne sucháre 59

4.4. Vitamíny Vitamín sa dá charakterizovať ako látka, ktorú potkaní organizmus potrebuje síce nevyhnutne, ale vo veľmi malých množstvách na svoju existenciu. Túto látku si nedokáže väčšinou syntetizovať sám, ale musí ju získavať v potrave. Spolu s bielkovinami, sacharidmi a tukmi patria k základným zložkám potravy. V potkaňom tele pôsobia ako katalyzátory rôznych chemických reakcií a podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov. Nedostatok vitamínov spôsobuje poruchy rôznych funkcií organizmu a tiež veľmi vážne ochorenia. Nadbytok vitamínov dokáže telo vcelku dobre vylúčiť hlavne čo sa týka vitamínov rozpustných vo vode. S vitamínmi rozpustnými v tukoch je to trošku horšie (napríklad predávkovanie vitamínom E môže potkanovi spôsobiť dočasnú hnačku), najnebezpečnejšie je v tomto ohľade predávkovanie vitamínom A, ktoré môže vo výnimočných prípadoch skončiť až smrťou zvieratka. Avitaminóza Ide o vážny a spravidla dlhodobý nedostatok určitého vitamínu v tele. Napríklad nedostatok vitamínu D spôsobuje nesprávny vývoj kostí (v dospelosti ich krivenie), nedostatok vitamínu B12 sa prejavuje úbytkom červených krviniek, pri avitaminóze C sa stretávame so skorbutom. Stav avitaminózy je potrebné okamžite riešiť prísunom potrebného množstva vitamínov (pomôže vám veterinár), ktorý zabráni vzniku ochorení spôsobených avitaminózou. V konečnej neriešenej fáze avitaminózy vznikajú nevyliečiteľné stavy a v niektorých prípadoch aj smrť. Hypovitaminóza Takto sa nazýva stav spôsobený čiastočným nedostatkom určitého vitamínu. Ide o ľahšiu formu avitaminózy. Hladina vitamínu v organizme je dostatočne vysoká na to, aby nedošlo k vážnejšiemu ochoreniu, nie je však postačujúca na udržanie zdravia potkana. Má viac menej nebadateľné príznaky, ako je napríklad únava, letargia.


37

Stretnúť s hypovitaminózou sa môžeme hlavne v prípade ochorení sprevádzaných horúčkami a pri poruchách žliaz s vnútorným vylučovaním. Okrem toho sa môže objaviť aj u tehotných a kojacich samíc a u mláďat, ktoré nemajú vyváženú stravu. Hypervitaminóza Stav nazývaný hypervitaminóza je charakterizovaný predávkovaním určitého typu vitamínu. U vitamínov rozpustných vo vode to takmer nehrozí, až na vitamín B6. Horšie je to s vitamínmi rozpustnými v tuku, ktoré sa metabolizujú dlhšie a ostávajú v tele tým pádom dlhšie ako vitamíny rozpustné vo vode. Vitamíny rozpustné v tukoch Tieto vitamíny telo absorbuje ako tuky a ako tuky si ich aj ukladá v tukovom tkanive, čo je príčinou ich pomalého metabolizmu a dlhšieho pretrvávania v tele potkana. Vzhľadom na to, že si telo robí zásoby týchto vitamínov, môžeme sa u nich častejšie stretnúť s predávkovaním. Na druhej strane sa menej často stretávame s avitaminózou alebo hypovitaminózou, pretože aj pri nízkom príjme vitamínov je telo schopné uspokojovať svoju potrebu zo zásob, ktoré má v tukovom tkanive. Tieto vitamíny sú rozpustné v tukoch:

• Vitamín A (retinol) • Vitamín D (kalciferol) • Vitamín E (tokoferol) • Vitamín K (fylochinón)

Vitamíny rozpustné vo vode Na rozdiel od predošlej skupiny vitamínov sú tieto rozpustné vo vode a tým pádom ich telo metabolizuje oveľa rýchlejšie. Taktiež si z nich nerobí zásoby, ale to, čo je navyše sa z tela vylúči. Prenikajú do buniek, kde sa miešajú s vnútrobunkovými aj medzibunkovými tekutinami a vylučujú sa hlavne prostredníctvom kože a obličiek. Keďže telo si z nich nerobí zásoby v tukovom tkanive, postačujú len na niekoľko málo dní či týždňov, preto je potrebné potkanovi zabezpečiť neustály príjem vitamínov v primeranom množstve v pestrej a vyváženej strave. Čo sa týka hypervitaminózy, u vitamínov rozpustných vo vode sa s ňou takmer nestretávame, práve vďaka ich rýchlemu metabolizovaniu telom. Naopak, nebezpečenstvo hrozí pri nedostatku týchto vitamínov, kedy sa môžeme stretnúť s avitaminózou alebo hypovitaminózou. Tieto vitamíny sú rozpustné vo vode:

• vitamín B1 (tiamín) • vitamín B2 (riboflavín) • vitamín B3 (niacín) • vitamín B5 (kyselina pantoténová) • vitamín B6 (pyridoxín) • vitamín B9 (kyselina listová) • vitamín B12 (kobalamín) • vitamín C (kyselina askorbová) • vitamín H (biotín)

4.5. Kŕmne zmesi pre potkany Ako u všetkých domácich zvierat (pes, mačka, fretka, morča, škrečok), aj u potkana by základom stravy mala byť vhodne vybraná kŕmna zmes, ktorá bude vášmu zvieratku vyhovovať. Kedysi bol s kúpou zmesi určenej priamo pre potkany veľký problém, chovatelia museli robiť kompromisy a domiešavať si tieto zmesi doma. V dnešnej dobe to tak už na šťastie nie je a na výber máte veľké množstvo krmiva od rôznych výrobcov. Jediným kritériom by však nemala byť iba cena. Lacnejšie krmivá spravidla obsahujú veľa obilnín, slnečnice, kukurice a zelených granúl vhodných skôr pre králika. Kukurica a slnečnica, prípadne rôzne oriešky, obsahujú veľa tuku, potkany z nich rýchlo priberajú. Obilniny a zelené granule väčšina potkanov vôbec nežerie, takže väčšiu časť takejto zmesi by ste aj tak vyhodili (riešením rozhodne nie je nútenie potkana, aby to zožral tým, že mu nedáte jesť nič iné – nepochopí, prečo to robíte a môže to považovať za istú formu bezdôvodného trestania, a to určite nechcete). Tak isto by ste sa nemali uspokojiť ani s krmivom, určeným všeobecne pre hlodavce. Škrečky či morčatá sú bylinožravce, kým potkan potrebuje aj živočíšnu stravu. Ak kúpite zmes pre hlodavce, opäť bude obsahovať hlavne slnečnicu, kukuricu, extrudovanú ďatelinu a obilniny. Nič pre potkana. Sústreďte sa radšej na kvalitnejšie a možno trochu drahšie krmivo, ktoré je však svojím zložením pre potkana vhodnejšie, poskytne mu vyváženú stravu a ušetrí ho od mnohých zdravotných problémov (či už so srsťou alebo tráviacim systémom či so srdcom kvôli vysokému podielu tučných zložiek krmiva). Keď si uvedomíte, že väčšiu časť potkanej stravy bude tvoriť práve kŕmna zmes, zistíte, že investovať do kvality sa naozaj oplatí. Nižšie nájdete popis niektorých krmív, ktoré chovatelia potkanov používajú a majú s nimi dobré skúsenosti. Okrem stručného popisu je pri každom krmive uvedené aj zloženie, prípadne nutričné hodnoty, a ak sme krmivo už vyskúšali, v závere článku sa zmieňujem o našich skúsenostiach. Až na pár výnimiek, ktoré sú zatiaľ k dispozícii len na českom trhu, všetky popísané krmivá kúpite buď v obchodoch alebo si ich môžete objednať prostredníctvom internetu.


38

4.5.1. JR Farm Wellness Kompletné krmivo pre potkany, ktoré obsahuje výťažok zo šalvie lekárskej , žihľavy dvojdomej či mäty piepornej, ženšenu a krevety. Dohromady obsahuje 25 rôznych zložiek a neobsahuje nijaký pridaný cukor ani umelé farbivá, ako mnoho iných druhov krmiva. Vďaka nízkemu obsahu cukru, absencii umelých farbív a konzervantov je to veľmi vhodné krmivo aj pre potkanov trpiacich nadváhou či obezitou, ako aj pre cukrovkárov. Zloženie:

• ovocie, zelenina, bylinky (šalvia, mäta, žihľava), • živočíšne bielkoviny – mäkkýše, kôrovce, ryby • oleje a tuky • vajíčka a vedľajšie vaječné produkty • morské riasy, ženšen • minerálne látky a vitamíny

Krmivo momentálne nie je na slovenskom trhu k dispozícii. Ak by ste však mali záujem vyskúšať ho, odporúčam internetový obchod http://www.zoohit.cz, kde je k dispozícii v 600g balení.

4.5.2. Prestige Rat Nature Je to plnohodnotné krmivo vyrobené zo zmesi zrna, kukurice, granúl, slnečnice, sušeného ovocia a zeleniny obohatené o sušené račie mäso (zdroj živočíšnych bielkovín). Celkovo sa v ňom nachádza 22 rôznych komponentov, vďaka ktorým obsahuje dôležité vitamíny, minerály a aminokyseliny potrebné ku vhodnej a vyváženej životospráve potkana. Na obale najmenšieho balenia je „zips“, ktorý umožňuje opakované použitie a tiež nedochádza vďaka spôsobu balenia ku strate živín. Krmivo je na Slovensku k dispozícii v balení 800g alebo 3kg. V Čechách už je možné kúpiť toto krmivo aj vo veľkom balení 20kg, takže ak s ním máte dobré skúsenosti, odporúčam navštíviť internetový obchod http://www.zoohit.cz. Zloženie:

• obilie, • zelenina, • ovocie, • minerálne látky, • bylinky, • raky.

Nutričné hodnoty:

• Proteíny 17,5 % • Tuky 7 % • Vláknina 6 % • Kalcium 0,7 % • Fosfor 0,5 % • Vitamín A 12.000 IU/kg • Vitamín D3 1.500 IU/kg • Vitamín E 40 mg/kg • Meď 12 mg/kg

Naša skúsenosť s krmivom: Podobne ako Xtravital a Vitakraft Emotion, aj toto krmivo všetkým mojim potkanom chutí. Je pravda, že z neho najskôr vyberajú atraktívnejšie zložky, ale v konečnom dôsledku z neho vyhadzujem len zrno (obilniny), ktoré mi nejedia v nijakej zmesi.

4.5.3. Reggie Rat Plnohodnotné prémiové krmivo pre potkany, ktoré má menší, resp. minimálny obsah obilnín a orieškov, ktoré pri veľkom prísune môžu u potkana spôsobovať problémy so srsťou (škvrny, hrdzavenie srsti u tmavých potkanov). Krmivo obsahuje veľmi dôležité prírodné probiotiká, ktoré podporujú správnu funkciu tráviaceho systému a sú veľmi dôležité hlavne pri podávaní antibiotík, ktoré ničia črevnú mikroflóru. Zdrojom živočíšnych bielkovín v tomto krmive je diétne kuracie mäso. Zloženie:

• obilniny – pšenica, kukurica a hrach (vrátane kukuričných a hrachových vločiek), sója, ovos • bielkoviny – kuracie mäso • ďalšie zložky – trezalka, banány, vitamíny a minerály, chlorid a síran sodný, sójový olej


39

Krmivo je k dispozícii len v Českej republike, na slovenský trh sa zatiaľ nedostalo. Ak by ste mali záujem ho vyskúšať, odporúčam internetový obchod http://www.zoohit.cz, kde je k dispozícii v 850g a 2,5kg balení.

4.5.4. Versele – Laga Rat Complete Ide o kompletné a kvalitné krmivo pre potkany vyrobené zo 100%-ných prírodných surovín, ktoré sú pre potkana ľahko stráviteľné. Živočíšne bielkoviny sú zabezpečené vďaka diétnemu kuraciemu mäsu a rybám. Krmivo obsahuje pridané probiotiká, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie tráviaceho systému a potkan by mal mať ich zvýšený prísun hlavne ak mu podávate antibiotiká (ničia črevnú mikroflóru). Obohatené je tiež o betakarotén a luteín, ktoré zvyšujú celkovú odolnosť organizmu voči chorobám a omega 3 a 6 mastné kyseliny s lecitínom napomáhajú udržiavať srsť potkana lesklú a zdravú. Zloženie:

• rastlinné produkty • živočíšne produkty (kuracie mäso, ryby a rybie produkty) • semená (obilniny, kukurica, slnečnica) • bylinky (extrakt z nechtíku lekárskeho) • kvasnice, vajcia a vaječné výrobky • minerálne látky a oleje

Nutričné hodnoty:

• popolček 7% • proteíny 20% • vláknina 6,5% • tuky 5% • Vitamín A 15.000 IU/kg • Vitamín D3 1.500 IU/kg • Vitamín E 140 mg/kg • Vitamín C 50 mg/kg • meď – síran mednatý 5 mg/kg • fosfor 0,8% • kalcium 1%

4.5.5. Vitakraft Kompletné krmivo pre potkanov. Zloženie:

• obilniny, • ovocie, • orechy, • vedľajšie výrobky rastlinného pôvodu, • zelenina, • mlieko a mliečne výrobky, • oleje a tuky, • minerálne látky.

Nutričné hodnoty:

• proteíny 134 g / kg, • vlhkosť 9,8%, • uhľohydráty 605 g / kg, • tuk 81 g / kg, • vláknina 42 g / kg, • popoloviny 27 g / kg, • vitamín A 4185 m.j./ kg, • vitamín D3 500 m.j./ kg, • vitamín E (alfatokoferol) 25 mg / kg, • meď 67 mg / kg.

4.5.6. Vitakraft Emotion Krmivo je vyrobené z čisto prírodných zdrojov (žiadne umelé náhrady) a je obohatené o omega 6 mastné kyseliny, nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu a zdravie potkana. Zdrojom bielkovín v ňom sú hlavne sója a hrachové vločky, datle poskytujú vitamíny, viaceré druhy semienok a orechov energiu (arašidy, tekvicové semienka, slnečnica). Obsahuje tiež výťažok melasy z cukrovej trstiny, ktorá sa používa na povzbudzovanie imunitného systému aj u ľudí. Krmivo svojím vyváženým zložením prispieva ku krásnej a lesklej srsti, povzbudzuje imunitný systém a udržuje zuby vášho potkana zdravé. Krmivo je


40

k dispozícii v 600g balení a stojí v priemere okolo 5 – 6eur (v Bratislave je najlacnejšie v Hornbachu, kde stojí niečo cez 4eurá). Zloženie:

• hrachové a sójové vločky, • obilniny, výťažky z ovocia, • oriešky, • semená, • mlieko a mliečne výrobky, • minerály, • koncentrát z aloe vera, • melasa z cukrovej trstiny.

Naša skúsenosť s krmivom: Vzhľadom na cenu ho používam skôr ako doplnkové krmivo raz za čas. Chalanom veľmi chutí a majú po ňom krásnu lesklú srsť. Okrem malého podielu rôzneho zrna zjedia úplne všetko.

4.5.7. Xtravital Veľmi dobre stráviteľné vyvážené krmivo pre potkany so živočíšnymi proteínmi získanými z morčacieho mäsa. Keďže potkany žijúce v prírode sa živia všetkým, čo nájdu, mäsovú zložku nevynímajúc, mali by laboratórne potkany žijúce v zajatí dostávať aj potravu živočíšneho pôvodu. XtraVital obsahuje čerstvé mäso, dôležité vitamíny a minerálne látky (tieto sú obalené proteínovým obalom, aby sa zlepšil ich príjem). S prídavkom rastlinného extraktu z echinacei, ktorý pomáha udržať zdravie zvieraťa, zaisťuje toto krmivo živosť a čipernosť Vášho potkaníka. K dispozícii v obchodoch sú dve balenia, 800g alebo 2,5kg. Cenovo výhodnejšie je väčšie balenie. Zloženie krmiva:

• extrudovaná pšenica, • morčacie mäso (4,8%), • kukurica, • ovos, • vysoko hodnotná sója, • fazuľové vločky, • ryža, • hrach.

Akostné znaky:

• proteíny 148 g / kg, • vlhkosť 11,3%, • popol 76 g / kg, • vláknina 67 g / kg, • tuky 53 g / kg, • vápnik 9 g / kg, • vitamín A 6500 m.j./ kg, • vitamín D3 1000 m.j./ kg, • vitamín E (alfatokoferol) 1000 mg / kg, • meď 14 mg / kg.

Naša skúsenosť s týmto krmivom: Dá sa povedať, že chalani si krmivo Xtravital vcelku obľúbili, dokonca aj tí, ktorí sú inak vyberaví a z misky vyjedajú len to, čo im chutí.

4.6. Ďalšie doplnky stravy Ako už bolo spomenuté, základ potravy vášho potkana bude tvoriť vhodne vybraná kŕmna zmes. Zmes však nie je všetko. Tak ako máme my rozmanitú stravu, zloženú nielen zo základných a nutných zložiek, tak aj potkany by mali mať možnosť okrem zmesi dostávať aj ďalšie doplnky stravy, či už ide o čerstvé ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, suché pečivo a podobne. Nižšie nájdete zložky potravy, ktoré by v jedálničku vášho zvieraťa rozhodne nemali chýbať. Množstvo, frekvencia podávania a pomer je na vás a pozorovaní vašich zvierat. Nič však netreba preháňať a potkanom dávať jogurty denne naozaj nie je nutné. Ovocie a zelenina Popri základnej zmeske nemenej dôležitá zložka potravy potkana. Na výber máte nespočetné množstvo druhov, ale nie všetky musia všetkým vašim zvieratám aj chutiť. To, že jeden potkan miluje broskyne neznamená, že ich bude jesť každý. Naopak, ak niekomu nechutia paradajky, nemusíte sa báť, že odídete od klietky s dlhým nosom u všetkých. Osobne som sa ešte nestretla s potkanom, ktorý by vôbec nechcel jesť ovocie a zeleninu, vždy záleží na tom, na čo je zvyknutý od malička. Ak mu v


41

útlom veku nedávate ani jedno ani druhé, pravdepodobne budete mať neskôr problém ho presvedčiť o tom, že je to veľmi chutná a zdravá zložka stravy. Ovocie im môžete buď nakrájať alebo dať do klietky celé. Pri takých jablkách alebo hruškách im môžete dať ohryzok, oni sa s ním vďačne pohrajú (pri hruškách pozor – niektoré druhy spôsobujú hnačku). Pri ovocí, ktoré má v strede kôstku dbajte na to, aby ju potkany nezjedli – väčšina obsahuje toxické látky. Citrusové plody mávajú chemicky ošetrovanú kôru, v ktorej sa navyše nachádza látka D-limonen spôsobujúca u potkaních samcov problémy s obličkami. Ak sa rozhodnete teda dať potkanovi kúsok mandarinky alebo pomaranča, rozhodne šupku odstráňte. Citróny, limetky, grepy a iné kyslé citrusové plody potkany väčšinou radi nemajú práve kvôli ich kyslej chuti, ktorá dráždi ďasná a odpudzuje ich aj prenikavá vôňa tohto ovocia. Pozor si dávajte na ovocie, ktoré aj u ľudí často spôsobuje alergiu, napríklad jahody. Sú sladké a šťavnaté, potkanom budú zrejme chutiť, ale nepreháňajte to s ich množstvom, hlavne nie pri prvom podaní. Čo sa zeleniny týka, máte takmer voľnú ruku. Pozor však na druhy, ktoré spôsobujú nadúvanie. Ide najmä o kukuricu, hrach a iné strukoviny, kapustu, kel, karfiol, brokolicu. Brokolica a karfiol v malom množstve ešte nijakému môjmu potkanovi problémy nespôsobili. Avšak kapustu a kel nedávam vôbec, ak kapustu, tak jedine čínsku. Hrach a kukuricu majú potkany už v základnej zmeske, takže to s ňou nie je nutné preháňať. Ak im ale dáte šúľok sušenej kukurice, budú celí šťastní, že sa pri jedení aj zabavia. Mrkvou si pravdepodobne nezabezpečíte nijaký veľký úspech, ale skúste ju nastrúhať a miešať s jablkom. Takto ju moji potkany jedia veľmi radi, hoci samotnú oňuchajú a nechajú ležať. Určite sa vyhnite podávaniu surovej cibule alebo cesnaku. Sú silne aromatické a dráždivé, surový cesnak je aj pre niektorých ľudí problémový – ťažko stráviteľný. Okrem toho, po jedle sa potkan umyje a nie je nič príjemné umývať sa labkami, na ktorých sú zvyšky cibuľových či cesnakových štiav. Cesnak a cibuľa majú vynikajúce liečivé účinky, o ktorých sa viac dočítate v kapitole 10. Nájdete tam aj spôsoby, akými túto zeleninu u potkana použiť. Ovocie a zeleninu je najlepšie podávať surové, zachovajú sa v nich všetky cenné látky a vitamíny, ktoré sa väčšinou tepelnou úpravou strácajú. A nemyslite si, že ovocie sú kompóty. Nie sú. Z vitamínov a minerálov už v zavarenom ovocí nie je takmer nič a okrem toho sa v ňom nachádza množstvo pridaného cukru. Pár zaujímavých údajov o ovocí a zelenine nájdete aj v kapitole 10. venovanej liekom. Mlieko a mliečne výrobky Nepoznám potkana, ktorý by si nedal mlieko, jogurt či syr. Avšak tieto výrobky nie sú nevyhnutnou súčasťou potkanieho jedálnička. Naopak, priveľa bielkovín môže spôsobiť priberanie a zhoršovanie kvality srsti. U samcov veľký prísun bielkovín spôsobuje zvýšenú tvorbu kožného mazu. Ak je ho priveľa, odlupuje sa z kože a potkanovi sa v srsti tvoria lupiny. Navyše priveľa kožného mazu spôsobuje pocit svrbenia, pretože pokožka nemôže poriadne dýchať. Ak mlieko, tak čerstvé, nie trvanlivé. Trvanlivé mlieka prechádzajú počas výroby procesmi, ktoré v nich takmer úplne zabíjajú všetky prospešné mliečne baktérie a iné hodnotné zložky, takže v konečnom dôsledku už pijeme len bielu vodu, ktorá po mlieku iba vzdialene chutí. Tak isto nekupujte mlieko ochutené – či už jahodové, banánové alebo čokoládové. Nachádza sa v ňom množstvo umelých dochucovadiel. V prípade, že máte tú možnosť, pokojne dajte občas potkanom čerstvo nadojené kravské, ovčie alebo kozie mlieko. Avšak s mierou, neupravené mlieko môže spôsobiť zažívacie problémy aj človeku. Najmä kozie mlieko je veľmi zdravé, ľahšie stráviteľné a priaznivo ovplyvňuje imunitu. Dokonca ak je potkan alergický na kravské mlieko a výrobky z neho, na kozie mlieko alergicky reagovať nebude. Ak jogurty, tak biele a nízkotučné, bez umelých dochucovadiel a farbív a bez pridaného cukru. Siahnite tiež radšej po takom, ktorý obsahuje aj nejakú živú probiotickú kultúru. Ak smotanu, tak nízkotučnú, a je jedno, či je sladká alebo kyslá. Potkany milujú rovnako jednu ako druhú. Opäť je lepšie vybrať takú, v ktorej sa nenachádzajú umelé farbivá a dochucovadlá. Ak pribináčika alebo termix, tak len ako občasný pamlsok. Aj jeden aj druhý výrobok obsahuje pridaný cukor. Vhodný však je ako dočasný doplnok stravy u potkana po operácii či u podvyživeného zvieraťa, u ktorého môže povzbudiť chuť k jedlu. Ak syry, tak neslané. Feta rozhodne nie je syr vhodný pre potkana. Úplne sa vyhnite roztierateľným syrom, tzv. syrokrémom. Obsahujú taviace soli, ktoré neprospievajú ani nám, nie to potkanom. Ak máte tú možnosť, tak najvhodnejší je kozí alebo ovčí syr vyrobený doma alebo na salaši (nie priemyselne). Pri výbere syra platí to isté čo pri jogurtoch – bez umelých farbív a dochucovadiel. Zároveň si poriadne pozrite zloženie – ak sa v syre nachádzajú rastlinné tuky, nejde o syr, ale o jeho náhradu. Radšej ho nekupujte. Syry musia byť vyrobené z mliečnych, teda živočíšnych zložiek. Mäso Na rozdiel od iných hlodavcov, ktoré sú bežne chované doma, potkan nie je čisto bylinožravec. Dal by sa skôr zaradiť medzi všežravcov, dokonca medzi predátorov. Vo voľnej prírode je skupina potkanov schopná uštvať a usmrtiť drobné živočíchy. Mäso by teda nemalo chýbať ani v jedálničku vášho domáceho miláčika. Mäsom sa však nemyslí šunka, saláma, jaternice či iné mäsové výrobky, ktoré obsahujú soľ, konzervačné látky a rôzne koreniny. Takáto forma mäsa v potkaňom jedálničku nemá čo robiť. Pri výbere mäsa uprednostnite ľahko stráviteľné chudé druhy, najlepšia je hydina a ryby. Okrem toho môžete potkanom občas dať aj vnútornosti a kuracie kosti. V prípade podvyživeného potkana alebo jedinca po operácii je vhodná tresčia pečeň vo vlastnej šťave. Nie je veľmi slaná a mastná (keďže je vo vlastnej šťave, nie v oleji) a je výživná. Ak chcete potkanovi dávať mäsové výrobky v konzerve, radšej siahnite po tých, ktoré sú vyrobené pre zvieratá, nie sú slané a v tých kvalitnejších sa nenachádzajú ani rôzne dochucovadlá. Vajcia Potkanom veľmi chutia a sú zdrojom výživy. Je na vás, či im dáte vajíčko uvarené alebo surové. Zjedia aj jedno aj druhé. Ak im ale dávate vajíčko surové, tak len z overeného zdroja (najlepšie ak máte prístup k domácim vajciam od niekoho z rodiny). Hrozí tu totiž nákaza salmonelou. Potkany tiež s obľubou hlodajú vaječnú škrupinu. Je pre nich skvelým zdrojom vápnika a iných minerálov.


42

Psie a mačacie granule Majú iný obsah bielkovín než potrebuje potkan. Okrem toho väčšina výrobcov tieto granule solí, aby zvieratám viac chutili. Ak má potkan vyváženú a vhodne vybratú základnú zmes, granule do nej pridávať nepotrebuje. Mal by prostredníctvom nich zbytočne vysoký prísun bielkovín, ktorý by mohol viesť k neúmernému priberaniu. Okrem toho soľ v granuliach pôsobí negatívne na činnosť srdca a tráviaci systém. Ak sa rozhodnete občas potkanovi predsa len granulami prilepšiť, vyberajte skôr také, ktoré sú určené pre dospelé až obézne mačky a psy, nie pre mláďatá – strava pre mláďatá obsahuje oveľa viac bielkovín. Soli v granuliach sa vyhnete ak siahnete po tých, ktoré sú určené na obličkovú diétu. Psie a mačacie mäsové taštičky a konzervy Ak nemáte v úmysle kupovať len naozaj kvalitné produkty, tak taštičkám a konzervám sa vyhnite. Obyčajne je to nedefinovateľná masa ochutená soľou a inými prípravkami, aby sa zamaskovala skutočná chuť zvieracích zvyškov – kože, šliach a odrezkov. Obsahujú všetko možné, len nie mäso (najmä sóju a iných rastlinné produkty). Stačí sa vždy pozrieť na obsah uvedený na obale. V prípade, že predsa len chcete potkanovi prilepšiť, poobhliadnite sa po konzervách značky APLLAWS ( u nás k dispozícii napríklad na internetovej stránke www.petstore.sk). Sú kvalitné a hlavne v nich je naozaj mäso. Nie sú vôbec slané a nie je v nich nič iné, než čo je deklarované na obale. O ich skutočnom obsahu sa dokážete presvedčiť jednoduchým pohľadom do vnútra konzervy. Ak výrobca deklaruje, že konzerva je tuniakovo – krevetová, vo vnútri nájdete tuniaka a krevety. Pamlsky Ako sa lepšie zavďačiť potkanovi, než ponúknuť ho občas nejakým pamlskom. Dnes už sú k dispozícii rôzne druhy dropsov, tyčiniek alebo praliniek pre zvieratá, stačí zájsť do obchodu a kúpiť. Majte však na pamäti, že sú to pamlsky a nemali by tvoriť veľkú zložku stravy vášho potkana. Potkan by ich mal dostávať len občas. Čomu by ste sa mali vyhnúť

• Sladkosti – keksy, tyčinky, koláče, dezerty, pudingy ap – obsahujú biely rafinovaný cukor, ktorý ničí črevnú mikroflóru, vytvára ideálne prostredie pre množenie kvasiniek a navyše sa pri jeho trávení z tela odbúrava vápnik

• Čokoláda – jednak obsahuje rafinovaný biely cukor, a jednak aj kakao, ktorého zložka bromelín je pre potkana toxická • Slané, pikantné alebo korenené jedlá a pochúťky – pečené alebo grilované mäso, klobásy, šunky, údeniny, krekri, slané

tyčinky, chipsy ap – soľ zvyšuje prísun sodíka do tela a to škodí obličkám • Surové zemiaky – obsahujú zložku solanín, ktorá je pre potkana jedovatá • Alkohol – zabíja mozgové bunky a ničí pečeň • Plesnivé alebo inak pokazené jedlo • Jedovaté rastliny – väčšina izbových kvetín, ktoré s obľubou pestujete, môžu byť pre vášho miláčika smrteľne jedovaté • Šupky z citrusových plodov – hlavne u pomarančov obsahujú šupky D-limonen, ktorý u samcov spôsobuje problémy

s obličkami


43

5. Anatómia

potkana


44

5.1. Oporná sústava Oporná sústava je systémom pevných útvarov, ktoré umožňujú oporu mäkkých častí tela a ich ochranu. Spolu so srsťou určuje tvar tela.Kostru potkanov, tak ako všetkých stavovcov, tvoria tri hlavné časti, a to chrbtica, kostra lebky a kostra končatín.

5.1.1. Chrbtica Chrbtica potkana je tvorená stavcami a skladá sa rovnako ako u ľudí zo siedmych krčných, trinástich hrudných, šiestich driekových, štyroch krížových stavcov a 27-30 stavcov chvosta. Každý zo stavcov sa skladá z tela stavca, chrbtových výbežkov, ktoré po zrastení obklopujú mozgomiešny kanálik, a z priečnych výbežkov, ktoré slúžia ako opora rebier. V chvostovej časti chrbtice chýbajú priečne výbežky. K prednej časti chrbtice sa pripája lebka, ktorá tvorí ochranné puzdro pre mozog, pričom na lebke rozlišujeme dutú mozgovú časť a tvárovú časť, v ktorej ústia zmyslové orgány a ústny otvor

5.1.1.1. Zloženie stavca: Telo stavca – je uložené ventrálne (smerom k brušnej dutine) a je nosnou časťou celého stavca, na koncoch je ploché a práve tu sa k nemu pripája medzistavcová platnička. Od krčnej časti chrbtice ku driekovej jeho šírka narastá, v krížovej a chvostovej časti sa opäť zužuje Oblúk stavca – na telo stavca sa dorzálne (smerom k chrbtu) pripája slúži na ochranu miechy pred poškodením. Jeho hlavná časť (platnička) sa na telo stavca pripája pomocou tzv. pediklov (nožičiek). Spojením tela stavca s jeho oblúkom sa vytvára v stavci otvor. Takto sa v chrbtici medzi všetkými stavcami vytvára chrbticový kanál, v ktorom sa nachádza miecha. Z miechy potom vďaka otvorom medzi nárezmi nožičiek vystupujú miechové nervy. 5.1.1.2. Výbežky stavca Vystupujú z oblúka stavca, ich funkciou je umožniť spojenie stavcov a ich pohyby. Poznáme pritom: Kĺbové výbežky – kraniálne a kaudálne (spodné a horné), vystupujú na začiatku oblúkovej doštičky,kaudálne výbežky vrchného stavca sa spájajú s kraniálnymi výbežkami ďalšieho stavca a v mieste ich spojenia sa nachádza chrupavka. Priečne výbežky – tak isto vystupujú zo základne stavcového oblúka Tŕňový výbežok – nepárový. Vybieha dorzálne a je možné ho potkanovi nahmatať pod kožou. S priečnymi výbežkami je miestom, kde sa na chrbticu pripájajú svaly, pomocou ktorých sa stavce otáčajú a nakláňajú. 5.1.1.3. Druhy stavcov u potkanov Krčné stavce – je ich celkovo sedem, pritom prvé dva stavce sú iné ako ostatných päť. Prvý, zvaný nosič, je prispôsobený na otáčanie hlavy pozdĺž zvislej osi. Druhý krčný stavec, zvaný čapovec, je vďaka svojmu zubu prispôsobený na kývavé pohyby hlavy. Ostatné stavce majú nízke telá, oblúky sú skrátené a rozšírené do strán. Hrudné stavce – je ich13 a majú okrúhly stavcový otvor. Na telách týchto stavcov sa nachádza rebrová jamka, ktorá slúži na upevnenie rebier k chrbtici. Driekové stavce – zo všetkých stavcov sú najväčšie a je ich šesť. Stavcový otvor má trojuholníkový tvar a môžeme si na nich všimnúť predĺženie priečnych výbežkov. Krížové stavce – Sú štyri a slúžia hlavne na oporu panvovej časti potkana. Telo stavcov sa opäť začína zužovať a krížové stavce prechádzajú do chvosta. Ich zrastaním vzniká krížová kosť. Chvostové stavce – podľa dĺžky chvosta ich môže byť 27 – 30. Od prvého po posledný sa postupne zužujú a tvoria základ chvosta. 5.1.1.4. Chvost Potkaní chvost je predĺžením chrbtice a nachádza sa v zadnej časti tela zvieraťa. Je to dlhý valec pozostávajúci z troch koncentrických vrstiev. Najvnútornejšou z nich kosť (chrbtica). Tá je obklopená vrstvou šliach a šľachy sú obklopené vrstvou pokožky. Krv preteká chvostom pomedzi tieto vrstvy. Okrem termoregulácie používajú potkani svoj chvost aj na udržanie rovnováhy. Vďaka nemu dokážu šplhať, loziť po úzkych predmetoch, prechádzať sa po vrchu plota a podobne. Nielenže pomáha potkanovi udržať ťažisko tela, ale pomáha mu ho aj podľa potreby meniť bez rizika, že padne.

5.1.2. Hruď Na hrudné stavce sa po stranách kostry pripája dvanásť párov rebier (6 pravých, tri nepravé a tri volné), ktoré tvoria hrudný kôš a ochranu vnútorných orgánov – pľúc, srdca a hlavných ciev. Rebrá spolu s bruchom a panvou tvoria trup. Sternum sa skladá z týchto častí:

• rukoväť – manubrium sterni – horná, širšia časť sterna • telo – corpus sterni – je užšie ako rukoväť a približne trikrát dlhšie, je tvorené zo štyroch článkov • mečovitý výbežok – processus xiphoideus – je najkratšou a najspodnejšou časťou hrudnej kosti

5.1.3. Lebka Prehľad hlavných kostí mozgovej časti (neurocrania):

• tylové kosti


45

• temenné kosti • čelná kosť • spánkové kosti • čuchová kosť • klinová kosť

Prehľad hlavných kostí tvárovej časti (viscerocrania):

• slzné kosti • jarmové kosti • nosné kosti • horná čeľusť • dolná čeľusť • podnebné kosti • radličná kosť • jazylka

5.1.4. Končatiny Pletenec prednej (hrudnej) končatiny je tvorený lopatkou a kľúčnou kosťou. Na lopatku sa v ramennom kĺbe pripája ramenná kosť a v lakti sa na ramennú kosť pripájajú vretenná a lakťová kosť (ktorá je na rozdiel od človeka silnejšia ako vretenná). Zápästný kĺb je tvorený deviatimi, v dvoch radách uloženými kostičkami. K zápästiu sú pripojené záprstné kosti a na tie nadväzujú články prstov. Na palci sú dva články, na ostatných prstoch sú články tri. Zadná (panvová) končatina sa skladá z panvy, ktorá je tvorená troma kosťami – sedacou, kyčelnou a kosťou ohanbia. Voľná končatina začína stehennou kosťou, na ktorú sa v kolene pripájajú lýtková a holenná kosť. Dolný koniec holennej kosti končí vo vnútornom a vonkajšom členku. Nasleduje členok, ktorý tvorí deväť kostí v troch radách. V kĺbe členku sa na dolnú končatinu pripájajú predpriehlavkové kosti a na tie články prstov.

5.2. Pohybová sústava Pohybová sústava je sústava orgánov tvorená svalovým tkanivom, ktorá potkanovi umožňujú pohyb celého tela a

vnútorných orgánov. Svalové tkanivo tvoria svalové vlákna, ktoré patria medzi najdlhšie bunky potkanieho tela. Pohyb svalov je zabezpečený nervami. Hlavnými funkciami tejto sústavy je zabezpečovanie presunu z jedného miesta na druhé, presun za potravou, sexuálnym partnerom, útek pred nebezpečenstvom, termoregulácia (keď je potkanovi zima, pohybom svalov sa zahrieva – kinetická energia sa mení na teplo) ako aj zabezpečenie rovnováhy. 5.2.1.1. Svaly hlavy

• Svaly oka – svaly umožňujúce pohyb oka do strán. • Mimické svaly – pripájajú sa priamo na kožu tváre potkana a svojimi pohybmi umožňujú vyjadriť náladu potkana. Delia

sa na olebečné svaly, svaly očnej štrbiny, svaly nosa, svaly ústnej štrbiny a kožný krčný sval. • Žuvacie svaly – svaly uložené v okolí sánky potkana. Ich hlavnou funkciou je hýbať sánkou a umožňovať žuvanie

potravy. Delia sa na žuvací a spánkový sval a na krídlové svaly. U potkana sú tieto svaly obzvlášť dobre vyvinuté. • Jazyk – nachádza sa v ústach potkana a je pokrytý sliznicou. Hlavnou funkciou je príjem potravy, uľahčenie jej

spracovania, cicanie, je hlavným nosičom orgánu chuti. 5.2.1.2. Svaly krku Sú to svaly umožňujúce pohyb hlavy, ktorej poskytujú zároveň oporu. Oporu poskytujú aj krčnej chrbtici potkana. Okrem toho umožňujú prehĺtanie jedla a vydávanie zvukov. Svaly krku sa delia nasledovne:

• Platysma – tenká vrstva svalov začínajúca na hrudníku potkana pri prvom rebre, ktorá sa tiahne až na sánku a kožu úst a líc.

• Kývač hlavy – umožňuje pohyby celej hlavy • Nadjazylkové a podjazylkové svaly • Šikmé svaly – delia sa na predné, stredné a zadné • Predstavcové svaly • Dlhý sval krku • Dlhý sval hlavy • Medzistavcové svaly

5.2.1.3. Svaly chrbta Tieto svaly sa nachádzajú priamo nad chrbticou po celej jej dĺžke. Sú uložené v dvoch vrstvách, a to v povrchovej a hlbokej. Umožňujú pohyby chrbta a častí tela, ktoré sú na chrbticu napojené (rebrá, končatiny). Hlboké svaly sú komplexom sériovo usporiadaných skupín svalov od bedrovej časti po lebku, a sú tvorené dlhými a krátkymi svalmi.


46

Povrchové svaly chrbta sa delia nasledovne: • Končatinové svaly – odstupujú od chrbtice a upínajú sa na lopatky, kľúčne a ramenné kosti • Hrudníkové svaly – svaly, ktoré odstupujú od chrbtice a upínajú sa na rebrá

5.2.1.4. Svaly hrudníka Hlavnou funkciou týchto svalov je umožnenie dýchania – rozpínaním a zmršťovaním hrudníka, čo umožňuje rozpínanie a zmršťovnie pľúc. Delia sa na torakohumerálne a vlastné hrudné svaly. Torakohumerálne svaly odstupujú od rebier a upínajú sa na pletenec hornej končatiny. Vlastné svaly hrudníka sa nachádzajú medzi rebrami potkana a práve tieto umožňujú zväčšovanie a zmenšovanie objemu hrudníka. 5.2.1.5. Svaly brucha Skupina svalov, ktorá zahŕňa priečne pruhované svaly brušnej steny. Svaly podopierajú vnútorné orgány a pomáhajú pri vydychovaní, slúžia na pohyby trupu – do strany, dopredu, dozadu. Rozdeľujú sa na ventrálne, laterálne a dorzálne svalové skupiny. Ventrálne svaly sa delia na priamy sval brucha a pyramídový sval, laterálne svaly na vonkajší šikmý, vnútorný šikmý a priečny sval brucha, dorzálne na bočné medzibočníkové svaly drieku a štvorcový driekový sval. 5.2.1.6. Svaly trupu

Tieto svaly umožňujú dýchanie (pričom najdôležitejšia je bránica), podporujú hrudnú chrbticu a poskytujú jej oporu. Funkcia niektorých trupových svalov je spojená aj s pohybom horných končatín. Bránica Tento plochý kupolovitý sval tvorí priehradku medzi hrudnou a brušnou dutinou. Je pripojený k dolnému vchodu do hrudníka. Keď sa svaly sťahujú, dochádza k zmenšeniu vyklenutia bránice, čím sa zväčšuje objem hrudnej dutiny. Spolu s inými svalmi sa súčasne dvíhajú rebrá a tak je vyvolaný vdych vzduchu. K výdychu dochádza aktívnym vytláčaním vzduchu z hrude – svaly sťahujú rebrá smerom dolu, sťahujú sa svaly brucha a uvoľňuje sa bránica.

5.2.1.7. Svaly hornej končatiny Skupina svalov, ktoré umožňujú pohybovanie horných končatín. Delia sa na dve hlavné skupiny, a to svaly ramenného pletenca a svaly voľnej časti hornej končatiny. Svaly ramenného pletenca:

• Deltový sval • Nadhrebeňový sval • Podhrebeňový sval • Malý oblý sval • Veľký oblý sval • Podlopatkový sval

Svaly voľnej časti hornej končatiny:

• Svaly ramena • Svaly predlaktia • Svaly ruky

5.2.1.8. Svaly dolnej končatiny Skupina svalov, ktoré umožňujú pohyb dolných končatín. Podobne ako svaly hornej končatiny, aj tieto sa delia na dve hlavné skupiny. Ide o bedrové svaly a svaly voľnej časti dolnej končatiny. Bedrové svaly:

• Predná skupina svalov • Zadná skupina svalov

Svaly voľnej časti dolnej končatiny:

• Stehenné svaly • Lýtkové svaly • Svaly nohy

5.3. Obehová sústava Obehová sústava pozostáva z cievnej sústavy tela, srdca, krvi a miazgy. Jej najdôležitejšia časť – sústava krvných ciev a srdce – sa označuje ako srdcovocievna sústava (kardiovaskulárny systém). Miazga a miazgové cievy patria aj do tzv. miazgovej sústavy (lymfatického systému). Obehová sústava zabezpečuje pohyb a rozvoz telových tekutín, ktoré obsahujú všetky potrebné látky a bunky. Zároveň


47

odvádza z tela produkty látkového metabolizmu. Okrem prepravnej funkcie má obehová sústava za úlohu udržať stálosť vnútorného prostredia (biol. homeostáza) a ochranu organizmu.

obr. 13: potkanie srdce

5.3.1. Srdce Srdce (latinsky: cor) je dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu (kardiovaskulárny systém) vďaka rytmickým sťahom (kontrakciám). U potkanov, tak ako u všetkých cicavcov, je srdce uložené v hrudníku medzi pľúcami, hrudnou kosťou (os sternum) a bránicou. Z vonka je kryté väzivovým obalom, ktorý sa nazýva osrdcovník (perikard). Vo vnútri perikardu sa nachádza tenká dvojitá membrána. V tomto úzkom dvojitom vaku sa nachádza perikardiálny priestor. Nachádza sa v ňom malé množstvo tekutiny, ktorá chráni srdce pred trením a nárazmi. Vo vnútri je srdce vystlané ďalšou vrstvou, ktorá sa nazýva endokard. Jeho úlohou je utesniť srdce. Medzi endokardom a perikardom je vlastný zdroj sily srdca – myokard. Je tvorený špecifickým druhom priečne pruhovanej svaloviny (pozri aj srdcová svalovina), ktoré však nie je ovplyvniteľné vôlou. Steny predsiení majú menej svaloviny ako steny komôr, keďže vykonávajú menšiu činnosť. Srdcové dutiny Srdce potkanov je štvorkomorové, čo znamená že je vo vnútri rozdelené na štyri samostatné, funkčne rozlíšené časti

• pravá predsieň (lat. atrium dextrum) • pravá komora (lat. ventriculus dexter) • ľavá predsieň (lat. atrium sinistrum) • ľavá komora (lat. ventriculus sinister)

Srdcové prepážky Ľavá a pravá strana srdca (tzv. ľavé a pravé srdce) sú oddelené srdcovými prepážkami * predsieňová prepážka (lat. septum interatriale) * komorová prepážka (lat. septum interventriculare) Srdcové chlopne Medzi predsieňou a príslušnou komorou existuje spojenie, ktoré sa nazýva atrioventrikulárny otvor. V atrioventri-kulárnych otvoroch sa nachádzajú srdcové chlopne, ktoré oddeľujú predsieň od komory a fungujú ako spätné ventily, t.j. umožňujú krvi prúdiť len jedným smerom: trojcípa alebo trikuspidálna chlopňa (lat. valvula tricuspidalis) medzi pravou predsieňou a pravou komorou, dvojcípa alebo mitrálna chlopňa (lat. valvula bicuspidalis, valvula mitralis) medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou.


48

Srdcové chlopne sú aj medzi komorou a výstupom do príslušnej tepny: � pľúcna alebo pulmonálna chlopňa, lat. valvula (trunci) pulmonalis) medzi pravou komorou a pľúcnou (pulmonálnou)

tepnou � polmesiačiková alebo aortálna chlopňa (lat. valvula aortalis) medzi ľavou komorou a aortou

5.3.2. Telové tekutiny 5.3.2.1. Krv Krv (lat. sanguis, gr. haima) je z morfologického hľadiska mezenchýmové tkanivo, ktorého bunky (hemocyty) sa pohybujú v tekutej medzibunkovej látke (krvnej plazme). Z fyziologického hľadiska je krv rôznorodá tekutina pozostávajúca z krvných buniek a krvnej plazmy. Hlavnou funkciou krvi je dopravovať živiny a základné prvky (napríklad kyslík, glukózu) do tkanív a odvádzať odpadové produkty (napríklad oxid uhličitý, kyselinu mliečnu). Krv transportuje aj bunky (biele a červené krvinky, krvné doštičky) a rôzne chemické zlúčeniny (aminokyseliny, tuky, hormóny) medzi tkanivami. Problémy s krvným zložením alebo cirkuláciou môžu viesť k poruchám funkcie tkanív a orgánov. Ako píše Eva Heinová: "V jednom centimetru krychlovém potkaní krve se nachází přibližně 5,5–10 000 000 červených krvinek (erytrocytů), 12 500 bílých krvinek (leukocytů) a 600 000 krevních destiček (trombocytů). Průměrná velikost erytrocytů je 6,2 mikrony (1 mikron = 10 na mínus šestou). Mezi bílými krvinkami je 18–36% neutrofilních granulocytů (mají schopnost pohlcovat – fagocytovat například bakterie a v místě infekce tvoří jejich odumřelá hmota hnis), 1–4% acidofilních granulocytů (mají také schopnost fagocytózy), 62–75% lymfocytů (zajišťují buněčnou imunitu). Bazofilní granulocyty se obvykle dají najít jen v kostní dřeni. Krev tvoří 5–8% z váhy potkana. Doba, za kterou se krev srazí je 2–4 minuty, sedimentační rychlost červených krvinek je 6 mm za 7–21 h. Frekvence srdečních tepů je asi 250".2 )

5.3.2.2. Lymfa Miazga alebo lymfa je žltkastá telová tekutina nachádzajúca sa v miazgových(lymfatických) cievach (nájdeme ju len u fylogeneticky vyšších živočíchov). Lymfa vzniká v medzibunkových priestoroch z tkanivového moku a zbiera sa do miazgových vlásočníc, tzv.lymfatických kapilár. Ďalej pokračuje širšími cievami, kde sa v rôznych úrovniach nachádzajú lymfatické uzliny. Lymfatické cievy sa postupne spájajú do tzv. ductus thoracicus, ktorý lymfu odvádza do žilového systému. Lymfa teda necirkuluje v uzavretom obehu, ako je to napríklad u krvi.

5.4. Dýchacia sústava Dýchanie zaisťuje výmenu plynov medzi telom potkana a vonkajším prostredím. Do tela je pri tomto procese prijímaný kyslík a z tela je odstraňovaný oxid uhličitý. Transport plynov zabezpečujú telové tekutiny a výmena plynov podlieha zákonom difúzie (plyny sa pohybujú z miest s vyššou koncentráciou do miest s nižšou koncentráciou). Všeobecne a aj pri potkanoch rozlišujeme vonkajšie a vnútorné dýchanie. Vonkajšie dýchanie je výmenou plynov medzi vonkajším prostredím (s vysokou koncentráciou kyslíka a nízkou koncentráciou oxidu uhličitého) a telovou tekutinou (ktorá má vysokú koncentráciu oxidu uhličitého a nízku koncentráciu kyslíka). Vnútorné dýchanie je výmenou plynov medzi telesnou tekutinou a tkanivami.

5.4.1. Zloženie dýchacej sústavy Prívodná časť

• nosová dutina (lat. cavum nasi) • hrtan (lat. larynx) • priedušnica (lat. trachea) • prieduška (lat. bronchi) • priedušnička (lat. bronchioli)

Dýchacia alebo respiračná časť (z lat. spyro = dýchať)

• pľúca (lat. pulmones) • alveol (lat. alveoli)

Ostatné časti

• popľúcnica (lat. pleura pulmonalis, alebo visceralis)

5.4.1.1. Nos Nos (lat. nasus) je vstupom do dýchacích ciest. Má tvar trojbokého ihlanu. Najvyšším bodom, najbližšie k čelu, je koreň

2 http://bebecha.wz.cz/prvni.htm


49

nosa (lat. radix nasi). Od neho až po špičku nosa (lat. apex nasi) je hrana nazývaná nosný chrbát (lat. dorsum nasi).

5.4.1.2. Nosová dutina Nosová dutina (lat. cavum nasi) je zložitý priestor v tvárovej časti lebky nad ústnou dutinou a pod prednou a strednou lebečnou jamou, ktorý patrí k horným dýchacím cestám. Týmto priestorom prechádza vzduch, ktorý do tela vstupuje nosom, a pokračuje do dolných dýchacích ciest a pľúc. V nosovej dutine sa vzduch ohrieva a zbavuje ďalších väčších cudzorodých čiastočiek, ktoré môže obsahovať.

5.4.1.3. Hrtan Hrtan je, tak ako u všetkých cicavcov, umiestnený v krku potkana. V smere od pľúc je hrtan spojený s priedušnicou. Z druhej strany je spojený s hltanom. V prednej časti hrtanu sa nachádza štítna chrupavka (lat. cartilago thyreoidea), ľudovo nazývaná aj ohryzok. Nad hrtanom sa nachádza kosť jazylka (lat. os hyoideum) ktorá hýbe hrtanom, napríklad počas prehĺtania. Primárnou funkciou hrtanu je chrániť pľúca pred poškodením a umožniť prístup vzduchu do a von z pľúc. Hrtan pri prehĺtaní zatvára prístup do pľúc, čím ich chráni pred poškodením, ktoré by mohlo nastať vdýchnutím potravy, alebo nečistôt. Ďalšou funkciou hrtanu je tvorba zvuku.

5.4.1.4. Pľúca

obr.14: potkanie pľúca Pľúca sa vyvinuli ako vyliačeniny steny hltanu, cca v mieste, kde je u rýb posledný žiabrový pás štrbín. Zakladajú sa v podobe jednoduchého vaku, ktorý sa smerom dole rozdvojuje na ľavé a pravé pľúca. Keďže sú umiestnené v hrudníku, sú chránené pred poškodením hrudným košom. Vnútornou stavbou sa pľúca cicavcov, a teda aj potkanov, podobajú pľúcam hadov, ale sú bohatšie členené, a tým je značne zväčšená respiračná plocha. Zložitá stavba pľúc súvisí aj so zvýšenou spotrebou kyslíka, nutnou na udržanie teploty tela, ktorá je nezávislá na teplote okolitého prostredia. Majú špongiovitú štruktúru a pri dýchaní je do nich podtlakom nasávaný vzduch (podtlak vzniká zväčšovaním hrudníka pri nádychu pomocou medzirebrových svalov a bránice). Vzduch je do pľúc nasávaný cez hrtan, priedušnicu, priedušky a priedušničky až do alveol, ktoré sú obklopené kapilárami. Na tomto mieste sa difúziou do krvi dostáva kyslík a odvádza sa z nej oxid uhličitý. Na povrchu pľúc sa nachádza tenká priľnavá blana, nazývaná popľúcnica (lat. pleura pulmonalis, alebo pleura visceralis). Na vnútornej strane hrudného koša sa nachádza podobná blana, ktorej hovoríme pohrudnica (lat. pleura parietalis). Medzi týmito blanami sa nachádza malé množstvo mazľavej tekutiny – pleurálnej tekutiny, ktorá zabezpečuje ich hladké vzájomné kĺzanie a zabraňuje jednoduchému oddeleniu. Ľavá strana pľúc je menšie ako pravá, čím vzniká priestor pre srdce.

5.5. Tráviaca sústava Tráviaca sústava potkana sa skladá z orgánov tvoriacich tráviacu rúru: ústnej dutiny, hltanu, pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva a do nej ústiacich veľkých a malých žliaz. Malé tráviace žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry. Veľké tráviace žľazy sú samostatné orgány: veľké slinné žľazy, podžalúdková žľaza a pečeň.


50

Hlavné funkcie tráviacej sústavy možno rozdeliť podľa typu výkonu: • trávenie • vstrebávanie • odstraňovanie nestráviteľných odpadových látok

5.5.1. Ústna dutina Ústa a ústna dutina tvoria začiatok tráviacej sústavy a majú za úlohu prijímať, naporcovať a mechanicky spracovávať potravu. Zároveň v nich dochádza k premiešaniu potravy so slinami a tráviacimi enzýmami v nich obsiahnutých. Dutina ústna (cavum oris) sa otvára ústnou štrbinou, ktorá je ohraničená pyskami. Boky tvoria líca, strop tvrdé podnebie. Vzadu prechádza do hltanu. Sliznica líc je hladká. Uprostred na sliznici tvrdého podnebia je podnebný šev a séria nízkych valov (rugae), ktoré bránia vypadávaniu sústa z ústnej dutiny. V mieste diastémy je umiestnený kožný záhyb, ktorý umožňuje uzavretie ústnej dutiny. Keď potkan hlodá nejaký predmet, pomocou tohto záhybu si uzavrie ústnu dutinu a teda neželané predmety sa do nej nedostanú. U potkanov na podnebí za hlodákmi ústi priechod, spojený s Jacobsonovým orgánem. Ten je súčasťou čuchového ústrojenstva a umožňuje prijímanie pachov aj ústnou dutinou. V ústach sa nachádza: Jazyk (orgán) – nejväčší orgán v ústnej dutine. Je veľmi pohyblivý a spolupracuje pri prehĺtaní potravy. Sú na ňom sústredené chuťové receptory. Na svojej spodnej strane má uzdičky. (Väčšina cicavcov má len jednu.) Chrup – skládá sa zo zubov.

5.5.1.1. Zuby Cicavce vo všeobecnosti majú štyri druhy zubov, ktoré sa líšia tvarom, funkciou, umiestnením a tiež tým, či sú u mnohých cicavcov mliečne alebo dospelé. Základnými druhmi zubov teda sú rezáky, očné zuby, črenové zuby a stoličky. Potkany majú len rezáky a stoličky. Rezáky sú štyri dlhé a ostré predné zuby, dva hore a dva dole. Vyvinuté sú špeciálne na hlodanie a dorastajú celý život. Stoličky sú zadné zuby, ktorých funkciou je drvenie jedla a uľahčovanie jeho prehltávania. V potkaních ústach sa nachádza 12 stoličiek, 6 hore a 6 dole (po tri po stranách). Na rozdiel od rezákov nedorastajú počas života a ani sa nenahrádzajú dospelými zubmi (toto sa nazýva monophyodont). Potkani nemajú očné ani črenové zuby. V ústach ale majú prázdny priestor, kde by byť mohli. Tento priestor sa nazýva diastema. Anatómia zuba Zub sa skladá z korunky (lat. corona dentis) a jedného alebo viacerých koreňov (lat. radix dentis). Sú spojené v krčku (lat. cervix dentis). Vo vnútri sa nachádza dutina (lat. cavitas dentis), ktorú vypĺňa zubná dreň (lat. pulpa dentis). Tá je tvorená nervami, cievami a väzivovým tkanivom. Povrch korunky zuba tvorí sklovina (lat. enamelum, grec. email). Je to najtvrdšia hmota v ľudskom tele. Pod ňou sa nachádza zubovina (lat. dentinum), ktorá je o niečo

Obr. 15: Potkaní zub mäkšia a tvorí najväčšiu časť zuba. Na povrchu koreňa sa nachádza zubný cement (lat. cementum). Potkanie rezáky (resp.hlodáky) Ako už bolo napísané, rezáky sú predné zuby, pričom horné dva sú kratšie a žltšie ako spodné. Sú cca 4mm dlhé a 1,5 mm široké a spodné sú 7mm dlhé a 1,2 mm široké. Rezáky sú špecializované na hlodanie a dorastajú potkanovi počas celého života. Ak dorastajú bez toho, že by boli obrusované (napríklad pomocou potravy alebo predmetov, s ktorými potkan prichádza do kontaktu), môžu sa začať krútiť a znemožňovať potkanovi prijímať potravu. Aby sa toto nestalo, potkani trávia väčšinu svojho života hlodaním a hryzením tvrdých predmetov. Rezáky sa u novonarodeného potkana začínajú prerezávať medzi ôsmym až desiatym dňom života. Potom potkanovi týždenne vrchné rezáky dorastajú v priemere o 2,2mm a spodné o 2,8mm. Z uvedeného vyplýva, že kým sa potkanovi úplne obnoví rezák, prejde zhruba 40 – 50 dní. Takéto rýchle dorastanie rezákov má svoju výhodu hlavne v tom, že potkanom sa na nich nikdy nestihnú vytvoriť zubné kazy a rezáky sú stále ostré. Samozrejme rast potkaních rezákov je ovplyvnený mnohými faktormi. Ak sú opotrebovávané, rastú rýchlejšie, takže ak potkan zvykne veľmi často ohlodávať tvrdé predmety a má v strave tvrdé zložky, obnovujú sa mu rezáky rýchlo, aby kompenzovali opotrebovanie. Tak isto ak je jeden z rezákov menší ako druhý, bude rásť rýchlejšie, aby vyrovnali rozdiel. Ak sa spodné a vrchné rezáky nevyvíjajú správne, môže sa stať, že začnú prerastať. (Potkan si totiž zuby brúsi aj keď ich len trie o seba. Všimnúť si to môžete keď je napríklad potkan v kľude a cíti sa dobre, ako keby škrípal zubami a môže pri tom púliť oči, pretože má prepojené svaly používané na žuvanie a tie, ktoré ovládajú oči. Ak rezáky nerastú správne, tento spôsob brúsenia nie je možný.) Všetky rezáky sú zafarbené žltým pigmentom. Keď sa prerezávajú novonarodenému potkanovi, sú biele, ale od 21. dňa začínajú žltnúť. Po dosiahnutí 25.dňa sú už horné rezáky úplne žlté a spodné sú ešte svetlé. Po 38. dni už je sfarbenie rezákov úplné, pričom, ako už bolo napísané, vrchné sú pigmentovanejšie ako spodné. U niektorých jedincov môžu byť až oranžové. Ostrosť rezákov je udržovaná pomocou hlodania a obrusovania, ktoré sa tiež volá teogózia. Keďže tvrdú sklovinu majú potkanie rezáky len na prednej časti, opotrebovávajú sa vždy pod určitým uhlom, pretože mäkký cement sa opotrebováva rýchlejšie ako sklovina. Toto potkanovi zabezpečuje, že zuby sú stále ostré.


51

Potkani hlodajú veľmi silno, pretože spoje svalov, ktoré pohybujú spodnou sánkou hore a dole sú predsunuté na nos, čo zvieraťu umožňuje hlodať veľmi efektívne a mocne. Potkanie stoličky Potkani majú celkom 12 stoličiek, šesť hore a šesť dole, tri po stranách. Sú široké, rovné, nepigmentované a drvia jedlo predtým, ako ho potkan prehltne. Keď potkan prežúva, sánka sa pohybuje tak, že vrchné a spodné stoličky sa trú o seba, ale rezáky nie. Prvé stoličky sa potkanovi prerezávajú po 19.dni života, druhé po 21. dni. Po tom, ako sa prerežú prvé a druhé stoličky, potkana je možné odstaviť od matky. Posledné stoličky sa potkanovi prerežú neskôr, asi v 35.-40. dni života. Po šiestom týždni života má potkan obvykle už prerezané všetky zuby a po dosiahnutí 125. dňa už len pomaly dorastajú. 5.5.1.2. Hltan Hltan je spoločná časť tráviacej a dýchacej sústavy, kde se potrava zmršťovaním svalov posúva do hltana a žalúdka. Je umiestnený v zadnej časti hrdla a je vystlaný sliznicou, aby bol chránený pred žalúdočnými šťavami. Stena hltanu je z väziva a svaloviny. Hltan je trubica nálevkovitého tvaru. Tvorí naväzujúcu trubicu, ktorá spojuje dutinu nosnú a ústnu so žalúdkom. Je zavesený na spodine lebečnej a na úrovni prstencovej chrupavky hrtanu prechádza do trubicovitého pažeráka. Hranicu medzi nosnou a ústnou časťou hltanu tvorí mäkké tkanivo. Slúži ako križovatka dýchacích a prehĺtacích ciest. Nosohltan vyrovnáva tlak medzi dutinou nosohltanu a dutinou stredného ucha, na jeho zadnej strane je lymfatické tkanivo. Ústna časť hltanu leží za ústnou dutinou. 5.5.1.3. Pažerák Pažerák potkanov má dve vrstvy ryhovaných svalov (vonkajší podlhovastý a vnútorný kruhový), ktoré sa postupne vyhladzujú a úplne hladké sú v bode, kde sa pažerák spája so žalúdkom. Prechod z pažeráka do žalúdka je zablokovaný

žalúdnočnopažerákovou bariérou, ktorá pozostáva z femorálnej sľučky, dolného pažerákového zvierača a niekoľko centrimetrového intraabdominálneho pažeráka, ktorý je medzi nimi. Človek má tiež femorálnu sľučku a zvierač, ale tieto sú nad sebou. U potkanov sú oddelené intraabdominálnym pažerákom. Femorálna sľučka je časť membrány. Je to vlákno v tvare U, ktoré obaľuje pažerák a keď dôjde ku kontrakcii, táto sľučka sa stiahne a pažerák uzavrie. Pažerákový zvierač je kruhový sval, ktorý obklopuje základ pažeráka. Na spodnom konci má svalové vlákno, ktoré vstupuje do ohraničujúcej brázdy. Teda ak sa zvierač zavrie, neuzatvorí len vchod do pažeráka, ale stlačí aj ohraničujúcu brázdu.

5.5.1.4. Žalúdok

Potkaní žalúdok má dve časti Nežľaznatá časť žalúdka: tenkostenná, nežľazová sekcia, ktorá obsahuje pažerák a slúži na umiestnenie jedla. Jeho steny sú podobné ako steny pažeráka, vystlané epitelom. Žľaznatá časť žalúdka: hrubostenná, žľaznatá časť žalúdka. Na jeho stenách sa nachádzajú žľazy, ktoré produkujú enzýmy slúžiace na rozkladanie jedla a hlien. Z toho vyplýva, že rozklad jedla začína v tejto časti žalúdka. Pylorické zvierače kontrolujú pohyb jedla z tela žalúdka do čriev.

Žľaznatá a nežľaznatá časť žalúdka sú od seba oddelené malou vrstvou Obr.16: Potkaní žalúdok tkaniva, zvaného ohraničujúca brázda (margo plicatus). Pri pažeráku má táto

stena tvar približne ako písmeno U a takmer úplne pažerák obkolesuje.

5.5.1.5. Tenké črevo

Časť tráviacej trubice medzi žalúdkom a hrubým črevom, kde dochádza ku konečnej fáze trávenia a vstrebávaniu živín. Môžeme ho rozdeliť na dvanástorník, lačník a bedrovník.

5.5.1.6. Hrubé črevo Hrubé črevo (lat. intestinum crassum alebo colon) je trubicovitý orgán, je pokračovaním tenkého čreva. Dochádza hlavne k vstrebávaniu vody,niektorých vitamínov,solí a liekov.Z tenkého čreva sa do hr.čreva presúvajú nestrávené zvyšky potravy,voda,žlčové farbivá a odlúpené bunky epitelov.Obsah čreva sa zahusťuje a posobením kvasných baktérií(vznikajú plyny ako oxid uhličitý,metán,merkaptány)a hnilobných baktérií(vzniká amoniak,sulfán,fenol a pod.) sa rozkladá a mení na výkaly.

5.5.1.7. Konečník Posledná časť tráviacej trubice, odkiaľ sa z tela vylučujú všetky nestrávené zvyšky jedla.

5.5.1.8. Pečeň (játra) Najväčšia žľaza cicavcov, vrátane potkanov. Zúčastňuje sa na metabolizme všetkých živín, prebieha tu syntéza látok potrebných na správne fungovanie organizmu, degradujú sa tu látky, ktoré organizmus nepotrebuje, metabolizujú sa tu látky, ktoré sú pre organizmus škodlivé (lieky napríkald) a v neposlednom rade slúži pečeň ako skladisko vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Krvný obeh v pečeni je funkčný a výživný. Funkčný obeh zabezpečuje prenos živín z čriev do pečene. Oba obehy sa pritom v pečeni spoja a z nej už potom ide krv zmiešaná.


52

5.6. Reprodukčný systém 5.6.1. Samčí reprodukčný systém

Primárnou funkciou samčieho pohlavného systému je produkcia spermií, ich transport zo semenníkov cez penis von z tela a umiestnenie do vagíny samice. Okrem toho produkuje aj samčie pohlavné hormóny. Semenníky a nadsemenníky Veľkosť semenníkov potkana v pomere k veľkosti jeho tela je u každého jedinca iná. Vo všeobecnosti sú semenníky u cicavcov väčšie ak sa jedná o polygamné druhy. Monogamné druhy cicavcov majú semenníky menšie. Z toho vyplýva, že semenníky potkanov sú veľkosťou uspôsobené ich polygamnému spôsobu života. Semenníky sa nachádzajú v dvoch oddelených mieškoch. U mláďat zostupujú okolo štvrtého až šiesteho týždňa života. Počas života sú schopné opäť vystúpiť do abdominálnej dutiny, pretože potkan má otvorený slabinový kanál. Nadsemenník je podlhovastý úzky párový orgán podobajúci sa stočenému kanáliku, ktorý prebieha pozdĺž zadného okraja semenníka. Skladá sa z hlavy semenníka (caput epididymidis), tela semenníka (corpus epididymidis) a chvosta semenníka (cauda epididimydis), ktorý pri dolnom póle semenníka náhle zatáča nahor a prechádza do semenovodu (ductus deferens). Vlastný obsah nadsemenníka tvoria kanáliky: vývodné kanáliky semenníka/vývody semenníka (ductuli efferentes testis), lalôčiky semenníka (lobuli epididymidis; lalôčiky, ktoré obsahujú každý jeden stočený kanálik) a kanálik nadsemenníka (ductus epididymidis), do

obr.17: Samčí reprodukčný systém ktorého sa napájajú lalôčiky. Nadsemenník je ako zásobáreň zrelých spermií, ktoré doň prichádzajú zo semenníka. V prostredí kyslého sekrétu nadsemenníka (v pH 6,48–6,61) sa zastaví pohyblivosť spermií, takže sa ich energetická zásoba nevyčerpá. Pred negatívnym vplyvom kyslého prostredia sú spermie chránené koloidným obalom, ktorý si prinášajú z testikulárnej tekutiny. Spermie sa pohybujú pasívne (pohybom riasiniek, buniek výstelky a peristaltickým pohybom svalových buniek kanálikov). Keď nie sú uvoľnené ejakuláciou, dôjde k ich postupnému autolytickému rozpadu. Fagocytujú ich makrofágy, ktoré sa nazývajú spermatofágy. Semenovody a penis Semenovody sú dlhé tubulárne útvary v slabinovom kanály, ktoré vedú od nadsemenníkov k močovodu. Cez semenovody sa dopravujú spermie do penisu. Úlohou penisu je transfer spermií do samičej vagíny a slúži tiež na vylučovanie mlču z močového mechúra.Samci potkanov majú v penise tiež kostičku, tzv. os penis, ktorá zabezpečuje tvrdosť penisu počas kopulácie. Penis je obalený v predkožke. Vonkajšok predkožky tvorí pokožka a vnútro mukózna membrána. Preputiálny (predstojnicový) mechúrik obsahuje riedky mlečne sfarbený sekrét, ktorý sa zmiešava so spermiami a hlienovitou látkou produkovanou nadsemenníkmi, čím vzniká ejakulát, ktorý, ako už bolo napísané, sa dostáva do samičej vagíny cez penis počas pohlavného aktu. Prídavné žľazy Samec potkana má päť párov prídavných žliaz. Sekrécia týchto žliaz slúži na výživu spermií a na ich pripravenosť, na vyprázdnenie močovej rúry pred ejakuláciou a na vytvorenie „zátky“ po tom, čo spermie vniknú do samičej vagíny (táto „zátka“ zabráni spermiám, aby vytiekli von). Vezikulárna & koagulačná žľaza (Semenné váčky) Potkany majú dve vesikulárne žľazy, ktoré sú umiestnené za močovým mechúrom a sú stočené tak, že stoja oproti sebe. Strany žliaz sa k sebe stáčajú tam, kde sú umiestnené koagulačné žľazy. Každá z nich má rúru, ktorá sa pripája na semenovody a spolu formujú ejakulačný kanál. Vezikulárna žľaza produkuje tekutinu obsahujúcu fruktózu (energia pre spermie) rovnako ako sekrét, ktorý prispieva k mobilite a životaschopnosti spermií.Tak vezikulárna ako aj koagulačná žľaza vylučujú tekutinu, ktorá je súčasťou kopulačnej „zátky“. Cowperove žľazy Cowperova žľaza je tvorená početnými lalôčikmi, ktoré počas sexuálneho vzrušenia vylučujú predejakulačnú (Cowperovu) tekutinu do močovodu. Sekrécia slúži na vyčistenie močovej rúry od moču a na lubrikovanie penisu a vagíny. Tiež uľahčuje vniknutie ejakulátu do vagíny. Predkožkové žľazy Ide o malé tukové žľazy (nevylučujú svoje produkty priamo do krvného obehu). Sú umiestnené oproti koncu predkožky (puzdro penisu) a vylučujú maz.Maz je zložený z olejovitých, vlhkých a deliacich sa epiteliálnych buniek. Zvlhčuje žaluď a u zdravých potkanov má protibakteriálne a protivirózne účinky. Žľazy prostaty Umiestnené sú za a pod močovým mechúrom a čiastočne sú obtočené okolo penisu. Produkujú väčšinu tekutiny, ktorá sa nachádza v ejakuláte potkana.


53

5.6.2. Samičí reprodukčný systém

Orgány samičieho pohlavného systému sú špecializované na produkciu vajíčok (samičích pohlavných buniek), ich transport do maternice cez vajcovody, kde sa vytvorí priaznvé prostredie pre zahniezdenie embryí a nakoniec pre porodenie mláďat, keď sú plne vyvinuté.Samičí reprodukčný systém tiež zabezpečuje kojenie mláďat v prvých týždňoch po ich narodení tým, že produkuje hormóny podporujúce laktáciu.Hlavnými súčasťami samičieho reprodukčného systému sú vaječníky, maternica, vagína a mliečne žľazy. Vaječníky Vaječníky sú umiestnené na distálnom konci rohov maternice, kúsok od obličiek. Vaječníky a maternicu spájajú vajcovody. Funkciou vaječníkov je produkcia vajíčok a niektorých hormónov. Maternica Maternica prijíma vajíčka z vaječníkov a poskytuje vhodné prostredie pre zahniezdenie a vývin embryí. Potkanie samice majú dvojrohovú maternicu (lat. uterus duplex, alebo tiež dvojitá), tiahne sa od močového mechúra napravo a naľavo ku obličkám. Takáto štruktúra potkanom umožňuje mať veľa mláďat. V spodnej časti sa maternica spája a ústi do vagíny. Krčok maternice

Každý roh maternice má svoj vlastný krčok. Umiestnené sú v mieste, kde sa maternica pripája ku vagíne a oba majú silné hrubé steny. Otvor na krčku je síce veľmi malý, ale roztvára sa pri narodení mláďat. Jej hlavným účelom je chrániť

Obr. 18: Samičí reprodukčný systém maternicu. Vagína

Vagína je krátky svalový kanál, ktorý vedie z maternice von z tela. Je umiestnená medzi močovým mechúrom a konečníkom. Steny vagíny sú pokryté hlienom, ktorý vagínu chráni a zvlhčuje. Okrem toho, že slúži ako kanál pri narodení mláďat, práve vo vagíne sa zhromažďujú spermie pred tým, ako sa dostanú do maternice, kde oplodnia vajíčka.Pri narodení majú samičky vo vagíne uzatváraciu membránu, ktorá sa obvykle sama od seba pretrhne po tom, čo samička dovŕši 33. – 42. deň veku.

Klitoris Klitoris je jediná genitálna štruktúra, ktorá je pripojená k močovej rúre, nie ku vagíne. Je umiestnený nad močovou rúrou a je obklopený predkožkou klitoridálnej žľazy. Klitoris je v podstate samičou obdobou samčieho penisu. Klitoridálna žľaza Ide o exokrinnú žľazu, ktorá je umiestnená v tesnej blízkosti klitorisu a produkuje feromóny. Mliečne žľazy Mliečne žľazy vznikli premenou kožných žliaz. Tvoria ich lúčovito usporiadané lalôčiky, ktoré sú uložené v tukovom tkanive a tvoria ešte menšie žľazové podjednotky, zložené zo žľazových alveol. Rovnako celá mliečna žľaza je obklopená tukovým tkanivom, ktoré určuje tvar a veľkosť prsníkov samice. Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod, ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru a spoločne na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi. Pred vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený. Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov. Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu kože fibrózne septá.Bradavky a mliečne žľazy sú obvykle usporiadané po oboch stranách brucha, v dvoch radoch (ide o tzv. mliečne línie). Obvykle u potkanov môžeme vidieť 10 až 12 bradaviek.Prsníky sú zásobené krvou cez vnútorné a laterálne tepny a cez zadné interkostálne artérie. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke.Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom, odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej hrudníkovej žily a do hĺbky do medzirebrových žíl.Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pletenec pod dvorcom, priberajú ďalšie pletence zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do lymfatických uzlín a do uzlín v pazuche – dôležitá je najmä Sorgiusova uzlina ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa zhubných nádorov prsníka. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (supraklavikulárne LU).

5.7. Endokrinná sústava

Endokrinná sústava je sústavou žliaz s vnútorným vylučovaním, ktoré produkujú hormóny ovplyvňujúce činnosť rôznych orgánov a prenášajúce informácie vo vnútri tela. Úlohou týchto biologicky aktívnych látok je udržiavať v organizme prirodzenú rovnováhu vnútorného prostredia, tzv. homeostázu. Žľazy s vnútorným vylučovaním nielen že spolupracujú s nervovým systémom organizmu, ale niektoré časti nervového systému majú funkciu endokrinných žliaz (hypotalamus a dreň nadobličiek).


54

5.7.1. Hypofýza Nepárový, sivoružový, valcovitý útvar, ktorého veľkosť je závislá na pohlaví potkana. U tehotných samíc sa mierne zväčšuje. Umiestnená je v tzv. tureckom sedle (lat. sella turcica), obalená je väzivovým puzdrom a kostené lôžko hypofýzy je vystlané tvrdou mozgovou plenou (pozri Centrálny nervový systém). Skladá sa z dvoch hlavných častí, adenohypofýzy a neurohypofýzy, a má nadradenú činnosť voči ostatným žľazám s vnútorným vylučovaním – koordinuje ich. Je prepojená s hypotalamom, ktorý takto funguje ako riadiace a prepojovacie centrum umožňujúce kontrolu všetkých endokrinných žliaz centrálnym nervovým systémom. Hypofýza pomocou svojich jednotlivých častí vylučuje tieto hormóny:

• Somatotropín – tzv. rastový hormón, ktorý podporuje rast tela prostredníctvom zvyšovania metabolizmu bielkovín. • Tyreotropín - podporuje tvorbu hormónu tyroxínu štítnou žľazou. • Kortikotropín - podporuje tvorbu hormónov v kôre nadobličiek. • Folikulostimulačný hormón - u samíc podporuje spolu s luteinizačným hormónom vývoj vajíčok a vylučovanie

estrogénu pri ruji, u samcov je zodpovedný za tvorbu spermií. • Luteinizačný hormón - u samíc podporuje ovuláciu, vývoj žltého telieska, tvorbu progesterónu a estrogénu; u samcov je

zodpovedný za tvorbu androgénov. • Prolaktín – je nevyhnutný pre tehotné samice - podporuje vylučovanie hormónov žltého telieska a po pôrode u nich

vyvoláva tvorbu materského mlieka. • Vazopresín – reguluje objem telových tekutín tým, že podmieňuje spätné vstrebávanie vody z odvodných kanálikov

nefrónov. • Oxytocín - podporuje kontrakciu svalov maternice pri pôrode a spolu s prolaktínom aj tvorbu materského mlieka.

5.7.2. Epifýza alebo šuškovité teliesko Žľaza s vnútorným vylučovaním, je výrastkom medzimozgu. Vytvára sa v nej melatonín, hormón, zodpovedný za inhibíciu tvorby pohlavných hormónov. Okrem toho významne ovplyvňuje a reguluje telesné procesy pri dennom svetle a v noci.

5.7.3. Štítna žľaza Dvojlalokový orgán umiestnený v krku, produkujúci hormóny (tyroxín, trijódtyronín ai), ktoré regulujú metabolizmus potkana a ovplyvňujú rast. Okrem toho hormóny produkované štítnou žľazou regulujú aj iné aktivity v tele. Ide napríklad o kalcitonín, ktorý reguluje hladinu vápnika v krvi. Je zložená s guľovitých folikúl, ktoré absorbujú jodidové jóny z krvi (tie sú potrebné na tvorbu hormónov štítnej žľazy) - v štítnej žľaze sa nachádza až 25% telových jodidových jónov. Folikuly vo svojom vnútri obsahujú koloidný roztok s vysokým obsahom tyreoglobulínu a sú zásobárňou materiálu potrebného na tvorbu hormónov štítnej žľazy. Folikuly ako také sú obklopené epiteliálnymi bunkami štítnej žľazy (zvanými tiež folikulové bunky), ktoré vylučujú tyroxín a trijódtyronín. Medzi folikulovými bunkami a v priestore medzi folikulami sú rozptýlené parafolikulárne bunky, ktoré vylučujú kalcitonín.

5.7.4. Prištítne teliesko Dva páry maličkých žliaz na zadnej strane štítnej žľazy, ktoré tvoria parathormón. Tento zvyšuje hladinu vápnika v krvi tak, že ho uvoľňuje z kostí, podporuje vstrebávanie vápnika v tenkom čreve a obmedzuje jeho vylučovanie v obličkách. Vďaka týmto procesom pomáhajú prištítne telieska udržiavať rovnováhu vápnika v tele.

5.7.5. Langerhansove ostrovčeky pankreasu Endokrinná žľaza nachádzajúca sa v základnom tkanive pankreasu, ktorá produkuje tieto hormóny: inzulín, glukagón, samotostatín, pankreatický polypeptid, gastrín. Hlavnou funkciou tejto žľazy je regulácia inzulínu v krvi. Skladá sa z týchto typov buniek:

• bunky A- produkujú glukagón -cca 20% buniek (môžu zapríčiniť hyperglykémiu) • bunky B- produkujú inzulín - cca 75% buniek • bunky D- produkujú somatostatín - cca 5% buniek (inhibujú faktor rastového hormónu)

5.7.6. Nadobličky Párové orgány s vnútorným vylučovaním, ktoré sú tvorené z drene a kôry, dvoch funkčne odlišných častí. Dreň je nervové ganglium, v ktorom sa tvoria hormóny epinefrín (adrenalín) a norepinefrín (noradrenalín). V kôre sa tvoria hormóny ovplyvňujúce metabolizmus niektorých látok v tele. Ide napríklad o aldosterón, kortizón či glukokortikoidy.

• Epinefrín - zvyšuje hladinu glukózy v krvi, zvyšuje tepovú frekvenciu srdca, zužuje cievy a zvyšuje krvný tlak • Norepinefrín - zdokonaľuje pamäť a schopnosť učiť sa, podieľa sa na odbúravaní telesného tuku, jeho nízke hladiny

môžu viesť až k poruche ostatných žliaz s vnútorným vylučovaním • Aldosterón - reguluje hladinu sodíka a draslíka v krvi a ovplyvňuje tak vlastnosti mimobunkovej tekutiny • Kortizón - zvyšuje odolnosť organizmu voči stresu, zmierňuje zápalové procesy


55

• Glukokortikoidy - rovnako ako kortizón zvyšujú odolnosť proti stresu, ovplyvňujú metabolizmus bielkovín, sacharidov a tukov a utlmujú alergické procesy

5.7.7. Pohlavné žľazy 5.7.7.1. Vaječníky Vo vaječníkoch, žltom teliesku a vaječníkových folikuloch sa tvoria pohlavné hormóny zodpovedné za správny vývin samice počas puberty a za pripravenosť maternice a mliečnych žliaz na potomstvo.

• Estrogén - zodpovedá za správny vývin pohlavných orgánov a sekundárnych pohlavných znakov, počas ruje spôsobuje zhrubnutie maternice a jej prípravu na možné oplodnenie

• Progesterón - počas tehotenstva pripravuje prsné žľazy na potomstvo a maternicu na vývin plodov v nej

5.7.7.2. Semenníky Semenníky ako endokrinné žľazy zodpovedajú za tvorbu samčích pohlavných hormónov - adrogénov, z ktorých je najdôležitejší testosterón. Adrogény podporujú pohlavnú aktivitu, správny rast pohlavných orgánov a vývin sekundárnych pohlavných znakov.

5.8. Krycia sústava Krycia sústava potkana pokrýva celý povrch jeho tela a do určitej miery ho chráni pred negatívnymi vplyvmi prostredia (mechanickými, chemickými, fyzikálnymi).

5.8.1. Koža Rozlišujeme u nej dve základné vrstvy. Na povrchu sa nachádza tenká pokožka (epidermis) a pod ňou je hrubšia mezodermálna zamša (corium). Pokožka je mnohovrstvový epitel, kde spodná časť je tvorená deliacimi sa bunkami. Tieto postupujú k povrchu, rohovatejú, splošťujú sa, odumierajú a postupne sa z povrchu odlupujú. Odlupované bunky sú nahrádzané delením základných buniek epidermy. Zamša je pevná a veľmi pružná vrstva, vďaka tomu, že obsahuje elastické vlákna. Jej najvrchnejšiu časť tvorí vrstvu bradaviek – stratum papillare (niečo ako otlačky prstov u človeka). Táto vrstva je pripojená na pokožku. Pod ňou sa nachádza vrstva so sieťovitou štruktúrou, stratum reticulare. Spodnú časť tvorí potom tukové tkanivo. Zamša ako taká je prestúpená cievami, nervami a sú v nej aj hmatové ústroje. U potkanov môžeme v koži nájsť mazové, pachové a mliečne žľazy. Mazové ústia do pošvy chlpov a produkujú maz chrániaci chlpy a udržujúci pokožku vláčnu. (Známe oranžové sfarbenie kože hlavne u samčekov je spôsobené práve mazovými žľazami a je výraznejšie vtedy, keď má potkaník stravu bohatú na bielkoviny. Mliečne žľazy sa vyvinuli z potných a slúžia na výživu mláďat. Sú uložené paralelne v dvoch radoch na brušnej strane tela samičiek. Obvykle má samička šesť párov bradaviek (vzhľadom na obvyklý počet mláďat v jednom vrhu). Pachové žľazy zaisťujú potkanom charakteristický druhový pach, ale aj charakteristický pach toho ktorého jedinca (niektorí potkani „páchnu“ viac, niektorí menej, čo, ako som si všimla u mojich chalanov, závisí zrejme aj od toho, ako je ktorý z nich aktívny a aké má postavenie v hodnostnom rebríčku). Pach slúži na značkovanie teritória, sexuálne vábenie a je dôležitý hlavne pri sociálnom živote potkaníkov.

5.8.2. Srsť Srsť je zložená z chlpov, dlhých, tenkých a zrohovatených valcovitých vlákien, ktoré sa zakladajú ako epidermálne výbežky a prenikajú do zamše. Tak sa diferencuje vlasová pošva a na jej spodnej časti chlpová cibuľka. Z jednotlivých cibuliek potom vyrastajú chlpy. Po stranách ústia do pošvy mazové žľazy a pripája sa k nim zväzok hladkých svalových vlákien. U potkanov pritom rozlišujeme dva základné farebné typy chlpov, a to chlpy s tzv. tickingom a chlpy bez tickingu. Chlp s tickingom nemá po celej svojej dĺžke rovnakú farbu, ale keď sa naň pozriete bližšie, zistíte, že špička chlpu je tmavšia ako telo chlpu. Celkový efekt potom na prvý pohľad je, že potkan vyzerá akoby bol viacfarebný. Chlp bez tohto tzv. tickingu je po celej svojej dĺžke jednofarebný.

5.8.3. Pazúr Pazúr je keratínová doštička, ktorá kryje chrbtovú stranu konca prsta a je produktom pokožky. Keratín je fibrózny proteín, z ktorého sa skladá aj srsť, šupiny plazov a perie vtákov. Miesto, z ktorého pazúr vyrastá sa nazýva pazúrové (nechtové) lôžko (lat. matrix unguis). Pazúr potom vyrastá z tohto lôžka, takže nové bunky sa vždy nachádzajú na začiatku pazúrika a staré bunky sú na jeho konci. Pazúr ako taký pozostáva z dvoch častí: • Vrchný pazúr. Ide o tvrdú, vonkajšiu časť pazúra. Keratínové vlákna sú kolmé na smer rastu a sú usporiadané v šikmom uhle, takže pazúr nie je plochý ani rovný, ale je zakrivený. • Spodný, mäkký pazúr, čo je mäkké a šupinkovité tkanivo pod vrchným pazúrom. Keratínové vlákna sú paralelné so smerom rastu nechta a sú mäkšie ako u vrchného pazúra. Vrchný pazúr sa zatáča a obklopuje spodný pazúr, okrem jeho konca, kde sa tieto časti nestretajú. Tvrdý pazúr rastie obvykle rýchlejšie ako mäkký. Po stranách je pazúr užší ako v strede a opotrebováva sa rýchlejšie.


56

5.9. Nervová sústava Tak ako u iných cicavcov aj u potkana sa nervová sústava skladá z centrálnej nervovej sústavy, ktorú tvorí mozog a miecha, a z periférnej nervovej sústavy, ktorú tvoria nervy a zmysly.

5.9.1. Centrálny nervový systém Hlavný riadiaci systém všetkých vyšších stavovcov. Skladá sa z dvoch základných častí, a to z mozgu a miechy. Riadi motorické reakcie tela, koordinuje pohyb a rovnováhu potkana a je nositeľom životných funkcií - dýchanie, krvný obeh, pocit hladu a smädu. Od centrálneho nervového systému priamo závisí pamäť a schopnosť potkana učiť sa. V mozgu, resp. v centrálnej nervovej sústave môžeme vidieť dva druhy tkaniva:

• sivá mozgová hmota - tvorená telami neurónov • biela mozgová hmota - tvorená výbežkami neurónov

Tak mozog ako aj miecha majú na svojom povrchu celkovo tri obaly, nazývané tiež pleny alebo meningy:

• cievnatka (pia mater) - pokrýva priamo povrch mozgu a miechy • pavúčnica (arachnoidea) - tvorí stredný obal, v ktorom sa nachádzajú sieťovo usporiadané vlákna • tvrdá plena (dura mater) - vonkajší obal, priliehajúci ku kostiam lebky, ktorý cez záhlavový otvor prechádza do tvrdej

pleny miechy (medzi pavúčnicou a tvrdou plenou sa nachádza mozgomiešny mok)

5.9.1.1. Mozog Mozog tvorí jednu z častí centrálnej nervovej sústavy a nachádza sa v lebke potkana. Skladá sa z niekoľkých miliónov neurónov a podporných buniek a pozostáva z niekoľkých oddielov, uložených v lebečnej dutine. Anatomicky môžeme mozog rozdeliť na predný, stredný a zadný.

5.9.1.2. Miecha Priame pokračovanie mozgu, ktoré prebieha v kanály tvorenom stĺpcom krčných, hrudných a bedrových stavcov.

Zabezpečuje spojenie medzi mozgom a ostatnými časťami potkanieho tela. Je to práve miecha, pomocou ktorej mozog reaguje na podnety a zmeny vonkajšieho prostredia, a ktorá je ústredím pohybových reflexov. Biela hmota, tvoriaca povrch miechy, má prevodovú funkciu a tvoria ju nervové dráhy zoskupené do troch povrazcov:

• predné (eferentné) - vedú vzruchy z mozgu do výkonného orgánu, svalu (motorické nervové bunky) • zadné (aferentné) - vedú vzruchy z receptorov do mozgu • bočné

Sivá hmota má tvar motýlích krídiel. Predné rohy miechy sú pritom väčšie ako zadné rohy. Predné sa nazývajú aj hybné, pretože z týchto rohov vychádzajú prednými koreňmi nervové vlákna, ktorými sa vedú impulzy do svalov. Do zadných vstupujú zadné miechové korene, ktoré prichádzajú z receptorov.

5.9.2. Periférny nervový systém Ide o systém nervov a neurónov, ktoré sídlia alebo zasahujú mimo centrálnej nervovej sústavy. Prenášajú buď signály z centrálnej nervovej sústavy k výkonným orgánom (teda svalom) alebo privádzajú signály zo senzorov do centrálnej nervovej sústavy. Na rozdiel od centrálnej nervovej sústavy nie je ničím chránený. Delenie:

• somatický nervový systém – riadený vedomím potkana • autonómny nervový systém - nezávislý od vedomia potkana


57

5.10. Zmyslová sústava

5.10.1. Zrak 5.10.1.1. Anatómia potkanieho oka Potkanie oko má rovnakú štruktúru a funkciu ako oči u ostatných cicavcov, vrátane človeka. Keď sa pozriete potkanovi

na oko, na prvý pohľad sa vám môže zdať, že je to len jedna súvislá čierna alebo červená bodka. Pri bližšom pohľade však môžete rozlíšiť dúhovku a zreničku. Ľahšie rozoznateľné sú u červenookých potkanov. Časti oka Očná guľa (lat. bulbus oculi), ktorá je uložená v tvárovej časti lebky v očnici; do nej patria: očné bielko, rohovka, vráskovcový opaštek, dúhovka, šošovka, cievovka, sietnica, slepá škrvna a sklovec • prídavné orgány oka: o Spojovka (lat. tunica conjuctiva) vystiela priestor medzi viečkom, očnou guľou a očnou dutinou. Je to blana sýtej ružovej farby.

obr. 19: potkanie oko o Slzná žľaza: je uložená v dutine nad očnou guľou. Vylučuje slzy (lat. lacrimae) ktoré obsahujú chlorid sodný a lyzozým. Slúžia na zvlhčovanie prednej steny oka a na ochranu pred infekciou. Slzy odtekajú do slzného vačku vnútornou stranou oka a ďalej slzovodom do nosnej dutiny. o Vrchné a spodné viečko slúži na ochranu oka. Jeho voľné okraje pokrývajú riasy, do ktorých pošvy ústia mazivové žľazy. o Okohybné svaly – je ich 6 a sú tvorené z priečne pruhovaného svalstva. Slúžia na pohyb očnou guľou.

5.10.1.2. Ako funguje oko Tak ako všetky oči, aj potkanie oko je prispôsobené potrebe zaostriť lúč svetla na sietnicu (lat.retina). Svetlo pritom preniká vrchnými štruktúrami oka – rohovkou, šošovkou a preniká ďalej. Tieto vrchné štruktúry nasmerujú svetlo na sietnicu v zadnej časti oka, v ktorej sú receptory svetla. Receptory potom prenášajú obrázok pomocou neurónov až do mozgu (cez optický nerv).

5.10.1.3. Porovnanie ľudského a potkanieho oka U oboch svetlo vniká do oka cez rohovku, ktorá umožňuje normálne aj ultrafialové videnie. Potom svetlo prechádza zreničkou. Tak ako u ľudského oka, aj u potkanieho je veľkosť zreničky variabilná. V prítmí môže dosiahnuť priemer 1,2mm a za jasného dňa sa zužuje asi na 0,2mm. U potkanov je zmena veľkosti zreničky veľmi rýchla, zmenšenie z 1,2mm na 0,5mm trvá len pol sekundy. Ďalej svetlo prechádza šošovkou. Táto pôsobí ako filter na niektoré vlnové dĺžky svetelného žiarenia, rovnako pre všetky farby spektra. U ľudí šošovka prepúšťa len viditeľné svetlo a neprepúšťa takmer žiadne ultrafialové svetlo. Na druhej strane šošovka u potkana okrem viditeľného svetla prepúšťa aj cca 50% ultrafialového žiarenia. Ľudská šošovka je flexibilná: riasovité svaly sa naťahujú na šošovku a tým menia jej tvar. Táto zmena potom vedie k zmene vnímania svetla, ktoré šošovkou prechádza (tzv. refrakcia), čo umožňuje zaostrovanie sietnice. U potkanov naopak, šošovka nie je flexibilná, pretože majú len veľmi chudobné riasovité svaly, takže nie sú schopní meniť jej tvar. Na druhej strane ale ak potkanovi nakvapkáte do oka očné kvapky (alebo sa mu do nich dostane voda), nijako to neovplyvní ostrosť jeho videnia. Akonáhle sa svetlo dostane k sietnici, je zachytené fotoreceptormi. Ľudia majú dva typy fotoreceptorov: jeden typ, ktorý je citlivý na svetlo a tmu (tyčinky), a tie, ktoré sú citlivé na farby (čapíky). Ďalej máme tri druhy tyčiniek, zelenú, modrú a červenú. Potkani ale nie sú schopní vidieť červené farebné spektrum. Navyše modré potkanie tyčinky sú uspôsobené na kratšie vlnové dĺžky ako ľudské, takže vidia skôr ultrafialovo. Behaviorálne experimenty ukázali, že potkani síce sú schopní rozlišovať medzi zelenou, modrou a ultrafialovou časťou farebného spektra, ale toto rozlišovanie pre nich nehrá veľkú úlohu. Kým ľudské tyčinky zaberajú asi 5% sietnice, u potkanov je to len asi 1%, takže ich farebné videnie je slabšie ako naše. Čo sa týka ostrosti videnia, potkani sú na tom asi 20 razy horšie ako ľudia. Toto slabé videnie je pravdepodobne spôsobené tým, že neuróny v sietnici sú hrubé a a je ich menej ako u človeka. Aby potkan vyrovnal svoj slabý zrak a malé oči, dokáže veľmi dobre zameriavať. Toto je umožnené pomocou vizualizácie, tzv. scanovaním potkana, ktorým určuje vzdialenosť jednotlivých predmetov, ktoré má na jednej ohniskovej úrovni (napríklad keď chce potkan niekam vyskočiť, obvykle sa pohybuje hore dole, čím si rozpohybuje priestor okolo seba a pred sebou a presnejšie odhadne výšku predmetu, na ktorý chce vyskočiť).


58

5.10.2. Sluch Ľudské ucho je schopné zachytiť zvuky v rozmedzí 16 až 20,000 Hz (20 kHz). To, čo je nad 20 kHz sa nazýva ultrazvuk a ľudia tieto zvuky nie sú schopní zachytiť. To, čo je pod 16 kHz sa nazýva infrazvuk a ani tento ľudia nie sú schopní zachytiť. Infrazvukom komunikujú napríklad slony aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Keď hovoríme o zvukoch, ktoré potkany počujú, ale ktoré aj vydávajú, je nutné uvedomiť si práve to, aký rozsah má ľudské ucho. Potkany sú totiž schopné komunikovať tak prostredníctvom infrazvuku ako aj ultrazvuku. Ich sluch reaguje na zvuky v rozmedzí od 200 Hz do 80 – 90 kHz. To, že potkana nepočujete neznamená, že nekomunikuje alebo že on nepočuje zvuky, ktoré vydáva iný potkan. Obdobne, zvuky, ktoré vy nepočujete alebo ich počujete veľmi slabo pre potkana znamenajú hluk. Ide napríklad o šušťanie plastových vrecúšok, šúpanie zemiakov, krájanie potravín, televízor, rádio ai. 5.10.2.1. Ako potkan identifikuje zdroj zvuku? Ako prvé pomáha umiestnenie uší na bokoch hlavy - potkan vďaka nim dokáže identifikovať, či zvuk prichádza z ľavej alebo pravej strany. Ak ide zvuk z ľavej strany, pri pravom uchu je slabší a naopak. Okrem toho sa k uchu, ktoré je ku zdroju zvuku ďalej, dostane zvuk o niečo neskôr ako k tomu, ktoré je ku zdroju bližšie. Sú to tak maličké odchýlky, že si ich neuvedomujeme, ale mozgu stačia. Zvuk, ktorý pochádza spred potkana, je hlasnejší než ten, ktorého zdroj je vzadu, za potkanom. Rozdiel v hlasitosti spôsobujú ušnice, ktoré sú otočené smerom dopredu (pred potkana) a svojím tvarom utlmujú zvuk, ktorý prichádza zozadu.

5.10.2.2. Zvuky vydávané potkanmi na úrovni ultrazvuku To, čo počujeme, nie sú všetky zvuky, pomocou ktorých potkani komunikujú. Väčšinu zvukov, ktoré potkany vydávajú, a pomocou ktorých sa dorozumievajú, nie je ľudské ucho schopné zachytiť, pretože ide o ultrazvuky. Keď je potkan v strese alebo nešťastný, vydáva zvuky zhruba na úrovni 20 kHz. Potkani tento zvuk vydávajú napríklad keď ich niečo bolí alebo bolesť očakávajú, sú v strese, vidia predátora alebo keď vezmete do rúk neskroteného potkana. Keďže je to na prahu počuteľnosti ľudského ucha, občas tieto zvuky môžete zachytiť. V rozmedzí 30 – 50 kHz vydáva zvuky veľmi stresovaný potkan - napríklad mláďa, ktoré vypadlo z hniezda a volá svoju matku. Mláďatá tiež vydávajú ultrazvuky napríklad ak na ne matka stúpi alebo ak ich priľahne. 3 Potkany vydávajú zvuky aj pri hrách a bitkách - tu si môžete všimnúť, ako stoja oproti sebe s otvorenými papuľkami. Nemajú ich otvorené len tak, v podstate na seba „kričia“, hoci my to nepočujeme. Aj samec so samicou spolu komunikujú počas sexuálnych aktivít. Samica zvukmi, ktoré vydáva, láka samca k sebe.

5.10.3. Čuch Všetko, čo sa okolo potkana nachádza a čo má akúkoľvek vôňu alebo pach, jednak vstupuje do jeho nozdier a jednak obteká kožu bohatú na čuchové receptory - tzv. čuchový epitel. V tom sa nachádzajú čuchové neuróny, posiate riasami podobnými vlasom. Čiastočky akéhokoľvek pachu nachádzajúce sa vo vzduchu sú týmito riasami zachytávané, čím sa aktivujú nervové dráhy vedúce až do mozgu a vyvolávajú tu na pachy príslušnú odpoveď. 4 Potkan má pritom 500 - 1000 čuchových receptorov viazaných na 500 - 1000 rôznych génov, čo tvorí približne 1% potkanej DNA. To v praxi znamená, že každý stý gén potkana je určený na rozoznávanie pachov. Ako vidíte, čuch je pre potkana rozhodne veľmi dôležitým zmyslom. Ako to funguje? Podnet z čuchových neurónov vedie do tzv. čuchovej cibuľky, nachádzajúcej sa v prednom mozgu. Tieto cibuľky sú pokryté viac ako 2000 glomerulami, drobnými štruktúrami podobnými košíku. Práve glomeruly sú základnými jednotkami čuchového vnímania, pričom každá z nich je citlivá na iný druh pachu. Ak potkan cíti kvetinovú vôňu, aktivuje sa iná glomerula ako keď cíti napríklad syr či mäso. Glomeruly sú schopné rozlíšiť aj veľmi podobné pachy, ktoré sa líšia iba povedzme v počte molekúl uhlíka (napríklad aldehydy). Potkany majú ešte jeden spôsob, ako identifikovať pachy vo svojom okolí, a to pomocou tzv. vomeronazálneho orgánu. U cicavcov je tento orgán situovaný v puzdre nachádzajúcom sa v nosnej dutine. U potkana sa tiež nachádza v nosovej dutine, vpravo od septa (angl. „septum“), v cigarovito tvarovanej časti s otvorom len do vnútra - vzduch teda prúdi len dnu. Keď potkan čuchá, molekuly z jeho prostredia sa lepia na sliznicu nosa, odkiaľ sú transportované priamo do vomeronazálneho orgánu. Ten sa rozširuje a zase sťahuje, aby sa do neho dostalo čo najviac pachov. Prvoradou úlohou tohto orgánu je identifikovať feromóny, chemické zlúčeniny vylučované opačným pohlavím. To je aj dôvod, prečo sa v ňom nachádza len asi 30 - 100 druhov čuchových receptorov. Vďaka svojmu čuchu dokáže potkan napríklad z močovej značky iného potkana zistiť toto:

• pohlavie • reprodukčný stav (ak močovú značku zanechala samica, samec okamžite vie, či je pripravená na párenie, či kojí alebo je

tehotná) • sexuálnu vyspelosť (mláďa alebo dospelý jedinec) • sociálny status zvieraťa (dominantný, submisívny, alfa, omega...) • či je potkan v strese • či potkan, ktorý zanechal značku, je zo skupiny alebo nie

Močom si potkany značkujú aj jedlo a odovzdávajú tým správu o jeho požívateľnosti alebo nepožívateľnosti ostatným jedincom.

3 http://www.ratbehavior.org/rathearing.htm 4 http://www.ratbehavior.org/RatOlfaction.htm


59

5.10.4. Chuť Hlavným účelom tohto zmyslu u potkanov je zisťovanie požívateľnosti a kvality jedla, ktoré je k dispozícii. Pre divokých

potkanov je práve identifikácia jedla často otázkou prežitia. Potkan ako taký je omnivorný živočích, zje, čo nájde, pričom keďže ho ľudia považujú za škodcu, jedlo môže byť otrávené.

Potkan je rozšírený po celom svete a zdržuje sa najmä v blízkosti ľudských obydlí. Všade vo svete pritom ľudia konzumujú iné druhy jedál a používajú aj iné otravy na potkany. Navyše sa ľudská kuchyňa neustále vyvíja a mení a menia sa aj jedy na potkany a jedlá, do ktorých sú pridávané. Potkany si teda len veľmi ťažko môžu poznatky o požívateľnosti tej ktorej potravy predávať z generácie na generáciu. To, že dnes zjedli zvyšky pečeného mäsa a nebolo otrávené neznamená, že nebude otrávené ani zajtra. Rozoznanie požívateľného jedla od toho nebezpečného je pre nich otázkou prežitia.

Keď potkan vloží akékoľvek jedlo do svojich úst, jednotlivé čiastočky sa zmiešavajú so slinami a stimulujú chuťové receptory, umiestnené v bunkách určených na identifikáciu chuti, ktoré sa nachádzajú v celých ústach. Chuťové bunky sú tak ako u človeka sústredené v chuťových pohárikoch. U potkana sa nachádzajú na jazyku, v hltane, na podnebí, epiglote a vstupe do hltana. Rovnako ako u ľudí, aj u potkanov chuťové poháriky rozoznávajú tieto základné chute:

• slané • kyslé • sladké • horké • umami (objavená cca v roku 2000 – vníma v jedle obsiahnuté glutamány a asparáty, dala by sa nazvať aj ako chuť

delikátnosti)

Chuťové poháriky sú síce roztrúsené po celom jazyku a priľahlých oblastiach úst, ale skupinky pohárikov citlivé na jednotlivé chute sú vždy zoskupené na jednom mieste a sú teda na tú ktorú chuť citlivejšie. Vzhľadom na to, že potkany v prírode neustále čelia možnosti otravy, testovanie jedla úzko súvisí aj so správaním týchto zvierat. Už mláďatá si tvoria určité preferencie podľa toho, čo počas kojenia žerie ich matka. Po odstave potom vyhľadávajú práve tú stravu, na ktorú boli zvyknuté z materinského mlieka. Ak sa potkan stretne s jedlom, po ktorom mu je zle, v budúcnosti sa mu vyhne a už nikdy ho nezje. Na túto averziu pritom stačí jedna jediná skúsenosť. Potkan vie, že jedlo, z ktorého mu bolo zle, mohlo byť otrávené a v podstate mal šťastie, že neumrel. Potkan sa tiež veľmi rýchlo naučí rozoznávať jedlá podľa toho, koľko energie a výživy mu poskytnú. V jedálničku potom preferuje vždy to jedlo, ktoré dokáže v danej chvíli najlepšie pokryť jeho potreby. Tak ako v predošlom prípade, aj tu stačí jedna jediná skúsenosť s tým ktorým jedlom.

5.10.5. Hmat Najcitlivejším hmatovým orgánom potkana sú jeho fúzy. Každý fúz vyrastá z folikulu, ktorý je „zapečatený“ kapsulou krvi, tzv. krvnou fistulou. Keď sa niečo dotkne fúzika, ohne sa a posunie krv na druhú stranu fistule. Krv ako tekutina zosilňuje pohyb, spúšťa reakciu nervov a vysiela tak signál až do mozgu. Potkan pritom veľmi dobre vie, ktorý fúz sa práve ako pohybuje a ako ďaleko od seba jednotlivé fúzy sú. Fúzy potkanovi nevyrastajú len z každej strany nosa, ale aj z obočia a ostatných častí tváre. Veľmi maličké fúzy nájdete aj okolo papuľky. Potkany sa s fúzikmi rodia. Prvé malé fúzy sú viditeľné už na dvanásťdňovom embryu a mláďa je po prvých dvanástich dňoch schopné pohybovať nimi dopredu a dozadu. 5

Ak potkan nemá fúzy, je fakticky slepý. Vďaka maličkým svalom dokáže pohybovať fúzmi do rôznych strán a dokáže tak dokonale zistiť, čo sa okolo neho nachádza. Dokáže dokonca pohybovať do rôznych strán aj fúzmi na jednej strane tváre. Ako potkan identifikuje objekty vo svojom okolí? Fúzikmi po každom predmete prejde niekoľko razy, zistí, aký má tvar, akú má veľkosť, aký má povrch. Potkanie fúzy sú tiež schopné rezonovať na rôznych frekvenciách. Na zvuky s nízkou frekvenciou reagujú vibráciami dlhé fúzy, na zvuky s vysokou frekvenciou reagujú vibráciami krátke fúzy. Vďaka rezonácii fúzov potkan dokáže rozlíšiť vzdialenosti medzi predmetmi, ich rozloženie v priestore a dokáže aj "počuť" zvuky vydávané predmetmi a nesené vzduchom. Takýmto spôsobom si "vyskladá" vo svojom mozgu trojrozmerný obraz o okolí.

Rýchlosť pohybovania fúzmi závisí od situácie, v akej sa potkan ocitol. Ak skúma nové prostredie, môžete si všimnúť veľmi rýchle čuchanie a hýbanie fúzmi, keď je v známom prostredí, fúzmi bude pohybovať pomalšie. (V známom prostredí sa cíti bezpečne, nepotrebuje čo najrýchlejšie identifikovať možné nebezpečenstvo, ktoré by mu hrozilo v cudzom a neznámom prostredí.) Veľmi rýchle pohyby fúzov si môžete všimnúť aj keď potkanovi podávate jedlo. Jednak nosom zisťuje, čo to je za jedlo a jednak fúzmi identifikuje, aký veľký kus jedla mu podávate. Identifikácia jedla bude dlhšia, ak mu podávate novú potravinu, ktorú ešte nepozná. Naopak, ak mu dávate niečo, čo dôverne pozná a čo mu chutí, vezme si to okamžite, bez skúmania – stačí mu jeho čuch, aby zistil, že v ruke držíte napríklad piškótu.

Bohužiaľ, potkany s kučeravou srsťou majú skrútené aj fúzy a majú ich menej ako potkany s normálnou srsťou. Tým, že sú fúzy skrútené, potkan nimi nedokáže pohybovať tak ako potkan s rovnými fúzmi a jeho schopnosť identifikácie a spoznávania prostredia, v ktorom sa nachádza, je značne obmedzená.

5 http://www.ratbehavior.org/RatWhiskers.htm


60

5.11. Vylučovacia sústava

Hlavnou funkciou vylučovacej sústavy je čistenie organizmu od toxických, nepotrebných a nevyužiteľných látok. Tvorí, skladuje, vedie, odstraňuje moč, reguluje chemické zloženie krvi, reguluje rovnováhu tekutín a elektrolytov, pomáha udržiavať stabilnú hladinu vápnika v tele, vylučuje hormóny, odstraňuje odpadové látky. Skladá sa z obličiek, močovodu, močového mechúra a močovej rúry.

5.11.1. Obličky Ide o párový orgán fazuľovitého tvaru, ktorý sa nachádza na zadnej strane brušnej dutiny. Obalená je tenkým väzivovým

puzdrom, na ktoré zvonku prilieha tukové puzdro a jemná väzivová blana. V prípade náhlej straty tukovej vrstvy môže oblička zo svojho miesta vykĺznuť a voľne sa pohybovať.

Telo obličky sa skladá z kôry a drene. Kôra je svetlejšia než dreň a skladá sa z dvoch vrstiev – vrchnejšia vrstva sa skladá z obličkových teliesok a hlbšia je tvorená rovnými obličkovými kanálikmi. Dreň je tmavšia, tvorí ju viacero kužeľovitých útvarov.

Hlavnou funkciou obličiek je filtrácia krvi, jej čistenie od toxických látok, okrem toho regulujú množstvo solí a vody v tele, regulujú krvný tlak a prispievajú k regulácii acidobázickej rovnováhy organizmu.

5.11.2. Močovod Trubica, ktorá vychádza z obličkovej panvičky a spája ju s močovým mechúrom. Má hrubú stenu, ktorá je zvnútra

pokrytá sliznicou. Hladká svalovina močovodu pritom peristaltickými pohybmi posúva kvapky moču do močovodu aj keď je močový mechúr už plný.

5.11.3. Močový mechúr Ide o elastický orgán, ktorý je zvnútra dutý a slúži na uskladňovanie moču. Nemá stabilnú veľkosť, táto sa mení v

závislosti od jeho naplnenia. Tak ako pri močovode, aj tu vnútro mechúra tvorí sliznica, ktorá sa pri naplnenom mechúre vystiera. Močový mechúr uzatvára zvierač – zosilnená vrstva hladkých svalov, ktorá bráni úniku moču z mechúra.

5.11.4. Močová rúra Tenká trubica, ktorá pokračuje z močového mechúra a ktorá sa zúčastňuje na močení. Keď sa močový mechúr naplní a

uvoľní sa zvierač, moč vyteká von z tela práve cez ňu.

5.12. Lymfatický systém Lymfatický systém potkanov je tvorený komplexnou sieťou lymfatických orgánov, vrátane kostnej drene. Cez lymfatický systém prúdi tekutina, ktorá sa nazýva lymfa – obsahuje živiny, odpadové látky a biele krvinky (lymfocyty). Lymfatické uzliny Lymfatické uzliny sú rozmiestnené po celom tele potkana. Ich časť je skrytá vo vnútri tela medzi jednotlivými orgánmi. Iné sú umiestené tak tesne pod povrchom kože, že keď sa zväčšia, môžete ich nahmatať, tak ako u ľudí. Kostná dreň Kostná dreň je tkanivo, ktoré sa nachádza vo vnútri niektorých veľkých kostí. V kostnej dreni sa vytvárajú lymfocyty (tzv. B-lymfocyty alebo B bunky i T-lymfocyty). V kostnej dreni sa tvoria aj iné krvné bunky, napríklad červené krvinky, monocyty a leukocyty. Týmusová žľaza Nachádza sa v prednej časti hrudníka na v úrovni krku. V tkanive týmusu dozrievajú T lymfocyty (alebo tiež T bunky) Hltanové a krčné mandle Ide o lymfatické uzliny umiestnené v zadnej časti krku. Tvoria prvú obrannú líniu proti baktériám, ktoré potkan vdychuje alebo prehĺta. Lymfocyty Lymfocyty majú v imunitnom systéme potkana veľmi dôležitú úlohu. Chránia telo pred infekciami a rastom tumorov. B – lymfocyty alebo B bunky vytváraním protilátok ničia baktérie. Protilátky sa viažu na baktérie a priťahujú bunky, ktoré baktérie požierajú. Na zabitie baktérií môžu protilátky získavať aj proteíny z krvi. T – lymfocyty alebo tiež T bunky ochraňujú telo pred plesňami, vírusmi a niektorými baktériami. Sú schopné rozpoznať vírusové proteíny a infikované bunky zlikvidovať. Okrem toho uvoľňujú špeciálne proteíny cytokíny, ktoré privádzajú krvné bunky do miesta infekcie. T-lymfocyty dokážu ničiť aj nádorové bunky.


61

6. Správanie potkanov


62

6.1. Hodnostný rebríček V skupine potkanov existujú tri výrazné stupne hodností, a to alfa, beta a omega. Alfa jedinec (v skupine samcov samec, v skupine samičiek samička a v zmiešanej skupine je to obyčajne samec) je ten, ktorý je na vrchole rebríčka a je všetkým nadriadený. Beta jedinec je hneď za alfa samčekom, je mu úplne podriadený a alfa samček ho vo svojej blízkosti vďaka jeho submisivite toleruje a nenapáda ho. (Zdržiavanie sa v blízkosti alfa samca je jedna zo stratégií podriadenosti. Táto zabezpečuje potkanovi vcelku pohodlné spolunažívanie s ostatnými v klietke alebo vo voľnej prírode.) Na konci hodnostného rebríčka je omega samček (samička). Je to jedinec, ktorý sa kontaktu s alfa samcom vyhýba, je najčastejšie napádaný a vo voľnej prírode takíto jedinci z kolónie radšej utekajú, ak majú takúto možnosť. Paradoxne táto stratégia podriadenosti (teda vyhýbanie sa alfa samčekovi a nadriadeným jedincom a tým vyhýbanie sa bitkám a napádaniu) obvykle vedie k tomu, že po odstránení existujúceho alfa jedinca je to práve omega samček, ktorý sa stane novým vedúcim skupiny. Okrem toho, u divokých potkanov poznáme ešte napríklad ochutnávačov a prieskumníkov, ktorí potkanom pomáhajú prežiť. Skúmajú nové územia a ochutnávajú neznáme jedlá, vďaka čomu kolónia potkanov vie, či je prostredie a jedlo pre nich vhodné alebo nie. Zároveň sú to potkany, ktoré skupina môže postrádať v prípade, že by sa otrávili alebo by pri prieskume umreli. Rovnaké pravidlá o usporiadaní hodnostného rebríčka platia aj pre potkany v zajatí. Tak isto v skupine existuje jeden vodca a ostatní sú mu podriadení. Špecifické tu však je to, že skupinka potkanov chovaná doma prirodzene za svojho nadriadeného považuje v prvom rade svojho majiteľa a potom sa stretávame ešte s jedincom, ktorý šéfuje potkanom. Tento jedinec však tiež svojho majiteľa považuje za nadriadeného. Dalo by sa teda povedať, že v domácich podmienkach máme tak nejak dvoch alfa jedincov - jedného "globálneho" alfa jedinca a jedného potkanieho, ktorý je ale vo vzťahu k človeku betou. Ak je potkan chovaný v skupine ďalších zvieratiek, svoje socializačné potreby a vyjasňovanie pozícií si odbyje obvykle s jej ostatnými členmi. Ak je však chovaný sám (a v tomto prípade sa javia problematickejší samci než samičky), snaží sa vyjasňovať si pozície v „skupine“ s majiteľom. Berie svojho majiteľa ako ďalšieho člena svorky a má potrebu byť dominantným. (Okrem toho samozrejme existujú aj vyložene agresívni samčekovia, ktorí útočia na všetko a všetkých okolo seba, aj keď sociálne prostredie je pre obr. 20: Svetlejší potkan je v podriadenej pozícii nich relatívne vyhovujúce. ) Čo robiť, ak sa vám váš potkan snaží dať najavo, že je to on, kto je u vás doma pánom a on je ten, kto má navrch? Najlepšie je od malička ho viesť k tomu, že majiteľ je alfa jedinec a on je beta (určite nie omega, pretože sa vás môže báť a to nie je to, čo chcete). Od miminka treba potkana jemne v rámci hry otáčať na chrbát a škrabkať po brušku. (Otočenie na chrbát a odhalenie najcitlivejšej a najzraniteľnejšej časti tela je typická podriadená pozícia, ktorá obvykle útočiaceho potkana zastaví v ďalších agonistických prejavoch a bitke.) Treba to síce robiť citlivo a jemne, aby to potkan nebral ako bezdôvodné trestanie, ale zároveň rázne a netreba sa báť. Samčekovia totiž veľmi ľahko a rýchlo vycítia, že ten, kto sa ich snaží otočiť na chrbát, z nich má strach a celá snaha je zbytočná. Ak je potkan odmalička takto vychovávaný, riziko pubertálnych výjavov v podobe útokov na majiteľa je mizivé (viac o tom ste sa mohli dočítať v predošlých článkoch). Ak sa ale v puberte predsa len snaží mať navrch, byť dominantným, netreba sa ho pri bezdôvodom útoku zľaknúť a nechať ho robiť čo chce. Potkana je potrebné hneď chytiť pod prednými packami, dať ho tesne k svojej tvári a vyhrešiť ho alebo ho okamžite zavrieť do klietky a nevšímať si ho. Netreba kričať, potkany majú dobrý sluch. Opäť je dôležité nebáť sa ho. Potkan nemá snahu vám naozaj reálne ubližovať alebo vás zlikvidovať, len nemá seberovných kamarátov, s ktorými by si týmto spôsobom vyjasňoval pozície. A neustále vyjasňovanie pozícií patrí k životu v skupine. Tak isto keď vás uhryzne do krvi, je to skôr preto, lebo nemáte srsť, ktorá iného potkana obvykle ochráni pred takýmto zranením. Nie je to preto, že by vás chcel vážne poraniť.

6.2. Agonistické správanie Ide o správanie sa zvierat rovnakého druhu v krízových alebo konfliktných situáciách. Poukazuje na komplex agresívneho, nepriateľského a výhražného správania, ktoré sa objavuje medzi členmi rovnakého druhu. Agonistické správanie je širší termín než agresia, ktorá hovorí len o vzoroch správania poskytujúcich buď zastrašovanie alebo škodenie druhým. Sociálne agonistické správanie Potkany sú sociálne zvieratá žijúce v spoločenstve s hodnostným rebríkom, ktorý udržujú práve vďaka agonistickému správaniu. Takáto hierarchia obvykle pozostáva z jedného dominantného jedinca a ostatných podriadených. Najčastejšie sa u domácich potkanov s agonistickým správaním stretávame u samčekov, ale rovnako sa môže objavovať aj u samičiek. U samcov dosahuje vrchol okolo šiesteho mesiaca života. Postupnosť agonistického správania


63

Je to séria po sebe idúcich vzorov správania, ktoré sa líšia intenzitou a trvaním. Najnižšiu intenzitu má naháňanie. Ako intenzita narastá, môžete sledovať, ako sa potkany postavia na zadné nohy a „boxujú“ sa. Toto môže v prírode u divokých potkanov eskalovať až do boja na život a na smrť. V bežných podmienkach sa s tým však doma nestretnete. Okamžitý úspech útočiaceho potkana je to, že uhryzne protivníka, kým za okamžitý úspech defenzívnejšieho jedinca možno považovať vyhnutie sa takémuto uhryznutiu. Mnoho agonistických interakcií spočíva v tom, že pár sekúnd jeden potkan naháňa druhého. Naháňané zviera sa snaží uniknúť alebo dokonca skryť pred útočníkom, niekedy tento s naháňaním po pár sekundách jednoducho prestane. Ak prenasledovateľ dostihne svoju „korisť“ , snaží sa ju uhryznúť (spravidla však nejde o vážne poranenia ohrozujúce život), prípadne na ňu zozadu vyskočí ako na samicu pri párení, čím dáva najavo svoju nadradenosť. Ak si naháňaný potkan udrží svoje postavenie, môže dôjsť medzi nimi k stretu. Prenasledovaný potkan sa môže otočiť tvárou v tvár prenasledovateľovi a čeliť mu. Hrozí pritom otvorenou papuľkou a vydáva piskľavé zvuky. Niekedy môžeme pozorovať, ako sa chvosty oboch jedincov vlnia.

Obr. 21: Bitka potkanov Často súboje končia v tomto štádiu a jeden z potkanov uteká. Ak však ani jeden z potkanov neutečie, stret môže vyústiť do fyzického kontaktu. Potkany sa môžu „boxovať“ a/alebo sa plýžia, a ak sa plýžiaci jedinec dostane veľmi blízko, môže na protivníka zaútočiť. Podriadený jedinec, hlavne ak je mladý alebo sú potkany v klietke, sa môže otočiť na chrbát, čím odkryje najzraniteľnejšiu časť tela a zablokuje týmto prejavom ďalšie útočné tendencie. Aj u svojich potkaníkov som mohla sledovať, že ich stretnutia končili práve v tomto bode, pričom prenasledovaný potkan následne ušiel. Občas môže fyzický kontakt prerásť až do otvoreného boja. Potkany sa dostanú do akéhosi bojujúceho klbka a hryzú jeden druhého. Takéto súboje sú obvykle krátke (trvajú len niekoľko sekúnd) a končia tým, že jeden z jedincov utečie a schová sa pred druhým (neznamená to však, že by z takéhoto boja jeden z potkanov odišiel s vážnejšími poraneniami). Ofenzívne a defenzívne taktiky Ofenzívne správanie: Najčastejšie sa stretávame s tým, že pri útočení sa potkan snaží zasiahnuť hlavne „nepriateľove“ slabiny a zadnú časť tela. Takáto taktika zahŕňa prenasledovanie, plíženie, boxovanie, hryzenie a bitie. Obyčajne sú používané dominantnými jedincami voči po driadeným. Defenzívne správanie: používa sa na ochranu pred útokom. Toto zahŕňa útek, prevracanie sa na chrbát, pišťanie, boxovanie a ukrývanie sa. Stratégie pri podriadenosti V skupine viacerých potkanov sa podriadené jedince snažia používať najmä dva spôsoby správania sa voči jedincovi nadriadenému. Buď sa snažia mu vyhýbať (omega jedinci) alebo naopak sa zdržujú v jeho blízkosti (tieto potkany môžeme tiež nazvať beta podriadenými). Omega vyhýbači sú, keď dôjde k stretu, dominantným jedincom častejšie napádaní a ak majú takú možnosť, radšej z kolónie utekajú. Omega jedinci, ktorí nemajú možnosť úteku, môžu byť tak často napádaní a trápení, až umierajú. Aj napriek tomu sa po odstránení alfa jedinca skôr môže z týchto potkanov stať nový vodca než z potkanov, ktorí sú v pozícii beta podriadeného (omega jedinec nemusí byť totiž najslabší potkan v skupine). V protiklade k omega jedincom je beta podriadený voči dominantnému potkanovi úplne submisívny a tento ho dokáže lepšie tolerovať. Z uvedeného vyplýva, že obe stratégie majú rôzne výhody, ale aj obety. Beta podriadený žije v relatívnom miery s dominantným jedincom a dostáva sa mu viac jedla a samíc. Na druhej strane omega podriadený je terčom častých útokov zo strany dominantného potkana. Môžu však žiť v neľahkom prímerí. Omega môže byť ale oproti bete v lepšej pozícii čo sa prevzatia dominancie nad skupinou týka v prípade odstránenia nadriadeného potkana. A čo motivuje potkany k zaujatiu jednej alebo druhej stratégie? Závisí to jednak na nestabilných faktoroch, ktoré ovplyvňujú agresívnosť a odvahu jedincov ako aj na genetických predispozíciách každého potkaníka. V kolóniách, kde sú potkany rôzne odvážne, sa najodvážnejší jedinec môže stať dominantným pre celú skupinu, stredne odvážne sa môžu stať omega jedincami a najviac plaché beta podriadenými. Vo všeobecnosti dominancia nie je spojená alebo závislá na veľkosti tela.


64

6.3. Rodičovské správanie

6.3.1. Materinské správanie Gravidné potkanie samičky si zvyknú vyhľadať vhodné miesto, na ktorom postavia hniezdo pre seba a svoje potomstvo ešte pred tým, než príde na svet. Ak samička chce, aby mláďatá prežili, ihneď po ich narodení musí urobiť tri nasledujúce veci: Olýzať ich všetky a pozmývať z nich tak krv, oblyzovaním tiež stimuluje vylučovanie exkrementov z tela, kým nie sú schopné to robiť aj bez nej. Kojiť ich, zahrievať a ochraňovať.Ak opustí niektoré mláďa hniezdo, okamžite ho vrátiť nazad. Aby matka vyvolala prvé cicanie mláďat, olýže si počas pôrodu brucho amniotickou tekutinou z vulvy. Pach tejto tekutiny priláka mláďatá k jej bradavkám. Ako rastú, k bradavkám ich začína viac priťahovať pach ich vlastných slín a materského mlieka. Matka hlavne za účelom ochrany svojich potomkov môže vykazovať rôzne prejavy materinskej agresie voči ostatným potkanom, iným zvieratám, ale aj ľuďom. Začiatok materinského správania je pritom ovplyvnený hlavne hormónmi a skúsenosťami s mláďatami. Aj napriek tomu, že v materinskom správaní hrajú veľkú úlohu práve hormóny, dodnes sme neboli plne schopní porozumieť, čo všetko a akými mechanizmami ovplyvňujú a ako sa tiež ovplyvňujú navzájom. Najlepšie preukázaným je hormón prolaktín, ktorý je priamo zodpovedý za laktáciu v období dojčenia. Tak isto veľkú rolu zohráva prítomnosť mláďat. Materinské správanie je možné vyvolať aj u potkaních samíc, ktoré nemajú potomstvo tým, že sú umiestnené na niekoľko hodín v prítomnosti mláďat. U samíc, ktoré ešte nikdy nemali mladé trvá tento proces cca 5 – 6 dní. Materinské správanie je udržované taktilnou stimuláciou. Napríklad postoj matky pri kŕmení je vždy vyvolaný žobraním mláďat o potravu a ich dotýkaním sa matkiných prsníkov. Ak však tieto umŕtvite, nie je možné postoj pri kŕmení vyvolať. Ten istý prípad nastane, ak sú umŕtvené ústa mláďat. Ako potomkovia rastú, medzi nimi a ich matkou sa vzájomný kontakt posilňuje. Okolo 14.-16. dňa od narodenia už začínajú objavovať svet okolo svojho hniezda. Späť sa vždy vracajú riadené chemickými signálmi produkovanými matkou medzi 15. – 27. dňom laktácie. Postupne kontakt medzi matkou a mláďatami ochabuje a materinská starostlivosť slabne. Slabnutie materinského správania je čiastočne spôsobené teplotou tela matky a tým, že sa chce znova začať páriť a plodiť ďalšie potomstvo. obr. 22: Kojaca matka s mláďatami

Toto nie je možné, kým je v hniezde vrh, o ktorý sa matka stará. Matka preto v hniezde trávi čoraz menej času a vo chvíli, kedy sú mláďatá schopné samostatného života, opúšťa ich. Materinské správanie domáceho a divého potkana: Čo sa týka kvality materinského správania samičiek domestifikovaných potkanov, sú v ňom len malé rozdiely oproti správaniu samičiek divých. Obe dojčia, navracajú mláďatá do hniezda a preukazujú rovnakú mieru materinskej agresivity. Aj napriek týmto podobnostiam sa stretávame s rozdielmi v správaní


65

čo sa kvantity týka. Napríklad divé potkanie samičky sú dôslednejšie a rýchlejšie v navracaní mláďat späť do hniezda, keď sa tieto z neho zatúlajú preč. Naproti tomu domestifikované potkanie samice venujú viac pozornosti stavaniu hniezda a sú schopné za relatívne krátky čas postaviť väčšie hniezdo ako samice divého potkana (tie síce tiež dokážu postaviť veľké hniezdo, ale zaberie im to ďaleko viac času). Spoločné hniezdenie: Môžeme sa tiež stretnúť s javom, že dve alebo viaceré matky stavajú hniezdo spoločne a v ňom sa tiež spolu starajú o svoje mláďatá. Je to výhodné hlavne vtedy, keď jedna z matiek nie je schopná kojiť alebo inak sa starať o svoje potomstvo.

6.3.2. Otcovské správanie Schultz a Lore (1993) študovali hniezdenie v skupine troch dospelých potkanov : dvoch samíc a jedného samca. Samice priviedli na svet dva vrhy splodené samcom a tento nezabil ani nijako inak neublížil mláďatám, ale nijako sa o ne nestaral: samec im nikdy nevenoval pozornosť ani neprejavoval známky otcovskej starostlivosti, iba sa k nim občas priblížil. Ak to však urobil, obe samice na neho začali útočiť, preto väčšinu času trávil sám v kúte klietky. Ako mláďatá rástli, všetky samce vo vrhu boli postupne odsúvané matkou bokom.6 Prítomnosť otca však na mláďatá nemala nijaký vplyv. Matky bez ohľadu na prítomnosť alebo neprítomnosť samca porodia rovnaké množstvo mláďat, sú schopné zaopatriť a vychovať rovnaké množstvo potomstva a venujú mu rovnakú pozornosť. Takmer všetky štúdie zaoberajúce sa rodičovským správaním sú zamerané len na matky. Obyčajne v nich nie je nič o prítomnosti otca alebo o jeho podiele na výchove mláďat. Niekoľko štúdií skúma správanie samcov počas ich vývinu v detstve, kedy sú matkou opomínané. Avšak skoro žiadne štúdie sa neozaoberajú vzťahmi a interakciami medzi dospelými samcami a ich nedospelým potomstvom po jeho odstavení od matky. Drews et al. (1982) skúmali správanie v rodinných skupinách potkanov pozostávajúcich z dospelých samíc a samcov a ich odstavených mláďat. Tieto rodiny sa k sebe správali vcelku priateľsky. Nejavili takmer nijaké známky agresivity medzi sebou. Útočné prejavy boli naozaj veľmi zriedkavé a väčšinou ich pozorovali len medzi mladými samcami. Juvenilné správanie sa vyvinulo bez zjavného kvalitatívneho rozdielu oproti jedincom, ktorí nevyrastajú v takýchto skupinách: formy správania sa nezmenili, zmenila sa len ich frekvencia. V prítomnosti otcov sú mladí samci v preberaní vzorov správania pomalší. Ak otec chýba, samec začína bojovať, preukazovať známky výhražného správania a snaží sa získať dominantné postavenie okolo štyridsiateho dňa veku. V prítomnosti otca sú tieto zmeny oddialené (cca po 87.dni veku). Keďže otec sa zúčastňuje bitiek svojich potomkov, v ktorých má značnú prevahu, výsledkom je, že sexuálne správanie a dominancia sa prejavujú pomalšie a neskôr. Dôležitým faktorom pri socializácii mláďat je tiež to, že dospelí samci častejšie atakujú mladých neskúsených jedincov než seberovných dospelých.

6.4. Reprodučné správanie

6.4.1. Potkanie samičky Ovulačný cyklus potkaních samíc: ovulačný cyklus potkaních samíc je možné rozdeliť do niekoľkých fáz: proestrus, ktorý trvá 12 hodín, korešponduje so začiatkom reprodukčného správania, nazýva sa tiež behaviorálnym estrom. Samica začne na konci tejto periódy ovulovať, čím začína samotný estrus, trvajúci 36 hodín. Po ňom nasleduje diestrus, ktorý trvá 48 hodín a delí sa na dve podperiódy: diestrus I a diestrus II, každé pritom trvajú zhodne 24 hodín. Po skončení diestra sa opäť dostavuje proestrus. Ako sa správa samica počas párenia: Počas proestru, alebo tiež behaviorálneho estru, sa samica ponúka samcovi, aby na ňu skočil. Rozbehne sa oproti nemu a odbehne alebo odskočí od neho preč. Toto správanie môže opakovať aj niekoľko razy za sebou, niekedy pritom môže krútiť ušami. Môže pri ňom tiež ostať stáť alebo môže bežať popri ňom, čím odláka jeho záujem od ostatných samíc. A keďže samcovi sa toto správanie zdá veľmi atraktívne, sústredí všetku svoju pozornosť na samičku. Páriaca poloha samičky sa nazýva lordóza. Počas nej samica ostáva strnulá a imobilná, chrbát má prehnutý, zadoček je zdvihnutý a hlava je mierne otočená na stranu. Bez lordózy nie je samotné párenie možné. Po skončení párenia sa samička opäť uvoľní a môže začať umývať seba alebo samca, prípadne len tak oddychuje.

6.4.2. Potkaní samčekovia Správanie súvisiace s produkciou hormónov a reprodukcia: Samčia sexuálna energia sa začína prejavovať po ukončení puberty, kedy sú semenníky plne vyvinuté a sú schopné produkovať samčí pohlavný hormón testosterón. Ten však sám o sebe reprodukčné správanie u samcov nespúšťa, k tomu je nutná prítomnosť pohlavne dospelej samice. Samozrejme, skôr bude s pripravenou samicou kopulovať samec s vyššou hladinou testosterónu v krvi ako samec, ktorý má jeho hladinu nízku. Kastrácia, ktorou sa odstránia semenníky a tým aj testosterón, podstatne znižuje samčie odpovede na sexuálne podnety, prípadne ich úplne eliminuje. Správanie páriaceho sa samčeka: Prvou fázou býva predkopulačné správanie: samček aktívne vyhľadáva samičku vhodnú (pripravenú) na párenie,

6 http://ratguide.com/breeding/


66

oňucháva jej ústa a genitálie. Potom na ňu skočí a ak je samička v plodnom období, zaujme lordózu, čím umožní samčekovi intromisiu. Intromisia, kedy je samčí pohlavný orgán zasunutý do samičkinej pošvy, je sprevádzaná nápadnými pohybmi zadočku samca. Samček môže byť prehnutý v chrbte a prednými labkami môže samičku zodvihnúť. Po intromisii nasleduje ejakulácia, čiže vypustenie samčích pohlavných buniek do samičky. Tekutina so spermiami môže na chvíľu ostať vo vagíne, čím na pár minút znemožní párenie samičky s ďalším samcom a zvýši tak možnosť oplodniť vajíčka. Po ukončení párenia môže samček vydávať ultrazvuky a stáva sa sexuálne letargickým a neiniciatívnym. Môže sa poumývať a potom si ľahnúť a zaspať.


67

7. Rozmnožovanie potkanov


68

7.1. Základné údaje

7.1.1. Medikamenty a materstvo Bezpečné počas tehotenstva:

• Zithromax • Tylosin • Amoxicillin • Amoxicillin with clavulanate • Cefadroxil • Prednisolone

Čomu sa vyhnúť:

• Fluoroquinolony: Ciprofloxacin/Enrofloxacin (Baytril) * • Flagyl • Reglan • Albuterol • Trimethoprim-sulfa • Aspirin (môže u plodov spôsobiť defekty) • Tetracyklín (môže brzdiť vývin kostí a zubov u plodu)

Medikamenty spôsobujúce pokles plodnosti samcov:

• Diazepam • Chlorpromazine • Estrogens

7.1.2. Štatistiky Reprodukčný vek

• Reprodukčný vek u samíc (optimum) - 4,5 -12 mesiacov • Reprodukčný vek u samcov (optimum) - 8-24 mesiacov (hlavne kvôli puberte a možným dedičným defektom, ktoré sa

môžu prejaviť v neskoršom veku) • Pohlavná dospelosť- 5-6 týždňov veku mláďaťa

Štatistiky u samíc

• Typ ruje - polyestrálna (ruja sa opakuje v pravidelých cykloch počas celého roka) • Frekvencia ruje – každých 4 – 5 dní • Dĺžka ruje – 12 hodín (najčastejšie v noci) • Návrat ruje po pôrode – do dvoch dní • Menopauza – okolo 15. – 18. mesiaca života (veľmi individuálna) • Počet bradaviek – 12 (šesť na pravej a šesť na ľavej strane brucha) • Počet materníc- 1 (rozdelená na dva “maternicové rohy”)

Tehotenstvo a mláďatá

• Ťarchavosť- 21-23 dní • Odstavenie- 21-28 dní (čím dlhšie je však mláďa pri matke, tým lepšie) • Počet mláďat v jednom vrhu- v priemere 6-12 (variuje od 1 do 22) • Priemerná váha novrodencov- 6-7 gramov • Objavenie srsti: 7-10 dní • Otvorenie očí- 12-15 dní • Otvorenie ušného kanála 12-14 dní • Zostúpenie semenníkov 15-50 dní

7.1.3. Samčí reprodukčný vek Samci potkana môžu oplodniť samicu už ako päťtýždňoví, aj keď to nie je bežné. Sú plodní takmer celý svoj život. Bežné je krytie staršími samcami, niekedy sa dokonca čaká a preferuje sa starší samec, u ktorého sa lepšie odhaduje zdravotný stav, vrodené defekty, povaha, veľkosť tela a dĺžka života. Je to dôležité hlavne pri samcoch, u ktorých chovateľ nevie nič o ich pôvode a predkoch. U staršieho samca už nie je také nebezpečie neodhalenej vrodenej choroby alebo defektu, prípadne celkového zdravotného stavu. Ako potkan starne, jeho spermie sú síce stále životaschopné, ale produkuje sa ich menej, čo sa odráža aj v menšom počte mláďat v jednom vrhu.


69

7.1.4. Samičí reprodukčný vek Aj keď to nie je vhodné, samičky sú schopné zabreznúť už po ukončení šiesteho týždňa veku (stáva sa to hlavne v rôznych zverimexoch, kde sa zamestnanci nestarajú o to, aby boli samičky včas oddelené od svojich samčích súrodencov, a potom si domov donesiete „kindervajce“ s prekvapením). V ojedinelých prípadoch sa dokonca stáva, že samička otehotnie už v piatich týždňoch. Každý chovateľ by teda mal vo vrhu oddeliť samičky od samčekov radšej po dovŕšení piateho týždňa, aby predišiel neželaným komplikáciám. Ak samička zabrezne v takomto rannom veku, potomstvo je obyčajne malé, aj keď pôrodná váha jedincov môže byť normálna. Tak isto množstvo mláďat vo vrhu mladej samičky je porovnateľné s množstvom mláďat staršej. Všeobecne sa odporúča prvý raz nakryť samičku, keď má štyri mesiace a dosiahne minimálne hmotnosť nutnú k uchovneniu (300g, fuzz 250g). Prvorodička by však nemala byť staršia ako 7 mesiacov, pretože čím je samička staršia, tým sa jej viac zužuje lono a pôrod je ťažší ako u mladej samice. Komplikácie a ťažký pôrod či smrť potomstva alebo samice sa síce objaviť nemusia, ale môžu. Niektorí zahraniční chovatelia však tvrdia, že zužovanie lona je len mýtus, ktorý podporuje skoré zabreznutie samičiek a väčší počet vrhov od jednej samičky. Keďže sama mám len samcov, nemôžem to objektívne posúdiť, ale stretla som sa už s tým, že chovateľka nakryla desaťmesačnú samičku a táto v zdraví vychovala svoj vrh. Bohužiaľ pár mesiacov na to umrela (tým však nenaznačujem, že v dôsledku neskorého krytia). Predpokladám však, že keďže je to aj u žien tak, že čím sme staršie, tým je väčšie riziko komplikácií, bude to platiť v celej živočíšnej ríši. Maximálna fertilita končí okolo desiateho mesiaca života, až jedného roka. Staršie samice, ktoré už odchovali množstvo mláďat, by mali byť z chovu vyradené a mali by si oddýchnuť. Treba si naozaj uvedomiť, že je to pre nich náročné a vyčerpávajúce a že to nie sú plodiace stroje, ale živé tvory. (V jednom nemenovanom zverimexe u nás v Martine sa snažili na jednej samici získať čo najviac mladých. Keď už bola stará a nevládala, svoj posledný vrh zožrala. Vedela, že by ho nedokázala vychovať.) Stredný vek u potkaních samíc začína niekedy okolo deviateho mesiaca života. Reprodukčný systém je ešte stále plne funkčný a niektorí zahraniční chovatelia hovoria o tom, že práve v tomto veku sa im podarilo prvý raz nakryť samičku a neobjavili sa nijaké komplikácie. Aj keď u samíc potkanov sa nestretávame s menopauzou v pravom zmysle tohto slova, môžeme takto označiť obdobie medzi 15. a 18. mesiacom ich života, kedy ich reprodukčné schopnosti začínajú ustupovať. Zredukuje sa počet cyklov estru (ruje), čo priamo súvisí s tým, že ich telo už neprodukuje také množstvo hormónov ako pred tým. S postupujúcim vekom aj maternica prestáva byť dostatočne prekrvaná a pripravená na zahniezdenie vajíčok a rovnako aj vajíčka už nie sú tak schopné života. Vek, kedy samica dosiahne postproduktívne obdobie, závisí na každej konkrétnej samici a tiež na línii, z ktorej pochádza. Niekedy sa ruja zastaví až po osemnástom mesiaci života. Aj keď by bola ešte stále shopná otehotnieť, nie je isté, či by dokázala mláďatá odnosiť a následne vychovať, preto v takomto vysokom veku už by samica nemala rodiť. Ako samica starne, zmenšuje sa nielen pravdepodobnosť zabreznutia, ale aj počet mláďat v jednom vrhu. Starnutie reprodukčného systému, tak ako pri všetkých cicavcoch, môže spôsobovať aj rôzne defekty pri narodení, problematické tehotenstvo a nedostatok sily odchovať mláďatá.

7.2. Zdravotné aspekty krytia potkanov Popri voľbe vhodných partnerov zohráva dôležitú úlohu aj zdravie línie, z ktorej jedince pochádzajú. Netreba zabúdať, že každý potkan je potomok svojich rodičov (prarodičov atd) a prostredia, v ktorom žije. Krytie zdravým jedincom nemusí znamenať, že kryjete potkanom zo zdravej línie. Zároveň je potrebné pozerať sa aj na povahu potkana, ak je agresívny alebo má agresívnych predkov, prípadne je konfliktný a s ostatnými v klietke nevychádza dobre, či je veľmi plachý, je jeho ďalšie krytie na zváženie. Medzi genetické faktory ovplyvňujúce zdravie línie patria spontánne mutácie, genetická nekompatibilita či skryté recesívne vlohy. Medzi faktory prostredia ovplyvňujúce zdravie môžeme zaradiť čistotu prostredia, expozíciu patogénom alebo prvkom, ktoré spôsobujú či obnovujú (znovu aktivujú) ochorenia, teplotu prostredia, stres a v neposlednom rade stravu. Genetické a environmentálne faktory sa pritom môžu navzájom ovplyvňovať či maskovať jeden druhý. To znamená, že ak má potkan napríklad zníženú imunitu, ale je v dobrom prostredí a má stravu bohatú na vitamíny, prípadne mu podávate betaglukány, nemusia sa u neho prejavovať nijaké ochorenia. Imunita je posilňovaná, potkan je v pokojnom a čistom prostredí, takže jej oslabenie sa neprejavuje. Platí to samozrejme aj opačne. Ak je potkan v špinavom a stresujúcom prostredí a nemá adekvátnu stravu a výživu, bude náchylnejší na ochorenia, hoci jeho imunitný systém je v poriadku. Ďalším typickým príkladom je mykoplazmóza, ktorú majú všetky potkany v tele, ale u niektorých sa prejaví a u iných nie. Veľa závisí práve na prostredí, strave, teplote a celkovom strese (stres v tomto zmysle sa chápe aj ako vystavenie potkana nevyhovujúcim podmienkam - toxická cédrová alebo borovicová podstielka alebo seno ako podstielka, výkyvy teploty, nedostatočné čistenie klietky, neustála tma alebo neustále svetlo, nedostatočná výživa, nedostatok pitnej vody ap). Ako je napísané na začiatku, pri výbere potkanov na ďalšie krytie je veľmi dôležitá povaha oboch jedincov. Toto je ovplyvnené rovnako ako zdravie nielen genetickými predispozíciami, ale aj prostredím, v ktorom potkan žije. Povaha tiež ovplyvňuje zdravie. Ak je potkan od malička plachý a je až do dospelosti v prostredí, ktoré jeho plachosť podporuje (stresové podnety, zmeny, spolubývajúci, ktorí potkana neustále napádajú ap), bude náchylnejší na akékoľvek ochorenie. Ak ale potkanovi poskytnete vyhovujúce prostredie, potkan vám bude dôverovať a bude sa cítiť dobre aj medzi svojimi spolubývajúcimi, plachosť s najväčšou pravdepodobnosťou nepretrvá až do dospelosti a zviera nebude ani náchylné na rôzne ochorenia. Náchylnosť na ochorenia kvôli plachosti má zrejme pôvod vo zvýšenej hladine stresového hormónu v krvi. Otázka genetiky


70

Genetické predispozície neohrozujú len zdravie vášho potkana, ale môžu spôsobiť problémy aj v budúcich generáciách. V prírode sa genetické defekty postupne minimalizujú až miznú vďaka prirodzenej selekcii. V prostredí, kde prežije len silný a zdravý jedinec sa totiž zvieratá s genetickými defektmi často nedožijú ani toho, aby sa vôbec dostali k páreniu a tým pádom po sebe nezanechávajú potomkov s rovnakými genetickými predispozíciami. Čo sa však týka domáceho (laboratórneho) chovu, z prirodzenej selekcie tu veľa neostalo. O vhodnosti potkana do chovu rozhoduje v prvom rade chovateľ, nie prirodzený výber. Jedným zo spôsobov, ako overiť zdravie línie a prípadné genetické problémy je úzke príbuzenské kríženie (súrodenci medzi sebou alebo rodič a potomok). Uváženým príbuzenským krížením môžete nielen overiť zdravie línie, ale postupne z nej vylúčiť aj neželané prvky, rysy (veľkosť tela, hlavy, celková stavba, povahové črty ap). Toto však neslúži ako návod na príbuzenské kríženie, kým nemáte dostatok skúseností a poznatkov z genetiky, nedoporučujem sa do toho púšťať, mohli by ste si v chove narobiť viac škody ako úžitku. Nesprávnym, nekontrolovaným a neuváženým krížením totiž môžete tiež v chove vyzdvihnúť práve genetické defekty, choroby a neželané vlastnosti (viď zvieratá v chovproduktoch, kde sa vôbec nesleduje, kto s kým plodí potomstvo a zdravie je väčšinou až niekde na poslednom mieste).Po overení zdravia línie je možné do nej pustiť nepríbuzného potkana, aby ste ju obohatili novým genetickým materiálom. Tu je však nutné dbať na to, akého potkana do vlastnej línie pustíte. Ak by bol totiž z neovereného chovu alebo z chovu, kde sa objavili problémy, dostanú sa týmto krytím aj do vašej línie a práca na niekoľkých generáciách príbuzenského kríženia bude stratená. Treba mať na zreteli, že takéto overovanie zdravia je náročné nielen na vedomosti z genetiky, ale aj časovo. Zdravie, prípadne iné vlastnosti línie nie je možné overiť na jednej či dvoch generáciách. Naproti tomu kríženie potkanov, ktorí nie sú príbuzní, môže spôsobovať šírenie negatívneho genetického materiálu. Ak budete starostlivo vyberať zvieratá vhodné na krytie a overíte si zdravie ich línie ešte pred tým, než ku splodeniu potomkov dôjde, môže to prispieť k zbaveniu sa alebo zníženiu rizika objavenia sa problémov. Pár príkladov nežiaducich genetických znakov

• krátkovekosť • vysoká náchylnosť na tumory - dedičné sú najmä nádory mliečnej žľazy a hypofýzy • Slabý imunitný systém - prejavuje sa hlavne častými chorobami a neschopnosťou zvieraťa s ochorením účinne

bojovať • Megacolon (genetická porucha trávenia) • Srdcovocievne ochorenia • Diabetes melitus (cukrovka) • Hydrocefalus - hromadenie tekutiny v lebke zvieraťa, prejavuje sa neúmerne veľkou hlavou • Porucha zrážanlivosti krvi • Chronické respiračné ochorenia naznačujúce, že dýchací trakt je slabý • Problémy s laktáciou (nedostatok alebo úplná strata mlieka) • Defekty mláďat pri narodení • Genetická obezita

Ako prostredie ovplyvňuje zdravie potkana Okrem sledovania zdravia línie, z ktorej vaši potkani pochádzajú, je tiež dôležité dbať na prostredie, v ktorom potkana chováte, ale aj prostredie, v ktorom potkany chovajú chovatelia, od ktorých beriete mláďatá. Chovatelia, ktorí často preliečujú všetky svoje potkany alebo neustále podávajú vitamíny a iné doplnky stravy, môžu prípadné zdravotné problémy zamaskovať. Ak sa ako podstielka používajú hobliny z borovicového alebo cédrového dreva, väčšina potkanov skončí s poškodením pečene alebo pľúc. Tak isto venujte pozornosť tomu, čím chovatelia svoje potkany (a aj mláďatá) kŕmia. Dôležité je najmä správne kŕmenie tehotnej a kojacej samice. Znaky zdravého zvieraťa:

• Jasné oči • Okolo očí a nosa by sa nemal nachádzať nijaký porfyrín • Čisté dýchanie bez zjavných ťažkostí • Lesklá a čistá srsť • Zdravé zuby • Nijaké parazity • Zdravá chuť k jedlu • Váha a veľkosť tela primeraná veku • Prirodzená zvedavosť • Nijaké poranenia, krvácanie • Nijaká hnačka • Okolo konečníka by mala byť koža aj srsť čistá


71

7.3. Párenie Najťažšiu časť máte za sebou, vybrali ste potkany, ktoré sa k sebe hodia a sú vhodné na ďalší chov (viď článok Zdravotné aspekty krytia potkanov). Poskytnúť obom vhodné podmienky na párenie je oproti výberu vhodných partnerov jednoduché. Stačí pripraviť prostredie, ujasniť si, či bude samica oddelená od samca a s ním bude v kontakte len v čase ruje, alebo ich budete mať ubytovaných spoločne, a potom už čakáte len na to, kedy bude mať samica ruju. Aj tu však platia určité zákonitosti a pravidlá. Prostredie na párenie Ak už máte chovateľské skúsenosti, viete, že niektoré potkany sa budú páriť kdekoľvek, kedykoľvek a akokoľvek často bez ohľadu na to, čo sa okolo nich deje a kde sa práve nachádzajú. Sú však aj potkani, ktorých okolie môže rušiť, môže ich rušiť aj vaša prítomnosť. Keď sme kryli Narcissis Palpebru Championom of Gremleen´s, nenechali sa rušiť ničím, ani známym, ktorý nám prišiel opravovať prehryzené káble. Párili sa na posteli, na stole, v klietke, na zemi, kdekoľvek. Naopak, Goya od Krisicy a Richard Levie Srdce od Čepic si dávali načas, párenie nebolo také intenzívne a nečakali sme, že hneď po prvom dni bude Goya úspešne nakrytá. Akt párenia môže prebiehať pokojne na gauči alebo na posteli, podľa toho, čo vyhovuje vám a vašim potkanom. Ak nepreferujete tento spôsob, môžete použiť jednoposchodovú klietku alebo akvárium. Zvieratká budú mať dosť miesta na párenie a zároveň samec nebude samicu naháňať po veľkej klietke či otvorenom priestranstve. Okrem toho, ak je váš samec už starší a samica je veľmi aktívna, bude to pre neho pohodlnejšie a menej vyčerpávajúce (určitou formou predohry totiž je, že samica sa síce samcovi ponúka, ale uteká pred ním a on ju naháňa). Ak ich spolu nechávate počas celej predpokladanej doby párenia (čiže minimálne dve ruje – t.z. niekoľko dní), najskôr sa uistite, či sa spolu znesú a zoznámte ich. Až takto ich môžete nechať spolu aj bez dozoru napríklad cez noc. Trvanie krytia Niektorí chovatelia nechávajú párik spolu len počas ruje samičky, iní až kým si nie sú istí, že je samica naozaj tehotná. Záleží na vás a na tom, ako spolu obaja vychádzajú, ako si "sadnú". Ak máte len samičky a samcov na krytie si požičiavate, väčšinou samica ide k majiteľovi samca. Tu ostáva minimálne do predpokladanej ďalšej ruje, ktorá by mala nasledovať po tej, počas ktorej došlo k páreniu. Ak sa ruja nedostaví, samica je pravdepodobne nakrytá a môže sa vrátiť domov. Ak sa dostaví, krytie sa opakuje a opäť sa čaká na ďalšiu ruju. Ťažko presne povedať, ako dlho trvá pobyt samice u majiteľa samca, pretože každá samica je iná. Narcissis Palpebra dostala ruju až po štyroch dňoch pobytu u nás, hoci jej spolubývajúca Dragonfly of X-Rats (ktorá jej robila len spoločnosť, aby Narcissis nebola u nás sama) mala ruju hneď ako sme ich doviezli, stačilo jej zacítiť samcov. Bebešina Hatatitla mala tiež ruju hneď v ten deň, ako sme ju priviezli k nám domov. Jedna samica teda u nás bola dva týždne, druhá týždeň. Stretla som sa však už aj s tým, že samica u nás bola dva týždne a ruju nemala ani raz. Jednoduchšie to majú chovatelia, ktorí chovajú aj samcov aj samice. Nemusia samice nikam voziť a kryť môžu v domácom prostredí.

Ako zistíte, či má samica ruju Samica zvykne mať ruju každých 3 – 5 dní. U niektorých sa objaví večer, u iných počas dňa alebo v noci. U niektorých zase pachy samca vyvolajú ruju takmer okamžite po tom, čo sa dostanú do prostredia, kde samca cítia. Na rozdiel od mnohých iných cicavcov samica nekrváca, takže ruju takto nespozorujete. Potkanie samice však majú vlastné prejavy, ktoré môžete vidieť len počas ruje. Ide o trasenie uškami, prehýbanie sa v chrbte a vystrkovanie zadočku. Keď samicu počas ruje chytíte rukou na chrbte (v blízkosti koreňa chvosta), poskočí, roztiahne zadné nohy, zatrepe uškami a bude čakať v tejto polohe, čo bude nasledovať. Niektoré samice, ak majú silnú ruju, dokonca otočia chvost na bok a vystrčia zadok dohora. Sú však samičky, na ktorých ruju voľným okom nevidieť. Jedinou

obr. 23: Typický postoj samice pri ruji možnosťou, ako zistiť, či je alebo nie je samica pripravená na krytie, je pozrieť sa na pošvový vchod. Ak je otvorený, samica má ruju. Ak nie, ruja sa nedostavila a samica nebude ochotná sa páriť. Zoznamovanie samca a samice Vo väčšine prípadov môžete samicu dať bez obáv k samcovi. Bude mu voňať inak ako samci, a preto sa nebude snažiť jej ublížiť a chrániť pred ňou svoje teritórium. Tak isto samica, hlavne ak má ruju, bude voči samcovi tolerantná a bude sa o neho zaujímať. Aj napriek tomu sa môže stať, že dôjde k bitke alebo poraneniam. Preto je veľmi dôležité byť pri oboch v čase, keď sú spolu, aby ste sa vyhli prípadným vážnejším zraneniam, prípadne smrti jedného zo zvierat (výnimočné, ale stať sa to môže). Po zoznámení na neutrálnom území a uistení sa, že jeden druhému nepôjdu po krku ich môžete nechať samých alebo dať do klietky (akvária), pripraveného na krytie. Pár príčin, prečo môže dôjsť k zraneniu:

� Samica nemá ruju � Hrubé krytie (samec je príliš vzrušený a neberie ohľad na samicu) � Ak samec o samicu nejaví počas jej ruje záujem, môže ho táto atakovať � Neskúsený potkan môže zo strachu z neznámeho zaútočiť � Samica, ktorá nereaguje na samcovu prítomnosť podľa jeho "predstáv", môže byť týmto samcom napadnutá


72

� Potkani si jednoducho "nesadnú" Trvanie samotného párenia Párenie ako také môže trvať dve hodiny alebo celý deň, podľa toho, akú dlhú ruju má samica. Samec bude skákať na

samicu dovtedy, kým sa mu ona bude otáčať zadkom s prehnutým chrbtom a chvostom otočeným na bok, aby uľahčila samcovi vniknutie do pošvy (tzv. lordóza). Samotná kopulácia je krátka, trvá pár sekúnd, samica po jej ukončení doslova odskočí od samca a ten si začne umývať penis. Akonáhle samec skončí s hygienou a samica sa mu opäť otočí zadkom, dochádza k ďalšej kopulácii. Počas niekoľkých hodín takto dôjde k niekoľkým desiatkam spojení, čo samozrejme závisí od oboch zvierat. Champion of Gremleen´s sa s Narcissis Palpebra spojil niekoľko desiatok razy, ale Richard Levie Srdce od Čepic skočil na Bebešinu Hatatitlu len asi päť alebo šesť razy. Opäť platí to, že každý potkan je iný, inak vnímavý a inak ochotný opakovane kopulovať.

obr. 24: Akt párenia


73

8. Choroby potkanov


74

8.1. Choroby dýchacích ciest

8.1.1. Aspergilóza Definícia Aspergilóza je mykotické ochorenie, ktoré spôsobuje najmä Aspergilus fumigatus a iné huby z rodu aspergilus (najmä asperthecin, flavacol, ochratoxíny a aflatoxíny). Do organizmu potkana sa dostanú spóry týchto húb vdýchnutím (z potravy, organických zvyškov, pôdy, vzduchu, vody), avšak infekcia prepukne len u imunitne oslabených pacientov. Príznaky Všeobecne rozlišujeme nasledovné typy ochorenia: Invazívna aspergilóza – toto ochorenie vzniká u imunitne oslabených jedincov, prejavuje sa kašľom, bolesťami na hrudníku, sťaženým dýchaním. Je to veľmi podobné ako pri zápale pľúc. Sinusitída – zápal prínosových dutín. Hubové vlákna, tzv. hyfy, môžu upchať prínosové dutiny a spôsobiť tým zápal. Otitída – zápal ucha. Pleseň môže rásť v ušnom maze vonkajšieho zvukovodu a spôsobiť tak zápal. Keratitída – zápal rohovky oka. Najčastejšie vzniká po úraze oka s poškodením rohovky. Môže postihovať aj očnicu. Infekcia centrálneho nervového systému. Diagnostikovanie U potkana je diagnostikovanie tohto ochorenia veľmi ťažké. Prejavy invazívnej aspergilózy sú podobné tým, ktoré sprevádzajú mykoplazmózu, ostatné ochorenia spôsobené touto plesňou sa podobajú na rôzne iné choroby (otitída, keratitída ai). Keďže potkan je veľmi malé zvieratko, vyšetrenia možné u iných sú pri ňom v podstate nemožné a presné určenie aspergilózy určí až patológ. Liečba Momentálne nemám poznatky o vhodnej liečbe aspergilózy, ale akonáhle sa mi podarí niečo bližšie zistiť, ihneď to sem doplním.

8.1.2. CAR bacillus (Cilia- Asociated Respiratory Bacillus) Definícia CAR bacillus je gramnegatívna, vláknitá baktéria merajúca 0.2 µm x 6.0 µm, ktorá sa usádza na riasovitom povrchu dýchacieho traktu (pľúca, stredné ucho, trachea, hrtan a nos). Má pretiahnutý tvar so zaoblenými koncami a má trojvrstvovú bunkovú stenu. Rozširuje sa priamo kontaktom s chorým potkanom kvapôčkovou infekciou podobne ako chrípka. Klinické príznaky

• Plytké dýchanie • Ťažké dýchanie • Rapídny pokles váhy • Hrbenie sa • Naježená srsť • Dýchavičnosť • Letargia • Nakláňanie hlavy • Väčší výtok porfyrínu z očí a nosa.

Môže sa stať, že potkan síce bude napadnutý týmto druhom baktérií, ale neprejaví sa to nijakými klinickými príznakmi alebo sa príznaky objavia až keď je potkanov stav veľmi vážny. Preto treba okamžite vyhľadať veterinára. Diagnostikovanie Diagnostikovanie infekcie spôsobenej CAR bacilom môže byť veľmi zložité. Diagnostické metódy zahŕňajú sérologický rozbor, PCR a mikroskopické vyšetrenie tkaniva (bohužiaľ dá sa urobiť až na mŕtvom potkanovi). Sérologický rozbor je zameraný na množstvo protilátok produkovaných hostiteľom (musia byť aspoň 6 týždňov staré), ktoré sa nachádzajú v sére. Zviera napadnuté CAR bacilom produkuje protilátky (vhodné na testovanie) v priebehu 7 až 10 dní. Toto vyšetrenie je výhodné nielen preto, lebo nie je nákladné, ale hlavne je možné robiť toto vyšetrenie u živého zvieraťa. Všetky pozitívne výsledky je potrebné ešte overiť viacerými rozbormi. Negatívne výsledky poukážu na to, že CAR bacillus nie je problémom; zaručený výsledok však dostaneme v niektorých prípadoch až po opakovaní testov. Rýchlym a špecifickým testom je pre tento druh baktérie tzv. PCR test (polymerase chain reaction – polymérová reťazová reakcia). Môže byť prevedený na vzorke výteru z nosa. (Na odber vzorky z nosa je ale potrebné potkana uspať, aby ste mu nechtiac neublížili.) Keďže baktéria môže v pľúcach mutovať, mikroskopické vyšetrenie tkaniva je veľmi špecifickým druhom zisťovania jej prítomnosti. CAR bacillus sa šíri cez respiračný systém postupne, preto sa najskôr prejaví v oblasti nosa a trachey. Nevýhodou určenia diagnózy týmto spôsobom je, že sa môže robiť až po smrti potkaníka. Liečba


75

V súčasnosti na liečbu tohto bakteriálneho ochorenia neexistujú nijaké špecifické antibiotiká. V laboratórnych podmienkach sa síce podarilo nájsť antibiotiká, na ktoré je CAR bacillus citlivá a ktoré ju dokázali zlikvidovať, ale nepodarilo sa liečbu úspešne aplikovať na živých jedincov. Keďže sa toto ochorenie obvykle objavuje spolu s infekciou M. pulmonis, môže pri liečbe pomôcť nasadenie širokospektrálnych antibiotík, ktoré sú schopné udržať pod kontrolou prejavy ochorenia. Ak sa potkanov zdravotný stav nezlepšuje, je potrebné zmeniť druh antibiotika. Úspešnosť liečby antibiotikami sa môže zvýšiť ich vhodnou kombináciou. Poznámka: Výskumy, ktoré boli robené na myšiach v Japonsku, boli v kontrole, prevencii a tiež hubení CAR bacila sčasti úspešné vďaka liečbe myší sulfamerazínom. Okrem toho sa s úspešnými výsledkami stretli aj pri použití ampicilínu (opäť u myší). Zatiaľ nie je známe, či by podobná liečba zabrala aj u potkanov. Ošetrovanie

• Ak vášmu potkanovi podávate antibiotiká, je potrebné na udržanie vhodnej črevnej mikroflóry podávať mu súbežne probiotiká alebo jogurty obsahujúce živú kultúru.

• Zabezpečte mu teplé prostredie napríklad tým že mu do klietky dáte fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku (dajte však pozor na prehriatie potkana, ktorého následkom by bola dehydratácia)

• Aby potkan nestratil svoju silu, zabezpečte mu nutrične bohaté doplnky stravy (mäso z konzervy, vajíčka, tuniak, treščia pečeň, jogurty, piškóty a podobne).

• Zabezpečte mu dostatok tekutín, aby nebol dehydrovaný. • Jedlo a pitie dajte na miesto, kde potkan ľahko dočiahne. • V prípade, že potkan nie je sám schopný si zvlhčovať oči a nos, je potrebné mu to zabezpečiť. • Pri akejkoľvek zmene zdravotného stavu potkana kontaktujte veterinára. • Ak sa stav vášho zvieraťa nezlepšuje a značne ovplyvňuje kvalitu jeho života, skúste porozmýšľať o eutanázii.

Poznámka : Pre viac informácií si pozrite tiež články o mykoplazmóze a pneumónii. Čo ešte by ste mali o CAR bacile vedieť CAR bacillus sa bežne objavuje v mnohých potkaních kolóniách bez ohľadu na to, či ide o divé alebo laboratórne zvieratá, a najlepšie sa prenáša priamym stykom potkanov. Keďže priamo na túto baktériu neexistuje žiadna liečba a je možné len ju držať pod kontrolou, najlepšie je držať potkana mimo oblastí, kde by sa mohol nakaziť. V karanténe nemusí byť vždy rozšírenie tejto baktérie viditeľné, ale aj tu sa môžu prejaviť niektoré príznaky choroby. Keď sa spojí s infekciou M. pulmonis, ktorá bohužiaľ postihuje veľmi veľa populácií potkanov, môže sa objaviť aj ďalšie postihnutie tkaniva. Pri spojení s vírusovou infekciou zvyšuje morbiditu (chorobnosť) a mortalitu (úmrtnosť) populácie. Ak sú potkany držané v čistom prostredí, neprichádzajú do kontaktu s nakazenými jedincami, majú v poriadku imunitný systém a adekvátnu rezistenciu, toto ochorenie ich nemusí postihnúť. Na druhej strane, ak tomu tak nie je, baktéria sa môže rozšíriť a urýchliť iné respiračné ochorenia. Ak sa testami preukáže prítomnosť CAR bacila, nie je vhodné dávať potkana nazad k ostatným jedincom, ktoré touto infekciou netrpia. Ak je však aj napriek pozitívnym výsledkom s ostatnými potkanmi, treba riziko prenosu znížiť na minimum napríklad tým, že bude mať vlastnú klietku. Tu treba dodržiavať základné hygienické pravidlá a nedovoliť priamy kontakt medzi chorým jedincom a zdravými potkanmi. Ak je tehotná samica napadnutá týmto ochorením, môže sa baktéria preniesť na mláďatá. To isté platí aj keď ochorie počas kojenia.

8.1.3. Mykoplazmóza Definícia Mycoplasma pulmonis je najmenšia baktéria. Je gramnegatívna, nemá bunkovú stenu, môže mať rôzny tvar od guľovitého po hruškovitý, s priemerom 0.3 to 0.8 nm. V prvom rade kolonizuje povrch dýchacieho traktu, ale objaviť sa môže aj v urogenitálnom trakte zvieraťa. Táto mykoplazma nie je rovnaká ako tá, ktorá spôsobuje vážny zápal pľúc u človeka a ani sa na neho neprenáša.

Zvykne sa šíriť z horných dýchacích ciest smerom dole do dolných dýchacích ciest. Obvykle sa vyskytuje v dýchacom systéme každého potkana ako komenzálny organizmus a v ideálnom prípade nikdy nevyvolá vážne ochorenie. Klinické príznaky Tieto závisia od nákazlivosti choroby a umiestnenia infekcie. Navyše v súvislosti s tým, že toto ochorenie je skôr chronického charakteru, príznaky sa môžu starnutím potkana postupne zhoršovať. Pri chorobe horných dýchacích ciest sa stretávame s kýchaním, funením a zvýšeným množstvom porfyrínu okolo nosa a očí. Sprievodným ochorením môže tiež byť infekcia vnútorného ucha sprevádzaná nakláňaním hlavy na bok, krúživými pohybmi a škrabaním ucha. Ako ochorenie postupuje a spôsobuje respiračné problémy (bronchiolitis, bronchiectasis a bronchopneumonia), medzi príznaky sa pridávajú štrkotavé zvuky pri dýchaní (ktoré je pre potkana stále namáhavejšie), dýchavičnosť, triaška a kašeľ. Pri genitálnej infekcii sa stretávame s pyometriou alebo hnisavou endometriou (zápal tkaniva maternice), salpingitídou ( zápal falopiovej trubice) a periooforitídou (zápal vaječníkov). Príznaky ochorení môžu byť rôzne, od klinicky nejasne identifikovateľných až po rozšírenie brušnej dutiny alebo objavenie sa krvi v moči. U týchto jedincov sa ochorenie prejaví skôr :

• Stresovaný potkan. • Potkan s ďalšími chorobami.


76

• Príliš veľa jedincov v klietke. • Slabé prúdenie vzduchu, ktoré vytvára vhodné prostredie na množenie baktérií v moči a truse. • Používanie podstieľky, ktorá obsahuje fenoly alebo je prašná.

Aj keď nie je možné ju v súčasnosti úplne vyliečiť, správna starostlivosť a promptná liečba klinických príznakov môžu potkanovi značne predĺžiť život a zlepšiť jeho kvalitu. Diagnostikovanie Je založené na sledovaní vývinu ochorenia a objavených príznakov. Ak váš potkan napríklad dostane zápal močových ciest a následne sa prejavia známky dýchacích problémov, môže to súvisieť práve s týmto ochorením. Liečba Pre ochorenie horných dýchacích ciest a rinitídu (infekciu nosovej dutiny) je možné použiť niektoré z týchto antibiotík: tetracyklínové antibiotiká (napr. tetracyklín alebo doxycyklín), prípadne enrofloxacín. Účinkujú hlavne vtedy, ak nie je ochorenie akútne, ale jeho príznaky sú mierne. Avšak ak mierne ochorenie pretrváva a javí sa ako chronické, prípadne začína byť vážnejšie, okrem týchto antibiotík bude potrebné rozšíriť liečbu o antimikrobiálne alebo nebulizačné medikamenty, prípadne o kortikosteroidy ako dexamethason alebo prednison. Bohužiaľ, nie každý potkan má to šťastie, že mu stačí niekoľkodňové preliečenie a mykoplazmóza je pod kontrolou. Počiatočné stavy a mierny priebeh ochorenia Na počiatočné stavy ochorenia je možné použiť enrofloxacínové antibiotiká (baytril, enrogal, enrofloxacín) v kombinácii s doxycyklínom, ktoré by mali byť podávané minimálne 10 dní. Dávka musí byť dodržaná aj v prípade, že sa stav zvieraťa zlepší a všetky príznaky ustúpia, inak už mykoplazma na opakovanú liečbu týmito liekmi nebude reagovať. Pokročilé a ťažko liečiteľné stavy Ak sa nedostavia očakávané výsledky liečby mierneho ochorenia, ak sa k ochoreniu pridá infekcia vnútorného alebo stredného ucha a symptómy choroby sa rozširujú na spodné cesty dýchacie, môžu sa použiť lieky ako azithromycín (zithromax), chloramfenikol, prípadne kombinovaná liečba pomocou enrofloxacínu (Baytrilu) a doxycyklínu, azithromycínu (zithromaxu) a doxycyklínu, alebo sa môžu pridať aminoglykozidy (napríklad gentamicín). Kombinácia enrofloxacínu a doxycyklínu (baktericídneho a bakteriostatického lieku) je tu uvádzaná ako jedna z možných simultánnych spôsobov liečby mykoplazmatickej infekcie, bežne sa však tieto dva lieky súčasne nepoužívajú. Bronchodiláty a kortikosteroidy ako súčasť liečby Orálne použitie bronchodilátov ako Aminophylline/Theophylline, alebo Albuterol, môže pomôcť uvoľniť hladké svaly a roztiahnuť priedušky, aby sa potkanovi ľahšie dýchalo. Nebulizačná liečba s týmito prípravkami ako aj s niektorými antibiotikami ( napr. enrofloxacín – baytril, amikacín alebo gentamicín, prípadne tylosín ), môže byť predpísaná potkanovi, ktorému je ťažké alebo až nemožné podávať lieky orálne. Medikamenty vhodné na nebulizačnú liečbu sú obyčajne balené a určené pre orálnu liečbu, a preto je potrebné ich rozmiešať vo fyziologickom roztoku. Dĺžka liečby a starostlivosti Nakoľko mykoplazmóza sa nedá z dýchacích ciest úplne odstrániť, veľmi často je potrebné denne podávať potkanovi antibiotiká, hlavne ak je toto ochorenie chronické. Dr. Hutchinson mal úspech s dlhodobou liečbou pomocou enrofloxacínu 4.4 mg/kg denne (orálne), pričom nepozoroval žiadne nežiaduce účinky lieku. Je veľmi dôležité presne dodržiavať dávkovanie a dĺžku liečby, ktorú predpísal veterinár. Ak by sa však v priebehu prvých piatich dní stav potkana nezlepšoval alebo by sa dokonca zhoršoval, je potrebné opäť navštíviť veterinára a poradiť sa s ním o ďalšom spôsobe liečenia (napríklad doplnenie o antimikrobiálne lieky alebo kombinovaná liečba dvoma medikamentmi). Poznámka: Rovnako je veľmi dôležité podávať potkanovi predpísaný liek v doporučenom množstve a, tak ako pri ľuďoch, využívať celú dávku, aby sa potkan na daný medikament nestal rezistentný. Liečba tehotnej alebo kojacej samice a liečba potkanov mladších ako 4 mesiace: Doporučené antimikrobiotiká sú azithromycín (zithromax) alebo tylosín (tylan). Poznámka: Použitie enrofloxacínu (Baytrilu) a doxycyklínu sa pre túto skupinu jedincov neodporúča, avšak ak by ochorenie postupovalo alebo by mierne lieky nezaberali, je potrebné naordinovať silnejšie antimikrobiotiká, pretože výsledok liečby týmito medikamentmi prevyšuje risk. Rozhodnúť o tom však musí majiteľ potkana spolu s veterinárom. Ďalšia liečba Ak sa objavia ťažkosti s dýchaním (dýchavičnosť, zjavná námaha pri dýchaní), prípadne si všimnete, že uši, nohy alebo chvost sú cyanotické či veľmi bledé, pravdepodobne bude nutné nasadiť kyslíkovú terapiu. Zabezpečte potkanovi dostatok tekutín. Ak sa potkanovi ťažko dýcha, je táto činnosť spojená s väčšou námahou a môže spôsobovať úbytok na váhe. Preto je potrebné zabezpečiť potkanovi patričnú nutričnú podporu. Opatera Pri nebulizácii používajte len nebulizér predpísanej veľkosti (5,5 mikrometra). Nebulizér s väčšími čiastočkami (bežne používané pre ľudí a menšie zvieratá) pravdepodobne u potkanov nebudú účinkovať správne. Nebulizačná liečba môže trvať od 10. do 30. minút, záleží to na množstve medikamentu a na tom, ako potkan liečbu znáša. Ak by sa prejavili nežiaduce účinky alebo netolerancia, treba s liečbou prestať a kontaktovať veterinára.Ak vášmu potkaníkovi dávate antibiotiká, nezabudnite na probiotiká a jogurty so živou kultúrou, ktoré mu pomôžu udržať priaznivú črevnú mikroflóru.


77

Do jednej časti klietky dajte potkanovi fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku, aby ste mali istotu, že bude v primerane teplom prostredí (dajte však pozor na prehriatie).V prípade, že by potkan stratil chuť do jedla, je potrebné zabezpečiť mu správnu výživu a kŕmiť ho pomocou injekčnej striekačky.Aby sa nemusel namáhať, dajte jedlo a vodu na miesto, kde potkan ľahko dočiahne. Sledujte, koľko denne zje, pretože ak sa potkanovi ťažko dýcha, obyčajne nemá chuť k jedlu.Zabezpečte mu dostatok tekutín. V prípade, že by strácal na váhe, môžete mu do vody rozmiešať glukózu, aby mal viac energie (aby sa glukóza vo vode poriadne rozpustila, je nutné ju zohriať, ale pred podaním potkanovi sa treba uistiť, že voda vychladla a zvieratko sa ňou nepopáli). Ak potkan odmieta piť, poraďte sa o spôsobe podávania tekutín s veterinárom. Ak máte viac potkanov v jednej klietke, je dobré chorého potkana oddeliť a dať ho do inej klietky (ak je to možné), pretože v spoločnosti ostatných nebudete schopní zistiť, koľko naozaj zjedol a vypil. Navyše potkan v jednej klietke s ostatnými súťaží o potravu a vodu a to mu môže spôsobovať zbytočný stres. Ak sa zdravotný stav vášho zvieratka nezlepšuje, navštívte veterinára a poraďte sa s ním o zmene liečby, prípadne o jej doplnení. Ak by choroba potkanovi značne zhoršovala kvalitu života a jeho stav sa žiadnou liečbou nezlepšoval, ani by sa nedarilo dostať príznaky pod kontrolu, skúste pouvažovať o ukončení jeho trápenia a o uspatí potkaníka.

8.1.4. Pseudomonas aeruginosa Definícia Baktéria je prirodzenou súčasťou nosohltanu a nižšieho tráviaceho systému, pričom občas sa môže stať patogénom spôsobujúcimi ochorenie hlavne u potkanov so zníženou imunitou. P. aeruginosa sa prenáša prostredníctvom kontaminovaných predmetov (jedlo, voda, podstieľka), z ľudí a kontaktom s infikovanými hlodavcami (bez ohľadu na to, či ide o domáce alebo divoké zvieratá). Ochorenie sa pritom prejaví len v prípade, že sa normálna flóra nosohltanu a nižšieho tráviaceho systému zmení alebo je oslabená prirodzená obranná schopnosť organizmu. Ochorenie sa môže skončiť náhlym úmrtím zvieraťa, ktorému v prípade infekcie dýchacích ciest krv zaplaví pľúca. Klinické príznaky Za normálnych podmienok tento organizmus nespôsobuje nijaké ochorenie. Ak sa však pôsobením vonkajších či vnútorných podnetov zmení prirodzená flóra zažívacieho a nosohltanového traktu, vzniká choroba (ide hlavne o tieto faktory: stres, znížená imunita, antibiotiká apod). Niektoré príznaky môžu pripomínať zápal stredného ucha (napríklad naklonená hlava, horšia koordinácia pohybov). Okrem toho sa môžete stretnúť so zvýšenou teplotou, nechutenstvom, potkan odmieta aj vodu. Diagnostikovanie Vylúčenie iných možností ochorenia a serologické testy (pokiaľ sú u vášho veterinára možné). Liečba Antibiotiká podľa citlivosti určené na základe kultivácie. Opatera Keďže ochorenie sa objavuje u potkanov s oslabenou imunitou alebo so zmenenou flórou tráviacej sústavy a nosohltanu, je nutné posilniť potkanovi imunitu a podávať mu probiotiká, ktoré pomôžu prinavrátiť flóru do pôvodného stavu. Potkana držte v teplom prostredí, dbajte na to, aby nebol v strese a v prípade akejkoľvek zmeny ochorenia kontaktujte veterinára.

8.1.5. SDA vírus (Sialodacryoadenitis virus alebo Potkaní koronárny vírus)

Definícia Sialo= “slinný” + dacryo = “slzný” + adenitis= “zápal lymfatických žliaz . Ide o vysoko nákazlivý RNA koronárny vírus, ktorý oslabuje imunitný systém. Sám o sebe nie je fatálny, aj keď otvára dvere sekundárnym bakteriálnym infekciám, ktoré môžu potkana zabiť. Prenáša sa vzduchom a do tela potkana sa dostáva dýchacími cestami alebo priamym kontaktom s nakazeným jedincom. Rovnako sa potkan môže nakaziť cez infikované jedlo, vodu, podstieľku, klietku alebo iné infikované predmety. Vírus sa môže šíriť aj cez ľudskú pokožku, oblečenie alebo sliznicu. Ak je potkan nakazený SDA vírusom, začne prejavovať známky ochorenia zhruba po piatich dňoch od nákazy (prvá obvykle býva zvýšená produkcia porfyrínu) a opuch krku sa objaví asi po siedmych ôsmych dňoch. Pri samici s mladými sa môže preniesť aj na mláďatá. Potkany, ktoré ochorenie spôsobené SDA vírusom prežijú už nikdy nemajú oči a dýchacie cesty rovnako zdravé ako pred tým. Klinické príznaky Opuch krku a slinných a slzných žliaz. Krčné uzliny sa zduria druhotne ako reakcia na zápal slinných žliaz. Vydúvanie očných buliev. Môžete si všimnúť zvýšenú produkciu porfyrínu, krvácanie alebo neprirodzené sfarbenie tkaniva okolo očí. Okrem toho môžete vidieť príznaky sekundárnej respiračnej infekcie sprevádzané kýchaním, pľúcami naplnenými tekutinou, stratou váhy a zníženým apetítom. Diagnostikovanie Jedinou cestou, ako potvrdiť alebo vyvrátiť SDA u potkana je vykonanie krvných testov. Tieto sa odporúčajú už pri podozrení na SDA, aj keď nie sú zjavné klinické príznaky. Bohužiaľ, na území Slovenskej republiky testy ELISA, potrebné na určenie alebo vyvrátenie SDA, nie je možné vykonať. Nerobí ich nijaký veterinárny ústav.


78

Liečba Momentálne pre SDA neexistuje nijaká účinná liečba, SDA samo odoznie do 7 – 10 dní od prepuknutia choroby. Po tom, čo sa potkanovi vytvoria v tele protilátky, stane sa voči SDA imúnnym, avšak len voči niektorým jej kmeňom. Čo je potrebné liečiť sú prejavy sekundárnej bakteriálnej infekcie, ktoré často SDA sprevádzajú (hlavne u veľmi mladých a veľmi starých potkanov). Použiť je možné širokospektrálne antibiotiká, určené na liečbu respiračných ochorení, pričom maximálna dĺžka podávanie lieku je 3 – 4 týždne. Pri postihnutí očí použite očnú antibiotickú masť a pre zlepšenie vlhkosti očí použite tzv. umelé slzy (kvapky do očí). Opatrovanie Zabezpečte potkanovi čisté, pokojné a bezprašné prostredie. V prípade potreby zabezpečte dostatok tepla, použitím fľaše s teplou vodou alebo termoforu (pozor na prehriatie, ktorého dôsledkom by mohla byť dehydratácia). Chorému potkanovi dávajte bohatú stravu, veľa ovocia, zeleniny a výživové doplnky, aby ste predišli výraznej strate na váhe. Postihnuté potkany je potrebné držať v tmavšom prostredí a nemali by prichádzať do styku s prílišným svetlom (kvôli napadnutým očiam).

8.1.6. Sendai vírus (SV, parainfluenza) Definícia SV vírus je jeden z najinfekčnejších druhov, ktoré postihujú potkany (resp. všeobecne hlodavce). Ide o jednoduchý RNA vírus rodiny Paramyxoviridae, rod Paramyxovirus, ktorý sa rozmnožuje v dýchacom trakte. Čiastočky vírusu majú tvar gule s priemerom 150–250 nm, ich nukleokapsidy sú špirálovité. Vírus obsahuje HN glykoproteíny s hemaglutinačnou a neurominidačnou aktivitou, čo má na svedomí ich schopnosť adsorbovať hostiteľove bunky, a F glykoproteíny s hemolitickou funkciou a funkciou spájať bunky, ktoré vírusu umožňujú okamžite prenikať do hostiteľových buniek. Najdevastujúcejšie účinky má na mláďatá, staré potkany alebo potkany s veľmi oslabenou imunitou. Infekcia sa prenáša vzduchom alebo kontaktom s nakazeným jedincom. Typy SV Enzootická infekcia (subklinická): S týmto typom SV sa najčastejšie stretávame v laboratórnych podmienkach alebo vo veľkochovoch. Potkan si vytvorí protilátky proti SV, ale neprekoná aktívnu infekciu a nenesie vírus ďalej. Materské protilátky chránia narodené miminká zhruba 4 – 8 týždňov po narodení. Keď z ich tiel protilátky vyprchajú, potkani začnú vykazovať známky infekcie. V laboratórnych podmienkach je priebeh ochorenia rýchly a ľahký, bez väčších komplikácií či strát na životoch. V skupine domácich potkanov je priebeh ochorenia obvykle horší, hlavne kvôli rôznym patogénom, ktoré sa pridávajú k infekcii a spôsobujú komplikácie. Okrem toho celkové trvanie ochorenia sa naťahuje, pretože potkany vykazujú známky infekcie postupne, podľa toho, ako rýchlo sa ktorý z nich nakazí. Bohužiaľ, aj úmrtnosť je vyššia. Epizootická infekcia (klinická): Ak sa SV dostane do skupiny potkanov po prvý raz, veľmi rýchlo sa rozšíri a u všetkých zvierat si môžete všimnúť klinické príznaky. Priebeh ochorenia je omnoho horší ako pri enzootickej infekcii a ak sa sprievodné infekcie neliečia, hrozí úmrtie. Dôležitá je okamžitá karanténa a zastavenie ďalšieho chovu (ďalších vrhov). Ak sa aktívny chov nezastaví, SV bude v kolónii stále kolovať prostredníctvom novonarodených miminiek a navyše hrozí nákaza potkanov u ľudí, ktorým svoje odchovy predáte. Klinické príznaky

• Kašlanie • Zhrbené držanie tela • Ťažké dýchanie • Zvýšená tvorba porfyrínu okolo nosu a očí • Letargia • Predĺžené tehotenstvo • Čiastočná alebo úplná strata vrhu • Zlá kondícia narodených miminiek alebo mláďat • Anorexia

Diagnostikovanie Jedinou cestou, ako potvrdiť alebo vyvrátiť SV u potkana je vykonanie testov. Tieto sa odporúčajú už pri podozrení na SV, aj keď nie sú zjavné klinické príznaky. Štandardným testom pre určenie SV je test tzv. ELISA (enzyme-linked immunosorbent assay). Novším testom je tzv. MFI (Multiplex Fluorescent Immunoassay), ktorý je o niečo citlivejší a zachytí aj nižšie hladiny SV. Nezabudnite na to, že potkan, ktorý prekonal infekciu a už nevykazuje nijaké známky infekcie môže byť pri testovaní pozitívny, pretože protilátky sa v jeho tele môžu tvoriť až jeden rok od prekonania ochorenia. Liečba Momentálne, tak ako pre ostatné vírusy, neexistuje pre SV nijaká liečba. Vírus odoznie sám. Liečiť ale treba všetky sekundárne infekcie, ktoré sa objavia, najlepšie širokospektrálnymi antibiotikami (začať treba hneď pri prvých príznakoch). Ak potkan na liečbu nereaguje, je potrebné medikamenty zmeniť alebo upraviť ich dávkovanie. Opatera

• Podávajte potkanovi probiotiká, napríklad Protexin alebo jogurty s probiotickou kultúrou, ktoré zmiernia nepríjemné


79

nežiaduce účinky podávaných antibiotík (podávať minimálne 2 hodiny pred alebo po ATB, inak to nemá význam, ATB probiotickú kultúru ničia). • Bezpodmienečne dodržujte hygienu a čistotu prostredia, v ktorom sa potkany nachádzajú. • Potkani by mali byť v teplom prostredí, to zabezpečíte napríklad fľaškou s teplou vodou alebo vyhrievanou poduškou či termoforom, prípadne môžete použiť aj lampu. Každopádne by ale potkani mali mať možnosť ísť sa „schladiť“ do tej časti klietky, kde nijaké tepelné zdroje nie sú. • Aby si potkan zachoval svoju silu, podávajte mu vhodné doplnky stravy a vitamíny. • Aby ste predišli dehydratácii potkana, zabezpečte mu dostatok vody. • Potrava aj voda by mali byť na mieste, kde na ne potkan ľahko dosiahne. • Ak je to potrebné, zabezpečte potkanovi vhodnú nebulizačnú liečbu (na uľahčenie dýchania). • V prípade akejkoľvek zmeny kontaktujte veterinára. Kontaktujte ho aj keď nezaberá nasadená liečba a poraďte sa s ním, čo ďalej.

Prevencia Jedinou možnosťou, ako udržať vaše potkany zdravé a aby neprišli do styku s nijakými vírusmi je karanténa. Ak ste boli v kontakte s cudzími potkanmi, pred tým, než pôjdete k tým svojim, mali by ste sa prezliecť a osprchovať (pri hygiene je veľmi dôležité nezabudnúť na sliznice úst a nosa, v ktorých môžete SV preniesť), aby ste mali istotu, že na nich nič neprenesiete. Pamätajte na to, že SV môže mimo hostiteľa prežiť zhruba tri hodiny. Ak si domov donesiete nového potkana, mali by ste ho nechať týždeň – dva mimo ostatných, aby ste sa presvedčili, že je naozaj zdravý a ničím vašich potkanov nenakazí (občasné hnačky môžu byť dôsledkom stresu z prevozu a zmeny prostredia, rovnako ako zvýšená tvorba porfyrínu). Ak sa objaví ochorenie, je dobré kontaktovať iných chovateľov, ktorí prišli s vašimi potkanmi do styku, aby rovnako ako vy nechali svoje potkany v karanténe a zabránili tým ďalšiemu šíreniu vírusu. Poznámka: V roku 1980 bola na SV vyvinutá vakcína, ale nebolo urobené dostatočné množstvo testov na to, aby sa vakcína mohla používať a výskum bol zastavený. Dôležité pre majiteľov domácich miláčikov Dĺžka karantény u jedného potkana je 3 – 4 týždne. Dĺžka karantény skupiny potkanov je minimálne 6 – 8 týždňov, v závislosti od toho, kedy ste spozorovali príznaky ochorenia u posledného postihnutého zvieraťa (čím neskôr sa prejaví u posledného nakazeného potkana, tým dlhšia karanténa je nutná). Dôležité pre aktívnych chovateľov V skupine potkanov, v ktorej sú aj tehotné samice a odchovávané mláďatá je dĺžka karantény oveľa väčšia. Je to hlavne z toho dôvodu, že mláďatá dostávajú spolu s materským mliekom aj protilátky proti SV, ale akonáhle sú odstavené, začnú sa u nich prejavovať príznaky ochorenia. Karanténa môže trvať aj tri či štyri mesiace, v niektorých prípadoch pol roka. Samozrejme počas karantény by nijaký potkan nemal opustiť chov a ani by ste do chovu nijakého potkana nemali priniesť.

8.1.7. Zápal pľúc Definícia Za zápal pľúc sa považuje infekčný a zápalový proces prebiehajúci v prieduškách, pľúcach a pľúcnom parenchýme (parenchým je husté väzivo medzi orgánmi s veľkými priestormi na tekutiny). Zápal spôsobuje najčastejšie mycoplasma pulmonis, SDA vírus, Sendai vírus, CAR bacillus, Streptococcus pneumoniae, Corynebacterium kutcheri, Pneumocystis carinii a Klebsiella pneumoniae. Klinické príznaky

• zvýšená tvorba porfyrínu okolo nosa a očí • problémy s dýchaním – dýchavičnosť • zlé prekrvovanie • kýchanie • zrýchlené dýchanie • viditeľné dýchanie do brucha • naježená srsť • apatia • strata chuti do jedla (úplná alebo čiastočná) • panické a nekoordinované pohyby súvisiace s tým, že sa potkanovi ťažko dýcha • potkanovi sa môže zmeniť aj správanie (plachosť, hryzenie) • jedným z posledných signálov dýchacích problémov je cyanotický chvost alebo papuľka (v krvi dochádza k výraznému

poklesu kyslíka) – papuľka, koža, chvost majú fialovú farbu • pri dýchaní počujete ako potkan chrchle, „vŕzga“ prípadne vydáva iné neprirodzené zvuky

Diagnostikovanie RTG pľúc, kde môže veterinár zistiť nasledovné: Mycoplasma pulmonis: v ranných štádiách sa môžu pľúca javiť normálne, ale neskôr sú na nich viditeľné škvrny v spodnej časti lalokov a infiltráty v alveolárnych stenách Zápal spôsobený vírusmi: infiltráty v prieduškách vedúce k ich tvrdnutiu Pneumocystis carinii : splývavá bilaterálna intersticiálna pneumónia Zápal spôsobený plesňami: tvrdnutie, kavitácia, hnisanie Ďalšou možnosťou je ELISA test (ktorý sa však na Slovensku nedá robiť na všetky druhy baktérií a vírusov, napríklad na


80

SDA). Ak má veterinár podozrenie na mykoplazmu a testy dáva robiť do externého laboratória, je potrebné presne vyznačiť, o aké testy má záujem. Test na mykoplazmu však trvá cca tri týždne. Testy je dobré spraviť vždy pri úmrtí potkana na zápal pľúc, aby ste vedeli, s čím sa môžete stretnúť u ostatných potkanov v skupine. Na vylúčenie bakterémi je možné urobiť vyšetrenie krvi. Liečba Ak nie je známy pôvodca ochorenia, môže veterinár nasadiť širokospektrálne antibiotiká, ako je napríklad Baytril (Enrogal). Ak je pôvodca známy, je nutné nasadiť lieky účinné priamo proti nemu. (Penicilínové a cefalosporínové antibiotiká napríklad nezaberajú na mykoplazmy.) V prípade streptokokovej infekcie je možné použiť ampicilín, makrolidové antibiotiká, cefalosporíny, doxyciklín, fluorokonolóny alebo clindamycín. V prípade Klesbielly sú účinné cefalosporíny tretej generácie a pre niektoré druhy infekcie aj aminoglykozidy. Okrem toho sa dajú použiť aj betalaktámové inhibítori alebo fluorokinolóny. Pri mykoplazme sa preferuje doxycyklín alebo erytromycín, prípadne claritromycín, azitmycín alebo fluorokinolóny. V prípade zápalu spôsobenom Pneumocystis carinii sa odporúča trimetoprím/sulfametoxazol spolu s kortikosteroidmi ako prednison. Alternatívou k uvedenej liečbe sú tetracyklíny, cefadroxil, Chloramphenicol, doxycylín, enrofloxacíny a aminoglykozidy.Pri podávaní liekov je potrebné potkanovi zvýšiť príjem probiotík napríklad vo forme Protexínu, ktorý pridáte do jedla (ide o probiotický prášok, ktorý

pomáha udržovať črevnú mikroflóru v normále). Okrem toho je vhodné podporiť imunitu potkana Plerasanom a liečiť aj

sprievodné príznaky ochorenia, ako je kýchanie a kašľanie. Na nádchu je vhodné napríklad homeopatikum Coryzalia a na kašeľ skorocelový alebo materinodúškový sirup (skorocel = jitrocel). Opatera Chorého potkana by ste mali oddeliť od skupiny ostatných a držať ho v karanténe (platí to hlavne pri chorobe spôsobenej SDA alebo Sendai vírusom). V prípade, že príznaky ochorenia pozorujete na všetkých potkanoch, je potrebné okamžite liečiť všetkých. Potkan by mal byť v teplom a vlhkom prostredí, zvlhčovať vzduch je dôležité najmä v zime, kedy je v byte sucho kvôli ústrednému kúreniu. Na okamžitú pomoc pri dýchaní v suchom prostredí pomáha aj umiestnenie potkana v kúpeľni, kde je napríklad vo vani napustená primerane horúca voda (nemáte v nej samozrejme potkana kúpať, stačí si v tej kúpeľni s ním sadnúť a počkať, kým sa jeho dýchanie zlepší). Môžete ho so sebou brávať do kúpeľne aj keď sa vy kúpete alebo sprchujete, vlhký a teplý vzduch mu urobí dobre. Na zlepšenie dýchania môžete v blízkosti klietky zapáliť aromalampu s eukalyptovým, mätovým alebo mentolovým olejom. Okrem toho je potrebné potkanovi dávať určené lieky vždy v rovnakom čase a hlavne v prípade antibiotík dodržať dĺžku liečby. Ak totiž liečbu prerušíte po odoznení prvých príznakov, baktérie a vírusy si na antibiotiká vytvoria rezistenciu a bude zbytočné ich pri opakovanom ochorení použiť znova (všeobecne platí, že ATB je nutné podávať 7 –10 dní, podľa toho, ako určí veterinár). Ak podávate potkanovi aj iné podporné prípravky, informujte o tom veterinára. V prípade Plerasanu je nutné podávať ho dva až tri mesiace, aby mal dlhodobý účinok (teda nie len v čase choroby). Ak ste plerasan začali podávať ešte pred vypuknutím ochorenia, počas choroby môžete zvýšiť dávku podľa pokynov veterinára. Upozornenie Počas trvania choroby nedávajte nijaké potkany z domu a ani nijaké nenoste k sebe domov (nové prírastky, potkany na stráženie alebo prevážané potkany). Je nutné dodržať karanténne opatrenia!!!! Neodkladajte liečbu vášho potkana na neskôr. Z jednoduchého a ľahko liečiteľného zápalu horných dýchacích ciest alebo obyčajnej nádchy sa môže vyvinúť vážne a komplikované ochorenie, ktoré nemusí vždy dopadnúť práve najlepšie. Bohužiaľ, tak ako človek, aj potkan môže na zápal pľúc umrieť. Ak je zápal spôsobený mykoplazmózou, potkan už nikdy nebude mať čisté dýchanie a naviac bude mať dispozície k opätovnému objaveniu sa ochorenia. Ak sa mykoplazma už raz „zobudila“ a rozbehla, potkan si vyžaduje zvýšenú pozornosť a podporu imunity.

8.2. Choroby a defekty kože

8.2.1. Absces Definícia Absces je definovaný ako „nazbieranie hnisu v tkanive, orgáne alebo medziorgánovom priestore, ktoré je obyčajne spôsobené bakteriálnou infekciou“. Hluchý absces môže byť definovaný ako lokálny opuch naplnený tekutinou, v ktorej sa nenachádzajú nijaké mikroorganizmy. Klinické príznaky

• Abnormálne opuchy naplnené hnisom, zvýšenie telesnej teploty, začervenanie pokožky. • Opuch alebo hrča, ktorá sa vytvorí nezvyčajne rýchlo, zo dňa na deň. Môže sa nachádzať kdekoľvek na tele a spôsobovať

bolesť. • Centrum hrče sa môže javiť ako biele a pokožka stenkne, až hrozí jej pretrhnutie, prípadne sa na mieste, kde poškodenie

vzniklo, objavia chrasty. • Ak sa objaví hlboký absces, alebo ak súvisí s nejakým systémovým ochorením, príznaky sa môžu rozšíriť o anorexiu,

stratu váhy, obmedzenie pohyblivosti a poruchu normálnej činnosti orgánov. Diagnostikovanie Mnoho abscesov sa dá určiť tak, že do hrčky jemne pichnete ihlou a tým z neho začne vytekať hnis, prípadne praskne sám.Cytologický rozbor. Laboratórne vyšetrenia a rozbory hnisu môžu pomôcť určiť, ktoré antibiotiká budú najúčinnejšie.


81

Liečba Ak je absces relatívne malý a zdá sa, že má bod vstupu, môžete ho zahriať (prostredníctvom teplých obkladov) na 40.6 až 43.3 °C. Nahriatie spôsobí periferálnu vazolidáciu, ktorá urýchli činnosť leukocytov a tvorbu hnisu. Týmto spôsobom dosiahnete otvorenie abscesu a vytečenie hnisu. Dajte pozor, aby teplý obklad nebol na postihnutom mieste príliš dlho, pretože by to mohlo mať za následok zúženie ciev. Tak isto je možné vytlačiť hnis z abscesu, u ktorého je zjavné, že čochvíľa praskne. Potom je potrebné miesto po vytlačení aspoň dva razy denne čistiť, aby sa tam nezaniesla infekcia alebo aby sa absces nevytvoril znovu. Čistiť sa môže napríklad rozriedeným betadinom, chlorhexidermom (zriedeným podľa pokynov veterinára) alebo fyziologickým roztokom bez akýchkoľvek prímesí. Malý absces sa dá po takomto vytlačení liečiť aj lokálnou antibiotickou masťou, ktorá sa na miesto aplikuje dva razy denne. U abscesov, ktoré sú veľké a hlboké a u ktorých je potrebné rozrezanie, čistite ranu dva razy denne alebo podľa pokynov veterinára a nechajte ju otvorenú, aby z nej mohol vytekať hnis a aby sa absces liečil. Zvlhčovanie rany iným ako fyziologickým roztokom je možné len na základe konzultácie a odporučenia veterinárom. Použitie lokálnej antibiotickej masti by mohlo spôsobiť zahojenie abscesu na povrchu, ale baktérie by ostali vo vnútri a hrozilo by jeho znovuobjavenie. Efektívnejšia je liečba zvnútra von. Terapia pomocou antibiotík Širokospektrálne antibiotiká sa odporúčajú pre hlboké a veľké abscesy, prípadne pre abscesy, ktoré sa ťažko odstraňujú. Nezabúdajte na to, že absces sám o sebe nie je prekrvený a preto antibiotiká sa používajú skôr ako prevencia pred ďalším objavením abscesu než na jeho samotnú liečbu.

• Trimethoprim-Sulfa • Amoxicillin (alebo ak by váš potkan bol alergický, tak potom Erythromycin) • Enrofloxacin/Baytril • Chloramphenicol • Clavamox.

Medikamenty na utíšenie bolesti sa používajú hlavne ak je nutný chirurgický zákrok:

• Buprenorphine • Butorphanol • Tolfedine

Opatera

• Liečte ranu podľa pokynov veterinára. • Ak potkanovi dávate antibiotiká, nezabudnite na živé probiotické kultúry, ktoré mu pomôžu udržať správnu črevnú

mikroflóru. • V prípade chirurgického zákroku umiestnite potkana do samostatnej klietky, oddelene od ostatných. • Zabezpečte mu dostatočne teplé prostredie, napríklad tým, že mu do klietky dáte fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú

podušku (pozor na prehriate a následnú dehydratáciu). • Denne mu podľa potreby vymieňajte podstieľku. Používajte podstieľku, ktorá nedráždi, nie je prašná a neobsahuje nijaké

nebezpečné látky (napríklad fenoly). Najvhodnejšie sú papierové utierky alebo kusy starého oblečenia. • Podľa potreby podávajte potkanovi lieky proti bolesti, ale len po konzultácii s veterinárom. Doplňte mu stravu

o kalorické jedlá a výživové doplnky, aby sa ľahšie pozviechal zo zásahu a mal dostatok energie na liečbu. • Zabezpečte mu dostatok tekutín a snažte sa podporovať jeho pitný režim. Vhodné sú napríklad ovocné a zeleninové šťavy

bez pridaných konzervantov a cukru. (Pozor na to, aká doba ubehne od prvého podania šťavy po jej úplnú konzumáciu. Keďže neobsahujú konzervanty, rýchlo podliehajú skaze.)

• Sledujte, či sa neobjavia príznaky infekcie alebo či sa rana nehojí príliš pomaly. V oboch prípadoch kontaktujte veterinára.

8.2.2. Dermatitída Definícia Dermatitída, tiež označovaná ako ekzém, je povrchové zapálenie pokožky. Kontaktná dermatitída je forma ekzému, všeobecne rozdeľovaná na primárne dráždivý kontakt a alergický kontakt, pričom obe majú podobné príznaky a znaky. Primárne dráždivý kontakt je spôsobený priamou expozíciou pokožky voči chemikálii alebo substancii, ktorá podráždenie spôsobí okamžite alebo vo veľmi krátkom časovom úseku. Môže sa objaviť bez toho, že by pred tým chovateľ pri expozícii tejto látke spozoroval u potkana nejaké podráždenie. Typickým príkladom týchto látok sú mydlá, čistiace prostriedky a tiež fenoly a oleje obsiahnuté v podstieľke, najmä ak je z borovicového alebo cédrového dreva. Alergická kontaktná dermatitída sa prejavuje ako hypersenzitivita (precitlivelosť) spôsobená odpoveďou T-bunkových mediátorov na environmentálnu expozíciu voči určitej substancii (niečo podobné ako potravinové alergie). Alergická reakcia sa nedostaví ihneď po prvej expozícii, ale až pri ďalšej a každá ďalšia expozícia vyvoláva čoraz rýchlejšiu a horšiu reakciu. Výsledkom je potom podráždenosť, zápal a svrbenie pokožky. Predpokladá sa, že tento typ odpovede môžu spôsobovať aj niektoré ektoparazity. Odstránenie iritantu (ak je známy) v tomto prípade urýchľuje liečbu dermatitídy.


82

Atopická dermatitída je chronickým stavom pokožky, ktorý vyvoláva neúmernú zápalovú reakciu. Často je spojená s ďalšími alergickými poruchami, ako je napríklad astma. Príčina atopickej dermatitídy je obvykle neznáma, ale predpokladá sa, že je ovplyvnená najmä geneticky. Reakciu môže vyvolať napríklad kontaktný iritant alebo nejaká zložka jedla, ale bohužiaľ, odstránenie tohto iritantu ešte nemusí mať nijaký účinok na zmiernenie, prípadne zmiznutie symptómov. S týmto typom dermatitídy je tiež spojená vysoká úroveň IgE protilátok. Tiež sa predpokladá, že túto dermatitídu značne zhoršuje prítomnosť zlatého stafylokoka, a to tým, že narušuje normálnu štruktúru pokožky, čím spôsobuje svrbenie a následné škrabanie. Seborrheická dermatitída, často sa vyskytujúca u samcov potkanov, predstavuje abnormálnu produkciu mazu tukových žliaz. Nadprodukcia mazu potom spôsobuje žlté až oranžové sfarbenie pokožky, ktorá svrbí a je začervenaná. Situáciu komplikujú baktérie a plesne, ktoré sa môžu rozmnožovať v maze. Hlavná príčina tejto dermatitídy nie je známa, ale predpokladá sa, že veľkú rolu môžu hrať hormonálne alebo neurologické poruchy a plesňové infekcie. Klinické príznaky Svrbenie (neposednosť), škriabanie, zápal (sčervenanie a opuch).

• Lézie alebo malé ranky podobné zrnám prosa. • Chrastavosť, zmena farby pokožky, mokvanie. • Nejednotná alopécia (čiastočná strata srsti), ktorá sa však prejaviť môže, ale nemusí

Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia, aby ste mohli určiť, čo ho spôsobilo. Zamerajte sa hlavne na charakteristické známky dermatitídy. Liečba Ak je možné určiť, čo spôsobuje kontaktnú dermatitídu, odstráňte iritanty. Akútna liečba: Kortikosteroidy ako prednison alebo dexametason. Lokálne lieky ako bacitracín, polysporín alebo neosporín. Uprednostnite krém pred masťou kvôli rehydratácii tkaniva. Naneste ich na pokožku a poriadne ich rozotrite. Pred použitím však kontaktujte veterinára a poraďte sa s ním. Subakútna liečba Krém s obsahom vitamúnu E alebo 1% hydrokortisonovú masť/krém. Naneste na pokožku a poriadne rozotrite. Pred použitím tak isto kontaktujte veterinára a poraďte sa s ním. Ak sa objaví svrbenie a škriabanie, je možné použiť antihistaminiká ako difenyldramin/Benedryl alebo chlorfeniramín/Chlortrimeton. Poznámka: Ak sa použije súčasne prednison a antihistaminikum, môže nastať synergický efekt. Antihistaminiká sú najúčinnejšie pri prvých príznakoch svrbenia. Chronický stav Rovnako ako v predošlom prípade, aj tu je možné použiť krém s obsahom vitamínu E alebo 1% hydrokortisonovú masť či krém. Nanesieme na pokožku a poriadne rozotrieme. Ak sa pridruží sekundárna bakteriálna, plesňová alebo kvasinková infekcia, je vhodné doplniť liečbu o antibiotiká a antifungiká, ktoré sú na lekársky predpis. Opatera

• Denne kontrolujte pokožku potkana, aby ste mohli sledovať zlepšenie, prípadne zhoršenie zápalu, podráždenia alebo lézií.

• Pazúriky udržujte ostrihané a opilníkované. • Pred a po aplikácii lokálnych liečiv si poriadne umyte ruky. • Pokračujte v liečbe až kým všetky príznaky ochorenia nezmiznú.

Ak sa stav potkana začne zhoršovať, kontaktujte veterinára.

8.2.3. Dermatofytóza (prenosná na človeka) Definícia

Infekcia keratinizovaného tkaniva (pokožky, srsti, pazúrikov) spôsobená plesňami. Plesne, s ktorými sa najčastejšie stretávame sú z rodov Microsporum a Trichophyton. Klinické príznaky

• Šupinaté lézie v tvare vajca s chrastami na okrajoch a vypadávanie srsti. Najviditeľnejšie je to na chrbte, krku a koreni chvosta, ale môžu sa objaviť aj na iných miestach tela.

• Môže sa objaviť svrbenie. • Ak je ochorenie asymptomatické, nemusíte spozorovať nijaké príznaky.

Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia, aby ste vedeli určiť jeho príčinu. Zamerajte sa hlavne na charakteristické lézie. Presvieťte potkana ultrafialovou lampou, niektoré druhy plesní pod týmto svetlom fosforeskujú. Dôležitý je ster z pokožky, aby veterinár mohol presne určiť, o ktorú pleseň ide.


83

Liečba Ak sú chrasty malé, jemne ich odstráňte a denne omývajte oblasť 1% roztokom chlorhexidermu a potom aplikujte krém. Použiť sa môžu protiplesňové krémy ako Nystatin, prípadne krémy obsahujúce klotrimazol. Spolu s orálnymi protiplesňovými liečivami a lokálnymi krémami je možné tiež použiť protiplesňový šampón (ak by ste však chceli použiť len šampón, nepodarí sa vám dermatofytózu vyliečiť). Raz týždenne môžete tiež potkana okúpať 2% roztokom sírneho lúhu, ktorý pred použitím ešte rozrieďte podľa pokynov veterinára. Po kúpeli ho neoplachujte, ale nechajte roztok oschnúť. (Aplikujte len ak to veterinár odporučí!) Poznámka: Roztok môže zanechať škvrny na oblečení a šperkoch. Roztok zapácha podobne ako pokazené vajcia. Potkanovi môže byť podaný Griseofulvin, protiplesňový medikament, ktorý sa používa v prvom rade pri Trichofytóze, a to 25 mg/kg 30–60 dní, alebo ďalší protiplesňový liek, Ketoconazol, a to mg/lb TID, 3 až 4 týždne . Liečba obyčajne niekedy trvá niekoľko týždňov a v ťažších prípadoch sa môže predĺžiť až na viac ako tri mesiace. Keďže plesne žijú z cukru, potkan by mal mať spolu s liečbou diétu, z ktorej by bol všetok cukor vylúčený (vrátane ovocia a niektorej zeleniny). Opatera Denne kontrolujte pokožku potkana, aby ste zistili akékoľvek zmeny jej stavu, či už k lepšiemu alebo k horšiemu. Nikdy nepoužívajte chlorhexiderm na čistenie pokožky v koncentrácii viac ako 1% a tiež ho nepoužívajte častejšie ako raz denne. Pazúriky ostrihajte a opilníkujte, aby si potkan škriabaním nespôsoboval ranky. Vždy si poriadne umyte ruky tak pred ako aj po ošetrení potkana, aby ste sa vyhli ďalšiemu šíreniu infekcie. Ak používate na čistenie postihnutých miest kusy látky, pred každým použitím ich poriadne operte. Pokračujte v doporučenej liečbe až kým ochorenie úplne neustúpi, prípadne kým veterinár neodporučí inú liečbu. Vydezinfikujte klietku, jej zariadenie a všetko, s čím prišlo zvieratko do styku.Ak sa stav potkana nezlepšuje, ale naopak sa zhorší, okamžite kontaktujte veterinára.

8.2.4. Ektoparazity Definícia

Organizmy žijúce na povrchu iných organizmov, ich hostiteľov, a ktoré hostiteľovi nijako nepomáhajú prežiť. U potkanov sa stretávame so všenkami, roztočmi a blchami. Klinické príznaky - Intenzívne svrbenie, ktoré je sprevádzané neustálym škriabaním. – Strata srsti, vredovitá pokožka, odreniny a chrasty. Najčastejšie si ich môžete všimnúť na krku, za ušami a na chrbte, ale môžu sa vyskytovať aj na iných miestach tela. Prítomnosť bĺch: v srsti si môžete všimnúť blchy, prípadne indikáciou ich prítomnosti sú zaschnuté kvapky nasatej krvi, ktoré sa zvyknú javiť ako drobná špina. Prítomnosť všeniek: na pokožke môžete vidieť bledožlté, hnedé alebo červenkasté „bodky“ alebo hnidy prilepené na srsti potkana. Prítomnosť roztočov: na pokožke a v srsti môžete vidieť jemné otruby. Na ušiach a nose je možné pozorovať chrastavé červené alebo nažltlé lézie spolu s červenkavými rankami na chvoste, genitáliách a chodidlách. Diagnostikovanie Nutný zoškrab pokožky, aby veterinár vedel presne určiť, o ktorý druh roztočov, všeniek alebo bĺch ide. Dobré je zoškrab zopakovať po určitom časovom úseku, pretože na prvý raz sa nemusia parazity v zoškrabe objaviť. Liečba Roztoče a všenky Kvapnutie ivermectinu (ivomecu) medzi lopatky. U potkanov sa dokonca vyskytla alergická reakcia na ivermectin, keď bol podaný injekčne (môže poškodiť centrálny nervový systém a zviera môže umrieť). Ďalšou možnosťou je Stronghold, kvapka medzi lopatky. Blchy, roztoče (iné ako demodektické) a všenky Lokálne používanie Selamectinu, derivátu Ivermectinu, ktorý sa zvykne používať pri mačiatkach. Lokálne používanie tohto prípravku je menej stresujúce ako jeho injekčná forma. Liečba špecifických nepoddajných demodektických, notoedretických a sarkoptických roztočov. Ďalšou možnosťou je Stronghold, kvapka medzi lopatky. Sprievodná liečba roztočov, všeniek a bĺch Ak je napadnutie potkana týmito parazitmi veľké, veterinár môže odporučiť sprievodnú liečbu chrást, lézií a šupiniek, ktoré sa objavia. Účelom takejto liečby je zabránenie vzniku infekcie a komplikácií s ňou spojenými. Rovnako je sprievodná liečba potrebná ak sa v dôsledku napadnutia parazitmi objaví dermatitída. Opatera

• Liečte potkana podľa pokynov veterinára a podľa príbalového letáka. • Udržujte pazúriky na nohách ostrihané a opilníkované, aby si potkan pri škriabaní nespôsoboval poranenia. Ak sa objaví

krvácanie, pokúste sa ho čo najrýchlejšie zastaviť. • Raz týždenne vydezinfikujte celú klietku spolu s hračkami a zariadením (veci, ktoré sa nedajú vydezinfikovať, ako


84

napríklad napájačky, môžete dať na niekoľko hodín do mrazničky). • Odstráňte všetko, čo je vyrobené z dreva, pretože z toho parazity nedostanete.

8.2.5. Holenie (bezsrstosť) Definícia

Lokálna strata srsti v dôsledku (aj vzájomného) čistenia alebo trenia o klietku. Holenie srsti môže byť prejavom psychickej poruchy, stresu alebo ho môže spôsobovať iný potkan v klietke. Ak si holé miesta na tele spôsobje potkan sám, obvykle má vyholenú srsť na predných nohách alebo krku. Ak mu to spôsobuje iný potkan, tak má vyholenú srsť okolo ňufáka, hlavu a ramená. Klinické príznaky Sledovať tento úkaz môžete hlavne na končatinách, krku, hlave, za ušami alebo okolo ňufáka. Okrem holých miest na pokožke sa nejavia nijaké príznaky zápalu alebo svrabu. Pokožka je hladká. Diagnostikovanie V miestach, kde si potkan žuje srsť, sú jednotlivé chlpy polámané alebo majú rozštiepené konce a zároveň sa neprejavujú nijaké známky zápalu alebo lézií. Sledujte správanie vašich potkanov. Zistite, či si vyholené miesta potkan spôsobuje sám, alebo mu ich spôsobuje nadradený jedinec. Ak veterinár urobí ster z pokožky, nenájde v ňom nijaké parazity ani dermatofyty. Liečba Pri tejto diagnóze nie je nutná nijaká špecifická liečba, avšak ak by sa pridal zápal alebo podráždenie pokožky, je potrebné ho ošetriť lokálnou masťou alebo podávaním antibiotík (po konzultácii s veterinárom). Opatera

• Ak sa objavia známky holenia, je potrebné udržovať klietku aj zariadenie čisté, aby ste zabránili vzniku infekcie. • Pozorne kontrolujte potkana, aby ste včas zaregistrovali akékoľvek známky zápalu alebo dermatitídy. • Ak sa objaví zápal alebo podráždenie, vyhľadajte veterinára.

8.2.6. Infekčná alopécia (strata srsti v dôsledku infekcie) Definícia Strata srsti v dôsledku endokrinnej alebo kožnej choroby, ktorá je spôsobená baktériami, parazitmi, alergiami, bolesťou alebo neopláziou. Najčastejšie je spôsobená kvasinkovými alebo plesňovými infekciami a prítomnosťou parazitov. Ak ide o endokrinnú poruchu, je veľmi ťažké zistiť, čo presne ju spôsobilo. Klinické príznaky

• Lokálne alebo plošné vypadávanie srsti. • Zápal, podráždenie alebo chrasty, spôsobené škrabaním. • Prítomnosť parazitov alebo nezvyčajné útvary na pokožke v miestach, kde srsť vypadáva.

Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia, aby ste mohli vylúčiť stratu srsti spôsobenú alergiou na podstieľku, diétou pri potravinovej alergii alebo bolesťou. Podozrenie na endokrinnú poruchu je na mieste v prípade, že sa strata srsti objaví u viacerých jedincov, ktorí nebývajú spolu. Tu je potrebné urobiť krvný obraz a rozbor nielen krvi, ale aj moču a stolice.Potkanovi dajte urobiť ster z pokožky kvôli ektoparazitom, plesňovej, bakteriálnej alebo kvasinkovej infekcii. Liečba

Pri parazitoch pozrite liečbu odporúčanú pri Ekto-Parazitoch. Pri možnosti, že je strata srsti spôsobená diétou, pozrite Potravinové alergie. Pri strate srsti spôsobenej bakteriálnou, plesňovou alebo kvasinkovou infekciou sa riaďte pokynmi veterinára. Opatera

• Ostrihajte potkanovi pazúriky, aby si nespôsoboval zranenia častým škriabaním. • Potkana liečte až kým ochorenie úplne nezmizne. • Klietku udržujte spolu so zariadením a hračkami v čistote a dávajte pozor, aby ste po použití čistiacich prostriedkov

všetko poriadne opláchli. • Teplotu aj vlhkosť sa snažte udržať na konštantnej úrovni, aby vo svojom okolí nemal ani príliš sucho ani príliš vlhko. • Ak je za vypadávanie srsti zodpovedná diéta, skúste ju zmeniť. • Ak zaň môže podstieľka, je potrebné ju čo najskôr vymeniť (a hlavne treba vždy používať podstieľku, ktorá je čistá, nie

je príliš prašná a neobsahuje nijaké nebezpečné látky).

8.2.7. Nekróza chvosta (Ringtaill) Definícia Lézie alebo prstence na chvoste, ktoré sú výsledkom dehydratácie pokožky chvosta. Predchádza jej zápal, lézie alebo edém. Ochorenie je nutné liečiť čo najskôr, aby nedošlo do štádia, kedy bude nutné chvost alebo jeho časť potkanovi amputovať.


85

Klinické príznaky

• Oblúkovité prstence na koreni chvosta u mláďaťa a spuchnuté oblúky u dospelého potkana. • Opuchnutie, zápal, nekróza časti chvosta poniže prstencov.

Diagnostikovanie Skoré rozoznanie prítomných príznakov. Sledujte, v akom type klietky potkana chováte, akú mu dávate podstieľku, aká teplota je v okolí klietky a akú stravu dostáva. Liečba Korekcia predispozičných faktorov:

• Zvýšte vlhkosť prostredia na cca 50% pomocou vlhkého uteráka na radiátore alebo pomocou zvlhčovača vzduchu. • Ak máte príliš savú podstieľku, zmeňte ju. • Podávajte potkanovi výživnejšiu potravu a zahrňte do nej čerstvé ovocie a zeleninu. • Aplikujte lokálne napríklad olivový olej alebo iný podobný prípravok na zvlhčenie chvosta.

Ak sa objaví infekcia a nekróza, bude potrebné odstrániť postihnutú časť chvosta. V prípade, že sa neobjavia nijaké komplikácie a ak je to možné, ponechá sa chvost bez chirurgického zásahu a vylieči sa postupne sám tým, že sa olúpe, zdravé tkanivo prerastie cez ranu a zacelí ju. Opatera

• Denne sledujte chvost potkana. • Liečte ho až kým sa chvost celkom nezahojí. • Zabezpečte potkanovi čisté prostredie a použite podstieľku, ktorá nie je priveľmi savá. • Postarajte sa o adekvátnu teplotu a vlhkosť v miestnosti, v ktorej sa nachádzajú vaše potkany. • Denne podávajte potkanovi čerstvú vodu a do stravy mu zahrňte ovocie a zeleninu. • Ak sa stav potkana zhorší, kontaktujte veterinára.

8.2.8. Potravinové alergie Definícia Hypersenzitivita (precitlivelosť) alebo negatívna reakcia imunitného systému na nejakú zložku jedla alebo jedlo ako také. Poznáme pritom buď alergiu, kedy k reakcii dochádza okamžite, a neznášanlivosť, kedy sa negatívna reakcia objavuje až po určitom čase. Klinické príznaky Príznaky kožnej alergie sú rovnaké ako pri dermatitíde:

• svrbenie • zápal • lézie spôsobené škriabaním • lokálne vypadávanie srsti.

Prejavy zo strany tráviaceho ústrojenstva: • nechutenstvo, hnačky • afty na slizniciach ústnej prípadne brušnej dutiny • mapy na jazyku

Prejavy na dýchacích cestách: • svrbenie nosa, prípadne jeho upchatie • kýchanie, kašeľ, astma

Diagnostikovanie Sledujte vývin, pokúste sa s veterinárom určiť správnu diétu a pozorujte, čo potkanovi robí problémy a čo nie. Vylúčte ekzém/dermatitúdu. Môže sa objaviť esinofília a zvýšená hladina IgE, aj keď nie vždy. Pokúste sa vylúčiť iné ochorenia, ako napríklad parazity, plesňové infekcie, metabolické poruchy. Liečba Keď zistíte, čo potkanovi spôsobuje problémy a na čo je alergický, vylúčte toto jedlo zo stravy. Ak do jedla nepridávate nijaké ďalšie druhy a aj tak nie je možné zistiť, na čo je potkan alergický, skúste vylučovaciu metódu. Toto predpokladá, že potkanovi budete postupne pridávať do potravy vždy jeden druh potravín bohatý na proteíny a jeden na uhľohydráty. Samozrejme, táto diéta musí byť veľmi prísna a je potrebné ju presne dodržiavať. Potkanovi podávajte na začiatku počas 7. až 10. dní len uvarenú hnedú ryžu (natural), obyčajné zrno a jednu kávovú lyžičku prípravku Nutri-Cal (dá sa zakúpiť vo zverimexoch alebo u veterinára). Ak spozorujete zlepšenie, môžete postupne pridávať ďalšie zložky potravy a zapisujte si čo ste potkanovi do jedálneho lístka kedy pridali a v akom množstve. Ak sa príznaky vrátia po podaní niektorej zložky jedla, podarilo sa vám úspešne identifikovať zdroj alergie a môžete ho vylúčiť zo stravy. Opatera

• Sledujte denne pokožku, jednak kvôli zhoršeniu stavu, ale aj kvôli zlepšeniu. • Keď začnete s eliminačnou diétou, všetko si zapisujte a sledujte.


86

• Liečte poranenia pokožky a jej podráždenie. • Pazúriky potkana udržujte krátke a opilníkované, aby si neublížil pri škriabaní. • Ak sa stav zhorší, kontaktujte veterinára a poraďte sa s ním, ako postupovať ďalej.

8.2.9. Ulceratívna (vredovitá) pododermatitída Definícia Zápal a infekcia povrchu chodidiel a spojivového tkaniva nôh. Často sú spôsobené zvýšeným tlakom, začínajú ako zrohovatené útvary, načervenané oblasti a končia vriedkami. Najčastejšie sa objavuje u potkanov s nadváhou alebo u tých, ktorí majú nevhodné vybavenie klietky. Klinické príznaky

• Rast načervenavého tkaniva na spodnej strane chodidla. • Otvorené boľavé miesta alebo vriedky na chodidlách. • Prerušované krvácanie alebo/a hnisanie, ak sa vytvorí absces.

Diagnostikovanie Zistenie vriedkov, krvácania, nekrózy a infekcie. Sledujte vývin a pokúste sa určiť, čo ochorenie spôsobilo. Rozbor tekutiny vytekajúcej z vriedkov. Liečba Predpísaná liečba zahŕňa: čistenie lézií antiseptickým roztokom, aplikáciu lokálnej antibiotickej masti a tiež podávanie širokospektrálnych antibiotík (aby sa zabránilo vzniku vážnejších komplikácíií). Niektoré z možných liečebných postupov:

• Čistenie vriedkov pomocou roztoku betadinu (rozrieďte až dostanete sfarbenie podobné slabému čaju) a potom aplikovanie betadinovej masti alebo panologu, tri razy denne (pred aplikáciou masti musí byť miesto poriadne vysušené).

• Čistenie vriedkov antiseptickým roztokom a aplikácia ZRIEDENÉHO oleja z čajovníka niekoľko razy denne. • Čistenie antiseptickým roztokom a aplikácie rozriedeného extraktu z grepfruitových semien niekoľko razy denne.

Nasledujúce orálne medikamenty vám môže predpísať veterinár: • Trimethoprim-Sulfa ,Enrofloxacin, Clavamox • Flagyl (ak sa objaví anaeróbna bakteriálna infekcia) • Ketoconazole (ak sa objaví plesňová infekcia)

Lieky, ktoré môžu pomôcť zmierniť bolesť spôsobenú vriedkami a ich krvácaním: • Buprenorphine • Butorphanol • Tolfedine

Opatera

Ak používate chlorhexiderm alebo chlorhexadine, dbajte na to, aby koncentrácia nebola vyššia ako 1%. Zabezpečte čistenie a natieranie vriedkov až kým sa úplne nevyhoja. Ak potkanovi podávate antibiotiká, nezabudnite mu do stravy pridať jogurty so živou jogurtovou kultúrou, ktorá mu pomôže udržať metabolizmus a črevnú flóru v rovnováhe, alebo použite probiotiká v prášku (napríklad Protexin). Počas liečby zabezpečte potkanovi denne čistú podstielku a čistite mu tiež miesto na spanie. Vyhýbajte sa podstielkam, ktoré sú prašné alebo obsahujú nebezpečné látky, prípadne ostré čiastočky, ktoré by sa mohli potkanovi zapichovať do vriedkov na nohách. Dávajte pozor, či potkan viac nekrváca, aby ste sa vyhli anemickým stavom. Zabezpečte mu vhodnú stravu a snažte sa z nej vylúčiť všetko, od čoho by nadmerne priberal. Ak nepozorujete počas liečby nijaké zlepšenie stavu, kontaktujte veterinára a poraďte sa s ním o ďalšom priebehu liečenia.

8.3. Choroby nervového systému

8.3.1. Hydrocefalus Definícia Hydrocefalus je stav charakterizovaný nahromadením mozgomiešneho moku (cerebrálnospinálnej tekutiny) v lebečnej dutine. Väčšinou ide o vrodenú vadu, ktorá sa prenáša na ďalšie potomstvo (že sa u niekoho neprejaví naznamená, že sa neprejaví v ďalšej generácii). Okrem toho môže byť spôsobený prekonaním traumy alebo zápalu, cystami, nádormi alebo hematómom. Klinické príznaky

• Hlava je väčšia než je normálne a disproporčná k ostatnému telu, čo si môžete všimnúť hneď v prvých týždňoch po narodení.

• Ako ochorenie postupuje, môžete u potkana sledovať záchvaty. • Môžete sledovať slabšiu koordináciu pohybov.

Diagnostikovanie Vypozorované zväčšenie hlavy alebo jej disproporčný vývin oproti telu. Poruchy vývinu. Slabá motorická koordinácia. CT vyšetrenie.


87

Liečba Liečba hydrocefalu závisí na jeho etiológii. Patrí sem liečba medikamentmi (napr. Dexametazonom). Lumbálna punkcia bežná u ľudí u potkanov nie je možná. Opatera

• Pomáhajte potkanovi podľa potreby pri čistení. • Pomáhajte mu tiež pri jedení. • Zabezpečte potkanovi pohodlné a bezpečné prostredie. • Ak ochorenie vážne zasahuje potkanov život a jeho kvalitu, zvážte možnosť eutanázie.

8.3.2. Záchvaty Definícia Náhle príhody mimovoľných svalových kontrakcií (pohybov) so zmenami vedomia, správania, vnímania a automatických funkcií. Sami o sebe nie sú chorobou, ale signalizujú problémy s centrálnou nervovou sústavou. Ich príčiny môžu byť rôzne. Niektoré záchvaty príčinu nemajú. Iné majú pôvod v inom ochorení (nádor, epilepsia ap), prudkom znížení hladiny cukru v krvi, zlyhaní obličiek alebo iných orgánov, genetických predispozíciách hydrocefalus). Priebeh záchvatu: • Fáza pred záchvatom (Pre-ictal), pri ktorej si ešte nemusíte všimnúť nijaké zmeny v postoji zvieraťa či v jeho správaní. Najčastejšie ide o nepokoj, zvýšenú mieru vetrenia alebo státie na zadných nohách. Táto fáza trvá len niekoľko sekúnd. • Vlastný záchvat (Ictus). Môžete vidieť svalové kontrakcie a/alebo ich stuhnutie (v závislosti na rozsahu a trvaní záchvatu). • Fáza po záchvate nasleduje po vlastnom záchvate. Potkan je obyčajne zmätený, ospalý alebo letargický. V závislosti na trvaní a rozsahu záchvatu môže táto fáza trvať niekoľko sekúnd, minút, ale aj dlhšie. Typy záchvatov: • Parciálne záchvaty: záchvaty, pri ktorých elektrický výboj zasiahne len určitú časť mozgu. Jednoduché parciálne záchvaty: nedochádza ku strate vedomia. U potkana sledujete náhle nekoordinované pohyby, môže mať pachové, chuťové, zvukové a zrakové halucinácie. Komplexné parciálne záchvaty: dochádza k narušeniu vedomia potkana. Spravidla pred záchvatom prichádza varovný signál, že sa udalosť blíži (u ľudí sa to volá aura). Ide o najbežnejší typ záchvatu. Parciálne záchvaty so sekundárnou generalizáciou: začínajú v jednej časti mozgu a postupne sa rozšíria do celého mozgu. Sú sprevádzané celkovou stratou vedomia, trhanými pohybmi, hryzením, pomočením sa. • Generalizované záchvaty: objavia sa vtedy, keď elektrický výboj zasiahne celý mozog. Absencie (Petit mal): forma epilepsie, kedy má potkan krátkodobú poruchu vedomia, prejavujúcu sa upreným hľadením do prázdna a zastretým pohľadom. Myoklonické: na potkanovi sledujete krátke a náhle mykané pohyby svalstva a záchvat trvá len zlomok sekundy. Tonicko-klonické (Grand mal): potkan stratí vedomie a spadne. Začiatok záchvatu je typický napnutím alebo stiahnutím svalstva na celom tele (potkan je ako keby v jednom veľkom kŕči) a potom začne mykanie končatinami. Po záchvate sa mu vedomie postupne vráti. Klinické príznaky

• Stavanie sa na zadné nohy, intenzívne čuchanie • Udieranie prednými labkami do vzduchu • Stuhnutie svalov (najmä končatín, ale môže sa objaviť aj inde na tele) • Cerenie zubov • Padanie • Sklené a neprítomné oči • Prudké nekoordinované pohyby • Nekontrolované trhanie alebo kŕče • Jazyk trčiaci von z papuľky • Strata vedomia

Po záchvate môžete sledovať

• Veľký smäd • Určitá dezorientovanosť, letargia

Čo môže záchvat vyvolať

• stres (nové prostredie, nedostatok spánku, cestovanie, vzťahy s ostatnými v klietke) • strava chudobná na živiny • hluk alebo nečakané zvuky • náhly prudký pohyb • náhla zmena z tmy do svetla, blikajúce svetlá • ochorenie, horúčka a alergia • nadmerná horúčava a/alebo vlhkosť


88

Diagnostikovanie Sledujte všetky zmeny správania vášho potkana a v prípade podozrenia na záchvaty kontaktujte chovateľa, od ktorého ste potkana kúpili, či sa v chove podobné problémy nevyskytli (či teda nie sú príčiny záchvatov dedičné). Pred tým, než pôjdete k vášmu veterinárovi, sledujte priebeh záchvatov, zapisujte si, ako často sa vyskytujú a ako dlho trvajú, ako sa prejavujú (svalové kŕče, strata vedomia, nekoordinované pohyby a pod), čo ich pravdepodobne spúšťa a či sa s nimi stretávate v noci alebo cez deň. Tak isto je dôležité zaznamenať, či záchvat prichádza pomaly s varovnými signálmi, alebo naopak náhle a neočakávane. Pre odlíšenie „idiopatických“ záchvatov (idiopatická epilepsia) od tých, ktoré majú príčinu v zmenách iontov, zlyhávaní orgánov a podobne je dôležitý odber krvi čo najskôr po záchvate. Vzhľadom k veľkosti potkana a zložitosti odberu krvi je to na zváženie, pretože zviera je nutné uspať. Ďalšou diagnostickou metódou by teoreticky mohlo byť zobrazovacie vyšetrenie mozgu, aby veterinár odhalil lézie ako tumor, absces, hematóm, infarkt a pod., ktoré tiež môžu podľa miesta výskytu vyvolávať záchvaty. Opäť je ale veterinár limitovaný veľkosťou zvieraťa, o odbere mozgomiešneho moku ani nehovoriac. Liečba

Pre liečbu, resp. zníženie frekvencie, trvania a vážnosti záchvatov sa najčastejšie odporúča fenobarbitol alebo diazepam. Efektivita liečby sa nedá posudzovať okamžite, môže trvať týždeň – dva, kým sa dostavia žiaduce výsledky (zníženie frekvencie záchvatov, skrátenie ich trvania a zlepšenie priebehu). Aj po zlepšení stavu sa neodporúča prestať s liečbou, resp. s podávaním liekov, pretože by sa mohol dostaviť stav nazývaný status epilepticus (hromadenie záchvatov počas dňa). Ak je už raz nasadená liečba, NESMIE sa vysadiť, inak to spôsobí návrat záchvatov. Aj obyčajné zníženie dávky je veľmi rizikové, preto sa začína na nižších dávkach a v prípade potreby sa zvyšujú. Liečba je doživotná. Vo väčšine prípadov, kedy sa u potkana stretneme s týmto problémom, frekvencia a trvanie záchvatov majú vzrastajúcu tendenciu až kým nie je možné odhaliť ich príčinu a následne ju správnym spôsobom liečiť. Zvyčajne je potrebné, aby potkan dostával lieky do konca života. V prípade opodstatneného podozrenia (predpokladu), že príčinou záchvatov je infekcia, je potrebné potkanovi podávať aj širokospektrálne antibiotiká. Rovnako, ak je opodstatnený predpoklad, že príčinou záchvatov je zápal (a opuch mozgového tkaniva), potkan by mal dostávať kortikosteroidy. Opatera

• Podávajte potkanovi lieky tak, ako to predpísal veterinár. V nijakom prípade nevynechávajte dávku. • Ubezpečte sa, že prostredie, v ktorom potkan žije, je tak bezpečné ako je to možné. • Chráňte ho pred hlasnými zvukmi. • Chráňte ho pred náhlymi zmenami teploty. • Pohybujte sa v jeho okolí pomaly, hovorte jemne a nie nahlas, aby ste ho nevyľakali. • Nechajte potkana s ostatnými v klietke, ale len do doby, kedy uvidíte, že ho ich spoločnosť akýmkoľvek spôsobom

stresuje. • Potkan by mal mať v klietke všetko ľahko na dosah (jedlo, pitie, miesto na spanie). Tak isto je dôležité, aby mal jemnú,

mäkkú podstielku, ktorá nie je prašná. (Jednak znížite riziko poranenia počas záchvatu a jednak, ak bude chcieť spať inde ako na mieste, ktoré má určené na spanie, na mäkkej bezprašnej podstielke to bude pre neho pohodlnejšie.)

• Zabezpečte mu stravu, ktorá nebude obsahovať cukor a jeho náhrady. • V prípade akýchkoľvek zmien v trvaní, frekvencii a priebehu záchvatov okamžite kontaktujte veterinára.

8.4. Choroby oka

8.4.1. Intraokulárne zápalové ochorenie Definícia Zápal alebo infekcia oka postihujúca dúhovku, telo rohovky alebo cievovku. Klinické príznaky

• mióza, prítomnosť proteínov alebo buniek v prednej očnej komore v dôsledku narušenia bariéry medzi krvou a komorovou vodou,

• začervenanie alebo hyperémia episklerálnych/sklerálnych ciev, • fotofóbia (extrémna citlivosť na svetlo), bolestivosť (fotofóbia, škriabanie očí) • keratický precipitát (nazhromaždenie proteínov a mononukleárnych buniek v endotele rohovky).

Diagnostikovanie Pri uveitíde je veľmi dôležité pokúsiť sa nájsť príčinu ochorenia. Aj keď mnohé pokusy o nájdenie príčiny ochorenia môžu byť neúspešné, pri dopracovaní sa k etiologickej podstate uveitídy je správne mierená terapia vo väčšine prípadov úspešná. Rutinným hematologickým vyšetrením a biochemickým vyšetrením krvného séra môžeme stanoviť zápalové alebo celkové ochorenia. V endemických oblastiach je dôležité vykonať serologické testy (napr. toxoplazmóza, kokcidiomykóza a i.). Pri klinickom vyšetrení zvieraťa je v prvom rade zreteľná intenzívna lakrimácia, blefarospazmus a fotofóbia. Tieto príznaky svedčia o rôznom stupni očných problémov, ktoré však nie sú špecifické pre uveitídu. Sú však dôležité z anamnestického hľadiska na stanovenie doby pretrvávania očných problémov.


89

Liečba Pokiaľ sú príčinou uveitídy baktérie (napr. po penetrujúcich poraneniach), je potrebná aplikácia vhodných antibiotík v odporúčanom dávkovaní. Pri šošovkou indukovanej uveitíde je potrebné nasadiť protizápalovú terapiu (nesteroidné antiflogistiká alebo kortikosteroidy). Kontrola zápalu: a) kortikosteroidy – sú aplikované subkonjunktiválne, lokálne alebo celkovo. Kortikosteroidy inhibujú bunkami sprostredkovanú imunitnú reakciu, znižujú produkciu protilátok, stabilizujú lyzozomálne membrány a redukujú uvoľňovanie intracelulárnych proteolytických enzýmov. Aplikácia kortikosteroidov je kontraindikovaná v prípadoch výskytu vredov rohovky; pokiaľ sa však jedná o neinfikovaný vred, je vhodná len ich celková aplikácia. Kortikosteroidy sa taktiež neodporúča aplikovať pri bakteriálnych a plesňových ochoreniach oka. Ďalším ochorením, pri ktorom je celková aplikácia kortikosteroidov je diabetes mellitus; opatrne je potrebné postupovať aj pri lokálnej aplikácii. b) nesteroidné antiflogistiká (NSAID) – prostaglandíny spôsobujú pri uveitíde uvoľňovanie proteínov z ciev uveálneho traktu. Inhibíciou produkcie prostaglandínov dochádza k redukcii uvoľňovania proteínov, zníženiu množstva protilátok prítomných pri imunologickej reakcii a k zníženiu produkcie fibrínu, ktorý môže spôsobiť vznik synechií.24 Lokálne sa nesteroidné antiflogistiká môžu aplikovať samostatne alebo v kombinácii s kortikosteroidmi. Flubiprofen (0,03% roztok) sa aplikuje lokálne najmä ako prevencia intraoperatívnej miózy. Flubiprofen môže predĺžiť hojenie rohovky, avšak v porovnaní s kortikosteroidmi nepodnecuje aktiváciu kolagenázy. Flubiprofen je kontraindikovaný u zvierat s herpetickou keratitídou. Nesteroidné antiflogistiká sa aplikujú samostatne alebo celkovo spolu s kortikosteroidmi. Pri tejto kombinácii steoidov a nesteroidov je potrebné dôkladne chrániť gastrointestinálny trakt, pretože riziko krvácania je oveľa väčšie. c) cykloplegiká – častejšie ako mydriatiká, sa aplikujú za účelom dilatácia pupily, redukcie synechií a na uvoľnenie bolestivého spazmu ciliárneho telesa. Pokiaľ je mydriáza nedostatočná, aplikuje sa kombinácia 1% atropínu (2 – 3 x denne) a 10% fenylnefrínu (2 – 3× denne). d) imunosupresíva – imunosupresívum azathioprín sa zvyčajne aplikuje pri komplikovanej uveitíde, nereagujúcej na iný typ terapie. Jeho najčastejšie použitie je pri uveodermatologickom syndróme. Odporúčaná počiatočná dávka je 2 mg/kg/deň po dobu 3 – 5 dní, ďalej sa pokračuje v dávke 1 mg/kg. Opatera

• Pred a po ošetrovaní potkana si vždy poriadne umyte ruky, aby ste zabránili rozširovaniu infekcie do oka, ktoré nie je postihnuté, alebo na oči iného potkana v klietke.

• Ak je postihnuté len jedno oko, podľa potreby z neho utierajte výtok, aby ste zabránili prenosu infekcie do zdravého oka. • Vždy čistite oko smerom z vnútorného rohu oka von, aby ste zabránili znovu zavedeniu infekcie do oka. • Vždy používajte čisté vatové tampóny, ak používate látku, pred ďalším použitím ju poriadne vyperte. • Použite len medikamenty, ktoré určil veterinár a len po dobu, ktorú vám doporučil. • Ak sa stav zvieraťa nezlepšuje alebo sa naopak zhoršuje, kontaktujte veterinára.

V prípade chirurgického zákroku:

• Počas rekonvalescencie je potrebné mať potkana oddeleného od ostatných, vo vlastnej klietke. • Zabezpečte potkanovi čistú podstieľku, meňte ju v klietke denne podľa potreby aj niekoľko razy. Pri pooperačných

stavoch nie je vhodná prašná podstieľka, najlepšie sú papierové utierky alebo staré kusy odevu. • V prípade potreby zabezpečte potkanovi teplé prostredie, napríklad tým, že do klietky umiestnite fľašu s teplou vodou

alebo vyhrievanú podušku (pozor na prehriate a následnú dehydratáciu). • Podávajte mu lieky proti bolesti, ak je to potrebné.

8.4.2. Šedý zákal (katarakt) Definícia

Degeneratívna zmena šošovky oka, ktorá vedie ku strate zraku. Môže sa prejaviť po prekonaní traumy, zápalu, systémového ochorenia alebo je dôsledkom starnutia potkana. Klinické príznaky

• Môže byť viditeľné ako biela bodka na zreničke. • Tak isto sa môže objaviť sivé alebo bledomliečne zafarbenie zreničky (prípadne oboch).

Diagnostikovanie Kým je zákal malý, dá sa diagnostikovať pomocou oftalmoskopu. Pri väčších škvrnách je ľahké ich rozoznať voľným okom. Liečba Potkan, ktorého oko je postihnuté šedým zákalom, sa veľmi ľahko a rýchlo adaptuje (hlavne vďaka tomu, že tak či tak má slabý zrak, ale má veľmi dobrý čuch a sluch). Liečba sa môže zamerať na korekcie zásadných problémov, ak je to možné. Opatera

• Zabezpečte potkanovi bezpečné prostredie a zredukujte na minimum riziko poranení a pádov. • Snažte sa zaistiť, aby si potkan zvykol na svoju klietku a rozmiestnenie zariadenia, uľahčí mu to pohyb po nej. Vyhnite sa

premiestňovaniu zariadenia, potkanovi to značne sťaží situáciu. • Napájačku s vodou a misku s jedlom dávajte vždy na to isté miesto.


90

8.4.3. Zápal spojiviek Definícia

Zápal alebo infekcia oka a jeho okolia. Môže byť spôsobený bakteriálnou infekciou (napríklad Pasteurella pneumotropica, Streptococcus pneumonia), alebo vírusovým ochorením ako SDA (saliodacryoadenitis). Okrem toho môže byť vyvolaný podráždením pochádzajúcim z environmentu potkana (napríklad vysoká koncentrácia amoniaku, ktorý sa uvoľňuje z moču v klietke alebo teráriu, prach alebo chemikálie v niektorých druhoch podstieľky, zvyšky čistiacich prostriedkov alebo tiež umiestnenie klietky tam, kde majiteľ potkana zvykne fajčiť), alebo tým, že si potkan oko často škriabe. Rovnako je známe, že jedince, ktoré sú staršie alebo ktoré majú zníženú imunitu, sú náchylnejšie na akékoľvek ochorenie, teda aj na zápal spojiviek.

Klinické príznaky

• Časté žmurkanie, zvýšené množstvo porfyrínu v okolí očí. • Tvorba „kôry“ v okolí očí spôsobená zápalovým výtokom. • Môžete tiež vidieť opuch viečka alebo okolia oka a začervenanie tkaniva.

Diagnostikovanie Sledujte vývin choroby, životné prostredie potkana a styk s každým novým jedincom, ktorý sa objaví v jeho okolí. Pri určovaní toho, či ide o bakteriálne alebo vírusové ochorenie je dobré odobrať vzorku výtoku a analyzovať ju. Liečba V prípade výtoku opatrne umyte potkanovi oko destilovanou vodou. Tak isto môžete potkanovi dať na 5 – 10 minút na postihnuté oko teplý obklad (vhodné opakovať 2 – 3 razy do dňa).Ak si potkan oko škriabe, zmiernite svrbenie tým, že na oko priložíte studený obklad. Aplikujte lokálnu oftalmologickú antibiotickú masť alebo kvapky podľa pokynov veterinára. Ak sa objavil zápal alebo je podozrenie na alergén, aplikujte oftalmologickú antibiotickú masť alebo kvapky s obsahom steroidov ako napríklad hydrokortison alebo dexametason. Ak sa objaví absces, veterinár sa môže pokúsiť ho otvoriť a vytlačiť. Kortikosteroidy alebo oftalmologické masti s obsahom steroidov by sa nemali použiť v prípade, že je prítomný absces. Opatera

• Pred a po čistení oka si vždy umyte ruky, aby ste zabránili šíreniu infekcie do zdravého oka alebo prenosu choroby na ďalšieho potkana.

• Keď čistíte oko, vždy ho ošetrujte z vnútornej strany smerom von, aby ste zabránili znovu zavedeniu infekcie do oka. • Ak je postihnuté len jedno oko, zabezpečte jeho čistenie tak, aby sa žiaden výtok nedostal na zdravé oko. • Ak čistíte oko vatovým tampónom, nikdy nepoužívajte obe strany toho istého tampónu. • Ak použijete kus látky, pred každým opätovným použitím ho poriadne vyčistite a nečistite oko oboma stranami látky. • Používajte len medikamenty, ktoré vám predpísal veterinár, a len po dobu, ktorú určil. • Ak sa stav potkana nezlepšuje, kontaktujte veterinára.

8.4.4. Zelený zákal (glaukóm) Definícia

Neprimeraný nárast vnútorného očného tlaku, ktorého výsledkom je atrofia očného nervu a oslepnutie. Nárast tlaku môže byť spôsobený napríklad rastom nádoru, alebo ako sprievodné ochorenie cukrovky, neoplázie, zápalu alebo poškodenia oka. Klinické príznaky

• Obyčajne má rýchly začiatok. • Časté žmurkanie spojené s bolesťou, mierny opuch alebo vypúlenie oka. • Hmlistá alebo nepriehľadná rohovka. • Výtok z oka (vodnaté oko). • Prítomnosť zápalu spojiviek, intraokulárneho zápalu a/alebo dilatovaná zrenička.

Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia a presvedčte sa, že sa toto ochorenie nevyskytlo v chove, z ktorého beriete svojho potkaníka. Uľahčí Vám to liečbu glaukómu a toho, čo ho spôsobilo. Diagnostikovanie je možné prostredníctvom oftalmoskopu, ktorým sa vyšetrí očný nerv. Môžete si všimnúť zmenšenie prekrvenia sietnice. Na zistenie vnútorného tlaku v oku je možné použiť tonometriu. Normálny tlak je u potkanov 21 až 26. Liečba Pri liečbe glaukómu je možné použiť nasledovné medikamety: Trithalmic/Cortisone – očná masť, ktorá sa aplikuje na postihnuté oko (alebo obe oči) jeden raz denne. Okrem toho možno použiť Pilocarpine Opthalmic roztok 1%, ktorý sa kvapká do postihnutého oka dva razy denne v primeranom množstve. V prípade, že je glaukóm spojený s intraokulárnym zápalovým ochorením, používajú sa kortikosteroidy ako prednison alebo dexamethoson. Ak sa toto ochorenie neobjaví, je možné okrem masti použiť aspirin alebo ibuprofen. V prípade neustupujúceho opuchu a veľkej bolesti môže veterinár navrhnúť chirurgické odstránenie oka. V tomto prípade sa počas pooperačnej starostlivosti odporúča podávať potkanovi proti bolesti prvých 24 hodín Butorphanol alebo Buprenorphine.


91

Opatera • Zabezpečte potkanovi bezpečné prostredie. Aby sa vyhol pádom z výšky, poschodia v klietke dajte do minimálnej výšky. • Po čistení klietky vždy dávajte zariadenie na to isté miesto, aby potkan bol na jeho rozmiestnenie zvyknutý a

nedochádzalo k zbytočným zraneniam. • Rovnako krmivo a vodu vždy umiestňujte na to isté miesto a najlepšie tam, kde potkan ľahko dočiahne.

V prípade potreby zabezpečte pooperačnú starostlivosť : • Potkan by mal byť oddelený od ostatných, v samostatnej klietke alebo prepravke. • Denne vymieňajte podstieľku v klietke, podľa potreby aj viac razy. Najvhodnejšou podstieľkou sú v tomto prípade

papierové servítky alebo staré tričko, ktoré potkana nijako neobmedzujú, nepichajú a sú pohodlné. Vyhnite sa prašnej podstieľke alebo podstieľke, ktorá obsahuje fenoly a iné škodliviny.

• Zabezpečte potkanovi teplo napríklad tým, že mu do klietky dáte fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku (pozor na prehriatie).

• Poskytnite potkanovi potrebné lieky proti bolesti. • Počas obdobia zotavovanie mu podávajte vysokokalorické jedlá a potravinové doplnky. • V čase zotavovania pozorne sledujte príjem tekutín a môžete mu do vody primiešať napríklad glukózu alebo vitamínové

doplnky. • Akonáhle si všimnete zápal, opuch alebo zvýšenie bolestivosti miesta rezu, ihneď kontaktujte veterinára.

8.5. Choroby reprodukčného systému 8.5.1. Mastitída

Definícia Infekčný zápal prsného tkaniva. Spôsobujú ho hlavne baktérie, ktoré sa dostanú do drobných raniek na prsníkoch

spôsobených cicajúcimi mláďatami. Najčastejšie sa stretávame s organizmami ako Staphylococci, Alpha Hemolytic Streptococcus, a E.Coli. Klinické príznaky

• Opuch alebo hrudkovitý vzhľad v oblasti mliečnych žliaz v dobe kojenia. • Na dotyk je táto oblasť teplá a veľmi bolestivá. • Znížená chuť do jedla. • Hrbenie sa. • Samička nedovolí mláďatkám cicať mlieko, pretože jej to spôsobuje bolesť.

Diagnostikovanie

Sledujte správanie kojacej samice a v prípade podozrenia sa pokúste o palpačné vyšetrenie (prehmatanie). V prípade podozrenia je potrebné urobiť vyšetrenie mlieka, ktoré sa hromadí v mliečnej žľaze, aby veterinár mohol nasadiť správnu liečbu. Liečba Možné je použiť širokospektrálne antibiotiká ako Enrofloxacin, Chloramfenikol, alebo Tetracyklín. Poznámka: ak ešte mláďatá neboli odstavené, neodporúča sa použiť chloramfenikol ani tetracyklín. Ak sa objaví absces, veterinár môže zvážiť liečbu pomocou Trimethoprim Sulfa.Samičke prikladajte na postihnuté miesto štyri razy denne teplé obklady, aby ste podporili odtekanie tekutiny a zmenšili tak opuch. V prípade objavenia sa abscesu je potrebné umožniť hnisu vytekať, prípadne ho môže veterinár vytlačiť. Dbajte na čistotu hniezda a ranku pravidelne dezinfikujte. Opatera

• Zabezpečte v klietke čisté prostredie. • Denne meňte podstieľku, podľa potreby aj niekoľko razy. Použite mäkkú a bezprašnú podstieľku (staré tričká, toaletný

papier, papierové utierky apod). • Pred tým, než budete samicu chytať, umyte si poriadne ruky. Umyte si ich tiež po ošetrení. • Zabezpečte dostatočne teplé prostredie, použitím fľaše s teplou vodou alebo termoforom (pozor na dehydratáciu). • Počas kojenia a zotavovania sa podávajte samici dostatok tekutín a vysokokalorické jedlá (je dôležité hlavne aby mala

dostatok bielkovín). • Kontaktujte veterinára pri akýchkoľvek príznakoch zápalu, opuchu, bolesti, alebo ak si všimnete výrazný úbytok na váhe,

zmenu v správaní či letargiu.

8.5.2. Parafimóza Definícia Parafimóza sa objavuje v prípade, že predkožka je uväznená za žaluďom a nie je schopná sa do svojej pôvodnej pozície vrátiť prirodzenou cestou. Žaluď ostáva odkrytý. Môže byť výsledkom fimózy (neschopnosti preťahovať predkožku cez penis), poranenia, infekcie alebo dedičných porúch (krátka predkožka a dlhý penis). Výnimočne môže byť spôsobená aj hladovaním a dehydratáciou.


92

Klinické príznaky • Penis trčí von z predkožkového vaku. Tak isto sa môže objaviť opuch a zápal žaluďa. • Časť pokožky, ktorá je za hlavou penisu môže byť tiež opuchnutá a napnutá. • Potkan si priam zúrivo oblizuje penis. • Potkan prejavuje známky precitlivenosti a bolesti v prípade, že sa postihnutej časti dotkne (alebo ak dôjde k dotyku

s čímkoľvek v jeho prostredí). • Začervenanie až sčernenie tkaniva. • Ťažkosti s močením.

Ďalšími príčinami môžu byť:

• Nedostatočná hygiena • Chemické podráždenie (mydlo, šampón) • Nekróza • Bakteriálna infekcia • Obezita • Diabetes

Diagnostikovanie Je potrebné zistiť, za akých podmienok ku parafimóze došlo. Dôležité je aj to, aby veterinár poriadne penis a predkožku prezrel, aj ručne. Penis sa môže javiť ako začervenaná guľa mäsa. Parafimózu by ste si nemali pliesť s erekciou bez ejakulácie ani s fimózou (zúžená predkožka, ktorá zachytí penis vo vnútri a nedovolí mu dostať sa cez ňu von). Liečba – vykoná ju veterinár V každom prípade je potrebné vrátiť penis do jeho prirodzenej pozície vo vnútri predkožkového vaku. Ak ju spozorujete včas, ešte pred objavením sa edému, parafimóza môže byť odstránená bez invazívnejšieho zákroku. Neinvazívne liečebné metódy – vykoná veterinár

• Na penis aplikujte antibiotickú masť, ktorá ho pomôže jemne vložiť späť, zabráni tkanivu, aby sa vysúšalo a pomôže udržať prípadnú infekciu pod kontrolou.

• Ďalšou možnosťou je jemne povytiahnuť penis, natrieť ho lubrikantom a vrátiť ho opatrne do predkožkového vaku.

Na redukciu opuchu: • Na penis prikladajte v krátkych intervaloch vrecko s ľadom. • Aplikujte steroidný krém.

Invazívna liečba – vykoná veterinár Pri vážnom alebo opakujúcom sa prípade parafimózy môže byť nutný chirurgický zákrok – prerezanie predkožky, aby sa zväčšil jej otvor. Veterinár tento zákrok vykoná na uspatom zvierati. Pomoc pri bolestiach:

• Manipuláciu s penisom môže uľahčiť aplikácia lidokaínového gélu. • Ak je to potrebné, veterinár pichne potkanovi injekciu proti bolesti. • Pri menších bolestiach je možné použiť lieky proti bolesti určené pre deti. Tieto zároveň zmenšujú zápal.

Sprievodná liečba:

• Aplikujte kortikosteroidnú masť. • Podávajte predpísané antimikrobiotiká.

Opatera

• • V prípade invazívneho chirurgického zákroku udržujte postihnuté miesto v čistote, aby sa do rany nedostala infekcia. • • V prípade potreby podávajte potkanovi predpísané lieky proti bolesti. • Aby ste sa vyhli zbytočnému dráždeniu postihnutého miesta, potkan by mal mať jemnú podstieľku, napríklad papierové

vreckovky, kuchynské papierové utierky, staré tričká alebo jemný toaletný papier. • Pokúste sa mu zabrániť, aby si dotknuté miesto čistil. • Udržujte jeho prostredie v čistote. • Podľa pokynov mu podávajte antimikrobiotiká. • Kontrolujte koľko zje a monitorujte mu váhu

V prípade akéhokoľvek z nasledujúcich príznakov navštívte ihneď veterinára:

• Sťažené alebo nedostatočné močenie. • Nízka alebo vysoká teplota. • Návrat príznakov ochorenia. • Krvácanie z penisu alebo predkožky. • Krv v moči.


93

• Výtok z penisu alebo predkožky. • Opuch v oblasti slabín. • Iné príznaky ochorenia.

8.6. Choroby srdca

8.6.1. Kardiomyopatia Definícia Ide o akékoľvek štrukturálne alebo funkčné abnormality srdcových komôr, ktorých dôsledkom sú dysfunkcie srdcovej činnosti alebo zväčšenia komôr. Môže byť výsledkom viacerých chorobných procesov (nádory, degeneratívne zápalové procesy, toxíny, metabolické poruchy), spôsobiť ju môžu rôzne bakteriálne, virózne alebo parazitické infekcie. S touto chorobou sa stretávame skôr u samcov, než u samíc. Klinické príznaky Dilatačná kardiomyopatia Klinické príznaky sú podobné ako pri zlyhaní srdcovej činnosti (podrobnejšie v ďalšom článku):

• rýchla únava • je možné počuť suchý kašeľ, bronchiálne sipenie, alebo vlhké dlhé zvuky, ktoré zhoršujú dýchanie • tak isto môžete pozorovať nafúknutie brucha (čo ale nie je u potkanov až tak bežný príznak) • opuchy končatín a chodidiel spôsobené hromadením tekutín • nechuť do jedla; môže sa stať, že potkan bude mať chuť do jedla, ale zje len veľmi málo alebo nezje vôbec nič • Postupné ubúdanie váhy • Môžu sa objaviť príznaky dehydratácie (pokožka sa do normálnej pozície vracia veľmi pomaly, keď ju jemne stlačíte

dvoma prstami a vytiahnete dohora) Hypertrofická kardiomyopatia Klinické príznaky tohto druhu kardiomyopatie môžu byť tak jemné, že spočiatku sa môže ochorenie javiť ako asymptomatické, avšak postupom času sa prejavujú hlavne tieto príznaky (niektoré aj s niekoľkotýždňovými prestávkami): 1. Pády, ktoré nie sú vyvolané bitkami ani skákaním. Potkan sa môže uložiť spať a po chvíli vypadne z hniezda alebo iného miesta na spanie (je to známe ako „omdlenie“, ktoré môže súvisieť so srdečnou arytmiou) 2. Nevysvetliteľné opuchliny chodidiel ako keby bol potkaník zranený. Okrem toho to môžu byť aj tieto:

• Veľmi rýchla únava, neochota pohybovať sa, snaha mať stále privreté oči • Ťažké dýchanie ( javí sa používaním abdominálnych svalov, aby sa potkanovi ľahšie dýchalo) • môže sa objaviť čiastočné ochrnutie zadných končatín v súvislosti s trombózou (prechodom malých krvných zrazenín

žilkami) • Úbytok na váhe

Napriek tomu, že je postupný úbytok na váhe sprievodným javom oboch druhov kardiomyopatie, chovateľ si ho i pri pravidelnom vážení potkana nemusí všimnúť, pretože nie je tak drastický a zjavný ako pri iných druhoch ochorenia. Tak ako u ľudí aj u potkanov sa toto ochorenie môže javiť ako ochorenie dýchacích ciest, avšak ak sa potkan nelieči, rýchlo umiera. Diagnostikovanie Sledujte vývin. Majiteľ si môže všimnúť postupný úbytok na váhe alebo nafúknutie brucha. Pri prvom náznaku straty váhy ju treba ďalej dôsledne sledovať, no rovnako treba venovať pozornosť aj priberaniu. Na kontrolu veľkosti a tvaru srdca, ako aj na zväčšenie srdcových komôr, je možné použiť vyšetrenie pomocou RTG alebo CT, prípadne sonografiu. Prvé príznaky ochorenia sa nemusia vždy prejaviť aj na tvare a veľkosti srdca. Neskoršie zase reflektujú vzrast kardiotoratického podielu. RTG hrudníka môže, ale aj nemusí ukázať zväčšenie alebo zmenu tvaru srdca. Najhoršie viditeľné sú tieto zmeny v prípade, že potkaník ma pľúcny edém alebo pľúcnu efúziu. Laboratórne vyšetrenia môžu ukázať zníženú hladinu sodíka, ktorá poukazuje na hyponatrémiu spojenú so zadržiavaním vody v tele. Rozborom krvi je tiež možné zistiť zvýšenú hladinu keratínov. Liečba Dilatačná kardiomyopatia:

• Lasix (diuretikum) • Digoxin/Cardoxin • Enalapril (alebo podobný ACE inhibítor) • Atenolol (alebo podobný beta blokátor) • Aspirin (prevencia tvorby krvných zrazenín). • V prípade veterinárom identifikovanej dehydratácie treba zvážiť orálne alebo IV podanie tekutín (cez žily v chvoste), ak

ide o dlhodobé preťaženie srdca • Aminofylín môže pomôcť pri dýchaní


94

Hypertrofická kardiomyopatia: • Atenolol (alebo podobný beta blokátor) • Aspirin • Lasix (použite v prípade, že sa objavia príznaky zlyhania srdca a preťaženie) • Enalapril (použite ho len ak sa objavia symptómy zlyhania srdca)

Vhodná je tiež diéta zameraná na stravu s nízkym obsahom sodíka. Opatera Zabezpečte potkanovi jednoposchodovú klietku, aby sa nemusel zbytočne namáhať pri lezení a skákaní. Zabezpečte mu dostatok vody a jedla a umiestnite ho na ľahko dosiahnuteľné miesto. Poskytnite mu adekvátnu výživu a prípadne aj výživové doplnky. Monitorujte jeho váhu, ktorá odráža zadržiavanie tekutín v tele. Monitorujte, či nie je potkan dehydrovaný jednoduchým testom. Stlačte dvoma prstami jemne kúsok kože a potiahnite dohora. U dehydrovaných zvierat sa pokožka vracia do pôvodnej pozície veľmi pomaly. Za normálnych okolností trvá jej vrátenie do pôvodného stavu 1–2 sekundy. Sledujte pôsobenie medikamentov a presvedčte sa, že naozaj dochádza k zlepšeniu. Lieky sa musia prispôsobovať vždy momentálnemu stavu zvieraťa. Ak by ste mali pocit, že sa stav vášho potkana zhoršuje, ihneď navštívte veterinára.

8.6.2. Zlyhanie srdcovej činnosti Definícia Stav, kedy srdce prestane zabezpečovať pumpovanie a cirkulovanie krvi v obehu. Obyčajne nastáva po zlyhaní ľavej alebo pravej srdcovej komory, prípadne oboch. Ich zlyhanie má za následok to, že sa krv vracia späť a preťažuje pľúca, pečeň, brucho a dolné končatiny. Môže byť výsledkom arytmie, kardiomyiopatie, infekcie, porúch srdcovej chlopne, nádorov. Nedá sa vyliečiť, srdce už ostane postihnuté, ale správnou liečbou a opaterou dokážete potkanovi zabezpečiť kvalitný život. Klinické príznaky

• Rýchla únava, potkan spí viac ako obyčajne, nie je aktívny • Slabosť zadných končatín, ktorá nesúvisí s artritídou alebo neurologickými problémami • Suchý kašeľ, sťažené dýchanie. Občas si môže podopierať hlavu, aby sa mu ľahšie dýchalo. • Zväčšenie brucha a/alebo opuchnutie končatín, prípadne nárast váhy v dôsledku zadržiavania vody v tele. Zväčšenie

brucha a opuch nôh nie je u potkanov bežným príznakom. • Malý alebo žiaden apetít • Teplotné výkyvy spôsobené zlou cirkuláciou krvi • Sliznica sfarbená do modra (potkan je cyanotický v dôsledku zlého okysličovania krvi). Toto je však obyčajne už neskorí

signál. • Nepokojné správanie sprevádzané čoraz ťažším dýchaním (potkan ani chvíľu neposedí a neostane na jednom mieste). • Hustý koncentrovaný moč v malom množstve.

Diagnostikovanie Pri podozrení na akékoľvek poškodenie srdca môže pomôcť RTG, CT, alebo ultrazvuk, na ktorom bude vidieť veľkosť a tvar srdca a jeho činnosť. Prvé príznaky ochorenia srdca sa tu však objaviť nemusia. Neskôr si môžeme všimnúť vzrast kardiotoratického pomeru. Na RTG snímke môže byť kvôli prítomnosti hrudnej efúzie alebo poškodenia pľúc ťažké adekvátne určiť zväčšenie srdca. V dôsledku hromadenia vody v tele sa v laboratórnych výsledkoch objaví hyponatrémia (znížená krvná hladina sodíka). Krvný obraz môže odhaliť zvýšené kreatíny a BUN (blood urea nitrogen).Výsledky vyšetrenia moču môžu odhaliť nerovnosti v metabolizme (alkalózu alebo acidózu). Odchýlky od bežnej váhy potkana zase upozornia na zadržiavanie vody v tele. Liečenie

• Lasix (diuretikum). Môže sa použiť ako pomôcka na diagnostikovanie (má rýchlejší účinok než enalapril) • Enalapril (alebo podobný ACE inhibítor). Tiež sa môže použiť ako pomôcka pri diagnostikovaní. (výsledky sa dostavia

tretí deň.) • Atenolol (alebo podobný beta blokátor) • Digoxin/Cardoxin u dilatačnej kardiomyopatie.

(Poznámka: v prípade podozrenia na hypertrofickú kardiomyopatiu ho používajte veľmi opatrne.) Tiež bude možno potrebné zabezpečiť potkanovi dostatok kyslíka. Odporúča sa diéta s nízkym obsahom soli. Ošetrovanie

• Zabezpečte jednoposchodovú klietku, v ktorej sa bez šplhania a lozenia dostane všade, kde bude potrebovať. • Zaistite mu v klietke jedlo a pitie na ľahko dostupnom mieste. • Monitorujte nárast váhy, ktorý indikuje zadržiavanie vody v tele. • Vyvarujte sa extrémnym zmenám prostredia (hlavne teploty), ktoré zvýšia činnosť srdca. • Monitorujte efektivitu liečby, aby ste sa uistili, že je účinná. Ako bude choroba postupovať, je pravdepodobné, že sa

dávky liekov zmenia. Ak si všimnete, že aj napriek podávaným liekom sa stav potkana zhoršuje, ihneď navštívte veterinára.

• Zabezpečte adekvátnu výživu. Táto by mala obsahovať napríklad doplnky ako ko-enzým Q10 (10–30 mg/day), L-karnitín (25 mg/day), a taurín (50 mg/day) .


95

8.7. Choroby tráviaceho traktu

8.7.1. Diabetes melitus

8.7.1.1. Základné údaje o cukrovke

Čo je diabetes mellitus? Diabetes mellitus je možné charakterizovať ako ochorenie, pri ktorom je hladina cukru v krvi permanentne zvýšená nad normálne hodnoty. Toto zvýšenie je spôsobené neschopnosťou organizmu využívať cukry a iné sacharidy zo stravy, pretože v tele buď nie je dostatok inzulínu, ktorý sa u zdravého potkana tvorí v slinivke brušnej (pankreas, podžalúdková žľaza), alebo cieľové orgány nie sú schopné inzulín využívať. Prečo diabetes mellitus vzniká? Príčin vzniku cukrovky môže byť niekoľko. Medzi najčastejšie patria tieto:

• chronická pankreatitída (zápal podžalúdkovej žľazy) • niektoré lieky, najmä kortikosteroidy • zvýšená produkcia niektorých hormónov, ktoré zvyšujú hladinu cukru v krvi, napríklad rastového hormónu • autoimúnny proces, pri ktorom sa vytvoria proti beta-bunkám pankreasu protilátky a výsledkom je potom úplne alebo

čiastočné zastavenie tvorby inzulínu • genetika

V dôsledku týchto faktorov telo potkana buď prestane inzulín úplne vyrábať, alebo ho nevyužíva správne. V oboch prípadoch sa v krvi začne hromadiť glukóza, ktorá sa nedostáva následne do buniek a telo stráca veľký zdroj energie. Navyše, ak hladina glukózy v krvi ostáva stále zvýšená, nasledujú spravidla veľmi vážne zdravotné problémy. Typy cukrovky Typ 1 – zvyčajne sa vyskytuje u mláďat a mladých potkanov, väčšinou u samcov. Telo produkuje buď veľmi málo inzulínu, alebo vôbec nie je schopné ho produkovať. Deficit inzulínu je spôsobený tým, že bunky Langerhansových ostrovčekov v pankrease atrofujú a nevytvárajú inzulín. Pacient musí inzulín dostávať dodatočne. Môže byť dedičná, prenáša sa z matky na syna. Typ 2 – vyskytuje sa u starších potkanov a jeho príčinou býva inzulínová rezistencia. Ide o stav, kedy telo potkana produkuje síce dostatočné množstvo inzulínu, niekedy až zvýšené, ale cieľové orgány alebo bunky nie sú schopné ho využívať prípadne inzulín nie je dostatočne účinný. Pacientom s týmto typom cukrovky obvykle stačí upraviť jedálny lístok, len málokedy je potrebné im podávať aj inzulín, ale nie je to pravidlom. Tehotenská cukrovka – porucha regulácie hladiny cukru v krvi počas tehotenstva u samice, u ktorej pred tým diabetes mellitus nebol diagnostikovaný. Aj napriek tomu, že po pôrode sa opäť hladina cukru v krvi u samice upraví, táto samica má nábeh na cukrovku druhého typu v starobe. Hlavným následkom tehotenskej cukrovky sú väčšie plody. Veľké plody znamenajú komplikácie pri pôrode a ťažšie tehotenstvo. Príznaky ochorenia

• chorobný smäd (polydipsia) • trvalý pocit hladu (polyfágia) • časté močenie (polyúria) • aj napriek zvýšenému príjmu potravy potkan chudne • únava • v ťažkých prípadoch potkan môže upadnúť do diabetickej kómy s veľmi vysokými hladinami cukru

8.7.1.2. Glykémia a glykemický index

Čo je to glykémia? Je to koncentrácia (hladina) glukózy v krvi potkana alebo v krvnom sére. Stálosť tejto koncentrácie je daná závislosťou množstva orgánov na glukóze, hlavne mozgu, pre ktorý je cukor jediným zdrojom energie a výživy. Na riadení koncentrácie hladiny cukru v krvi sa podieľajú hormóny a autoregulačné a nervové vplyvy. Hladinu glykémie môžete potkanovi odmerať buď pomocou glukomeru (v domácich podmienkach) alebo laboratórne (meranie je presnejšie). Aká je normálna hladina glykémie u zdravého potkana? U zdravého potkana je glykémia v rozmedzí 2,8–7,5 mmol/l Hormonálna regulácia glykémie Hormonálna regulácia koncentrácie glukózy v krvi je najdôležitejším regulátorom glykémie vôbec. Pritom najpotrebnejším a nevyhnutným hormónom v tomto procese je práve inzulín, ktorý glykémiu znižuje. Naproti tomu glaukón, glukokortikoidy, adrenalín, rastový hormón či kortizol glykémiu zvyšujú. (Adrenalín je stresový hormón a ak je zviera v strese, automaticky jeho telo vyhodnotí situáciu ako energeticky náročnú a snaží sa všetkým orgánom zabezpečiť dostatok energie.) Autoregulácia glykémie Tu hlavnými činiteľmi sú hyperglykémia, ktorá podporuje odsun glukózy do tkanív a blokuje produkciu glukózy v pečeni a obličkách, a potom hypoglykémia, ktorá má presne opačný účinok ako hyperglykémia.


96

Regulácia na základe nervových vplyvov Mozgu dodáva všetky potrebné informácie o hladine glukózy v krvi prostredníctvom vegetatívnych nervov, ktoré podnecujú hormonálne odpovede, centrálna nervová sústava. Čo je to glykemický index? GI sa dá definovať ako plocha pod krivkou dvoch glykémií v priebehu dvoch hodín po požití konkrétnej potraviny. Vyjadriť sa dá ako percento plochy pod krivkou po požití rovnakého množstva sacharidov vo forme čistej glukózy. Z uvedeného teda vyplýva, že glukóza má GI 100 a všetky potraviny s nižším GI spôsobujú pomalšie vstrebávanie glukózy z potravy do krvi a potraviny s vyšším GI ako 100 zase naopak spôsobujú rýchlejšie vstrebávanie glukózy z potravy do krvi. Zjednodušene povedané, potraviny s nižším GI sú pre telo menej škodlivé, nezaťažujú ho veľkými výkyvmi hladiny cukru v krvi a dokáže z nich ľahšie získať a využiť glukózu.Miera vzostupu glykémie závisí na obsahu vlákniny v potrave (keďže ovocie obsahuje veľa vlákniny, má obvykle nízky GI), na absolútnom množstve požitých sacharidov (čím viac potravy do žalúdka dostanete, tým rýchlejšie sa telo snaží dostať ho zo žalúdka preč), skladbe sacharidov (polysacharidy sa štiepia pomalšie ako oligo a monosacharidy) a tiež na podiele nutričných hodnôt v potrave (napríklad čokoláda má pomerne nízky GI, pretože obsahuje veľa tuku, a tuk v potravine znižuje jej GI).

8.7.1.3. Pár údajov o inzulíne

Čo je to inzulín? Inzulín je peptidový hormón produkovaný v podžalúdkovej žľaze – pankrease. Je to makromolekula na bielkovinovej báze a skladá sa z dvoch polypeptidických reťazcov. Dohromady majú 51 aminokyselín, z toho reťazec A obsahuje 21 a reťazec B obsahuje 30 aminokyselín. Umožňuje, aby sa glukóza z potravy dostala do vnútra bunky a tam bola premenená na energiu, čím reguluje hladinu cukru v krvi, a okrem toho umožňuje chemickú komunikáciu medzi bunkami. Vznik inzulínu Inzulín vzniká v tele v niekoľkých fázach, podľa dostupných zdrojov sú to nasledovné:

• fáza: vzniká pre-proinzulín v ribozómoch Langerhansových ostrovčekov • fáza: v endoplazmatickom retikule sa pre-proinzulín mení na proinzulín, ktorý je tvorený reťazcami A a B spojenými C-

peptidom (v angl. connection peptid) • fáza: proinzulín putuje do sekrečných granulí B-buniek, kde je v Golgiho aparáte rozštiepený na C-peptid a inzulín • fáza: inzulín sa zrazí s iónmi zinku (kvôli svojej nižšej rozpustnosti) a je skladovaný do času potreby v sekrečných

granulách B-buniek Vylučovanie inzulínu Vylučovanie inzulínu je riadené predovšetkým koncentráciou glukózy v krvi, ale i inými hormónmi (napr. adrenalínom). Glukóza a ostatné zložky jedla z neho vstrebané sú primárnymi stimulátormi vylučovania inzulínu. Príjem inzulínu V každej bunke prijímajúcej inzulín je geneticky zakódovaný inzulínový receptor, na ktorý sa môže prichytiť len molekula inzulínu a vstúpiť do bunky. Inzulín má priamy vplyv na energetický metabolizmus bunky. Orgány, ktoré najviac potrebujú inzulín:

• nervové bunky – glukóza je jediným zdrojom ich energie a výživy • svaly – aktivuje glukózové transportéry, tie vychytávajú glukózu a zásobujú svaly energiou • pečeň – zvyšuje príjem glukózy z krvi a podporuje tvorbu zásobného glykogénu; blokuje ketogenézu (vznik vnútorného

rozvratu metabolizmu) • tukové tkanivo – inzulín zvyšuje tvorbu tukov, čo je dôvod, prečo sa pri cukrovke II. typu stále priberá

Rezistencia voči inzulínu Svalové bunky sú pre telo zásobárňou energie vďaka tomu, že sa v nich skladuje cukor. Kým je potkan mladý, tento systém funguje dobre, vďaka zvýšenému pohybu a vysokému podielu biologickej stravy. Aj keď mu do stravy dávate veľa nebiologických zložiek, ktoré obsahujú uhľohydráty, dokáže sa s cukrom v tele vyrovnať. Vekom potkan lenivie, no dostáva zhruba rovnaké množstvo stravy, v ktorej sú biologické aj nebiologické zložky (napríklad dropsy alebo piškóty). Svalové bunky, ktoré sa vekom postupne naplnili cukrom, sa voči jeho ďalšiemu prijímaniu bránia tým, že znižujú počet receptorov citlivých na inzulín a tento nemá možnosť vstupu do buniek. Cukor sa nemá kde uskladniť a vzniká tzv. inzulínová rezistencia. Výsledkom tejto rezistencie je to, že pankreas začne produkovať inzulín v ešte väčšom množstve v snahe vyvolať u buniek odpoveď a uskladniť prebytočný cukor. Bohužiaľ, týmto procesom sa ešte viac zvyšuje hladina cukru v krvi a znižuje sa počet receptorov buniek citlivých na inzulín, takže aj napriek nadprodukcii inzulínu v pankrease nie je možné cukor v bunkách ukladať. Cukor je teda nasmerovaný do tukových buniek a keď sa naplnia aj tie, dostavuje sa stav známy ako diabetes mellitus II. typu. S ním idú ruka v ruke rôzne artritídy, srdcovo-cievne ochorenia a cholesterolové abnormality.

8.7.1.4. Akútne komplikácie cukrovky

Ketoacidóza S touto komplikáciou sa obvykle stretávame u cukrovky I. typu, menej častá je u cukrovky II. typu alebo u gestačnej cukrovky. Spôsobená je nedostatkom inzulínu a tvorbou kontraregulačne pôsobiacich hormónov (ide o hormóny, ktoré pôsobia proti inzulínu). Predstavuje ťažkú poruchu metabolizmu s rozvratom vnútorného prostredia a môže skončiť aj smrťou potkana.


97

Niekedy sa práve týmto spôsobom prejaví cukrovka I. typu. Charakteristická je zvýšenou hladinou krvného cukru (hyperglykémia), celkovým okyslením organizmu a zvýšenou tvorbou ketolátok. Najťažšie štádium je bezvedomie a nazýva sa diabetická kóma. Podstatou ketoacidózy je to, že v organizme chýba inzulín a v bunkách je nedostatok glukózy. Organizmus teda začína prednostne spaľovať tuky, pričom dochádza ku vzniku ketolátok, ktoré sú kyslé a narušujú prirodzené, mierne zásadité prostredie krvi. Takto sa naruší aj stabilita vnútorného prostredia organizmu. Príčiny vzniku:

• nedodržanie liečebného režimu, • rôzne úrazy, • operácie, • srdcovo-cievne ochorenia, • mozgovo-cievne ochorenia, • infekcie, • zápalové ochorenia.

U potkana sa prejavujú tieto príznaky:

• zvýšený pocit smädu, • celková slabosť, • strata hmotnosti, • kŕče v končatinách, • odvodnenie organizmu, • zrýchlená srdcová činnosť, • hlboké dýchanie do brucha, • acetónový zápach z úst • bezvedomie.

Liečba Liečbu tohto stavu môže vykonať LEN veterinár!

• okamžite vyhľadajte veterinára (ak nie je k dispozícii veterinár, ktorý obvykle vášho potkana lieči, informujte toho, ku ktorému sa dostanete, o cukrovke) – dopredu mu zavolajte, že prídete, aby ste s potkanom nemuseli čakať v čakárni

• veterinár sa pokúsi o znovu zavodnenie organizmu • nasadí inzulínovú liečbu • pokúsi sa o vyrovnanie kyslého prostredia v organizme a úpravu elektrolytického rozvratu

Hyperosmolárna kóma (Hyperglykemický hyperosmolárny neketotický stav – HHNS) Vyskytuje sa pri cukrovke II. typu a postihuje hlavne staršie potkany. U ľudí je úmrtnosť na túto komplikáciu pomerne vysoká, až na úrovni 30 – 50%, u potkanov sa tento údaj v dostupnej literatúre neuvádza. Podobne ako pri ketoacidóze, aj tu svoje zohráva nedostatok inzulínu a zvýšená produkcia kontraregulačných hormónov, ale na rozdiel od nej tu nie je prítomné celkové okyslenie organizmu, čo sa dá vysvetliť vyššou koncentráciou vlastného inzulínu vo vrátnicovej krvi u diabetikov II. typu. Toto bráni zvýšenej tvorbe ketolátok v pečeni. Príznaky

• vysoká hladina krvného cukru, • dehydratácia (často až akútne zlyhanie obličiek), • výrazne vysoká hladina sodíka v krvi, • výrazné zahustenie plazmy, • časté poruchy vedomia, • nie je prítomné okyslenie organizmu ako pri ketoacidóze.

Príčiny vzniku HHNS vyvolávajú najčastejšie stavy, ktoré potkanovi neumožňujú dostatočný príjem vody pri zvýšenom močení z narastajúcej hladiny krvného cukru. Liečba Okamžite vyhľadajte veterinára. Ak sa vám nepodarí prísť s potkanom k vášmu veterinárovi, informujte lekára o jeho zdravotnom stave a o tom, že trpí cukrovkou. Rovnako ako v predošlom prípade aj tu je dobré dopredu zavolať, aby ste s potkanom nemuseli čakať v čakárni. Liečba spočíva v opätovnom zavodnení organizmu pomocou fyziologického roztoku a ďalšie kroky sú rovnaké ako pri ketoacidóze. Laktátová acidóza Ide o výrazné okyslenie organizmu, ktoré je spôsobené zvýšeným nahromadením kyseliny mliečnej v organizme potkana. Je najnebezpečnejším vedľajším účinkom podávania metformínu, lieku, ktorý je určený na liečbu cukrovky II. typu. (Zlepšuje citlivosť tkanív na inzulín a tým zlepšuje inzulínovú rezistenciu.) Táto komplikácia je veľmi vzácna.


98

Príznaky • hlboké dýchanie • poruchy vedomia • dehydratácia

Liečba Okamžite vyhľadajte veterinára. Informujte ho o stave potkana a o tom, že trpí cukrovkou.

• opätovné zavodnenie • liečba inzulínom • podávanie prípravkov na korekciu kyslého prostredia v organizme

8.7.1.5. Chronické komplikácie pri cukrovke

Postihnutie malých ciev organizmu (diabetická mikroangiopatia- mikrovaskulárne komplikácie cukrovky) Prejavuje sa hlavne poškodením obličiek, očí a nervov (tu sa kombinuje cievna aj nervová neuropatia). Diabetická retinopatia čiže poškodenie očí je najčastejšou príčinou slepoty potkanov, ak netrpia inými očnými defektmi. Pritom riziko, že potkan v dôsledku cukrovky oslepne je cca desať násobné oproti potkanom bez cukrovky a choroba postihuje rôzne časti oka, najčastejšie sietnicu. Diabetická nefropatia čiže poškodenie obličiek, vzniká v priamej súvislosti s cukrovkou. V drobných obličkových cievach glomureloch sa pri tomto poškodení vyvíjajú špecifické zmeny. V dôsledku ich postihnutia sa potom zhoršuje filtračná schopnosť a v moči sa objavuje albumín a bielkoviny. Posledným štádiom je zlyhanie obličiek, ktoré je nezvratné. Diabetická neuropatia čiže poškodenie nervových buniek sa dá definovať ako difúzne a nezápalové poškodenie funkcie a štruktúry periférnych nervov (senzitívnych, vegetatívnych a motorických). Najčastejšie sa vyskytuje tzv. distálna senzomotorická neuropatia, postihnutie nervov končatín. Začína od končekov prstov najskôr na zadných končatinách a potom na predných. Najzávažnejšou komplikáciou je vznik tzv. diabetickej nohy (chorobné zmeny, ktoré postihujú tkanivá na nohe pod členkom). Postihnutie veľkých ciev pri cukrovke (diabetická makroangiopatia-makrovaskulárne, srdcovo-cievne komplikácie cukrovky) Ide o aterosklerotické zmeny na veľkých a stredných tepnách potkanov postihnutých cukrovkou (kôrnatenie tepien). Ochorenia spôsobené aterosklerózou sú zároveň najčastejšou príčinou úmrtí. Prevláda postihnutie koronárnych srdcových tepien (ischemická choroba srdca), mozgových tepien ( cievne mozgové príhody) a tiež končatinových tepien (ischemická choroba dolných končatín), no nie je to pravidlom, postihnuté môžu byť ktorékoľvek veľké cievy v tele potkana. Hypoglykémia Charakteristika Vo všeobecnosti sa dá hypoglykémia charakterizovať ako pokles hladiny cukru v krvi pod hodnoty, ktoré sú znášané mozgovými bunkami. Táto komplikácia sa vyskytuje hlavne u potkanov, ktorí sú liečení podávaním inzulínu. Diabetik je zvyknutý na permanentne zvýšenú hladinu cukru v krvi, takže mu môže robiť problémy aj relatívne normálna hodnota cukru. Pri ťažkej a dlhotrvajúcej hypoglykémii môže dokonca dôjsť k nezvratnému poškodeniu mozgu, ktorý nedostáva energiu a živiny. Ak sa včas nerieši, potkan upadne do hypoglykemickej kómy. U zdravého potkana je glykémia na úrovni 2,8–7,5 mmol/l. Ak teda hladina cukru v krvi poklesne pod hodnotu 2,8, nastáva hypoglykemický stav. U neliečených alebo nesprávne liečených potkanov môže hypoglykemický stav nastať už po klesnutí cukru v krvi pod úroveň 7,5 vzhľadom na to, že sú zvyknutí na jeho vysokú hladinu. Prečo dochádza ku hypoglykémii? Je to možno paradoxné, ale ku hypoglykémii dochádza práve v dôsledku liečby potkana pomocou inzulínu. Ten mu pomerne rýchlo zníži hladinu cukru v krvi a ak sa potkan po podaní inzulínu nenaje, jeho telo nie je schopné takúto zníženú hladinu cukru tolerovať. Prejavy Hypoglykemický stav sa prejavuje pocitom hladu, zvýšeným potením, zmenami chovania, zhoršenou koordináciou pohybov v dôsledku rozostreného videnia a závratov, objavuje sa tras končatín, celková zmätenosť. Stav môže končiť hypoglykemickou kómou až smrťou. Ak sa hypoglykémia objaví u zdravého potkana, prejavy sú miernejšie a zviera málokedy upadne do bezvedomia. Čo robiť? Okamžitou pomocou je pre potkana podanie jedla s obsahom cukru alebo škrobu (napríklad sladké pečivo) alebo sladkého nápoja. Ak to nie je možné, pretože potkan upadol do bezvedomia, okamžite vyhľadajte veterinára, ktorý potkanovi pichne glukózu. V nijakom prípade sa potkanovi v bezvedomí nepokúšajte dať do úst čokoľvek sladké, čo by mu podľa vás mohlo pomôcť zvýšiť hladinu cukru v krvi. Mohol by sa udusiť! Hyperglykémia Hyperglykémia sa dá charakterizovať ako stav zvýšenej hladiny cukru v krvi, ktorú v mnohých prípadoch nesprevádzajú nijaké viditeľné príznaky. Medzi tie miernejšie patrí časté a nadmerné močenie, zvýšená chuť do jedla alebo neustály smäd,


99

rozostrené videnia (ktoré sa u potkana prejaví nekoordinovanými a váhavými pohybmi) a závraty. Silné hyperglykemické stavy sa prejavujú najmä stravou chuti do jedla, dehyratáciou, silnou únavou, zrýchleným dýchaním.Vzniká hlavne pri prejedaní sa, vážnejšej chorobe, zmenách v životospráve a nesprávnej liečbe diabetu.Ak sa u potkana prejavia niektoré príznaky hyperglykémie, odmerajte mu hladinu cukru v krvi a tiež hladinu ketónov v moči. O ďalšom postupe sa poraďte s veterinárom, ale nemeňte mu samovoľne liečbu.

8.7.1.6. Ako u potkana diagnostikovať cukrovku

Včasné a správne diagnostikovanie ochorenia je pre potkana, ktorý trpí cukrovkou, nesmierne dôležité, pretože pomôže predísť akútnym stavom, komplikáciám a prípadne až smrti. Rovnako včas nasadená liečba znižuje riziko chronických komplikácií, ktoré sú s cukrovkou spojené. Isté skupiny potkanov by mali byť preventívne kontrolované v pravidelných intervaloch, pretože je u nich vyššia pravdepodobnosť vzniku ochorenia. Ide hlavne o potkany trpiace nadváhou až obezitou, potkany, u predkov ktorých sa cukrovka vyskytla, samci, ktorých matka mala cukrovku, a samice, ktoré počas tehotenstva prekonali tzv. gestačnú (tehotenskú) cukrovku. Príznaky ochorenia • chudnutie (pri cukrovkovom type I) • stály pocit smädu • s veľkým príjmom tekutín je spojené nadmerné močenie • kyslastý zápach moču • únava alebo ospalosť • svrbenie kože • častý výskyt infekcií (hlavne kože, močových ciest, gynekologických) Sledovanie pitného režimu potkana a jeho denného príjmu stravy je obzvlášť dôležité, pretože zvýšené množstvo vypitej vody a zdanlivo bezdôvodné chudnutie sú obvykle prvými príznakmi, ktoré si majiteľ potkana všimne. Diagnostikovanie choroby Aj napriek tomu, že na Slovensku alebo v Čechách nie je diagnostikovanie cukrovky u potkanov bežné, vyšetrenia moču a krvi sa urobiť samozrejme dajú. Veterinár musí urobiť nasledovné vyšetrenia:

• vyšetrenie moču a krvi na prítomnosť cukru a ketolátok (tie vznikajú v bunkách v dôsledku zvýšeného rozkladu tukov v tkanivách a nadprodukciou mastných kyselín, sú vlastne príznakom začínajúceho metabolického rozkladu buniek)

• vyšetrenie krvi, aby sa zistila prítomnosť a hladina glukózy • aby sa vylúčilo poškodenie obličiek, je možné urobiť vyšetrenia na keratinín a ureu v moči potkana

8.7.1.7. Zucker obézny potkan a cukrovka druhého typu

Obézni Zucker potkani sú spontánnou recesívnou genetickou mutáciou génu fa (z anglického "fatty gen") a v porovnaní s normálnymi, chudými potkanmi, sa u nich stretávame s hyperfágiou (nadmerný, resp. neustály pocit hladu), hyperinzulinémiou (vysoká hladina cukru v krvi) a hyperlipidémiou (vysoká hladina tukov v krvi). Tento gén bol objavený v roku 1961 dvoma vedcami, Loisom M. Zuckerom a Theodorom F. Zuckerom, Ph.D.

Fa gén sa dedí jednoduchou autosomálnou recesívnou mutáciou jediného génu. Dochádza pritom ku dvom možným mutáciám.

Jedna mutácia spôsobuje poškodenie receptoru leptínového proteínu, ktorý následne nevie správne reagovať na hladinu leptínu v krvi. Výsledkom je zlyhanie funkcie časti leptínových receptorov. (Leptín je proteín, ktorý pomáha odolávať hladu.) Ďalšia spôsobuje niečo podobné s inzulínovými receptormi.

V prípade Fa/fa alebo Fa/Fa ide o tzv. chudé Zuckerove potkany. Sú to síce pomerne veľké potkany, avšak zostávajú chudé a obvykle aj zdravé. Nevyvinie sa u nich otvorená cukrovka, ale vykazujú miernu periferálnu inzulínovú rezistenciu (pozorovateľnú pri kostrových svaloch a pečeni) a hyperglykémiu.

Obézne Zuckerove potkany majú genotyp fa/fa. Veľmi rýchlo prerastú svojich súrodencov a sú obézni aj keď majú stravu chudobnú na tuky. A prečo trpia neustálym pocitom hladu? Tento gén pôsobí na leptínové receptory vo vnútri kapilár hypotalamu hlboko v mozgu potkana, odkiaľ potom neustále vychádza signál "hladu". Keďže hlad je jedna z najsilnejších hnacích síl života, potkan sa snaží stále jesť, aby pocit hladu zahnal. Výsledkom toho, že potkan neustále niečo žerie je zvýšená tvorba veľkých tukových buniek, ktoré vylučujú leptín, čím dochádza k celkovému zvýšeniu hladiny leptínu v krvi. Táto zvýšená hladina má mozgu signalizovať, že potkan je najedený a má dostatok energie aj živín. Keďže však receptory leptínu sú poškodené, nereagujú správne a mozgu nevysielajú správnu informáciu. Naopak, hypotalamus stále vysiela informáciu o hlade.7

Takto postihnuté potkany veľmi rýchlo dorastajú do váhy dospelých jedincov a aj potom pokračujú v priberaní. V dospelosti môžu vážiť aj viac ako jeden kilogram. Ani pri prísnej diéte sa vám nepodarí ich váhu výrazne znížiť. Sú menej aktívni ako ich zdraví kamaráti, menej šplhajú a lozia, skôr oddychujú, pretože sú obézny a pohyb im robí problém. Tak isto nespia toľko, koľko spí zdravý potkan. Pocit hladu ich budí každú chvíľu a oni musia jesť. Na rozdiel od zdravých potkanov, ktorí sú v jedle často vyberaví, obézne Zuckerove potkany zjedia čokoľvek, s čím prídu do styku.

Homozygotné fa potkany vykazujúce inzulínovú rezistenciu a vysokú hladinu leptínu v krvi sú často postihnuté cukrovkou druhého typu. Postihuje to pritom rovnako samice ako samcov.

7 http://www.rmca.org/Articles/diabetestype2.htm


100

8.7.2. Megacolon Definícia Megacolon zjednodušene znamená zväčšenie hrubého čreva. Genetický anglionárny megacolon je u potkanov stav, ktorý vyplýva buď z nedostatku alebo zlyhania schopnosti gangliónových buniek vyvíjať sa v svalovom obale čriev v oblasti hrubého čreva (colon).Výsledkom potom je nedostatočný alebo žiadny peristaltický pohyb v hrubom čreve, z ktorého pramení neschopnosť pohybovať výkalmi hrubým črevom. Získaný megacolo je patologická zmena, ktorá bráni pohybu črveného obsahu a toto má za následok extrémne rozšíreie hrubého čreva. Klinické príznaky

• zväčšenie brucha • zaostalosť vývinu oproti ostatným potkanom • potkan sa buď vyprázdňuje s ťažkosťami alebo vôbec • zápcha • zapáchajúca hnačka • striedavé záchvaty zápchy a hnačky • konečník je viditeľne znečistený výkalmi • nezvyčajne tvarovaná stolica

Etiológia Získaný megacolon sa môže objaviť pri mechanickej zápche, poraneniach miechy, nádoroch, abscesoch a zápalových ochoreniach. Genetický aganglionálny megacolon objavujúci sa u potkanov je vrodené ochorenie podobné Hirschsprungovej chorobe u ľudí alebo letálnemu syndrómu bielych koní, megacolonu u myší, kde sa viaže na strakaté znaky a niektorým typom Waardenburgovho syndrómu u ľudí. Genetický megacolon je typický tým, že vegetatívne nervové ganglióny hladkého svalu čreva buď chýbajú alebo sú nedostatočne vyvinuté. Postihnutá pritom môže byť len časť, ale aj celé hrubé črevo. Postihnutá časť čreva je úzka a neustále stiahnutá. Priestor pred postihnutým miestom je naopak rozšírený a zväčšený. Normálne vnútorné uvoľnenie zvierača, ktoré sa objavuje po rektálnom uvoľnení chýba a miesto toho sa objavujú sťahy. Keďže stolica nemôže prejsť črevom a to je roztiahnuté, dochádza k viditeľnému zväčšeniu brucha. Zvýšený tlak na črevo a rezistencia voči rozťahovaniu stien konečníka vedú k zníženiu prietoku krvi v oblasti a k zhoršeniu mukóznej zábrany. Okrem toho dochádza aj k množeniu baktérií, čo vedie k enterokolitíde a následne k otrave krvi.V embryonálnom štádiu dochádza u potkana k chybnému vývoju melanocytov (buniek, ktoré produkujú pigment melanín)v základe nervovej trubice a vznikajú biele škvrny a defekty periférnych nervových buniek, ktoré sú následne príčinou nedostatočnosti ganglií (zhluky nervových buniek tvoriacich drobučké nervové uzlinky). Práve z uvedeného dôvodu sa s megacolonom stretávame väčšinou u potkanov, ktoré majú veľký pomer bielej farby - BEW (biely s čiernymi očami), husky, blazed, odd eyed (každé oko iné) a u ďalších. Dedičnosť tohto ochorenia sa ale bohužiaľ neriadi klasickými genetickými dispozíciami a nedá sa teda nijako dopredu určiť so 100%nou istotou, kto bude jeho nositeľom a kto nie. Všeobecne sa ale dá povedať, že ak je postihnutie vrhu značné alebo ak sú príznaky obzvlášť vážne, je pravdepodobnosť prenosu na potomstvo mnohonásobne vyššia. Okrem toho objavenie sa megacolonu môže byť skoré alebo oneskorené. U skorého (ranného) megacolonu sa príznaky prejavia u mláďaťa vo chvíli, kedy začne prijímať tuhú stravu (takže cca vo veku dvoch týždňov), ale chovateľ si to všimne až u zhruba mesačného potkana (brucho sa zväčšuje postupne). Ďalším príznakom megacolonu je aj nedostatočný rast a priberanie, hoci postihnuté mláďa žerie rovnako ako ostatné zdravé jedince. Nafukovanie brucha a nedostatočný rast sú obvykle neskôr sprevádzané aj zápchou striedajúcou sa zapáchajúcou hnačkou. Neskorý, alebo tiež oneskorený megacolon má pravdepodobne rovnaký genetický základ ako ranný megacolon a objavuje sa v rovnakých líniách (čiže tam, kde prevažuje biele sfarbenie). Aj keď sa môže jednať o miernejšiu formu ochorenia, postupuje rovnako ako ranný megacolon a výsledok je rovnaký - potkan umiera. Prvým znakom tohto megacolonu je to, že mláďa zaostáva v raste za svojimi súrodencami, ale tráviace problémy sa objavia až niekedy vo veku 2 - 5 mesiacov. Tu už si chovateľ môže všimnúť zväčšené brucho, zápchu a hnačku, ktoré sa striedajú. Stolica, ktorú sa potkanovi podarí dostať z tela je obvykle divne tvarovaná, zapácha, má inú konzistenciu než stolica ostatných potkanov a môže sa v nej objaviť krv. Veľmi oneskorený megacolon sa môže prejaviť až vo veku 4 - 10 mesiacov a nestretávame sa ani s jedným z príznakov typických pre ranný megacolon. Vzhľadom na absenciu príznakov je ťažké ho včas diagnostikovať a liečiť. Diagnostikovanie - sledujte všetky mláďatá vo vrhu, či rastú rovnako rýchlo a či niektoré z nich nemá zväčšené brucho - postihnuté mláďa sa nevyprázdňuje, hoci papá rovnako ako ostatné - objavenie sa enterokolitídy (zápal tenkého a hrubého čreva sprevádzané krvavou hnačkou, dehzdratáciou, abscesmi až otravou krvi) Liečba

• podávanie ľahko stráviteľnej potravy s minimálnou zložkou nestráviteľných zložiek, ktoré sa obvykle dostanú do hrubého čreva a sú dôvodom hromadenia výkalov, s prihliadnutím na nutnosť vyššieho prísunu živín (keďže jedným z problémov pri ochorení je zlá schopnosť vstrebávania živín z potravy)

• dbajte na pitný režim potkana - tekutiny mu môžete podávať aj prostredníctvom šťavnatejšieho ovocia, napríklad dyne alebo cukrového melóna, hrozna (bez šupky) alebo mu robte ovocné šťavy z čerstvého ovocia

• k priechodnosti stolice môže pomôcť klystýr minerálnym olejom Upozornenie: Pri klystýre nie je vhodné použiť ani solný rozok ani hypertonický fosforečnanový roztok. Pri soľnom roztoku


101

existuje riziko šoku z nadmernej absorbcie slaného izotonického roztoku. U fosforečnanového roztoku hrozia svalové kŕče, prudké sťahy a šklbanie, pretože pri vstrebávaní roztoku dochádza k zmenám hladiny sodíku v krvi. Pomôcť môže aj nasadenie nasledujúcich liekov (len ak ich odporučí veterinár): Cisapride (prokinetikum) – liek upravuje pohyb v tráviacom trakte (urýchľuje alebo spomaľuje) Senekot (preháňadlo) – nedoporučuje sa pri vážnej nevysvetliteľnej zápche Ošetrovanie - zaistenie ľahko stráviteľnej stravy s minimálnym obsahom nestráviteľných zbytkov - vybavenie na klystýr by malo byť neustále pripravené - voda na klystýr nesmie byť ani veľmi studená ani veľmi teplá - je nutné prísne dodržiavať nasadenú diétu a liečbu klystýrom a zabániť tak zväčšeniu brucha - ak máte podozrenie na megacolon, nikdy potkanovi neaplikujte lieky vo forme čípku - pri klystýre dbajte na to, aby ste potkana príliš nezavodnili a aby ste mu nespôsobili priveľkým prísunom tekutín do tela nerovnováhu elektrolytov Pri rannom megacolone sa bohužiaľ stretávame s vysokou úmrtnosťou a eutanázia býva nutná. Potkan, ktorý zvládne odstavenie od matky a prechod na tuhú stravu už potrebuje špeciálnu diétu a liečbu po zvyšok svojho života. Dôsledným dodržiavaním pokynov veterinára a diety dokážete potkanovi život skvalitniť, no nedožije sa takého veku ako zdravý jedinec. Megacolonová diéta od Dragonniese

„O megacolonu bylo již popsáno mnoho stránek, ale zatím se všechna postižená zvířata utrácela. Nevědělo se, jak miminkům pomoci. Ke mně se dostala čtyřtýdenní holčička Česká Krása od Máji, která do tří týdnů věku prospívala naprosto normálně a při přechodu na směsku se projevily první problémy. Kráska se ucpala a přestala kakat. Chovatelka jí chtěla zkrátit trápení, ale já jsem řekla, že to s ní zkusím. Nejdřív jsme jí pomocí masáže a jemného klystýru zbavili tlusté střevo natráveného zrní (zákrok proběhl na veterině). Pak jsem jí tři dny podávala pouze kvalitní masovou konzervu, kvůli projímavým účinkům, aby se vyčistila úplně. Nastalo období zkoušení různých potravin, které z nich se smí dále ponechat v jídelníčku. Z toho vyplynulo pár pravidel a doporučení:

1. Zvíře má vážnou poruchu trávicího traktu, proto roste a přibírá velmi pomalu, když se dostanete na váhu 150g, tak je to úspěch. Ukazatel dobrého stavu je dostatek energie a ochota ke hře a zlobení.

2. Zvíře má nemocí rozhozený metabolismus – musí jíst aspoň třikrát denně, nebo mít zásobu na dobu, kdy nejste s ním. Nelekejte se, žerou na svoji velikost a váhu neuvěřitelné množství potravy.

3. Zvíře je velice citlivé na výkyvy ve výživě – okamžitě se to projevuje ztrátou hmotnosti. Kvůli narušenému metabolismu si nedokážou vytvořit zásobní tuk…

4. Je nutné dávat pozor na obsah vlákniny – čím méně, tím lépe.

5. Je dobré udržovat bobky měkké, ale ne průjmovité.

6. Je nutné každý den prohmatat bříško, zda se někde netvoří „špunt“, který by mohl dále působit potíže…

7. Jednou za tři dny je třeba pro jistotu vymasírovat obsah tlustého střeva ven – děláme to tak, že uchopíme zvíře do pravé ruky zády do dlaně, pravým palcem sevřeme pod předními tlapkami a levým palcem kroužíme na bříšku zleva do prava a dolů (z našeho pohledu) – tímto směrem se vine tlusté střevo přímo pod břišními svaly. Já to dělala vždy pod tekoucí teplou vodou – nesmí pálit, ale zase musí být natolik teplá, aby toto teplo uvolnilo svaly v bříšku. Když se zaživatina posune až do ampule konečníku (u řitního otvoru se udělá taková boulička – u samiček to vypadá, jako by měly varlata), jemným tlakem ze stran na tuto oblast ji vymáčkneme ven, v lepším případě odchází sama…je potřeba zvíře vždy dobře osušit a zahřát, aby nám nenastydlo!

8. Je potřeba předem vymýšlet „jídelníček“ – zvíře vám nebude žrát pořád to samé, po týdnu mu ta samá konzerva už chutnat nebude. Musíte si všímat, co mu chutná více a co vůbec...mě Kráska třeba nechtěla vůbec jíst dětské mixované přesnídávky typu maso s mrkví apod.

9. Potrava by měla obsahovat 50% masa – kvalitní konzervy či doma uvařené čisté maso – ale pozor, tato hranice by se neměla překračovat, neboť pak hrozí poškození ledvin nadměrným množstvím bílkovin! Výborné jsou konzervy Hill’s diet

a/d pro rekonvalescenty – jsou přímo dělané tak, aby k ohrožení ledvin nedocházelo, k dostání jsou jen u veterináře (je to veterinární dieta, proto je neseženete v obchodech).

10. Je nutné zcela vyřadit z potravy zrní, celozrnné výrobky a výrobky z tmavé mouky a těstoviny ze semoliny. Naopak výborné je tvrdé bílé pečivo (rohlík, houska), piškoty, Bebe sušenky (ty klasické červené) a jim podobné, vařená bílá rýže, vařené brambory, instantní kaše pro děti od ukončeného 4. měsíce věku (koupíte v lékárně).

11. Mléčné výrobky – tady je nutná opatrnost u jogurtů a kaší na mléčném základě (to platí i pro již zmiňované instantní dětské – nutno vyzkoušet malou dávkou), ale tvrdý sýr je plnohodnotná součást jídelníčku (myšleno obyčejný eidam, madeland či ementál a jim podobné nejsou vhodné).

12. Vyzkoušeli jsme i granule Rat Complete od Versele-Laga – Kráska po nich sice velice dobře prospívala, ale bylo nutné je podávat současně s masem v poměru 1díl granulí a 2 díly masa – mají vysoký obsah vlákniny – a pečlivě hlídat stav obsahu střev...dělaly tvrdší a hustší bobky.

13. Ovoce a zelenina – zase hlídat vlákninu, případně podávat vařené (zelenina) či mixované. Vždy odstranit pecky, semínka


102

apod!

14. Je nutné dávat minerální a vitaminové doplňky, protože díky nepřítomnosti zrní ve stravě mohou chybět některé makro a mikroprvky a vitaminy.

15. Je nutné kontrolovat stav řezáků – díky měkké stravě nedochází k přirozenému obrušování…

Pokud se rozhodnete jako já to s takovýmto pacientem zkusit, nezapomeňte, že to je závazek na několik měsíců (až 10 podle zkušeností amerických chovatelů), neustále musíte mít dohled a přehled, pořád musíte mít zásoby konzerv a ostatního nezávadného jídla. Je to jako mít doma malé dítě alergika. A taky musíte být natolik rozhodní, že když už váš miláček nemůže dál, že mu umožníte rychlý a bezbolestný odchod…“

8.7.3. Salmonelóza Definícia Ochorenie tráviaceho ústrojenstva, s ktorým sa môžeme stretnúť hlavne v lete, kedy sa baktérie Salmonelly rozmnožujú v rôznych potravinách živočíšneho pôvodu (vajcia, mäso). Salmonelóza u hlodavcov je spôsobená baktériou Salmonella enteritidis z rodu Enterobacteriaceae, kmeň Salmonellae. . Infekcia vzniká primárne prostredníctvom nakazenej potravy, vody alebo bezprostredného okolia potkana. Niekedy takto aj nevedomky majiteľ môže svojho domáceho miláčika nakaziť podávaním potravy z neoverených zdrojov alebo surového mäsa či vajec. Infikovaný jedinec vylučuje veľké množstvo baktérií vo svojich výkaloch hlavne v prvom štádiu ochorenia, ale existujú aj prípady, kedy sa zviera stane chronickým bacilonosičom až na niekoľko mesiacov. Klinické príznaky

• hnačka • zvýšená telesná teplota • naježená srsť súvisiaca s horúčkou • dezorientácia • dehydratácia v dôsledku hnačky

Diagnostikovanie Vyšetrením stolice na prítomnosť salmonel. Liečba Terapia antibiotikami podľa citlivosti na základe kultivácie (fluorochinolony injekčne až 2 týždne), hrozí bacilonosičstvo. Opatera Ak máte podozrenie na salmonelózu, opatrne zbierajte potkaní trus a odneste ho veterinárovi, aby ho vyšetril. V prípade, že sa salmonelóza potvrdí, potkany je potrebné izolovať a všetko poriadne vydezinfikovať. Zároveň si umývajte ruky po každej manipulácii s nakazeným zvieraťom, aby ste salmonelózu nedostali aj vy. Potkan, trpiaci akútnou salmonelózou, má hnačky, preto je potrebné sledovať koľko pije a dopĺňať mu neustále tekutiny, aby nedošlo k dehydratácii. Ak potkan odmieta piť sám, môžete mu tekutiny podávať striekačkou. V krajnom prípade môže veterinár potkanovi pichnúť pod kožu fyziologický roztok.

8.7.4. Tyzzerova choroba (Bacillus piliformis, novší názov Clostridium piliforme)

Definícia Toto ochorenie, spôsobené baktériou Clostridium piliforme bolo objavené Ernestom Tyzzerom v roku 1917 u potkanov, morčiat a myší. Vo vegetatívnej forme je Clostridium piliforme obligatórnym vnútrobunkovým parazitom, ktorá stráca svoju infekčnosť krátko po hostiteľovej smrti a v prostredí je veľmi nestabilná. Naproti tomu spóry sú schopné pri izbovej teplote prežiť aj rok a viac. Pri teplote 60°C prežijú 30 minút a inaktivujú sa po 30ich minútach pri teplote 70°C a po pätnástich minútach pri teplote 80°C. Infekcia sa šíri hlavne prostredníctvom krmiva, podstieľky a zariadenia klietky, ktoré sú kontaminované fekáliami chorých zvierat. Postihuje hlavne jedince s oslabenou imunitou, nevhodnou stravou, stresom alebo nevhodným prostredím. Klinické príznaky

• vodnatá hnačka • dehydratácia • strata apetítu a s tým spojený úbytok na váhe

Občas zviera uhynie bez akýchkoľvek príznakov. Diagnostikovanie Vzhľadom na to, že ide o vnútrobunkovú baktériu, nie je možné preukázať jej prítomnosť v tele klasickými kultivačnými metódami. Diagnózu je možné potvrdiť len po smrti patologicky. Liečba Vzhľadom na to, že túto baktériu nie je možné určiť bežnými metódami, nie je možné ani nasadiť správnu liečbu. Liečba


103

tým pádom nebýva vo väčšine prípadov úspešná, na šťastie sa však jedná o ochorenie, ktoré medzi potkanmi nie je veľmi časté. Opatera Keďže hnačka odvodňuje, je nutné sledovať, koľko toho potkan denne vypije. Ak by nepil, bude potrebné do neho vodu dostať napríklad striekačkou, aby nedošlo k dehydratácii. V horších prípadoch veterinár môže potkanovi pod kožu pichnúť fyziologický roztok.

8.8. Nádory a novotvary Definícia Tumor ako synonymum neoplázie (novotvaru) je nový, abnormálny rast tkaniva, v ktorom sa bunky začnú nekontrolovateľne množiť bez zjavnej príčiny alebo úžitku. Delenie buniek pokračuje aj keď príčina, ktorá ho vyvolala, už na organizmus nepôsobí. Tento rast je ireverzibilný (tzn. nenávratný) a autonómny (bez ohľadu na nositeľa nádoru). Klinické príznaky

• Prítomnosť neobvyklých rastových útvarov, ktoré môžu byť mäkké a ľahko sa s nimi manipuluje. Toto závisí na type tumoru a postihnutí.

• Tvorba vriedkov a abscesov na pokožke, ktoré sa nedajú liečiť konvenčnými spôsobmi. • Môžete si tiež všimnúť očividné zmeny v koordinácii a mobilite, ktoré závisia na veľkosti, lokalizácii a na tom, ktoré

orgány tumor zasiahne. • Tak isto si môžete všimnúť krvácanie, čo tiež závisí na lokalizácii a veľkosti tumoru, najčastejšie je krvácaním

sprevádzaný tumor močového traktu alebo prostaty. • Abnormálne zväčšenie niektorých partií tela, ako tumor rastie. • Strata apetítu, úbytok na váhe, letargia. • V neskorších štádiách si môžete všimnúť očividné známky bolesti.

Delenie nádorov Mezenchymálne nádory = z tkaniva mezenchýmu, malígne mezenchýmové nádory, tzv. sarkómy nádory väziva fibrohistiocytárne nádory nádory tukových buniek nádory chrupavky, synovie a kostí nádory ciev nádory svalových buniek Epitelové nádory benígne nádory krycieho epitelu benígne nádory žľazového epitelu malígne nádory povrchového epitelu, karcinómy malígne nádory žľazového epitelu, adenokarcinómy nádory neurokrinných epiteliálnych buniek Neuroektodermové nádory = z buniek neuroektodermového pôvodu nádory centrálnej nervovej sústavy nádory periferního nervstva nádory melanocytov Zmiešané nádory = z dvoch tkanív rôzneho pôvodu o kombinácie: myofibróm, myxolipóm, angiofibróm, angiolipóm (dosť cievnatý lipóm), osteofibróm, fibroleiomyóm (z hladkej svaloviny s prímesou väziva), fibroxantóm, fibroadenóm (nádor samičieho prsníka). o germinálny nádor = germinóm = zo zárodočných buniek Delenie podľa vlastností • nepravé nádory = pseudotumory o hypertrofia o hyperplázia o cysta. Cysty patria medzi nepravé nádory. Výnimkou je nádorová cysta, ktorá je priamo súčasťou nádoru. o uloženina patologického materiálu o zápalový pseudotumor (napr. Schlofferov tumor, napr. adnextumor) o harmácia = tkanivo nezapojené do štruktúry orgánov. (Ale z harmácie môže vzniknúť pravý nádor harmatóm, napr. chondroharmatén pľúc.)


104

o choristiea = heterotopia = zhluky buniek v miestach, kde sa normálne nevyskytujú. (Ale z choristie môže vzniknúť pravý nádor choristóm.) • pravé nádory o benígne = nezhubné = nezakladajú dcérske ložiská a rastú obmedzene, ale pri raste môžu utlačovať okolité tkanivá. Viac sa podobajú pôvodnému tkanivu. o intermediárne = rozhranie medzi zhubnými a nezhubnými nádormi, niekedy tvoria metastázy. o malígne = zhubné = pri raste ničia okolité tkanivo a zakladajú dcérske ložiská = metastázy. Mikroskopicky pripomínajú nezrelé tkanivá. Rozsah rastu tumorov u potkanov v mnohom závisí na veku, pohlaví, tým, či je samica tehotná alebo či práve kojí, type stravy, endokrinných faktoroch a type prostredia. Najčastejšie sa s nádormi stretávame u potkanov po šestnástom mesiaci života. Najbežnejšie sú mliečnožľazový fibroadenóm, karcinóm dlaždicových buniek, adenóm hypofýzy a adenóm semenníkov a prostaty. Menej častými sú nádory močového traktu, nádor štítnej žľazy a malígny lymfóm. Diagnostikovanie

Apatický vzhľad. Palpačne sa pokúste lokalizovať nádor. Ak je to možné, veterinár by mal urobiť rádiologické vyšetrenie pomocou kontrastnej látky. Hematologické vyšetrenia. Ak je to možné, veterinár odoberie vzorku nádoru a urobí histologické a (alebo) cytologické vyšetrenie. Liečba Odporúča sa chirurgické odstránenie nádoru (ak to umožňuje jeho lokalizácia a typ), hlavne kým je malý. Ak nie je možné odstrániť ho celý (kvôli typu nádoru, jeho lokalizácii, prepojení na orgány alebo tkanivá), môže sa veterinár rozhodnúť pre jeho čiastočné odstránenie, aby potkanovi zvýšil komfort mobility a kvality života. Chirurgický zákrok samozrejme potkanovi spôsobí bolesť, preto môže veterinár odporučiť analgetiká, ktoré zmiernia prejavy bolesti a zlepšia tak pooperačné stavy (napríklad tolfedine, ktorý zároveň sťahuje prípadný zápal). Na redukciu opuchu tkaniva sa pri niektorých typoch tumorov môže použiť liečba steroidmi ako prednison alebo dexamethason (napríklad nádor hypofýzy). Ak sa objaví infekcia, je potrebné podávať potkanovi širokospektrálne antibiotiká. Presná špecifikácia antibiotík je možná až po zistení typu nádoru a zistení, voči akým účinným látkam je rezistentný. V prípade pokročilého štádia, kedy sa potkan očividne trápi a nie je možné mu už nijako pomôcť by mal majiteľ zvážiť, či jeho trápenie neukončí. Opatera

• Počas rekonvalescencie po operácii by mal byť potkan oddelený od ostatných, aby nebol v strese a aby mu nechtiac neublížili jeho druhovia (napríklad snahou čistiť mu ranu po operácii alebo vyťahovať stehy).

• Zabezpečte čistú podstieľku. Podľa potreby ju denne meňte aj niekoľko razy. (Najlepšie sú papierové utierky, staré tričká a podobne.)

• V prípade potreby potkanovi zabezpečte teplé prostredie (elektrická vyhrievaná poduška, fľaša s teplou vodou). Potkaník po operácii nedokáže tak dobre regulovať svoju telesnú teplotu, citlivý je hlavne chvostík.

• Ak je to nutné, podávajte potkanovi lieky proti bolesti podľa pokynov veterinára. • Zabezpečte potkanovi dostatok jedla a pitia, pretože majú veľmi rýchly metabolizmus a pooperačné stavy by mohli

znášať ťažšie. • Ak sa objavia akékoľvek príznaky opuchu, zápalu, odumierania tkaniva, ihneď kontaktujte veterinára.

Samozrejme potkan, ktorý trpí rakovinou vyžaduje špeciálnu starostlivosť nielen po operácii, ale počas celého ochorenia. Ak je obmedzená jeho mobilita, mal by mať jednoposchodovú klietku, v ktorej bude mať všetko na dosah. Rovnakú klietku by mal mať aj potkan s nádorom hypofýzy alebo mozgu, ak sú obmedzené jeho schopnosti udržať rovnováhu a odhadovať vzdialenosti (predídete tak zbytočným úrazom a komplikáciám). Ako už bolo napísané, tumor obvykle odčerpáva výživu zo zdravých buniek a spôsobuje stratu na váhe. Z tohto dôvodu je vhodné potkanovi upraviť stravu a dávať mu nutrične bohatšie jedlá. To, ako sa o chorého potkana starať vám tiež presnejšie povie váš veterinár, v závislosti od typu nádoru.

8.8.1. Cysty Definícia

Vrecúško s pevnými stenami, ktoré obsahuje tekutinu, tuhý materiál alebo mix oboch. Môžu vzniknúť v dôsledku infekcie, zápalu, traumy alebo genetickej predispozície. Obsah cysty sa môže skladať z tekutiny alebo tuhého materiálu, ktorý občas máva bledožltú až bielu farbu, prípadne môže vyzerať ako syr a páchnuť. Môžeme ich rozdeliť na základe histológie nasledovne

� Kožné cysty sa obyčajne vyskytujú na tvári, krku alebo chrbte. Tie, ktoré boli spôsobené nejakou traumou sa zvyknú rozrastať rýchlejšie. Obsahujú keratizovaný materiál a sú obkolesené keratizujúcim šupinatým epitelom.

� Extravazančné cysty sa vyvíjajú z krvi v ohraničených tkanivách. � Retenčné cysty sú podobné tumoru a vzniknú vtedy, ak sa zablokuje vylučovanie nejakej žľazy, ktorá však pokračuje

v sekrécii. Objavujú sa v mliečnej žľaze, pankrease, obličke, slinnej žľaze a tukovej žľaze. � Exudačné (výpotkové) cysty sa formujú z presakujúcej tekutiny do medziorgánových priestorov. � Parazitické cysty sú tie, ktoré sa vytvárajú okolo larválneho štádia parazitov, ktoré sa dostali do tela. Obvykle sa

vytvárajú v pečeni a hovoríme im hydatické cysty. Občas sa stáva, že sa cysty opäť objavia aj napriek tomu, že sú celé odstránené, a môžu sa zmeniť na zhubný nádor.


105

Klinické príznaky • Môžete nahmatať pohyblivú, okrúhlu, guľovitú masu menšiu ako 3 cm. • U samičiek pri vaječníkových cystách môžete vidieť zväčšenie bruška.

Diagnostikovanie Ohmatanie charakteristickej poruchy. Vyrezanie alebo odstránenie a histologický rozbor. V prípade maternicovej alebo vaječníkovej cysty vyšetrenie ultrazvukom. Ak sa objaví infekcia, jej identifikovanie pomocou rozborov pomôže určiť správny druh antibiotík. Liečba Chirurgické vyrezanie. Ak sa u samičky objaví cysta vaječníkov alebo maternice, je potrebná ooferektómia alebo hysterektómia. Ak nie je možné úplne vyrezanie, treba zabezpečiť aspoň odstránenie (odsatie) tekutiny zvnútra cysty. Ak sa objaví infekcia, môže sa cysta ponechať otvorená, aby sa ľahšie liečila.Ak nie je cystu možné odstrániť, môže vám veterinár naordinovať kortikosteroidy, ktoré zmiernia opuch tkaniva.

• Prednison alebo Dexamethason – kortikosteroidy, ktoré sa môžu použiť • Meloxicam je možné použiť ako alternatívu ku kortikosteroidom, je to protizápalový, nesteroidný liek

Ak sa objaví infekcia, veterinár pravdepodobne predpíše aj antibiotiká:

• Trimethoprim-Sulfa • Amoxicillin (v prípade alergie na tento liek sa môže použiť Erythromycin) • enrofloxacin/Baytril • Chloramphenicol

Lieky na utíšenie bolesti:

• Buprenorphine • Butorphanol alebo Tolfedine

Opatera

• Dodržujte v liečbe pokyny vášho veterinára a pokračujte v nej až kým sa cysta úplne nevyhojí. • Ak bol potrebný chirurgický zákrok, zabezpečte potkanovi vlastnú klietku, aby nebol v kontakte s ostatnými a aby ho

neporanili. • Denne mu vymieňajte podstieľku, podľa potreby aj niekoľko razy. Najvhodnejšie sú papierové utierky alebo kusy starého

oblečenia. Naopak vyhýbajte sa prašným podstieľkam a podstieľkam, ktoré obsahujú škodlivé látky. • Zabezpečte mu teplé prostredie, napríklad tým, že do klietky dáte fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku (pozor

na prehriatie a s tým spojenú dehydratáciu). • V prípade bolestí je potrebné zabezpečiť potkanovi podávanie analgetík. (Len po konzultácii s veterinárom.) • Aby sa ľahšie po zákroku zotavil, dávajte mu kalorickejšiu stravu ako obyčajne, prípadne mu dávajte výživové doplnky. • Sledujte jeho pitný režim, prípadne ho skúste podporiť, napríklad čerstvými ovocnými alebo zeleninovými šťavami bez

konzervantov a iných chemických látok. (Pozor na dobu, ktorá prejde od prvého podania šťavy až po dobu jej skonzumovania. Bez chemických látok tieto šťavy rýchlo podliehajú skaze, hlavne v teple.)

• Ak spozorujete akékoľvek známky infekcie, prípadne ak sa stav potkana nezlepšuje, ihneď kontaktujte veterinára. • Ostrihajte mu pazúriky, aby si do rany nezaniesol infekciu prílišným škrabaním.

8.8.2. Keratoakantómia Definícia Keratoakantómia (KA): rýchlo rastúci benígny útvar, ktorý sa tvorí vo vlasových folikuloch. Klinické príznaky KA sa prejavuje kráterovitou léziou, keratínovou „zátkou“ a predĺženými okrajmi pokožky v mieste kráteru. Diagnostikovanie Presné určenie, či ide o KA, je možné až po biopsii. Liečba KA sa dá odstrániť chirurgicky, ale obvykle zmizne postupne sám. Aj keď po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch tento nádor zmizne, rana občas vyžaduje zašitie a ostáva po nej jazva.Aj keď masti neurýchľujú ani nijako nepomáhajú v liečbe tohto útvaru, v prípade, že okolité tkanivo je zapálené, podráždené alebo popraskané, veterinár môže predpísať aplikáciu antibiotickej masti (napr. panolog).Ak sa rozhodnete pre chirurgické odstránenie, veterinár môže zvoliť klasickú chirurgiu, kryochirurgiu (kontrolované zmrazenie postihnutého tkaniva) alebo elektrolýzu, v závislosti na lokácii a štádiu útvaru.Po operácii zároveň veterinár nasadí širokospektrálne antibiotiká, aby sa predišlo zaneseniu infekcie do rany. Okrem toho, v prípade potreby môže tiež potkanovi pichnúť injekciu proti bolesti (napr. Tolfedine). Opatera

• Obydlie potkana udržujte čisté.


106

• Aplikujte všetky masti, ktoré veterinár predpísal. V prípade chirurgického zákroku:

• Počas rekonvalescencie zabezpečte potkanovi vlastnú klietku alebo prepravku, nemal by byť spolu s ostatnými jedincami, mohli by mu poškodiť postihnuté miesto (v snahe očistiť ho)

• Zabezpečte potkanovi čistú podstieľku a vyvarujte sa podstieľke z hoblín alebo kukuričných vretien, po operácii sú najvhodnejšie staré oblečenie alebo papierové utierky. Podľa potreby ich meňte aj niekoľko razy denne, aby ste predišli zaneseniu infekcie do rany.

• V prípade potreby zabezpečte potkanovi teplo, napríklad mu do klietky dajte fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku (pozor na prehriatie, dôsledkom ktorého by bola dehydratácia potkana).

• Ak je to potrebné, podávajte potkanovi lieky proti bolesti, ktoré predpísal veterinár. • Možno bude potrebné ranu zabezpečiť, aby si potkaník nevyhrýzol stehy. • Ak sa objaví výtok z rany, treba ju čistiť pomocou čistého vatového alebo gázového tampónu, ktorý namočíte v teplej

vode alebo v rozriedenom betadine. • Aby ste predišli anémii, prvý deň dva dávajte potkaníkovi jedlá bohaté na železo (varená pečeň, varené vajíčka). • Ak si všimnete príznaky zápalu, opuch, letargiu, stratu váhy, ihneď kontaktujte veterinára.

8.8.3. Lymfóm Definícia Lymfóm je všeobecný výraz pre rakovinu lymfatického systému. Ten je súčasťou imunitného systému a pozostáva z komplexnej siete lymfatických orgánov vrátane kostnej drene, týmusu a sleziny. Cez lymfatický systém prúdi tekutina, ktorá sa nazýva lymfa a ktorá obsahuje živiny, odpadové látky a biele krvinky (lymfocyty). Keď sa lymfocyty nevyvíjajú normálne alebo ak neodumrú, keď na to dostanú príkaz, môžu sa zhromažďovať v lymfatických uzlinách a vytvárať nádory. Aj keď jeho príčina nie je známa, predpokladá sa, že môžu by spôsobené napríklad poruchou imunitného systému alebo vírusmi a postihuje hlavne starších jedincov. Anatomicky môžeme lymfómy rozdeliť takto:

• Mediastinálny — tumor môže postihnúť oblasť hrudníka, kde spôsobuje tlak na pľúca a vedie k hromadeniu vody v pľúcach a respiračným poruchám.

• Alimentárny — postihuje mezentrické uzliny a črevá. Rast tumoru spôsobuje abdominálne zväčšenie čriev alebo tlak na okolité orgány. Pre potkana sa stáva ťažkým hlavne vylučovanie stolice.

• Multicentrický— lymfóm, ktorý sa uzlinami a lymfou rozšíri do celého tela a do všetkých orgánov. Na RTG si veterinár môže všimnúť hlavne zväčšenie pečene a sleziny.

• Kožný — lymfóm pokožky, ktorý sa prejavuje ako lézie. Môžete si všimnúť začervenané, zrohovatené oblasti vypadanej srsti ako pri napadnutí plesňami. Často býva tento typ lymfómu zamieňaný s alergickou dermatitídou.

• Extranodálny — lymfóm vonkajších lymfatických uzlín. • Lymfóm centrálneho nervového systému— v tejto oblasti môže nádor spôsobiť tlak na mozog, ktorého výsledkom je

oslabenie funkcií postihnutej oblasti (slabosť, paralýza zadných končatín). • Rakovina kostnej drene — tento typ rakoviny sa môže prezentovať všetkými doteraz spomenutými prejavmi a môže

spôsobovať všetky opísané problémy. Pri vyšetrení krvi sa môžete všimnúť, že potkan je anemický. Klinické príznaky

• Hrče na krku, v podpazuší alebo v oblasti slabín. • Opuchy krku alebo tváre v dôsledku blokády hlavných ciev. • Strata váhy. • Letargia. • Anémia. • Strata apetítu. • Sťažené dýchanie. • Lézie na pokožke. • Svrbenie. • Slabosť v zadných končatinách. • Hepatomegália (zväčšenie pečene). • Splenomegália (zväčšenie sleziny).

Diagnostikovanie Ak je to možné, zistite, či sa niekedy u predkov vášho miláčika objavil lymfóm alebo akékoľvek dedičné ochorenia. Prehmatajte vonkajšie lymfatické uzliny a zistite, či nie sú zväčšené. Taktiež je potrebné urobiť biopsiu zväčšenej uzliny alebo tumoru.Kompletný krvný obraz (ak je to v silách vášho veterinára). Krvné testy môžu poukázať na viaceré nezrovnalosti, ako napríklad leukocytózu (zvýšená hladina bielych krviniek v krvi), anémiu, trombocytopéniu (nízka úroveň krvných doštičiek, ktorej výsledkom je abnormálne krvácanie), zvýšená hladina dusíku v krvi a zvýšená hladina hepatických enzýmov. Liečba V závislosti na lokalizácii, veľkosti a type nádoru je možné odstrániť ho chirurgicky. U mnohých potkanov sa však


107

stretávame skôr s multicentrickým lymfómom, ktorý postihuje celý organizmus. Liečba je potom zameraná na udržiavanie kvality života potkana a utlmenie bolestí a príznakov ochorenia. V prípade objavenia sa sekundárnej infekcie je potrebné nasadiť širokospektrálne antibiotiká. Na redukciu opuchu, svrbenia, bolesti a zápalu sa môže potkanovi podávať prednison. Ak je možné nádor chirurgicky odstrániť, po operácii bude potrebné podať potkanovi okrem lieku proti bolesti (napríklad Tolfedine) aj širokospektrálne antibiotiká, aby sa zabránilo vzniku infekcie. Opatera Ak nie je možné uskutočniť chirurgický zákrok:

• Podávajte predpísané medikamenty. • Zabezpečte mu bezpečné prostredie. • Ak má potkan obmedzenú pohyblivosť, dajte ho do jednoposchodovej klietky, kde bude mať ľahko na dosah vodu a

jedlo, a dávajte mu mäkkú a jemnú podstieľku. • Ak je to potrebné, obohaťte potkanovi stravu o nutrične hodnotné zložky.

Ak je možné uskutočniť chirurgický zákrok:

• Počas rekonvalescencie umiestnite potkana do samostatnej klietky, aby mu ostatní neublížili. • Denne mu vymieňajte podstieľku (podľa potreby aj niekoľko razy). Vyhýbajte sa podstieľkam ako hobliny alebo

kukuričné vretená, ktoré by mu mohli spôsobiť nepríjemnosti. Vhodné sú staré tričká alebo papierové utierky, ktoré sú mäkké a potkan sa do nich môže zahrabať.

• V prvých hodinách po operácii zabezpečte potkanovi teplé prostredie, pretože bude mať problém s termoreguláciou. Vhodný je termofor alebo fľaša s teplou vodou, pozor na prehriatie, výsledkom ktorého by mohla byť dehydratácia).

• Ak je to potrebné, veterinár dá potkanovi lieky proti bolesti (napr. Tolfedine, ktorý pôsobí 48 hodín). • Aby ste sa vyhli u potkana anémii, prvý deň dva by mal dostávať stravu bohatú na železo (uvarená pečeň, varené

vajíčka). • Sledujte, či potkan pije a zabezpečte mu dostatok tekutín. Vhodné sú aj ovocné šťavy (môžu byť aj džúsy, ale najlepšia je

čerstvá šťava). • V prípade akýchkoľvek príznakov zápalu alebo opuchu, straty váhy, letargie alebo zmene správania okamžite kontaktujte

veterinára.

8.8.4. Mastocytóm Definícia Nádor krvotvorného tkaniva vznikajúci hromadením mastocytov (krvotvorných buniek), ktorý sa vyskytuje hlavne v koži. Môže tvoriť samostatné, neostro ohraničené uzlovité bujnenia, alebo prichádzať v generalizovanej forme (koža, lymfatické uzliny, slezina, pečeň), kedy hovoríme o malígnej mastocytóze. Občas je možné pomýliť si ho s lipómom alebo histiocytómom. Z benígneho nádoru sa môže vyvinúť na nádor, ktorý metastázuje. Klinické príznaky

• Jeden alebo viacero výrastkov. • Výrastky môžu byť mäkké alebo pevné (podobné lipómu alebo cyste). • Tak isto môžu byť vredovité. • Centrum výrastku je obvykle červené a niekedy v jeho okolí potkanovi vypadá srsť. • Ak sa objaví viacero nádorov naraz, môžete si okrem už spomenutých príznakov všimnúť aj stratu apetítu, zvýšené

krvácanie aj z maličkých raniek alebo nevysvetliteľné krvácanie, zväčšenie lymfatických uzlín, letargiu. Diagnostikovanie Keďže je veľmi ťažké určiť, či ide práve o mastocytóm len prehmataním či pohľadom, je potrebné, aby nádor preskúmal veterinár. RTG alebo ultrasonografia môžu pomôcť určiť hepatomegáliu (zväčšenie pečene), splenomegáliu (zväčšenie sleziny) alebo zasiahnutie lymfatických uzlín. Laboratórne testy: kompletné vyšetrenie krvi, ktoré môže ukázať nízku hladinu červených aj bielych krviniek, nízky počet krvných doštičiek, a naopak zvýšené množstvo mastocytov v dôsledku toho, ako rastie tumor. V prípade, že sa v tele nachádza nejaký zápal alebo ak sa v gastrointestinálnom trakte nachádzajú vredy, počet bielych krviniek môže byť zvýšený. Aby bolo isté, že ide o mastocytóm, po jeho odstránení je potrebné urobiť histopatologické vyšetrenie. Liečba Najvhodnejšou formou liečby je chirurgické odstránenie nádoru a vyčistenie okolitého tkaniva. Zároveň, ako je napísané vyššie, je potrebné nádor podrobiť histopatologickému vyšetreniu. V prípade, že nie je možné nádor chirurgicky odstrániť, pre zlepšenie kvality života je potkanovi možné podávať antihistamíny ako benadryl, ktorý zmierni účinky uvoľňovaných histamínov. Tak ako človek alebo akékoľvek iné zviera, aj potkan bude mať po operácii bolesti. Veterinár naordinuje lieky proti bolesti a rozhodne o tom, ako často a ako dlho ich bude potrebné podávať v závislosti od druhu zákroku, rozsahu poškodeného tkaniva a veľkosti vyoperovaného nádoru. Ak nie je možné nádor chirurgicky odstrániť, veterinár môže na spomalenie rastu nádoru potkanovi naordinovať kortikosteroidy ako prednison či prednisolon. Bohužiaľ, podávaním kortikosteroidov nádor ako taký neodstránite. V prípade, že tumor metastázuje, môže byť účinné podávanie H2 antihistamínov ako cimetadin alebo ranitidín.


108

Opatera • Počas zotavovania po operácii by mal potkan mať vlastnú klietku, aby mal čo najmenší stres. Vyhnete sa tiež

nebezpečenstvu, že potkanovi jeho kamaráti v snahe pomôcť vytrhajú z rany stehy. • Denne mu aj niekoľko razy meňte podstieľku. Vyhnite sa prašným podstieľkam. Najlepšie sú papierové utierky alebo

toaletný papier. Ľahšie zabránite vzniku infekcie získanej z prostredia. • Tesne po operácii bude termoregulačná schopnosť potkana značne obmedzená, preto je potrebné držať ho v teple a

v prípade potreby dať do prepravky (klietky) termofor alebo fľašu s teplou vodou (dajte však pozor, aby nedošlo k dehydratácii). Zvlášť citlivý je samozrejme chvost.

• V prípade potreby podávajte potkanovi lieky proti bolesti, držte sa pri tom pokynov veterinára. • Prvých 24–48 hodín je vhodné podávať potkanovi jedlá s vysokým obsahom železa ako napríklad vajíčka, uvarenú

pečienku (prevencia anémie). • Počas rekonvalescencie je tiež dobré poskytnúť potkanovi stravu, ktorá je nutrične bohatšia ako tá bežná (je možné

použiť stravu pre bábätká či mačiatka alebo šteniatka). Tak isto vo zverimexe môžete kúpiť multivitamínové doplnky, ktoré mu môžete pridávať do stravy. (Veľmi vhodný je Plerasan, ktorý zlepšuje imunitu a urýchľuje obdobie rekonvalescencie, dobré je začať ho podávať ešte pred operáciou a potom aspoň dva mesiace.)

• Zabezpečte potkanovi dostatok vody. Ak by potkan nechcel piť obyčajnú vodu, skúste mu dať čaj s medom, mlieko či džús (bez konzervačných látok a zbytočnej chémie, najlepšie kúpený v bio predajni).

• Ak sa objaví opuch, začervenanie, zápal, bolesť alebo si potkan vytrhá stehy, okamžite kontaktujte veterinára.

8.8.5. Nádor hypofýzy Definícia Abnormálny rast buniek v podmozgovej žľaze, časti mozgu, ktorá reguluje rovnováhu hormónov produkovaných telom. Príčna vzniku tohto nádoru nie je známa. Faktory ovplyvňujúce vznik nádoru:

• Vek. • Genetické predispozície. • Strava (u diét, kde sú podávané vysoko kalorické jedlá). • Príliš veľa odchovaných vrhov a prípadné komplikácie s tým spojené. • Infekcie. • Poranenia.

Klinické príznaky Mechanické poruchy

• Postupujúca slabosť a nekoordinovanosť pohybov (najviac pozorovateľná na predných končatinách). • Tuhosť alebo nepohyblivosť predných končatín, ktorá sa postupne prenáša aj na zadné končatiny (ako tumor rastie). • Jedno oko sa vysušuje viac ako druhé. Toto môže byť výsledkom nerovnomerného rastu nádoru, ktorý tlačí na štruktúry

vo vnútri oka (tento jav je označovaný ako exophthalmia). • Neprimeraná veľkosť zreničky jedného oka v porovnaní so zreničkou druhého oka. (V dôsledku tlaku za okom alebo

v dôsledku krvácania.) • Keď potkan je, veľmi ťažko sa mu v predných končatinách drží potrava. • Nakláňanie hlavy, točenie sa v kruhu, záchvaty, hydrocefalus a smrť.

Hormonálne poruchy

• Laktácia u dospelých samíc, ktoré nie sú gravidné. • Zvýšená fertilita (Cushingov syndróm pri nadmernej sekrécii ACTH – adenokortikotropného hormónu). • Stenšovanie pokožky (Cushingov syndróm). • Strata váhy (Cushingov syndróm). • Neúmerný smäd (prejaví sa tým, že z fľaše ubudne viac vody ako obvykle za rovnaké časové obdobie). • Nadmerné vylučovanie veľmi zriedeného moču. • Dehydratácia

Diagnostikovanie Zistite, či sa v línii chovateľa vyskytol nádor hypofýzy. Ďalej sledujte klinické príznaky, ktoré by mohli znamenať, že potkan má nádor.Wheelbarrow test (http://ivis.org/) môže indikovať problémy s centrálnym nervovým systémom, ak potkan nie je schopný hýbať prednými nohami kým zadné nohy sú zdvihnuté na úroveň koreňa chvosta.Rozbor krvi zameraný na obsah hormónov môže napomôcť pri určení, o aký tumor asi pôjde, ale je relevantný len ak sú známe normálne hodnoty hladiny hormónov v krvi.Na RTG snímkach môže byť viditeľné zväčšenie hypofýzy. Potvrdený môže byť tento adenóm len po smrti potkana, preto ak je naň podozrenie, je potrebné čo najrýchlejšie začať s upokojujúcou liečbou. Liečba Liečba, ktorú odporučí veterinár, je obvykle zameraná na zlepšenie kvality života a redukciu klinických príznakov ochorenia. Na redukciu opuchu a zníženie rýchlosti rastu nádoru je možné použiť prednisone, prednisolone alebo orálne podávaný dexametasone spolu so širokospektrálnymi antibiotikami (napríklad Baytrilom).Pri rýchlom priebehu ochorenia alebo pri


109

pokročilých štádiách, keď sa už potkan zjavne trápi a má bolesti, je možné zvážiť aj eutanáziu. Opatera

• Podávajte predpísané lieky. • Zabezpečte bezpečné prostredie. • Ak sa zhorší mobilita potkana a ak je ochorenie sprevádzané záchvatmi, zabezpečte jednoposchodovú klietku s jemnou

podstieľkou (papierové utierky, staré tričká a podobne.) • Jedlo a pitie by mali byť na ľahko dostupnom mieste. Kontrolujte, či potkan dostatočne pije a papá. • Ak má potkan slabší apetít, obohaťte mu stravu o rôzne potravinové doplnky. Ak nie je schopný si jedlo udržať v rukách,

pomôžte mu. V prípade, že žutie bude pre potkana ťažké, skúste mu podávať kašovitú a tekutú stravu. • Ak je obmedzená potkanova schopnosť čistiť sa, pomôžte mu.

8.8.6. Nádor mliečnej žľazy Definícia Fibroadenóm – fibrózny, benígny, epitelový tumor, ktorý je tvorený tkanivom žľazy. Adenokarcinóm – malígny tumor, ktorý rastie v tkanive žľazy. Najčastejšie sa tieto nádory objavujú pod prednými nohami, na bruchu alebo slabinách u samičiek starších ako 18 mesiacov. Ak samica nemala mladé, riziko vzniku nádoru sa zvyšuje. Bežnejší je pritom benígny fibroadenóm. Klinické príznaky

• Viditeľným príznakom je novotvar, ktorý je na dotyk mäkký, oblý a oddelený od vnútorností. • Obmedzenie pohyblivosti, stupňujúce sa s rastom nádoru. • Ulcerácia a nekrózy tkaniva v neskorších štádiách. • Strata váhy, nechuť do jedla, letargia.

Diagnostikovanie Svojho potkana by ste mali pravidelne prehmatávať, aby ste odhalili akékoľvek novotvary. Pri objavení novotvaru je potrebné ihneď navštíviť veterinára, ktorý môže urobiť CT alebo RTG vyšetrenie (pri použití inhalačnej narkózy, ktorou si veterinár zvieratko „prispí“, aby bolo možné vyšetrenie urobiť poriadne) a tiež histologické vyšetrenie. Liečba Resekcia alebo odstránenie tumoru, ak je to možné. V prípade, že je potkan starší, má zhoršenú imunitu alebo je oslabený, pred a po operácii je potrebné mu podávať širokospektrálne antimikrobiotiká. Pre odstránenie bolesti je možné podávať tolfedine (účinkuje 48 hodín a má tiež protizápalové účinky). Ak je samička potkana v dobrom zdravotnom stave, môže veterinár navrhnúť aj kastráciu.U starších samičiek, ktoré majú zvýšené riziko zdravotných problémov, sa môže podávať Tamoxifen (v prípade nádorov, ktoré sú stimulované produkciou estrogénu). Ak je stav zvieratka veľmi vážny, je potrebné tiež zvážiť eutanáziu. Opatera

• V prípade pooperačnej starostlivosti je potrebné potkaníka oddeliť od ostatných a umiestniť do samostatnej klietky. • Denne podľa potreby meňte podstieľku a vyhýbajte sa prašnej podstieľke ako sú hobliny či kukuričné vretená.

Najvhodnejšie sú staré (čisté) tričká alebo papierové utierky. Znečistenou podstieľkou by sa do rany mohla zaniesť infekcia.

• Keďže počas operácie a po nej potkan nie je schopný termoregulácie v takej miere, ako za normálnych okolností, bude potrebné mu zabezpečiť teplé prostredie (citlivý je najmä chvostík). Použiť môžete vyhrievanú podušku alebo fľašu s teplou vodou, avšak pozor na prehriatie, ktorého výsledkom by mohla byť dehydratácia zvieratka.

• Ak je to potrebné a ak to odporučil veterinár, podávajte potkanovi po operácii lieky proti bolesti. • Je tiež potrebné dohliadnuť na to, aby si potkaník nevytrhal stehy. Ak niečo takéto hrozí, veterinár môže ranu obviazať. • Ak sa objaví opuch, zápal (začervenanie) alebo bolesť v mieste chirurgického zásahu, strata alebo nárast váhy, letargia

alebo výrazné zmeny v správaní, okamžite kontaktujte veterinára. • Prvý deň dva podávajte potkanovi jedlo bohaté na železo, aby ste predišli anemickým stavom (napríklad uvarená pečeň

alebo vajíčka). • Ak potkan veľmi málo je, podávajte mu kalorickejšie jedlá a jedlá bohaté na vitamíny. Tiež je možné poradiť sa

s veterinárom o prípravkoch na tieto účely určených. • Zabezpečte potkanovi dostatok vody, do ktorej môžete pridať glukopur alebo echinaceový sirup (posilnenie imunity). Tak

isto mu môžete podávať ovocné šťavy (najlepšie z čerstvého ovocia urobené doma, keďže v kupovaných džúsoch a šťavách sa môžu nachádzať rôzne chemické látky, ktoré by potkan nemusel dobre znášať).

8.8.7. Sarkóm Definícia Sarkóm: malígny nádor kosti, chrupaviek, svalov, šliach, fibrózneho tkaniva, nervov, žíl alebo iného spojivového a oporného tkaniva. Obvykle sa vyvíja veľmi rýchlo a metastázuje cez lymfatický systém.


110

Faktory ovplyvňujúce vznik nádorov: • Dedičnosť • Stravovanie • Expozícia chemikáliám (napríklad podstielka z hoblín obsahujúcich fenoly) • Infekcia • Hormóny • Starnutie • Slabý imunitný systém

Klinické príznaky

• Opuch alebo novotvar, ktorý nesúvisí s nijakou infekciou • Pevný, fixovaný útvar, ktorý sa zväčšuje. • Bezbolestná hmota. • Bolesť môže gradovať, v závislosti od veľkosti a umiestnenia nádoru. • Ako sarkóm metastázuje, u potkana môžete sledovať systémové ochorenia. • Strata váhy. • Potkan sa ľahko unaví. • Strata chuti do jedla.

Diagnostikovanie Aj keď RTG môže potvrdiť prítomnosť nádoru na kosti a ultrazvukové vyšetrenie môže odhaliť nádor mäkkého tkaniva, nie sú tieto vyšetrenia vždy u potkana možné (tak isto môže svoju úlohu zohrať aj cena vyšetrenia). V niektorých prípadoch sa prítomnosť nádoru dá potvrdiť biopsiou kostnej drene alebo nekropsiou po smrti potkana. Liečba V prípade sarkómu mäkkého tkaniva je najlepším riešením jeho chirurgické odstránenie. Okrem nádoru by mal veterinár odstrániť aj okolité relatívne zdravé tkanivo, aby zabránil ďalšiemu rozširovaniu rakoviny. V prípade nádoru mäkkého tkaniva na nohe je možné uvažovať o amputácii postihnutej končatiny, avšak pre potkana by to bolo veľmi stresujúce a traumatické. V prípadoch, kedy nie je možné nádor chirurgicky odstrániť, liečba by sa mala zamerať na zmierňovanie bolesti a majiteľ by mal postupne zvažovať eutanáziu. Opatera V prípade, že nie je možný chirurgický zákrok:

• Podávajte potkanovi predpísané lieky. • Zabezpečte mu bezpečné prostredie. • Ak má zviera obmedzenú pohyblivosť, dajte mu všetko, čo potrebuje, tak, aby na to bez problémov dosiahol (miska

s jedlom, napájačka) a ako podstieľku použite niečo pohodlné a mäkké. • Ak nemá potkan veľkú chuť do jedla, podávajte mu rôzne doplnky stravy (sunar, detské výživy, prípadne doplnky určené

pre zvieratá na veterinárny predpis).

Ak je možný chirurgický zákrok: • Potkanovi po operácii zabezpečte samostatnú klietku, aby ste sa vyhli komplikáciám, ktoré by mohli spôsobiť ostatné

jedince v klietke (stres z toho, že musí súťažiť o jedlo a pitie, možnosť, že mu jeho kamaráti vytrhajú štichy a pod). • Denne mu meňte podstieľku, v prípade potreby aj niekoľko razy. Radšej sa vyhnite prašným podstieľkam ako hobliny či

kukuričné vretená. Najvhodnejšie sú papierové utierky alebo toaletný papier. Čistá podstieľka zníži riziko zanesenia infekcie do rany.

• Po operácii nebude potkan schopný takej termoregulácie, ako za normálnych podmienok, preto je potrebné udržovať ho v teple (dajte pozor najmä na chvost).

• Podľa potreby a pokynov veterinára podávajte lieky proti bolesti. • Prvých 24–48 hodín po operácii podávajte potkanovi jedlá bohaté na železo, aby ste predišli prípadnej anémii (napríklad

treščia pečeň, varená pečienka, vajcia uvarené na tvrdo). • Po operácii bude zrejme potkan menej jesť, preto je vhodné podávať mu doplnky stravy, buď detské alebo veterinárne na

predpis. • Zabezpečte mu dostatok vody, aby nedošlo k dehydratácii. Nezabúdajte na to, že potkan má veľmi rýchly metabolizmus,

a teda hneď ako sa preberie a príde k sebe je naozaj veľmi dôležité, aby niečo malé vypil alebo zjedol (u nás sa osvedčila piškóta rozmočená v mlieku). Ak nechce piť vodu, môžete skúsiť ovocné šťavy, ktoré mu zároveň dodajú cukor (energiu).

• V prípade akýchkoľvek príznakov zápalu, opuchu alebo bolesti v mieste rany, alebo ak potkan náhle začne chudnúť, je letargický, kontaktujte veterinára.

8.8.8. Spinocelulárny karcinóm Definícia

Spinocelulárny karcinóm je metastatickou léziou dlaždicových buniek. Objavuje sa na pokožke, ale aj na sliznici a niekedy sa môže rozvinúť z existujúcich vriedkov.


111

Klinické príznaky • Mierne nadvihnuté lézie s alebo bez zrohovatenej pokožky (výrastky tvrdej proteínovej substancie nazývanej keratín). • Môžete tiež vidieť opuch a interferenciu funkcií (mobilita, žuvanie a pod), v závislosti na tom, ktorú časť tela nádor

postihol a ako rýchlo rastie. Diagnostikovanie Všímajte si hlavne akékoľvek lézie alebo rastové útvary, ktoré vykazujú akúkoľvek biologickú aktivitu (zmeny tvaru, veľkosti, farby) alebo krvácajúce vriedky. Užitočné môže byť aj RTG vyšetrenie. Pri pokusoch o vyrezanie, alebo iné odstránenie sa tkanivo javí akoby malo biele fibrózne vlákna alebo akoby to bola biela sypká substancia. Histologické vyšetrenie na presné určenie typu nádoru alebo cytologické vyšetrenie buniek. Liečba Ak je to možné, nádor je najvhodnejšie chirurgicky odstrániť. Ak nie je možné kompletné vyrezanie nádoru, pre zlepšenie komfortu potkana a kvality jeho života je dobré odstrániť aspoň tú časť nádoru, u ktorej to možné je. Pre zmenšenie bolesti po operácii sú vhodné Tolfedine, Butorfanol alebo Buprenorpfín. Pri menších bolestiach počas rekonvalescencie je možné potkanovi podávať Banamin (ak však boli potkanovi predpísané kortikosteroidy, nie je možné tento liek použiť). Ak sa objaví infekcia, odporúča sa liečba širokospektrálnymi antibiotikami. Ak máte pocit, že by potkan nezvládol chirurgický zákrok, alebo ak sú lézie už v pokročilom štádiu a ich odstránenie nie je možné a potkan má viditeľne bolesti, veterinár môže predpísať lieky na utlmenie bolesti, ktoré je potom potkanovi potrebné podávať presne podľa jeho pokynov. Lieky môžete podávať ústne alebo injekčne, podľa toho, čo váš potkan lepšie toleruje. Na zváženie tiež podávanie nesteroidných protizápalových liekov, ktoré zmiernia nielen bolesť, ale aj prípadné opuchy v okolitom tkanive. Pri podávaní akýchkoľvek liekov sa vždy poraďte s veterinárom a dodržujte jeho pokyny. V prípade, že nádor veľmi obmedzuje kvalitu potkanovho života a ak na ňom vidíte, že zjavne trpí, na zváženie je jeho eutanázia. Opatera

• Počas rekonvalescencie po chirurgickom zákroku zabezpečte potkanovi vlastnú klietku, aby mal pokoj a nehrozilo nebezpečenstvo, že mu ostatné potkany v klietke zasiahnu do rany.

• Denne je potrebné meniť podstielku aj niekoľko razy, podľa potreby. Vyhnite sa pritom prašným typom podstielok, alebo podstielkam, ktoré by pre potkana mohli byť nepohodlné (hobliny, kukuričné vretená a pod). Najlepšie sú papierové utierky, toaletný papier alebo staré tričká. Zabezpečením čistej podstielky znížite riziko vzniku infekcie v rane.

• Po operácii bude mať váš potkan problémy s termoreguláciou, preto ho udržujte v teple, citlivý je najmä chvost. Dajte však pozor na prehriatie, ktoré by mohlo spôsobiť dehydratáciu.

• Podľa potreby a pokynov veterinára podávajte lieky proti bolesti. • V prípade akýchkoľvek príznakov zápalu, opuchu alebo bolesti v mieste rany, pri náhlej strate váhy, letargii alebo

zmenách správania okamžite kontaktujte veterinára. • Keďže potkany majú veľmi rýchly metabolizmus, je veľmi dôležité čo najskôr po operácii (resp. po tom, čo sa potkan

preberie) podať zvieraťu vodu, aby ste predišli dehydratácii. Ak by nechcel piť vodu, môžete skúsiť ovocnú šťavu alebo vodu s hroznovým cukrom(zároveň mu formou cukru dodáte energiu). Vhodný je aj čaj s medom ( nie veľmi silný čaj). Ak by potkan nechcel vôbec piť, kontaktujte veterinára a poraďte sa s ním o ďalšom postupe.

• Prvých 24–48 hodín po operácii potkanovi podávajte jedlá s vysokým obsahom železa, aby ste sa vyhli prípadnej anémii (vajcia uvarené na tvrdo, treščia pečeň či varená pečienka).

• Po operácii je tiež vhodné podávať potkanovi doplnky stravy, ktoré mu pomôžu upraviť metabolizmus narušený narkózou (hlavne probiotiká, napríklad PROTEXIN, probiotikum v prášku, vhodné pre všetky zvieratá, dostanete ho u veterinára alebo si ho môžete kúpiť cez internet). Tak isto, ak je príjem jedla veľmi malý, môžete to vyrovnať tým, že potkanovi budete podávať doplnky stravy pre malé deti alebo šteniatka či mačiatka (napr. sunar) alebo mu dáte energetickejšie jedlá (piškóta namočená v mlieku ai).

• U potkanov, ktorí majú postihnuté čeľuste bude potrebné zmeniť stravu úplne a podávať kaše a detskú stravu, ktoré dokáže ľahko jesť.

• V prípade, že sa potkanov stav neustále zhoršuje a potkan sa viditeľne trápi, je vhodné zvážiť jeho eutanáziu.

8.8.9. Testikulárny tumor Definícia

Abnormálny, rapídny a invazívny rast buniek tvoriacich semenníky. Príčina vzniku tohto druhu nádoru nie je známa, ale predpokladá sa, že môže súvisieť s nezostúpením semenníkov z brušnej dutiny. Semenníky sa nemôžu správne vyvíjať a vznikajú anomálie a deformácie. Klinické príznaky

• Neprirodzený vzhľad alebo tvar semenníkov. • Tvrdá hrča, ktorú môžete nahmatať v semenníkoch. • Zväčšenie semenníkov, ktoré sa môže javiť ako opuch.

Diagnostikovanie Palpačné vyšetrenie semenníkov. Celkové vyšetrenie tkaniva semenníkov po vykonaní kastrácie môže pomôcť identifikovať presný typ nádoru.


112

Liečba Pri zdravom potkanovi je najlepšou doporučenou liečbou kastrácia. Po chirurgickom zákroku je vhodné na utlmenie bolesti podávať prvých 24 Butorfanol alebo Buprenorfín a v ďalšom pooperačnom období Banamín (ten nepoužívajte v prípade, že je potkanovi nasadená kortikosteroidná liečba). Ak nie je možné použiť tieto lieky, veterinár môže potkanovi podať Tolfedine, ten je jednak proti bolesti a jednak proti zápalu. Účinkuje 48 hodín, takže sa nesmie podávať denne. Keďže sa v mieste rany môže vytvoriť hematóm alebo môže vzniknúť infekcia, je v tomto prípade potrebné niekoľko dní podávať potkanovi širokospektrálne antibiotiká. Opatera

• Po operácii potkanovi zabezpečte vlastnú klietku, aby ste sa vyhli možnosti, že jeho druhovia mu budú zasahovať do rany a tiež aby ste znížili riziko infekcie. Zároveň mu denne podľa potreby meňte podstielku, pričom sa vyhnite podstielke ako hobliny či kukuričné vretená. Najvhodnejšie sú papierové utierky, toaletný papier alebo staré tričká. Vďaka čistej podstielke značne znížite riziko zanesenia infekcie do rany.

• Po operácii nebude potkan schopný termoregulácie, preto je potrebné držať ho v teple (citlivý je najmä chvost). Môžete mu do klietky dať termofor alebo fľašu s teplou vodou. Pozor však na prehriatie, ktorého výsledkom by mohla byť dehydratácia.

• Podľa pokynov veterinára a podľa potreby podávajte potkanovi lieky proti bolesti, alebo navštevujte veterinára v ním určených pravidelných intervaloch (dodržaním návštev predídete komplikáciám prípadne objavíte komplikácie včas a bude jednoduchšie ich liečiť).

• Ak veterinár predpíše antibiotiká, podávajte ich tak dlho ako odporučí a vždy zhruba rovnakom čase. • Zabezpečte potkanovi dostatok vody. V prípade, že by nechcel po operácii piť vodu, môžete skúsiť slabý čaj s medom,

vodu s hroznovým cukrom alebo ovocnú šťavu (týmto mu tiež dodáte vďaka cukru potrebnú energiu). • Keďže sa ako komplikácia po operácii môže objaviť infekcia alebo hematóm, kontrolujte potkanovi denne ranu a

v prípade akéhokoľvek náznaku opuchu, infekcie či bolesti v mieste rany kontaktujte veterinára.

8.9. Poranenia

8.9.1. Fraktúry Definícia Prerušenie kontinuity ktorejkoľvek kosti v tele. Komplikácie, ktoré sa môžu pri zlomeninách objaviť: • Komorový syndróm – tento jav sa môže objaviť vtedy, ak tlak vo vnútri svalu naďalej vzrastá. Prejaviť sa môže ako opuch, ktorý je tvrdý a studený na dotyk. Je nutné okamžite vyhľadať veterinára. • Osteomyelitída – objaví sa ako akútny alebo chronický zápalový proces v kosti spôsobený infekciou pyogenickými organizmami. Všimnúť si ho môžeme na postihnutej časti tela ako zväčšujúci sa, červený a horúci opuch, ktorý sa niekedy môže vyvinúť do abscesu. Klinické príznaky

• Prejavy bolesti: pokrivkávanie, chránenie postihnutej časti tela, pišťanie v prípade dotyku. • Lokálny opuch, sfarbenie pokožky do fialova v dôsledku krvácania v tkanive. • Strata funkčnosti postihnutého miesta (najčastejšie končatiny) a deformácia prirodzeného postoja tela. • Pri otvorenej zlomenine môžete priamo vidieť zlomenú kosť, ako vytŕča.

Diagnostikovanie Zamerajte sa na šok, krvácanie, respiračné problémy, či je miesto poranenia bolestivé, či nie je možné vidieť opuch alebo ak ide o otvorenú fraktúru, či potkanovi kus zlomenej kosti netrčí, a okamžite navštívte veterinára, ktorý urobí podrobné vyšetrenia. Liečba Pri jednoduchej uzavretej fraktúre aplikujte na postihnuté miesto studené obklady, ktoré by mali zmierniť opuch. Ak nepomáhajú, môže sa potkanovi injekčne podať dexamethasone. Vyhnite sa skupine liečiv NSAIDS, ako ibuprofen alebo meloxicam, štúdie ukázali, že u potkanov môžu spomaliť zrastanie kostí. Ak má potkan jednoduchú zlomeninu na zadnej nohe alebo chodidle, môže sa zafixovať pomocou dlahy (urobí to samozrejme veterinár), ak ju potkan bude tolerovať, urýchli a uľahčí to hojenie. V prípade krvácania a šoku okamžite navštívte veterinára, pred tým sa však pokúste krvácanie zastaviť alebo zmierniť priložením čistého vatového tampónu na miesto krvácania. Pri otvorenej zlomenine je vhodné potkanovi podať analgetiká ako butorphanol alebo buprenorfín. Aby sa predišlo infekcii, môžu byť podávané antibiotiká ako cephalexin alebo enrofloxacin (enrogal), prípadne cefadroxil. Pri miernom uspatí potkana (inhalačnou narkózou) je možné urobiť RTG, aby veterinár zistil presne, o akú zlomeninu ide a aké opatrenia je potrebné urobiť. (V prvom rade prispatému potkanovi skúsi dať kosti do správnej polohy a zafixuje ich, ak to je nutné a ak potkan fixáciu znesie.) Ak je oblasť poškodeného tkaniva malá a ak fraktúra nevyžaduje internú fixáciu oboch koncov zlomenej kosti v správnej polohe, môže sa veterinár rozhodnúť pokračovať v liečbe ako keby išlo o zatvorenú zlomeninu. Ak je ale poškodenie veľmi vážne alebo ak sa do rany zanesie infekcia, ktorú sa nedarí nijakým spôsobom vyliečiť a


113

ktorá sa môže rozširovať ďalej, veterinár môže navrhnúť amputáciu zlomenej končatiny. Ak je zlomená alebo rozdrvená chrbtica a potkan kvôli tomuto zraneniu ochrnie, je nutné mu venovať zvláštnu opateru a zároveň je možné pri očividných známkach nepohodlia a trápenia sa zvieratka uvažovať o ukončení jeho bolesti (eutanáziou). Opatera

• Počas liečenia zabezpečte potkanovi jednoposchodovú klietku. • V prípade chirurgického zákroku rovnako zabezpečte potkanovi jednoposchodovú klietku, miesto klasickej podstieľky

použite papierové utierky, toaletný papier, staré tričká alebo iné. Denne podľa potreby podstieľku vymieňajte, aby sa do rany nemohla zaniesť infekcia.

• Ak je to potrebné, potkanovi zabezpečte dostatok tepla, napríklad vyhrievanou poduškou alebo fľašou teplej vody v klietke. Umiestnite ich tak, aby ste predišli ďalšiemu zraneniu potkana. A zároveň pozor na prehriatie, výsledkom ktorého by bola dehydratácia.

• Podľa pokynov veterinára podávajte potkanovi lieky proti bolesti. Dávajte pozor na predávkovanie. Ak potkana nebude nič bolieť, môže zlomenú končatinu používať ako keby bola zdravá, čím si môže skomplikovať hojenie, prípadne spôsobiť ďalšie zranenia.

• Ak je to potrebné, podávajte predpísané antibiotiká. • Zabezpečte potkanovi po operácii dostatok tekutín. • V dobe hojenia zlomeniny by ste mu mali naordinovať diétu bohatú na karbohydráty, vitamíny a minerály a tiež mu

môžete podávať rôzne výživové doplnky. • Sledujte všetky zmeny v postihnutej oblasti. Ak by došlo k ochladnutiu, zvýšeniu teploty v okolí zlomeniny alebo by bolo

tkanivo cyanotické, kontaktujte ihneď veterinára.

8.9.2. Pomliaždeniny, natiahnutia, výrony Definícia Pomliaždenina: poranenie mäkkého tkaniva spôsobená neprimeraným tlakom na postihnuté miesto. Natiahnutie: Poranenie svalu a/alebo šľachy. Výron: Poškodenie väziva a obdobných štruktúr, ktoré obklopujú kĺby. Klinické príznaky Pomliaždenina: Čierne a modré sfarbenie pokožky na postihnutom mieste. Môže byť bolestivá. Ak sa v mieste poranenia vytvorí hematóm, môžete si všimnúť aj opuch. Natiahnutie: Bolestivosť, opuch (spôsobený krvácaním do svalu) a obmedzená pohyblivosť postihnutej oblasti. Výron: Bolestivosť a rapídne opuchnutie tkaniva na strane poranenia v dôsledku nazbierania sa krvi. V postihnutej oblasti je značne znížená pohyblivosť. Diagnostikovanie

Prezrite potkana, či nemá niekde opuch alebo modrinu. Aby ste mohli vylúčiť zlomeninu alebo kalcifikáciu tkaniva, môže byť nutné použitie RTG. V prípade naozaj vážneho poranenia môže byť nutný chirurgický zákrok. Liečba Pomliaždeniny: Na postihnuté miesto priložte niekoľko razy denne studený obklad, ktorý zmierni bolesť a pomôže aj pri zmierňovaní opuchu. Po prvom dni sa môže studený obklad striedať s teplým, čo napomáha zvýšiť absorpciu krvi v postihnutom tkanive. Natiahnutia: Na postihnuté miesto priložte niekoľko razy denne studený obklad, ktorý zmierni bolesť a pomôže aj pri zmierňovaní opuchu. Po prvom dni sa môže studený obklad striedať s teplým, čo napomáha zvýšiť absorpciu krvi v postihnutom tkanive. Výrony: Na postihnuté miesto priložte niekoľko razy denne studený obklad, ktorý zmierni bolesť a pomôže aj pri zmierňovaní opuchu. Po prvom dni sa môže studený obklad striedať s teplým, čo napomáha zvýšiť absorpciu krvi v postihnutom tkanive. V každom prípade však navštívte veterinára, ktorý môže odporučiť medikamentóznu liečbu, a to: Ibuprofen, nesteroidné protizápalové liečivo, ktoré zmierňuje bolesť a opuch. Meloxicam, nesteroidné protizápalové liečivo na kontrolu bolesti a zápalu. Dexamethasone, kortikosteroid na redukciu opuchu. Prednisone, kortikosteroid na redukciu opuchu. Opatera

• Na zmenšenie opuchu prikladajte potkanovi na postihnuté miesto studené obklady a striedajte ich s teplými, ktoré pomáhajú zlepšovať absorpciu krvi v tkanive.

• Ak je to nutné, poskytnite potkanovi medikamenty na zmenšenie bolesti. • V prípade potreby tiež zabezpečte protizápalové lieky. • Kým sa poranenie úplne nevylieči, potkan by mal mať v klietke všetko k dispozícii bez toho, aby sa musel šplhať,

naťahovať a loziť (najlepšie na spodnom poschodí klietky). • Ak sa objaví krvácanie, dávajte pozor, aby potkan dostatočne pil. • Ak sa zväčší opuch, infekcia, letargia alebo záchvat, navštívte čo najskôr veterinára.


114

8.10. Starnutie a degeneratívne zmeny

8.10.1. Degeneratívna osteoartritída Definícia Degeneratívna porucha kĺbov a spojivových tkanív v ich okolí, ktorá je spôsobená opotrebovaním a starnutím. Najčastejšie sa s ňou stretávame u samcov, ale postihuje aj samice. Najpostihnutejšie sú pritom kĺby zadných nôh a chrbtica. Klinické príznaky

• Postupné tuhnutie spojov a končatín. • Bolesť pri niektorých pohyboch (problémy so šplhaním alebo pohybmi na rebríkoch). • Krívanie, postupné oslabovanie zadných končatín( pritom môže byť jedna strana postihnutá viac ako druhá). • Paralýza zadných končatín, ktorá môže byť spôsobená kompresiou miechy a nervov.

Etiológia Osteoartritída je degeneratívna porucha spôsobená starnutím, ktorá môže postihnúť akékoľvek kĺby, ale najčastejšie sa s postihnutím stretávame v kolenách, bedrách, prstoch a u samcov aj na chrbtici. Pri osteoartritíde sa v chrupavke stretávame so vzrastaním obsahu vody a znižovaním obsahu proteínov. Chrupavka sa začína degenerovať tým, že je krehkejšia a odlupuje sa z nej, čím kĺby strácajú schopnosť tlmiť nárazy. Toto má za následok trenie a odieranie medzi spojmi. Na okrajoch povrchu spojov sa vytvárajú osteofyty (kostné výrastky), obyčajne nazývané „ostrohy“. Priestor spojov sa zužuje a stráca svoju stabilitu. Všetky tieto zmeny spôsobujú bolesť, zápaly a obmedzenie pohyblivosti. Ak osteoartritída zasiahne bedrovú časť chrbtice, objaví sa degenerácia intervertebrálneho disku (spondylóza), a zúženie miechového kanála (spinálna stenóza). Táto degenerácia a zúženie môže následne spôsobiť odumretie nervov a kompresia miechy môže vyústiť do slabosti zadných končatín, pričom ich úplné ochrnutie môžeme pozorovať hlavne u samcov. Okrem starnutia môže toto degeneratívne ochorenie spôsobiť aj obezita. Medzi ostatné faktory môžeme zaradiť opakovaný stres pre kĺbové spoje, infekcie alebo úrazy. Diagnostika Zistite priebeh. Ak sa objaví paralýza, môžete vylúčiť iné možnosti. RTG chrbtice môže ukázať zúženie miechového kanála a kĺbových priestorov, osteofyty a zhrubnutie kostí pod chrupavkou. Liečba Počiatočné stavy Na artritické kĺby je možné použiť lokálne gély, ktoré dostať v niektorých zverimexoch. Taktiež je možné použiť ako potravinový dodatok glukosamín – chondroitín. Ak sa objavia príznaky pokrivkávania a slabosti zadných nôh Možné liečiť medikamentmi na báze ibuprofenu, meloxikamu alebo piroxikamu, ktoré zmenšujú opuchnutia a zápal. Okrem toho je vhodné na spomalenie postupu ochorenia podávať potkaníkovi B komplex v tekutom alebo tuhom stave (napríklad Pangamin). Kapsule sa pre ľahšie podávanie môžu rozdrviť a zmiešať s vodou alebo jogurtom. Vodný roztok vydrží bez zmeny účinkov B vitamínu jeden týždeň (v chladnom prostredí). Najlepšie je pritom podávať ho potkanovi pomocou injekčnej striekačky, aby chovateľ vedel, koľko toho potkan naozaj skonzumoval. Odporúčaná dávka je 5mg vitamínu B12 a podáva sa denne. Urýchľovanie príznakov Poraďte sa s veterinárom o zmene analgetík na kortikosteroidy ako prednison alebo prednisolon. Ak pôjde o dlhodobú liečbu kortikoidmi, je treba prediskutovať s veterinárom nasadenie profylaktických širokospektrálnych antibiotík. Okrem toho by ste mali pamätať na to, že popri antibiotikách je potrebné pre udržanie správnej mikroflóry v žalúdku a celkovo dobrej kondície podávať potkanovi probiotiká. Opatera

• Sledujte životosprávu potkana a dodržujte liečbu medikamentmi, ktoré odporučil veterinár na zmiernenie bolesti a zápalu. • Opatrne s ním cvičte, aby ste potkanovi pomohli udržať v poriadku svaly a ich funkciu. Cvičením predídete aj stuhnutiu

svalov a ich atrofii. • Upravte potkanovi klietku tak, aby nemusel šplhať a naťahovať sa. Najvhodnejšia je jednoposchodová klietka alebo

poschodia s nízkymi rebríkmi, ktoré by mali byť pokryté niečím, čo bude potkanovi uľahčovať pohyb po nich. Tak isto prikryte a zabezpečte všetky miesta v klietke, na ktorých by sa potkan mohol poraniť.

• Miesto na spanie a hamaky dávajte blízko ku dnu klietky, aby ste tak predišli pádom pri premiestňovaní vášho miláčika alebo aby do nich nemusel šplhať. Najvhodnejšie sú obyčajné podomácky vyrobené hniezda, vystlané mäkkým materiálom (napríklad krabice od topánok, do ktorých sa potkan ľahko dostane a zase z nich ľahko vylezie).

• Váš potkaník, hlavne ak je starší, môže mať tiež problém s udržaním telesnej teploty, preto je dobré umiestniť mu do klietky napríklad vodu s teplou vodou, ktorá ho ale nemôže zraniť, alebo vyhrievanú podložku (nastavenú na najnižší stupeň vyhrievania, pri vyššej teplote by ľahko mohlo dôjsť k dehydratácii)

• Dozerajte na to, aby sa ani do očí ani do úst nedostali žiadne nečistoty a cudzie predmety. • Umiestnite napájačku a misku so žrádlom na ľahko dosiahnuteľné miesto. • Pre potkaníky, ktoré majú problémy udržať jedlo v predných labkách alebo majú malý apetít, je dobré pripraviť jedlo,


115

ktoré nie je nutné držať, je jednoduché a ľahko stráviteľné, napríklad to, ktoré je určené pre malé deti, ovocie, zeleninu (veľké kusy, ktoré môže mať položené a nemusí sa namáhať s držaním), piškóty namočené v mlieku a podobne. Ak váš potkan je veľmi málo, treba mu dávať vysokokalorické jedlá a prípadne aj vitamínové doplnky, ktoré mu dodajú dostatok energie.

• Pomôžte mu pri čistení, postarajte sa hlavne o tie časti tela, ktoré už nie je schopný očistiť si sám. • Vzhľadom na paralýzu sa môže stať, že potkan nebude mať kontrolu nad močovým mechúrom a konečníkom. Zápalom

spôsobených močom predídete opatrným omývaním vylučovacích otvorov po vykonaní potreby. • U samcov sa vekom a v dôsledku tejto choroby môže stať, že nebudú schopní si poriadne umývať penis. Môže sa na ňom

vytvoriť biely povlak, ktorý zablokuje ústie močového mechúra a potkan nebude môcť močiť, prípadne vytvorí vhodné podmienky pre infekciu. Túto oblasť je preto tiež potrebné čistiť a pri čistení je nutné stiahnuť kožu, ktorá penis chráni a poutierať ho naozaj dôkladne.

• Keďže sa potkaník nebude už toľko pohybovať, nebude si ani obrusovať pazúriky, preto bude potrebné mu ich častejšie strihať.

• Tak isto je potrebné potkaníkovi čistiť uši, aby v nich nebol žiaden maz a neboli špinavé. Maz a nečistoty môžu spôsobiť ušnú infekciu.

8.11. Urinárne ochorenia

8.11.1. Hematúria (krv v moči) Definícia

Prítomnosť červených krviniek v moči, ktorá je viditeľná voľným okom alebo pod mikroskopom. Krv v moči signalizuje, že časť močového traktu je buď poranená alebo napadnutá chorobou, prípadne to môže byť signál toho, že v močovom mechúre alebo obličkách sú močové kamene. Choroba môže byť zapríčinená aj nádorom, baktériami alebo hubami. Klinické príznaky Viditeľné príznaky krvi v moči alebo pozitívne vyšetrenie na prítomnosť červených krviniek (veterinárne alebo vami urobené podľa pokynov lekára). Ďalšie príznaky, s ktorými sa môžete, ale aj nemusíte stretnúť:

• Pišťanie pri dotykoch postihnutej oblasti • Neupravená srsť • Zhrbenosť • Zväčšený objem pásu alebo roztiahnutie močového mechúra • Časté močenie

Ak má potkan bolesti alebo má problém s močením, často si oblyzuje okolie ústia močovej rúry Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia. Ak krv nie je viditeľná, veterinár vyšetrí vzorku moču pod mikroskopom alebo pomocou vyšetrovacích pásikov na to určených. Pre väčšie pohodlie potkana to môžete urobiť aj vy doma, ale je potrebné sa držať pokynov veterinára. (Vzorka moču nesmie byť pri väčšine vyšetrovacích pásikov staršia ako 4 hodiny ani kontaminovaná.) Rovnako je potrebné urobiť celkové vyšetrenie moču (hlavne úroveň pH, bielkoviny, leukocyty). Abdominálny RTG pre vylúčenie kameňov a neoplázie. Liečba

Liečba tohto ochorenia sa môže líšiť v závislosti na konkrétnom prípade, niekde pomôžu antimikrobiotiká, inde je nutný chirurgický zákrok. Okrem antimikrobiotík (ktoré sú v sekcii Medikamenty) bude možno potrebné podávať potkanovi aj analgetiká. Opatera

• Podávajte potkanovi veterinárom predpísané liečivá. • Monitorujte, či potkan netrpí bolesťami a ak áno, podajte mu veterinárom odporučené analgetikum. • Aby ste mohli sledovať potkanov moč, ako podstieľku použite biele papierové utierky alebo toaletný papier, prípadne

biele handry či staré tričká. • Zabezpečte potkanovi dostatok tekutín.

8.11.2. Zápal močového mechúra a ciest Definícia

Zápal mechúra alebo močovej rúry spôsobený baktériami, plesňami alebo parazitmi (napríklad mrľami). Najčastejšími baktériami sú E. coli (tieto baktérie žijú v črevách a na koži okolo konečníka) a Klebsiella, prípadne Mycoplasma nachádzajúca sa v reprodukčnom systéme potkana. Náchylnejší na toto ochorenie sú starí potkani, ktorí ochrnuli a nie sú schopní vykonávať hygienu – nedokážu si vyčistiť oblasť genitálií, kde sa môžu hromadiť a množiť rôzne patogény.


116

Klinické príznaky • Neobvykle časté močenie. • Vlhkosť v oblasti ústia močovej rúry. • Prítomnosť krvi alebo porfyrínu v moči. • Nepríjemne páchnuci alebo zakalený moč.

Diagnostikovanie Sledujte vývin. Kontrolujte potkanovi moč a pokúste sa mu odobrať vzorku na vyšetrenie, najdôležitejšie je pH, bielkoviny, leukocyty a krv. Vyšetrenie môže vykonať buď veterinár, alebo ho môžete podľa pokynov doktora urobiť sami doma. Je to pre potkana menej stresujúce. Liečba Pri liečbe tohto ochorenia sa môžu použiť nasledovné medikamenty:

• Trimethoprim-sulfa (E.coli, Klebsiella, Staphylococcus) • Tetracycline (Klebsiella, Staphylococcus) • Augmentin/Clavamox (E.coli, group D streptococcus) • Enrofloxacin/Baytril (E. coli, Pseudomonas, mycoplasma) • Fenbendazole alebo Ivermectin (bladder threadworm)

V prípade chronickej infekcie je potrebné potkana podrobiť dlhodobej liečebnej terapii. Opatera

• Zabezpečte potkanovi dostatok tekutín. • Denne aj niekoľko razy vymeňte potkanovi vodu v napájačke. • Dodržujte pokyny veterinára a podávajte potkanovi odporučené antibiotiká. • Niektorí chovatelia odporúčajú brusnicový džús, ktorý podľa nich pomáha pri upravovaní pH na normálne hodnoty.

8.12. Ušné ochorenia

8.12.1. Ušné polypy Definícia

Polypy sú vo všeobecnosti benígne stopkaté alebo hríbikovité útvary. Môžu sa vyskytovať buď samostatne alebo v strapcoch pripomínajúcich karfiol (květák), obyčajne v nosohltane alebo v ušnom kanále. Aj keď je toto ochorenie u potkanov zriedkavé, môžu sa nosohltanové a ušné polypy u nich objaviť, pričom obvykle majú korene v eustachovej trubici a pôvod v strednom uchu. Dôvodom na objavenie takýchto útvarov u potkanov sú, tak ako pri iných zvieratách a ľuďoch, zápaly a opuchliny tkaniva, ktoré pochádzajú z chronického zápalu stredného ucha spôsobeného infekciou dolných dýchacích ciest. Klinické príznaky

• Choroba dolných dýchacích ciest sprevádzaná kýchaním alebo dýchavičnosťou, prípadne priamo ušná infekcia, ktorú obyčajne sprevádza nakláňanie sa na stranu.

• Z ucha môže vychádzať odporný zápach alebo z neho môže vytekať hnis. • Polyp sa môže rozšíriť do vnútra a môže byť viditeľný ako ružový alebo červený opuch pri otvore ušného kanálika. • Ak polyp praskne, objaví sa krvácanie.

Diagnostika

Určenie diagnózy sa zamierava na bledú, napuchnutú, mukóznu hmotu alebo na to, či z ušného kanála nevyteká hustejší hnis, ktorý môže vytvoriť bledoružový výčnelok.Tak isto treba identifikovať pretrvávajúci zápal stredného ucha prípadne dolných dýchacích ciest sprevádzaný hnisaním a s tým spojeným zápachom (nie je podmienkou) alebo výtokom z uší. Liečba Odstránenie útvaru spolu s kmeňom, ak to nie je reálne, tak odstrániť aspoň toľko, koľko sa dá. Bohužiaľ, ak sa neodstráni celý polyp aj s koreňom (čo kvôli veľkosti zvieratka nie je dosť možné), môže sa znova objaviť.

• prvých 24 hodín po chirurgickom zákroku (ak je nevyhnutný) - Butorphanol alebo Buprenorphine. • možnosť liečiť tiež lokálnymi steroidmi alebo kortikosteroidmi ako prednison či dexametason. • Ak by sa vyskytol abces alebo infekcia, je možné doplniť liečbu aj o širokospektrálne antibiotiká ako baytril, ktorý

obsahuje enrofloxacín • V prípade, že by šlo o nádor, ktorý značne zhoršuje potkaníkovi život a vracia sa aj po operácii, je možno vhodné zvážiť

eutanáziu Opatrovanie

• Ak je to potrebné, poskytnite svojmu potkaníkovi vysokokalorické jedlo a doplnky ku strave. V prípade, že prijíma málo


117

potravy, doplňte ju aj o vitamíny. • Ak chirurgický zákrok neprichádza do úvahy, liečte potkana podľa pokynov veterinára kortikosteroidmi • Ak sa rozširujú príznaky opuchov, vysúšania alebo zápachu, vyhľadajte okamžite veterinára

V prípade chirurgického odstránenia polypu

• V priebehu rekonvalescencie by nemal potkan byť v jednej klietke s ostatnými (ak ich máte viac), ale v samostatnej na podobné prípady určenej

• Denne podľa potreby čistite miesto, kde váš potkan spí. Ako podstieľka je najvhodnejšie nejaké staré tričko alebo mäkké papierové obrúsky. Vyhnite sa špinavej podstieľke, prípadne podstieľke z hoblín alebo kukuričných vretien, aby ste predišli neželaným komplikáciám a infekciám.

• Zabezpečte potkaníkovi teplo napríklad pomocou fľaše s teplou vodou, ktorú umiestnite do klietky, alebo vyhrievanou poduškou (pozor na dehydratáciu pri prehriatí zvieratka)

• Ak je to potrebné, poskytnite mu pooperačnú liečbu zameranú hlavne na tlmenie bolesti • Počas zotavovania podporujte u potkana príjem tekutín, v prípade tekutých doplnkov stravy s obsahom stopových

prvkov, vitamínov a podobne dohliadnite na to, aby boli potkanom skonzumované do času, ktorý po ich otvorení doporučuje výrobca.

Poznámka: zdrojom tekutín môžu byť aj ovocné šťavy alebo džúsy.

8.12.2. Ušný výron Definícia

Hromadenie krvi v ušiach/opuch uší. Obvykle je sekundárnym ochorením. Môže sa objaviť v prípade, že potkan trpí bakteriálnou alebo zápalovou chorobou, ktorá spôsobuje svrbenie – potkan sa neustále škriabe. Toto môže spôsobiť pretrhnutie drobných cievok v uchu a vznik výronu. Klinické príznaky

• Viditeľné hromadenie tekutiny v uchu. • Potkan si neustále ucho škriabe. • Trasenie hlavou (nie vždy).

Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia, aby ste s istotou mohli vylúčiť abces, ušnicový edém alebo formovanie tumoru. Liečenie Výron je možné prepichnúť a nechať tekutinu vytiecť. Mal by to urobiť veterinár, ktorý miesto poriadne vydezinfikuje a starostlivo ošetrí, aby sa do neho nedostala infekcia.Pri pretrvávajúcom objavovaní sa výronu môže byť potrebné chirurgické otvorenie alebo vysušenie, prípadne odstránenie celej zrazeniny a upravenie ucha.Ak nie je pravdepodobné, že by nastali nejaké komplikácie alebo kontraindikácie s iným liečivom, je možné použiť Tylenol. Ošetrovanie

• Podanie liekov tlmiacich bolesť, ak je to nutné. • Ak výron praskne, na jeho vyčistenie použite kus gázy alebo čistého vatového tampónu, ktorý zastaví krvácanie, a

kontaktujte veterinára. • V prípade chirurgického otvorenia a vysušenia alebo odstránenia výronu zabezpečte vhodnú klietku, v ktorej bude potkan

sám počas celej doby rekonvalescencie (ak ich chováte viac). • Zabezpečte dennú výmenu podstieľky, aby bol váš miláčik v suchom a čistom prostredí, čím minimalizujete riziko

infekcie v rane. Najlepšou podstieľkou budú papierové obrúsky alebo staré tričko. • Zabezpečte tiež potkanovi teplé prostredie, napríklad tým, že mu do klietky dáte vodu s teplou vodou (tak, aby ho

neporanila) alebo vyhrievanú podušku (pozor na prehriatie, ktorého dôsledkom by mohla byť dehydratácia).

8.12.3. Zápal vonkajšieho ucha

Definícia Zápal vonkajších častí ucha, ktorý je spôsobený baktériami, hubami, plesňami, dermatitídou, poruchou imunity alebo

alergickou reakciou. Klinické príznaky

• Svrbenie, lúpanie, praskanie pokožky okolo okrajov ucha, spojené hlavne so sarkoptickými roztočmi. • Môže byť viditeľný hnis alebo výtok sprevádzaný zápachom, začervenanie a podráždenie, prípadne príznaky opuchnutia

alebo neobvyklý rast tkaniva v alebo okolo ucha. • Zvýšená citlivosť uší a ich okolia.

Diagnostikovanie

Sledujte vývin, aby ste boli schopní určiť skryté príčinyPorovnajte obe uši. Porovnajte obe ušnice, aby ste zistili, či na


118

niektorej z nich nedošlo k zmene. Ak by mala ušnica karfiolovitý tvar, indikovalo by to ušnú chondritídu. Hnedý alebo čierny drolivý výtok môže naznačovať prítomnosť roztočov (notoedrálnych alebo sakopétov). Hnisavý výtok alebo sladkastý zápach môže ukazovať na baktérie alebo kvasinky. Preverte ušný kanál a oblasť okolo ucha, aby ste mohli vylúčiť neopláziu, prípadne polypy.Otoskopické vyšetrenie na vylúčenie otitis media.Sledujte prípadné škvrny, ktoré by poukazovali na bujnenie baktérií stafylokokov, streptokokov a pseudamonas aeruginózy. Liečba Pri roztočoch Možnosť liečiť ivermektínom, a to orálne alebo lokálne, alebo thiabendazole, lokálne. Poznámka: Ak sa snažíte zbaviť potkana roztočov, nezabudnite na vydezinfikovanie klietky a jej príslušenstva. Pre viac informácií o roztočoch pozrite tiež článok o ektoparazitoch. Lokálna liečba Ak je prítomný výtok a bubienok je neporušený, umyte ucho Epiotikom, OtiClensom, OtiRinsom alebo teplým slaným roztokom (slaný roztok môžete kúpiť v lekárni alebo si ho môžete pripraviť doma). *Poznámka*: Ak plánujete použiť aminoglykozidy, je dôležité odstrániť výtok, kým drogy tejto skupiny liečiv ešte neúčinkujú (pred ich aplikáciou na postihnuté miesto). Kým použijete masť alebo krém, ucho poriadne vysušte. Lokálne činitele sú rôzne a používajú sa v závislosti na tom, v akom zdravotnom stave sa potkan práve nachádza. Niektoré z lokálnych liekov, ktoré môžete vidieť u svojho veterinára sú ušné lokálne antibiotiká alebo fungicídy, v ktorých sa nachádzajú steroidy : Treasaderm (obsahuje neomycin sulfate, thiabendazole a dexamethasone)alebo Gentocin Otic (obsahuje gentamicin sulfate a betamethasone valerate), prípadne také, ktoré obsahujú systémové prípadne lokálne steroidy, a to Baytril Otic (enrofloxacin/silver sulfadiazine), alebo Silver sulfadiazine (Silvadene). *Poznámka*: Použitie kortikosteroidov (lokálnych aj systémových) dokáže zredukovať tak výtok a bujnenie tkaniva ako aj uľaviť od svrbenia. Ich použitie však môže spôsobiť, že potkan bude náchylný na kvasinkovú infekciu, no aj napriek tomu výhody ich použitia ďaleko prevyšujú riziko objavenia sa kvasiniek. Ak sa objavia, veterinár môže do liečby zahrnúť aj lokálne alebo systémové fungicídy ako ketokonazole alebo metronidazole. Systémová liečba Ak je tkanivo postihnuté vredmi, ak sa vo výtoku objavia baktérie, ak je narušený bubienok alebo ak sa neustále vyskytuje oitis media, je potrebné potkana liečiť komplexne. Liečba polypov a abnormálny rast Ak je to prijateľné, veterinár sa môže rozhodnúť pre chirurgický zákrok. Opatera * Pomocou vatových tampónov alebo gázy vyčistite uši od nečistôt a vysušte ich. * Podajte potkanovi lieky podľa pokynov veterinára a príbalového letáka. Ak použijete lokálnu liečbu, aplikujte liek potkanovi do ucha, opatrne ho uzavrite a jemne mu ho masírujte 30 až 60 sekúnd, aby ste mali istotu, že medikament bude naozaj účinkovať. * Vyčistite a vydezinfikujte klietku. * Zabezpečte potkanovi bezpečné prostredie, hlavne v prípade, že je postihnuté stredné ucho (kvôli problémom s rovnováhou ap). * Jedlo a pitie dajte potkanovi na miesta, kam sa ľahko dostane. * Počas choroby mu zabezpečte dostatok správnej potravy a tekutín. * Ak sa objavia príznaky infekcie, kontaktujte veterinára (začervenanie, zápal alebo opuch, nárast bolestivosti alebo strata váhy).


119

9. Prílohy

9.1. Fotodokumentácia zdravotných problémov

obr. 25: Absces pod prednou nohou obr. 26: Prasknutý absces v uchu

obr. 28: Nekropsia potkana s megacolonom

obr. 27: Mláďa postihnuté megacolonom (hore) a jeho zdravý súrodenec (dole)

obr. 29: Črevá potkana postihnutého megacolonom obr. 30: Nádor mliečnej žľazy u samičky Emy


120

obr. 31: Nádory mliečnych žliaz u Pimpinelky obr. 32: Nádor mliečnej žľazy s abscecom

obr. 33: Prasknutý nádor mliečnej žľazy obr. 34: Nádory mliečnej žľazy

obr. 35: Zápal spojiviek obr. 36: Šedý zákal

obr. 37: Ušný svrab v pokročilom štádiu obr. 38: Myobia musculi (parazit)


121

obr. 39: Dospelá voš Polyplax Spinulosa obr. 40: Bandáž po vybratí stehov

obr. 41: Bandáž po operácii nádoru obr. 42: Chirurgické rany po operácii nádorov

obr.43: Pooperačná rana po kastrácii samca obr. 44: Rana po operácii ľadviny

obr. 45: „Holenie“ viditeľné na boku tváre obr. 46: Rany po uhryznutí


122

obr. 47: Natrhnuté ucho po bitke obr. 48: Rany po uhryznutí

obr. 49: Hlboká rana po uhryznutí obr. 50: Zapálená rana po uhryznutí

obr. 51: RTG chorej obličky obr. 52: Pozitívne vyšetrenie na plesne (červené)

obr. 53: Nekróza po vpichu injekcie obr. 54: Starý potkan (2,5 roka)


123

obr. 55, 56: Zlyhanie srdcovej činnosti sprevádzané pľúcnym edémom

obr. 57: Časť čreva vytŕčajúca z konečníka obr. 58: Zápal vnútorného ucha (naklonená hlava)

obr. 59: Krvavý výtok z pošvy obr. 60: Nekrotický nádor u fuzz potkana

obr. 61: Bandáž po operácii obr. 62: Zucker obézny potkan


124

obr. 63: Otlak potkana na zadnej nohe obr. 64: Otlaky na zadnej nohe ošetrené veterinárom

Obr. 65: Pododermatitída obr. 66: Zápal oka

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

9.2. P

reh

ľad

kla

sick

ých

lie

ko

v p

ou

žív

an

ých

u p

otk

an

ov

N

ázov

liek

u

Dĺž

ka li

ečb

y P

opis

liek

u

A N

T I

B I

O T

I K

Á

Am

ikac

ín s

ulf

ate

7 -

14 d

ní

aleb

o po

dľa

potr

eby

Bak

teri

cídn

e, š

irok

ospe

ktrá

lne

anti

biot

ikum

, pou

žíva

né p

ri r

espi

račn

ých

a n

iekt

orýc

h ď

alší

ch o

chor

enia

ch. O

jeho

pou

žití

sa

pora

ďte

so

svoj

ím v

eter

inár

om. A

ko v

edľa

jší ú

čino

k sa

môž

e pr

ejav

iť p

oško

deni

e ob

liči

ek, p

reto

je p

otre

bné,

aby

pot

kan

mal

dos

tato

k vo

dy. N

eodp

orúč

a sa

ani

jeho

pod

ávan

ie te

hotn

ým s

amic

iam

, môž

e sa

dos

tať

do p

lace

nty

a po

škod

iť p

lod.

Am

oxic

ilín

10

- 1

4 dn

í al

ebo

podľ

a po

treb

y

Ide

o ši

roko

spek

trál

ne a

ntib

ioti

kum

zo

skup

iny

peni

cilí

nov,

je ú

činn

ý hl

avne

pro

ti b

akté

riám

ako

Ent

eroc

occu

s fa

ecal

is, b

eta

-lac

tam

ase-

nega

tívn

e km

ene

Sta

phyl

ococ

cus

spp.

,Str

epto

cocc

us p

neum

onia

e, a

alp

ha a

bet

a- h

emol

ytic

ké k

men

e S

trep

toco

ccus

, E.c

oli,

Kle

bsie

lla

a H

aem

ophi

lus.

Bak

téri

e pr

oduk

ujúc

e be

ta-l

akta

máz

u ho

dok

ážu

inak

tivo

vať

(nap

r.zl

atý

staf

ylok

ok).

Môž

e sp

ôsob

iť a

ném

iu, a

nore

xiu

aleb

o hn

ačku

. Jeh

o po

užit

ie k

onzu

ltuj

te s

vet

erin

árom

.

Am

pic

ilín

7

- 14

dní

al

ebo

podľ

a po

treb

y

Šir

okos

pekt

ráln

e an

tibi

otik

um c

itli

vé n

a be

tala

ktam

ázy.

Jeh

o úč

inky

sú

podo

bné

ako

pri p

enic

ilín

e, p

ri p

eror

álno

m p

odan

í sa

dobr

e vs

treb

áva

a vy

luču

je s

a m

očom

.Je

vhod

ný p

ri a

kútn

ych

zápa

loch

dýc

hací

ch c

iest

, pri

záp

aloc

h pľ

úc, p

ri z

ápal

e st

redn

ého

ucha

a z

ápal

och

dutí

n no

sa.

Oje

dine

le s

a m

ôžu

vysk

ytnú

ť tr

ávia

ce p

robl

émy

aleb

o po

dráž

deni

e ko

že (

vyrá

žka)

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Azi

thro

myc

in

14 -

28

dní

aleb

o po

dľa

potr

eby

Mak

roli

dové

ant

ibio

tiku

m. P

ouží

va s

a pr

i inf

ekci

ách

dých

acíc

h ci

est,

ucha

,hlt

ana,

kož

e a

podk

ožný

ch tk

anív

, inf

ekci

ách

moč

ovej

rúr

y a

krčk

a m

ater

nice

spô

sobe

nej c

hlam

ýdia

mi.

Ako

než

iadú

ci ú

čino

k sa

môž

e pr

ejav

iť h

načk

a al

ebo

nech

uten

stvo

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Bay

tril

(E

nro

flox

acín

al

ebo

En

roga

l)

7 -

10 d

ní

aleb

o po

dľa

potr

eby

Šir

okos

pekt

ráln

e, b

akte

ricí

dne

anti

biot

ikum

, kto

ré s

a po

užív

a hl

avne

pri

infe

kciá

ch m

očov

ého

trak

tu, a

dýc

hací

ch o

chor

enia

ch. N

ajúč

inne

jší j

e na

E.c

oli,

Sal

mon

ella

spp

., P

aste

urel

la s

pp.,

Sta

phyl

ococ

cus

spp.

, Ham

eopp

hilu

ss s

pp.,

Eis

cher

ichi

a co

li. O

jedi

nele

sa

môž

u ob

javi

ť po

ruch

y ra

stu

chru

pavi

ek, p

reto

by

sa n

ema

dáva

ť ve

ľmi m

ladý

m p

otka

nom

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Bor

gal

3 -

7 dn

í al

ebo

podľ

a po

treb

y

Lie

k vh

odný

na

lieč

bu in

fekc

ií r

espi

račn

ého,

tráv

iace

ho, m

očov

ého

a ge

nitá

lneh

o tr

aktu

a p

ouží

va s

a aj

pri

infe

kciá

ch k

ože.

Tie

ž ve

ľmi d

obre

li

eči s

ekun

dárn

e in

fekc

ie. P

o vp

ichn

utí b

orga

lu s

a m

ôže

obja

viť

loká

lna

reak

cia

a oj

edin

ele

sa

môž

e ob

javi

ť po

škod

enie

peč

ene

a ob

liči

ek. V

pr

ípad

e, ž

e by

sa

zmen

ilo

potk

anov

e sp

ráva

nie,

oka

mži

te p

rest

aňte

bor

gal a

plik

ovať

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Cef

adro

xil

10 -

30

dní

aleb

o po

dľa

potr

eby

Bak

teri

cídn

e, š

irok

ospe

ktrá

lne

anti

biot

ikum

, pou

žíva

né p

ri in

fekc

iách

moč

ovéh

o tr

aktu

, sek

undá

rnyc

h in

fekc

iách

ale

bo p

ri c

hiru

rgic

kých

zá

krok

och,

na

zníž

enie

riz

ika

vzni

ku in

fekc

ie v

ran

e. N

eodp

orúč

a sa

pod

ávať

s ď

alší

mi b

akte

rios

tati

ckým

i lie

kmi.

Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

Cip

rofl

axín

(C

ipro

x)

7-14

dní

al

ebo

podľ

a po

treb

y

Bak

teri

cídn

e an

tibi

otik

um, ú

činn

é hl

avne

pro

ti b

akté

riám

ako

Kle

bsie

lla,

Pse

udom

onas

, Sal

mon

ella

, Myc

opla

sma,

Sta

phyl

ococ

ci a

C

hlam

ydia

. Po

pod

aní l

ieko

v m

ôže

byť

potk

an n

abud

ený,

ner

vózn

y, m

ôže

hnač

kova

ť. P

ouži

tie

konz

ultu

jte

s ve

teri

náro

m.

Cla

rith

rom

ycin

7

- 14

dní

al

ebo

podľ

a po

treb

y

Mak

roli

dové

ant

ibio

tiku

m s

o st

redn

e ši

roký

m s

pekt

rom

úči

nku.

Pou

žíva

sa

na in

fekc

ie d

ýcha

cích

cie

st, k

ože,

mäk

kých

tkan

ív, z

hubn

é in

fekc

ie.L

iek

sa n

esm

ie p

odáv

ať p

ri z

nám

ej c

itli

vost

i na

mak

roli

dové

AT

B.O

jedi

nele

sa

môž

u ob

javi

ť st

raty

koo

rdin

ácie

, hna

čka,

str

ata

apet

ítu,

zm

eny

v sp

ráva

ní. P

ouži

tie

konz

ultu

jte

s ve

teri

náro

m.

Dox

ycyk

lín

14

- 3

0 dn

í al

ebo

podľ

a po

treb

y

Šir

okos

pekt

ráln

e an

tibi

otik

um, k

toré

má

podo

bné

účin

ky a

ko a

ntib

ioti

ká te

trac

yklí

nové

. Pou

žíva

sa

hlav

ne n

a li

ečbu

myk

opla

zmóz

y a

veľm

i do

bré

výsl

edky

sa

dajú

dos

iahn

uť k

ombi

náci

ou s

Byi

tril

om a

lebo

Zit

rom

axom

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Ery

thro

myc

in

7 -

10 d

ní

aleb

o po

dľa

potr

eby

Mak

roli

dové

ant

imik

robi

álne

ant

ibio

tiku

m ú

čink

ami p

odob

né p

enic

ilín

u.Č

asto

sa

použ

íva

ako

alte

rnat

ive

k pe

nici

línu

u p

otka

-nov

, kto

rí s

ú na

pe

nici

lín

aler

gick

í.Je

účin

ný p

ri c

horo

bách

dýc

hací

ch c

iest

a z

ápal

och

moč

ovýc

h ci

est.

Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Gen

tam

icín

7

- 14

dní

al

ebo

podľ

a po

treb

y

Am

inog

lyko

zid

so š

irok

ým s

pekt

rom

úči

nku,

ktor

ý sa

pou

žíva

hla

vne

pri z

ávaž

ných

infe

kciá

ch d

ýcha

cieh

o sy

stém

u, z

ápal

e uc

ha,

absc

esoc

h,ča

sto

v k

ombi

náci

i s b

etal

akta

mov

ými a

ntib

ioti

kam

i. P

ouži

tie

konz

ultu

jte

s ve

teri

náro

m.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

Ch

lora

mp

hen

icol

7

- 14

dní

al

ebo

podľ

a po

treb

y

Šir

okos

pekt

ráln

e,ba

kter

icíd

ne a

ant

imik

robi

álne

ant

ibio

tiku

m,k

toré

je ú

činn

é aj

pro

ti ta

kým

org

aniz

mom

, pro

ti k

torý

m z

lyhá

vajú

iné

anti

biot

iká.

Ide

hla

vne

o C

lost

ridi

um, C

hlam

ydia

, Myc

opla

sma,

Sal

mon

ella

a ti

ež o

org

aniz

my

spôs

obuj

úce

men

ingi

tídu

. Oje

dine

le s

a m

ôžet

e pr

i tom

to li

eku

stre

tnúť

s a

plas

tick

ou a

ném

iou.

Nie

je v

hodn

ý pr

e te

hotn

é a

koja

ce s

amic

e an

i pre

veľ

mi m

ladé

pot

kany

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Kla

cid

ur

čí le

kár

Pol

ysyn

teti

cké

mak

roli

dové

ant

imik

robi

otik

um, k

toré

sa

podá

va p

ri in

fekc

iách

hor

ných

a d

olný

ch d

ýcha

cích

cie

st a

pri

infe

kciá

ch k

ože

a m

äkký

ch tk

anív

. Lie

k by

sa

nem

al p

odáv

ať p

otka

nom

, kto

ré m

ajú

prob

lém

y s

obli

čkam

i.Kla

cid

sa n

esm

ie p

odáv

ať s

polu

s li

ekm

i,kto

ré

obsa

hujú

ast

emiz

ol, c

isap

rid,

pim

ozid

, ter

fena

dín

a e

rgot

amín

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Mar

boc

yl

podľ

a po

treb

y A

ntib

ioti

kum

, kto

ré s

a po

užív

a hl

avne

pri

och

oren

iach

dýc

haci

eho

trak

tu,s

pôso

bený

ch o

rgan

izm

ami c

itli

vým

i na

mar

bofl

oxac

ín.I

de h

lavn

e o

Esc

heri

chia

col

i, P

aste

urel

la s

pp.,

Myc

opla

smu

pulm

onis

, Sta

phyl

ococ

cus

spp.

Pri

apl

ikác

ii in

jekč

ne s

a m

ôže

v m

iest

e vp

ichu

obj

aviť

loká

lna

reak

cia

(bol

esť,

opu

ch).

Pod

anie

kon

zult

ujte

s v

eter

inár

om.

Met

ron

idaz

ol (

Fla

gyl)

po

dľa

potr

eby

Bak

teri

cídn

e a

ameb

icíd

ne li

ečiv

o,kt

oré

sa p

ouží

va p

ri c

horo

bách

spô

sobe

ných

ana

erób

nym

i bak

téri

ami.

Naj

čast

ejši

e id

e o

infe

kcie

kos

tí, a

bs-

cesy

, vag

inál

ne in

fekc

ie,z

ápal

y pa

nvov

ej d

utin

y a

pod.

Roz

hodn

e sa

nes

mie

pod

ávať

spo

lu s

liek

mi P

heno

barb

ital

a C

imet

idin

e. P

ouži

tie

konz

ultu

jte

s ve

teri

náro

m.

Nor

ocla

v 7

- 10

dní

al

ebo

podľ

a po

treb

y

AT

B u

rčen

é na

lieč

bu o

chor

ení s

pôso

bený

ch n

apr.

tým

ito

bakt

éria

mi:

Sta

phyl

ococ

ci,C

ampy

loba

cter

spp

,Pas

teur

ella

e, C

lost

ridi

a, S

trep

toco

cci,

Pro

teus

spp

ale

bo E

sche

rich

ia c

oli.

Pri

váž

nejš

ích

ocho

reni

ach

môž

e by

ť po

užit

ý v

kom

biná

cii s

Bay

tril

om (

aleb

o in

ým e

nrfo

loxa

cíno

m)

a R

onax

anom

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Oxy

tetr

acyk

lín

7

- 14

dní

al

ebo

podľ

a po

treb

y

Šir

okos

pekt

ráln

e ba

kter

iost

atic

ké a

ntib

ioti

kum

z r

adu

tetr

acyk

líno

v, n

o ne

má

tak

dlhé

pôs

oben

ie a

ko te

trac

yklí

n sa

mot

ný. P

ouží

va s

a hl

avne

na

lieč

bu z

ápal

ov a

infe

kcií

kož

e a

tkan

ív, a

le a

j pr

i cho

robá

ch d

ýcha

cích

cie

st. N

ie je

vho

dné

ho p

odáv

ať te

hotn

ým s

amic

iam

, pre

tože

môž

e po

škod

iť p

lod.

Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Ron

axan

7

- 14

dní

al

ebo

podľ

a po

treb

y

Tet

racy

klín

ové

AT

B d

ruhe

j gen

erác

ie,k

toré

úči

nkuj

e aj

tam

,kde

zly

hali

tetr

acyk

líny

prv

ej g

ener

ácie

. Úči

nkuj

e pr

oti P

aste

urel

la s

pp.,B

orde

tell

a br

onch

isep

tica

,Sta

phyl

ococ

cus

aure

us, S

taph

yloc

occu

s sp

p. a

Str

epto

cocc

us s

pp.L

iek

by n

emal

i bra

ť te

hotn

é sa

mic

e a

nem

al b

y sa

ko

mbi

nova

ť s

ďal

ším

i te

trac

yklí

nový

mi l

iekm

i. P

ouži

tie

konz

ultu

jte

s ve

teri

náro

m.

Ten

azým

po

dľa

potr

eby

Kom

biná

cia

anti

biot

ík a

enz

ýmov

zvy

šuje

jeho

úči

nnos

ť a

nevy

tvár

a re

zist

enci

u. J

e úč

inný

voč

i via

cerý

m g

ram

pozi

tívn

ym a

j gra

mne

gatí

vnym

ba

ktér

iám

. Pou

žíva

sa

pri m

asti

tíde

, oti

tíde

, záp

ale

črie

v, p

neum

ónii

, lok

álne

j lie

čbe

pora

není

kož

e a

tiež

pri

lieč

be s

ekun

dárn

ych

infe

kcií

pri

ví

ruso

vých

och

oren

iach

. Dáv

kova

nie

určí

vet

erin

ár.

Tet

raso

l 7

- 14

dní

al

ebo

podľ

a po

treb

y

Šir

okos

pekt

ráln

e ba

kter

iost

atic

ké a

ntib

ioti

kum

, kto

ré s

a po

užív

a pr

i myk

opla

zmóz

e,ch

lam

ýdiá

ch, a

ktin

omyc

étoc

h, a

k zl

yhal

a li

ečba

sla

bším

i an

tibi

otik

ami.

Neo

dpor

úča

sa p

odáv

ať p

ri p

reci

tliv

elos

ti n

atet

racy

klín

y al

ebo

pri p

robl

émoc

h s

peče

ňou

a ob

ličk

ami.

Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Tyl

osín

14

- 3

0 dn

í al

ebo

podľ

a po

treb

y

Mak

roli

dové

bak

teri

osta

tick

é an

tibi

otik

um,ú

činn

é na

spi

roch

ety,

myk

opla

zmy

a ve

ľké

víru

sy, p

ouží

va s

a te

da p

ri li

ečbe

infe

kcie

dýc

haci

eho

trak

tu -

pne

umón

ie,b

ronc

hopn

eum

ónie

, chr

ípky

, inf

ekčn

á ná

dcha

, sek

undá

rne

infe

kcie

pri

vír

usov

ých

ocho

reni

ach.

Nep

ouží

vať

v ko

mbi

náci

i s

chlo

ram

phen

ical

om a

Lin

cosa

mid

om. A

ko n

ežia

dúci

úči

nok

sa m

ôže

obja

viť

hnač

ka, s

vrbe

nie

a bo

lesť

v m

iest

e vp

ichu

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Vet

oflo

k

7 -

14 d

ní

aleb

o po

dľa

potr

eby

Enr

oflo

xací

nové

ant

ibio

tiku

m, p

ouží

va s

a pr

i záp

aloc

h ho

rnýc

h a

doln

ých

dých

acíc

h ci

est.

Nem

al b

y sa

pod

ávať

pot

kano

m p

red

ukon

čení

m

rast

u an

i teh

otný

m a

lebo

koj

acim

sam

icia

m. P

ouži

tie

konz

ultu

jte

s ve

teri

náro

m

A N

T I

P A

R A

Z I

T I

K Á

Bio

kill

m

in. 2

apli

káci

e N

etox

ický

prí

prav

ok p

roti

par

azit

om s

dlh

odob

ým ú

čink

om v

spr

eji,

ktor

ý sa

pou

žíva

aj n

a zv

iera

tá a

j na

pros

tred

ie. J

e úč

inný

pro

ti v

šetk

ým

druh

om h

myz

u a

aj je

ho z

árod

kom

.

Fro

ntl

ine

podľ

a po

treb

y A

ntip

araz

itný

prí

prav

ok ú

činn

ý pr

oti k

lieš

ťom

a b

lchá

m. P

roti

kli

ešťo

m je

akt

ívny

5 tý

ždňo

v po

apl

ikác

ii a

pro

ti b

lchá

m 3

mes

iace

.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

Ivom

ec (

Iver

mec

tin

) m

in. 2

apli

káci

e

Šir

okos

pekt

ráln

y pr

ípra

vok

prot

i par

azit

om, j

e úč

inný

aj p

ri p

očia

točn

ých

stav

och

napa

dnut

ia, a

le a

j pri

pok

roči

lejš

ích

ocho

reni

ach.

Ak

ho p

o-už

ijet

e pr

oti r

ozto

čom

, zab

ije

len

naro

dené

jedi

nce,

nie

vaj

íčka

, pre

to tr

eba

po tý

ždni

apl

ikác

iu z

opak

ovať

.Ak

vete

riná

r ne

má

skús

enos

ti s

pi

chan

ím iv

omec

u, p

rist

úpte

na

kvap

kani

e li

eku

med

zi lo

patk

y. U

nie

ktor

ých

potk

anov

(dr

obný

ch, s

ďal

ším

i och

oren

iam

i ale

bo o

slab

enou

im

unit

ou)

môž

e sp

ôsob

iť o

puch

cen

trál

neho

ner

vové

ho s

ysté

mu

a ni

eked

y ná

sled

ne s

mrť

. Kon

zult

ujte

jeho

pou

žiti

e s

vaší

m v

eter

inár

om a

in

form

ujte

ho

o z

men

ách

ocho

reni

a.

Neo

stom

osan

m

in. 2

týžd

ne

Prí

prav

ok je

úči

nný

prot

i blc

hám

, roz

točo

m,v

šiam

, kli

ešťo

m. O

krem

toho

, že

zbav

í pot

kana

par

azit

ov, b

ráni

aj i

ch o

päto

vném

u ob

jave

niu

sa.

(V p

rípa

de s

práv

nej l

iečb

y.)

Roz

ried

ený

rozt

ok v

nij

akom

prí

pade

neo

dkla

dajt

e na

nes

kôr,

ale

vše

tok

ho s

potr

ebuj

te. (

Rie

di s

a v

pom

ere

1:20

0ml.)

Jeh

o po

užit

ie k

onzu

ltuj

te s

vet

erin

árom

.

Nic

losa

mid

e po

dľa

potr

eby

Prí

prav

ok p

roti

pás

omni

ci (

neli

eči m

rle

ani

hlí

sty)

. Oje

dine

le s

a u

potk

ana

môž

e ob

javi

ť hn

ačka

, svr

beni

e v

obla

sti k

oneč

níka

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

, kto

rý z

árov

eň u

rčí a

j dĺž

ku li

ečby

a p

okyn

y na

odo

bera

nie

vzor

iek

stol

ice

potk

ana.

Pip

eraz

ine

podľ

a po

treb

y T

oto

anti

para

ziti

kum

sa

použ

íva

pri l

iečb

e m

rlí.

Môž

e sa

obj

aviť

leta

rgia

ale

bo h

načk

a a

pri s

účas

nom

uží

vaní

s c

hlor

pom

azín

om z

áchv

aty.

P

ouži

tie

konz

ultu

jte

s ve

teri

náro

m, k

torý

urč

í dĺž

ku li

ečby

.

Pra

zin

qu

atel

po

dľa

potr

eby

Ant

ipar

azit

ikum

pro

ti m

rlia

m a

hlí

stam

. U n

iekt

orýc

h pa

razi

tov

sa p

reuk

ázal

a aj

úči

nnos

ť na

ich

vají

čka.

Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

, kt

orý

určí

aj d

ĺžku

lieč

by.

Str

ongh

old

m

in. 2

apl

ikác

ie

Tot

o ši

roko

spek

trál

ne a

ntip

araz

itik

um s

a po

užív

a pr

i lie

čbe

zvie

raťa

nap

adnu

tého

blc

ham

i,vša

mi,

rozt

očm

i a in

ými e

ktop

araz

itm

i. N

emal

by

sa p

ouží

vať

u tý

ch z

vier

at, k

toré

ešt

e ne

dosi

ahli

6 tý

ždňo

v. O

bčas

sa

môž

e vy

skyt

núť

vypa

dáva

nie

srst

i v m

iest

ach

apli

káci

e. P

ouži

tie

konz

ultu

jte

s ve

teri

náro

m.

D E

R M

A T

O L

O G

I K

Á

Arp

alit

Neo

po

dľa

potr

eby

Ekt

opar

azit

ický

prí

prav

ok v

o fo

rme

spre

ja s

mec

hani

ckým

roz

praš

ovač

om.Ú

činn

ý pr

oti b

lchá

m,k

lieš

ťom

, vši

am, v

šenk

ám, a

ich

vývo

jový

m

štád

iám

. Po

apli

káci

i mus

í byť

srs

ť le

n ľa

hko

zvlh

čená

,nea

plik

ujte

pri

amo

na tv

árov

ú ča

sť, a

le o

patr

ným

vot

rení

m n

avlh

čeno

u ru

kavi

cou.

Po

apli

káci

i srs

ť pr

ečeš

te. A

plik

áciu

je m

ožné

po

týžd

ni z

opak

ovať

. Nep

ouží

vajt

e na

hor

ých

aleb

o al

ergi

ckýc

h po

tkan

ov, k

ojac

e sa

mic

e a

mlá

ďa-

tá

mla

dšie

ako

2 m

esia

ce, k

torý

m m

ôže

použ

itie

Arp

alit

u sp

ôsob

iť ť

ažké

až

smrt

eľné

poš

kode

nie

nerv

ovej

sús

tavy

. Nez

ameň

te s

přr

ípra

vkom

A

rpal

it, k

torý

vôb

ec n

ie je

vho

dný

pre

mal

é zv

iera

tá!P

rípr

avok

je v

olne

pre

dajn

ý, p

ouži

tie

konz

ultu

jte

s ve

teri

náro

m a

sle

dujt

e pr

ípad

né z

men

y ch

ován

ia a

sta

vu p

otka

na.

Bac

trob

an

podľ

a po

treb

y

Bac

trob

an je

ant

ibio

tikc

ká m

asť

s úč

inno

u lá

tkou

mup

iroc

ín, k

torá

sa

použ

íva

len

na li

ečbu

kož

ných

infe

kcií

. Pou

žíva

sa

hlav

ne v

prí

pado

ch

infe

kcií

kož

e, h

nisa

vom

záp

ale

chlp

ovýc

h va

čkov

, na

rany

, pop

álen

iny,

ušt

ipnu

tia

hmyz

om, i

nfik

ovan

é vr

edy.

Ak

potk

an tr

pí p

oruc

hou

čin-

nost

i obl

ičie

k al

ebo

akým

koľv

ek in

ým o

chor

ením

obl

ičie

k, n

esm

ie s

a ba

ctro

ban

použ

iť n

a ot

vore

né r

any

aleb

o po

škod

enú

poko

žku,

pre

tože

by

moh

lo d

ôjsť

k v

stre

bani

u m

akro

golu

do

orga

nizm

u.R

ovna

ko n

ie je

vho

dné

mas

ť na

náša

ť na

pos

tihn

uté

mie

sto

súča

sne

s in

ými l

okál

ne p

ôso-

biac

imi m

asťa

mi,

aby

nedo

šlo

k ro

zrie

deni

u ba

ctro

banu

a tý

m k

zní

ženi

u je

ho a

ntib

ioti

ckýc

h úč

inko

v. A

k ve

teri

nár

neur

čí in

ak, n

atie

rajt

e po

tkan

ovi p

osti

hnut

é m

iest

o 3×

den

ne te

nkou

vrs

tvou

mas

ti m

axim

álne

10

dní.

Nat

reté

mie

sto

môž

ete

prev

iaza

ť, a

by s

i pot

kani

mas

ť ne

zliz

oval

.

Can

este

n k

rém

m

inim

álne

4

týžd

ne

Der

mat

olog

ikum

s ú

činn

ou lá

tkou

klo

trim

azol

um. J

e ur

čený

na

med

zipr

stov

é m

ykóz

y,ko

žné

ocho

reni

a sp

ôsob

ené

bakt

éria

mi c

itli

vým

i na

klot

rim

azol

, och

oren

ia s

pôso

bené

Mal

asse

zia

furf

ur, o

chor

enia

spô

sobe

né C

oryn

ebac

teri

um m

inut

issi

um, p

aron

ychi

e.K

lotr

imaz

ol p

ôsob

í pri

ni

žšíc

h ko

ncen

trác

iách

bak

teri

osta

tick

y (z

abra

ňuje

ďal

šiem

u ra

stu

bakt

érií

), p

ri v

yšší

ch f

ungi

cídn

e (n

ičí

huby

, pl

esne

). N

anáš

ajte

dva

tri r

azy

denn

e te

nkú

vrst

vu k

rém

u, p

ouží

vajt

e aj

po

odoz

není

akú

tnyc

h pr

ízna

kov,

ab

y sa

och

oren

ie č

asom

nev

ráti

lo. N

ekom

binu

jte

s in

ými l

okál

nym

i mas

ťam

i a k

rém

ami.

Der

maz

ule

n

podľ

a po

treb

y

Mas

ť s

obsa

hom

rum

anče

kové

ho o

leja

a g

vaja

zulé

nu p

ôsob

í pro

tizá

palo

vo, d

ezin

dekč

ne a

tiež

hoj

ivo.

Pou

žíva

sa

pri v

redo

ch, ť

ažko

hoj

acic

h ra

nách

a r

ôzny

ch p

ovrc

hový

ch p

oran

enia

ch k

ože.

Nem

al b

y sa

pou

žíva

ť pr

i pre

citl

ivel

osti

na

niek

torú

z je

ho ú

činn

ých

a po

moc

ných

láto

k,

hlav

ne n

a la

nolí

n. D

enne

pot

kano

vi n

atie

rajt

e po

stih

nuté

mie

sto

dva

razy

, ak

príz

naky

neu

stúp

ia d

o si

edm

ych

dní a

lebo

ak

sa p

otka

novi

zho

rší

stav

, pre

rušt

e li

ečbu

a p

oraď

te s

a s

vete

riná

rom

. Obč

as s

a m

ôže

obja

viť

zače

rven

anie

kož

e.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

Gen

cián

ová

viol

eť

podľ

a po

treb

y Id

e o

veľm

i úči

nný

liek

pro

ti r

ôzny

m d

ruho

m p

lesň

ovýc

h oc

hore

ní a

kva

sink

ovýc

h in

fekc

ií, t

iež

na v

redy

v ú

stac

h, č

iste

nie

a de

zinf

ekci

u rô

z-ny

ch p

oran

ení.

Ak

vete

riná

r ne

určí

inak

, pos

tihn

uté

mie

sto

poti

eraj

te p

otka

novi

dva

tri r

azy

denn

e. P

ozor

aby

si p

osti

hnut

é m

iest

o ne

oliz

oval

.

Hem

agel

po

dľa

potr

eby

Hed

rofi

lný

gel,

ktor

ý vi

aže

v ra

ne v

oľné

kys

líko

vé r

adik

ály,

pom

áha

vytv

árať

vho

dné

pH, u

držu

je r

anu

vlhk

ú,vď

aka

čom

u sa

net

vori

a ch

rast

y a

rana

a h

ojí r

ýchl

ejši

e. Z

árov

eň je

vho

dný

na p

oope

račn

é ja

zvy,

ked

y z

abra

ňuje

ich

stvr

dnut

iu a

prí

padn

ým z

ápal

om. N

ajča

stej

šie

sa p

ouží

va

na o

tlak

y, v

redy

, pre

leža

niny

,poo

pera

čné

rany

, uhr

yznu

tia,

pop

álen

iny,

por

anen

ia. A

k ve

teri

nár

neur

čí in

ak, n

atie

rajt

e po

stih

nuté

mie

sto

dva

razy

den

ne. I

nfor

muj

te v

eter

inár

a o

použ

ívan

í toh

to p

rípr

avku

.

Hir

ud

oid

po

dľa

potr

eby

Veľ

mi d

obre

zná

šaná

mas

ť, k

torá

zab

raňu

je tv

orbe

krv

ných

zra

zení

n, n

apom

áha

vstr

ebáv

aniu

už

vzn

iknu

tých

zra

zení

n a

tlm

í pov

rcho

vé

zápa

lové

pro

cesy

. Pou

žíva

sa

aj n

a od

strá

neni

e he

mat

ómov

po

oper

ácii

. Ak

vete

riná

r ne

určí

inak

, nat

iera

jte

potk

anov

i dva

tri r

azy

denn

e po

stih

nuté

mie

sto.

O p

oužt

í sa

pora

ďte

s v

eter

inár

om.

Ich

toxy

l po

dľa

potr

eby

Mas

ť na

báz

e ic

htam

olu.

Pou

žíva

sa

pri h

nisa

vých

kož

ných

och

oren

iach

, nie

ktor

ých

form

ách

mik

robi

álne

ho e

kzém

u, in

fiko

vaný

ch p

lesň

ovýc

h oc

hore

niac

h, p

rele

žani

nách

, hni

savo

m z

ápal

e vl

asov

ého

puzd

ra a

paz

úrov

ého

lôžk

a. N

ezná

ša s

a s

jódo

m, t

akže

ak

ranu

dez

infi

kuje

te b

eta-

dino

m, p

očka

jte

aspo

ň ho

dinu

, kým

bud

ete

apli

kova

ť m

asť.

Rov

nako

sa

nesm

ie p

ouží

vať

s in

ými l

okál

nym

i kož

ným

i mas

ťam

i. D

ajte

poz

or,

aby

si p

otka

n m

ať n

ezlí

zal.

Nep

odáv

ajte

mlá

ďat

ám. A

k do

troc

h dn

í ned

ôjde

k z

lepš

eniu

sta

vu, n

avšt

ívte

vet

erin

ára.

Nep

ouží

vajt

e dl

hšie

ako

dv

a tý

ždne

a n

a pl

ošné

ran

y.

Imav

erol

14

dní

(4

apli

káci

e)

Ide

o ko

ncen

trov

aný

rozt

ok e

nilc

onaz

olu,

pou

žíva

ný h

lavn

e pr

i ple

sňov

ých

ocho

reni

ach

kože

. Pri

prv

ej a

plik

ácii

je p

otre

bné

nam

očiť

cel

é zv

iera

(sr

sť a

j kož

u), p

ri d

ruhe

j a tr

etej

apl

ikác

ii s

a na

máč

ajú

len

mie

sta

post

ihnu

té p

lesň

ami a

pri

štv

rtej

apl

ikác

ii o

päť

celé

zvi

era.

Roz

tok

sa

ried

i v p

omer

e 1:

50.

Ialu

gen

plu

s m

asť

podľ

a po

treb

y

Dvo

jzlo

žkov

á m

asť

s an

tibi

otic

kým

i úči

nkam

i, kt

orá

napo

máh

a ho

jeni

u rá

n hl

avne

tým

,že

po a

plik

ácii

nap

omáh

a gr

anul

ácii

tkan

iva

a m

á an

tifl

ogis

tick

é úč

inky

. Den

ne p

otka

novi

nat

iera

jte

post

ihnu

té m

iest

o dv

a ra

zy a

ž do

úpl

ného

zho

jeni

a. N

eapl

ikuj

te p

otka

nom

,kto

rí s

ú ci

tliv

í na

niek

torú

zlo

žku

krém

u, a

ni te

hotn

ým a

koj

acim

sam

icia

m č

i mlá

ďat

ám.P

o ap

liká

cii c

hráň

te p

osti

hnut

é m

iest

o pr

ed s

lnko

m. O

pou

žití

sa

pora

ďte

s v

eter

inár

om.

Lot

agen

gel

po

dľa

potr

eby

Lot

agen

je u

rčen

ý na

pom

aly

a zl

e sa

hoj

ace

rany

, pop

álen

iny,

ekz

émy,

záp

al v

onka

jšie

ho u

cha,

ran

y, k

toré

sú

zneč

iste

né. Ú

činn

é lá

tky

v lo

ta-

gene

nap

ádaj

ú pr

iam

o st

eny

bakt

érií

a v

ďak

a to

mu

je ú

činn

ý vo

či n

aoza

j veľ

kém

u po

čtu

pato

géno

v. N

atie

rajt

e po

stih

nuté

mie

sta

dva

razy

de

nne,

pri

ekz

émoc

h pr

ed n

atre

tím

pos

tihn

uté

mie

sto

dôkl

adne

vyč

isti

te a

usu

šte.

Pan

olog

po

dľa

potr

eby

Mas

ť ur

čená

na

loká

lnu

lieč

bu k

ožný

ch a

ušn

ých

ocho

rení

pot

kano

v, h

lavn

e pr

i záp

aloc

h uc

ha, d

erm

atit

íde,

infe

kcii

aná

lnej

žľa

zy a

lieč

be

spri

evod

ných

javo

v po

nap

adnu

tí e

ktop

araz

itm

i (ch

rast

y pr

i svr

abe

napr

íkla

d). P

ouži

tie

konz

ultu

jte

s ve

teri

náro

m, l

iek

je v

nie

ktor

ých

leká

rňac

h vo

ľne

dost

upný

.

DE

ZIN

FE

KC

IA

Alf

adin

po

dľa

potr

eby

Dez

infe

čný

príp

ravo

k, k

torý

má

anti

bakt

eriá

lne

účin

ky a

nič

í mno

ho c

horo

bopl

odný

ch z

árod

kov

na k

oži a

sli

znic

iach

. Pôs

obí t

iež

prot

i zár

od-

kom

ple

sní,

prvo

kom

a v

írom

. Pou

žíva

sa

na č

iste

nie

poop

erač

ných

, kas

trač

ných

a in

jekč

ných

obl

astí

, dez

infe

kciu

von

kajš

ích

rodi

diel

, chr

as-

tiči

ek (

stru

pov)

, po

rane

ní. P

ri p

otka

noch

vet

erin

ári o

dpor

učuj

ú ri

ediť

roz

tok

podo

bne

ako

beta

dinu

.

Bet

adin

e po

dľa

potr

eby

Dez

infe

kčný

pro

stri

edok

, kto

rý p

ôsob

í na

rôzn

e dr

uhy

bakt

érií

, ple

sní a

húb

. Je

takm

er n

etox

ický

a n

espô

sobu

je š

típa

nie.

Pre

d po

užit

ím je

nut

-né

roz

tok

zrie

diť,

až

bude

mať

far

bu s

labé

ho č

aju.

Nev

ysta

vujt

e ho

sve

tlu

a vy

soký

m te

plot

ám, p

reto

že s

a zn

ižuj

e je

ho d

ezif

ekčn

ý úč

inok

a

neap

liku

jte

ho te

hotn

ým a

lebo

koj

acim

sam

icia

m.P

řed

použ

.vžd

y ri

ediť

čer

stvý

Bór

ová

vod

a po

dľa

potr

eby

3%ný

roz

tok

kyse

liny

bór

ovej

, kto

rý s

a po

užív

a na

dez

infe

kciu

rôz

nych

por

anen

í, al

ebo

na v

ýpla

ch o

čí p

ri z

ápal

e sp

ojiv

iek,

záp

ale

vieč

ka č

i ro

hovk

y. M

á aj

pro

tizá

palo

vé ú

čink

y.

Hyp

erm

angá

n

podľ

a po

treb

y M

anga

nist

an d

rase

lný.

Roz

tok

sa p

ouží

va n

a de

zinf

ekci

u, n

ajm

ä na

vyp

lach

ovan

ie a

oše

trov

anie

abs

ceso

v al

ebo

pora

není

.Je

potr

ebné

ho

zrie

diť

do s

vetl

o ru

žove

j far

by, m

ôže

troc

hu š

típa

ť.

O F

T A

L M

O L

O G

I K

Á

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

Cil

oxan

(C

ipro

x)

podľ

a po

treb

y

Cip

rofl

oxac

ínov

é A

TB

úči

nné

voči

gra

mne

gatí

vnej

Pse

udom

onas

aer

ugin

osa

a ti

ež v

oči g

ram

pozi

tívn

ym s

tafy

loko

kom

a s

trep

toko

kom

. Po-

užív

a sa

pri

vre

doch

roh

ovky

,por

uchá

ch a

infe

kciá

ch o

ka a

tiež

pri

akú

tnom

záp

ale

stre

dnéh

o al

ebo

vonk

ajši

eho

ucha

. Pri

oči

ach

kvap

kajt

e do

ka

ždéh

o ok

a m

in.4

x de

nne

po je

dnej

kva

pke.

Pri

uši

ach

najs

kôr

vyči

stit

e uc

ho a

pot

om k

vapn

ite

kvap

ku, d

va r

azy

denn

e. O

pou

žití

liek

u sa

po

raď

te s

vet

erin

árom

.Lie

k m

ôže

vyvo

lať

podr

ážde

nie

oka,

rozo

stre

né v

iden

ie,k

erat

itíd

u. P

ri n

ežia

dúci

ch ú

čink

och

lieč

bu p

reru

šte.

Flo

xal

určí

vet

erin

ár

Ant

iobi

tick

é kv

apky

s ú

činn

ou lá

tkou

ofl

oxac

inum

. Pou

žíva

sa

pri z

ápal

e sp

ojiv

iek,

roh

ovky

, okr

ajov

vie

čok

a sl

znéh

o va

ku, p

ri ja

čmen

i a v

re-

doch

roh

ovky

. Nes

mie

sa

použ

ívať

pri

pre

citl

ivel

osti

na

niek

torú

jeho

zlo

žku.

Int

erak

cie

síce

nie

sú

znám

e, a

le a

k sp

olu

s f

loxa

lom

chc

ete

po-

užiť

aj i

né o

čné

kvap

ky, p

oraď

te s

a s

vete

riná

rom

. Po

otvo

rení

upo

treb

ujte

do

štyr

och

týžd

ňov.

Hyp

otea

rs g

el

podľ

a po

treb

y G

el u

rčen

ý na

lieč

bu z

ápal

u oč

í a n

a po

oper

ačné

sta

vy p

otka

nov,

kým

sa

úpln

e ne

preb

erú

z na

rkóz

y. P

očas

tejt

o do

by je

pot

rebn

é im

nat

iera

ť oč

ká, a

by s

a pr

ediš

lo v

ysuš

eniu

roh

ovky

a o

stat

ných

čas

tí o

ka a

tým

osl

epnu

tiu

potk

ana.

Op

hth

alm

ofra

myk

oin

po

dľa

potr

eby

Očn

á m

asť,

ktor

á sa

pou

žíva

pri

akú

tnyc

h zá

palo

ch s

poji

viek

,záp

aloc

h ro

hovk

y,vr

ede

roho

vky,

infi

kova

nom

vre

de r

ohov

ky, z

ápal

e oč

ného

vi

ečka

a p

ri o

perá

ciác

h.M

asť

nie

je v

hodn

á na

chr

onic

ký z

ápal

spo

jivi

ek a

lebo

ale

rgic

ké z

ápal

y sp

ojiv

iek.

Tes

ne p

o ap

liká

cii b

ude

potk

an v

i-di

eť r

ozos

tren

e, to

vša

k rý

chlo

pom

inie

.Poz

or, a

by s

te s

i lie

k ne

spli

etli

s O

phta

lmof

.com

p.

Op

hth

alm

osep

ton

ex

podľ

a po

treb

y O

čná

mas

ť al

ebo

kvap

ky. I

de o

liek

s a

ntis

epti

ckým

úči

nkom

, pou

žíva

sa

pri a

kútn

ych

a ne

hnis

avýc

h zá

palo

ch s

poji

viek

a n

ehni

savý

ch z

ápa-

loch

roh

ovky

.Obv

ykle

sa

kvap

ká je

dna

kvap

ka 4

x do

dňa

, rov

nako

čas

to s

a ap

liku

je a

j mas

ť.L

iek

je v

oľne

pre

dajn

ý v

leká

rni,

v pr

ípad

e, ž

e pr

ízna

ky n

ezm

iznú

do

dvoc

h dn

í, k

onta

ktuj

te v

eter

inár

a.

P R

O T

I Z

Á P

A L

O V

É

L I

E K

Y

Asp

irín

po

dľa

potr

eby

Pro

tizá

palo

vý li

ek, t

lmia

ci b

oles

ť a

zniž

ujúc

i tep

lotu

. Nes

mie

sa

použ

ívať

u p

otka

nov

so z

horš

enou

zrá

žanl

ivos

ťou

krvi

a p

ri p

reci

tliv

elos

ti n

a ky

seli

nu a

cety

lsal

icil

ovú,

ani

pri

teho

tnýc

h sa

mic

iach

a m

láď

atác

h.P

ouži

tie

konz

ultu

jte

s ve

teri

náro

m (

mus

í urč

iť d

ávko

vani

e)a

liek

vys

aďte

as

poň

týžd

eň p

red

oper

ácio

u.

Met

acam

po

dľa

potr

eby

Nes

tero

idný

pro

tizá

palo

vý li

ek, k

torý

je u

rčen

ý k

zmie

rnen

iu z

ápal

ovýc

h re

akci

í,bol

estí

pri

akú

tnom

ale

bo c

hron

icko

m p

osti

hnut

í poh

ybov

ého

apar

átu

aleb

o po

ope

ráci

ách.

Nes

mie

sa

podá

vať

teho

tným

a k

ojac

im s

amic

iam

, ani

zvi

erat

ám,k

toré

trpi

a po

ruch

ami m

etab

oliz

mu

aleb

o po

-ru

cham

i srd

cove

j čin

nost

i.Pot

kan

po p

odan

í lie

ku m

ôže

stra

tiť

chuť

do

jedl

a, m

ôže

mať

red

šiu

stol

icu

s kr

vou

a je

apa

tick

ý. P

ouži

tie

konz

ltuj

te

s ve

teri

náro

m.

Mel

oxid

yl

určí

vet

erin

ár

Gen

erik

um k

met

acam

u, s

úči

nnou

látk

ou m

elox

ikam

. Pou

žíva

sa

pri z

ápal

ovýc

h oc

hore

niac

h, p

o po

rane

niac

h a

kos

tnýc

h oc

hore

niac

h (k

ĺby

a po

d). L

iek

sa n

esm

ie p

odať

teho

tnýc

h a

koja

cim

sam

icia

m,a

ni p

ri p

reci

tliv

elos

ti n

a m

elox

ikam

.Pod

anie

nie

je v

hodn

é an

i u p

otka

na s

por

ucho

u či

nnos

ti o

blič

iek,

srd

ca a

lebo

peč

ene.

Ako

než

iadú

ce ú

čink

y sa

môž

u ob

javi

ť ne

chut

enst

vo, h

načk

a, k

rv v

sto

lici

, apa

tia.

Rim

adyl

po

dľa

potr

eby

Lie

k zo

sku

piny

NS

AID

(nes

tero

idné

pro

tizá

palo

vé li

eky)

,dob

re p

ôsob

í na

tlm

enie

bol

esti

pri

poo

pera

čnýc

h st

avoc

h, p

ri o

chor

enia

ch p

ohyb

o-vé

ho a

pará

tu v

dôs

ledk

u st

arnu

tia

a ti

ež p

ri c

horn

ický

ch z

ápal

och

dých

acíc

h ci

est.

Nem

al b

y sa

uží

vať

s ď

alší

mi N

SA

ID a

u z

vier

at, k

toré

trpi

a po

ruch

ami s

rdco

vej č

inno

sti a

lebo

peč

ene.

Pod

anie

liek

u ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

O S

T A

T N

É

L I

E K

Y

Aku

tol

podľ

a po

treb

y T

ekut

ý sp

rej,

ktor

ý sa

bež

ne p

ouží

va p

ri p

oope

račn

ých

a in

ých

pora

neni

ach

na c

elom

tele

. Po

nast

riek

aní s

a na

ran

e vy

tvor

í súv

islý

fil

m, k

torý

za

braň

uje

neči

stot

ám d

osta

ť sa

do

rany

a z

nižu

je ta

k ri

ziko

vzn

iku

infe

kcie

na

min

imum

. Aku

tol s

a ne

zmýv

a, p

ostu

pne

sa s

ám o

tier

aním

ran

y od

strá

ni p

o tr

och

až š

tyro

ch d

ňoch

. Nem

al b

y sa

pou

žíva

ť na

ran

y, k

toré

mas

ívne

krv

ácaj

ú.

Am

inop

hyl

ine

podľ

a po

treb

y A

ntia

stm

atik

um, b

ronc

hodi

láto

r. P

ouží

va s

a pr

i záp

ale

pľúc

a p

ried

ušie

k a

pri p

ľúcn

om e

dém

e. O

krem

toho

,že

uvoľ

ňuje

hla

dké

sval

y pr

ie-

duši

ek,s

tim

uluj

e aj

srd

cový

sva

l,pre

to b

y sa

nem

al p

ouží

vať

u po

tkan

ov,k

toré

maj

ú pr

oblé

my

so s

rdco

m, k

eďže

jede

n z

jeho

ved

ľajš

ích

účin

kov

je m

ožno

sť ta

chyk

ardi

e a

aryt

mie

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

Asc

oru

tin

po

dľa

potr

eby

Lie

k zl

ožen

ý z

kyse

liny

ask

orbo

vej a

rut

osid

u. P

ouží

va s

a pr

i zvý

šene

j lám

avos

ti a

pri

epus

tnos

ti k

apil

ár a

vlá

sočn

íc, n

adm

erne

j krv

ácan

osti

, pr

i ned

osta

tku

vita

mín

u C

. Je

tiež

veľ

mi v

hodn

ý pr

i zm

enác

h n

a si

etni

ci, k

toré

spô

sobu

je d

iabe

tes.

Vzh

ľado

m n

a to

, že

pom

áha

posi

lňov

ať

ciev

y, ž

ily,

vlá

sočn

ice

a ka

pilá

ri, j

e vh

odný

hla

vne

po m

ŕtvi

ci u

pot

kana

. Nep

odáv

ajte

ho

pri p

reci

tliv

elos

ti n

a ni

ekto

rú je

ho z

ložk

u an

i te-

hotn

ým a

koj

acim

sam

icia

m. P

ri d

lhod

obom

pou

žíva

ní s

a m

ôžu

vytv

oriť

moč

ové

kam

ene.

O d

ávko

vaní

a d

ĺžke

lieč

by s

a po

raď

te s

ve

teri

náro

m.

Cat

osal

ur

čí le

kár

Môž

e sa

pod

ať p

ri p

oruc

hách

látk

ovej

vým

eny

spôs

oben

ej p

oruc

ham

i vo

výži

ve, o

chor

enia

ch p

o pô

rode

, u z

drav

ých

zvie

rat n

a zv

ýšen

ie

sval

ovej

výk

onno

sti.

Dáv

kova

nie

určí

vet

erin

ár.

Dex

amed

ium

ur

čí le

kár

Dex

amet

azon

je z

hrub

a 30

× ú

činn

ejší

kor

tiko

ster

oid

než

kort

izol

. Pôs

obí g

luko

génn

e, p

roti

zápa

lovo

, pro

tial

ergi

cky

a pr

otiš

okov

o, v

yvol

áva

pôro

d. P

o je

dine

j apl

ikác

ii ú

čink

uje

4 dn

i.Pou

žíva

sa

hlav

ne p

ri z

ápal

och

a ke

tóza

ch. N

emal

by

sa p

ouží

vať

pri c

ukro

vke,

ost

eopo

róze

, sr

dcov

ej p

oruc

he, o

chor

ení o

blič

iek

(led

vin)

ale

bo p

ri o

chor

ení n

adob

liči

ek. P

ri in

fekč

nom

och

oren

í je

potr

ebné

lieč

bu s

prev

ádza

ť vh

odný

mi

prot

iinf

ekčn

ými l

iekm

i. N

esm

ie s

a po

užív

ať p

ri te

hotn

ých

sam

icia

ch (

môž

e vy

vola

ť pô

rod)

. Má

rovn

ako

ako

iné

kort

ikos

tero

idy

veľa

než

ia-

dúci

ch ú

čink

ov, m

ôže

vyvo

lať

zmen

u m

etab

oliz

mu

biel

koví

n, tu

kov,

uhľ

ohyd

ráto

v a

min

erál

ov, m

ôžet

e sa

str

etnú

ť s

úbyt

kom

sva

lov,

sla

bos-

ťou,

pom

očov

aním

, nad

mer

ným

pit

ím a

paž

ravo

sťou

. U k

ojac

ich

sam

íc m

ôže

vyvo

lať

doča

snú

stra

tu m

liek

a al

ebo

pokl

es je

ho tv

orby

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Dex

amet

has

one

určí

leká

r P

roti

zápa

lový

kor

tiko

ster

oid

s rý

chly

m ú

čink

om, p

ouží

va s

a hl

avne

ako

dop

lnok

k li

ečbe

nie

ktor

ých

záp

alov

ých

ocho

rení

, ako

je n

aprí

klad

zá

pal p

ľúc,

infe

kcia

vnú

torn

ého

ucha

a p

oran

enia

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vet

erin

árom

a p

odáv

ajte

len

nevy

hnut

ne d

lhý

čas.

Dex

adre

son

ur

čí le

kár

Kor

tiko

ster

oid

na b

áze

dexa

met

haso

nu. P

ôsob

í rýc

hlo

a kr

átko

. Pou

žíva

sa

na p

otla

čeni

e al

ergi

ckéh

o zá

chva

tu, p

ri a

stm

e, r

ôzny

ch z

ápal

och,

šo

koch

, dus

ení,

na v

yvol

anie

pôr

odu.

U p

otka

nov

s cu

krov

kou,

ost

eopo

rózo

u, o

chor

ením

obl

ičie

k, s

rdco

vou

nedo

stat

očno

sťou

kom

bino

vať

s pr

otii

nfek

čným

i lie

kmi.

Ak

nie

je c

ieľo

m v

yvol

anie

pôr

odu,

nes

mie

sa

poda

ť te

hotn

ej s

amic

i. A

ko n

ežia

dúce

úči

nky

sa p

reja

vujú

hla

vne

zme-

na m

etab

oliz

mu

tuko

v, u

hľoh

ydrá

tov,

bie

lkov

ín,m

iner

álov

, čo

vedi

e k

prer

ozde

leni

u te

lesn

ého

tuku

. Dáv

kova

nie

určí

vet

erin

ár.

En

ap

určí

leká

r L

iek,

kto

rý s

a po

užív

a pr

i zni

žova

ní k

rvné

ho tl

aku.

Zvy

šuje

zás

obov

anie

srd

ca a

inýc

h or

gáno

v ky

slík

om a

krv

ou. P

ouží

va s

a aj

pri

zly

haní

sr

dcov

ej č

inno

sti a

pri

isch

emic

kej c

horo

be s

rdca

pom

áha

zníž

iť r

izik

o in

fark

tu. P

ouži

tie

a dá

vkov

anie

kon

zult

ujte

s v

eter

inár

om.

Fib

rep

lex

podľ

a po

treb

y P

robi

otic

ký a

pre

biot

ický

prí

prav

ok u

rčen

ý pr

e dr

obné

zvi

erat

ká. M

ikro

orga

nizm

y ob

siah

nuté

v p

rípr

avku

sa

nach

ádza

jú v

čre

vách

vše

tkýc

h m

alýc

h zv

iera

t a ic

h po

dáva

nie

pria

zniv

o ov

plyv

ňuje

met

abol

izm

us.

Okr

em to

ho, ž

e up

ravu

jú p

omer

y v

naru

šený

ch č

revá

ch, z

abra

ňujú

tiež

us

ádza

niu

pato

génn

ych

mik

roor

gani

zmov

.

Gra

nu

flex

po

dľa

potr

eby

Náp

last

e sú

urč

ené

na s

ecer

nujú

ce r

any,

pop

álen

iny,

abrá

zie,

lace

ráci

e,po

oper

ačné

ran

y,po

dode

rmat

itíd

u.S

ú pr

iehľ

adné

, čo

umož

ňuje

dob

rú

opti

ckú

kont

rolu

ran

y. J

e k

dost

aniu

aj v

o fo

rme

past

y.

Hal

oper

idol

ur

čí le

kár

Hal

oper

idol

je h

ypno

tiku

m p

ouží

vané

naj

mä

na u

tlm

enie

deš

truk

čnýc

h pr

ejav

ov s

práv

ania

pot

kana

pri

rôz

nych

por

uchá

ch s

práv

ania

. Prí

pra-

vok

sa n

esm

ie p

ouží

vať

pri p

reci

tliv

elos

ti n

a ni

ekto

rú je

ho z

ložk

u. P

ouží

vani

e H

alop

erid

olu

s in

ými l

iekm

i môž

e zm

eniť

ich

účin

ky, i

de n

ajm

ä o

seda

tíva

, iné

hyp

noti

ká, m

etyl

dop,

levo

dop,

niek

toré

ant

idep

resí

va,c

arba

maz

epín

,líti

um,p

eror

álne

ant

ikoa

gula

nciá

,adr

enal

ín a

jem

u po

dobn

é lá

tky,

qua

neti

dín.

Dáv

kova

nie

je v

eľm

i ťaž

ké, n

akoľ

ko k

aždý

pot

kan

reag

uje

na li

ek in

ak, p

reto

je n

utné

, aby

zvi

era

bolo

pod

doh

ľado

m

vete

riná

ra.

Hep

aroi

d

podľ

a po

treb

y M

asť

s úč

inno

u lá

tkou

Hep

arin

oidu

m, k

torá

pom

áha

zniž

ovať

zrá

žanl

ivos

ť kr

vi v

mie

ste

pora

neni

a, p

omli

ažde

nia

či v

ýron

u. T

ýmto

brá

ni

vzni

ku z

raze

nín

a ur

ýchľ

uje

hoje

nie.

Rov

nako

vď

aka

urýc

hlen

iu v

stre

bani

a op

uchu

a v

znik

nute

j zra

zeni

ny p

omáh

a uv

oľni

ť po

cit n

apät

ia v

m

iest

e po

rane

nia

a ut

lmuj

e bo

lesť

.Môž

e sa

tiež

pou

žiť

po o

perá

cii,

kedy

zni

žuje

riz

iko

vzni

ku h

emat

ómu.

Nat

iera

jte

2-3

razy

den

ne.

Hyl

ac

podľ

a po

treb

y H

ylac

je p

omer

ne s

ilné

pro

biot

ikum

, kto

ré s

a po

užív

a po

čas

podá

vani

a an

tibi

otík

, ale

aj n

a zl

epše

nie

imun

ity

potk

ana.

Med

rol

určí

leká

r

Pro

tizá

palo

vý g

luko

kort

ikoi

d, k

torý

pot

láča

tepl

oty,

opu

chy,

bol

esť

a za

červ

enan

ie. U

žíva

sa

pri l

iečb

e al

ergi

ckýc

h oc

hore

ní, n

iekt

orýc

h zá

pa-

lov

tráv

iace

ho a

dýc

haci

eho

syst

ému,

očn

ých

aler

gick

ých

a zá

palo

vých

och

oren

í. N

esm

ie s

a po

dáva

ť pr

i zná

mej

pre

citl

ivel

osti

na

met

hypr

ed-

niso

lon,

pod

obné

prí

prav

ky a

pri

myk

ózac

h. N

emal

by

sa ti

ež p

odáv

ať te

hotn

ým a

koj

acim

sam

icia

m, p

ri d

iabe

te a

och

oren

iach

obl

ičie

k, s

rdca

a

tráv

iace

ho tr

aktu

. U m

láď

at m

ôže

dôjs

ť k

potl

ačen

iu r

astu

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

, kto

rý u

rčí a

j dáv

kova

nie.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

Nas

ivin

2

- 3

dni

Nas

ivin

je v

hodn

ý na

lieč

bu a

kútn

ej n

ádch

y pr

i pre

chla

dnut

í ale

bo p

ri a

lerg

iách

. Má

rých

ly n

ástu

p úč

inku

a v

ydrž

í 6 -

8 h

odín

. Pot

kano

vi d

á-va

jte

dva

tri d

ni 2

raz

y de

nne

kvap

ku n

asiv

inu.

Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

a in

form

ujte

ho

o ak

omko

ľvek

zho

ršen

í zdr

avot

ného

sta

vu

potk

ana.

Nov

ikov

po

dľa

potr

eby

Ide

o ro

ztok

obs

ahuj

úci

1% b

rili

anto

vej z

elen

e, k

olod

ium

a e

tano

l. M

á ba

kter

iost

atic

ké a

fun

gist

atic

ké ú

čink

y. P

o na

nese

ní n

a ra

nu n

a ne

j vy

tovr

í súv

islí

fil

m, k

torý

zab

raňu

je p

ríst

upu

bakt

érií

a c

horo

bopl

odný

ch z

árod

kov

do n

ej, č

ím z

nižu

je r

izik

o in

fekc

ie a

kom

plik

ácií

na

min

imum

.

Ole

j z

loso

sa

podľ

a po

treb

y

Kro

nch

loso

sový

ole

j obs

ahuj

e ve

ľmi d

ôlež

ité

mas

tné

kyse

liny

om

ega

3 E

icos

apen

taen

oic

kyse

lina

– E

PA

, Doc

osah

exae

noic

kys

elin

a –

DH

A

a om

ega

6. A

ko p

rísa

dy v

ole

ji n

ájde

te v

ýťaž

ky s

vys

okým

obs

ahom

toco

pher

olu,

kto

ré m

ajú

anti

oxid

ačné

úči

nky,

vit

amín

E a

vit

amin

C.

Mas

tné

kyse

liny

Om

ega

3 a

Om

ega

6 ve

ľmi d

ôlež

itým

zdr

ojom

výž

ivy

pre

každ

ý or

gani

zmus

. Sú

nepo

strá

date

ľné

pre

zach

ovan

ie p

ružn

osti

bu

niek

a p

osil

neni

e im

unit

ného

sys

tém

u. J

e vh

odný

pri

záp

aloc

h ko

že, s

vrbe

ní,a

lerg

ii, e

kzém

och,

topi

ckej

der

mat

itíd

e, lá

mav

osti

a v

ypad

ávan

í sr

sti,

nedo

stat

očne

j fun

kcii

látk

ovej

vým

eny,

osl

aben

í im

unit

ného

sys

tém

u, z

níže

j fun

kcii

vnú

torn

ých

orgá

nov,

por

uche

a o

slab

ení z

ažív

acie

ho

trak

tu, p

oruc

hách

ras

tu, z

lom

výv

oji k

ostr

y,bo

lest

iach

a s

tuhn

utí k

ĺbov

, art

rití

de, o

slab

ení v

núto

rnýc

h or

gáno

v. O

lej m

ôžet

e po

dáva

ť de

nne,

ale

le

n kv

apku

, sam

osta

tne

aleb

o do

jedl

a. P

ri n

adm

erno

m m

nožs

tve

podá

vané

ho o

leja

sa

môž

ete

stre

tnúť

s h

yper

vita

min

ózou

kvô

li v

itam

ínu

E,

ktor

á je

spr

evád

zaná

hna

čkam

i. O

lej v

ysaď

te a

pot

kano

vo p

odaj

te S

mec

tu.

Qu

amat

el

podľ

a po

treb

y O

bvyk

le d

obre

zná

šané

lieč

ivo

urče

né n

a oc

hran

u ža

lúdo

čnej

sli

znic

e pr

i pod

ávan

í kor

tiko

ster

oido

v a

pri l

iečb

e ne

zhub

ného

žal

údoč

ného

vre

-du

. Pod

áva

sa s

prav

idla

pol

hod

inu

pred

pod

aním

kor

tiko

ster

oido

v, k

toré

drá

ždia

žal

údoč

nú s

tenu

.Nes

mie

sa

podá

vať

pri p

reci

tliv

elos

ti n

a fa

-m

otid

in a

ďal

šiu

zlož

ku p

rípr

avku

, teh

otný

m a

koj

acím

sam

icia

m a

mlá

ďat

ám. P

ouži

tie

konz

ultu

jte

s le

káro

m.

Pan

gam

in

podľ

a po

treb

y

Pan

gam

in o

bsah

uje

B1-

15, v

itam

ín D

a F

, pro

teín

y, e

senc

iáln

e ky

seli

ny,li

pidy

, váp

nik,

fos

for,

žel

ezo,

meď

, jód

, zin

ok, m

angá

n. R

egul

uje

hla-

dinu

cho

lest

erol

u v

krvi

, ovp

lyvň

uje

vstr

ebáv

anie

glu

kózy

a c

ukru

, pri

azni

vo o

vply

vňuj

e ne

rvov

ý sy

stém

(vh

odný

pri

zác

hvat

och)

, pod

poru

je

chuť

do

jedl

a, p

omáh

a pr

i ané

mii

,pod

poru

je tv

orbu

nie

ktor

ých

horm

ónov

, uľa

hčuj

e pr

iebe

h zá

palo

vých

pro

ceso

v. P

otka

novi

dáv

ajte

m

axim

álne

tabl

etu

denn

e. K

eďže

nie

vše

tci p

otka

ni h

o m

ajú

radi

, môž

ete

tabl

etu

rozd

rviť

a z

amie

šaťd

o je

dla

(jog

urt,

prib

ináč

ik).

Ple

rasa

n

2-3

mes

iace

Prí

prav

ok n

a po

siln

enie

imun

itné

ho s

ysté

mu

a vi

tali

ty z

vier

at s

obs

ahom

úči

nnej

zlo

žky

imun

oglu

kán.

Je

vhod

ný n

a oc

hran

u pr

ed in

fekc

iam

i a

odpo

rúča

sa

užív

ať p

ri z

výše

nej f

yzic

kej z

áťaž

i, st

reso

vých

vpl

yvoc

h, ú

nave

org

aniz

me

a ak

o pr

even

cia

pred

och

oren

iam

i. Ú

činn

á lá

tka

beta

-(1

,3/1

,6)-

D-g

luká

n je

pol

ysac

hari

d pr

írod

ného

pôv

odu,

kto

rý je

zís

kaný

izol

ácio

u z

hliv

y us

tric

ovej

. Dok

áže

veľm

i dob

re s

tim

ulov

ať p

riro

dze-

nú im

unit

nú o

dpov

eď o

rgan

izm

u, n

eutr

ofil

né b

iele

krv

inky

a N

K –

bun

ky (

tzv.

nat

ural

kil

ler

cell

s –

prir

odze

né z

abíj

ače)

. O je

ho p

ouži

tí a

dá

vkov

aní s

a po

raď

te s

vet

erin

árom

.

Pre

dn

ison

po

dľa

potr

eby

Pro

tizá

palo

vý k

orti

kost

eroi

d, k

torý

sa

použ

íva

ako

podp

orná

tera

pia

pri z

ápal

och(

pneu

món

ia, z

ápal

str

edné

ho a

vnú

torn

ého

ucha

), p

ri o

perá

-ci

ách

a ná

dore

ští

tnej

žľa

zy. V

zhľa

dom

na

to, ž

e os

labu

je im

unit

ný s

ysté

m, m

al b

y sa

pou

žíva

ť le

n kr

átko

dobo

. Pou

žiti

e ko

nzul

tujt

e s

vete

riná

rom

.

Pro

bic

an

podľ

a po

treb

y P

robi

can

je p

robi

otic

ká p

asta

obo

hate

ná o

vit

amín

y, o

bsah

ujúc

a zá

rodk

y E

nter

ococ

cus

faec

ium

M-7

4, v

itam

ín A

, D, E

, B1,

B2,

B12

, C,

okre

m to

ho b

iotí

n a

niac

ín. P

astu

pod

ávaj

te d

ve h

odin

y pr

ed p

odan

ím a

ntib

iotí

k a

po c

elú

dobu

lieč

by.

Pro

texi

n

podľ

a po

treb

y

Pro

texi

n je

živ

ý, m

ikro

biál

ny k

ŕmny

dop

lnok

, kto

rý p

riaz

nivo

ovp

lyvň

uje

orga

nizm

us a

zle

pšuj

e m

ikro

biál

nu r

ovno

váhu

v č

reve

. Ide

o r

oz-

pust

ný p

rášo

k, k

torý

obs

ahuj

e vy

sokú

kon

cent

ráci

u po

treb

ných

mik

roor

gani

zmov

. Mik

roor

gani

zmy,

kto

ré s

a na

chád

zajú

v to

mto

prí

prav

ku s

ú pr

irod

zeno

u sú

časť

ou č

revn

ej m

ikro

flór

y vš

etký

ch z

drav

ých

zvie

rat.

Tie

to m

ikro

orga

nizm

y ko

loni

zujú

čre

vá m

láď

at a

lebo

pom

áhaj

ú ob

no-

viť

črev

nú m

ikro

flór

u po

nar

ušen

í rov

nová

hy.P

rote

xin

sa o

dpor

úča

pri p

oruc

hách

tráv

iace

ho tr

aktu

(čr

evné

infe

kcie

, hna

čky)

, pri

zm

enác

h vý

živy

, str

esov

ých

stav

och,

pri

lieč

be a

ntib

ioti

kam

i, na

náp

ravu

nut

ričn

ých

nedo

stat

kov,

po

oper

ácii

ale

bo a

nest

éze,

u s

tarš

ích

zvie

rat.

Pod

ávaj

te d

enne

na

špič

ku ly

žičk

y, n

ajle

pšie

do

nieč

oho,

čo

potk

an r

ýchl

o zj

e, d

o vo

dy, m

liek

a al

ebo

krm

iva.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

Sm

ecta

po

dľa

potr

eby

Čis

tený

prí

rodn

ý íl

s v

ysok

ou v

iaza

cou

scho

pnos

ťou.

V tr

ávia

com

trak

te s

a vi

aže

na h

lien

y sl

izni

ce a

zvy

šuje

tak

ich

mno

žstv

o a

kval

itu.

Via

že

sa ti

ež n

a to

xick

é lá

tky

prod

ukov

ané

pri i

nfek

čnej

hna

čke.

Pod

poru

je li

ečbu

a o

bnov

u sl

izni

ce tr

ávia

ceho

trak

tu. J

e ne

toxi

cký,

nev

stre

báva

sa,

al

e vy

luču

je s

a st

olic

ou. P

ouží

va s

a pr

i akú

tnyc

h aj

chr

onic

kých

hna

čkác

h u

mlá

ďat

a d

ospe

lých

jedi

ncov

. Sm

ecta

je v

hodn

á aj

pre

teho

tné

a ko

jace

sam

ice.

Kvô

li v

ysok

ej s

chop

nost

i via

zať

sa m

ôže

ovpl

yvni

ť vs

treb

ávan

ie in

ých

liek

ov, p

reto

je p

otre

bné

ich

poda

ť m

inim

álne

hod

inu

pred

/po

poda

ní s

mec

ty. A

k ve

teri

nár

neur

čí in

ak, t

ak d

ávaj

te d

enne

pot

kano

vi n

a šp

ičku

nož

a sm

ecty

do

jedl

a, k

ým n

eodo

znej

ú pr

ízna

ky

hnač

ky.

Syn

top

hyl

lin

ur

čí le

kár

Lie

čivo

na

báze

teof

ylín

u. P

ouží

va s

a ak

o pr

even

cia

aleb

o li

ečba

bro

nchi

álne

j ast

my,

pri

upc

hatí

dýc

hací

ch c

iest

, chr

onic

kých

a a

kútn

ych

zlyh

ania

ch d

ýcha

cieh

o sy

stém

u, z

ápal

ovom

och

oren

í pri

eduš

iek.

Má

mno

žstv

o ne

žiad

úcic

h úč

inko

v, k

ontr

aind

ikác

ií a

inte

rakc

ií. O

jeho

po

daní

roz

hodn

e ve

teri

nár,

kto

rý ti

ež u

rčí d

ĺžku

a s

pôso

b li

ečby

.

Tra

um

acel

po

dľa

potr

eby

Tra

umac

el je

veľ

mi d

obre

zná

šaná

váp

enat

á so

ľ ox

idov

anej

cel

ulóz

y, p

ouží

va s

a na

zas

tave

nie

krvá

cani

a po

vrch

ovýc

h po

rane

ní. Z

asta

veni

e kr

váca

nia

sa d

osta

vuje

už

do d

voch

min

út o

d ap

liká

cie

práš

ku. N

ežia

dúce

úči

nky

práš

ku a

ni k

ontr

aind

ikác

ie n

ie s

ú zn

áme.

9.3. P

reh

ľad

ho

meo

pa

tík

N

ázov

liek

u

Urč

ený

na

:

Pop

is li

eku

All

ium

Cep

a re

spir

ačné

cho

roby

, hoj

enie

rán

, zni

žova

nie

krvn

ého

cukr

u, p

rech

ladn

utie

Cib

uľa

má

podo

bné

účin

ky a

ko c

esna

k,zn

ižuj

e hl

adin

u kr

vnéh

o cu

kru,

je v

eľm

i dob

rá p

ri p

rech

ladn

utí,

kedy

oba

ľuje

pod

rážd

enú

sliz

nicu

a u

ľahč

uje

jej h

ojen

ie. P

ouží

va s

a pr

i res

pira

čnýc

h oc

hore

niac

h,

priv

ýtok

u z

nosa

ale

bo o

čí, p

ri k

olik

ách.

Lie

k ob

sahu

je c

ukor

.

An

tim

oniu

m t

arta

ricu

m

resp

irač

né o

chor

enia

P

ouží

va s

a pr

i bro

nchi

tíde

, akú

tnom

ast

mat

icko

m z

áchv

ate,

chr

onic

kej o

bštr

ukčn

ej c

horo

be p

ľúc,

na

lepš

ie

hoje

nie

jazi

ev a

pri

syn

dróm

e bl

údiv

ého

nerv

u. L

iek

obsa

huje

cuk

or.

Arn

ica

pora

neni

a, k

rvné

zra

zeni

ny, b

oles

ť, z

ápal

ko

stí,

opuc

hy

Arn

ika

stim

uluj

e tv

orbu

bie

lych

krv

inie

k, k

toré

pom

áhaj

ú v

boji

pro

ti b

akte

riál

nym

cho

robá

m. R

ovna

ko

je s

chop

ná u

voľň

ovať

krv

né z

raze

niny

, vď

aka

prot

izáp

alov

ým a

ant

ibak

teri

álny

m v

last

nost

iam

zm

ierň

uje

bole

sť, o

bkla

dy s

ú vh

odné

na

podl

iati

ny, p

omli

ažde

niny

, zlo

men

iny,

nat

rhnu

té s

valy

, sva

lové

bol

esti

, zá-

paly

kos

tí a

kon

čati

ny o

chrn

uté

po m

ŕtvi

ci. J

e vh

odá

po p

ádoc

h, o

perá

ciác

h, p

o pô

rode

, pri

krv

ných

zra

ze-

niná

ch, o

puch

och,

hor

účko

vých

sta

voch

a s

tavo

ch p

o m

ŕtvi

čke.

Lie

k ob

sahu

je c

ukor

.

Ars

enic

um

alb

um

as

tma,

ekz

émy,

dlh

odob

é in

fekc

ie

Pou

žíva

sa

na p

robl

émy

so s

toli

cou,

kož

né in

fekc

ie, n

ásle

dky

dlho

dobý

ch in

fekč

ných

och

oren

í,ast

me,

ek-

zém

och,

chr

onic

kých

infe

kciá

ch m

očov

ých

cies

t a u

ší a

pri

pro

blém

och

so s

rdco

vou

čin

nosť

ou. L

iek

obsa

huje

cuk

or.

Can

tari

s oc

hore

nia

urog

enit

álne

ho tr

aktu

, res

pira

čné

ocho

reni

a, tr

áven

ie

Hom

eopa

tiku

m o

bsah

uje

exkt

rakt

zo

sneh

uľčí

ka s

ivoč

iern

eho.

Je

vhod

né n

a in

fekc

ie m

očov

ého

trak

tu, c

is-

tití

dy, p

ošvo

vý z

ápal

, pop

álen

iny,

záp

aly

kože

, por

anen

ia, z

ápal

hor

ných

a d

olný

ch c

iest

dýc

hací

ch, a

kútn

u ot

itíd

u a

prob

lém

y s

tráv

iaci

m ú

stro

jens

tvom

. Lie

k ob

sahu

je c

ukor

.

Cau

stic

um

de

gene

ratí

vna

oste

oart

rití

da, z

ápal

hor

ných

dý

chac

ích

cies

t

Lie

k zí

skan

ý de

stil

ácio

u če

rstv

ého

hase

ného

váp

na a

bis

ulfá

tu d

rase

lnéh

o. P

ouží

va s

a pr

i záp

aloc

h ho

r-ný

ch d

ýcha

cích

cie

st,d

egen

erat

ívnu

ost

eoar

trit

ídu

v po

čiat

očno

m s

tave

,reu

mat

olog

ické

och

oren

ia a

bra

-da

vice

. Lie

k ob

sahu

je c

ukor

.

Cor

yzal

ia

nádc

ha

Prí

prav

ok o

bsah

uje

cibu

ľu k

uchy

nskú

, ľuľ

kove

c zl

omoc

ný, s

abad

illu

leká

rsku

, dvo

jchr

oman

dra

seln

ý,ja

z-m

ínov

ec v

ždyz

elen

ý a

poni

klec

lúčn

y. P

ouží

va s

a pr

i lie

čbe

akút

nej n

ádch

y. A

k ve

teri

nár

neur

čí in

ak, d

á-va

jte

potk

anov

i 4x

denn

e je

dnu

tabl

etu.

Lie

k ob

sahu

je c

ukor

.

Hyp

eric

um

per

fora

tum

po

mli

ažde

niny

, ran

y, b

oles

ti k

onča

tín

a ch

vost

a, ú

razy

hla

vy

Hom

eopa

tiku

m s

výť

ažko

m z

lieč

ivej

ras

tlin

y ľu

bovn

ík b

odko

vaný

, ľud

ovo

nazý

vaný

trez

alka

.Je

vho

dný

pri p

omli

ažde

niná

ch, r

ezný

ch a

tržn

ých

raná

ch, p

ohry

znut

iach

, str

hnut

ých

pazú

riko

ch, b

oles

tiac

h ko

nčat

ín

a ch

vost

a, b

oles

tnýc

h ja

zvác

h a

úra

zoch

hla

vy. L

iek

obsa

huje

cuk

or.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

Ch

amom

illa

vu

lgar

is

hoje

nie

pora

není

, pro

blém

y s

tráv

ením

H

omeo

pati

kum

s v

ýťaž

kom

rum

anče

ka p

ravé

ho, k

toré

vyu

žíva

skv

elé

prot

izáp

alov

é a

anal

geti

cké

účin

ky

rum

anče

ka. P

ouží

va s

a pr

i zá

palo

ch tr

ávia

ceho

trak

tu, h

ojen

í rán

a ja

ziev

, zni

žuje

bol

esť.

Lie

k ob

sahu

je

cuko

r.

Ph

osp

hor

us

zlep

šeni

e pr

enos

u ne

rvov

ých

vzru

chov

F

osfo

r je

súč

asťo

u bu

nkov

ého

jadr

a a

pri m

etab

oliz

me

má

prvo

radú

úlo

hu. L

iek

sa p

ouží

va n

a zl

epše

nie

nerv

ovýc

h vz

ruch

ov, p

ri ť

ažko

m k

ašli

, hep

atit

íde,

hna

čke

(prí

tom

nosť

krv

i v s

toli

ci).

Lie

k ob

sahu

je c

ukor

.

Pu

lsat

illa

ná

dcha

, pro

blém

y so

sto

lico

u, o

puch

y ko

nčat

ín

Lie

k s

výťa

žkom

z p

onik

leca

lúčn

eho,

chr

ánen

ej r

astl

iny.

Pou

žíva

sa

pri a

kútn

ej a

lebo

chr

onic

kej n

ádch

e,

zápc

he a

lebo

hna

čke,

zm

enen

ej k

onzi

sten

cii s

toli

ce, p

robl

émoc

h s

rujo

u, z

ápal

och

spoj

ivie

k, v

lete

pri

op

uchn

utýc

h ko

nčat

inác

h v

dôsl

edku

tepl

a. L

iek

obsa

huje

cuk

or.

Sil

icea

ur

ogen

itál

ne a

dýc

haci

e pr

oblé

my,

ťaž

kost

i so

sto

lico

u, o

steo

artr

itíd

a

Pou

žíva

sa

pri h

nisa

vých

oti

tída

ch, t

ubár

nom

kat

are,

chr

onic

kých

och

oren

iach

dýc

hací

ch c

iest

a u

roge

ni-

táln

ych

sliz

níc,

stu

dený

ch a

bsce

soch

(ak

o sp

riev

odná

lieč

ba),

hni

save

j ost

eití

de, o

steo

artr

itíd

e, ť

ažko

stia

ch

so s

toli

cou

a ve

ľkej

cit

livo

sti k

onča

tín

na c

hlad

s p

reja

vmi c

yanó

zy. L

iek

obsa

huje

cuk

or.

Sp

ongi

a to

sta

urog

enit

álne

záp

aly

Hom

eopa

tiku

m v

hodn

é pr

i výt

oku

z no

sa a

očí

a p

ri n

ešpe

cifi

ckom

záp

ale

sem

enní

ka a

nad

sem

enní

ka.

Lie

k ob

sahu

je c

ukor

.

Sto

dal

sir

up

ka

šeľ

Lie

k ob

sahu

je p

onik

lec

lúčn

y, P

osed

bie

ly, Č

erve

c no

pálo

vý, U

rago

gu p

ravú

, Ros

ičku

okr

úhlo

list

ú–m

a-te

rskú

tink

túru

, Spo

ngia

tost

a, J

amka

tec

pľúc

ny, P

olyg

ala

siru

p. P

ouží

va s

a na

kaš

eľ. L

iek

obsa

huje

cuk

or.

Urt

ica

ure

ns

preč

iste

nie

krvi

H

omeo

pati

kum

s v

ýťaž

kom

zo

žihľ

avy

dvoj

dom

ej, k

torá

pôs

obí a

ko d

iure

tiku

m, a

ntis

peti

kum

, hem

osty

p-ti

kum

, pos

iluj

úci p

rost

ried

ok a

der

ivan

s (s

ilný

m d

rážd

ením

pok

ožky

zni

žuje

poc

it b

oles

ti).

Pou

žíva

sa

hlav

ne p

ri z

ápal

och

a na

pre

čist

enie

krv

i. L

iek

obsa

huje

cuk

or.

9.4. P

reh

ľad

prí

rod

ný

ch l

iek

ov

N

ázov

P

ouží

van

é ča

sti

Pou

žiti

e F

orm

a (s

pôs

ob)

pod

ávan

ia

alch

emil

ka o

byč

ajn

á vň

ať

Pou

žíva

sa

hlav

ne n

a zv

ýšen

ie p

ravd

epod

obno

sti p

očat

ia a

po-

siln

enie

mat

erni

ce, a

by b

ol je

dnod

uchš

í pri

ebeh

pôr

odu.

Alc

he-

mil

ka je

rov

nako

vho

dná

aj p

ri li

ečbe

kož

ných

vyr

ážok

, vre

dov

a ur

ýchľ

uje

hoje

nie

rán.

Čaj

pri

prav

íte

z je

dnej

pln

ej č

ajov

ej ly

žičk

y na

pol

litr

a vo

dy. P

otka

novi

ne

chaj

te a

j prí

stup

k č

iste

j vod

e. N

a vo

nkaj

šie

použ

itie

rov

naké

mno

žstv

o ra

stli

ny r

ozdr

vte

a pr

ikla

dajt

e na

pos

thih

nuté

mie

sto.

Neo

dpor

úča

sa d

ávať

vo

väč

šom

mno

žstv

e te

hotn

ým s

amic

iam

.

arn

ika

hor

ská

N

ajča

stej

šie

sa p

ouží

va ti

nktú

ra, n

a po

rane

nia,

vyk

ĺben

iny,

pom

-li

ažde

niny

, záp

aly

sval

ov a

kos

tí,a

po

mŕt

vici

. Má

siln

é an

tiba

k-te

riál

ne a

pro

tizá

palo

vé ú

čink

y. N

epou

žíva

ť vn

útor

ne.

Obk

lady

- 1

lyži

čka

tink

túry

roz

ried

ená

s 1d

cl v

ody

aleb

o na

tier

ať ti

nktú

rou

rozr

iede

nou

s vo

dou

v po

mer

e 1:

1

ech

inac

ea p

urp

uro

vá

kore

ň, k

vet

Tát

o by

link

a sa

pou

žíva

naj

mä

na p

osil

neni

e im

unit

ného

sys

-te

mu,

ale

je v

eľm

i dob

rá a

j pri

res

pira

čnýc

h ch

orob

ách

a in

fek-

ciác

h m

očov

ého

syst

ému.

Okr

em to

ho p

reči

sťuj

e kr

v a

extr

akt z

ko

reňa

sa

môž

e po

užiť

pri

lieč

be r

akov

iny

u sa

mič

iek

(mat

erni

ca, v

aječ

níky

...)

V p

rípa

de č

aju

uvar

te s

labý

odv

ar a

daj

te h

o po

tkan

om d

o na

pája

čky.

V

príp

ade

kvap

iek

dáva

jte

do n

apáj

ačky

1m

l ech

inac

ey, k

torá

sa

rozp

ustí

vo

vode

. E

chin

aceo

vý s

irup

môž

ete

nech

ať p

otka

na z

líza

ť z

lyži

čky.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

gin

ko b

ilob

a li

st, s

emen

á

Gin

ko o

kysl

ičuj

e m

ozog

, vď

aka

čom

u sp

omaľ

uje

rast

nád

oro-

vých

bun

iek

v m

ozgu

a h

ypof

ýze

a po

máh

a ti

ež p

o m

ŕtvi

čke

potk

ana.

Okr

em to

ho z

lepš

uje

pam

äť, u

rých

ľuje

uče

nie

a pr

edlž

uje

živo

t.

V d

ostu

pnýc

h zd

rojo

ch s

a uv

ádza

30

– 20

0mg/

kg v

áhy

potk

ana,

avš

ak p

o-dá

vané

krá

tkod

obo

(7 –

14

dní)

a h

lavn

e za

úče

lom

výs

kum

u. P

red

použ

i-tí

m g

inka

u v

ášho

pot

kana

by

ste

sa m

ali p

orad

iť s

vet

erin

árom

a p

risp

ô-so

biť

dávk

ovan

ie v

eku

a zd

ravo

tném

u st

avu

potk

ana.

Aj u

gin

ka p

latí

, že

je

lepš

ie p

ouži

ť m

enši

e dá

vky

než

ho p

redá

vkov

ať. N

a za

mas

kova

nie

chut

i sa

podá

va r

ozpu

sten

é vo

vod

e al

ebo

v je

dle.

Nep

rekr

ačuj

te d

opor

učen

ú dá

vku,

moh

lo b

y to

vie

sť k

u ko

žným

pro

blém

om a

bol

esti

am h

lavy

.

Ibiš

leká

rsky

kv

et, k

oreň

, li

st

Ibiš

leká

rsky

obs

ahuj

e vo

vše

tkýc

h ča

stia

ch a

ž 35

% s

lizu

, si

licu

, cuk

or,š

krob

,mas

tný

olej

a in

é.P

ouží

va s

a pr

i záp

aloc

h

dých

acíc

h ci

est (

je v

eľm

i dob

rým

liek

om p

roti

kaš

ľu)

a tr

ávia

- ci

ch o

rgán

ov (

vďak

a vy

soké

mu

obsa

hu s

lizo

vých

láto

k sk

vele

c

hrán

i sli

znic

e). O

krem

toho

sa

môž

e po

užiť

aj v

o fo

rme

ob

klad

ov n

a rô

zne

kožn

é ch

orob

y.

Ibiš

ový

čaj n

ikdy

nev

arte

ani

nez

alie

vajt

e vr

iaco

u vo

dou,

pre

tože

vys

okým

te

plom

sa

najú

činn

ejši

e sl

izov

é lá

tky

strá

cajú

. Na

pol l

itra

vod

y st

ačia

dve

ča

jové

lyži

čky.

Ak

chce

te o

dvar

pou

žiť

ako

obkl

ad, d

ajte

dve

čaj

ové

ly-

žičk

y na

2dc

l vod

y.P

ri p

odáv

aní č

aju

neza

budn

ite

potk

anov

i zab

ezpe

čiť

aj

prís

tup

k či

stej

vod

e.

hli

va u

stri

cová

hu

ba

Vď

aka

tom

u, ž

e je

hli

va b

ohat

á na

am

inok

ysel

iny,

vit

amín

y a

min

erál

ne lá

tky,

pôs

obí b

laho

dárn

e na

imun

itný

sys

tém

po

tkan

a a

dok

onca

pom

áha

pri n

iekt

orýc

h ná

doro

ch.

Môž

ete

podá

vať

aj s

urov

ú, v

rám

ci p

osil

ňova

nia

imun

ity

denn

e kú

sok

huby

po

dobu

mes

iaca

- d

voch

.

Hlu

chav

ka b

iela

kv

itnú

ce

vrch

olky

Hlu

chav

ka je

veľ

mi d

obrá

pri

cho

robá

ch d

ýcha

cích

cie

st, m

á

vply

v na

cen

trál

nu n

ervo

vú s

ústa

vu, u

prav

uje

stol

icu

a na

po-

máh

a lá

tkov

ej p

rem

ene.

Pri

von

kajš

om p

ouži

tí u

rých

ľuje

ho

jeni

e rá

n.

Čaj

: 1 p

lná

čajo

vá ly

žičk

a na

pol

litr

a vo

dy (

v uv

eden

ých

zdro

joch

síc

e ná

jdet

e m

enši

e m

nožs

tvo

vody

, no

pre

potk

anov

je v

ždy

vhod

nejš

ie r

obiť

sl

abši

e od

vary

ako

pre

ľud

í) s

a ne

chá

10–1

5 m

inút

lúho

vať.

Pod

ávaj

te

v na

pája

čke,

ale

nez

abud

nite

pot

kano

vi z

abez

peči

ť aj

stá

ly p

ríst

up k

čis

tej

vode

. Obk

lady

: 3

plné

čaj

ové

lyži

čky

na 1

/2 li

tra

vody

zap

arím

e a

krát

ko

vylú

huje

me.

Záp

ar d

áme

do p

látn

a a

na p

osti

hnut

é m

iest

o pr

ikla

dám

e te

plý

obkl

ad. (

Tep

lý, n

ie h

orúc

i.)

lap

ach

o kô

ra s

trom

u

Uni

verz

álny

liek

sná

ď n

a vš

etko

, pod

poru

je im

unit

u, d

obre

ok

ysli

čuje

krv

, čím

brz

dí r

ast n

ádor

ov a

pom

áha

aj p

ri

leuk

émii

, brz

dí p

ríje

m g

lukó

zy v

čre

vách

, čím

pom

áha

pri

cukr

ovke

a ti

ež p

omáh

a pr

i boj

i s n

advá

hou.

Kúr

u je

vho

dné

dodr

žať

5 -

6 tý

ždňo

v, d

enne

pot

kano

vi d

ajte

dve

kva

pky

rozt

oku

do v

ody,

ale

bo 2

00m

g ta

blet

y de

nne.

V p

rípa

de č

aju

urob

te s

labš

í od

var,

čaj

ovú

lyži

čku

na p

ol li

tra

vody

, pov

arte

5-1

0 m

inút

a p

otom

ne-

chaj

te 1

5 lú

hova

ť, a

by s

a z

kôry

uvo

ľnil

i vše

tky

účin

né lá

tky.

kap

ucí

nka

väč

šia

P

ouží

va s

a hl

avne

pri

sta

fylo

koko

vých

a s

trep

toko

kový

ch

infe

kciá

ch m

očov

ých

a dý

chac

ích

cies

t. M

iern

e ro

zšir

uje

ciev

ky s

rdca

a z

lepš

uje

jeho

ryt

mus

.

K d

osta

niu

je v

äčši

nou

vo f

orm

e kv

apie

k. P

ouží

va s

a 1-

2 kv

apky

3x

denn

e.

Poz

or n

a pr

edáv

kova

nie,

kva

pky

obsa

hujú

alk

ohol

.

Kos

tih

oj le

kárs

ky

vňať

, kor

eň

Ala

ntoí

n po

dpor

uje

a ur

ýchľ

uje

rege

nerá

ciu

tkan

ív a

pod

ľa

najn

ovší

ch v

ýsku

mov

zvy

šuje

tvor

bu n

eutr

ofil

ných

leuk

ocyt

ov

(dru

h bi

elyc

h kr

vini

ek).

Vď

aka

tom

u, ž

e po

dpor

uje

tvor

bu

kalu

su (

kalu

s=no

vovy

tvor

ené

kost

né tk

aniv

o al

ebo

väzi

vo)

pom

áha

pri h

ojen

í zlo

men

ých

kost

í. O

chra

nný

účin

ok s

lizu

a

pria

zniv

ý vp

lyv

alan

toín

u sú

dob

ré n

a oc

hran

u sl

izni

ce ž

alúd

ka

a pľ

úc, p

roti

zápa

lový

úči

nok

trie

slov

ín s

a za

se v

yuží

va p

ri

ťažk

o ho

jaci

ch s

a ra

nách

, vre

doch

a in

ých

kožn

ých

prob

lém

och.

Kos

tiho

j sa

najč

aste

jšie

pou

žíva

vo

form

e m

asti

ale

bo o

bkla

dov,

prí

pad-

ne

vo

form

e ce

lkov

ého

kúpe

ľa. M

enej

čas

to s

a po

užív

a ak

o ča

j, sa

mos

- ta

tne

aleb

o v

čajo

vej z

mes

y. N

a vo

nkaj

šie

použ

itie

je v

hodn

ý na

ťaž

ko

hoja

ce s

a ra

ny, z

lom

enin

y, o

dren

iny,

om

rzli

ny, p

opál

enin

y a

rôzn

e vr

iedk

y. V

ďak

a vy

soké

mu

obsa

hu s

lizo

vých

láto

k je

dob

rý p

ri c

horo

- bá

ch tr

ávia

ceho

trak

tu a

dýc

haci

eho

syst

ému,

oba

ľuje

sli

znic

e.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

mat

erin

a d

úšk

a vň

ať

Ras

tlin

a m

á vď

aka

feno

lový

m lá

tkam

dob

ré a

ntis

epti

cké

a pr

otib

akte

riál

ne ú

čink

y, k

toré

sa

využ

ívaj

ú pr

i záp

alov

ých

oc

hore

niac

h ho

rnýc

h a

doln

ých

dých

acíc

h ci

est.

V p

odob

e

obkl

adov

ale

bo k

úpeľ

ov s

a vy

užív

a pr

i záp

alov

ých

a hn

isav

ých

ocho

reni

ach

kože

ale

bo p

ri ť

ažko

hoj

acic

h sa

ran

ách

kože

. V

ďak

a m

ater

inej

dúš

ke a

jej s

ilic

iam

sa

uvoľ

ňuje

zvý

šené

na-

pä

tie

hlad

kého

sva

lstv

a pr

iedu

šiek

a n

apom

áha

vyka

šlia

vani

u,

čo s

a vy

užív

a hl

avne

pri

záp

aloc

h pr

iedu

šiek

. Okr

em to

ho s

a

použ

íva

aj p

ri z

ápal

och

moč

ovýc

h ci

est a

pro

blém

och

s tr

áve-

ní

m (

hnač

ka, n

adúv

anie

).

Mat

erin

a dú

ška

sa p

ouží

va b

uď a

ko č

aj (

sam

osta

tne

aleb

o v

čajo

vej

zmes

y) a

lebo

ako

obk

lad.

Ak

podá

vate

čaj

, zab

ezpe

čte

potk

anov

i aj

prís

tup

k či

stej

vod

e. O

bkla

d je

dob

ré n

iečí

m z

afix

ovať

a p

otka

na o

dde-

li

ť od

ost

atný

ch. N

epod

ávaj

te t

ehot

ným

sam

icia

m.

mät

a p

iep

orn

á vň

ať

Mät

a po

silň

uje

celú

ner

vovú

sús

tavu

. Jej

prv

orad

é up

latn

enie

je

vša

k pr

i vše

tkýc

h dr

uhoc

h ža

lúdo

čnýc

h ťa

žkos

tí (

môž

em

potv

rdiť

z v

last

nej s

kúse

nost

i), u

tišu

je b

oles

ti ž

alúd

ka (

uvoľ

- ňu

je k

ŕče)

, uvo

ľňuj

e sv

alst

vo č

riev

, pom

áha

pri h

načk

e a

uvoľ

- ňu

je k

ŕče

v hr

ubom

čre

ve. Z

mie

rňuj

e pl

ynat

osť

a na

dúva

nie.

M

ätov

á si

lica

má

dezi

nfek

čné

účin

ky, t

akže

je v

eľm

i vho

dná

aj

na

víru

sové

a z

ápal

ové

ocho

reni

a dý

chac

ích

cies

t. M

äta

ob

sahu

je a

si 1

–2 %

sil

ice

v kt

orej

je c

ca 5

0 %

men

tolu

.

Mät

a je

čas

to s

účas

ťou

rôzn

ych

čajo

vých

zm

esí p

roti

pre

chla

dnut

iu a

na

žalú

dočn

é po

tiaž

e al

ebo

je m

ožné

ju k

úpiť

aj s

amos

tatn

e. N

ajča

stej

šie

sa

podá

va a

ko č

aj, n

o ne

zabu

dnit

e po

tkan

ovi z

abez

peči

ť ok

rem

mät

ovéh

o ča

ju a

j prí

stup

k p

itne

j vod

e. N

epod

ávaj

te k

ojac

im s

amic

iam

, zn

ižu

je

lakt

áciu

.

med

ovka

leká

rska

vň

ať p

red

kv

itnu

tím

Byl

inka

je c

enná

hla

vne

vďak

a je

j sil

ným

ant

ivír

usov

ým a

ant

i-ba

kter

iáln

ym ú

čiko

m. O

krem

toho

je v

eľm

i dob

rá p

re s

tres

o-va

ných

pot

kano

v, p

rípa

dne

pre

potk

anov

, kto

rý tr

pia

poru

cham

i sp

ráva

nia

či h

yper

akti

vito

u al

ebo

seba

pošk

odzo

vaní

m. J

edna

k up

okoj

uje

a uv

oľňu

je c

entr

álnu

ner

vovú

sús

tavu

a je

dnak

pôs

o-bí

aj a

ko m

iern

e se

datí

vum

. Kaš

a z

čers

tvýc

h li

stov

sa

môž

e po

-už

iť n

a li

ečbu

mie

rnyc

h de

fekt

ov k

ože

(zač

ínaj

úce

vrie

dky,

vy-

rážk

a, e

kzém

), a

le n

ie je

tak

siln

á, a

by ic

h vy

lieč

ila

úpln

e. M

á sk

ôr u

poko

jujú

ce ú

čink

y a

zmie

rňuj

e po

dráž

deni

e.

Na

pol l

itra

vod

y st

ačí p

lná

čajo

vá ly

žičk

a su

šene

j vňa

te. N

echa

jte

10

– 1

5 m

inút

lúho

vať.

Pot

kano

vi z

abez

pečt

e aj

prí

stup

k č

iste

j vod

e.

Ak

chce

te m

edov

ku p

ouži

ť ak

o sp

riev

odnú

lieč

bu k

ožný

ch o

chor

ení,

ro

zdrv

te č

erst

vé m

edov

kové

list

y na

kaš

u a

tú p

rikl

adaj

te n

a po

stih

nuté

m

iest

a.

nec

htí

k le

kárs

ky

koru

nné

líst

ky

Ras

tlin

a m

á ve

ľmi d

obré

dez

infe

kčné

vla

stno

sti.

Mas

ť a

odva

r sa

pou

žíva

jú n

a po

tier

anie

rán

, pod

liat

in a

ple

sňov

ých

ocho

rení

. O

dvar

sa

môž

e pi

ť pr

i pro

blém

och

s ho

rným

i dýc

hací

mi c

esta

-m

i. M

ôže

sa

použ

iť a

j pri

sla

bšom

záp

ale

spoj

ivie

k.

Mas

ť a

odva

r ap

liku

jte

max

imál

ne 3

raz

y de

nne,

vnú

torn

e po

dáva

jte

slab

ý od

var

raz

denn

e.

očia

nka

vň

ať

Pou

žíva

sa

pri z

ápal

och

spoj

ivie

k,vi

ečok

, pom

áha

pri o

čnej

ún

ave

a od

stra

ňuje

slz

enie

očí

(na

dmer

ná tv

orba

por

fyrí

nu)

Oči

sa

môž

u om

yť o

dvar

om (

vari

ť 2m

in)

aleb

o sa

pri

klad

ajú

obkl

ady.

M

ožné

je ti

ež v

núto

rné

použ

itie

, kto

ré p

odpo

ruje

von

kajš

ie p

ouži

tie

byli

n-ky

a n

avia

c pr

iazn

ivo

pôso

bí n

a ža

lúdo

k.

pal

ina

pra

vá

vňať

Tát

o by

link

a je

odd

ávna

pov

ažov

aná

za p

rost

ried

ok p

rosp

ešný

hl

avne

tráv

eniu

. Odv

ar z

pal

iny

pom

áha

pri p

okaz

enom

ale

bo

otrá

veno

m ž

alúd

ku, p

ri c

horo

bách

peč

ene

a pr

i por

uchá

ch tv

or-

by ž

alúd

očne

j kys

elin

y. P

ôsob

í pro

tipa

razi

tick

y a

pom

áha

pri

resp

irač

ných

och

oren

iach

.

Pal

ina

by s

a m

ala

dávk

ovať

nao

zaj s

veľ

kou

mie

rou,

pre

tože

ide

o po

mer

ne

siln

ú by

link

u. J

ej p

ouži

tie

odpo

rúča

m k

onzu

ltov

ať s

vet

erin

árom

a a

k bu

-de

te p

odáv

ať o

dvar

, rad

šej h

o ur

obte

sla

bý a

roz

rieď

te h

o eš

te p

reva

reno

u vo

dou.

Nep

odáv

ajte

teh

otn

ým a

koj

acim

sam

icia

m, a

ni d

lhod

obo.

Dlh

o-do

bé p

odáv

anie

pal

iny

môž

e sp

ôsob

iť s

tavy

opi

lost

i až

bezv

edom

ia

(ľud

ovo

sa je

j hov

orí a

j abs

int)

.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

pro

pol

is

prod

ukt v

čiel

Pro

poli

s sa

pou

žíva

hla

vne

pri z

ápal

ovýc

h a

víru

sový

ch o

cho-

re

niac

h, v

redo

ch, p

opál

enin

ách

a ti

ež p

riaz

nivo

pôs

obí n

a

srdc

e a

zniž

uje

rizi

ko v

znik

u še

dého

zák

alu,

bež

ného

hla

vne

u st

arší

ch p

otka

nov.

Pro

poli

s ti

ež p

riaz

nivo

pôs

obí n

a im

unit

- ný

sys

tém

, v z

ávis

lost

i od

zlož

enia

môž

e m

ať s

ilné

ant

ibio

- ti

cké

a an

tifu

ngál

ne ú

čink

y.

Pri

dáv

kova

ní je

pot

rebn

é ri

adiť

sa

poky

nmi v

eter

inár

a a

info

rmác

iam

i na

obal

e vý

robk

u al

ebo

v pr

íbal

ovom

letá

ku.

raky

tník

pl

ody

Rak

ytní

k na

jvia

c bi

olog

ický

ch z

loži

ek a

vit

amín

ov o

bsah

uje

na

zač

iatk

u do

zrie

vani

a, te

da k

onco

m le

ta. (

Vte

dy s

ú vš

ak

plod

y m

äkké

a p

ri z

bere

sa

ľahk

o po

puči

a. O

bvyk

le s

a pr

eto

zb

iera

až

po p

rvýc

h vä

ších

mra

zoch

, keď

tepl

ota

kles

ne p

od

10

stup

ňov.

) Id

e hl

avne

o v

itam

ín C

,pro

vita

mín

A,v

itam

íny

B1,

B

2 a

B6,

vit

amín

E,K

1 a

F,f

lavo

noid

y,ka

tech

íny

a tr

iesl

ovin

y,

karo

teno

idy,

am

inok

ysel

iny,

mas

tné

a es

enci

álne

kys

elin

y,

anti

oxid

anty

, pek

tín

a st

opov

é pr

vky.

Rak

ytní

kový

ole

j obs

a-

huje

zri

edka

vú k

ysel

inu

palm

itoo

lejo

vú. P

ouží

va s

a pr

i zní

žene

j im

unit

e, a

topi

ckom

ekz

éme,

infe

kčný

ch a

záp

a-

lový

ch o

chor

enia

ch, r

egen

erác

ii p

okož

ky p

o po

pále

niná

ch a

om

rzli

nách

, očn

ých

prob

lém

och

a zá

palo

vých

och

oren

iach

dý

chac

ieho

sys

tém

u.

Pri

dáv

kova

ní s

a ri

aďte

prí

balo

vým

letá

kom

a p

okyn

mi v

eter

inár

a. P

ri

šťav

e z

raky

tník

a je

vho

dnej

šie

podá

vať

ju v

jedl

e al

ebo

vo v

ode,

roz

- ri

eden

ú. V

zhľa

dom

na

vyso

ký o

bsah

vit

amín

u C

a k

ysel

ín je

toti

ž ve

ľmi

kysl

á a

môž

e po

škod

iť s

lizn

ice.

rep

ík le

kárs

ky

vňať

Úči

nným

i lát

kam

i sú

tam

trie

slov

iny,

hor

číny

, sil

ice,

fla

vóno

vé

farb

ivá,

fyto

ncíd

ne lá

tky.

Je v

eľm

i úči

nný

prot

i hna

čke,

zár

oveň

m

á de

zinf

ekčn

é a

prot

izáp

alov

é úč

inky

.Sla

dený

čaj

je v

hodn

é

použ

iť p

ri s

ilne

j nád

che,

záp

ale

hrdl

a a

hrta

nu, z

ápal

och

v

ústa

ch. N

esla

dený

sa

použ

íva

pri r

ozší

rení

žal

údku

a s

rdca

, ťa

žkos

tiac

h s

tráv

ením

a h

načk

e, a

le a

j pro

ti č

ervo

m. P

ri r

ôz-

nych

kož

ných

cho

robá

ch, p

oran

enia

ch a

bol

esti

ach

kĺbo

v sa

po

užív

a vo

for

me

obkl

adov

.Veľ

mi d

ôlež

ité

je, ž

e pr

i dlh

odob

ej-

šom

uží

vaní

pos

ilňu

je o

rgan

izm

us.

Obk

lady

pri

klad

ajte

na

post

ihnu

té m

iest

o tr

i raz

y de

nne.

Pot

kan

nie

je

zvi

era,

kto

ré b

y zn

iesl

o na

seb

e ob

klad

tak,

ako

nap

ríkl

ad č

love

k.

Aby

ste

obk

lad

udrž

ali t

am, k

de je

pot

rebn

ý, je

dob

ré h

o za

fixo

vať

na

prík

lad

obvä

zom

a p

otka

na m

ať n

a oč

iach

.Sla

bé č

aje

podá

vajt

e

po c

elý

čas

ocho

reni

a (o

krem

čaj

u m

usí m

ať p

otka

n pr

ístu

p aj

k

čist

ej v

ode)

.Nep

odáv

ať p

ri z

ápch

e.

rum

anče

k p

ravý

vň

ať

Rum

anče

k ob

sahu

je c

ham

azul

én, b

isab

ol, f

arne

sen,

m

atri

cín,

kum

arín

y , f

lavo

noid

y a

poly

acet

ylén

ové

zlúč

enin

y.

Má

rege

nera

čný

a ho

jivý

úči

nok,

odv

ar a

lebo

čaj

z r

uman

če-

ka p

ôsob

í pro

ti z

ápal

ovým

cho

robá

m, p

ri c

horo

bách

tráv

ia-

ceho

trak

tu, z

nižu

je b

oles

ť, h

ojí r

any

a br

áni t

vorb

e ja

ziev

. Je

veľ

mi d

obrý

pri

nac

hlad

nutí

, kaš

li, p

robl

émoc

h s

rujo

u,

hnač

ke, z

ápal

e m

očov

ých

cies

t a u

ľahč

uje

vypr

ázdň

ovan

ie.

Pri

von

kajš

om p

ouži

tí m

ôžet

e po

tkan

ovi l

ieči

ť rô

zne

kožn

é

aler

gie,

ekz

émy,

urý

chli

ť ho

jeni

e rá

n a

dezi

nfik

ovať

rôz

ne

škra

banc

e či

kus

ance

.

Čaj

ale

bo o

dvar

pod

ávaj

te p

o ce

lú d

obu

ocho

reni

a (n

ezab

udni

te

potk

anov

i zab

ezpe

čiť

aj p

ríst

up k

pit

nej v

ode)

. Pri

von

kajš

om

použ

ití n

ieko

ľko

razy

den

ne p

otie

rajt

e po

tkan

ovi p

osti

hnut

é m

iest

o.

ruta

voň

avá

Čaj

z te

jto

byli

nky

sa n

evar

í,pri

prav

uje

sa le

n vl

ažný

mac

erát

. T

ento

je ú

činn

ý pr

i lie

čbe

ciev

neho

sys

tém

u, n

a zl

epše

nie

krvn

ého

obeh

u, p

odpo

ruje

tvro

bu m

ater

insk

ého

mli

eka

a je

vh

odný

aj p

ri h

líst

ach

a in

ých

endo

para

zito

ch.

Pod

áva

sa le

n vo

for

me

vlaž

ného

mac

erát

u. P

ri d

lhod

obom

uží

vaní

m

ôže

byť

nebe

zpeč

ná, p

reto

s ň

ou o

patr

ne. A

k ju

bud

ete

zbie

rať,

po

užit

e ru

kavi

ce, z

anec

háva

pľu

zgie

re a

vyr

ážky

pod

obné

pop

álen

ine.

N

epod

ávaj

te t

ehot

ným

sam

icia

m.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

skor

ocel

kop

ijov

itý

vňať

Čaj

uľa

hčuj

e vy

kašl

iava

nie

a uv

oľňu

je h

lien

y, p

reto

je v

hodn

ý

pri z

ápal

och

dých

acíc

h ci

est,

upra

vuje

sto

licu

, čis

tí k

rv a

pľ

úca,

je v

eľm

i dob

rý a

j pri

záp

ale

moč

ovýc

h ci

est.

Na

von-

ka

jšie

pou

žiti

e je

vho

dný

pri d

robn

ých

pora

neni

ach,

vre

doch

, po

hmož

deni

nách

, pop

álen

inác

h, n

a po

tier

anie

pri

záp

ale

sp

ojiv

iek.

Sir

up z

o sk

oroc

elu

sa p

ouží

va p

odob

ne a

ko č

aj p

ri

zápa

le d

ýcha

cích

cie

st a

tink

túra

pri

pro

blém

och

s m

očov

ými

cest

ami.

Sir

up p

odáv

ajte

pot

kano

vi d

enne

poč

as tr

vani

a oc

hore

nia.

Ak

nem

áte

siru

p, p

odáv

ajte

mu

čaj z

o sk

oroc

elu.

Obk

lady

na

pora

neni

a, p

om-

liaž

deni

ny, p

opál

enin

y dá

vajt

e po

tkan

ovi k

ým n

euvi

díte

zle

pšen

ie.

Rov

nako

pos

tupu

jte

pri z

ápal

e sp

ojiv

iek.

Šal

via

leká

rska

vň

ať

Lat

insk

é sl

ovo

„sal

via“

zna

men

á li

ečiť

. Ras

tlin

a m

á ve

ľmi s

il-

ný p

roti

zápa

lový

úči

nok

a je

osv

edče

ná p

ri v

šetk

ých

ocho

re-

niac

h dý

chac

ích

cies

t a ú

stne

j dut

iny.

Sil

ice

obsi

ahnu

té v

ša

lvii

maj

ú de

zinf

ekčn

é a

utiš

ujúc

e úč

inky

. Pre

sam

ičky

je

jej p

odáv

anie

vho

dné

na p

odpo

reni

e pr

užno

sti m

ater

nice

. M

ôže

sa ti

ež p

ouži

ť pr

i hna

čke

a na

dúva

ní a

ako

obk

lad

pri

kožn

ých

chor

obác

h.

Čaj

by

sa m

al r

obiť

veľ

mi s

labý

a lú

hova

ť by

sa

nem

al d

lho.

Na

vonk

aj-

šie

použ

itie

sa

môž

e ap

liko

vať

kaša

z r

ozdr

vený

ch š

alvi

ovýc

h li

stov

, m

asť

aleb

o ti

nktú

ra. P

ri v

yšší

ch d

ávka

ch s

pôso

buje

zác

hvat

y po

dobn

é ep

ilep

sii,

pret

o s

jej p

ouži

tím

opa

trne

. V n

ijak

om p

ríp

ade

ju n

epod

á-

vajt

e ep

ilep

tiko

m a

teh

otn

ým s

amic

iam

.

trez

alka

(ľ

ub

ovn

ík b

odko

van

ý)

vňať

V b

odká

ch s

a na

chád

za č

erve

ný h

yper

icín

, kto

rý m

á up

okoj

u-

júce

úči

nky

niel

en n

a ce

ntrá

lnu

nerv

ovú

súst

avu,

ale

aj n

a tr

á-

viac

i tra

kt. U

voľň

uje

kŕče

. Tre

zalk

a je

veľ

mi d

obrá

pri

vše

t-

kých

cho

robá

ch p

ečen

e, ž

alúd

očný

ch v

redo

ch, p

ri p

oruc

hách

m

očov

ých

cies

t a je

dob

rá a

j pri

och

oren

iach

srd

ca (

zlep

šuje

kr

vný

obeh

). O

krem

toho

, čaj

z tr

ezal

ky u

poko

juje

, tak

že a

k

mát

e do

ma

mal

ého

neur

otik

a, u

kto

rého

mát

e po

cit,

že je

st

ále

v st

rese

, pok

úste

sa

mu

uvar

iť č

aj p

ráve

z te

jto

byli

nky.

P

ri v

onka

jšom

pou

žití

kve

ty z

trez

alky

nam

očen

é v

kval

itno

m

olej

i (na

pr. o

livo

vom

) sl

úžia

na

hoje

nie

popá

lení

n a

rán.

Tre

zalk

u m

ôžet

e po

dáva

ť bu

ď a

ko s

labý

odv

ar a

lebo

ako

tink

túru

na

ra

ny, p

rípa

dne

ako

spom

ínan

ý ol

ej, v

kto

rom

bud

ú na

moč

ené

trez

al-

kové

kve

ty. T

reza

lka

ako

taká

spô

sobu

je p

ri d

lhod

obom

uží

vaní

sve

t-

lopl

acho

sť, p

reto

sle

dujt

e re

akci

e vá

šho

potk

ana

na d

enné

sve

tlo

a

umel

é os

vetl

enie

. Ak

by s

te m

ali p

ocit

, že

nast

ali v

jeho

spr

ávan

í ne

jaké

zm

eny

súvi

siac

e so

sve

tlop

lach

osťo

u, p

reru

šte

lieč

bu. N

e-

mal

a b

y sa

pod

ávať

pot

kan

om s

cu

krov

kou

.

žen

šen

ko

reň

Žen

šen

sa p

ouží

va p

ri z

nižo

vaní

hla

diny

cuk

ru v

krv

i a a

j ako

st

imul

ant u

voľň

ovan

ia in

zulí

nu, m

á pr

otir

akov

inot

vorn

é úč

in-

ky, p

ôsob

í reg

ener

ačne

na

peče

ň, z

abra

ňuje

vzn

iku

voľn

ých

radi

kálo

v, č

ím s

pom

aľuj

e pr

oces

deg

ener

ácie

tkan

ív, p

otlá

- ča

och

oren

ia n

ervo

vej s

ústa

vy, s

tim

uluj

e či

nnos

ť m

ozgu

, zl

epšu

je č

inno

sť s

rdca

, čis

tí k

rv, z

nižu

je h

ladi

nu z

lého

cho

- le

ster

olu,

podp

oruj

e tv

orbu

čer

vený

ch k

rvin

iek,

pod

poru

je a

j od

olno

sť o

rgan

izm

u, p

omáh

a pr

i lie

čbe

víru

sový

ch a

záp

alo-

vý

ch o

chor

ení a

sti

mul

uje

tráv

enie

.

Pod

ávať

môž

ete

exkt

rakt

ale

bo p

ilul

ky (

sú m

enej

úči

nné)

, ale

bo m

ôže-

te

pri

prav

iť č

aj b

uď z

už

zakú

pene

j čaj

ovej

zm

esy

aleb

o pr

iam

o zo

že

nšen

ovéh

o su

šené

ho k

oreň

a. P

ouží

vajt

e pr

even

tívn

e al

ebo

v ča

se

ocho

reni

a, a

však

por

aďte

sa

so s

vojí

m v

eter

inár

om.

žih

ľava

dvo

jdom

á vň

ať

Žih

ľava

má

v li

ečit

eľst

ve v

eľm

i šir

oké

využ

itie

. Pod

obne

ako

pú

pava

obs

ahuj

e fy

tonc

ídy,

čiž

e lá

tky,

kto

ré h

ubia

bak

téri

e.

Pou

žíva

sa

na z

níže

nie

hlad

iny

krvn

ého

cukr

u (j

e vh

odná

ako

po

moc

ný li

ek p

ri c

ukro

vke)

, na

zlep

šeni

e tr

áven

ia, n

a u-

pr

aven

ie č

inno

sti s

rdca

, je

účin

ná a

j pro

ti n

achl

adnu

tiu,

zá-

pa

lom

moč

ovýc

h ci

est,

urýc

hľuj

e ho

jeni

e rá

n a

povr

chov

ých

vre

dov.

Roz

tok

chlo

rofy

lu p

ŕhľa

vy v

ole

ji je

mož

né p

ouži

ť na

pr

elež

anin

y a

vred

y. O

krem

toho

sa

chlo

rofy

l pou

žíva

aj d

o

kvap

iek,

kto

ré v

dych

ovan

ím li

ečia

záp

aly

dých

acíc

h ci

est.

Pri

pre

chla

dnut

í je

dobr

é dá

vať

potk

anov

i sla

bý o

dvar

zo

žihľ

avy

(do

in

ej n

apáj

ačky

než

dáv

ate

vodu

a tú

mu

nech

ajte

tiež

k d

ispo

zíci

i).

Rov

nako

je p

o ko

nzul

táci

i s v

eter

inár

om m

ožné

pod

ávať

pot

kano

vi

žihľ

avov

ý od

var

aleb

o če

rstv

ú ži

hľav

u či

exk

trak

t z n

ej p

ri li

ečbe

cu

krov

ky.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

9.5. L

ieči

vé

úči

nk

y o

vo

cia

a z

elen

iny

N

ázov

U

rčen

é n

a P

opis

bro

koli

ca

tráv

enie

, tvo

rba

krvi

O

bsah

uje

vyso

ké m

nožs

tvo

vápn

ika,

vit

amín

u C

a b

etak

arot

énov

, kys

elin

u li

stov

ú,kt

orá

je d

ôlež

itá

pre

tvor

bu k

rvi a

pre

ce

lkov

ý ra

st p

otka

na.Z

lepš

uje

tráv

enie

,odb

úrav

a vo

ľné

radi

kály

cesn

ak k

uch

ynsk

ý zn

ížen

ie h

ladi

ny c

ukru

v k

rvi,

posi

lnen

ie

imun

ity,

záp

aly

dých

acíc

h ci

est

Ces

nak

sa p

ouží

va h

lavn

e vo

for

me

tabl

iet a

je d

obrý

na

posi

lnen

ie im

unit

y, s

pom

aľuj

e ra

st n

ádor

ovýc

h bu

niek

, tie

ž po

-m

áha

pri v

ysok

om k

rvno

m tl

aku

a uľ

ahču

je d

ýcha

nie

tým

, že

rozš

iruj

e pľ

úca

a pr

iedu

šnic

u pr

i záp

aloc

h

cib

uľa

ku

chyn

ská

prot

i záp

alom

a a

stm

e, z

nižo

vani

e hl

adin

y cu

kru

v kr

vi

Má

prot

izáp

alov

é a

prot

irak

ovin

otvo

rné

účin

ky. O

krem

toho

kys

elin

a, k

torá

spô

sobu

je s

lzen

ie s

a po

užív

a ak

o an

tias

tma-

tiku

m. C

ibuľ

a zn

ižuj

e ob

sah

cukr

u v

krvi

, pos

iluj

e im

unit

ný s

ysté

m, o

bsah

uje

veľa

zin

ku, v

it. A

, B, C

a E

.

cvik

la

infe

kcie

dýc

hací

ch c

iest

, zni

žova

nie

hl

adin

y ch

oles

tero

lu, d

iéta

pri

nad

váhe

Cvi

kla

sa p

ouží

va p

ri in

fekc

iách

dýc

hací

ch c

iest

, reg

uluj

e kr

vný

obeh

, lie

či e

kzém

y, p

omáh

a pr

i záp

che.

Uva

rená

cvi

kla

obsa

huje

látk

y,kt

oré

pom

áhaj

ú zn

ižov

ať h

ladi

nu c

hole

ster

olu

v kr

vi.O

bsah

uje

aj p

roti

rako

vino

tvor

né lá

tky,

vit

amín

y sk

upin

y B

, min

erál

y a

lipo

trop

né lá

tky.

Okr

em to

ho o

bsah

uje

aj jó

d, k

obal

t a o

dpor

úča

sa p

ri o

dtuč

ňova

cích

kúr

ach,

oc

hore

ní p

ečen

e a

obli

čiek

. Je

výži

vná,

pos

ilňu

je o

rgan

izm

us a

pom

áha

pri l

iečb

e ch

rípk

y a

prec

hlad

nuti

a.

mrk

va

zniž

ovan

ie c

hole

ster

olu,

reg

ener

ácia

M

rkva

pom

áha

pri z

nižo

vaní

cho

lest

erol

u, p

redc

hádz

a zá

pche

, pom

áha

pri k

ožný

ch c

horo

bách

, ned

okrv

ení a

osl

aben

í or

gani

zmu.

Vď

aka

beta

karo

téno

m c

hrán

i zra

k.Je

výb

orná

ako

reg

ener

ačná

pot

ravi

na, n

aprí

klad

po

ťažk

ej c

horo

be a

lebo

op

erác

ii z

vier

aťa.

Mrk

va je

boh

atá

na v

itam

íny

A, B

a C

, bet

akar

otén

, žel

ezo,

váp

nik,

dra

slík

a s

odík

.

par

adaj

ka

diét

a pr

i nad

váhe

, pre

venc

ia p

red

in

fekč

ným

i och

oren

iam

i, zn

ižuj

e kr

vný

tlak

Par

adaj

ky m

ajú

vyso

ký o

bsah

vit

amín

u A

a C

. Pre

níz

ky o

bsah

kal

órií

sú

tiež

sup

er je

dlom

pri

zni

žova

ní h

mot

nost

i pot

-ka

na. P

omáh

ajú

pri b

oji p

roti

rak

ovin

e a

pre

vyso

ký o

bsah

bet

akar

otén

u sl

úžia

ako

pre

venc

ia p

red

infe

kčný

mi o

chor

e-ni

ami.

Kál

ium

zni

žuje

krv

ný tl

ak. P

osle

dné

výsk

umy

doká

zali

, že

chrá

ni p

ľúca

a o

či p

red

nepr

iazn

ivým

i vpl

yvm

i oko

lia.

zem

iaky

di

éta

pri n

advá

he, t

rávi

ace

ťažk

osti

, záp

aly

Zem

iaky

sú

veľm

i boh

atým

zdr

ojom

vit

amín

u C

a B

, okr

em to

ho o

bsah

ujú

aj d

rasl

ík, m

agné

zium

, fos

for

a že

lezo

.Vď

aka

nízk

emu

počt

u ka

lóri

í sú

rovn

ako

ako

para

dajk

y vh

odné

pri

dié

te p

otka

na z

a úč

elom

zní

ženi

a je

ho h

mot

nost

i. Z

emia

ky

sa n

ajvi

ac p

ouží

vajú

na

tráv

iace

ťaž

kost

i, ga

stri

tídy

,por

uchy

peč

ene

a žl

čové

kam

ene.

Sur

ová

zem

iako

vá š

ťava

uti

šuje

zá

paly

a p

odpo

ruje

hoj

enie

kož

ných

infe

kcií

a p

oran

ení.

Plá

tky

suro

vého

zem

iaku

sú

vyni

kajú

cim

obk

lado

m n

a op

ary

a om

rzli

ny.

anan

ás

diét

y pr

i nad

váhe

, hna

čka,

opu

chy

Ana

nás

má

vyso

ký o

bsah

enz

ýmov

(hl

avne

bro

mel

ínu)

,kto

ré p

omáh

ajú

pri u

zdra

vova

ní, z

mie

rňuj

ú ro

zlič

né z

ápal

y a

zlep

šujú

tráv

enie

. Odv

odňu

je o

rgan

izm

us a

zm

ierň

uje

opuc

hy, p

omáh

a pr

i čre

vnýc

h pr

oblé

moc

h a

hnač

ke. Z

vyšu

je

hlad

inu

biel

koví

n v

celo

m o

rgan

izm

e. O

krem

toho

je a

naná

s zn

ámy

aj tý

m, ž

e ur

ýchľ

uje

spaľ

ovan

ie tu

kov

a za

braň

uje

tvor

be tu

kové

ho tk

aniv

a. J

e pr

eto

vhod

ným

dop

lnko

m p

ri d

iéte

váš

ho p

otka

na,a

k sa

sna

žíte

, aby

sch

udol

.

bru

snic

e zá

pal m

očov

ého

mec

húra

a m

očov

ých

cies

t, zá

pal o

blič

iek

Bru

snic

e ob

sahu

jú c

ukry

, kys

elin

u ci

trón

ovú

a ja

blčn

ú, v

men

šom

mno

žstv

e ky

seli

nu š

ťave

lovú

a b

enzo

ovú,

ďal

ej ti

ež

karo

teno

idy,

vit

amín

C, f

lavo

noid

y, tr

iesl

ovin

y, g

lyko

zidy

,pek

tín

a m

noho

min

erál

nych

láto

k a

solí

.Pôs

obia

pro

ti h

načk

e a

sú a

ntis

kler

otic

ké, r

ovna

ko s

a vy

užív

ajú

v po

trav

inár

skom

pri

emys

le. S

ú os

vedč

eným

dom

ácim

liek

om n

a zá

paly

a in

é ch

orob

y ob

liči

ek a

moč

ovéh

o tr

aktu

, pre

tože

pri

azni

vo p

ôsob

ia n

a ky

slos

ť m

očov

ých

cies

t a o

bsah

ujú

látk

y, k

toré

zam

e-dz

ujú

bakt

ériá

m u

chyt

iť s

a v

bunk

ovej

výs

telk

e a

podp

oruj

ú ic

h vy

plav

ovan

ie. P

ouží

vajú

sa

suše

né, z

avar

ené,

vo

form

e ta

blie

t ale

bo d

žúsu

.

čere

šne

preč

isťo

vani

e or

gani

zmu,

zle

pšen

ie

pren

osu

nerv

ovýc

h vz

ruch

ov

Čer

ešne

obs

ahuj

ú vi

tam

ín C

a d

rasl

ík. D

rasl

ík je

zná

my

tým

,že

pom

áha

udrž

iava

ť zd

ravú

pok

ožku

a p

ravi

deln

ý ry

tmus

sr

dca.

Čer

ešne

odv

ádza

jú z

tela

toxi

cké

látk

y a

čist

ia o

blič

ky. M

ajú

moč

opud

né ú

čink

y a

pom

áhaj

ú pr

ečis

tiť

orga

nizm

us.

Vď

aka

kyse

line

kre

mič

itej

pôs

obia

poz

itív

ne n

a sp

evne

nie

väzi

va. O

krem

toho

obs

ahuj

ú aj

fos

for,

kto

rý u

poko

juje

ne

rvov

ú sú

stav

u a

pom

áha

pri p

reno

se v

zruc

hov.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

goji

(K

ust

ovn

ica

čín

ska)

se

xuál

na p

oten

cia,

imun

ita,

rak

ovin

a, p

roti

zá

palo

m

Goj

i obs

ahuj

ú 18

dru

hov

amin

okys

elín

(vr

átan

e vš

etký

ch ô

smyc

h es

enci

álny

ch a

min

okys

elín

, nap

ríkl

ad tr

ypto

fan

a is

o-le

ucín

) a

21 s

topo

vých

prv

ov (

napr

íkla

d že

lezo

, váp

nik,

fos

for,

zin

ok, s

elén

, meď

a g

erm

ániu

m, k

toré

sa

v be

žnýc

h po

t-ra

viná

ch v

ysky

tuje

len

veľm

i zri

edka

a p

ôsob

í pro

ti r

akov

inov

ým b

unká

m).

Okr

em to

ho g

oji j

e na

jboh

atší

m z

droj

om

karo

teno

idov

zo

všet

kých

zná

myc

h ra

stlí

n na

sve

te (

nazn

ačuj

e to

už

ich

jasn

e če

rven

á fa

rba,

kto

rá o

stáv

a za

chov

aná

aj

po u

suše

ní).

Na

beta

karo

tén

sú b

ohat

šie

ako

mrk

va. V

tom

to o

vocí

sam

ozre

jme

nech

ýbaj

ú an

i tak

é vi

tam

íny

ako

C, B

1,

B2,

B6

a E

. Obs

ahuj

e aj

bet

asis

tero

l,kto

rý p

ôsob

í pro

tizá

palo

vo a

tiež

sku

pinu

lyci

um p

olys

acha

rido

v, k

toré

ods

traň

ujú

voľn

é ra

diká

ly a

tým

spo

maľ

ujú

proc

es s

tarn

utia

, pos

iľňu

jú im

unit

ný s

ysté

m a

sti

mul

ujú

tiež

hyp

ofýz

u k

prod

ukov

aniu

a

vylu

čova

niu

rege

nera

tívn

eho

rast

ovéh

o ho

rmón

u. V

trad

ične

j čín

skej

med

icín

e je

goj

i pov

ažov

ané

za r

astl

inu

podp

oruj

ú-cu

dlh

ovek

osť,

silu

a s

exuá

lnu

pote

nciu

.Výs

kum

y do

káza

li, ž

e je

toto

ovo

cie

tiež

sch

opné

udr

žiav

ať a

pod

poro

vať

har-

mon

ický

ras

t bun

iek

a ob

novo

vať

a op

ravo

vať

DN

A (

„ant

iper

oxid

ácio

u“vo

ľnýc

h ra

diká

lov

vrac

ajú

elek

tric

ké p

aram

etre

do

nor

mál

neho

roz

sahu

).R

ovna

ko je

dok

ázan

é, ž

e ly

cium

pol

ysac

hari

dy m

ajú

pozo

ruho

dné

anti

oxid

ačné

a im

unit

u po

dpor

ujúc

e vl

astn

osti

.

hro

zno

deto

xiká

cia

orga

nizm

u, s

práv

na č

inno

sť

črie

v, n

ie je

vho

dný

pre

potk

any

s

nadv

áhou

Hro

zno

okre

m in

ého

obsa

huje

kys

elin

u li

stov

ú, z

min

erál

nych

láto

k m

á na

jvyš

šie

zast

úpen

ie d

rasl

ík, k

torý

pom

áha

orga

-ni

zmu

pri o

dstr

aňov

aní o

dpad

ovýc

h lá

tok

a pr

i ria

dení

srd

cové

ho r

ytm

u (j

e pr

eto

veľm

i vho

dným

dop

lnko

m s

trav

y u

potk

anov

so

srdc

ovým

i pro

blém

ami)

, obs

ahuj

e vi

tam

ín C

, E a

vit

amín

y sk

upin

y B

. Vlá

knin

y, k

toré

sú

v šu

pkác

h hr

oz-

na, p

odpo

rujú

čin

nosť

čri

ev. D

odáv

a m

nožs

tvo

anti

oxid

anto

v, ta

kže

pom

áha

pri p

reve

ncii

pro

ti r

akov

ine.

Šťa

va s

a po

-už

íva

pri l

ieče

ní c

horô

b, k

toré

vzn

ikaj

ú hr

omad

ením

toxí

nov

v te

le.P

ôsob

i moč

opud

ne a

ako

mie

rne

laxa

tívu

m. K

eďže

m

á hr

ozno

moč

opud

ný ú

čino

k, p

omáh

a z

tela

vyp

lavo

vať

škod

livé

látk

y. P

re s

voju

vys

okú

eneg

tick

ú ho

dnot

u ni

e je

v

hodn

ý pr

e po

tkan

y s

nadv

áhou

.

hru

ška

zlep

šeni

e pr

enos

u ne

rvov

ých

vzru

chov

, vy

soký

krv

ný tl

ak, p

roti

kaš

ľu a

hn

ačká

m a

iným

por

uchá

m tr

áven

ia

Hru

šky

síce

obs

ahuj

ú ve

ľmi m

álo

vita

mín

u C

,na

druh

ú st

ranu

sú

boha

tým

zdr

ojom

vit

amín

u B

, kto

rý s

a na

chád

za h

lavn

e po

d šu

pkou

. Hru

šky

obsa

hujú

okr

em v

itam

ínov

naj

mä

vápn

ik, f

osfo

r a

ľahk

o st

rávi

teľn

é cu

kry.

Maj

ú an

tiba

kter

iáln

y,

moč

opud

ný a

pos

ilňu

júci

úči

nok.

Ich

plo

dy a

lebo

šťa

va z

nic

h sa

môž

e po

užiť

pri

obe

zite

, moč

ovýc

h ka

meň

och,

vys

o-ko

m k

rvno

m tl

aku.

Var

ené

a pe

čené

sa

použ

ívaj

ú pr

oti k

ašľu

, odv

ar z

o su

šený

ch h

ruši

ek p

roti

hna

čkám

. Hru

šky

preč

isťu

jú č

revá

, ods

traň

ujú

zápc

hu a

iné

poru

chy

tráv

enia

.

jab

lko

rege

nerá

cia

a de

toxi

káci

a or

gani

zmu,

pr

oblé

my

so s

toli

cou,

zle

pšen

ie im

unit

y,

kaše

ľ

Pri

emer

né č

erst

vé ja

blko

poz

ostá

va a

si z

85%

vod

y.V

100

g ja

blka

sa

nach

ádza

85g

vod

y,0,

4g tu

ku, 1

44m

g dr

aslí

ka,

7mg

vápn

ika,

6m

g ho

rčík

a, 1

2mg

vita

mín

u C

. Jab

lko

takm

er n

eobs

ahuj

e bi

elko

viny

. Mim

oria

dne

boha

té je

jabl

ko n

a vi

tam

íny

a st

opov

é pr

vky

a ob

sahu

je a

ž 30

% v

lákn

iny.

Jab

lká

sú z

nám

e tý

m, ž

e re

gene

rujú

a o

čisť

ujú

orga

nizm

us, z

ni-

žujú

hla

dinu

cho

lest

erol

u a

cukr

u v

krvi

. Vď

aka

vyso

kém

u ob

sahu

vlá

knin

y po

máh

ajú

pri h

načk

e (s

ladk

é ja

blko

) a

záp-

che

(kys

lé ja

blko

). S

ú os

vedč

ený

pros

trie

dok

pri ť

ažko

stia

ch s

kĺb

mi.

Pod

poru

jú o

doln

osť

prot

i cho

robá

m. Z

o šu

pky

a

duži

ny, k

toré

chr

ánia

jadr

ovní

k, s

a v

orga

nizm

e uv

oľňu

jú lá

tky

s li

ečiv

ým i

prev

entí

vnym

úči

nkom

. Odv

ar z

kve

tov

u-po

koju

je a

zm

ierň

uje

zách

vaty

kaš

la. P

ri c

hríp

ke a

kaš

li je

dob

ré p

otka

novi

dať

šťa

vu. J

emne

nas

trúh

ané

jabl

ko i

so

šupk

ou k

onzu

mov

ané

veče

r vi

aže

v čr

evác

h to

xick

é lá

tky.

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

jah

oda

diét

a pr

i nad

váhe

, dez

infe

kcia

tráv

iace

ho

ústr

ojen

stva

, zni

žova

nie

chol

este

rolu

v

krvi

, ant

ioxi

dant

, och

oren

ia g

enit

álne

ho

trak

tu, z

ápal

y kĺ

bov

Vď

aka

kom

biná

cii m

aléh

o m

nožs

tva

kilo

joul

ov a

dos

tatk

u bi

olát

ok n

ičia

cich

tuko

vé b

unky

sa

skve

le h

odia

v p

rípa

de,

že v

áš p

otka

n m

á na

dváh

u a

potr

ebuj

e sc

hudn

úť. V

ysok

ý ob

sah

kyse

liny

cit

róno

vej a

jabl

čnej

má

dezi

nfek

čný

účin

ok n

a ža

lúdo

k a

črev

á a

zlep

šuje

tiež

vst

rebá

vani

e že

leza

z in

ých

potr

avín

. Jah

ody

obsa

hujú

aj v

lákn

inu

pekt

ín, k

torá

zni

žuje

hl

adin

u ch

oles

tero

lu v

krv

i, čí

m v

eľm

i dob

re v

plýv

ajú

na s

rdco

vo –

cie

vny

syst

ém.O

krem

toho

sa

v ni

ch n

achá

dzaj

ú aj

vi

tam

íny

C,B

, ďal

ej k

arot

én, f

lavo

noid

y, tr

iesl

ovin

y, f

osfo

r, ž

elez

o, m

angá

n a

meď

. Vď

aka

pigm

ento

m p

olyf

enol

om

(zab

ezep

čujú

jaho

dám

krá

snu

červ

enú

farb

u) p

atri

a ja

hody

spo

lu s

čuč

orie

dkam

i a b

rusn

icam

i med

zi n

ajsi

lnej

šie

prír

od-

né a

ntio

xida

nty,

kto

ré s

a vy

skyt

ujú

v na

šich

zem

epis

ných

šír

kach

. Vď

aka

tom

uto

tiež

výb

orne

chr

ánia

ner

vový

sys

tém

a

moz

og, t

akže

ak

mát

e do

ma

potk

ana

napr

íkla

d s

epil

epsi

ou (

aleb

o in

ými z

áchv

atm

i či o

chor

enia

mi m

ozgu

a n

ervo

vého

sy

stém

u), j

ahod

y sú

pre

neh

o ve

ľmi v

hodn

ým d

opln

kom

str

avy.

Jah

ody

sa d

ajú

použ

iť a

j vo

form

e ča

ju, p

o od

kvit

nutí

m

ôžet

e zb

iera

ť ja

hodo

vé li

sty,

usu

šiť

ich

a va

riť

vaši

m p

otka

nom

dom

a ja

hodo

vý č

aj. L

isty

maj

ú vy

soký

obs

ah tr

iesl

o-ví

n, é

teri

ckýc

h ol

ejov

, vit

amín

u C

(až

380

mg/

100g

!), a

lkal

oido

v, g

lyko

zidu

fra

garí

nu, f

lavo

noid

ov k

verc

etín

u a

kver

cit-

rínu

, pre

to ic

h m

ožno

vyu

žiť

pri v

ysok

om k

rvno

m tl

aku,

och

oren

iach

gen

itál

neho

trak

tu, z

ápal

ovýc

h oc

hore

niac

h kĺ

bov,

zá

palo

ch ž

alúd

očne

j a č

revn

ej s

lizn

ice

a po

dobn

e.

mar

hu

ľa

zlep

šeni

e čr

evne

j per

ista

ltik

y, r

egen

erác

ia

buni

ek, k

rvný

tlak

Mar

hule

maj

ú vy

soký

obs

ah r

ozpu

stne

j vlá

knin

y, k

torá

pri

azni

vo p

ôsob

í na

črev

nú p

eris

talt

iku.

Okr

em to

ho o

bsah

ujú

kyse

linu

list

ovú,

pan

toté

novú

a b

etak

arot

én, k

toré

brz

dia

proc

esy

stár

nuti

a a

uľah

čujú

reg

ener

áciu

bun

iek.

Okr

em to

ho

podp

oruj

ú im

unit

ný s

ysté

m b

unie

k a

urýc

hľuj

ú ic

h tv

orbu

, chr

ánia

ich

pred

vpl

yvom

voľ

ných

rad

ikál

ov. P

omáh

ajú

tiež

re

gulo

vať

krvn

ý tl

ak. S

ú vý

born

ým z

droj

om ž

elez

a a

obsa

hujú

veľ

ké m

nožs

tvo

med

i. K

ôstk

y m

arhú

l obs

ahuj

ú am

yg-

dalí

n, k

torý

je to

xick

ý. P

reto

v n

ijak

om p

rípa

de n

enec

háva

jte

potk

any,

aby

jedl

i aj k

ôstk

y. P

re v

ysok

ý ob

sah

med

i v

ovoc

í nie

je m

arhu

ľa v

hodn

á pr

e te

hotn

é a

koja

ce s

amic

e.

9.6. V

ita

mín

y

Vit

amín

D

opor

uče

ná

d

enn

á d

ávka

Roz

pu

stn

ý v ...

Z

dro

je

Výz

nam

P

rízn

aky

pri

ned

osta

tku

P

rízn

aky

pri

pre

byt

ku

A

0.7

– 1.

3 m

g/kg

v

tuko

ch

peči

enka

a o

lej z

nej

, mli

eko

a m

lieč

ne v

ýrob

ky, v

aječ

ný

žĺto

k, m

orsk

é ry

by, m

rkva

, šp

enát

, bro

koli

ca, š

alát

, m

elón

a m

arhu

ľa

vzni

k sp

erm

ií, v

ývoj

pla

cent

y a

plod

u,tv

orba

rod

psín

u a

opsí

nu, o

chra

na s

lizn

íc p

red

pošk

oden

ím, r

ast a

obn

ova

bune

čnej

mem

brán

y, n

eutr

al-

lizá

cia

toxi

ckýc

h lá

tok

poru

chy

vide

nia,

ras

tu k

ostí

, nár

ast

tlak

u m

ozgo

mie

šnej

teku

tiny

, zl

yhan

ie r

epro

dukc

ie, m

etap

lázi

a a

kera

tizá

cia

epit

elov

stra

ta v

áhy,

väč

šie

mno

žstv

o tu

ku v

pe

čeni

,hyp

erli

pidé

mia

, kal

cifi

káci

a m

äkký

ch tk

anív

,zvý

šená

lám

avos

ť ko

stí v

dôs

ledk

u ic

h od

vápň

ovan

ia,

zvýš

ená

krvá

cavo

sť

B1

(Tia

mín

) 4m

g/kg

vo

vod

e

obil

niny

(vr

átan

e kl

íčko

v),

slne

čnic

a,ku

kuri

ca, c

hudé

m

äso,

hov

ädzi

na, v

núto

r-no

sti,

cest

ovin

y, s

livk

y, h

roz-

no, r

yby,

faz

uľa,

hra

ch,

vajc

ia, c

eloz

rnný

chl

ieb

a pe

čive

met

abol

izm

us n

ervo

vého

sys

-té

mu,

ria

deni

e uv

oľňo

vani

a en

ergi

e z

mol

ekúl

sac

hari

du

zo s

trav

y

nech

uten

stvo

, spo

mal

ené

reak

cie

na

podn

ety,

neko

ordi

náci

a sv

alov

, pok

les

hlad

iny

biel

ych

ačer

vený

ch k

rvin

iek,

po

ruch

y vý

voja

plo

du v

mat

erni

ci,

abno

rmal

ity

v ne

rvov

om a

sr

dcov

ocie

vnom

sys

tém

e, c

hron

ický

ne

dost

atok

ved

ie k

pa

tolo

gick

ým z

men

ám m

ozgu

nie

sú z

nám

e

B2

(Rib

ofla

vín

) 3m

g/kg

vo

vod

e

vajc

ia, o

rech

y, m

äso,

list

ová

zele

nina

a m

lieč

ne v

ýrob

ky a

v

mal

om m

nožs

tve

vo

všet

kých

ost

atný

ch

potr

avin

ách

tran

spor

t ele

ktró

nov,

oxi

dáci

a am

inok

ysel

ín, s

ynté

za m

ast-

ných

kys

elín

,och

rana

sli

zníc

, ne

rvov

ého

syst

ému,

regu

láci

a ni

ekto

rých

hor

món

ov

derm

atit

ída,

vyp

adáv

anie

srs

ti,

celk

ová

slab

osť,

spom

alen

ý ra

st,

vrod

ené

vady

pri

ned

osta

tku

poča

s te

hote

nstv

a

zvýš

enie

mor

tali

ty n

ovor

oden

cov

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

B3

(Nia

cín

) 15

mg/

kg

vo v

ode

cere

álne

pro

dukt

y, v

núto

r-no

sti,

ryby

, hov

ädzi

a pe

čeň,

ku

raco

m a

bra

včov

om

mäs

e, b

aran

ine,

jahň

acin

e a

teľa

cine

opra

va c

hybn

ých

dedi

čnýc

h in

form

ácií

, fun

kčno

sť n

er-

vové

ho s

ysté

mu,

met

abol

iz-

mus

lipi

dov,

sac

hari

dov,

cu

rkov

,akt

ivuj

e en

ergi

u z

potr

avy,

pom

áha

pri

hoje

ní r

án, t

vorb

a se

x.

horm

ónov

stre

táva

me

sa s

ním

len

výno

imoč

ne,

spôs

obuj

e re

dukc

iu r

astu

, vyp

adá-

vani

e sr

sti,

zhor

šeni

e je

j kva

lity

, zn

ážen

ie k

once

ntrá

cie

NA

D a

NA

DP

nadm

erné

odč

erpá

vani

e m

etyl

u z

tela

, zvý

šeni

e m

astn

ých

kyse

lín

v pe

čeni

, úby

tok

na v

áhe

B5

(Kys

elin

a p

anto

tén

ová)

80 µ

g/kg

d-

izom

éru

4mg/

kg

kalc

ium

pa

ntot

enát

u vo

vod

e

vajc

ia, r

yby,

mli

eko

a m

lieč

ne v

ýrob

ky,

celo

zrnn

é pe

čivo

, zel

enin

a

nepo

strá

date

ľná

pri m

etab

o-li

zme

tuko

v, s

acha

rido

v,

amin

okys

elín

, syn

téza

m

astn

ých

kyse

lín,

ch

oles

tero

lu,lá

tok,

kt.

sú

odvo

dené

od

ster

oido

v

derm

atit

ída,

nad

mer

né r

ohov

aten

ie

poko

žky

papu

ľky,

nek

rózy

, tvo

rba

vred

ov, h

ladi

nu v

itam

ínu

zniž

ujú

aj

niek

toré

ant

ibio

tiká

(au

reom

ycín

, st

rept

omyc

ín, p

enic

ilín

a h

ygro

my-

cín)

, pr

etož

e vp

lýva

jú n

a čr

evnú

m

ikro

flór

u (v

tabl

etko

vej f

orm

e).

Ned

osta

tok

sa p

reja

vuje

aj n

edos

ta-

točn

ou im

unit

nou

reak

ciou

nie

sú z

nám

e

B6

(Pyr

idox

ín)

4–7m

g/kg

vo

vod

e

peče

ň, k

urča

tá, r

yby,

múk

a,

zem

iaky

, va

jcia

, ban

ány

mod

uluj

e ho

rmón

y, p

reve

ncia

pr

ed k

azm

i zub

ov a

infe

k-ci

ami,

kont

rolu

je tv

orbu

če

rven

ých

krvi

niek

, žlč

ovýc

h so

lí a

nie

ktor

ých

horm

ónov

, ud

ržuj

e ch

emic

kú r

ovno

váhu

te

lový

ch te

kutí

n, z

vyšu

je

odol

nosť

pro

ti s

tres

u a

vplý

- va

na

endo

krin

ný s

ysté

m

potk

ana

na c

hvos

te, p

acká

ch, u

šiac

h a

v tv

ári

sa o

bjav

ujú

škvr

ny, o

nesk

oren

é re

akci

e na

von

kajš

ie p

odne

ty, p

rob-

lém

y s

učen

ím, z

níže

nie

repr

oduk

čnej

sc

hopn

osti

, ned

osta

točn

á tv

orba

in

zulí

nu

dege

nerá

cia

senz

oric

kých

ner

vov,

po

ruch

a hl

adin

y če

rven

ých

krvi

niek

(pr

íliš

veľ

a al

ebo

pr

íliš

mál

o)

B7

(Vit

amín

H

bio

tín

) ni

e je

urč

ená

vo v

ode

peč

eň, a

raši

dové

mas

lo,

vaje

čný

žĺto

k,m

rkva

, hra

ch,

sója

, pše

ničn

é kl

íčky

a

ovse

né v

ločk

y

ovpl

yvňu

je š

truk

túru

srs

ti,

zúča

stňu

je s

a na

látk

ovej

vý

men

e cu

krov

, tuk

ov,

biel

koví

n, tr

áven

í

derm

atit

ída,

vyp

úlen

é oč

i, st

rata

pi

gmen

tu s

rsti

a je

j vyp

adáv

anie

, zn

ižuj

e sa

imun

ita,

pot

kan

môž

e m

ať p

osto

j ako

ken

gura

Prí

pady

pre

dávk

ovan

ia s

ú ve

ľmi

ojed

inel

é,al

e ak

sa

vysk

ytnú

, sa

mic

a m

á ne

prav

idel

nú r

uju

a do

chád

za k

mas

ívne

j inf

iltr

ácii

le

ukoc

itov

do

vagí

ny

B12

(K

obal

amín

) 50

µg/

kg

vo v

ode

vajc

ia, č

erve

né m

äso,

hyd

ina,

kô

rovc

e, m

liek

o a

mli

ečne

vý

robk

y

met

abol

izm

us a

min

okys

elín

, po

dpor

uje

rast

bun

iek,

ne

vyhn

utný

pre

čre

vá,

kost

nú d

reň,

ras

tové

ho

rmón

y, p

odpo

ruje

ras

t bu

niek

a ic

h de

leni

e

stre

táva

me

sa s

ním

zri

edka

vo, t

rpia

ní

m h

lavn

e po

tkan

y kr

men

é vý

lučn

e ra

stli

nnou

str

avou

, pri

ned

osta

tku

poča

s gr

avid

ity

sa r

odia

mal

é m

lá-

ďat

á, m

nohé

maj

ú hy

droc

efal

us,

poča

s ko

jeni

a sp

ôsob

uje

jeho

ne

dost

atok

spo

mal

ený

rast

nie

sú

znám

e

Ch

olín

(sk

up

ina

B v

itam

ínov

) 75

0 m

g/kg

vo

vod

e

žĺto

k, p

ečeň

, srd

ce, z

elen

á li

stov

á ze

leni

na, o

biln

é kl

íčky

a

kvas

nice

redu

kuje

cho

lest

erol

, zle

pšuj

e pr

enos

ner

vový

ch im

pulz

ov,

podp

oruj

e uč

enie

, zle

pšuj

e sc

hopn

osť

pam

ätať

si,

chrá

- ni

moz

og, z

lepš

uje

vylu

čo-

vani

e to

xick

ých

láto

k z

tela

skôr

sa

prej

avuj

e u

sam

cov,

hro

ma-

deni

e tu

ku v

peč

eni,

môž

e dô

jsť

k je

j zl

yhan

iu, u

mla

dých

pot

kano

v vp

lýva

aj

na

kard

iova

skul

árny

sys

tém

,dlh

o-do

bý n

edos

tato

k m

ôže

vies

ť k

zlyh

a-ni

u ob

liči

ek a

nek

rozy

srd

cové

ho

sval

u

zast

aven

ie r

astu

pot

kana

, pa

tolo

gick

é zm

eny

na p

ľúca

ch a

lym

fati

ckýc

h uz

liná

ch

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

Inoz

itol

(sk

up

ina

B v

itam

ínov

) 65

mcg

/kg

vo v

ode

obil

niny

a ic

h kl

íčky

, vn

útor

nost

i, st

ruko

viny

, pi

vova

rníc

ke d

rožd

ie

(pan

gam

in)

zniž

uje

hlad

inu

chol

este

rolu

, za

chov

áva

zdra

vú p

okož

ku,

zniž

uje

nadm

ernú

hla

dinu

es

trog

énov

, och

raňu

je s

rsť

pred

vyp

adáv

aním

, pod

poru

je

krvn

ý ob

eh a

tráv

enie

, za

chov

áva

plod

nosť

, pom

áha

udrž

ovať

zdr

avú

kost

nú d

reň

zvýš

enie

hla

diny

cho

lest

erol

u,

loká

lne

zápa

ly k

ože,

vyp

adáv

anie

sr

sti,

zápc

ha, d

iabe

tici

z t

ela

vylu

čujú

na

dmer

né m

nožs

tvo

inoz

itol

u, p

reto

je

pot

rebn

é ho

dop

lňov

ať v

hodn

ou

stra

vou

nie

sú z

nám

e

Kys

elin

a li

stov

á sk

up

ina

B

vita

mín

ov)

1mg/

kg

vo v

ode

kvas

nice

, bro

koli

ca, š

pená

t, ša

lát,

číns

ka k

apus

ta,

para

dajk

y, k

arfi

ol, s

truk

ovi-

ny

(na

dúva

jú, t

akže

opa

trne

),

peče

ň, o

blič

ky, h

ydin

a,

brav

čové

mäs

o, o

lejn

a-

té s

emen

á (s

lneč

nica

), o

rech

y

synt

éza

nukl

eový

ch k

ysel

ín,

proc

esy

bunk

ovéh

o de

leni

a,

rast

bun

iek,

ras

t a v

ývin

bi

elyc

h kr

vini

ek

aném

ia, p

oško

deni

e sl

izní

c, h

načk

a,

rast

ové

a re

prod

ukčn

é pr

oblé

my,

pr

edča

sný

pôro

d al

ebo

pot

rat,

mlá

ďat

á s

nízk

ou p

ôrod

nou

váho

u

nie

sú z

nám

e

Vit

amín

C

(Kys

elin

a as

korb

ová)

ni

e je

urč

ená

vo v

ode

čier

ne r

íbez

le, k

iwi,

raky

t-ní

kové

bob

ule,

pet

ržle

n,

papr

ika,

šíp

ky, g

rep,

jaho

dy,

mal

iny,

bro

koli

ca, č

ínsk

a ka

pust

a, k

aler

áb, v

aren

é ze

mia

ky, š

alát

, kel

súča

sť k

ostí

, chr

upav

iek,

zu

bov,

reg

uluj

e m

etab

oliz

mus

am

inok

ysel

ín, u

držu

je s

ilu

ciev

nej s

teny

, reg

uluj

e te

lesn

ý ra

st, n

ičí v

oľné

rad

ikál

y,

zvyš

uje

scho

pnos

ť vs

treb

ávať

z

potr

avy

žele

zo

celk

ová

únav

a, n

eoch

ota

hrať

sa

a be

hať,

krv

v m

oči,

zníž

enie

poč

tu

červ

enýc

h kr

vini

ek, p

oruc

hy

väzi

vový

ch tk

anív

, pom

alé

hoje

nie

rán,

zní

ženi

e im

unit

y, p

odrá

žden

ie

sliz

níc

prak

tick

y sa

s n

ím n

estr

etáv

ame,

al

e je

dnor

azov

á ve

ľká

dávk

a C

-éč

ka m

ôže

spôs

obiť

doč

asnú

hn

ačku

Vit

amín

D

(Kal

cife

rol)

0,

025m

g/kg

v

tuko

ch

mor

ské

rýby

, ole

j z tr

ešče

j pe

čene

, mäs

o, v

aječ

ný ž

ĺtok

, m

liek

o, m

lieč

ne v

ýrob

ky,

list

y pa

rada

jkov

ej r

astl

iny,

va

rení

m s

a te

nto

vita

mín

ne

zneh

odno

cuje

zvyš

uje

abso

rbci

u vá

pnik

a a

fosf

oru,

reg

uluj

e ic

h m

etab

oliz

mus

, pom

áha

ich

udrž

iava

ť v

rovn

ováh

e,

udrž

uje

tvrd

osť

kost

í a z

ubov

celk

ová

únav

a, lá

mav

osť

kost

í, po

ruch

y m

iner

aliz

ácie

kos

tí, z

níže

ná

odol

nosť

voč

i cho

robá

m

zvýš

enie

hla

diny

váp

nika

a f

osfo

ru,

kalc

ifik

ácia

obl

ičie

k, a

rtér

ií, p

ečen

e a

srdc

a, n

echu

tens

tvo

a st

rata

váh

y,

zvýš

ená

hlad

ina

vápn

ika

v kr

vi

Vit

amín

E

(Tok

ofer

ol)

0,18

mg/

kg

v tu

koch

rast

linn

é ol

eje,

ore

chy

(vrá

tane

vla

šský

ch a

man

dlí)

, ce

lozr

nné

prod

ukty

a

list

ová

zele

nina

najd

ôlež

itej

ší a

ntio

xdan

t, po

dpor

uje

obra

nysc

hopn

osť,

ch

ráni

bun

kové

mem

brán

y

dege

nerá

cia

ostr

ovýc

h sv

alov

ých

vlák

ien,

hrom

aden

ie ž

ltéh

o pi

gmen

tu

v hl

adký

ch s

valo

ch, n

a ch

rbte

sa

tvor

í hr

b, n

ezvr

atná

deg

ener

ácia

sem

en-

ného

epi

telu

, deg

ener

ácia

plo

dov

aleb

o vs

treb

anie

cel

ého

vrhu

aj k

eď je

tent

o vi

tam

ín r

elat

ívne

ne

toxi

cký,

pri

nad

mer

ných

dáv

kach

sa

str

etáv

ame

s hn

ačka

mi,

zvýš

eným

krv

ácan

ím

Vit

amín

K

1mg/

kg

v tu

koch

petr

žlen

, bro

koli

ca, č

ínsk

a ka

pust

a, h

lávk

ová

kapu

sta,

ka

rfio

l, tm

avá

zele

ná

list

ová

zele

nina

, ovo

s, r

až,

pšen

ica,

sój

ové

bôby

, faz

uľa,

ze

lený

čaj

, pŕh

ľava

, lu

cern

a, v

ajci

a

synt

éza

prot

rom

bínu

, re

gene

-rá

cia

kost

í a tk

anív

, syn

téza

os

teok

alcí

nu, p

ôsob

í pre

ven-

tívn

e pr

oti v

znik

u ná

doro

v,

podp

oruj

e sp

rávn

u fu

nkci

u pe

čene

, pom

áha

pri t

rom

boze

ci

ev

pokl

es a

ktiv

ity

enzý

mov

v p

ečen

i, kr

váca

vosť

z d

robn

ých

rani

e, tv

orba

pr

askl

ín n

a ch

vost

e, k

rvác

anie

z

urog

enit

álne

ho tr

aktu

toxi

cita

bol

a pr

euká

zaná

len

pri

podá

vaní

um

eléh

o vi

tam

ínu,

kde

hl

avne

v k

ombi

náci

i s v

eľký

m

mno

žstv

om v

itam

ínu

E s

pôso

buje

po

škod

enie

peč

ene

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

9.7. M

iner

ály

Prv

ok

Dop

oru

čen

á

den

ná

dáv

ka

Zd

roje

V

ýzn

am

Prí

znak

y p

ri n

edos

tatk

u

Prí

znak

y p

ri p

reb

ytku

dra

slík

3,

6 g/

kg, u

te

hot.

sam

íc

5 g/

kg

ryby

, mli

eko,

mäs

o, b

anán

y,

stru

kovi

ny, s

ója,

zem

iaky

na

pom

áha

látk

ovej

vým

ene

a pr

enos

e vz

ruch

ov, s

tim

uluj

e vy

lučo

vani

e in

zulí

nu

stra

ta c

huti

k je

dlu,

spo

mal

enie

až

zast

ave-

ni

e ra

stu,

apa

tia,

str

aty

vedo

mia

až

smrť

, cy

anóz

a, z

väčš

ené

bruc

ho, v

oda

v br

uchu

, v

pľúc

ach,

vypa

dáva

nie

a "š

pina

vý"

vzhľ

ad

srst

i

hype

rtro

fia

a zv

äčšš

enie

nad

blič

iek

fosf

or

3 g/

kg,

beho

m

rast

u 4

g/kg

orec

hy, o

biln

iny,

mäs

o,

stru

kovi

ny, h

nedá

ryž

a, m

lieč

ne

výro

bky,

ovse

né v

loč-

ky,v

núto

rnos

ti

zlep

šuje

zrá

žanl

ivos

ť kr

vi,v

lýva

na

kval

itu

kost

í a z

ubov

, spo

lu s

váp

niko

m je

nut

ný p

re

rast

pot

kana

a k

alci

fika

ci k

ostí

defo

rmác

ie a

mäk

nuti

e ko

stí,r

asto

vé d

efek

ty,

zvýš

enie

mno

žstv

a pr

ijím

anej

pot

ravy

,zní

že-

nie

akti

vity

a c

itli

vost

i na

podn

ety,

os

teop

oróz

a,pa

ralý

za z

adný

ch k

onča

tín,

st

rata

mli

eka,

u s

amco

v ne

scho

pnos

ť pá

riť

sa, v

kra

jnom

prí

pade

vnú

torn

é kr

váca

nie;

zá

leží

tiež

na

mno

žstv

e vá

pnik

u

kalc

ifik

ácia

mäk

kých

tkan

ív

hor

čík

0,

5 g

mg/

kg

rast

linn

á st

rava

(ch

loro

fyl)

uv

olňo

vani

e fy

zick

ého

a du

ševn

ého

napä

tia,

vply

v na

srd

covú

čin

nosť

, brá

ni

vzni

ku o

blič

kový

ch k

ameň

ov

rozš

íren

ie c

iev,

veľ

ká v

zruš

ivos

ť,sr

dcov

á ar

ytm

ia, k

ŕčov

itos

ť, n

aruš

enie

fun

kcie

ob

liči

ek, t

vorb

y m

liek

a, z

výše

nie

rizi

ka

rako

viny

nie

sú z

nám

e

chló

r 0.

17 a

ž 0.

25

g

Cl/

kg

takm

er v

o vš

etký

ch

potr

avin

ách

norm

aliz

uje

napä

tie

v tk

áníc

h, p

odpo

ruje

či

nnos

ť ža

lúdk

u a

vylu

čova

cieh

o sy

stém

u sp

omal

ený

rast

,zho

ršen

á sc

hopn

osť

zuži

tko-

va

ť po

trav

u, o

bmed

zeni

e tv

orby

moč

u zv

ýšen

ý kr

vný

tlak

, zvä

čšen

ý ža

lúdo

k

jód

15

0 µ

g/kg

mor

ské

živo

čích

y, ja

blká

, br

osky

ne, č

iern

e a

červ

ené

ríbe

zle,

iost

y, b

anán

y, h

rozn

o,

brok

olic

a, h

rášo

k,m

rkva

, pa

prik

a,ze

mia

ky,

šam

pión

y,šp

enát

, s

yry

zabe

zpeč

enie

ras

tu a

výv

oja,

brá

ni h

rom

a-de

niu

chol

este

rolu

, nap

omáh

a sp

aľov

aniu

pr

ebyt

očné

ho tu

ku, p

riaz

nivo

vpl

ýva

na

kval

itu

srst

i, pa

zúro

v a

kože

, ukľ

udňu

je

nerv

y

stru

ma,

zní

ženi

e pl

odno

sti,

obez

ita,

prob

lém

y s

kard

iova

skul

árny

m s

ysté

mom

, úna

va,

celk

ová

apat

ia

stra

ta m

liek

a pr

i koj

ení,

pokl

es

plod

nost

i sa

mco

v, p

oruc

hy tr

ávia

-ce

ho tr

aktu

, záp

al s

poji

viek

, dý-

chac

ie p

robl

émy,

bole

sti,

vred

y v

ústa

ch, o

puch

sli

nnýc

h žl

iaz,

hn

ačka

, nie

kedy

str

uma

man

gán

2

– 5

mg/

kg

orec

hy, c

eloz

rnné

pro

dukt

y,

klíč

ky

tvor

ba p

ohla

vnýc

h ho

rmón

ov, p

oten

cia,

tv

orba

mat

ersk

ého

mli

eka,

nut

ný p

re

sprá

vne

fung

ovan

ie c

entr

álne

ho n

ervo

vého

sy

stém

u, p

reve

ncia

vzn

iku

cukr

ovky

zhor

šené

tráv

enie

,spo

mal

enie

ras

tu,d

efek

ty

kost

í, zv

ýšen

á úm

rtno

sť m

ladý

ch p

otka

nov,

zn

ížen

á pl

odno

sť,m

alý

poče

t mlá

ďat

, vr

oden

é de

fekt

y a

vyso

ká ú

mrt

nosť

mlá

ďat

po

pôr

ode

poru

chy

rast

u, z

výše

ná m

orta

lita

, re

prod

ukčn

é dy

sfun

kcie

meď

5 m

g/kg

, u

teho

tnýc

h a

ko

jací

ch

sam

íc

8 m

g/kg

stru

kovi

ny, c

eloz

rnné

obi

lí,

(nak

líče

né)

sem

ená,

or

echy

,čer

stvá

zel

enin

a,

sliv

ky, b

anán

y, m

orsk

é ži

vočí

chy,

žal

údky

, mäs

o,

mel

asa

vply

v na

sfa

rben

ie k

ože,

zvýš

enie

odo

lnos

ti

voči

inf

ekci

ám, n

utná

pre

zdr

avý

vývi

n ko

stí a

kĺb

ov a

pre

spr

ávne

fun

gova

nie

moz

ku a

ner

vove

j sús

tavy

aném

ia, n

edos

tato

čná

funk

cia

slin

ivky

, zní

-že

nie

kard

iova

skul

árne

j čin

nost

i, vý

vojo

vé

vady

, kôr

nate

nie

ciev

, hna

čky,

sla

bost

i, na

ruše

nie

činn

osti

ner

vove

j sús

tavy

, zho

r-še

né h

ojen

ie r

án, d

epig

men

táci

a po

kožk

y

nech

uten

stvo

, chu

dnut

ie, c

elko

vé

zhor

šeni

e zd

ravo

tnéh

o st

avu

Prí

ručk

a pr

e ch

ovat

eľov

pot

kano

v

©

Mgr

. Mar

tina

Har

atík

ová

mol

ybd

én

20 –

10

0 µ

g/kg

st

ruko

viny

, cel

ozrn

né p

ečiv

o,

list

ová

zele

nina

,

zabe

zpeč

enie

ras

tu z

ubne

j skl

ovin

y, o

chra

na

moč

ovéh

o m

echú

ra p

red

infe

kcio

u, d

ôlež

itý

v m

etab

oliz

me

žele

za

aném

ia, z

výše

nie

rizi

ka in

fekc

ie m

očov

ého

mec

húra

,výs

kytu

ast

mat

ický

ch z

áchv

atov

a

kazi

vost

i zub

ov

nie

sú je

dnoz

načn

é, z

ávis

í na

konc

entr

ácii

ďal

ších

prv

kov

a zl

účen

ín v

org

aniz

me

selé

n

100

µg/

kg

bežn

á po

trav

a, o

rech

y,

vnút

orno

sti,

mor

ské

ryby

brzd

í pro

ces

star

nuti

a, m

inim

aliz

ácia

úči

n-ko

v ol

ova

a ka

dmia

, spo

lu s

vit

amín

om E

br

áni v

znik

u ra

kovi

ny, p

riaz

nivý

vpl

yv n

a el

asti

citu

tkan

ív

pom

alý

rast

, red

nuti

e sr

sti,

šedý

zák

al

opuc

hy,v

oda

v br

uchu

,zho

ršen

ákva

-li

ta s

rsti

,zly

hani

e ža

lúdk

u až

sm

rť

sod

ík

0.5

g N

a/kg

ta

kmer

vo

všet

kých

po

trav

inác

h

pren

os n

ervo

vých

impu

lzov

, hos

podá

reni

e te

la s

vod

ou, p

odpo

ra v

yluč

ovan

ia ž

alú-

dočn

ých

štia

v,br

áni n

adm

erné

mu

zníž

eniu

kr

vnéh

o tl

aku,

chrá

ni p

red

nerv

ovým

i po

ruch

ami

poru

chy

rast

u, m

äknu

tie

kost

í, ne

plod

nosť

sa

mco

v, o

nesk

oren

ie s

exuá

lnej

dos

pelo

sti

sam

íc, d

o ši

esti

ch m

esia

cov

smrť

vo v

šeob

ecno

sti s

ú po

tkan

y vo

či

veľk

ému

mno

žstv

u so

díka

tole

-ra

ntné

, ale

ak

by im

ho

dáva

li v

o fo

rme

kuch

ynsk

ej s

oli,z

výši

im tl

ak

a bu

dú m

ať p

robl

émy

so s

rdco

m

váp

nik

5

g/kg

m

liek

o a

mli

ečne

výr

obky

uľah

čeni

e pr

enos

u ne

rvov

ých

vzru

chov

, vp

lyv

na z

ráža

nliv

osť

krvi

a v

stre

báva

nie

žele

za, v

plyv

na

nerv

ovo-

sval

ovú

dráž

di-

vosť

, pom

áha

pri s

valo

vých

kon

trak

ciác

h a

odbo

uráv

aní p

reby

točn

ej k

ysel

iny

mli

ečne

j po

fyzi

ckej

nám

ahe,

zni

žuje

vys

o-ký

krv

ný tl

ak,h

ladi

nu c

hole

ster

olu,

spol

u s

hořč

íkom

zab

raňu

je v

znik

u sv

alov

ých

kŕčo

v

defo

rmác

ie a

mäk

nuti

e ko

stí,

poru

chy

rast

u,

zvýš

enie

mno

žstv

a pr

ijím

anej

pot

ravy

, zní

-že

nie

akti

vity

a c

itli

vost

i na

podn

ety,

ost

eo-

poró

za, p

aral

ýza

zadn

ých

konč

atín

, str

ata

mli

eka,

u s

amco

v ne

scho

pnos

ť pá

reni

a, v

kr

ajno

m p

rípa

de v

núto

rné

krvá

cani

e; z

álež

í ti

ež n

a m

nožs

tve

fosf

oru

kalc

ifik

ácia

mäk

kých

tkan

ív; p

ri

nízk

om p

rijm

e fo

sfor

u le

targ

ia,

prer

ušen

ie r

astu

kos

tí, b

oles

ti

zin

ok

12 –

25

mg/

kg

pšen

ičné

klí

čky,

Pan

gam

in,s

tru-

ko

viny

, tek

vico

vé s

emie

nka,

če

rven

é m

äso,

mor

ské

plod

y,

vaje

čný

žĺto

k,m

liek

o, m

lieč

né

výro

bky

podp

ora

hoje

nia

rán,

ras

tu, f

unkc

ie c

ievn

eho

syst

ému,

výv

oja

a fu

nkci

e po

hlav

ného

ús

troj

enst

va a

spr

ávne

j fun

kcie

inzu

línu

, oc

hran

a or

gani

smu

pred

infe

kcio

u, p

riaz

nivý

vp

lyv

na k

vali

tu s

rsti

a je

j ras

t,pot

rebn

ý pr

e sp

rávn

u sy

ntéz

u bi

elko

vín

a ra

st s

valo

vej

hmot

y, z

nižu

je h

ladi

nu c

hole

ster

olu

v kr

vi

a od

búra

va p

reby

točn

ú m

eď v

tele

nech

uten

stvo

, por

uchy

až

zast

aven

ie r

astu

, vy

padá

vani

e sr

sti,

zhru

bnut

ie k

ože,

pod

ráž-

deno

sť,z

níže

nie

plod

nost

i, sp

omal

enie

ras

tu

pohl

avný

ch o

rgán

ov, n

aruš

enie

a s

pom

a-le

nie

ovul

ačné

ho c

yklu

, vys

oká

úmrt

nosť

m

láď

at p

o pô

rodu

poru

chy

rast

u, a

ném

ia,

nech

uten

stvo

žele

zo

35 m

g/kg

, u

teho

tnýc

h a

ko

jaci

ch

sam

íc

58 -

240

m

g/kg

mäs

o, v

núto

rnos

ti

(žal

údek

,srd

ce, p

ečeň

),

stru

kovi

ny, l

isto

vá z

elen

ina

nutn

é pr

e sp

rávn

y ra

st, d

ôlež

ité

pri

dých

acom

pro

cese

an

émia

, hyp

erli

pidé

mia

, zas

tave

nie

rast

u,

zníž

ená

scho

pnos

ť uč

iť s

a, z

horš

ená

imun

ita

poru

chy

rast

u, u

sta

ršíc

h po

tkan

ov

chud

nuti

e


145

10. Zoznam použitej literatúry Knihy: Dugasová,A. - Dugas, D. – Babkine bylinky, Ottovo nakladatelství, 2002 Malina, Radovan - Všeobecná zoológia, Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2004 www stránky: http://bebecha.wz.cz/prvni.htm http://biology.kenyon.edu/courses/biol09/Rat/skeleton/frame1.htm http://cs.wikipedia.org/ http://en.wikipedia.org/ http://eutrofia.sk/ http://genetika.wz.cz/clanky/clanek5.php http://iai.asm.org/cgi/reprint/58/4/1010.pdf http://kidney.niddk.nih.gov/kudiseases/pubs/hematuria/ http://medguides.medicines.org.uk/document.aspx?name=Aminophylline http://oldwww.uvm.sk/patolprakt/general/tumors/mesenchym.html http://ostatni-hlodavci.heureka.cz/bioenzym-k-250ml/ http://primar.sme.sk/ http://sk.wikipedia.org/ http://vitamins.szm.sk/ http://vitaminy.alteon.sk/ http://wererat.net/ http://www.adakam.eu/?p=productsMore&iProduct=243&sName=Beaphar-multivitamin-spray-morce http://www.adlpresov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=106&Itemid=43 http://www.ah.novartis.com/products/en/cab/panolog.shtml http://www.antibiotika.sk/odborne_informacie.php http://archiv.kvlsr.sk/dokumenty/vest172007-dok20071111.pdf http://aveflor.czechtrade.sk/ochranny-plasticky-obvazhttp://www.baytril.com/ http://www.agroportal.sk/ http://www.bestpetpharmacy.co.uk/detailed_product.asp?id=73 http://www.biotika.sk/ http://www.bioveta.cz/cs/veterinarni-divize/pripravky/katalog-pripravku/zvire/prase/alfadin-sol-ad-us-vet.html http://www.bylinky.biz/rastliny/zihlava.htm http://www.byliny.sk/ http://www.canadavet.com/Default.aspx http://www.canesten.sk/ http://www.cz-pes.cz/diskuse/7_7482_0.html http://www.cyberhorse.net.au/iah/protexin.htm http://www.diaslovakia.sk/contentData/0149/Akutne_komplikacie_DM.pdf http://www.docsimon.sk/tovar/ http://www.drugs.com/vet/borgal-can.html http://www.emea.europa.eu/vetdocs/PDFs/EPAR/stronghold/V-050-PI-sk.pdf http://www.emea.europa.eu/vetdocs/PDFs/EPAR/meloxidyl/V-115-sk1.pdf http://www.emimino.cz/modules.php?name=News&file=print&sid=5350 http://www.femibion.sk/index.php?pid=kyselina http://www.flexyx.com/V/Veteusan.html http://www.glycemicindex.com/ http://www.hugo-obchod.cz/detail.php?produkt=beaphar-multi-vitamin-spray-50ml&id=244-154111&zbozi=365 http://www.hyperdrug.co.uk/prodinfo.asp?number=IMAVEROL http://www.chemindustry.com/chemicals/906389.html http://www.ide.sk/indexsk.php?aktdir=vitsk&cikk=3 http://www.imunita.sk/?lg=1&s=37&art=37 http://www.imunita.sk/userfiles/PI%20plerasan%20V.pdf http://www.infovek.sk/predmety/chemia/index.php?k=65 http://www.inhousepharmacy.co.uk/pet-care/noroclav.html http://www.intervet.co.uk/products_public/dexadreson/010_overview.asp http://www.ivomec.com/ http://www.kralici.cz/potkani/alba.asp?diabetes http://www.kucharka-recepty.com/dieta-podle-glykemickeho-indexu-montignacova-1028 http://www.kulturistika.sk/pages/vyziva/zakladyv/gindex.htm http://www.lekaren-nonstop.sk/tovar/11027924-akutol-spray-plastic-ovaz-70g-80ml


146

http://www.lekarna.cz/ http://lekarna.vltava.cz/Medicina/Cestovni-medicina/AKUTOL-spray-na-poraneni/produkt=41416913/kategorie=6738/ http://www.lymfom.sk/?id=42 http://www.lymphoma.sk/o_lymfome.php?parent=o_lymfome http://www.magister.sk/-p-3318.html http://www.mamatata.sk/index.cfm?module=Article&page=ShowArticle&ArticleID=694 http://www.markandchappell.com/dog-puppy/behavioural-training/serene-um-drops.html http://www.mayoclinic.com/health/drug-information/DR600239 http://www.merck.com/mmpe/sec14/ch170/ch170c.html http://www.mojalekaren.sk/ http://www.mojmilacik.sk/ http://www.morcata.sk/forum/viewtopic.php?p=30795&sid=d3d56ad46e3fedfe9233a546dd14e913 http://www.nap.edu/catalog.php?record_id=1429 http://www.nap.edu/catalog.php?record_id=4758#toc http://www.nasivin.sk/ http://www.noahcompendium.co.uk/Merial_Animal_Health_Ltd/ http://www.nobelplus.sk/ http://www.norbrook.co.uk/products/ProductData.cfm/product_Key/405/CatKey/1/Section/Veterinary_Products/ http://www.pangamin.cz/ http://www.petalia.com.au/Templates/ProdSubList.cfm?Group_No=2036&specie=6 http://www.petratscanada.com/ http://www.pet-servis.com/cs/kronch-henne-pet-food/kronch-lososovy-olej.html http://www.pfizer.sk/svk/pacient-/-verejnost/ochorenia/epilepsia/co-privodi-zachvat/ http://www.potravinari.sk/files/vest72008.pdf http://www.protexin.com/health-care/ http://www.rakovinakoze.sk/ http://www.ratbehavior.org/ http://www.ratfanclub.org/firstaid.html http://www.ratguide.com/breeding/ http://www.ratguide.com/health/ http://www.ratguide.com/meds/ http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/biologia-a-geologia/7738/salmoneloza http://www.rmca.org/ http://www.robimaus.cz/bioenzym-k-pro-drobne-savce-1214.html http://www.rogy.cz/poradna/rady/26.htm http://www.rotavirus.sk/ http://www.rxlist.com/ http://www.sandoz.sk/lieky.php?akcia=view&id=&id_prod=41 http://www.servier.sk/informacie-pre-pacientov/cukrovka-diabetes-/preco-sa-liecit http://www.sportinweb.sk/ETK/default.asp?M=M20050721082422106&E=E20050825074457110 http://www.sportujeme.sk/ http://www.strava.sk/showdoc.do?docid=3171 http://www.urologickelisty.cz/pdf/ul_06_03_06.pdf http://www.urology.sk/nase-sluzby/ochorenie_penisu/ http://www.utexas.edu/research/arc/misc/GVSOLAS.pdf http://www.veterina-info.cz/script/articledetail.asp?rid=1 http://www.veterinarypartner.com/Content.plx?P=A&C=31&A=518&S=0 http://www.vetnet.sk/ http://www-vetpharm.uzh.ch/tak/05000000/00050017.01 http://www.vetnpetdirect.com.au/product.php?productid=16401&cat=314&bestseller http://www.vetweb.cz/ http://www.veyx.sk/ http://www.volny.cz/lekarnik/Lekarna/Nemoc/ http://www.zachranari.sk/Default.aspx?CatID=332 http://www.zdravie.sk/sz/85-129/Vitamin-c.html http://www.zentiva.sk/ http://www.zvieratka.sk/SK/?do=proddetail&pid=9af225960

•

©mgr. martina haratíková · pdf filepríručka pre chovateľov...

Documents