príručka pre chovateľov oviec a kôz

Ministerstvo pôdohospodárstva SRŠtátna veterinárna a potravinová správa SRZväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku

Štátny plemenársky ústav SRSlovenská poľnohospodárska univerzita

Výskumný ústav živočíšnej výrobySlovenský zväz chovateľov

PRÍRUČKA PRE CHOVATEĽOV OVIEC A KÔZ

BRATISLAVA 2005

Predslov 5

Podpora chovateľom oviec a kôz v rokoch 2005 – 2006 7

Klusavka – scrapie 11

Chovateľský program na rezistenciu oviec voči transmisívnym spongiformným encefalopátiam (TSE) v Slovenskej republike 13

Činnosť Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku 20

Kontrola úžitkovosti oviec a kôz 27

Chovateľské aspekty odhadu plemenných hodnôt oviecpomocou BLUP – AM 30

Činnosť komisie pre ovce a kozy pri Slovenskom zväze chovateľov 35

Systém identifikácie a registrácie oviec a kôz 38

Adresár organizácií 40

OBSAH

Vážení chovatelia oviec a kôz,

dostáva sa Vám do rúk publikácia, ktorú vytvoril kolektív autorov s cie-ľom informovať Vás, chovateľov oviec a kôz. Publikácia obsahuje základné informácie. Dozviete sa, aké je zameranie podpornej politiky v najbližšom období (roky 2005-2006). Každý chovateľ oviec a kôz, ktorý chce využívať výhody podpôr však musí splniť aj základné kritériá. Prvoradý je zdravotný stav zvierat, pretože len zdravé zvieratá môžu produkovať kvalitné produkty určené pre spotrebiteľov na slovenský ako aj európsky trh. So zdravotným stavom súvisí aj vyšetrovanie baranov v roku 2004 na scrapie celoplošne na území Slovenska. Chovatelia, ktorí sa zaoberajú nielen chovom oviec a kôz, ale aj ich šľachtením, spolupracujú s rôznymi chovateľskými organizáciami. Každý chovateľ, či už má úžitkový alebo šľachtiteľský chov je úzko spätý s ekonomikou. Veľmi dôležitým ukazovateľom, ktorý má priamy vplyv na ekonomiku chovu je úžitkovosť. Sledovanie úžitkovosti cez produkčné a reprodukčné ukazovatele pomáha chovateľom pri ďalšej selekcii v chove. Chovateľ hospodárskych zvierat však v súčasnom období nemôže zostať stáť na jednom mieste, je potrebné, aby sa zaujímal o hlbšie súvislosti a aby dokázal využívať potenciál svojich zvierat. Všetky získané informácie musia byť adresné, z tohto dôvodu je správna identifikácia zvierat základom pre všetkých chovateľov. V súčasnom období musia byť všetci chovatelia oviec a kôz registrovaní v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, pričom do konca roka 2005 majú byť všetky ovce a kozy označené jedinečným číslom (základné údaje o identifikácii a registrácii v poslednej časti príručky).

Veríme, že táto príručka Vám pomôže získať odpovede na otázky, ktoré Vás zaujímajú.

Prajeme Vám veľa chovateľských úspechov

autori

PREDSLOV

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k zásadným zmenám v podpornej politike na Slovensku. Slovensko sa muselo prispôso-biť pravidlám, ktoré platia vo všetkých členských krajinách, a tak poskytova-nie podpory žiadateľom dopredu na výstavbu a modernizáciu, nákup nových technológií, či na produkciu mlieka a syra po 1. máji 2004 nie je možný. Nielen chovateľov oviec a kôz, ale všetky subjekty, ktoré podnikajú v poľno-hospodárstve či potravinárstve mal pripraviť na niektoré zmeny predvstupo-vý program SAPARD, cez ktorý získavali prostriedky úspešní žiadatelia na svoje investície do poľnohospodárstva, potravinárstva a na rozvoj vidieka.

V rokoch 2005 a 2006 budú mať možnosť chovatelia oviec a kôz získať podporu vo forme priamych platieb, doplatky k priamym platbám, podporu formou štátnej pomoci, platbu na znevýhodnené oblasti (Plán rozvoja vidie-ka) ako aj podporu zo Sektorového operačného programu – Poľnohospodár-stvo a rozvoj vidieka. Je však potrebné brať do úvahy skutočnosť, že pod-pory, ktoré sú poskytované len z prostriedkov štátneho rozpočtu, sú veľmi limitované (napríklad doplatky v živočíšnej výrobe, či štátna pomoc). V roku 2004 boli mnohí chovatelia sklamaní výškou podpory alebo skutočnosťou, že napriek existencii výnosu č. 806/2004-100, neboli poskytnuté prostriedky na všetky uvedené tituly. Napríklad kontrola úžitkovosti, ktorá hrá dôležitú úlohu pri ďalšej šľachtiteľskej práci bola finančne krytá len do necelej treti-ny. Nákup genetického materiálu nebol podporený vôbec, chov plemenníkov s vysokou plemennou hodnotou, či chov bahníc, jariek a kôz s vysokou ple-mennou hodnotou, zapísaných v plemennej knihe alebo plemennom registri nebolo možné v roku 2004 finančne podporiť.

Často sú chovatelia skeptickí, práve z dôvodu, že výnos umožňuje posky-tovať podporu na základe pravidiel o štátnej pomoci, ale napriek tomu nemá Slovensko dostatočnú výšku finančných prostriedkov na udelenie tejto pod-pory. Je potrebné upozorniť na fakt, že vyššie uvedený výnos bol zostavený tak, aby bol platný počas troch rokov, a tak napriek skutočnosti, že v jednom roku nebola poskytnutá podpora na niektoré uvedené tituly, neznamená to, že nebude táto podpora poskytnutá v ďalšom období. Všetko závisí od finanč-ných možností.

V rokoch 2005 a 2006 bude podpora poskytovaná opäť cez Pôdohospo-dársku platobnú agentúru (ďalej agentúru), pričom pravidlá na poskytnutie podpory stanovuje Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej ministerstvo) a agentúra vypracováva metodiku k stanoveným pra-vidlám.

PODPORA CHOVATEĽOM OVIEC A KÔZ V ROKOCH 2005 – 2006Ing. Jarmila Dubravská, PhD., Ministerstvo pôdohospodárstva Sloven-

skej republiky, Bratislava,

7

Priame platby Slovensko vzhľadom na aktuálny stav a podmienky pristúpilo k posky-

tovaniu podpory formou tzv. jednotnej platby na hektár (v angličtine Single Area Payment Scheme, skratka SAPS). Celková suma prostriedkov, ktorá je prideľovaná na hektár plochy sa získala sčítaním prostriedkov, ktoré by boli poskytované pri priamych platbách. Pri tomto výpočte sa brali do úvahy napríklad všetky vynegociované počty prémiových práv, či základné plochy. Suma je upravená podľa percentuálneho podielu priamych platieb, ktorý je stanovený v Zmluve o pristúpení (napr. v roku 2004 išlo o 25 %, v roku 2005 budú priame platby 30 %, v roku 2006 na úrovni 35 % a postupným zvyšo-vaním by sme sa v roku 2013 mali dostať na úroveň 100 % priamych platieb v EÚ). Suma prostriedkov je prideľovaná na poľnohospodársky využívanú pôdu (teda ide napríklad o ornú pôdu, pasienky, ale aj záhrady). Každý žia-dateľ o pridelenie jednotnej platby na plochu musel splniť stanovené kritériá, ako napríklad minimálnu výmeru plochy (1 ha), či minimálnu výmeru par-cely (0,3 ha).

Národné doplatky k priamym platbámNiekedy je uvádzaný pojem národné doplatky v anglickej verzii ako, tzv.

top-up (hovorovo topapy). Na základe nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre systémy priamej podpory podľa spoločnej poľnohospodárskej politiky, ustanovujú určité systémy podpory pre poľnohospodárov a menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001, môže členská krajina, ktorá uplatňuje jednotnú platbu na hektár, poskytnúť doplatky na stanovené sektory po autorizácii Komisiou. K sektorom, na ktoré môžu byť poskytnuté doplatky, patrí aj sektor ovce a kozy. Pracovníci ministerstva vypracovali návrh na poskytnutej doplatkov v rokoch 2005 a 2006, resp. na obdobie, kedy sa bude uplatňovať jednotná platba na hektár. Ministerstvo vzhľadom na finančné možnosti požiadalo začiatkom roka 2005 o posúdenie materiálu na poskytnutie doplatkov na rastlinné komodity – tabak, chmeľ, plodiny na ornej pôde a na hospodárske zvieratá – na dojčiace kravy, jalovice, ovce a kozy.

Z tohto dôvodu mohli chovatelia oviec a kôz v termíne od 28.1. do 28.2.2005 podať žiadosť o pridelenie prémiových práv na chov oviec a kôz. Chovatelia, ktorí budú vlastníkmi prémiových práv a zároveň budú chovať ovce alebo kozy, budú mať možnosť požiadať o vyplatenie doplatkov. Slo-vensko v rámci predvstupových rokovaní vyjednalo 305 756 prémiových práv. Na takýto počet oviec a kôz (len samíc vo veku 12 mesiacov a viac) môže Slovensko poskytnúť podporu, pravdaže po splnení stanovených po-žiadaviek. V súčasnom období je počet chovaných oviec a kôz nižší, takže nepridelené prémiové práva sa stávajú súčasťou národnej rezervy. Prémiové práva z národnej rezervy budú slúžiť najmä pre novozačínajúcich chovate-

8

PODPORA CHOVATEĽOM OVIEC A KÔZ V ROKOCH 2005 – 2006

ľov, ale tiež pre chovateľov, ktorí budú zvyšovať stavy oviec alebo kôz vo svojich stádach. Pravdaže chovatelia oviec a kôz aj naďalej môžu chovať ovce a kozy bez toho, aby mali pridelené prémiové práva.

Štátna pomoc V rokoch 2005 a 2006, podobne ako v roku 2004 bude chovateľom

oviec a kôz poskytnutá podpora v rámci rozpočtového programu Podpora agrárneho rozvoja vidieka prostredníctvom Výnosu Ministerstva pôdohospo-dárstva Slovenskej republiky z 13. apríla 2004 č. 806/2004-100 o podrob-nostiach o poskytovaní podpory v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva. Tento výnos poskytuje možnosť podpory na založe-nie a vedenie plemennej knihy alebo plemenárskej evidencie (len uznaným chovateľským zväzom), testovanie zamerané na odhad plemennej hodnoty a kontrolu úžitkovosti, chov plemenníkov s vysokou plemennou hodnotou registrovaných v plemennej knihe, zlepšenie genetickej kvality chovov, a to na nákup plemenníc, chov bahníc, jariek a kôz s vysokou plemennou hodnotou, zapísaných v plemennej knihe alebo plemennom registri, chov plemien historického významu pre Slovenskú republiku, podpora na úhradu časti úrokov z poskytnutých dlhodobých úverov, podporu na úhradu časti poistného, podporu na úhradu škôd, podporu na nákup plemenných zvierat. Toto sú však len možnosti poskytovania podpory, každý rok je vzhľadom na finančný balík pridelená podpora len na niektoré z vyššie uvedených titulov. V roku 2004 bola napríklad poskytnutá podpora na kontrolu úžitkovosti a na založenie a vedenie plemennej knihy (z vyššie uvedených titulov).

Sektorový operačný program – Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 2004 – 2006

Zo sektorového operačného programu žiadateľ môže získať podporu na jednotlivé opatrenia – investície do poľnohospodárskych podnikov (naprí-klad na výstavbu, rekonštrukciu, či modernizáciu objektov), zlepšenie spra-covania a predajnosti poľnohospodárskych produktov (napríklad výstavba, rekonštrukcia a modernizácia výrobných prevádzok, ale aj obstaranie, rekon-štrukcia, a modernizácia zariadení, prístrojov a technológií spracovateľských a výrobných kapacít vrátane napríklad výrobne kŕmnych zmesí), diverzifi-káciu poľnohospodárskych činností (napríklad na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu rekreačných a ubytovacích zariadení, či rekonštrukciu exis-tujúcich poľnohospodárskych objektov na agroturistické účely). V programe, podobne ako v predvstupovom programe SAPARD, sú poskytnuté prostried-ky až po realizácii projektu.

Plán rozvoja vidiekaCez plán rozvoja vidieka môže získať žiadateľ podporu na znevýhod-

nené oblasti (horské, ostatné znevýhodnené oblasti, oblasti so špecifickými

9


nevýhodami, oblasti s environmentálnymi obmedzeniami), podporu na chov a udržanie ohrozených druhov zvierat (ovce plemeno pôvodná valaška, koza plemeno biela krátkosrstá), podporu pre ekologické poľnohospodárstvo, ako aj podporu pre polosamozásobiteľské farmy.

Tí z Vás, ktorí chováte ovce a kozy viete, že ide o finančne náročnú zá-ležitosť. Ceny mlieka, syra, ale aj mäsa nie sú často dostatočné na pokrytie nákladov spojených s ich produkciou. Okrem toho je potrebné dodržiavať stanovené podmienky a spĺňať kritériá (napríklad označovanie oviec a kôz, vedenie centrálneho registra, registrácia chovu a pod.). Preto je potrebné sledovať aktuálne informácie o vyššie uvedených podporách na stránkach Ministerstva pôdohospodárstva SR - www.mpsr.sk a Poľnohospodárskej platobnej agentúry - www.apa.sk.

10


Scrapie (klusavka), označovaná aj ako ovinná spongiformná encefalopá-tia, je ochorenie oviec a kôz. V súčasnosti predstavuje dôležitý a významný zdravotný problém aj na území Slovenska.

Scrapie patrí do skupiny ochorení známych ako prenosné spongiformné encefalopátie (TSE) alebo aj prionózy. Pre tieto choroby je typický pomalý progresívny priebeh, postihnutie centrálneho nervového systému, zatiaľ sa nedajú liečiť a vždy končia smrteľne. Scrapie spôsobuje premena normálne sa vyskytujúceho priónoveho proteínu PrP na abnormálny PrPSc, často nazý-vaný aj ako scrapie priónový proteín. Tento sa hromadí v organizme a spôso-buje degeneratívne zmeny nervového tkaniva.

Táto choroba sa medzi vnímavými zvieratami šíri niekoľkými spôsobmi: orálne, požitím infekčného materiálu, cez poškodenú kožu alebo spojivku, prenosom z matky na jahňa alebo sprostredkovaným prenosom prostredníc-tvom vektora. Najčastejšou vstupnou bránou je tráviaci aparát. K masívnej kontaminácii prostredia dochádza aj počas pôrodu, vzhľadom na prítomnosť priónoveho proteínu PrPSc v plodových obaloch.

Pre scrapie, ako aj ostatné prionózy, je typická dlhá inkubačná doba, ktorá sa pohybuje od 3 do 5 rokov. Priebeh choroby je chronický a trvá od 6 týž-dňov až 6 mesiacov. Najčastejšie sa ochorenie vyskytuje vo veku 3,5 roka.

Toto ochorenie sa prejavuje rôznymi klinickými príznakmi. Počiatočné štádium sa prejavuje najmä zmenami v správaní. Choré ovce zaostávajú za stádom, stavajú sa reaktívnejšie voči ostatným zvieratám a ľuďom, sú nepokojné, charakteristickým príznakom je silné svrbenie, ktoré začína na chrbte a šíri sa aj na hlavu a ostatne časti tela a niekedy je tak progresívne, že znemožňuje zvieraťu prijímať krmivo a odpočívať. Okrem toho je možne pozorovať škrípanie zubami, olizovanie pyskov, triašku končatín, lokálnu a celkovú stratu srsti spôsobenú škrabaním sa, ospalosť, strach, triašku, ne-prirodzenú chôdzu, slabosť panvových končatín, uľahnutie, stratu telesnej hmotnosti až úhyn. Avšak choré zviera nemusí prejavovať všetky opísane klinické príznaky, tieto sa môžu postupne vyvíjať a prejavovať sa v rôznej intenzite.

Doposiaľ neexistuje žiadny rutinný test na diagnostiku ochorenia živých zvierat ani možnosť vakcinácie zdravých alebo liečenia chorých zvierat.

Genotypizácia - idebtifikácia genotypu

Scrapie patrí k chorobám, ktorých vznik a charakter ovplyvňuje genetic-ké vybavenie a je potvrdené, že u oviec sa nachádza gén, PrP gén, ktorého

SCRAPIE - KLUSAVKA

Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc., Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Bratislava

11

za vznik scrapie a určuje genetickú predispozíciu pre odolnosť alebo ná-chylnosť voči scrapie. Test genotypizácie určuje, či sú zvieratá citlivé alebo rezistentné voči scrapie. Avšak tento test neurčuje či majú scrapie.

Každý jedinec disponuje párom týchto alel a je vytvorená päť stupňová klasifikácia genotypov scrapie.

Klasifikácia genotypov: I. skupina – ARR/ARR - skupina geneticky najodolnejšia II. skupina – ARR/ARQ, ARR/ARH, ARR/AHQ - skupina všeobecne odol-

ná ale je potrebná opatrná selekcia na ďalší chov III. skupina – ARQ/ARQ, AHQ/AHQ, ARH/ARH, ARH/ARQ, AHQ/ARH,

AHQ/ARQ - skupina malo odolná, je potrebná veľmi opatrná selekcia na chov

IV. skupina – ARR/VRQ - skupina geneticky vnímavá, ovce tejto skupiny nemôžu byť používané na ďalší chov, musia byť vyradené

V. skupina – ARQ/VRQ, ARH/VRQ, AHQ/VRQ, VRQ/VRQ - skupina geneticky vysoko vnímavá, ovce tejto skupiny musia byť vyradené.

Z doterajších výsledkov vyplýva, že ovce s ARR alelou sú najodolnejšie voči scrapie a ovce s VRQ alelou sú náchylnejšie na infekciu scrapie, preto je vhodné ponechať v stáde na ďalší chov a produkciu len ovce s určitým genotypom a vy-konať pozitívnu selekciu vysoko rezistentných jedincov určených na ďalší chov.Výsledky genotypizácie baranov pripravených na aukčné trhy v roku 2005:

Plemeno

ARR/ARR ARR/AHQARR/ARHARR/ARQ

AHQ/AHQARH/ARHARH/ARQARQ/AHQARQ/ARHARQ/ARQ

ARR/VRQ ARQ/VRQAHQ/VRQVRQ/VRQ

Askánske merino 4 8 2 1 1Cigája 130 313 144 30 29Lacaune 3 8 2 1 1Lc/Cigája 4 2Lc/Z. Valaška 2 9 1

Lc/ZV/VF 1Merino 15 33 19 1 1Merino/Il de France 17 22 2 2 3Suffolk 2 6 1 1Východofrízske 2 16VF/ZV 5 11 5Zuš. Valaška 65 189 148 15 38ZV/Lacaune 6 14 0 2ZV/Lc/VF 1 1 1ZV/VF 8 11 1Spolu/Percento 245/17,9% 623/45,5% 369/26,9% 53/3,9% 79/5,8%

12

SCRAPIE - KLUSAVKA

Cieľom programu je selektovať rezistenciu voči TSE u plemien oviec, ktoré sú domáceho pôvodu alebo tvoria významnú populáciu na svojom území.

1. Právny podklad programuPrávnym podkladom ozdravovacieho programu je § 41 zákona č. 488/

2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, roz-hodnutie Komisie č. 2003/100/ES o minimálnych požiadavkách na chova-teľský program rezistencie k transmisívnej encefalopatii oviec, Nariadenie Komisie č. 1915/2003 pozmeňujúce prílohu č. 7, 8, 10 Nariadenia vlády SR č. 323/2003 Z. z. o pravidlách na prevenciu, tlmenie a eradikáciu niektorých prenosných spongiformných encefalopatií.

Program schvaľuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR na návrh hlavného veterinárneho lekára.

Ústredným príslušným orgánom zodpovedným za dozor a koordináciu orgánov zodpovedných za implementáciu programu je Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Príslušnými orgánmi zodpoved-nými za implementáciu programu sú krajské a regionálne veterinárne a po-travinové správy, Štátny plemenársky ústav Žilina, Zväz chovateľov oviec a kôz Slovenska a chovatelia oviec.

2. Vymedzenie pojmovNa účely tohto programu sa použijú pojmy uvedené v Nariadení vlády

SR č. 323/2003 Z. z. a príslušných právnych predpisov, ktoré tvoria právny podklad tohto programu.

3. Význam selekcie genotypizáciou oviec a kôz Zvieratá nikdy nemenia svoj genotyp. Jeden test počas života postačuje

na definovanie citlivosti alebo rezistencie voči scrapie. Scrapie predstavuje významný zdravotný problém v populácii oviec a kôz nielen na území Slo-venskej republiky, ale aj celého Spoločenstva. Doposiaľ neexistuje žiadna validovaná rutinná diagnostická metóda na rozlíšenie medzi BSE a infekciou scrapie u oviec a kôz. BSE infekcia nebola doposiaľ potvrdená za priro-dzených podmienok u oviec a kôz. Avšak existuje istá neistota, či sa s BSE mohla infikovať populácia oviec a kôz a či môže byť stále infekcia v tejto populácii prítomná. Výskumy ukázali, že niektoré genotypy priónového pro-teínu u oviec prispievajú k rezistencii voči scrapie. Ukazuje sa, že podobne

13

CHOVATEĽSKÝ PROGRAM NA REZISTENCIU OVIEC VOČI TRANSMISÍVNYM SPONGIFORMNÝM ENCEFALOPÁTIAM (TSE)

geneticky determinovaná rezistencia voči BSE existuje u oviec vystavených orálne infekcii BSE za experimentálnych podmienok. Test genotypizácie ur-čuje, či sú zvieratá citlivé/rezistentné voči scrapie, nie či majú scrapie.

Klasifikácia genotypov: I. skupina – ARR/ARR II. skupina – ARR/ARQ, ARR/ARH, ARR/AHQ III. skupina – ARQ/ARQ, AHQ/AHQ, ARH/ARH, ARH/ARQ, AHQ/ARH AHQ/ARQ IV. skupina – ARR/VRQ V. skupina – ARQ/VRQ, ARH/VRQ, AHQ/VRQ, VRQ/VRQ.

4. Scrapie a história výskytu scrapie na území Slovenskej republiky

Scrapie je jednou z chorôb oviec a kôz patriacich medzi TSE s fatálnym priebehom a postihujúcou centrálnu nervovú sústavu. Je to choroba známa už vyše 200 rokov.a) ide o chorobu, ktorú je pomerne ťažko kontrolovaťb) doposiaľ neexistuje žiadny rutinný test na túto chorobu u živých zvieratc) pôvodca a jeho prenos nie sú doposiaľ úplne preskúmanéd) neexistuje žiadna možnosť liečbye) pôvodca je odolný väčšine dezinfekčných prostriedkovf) infekcia môže byť prenášaná ovcami, ktoré neprejavujú žiadne klinické

symptómy.Prvý úradne potvrdený prípad scrapie na území Slovenskej republiky bol

zaznamenaný v roku 2003 v okrese Košice-okolie. V tom istom roku bol po-tvrdený výskyt tejto choroby i v okrese Martin.

5. Laboratórne zabezpečenie programuGenotypizáciu v rámci tohto programu vykonáva ŠVÚ Zvolen, ŠVPÚ

Dolný Kubín.

6. Systém hlásenia chorobyNa základe § 35 ods. 2 písm. a) zákona č. 488/2002 Z.z. je vlastník, dr-

žiteľ zvierat povinný bez meškania hlásiť orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu a úhyn zvieraťa a umožniť jeho vyšetrenie.

V prípade porušenia zákona, dopustí sa vlastník, držiteľ podľa § 43 pred-metného zákona priestupku a podľa § 44 správneho deliktu.

7. Kontrolné mechanizmyZákladnou podmienkou pri plnení programu je identifikácia oviec a kôz

stanovená zákonom č. 488/2002 Z.z. § 18, podľa ktorého zvieratá musia byť identifikované a ich identifikačné údaje sa musia viesť v centrálnom registri zvierat.

Podrobnosti o identifikácii oviec a kôz sú uvedené vo výnose Minis-

14

CHOVATEĽSKÝ PROGRAM NA REZISTENCIU OVIEC ...

terstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo 17. decembra 2003 č. 3562/2003-100 o označovaní a evidencii oviec a kôz a o vedení centrálneho registra oviec a kôz. V súlade s týmto výnosom sú ovce a kozy identifikova-né jedinečným číslom.

Chovy sú registrované v databáze VETPROF-VETSUM a v CEHZ.

8. Veterinárne požiadavky na premiestňovanie oviec a kôz Podmienkou premiestnenia medzi chovmi na území Slovenskej republiky

je vystavenie sprievodného dokladu o klasifikácii chovu. Podmienkou vystavenia tohoto dokladu je plnenie požiadaviek na re-

gistráciu farmy v CEHZ, klinické vyšetrenie premiestňovaných zvierat ur-čených na chov a produkciu, plnenie kritérií na udržanie štatútu úradne bez výskytu chorôb – plnenie kritérií na klasifikáciu chovov, plnenie monitoringu chorôb podľa plánu VPO na rok 2003 a 2004 a výsledky tohoto monitoringu, prípadne laboratórne vyšetrenia premiestňovaných zvierat na príslušné cho-roby a vykonaná určená špecifická profylaxia.

Sprievodný doklad na premiestňovanie zvierat vystavuje úradný veteri-nárny lekár RVPS v mieste pôvodu zvierat na základe overenia, či je farma registrovaná v CEHZ, vykonanej klinickej prehliadky zvierat určených na chov a produkciu, overenia statusu chovu, prípadne na základe dokladu o vy-konaní požadovaného laboratórneho (iného) vyšetrenia a určenej špecifickej profylaxie. Výsledky vyšetrení potvrdí úradný veterinárny lekár na sprievod-nom doklade.

Sprievodný doklad môže podpísať len úradný veterinárny lekár, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 34 zákona č. 488/2002 Z. z.

Sprievodný doklad na premiestňovanie zvierat určených na chov a pro-dukciu platí 10 dní od jeho vystavenia.

Pre skupinu zvierat určených na premiestnenie do toho istého chovu stačí 1 sprievodný doklad, v ktorom úradný veterinárny lekár uvedie identifikáciu všetkých premiestňovaných zvierat. V časti kód farmy sa uvádza kód podľa VETPROF a CEHZ.

V prípade, ak ide o premiestňovanie zvierat určených do veterinárnej ošetrovne a pre prípad naliehavého zabitia, ak je zviera spôsobilé na prepra-vu, postačuje na premiestnenie zvieraťa potvrdenie o klinickej prehliadke, ktorého vystavením môže regionálny veterinárny lekár poveriť súkromného veterinárneho lekára, s ktorým RVPS v mieste pôvodu zvierat má uzatvorenú platnú zmluvu o vykonaní odborných veterinárnych činností v roku 2004. V potvrdení veterinárny lekár uvedie, či ide o premiestnenie do ošetrovne alebo na naliehavé zabitie a v časti klinická prehliadka popíše zdravotný stav a potvrdí spôsobilosť na prepravu zvierat.

Sprievodný doklad na premiestňovanie zvierat určených na zabitie vysta-vuje úradný veterinárny lekár RVPS v mieste pôvodu zvierat a doklad platí na dobu najviac 3 mesiacov od jeho vystavenia, pričom dátum skončenia platnosti musí byť v ňom vyznačený. Povinnosťou vlastníka, resp. držiteľa

15


zvierat je pred každým premiestnením zvierat určených na zabitie doplniť údaje týkajúce sa časti identifikácia zvierat. Sprievodný doklad musí spre-vádzať zásielku zvierat až na miesto určenia - bitúnok a kópiu sprievodného dokladu musí vlastník, resp. držiteľ zvierat po odoslaní zvierat okamžite za-slať na RVPS miesta pôvodu zvierat. Vlastník, resp. držiteľ zvierat má právo zhotoviť kópiu originálu sprievodného dokladu na premiestňovanie zvierat určených na zabitie vystaveného úradným veterinárnym lekárom príslušnej RVPS v mieste pôvodu zvierat a použiť túto kópiu po doplnení identifikač-ných údajov o premiestňovaných zvieratách na zabitie i pre ďalšie premiest-ňovania na bitúnok po dobu vyznačenej platnosti. Podmienkou vystavenia sprievodného dokladu na premiestňovanie zvierat určených na zabitie je potvrdenie o klinickej prehliadke stáda veterinárnym lekárom.

Potvrdenie o klinickej prehliadke premiestňovaných zvierat v prípade premiestňovania na bitúnok, do veterinárnej ošetrovne a na naliehavé zabitie sa vystavuje v origináli a dvoch kópiách. Originál potvrdenia musí sprevá-dzať zásielku na miesto určenia zvierat, kópia sa predkladá na RVPS v mieste pôvodu zvierat a kópia sa ponecháva u vystavujúceho veterinárneho lekára.

Potvrdenie o klinickej prehliadke premiestňovaných zvierat a potvrde-nie o klinickej prehliadke stáda môže na základe poverenia RVPS vystaviť i súkromný veterinárny lekár, s ktorým RVPS v mieste pôvodu zvierat má uzatvorenú platnú zmluvu o vykonaní odborných veterinárnych činností v roku 2004. Podmienkou vystavenia tohto potvrdenia je registrácia farmy v CEHZ.

Ak sa zistí, že vlastník, držiteľ zvierat nedodržiava podmienky pre pre-miestňovanie zvierat, RVPS mu uloží opatrenia na odstránenie nedostatkov, vrátane sprísnenia požiadaviek na premiestňovanie zvierat – vystavovanie sprievodného dokladu pred každým premiestnením zvierat spolu s klinickou prehliadkou premiestňovaných zvierat.

Ak je v chove jedno alebo viac zvierat podozrivých z choroby povinnej hlásením alebo ak sa v chove potvrdí výskyt choroby povinnej hlásením, RVPS nariadi veterinárnymi opatreniami špeciálny režim premiestňovania zvierat z ohniska choroby, prípadne z ochranného pásma a pásma dohľadu. Premiestňované zvieratá v týchto prípadoch musia byť sprevádzané sprie-vodným dokladom, podmienkou vystavenia ktorého je individuálne klinické vyšetrenie všetkých premiestňovaných zvierat.

Pri premiestňovaní zvierat na bitúnok postačuje buď- sprievodný doklad s úplne vyplnenými údajmi vo všetkých troch častiach,

alebo- samostatné potvrdenie o klinickej prehliadke premiestňovaných zvierat

spolu so sprievodným dokladom s úplne vyplnenými časťami I. a II.

Zvieratá sa musia prepravovať schválenými dopravnými prostriedkami registrovaných prepravcov1, ktoré spĺňajú požiadavky z pohľadu ochrany

16


zvierat a sú- konštruované takým spôsobom, aby výkaly zvierat, odpadky alebo krmivo

nemohli vytekať alebo vypadávať z vozidla, - čistené a dezinfikované bezodkladne po každej preprave zvierat alebo pro-

duktu, ktorý by mohol mať vplyv na zdravie zvierat a je to potrebné, pred každým novým nakladaním zvierat, v schválenom zariadení na dezinfek-ciu dopravných prostriedkov na prepravu zvierat.

9. Kompenzácie pri vykonávaní programu- Ministerstvo pôdohospodárstva SR - poskytuje dotácie chovateľom podľa

zákona č. 240/1998 Z.z o poľnohospodárstve,- poisťovňa - uhrádza škody v rozsahu poistnej zmluvy

10. Stáda zaradené do programu Program sa zameriava na stáda s vysokou genetickou hodnotou a na

plemenné barany zaraďované do pripúšťania. V spolupráci so Zväzom cho-vateľov oviec a kôz na Slovensku bol pripravený zoznam šľachtiteľských chovov, v ktorých sa program začne vykonávať.

Súčasne sa vyšetrenie na genotypizáciu stáva podmienkou premiestňo-vania plemenných baranov na ďalší chov – to znamená, že všetky plemenné barany budú musieť byť pred premiestnením vyšetrené na rezistenciu voči scrapie a premiestnenie sa povolí len v súlade so stanovenými podmienka-mi.

11. Logistika programu v roku 2004 a 2005 ŠVÚ/ŠVPÚ vedie databázu, ktorá obsahuje nasledovné informácie:

a) registračné čísla všetkých stád zaradených do programu (CEHZ a VET-PROF) s uvedením plemena a počtu zvierat,

b) identifikačné čísla individuálnych zvierat, od ktorých bola odobratá vzor-ka,

c) výsledky testov na genotypizáciu.

ŠVÚ Zvolen je zodpovedný za národnú databázu.

RVPS po vykonaní testu na genotypizáciu vystaví pre každé vzorkované zviera osvedčenie, v ktorom bude uvedené identifikačné číslo zvieraťa a jeho genotyp.

Odber vzoriek v súlade vykonajú súkromní veterinárni lekári s uzatvore-nou zmluvou s príslušnou RVPS.

12. Špecifické pravidlá na stáda zaradené do programu a) všetky zvieratá v stáde, ktoré sa majú genotypizovať musia byť označené

17


v súlade s platnou legislatívoub) všetky barany pred pripúšťaním musia byť vyšetrené testom na genotypi-

záciuc) všetky barany s alelou VRQ musia byť buď vykastrované alebo zabité do

6 mesiacov od stanovenia genotypu, žiadne takéto zviera nesmie byť pre-miestnené okrem premiestnenia na zabitie na bitúnok a nesmie byť použité k plemenitbe

d) všetky samice, ktoré sú nosičom alely VRQ, nesmú byť premiestnené z chovu, okrem premiestnenia na zabitie na bitúnok

e) v stáde sa za účelom pripúšťania nesmú použiť iné samce ani semeno od iných samcov, ktoré nie sú certifikované v rámci tohto programu

13. Uznávanie štatútu stád oviec vo vzťahu k rezistencii voči scrapie V rámci programu je možné stádu udeliť nasledovné 2 štatúty

a) úroveň I., ak stádo pozostáva len z oviec genotypu ARR/ARRb) úroveň II., ak potomstvo stáda pochádza len od baranov s genotypom

ARR/ARR.

Štatúty na základe predloženia žiadosti chovateľa, držiteľa zvierat udeľuje príslušná RVPS. Súčasťou žiadosti musí byť predloženie zoznamu všetkých zvierat v stáde spolu s príslušnými certifikátmi o genotypizácii.

14. Špecifické požiadavky na premiestňovanie baranov Všetky nekastrované barany premiestňované na ďalší chov musia byť

vyšetrené testom na genotypizáciu. Podmienkou premiestnenia baranov je vystavenie osvedčenia o genotypizácii príslušnou RVPS. Toto osvedčenie o genotypizácii musí sprevádzať barana počas premiestnenia.

Do stád zaradených do programu rezistencie sa povoľuje premiestnenie spermy od baranov I. skupiny a len baranov I. a II. skupiny.

Do stád, ktoré nie sú zaradené do programu rezistencie sa povoľuje pre-miestnenie baranov a spermie od baranov I. až III. skupiny.

Barany a spermie od baranov IV. a V. skupiny je zakázané premiestňovať z chovu, okrem premiestnenia na zabitie na bitúnok alebo na deštrukciu. Tie-to barany a sperma nesmú byť zaradené ani do pripúšťania v rámci chovu. Do stád zaradených do programu rezistencie sa nesmú na pripúšťanie použiť ani barany skupiny III. – t.j. na pripúšťanie sa môžu použiť len barany sku-piny I.a II.

Chovateľský program na rezistenciu oviec voči TSE v Slovenskej republikeLaboratórne zabezpečenie programu

Pre určenie genotypu oviec sa používa DNA izolovaná z bielych krviniek alebo z buniek tkaniva.

Základným materiálom pre vykonanie vyšetrenia je veterinárnym le-

1v prípadoch vyžadovaných platnou legislatívou18


károm odobratá krv. Pre izoláciu nukleovej kyseliny je najvhodnejšia krv odobratá do antikoagulačného činidla EDTA. Nukleovú kyselinu je však možné izolovať aj z natívnej krvi.

Ďalšou z možností je izolácia nukleovej kyseliny z buniek akéhokoľvek typu tkaniva napr. mozgu, svalu, lymfatických uzlín, ucha.

Princípom genotypizácie je amplifikácia špecifického úseku genomickej DNA kódujúceho priónový proteín PrP metódou PCR a následná detekcia polymorfizmu aminokyselín v polohe 136, 154, 171. Uvedená detekcia sa vykonáva RFLP analýzou v kombinácii s hybridizáciou, elektroforeticky (SSCP) alebo určením sekvencie nukleotidov sekvenovaním, pričom sa v uvedených pozíciách zisťuje zastúpenie dedukovaných aminokyselín.

Regionálna veterinárna správa v ..........................................................................................................................Osvedčenie o genotypizácii oviec a kôz por. číslo:.........../číslo rvps/m/rok Druh zvieraťa ....................................Pohlavie................................................Plemeno ............................................Dátum narodenia ..................................Identifikačné číslo zvieraťa..............................................................................Genotyp vyššie uvedeného zvieraťa:...............................................................Vystavené na základe výsledku laboratórneho vyšetrenia:..............................V ................................................... dňa ...........................................................

.......................................................... ....................................................... meno a priezvisko podpis úradného vet. lekára, úradného vet. lekára pečiatka


19

V zmysle Zákona o šľachtení a plemenitbe HZ č. 194/1998 Z.z. s účin-nosťou od 1.7.1998 ako uznaná chovateľská organizácia vykonáva : - starostlivosť o rozvoj šľachtenia a plemenitby oviec a kôz, - vypracovanie štatútu Plemennej knihy (PK) a vedenie PK.

Oprávnenie č. 41/1997, vydané MP SR oprávňuje ZCHOK vykoná-vať niektoré plemenárske činnosti - šľachtenie a hodnotenie oviec a kôz, vedenie plemenných kníh a vydávanie preukazov o pôvode (POP).

Podľa štatistických údajov z konca novembra 2004 počet oviec spolu na Slovensku predstavoval 329 874 ks, z toho bahníc 221 646 ks.

Kontrola úžitkovosti (KÚ) sa vykonáva u 60234 ks - celkom v 168 chovoch, čo predstavuje 27,2% z celkovej populácie bahníc chovaných v Slovenskej republike.

Šľachtenie a hodnotenie (bonitácia ) sa vykonáva v chovoch :- šľachtiteľských (ŠCH) - produkcia plemenných baránkov a jahničiek -

uznáva MP SR, - šľachtiteľsko-experimentálnych (ŠECH) - produkcia plemenných jahni-

čiek pre reprodukciu aj na predaj a plemenných baránkov po súhlase Vý-berovej komisie pri MP SR (VK MP) a Šľachtiteľskej rady pri ZCHOK (ŠR) - uznáva MP SR,

- rozmnožovacích (RCH) produkcia plemenných jahničiek. Môže byť prí-prava na ŠCH - uznáva ŠR pri ZCHOK,

- úžitkových chovoch (ÚCH) - KU zakladá ŠPÚ SR - príprava na uznanie RCH.

Plemenné zvieratá, pokiaľ spĺňajú podmienky Štatútu pre zápis do PK a PR sú riadne zapísané a majú vydané platné POP.

Plemenná skladba oviec, zapojených do KÚ rok 2004 : - kombinované plemená predstavujú 89,6% - 45 487 ks - (cca ZV -

55,4%, C - 29,5 a M - 15,1%),

ČINNOSŤ ZVÄZU CHOVATEĽOV OVIEC A KÔZ NA SLOVENSKUIng. Pavel Srpoň, Ing. Milan Zvara, Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku

20

- mäsové plemená zastupujú 3,0% - 1 505 ks - IF, OD, Sf, Be, CH, T, - mliekové plemená v počte 399 ks - Lc, VF, - plodné plemená 88 ks - Ro, - rôzne krížence 6,4 % - 3 266 ks.

Kozy – štatistický údaj cca 40 000 ks, z toho v KÚ 379 ks biela koza (BK).

Šľachtenie - je definované ako zlepšovanie úžitkových vlastností hospo-dárskych zvierat a iných znakov selekciou a plemenitbou.Predstavenstvo ZCHOK menovalo Šľachtiteľskú radu (ŠR) vytvorenú zo zástupcov (ZCHOK, MP SR, ŠPÚ SR, VÚŽV NR, SPU NR, SZCH a cho-vateľských subjektov SR), ktorá riadi šľachtenie a plemenitbu oviec a kôz v SR.

V praxi šľachtitelia ZCHOK každoročne vykonávajú šľachtiteľskú činnosť u chovateľov oviec, ktoré sú zapojené do KÚ, kde v spolupráci s chovateľom vykonávajú :• bonitáciu jariek - ohodnotenie na základe exteriérových vlastností a vý-

sledkov vlastnej úžitkovosti s určením výslednej elitnej triedy - zaradenie do reprodukcie,

• brakovanie bahníc na vek, exteriér a úžitkových vlastností - na požiada-nie chovateľa,

• plemenitbu - čistokrvná, resp. iné formy - zošľachťovacie, úžitkové, pre-vodné atď.,

• jednotlivé spôsoby plemenitby sa vykonávajú na základe vypracovaných programov,- čistokrvná plemenitba na základe dosahovaných úžitkových vlast-

ností podľa plemenných štandardov oviec chovaných na Slovensku (MP SR, ZCHOK, ŠPÚ SR, VÚŽV NR, SPU NR),

- program zvyšovania mäsovej úžitkovosti autori (Augustín, Gajdošík), resp. šľachtiteľský program zošľachťovania domácich plemien oviec v mäsovej úžitkovosti (Gyarmathy, Dubravská),

- mliekový program (Margetín a kolektív), • vypracovanie priparovacích plánov s využitím výsledkov z KÚ, odhadu

plemennej hodnoty - metodikou Blup AM, podľa plemennej príslušnosti, formy plemenitby (zaraďované do plemenitby sú najlepšie plemenníky zodpovedajúce požadovaným plemenným a zdravotným požiadavkám),

• dodanie zoznamu potencionálnych matiek plemenného potomstva (mat-ky-bahnice s najvyššou plemennou hodnotou v stáde), ktorý slúži pri selekcii plemenného potomstva - ich označovania (baránky a jahničky),

21

ČINNOSŤ ZVÄZU CHOVATEĽOV OVIEC A KÔZ NA SLOVENSKU

ktoré sú zaraďované do ďalšej reprodukcie, • organizovanie a vykonávanie nákupných trhov (NT) pre plemenné bara-

ny a capy v spolupráci s VK MP SR a SZCH BA, • vydávanie preukazov o pôvode (POP) pre plemenné barany, capy, bah-

nice a kozy, • konzultácia šľachtiteľov s chovateľmi pri riešení požiadaviek v chove

oviec, odporučenie, atď.

Chcete si zriadiť kontrolovaný chov ? Postupujte nasledovne :

ÚCH – je to vlastne začiatok KÚ. Musíte vytvoriť požadované chovateľské podmienky pre chov oviec. Bahnice musia byť zdravé, zodpovedať prísluš-nému plemenu fenotypovo – exteriér zvieraťa musí vyjadrovať plemennú príslušnosť povolených plemien v SR (ZV, C, M). Pracovníci ŠPÚ SR Vám vykonajú základnú plemenársku evidenciu (číslovanie, zoznam bahníc ). Po konzultácii ŠPÚ SR a ZCHOK šľachtiteľ sa podieľa pri výbere plemenných baranov na pripúšťanie. Selekciu a označenie jahničiek pre ďalšiu reproduk-ciu vykoná pracovník ŠPÚ SR.Žiadosť si podávate na ŠPÚ SR – príslušné regionálne stredisko.

RCH – pokračovanie KÚ z ÚCH. Zabezpečené dobré chovateľské podmien-ky s primeraným personálnym obsadením salaša a krmovinovou základňou. Bahnice musia mať známy obojstranný pôvod rodičov - čistokrvná pleme-nitba. Dosahované výsledky majú byť na úrovni plemenného štandardu prí-slušného plemena. Najlepší spôsob získania štatútu RCH je, že stádo už bolo zapojené v kontrole ÚCH.Žiadosť si podávate na ŠR pri ZCHOK.

ŠCH - musíte mať zdravé stádo zapojené v KÚ aspoň tri roky na úrovni RCH (čistokrvná plemenitba), vynikajúce chovateľské podmienky (ustajnenie, požadovaná krmovinová základňa, odborné personálne obsadenie salaša), dosahovať nadpriemernú úžitkovosť (plemenný štandard a viac príslušného plemena). Konzultujete svoju žiadosť so šľachtiteľom ZCHOK a pracovní-kom ŠPÚ SR.Žiadosť podávate na MP SR, resp. na Výberovú komisiu pri MP SR.

ŠECH – je to nadstavba ŠCH, kde bahnice dosahujú vynikajúce výsledky v úžitkových vlastnostiach príslušného plemena a chovateľ sa rozhodne zvý-šiť úžitkovosť na mlieko, resp. mäso zošľachťujúcimi plemenami (Lc, VF, IF, Be, CH, Sf, T a iné). Upozorňujem, že predpoklad úspechu je v dobrých

22


chovateľských podmienkach a nadštandardnej krmovinovej základne pre po-žadovaný individuálny šľachtiteľský program. Povolenie ŠR a MP SR umož-ňuje produkovať plemenné baránky rôznych plemenných genotypov (s rôznym % podielom krvi zošľachťujúceho plemena), využiteľných v ŠECH, alebo v ÚCH. Plemenné jahničky sú väčšinou produkované pre vlastnú re-produkciu, alebo predaj.Platí staré gazdovské príslovie: ovca dojí pyskom!Žiadosť si podávate na MP SR, ktoré po doporučení ŠR pri ZCHOK prideľuje štatút ŠECH.

V prípade predaja, nákupu plemenných stád alebo jednotlivých zvierat zapojených v KÚ na akejkoľvek úrovni ďalší postup konzultujte so šľachtite-ľom ZCHOK, resp. priamo na ZCHOK v Banskej Bystrici.

Spolupráca ZCHOK s inými organizáciami :• rokovanie so zástupcami MP SR pri tvorbe dotačnej politiky• ŠVPS BA – spolupráca v súvislosti s vykonávaním Národného chovateľ-

ského programu na rezistenciu oviec voči TSE v SR na genotypizáciu u plemenných baránkov na ročník 2004 pripravovaných na NT 2005 tak, aby bolo ukončené do konca kalendárneho roka 2004. Ďalšie plemenné baránky - ročník 2005 do konca augusta 2005, aby boli čo najmenšie ekonomické straty pre chovateľa.(možnosť odpredaja jahňaťa vo veku troch mesiacov). Genotypizáciu vykonala ŠVPS SR aj u kmeňových (starých) plemenných baranov, ktoré pôsobili v pripúšťacom období v roku 2004 v celej populácii oviec kontrolovaných chovov a bude po-trebné ju vykonať aj v chovoch, kde sa kontrola úžitkovosti momentálne nevykonáva a sú riadne zaregistrované v CEHZ ÚPZ ŠPÚ Žilina.

Priebežne chceme dosiahnuť dohodu o jednotnom vykonávaní zveroz-dravotných vyšetrení u plemenných baranov pred NT vo všetkých regió-noch SR.

• VÚŽV NR – využívanie odhadu plemennej hodnoty metodikou BLUP AM v šľachtiteľskej činnosti, ako presnejšej metóde pri získavaní úda-jov z populácie oviec

• SZCH BA – spolupráca pri bonitáciách kozičiek a usporiadavaní NT capkov.

Plemenná kniha (ďalej len PK) je kniha, kartotéka alebo údajové mé-dium, ktoré vedie uznaná chovateľská organizácia (Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, ďalej len ZCHOK), v ktorom sú zapísané alebo podmie-nečne zapísané čistokrvné plemenné zvieratá určitého plemena. Pre každé

23


plemeno sa zriaďuje a vedie jedna plemenná kniha.Plemenný register (ďalej len PR) je kniha, kartotéka alebo údajové

médium, ktoré vedie chovateľský podnik alebo poverená plemenárska orga-nizácia( u oviec a kôz ZCHOK), v ktorom sú zapísané alebo podmienečne zapísané hybridné zvieratá so známym obojstranným pôvodom.

Pravidlá zápisu zvierat do PK a PR a ich vedenia sú zhrnuté v Štatúte PK a PR oviec a v Štatúte PK kôz. Uvedené štatúty sú schválené MP SR.

Pre naplnenie toho cieľa predovšetkým :• Stanovuje chovný cieľ a plemenný štandard uznaných a povolených

plemien oviec a kôz, program a metódy šľachtenia, rozsah a metódy zisťovania a testovania vlastností a znakov.

• Usmerňuje ich realizáciu, hodnotí priebeh šľachtenia a vývoj jednotli-vých plemien

• Registruje chovy a plemenné zvieratá v PK a hybridné zvieratá v PR• Zverejňuje informácie o zvieratách registrovaných chovov v PK a PR• Stanovuje parametre pre výber plemenných zvierat, ktoré sú určené

na kvalitnú reprodukciu populácie jednotlivých plemien oviec a kôz a prostredníctvom svojich odborne spôsobilých pracovníkov - šľachtite-ľov vykonáva ich výber

Vedením PK a PR je poverený vedúci PK a PR (zamestnanec ZCHOK), ktorý úzko spolupracuje s pracovníkmi výpočtového strediska poverenej ple-menárskej organizácie (ŠPÚ SR), ktorí prevádzkujú a novelizujú podľa jeho požiadaviek software PK a PR. Spolupráca sa uskutočňuje na základe zmluv-ných podmienok medzi ŠPÚ SR a ZCHOK, ktoré sú každoročne aktualizované.Členstvo v PK a PR sa delí na uznané a pridružené.

Uznanými členmi PK (PR) sú členovia ZCHOK, ktorí sú majiteľmi (chovateľmi) stád oviec resp. kôz zapojených do kontroly úžitkovosti (ďalej len KÚ) príslušného plemena a ich členstvo bolo schválené predstavenstvom ZCHOK.

Ich povinnosťou je zaslať vyplnenú prihlášku do PK (PR), po zaregis-trovaní v PK (PR), zaplatiť registračný poplatok a ostatné zmluvné poplatky v zmysle finančného poriadku PK (PR), ktorý je súčasťou štatútu PK (PR), ako aj zmluvy, dodržiavať štatút a zmluvu uzavretú medzi ZCHOK a chova-teľom o vedení PK (PR).

Pridruženými členmi PK (PR) sú majitelia (chovatelia) stád zapojených do KÚ príslušného uznaného alebo povoleného plemena oviec alebo kôz, ktorí nie sú členmi ZCHOK.

24


Ich povinnosťou je taktiež zaslať vyplnenú prihlášku do PK(PR), po zaregistrovaní v PK (PR), zaplatiť registračný poplatok a ostatné zmluvné poplatky v zmysle finančného poriadku PK (PR) je súčasťou štatútu PK (PR), ako aj zmluvy a dodržiavať štatút a zmluvu uzavretú medzi ZCHOK a cho-vateľom o vedení PK (PR).

Plemenná kniha (PK - hlavný oddiel - oddiel A) sa vedie pre čistokrv-né zvieratá (prevažne 100% genetický podiel), ktoré sú zapojené do KÚ na úrovni ŠCH alebo inej šľachtiteľskej jednotky (RCH) poverenou plemenár-skou organizáciou.

Za čistokrvné zvieratá sa podľa štatútu považujú aj krížence vytvárané na báze uznaných alebo povolených plemien, ktoré však majú genetický po-diel zošľachťujúcich plemien rovný alebo menší ako 12,5%.

Plemenný register (PR - príloha PK - oddiel B) sa vedie pre krížence (hybridy) oviec uznaných a povolených plemien vytváraných zámerným krí-žením podľa pokynov Šľachtiteľskej rady pri ZCHOK, ktoré sú zapojené do KÚ na úrovni inej šľachtiteľskej jednotky (šľachtiteľsko – experimentálnych chovov ďalej len ŠECH) poverenou plemenárskou organizáciou.

V PR sú vedené dvoj a viacplemenné krížence s genetickým podielom zošľachťujúcich plemien vyšším ako 12,5% a nižším ako 87,5%.

Krížence s genetickým podielom zošľachťujúcich plemien s rovným, alebo väčším ako 87,5 % sú zaradené do PK ako čistokrvné zošľachťujúce plemená (vzniknú napr. prevodným krížením).

Každá PK resp. PR sa člení na :• register chovov• PK (PR) baranov, PK (PR) bahníc – tieto sa vedú v troch stupňoch v zá-

vislosti od dosahovanej úžitkovosti (plemennej hodnoty).V plemennej knihe 1. stupňa (PK1-A1) sú zapísané čistokrvné barany

a bahnice s preukázateľným pôvodom, známou úžitkovosťou a výslednou triedou oboch rodičov a ktorých rodičia a starí rodičia sú zapísaní alebo pod-mienečne zapísaní v PK.Tieto zvieratá sú zaradené do elitných tried (ER, Ea, Eb) dosahujúce podľa pravidiel štatútu nasledovné ukazovatele úžitkovosti:• kód plodnosti 5, 4, 3, 2, • v chovoch s KMÚ po matkách s vynikajúcou (+++) alebo výbornou

(++) mliekovou úžitkovosťou, • v chovoch bez KMÚ musia jedince dosahovať vynikajúcu (+++) alebo

výbornú (++) intenzitu rastu, V plemennej knihe 2. stupňa (PK2-A2) sú zapísané čistokrvné barany a

bahnice s preukázateľným pôvodom, známou úžitkovosťou a výslednou trie-

25


dou oboch rodičov, ktorých rodičia a starí rodičia sú zapísaní alebo podmie-nečne zapísaní v PK. Tieto zvieratá sú zaradené do elitných tried (ER, Ea, Eb) dosahujúce podľa pravidiel štatútu nasledovné ukazovatele úžitkovosti:• kód plodnosti 5, 4, 3, 2, 1 (zvieratá s kódom 0 budú zaradené do PK3), • v chovoch s KMÚ po matkách s minimálne dobrou (+) mliekovou úžit-

kovosťou, • v chovoch bez KMÚ musia jedince dosahovať minimálne dobrú(+)

intenzitu rastu,

Do plemennej knihy 3. stupňa (PK3 - A3) možno zapísať čistokrvné barany a bahnice z registrovaných chovov (z chovov v registri PK), ktoré neboli zaradené do PK1 alebo PK2 alebo zvieratá s minimálne známym oboj-stranným pôvodom (otec a matka) bez ďalšej špecifikácie. Ak tieto zvieratá nemajú známych starých rodičov sú podmienečne zapísané v PK.Obdobne sú zaradené (tie isté kritériá úžitkovosti) do troch stupňov aj krí-žence v plemennom registri PR (PR1 - B1, PR2 - B2, PR3 - B3).

V chove kôz sa vedie len plemenná kniha PK (PR pre krížence kôz sa nevedie). Na základe mliekovej úžitkovosti jedinca alebo jeho matky a vý-slednej triedy sa zaraďujú zvieratá do troch stupňov plemennej knihy (PK1, PK2, PK3).

Súčasťou štatútu PK a PR oviec a štatútu PK kôz je finančný poriadok. Neplnenie si povinností vyplývajúcich zo štatútu PK (PR) môže mať za následok pozastavené, prípadné zrušenie členstva v PK a PR a registrácie v databáze PK a PR.

Na záver : Chovateľ zodpovedá za označovanie a registráciu zvierat (ušnou

značkou a tetovaním posledného štvorčíslia jedinečného čísla alebo dve ušné značky), v zmysle platného nariadenia identifikácii a registrácii oviec a kôz.

Kontakty na šľachtiteľov oviec a kôz ZCHOK, ktorí vykonávajú šľachti-teľskú činnosť :Ing. Pavel S r p o ň - vedúci šľachtiteľ, predseda ŠR, mobil 0905 406 284Ing. Milan Z v a r a - vedúci PK, predseda VK MP SR, mobil 0905 406 283Ing. Július Š u t ý - šľachtiteľ ZCHOK, mobil 0905 496 798Ing. Pavol G ú g ľ a v a - šľachtiteľ ZCHOK, mobil 0905 496 797

26


KONTROLA ÚŽITKOVOSTI OVIEC A KÔZIng. Marcel Matta, PhD., Štátny plemenársky ústav Slovenskej republiky, Bratislava

Aké výsledky som dosiahol v predchádzajúcom roku? Pokročil som vo výsledkoch o stupienok vyššie? To sú otázky, ktoré sa preháňajú hlavou každého chovateľa na začiatku nového roka resp. tieto otázky si kladie progresívny chovateľ počas celého roka. Počas celého roka má chovateľ zapojený do kontroly úžitkovosti informácie o svojom stáde resp. o dosa-hovanej úžitkovosti jednotlivých zvierat, čiže kontrola úžitkovosti preňho predstavuje akýsi informačný zdroj a je len na ňom ako s tými informáciami bude narábať resp. ako ich využije pre dosiahnutie svojich cieľov ktorými si efektívnosť chovu daného druhu zvierat. A aby bol efektívny musí v prvom rade robiť selekciu zvierat na základe dosahovanej úžitkovosti a to je infor-mácia ktorú sa dozvie z výsledkov kontroly úžitkovosti. V prvých mesiacoch nového roka sa už tradične dostáva chovateľom do rúk publikácia – ″Vý-sledky kontroly úžitkovosti oviec a kôz″, ktorá pre progresívneho chovateľa predstavuje už spomínaný informačný zdroj o úžitkovosti nielen jeho zvierat, ale aj úžitkovosti zvierat susediacich podnikov, chovateľov atď. Slúži chova-teľovi na porovnanie výsledkov svojich zvierat s priemernými výsledkami dosahovanými na Slovensku, výsledkami iných chovateľov v rámci chova-ného plemena a pomáha pri vytýčení cieľov pre ďalší rok. Výsledky kontroly úžitkovosti oviec a kôz a ďalšie informácie napr. spôsob výkonu kontroly úžitkovosti, plemennej skladbe oviec a kôz, TOP rebríček 10 najlepších chovateľov za jednotlivé plemená oviec a kôz nájdete na webovej stránke Štátneho plemenárskeho ústavu Slovenskej republiky - www.spusr.sk

Chovateľ si musí v prvom rade uvedomiť, že náklady vynaložené na výkon kontroly úžitkovosti sa mu vrátia resp. kontrola úžitkovosti preňho predstavuje peniaze ktoré získa pri správnom využívaní informácií ktoré mu kontrola úžitkovosti prináša. Netreba zabúdať, že kontrola úžitkovosti hospo-dárskych zvierat sa významne podieľa na rozvoji chovu hospodárskych zvie-rat, na realizovaní šľachtiteľských a hybridizačných programov jednotlivých druhov a plemien hospodárskych zvierat. Kontrolu úžitkovosti vykonáva Štátny plemenársky ústav Slovenskej republiky prostredníctvom svojich 10 regionálnych stredísk.

27

kontrola reprodukčných vlastností (% oplodnenia, % plodnosti, % plodnosti na obah-nenú bahnicu)

Kontrola úžitkovosti oviec (KÚ) a kontrola mliekovej úžitkovosti (KMÚ)

vlastná úžitkovosť(priemerný denný prírastok)

KÚ

kvantitatívna kontrola(dojnosť- množstvo mlieka)kvalitatívna kontrola(zložky mlieka – tuk, bielkovina, laktóza)

KMÚ

AC metóda: spočíva v odobratí vzorky mlieka v kontrolný deň buď ráno, na obed alebo večer a v dopočte na základe celkovej produkcie mlieka všetkých bahníc zis-tenej za 2 alebo 3 kontrolné merania v kontrolnom dni. Za dojné obdobie sa robia 4 merania (max. 5 meraní v závislosti od doby odstavu) v rozpätí 28 do 34 dní (max. 35 dní).

mliekové a kombinované plemená sa vážia vo veku 40 – 70 dní a mäsové plemená vo veku 80 – 120 dní.

Kontrola úžitkovosti kôz (KÚ)

KÚ

kontrola reprodukčných vlastností (% oplodnenia, % plodnosti, % plodnosti na obah-nenú bahnicu)

kontrola mliekovej úžitkovosti

kvantitatívna kontrola(dojnosť- množstvo mlieka)

kvalitatívna kontrola(zložky mlieka – tuk, bielkovina, laktóza)

použitá metóda- platí ako pre bahnice len sa musí za dojné obdobie urobiť 5 od-berov.

Výsledky kontroly úžitkovosti aj na web stránke Štátneho plemenárske-ho ústavu SR - www.spusr.skČo na nej nájdete?• informácie o kontrole úžitkovosti (význam, jednotlivé pojmy, prínos pre

chovateľa a proces šľachtenia, metódy výkonu kontroly mliekovej úžitko-vosti),

• výsledky kontroly mliekovej úžitkovosti oviec a kôz, reprodukčných ukazovateľov, ukazovateľov intenzity rastu jahničiek a baránkov do roku 1996,

28

KONTROLA ÚŽITKOVOSTI OVIEC A KÔZ

Chovatelia oviec a kôz chcete viesť evidenciu oviec a kôz v elektronickej forme v súlade s požiadavkami vedenia centrálnej evidencie?

Program INREG ovce, kozy (Individuálny register oviec a kôz) umož-ňuje:• viesť individuálny register pre viacero fariem jedného majiteľa, • zaznamenať všetky typy prísunov zvierat, vrátane prísunu od registrova-

ného držiteľa, ktorý môže byť uskutočnený aj formou načítania súboru z dátového média (disketa, CD) alebo súboru poslaného e-mailom,

• zaznamenať všetky typy odsunov zvierat. V prípade odsunu k registrova-nému držiteľovi možnosť vytvorenia súboru presunu. Možnosť odsunu celej farmy. Odsun jednotlivých zvierat je možné zaznamenať:1. vyhľadaním zvieraťa2. zápisom čísiel odsúvaných zvierat 3. v ponúknutom zozname žijúcich zvierat na farme klávesom a potvrdiť

odsun zvieraťa.Pri odsune zvierat na vlastnú farmu, ktorá má platnosť pre program, sa

vygeneruje automatický prísun na túto farmu.• tlač Hlásenia narodenia a presunov do centrálnej evidencie. Možnosť vy-

tvorenia aj súboru hlásenia narodenia a presunov.• tlač Dokladu k presunu zvierat medzi registrovanými držiteľmi už so spo-

mínanou možnosťou vytvorenia súboru presunu• prezeranie a tlač Individuálneho registra oviec a kôz na farme• prezeranie žijúcich zvierat na farme, možnosť prezerania aj všetkých zvie-

rat, ktoré boli niekedy prisunuté na farmu• prezeranie číselníkov kódov udalosti, plemien, podielov krvi • prezeranie tabuľky fariem na Slovensku s možnosťou vyhľadávania far-

my, ktorá má v názve alebo v názve podniku Vami zadaný text• archivácia súborov.

V prípade záujmu kontaktujte najbližšie regionálne stredisko ŠPÚ SR

• plemennú skladba oviec a kôz v kontrole úžitkovosti (farebné fotografie plemien),

• TOP rebríčky najlepších chovateľov, • plemenné štandardy a chovne ciele plemien chovaných v Slovenskej re-

publike, • fotografie z ovčiarskych a koziarskych akcií (nákupné trhy, chovateľský

deň na agrokomplexe), • vyhodnotenie nákupných trhov oviec a kôz za jednotlivé roky, kalendár

nákupných trhov, • kontakty na odborných pracovníkov útvaru kontroly úžitkovosti oviec

a kôz, • adresy na web stránky partnerských organizácii.

29

KONTROLA ÚŽITKOVOSTI OVIEC A KÔZ

CHOVATEĽSKÉ ASPEKTY ODHADU PLEMENNÝCH HODNÔT OVIEC POMOCOU BLUP-AM RNDr. Milan Margetín, PhD., Ing. Marta Oravcová, PhD., Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra,

1. Čo je cieľom šľachtenia a genetického hodnotenia oviec?Cieľom šľachtenia je dosiahnuť genetický pokrok v populáciách oviec.

Výberom vhodných jedincov chceme docieliť aby generácia potomkov dosa-hovala lepšie parametre v ekonomicky dôležitých vlastnostiach ako mali ich rodičia. Dosiahnuť výraznejší genetický pokrok v šľachtení plemien oviec možno len v prípade využívania moderných metód genetického hodnotenia. Ak sa v populácii nedosahuje genetický pokrok (genetický zisk), potom šľachtenie môžeme považovať za neefektívne. Pod genetickým hodnotením rozumieme spôsob odhadu plemennej hodnoty oviec a baranov pomocou štandardných metód genetického hodnotenia, za ktoré sa v súčasnosti pova-žujú rôzne modely BLUP – AM. Metódy genetického hodnotenia sú oveľa presnejšie, majú vyššiu vypovedaciu hodnotu, ako metódy založené na pria-mom využívaní údajov z kontroly úžitkovosti (tzv. fenotypové hodnoty). Ple-menné hodnoty vyjadrujú geneticky podmienenú odchýlku v danej úžitkovej vlastnosti, o ktorú sa dané zviera líši od priemeru populácie. Tieto geneticky podmienené odchýlky od priemeru, čiže plemenné hodnoty sa vyjadrujú v rovnakých jednotkách v akých bola nameraná daná úžitková vlastnosť, t.j. napríklad produkcia mlieka v litroch, obsah bielkovín v %, prírastok hmot-nosti v g/deň, veľkosť vrhu v počte jahniat vo vrhu, atď. Plemenné hodnoty môžu dosahovať kladné i záporné hodnoty v porovnaní s priemerom popu-lácie (plemena) a podľa dosiahnutých plemenných hodnôt môžu byť pre jednotlivé vlastnosti zostavené rebríčky zvierat (top 10, top 20, atď.), tak ako je to napríklad v ATP svetových tenistov.

2. Aké sú najväčšie pozitíva genetického hodnotenia oviec v porovnaní s tradičným hodnotením opierajúcim sa o fenotypové hodnoty?

Môžeme ich v podstate zhrnúť do 4 bodov :• pri odhadoch plemenných hodnôt sú významným spôsobom zohľadnené

vplyvy prostredia ovplyvňujúce produkčné a reprodukčné ukazovatele, • pri genetickom hodnotení sa využívajú všetky dostupné informácie nielen

o vlastnej úžitkovosti hodnoteného jedinca, ale aj všetkých viac či menej príbuzných jedincov z celého rodokmeňa,

• na základe odhadnutých plemenných hodnôt rodičov možno s veľkou presnosťou predikovať úžitkovosť ich potomkov,

• pomocou vypočítaných plemenných hodnôt možno odhadnúť genetický zisk v kontrolovanej populácii.

30

3. Prečo je zdôrazňovaný význam zohľadňovania efektov prostredia pri genetickom hodnotení?

Každý produkčný a reprodukčný ukazovateľ hodnoteného jedinca (produkcia mlieka, obsah tuku a bielkovín, veľkosť vrhu, priemerný denný prírastok hmotnosti, atď.) je vždy výsledkom pôsobenia celej rady faktorov. Sú to jednak genetické schopnosti zvieraťa, u ktorého úžitkovosť zisťujeme, ďalej chovateľské podmienky ovplyvnené chovateľom stáda oviec a v neposlednej rade je to náhodné, nekontrolovateľné pôsobenie prostredia, ktoré nemožno predvídať. Na celkovej premenlivosti, t.j. rozdielnosti medzi zvieratami, sa najväčšou mierou podieľa chovateľ (vplyv stáda), ktorý zodpovedá za 60 až 80% rozdielnosti. Druhým najdôležitejším zdrojom premenlivosti je náhodné, nekontrolovateľné pôsobenie prostredia a až na treťom mieste je individualita zvieraťa daná jeho genetickým založením (= plemenná hodnota), ktorá sa na celkovej premenlivosti podieľa len asi 10-20%. Vyjadrením podielu genetickej zložky na celkovej premenlivosti daného znaku je koeficient dedivosti (h2). Aj keď je podiel genetickej zložky na celkovej premenlivosti relatívne malý, je úspešne využívaný v šľachtení. Dôkazom sú rozdiely medzi jednotlivými plemenami, ale aj genetický pokrok, ktorý je u niektorých plemien dosahovaný (napr. pri plemene lacaune 5-9 litrov mlieka za rok). 4. Aké sú najdôležitejšie faktory zohľadňované pri odhadoch plemennej hodnoty oviec?

Pri genetickom hodnotení všetkých ukazovateľov oviec sledovaných v rámci kontroly úžitkovosti musí byť zohľadnený efekt stáda, t.j. chovateľa. V rámci tohto faktora je zohľadnený napríklad vplyv úrovne výživy, odborná zdatnosť ošetrovateľského personálu i manažmentu, veterinárna starostlivosť atď. Ak napríklad hodnotíme jedinca na základe produkcie mlieka (s využitím test-day AM) vždy je zohľadnený aj vplyv stáda. Všetky čistokrvné zvieratá daného plemena chované vo všetkých kontrolovaných stádach Slovenska sú pritom hodnotené spolu. Pri zohľadnení efektu stáda sa potom nemôže stať, že napríklad všetky barany s vynikajúcou úrovňou výživy a manažmentu budú hodnotené nadpriemerne a naopak všetky barany so slabou úrovňou výživy a manažmentu podpriemerne. Pomocou doteraz používaného systému hodnotenia oviec a baranov (na základe mliekovej úžitkovosti matiek), vplyv stáda nebol zohľadňovaný a preto k takejto situácii mohlo dochádzať. Pritom nemusí platiť, že barany z nadpriemerného stáda majú vždy aj lepšiu plemennú hodnotu ako barany zo stáda so slabou chovateľskou úrovňou.

Chovateľ má rozhodujúci vplyv na produkčné i reprodukčné ukazovatele. Negenetické faktory, ktoré treba pri genetickom hodnotení oviec zohľadňovať a sú pritom sledované a evidované v rámci kontroly úžitkovosti sú :Produkcia a zloženie mlieka (pri použití test-day AM): Poradie laktácie, počet dojení za deň, počet narodených jahniat, štádium laktácie, vek bahníc pri obahnení, stádo x dátum kontrolného merania.Veľkosť vrhu: Stádo, kontrolný rok, obdobie obahnenia, vek bahnice.Hmotnosť jahniat, resp. PDP:

31

CHOVATEĽSKÉ ASPEKTY ODHADU PLEMENNÝCH HODNÔT OVIEC POMOCOU BLUP-AM

Stádo, kontrolný rok, vek matky, pohlavie jedinca, veľkosť vrhu, z ktorého jahňa pochádza, vek jahniat pri odstave.

5. Prečo je dôležité využívanie informácií o úžitkovosti príbuzných (rodokmeňové údaje).

Významným pozitívom genetického hodnotenia plemenných oviec je možnosť využívania informácií, údajov z kontroly úžitkovosti všetkých príbuzných z rodokmeňa. To znamená nielen najbližších príbuzných (rodičov, prarodičov, potomkov), ale aj sestier, polosestier, prarodičov, atď.). Základnou podmienkou v tomto prípade je to, aby rodokmeň hodnotených oviec bol presne vedený, aby každý jedinec v rodokmeni mal známych oboch rodičov. Treba tiež zdôrazniť, že rodokmeňové údaje budú mať pri genetickom hodnotení solídnu vypovedaciu hodnotu iba v prípade, ak nebudú v rodokmeni „falošní potomkovia“ (nedostatky v evidencii pôrodov). Je vysoko pravdepodobné, že aj táto skutočnosť v negatívnom slova zmysle ovplyvňuje výšku hodnôt koeficientov dedivosti čistokrvných plemien ZV a C chovaných na Slovensku a následne aj výšku genetického zisku v sledovaných produkčných a reprodukčných znakoch. Koeficienty všetkých doteraz vyhodnocovaných ukazovateľov sú na Slovensku výrazne nižšie ako v ovčiarsky vyspelých krajinách. Napríklad koeficienty dedivosti pre produkciu mlieka sú pri plemene cigája cca 0,19; pri plemene ZV len okolo hodnoty 0,10. Pre zložky mlieka sú koeficienty dedivosti ešte nižšie, pritom pri plemene ZV neprevyšujú hodnotu 0,1. Pre veľkosť vrhu sú koeficienty dedivosti okolo hodnoty 0,03 a pre hmotnosť jahniat pri odstave a PDP do odstavu pod hodnotou 0,1.6. Menia sa plemenné hodnoty oviec a baranov v priebehu ich života? Možno predikovať plemenné hodnoty potomkov?

Vzhľadom k skutočnosti, že centrálne vedená databáza údajov z kontroly úžitkovosti sa neustále obohacuje o nové údaje z KÚ, vrátane evidencie nových jedincov zaradených do reprodukčného procesu, potom aj plemenná hodnota baranov a oviec sa môže v priebehu ich života, ale aj po ňom meniť. Plemenná hodnota ovce a barana nie je nemennou konštantou, ktorú pre ne odhadneme pre celý život. Ide teda o výrazný posun v porovnaní s minulosťou, keď sme pre plemenné zvieratá stanovovali tzv. „výslednú triedu plemennej hodnoty“. Výpočet plemenných hodnôt je možné, ale zároveň aj potrebné v určitých intervaloch opakovať a využívať tak ďalšie zdroje informácií o úžitkovosti samotného zvieraťa i jeho príbuzných pre ďalšie spresnenie odhadov a porovnať toto zviera s ďalšími jeho potenciálnymi konkurentmi.

Nemenej dôležitou výhodou využívania genetického hodnotenia v šľachtení oviec je to, že na základe odhadnutých plemenných hodnôt rodičov môžeme relatívne presne predpovedať úžitkovosť ešte nenarodených potomkov (PH potomok = Photec + Phmatka / 2). Toto nie je celkom možné v prípade, ak používame v plemenitbe rodičov, pri ktorých bola stanovená plemenná hodnota tradičným, doteraz používaným spôsobom nezohľadňujúcim faktory prostredia a nevyužívajúcim rodokmeňové údaje. Ak napríklad použijeme v plemenitbe barana, ktorý má pre produkciu mlieka

32


8. Aký je aktuálny stav a čo nás čaká v oblasti genetického hodnotenia oviec?

Od r. 2003 sú pre čistokrvné cigájske a valašské ovce k dispozícii plemenné hodnoty baranov a oviec pre produkciu mlieka, obsah tuku a bielkovín. Plemenné hodnoty sú pravidelne odhadované, a to s využitím progresívnej metódy (test – day AM). Plemenné hodnoty aukčných baranov sú k dispozícii chovateľom v katalógoch baranov z nákupných trhoch. Plemenné barany s najlepšou plemennou hodnotou sú pravidelne publikované v ročenkách ŠPÚ Bratislava. Pre základné plemená oviec (ZV, C, M) sú v súčasnosti plemenné

plemennú hodnotu +30 l, potom všetky jeho dcéry budú mať v priemere o 15 l mlieka viac ako je priemer populácie (baran odovzdáva potomstvu polovicu svojich génov). Ak pripustíme baranom s plemennou hodnotou pre prírastok +40 g/deň bahnicu, ktorá má pre tento ukazovateľ PH –10 g/deň, potom ich potomkovia budú mať v priemere PH +15g/deň. Z uvedeného vyplýva, že ak budeme racionálne zostavovať pripárovacie plány, s maximálnym využívaním inseminácie, a to spermatom baranov s najlepšími plemennými hodnotami, potom genetický zisk v celej kontrolovanej populácii bude relatívne vysoký. Ak nakúpime v súčasnosti na nákupnom trhu baranov z výborných chovateľských podmienok a s výbornou triedou plemennej hodnoty, nemusí mať potomstvo po takomto baranovi lepšiu úžitkovosť ako by malo potomstvo po baranovi, ktorého sme zakúpili z horších chovateľských podmienok a s horšou triedou plemennej hodnoty. A to práve preto, že „výsledná“ trieda plemennej hodnoty oboch baranov nemusí odrážať ich skutočnú plemennú (genetickú) hodnotu, ale je viac menej odrazom chovateľských podmienok, v ktorých bol baran vyprodukovaný.

7. Možno pomocou odhadnutých plemenných hodnôt zistiť, či sa dosahu-je v danom úžitkovom znaku a plemene genetický zisk?

Významnou výhodou používania genetického hodnotenia oviec v praxi je to, že môžeme zistiť aký genetický zisk sme v danej populácii (plemene) a v danom produkčnom a reprodukčnom ukazovateli dosiahli za určitý časo-vý interval. Pri výpočtoch výšky genetického zisku sa vychádza z priemeru plemenných hodnôt odhadnutých pre jednotlivé ovce s využitím genetického hodnotenia metódou BLUP - AM. Priemerné plemenné hodnoty pre daný úžitkový znak by sa mali z roka na rok zvyšovať (v porovnaní s východzou bázou, ktorou môže byť napríklad začiatok kontroly úžitkovosti daného zna-ku). Len v tom prípade môžeme hovoriť o genetickom pokroku v danej popu-lácii. V kontrolovanej populácii môže dochádzať k zvyšovaniu napríklad pro-dukcie mlieka, ale genetický zisk, ktorý je výsledkom cieľavedomej selekcie a plemenitby môže byť pritom nulový alebo minimálny. Nárast úžitkových parametrov je v tomto prípade len výsledkom zlepšovania chovateľského prostredia. Na obrázku 1 a 2 je uvedený genetický trend pre produkciu mlie-ka a veľkosť vrhu čistokrvných oviec plemena cigája a zošľachtená valaška (vychádzalo sa z priemeru plemenných hodnôt). Z genetických trendov je zrejmé, že genetický zisk v sledovaných ukazovateľoch je zatiaľ nepatrný. Náznak zlepšovania situácie je vidieť iba v posledných rokoch.

33


hodnoty stanovené už aj pre druhý ekonomicky významný ukazovateľ, a to pre veľkosť vrhu. V blízkej dobe budú odhadnuté plemenné hodnoty aj pre najdôležitejšie ukazovatele charakterizujúce intenzitu rastu jahniat. Výrazne sa prepracováva doteraz používaný systém hodnotenia plemenných oviec (tzv. bonitačný kľúč), ktorý sa opieral o fenotypové hodnoty. Pripravovaný selekčný index bude už od roku 2005 aspoň čiastočne zohľadňovať plemenné hodnoty odhadnuté pomocou rôznych modelov BLUP-AM.

34


Slovenský zväz chovateľov (ďalej len zväz) je záujmové združenie ob-čanov, ktoré vzniklo na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Pre vlastné označenie používa skratku SZCH.

Na základe dobrovoľného členstva združuje chovateľov zvierat, v tomto prípade oviec a kôz s cieľom zachovať genofond existujúcich čistokrvných plemien, resp. povolených krížencov, ďalej ich rozvíjať šľachtením, ako aj vytvárať nové plemená a nižšie zootechnické jednotky.Názov, sídlo a pôsobnosť zväzu.

SZCH svoju činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky. Sídlo zväzu je na adrese : Krížna ul. 44 ,824 76 Bratislava. Konkrétne problemati-kou oviec a kôz sa zaoberá Odborná komisia pre ovce a kozy. Tajomníčkou tejto komisie je RNDr. B. Bruteničová, tel. 02 - 555 75 034.Právne postavenie zväzu.

Zväz je právnická osoba s právnou subjektivitou registrovanou Minister-stvom vnútra SR, ktorá môže vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Právna subjektivita je priznaná aj nasledovným organizačným zložkám zväzu - základným organizáciam,- oblastným organizáciam, - chovateľským klubom.

SZCH je zároveň členom Zväzu chovateľov oviec a kôz. Kontrola úžitkovosti oviec a kôz u členov SZCH.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR podľa ustanovenia § 5 zákona NR SR č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat s účinnos-ťou od 1.januára 1999 poverilo SZCH v Bratislave vykonávať úlohy starost-livosti o rozvoj šľachtenia a plemenitby oviec a kôz u svojich členov.

Podľa uvedeného poverenia sú do kontroly úžitkovosti (ďalej KÚ) za-pájané ovce a kozy členov SZCH. Chovatelia oviec a kôz sú zameraní na odchov plemenných baranov a plemenných capov pre potreby plemenitby a plemenné jahničky a plemenné kozičky pre vlastnú reprodukciu, ako aj na predaj. Chov oviec a kôz v podmienkach SZCH je v prvom rade zameraný na menšie stáda, resp. jedince oboch pohlaví u tzv. drobnochovateľov, ktorý môžu mať aj štatút SHR. Základnou metódou je čistokrvná plemenitba v oje-dinelých prípadoch zošľachťovacie kríženie

ČINNOSŤ KOMISIE PRE OVCE A KOZY PRI SLOVENSKOM ZVÄZE CHOVATEĽOVemeritný Doc. Ing. Egon Gyarmathy, CSc., predseda Komisie pre ovce a ko-zy, Slovenský zväz chovateľov, Bratislava

35

Úžitkovosť oviec a kôz zisťuje v spolupráci s chovateľmi kontrolný dôverník na základe dohody o vykonaní práce so SZCH v Bratislave. KÚ oviec a kôz sa vykonáva podľa platných smerníc, ktoré sú kompatibilne s požiadavkami Európskej únie a stotožňuje sa s medzinárodne platnými pravidlami vydanými Medzinárodnou komisiou pre kontrolu zvierat (ICAR). Systém spracovania získaných dát z KÚ oviec a kôz je riešený počítačom, formou hromadného spracovania dát na Účelovom plemenárskom zariadení Štátneho plemenárskeho ústavu v Žiline.

Činnosť Komisie pre ovce a kozy pri SZCH smeruje k skvalitneniu výko-nu KÚ v jednotlivých chovoch, resp. u súkromných držiteľov týchto zvierat. Zisťovanie úžitkovosti pozostáva hlavne zo zisťovania živej hmotnosti, váže-nia jahniat a kozliat po narodení, u plemenných baranov a capov pri predve-dení na nákupných trhoch (ďalej NT), u oviec, jariek a kozičiek pri ich hod-notení pre zaradenie do chovu. V reprodukcii sa sleduje percento oplodnenia, plodnosti a plodnosti na obahnenú bahnicu, resp. kozu. Za najdôležitejší úžitkový znak sa považuje zisťovanie dojnosti, pričom ide o kvantitatívne množstvo vyprodukovaného mlieka vyjadrené v litroch za dojnú periódu po odstave mláďat a kvalitatívne zisťovanie obsahu tuku, bielkovín, laktózy a ďalších zložiek mlieka. V podmienkach SZCH vykonáva kontrolu mlieko-vej úžitkovosti (ďalej KMÚ) vyškolený kontrolný dôverník. Prostredníctvom dôverníka sa usmerňuje celá plemenárska práca, najmä zaraďovanie zvierat do plemenitby s preukazom o pôvode a celá jeho činnosť smeruje k tomu, aby v chovoch dochádzalo ku kvalitatívnemu rastu úžitkovosti.

Celkove je možné konštatovať, že KÚ sa robí v SZCH u chovateľov, kto-rý chovajú domáce plemená oviec a kôz, resp. u zahraničných plemien oviec, ktoré sa chovajú v menej početných chovoch. Pri zachovaní niektorých plemien oviec a kôz, ako aj pri ich ďalšom rozširovaní zohrávajú chovatelia SZCH významnú úlohu, keď dokážu zabezpečiť vynikajúce podmienky pre odchov plemenného materiálu. V tomto smere sme vlastne jediná organizá-cia, ktorá má záujem o udržanie stavov oviec a kôz , aj keď sa jedná o malo početné plemená, ale ich dovoz zo zahraničia, by si vyžadoval veľké investič-né náklady. Jedná sa o plemená oviec ktoré vynikajú výbornými úžitkovými parametrami, či ide o mliekovú úžitkovosť, plodnosť, resp. rastové vlastnos-ti. A práve tieto plemená oviec si vyžadujú viacnásobnú starostlivosť, ktorú im vie poskytnúť jedine individuálny chovateľ. Ako sa zapojiť do KÚ prostredníctvom SZCH?

Celý proces je veľmi jednoduchý. Je však dôležité, aby chovateľov oviec, resp. kôz, dosahovali dobrú chovateľskú úroveň. Chovateľom, ktorí sa chcú stať členmi SZCH a majú záujem vykonávať KÚ prostredníctvom zväzu, odporúčame, aby sa telefonicky obrátili na SZCH, kde im budú poskytnuté bližšie informácie. Chov oviec a kôz je finančne dosť náročný. Podľa legis-latívy EÚ je potrebné, aby každý chovateľ oviec, resp. kôz, mal označené resp. identifikované zvieratá a registrovaný chov v Centrálnej evidencii hos-podárskych zvierat (pracovisko ÚPZ Štátneho plemenárskeho ústavu SR v

36

ČINNOSŤ KOMISIE PRE OVCE A KOZY PRI SLOVENSKOM ZVÄZE CHOVATEĽOV

Žiline). Identifikácia oviec a kôz, ako aj registrácia farmy je nevyhnutná pri akomkoľvek nízkom počte zvierat (podľa najnovšej legislatívy aj pri jednom kuse). Je len samozrejmé, že každý dobrý chovateľ sa snaží, aby jeho zvieratá dosahovali výbornú úžitkovosť, aby mal prínos z chovu uvedených oviec, resp. kôz. A táto úžitkovosť pri cieľavedomej plemenárskej práci nie je neza-nedbateľná. Je rozdiel či chovateľ chová bahnice, resp. kozy, ktoré dosahujú výbornú mliekovú úžitkovosť ( u kôz 5 – 6 l) alebo je to na úrovni 1,5 – 2,0 l za deň. Ďalej chovatelia zapojení do KÚ môžu produkovať plemenný ma-teriál, najmä samčieho pohlavia na NT, ktoré sú hodnotené komisiou a ich cena nie je zanedbateľná (u VF baranov sa cena pohybuje približne na úrovni 18 000 až 20 000 Sk) a je len samozrejmosťou, že u individuálnych chovate-ľov sa nájde vždy dostatok krmiva, ktoré by inak nebolo zužitkované, a takto sa získa určitý finančný obnos. SZCH má záujem združovať všetkých chova-teľov oviec a kôz, ktorí majú záujem o zvyšovanie reprodukčných a produkč-ných parametrov. Cieľom zväzu je aj obmedzenie tzv. „čiernej plemenitby“, resp. príbuzenskej plemenitby v chovoch, a tak predchádzať znižovaniu mliekovej úžitkovosti, resp. iných dôležitých úžitkových parametrov a tiež zhoršovaniu exteriérových vlastností oviec a kôz.

Zväz dosahuje výborné výsledky aj vďaka spolupráci s ostatnými orga-nizáciami, ktoré pôsobia v chove oviec a kôz na Slovensku, najmä ZCHOK a ŠPÚ SR.

37

ČINNOSŤ KOMISIE PRE OVCE A KOZY PRI SLOVENSKOM ZVÄZE CHOVATEĽOV

Dôvody registrácie oviec a kôz: • chránite svoje zdravie ako aj zdravie svojej rodiny, • môžete zviera predať (predaj je podmienený registráciou farmy a identifi-

káciou zvierat), • vyhnete sa sankciám a prípadnému úradnému zmárneniu a likvidácii na

vlastné náklady,• možnosť získania podpory (prémie na ovce a kozy)Čo je Identifikácia a Registrácia?

Identifikácia a registrácia (ďalej IaR) je systém, ktorý efektívne podporu-je záujmy držiteľa v oblasti prvovýroby, ako aj záujmy spotrebiteľa v oblasti bezpečnosti potravín. Tento systém je vytvorený v súlade s platnou legisla-tívou EÚ.Výhody a možnosti systému IaR• vystopovateľnosť pôvodu výrobkov vytvára bezpečný národný aj medzi-

národný trh, • vystopovanie pôvodu zvierat prostredníctvom zaznamenávania premiest-

není zvierat, • účinná prevencia a elimináciu chorôb zvierat,• zjednodušenie spracovávania podrobných veterinárnych a plemenárskych

údajov,• registrácia držiteľov, chovov, trhov, bitúnkov a pod.• využitie systému podpôr,• autentická dokumentácia pri exporte.Označovanie:• individuálne označovanie a individuálnu identifikáciu oviec a kôz,• označovanie sa vykonáva na chove resp. farme, na ktorej sa zviera naro-

dilo,• chov resp. farmu môžu opustiť iba označené zvieratá,• používa sa len označenie, ktoré je schválené,• spôsoby označovania: ovce a kozy: jedna ušná značka a tetovanie posled-

ného štvorčíslia jedinečného čísla z ušnej značky alebo dve plastové ušné značky.

Register na farme:• držiteľ nesie plnú zodpovednosť za všetko, čo sa v rámci chovu resp.

farmy deje,• držiteľ zaznamenáva všetky zmeny vo svojom stáde v dokumente “regis-

ter na chove resp. farme“,

SYSTÉM IDENTIFIKÁCIE A REGISTRÁCIE OVIEC A KÔZ

38

• tento dokument sa musí na farme archivovať minimálne počas troch ro-kov.

Registrácia v databáze• sa vykonáva pre:

o zvieratá a chovy resp. farmyo trhy, zberné miesta, bitúnky, kafilérieo premiestnenia zvierato veterinárnych lekárov

• držiteľ nahlasuje registráciu svojho chovu resp. farmy,• držiteľ nahlasuje narodenie, predaj, nákup, premiestnenie, odcudzenie,

stratu a uhynutie zvierat,• trhy a zberné miesta nahlasujú prísun a odsun zvierat,• bitúnky nahlasujú prísun zvierat a ich usmrtenie,• kafilérie nahlasujú prísun zvierat a ich zlikvidovanie,• veterinári nahlasujú vykonané veterinárne úkony a kontroly.Vystopovateľnosť zvierat• zistenie z ktorého chovu zviera pochádza a v ktorých chovoch bolo po-

čas celého života,• veľmi dôležitá z hľadiska zabraňovania vzniku a ďalšieho šírenia infekč-

ných chorôb,• na základe registrovaných presunov zvierat.Veterinárny dohľad• IaR systémom sa vykonáva kontrola (chov, preprava, trh a pod.),• zavádza systém sankcií. Databáza• obsahuje všetky nahlasované údaje, • zasiela aktualizované údaje späť držiteľovi, • podporuje iné databázy – napr. pre plemenárske účely, účely poskytova-

nia podpôr a iné.

Používané typy ušných značiek(výrobca Daploma International A/S Dánsko)

hranatá ušná značka terčík

39

SYSTÉM IDENTIFIKÁCIE A REGISTRÁCIE OVIEC A KÔZ

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava,

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky

Botanická 17, 842 13 Bratislava,

Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku Mládežnícka 36, 974 01 Banská Bystrica,

Štátny plemenársky ústav Slovenskej republiky

Starohájska 29, 852 27 Bratislava,

Slovenská poľnohospodárska univerzitaTr. A. Hlinku 2, 949 01 Nitra,

Výskumný ústav živočíšnej výrobyHlohovská 2, 949 92 Nitra,

Slovenský zväz chovateľovKrížna 44, 827 46 Bratislava

40

ADRESÁR INŠTITÚCIÍ

Miesto Pracovník Adresa Telefon, e-mailNITRA Ing. Ľudovít Kecskés Hlohovská 5, 951 41 Lužianky 037-7783 075 + FAX, 0908 676 322, [email protected]É MESTO N/VÁHOM Stanislav Gago J.Kollára 16, 915 01 Nové Mesto 032-7712 601 + FAX, 0908 676 323, [email protected] Eva Mazaňová Obuvnicka 1, 971 46 Prievidza 046-541 4296, 0905 444 610, [email protected]Ý MIKULÁŠ Marián Kubín Kollárová 2, 031 01 L. Mikuláš 044-5514 849, 0908 676 327, [email protected]Á BYSTRICA MVDr. Helena Chladná Pošt. Priečinok 295, 974 01 B.Bystrica 048-4147 671 +FAX, 0908 676 325, [email protected]Ý KUBÍN Ing. Emília Kokošková Radlinského 46, 026 01 D. Kubín 043-5862 103, 0908 676 326, [email protected]ŽILINA Peter Vároš Rosinská 12, 010 28 Žilina 041-5650 825 + FAX, 0908 676 330, [email protected]ŽSKÁ BYSTRICA Ferdinand Rusnák Šoltésovej 420/2, 017 01 P. Bystrica 042-4322 866, 0908 676 329, [email protected] Ivan Záborský Na Bystričku 14, 036 01 Martin 043-4237 695, 0908 676 328, [email protected]Á SOBOTA Anka Husztiová Kirejevská 1678, 979 01 R. Sobota 0475631120, 0905 700 953, [email protected]ŠICE Branislav Milke Popradská 78 040 11 Košice 055-6445 055, 0905 700 956, [email protected] Vladislav Bandura Duklianská 1, 071 01 Michalovce 056-6441 092, 0908 676 333, [email protected]ŠSKÁ NOVÁ VES Ján Novysedlák Duklianská 44, 052 01 S. N. Ves 053-4463 039 + FAX, 0908 676 334,[email protected]

POPRAD Ing. Peter KováčikIng. Ľudmila Gancarčiková Hraničná3584/2, 058 01 Poprad 052-7764 908, 0908 676 335, [email protected]

[email protected]Á ĽUBOVŇA Jozef Bartkovský Prešovská 3, 064 01 Stará Ľubovňa 0905 700 957, [email protected]ŠOV František Bujňak Bajerová 7, 080 01 Prešov 051-7734 624 + FAX, 0908 676 337, [email protected] Juraj Vaľko Kellerová 898, 085 01 Bardejov 054 - 4723 293, 0908 676 336, [email protected]

ÚPZ ŽILINA

Ing. Pavel Valašek - vedúci ÚPZ Rosinská cesta 12, 010 08 Žilinasekretariát 041-5650 822041-5650 124 [email protected]@spusr.sk

041-5073 723, 0905 444 620 [email protected]. Rudolf Čelko- vedúci CEHZ 041-5073 741, 0908 783 731, [email protected]. Janka Tabačková- vedúca CLRM 041- 5073 733, 0908 676 338, [email protected]. Anka Machynová 041- 5073 756, [email protected]. Peter Bujaček 041- 5073 742, [email protected]

ÚPZ NITRA

Ing. Jozef Chrastina, PhD. - vedúci ÚPZHlohovská 5, 951 41 Lužianky037-778 088 [email protected]

037-778 3090, 0905 444 604, [email protected]. Jozef Trandžík, PhD. - vedúci LG 037- 778 3087, [email protected]. Peter Borecký 037- 778 3086Ing. Katarína Tóthová 037 - 778 3085

ŠPÚ SR BRATISLAVAIng. Mojmír Haško- riaditeľ ŠPÚ SR Starohájska 29, 852 27 Bratislava

[email protected] 623 19 911 - sekretariát riaditeľa, FAX- 02- 623 19 782

Ing. Marcel Matta, PhD. - vedúci útvaru 02-623 19 793, 0905 444 605, [email protected]. Martina Rafajová 02-622 40 974, [email protected]

ODBORNÍ PRACOVNÍCI ÚTVARU VÝKONU KONTROLY ÚŽITKOVOSTI OVIEC A KÔZ ŠPÚ SR

príručka pre chovateľov oviec a kôz

Documents